Wikipedia: Aaron Mike Oquayehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aaron_Mike_OquayeAaron Mike Oquaye (wɔwoo no 4 Ebɔbira 1944) yɛ Ghana mbranyimfo (barrister) na amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛbagua ne Kasafo a ɔtɔ do esia (6) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu fitsi afe 2017 kesi afe 2021. Ɔyɛ nwomanyimfo (academic), ɔman nanmusinyi (diplomat) na nkan no Baptist somfo, nna ɔwɔ aban mpanyimfo asomfo dwumadzi a ɔfa ahoɔdzen na nkitahodzi ho, nna ɔsan yɛ Ghana Ananmusinyi Panyin a ɔhwɛ India na Maldives (Ghanaian High Commissioner to India and Maldives) do wɔ Ɔmanpanyin Dadaw J.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aaron_Mike_Oquaye#Ahyɛse_BraNwomasua Na Edwumasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aaron_Mike_Oquaye#Nwomasua_Na_EdwumasɛmNwomasua Mu Mbɔdzembɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aaron_Mike_Oquaye#Nwomasua_Mu_MbɔdzembɔNwoma W'akyerɛw Na Mpontuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aaron_Mike_Oquaye#Nwoma_W'akyerɛw_Na_MpontuMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aaron_Mike_Oquaye#MboaedzeWikipedia: Aba Andamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aba_AndamƆkyerɛkyerɛfo Panyin Aba A. Bentil Andam (wɔwoo no 1948) ɔyɛ Ghananyi particle physicist a na ɔyɛ kuw Panyin wɔ the Ghana Academy of Arts and Sciences fri afe 2017–2019.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aba_Andam#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aba_Andam#EdwumaAbasobɔdze na enyimunyam hyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aba_Andam#Abasobɔdze_na_enyimunyam_hyɛAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aba_Andam#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aba_Andam#NhwɛdoWikipedia: Abadzintohttps://fat.wikipedia.org/wiki/AbadzintoAbadzinto yɛ kwan a awofo fa do ma hɔn mbofra afofor dzin wɔ ber a woedzi dapɛn kor. Iyi yɛ kwan a Akanfo fa do kyerɛ dɛ abofra no aba atseasefo asaase do.Wikipedia: Abdul-Rashid Pelpuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abdul-Rashid_PelpuoAbdul-Rashid Hassan Pelpuo yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ mprɛmprɛn Mbrahyɛbaguanyi ma Wa Finimfin Mansin a ɔwɔ Upper West Mantɔw wɔ Ghana.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Abdul-Rauf Tanko Ibrahimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abdul-Rauf_Tanko_IbrahimAbdul-Rauf Tanko Ibrahim yɛ Ghana amanyɛnyi, Nkɔdo Nhyehyɛeɛ/Adansifo (Development Planner/Architect), Dodow Surveyor a ɔhwɛ asase do (Quantity Surveyor). Nna Abdul-Rauf Ibrahim yɛ mbrahyɛaguanyi wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4), enum (5) na esuon (7) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Abdul Baba Rahmanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abdul_Baba_RahmanAbdul Baba Rahman yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ofi Tamale wɔ Estifi Mantɔw mu a osi n'akan ma Ghana man no na Chelsea bɔɔlbɔ kuw a ɔwɔ Ngyiresi aborokyirman mu. Oesi akan pɛn ama Dreams FC a ɔwɔ Ghana, Greuther Furth na Ausburg a ne nyinara wɔ Germany aborokyir man mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Abeiku Crentsilhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abeiku_CrentsilAbeiku Crentsil yɛ Ghana manyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma ɔmamfo a wɔwɔ Ekumfi mansin mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Abenahttps://fat.wikipedia.org/wiki/AbenaAbena yɛ dzin a wɔdze to ɔbaa a wɔwoo no Benada.Wikipedia: Abena Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_AppiahEvelyn Abena Akuaba Appiah (wɔwoo no afe 1993 Obiradzi 2) no mu yɛ Ghana-American dwontonyi, model na ahoɔfɛw hembaa(beauty queen) a wɔdze kyɛw no hyɛɛ no wɔ Queen Beauty Universe 2016 na Miss Grand International 2020 mu. Wɔpaaw no dɛ Miss Grand USA na ɔbɛyɛɛ Bibinyi Basia a odzi kan a ɔfaa Miss Grand International kyɛw no.Ahyɛse ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Appiah#Ahyɛse_ndwumaAhoɔfɛ akansi (Pageantry)https://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Appiah#Ahoɔfɛ_akansi_(Pageantry)Miss Grand International 2020https://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Appiah#Miss_Grand_International_2020Ntoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Appiah#NtoeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Appiah#NhwɛdoWikipedia: Abena Busiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_BusiaAbena BusiaGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Abena Takyiwahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_TakyiwaAbena Takyiwa (wɔwoo no afe 1958 Mumu 25) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuwba wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu ogyinae maa Kwabre mpasua wɔ Asante afamu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Takyiwa#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Takyiwa#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Takyiwa#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Takyiwa#N'abrabɔReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abena_Takyiwa#ReferencesWikipedia: Abibata Shanni Mahama Zakariahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abibata_Shanni_Mahama_ZakariahAbibata Shanni Mahama Zakariah yɛ nyimpa a wɔwoo no wɔ Yendi. Nna ɔyɛ Alhaji Shanni Mahama ne babaa, a nna ɔyɛ Mbrahyɛbafie ananmusinyi dze ma Yendi na ɔyɛ Ɔsoafo edziekyir dze ma Kuayɛ wɔ nkan Soafo K.Abrabɔ na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abibata_Shanni_Mahama_Zakariah#Abrabɔ_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abibata_Shanni_Mahama_Zakariah#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abibata_Shanni_Mahama_Zakariah#NhwɛdoWikipedia: Abigail Ashleyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abigail_AshleyAbigail Ashley yɛ Ghana tɛlɛbihyɛn dawurbɔfo, apɔwmudzen dawurbɔfo, redio nsɛnkyerɛwnyi na ndwuma ahorow do panyin ma Behind My Smiles Foundation - kuw a aban nsa nnyim a hɔn fapem gyina mberɛbo apɔwmudzen hoar. Ɔno na ɔkyerɛɛw a "A Decade of My Life" na Behind My Smiles mbuukuu no.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abigail_Ashley#N'abrabɔAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abigail_Ashley#AbawdobɔdzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abigail_Ashley#NhwɛdoWikipedia: Abolimbisa Roger Akantagriwenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abolimbisa_Roger_AkantagriwenAbolimbisa Roger Akantagriwen (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia anan Ebɔw bosoom na da a ɔtɔ do esia) mu yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu ma Builsa South ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Ghana Parliamentary Register(2004–2008)Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abolimbisa_Roger_Akantagriwen#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abolimbisa_Roger_Akantagriwen#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abolimbisa_Roger_Akantagriwen#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abolimbisa_Roger_Akantagriwen#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abolimbisa_Roger_Akantagriwen#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abolimbisa_Roger_Akantagriwen#NhwɛdoWikipedia: Abraham Kofi Asantehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Kofi_AsanteAbraham Kofi Asante yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Amenfi West ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana na ɔyɛ kuwba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw no mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Kofi_Asante#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Kofi_Asante#AmanyɛsɛmAfe 2000 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Kofi_Asante#Afe_2000_AmbatowWikipedia: Abraham Laryea Odaihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Laryea_OdaiAbraham Laryea Odai yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Krowor ambatow mpasua.Amanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Laryea_Odai#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Laryea_Odai#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Laryea_Odai#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Abraham Ossei Aidoohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_AidoohAbraham Ossei Aidooh ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi a ofiNew Patriotic Party amanyɛkuw mu. Afe 2008 mu no, nna ɔyɛ Ɔdodow hɔn panyin wɔ mbrahyɛbagua mu, nna ɔyɛ abadziekyir ana ɔrebɛyɛ panyin no.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_Aidooh#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_Aidooh#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_Aidooh#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_Aidooh#AmbatowAfe 1996 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_Aidooh#Afe_1996_AmbatowAfe 2000 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_Aidooh#Afe_2000_AmbatowAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abraham_Ossei_Aidooh#Afe_2004_AmbatowWikipedia: Abu Menahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abu_MenaAbu Mena (wɔsan kyerɛw Abu Mina; Koptik: ⲁⲃⲃⲁ ⲙⲏⲛⲁ; Arabic: أبو مينا a wɔbɔ no [æbuˈmæyːnæ]) na ɔyɛ kurow, nkokorafie dan na Kristofo akwantu bea wɔ Late Antique Egypt, bɛyɛ kilomita 50 (akwansin 31) wɔ Alexandria anafo fam atɔe, a ɔbɛn New Borg El Arab kurow no. Wɔkyerɛ nye nkae no dɛ Wiadze Egyapadze wɔ afe 1979 mu esiane sɛnea bea no ho hia wɔ tsetse Kristosom mu ntsi.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abu_Mena#AbakɔsɛmNdzɛmba a Wotutu Fam Hwehwɛ Tsetsefo Ndzɛmba Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abu_Mena#Ndzɛmba_a_Wotutu_Fam_Hwehwɛ_Tsetsefo_Ndzɛmba_MuNruhunahuna Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abu_Mena#Nruhunahuna_AhorowAdzeyɛ a Wɔbɛbɔ Ho Ban; a Wodze Besie Tsebea a Ahotɔ Womhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abu_Mena#Adzeyɛ_a_Wɔbɛbɔ_Ho_Ban;_a_Wodze_Besie_Tsebea_a_Ahotɔ_WomNfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abu_Mena#Nfonyinsie_BeaWikipedia: Abubakar Boniface Siddiquehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakar_Boniface_SiddiqueAbu-Bakar Siddique Boniface (ɔsan so dze; Abubakar-Saddique Boniface) ( wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 14, 1960) Ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na seseiara Soafo wɔ Ɔmanpanyin abedzi ekyir n'asɔe na nkaano soafo dze ma kurow kɛse mu na nkurowbase mpontu (Inner cities and Zongo Development) . Nna ɔsan yɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Mbabun, Edwuma na Edwumayɛ ( Man power Youth and Employment) wɔ 2005 na Ayɛwoho 2007 ntamu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakar_Boniface_Siddique#AmanyɛsɛmNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakar_Boniface_Siddique#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakar_Boniface_Siddique#EdwumaNwoma a woetsimtsimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakar_Boniface_Siddique#Nwoma_a_woetsimtsimEbusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakar_Boniface_Siddique#EbusuaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakar_Boniface_Siddique#NhwɛdoWikipedia: Abubakari Sumanihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakari_SumaniAbukari Sumani (wɔwoo no wɔ Ebɔbira 28,1946) yɛ nkan no mbranyimfo na Ghana aban no ananmusinyi wɔ Saudi Arabia, Pakistan, na Gulf man mu. Nna ɔsan yɛ amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Tamale North ambatow mpasua wɔ Etsifi Amantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakari_Sumani#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakari_Sumani#AmanyɛsɛmAbrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abubakari_Sumani#Abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Abuga Pelehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abuga_PeleAbuga Pele (wɔwoo no Ebɔw 3, 1958) yɛ Ghana amammuifoɔ na ɔyɛ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien, ebaasa, anan, aenum na nsia a ɔwɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no munyi a ɔgyina Chiana-Paga Mantsam a ɔwɔ Upper East Region no ananmu wɔ Ɔman no tekitsi do Democratic mbrahyɛbagua no.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abuga_Pele#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abuga_Pele#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abuga_Pele#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abuga_Pele#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abuga_Pele#N'abrabɔKyere A Wɔkyer No Na Wogyae Nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Abuga_Pele#Kyere_A_Wɔkyer_No_Na_Wogyae_NoWikipedia: Abɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ab%C9%9BAbɛ yɛ eduaba a wɔdze yɛ ndzɛmba pii. Ndzɛmba bi nye nkwan, ngo,Wikipedia: Acacus Mbepɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Acacus_Mbep%C9%94wAcacus Mbepɔw anaa Tadrart Akakus (Arabic: تدرارت أكاكوس / ALA-LC: Tadrārt Akākūs) yɛ mbepɔw a ɔwɔ Ghat Mantam sare so wɔ Libya atɔe fam, Sahara fã. Wɔwɔ Ghat kurow no apuei fam, Libya, na ɔtrɛw fi Algeria hye so kɔ atsifi fam, bɛyɛ kilomita 100 (akwansin 62).Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Adam Mahamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adam_MahamaAdam Mahama yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. na ɔno nye mbrahyɛ bedwanyi ma Damango/Daboya mansin a ɔwɔ etsifi mantɔw no mu wɔ mbrahyɛ bedwa atsenae a ɔtɔ do ebien wɔ Ghana kabi ma menka bi amambuw yi mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adam_Mahama#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adam_Mahama#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adam_Mahama#AbatowMboayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adam_Mahama#MboayɛNkyekyɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adam_Mahama#NkyekyɛmuWikipedia: Adams Ebenezer Mahamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adams_Ebenezer_MahamaAdams Ebenezer Mahama yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mion mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi fam mantɔw mu. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Adamu Daramani Sakandehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adamu_Daramani_SakandeAdamu Daramani Sakande (6 Esusow Aketseaba 1962 – 22 Fankwa 2020) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no muni ma Bawku (Finimfin) Central Mansin, wɔ Upper East Mantɔw wɔ Ghana.http://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adamu_Daramani_Sakande#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adamu_Daramani_Sakande#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adamu_Daramani_Sakande#EdwumaAkwantu na afiasennahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adamu_Daramani_Sakande#Akwantu_na_afiasennaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adamu_Daramani_Sakande#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adamu_Daramani_Sakande#NhwɛdoWikipedia: Adinahttps://fat.wikipedia.org/wiki/AdinaAdina yɛ Ghana ndwomtownyi a wagye dzinGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Adjoa Bayorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adjoa_BayorAdjoa Bayor (wɔwoo no afe 1979 Esusuowaketseaba 17) yɛ nkan Ghana bɔɔlbɔnyi a nna ɔbɔ 'midfielder' dzibea no. Ɔaya ɔman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no panyin da.Amanadze edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adjoa_Bayor#Amanadze_edwumaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adjoa_Bayor#EdwumaAmanadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adjoa_Bayor#AmanadzeAbɔdzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adjoa_Bayor#AbɔdzinEnyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adjoa_Bayor#EnyimnyamhyɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adjoa_Bayor#NhwɛdoWikipedia: Adonten Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adonten_Senior_High_SchoolAdonten Senior High School yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ apue Mantɔw mu.Wikipedia: Adwengohttps://fat.wikipedia.org/wiki/AdwengoAdwengo yɛ ngo a wɔ nya fir abɛ mu a wɔdze yɛ edziban, semina na nku. Adwengo yɛ adze kor no hia papaapa wɔ hɛn daada abrabɔ mu.Wikipedia: Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afahy%C9%9BAfahyɛ yɛ amambra na amandze a kurow anaa ɔman bi yɛ no ber pɔtsee bi mu dze kaa Nananom, esumsum ahorow a oetwa hɛn ho ehyia na ewuakɔr. Yɛtaa dze dɛm da no yɛ dapɔn ma kurow no anaa ɔman mu no nyina.Wikipedia: Afahyɛ ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afahy%C9%9B_ahorowAfahyɛ ahorow pii na Mfantsefo dzi. Kurow biara na afahyɛ pɔtsee a odzi.Wikipedia: Afieye Ashonghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afieye_AshongBeatrice Love Naa-Afieye Ashong yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) no munyi. Ɔsan nso yɛ obi a ɔhyehyɛɛ ahyehyɛdze bi a ɔnyɛ aban dze, ‘Gods Love Society’ na kan Mbrahyɛbagua no munyi ma Kpone Katamanso mantsam a ɔwɔ Greater Accra Mantsam mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afieye_Ashong#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afieye_Ashong#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afieye_Ashong#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afieye_Ashong#N'abrabɔWikipedia: Agnes Asangalisa Chigabatiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Agnes_Asangalisa_ChigabatiaAgnes Asangalisa Chigabatia (20 Ɔbɛsɛ 1956 - 09 Sanda 2024), Wɔwoo no wɔ Ɔbɛsɛ bosom a ɔtɔ do eduenu. Ɔyɛ Ghananyi basiaba a ɔyɛ ɔmanyɔnyi na tsetse mbrahyɛbaguanyi wɔ BuilsaGhana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Agona Nkwantahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Agona_NkwantaAgona Nkwanta yɛ kurow a ɔwɔ Ghana. Ɔyɛ kurow tsitsir a ɔwɔ Ahantafo hɔn Atɔree Mantam no mu.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Agona Swedruhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Agona_SwedruAgona Swedru yɛ korow bi a ɔwɔ finimfinim Mantɔw mu. Hɔn afahyɛ tsitsir a wodzi nye Akwambɔ.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Agyare Koi Larbihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Agyare_Koi_LarbiAgyare Koi Larbi (wɔwoo no wɔ Mumu da ɔtɔ do eduonu esia wɔ mfe apem ahankron eduanan akron mu - 26 December 1949) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ ebien na ebaasa wɔ "4th Republic" mu. Ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma nkan Akropong amabatow mpasua a seseiara ɔyɛ Akuapem North ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Agyare_Koi_Larbi#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Agyare_Koi_Larbi#N'abrabɔOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Agyare_Koi_Larbi#OwuWikipedia: Ahenfiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/AhenfieAhemfie yɛ bea a Ɔhen na nye mpanyimfo hyia mu dzi asɛm. Wɔdwen kurow no na no mu mba no hɔn mpontu ho do.Wikipedia: Ahensihttps://fat.wikipedia.org/wiki/AhensiAhensi yɛ amambra kwan a Akanfo fa do kyer nyimpa bi dze tum hyɛ ne nsa ma odzi hɔn enyim.Wikipedia: Ahmed Alhassan Yakubuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Alhassan_YakubuAhmed Alhassan Yakubu (wɔwoo no wɔ Mumu 3, 1957) ɔyɛ Agriculturist/kuwanyi na Ghana mbrahyɛbaguanyi. Ɔsan so yɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu a ogyina mu ma Mion abatow mpasua do.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Alhassan_Yakubu#N'abrabɔƆbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Alhassan_Yakubu#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Alhassan_Yakubu#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Alhassan_Yakubu#EdwumaWikipedia: Ahmed Ibrahim (Ghana amanyɛnyi)https://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Ibrahim_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)Ahmed Ibrahim yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) a ɔgyina Banda Ambatow mpasua ananmu wɔ Bono Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.https://web.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Ibrahim_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Ibrahim_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Ibrahim_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#AmanyɛsɛmBoayikuw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Ibrahim_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#Boayikuw_ahorowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Ibrahim_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Ibrahim_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#NhwɛdoWikipedia: Ahmed Musahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_MusahAhmed Musah yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu, a nna ogyina Asokwa East ambatow mpasua no ananmu wɔ Esuantse Mantɔw mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Musah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Musah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Musah#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahmed_Musah#N'abrabɔWikipedia: Ahosuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahosu== Ahosu. ==Ahosu.https://fat.wikipedia.org/wiki/Ahosu#Ahosu.Wikipedia: Aisha Ayensuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aisha_AyensuAisha Ayensu yɛ Ghana adzepamnyi a ɔagye abawdobɔdze pii a dodowara nyim no dɛ ɔapam ntar na ntar a Beyonce, Genevieve Nnaji, Jackie Appiah na Sandra "Alexandrina" Don-Arthur hyɛe dze dzii hɔn dwuma. Ɔno nye ɔfabafo na Mbɔe Kwankyerɛfo ma Christie Brown, Ghana adzepam fie.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aisha_Ayensu#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aisha_Ayensu#EdwumaAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aisha_Ayensu#AbawdobɔdzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aisha_Ayensu#NhwɛdoWikipedia: Aisha Huanghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aisha_HuangEn Huang, a wɔsan frɛ no Aisha Huang yɛ Chinese galamsey Ɔhembaa a wagye dzin yie, wɔdze kwadu bi abɔ no a wɔkyerɛ mu dɛ, kwan a ɔdze rutu sika kɔkɔɔ wɔ ɔman yi mu no ko tsia ɔman mbra a ɔhwɛ sika kɔkɔɔ do, mekyerɛ Section 99(1) of the Minerals and Mining Act,2006.Wikipedia: Akan Ebusuakuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akan_EbusuakuwAkan EbusuakuwWikipedia: Akanfo Ebusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akanfo_EbusuaAsona/Nsɔna.Wikipedia: Akofa Edjeani Asieduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akofa_Edjeani_AsieduAkofa Edjeani (wɔwoo no 20 Kwakwar 1969) yɛ Ghananyi a ɔyɛ seneyi ho ɔyɛkyerɛfo (film actress), ɔyɛfo (producer) na edwumayɛfo (entrepreneur). Nye seneyi kakraba, Not My Daughter (sinyi a fa mbea awotwaa a wotwitwa ho - a film about female genital mutilation) nyaa abadobɔdze a ɔyɛ Sinyi Tsiatsiaa a Ɔkyɛn Biara (Best Short Film award) wɔ Afrika Sinyi Ho Adzesua Abasobɔdze (African Movie Academy Awards - AMAA) mu wɔ afe 2008 mu, na I Sing of a Well, sinyi a ɔyɛɛ mu ɔyɛkyerɛfo na ɔnye no yɛɛ no, ɔnyaa abasobɔdze ebaasa na Asɛnnyi Baguafo Abasobɔdze a Ɔkyɛn Biara (Best Jury Award) a ofir Afrika Sinyi Skuul Abasobɔdze (African Movie Academy Awards) mu wɔ afe 2010 mu.Wikipedia: Akosua Adoma Owusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akosua_Adoma_OwusuAkosua Adoma Owusu (wɔwoo no Sanda 1, 1984) yɛ Ghana-Amerika sinyiyɛfo (filmmaker) na ɔyɛfo (producer). Nye sinyi ahorow no hwehwɛ ebibifo etubrafo a hɔn wɔ Amerika no nyimpasu a ɔnye hɔn ho hɔn ho bɔ ebira mu dzenam akwan ahorow pii do fir sinyi mu nsɛm a hɔn akyerɛw do kosi asɛm a wɔdze sɔ hwɛ do kosi Ebibifo nsɛm ho amandzɛbɔ a agye dzin a hɔn asan ayɛ do.Wikipedia: Akosua Agyaponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akosua_AgyapongAkosua Agyapong a ne dzin kor so nye Agyepong, wɔwo no Ɔbɛsɛ duesuon mfe apem ɔha akron nye edusia akron no mu.ɔyɛ Ghana ba baa ɔtow ndwom na odzi dwuma wɔ tɛlɛbihyen do .Wikipedia: Akua Asabea Ayisihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Asabea_AyisiAkua Asabea Ayisi (3 April 1927 – 21 April 2010) na ɔko ma mbasiafo hɔn yie dzi, na ɔyɛ atembuafo wɔ High Court wɔ mber bi mu na Ghana dawurbɔ edwumayɛfo a odzi kan. Wɔ aber a na Ghana independence movement no rema no mu do no, Akua Asabea Ayisi nyaa ntsetsee wɔ dawur edwuma mu na onye Mabel Dove-Danquah na Kwame Nkrumah, a na ɔrebɛyɛ prime minister na Ɔmanpanyin a odzi kan wɔ ekyir nhyehyɛɛ mu.Ebuasua na Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Asabea_Ayisi#Ebuasua_na_Abrabɔ_AhyɛseEdwuma na akodzi dwumadzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Asabea_Ayisi#Edwuma_na_akodzi_dwumadzi_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Asabea_Ayisi#NhwɛdoWikipedia: Akua Donkorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_DonkorAkua Donkor (wɔwoo no afe 1952)ɔyɛ a Ghananyi amanɔyenyi, Ono na ɔyɛ amanyɔkuw ne panyin na n'ara na ɔtsew kuw Ghana Freedom Party (GFP).Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Donkor#Abrabɔ_AhyɛseAmanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Donkor#AmanyɔsɛmBɔhyɛ wɔ abatɔw mber muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Donkor#Bɔhyɛ_wɔ_abatɔw_mber_muHɔn a woyii hɔn fri akansie no muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Donkor#Hɔn_a_woyii_hɔn_fri_akansie_no_muNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Donkor#NhwɛdoWikipedia: Akua Kuenyehiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_KuenyehiaAkua Kuenyehia (wɔwoo no afe 1947) yɛ Ghana nwomanyimfo na mbranyimnyi a ɔsoom dɛ ɔsɛndzifo wɔ International Criminal Court (ICC) fitsi afe 2003 kesi afe 2015. Ɔsanso soom dɛ Mampanyin abedziekyir a odzi kan wɔ kɔɔto hɔ.Nwomasua na n'ahyɛse edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Kuenyehia#Nwomasua_na_n'ahyɛse_edwumaƆsɛndzifo wɔ amanadze ndzebɔn asɛndzibea, 2003–2015https://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Kuenyehia#Ɔsɛndzifo_wɔ_amanadze_ndzebɔn_asɛndzibea,_2003–2015Mbuukuuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Kuenyehia#MbuukuuDzinbɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Kuenyehia#DzinbɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Kuenyehia#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Kuenyehia#External_linksWikipedia: Akua Obeng-Akrofihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Obeng-AkrofiAkua Obeng-Akrofi (wɔwoo no afe 1996 Ayɛwoho 10) yɛ Ghana mbirikatunyi. Osii akan wɔ mbasiafo 4 × 100 metres relay no mu wɔ afe 2017 World Championships wɔ mbirikatu no mu.External linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Obeng-Akrofi#External_linksWikipedia: Akua Sena Dansuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akua_Sena_DansuaAkua Sena Dansua (wɔwoo no 23 Ebɔbira 1958) yɛ Ghana nsɛm ho amannyebɔ na nkitahodzi ho ɔfotufo a nye ho akokwa (media and communications consultant), amanyɛnyi na nnyido (governance) nye akannyifo dwumadzi (leadership practitioner). Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Etsifi (North) Dayi wɔ Ghana na nna ɔyɛ Ghana Ambasadɔ ma Germany (Germany Ambassador).Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Akuamoa Ofosu-Boatenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akuamoa_Ofosu-BoatengAkuamoa Ofosu-Boateng (wɔwoo no wɔ Kwakwar da odzi kan wɔ mfe apem ahankron eduonum anan) ɔyɛ Ghana nkan amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ 4th Republic mu. Nna ɔyɛ ntamugyinafo dze ma Lower west Akim ambatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu na kuw ba dze NDC amanyɛkuw no.Bra ahyɛase ne nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akuamoa_Ofosu-Boateng#Bra_ahyɛase_ne_nwomasuaƆsomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akuamoa_Ofosu-Boateng#ƆsomWikipedia: Akumaa Mama Zimbihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_ZimbiAkumaa Mama Zimbi, a ɔsanso nyim dɛ ɔyɛ Dr. Joyce Akumaa Dongotey-Padi, ɔyɛ Ghananyi TV na kasa mfir dawurbɔ edwumayɛfo, oko ma mbasiafo hɔn ahotɔ nsɛm, otwa mfonyin ahorow fa nsɛm ho, ɔyɛ aware afotofo, na ɔyɛ siniyɛfo wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_Zimbi#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_Zimbi#EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_Zimbi#AbrabɔAdɔyɛ edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_Zimbi#Adɔyɛ_edwumaAbasobɔdze na enyimunyam hyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_Zimbi#Abasobɔdze_na_enyimunyam_hyɛSini Edwuma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_Zimbi#Sini_Edwuma_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akumaa_Mama_Zimbi#NhwɛdoWikipedia: Akwambɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwamb%C9%94Akwambɔ yɛ Mfantsefo hɔn afahyɛ ahorow no mu kor. Ɔyɛ afahyɛ a Mfantsefo a wɔwɔ Ajumako, Gomoa, Agona, Ekumfi na Mankessim na wodzi.Wikipedia: Akwasi Afrifahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_AfrifaAkwasi Afrifa yɛ Ghana amanyɛnyi a ber a abɛsen kɔ wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Fomena mpasuar wɔ Asante mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien, ebiasa na anan mu wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.Bra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa#Bra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa#N'abrabɔNe wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa#Ne_wuWikipedia: Akwasi Afrifa (Ghana amanyɛnyi)https://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)Akwasi Afrifa yɛ kan Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa ma Fomena mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do ebien (2), ebiasa (3) na anan (4) wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Afrifa_(Ghana_amany%C9%9Bnyi)#NhwɛdoWikipedia: Akwasi Dante Afriyiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Dante_AfriyieAkwasi Dante Afriyie yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kuwba wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" wɔ Ghana. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Atwima Mponua ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw a ɔwɔ Ghanaman mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Dante_Afriyie#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwasi_Dante_Afriyie#AmbatowWikipedia: Akwesi Osei -Adjeihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwesi_Osei_-AdjeiAkwasi Osei-Adjei (wɔwoo no 27 Ebɔw 1949) yɛ Ghana ɔmanyɛfo a ɔwɔ Republic of Ghana. Ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni a ogyina Ejisu-Juaben mantam a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana no ananmu wɔ Ghana Republic a ɔto do aanan no Mmarahyɛ Bagua a ɔto do annan no mu.Amanyɔsɛm Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwesi_Osei_-Adjei#Amanyɔsɛm_EdwumaAbatuw A Ɔwɔyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwesi_Osei_-Adjei#Abatuw_A_ƆwɔyɛWikipedia: Akwidaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/AkwidaaAkwidaa yɛ kurow a wɔyɛ po edwuma, a ɔwɔ Ahanta, ɔwɔ Anee Mantɔw no n'anee a ɔwɔ Ghana, na ɔka kurow a wɔwɔ Ghana n'anee koraa ho.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwidaa#AbakɔsɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akwidaa#MboaedzeWikipedia: Akyaawa Yikwanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyaawa_YikwanAkyaawa Yikwan yɛ Asanteman mu dehye a ɔsoom dɛ "chief negotiator" wɔ afe 1831 Anglo-Asante asomdwee treaty no mu.N'asehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyaawa_Yikwan#N'aseAsomdwee akwantuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyaawa_Yikwan#Asomdwee_akwantuNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyaawa_Yikwan#NhwɛdoWikipedia: Akyerɛkyerɛfo skuul a ɔwɔ Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyer%C9%9Bkyer%C9%9Bfo_skuul_a_%C9%94w%C9%94_GhanaAkyerɛkyerɛfo skuul a ɔwɔ Ghana yɛ eduanan eduonum-anan. Aban dze yɛ eduanan-esia na ankorankor dze yɛ awɔtwe.Wikipedia: Alabira Ibrahimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alabira_IbrahimAlabira Ibrahim yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Mion ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alabira_Ibrahim#Abrabɔ_ahyɛaseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alabira_Ibrahim#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alabira_Ibrahim#AmanyɛsɛmWikipedia: Alan John Kyerematenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alan_John_KyerematenAlan John Kyeremanteng yɛ amanyɛnyi a ofi Ghana, wɔwoo no wɔ Obiradzi 3,1955. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi na ɔsan yɛ ɔsoafo a ɔwhɛ Ghana guadzi na mfirdwuma do fitsi 2017 dze besi sesieara.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alan_John_Kyerematen#Ahyɛse_BraEdwumakuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alan_John_Kyerematen#EdwumakuwWikipedia: Alban Bagbinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_BagbinAlban Sumana Kingsford Bagbin (wɔwoo no 24 Fankwa 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ Ghana mbrahyɛbagua no Titsenanyi mprempren. Ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ akwahosan do wɔ Ghana aban mu fir Sanda 2012 kɔsii Kwakwar 2013 ber a Hanny-Sherry Ayettey faa dzibea no.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_Bagbin#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_Bagbin#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_Bagbin#AmanyɛsɛmAfe 1996 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_Bagbin#Afe_1996_AbatowAfe 2000 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_Bagbin#Afe_2000_AbatowAfe 2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_Bagbin#Afe_2004_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alban_Bagbin#N'abrabɔWikipedia: Albert Abongohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_AbongoAlbert Abongo yɛ Ghana ɔmanyɛnyiGhana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Albert Kan-Dapaahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah| birth_place = Gowrie-BongoUpper East RegionGhanaƆbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaDwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah#Dwumadzi_AhorowAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah#N'abrabɔEkyingyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah#EkyingyeDzibea Afofor a Ɔkuraa Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kan-Dapaah#Dzibea_Afofor_a_Ɔkuraa_MuWikipedia: Albert Kwaku Obbinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwaku_ObbinAlbert Kwaku Obbin ( wɔwoo no wɔ Esusuo Aketseaba 4, 1956) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkaano mbrahyɛbaguanyi dze ma Prestsea-Huni Valley wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Ahyɛse bra na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwaku_Obbin#Ahyɛse_bra_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwaku_Obbin#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwaku_Obbin#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwaku_Obbin#MboaedzeWikipedia: Albert Kwasi Zigahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_ZigahAlbert Kwasi Zigah (wɔwoo no 15 Ɔberɛfɛw 1959) yɛ Ghana Amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Amansin (Republic of Ghana) a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no munyi a ɔgyina Ketu Anaafo Mansin ananmu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana.https://www.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_Zigah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_Zigah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_Zigah#AmanyɛsɛmMbrahyɛbaguanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_Zigah#MbrahyɛbaguanyiNDC Dze asɛm no kɔdan asɛndzibeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_Zigah#NDC_Dze_asɛm_no_kɔdan_asɛndzibeaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_Zigah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Albert_Kwasi_Zigah#NhwɛdoWikipedia: Alberta Sackeyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alberta_SackeyAlberta Sackey (wɔwoo no afe 1972 Ɔberɛfɛw 6) yɛ Ghana amanadze bɔɔlbɔnyi a ɔbɔɔ kɔɔ ekyir. Ɔbɔe maa Ghana wɔ afe 1999 FIFA Women's World Cup na afe 2003 Australia 2003 World Cup no na wɔpaaw no wɔ FIFA.Hwɛ iyi so[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Alberta_Sackey#Hwɛ_iyi_so[Edit]Nhwɛdo[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Alberta_Sackey#Nhwɛdo[Edit]Wikipedia: Aleppo Tsetse Kurowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aleppo_Tsetse_KurowTete Kuropɔn Aleppo (Arabic: مدينة حلب القديمة, romanized: Madīnat Ḥalab al-Qadīma) yɛ abakɔsɛm mu kurow no mfinimfini wɔ Aleppo, Syria. Ansa na Syria Ɔmanko no reba no, tsetse kurow no amantam pii ansakra tsitsiriw fir ber a wosii wɔ afeha a ɔto do dumien 12th kosi afeha a ɔtɔ do dunsia 16th no mu.Mfiriaseɛ ne nea wɔdzi sii hɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aleppo_Tsetse_Kurow#Mfiriaseɛ_ne_nea_wɔdzi_sii_hɔBeaeɛ a ɛnya moa firiihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aleppo_Tsetse_Kurow#Beaeɛ_a_ɛnya_moa_firiiWikipedia: Alex Adomako-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Adomako-MensahAlex Adomako-Mensah (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 5, 1962) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Sekyere Afram Plains ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Adomako-Mensah#Abrabɔ_ahyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Adomako-Mensah#NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Adomako-Mensah#AmanyɛsɛmBeesuomfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Adomako-Mensah#BeesuomfoEwifo toow hyɛɛ no dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Adomako-Mensah#Ewifo_toow_hyɛɛ_no_doAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Adomako-Mensah#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Alex Kwaku Korankyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kwaku_KorankyeAlex Kwaku Korankye yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. soom dɛ mbrahyɛbaguafo maa Asante Akim South ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase na edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kwaku_Korankye#Abrabɔ_ahyɛase_na_edwumaAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kwaku_Korankye#AbatowWikipedia: Alex Kyeremehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_KyeremehAlex Kyeremeh yɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Techiman North wɔ Brɔn na Ahafo mantɔw no mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kyeremeh#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kyeremeh#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kyeremeh#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kyeremeh#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Kyeremeh#NhwɛdoWikipedia: Alex Seidu Sofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Seidu_SofoAlex Seidu Sofo (2 Kwakwar 1950 – 9 Sanda 2020) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Damango-Daboya mansin.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Seidu_Sofo#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaWikipedia: Alex Tettey-Enyohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-EnyoAlexander Narh Tettey-Enyo yɛ educationist na amanyɛnyi. Wɔayɛ mbrahyɛbaguanyi ama Ada fitsi 2005 na Ghana Ɔsoafo wɔ Nwomasua mu wɔ 2009 na 2011 ntamu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#EdwumaNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#AmanyɛsɛmEbusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#EbusuaNdzɛmba a Ɔpɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#Ndzɛmba_a_ƆpɛHwɛ ha sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#Hwɛ_ha_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alex_Tettey-Enyo#NhwɛdoWikipedia: Alexander Agyei-Acheamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Agyei-AcheampongAlexander Agyei-Acheampong yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Bekwai ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Agyei-Acheampong#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Agyei-Acheampong#AmbatowWikipedia: Alexander Asum-Ahensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Asum-AhensahAlexander Asum-Ahensah (wɔwoo no 23 Ayɛwoho 1953) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi ma Jaman Etsifi (North) mansin wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Asum-Ahensah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Asum-Ahensah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Asum-Ahensah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Asum-Ahensah#N'abrabɔHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Asum-Ahensah#Hwɛ_Iyi_NsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Asum-Ahensah#NhwɛdoWikipedia: Alexander Ransford Ababiohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Ransford_AbabioAlexander Ransford Ababio yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma "Dayi South" ambatow mpasua do a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" wɔ Ghana amanyɛsɛm mu.Alexander Bra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Ransford_Ababio#Alexander_Bra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Ransford_Ababio#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Ransford_Ababio#AmanyɛsɛmAmbatow Mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Ransford_Ababio#Ambatow_Mu_NsɛmAlexander Ransford Ababio gyedzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alexander_Ransford_Ababio#Alexander_Ransford_Ababio_gyedziWikipedia: Alfred Kwame Agbesihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kwame_AgbesiAlfred Kwame Agbesi (wɔwoo no Kwakwa 20, 1955) yɛ mbranyimfo na amanyɛnyi wɔ Ghana. Ɔyɛ National Democratic Congress kuwba.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kwame_Agbesi#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kwame_Agbesi#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kwame_Agbesi#AmanyɛsɛmAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kwame_Agbesi#Afe_2004_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kwame_Agbesi#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kwame_Agbesi#NhwɛdoWikipedia: Alfred Wallace Gbordzor Abayateyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Wallace_Gbordzor_AbayateyeAlfred Wallace Gbordzor Abayateye ( wɔwoo no wɔ Ɔbɛsɛ 20, 1965) ɔyɛ nkontabunyi na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Sege abatow mpasua do wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Wallace_Gbordzor_Abayateye#Ɔbra_Ahyɛse_na_NwomasuaNa'brabɔ na Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Wallace_Gbordzor_Abayateye#Na'brabɔ_na_EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Wallace_Gbordzor_Abayateye#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alfred_Wallace_Gbordzor_Abayateye#NhwɛdoWikipedia: Alhaji Abdulai Salifuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhaji_Abdulai_SalifuAlhaji Abdulai Salifu yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Tolon abatow mpasuar wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi mbrahyɛbagua a odzi, ebien na ebiasa do wɔ 4th Republic wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse ne nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhaji_Abdulai_Salifu#Ɔbra_ahyɛse_ne_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhaji_Abdulai_Salifu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhaji_Abdulai_Salifu#AmanyɛsɛmƆpamfo edwumasonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhaji_Abdulai_Salifu#Ɔpamfo_edwumasonN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhaji_Abdulai_Salifu#N'abrabɔWikipedia: Alhassan Azonghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_AzongAlhassan Azong (wɔwoo no 18 Mumu 1965) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi (MP) ma Builsa Anaafo (South) Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana. Ɔsan nso yɛ ɔman soafo (Minister of state) wɔ Mills aban mu wɔ afe 2009 na afe 2013 ntam.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Azong#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Azong#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Azong#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Azong#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Azong#NhwɛdoWikipedia: Alhassan Wayo Seinihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Wayo_SeiniAlhassan Wayo Seini (wɔwoo no wɔ Fankwa 12, 1945) yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman Ghana mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Wayo_Seini#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Wayo_Seini#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Wayo_Seini#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Wayo_Seini#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Alhassan Yakubuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_YakubuAlhassan Yakubu yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Nanton ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse ne nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Yakubu#Ɔbra_ahyɛse_ne_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Yakubu#AmanyɛsɛmN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alhassan_Yakubu#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Alice Teni Boonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alice_Teni_BoonAlice Teni Boon yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi kuwba wɔ Lambussie Mansin mu fitsi 1999 dze kɛpem 2009.Ne bra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alice_Teni_Boon#Ne_bra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alice_Teni_Boon#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alice_Teni_Boon#AmanyɛsɛmAfe 2000 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alice_Teni_Boon#Afe_2000_AbatowAfe 2004 Abatow:https://fat.wikipedia.org/wiki/Alice_Teni_Boon#Afe_2004_Abatow:N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alice_Teni_Boon#N'abrabɔWikipedia: Alima Mahamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alima_MahamaHajia Alima Mahama (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 17,1957, Walewale, Etsifi Epuei Mantɔw) ɔyɛ Ghana basia ambassador dze ma US. Ɔyɛ mbranyimnyi na nna ɔyɛ Soafo dze mbasia na mboframba nsɛm do fitsi 2005 kesi 2009 wɔ Ɔmanpanyin John Kufuor aban mu.Wikipedia: Alima Morohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alima_MoroAlima Moto( Wɔwoo no Kwakwa 5,1983).[1] ɔyɛ Ghana bɔɔlbɔnyi na ɔno na ɔkyekye bɔɔl no sɛ obi pɛ sɛ ɔhyɛ hom a.Wikipedia: Aline Koala Kaboréhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aline_Koala_Kabor%C3%A9Aline Koala Kaboré ɔyɛ Panyin a ogyina ma ne man wɔ amanɔne a ofi Burkina Faso a ɔsom dɛ Ananmusifo ma Senegal, ɔdaa ne ndwuma ahorow edzi wɔ Ebɔw 29, afe 2013.[1] Ɔsom kɛpem bosoom Mumu 19, 2017.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aline_Koala_Kabor%C3%A9#NhwɛdoWikipedia: Allowe Leo Kabahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Allowe_Leo_KabahKabah (wɔwoo no wɔ Ebɔbira 11,1951) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbranyimnyi. Nna ɔsan so yɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Chiana-Paga abatow mpasua do wɔ Etsifi Epuei Manɔtw mu wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Allowe_Leo_Kabah#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Allowe_Leo_Kabah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Allowe_Leo_Kabah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Allowe_Leo_Kabah#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Allowe_Leo_Kabah#MboaedzeWikipedia: Alpha Barryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alpha_BarryAlpha Barry (wɔwoo no 1 Sanda 1970) ɔyɛ Burkinabé amanyɛnyi na nsɛmkyerɛw na dawurbɔnyi. Ɔsom dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Amanɔne Nsɛm do fitsi afe 2016 kesi 2021.No ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alpha_Barry#No_ho_nsɛmApɔwmudzenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alpha_Barry#ApɔwmudzenNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alpha_Barry#NhwɛdoWikipedia: Ama Afo Blayhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Afo_BlayAma Afo Blay yɛ Ghana nwomsuanyi. Nna ɔyɛ Tsitsenanyi panyin ma Ghana Ghana Education Service.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Afo_Blay#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Afo_Blay#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Afo_Blay#NhwɛdoWikipedia: Ama Ampofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_AmpofoAma Ampofo yɛ Ghananyi a ɔyɛ sini edwuma na model. N'awofo wo mba anan na ɔtɔ so ebiasa, wɔwoo Ama wɔ Accra wɔ 22 June 1991.Ama Ampofo no ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ampofo#Ama_Ampofo_no_ho_nsɛmNdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ampofo#NdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ampofo#NhwɛdoAbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ampofo#Abɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Ama Ata Aidoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_AidooAma Ata Aidoo (wɔwoo no Ebɔw 23,1942-Esusuo Aketseaba 31,2023) wɔ Saltpond a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ngyinado bi nye Megan Behrent, Brown University, na Africa Who's Who akasa ato hɔ dɛ wɔwoo no 31 Ebɔw 1940.Abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#Abrabɔ_ahyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#EdwumaSinyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#SinyiAkyerɛw edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#Akyerɛw_edwumaAbadobɔdze Na Abodzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#Abadobɔdze_Na_AbodzinNdwuma a ɔda nsewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#Ndwuma_a_ɔda_nsewDɛ Ɔkyerɛwfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#Dɛ_ƆkyerɛwfoAkenkan a odzi dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#Akenkan_a_odzi_doOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#OwuGuado Nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Ata_Aidoo#Guado_NkitahodziWikipedia: Ama Benyiwa Doehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Benyiwa_DoeAma Benyiwa-Doe (a ne dzin ankasa dze Comfort Saah 1950); nna ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi a ɔsoom dɛ Mansin Nanmusinyi wɔ finimfin mantɔw mu.N'abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Benyiwa_Doe#N'abrabɔ_ahyɛseN'edwuma na Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Benyiwa_Doe#N'edwuma_na_AmanyɛsɛmNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Benyiwa_Doe#NwomasuaNo wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Benyiwa_Doe#No_wuWikipedia: Ama Nkrumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_NkrumahAma Nkrumah yɛ Ghana amanyɛnyi ber a nna Ghana reper ne fahodzi na ber a wonyaa fahodzi.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Nkrumah#AmanyɛsɛmHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ama_Nkrumah#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Amadu Alihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_AliAmadu Ali yɛ Ghana ɔmanyɛnyi san so yɛ Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ kuwba wɔ mbrahyɛbagua dze maa "Atebubu South" ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw wɔ mbrahyɛbagua ɔtɔ do ebiena na ebiasa wɔ "4th Republic" wɔ Ghana.Ali Bra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Ali#Ali_Bra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Ali#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Ali#AmbatowƆsoomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Ali#ƆsoomWikipedia: Amadu Bukari Soroghohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Bukari_Sorogho.Amadu Bukari Sorogho yɛ Ghana amanyɛnyi.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Bukari_Sorogho#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Bukari_Sorogho#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Bukari_Sorogho#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Bukari_Sorogho#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Bukari_Sorogho#NhwɛdoWikipedia: Amadu Seiduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_SeiduAmadu Seidu (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum-anan ne bosoom Ebɔw ne da a ɔtɔdo akorɔn) no yɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi wɔ Yapei-Kusawgu wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do.Ɔbra ahyɛse ne nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Seidu#Ɔbra_ahyɛse_ne_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Seidu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Seidu#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amadu_Seidu#N'abrabɔWikipedia: Amambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amambra== Amambra ==Amambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amambra#AmambraWikipedia: Ameen Salifuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ameen_SalifuWɔwoo Ameen Salifu wɔ Ayɛwoho 25, 1965 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress do.N'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ameen_Salifu#N'abrabɔ_mu_nsɛmAbrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ameen_Salifu#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ameen_Salifu#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ameen_Salifu#EdwumaWikipedia: Amerley Ollennu Awua-Asamoahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerley_Ollennu_Awua-AsamoaAmerley Ollennu Awua-Asamoa (wɔwoo no 1956) yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu,edwumayɛfo na kuw a wonngye nfaso mu Panyin. Ɔyɛ-New Patriotic Party of Ghana kuw mu nyimpa , ɔsom dɛɛ Ghana Ananmusifo ma Kingdom of Denmark Fri 2017 dze kɔ 2021.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerley_Ollennu_Awua-Asamoa#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaAnanmusifo Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerley_Ollennu_Awua-Asamoa#Ananmusifo_EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerley_Ollennu_Awua-Asamoa#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerley_Ollennu_Awua-Asamoa#NhwɛdoWikipedia: Amin Amidu Sulemanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amin_Amidu_SulemanaAmin Amidu Sulemana yɛ Ghana edwumayɛfo ananmusinyi na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sissala Anee ambatow mpasua do wɔ Ghanaman mu.Wikipedia: Aminata Sana Congohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aminata_Sana_CongoAminata Sana Congo (wɔwoo no 1974) ɔyɛ Burkina Faso amanyɛnyi na Ananmusifo ma ɔman no wɔ amanɔne. Nna ɔyɛ Ɔsoafo ma Development of the Digital Economy na dzibew no frii Sanda 2016 dze kɔ Kwakwar 2017.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aminata_Sana_Congo#EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aminata_Sana_Congo#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aminata_Sana_Congo#NhwɛdoWikipedia: Amos Lawerh Buerteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amos_Lawerh_BuerteyWɔwoo Amos Lawerh Buertey wɔ Obiradzi 10, 1954. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi, na mbrahyɛbaguanyi ma Ada ambatow mpasua wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amos_Lawerh_Buertey#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amos_Lawerh_Buertey#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amos_Lawerh_Buertey#EdwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amos_Lawerh_Buertey#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Anajihttps://fat.wikipedia.org/wiki/AnajiAnaji yɛ kurow a ɔwɔ Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana. Anaji wɔ Ahanta asaase do, wɔdzi afahyɛ a wofrɛ no Kundum.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Anaji Choice Marthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anaji_Choice_MartAnaji Choice Mart yɛ fiadze kese a ɔwɔ Anaji. Wɔ ton ndzemba ahorow pii wɔ hɔ.Wikipedia: Anansesɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ananses%C9%9BmAnansesɛm yɛ ano kasaadwin agor bi a hɛn nananom nam hɔn suahu do ahyehyɛ dze afa mbowa, nyimpa, ndua, abo na abɔdze ahorow a woetwa hɛn ho ehyia ho dze tu nyimpa fo ma nkyirmba so afa dze ayɛ abrabɔ ho susudua. Anansesɛm boa da abrabɔ mu nsɛm edzi kyerɛ afofor.Wikipedia: Tsetse Dadze Dadze Mbea a ɔwɔ Burkina Faso (Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso)https://fat.wikipedia.org/wiki/Tsetse_Dadze_Dadze_Mbea_a_%C9%94w%C9%94_Burkina_Faso_(Ancient_Ferrous_Metallurgy_Sites_of_Burkina_Faso)Tsetse Dadze Dadze Mbea a ɔwɔ Burkina Faso (Ngyiresi/English kasa: Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso, Franse kasa mu: Sites de métallurgie ancienne du fer du Burkina Faso) yɛ tsetse dadze edwumayɛbea ahorow a hɔn aboaboa ano wɔ mbea enum (5) wɔ Nord na Centre-Nord mantɔw mu wɔ Burkina Faso, a wɔdze yi dadze fir aboba mu. [1] .Burkina Fasohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Burkina_FasoPages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Andrew Kingsford Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Andrew_Kingsford_MensahAndrew Kingsford Mensah (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 26, 1955) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Abura-Asebu-Kwamankese ambatow mpasua wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Andrew_Kingsford_Mensah#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Andrew_Kingsford_Mensah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Andrew_Kingsford_Mensah#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Andrew_Kingsford_Mensah#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Andrews Adjei-Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Andrews_Adjei-YeboahAndrews Adjei Yeboah yɛ Ghana mbrahyɛbaguamunyiGhana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Angela Kyerematen-Jimohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angela_Kyerematen-Jimoh== Angela Kyerematen-Jimoh ==Angela Kyerematen-Jimohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angela_Kyerematen-Jimoh#Angela_Kyerematen-JimohNo Skuul ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angela_Kyerematen-Jimoh#No_Skuul_ho_NsɛmN'edwuma ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angela_Kyerematen-Jimoh#N'edwuma_ho_NsɛmAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angela_Kyerematen-Jimoh#AbawdobɔdzeWikipedia: Angelina Baiden-Amissahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angelina_Baiden-AmissahAngelina Baiden-Amissah (Kwakwa 8, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbagua ma Shama ambatow mpasua wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angelina_Baiden-Amissah#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angelina_Baiden-Amissah#Asetsena_mu_nsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Angelina_Baiden-Amissah#EdwumaWikipedia: Anita-Pearl Ankorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita-Pearl_AnkorAnita-Pearl Mwinnabang Ankor yɛ Ghana Painter na Muralist. Dodowara frɛ no Ɔbaa Painter.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita-Pearl_Ankor#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita-Pearl_Ankor#EdwumaWikipedia: Anita De Sosoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_De_SosooAnita De Sosoo yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔman Ghana mbaa boanofo dze ma National Democratic Congress (NDC) na nkan no kuwba wɔ National Disaster Management kuw no mu. Anita De Sosoo dzin tahyee wɔ ber a nna ɔwɔ Adom FM a ɔkaa dɛ mbowatsia wɔyɛ nsɛnkyerɛndze na wɔama ohia aba ɔman yi mu.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_De_Sosoo#NwomasuaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_De_Sosoo#NhwɛdoWikipedia: Anita Erskinehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_ErskineAnita Erskine-Amaizo (wɔwoo Vered - Marian Anita Erskine; 3 December 1978) ɔyɛ obi a otum ka kasa ahorow ebien (English and French) Ghananyi dawurbɔ edwumayɛfo, professional compère, TV dwumadzi ho kasafo, siniyɛfo na ɔko ma nkatasia hɔn nwomasua ne mpomtu.Ɔyɛ panyin a ɔhyehyɛɛ Sheroes of Our Time dwumadzi na ɔyɛ ɔkasafo wɔ dwumadzi ni do, wɔ yi no wɔ Akwaaba Magic wɔ DSTV.Abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_Erskine#Abrabɔ_ahyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_Erskine#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_Erskine#EdwumaAbasobɔdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_Erskine#Abasobɔdze_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anita_Erskine#NhwɛdoWikipedia: Anna Bossmanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_BossmanAnna Bossman (Wɔwoo no afe 1957 da a odzi kan wɔ Mumu bosom no mu). Ɔyɛ Ghana nyimpaho ndzinoa ho dzimafo (human rights advocate).N'adzesua ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_Bossman#N'adzesua_ho_NsɛmN'edwuma ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_Bossman#N'edwuma_ho_NsɛmN'abrabɔ mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_Bossman#N'abrabɔ_mu_NsɛmN'abawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_Bossman#N'abawdobɔdzeWikipedia: Anna Nyamekyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_NyamekyeAnna Nyamekye yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Jaman Anaafo (South) Mansin a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_Nyamekye#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anna_Nyamekye#EdwumaWikipedia: Annie Jiaggehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Annie_JiaggeAnnie Ruth Jiagge, GM (née Baëta; 7 Ɔberɛfɛw 1918 – 12 Ayɛwoho 1996), a wɔsan frɛ no Annie Baëta Jiagge, yɛ Ghana mbranimfo, ɔtemmuafo na mbea hokwan ho ɔbenfo. Ɔno nye ɔbea a ɔdzi kan wɔ Ghana na Amanaman Nkabom no mu a ɔbɛyɛɛ ɔtemmuafo.Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanaNnyimpa a hɔn ewuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Nnyimpa_a_h%C9%94n_ewuNyimpahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:NyimpaWikipedia: Annie Ruth Jiaggehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Annie_Ruth_JiaggeAnnie Ruth Jiagge, GM (Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Annie_Ruth_Jiagge#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaAdzesua ahorow wɔ Londonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Annie_Ruth_Jiagge#Adzesua_ahorow_wɔ_LondonAbasobɔdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Annie_Ruth_Jiagge#Abasobɔdze_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Annie_Ruth_Jiagge#NhwɛdoWikipedia: Ano kasadwinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ano_kasadwinAno kasadwin yɛ kasadwin ne fa bi bi a wɔdze ano ka. Iyi yɛ dza wɔnnkyerɛwee nngu krataa do.Wikipedia: Anthony Boakye-Yiadomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Boakye-YiadomAnthony Boakye-Yiadom yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa maa Amansie Anee ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana dze namNew Patriotic Party do.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Boakye-Yiadom#AmanyɛsɛmN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Boakye-Yiadom#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Anthony Bondonghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_BondongAnthony Bondong yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a otsia ebien wɔ 4th Republic no mu dze ma Lawra Nandon mpasuardo wɔ Atsifi-atɔe mantɔw mu wɔ ɔman Ghana mu.N'abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Bondong#N'abrabɔ_ahyɛseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Bondong#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Bondong#NhwɛdoWikipedia: Anthony Bright Boadi-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Bright_Boadi-MensahAnthony Bright Boadi-Mensah yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. Ogyinaa dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Obuase ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Bright_Boadi-Mensah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Bright_Boadi-Mensah#AmbatowWikipedia: Anthony Christian Dadziehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Christian_DadzieAnthony Christian Dadzie (Ayɛwoho 9, 1962) yɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Abura Asebu Kwamankese a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana fitsi afe 2009 kesi afe 2016 mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Christian_Dadzie#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Christian_Dadzie#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Christian_Dadzie#AmanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Christian_Dadzie#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Anthony Evans Amoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Evans_AmoahAnthony Evans Amoah yɛ Ghana amanyɛnyi na amandzɛɛbɔnyi a ogyinaa mu maa Wassa Epuei abatow mpasua ananmu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ ebibiman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ ber a wɔbɔɔ dawur dɛ ɔno na odzii konyim wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow no mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Evans_Amoah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Evans_Amoah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Evans_Amoah#AmanyɛsɛmAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Evans_Amoah#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_Evans_Amoah#NhwɛdoWikipedia: Anthony K. Gyapong-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_K._Gyapong-MensahAnthony K. Gyapong-Mensah yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ so ebien na ebaasa no munyi.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_K._Gyapong-Mensah#Amanyɛsɛm2000 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_K._Gyapong-Mensah#2000_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anthony_K._Gyapong-Mensah#N'abrabɔWikipedia: Antoine Somdahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Antoine_SomdahAntoine Somdah (wɔwoo no Ayɛwoho 12, 1962) yɛ Burkina Faso ɔmanpanyin na ɔman ananmusifo. Burkina Faso Ɔnanmusifo a ɔyɛ soronko na ɔwɔ tumi nyinara wɔ Russia Aman Nkabom no mu fir afe 2014.Wikipedia: Antoinette Delali Kemavorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Antoinette_Delali_KemavorAntoinette Delali Kemavor yɛ Ghananyi a ɔyɛ model edwuma na w'esi akan pɛn wɔ ahoɔfɛwfo hɔn akansie mu na okitsa abodzin dɛ Miss World Ghana wɔ afe 2015 mu na ogyinaa Ghana anan mu wɔ Miss World 2016 akansie no mu. W'edzi dwuma ahorow wɔ ndwom ho sini mu a wontumi nkan mu, na TV do dawurubɔ dwumadzi ahorow mu.Abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Antoinette_Delali_Kemavor#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Antoinette_Delali_Kemavor#NhwɛdoWikipedia: Apamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/ApamApam yɛ Gomoa west Kurow no ne tsir.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Apam Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Apam_Senior_High_SchoolApam Mpanyin Nsɔwdo Skuul yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apaa wɔ Gomoa West Mansin mu wɔ Finimfin Mantɔw mu.Wikipedia: Apiorkor Seyiram Ashong-Abbeyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Apiorkor_Seyiram_Ashong-AbbeyApiorkor Seyiram Ashong–Abbey ( wɔwoo no afe 1988 Ebɔwber 1) yɛ Ghana poet, ɔkyerɛwfo na literary critic. Mprenpren yi ɔyɛ Head of Programmes Production wɔ Citi FM/Citi TV na sesei dwumadzi ho kyeame dze ma Diplomatic license wɔ Citi TV na ebɛn na ɔrokɔ (Whats Cooking).Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Apiorkor_Seyiram_Ashong-Abbey#NwomasuaAkyerɛw ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Apiorkor_Seyiram_Ashong-Abbey#Akyerɛw_ndwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Apiorkor_Seyiram_Ashong-Abbey#NhwɛdoWikipedia: Apremdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/ApremdoApremdo yɛ kurow a ɔwɔ Ghana Atɔree Mantɔw mu.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Aprokumasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/AprokumaseAprokumase yɛ kurow bi a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu. Kurowmba no hɔn edwuma tsitsir ara nye kuayɛ a hɔn mu fa kesɛ noara yɛ kookoo ekuayɛfo na dze a ɔkeka ho.Wikipedia: Apɔtɔyewahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ap%C9%94t%C9%94yewaApɔtɔyewa yɛ Ghana awendze a, wodze dwo adze a wɛdze ndɛtse yɛ . ɔwɔ nkyerɛw atsentsen wɔ mu.Wikipedia: Aquinas Tawiah Quansahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aquinas_Tawiah_QuansahAquinas Tawiah Quansah (wɔwoo no 4 Ebɔbira 1964) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi na ɔyɛ Ghana Finifin Mantɔw Ɔsoafo abadziakyir.https://web.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aquinas_Tawiah_Quansah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aquinas_Tawiah_Quansah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aquinas_Tawiah_Quansah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aquinas_Tawiah_Quansah#NhwɛdoWikipedia: Archbishop Porter Girls Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Archbishop_Porter_Girls_Senior_High_SchoolArchbishop Porter Girls' Senior High School (a wotwa no sin APGSHS) yɛ Kateleke mbaa nsɔwdo skuul, a ɔwɔ Takoradze wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Dɛm mbaa nsɔwdo skuul yi hyɛ Ghana Public Education System no ase.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Archbishop_Porter_Girls_Senior_High_School#AbakɔsɛmMbɔdzenbɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Archbishop_Porter_Girls_Senior_High_School#MbɔdzenbɔWikipedia: Asiedu Nketiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asiedu_NketiaJohn Asiedu Nketiah a dodow noara nyim no "General Mosquito" yɛ ɔmanyɛnyi na ɔkyerɛkyerɛwfo panyin ma National Democratic Congress amanyɛkuw no.Wikipedia: Askia Ndahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Askia_NdaWɔwɔ gyidzi bi dɛ, Askia Nda a ɔwɔ Gao, Mali yɛ bea a wosie Askia Mohammad I, nyimpa kor a ɔyɛ Songhai hɔn Kurowpɔn Okunyin a wogya no ekyir a ɔnnkɛyɛ yie ara da. Wosii no afeha a ɔtɔ so duenum no awieeɛ na hɔn akyerɛ dɛ ɔyɛ UNESCO Wiadze Agyapadze.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Askia_Nda#AbakɔsɛmNfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Askia_Nda#Nfonyinsie_BeaWikipedia: Assurhttps://fat.wikipedia.org/wiki/AssurAššur a wɔsan frɛ no Ashur na Qal’at Sherqat, na ɔyɛ Asiria Ɔman Dadaw no ahenkurow (2025–1750 A.Y.B.), finimfin Asiria Ahemman (1365–1050 A.Y.B.), na ber bi, Asiria Ahemman Foforo (911– 608 A.Y.B.). Kurow no nkae da Tigris Asubɔntsen no atɔe fam mpoano, wɔ baabi a ɔnye ne fã, Zab Ketekete no hyia no atsifi fam, wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ no Iraq, pɛpɛɛpɛ wɔ al-Shirqat Mantam a ɔwɔ Saladin Mantam no mu.Nhwehwɛmu Ho Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Assur#Nhwehwɛmu_Ho_AbakɔsɛmEdzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Assur#EdzinAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Assur#AbakɔsɛmKɔber Mber No Mfiasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Assur#Kɔber_Mber_No_MfiaseNruhunahuna a Wɔdze Ma Assurhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Assur#Nruhunahuna_a_Wɔdze_Ma_AssurHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Assur#Hwɛ_Iyi_NsoWikipedia: Asɛndziibeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/As%C9%9BndziibeaAsɛndziibea yɛ bea a wohyia hɔ dzi asɛm. Yɛwɔ nkorɔfo ahorow a wodzi asɛm.Wikipedia: Ato Panfordhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ato_PanfordAto Panford yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ esuon wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana a nna ogyina mu ma Shama abatow mpasua wɔ Anee Mantɔw mu wɔ "New Patriotic Party" ne dzin mu.NPP Amanyɛkuw Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ato_Panford#NPP_Amanyɛkuw_AbatowWikipedia: Ato Quarshiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ato_QuarshieAto Quarshie yɛ Ghana ɔmanyɛfo na na ɔyɛ Ghana Ɔman Mmarahyɛ Bagua a Ɔdze nkan, Nea ɔto do Abien na Nea ɔto do Abiɛsa no muni a ogyina Komenda Edina Mantam a ɔwɔ Ghana Mfinimfini Mantam mu no ananmu.Nabofraase Na Nabofraberemhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ato_Quarshie#Nabofraase_Na_NabofraberemAmammuisɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ato_Quarshie#AmammuisɛmNadwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ato_Quarshie#NadwumaWikipedia: Atsinanana Nsɔtɔekwaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atsinanana_Ns%C9%94t%C9%94ekwaaAtsinanana Nsɔtɔekwaa yɛ Wiadze Agyapadze a wɔkyerɛw too hɔ wɔ afe 2007 mu na ɔwɔ mbea pɔtee 13 wɔ ɔman mmɔntsen do atrae ahorow esia a ɔwɔ Madagascar epuei fam:Hwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atsinanana_Ns%C9%94t%C9%94ekwaa#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Audrey Esi Swatsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Esi_SwatsonAudrey Maame Esi Swatson ( wɔwoo no wɔ Kwakwar 23,1997)https://www.ghanaweb.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Esi_Swatson#Ahyɛse_BraEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Esi_Swatson#EdwumaAbasobɔdze/Anuonyamhwɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Esi_Swatson#Abasobɔdze/AnuonyamhwɛMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Esi_Swatson#MboaedzeWikipedia: Audrey Gadzekpohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_GadzekpoƆbemfo Audrey Sitsofe Gadzekpo yɛ Ghana media practitioner na Basia Dean wɔ School of Information na Communications Studies wɔ University of Ghana. Nna ɔyɛ Communications Consultant na Suapɔn mu kyerɛkyerɛnyi a ogyinaa maa mbasiafo kuw.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Gadzekpo#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Gadzekpo#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Gadzekpo#N'abrabɔAbawdobɔdze na Enyidzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Gadzekpo#Abawdobɔdze_na_EnyidziNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Audrey_Gadzekpo#NhwɛdoWikipedia: Austin Akufo Gameyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Austin_Akufo_GameyAustin Akufo Gamey (wɔwoo no 26 Ɔbɛsɛ 1949) yɛ Ghana amanyɛnyi na edwumayɛfo akasakasa ho ɔbenfo na ɔfotufo. Ɔsomm mprenu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa North Tongu mantsam mu wɔ Volta mantsam mu wɔ Ghana, fir afe 1992 kɔsi afe 2001.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Austin_Akufo_Gamey#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Austin_Akufo_Gamey#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Austin_Akufo_Gamey#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Austin_Akufo_Gamey#N'abrabɔWikipedia: Avril Lovelace-Johnsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Avril_Lovelace-JohnsonAvril Lovelace-Johnson yɛ Ghana mbrakyerɛfo. Wɔpaaw no dɛ Supreme Court Judge wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw bosoom no mu na wɔtoow no do aba wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do akorɔn no.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Avril_Lovelace-Johnson#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Avril_Lovelace-Johnson#EdwumaHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Avril_Lovelace-Johnson#Hwɛ_iyi_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Avril_Lovelace-Johnson#NhwɛdoWikipedia: Awoo ntoatoa do edzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Awoo_ntoatoa_do_edzinAwow ntoatoado edzinWikipedia: Ayarsabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/AyarsabeaAyarsabea yɛ bea a nkorɔfo kɔ hɔ kɛgye ayarhwɛ.Wikipedia: Ayesha Harruna Attahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_AttahAyesha Harruna Attah (Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaAkyerɛwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#AkyerɛwHarmattan nsut) (2008) .https://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#Harmattan_nsut)_(2008)_.Saturday's Shadows (2015)https://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#Saturday's_Shadows_(2015)The Hundred Wells of Salaga (2019)https://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#The_Hundred_Wells_of_Salaga_(2019)The Deep Blue Between (2020)https://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#The_Deep_Blue_Between_(2020)Ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#NdwumaAyɛsɛm nwoma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#Ayɛsɛm_nwoma_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesha_Harruna_Attah#NhwɛdoWikipedia: Ayorkor Korsahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayorkor_KorsahG. Ayorkor Korsah (nna wformerly G.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayorkor_Korsah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayorkor_Korsah#EdwumadzeAdzenyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayorkor_Korsah#AdzenyaBaguado Nyiyimuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayorkor_Korsah#Baguado_NyiyimuSee alsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayorkor_Korsah#See_alsoReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayorkor_Korsah#ReferencesWikipedia: Ayɛwohohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ay%C9%9BwohoAyɛwoho yɛ bosoom a ɔtɔ do esuon wɔ afe mu. Dɛm bosoom yi, no mu nsu ano nnyɛ dze papa, na mbom sɛ nsu no hyɛ ase a, obegyae no na akyɛr kakra, ntsi hɛn egyanom afarfo no a wɔdze enyimia na enyiɔdzen bɛfa dɛm nsu no mu akɔ no, adze bɛkye na woenya nam suww(pii).Wikipedia: Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma abɔdze Korabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/A%C3%AFr_na_T%C3%A9n%C3%A9r%C3%A9_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_KorabeaAïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma abɔdze yɛ ahwɛbea a ɔwɔ Niger. Ɔyɛ bea a Ɔdomankoma abɔdze no wɔakyekyɛ mu ekuwekuw a wɔto no dzin UNESCO World Heritage Ahwɛbea.Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma Abɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/A%C3%AFr_na_T%C3%A9n%C3%A9r%C3%A9_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#Aïr_na_Ténéré_Ɔman_Ɔdomankoma_AbɔdzeAïr na Ténéré Addax Kronkronbeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/A%C3%AFr_na_T%C3%A9n%C3%A9r%C3%A9_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#Aïr_na_Ténéré_Addax_KronkronbeaNkitsahodzi Horow a Ɔwɔ Ekyirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/A%C3%AFr_na_T%C3%A9n%C3%A9r%C3%A9_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#Nkitsahodzi_Horow_a_Ɔwɔ_EkyirWikipedia: Baba Spirithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Baba_SpiritFrancis Yaw Ofori a dodow nnim ne sɛ Baba spirit yɛ nsɛnkwayifo ,kasamafo,dawurubɔfo wɔ tɛlɛbihyɛn do wɔ Nkran a ɔwɔ Ghana. Ɔbɛgye dzin wɔ Ghanaman mu osian ne dwuma son wɔ paserew nyensɛnhwa dwuma mu.Wikipedia: Babalami Abu Sadathttps://fat.wikipedia.org/wiki/Babalami_Abu_SadatBabalami Abu-Sadat yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Awutu-Senya ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Babalami_Abu_Sadat#Abrabɔ_ahyɛaseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Babalami_Abu_Sadat#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Babalami_Abu_Sadat#AmanyɛsɛmWikipedia: Baffour Annorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Baffour_AnnorBaffour Annor yɛ Ghana amanyɛnyi, nna ɔyɛ mbrahyɛbeguafie a ɔtɔ do ebien no mu nyi a ogyina hɔ ma Ahafo Etifi Mpɛsoado a ɛwɔ Asante Mantam mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Baffour_Annor#AmanyɛsɛmWikipedia: Banforahttps://fat.wikipedia.org/wiki/BanforaBanfora yɛ kurow wɔ south western Burkina Faso, nyimpa a wɔtse hɔ hɔn dodow yɛ 117,452 (2019 census)[1] dɛm yi ma ɔyɛ kurow a ɔtɔ do esia a w'agye dzin yie wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ kurow nye tsir ma Comoe province.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#AbakɔsɛmSikasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#SikasɛmAkwantuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#AkwantuNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#NwomasuaAkwahosan ho nhyehyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#Akwahosan_ho_nhyehyɛeNnyimpa dodow ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#Nnyimpa_dodow_ho_nsɛmWiemu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#Wiemu_NsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banfora#NhwɛdoWikipedia: Bankuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banku== Banku ==Bankuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Banku#BankuWikipedia: Barbara Asher Ayisihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Asher_AyisiBarbara Ayisi Asher (wɔwoo no 12 Ɔpɛpɔn 1976) yɛ Ghana amammuifoɔ na kan no na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni wɔ Cape Coast North mantam mu wɔ Central Region of Ghana. ƆyɛNew Patriotic Party no muni na na ɔyɛ ɔmanpanyin abadiakyiri a ɔhwɛ Nhomasua so wɔ Ghana.Wikipedia: Barbara Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Mensah= Barbara Mensah =Barbara Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Mensah#Barbara_MensahƆbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Mensah#Ɔbra_ahyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Mensah#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Mensah#EdwumaDawurbɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Mensah#DawurbɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Mensah#NhwɛdoWikipedia: Barbara Oteng Gyasihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Barbara_Oteng_GyasiBarbara Oteng Gyasi (wɔwoo no 5 Ɔkɔtɔberɛ 1964) yɛ Ghana amammuifoɔ na na ɔyɛ Prestea Huni-Valley mantam a ɛwɔ Ghana Atɔeɛ Mantam mu no Mmarahyɛ Bagua no muni.[1] ƆyɛNew Patriotic Party (NPP) no muni, na na ɔyɛ Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Asase ne Abɔdeɛ mu Nneɛma so wɔ Ghana na ɔsan nso yɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Nsrahwɛ, Amammerɛ ne Adebɔ so.Wikipedia: Battirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/BattirBattir (Arabic: بتير) yɛ Palestina ekuraase bi a ɔwɔ West Bank, ɔwɔ Betlehem atɔe fam kilomita 6.4, na Yerusalem anafo fam atɔe.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Battir#AbakɔsɛmTsetse Berhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Battir#Tsetse_BerAsase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Battir#Asase_Ho_NsɛmFam Tutu Ho Adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Battir#Fam_Tutu_Ho_AdzesuaEnuanom Mbea Nkurowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Battir#Enuanom_Mbea_NkurowWikipedia: Beatrice Gyamanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Beatrice_GyamanBeatrice Gyaman (wɔwoo no afe 1987 Kwakwar 17) yɛ Ghana mbirikatunyi a ne mbɔdzembɔ wɔ "sprinting" mu mapa. Onyaa abawdobɔdze(medals) wɔ 4 × 100 metres relay wɔ Ebibirmu ɔman ebiasa Akansi no, na wɔ afe 2010 Commonwealth Games no.Nwomasua[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Beatrice_Gyaman#Nwomasua[Edit]Akansi nsɛm[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Beatrice_Gyaman#Akansi_nsɛm[Edit]Noara ne mbɔdzembɔ[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Beatrice_Gyaman#Noara_ne_mbɔdzembɔ[Edit]Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Beatrice_Gyaman#NhwɛdoWikipedia: Becca ndwomtownyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Becca_ndwomtownyiRebecca Akosua Acheampomaa Acheampong (wɔwoo no 15 dzifuu,1984) yɛ basiaba bi a dodow no ara nyim dɛ wɔfrɛ no Becca. Ɔyɛ ghana dwomtonyi,dwomkyerɛwnyi nye senetwanyi.Wikipedia: Becca ɔdwontonyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Becca_%C9%94dwontonyiRebecca Akosua Acheampomaa Acheampong a ne dzin a obiara nyim nye Becca yɛ Ghana ɔdwontofo, ndwomkyerɛwfo na senetwanyi. Obiara tsee ne nka wɔ ber a ɔkɔr TV3's adwontow dwumadzi a wɔfrɛ no Mentor.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Becca_%C9%94dwontonyi#MboaedzeWikipedia: Belinda Royallhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Belinda_RoyallBelinda Sutton (wɔwoo no afe 1713 wɔ Anee Ebibirmu), a wɔsan nyim no dɛ Belinda Royall, yɛ nkan no basia a wɔwoo no wɔ Ghana a ɔkɔr nkoasom mu wɔ Royall ebusua mu wɔ Isaac Royall fie wɔ Medford, Massachusetts, USA. Isaac Royall ketsewa gyaa no seraha, ber a otui kɔr Nova Scotia wɔ America ahyɛse nsesa no mu.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Belinda_Royall#NhwɛdoWikipedia: Benadahttps://fat.wikipedia.org/wiki/BenadaBenada yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Dwowda na Wukuda ntamuWikipedia: Benito Owusu Biohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benito_Owusu_BioBenito Owusu Bio (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 1, 1968) yɛ asase ho sikasɛm ho nyimdzefo (land economist) na Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina hɔ ma Atwima-Nwabiagya mansin a ɔwɔ Ashanti Mansin mu wɔ wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4), enum (5), esia (6), esuon (7) na awɔtwe (8) wɔ Ghana Amasin a ɔtɔ do anan (4) no mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Benjamin Bimpong Donkorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_DonkorBenjamin Bimpong Donkor (wɔwoo no 7 Ayɛwoho 1959) yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔsɔfo. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hemang Lower Denkyira Ambatow mpasua fir 7 Sanda 2005 kɔsi 6 Sanda 2013.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_Donkor#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_Donkor#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_Donkor#AmanyɛsɛmAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_Donkor#Afe_2004_AmbatowAfe 2008 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_Donkor#Afe_2008_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_Donkor#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Bimpong_Donkor#NhwɛdoWikipedia: Benjamin Kofi Ayehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_AyehBenjamin Kofi Ayeh (wɔwoo no 16 Ɔberɛfɛw 1962)http://staging.odekro.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#EdwumaAmanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#Amanyɔsɛm2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#2004_Ambatow2008 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#2008_Ambatow2012 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#2012_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Kofi_Ayeh#NhwɛdoWikipedia: Benjamin Kumbuorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_KumbuorBenjamin Bewa-Nyog Kumbuor yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔsoafo a na ɔhwɛ Ghana Bammbɔ Dwumadzibea do. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Nandom mansin wɔ Upper West Region.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Benjamin Osei Kuffourhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Osei_KuffourBenjamin Osei Kuffour yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Asunafo North abatow mpasua do wɔ Brɔn na Ahafo Ghana. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Osei_Kuffour#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benjamin_Osei_Kuffour#NhwɛdoWikipedia: Benkum Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Benkum_Senior_High_SchoolBenkum Senior High School yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.Wikipedia: Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bep%C9%94w_Nimba_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_KorabeaBepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea yɛ bea a wɔabɔ ho ban na UNESCO Wiase Agyapadze Bea a ɔwɔ Guinea na Côte d’Ivoire nyinaa, a nyi nyinaa yɛ hekta mpem dunwɔtwe ahannum aduanan (17,540), na ne kɛse yɛ hekta mpem dumienu ahanum aduanan (12,540) wɔ Guinea, na hekta mpem anum (5,000) wɔ Côte d’Ivoire. Ndzɛmba a wɔkora do no ka Nimba Mmepɔw no afã atsitsir ho, bea a ɔyɛ soronko wɔ asasesin mu a afifidze na mmoa ahoro pii wɔ hɔ a ɔyɛ soronko, a mmoa ahoro a ɔwɔ bea biako tse dɛ viparus ɔkraman a ɔyɛ hu (viparous toads), na ɔpɔnkɔ mpaboa mpan (horseshoe bats) dodow soronko bi ka ho.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bep%C9%94w_Nimba_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#AbakɔsɛmAsase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bep%C9%94w_Nimba_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#Asase_Ho_NsɛmBer Tsentsen Mu Wim Bɔberhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bep%C9%94w_Nimba_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#Ber_Tsentsen_Mu_Wim_BɔberNdzɛmba a Atwa Hɛn Ho Ahyia Ho Adesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bep%C9%94w_Nimba_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#Ndzɛmba_a_Atwa_Hɛn_Ho_Ahyia_Ho_AdesuaNsrahwɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bep%C9%94w_Nimba_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#NsrahwɛNsɛm a Ɔho Nhiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bep%C9%94w_Nimba_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Korabea#Nsɛm_a_Ɔho_NhiaWikipedia: Bernadette Sanou Daohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernadette_Sanou_DaoBernadette Sanou Dao(wɔwoo no Kwakwar 25, 1952 wɔ Bamako, French Sudan) ɔyɛ Burkinabé ɔkyerɛwfo na amanyɛnyi .[1] Odzii mfe dubiako no, n'ebusuafo fi Mali san baa Firaw Etsifi.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernadette_Sanou_Dao#NhwɛdoWikipedia: Bernice Heloohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_HelooWɔwoo Bernice Adiku Heloo Fankwar 24, 1954 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Hohoe ambatow mpasua.Abrabɔ ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_Heloo#Abrabɔ_ahyɛaseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_Heloo#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_Heloo#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_Heloo#AmanyɛsɛmMbrahyɛbaguanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_Heloo#MbrahyɛbaguanyiƆsoafo abadziekyirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_Heloo#Ɔsoafo_abadziekyirN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bernice_Heloo#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Betty Acquahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Betty_AcquahBetty Acquah (Wɔwoo no afe 1965 Ebɔw 20) yɛ Ghana feminist painter. Ɔfa akwanhorow d tse dɛ pointillism, oil painting na acrylic dzi no dwuma.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Betty_Acquah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Betty_Acquah#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Betty_Acquah#NhwɛdoWikipedia: Betty Mould-Iddrisuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Betty_Mould-IddrisuBetty Nah-Akuyea Mould-Iddrisu (wɔwoo no wɔ Ebɔw 22, 1953) ɔyɛ Ghana mbranyimnyi na amanyɛnyi. Kuw ba wɔ National Democratic Congress, nna ɔyɛ Soafo a Ɔhwɛ Nwomasua do wɔ Ghana fitsi afe mpem ebien na dubiako (2011) kesi afe mpem ebien na duebien (2012), ber a na ɔsom dɛ Mbranyimfo Panyin na Ghana Ɔtembuafo panyin fitsi afe 2009 kesi afe 2011.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Betty_Mould-Iddrisu#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Betty_Mould-Iddrisu#EdwumaWikipedia: Bisease Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bisease_Senior_High_SchoolBisease Senior High School yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Ajumako Bisease, finimfin Mantɔw mu wɔ Ajumako Enyan-Essiam Mansin no mu.Wikipedia: Black Sherifhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Black_SherifMohammed Ismail Sherif Kwaku Frimpong a ne dzin a, ɔwɔ ndwomtow edwuma no mu nye Black Sherif yɛ Ghananyi a ofir Konongo. Ɔbɛgye dzin wɔ no ndwom a woatow dzin Second Sermon a ɔdze bae July 2021.Wikipedia: Boakye Agyarkohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Boakye_AgyarkoBoakye Kyeremateng Agyarko (1956)[1] yɛ Ghana amanyɛnyi na kan sikakorabea dwumayɛnyi. Na ɔyɛ New York Sikakorabea no eguamutsenanyi abadziakyir.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Boakye_Agyarko#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaWikipedia: Bosra Tsetse Kurowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bosra_Tsetse_KurowBosra Tsetse Kurow yɛ babea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛma mu a ɔwɔ Bosra kurow mu, Siria. Babea no yɛ Roma, Byzantine ne Nkramofo anibuei ho mfonini, na UNESCO akyerɛw wɔ Wiase Agyapade ho.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Bozoma Saint Johnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bozoma_Saint_JohnBozoma "Boz" Saint John (née Arthur) yɛ Amerikanyi eguadzifo na eguadzi mu panyin a na ɔhwɛ eguadzi ho nsɛm ho (CMO) wɔ Netflix. Mber bi no, na ɔyɛ CMO wɔ Endeavor, na chief brand officer (CBO) wɔ Uber dze kɔ June 2018.Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bozoma_Saint_John#Abrabɔ_AhyɛseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bozoma_Saint_John#EdwumaDwumadzi, afotu, na adɔyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bozoma_Saint_John#Dwumadzi,_afotu,_na_adɔyɛN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bozoma_Saint_John#N'abrabɔ_mu_nsɛmAbasobɔdze na enyimunyamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bozoma_Saint_John#Abasobɔdze_na_enyimunyamNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bozoma_Saint_John#NhwɛdoWikipedia: Bragorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/BragorBragor yɛ amandze a Akanfo yɛ ma basiaba a oebu ne nsa fofor dze kyerɛ dɛ dɛm basia no edu ne mpanyin mfe do. Wɔyɛ dze kyerɛ dɛ basia no ayɛ panyin ara nye no na ɔaso awar.Wikipedia: Brandford Kwame Daniel Aduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_AduBrandford Kwame Daniel Adu (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonan ebien) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa na anan no wɔ Ebibiman a otsia anan no do wɔ Ghanaman mu, gyinaa maa Okere Ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana Parliamentary Register, 2004–2008.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_Adu#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_Adu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_Adu#AmanyɛsɛmAfe 2000 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_Adu#Afe_2000_AmbatowAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_Adu#Afe_2004_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_Adu#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brandford_Kwame_Daniel_Adu#NhwɛdoWikipedia: Brayɛ, Bragor na Kyirbrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bray%C9%9B,_Bragor_na_Kyirbra== Brayɛ, Bragor na Kyirbra ==Brayɛ, Bragor na Kyirbrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bray%C9%9B,_Bragor_na_Kyirbra#Brayɛ,_Bragor_na_KyirbraBrayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bray%C9%9B,_Bragor_na_Kyirbra#BrayɛBragorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bray%C9%9B,_Bragor_na_Kyirbra#BragorBragor Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bray%C9%9B,_Bragor_na_Kyirbra#Bragor_AhorowWikipedia: Brigitte Perenyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brigitte_PerenyiBrigitte Sossou Perenyi (N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brigitte_Perenyi#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Brigitte_Perenyi#NhwɛdoWikipedia: Bɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/B%C9%9BBɛ yɛ nsɛm ahorow a nananom dze ato hɔ ama nkyirmba ama w'abɔ abrabɔ pa a ɔtsen.Wikipedia: Cape Coasthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cape_CoastCape Coast anaa Oguaa yɛ kurow a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast)https://fat.wikipedia.org/wiki/Cape_Coast_Suap%C9%94n_(University_of_Cape_Coast)Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast) yɛ ɔmanfo kɔlege esuapɔn a ɔwɔ Oguaa(Cape Coast) mu. Skuul dan no wɔ mpoano bi a wɔntaa nhu na ɔtse koko bi a ɔhwɛ Atlantic Po a ɔtserɛw no do.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Cassiel Ato Baah Forsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Baah_ForsonCassiel Ato Baah Forson yɛ Ghana mbrahyɛbaguafo ahaebien nye eduosuon enum no mu kor. Ɔyɛ amamfo a wɔwɔ Ajumako-Enyan-Essiam Mansin mu no hɔn mbrahyɛbaguanyiWikipedia: Cassiel Ato Forsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_ForsonCassiel Ato Baah Forson yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbegua a ɔtɔ do esuon (7) na awɔtwe (8) no munyi a ogyina Ajumako-Enyan-Esiam Ambatow mpasua do a ɔwɔ Finimfin Mantɔw ananmu wɔ National Democratic Congress (NDC) tekiti do.https://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#AmanyɛsɛmAfe 2008 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#Afe_2008_AmbatowAfe 2012 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#Afe_2012_AmbatowAfe 2016 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#Afe_2016_AmbatowAfe 2020 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#Afe_2020_AmbatowƆsoafo Abadziekyir a ɔhwɛ Sikasɛm dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#Ɔsoafo_Abadziekyir_a_ɔhwɛ_Sikasɛm_doBoayikuw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#Boayikuw_ahorowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#N'abrabɔEkyingyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#EkyingyeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cassiel_Ato_Forson#NhwɛdoWikipedia: Catherine Afekuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_AfekuCatherine Ablema Afeku (wɔwoo no Obiradzi 27, afe 1967) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi na Mbrahyɛ Bagua no munyi ma Evalue Gwira Mansin a ɛwɔ Atɔe Fam Mantɔw (Western Region) no mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_Afeku#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaWikipedia: Catherine Katuni Tedamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_Katuni_Tedam== Catherine Katuni Tedam ==Catherine Katuni Tedamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_Katuni_Tedam#Catherine_Katuni_TedamNo Skuul ho Nsɛm na mbofrabermuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_Katuni_Tedam#No_Skuul_ho_Nsɛm_na_mbofrabermuN'edwuma ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_Katuni_Tedam#N'edwuma_ho_NsɛmN'amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_Katuni_Tedam#N'amanyɛsɛmN'abrabɔ mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Catherine_Katuni_Tedam#N'abrabɔ_mu_NsɛmWikipedia: Ceccy Twumhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ceccy_TwumCeccy Abena Ampratwum (wɔwoo no 13 Ɔberɛfɛw), a wonyim no yie wɔ na agoprama do dzen Ceccy Twum, yɛ Ghana nnɛdɛ asɛmpa odwumtofo na nnwom kyerɛwfo.No mbofraber muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ceccy_Twum#No_mbofraber_muNdwom Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ceccy_Twum#Ndwom_EdwumaWikipedia: Cecelia Ayanori Bukari-Yakubuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecelia_Ayanori_Bukari-YakubuNna Cecelia Ayanori Bukari-Yakubu yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguafie kuwba a ɔtɔ do ebien dze ma Etsifi mantɔw mu na Etsifi-Epuei na Etsifi-Atɔe mantɔw mu fitsi afe 1960 kesi afe 1965 na mbrahyɛbaguanyi ma Pusiga fitsi afe 1965 kesi afe 1966.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecelia_Ayanori_Bukari-Yakubu#Hwɛ_iyi_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecelia_Ayanori_Bukari-Yakubu#NhwɛdoWikipedia: Cecilia Abena Dapaahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Abena_DapaahCecelia Abena Dapaah yɛ Ghana amanyɛnyi a (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw bosoom da a ɔtɔ do eduonu esuon wɔ afe 1954). ɔdɔm amanyɛkuw a wɔfrɛ no New Patrotic Party.Ɔbra ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Abena_Dapaah#Ɔbra_ahyɛse_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Abena_Dapaah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Abena_Dapaah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Abena_Dapaah#AmbatowWikipedia: Cecilia Bannermanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_BannermanCecilia Bannerman yɛ Ghana amanyɛny na kan ɔman soafo. Ɔsoom dɛ sector soafo dze ma Manpower mpontu na Edwumasɛm fitsi 2001 kesi 2003 na soafo a ɔhwɛ atopae do fitsi afe 2003 na 2005 ntamu.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Bannerman#MboaedzeWikipedia: Cecilia Dapaahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_DapaahCecilia Abena Dapaah (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 27, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyihttps://web.archive.org/web/20170731151528/http://www.odekro.org/person/cecilia-abena-dapaah/#. Ɔyɛ New Patriotic Party kuwba na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Bantama ambatow mpasua. Ɔsomee dɛ Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Nsu, Ndwuma na Efiefi do na Ɔman no mprenpren Soafo a ɔhwɛ Ahotew na Nsu dohttps://www.graphic.com.gh/news/general-news/plans-underway-to-dredge-owabi-barekese-rivers.html.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Dapaah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Dapaah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Dapaah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Dapaah#AmbatowƆsoafo a Ɔhwɛ Wim Akwantu dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Dapaah#Ɔsoafo_a_Ɔhwɛ_Wim_Akwantu_doN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Dapaah#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Dapaah#MboaedzeWikipedia: Cecilia Koranteng-Addowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Koranteng-Addow== Cecilia Koranteng-Addow ==Cecilia Koranteng-Addowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Koranteng-Addow#Cecilia_Koranteng-AddowN'adzesua na no mbofrabermu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Koranteng-Addow#N'adzesua_na_no_mbofrabermu_nsɛmN'edwuma ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Koranteng-Addow#N'edwuma_ho_NsɛmN'abrabɔ mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Koranteng-Addow#N'abrabɔ_mu_NsɛmNo Wu na N'ewungyadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cecilia_Koranteng-Addow#No_Wu_na_N'ewungyadzeWikipedia: Chan Chanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_ChanChan Chan yɛ kurow a ɔso kyɛn biara wɔ Amerika Kesee Fam ber a na ɔwɔ hɔ ansa na Colombia reba no. Mprempren ɔyɛ bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu wɔ La Libertad Mantam mu a ɔwɔ Trujillo, Peru, atɔe fam kilomita 5 (akwansin 3.Nsɛmfua Mfiase Na Abakɔsɛm Ho Adesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Nsɛmfua_Mfiase_Na_Abakɔsɛm_Ho_AdesuaAbakɔsɛm Tsiawahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Abakɔsɛm_TsiawaNhyehyɛ a Wɔdze Bɛkora Ndzɛmba Dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Nhyehyɛ_a_Wɔdze_Bɛkora_Ndzɛmba_DoUNESCO Wiadze Agyapadze Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#UNESCO_Wiadze_Agyapadze_BeaBea a Wotutu Fam Hwehwɛ Tsetsefo Ndzɛmba Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Bea_a_Wotutu_Fam_Hwehwɛ_Tsetsefo_Ndzɛmba_MuƆfasu a Wɔdze Ayɛ Nik An (Ex Tschudi)https://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Ɔfasu_a_Wɔdze_Ayɛ_Nik_An_(Ex_Tschudi)Dan Nhyehyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Dan_NhyehyɛeNsuka a Nsu Fa Mu Ma Wɔdze Gugu Nduadzewa Dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Nsuka_a_Nsu_Fa_Mu_Ma_Wɔdze_Gugu_Nduadzewa_DoNruhunahunahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#NruhunahunaHwɛ iyi Sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chan_Chan#Hwɛ_iyi_SoWikipedia: Charles Hodogbeyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_HodogbeyCharles Hodogbey (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 21,1948) ɔyɛ obi a ɔwɔ ICT ho nyimdzii ye na amanyɛnyi wɔ Ghana.Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma North Tongu( Ghana mbrahyɛbagua abatow mpasua) Firaw Mantɔw mu wɔ "National Democratic Congress" amanyɛkuw ne dzin mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_Hodogbey#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_Hodogbey#N'abrabɔEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_Hodogbey#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_Hodogbey#AmanyɛsɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_Hodogbey#MboaedzeWikipedia: Charles Kofi Agbenazahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_Kofi_AgbenazaCharles Kofi Agbenaza (1931 - 2012) yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana mu. Ɔyɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Ketu South ambatow mpasua do.Wikipedia: Charles Omar Nyanorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charles_Omar_NyanorCharles Omar Nyanor (1 Fankwa 1935 – 30 Ebɔw 2004) yɛ sikasɛm ho nyimdzefo (economist), amanyɛsɛm ho nyimdzefo (political scientist), sikakorabea dwumayɛnyi (banker), mbranyimfo (lawyer), mfiridwumayɛfo (industrialist) na Ghana amanyɛnyi a ɔgyinaa Upper Denkyira mansin ananmu. Na ɔyɛ Ɔsoafo wɔ Mbrahyɛ Bagua a edzi kan no mu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do ebien (2) no munyi.Wikipedia: Charlotte Lily Baidoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Charlotte_Lily_BaidooCharlotte Lily Baidoo yɛ Ghana Sikorafo na chief executive officer (CEO) ma Women's World Banking Ghana (WWBG). Ɔkɛkaa Women's World Bank (Ghana) dɛ chief executive officer (CEO) wɔ 2015.Hwɛ iyi so[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Charlotte_Lily_Baidoo#Hwɛ_iyi_so[Edit]Nhwɛdo[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Charlotte_Lily_Baidoo#Nhwɛdo[Edit]Wikipedia: Chief Kweku Andohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chief_Kweku_AndohChief Kweku Andoh (Ebɔw 1836 - Mumu 14, 1898) nna ɔyɛ Ɔserafo wɔ British nsodaafo kuw no mu na ɔhwɛdonyi dze ma Edina State (1873-1898). Ɔyɛ Fante kasa a ɔyɛ "Andoh nye woa?Ɔbra Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chief_Kweku_Andoh#Ɔbra_AhyɛseMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chief_Kweku_Andoh#MboaedzeWikipedia: Chloe Asaamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chloe_AsaamChloe Asaam yɛ adzepamnyi a noho agye nyin ara yie na dwumadzi tsitsenanyi(program manager) dze ma OR Foundation, kuw a hɔn enyi tsim bea a abaɛfor ahofama ayɛ basaa wɔ Ghana, tse dɛ ngua ahorow bi tse dɛ Kantamanto guamu. N'enyi tsim ntar a wɔdze nsa edwin na kwan a ɔbɛfa do ama aka hɔ a ɔda Ghana subea edzi na ɔkɔ ekyir so.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chloe_Asaam#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chloe_Asaam#External_linksWikipedia: Christian Kwabena Asantehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christian_Kwabena_AsanteChristian Kwabena Asante yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Bia ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana dɛ National Democratic Congress kuwba.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christian_Kwabena_Asante#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christian_Kwabena_Asante#AmanyɛsɛmWikipedia: Christine Churcherhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christine_ChurcherChristine Churcher yɛ amanyɛnyi a odzi nyim wɔ Ghana no mu kor. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Cape Coast ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christine_Churcher#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christine_Churcher#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christine_Churcher#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christine_Churcher#AbatowWikipedia: Christopher Addaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_AddaeChristopher Addae yɛ administrator na Ghana amanyɛnyi a ɔsoom wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu a na ogyina mu ma Bibiani-Anhwiaso-Bekwai abatow a wɔtoo wɔ n'abatow mpasua do wɔ mfe mpem ebien awɔtwe (2008) mu.http://www.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Addae#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Addae#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Addae#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Addae#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Addae#NhwɛdoWikipedia: Christopher Ameyaw-Akumfihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Ameyaw-AkumfiChristopher Ameyaw-Akumfi (wɔwoo no 21 Sanda 1945https://web.archive.Ɔbra Ahyɛase na Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Ameyaw-Akumfi#Ɔbra_Ahyɛase_na_AmanyɛsɛmNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Ameyaw-Akumfi#NwomasuaEdwumayɛfo Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Ameyaw-Akumfi#Edwumayɛfo_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Christopher_Ameyaw-Akumfi#NhwɛdoWikipedia: Cina Soulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_SoulChristie Quincyna Quarcoopome a obiara nyim dɛ wɔfrɛ no Cina Soul fri Ghana na ɔtow ndwom-ɔkyerɛw ndwom na otum hyehyɛ ndwom na ɔtow wɔ engigye dwumadzi ase .[1][2] Cina dzii akosten wɔ 2014 Vodafone Ghana Music Icons dwumadzi a wɔ yɛ wɔ Nkran, Ghana.Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#Abrabɔ_AhyɛseNdwomtow Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#Ndwomtow_EdwumaUniversal Music Grouphttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#Universal_Music_GroupArtistryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#ArtistryKwan a oboa Cinahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#Kwan_a_oboa_CinaDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#DiscographyVideographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#VideographyAbasobɔdze na hɔn a wɔyii hɔnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#Abasobɔdze_na_hɔn_a_wɔyii_hɔnNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cina_Soul#NhwɛdoWikipedia: Clement Kofi Humadohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clement_Kofi_HumadoClement Kofi Humado (wɔwoo no 18 Mumu 1953) yɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Anlo mansin a ɔwɔ Ghana. Ɔsan nso yɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Edziban na Kuadwuma (Minister for Food and Agriculture) do wɔ Ghana.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Clement Tumfuga Bugasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clement_Tumfuga_BugaseClement Tumfuga Bugase yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a otsia ebiasa wɔ 4th Republic no mu wɔ maa Finimfin Navrongo wɔ National Democratic Congress (NDC) ase.Amanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clement_Tumfuga_Bugase#AmanyɛdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clement_Tumfuga_Bugase#NhwɛdoWikipedia: Clend Mawuko Sowuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clend_Mawuko_SowuClend Mawuko Sowu yɛ Ghana amanyɛnyi, sordaanyi, National Democratic Congress (NDC) kuwba, Ghana nkandzea edwuma no mu kuw panyin na kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie dze ma Anlo mpasuardo. Ɔsoom dɛ Aban ananmusinyi a ɔhwɛ Ndwuma na Atsenae na Aban Ananmusinyi dze ma Firaw Mantɔw mu wɔ Jerry John Rawlings n'amambu ase.Ne bra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clend_Mawuko_Sowu#Ne_bra_ahyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clend_Mawuko_Sowu#NwomasuaNe ndwuma wɔ Amanyɛsɛm muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clend_Mawuko_Sowu#Ne_ndwuma_wɔ_Amanyɛsɛm_muNe wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clend_Mawuko_Sowu#Ne_wuNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Clend_Mawuko_Sowu#NhwɛdoWikipedia: Cletus Avokahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cletus_AvokaWɔwoo Cletus Apul Avoka wɔ Ɔberɛfɛw 20, 1951 mu. Ɔyɛ Ghana mbranyimfo, ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Zebilla East ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka Mnatɔw mu.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cletus_Avoka#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cletus_Avoka#AmanyɛdwumaAfe 2000 ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cletus_Avoka#Afe_2000_ambatowN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cletus_Avoka#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Colleges of Languages Educationhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Colleges_of_Languages_EducationCollege of Languages Education yɛ University of Education, Winneba no nkorbata a ɔtsetse esuafo a wɔpɛ dɛ wonya suahu a no mu dɔ yie papaapa wɔ kasa ahorow hɔn sua na hɔn kyerɛ mu. Suapɔn no nkorbata yi wɔ Ajumako.Wikipedia: Collins Daudahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_DaudaCollins Dauda (wɔwoo no 13 Kwakwar 1957) yɛ ɔkyerɛkyerɛfo, amammuifo, kan Ghana Ɔsoafo a ɔhwɛ Asase na Abɔdze mu Ndzɛmba do; na Nsuo Ho Ndzɛmba , Edwumayɛ na Adan.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_Dauda#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_Dauda#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_Dauda#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_Dauda#AbatowBoayikuw Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_Dauda#Boayikuw_AhorowNsɛm a Ɔfa Mmusuakuw Hohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_Dauda#Nsɛm_a_Ɔfa_Mmusuakuw_HoN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Collins_Dauda#N'abrabɔWikipedia: Comfort Doyoe Cudjoe-Ghansahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Comfort_Doyoe_Cudjoe-GhansahComfort Doyoe Cudjoe-Ghansah (wɔwoo no 3 Ɔberɛfɛw 1967) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Ada Ambatow mpasua. Ɔyɛɛ Ɔman Soafo a ɔhwɛ Asetra na Apam Asoɛe ahorow do (Minister of State in charge of Social and Allied Institutions).N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Comfort_Doyoe_Cudjoe-Ghansah#N'abrabɔWikipedia: Comfort Owusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Comfort_OwusuComfort Owusu (wɔwoo no wɔ Ebɔbira da ɔtɔ do eduonu awɔtwe wɔ mfe apem ahankron eduanan mu) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa mu maa Mfantsiman East ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Comfort_Owusu#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Comfort_Owusu#AmanyɛsɛmEdwumasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Comfort_Owusu#EdwumasɛmƆsomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Comfort_Owusu#ƆsomWikipedia: Coro na ne Nsuhɛndwiriihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Coro_na_ne_Nsuh%C9%9BndwiriiCoro na nye Nsuhɛndwirii yɛ UNESCO Wiadze Agyapadze bea, a ɔwɔ Coro kurow mu, wɔ Venezuela.https://whc.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Coro_na_ne_Nsuh%C9%9Bndwirii#AbakɔsɛmWiadze Agyapadze Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Coro_na_ne_Nsuh%C9%9Bndwirii#Wiadze_Agyapadze_BeaWiadze Agyapadze a Ɔwɔ Esiane Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Coro_na_ne_Nsuh%C9%9Bndwirii#Wiadze_Agyapadze_a_Ɔwɔ_Esiane_MuFarebaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Coro_na_ne_Nsuh%C9%9Bndwirii#FarebaeBɔ Dzin (References)https://fat.wikipedia.org/wiki/Coro_na_ne_Nsuh%C9%9Bndwirii#Bɔ_Dzin_(References)Wikipedia: Cynthia Lampteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cynthia_LampteyCynthia Lamptey yɛ Ghana mmaranimfoɔ na ɔman adwumayɛfo Ɔyɛɛ Ɔmanfoɔ Asɛmdifo dohwɛfo wɔ John Dramani Mahama nnisoɔ ase. Wɔyii no na akyir yi wɔpaw no dɛ Ghana Mmaranimfo Titiriw abadiakyiri wɔ afe 2018 mu.Wikipedia: Cynthia Quarteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cynthia_QuarteyCynthia Quartey (Wɔwoo no afe 1965 Fankwa 3) yɛ nkanee Ghana mbirikatunyi a nna ɔyɛ adze wɔ "Sprinting" mu papaapa.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cynthia_Quartey#NhwɛdoWikipedia: Cyrenehttps://fat.wikipedia.org/wiki/CyreneCyrene (/saɪˈriːni/ sy-REE-nee; Tsetse Greek: Κυρήνη, wɔkyerɛw no roman: Kyrḗnē; Arabic kasa a wɔtaa dze dzi dwuma: شحات, a wɔkyerɛw no roman: Shaḥāt) yɛ tsetse Greekfo na ekyir Romafo kuropɔn a ɔbɛn ndɛ Shahhat, Libya. Ná ɔyɛ Greek nkuropɔn enum a wɔfrɛ no pentapoleis a ɔwɔ ɔmantɔw no mu no dza ekyɛ kyɛn biara na ɔho hia kyɛn biara.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cyrene#AbakɔsɛmCyrene a wɔdze sii hɔ sɛnea Herodotus kyerɛ nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cyrene#Cyrene_a_wɔdze_sii_hɔ_sɛnea_Herodotus_kyerɛ_noFelɔsɔfihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cyrene#FelɔsɔfiMfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cyrene#Mfonyinsie_BeaWikipedia: Célestine Ouezzin Coulibalyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9lestine_Ouezzin_CoulibalyMakoukou Célestine Ouezzin Coulibaly-Traoré, née Macoucou Traoré, (wɔwoo no bɛyɛ afe 1910–1914 - 1997) ɔyɛ ɔkandzifo a ɔsɔre tsia atubrafo wɔ Franse Atɔe Afrika (French West Africa). Ɔboa ma wɔhyehyɛɛ Rassemblement Démocratique Africain no mbea fã wɔ Côte d’Ivoire na Upper Volta, na ɔbɛyɛɛ ne kyerɛwfo panyin wɔ 1948.Nnyimpa a hɔn ewuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Nnyimpa_a_h%C9%94n_ewuNyimpahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:NyimpaWikipedia: Céline Yodahttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9line_YodaCéline Yoda (wɔwoo no Ebɔbira 6, 1958) ɔyɛ Burkinabé amanyɛnyi. Ɔyɛ Ananmusifo ma Burkinabe wɔ Taiwan (R.Ahyɛse Bra na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9line_Yoda#Ahyɛse_Bra_na_nwomasuaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9line_Yoda#Amanyɛsɛm_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C3%A9line_Yoda#NhwɛdoWikipedia: Damascus Tsetse Kurowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Damascus_Tsetse_KurowDamascus Tsetse Kurow (Arabic: دِمَشْق ٱلْقَدِيمَة, roman: Dimašq al-Qadīmah) yɛ abakɔsɛm kuropɔn mfimfini wɔ Damasko a ɔwɔ Siria. Kurow dedaw a ɔyɛ nkurow a ɔkyɛ sen biara a nnipa kɔ so tra mu wɔ wiase no mu biako,[1] wɔ mmeae pii a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzima mu, a abakɔsɛm mu asɔredan ne asɔredan ahorow bi ka ho.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Dan Kwasi Abodakpihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dan_Kwasi_AbodakpiDan Kwasi Abodakpi a wɔwoo no Kwakwar 27, 1950 yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan mu.Wikipedia: Dan Kwesihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dan_KwesiDan Kwasi Abodakpi (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum ne bosoom Fankwa ne da a ɔtɔdo eduonu-esuon) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo anan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Keta mpasuardo wɔ Firaw mbewdo.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dan_Kwesi#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dan_Kwesi#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dan_Kwesi#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dan_Kwesi#N'abrabɔWikipedia: Daniel Kwame Ampofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_AmpofoDaniel Kwame Ampofo (wɔwoo no 6 Esusow Aketseaba 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Mantɔw a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Anaafo (South) Dayi Mansin ananmu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana Parliamentary Register (2004 - 2008).Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_Ampofo#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_Ampofo#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_Ampofo#AmanyɛsɛmAfe 2000 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_Ampofo#Afe_2000_AmbatowAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_Ampofo#Afe_2004_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_Ampofo#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Kwame_Ampofo#NhwɛdoWikipedia: Daniel Tekperteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_TekperteyDaniel Tekpertey yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma National Democratic Congress wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa Yilo Krobo a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase, nwomasua na amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Tekpertey#Abrabɔ_ahyɛase,_nwomasua_na_amanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daniel_Tekpertey#AmbatowWikipedia: Daoud Anum Yemohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daoud_Anum_YemohDaoud Anum Yemoh ( wɔwoo no wɔ Ebɔbira 6, 1954) ɔyɛ Ghana nsɛnkyerɛfo na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana a ogyina hɔ ma Domeabra Obom abatow mpasua do wɔ Nkran kurowpɔn Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daoud_Anum_Yemoh#N'abrabɔƆbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daoud_Anum_Yemoh#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daoud_Anum_Yemoh#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daoud_Anum_Yemoh#NhwɛdoWikipedia: David Apaserahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_ApaseraDavid Asibi Ayindenaba Apasera yɛ Ghana amanyɛnyi. Ogyinaa dɛ obi a ɔreper mampanyin ama People's National Convention (PNC) amanyɛkuw no mu wɔ afe 2020 Ghana ambatow kɛse no mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Apasera#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Apasera#EdwumaMbrahyɛbagua ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Apasera#Mbrahyɛbagua_ambatowAmampanyin Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Apasera#Amampanyin_AmbatowNkan Mbrahyɛbaguafo ho nsɛm a wosusu ho.https://fat.wikipedia.org/wiki/David_Apasera#Nkan_Mbrahyɛbaguafo_ho_nsɛm_a_wosusu_ho.Asetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Apasera#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: David Kwasi Amankwahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Kwasi_AmankwahDavid Kwasi Amankwah yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ogyinaa maa Asunafo Etsifi afamu mpasuar wɔ Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana mbrahyɛbagua mu.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Kwasi_Amankwah#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Kwasi_Amankwah#EdwumaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Kwasi_Amankwah#AmanyɛdwumaWikipedia: David Lampteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_LampteyNna David Lamptey yɛ obi a odzi edwuma, ɔhwɛ nyimpa yiedzi ho (Philanthropist), Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Klottey-Korley mpasuar.Constituency.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Lamptey#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Lamptey#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Lamptey#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Lamptey#N'abrabɔOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Lamptey#OwuNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Lamptey#NhwɛdoWikipedia: David Nana Larbiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Nana_LarbieDavid Nana Larbie (wɔwoo no wɔ Ɔbɛsɛ 29,1950) ɔyɛ Ghana mbranyimnyi na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Awutu-Senya abatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Nana_Larbie#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Nana_Larbie#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Nana_Larbie#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Nana_Larbie#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Nana_Larbie#MboaedzeWikipedia: David Tetteh Assumenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Tetteh_AssumengDavid Tetteh Assumeng yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Shai Osudoku abatow mpasuar fitsi afe mpemebien na enum Sanda bosoom ne da a ɔtɔ do esuon kesi afe mpemebien na du esuon Sanda bosoom ne da a ɔtɔ do esia no mu.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Tetteh_Assumeng#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Tetteh_Assumeng#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Tetteh_Assumeng#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: David Yaw Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Yaw_MensahDavid Yaw Mensah yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Atebubu North ambatow mpasua do wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a otsia ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu.Ɔbra ahyɛase ne nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Yaw_Mensah#Ɔbra_ahyɛase_ne_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Yaw_Mensah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Yaw_Mensah#AmbatowNe gyezihttps://fat.wikipedia.org/wiki/David_Yaw_Mensah#Ne_gyeziWikipedia: Deborah Ahenkorahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Deborah_AhenkorahDeborah Ahekorah (Wɔwoo no 20 April 1987) ɔyɛ Ghananyi a ɔkeyɛ adze na odzi akotsen edwuma. Onye obi dzi edwuma do na ɔda Golden Baobab edwuma ano, edwumakuw bi a ɔhwɛ dze mpomtu ba ebibiman ho adzesua ma mbofra, ɔdze abasobɔdze ma Golden Baobab dwumadzi afe biara.Ne ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Deborah_Ahenkorah#Ne_ho_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Deborah_Ahenkorah#NhwɛdoAbɔtsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Deborah_Ahenkorah#Abɔtsen_do_nkitahodziWikipedia: Della Sowahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Della_SowahDella Sowah (wɔwoo no 23 Ɔberɛfɛw 1959) yɛ Ghana kan Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ ɔbarima ne ɔbea nna, mmofra ne asetra mu ahobammɔ so.http://thechronicle.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Della_Sowah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Della_Sowah#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Della_Sowah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Della_Sowah#NhwɛdoWikipedia: Diana Hamiltonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Diana_HamiltonDiana Antwi Hamilton yɛ Ghana asɛmpa nnwontonyi a wɔdze abasobɔdze ahorow pii ahyɛ ne dzin mu. Ɔnyaa 2021 Most Streamed Female Act of the Year Abasubɔdze wɔ 3Music Mbesiafo Brunch.Mmofraase Asetra na Nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Diana_Hamilton#Mmofraase_Asetra_na_NhomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Diana_Hamilton#EdwumaAbrabɔ Mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Diana_Hamilton#Abrabɔ_Mu_NsɛmWikipedia: Dipohttps://fat.wikipedia.org/wiki/DipoDipo Amanbrɛ yɛ amanbrɛ bi a nyimpa dodow n'ara kasa beberee fa ne tsetse afehyɛ na amanbrɛ nhyehyɛɛ wɔ Ghana, na mbom ɔyɛ dwumadzi nyimpa beberee bɔ mbodzen bɛhwɛ wɔ ɔman no mu , na akwantufo dze hɔ ho hyɛ mu dzendzendzen.[1] Dɛm afɛhye yi dwumadzi a nkrɔfo a wɔwɔ Odumase krobo dzi wɔ Eastern mantɔw mu wɔ Ghana.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dipo#NhwɛdoWikipedia: Djenné Nkurow Adadawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Djenn%C3%A9_Nkurow_AdadawDjenné Nkurow Adadaw yɛ fam tutu na nkurow akɛse mu kuw bi a ɔwɔ Djenné kurow mu, wɔ Mali. Ɔwɔ mbea anaan a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu, a ɔnye Djenné-Djeno, Hambarkétolo, Kaniana na Tonomba.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Djenn%C3%A9_Nkurow_Adadaw#AbakɔsɛmWikipedia: Dominic Azimbe Azumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_Azimbe_AzumahDominic Azimbe Azumah (wɔwoo no 1 Sanda 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi a na ɔyɛ Ghana Amansan Mbrahyɛbagua a ɔdzi kan, ɔtɔ do ebien (2), aanan (4), enum (5) na nsia (6) no munyi. Ɔgyinaa Garu-Tempane Mantsam a ɔwɔ Upper East Region no ananmu wɔ National Democratic Congress no tekiti do.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_Azimbe_Azumah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_Azimbe_Azumah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_Azimbe_Azumah#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_Azimbe_Azumah#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_Azimbe_Azumah#N'abrabɔWikipedia: Dominic Fobihhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_FobihDominic Fobih (Wɔwoo no 16 Ayɛwoho 1942) yɛ Ghana amanyɛnyi, ɔbenfo (professor) na Nwomasua ho nyimdzefo/Ɔkyerɛkyerɛfo (Educationist/Teacher). Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Assin Anaafo (South) wɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu fir Sanda 2001 kesi Sanda 2017 wɔ New Patriotic Party no tekiti do.Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanaGhana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Dominic Nitiwulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dominic_NitiwulDominic Aduna Bingab Nitiwul (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 4, 1977) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbaguanyi (MP) ma Bimbilla mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu.[1] Ɔsan nso som wɔ Pan-African Mbrahyɛbagua no mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Donald Dari Soditeyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Donald_Dari_SoditeyDonald Dari Soditey (Fankwa 25, 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Sawla/Tuna/Kalba ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu dze nam National Democratic Congress do.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Donald_Dari_Soditey#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Donald_Dari_Soditey#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Donald_Dari_Soditey#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Donald_Dari_Soditey#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Dorcas Coker-Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dorcas_Coker-AppiahDorcas Ama Frema Coker-AppiahAbrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dorcas_Coker-Appiah#Abrabɔ_AhyɛseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dorcas_Coker-Appiah#EdwumaAkyerɛw Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dorcas_Coker-Appiah#Akyerɛw_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dorcas_Coker-Appiah#NhwɛdoWikipedia: Doreen Andohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doreen_AndohDoreen Andoh yɛ Ghananyi a ɔyɛ edwuma wɔ radio do, ɔyɛ Nyimpa tsitsir a ogyina ma edwuma kuw ahorow, ɔtɔfabi a ɔyɛ edwuma wɔ TV do, na otum dzi dwuma wɔ nhyiamu beberee ase. W'ayɛ edwuma wɔ radio do mfe eduonu ntsi ɔka nyimpa ahorow a w'ayɛ edwuma akyɛr dze asom wɔ Ghana.Abasobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doreen_Andoh#AbasobɔdzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doreen_Andoh#NhwɛdoWikipedia: Doris Asibi Seiduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Asibi_SeiduDoris Asibi Seidu yɛ Ghananyi nwomasua ho nyimdzefo (educationist), asetena mu edwumayɛfo (social worker) na amanyɛnyi a ɔsom dɛ mbahyɛbaguanyi maa Chereponi fir afe 2005 kɔsi afe 2009 ber a ɔwui wɔ n’edwuma mu. Ɔno nye ɔbaa a ɔdzi kan a ɔgyinaa mansin no ananmu wɔ Mbrahyɛbagua mu.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Asibi_Seidu#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaWikipedia: Doris Darteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_DarteyDoris Yaa Korantenmaa Dartey (owui wɔ 19 July 2020) na ɔyɛ Ghananyi nkitahodzi ho ɔkyerɛkyerɛfo, Afotufo na mber bi w'asen kɔ no na ɔka GJA Awards Committee na ɔsan yɛɛ guamtranyi. Na ɔyɛ Graphic Communications Group Limited a ɔwɔ Ghana ne guamtranyi.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Dartey#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Dartey#EdwumaNe Wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Dartey#Ne_WuNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Dartey#NhwɛdoWikipedia: Doris Wireduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_WireduDoris Frema Wiredu (wɔwoo no afe 1964 Fankwa 1) is Ghana basiaba mbirikatunyi(track and field athlete) a ɔaka ahomgye mu nna ɔyɛ adze papaapa wɔ 100 metres mu. Onyaa sikakɔkɔɔ abɔdzin (gold medal) wɔ afe 1984 African Championships no mu, nna silvers ebien wɔ 100 metres no mu na 400 metres wɔ afe 1985 akansi no mu.Amanadze akansihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Wiredu#Amanadze_akansiNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Wiredu#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Doris_Wiredu#External_linksWikipedia: Douroulahttps://fat.wikipedia.org/wiki/DouroulaDouroula yɛ kurow wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ county seat of Douroula Department wɔ province Mouhoun.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Douroula#NhwɛdoWikipedia: Dwowdahttps://fat.wikipedia.org/wiki/DwowdaDwowda yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Kwesida na Benada ntamu.Wikipedia: Dzifa Gomashiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzifa_GomashieAblah Dzifa Gomashie yɛ Ghananyi baa a ɔyɛ seneyɛnyi, ɔkyerew sene na ɔyɛ sene so. Na ɔyɛ amanyosem so.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzifa_Gomashie#NwomasuaWikipedia: Dzifuuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/DzifuuDzifuu yɛ bosoom a ɔwɔ afe mu. Ɔyɛ bosoom a ɔtɔ do awɔtwe wɔ afe no mu.Wikipedia: Dzigbordi Dosoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzigbordi_Dosoo== Dzibordi Dosoo ==Dzibordi Dosoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzigbordi_Dosoo#Dzibordi_DosooNo Skuul ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzigbordi_Dosoo#No_Skuul_ho_NsɛmN'edwuma ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzigbordi_Dosoo#N'edwuma_ho_NsɛmN'abrabɔ mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzigbordi_Dosoo#N'abrabɔ_mu_NsɛmAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzigbordi_Dosoo#AbawdobɔdzeWikipedia: Dzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/DzinDzin yɛ ahyɛnsewdze a wɔdze ma nyimpa, ndua, mbowa, mbeambea na tsebea. Mfatoho; oguan,dan,nsu , Kwesi, ,Oguaa,bɔdɔm,Amba ,ekutu,bankye,skuul ,guamu, asopitsi, Kwame na pii a ɔkeka ho.Wikipedia: Dzin Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzin_AhorowDzin ahorowWikipedia: Dzin hunhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzin_hunDzin hun yɛ dzin a yɛdze ma adze biara tse dɛ nyimpa, mbowa, mbea na ndzɛmbaWikipedia: Dzodzi Tsikatahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dzodzi_TsikataDzodzi Tsikata yɛ Ghanani mmaa ho ɔbenfo, wɔ Development Sociology na Institute of African Studies (IAS) Director wɔ Ghana Suapɔn mu.Wikipedia: Ebenezer Kobina Fosuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kobina_FosuEbenezer Kobina Fosu (wɔwoo no 6 Esusow Aketseaba 1952) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana mansin a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ɛkoro (1) na ebien (2) no munyi, ɔgyina Asikuma Odoben Brakwa Mansin ananmu wɔ Ghana finimfin mantam mu wɔ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no munyi ase na ɔwɔ hɔ.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kobina_Fosu#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kobina_Fosu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kobina_Fosu#AmanyɛsɛmWikipedia: Ebenezer Kojo Kumhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kojo_KumEbenezer Kojo Kum (wɔwoo no wɔ Dwowda Ebɔbira 17,1967) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi, mbranyimnyi a na ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esuon wɔ 4th Republic wɔ Ghana na seseiara kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do awɔtwe wɔ 4th Republic mu a ogyina mu ma Ahanta West abatow mpasuado wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin muhttps://ghanamps.com/mps/details.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kojo_Kum#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kojo_Kum#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kojo_Kum#AmanyɛsɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebenezer_Kojo_Kum#MboaedzeWikipedia: Ebisaa na Abrɔmehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebisaa_na_Abr%C9%94meEbisaa ne dzin kor so a Fantsefo dze frɛ no nye Egya rekɔ.Ɔyɛ agor a nkan no nna mbofra na wodzi no anago.Ebisaa Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebisaa_na_Abr%C9%94me#Ebisaa_AhorowEbisaa ho mfatoho bihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebisaa_na_Abr%C9%94me#Ebisaa_ho_mfatoho_biAbrɔmehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebisaa_na_Abr%C9%94me#AbrɔmeAbrɔme ho nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebisaa_na_Abr%C9%94me#Abrɔme_ho_nhwɛdoWikipedia: Ebusua Ahyɛnsewdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ebusua_Ahy%C9%9BnsewdzeMfantsefo Kitsa Ebusua ahorow esoun a biara kitsa n’ahyɛnsewdze.Wikipedia: Ebɔbirahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eb%C9%94biraEbɔwbira yɛ bosoom a ɔtɔ do anan wɔ afe mu. Sɛ yɛka dɛ biribi "Ebira" wɔ Mfantse kasa mu a, nna ɔkyerɛ dɛ adze kor no esuma.Wikipedia: Ebɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eb%C9%94wEbɔw yɛ bosoom a ɔtɔ do ebiasa wɔ afe mu.Wɔ dɛm bosoom yi so, ebɔw(dew) rɔ paa.Wikipedia: Edgar de Wahlhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edgar_de_WahlNna Edgar de Wahl (23 Dzifuu 1867 – 9 Ebɔw 1948) yɛ Baltic German ɔkyerɛkyerɛfo, akontaabu ho ɔbenfo na kasa ho nyimdzefo. Ogye dzin kɛse dɛ ɔno na ɔbɔɔ Interlingue (a wonyim no dɛ Osidɛntal wɔ n’asetra nyinara mu), kasa a wɔdze abɔdze mu ndzɛmba ayɛ a ogyina Indo-Europa kasa ahorow do, a woetsintsim ahyɛse no wɔ afe 1922 mu.Interlinguehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:InterlingueWikipedia: Edith Hazelhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edith_HazelEdith Hazel yɛ Ghana amanyɛnyi na diplomat a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Evalue Gwira abatow mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu fitsi 2001 kesi 2005 wɔ Ghana.Wikipedia: Edward Adjahohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_AdjahoEdward Adjaho , mbrahyɛbeguanyi ( Wɔ wono sanda 3,1957.) yɛ ghananyi ɔmanyɛnyi nye lɔɔyanyi a ɔkasae wɔ ghana mbrahyɛ beguamu wɔ afe 2013 kɛpem 2017 .Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Edward Michael Enninhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_Michael_EnninEdward Michael Ennin (wɔwoo no 16 Esusow Aketseaba 1070) yɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi ma Obuasi Epuei Masin wɔ Ashanti mantɔw mu wɔ Ghana.[1] Wɔpaw no wɔNew Patriotic Party (NPP) tekiti dɛ Mbrahyɛbaguanyi.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Edward Osei-Kwakuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_Osei-KwakuNna Edward Osei-Kwaku yɛ Ghana mbrranyimfo (lawyer) na amanyɛnyi. Ɔyɛɛ Ɔsoafo Abadziakyiri ma Ɔmanpanyin Nkitsetahodzi nsɛm do, na Mmabun na Agumadzi ho Ɔsoafo wɔ Kan Ɔmanpanyin J.Wikipedia: Edward Osei Kwuekuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_Osei_KwuekuKwame Osei-Prempeh (wɔwoo no 19 Ɔbɛnem 1957) lyɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ Ghana Mantam Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do nnum no muni a ɔgyina Nsuta-Kwamang Beposo ananmu wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana.Mfiase Asetra Na Nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_Osei_Kwueku#Mfiase_Asetra_Na_NhomasuaAdwumayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_Osei_Kwueku#AdwumayɛAmanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_Osei_Kwueku#AmanyɔsɛmAnkorankoro Asetrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_Osei_Kwueku#Ankorankoro_AsetraWikipedia: Edward Saliahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Edward_SaliaEdward Kojo Salia (20 Obiradzi 1952 – 16 Kwakwar 2009) yɛ Ghana Mbrahyɛbaguanyi. Na ɔsan yɛ National Democratic Congress no munyi na na ɔyɛ Ɔman Soafo wɔ Kan Ɔmanpanyin Rawlings aban no mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Efe Gracehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Efe_GraceEfe Grace tow ndwom na sanso kyerɛw ndwom wɔ ɔman Ghana mu.ɔtow Nyame-ndwom.Ɔbra Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Efe_Grace#Ɔbra_Ahyɛse_na_nwomasuaMusic careerhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Efe_Grace#Music_careerDwumadzi a ɔdansewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Efe_Grace#Dwumadzi_a_ɔdansewDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Efe_Grace#DiscographyNhwɛdo•https://fat.wikipedia.org/wiki/Efe_Grace#Nhwɛdo•Abɔntsen do nkitsahodzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Efe_Grace#Abɔntsen_do_nkitsahodzi_ahorowWikipedia: Effiakumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/EffiakumaEffiakuma yɛ kurow wɔ Ghana a ɔwɔ Atorɛɛ MantemWikipedia: Efua Dorkenoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Efua_DorkenooEfua Dorkenoo, OBE(Fankwa 6,1949-Ɔbɛsɛ 18,2014), a beberee frɛ no"Mama Efua",nna ɔyɛ Ghanaian-British dawurbɔnyi a wɔko tsia female genital mutilation (FGM) a ɔboa ma global movement bɔboa etwa dɛm ndzeyɛɛ no doWikipedia: Elise Foniyama Thiombioano Ilboudohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elise_Foniyama_Thiombioano_IlboudoElise Foniyama Thiombioano Ilboudo ɔyɛ archaeologist na amanyɛnyi wɔ Burkina Faso.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elise_Foniyama_Thiombioano_Ilboudo#NhwɛdoWikipedia: Elizabeth Agyemanghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_AgyemangElizabeth Agyemang (wɔwoo no 13 Esusow Aketseaba 1949) yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ Ghana Mbrahyɛbaguanyi.https://web.archive.org/web/20180630161845/http://www.pulse.com.gh/bio/politicians/elizabeth-agyemang-id5436549.html Ɔgyinaa Oforikrom ananmu wɔ Ashanti mantɔw mu wɔ Ghana. ƆyɛNew Patriotic Party no munyi na ɔyɛ Ɔsoafo Abadiakyir wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana.https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/business/Amend-mining-law-Hon-Elizabeth-Agyemang-578348Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Agyemang#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Agyemang#EdwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Agyemang#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Agyemang#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Agyemang#NhwɛdoWikipedia: Elizabeth Akua Ohenehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Akua_OheneElizabeth Akua Ohene (wɔwoo no wɔ Sanda 24, 1945) ɔyɛ Ghana nsɛnkyerɛwnyi na amanyɛnyi. Ɔyɛɛ Ɔman Soafo maa asoɛe a ɔhwɛ Ghana Suapɔn wɔ Ɔmanpanyin John Kufuor n'aber do.Ɔbra Ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Akua_Ohene#Ɔbra_Ahyɛse_na_NwomasuaWikipedia: Elizabeth Amoah Tettehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Amoah_TettehElizabeth Amoah-Tetteh (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 25, 1945) yɛ nwomasua ho nyimdzifo na Ghana amanyɛnyi.https://web.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Amoah_Tetteh#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Amoah_Tetteh#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Amoah_Tetteh#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Amoah_Tetteh#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Amoah_Tetteh#NhwɛdoWikipedia: Elizabeth Dadziehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_DadzieElizabeth Dadzie (wɔwoo no afe 1993 Ebɔw 21) yɛ Ghana mbirikatunyi wɔ akansi ahorow mu. Ogyinaa ne man anan mu pɛn ebien do wɔ Commonwealth Games no mu.Amanadze akansi[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Dadzie#Amanadze_akansi[Edit]Noara ne mbɔdzembɔ[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Dadzie#Noara_ne_mbɔdzembɔ[Edit]Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Dadzie#NhwɛdoRELATED ARTICLEShttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Dadzie#RELATED_ARTICLESWikipedia: Elizabeth Frances Seyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Frances_SeyElizabeth Frances Baaba Sey (née Biney) (Yɛ obi a wɔwoo no bosom ɛbɔwbir 21, 1927-1991) [1] ɔno nye basia a odzi nkan wie skullpɔn a ɔwɔ Ghana man mu no. Owie Nsɔwdo skull a wɔfrɛ no Achimota wɔ Nkran man mu no, [2] wɔgyee no wɔ nkan no skullpɔn kɛse a ɔwɔ mfantseman mu no, ndɛ wɔfrɛ no Ghana Sukuupɔn, wɔ 1950 na owie skull no nna okitsa Nyimdzee nkrataa ɔkyerɛ dɛ otum yɛ dza wɔdze bɛhyɛ ne nsa biara wɔ 1953.Wikipedia: Elizabeth IIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_IIƆhemaa Elizabeth II yɛ ɔhemaa wɔ United Kingdom. Ne dzin nyina nye Elizabeth Alexandra Mary( tsena ase Obiradzi 21 ,1926 kapem Fankwa 12, 2022).Wikipedia: Elizabeth Salamatu Forgorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Salamatu_ForgorElizabeth Salamatu Forgor yɛ Ghana panyin a ɔhwɛ nyimpa ho nkitahodzi na eguadzi nhyehyɛɛ wɔ Aman aman mu na ɔkaNew Patriotic Party kuw ho wɔ Ghana . Sesiara dze ɔyɛ Ghana anamusifo wɔ Namibia.Ambassador Dwumadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Salamatu_Forgor#Ambassador_DwumadziNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Salamatu_Forgor#NhwɛdoWikipedia: Ellen Serwaa Nee-Whanghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ellen_Serwaa_Nee-WhangEllen Serwaa Nee-Whang (wɔwoo no 2 Ɔbɛnem 1952 wɔ Ghana) yɛ Ghana panyin na ogyina ma Ghana wɔ Amanaman mu .Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ellen_Serwaa_Nee-Whang#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ellen_Serwaa_Nee-Whang#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ellen_Serwaa_Nee-Whang#NhwɛdoWikipedia: Elsie Effah Kaufmannhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Effah_KaufmannElsie A. B.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Effah_Kaufmann#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Effah_Kaufmann#EdwumaAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Effah_Kaufmann#AbawdobɔdzeHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Effah_Kaufmann#Hwɛ_iyi_soReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Effah_Kaufmann#ReferencesWikipedia: Elsie Owusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_OwusuElsie Owusu OBE RIBA FRSA ɔyɛ Britanyi a osi adan a wɔwoo no wɔ Ghana, ɔka hɔn a wɔ hyehyɛɛ Society of Black Architects kuw no ho na ɔyɛ hɔn guamtranyi a odzi kan.[2][3][4] Wonyim no dɛ onye obi a odzii enyim ma wosiesiee Supreme Court of United Kingdom no wɔ afe 2009[2] na ɔyɛɛ edwuma wɔ Green Park tube station.Nwomasua na edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Owusu#Nwomasua_na_edwumaAbawdobɔdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Owusu#Abawdobɔdze_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Elsie_Owusu#NhwɛdoWikipedia: Emil Kwadzo Brantuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_BrantuoEmil Kwadzo Brantuo yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a odzi kan, dza otsia ebien na dza otsia ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Buem mpasuardo wɔ Oti Mantɔw mu na hɔn a wɔdze National Democratic Congress amanyɛkuw no bɔbɔ adze no mu kor.Ne bra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_Brantuo#Ne_bra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_Brantuo#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_Brantuo#AmanyɛsɛmAfe 2000 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_Brantuo#Afe_2000_abatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_Brantuo#N'abrabɔHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_Brantuo#Hwɛ_iyi_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emil_Kwadzo_Brantuo#NhwɛdoWikipedia: Emma Morrisonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emma_MorrisonEmma Morrison Ghana Tɛlɛbihyɛn dwumadzifo na Ghanaian television personality and media professional.Ɔbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emma_Morrison#Ɔbra_ahyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emma_Morrison#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emma_Morrison#EdwumaAbawdobɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emma_Morrison#AbawdobɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emma_Morrison#NhwɛdoWikipedia: Emmanuel Aboagye Didieyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Aboagye_DidieyeEmmanuel Aboagye Didieye (23 Ɔberɛfɛw 1976 – 14 Ɔbɛsɛ 2017) yɛ aduruyɛ ho oduruyɛfo (medical doctor) na amanyɛnyi wɔ Ghana Amansin mu. Nna ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) na esia (6) no munyi a ɔgyina Bomasarefo Amabatow mpasua ananmu wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Aboagye_Didieye#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Aboagye_Didieye#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Aboagye_Didieye#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Aboagye_Didieye#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Aboagye_Didieye#NhwɛdoWikipedia: Emmanuel Acheamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_AcheampongEmmanuel Acheampong yɛ ɔmanyɛnyi wɔ Ghana.Wikipedia: Emmanuel Adjei Boyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Adjei_BoyeEmmanuel Adjei Boye yɛ Ghana manyɛnyi.Wikipedia: Emmanuel Armah Kofi Buahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Armah_Kofi_BuahEmmanuel Armah Kofi Buah (wɔwoo no afe 1966 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee maa Ghana aban dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Enyinam ahoɔdzen na Fangoo do fitsi afe 2013. Buah yɛ National Democratic Congress kuwba, ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ellembelle ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Armah_Kofi_Buah#NwomasuaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Armah_Kofi_Buah#AmanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Armah_Kofi_Buah#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Emmanuel Asamoah Owusu-Ansahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Asamoah_Owusu-AnsahEmmanuel Asamoah Owusu-Ansah (17 Ayɛwoho 1939 – 22 Obiradzi 2012)[1] yɛ mbranyimfo (lawyer)[1] na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana Amansin mu. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyinaa Kwabre Atɔe (West) mantsin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) no mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Emmanuel Baah Danquahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Baah_DanquahEmmanuel Baah Danquah yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu ma Asutifi North ambatow mpasua dɛ National Democratic Congress kuwba.Abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Baah_Danquah#Abrabɔ_ahyɛseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Baah_Danquah#AmanyɛsɛmWikipedia: Emmanuel Kinsford Kwesi Teyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kinsford_Kwesi_TeyeEmmanuel Kinsford Kwesi Teye yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ashaiman ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kinsford_Kwesi_Teye#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kinsford_Kwesi_Teye#AmbatowWikipedia: Emmanuel Kwame Duuthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwame_DuutEmmanuel Kwame Duut (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 6, 1959 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Bunkpurugu-Yungoo ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwame_Duut#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwame_Duut#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwame_Duut#AmanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwame_Duut#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Emmanuel Kwasi Banduahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwasi_BanduaEmmanuel Kwasi Bandua (wɔwoo no wɔ Fankwa 1, 1949) ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Biakoye abatow mpasua wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan, na enum na esia wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwasi_Bandua#N'abrabɔAhyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwasi_Bandua#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaAmanyɛsɛm Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwasi_Bandua#Amanyɛsɛm_EdwumaEdwumayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwasi_Bandua#EdwumayɛKɔmɛtiihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwasi_Bandua#KɔmɛtiiMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Kwasi_Bandua#MboaedzeWikipedia: Emmanuel Opam-Brown Akolbirehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Opam-Brown_AkolbireEmmanuel Opam-Brown Akolbire (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrabagu a otsia esia wɔ Ghana ebibiman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Bolgatanga Mfinimfin mpasuar wɔ Upper East Region wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do.http://www.Ɔbra ahyɛse na nwomasua.https://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Opam-Brown_Akolbire#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasua.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Opam-Brown_Akolbire#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Opam-Brown_Akolbire#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Opam-Brown_Akolbire#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Opam-Brown_Akolbire#NhwɛdoWikipedia: Emmanuel Owusu-Mainuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Owusu-MainuEmmaunuel Owusu-Mainu (wɔwoo no 3 Fankwa 1949) yɛ Ghana nwomasua ho nyimdzefo (educationist) na amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Atebubu-Amantin Mansin no wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Emmanuel Samba Zumakpehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Emmanuel_Samba_ZumakpehEmmanuel Samba Zumakpeh yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nadowli anaafo mpɛsowa ɔwɔ Etsifi Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan, ɔtɔdo ebien na ebiasa so wɔ repɔbeleke ɔtɔ do anan wɔ Ghana.Wikipedia: Empress Giftyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Empress_GiftyEmpress Gifty (kan no na ɔyɛ Empress Gifty Osei) yɛ Ghana asɛmpa nnwontofo ne ntadehyɛ ho nimdefo. Ɔno na Gospel Artist a odze kan wɔ Ghana a wanya Akyidzefo Ɔpepem wɔ Instagram.Mfiase asetra na homasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Empress_Gifty#Mfiase_asetra_na_homasuaNnwom adwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Empress_Gifty#Nnwom_adwumaAnkorankorohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Empress_Gifty#AnkorankoroMfiase asetra na nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Empress_Gifty#Mfiase_asetra_na_nhomasuaWikipedia: Enigye mbea wɔ Anajihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enigye_mbea_w%C9%94_AnajiAnaji yɛ kurow a ɔwɔ Anee mantɔw mu wɔ Ghana. Mbeambea pii nara na ɔwɔ Anaji kurow no mu a nyimpadɔm botum akɔ hɔ akɔ gye hɔn enyi.Wikipedia: Eno Baronyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_BaronyRuth Eno Adjoa Amankwah Nyame Adom (Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaNdowntow Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#Ndowntow_EdwumaAbasobɔdze, hɔn a wɔ da nsiw na ndzɛmba w'ayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#Abasobɔdze,_hɔn_a_wɔ_da_nsiw_na_ndzɛmba_w'ayɛNdwuma a na ɔda nsiwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#Ndwuma_a_na_ɔda_nsiwNdwom ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#Ndwom_ahorowVideograpyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#VideograpyAgordzi Dwumadzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#Agordzi_Dwumadzi_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eno_Barony#NhwɛdoWikipedia: Enoch Teye Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enoch_Teye_MensahEnoch Teye Mensah (wɔwoo no 17 Esusow Aketseaba 1946) yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua do na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no munyi wɔ Ghana fir Sanda 1997 kɔsii Sanda 2017.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enoch_Teye_Mensah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛm Dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enoch_Teye_Mensah#Amanyɛsɛm_Dwumadzi_AhorowDɛ́ Accra Mayorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enoch_Teye_Mensah#Dɛ́_Accra_MayorDɛ́ Mbrahyɛbaguanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enoch_Teye_Mensah#Dɛ́_MbrahyɛbaguanyiDɛ́ Ɔman Soafo Panyinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enoch_Teye_Mensah#Dɛ́_Ɔman_Soafo_PanyinN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Enoch_Teye_Mensah#N'abrabɔWikipedia: Eric Amoatenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eric_AmoatengEric Amoateng yɛ Ghana amanyɛnyi na kan Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana. Wɔkyeree no wɔ nnubɔne ho eguadzi ho wɔ afe 2005 mu wɔ United States na wɔdze no too efiadze.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Wikipedia: Eric Opoku (amayɛnyi)https://fat.wikipedia.org/wiki/Eric_Opoku_(amay%C9%9Bnyi)Eric Opoku yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon na awɔtwe a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan no munyi a ɔgyina Asunafo Anaafo (South) Mansin ananmu wɔ Brong-Ahafo Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.Wikipedia: Ernest Attuquaye Armahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Attuquaye_ArmahErnest Attuquaye Armah (wɔwoo no 27 Dzifuu 1957) yɛ Nkɔdo Nhyehyɛe (Development Planner), Ɔdansifo (Architect) ne Dodow Nhwehwɛmufo (Quantity Surveyor). Na ɔsan yɛ amanyɛnyi na kan mbrahyɛbaguanyi ma Trobu-Amasaman Ambatow mpasua a ɔwɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ Ghana.Wikipedia: Ernest Debrahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_DebrahErnest Akobuor Debrah (3 Obiradzi 1947 – 6 Ebɔbira 2016) yɛ Ghana amanyɛnyi.http://accrareport.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Debrah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Debrah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Debrah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Debrah#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Debrah#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Debrah#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Debrah#NhwɛdoWikipedia: Ernest Kofi Yakahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Kofi_YakahErnest Kofi Yakah yɛ Ghana amanyɛnyi nna ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔgyina New Edubiase Mansin ananmu wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Kofi_Yakah#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernest_Kofi_Yakah#EdwumaWikipedia: Ernestina Abambilahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_AbambilaErnestina Abambila (wɔwoo no afe 1998 Mumu 30) yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ 'attacking midfielder' na 'defensive midfielder' dze ma UKS SMS Łódź wɔ Polish women's Ekstraliga. Abambila yɛ Ghananyi a odzii kan hyɛe wɔ UEFA Women's Champions League no mu.Ne mbɔdzembɔ wɔ kuw muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Abambila#Ne_mbɔdzembɔ_wɔ_kuw_muAmanadze edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Abambila#Amanadze_edwumaEnyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Abambila#EnyimnyamhyɛKuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Abambila#KuwHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Abambila#Hwɛ_iyi_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Abambila#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Abambila#External_linksWikipedia: Ernestina Naadu Millshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_MillsErnestina Naadu Mills (née Botchway) yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo nna ɔsan yɛ Ewuraba odzi kan wɔ Ghana. Nna ɔyɛ hɛn Ɔmanpanyin John Atta Mills a w'abɛsin kɔ ne yer ( Ayɛwoho 21, 1944 – Ayɛwoho 24, 2012) , na onyaa abadobɔdze a wɔdze maa hɔn a wɔdwen nyimpa ho fir "Health Legend Foundation".Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#EdwumaMbrahyɛ dwumadzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Mbrahyɛ_dwumadzi_ahorowFapem a wɔdze ma nkatasia hɔn adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Fapem_a_wɔdze_ma_nkatasia_hɔn_adzesuaUNESCO Mbabun 2012https://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#UNESCO_Mbabun_2012Adɔyɛ edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Adɔyɛ_edwumaAnkorankor Abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Ankorankor_Abrabɔ_mu_nsɛmNdwuma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Ndwuma_ahorowAbasobɔdze nye enyimunyamhyɛ ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Abasobɔdze_nye_enyimunyamhyɛ_ahorowSanso hwɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Sanso_hwɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#NhwɛdoAbɔntsen do nkitahodzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ernestina_Naadu_Mills#Abɔntsen_do_nkitahodzi_ahorowWikipedia: Esi Sutherland-Addyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esi_Sutherland-AddyEsi Sutherland-Addy yɛ Ghananyi nwomasua edwumayɛfo , ɔkyerɛwfo, nwomasuanyi, na ɔko ma nyimpa hɔn ahotɔ nsɛm. Ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo panyin wɔ Institute of African Studies, na ɔyɛ nhwehwɛmu panyin kuw ho nyimpa, ɔhwɛ Language, Literature, na Drama Section, na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo wɔ African Humanities Institute Program wɔ University of Ghana.No ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esi_Sutherland-Addy#No_ho_nsɛmAbasobɔdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esi_Sutherland-Addy#Abasobɔdze_ahorowNwoma ahorow a w'ayɛ ho edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esi_Sutherland-Addy#Nwoma_ahorow_a_w'ayɛ_ho_edwumaNkrataahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esi_Sutherland-Addy#NkrataaAkenkan a ɔdze dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esi_Sutherland-Addy#Akenkan_a_ɔdze_doNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esi_Sutherland-Addy#NhwɛdoWikipedia: Essikado Assopitihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Essikado_AssopitiEssikado Assopiti yɛ assopiti aa ɔwɔ Essikado brono wɔ Sekunde,atɔree mantow mu,Ghana.Wikipedia: Estelle Akofio-Sowahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Estelle_Akofio-SowahEstelle Akofio-SowahAbrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Estelle_Akofio-Sowah#Abrabɔ_AhyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Estelle_Akofio-Sowah#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Estelle_Akofio-Sowah#EdwumaAbasobɔdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Estelle_Akofio-Sowah#Abasobɔdze_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Estelle_Akofio-Sowah#NhwɛdoWikipedia: Esther Dzifa Oforihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Dzifa_OforiEsther Dzifa Ofori yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu na ɔka amanyɔkuwNew Patriotic Party wɔ Ghana ho. Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Republic of Equatorial Guinea.Ananmusifo Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Dzifa_Ofori#Ananmusifo_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Dzifa_Ofori#NhwɛdoWikipedia: Esther Obeng Dapaahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Obeng_DapaahEsther Obeng Dapaah (wɔwoo no Esusow Aketseaba 9, 1945) ɔyɛ Ghanan amanyɛnyi na mbranyimnyi. Ɔyɛ Ananmusinyi wɔ mbrahyɛbaguafie wɔ Abirem abatow mpasua do wɔ Mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th republic wɔ Ghana.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Obeng_Dapaah#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Obeng_Dapaah#EdwumayɛAmanyɛsɛm Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Obeng_Dapaah#Amanyɛsɛm_EdwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Obeng_Dapaah#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Obeng_Dapaah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Obeng_Dapaah#NhwɛdoWikipedia: Esther Smithhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_SmithEsther Smith yɛ Ghana asɛmpa nnwontofo. Wɔwoo no wɔ Kumasi, Suame, Ghana wɔ 70 mfe no mfiase mu hɔ.Abadobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esther_Smith#AbadobɔdzeWikipedia: Esusow Aketseabahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Esusow_AketseabaEsusow Aketseaba yɛ bosoom da ɔtɔ do enum wɔ afe mu.Yenyim dɛ esusow yɛ nsutɔber.Wikipedia: Ethel Delali Cofiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ethel_Delali_CofieEthel Delali Cofie wɔ nyimdzee wɔ abaɛfor mfir (IT professional) mu mapa, odwumayɛnyi na 'consultant' wɔ abaɛfor mfir ndzɛmba ho. Ɔyɛ Ghananyi.NwomasuaEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ethel_Delali_Cofie#NwomasuaEditEdwuma na ne mbatahoEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ethel_Delali_Cofie#Edwuma_na_ne_mbatahoEditAbawdobɔdze na DzinbɔEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ethel_Delali_Cofie#Abawdobɔdze_na_DzinbɔEditNhwɛdoEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ethel_Delali_Cofie#NhwɛdoEditWikipedia: Etsewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/EtsewEtsew yɛ Mfantsefo hɔn ndziban tsitsir no mu kor a eburow nkotsee na wɔdze yɛ. Ɔtse dɛ Banku, mbom ɔno bankye nnyi mu.Wikipedia: Eugenia Date-Bahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eugenia_Date-BahEugenia Date-Bah yɛ nkan Ghana nwomanyimfo na ɔkyerɛwfo. Nna ɔka Sociology department wɔ of University of Ghana kuw no hoar.Ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eugenia_Date-Bah#NdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eugenia_Date-Bah#NhwɛdoWikipedia: Eureka Emefa Adomakohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eureka_Emefa_AdomakoEureka Emefa Ahadjie Adomako yɛ Ghananyi a ɔyɛ haban ho nyimdzeefo na nwomasua mu nyimpa a dɛm aber yi ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi panyin wɔ Department of Plant and Environmental Biology, University of Ghana. Adomako somm dɛɛ panyin a ɔda Ghana National Science and Maths Quiz (NSMQ) dwumadzi ano fri 2001 dze kɔ 2005.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eureka_Emefa_Adomako#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eureka_Emefa_Adomako#EdwumaAbasobɔdze, enyimunyam hyɛ na kuw dwumadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eureka_Emefa_Adomako#Abasobɔdze,_enyimunyam_hyɛ_na_kuw_dwumadziAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eureka_Emefa_Adomako#AbrabɔAkyerɛw edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eureka_Emefa_Adomako#Akyerɛw_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Eureka_Emefa_Adomako#NhwɛdoWikipedia: Evans Kodjo Ahorseyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Evans_Kodjo_AhorseyEvans Kodjo Ahorsey yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na Ghana Mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa hɔ maa Ayensuano ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Evans_Kodjo_Ahorsey#AmanyɛsɛmWikipedia: Evelyn Amarteifiohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Evelyn_AmarteifioDr. Evelyn Mansa Amarteifio (1916-1997) naWikipedia: Evelyn Baduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Evelyn_BaduEvelyn Badu (wɔwoo no 11 fankwa,2003) yɛ Ghanafo hɔn bɔɔlbɔ nyi a ogyina mu ma norwegians bɔɔlbɔ kuo na ɔsan gyina hɔ ma Ghana basiamba bɔɔlbɔ kuo.Wikipedia: Everglades Ɔman Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_PramaEverglades Ɔman Prama yɛ Amerika ɔman mmɔntsen do atrae a ɔbɔ mfitsiase Everglades a ɔwɔ Florida no anafo fam ɔha biara mu duabien ho ban. Abɔntsen do atrae no yɛ sare a ɔso kyɛn biara a ɔhɔ yɛ hyew kyɛn biara wɔ United States na sare a ɔso kyɛn biara wɔ Mississippi Asubɔntsen no apuei fam.Asase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Asase_Ho_NsɛmAsase Ho Adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Asase_Ho_AdzesuaWimu Tsebeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Wimu_TsebeaNsu Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Nsu_Ho_NsɛmNdzɛmba a Etwa Hɛn Ho Ehyiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Ndzɛmba_a_Etwa_Hɛn_Ho_EhyiaNsu pa a ɔyɛ sloughs na marl prairieshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Nsu_pa_a_ɔyɛ_sloughs_na_marl_prairiesNdua a ɔyɛ dzen a wɔdze yɛ hammocks a ɔwɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Ndua_a_ɔyɛ_dzen_a_wɔdze_yɛ_hammocks_a_ɔwɔ_mbea_a_nsu_tɔ_na_owia_bɔ_kɛseAbrɔbɛ asaasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Abrɔbɛ_asaaseCypress na mangrovehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Cypress_na_mangroveMpoano nsaase a ɔwɔ famhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Mpoano_nsaase_a_ɔwɔ_famPo do na asubɔntsen no anohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Everglades_%C6%86man_Prama#Po_do_na_asubɔntsen_no_anoWikipedia: Ewusiejoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/EwusiejoeEwusiejoe yɛ kurow a ɔwɔ atɔyɛ mantaw mu. ɔwɔ nsutsen a wɔfrɛ no buture .Wikipedia: Faiza Ibrahimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faiza_IbrahimFaiza Ibrahim (wɔwoo no afe 1990 Ebɔw 22) yɛ Ghana amanadze bɔɔlbɔnyi.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faiza_Ibrahim#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faiza_Ibrahim#External_linksWikipedia: Fankwahttps://fat.wikipedia.org/wiki/FankwaFankwa yɛ abosoom du-ebien a wɔwɔ afe mu no mu kor. Ɔno nye bosoom a otsia akron wɔ afe no mu.Wikipedia: Farouk Braimahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Farouk_BraimahFarouk Braimah yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ayawaso East ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Farouk_Braimah#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Farouk_Braimah#AmanyɛsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Farouk_Braimah#OwuWikipedia: Fathia Nkrumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fathia_NkrumahHelena Ritz Fathia Nkrumah (/nərˈkrʊˈmɑːr/ nər-KRUU-MAR) ( Kwakwar 22, 1932 – Esusow Aketseaba 31, 2007),[1][2] wɔwoo Fathia Halim Rizk (Arabic: فتحية حليم رزق), na ɔyɛ Coptic Egyptian na Ewuraba odzii kan wɔ aber a Ghana nyaa ne fahodzi na ɔyɛ Kwame Nkrumah ne yer, ɔyɛ Ɔmanpanyin a odzi kan.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fathia_Nkrumah#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaAwarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fathia_Nkrumah#AwarNe wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fathia_Nkrumah#Ne_wuHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fathia_Nkrumah#Hwɛ_iyi_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fathia_Nkrumah#NhwɛdoWikipedia: Fati Habib-Jawulahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fati_Habib-JawulaHajia Fati Habib Jawula (owui wɔ afe 2020 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do du enumerable) mu no nna ɔyɛ Ghna ambrado wɔ Denmark. Nna Embassy a ɔwɔ Copenhagen yɛ bea a Ghana mbaa ambrado dodowara pɛ.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fati_Habib-Jawula#NhwɛdoWikipedia: Fati Seiduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fati_SeiduFati Seidu yɛ Ghana ɔmanyɛnyi mbrahyɛbaguanyi ma Bawku Central ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fati_Seidu#AmanyɛsɛmWikipedia: Fatimatu Abubakarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fatimatu_AbubakarFatimatu Abubakar yɛ Ghana mbranyimfo, ɔmanyɛnyi na edwumawura. Ɔyɛ NPP amanyɛkuwba na mprenpren yi Nkitahodzi soafo edziekyir dze ma Ghana Mampanyin.Ɔbra ahyɛze na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fatimatu_Abubakar#Ɔbra_ahyɛze_na_nwomasuaEdwuma na amanyɛ abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fatimatu_Abubakar#Edwuma_na_amanyɛ_abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fatimatu_Abubakar#NhwɛdoWikipedia: Faustina Ampahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_AmpahFaustina Ampah (wɔwoo no afe 1996 ne bosoom a ɔtɔ do du-biako ne da a otsia eduasa) yɛ Ghana defender a ɔbɔ ma Belarus FC Minsk sesei yi. Ampah yɛ Ghanafo ebien no mu kor a wɔbɔɔ 33 UEFA Women's Champions League wɔ afe 2017 ne bosoom a ɔtɔ do du no mu.Club Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_Ampah#Club_EdwumaAmanadze akansihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_Ampah#Amanadze_akansiEnyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_Ampah#EnyimnyamhyɛKuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_Ampah#KuwƆman kuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_Ampah#Ɔman_kuwNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_Ampah#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Faustina_Ampah#External_linksWikipedia: Felicia Abbanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felicia_AbbanFelicia Abban yɛ Ghananyi basia a wɔwoo no wɔ (afe 1935, 4 Sanda 2024). Ɔno nye basia a odzi kan yɛ mfonyintwanyi.Abrabɔ Ahyeasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felicia_Abban#Abrabɔ_AhyeaseNye Mfonyintwa Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felicia_Abban#Nye_Mfonyintwa_EdwumaEbusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felicia_Abban#EbusuaWikipedia: Felix Twumasi-Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felix_Twumasi-AppiahFelix Twumasi-Appiah (wɔwoo no Dzifuu da a ɔtɔ do eduasa (30) 1968) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔsan nso yɛ edwuma sohwɛfo (manager) na ɔhwɛfo (administrator).Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felix_Twumasi-Appiah#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaWikipedia: Felix owusu Adjponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felix_owusu_AdjpongFelix Kwasi Owusu-Adjapong (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 13, 1944) yɛ Ghana ɔmanyɛfo na nkan Ghana Mmarahyɛ Bagua no muni dɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (NPP) ananmusifo ma Akyem Swedru a ɔwɔ Ghana apuei fam mantam mu. Ná ɔsan yɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Ahoɔdzen do na kan ɔman ho dɔ kuw foforo no ɔman no guamtrani.Nifiase Asetra Na Homasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felix_owusu_Adjpong#Nifiase_Asetra_Na_HomasuaAmanyɔsɛm Adwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Felix_owusu_Adjpong#Amanyɔsɛm_AdwumaWikipedia: Fidahttps://fat.wikipedia.org/wiki/FidaFida yɛ dapɛn mu ndafua no mu kor. Ɔhyɛ Yawda na Memenda ntamu.Wikipedia: Florence Dadsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_DadsonFlorence Dadson (wɔwoo no afe Ebɔbira 23, 1992) yɛ Ghana basia bɔɔlbɔnyi, a sesei ɔbɔ ma Gulf Coast Texans wɔn United States.Kuw edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Dadson#Kuw_edwumaAmanadze edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Dadson#Amanadze_edwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Dadson#N'abrabɔEnyidzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Dadson#EnyidzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Dadson#NhwɛdoWikipedia: Florence Kumihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_KumiFlorence Kumi yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa mu maa Assin North ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu.Ɔbra ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Kumi#Ɔbra_ahyɛaseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Kumi#AmanyɛsɛmWikipedia: Florence Oboshie Sai-Coffiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Florence_Oboshie_Sai-Coffiethumb|Florence Oboshie Sai-Coffie, 2022Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoNnyimpa a hɔn tse asehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Nnyimpa_a_h%C9%94n_tse_aseNyimpahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:NyimpaWikipedia: Fortunate Atubigahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fortunate_AtubigaFortunate Atubiga a wɔwoo no Ayɛwoho 27, 1950 no yɛ Ghana amanyɛnyi . Nna ɔyɛ mbahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛ bagua a odzi kan na dza ɔtɔ do ebien wɔ Ghana Ɔmantseaseman mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Francis Adu-Pokuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Adu-PokuFrancis Adu-Poku yɛ Ghana ɔmanyɛnyi a nna ɔka mpanyimfo a wɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu, na ogyina hɔ ma "Asunafo South" ambatow mpasua do a nna ɔyɛ NDC amanyɛkuw ba.Ɔbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Adu-Poku#Ɔbra_ahyɛseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Adu-Poku#AmanyɛsɛmWikipedia: Francis Aggrey Agbotsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Aggrey_AgbotseFrancis Aggrey Agbotse yɛ Ghana amanyɛnyi na NDC amanyɛkuwba.Bra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Aggrey_Agbotse#Bra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Aggrey_Agbotse#EdwumaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Aggrey_Agbotse#AmanyɛdwumaAfe apem ahaebien abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Aggrey_Agbotse#Afe_apem_ahaebien_abatowAfe apem ahaebien na anan abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Aggrey_Agbotse#Afe_apem_ahaebien_na_anan_abatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Aggrey_Agbotse#N'abrabɔWikipedia: Francis Gyafiry Korbiehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Gyafiry_KorbiehFrancis Gyafiiry Korbieh yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana dze ma Jirapa mpasuar wɔ NDC amanyɛkuw no ase. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Jirapa mpasuar fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esuon no mu kesi afe apem ahaebien na kor ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esia.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Gyafiry_Korbieh#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Gyafiry_Korbieh#AmanyɛdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Gyafiry_Korbieh#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Gyafiry_Korbieh#NhwɛdoWikipedia: Francis Kojo Arthurhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kojo_ArthurFrancis Kojo Arthur (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 22, 1954) yɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Gomoa West ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Asetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kojo_Arthur#Asetsena_mu_nsɛmAbrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kojo_Arthur#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kojo_Arthur#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kojo_Arthur#AmanyɛWikipedia: Francis Kwame Nyarkohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kwame_NyarkoFrancis Kwame Nyarko yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔsoom Kade mpasuardo wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kwame_Nyarko#AmanyɛsɛmWikipedia: Francis Kwasi Buorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kwasi_BuorFrancis Kwasi Buor yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa mu maa Offinso South ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ 4th Republic mu wɔ NPP amanyɛkuw dzin mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kwasi_Buor#AmanyɛsɛmƆsomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Kwasi_Buor#ƆsomWikipedia: Francis Osafo Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Osafo_MensahFrancis Osafo Mensah yɛ Ghana ɔmanyɛfo na na ɔyɛ mmarahyɛ baguani ma Mpraeso mantam a ɔwɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. Ɔsan nso yɛ kan ɔmantam soafo wɔ ɔmantam a wɔaka ho asɛm no mu na ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do nnan no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do nnan no muni.Mfraase asetra na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Osafo_Mensah#Mfraase_asetra_na_nwomasuaEdwumayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Osafo_Mensah#EdwumayɛAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Osafo_Mensah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Osafo_Mensah#N'abrabɔWikipedia: Francis Yaw Osei Sarfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francis_Yaw_Osei_SarfoFrancis Yaw Osei Sarfo yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Krachi West Mansin.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Francisca Oteng-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francisca_Oteng-MensahFrancisca Oteng-Mensah (wɔwoo no afe 1993 kwakwar 14) yɛNew Patriotic Party mbrahyɛbaguafie kuwba dze ma Kwabre East mpasuar a nna yenyim no dɛ ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi osuar wɔ Kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ dɛm mber no mu wɔ n'abatow no mu wɔ afe 2016 mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francisca_Oteng-Mensah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francisca_Oteng-Mensah#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francisca_Oteng-Mensah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francisca_Oteng-Mensah#AmanyɛsɛmƆsomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francisca_Oteng-Mensah#ƆsomNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Francisca_Oteng-Mensah#NhwɛdoWikipedia: Frank Boakye Agyenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frank_Boakye_AgyenFrank Boakye Agyen yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Effiiduase Asokore ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ nbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum na esia mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frank_Boakye_Agyen#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frank_Boakye_Agyen#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frank_Boakye_Agyen#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frank_Boakye_Agyen#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Franklin Winfred Ahetohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Franklin_Winfred_AhetoFranklin Winfred K. Aheto yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a odzi kan na dza ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu ma Ashaiman Mpasuardo wɔ Ghana Nkran mantɔw mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Franklin_Winfred_Aheto#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Franklin_Winfred_Aheto#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Franklin_Winfred_Aheto#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Franklin_Winfred_Aheto#NhwɛdoWikipedia: Freddie Blayhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Freddie_BlayFrederick Worsemao Armah Blay a nyimpa pii frɛ no Freddie Blay, mbranyimfo, Ghana ɔmanyɛnyi na Ghana Ɔman Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebaasa (3) na aanan (4) no munyi a ɔgyina Ellembelle Mantɔw mu a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantɔw mu no ananmu.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Freddie_Blay#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Freddie_Blay#AmanyɛsɛmAfe 1996, 2000 na 2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Freddie_Blay#Afe_1996,_2000_na_2004_AbatowWikipedia: Frederick Opare-Ansahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frederick_Opare-AnsahFrederick Opare-Ansah (wɔwoo no Fankwa 5, 1968) yɛ Ɛlektrik Mfiridwuma ho Ɔbenfo (Electrical Engineer) na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) ne esuon (7) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no muni a ɔgyina Suhum Mansin ananmu wɔ Ghana Epuei Mantɔw wɔ tekiti a ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (NPP) mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Frema Oparehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frema_OpareFrema Opare, Akosua Frema Osei-Opare (wɔwoo no wɔ 1948) ɔyɛ "astute mpontu suafo(astute development practitioner), adzesuanyi(an academic) na Ghana amanyɛnyi. Ogyinaa mu maa Ayawaso West Wuogon abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie wɔ Ghana.Ahyɛse Bra na nwomasuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frema_Opare#Ahyɛse_Bra_na_nwomasuAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frema_Opare#Amanyɛsɛm_edwuma2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frema_Opare#2004_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frema_Opare#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frema_Opare#MboaedzeWikipedia: Fritz Baffourhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fritz_BaffourFritz Baffour (wɔwoo no 11 Ebɔw 1952) yɛ Ghana nsɛmtwerɛnyi, amanyɛnyi na nkitsahodzi ho ɔfotufo (communications consultant). Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ablekuma Anaafo (South) Ambatow mpasua mu wɔ Ghana Mmarahyɛ Bagua no mu na Ɔsoafo a ɔhwɛ Amanyebɔ do wɔ Ɔmanpanyi Mills aber do.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fritz_Baffour#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fritz_Baffour#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fritz_Baffour#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fritz_Baffour#NhwɛdoWikipedia: Fufuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/FufuFufu yɛ edziban a Ghanafo dzi. Wɔdze bankye na borɛdze yɛ.Wikipedia: Fulera Limannhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fulera_LimannFulera Limann (wɔwoo no 8 November 1945)[1] na ɔyɛ Ewuraba a odzi kan wɔ Ghana mbrahyɛ amanbu a ɔtɔ do ebiasa na ɔyɛ Hilla Limann a woenya ne baabi kɔ ne yer.[2][3]Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fulera_Limann#NhwɛdoWikipedia: Fuzzy Dapaah Torbayhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fuzzy_Dapaah_TorbayFuzzy Dapaah Torbay yɛɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na dza otsia ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa Okere ambatow mpasua dɛ National Democratic Congress (NDC) kuwba.Abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fuzzy_Dapaah_Torbay#Abrabɔ_ahyɛseAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fuzzy_Dapaah_Torbay#Amanyɛsɛm_edwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fuzzy_Dapaah_Torbay#N'abrabɔ_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fuzzy_Dapaah_Torbay#OwuWikipedia: Arli National Parkhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Arli_National_ParkArli National Park, a wɔfrɛ no Arly,[2] yɛ national park a ɔwɔ Tapoa Province, southeastern Burkina Faso.[3] Onye Benin ne Pendjari National Park a ɔwɔ south hyia na Singou Reserve a ɔwɔ west.Hwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Arli_National_Park#Hwɛ_iyi_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Arli_National_Park#NhwɛdoAbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Arli_National_Park#Abɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Gabriel Barimahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_BarimaGabriel Barima (a nyimpa pii frɛ no "Tweaa DCE") yɛ Ghana amanyɛnyi na kan Ɔmantsam Panyin wɔ Ahafo Ano Kesee Fam Mantsam mu wɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana. Wonyim no yiye dɛ ɔmaa Akan asɛmfua "Tweaa" a agye dzin, a akyir yi abɛyɛ kasafĩ.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Barima#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Barima#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Barima#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Barima#N'abrabɔWikipedia: Gabriel Kodwo Essilfiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Kodwo_EssilfieGabriel Kodwo Essilfie (wɔwoo no wɔ Sanda 10, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Shama ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu dze nam National Democratic Congress do.Asetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Kodwo_Essilfie#Asetsena_mu_nsɛmAbrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Kodwo_Essilfie#Abrabɔ_ahyɛseAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Kodwo_Essilfie#AmanyɛEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Kodwo_Essilfie#EdwumaWikipedia: Gabriel Yaw Amoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Yaw_AmoahGabriel Yaw Amoah yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbranyimfo. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada wɔ Bosome-Freho mansin an afei mansin krakye wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Yaw_Amoah#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Yaw_Amoah#AmanyɛsɛmWikipedia: Garamba Ɔman Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Garamba_%C6%86man_PramaGaramba Ɔman Prama yɛ ɔman mmɔnten so atrae a nyi kɛse bɛyɛ akwansin 2,000 ahinanan (5,200 km2) a ɔwɔ Congo etsefi fam apuei. Ɔka Afrika mmɔnten so atrae ahorow a ɔkyɛ sen biara ho, na UNESCO paw no sɛ Wiase Agyapade wɔ 1980 mu esiane sɛ ɛbɔ mmeae a ɛho hia ma atsefi fam akraman fitaa, asono, akraman, ne akraman atrae nti.Nkyerɛkyerɛmu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Garamba_%C6%86man_Prama#Nkyerɛkyerɛmu_NsɛmAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Garamba_%C6%86man_Prama#AbakɔsɛmNhwiren Na Mmoa a Ɔwɔ Hɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Garamba_%C6%86man_Prama#Nhwiren_Na_Mmoa_a_Ɔwɔ_HɔHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Garamba_%C6%86man_Prama#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Gemma Acheamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gemma_AcheampongGemma Acheampong (wɔwoo no afe 1993 Kwakwar 13) yɛ Ghana-American mbirikatunyi a ne mbɔdzembɔ wɔ 'sprinting' mu. Okitsa Ghana abakɔsɛm wɔ 300 meters akansi mu, na ogyinaa Ghana ananmu wɔ 4 × 100 metres relay wɔ afe 2016 Summer Olympics wɔ Rio de Janeiro.Akansi abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gemma_Acheampong#Akansi_abakɔsɛmPersonal bestshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gemma_Acheampong#Personal_bestsNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gemma_Acheampong#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gemma_Acheampong#External_linksWikipedia: Genevive Delali Tsegahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Genevive_Delali_TsegahGenevive Delali Tsegah (wɔwoo no 8 Ɔbɛnem 1951) yɛ Ghana ɔman nanmusifo.[1][2]Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: George Boakye (amanyɛni)https://fat.wikipedia.org/wiki/George_Boakye_(amany%C9%9Bni)George Boakye is yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Asunafo South ambatow mpasua. Seisei ɔyɛ Mantɔw soafo wɔ Brɔn na Ahafo.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Boakye_(amany%C9%9Bni)#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Boakye_(amany%C9%9Bni)#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Boakye_(amany%C9%9Bni)#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Boakye_(amany%C9%9Bni)#Asetsena_mu_nsɛmEkyingyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Boakye_(amany%C9%9Bni)#EkyingyeWikipedia: George Buadihttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_BuadiGeorge Buadi ( wɔwoo no wɔ Ayɛwoho bosoom da ɔtɔ do ebiasa wɔ mfe apem ahankron eduosia ebiasa mu) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu wɔ Amenfi East ambatow mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Buadi#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Buadi#AmanyɛsɛmEdwumasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Buadi#EdwumasɛmGyedzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Buadi#GyedziWikipedia: George Gyan-Baffourhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Gyan-BaffourGeorge Yaw Gyan-Baffour (wɔwoo no 27 Ebɔw 1951)[1] yɛ Ghana nkɔdo sikasɛm ho ɔbenfo (development economist) na amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Mbahyɛbaguanyi a ɔgyinaa Wenchi Ambatow mpasua ananmu fir afe 2005 kɔsi afe 2021.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: George Kofi Arthurhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_ArthurGeorge Kofi Arthur (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia akorɔn ne bosoom Kwakwa ne da a ɔtɔ do eduonu anan mu) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia esia wɔ Ebibiman a ɔtɔdo anan no mu gyinaa maa Amenfi Finimfin mpasuar a ɔwɔ Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana.N'brabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Arthur#N'brabɔƆbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Arthur#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Arthur#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Arthur#AmanyɛsɛmAfe 2004 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Arthur#Afe_2004_abatowAfe 2008 abatow.https://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Arthur#Afe_2008_abatow.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Arthur#NhwɛdoWikipedia: George Kofi Nfodjohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_NfodjohGeorge Kofi Nfodjoh yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ogyinaa maa National Democratic Congress ma Ho Central ambatow mpasua.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Nfodjoh#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Nfodjoh#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Nfodjoh#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kofi_Nfodjoh#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: George Kuntu Blanksonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kuntu_BlanksonGeorge Kuntu Blankson(wɔwoo no Mumu da a ɔtɔ do eduonu enum (25) afe 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyii ma Ekumfi mansin a kan no na ɔyɛ Mfantseman Epuei Mansin no fa.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: George Kwame Aboagyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kwame_AboagyeGeorge Kwame Aboagye (wɔwoo no wɔ Dzifuu 24,1968) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esuon wɔ 4th Republic wɔ Ghana a na ogyina mu ma Asene-Akroso-Manso abatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Kwame_Aboagye#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaWikipedia: George Lohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_LohGeorge Loh yɛ mbrahyɛbaguanyi ma North Dayi a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Seiseiara ɔyɛ Firaw Mantɔw mu oguamutsenanyi abadziekyir ma NDC.Abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Loh#Abrabɔ_mu_nsɛmAbrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Loh#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Loh#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Loh#EdwumaWikipedia: George Mpambi Dagmanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Mpambi_DagmanyiGeorge Mpambi Dagmanyi yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma mbrahyɛbagua a otsia ebien wɔ kwasafoman a ɔtɔdo ebien maa Bimbila mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Mpambi_Dagmanyi#Ɔbra_ahyɛaseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Mpambi_Dagmanyi#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/George_Mpambi_Dagmanyi#NhwɛdoWikipedia: Georgina Theodora Woodhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Georgina_Theodora_WoodGeorgina Theodora Wood JSC OSG (née Lutterodt; wɔwoo no Ɔbiradzi 8, 1947) yɛ Ghananyi Ɔtambuafo a nna ɔsanso yɛ Polisifo panyin. Nna ɔyɛ panyin a ɔhwɛ pɛrpɛryɛ ho nsɛm wɔ Ghanaman mu na afei basia a odzi kan tsenaa dɛm egua no do.Ahyɛse Bra na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Georgina_Theodora_Wood#Ahyɛse_Bra_na_NwomasuaWikipedia: Gershon Kofi Bediako Gbediamehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gershon_Kofi_Bediako_GbediameGershon Kofi Bediako Gbediame ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do esia wɔ Fourth Republic wɔ Ghana a ogyina mu ma Nkwanta South abatow mpasua do wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gershon_Kofi_Bediako_Gbediame#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gershon_Kofi_Bediako_Gbediame#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gershon_Kofi_Bediako_Gbediame#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gershon_Kofi_Bediako_Gbediame#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gershon_Kofi_Bediako_Gbediame#NhwɛdoWikipedia: Gertrude Torkornoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gertrude_TorkornooGertrude Araba Esaaba Torkornoo (wɔwoo no afe 1962 Fankwa 11) yɛ Ghana mbranyimnyi na ɔkyerɛwfo. Nkan no mbranyimfo wɔ Appeal Kɔɔto, woyii no dɛ Supreme Court mbranyimfo wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw mu na wɔtoo no do aba wɔ afe 2019 Mumu 10.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gertrude_Torkornoo#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaWikipedia: Ghadamés Nkurow Adadawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghadam%C3%A9s_Nkurow_AdadawGhadamés Nkurow Adadaw (Arabic: مدينة غدامس القديمة) yɛ kuropɔn dedaw a ɔwɔ nnɛyi kuropɔn Ghadames, Libya ne Libya anhweatam so nkuropɔn akɛseɛ no mu baako. Wɔfrɛ no "Jewel of the Desert" wɔakyerɛw babea yi dɛ UNESCO wiase agyapade fi 1986.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/GhanaGhana (/ˈɡɑːnə/ (tsie)), dodowara nyim ne dzin dɛ Republic of Ghana, ɔman a ɔwɔ atɔe ebibiman mu. Ɔnye Gulf of Guinea na Atlantic Ocean kesi atɔe, ɔnye Ivory Coast a ɔwɔ etsifi na wɔbɔ hye, Burkina Faso a ɔwɔ etsifi, na Togo a ɔwɔ anee.Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanaPages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Ghana at the FIFA Women's World Cuphttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghana_at_the_FIFA_Women%27s_World_CupGhana mbaambaa bɔɔlbɔ kuw a wogyina dze ma ɔman mu no nyinaa etum egyina ama Ghana wɔ mbaambaa bɔɔlbɔ a kɔɔpow da do no do ama hɔn wɔ akwanya ahorow ebiasa mu: Afe 1999,Wikipedia: Ghana women's national football team resultshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghana_women%27s_national_football_team_resultsƆman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no gyina ma Ghana wɔ mbasiafo bɔɔlbɔ fɛkuw no mu a Ghana bɔɔlbɔ fɛkuw (GFA) no agye ato mu; fɛkuw yi nye Confederation of African Football (CAF) bɔ mu dzi dwuma. Afe 1903 mu na wɔhyɛɛ ase bɔɔ bɔɔl wɔ ɔman yi mu, a Ɔman fɛkuw(national association) boaboa ano fitsi afe 1957 Fankwa 8 mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Ghartey VII Article Talkhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghartey_VII_Article_TalkNeenyi Ghartey VII yɛ ɔmanhen dze ma Efutu apaa mu na tsetsesɛm panyin wɔ Winneba wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghartey_VII_Article_Talk#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaAhendzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghartey_VII_Article_Talk#AhendziN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghartey_VII_Article_Talk#N'abrabɔMboaeyɛdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ghartey_VII_Article_Talk#MboaeyɛdzeWikipedia: Gibril Adamu Mohammedhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gibril_Adamu_MohammedNna Gibril Adamu Mohammed yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ Kwasaman Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Asawase ambatow mpasua a wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gibril_Adamu_Mohammed#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gibril_Adamu_Mohammed#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gibril_Adamu_Mohammed#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gibril_Adamu_Mohammed#Asetsena_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gibril_Adamu_Mohammed#OwuWikipedia: Gifty Acheamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_AcheampongGifty Acheampong (Wɔwoo no afe 1999 na bosoom a ɔtɔ do du baako) mu yɛ Ghana mbaa bɔɔlɔnyi. Osii akan wɔ Turkish mbaa akansi a odzi kan no mu maa 1207 Antalya Döşemealtı Belediye Spor a nna na nkanee yɛ du-akorɔn wɔ n'atar ekyir.Ɔbra Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Acheampong#Ɔbra_AhyɛseBɔɔlbɔ kuw Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Acheampong#Bɔɔlbɔ_kuw_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Acheampong#NhwɛdoWikipedia: Gifty Antihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_AntiOheneyere Gifty Anti (wɔwoo no Sanda 23,1970) yɛ Ghana nsɛm ho amanneɛbɔfo na nsɛm ho amanneɛbɔfo. Ɔno na Standpoint dwumadze no ho ɔkwankyerɛfo; a ɔka nsɛm a ɔfa mmea ho wɔ Ghana Television so ho asɛm.Ankorankoro Asetrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Anti#Ankorankoro_AsetraNhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Anti#NhomasuaNadwumayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Anti#NadwumayɛAbadobɔdze Ahorohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Anti#Abadobɔdze_AhoroNhoma Ahorohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Anti#Nhoma_AhoroWikipedia: Gifty Eugenia Kwofiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Eugenia_KwofieGifty Eugenia Kusi (nee Kwofie) (wɔwoo no wɔ Kwakwar 11,1958) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi .Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ Fourth Republic wɔ Ghana wɔ Tarkwa-Nsuaem (Ghana parliament constituency) fitsi 2001 kesi 2017.Ɔbra Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Eugenia_Kwofie#Ɔbra_AhyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Eugenia_Kwofie#NwomasuaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Eugenia_Kwofie#N'abrabɔAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Eugenia_Kwofie#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Eugenia_Kwofie#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Eugenia_Kwofie#NhwɛdoWikipedia: Gifty Klenamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_KlenamGifty Klenam yɛ Ghana amanyɛnyi na nkaano mbrahyɛbaguanyi dze ma Lower West Akim wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ "4th republic" mu wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Klenam#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Klenam#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Klenam#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Klenam#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Klenam#N'abrabɔWikipedia: Gifty Ohene-Konaduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-KonaduGifty Ohene-Konadu ( wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 23, 1957) ɔyɛ ɔmanba na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Asantse-Akim South abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan na enum wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana.Ahyɛse bra na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-Konadu#Ahyɛse_bra_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-Konadu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-Konadu#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-Konadu#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-Konadu#N'abrabɔHwɛ ha nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-Konadu#Hwɛ_ha_nsoMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Ohene-Konadu#MboaedzeWikipedia: Gifty Twum Ampofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gifty_Twum_AmpofoGifty Twum-Ampofo (wɔwoo no June 11, 1967) yɛ Ghana amammuifoɔ na ɔyɛNew Patriotic Party no Mmarahyɛ Bagua no muni. Mprempren ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Abuakwa Atifi mantam a ɛwɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Gina Blayhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gina_BlayGina Blay ( Wɔwoo no ɔbɛsɛ 28, 1956).Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Gladys Abena Nsoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Abena_NsoahGladys Abena Nsoah yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi mbrahyɛbagua a otsia ebiasa no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no wɔ Ghana dze ma Kintampo mpasuardo.Ɔbra Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Abena_Nsoah#Ɔbra_AhyɛseAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Abena_Nsoah#Amanyɛsɛm_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Abena_Nsoah#NhwɛdoWikipedia: Gladys Asmahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_AsmahGladys Asmah ( Ɔbɛsɛ16, 1939 - Obiradzi 24 ,2014) yɛ Ghana amanyɛnyi na edwumawura. Nna ɔyɛ nkan no soafo a ɔhwɛ apoyɛ nsɛm do na ɔsan yɛ Mbrahyɛbaguamunyi ma Takoradi mansin no.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Gladys Nortey Ashiteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Nortey_AshiteyGladys Nortey Ashitey (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum enum ne bosoom Ɔbɛsɛ ne da a otsis eduonu biako. (November) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Ebibiman a otsia anan no mu dze ma Ledzokuku mpasuar wɔ Ga mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Nortey_Ashitey#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Nortey_Ashitey#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Nortey_Ashitey#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gladys_Nortey_Ashitey#N'abrabɔWikipedia: Gloria Akuffohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_AkuffoGloria Akuffo (wɔwoo no 31 Mumu 1954)Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Akuffo#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Akuffo#EdwumaAmanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Akuffo#Amanyɔsɛm2012 Abatɔw Nhwehwɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Akuffo#2012_Abatɔw_NhwehwɛmuNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Akuffo#NhwɛdoWikipedia: Gloria Amon Nikoihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Amon_NikoiGloria Adwoa Amon Nikoi, née Addae (Obiradzi 6, 1927 - Ɔberɛfɛw 10, 2010) nna ɔyɛ Ghana ananmusinyi a ɔsom dɛ Amannɔnye nsɛm ho soafo wɔ afe ahakron eduosuon akron(1979) a nna ɔhyɛ Armed Forces Revolutionary Council (AFRC) aban no ase. Ɔno nye Ghana basia a odzi kan a onyaa dɛm dzibew no.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Amon_Nikoi#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Amon_Nikoi#N'abrabɔOwu na Eyiyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Amon_Nikoi#Owu_na_EyiyɛMboayɛdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_Amon_Nikoi#MboayɛdzeWikipedia: Gloria Sarfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gloria_SarfoGloria Osei Sarfo yɛ Ghananyi a otwa sen na ɔsan so yɛ edwuma wɔ tv do.Onya abodzen dɛ sentwa a ɛbɔ mbɔdzen wɔ afe 2020 Africa Magic Viewers' Choice Award .Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Godfred Kwame Otserehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfred_Kwame_OtsereGodfred Kwame Otsere yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Ayensuano ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa na anan wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfred_Kwame_Otsere#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfred_Kwame_Otsere#AmanyɛsɛmAfe 2000 Ambatow kɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfred_Kwame_Otsere#Afe_2000_Ambatow_kɛseAfe 2004 Ambatow Kɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfred_Kwame_Otsere#Afe_2004_Ambatow_KɛseWikipedia: Godfrey Tangu Bayonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfrey_Tangu_BayonGodfrey Tangu Bayon (wɔwoo no wɔ afe 1956 mu) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu dze namNew Patriotic Party.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfrey_Tangu_Bayon#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfrey_Tangu_Bayon#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfrey_Tangu_Bayon#Amanyɛsɛm_edwumaAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfrey_Tangu_Bayon#Afe_2004_AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Godfrey_Tangu_Bayon#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Gorom Goromhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gorom_GoromGorom-Gorom yɛ kurow a ɔwɔ northern Burkina Faso.Ne dzin ne nkyerɛmunye dɛ "etsena famu, (na) yɛbɛtsena famu", ɔma hɛn nkae wɔ ne dwumadzi ho mfaso dɛ akwan ahorow a wɔtwa hyia mu wɔ Sahel.Kasadwinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gorom_Gorom#KasadwinNgyinadohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gorom_Gorom#NgyinadoPaado nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gorom_Gorom#Paado_nkitahodziWikipedia: Grace Adamshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_AdamsGrace Adams (wɔwoo no wɔ Dzifuu 2,1995) ɔyɛ Ghana bɔɔbɔnyi a ogyina nfinmfin wɔ Amansan Mbasia Bɔɔlbɔ Akansi mu wɔ Berry Mbasia na Ghana Mbasiafo Bɔɔlbɔ kuw no mu. Club Career[edit source] Adams hyɛɛ ne daaso edwuma ase wɔ Ghana wɔ bea a wɔfrɛ no mbasiafo fiadze, [1] ansaana ɔrokɔ aborokyirman mu mekyerɛ United States akɔsɔɔw no skuul na ne daaso edwuma a ɔyɛ skuul-mbirikatu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Grace Amey-Obenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Amey-ObengGrace Amey-Obeng yɛ Ghana guadzinyi na Forever Clair beauty eguadzi no panyin.N'abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Amey-Obeng#N'abakɔsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Amey-Obeng#NhwɛdoWikipedia: Grace Amponsah-Ababiohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Amponsah-AbabioGrace Amponsah-Ababio (wɔwoo no 22 December 1941) yɛ Ghananyi datser a ɔhwɛ se nna ɔkɔɔ ma nyimpa ogyina ma ɔman no.[1][2]Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Amponsah-Ababio#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Amponsah-Ababio#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Amponsah-Ababio#NhwɛdoWikipedia: Grace Armahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_ArmahGrace Armah (wɔwoo no afe 1958 Fankwa 22) yɛ Ghanabaa mbrikatunyi(Ghanaian female track and field athlete) a ɔakɔ ahomgye mu a ɔbɔ mbɔdzen wɔ 100 metres na long jump akansi mu ara yield. Onyaa silver medal na bronze medal wɔ afe 1984 na afe 1985 Ebibirmu Championships no mu.Amanaman akansihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Armah#Amanaman_akansiNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Armah#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Armah#External_linksWikipedia: Grace Bakarihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_BakariGrace Bakari (wɔwoo no afe 1954 Ebɔwber 27) mu yɛ Ghana mbirikatunyi. Otuum wiee mbaa 4 × 400 metres relay wɔ afe 1984 Summer Olympics no muNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Bakari#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Bakari#External_linksWikipedia: Grace Colemanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_ColemanNna Grace Coleman (Afe 1943 ne bosoom Ebɔwber ne da a ɔtɔdo eduonu-akorɔn - Afe 2009 ne bosoom Dzifuu mu ne da a ɔtɔ do eduonu-esuon) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie dze ma Effiduase Asokore mpasuardo ma Aban a otsia do anan wɔ 4th Republic wɔ Ghana mu.Abrabɔ ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Coleman#Abrabɔ_ahyɛse_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Coleman#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Coleman#AmanyɛsɛmPersonal lifehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Coleman#Personal_lifeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Coleman#NhwɛdoWikipedia: Grace Kwamihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_KwamiNna Grace Salome Kwami (1923 – 2006) yɛ Dwimfo na nwomasuafo.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Kwami#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Kwami#EdwumaOyikyerɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Kwami#OyikyerɛN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Kwami#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Kwami#NhwɛdoWikipedia: Grace Omaboehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_OmaboeGrace Omaboe ( Obiradzi 10,1946),Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Omaboe#Abrabɔ_AhyɛseGrace ne ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Omaboe#Grace_ne_ndwumaƆdze ahombrasi hyɛɛ n'abrab ase dɛ nsɛmkyerɛwnyi ma tɛlɛbihyɛn dwumadzi kɛse n'ara , Osofo Dadzie – Grace Omaboe dze dɛm akwanya no faa do bɛdzii dwuma wɔ tɛlɛbihyɛn do. Grace dze mbɔdzenbɔ dzii dwuma wɔ Abetifi Girls Sukuu na ɔgye tom dɛ ɔbɛyɛ nsɛm kyerɛw edwuma ama Osofo Dadzie kuw na aber a kuw no guu no, Agordzi dwuma panyin, Nana Bosompra, ma Grace afutu dɛ onyɛ agordzi edwuma n'ara Grace boa ma wɔdze to gua a wɔfrɛ no Keteke wɔ Ghana Broadcasting Corporation na hɔ na odze agordzi dwuma no hyɛ ase. Mber kakra guu mu no, osesa dwumadzi no dzin yɛ no Obra – na ɔyɛ dwumadzi a, wɔyi paa wɔ tɛlɛbihy3n do.[7]https://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Omaboe#Ɔdze_ahombrasi_hyɛɛ_n'abrab_ase_dɛ_nsɛmkyerɛwnyi_ma_tɛlɛbihyɛn_dwumadzi_kɛse_n'ara_,_Osofo_Dadzie_–_Grace_Omaboe_dze_dɛm_akwanya_no_faa_do_bɛdzii_dwuma_wɔ_tɛlɛbihyɛn_do._Grace_dze_mbɔdzenbɔ_dzii_dwuma_wɔ_Abetifi_Girls_Sukuu_na_ɔgye_tom_dɛ_ɔbɛyɛ_nsɛm_kyerɛw_edwuma_ama_Osofo_Dadzie_kuw_na_aber_a_kuw_no_guu_no,_Agordzi_dwuma_panyin,_Nana_Bosompra,_ma_Grace_afutu_dɛ_onyɛ_agordzi_edwuma_n'ara_Grace_boa_ma_wɔdze_to_gua_a_wɔfrɛ_no_Keteke_wɔ_Ghana_Broadcasting_Corporation_na_hɔ_na_odze_agordzi_dwuma_no_hyɛ_ase._Mber_kakra_guu_mu_no,_osesa_dwumadzi_no_dzin_yɛ_no_Obra_–_na_ɔyɛ_dwumadzi_a,_wɔyi_paa_wɔ_tɛlɛbihy3n_do.[7]Filmographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Omaboe#FilmographyGrace Obra ho asɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Omaboe#Grace_Obra_ho_asɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Omaboe#NhwɛdoAbɔntsen do nkitsahodzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Grace_Omaboe#Abɔntsen_do_nkitsahodzi_ahorowWikipedia: Guamuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/GuamuGuamu yɛ bea nyimpa hyiamu hɔ dzi gua.Wikipedia: Gushieguhttps://fat.wikipedia.org/wiki/GushieguGushiegu yɛ ambatow mpasu a wɔgyina hɔ ma wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua mu no mu biako. Ɔpaw Mbrahyɛ Bagua no munyi biako (MP) dzenam dzea odzi kan a etwam wɔ post nhyehyɛe a wɔdze paw nnyimpa no do.Ghana Mbrahyɛ Bagua Ambatow Mpasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_Mbrahy%C9%9B_Bagua_Ambatow_MpasuaWikipedia: H'Mount Sinai Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/H%27Mount_Sinai_Senior_High_SchoolAdonten Senior High School yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.Wikipedia: Hackman Ouwusu Agyemanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hackman_Ouwusu_AgyemanHackman Owusu-Agyemang (wɔwoo no Ɔbɛnem 22, 1941) yɛ Ghana ɔmanyɛfo ne kan Mmarahyɛ Bagua no muni ma New Juabeng North mansin a ɔwɔ Ghana apuei fam mantam mu. Ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do 4 no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do mmiɛnsa no muni na ɔyɛ Nsuo, Adwumayɛ na Adan ho Ɔsoafo na kan amannɔne nsɛm ho ɔsoafo nso.Nabofraase Na Nabofraberemuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hackman_Ouwusu_Agyeman#Nabofraase_Na_NabofraberemuNadwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hackman_Ouwusu_Agyeman#NadwumaAmammuisɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hackman_Ouwusu_Agyeman#AmammuisɛmAbatuw Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hackman_Ouwusu_Agyeman#Abatuw_AhorowAdosobɔdze Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hackman_Ouwusu_Agyeman#Adosobɔdze_AhorowWikipedia: Hadja Fatimata Ouattarahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hadja_Fatimata_OuattaraHadja Fatimata Ouattara (nee Sanon) ɔyɛ Burkina Faso amanyɛnyi a ɔayɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Digital Economy na Posita Mpontu do fitsi Kwakwar 2017 mu.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hadja_Fatimata_Ouattara#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hadja_Fatimata_Ouattara#EdwumaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hadja_Fatimata_Ouattara#MboaedzeWikipedia: Halutie Horhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Halutie_HorHalutie Hor (wɔwoo no afe 1999 Ebɔwber 2) yɛ Ghana mbirikatunyi a ofi Nmanduonu Etsifi Atɔe afamu.Wikipedia: Hamamat Montiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamamat_MontiaHamamat Montia (wɔwoo no afe 1988 Ayɛwoho 22) yɛ Ghana 'model' na nkan Miss Malaika hembaa.Edwuma[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Hamamat_Montia#Edwuma[Edit]N'abrabɔ[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Hamamat_Montia#N'abrabɔ[Edit]Nhwɛdo[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Hamamat_Montia#Nhwɛdo[Edit]External linksEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamamat_Montia#External_linksEditWikipedia: Hamidu Baba Braimahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamidu_Baba_BraimahHamid Baba Braimah (wɔwoo no afe mpem ahaakrɔn eduonum-ebiasa ne bosoom a ɔtɔdo awɔtwe wɔ ne da a otsia nsia) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza ɔtɔdo ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dɛ ananmusinyi dze ma Salaga mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamidu_Baba_Braimah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamidu_Baba_Braimah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamidu_Baba_Braimah#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamidu_Baba_Braimah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hamidu_Baba_Braimah#NhwɛdoWikipedia: Hanna Tettehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hanna_TettehHanna Serwaa Tetteh (wɔwoo no 31 Esusow Aketseaba 1967)[1][2] yɛ Ghana mbranyimfo (barrister) na amanyɛnyi.[2] Nna ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Eguadzi na Nnwuma do fir afe 2009 kɔsi afe 2013[1] na Ɔsoafo a ɔhwɛ Amannɔnye Nsɛm do (Minister for Foreign Affairs) fir afe 2013 kɔsi afe 2017.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Hannah Kudjoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_KudjoeHannah Esi Badu Kudjoe (December 1918 – 9 March 1986), née Hannah Dadson, na ɔyɛ ɔkofo tsitsir ma Ghana ahofadzi wɔ 1940 na 1950. Ɔyɛ basia kandzifo a ne gyinabew wɔ emyim paa wɔ ɔman ne kankɔ mu,[2] na ogyinae dɛ ɔman ne nsɛm kyerɛwfo panyin ma Convention People's Party.Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_Kudjoe#Abrabɔ_AhyɛseAmanyɔsɛm Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_Kudjoe#Amanyɔsɛm_EdwumaConvention People's Partyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_Kudjoe#Convention_People's_PartyƆman Ahofadzi n'ekyirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_Kudjoe#Ɔman_Ahofadzi_n'ekyir1966 coup d'état ne nsusuandohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_Kudjoe#1966_coup_d'état_ne_nsusuandoNe wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_Kudjoe#Ne_wuNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hannah_Kudjoe#NhwɛdoWikipedia: Haruna Bayirgahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_BayirgaHaruna Bayirga ( wɔwoo no wɔ Dzifuu 18,1952) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na "building technology engineer". Ɔsan so mbrahyɛbaguanyi dze ma Sissala West abatow mpasua do wɔ Etsifi Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_Bayirga#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_Bayirga#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_Bayirga#Amanyɛsɛm2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_Bayirga#2004_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_Bayirga#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_Bayirga#MboaedzeWikipedia: Haruna Iddrisuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haruna_IddrisuHaruna Iddrisu (wɔwoo no 8 Fankwa 1970) yɛ Ghana mbranyimnyi na amanyɛnyi a ɔyɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon (7) a ɔwɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Tamale Anaafo (South) ananmu.[1] Ɔsan nso yɛ Nyimpa Kakraba Kannyifo (Minority Leader) wɔ Ghana Mbrahyɛbagua mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Hatrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/HatraHatra (Arabic: الحضر; Syriac: ܚܛܪܐ) yɛ nkaanoDzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#DzinAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#AbakɔsɛmSodzifo a Hɔn Akyerɛw Hɔn Dzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#Sodzifo_a_Hɔn_Akyerɛw_Hɔn_DzinHatra Mfonyinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#Hatra_MfonyinNdɛ Hatrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#Ndɛ_HatraMfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#Mfonyinsie_BeaWimu Tsebeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#Wimu_TsebeaHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hatra#Hwɛ_Iyi_NsoWikipedia: Hawa Yakubuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hawa_YakubuHawa Yakubu Ogede (24 Ebɔw 1948 – 20 Ebɔw 2007) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) na ɔsan nso yɛɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nsrahwɛ do (Minister for Tourism).Wikipedia: Hebron Kurow Kɛse Dadawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_DadawHebron Kurow Kɛse Dadaw (Hebri: עיר העתיקה של חברון Arabic: البلدة القديمة الخليل ) yɛ kurow a abakɔmum' nsɛm ɔwɔ Hebron kuropɔn a ɔwɔ Atɔe Fam no finimfin. Fam tutufo susuw dɛ tsetse Hebron no fii ase wɔ baabi fofor ahyɛase no, wɔ Tel Rumeida, a ɔwɔ nnɛyi Kurow Dadaw no atɔe fam bɛyɛ mita 200 (anammɔn 660), na wosusuw dɛ ahyɛase no na ɔyɛ Kanaanfo kurow no.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#AbakɔsɛmNdan anaa Bea a Ɔda Nsow Wɔ Abakɔsɛm anaa Amandze Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#Ndan_anaa_Bea_a_Ɔda_Nsow_Wɔ_Abakɔsɛm_anaa_Amandze_MuMbea a Wɔsomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#Mbea_a_WɔsomTsetse Ndzɛmba Akoraehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#Tsetse_Ndzɛmba_AkoraeMansin na Nkyekyɛmu Nketsewahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#Mansin_na_Nkyekyɛmu_NketsewaDwadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#DwadzeUNESCO Nominationhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#UNESCO_NominationMfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#Mfonyinsie_BeaHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hebron_Kurow_K%C9%9Bse_Dadaw#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Helen Yawsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Helen_YawsonHelen Yawson (née Obadagbonyi, wɔwoo no Dzifuu 3, 1967) yɛ nnɛyi asɛmpa odwontofo, nnwom kyerɛwfo[1] na ɔsɔfo a ɔtse Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoNyimpahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:NyimpaWikipedia: Hellena Wrappahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hellena_WrappahHellena Wrappah (wɔwoo no 12 Ɔpɛpɔn 1973) yɛ Ghana mmirikatufoɔ. Ɔsii akan wɔ mmea mita 200 mmirikatu mu wɔ afe 2000 Awɔw Bere mu Olimpik akansi no mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Hennric David Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hennric_David_YeboahNna Hennric David Yeboah (Afe 1957 kesi Ebɔw 1, 2019) yɛ eguadzinyi na Ghana amanyɛnyi wɔ kwasaman Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Afigya Sekyere East ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum na esia mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hennric_David_Yeboah#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hennric_David_Yeboah#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hennric_David_Yeboah#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hennric_David_Yeboah#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hennric_David_Yeboah#Asetsena_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hennric_David_Yeboah#OwuWikipedia: Henry Ford Kamelhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Henry_Ford_KamelHenry Ford Kofi Kamel (21 Mumu 1961 – 25 Mumu 2012) yɛ Ghana sikakorabea dwumayɛnyi (Ghanaian banker) na amanyɛnyi. Ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Buem mansin no fir Sanda 2005 na ɔsan yɛ Volta Mantɔw Ɔsoafo fir Ebɔw 2012 kɔsii ne wuo wɔ Mumu da ɔtɔ eduonu enum (25) afe 2012.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Herod Cobbinahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Herod_CobbinaHerod Cobbina yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sefwi-Akontombra abatow mpasua do fitsi 2005 kesi 2017.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Herod_Cobbina#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Herod_Cobbina#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Herod_Cobbina#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Herod_Cobbina#N'abrabɔMboayɛdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Herod_Cobbina#MboayɛdzeWikipedia: Hilda Akuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_AkuaHilda Akua Frimpong (wɔwoo no afe 1991) mu Ghana model na okitsa dzibew wɔ ahiɔfɛ akansi mu a onyaa Miss Universe Ghana ahenkyɛw no wɔ afe 2015 na ogyinaa Ghana ananmu wɔ Miss Universe 2015 pageant no mu. Dɔketa kaa dɛ oenya scoliosis wɔ afe 2012 ekyir no, Frimpong bɛyɛɛ apɔwmudzen kasamaafo wɔ dɛm yarba yi bambɔ ho.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_Akua#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_Akua#EdwumaPageantryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_Akua#PageantryMiss Ghana USA 2012https://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_Akua#Miss_Ghana_USA_2012Miss Universe Ghana 2015https://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_Akua#Miss_Universe_Ghana_2015Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_Akua#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hilda_Akua#External_linksWikipedia: Homowohttps://fat.wikipedia.org/wiki/HomowoHomowo yɛ afahyɛ a Nkranfo na wodzi wɔ Nkran mantow mu.Afahyɛ yi hyɛ ase wɔ Ebɔbira bosoom n'ewei dze akɛhɛn Esusow Aketseaba bosoom no mu.Wikipedia: Honam akwaa a yɛdze kasahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Honam_akwaa_a_y%C9%9Bdze_kasaHonam akwaa a yɛdze kasa no bi nye:Wikipedia: Ibrahim Adamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_AdamIbrahim Adam yɛ Ghana amanyɛnyi n\a mmoa ho nyimdzefo. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Choggo/Tishigu mantsam a ɔwɔ Ghana Atsifi Fam Mantsam mu wɔ Sanda 1997 na Sanda 2001 ntsam.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Adam#NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Adam#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Adam#AbatowQuality Grain Company Asɛm Nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Adam#Quality_Grain_Company_Asɛm_NoN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Adam#N'abrabɔWikipedia: Ibrahim Cudjoe Quayehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Cudjoe_QuayeWɔwoo Ibrahim Cudjoe Quaye wɔ Ayɛwoho,30,1937, ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi a ogyina mu ma Ayawaso Central wɔ mbrahyɛbagua fie wɔ Ghana fitsi 1996 kesi 2011. Ɔyɛ edwuma dɛ mantɔw mu soafo dze maa Nkran Kurowpɔn Mantɔw no wɔ Kufuor's amanbu mu fitsi 2001 kesi 2009.N'abɔse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Cudjoe_Quaye#N'abɔse_Na_NwomasuaMbɔdzenbɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Cudjoe_Quaye#MbɔdzenbɔAmanyɛsɛm Mu Mbɔdzenbɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Cudjoe_Quaye#Amanyɛsɛm_Mu_MbɔdzenbɔAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Cudjoe_Quaye#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Cudjoe_Quaye#N'abrabɔWikipedia: Ibrahim Dey Abubakarihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Dey_AbubakariIbrahim Dey Abubakari (wɔwoo no Ebɔw 25, 1958) yɛ Ghana amahyɛnyi na Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Salaga Anaafo Mansin ananmu wɔ Atifi (North) Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.http://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Dey_Abubakari#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Dey_Abubakari#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Dey_Abubakari#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ibrahim_Dey_Abubakari#NhwɛdoWikipedia: Iddrisu Abdul-Kareemhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Abdul-Kareem.Iddrisu Abdul-Kareem (wɔwoo no wɔ Obiradzi 1,1948) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ Fourth Republic mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Abdul-Kareem#Ɔbra_Ahyɛse_Na_Nwomasua[edit_source]Edwuma na Amanyɛsɛm[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Abdul-Kareem#Edwuma_na_Amanyɛsɛm[edit_source]N'abrabɔ[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Abdul-Kareem#N'abrabɔ[edit_source]Nhwɛdo[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Abdul-Kareem#Nhwɛdo[edit_source]Wikipedia: Iddrisu Dawudahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_DawudaIddrisu Dawuda (Esusuow Aketseaba 22, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Karaga ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Dawuda#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Dawuda#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Dawuda#EdwumaAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Dawuda#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Iddrisu Huuduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_HuuduHuudu yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Gushiegu/Karaga mpasuar wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana. Nna Huudu yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo anan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Huudu#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Huudu#NhwɛdoWikipedia: Iddrisu Zakari Aliduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Zakari_AliduIddrisu Zakari Alidu yɛ Ghana amanyɛnyi na MP dze ma Walewale. Ɔyɛ NDC amanyɛkuwba.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Zakari_Alidu#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Zakari_Alidu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Zakari_Alidu#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Zakari_Alidu#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Iddrisu_Zakari_Alidu#NhwɛdoWikipedia: Ignatius Baffour-Awuahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Baffour-AwuahIgnatius Baffour-Awuah (wɔwoo no 24 Dzifuu 1966) yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔsoafo a ɔhwɛ Edwumayɛ nA Edwumayɛfo Nkitsahodzi do (Minister of Employment and Labour Relations).https://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Baffour-Awuah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Baffour-Awuah#AmanyɛsɛmKabinet Ɔsoafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Baffour-Awuah#Kabinet_ƆsoafoBoayikuw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Baffour-Awuah#Boayikuw_ahorowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Baffour-Awuah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Baffour-Awuah#NhwɛdoWikipedia: Ignatius Kofi Poku Eduseihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_EduseiIgnatius Kofi Poku-Adusei yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina mu ma Bekwai abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_Edusei#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_Edusei#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_Edusei#Amanyɛsɛm_edwumaAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_Edusei#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_Edusei#N'abrabɔHwɛ ha nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_Edusei#Hwɛ_ha_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ignatius_Kofi_Poku_Edusei#NhwɛdoWikipedia: Imoro Yakubu Kakpaguhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Imoro_Yakubu_KakpaguImoro Yakubu Kakpagu (wɔwoo no Kwakwar 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ Ghana Mbrahyɛbagua no munyi ma Kumbungu mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu fir afe 2005 kɔsi afe 2013. Ɔyɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (National Democratic Congress) no munyi.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Inchabanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/InchabanInchaban yɛ kurow aa ɔwɔ atɔree mantow mu wɔ Ghana.ɔhɔ na ɛbɛ hu 'Volta River Authority' aa ɔwɔ atɔree mantow mu.Wikipedia: Innocent Mahamadu Yahayahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Innocent_Mahamadu_YahayaInnocent Mahamadu Yahaya (17 April 1954 – 12 September 2000) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Chereponi ambatow mpasua mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Innocent_Mahamadu_Yahaya#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Innocent_Mahamadu_Yahaya#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Innocent_Mahamadu_Yahaya#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Innocent_Mahamadu_Yahaya#N'abrabɔWikipedia: Interlinguehttps://fat.wikipedia.org/wiki/InterlingueInterlingue a ahyɛse no na ɔyɛ Osidɛntal kasa no yɛ amanaman ntsam kasa a boa a wɔyɛe wɔ afe 1922 mu na wɔsesaa nye dzin wɔ afe 1949 mu. Nye bɔfo, Edgar de Wahl, hwehwɛɛ dɛ obenya kasa mbra mu daa na abɔdze mu su a ɔkyɛn biara.Interlinguehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:InterlingueWikipedia: Inusah Fuseinihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Inusah_FuseiniInusah Abdulai Bistav Fuseini (wɔwoo no wɔ Sanda 23,1962) ɔyɛ Ghana mbranyimfo na amanyɛnyi. Ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Tamale Central abatow mpasua na nkan Ɔsoafo a ɔhwɛ Nsaase na Ɔbɔadze Ndwuma(Minister for Lands and Natural Resources in the Ghana government) do wɔ Ghana aban mu.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Inusah_Fuseini#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaAmanyɛsɛm Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Inusah_Fuseini#Amanyɛsɛm_EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Inusah_Fuseini#N'abrabɔHwɛ ha nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Inusah_Fuseini#Hwɛ_ha_nsoMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Inusah_Fuseini#MboaedzeWikipedia: Irene Agyeponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Irene_AgyepongIrene Akua Agyepong yɛ Ghana ɔmanfo akwahosan ho oduruyɛfo (public health physician) a ɔwɔ Dodowa Akwahosan Ho Nhwehwɛmu Asoɛe (Dodowa Health Research Center) na ɔyɛ Ɔmanfo Akwahosan Ho Adzesuabea (Faculty of Public Health) a ɔwɔ Ghana Kɔlɛgyi a wɔyɛ Nnuruyɛfo na Oprehyɛn Ho Nduruyɛfo (Ghana College of Physicians and Surgeons) no munyi. Agyepong dzii The Lancet bagua (The Lancet commission) a ɔhwɛ akwahosan ho daakye do wɔ Afrika Sahara anafo fam no anyim.Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanaGhana ɔmanfo akwahosan ho nduruyɛfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_%C9%94manfo_akwahosan_ho_nduruy%C9%9BfoGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoNnyimpa a hɔn tse asehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Nnyimpa_a_h%C9%94n_tse_aseNyimpahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:NyimpaWikipedia: Irene Naa Torshie Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Irene_Naa_Torshie_AddoIrene Naa Torshie Addo (wɔwoo no wɔ Fankwa 30,1970) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbranyimfo, nkan Suafo abedziekyir dze ma Foreign Affairs na mbrahyɛbaguanyi dze ma Tema West abatow mpasua do.https://web.Ɔbra Ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Irene_Naa_Torshie_Addo#Ɔbra_AhyɛaseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Irene_Naa_Torshie_Addo#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Irene_Naa_Torshie_Addo#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Irene_Naa_Torshie_Addo#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Irene_Naa_Torshie_Addo#NhwɛdoWikipedia: Isaac Kobina Nyame-Oforihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kobina_Nyame-OforiIsaac Kobina Nyame-Ofori yɛ Ghana Amanyɛnyi, Okuanyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic no mu. Nna ɔno nye kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie dze ma Sefwi-Wiawso Mpasuardo wɔ Atɔe Mantɔw mu na kuwba dze ma National Democratic Congress amanyɛkuw no wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kobina_Nyame-Ofori#AmanyɛsɛmAfe 2000 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kobina_Nyame-Ofori#Afe_2000_AbatowHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kobina_Nyame-Ofori#Hwɛ_iyi_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kobina_Nyame-Ofori#NhwɛdoWikipedia: Isaac Kolibilla Batesimahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kolibilla_BatesimahIsaac Kolibilla Batesimah yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" a ogyinaa mu maa Narerigu ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.Abɔse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kolibilla_Batesimah#Abɔse_na_nwomasuaEdwumasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kolibilla_Batesimah#EdwumasɛmAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kolibilla_Batesimah#AmanyɛsɛmNe gyedzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kolibilla_Batesimah#Ne_gyedziWikipedia: Isaac Kwadwo Adjei-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-MensahIsaac Kwadwo Adjei Mensah (20 Fankwa 1944 – 7 Obiradzi 2015) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Techiman Etsifi (North) ambatow mpasua a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201508/252117.phphttp://www.ghanareview.com/parlia/BrongAhafo.html Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebien (2) na ebiasa (3) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu na nna ɔyɛ Ɔmantɔw Ɔsoafo a ɔhwɛ Brong-Ahafo Mantɔw do, na Nsu, Edwumayɛ na Adan ho Ɔsoafo nso.https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Techiman-North-MP-eulogizes-Adjei-Mensah-377645Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah#NhwɛdoWikipedia: Isaac Kwame Asiamahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Isaac_Kwame_AsiamahIsaac Kwame Asiamah (wɔwoo no 24 Mumu 1975) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ Atwima Mponua mansin no Mbarahyɛ Bagua munyi.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Ishmael Ashiteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_AshiteyIshmael Ashitey (20 Ɔberɛfɛw 1954 – 7 Sanda 2022) yɛ Ghana amanyɛnyi a na ɔyɛ Mbrahyɛbagua no munyi ma Ɔman Ho Dɔ Kuo Fofor no. Ɔyɛ Greater Accra Ɔmantam Soafo wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#AmanyɛsɛmAfe 1996 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#Afe_1996_AbatowAfe 2000 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#Afe_2000_AbatowAfe 2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#Afe_2004_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#N'abrabɔOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ishmael_Ashitey#OwuWikipedia: Israella Kafui Mansuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_MansuIsraella Kafui Mansu yɛ akatasia bi a w'agye ne dzin yie paa na ɔyɛ edwuma wɔ Ghana, ono na obuei Mansuki Ghana Ltd na ɔsanso yɛ panyin wɔ edwuma no mu.Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_Mansu#Abrabɔ_AhyɛseNwomasua dwumadzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_Mansu#Nwomasua_dwumadzi_ahorowEdwuma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_Mansu#Edwuma_ahorowAbasobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_Mansu#AbasobɔdzeNdzɛmba a wɔ kra kɔ amanɔnehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_Mansu#Ndzɛmba_a_wɔ_kra_kɔ_amanɔneAsɛm n'ewiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_Mansu#Asɛm_n'ewieNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Israella_Kafui_Mansu#NhwɛdoWikipedia: Issac Eduasar Edwumadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issac_Eduasar_EdwumadziIsaac Eduasar Edumadzi (1 January 1957, Central Region — 11 January 2018, Cape Coast) nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ejumako/Enyan/Essiam a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu. Ɔsoom wɔ ɔmampanyin dada John Agyekum Kufour aban mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana.Amanyɛ dwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issac_Eduasar_Edwumadzi#Amanyɛ_dwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issac_Eduasar_Edwumadzi#N'abrabɔ_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issac_Eduasar_Edwumadzi#OwuWikipedia: Issaku Saliahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_SaliaIssahaku Salia yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na edwumamkwankyerɛfo. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka fitsi Sanda 7, 1993 kesi Sanda 6, 2005.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_Salia#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_Salia#AmanyɛsɛmAfe 1992 ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_Salia#Afe_1992_ambatowAfe 1996 ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_Salia#Afe_1996_ambatowAfe 2000 ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_Salia#Afe_2000_ambatowEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_Salia#EdwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issaku_Salia#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Issifu Pangabu Mohammedhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issifu_Pangabu_MohammedIssifu Pangabu Mohammed (wɔwoo no 6 Ebɔw 1962)[1] yɛ kuayɛfo (agriculturist) na amanyɛnyi a ɔfir Ghana.[2] Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ National Democratic Congress party no tekiti do, na ɔgyinaa Ejura-Sekyedumase Amabatiow mpasua ananmu wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do anan (4) ne enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issifu_Pangabu_Mohammed#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issifu_Pangabu_Mohammed#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Issifu_Pangabu_Mohammed#N'abrabɔWikipedia: J.E. Affulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/J.E._AffulJohn Edward Afful yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa maa Abura-Asebu-Kwamankese ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/J.E._Afful#AbɔseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/J.E._Afful#AmanyɛsɛmWikipedia: J. B. Danquah-Aduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/J._B._Danquah-AduJoseph Boakye Danquah Adu (Ayɛwoho 2, 1965- Kwakwar 9,2016), nna ɔyɛ Ghana 'chartered accountant' na amanyɛnyi wɔ amanyɛsɛm fie papapaa. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana dze maNew Patriotic Party wɔ 2005 na 2009 ntamu, na bio fitsi 2013 kesi no wu mu.Ɔbra ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/J._B._Danquah-Adu#Ɔbra_ahyɛaseN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/J._B._Danquah-Adu#N'abrabɔAmanyɛsɛm mu brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/J._B._Danquah-Adu#Amanyɛsɛm_mu_braOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/J._B._Danquah-Adu#OwuMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/J._B._Danquah-Adu#MboaedzeWikipedia: J. H. Owusu Acheamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/J._H._Owusu_AcheampongJoseph H. Owusu Acheampong (1941-2017) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" wɔ Ghana a ogyinaa mu maa Berekum ambatow mpasua wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu.N'abɔse:https://fat.wikipedia.org/wiki/J._H._Owusu_Acheampong#N'abɔse:Amanyɛsɛm Mu Mbɔdzenbɔ:https://fat.wikipedia.org/wiki/J._H._Owusu_Acheampong#Amanyɛsɛm_Mu_Mbɔdzenbɔ:N'abrabɔ:https://fat.wikipedia.org/wiki/J._H._Owusu_Acheampong#N'abrabɔ:Wikipedia: Jabaah John Bennamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jabaah_John_BennamJabaah John Bennam (wɔwoo no wɔ afe 1965 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Zabzugu-Tatale ambatow mpasua fitsi Sanda 7, 2009 kesi Sanda 6, 2017 mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jabaah_John_Bennam#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jabaah_John_Bennam#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jabaah_John_Bennam#AmanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jabaah_John_Bennam#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Jacob Scherrer Arthurhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jacob_Scherrer_ArthurScherrer Arthur a wɔsan frɛɛ no Jacob yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu ma Mfantseman Anee ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔyɛ kuwba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jacob_Scherrer_Arthur#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jacob_Scherrer_Arthur#AmbatowEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jacob_Scherrer_Arthur#EdwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jacob_Scherrer_Arthur#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Jacqueline Marie Zaba Nikiemahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jacqueline_Marie_Zaba_NikiemaJacqueline Marie Zaba Nikiéma (wɔwoo no Fankwa 19, 1957 wɔ Ouagadougou, Burkina Faso),[1] ɔyɛ edwuma dɛ Panyin a ogyina ma ne man wɔ amanɔnye , ɔyɛ Ananmusifo a ofi Burkina Faso dze ma Organisation of African, Caribbean na Pacific States (ACP).[2] Nna ɔyɛ nyimpa soronko a ogyina ma Panyin a odzi ECOWAS Commission enyim wɔ Guinea.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jacqueline_Marie_Zaba_Nikiema#NhwɛdoWikipedia: Jagri John Kokpahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jagri_John_KokpahJohn Jagri Kokpahi ( Esusow Aketseaba, 6, 1956) ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie odzi kan wɔ 4th Republic mu, a ogyinaa mu maa Zabzugu/Tatale ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.N'abɔse Na Nwomasua:https://fat.wikipedia.org/wiki/Jagri_John_Kokpah#N'abɔse_Na_Nwomasua:Edwuma:https://fat.wikipedia.org/wiki/Jagri_John_Kokpah#Edwuma:Amanyɛsɛm:https://fat.wikipedia.org/wiki/Jagri_John_Kokpah#Amanyɛsɛm:Wikipedia: Jagri John Kophahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jagri_John_KophahJagri yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Zabzugu/Fatale mpasuar fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esuon kesi afe apem ahaebien na kor ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esia wɔ Ɔmampanyin dadaw Jerry John Rawlings aban ase. Wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum-esia ne bosoom Esusuowaketseaba ne da ɔtɔdo esia wɔ Zabzugu/Fatale a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Jam Minarɛtsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9BtseJam Minarɛtse yɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea a ɔwɔ Afghanistan atɔe fam. Ɔwɔ Shahrak Mantsam no mantsam bi a ɔwɔ akyir na ɔkame ayɛ dɛ wontumi nkɔ hɔ, Ghor Mantsam mu, wɔ Hari Asubɔntsen no nkyɛn.Kasa Ahorow Ho Abakɔsɛm Mu Nkɔdo Ho Adesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#Kasa_Ahorow_Ho_Abakɔsɛm_Mu_Nkɔdo_Ho_AdesuaBeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#BeaAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#Abakɔsɛm2022 Asasewosowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#2022_AsasewosowNsɛm a Hɔnakyerɛw Wɔ Dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#Nsɛm_a_Hɔnakyerɛw_Wɔ_DoNruhunahunahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#NruhunahunaAdeyɛ a Ɔnye dɛ Wɔbɛkora do, Wɔbɛwɛn anaa wɔbɛbɔ Ho Ban; A de bi a Wodze Besie Tsebea a Ahotɔ Wom anaa nye Nyinara Mu; Ndzɛmba a Wɔkora do.https://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#Adeyɛ_a_Ɔnye_dɛ_Wɔbɛkora_do,_Wɔbɛwɛn_anaa_wɔbɛbɔ_Ho_Ban;_A_de_bi_a_Wodze_Besie_Tsebea_a_Ahotɔ_Wom_anaa_nye_Nyinara_Mu;_Ndzɛmba_a_Wɔkora_do.Nfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#Nfonyinsie_BeaHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jam_Minar%C9%9Btse#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: James Appietu-Ankrahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Appietu-AnkrahJames Appietu-Ankrah (wɔwoo no wɔ afe apem ahaakorɔn eduanan awɔtwe Ayɛwoho bosoom no ne da a otsia esia) no mu no yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan ma Lower West Akim abatow mpasuar wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Appietu-Ankrah#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Appietu-Ankrah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Appietu-Ankrah#AmanyɛsɛmAbrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Appietu-Ankrah#Abrabɔ_mu_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Appietu-Ankrah#NhwɛdoWikipedia: James Edusei Sarkodiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Edusei_SarkodieJames Edusei Sarkodie yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ edwuma dɛ mbrahyɛbaguanyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Atwima Nwabiagya ambatow mpasua do fi afe 1997 kesi afe 2005 mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: James Victor Gbehohttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Victor_GbehoJames Victor Gbeho (wɔwoo no 12 Sanda 1935, wɔ Keta, Ghana) yɛ Ghana mbrahwɛbaguanyi na ɔman nanmusifo a na ɔyɛ ECOWAS Bagua no Eguamutsenanyi fir afe 2010 kɔsi afe 2012, saa dzibea no na wɔdze adwene baako paw no wɔ Amanaman Tsitenfo Aban Nhyiamu a ɔtɔ do eduasa esuon ()no ase na Aman 15 a wɔka ho no Aban (37th Summit of the Authority of Heads of State and Government of the 15 Member States).http://allafrica.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Victor_Gbeho#NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Victor_Gbeho#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Victor_Gbeho#AmbatowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/James_Victor_Gbeho#NhwɛdoWikipedia: Jane E. Clerkhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jane_E._ClerkJane Elizabeth Clerk (26 May 1904 – 5 July 1999) yɛ Gold Coast sukul kyerɛkyerɛfo na ɔmanfo nwomasua sohwɛfo . Wɔ atubrafo ber no mu no, na ɔka awo ntoatoado a ɔdze nkan a wɔyɛ akwampaefo mmea akyerɛkyerɛfo a awiei koraa no wɔbɛyɛɛ aban sukul akɛse mpanyimfo no ho.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Janet Egyirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Janet_EgyirSubscript textJanet Egyir (wɔwoo no afe Esusuow Aketseaba 7,1992) yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ dɛ 'defender' dze ma Israeli Ligat Nashim bɔɔlbɔkuw no, Hapoel Katamon Jerusalem FC na Ɔman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no so. Nna ɔka afe 2014 Ebibirmu Mbasiafo akansi no ho.Amanadze nhyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Janet_Egyir#Amanadze_nhyɛeKuw ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Janet_Egyir#Kuw_ndwumaVíkingur Ólafsvík 2016https://fat.wikipedia.org/wiki/Janet_Egyir#Víkingur_Ólafsvík_2016Enyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Janet_Egyir#EnyimnyamhyɛExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Janet_Egyir#External_linksWikipedia: Janet Owusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Janet_Owusu*Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Jemila Abdulaihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jemila_AbdulaiJemila Wumpini Abdulai yɛ Ghana 'blogger, ɔkyerɛwfo na digital marketer. Afe 2007 mu no, ɔtseew Circumspecte.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jemila_Abdulai#N'abrabɔNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jemila_Abdulai#NwomasuaAdvocacyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jemila_Abdulai#AdvocacyNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jemila_Abdulai#NhwɛdoWikipedia: Jennifer Cudjoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jennifer_CudjoeJennifer Cudjoe (wɔwoo no afe 1994 ne bosoom Ebɔw wɔ da a otsia esuon) mu yɛ Ghana bɔɔlɔnyi a ɔbɔ dɛ "midfielder dze ma NJ/NY Gotham FC wɔ Ɔman Mbaa bɔɔlbɔkuw (National Women's Soccer League (NWSL) no mu.Kuw edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Cudjoe#Kuw_edwumaSky Blue FChttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Cudjoe#Sky_Blue_FCNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Cudjoe#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Cudjoe#External_linksWikipedia: Jeremie Van-Garshonghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jeremie_Van-GarshongJeremie Van-Garshong yɛ Ghana Radio na Tɛlɛbihyɛn dawurbɔnyi a ogyina mu wɔ 4syte TV wɔ mfe 2000 no mu na Y FM na Live FM radio.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jeremie_Van-Garshong#NhwɛdoWikipedia: Jerusalɛm Afasuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_AfasuYerusalem Afasu (Hebri: חומות ירושלים, Arabic: أسوار القدس) yɛ afasu a etwa Yerusalem kurow dadaw nu ho ehyia (bɛyɛ kilomita 1). Wɔ 1535 mu, ber a na Yerusalem yɛ Ottoman Ahemman no fã no, Sultan Suleiman I hyɛɛ dɛ hɔnsan nsi kurow no afasu a asɛe no.Kuropɔn a Na Ɔwɔ Hɔ Ansa Na Israelfo Rebahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Kuropɔn_a_Na_Ɔwɔ_Hɔ_Ansa_Na_Israelfo_RebaIsraelfo Kuropɔnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Israelfo_KuropɔnYudafo Kuropɔn a Wɔdze Hɔn Kɔɔ Nnommumfa Ekyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Yudafo_Kuropɔn_a_Wɔdze_Hɔn_Kɔɔ_Nnommumfa_EkyiAelia Capitolina na Byzantium Yerusalemhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Aelia_Capitolina_na_Byzantium_YerusalemFinimfin Mber No Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Finimfin_Mber_No_MuOttomanfo Ber dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Ottomanfo_Ber_doQasr Jaludhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Qasr_JaludHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jerusal%C9%9Bm_Afasu#Hwɛ_Iyi_NsoWikipedia: Jessica Opare-Saforohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jessica_Opare-SaforoJessica Opare Saforo yɛ Ghananyi nsɛnsɛmho dawurobɔnyi a wɔwoo no Ebɔbira bosoom da a ɔtɔ do eduonu akron wɔ afe 1981 mu. Afei so ɔyɛ ɔkasafo ma "Transformation with Jess", tɛlɛbihyɛn ɔyɛkyerɛ a odzikan wɔ Ghanaman mu.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jessica_Opare-Saforo#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jessica_Opare-Saforo#EdwumaAbasobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jessica_Opare-Saforo#AbasobɔdzeWikipedia: Joe Danquahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_DanquahJoe Danquah yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Tain mansin a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Danquah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Danquah#AmanyɛsɛmWikipedia: Joe Donkorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_DonkorJoe Donkor (1942-2019) nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔsan so yɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua na Edwumasɛm na ne nhyehyɛ do. Ɔyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi dze maa Tano North ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw a ɔwɔ Ghana.Joe Donkor Bra Ahyɛse Na Skuulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Donkor#Joe_Donkor_Bra_Ahyɛse_Na_SkuulWikipedia: Joe Gharteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_GharteyJoe Ghartey (wɔwoo no 15 Obiradzi 1961, wɔ Accra) yɛ Ghana mbranyimnyi (lawyer), nwomasua (academic) na amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Ghana Mbranyimfo Panyin (former Attorney-General fir afe 2006 kesi afe 2009), Mbrahyɛbagua no Kasafo Abadziakyiri (Second Deputy Speaker of Parliament) a ɔtɔ do ebien (2) fir afe 2013 kɔsi afe 2017) na Keteke nye Nkɔdo Soafo (Railways and Development Minister) fitso afe 2017 kesi afe 2021.Ghana Amanyɛnyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_Amany%C9%9BnyiGhana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joe Gidisuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_GidisuJoe Kwashie Gidisu yɛ amanyɛnyi na kyerɛkyerɛnyi na nkan Ɔsoafo a ɔhwɛ akwan do wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Gidisu#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Gidisu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Gidisu#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Gidisu#NhwɛdoWikipedia: Joe Mettlehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_MettleJoseph Oscar Nii Armah Mettle a wɔde ne stage dzen Joe Mettle gye tom no yɛ Ghana asɛmpa dwumtofo na nnwom kyerɛwfo. Wɔ Oforisuo 8, 2017 mu no, ɔyɛɛ abakɔsɛm dzenam Gospel dwumtofo a odze kan a onyaa Artist of the year abasobɔdze a n’ani ber wɔ 2017 Ghana Music Awards no do.Nabofraase Na Naboofrabermuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Mettle#Nabofraase_Na_NaboofrabermuNnwom Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Mettle#Nnwom_EdwumaJoe Mettle Ɔsom Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joe_Mettle#Joe_Mettle_Ɔsom_EdwumaWikipedia: Johanna Odonkor Svanikierhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Johanna_Odonkor_SvanikierJohanna Odonkor Svanikier yɛ panyin a ɔtsew Heritage and Cultural Society wɔ Afrika na ɔda Kuw no ano . Ɔsan nso yɛ Ghana anamusifo w'etwa mu ma France na Portugal,[1] na International Organization a ɔwɔ La Francophonie na OECD Development Centre ɔsan nso som dɛɛ Ghana daa Anamusifo wɔ United Nations Educational,Scientific and Cultural Organization (UNESCO) mu.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Johanna_Odonkor_Svanikier#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Johanna_Odonkor_Svanikier#EdwumaN'Abrabɔ ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Johanna_Odonkor_Svanikier#N'Abrabɔ_ho_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Johanna_Odonkor_Svanikier#NhwɛdoWikipedia: John Agyabenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_AgyabengJohn Agyabeng (wɔwoo no Kwakwar14, 1965) yɛ Ghananyi, nwomasua ho nyimdzefo na amanyɛnyi. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔhwɛ Agona Dunkwa mansin do wɔ Ghana Amansin mu mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Agyabeng#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Agyabeng#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Agyabeng#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Agyabeng#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Agyabeng#NhwɛdoWikipedia: John Akparibo Ndebugrehttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Akparibo_NdebugreNna John Akparibo Ndebugre (Ebɔw 12, 1950 kesi Esusow Aketseaba 6, 2022) yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ kwasaman Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Zebilla ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Akparibo_Ndebugre#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Akparibo_Ndebugre#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Akparibo_Ndebugre#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Akparibo_Ndebugre#AmbatowWikipedia: John Dramani Mahamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Dramani_MahamaJohn Dramani Mahama yɛ Ghana amanyɛnyi a wɔwoo no Ɔberɛfɛw 29, 1958. Odzii Ghana manpanyin fitsi Ayɛwoho 24, 2012 dze kesi Sanda 7, 2017.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: John Duoghr Baloroohttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Duoghr_BalorooJohn Duoghr Baloroo (wɔwoo no Mumu 17, 1956) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ogyinaa maa Lambuissie ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Duoghr_Baloroo#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwuma na amanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Duoghr_Baloroo#Edwuma_na_amanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Duoghr_Baloroo#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: John Frank Abuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Frank_AbuJohn Frank Abu yɛ Ghana ɔmanyɛnyi..Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: John Gyetuahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_GyetuahJohn Gyetuah yɛ nkan no Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amenfi West ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Gyetuah#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Gyetuah#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Gyetuah#AmanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Gyetuah#Asetsena_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Gyetuah#OwuWikipedia: John Jagri Kokpahihttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Jagri_KokpahiWɔwoo John Jagri Kokpahi wɔ Esusow Aketseaba 6, 1956 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Zabzugu/Tatale ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Jagri_Kokpahi#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Jagri_Kokpahi#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Jagri_Kokpahi#AmanyɛsɛmWikipedia: John Kofi Gyasihttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kofi_GyasiJohn Kofi Gyasi yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a, ogyinaa mu maa Adansi-Asokwa ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:https://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kofi_Gyasi#ƆBRA_AHYƐSE_NA_NWOMASUA:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kofi_Gyasi#AMANYƐSƐM:EDWUMASƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kofi_Gyasi#EDWUMASƐM:GYEDZI:https://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kofi_Gyasi#GYEDZI:Wikipedia: John Kwadwo Gyaponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwadwo_Gyapong`John Kwadwo Gyampong (wɔwoo no 22 Mumu 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na kwankyerɛfo panyin. Ɔsom dɛ mbrahyɛbagua a ɔto do ebien (2) no munyi kɔpem dɛ Rashid Bawa faa no.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwadwo_Gyapong#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwadwo_Gyapong#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwadwo_Gyapong#AmanyɛsɛmWikipedia: John Kweku Kumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kweku_KumahJohn Kweku Kumah (wɔwoo afe apem ahaakorɔn eduasa awɔtwe ne bosoom Ebɔw ne da a ɔtɔdo eduasa) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza otsia ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana dze ma Twifo/Hemang/Lower Denkyira mpasuardo wɔ NDC amanyɛkuw no amambu ase.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: John Kwekuchur Ackahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwekuchur_AckahJohn Kwekuchur Ackah yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ nkan Mbrahyɛbaguanyi dze ma Aowin Suaman ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu, a nna ogyina NDC amanyɛkuw no ananmu wɔ Ghana.AMANYƐSƐMhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwekuchur_Ackah#AMANYƐSƐM1996 AMBATOWhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwekuchur_Ackah#1996_AMBATOW2000 AMBATOWhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Kwekuchur_Ackah#2000_AMBATOWWikipedia: John Mahamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_MahamaJohn Dramani Mahama(/məˈhɑːmə/ (tie); wɔwoo no 29 Ɔberɛfɛw 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ Ghana Ɔmampanyin fitsi 24 Ayɛwoho 2012 kesi 7 Sanda 2017.Ahyɛse no, nna ɔyɛ Ɔmampanyin abedziekyir wɔ Ghana fitsi Sanda 2009 kesi Ayɛwoho 2012, na ɔbɛyɛɛ ɔmampanyin wɔ Ayɛwoho 24, 2012 ɔnam John Evans Fiifi Attah Mills no wu no ntsi.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Mahama#Ahyɛse_BraWikipedia: John Setuni Achuliworhttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_Setuni_AchuliworJohn Setuni Achuliwor yɛ ɔmanyɛnyi a ofi Ghana a ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ma ɔmamfo a wɔwɔ NavrongoGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: John Tiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/John_TiaJohn Tia yɛ amanyɛnyi nye ɔsoafo a nna ɔhwɛ amandzɛɛ do wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbeguanyi wɔ Talensi fi sanda/07/1993 kosii dɛ Robert Nahinab Doameng gyee tum no fii ne nsa mu wɔ afe 2012 abatow no mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joseph Aidoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_AidooJoseph Boahen Aidoo (wɔwoo no 13 Mumu 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Amenfi Epue mansin a ɛwɔ Atɔe Mantɔw mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joseph Aidoo (amanyɛnyi)https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Aidoo_(amany%C9%9Bnyi)Joseph Boahen Aidoo (wɔwoo no 13 Mumu 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Amenfi Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu.http://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Aidoo_(amany%C9%9Bnyi)#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Aidoo_(amany%C9%9Bnyi)#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Aidoo_(amany%C9%9Bnyi)#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Aidoo_(amany%C9%9Bnyi)#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Aidoo_(amany%C9%9Bnyi)#NhwɛdoWikipedia: Joseph Akati Saakahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Akati_SaakaJoseph Akati Saaka (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 17, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na National Democratic Congress kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bole ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum na esia wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu mu.Asetsena mu nsɛm na edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Akati_Saaka#Asetsena_mu_nsɛm_na_edwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Akati_Saaka#Amanyɛsɛm_edwumaWikipedia: Joseph Amankwanorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_AmankwanorJoseph Sam Amankwanor (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum anan wɔ Ɔberɛfɛw bosoom ne da a ɔtɔdo du-anan) yɛ Ghana amanyɛnyi na mprenpren mbrahyɛbaguanyi wɔ Etsifi Anafo (upper west) Akim mpasuardo. Sanda bosoom a otsia eduonu ebien no mu wɔ afe 2012 mu no, odzii kunyim wɔ NDC amanyɛkuw no abatow a odzi kan no mu.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amankwanor#N'abrabɔNe bra ahyɛse na nwomasua.https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amankwanor#Ne_bra_ahyɛse_na_nwomasua.Amanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amankwanor#Amanyɛsɛm_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amankwanor#NhwɛdoWikipedia: Joseph Amenowodehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_AmenowodeJoseph Zaphenat Amenowode yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasuanyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe Anaafo na Tsitsenanyi dze ma Firaw mantɔw mu wɔ Ghanaman mu fitsi afe mpemebien na akorɔn ne bosoom Sanda kesi ber a wɔpaam no wɔ afe mpemebien na du ebien.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amenowode#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amenowode#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amenowode#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amenowode#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Amenowode#NhwɛdoWikipedia: Joseph Ampomah Bosompemhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Ampomah_BosompemJoseph Ampomah Bosompem yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akim Swedru Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu.[1]N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Ampomah_Bosompem#N'abrabɔWikipedia: Joseph Arthur Ankrahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Arthur_AnkrahWɔ wo Joseph Arthur Ankrah(Dzifuu 18, 1915 Kapem 25 Ɔberɛfɛw 1992 a owue) Nna ɔyɛ sogyanyi panyin wɔ Ghana nna Ɔman no tsir so wɔ afe 1966 kapem 1969 a ɔbɛyɛ guamutsinanyi wɔ National Liberation Council (NLC) amanyɛkuw mu. Ansaana ɔbɛyɛ ɔman no tsir no,, Ankrah som dɛ sogyafo hyɛfo wɔ Ghana .N'abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Arthur_Ankrah#N'abrabɔ_AhyɛseAsraadwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Arthur_Ankrah#AsraadwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Arthur_Ankrah#AmanyɛsɛmAgokansihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Arthur_Ankrah#AgokansiEbusuasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Arthur_Ankrah#EbusuasɛmWikipedia: Joseph Darko Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Darko_MensahJoseph Darko-Mensah (afe apem ahaakorɔn eduonan ebien ne bosoom Fankwa mu ne da a otsia eduonu-ebien kesi afe apem ahaebien du-biako ne Esusuowaketseaba ne da a ɔtɔdo du-esia) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbranyimfo a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana. Ogyinaa ma Okaikwei Etsifi mpasuar wɔ Nkran mantɔw mu wɔ Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party (NPP) no ase.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joseph E.K. Abekahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_E.K._AbekahJoseph E.K.AMANYƐSƐMhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_E.K._Abekah#AMANYƐSƐMAMBATOWhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_E.K._Abekah#AMBATOWWikipedia: Joseph Emmanuel Ackahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Emmanuel_AckahJoseph Emmanuel Ackah yɛ Ghanaian amanyɛnyi, Okuanyi na mbrahyɛbaguanyi dze wɔ aban a odzi kan, dza otsia ebien na dza otsia ebiasa no mu wɔ kwasafoman a otsia a otsia anan(4th republic) no mu wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a odzi kan dze ma Jomoro mpasuar Atɔe mantɔw mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joseph Ghansahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_GhansahJoseph Ghansah yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu dze maa Tarkwa-Nsuaem ambatow mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.ABƆSE:https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Ghansah#ABƆSE:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Ghansah#AMANYƐSƐM:Wikipedia: Joseph H. Owusu Acheamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_H._Owusu_AcheampongJoseph H. Owusu Acheampong yɛ Ghana amanyɛnyi nab Ghana amanyɛkuw a ɔtɔ do ebien wɔ amambu a ɔtɔdo anan no mu nyi a ogyina hɔ ma Berekum abatow mpɛsoado a ɔhyɛ National Democratic Congress ase mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joseph Henry Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_MensahJoseph Henry Mensah (31 Ɔbɛsɛ 1928 – 12 Ayɛwoho 2018) yɛ Ghana amanyɛnyi na sikasɛm ho nyimdzefo.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#NwomasuaAmanyɛsɛm Dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#Amanyɛsɛm_Dwumadzi_AhorowAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#AbatowAfe 2000 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#Afe_2000_AbatowAfe 2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#Afe_2004_AbatowAban Atuatewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#Aban_AtuatewN'abrabɔ na N'ebusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#N'abrabɔ_na_N'ebusuaOwu na Ɔman Eyi Yɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Henry_Mensah#Owu_na_Ɔman_Eyi_YɛWikipedia: Joseph Kofi Addahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_AddaJoseph Kofi Kowe Adda (22 Ebɔbira 1956 – 14 Ɔbɛsɛ 2021) yɛ Ghana amanyɛnyi, a ɔsom dɛ mbrahyɛbaguanyi na ɔsan nso yɛ Ɔsomfo a ɔhwɛ wimhyɛn do wɔNew Patriotic Party aban mu wɔ Ɔmanpanyin Akufo-Addo ase kɔsii Sanda 2021. Ɔsan nso yɛ a Sikasɛm ho Ɔbenfo na Edwumayɛ ho Ɔfotufo.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwuma Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#Edwuma_AhyɛseAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#AmbatowAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#OwuoAbɔntsen do Nkitsahodzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#Abɔntsen_do_Nkitsahodzi_AhorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kofi_Adda#NhwɛdoWikipedia: Joseph Kwaku Nayanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kwaku_NayanJoseph Kwaku Nayan yɛ ɔkyerɛkyerɛfo na Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nkwanta North Ambatow mpasua wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.http://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kwaku_Nayan#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kwaku_Nayan#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kwaku_Nayan#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kwaku_Nayan#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Kwaku_Nayan#NhwɛdoWikipedia: Joseph Nii Laryea-Afotey Agbohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea-Afotey_AgboJoseph Nii Laryea Afotey-Agbo (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia esuon ne bosoom a ɔtɔ do esuon no ne da a otsia eduasa biako no mu) yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no Ga Mantɔw mu Mansin do Hwɛdofo wɔ Ghana. Ne dɛm ntsi, nna ɔyɛ Firaw Mantɔw mu Hwɛdofo.N'abrabɔ[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea-Afotey_Agbo#N'abrabɔ[Edit]Ɔbra ahyɛse na nwomasua[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea-Afotey_Agbo#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasua[Edit]Amanyɛsɛm[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea-Afotey_Agbo#Amanyɛsɛm[Edit]Edwuma[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea-Afotey_Agbo#Edwuma[Edit]Nhwɛdo[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea-Afotey_Agbo#Nhwɛdo[Edit]Wikipedia: Joseph Nii Laryea Afotey-Abgohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-AbgoJoseph Nii Laryea Afotey-Agbo (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 31, 1967) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na afei nna ɔyɛ Mantɔw soafo ma Nkran Kuropɔn mu wɔ Ghana. Ansaana ɔrebɛyɛ iyi no, nna ɔyɛ Firaw Mantɔw soafo.Abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Abgo#Abrabɔ_mu_nsɛmAbrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Abgo#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Abgo#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Abgo#EdwumaWikipedia: Joseph Nii Laryea Afotey-Agbohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-AgboJoseph Nii Laryea Afotey-Agbo (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 31,1967) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkan Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu Soafo wɔ Ghana.http://www.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Agbo#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Agbo#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Agbo#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Agbo#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Agbo#NhwɛdoWikipedia: Joseph Samuel Annanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Samuel_AnnanJoseph Annan (wɔwoo no Mumu da ɔtɔ do duawɔtwe (18), afe 1953) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyinaa Komenda/Edina/Eguafo/Abrem Ambatow mpasua ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Samuel_Annan#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Samuel_Annan#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Samuel_Annan#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Samuel_Annan#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Samuel_Annan#NhwɛdoWikipedia: Joseph Trumah Bayelhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Trumah_BayelWɔwoo Joseph Trumah Bayel wɔ Obiradzi 20, 1954. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Sawla/Kalba Mansin a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic of Ghana mu.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Trumah_Bayel#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Trumah_Bayel#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Trumah_Bayel#AmanyɛsɛmN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Trumah_Bayel#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Joseph Tsatsu Agbenuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Tsatsu_AgbenuJoseph Tsatsu Agbenu a (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 20,1936) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu a nna ogyina mu ma Afram plains Etsifi ambatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana Parliamentary Register(2004–2008)https://books.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Tsatsu_Agbenu#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Tsatsu_Agbenu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Tsatsu_Agbenu#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Tsatsu_Agbenu#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Tsatsu_Agbenu#NhwɛdoWikipedia: Joseph Yaani Labikhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Yaani_LabikJoseph Yaani Labik yɛ Ghana amanyɛnyi na Mantamu mpontu Ɔfesa. Ɔsomee yɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Bunkpurugu-Yunyoo mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joseph Yieleh Chirehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Yieleh_ChirehJoseph Yieleh Chireh (wɔwoo no 8 Obiradzi 1954) yɛ Ghana nnuruyɛfo, mbranyimfo, ɔman nanmusifo na amanyɛnyi. Ɔyɛ obi a na anka ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Wa West.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Josephine Hilda Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_AddoJosephine Hilda Addoh yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba dze maNew Patriotic Party. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwadaso ambatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ Ghana amansin a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Addo#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Addo#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Addo#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Addo#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Addo#N'abrabɔHwɛ eyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Addo#Hwɛ_eyi_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Addo#NhwɛdoWikipedia: Josephine Hilda Andohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_AndohJosephine Hilda Addoh yɛ Ghana amanyɛnyi na NPP mbrahyɛbaguanyi. Nna ɔy mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwadaso mpasuar wɔ Ebibiman a otsia anan no do wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Andoh#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Andoh#EdwumaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Andoh#AmanyɛdwumaElectionsEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Andoh#ElectionsEditPersonal lifeEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Andoh#Personal_lifeEditSee alsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Andoh#See_alsoReferencesEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Hilda_Andoh#ReferencesEditWikipedia: Josephine Kuuirehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_KuuireJosephine Ngminvielu Kuuire yɛ Ghananyi otwafo nfonyin, ɔyɛ nsano Edwuma ahorow na ɔko ma nyimpa hɔn ahotɔ.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Kuuire#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Kuuire#EdwumaAbasobɔdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Kuuire#Abasobɔdze_ahorowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Kuuire#NhwɛdoWikipedia: Josephine Oppong Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Oppong_YeboahJosephine Oppong Yeboah (wɔwoo no afe 1979 Obiradzi 19) a wɔsan nyim no dɛ Lady Joy no yɛ Ghana nsɛnkyerɛwnyi, mbaa kofo na dawurbɔnyi. Ɔyɛ mprenpren dawurbɔnyi panyin wɔ Metro TV Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Oppong_Yeboah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Oppong_Yeboah#EdwumaAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Oppong_Yeboah#AbawdobɔdzeAdvocacyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Josephine_Oppong_Yeboah#AdvocacyWikipedia: Joses Asare-Akotohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joses_Asare-AkotoJoses Asare-Akoto (Mumu 25, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ogyinaa maa Asuogyaman ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu dze nam National Democratic Congress do.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joses_Asare-Akoto#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joses_Asare-Akoto#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joses_Asare-Akoto#AmanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joses_Asare-Akoto#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Joshua Alabihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_AlabiJoshua Alabi (wɔwoo no 1 Ebɔw 1958) yɛ Ghananyi nwomanyimfo na amammuifo a wɔatsetse no wɔ Russia, a ɔsom dɛ Ɔpanin Abadiakyir a ɔdzi kan wɔ Edwumayɛfo Adzesua Suapɔn, Accra (UPSA) fir afe 2012 kɔsi afe 2016. Ɔdzii kan yɛɛ edwuma dɛ Rector wɔ saa asoe korɔ no ara mu fir afe 2009 kɔsi afe 2012 na Pro-Rector fir afe 2005 kɔsi afe 2008.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaNwomasua Mu Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Nwomasua_Mu_EdwumaAmanyɛsɛm Abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Amanyɛsɛm_AbrabɔDɛ́ Mbrahyɛbguanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Dɛ́_MbrahyɛbguanyiDɛ́ Ɔman Soafo Nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Dɛ́_Ɔman_Soafo_NoAgumadzi Ho Nhyehyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Agumadzi_Ho_NhyehyɛeN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#N'abrabɔEdwumayɛfo Dwumadzi Afoforhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Edwumayɛfo_Dwumadzi_AfoforNyidzi na Abasobɔdze Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joshua_Alabi#Nyidzi_na_Abasobɔdze_AhorowWikipedia: Joséphine Ouédraogohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jos%C3%A9phine_Ou%C3%A9draogoJoséphine Ouédraogo (wɔwoo no 22 Mumu 1949) yɛ Burkinabé asetra ho ɔbenfo na amanyɛnyi. Ɔyɛɛ Burkina Faso Atsɛmbu Minista (Minister of Justice) fir afe 2014 kɔsi afe 2016.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Joy Henrietta Mensa-Bonsuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joy_Henrietta_Mensa-BonsuHenrietta Joy Abena Nyarko Mensa-Bonsu,Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joy_Henrietta_Mensa-Bonsu#EdwumaAnanmusifo edwuma wɔ Supreme Courthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joy_Henrietta_Mensa-Bonsu#Ananmusifo_edwuma_wɔ_Supreme_CourtAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joy_Henrietta_Mensa-Bonsu#AbrabɔSanso hwɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joy_Henrietta_Mensa-Bonsu#Sanso_hwɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joy_Henrietta_Mensa-Bonsu#NhwɛdoWikipedia: Joyce Ababiohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joyce_AbabioJoyce Ababio (wɔwoo no afe 1960) mu yɛ Ghana adzepamnyi (Ghanaian fashion designer). Ɔno na ɔdze CEO JACCD Design Institute Africa bɔbɔɔ adze.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joyce_Ababio#NwomasuaAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joyce_Ababio#AbawdobɔdzeHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joyce_Ababio#Hwɛ_iyi_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joyce_Ababio#NhwɛdoWikipedia: Julia Agawuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Julia_AgawuJulia Agawu (wɔwoo no afe 1991 Ebɔwber 20) yɛ obi a ɔtow 'discus' wɔ Ghana.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Julia_Agawu#NhwɛdoWikipedia: Juliana Azumah-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Azumah-MensahJuliana Jocelyn Azumah-Mensah (wɔwoo no 15 Obiradzi 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyarehwɛfo. Na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Mbea na Mmofra Nsɛm do (Minister for Women and Children's Affairs).Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Azumah-Mensah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Azumah-Mensah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Azumah-Mensah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Azumah-Mensah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Azumah-Mensah#NhwɛdoWikipedia: Juliana Dogbadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_DogbadziJuliana Dogbadzi yɛ Ghana Nyimpa Kyɛfa kasamafo a oenya Reebok Nyimpa Kyɛfa Abawdobɔdze.Noho asɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Dogbadzi#Noho_asɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Dogbadzi#NhwɛdoRELATED ARTICLEShttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliana_Dogbadzi#RELATED_ARTICLESWikipedia: Juliet Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_AppiahJuliet Appiah (wɔwoo no afe 1989) yɛ Ghana fekuw bɔɔlbɔ ɔtemmufo wɔ Ghana Premier League. Ɔyɛ Ghana polisini na FIFA ɔtemmufo.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Juliet Asantehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_AsanteJuliet Yaa Asantewa AsanteAbrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_Asante#Abrabɔ_AhyɛseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_Asante#EdwumaSini ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_Asante#Sini_ahorowEnyimunyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_Asante#EnyimunyamhyɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_Asante#NhwɛdoWikipedia: Juliet Ibrahimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliet_IbrahimJuliet Ibrahim yɛ Siniyinyi wɔ Ghana,sinitwanyi panyin[1][2] na ndwomtonyi[3] ma Lebanesenyfo,Ghanafo na Liberianfo.Onya abɔsobɔdze akyɛdze wɔ afe 2010 Ghana siniyinyi akyɛdze ɔnam dwuma a ɔdzi wɔ agordzi anan.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Juliette Bonkoungouhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Juliette_BonkoungouJuliette Bonkoungou yɛ aban ananmusinyi fi Burkina Faso dze kɔ Canada na ɔyɛ mbasiafo dodowara a wɔyɛ Burkinabe amanyɛfo no hɔn mu kor. Oedzi dwuma dɛ ɔtanboafo, na ɔpanyin a ɔda Economic na Social COUNCIL ano.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Justice Joe Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Justice_Joe_AppiahJustice Joe Appiah (wɔwoo no wɔ Mumu 21, 1959 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Ablekuma North ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu dze namNew Patriotic Party do.Asetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Justice_Joe_Appiah#Asetsena_mu_nsɛmAbrabɔ ahyɛse nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Justice_Joe_Appiah#Abrabɔ_ahyɛse_nwomasuaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Justice_Joe_Appiah#AmanyɛWikipedia: Justice Tweneboaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Justice_TweneboaaJustice Tweneboaa (Wɔwoo no ɔbɛsɛ 28,2001) yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ bɔɔl dɛ banbɔnyi, kyerɛ dɛ ɔno na ɔbɔ bɔɔl no ho ban dze ma Ampem Darkoaa na osian so dzi panyin dze ma Ghana Mbasiafo bɔɔlbɔ kuw no mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kaakiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/KaakieGrace Kaki Awo Ocansey (wɔwoo no afe 1991 Ebɔw 28) mu, a dodowara nyim no dɛ Kaakie, yɛ Ghana dwontonyi(dancehall artist). Ɔdze daba too n'adwontow a odzi kan wɔ Xtra Large Music kuw no mu.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kaakie#NwomasuaAbawdobɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kaakie#AbawdobɔKORA Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kaakie#KORA_AwardsGhana Music Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kaakie#Ghana_Music_AwardsBASS Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kaakie#BASS_AwardsNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kaakie#NhwɛdoWikipedia: Kaarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/KaarKaar yɛ hyɛn a ɔboa ma nyimpa akwantu. Ɔboa ma yɛ fi bia kor kɔ bia fofor.Abakwasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kaar#AbakwasɛmWikipedia: Kahuzi-Biéga Ɔman Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_PramaKahuzi-Biega yɛ bea a ɔabɔ ho ban wɔ Bukavu a ɔwɔ ɔman Congo mu. Ɔbɛn nsu Kivu ne nhyiae a ɔwɔ atɔe na Rwanda nhyiae do.Asase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_Prama#Asase_Ho_NsɛmMmara Kwan Do Gyinabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_Prama#Mmara_Kwan_Do_GyinabeaAbɔdze a Nkwa Womhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_Prama#Abɔdze_a_Nkwa_WomNhwiren a Ɔwɔ Kahuzi-Biéga Ɔman Mmoa Yɛmmea Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_Prama#Nhwiren_a_Ɔwɔ_Kahuzi-Biéga_Ɔman_Mmoa_Yɛmmea_MuMmoa a Wɔnom Nufusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_Prama#Mmoa_a_Wɔnom_NufusuNdzɛmba Bi a Wɔdze Dzi Dwuma Ɔkwammɔnye Do a Wobesiw Anohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_Prama#Ndzɛmba_Bi_a_Wɔdze_Dzi_Dwuma_Ɔkwammɔnye_Do_a_Wobesiw_AnoHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kahuzi-Bi%C3%A9ga_%C6%86man_Prama#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Kasahttps://fat.wikipedia.org/wiki/KasaKasa yɛ ndze a nyimpa dze dzi nkitaho.Nelson Mandela Ka asɛm bi dɛ"sɛ eka kasa a onyaa bi tse ase a, ɔkɔ ne tsir mu na mbom eka dza ɔyɛ nedze a ɔkɔnakoma mu.Wikipedia: Kasa no dwumadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kasa_no_dwumadziKasa no dwumadziWikipedia: Kasadwinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/KasadwinKasadwin yɛ bɔsrɛmuka a ɔahyɛda awen dze afa afofor ho a ɔda ɔman anaa ankorankor bi no suahu, n'abrabɔ , ne gyedzi na n'amambra wɔ biribi mu edzi.Wikipedia: Kasadwin n'ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kasadwin_n%27ahorowKasadwin ahorow Kasadwin gu mu ahorow ebien. Hɔn nye Ano kasadwin na Kyerɛw kasadwin.Wikipedia: Kasubi Ndahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kasubi_NdaKasubi Nda a ɔwɔ Kampala, Uganda, no nye bea a wosiee kabakafo anan (Buganda ahemfo) na Baganda adehye ebusua no mufo afofor. Dɛm ntsi, bea no da do ara yɛ honhom na amanyɛsɛm bea a ɔho hia ma Gandafo, na atsetsesɛm mu adansi ho nhwɛdo a ɔho hia.Ndahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kasubi_Nda#NdaƆsɛɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kasubi_Nda#ƆsɛɛDzea Ofii Ogya a Ɔtɔe No Ekyi Baehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kasubi_Nda#Dzea_Ofii_Ogya_a_Ɔtɔe_No_Ekyi_BaeWikipedia: Kendrick Lamarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kendrick_LamarKendrick Lamar Duckworth (Ɔbradzi 17, 1987) yɛ Amerika kasahare na ndwomtonyi.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kennedy Agyaponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kennedy_AgyapongKennedy Ohene Agyapong (wɔwoo no Obiradzi 16, 1960) yɛ Ghana amanyɛsɛm na eguadzifo a ɔgyina Assin Finifin mansin wɔ Mbrahyɛbagua mu maNew Patriotic Party.https://www.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kennedy_Agyapong#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kennedy_Agyapong#AmanyɛsɛmBoayikuw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kennedy_Agyapong#Boayikuw_ahorowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kennedy_Agyapong#N'abrabɔHwɛ eyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kennedy_Agyapong#Hwɛ_eyi_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kennedy_Agyapong#NhwɛdoWikipedia: Kenneth Dzirasahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kenneth_DzirasahKenneth Dzirasah yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔsan yɛ mbranyimfo. Ɔsom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa South Tongu Mantsam a ɔwɔ Volta Mantsam no mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kenneth_Dzirasah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kenneth_Dzirasah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kenneth_Dzirasah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kenneth_Dzirasah#N'abrabɔWikipedia: Kenturah Davishttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kenturah_DavisKenturah Davis yɛAdzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kenturah_Davis#AdzesuaWikipedia: Kinston Akomeng Kissihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kinston_Akomeng_KissiKiston Akomea Kissi (Obiradzi 4, 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Akwatia ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Republic a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kinston_Akomeng_Kissi#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kinston_Akomeng_Kissi#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kinston_Akomeng_Kissi#EdwumaAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kinston_Akomeng_Kissi#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Kobi Hemaa Osisiadanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobi_Hemaa_OsisiadanKobi Hemaa Osisiadan-Bekoe (wɔwoo no afe 1983 Fankwa 30) yɛ Ghana Basia edwumawura, tɛlɛbihyɛn dwumayɛnyi na dansewa wɔ nkitahodzi mu. Ɔwɔ edwuma wɔ 'media' kua no mu bɛyɛ mfe du.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobi_Hemaa_Osisiadan#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobi_Hemaa_Osisiadan#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobi_Hemaa_Osisiadan#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobi_Hemaa_Osisiadan#NhwɛdoWikipedia: Kobina Tahir Hammondhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_HammondKobina Tahir Hammond (wɔwoo no Obiradzi 16, 1960)https://web.archive.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_Hammond#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_Hammond#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_Hammond#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_Hammond#AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_Hammond#N'abrabɔHwɛ Iyi Nso (See Also)https://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_Hammond#Hwɛ_Iyi_Nso_(See_Also)Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobina_Tahir_Hammond#NhwɛdoWikipedia: Kobla Mensah Wisdom Woyomehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobla_Mensah_Wisdom_WoyomeKobla Mensah Wisdom Woyome yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no muni a ɔgyina Anaafo (South) Tongu ananmu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.http://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobla_Mensah_Wisdom_Woyome#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobla_Mensah_Wisdom_Woyome#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobla_Mensah_Wisdom_Woyome#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobla_Mensah_Wisdom_Woyome#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kobla_Mensah_Wisdom_Woyome#NhwɛdoWikipedia: Kodzisɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kodzis%C9%9BmKodzisɛm yɛ nsɛm ahorow a nananom ka kyerɛ nkyirmba dze tu fo anaa dze gyegye enyi.Wikipedia: Kofihttps://fat.wikipedia.org/wiki/KofiKofi yɛ mbanyin dzin a wɔdze to banyin a wɔwoo no Fida.Wikipedia: Kofi Aduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_AduWɔ woo Kofi Adu wɔ Esusuow Aketseaba ne da a otsia eduonu enum, mfe apem nye eduosia enum mu. Ne dzin kor so nye Egya Koo.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kofi Asarehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_AsareNna Kofi Asare yɛ Ghana aduruyɛ ho oduruyɛfo (medical doctor) na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Ɔmantɔw mu sohwɛfo dze ma Ghana Akwahosan Dwumadzibea a ɔwɔ Finimfin (Central) Mantɔw, Cape Coast.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Asare#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaWikipedia: Kofi Attorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_AttorKofi Attor (wɔwoo no wɔ afe 1954 mu wɔ bosoom Mumu wɔ ne da a ɔtɔ do ebiasa) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien na ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana a ogyinaa hɔ maa Ho finimfin mpasua wɔ Firaw Mantɔw mu. .Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Attor#NwomasuaN'edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Attor#N'edwumaAmanyɛsɛm ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Attor#Amanyɛsɛm_ndwumaAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Attor#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Attor#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Attor#NhwɛdoWikipedia: Kofi Frimponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_FrimpongKofi Frimpong ( wɔwoo no wɔ Obiradzi 17, 1951) ɔyɛ guadzinyi na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwabre East abatow mpasua do wɔ Asante Mantɔw mu wɔ Ghana mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan(4), enum(5) na esia(6) wɔ "4th Republic" wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong#MboaedzeWikipedia: Kofi Karim Wumbeihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Karim_WumbeiKofi Karim Wumbei (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 7, 1955) yɛ Ghana amanyɛnyi na Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Wulensi ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu.Abrabɔ mu nsɛm na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Karim_Wumbei#Abrabɔ_mu_nsɛm_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Karim_Wumbei#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Karim_Wumbei#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Karim_Wumbei#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Karim_Wumbei#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Kofi Kinaatahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_KinaataMartin Arthur Jnr a dodowara frɛ no Kofi Kinaata yɛ Ghana ndwontonyi a ɔtaa tow ndwom wɔ Mfantse kasa mu. Ofi Efiakuma a ɔwɔ TakoradzeGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kofi Konadu Aprakuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Konadu_AprakuKofi Konadu Apraku yɛ Ghana amanyɛnyi na sikasɛm ho nyimdzefo na ɔyɛ Ghana Ɔman mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebaasa (3) na aanan (4) no munyi . Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no munyi.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Konadu_Apraku#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Konadu_Apraku#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Konadu_Apraku#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Konadu_Apraku#N'abrabɔWikipedia: Kofi Krah Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Krah_MensahKofi Krah Mensah yɛ Ghana amanyɛnyi na oguadzifo. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amansie West ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Krah_Mensah#N'abrabɔAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Krah_Mensah#AmanyɛsɛmWikipedia: Kofi Osei-Ameyawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_Osei-AmeyawKofi Osei-Ameyaw yɛ Ghana mbranyimfo na kan Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina Asuogyaman mansin ananmu wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Na ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) na esia (6) Mbrahyɛbagua no munyi.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kojo Adu Asarehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Adu_AsareKojo Adu Asare ( wɔwoo no Obiradzi 30,1966) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Adenta abatow mpasua do wɔ Nkran kuropɔn a ɔwɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛsɛ Na Nwomasua[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Adu_Asare#Ɔbra_Ahyɛsɛ_Na_Nwomasua[edit_source]Edwuma[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Adu_Asare#Edwuma[edit_source]N'abrabɔ[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Adu_Asare#N'abrabɔ[edit_source]Nwɛdo[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Adu_Asare#Nwɛdo[edit_source]Wikipedia: Kojo Armahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_ArmahKojo Armah(Ɔberɛfɛw 27, 1945- Esusow Aketseaba 4, 2014 ) yɛ Ghana edwumayɛfo ananmusinyi, mbranyimfo na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ 'Convention People's Party' kuwnyi na Mbrahyɛbaguamunyi ma Evalue -Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kojo Kum ( Member of parliament)https://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Kum_(_Member_of_parliament)Ebenezer Kojo Kum yɛ Ghana yi a ɔyɛ mbrahyɛbagua wɔ mbrahyɛbaguafie esuan a na ogyina mu ma Ahanta West MansinAmanyɔsɛm mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Kum_(_Member_of_parliament)#Amanyɔsɛm_mu_NsɛmWikipedia: Kojo Yankahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_YankahKojo Acquah Yankah (wɔwoo no 16 Dzifuu 1945) yɛ kan mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana. Ɔsan nso yɛɛ Ɔman Soafo wɔ Rawlings aban no mu.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Yankah#NwomasuaNkutahodzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Yankah#NkutahodzeAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Yankah#AmanyɛsɛmAbusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Yankah#AbusuaWikipedia: Kokontehttps://fat.wikipedia.org/wiki/KokonteKokonte yɛ edziban bi a yenya fi bankye nkotsee mu a wɔka wɔ gya do.Wikipedia: Kokui Selormey Hansonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kokui_Selormey_Hanson== Kokui Selormey Hanson ==Kokui Selormey Hansonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kokui_Selormey_Hanson#Kokui_Selormey_HansonNo Skuul ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kokui_Selormey_Hanson#No_Skuul_ho_NsɛmN'abrabɔ mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kokui_Selormey_Hanson#N'abrabɔ_mu_NsɛmAbawdobɔ a Woenyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kokui_Selormey_Hanson#Abawdobɔ_a_WoenyaNo Ndwontow Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kokui_Selormey_Hanson#No_Ndwontow_EdwumaWikipedia: Kosi Kedemhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kosi_KedemKosi Kedem (wɔwoo no 15 April 1945) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔtɔ do anan ae dzea ɔtɔ do ebaasa no munyi a ɔgyina Hohoe anafo fam Mantsam a ɔwɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana no ananmu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kosi_Kedem#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaDwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kosi_Kedem#Dwumadzi_AhorowAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kosi_Kedem#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kosi_Kedem#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kosi_Kedem#N'abrabɔWikipedia: Kotokohttps://fat.wikipedia.org/wiki/KotokoAsante kotoko yɛ bɔɔlbɔ kuw mapa a wɔfrɛ no Asantse kotoko. Wɔtsew bɔɔblbɔ kuw no wɔ Dzifuu 31, 1935 wɔ Kumasi, Asante Mantɔw mu.Wikipedia: Koumbou Boly Barryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Koumbou_Boly_BarryKoumbou Boly Barry yɛ Burkinabe mbrahyɛ edwumayɛfo a ɔyɛɛ edwuma dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua do na Literacy wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ United Nations Special Rapporteur ma fahodzi dɛ obiara benya kwan wɔ nwomasua mu fitsi afe 2016.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Koumbou_Boly_Barry#NhwɛdoWikipedia: Kradzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/KradzinKradzin yɛ dzin a odzi kan a wɔdze ma abofra a wɔawo no fofor. Da a wɔdze woo abofra no na wɔhwɛ ho dze to no dzin.Wikipedia: Krak des Chevaliershttps://fat.wikipedia.org/wiki/Krak_des_ChevaliersKrak des Chevaliers, Arabic: قلعة الحصن, romanized: Qalʿat al-Ḥiṣn a wɔsnaso frɛ no Hisn al-Akrad (Arabic: حصن الأكراد, romanized: Ḥiṣn al-Akrād, lit. 'Fortress of the Kurds') formerl Crac de l'Ospital; Krak des Chevaliers ana c des Chevaliers (French pronunciation: [kʁak de ʃ(ə)valje]), yɛ medieval castle na medieval castle a wakran no wɔ wiadze nyinara kor a a noho hia.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Kratafa Tsitsirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Tsitsir__NOTOC__Wikipedia: Krosbi Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Krosbi_MensahKrosbi Mensah (wɔwoo no wɔ Ebɔw da a ɔtɔ do enum wɔ mfe apem ahankron eduana esuon) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana, ogyinae maa Afram Plains North ambatow mpasua no. Nna ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi.ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:https://fat.wikipedia.org/wiki/Krosbi_Mensah#ƆBRA_AHYƐSE_NA_NWOMASUA:DWUMADZI AHOROW:https://fat.wikipedia.org/wiki/Krosbi_Mensah#DWUMADZI_AHOROW:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Krosbi_Mensah#AMANYƐSƐM:Mbrahyɛbaguanyi:https://fat.wikipedia.org/wiki/Krosbi_Mensah#Mbrahyɛbaguanyi:N'ABRABƆ:https://fat.wikipedia.org/wiki/Krosbi_Mensah#N'ABRABƆ:Wikipedia: Kundum Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9BKundum Afahyɛ yɛ afahyɛ a Ahantafo na Nzemafo a wɔwɔ Anee/Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana na wodzi. Wodzi dɛm afahyɛ yi dze da Nyankopɔn ase wɔ edziban mbordo a Ɔdze ama hɔn wɔ twaber no mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9B#AbakɔsɛmAhyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9B#AhyɛseAfahyɛ No Suhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9B#Afahyɛ_No_SuAfahyɛ No Ankasahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9B#Afahyɛ_No_AnkasaAfahyɛ Ntarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9B#Afahyɛ_NtarDwumadzi Nhyehyɛɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9B#Dwumadzi_NhyehyɛɛMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum_Afahy%C9%9B#MboaedzeWikipedia: Kuukua Eshunhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kuukua_EshunKuukua Eshun yɛ Ghana-Amanadze sene kwankyerɛfo, ndwontonyi na kyerɛwfo. Kuukua dze adwempɔw a ɔfa adwen mu apɔwmudzen na dabaa asetsena mu nsɛnsɛm edzi wɔ ne senekyerɛw na ne sene mu.Edwuma[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kuukua_Eshun#Edwuma[Edit]Senedwuma[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kuukua_Eshun#Senedwuma[Edit]Abawdobɔ na apɛa[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kuukua_Eshun#Abawdobɔ_na_apɛa[Edit]External linksEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kuukua_Eshun#External_linksEditNhwɛdo[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kuukua_Eshun#Nhwɛdo[Edit]Wikipedia: Kwabena Adjeihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_AdjeiDr. Kwabena Adjei (1943 – 2019), a nna dodow frɛ no Nkonya Terminator, yɛ kuwba ma Biakoye Constituency a ɔwɔ Oti mantɔw mu wɔ Ghana.Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Adjei#AmbatowWikipedia: Kwabena Adusa Okerchirihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Adusa_OkerchiriKwabena Adusa Okerchiri yɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyinaNew Patriotic Party ananmu ma Nkawkaw mansin a ɔwɔ Ghana Apuei fam mantam mu. Ɔdze n’ahennie wɔ mmarahyɛ bagua mmiɛnsa a ɔtoatoa do mu firi deɛ ɔtɔ do mmienu kɔsii mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do aanan wɔ Ghana man a ɔtɔ do aanan no mu firi afe 1996 kɔsi afe 2004.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwabena Appiah-Pinkrahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah-PinkrahKwabena Appiah-Pinkrah (Wɔwoo no wɔ Dzifuu 23, 1947) ɔyɛ obi a ɔaben wɔ n'edwuma mu na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina ma Akromfuom ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum, esia na esuon mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah-Pinkrah#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah-Pinkrah#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah-Pinkrah#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah-Pinkrah#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah-Pinkrah#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Kwabena Appiah Pinkrahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah_PinkrahKwabena Appiah-Pinkrah (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduanan esuon ne bosoom Dzifuu ne da a otsia eduonu ebiasa) mu yɛ"Consultant" na Ghana amanyɛnyi wɔ Ebibiman mu. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Akrofuom mpasuar a ɔwɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a otsia ananas, enum, esia na esuon no wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah_Pinkrah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah_Pinkrah#AmanyɛdwumaAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah_Pinkrah#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Appiah_Pinkrah#N'abrabɔWikipedia: Kwabena Okyere Darko-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Okyere_Darko-MensahKwabena Okyere Darko-Mensah ( wɔwoo no wɔ Obiradzi 18, 1974 wɔ Takoradze) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Takoradze ambatow mpasua wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr no ntoado skuul wɔ Mfantsipem Skuul no mu.Ahyɛse Bra na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Okyere_Darko-Mensah#Ahyɛse_Bra_na_NwomasuaNdwuma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Okyere_Darko-Mensah#Ndwuma_ahorowAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Okyere_Darko-Mensah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Okyere_Darko-Mensah#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Okyere_Darko-Mensah#MboaedzeWikipedia: Kwabena Owusu Aduomihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Owusu_AduomiKwabena Owusu Aduomi (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia ne bosoom Fankwa ne da a ɔtɔdo du esuon) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana. Ɔyɛ NPP amanyɛkuwba na ɔman ananmusinyi dze ma Akwan wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasua [Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Owusu_Aduomi#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasua_[Edit]N'abrabɔ [Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Owusu_Aduomi#N'abrabɔ_[Edit]Nwomasua [Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Owusu_Aduomi#Nwomasua_[Edit]Edwuma [Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Owusu_Aduomi#Edwuma_[Edit]N'amanyɛ abrabɔ [Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Owusu_Aduomi#N'amanyɛ_abrabɔ_[Edit]Nhwɛdo [Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Owusu_Aduomi#Nhwɛdo_[Edit]Wikipedia: Kwabena Sarfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_SarfoKwabena Sarfo (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 29, 1947) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ogyina dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Offinso South ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Sarfo#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Sarfo#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Sarfo#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Sarfo#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwabena_Sarfo#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Kwadjo Agyei Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadjo_Agyei_AddoKwadjo Agyei Addo ( wɔwoo no Ɔbɛsɛ 15,1951) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu a ogyina mu ma Fanteakwa North Ambatow mpasuar do wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana Parliamentary Register(2004–2008)Ɔbra Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadjo_Agyei_Addo#Ɔbra_Ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadjo_Agyei_Addo#Amanyɛsɛm2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadjo_Agyei_Addo#2004_AmbatowEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadjo_Agyei_Addo#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadjo_Agyei_Addo#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadjo_Agyei_Addo#NhwɛdoWikipedia: Kwadwo Adjei-Darkohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-DarkoKwadwo Adjei Darko yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔhwɛ Sunyani Atɔe (West) Ambatow mpasua do wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-Darko#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-Darko#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-Darko#Amanyɛsɛm2000 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-Darko#2000_Ambatow2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-Darko#2004_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-Darko#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei-Darko#NhwɛdoWikipedia: Kwadwo Adjei Darkohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_DarkohKwadwo Adjei Darko yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sunyani Atɔe mpasuar a ɔwɔ Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#EdwumaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#AmanyɛdwumaAfe 2000 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#Afe_2000_abatowAfe 2004 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#Afe_2004_abatowNe brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#Ne_braNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#NhwɛdoRELATED ARTICLEShttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Adjei_Darkoh#RELATED_ARTICLESWikipedia: Kwadwo Baah-Wireduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-WireduKwadwo Baah-Wiredu (1952 kɔsii 24 Fankwa 2008) yɛ Ghana amanyɛnyi na Akontaabufo a wɔagye dzin. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Mbrahyɛbagua no mu a ɔgyina Asante Akim North Constituency ananmu fir Sanda 1997 kɔsii ne wuo wɔ Fankwa 24, 2008.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#AmanyɛsɛmDɛ Mbrahyɛbaguanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#Dɛ_MbrahyɛbaguanyiDɛ Ɔman Soafo a Ɔhwɛ ɔman no dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#Dɛ_Ɔman_Soafo_a_Ɔhwɛ_ɔman_no_doAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#N'abrabɔOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Baah-Wiredu#OwuWikipedia: Kwadwo Mama Adamshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Mama_AdamsNna Kwadwo Mama Adams yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a, na ogyina mu ma Techiman South ambatow mpasua do wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw no mu wɔ Ghana.ƆBRA AHYƐSE:https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Mama_Adams#ƆBRA_AHYƐSE:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Mama_Adams#AMANYƐSƐM:DZIBEW:https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Mama_Adams#DZIBEW:OWU:https://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Mama_Adams#OWU:Wikipedia: Kwadwo Opare-Hammondhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwadwo_Opare-HammondNna Kwadwo Opare-Hammond yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina hɔ ma Adenta mansin a ɔwɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan no mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwaku Acheampong Bonfulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Acheampong_BonfulKwaku Acheampong Bonful (wɔwoo no Sanda 31, 1947) yɛ Ghananyi kan amanyɛnyi na Ɔman mbrahyɛbagua a edzi kan na dzea ɔtɔ do ebien no munyi a ɔgyina Prestea-Huni Bon mu mansin a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantsam mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Acheampong_Bonful#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Acheampong_Bonful#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Acheampong_Bonful#EdwumaOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Acheampong_Bonful#OwuWikipedia: Kwaku Adu Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Adu_YeboahKwaku Adu Yeboah yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ Fourth Republic a nna ogyina mu ma Agona East abatow mpasua do wɔ Finimfin mantɔw mu.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Adu_Yeboah#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Adu_Yeboah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Adu_Yeboah#EdwumaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Adu_Yeboah#MboaedzeWikipedia: Kwaku Agyemang-Manuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Agyemang-ManuKwaku Agyemang-Manu (wɔwoo no Funkwa 6, 1955) Gh2ana ɔmanyɔnyi. Ɔno nye Mbrahyɛbedwanyi ma Dormaa mfinimfin na ɔsoafo a ɔhwɛ apɔwmudzen do.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwaku Al-Alhassan Dadziehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwaku_Al-Alhassan_DadzieKwaku Al-Hassan Dadzie yɛ Ghana amanyɛnyi na na kuwba wɔ mbrahyɛbagua a otsia do ebien wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Assin Anaafo mpasuardo wɔ finimfin mantɔw mu wɔ Ghana fitsi afe 1996 dze kesi afe 2000 mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwakwarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/KwakwarKwakwar yɛ bosoom a ɔtɔ do ebien wɔ afe mu.Wikipedia: Kwakye Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwakye_AddoKwakye Addo a wɔwoo no Kwakwar 23, 1951 Yɛ Ghana amanyɛnyi nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien na ebiasa wɔ repɔblik a ɔtɔdo anan na ogyinaa maa Afram Plains mpɔsowa do wɔ Ghana Epuei mantɔw mu.Abrabɔ ahyɛse na Adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwakye_Addo#Abrabɔ_ahyɛse_na_AdzesuaWikipedia: Kwame Addo-Kufuorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Addo-KufuorKwame Addo-Kufour yɛ ɔmanpanyin dadaw kufour ne nua kakraba. ɔno na nkyɛ ɔyɛ ɔsoafo a ɔhwɛ bambɔ do.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwame Amporfo Twumasihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Amporfo_TwumasiKwame Amporfo Twumasi (wɔwoo no Mumu da ɔtɔ do edu (10) afe 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Nkoranza South Mansin a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwame Anyimadu-Antwihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Anyimadu-AntwiKwame Anyimadu-Antwi (wɔwoo no 12 Ebɔbira 1962) yɛ Ghana mbranimnyi na amanyɛnyi.[2] Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Asante-Akim Central Ambatow mpasua wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) na awɔtwe (8) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ashanti Mantɔw mu, dzibea a wakɔ do fir afe 2009.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwame Nkrumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_NkrumahWɔwoo Ɔsagyefo Kwame Nkrumah Fankwa 21, 1909. Ebɔwbira 27, 1972 mu na owui.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwame Osei Prempehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Osei_PrempehKwame Osei-Prempeh (wɔwoo no 19 Ebɔw 1957) yɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ Ghana Mantam Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum no muni a ɔgyina Nsuta-Kwamang Beposo ananmu wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwame Owusu Frimponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Owusu_FrimpongKwame Owusu Frimpong yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ahafo Ano Etsifi (North) mantɔw wɔ mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.Ɔbra Ahyɛase ne nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Owusu_Frimpong#Ɔbra_Ahyɛase_ne_nhomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Owusu_Frimpong#EdwumaWikipedia: Kwamena Bartelshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwamena_BartelsPeter Kwamena Essilfie Bartels (wɔwoo no 27 Ɔbɛsɛ 1947) yɛ Ghana amanyɛnyi na kan aban soafo wɔNew Patriotic Party mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwamena_Bartels#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaN'ebusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwamena_Bartels#N'ebusuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwamena_Bartels#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwamena_Bartels#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwamena_Bartels#N'abrabɔWikipedia: Kwamena Dwamena Aboagyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwamena_Dwamena_AboagyeKwamena Dwamena-Aboagye yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Asuogyaman mpasuardo wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwasi Ameyaw-Cheremehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Ameyaw-CheremehKwasi Ameyaw-Cheremeh (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 6, 1966) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Sunyani Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.https://web.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Ameyaw-Cheremeh#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Ameyaw-Cheremeh#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Ameyaw-Cheremeh#AmanyɛsɛmBoayikuw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Ameyaw-Cheremeh#Boayikuw_ahorowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Ameyaw-Cheremeh#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Ameyaw-Cheremeh#NhwɛdoWikipedia: Kwasi Annoh Ankamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Annoh_AnkamaKwasi Annoh Ankama (1 Obiradzi 1957 – 1 Ayɛwoho 2010) yɛ Ghana mbranyimnyi (lawyer) ne amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Atiwa Ampatow mpasua no Mbrahyɛbaguanyi na Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Annoh_Ankama#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwuma na Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Annoh_Ankama#Edwuma_na_AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Annoh_Ankama#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Annoh_Ankama#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwasi_Annoh_Ankama#NhwɛdoWikipedia: Kweku Boateng-Lovingerhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kweku_Boateng-LovingerKweku Boateng-Lovinger yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Brim Etsifi ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kweku_Boateng-Lovinger#Abrabɔ_ahyɛaseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kweku_Boateng-Lovinger#AmanyɛsɛmWikipedia: Kwesi Akomia Kyeremantenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwesi_Akomia_KyeremantengKwesi Akomia Kyeremateng yɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa maa Afigya-Sekyere Epuei wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia asahen abatow no mu kesi afe apem ahaebien na awɔtwe asahen abatow no mu. Ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba (New Patriotic Party) a ogyinaa mbrahyɛbagua a otsia ebien, ebiasa na anan mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwesi Amoako Attahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwesi_Amoako_AttaKwasi Amoako-Attah[1] (wɔwoo no 5 Dzifuu 1951) yɛ Ghana mbranyimnyi (lawyer), edwumayɛ ho ɔfotufo (management consultant) na amanyɛnyi. Ɔyɛ Atiwa Atɔe Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu no Mbrahyɛbaguanyi.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwesi_Amoako_Atta#N'abrabɔWikipedia: Kwesidahttps://fat.wikipedia.org/wiki/KwesidaKwesida yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Memenda na Dwowda ntamuWikipedia: Kwɔnahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kw%C9%94naKwɔna nye Ebiradze. Hɔn ahyɛnsew nye Eko a annoma ebien atow nkyirefuwa wɔ buw mu wɔ n'ambɛn mu.Wikipedia: Kyeiwaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/KyeiwaaRose Akua Attaa Mensah( Wɔwoo no Esusɔw aketseaba 25,1963) yɛ Ghana senetwanyi a dodow nara frɛ no Kyeiwaa ɔnam dwuma a odzi anaa dza Ɔyɛ no wɔ sene no mu no ntsi.Wikipedia: Kyerɛw kasadwinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kyer%C9%9Bw_kasadwinKyerɛw kasadwin Ɔyɛ kasadwin ne fa bi a oetsintsim egu krataa do a nkorɔfo tum fa kenken. No su no bi nye:Wikipedia: Kyɛnsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ky%C9%9Bnsekyɛnse yɛ adze a wotum dze ndzɛmba gu mu, dzidzi mu anaa wɔnoa mu.Wikipedia: Kɔbenahttps://fat.wikipedia.org/wiki/K%C9%94benaKɔbena yɛ mbanyin dzin a wɔdze to obi a wɔwoo no Benada.Wikipedia: Lake Tengrelahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lake_TengrelaƆtare Tengrela yɛ ɔtare ketsewa bi a ɔbɛn Banfora wɔ Burkina Faso. Wonim no dɛ ɔwɔ asusono.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lake_Tengrela#NhwɛdoWikipedia: Lee Ocranhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lee_OcranLee Tandoh Ocran[1(wɔwoo no bɛyɛ 1945 mu, owui wɔ Kwakwar 21, 2019) na ɔyɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsom dɛ Ɔsoafo wɔ Nwomasua wɔ Ghana fitsi 2012 kesi 2013. Ɔmanpanyin John Atta Mills yii no dɛ Ɔsoafo wɔ Kwakwar,2012 wɔ ber a Betty Mould-Iddrisu dze n'edwuma too hɔ na woyii Martin Amidu wɔ edwuma muhttps://en.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lee_Ocran#EdwumaAhyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lee_Ocran#Ahyɛse_BraN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lee_Ocran#N'abrabɔOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lee_Ocran#OwuMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lee_Ocran#MboaedzeWikipedia: Legon Presechttps://fat.wikipedia.org/wiki/Legon_PresecLegon Presec yɛ mpanyimfo nsɔwdwo skuul a ɔwɔ Nkran kropɔn mu. Ɔyɛ skuul a mbanyin nko na wotum kɔ.Wikipedia: Leila Djansihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leila_DjansiLeila Afua Djansi (wɔwoo no 1981) ɔyɛ Americanyi na Ghananyi Sini edwumayɛfo a ɔhyɛɛ ne sini edwuma no ase wɔ Ghana Sini Edwuma kuw mu.Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leila_Djansi#Abrabɔ_AhyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leila_Djansi#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leila_Djansi#EdwumaAbasobɔdze na enyimunyamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leila_Djansi#Abasobɔdze_na_enyimunyamNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leila_Djansi#NhwɛdoWikipedia: Leptis Magnahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leptis_MagnaLeptis anaa Lepcis Magna yɛ kurow a ɔwɔ din wɔ Carthaginian Empire ɛna Roman Libya a ɔwɔ Wadi Lebda ano.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Leticia Adelaide Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Leticia_Adelaide_AppiahLeticia Adelaide Appiah yɛ Ghana "physician' na 'Senior Public Health Specialist'. Ɔyɛ tsitsenanyi kwankyerɛfo dze ma National Population Council (NPC).Nhwɛdo[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Leticia_Adelaide_Appiah#Nhwɛdo[Edit]Wikipedia: Letitia Obenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_ObengLetitia Eva Takyibea Obeng FGA (wɔwoo no 10 Ɔbɛnem 1925) wɔ Anum wɔ Apuei Fam Mantam mu ne Ghanani bea a odi kan a onyaa abodin krataa wɔ mmoa ho adesua mu na odii kan maa no oduruyɛfo abodin krataa.[1] Wɔka ne ho asɛm sɛ "nyansahufo mmea a wɔwɔ Ghana nanabea".Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_Obeng#NwomasuaEdwuma, ndzɛmba ahorow a w'ayɛ na abasobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_Obeng#Edwuma,_ndzɛmba_ahorow_a_w'ayɛ_na_abasobɔdzeAbasobɔdze na ndzɛmba w'ayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_Obeng#Abasobɔdze_na_ndzɛmba_w'ayɛAkyerɛw Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_Obeng#Akyerɛw_EdwumaNhwehwɛmu na nwoma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_Obeng#Nhwehwɛmu_na_nwoma_ahorowAnkorankor asetenahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_Obeng#Ankorankor_asetenaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Letitia_Obeng#NhwɛdoWikipedia: Likpalimor Kwajo Tawiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Likpalimor_Kwajo_TawiahLikpalimor Kwajo Tawiah a wɔwoo no Fankwa 9, 1960 no yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua odzi kan, dza ɔtɔ do ebien, ebiasa, anan na ɔtɔ do enum mu wɔ Ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Lordina Mahamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lordina_MahamaErnestina Naadu MillsGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Lucy Quisthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lucy_QuistLucy Quist, née Afriyie, (wɔwoo no c. 1974) ɔyɛ Ghana-Britian eguadzifo na technology executive.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lucy_Quist#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lucy_Quist#EdwumaEdwumakuw na dzibew ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lucy_Quist#Edwumakuw_na_dzibew_ahorowAbasobɔdze na enyimunyamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lucy_Quist#Abasobɔdze_na_enyimunyamNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lucy_Quist#NhwɛdoAbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lucy_Quist#Abɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Luke Koohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Luke_KooLuke Koo yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa Lambussie ambatow mpasua do wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu.AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Luke_Koo#AMANYƐSƐM:ABRABƆMU NSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Luke_Koo#ABRABƆMU_NSƐM:Wikipedia: Lydia Forsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lydia_ForsonLydia Forson (wɔwoo no afe 1984 Ɔbɛsɛ 24) yɛ Ghana senetwanyi, kyerɛwnyi na seneyɛnyi. Afe 2010 mu no onyaa African Movie Academy Award dɛ Senetwanyi basia a ɔbɔ noho mbɔdzen mapa.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lydia_Forson#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lydia_Forson#EdwumaFilmographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lydia_Forson#FilmographyAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lydia_Forson#AbawdobɔdzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lydia_Forson#NhwɛdoWikipedia: Maame Bineyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Biney**Ɔbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Biney#Ɔbra_ahyɛseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Biney#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Biney#NhwɛdoWikipedia: Maame Esi Acquah Taylorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Esi_Acquah_TaylorMaame Esi Acquah Taylor yɛ Ghana Adzepamnyi na nkan no Ahoɔfɛ Hembaa(former beauty queen). Afe 2000 mu no, wɔhyɛɛ no Miss Universe Ghana na ogyinaa Ghana ananmu wɔ afe 2000 pageant a ɔkɔr do wɔ Cyprus no mu.Ɔbra ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Esi_Acquah_Taylor#Ɔbra_ahyɛse_na_NwomasuaMiss Universe Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Esi_Acquah_Taylor#Miss_Universe_GhanaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Esi_Acquah_Taylor#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Esi_Acquah_Taylor#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maame_Esi_Acquah_Taylor#NhwɛdoWikipedia: Mabel Agyemanghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_AgyemangMabel Maame Agyemang (née Banful; a nna wɔfrɛ no Yamoa) yɛ mprenpren yi Chief Justice wɔ Turks na Caicos Islands. Ɔyɛ Superior kɔɔto asɛndzinyi a ɔakwadar wɔ asɛndzi edwuma no mu a atra mfe du, Justice Agyemang soom wɔ Ghana aban asɛndzikuw mu, Gambia na Eswatini wɔ ne mprenpren dzibew wɔ Turks na Caicos Islands.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Agyemang#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAsɛndzi edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Agyemang#Asɛndzi_edwumaCommonwealth Secretariat Judgehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Agyemang#Commonwealth_Secretariat_JudgeChief Justice wɔ Gambiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Agyemang#Chief_Justice_wɔ_GambiaƆbaa Ghana (Court of Appeal)https://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Agyemang#Ɔbaa_Ghana_(Court_of_Appeal)Chief Justice wɔ Turks na Caicos Islandshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Agyemang#Chief_Justice_wɔ_Turks_na_Caicos_IslandsN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Agyemang#N'abrabɔWikipedia: Mabel Dove Danquahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Dove_DanquahDove Danquah (1905 – 1984) yɛ Gold Coast- basia a wɔwoo no Nsɛnkyerwnyi, amanyɛ ho dawur bɔ nyi nna obia ɔkyerɛw .Ɔka mbasiafo a wodzi kan yɛ dɛm edwuma wɔ ebibirimu atɔyɛ.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mabel Simpsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_SimpsonMabel Simpson yɛ Ghana adzepamnyi na Edwumawura(CEO) dze ma mSimps wɔ Ghana.Ɔbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Simpson#Ɔbra_ahyɛseNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Simpson#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Simpson#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Simpson#N'abrabɔAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Simpson#AbawdobɔdzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mabel_Simpson#NhwɛdoWikipedia: Madinatou Rouambahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Madinatou_RouambaMadinatou Rouamba (wɔwoo no Mumu 1, 2001) yɛ Burkinabé bɔɔlbɔnyi na defender a ɔbɔ wɔ Turkish Women's Super League ma Faith Karagümrük wɔ Istanbul. Ɔka Burkina Faso women's national kuw no ho.Club Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Madinatou_Rouamba#Club_EdwumaAmanɔnye Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Madinatou_Rouamba#Amanɔnye_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Madinatou_Rouamba#NhwɛdoWikipedia: Magnus Opare-Asamoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Magnus_Opare-AsamoahMagnus Opare-Asamoah (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 26, 1948) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Aburi-Nsawam ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana republic ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Magnus_Opare-Asamoah#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Magnus_Opare-Asamoah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Magnus_Opare-Asamoah#EdwumaAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Magnus_Opare-Asamoah#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Mahama Ayarigahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mahama_AyarigaMahama Ayariga (wɔwoo no 12 Esusow Aketseaba 1974) yɛ mbranyimfo na amanyɛnyi wɔ Ghana. Ɔyɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (National Democratic Congress) no munyi.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Malik Al-Hassan Yakubuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Malik_Al-Hassan_YakubuMalik al-Hassan Yakubu yɛ kuwba ma Pan-African mbrahyɛbagua wɔ Ghana. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Yendi abatow mpasua.ABRABƆ AHYƐASE NA NWOMASUAhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Malik_Al-Hassan_Yakubu#ABRABƆ_AHYƐASE_NA_NWOMASUAEDWUMAhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Malik_Al-Hassan_Yakubu#EDWUMAAMANYƐSƐMhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Malik_Al-Hassan_Yakubu#AMANYƐSƐMWikipedia: Mankɛssimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mank%C9%9BssimMankɛsim yɛ kurow a ɔwɔ finimfin mantɔw mu.Wikipedia: Manovo-Gounda St. Floris Ɔman Ɔdomankoma abɔdze Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Manovo-Gounda_St._Floris_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_PramaManovo-Gounda St. Floris Ɔman Ɔdomankoma Abɔdze Prama yɛ ɔman pado do atrae na UNESCO Wiadze Egyapadze Bea a ɔwɔ Finimfin Afrika Ɔman no (Central African Republic) mantɔw Bamingui-Bangoran mu, a ɔbɛn Chad hye do.Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Manovo-Gounda_St._Floris_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#BeaHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Manovo-Gounda_St._Floris_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Hwɛ_Iyi_NsoAkenkan A Ɔkɔ Ekyirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Manovo-Gounda_St._Floris_%C6%86man_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Akenkan_A_Ɔkɔ_EkyirWikipedia: Mansa Netteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mansa_NetteyMansa Nettey yɛ Ghana Sikakora krakye. Ɔyɛ CEO a odzi kan a Standard Chartered Bank a ɔwɔ Ghana paaw no.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mansa_Nettey#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mansa_Nettey#EdwumaAbawdobɔdze na dza oenyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mansa_Nettey#Abawdobɔdze_na_dza_oenyaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mansa_Nettey#NhwɛdoWikipedia: Mantɔw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mant%C9%94w_ahorowFininimfin Mantɔw.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mantɔw ahorow a ɔwɔ Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mant%C9%94w_ahorow_a_%C9%94w%C9%94_GhanaMantɔw ahorow a ɔwɔ ɔman Ghana muMantɔw du- esia na ɔwɔ Ghana. Hɔn nye: Esuantse Mantɔw mu, Firaw Mantɔw, Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu, Finimfin Mantɔw mu, Estsifi Mantɔw mu, Atɔree Mantɔw mu....Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Margaret Amoakohenehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_AmoakoheneMargaret Ivy Amoakohene (wɔwoo no afe 1960 Ayɛwoho 17) yɛ Ghana nwomasuanyi na Nwomanyimnyi. Ɔasom amambu ahorow ase na nwoma ahorow mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Amoakohene#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumayɛ abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Amoakohene#Edwumayɛ_abrabɔHigh Commissioner to Canadahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Amoakohene#High_Commissioner_to_CanadaCouncil of Statehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Amoakohene#Council_of_StateNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Amoakohene#NhwɛdoWikipedia: Margaret Clarke-Kwestiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Clarke-KwestieMargaret Clarke-Kwestie yɛ Ghana ɔmanyɛnyi dada na ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ apɔwmudzen mu nsɛm do fitsi afe 1993 kesi afe 2001 mu wɔ Rawlings aban mu. Afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu no, ɔdze 52.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Clarke-Kwestie#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Clarke-Kwestie#AmanyɛsɛmWikipedia: Margaret Clarke Kwestiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Clarke_KwestieMargaret Clarke-Kwestie yɛ Ghana amanyɛnyi mber bi a abɛsen kɔ na aban ananmusinyi ma Apɔwmudzen mu nsɛm fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa kesi afe apem ahaebien biako wɔRawlingsamambu ase. Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia asahen abatow a ɔkɔr do wɔ Ghana no, ɔdze mba 52.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Margaret Ekua Prahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Ekua_PrahMargaret Ekua Prah yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu na ɔka amanyɔkuwNew Patriotic Party wɔ Ghana ho. Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Zambia.Ananmusifo Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Ekua_Prah#Ananmusifo_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Margaret_Ekua_Prah#NhwɛdoWikipedia: Mariam Iddrisuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariam_IddrisuMariam Iddrisu yɛ Mansin Krakye Panyin.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariam_Iddrisu#NwomasuaWikipedia: Mariama Owusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariama_OwusuMariama Owusu yɛ Ghana mbrakyerɛfo. Mprenpren yi ɔsɛndzifo wɔ Appeal court, wɔpaaw no Supreme Court Ɔsɛndzifo wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw bosoom no mu na wɔtoo no do aba wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do akorɔn.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariama_Owusu#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariama_Owusu#EdwumaHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariama_Owusu#Hwɛ_iyi_soNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariama_Owusu#NhwɛdoWikipedia: Marian Ewurama Addyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_AddyMarian Ewurama AddyAbrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#EdwumaNhwehwɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#NhwehwɛmuNational Science na Maths Quizhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#National_Science_na_Maths_QuizAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#AbrabɔNe wui na Egyapadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#Ne_wui_na_EgyapadzeAbasobɔdze na enyimunyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#Abasobɔdze_na_enyimunyamhyɛNwoma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marian_Ewurama_Addy#Nwoma_ahorowWikipedia: Marie Humberthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marie_HumbertMarie Humbert ɔyɛ Swiss na Ghananyi siniyɛfo.Onyaa dɛ wɔbɔɔ ne dzin mpɛn ebien wɔ 2016 Ghana Movie Awards dwumadzi ase dɛɛ ɔyɛ abɛɛfo siniyɛfo a ɔbɔ ne ho mbɔdzen best na siniyɛfo a ɔyɛ adze yie paa, na wɔ Africa Movie Academy Awards ne dwumadzi a ɔtɔ do du onyaa siniyɛfo a ɔbɔ ne ho mbɔdzen dze boa.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marie_Humbert#EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marie_Humbert#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marie_Humbert#NhwɛdoWikipedia: Marie Louise Nignan-Bassolethttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marie_Louise_Nignan-BassoletMarie Louise Nignan-Bassolet ɔyɛ Burkinabé amanyɛnyi.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marie_Louise_Nignan-Bassolet#NhwɛdoWikipedia: Mark Anthony Awunihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mark_Anthony_AwuniMark Anthony Awuni (1940-2024) yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ kwasafman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Binduri abatow mpasuar wɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mark_Anthony_Awuni#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mark_Anthony_Awuni#EdwumaAmanyɛdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mark_Anthony_Awuni#AmanyɛdwumaAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mark_Anthony_Awuni#AbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mark_Anthony_Awuni#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Marlène Zebangohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marl%C3%A8ne_ZebangoMarlène Habata Zebango yɛ Afrika amanyɛnyi a nna ɔyɛ Ɔsoafo ma mbabun na Agordzi dwumadzi ho wɔ Burkina Faso aban mu fir afe 1991 kɔsi afe 1993.[1]Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marl%C3%A8ne_Zebango#NhwɛdoWikipedia: Martha Ama Akyaa Pobeehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_Ama_Akyaa_PobeeMartha Ama Akyaa Pobee (wɔwoo no Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nnan) yɛ Ghana ɔman nanmusifoɔ a wayɛ Ɔkyerɛwfoɔ Panyin Boafoɔ wɔ Amanaman Nkabom Kuo a ɔhwɛ Afrika so wɔ Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfoɔ Dwumadibea firi afe 2021.[1] Wɔ saa dibea yi mu no, ɔka Amanaman Nkabom Dwumadibea a Ɛhwɛ Amanyɔsɛm ne Asomdwoe Ho Nsɛm So no ho.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Martha Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_AppiahMartha Appiah (Wɔwoo no afe 1965 Mumu 19) yɛ Ghana mbirikatunyi(Ghanaian sprinter). Osii akan wɔ mbasiafo hɔn 4 × 100 metres relay no mu wɔ afe 1987 Summer Olympics akansi no mu a ɔkɔr do wɔ Stadio Olimpico, Rome.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_Appiah#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_Appiah#External_linksWikipedia: Martha Bissahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_BissahMartha Bissah (wɔwoo no afe 1997 Dzifuu 24) mu yɛ Ghana mbirikatunyi. Oenya Sika kɔkɔɔ abawdobɔdze wɔ mbaa 800m enguan no mu wɔ afe 2014 Summer Youth Olympics a ne mber yɛ 2:04.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_Bissah#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_Bissah#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martha_Bissah#NhwɛdoWikipedia: Marthe Eféwélé Kwamihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marthe_Ef%C3%A9w%C3%A9l%C3%A9_KwamiMarthe Eféwélé Kwami yɛ Ghana Kyerɛwfo a wɔwoo no wɔ Nkran, nkan no Gold Coast wɔ afe 1896. N'abakɔsɛm ka nkyerɛw a Ebibir mu basia bi dzii kan kyerɛwee no hoar.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Marthe_Ef%C3%A9w%C3%A9l%C3%A9_Kwami#NhwɛdoWikipedia: Mary Chinery-Hessehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Chinery-HesseMary Chinery-Hesse,Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Chinery-Hesse#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Chinery-Hesse#EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Chinery-Hesse#AbrabɔEgyapadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Chinery-Hesse#EgyapadzeAbasobɔdze na enyimuyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Chinery-Hesse#Abasobɔdze_na_enyimuyamhyɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Chinery-Hesse#NhwɛdoWikipedia: Mary Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_MensahMary Mensah (wɔwoo no afe 1963 Obiradzi 24) yɛ Ghana mbirkatunyi (Ghanaian sprinter). Osii akan wɔ mbasiafo 4 × 100 metres relay wɔ afe 1984 Summer Olympics akansi no mu.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Mensah#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Mensah#External_linksWikipedia: Mary Salifu Boforohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Salifu_BoforoMary Salifu Boforo (wɔwoo no 25 Kwakwar 1951) yɛ kan Ghana Mbrahyɛbaguanyi ma Savelugu Mansin a ɔwɔ Ghana Atsifi Fam Mantsam mu. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fir afe 1996 kɔsii afe 2017, nanso ɔdzii nkoguo wɔ primaries no mu dɛ ɔrebɛsi akan wɔ afe 2016 abatow no mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Salifu_Boforo#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Salifu_Boforo#AmanyɛsɛmAfe 1996 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Salifu_Boforo#Afe_1996_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Salifu_Boforo#N'abrabɔWikipedia: Mary Winfred Korantenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Winfred_KorantengMary Winfred Koranteng na ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ ɔman edwumayɛnyi. Ɔsom wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua fie mu fri afe 1960 dze kɔ afe 1966.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Winfred_Koranteng#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwuma na amanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Winfred_Koranteng#Edwuma_na_amanyɔsɛmN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Winfred_Koranteng#N'abrabɔ_mu_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mary_Winfred_Koranteng#NhwɛdoWikipedia: Masoud Baba Abdul-Rahman-Rahmanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Masoud_Baba_Abdul-Rahman-RahmanMasoud Baba Abdul-Rahman yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛ baguani maa Pru mantɔw.http://www.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Masoud_Baba_Abdul-Rahman-Rahman#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Masoud_Baba_Abdul-Rahman-Rahman#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Masoud_Baba_Abdul-Rahman-Rahman#Amanyɛsɛm2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Masoud_Baba_Abdul-Rahman-Rahman#2004_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Masoud_Baba_Abdul-Rahman-Rahman#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Masoud_Baba_Abdul-Rahman-Rahman#NhwɛdoWikipedia: Mathias Asoma Puozaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mathias_Asoma_PuozaaMathias Asoma Puozaa yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Nadowli Epuei abatow mpasuar wɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mathias_Asoma_Puozaa#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mathias_Asoma_Puozaa#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mathias_Asoma_Puozaa#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mathias_Asoma_Puozaa#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Matthew Kwaku Antwihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Matthew_Kwaku_AntwiMatthew Kwaku Antwi (wɔwoo wɔ mfe apem ahankron eduanan kor mu) ɔyɛ ɔmanyɛnyi wɔ Ghanaman mu. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Atwima-Kwanwoma ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Maureen Abla Amematekporhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maureen_Abla_AmematekporMaureen Abla Amematekpor (wɔwoo afe 1954) yɛ Ghana Nwomasuanyi a ɔakɔ ahomgye mu na nkan Ghana Ambassador dze ma Namibia na Botswana.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maureen_Abla_Amematekpor#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maureen_Abla_Amematekpor#NhwɛdoWikipedia: Mavis Akotohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_AkotoMavis Akoto (wɔwoo no afe orn1978 Ebɔw 22) yɛ Ghana mbirikatunyi. Osii akan wɔ mbasiafo hɔn 4 × 100 metres relay no wɔ afe 2000 Summer Olympics no muNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Akoto#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Akoto#External_linksWikipedia: Mavis Ama Frimponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Ama_FrimpongMavis Ama Frimpong yɛ Ghana amanyɛnyi a nna Birim North District Chief Executive dzibew no kitsa ne nsamu mpo dɛ wɔpaaw no dɛ ɔnyɛ tsitsenanyi ananmusifo mma Epuei mantɔw mu wɔ Ghana. Wɔsanee toa do yii no dɛ ɔmfa Epuei mantɔw mu tsitsenanyi wɔ Ghana wɔ John Dramani Mahama amambu ase.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mavis Hawa Koomsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Hawa_KoomsonMavis Hawa Koomson (wɔwoo no 3 Kwakwar 1966) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Awutu Senya Epuei Ambatow mpasia na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nkɔdo Tsitsir Nhyehyɛe do.Ɔbra Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Hawa_Koomson#Ɔbra_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Hawa_Koomson#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Hawa_Koomson#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Hawa_Koomson#N'abrabɔAdɔeyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mavis_Hawa_Koomson#AdɔeyɛWikipedia: Maxwell Kofi Jumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maxwell_Kofi_JumahMaxwell Kofi Jumah (wɔwoo no 26 Obiradzi 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na kan Kumasi Mayor, kan Mbrahyɛbanyi ma Asokwa Mantam a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mbeabea yɛkɔ hɔ nserahwɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mbeabea_y%C9%9Bk%C9%94_h%C9%94_nserahw%C9%9BMbeabea a yɛkɔ hɔ nserahwɛ wɔ ɔman Ghana mu no bi nye:Wikipedia: Mbowa edzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mbowa_edzinMbowa edzin no bi nye:Wikipedia: Medieval Nkaadze a ɔwɔ Kosovohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Medieval_Nkaadze_a_%C9%94w%C9%94_KosovoMedieval Nkaadze a ɔwɔ Kosovo (Serbian: Средњовековни споменици на Косову, romanized: Srednjovekovni spomenici na Kosovu; Albania: Monumentet Mesjetare në Kosovë) yɛ Wiadze Agyapadze Bea a ɔyɛ Serbia Ortodɔks Kristofo asɔre ahorow anan na nkokorafie ahorow a egyina hɔ ma atɔe fam Byzansia atɔe fam asɔredan na Byzancles no a hɔn aka abom adansi ho nhyehyɛe dze ayɛ Palaiologian Renaissance kwan no. Nemanjić ahemman, Serbia ahemman a ɔho hia kyɛn biara wɔ finimfin Mmere no mu no mufo na wɔhyehyɛɛ adansi no.UNESCO Ekyingyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Medieval_Nkaadze_a_%C9%94w%C9%94_Kosovo#UNESCO_EkyingyeNfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Medieval_Nkaadze_a_%C9%94w%C9%94_Kosovo#Nfonyinsie_BeaHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Medieval_Nkaadze_a_%C9%94w%C9%94_Kosovo#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Melody Millicent Danquahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Melody_Millicent_DanquahMelody Millicent Danquah (6 Ɔbɛnem 1937 – 18 Oforisuo 2016) yɛ Ghana wimhyɛnkafoɔ na ɔyɛ ɔbaa wimhyɛnkafoɔ a ɔdi kan wɔ Ghana ne saa ara nso na ɔyɛ wɔn a wɔdii kan wɔ Afrika no mu baako.[1][2][3] Ɔdii Lotfia Elnadi anammɔn akyi a na ɔyɛ Misrini ɔbaa a ɔdi kan ne ɔbaa a ɔdi kan a ɔfiri Afrika a ɔnyaa wimhyɛnkafoɔ tumi krataa wɔ 27 September 1933.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Memendahttps://fat.wikipedia.org/wiki/MemendaMemenda yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Fida na Kwesida ntamuWikipedia: Menahttps://fat.wikipedia.org/wiki/MenaMena yɛ adze a wɔdze pra.Wikipedia: Mercy Adoma Owusu-Nimohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Adoma_Owusu-NimohMercy Adoma Owusu-Nimoh (Kwakwar 6, 1936 – Kwakwar 14,2011[1]) nna ɔyɛ Ghananyi a ɔkyerɛw buukuu ma mbofra, obi a ɔma nkorɔfo pɛ nwomasua na mbrahyɛfo. Onyaa Noma Award enyimnyamhyɛ abodzin wɔ 1980 ma The Walking Calabash.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Adoma_Owusu-Nimoh#NhwɛdoWikipedia: Mercy Bampo Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Bampo_AddoMercy Bampo Addo yɛ Ghananyi panyin a ɔhwɛ amanaman nsɛm na nyimpa ho nsɛm,nye eguadzi na dwumadzi a ɔdze asomdwee ba na ɔkaNew Patriotic Party kuw no ho wɔ Ghana . Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana panyin wɔ Malta, na ɔnyɛɛ n’edwuma ase wɔ July 2017 mu.Ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Bampo_Addo#NdwumaNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Bampo_Addo#NwomasuaAnamusifo Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Bampo_Addo#Anamusifo_EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Bampo_Addo#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_Bampo_Addo#NhwɛdoWikipedia: Mercy ffoulkes-Crabbehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mercy_ffoulkes-CrabbeWɔwoo no Sanda 6,1894 na owuui wɔ ɔbrɛdzi 14,1974. Ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi wɔ Ghana, na ɔyɛ basia a odzii kan yɛ skull panyin wɔ mfantseman mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Meri Nana-Ama Danquahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Meri_Nana-Ama_DanquahMeri Nana-Ama Danquah (wɔwoo no 13 September 1967) yɛ Ghana-Amerikani ɔkyerɛwfo, samufo, nsɛm ho amanneɛbɔfo ne baguam ɔkasafo, a ne dzin wɔ awo mu ne Mildred Mary Nana-Ama Boakyewaa Brobby.[1] Wonim no yiye wɔ ne 1998 nkae nhoma Willow Weep for Me: A Black Woman’s Journey Through Depression no ho.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mfantse Ebusuakuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mfantse_EbusuakuwAnsaana Mfantsefo ribefi Takyiman wɔ Akanman mu reba ha no nna wɔakyekyɛ hɔn mu ebusuakuw ebusuakuw etsitsir esuon a kor biara wɔ n'asɛnkyerɛdze a wɔdze bɔ no nyikam. Ebusuakuw biara so wɔ aban akron anaa esia dɛ mbrɛ ndɛ mber yi ara wɔdze bɔ hɔn nsabran dɛ 'Aban kron 'Aban Esia' no.Wikipedia: Mfantsefo hɔn ekunyinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mfantsefo_h%C9%94n_ekunyinMfantsefo hɔn tsetse Ekunyin yi yɛ nkorɔfo a wodzii hɔn enyim ma wɔbɔsoɛe bea a ndɛ wɔtse yi. Hɔn mu binom so dze hɔnho bɔɔ afɔr maa hɔn nkorɔfo dze gyee hɔn fii yardɔm na tsebea pii nu.Wikipedia: Mfantseman Girlshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mfantseman_GirlsMfantseman Girls yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ finimfinim Mantɔw mu wɔ Mfantseman Mansin mu.Wikipedia: Mfantsepim Skuulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mfantsepim_SkuulMfantsepim skuul yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Oguaa wɔ finimfinim Mantɔw mu.Wikipedia: Michael Coffie Boamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Coffie_BoampongMichael Coffie Boampong (6 Ebɔw 1962 – 29 Sanda 2018) yɛ Akontaabufo na Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyinaa Bia Atɔe (West) Mansin ananmu wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.http://ghanamps.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Coffie_Boampong#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Coffie_Boampong#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Coffie_Boampong#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Coffie_Boampong#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Coffie_Boampong#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Coffie_Boampong#NhwɛdoWikipedia: Michael Teye Nyuanuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Michael_Teye_NyuanuMichael Nyuanu Teye (wɔwoo no Obiradzi 13, 1955) yɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebien (2), ebiasa (3) na anan (4) no munyi ma Lower Manya mansin a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Wɔsan frɛ no "MTN".Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Micheal Afedi Gizohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Micheal_Afedi_GizoWɔwoo Michael Afedi Gizo wɔ Ebɔw 10, 1946 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Micheal_Afedi_Gizo#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Micheal_Afedi_Gizo#AmanyɛsɛmWikipedia: Mike Hammahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mike_HammahMike Allen Hammah (wɔwoo no 28 Dzifuu 1955) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kan Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Asase na Abɔdze mu Ndzɛmba do wɔ Ghana. Na ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ akwantuo so kɔsii Sanda 4, 2011, ber a wɔdze no kɔeɛ wɔ ɔmanpanyin mu nsakraeɛ a Ɔmampanyin Mills yɛeɛ no ekyi.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mike_Hammah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaDwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mike_Hammah#Dwumadzi_AhorowAmanyɛsɛm Dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mike_Hammah#Amanyɛsɛm_Dwumadzi_AhorowAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mike_Hammah#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mike_Hammah#N'abrabɔWikipedia: Miliky MiCoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Miliky_MiCoolBeatrice ChineryEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Miliky_MiCool#EdwumaNe Wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Miliky_MiCool#Ne_WuSini ho edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Miliky_MiCool#Sini_ho_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Miliky_MiCool#NhwɛdoWikipedia: Mimi Plangehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mimi_PlangeMimi Plange Ghana adzepamnyi mapa. Ne mbofraber mu na ɔkɔr aborɔkyir(America) na hɔ na osuaa 'architecture and fashion'.Ne brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mimi_Plange#Ne_braNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mimi_Plange#NhwɛdoWikipedia: Moctar Musah Bambahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moctar_Musah_BambahAlhaji Moctar Musah Bambah yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Wenchi ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moctar_Musah_Bambah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moctar_Musah_Bambah#AmbatowWikipedia: Modestus Yao Z. Ahiablehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Modestus_Yao_Z._AhiableWɔwoo Modestus Yawo Zebu Ahiable wɔ Ɔbɛsɛ 10 1948. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ketu North a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Moesha Buduonghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moesha_BuduongMoesha Buduong fri Ghana na ɔyɛ edwuma wɔ tɛlɛbihyɛn do, ɔyɛ sini edwuma na ɔyɛ obi ɔdze ntar yi nfɔnyin edwuma na obiara nyim no wɔ ne nsɛm keka wɔ nkomɔ bi a , ɔnye CNN edwumayɛfo a w)frɛ no Christiane Amanpour twetwee fa mpa do agordzi, ɔdɔ na kwan a Ghana mbasiafo fa wɔ dem kwan do ma kasa beberee ba ɔman Ghana.[1][2][3]Nsɛmsɛm fa Moesha hohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moesha_Buduong#Nsɛmsɛm_fa_Moesha_hoNsɛmkeka fa Moesha nsɛm ho.https://fat.wikipedia.org/wiki/Moesha_Buduong#Nsɛmkeka_fa_Moesha_nsɛm_ho.Moesha n'adɔyɛ edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moesha_Buduong#Moesha_n'adɔyɛ_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moesha_Buduong#NhwɛdoWikipedia: Mohammed Erzuah Siamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Erzuah_SiamMohammed Erzuah Siam yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Akwatia ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Erzuah_Siam#Abrabɔ_ahyɛaseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Erzuah_Siam#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Erzuah_Siam#AmanyɛsɛmWikipedia: Mohammed Jagrihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_JagriMohammed Jagri yɛ Ghana amanyɛnyi na hwɛdofo. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Zabzugu-Tatale abatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Jagri#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Jagri#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Jagri#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Jagri#MboaedzeWikipedia: Mohammed Seidu Abahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Seidu_AbahMohammed Seidu Abah yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Chereponi mpasuar wɔ Etsifi mantɔwmu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa na kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Seidu_Abah#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Seidu_Abah#NhwɛdoWikipedia: Monica Amekoafiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Monica_AmekoafiaMonica Amekoafia (Afe 1934, Obiradzi 30 – Afe 1990 Obiradzi 24) nna ɔyɛ Ghananyi na odzii konyim wɔ Miss Ghana akansi a odzi kan no wɔ afe 1957 mu wɔ ber a ogyinaa mu maa Trans-Volta Togoland. Nna ɔyɛ akansinyi a ɔtɔ do akorɔn.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Monica_Amekoafia#NhwɛdoWikipedia: Moses Asagahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_AsagaMoses Aduku Asaga yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nabdam wɔ Upper East Region of Ghana fir afe 1997 kɔsi afe 2013.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Asaga#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Asaga#EdwumaAmanyɛsɛm Dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Asaga#Amanyɛsɛm_Dwumadzi_AhorowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Asaga#N'abrabɔWikipedia: Moses Dani Baahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Dani_BaahMoses Dani Baah yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sissala Epuei mansin a ɔwɔ Upper West Region wɔ Ghana. Ná ɔyɛ Nyimpa Ɔman Nhyiam (People's National Convention) no munyi.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Dani_Baah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Dani_Baah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Dani_Baah#AmanyɛsɛmAfe 2000 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Dani_Baah#Afe_2000_AmbatowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Dani_Baah#NhwɛdoWikipedia: Moses Mabengba Bukarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Mabengba_BukarWɔwoo Moses Mabengba Bukari wɔ Ebɔw bosoom da ɔtɔ do du biako wɔ mfe apem ahankron eduonum esia. Ɔyɛ Ghana amanyɛnyi.MOSES AHYƐSE BRA NA NWOMASUA:https://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Mabengba_Bukar#MOSES_AHYƐSE_BRA_NA_NWOMASUA:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Mabengba_Bukar#AMANYƐSƐM:MOSES EDWUMA MU NSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Mabengba_Bukar#MOSES_EDWUMA_MU_NSƐM:MOSES GYEDZI:https://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Mabengba_Bukar#MOSES_GYEDZI:Wikipedia: Moses Mabengba Bukarihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Moses_Mabengba_BukariMoses Mabengba Bukari (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum esia ne bosoom Ebɔw ne da a ɔtɔdo du-biako) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ogyinaa maa Saboba mpasuardo dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na dza otsia ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mount Mary Akyerɛkyerɛfo ntsetsee beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mount_Mary_Akyer%C9%9Bkyer%C9%9Bfo_ntsetsee_beaMount Mary akyerɛkyerɛfo ntsetsee bea yɛ skuul a esuafo kɔ hɔ kɛgye ntsetsee dɛ akyerɛkyerɛfo. Ibohu skuul yi wɔ Somanya a ɔwɔ Odumase Krobo wɔ Epuei Mantɔw mu.Wikipedia: Mperwa Nyinsenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mperwa_NyinsenMperwa nyinsen nye dɛ basia a onndu ne mpanyin mfe do nye banyin ekedzi ehyia ma nyinsen aba. Tsetse no nna basia a wɔnngor no bra ma banyin mbɔwar no na ɔfa efur a wɔse wɔaper no ho akɛfa nyinsen.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mubarak Mohammed Muntakahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mubarak_Mohammed_MuntakaAlhaji Mohammed Mubarak Muntaka yɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Asawase wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4), enum (5), esia (6), esuon (7) ne awɔtwe (8) a ɔwɔ Ghana Amansin. Mprɛmprɛn, ɔyɛ Minority Chief Whip wɔ Ghana Mbrahyɛbagua no mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mubarak_Mohammed_Muntaka#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaWikipedia: Muhammad Mumunihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Muhammad_MumuniMuhammad Mumuni (wɔwoo no 28 Ayɛwoho 1949) yɛ Ghana mmaranyimfo na amammuifo. Wɔsan paw no maa Ghana Mmarahyɛ Bagua no wɔ 7 Mumu 2012 Amansan Abatoɔ no mu, ber a ɔdzii nkonyim wɔ Kumbungu Akongua no mu.Mfiase Asetra na Nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Muhammad_Mumuni#Mfiase_Asetra_na_NhomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Muhammad_Mumuni#EdwumaAmanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Muhammad_Mumuni#Amanyɔsɛm2000 Abatoɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Muhammad_Mumuni#2000_AbatoɔAnkorankor Asetrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Muhammad_Mumuni#Ankorankor_AsetraWikipedia: Mumuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/MumuMumu yɛ bosoom a ɔtɔ do duebien ɔwɔ afe mu.Wikipedia: Mumuni Abudu Seiduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mumuni_Abudu_SeiduAlhaji Mumuni Abudu Seidu yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan Aban ananmusinyi ma Ɔman no a krataa biara nnda ho. Fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebiasa ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esuon kesi afe apem ahaebien na enum ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esia mu no, Seidu somee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Wa mFinimfin afamu wɔ Etsifi-Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mustapha Ahmedhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_AhmedMustapha Ahmed (wɔwoo no 8 Obiradzi 1960 - 7 Kwakwar 2024)http://staging.odekro.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ahmed#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ahmed#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ahmed#Amanyɛsɛm2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ahmed#2004_Ambatow2008 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ahmed#2008_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ahmed#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ahmed#NhwɛdoWikipedia: Mustapha Ali Iddrishttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ali_IddrisMustapha Ali Iddris (wɔwoo no 28 Ebɔbira 1955 – 2 Obiradzi 2013) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomm dɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebasa a ɔwɔ Ɔman a ɔtɔ do anan no munyi, a ɔgyinaa Gukpegu-Sagongida mansin a ɔwɔ Ghana Atsifi Mantɔw mu no ananmu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ali_Iddris#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ali_Iddris#AmanyɛsɛmDwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ali_Iddris#Dwumadzi_AhorowOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ali_Iddris#OwuoN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mustapha_Ali_Iddris#N'abrabɔWikipedia: MzVeehttps://fat.wikipedia.org/wiki/MzVeeVera Hamenoo-Kpeda (nawoda nye 23 obiradzi 1992), edzin a dodow dze frɛ no nye MzVee,ɔyɛ ghana dwomtonyi a wagye dzin ara yie . ɛdwom bi tse dɛ "Bɔrkɔɔ Bɔrkɔɔ","Natural girl", Dancehall Queen" na dza ɔkeka ho nyinaara ɔno na ɔtow.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mzbelhttps://fat.wikipedia.org/wiki/MzbelBelinda Nana Ekua Amoah(wɔwoo no mu 26,1979), a dodow n'ara frɛ no Mzbel, ɔyɛ Ghana dwomtownyi .Ɔyɛ payin wɔ "Mzbel"dwom mu, "bel" kuo nye dza ɔkeka ho.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Mɔmɔɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/M%C9%94m%C9%94%C9%9BMɔmɔɛ ka nam ahorow a wɔdze yɛ edziban wɔ Akanman mu no ho.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/M%C9%94m%C9%94%C9%9B#AbakɔsɛmAhorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/M%C9%94m%C9%94%C9%9B#AhorowWikipedia: Naa Ashorkorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_AshorkorNaa Ashorkor (wɔwoo no 24 November 1988)[1][2] a wɔsan frɛ no Nisirine Naa Ashorkor Mensah-Doku, yɛ Ghanayi a ɔyɛ sini edwuma na nsɛm ho dawurbɔfo a dɛm aber yi ɔyɛ edwuma wɔ Asaase Radio a ɔyɛ radio edwumayɛbea bi a ɔwɔ Accra.[3][4] Wonyim no dɛ ɔyɛɛ ɔyɛkyerɛ wɔ "The Perfect Picture" (2009), a Shirley Frimpong-Manso yɛ na Iroko TV ne Poisoned Bait - sini a Leila Djansi na ɔyɛ ho kwankyerɛfo .Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_Ashorkor#EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_Ashorkor#AbrabɔSini ho edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_Ashorkor#Sini_ho_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_Ashorkor#NhwɛdoWikipedia: Naa Gbewaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_GbewaaNaa Gbewa (a ɔsan so agye dzin dɛ Nedega anaa Kulu Gbagha) wɔ amambra mu no, ɔno na ɔyɛ panyin a ɔda Kingdom of Dagbon ano, wɔ ma wɔfrɛ no northern Ghana dɛm aber yi. Ne mba mbanyinfo na mbasiafo no w'agye hɔn ato mu dɛ w'atsiw States ahorow ano.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_Gbewaa#NhwɛdoAkenkan a odzi dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naa_Gbewaa#Akenkan_a_odzi_doWikipedia: Nadia Ekehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nadia_EkeNadia Eke (wɔwoo no afe 1993 Sanda 11) mu yɛ Ghana triple jumper.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nadia_Eke#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nadia_Eke#EdwumaNoara ne mbɔdzembɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nadia_Eke#Noara_ne_mbɔdzembɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nadia_Eke#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nadia_Eke#External_linksWikipedia: Nan Madolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_MadolNan Madol yɛ bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba a ɔbɛn Pohnpei supɔw no epuei fam mpoano, a mprempren ɔyɛ Madolenihmw mantsam a ɔwɔ Pohnpei mantsam mu wɔ Micronesia Aman Nkabom no mu wɔ Pacific Po no atɔe fam no fã. Nan Madol yɛ Saudeleur ahemman no ahenkurow kosii bɛyɛ afe 1628.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#AbakɔsɛmBotae Na Ndzɛmba a Ɔwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#Botae_Na_Ndzɛmba_a_ƆwomNyimpa Abakɔsɛm Na Abakɔsɛm a Edzi Kan Ho Adesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#Nyimpa_Abakɔsɛm_Na_Abakɔsɛm_a_Edzi_Kan_Ho_AdesuaAsaase tɔw Do Nsusuwii Ahorow a Ayewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#Asaase_tɔw_Do_Nsusuwii_Ahorow_a_AyewAmandze a Agye Dzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#Amandze_a_Agye_DzinTɛlɛbihyɛnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#TɛlɛbihyɛnNwoma Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#Nwoma_AhorowNdwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#NdwomAgodzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#Agodzi_AhorowHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nan_Madol#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Nana Aba Anamoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_AnamoahNana Aba Anamoah yɛ Ghananyi nsɛnkyerɛwnyi. Ansaana obegyaa n'edwumayɛ wɔ TV3 no, nna ɔyɛ dawurbɔnyi na afei so, odzii dwuma tsitsir a bi nye Divas Show.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nana Aba Appiah Amfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_Appiah_AmfoNana Aba Appiah Amfo (wɔwoo no Fankwa 30 1971) yɛ Ghana linguist, Suapɔn mu panyin na seseiara Vice-chancellor dze ma Ghana Suapɔn.Ansaana ɔbɛyɛ Pro-Vice-ChancellorProfile of soon-to-be Vice-Chancellor of UG, Prof.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_Appiah_Amfo#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_Appiah_Amfo#EdwumaKuw ahorow a na odzi akotsen wɔ mu.https://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_Appiah_Amfo#Kuw_ahorow_a_na_odzi_akotsen_wɔ_mu.Nhwehwɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_Appiah_Amfo#NhwehwɛmuN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_Appiah_Amfo#N'abrabɔMboadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Aba_Appiah_Amfo#MboadzeWikipedia: Nana Abu Bonsrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Abu_BonsraNana Abu Bonsra (wɔwoo no Ebɔw 17, 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Fomena ambatow mpasua.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Abu_Bonsra#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Abu_Bonsra#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Abu_Bonsra#AmanyɛAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Abu_Bonsra#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Nana Afia Kobi Serwaa Ampem IIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Afia_Kobi_Serwaa_Ampem_II**Ne nsieihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Afia_Kobi_Serwaa_Ampem_II#Ne_nsieiNkaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Afia_Kobi_Serwaa_Ampem_II#NkaeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Afia_Kobi_Serwaa_Ampem_II#NhwɛdoWikipedia: Nana Akomeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_AkomeaNana Akomea (wɔwoo no wɔ afe 1961 mu ne bosoom a ɔtɔdo awɔtwe ne da a ɔtɔdo enum mu) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsom dɛ kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie ma Anaafo Okaikwei fitsi afe 1997 kesi afe 2009, a ogyinaa wɔNew Patriotic Party dzin mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nana Akosua Konaduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akosua_KonaduEunice Nana Akosua Konadu, a wɔsan nyim no dɛ Nana Akosua Konadu, yɛ Ghana Dawurbɔnyi, Panyin(CEO) na Enak Consult fabafo. Ɔno na odzi Hard Truth dwumadzi no ho kyeame wɔ Joy News channel no wɔ Multi TV do.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akosua_Konadu#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akosua_Konadu#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akosua_Konadu#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akosua_Konadu#NhwɛdoWikipedia: Nana Akua Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_AddoNana Akua Addo yɛ Ghana model, senetwanyi na seneyɛfo a wɔwoo no wɔ German. Afe 2003 mu no, ɔno na ɔtɔɔ do ebien wɔ Miss Malaika akansi no mu na na ɔfaa kuruwa no wɔ afe 2005 Miss Ghana-Germany akansi no mu.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_Addo#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_Addo#EdwumaAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_Addo#AbawdobɔdzeN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_Addo#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_Addo#NhwɛdoWikipedia: Nana Akua Oppong Birmehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_Oppong_BirmehNana Akua Oppong BirmehNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akua_Oppong_Birmeh#NhwɛdoWikipedia: Nana Akufo-Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akufo-AddoNana Addo Dankwa Akufo-Addo (/æˈkʊfoʊ ɑːˈdoʊ/ wɔwoo no wɔ Ebɔw 29, 1944)https://web.archive.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akufo-Addo#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Akufo-Addo#MboaedzeWikipedia: Nana Ama Agyemang Asante Asantehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Ama_Agyemang_Asante_AsanteNana Ama Agyemang Asante yɛ nsɛmkyerɛwnyi, nsɛmsiesienyi na obi a ɔpɛ akyerɛ wɔ ghana.Nana Ama yɛ obi a w'ayɛ edwuma afa nhomado nsɛmsiesie wɔ "citi fm" hɔn nhoma do.Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanaGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nana Amoakoh Gyampahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Amoakoh_GyampaNana Amoakoh Gyampa[1] (wɔwoo no Ebɔw 15, 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi na aduruyɛ ho oduruyɛfo (medical doctor).[2] Ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) wɔ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) no munyi a ɔgyina Upper Denkyira East Ambatow mpasua ananmu wɔ Finimfin (Central) Mantɔw wɔNew Patriotic Party no tekiti do.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nana Anima Wiafe-Akentenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Anima_Wiafe-AkentenNana Anima Wiafe-Akenten yɛ Ghananyi 'media practitioner' na Akan-Nzema Department a ɔwɔ College of Languages Education, Ajumako Campus no tsir. Ɔno nye nyimpa a odzii kan bɔɔ ne doctorate degree wɔ Twi kasa no mu, Akanfo kasahorow no mu kor Nana Anima Wiafe-Akenten - First PhD holder in Twi - Graphic OnlineNana Anima Wiafe-Akenten becomes first PhD holder in Twi | Pulse Ghana.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Anima_Wiafe-Akenten#N'abrabɔNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Anima_Wiafe-Akenten#NwomasuaMedia edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Anima_Wiafe-Akenten#Media_edwumaMboae ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Anima_Wiafe-Akenten#Mboae_ndwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Anima_Wiafe-Akenten#NhwɛdoWikipedia: Nana Asante-Frimponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Asante-FrimpongNana Asante Frimpong yɛ Ghana amanyɛnyi a mpɛn kor pɛr fitsi 2001 dze kodu 2007. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwabre East ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.ABƆSE:https://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Asante-Frimpong#ABƆSE:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Asante-Frimpong#AMANYƐSƐM:MBƆDZENBƆ:https://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Asante-Frimpong#MBƆDZENBƆ:Wikipedia: Nana Darkoa Sekyiamahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Darkoa_SekyiamahNana Darkoa Sekyiamah yɛ Ghananyi a ɔko ma mbasiafo hɔn nsɛm ho wɔ n'akyerɛw mu na otwa mfonyin ahorow wɔ nsɛm a ɔkɔdo wɔ n'abrabɔ mu. Onye obi da dwumadzi a wɔ gye Abasobɔdze ahorow a ɔyɛ Adventures from the Bedrooms of African Women na w'akyerɛw ama The Guardian na Open Democracy.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Darkoa_Sekyiamah#NhwɛdoWikipedia: Nana Kofi Abuna Vhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Kofi_Abuna_VNana Kofi Abuna V yɛ Ɔmanhen wɔ Essipun wɔ Atɔe/Anee Mantɔw mu wɔ Ghanahttps://www.graphic.Ɔbra Ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Kofi_Abuna_V#Ɔbra_Ahyɛse_na_NwomasuaAhendzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Kofi_Abuna_V#AhendziMpontu Ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Kofi_Abuna_V#Mpontu_NdwumaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Kofi_Abuna_V#MboaedzeWikipedia: Nana Yaw Edward Ofori-Kuraguhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-KuraguNana Yaw Edward Ofori-Kaguru ( wɔwoo no wɔ Mumu 19,1963) ɔyɛ "hotelier" na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Besome- Freho abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan na enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.Ahyɛse bra na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu#Ahyɛse_bra_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu#Amanyɛsɛm_edwumaAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu#N'abrabɔHwɛ ha sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu#Hwɛ_ha_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu#MboaedzeWikipedia: Nana Yaw Ottohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nana_Yaw_OttoNana Yaw Otto yɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ Ghana mansin a ɔto do aanan no mmarahyɛ bagua a ɔto do ebien no muni a ogyina Sene Mantam no ananmu. Ɔyɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua no muni.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nathaniel Kwadzohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nathaniel_KwadzoNathaniel Kwadzo Aduadjoe yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe Etsifi abatow mpasuardo wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana.EDWUMA:https://fat.wikipedia.org/wiki/Nathaniel_Kwadzo#EDWUMA:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Nathaniel_Kwadzo#AMANYƐSƐM:Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nathaniel_Kwadzo#MboaedzeWikipedia: Nathaniel Kwadzo Aduadjoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nathaniel_Kwadzo_AduadjoeNathaniel Kwadzo Aduadjoe yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe North ambatow mpasua wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu.EDWUMASƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Nathaniel_Kwadzo_Aduadjoe#EDWUMASƐM:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Nathaniel_Kwadzo_Aduadjoe#AMANYƐSƐM:Wikipedia: National Democratic Congresshttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_CongressNational Democratic CongressNational Democratic Congress (NDC) (ndcgh.org)Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress#MboaedzeWikipedia: Nayaahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/NayaahNana Yaa, a dodowara nyim no dɛ Nayaah, yɛ Ghana Nyame dwontonyi na ndwom kyerɛwfo a ɔwɔ Luton, United Kingdom.Ɔbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nayaah#Ɔbra_ahyɛseEnyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nayaah#EnyimnyamhyɛDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nayaah#DiscographyAlbumshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nayaah#AlbumsSingleshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nayaah#SinglesNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nayaah#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nayaah#External_linksWikipedia: Nda ahorow a ɔwɔ ndawɔtwe mu.https://fat.wikipedia.org/wiki/Nda_ahorow_a_%C9%94w%C9%94_ndaw%C9%94twe_mu.DapɛndaWikipedia: Ndze/Bawol Ngyegyeehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ndze/Bawol_NgyegyeeNdze/Bawor ngyegyee yɛ ngyegyee a sɛ yɛreyɛ anaa yɛreka a, mframa a ofi hɛn horɔhorɔ mu reba no, kasa mfafakuwa biara nnsiw no kwan, ne dɛm ntsi hɛn menba mu kwan no bue kɛsenara ma mframa no nya kwan pue yie anaa ba waa.Wikipedia: Ngohttps://fat.wikipedia.org/wiki/NgoNgo yɛ adze a wɔ nya fir abɛ mu a wɔdze yɛ edziban, semina na nku. Ngo yɛ adze kor no hia papaapa wɔ hɛn daada abrabɔ mu.Wikipedia: Nicholas Appiah-Kubihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nicholas_Appiah-KubiNicholas Appiah-Kubi yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Jaman ambatow mpasua wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa ambatow mpasua no mfe anan pɛr.Abrabɔ ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nicholas_Appiah-Kubi#Abrabɔ_ahyɛaseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nicholas_Appiah-Kubi#AmanyɛsɛmWikipedia: Nicholas K. Adjei-Kyeremehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nicholas_K._Adjei-KyeremehNicholas K. Adjei-Kyeremeh yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa East ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nicole Amarteifiohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nicole_AmarteifioNicole Amarteifio yɛ Ghananyi a ɔyɛ sini kwankyerɛfo,obi a ɔtwa sini na ɔsan kyerɛw sini anyim.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nii Adjei-Boye Sekanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Adjei-Boye_SekanNii Adjei - Boye Sekan yɛ nkan Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghanaman mu. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ledzokuku ambatow mpasuado wɔ NDC amanyɛkuw no ne dzin mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nii Adu Daku Manteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Adu_Daku_ManteyNii Adu Daku Mantey yɛ Ghana amanyɛnyi na mbranyimnyi.Ghana Parliamentary Register, 2004-2008.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Adu_Daku_Mantey#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Adu_Daku_Mantey#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Adu_Daku_Mantey#AmbatowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Adu_Daku_Mantey#NhwɛdoWikipedia: Nii Amasah Namoalehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Amasah_NamoaleNii Amasah Namoale (wɔwoo no Ayɛwoho 14, 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Dadekotopon Ambatow mpasua a ɔwɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ Ghana fir 7 Sanda 2009 kɔsi 7 Sanda 2017.https://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Amasah_Namoale#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Amasah_Namoale#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Amasah_Namoale#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Amasah_Namoale#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Amasah_Namoale#NhwɛdoWikipedia: Nii Armah Ashiteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Armah_AshiteyNii Armah Ashitey yɛ mbrayimfo na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Korley Klottey na nkan no ɔsoafo a ɔhwɛ ndwuma na ndwuma ho nkitahodzi wɔ Ghana aban mu.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Armah_Ashitey#EdwumaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Armah_Ashitey#AmanyɛWikipedia: Nii Nortey Duahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Nortey_DuahNii Nortey Duah (1 Ayɛwoho 1953 - 21 Mumu 2017) yɛ nsɛmtwerɛnyi (journalist), dawurubɔnyi (advertiser) na nkitsahodzi ho ɔbenfo (communication expert). Na ɔsan yɛ amanyɛnyi na kan mbrahyɛbaguanyi ma Ledzokuku Ambatow mpasua a ɔwɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛase na Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Nortey_Duah#Ɔbra_Ahyɛase_na_EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Nortey_Duah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Nortey_Duah#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Nortey_Duah#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Nortey_Duah#NhwɛdoWikipedia: Nii Oakley Quaye-Kumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Oakley_Quaye-KumahNii Oakley Quaye-Kumah yɛ Ghana amanyɛnyi na Mmoa Ho Oprehyɛn. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Krowor Mansin no fir 7 Sanda 2009 kɔsi 6 Sanda 2017.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Oakley_Quaye-Kumah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Oakley_Quaye-Kumah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Oakley_Quaye-Kumah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Oakley_Quaye-Kumah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Oakley_Quaye-Kumah#NhwɛdoWikipedia: Nii Okaidja Adamafiohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Okaidja_AdamafioNii Okaidja Adamafio yɛ Ghananyi amanyɛnyi. Ɔno na nna ɔyɛ ɔsoafo a ɔhwɛ ɔman no ne bambɔ nsɛm do wɔ ɔmanpanyin Rawlings n'amanbu mu wɔ afe ɔhaakron eduokron esoun mu dze kosii afe mpem ebien na kor mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Nii Okwei Kinka Dowuona VIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Okwei_Kinka_Dowuona_VINii Okwei Kinka Dowuona VI ( wɔwoo Michael Nii Okwei Dowuona-Owoo wɔ, Ɔberɛfɛw bosoom da ɔtɔ do esuon wɔ afe 1963-Kwakwar 7,2021), nna ɔyɛ Osu Mantsɛ anaa ɔhen dze ma Ga fo a wɔwɔ Osu wɔ Nkran kurowpɔn Mantɔw mu Ghana, Ebibirim Anee. Ɔbɛyɛɛ Ɔmanhen wɔ Osu no, nna ɔyɛ Panyin pa ɔda Osu Traditional Council ano.Ahyɛse Bra Na Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nii_Okwei_Kinka_Dowuona_VI#Ahyɛse_Bra_Na_EdwumaWikipedia: Niokolo-Koba Ɔman Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Niokolo-Koba_%C6%86man_PramaNiokolo -Koba yɛ bea a agye dzin papaapa wɔ wiadze afaana nyinara. Ɔyɛ bea a ɔkora wiadze abakɔsɛm na afei so ɔbɔ Ɔbɔadze abɔdze ho ban wɔ ebibirim mekyerɛ South Eastern Senegal a ɔben Guinea Bissau hɔn hye no do.Ɔman Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Niokolo-Koba_%C6%86man_Prama#Ɔman_PramaAsase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Niokolo-Koba_%C6%86man_Prama#Asase_Ho_NsɛmNhwirenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Niokolo-Koba_%C6%86man_Prama#NhwirenMmoa a Wɔwɔ Hɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Niokolo-Koba_%C6%86man_Prama#Mmoa_a_Wɔwɔ_HɔHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Niokolo-Koba_%C6%86man_Prama#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Nkrabeah Effah Darteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkrabeah_Effah_DarteyNkrabeah Effah Dartey yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Berekum mansin wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) na anan (4) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkrabeah_Effah_Dartey#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaWikipedia: Nkyiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/NkyiaMe ma akyeWikipedia: Nkyia - ngyedohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyia_-_ngyedoNkyia-Ngyedo no wɔ mu ahorow bɛyɛ anan. Dza odzi kan nye dɛ sɛ ikyia obi a nyia ɔbɛgye wo do no hwɛ w'egya fie gyinabew.Wikipedia: Nkyia na ne ngyedohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyia_na_ne_ngyedoEkyir ɛ? - Berɛww/BɔkɔɔWikipedia: Norbert Garko Awulleyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Norbert_Garko_AwulleyWɔwoo Norbert Garko Awulley wɔ Obiradzi 22,1954. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Builsa South ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan, dza ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Norbert_Garko_Awulley#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Norbert_Garko_Awulley#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Norbert_Garko_Awulley#EdwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Norbert_Garko_Awulley#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Nsesahttps://fat.wikipedia.org/wiki/NsesaEbenadze nye Nsesa?Wikipedia: Nsuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/NsuNsu yɛ Nyame n'abɔdze a ne nsɛnkyerɛndze nye H2O. Ɔyɛ adze a no mu da hɔ, onnyi dɛw, onnyi nka na onyi.Wikipedia: Nsuutaae Turkana Ɔman Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nsuutaae_Turkana_%C6%86man_PramaNsuutaae Turkana Ɔman Prama yɛ ɔman mbɔntsen do atrae ebaasa kuw bi a ɔwɔ Nsuutaae Turkana ho wɔ Kenya. Wɔkyerɛw too hɔ dɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe 1997 mu na wɔtrɛw mu wɔ afe 2001.Nfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nsuutaae_Turkana_%C6%86man_Prama#Nfonyinsie_BeaWikipedia: Nuong Faalonghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nuong_FaalongEdith Nuong Faalong yɛ Ghananyi a ɔyɛ amandzebɔ edwuma , ɔkyerɛwfo,na ɔko ma mbanyinfo na mbasiafo nya hɔn tumi na ɔyɛ Sini edwuma nso. Dɛm aber yi ɔyɛ edwuma wɔ TV no ma Spotlight, Mx24GH a ɔyɛ dawurbɔ na TV edwumakuw a ɔbɔ nsɛm a ɔroko do ho dawur ne television bea na odze ne dwuma wɔ Ghana.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nuong_Faalong#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nuong_Faalong#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nuong_Faalong#NhwɛdoWikipedia: Nuotama Bodomohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nuotama_BodomoNuotama Frances Bodomo (Wɔwoo no afe 1988) yɛ Ghana senetwanyi, senekyerɛwfo na kwankyerɛfo.N'abakɔsɛm na edwuma[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Nuotama_Bodomo#N'abakɔsɛm_na_edwuma[Edit]Senetwa[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Nuotama_Bodomo#Senetwa[Edit]Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nuotama_Bodomo#NhwɛdoWikipedia: Nyakrom Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nyakrom_Senior_High_SchoolNyakrom ntoado skuul yɛ skuul a ɔwɔ Agona Nyakrom wɔ finimfin mantɔw mu.Wikipedia: Nyinsenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/NyinsenNyinsen yɛ ber a abɔdoma anaa mbɔdomaba nyin wɔ basia n'awodze mu. Otum bor kor (ebien na no mboree).Wikipedia: Nyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ny%C9%9BeƆyɛ nkasafua yɛdze kyerɛ dwumadzi a obi ridzi anaa adze bi a obi reyɛ.Wikipedia: Obaapa Christy Ndwomtownyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Obaapa_Christy_NdwomtownyiObaapa Christy a yɛsan so frɛ no Christiana Love yɛ Ghana Nyame ndwom ɔdwontownyi.Wikipedia: Obiradzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/ObiradziObiradzi yɛ bosoom a ɔtɔ do esia wɔ afe mu. Sɛ odu dɛm bosoom yi mu a, nsu tɔ kyɛn bosoom biara, ntsi nkorɔfo taa hyehyɛ hɔn adan mu a wɔnnyɛ edwuma a ɔkɔm wɔ mu ara yie, na mbom, nsu no a ɔhyɛɛ ase tɔr wɔ Esusow Aketseaba no mu no ama hɔn a woduaduaa nduadzewa no hn edziban no ahyɛ ase reyɛ yie ma wodzi bi a, ɔyɛ yie.Wikipedia: Oburumankomahttps://fat.wikipedia.org/wiki/OburumankomaƆka mpanyimfo esunsum baasa a wodzii Mfantsefo enyim ma wobodur ndɛ Mankɛsemu. Ɔno nye nsu mu abowa kɛse papaapa wɔ wiase.Wikipedia: Ofosu Akwamoa Boatenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_Akwamoa_BoatengNna Akuamoa Ofosu-Boateng (wɔwoo no afe 1954 ne bosoom Fankwa ne da a odzi kan) yɛ Ghana amanyɛnyi na aban a odzi kan na dza otsia ebien no mbrahyɛbaguanyi wɔ 4th Republic no mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguafie kuwba ma Akim Anaafo-atɔe mpasuardo wɔ Atɔe mantɔw mu na mbrahyɛbaguafie kuwba wɔ National Democratic Congress kuw no mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Ofosu Asamoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_AsamoahOfosu Asamoah (wɔwoo no 25 Ɔberɛfɛw 1969) yɛ mbranyimfo na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina Kade mansin ananmu wɔ Ghana Epuee mantɔw mu.http://www.Ɔbra Ahyease na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_Asamoah#Ɔbra_Ahyease_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_Asamoah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_Asamoah#AmbatowEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_Asamoah#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_Asamoah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ofosu_Asamoah#NhwɛdoWikipedia: Ogyeahohoo Yaw Gyebi IIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ogyeahohoo_Yaw_Gyebi_IIOgyeahohoo Yaw Gyebi yɛ Ghana atsetsesɛm panyin na Ɔmanhen wɔ Sefwi Anhwiaso apaa mu hɔ. Seseiara ɔyɛ panyin a ɔda Anee Mantɔw mu Ahemfo no ano.Ahyɛse Bra Na Edwuma Mu Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ogyeahohoo_Yaw_Gyebi_II#Ahyɛse_Bra_Na_Edwuma_Mu_BraƆmanhenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ogyeahohoo_Yaw_Gyebi_II#ƆmanhenAhemfo Hɔn Banodzinyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ogyeahohoo_Yaw_Gyebi_II#Ahemfo_Hɔn_BanodzinyiWikipedia: Ohemaa Mercyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ohemaa_MercyWɔwoo Mercy Amoah a nnipa pii frɛ no Ohemaa Mercy wɔ Weija, Accra maa Fantis awofo, Owura na Awuraa Amoah, a wofi Abakrapa na Elmina. Ɔdze na mmeranteber asetra fã kɛse no ara traa Koforidua.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Okapi Hambowa Korabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Okapi_Hambowa_KorabeaOkapi Hambowa Korabea yɛ hambowa korabea a ɔwɔ Ituri kwae wɔ etsifi-epuei afa mu wɔ Democratic Republic of the Congo a ɔbɛn South Sudan na Uganda hɔn hye do.Ndzɛmba a Etwa Hɛn Ho Ehyia Ho Adesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Okapi_Hambowa_Korabea#Ndzɛmba_a_Etwa_Hɛn_Ho_Ehyia_Ho_AdesuaAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Okapi_Hambowa_Korabea#AbakɔsɛmAdeyɛ a Ɔnye dɛ Wɔbɛkora do, Wɔbɛwɛn anaa wɔbɛbɔ Ho Ban; A de bi a Wodze Besie Tsebea a Ahotɔ Wom anaa nye Nyinara Mu; Ndzɛmba a Wɔkora do.https://fat.wikipedia.org/wiki/Okapi_Hambowa_Korabea#Adeyɛ_a_Ɔnye_dɛ_Wɔbɛkora_do,_Wɔbɛwɛn_anaa_wɔbɛbɔ_Ho_Ban;_A_de_bi_a_Wodze_Besie_Tsebea_a_Ahotɔ_Wom_anaa_nye_Nyinara_Mu;_Ndzɛmba_a_Wɔkora_do.Atuatewfo Tow Hyɛ Hɔn Dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Okapi_Hambowa_Korabea#Atuatewfo_Tow_Hyɛ_Hɔn_DoHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Okapi_Hambowa_Korabea#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Okunafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/OkunafoOkunafo yɛ basia no kun ewu agya no hɔ.Wikipedia: Okunyin Charles Owu-Ewiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Okunyin_Charles_Owu-EwieOkunyin Charles Owu-Ewie yɛ Okunyin a ɔda suapɔn University of Education,Winneba-Ejumako Campus ano. Ɔakyerɛw mbuukuu ahorow bebiree nso.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Olivia Rouambahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Olivia_RouambaOlivia Ragnaghnewendé Rouamba ɔyɛ Burkina Faso amanyɛnyi a w'ayɛ ɔman ne soafo a ɔhwɛ amanaman na nkitahodzi fitsi Ebɔw 2022.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Olivia_Rouamba#NwomasuaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Olivia_Rouamba#NhwɛdoAbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Olivia_Rouamba#Abɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Ophelia Crosslandhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ophelia_CrosslandOphelia Akweley Okyere-Darko (wɔwoo no March 16, 1983) (née Crossland) ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ adzepam edwuma [2] na kwankyerɛfo panyin a ɔhyehyɛɛ ndwuma wɔ Ophelia Crossland Designs Ltd na Ohemaa Kids.[3] Hɔn a wɔ maa dɛm edzin no daa edzi yɛ Limited a ɔbɔɔ ne dzin kaa Ghanafo 75 a wɔ hyɛɛ nkuran wɔ wiase mu the world.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ophelia_Crossland#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ophelia_Crossland#EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ophelia_Crossland#AbrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ophelia_Crossland#NhwɛdoAbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ophelia_Crossland#Abɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Oppey Abbeyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oppey_AbbeyOppey Abbey (Ɔberɛfɛw 5,1945 - Kwakwar 22, 2019) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ anan wɔ 4th Republic mu a na ogyina a mu maa Awutu-Senya abatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.https://www.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oppey_Abbey#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oppey_Abbey#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oppey_Abbey#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oppey_Abbey#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oppey_Abbey#NhwɛdoWikipedia: Osabarimba Kwesi Atta IIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osabarimba_Kwesi_Atta_IIOsabarimba Kwesi Atta II yɛ Ghana tsetsesɛm panyin na Ɔmanhen wɔ Oguaa abakɔsɛm mbea mu. Woedzi dwuma pii wɔ Ghana aban mu pii dɛ panyin pa.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Osagyefo Agyemang Badu Ihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osagyefo_Agyemang_Badu_INana Agyemang Badu I nna ɔyɛ tsetsesɛm panyin wɔ Ghana na ɔmanhen wɔ Dormaa ahenkorow wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu. N'abɔdzin ankasa yɛ Dormaahene- Dormaa hen.Mboaeyɛdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osagyefo_Agyemang_Badu_I#MboaeyɛdzeWikipedia: Osei Kyei-Mensah-Bonsuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-BonsuOsei Kyei Mensah Bonsu (kan no na wɔfrɛ no Lawrence Addae na wɔwoo no 3 Kwakwar 957) yɛ Ghana nkuropɔn ho nhyehyeɛ na amammuifo. Mprempren ɔyɛ Ghana mbrahyɛbagua no mu dodow no ara kannyifo na ɔsan nso yɛ Ɔsomfo a hɔn apaw no dɛ ɔhwɛ mbrahyɛbagua nsɛm do wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛm Dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Amanyɛsɛm_Dwumadzi_AhorowAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#AbatowAfe 1996 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Afe_1996_AbatowAfe 2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Afe_2004_AbatowAfe 2008 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Afe_2008_AbatowAfe 2012 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Afe_2012_AbatowAfe 2020 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Afe_2020_AbatowEsusudze Ahorow a Wɔdze to Dzin a Wɔahyɛ Ho Nyansahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#Esusudze_Ahorow_a_Wɔdze_to_Dzin_a_Wɔahyɛ_Ho_NyansaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Osei_Kyei-Mensah-Bonsu#N'abrabɔWikipedia: Otumfuo Nana Osei Tutu IIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Otumfuo_Nana_Osei_Tutu_IIOsei Tutu II (wɔwoo Nana Barima Kwaku Duah; Esusow Aketseaba 6 1950) ɔyɛ Esuantsehen a ɔtɔ do du-esia(16th), a wɔdze no sii adze do wɔ Ebɔbira 26,1999. Edzin Otumfuo Osei Tutu IIOtumfuo Osei Tutu II yɛ adze dzi a ofi afe ɔha a ɔtɔ do du-esuon(17th) panyin a ɔdze Esuantse Ahendzi bɔbɔɔ adze, Otumfuo OSei Tutu I.Asetsena Mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Otumfuo_Nana_Osei_Tutu_II#Asetsena_Mu_NsɛmAhyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Otumfuo_Nana_Osei_Tutu_II#Ahyɛse_BraNwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Otumfuo_Nana_Osei_Tutu_II#NwomasuaAnkorankor Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Otumfuo_Nana_Osei_Tutu_II#Ankorankor_EdwumaEsuantsehen (1999–Seseiara)https://fat.wikipedia.org/wiki/Otumfuo_Nana_Osei_Tutu_II#Esuantsehen_(1999–Seseiara)Asetsenahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Otumfuo_Nana_Osei_Tutu_II#AsetsenaWikipedia: Ouahigouyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/OuahigouyaOuahigouya yɛ kurow bi a ɔwɔ Burkina Faso etsifi afam. Ɔyɛ Yatenga Mantɔw no ahenkurow na nye nkyekyɛmu nketsewa no mu kor na Ouahigouya Dwumadzibea.Wikipedia: Owu Nkurow Akɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owu_Nkurow_Ak%C9%9BseOwu Nkurow Akɛse (Arabic: المدن الميتة) anaa Nkurow a hɔn werɛ afi (Arabic: المدن المنسية) yɛ ekuw a ɔwɔ akuraase 700 a hɔn agyaw hɔ wɔ Syria atsifi atɔeɛ wɔ Aleppo na Idlib ntam. Nkuraase bɛyɛ 40 a hɔn aboaboa ano wɔ fam tutu mmɔntsen do atrae awɔtwe a ɔwɔ Syria atsifi fam atɔe no ma yehu nkuraase asetra wɔ Tsetse mber no awiei na Byzantium ber do.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owu_Nkurow_Ak%C9%9Bse#AbakɔsɛmFam Tutu Ho Adesua Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owu_Nkurow_Ak%C9%9Bse#Fam_Tutu_Ho_Adesua_BeaMount Simeon, Mount Kurd and Mount Ḥalqahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owu_Nkurow_Ak%C9%9Bse#Mount_Simeon,_Mount_Kurd_and_Mount_ḤalqaHarim Mountains (Mount Bārīshā and Mount Aʻlā)https://fat.wikipedia.org/wiki/Owu_Nkurow_Ak%C9%9Bse#Harim_Mountains_(Mount_Bārīshā_and_Mount_Aʻlā)Mount Zāwiyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owu_Nkurow_Ak%C9%9Bse#Mount_ZāwiyaHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owu_Nkurow_Ak%C9%9Bse#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Owura Patrick Nana Wonkyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owura_Patrick_Nana_WonkyiOwura Patrick Nana Wonkyi yɛ kyerɛkyerɛnyi a ɔkyerɛ adze wɔ suapɔn university of education,Winneba-Ejumako adzesua bea.ɔyɛ fantsenyi mapa a ɔakwadar wɔ mfantse adzesua mu yie.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Owusu Achaw Duahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owusu_Achaw_DuahOwusu Achaw Duah yɛ Ghana Datser na amanyɛnyi. Ɔno nye panyin pa(CEO) na prɛsedɛnt wɔ Martin Luther King Health Training School.Nwomsuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owusu_Achaw_Duah#NwomsuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owusu_Achaw_Duah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owusu_Achaw_Duah#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owusu_Achaw_Duah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owusu_Achaw_Duah#NhwɛdoWikipedia: Owusu Afriyie Akotohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owusu_Afriyie_AkotoOwusu Afriyie Akoto (wɔwoo no 19 Ɔbɛsɛ 1949)[1] yɛ Ghana kuayɛ sikasɛm ho nyimdzefo na amanyɛnyi. Ɔyɛ New Patriotic Party no munyi na na ɔyɛ Mbrahyɛ Bagua no munyi ma Kwadaso Mansin fir afe 2009 kɔsi afe 2017.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: PM (Di Asa winner)https://fat.wikipedia.org/wiki/PM_(Di_Asa_winner)Precious Mensah a dodow n'ara nyim dɛ wɔfrɛ no"PM" yɛ Ghana adzetɔnyi a ɔdzii nkonyim wɔ Di asa akansie no mu, akansie no yɛ akansie bi a w'ahyehyɛ ama hɔn a wɔyɛ akɛse akɛse na nyimpa dwen dɛ hɔn nntum nnyɛ hwee.Na asaw akansie kɔ ma nyimpa duesia a obiara gyina mu ma nye mpasuar na ɔkɔbaa dɛ Precious na odzii nkonyim.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Paa Kwesi Nduomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paa_Kwesi_NduomPaa Kwesi Nduom anaa Papa Kwesi Nduom, (wɔwoo no Kwakwar 15, 1953) yɛ Ghana edwumayɛfo ho fotunyi, amanyɛnyi, na Ghana Progressive People's Party no mu nyi a ɔhyehyɛɛ no. Wɔpaw no mpɛn ebiasa dɛ ɔmampanyin (A three-time nominee for president), na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Komenda-Edina-Eguafo-Abirem mansin no mu na ɔsom dɛ ɔman soafo wɔ Kan Ɔmanpanyin J.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paa_Kwesi_Nduom#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paa_Kwesi_Nduom#MboaedzeWikipedia: Paanoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/PaanooPaanoo yɛ edziban a woakyɛr paa.Wikipedia: Palmyrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/PalmyraPalmyra ("Kurow dzin mfonini a wɔdze Palmyrene nkyerɛwde akyerɛw") yɛ tsetse kurow a ɔwɔ nnɛyi Homs Mantam mu, Siria. Ndzɛmba a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛma mu no fi Abo Foforo ber no mu, na nkrataa dzi kan ka kurow no ho asɛm wɔ mfirihyia apem a ɔto do ebien BC.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Papa Owusu Ankomahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Papa_Owusu_AnkomahPapa Owusu-Ankomah (wɔwoo no 27 Ayɛwohomumɔ 1958) yɛ Ghana mmaranimfo na amammuifo. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni a ɔhyehyɛɛ.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Pascale Alloteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascale_AlloteyPascale AlloteyAbrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascale_Allotey#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaNhwehwɛmu na Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascale_Allotey#Nhwehwɛmu_na_EdwumaNwoma ahorow a ɔdze ato guahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascale_Allotey#Nwoma_ahorow_a_ɔdze_ato_guaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascale_Allotey#N'abrabɔ_mu_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascale_Allotey#NhwɛdoWikipedia: Pascaline Edwardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascaline_EdwardsPascaline Edwards (wɔwoo no afe 1970) ɔyɛ Ghananyi sini edwumayɛfo, na odzii nkonyim dɛ Ghana sinifo basia a ɔbɔ no ho mbɔdzen wɔ afe 2002 mu.[1] Wobu Edwards dɛ ɔyɛ diva wɔ Ghana sini mu, na ɔwɔ sini pii a ɔbor ɔha a ɔdze kamfo no ho wɔ ne sini edwuma a ɔyɛ no mfe eduonu kakra ekyir mu.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascaline_Edwards#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascaline_Edwards#EdwumaAbrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascaline_Edwards#Abrabɔ_mu_nsɛmSini bi fa bi a w'ayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascaline_Edwards#Sini_bi_fa_bi_a_w'ayɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pascaline_Edwards#NhwɛdoWikipedia: Patience Kpobihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_KpobiPatience Kpobi yɛ Ɔman Ghana bɔɔlbɔnyi a ne dzibew yɛ midfield na defence.Ekyir nkɔree edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_Kpobi#Ekyir_nkɔree_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_Kpobi#NhwɛdoWikipedia: Patience Opokuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_OpokuaPatience Opokua (wɔwoo no afe 1969, Obiradzi 17) yɛ Ghana "table tennis" bɔnyi. Owiee wɔ mbaa ankonam dwumadzi no mu wɔ afe 1992 Summer Olympics no mu.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_Opokua#NhwɛdoWikipedia: Patience Peterson-Kundokhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_Peterson-KundokPatience Peterson-Kundok (wɔwoo no afe 2001 Fankwa 29) mu yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi, ɔbɔ dɛ midfielder ma Hakkarigücü Spor wɔ Turkish Mbasiafo Super League bɔɔlbɔ kuw no mu. Nna ɔka Ɔman Ghana U-17 na U-20 kuw no ho.Kuw edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_Peterson-Kundok#Kuw_edwumaAmanadze edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_Peterson-Kundok#Amanadze_edwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patience_Peterson-Kundok#NhwɛdoWikipedia: Patricia Mawuli Nyekodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patricia_Mawuli_NyekodziPatricia Mawuli Nyekodzi (wɔwoo no afe 1988) ɔyɛ Ghananyi basia a odzii kan nyaa tumi krataa a wɔdze ka wimu hyɛn ,wimu hyɛn mu nhwehwɛmu, ɔkyerɛkyerɛfo na ono nko ara basia a ɔfata dɛ ɔyɛ Rotax Wimhyɛn Engines.[1][2]Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patricia_Mawuli_Nyekodzi#Abrabɔ_AhyɛseNdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patricia_Mawuli_Nyekodzi#NdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patricia_Mawuli_Nyekodzi#NhwɛdoWikipedia: Paul Collins Appiah Oforihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Collins_Appiah_OforiPaul Collins Appiah Ofori yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Asikuma-Odoben-Brakwa ambatow mpasua wɔ Finimfin Mantɔw mu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Paul Evans Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_AddoPaul Evans Aidoo (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum awɔtwe ne bosoom Dzifuu ne da a otsia anan no mu) yɛ Ghana Kyerɛkyerɛnyi na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sefwi Wiawso na mbrahyɛbaguanyi dze ma Western Region a ɔwɔ Ghanaman yi mu.Ɔbra ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Addo#Ɔbra_ahyɛse_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Addo#EdwumaPoliticsEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Addo#PoliticsEditN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Addo#N'abrabɔWikipedia: Paul Evans Aidoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_AidooPaul Evans Aidoo (wɔwoo no wɔ bosom Dzifuu da a ɔtɔ do anan (4) afe 1958) ɔyɛ Ghana Kyerɛkyerɛnyi na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sefwi-Wiawso na Ɔsoafo dze ma Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛase Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Aidoo#Ɔbra_Ahyɛase_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Aidoo#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Aidoo#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Aidoo#N'abrabɔHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Aidoo#Hwɛ_Iyi_NsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Aidoo#NhwɛdoAbɔntsen do nkitahodzi na fibea ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Evans_Aidoo#Abɔntsen_do_nkitahodzi_na_fibea_ahorowWikipedia: Paul Okohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_OkohPaul Okoh yɛ Ghana diplomat na New Patriotic Party amanyɛkuw ba. Seseiara ɔyɛ Ghana "ambassador" wɔ Egypt.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#EdwumaƆnanmusifo edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#Ɔnanmusifo_edwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#Amanyɛsɛm2000 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#2000_Abatow2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#2004_Abatow2008 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#2008_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#MboaedzeWikipedia: Paulina Patience Abagayehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paulina_Patience_AbagayePaulina Patience Tangoba[4] Abagaye yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu nsɛm na ɔka amanyɔkuw New Patriotic Party wɔ Ghana ho. Wɔ aber bi no, na ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Italy.Ananmusifo Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paulina_Patience_Abagaye#Ananmusifo_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Paulina_Patience_Abagaye#NhwɛdoWikipedia: Peace Ayisi Otcherehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Ayisi_Otchere== Peace Ayisi Otchere ==Peace Ayisi Otcherehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Ayisi_Otchere#Peace_Ayisi_OtchereStatementshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Ayisi_Otchere#StatementsWikipedia: Peace Hydehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_HydePeace Hyde yɛ British-Ghananyi TV do ɔyɛkyerɛfo, TV do edwumayɛfo, adzeyɛfo, nsɛm ho dawurbɔfo na ɔkɔ dɛ dodow hɔn nwomasua bɛkɔ enyim .[2] Ɔyɛ ɔkyerwfo na siniyɛfo panyin ma Netflix ne Afrika TV do dwumadzi a odzi kan a ɔyɛ Young, Famous & African , na abɛɛfo ndwuma mu nsɛm ho amandzɛbɔ ne kum nkabɔmu do panyin na West Africa ananmu gyinafo wɔ Forbes Africa.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Hyde#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Hyde#EdwumaNwomasua ho dwumadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Hyde#Nwomasua_ho_dwumadziDawurbɔ ho edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Hyde#Dawurbɔ_ho_edwumaBagua mu kasahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Hyde#Bagua_mu_kasaAbasobɔdze na enyimunyamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Hyde#Abasobɔdze_na_enyimunyamNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peace_Hyde#NhwɛdoWikipedia: Pearl Amoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pearl_AmoahOsofo Pearl Amoah yɛ Ghananyi a ɔyɛ anamusinye wɔ wiadze afanan . Dɛ mbrɛ nedzin tse no,w'ahyɛ ɔsoafo.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Peter Boakye-Ansahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Boakye-AnsahPeter Boakye-Ansah (29 July 1949 – 19 July 2018). Nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na dza ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Boakye-Ansah#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaEdwuma na amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Boakye-Ansah#Edwuma_na_amanyɛsɛmN'abrabɔ mu nsɛm na owuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Boakye-Ansah#N'abrabɔ_mu_nsɛm_na_owuWikipedia: Peter Kwawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_KwawPeter Kwaw yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana a ogyina mu ma Lower West Akim abatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Kwaw#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Kwaw#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Kwaw#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Kwaw#NhwɛdoWikipedia: Peter Sarkodiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_SarkodiePeter Abum Sarkodie yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ kwasaman Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mampong ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Sarkodie#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Sarkodie#EdwumaAmanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Sarkodie#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Sarkodie#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Sarkodie#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Peter Wiafe Peperahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Wiafe_PeperaPeter Wiafe Pepera (wɔwoo no Esusow Aketseaba 9, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Abetifi Ambatow mpasua mu wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Na ɔyɛ Ghana Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no munyi.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Wiafe_Pepera#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Wiafe_Pepera#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Wiafe_Pepera#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Wiafe_Pepera#N'abrabɔOwuohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Wiafe_Pepera#OwuoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_Wiafe_Pepera#NhwɛdoWikipedia: Poku Adu-Gyamfihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Poku_Adu-GyamfiPoku Adu-Gyamfi yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Bosomtwe mpasuar wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Portia Boakyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye**Kuw edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#Kuw_edwumaÖstersunds DFF 2016https://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#Östersunds_DFF_2016Trabzon İdmanocağıhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#Trabzon_İdmanocağıAmanadze edwumayɛ.https://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#Amanadze_edwumayɛ.Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#GhanaAmanadze nhyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#Amanadze_nhyɛeEnyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#EnyimnyamhyɛAmanadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#AmanadzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Portia_Boakye#External_linksWikipedia: Potosihttps://fat.wikipedia.org/wiki/PotosiPotosí a wɔfrɛ no Villa Imperial de Potosí wɔ nkaano aber do, yɛ kurow kɛse na Mansin wɔPages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Presbyterian Boys' Senior High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Presbyterian_Boys%27_Senior_High_SchoolPresbyterian Boys' Senior High School yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Nkran wɔ Nkran Mantɔw mu.Wikipedia: Presbyterian Senior High School, Akuapim-Mamponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Presbyterian_Senior_High_School,_Akuapim-MampongPresbyterian Senior High School, Akuapim-Mampong yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.Wikipedia: Presbyterian Senior High Technical School, Adukromhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Presbyterian_Senior_High_Technical_School,_AdukromPresbyterian Senior High Technical School, Adukrom yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.Wikipedia: Prince Jacob Hayiborhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Prince_Jacob_HayiborNna Prince Jacob Hayibor (Fankwa 12, 1962-2016) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe North ambatow mpasua a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Prince_Jacob_Hayibor#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Prince_Jacob_Hayibor#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Prince_Jacob_Hayibor#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Prince_Jacob_Hayibor#Asetsena_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Prince_Jacob_Hayibor#OwuWikipedia: Prince Oduro-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Prince_Oduro-MensahPrince Oduro-Mensah yɛ Ghana Amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do ebiasa no munyi a ɔgyina Techiman Anaafo (South) Constituency ananmu wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Princess Shynglehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Princess_ShynglePrincess Shyngle (wɔwoo no 25 December 1990) ɔyɛ Gambia sini edwuma na ɔkyerɛw na ɔhyehyɛ sini edwumaAbrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Princess_Shyngle#Abrabɔ_AhyɛseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Princess_Shyngle#EdwumaAbrabɔ ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Princess_Shyngle#Abrabɔ_ho_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Princess_Shyngle#NhwɛdoWikipedia: Professor Evans Fiifi Atta Millshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Professor_Evans_Fiifi_Atta_MillsJohn Evans Fiifi Atta Mills yɛGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Puozaa Mathias Asumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Puozaa_Mathias_AsumaPuozaa Mathias Asuma yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Daffiama/Bussie/Issa ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Puozaa_Mathias_Asuma#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Puozaa_Mathias_Asuma#Asetsena_mu_nsɛmEdwuma na amanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Puozaa_Mathias_Asuma#Edwuma_na_amanyɛWikipedia: Queenster Maame Pokua Sawyerrhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr== Abrabɔ Ahyɛse ==Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr#Abrabɔ_AhyɛseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr#EdwumaAmanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr#AmanyɔsɛmAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr#AbrabɔAdɔyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr#AdɔyɛNe ho Nsɛmsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr#Ne_ho_NsɛmsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Queenster_Maame_Pokua_Sawyerr#NhwɛdoWikipedia: Raheem Sterlinghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raheem_SterlingRaheem Sterling yɛ Jamaica Ngyiresi bɔɔlbɔnyi a seseiara osi n'akan ma Ngyiresi bɔɔlbɔ kuw Chelsea. Woesi akan ama Ngyiresi bɔɔlbɔ kuw Liverpool na Manchester City pɛn.Wikipedia: Rama Brewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rama_BrewRama Brew yɛ veteran Ghana senetwanyi na tɛlɛbihyɛn do dwumadzinyi na Jazz dwontonyi.Ɔbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rama_Brew#Ɔbra_ahyɛseN'edwuma brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rama_Brew#N'edwuma_braN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rama_Brew#N'abrabɔHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rama_Brew#Hwɛ_iyi_soReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rama_Brew#ReferencesWikipedia: Raphael Kofi Ahaligahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raphael_Kofi_AhaligahRaphael Kofi Ahaligah ( wɔwoo no wɔ afe apem ahaakorɔn eduanan enum na bosoom Sanda na da a odzi kan) mu yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbaguafie a ɔtɔ do enum wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raphael_Kofi_Ahaligah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raphael_Kofi_Ahaligah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raphael_Kofi_Ahaligah#AmanyɛsɛmAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raphael_Kofi_Ahaligah#Afe_2004_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raphael_Kofi_Ahaligah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raphael_Kofi_Ahaligah#NhwɛdoWikipedia: Raquel Naa Ayorkor Ammahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raquel_Naa_Ayorkor_AmmahRaquel Naa Ayorkor Ammah (wɔwoo no afe 1987 Dzifuu 12) na wonyim no dzin a ɔdze tow ndwom dɛ Raquel, yɛ ndwontonyi, ndwomkyerɛwfo, ɔsawfo,.senetwanyi na senekyerɛwfo.Ɔbra ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raquel_Naa_Ayorkor_Ammah#Ɔbra_ahyɛseEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raquel_Naa_Ayorkor_Ammah#EdwumaPhilanthropyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raquel_Naa_Ayorkor_Ammah#PhilanthropyAbawdobɔdze na Enyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raquel_Naa_Ayorkor_Ammah#Abawdobɔdze_na_EnyimnyamhyɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raquel_Naa_Ayorkor_Ammah#NhwɛdoWikipedia: Rashid Bawahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rashid_BawaRashid Bawa yɛ Ghananyi, aban ananmusifo na New Patriotic Party a ɔwɔ Ghana no kuwba. Seiseiara ɔyɛ Ghana ananmusinyi ma Nigeria.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Raymond Tawiah Abrahamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raymond_Tawiah_AbrahamRaymond Tawiah Abraham ( wɔwoo no wɔ Sanda 10,1955) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkontabunyi (accountant) a nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do enum wɔ Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) mu wɔ Ghana, a ogyina mu ma Yilo Krobo ambatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu.Ghana Parliamentary Register (2004–2008)https://www.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raymond_Tawiah_Abraham#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raymond_Tawiah_Abraham#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raymond_Tawiah_Abraham#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raymond_Tawiah_Abraham#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Raymond_Tawiah_Abraham#NhwɛdoWikipedia: Rebecca Akufo-Addohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rebecca_Akufo-AddoRebecca Naa Okaikor Akufo-Addo yGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Rebecca Akweley Adoteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rebecca_Akweley_AdoteyAkweley Adotey yɛ Ghana amanyɛnyi, na nkan kyerɛwkyerɛwfo dze ma "National Council for Women and Development" na mbrahyɛbaguanyi dze ma Ayawaso West-Wuogon ambatow mpasua do.ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:https://fat.wikipedia.org/wiki/Rebecca_Akweley_Adotey#ƆBRA_AHYƐSE_NA_NWOMASUA:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Rebecca_Akweley_Adotey#AMANYƐSƐM:Wikipedia: Rebecca Naa Dedei Aryeeteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rebecca_Naa_Dedei_AryeeteyNSƐM A ƆFA ƆBAAPANYIN A N'ENYIM DA GHANA SIKA PƆN ENUM NO DO NO HO.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Regina Antwihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regina_AntwiRegina Antwi( Wɔwoo no ɔbrɛfɛw 26, 1995). Ɔyɛ Ghana bɔɔlbɔnyi, ɔno na ɔbɔ bɔɔl no ho ban ma 1207 Antalya bɔɔlbɔ kuw no mu wɔ Turkish mbaa bɔɔlbɔ no mu, na Ghana mbaa bɔɔlbɔ kuw no mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Regina Okyere-Dankwahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regina_Okyere-DankwaRegina yɛ Panyin a ɔda OLA kolege ano wo Cape Coast,finimfin mantow mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Rennell Epueihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rennell_EpueiRennell Epuei yɛ Rennell Supɔw no anafo fam fã a ɔwɔ Solomon Nsupɔw no do a hɔn akyerɛ dɛ ɔyɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea. Rennell yɛ coral atoll a hɔn ama do a ɔso kyɛn biara wɔ wiadze na bea ɔwɔ East Rennell a etwa Ɔtare Tegano ho ehyia no wɔ mmoa ahorow pii a ɔwɔ hɔ.Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rennell_Epuei#BeaAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rennell_Epuei#AbakɔsɛmNhwiren a Ɔwɔ Rennell Epuei Mu Na Mmoa a Wɔnom Nufusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rennell_Epuei#Nhwiren_a_Ɔwɔ_Rennell_Epuei_Mu_Na_Mmoa_a_Wɔnom_NufusuNfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rennell_Epuei#Nfonyinsie_BeaWikipedia: Reo Addai Basoahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Reo_Addai_BasoahReo Addai Basoah(1936-July 30,2002) nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Kumawu ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana.ABƆSE NA NWOMASUA:https://fat.wikipedia.org/wiki/Reo_Addai_Basoah#ABƆSE_NA_NWOMASUA:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Reo_Addai_Basoah#AMANYƐSƐM:OWU:https://fat.wikipedia.org/wiki/Reo_Addai_Basoah#OWU:Wikipedia: Richard Akuoko Adiyiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Akuoko_AdiyiahRichard Akuoko Adiyiah ( Kwakwar 20,1955- Fankwa 30, 2022) na ɔyɛ Ghanan amanyɛnyi. Na ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Akuoko_Adiyiah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_Nwomasua[edit_source]Edwuma [edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Akuoko_Adiyiah#Edwuma_[edit_source]Amanyɛsɛm[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Akuoko_Adiyiah#Amanyɛsɛm[edit_source]N'abrabɔ Na Owu[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Akuoko_Adiyiah#N'abrabɔ_Na_Owu[edit_source]Nhwɛdo[edit source]https://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Akuoko_Adiyiah#Nhwɛdo[edit_source]Wikipedia: Richard Dornu Narteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Dornu_NarteyRichard Dornu Nartey wɔwoo wɔ Ebɔbira 26, 1949. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagya a odzi kan na dza ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.Abraba ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Dornu_Nartey#Abraba_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Dornu_Nartey#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Dornu_Nartey#EdwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Dornu_Nartey#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Richard Lassey Agbenyefiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Lassey_AgbenyefiaRichard Lassey Agbenyefia yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Keta ambatow mpasua fir afe 2005 kesi afe 2017.http://www.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Lassey_Agbenyefia#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Lassey_Agbenyefia#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Lassey_Agbenyefia#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Lassey_Agbenyefia#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Lassey_Agbenyefia#NhwɛdoWikipedia: Richard Sam Quarmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Sam_QuarmRichard Sam Quarm yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Gomoa East abatow mantɔw mu wɔ Mfinimfin Mantɔw mu wɔ Ghana, wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan wɔ Kwasafoman a a ɔtɔ do anan no mu.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Sam_Quarm#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Sam_Quarm#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Sam_Quarm#AmanyɛsɛmAfeb2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Sam_Quarm#Afeb2004_AbatowNe brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Sam_Quarm#Ne_braNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Sam_Quarm#NhwɛdoWikipedia: Richard Winfred Ananehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Winfred_AnaneRichard Winfred Anane (wɔwoo no Ebɔw 12, 1954) yɛ oduruyɛfo na kan Ghana amammuifo a ɔsom dɛ Ɔmanpanin a ɔhwɛ Akwan na Akwan akɛseɛ do, Ɔmanpanin a ɔhwɛ Akwahosan do, na mbrahyɛbaguanyi maa Nhyiaeso a ɔsom fir afe 1997 dze kɔsi afe 2017.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Winfred_Anane#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Winfred_Anane#EdwumaAmanyɛsɛm Dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Winfred_Anane#Amanyɛsɛm_Dwumadzi_AhorowAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Winfred_Anane#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Richard_Winfred_Anane#N'abrabɔWikipedia: Rita Tani Iddihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rita_Tani_IddiRita Tani Iddi yɛ Ghana amanyɛnyi a na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Gushiegu ambatow mpasua mu fir afe 2005 kɔsi afe 2009.https://books.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rita_Tani_Iddi#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rita_Tani_Iddi#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rita_Tani_Iddi#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rita_Tani_Iddi#N'abrabɔHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rita_Tani_Iddi#Hwɛ_iyi_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rita_Tani_Iddi#NhwɛdoWikipedia: Robert Sarfo-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Robert_Sarfo-MensahRobert Sarfo-Mensah yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) na esia (6) no munyi a ɔgyina Asunafo Etsifi fam ananmu wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Rosamond Asiamah Nkansahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rosamond_Asiamah_Nkansah*Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Rose Mensah-Kutinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rose_Mensah-KutinDr Rose Mensah-Kutin (wɔwoo no 22 Ɔbɛnem 1955) yɛ Ghanani a ɔkamfo ɔbarima ne ɔbea nna ho asɛm na ɔyɛ nsɛm ho amanneɛbɔfo a ɔyɛ adwumaden. Ɛde besi Ɔkɔtɔberɛ 2016 no, ɔyɛ Afrika Atɔeɛ Mpɔtam kwankyerɛfoɔ ma ABANTU for Development.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Rosine Sori-Coulibalyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rosine_Sori-CoulibalyRosine Sori-Coulibaly (wɔwoo no 1958) ɔyɛ Burkinabé economist na amanyɛnyi. Ɔsoom dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ amanaman nkitahodzi nsɛm ho fitsi 2021 kesi 2022.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rosine_Sori-Coulibaly#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rosine_Sori-Coulibaly#EdwumaDwumadzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rosine_Sori-Coulibaly#Dwumadzi_ahorowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rosine_Sori-Coulibaly#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rosine_Sori-Coulibaly#NhwɛdoWikipedia: Ruby Yayra Gokahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ruby_Yayra_GokaRuby Yayra Goka (wɔwoo no afe 1982 Esusuowaketseaba 15, Nkran ) yɛ Ghana se datser na ɔkyerɛwfo. Ɔwɔ mbuukuu du-enum na wonyim no wɔ abawdobɔdze ahorow a ɔagye wɔ Burt Award ma Ebibirmu kasadwin wɔ Ghana.Ɔbrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ruby_Yayra_Goka#ƆbraBibliographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ruby_Yayra_Goka#BibliographyAbawdobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ruby_Yayra_Goka#AbawdobɔdzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ruby_Yayra_Goka#NhwɛdoWikipedia: Ruins of Loropénihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ruins_of_Lorop%C3%A9niLoropéni amamfõ (Brɔfo - English kasa mu: ruins of Loropéni, Franse kasa mu: Ruines de Loropéni) yɛ finimfin mber mu egyapadze a ɔbɛn Loropéni kurow a ɔwɔ Burkina Faso anaafo afam. Wɔdze kaa UNESCO Wiadze Egyapadze Kyerɛwtohɔ wɔ afe 2009.Referenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ruins_of_Lorop%C3%A9ni#ReferencesWikipedia: Río Plátano Bisophere Korabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADo_Pl%C3%A1tano_Bisophere_KorabeaRío Plátano Bisophere Korabea yɛ 5,250 kasaase a wɔdze esie wɔ La Mosquitmantew a ɔwɔ he Caribbempoano a ɔwɔ Hondura Asaase obebree na twa mu wɔ he Río PlátanƐpɔw na wɔ mboa dodow bia suro hɔn nna bi nso yɛ Hondura ɔyɛ Ɛpɔw no kese. Woayɛ wiase amanbra bea na hen pɔw fir ce 198 Wɔ 2011, UNESCO dze sɔw no tow wiase amanbra a ɔwɔ fonamu krataa do.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADo_Pl%C3%A1tano_Bisophere_Korabea#AbakɔsɛmMmeae a wotutu fam hwehwɛ tetefo nɛnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADo_Pl%C3%A1tano_Bisophere_Korabea#Mmeae_a_wotutu_fam_hwehwɛ_tetefo_nɛnMpɔtam hɔ nnipa dodowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADo_Pl%C3%A1tano_Bisophere_Korabea#Mpɔtam_hɔ_nnipa_dodowSenea wɔ kora nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADo_Pl%C3%A1tano_Bisophere_Korabea#Senea_wɔ_kora_noWikipedia: Saani Iddihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Saani_IddiSaani Iddi (May 26, 1956 – June 5, 2012). Nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na edwumawura.Abraba ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Saani_Iddi#Abraba_ahyɛaseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Saani_Iddi#AmanyɛsɛmN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Saani_Iddi#N'abrabɔ_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Saani_Iddi#OwuWikipedia: Sabouhttps://fat.wikipedia.org/wiki/SabouSabou yɛ kurow bi a ɔwɔ Sabou Dwumadzibea a ɔwɔ Boulkiemdé Mantɔw mu wɔ Burkina Faso atɔe fam finimfin. Ɔyɛ Sabou Dwumadzibea no ahenkurow na nnyimpa 15,060 na wɔtse hɔ.Wikipedia: Sabratha Tsetsendɛm Babeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sabratha_Tsetsend%C9%9Bm_BabeaSabratha Tsetsendɛm babea yɛ tsetsendzɛm babea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo nneɛma mu wɔ Sabrata no yɛ Numidziafo ne akyiri yi Romafo kurow a wɔatutu fam a ɔbɛn nnɛyi Sabratha a ɔwɔ Libya.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Salifu Abdul Hafizhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_HafizSalifu Abdul Hafiz (wɔwoo no afe 1990 Ebɔw bosoom no mu) yɛ Ghana sentwanyi/sikadwuma na ndwom mfonyin kwankyerɛfo a oetwa sen ndwom ahorow dze ama adwontofo bi tse dɛ Dobble, Mr. Eazi, Obrafour, Sarkodie, Guru, Maccasio, Medikal, Teephlow, YPEE na pii a wɔkeka ho wɔ wiadze afanaa nyinara.Abawdobɔdze na abɔdzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#Abawdobɔdze_na_abɔdzin4syte Music Video Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#4syte_Music_Video_Awards3RD TV Music Video Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#3RD_TV_Music_Video_AwardsMAYA Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#MAYA_AwardsGreater Accra Music Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#Greater_Accra_Music_AwardsEastern Music Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#Eastern_Music_AwardsGhana Music Awards SAhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#Ghana_Music_Awards_SANorthern Entertainment Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#Northern_Entertainment_AwardsUN Plural Plus Youth Video Festivalhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#UN_Plural_Plus_Youth_Video_FestivalGhana Music Awards UKhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#Ghana_Music_Awards_UKGhana Tertiary Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#Ghana_Tertiary_AwardsNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salifu_Abdul_Hafiz#NhwɛdoWikipedia: Salimata Sawadogohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salimata_SawadogoSalimata anaa Salamata Sawadogo Tapsoba (wɔwoo no Mumu 31, 1958 wɔ Ouagadougou, Upper Volta) yɛ kan Afrika Bagua a Ɔhwɛ Nyimpa na Nyimpa Ho kwan Ho do no eguamutsenanyi. Ɔsan yɛ ɔtembuafo, na (fitsi afe 2006), Burkina Faso ananmusinyi a ɔwɔ Senegal, Mauritania, Guinea, Cape Verde na Gambia.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salimata_Sawadogo#NwomasuaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salimata_Sawadogo#N'abrabɔWikipedia: Sally Mugabehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_MugabeSally Mugabe yɛ Robert Mugabe(Zimbabwe manpayin dadaw) ne yer a odzi kan nna ɔbaapanyin a odzi kan wɔ Zimbabwe fir 1987 kesi ne wu da wɔ 1992. Nna dodow nyim dɛ Amai(Zimbabwe maame).Abrabɔw Ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_Mugabe#Abrabɔw_AhyɛaseAkwantu na Ebusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_Mugabe#Akwantu_na_EbusuaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_Mugabe#MboaedzeWikipedia: Sally Torpeyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_TorpeySally Esinam Torpey yɛ Ghana Adzepamnyi na oguadzinyi. Ɔsan yɛ Sikakorafo ma Nkran Association of Ghana Industries (AGI) na Ebibirmu Ambassador ma Fashion Business Association of America.Sallet Fashion Househttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_Torpey#Sallet_Fashion_HouseSympathy Internationalhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_Torpey#Sympathy_InternationalNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sally_Torpey#NhwɛdoWikipedia: Salma Frances Mancell-Egalahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salma_Frances_Mancell-EgalaSalma Frances Mancell-Egala yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu na ɔka amanyɔkuw New Patriotic Party wɔ Ghana ho. Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Turkey.Ananmusifo Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salma_Frances_Mancell-Egala#Ananmusifo_EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Salma_Frances_Mancell-Egala#NhwɛdoWikipedia: Samarrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/SamarraSamarra (Arabic: سَامَرَّاء, Sāmarrāʾ) yɛ kurow a ɔwɔ Iraq. Egyina Tigris asubɔntSen no Epuei fam mpoano wɔ Saladin Mantɔw mu, kilomita 125 (akwansin 78) wɔ Baghdad atsifi fam.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samarra#AbakɔsɛmSamarra a Ɔwɔ Hɔ Ansa Na Abakɔsɛm Rebahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samarra#Samarra_a_Ɔwɔ_Hɔ_Ansa_Na_Abakɔsɛm_RebaWimu Tsebeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samarra#Wimu_TsebeaWɔ Amandze a Agye Dzin Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samarra#Wɔ_Amandze_a_Agye_Dzin_MuHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samarra#Hwɛ_Iyi_NsoWikipedia: Samia Nkrumahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_NkrumahSamia Yaba Christina Nkrumah (wɔwoo no 23 Obiradzi 1960)https://web.archive.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_Nkrumah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_Nkrumah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_Nkrumah#AmanyɛsɛmMmarahyɛbaguanihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_Nkrumah#MmarahyɛbaguaniCPP no Eguamtsenanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_Nkrumah#CPP_no_EguamtsenanyiN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_Nkrumah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samia_Nkrumah#NhwɛdoWikipedia: Samira Sulemanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samira_SulemanSamira Suleman ( Wɔwoo no dzifoo 16,1991) yɛ Ghana amanaman do bɔɔlbɔnyi a ne bɔɔlbɔ mu no ɔno na odzi entumi wɔ Iceland dze ma Víkingur ÓlafsvíkGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Sammy B. Wusahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sammy_B._WusahSammy B. Wusah (wɔwoo no wɔ Mumu 15, 1957) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na "educationist" Ɔsan so yɛɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Damango-Daboya abatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sammy_B._Wusah#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sammy_B._Wusah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sammy_B._Wusah#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sammy_B._Wusah#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sammy_B._Wusah#MboaedzeWikipedia: Sampson Aprakuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_AprakuSampson Kwadwo Apraku yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza otsia ebien no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Krachi mpasuar wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Sampson Kwaku Boafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Kwaku_BoafoSampson Kwaku Boafo Ghana amanyɛnyi na New Patriotic Party kuwba. Nna ɔyɛ aban mu guamutsenanyi wɔ Asante mantɔw mu ma Subin mpasuar do wɔ aban a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic wɔ ɔman Ghana mu.N'edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Kwaku_Boafo#N'edwumaAmanyɛsɛm ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Kwaku_Boafo#Amanyɛsɛm_ndwumaAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Kwaku_Boafo#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Kwaku_Boafo#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Kwaku_Boafo#NhwɛdoWikipedia: Sampson Ottu Darkohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Ottu_DarkohSampson Ottu Darkoh yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom Ga North ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.ƆBRA AHYƐSE:https://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Ottu_Darkoh#ƆBRA_AHYƐSE:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Sampson_Ottu_Darkoh#AMANYƐSƐM:Wikipedia: Samuel Erickson Abakahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Erickson_AbakahSamuel Erickson Abakah (wɔwoo no Ɔbɛsɛ 10,1959) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ NPP amanyɛkuw no mu. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Shama ambatow mpasua, wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Erickson_Abakah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaWikipedia: Samuel Johnfiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_JohnfiahSamuel Johnfiah (wɔwoo no 9 Fankwa 1952) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ahanta West mansin wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) mu.https://web.Ɔbra ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Johnfiah#Ɔbra_ahyɛase_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Johnfiah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Johnfiah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Johnfiah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Johnfiah#NhwɛdoWikipedia: Samuel Kwadwo Amoakohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Kwadwo_AmoakoSamuel Kwadwo Amoako (wɔwoo no 20 Ebɔw 1943) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4). Ber bi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Akim Abuakwa Etsifi fam Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei Fam mantɔw mu.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Kwadwo_Amoako#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Kwadwo_Amoako#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Kwadwo_Amoako#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Kwadwo_Amoako#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Kwadwo_Amoako#NhwɛdoWikipedia: Samuel Kwame Amponsahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Kwame_AmponsahSamuel Kwame Amponsah yɛ Ghana ɔmanyɛnyi, okuafo na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebisa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi dze ma Mpohor-Wassa East ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu dze ma amanyɛkuw a ɔyɛ NDC wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Samuel Kwofiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_KwofieNna Samuel Kwofie yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien no do wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Ahanta Atɔe mpasuardo wɔ Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Samuel Nii-Aryeetey Attohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii-Aryeetey_AttohNna Samuel Nii-Aryeetey Attoh yɛ Ghana amanyɛnyi na mfirdwuma ho nyimdzifo. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Trobu-Amasaman ambaow mpasua.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii-Aryeetey_Attoh#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii-Aryeetey_Attoh#EdwumaAmanyɛ edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii-Aryeetey_Attoh#Amanyɛ_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii-Aryeetey_Attoh#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii-Aryeetey_Attoh#Asetsena_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii-Aryeetey_Attoh#OwuWikipedia: Samuel Nii Ayeetey Attohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_AttohSamuel Nii-Aryeetey Attoh yɛ Ghana amanyɛnyi na mfir siesie ɔfesa(Technical officer). Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Trobu-Amasaman abatow mpasuar.Ɔbra ahyɛse na nwomasua[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_Attoh#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasua[Edit]Edwuma[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_Attoh#Edwuma[Edit]Amanyɛdwuma[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_Attoh#Amanyɛdwuma[Edit]Abatow[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_Attoh#Abatow[Edit]Ne bra[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_Attoh#Ne_bra[Edit]No wu[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_Attoh#No_wu[Edit]Nhwɛdo[Edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayeetey_Attoh#Nhwɛdo[Edit]Wikipedia: Samuel Nii Ayi Mankattahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayi_MankattahSamuel Nii Ayi Mankattah yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Odododiodio ambatow mpasua. Wodzii kan paw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2004 Amampanyin na Mbrahyɛbaguafo ambatow no mu ber a obi a origyina ama NDC mbrahyɛbagua, Nii Lante Vanderpuie sii famu osian ambatow dzinkyerɛw ho nsɛm nsɛm a ɔsree no ekyir.Amanyɛsɛm edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayi_Mankattah#Amanyɛsɛm_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayi_Mankattah#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayi_Mankattah#Asetsena_mu_nsɛmOwuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nii_Ayi_Mankattah#OwuWikipedia: Samuel Nkrumah Gyimahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nkrumah_GyimahSamuel Nkrumah Gyimah yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔsan nso yɛ ɔkyerɛkyerɛfo. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Odotobri mansin a ɔwɔ Ashanti mantsam mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebaasa a ɔwɔ Ghana Republic a ɔtɔ do aanan no mu.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nkrumah_Gyimah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nkrumah_Gyimah#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nkrumah_Gyimah#AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Nkrumah_Gyimah#N'abrabɔWikipedia: Samuel Nyimakanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_NyimakanSamuel Nyimakan yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do ebiasa (Third Parliament) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Wulensi Mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi Fam Mantɔw no ananmu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Samuel Ofosu-Ampofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Ofosu-AmpofoSamuel Ofosu-Ampofo (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia-ebien ne bosoom Ebɔw mu) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi na Panyin a ɔhwɛ Fanteakwa Etsifi mantamu a ɔwɔ Ghana Epuei mbewdo. Ɔsanso yɛ kan Epuei mantamu soafo na kan Ɔman Nhyehyɛɛfo wɔ Ɔman Dɛmokrasi Mbrahyɛbagua no mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Samuel Opponghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_OppongSamuel Oppong yɛ Ghana ɔmanyɛnyi, nna ɔyɛ mbrahyɛbaguafie a ɔtɔdo ebien no mu panyin a ogyina "Agona west constituency" a ɔwɔ Ghana finimfin Mantɔw mu ananmu.Oppong dzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbeguamunyi wɔ Agona epuei mantow mu wɔ National Democratic Congress dzin mu wɔ finimfin mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Samuel Owusu Agyeihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Owusu_AgyeiSamuel Owusu Agyei yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Effutu mansin a ɔwɔ Ghana Finimfin mantɔw mu wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mu na na ɔyɛ ɔman soafo a ɔhwɛ ɔman nnwuma mu nsakrae do.https://www.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Owusu_Agyei#NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Owusu_Agyei#Amanyɛsɛm2004 Ambatowehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Owusu_Agyei#2004_AmbatoweN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Owusu_Agyei#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Owusu_Agyei#NhwɛdoWikipedia: Samuel Sallas Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Sallas_MensahWɔwoo Samuel Sallas Mensah wɔ Ayɛwoho 7, 1954 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Upper West Akim ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu.Abrabɔ ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Sallas_Mensah#Abrabɔ_ahyɛase_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Sallas_Mensah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Sallas_Mensah#EdwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Samuel_Sallas_Mensah#N'abrabɔ_mu_nsɛmWikipedia: Sana'a Dadawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sana%27a_DadawSanaa (Arabic: صَنْعَاء, Ṣanʿāʾ [sˤɑnʕaːʔ], Yemeni Arabic: [ˈsˤɑnʕɑ]; Dedaw Kesee Fam Arabian: 𐩮𐩬𐩲𐩥 Ṣnʿw), a wɔsan kyerɛw no San'a' anaa Sana, yɛ Yemen kurow no mfinimfini. Kuropɔn no nyɛ Aban no fã, na mmom ɛyɛ "ʾAmānat al-ʿĀṣima" (أمانة العاصمة) no nniso mantam a ɛyɛ soronko.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sana%27a_Dadaw#AbakɔsɛmTete berewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sana%27a_Dadaw#Tete_berewNkramofo berewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sana%27a_Dadaw#Nkramofo_berewOttomanfo berew sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sana%27a_Dadaw#Ottomanfo_berew_soWikipedia: Sandahttps://fat.wikipedia.org/wiki/SandaSanda yɛ bosoom a odzi kan wɔ afe mu. Sɛ dɛm bosoom yi du a, osiandɛ ɔyɛ bosoom ahyɛse wɔ afe mu ntsi, yɛsan nda.Wikipedia: Sandra "Alexandrina" Don-Arthurhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_%22Alexandrina%22_Don-ArthurSandra Don-Arthur (wɔwoo no wɔ Esusow Aketseaba22, 1980) a wɔsan frɛ no Alexandrina wɔ showbiz edwumayɛ mu yɛ makeup artist na Vlogger a ɔfir Ghana.https://www.N'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_%22Alexandrina%22_Don-Arthur#N'abrabɔAbasobɔdze na Nnyimpa a wɔdze hɔn dzin mahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_%22Alexandrina%22_Don-Arthur#Abasobɔdze_na_Nnyimpa_a_wɔdze_hɔn_dzin_maNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_%22Alexandrina%22_Don-Arthur#NhwɛdoWikipedia: Sandra Appiahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_Appiah== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_Appiah#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_Appiah#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_Appiah#NhwɛdoAbɔtsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sandra_Appiah#Abɔtsen_do_nkitahodziWikipedia: Sarah Adwoa Sarfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sarah_Adwoa_SarfoSarah Adwoa Safo (wɔwoo no Mumu 28, 1981)[1] yɛ Ghana mbranyimfo na amanyɛnyi. Ɔyɛ New Patriotic Party Mbrahyɛbaguanyi (2013–2020) ma Dome Kwabenya Ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.Amanyɛfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Amany%C9%9BfoGhanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanaGhana Amanyɛnyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_Amany%C9%9BnyiGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoNnyimpa a hɔn tse asehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Nnyimpa_a_h%C9%94n_tse_aseNyimpahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:NyimpaWikipedia: Sarkodiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/SarkodieMichael Owusu a dodowara frɛ no Sarkodie yɛ Ghana ndwontonyi a ɔagye dzin mapa wɔ Ebibir na wiadze n'afɛndzanan nyinara mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Seidu Paakuna Adamuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seidu_Paakuna_AdamuSeidu Paakuna Adamu yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Bibiani ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress amanyɛkuw do.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seidu_Paakuna_Adamu#AmanyɛsɛmAfe 2000 ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seidu_Paakuna_Adamu#Afe_2000_ambatowWikipedia: Sekunde-Takoradzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sekunde-TakoradzeSekondi-Takoradi yɛ kurow wɔ Ɔman Ghana mu na yɛfrɛ no ntafo kurow. Ɔwɔ atɔe mantɔw mu.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Selase Agbenyefiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Selase_AgbenyefiaSelase Agbenyefia anaa Selase Yaaya Agbenyefia (wɔwoo no afe 1978 mu) yɛ ɔfesa wɔ Ghana Air Force na ɔbɛyɛɛ basia a odzi kan wɔ Ghana a ɔkaa wimuhyɛn.Nabrabɔ Mu Nseamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Selase_Agbenyefia#Nabrabɔ_Mu_NseamWimukɔ Mu Suahuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Selase_Agbenyefia#Wimukɔ_Mu_SuahuNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Selase_Agbenyefia#NhwɛdoWikipedia: Selous Agodzi Korabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Selous_Agodzi_KorabeaSelous Agodzi Korabea yɛ bambɔbea wɔ Tanzania n'anaafo afa mu. Wɔyɛɛ no UNESCO wiadze egyapadze wɔ afe apem ahakron eduowɔtwe ebien ɔnam mbowa ahorow a wɔwɔ mu na mbrɔ bea nara so tse ntsi.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Selous_Agodzi_Korabea#AbakɔsɛmNkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Selous_Agodzi_Korabea#NkyerɛmuWikipedia: Senyuiedzorm Awusi Adadevohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Senyuiedzorm_Awusi_AdadevohSenyuiedzorm Awusi Adadevoh (wɔwoo no wɔ Dzelukope, Volta Region of Ghana) yɛ Ghana agumadze mfoninitwafo na mfoninitwafo a ɔte Accra, Ghana. N’adwuma dɛ mfoninitwafo fii ase wɔ afe 1999 mu, na awiei koraa no ɔdan kɔɔ agumadze mfoninitwa mu wɔ 2000 mfe no mfinimfini.Wimshyɛn Mu Osuahuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Senyuiedzorm_Awusi_Adadevoh#Wimshyɛn_Mu_OsuahuWikipedia: Seth Adjei Baahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Adjei_BaahSeth Adjei Baah (wɔwoo no Esusow Aketseaba 18, 1960) yɛ eguadzinyi na amanyɛnyi. Na ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi ma Nkawkaw Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei fam mantɔw mu.Ɔbra Ahyɛase na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Adjei_Baah#Ɔbra_Ahyɛase_na_nwomasuaN'abrabɔ na edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Adjei_Baah#N'abrabɔ_na_edwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Adjei_Baah#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Adjei_Baah#NhwɛdoWikipedia: Seth Dankwa Wiafehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Dankwa_WiafeSeth Dankwa Wiafe yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ Fourth Republic mu wɔ Ghana.Ahyɛse bra na edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Dankwa_Wiafe#Ahyɛse_bra_na_edwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Dankwa_Wiafe#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seth_Dankwa_Wiafe#EdwumaWikipedia: Shahrisabzhttps://fat.wikipedia.org/wiki/ShahrisabzShahrisabz (Uzbek: Шаҳрисабз Shahrisabz; Tajik: Шаҳрисабз; Persian: شهر سبز, romanized: shahr-e sabz: "city of green" / "verdant city"; Russian: Шахрисабз) yɛ kurow a ɔwɔ ɔmantam no mu wɔ Qashqadaryo Mantam mu wɔ Uzbekistan kesee fam wɔ bɛyɛ kilomita 80 wɔ Samarkand anafo fam, na nye sorokɔ yɛ mita 622. Nyimpa dodo a wɔwɔ hɔ yɛ 140,500 (2021).Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shahrisabz#AbakɔsɛmBea a Wɔwoo Timurhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shahrisabz#Bea_a_Wɔwoo_TimurAbakɔsɛm Mu Mbea Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shahrisabz#Abakɔsɛm_Mu_Mbea_AhorowWɔ Amandze a Agye Dzin Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shahrisabz#Wɔ_Amandze_a_Agye_Dzin_MuHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shahrisabz#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Sherifa Gunuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_GunuSherifa Gunu yɛ Ghana ndwomtonyi a, ne ndwom ka akoma.[1] wɔwoo no odehyeba wɔ Adehye ebusua kuw mu wɔ Dagbon, a ɔwɔ Northern mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_Gunu#Abrabɔ_AhyɛseNdwomtow Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_Gunu#Ndwomtow_EdwumaAgordzi dwuma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_Gunu#Agordzi_dwuma_ahorowAbasobɔdze ne dzin a wɔdze too guahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_Gunu#Abasobɔdze_ne_dzin_a_wɔdze_too_guaDiscography ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_Gunu#Discography_ho_nsɛmAbrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_Gunu#Abrabɔ_mu_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherifa_Gunu#NhwɛdoWikipedia: Sherry Ayiteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sherry_AyiteySherry Ayittey (wɔwoo no 1948) yɛ Ghananyi biochemist, amanyɛnyi na mbasiafo ntamgyinanyi.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Shibamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/ShibamShibam Hadramawt (Arabic: شِبَام حَضْرَمَوْت, wɔkyerɛw no roman: Shibam Hadramawt) yɛ kurow a ɔwɔ Yemen. Ɔwɔ nyimpa bɛyɛ 7,000, na ɔyɛ Shibam Mantam no atrae wɔ Hadhramaut Mantam mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#AbakɔsɛmAsase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#Asase_Ho_NsɛmWimu Tsebeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#Wimu_TsebeaDan Nhyehyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#Dan_NhyehyɛeNsɛm a Hɔn aka Abomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#Nsɛm_a_Hɔn_aka_AbomNruhunahuna Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#Nruhunahuna_AhorowNfonyinsie Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#Nfonyinsie_BeaHwɛ iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shibam#Hwɛ_iyi_NsoWikipedia: Sika Bella Kaboréhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sika_Bella_Kabor%C3%A9Sika Bella Kaboré(wɔwoo no Ɔbɛsɛ 20, 1959) ɔyɛ Togolese-born Burkinabé jurist, healthcare advocate, na yer ma Ɔpanyin dadaw ma Burkina Faso, Roch Marc Christian Kaboré. Ɔsoom dɛ Ewuraba a odzi kan ma Burkina Faso fri Mumu 29, 2015 dze kɔ Sanda 24, 2022, wɔ aber a ne kun, Roch Marc Christian Kaboré, military dze ɔhyɛ yii ne efir eguar do.No ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sika_Bella_Kabor%C3%A9#No_ho_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sika_Bella_Kabor%C3%A9#NhwɛdoWikipedia: Sikakorabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/SikakorabeaSikakorabea yɛ bea a nkorɔfo sie sika.Wikipedia: Simon Alangde Asabohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Alangde_AsaboSIMON ALANGDE ASABOGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Simon Anyoa Abingyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Anyoa_AbingyaSimon Anyoa Abingya yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana amanyɛkuw a ɔtɔ do anan no mu nyimpa a ogyina hɔ ma Bolganga abatow mpɛsoado wɔ National Democratic Congress (NDC) dzin mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Simon Atingban Akunyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Atingban_AkunyeSimon Atingban Akunye (wɔwoo no 2 Kwakwar 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi.http://staging.Ɔbra ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Atingban_Akunye#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Atingban_Akunye#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Atingban_Akunye#AmanyɛsɛmAbatow a wɔyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Atingban_Akunye#Abatow_a_wɔyɛN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Atingban_Akunye#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Atingban_Akunye#NhwɛdoWikipedia: Simon Osei-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simon_Osei-MensahSimon Osei-Mensah (wɔwoo no 27 Esusow Aketseaba 1961) yɛ Ghana amanyɛnyi, ɔyɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) na Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi, na ɔyɛ New Patriotic Party no munyi wɔ Ghana. Ɔyɛ Ashanti Mantɔw soafo wɔ Ghana.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Simons Addaihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_AddaiSimons Addai yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo.[1] Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Techiman Anafo mantɔw fir 7 Sanda 2009 kɔsi 6 Sanda 2013 wɔ National Democratic Congress tekiti do.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_Addai#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_Addai#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_Addai#Amanyɛsɛm2004 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_Addai#2004_Abatow2008 Abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_Addai#2008_AbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_Addai#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simons_Addai#NhwɛdoWikipedia: Sindouhttps://fat.wikipedia.org/wiki/SindouSindou yɛ kurow bi a ɔwɔ province of Léraba wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ kurow kɛse ma Léraba Province na Sindou Department.Ngyinadohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sindou#NgyinadoAbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sindou#Abɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Sista Afiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sista_AfiaFrancisca Gawugah (wɔwoo no afe apem ahaakron edunkrɔn ebiasa nye bosoom sanda nye da a ɔtɔ do esuɔn) a edzin a dodow ara nyim dɛ wɔfrɛ no Sista Afia , ɔyɛ Ghana dwomtownyi nye dwomkyerɛwfo a ɔfri Nkran.Wikipedia: Skuulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/SkuulSkuul yɛ bea a nkorɔfo anaa esuafo kɔ hɔ kɛgye ntsestee anaa kɛgye nyimdzeeWikipedia: Sofokromhttps://fat.wikipedia.org/wiki/SofokromSofokrom yɛ kurow aa ɔwɔ Sekunde,wɔ atɔree mantow mu wɔ Ghana.Wikipedia: Solomon Kodjoe Akweteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Kodjoe_AkweteySolomon Kodjoe Akwetey yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana dze ma Suhum mpasuar a ɔwɔ Epuei mbewdo wɔ Ghana.AHYƐSE BRA NA NWOMASUAhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Kodjoe_Akwetey#AHYƐSE_BRA_NA_NWOMASUAAMANYƐSƐMhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Kodjoe_Akwetey#AMANYƐSƐMNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Kodjoe_Akwetey#NhwɛdoWikipedia: Solomon Kwabena Sarfohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Kwabena_SarfohSolomon Kwabena Sarfoh yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mampong ambatow mpasua do a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghanaman mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Solomon Tettey Terkperhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Tettey_TerkperSolomon Tettey Terkper yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu, oginaa maa Upper Manyo Krobo ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.ABRABƆ AHYƐASEhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Tettey_Terkper#ABRABƆ_AHYƐASEAMANYƐSƐMhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Solomon_Tettey_Terkper#AMANYƐSƐMWikipedia: Sophia Akuffohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_AkuffoSophia Abena Boafoa Akuffo JSC (wɔwoo no afe 1949 Mumu 20) yɛ Ghana Chief Justice of fitsi afe 2017 kesi afe 2019 Mumu 20 no mu. Iyi ntsi, nna ɔayɛ ɔsɛndzifo wɔ Supreme Court wɔ Ghana fi afe 1995.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Akuffo#NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Akuffo#EdwumaƆhen pɛrpɛrnyi wɔ Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Akuffo#Ɔhen_pɛrpɛrnyi_wɔ_GhanaAsɛndzi akyerɛwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Akuffo#Asɛndzi_akyerɛwAhomgyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Akuffo#AhomgyeEbusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Akuffo#EbusuaHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Akuffo#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Sophia Horner-Samhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Horner-SamSophia Horner-Sam yɛ Ghananyi bi ɔhwɛ amanaman nhyehyɛɛ na dwumadzi a ɔfa eguadzi, nkontaabu na nyimpa ho nsɛm na ɔsan yɛ amanyenyi. Odzi akotsen wɔ mbrahyɛ kuw a wɔfrɛ no New Patriotic Party wɔ Ghana.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Horner-Sam#EdwumaNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Horner-Sam#NhwɛdoWikipedia: Sophia Oboshie Dokuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Oboshie_DokuSophia Oboshie Doku yɛ Ghana amanyɛnyi basia na Ghana mbrahyɛbaguanyi basia a odzi kan wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ Kwasafoman odzi kan no mu wɔ Ghana wɔ Ghana Mampanyin a odzi kan Dr Kwame Nkrumah amambu ase.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Oboshie_Doku#NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Oboshie_Doku#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sophia_Oboshie_Doku#NhwɛdoWikipedia: St. John's School Sekondihttps://fat.wikipedia.org/wiki/St._John%27s_School_SekondiSt. John's Skuul yɛ mbanyimba nkotsee mpanyin nsɔwdo Skuul a ɔyɔ Roman Catholic asɔr no ne dze a ɔyɔ Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana.Wikipedia: Stephen Adoma-Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Adoma-YeboahStephen Adoma-Yeboah yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Adoma-Yeboah#AmanyɛsɛmAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Adoma-Yeboah#AmbatowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Adoma-Yeboah#NhwɛdoWikipedia: Stephen Amoanor Kwaohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Amoanor_KwaoStephen Amoanor Kwao (wɔwoo no 12 Fankwa 1951) yɛ Ghana nwomasua ho nyimdzefo (educationist) na amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi ma Upper Manya mansin no na ɔyɛ Ɔman Soafo (Minister of State) wɔ Ghana Ɔmampanyin Dwumadzibea (Office of the President).Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Stephen Asamoah Boatenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Asamoah_BoatengStephen Asamoah Boateng (wɔwoo no Dzifuu 18, 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mfantsiman Atɔe (West) mansin a ɔwɔ Finmfin (Central) mantɔw wɔ Ghana. Ɔyɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Mpɔtsam Aban Nkuraase Nkɔdo na Ndzemba a Etwa Hɛn Ho Ehyia, Nsrahwɛ na Atubrafo Abusuabɔ do (Minister for Local Government Rural Development and Environment, Tourism and Diaspora Relations).Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Asamoah_Boateng#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Asamoah_Boateng#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Asamoah_Boateng#N'abrabɔHwɛ Iyi Nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Asamoah_Boateng#Hwɛ_Iyi_NsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Asamoah_Boateng#NhwɛdoWikipedia: Stephen Cobbinah B. Karikarihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Cobbinah_B._KarikariStephen Cobbinah Buor-Karikari yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Amansie West ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Cobbinah_B._Karikari#AmanyɛsɛmEdwuamahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Cobbinah_B._Karikari#EdwuamaWikipedia: Stephen Kunsuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_KunsuStephen Kunsu yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) na esuon (7) a ɔwɔ Ghana Amasin a ɔtɔ do anan no munyi a ɔgyina Kintampo Etsifi (North) ananmu wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Stephen Kwaku Balado Manuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Kwaku_Balado_ManuStephen Kwaku Balado Manu (wɔwoo no 23 Dzifuu 1958)[1] yɛ ɔkyerɛkyerɛfo na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa Ahafo Ano Anaafo mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebiasa (3), anan (4) na enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) no ananmu.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Stephen Michael Essuah Kofi Ackahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Michael_Essuah_Kofi_AckahStephen Michael Essuah Kofi Ackah yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esuon wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu a na ogyina mu ma Suaman ambatow mpasua do wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw dzin mu.http://www.Ɔbra Ahyɛase Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Michael_Essuah_Kofi_Ackah#Ɔbra_Ahyɛase_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Michael_Essuah_Kofi_Ackah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Michael_Essuah_Kofi_Ackah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Michael_Essuah_Kofi_Ackah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Michael_Essuah_Kofi_Ackah#NhwɛdoWikipedia: Stephen Obimpehhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_ObimpehCommodore Stephen Obimpeh yɛ Ghana amanyɔnyi na kan ɔpanin wɔ Ghana Po do Asraafo mu. Ɔyɛɛ Ghana Po so Asraafo no Po do Asraafo Panyin fir Obiradzi 1979 kɔsi Mumu 1981.Mfiase Asetra na Nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Obimpeh#Mfiase_Asetra_na_NhomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Obimpeh#EdwumaAmanyɔsɛm Asetrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Obimpeh#Amanyɔsɛm_AsetraMmarahyɛ Bagua no Munyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Obimpeh#Mmarahyɛ_Bagua_no_MunyiNidzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Obimpeh#Nidzi_AhorowAnkorankor Asetrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Obimpeh#Ankorankor_AsetraWikipedia: Stephen Yakubuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_YakubuStephen Yakubu yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔman ananmusinyi. Nna ɔyɛ Ghana ananmusinyi wɔ Morocco na ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Binduri Ambatow Mpasua a ɔwɔ Etsifi Epue Mantɔw mu wɔ Ghana.Ɔbra Ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Yakubu#Ɔbra_Ahyɛse_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Yakubu#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Yakubu#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Yakubu#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephen_Yakubu#NhwɛdoWikipedia: Steve Senu Akorlihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Steve_Senu_AkorliSteve Senu Akorli ( Ɔbɛsɛ da ɔtɔ do duebien wɔ mfe apem ahankron eduanan awɔtwe kesi Ebɔbira da ɔtɔ do eduonu esia wɔ mfe mpem ebien na duakron) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔka mbrahyɛbagua fo a wɔwɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ ebiasa wɔ "4th Republic" mu a na ogyina mu ma Ho East ambatow mpasua do wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Suapɔn ahorow a ɔwɔ Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Suap%C9%94n_ahorow_a_%C9%94w%C9%94_GhanaSuapɔn ahorow pii na ɔwɔ Ghanaman yi mu. Suapɔn yinom boa ma nwomasua wɔ Ɔman yi mu nkan ara yie.Wikipedia: Sulemana Ibun Iddrisuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sulemana_Ibun_IddrisuSulemana Ibun Iddrisu ( wɔwoo no wɔ Fankwa 30,1955) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na asetsena mu nsɛm ho edwuma. Ɔsan so yɛ nkaano mantɔw mu kwankyerɛfo dze ma NADMO na Ecowas amansan abatow mu hwɛdofo.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sulemana_Ibun_Iddrisu#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sulemana_Ibun_Iddrisu#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sulemana_Ibun_Iddrisu#N'abrabɔMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sulemana_Ibun_Iddrisu#MboaedzeWikipedia: Sumatra Trɔpekal Nsutaaekwaa Ewungyadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sumatra_Tr%C9%94pekal_Nsutaaekwaa_EwungyadzeWɔkyerɛw Sumatra Trɔpekal Nsutaaekwaa Ewungyadze bea no dɛ UNESCO Wdoiadze Agyapadze bea wɔ afe 2004. Ɔwɔ Indonesia ɔman mmɔntsen do atrae ebaasa a ɔwɔ Sumatra supɔw do: Gunung Leuser Ɔman Mmoa Yɛmmea, Kerinci Seblat Ɔman Mmoa Yɛmmea na Bukit Barisan Selatan Ɔman Mmoa Yɛmmea.Bea a Ɔwɔ Na Nye Kɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sumatra_Tr%C9%94pekal_Nsutaaekwaa_Ewungyadze#Bea_a_Ɔwɔ_Na_Nye_KɛseAsase Ho Nsɛm Na Wim Tsebeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sumatra_Tr%C9%94pekal_Nsutaaekwaa_Ewungyadze#Asase_Ho_Nsɛm_Na_Wim_TsebeaNhwiren Na Mmoa a Ɔwɔ Hɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sumatra_Tr%C9%94pekal_Nsutaaekwaa_Ewungyadze#Nhwiren_Na_Mmoa_a_Ɔwɔ_HɔWikipedia: Susan Ofori-Attahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susan_Ofori-AttaSusan Barbara Gyankorama Ofori-Atta also de Graft-Johnson, DRCOG, DRCPCH, FGA (1917 – July 1985) na ɔyɛ Ghananyi a Ɔyɛ datsernyi– Datsernyi basia a odzi kan wɔ Gold Coast.[1][2][3][4][5] Na ɔyɛ Ghananyi basia a odzi kan first na nyia ɔtɔ do anan wɔ West African a onyaa abodzin nkrataa wɔ Suapɔn mu.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susan_Ofori-Atta#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwuma na adɔyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susan_Ofori-Atta#Edwuma_na_adɔyɛAbrabɔ ahyɛse na ebusuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susan_Ofori-Atta#Abrabɔ_ahyɛse_na_ebusuaNe wu na n'egyapadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susan_Ofori-Atta#Ne_wu_na_n'egyapadzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susan_Ofori-Atta#NhwɛdoWikipedia: Susana Adamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susana_AdamSusana Adam yɛ amanyɛnyi a ɔsom dɛ mbrahyɛbeguafienyi a ɔwɔ Mamprusi atɔyɛ mpɛsoado fi afe apem eduokron esoun mu kosii mfe apem ohaebien na kor mu. Ogyinae ma wɔtow no do amba wɔ Mamprusi atɔyɛ afamu wɔ National Democratic Congress (NDC) dzin mu wɔ afe apem ɔhakron na eduokron mbrahyɛbeguafie ambatow no mu ma ɔdze amba eduosa nye eduonubiako dzii konyim a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduosaebaasa wɔ amba a wɔtow no nyinara mu, Owura Issifu Asumah a ogyinae wɔ People's National Convention (PNC) gyee egua no fii ne nsamu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Susukyerɛw Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Susukyer%C9%9Bw_AhorowSusukyerɛw gu mu ahorow pii.Bi nyeGhanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Sylvester A. Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sylvester_A._MensahSylvester A. Mensah yɛ Ghana ɔmanyɛfo, ɔkyerɛwfo, ɔkyerɛkyerɛfo, sikasɛm ho nyimdzefo na akwahosan nsiakyibaa mfiridwuma ho nyimdzefo.Mfiase Asetra na Nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sylvester_A._Mensah#Mfiase_Asetra_na_NhomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sylvester_A._Mensah#EdwumaAmanyɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sylvester_A._Mensah#AmanyɔsɛmAnkorankor Asetrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sylvester_A._Mensah#Ankorankor_AsetraWikipedia: Sylvia Boyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sylvia_BoyeSylvia Boye yɛ Ghanani baa, kan Adwumayɛfoɔ Panyin ne ɔbaa a ɔdi kan a ɔyɛ Ɔkyerɛwfoɔ wɔ West African Examination Council.[1][2]Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Tabitha Sybil Quayehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tabitha_Sybil_QuayeTabitha Sybil Quaye (wɔwoo no 20 September 1938) ɔyɛ Ghana Amanyenyi na Anamusifo wɔ mbrahyɛ bagua fie mu ma Takoradi wɔ Atɔe mantam mu. Na ɔyɛ Anamusifo wɔ Ghana mbarahyɛ bagua fie mu a ɔtɔ do anan.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tabitha_Sybil_Quaye#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tabitha_Sybil_Quaye#EdwumaAmanyɔsɛm Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tabitha_Sybil_Quaye#Amanyɔsɛm_EdwumaN'abrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tabitha_Sybil_Quaye#N'abrabɔ_mu_nsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tabitha_Sybil_Quaye#NhwɛdoWikipedia: Takoradze Nsɔwdo Skuulhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takoradze_Ns%C9%94wdo_SkuulTakoradze Nsɔwdo Skuul(TADISCO) yɛ nsɔwdo-skuul a ɔwɔ Takoradze wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoPages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Takoradze Sakrabudu/ Ankɔs Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takoradze_Sakrabudu/_Ank%C9%94s_Afahy%C9%9BTakoradze Sakramudu/ Ankɔs afahyɛ yɛ afahyɛ a ɔkɔ do afe biara a Sekunde na Takoradzefo a wɔwɔ Ghana dzi. Ɔyɛ afahyɛ a ɔtwe dodow fi Ghana na aborɔkyir ba Takoradze.Ekuwekuw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takoradze_Sakrabudu/_Ank%C9%94s_Afahy%C9%9B#Ekuwekuw_ahorowEkyingye ahorow a ɔwɔ afahyɛ no hohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takoradze_Sakrabudu/_Ank%C9%94s_Afahy%C9%9B#Ekyingye_ahorow_a_ɔwɔ_afahyɛ_no_hoMbeambea a afahyɛ no ne ndzii kɔ dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takoradze_Sakrabudu/_Ank%C9%94s_Afahy%C9%9B#Mbeambea_a_afahyɛ_no_ne_ndzii_kɔ_doMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takoradze_Sakrabudu/_Ank%C9%94s_Afahy%C9%9B#MboaedzeWikipedia: Tapolihttps://fat.wikipedia.org/wiki/TapoliTapoli yɛ Ghana awendze a, wodze dwo adze a wɔdze dua yɛ . ɔwɔ nsɛnkyerɛdze tsedɛ awɔtwe nkyerɛw.Wikipedia: Tariq Kwame Nii-Lante Lampteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tariq_Kwame_Nii-Lante_LampteyTariq Kwame Nii-Lante Lamptey (wɔwoo no Fankwa 30, 2000) yɛ bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ nyimfa abasa afamu wɔ ekyir ma Ngyiresi Premier league bɔɔlbɔ kuw Brighton & Hove Albion na Ghana man no.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Tarkwahttps://fat.wikipedia.org/wiki/TarkwaTarkwa yɛ kurow na kurowpɔn a ɔwɔ Tarkwa-Nsuaem mansin mu.Wikipedia: Theo Sowahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theo_SowaTheo Sowa CBE (wɔwoo no afe 1957) yɛ ɔfotufoɔ a ɔde ne ho a wɔwoo no wɔ Ghana a ɔreyɛ adwuma wɔ amanaman ntam nsɛm ahodoɔ pii ho a ɔde n’adwene si asetena mu nkɔsoɔ ho nsɛm so[1] na wakasa wɔ baguam wɔ asetena mu amammuisɛm ho nsɛm dodoɔ bi ho.[2] Ɔne ahyehyɛde ahorow bi a UNICEF, Stephen Lewis Foundation, African Union, DfID, ne UNDP, ne afoforo ayɛ adwuma[3] na mprempren ɔyɛ Afrika Mmea Nkɔso Foto no panyin.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Theodore Basil Anukahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodore_Basil_AnukaTheodore Basil Anuka yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Builsa North ambatow mpasua wɔ Etsifi Epuei Mantɔw mu na NDC amanyɛkuwnyi wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Theodosia Okohhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_OkohTheodosia Salome Okoh (wɔwoo no 13 June 1922 – 19 April 2015) nna ɔyɛ Ghananyi kyerɛkyerɛnyi na ɔyɛ nsano edwuma a wonyim dɛ ɔyɛɛ Ghana frankaa no wɔ 1957. Ɔdaa nye ndwuma edzi wɔ amanɔne.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#EdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#AbrabɔNe wuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#Ne_wuAbasobɔdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#Abasobɔdze_ahorowEgyapadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#EgyapadzeN'abrabɔ ekyir n'esuadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#N'abrabɔ_ekyir_n'esuadzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theodosia_Okoh#NhwɛdoWikipedia: Theresa Abena Nyarko-Fofiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Abena_Nyarko-FofieTheresa Abena Nyarko-Fofie (wɔwoo no wɔ 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na a nna ɔka mbrahyɛbagua fie a odzi kan wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana, fitsi 1993 kesi 1997 a nna ogyina mu ma Nkoranza ambatow mpasua wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu.N'ABƆSE NA NWOMASUA:https://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Abena_Nyarko-Fofie#N'ABƆSE_NA_NWOMASUA:AMANYƐSƐM:https://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Abena_Nyarko-Fofie#AMANYƐSƐM:Wikipedia: Theresa Amerley Tagoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Amerley_TagoeTheresa Amerley Tagoe (mumu,13,1943 kapem Ɔberɛfɛw -25,2010) a wɔbɔ no nsabran basia a ɔyɛ dzen yɛ Ghananyi manyɛnyi a odzi akotsen wɔ ( NPP )Newpartriotic Party mu . Ɔyɛ Ablekuma Anafo mantɔw mu manyɛnyi a w'etwamu.N'abrabɔ Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Amerley_Tagoe#N'abrabɔ_AhyɛseNwumasuamuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Amerley_Tagoe#NwumasuamuDodo Mboa nyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Amerley_Tagoe#Dodo_Mboa_nyɛAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Amerley_Tagoe#AmanyɛsɛmAwugyadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Amerley_Tagoe#AwugyadzeAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Amerley_Tagoe#AbrabɔWikipedia: Theresa Joyce Baffoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Joyce_BaffoeTheresa Joyce Baffoe yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma New Edubease mantsam a ɔwɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana. Na ɔsan nso yɛ mbrahyɛbagua no Boayikuw a Wɔapaw no a ɔhwɛ Edwumayɛ do no munyi.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Joyce_Baffoe#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Joyce_Baffoe#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Joyce_Baffoe#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Joyce_Baffoe#N'abrabɔWikipedia: Theresa Kufuorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_KufuorTheresa Kufuor (née Mensah; 25 October 1935)[1] yɛ Owura John Kufuor ne yer, Ɔmanpanyin a, ɔtɔ do ebien wɔ Ghana mbrahyɛ edwuma no mu , na Theresa Kufuor bɛyɛɛ Ɔman- panyin ne yer wɔ mber bi asen kɔ wɔ Ghana.[2] Na ɔyɛ edwuma wɔ ayarsa bea ma ɔhwɛ nyimpa sa hɔn yarba sanso gye apemfo awo.Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Kufuor#NwomasuaAbrabɔ mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Kufuor#Abrabɔ_mu_nsɛmAbasobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Kufuor#AbasobɔdzeNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Kufuor#NhwɛdoWikipedia: Theresa Nyarko-Fofiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Theresa_Nyarko-FofieTheresa Nyarko-Fofie yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no wɔ Ghana dze ma Nkoranza mpasuar wɔ NDC amanyɛkuw no ase.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Thomas Kwame Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kwame_YeboahThomas Kwame Yeboah (wɔwoo no 5 Ayɛwoho 1959) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mmarahyɛbaguanyi a ɔto do ebien no muni wɔ Fourth Republic a ɔgyina Dormaa West Constituency anam wɔ Brong Ahafo Mantsam mu wɔ Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Thomas Kweku Aubynhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kweku_AubynThomas Kweku Aubyn yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ Ɔmantseaseman mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Gomoa East Ambatow Mpasuado wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghanaman mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Thomas Kwesi Nasahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kwesi_NasahThomas Kwesi Nasah (wɔwoo no Ebɔw 5, 1972) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esia (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Gushiegu Ambatow mpasua wɔ Etsifi (Northern) Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.http://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kwesi_Nasah#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kwesi_Nasah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kwesi_Nasah#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kwesi_Nasah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thomas_Kwesi_Nasah#NhwɛdoWikipedia: Thérèse Striggner Scotthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Th%C3%A9r%C3%A8se_Striggner_ScottThérèse Eppie Striggner Scott (afe 1932 Ɔbɛsɛ 9 – afe 2021 Fankwa 5) yɛ nkan Ghana mbranyimnyi na nwomanyimnyi a ɔsoom dɛ Ɔsɛndzinyi wɔ Ghana High Court na Zimbabwe High Court na Ghana ɔhembɔfo kɔ France na Italy.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Th%C3%A9r%C3%A8se_Striggner_Scott#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Th%C3%A9r%C3%A8se_Striggner_Scott#N'abrabɔWikipedia: Tia Sugri Alfredhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tia_Sugri_AlfredWɔwoo Tia Sugri Alfred wɔ Ebɔw 12, 1956. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nalerigu/Gambaga ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic wɔ Ghana.Wikipedia: Tiebelehttps://fat.wikipedia.org/wiki/TiebeleTiébélé yɛ department anaa onye Nahouri Province kyɛ ndzɛmba wɔ southeastern Burkina Faso. Ne kurow tsir kɛse da Tiébélé kurow mu;[1] hɔn Ohene, adehye asɛmdzibea na nyimpa a wofri Kassena, a wodzii kan bɛstena mantɔw mu hɔ wɔ 15th century, na wɔtse hɔ.Ngyinadohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tiebele#NgyinadoWikipedia: Timbuktuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/TimbuktuTimbuktu yɛ kurow wɔ Mali, a ɔwɔ akwansin eduenu (12 mi) wɔ Niger nsutsen no n'anaafo. Ɔyɛ Tombouctou mantouw no kuruowpɔn, ɔda mu kor wɔ ekuruowpɔn awotwe a ɔwɔ mali .Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoPages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Timothy Ataboadey Awotiirimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Timothy_Ataboadey_AwotiirimTimothy Ataboadey Awotiirim (Wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 1, 1970) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua mu ɔbemfo. Ɔsanee soom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Builsa North ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Timothy_Ataboadey_Awotiirim#Abrabɔ_ahyɛse_nwomasuaAmanyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Timothy_Ataboadey_Awotiirim#AmanyɛEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Timothy_Ataboadey_Awotiirim#EdwumaAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Timothy_Ataboadey_Awotiirim#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Togbe Osei IIIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Togbe_Osei_IIITogbe Osei III (wɔwoo no wɔ Dzifuu 18,1966) ɔyɛ Ɔhen wɔ Godenu.Abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Togbe_Osei_III#AbrabɔNdwumakuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Togbe_Osei_III#NdwumakuwWikipedia: Tsetse Ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tsetse_Ndwuma== Tsetse Ndwuma ==Tsetse Ndwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tsetse_Ndwuma#Tsetse_NdwumaWikipedia: UNEPhttps://fat.wikipedia.org/wiki/UNEP== United Nations Environment Programme ==United Nations Environment Programmehttps://fat.wikipedia.org/wiki/UNEP#United_Nations_Environment_ProgrammeWikipedia: Uew Fankuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Uew_FankuwFANKUW yɛ esuafo a wosua Mfantse kasa wɔ University of Education, Winneba no nkorbata a ɔwɔ Ajumako mu no hɔn nkabɔmu kuw. FANKUW yɛ asɛmfua a MFANTSEFO NKABƆMU KUW ne tsiatwa.Wikipedia: Umar Abdul-Razakhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Umar_Abdul-RazakUmar Abdul Razak (wɔwoo no 1 Ɔbɛsɛ 1975) yɛ Ghananyi ɔkuayɛfo na na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Tolon Senior High school.http://www.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Umar_Abdul-Razak#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Umar_Abdul-Razak#AmanyɛsɛmNa'brabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Umar_Abdul-Razak#Na'brabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Umar_Abdul-Razak#NhwɛdoWikipedia: Ursula Owusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu(wɔwoo no 20 October 1964) ofri Akim Oda a ɔwɔ Ghana Apuei Mantam mu. Ɔyɛ mbra Edwuma, ɔko ma mbasaiafo hɔn ahɔtɔ na ɔyɛ Ghana mbrahyɛ baguanyi dze ma Ablekuma West mantam mu.Abrabɔ Ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#Abrabɔ_Ahyɛse_na_NwomasuaAnsaana ɔrebɛyɛ mbrahyɛbagua mu edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#Ansaana_ɔrebɛyɛ_mbrahyɛbagua_mu_edwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#AmanyɛsɛmNdwumakuw ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#Ndwumakuw_ahorowMbrahyɛbagua mu Dwumadzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#Mbrahyɛbagua_mu_Dwumadzi_ahorowN'abrabɔ mu asɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#N'abrabɔ_mu_asɛmEnyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#EnyimnyamhyɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ursula_Owusu#NhwɛdoWikipedia: Valerie Lawsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Valerie_LawsonValerie O Lawson (wɔwoo no wɔ Dzifuu 1, 1991), ɔyɛ Ghana makeup-artist a wonyim no dɛ ɔyɛ edwuma wɔ ayefor n'eguadzi mbea nyina. Ɔsanso yɛ Ghana edwumfo kwankyerɛfo ma Amerika ahosiesie edwumakuw, Maybelline New York na nyea ɔhyehyɛɛ ahyɛnsewdze no, a ɔyɛ Valerie Lawson.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Veronica Bawuahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_BawuahVeronica Bawuah (wɔwoo no afe 1967 Mumu 5) yɛ Ghana mbirikatunyi. Osii akan wɔ mbasiafo hɔn 4 × 100 metres relay no mu wɔ afe 1988 Summer Olympics na afe 2000 Summer Olympics no mu.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Bawuah#NhwɛdoExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Bawuah#External_linksWikipedia: Veronica Bekoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_BekoeVeronica Bekoe yɛ nyimdzefo wɔ abɔdzenyansapɛ mu. Ɔyɛ nyia a ɔdze "Veronica Bucket" bɔbɔɔ adze.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Veronica Quarshiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_QuarshieVeronica Martha Agowa Quarshie yɛ Ghana veteran producer, kwankyerɛfo na sene kyerɛwfo, a ɔasesa mbaa hɔn dzibew a dabaa wɔhyɛ sene ekyir anaa woyi hɔn si nkyɛn. Ɔsesaa mbaa a hɔn ano nnkɔ ekyir na mpaapaa mu bɛyɛɛ mbaa a hɔn ankasa wɔ tumi.NwomasuaEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Quarshie#NwomasuaEditEdwumaEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Quarshie#EdwumaEditAbawdobɔdzeEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Quarshie#AbawdobɔdzeEditNdwumaEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Quarshie#NdwumaEditN'abrabɔEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Quarshie#N'abrabɔEditNhwɛdoEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Veronica_Quarshie#NhwɛdoEditWikipedia: Vicky Zugahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vicky_ZugahVictoria Zukah dodow nyim dɛ Vicky Zukah, ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ sentwanyi a wagye dzin,ofir Firaw mantɔw mu wɔ ɔman Ghana mu.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vicky_Zugah#Ahyɛse_BraWikipedia: Victor Okuley Norteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victor_Okuley_NorteyVictor Okuley Nortey yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana ma Ablekuma finimfin mbrahyɛbagua mpasuardo wɔ Nkran mantɔw mu. Ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba(New Patriotic Party).Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Victoria Agyeihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victoria_AgyeiVictoria Agyei (wɔwoo no Esusow Aketseaba 15, 1996 ) yɛ Ghananyi a ɔyɛ bɔɔlbɔ edwuma na ɔbɔ bɔɔl dɛ nyia ɔhyehyɛ gol wɔ akansi biara mu ma Ghana mbasiafo bɔɔlbɔ kuw.Amanɔne Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victoria_Agyei#Amanɔne_EdwumaEnyimnyamhyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victoria_Agyei#EnyimnyamhyɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victoria_Agyei#NhwɛdoWikipedia: Victoria Hammahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victoria_HammahVictoria Lakshmi Hamah yɛ is a National Democratic Congress amanyɛnyi wɔ Ghana.Amanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victoria_Hammah#AmanyɛsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Victoria_Hammah#NhwɛdoWikipedia: Vida Akoto-Bamfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Akoto-BamfoVida Akoto-Bamfo ɔyɛ Ɔtsɛmbuafo wɔ Ghana kɔɔto kɛse a wɔfrɛ no "Supreme Court". Ɔsoom wɔ"Supreme Court" egua no do fitsi afe mpem ebien na akron(2009) kesi afe mpem ebien na duakron(2019) mu.Abrabɔ Ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Akoto-Bamfo#Abrabɔ_Ahyɛse_na_nwomasuaNdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Akoto-Bamfo#NdwumaAbrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Akoto-Bamfo#AbrabɔSanso hwɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Akoto-Bamfo#Sanso_hwɛNgyinadohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Akoto-Bamfo#NgyinadoWikipedia: Vida Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_YeboahVida Amaadi Yeboah (1944 - 2006) yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo, amanyɛnyi na ɔmanfo kannyifo.https://en.Mfiase Asetra Na Nhomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Yeboah#Mfiase_Asetra_Na_NhomasuaAmanyɔsɛm Mu Asetrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Yeboah#Amanyɔsɛm_Mu_AsetraAbasobɔdze Na Agyedze a Wɔdze Mahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Yeboah#Abasobɔdze_Na_Agyedze_a_Wɔdze_MaBɔ Dzin (References)https://fat.wikipedia.org/wiki/Vida_Yeboah#Bɔ_Dzin_(References)Wikipedia: Virunga Ɔdomankoma abɔdze Pramahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_PramaVirunga Ɔdomankoma abɔdze Prama yɛ ɔman mmɔntsen do atrae a ɔwɔ Albertine Rift Bon mu wɔ Demokrasi Ɔman a ɔwɔ Congo no mu apuei fam. Wɔyɛɛ no afe 1925.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#AbakɔsɛmAkodze a Wɔdze Dzi Akohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Akodze_a_Wɔdze_Dzi_AkoAsase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Asase_Ho_NsɛmBer Tsentsen Mu Wim Bɔberhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Ber_Tsentsen_Mu_Wim_BɔberNhwiren a Ɔwɔ Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Nhwiren_a_Ɔwɔ_Virunga_Ɔman_Mmoa_Yɛmmea_MuMmoa Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Mmoa_Ho_NsɛmMmoa a Wɔnom Nufusuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Mmoa_a_Wɔnom_NufusuMmoa a Wɔwea Famhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Mmoa_a_Wɔwea_FamNnomaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#NnomaaMmusuakuw Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Mmusuakuw_AhorowNsɛm Ho Amanyibɔfo a Wɔka Ho Asɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Virunga_%C6%86domankoma_ab%C9%94dze_Prama#Nsɛm_Ho_Amanyibɔfo_a_Wɔka_Ho_AsɛmWikipedia: W-Arly-Pendjari Complexhttps://fat.wikipedia.org/wiki/W-Arly-Pendjari_ComplexW-Arly-Pendjari Complex, a wɔsan frɛ no "WAP Complex", yɛ Abɔdze mu UNESCO Wiadze Agyapadze a ɔtwam hye wɔ Benin, Burkina Faso na Niger a ɔkata:Henschel, P.; Petracca, L.Hwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/W-Arly-Pendjari_Complex#Hwɛ_iyi_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/W-Arly-Pendjari_Complex#NhwɛdoWikipedia: W National Parkhttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_ParkW National Park (French: Parc national du W)[1] anaa W Regional Park (French: W du Niger) ɔyɛ amansan park tsitsir wɔ Ebibirim Atɔe a ɔwɔ meander wɔ River Niger a ɔda hɔ tse dɛ akyerɛwamba W (French: double v). Park no ka mbeambea a ɔka aman ebiasa Niger, Benin na Burkina Faso, na ɔyɛ aban ebiasa na wodzii ne do .Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#AbakɔsɛmFlorahttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#FloraFaunahttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#FaunaMfonyi Beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#Mfonyi_BeaHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#Hwɛ_iyi_nsoNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#NhwɛdoKasadwinihttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#KasadwiniAbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/W_National_Park#Abɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Wasila Diwura-Soalehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wasila_Diwura-SoaleWasila Diwura-Soale (Wɔwoo no Dankwa 1, 1996) Yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔno na ogyina mfinimfin dze ma Ghana mbaa bɔɔlbɔ wɔ ɔman no mu. [1] [2]Diwura-Soale bɔ bɔɔl ma Ghana wɔ U17 mpɛn do wɔ 2012 na ɔka ebibifo mbaa bɔɔlbɔ kuw no ho, na no bɔɔlbɔ mu no, nna ɔtɔdo ebiasa wɔ 2012 Ɔman bɔɔlbɔ a ɔkɔr do no mu wɔ Azerbaijan.Wikipedia: Wesley Girls' High Schoolhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wesley_Girls%27_High_SchoolWesley Girls' High School (WGHS) yɛ nwomasua asoɛe a wɔdze ma mmabaa wɔ Cape Coast wɔ Central mantam mu wɔ Ghana. Harriet Wrigley, Methodist ɔsomfo bi yer na ɔdze sii hɔ wɔ afe 1836 mu.Wikipedia: Wikipediahttps://fat.wikipedia.org/wiki/WikipediaWikipedia yɛ wiadze nwomapɔn ma obiara a sikatua biara nnyi mu.Wikipedia: William Ofori Boafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/William_Ofori_BoafoWilliam Ofori Boafo (Mumu 30, 1946) yɛ mbranyimfo na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akropong ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum na esia wɔ kwasaman Ghana mu.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/William_Ofori_Boafo#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/William_Ofori_Boafo#EdwumaAmanyɛse edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/William_Ofori_Boafo#Amanyɛse_edwumaAmbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/William_Ofori_Boafo#AmbatowAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/William_Ofori_Boafo#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Wisdom Gidisuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wisdom_GidisuWisdom Gidisu (wɔwoo no 5 Esusow Aketseaba 1967) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Krachi East Ambatow wɔ Oti Mantɔw mu wɔ Ghana.http://www.Ɔbra Ahyɛase na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wisdom_Gidisu#Ɔbra_Ahyɛase_na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wisdom_Gidisu#EdwumaAmanyɛsɛm mu Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wisdom_Gidisu#Amanyɛsɛm_mu_EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wisdom_Gidisu#N'abrabɔAdɔeyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wisdom_Gidisu#AdɔeyɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wisdom_Gidisu#NhwɛdoWikipedia: Wiyaala ndwomtownyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wiyaala_ndwomtownyiNoella Wiyaala yɛ Ghana ndwomtownyi na ndwomkyerɛwnyi a, ɔtow ndwom wɔ nokurom kasa a, ɔyɛ Sissala na Waala. Ɔsaso towbi wɔ brɔfo mu.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Women's football in Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Women%27s_football_in_GhanaGhana yɛ Afrika Bɔɔlbɔ mu tumi kɛse nanso wɔgye dze dɛ agumadze no rewu ɔnam nnwumakuo a wɔmfa mmoa mma nti.Wikipedia: Wukudahttps://fat.wikipedia.org/wiki/WukudaWukuda yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Benada na Yawda ntamu.Wikipedia: Yaa Asantewaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_AsantewaaYaa Asantewaa I (wɔwoo no Ɔbɛsɛ 17 1840 – 17 Ɔbɛsɛ 1921) yɛ Ejisu Henmaa wɔ Ashanti Ahemman no mu – seesei ɔyɛ nnɛyi Ghana fã – a na nua Nana Akwasi Afrane Opese, Edwesuhene, anaa sodifo, a ɔfiri Edwesu paw no. Wɔ afe 1900 mu no ɔdze Ashanti ɔko a wɔfrɛ no Sikakɔkɔɔ Nsuo mu Ko, a wɔsan frɛ no Yaa Asantewaa Ahofadie Ko no anim dze tiaa Britania Ahemman no.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa#Ahyɛse_BraWikipedia: Yaa Asantewaa Festivalhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_FestivalYaa Asantewaa Afahyɛ yɛ afe afe nhyiamu a Ejisu Amanbrɛ Mpɔtam a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana mu mpanyimfo na nyimpa dzi. Wɔtaa dzi no wɔ Dzifuu bosom mu.Asetsena Mu Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_Festival#Asetsena_Mu_NsɛmAtuatew Ho Nnianim Asɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_Festival#Atuatew_Ho_Nnianim_AsɛmAfahyɛ Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_Festival#Afahyɛ_AhorowNea Ɛho Hiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_Festival#Nea_Ɛho_HiaWikipedia: Yaa Asantewaa Warhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_WarSika Nsu Ko, a wɔsan frɛ no Yaa Asantewaa Ko, Eauantse Akwantu a ɔtɔ do ebiasa, Esuantse Atuatsew, anaa nsakyer, yɛ satu wɔ 1900 mu wɔ basabasayɛ a ɔtoatoa do a ɔkɔr do wɔ United Kingdom na Esuantse Ahenman (seseiara Esuantse Mantɔw) ntamu , ɔman a ɔwɔ fahodzi wɔ Afrika Atɔe afam a na ɔnam Britainfo na mpoano mbusuakuw a wɔhyɛ hɔn ase no bom tsenaa ase wɔ kwan a ɔyɛ papa do.Sika Nsuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_War#Sika_NsuNkwagye kɔla Nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_War#Nkwagye_kɔla_NoNCO kuw bi a wɔwɔ Maxim atuo wɔ Kumasihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_War#NCO_kuw_bi_a_wɔwɔ_Maxim_atuo_wɔ_KumasiMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Asantewaa_War#MboaedzeWikipedia: Yaa Ntiamoah Baduhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Ntiamoah_BaduYaa Ntiamoah Baidu (anaa Yaa Ntiamoa-Baidu) yɛ Ghana Zoologist, environmental specialist, academic na management expert. Afe 2017 Ebɔw 17 mu no, wo yii no dɛ guamutsenanyi wɔ Board of Millennium Development Authority of Ghana.Noho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Ntiamoah_Badu#Noho_nsɛmGuamutsenanyi dze ma MiDA Boardhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Ntiamoah_Badu#Guamutsenanyi_dze_ma_MiDA_BoardMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaa_Ntiamoah_Badu#MboaedzeWikipedia: Yaba Badoehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaba_BadoeYaba Badoe (Wɔwoo no 1955)Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Yaw Asiedu-Mensahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-MensahYaw Asiedu-Mensah yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa Atɔe mansin a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.Ghana Parliamentary Register, 2004-2008.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-Mensah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-Mensah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-Mensah#AmanyɛsɛmAfe 2000 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-Mensah#Afe_2000_AmbatowAfe 2004 Ambatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-Mensah#Afe_2004_AmbatowN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-Mensah#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Asiedu-Mensah#NhwɛdoWikipedia: Yaw Baahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_BaahYaw Baah (wɔwoo no 17 Ɔberɛfɛw 1959) ɔyɛ mbranyimfo na Ghana amanyɛnyihttps://web.archive.Ɔbra ahyɛse na nwomasua.https://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baah#Ɔbra_ahyɛse_na_nwomasua.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baah#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baah#AmanyɛsɛmAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baah#AbatowNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baah#NhwɛdoWikipedia: Yaw Baning-Darkohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baning-DarkoYaw Baning-Darko yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien no wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu dze ma Atiwa mpasuardo. Odzii dzibew yi fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda mu ne da a ɔtɔ do esuon kesi afe apem ahaebien na kor ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esia mu.Ɔbra Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baning-Darko#Ɔbra_AhyɛseAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Baning-Darko#AmanyɛsɛmWikipedia: Yaw Barimahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_BarimahYaw Barimah (Wɔwoo no wɔ afe 1949, wɔ bosoom Mumu ne da a ɔtɔ do eduonu-ebien mu ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi.Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Barimah#Ɔbra_Ahyɛse_Na_NwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Barimah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Barimah#EdwumaN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Barimah#N'abrabɔWikipedia: Yaw Brempong-Yeboahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Brempong-YeboahYaw Brempong-Yeboah (Esusuw Aketseaba 5, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu ma Atiwa West abatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Brempong-Yeboah#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Brempong-Yeboah#AmanyɛsɛmEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Brempong-Yeboah#EdwumaAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Brempong-Yeboah#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Yaw Effah-Baafihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Effah-BaafiYaw Effah-Baafi (wɔwoo no 21 Fankwa 1955) ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Kintampo Anaafo (South) Mansin.Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009https://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Ghana_mbrahy%C9%9Bbaguafo_2005-2009Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Yaw Ntow Ababiohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Ntow_AbabioYaw Ntow Ababio yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa East ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.Abrabɔ ahyɛse na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Ntow_Ababio#Abrabɔ_ahyɛse_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Ntow_Ababio#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Ntow_Ababio#AmanyɛsɛmAsetsena mu nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Ntow_Ababio#Asetsena_mu_nsɛmWikipedia: Yaw Osafo Maafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Osafo_MaafoYaw Osafo-Maafo yɛ Ghana ɔmanyɛfo a wɔpaw no wɔ Ebɔbira mu dɛ ɔmampanyin fotufo panyin wɔ Akufo-Addo Aban no mu 2021. Ɔsom dɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Republic of Ghana do wɔ Akufo-Addo Aban no mu, fitsi afe 2017.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Osafo_Maafo#Ahyɛse_BraDzibew Ahorow Wɔ Aban Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Osafo_Maafo#Dzibew_Ahorow_Wɔ_Aban_MuAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Osafo_Maafo#AbatowNnansa yi dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Osafo_Maafo#Nnansa_yi_dwumadzi_AhorowWikipedia: Yaw Owusu-Boatenghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Owusu-BoatengYaw Owusu-Boateng (wɔwoo no Ayɛwoho 25, 1955)http://staging.odekro.Abrabɔ Ahyɛse na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Owusu-Boateng#Abrabɔ_Ahyɛse_na_NwomasuaWɔwoo Owusu-Boateng wɔ Ayɛwoho 25, 1955. Ofri Akyem Asene, kurow bi a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Ɔyɛ obi a w'ewie Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast ) a onyaa Bachelor of Arts abodzin krataa wɔ Asetsena ho Adzesua na Asaase ho Adzesua mu (Sociology and Geography) wɔ afe 1986 mu. Wɔ afe 1999 mu no, ɔsanso nyaa nye Postgraduate abodzin krataa wɔ Nwomasua mu wɔ Comparative Education Research na Dwumadzi sohwɛ (Project Management) mu wɔ Copenhagen Esuapɔn (University of Copenhagen) wɔ Denmark. ==https://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Owusu-Boateng#Wɔwoo_Owusu-Boateng_wɔ_Ayɛwoho_25,_1955._Ofri_Akyem_Asene,_kurow_bi_a_ɔwɔ_Ghana_Epuei_Mantɔw_mu._Ɔyɛ_obi_a_w'ewie_Cape_Coast_Esuapɔn_(University_of_Cape_Coast_)_a_onyaa_Bachelor_of_Arts_abodzin_krataa_wɔ_Asetsena_ho_Adzesua_na_Asaase_ho_Adzesua_mu_(Sociology_and_Geography)_wɔ_afe_1986_mu._Wɔ_afe_1999_mu_no,_ɔsanso_nyaa_nye_Postgraduate_abodzin_krataa_wɔ_Nwomasua_mu_wɔ_Comparative_Education_Research_na_Dwumadzi_sohwɛ_(Project_Management)_mu_wɔ_Copenhagen_Esuapɔn_(University_of_Copenhagen)_wɔ_Denmark._==Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Owusu-Boateng#EdwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Owusu-Boateng#AmanyɛsɛmN'abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Owusu-Boateng#N'abrabɔNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Owusu-Boateng#NhwɛdoWikipedia: Yaw Skyfacehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_SkyfaceIsaac Adu Mensah (Wɔwoo no afe 1988 Kwakwar 18), a edwuma mu no wonyim no dɛ Yaw Skyface, ɔyɛ Ghana siniyɛnyi, kwankyerɛfo na sinitwanyi. Ne sini a odzi kan Door 2 Door nyaa ɔyɛkyerɛ pa wɔ ber a wɔpaa ho tam wɔ afe 2017 mu.Abrabɔ ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Skyface#Abrabɔ_ahyɛseSini akwankyerɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Skyface#Sini_akwankyerɛSinihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Skyface#SiniMusic videosEdithttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Skyface#Music_videosEditNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yaw_Skyface#NhwɛdoWikipedia: Yawa Hansen-Quaohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yawa_Hansen-QuaoYawa Hansen-Quao (Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yawa_Hansen-Quao#NhwɛdoWikipedia: Yawdahttps://fat.wikipedia.org/wiki/YawdaYawda yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Wukuda na Fida ntamuWikipedia: Yvonne Nelsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yvonne_NelsonYvonne Nelson ( Wɔwoo no wɔ ɔbrɛfɛw bosoom da a ɔtɔ do 12,1985)https://yen.com.Ahyɛse brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yvonne_Nelson#Ahyɛse_braMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Yvonne_Nelson#MboaedzeWikipedia: Zabidhttps://fat.wikipedia.org/wiki/ZabidZabid (Arabic: زَبِيد) (wɔsan kyerɛw no Zabīd, Zabeed na Zebid) yɛ kurow a nyimpa bɛyɛ 52,590 na wɔtse mu wɔ Yemen atɔe fam mpoano asasetaw no do. Ɔyɛ nkurow a w'akyɛr kyen obiara wɔ Yemen no mu kor, na w'ayɛ UNESCO Wiadze Egyapadze fri 1993; nanso, wɔ afe 2000 mu no, wɔdze bea no too Wiadze Egyapadze a ɔwɔ esian mu Kyerɛwtohɔ no mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zabid#AbakɔsɛmAsase ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zabid#Asase_ho_nsɛmWiadze egyapadze beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zabid#Wiadze_egyapadze_beaSikasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zabid#SikasɛmNfonyinsie beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zabid#Nfonyinsie_beaWikipedia: Zanetor Agyeman-Rawlingshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-RawlingsZanetor (wɔbɔ dzin Zɑ-nɛ-tɔ) Agyeman-Rawlings (Dr.) (wɔwoo no Obiradzi1, 1978) ɔyɛ Ghana eduruyɛfo na ɔmanyɛnyi a ɔyɛ Ɔmanpanyin a odzi kan wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan ase Jerry Rawlings (1993–2001) ne kan ɔbaa a odzi kan Nana Konadu Agyeman(1993– 2001).Ahyɛse brra na nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#Ahyɛse_brra_na_nwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#EdwumaEduryɛ mu edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#Eduryɛ_mu_edwumaNyimpa mboa edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#Nyimpa_mboa_edwumaAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#AmanyɛsɛmMbrahyɛbagua no mu mbɔdzembɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#Mbrahyɛbagua_no_mu_mbɔdzembɔMbrahyɛbaguanyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#MbrahyɛbaguanyiAnkorankor asetsenahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#Ankorankor_asetsenaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zanetor_Agyeman-Rawlings#MboaedzeWikipedia: Ziniarehttps://fat.wikipedia.org/wiki/ZiniareZiniaire yɛ kurow bi a ɔwɔ Oubritenga mansin mu wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ Oubritenga Mantɔw na Plateau-Finimfin Mantɔw ahenkurow.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ziniare#NhwɛdoWikipedia: Zion Asɔrhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zion_As%C9%94rA.M.Wikipedia: Zuta Mary Narteyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zuta_Mary_NarteyZuta Mary Nartey (a wɔ sanso frɛ no Mary Zutah Narteh, wɔwoo no Ɔberɛfɛw 14, 1987) yɛ Ghananyi a ɔtow pea.Javelinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zuta_Mary_Nartey#JavelinShot puthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zuta_Mary_Nartey#Shot_putMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zuta_Mary_Nartey#MboaedzeAbɔtsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zuta_Mary_Nartey#Abɔtsen_do_nkitahodziWikipedia: Zynnell Zuhhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zynnell_ZuhLydia Zynnell Zuh (wɔwoo no Dzifuu 18, 1990) ɔyɛ Ghananyi ntar pam ho ɔbenfo (fashion icon), odziyifo (actress), ɔkyerɛwfo (writer), seneyɛfo (producer), tɛlɛbihyen nyimpa na ɔdɔfo a ofi Firaw mantɔw mu wɔ Ghana.[1] Ɔdze nye no ho bɔɔ Ghana seneyi edwuma wɔ afe 2004 mu na fisti dɛm ber no onyaa abadobɔdze ahorow bi wɔ n’edwuma ho a dzea ɔka ho nye, Glitz Ɔkwan Abasobɔdze (Glitz Style Awards), Kurow mu Nnipa Anigyede Abasobɔdze (City People Entertainment Awards) na Sikakɔkɔɔ Sinyi Abasobɔdze (Golden Movie Awards).Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zynnell_Zuh#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zynnell_Zuh#EdwumaAdɔyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zynnell_Zuh#AdɔyɛSinyi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zynnell_Zuh#Sinyi_ahorowAbasobɔdze na Dzin bɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zynnell_Zuh#Abasobɔdze_na_Dzin_bɔNgyinadohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zynnell_Zuh#NgyinadoWikipedia: Aboodoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/AboodooAboodoo yɛ Mfantsefo edziban mapa no mu kor.Wikipedia: Adwindzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/AdwindzeWikipedia: Hilla limannhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hilla_limannHilla Limann, (mumu 12,1934 – sanda 23, 1998)Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kojo antwihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_antwiKojo Antwi, a nedzin bio nye "Mr. Music Man", yɛ Ghana ndwomtownyi.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Kwame Addo-Kufffourhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Addo-KufffourKwame Addo-Kuffour yɛ Ghanayi ɔmanyɛnyi nye dɔkotanyi a wɔ wo no Ayɛwoho 14,1940). ɔyɛ mbrahyɛbaguamunyi ma Manhyia wɔ afe 2001 kapem 2007.N'abrabɔ ahyɛse nye Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Addo-Kufffour#N'abrabɔ_ahyɛse_nye_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Addo-Kufffour#EdwumaAmanyɛsɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Addo-Kufffour#AmanyɛsɛmuAbatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Addo-Kufffour#Abatow2004 Mbrahyɛbaguamu Abatow nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kwame_Addo-Kufffour#2004_Mbrahyɛbaguamu_Abatow_noWikipedia: Ludohttps://fat.wikipedia.org/wiki/LudoLudo (LUDU)yɛ agor a agofomba ebien (2) dze kesi anan (4) na wodzi. Wɔdze hɔn amba anan twa kwan fi hɔn kurow mu kesi dɛ wobodu ewiei.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Sakordiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/SakordieMichael Owusu Addo a dodowara frɛ no Sarkodie yɛ ndwomtownyi na ndwomkyerɛwnyi a ofi Ghana. Ɔsan so yɛ guadzinyi a ɔtse Tɛma- Ghana.Ghanafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:GhanafoWikipedia: Sukwadwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/SukwadwomSukwadwom yɛ awerɛhodwom a wɔtow no yaw mu wɔ eyiadze dze kyerɛ yaw a owufo no dze egya atseasefo.Wikipedia: Ɔberɛfɛwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86ber%C9%9Bf%C9%9BwƆberɛfɛw yɛ bosoom a ɔtɔ do dubiako wɔ afe mu, osiandɛ nna obiara n'abrabɔ ayɛ yie ama no( sika pii aba ama afarfo na ekuafo nyinara) ntsi, wohu hɔn brɛ a wɔ brɛɛ no nyinara ne fɛw.Wikipedia: Ɔbɛsɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86b%C9%9Bs%C9%9BƆbɛsɛ yɛ bosoom a ɔtɔ do du wɔ afe no mu. Ha so, nsu tɔ nkakrankakra a n'ano nnyɛ dzen.Wikipedia: Ɔdapagyanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86dapagyanƆdapagyan ka mpanyimfo esunsum baasa a wodzii Mfantsefo hɔn enyim ma wobodur ndɛ Mankɛsemu. Ono nye wimu mbowa nyinara hɔn okokroko.Wikipedia: Ɔhenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86henƆhen yɛ nyimpa a wɔnam amandze na amanbrɛ kwan do eyi no dɛ ondzi nyimpakuw bi hɔn enyim na onbu man no.Ɔyɛ abodzin a Akanfo nko na wɔdze dzi dwuma.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86hen#AbakɔsɛmWikipedia: Ɔsonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86sonƆson ka mpanyimfo esunsum baasa a wodzii Mfantsefo hɔn enyim ma wobodur ndɛ Mankɛsemu. Ɔno nye asaase do mbowa nyinara hɔn okokroko.Wikipedia: Ɔtsɛmbuafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86ts%C9%9BmbuafoƆtsɛmbuafo yɛ nyimpa obua nyia a w'edzi fɔ no atsɛn wɔ asɛndzibea.Onnyɛ nyia w'edzi fɔ nkɔtsenn,obiara wɔdze asɛm roto no do so.Wikipedia: Palestinahttps://fat.wikipedia.org/wiki/PalestinaƐyɛ asasesin a ɛwɔ Mediterranea Po no anafo fam apuei kosi Yordan Bon no mu, na wɔ nkyerɛase ahorow bi mu no, nkyerɛase no trɛw kɔ mmeae ahorow a ɛwɔ Asubɔnten Yordan apuei fam, a ɛwɔ Asia atɔe fam na ɛne Afrika atifi fam di nkitaho denam beae a ɛwɔ ne Sinai Po no so wɔ beae a nsasepɔn abien no hyiam, na ɛyɛ Levant anafo fam atɔe fã a ɛne Misraim di nkitaho no; Na ɛyɛ beae a amammerɛ, aguadi ne amammuisɛm twam na ɛtwam de ka ne titiriw wɔ nyamesom ahorow abakɔsɛm mu ho, na ɛno nti ne nkurow pii wɔ abakɔsɛm anaa nyamesom mu hia, titiriw Yerusalem. Ɛnnɛ, abakɔsɛm mu mantam no ahye gyina amammui ahyehyɛde ahorow pii a wɔde asisi so: Israel Man (a wɔde sii hɔ wɔ 1948 ɔko no mu bere a wotuu Palestinefo ɔpehaha pii fii wɔn kurom fii wɔn afie mu akyi), West Bank ne Gaza Strip, .date nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Palestina#date_nofibea ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Palestina#fibea_ahorowWikipedia: Wikpedia:Mboahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wikpedia:Mboa150px|center|alt=|link=https://ha.wikipedia.Ebotum ebisa mboa wɔ Fante Wikipedia dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wikpedia:Mboa#Ebotum_ebisa_mboa_wɔ_Fante_Wikipedia_doWikipedia: Fante kasa a wɔkahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fante_kasa_a_w%C9%94kaFanti, Fantse, anaa Mfantse, yɛ Akan kasa a ɛkɔ so no mufo atitiriw baasa no mu biako, ne Asante ne Akuapem, abien a etwa to no nyinaa bom frɛ Twi, a wɔne wɔn nyinaa te ase. Wɔka no titiriw wɔ Ghana mfinimfini ne kesee fam mantam mu ne nkurow a wɔte mu wɔ mmeae afoforo wɔ Ghana atɔe fam, Ivory Coast, ne Liberia, Gambia ne Angola nso.Etymology ho adesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fante_kasa_a_w%C9%94ka#Etymology_ho_adesuafibea ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fante_kasa_a_w%C9%94ka#fibea_ahorowWikipedia: New Patriotic Partyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/New_Patriotic_PartyNew Patriotic Party (NPP) yɛ amanyɛkuw a ɔwɔ finimfin-nyimfa na ahofadzi-kɔnsɛvetif wɔ Ghanahttps://www.peacefmonline.Abatow Mu Mbɔdzembɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/New_Patriotic_Party#Abatow_Mu_Mbɔdzembɔ1996 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/New_Patriotic_Party#1996_abatowAfe 2000 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/New_Patriotic_Party#Afe_2000_abatowMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/New_Patriotic_Party#MboaedzeWikipedia: National Democratic Congress (Ghana)https://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)National Democratic Congress(NDC) yɛ bagua mu kabi ma menkabi amanyɛkuw bi a ɔwɔ Ghana, Jerry Rawlings na ɔhyehyɛɛ, a na ɔyɛ Ghanaman panyin fitsi afe apem ahakron eduowɔtwe kor(1981) kesi afe apem ahakron eduokron ebiasa(1993) na Ghana Ɔmanpanyin fitsi afe apem ahakron eduokron ebiasa(1993) kesi afe mpem ebien na kor(2001). Ber a wɔhyehyɛɛ Ɔman Banbɔ Kuw a ɔyɛ Provisional National Defence Council (PNDC), a odzii Ghana do wɔ nsordaafo etuatse ekyir wɔ Mumu 31,1981 no, nhyɛ baa amanaman ntamu dɛ wɔbɛsan dze dɛmokrasi aba.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#Abakɔsɛm2000 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#2000_abatow2004 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#2004_abatow2008 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#2008_abatow2012 Tum na Abatow a Wɔdze Kɛma obi foforhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#2012_Tum_na_Abatow_a_Wɔdze_Kɛma_obi_fofor2016 amanyɛkuw abatow(primaries)https://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#2016_amanyɛkuw_abatow(primaries)2020 abatowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#2020_abatowElectoral historyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#Electoral_historyPresidential electionshttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Democratic_Congress_(Ghana)#Presidential_electionsWikipedia: Fante Wikipediahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fante_WikipediaFante wikipedia ho nhyehyɛɛ hyɛɛ ase wɔ afe mpem ebien na eduonu-biako(2021) mu. Mpanyimfo a wɔda dwumadzi yi ano nye Owura Robert Jamal (a ɔyɛ wikipedia ananmusinyi a ɔwɔ ɔman Ghana ha), Ebenezer Kobinah Offen(ɔno na Owura Robert Jamal nye no dzii kan susuu dɛm ananmɔtu yi ho), Leonard Dan Nketsia na Suzie Onomah.Wikipedia: Aseebu Amamfihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aseebu_AmamfiAsebu Amanfi Ho NsɛmNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aseebu_Amamfi#NhwɛdoWikipedia: Egya Ahor N’abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Egya_Ahor_N%E2%80%99abak%C9%94s%C9%9Bm== Egya Ahor ==Egya Ahorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Egya_Ahor_N%E2%80%99abak%C9%94s%C9%9Bm#Egya_AhorMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Egya_Ahor_N%E2%80%99abak%C9%94s%C9%9Bm#MboaedzeWikipedia: Africa(Ebibirim)https://fat.wikipedia.org/wiki/Africa(Ebibirim)Afrika yɛ asaasepɔn a ɔtɔ do ebien a ɔso sen obiara na ɔtɔ do ebien a nyimpa dɔɔ so sen obiara, na odzi Asia ekyir wɔ afa ebien no nyinara mu. Wɔ bɛyɛ ɔpepe 30.Afrikahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:AfrikaPages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Atekels a ɔsɛ dɛ Wikipedia biara enyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya== Asetra mu nsɛm/Obiho-sɛnkyerɛw ==Asetra mu nsɛm/Obiho-sɛnkyerɛwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Asetra_mu_nsɛm/Obiho-sɛnkyerɛwNdwumfo na akitɛtshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Ndwumfo_na_akitɛtsNwoma akyerɛwfo, agor akyerɛwfo na anwensɛm akyerɛwfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nwoma_akyerɛwfo,_agor_akyerɛwfo_na_anwensɛm_akyerɛwfoNdwom akyerɛwfo na ndwomtofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Ndwom_akyerɛwfo_na_ndwomtofoHɔn a hɔn hwehwɛ ndzɛmba mu na akwantufohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Hɔn_a_hɔn_hwehwɛ_ndzɛmba_mu_na_akwantufoSinyi kwankyerɛfo, sinyi akyerɛwfo ne agoruyɛfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Sinyi_kwankyerɛfo,_sinyi_akyerɛwfo_ne_agoruyɛfoHɔn a wɔyɛ ndzɛmba fofor, nyansahufo na akontaabufohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Hɔn_a_wɔyɛ_ndzɛmba_fofor,_nyansahufo_na_akontaabufoNyansapɛfo na asetra ho nyansahufohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nyansapɛfo_na_asetra_ho_nyansahufoAmanyɛsɛm mu akandzifohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Amanyɛsɛm_mu_akandzifoNyamesom mu nnyimpa na nyamekyerɛfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nyamesom_mu_nnyimpa_na_nyamekyerɛfoFelɔsɔfihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#FelɔsɔfiƆsomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#ƆsomAsetra mu nsɛm ho nyansahuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Asetra_mu_nsɛm_ho_nyansahuAdwen na Nkatse Ho Adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Adwen_na_Nkatse_Ho_AdzesuaEbusua na Ebusuabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Ebusua_na_EbusuabɔAmanyɛsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#AmanyɛsɛmEdwumayɛ na sikasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Edwumayɛ_na_sikasɛmMbrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#MbraAmanaman ntsam ahyehyɛdze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Amanaman_ntsam_ahyehyɛdze_ahorowƆko na sraadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Ɔko_na_sraadziKasa na nwoma ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Kasa_na_nwoma_ahorowNsusuwii ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nsusuwii_ahorowMu dur, nye kɛse na kwan a ɔda ntsamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Mu_dur,_nye_kɛse_na_kwan_a_ɔda_ntsamBerhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#BerSaensehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#SaenseNsoromma Ho Adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nsoromma_Ho_AdzesuaAbɔdze a nkwa wom ho adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Abɔdze_a_nkwa_wom_ho_adzesuaAbɔdze a nkwa wom mu ndzɛmba a ɔkɔ dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Abɔdze_a_nkwa_wom_mu_ndzɛmba_a_ɔkɔ_doAbɔdze a nkwa womhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Abɔdze_a_nkwa_womAnatomy ho adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Anatomy_ho_adzesuaAkwahosan na nduruyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Akwahosan_na_nduruyɛKɛmistrihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#KɛmistriAsase ho nyansahuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Asase_ho_nyansahuAbɔdze mu Ndzɛmba ho Adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Abɔdze_mu_Ndzɛmba_ho_AdzesuaNkontaabuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#NkontaabuEdziban na kuayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Edziban_na_kuayɛKuedwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#KuedwumaEdzibanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#EdzibanNsã a wɔnomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nsã_a_wɔnomTɛknɔlɔgyihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#TɛknɔlɔgyiNkutahodiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#NkutahodieƐlektrɔnik mfir a Wɔdze dzi Dwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Ɛlektrɔnik_mfir_a_Wɔdze_dzi_DwumaKɔmputa na Intanɛthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Kɔmputa_na_IntanɛtAhoɔdzen na pɛtrohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Ahoɔdzen_na_pɛtroNdzɛmba a Wɔdze yɛ Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Ndzɛmba_a_Wɔdze_yɛ_EdwumaAkwantuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#AkwantuAkodze a wɔdze yɛ edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Akodze_a_wɔdze_yɛ_edwumaAdwinnyi na ahomegyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Adwinnyi_na_ahomegyeAdansi ho edwuma na aban mfiridwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Adansi_ho_edwuma_na_aban_mfiridwumaSinyi, radio na tɛlɛvihyɛnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Sinyi,_radio_na_tɛlɛvihyɛnNdwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#NdwomAhomegyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#AhomegyeAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#AbakɔsɛmAbakɔsɛm a edzii kan bae na tsetse wiadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Abakɔsɛm_a_edzii_kan_bae_na_tsetse_wiadzeFinimfin Mber na Nnɛyi Ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Finimfin_Mber_na_Nnɛyi_AhyɛseAbɛɛfosɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#AbɛɛfosɛmAsase ho nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Asase_ho_nsɛmAsasepɔn na amantsam atsitsirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Asasepɔn_na_amantsam_atsitsirAman ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Aman_ahorowNkurow akɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nkurow_akɛseNsu a ɔwɔ nsu muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Nsu_a_ɔwɔ_nsu_muMbepɔw na anhweatsam dohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atekels_a_%C9%94s%C9%9B_d%C9%9B_Wikipedia_biara_enya#Mbepɔw_na_anhweatsam_doWikipedia: Wp/Abaduabahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wp/AbaduabaAbaduaba yɛ adze bi a wɔdze dua yɛ. Ɔno na hɛn nuanon Esuantsefo frɛ no Akuaba no.Wikipedia: Peter Turksonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Peter_TurksonPeter Kodwo Appiah Turkson yɛ Ghana prelate na cardinal wɔ Katolek Asɔre no mu a wasom dɛ chancellor wɔ Pontifical Nyansahu Skuul Ahorow (Pontifical Academies of Sciences) efir afe 2022. Nna ɔyɛ Pontifical Bagua a Ɔhwɛ Atsɛntrenye ne Asomdwoe do (Pontifical Council for Justice and Peace) no eguamtsenanyi fir afe 2009 kesi afe 2017 na nna ɔyɛ prifɛt (prefect) a odzi kan ma Dicastery Nnyimpa Nkɔdo a Ɔdzi Mu no Nkɔdo (Promotion of Integral Human Development) fir afe 2017 kesi afe 2021.Wikipedia: Kofi Annanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kofi_AnnanNna Kofi Atta Annan (8 Esusow Aketseaba 1938 – 18 Fankwa 2018) yɛ Ghana ɔmanpanyin a ɔyɛɛ Amanaman Nkabom no kyerɛwfo panyin a ɔtɔ do ason (7) fir afe 1997 kesi afe 2006. Nna Annan na UN na wɔboom nyaa Nobel Asomdwoe Abasobɔdze wɔ afe 2001 mu.Wikipedia: Jane Naana Opoku-Agyemanghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jane_Naana_Opoku-AgyemangJane Naana Opoku-Agyemang FGA (née Sam; wɔwoo no 22 Sanda 1951) yɛ Ghananyi nwomasua mu ɔbenfo (academic) na amanyɛnyi a nna ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ nwomasua (Minister for Education) do fitsi Ebɔw 2013 kesi Sanda 2017. Ɔyɛ ɔbenfo a ɔyɛ nwoma (literature) ho ɔbenfo a ɔyɛ pɛ.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jane_Naana_Opoku-Agyemang#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jane_Naana_Opoku-Agyemang#EdwumaAdzesua Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jane_Naana_Opoku-Agyemang#Adzesua_EdwumaWikipedia: Tsirkor mpamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tsirkor_mpamtsir kor mpam nyew tsir kor nkɔ egyina, sɛ yɛ ka no dɛm a yɛkyerɛ dɛ,hɛn nyinara bomu a na yɛ bɛtom ayɛbiribina na ya yɛ no yie.Dɛm ntsi yɛ ka biribi dɛ " wonsom wonsom wonye nyimpa".Wikipedia: Abɛbuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ab%C9%9BbuNnyi abɛ eso edɛ ewua wonsie wo wɔ mbɛ ase.Wikipedia: Dza Ghanaman wikimedia mpɔtamfo yɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dza_Ghanaman_wikimedia_mp%C9%94tamfo_y%C9%9BWikimedia yɛ amansan kankyee ahorow a hɔn botae nye dɛ wɔdze nwoma a no bo nnyɛ dzen kɔ wiase nyina, iyi nam kwan ahorow beebiree do nye mboa so.Wiki nnyɛ bea a wotua edwuma kaw mbom ɔboa ma etum yɛ nhwehwɛmu ahorow anaa edze ɔdɔ soronko ma wo man ,Ghana.Wikipedia: Nkutohttps://fat.wikipedia.org/wiki/NkutoVitellaria paradoxa (a nna wɔfrɛ no Butyrospermum parkii), Dodow nyim dɛ nkuto dua, shi tree (/ˈʃiː(ə)/), ana vitellaria, ɔyɛ dua a ofir abɔdzenyasapɛ ebusua a wɔfrɛ no Sapotaceae. Ɔno nkotse nye kuw a ɔwɔ ebusua genus Vitellaria,iyi fir Ebirbimu.Wikipedia: Sika eduaba soronko wɔ Tamalehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sika_eduaba_soronko_w%C9%94_TamaleTamale(Dagbani : [ˈTamali])wɔ aban kwan do no ne dzin ara nye Tamale.Ɔyɛ Etsifi mantɔw mu kurouwpɔn kɛse nna kurouw kɛse a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana.Wikipedia: Dena Mpoanohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dena_MpoanoDena yɛ mpoano kurow a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu, Ghana. Ɔyɛ beebi a ɔnam mpoano no ntsi, fardwuma kɔ do ankasankasa.Wikipedia: Sony Achibahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sony_AchibaEmmanuel John Bandick Dankwa (a wɔfrɛ no Sony Achiba, Oseikrom Prince Charles na Indianyi banyin) ɔyɛ British hiplife mfoniniyɛnyi na asawfo a wɔwoo no wɔ Ghana. Ɔno nye Ghananyi a odzi kan a ɔdze hip hop, hi-life nye Indiafo ndwom kwan a ɔwɔ Ghana na ekyirekyir no bom.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sony_Achiba#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sony_Achiba#EdwumaDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sony_Achiba#DiscographyWikipedia: Ahkanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/AhkanClement Foh Baah, wɔwoo no (Kwakwar 1988) ɔyɛ Ghana ndwomtonyi na ndwom kyerɛwfo a wɔfrɛ no Ahkan na Osrane. Ɔyɛ ndwom kuw Ruff n Smooth no mu nyi a ɔnye Ricky Nana Agyemang (a wɔfrɛ no Bullet), Dancehall ndwontofo kuw Ebony Reigns panyin.Ahyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahkan#Ahyɛse_BraSolo projectshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahkan#Solo_projectsNkabɔmudze Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahkan#Nkabɔmudze_EdwumaWikipedia: Amerado (musician)https://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)Derrick Sarfo Kantanka, (wɔwoo no Kwakwar 14, 1995), a wonyim no yie dɛ Amerado, ɔyɛ Ghana rapnyi a ofir Kumase. Ɔno na ɔhwɛ Yeete Nsem, Ghana nsɛm ho amandzɛbɔfo rap series a odzi kan no do.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaNdwom Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)#Ndwom_EdwumaBrand ambassadorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)#Brand_ambassadorNdzɛmba ɔayɛ wɔ Ndwomtomuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)#Ndzɛmba_ɔayɛ_wɔ_NdwomtomuAwards and nominationshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)#Awards_and_nominationsCo-nominee / co-winnerhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)#Co-nominee_/_co-winnerVideographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amerado_(musician)#VideographyWikipedia: Lingua Franca Novahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lingua_Franca_NovaLingua Franca Nova (“Elefen”) yɛ kasa a hɔn ayɛ dɛ ɔnyɛ dzen tsitsir, ɔnyɛ dza ɔkɔ do daa, na ɔnyɛ dzen dɛ wobesua ama amanaman ntsam nkitsahodzi. Ɔwɔ su pa ahorow bi:Wikipedia: Kojo Antwihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_AntwiKojo Antwi a wɔsan frɛ no ‘Owura Music Man', yɛ Ghana Afro pop, highlife na reggae ndwomtonyi. Wɔwoo Julius Kojo Antwi wɔ ebusua a enuanom yɛ duwɔtwe(13) mu, na onyinii wɔ Darkuman a ɔwɔ Nkran kurotsia.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Antwi#EdwumaN'Abrabɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Antwi#N'AbrabɔDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Antwi#DiscographyAbɔdzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kojo_Antwi#AbɔdzinWikipedia: Appietushttps://fat.wikipedia.org/wiki/AppietusAppiah Dankwah, a nyimpa pii frɛ no Appietus (wɔwoo no Ebɔw 12, 1977) yɛ Ghananyi odziyifo ndwontonyi, ndwom kyerɛwfo na enyigye ho mfiridwumayɛfo a ɔtse Nkran, Ghana. Edzin Appietus nyaa dzin wɔ ne nsaano nkyerɛwee ‘Appietus in the mix’.Asetsena, Edwuma Na Ɔkwan a Wɔfa Do yɛ Adzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Asetsena,_Edwuma_Na_Ɔkwan_a_Wɔfa_Do_yɛ_AdzeAhyɛse Brahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Ahyɛse_BraEdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#EdwumaYɛbeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#YɛbeaAppietus Idolzhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Appietus_IdolzAppietus Compilationhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Appietus_CompilationDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#DiscographySongs Recordedhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Songs_RecordedCompilationshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#CompilationsSinglehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#SingleAbadobɔdze na Nyiyimu Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Abadobɔdze_na_Nyiyimu_AhorowGhana Music Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Ghana_Music_AwardsUK Ghana Music Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#UK_Ghana_Music_AwardsSun Shine Music Awardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Sun_Shine_Music_AwardsGhana Music Honourshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Appietus#Ghana_Music_HonoursWikipedia: Asabea Cropperhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asabea_CropperAsabea cropper (a wɔsan frɛ no Queen Asabea) yɛ Ghananyi basia ndwontonyi naa saxophonitnyi. Wonim no dɛ ɔwɔ ‘ɔdɔ na enyigye’ wɔ headgear styles tse dɛ Kilimanjaro style no ho.Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asabea_Cropper#EdwumaN'asetenahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asabea_Cropper#N'asetenaDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asabea_Cropper#DiscographyNyidzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asabea_Cropper#Nyidzi_AhorowWikipedia: Derrick Ashonghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Derrick_AshongDerrick N. Ashong, a wɔsan frɛ no "DNA", (wɔwoo no wɔ 1975 wɔ Nkran, Ghana), ɔyɛ ɔkwankyerɛfo, ndwomtonyi, na edwumayɛfo a ɔnye etsitsir bi tse dɛ Oprah Winfrey, Steven Spielberg, na Dave Stewart a ɔwɔ Eurythmics yɛ edwuma.Ekyirkwanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Derrick_Ashong#EkyirkwanAnkorankorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Derrick_Ashong#AnkorankorArtshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Derrick_Ashong#ArtsGuado Dwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Derrick_Ashong#Guado_Dwumadzi_AhorowWikipedia: Atumpan (singer)https://fat.wikipedia.org/wiki/Atumpan_(singer)Frank Elinam Cobbinah (wɔwoo no Mumu 24, 1983), a wɔtaa dze ne dzin a ɔwɔ gua do no nye Atumpan nyim no, ɔyɛ Ghana Afrobeats na Dancehall ndwontonyi. Cobbinah hyehyɛɛ n’ankasa record label a ɔkyerɛ Afro beats artists tsitsir.AhyɛseBra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atumpan_(singer)#AhyɛseBra_Na_NwomasuaRɛkɔginihyen Na Ndwomto Mu Yɛbeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atumpan_(singer)#Rɛkɔginihyen_Na_Ndwomto_Mu_YɛbeaWikipedia: Ayesemhttps://fat.wikipedia.org/wiki/AyesemStephen Kwabena Siaw (wɔwoo no wɔ Ebɔw 1, 1986), a wɔfrɛ no stage dzin Ayesem, yɛ Ghana hip hop na hiplife recording artist a ofi Takoradze. Wonyim no ye wɔ ne hit single, 'Koti'.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesem#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaNdwom Edwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesem#Ndwom_EdwumaVideographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesem#VideographyAwards and nominationshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesem#Awards_and_nominationsDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesem#DiscographySingleshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ayesem#SinglesWikipedia: Gulf of Guineahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gulf_of_GuineaGuinea Po no yɛ Atlantic Po a ɔhɔ yɛ hyew wɔ etsifi afa mu epuei pɛɛ fi Cape Lopez wɔ Gabon, etsifi na atɔe kesi Cape Palmas wɔ Liberia. Equator na Prime Meridian ntamu kwan (zero degrees latitude ne longitude) wɔ po no mu.Edzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gulf_of_Guinea#EdzinAsaase Ho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gulf_of_Guinea#Asaase_Ho_NsɛmSupruw A Wɔwɔ Gulf of Guineahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gulf_of_Guinea#Supruw_A_Wɔwɔ_Gulf_of_GuineaPo Do ahobambɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gulf_of_Guinea#Po_Do_ahobambɔWikipedia: Fameyehttps://fat.wikipedia.org/wiki/FameyePeter Famiyeh Bozah (wɔwoo no Fankwa 11 1994), a wɔdze agoprama do dzin Fameye frɛ no, yɛ Ghana rapnyi na ndwontofo a ofi Bogoso. Wonyim no ye wɔ ne ndwom a ɔyɛ ‘Nothing I Get’ ho.Ahyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fameye#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaDiscographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fameye#DiscographyAwardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fameye#AwardsWikipedia: Atlantic Oceanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Atlantic_OceanAtlantic Po no yɛ wiadze po enum no mu dɔ a ɔtɔ do ebien, na ne kɛse bɛyɛ 85,133,000 km2 (32,870,000 sq mi). Ɔkata Asaase enyi bɛyɛ 20% na ne nsu bɛyɛ 29%.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Pradzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/PradzePradze yɛ adze bi a yɛdze pra hɛn efiefieWikipedia: The rural industry promotion workers unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/The_rural_industry_promotion_workers_unionRural Industry Promotions Company Workers Union(RIPCWU) yɛ eguadzi kuw a ɔka Botswana Federation of Trade Unions ho wɔ Botswana.Wikipedia: Rural Industry Promotions Company Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rural_Industry_Promotions_Company_Workers%27_UnionRural Industry promotion Company Worker's Union yɛ guadzi a wɔka Botswana eguadzi kuw a ɔwɔ ɔman no mu.Wikipedia: Botswana Saving Bank Employees' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Saving_Bank_Employees%27_UnionBotswana Savings Bank Employees' Union (BSEU) yɛ guadzi nkabɔmu kuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions ho wɔ Botswana.Wikipedia: Botswana Bank Employees' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Bank_Employees%27_UnionBotswana Federation of Trade Unions (BFTU) yɛ ɔman eguadzifo nkabɔmukuw a ɔyɛ Botswanafo dze.Wikipedia: Federationhttps://fat.wikipedia.org/wiki/FederationThe Botswana Federation of Trade Unions (BFTU) is the national trade union federation for Botswana. Founded in 1977, it represents over 90% of all trade unions in the country, including all major unions.Wikipedia: Botswana Institute of Development Management Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Institute_of_Development_Management_Workers%27_UnionThe Botswana Institute of Development Management Workers' Union (BDMWU) yɛ Botswana Federation of Trade Unions n'eguadzi nkabɔmu kuw ho nkorabata a ɔwɔ BotswanaWikipedia: Botswana Central Bank Staff Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Central_Bank_Staff_UnionBotswana Central Bank Staff Union (BCBSU) yɛ guadzi nkabɔmu kuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions wɔ Botswana.Wikipedia: Workers' Union (BCGWU) is a trade union affiliate of the Botswana Federation of Trade Unions in Botswana.https://fat.wikipedia.org/wiki/Workers%27_Union_(BCGWU)_is_a_trade_union_affiliate_of_the_Botswana_Federation_of_Trade_Unions_in_Botswana.Botswana Commercial and General worker's union (BCGWU) Yɛ edwumakuw a ɔhyɛ Botswana Federation of Trade Unions a ɔwɔ Botswana mu.Wikipedia: Mariam Mahamat Nourhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mariam_Mahamat_NourMariam Mahamat Nour afe 1956 ne Ayɛwoho bosoom no mu ne da a otsia du-esuon mu yɛ amanyɛnyi, mpontuhwɛfo, Aban Soafo dze ma Mpontu na Pɔwbɔ wɔ Chad Kwasafoman no mu.Eyimnyamhyɛ[edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Mariam_Mahamat_Nour#Eyimnyamhyɛ[edit]Nhwɛdo[edit]https://fat.wikipedia.org/wiki/Mariam_Mahamat_Nour#Nhwɛdo[edit]Wikipedia: Botswana Agricultural Marketing Board Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Agricultural_Marketing_Board_Workers%27_UnionBotswana Agricultural Marketing Board Workers" Union(BAMBWU) yɛ eguadzifokuw a wɔka Botswana Federation of Trade Union a ɔwɔ Botswana.Wikipedia: Botswana Mining Worker's Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Mining_Worker%27s_UnionBotswana Mining Worker's Union (BMWU) yɛ guadzikuw a wɔka Botswana kuw ahorow a wɔwɔ guadzikuw a wɔwɔ Botswana mu ho.Wikipedia: Police and Prisons Civil Rights Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Police_and_Prisons_Civil_Rights_UnionThe Police and the Prisons Civil Right Union(POPCRU) yɛ eguadzi kuw a wɔwɔ South Africa a wogyina Police officers, traffic Officers na correctional officers anan mu, no mu mba yɛ bɛyɛ 12,000. Wɔhyɛɛ POPCRU ase wɔ afe 1989Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Police_and_Prisons_Civil_Rights_Union#AbakɔsɛmKuw no mu mpanyimfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Police_and_Prisons_Civil_Rights_Union#Kuw_no_mu_mpanyimfoMpanyimfo a wodzi enyimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Police_and_Prisons_Civil_Rights_Union#Mpanyimfo_a_wodzi_enyimWikipedia: Botswana Federation of Trade Unionshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Federation_of_Trade_UnionsBotwana Nkabɔmu guadzi kuw(BFTU)no yɛ ɔman no guadzi kuw ma Botwana.Wɔtsew kuw no wɔ afe apem ɔha akrɔn nye eduesuon esuon, guadzi kuw no gyina hɔ ma ɔha ne nkyekyɛ mu eduokron wɔ ɔman ne guadzi mu,wɔ aber a kuw etsitsir a ɔwɔ ɔman no mu no nyinara ka ho.Wikipedia: National Education, Health and Allied Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Education,_Health_and_Allied_Workers%27_UnionNational Education, Health and Allied Workers' Union (NEHAWU) yɛ guadzi kuw a wɔwɔ South Africa man mu. Wokitsa nyimpakuw bɛyɛ 276,000, iyi ma wɔyɛ amansuon edwumakuw a wɔdɔɔso wɔ ɔman no mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Education,_Health_and_Allied_Workers%27_Union#AbakɔsɛmAkandzifohttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Education,_Health_and_Allied_Workers%27_Union#AkandzifoKuw No Eguamutsenafohttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_Education,_Health_and_Allied_Workers%27_Union#Kuw_No_EguamutsenafoWikipedia: Congress of South African Trade Unionshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Congress_of_South_African_Trade_UnionsThe Congress of South African yɛ edwumayɛfo nkabɔmu kuw a wɔfrɛ hɔn (COASATU or Cosatu)a wɔwɔ Etsifi Ebibirim mu. Wɔtseew dɛm kuw yi wɔ afe 1985 na ɔso kyɛn edwumayɛfo nkabɔmu-kuw ahorow ebiasa a wɔwɔ ɔman no mu a ɔno so wɔ nkorbata eduonu-biako hyɛ n'ase.Wikipedia: Botswana Private Medical & Health Services Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Private_Medical_%26_Health_Services_Workers%27_UnionThe Botswana Mining Workers Union(BMWU) yɛ eguadzi kuw a wɔfam Botswana hɔn guadzi kuw kɛse ho wɔ BotswanaWikipedia: Communication Workers Union (South Africa)https://fat.wikipedia.org/wiki/Communication_Workers_Union_(South_Africa)Communication Workers Union (CWU) yɛ eguadzi nkabɔmu kuw wogyina hɔ ma abaɛfor mfir na dawurbɔ edwumayɛfo ananmu wɔ South Africa.Wikipedia: Air Botswana Employees' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Air_Botswana_Employees%27_UnionAir Botswana Employees' Union (ABEU) yɛ guadzi nkabɔmu kuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions a wɔwɔ Botswana mu no ho.Wikipedia: National amalgamated central , local and parastatal manual workers unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_amalgamated_central_,_local_and_parastatal_manual_workers_unionNational Amalgamated Central, Local na Parastatal Manual Edwumayɛfo nkabɔmu kuw (a wɔtaa frɛ no Manual Edwumayɛfo) no yɛ edwumayɛfo nkabɔmukuw a ɔwɔ Botswana.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/National_amalgamated_central_,_local_and_parastatal_manual_workers_union#NhwɛdoWikipedia: Botswana Manufacturing & Packaging Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Manufacturing_%26_Packaging_Workers%27_UnionThe Botswana Manufacturing & Packaging Workers' Union (BW&PWU) yɛ guadzi kuw a ɔhyɛ Botswana Federation of Trade Unions kuw baatan ase.Wikipedia: Creative Workers Union of South Africahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Creative_Workers_Union_of_South_AfricaGuadzi kuw bi a nna ɔwɔ South Africa a wɔfrɛ no Creative Workers Union of South Africa (CWUSA).Na wɔdze hɔnho bataa guadzi kuw bi a ne dzin dze Congress of South Africa Trade Unions (COSATU) ho.Wikipedia: Jay Nsaidoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jay_NsaidooJayaseelan 'Jay' Naidoo(wɔwoo no afe 1954 mu) yɛ South Africa amanyɛnyi na guadzinyi a ɔsoom dɛ kyerɛwkyerɛwnyi wɔ Congress of South African Trade Unions(COSATU) mu fi afe 1985 mu kesi 1993 mu. Ɔsan soom dɛ soafo a ɔhwɛ adansi na mpontudwuma ho dwumadzi do wɔ abaguafo a wodzi kan wɔ ɔmampanyin Nelson Mandela n'aber do wɔ afe 1994 mu kesi 1996 mu na ɔyɛɛ soafo ɔhwɛ amonadze, nkitsahodzi na dawurbɔ do (1996-1999).Wikipedia: Botswana Postal Services Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Postal_Services_Workers%27_UnionThe Botswana Postal Services Workers' Union (BOPSWU) yɛ guadzi kuw a ɔhyɛ Botswana Federation of Trade Unions kuw baatan ase wɔ Botswana.Wikipedia: Joseph Mathunjwahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_MathunjwaJoseph Mathunjwa a Wɔwoo Esusow Aketseaba 26 wɔ afe 1965 nye panyin a ɔda Association of Mineworkers and Construction Union (AMCU).N'abrabɔ ahyɛse Na N'edwumasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Mathunjwa#N'abrabɔ_ahyɛse_Na_N'edwumasɛmNoho Nsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Joseph_Mathunjwa#Noho_NsɛmWikipedia: Democratic Nursing Organisation of South Africahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Democratic_Nursing_Organisation_of_South_AfricaDemocratic Nursing Organization of South Africa yɛ eguadzifo kuw a ɔwɔ South African a wofi hɔn pɛ mu dɛ wɔyɛ kuw a wogyina hɔ ma South Africa anɛɛsefo nye anɛɛsefo a wɔgye awo.Wotsintsiim no dɛ mbrɛ ɔtse yi wɔ Mumu 5, 1996 mu.Wikipedia: Botswana Wholesale, Furniture and Retail Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Wholesale,_Furniture_and_Retail_Workers%27_UnionBotswana Wholesale, Furniture na Retail Edwumayɛfo Nkabɔmukuw (BWF&RWU) no yɛ adzetɔn kuw a wɔnye Botswana Federation of Trade Unions a ɔwɔ Botswana no bɔ hye.Wikipedia: Public and Allied Workers Union of South Africa.https://fat.wikipedia.org/wiki/Public_and_Allied_Workers_Union_of_South_Africa.Public and Allied Workers Union of South Africa (PAWUSA) yɛ guadzi kuw ma aman edwumayɛfo wɔ South Africa mu. Ɔka Congress of South African Trade Unions (COSATU) mu.Wikipedia: Botswana Housing Corporation Staff Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Housing_Corporation_Staff_Union==Botswana Housing Corporation Staff Union==Botswana Housing Corporation Staff Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Housing_Corporation_Staff_Union#Botswana_Housing_Corporation_Staff_UnionWikipedia: Botswana Railways Amalgamated Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Railways_Amalgamated_Workers%27_Union== Botswana Railways Amalgamated Workers' Union==Botswana Railways Amalgamated Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Railways_Amalgamated_Workers%27_Union#Botswana_Railways_Amalgamated_Workers'_UnionWikipedia: Ahobaa Afahyɛ wɔ Ajumakohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ahobaa_Afahy%C9%9B_w%C9%94_AjumakoAhobaa Afahyɛ yɛ afahyɛ a ɔda mu soronko wɔ Mfantseman mu.Wikipedia: University of Botswana Non-Academic Staff Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/University_of_Botswana_Non-Academic_Staff_UnionBotsawana suapɔn edwumayɛfo a nkyɛ nkan no wɔfrɛ hɔn University of Botswana Non-Academic Staff Union (UBNASU) yɛ eguadzifokuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions (BFTU)a ɔwɔ Botsawana.Wikipedia: National Union of Mineworkers (South Africa)https://fat.wikipedia.org/wiki/National_Union_of_Mineworkers_(South_Africa)The National Union of Mineworkers (NUM) is a mainly mining industry related trade union, an organisation of workers with common goals through organised labour, in South Africa. With a membership of 300,000 as of 2014, it is the largest affiliate of the Congress of South African Trade Unions (COSATU).Wikipedia: Ananmɔnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ananm%C9%94nAnamɔn yɛ adwen a yenya wɔ biribi ho anaa mfonyin a obi gya no ekyir ber a ɔrenantsew anaa orutu mbirika. Tɔtse anamɔn na nsamɔn yɛ anamɔn a mbowa a wɔwɔ awerɛba gya sen dɛ wɔwɔ nan.Wikipedia: Botswana Power Corporation Workers' Unionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Botswana_Power_Corporation_Workers%27_UnionEguadzifo kuw bi a wɔfrɛ no The Botswana Power Corporation Worker's Union (BPCWU) yɛ eguadzifo kuw a ɔdze noho akɛfam The Botswana Federation of Trade Unions ho wɔ Botswana man mu.Wikipedia: Mohammed Sakina Nasarahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Sakina_Nasara=Referee basia Mohammed Sakina Nasara a Tiyumba Kookyi Panyin, Iddrisu Suweidu wɔ Division One B bɔɔlbɔ mu abor no=Referee basia Mohammed Sakina Nasara a Tiyumba Kookyi Panyin, Iddrisu Suweidu wɔ Division One B bɔɔlbɔ mu abor nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Sakina_Nasara#Referee_basia_Mohammed_Sakina_Nasara_a_Tiyumba_Kookyi_Panyin,_Iddrisu_Suweidu_wɔ_Division_One_B_bɔɔlbɔ_mu_abor_noNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mohammed_Sakina_Nasara#NhwɛdoWikipedia: Zulfawu Ishakuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zulfawu_Ishaku=Ghanamanba ahwer ne nkwa ber a ɔkɔɔ Mecca wɔ Saudi Arabia dɛ ber a orokɔsom=Ghanamanba ahwer ne nkwa ber a ɔkɔɔ Mecca wɔ Saudi Arabia dɛ ber a orokɔsomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zulfawu_Ishaku#Ghanamanba_ahwer_ne_nkwa_ber_a_ɔkɔɔ_Mecca_wɔ_Saudi_Arabia_dɛ_ber_a_orokɔsomNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zulfawu_Ishaku#NhwɛdoWikipedia: Mr. Dennis Yeribuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mr._Dennis_Yeribu=Kar akwanhyia a ɔkɔ do wɔ Ghana nyinara ne hankyɛmu du(10%) fir kar no ne 'tyre'-NSRA.=Kar akwanhyia a ɔkɔ do wɔ Ghana nyinara ne hankyɛmu du(10%) fir kar no ne 'tyre'-NSRA.https://fat.wikipedia.org/wiki/Mr._Dennis_Yeribu#Kar_akwanhyia_a_ɔkɔ_do_wɔ_Ghana_nyinara_ne_hankyɛmu_du(10%)_fir_kar_no_ne_'tyre'-NSRA.Nhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mr._Dennis_Yeribu#NhwɛdoWikipedia: Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)https://fat.wikipedia.org/wiki/Finimfin_Mant%C9%94w(_Central_region_Ghana)Finimfim Mantɔw yɛ Ghana amantɔw duesia no mu kor.Esuantse na Epuei amantɔw no etwa no ho wɔ etsifi, Nkran Kurowpɔn Mantɔw wɔ epuei, na atɔe wɔ Gulf of Guinea.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Esuantse Mantɔw(Ashanti Region, Ghana)https://fat.wikipedia.org/wiki/Esuantse_Mant%C9%94w(Ashanti_Region,_Ghana)Esuantse Mantɔw no yɛ Mantɔw kɛse a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana amantɔw duesia no mu. Okitsa asaase nyantam a ɔyɛ 24,389 km2(9,417 sq mi) anaa 10.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Oti Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oti_Mant%C9%94wOti Mantɔw ka amantɔw esia afofor a wɔtsee wɔ Mumu, 2018 mu wɔ Ghana.Wonyaa Mantɔw no fii etsifi afa ɔwɔ Firaw Mantɔw mu dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a New Patriotic Party bedzi hɔn bɔhyɛ do ntsi.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Firaw Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Firaw_Mant%C9%94wFiraw Mantɔw(anaa Firaw) ka Ghana amantɔw duesia no ho, a Ho yɛ no kurowpɔn. Ɔwɔ Republic of Togo ne anee na esutsen Volta n'epuei.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Epuei Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Epuei_Mant%C9%94wEpuei Mantɔw yɛ Mantɔw ɔwɔ Ghana na ɔka amantɔw ahorow duesia no ho wɔ Ghana.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Nkran Kuropɔn Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkran_Kurop%C9%94n_Mant%C9%94wNkran kuropɔn Mantɔw na okitsa asaase kakraba wɔ Ghana amantɔw duesia no nyina mu,a ne kɛse yɛ 3,245 square kilometres. Iyi yɛ ɔha nkuɛmu 1.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Etsifi Mantɔw(Ghana)https://fat.wikipedia.org/wiki/Etsifi_Mant%C9%94w(Ghana)Etsifi Mantɔw ka amantɔw duesia a ɔwɔ Ghana ho. Ɔwɔ ɔman n'etsifi afa mu na ɔno nye mantɔw kɛse a ɔtɔ do ebien wɔ amantɔw duesia no mu.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Atɔe Etsifi Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/At%C9%94e_Etsifi_Mant%C9%94wAnee/Atɔe Etsifi Mantɔw no ka amantɔw du-esia a wɔbɛkaa Ghana amantɔw no ho wɔ afe 2019 mu. Ivory Coast (Comoe District) wɔ mantɔw no anee, Finimfin mantɔw so wɔ nye southeast, na Esuantsefo, Ahafo, Bono East na Bono mantɔw nyina wɔ n'etsifi.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Etsifi Anee Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Etsifi_Anee_Mant%C9%94wEtsifi Anee Mantɔw a ɔwɔ Ghana no wɔ etsifi-anee nkyɛn wɔ Ghana na Etsifi Boka/Epuei mantɔw wɔ ne boka, Etsifi mantɔw wɔ famu, na Burkina Faso wɔ ne anee na etsifi.Etsifi Anee Mantɔw ne mantɔw kuropɔn na ne kurow kɛse nye Wa.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Sekunde- Takoradzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sekunde-_TakoradzeSekund-Takoradze yɛ kurow kɛse a ɔwɔ Ghana na ɔyɛ nkurow ebien a wɔaka abɔmu mekyerɛ Sekunde na Takoradze.Ɔyɛ Sekunde-Takoradze mansin na atoe mantɔw mu nyinaa ne tsir.Wikipedia: Bullgodhttps://fat.wikipedia.org/wiki/BullgodLawrence Nana Asiamah Hanson a dodowara nyim dɛ wɔfrɛ no Bulldog,yɛ adwontofo hɔn hwɛdofo wɔ ɔman Ghana mu.Ɔyɛ ɔhwɛdofo ma Ghána ndwontonyi a wɔfrɛ no Shatta Wale dada ansaana hɔn ntamu rebɛtsew.Wikipedia: Bullet( Ɔdwontownyi)https://fat.wikipedia.org/wiki/Bullet(_%C6%86dwontownyi)Ricky Nana Agyeman a ɔsan dze Bullet yɛ ndwomtowńyi,ndwonkyerɛwfo,ndwontowfo hwɛdofo nna record Label owner.Kuw a wɔnye Ahkan bɔɔ ruff na smooth no,nna ɔka ho.Wikipedia: Afahyɛ Ahorow A Wodzi Wɔ Ghanahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afahy%C9%9B_Ahorow_A_Wodzi_W%C9%94_Ghana== Articles ==Articleshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Afahy%C9%9B_Ahorow_A_Wodzi_W%C9%94_Ghana#ArticlesWikipedia: Stephanie Bensonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Stephanie_BensonStephanie Banson a ɔnoara so nye Princess Ekuwa Ohenewaa Asieanem, ofi Kokoben na ɔyɛ Ghana ndwontownyi a ne dzin agye wiadze bebiara na ne ntsin hyɛ Jazz music mu. UK na ɔtse.Wikipedia: Bra Kevin Beatshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bra_Kevin_BeatsKevin Anom a ɔnoara so nye "Bra Kevin Beats wɔ enyigye kwando no yɛ ndwontownyi a dodowara nyim no wɔ ndwom bi a wɔfrɛ no" Three Headed Beat" na Ebisa ebisa ho.Wikipedia: Bakatuehttps://fat.wikipedia.org/wiki/BakatueBakatue Afahyɛ yɛ afahyɛ a ahemfo na nkorɔfo a wɔwɔ Edina a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana na wodzi. Afe 1847 mu na afahyɛ yi bɔbɔɔ adze, wodzi no wɔ Benada a odzi kan wɔ Ayɛwoho wɔ afe biara mu.Afahyɛ Nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bakatue#Afahyɛ_NoDwumadzi Ne Nhyehyɛɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bakatue#Dwumadzi_Ne_NhyehyɛɛDwowdahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bakatue#DwowdaBenadahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bakatue#BenadaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bakatue#MboaedzeWikipedia: Savannah Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Savannah_Mant%C9%94wSavannah Mantɔw no ka amantɔw afofor ho wɔ Ghana na ɔsan so yɛ mantɔw kɛse wɔ ɔman no mu. Mantɔw no nya mu no gyina Gonja Traditional Council, a Yagbonwura Tumtumba Boresa Jakpa I yɛ hɛn banodzinyi.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Amomahttps://fat.wikipedia.org/wiki/AmomaAmoma yɛ mpanyinsɛm a wɔahyɛ da awen no awensɛm kwan do a wɔka dze huhor ɔhen bi anaa etsitsirfo binom dze kyerɛ hɔn nkonyimdzi nye hɔn dzibew bi a wɔwɔ. Wotum dze ka enyigyesɛm anaa awerɛhowsɛm bi a esi pɛn.NSƐM A WƆDZE MOMA OBIhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amoma#NSƐM_A_WƆDZE_MOMA_OBIABAKƆSƐM :https://fat.wikipedia.org/wiki/Amoma#ABAKƆSƐM_:NSABRAN :https://fat.wikipedia.org/wiki/Amoma#NSABRAN_:ABƆDZIN :https://fat.wikipedia.org/wiki/Amoma#ABƆDZIN_:NKORƆFO A WOTUM MOMAhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amoma#NKORƆFO_A_WOTUM_MOMANTSETSEE A WƆDZE MA HƆN A WƆMOMAhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Amoma#NTSETSEE_A_WƆDZE_MA_HƆN_A_WƆMOMAWikipedia: Owuraku Ampofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owuraku_AmpofoArticles with hCardshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Articles_with_hCardsWikipedia: Occupy Julorbi Househttps://fat.wikipedia.org/wiki/Occupy_Julorbi_HouseOccupy Julorbi House yɛ nda ebiasa ɔyɛkyerɛ a ɔkɔr do wɔ Ghana a ɔhyɛɛ ase wɔ abaɛfor ntentan X a nkan no nna wɔfrɛ no Twitter a wɔdze hahyetag #OccupyJulorbiHouse ato dohttps://www.pulse.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Occupy_Julorbi_House#AbɔseAporisifohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Occupy_Julorbi_House#AporisifoNyimpa Binom A Wɔdze Hɔn Ho Hyɛɛ Muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Occupy_Julorbi_House#Nyimpa_Binom_A_Wɔdze_Hɔn_Ho_Hyɛɛ_MuMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Occupy_Julorbi_House#MboaedzeWikipedia: Kyotohttps://fat.wikipedia.org/wiki/KyotoKyoto na okitsa asaase kakraba wɔ Japan amantɔw duesia no nyina mu,a ne kɛse yɛ 1745 square kilometres. Iyi yɛ ɔha nkuɛmu 1.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Pusubanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/PusubanPusuban a ɔwɔ kurow biara mu kyerɛ n'asafo esiwdo. Hɔ na ɔmamba no kɔ kehyia mu nya tum bi dze yɛ amandze anaaso dze kɔ sa.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pusuban#AbakɔsɛmPusuban Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pusuban#Pusuban_AhorowPusuban A Wɔatow No Abanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pusuban#Pusuban_A_Wɔatow_No_AbanPusuban a wɔnntow no abanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pusuban#Pusuban_a_wɔnntow_no_abanMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pusuban#MboaedzeWikipedia: Toyotahttps://fat.wikipedia.org/wiki/ToyotaToyota (トヨタ) dɛ Japan Motor company.Wikipedia: Kundumhttps://fat.wikipedia.org/wiki/KundumKundum Afahyɛ no yɛ afahyɛ a Ahantafo na Nzemafo a wɔwɔ Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana no na wodzi. Wodzi dze da Nyame ase wɔ edziban a ebur do a ɔdze ama hɔn[https://www.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum#AbakɔsɛmAfahyɛ no n'abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum#Afahyɛ_no_n'abɔseAfahyɛ ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum#Afahyɛ_ahorowAfahyɛ ne ndziihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum#Afahyɛ_ne_ndziiAfadze a wɔdze hyɛ fa nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kundum#Afadze_a_wɔdze_hyɛ_fa_noWikipedia: Anandsagar Tannahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anandsagar_TannaAnandsagar Tannahttps://maharashtratimes.com/maharashtra/buldana/good-news-for-gajanan-maharaj-followers-maharashtra-buldhana-shegaon-anand-sagar-may-reopen/articleshow/99619763.Ny dia matihaninahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anandsagar_Tanna#Ny_dia_matihaninaLokahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anandsagar_Tanna#LokaReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Anandsagar_Tanna#ReferencesWikipedia: Simpa Nwomasua Suapɔnhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simpa_Nwomasua_Suap%C9%94nSimpa Nwomasua Suapɔn, suapɔn a wɔtaa frɛɛ no UEW yɛ suapɔn a ɔwɔ Simpa wɔ Ghana ne Finimfin Mantɔw mu. PNDC Mbra 322 na wɔdze tseew suapɔn no wɔ afe 1992 mu.Ekuwekuw/ Nkorbatahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simpa_Nwomasua_Suap%C9%94n#Ekuwekuw/_NkorbataSkuul a wosua Kasahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simpa_Nwomasua_Suap%C9%94n#Skuul_a_wosua_KasahorowSimpa Skuul/ Suapɔn no ankasahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Simpa_Nwomasua_Suap%C9%94n#Simpa_Skuul/_Suapɔn_no_ankasaWikipedia: Bono Mantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bono_Mant%C9%94wBono Mantɔw no yɛ amantɔw du-esia a wɔwɔ Ghana no mu korhttps://web.archive.Mantɔw Ne Nyaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bono_Mant%C9%94w#Mantɔw_Ne_NyaeMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bono_Mant%C9%94w#MboaedzeWikipedia: Westside Carnivalhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Westside_CarnivalWestside Canival yɛ dwumadzi a w'awen no dɛ afahye kɛse n'ara wɔ Takoradi. Wɔ bronya Ber biara mu no, dɛm afahye yi kɔ do.Wikipedia: Karatsu Kunchihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Karatsu_KunchiKaratsu Kunchi (唐津くんち; nsienyim "kunchi" n'asekyerɛ ara nye afahyɛ) yɛ Japanfo afahyɛ a ɔkɔ do wɔ afe biara mu wɔ Karatsu kuropɔn no mu, Saga Prefecrure, wɔ Japan fo hɔn Kyūshū asasee traa no do.Ho Asɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Karatsu_Kunchi#Ho_Asɛmhikiyama Edzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Karatsu_Kunchi#hikiyama_EdzinEdziban na Amambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Karatsu_Kunchi#Edziban_na_AmambraDwumadzi Dahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Karatsu_Kunchi#Dwumadzi_DaWikipedia: Bai choihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bai_choithumb|Mberwafo beenu a wɔrobɔ Bài chòiMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bai_choi#MboaedzeWikipedia: Xi'an guyuehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Xi%27an_guyueXi'an guyue (Chinese: 西安鼓乐), ɔsan yɛ Shaanxi guyue (陕西鼓乐), yɛ Chinesefo hɔn ndwom atormuadze a mframa bi ka ho na nsanku bi a wɔfrɛ no bi a ofi Xi'an, wɔ Shaanxi Province. Binom so san so frɛ no Xi'an kyen ndwom.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Xi%27an_guyue#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Xi%27an_guyue#MboaedzeWikipedia: Lhamohttps://fat.wikipedia.org/wiki/LhamoLhamo anaa Ache Lhamo, yɛ agorhwɛbea a ɔwɔ wiadze a ɔsombo wɔ Tibet a ndwom na asaw a wɔayɛ no mfeha mu ka ho, a n'anee a ɔbɛn no nye opera.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lhamo#AbakɔsɛmThang Tong Gyalpohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lhamo#Thang_Tong_GyalpoAgodzifo a wɔda nsewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lhamo#Agodzifo_a_wɔda_nsewHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lhamo#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lhamo#MboaedzeWikipedia: Festivity of Saint Blaise, the patron of Dubrovnikhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Festivity_of_Saint_Blaise,_the_patron_of_DubrovnikƆhotseweenyi Blaise a ɔhwɛ Dubrovnik do no afahyɛ (Festivity of Saint Blaise, the patron of Dubrovnik) (Croatia kasa mu: Festa Svetog Vlaha, zaštitnika Dubrovnika) yɛ afahyɛ a wɔyɛ ho nhyehyɛɛ wɔ Kwakwar bosoom a ɔtɔ do ebaasa (3) a ɔkɔ do fi afe 972 Y.B.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Festivity_of_Saint_Blaise,_the_patron_of_Dubrovnik#MboaedzeWikipedia: Wooden toys of Hrvatsko Zagorjehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wooden_toys_of_Hrvatsko_ZagorjeNdua mbofra agodzi a ɔwɔ Hrvatsko Zagorje (Croatia kasa mu: Drvene igračke Hrvatskog zagorja) yɛ amambra mu mbofra agodzi a wɔdze ndua ayɛ a wɔyɛ wɔ Zagorje mantɔw mu wɔ Croatia. Ɔkwan a wɔfa do yɛ ndzɛmba, ofi ndua a hɔn annoa a wofi ase kesi dza wɔdze yɛ paint a wɔdze wie do no, wɔdze efi awo ntoatoado do akɔ awo ntoatoado do, na mbusua kɔ do dze amambra mu akwan horow dzi dwuma wɔ nkyirmba aber do.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wooden_toys_of_Hrvatsko_Zagorje#MboaedzeWikipedia: Maloyahttps://fat.wikipedia.org/wiki/MaloyaMaloya yɛ Réunion ndwontow kuw ebien no mu kor, mpɛn pii no wɔtoo wɔ Réunion Creole, a wɔdze amambra nsɛnkuw na ndwonto mu nkotoserɛhttps://books.google.Nkasahohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#NkasahoAkyenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#AkyenBotaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#BotaeAbɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#AbɔseAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#AbakɔsɛmAmambra Mfasohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#Amambra_MfasoHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Maloya#MboaedzeWikipedia: Gagokhttps://fat.wikipedia.org/wiki/GagokGagok yɛ Koreafo hɔn ndze ndwontow kuw a ɔyɛ basia na banyin ndze.Linke a ɔkɔ ekyirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagok#Linke_a_ɔkɔ_ekyirWikipedia: Aubusson tapestryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aubusson_tapestrythumb|[[The Lion in Love (fable)|The Lion in Love (–1780), an Aubusson tapestry designed by Jean-Baptiste Oudry, Musée Nissim de Camondo, Paris]]Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Aubusson_tapestry#AbakɔsɛmWikipedia: Giong Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Giong_Afahy%C9%9Bthumb|Frankaa asaw wɔ Gióng Afahyɛ aseMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Giong_Afahy%C9%9B#MboaedzeWikipedia: Owari Tsushima Tennō Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owari_Tsushima_Tenn%C5%8D_Afahy%C9%9Bthumb|300px|Owari Tsushima Tennōsai(eve)Linke ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Owari_Tsushima_Tenn%C5%8D_Afahy%C9%9B#Linke_ahorowWikipedia: Gwo kahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gwo_kaGwo ka yɛ French nkorɔfo bi a wodzi afra wɔ Europe na bibifo mu hɔn kasae bi wɔ dze ma kyen kɛse. Wɔyi Gwotanbou Fri hɔ a, yɛ kyerɛ dɛ Ka anaa Banboula (ne dadaw mu), ɔkyerɛw ebusuakuw a ɔyɛ nsa -kyen na ndwom a wɔdze hɔn bɔ, Ono na odzi akotsen wɔ Guadeloupean folk ndwom mu .Historyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gwo_ka#HistoryInstrumentshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gwo_ka#InstrumentsRythmshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gwo_ka#RythmsDancehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gwo_ka#DanceGwo ka modernehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gwo_ka#Gwo_ka_moderneReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gwo_ka#ReferencesWikipedia: Hung Ɔhen wu afedzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hung_%C6%86hen_wu_afedziHùng Kings' Asɔrfie Afahyɛ (Vietnamese: Giỗ Tổ Hùng Vương or Lễ hội đền Hùng) yɛ ahoɔdzen dur afahyɛ a wɔyɛ no afe biara a ɔhyɛ ase wɔ 8th kesi 11th wɔ bosoom a ɔtɔ do ebiasa a wɔyɛ dze hyɛ Hùng Vương anaa Hùng Kings enyimnyam. Afahyɛ da nankasa, a ɔyɛ ahomgyeda wɔ Vietnam fitsi 2007 wɔ da ɔtɔ do du muhttps://web.Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hung_%C6%86hen_wu_afedzi#AfahyɛDwumadzi Nankasahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hung_%C6%86hen_wu_afedzi#Dwumadzi_NankasaHwɛ ha sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hung_%C6%86hen_wu_afedzi#Hwɛ_ha_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hung_%C6%86hen_wu_afedzi#MboaedzeWikipedia: Baltic ndwom afahyɛ ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Baltic_ndwom_afahy%C9%9B_ahorowBaltic ndwom afahyɛ (Estonian: laulupidu, Latvian: dziesmu svētki, Lithuanian: dainų šventė) yɛ amambra ndwom na asaw afahyɛ wɔ Baltic Nkurowpɔn no mu wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ Edzin no mu.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Baltic_ndwom_afahy%C9%9B_ahorow#MboaedzeWikipedia: Ojiya-chijimihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ojiya-chijimithumb|Ojiya-chijimiMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ojiya-chijimi#MboaedzeWikipedia: Kawagoe Hikawa Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kawagoe_Hikawa_Afahy%C9%9BKawagoe Festival, dzin a obiara nyim yɛ Kawagoe Hikawa Festival (川越氷川祭, Kawagoe Hikawa Matsuri) ɔyɛ Japan amanbrɛ afahyɛ a wɔ yɛ no afe biara wɔ dapɛn a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ɔbɛsɛ mu wɔ Kawagoe City, Saitama Prefecture. Ɔyɛ Kawagoe ne dwumadzi kɛse n'ara na afahyɛ no wɔ abakɔsɛm a ɔbor mfe 360.Highlightshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kawagoe_Hikawa_Afahy%C9%9B#HighlightsFloatshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kawagoe_Hikawa_Afahy%C9%9B#FloatsHistoryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kawagoe_Hikawa_Afahy%C9%9B#HistoryReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kawagoe_Hikawa_Afahy%C9%9B#ReferencesWikipedia: Pirekuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/PirekuaPirekua (Purépecha) yɛ ndwom a ofi Purépecha (Michoacán, Mexico). Prekua ndwontonyi a ɔyɛ pirériecha botum ayɛ banyin anaa basia, kor anaa dodow, na wotum dze nsɛnkuw pɛr wɔ pirtkua.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pirekua#MboaedzeExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pirekua#External_linksWikipedia: Ewiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewiathumb|EwiaWikipedia: Bosoomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bosoomthumb|BosoomWikipedia: Asaasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asaasethumb|AsaaseWikipedia: Ewo hayɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9BHoney hunting anaa honey harvesting yɛ akwan a wɔ fa do dze nya ewo fri ndowa a hɔn enyiwa do yɛ hyew hɔ. Ɔyɛ dwumadzi kor bi a nyimpa ayɛ efri tsetse na and ndɛ mber yi Ebibiman afa bi gu do dze dzi dwuma, Asia, Australia na South America. Sɛ yɛ hwɛ mu yie a ndzeyeɛ a ɔkyerɛ Ewo ha yɛ fri ndowa hɔ nye mboba a w'akyerɛw do, a ɔkyerɛ fri 8,000 BC. Wɔ Europe ne mfe ne mfinfin, kwan a wɔ nya ewo fri ndowa a hɔn enyiwa yɛ dzen yie anaa ndowa a hɔn enyiwa yɛ dzen kakra nna wɔ soa na w'atɔn.Africahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#AfricaAsiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#AsiaNepalhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#NepalIndonesiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#IndonesiaBangladesh na Indiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#Bangladesh_na_IndiaEuropehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#EuropeFunctionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#FunctionDistributionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#DistributionReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#ReferencesLiterature and Filmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ewo_hay%C9%9B#Literature_and_FilmWikipedia: Huaconadahttps://fat.wikipedia.org/wiki/HuaconadaHuaconada ( a wɔbɔ no wɔ Spanish mu: [wakoˈnaða]) yɛ atɔrmuadze asaw a wɔsaw wɔ ekurase bi a wɔfrɛ no Mito wɔ Concepción a ɔyɛ Peruvian Andes ne kurowpɔn. Wɔakyerɛw wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ buukuu mu wɔ afe 2010 mu404 Not Found (unesco.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Huaconada#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Huaconada#MboaedzeWikipedia: Horezu nkukunwenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Horezu_nkukunwenthumb|Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Horezu_nkukunwen#MboaedzeWikipedia: Semeiskiehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Semeiskiethumb|320px|Old Believers asɔr dan wɔ [[Ulan-Ude Ethnographic Museum wɔ Buryatia]]Amambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Semeiskie#AmambraMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Semeiskie#MboaedzeWikipedia: Nōgakuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/N%C5%8DgakuNōgaku (能楽) yɛ Japanfo hɔn amambra ehyiadzibea no mu kor. Wɔdze ngyegyee ɔyɛkyerɛ a ɔyɛ noh mu nsɛm yɛ, na kyōgen (狂言) agorhwɛbea.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/N%C5%8Dgaku#MboaedzeWikipedia: Mornahttps://fat.wikipedia.org/wiki/MornaMorna kyerɛ dza odzidzido yi:Arts and entertainmenthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Morna#Arts_and_entertainmentFlora and faunahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Morna#Flora_and_faunaPeoplehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Morna#PeoplePlaceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Morna#PlacesWikipedia: Cheoyongmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/CheoyongmuCheoyongmu yɛ dza ogyina hɔ ma Korea asaw a wɔdze nkataenyim yɛ na ofa nyimpa tsitsir ma Cheoyong ho (처용, 處容), Dragon King ma Eastern Sea ne ba banyin. Ɔsanso yɛ Korea court asaw a w'awɔ hɔ akyɛr na wɔyɛɛ no wɔ Unified Silla mber mu.Sanso hwɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cheoyongmu#Sanso_hwɛNhwɛdohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cheoyongmu#NhwɛdoAbɔntsen do nkitsahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cheoyongmu#Abɔntsen_do_nkitsahodziWikipedia: Meddahhttps://fat.wikipedia.org/wiki/MeddahMeddah ɔyɛ dzin a wɔdze ma amanbrɛ mu nyimpa ɔka awensɛm wɔ Turkey, odzi agor wɔ ahwɛfo kakrabi hɔn enyim, ibi nye coffeehouse ahwɛfo. Dɛm agordzi edwuma yi na wonyim no yie paa wɔ Ottoman Empire mber mu fri 16th century rokɔ no.Overviewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Meddah#OverviewHistoryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Meddah#HistoryReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Meddah#ReferencesWikipedia: Klapahttps://fat.wikipedia.org/wiki/KlapaKlapa yɛ amambra ndwom bi wɔbobɔ nsɛm do a n'abɔse fi Dalmatia, CroatiaJohn Everett-Heath. "Dalmatia.Nkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Klapa#NkyerɛkyerɛmuWiadze foforhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Klapa#Wiadze_foforHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Klapa#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Klapa#MboaedzeWikipedia: Bachatahttps://fat.wikipedia.org/wiki/BachataBachata yɛ ndwom a ahyɛase wɔ Dominican Republic wɔ afeha a ɔtɔ do eduonu (20) mu. Ɔwɔ Europafo (Spain ndwom tsitsir), Tainofo a wɔyɛ kurom hɔfo na Afrika ndwom mu ndzɛmba bi, a ɔgyina hɔ ma Dominicanfo amambra ahorow.Wikipedia: Seal ntwaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seal_ntwaeSeal nsiesie, ɔsan so yɛ Seal ntwae,anaa zhuanke wɔ Chinese (篆刻 mu), yɛ amambra ɔyɛkyerɛ bi a n'abɔse fi China na ekyir ɔtserɛw kɔr East Asia. Ɔyɛ nsɔwano n'ase ntwitwae( n'enyim no dze yɛdze si biribi do dua, sen ne nkyɛnkyɛn anaa sor).Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seal_ntwae#AbakɔsɛmSkuul Apapahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seal_ntwae#Skuul_ApapaAdwontofo a wɔagye dzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seal_ntwae#Adwontofo_a_wɔagye_dzinMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Seal_ntwae#MboaedzeWikipedia: Fiesta de la Candelariahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fiesta_de_la_Candelarialink=https://en.wikipedia.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fiesta_de_la_Candelaria#MboaedzeWikipedia: Lefkara ahoma atarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lefkara_ahoma_atarthumb|Lefkaritiko or Lefkara laceAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lefkara_ahoma_atar#AbakɔsɛmBea A Wɔyɛ Ndzɛmba Nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lefkara_ahoma_atar#Bea_A_Wɔyɛ_Ndzɛmba_NoNdzɛmba Na Nyimdzee Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lefkara_ahoma_atar#Ndzɛmba_Na_Nyimdzee_AhorowMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lefkara_ahoma_atar#MboaedzeWikipedia: Falakhttps://fat.wikipedia.org/wiki/FalakFalak (n’asekyerɛ ara nye "sor," "nkrabea," "wiadze") yɛ ndwom kwan a efi Pamir Mbepɔw a ɔwɔ Asia finimfin fam, tsitsir Badakhshan mantɔw a ɔwɔ Afghanistan etsifi fam epuei, Tajikistan anafo fam epuei, na Pakistan etsifi fam.Asian Music: Journal of the Society for Asian Music.Ndwom nkyerɛkyerɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Falak#Ndwom_nkyerɛkyerɛEdwindadze a wɔdze dzi dwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Falak#Edwindadze_a_wɔdze_dzi_dwumaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Falak#MboaedzeWikipedia: Chinese Zhusuanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chinese_Zhusuanlink=https://en.wikipedia.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chinese_Zhusuan#AbakɔsɛmWɔ Amambra muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chinese_Zhusuan#Wɔ_Amambra_muMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chinese_Zhusuan#MboaedzeAbɔntsen do nkitahodzi ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chinese_Zhusuan#Abɔntsen_do_nkitahodzi_ahorowWikipedia: Chovganhttps://fat.wikipedia.org/wiki/ChovganChovgan, Chowgan anaa Chogan(Persia kasa mu: چوگان, roman kasa mu: čōwgan), yɛ enyigyedze kuw agordzi a mpɔnkɔ na ɔhyɛase wɔ tsetse Iran (Persia).Massé, H.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chovgan#AbakɔsɛmChovgan wɔ Iranhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chovgan#Chovgan_wɔ_IranChovgan wɔ Azerbaijanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chovgan#Chovgan_wɔ_AzerbaijanMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chovgan#MboaedzeWikipedia: Đờn ca tài tửhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C4%90%E1%BB%9Dn_ca_t%C3%A0i_t%E1%BB%ADthumb|Đờn ca tài tử Orchestra in [[Saigon, 1911]]Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C4%90%E1%BB%9Dn_ca_t%C3%A0i_t%E1%BB%AD#AbɔseHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C4%90%E1%BB%9Dn_ca_t%C3%A0i_t%E1%BB%AD#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C4%90%E1%BB%9Dn_ca_t%C3%A0i_t%E1%BB%AD#MboaedzeWikipedia: Chamaméhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chamam%C3%A9Chamamé (Guarani kasa mu ma: apontow, basabasayɛ) yɛ amandze ndwom a ofi Argentina Etsifi Epuei na Argentina Mesopotamia. Wɔ afe 2020 mu no, wɔkyerɛw Chamamé dzin wɔ UNESCO amambra egyapadze a wonntum nhu mu ber a Argentina dze too gua wɔ afe 2018 mu ekyirhttps://ich.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chamam%C3%A9#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Chamam%C3%A9#MboaedzeWikipedia: Radifhttps://fat.wikipedia.org/wiki/RadifRadif (Persia kasa: ردیف, lit. ‘order’) yɛ mbra a ɔwɔ Persia, Turkic, na Urdu anwensɛm mu a ɔka dɛ, wɔ anwensɛm a wonyim no dɛ ghazal mu no, ɔsɛ dɛ nsɛmfua ebien (bayts anaa shers) nyinara mu nkyekyem a ɔtɔ do ebien no dze asɛmfua kor no ara ba ewiei.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Radif#MboaedzeWikipedia: Nanguan ndwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nanguan_ndwomlink=https://en.wikipedia.Ndzɛmba a wɔyɛ ne edwindadze a wɔdze dzi dwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nanguan_ndwom#Ndzɛmba_a_wɔyɛ_ne_edwindadze_a_wɔdze_dzi_dwumaDiasporahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nanguan_ndwom#DiasporaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nanguan_ndwom#MboaedzeWikipedia: Naengmyeonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/NaengmyeonNaengmyeon(in Korean) "주요 한식명(200개) 로마자 표기 및 번역(영, 중, 일) 표준안" [Standardized Romanizations and Translations (English, Chinese, and Japanese) of (200) Major Korean Dishes] (PDF). National Institute of Korean Language.Mfonyinsie beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naengmyeon#Mfonyinsie_beaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Naengmyeon#MboaedzeWikipedia: Lithuanian asɛndua nyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lithuanian_as%C9%9Bndua_ny%C9%9Belink=https://en.wikipedia.Abakɔsɛm na amambra akwanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lithuanian_as%C9%9Bndua_ny%C9%9Be#Abakɔsɛm_na_amambra_akwanMfonyisie beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lithuanian_as%C9%9Bndua_ny%C9%9Be#Mfonyisie_beaHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lithuanian_as%C9%9Bndua_ny%C9%9Be#Hwɛ_iyi_nsoAse hɔ asɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lithuanian_as%C9%9Bndua_ny%C9%9Be#Ase_hɔ_asɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lithuanian_as%C9%9Bndua_ny%C9%9Be#MboaedzeWikipedia: Martenitsahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martenitsalink=https://en.wikipedia.Ngyinahɔmadzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martenitsa#NgyinahɔmadzeAtsetsesɛm Amambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martenitsa#Atsetsesɛm_AmambraN’ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martenitsa#N’ahyɛseHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martenitsa#Hwɛ_iyi_nsoMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Martenitsa#MboaedzeWikipedia: Ɔbran na ɔtwease a wɔwɔ Belgium na Francehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86bran_na_%C9%94twease_a_w%C9%94w%C9%94_Belgium_na_FranceƆbran na ɔtwease a (French: Géants et dragons processionnels) wɔwɔ Belgium na France yɛ anansesɛm mu nsɛm a wɔda no edzi a ɔfa abran a wɔtu kwan ho, a UNESCO akyerɛw wɔ Amambra egyapadze a onntum nhu ne dzin mu wɔ afe 2008 mu, a wodzii kan bɔɔ ho dawur wɔ Ɔberɛfɛw 2005 muhttps://ich.unesco.Ekyirkwanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86bran_na_%C9%94twease_a_w%C9%94w%C9%94_Belgium_na_France#EkyirkwanBelgiumhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86bran_na_%C9%94twease_a_w%C9%94w%C9%94_Belgium_na_France#BelgiumFrancehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86bran_na_%C9%94twease_a_w%C9%94w%C9%94_Belgium_na_France#FranceMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C6%86bran_na_%C9%94twease_a_w%C9%94w%C9%94_Belgium_na_France#MboaedzeWikipedia: Pasillohttps://fat.wikipedia.org/wiki/PasilloPasillo (Borɔfo: anamɔntu kakraba, paado anaa anamɔnkwan) yɛ Kolombia ndwom ahorow a wɔagye dzin ara yie wɔ amanaman a ɔbɔ mu yɛ 'Viceroyalty of New Granada' wɔ mfeha duakron mu: ɔhyɛɛ ase wɔ 'Colombian Andes' wɔ ber a fahodzi akokoakoko rokɔ do no, ɔtserɛɛw kɔr mbeambea afofor, nkanka 'Ecuador' (hɔ na wɔfa hɔ dɛ ɔyɛ bea a ɔman no ndwom mu ahorow wɔ) na, ɔdze kɔ bea kakraba a ɔwɔ akoko a ɔwɔ amantɔw mu wɔ 'Venezuela' na 'Panama'. Venezuelans kɔ ma dɛm ndwom yi dɛ ɔyɛ "vals" (Spanish for "Waltz").Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pasillo#AbakɔsɛmDza ɔwɔ Ecuador muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pasillo#Dza_ɔwɔ_Ecuador_muAdwontofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pasillo#AdwontofoMfatohohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pasillo#MfatohoWikipedia: Timkathttps://fat.wikipedia.org/wiki/Timkatthumb|An [[Ethiopian Orthodox Tewahedo Church|Ethiopian Tewahedo ceremony at Fasilides' Bath in Gondar, Ethiopia, celebrating Timkat (Epiphany).]]Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Timkat#MboaedzeWikipedia: ʏare esunsumfi asawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%CA%8Fare_esunsumfi_asawYare esunsumfi asaw kyerɛ Venezuela nyamesom afahyɛ ahorow a agye dzin a wɔyɛ wɔ Corpus Christi, a wɔdze dzi Kristo a ɔwɔ Edzidzi Krɔnkrɔn no mu ho afahyɛ.UNESCO.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%CA%8Fare_esunsumfi_asaw#AbakɔsɛmEnuayɛ ekuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%CA%8Fare_esunsumfi_asaw#Enuayɛ_ekuwYarehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%CA%8Fare_esunsumfi_asaw#YareDwumadzi na ntar hyɛ ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%CA%8Fare_esunsumfi_asaw#Dwumadzi_na_ntar_hyɛ_ahorowMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%CA%8Fare_esunsumfi_asaw#MboaedzeWikipedia: Gangneung Danojehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gangneung_DanojeGangneung Danoje (Gangneung Dano Afahyɛ) yɛ apaamu hɔ afahyɛ wɔ Korea a wɔpaw no dɛ Korea Amambra Egyapadze a No ho Hia a Intum Nhu a ɔtɔ do duebaasa (13) a ɔbɛn Jinju geommu. Ɔba ewiei wɔ afe no mu bosoom a ɔtɔ do enum (5) wɔ da a ɔtɔ do enum mbrɛ lunisolar kalenda kyerɛ no, wɔ Gangneung, Gangwon Mantɔw mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gangneung_Danoje#AbakɔsɛmAkwankyerɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gangneung_Danoje#AkwankyerɛNkrasɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gangneung_Danoje#NkrasɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gangneung_Danoje#MboaedzeWikipedia: Noriahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Noriathumb|The [[norias of Hama on the Orontes River in Syria (video).]]Dzin Na Nkyerɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Noria#Dzin_Na_NkyerɛaseAbɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Noria#AbɔseDwumadzi Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Noria#Dwumadzi_AhorowAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Noria#AbakɔsɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Noria#MboaedzeWikipedia: Haenyeohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeolink=https://en.wikipedia.Dwumadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#DwumadziAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#AbakɔsɛmDodow a ɛso atsewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#Dodow_a_ɛso_atsewWɔ Ɔman muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#Wɔ_Ɔman_muMfonyisie beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#Mfonyisie_beaWɔ amambra agye dzin muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#Wɔ_amambra_agye_dzin_muHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#Hwɛ_iyi_nsoMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Haenyeo#MboaedzeWikipedia: Călușarihttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99arilink=https://en.wikipedia.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#AbakɔsɛmAsɛmfua n'ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#Asɛmfua_n'ahyɛaseNkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#NkyerɛkyerɛmuCăluș asawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#Căluș_asawAsaw ahorow a edzi nsɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#Asaw_ahorow_a_edzi_nsɛHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#Hwɛ_iyi_nsoMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#MboaedzeExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/C%C4%83lu%C8%99ari#External_linksWikipedia: Cantu a tenorehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cantu_a_tenoreCantu a tenòre (Sardinian kasa mu: su tenòre, su cuncòrdu, su cuntràttu, su cussèrtu, s’agorropamèntu, su cantu a pròa; Italia kasa mu: canto a tenore) yɛ ɔkwan a wɔfa do tow ndwom a wɔdze ndze ahorow pii to a ɔyɛ Sardinia supɔw no su (Italy ma ɔtɔ do ebien supɔw a ɔso sen obiara), tsitsir Barbagia mantɔw no, ɔwɔ mu dɛ Sardinia amantɔw nkakraba afofor bi kutsa atsetsesɛm a ɔtse dɛm ho nhwɛdo dze.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cantu_a_tenore#AbɔseAkwan Ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cantu_a_tenore#Akwan_AhorowAmambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cantu_a_tenore#AmambraNoteshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cantu_a_tenore#NotesMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cantu_a_tenore#MboaedzeExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Cantu_a_tenore#External_linksWikipedia: Tumba francesahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesaTumba Francia yɛ wiadzefo Afro-Cubanfo asaw, ndwom, na sankubɔ a epue wɔ Oriente, Cuba. Nkoa a wofi Franse etubraman Saint-Domingue (a ekyir yi ɔbɛyɛɛ Haiti man) a hɔn wuranom san kɔtraa Cuba epuei afa mu mbeae wɔ nkoa etuatsew no ekyir wɔ 1790 mfe no mu na wɔdze bae.Suhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesa#SuSanku Bɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesa#Sanku_BɔToqueshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesa#ToquesAsawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesa#AsawAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesa#AbakɔsɛmHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesa#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tumba_francesa#MboaedzeWikipedia: Gagakuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagakulink=https://en.wikipedia.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagaku#AbakɔsɛmEdwindadze ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagaku#Edwindadze_ahorowEdwindadze a ohia mframahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagaku#Edwindadze_a_ohia_mframaEdwindadze a ohia nhomahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagaku#Edwindadze_a_ohia_nhomaSankuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagaku#SankuHwɛ iyi nsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagaku#Hwɛ_iyi_nsoMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gagaku#MboaedzeWikipedia: Jultagihttps://fat.wikipedia.org/wiki/JultagiJultagi (Korean) anaa eoreum (Eoreum) yɛ Koreafo atsetsesɛm mu adzeyɛ a ɔfa hama a wɔdze nantsew dzendzeendzen ho. Wɔdze aka South Korea Amambr mu Egyapadze a No ho Hia a Wontum Nnhu a Ɔtɔ do 58 no ho.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jultagi#AbɔseAkwan Ahoorwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jultagi#Akwan_AhoorwTransmitterhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jultagi#TransmitterNdwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jultagi#NdwumaHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jultagi#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jultagi#MboaedzeWikipedia: Ganggangsullaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/GanggangsullaeGanggangsullae (Hangul: 강강술래) yɛ Korea tsetse asaw a nna ahyɛse no wɔdze faa ɔtwa mber na w'abɛyɛ amanbrɛ ahyensiwdze kɛse ama Korea.Wɔdze ndwomtow, asaw, na agordzi a mbasiafo na wodzi mu akotsen.Etymologyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#EtymologyHistoryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#HistoryAhyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#AhyɛseFeature of Korea's traditional societyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Feature_of_Korea's_traditional_societyHow to perform Ganggangsullaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#How_to_perform_GanggangsullaeWonmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#WonmuHolding hands and Walkinghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Holding_hands_and_WalkingRunninghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#RunningGatekeeper Playhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Gatekeeper_PlayStomping Roof Tilehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Stomping_Roof_TileRegional aspect of Ganggangsullaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Regional_aspect_of_GanggangsullaeFuntioning and meaning of Ganggangsullaehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Funtioning_and_meaning_of_GanggangsullaeRitualistic Functionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Ritualistic_FunctionFunction and meaning of the origin of affluencehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Function_and_meaning_of_the_origin_of_affluenceFunction and meaning of Kanggangsullae related to the Japanese Invasionhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Function_and_meaning_of_Kanggangsullae_related_to_the_Japanese_InvasionFunction and meaning as play songhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Function_and_meaning_as_play_songFunction and meaning as cultural propertyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#Function_and_meaning_as_cultural_propertyCharacteristicshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#CharacteristicsSee alsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#See_alsoReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#ReferencesExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ganggangsullae#External_linksWikipedia: Akynhttps://fat.wikipedia.org/wiki/AkynAqyn anaa akyn (Kazakh: ақын, Kyrgyz: акын, wɔbɔ no [ɑˈqɯn]; wɔkyerɛw ebien no nyina sɛ aqın anaa اقىن), yɛ anwensɛm kyerɛwfo na ɔdwontofo a ɔyɛ no ho dɛ mbrɛ ɔpɛ wɔ Kazakhstan na Kyrgyz amambra mu. Aqynfo yɛ soronko wɔ zhyraus anaa manaschys a wɔyɛ ndwom a wɔbɔ anaa abakɔsɛm akyerɛwfo a wɔyɛ ayɛsɛm mbom no ho.Kazakh aqynshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyn#Kazakh_aqynsKyrgyz Aqynshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyn#Kyrgyz_AqynsKasadwinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyn#KasadwinHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyn#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akyn#MboaedzeWikipedia: Bećarachttps://fat.wikipedia.org/wiki/Be%C4%87aracBećarac yɛ amandze ndwom a ɔyɛ serew, a ofi Slavonia nkuraase, Croatia na ewiei koraa no ɔtserɛw kɔɔ Hungary kesii famu na Vojvodina mantɔm mu wɔ SerbiaCvitanic, Marilyn. Culture and Customs of Croatia, Greenwood Publishing, 2011..Nkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Be%C4%87arac#NkyerɛkyerɛmuAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Be%C4%87arac#AbakɔsɛmUNESCO ahobambɔhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Be%C4%87arac#UNESCO_ahobambɔBećarac tsetse ndzɛmba korabeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Be%C4%87arac#Bećarac_tsetse_ndzɛmba_korabeaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Be%C4%87arac#MboaedzeWikipedia: Fileteadohttps://fat.wikipedia.org/wiki/FileteadoFileteado (Spanish kasa mu nkyerɛase: [fileteˈaðo]) yɛ Edwindze kwan do mfonyin na nkyerɛwdze bi, a wɔdze nkyerɛwdze a wɔayɛ no dɛ mbrɛ wɔpɛ na nhwiren a ɔfow efifidze, a wɔtaa dze dzi dwuma wɔ Buenos Aires, Argentina. Wɔdze siesie ndzɛmba ahorow a wɔdɔ nyina: nsɛnkyerɛndze, taksi, lɔre na colectivos dadaw, Buenos Aires bɔs mpo.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fileteado#AbakɔsɛmSu Tsitsirhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fileteado#Su_TsitsirGalleryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fileteado#GalleryMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fileteado#MboaedzeWikipedia: Zvončarihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zvon%C4%8DariZvončari (‘abɔfo’) yɛ amandze a ɔda nsew a wokitsa mu wɔ mantɔmw a etwa Rijeka, Croatia ho ehyia no mu. Wɔdze kaa UNESCO Ananmusifo dzin a ɔfa Adasamba Amambra Egyapadze ho wɔ afe 2009 muhttps://www.Nkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zvon%C4%8Dari#NkyerɛkyerɛmuHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zvon%C4%8Dari#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Zvon%C4%8Dari#MboaedzeWikipedia: Adakabɛnyɛfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adakab%C9%9Bny%C9%9Bfothumb|upright|Design for an organ by [[Johann Georg Dirr, 18th century]]See alsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adakab%C9%9Bny%C9%9Bfo#See_alsoFurther readinghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adakab%C9%9Bny%C9%9Bfo#Further_readingExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Adakab%C9%9Bny%C9%9Bfo#External_linksWikipedia: Nijemo kolohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nijemo_koloNijemo kolo (wɔbɔ no [nijêːmo kôlo]) yɛ asaw a ɔnnyɛ bɔkɔɔ a ofi Dalmatia ekyir asaase a ɔwɔ Croatia kesi famu nohttps://www.unesco.Nkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nijemo_kolo#NkyerɛkyerɛmuHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nijemo_kolo#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nijemo_kolo#MboaedzeWikipedia: Wayampifohttps://fat.wikipedia.org/wiki/WayampifoWayampi anaa Wayãpi yɛ tsetse nkorɔfo a wɔwɔ south-eastern hye do wɔ Frɛnkye Guiana wɔ bea a nsutsen Camopi na Oyapock hyia, na bea a nsu taa hɔ wɔ Amapari na Carapanatuba nsutsen mu wɔ finimfin mantɔw mu wɔ Amapá and Pará wɔ Brazil. Wayampifo hɔn dodow bɛyɛ 2,171.Edzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wayampifo#EdzinKasahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wayampifo#KasaAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wayampifo#AbakɔsɛmEdzibansɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wayampifo#EdzibansɛmNkurasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Wayampifo#NkuraseWikipedia: Patum de Bergahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_BergaPatum de Berga (Catalan kasa mu nsɛmfua dzin: [pəˈtum də ˈβɛɾɣə]), anaa La Patum kɛkɛ, yɛ afahyɛ a agye dzin na ɔyɛ atsetesɛm a wodzi no afe biara wɔ Catalan kurow Berga (Barcelona) mu wɔ Corpus Christi ber mu. Ɔyɛ ‘asaw’ ahorow (wɔ Catalan kasa mu no, bɔɔl) a kuromufo a woesiesie hɔn ho dɛ ehintasɛm na nsɛnkyerɛndze kwan do nyimpa, na wɔdze sanku a ɔyɛ dɛw —tabal a na enyigye ma afahyɛ no nya dzin —anaa ndwontofo kuw ndwom ka ho.Ballshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_Berga#BallsAbɔse Na Mfasohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_Berga#Abɔse_Na_MfasoBruce Springsteen ndwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_Berga#Bruce_Springsteen_ndwomGalleryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_Berga#GalleryBibliographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_Berga#BibliographyMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_Berga#MboaedzeExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Patum_de_Berga#External_linksWikipedia: Kolohttps://fat.wikipedia.org/wiki/KoloKolo kyerɛ dza odzidzi do yi:Placeshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kolo#PlacesPolandhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kolo#PolandMbea ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kolo#Mbea_ahorowPeoplehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kolo#PeopleOtherhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kolo#OtherSee alsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kolo#See_alsoWikipedia: Talchumhttps://fat.wikipedia.org/wiki/TalchumTalchum (탈춤 t'alch'um) yɛ Korea asaw a wɔdze nkataenyim saw, na mpɛn bi no ndwomtow na asaw ka ho.Historyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#HistoryThemes and characteristicshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#Themes_and_characteristicsProcedurehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#ProcedurePlace of Performancehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#Place_of_PerformanceStyleshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#StylesImaginary creatures in Talchumhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#Imaginary_creatures_in_TalchumGalleryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#GalleryReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#ReferencesGeneral referenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#General_referencesExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Talchum#External_linksWikipedia: Bakshyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/BakshyBakshyfo (Persia kasa mu: بخشی, roman kasa mu: baxši ) yɛ Turkmenfo amambra ndwontofohttp://www.kereshmeh.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bakshy#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Bakshy#MboaedzeWikipedia: Drametse Ngachamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Drametse_NgachamDrametse Ngacham (a kyerɛ dɛ ‘asaw a wɔdze kata sanku a ofi Drametse mu’, nga kyerɛ ‘sanku’ na cham kyerɛ ‘akatado asaw’) yɛ asaw krɔnkrɔn a wɔyɛ wɔ Drametse ekurase wɔ Bhutan epuei afa muhttps://www.yoshishimizu.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Drametse_Ngacham#MboaedzeWikipedia: Frevohttps://fat.wikipedia.org/wiki/FrevoFrevo yɛ asaw na ndwom ahorow a ofi Recife, Pernambuco, Brazil, a amambra kwan do no wɔka Brazilian Carnival ho. Kasafua frevo fi frever mu, ɔyɛ kasafua a ɔnye Pɔtugees hɔn kasafua ferver (adzehur) dzi nsɛ.Frevo n'ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#Frevo_n'ahyɛseMpɔnpɔndohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#MpɔnpɔndoAsawhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#AsawNdwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#NdwomFrevo-de-ruahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#Frevo-de-ruaFrevo Kwan ho Kuw Adzeyɛdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#Frevo_Kwan_ho_Kuw_AdzeyɛdzeFrevo-de-blocohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#Frevo-de-blocoFrevo de trio (frevo baiano)https://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#Frevo_de_trio_(frevo_baiano)Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Frevo#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Oku-noto no Aenokotohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Oku-noto_no_AenokotoOku-noto no Aenokoto (奥能登のあえのこと) yɛ amambra a ekuafo yɛ dze ma hɔn ekyirmba wɔ Noto Peninsula, wɔ Ishikawa Prefecture, Japan. Ae yɛ Japanfo hɔn tsetse kasafua a wɔdze ma edziban a wɔyɛ dze gye hɔn enyi (banquet); dɛm ntsi, Aenokoto kyerɛ dɛ ɔyɛ edziban a wɔyɛ dze gye hɔn enyi wɔ amambra kwan do (banquet ritual).Wikipedia: Idrija ahoma atarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Idrija_ahoma_atarIdrija ahoma atar yɛ dadze a ahoma tam kyekyer ho, ofi Slovenia mu. Tape no yɛ dza wɔdze dadze ayɛ wɔ ber kor noara mu tse dɛ ahoma atam nkaa no, noara ankasa dze kyea kɔ n'ekyir, na wɔdze pandze toa do.Wikipedia: Regong edwinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regong_edwinRegong edwin (anaa Rebgong edwin) yɛ edwindze a ɔagye dzin papaapa wɔ Tibetan Buddhism mu. Wɔyɛ mfonyin, mfonyin a wɔdze afa abaefor efir mu, engraving, mfonyin a wɔdze si dan, na pandze a wɔdze wen adze gu ntar mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regong_edwin#AbakɔsɛmRegong edwin ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regong_edwin#Regong_edwin_ahorowAkyerɛw na mboanohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regong_edwin#Akyerɛw_na_mboanoHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regong_edwin#Hwɛ_iyi_soDza wɔnye dɛm akyerɛw yi dzi nsɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Regong_edwin#Dza_wɔnye_dɛm_akyerɛw_yi_dzi_nsɛWikipedia: Gong Amambra Bea a ɔwɔ Central Highlands wɔ Vietnamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gong_Amambra_Bea_a_%C9%94w%C9%94_Central_Highlands_w%C9%94_VietnamGong amambra bea a ɔwɔ Vietnam Highlands (Vietnamese: Không gian văn hóa Cồng Chiêng Tây Nguyên) yɛ mantɔw a ɔwɔ Central Vietnam a ɔyɛ fie ma amambrafo a wobu gongfo. Ɔpetsee wɔ Tây Nguyên (Central Highlands) mansin mu wɔ Kon Tum, Gia Lai, Đắk Lắk, Đắk Nông, na Lâm Đồng.Wikipedia: Peña de Bernalhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pe%C3%B1a_de_BernalPeña de Bernal (Spanish ne mbɔe: [ˈpeɲa ðe βeɾˈnal]; Borɔfo: Bernal's Boulder anaa Bernal Peak) yɛ 433-metre (1,421 ft) boba kɛse, a ɔka dza ɔwar papaapa wɔ wiadze yi mu ho. Ɔwɔ San Sebastián Bernal, kurow kakraba a ɔwɔ Mexican state of Querétaro.Wikipedia: Alençon ahoma atarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alen%C3%A7on_ahoma_atarthumb|right|[[Marie Antoinette|Marie Antoinette de Lorraine-Hasbourg and Her Children by Élisabeth-Louise Vigée-Le Brun (1787)<BR/>Versailles, Musée national du Château et des TrianonsThe Queen is shown wearing a dress trimmed with Alençon lace.]]Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alen%C3%A7on_ahoma_atar#AbakɔsɛmHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alen%C3%A7on_ahoma_atar#Hwɛ_iyi_soBibliographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alen%C3%A7on_ahoma_atar#BibliographyNoteshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alen%C3%A7on_ahoma_atar#NotesExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Alen%C3%A7on_ahoma_atar#External_linksWikipedia: Akiu no Taue Odorihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akiu_no_Taue_OdoriAkiu no taue odori (秋保の田植踊) yɛ amambra kwan a wɔfa do dua emo wɔ asaw kwan do wɔ Akiu, sesei ɔka Sendai, Miyagi Prefecture, na Japan ho. Iyi akɔ do fitsi mfeha duesuon no mu, mbanyin ebien anaa anan ka mbasiafo du ho yɛ ɔyɛkyerɛ a hɔn mu nsia dze atɛntɛbɛn, akyen na adɔmba hɔn ngyegyee saw.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Akiu_no_Taue_Odori#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Jeju Chilmeoridang Yeongdeungguthttps://fat.wikipedia.org/wiki/Jeju_Chilmeoridang_YeongdeunggutJeju Chilmeoridang Yeongdeunggut (Korean: 제주 칠머리당영등굿) yɛ shaman amambra a wɔyɛ no wɔ Jeju Island, South Korea at the start of the Korean New Year. Nkorɔfo a wɔwɔ Jeju, nkanka hɔn a wɔwɔ Gwideok, Geumnyeong, na Aewol mbeambea no dze mfonyin 12 a hɔn bɔbew tse dɛ mpɔnkɔ hɔn tsir na serekye a ahosu wɔ ho dze gye hɔn bosom basia Yeongdeung Halmang enyi, a wɔwɔ gyedzi bi dɛ ɔbɛseraa hɔn wɔ Korean shamanism.Wikipedia: Chakkirakohttps://fat.wikipedia.org/wiki/ChakkirakoChakkirako (Japanese: チャッキラコ) yɛ asaw a wɔsaw wɔ afahyɛ ase wɔ Miura, Japan, dze gye hɔn enyi wɔ afe fofor mu dze serɛ yiedzi, nkanka wɔ apokɔ mu.Wikipedia: Shiraz rughttps://fat.wikipedia.org/wiki/Shiraz_rugShiraz mpa(Persian: قالی شیراز) yɛ Persiafo hɔn tam bi a wɔyɛ no wɔ nkurase a wɔwɔ Shiraz kurow mu, wɔ Iraniafo hɔn mansin a ɔwɔ Fars.Wikipedia: Škofja Loka Passion Playhttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C5%A0kofja_Loka_Passion_Playthumb|A scene from the Škofja Loka Passion Play (2009)Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C5%A0kofja_Loka_Passion_Play#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/%C5%A0kofja_Loka_Passion_Play#MboaedzeWikipedia: Dainichido Bugakuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dainichido_BugakuDainichido Bugaku (Japanese: 大日堂舞楽, nkyerasee: Vairocana Temple Dance and Entertainment) yɛ esumadze mu amambra asaw na ndwom akron a wɔyɛ no wɔ afe biara mu, a ɔato no dzin "bugaku" ama agor a wodzi wɔ ahemfie, na ahemfie no ne nserahwɛ a ɔwɔ hɔ ma Hachimantai, Kazuno District, Akita Prefecture, wɔ ber a worisi abosondan "Dainichido", wɔ mfeha awɔtwe n'ahyɛse mu no, na hɔn asaw a wɔdze kyerɛ nkorɔfo.Wikipedia: Sega tambour of Rodrigues Islandhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sega_tambour_of_Rodrigues_IslandSega tambour of Rodrigues Island ka Sega ndwom kor a ɔwɔ Mauritius ho, a ofi Rodrigues Island, a ɔyɛ asaase kakraba a ɔwɔ nsu ne mfinimfin a ɔyɛ bɛyɛ 108 square kilometres (42 sq mi) wɔ bea hɔ.Nkasahohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sega_tambour_of_Rodrigues_Island#NkasahoHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sega_tambour_of_Rodrigues_Island#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Monteahttps://fat.wikipedia.org/wiki/MonteaMoutya or Moutia, yɛ Afrikafo hɔn amambra asaw a ɔnye Sega dzi nsɛ, naaso wɔtaa susu nsɛm pii fa asaw no ho. Mbasiafo na mbanyimfo taa nye kyen a wɔdze apɔnkye no honam a ɔawow na wɔdze afa gya do wɔ ber a nna wɔrebɛhyɛ asaw no ase (and regular during the evening) ne ngyegyee no kɔ do.Wikipedia: Kuihttps://fat.wikipedia.org/wiki/KuiKui botum ayɛ:Nkorɔfohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kui#NkorɔfoNkorɔfo a wokitsa ebusuadzin Kui (奎)https://fat.wikipedia.org/wiki/Kui#Nkorɔfo_a_wokitsa_ebusuadzin_Kui_(奎)Mbeambeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kui#MbeambeaWiadze ho adzesuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kui#Wiadze_ho_adzesuaAdze fofor a wɔdze dzi dwumahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kui#Adze_fofor_a_wɔdze_dzi_dwumaHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kui#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Soup joumouhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Soup_joumouSoup joumou (/dʒuːmuː/; French: soupe au giraumon) yɛ nkwan a ofi Haitian cuisine mu. Afe 2021 mu no, wɔdze soup joumou kaa UNESCO Intangible Cultural Heritage List ho.Social connotationshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Soup_joumou#Social_connotationsUNESCOfo hɔn nhuniihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Soup_joumou#UNESCOfo_hɔn_nhuniiHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Soup_joumou#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Dondang sayanghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dondang_sayangDondang Sayang (a ma ɔkyerɛ ankasa nye ‘ɔdɔ ballad’) hyɛɛ ase wɔ Malacca ber bi wɔ afeha a ɔtɔ do 15 mu, na Portugalfo amambra ndwom do. Ɔyɛ Malayfo amambra kwan do enyigyedze a Baba nye Nyonya ndwontofo sesa Malayfo Pantun (anwensɛm) a wɔmfa hɔn ho nnhyɛ mu, wɔ kwan a ɔyɛ har na ɔtɔ mber bi a ɔyɛ serew do.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dondang_sayang#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dondang_sayang#MboaedzeExternal linkshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dondang_sayang#External_linksWikipedia: Tereréhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Terer%C3%A9Tereré (a ofi Guaraní mu) yɛ yerba mate (efifidze dzin Ilex paraguariensis) a wɔdze nsuwin, nsukyen pii na pohá ñaná (eduryɛ nhabandur) nye anwendze a ɔsõ kakra a wɔdze ahyɛ mu. Dɛm edur a wɔdze hyɛ nyimpadua mu yi fi Amerika a nna ɔwɔ hɔ ansaana Columbia reba, a ɔdze no ho sii hɔ dɛ tsetsesɛm wɔ Paraguay Amrado ber do no.Wikipedia: Khonhttps://fat.wikipedia.org/wiki/KhonKhon (Thai: โขน, wɔbɔ no [kʰǒːn]) yɛ agordzi asaw ne fa bi a ofri Thailand. Khon dwumadzi no akɔdo fri Ayutthaya ahendzi mber mu.Historyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khon#HistoryCharactershttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khon#CharactersPerformanceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khon#PerformancesGalleryhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khon#GallerySee alsohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khon#See_alsoReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khon#ReferencesWikipedia: Pütchipü'ühttps://fat.wikipedia.org/wiki/P%C3%BCtchip%C3%BC%27%C3%BCPütchipü'ü, anaa pütche'ejachi (in Wayuu, kasafua no somafo"; Spanish: palabrero), yɛ adze a ɔwɔ Wayuufo amambra a ɔwɔ asɛndzi ho ne mfinimfin. Pütchipü'ü n'asɛdze nye dɛ ɔbɛfa asomdwee na kasa ntseasee kwan do dze bɔboa ma ntawantawa egyae.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/P%C3%BCtchip%C3%BC%27%C3%BC#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Lakalakahttps://fat.wikipedia.org/wiki/LakalakaLakalaka (ɔrenantsew ɔhyewdo) ɔyɛ Tongan kuw asaw a agordzifo no dodowara gyina ntsintsin na wɔdze hɔn nsa dzi dwuma wɔ akwan ahorow mu. Wɔfa no dɛ ɔyɛ Tonga ɔman n'asaw na ɔka nyimpa amanbrɛ dwumadzi a w'esiesie atɔ hɔ ho.Historyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lakalaka#HistoryChoreographyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lakalaka#ChoreographyPerformershttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lakalaka#PerformersDresshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lakalaka#DressReferenceshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Lakalaka#ReferencesWikipedia: Celestinian Forgivenesshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Celestinian_ForgivenessCelestinian Forgiveness (in Italian: Perdonanza Celestiniana) yɛ som na abakɔsɛm ho dwumadzi a wɔyɛ no wɔ L'Aquila, Italy, wɔ afe biara mu wɔ bosoom Dzifuu n'ewiei mu. Ɔyɛ catholic jubilee hɔn afedzi, pope Celestine V na ne bull Inter sanctorum solemnia (also known as Bull of Pardon or Bull of Forgiveness) na wɔdze bɔtoo gua wɔ afe 1294 mu.Nkyerɛweehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Celestinian_Forgiveness#NkyerɛweeWikipedia: Council of Wise Men of the plain of Murciahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Council_of_Wise_Men_of_the_plain_of_MurciaCouncil of Wise Men of the plain of Murcia (Spanish: Consejo de Hombres Buenos, pronounced [konˈse.xo ðe ˈom.Apamfo hɔn dwumadzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Council_of_Wise_Men_of_the_plain_of_Murcia#Apamfo_hɔn_dwumadziWikipedia: Quan họhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Quan_h%E1%BB%8DQuan họ (Vietnamese: [kwaːn hɔ̂ˀ], chữ Hán: 官賀) ndwontow yɛ Vietnamesefo hɔn tsetse ndwom a ɔwɔ ngyedo, a ɔwɔ mbasiafokuw na mbanyinkuw adwontofo a wɔda dwontow na ne ngyedo ahorow edzi. Quan họ dzi akotsen wɔ amambra na afahyɛ mu, na dza odzi akotsen wɔ ndwom dodowara mu nye ɔdɔ a ɔyɛ mbabun na wɔkyerɛ.Wikipedia: Namur stilt joustinghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Namur_stilt_joustingStilt jousting yɛ city of Namur, Belgium amambra dadaw a oedzi mfe 600, a nkorɔfo hyɛ stilts joust ntar.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Namur_stilt_jousting#AbakɔsɛmNdɛ Namur stilt joustshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Namur_stilt_jousting#Ndɛ_Namur_stilt_joustsAbadobɔdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Namur_stilt_jousting#AbadobɔdzeWikipedia: Fest Nozhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fest_Nozthumb|7,000 dancers in [[Rennes for the Fest Noz Yaouank 2015 (Startijenn on stage)]]Fest nozhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Fest_Noz#Fest_nozWikipedia: Pinisihttps://fat.wikipedia.org/wiki/PinisiMa ɔkyerɛ ankasa nye dɛ, asɛmfua pinisi no kyerɛ rigging bi (nhyehyɛɛ a ɔwɔ masts, po do ahyɛn na ahoma (‘lines’)) a ɔwɔ Indonesia po do ahyɛn a wɔdze fa nsu mu no mu. Pinisi bi soa po do ahyɛn ason kesi awɔtwe wɔ edum ebien do, a wɔahyehyɛ no tse dɛ gaff-ketch ma wɔfrɛ no ‘gyinabea gaffs’ — i.Wikipedia: Mudiyettuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/MudiyettuMudiyettu yɛ atsetsesɛm mu amandze kwan do agor na amandze kwan do asaw drama a ofi Kerala a ɔyɛ anansesɛm mu anansesɛm a ɔfa ɔko a ɔkɔɔ do wɔ onyamewa Kali na adaemone Darika ntamu ho. Amandze no yɛ Bhagavathi anaa Bhadrakali som no fã.Wikipedia: Falleshttps://fat.wikipedia.org/wiki/FallesFallas (Valencia kasa mu: Falles; Spania kasa mu: Fallas) yɛ amambra kwan do afahyɛ a wodzi afe biara dze kae Ahotsewnyi Yosef wɔ Valencia kurow mu, Spain. Nna tsitsir enum a wodzi no fi Ebɔw 15 kosi 19, ber a Mascletà, ogyaframa a wɔdze tow ogyaframa na ogyaframa a wɔdze tow no kɔ do da biara fitsi Ebɔw 1 kesi 19.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Falles#AbɔseFalles na ninotshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Falles#Falles_na_ninotsWikipedia: Danza de tijerashttps://fat.wikipedia.org/wiki/Danza_de_tijerasDanza de las tijeras (Spanish kasa mu dzin a wɔbɔ [ˈdansa ðe tiˈxeɾas]; Engiresifo nsisi asaw; Quechua Supaypa Wasin Tusuq, a ɔno so yɛ galas, laijas) no yɛ ahyɛse asaw a ofi Chanka a ofi Andes, wɔ Peru no anafo afa mu. Asaw no yɛ asawfo beenu anaa ma ɔbor dɛm, na hɔn ndwontofo kuw ahorow a wɔyɛ sanku na sanku dzi ekyir.Wikipedia: Kırkpınarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/K%C4%B1rkp%C4%B1narKırkpınar yɛ Turkeyfo ngo ekutukubɔ (Turkish Yağlı Güreş) akansi a Pehlivans (ekutukubɔfo) si akan ndansa. Wɔyɛ no afe biara, mpɛn pii no wɔ Obiradzi ewiei, wɔ beebi a ɔbɛn Edirne, Turkey fi 1360.Nkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/K%C4%B1rkp%C4%B1nar#NkyerɛkyerɛmuWikipedia: Bokatorhttps://fat.wikipedia.org/wiki/BokatorBokator [a] (Khmer: ល្បុក្កតោ) yɛ tsetse Cambodia akodze mu akodze a tsetse Khmer aserafo dze dzii dwuma. Ɔyɛ akodze nhyehyɛɛ a akyɛr sen akodze biara a ɔwɔ hɔ wɔ wiadze no mu korWikipedia: Kalbeliahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kalbeliathumb|Snake Charmers 1868.Kalbelia Ebusuakuwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kalbelia#Kalbelia_EbusuakuwWikipedia: Finnish saunahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Finnish_saunaFinlandfo sauna (Finland kasa mu nsɛmfua dzin: [ˈsɑu̯nɑ], Sweden kasa: bastu) yɛ Finlandfo na Estoniafo amambra fã tsitsir.Wikipedia: Azerbaijani carpet weavinghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Azerbaijani_carpet_weavingAzerbaijanfo kapet nwen (Azerbaijan: Azərbaycan xalça toxuculuğu) yɛ abakɔsɛm na atsetsesɛm mu dwumadzi a Azerbaijanfo yɛ. Azerbaijan kapet yɛ atsetsesɛm mu ntama a wɔdze nsa yɛ a ne kɛse gu ahorow, a ɔyɛ dzen na ɔyɛ ekuwekuw anaa ma onnyi ekuwekuw, a ne nsusui yɛ Azerbaijan mbea pii a wɔyɛ kapet no su.Karpet nwen na kurowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Azerbaijani_carpet_weaving#Karpet_nwen_na_kurowMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Azerbaijani_carpet_weaving#MboaedzeWikipedia: Daimokutatehttps://fat.wikipedia.org/wiki/DaimokutateDaimokutate (題目立) yɛ akenkan ɔyɛkyerɛ a wɔyɛ kyerɛ wɔ Yahashira Shrine wɔ Kami-fukawa ekurase, a ɔbɛn Nara kurow no.Dwumadzi nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daimokutate#Dwumadzi_noAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daimokutate#AbakɔsɛmWikipedia: Koodiyattamhttps://fat.wikipedia.org/wiki/KoodiyattamKoodiyattam (Malayalam: கியித்தம்; IAST: kūṭiyāṭṭaṁ; lit. ‘adzeyɛ a wɔaka abomu’) yɛ atsetsesɛm mu agodzi edwindze a ɔwɔ Kerala mantɔw mu, India.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Koodiyattam#AbɔseWikipedia: Kopačkahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kopa%C4%8DkaKopačka tum gyina hɔ ma:Wikipedia: Menorahttps://fat.wikipedia.org/wiki/MenoraMenora tum gyina hɔ ma:Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Menora#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Ftirahttps://fat.wikipedia.org/wiki/FtiraFtira yɛ dza no su tse dɛ nkawa, dza ɔma ɔyɛ kɛse, Maltsese paanoo, a wɔtaa dze dzi akadze bi tse dɛ, nam a wogu nkyɛnsee mu, tuna, santom, anwew, capers na olives. Gozo ftira ka mantɔw ne nsesamu ho, a wɔtaa dzi no pizza sen sandwich.Intangible Cultural Heritagehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ftira#Intangible_Cultural_HeritageHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ftira#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Hawker beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hawker_beaHawker bea anaa edziban a wɔanoa bea a ɔwɔ paa do a wɔtaa hu wɔ Hong Kong, Malaysia na Singapore. Wɔyɛɛ no dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a wobenya ahotsew kɛse a wɔdze besi teaseanam a wɔdze fa ndzɛmba a wɔdze fa ndzɛmba do ananmu na ɔwɔ eguadzidan pii a wɔtɔn edziban ahorow a no bo nnyɛ dzen.Aman anaa Amantɔwhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hawker_bea#Aman_anaa_AmantɔwHong Konghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hawker_bea#Hong_KongWikipedia: Ashiqs of Azerbaijanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ashiqs_of_AzerbaijanAzerbaijan Ashiqfo edwindze ka anwensɛm, abakɔsɛm, asaw, na ndwom a wɔdze ndze na edwindze bɔ bɔ mu ma ɔyɛ atsetsesɛm mu agodzi edwindze. Dɛm edwindze yi yɛ Azerbaijanfo amambra egyinahyɛdze no mu kor na wobu no dɛ ɔman nyimpasu ho nsɛnkyerɛndze na Azerbaijan kasa, nhoma na ndwom hwɛfo.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ashiqs_of_Azerbaijan#AbɔseAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ashiqs_of_Azerbaijan#AbakɔsɛmAhyɛse nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Ashiqs_of_Azerbaijan#Ahyɛse_noWikipedia: Khmer sunsum agorhwɛbeahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khmer_sunsum_agorhw%C9%9BbeaKhmer sunsum agorhwɛbea hadow theatre (Khmer: ល្ខោនណាំងស្បែក; Lakhaon Nang Sbek; IPA: [lkhaon naŋ sbaek]) yɛ akwan a wɔfa do dze aborɔkyiraba dzi sunsum agor. Ndwom ahorow etsitsir nye Sbek Thom, a ɔboa Reamker, na Sbek Toch, a wɔdze aborɔkyiraba na anansesɛm pii dzi dwuma.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Khmer_sunsum_agorhw%C9%9Bbea#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Mibu no Hana Tauehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mibu_no_Hana_TaueMibu no Hana Taue (Mibu no Hana Taue) yɛ amandze a wɔdze dua eburow a wɔyɛ no afe biara Kwasida a odzi kan wɔ Obiradzi mu wɔ Kitahiroshima, Hiroshima, a wɔwɔ enyidado dɛ wobenya otwa pahttps://www.pref.Nhwɛenyimhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mibu_no_Hana_Taue#NhwɛenyimMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mibu_no_Hana_Taue#MboaedzeWikipedia: Hachinohe Sansha Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hachinohe_Sansha_Afahy%C9%9Blink=https://en.wikipedia.Hwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hachinohe_Sansha_Afahy%C9%9B#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hachinohe_Sansha_Afahy%C9%9B#MboaedzeMbɔntsen do nkitahodzihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hachinohe_Sansha_Afahy%C9%9B#Mbɔntsen_do_nkitahodziWikipedia: Thieboudiennehttps://fat.wikipedia.org/wiki/ThieboudienneTiep anaa thieb yɛ kusum edziban a ofi Senegambia a wɔsan so dzi wɔ Guinea Bissauhttps://www.saveur.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#AbakɔsɛmEdziban Nkyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#Edziban_NkyɛeEdziban a Ɔsɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#Edziban_a_ƆsɛRecipehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#RecipeSorbisorbihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#SorbisorbiƆmanhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#ƆmanHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Thieboudienne#MboaedzeWikipedia: Asaw nyɛe wɔ Echternachhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asaw_ny%C9%9Be_w%C9%94_EchternachEchternach asaw a wɔsaw no yɛ afe afe Roma Katolekfo asaw a wɔyɛ wɔ Echternach, wɔ Luxembourg epuei afa mu. Echternach dze no nye amambra kwan do asaw a otwa tow wɔ Europa.Adzeyɛ nohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Asaw_ny%C9%9Be_w%C9%94_Echternach#Adzeyɛ_noWikipedia: Latvian Ndwom na Asaw Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Latvian_Ndwom_na_Asaw_Afahy%C9%9BLatvia Ndwom na Asaw Afahyɛ (Latvia kasa mu: Vispārējie latviešu Dziesmu un Deju svētki) yɛ ndwontofo kuw na asaw a wɔyɛ amateur akɛse sen obiara wɔ wiadze no mu kor na ɔyɛ adzeyɛ a no ho hia wɔ Latviafo amambra na asetsena mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Latvian_Ndwom_na_Asaw_Afahy%C9%9B#Abakɔsɛm1873–1940 Abɔse, Latvia a ɔdze ne ho.https://fat.wikipedia.org/wiki/Latvian_Ndwom_na_Asaw_Afahy%C9%9B#1873–1940_Abɔse,_Latvia_a_ɔdze_ne_ho.Wikipedia: Yūki-tsumugihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Y%C5%ABki-tsumugiYūki-tsumugi (結城紬) yɛ atam ahorow a wɔdze sirikyi ayɛ a wɔyɛ wɔ Japan, tsitsir wɔ Yūki wɔ Ibaraki Mantɔw mu. Wɔakyerɛ dɛ ɔyɛ Japan amambra mu ndzɛmba a no ho hia a wonntum nnhu no mu kor, na wɔakyerɛw do so wɔ UNESCO ananmusifo dzin a wɔahyehyɛ a ɔfa nyimpa amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka ho no mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Y%C5%ABki-tsumugi#AbakɔsɛmKwan a wɔfa do yɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Y%C5%ABki-tsumugi#Kwan_a_wɔfa_do_yɛAmambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Y%C5%ABki-tsumugi#AmambraWikipedia: Za križenhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Za_kri%C5%BEenZa križen [za kriʒen] (Croatia kasa a ɔwɔ apaa mu hɔ a ɔkyerɛ ‘Asɛndua no Ekyir’) yɛ anago apontow a ɔkɔ so Dwowda Kɛse biara wɔ Hvar supɔw do, Croatia. Adzeyɛ no wɔ mfeha pii atsetsesɛm na wɔdze ka UNESCO Amambra Egyapadze Edzin mu.Nkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Za_kri%C5%BEen#NkyerɛkyerɛmuWikipedia: Licitarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/LicitarLicitars (pronounced [lǐtsitaːr]; Croatian: licitarska srca; Slovene: lectova srca) adɔkɔdɔkɔdze a ahosu wɔ ho a wɔdze ewo dɔkɔdɔkɔ ayɛ a ɔka Crotia na Slovenia's cultural heritage ho. Wɔyɛ amambra ho ahyɛnsewdze wɔ Croatia ahenkurow a ɔyɛ Zagreb.Abakɔsɛm na amambrahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Licitar#Abakɔsɛm_na_amambraAtomdze na ne nyɛehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Licitar#Atomdze_na_ne_nyɛeDza wɔyɛ no abaefor muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Licitar#Dza_wɔyɛ_no_abaefor_muHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Licitar#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Tam atar nyɛe wɔ Croatiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tam_atar_ny%C9%9Be_w%C9%94_CroatiaTam atar nyɛe wɔ Croatia (Croatia Čipkarstvo u hrvatskoj) yɛ tsetsesɛm a ofi Renaissance ber a lase a wɔyɛ hyɛɛ ase kyerɛwee wɔ Mediterranea na Europa asasepɔn nyinara dohttps://www.unesco.Lase a agye dzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tam_atar_ny%C9%9Be_w%C9%94_Croatia#Lase_a_agye_dzinPag: pandze lasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tam_atar_ny%C9%9Be_w%C9%94_Croatia#Pag:_pandze_laseLepoglava: bobbin lacehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tam_atar_ny%C9%9Be_w%C9%94_Croatia#Lepoglava:_bobbin_laceHvar: agave anaa aloe ahomahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tam_atar_ny%C9%9Be_w%C9%94_Croatia#Hvar:_agave_anaa_aloe_ahomaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Tam_atar_ny%C9%9Be_w%C9%94_Croatia#MboaedzeWikipedia: Petrykivka paintinghttps://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_paintingPetrykivka mfonyinyɛ (painting) (anaadɛ "Petrykivka" kɛkɛ; Ukraine kasa mu: Петриківський розпис ) yɛ Ukrainefo amambra kwan do mfonyin kwan, a ayɛase fi ekuraase Petrykivka ase wɔ Dnipropetrovsk mantɔw mu wɔ Ukraine, faako a na wɔdze dzi dwuma dze siesie efie afasu na da biara da ofie ndzɛmba. Dɛm ɔkwan yi ho nhwɛdo ahorow a odzi kan a wonyim no fi afeha a ɔtɔ do 18 mu, nanso ɔkɔ do nya nkɔdo na ɔkɔ do yɛ ndɛyi adwinni.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#AbakɔsɛmAbakɔsɛm ahyɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#Abakɔsɛm_ahyɛaseAhyɛnsodze na nkyekyer (afe 1911 kesi afe 1936)https://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#Ahyɛnsodze_na_nkyekyer_(afe_1911_kesi_afe_1936)Petrykivka mfonyinyɛfo a wɔwɔ Kyivhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#Petrykivka_mfonyinyɛfo_a_wɔwɔ_KyivNkɔdo a ofi 1950 kesi 1980https://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#Nkɔdo_a_ofi_1950_kesi_1980Ndaansa yi abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#Ndaansa_yi_abakɔsɛmMfonyinsie beahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#Mfonyinsie_beaMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Petrykivka_painting#MboaedzeWikipedia: Dutarhttps://fat.wikipedia.org/wiki/DutarDutar (also dotar; Persian: دوتار, romanized: dutâr; Russian: Дутар; Tajik: Дутор; Uzbek: Дутор; Uyghur: دۇتار, romanized: Dutar; simplified Chinese: 都塔尔; traditional Chinese: 都塔爾; pinyin: Dū tǎ ěr; Dungan: Дутар) yɛ Iranian lute a no kɔn yɛ tsentsen na ahoma ebien wɔ ho a wohuu no wɔ Iran na Central Asia. Ne dzin fi Persia kasafua a wɔwɔ ma two stringsدوتار do tār (< دو do "two",تار tār "string"), kaansa nna Herati dutar a ɔwɔ Afghanistan wɔ ahoma duanan.UNESCO Intangible Cultural Heritage Listshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dutar#UNESCO_Intangible_Cultural_Heritage_ListsAbɔfo a wɔagye dzinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dutar#Abɔfo_a_wɔagye_dzinHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dutar#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Argungu Fardwuma Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Argungu_Fardwuma_Afahy%C9%9BArgungu Fardwuma AfahyɛShyllon, Folarin (August 2007). "Argungu Fishing Festival in Northwestern Nigeria: Promoting the Idea of a Sustainable Cultural Fest".Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Argungu_Fardwuma_Afahy%C9%9B#AbakɔsɛmDwumadzi ahorow no bi nye:https://fat.wikipedia.org/wiki/Argungu_Fardwuma_Afahy%C9%9B#Dwumadzi_ahorow_no_bi_nye:Akansihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Argungu_Fardwuma_Afahy%C9%9B#AkansiAfe 2020 Argungu Fardwuma Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Argungu_Fardwuma_Afahy%C9%9B#Afe_2020_Argungu_Fardwuma_AfahyɛHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Argungu_Fardwuma_Afahy%C9%9B#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Argungu_Fardwuma_Afahy%C9%9B#MboaedzeWikipedia: El Güegüensehttps://fat.wikipedia.org/wiki/El_G%C3%BCeg%C3%BCenseEl Güegüense (Spanish kasa mu no ɔkyerɛ: [el ɣweˈɣwen.se]; wɔsan frɛ no Macho Ratón, wɔbɔ no [ˈma.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/El_G%C3%BCeg%C3%BCense#AbɔseEtymologyhttps://fat.wikipedia.org/wiki/El_G%C3%BCeg%C3%BCense#EtymologyAbakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/El_G%C3%BCeg%C3%BCense#AbakɔsɛmWikipedia: Punto guajirohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Punto_guajiroPunto guajiro anaa punto cubano – anaa dza no bɔ nnyɛ dzen punto – yɛ Cuban ndwom no bi a ɔatow, awensɛm a ndwom ka ho. Ɔbɛgyee dzin wɔ Cuba atɔe na mfinimfin mantɔw mu wɔ mfeha 17 mu, na wɔdze kaa ndwom ho wɔ mfeha 18 mu.Nkyerɛkyerɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Punto_guajiro#NkyerɛkyerɛmuPunto ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Punto_guajiro#Punto_ahorowPunto nkyerɛkyerɛmufohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Punto_guajiro#Punto_nkyerɛkyerɛmufoMfeha 20https://fat.wikipedia.org/wiki/Punto_guajiro#Mfeha_20Wikipedia: Transhumancehttps://fat.wikipedia.org/wiki/TranshumanceTranshumance yɛ mboayɛn anaadɛ etubrafo bi, mboa a wɔdze hɔn kɔ mbea fofor wɔ awɔw ber na awɔw ber mu edzidzibea ahorow a wɔahyɛ da ayɛ ntsam. Wɔ mbepɔw do mbea (vertical transhumance) no, ɔkyerɛ dɛ wɔbɛkɔ edzidzibea a ɔkorɔn wɔ awɔw ber mu na bon a ɔba fam ntsam wɔ awɔw ber mu.Asɛmfua na nkyerɛasehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Asɛmfua_na_nkyerɛaseWɔ abakɔsɛm a odzi kan muhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Wɔ_abakɔsɛm_a_odzi_kan_muEuropehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#EuropeAlpshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#AlpsBalkanfo (Balkans)https://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Balkanfo_(Balkans)Britainhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#BritainWaleshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#WalesScotlandhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#ScotlandAfrikahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#AfrikaAfrika Etsifi (North Africa)https://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Afrika_Etsifi_(North_Africa)Afrika Abɛn (Horn of Africa)https://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Afrika_Abɛn_(Horn_of_Africa)Afrika Epuei (East Africa)https://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Afrika_Epuei_(East_Africa)Nigeriahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#NigeriaHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Hwɛ_iyi_soAdanse ahorow (Sources)https://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#Adanse_ahorow_(Sources)Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Transhumance#MboaedzeWikipedia: Takayama Afahyɛhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takayama_Afahy%C9%9BTakayama Afahyɛ no (高山祭, Takayama Matsuri) hyɛɛ ase wɔ Takayama wɔ Japan wɔ mfeha 16 dze rokɔ mfeha17 mu. Gyedzi wɔ hɔ dɛ wɔhyɛɛ afahyɛ no ase wɔ ber a Kanamori ebusua no ridzi hɔn hen.Floatshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takayama_Afahy%C9%9B#FloatsAborɔkyirambahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takayama_Afahy%C9%9B#AborɔkyirambaHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Takayama_Afahy%C9%9B#Hwɛ_iyi_soWikipedia: Gadaahttps://fat.wikipedia.org/wiki/GadaaGadaa"Gada system, an indigenous democratic socio-political system of the Oromo". unesco.Esu ahorowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#Esu_ahorowLubahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#LubaBaalliihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#BaalliiGadaa Party (Gogeessa Gadaa)https://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#Gadaa_Party_(Gogeessa_Gadaa)Nhwehwɛmuhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#NhwehwɛmuMbaa asɛdzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#Mbaa_asɛdzeMprempren tsebewhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#Mprempren_tsebewHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Gadaa#MboaedzeWikipedia: Castellhttps://fat.wikipedia.org/wiki/CastellCastell (Catalan kasa a wɔbɔ dzin: [kəsˈteʎ]:ma ɔkyerɛ ankasa nye, abankɛse) yɛ nyimpa abantsentsen a woesi no tsetsesɛm mu wɔ afahyɛ ahorow ase wɔ Catalonia (Spain) fã bi, seseiara wohu wɔ Catalonia nka do, wɔ Balearic nsupɔw do na Valencia Mantɔw mu.Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Castell#AbɔseWikipedia: Sibyl Ndwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sibyl_NdwomSibyl ndwom (Catalan kasa mu: El Cant de la Sibil·la [əl ˈkand də lə siˈβilːə]) yɛ asɔr ahwɛgor na Gregory ndwom, a no mu nsɛm yɛ nkɔmhyɛ bi a ɔka Edziyesɛm o, a wɔayɛ wɔ asɔra ahorow mu wɔ Majorca (Balearic Islands, Spain) na Alghero (Sardinia, Italy), na Catalan asɔrdan ahorow bi, wɔ Catalan kasa mu wɔ Buronya Anwumber a ɔreyɛ ayɛ dɛ wonntwaa mu mmfi finimfin mber mu. UNESCO dze too gua sɛ ɔyɛ Adasamba Egyapadze a Wɔdze Anom na Ma Wonntum Nnhu no mu Ndzɛmba a Ɔyɛ Fɛw wɔ 16 Ɔberɛfɛw 2010.Asorɔtoohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sibyl_Ndwom#AsorɔtooAbɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Sibyl_Ndwom#AbɔseWikipedia: Rebetikohttps://fat.wikipedia.org/wiki/RebetikoRebetiko (Hela: ρεμπέτικο, wɔbɔ no [re(m)ˈbetiko]), dodow kabea rebetika (ρεμπέτικα [re(m)ˈbetika]), a ɔtɔfabi a wɔkyerɛ ase dɛ rembetiko anaa rebetico, yɛ asɛmfua a wɔdze dzi dwuma ndɛ dze kyerɛ Hela ndwom ahorow a ahyɛse no na ɔsor no mu biara wɔ nkurow akɛse mu wɔ 1930 mfe no mu no ɔfaa ndwom a ɔnye no ho dzi nsɛ mu na ɔkɔr do yɛɛ ndwom a ɔda nsew kɛse.Nkyerɛkyerɛmu na Abɔsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rebetiko#Nkyerɛkyerɛmu_na_AbɔseNdwom ahyɛsehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rebetiko#Ndwom_ahyɛseNdwom na ngyegyee a ne ndze ho hiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rebetiko#Ndwom_na_ngyegyee_a_ne_ndze_ho_hia'Smyrna Style Trio (1932) mfonyinhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rebetiko#'Smyrna_Style_Trio_(1932)_mfonyinWikipedia: Rabinal Achíhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rabinal_Ach%C3%ADRabinal Achí yɛ Maya pramado agor a wɔakyerɛw no wɔ K'iche' kasa mu na wɔyɛ no afe biara wɔ Rabinal, Baja Verapaz, Guatemala. Ne dzin ankasa yɛ Xajoj Tun, a ɔkyerɛ dɛ Tun N'asaw, wɔfrɛ adzeyɛdze no so taaboo kyen.Bea a wofihttps://fat.wikipedia.org/wiki/Rabinal_Ach%C3%AD#Bea_a_wofiWikipedia: Daredevils of Sassounhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_SassounDaredevils of SassounAlso known as Rebels of Sassoun (Armenia kasa mu: Սասնա ծռեր Sasna cṙer, wɔsan so kyerɛw no Daredevils of Sasun) yɛ Armeniafo (Armenian) akokodurfo awensɛm a ɔwɔ kyinhyia anan (4) (afa horow), a nye ɔbran tsitsir na n’asɛm no nyim no yie dɛ David of Sassoun, a ɔno nye asɛm no afa anan (4) no mu kor (1) ho."Performance of the Armenian epic of 'Daredevils of Sassoun' or 'David of Sassoun'".Ekyi asɛm (Background)https://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#Ekyi_asɛm_(Background)Asɛm nu abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#Asɛm_nu_abakɔsɛmKasa (Language)https://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#Kasa_(Language)Nwoma horow na nkyerɛase horowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#Nwoma_horow_na_nkyerɛase_horowSene horowhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#Sene_horowNdwomhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#NdwomHwɛ iyi sohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#Hwɛ_iyi_soMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Daredevils_of_Sassoun#MboaedzeWikipedia: Hitachi Fūryūmonohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hitachi_F%C5%ABry%C5%ABmonoHitachi Furyumono (日立風流物) yɛ parade a wɔyɛ wɔ Hitachi kurow mu, Japan.[1] Wɔyɛ no Hitachi Sakura Matsuri (日立さくらまつり), afe afe cherry nhwiren afahyɛ wɔ bosoom Ebɔw mu, na Afahyɛ Kɛse a wɔyɛ wɔ apaamu hɔ Kamine abosondan [ja] pɛnkor wɔ mfe esuon biara mu wɔ bosoom Esusow Aketseaba mu.Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hitachi_F%C5%ABry%C5%ABmono#AbakɔsɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Hitachi_F%C5%ABry%C5%ABmono#MboaedzeWikipedia: Dapɛn krɔnkrɔn wɔ Popayánhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Dap%C9%9Bn_kr%C9%94nkr%C9%94n_w%C9%94_Popay%C3%A1nDapɛn Krɔnkrɔn a ɔwɔ Popayán, Cauca (Colombia) no yɛ Yesu Kristo Amanyehun na nye wu ho afahyɛ mbrɛ da biara da apontow ahorow a wɔkɔ do yɛ fi afeha a ɔtɔ do duesia wɔ Fida a Awerɛhow anadwo na Memenda Krɔnkrɔn ntamu no do.Pages with mapshttps://fat.wikipedia.org/wiki/Nkyeky%CE%B5mu:Pages_with_mapsWikipedia: Congolese rumbahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Congolese_rumbaCongo rumba a ɔnoara nye Afrika rumba yɛ asaw ndwom a ofi Demokrasi Ɔman Congo (nkan no nna wɔfrɛ no Zaire) na Ɔman Congo (nkan no nna wɔfrɛ no French Congo). Ɔnam nye ndwom a ɔyɛ dɛw, ndwom a ɔyɛ dɛ, na nye nsɛm do no, Congo rumba enya wiadze nyinara agye atom na ɔda do ara yɛ Afrika ndwom egyapadze no fa tsitsir.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Congolese_rumba#MboaedzeWikipedia: Pizzaiolohttps://fat.wikipedia.org/wiki/PizzaioloPizzaiolo yɛ Amerikafo kwan do pizza a wɔyɛ wɔ Canada. Nkɔnsɔnkɔnsɔn no wɔ edzidzibea eduanan ebaasa (43) wɔ Toronto Apaamu Kɛse (Greater Toronto Area).Abakɔsɛmhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pizzaiolo#AbakɔsɛmMboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Pizzaiolo#MboaedzeWikipedia: Festivity of ‘la Mare de Déu de la Salut’ of Algemesíhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Festivity_of_%E2%80%98la_Mare_de_D%C3%A9u_de_la_Salut%E2%80%99_of_Algemes%C3%ADLa Mare de Déu de la Salut Afahyɛ yɛ afahyɛ a wodzi wɔ Algemesí (Valencia), Spain, fir bosoom Dzifuu da a ɔtɔ do eduonu akrɔn (29) kesi bosoom Fankwa da a ɔtɔ do awɔtwe (8). Afahyɛ no yɛ dze hyɛ Algemesí ɔhotsefo a ɔhwɛ Algemesí do (patron saint of Algemesí), La Mare de Déu de la Salut, na wɔakyerɛ dɛ ɔfir afe 1247.Mboaedzehttps://fat.wikipedia.org/wiki/Festivity_of_%E2%80%98la_Mare_de_D%C3%A9u_de_la_Salut%E2%80%99_of_Algemes%C3%AD#MboaedzeWikipedia: Kashan rughttps://fat.wikipedia.org/wiki/Kashan_rugPersiafo kapet (carpet) (Persia kasa mu: فرش ایرانی, wɔ roman kasa mu: farš-e irâni [ˈfærʃe ʔfarˈsi]) anaa Persia kasa mu kapet (Persia kasa mu: قالی ایرانی, wɔ roman kasa mu: qâli-ye irâni [ɢɒːˈliːje ʔfarˈsiː]),[1] a ɔnoara so nye Iranfo kapet, yɛ ntama a emu yɛ dur a wɔayɛ ama mfaso na sɛnkyerɛdze kwan do atirimpɔw ahorow pii na wɔyɛ wɔ Iran (abakɔsɛm mu no wɔfrɛ no Persia), dze dzi dwuma wɔ fie, wɔtɔn wɔ apaamu hɔ, na wɔdze kɔ amannɔne. Kapet nwene yɛ Persiafo amambra na Iranfo adwinni fa tsitsir.Wikipedia: Mahamudu Bawumiahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mahamudu_BawumiaMahamudu Bawumia (wɔwoo no wɔ Ɔbɛsɛ 7,1963) yɛ Ghana sikasɛm ho nyimdzefo na nkan edwumayɛnyi wɔ sikakorabea kɛse mu a ɔsan yɛ Ɔmampanyin abedziekyir a ɔtɔ do enum wɔ Ghana 4th Republic. Ɔhyɛɛ ne manpanyin abedziekyir edwuma no ase wɔ Sanda 7,2017 wɔ Ghana.Awofohttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mahamudu_Bawumia#AwofoAhyɛse Bra Na Nwomasuahttps://fat.wikipedia.org/wiki/Mahamudu_Bawumia#Ahyɛse_Bra_Na_NwomasuaWikipedia: Deezhttps://fat.wikipedia.org/wiki/Deezdeez nuts