Wikipedia
fatwiki
https://fat.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Tsitsir
MediaWiki 1.43.0-wmf.1
first-letter
Media
Soronko
Nkɔmbɔdzibea
Dwumadzinyi
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea
Wikipedia
Wikipedia nkɔmbɔdzibea
Fael
Fael nkɔmbɔdzibea
MediaWiki
MediaWiki nkɔmbɔdzibea
Nhwɛdo
Nhwɛdo nkɔmbɔdzibea
Mboa
Mboa nkɔmbɔdzibea
Nkyekyεmu
Nkyekyεmu nkɔmbɔdzibea
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
MediaWiki:Sitesupport-url
8
2
2
2023-04-20T18:28:47Z
Maintenance script
1
Setting sidebar link
wikitext
text/x-wiki
https://donate.wikimedia.org/?utm_source=donate&utm_medium=sidebar&utm_campaign=fat.wikipedia.org&uselang=fat
mwns7r1jp0ntprm6a4ekb0ao2f8h44f
Dwumadzinyi:Meno25
2
3
3
2023-04-20T18:37:14Z
Meno25
5
Creating
wikitext
text/x-wiki
* You can contact me using [[:en:User:Meno25|my English Wikipedia user page]].
dkcm1o6xzt064h826be7vtnj9rp8l6j
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Meno25
3
4
4
2023-04-20T18:37:39Z
Meno25
5
talk
wikitext
text/x-wiki
Please leave messages at [[en:User talk:Meno25]].
3q2l91ok1d3l9wavvtmiq6ao6h5326r
Dwumadzinyi:MenoBot
2
5
5
2023-04-20T18:40:40Z
MenoBot
8
Creating
wikitext
text/x-wiki
This is an interwiki bot operated by [[User:Meno25|Meno25]].
[[ace:Ureuëng Nguy:MenoBot]]
[[kbd:ЦӀыхухэт:MenoBot]]
[[af:Gebruiker:MenoBot]]
[[ak:User:MenoBot]]
[[als:Benutzer:MenoBot]]
[[am:አባል:MenoBot]]
[[ang:User:MenoBot]]
[[ab:Алахәыла:MenoBot]]
[[ar:مستخدم:MenoBot]]
[[an:Usuario:MenoBot]]
[[arc:ܡܦܠܚܢܐ:MenoBot]]
[[roa-rup:User:MenoBot]]
[[frp:Utilisator:MenoBot]]
[[as:সদস্য:MenoBot]]
[[ast:Usuariu:MenoBot]]
[[gn:Puruhára:MenoBot]]
[[av:Участник:MenoBot]]
[[ay:Usuario:MenoBot]]
[[az:İstifadəçi:MenoBot]]
[[bm:Utilisateur:MenoBot]]
[[bn:ব্যবহারকারী:MenoBot]]
[[bjn:Pamakai:MenoBot]]
[[zh-min-nan:User:MenoBot]]
[[map-bms:Panganggo:MenoBot]]
[[ba:Ҡатнашыусы:MenoBot]]
[[be:Удзельнік:MenoBot]]
[[be-x-old:Удзельнік:MenoBot]]
[[bh:प्रयोगकर्ता:MenoBot]]
[[bcl:Paragamit:MenoBot]]
[[bi:User:MenoBot]]
[[bg:Потребител:MenoBot]]
[[bar:Nutza:MenoBot]]
[[bo:User:MenoBot]]
[[bs:Korisnik:MenoBot]]
[[br:Implijer:MenoBot]]
[[bxr:Участник:MenoBot]]
[[ca:Usuari:MenoBot]]
[[cv:Хутшăнакан:MenoBot]]
[[ceb:Gumagamit:MenoBot]]
[[cs:Wikipedista:MenoBot]]
[[ch:Muna'sesetbi:MenoBot]]
[[cbk-zam:Usuario:MenoBot]]
[[ny:User:MenoBot]]
[[sn:User:MenoBot]]
[[tum:User:MenoBot]]
[[co:User:MenoBot]]
[[cy:Defnyddiwr:MenoBot]]
[[da:Bruger:MenoBot]]
[[pdc:Yuuser:MenoBot]]
[[de:Benutzer:MenoBot]]
[[dv:މެމްބަރު:MenoBot]]
[[nv:Choyoołʼįįhí:MenoBot]]
[[dsb:Wužywaŕ:MenoBot]]
[[dz:User:MenoBot]]
[[et:Kasutaja:MenoBot]]
[[el:Χρήστης:MenoBot]]
[[eml:Utente:MenoBot]]
[[en:User:MenoBot]]
[[myv:Теиця:MenoBot]]
[[es:Usuario:MenoBot]]
[[eo:Uzanto:MenoBot]]
[[ext:User:MenoBot]]
[[eu:Lankide:MenoBot]]
[[ee:User:MenoBot]]
[[fa:کاربر:MenoBot]]
[[hif:sadasya:MenoBot]]
[[fo:Brúkari:MenoBot]]
[[fr:Utilisateur:MenoBot]]
[[fy:Meidogger:MenoBot]]
[[ff:Utilisateur:MenoBot]]
[[fur:Utent:MenoBot]]
[[ga:Úsáideoir:MenoBot]]
[[gv:Ymmydeyr:MenoBot]]
[[gag:Kullanıcı:MenoBot]]
[[gd:Cleachdaiche:MenoBot]]
[[gl:Usuario:MenoBot]]
[[gan:用戶:MenoBot]]
[[ki:User:MenoBot]]
[[glk:کاربر:MenoBot]]
[[gu:સભ્ય:MenoBot]]
[[got:𐌽𐌹𐌿𐍄𐌰𐌽𐌳𐍃:MenoBot]]
[[hak:User:MenoBot]]
[[xal:Демнч:MenoBot]]
[[ko:사용자:MenoBot]]
[[ha:User:MenoBot]]
[[haw:Mea hoʻohana:MenoBot]]
[[hy:Մասնակից:MenoBot]]
[[hi:सदस्य:MenoBot]]
[[hsb:Wužiwar:MenoBot]]
[[hr:Suradnik:MenoBot]]
[[io:Uzanto:MenoBot]]
[[ig:Ọbanife:MenoBot]]
[[ilo:Agar-aramat:MenoBot]]
[[bpy:আতাকুরা:MenoBot]]
[[id:Pengguna:MenoBot]]
[[ia:Usator:MenoBot]]
[[ie:Usator:MenoBot]]
[[iu:User:MenoBot]]
[[ik:User:MenoBot]]
[[os:Архайæг:MenoBot]]
[[xh:User:MenoBot]]
[[zu:User:MenoBot]]
[[is:Notandi:MenoBot]]
[[it:Utente:MenoBot]]
[[he:משתמש:MenoBot]]
[[jv:Panganggo:MenoBot]]
[[kl:Atuisoq:MenoBot]]
[[kn:ಸದಸ್ಯ:MenoBot]]
[[pam:User:MenoBot]]
[[krc:Къошулуучу:MenoBot]]
[[ka:მომხმარებელი:MenoBot]]
[[ks:رُکُن:MenoBot]]
[[csb:Brëkòwnik:MenoBot]]
[[kk:Қатысушы:MenoBot]]
[[kw:Devnydhyer:MenoBot]]
[[rw:User:MenoBot]]
[[rn:User:MenoBot]]
[[sw:Mtumiaji:MenoBot]]
[[kv:Пырысь:MenoBot]]
[[kg:User:MenoBot]]
[[ht:Itilizatè:MenoBot]]
[[ku:Bikarhêner:MenoBot]]
[[ky:Колдонуучу:MenoBot]]
[[mrj:Сирӹшӹ:MenoBot]]
[[lad:Usador:MenoBot]]
[[lbe:Гьуртту хьума:MenoBot]]
[[lez:Участник:MenoBot]]
[[lo:ຜູ້ໃຊ້:MenoBot]]
[[ltg:Lītuotuojs:MenoBot]]
[[la:Usor:MenoBot]]
[[lv:Lietotājs:MenoBot]]
[[lb:Benotzer:MenoBot]]
[[lt:Naudotojas:MenoBot]]
[[lij:Utente:MenoBot]]
[[li:Gebroeker:MenoBot]]
[[ln:Utilisateur:MenoBot]]
[[jbo:User:MenoBot]]
[[lg:User:MenoBot]]
[[lmo:Druvadur:MenoBot]]
[[hu:Szerkesztő:MenoBot]]
[[mk:Корисник:MenoBot]]
[[mg:Mpikambana:MenoBot]]
[[ml:ഉപയോക്താവ്:MenoBot]]
[[mt:Utent:MenoBot]]
[[mi:User:MenoBot]]
[[mr:सदस्य:MenoBot]]
[[xmf:მომხმარებელი:MenoBot]]
[[arz:مستخدم:MenoBot]]
[[mzn:کارور:MenoBot]]
[[ms:Pengguna:MenoBot]]
[[min:Pengguna:MenoBot]]
[[cdo:User:MenoBot]]
[[mwl:Outelizador:MenoBot]]
[[mdf:Тиись:MenoBot]]
[[mn:Хэрэглэгч:MenoBot]]
[[my:User:MenoBot]]
[[nah:Tlatequitiltilīlli:MenoBot]]
[[na:User:MenoBot]]
[[fj:User:MenoBot]]
[[nl:Gebruiker:MenoBot]]
[[nds-nl:Gebruker:MenoBot]]
[[cr:User:MenoBot]]
[[ne:प्रयोगकर्ता:MenoBot]]
[[new:छ्येलेमि:MenoBot]]
[[ja:利用者:MenoBot]]
[[nap:Utente:MenoBot]]
[[ce:Декъашхо:MenoBot]]
[[frr:Benutzer:MenoBot]]
[[pih:User:MenoBot]]
[[no:Bruker:MenoBot]]
[[nn:Brukar:MenoBot]]
[[nrm:User:MenoBot]]
[[nov:User:MenoBot]]
[[oc:Utilizaire:MenoBot]]
[[mhr:Пайдаланыше:MenoBot]]
[[or:ବ୍ୟବହାରକାରୀ:MenoBot]]
[[om:User:MenoBot]]
[[uz:Foydalanuvchi:MenoBot]]
[[pa:ਵਰਤੌਂਕਾਰ:MenoBot]]
[[pi:अवयव:MenoBot]]
[[pfl:Benudzer:MenoBot]]
[[pag:User:MenoBot]]
[[pnb:User:MenoBot]]
[[pap:User:MenoBot]]
[[ps:کارن:MenoBot]]
[[koi:Участник:MenoBot]]
[[km:អ្នកប្រើប្រាស់:MenoBot]]
[[pcd:Utilisateur:MenoBot]]
[[pms:Utent:MenoBot]]
[[tpi:Yusa:MenoBot]]
[[nds:Bruker:MenoBot]]
[[pl:Wikipedysta:MenoBot]]
[[pnt:Χρήστες:MenoBot]]
[[pt:Usuário(a):MenoBot]]
[[kaa:Paydalanıwshı:MenoBot]]
[[crh:Qullanıcı:MenoBot]]
[[ty:Utilisateur:MenoBot]]
[[ksh:Metmaacher:MenoBot]]
[[ro:Utilizator:MenoBot]]
[[rmy:Jeno:MenoBot]]
[[rm:Utilisader:MenoBot]]
[[qu:Ruraq:MenoBot]]
[[rue:Хоснователь:MenoBot]]
[[ru:Участник:MenoBot]]
[[sah:Кыттааччы:MenoBot]]
[[se:Geavaheaddji:MenoBot]]
[[sm:User:MenoBot]]
[[sa:योजकः:MenoBot]]
[[sg:Utilisateur:MenoBot]]
[[sc:Usuàriu:MenoBot]]
[[sco:User:MenoBot]]
[[stq:Benutser:MenoBot]]
[[st:User:MenoBot]]
[[nso:Mošomi:MenoBot]]
[[tn:User:MenoBot]]
[[sq:Përdoruesi:MenoBot]]
[[scn:Utenti:MenoBot]]
[[si:පරිශීලක:MenoBot]]
[[simple:User:MenoBot]]
[[sd:يوزر:MenoBot]]
[[ss:User:MenoBot]]
[[sk:Redaktor:MenoBot]]
[[sl:Uporabnik:MenoBot]]
[[cu:Польꙃєватєл҄ь:MenoBot]]
[[szl:Używacz:MenoBot]]
[[so:User:MenoBot]]
[[ckb:بەکارھێنەر:MenoBot]]
[[srn:Masyin:MenoBot]]
[[sr:Корисник:MenoBot]]
[[sh:Korisnik:MenoBot]]
[[su:Pamaké:MenoBot]]
[[fi:Käyttäjä:MenoBot]]
[[tl:Tagagamit:MenoBot]]
[[ta:பயனர்:MenoBot]]
[[kab:Amseqdac:MenoBot]]
[[roa-tara:User:MenoBot]]
[[tt:Кулланучы:MenoBot]]
[[te:వాడుకరి:MenoBot]]
[[tet:Uza-na'in:MenoBot]]
[[th:ผู้ใช้:MenoBot]]
[[ti:User:MenoBot]]
[[tg:Корбар:MenoBot]]
[[to:User:MenoBot]]
[[chr:User:MenoBot]]
[[chy:User:MenoBot]]
[[ve:User:MenoBot]]
[[tr:Kullanıcı:MenoBot]]
[[tk:Ulanyjy:MenoBot]]
[[tw:User:MenoBot]]
[[udm:Викиавтор:MenoBot]]
[[bug:Pengguna:MenoBot]]
[[uk:Користувач:MenoBot]]
[[ur:صارف:MenoBot]]
[[ug:ئىشلەتكۈچى:MenoBot]]
[[za:用户:MenoBot]]
[[vec:Utente:MenoBot]]
[[vep:Kävutai:MenoBot]]
[[vi:Thành viên:MenoBot]]
[[vo:Geban:MenoBot]]
[[fiu-vro:Pruukja:MenoBot]]
[[wa:Uzeu:MenoBot]]
[[zh-classical:User:MenoBot]]
[[vls:Gebruker:MenoBot]]
[[war:Gumaramit:MenoBot]]
[[wo:Jëfandikukat:MenoBot]]
[[wuu:用户:MenoBot]]
[[ts:User:MenoBot]]
[[yi:באַניצער:MenoBot]]
[[yo:Oníṣe:MenoBot]]
[[zh-yue:User:MenoBot]]
[[diq:Karber:MenoBot]]
[[zea:Gebruker:MenoBot]]
[[bat-smg:Nauduotuos:MenoBot]]
[[zh:User:MenoBot]]
3yvtkb4j8q5cirn01948cm4mfzramtn
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:MenoBot
3
6
6
2023-04-20T18:41:00Z
MenoBot
8
talk
wikitext
text/x-wiki
Please leave comments in English at [[:en:User talk:Meno25]].
5s08lno63fyjy199utyypwti04u4y28
Nhwɛdo:Create New Article
10
7
6998
6439
2023-04-22T12:22:29Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
<inputbox>type=search2
type=create
buttonlabel=Te akyerɛwsɛm fofro
width=50
bgcolor=#
preload=Template:Standard content for new page
editintro=
default=
</inputbox>
i9fl0dsj6y9xgnrssrgfltbym2w2t1y
Nhwɛdo:Databox
10
8
11
10
2023-04-20T19:07:31Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:Databox|databox}}
rltanani0spzqhywo9z8lvv3sf81nqd
Nhwɛdo:Databox generic
10
9
13
12
2023-04-20T19:07:32Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{#invoke:Databox|databox}}</includeonly>
<noinclude><pre><nowiki>{{Databox generic}}</nowiki></pre></noinclude>
dnvtlzyvzp0eq5qfo4me8ei8ily3bfq
Nkyekyεmu:Afeha a ɔtɔ do eduonu (20) mu Ghana amanyɛfo
14
10
15
14
2023-04-20T19:07:33Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Afeha a ɔtɔ do eduonu kor (21) mu Burkinabé nnyimpa
14
11
17
16
2023-04-20T19:07:34Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Afeha a ɔtɔ do eduonu kor (21) mu mbea amanyɛfo
14
12
19
18
2023-04-20T19:07:35Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Africa
14
13
21
20
2023-04-20T19:07:36Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Amannɔnye nsɛm ho asoafo a wɔyɛ mbea
14
14
23
22
2023-04-20T19:07:37Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Amanyɛfo
14
15
27
26
2023-04-20T19:07:39Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
This is a category for politicians
2b851a48bnu3pz1xj9uuim9plhuziuk
Nkyekyεmu:Benin
14
16
29
28
2023-04-20T19:07:40Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso
14
17
31
30
2023-04-20T19:07:41Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso Amanyɛnyi
14
18
33
32
2023-04-20T19:07:42Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Cape Verde
14
19
35
34
2023-04-20T19:07:43Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Gambia
14
20
37
36
2023-04-20T19:07:44Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Guinea
14
21
39
38
2023-04-20T19:07:44Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Mauritania
14
22
41
40
2023-04-20T19:07:45Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Senegal
14
23
43
42
2023-04-20T19:07:46Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso asase ho nsɛm a wɔakyerɛw
14
24
45
44
2023-04-20T19:07:47Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso atemmuafo ho asoafo
14
25
47
46
2023-04-20T19:07:48Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso bɔɔlbɔfo
14
26
49
48
2023-04-20T19:07:49Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkina Faso otemmuafo
14
27
51
50
2023-04-20T19:07:50Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkinabé mbea a wɔwɔ amanyɛsɛm mu
14
28
53
52
2023-04-20T19:07:51Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Burkinabé mbea ananmusifo
14
29
55
54
2023-04-20T19:07:52Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Bɔɔlbɔfo
14
30
57
56
2023-04-20T19:07:53Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Contests
14
31
59
58
2023-04-20T19:07:54Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Pages related to Fante Wikimedians Community Contests
gc9derw9o6t7ynembewaqvuu4yzg87e
Nkyekyεmu:Coptic Kristofo a hɔn fri Misraim
14
32
62
61
2023-04-20T19:07:54Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ghana
14
33
10616
10612
2023-05-10T08:46:49Z
Caro de Segeda
16
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Afrika]]
[[Category:Aman ahorow]]
jjij0ep440kbc71umgyxt6nomvbhbzd
Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi
14
34
68
67
2023-04-20T19:07:57Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Amanyɛnyi a ɔwɔ Ghana.
s1ka59k786fjrhdywjo17g59r41ozn3
Nkyekyεmu:Ghana Mbrahyɛ Bagua Ambatow Mpasua
14
35
71
70
2023-04-20T19:07:58Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Wei yɛ ambatow mpasua 275 a wɔgyina hɔ ma wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua no mu no dzin, sɛdze ɔtse wɔ bosoom [[Mumu]] afe 2016 amansan ambatow no mu.[1] Na hɔn ama akɔ sor efir 260 wɔ ambatow a etwam no mu wɔ bosoom [[Mumu]] afe 2012 mbrahyɛ bagua ambatow mu.[2] Mbrahyɛ Bagua no munyi biako (MP) na ogyina ambatow mpasua biara ananmu. Kan no na mbrahyɛ bagua ambatow mpasua 230 na ɔwɔ hɔ.[1]
l5m8s16483f4cairas4o7gb440myrrx
Nkyekyεmu:Ghana mbea a wodzi kan
14
36
74
73
2023-04-20T19:07:59Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ghana mbea aban ananmusifo
14
37
76
75
2023-04-20T19:08:00Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ghana ndwomtofo
14
38
79
78
2023-04-20T19:08:01Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ghana ɔmanfo akwahosan ho nduruyɛfo
14
39
81
80
2023-04-20T19:08:02Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ghananyi wimhyɛnkanyi
14
40
83
82
2023-04-20T19:08:03Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a hɔn awie Achimota Skuul no
14
41
85
84
2023-04-20T19:08:04Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a wosie hɔn wɔ Ghana
14
42
88
87
2023-04-20T19:08:05Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a wowu wɔ afe 2007 mu
14
43
91
90
2023-04-20T19:08:06Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1927 mu
14
44
93
92
2023-04-20T19:08:06Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1932 mu
14
45
96
95
2023-04-20T19:08:07Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1958 mu
14
46
98
97
2023-04-20T19:08:08Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1966 mu
14
47
100
99
2023-04-20T19:08:09Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1997 mu
14
48
102
101
2023-04-20T19:08:10Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Interlingue
14
49
10625
104
2023-05-12T00:54:41Z
YiFeiBot
192
Bot: Migrating 1 langlinks, now provided by [[d:|Wikidata]] on [[d:q9231028]]
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Kurow
14
50
106
105
2023-04-20T19:08:12Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Kurow wɔ Burkina Faso
14
51
108
107
2023-04-20T19:08:13Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Kwame Nkrumah
14
52
111
110
2023-04-20T19:08:14Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Mbasiaba a hɔn yɛ wimhyɛnkafo
14
53
113
112
2023-04-20T19:08:15Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Mbea a nnyimpa dɔɔso wɔ Cascades Mantɔw mu
14
54
115
114
2023-04-20T19:08:16Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Mbea a nnyimpa dɔɔso wɔ Plateau-Finimfin Mantɔw mu
14
55
117
116
2023-04-20T19:08:17Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Misraimfo a hɔn tu kɔɔ Ghana
14
56
120
119
2023-04-20T19:08:18Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Misriamfo a hɔn fri Coptic ebusua mu
14
57
123
122
2023-04-20T19:08:19Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Niger
14
58
125
124
2023-04-20T19:08:20Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Nkurow a ɔwɔ Africa
14
59
127
126
2023-04-20T19:08:21Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Nkurow a ɔwɔ Maps
14
60
129
128
2023-04-20T19:08:21Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn ewu
14
61
132
131
2023-04-20T19:08:22Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn tse ase
14
62
134
133
2023-04-20T19:08:23Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Nnyimpa a wɔ fir Ouagadougou
14
63
136
135
2023-04-20T19:08:24Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Nyimpa
14
64
138
137
2023-04-20T19:08:25Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Otemmuafo
14
65
140
139
2023-04-20T19:08:26Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Oubritenga Mansin
14
66
142
141
2023-04-20T19:08:27Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Plateau-Finimfin Mantɔw mu asase ho nsɛm a wɔakyerɛw
14
67
144
143
2023-04-20T19:08:28Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ramsar mbea a ɔwɔ Burkina Faso
14
68
146
145
2023-04-20T19:08:29Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Nhwɛdo
14
69
12628
148
2024-01-14T12:50:13Z
MdsShakil
743
MdsShakil moved page [[Nkyekyεmu:Template]] to [[Nkyekyεmu:Nhwɛdo]] without leaving a redirect
wikitext
text/x-wiki
{{DEFAULTSORT:Template}}
[[Nkyekyεmu:Wikipedia]]
dggxgszrpirl1rfo5ujnmw6mv26v5yb
Nkyekyεmu:Kurow a ɔwɔ maps
14
70
150
149
2023-04-20T19:08:31Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ɔtare
14
71
152
151
2023-04-20T19:08:32Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ɔtare a ɔwɔ Burkina Faso
14
72
154
153
2023-04-20T19:08:33Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nkyekyεmu:Ɔtsɛmbuafo
14
73
156
155
2023-04-20T19:08:34Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Module:Databox
828
74
158
157
2023-04-20T19:08:35Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
Scribunto
text/plain
local property_blacklist = {
'P360', --is a list of
'P4224', --category contains
'P935', -- Commons gallery
'P1472', -- Commons Creator page
'P1612', -- Commons Institution page
'P373', -- Commons category
'P3722', -- Commons maps category
'P1151', -- topic's main Wikimedia portal
'P1424', -- topic's main template
'P910', -- topic's main category
'P1200', -- bodies of water basin category
'P1792', -- category of associated people
'P1464', -- category for people born here
'P1465', -- category for people who died here
'P1791', -- category of people buried here
'P1740', -- category for films shot at this location
'P2033', -- Category for pictures taken with camera
'P2517', -- category for recipients of this award
'P4195', -- category for employees of the organization
'P1754', -- category related to list
'P301', -- category's main topic
'P971', -- category combines topics
'P3876', -- category for alumni of educational institution
'P1753', -- list related to category
'P3921', -- Wikidata SPARQL query equivalent
'P1204', -- Wikimedia portal's main topic
'P1423', -- template's main topic
'P1709', -- equivalent class
'P3950', -- narrower external class
'P2888', -- exact match
'P1382', -- coincident with
'P527', -- has part
'P2670', -- has parts of the class
'P3113', -- does not have part
'P2737', -- union of
'P2738', -- disjoint union of
'P2445', -- metasubclass of
'P1963', -- properties for this type
'P3176', -- uses property
'P1889', -- different from
'P460', -- said to be the same as
'P2959', -- permanent duplicated item
'P2860', -- cites
'P5125', -- wikimedia outline
'P5008', -- on focus list of Wikimedia project
'P2559', -- Wikidata usage instructions
'P1343', -- described by source
'P972', -- catalogu
'P1282', -- OSM tag or key
'P4839', -- Wolfram Language entity code
'P6104', -- Maintained by Wikiproject
'P5996' -- Category for films in this language
}
function valuesToKeys(array)
local result = {}
for _, v in pairs(array) do
result[v] = true
end
return result
end
local p = {}
function p.databox(frame)
local args = frame:getParent().args
local itemId = nil
if args.item then
itemId = args.item
end
local lang = mw.language.getContentLanguage()
local item = mw.wikibase.getEntity(itemId)
if item == nil then
mw.addWarning("Wikidata item not found")
return ""
end
local databoxRoot = mw.html.create('div')
:addClass('infobox')
:css({
float = 'right',
border = '1px solid #aaa',
['max-width'] = '300px',
padding = '0 0.4em',
margin = '0 0 0.4em 0.4em',
})
--Title
databoxRoot:tag('div')
:css({
['text-align'] = 'center',
['background-color'] = '#f5f5f5',
padding = '0.5em 0',
margin = '0.5em 0',
['font-size'] = '120%',
['font-weight'] = 'bold',
})
:wikitext(item:getLabel() or mw.title.getCurrentTitle().text)
--Image
local images = item:getBestStatements('P18')
if #images >= 1 then
databoxRoot
:tag('div')
:wikitext('[[Fael:' .. images[1].mainsnak.datavalue.value .. '|frameless|300px]]')
end
--Table
local dataTable = databoxRoot
:tag('table')
:css({
['text-align'] = 'left',
['font-size'] = '90%',
['word-break'] = 'break-word',
['width'] = '100%',
['table-layout'] = 'fixed',
})
dataTable:tag('caption')
:css({
['background-color'] = '#f5f5f5',
['font-weight'] = 'bold',
['margin-top'] = '0.2em',
})
:wikitext(item:formatStatements('P31').value)
local properties = mw.wikibase.orderProperties(item:getProperties())
local property_blacklist_hash = valuesToKeys(property_blacklist)
property_blacklist_hash['P31'] = true --Special property
local edit_message = mw.message.new('vector-view-edit'):plain()
for _, property in pairs(properties) do
local datatype = item.claims[property][1].mainsnak.datatype
if datatype ~= 'commonsMedia' and datatype ~= 'external-id' and datatype ~= 'quantity' and datatype ~= 'wikibase-property' and datatype ~= 'geo-shape' and datatype ~= 'tabular-data' and not property_blacklist_hash[property] and #item:getBestStatements(property) <= 5 then
local propertyValue = item:formatStatements(property)
dataTable:tag('tr')
:tag('th')
:attr('scope', 'row')
:wikitext(lang:ucfirst(propertyValue.label)):done()
:tag('td')
:wikitext(frame:preprocess(propertyValue.value))
:wikitext(' [[Fael:OOjs UI icon edit-ltr.svg|' .. edit_message .. '|12px|baseline|class=noviewer|link=https://www.wikidata.org/wiki/' .. item.id .. '#' .. property .. ']]')
end
end
--Map
local coordinates_statements = item:getBestStatements('P625')
if #coordinates_statements == 1 and coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue and coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue.value.globe == 'http://www.wikidata.org/entity/Q2' then
--We build the call to mapframe
local latitude = coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue.value.latitude
local longitude = coordinates_statements[1].mainsnak.datavalue.value.longitude
local geojson = {
type = 'Feature',
geometry = {
type = 'Point',
coordinates = { longitude, latitude }
},
properties = {
title = item:getLabel() or mw.title.getCurrentTitle().text,
['marker-symbol'] = 'marker',
['marker-color'] = '#224422',
}
}
databoxRoot:wikitext(frame:extensionTag('mapframe', mw.text.jsonEncode(geojson), {
height = 300,
width = 300,
frameless = 'frameless',
align = 'center',
latitude = latitude,
longitude = longitude,
zoom = zoom
}))
end
return tostring(databoxRoot)
end
return p
5eewvutog9ow5x5wirolml6kj3h3e14
Wikipedia:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm
4
75
10528
7730
2023-05-06T02:27:25Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
<div style="border: 2px dotted #800000; border-radius: 6px;">
{|width="100%"
|- align=center
|[[Fael:Feminism and Folklore 2023 logo.svg|300px|link=2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm]]
|<big>'''2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm''' afi ase!<br>Hom mma hɛn keleti atsekel mfa mbaa na Folk amambra ho wɔ Wikipedia..</big><br/>'''''[[Feminism and Folklore 2023|<small>Kenkan akwankyerɛ yi ansaana edze wo ho ahyɛ mu..</small>]]'''''
|}
</div>
== Theme ==
This year ''Feminism and Folklore'' will focus on Feminism, Women biographies and Gender-focused topics for the project in league with Wiki Loves Folklore gender gap focus with folk culture theme on Wikipedia.
== Competition ==
=== Rules ===
* Create & Expand any red link article on list to minimum of 3000 bytes.
* The article must be of readable prose of about 200 words or roughly 4 sentences.
* The Article should be created or expanded between 30th February to 15th April
* The article must be translated to a readable quality in Fante language
'''How to Participate in the article translation'''
The articles in the table are in two categories English, and Fante, Open the English articles and translate the content to the best of your ability to its corresponding Fante version.
{| class="wikitable"
|+Links to Articles
!English Articles
!Fante
|-
|[[:en:Efua Dorkenoo|Efua Dorkenoo]]
|[[Efua Dorkenoo]]
|-
|[[:en:Alima Mahama|Alima Mahama]]
|[[Alima Mahama]]
|-
|[[:en:Joyce Bamford-Addo|Joyce Bamford-Addo]]
|[[Alima Mahama|Joyce Bamford-Addo]]
|-
|[[:en:Gloria Amon Nikoi|Gloria Amon Nikoi]]
|[[Gloria Amon Nikoi]]
|-
|[[:en:Sally Mugabe|Sally Mugabe]]
|[[Sally Mugabe]]
|-
|[[:en:Mercy Adoma Owusu-Nimoh|Mercy Adoma Owusu-Nimoh]]
|[[Mercy Adoma Owusu-Nimoh]]
|-
|[[:en:Betty Mould-Iddrisu|Betty Mould-Iddrisu]]
|[[Betty Mould-Iddrisu]]
|-
|[[:en:Mabel Dove Danquah|Mabel Dove Danquah]]
|[[Mabel Dove Danquah]]
|-
|[[:en:Sherry Ayitey|Sherry Ayitey]]
|[[Sherry Ayitey]]
|-
|[[:en:Gloria Akuffo|Gloria Akuffo]]
|[[Gloria Akuffo]]
|-
|[[:en:Cecilia Abena Dapaah|Cecilia Abena Dapaah]]
|[[Cecilia Abena Dapaah]]
|-
|[[:en:Rebecca_Akufo-Addo|Rebecca Akufo-Addo]]
|[[Rebecca Akufo-Addo]]
|-
|[[:en:Mavis_Hawa_Koomson|Mavis Hawa Koomson]]
|[[Mavis Hawa Koomson]]
|-
|[[:en:Cecilia Bannerman|Cecilia Bannerman]]
|[[Cecilia Bannerman]]
|-
|[[:en:Florence Oboshie Sai-Coffie|Florence Oboshie Sai-Coffie]]
|[[Florence Oboshie Sai-Coffie]]
|-
|[[:en:Elizabeth Akua Ohene|Elizabeth Akua Ohene]]
|[[Elizabeth Akua Ohene]]
|-
|[[:en:Esther Obeng Dapaah|Esther Obeng Dapaah]]
|[[Esther Obeng Dapaah]]
|-
|[[:en:Fathia Nkrumah|Fathia Nkrumah]]
|[[Fathia Nkrumah]]
|-
|[[:en:Hawa Gariba Boya|Hawa Gariba Boya]]
|[[Hawa Gariba Boya]]
|-
|[[:en:Rahana Abdul Aziz|Rahana Abdul Aziz]]
|[[Rahana Abdul Aziz]]
|-
|[[:en:Ayishetu Seidu|Ayishetu Seidu]]
|[[Ayishetu Seidu]]
|-
|[[:en:Madinatou Rouamba|Madinatou Rouamba]]
|[[Madinatou Rouamba]]
|-
|[[:en:Célestine Ouezzin Coulibaly|Célestine Ouezzin Coulibaly]]
|[[Célestine Ouezzin Coulibaly]]
|-
|[[:en:Joséphine Ouédraogo|Joséphine Ouédraogo]]
|[[Joséphine Ouédraogo]]
|-
|[[:en:Koumbou Boly Barry|Koumbou Boly Barry]]
|[[Koumbou Boly Barry]]
|-
|[[:en:Elise Foniyama Thiombioano Ilboudo|Elise Foniyama Thiombioano Ilboudo]]
|[[Elise Foniyama Thiombioano Ilboudo]]
|-
|[[:en:Juliette Bonkoungou|Juliette Bonkoungou]]
|[[Juliette Bonkoungou]]
|-
|[[:en:Aminata Sana Congo|Aminata Sana Congo]]
|[[Aminata Sana Congo]]
|-
|[[:en:Olivia Rouamba|Olivia Rouamba]]
|[[Olivia Rouamba]]
|-
|[[:en:Rosine Sori-Coulibaly|Rosine Sori-Coulibaly]]
|[[Rosine Sori-Coulibaly]]
|-
|[[:en:Céline Yoda|Céline Yoda]]
|[[Céline Yoda]]
|-
|[[:en:Sika Bella Kaboré|Sika Bella Kaboré]]
|[[Sika Bella Kaboré]]
|-
|[[:en:Marlène Zebango|Marlène Zebango]]
|[[Marlène Zebango]]
|-
|[[:en:Bernadette Sanou Dao|Bernadette Sanou Dao]]
|[[Bernadette Sanou Dao]]
|-
|[[:en:Hadja Fatimata Ouattara|Hadja Fatimata Ouattara]]
|[[Hadja Fatimata Ouattara]]
|-
|[[:en:Marie Louise Nignan-Bassolet|Marie Louise Nignan-Bassolet]]
|[[Marie Louise Nignan-Bassolet]]
|-
|[[:en:Salimata Sawadogo|Salimata Sawadogo]]
|[[Salimata Sawadogo]]
|-
|[[:en:Aline Koala Kaboré|Aline Koala Kaboré]]
|[[Aline Koala Kaboré]]
|-
|[[:en:Jacqueline Marie Zaba Nikiema|Jacqueline Marie Zaba Nikiema]]
|[[Jacqueline Marie Zaba Nikiema]]
|-
|[[:en:Antoine Somdah|Antoine Somdah]]
|[[Antoine Somdah]]
|-
|[[:en:Alpha Barry|Alpha Barry]]
|[[Alpha Barry]]
|-
|[[:en:Naa Gbewaa|Naa Gbewaa]]
|[[Naa Gbewaa]]
|-
|[[:en:Ruins of Loropéni|Ruins of Loropéni]]
|[[Ruins of Loropéni]]
|-
|[[:en:W-Arly-Pendjari Complex|W-Arly-Pendjari Complex]]
|[[W-Arly-Pendjari Complex]]
|-
|[[:en:Douroula|Douroula]]
|[[Douroula]]
|-
|[[:en:Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso|Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso]]
|[[Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso]]
|-
|[[:en:Banfora|Banfora]]
|[[Banfora]]
|-
|[[:en:Gorom Gorom|Gorom Gorom]]
|[[Gorom Gorom]]
|-
|[[:en:Tiebele|Tiebele]]
|[[Tiebele]]
|-
|[[:en:Arli National Park|Arli National Park]]
|[[GArli National Park]]
|-
|[[:en:W National Park|W National Park]]
|[[W National Park]]
|-
|[[:en:Nazinga Reserve|Nazinga Reserve]]
|[[Nazinga Reserve]]
|-
|[[:en:Sindou|Sindou]]
|[[Sindou]]
|-
|[[:en:Ouahigouya|Ouahigouya]]
|[[Ouahigouya]]
|-
|[[:en:Ziniare|Ziniare]]
|[[Ziniare]]
|-
|[[:en:Lake Tengrela|Lake Tengrela]]
|[[Lake Tengrela]]
|-
|[[:en:Sabou|Sabou]]
|[[Sabou]]
|-
|[[:en:Bangr Weoogo Park|Bangr Weoogo Park]]
|[[Bangr Weoogo Park]]
|-
|[[:en:Sarah_Adwoa_Safo|Sarah Adwoa Sarfo]]
|[[Sarah Adwoa Sarfo]]
|-
|[[:en:Helen_Yawson|Helen Yawson]]
|[[Helen Yawson]]
|-
|[[:en:Irene_Agyepong|Irene Agyepong]]
|[[Irene Agyepong]]
|-
|[[:en:Georgina_Theodora_Wood|Georgina Theodora Wood]]
|[[Georgina Theodora Wood]]
|-
|[[:en:Felicia_Abban|Felicia Abban]]
|[[Felicia Abban]]
|-
|[[:en:Sandra_"Alexandrina"_Don-Arthur|Sandra "Alexandrina" Don-Arthur]]
|[[Sandra "Alexandrina" Don-Arthur]]
|-
|[[:en:Valerie_Lawson|Valerie Lawson]]
|[[Valerie Lawson]]
|-
|[[:en:Akofa_Edjeani_Asiedu|Akofa Edjeani Asiedu]]
|[[Akofa Edjeani Asiedu]]
|-
|[[:en:Dzifa_Gomashie|Dzifa Gomashie]]
|[[Dzifa Gomashie]]
|-
|[[:en:Zynnell_Zuh|Zynnell Zuh]]
|[[Zynnell Zuh]]
|-
|[[:en:Marian_Ewurama_Addy|Marian Ewurama Addy]]
|[[Marian Ewurama Addy]]
|-
|[[:en:Jessica_Opare-Saforo|Jessica Opare-Saforo]]
|[[Jessica Opare-Saforo]]
|-
|[[:en:Ama_Ata_Aidoo|Ama Ata Aidoo]]
|[[Ama Ata Aidoo]]
|-
|[[:en:Nana_Aba_Appiah_Amfo|Nana Aba Appiah Amfo]]
|[[Nana Aba Appiah Amfo]]
|-
|[[:en:Vida_Akoto-Bamfo|Vida Akoto-Bamfo]]
|[[Vida Akoto-Bamfo]]
|-
|[[:en:Annie_Jiagge|Annie Jiagge]]
|[[Annie Jiagge]]
|-
|
|
|-
|
|
|}
[[Nkyekyεmu:Contests]]
eo300li8te7n5z3szzmrsz60926obtv
Aaron Mike Oquaye
0
76
12765
12758
2024-02-28T08:34:43Z
Stryn
1182
Reverted edits by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Dansel17|Dansel17]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1933412}}
'''Aaron Mike Oquaye''' (wɔwoo no 4 [[Ebɔbira]] 1944) yɛ [[Ghana]] mbranyimfo (barrister) na amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛbagua ne Kasafo a ɔtɔ do esia (6) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu fitsi afe 2017 kesi afe 2021. Ɔyɛ nwomanyimfo (academic), ɔman nanmusinyi (diplomat) na nkan no Baptist somfo, nna ɔwɔ aban mpanyimfo asomfo dwumadzi a ɔfa ahoɔdzen na nkitahodzi ho, nna ɔsan yɛ Ghana Ananmusinyi Panyin a ɔhwɛ India na Maldives (Ghanaian High Commissioner to India and Maldives) do wɔ Ɔmanpanyin Dadaw J. A. Kufuor amambu no mu.<ref>https://praad.gov.gh/index.php/prof-aaron-mike-oquaye/</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/speaker-calls-for-dialogue-on-capping-of-supreme-court-judges.html</ref>
== Ahyɛse Bra ==
Wɔwoo Michael Aaron Oquaye [[Ebɔbira]] 4, 1944 mu wɔ Osu, Nkran, Ghana (nkan Gold Coast), a nna ɔyɛ E. G. N Oquaye a ofi Osu na Felicia Awusika Abla Oquaye (née Azu) a ofi Odumase-Krobo hɔn ba<ref>https://www.modernghana.com/news/853753/speaker-of-parliament-is-not-right-on-homosexuali.html</ref>. Wɔtsetsee no wɔ Asamankɛse a ɔwɔ ɔman yi n'e[[Epuei Mantɔw|puei Mantɔw]] mu. Hɔ na ɔkɔr n'ahyɛse skuul wɔ Roman Catholic Primary School na Presbyterian Middle School ansaana ɔrotoa do akɔ Presbyterian Boys' Secondary (PRESEC), wɔ Odumase-Krobo na bio Apam Ntoado Skuul<ref>https://www.modernghana.com/news/853753/speaker-of-parliament-is-not-right-on-homosexuali.html</ref>.
Nna Oquaye ne papa ka nyimpakuw a wɔtsew United Gold Coast Convention (UGCC) ho wɔ Asamankɛse. Nna ɔyɛ obi a ɔhwɛ sikasɛm na no mu nsɛm do wɔ UGCC, Gold Coast Party(GCP), National Liberation Movement ( NLM) na United Party ( UP) mu wɔ Asamankese. Ber a Oquaye yɛ abofra no, n'ebusua nyaa amanyɛsɛm mu mpanyimfo bi tse dɛ Dr. J. B. Danquah na Prof. Kofi Abrefa Busia dɛ ahɔho wɔ hɔn fie. Ber a Okyenhen Nana Ofori Atta II wɔ efiadze wɔ Nkran no, nna ɔtaa ba Oquaye hɔn fie wɔ Asamankɛse.
=== Nwomasua Na Edwumasɛm ===
Oquaye kɔr ntoado skuul wɔ Presbyterian Boys' Senior Secondary School, hɔ na onyaa ne GCE "O"-Level abɔdzin, na onyaa ne "A" Level abɔdzin wɔ Apam Secondary School. Ɔkɔr University of Ghana na ekyir no ɔkɔr University of London, a ɔwɔ Lincoln's Inn, London. Okitsa abɔdzin nkrataa bi tse dɛ, B.A. (Hons.) Political Science, L.L.B. (Hons.), B.L. na PhD. Ɔyɛ obi a ɔbɔ noho mbɔdzen wɔ solicitor na barrister mu, ɔsan yɛ panyin a ɔda nara ne mbranyim edwuma ano. Ɔyɛ 'barrister' wɔ Supreme Court a ɔwɔ England na Wales, kuw panyin dze ma Ghana Bar Association, na solicitor dze ndwumakuw na sikasɛm ndwuma ahorow<ref>https://www.primenewsghana.com/politics/prof-aaron-mike-oquaye-ticked-to-be-the-next-speaker-of-ghana-s-parliament.html</ref>.
== Nwomasua Mu Mbɔdzembɔ ==
Oquaye yɛ Political Science mu Ɔbemfo wɔ University of Ghana, (Legon) a nna nkan no ɔyɛ Head of the Department wɔ Political Science mu na Suapɔn ne Nwomasua mu nyi, dzibew a ɔwɔ ekuwekuw nyina mu. Onyaa ne Ph.D wɔ School of Oriental and African Studies mu wɔ London, a ɔsan so nyaa Rockefeller Senior Scholar abadobɔdze akyɛdze wɔ afe 1993 mu na Senior Fulbright Scholar abadobɔdze wɔ afe 1997 mu. Ɔabɛyɛ Kyerɛkyerɛnyi a ɔtaa sera George Mason University a ɔwɔ Virginia no. Fitsi 1997 kesi 1999, nna ɔyɛ panyin abadziekyir dze ma African Association of Political Science (AAPS), a ɔwɔ Zimbabwe.
=== Nwoma W'akyerɛw Na Mpontu ===
Oquaye a ɔyɛ akyerɛwfo a ɔakyerɛw pii afa aban papa ho, metsemohoase, amanyɛsɛm mu nyimdzee, na mpontu, nyimpa ne fahodzi, nsodaafo mboae wɔ amanyɛsɛm mu, NGOs, nkurase mpontu na banyin na basia ho nsɛm. Ɔgye mbasiafo fahodzi dzi.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ɔtsɛmbuafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
lup8pd7iij9yzyva173mqay6ou6vyt4
Aba Andam
0
77
7001
7000
2023-04-22T13:15:22Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */
wikitext
text/x-wiki
Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin '''Aba A. Bentil Andam''' (wɔwoo no 1948) ɔyɛ Ghananyi particle physicist a na ɔyɛ kuw Panyin wɔ the Ghana Academy of Arts and Sciences fri afe 2017–2019. Ɔyɛ Ghananyi basia a odzii kan benyaa suahun wɔ physics mu.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Aba A. Bentil Andam wɔwoo no wɔ Ghana wɔ 1948 wɔ Ajumako Kokoben. Onyaa ne ntoado nwomasua wɔ Mfantsiman Senior High School. Owie ne suapɔn adzesua wɔ University of Cape Coast a ɔwɔ Ghana (1969-1973), na osuaa physics na mathematics. Ɔkɔtoa ne nwomasua do wɔ Britain na onyaa abodzin nkrataa wɔ fri University of Birmingham (1976-1977) na ne Ph.D. fri Durham University (1978-1981). Wɔ University of Cape Coast na Durham University, Na ɔyɛ basia kor pɛ a osua physics wɔ adzesuabea hɔ wɔ na ber mu.
== Edwuma ==
Aba A. Bentil Andam wɔwoo no wɔ Ghana wɔ 1948 wɔ Ajumako Kokoben. Onyaa ne ntoado nwomasua wɔ Mfantsiman Senior High School. Owie ne suapɔn adzesua wɔ University of Cape Coast a ɔwɔ Ghana (1969-1973), na osuaa physics na mathematics. Ɔkɔtoa ne nwomasua do wɔ Britain na onyaa abodzin nkrataa wɔ fri University of Birmingham (1976-1977) na ne Ph.D. fri Durham University (1978-1981). Wɔ University of Cape Coast na Durham University, Na ɔyɛ basia kor pɛ a osua physics wɔ adzesuabea hɔ wɔ na ber mu.
== Abasobɔdze na enyimunyam hyɛ ==
Odzi akotsen wɔ kuw ahorow a wɔ yɛ nyansapɔw mu dwumadzi na ibi nye; The World Innovation Foundation (fri 2002), Ghana Academy of Arts and Sciences (fri 2003), na Institute of Physics (fri 2004). Na ɔyɛ panyin a ɔda Ghana Academy of Arts and Sciences n'ano (2017-2019), basia a ɔtɔ do ebien a w'ekitsa dɛm dzibew no.
== Abrabɔ ==
Ɔware Professor Kwesi Akwansah Andam a na ɔyɛ Civil Engineer, na nyimdzeefo a ɔpɛ adzesua yie na nkane Vice Chancellor. Ɔwoo mba anan.
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
'''• ^''' ''myadmin (2016-03-12). "Ghana's first female physicist calls for gender parity in science". Ghana Business News. Retrieved 2019-09-12.''
'''• ^''' ''"Hall of Fame: These 19 popular figures are old girls of Mfantsiman". GhanaWeb. 2020-07-31. Retrieved 2021-08-31.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' ''"Professor Aba Bentil Andam, PhD". gnra.org.gh. Archived from the original on 2018-07-26. Retrieved 2018-07-26.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' '''''h''''' ''Yount, Lisa (2007). "Andam, Aba A. Bentil". A to Z of Women in Science and Math (Revised ed.). New York: Facts on File. <nowiki>ISBN 9781438107950</nowiki>.''[''unreliable source?'']
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Andam, Aba A. Bentil (c. 1960–)". Dictionary of Women Worldwide: 25,000 Women Through the Ages. 2007.''
'''• ^''' ''Andam, Aba Bentil; Amponsah, Paulina; Nsiah-Akoto, Irene; Anderson, Christina Oduma; Ababio, Baaba Andam; Asenso, Yaa Akomah; Nyarko, Savanna (2015). "Women in science in Ghana: The Ghana science clinics for girls". American Institute of Physics Conference Series. AIP Conference Proceedings. AIP Publishing LLC. '''1702''' (1): 060021. Bibcode:2015AIPC.1697f0021A. doi:10.1063/1.4937668.''
'''• ^''' ''Anane, Robert (2019-01-19). "Ghana Academy of Arts and Sciences gets new President". Ghana News Agency. Retrieved 2019-03-26.''
'''• ^''' ''Nyabor, Jonas (3 February 2017). "Ghana Academy of Arts and Sciences gets 2nd female president". Citi FM Online. Retrieved 3 February 2017.''
'''• ^''' ''"Late Prof. Kwesi Andam Honoured". 5 November 2018.''
'''• ^''' ''"Prof Kwesi Andam buried". 30 November 2001.''
2gzzm3o0dxvuiyifyajsm2iv6i16484
Abadzinto
0
78
260
259
2023-04-20T19:08:50Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3534263}}
'''Abadzinto''' yɛ kwan a awofo fa do ma hɔn mbofra afofor dzin wɔ ber a woedzi dapɛn kor. Iyi yɛ kwan a Akanfo fa do kyerɛ dɛ abofra no aba atseasefo asaase do. Akanfo amambra mu no, wɔto abofra dzin wɔ n'egya fie.
j4ix4qmludc7xa13pvqmeuvy55lo46d
Abdul-Rashid Pelpuo
0
79
7034
7015
2023-04-22T14:56:44Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4665233}}
'''Abdul-Rashid Hassan Pelpuo''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ mprɛmprɛn Mbrahyɛbaguanyi ma Wa Finimfin Mansin a ɔwɔ Upper West Mantɔw wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
84ro8r8u0edrv0ldcf5z8nytgqkzdj7
Abdul-Rauf Tanko Ibrahim
0
80
7283
7035
2023-04-22T20:29:55Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694762}}
'''Abdul-Rauf Tanko Ibrahim''' yɛ Ghana amanyɛnyi, Nkɔdo Nhyehyɛeɛ/Adansifo (Development Planner/Architect), Dodow Surveyor a ɔhwɛ asase do (Quantity Surveyor). Nna Abdul-Rauf Ibrahim yɛ mbrahyɛaguanyi wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4), enum (5) na esuon (7) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu. Ɔgyina Yagaba-Kubori Mansin ananmu wɔ National Democratic Congress tekiti do.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
a1468raaxk4m23aizm6ph0h2am9mxdu
Abdul Baba Rahman
0
81
7017
281
2023-04-22T14:40:50Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q317389}}
'''Abdul Baba Rahman''' yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ofi Tamale wɔ Estifi Mantɔw mu a osi n'akan ma Ghana man no na Chelsea bɔɔlbɔ kuw a ɔwɔ Ngyiresi aborokyirman mu. Oesi akan pɛn ama Dreams FC a ɔwɔ Ghana, Greuther Furth na Ausburg a ne nyinara wɔ Germany aborokyir man mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gxrmgngb1p5530ksw8rsfruoiffnqus
Abeiku Crentsil
0
82
11862
7018
2023-12-25T20:40:44Z
Kwamikagami
1026
wikitext
text/x-wiki
'''Abeiku Crentsil''' yɛ Ghana manyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma ɔmamfo a wɔwɔ Ekumfi mansin mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jjpo3qmdcop3opfb55vidwirjk3ipba
Abena
0
83
292
291
2023-04-20T19:09:02Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Abena''' yɛ dzin a wɔdze to ɔbaa a wɔwoo no Benada.
2m5ns85c4j7kpotrmilnf1cdk4cu448
Abena Appiah
0
84
7019
7003
2023-04-22T14:40:58Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Evelyn Abena Akuaba Appiah''' (wɔwoo no afe 1993 Obiradzi 2) no mu yɛ Ghana-American dwontonyi, model na ahoɔfɛw hembaa(beauty queen) a wɔdze kyɛw no hyɛɛ no wɔ Queen Beauty Universe 2016 na Miss Grand International 2020 mu. Wɔpaaw no dɛ Miss Grand USA na ɔbɛyɛɛ Bibinyi Basia a odzi kan a ɔfaa Miss Grand International kyɛw no. Ɔnkyɛree koraa na ogyinaa Ghana ananmu mpɛn ebien wɔ amanadze ahoɔfɛ akansi anan mbom odzii nkogu wɔ Miss Universe 2014 na Miss Earth 2019 mu.
== Ahyɛse ndwuma ==
Abena yɛ dwontonyi a oepuei ndwom pii a, "Akomah" (2015), "Earth" (2019), "No Hit and Run" (2019) na "No More Hate" (2021) ka ho. Ɔayɛ edwuma dɛ model, ɔaba ndwom "Wake Up in the Sky" a Bruno Mars towee mu, Gucci Mane na Kodak Black, nso "El Anillo" a Jennifer Lopez towee mu.
== Ahoɔfɛ akansi (Pageantry) ==
Abena hyɛɛ ase kɛkaa ahoɔfɛ akansi ho ber a onyaa Top Model Ghana abawdobɔdze no wɔ afe 2013 mu a ogyinaa ne man anan wɔ Top Model of the World a hɔ na ɔtɔɔ do du-enum. Afe a odzi do no, ogyinaa Ghana anan mu wɔ Miss Universe 2014 naaso oennya dzibew.
Ɔkɛkaa Miss Miss World America 2017 a ogyinaa maa New York. Mfe ebien ekyir no, ogyinaa Ghana ananmu bio wɔ Miss Earth 2019, hɔ na ɔtɔɔ do eduonu ma onyaa abawdobɔdze ahorow. Ɔfaa ntsetsee mu wɔ Kagandahang Flores camp, Philippines-based pageant camp a ɔtsetse hɔn a wɔpɛ dɛ wɔkɔ ahoɔfɛ hembaa akansi mu dɛ ɔyɛ fiedze anaa amanadze akansi.
=== Miss Grand International 2020 ===
Ɔkɛkaa Miss Grand USA 2020 ho, hɔ na ɔtɔɔ do kor na Ebibirmu- American a ɔfaa dɛm dzibea no. Afe 2021 Ebɔw 27 na Miss Grand International 2019, Valentina Figuera a ofi Venez a ɔwɔ Venezuela dze kyɛw no hyɛɛ no dɛ Miss Grand International 2020 wɔ DC Hall wɔ Bangkok, Thailand a ɔyɛɛ no basia a odzi kan wɔ United States a ɔagye ahenkyɛw no.
=== Ntoe ===
{| class="wikitable sortable"
!Competition
!Placement
!Location
!Special Awards
!Represented
|-
|Top Model Ghana 2013
|'''Winner'''
|Ghana
|
| Accra, Ghana
|-
|Top Model of the World 2013
|''Unplaced''
|Red Sea, Egypt
|
| Ghana
|-
|Miss Universe Ghana 2014
|'''Winner'''
|Accra, Ghana
|
| Accra, Ghana
|-
|Miss Universe 2014
|''Unplaced''
|Florida, United States
|
| Ghana
|-
|Queen Beauty Universe 2016
|'''Winner'''
|Spain
|
| Ghana
|-
|Miss World America 2017
|Top 16
|Florida, United States
|Top 10 – Top Model
Top 10 – Sports and Fitness
| New York
|-
|Miss Earth Ghana 2019
|'''Winner'''
|Accra, Ghana
|
| Accra, Ghana
|-
|Miss Earth 2019
|Top 20
|Manila, Philippines
|Best in Evening Gown (Air)
Best in Beach Wear (Air)
Best in Talent (Air)
Best in Resorts Wear (Air)
Miss Vivo (Air)
Miss Infinity Cosset (Air)
Miss DOH Reg 5 (Air)
People's Choice Award
Best in Philippine Terno
Miss Earth Flora 1st runner-up
| Ghana
|-
|Miss Grand USA 2020
|'''Appointed'''
|New York
|
| New York
|-
|Miss Grand International 2020
|'''Winner'''
|Bangkok, Thailand
|Top 20 – Best in Swimsuit
Top 20 – How to eat Thai food in 2-minute Challenge
| United States of America
|}
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
od0ww6fj8uew7m4vv0io2z0g01fxb0c
Abena Busia
0
85
7020
296
2023-04-22T14:41:02Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Abena Busia'''
Ɔyɛ ɔkyerɛwfo wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6gg221hbx28ikh85qn5u0mti3eh9z7f
Abena Takyiwa
0
86
7021
7005
2023-04-22T14:41:06Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Abena Takyiwa''' (wɔwoo no afe 1958 Mumu 25) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuwba wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu ogyinae maa Kwabre mpasua wɔ Asante afamu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe 1958 Mumu 25 mu na wɔwoo Abena wɔ Kwabre wɔ Ghana Asante afamu. Okitsa Diploma wɔ adzepam na edzibanyɛ mu.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw Abena kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do wɔ afe 1992 Mumu Ghana amansan abatow no mu a ogyinaa maa Kwabre mpasua wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsoom mfe anan pɛr dɛ mbrahyɛbaguanyi. Nana Asante Frimpong a ɔyɛ NPP kuwba na obedzii n'adze wɔ afe 1996 Ghana amansan abatow no mu. Onyaa mba 33,035 a ogyina hɔ ma 58.80% dze fi mba dodow no mu a wɔtoow tsiaa Oppong Kyekyeku Kwaku Kaakyire a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba a onyaa mba 10,808 a ogyina hɔ ma 19.20%, Kwaku Dua-Twum a ɔyɛ National Congress Party kuwba a noso nyaa mba 1,499 a ogyina hɔ ma 2.70%, na Abdullah Uthman a ɔyɛ People's National Congress kuwba a onyaa mba hwee a ogyina hɔ ma 0.00%.
== Edwuma ==
Abena tsintsim adze na ɔsan yɛ adzepamnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Kwabre mpasua wɔ Ghana Asante mantɔw mu.
== N'abrabɔ ==
Abena yɛ Kristianyi.
== References ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ok8yvoxvx4q2o36uhkhbu8pt2mjjyxj
Abibata Shanni Mahama Zakariah
0
87
7515
7022
2023-05-01T17:30:08Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Abibata Shanni Mahama Zakariah''' yɛ nyimpa a wɔwoo no wɔ Yendi. Nna ɔyɛ Alhaji Shanni Mahama ne babaa, a nna ɔyɛ Mbrahyɛbafie ananmusinyi dze ma Yendi na ɔyɛ Ɔsoafo edziekyir dze ma Kuayɛ wɔ nkan Soafo K. A. Busia n'amambu. Wɔpaaw no dɛ CEO Edziekyir maa Microfinance na Small Loans Centre (MASLOC) wɔ afe 2017 mu na ɔtraa ne dzibew mu kɔr substantive Chief Executive wɔ afe 2021 Fankwa bosoom no mu ber a ne panyin, Stephen Amoah, gyae edwuma no kɛhyɛɛ mbrahyɛbagua edwuma ase wɔ Nhyiaso mpasuar.
== Abrabɔ na nwomasua ==
Ɔkɔr University of Ghana na hɔ na onyaa ne Bachelor of Arts degree wɔ Psychology mu. Ɔsanso wɔ Master of Public Policy na Administration (MPPA) degree fi School of International na Public Affairs (SIPA) wɔ Columbia Suapɔn mu wɔ New York City a nna ne fapem wɔ Economic na Political Development mu.
Ɔawar kitsa mba anan.
== Edwuma ==
Ɔyɛ Sikorafo wɔ Ghana,policy practitioner, business development strategist na amanyɛnyi. Ɔwɔ edwumadzen mu suahun fi fie na amanadze ndwuma ahorow mu a Agricultural Development Bank (Ghana), The Millennium Cities Initiative – MCI a wɔnye Earth Institute of Columbia University (Nkran, Ghana)bɔ mu, Consultancy for The Capacity Development Group (UNDP, New York), Merchant Bank Ghana Limited (Nkran, Ghana) na Jospong Group of Companies (Nkran, Ghana) ka ho.
Ansaana afe 2020 Ghana amansan abatow no, ɔpeer dɛ obegyina ne kuw[[New Patriotic Party]] anan mu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Yendi mpasuar. Odzii nkogu ma Farouk Aliu Mahama bɛfae, Alhaji Aliu Mahama a oenya ne beebi kɔ ne ba.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
of6julvzskr74dxmqwmb9vttr0q4zt9
Abigail Ashley
0
88
7023
7006
2023-04-22T14:41:56Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Abigail Ashley''' yɛ Ghana tɛlɛbihyɛn dawurbɔfo, apɔwmudzen dawurbɔfo, redio nsɛnkyerɛwnyi na ndwuma ahorow do panyin ma Behind My Smiles Foundation - kuw a aban nsa nnyim a hɔn fapem gyina mberɛbo apɔwmudzen hoar. Ɔno na ɔkyerɛɛw a "A Decade of My Life" na Behind My Smiles mbuukuu no.
Ashley yɛ dawurbɔnyi na tsenanyi dze ma "My Health, My Life" wɔ United Television Ghana do. Afe 2017 mu no, wɔpaaw no dɛ "50 Young Most Influential people wɔ Ghana".
== N'abrabɔ ==
Adɔkotafo hwehwɛɛ mu na otumii sɔɔw koankɔ yarba a ɔkaa ne mberɛbo wɔ ber a wɔmaa no mfe enum dɛ ɔbɛtsena ase. Ɔyɛɛ "surgery" dɛ wɔmma mberɛbo fofor.
== Abawdobɔdze ==
Wɔhyɛɛ no enyimnyam wɔ 9th Edition wɔ 3G Awards wɔ Bronx wɔ New York wɔ USA. Wɔbɔɔ n'abawdo osian ne mbɔdzen a ɔbɔe dze boaa nyimpa na noara ne yikyerɛ(campaign) dze fa apɔwmudzen abrabɔ ho.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
end0mlqylfs1novmegvvsd6v38366ee
Abolimbisa Roger Akantagriwen
0
89
7516
7036
2023-05-01T17:30:13Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98030316}}
'''Abolimbisa Roger Akantagriwen''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia anan [[Ebɔw]] bosoom na da a ɔtɔ do esia) mu yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu ma Builsa South ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.<ref name=":0">Ghana Parliamentary Register(2004–2008)</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Akantagriwen wɔ Builsa a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ bosoom [[Ebɔw]] da ɔtɔ do esia (6), 1964 mu. Ɔkɔr Suapɔn a wɔhwɛ nwomasua do na onyaa abɔdzin krataa wɔ nwomasua mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Akantagriwen yɛ obi a ɔaben wɔ nwomasua mu na ɔyɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Builsa South ambatow mpasuar a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu Ghana wɔ afe mpemebien na enum kesi afe mpemebien na akorɔn.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan yii Akantagriwen dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana amansan abatow a wɔtowee wɔ afe mpemebien na anan mu dɛ National Democratic Congress kuwba maa Builsa South ambatow mpasuar a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa mba 4,820 fir mba dodow a wɔtowee 10,947 mu a ogyina hɔ ma 44.00%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/uppereast/169/index.php</ref> Alhasan Azong dzii no do nkonyim wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/parliament/uppereast/169/index.php</ref>
== Ambatow ==
Woyii Akantagriwen dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Builsa South ambatow mpasuar a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Ghana amansan abatow a wɔtowee wɔ afe 2004 no mu.<ref name=":1">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 185.</ref><ref name=":2">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/uppereast/169/index.php</ref> Odzii nkonyim dɛ National Democratic Congress kuwba. Mbrahyɛbagua ngua duebiasa a nna ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu no, n'ambatow mpasuar no ka no mu akorɔn a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. National Democratic Congress nyaa mbrahyɛbagua ngua eduakron-anan fir ngua ahaebien na eduasa mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/index.php</ref><ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref> Wɔdze mba 4,820 fi mba dodow 10.974 a wɔtowee mu. Iyi nye 44% yɛ pɛr. Odzii Achianah Joseph Amoabil a ɔwɔ Peoples’ National Convention, Theodore Kaboa Ayaric a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] na Kunde Daniel Collins a ɔwɔ Convention People's Party hɔn do nkonyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛr a, wonyaa mba 2,631, 3,413 na 83 fii mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi nye 24%, 31.2% na 0.8% fi mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr.<ref name=":1" /><ref name=":2" />
== N'abrabɔ ==
Akantagriwen yɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mrb4qww1fuvoz96r4y03dmzhumot60w
Abraham Kofi Asante
0
90
7517
7025
2023-05-01T17:30:18Z
Robertjamal12
13
/* <u>Afe 2000 Ambatow</u> */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98822292}}
'''Abraham Kofi Asante''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Amenfi West ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana na ɔyɛ kuwba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw no mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Asante kɔr skuul wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Onyaa abodzin krataa a wɔfrɛ no Bachelor of Science degree in chemistry wɔ hɔ. Ɔsaan kɔr Ghana Suapɔn na onyaa abodzin krataa Master of Business Administration Degree. Ekyir yi, ɔsaan kɛgyee abadzin krataa a wɔfrɛ no Master of Science Degree wɔ Ghana Telecom University College.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Asante yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ɔyɛ National Democratic Congress kuwba na anamusinyi ma Amenfi West ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. N'amanyɛsɛm dwuma hyɛɛ ase ber a odzii nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam National Democratic Congress do no. Onyaa amba 16,085 fiir amba dodow a wɔtoow 24,396 mu a egyina hɔ ma 46.70% dze tsiaa ne kansifo Samuel Alberto Tekyi a onyaa amba 8,311.
===== <u>Afe 2000 Ambatow</u> =====
Wɔpaaw Asante dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Amenfi West ambatow mpasua wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam National Democratic Congress do. Mbrahyɛbagua ngua 19 a ɔwɔ hɔ no, n'ambatow mpasua no ka no mu 9 a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu wɔ Anee Mantɔw mu no ho. National Democratic Congress nyaa mbrahyɛbagua ngua 92 fii ngua 200 a nna ɔwɔ hɔ no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Wɔdze amba 10,848 fi amba dodow a wɔtoow 21,704 mu na wɔdze paaw no. Iyi nye 49.4% fi amba dodow a wɔtoow mu yɛ pɛr. Odzii nkonyim tsiaa Samuel Alberto Tekyi a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], onyaa amba 9,493 a egyina hɔ ma 44.6% na Kwasi Dankama Quarm a ɔwɔ Convention People's Party, nyaa amba 937 a egyina hɔ ma 4.4% fi amba dodow a wɔtoow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
73fl1opkk5zw6aqm92s2hnv5pu7syx7
Abraham Laryea Odai
0
91
7518
7037
2023-05-01T17:30:23Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Abraham Laryea Odai''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Krowor ambatow mpasua.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Odai yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Republic a ɔtɔ do anan mu. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ber a odzii nkonyim wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam[[New Patriotic Party]] do. Otumii guan ewudzifo a nkyɛ wɔpɛ dɛ woku no wɔ afe 2007 mu.
== Ambatow ==
Wɔpaaw Odai dɛ mbtahyɛbaguanyi maa Krowor ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduonu esuon a nna ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu duesia a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔhaeduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 25,405 fir mba dodw a wɔtowee 54,155 mu. Iyi gyina hɔ ma 46.9%. Odzii Dr. Nii Oakley Quaye-Kumah a ɔwɔ National Democratic Congress, Theophilus Boye Mensah a ɔwɔ Convention People's Party, Theophilus Tei Okunor na Emmanuel Borquaye Boyefio a hɔn nyina nyyi amanyɛkuw biara mu. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 24,339, 2,808, 658 na 945 fi mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi gyina hɔ ma 44.9%, 5.2%, 1.2% na 1.7%.
==== Asetsena mu nsɛm ====
Ɔyɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
102ctlzbc1hcbr0xc1c1zj3rx06qz1v
Abraham Ossei Aidooh
0
92
7519
7038
2023-05-01T17:30:27Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (9) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q178176}}
'''Abraham Ossei Aidooh''' ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi a ofi[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw mu. Afe 2008 mu no, nna ɔyɛ Ɔdodow hɔn panyin wɔ mbrahyɛbagua mu, nna ɔyɛ abadziekyir ana ɔrebɛyɛ panyin no. Ɔsan yɛ kuwba ma Pan-African mbrahyɛbagua. Ɔda beesuomfo a wɔhwɛ Mbra, Hokwan na Nteɛdo do no ano, Beesuomfo du a wɔwɔ Pan-African mbrahyɛbagua mu no, ɔyɛ hɔn mu kor.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Aidooh wɔ Dzifuu 6, 1953. Onyaa abodzin krataa a wɔfrɛ no Bachelor of law wɔ Ghana Suapɔn mu, Mbrahyɛ Skuul. Ɔyɛ Christianyi.
== Edwuma ==
Aidooh yɛ mbrahyɛnyi.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Aidoo yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu ma[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no. Nna ɔsan yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Tema West ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu.
=== Ambatow ===
====== Afe 1996 Ambatow ======
Wɔpaaw Aidoo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Tema West ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Wɔpaaw no dze nam[[New Patriotic Party]] do na onyaa amba 22, 521 a egyina hɔ ma 46. 50% tsiaa n'akansifo Esther IIan-Agbodo Ogbogu a ɔwɔ National Democratic Congress, onyaa amba 15,511 a egyina hɔ ma 32,00% fi amba dodow a wɔtoow no mu na George Alfred Ackah a ɔwɔ Convention People's Party, oennya amba biara.
===== Afe 2000 Ambatow =====
Wɔpaaw Aidoo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Tema West ambatow mpasua wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Wɔpaaw no dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua 22 a ɔwɔ hɔ no, n'ambatow mpasua no ka no mu 16 a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow 100 fii ngua 200 a nna ɔwɔ hɔ no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Onyaa amba 25, 647 fii amba dodow 41, 944 a wɔtoow no mu. Odzii nkonyim tsiaa M. Godfrey Nii Tackey a ɔwɔ National Democratic Congress, onyaa amba 10, 860 a egyina hɔ ma 25.9%, Justice E. K. Jones-Mensah a ɔwɔ Convention People's Party, onyaa amba 2, 887 a egyina hɔ ma 6.9%, Godfrey K. Binbey a ɔwɔ National Reform Party, onyaa amba 1, 520 a egyina hɔ ma 3.6% na Joyce Annan a ɔwɔ People's National Convention, nyaa amba 976 a egyina hɔ ma 2,3%.
====== Afe 2004 Ambatow ======
Wɔpaaw Aidoo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Tema West ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Onyaa amba 37, 975 fii amba dodow 71, 009 mu. Iyi nye 53. 5% fi amba dodow a wɔtoow no mu yɛ pɛr. Odzii nkonyim tsiaa George Komla Medie a ɔwɔ National Democratic Congress, Godfried Allan Lomotey a ɔwɔ Convention People's Party, Kojo Amoako a ɔwɔ Every Ghanaian Living Everywhere Party na Kenneth Nana Amoateng, Ayele A.J. Avon na Justice Awortwe Edwards - hɔn nyina nyii amanyɛ kuw biara mu. Wɔpaaw no dze nam[[New Patriotic Party]] do. N'ambatow mpasua no ka ambatow mpasua 17 a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu. Yɔka ne nyina bɔ mu a[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow 128 wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
8aou9lddj62v0b6pl723fj1zwdtrzn5
Abu Mena
0
93
12824
6172
2024-04-09T10:31:08Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q9278}}'''Abu Mena''' (wɔsan kyerɛw Abu Mina; Koptik: ⲁⲃⲃⲁ ⲙⲏⲛⲁ; Arabic: أبو مينا a wɔbɔ no [æbuˈmæyːnæ]) na ɔyɛ kurow, nkokorafie dan na Kristofo akwantu bea wɔ Late Antique Egypt, bɛyɛ kilomita 50 (akwansin 31) wɔ Alexandria anafo fam atɔe, a ɔbɛn New Borg El Arab kurow no. Wɔkyerɛ nye nkae no dɛ Wiadze Egyapadze wɔ afe 1979 mu esiane sɛnea bea no ho hia wɔ tsetse Kristosom mu ntsi. Ndzɛmba kakraa bi pɛ na ɔwɔ hɔ a ɔgyina hɔ, nanso ɔnyɛ dzen dɛ wobehu adan akɛse dodow no ara fapem tse dɛ asɔredan kɛse no.
Nnansa yi kuayɛ ho mmɔdzenbɔ a hɔn ayɛ wɔ mpɔtsam hɔ no ama nsu a ɔwɔ hɔ no akɔ sor kɛse, na ɔno ama bea no adan dodow bi abubu anaadɛ entumi engyina. Wɔdze bea no kaa Wiadze Egyapadze a Ɔwɔ Esiane Ho Kyerɛwtohɔ no ho wɔ afe 2001. Wɔhyɛɛ atumfo no ma wɔdze anhwea guu adan a esiane wom kɛse wɔ bea hɔ no ase.
== Abakɔsɛm ==
[[Fael:Abu_Mena_Modern_Monastery_01.JPG|thumb|Nnɛyi Kristofo nkokorafie a ɔwɔ Saint Menas a ɔwɔ tsetse bea no Atsifi fam pɛɛ no.]]
Wokum Menas a ofi Alexandria wɔ afeha a ɔtɔ do ebaasa (3) awiei anaa afeha a ɔtɔ do anan (4) mfiase (hwɛ Kristosom a Edzi Kan): 16 Afeha a ɔtɔ do enum (5) na ekyir yi kyerɛwtohɔ ahorow no dze nye sie na n’asɔre a wɔdze sii hɔ ekyir yi no ho nkyerɛase ahorow a ɔsono emu biara kakra ma. Ndzɛmba a ɔho hia nye dɛ woyii nye funu fii Alexandria wɔ yoma do, na wɔdze kɔɔ sare a ɔwɔ Ɔtare Mareotis ekyi no do. Eduu baabi no, yoma no ampene do dɛ ɔbɛkɔ do anantew, ɔmfa ho mmɔdzen biara a ɔbɔe dɛ ɔbɛkanyan no no. Wɔfaa eyi dɛ ɔsor apɛdze ho sɛnkyerɛnne, na amu no asomfo siee no wɔ saa bea no.
Asɛm no nkyerɛase dodow no ara ka dɛ afei hɔn werɛ fii faako a ɔboda no wɔ kosii dɛ ɔhɔnom oguanhwɛfo bi san huu no anwonwakwan do. Efi Ethiopia Synaxarium (E.A.W. Budge, nkyerɛase):
Na Onyankopɔn pɛe dɛ ɔda Ɔhotsefo Mînâs nyimpadua [bea a] wɔ no edzi. Na oguanhwɛfo bi wɔ saa sar no do, na da kor bi oguan bi a na akisikuru no rehu amane no kɔɔ saa bea no, na ɔdze nye ho kɔhyɛɛ asubura ketsewa a ɔbɛn hɔ no mu, na ohuruw kɔɔ mu ɔno na ɔsaa no yareɛ ntsɛm ara. Na oguanhwɛfo no hunuu saa asɛm yi, na ɔtsee anwanwadze no ase no, nye ho dwir no paa. Na ɔno ekyi no, na ɔtaa yi mfutur no bi fir saa kronkronbea hɔ, na ɔdze nsu fra mu, na ɔdze petepete nguan no do, na dɛ wɔyare akisikuru no a, ɔnam do sa hɔn yare ntsɛm ara. Na yei na ɔtaa yɛ daa, na ɔnam saa kwan yi do saa ayarefo a wɔbaa nye nkyɛn no nyinara yare.
Asɛm a ɔfa oguanhwɛfo no ayaresa tumi ho no trɛwee ntsɛmntsɛm. Synaxarium no ka Constantine a odzi kan a ɔsomaa nye babea a ɔyare no kɔɔ oguanhwɛfo no nkyɛn dɛ ɔmmɛsa no yare no ho asɛm, na ɔka no dɛ ɔno na ohuu Menas amu no, na ɔno ekyi no Constantine hyɛɛ dɛ wonsi asɔredan bi wɔ bea hɔ. (Asɛm no nkyerɛase ahorow bi dze afeha a ɔtɔ do enum (5) awiei mu ɔhempɔn Zeno si Constantine ananmu, nanso fam tutufo akyerɛ dɛ wɔdze mfitiase fapem no sii afeha a ɔtɔ do anan (4) awiei). Eduu afeha a ɔtɔ do anan (4) awiei no, na ɔyɛ bea tsistir a Kristofo a wɔhwehwɛ ayaresa na anwonwadze afofor kɔ hɔ. Menas flasks yɛ terracotta ampullae nkakraba pɔtee bi a wɔtɔn ma akwantufo dɛ nsu kronkron anaa vigillamp-ngo kronkron a wɔdze gu mu a wohu no kɛse wɔ Mediterranea Atɔe Fam ho, bɛyɛ afeha na fa ansa na Nkramofo redzi nkonyim. Wɔyɛ hɔn a nye bo nyɛ dzen nanso wɔdze ɔhotsefo no mfonyi ahorow a ɔho hia wɔ mfonyi yɛ ho adzesua mu no enyi gye ho; wosusuw dɛ wɔyɛɛ no twaa kurow no ho hyiae.
Wɔ Arcadius nnyido no mu no, ɔhɔnom ɔsɔfo panyin no hui dɛ nyimpadɔm rehyɛ asɔre ketsewa no do. Ɔkyerɛw epuei fam ɔhempɔn no, na ɔhyɛɛ dɛ hɔn trɛw adan no mu kɛse, asɔre ntrɛwmu akɛse ebaasa (3) a awiei koraa no ɔbɛba no mu dzea edzi kan. Eduu tsetse mber a etwa to no awiei no, na Abu Mena abɛyɛ bea tsitsir a wɔyɛ akwantufo wɔ Misraim.
Wɔsɛee Abu Mena wɔ Nkramofo nkonyimdzi a edzi kan wɔ afeha a ɔtɔ do euson (7) finimfin no mu.
== Ndzɛmba a Wotutu Fam Hwehwɛ Tsetsefo Ndzɛmba Mu ==
Wodzii kan tutuu bea no fi 1905 kosi 1907. Saa mmɔdzenbɔ ahorow yi maa wohuu basilica asɔredan kɛse bi, asɔredan bi a ɔbɛn hɔ a ɔbɛyɛ dɛ na ɔhotsefo no amu wɔ hɔ, na Romafo aguarebea ahorow.
Akyir yi, DAI tutu fam a ɔkɔɔ do ber tsentsen no baa awiei wɔ 1998. Ndzɛmba a wotutuu nnansa yi ara no huu ɔdan kɛse bi a akwantufo ehiafo tse mu, a na mmarima na mbesiafo na mbofra wɔ ntsaban ahorow. Ɔbɛyɛ dɛ na asɔredan kɛse bi a ɔwɔ asɔredan kɛse no anafo fam no yɛ hegoumenos, anaa ɔsɔfo panyin no atrae. Ndzɛmba a hɔn atutu no kyerɛ dɛ ebia mfiase no na xenodocheion kɛse a ɔyɛ bea a wogye akwantufo no yɛ amusiei. Ɔtse dɛ dzea asubɔbea bi, a ɔbɛn baabi a na mfitiase asɔre no sii no, anyɛ yiye koraa no, afa nkɔdo afa ebaasa mu. Afei nso wohuu nsa a wɔdze yɛ nsa a ɔyɛ dzen, a asase ase ndzɛmba a wɔkora do ka ho, a wɔyɛe wɔ afeha a ɔtɔ do nsia (6) na euson (7) mu.
== Nruhunahuna Ahorow ==
Wɔdze bea a Abu Mena wɔ no kaa UNESCO Wiadze Egyapadze a Ɔwɔ Esiane ho dzin ho wɔ afe 2001 mu esiane ruhunahuna a ɔnye dɛ ɔhɔnom nsu a ɔrekɔ sor no ntsi. Nsu a ɔkɔ sor yi fi kuayɛ nkɔdo nhyehyɛe ahorow a wɔdze asi hɔn enyi do dɛ wɔbɛsan agye asase no. Dɔtse dɔtse a ɔyɛ dzen a etwa bea no ho ehyia no betumi egyina adan do ber a ɔyow no. Nanso, ɔbɛyɛ dzea entumi egyina ber a ɔyɛ nsu no na ama abura na adan afofor a ɔfa tsetse kurow no ho no abubu. Ber a asase no bubu no, ntokur akɛse ba a ɔkata adan a ɔwɔ do no do.
Wɔyɛɛ adze ntsɛm ara dze anhwea hyɛɛ mbea a ɔho hia tsitsir no nnyinado ma na wɔtoo mu maa ɔmanfo. Wɔ mmɔdzen a wɔbɔe dɛ wɔbɛko atsia saa adzeyɛ yi no, Tsetse Ndzɛmba Ho Bagua Kuninyi no sɛee ɔpepem 45 dze tuu amena na wɔdze pɔmpɛ kaa ho a na wɔwɔ anyidado dɛ wɔbɛma nsu a wɔdze gugu nnɔbae do no nhyɛso do atew. Dzea ɔka ho no, wɔdze ban bi kaa ho sɛnea ɔbɛyɛ a wɔrenhyɛn mu na wɔanhunahuna no. Eyinom dzii yiye na woyii bea no fii UNESCO Wiadze Egyapadze a Ɔwɔ Esiane mu dzin mu wɔ afe 2009 mu.
Efi saa ber no, nsu akɔ do akɔ sor na asɛe nkaedum ahorow. Bea no san wɔ UNESCO Wiadze Egyapadze a Ɔwɔ Esiane mu dzin mu. Ndzɛmba a wɔhunuu dɛ ɔnya egyapadze no do nkɛntsɛndo bɔne nnansa yi ara wɔ afe 2018 mu no bi nye adan, dwumadzi a wɔhwɛ do, dwumadzi nhyehyɛeɛ, na nsu.
== Adzeyɛ a Wɔbɛbɔ Ho Ban; a Wodze Besie Tsebea a Ahotɔ Wom ==
Egypt aban no dze nhyehyɛe ahorow a ɔfa ntsɛmpɛ ho edzi dwuma na nokwar no,hɔn edzi ɔhaw a ɔfa nsu a ɔwɔ hɔ no ho dwuma, nanso mprempren aban no nnyi nhyehyɛe a edzi mũ a wɔdze bedzi ho dwuma anaa biribiara a ɔfa ho. Osiandɛ UNESCO hwehwɛ dɛ wɔyɛ nhyehyɛe a wɔdze bedzi amandze na abɔdze mu mbea nyinara ho dwuma ntsi, wɔdze nsusuwii ahorow pii ama. Ɔkwan a wotumi dze ho to do kyɛn biara nye dɛ wɔdze eduru a ɔyɛ nyansa a ɔtra hɔ daa bedzi dwuma. Hɔn ayɛ no sɛnea ɔbɛyɛ a ebetumi edzi nsɛm a ɔfa mframa, ahoɔdzen, na nsu a ɔwɔ bea hɔ ho no ho dwuma. Dzea ɔka nhyehyɛe yi ho nye dɛ wobesi smart membrane a ɔtse dɛ dome, a ɔbɛma bea no anya mframa dodow a ɔfata (sɛnea wɔhwehwɛ ma wiadze egyapadze bea biara no). Na smart-membrane dome no nso bɛma hɔn anya ahoɔdzen a ɔtumi gyina nye ho do dzenam owia nkwammoaa a ɔwɔ dome no ekyi fa no do. Anka wɔbɛyɛ eduru no nso sɛnea ɔbɛyɛ a wobenya nhyehyɛe bi a wɔdze yi mframa no fi mu dzenam nsu a wobeyi afi mu no do sɛnea ɔbɛyɛ a wobetumi akora bea no do yiye.
== Nfonyinsie Bea ==
<gallery mode="packed">
File:Artifacts at Abu Mena (II).jpg|Artifacts at Abu Mena
File:Artifacts at Abu Mena (IV).jpg|Artifacts at Abu Mena
File:Artifacts at Abu Mena (VII).jpg|Artifacts at Abu Mena
File:Basilica of The Crypt at Abu Mena (II).jpg|Basilica of The Crypt at Abu Mena
File:Basilica of The Crypt at Abu Mena (III).jpg|Basilica of The Crypt at Abu Mena
File:Basilica of The Crypt at Abu Mena (V).jpg|Basilica of The Crypt at Abu Mena
File:Baths at Abu Mena (II).jpg|Baths at Abu Mena
File:Baths at Abu Mena (V).jpg|Baths at Abu Mena
File:Baths at Abu Mena (XXI).jpg|Baths at Abu Mena
File:Landscape at Abu Mena (II).jpg|Landscape at Abu Mena
File:Pilgrimage Center at Abu Mena (II).jpg|Pilgrimage Centre at Abu Mena
File:Pilgrimage Center at Abu Mena (IV).jpg|Pilgrimage Centre at Abu Mena
File:Religious Complex at Abu Mena (VI).jpg|Religious Complex at Abu Mena
File:Ruins of the Great Basilica at Abu Mena (III).jpg|Ruins of the Great Basilica at Abu Mena
File:Ruins at Abu Mena (VIII).jpg|Ruins at Abu Mena
</gallery>
enzh6stfc3drvo5hk5l752p6etytnwg
Abubakar Boniface Siddique
0
94
7520
7039
2023-05-01T17:30:32Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2211076}}
'''Abu-Bakar Siddique Boniface''' (ɔsan so dze; Abubakar-Saddique Boniface) ( wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 14, 1960) Ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na seseiara Soafo wɔ Ɔmanpanyin abedzi ekyir n'asɔe na nkaano soafo dze ma kurow kɛse mu na nkurowbase mpontu (Inner cities and Zongo Development) . Nna ɔsan yɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Mbabun, Edwuma na Edwumayɛ ( Man power Youth and Employment) wɔ 2005 na Ayɛwoho 2007 ntamu. Wɔ Dzifuu,2007 mu no, Boniface kɔka Ɔsoafo a ɔhwɛ Nsu ahorow, aban edwuma na adan ho Soafo.
== Amanyɛsɛm ==
Abu-Bakar Saddique Boniface yɛ[[New Patriotic Party]] nyi, ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic wɔ Ghana a woyii no wɔ 2004 Ghana amansan abatow dze ma Salaga abatow mpasua do na bio kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa na anan, wɔpaw no wɔ 2000 Ghana amansan abatow a onyaa amba dodow a ɔyɛ 1821. Otuu Hamidu Baba Braimaha ɔyɛ NDC fir adze do.
Wɔ n'amanyɛsɛm edwumamu no, Alhaji Abubakar Saddique Boniface ahyɛ bɔ dɛ ɔbɛgyae ne dzibew no ato hɔ sɛ ɔba no dɛ, ɔno aa ɔyɛ ɔman soafo bu Zongo fo enyimtsia mbom ɔbɛyɛ biribiara a obotum dze aboa hɔn.
== Nwomasua ==
Abu-Bakar Saddique Boniface kɔr skuul wɔ University of Exerter hɔ na onyaa his master of Arts in Economics and after went to the Kwame Nkrumah University of Science and Technology na ekyir no ɔkɔɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Abu-Bakar Saddique Boniface yɛ Economist na Civil servant, master of Arts in Economics .
== Edwuma ==
Abu-Bakar Saddique Boniface yɛ Economist na Civil Servant.
== Nwoma a woetsimtsim ==
* ''Rural Housing Problems in Ghana'' (A case study of Kpandai)
* ''The Role of Foreign Aid in Structural Adjustment Programme'' (Ghana as case study)
* ''A Review of UK Retail Banking Industry and Performance Evaluation of Three Retail Banks''
== Ebusua ==
Boniface yɛ Muslim, wɔ mba baasa.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1bwz0dpv2f9n5xy6uzxeo11u993vfnr
Abubakari Sumani
0
95
7040
7028
2023-04-22T14:57:02Z
Robertjamal12
13
/* Abrabɔ mu nsɛm */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Abukari Sumani''' (wɔwoo no wɔ Ebɔbira 28,1946) yɛ nkan no mbranyimfo na Ghana aban no ananmusinyi wɔ Saudi Arabia, Pakistan, na Gulf man mu. Nna ɔsan yɛ amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Tamale North ambatow mpasua wɔ Etsifi Amantɔw mu wɔ Ghana.
Owui wɔ Korle-Bu Teaching Hospital wɔ Memenda Ayɛwoho 12, 2017.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Sumani wɔ afe 1946 mu wɔ Savelugu a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Osuaa LLB wɔ mbra mu wɔ University of Ghana wɔ afe 1970 mu na ɔtoaa do kɔr Ghana School of Law kɛgyee (Bachelor of Law) BL wɔ afe 1972 mu. Nna Sumani yɛ ɔdehye wɔ Dagbon na ɔkasamafo panyin wɔ Aban no edwumakuw a wɔhwɛ ndzɛmbatɔ do (Public Procurement Authority).
=== Amanyɛsɛm ===
Nna Sumani yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. N'amanyɛsɛm edwuma no fir ase wɔ afe 2000 ber a ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Tishigu/Choggu ambatow mpasua dɛ National Democratic Congress kuwba no. Ogyinaa bio wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu dɛ obi wɔrotow no amba ma Tamale North ambatow mpasua no na ɔdze mba dodow 37,854 a egyina hɔ ma 73.2% dzii nkonyim. Ɔtsenaa egua no do mpɛn ebiasa wɔ afe 2008 mu, ɔdze mba dodow 31,127 a egyina hɔ ma 51.60% fi mba dodow a wɔtowee no mu. Ogyinaa bio wɔ afe 2012 amba no mu naaso odzii nkogu ma Dahamani Alhassan a onnyi amanyɛkuw biara mu bɛhyɛɛ n'ananmu.
=== Abrabɔ mu nsɛm ===
Nna Sumani yɛ Kramonyi na ɔwaree woo mba du.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
k4ebbon7qmikepg4p87jghvqfoi4584
Abuga Pele
0
96
12825
7521
2024-04-09T10:31:13Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84322262}}
'''Abuga Pele''' (wɔwoo no Ebɔw 3, 1958) yɛ Ghana amammuifoɔ na ɔyɛ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien, ebaasa, anan, aenum na nsia a ɔwɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no munyi a ɔgyina Chiana-Paga Mantsam a ɔwɔ Upper East Region no ananmu wɔ Ɔman no tekitsi do Democratic mbrahyɛbagua no.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Pele wɔ March 3, 1958. Ɔfiri Paga Buru Nakolo, akuraase bi a ɔwɔ Upper East Region wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Ghana Sukuupɔn mu na onyaa na Master of Philosophy (MPhil) abodin krataa wɔ afe 1988 mu.
== Edwuma ==
Pele yɛ adwumayɛfoɔ na adwuma sohwɛfoɔ wɔ n’adwuma mu. Ɔyɛɛ adwuma wɔ Internal Revenue Service dɛ obi a ɔhwɛ towtua do. Ɔyɛ Ghana Mmabun Adwumayɛ na Adwumayɛ Nkɔdo Dwumadzebea (GYEEDA) no Ɔman Ntamgyinafo.
== Amanyɛsɛm ==
Pele yɛ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbaguanyi. (NDC). Wɔ afe 2012 mu no, ɔsii akan maa Chiana/Paga nkongua no wɔ NDC tekitsi do wɔ republic a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do nsia no mu na ɔdze nkonyim.
== Abatow ==
Wɔdze kan paw no dɛ mbrahyɛbagua no wɔ [[Mumu]] 1996 Ghana Amansan Abatow no mu. Ɔtoo abatow 19,362 a ɔgyina hɔ ma 48.20% wɔ wɔn a wɔsɔr tia no Achinan Apiyese James a ɔtoo aba 5,625 a ɔgyina hɔ ma 14.00%. Ɔtoo aba 15,391 a ɔgyina hɔ ma 65.10% wɔ abatuw 100% a wɔtowee no mu.
Wɔpaw Pele dɛ mbrahyɛbaguanyi ama China-Paga mantsam a ɔwɔ Ghana Epuei Fam Mantsam no mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔdze nkonYim wɔ National Democratic Congress no tekitSi do. Na na mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 9 a ɔwɔ nkongua 13 a National Democratic Congress dze nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Upper East Region no fa. Ɔman Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 94 wɔ nkongua 230 mu. Wɔdze abatow 11,824 paw no wɔ abatuw 25,691 a ɔdze mu nyinara mu. Na ɔyi na abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 46% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Anyoka Jerry a ofi People’s National Convention, Allowe Leo Kabah a ofi[[New Patriotic Party]], Desmond Ayirevire a ofi Convention People’s Party na Alichima Martin a ɔyɛ ɔkannifo a ɔdze na ho.Ɔyinom nyaa abatow 1,212, 6,242, 333 na 6,080 wɔ abatow a wɔtowee nyinara mu. Ɔyinom na 4.7%, 24.3%, 1.3% na 23.7% yɛ pɛ wɔ abatuw a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
Wɔ afe 2012 mu no, wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ ɔmantsam koro no ara mu. Ɔdze nkonyim wɔ National Democratic Congress no tekitsi do. Wɔdze abatuwɔ 21,552 paw no wɔ abatuw 33,947 a ɔdze mu nyinaa mu. Ɔyi na abatow a ɛfata a wɔtowee nyinara mu 63.49% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn Francis Nagia Santuah a ɔyɛ Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu, Allowe Leo Kabah a ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Aloah Adoa Muniru a ɔyɛ Nkɔso Nyimpa Kuw no mu na Ayirevire Desmond a ɔyɛ Nhyiam no Nyimpa Kuw no mu. Ɔyinom nyaa abatow 4,705, 7,246, 323 na 121 wɔ abatow a wɔtowee nyinara mu. Ɔyinom na 13.86%, 21.35%, 0.95% nea0.36% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Pele yɛ Eckanker nyi. Pele awar na ɔwɔ mma ebaasa.
== Kyere A Wɔkyer No Na Wogyae No ==
Wɔ afe 2018 mu no, Accra Asɛnnibea Kunini bi buu Abuga fɔ dɛ ɔnkɔto afiase mfeɛ 6 ɔnam dɛ ɔdze na ho hyɛɛ sikasɛm mu adehwereɛ a ɔmaa Ghana hweree no mu. Wobuu no fɔ wɔ nsɛm abien a ɔne dɛ ‘ɔboaa nsisi’ na nsɛm anum a ɔna dɛ ‘ɔhyɛ da dze sika hweree ɔman no’. Wɔdze no too afiase wɔ Nsawam Maximum Security Prison.
Wɔ July 2021 mu no, onyaa ɔmampanyin bɔn fafir fii Nana Akufo-Addo hɔ ɔsiane akwahosan nti. Wɔdze no kɔɔ Greater Accra Regional Hospital ber a ohyiaa akwahosan ho nsɛm akyi na na nye tsebea mu yɛ den wɔ HDU a ɔwɔ akwahosan edwumayɛbea hɔ no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
q39ey7lltf5hdlhp7oyvzc1952odqwn
Abɛ
0
97
367
366
2023-04-20T19:09:21Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Abɛ yɛ eduaba a wɔdze yɛ ndzɛmba pii. Ndzɛmba bi nye nkwan, ngo,
nsa, Adwengo, semina na mbere. No mu mɛfe nso wodze sɔ gya .
{{Databox|item=Q116948696}}
31jcf01e2lqfyvk9y21jjc0w1pi2hyt
Acacus Mbepɔw
0
98
12826
6176
2024-04-09T10:31:18Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q308807}}
'''Acacus Mbepɔw''' anaa '''Tadrart Akakus''' (Arabic: تدرارت أكاكوس / ALA-LC: Tadrārt Akākūs) yɛ mbepɔw a ɔwɔ Ghat Mantam sare so wɔ Libya atɔe fam, Sahara fa. Wɔwɔ Ghat kurow no apuei fam, Libya, na ɔtrɛw fi Algeria hye so kɔ atsifi fam, bɛyɛ kilomita 100 (akwansin 62). Mpɔtam hɔ wɔ abotan so adwinni ahorow pii tsitsiriw.
o71mk332t3qex6vlplpjcm0vwmm7klf
Adam Mahama
0
99
7013
6177
2023-04-22T14:26:10Z
Robertjamal12
13
/* Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua */
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99930398}}
'''Adam Mahama''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. na ɔno nye mbrahyɛ bedwanyi ma Damango/Daboya mansin a ɔwɔ etsifi mantɔw no mu wɔ mbrahyɛ bedwa atsenae a ɔtɔ do ebien wɔ Ghana kabi ma menka bi amambuw yi mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ Daboya. Dzin a dodow ara dze nyim no nye Mahama Sakan. Ɔnye ne nua panyin tu fi hɔ kɔr Damongo kɛhyɛɛ no skuul ase na ekyir no, ɔkɔr Navrongo na Tamale nsɔwdo skuul. Ɔwɔ mba a hɔn dodow bɛyɛ duebien, Ishmael, Nafisha, Aisha, Nuhu, Yussif, Yussif, Hamid, Yasir, Gias, Ibrahim, Henry na Aisha. Na ɔno nye etsifi na etsifi epuei mantɔw mu agiriki panyin. Na ɔno nye edzikanyi ma Global 2000 na dza ɔkeka ho. Okitsa BSc abɔdzin krataa wɔ abɔdze nyansapɛ nwomasua mu fi Ghana suapɔn mu (Legon). Mahama kitsa Mastɛse wɔ abɔdze nyansapɛ mu nhwɛdo na enyisoadzehun nyimpuei fi UMIST na The Victoria suapɔn a ɔwɔ Manchester. okitsa abodzin krataa ahorow fi esuapɔn ekunyin a ɔwɔ wiadze mu yi na nnyɛ ɔno nko, okitsa abodzin krataa fi amanaman nkurow mbuei a ama no abɛyɛ nkurownkurow agrekɔlkya mpuntu hɔn banodzifo.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔtoo aba yii Mahama dɛ onkegyina Damango/Daboya mansin no hɔn anan mu wɔ mbrahyɛ bedwafie wɔ afe 1996 mu. Amanyɔ kuw a woyii no nye National Democratic Congress (NDC) fo. Ɔno na ber a Edward Aliedong Alhassan fi do no, osii no anan mu. Nna ɔno so wɔ amanyɔkuw kor noara mu. dzibew no fii ne nsa kedzii Aleɔ Seidu Sofo nsa wɔ 2000 abatow no mu. nna Aleɔ Seidu Sofo edzi ɔkogu ama Mahama wɔ abatow a wɔtowee a etwa mu wɔ 1996 mu no ber a woyii Maham ma ɔbɛyɛɛ mbrahyɛ bedwanyi no.
== Abatow ==
Mahama nyaa mba 8356 fi 17604 wɔ abatow a ɔkɔr do no mu. na iyi yɛ ɔha nkyekyemu 47.7%. woyii no gya Aleɔ Seidu Sofo a na ɔwɔ PPP, Abdulai Adams a ɔwɔ PNC na Skido Alhasan Ewuntomah a na ɔwɔ NCP. Hɔn nyinara nyaa ɔha nkyekyɛmu 42.59%, 7.90% na 2.04%.
== Mboayɛ ==
# <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> Mbrahyɛbedwa abatow nsunsuando: Electoral Commission of Ghana. p . 6
# FM Peace: "Ghana abatow 1996 nsunsuando - Damango mpesua do" Ghana abatow - Peace FM. wonyae 2020 - 10 - 18
# '''^''' Mbrahyɛbedwafo a woeyi hɔn 1996. Electoral Commission of Ghana.
# '''^''' Electoral commission of Ghana mbrahyɛbedwa abatow nsunsuando" Abatow 2000. Electoral Commission of Ghana. 2007. p. 38
== Nkyekyɛmu ==
* National Democratic Congress (Ghana) Amanyɔfo.
* Ghanaian MPs 1997–2001.
* 21st-century men.
* 21st-century Ghana amanyɔfo.
* Tamale Senior High School alumni.
kvse092c3g94e3q46mb87c6o158wctw
Adams Ebenezer Mahama
0
100
7030
6178
2023-04-22T14:42:24Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98821200}}
'''Adams Ebenezer Mahama''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mion mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi fam mantɔw mu. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
g6b6ph6lnsvascmyl6jjyvfx4q0w8xy
Adamu Daramani Sakande
0
101
7522
7031
2023-05-01T17:30:43Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97011328}}
'''Adamu Daramani Sakande''' (6 [[Esusow Aketseaba]] 1962 – 22 [[Fankwa]] 2020) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no muni ma Bawku (Finimfin) Central Mansin, wɔ Upper East Mantɔw wɔ Ghana.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=130</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Adamu wɔ 6 [[Esusow Aketseaba]] 1962, wɔ Bawku, wɔ Upper East Mantɔw wɔ Ghana.<ref>http://staging.odekro.org/person/adamu-daramani-sakande/</ref> Ɔkɔɔ Portsmouth Esuapɔn (Portsmouth University), NHS-UK na osuaa Wɔagye Nsisi a Ɛko Tia Nsisi na Ahobammbɔ Ho Dwumadzibea a Wɔagye atom (Counter Fraud and Security Management Service Accredited SMS) wɔ afe 2003 mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Wɔdzii kan paw Adamu sɛ ɔmmra Mbrahyɛ Bagua no mu wɔ [[Mumu]] 2008 Ghana amansan ambatow no mu wɔ[[New Patriotic Party]] (NPP) tekiti do dɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Bawku Finimfin (Central) Ambatow mpasua wɔ Etsifi Epuei Mantɔw. Wɔ ambatow no mu no, ɔnyaa amba 20,157 wɔ ambatow 37,719 a egyina hɔ ma 53.4% no mu. Ɔdzii dwuma ber kor (1) pɛ dɛ Mbrahyɛbaguanyi.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/uppereast/164/index.php</ref>
== Edwuma ==
Adamu nye NHS Primary Case Trust, London yɛɛ edwuma. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bawku Finimfin (Central) Ambatow mpasua wɔ Etsifi Epuei (Upper East) Mantɔw wɔ Ghana.<ref name=":0" />
== Akwantu na afiasenna ==
Wobuu Adamu fɔ dɛ odzii dzi fɔ wɔ ator adansedzi na ator a wɔkaa. Entsi wɔdze no too efiadze mfe ebien (2) ber kor mu wɔ nsɛm no nyinara ho. Wɔkyerɛe dɛ, ansa na afe 2008 ambatow no reba no, ɔkaa ator asɛm bi wɔ akwammisa krataa bi a ɔdze kɔmaa dɛ wɔmfa nye dzin nhyɛ ambatowfo dzin mu na ekyir ɔkɔɔ n’enyim kɔtoo amba wɔ [[Mumu]] 2008 amansan ambatow no mu ber a na ɔnnyi hokwan dɛ ɔyɛ saa. Anantwinini tɔnfo bi kae dɛ Daramani kura Britania na Burkinabe akwantu tumi krataa.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/MP-found-guilty-of-forgery-jailed-for-two-years-246094</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Bawku-central-MP-Adamu-Sakande-convicted-jailed-two-years-246093</ref><ref>https://www.modernghana.com/amp/news/408719/this-is-the-result-of-politics-8230says-adamu-html</ref> Nye mbranyimnyi (lawyer) no dze asɛm no kɔdan asɛnnibea no dɛ wɔntew atemmu no mu dzen do esian Adamu akwahosan (health concerns) ho haw ahorow bi nti.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Bawku-Central-MP-Adamu-Sakande-convicted-jailed-two-years-246093</ref>
== N'abrabɔ ==
Adamu war na nna ɔwɔ mba ebien (2). Na ɔyɛ Islam Nyamesom (Muslim) munyi.[2] Adamu nyaa akwahosan pa fi afe 2003, na owui wɔ 22 [[Fankwa]] 2020 wɔ London.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fnroh4ip29nfkn1gvw5y3nb2uibu55b
Adina
0
102
7032
6180
2023-04-22T14:43:19Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q30122752}}
'''Adina''' yɛ Ghana ndwomtownyi a wagye dzin
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j0y48az7n8ycfz7e6zhplm43khr0iw7
Adjoa Bayor
0
103
7014
405
2023-04-22T14:27:57Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
'''Adjoa Bayor''' (wɔwoo no afe 1979 Esusuowaketseaba 17) yɛ nkan Ghana bɔɔlbɔnyi a nna ɔbɔ 'midfielder' dzibea no. Ɔaya ɔman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no panyin da.
== Amanadze edwuma ==
Nna Bayor ka ɔman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔ kuw no ho wɔ afe 1999 FIFA Women's World Cup a ɔwɔ United States no ho.
== Edwuma ==
Nna ɔyɛ World All Stars kuwba a wɔbɔɔ tsiaa ɔman China bɔɔlbɔ kuw no wɔ afe 2007 wɔ Wuhan, China.
Ɔabɔ ama Ghatel Mbasiafo wɔ Nkran pɛn, Ghana na ɔasanso abɔ ama FC Indiana wɔ United States mprenpren yip. Bayor kɛkaa FF USV Jena ho wɔ afe 2009 Sanda bosoom no ne da a otsia eduonu-baako.
CAF paaw no wɔ afe 2018 mu dɛ ɔmboa Deputy Secretary no wɔ bɔɔlbɔ na na mpontu Anthony Baffoe na wɔnhwɛ na wɔmbɔ mma Ebibirmu Mbasiafo Ɔman Kɔɔpoow(Africa Women Cup of Nations) no.
== Amanadze ==
Afe 2007 ne bosoom a ɔtɔ do akorɔn no mu a wɔpaaw Adjoa Bayor dɛ ondzi Ghana bɔɔlbɔkuw no enyim wɔ Wiadze Kɔɔpoow a ɔkɔr do wɔ China no. Ghana emmfi kuw no mu dze, Bayor hyɛɛ fir 'free kick' a wɔgyee wɔ Norway hɔn 'penalty' adakaba no ekyir pɛpɛɛpɛr ber a oengyina yie ma bɔɔlbɔnyi fofor hur faa bɔɔl no do, na ɔbɔe ma
== Abɔdzin ==
Afe 2003 mu na CAF toow aba ma no dɛ Ebibirmu Mbasiafo bɔɔlbɔnyi kunyin na afe 2004 na 2006 nyinara nna ogyina mu.
== Enyimnyamhyɛ ==
* 2003 — African Women Player of the Year.
== Nhwɛdo ==
b4xjketum1f9ggvgluaxdoo7r8acgxd
Adonten Senior High School
0
104
408
407
2023-04-20T19:09:31Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Adonten Senior High School''' yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ apue Mantɔw mu.
o9hjp1ymph1p1zgq174494qmmxhrm2s
Adwengo
0
105
7300
7291
2023-04-22T20:32:03Z
Yaw tuba
14
made corrections
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1960534}}
'''Adwengo''' yɛ ngo a wɔ nya fir abɛ mu a wɔdze yɛ edziban, semina na nku. Adwengo yɛ adze kor no hia papaapa wɔ hɛn daada abrabɔ mu.ɔyɛ ngo bi a no mu da hɔ na wɔtaa dze kyew nam.Wɔnya fir nsu fufuu a ɔwɔ adwe mu se wɔyam a. Wɔkyew nsu ama wɔayɛ ngo no.
ky2znj8c17t65fiwcllnw69rnu1wi81
Afahyɛ
0
106
6181
416
2023-04-21T12:31:10Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q132241]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q132241}}
'''Afahyɛ''' yɛ amambra na amandze a kurow anaa ɔman bi yɛ no ber pɔtsee bi mu dze kaa Nananom, esumsum ahorow a oetwa hɛn ho ehyia na ewuakɔr. Yɛtaa dze dɛm da no yɛ dapɔn ma kurow no anaa ɔman mu no nyina. Afahyɛ nam kwan ahorow pii do boa ma kurow no tu mpon.
pfl43nipq9hectqju6rlc6g6ibv56bw
Afahyɛ ahorow
0
107
420
419
2023-04-20T19:09:35Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Afahyɛ ahorow''' pii na Mfantsefo dzi. Kurow biara na afahyɛ pɔtsee a odzi. Agonafo dze nye Akwambɔ, Akyemfo dze nye Ɔdambia, Edwumakofo dze nye Abangye, Oguafo so dzi afahyɛ a wɔfrɛ na Bakatue.
qmsefcbdghvz3pq4pitg9j424q96xh3
Afieye Ashong
0
108
12828
7523
2024-04-09T10:31:31Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98817612}}
'''Beatrice Love Naa-Afieye Ashong''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) no munyi. Ɔsan nso yɛ obi a ɔhyehyɛɛ ahyehyɛdze bi a ɔnyɛ aban dze, ‘Gods Love Society’ na kan Mbrahyɛbagua no munyi ma Kpone Katamanso mantsam a ɔwɔ Greater Accra Mantsam mu wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afieye Ashong fi Kpone Katamanso wɔ Greater Accra mantsam mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Na Afieye Ashong yɛ Ghana mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2) na ebaasa 3() no munyi. N’amammui edwuma no fii ase wɔ afe 1996 mu ber a ɔdze nye ho sii akan dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ 1996 Ghana amansan abatow no mu dɛ Kpone Katamanso mantsam no ananmusifo wɔ National Democratic Congress tekitsi do. Ɔdzii nkonyim wɔ n’akongua a edzi kan no mu a nye nyinara nyaa abatow 7,901, na ɔyɛ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 59.50%. Ɔsan sii akan wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu na ɔkuraa n’akongua no mu dze abatow 5,420, abatow a wɔtoe nyinara mu 51.35%. N’amammui edwuma no baa awiei ber a ɔdze mpaemuka mae dɛ ɔrensan nsi akan wɔ abatow biara mu bio wɔ n’ahenni ber a etwa to wɔ [[Sanda]] 2004 mu no.
Wɔsan paw Ashong dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Kpone Katamanso mantsam no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) a ɔwɔ ɔman a ɔtɔ do aanan (4) no mu wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu. Wɔpaw no wɔ National Democratic Congress no tekitsi do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua nsia (6) a ɔwɔ nkongua 22 a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Brong Ahafo Mantsam no fa. National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 92 wɔ nkongua 200 a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do 4 no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) no mu. Wɔdze abatow 5420 paw no wɔ abatow 10,554 a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinaa mu 52.2% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Emmanuel Amprong Agbozo a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Godfried Allan Lomotey a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu, Theophilus Tei Okunor a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiam no mu na Isaac Newtown A. Tetteh a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu. Eyinom nyaa abatow 3,066, 1,297, 418 ne 177 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 29.5%, 12.5%, 4.0% ne 1.7% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== Abatow ==
Wɔ 1996 Ghana Amansan Abatow no mu no, Ashong dzii nkonyim wɔ hɔn a wɔsɔre tia no no do dze abatow 7,901 a ɔgyina hɔ ma abatow a wɔtowee nyinara mu 59.50% dɛ ɔbɛgyina Kpone Katamanso ananmu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien a ɔwɔ Ghana Republic of Ghana no mu. Hɔn a wɔsɔre tia no no bi nye George T. Noye a ofi[[New Patriotic Party]] a ɔtoo aba 2,609 a ɔgyina hɔ ma 19.60% wɔ abatow a wɔtowee nyinara mu, Emmanuel Kweku Sagoe a ofi National Convention Party no nso paw 562 a ɔgyina hɔ ma 4.20% wɔ abatow a wɔtowee no nyinara mu na Theophilus Tei Okunor a ɔyɛ People's National Convention a wɔn nso too aba 138 a ɔgyina hɔ ma abatow a wɔtowee nyinara mu 1.00%.
== N'abrabɔ ==
Afieye Ashong yɛ Kristonyi.
o0l7xp6j5xmiahtox7qrjpnj2edb8z1
Agnes Asangalisa Chigabatia
0
109
12481
12480
2024-01-10T16:36:59Z
185.13.106.100
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q94949108}}
'''Agnes Asangalisa Chigabatia''' (20 Ɔbɛsɛ 1956 - 09 Sanda 2024), Wɔwoo no wɔ Ɔbɛsɛ bosom a ɔtɔ do eduenu. Ɔyɛ Ghananyi basiaba a ɔyɛ ɔmanyɔnyi na tsetse mbrahyɛbaguanyi wɔ Builsa
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
f8pxu053goa39wjyu0uvrmmxymrxytk
Agona Nkwanta
0
110
11251
6183
2023-08-31T00:19:49Z
Gregorynelsonmensah1
37
correcteed the word "korow" to "kurow" in the first sentence
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4750952}}
'''Agona Nkwanta''' yɛ kurow a ɔwɔ [[:simple:Ghana|Ghana]]. Ɔyɛ kurow tsitsir a ɔwɔ Ahantafo hɔn Atɔree Mantam no mu. Agona Nkwanta, a wotwa do yɛ no Agona hyɛ Takoradze na Tarkwa ntamu. Afe 2010 mu no, "Ghana Statistical Service" kyerɛɛ dɛ, nyimpa dodow a nna wɔwɔ Agona no hɔn dodow yɛ 14,104.
Baidoo Bonsoe Senior High Technical yɛ sukuu a ɔwɔ Agona kurow no mu. Nhwehwɛmu kyerɛ dɛ, Agona ka nkurow a orutu mpɔn paa wɔ Atɔree Mantɔw mu no ho.
Kasa tsitsir a wɔka wɔ Agona nye Ahanta kasa. Binom so ka Fantse kasa nye Ahanta kasa a kurow mu mba no frɛ no Fantse-Ahanta.
csvktd9v5vx4h348256g0zynnja6m3x
Agona Swedru
0
111
6184
446
2023-04-21T12:31:15Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q395265]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q395265}}
'''Agona Swedru''' yɛ korow bi a ɔwɔ finimfinim Mantɔw mu. Hɔn afahyɛ tsitsir a wodzi nye Akwambɔ. Wodzi gua wɔ dwowda na yawda wɔ ndaawɔtwe biara mu. Nyimpa pii na wofi mbeambea ahorow bi tsedɛ Winneba, Mankɛsim, Ejumako nye dza ɔkekaho bedzi gua wɔ hɔ.
qzd4e2sccfortl9w8tsmii63t5uctkr
Agyare Koi Larbi
0
112
7342
6185
2023-04-23T09:25:02Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98816997}}
'''Agyare Koi Larbi''' (wɔwoo no wɔ Mumu da ɔtɔ do eduonu esia wɔ mfe apem ahankron eduanan akron mu - 26 December 1949) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ ebien na ebaasa wɔ "4th Republic" mu. Ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma nkan Akropong amabatow mpasua a seseiara ɔyɛ Akuapem North ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Larbi ka nkan mbrahyɛbagua fie kuw a wɔhwɛ nwomasua do ho. Owui wɔ Nkran wɔ Ɔberɛfɛw da ɔtɔ do du wɔ mfe mpem ebien na awɔtwe mu(10 November 2008).
== Amanyɛsɛm ==
Larbi ka mpanyimfo a wɔdze NPP amanyɛkuw no bɔbɔɔ adze. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi mpɛn ebien wɔ nkan Akropong ambatow mpasua a seseiara ɔyɛ Akuapem North ambatow mpasua wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu fitsi mfe apem ahankron eduokron esuon(1997) dze kɔpem mfe mpem ebien na anan(2004) mu. Ɔhyɛɛ ne mbrahyɛbagua fie edwuma ase wɔ ber a ogyinae wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) ambatow no mu, na ɔdze amba dodow a ɔyɛ 14,590 dzii nkonyim.
Ɔsan so gyinae wɔ mfe mpem ebien(2000) Ghana ambatow no mu na ɔsan so nyaa ne dzibew bio dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Akronpong ambatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ ebiasa wɔ "4th Republic" mu, a onyaa amba dodow a ɔyɛ 8,659 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduasa biako ekyir pɔw kor(31.1%) ma nkaafo a wɔyɛ Anthony Gyampo a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi nyaa 8,625 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduasa biako(31.0%), Albert Gyang Boohene nyaa 5,113 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu duawɔtwe ekyir pɔw anan(18.4%), Nana Esi Howe Botsio nyaa 4,394 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu duenum ekyir pɔw awɔtwe(15.8%), Sakyi Boafo Akuffo a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi nyaa 914 a ɔyɛ 03.3% na Kofi Koranteng a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi nyaa 136 a ɔyɛ 00.5%. Larbi ansan egyina bio wɔ ambatow mu ber a ne mber no so no.
== N'abrabɔ ==
Nna Larbi yɛ Kristonyi a ɔwaree nyaa mba ebiasa.
== Owu ==
Owuu wɔ Korle-Bu Teaching Hospital wɔ mfe mpem ebien na awɔtwe(2008) mu ber a yarba bi bɔɔ no.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 1997-2001]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2001-2005]]
afs5l73q3urn8a4kalmqb9jc5ozrvmr
Ahenfie
0
113
7339
454
2023-04-23T05:56:57Z
Yaw tuba
14
made corrections
wikitext
text/x-wiki
'''Ahemfie''' yɛ bea a Ɔhen na nye mpanyimfo hyia mu dzi asɛm. Wɔdwen kurow no na no mu mba no hɔn mpontu ho do.
gnuk5zvjzcnhhy0xqby2m67yql0hre5
Ahensi
0
114
458
457
2023-04-20T19:09:46Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ahensi''' yɛ amambra kwan a Akanfo fa do kyer nyimpa bi dze tum hyɛ ne nsa ma odzi hɔn enyim.
Obiara nnsoɛr ara nndzi hen gyedɛ ofi adehye ebusuakuw no mu na ɔsɛ fata dɛ odzi hen.
228ny52lcgx26zga7mck5kh1pxgxtzl
Ahmed Alhassan Yakubu
0
115
7231
6186
2023-04-22T15:30:34Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ahmed Alhassan Yakubu''' (wɔwoo no wɔ Mumu 3, 1957) ɔyɛ Agriculturist/kuwanyi na Ghana mbrahyɛbaguanyi. Ɔsan so yɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu a ogyina mu ma Mion abatow mpasua do.
== N'abrabɔ ==
Yakubu yɛ nkramonyi, a ɔawar wɔ mba baasa.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Yakubu wɔ Mumu 3, 1957. Ofi Sang, kurow a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiei skuul wɔ Imperial College, University Of London, na onyaa ne 'Doctor of Philosophy degree wɔ Agronomy wɔ mfe mpem ebien (2000) mu.
== Amanyɛsɛm ==
Yakubu yɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi. Odzii kan kɔɔ aban mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu wɔ ber a na wɔrotow Ghana amansan aba wɔ Mumu wɔ mfe mpem ebien na anan (2004) no mu ma ogyinaa mu maa Mion abatow mpasua do. Onyaa amba 10,568 wɔ 27,034 mu a na ɔyɛ ɔha nkyɛm eduasa akron ekyir pɔw du (39.10%). Ɔsan dzii nkonyim wɔ 2008 abatow no mu a onyaa aba 11,977 wɔ 27,118 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm eduanan anan ekyir pɔw du esuon(44.17%). Ɔsan so gyinaa bio wɔ 2012 na onyaa aba 9,931 wɔ 25,115 mu a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 39.54%.
== Edwuma ==
* Ɔyɛ council wɔ Scientific and Industrial Research- Savanna Agricultural Research Institute.
* Mbrahyɛbaguanyi (Sanda 2005- Sanda 2017).
* Kuwanyi/Agriculturist.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
i0bxbsuzwc5k9l0rgimnab8vbouf9wa
Ahmed Ibrahim (Ghana amanyɛnyi)
0
116
6187
480
2023-04-21T12:31:20Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q61694536]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694536}}
'''Ahmed Ibrahim''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) a ɔgyina Banda Ambatow mpasua ananmu wɔ Bono Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref>https://web.archive.org/web/20210114001511/https://thechronicle.com.gh/minority-fumes-over-bill-to-put-cocobod-under-agric-ministry-says-it-is-needless/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20210131151648/https://thechronicle.com.gh/banda-mp-donates-12000-blocks-to-four-churches/</ref><ref>https://www.myjoyonline.com/e-levy-not-on-parliaments-business-statement-for-this-week-ahmed-ibrahim/</ref> Mprɛmprɛn ɔyɛ Minority Chief Whip Abadziakyiri wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua no mu.<ref>https://citinewsroom.com/2022/08/ahmed-ibrahim-raises-concerns-over-nomination-of-justice-gaewu-to-supreme-court-bench/</ref><ref>https://www.pulse.com.gh/news/local/national-security-warned-nana-addo-against-sim-card-blockage-ahmed-ibrahim/5ty1wvy</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Ibrahim wɔ bosoon [[Esusow Aketseaba]] da a ɔtɔ do esia (6) afe 1974, wɔ Banda Ahenkro wɔ Bono Mantɔw mu wɔ Ghana. Ibrahim suaa adze wɔ Ghana Esuapɔn mu (University of Ghana, Legon) baabi a ɔnyaa abɔdzin krataa wɔ Amanyɛsɛm na Nyansapɛ mu wɔ afe 2001 mu (bachelor's degree in Political Science and Philosophy).<ref name=":0">https://www.parliament.gh/mps?mp=197</ref>
== Edwuma ==
Nna ɔyɛ Flamingo Nwomawa Asoe a ɔwɔ Ghana (Flamingo Publications Ghana Limited) edwumayɛfo panyin (chief executive officer).<ref name=":1">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5516</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Ibrahim hyɛɛ n’amanyɛsɛm edwuma ase wɔ afe 2009 mu ber a wɔkae dɛ ɔno na odzii nkonyim wɔ afe 2008 Ghana Amansan Ambatow mu maa nye ambatow mpasua no. Afei wɔpaw no dɛ ɔmbɛyɛ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) wɔ bosoom [[Sanda]] da ɔtɔ do esuon (7) afe 2009. Ber a Ibrahim wiee n’ahendzik afe a ɛdzi kan no, ɔsii gyinae dɛ ɔbɛper ahendzi fofor wɔ afe 2013 mu na ɔdzii Joe Danquah do nkonyim dɛ ɔbɛkora n’akongua do. Wɔ afe 2015 mu no, ɔsii akan na odzii nkonyim wɔ NDC mbrahyɛ bagua primaries mu maa Banda ambatow mpasua a ɔwɔ Bono Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔdzii nkonyim wɔ saa mbrahyɛ bagua atenae yi mu wɔ afe 2016 Ghana amansan ambatow no mu dzenam amba 6,167 a ɔnyae a ɔgyina hɔ ma 52.03% tiaa dzea ɔnye no reko no amba 5,660 a ɔgyina hɔ ma 47.76%.<ref name=":1" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/parliament/brongahafo/281/index.php</ref>
=== Boayikuw ahorow ===
Ibrahim yɛ sikasɛm nhyehyɛɛ do Boayikuw Tsitsir (Special Budget Committee) no munyi; Nkitsahodzi Boayikuw (Communications Committee) no munyi; ɔyɛ Mpɔtam Aban na Nkuraase Nkɔdo Boayikuw (Local Government and Rural Development Committee) no munyi; na ɔyɛ Edwumayɛ Boayikuw (Business Committee) no munyi.<ref name=":0" />
== N'abrabɔ ==
Ibrahim yɛ Kristonyi.<ref name=":0" /> Wawar wɔ ba kor (1).<ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
<references />
nu2sn9qeopfg8b8bfdwh4mm2r79s1mh
Ahmed Musah
0
117
7524
6188
2023-05-01T17:30:59Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99896136}}
'''Ahmed Musah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu, a nna ogyina Asokwa East ambatow mpasua no ananmu wɔ Esuantse Mantɔw mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Musah wɔ Asokwa East a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Musah kɔɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua no Tseketse do wɔ [[Mumu]] 2000 Ghana Abatow a ɔkɔɔ do wɔ Asokwa EpueI Mantsam mu wɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana mu. Ɔdzii Othman Baba Yahya, National Congress Party munyi no do nkonyim wɔ abatow 30,382 mu wɔ abatow 84,111 a ɔfata a wɔtoo a ɔgyina hɔ ma 26.70% no mu. Ɔbenfo Edward Baffoe Bonne a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] munyi a ɔtoo aba 45,482 wɔ abatow 78,029 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 58.30% no mu na ɔdzii no do nkonyim. Ɔsomm ber ɛkoro pɛ dɛ mbrahyɛbaguanyi.
== Edwuma ==
Musah yɛ Ghana amammuifo a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Asokwa EpueI MantSam mu wɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana fir afe 1997 kɔsi afe 2001.
== N'abrabɔ ==
Ahmed Musah yɛ kramonyi (Muslim)
2einxiyq9g4xn7z67gtchq1uihtacp0
Ahosu
0
118
492
491
2023-04-20T19:09:52Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== Ahosu. ==
Kɔkɔɔ.
Tuntum.
Fitaa.
Akokɔangua.
Ahaebun
Dodowee
Berdum
Wimu
0c6s3mbpjiopzanzbz5trlvi1y6rk5p
Aisha Ayensu
0
119
11195
7477
2023-08-19T08:21:15Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q70571698}} '''Aisha Ayensu''' yɛ Ghana adzepamnyi a ɔagye abawdobɔdze pii a dodowara nyim no dɛ ɔapam ntar na ntar a Beyonce, Genevieve Nnaji, Jackie Appiah na Sandra "Alexandrina" Don-Arthur hyɛe dze dzii hɔn dwuma. Ɔno nye ɔfabafo na Mbɔe Kwankyerɛfo ma Christie Brown, Ghana adzepam fie. Folu Storms na BBC World Service's redio dwumadzi ''In the Studio'' atoto n'ano na wɔakyerɛw ne dzin aka Forbes' Most Promising Entrepreneurs no ho wɔ afe 2016.
== Nwomasua ==
Ayensu suaapsychology na adzepam. Ɔkɔr skuul wɔ Achimota Skuul na onyaa n'adzepam mu ntsetsee fii Joyce Ababio College of Creative Design.
== Edwuma ==
A Christie Brown design wɔ afe 2014 mu(dɛ ɔkɔr NdaniTV)
Onyaa adzepam mu nkuranhyɛ fii ne Nana hɔ, ɔno na ɔtseew Christie Brown adzepam fie wɔ afe 2008 Ebɔw bosoom no mu wɔ Ghana a sesei ne dzin atahye amanadze. Ɔbaa NdaniTV dɛ "Platinum Standard" wɔ afe 2014 mu na Folu Storms totoo nn'ano ber a ɔbaa nsrahwɛ wɔ Nkran wɔ Ebibirmu sen fofor wɔ afe 2016 mu. Ɔyɛ Christie Brown, Ghana adzepam fiadze fabafo na Mbɔe kwankyerɛfo. Afua Hirsch totoo n'ano maa hɔn dwumadzi "in the Studio" maa BBC World Service's redio dwumadzi no wɔ afe 2016. Nna iyi yɛ bosoom anan ansaana n'afe afe dwuma a hɔ na okehyia "ne mpowatwa a ɔpɛ dɛ ɔma wiadze nyinara gye n'amambra to mu" na iyi dzii n'afe a ɔtɔ do du wɔ edwuma no mu. Afe 2016 mu no so na wɔkaan no kaa Forbes' Most Promising Entrepreneurs.
== Abawdobɔdze ==
Oenya abawdobɔdze pii, iyinom ka ho:
* 2009 - Emerging Designer of the Year, Arise Africa fashion event in South Africa
* 2010 - Only Ghanaian label chosen to showcase in the Arise L'Afrique-á-Porter, in Paris during Paris Fashion Week
* 2018 - Best Fashion Designer, Africa Prestigious Awards
* 2018 - African Designer of the Year, Glitz Style Awards
* 2019 - African Designer of the Year, Glitz Style Awards
== Nhwɛdo ==
te3970vaqty8xdu9cseafftwlytd4xl
Aisha Huang
0
120
7340
497
2023-04-23T06:04:32Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''En Huang,''' a wɔsan frɛ no '''Aisha Huang''' yɛ Chinese galamsey Ɔhembaa a wagye dzin yie, wɔdze kwadu bi abɔ no a wɔkyerɛ mu dɛ, kwan a ɔdze rutu sika kɔkɔɔ wɔ ɔman yi mu no ko tsia ɔman mbra a ɔhwɛ sika kɔkɔɔ do, mekyerɛ Section 99(1) of the Minerals and Mining Act,2006.
Aisha Huang dzin abɛyɛ dzin a seseiara wɔbɔ wɔ Ghana efiefie mu ɔsan ne kwan bɔn a ɔdze rutu sika kɔkɔɔ wɔ ɔman yi mu, a ama nsu ahorow a ɔwɔ Ebibiman Anee (West Africa) mu reseɛ .
Wɔkyeer Aisha Huang wɔ mfe mpem ebien na duesuon (2017) mu, ɔnam do ma ɔkɔr ne kurom China. Ɔsanee so san n’ekyir baa ɔman Ghana mu bɛyɛɛ “Ghana Card” a ɔkyerɛ dɛ ɔyɛ Ghananyi. Afei ɔtoaa ne kwan bɔn a ɔdze tu sika kɔkɔɔ no do bio.
Wɔdze kwado ebien na wɔdze abɔ Aisha Huang. Ma odzi kan yɛ fagudze(minerals) guadzi a oridzi a onnyi tum krataa biara, na ne kwan bɔn a ɔdze rutu sika kɔkɔɔ a onnyi tum krataa biara.
gnccznra0rfotqzjccg88x869hzb4fj
Akan Ebusuakuw
0
121
500
499
2023-04-20T19:09:56Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Akan Ebusuakuw'''
Akanfo wɔ Ebusuakuw esoun. Hɔn nye:
Asona
Yɛkɔ
Aboradze
Agona
Twidan
Agona
Tekyina
5e6t0e381pw93armr2oex58ebscwirl
Akanfo Ebusua
0
122
503
502
2023-04-20T19:09:57Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Asona/Nsɔna.
Twidan.
Yɛkɔ
Anɔna
Kwɔna
o2gdj2mj8pobc93tazn9hxw3linb5ti
Akofa Edjeani Asiedu
0
123
7795
7478
2023-05-05T15:23:51Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q57902440}}
'''Akofa Edjeani''' (wɔwoo no 20 [[Kwakwar]] 1969) yɛ Ghananyi a ɔyɛ seneyi ho ɔyɛkyerɛfo (film actress), ɔyɛfo (producer) na edwumayɛfo (entrepreneur). Nye seneyi kakraba, ''Not My Daughter'' (sinyi a fa mbea awotwaa a wotwitwa ho - a film about female genital mutilation) nyaa abadobɔdze a ɔyɛ Sinyi Tsiatsiaa a Ɔkyɛn Biara (Best Short Film award) wɔ Afrika Sinyi Ho Adzesua Abasobɔdze (African Movie Academy Awards - AMAA) mu wɔ afe 2008 mu, na ''I Sing of a Well'', sinyi a ɔyɛɛ mu ɔyɛkyerɛfo na ɔnye no yɛɛ no, ɔnyaa abasobɔdze ebaasa na Asɛnnyi Baguafo Abasobɔdze a Ɔkyɛn Biara (Best Jury Award) a ofir Afrika Sinyi Skuul Abasobɔdze (African Movie Academy Awards) mu wɔ afe 2010 mu.
jhau8zitz400ia39kcrt64zwt0qabb0
Akosua Adoma Owusu
0
124
11407
11406
2023-10-13T14:14:25Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3607378}}'''Akosua Adoma Owusu''' (wɔwoo no [[Sanda]] 1, 1984) yɛ Ghana-Amerika sinyiyɛfo (filmmaker) na ɔyɛfo (producer). Nye sinyi ahorow no hwehwɛ ebibifo etubrafo a hɔn wɔ Amerika no nyimpasu a ɔnye hɔn ho hɔn ho bɔ ebira mu dzenam akwan ahorow pii do fir sinyi mu nsɛm a hɔn akyerɛw do kosi asɛm a wɔdze sɔ hwɛ do kosi Ebibifo nsɛm ho amandzɛbɔ a agye dzin a hɔn asan ayɛ do. Ber a Owusu rekyerɛw adwene a ɔnye "adwene ebien - (double consciousness)," a asetra ho ɔbenfo (sociologist) na ɔmanfo hokwan ahorow ho ɔbenfo (civil rights activist) W. E. B. Du Bois dze bae no ase no, ɔdze esi n'enyi do dɛ ɔbɛbɔ sinyi mu ahunmu (cinematic space) anaa nhumu (consciousness) a ɔtɔ do ebiasa. Wɔ n’edwuma mu no, mbasiafo ho adwene (feminism), nwanwasɛm (queerness), na Afrikafo nipasu dzi nkitsaho wɔ Afrika (African identities interact in Africa), Amerikafo aborɔfo (white American), na Amerikafo ebibifo (black American) amambra mbea.
tgjues27wk882n95om9a7rmjdbtw92c
Akosua Agyapong
0
125
512
511
2023-04-20T19:10:02Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Akosua Agyapong''' a ne dzin kor so nye '''Agyepong''', wɔwo no Ɔbɛsɛ duesuon mfe apem ɔha akron nye edusia akron no mu.ɔyɛ Ghana ba baa ɔtow ndwom na odzi dwuma wɔ tɛlɛbihyen do .na w'egye abɔwdobɔdze ebasa wɔ ne eyigye dwumadze mu wɔ Ghana dwumadze mu.
0vt0535jilrxmdmw7bas4t9gcvb9zm1
Akua Asabea Ayisi
0
126
7482
7481
2023-04-27T10:07:00Z
Lynorix
17
/* Edwuma na akodzi dwumadzi ahorow */
wikitext
text/x-wiki
'''Akua Asabea Ayisi''' (3 April 1927 – 21 April 2010) na ɔko ma mbasiafo hɔn yie dzi, na ɔyɛ atembuafo wɔ High Court wɔ mber bi mu na Ghana dawurbɔ edwumayɛfo a odzi kan. Wɔ aber a na Ghana independence movement no rema no mu do no, Akua Asabea Ayisi nyaa ntsetsee wɔ dawur edwuma mu na onye Mabel Dove-Danquah na Kwame Nkrumah, a na ɔrebɛyɛ prime minister na Ɔmanpanyin a odzi kan wɔ ekyir nhyehyɛɛ mu.
Ayisi ne dzibea dɛ ɔkyerɛwfo nhwehwɛmu edwuma wɔ women's column, a na edwuma n'enyi gyina mbasiafo hɔn haw ho, wɔ ''Accra na Evening News'' dawurbɔ nkrataa no ho hia ankasa wɔ dɛm aber no
== Ebuasua na Abrabɔ Ahyɛse ==
Akua Asabea Ayisi wɔwoo no 3 April 1927, wɔ Akuapim-Mampong. Ɔtɔ awotwe wɔ mba du mu na Mercy Adebra Mensah na Okyeame Kofi Ayisi na wɔwoo no
Kofi Ayisi na ɔyɛ Odehye na Ɔkasamafo ma Ohene no, a na ɔyɛ n'ebusuanyi. Akua Asabea Ayisi ne wɔfanom bi na adehye akomfo . Kofi Ayisi nyaa mba 70, mba 10 fri Mercy Adebra. Ayisi ne maame, Mercy Adebra ne Nana banyin, Tetteh Quarshie, na odua kokoo dua a odzi kan wɔ Ghana. Mercy Adebra, a ɔyɛ basia a n'enyiwa yɛ dzen na ɔpɛ dɛɛ ɔtsew ne ho, ntsi ekyir no ogyae Kofi Ayisi na ɔtuu kɔɔ Accra ama w'abɛn n'ebusua, a na wɔyɛ Nkranfo.
Akua Asabea Ayisi hyɛɛ ne sukuu ase wɔ Presbyterian Primary wɔ Mampong, na ekyir no ɔkɔɔ Presbyterian Girls School wɔ Osu, Accra. Na ɔsanso kɔɔ Government Secretarial School kɔ wie ne nwomasua.Wɔ dɛm aber no, na ɔyɛ na dɛɛ basia botum enya nwomasua akɔ ekyir dɛm. Na mbom na ne maame gye mbasiafo hɔn nwomasua dzi.
== Edwuma na akodzi dwumadzi ahorow ==
Ɔkɔkaa Convention People's Party (CPP), a Kwame Nkrumah na ɔda ano no, Ayisi bɛyɛɛ dawurbɔfo basia a odzi kan wɔ Ghana (1948). Onye Nkrumah yɛɛ edwuma ''wɔ Accra Evening News'', dabiara dawurbɔ nkrata a Ɔmanpanyin hyɛɛ ase wɔ 1948, na wɔkyerɛwkyerɛw nkrataa a ɔfa amanyɔsɛm ho a na ɔko ma ɔman n'ahofadzi na ɔhyɛ Ghanafo dɛɛ mma hɔn gye abrɔfo no hɔn amanbu nhyɛdo no ntom.[4] Ɔyɛɛ nkyerɛw nhwehwɛmu wɔ women's column a ɔyɛ nkrataa n'eyim – krataafa a Nkrumah da no edzi dɛ odzi bɛpegya Ghana mbasiafo wɔ akwan a mbasiafo hɔn nwomasua bɛtsrew. ''Accra Evening News a wɔ daa no edzi'' wɔ 6 March 1949 ma wɔ yii Nkrumah fri n'edwumadzi bea dɛ Ɔkyerɛwfo panyin wɔ United Gold Coast Convention (UGCC) Party. Wɔ dawurbɔ nkrataa mu no, Nkrumah na ɔpɛ dɛ oko ma "hen ara hen amanbu wɔ mber tsia mu,onnyɛ ekyir bi, na sesiara." Ɔyɛɛ dawurbɔ nkrataa beberee wɔ na aber dɛɛ osuanyi okofo, Nkrumah hun dɛɛ dawurbɔ wɔ akyerɛwsɛm mu yɛ kwan kɛse a obotum dze epia nwomasua na amanyɔsɛm ho nhyehyɛe.
Wɔ August 1948, onye Kofi Baako, ɔkyerɛwfo nhwehwɛmufo ''wɔ Cape Coast Daily Mail,'' na Saki Scheck, ɔkyerɛwfo nhwehwɛmufo ''wɔ'' ''Takoradi Times'', Ayisi tuu kwan ahorow wɔ ɔman n'afa nyinara dze kyerɛ adze, a ɔfa yereko etsia nhyɛ amanbu.[7] Ɔbɛyɛ Kwame Nkrumah ne ɔkyerɛfo edwumayɛfo a odzi kan wɔ kokoamu (1950–56) na oboa Nkrumah ma ɔkyerɛw pro-independence nsɛmtsir a wɔdze ko tsia British Amanbu, ibi nye "die with the imperialists."
Ɔdze ne ho hyɛɛ amanyɔsɛm akodzi nsɛm mu a na wɔfrɛ no "Positive Action campaign" na wɔ mpɛn pii no wɔ kyir no wɔ akotsen a na odzi wɔ dɛm nkitahodzi no mu. Akodzisɛm yii siw edwumayɛfo kwan dɛ wɔbɛko edwuma na wɔfrɛ iyi akwan a wɔdze bɛpia abrɔfo hɔn dwumadzi ahorow , a na oboa na asoɔdzen dwumadzi ahorow wɔ Gold Coast colony kɔ do no.
Ayisi dzii dwuma tsitsir wɔ nhyehyɛe a ɔfa Nkrumah ne dwumadzi akwan ho nhyehyɛɛ.
Ahofadzi n'ekyir no, Ayisi kɔɔ Newnham College wɔ University of Cambridge, na osuaa Abakɔsɛm, okɛhyɛɛ sukuu no ase wɔ afe 1959.[10] Wɔfrɛ no baa mbra dwumadzi mu wɔ Lincoln Inn wɔ afe 1963. Ofri 1963 dze kɔ 1964, Ɔda hɔ dɛɛ Newnham College dɛ ɔyɛ edwuma wɔ Paris-Sorbonne University.
Owie no ɔsan ba Ghana, Ayisi hyɛɛ mbra edwuma ase dɛ mbranyimfo,na wɔ mber pa mu no ɔbɛyɛ Atembuafo wɔ High Court . Onam ne amanyɔsɛm dwumadzi ntsi, mbusu bia annto no wɔ aber a wɔtuu Kwame Nkrumah na aban Fri adze do.
Wɔ afe 1968, odze ne ho hyɛɛ amanbu akyerɛwsɛm kuw a wɔ hyehyɛɛ amanbu afofor akyerɛwsɛm a odzi Kwame Nkrumah ne ber a wɔdze tuu n'aban wɔ 1966.
Wɔ 1969, Ayisi na ɔka mbasiafo a wodzii kan baa mbrahyɛ baguafie no ho, na ɔyɛ Anamusifo wɔ Akuapem North District, na wogu do redzi nkogu. Wɔ 1978, oboa ma wɔ hyehyɛɛ amanbu akyerɛsɛm fofor a General Akuffo na oma hɔn ho kwan, aber a Ghana sesa fri Supreme Military Council (SMC) kɔɔ democratic rule no.
Akua Asabea Ayisi wui wɔ 21 April 2010.
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Alhassan, Kandey (5 January 2017). "22 Amazing Females Who Hold The Title Of 'The First Ghanaian Woman'". Ghanaguardian.com. Retrieved 2 November 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Tuntum Nahana, Akosua (9 February 2019). "Ghana's first female journalist Akua Asabea Ayisi". modernghana.com. Retrieved 23 March2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Kwarteng, Francis (17 October 2015). "Mabel Dove-Danquah: A Trailblazing Author, Feminist, Politician, Activist & Journalist". Modern Ghana. Retrieved 25 November 2017.''
'''• ^''' ''Adomako Ampofo, Akosua (1 October 2008). "Collective Activism: The Domestic Violence Bill becoming Law in Ghana". African and Asian Studies. '''7''' (4): 395–421. doi:10.1163/156921008X359597. ISSN 1569-2094.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Biney, Ama (2011). The political and social thought of Kwame Nkrumah. Palgrave Connect (Online service). New York: Palgrave Macmillan. <nowiki>ISBN 9780230118645</nowiki>. OCLC 714088713.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Botwe-Asamoah, Kwame (8 March 2005). Kwame Nkrumah's Politico-Cultural Thought and Politics: An African-Centered Paradigm for the Second Phase of the African Revolution. Routledge. doi:10.4324/9780203505694. <nowiki>ISBN 9780203505694</nowiki>.''
'''• ^''' ''Vieta, Kojo T. (2000). The flagbearers of Ghana(School ed.). Accra: Ena Publications. <nowiki>ISBN 9988004621</nowiki>. OCLC 48093337.''
'''• ^''' ''Konadu, Kwasi; Clifford C. Campbell, eds. (3 February 2016). The Ghana reader : history, culture, politics. Durham. <nowiki>ISBN 9780822359845</nowiki>. OCLC 906010731.''
'''• ^''' ''Azikiwe, Abayomi (4 October 2009). "Nkrumah and Ghana's independence struggle". iacenter.org. Archived from the original on 1 December 2017. Retrieved 25 November 2017.''
'''• ^''' ''Campbell, Rosa. "Akua Asabea Ayisi | Feminist & Radical Histories at Newnham". Newnham College, University of Cambridge. Retrieved 21 January 2023.''
'''• ^''' ''"Akua Asabea Ayisi, Judge and Journalist". Newnham Alumnae. Newnham College, University of Cambridge. Retrieved 21 January 2023.''
5rkarfsy3ygqs3cinawhwzpv2tec3f6
Akua Donkor
0
127
7485
7484
2023-04-27T10:17:20Z
Lynorix
17
wikitext
text/x-wiki
'''Akua Donkor''' (wɔwoo no afe 1952)ɔyɛ a Ghananyi amanɔyenyi, Ono na ɔyɛ amanyɔkuw ne panyin na n'ara na ɔtsew kuw Ghana Freedom Party (GFP).
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Donkor wɔwoo no February 1952, na ofri Afigya Kwabre mamtam a ɔwɔ Ashanti mantɔw Ghana mu. Ɔyɛ kokoo ekuayɛnyi. Onye nwomasua ho nyimdzee koraa.
== Amanyɔsɛm ==
Akua Donkor bɛyɛɛ Herman amanyenyi, a ɔfa n'akwan a ɔpɛ dɛɛ ɔdze bɛyɛ Ɔmanpanyin wɔ Ghana do.N'enyisoadzehun dɛɛ ɔbɛyɛ Ɔmanpanyin bɛdaa edzi wɔ 2012 abatow n'ase na n'ara begyina wɔ abatow akansie no mu. Na mbom Electoral Commission dze hɔn nsa too no do. Ne Amanyɔkuw, Ghana Freedom Party dzi ne dwuma tsitsir wɔ Kabu a ɔwɔ Eastern Region wɔ Ghana. Na mbom egya hyehyew bi sii wɔ hɔ wɔ 22, January 2016. Iyi ennsiw ne kwan dɛ ɔbɛgyina dɛɛ Ɔmanpanyin. Wɔ n'afamu no, sɛ etum hyɛ amanyɔkuw ase ase a, ɔyɛ gyinabea a ɔma etum yɛ Ɔmanpanyin. Seseiara Akua Donkor gu do a obɛ buei dwumadzi bea wɔ mantɔw du ahorow ne mu wɔ Ghana.
== Bɔhyɛ wɔ abatɔw mber mu ==
Sɛ ɔbɛyɛ Ɔmanpanyin a, Akua Donkor hyɛ bɔ dɛɛ nwomasua Ahyɛse dze kɔ ntoado sukuu nyinara obiara renntua kaprɛ mpo. Ɔsanso hwehwɛ dɛɛ wɔ bɛto ndzɛmba a wɔ kra fri amanɔne do ama toatua aboa ma nkɔrofo afa ndzɛmba beberee, ɔsanso obɛgya kwan ato Tema Port na odze atwe eguadzi ho dwumadzi ahorow. Yɛ botum ayɛ iyi nyinara sɛ ye dze Ghana ne ndzɛmba tse dɛɛ sika kɔkɔɔ, kokoo, nkuto na nkyen dze dwuma. Yetɔɔ ngo n'ekyir dze ntɔ asowa mu ne tsitsir yɛ nye dɛ Ghana yɛ ɔman a otum yɛ ngo na ɔkra ne ngo kɔ aman ahorow mu wɔ aber a wɔnnyɛ ne ho edwuma nwie. Muammar Gaddafi, yɛ amanyenyi a ɔhyɛ ne nkuran, na ɔka dɛɛ Ghana nka ɔwɔ dɛɛ otum nye Libya yɛ pɛr wɔ ngo ne nyɛe na kwan a yetɔn nso.
Akua Donkor serɛ Ghanafo dɛɛ hom ntow aba na w'afa basia nsido dɛ hɔn Ɔmanpanyin osiandɛ basia wɔ tumi dɛ obɛ sesa Ɔman na ɔdze mpomtu aba ɔman ne mu.
== Hɔn a woyii hɔn fri akansie no mu ==
Wɔ 10 October 2016, Ghana Electoral Commission bɔɔ dawur dɛɛ w'eyi Akua Donkor na nyimpa 12 a hɔn so wɔ gyinae ma hɔn amanyɔkuw wɔ 7 December 2016 abatow no mu. Ogyee too mu dɛɛ na ne nkrataa no do na ɔwɔ nsiesie beberee yɛ wɔ do tse dɛɛ ma EC dze to gua n'ara. Ɔhyɛɛ ne kuw mpanyinfo na kuw mba no dɛɛ mma wɔ hwer hɔn gyedzi wɔ amanyɔkuw no mu na kuw no dze ahoɔdzen bɛsan aba wɔ afe 2020 mu ma w'abɛgyina dɛɛ Ɔmanpanyin wɔ Akansie ne mu.
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Akua Donkor, 'Otumfuo is my husband' - Now Ghana!". Now Ghana!. Archived from the original on 24 April 2016. Retrieved 9 April2016.''
'''• ^''' ''Kanyarwunga (7 July 2011). "History of Africa Otherwise: Ms. Akua Donkor, illiterate President of Ghana ?". History of Africa Otherwise. Retrieved 9 April 2016.''
'''• ^''' ''Kanyarwunga (7 July 2011). "History of Africa Otherwise: Ms. Akua Donkor, illiterate President of Ghana ?". History of Africa Otherwise. Retrieved 9 April 2016.''
'''• ^''' ''"Akua Donkor party office burnt". www.ghanaweb.com. 23 January 2016. Retrieved 9 April 2016.''
'''• ^''' ''"I will be President of Ghana before I die – Akua Donkor - Entertainment News | Viasat1.com.gh". viasat1.com.gh. Archived from the original on 20 April 2016. Retrieved 9 April 2016.''
'''• ^''' ''(Mrs), Rebecca Quaicoe Duho. "Ghana must not be in difficulty — Akua Donkor - Graphic Online". www.graphic.com.gh. Retrieved 26 April 2016.''
'''• ^''' ''Kanyarwunga (7 July 2011). "History of Africa Otherwise: Ms. Akua Donkor, illiterate President of Ghana ?". History of Africa Otherwise. Retrieved 9 April 2016.''
'''• ^''' ''(Mrs), Rebecca Quaicoe Duho. "Ghana must not be in difficulty — Akua Donkor - Graphic Online". www.graphic.com.gh. Retrieved 26 April 2016.''
'''• ^''' ''(Mrs), Rebecca Quaicoe Duho. "Ghana must not be in difficulty — Akua Donkor - Graphic Online". www.graphic.com.gh. Retrieved 19 April 2016.''
'''• ^''' ''"EC disqualifies Nduom, Konadu, 11 others; accepts 4 - MyJoyOnline". Archived from the original on 9 February 2017. Retrieved 12 October 2016.''
'''• ^''' ''"Akua Donkor calms supporters, says 2020 is her surest bet". 12 October 2016.''
Party political offices'''New titleGhana Freedom Party presidential candidate'''
2020'''Most recent'''
bkamq1fteljla87rx69cszcd2c4kyqn
Akua Kuenyehia
0
128
7486
7346
2023-04-27T10:19:50Z
Lynorix
17
wikitext
text/x-wiki
'''Akua Kuenyehia''' (wɔwoo no afe 1947) yɛ Ghana nwomanyimfo na mbranyimnyi a ɔsoom dɛ ɔsɛndzifo wɔ International Criminal Court (ICC) fitsi afe 2003 kesi afe 2015. Ɔsanso soom dɛ Mampanyin abedziekyir a odzi kan wɔ kɔɔto hɔ. Nna ɔka Ebibirmu mbasiafo ebaasa a wɔwɔ ICC hɔ no.
Kuenyehia gyinaa maa Ghana wɔ United Nations' Convention wɔ 'Elimination of All Forms of Discrimination against Women' (CEDAW) fɛkuw no wɔ afe 2003 na ɔyɛɛ edwuma dzen dze boae.
Kuenyehia yɛ Honorary Fellow wɔ Somerville Kɔlegyi.
Ɔyɛ Crimes Against Humanity Initiative Advisory Council kuwba, dwumakuw a ɔwɔ Whitney R. Harris World Law Institute a ɔwɔ Washington University School of Law wɔ St. Louis dɛ wobesi wiadze ne nkabɔmu a odzi kan dze etu ndzebɔn a wɔyɛ tsia nyimpa ase na wɔdze arwe hɔn aso.
== Nwomasua na n'ahyɛse edwuma ==
Kuenyehia kɔr skuul wɔ Achimota Skuu, University of Ghana na Somerville College, Oxford. Oedzi n'edwuma mber pii wɔ skuul ahorow so a Leiden Suapɔn na Temple Suapɔn ka ho. Ɔyɛ mampanyin wɔ Mountcrest University College, Ghana. Law Fɛkuw Dan a ɔwɔ University of Ghana, Legon, no, Ɔmampanyin John Atta Mills na Ɔbemfo Kuenyehia edzin na ɔda do.
== Ɔsɛndzifo wɔ amanadze ndzebɔn asɛndzibea, 2003–2015 ==
Afe 2009 Ebɔw bosoom mu no, asɛndzifo yii Kuenyehia na Anita Ušacka a ɔwɔ Latvia maa hɔn appeal dzibew. Abosoom ebiasa ekyir no, hɔn beenu no nyinara gyae appeal dzibew no too hɔ wɔ asɛm bi wodzii wɔ Germain Katanga of the Democratic Republic of Congo, wɔ ntokwaa na ndzebɔn a wɔyɛ tsia nyimpa, osiandɛ nna ɔayɛ krataa a wɔdze bɛkyer no.
== Mbuukuu ==
* ''Women and Law in West Africa'' (2003). Accra, Ghana, WaLWA. <nowiki>ISBN 9988-7874-1-3</nowiki>
* With Butegwa, F., & S. Nduna (2000). ''Legal Rights Organizing for Women in Africa: A Trainer's Manual''. Harare, Zimbabwe, WiLDAF. <nowiki>ISBN 0-7974-2082-7</nowiki>
* With Bowman, C. G. (2003). ''Women and Law in Sub-Saharan Africa''. Accra, Ghana: Sedco. <nowiki>ISBN 9964-72-235-4</nowiki>.
== Dzinbɔ ==
Afe 2013 mu no, University of Ghana too Mbra Dan fofor bi a wosii no wɔ Kuenyehia dzin mu.
== Nhwɛdo ==
#
#
#
#
#
#
#
#
== External links ==
66wgs11147l357d3p78rb1mdyeyrh5m
Akua Obeng-Akrofi
0
129
7488
529
2023-04-27T10:20:49Z
Lynorix
17
wikitext
text/x-wiki
'''Akua Obeng-Akrofi''' (wɔwoo no afe 1996 Ayɛwoho 10) yɛ Ghana mbirikatunyi. Osii akan wɔ mbasiafo 4 × 100 metres relay no mu wɔ afe 2017 World Championships wɔ mbirikatu no mu.
Owiee skuul wɔ Columbia Suapɔn mu wɔ afe 2018.
== External links ==
* Akua Obeng-Akrofi at World Athletics
ge0azxbml6o6mccvy3gwikhm4k7j3i6
Akua Sena Dansua
0
130
7232
6189
2023-04-22T15:30:37Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4701911}}
'''Akua Sena Dansua''' (wɔwoo no 23 [[Ebɔbira]] 1958) yɛ Ghana nsɛm ho amannyebɔ na nkitahodzi ho ɔfotufo a nye ho akokwa (media and communications consultant), amanyɛnyi na nnyido (governance) nye akannyifo dwumadzi (leadership practitioner). Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Etsifi (North) Dayi wɔ Ghana na nna ɔyɛ Ghana Ambasadɔ ma Germany (Germany Ambassador).
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
slsic0b1io18uhvq4r2f4a8oztuttb4
Akuamoa Ofosu-Boateng
0
131
6190
538
2023-04-21T12:31:26Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99905486]]
wikitext
text/x-wiki
'''Akuamoa Ofosu-Boateng''' (wɔwoo no wɔ Kwakwar da odzi kan wɔ mfe apem ahankron eduonum anan) ɔyɛ Ghana nkan amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ 4th Republic mu. Nna ɔyɛ ntamugyinafo dze ma Lower west Akim ambatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu na kuw ba dze NDC amanyɛkuw no.
== Bra ahyɛase ne nwomasua ==
Wɔwoo Boateng wɔ Kwakwar da odzi kan wɔ mfe apem ahankron eduonum anan(1 February 1954) wɔ Epuei Mantɔw mu, osuaa political science wɔ University of Ghana a onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Arts. Ɔyɛɛ nkan sumfo dze ma Ɔman no.
== Ɔsom ==
Ɔyɛ Kristonyi.
hi7qw8ai8ybl84dj76z3pujxmj51p99
Akumaa Mama Zimbi
0
132
7491
7490
2023-04-27T10:23:17Z
Lynorix
17
wikitext
text/x-wiki
'''Akumaa Mama Zimbi''', a ɔsanso nyim dɛ ɔyɛ Dr. '''Joyce Akumaa Dongotey-Padi''', ɔyɛ Ghananyi TV na kasa mfir dawurbɔ edwumayɛfo, oko ma mbasiafo hɔn ahotɔ nsɛm, otwa mfonyin ahorow fa nsɛm ho, ɔyɛ aware afotofo, na ɔyɛ siniyɛfo wɔ Ghana. Ye nyim Akumaa wɔ ne nsɛm keka a ɔfa mpa mu nkitahodzi akɔno nsɛm, na akwan a ɔfa do dze ka "Medaase" (Thank you). Ɔbɔɔ ne duukuu wɔ kwan soronko bi do a ono nso yi no ma ɔda nsow wɔ nyimpa mu. Ye nyim biribi kakrabi fa Akumaa n'abrabɔ ahyɛse ho na dɛmara so fa n'ebusua na ne nwomasua ekyir ho. Ne nyinara ekyir no, ye nyim dɛɛ n'egya yɛ polisinyi na ne kun eguadzi dwumadzi na w'awar no abor mfe 24.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Akumaa wɔ 25 November.Ɔkɔɔ Krobo Girls Senior High School. Ɔsanso toado wɔ Ghallywood Academy of Film Acting. Ɔkɔɔ Ghana Institute of Journalism nso.
== Edwuma ==
Akumaa bɛyɛɛ siniyɛfo a nkorɔfo hɔn enyiwa gye ne ho yie wɔ afe 1990 n'ahyɛse wɔ aber a ɔyɛ ɔyɛkyerɛ wɔ sini Cantata mu dɛ "fie mu abaawa." Wɔ yii dɛm sini yi wɔ Ghana Television Station. N'ahokeka wɔ dawurbɔ edwuma mu, ne tsitsir kasa mfir do edwuma, hyɛ ase wɔ afe 2000 n'ahyɛse. Wɔ ne nkomɔ twetwe wɔ Deloris Frimpong Manso ne dwumadzi do no, Akumaa kyerɛ dɛɛ Rosemary, a ɔyɛ ne nyanko m'apa, na ɔhyɛɛ ne nkuran dɛ ontu anamɔn nkɔ Joy FM, wɔ Tema , wɔ afe 2000 na ɔkɔ kasae faa n'ahokeka dɛ obɛyɛ edwuma na onye Ghana dawurbɔ kasa mfir a w'agye dzin bɛdzi dwuma dɛɛ hɔn dawurbɔfo. Mbom na Akumaa wɔ nyimdzee kakrabi bi fa dawurbɔ edwuma ho , ɔnam dɛ na ne sini edwuma sɔ enyi na w'ano atsew yie ntsi Joy FM fo maa no akwanya dɛ onyɛ Edwuma no wɔ aber a ɔresua . Ɔhwɛ dawurbɔfo mpanyinfo bi a wodzi dwuma wɔ kasa mfir na TV do tse dɛ Father Bosco, na Akumaa hwɛɛ do dze yɛɛ n'edwuma dzin, ɔhyɛɛ no ho do, na ɔdze ahobrase yɛɛ edwuma na wɔ mfe du awɔtwe ekyir no, ɔkɔɔ n'enyim wɔ edwuma no mu.[4] Wɔ dɛm aber yi no,[dabɛn''?''] Ɔda ''Odo Ahomaso dwumadzi n'ano'', a ɔdze afotu kɛse n'ara ma mpenatwifo na awarfo ho nsɛm wɔ Adom TV wɔ Ghana.
Sɛ edzin "Akumaa" anaa "Mama Zimbi" kɔ do wɔ fie biara mu wɔ Ghana a,ne sianstir tsitsir kyerɛ Dr. Dongotey-Padi ne dwumadzi a ɔdaa no edzi wɔ Cantata sini dwumadzi na ne nkitahodzi ahorow wɔ nkorɔfo hɔn ɔdɔ ho nsɛm mu.Wɔ dzibew dɛɛ nkuranhyɛnyi,awar afotufo, na nyimdzeefo wɔ mpenatwe nsɛm/awar nsɛm, Akumaa da no ho edzi dɛɛ #IAmTheSexDoctor, #IAmTheBestEver, and a "Relationship Doctor."
== Abrabɔ ==
Akumaa yɛ Nyamesomnyi. Na w'awar na ɔwɔ mba esia.
== Adɔyɛ edwuma ==
Wɔ n'edwuma ekyir dɛ TV na kasa mfir edwumayɛfo no, Akumaa wɔ adɔyɛ edwumakuw, Mama Zimbi Foundation, ɔhyɛɛ ase wɔ afe 2004 na hɔn enyisoadze hun nye dɛɛ wɔ bɛ hwɛ mbasiafo a wonnyi bi na w'ahyɛ hɔn nkuran dɛɛ wɔ botum ayɛ biribi , ne tsitsir yɛ ekunaafo,na mboframba wɔ Ghana na awar mu ahyehyɛdze wɔ yie mu. Wɔ n'edwumakuw no mu no, Akumaa etum ahwɛ ekunaafo na hɔn mbofra a w'ehia wɔ nwomasua na ɔkyerɛ mbofra ndzɛmba fa na mbabun dɛ wobohu mpa mu nkitahodzi nsɛm na hɔn nyimpadua ho apɔwmudzen nsɛm.[5][6][7] Wɔ 2007 Mama Zimbi Foundation dze edwuma nhyehyɛɛ a wɔfrɛ no Widows Alliance Network (WANE) too gua na ɔdze ka sikasɛm ho nhyehyɛɛ, ma otwa hen ho hia, ɔman no hyehyɛe papa na hen amanbrɛ mu nsɛm ne nsesa wɔ nwomasua akwando ama wɔdze etu abrabɔ mu ndzɛmba a ɔyɛ dzen yie a ekunaafo fa mu a wonnka ho asɛm wɔ Ghana efri hɔ[8]
== Abasobɔdze na enyimunyam hyɛ ==
Radio and Television Personalities Awards Radio Development Show Host Of The Year 2019-2020.[9] Onyaa Abasobɔdze ebien.
== Sini Edwuma ahorow ==
• Cantata
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Akwasi, Tiffany (2018-06-12). "Who is Akumaa Mama Zimbi". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2019-03-09.''
'''• ^''' ''Sasa, Tuandike (2018-06-12). "Who is Akumaa Mama Zimbi". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2020-01-11.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Ndetei, Chris (2022-11-03). "Akumaa Mama Zimbi's biography: age, boyfriend, net worth". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2023-01-28.''
'''• ^''' ''Delay TV (2015-06-30), Delay Interviews Akumaa Mama Zimbi, retrieved 2018-10-26''
'''• ^''' ''Banini, Awofisoye Richard. "Welcome to Mama Zimbi Foundation (MZF)::". www.mamazimbi.org. Archived from the original on 2018-10-15. Retrieved 2018-10-26.''
'''• ^''' ''Akwasi, Tiffany (2016-06-12). "Who is Akumaa Mama Zimbi". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2018-10-22.''
'''• ^''' ''Sika, Delali (2014-11-27). "I have my share of marriage troubles — Akumaa Mama Zimbi". Graphic Online. Retrieved 2018-10-22.''
'''• ^''' ''"Widows Alliance Network (WANE)". wise-qatar.org. Retrieved 16 March 2022.''
'''• ^''' ''"Full list of 2020 RTP Award winners". Graphic Online. Retrieved 2020-11-26.''
'''• ^''' ''"National Awards". myjoyonline.com. 8 April 2016. Retrieved 16 March 2022.''
41vtcdwvsbewayf8yik8943hgmyg3mc
Akwambɔ
0
133
551
550
2023-04-20T19:10:12Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Akwambɔ''' yɛ Mfantsefo hɔn afahyɛ ahorow no mu kor. Ɔyɛ afahyɛ a Mfantsefo a wɔwɔ Ajumako, Gomoa, Agona, Ekumfi na Mankessim na wodzi.
Mfantsefo hyɛ dɛm fa yi dze kaa hɔn akwantu a wɔdze fi Tekyiman a ɔwɔ Bonoman mu dze baa mpoano ha mbrɛ wɔwɔ sesei yi.
0xkeq38b3ugcs7v0cwbi0v3k1zo7t8w
Akwasi Afrifa
0
134
6191
555
2023-04-21T12:31:28Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q424377]]
wikitext
text/x-wiki
'''Akwasi Afrifa''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ber a abɛsen kɔ wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Fomena mpasuar wɔ Asante mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien, ebiasa na anan mu wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana. Ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba (New Patriotic Party).
== Bra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Afrifa wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum-awɔtwe ne bosoom Fankwa mu ne da a ɔtɔdo eduon-ebien. Nna ofir Kyeaboso-Dompoase wɔ Asante mantɔw mu. Ɔkɔr skuul wɔ "University of Ghana (UG)". Onyaa ne "Bachelor of Arts degree" wɔ abakɔsɛm mu fir suapɔn no mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe. Ɔsaan kɔr "Kwame Nkrumah University of Science and Technology". Owiee no, ne nsa kaa ne "Post Graduate Diploma' wɔ edwumayɛ nsiesie mu (Industrial Management) wɔ afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe-akorɔn mu. Ɔsanee kowiee no nwomasua no bi wɔ Ghana Mbra Skuul, na hɔ na osuaa Mbra.
== Edwuma ==
Afrifa yɛ Nwomasuanyi (educationist). Nna ɔyɛ Ɔkwankyerɛfo abedziekyir na ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Opoku Ware Skuul.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Afrifa yɛ NPP amanyɛkuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda mu na odzii kunyim wɔ asahen abatow a ɔkɔr do wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia ne bosoom Mumu Ghana asahen abatow no mu. Fitsi dɛm ber no, odzii dɛm dzibew yi toaa do mpɛn ebien. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Fomena mpasuar. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Fomena mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien, ebiasa na anan nowɔ Ghana kwasafoman a otsia anan no mu.
Nna ɔyɛ kuw a woeyi hɔn wɔ mbrahyɛbaguafie dɛ wɔnhwɛ nkitahodzi do no hɔn Guamutsenanyi fitsi afe apem ahaebien na kor.
== Abatow ==
Afe apem ahaebien mu no, Afrifa dzii kunyim wɔ Ghana asahen abatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Fomena mpasuar wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana.
Mbrahyɛbagua dzibew eduasa-ebiasa mu no, nna Fomena mpasuar ka dzibew eduasa-biako a NPP amanyɛkuw no fae no. Iyi maa NPP amanyɛkuw no nyaa Dɔmpem dzibew a ɔyɛ eduokorɔn-akorɔn no fii mbrahyɛbagua dzibew anaa ngua ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbaguafie.
Wɔdze mba 9,389 dze fi mba 13,255 a wotum kanee no yii paaw Afrifa. Iyi gyina hɔ ma 71.6% dze fi mba papa no mu.
Wɔsaan William Kofi Donkor ɔyɛ Akatamanso amanyɛkuwba (National Democratic Congress), Samuel K.A. Agyin a ɔyɛ Akokɔ Baatan amanyɛkuwba (Convention People's Party), Adansi Gyimah Ernest a ɔyɛ "United Ghana Movement" kuw no ananmusinyi, Eric Kofi Owusu a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba na Charles K. Amponsah a ɔyɛ "National Reformed Party" kuw no ananmusinyi paaw Akwasi Afrifa.
Mba a nyimpakuw yi nyae yɛ 2,787, 361, 214, 186 na 167 dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no. Mba yi gyina hɔ ma 21.3%, 2.8%, 1.6%, 1.4% na 1.3% pɛpɛɛpɛr dze fi mba papa no mu.
Wɔsaan paaw Afrifa mpɛn ebiasa do dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Fomena mpasuar wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaebien na anan Ghana asahen abatow no mu. Mbrahyɛbagua ngua eduasa-akorɔn mu no, nna Fomena mpasuar no ka ngua eduasa-esia a NPP amanyɛkuw no kantann do wɔ abatow a ɔkɔr do wɔ Asante mantɔw mu no ho.
Iyi maa NPP amanyɛkuw no sanee faa Dɔmpem dzibew a ɔyɛ ɔha na eduonu-awɔtwe fii mbrahyɛbaguafie ngua ahaebien na eduonu no mu.
Wɔdze mba 8,207 paaw no. Nna iyi gyina hɔ ma 52.9% dze fi mba dodow no mu. Wɔsaan John Toku a ofi Akatamanso amanyɛkuw (National Democratic Congress) no mu, Seotah Kobina James a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba, George Kofi Tieku na Ampomah Thomas a hɔn beenu no yɛ Ankonam dzibewpɛfo. Mba a wonyae yɛ 2,009, 1,146, 4,096 na 70 dze fi mba papa no mu. Dɛm mba yi gyina hɔ ma 12.9%, 7.4%, 26.4% na 0.5% dɛ mbrɛ edzin no tse.
== N'abrabɔ ==
Nna Akwasi Afrifa awar a okitsa mba beenu.
== Ne wu ==
Yar kakra bɔɔ Afrifa ekyir, ɔkaa nkyen gui wɔ afe apem ahaebien na esia ne bosoom Fankwa mu ne da a ɔtɔdo eduasa a nna ɔyɛ Yawda anapa bi wɔ "37 Military Hospital" a ɔwɔ Nkran.
tblyj1rz50obfl2og2loxds0p96ybjp
Akwasi Afrifa (Ghana amanyɛnyi)
0
135
7525
6458
2023-05-01T17:31:11Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98000358}}
'''Akwasi Afrifa''' yɛ kan Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa ma Fomena mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do ebien (2), ebiasa (3) na anan (4) wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no mu. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi.<ref name=":0">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/ashanti/22/index.php</ref><ref name=":1">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections.'' Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 124.</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Afrifa wɔ Fankwa 22, 1958. Ɔfir Kyeaboso-Dompoase wɔ Ashanti mantɔw mu. Ɔkɔɔ sukuu wɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana - Legon). Ɔnyaa Bachelor of Arts abodzin krataa wɔ abakɔsɛm mu wɔ saa Esuapɔn no mu wɔ afe 1980. Ɔsan nso yɛ Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST) do no aba. ƐfirI hɔ no, ɔnyaa Post Graduate Diploma wɔ Industrial Management mu wɔ afe 1989. Ɔsan nso yɛ obi a wawie Ghana School of Law, ɔhɔ na ɔsuaa mbra (law).<ref name=":2">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008.'' The Office of Parliament. 2004. p. 107.</ref><ref name=":3">https://www.modernghana.com/news/120151/another-mp-is-dead.html</ref>
== Edwuma ==
Ná Afrifa yɛ nwomasua ho ɔbenfo. Na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo boafo na ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Opoku Ware Sukuu mu.<ref name=":2" /><ref name=":3" />
== Amanyɛsɛm ==
Ná Afrifa yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fi [[Sanda]] 1997 ber a ɔdaa nye ho edzi dɛ nkonyimdizfo wɔ Amansan Ambatow mu wɔ [[Mumu]] 1996. Efi saa ber no, odzii tumi mprɛn ebien (2) bio a ɔtoatoa do. Na ɔyɛ Fomena mantɔw no mbrahyɛbaguanyi. Wɔpaw no dɛ mbrahyɛ bagua munyi maa saa mantɔw yi wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebien (2), ebiasa (3) na anan (4) mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Ɔyɛ mbrahyɛ bagua no boayikuw a ɔhwɛ Nkitahodzi do no eguamutsenanyi fi afe 2001.<ref name=":3" />
== Ambatow ==
Wɔ afe 2000 mu no, Afrifa dzii nkonyim wɔ amansan ambatow no mu sɛ mbrahyɛ baguanyi ma Fomena mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":4">''Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result - Election'' 2000. Electoral Commission of Ghana. 2007. p. 6.</ref><ref name=":5">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/ashanti/22/index.php</ref> Na nye mansin no yɛ mbrahyɛ bagua nkongua 31 no fa wɔ nkongua 33 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/ashanti/index.php</ref>[[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ mbrahyɛ bagua nkongua 99 wɔ nkongua 200 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/index.php</ref> Wɔdze amba 9,389 na ɛpaw Afrifa wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 13,255 mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 71.6% yɛ pɛ. Afrifa nyaa amba kyɛn William Kofi Donkor a ɔwɔ National Democratic Congress, Samuel K.A. Agyin a ofi Convention People’s Party mu, Adamsi Gyimah Ernest a ofi United Ghana Movement, Eric Kofi Owusu a ofi People’s National Convention na Charles K. Amponsaa a ofi National Reformed Party mu. Eyinom nyaa ambatow 2,787, 361, 214, 186 na 167 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye 21.3%, 2.8%, 1.6%, 1.4% na 1.3% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref name=":4" /><ref name=":5" />
Wɔpaw Afrifa dɛ mbrahyɛbaguanyi mma Fomena mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana nye mprɛnsa do wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.[1][2] Na nye mansin no yɛ mbrahyɛ bagua nkongua 36 no fa wɔ nkongua 39 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>[[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ mbrahyɛ bagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/president/index.php</ref> Wɔdze ambatow 8,207 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 15,528 mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 52.9% yɛ pɛ. Afrifa nyaa amba kyɛn John Toku a ofi National Democratic Congress, Seotah Kobina James a ofi Convention People’s Party, George Kofi Tieku na Ampomah Thomas a hɔn ebien (2) nyinara yɛ hɔn a wɔdze hɔn ho (both independent candidates). Eyinom nyaa ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 2,009, 1,146, 4,096 na 70. Eyinom nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 12.9%, 7.4%, 26.4% na 0.5% yɛ pɛ.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== N'abrabɔ ==
Afrifa awar na ɔwɔ mba ebien (2).<ref name=":3" />
== Owuo ==
Owui wɔ yareɛ tiawa bi ekyi Dwowda , 30 [[Ɔberɛfɛw]] 2006 anɔpa wɔ 37 Asraafoɔ Ayaresabea (37 Military Hospital) a ɔwɔ Accra.<ref name=":3" />
== Nhwɛdo ==
6vst5p7qnyni57csye1d3qm7g1xmesw
Akwasi Dante Afriyie
0
136
6193
568
2023-04-21T12:31:31Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98807157]]
wikitext
text/x-wiki
'''Akwasi Dante Afriyie''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kuwba wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" wɔ Ghana. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Atwima Mponua ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw a ɔwɔ Ghanaman mu.
== Amanyɛsɛm ==
Akwasi Dante Afriyie dzii kan nya ne dzibew no wɔ 1997 Ghana ambatow no mu. Wɔ mfe mpem ebien(2000) mu no, onyaa amba dodow a ɔyɛ 8,153 dze dzii nkonyim wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu. Wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) ambatow ekyir no, Isaac Kwame Asiamah a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi botuu no fir adze do.
== Ambatow ==
Wɔ mfe mpem ebien(2000) mu no, Afriyie dzii nkonyim wɔ ambatow kɛse a wɔtoo no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Atwima Mponua ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu. Odzii nkonyim wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu. N'ambatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua eduasa biako(31) a NPP amanyɛkuw no nyaa fir ngua dodow a ɔyɛ eduasa ebiasa(33) wɔ Esuantse Mantɔw mu. NPP amanyɛkuw no nyaa dɔm dodow a ɔyɛ ɔha(100) wɔ mbrahyɛbaguamu fir ngua dodow a ɔyɛ ahabien(200). Onyaa amba a ɔyɛ 20,245 fir amba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 33,726 mu na ɔdze dzii nkonyim. Iyi yɛ ɔha nkyɛmu eduosia biako ekyir pɔw kor(61.1%). Onyaa amba sen Kwaku A.Mensah a ɔtɛ NDC amanyɛkuwnyi, Osei S.Bossman a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi na Edwina C. Quist a ɔyɛ NRP amanyɛkuwnyi. Iyinom so nyaa aba 12,092, 453 na 319. A wogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduasa esia ekyir pɔw enum(36.5%), ɔha nkyɛmu kor ekyir pɔw anan(1.4%) na ɔha nkyɛmu kor(1%).
n4n2sq0hlhgnrmsn6yk4xnrh45f8r2w
Akwesi Osei -Adjei
0
137
12830
7526
2024-04-09T10:31:54Z
Robertjamal12
13
/* Abatuw A Ɔwɔyɛ */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Akwasi Osei-Adjei''' (wɔwoo no 27 Ebɔw 1949) yɛ Ghana ɔmanyɛfo a ɔwɔ Republic of Ghana. Ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni a ogyina Ejisu-Juaben mantam a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana no ananmu wɔ Ghana Republic a ɔto do aanan no Mmarahyɛ Bagua a ɔto do annan no mu. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni.
== Amanyɔsɛm Edwuma ==
Osei-Adjei yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni. Ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguani firi Ɔbɛnem 2005 berɛ a ɔpuee nkonimdifo wɔ Amansan Abatuw mu wɔ Ɔpɛpɔn 2005 mu akyi. Ɔfi saa ber no, wadze tumi mpɛn anum a ɔtoetoe do. Ɔyɛ MP a ɔhwɛ Ejisu-Juaben mantam do. Ɔyɛ Amannɔne Nsɛm ho Ɔsoafo firi July 2007 kɔsi February 2009. Ɔbɛyɛɛ Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Aguadi ne Nnwuma so fi April 2003.
== Abatuw A Ɔwɔyɛ ==
Wɔdze nkan paw Osei-Adjei dɛ Mmarahyɛ Bagua no muni dɛ Ejisu-Juaben Mantam no muni wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana wɔ 1996 Ghana Amansan Abatoɔ no mu a ɔtoo aba 34,521 wɔ abatuw 45,648 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 63.20%.
Wɔpaw Osei-Adjei dɛ mmarahyɛ baguani ama Ejisu-Juaben mansin a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana wɔ afe 2000 Ghana amansan abatuw no mu. Ɔdze nkonim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na na mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 31 a ɔwɔ nkongua 33 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no dze nkonim wɔ saa abatuw no mu maa Ashanti Mantam no mu abatuw 33,128 wɔ abatow 42,605 a ɔfata a wɔtowee nyinaa mu no fa. Ɔyi na abatuw a ɔfata a wɔtow nyinaa mu 78.8% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Adamu B. Jibreel a ɔyɛ People’s National Convention, Kwasi Adusei a ɔyɛ National Democratic Congress, George M. Osei a ɔyɛ National Reformed Party na Kwasi Baidoo a ɔyɛ Convention People’s Party no do. Ɔyinom nyaa abatuw 7,262, 829, 422 na 420 wɔ abatuw a wɔtowee no nyinaa mu. Ɔyinom na 17.3%, 2%, 1% na 1% yɛ pɛ wɔ abatuw a ɔfata a wɔtowee nyinaa mu.
Wɔpaw Osei-Adjei dɛ mmarahyɛ baguani ama Ejisu-Juaben mansin a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansan abatuw no mu. Ɔdze nkonim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.Na na mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 36 a ɔwɔ nkongua 39 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no dze nkonim wɔ saa abatuw no mu maa Ashanti Mantam no fa. [[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ne nyinaa yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu.Wɔdze abatoɔ 50,396 paw no wɔ abatoɔ 64,459 a ɛdi mu nyinaa mu. Ɔyi ne abatuw a ɔfata a wɔtow nyinaa mu 62.9% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Kaba Abraham Hirohito Younti a ɔyɛ Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu, Anima Wilson a ɔyɛ Ɔman Demokrasi Nhyiam no mu na Kwasi Baidoo a ɔyɛ Nhyiam no mu Nnipa Kuw no do. Ɔyinom nyaa abatuw 1,375, 11,058 na 1,630 wɔ abatuw a wɔtowee no nyinaa mu. Ɔyinom na 2.1%, 17.2% na 2.5% yɛ pɛ wɔ abatuw a ɔfata a wɔtowee nyinaa mu.
gdtfewtvy6mmte7d8iw7xieg9tjuj4n
Akwidaa
0
138
11199
11087
2023-08-19T08:22:21Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2829183}} '''Akwidaa''' yɛ kurow a wɔyɛ po edwuma, a ɔwɔ Ahanta, ɔwɔ Anee Mantɔw no n'anee a ɔwɔ [[Ghana]], na ɔka kurow a wɔwɔ Ghana n'anee koraa ho.
Ɔyɛ kurow a ɔwɔ mu ebien, mekyerɛ Akwidaa newtown na Akwidaa oldtown. Akwidaa oldtown yɛ beebi a kurow hyɛɛ ase(abɔse), po na baka etwa Akwidaa oldtown ho ehyia a beregye wɔ hɔ a wɔfa do dze kɔ Akwidaa newtown. Ɔnam dɛ nna hɔnho rodɔɔ so no ntsi na ɔmaa hɔn mu bi kɔr nsu n'ekyir a, wabɛyɛ Akwidaa newtown seseiara.
Akwidaa newtown so kakra sen Akwidaa oldtown. Hɔ na skuul ahorow a mbofra a wɔwɔ Akwidaa oldtown na newtown nyinara wɔ.
[[Fael:Akwidaa old town.png|thumb|Old town]]
Kurow no yɛ kurow a wɔyɛ po wɔ do a enyigye bea bi tse dɛ Ezile bay na Green Turtle Lodge wɔ hɔ do. Wɔtoo dɛm enyigye bea no dzin Green Turtle Lodge Osian apohur nkyirefua dodow a ɔwɔ kurow no mpoano ntsi.
Ndwuma pii wɔ kurow no mu a wɔyɛ a tum krataa biara nnka ho, na ahenfo ahorow a woetwa no ho ehyia no na nsaase na kube no hyɛ hɔn nsa ntsi sɛ obi pɛ bi a, gyedɛ okohu hɔn.
Osiandɛ ɔbɛn beebi a Ghana rutu hɔn fangu no seseiara ntsi, ama abɛyɛ kurow a mpontu dwuma reba do paa.
== Abakɔsɛm ==
Akwidaa wɔ Twi kasa mu no kyerɛ dɛ akokura,wɔ Dutch colonial ber do no, na wɔdze nyimpa fa po no do.
Wɔ 17th ewiei na 18th Century([[Ebɔbira]] 1687-1687, 1698-1711, [[Ebɔbira]] 1712-1717) Akwidaa, a nna wɔfrɛ no Fort Dorothea no, na okitsa forts nkakraba ebien a ogyina German colony no do, mekyerɛ Brandenburger Gold Coast. Nna ɔyɛ aperper a ɔda Dutch do, ma wobenya no wɔ 1687-1698 a ekyir no Brandenburgers tɔɔn no. Forts Dorothea ho nsɛm no wɔkyerɛw no wɔ UNESCO world Heritage List mu wɔ afe 1979 mu a na forts na castles ahorow a wɔwɔ Ghana ka ho osian n'adansidzi a ɔfa European Colonial na hɔn aprɔbɔ wɔ West Africa ntsi.
== Mboaedze ==
<ref>http://nzemaeast.ghanadistricts.gov.gh/?arrow=dnf&_=142</ref><ref>https://whc.unesco.org/en/list/34/</ref>
b5v9oykfrk3ly9e1tmf9r6t8quzsn4w
Akyaawa Yikwan
0
139
7735
585
2023-05-05T07:17:39Z
Lynorix
17
wikitext
text/x-wiki
'''Akyaawa Yikwan''' yɛ Asanteman mu dehye a ɔsoom dɛ "chief negotiator" wɔ afe 1831 Anglo-Asante asomdwee treaty no mu.
== N'ase ==
Nna Akyaawa Yikwan yɛ Nana Osei Kwadwo a ɔwɔ Asanteman a ɔwɔ Anee Ebibirmu ne babaa. Nna ne na yɛ Nana Osei Kwadwo ne yer amambra kwan do.
Asantefo gyegyee tow fii aban na fort a ɔbɛn nsuano wɔ Ghana wɔ mfeha du-esuon no mu. Wodzii nkogu wɔ Akatamanso akokoeko a osii wɔ Anaafo amantɔw na Asanteman ntamu a wohun Ga-Adangme hɔn fahodzi na Anaafo amantɔw aka wɔ Asante no, na pɔw a wɔbɔe dɛ wobesi Asantehen no agye hɔn asaase no, wɔkyeer Akyaawa Yikwan nna wɔsee no dɛ ɔyɛ "basia a okitsa mbanyin sunsum" ma wɔtɔɔn no maa Danesfo no. Wokum no nuanom mbanyin ebien wɔ ako no mu na wotwaa n'asew Oti Payinho ne tsir.
== Asomdwee akwantu ==
Eguadzi apamfo a wɔwɔ Nkran a British ka ho hun dɛ, wobotum dze Akyaawa Yikwan ne dzibew no ebuei nkitahodzi na batadzi wɔ Kumase, Asanteman hɔn ahenkurow. Nna aborɔfo (British) no atɔ Akyaawa Yikwan na woyii no wɔ afe 1831 mu dɛ aberdze wɔ Asanteman ma ɔbɛyɛ a wobotum ebuei bata wɔ kuw ebien yi ntamu.
== Nhwɛdo ==
7elhlhvl15ocraeg1zdyxnrp02s2kf3
Akyerɛkyerɛfo skuul a ɔwɔ Ghana
0
140
6195
589
2023-04-21T12:31:34Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16733778]]
wikitext
text/x-wiki
'''Akyerɛkyerɛfo skuul''' a ɔwɔ Ghana yɛ eduanan eduonum-anan. Aban dze yɛ eduanan-esia na ankorankor dze yɛ awɔtwe.
2l4vc78f877tcjgv78418uqx3y69kxn
Alabira Ibrahim
0
141
6196
595
2023-04-21T12:31:36Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99930385]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alabira Ibrahim''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Mion ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.
== Abrabɔ ahyɛase ==
Wɔwoo Ibrahim a ɔwɔ Mion Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Osuaa nkontaabu wɔ Cape Coast Suapɔn mu wɔ Ghana, na Bristol Suapɔn mu wɔ United Kingdom.
== Edwuma ==
Yɛdze dɛ ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Mion ambatow mpasua mu no to nkyɛn a Alabira san yɛ nwomasuanyi na edwumawura ma Tamale Sawaba Kɔmputa Ntsetseebea Skuul. Ɔsan yɛ mpontu edwuma.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw Ibrahim kɔr mbrahyɛbagua mu maa Mion ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam Convention People's Party do wɔ Mumu 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Onyaa amba 9, 519 fii amba dodow 20, 937 a egyina hɔ ma 32.70% mu tsiaa n'akansifo Iddisah Kojo Jacob a onyaa amba 6,198, Abu E. Musah a onyaa amba 5,220 na Fuseini Saaka Alidu a oennya amba biara.
ihfnl0vwip1d9z4r8xv20qwgudxmcol
Alan John Kyerematen
0
142
12762
11481
2024-02-26T12:21:30Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2636751}}'''Alan John Kyeremanteng''' yɛ amanyɛnyi a ofi Ghana, wɔwoo no wɔ [[Obiradzi|Obiradzi 3,1955]]. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi na ɔsan yɛ ɔsoafo a ɔwhɛ Ghana guadzi na mfirdwuma do fitsi 2017 dze besi sesieara. Nna ɔyɛ Aban ananmusinyi dze ma Ghana na United State ansaana ekyir no ɔrebɛyɛ Soafo a ɔhwɛ Ghana Guadzi na Mfirdwuma, Ankorankor dwuma a ɔyɛ Private Sector Development (PSD) na Presidential Special Initiatives (PSI) wɔ Ɔmampanyin John Kufuor n'amambu mu.Kyeremanten asom dɛ afotufo dze ma United Nations Economic Commission for Africa (ECA) wɔ Addis Ababa, Ethiopia, a ɔhwɛɛ African Trade Policy Centre (ATPC) do.
Kyeremanten tuu anamɔn wɔ New Patriotic Party frankaatufo dzibew no mu wɔ afe 2007 mu a, onyaa amba a ɔyɛ 32.3%. Ɔno na sɛ Nana Akufo-Addo a onyaa 47.98% nnyi hɔ ɔtoa do wɔ amba a wɔtoo no mu. Kyeremanten san per bio wɔ amanyɛkuw ne dzibew per mu bio wɔ 2010 na 2014 mu a nyina mu no odzii Akufo-Addo a odzii nkonyim no ekyir. Afe 2012 mu no, Ghana Kyeremanten dɛ WTO panyin pa a obedzii panyin a oewie n'edwuma, mekyerɛ Pascal Lamy, a nna African Union(AU) bɔ n'ekyir dɔm. Naaso ne dzin ennkedzi hɔn a wɔfaa hɔn wɔ 2013 mu no hɔn edzin no mu.
== Ahyɛse Bra ==
Wɔwoo Alan John Kyeremanten wɔ Dwowda, Ɔbɛsɛ 3,1955 a ɔyɛ Alexander Atta Yaw Kyerematen, a ɔyɛ social anthropologist a ofi Patasse, Kumase, na Victoria Kyerematen (née Welsing) a ofi Dena na Ejisu hɔn ba.Wɔdze no too archbishop bi ɔwɔ Church Of England, Alan John Knight a nna ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi panyin wɔ all-boys Anglican boarding School, Adisadel College wɔ Oguaa wɔ afe 1930s, mu a nna ɔyɛ suasuafo dze ma ne papa, Alexander A. Y. Kyerematen a nna ɔyɛ osuanyi wɔ hɔ a ekyir no ɔbɛyɛɛ osuanyi panyin wɔ ne mfe a odzi ewiei wɔ skuul hɔ no.
Afe 1951 mu no, ne papa bɛyɛɛ ɔfabafo na kwankyerɛfo panyin a odzi kan wɔ Centre for National Culture a ɔwɔ Kumase wɔ Esuantse Mantɔw mu na ekyir no, wɔpaw no dɛ ɔdzekuerow(mayor) wɔ Kumase na Kɔmihyina dze apaamu aban wɔ 1966 na 1969 ntamu wɔ National Liberation Council aber do.
Dɛ mbrɛ ne papa dzii kan yɛɛ no, Alan Kyeremanten kɔr ne Ntoado Skuul wɔ Adisadel College, ɔkɔr skuul no mu wɔ mfe akron mu wɔ ber a nna oedzi kan ahyɛ nkan Asokore Mamponf Ntoado Skuul a seseiara ɔyɛ Kumase Academy. Ɔno ekyir no ɔkɔr Achimota Skuul wɔ ne sixth form nwomasua no mu. Ɔsan toaa do kɔr University of Ghana, Legon dze nyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ bachelor's degree in Economics. Kyeremanten san so kitsa mbra mu degree, a ɔyɛ LLB wɔ Ghana Law School wɔ Suapɔn kor noara mu, hɔ na ɔbɛyɛɛ barrister-at-Law. Wɔfrɛɛ no wɔ Ghana bar na ɔsan rusua attorney-at-law wɔ Ghana. Bio, ɔyɛ Hubert Humphrey nyi wɔ School of Management wɔ University of Minnesota, U.S, ber a owiei afe kor adzesua wɔ bambɔ ho adzesua wɔ Fulbright Fellowship dzin mu wɔ dɛm bea no.
== Edwumakuw ==
Alan John Kyerematen nye ankorankor na aban edwumakuw ahorow ayɛ edwuma mfe eduonu anan.Nna ɔyɛ edwumayɛnyi a wasom akyɛr wɔ Unilever International wɔ Ghana a ɔbɛyɛɛ kwankyerɛfo panyin ber a nna oedzi mfe eduonu ebien a ɔbɛyɛɛ panyin a ne mfe suar wɔ Unilever.
s2s5f7uma7vuuq541pk49vcjn0y9knn
Alban Bagbin
0
143
7228
6198
2023-04-22T15:29:47Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2637206}}
'''Alban Sumana Kingsford Bagbin''' (wɔwoo no 24 [[Fankwa]] 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ Ghana mbrahyɛbagua no Titsenanyi mprempren. Ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ akwahosan do wɔ Ghana aban mu fir [[Sanda]] 2012 kɔsii [[Kwakwar]] 2013 ber a Hanny-Sherry Ayettey faa dzibea no. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi maa Nadowli West mansin a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantsam no mu wɔ Ghana mansin a ɔtɔ do 4 no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ɛkoro (1), ebien (2), ebaasa (3), aanan (4), enum (5), nsia (6) na euson (7) mu. Ɔsii akan maa ɔmampanyin kandzifo slot wɔ National Democratic Congress wɔ afe 2019 mu nanso akyir yi odzii nkogu wɔ kan Ɔmampanyin John Dramani Mahama enyim. Wɔ 7 [[Sanda]] 2021 mu no wɔpaw Bagbin dɛ Ɔkasafo wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do awɔtwe (8) a ɔwɔ Ɔman a ɔtɔ do aanan no mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Alban Sumana Kingsford Bagbin wɔ 24 [[Fankwa]] 1957 maa Sansunni Bagbin na Margaret B. Bagbin a hɔn ebien nyinara yɛ akuafo. Ɔyɛ mma baakron a ɔtɔ do aanan. Ɔyɛ Dagaaba abusuakuo no munyi. Ɔfiri Sombo, Upper West Region wɔ Ghana. Alban Bagbin suaa adze wɔ Wa Ntoaso Sukuu na Tamale Ntoado Sukuu mu. Ɔnyaa Bachelor of Arts abodzin krataa wɔ Mbra na Borɔfo kasa mu wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ afe 1980 mu.
Ɔkɔɔ Ghana Mbra Sukuu a ɔwɔ Makola wɔ Accra a ɔno ekyi no wɔfrɛɛ no dɛ ɔmmɛyɛ mbranyimfo wɔ afe 1982 mu. Bagbin nso nyaa Executive Masters wɔ Aban na Akannyifo mu wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration (GIMPA).
== Edwuma ==
Bagbin yɛɛ edwuma dɛ Ɔkyerɛwfo a ɔyɛ edwuma wɔ Akontaabu Dwumadzibea no mu wɔ Akontaabu na Akontaabu Dwumadzibea no mu fi 1980 kosi 1982. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Personnel Manager wɔ kan Ɔman Ahɔhodan Kuw a na ɔyɛ Ambassador na Continental Hotels wɔ 1982 na 1983 ntsam hɔ, ansa na ɔretu akɔ Libya akɔkyerɛ Borɔfo kasa wɔ Tripoli wɔ Suk Juma Ntoaso Sukuu mu.
Wɔbra Bagbin sanba Ghana wɔ afe 1986 mu ekyi no, ɔdze nye ho kɔbɔɔ Akyem Chambers, mbra adwumakuo a ɔyɛ mbranyimfo, afotufo na ɔmanfo notaries. Sɛ́ mbranyimfo, awiei koraa no ɔsɔre bɛyɛ ɔhokafo. Ber a na ɔreyɛ edwuma wɔ Okyeman Chambers, wɔ afe 1989 na 1992 ntsam no, wɔpaw no dɛ Nii Ngleshie adehye ebusua a ɔwɔ James Town, Credit Unions Association of Ghana (CUA) na ankorankor edwumayɛkuw afofor pii a ɔwɔ Accra mu no ekyi mbranyimfo.
Ber a ɔyɛɛ edwuma wɔ Okyeman Chambers mfe 7 ekyi no, otu fii hɔ wɔ afe 1993 mu na ɔdze besi nnɛ no ɔyɛ Law Trust edwumakuw no hokafo, mbra edwumakuw a ɔyɛ mbra ho edwumayɛfo, afotufo na ɔmanfo notaries.
== Amanyɛsɛm ==
Bagbin yɛ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua (NDC) no munyi. Wɔdzii kan paw no dɛ ɔnkɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ afe 1992 Ghana Amansan Abatow no mu. Ɔgyinaa Nadowli Atɔe Fam Mantsam no ananmu wɔ Upper West Mantsam no mu. Wɔ afe 2006 mu no, Bagbin dze n’adwene too gua dɛ ɔbɛper ɔmampanyin wɔ afe 2008 mu wɔ NDC tekiti do, nanso wengyina hɔ mma primaries no da. Ɔbɛyɛɛ Majority Leader wɔ Ghana mbrahyɛbagua no mu wɔ afe 2009 mu.
Wɔ cabinet nsakraeɛ bi ekyi wɔ [[Sanda]] 2010 mu no, Ɔmampanyin Mills paw no dɛ Ɔsomfo a ɔhwɛ Nsuo, Edwumayɛ na Adan do. Ɔsan nso yɛ mbrahyɛbagua no Kannyifo dodo no ara wɔ Ɔmampanyin dadaw [[John Dramani Mahama|John Mahama]] dzibea ber ase, ɔdzii Benjamin Kunbuor a wɔpaw no dɛ Ɔman Bammbɔ ho Ɔsoafo no ananmu. Ɔsan nso yɛɛ mbrahyɛbagua no Tsetsenanyi Abadiakyir a ɔtɔ do ebien fir [[Sanda]] 2017 kɔsii [[Sanda]] 2021.
=== Afe 1996 Abatow ===
Wɔ afe 1996 mu no, Bagbin dzii nkonyim wɔ Nadowli North nkongua no do dze mba 12,605 wɔ abatow 16,485 a ɔfata a wɔtowee no mu, a ɔkyerɛ 76.46% kyɛn NPP Lawrence Banyen a ɔtoo mba 2,213 a ɔgyina hɔ ma 13.42%, Yuoni Moses Vaalandzeri a ofi PNC no too mba 1,490 a ɔgyina hɔ ma 9.04% na Baslide Kpemaal mu NCP no too mba 177 a ɔgyina hɔ ma 1.07%.
=== Afe 2000 Abatow ===
Wɔ afe 2000 Ghana abatow mu no, wɔkoraa Bagbin do dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nadwoli Etsifi fam mantɔw no. Ɔdzii nkonyim wɔ abatow no mu dze abatow 9,004 wɔ abatow a wɔtoo nyinara mu, a ɔnye 58.60% yɛ pɛ wɔ Ɔbenfo Anleu-Mwine D.B, ɔkannyifo a ɔdze nye ho, Clement Kanfuri Senchi a ɔfir Peoples National Congress, Ningkpeng Pauline a ɔfir Fofor no mu Ɔman Ho Dɔ Kuw, John Bayon Boniface Wetol, Domayele Marcel Aston a ofi Ɔman Nsakrae Kuw a ɔwɔ United Ghana Kuw no mu a onyaa, abatow 2,089, abatow 718, abatow 145 na abatow 0.
=== Afe 2004 Abatow ===
Wɔ afe 2004 mu, ansa na abatow no reba no, wɔkyekyɛɛ Nadwoli North mu yɛɛ no amansin ebien, Nadwoli West na Nadwoli Epuei amansin. Wɔpaw Bagbin dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Nadowli Anafo mantɔw no wɔ afe 2004 abatow mu. Wɔdze abatow 11,296 paw no wɔ abatow 22,349 a ɔfata nyinara mu a ɔnye 50.5% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn Clement K. Senchi a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiam no mu, Daniel Anleu-Mwine Baga a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Sasuu Bernard Kabawunu a ofi Nhyiam no Nyimpa Kuw no mu, Bisung Edward a ofi Democratic Nyimpa Kuw no mu na Dapilaa Ishak a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho a wonyaa abatow 625, abatow 5,297, abatow 152, abatow 188, abatow 4,791.
== N'abrabɔ ==
Bagbin awar Alice Adjua Yornas Bagbin, a ɔyɛ Dwumadzi sohwɛfo wɔ UNICEF Dwumadzibea a ɔwɔ Ghana. Bagbin yɛ Kristonyi na ɔsom dɛ Roma Katoleknyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
fublj7r76wdjyu2xx1ftne1wbpfes22
Albert Abongo
0
144
7227
6199
2023-04-22T15:29:44Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Albert Abong'''o yɛ Ghana ɔmanyɛnyi
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6dbhw4t2811tt8iokdeezfg2frvra9p
Albert Kan-Dapaah
0
145
12831
7527
2024-04-09T10:32:02Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder
| image =
| honorific-prefix =Hon.
| name =Albert Abongo
| honorific-suffix =
| caption =
| small_ =
| constituency_MP = [[Bongo (Ghana parliament constituency)|Bongo]]
| parliament = Ghana
| majority = 8,256
| term_start = January 2001
| term_end = <!-- Can be repeated up to eight times by adding a number -->
| predecessor = Simon Alangde Asabo
| successor =<!-- Can be repeated up to eight times by adding a number -->
|order2 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
|office2 = [[List of Mills government ministers|Minister for Water Resources, Works and Housing]]
|term_start2 = February 2009
|term_end2 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
|president2 = [[John Atta Mills]]
|predecessor2 = Boniface Abubakar Saddique
|successor2 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| office3 = Member of Parliament for Bongo Constituency
| term_start3 = 7 January 2005
| term_end3 = 6 January 2009
| president3 = [[John Kufuor]]
| predecessor3 =
| successor3 =
| birth_date = {{birth date and age |df=yes|1959|09|15}}
| birth_place = Gowrie-Bongo<br />[[Upper East Region]]<br />[[Ghana]]
| death_date =
| death_place =
| nationality ={{flagicon|GHA}} Ghanaian
| spouse =
| party =[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]]
| relations =
| children =6
| residence =
| alma_mater =[[Kwame Nkrumah University of Science and Technology]]
| occupation =[[Civil engineer]]
| profession =
| religion =
| signature =
| website =
| footnotes =
}}
'''Albert Kan-Dapaah''' (wɔwoo no 14 [[Ebɔw]] 1953) yɛ Ghana akontsabufo na amanyɛnyi. Kan-Dapaah yɛ Ɔman Ahobammbɔ ho Ɔsoafo. Ɔmampanyin Nana [[Nana Akufo-Addo|Addo Danquah Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ 10 [[Sanda]] 2017.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Kan-Dapaah wɔ 14 Ebɔw 1953. Ɔyɛ Ashanti na ofi Maase-Boaman wɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana. Kan-Dapaah nyaa nye ntoado sukuu wɔ Acherensua Ntoado Sukuu mu fi 1964 kɔsi 1969. Afei osuaa Akontaabu ho adze wɔ Sukuupɔn a ɔhwɛ Edwumayɛfo Adesua do (UPS), Accra Legon. Ɔwɔ Akontaabu adesua fofor wɔ North East London Polytechnic, London na Emile Woolf College of Accountancy.
== Dwumadzi Ahorow ==
Kan-Dapaah nye Pannel Kerr Forster a ɔyɛ akontaabu edwumakuw a hɔnagye atom dɛ Audit Senior. Ɔyɛɛ edwuma wɔ hɔn edwumayɛbea ahorow a ɔwɔ Monrovia, Liberia na London, UK wɔ afe 1978 na 1986 ntsam hɔ. Ɔsan baa Ghana no, na ɔyɛ Audit panyin wɔ Social Security and National Insurance Trust (SSNIT) fi Sanda 1987. Wɔ [[Fankwa]] 1987 mu no, ɔdze nye ho kɔbɔɔ Electricity Corporation of Ghana a ɔsɔre fii Director of Audit mu bɛyɛɛ Director ma Finance, dzibea a ɔdze mfe nsia dzii dwuma.
Na Kan-Dapaah yɛ ɔhokafo wɔ Kwesie, Kan-Dapaah na Baah Co., edwumakuo bi a ɔyɛ Chartered Accountants wɔ Accra. Na ɔsan nso hwɛ Kan-Dapaah na Associates no fotufo (Consultant of Kan-Dapaah and Associates), kuw bi a ɔboa kuw bi a wɔdze afotu ma wɔ ndzɛmba a wɔdze dzi dwuma ho. Ɔsan nso kyerɛ Auditing ber fa wɔ Sukuu a ɔhwɛ Edwumayɛ do (School of Business Administration), Ghana Sukuupɔn (University of Ghana, Legon) na Edwumayɛfo adesua Sukuupɔn mu (University of Professional studies).
== Amanyɛsɛm ==
Albert Kan-Dapaah yɛ Ashanti Ɔmantsam Anamusinyi wɔ Ɔman Bagua a ɔwɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (NPP) no mu wɔ 1992 na 1996 ntsam hɔ.Na ɔsan nso yɛ NPP no Sikasɛm na Sikasɛm Boayikuw no munyi. Ɔdzii nkonyim wɔ Afigya-Sekyere nkongua no do wɔ 1996 mbrahyɛbagua abatow no mu. Ɔfaa n’akongua wɔ Sanda 1997 mu wɔ ɔsɔretia mu na wakura n’akongua wɔ mbrahyɛbagua abatow ebien a ɔdzi ekyir no mu wɔ afe 2000 na 2004. Ɔbɛyɛɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Ahoɔdzen do wɔ Kan dadaw Ɔmampanyi J. A. Kufuor aban mu wɔ NPP dzii tumi wɔ afe 2000 abatow no mu ekyi. Wɔ [[Ebɔbira]] 2003 cabinet nsakraeɛ no mu no, ɔbɛyɛɛ Anamusinyi a ɔhwɛ Nkitahodzi na Mfiridwuma do. Ɔbɛyɛɛ Ɔman no mu Ɔsoafo wɔ kan dadaw Ɔmampanyi J. A. Kufuor ahennie a ɔtɔ do ebien no mu.
== Abatow ==
Wɔ afe 2000 mu no, Kan-Dapaah dzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Afigya Sekyere West mansin a ɔwɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 31 a ɔwɔ nkongua 33 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Ashanti Mantsam no fa. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a nye nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 99 wɔ nkongua 200 mu. Wɔdze abatow 10,605 paw no wɔ abatow 14,878 a ɔdzi mu nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 72.2% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Beatrice Aboagye a ofi Ɔman Democratic Congress, S.Osei Yaw a ofi Convention People's Party, Agyem Vincent a ofi People's National Convention na Tawiah Joseph a ofi New Reformed Party no do. Eyinom nyaa abatow 3,806, 129, 82 na 62 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 25.9%, 0.9%, 0.6%, na 0.4% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Kan-Dapaah yɛ Kristonyi. Kan-Dapaah awar a ɔwɔ mma anan na ɔsan yɛ Collins Adomako-Mensah papa nua barima.
== Ekyingye ==
Wɔ 15 [[Sanda]] 2020 no, video bi a ɔfa WhatsApp video frɛ a ɔyɛ fɛ a ɔda Albert Kan-Dapaah na ababaa bi ntsam no puei wɔ sohyial media do a ɔmaa wɔfrɛɛ no mprɛn pii dɛ ontu nye ho mfi dzibea dɛ Ɔman Ahobammbɔ Minista no mu.
== Dzibea Afofor a Ɔkuraa Mu ==
* 1996 - Tsitsenanyi a ɔhwɛ Asoɛe a Ɔhwɛ Akontaabu do, Ghana ( President of the Institute of Chartered Accountants)
* 1996 - Tsitsenanyi Abadiakyir dze ma Akontaabu Kuw Fekuw a ɔwɔ Afrika Atɔe Fam ([[Association of Accountancy Bodies in West Africa]])
{{INTERWIKI|Q4709599}}
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
f6lzklp21kbxpz0p3m3r8jpx4lxbh03
Albert Kwaku Obbin
0
146
7528
7225
2023-05-01T17:31:28Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98022619}}'''Albert Kwaku Obbin''' ( wɔwoo no wɔ Esusuo Aketseaba 4, 1956) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkaano mbrahyɛbaguanyi dze ma Prestsea-Huni Valley wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ahyɛse bra na nwomasua ==
Wɔwoo Obbin wɔ 1956 mu. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ diploma in social studies wɔ Simpa Suapɔn( University of Education, Winneba) mu, bachelor's degree in Education in Social science wɔ Ogua Suapɔn ( University of Cape Coast) na Executive Masters in Governance and Leadership wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration.
== Amanyɛsɛm ==
Obbin hyɛɛ n'amanyɛsɛm edwuma ase wɔ 2000 wɔ ber a odzii nkonyim wɔ mbrahyɛbagua egua wɔ Prestsea-Huni Valley wɔ 2000 amansan abatow mu na ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa na anan wɔ 4th Republic wɔ Ghana. Odzii nkonyim wɔ Prestsea-Huni Valley abatow mpasua do wɔ mfe mpem ebien(2000) na mfe mpem na anan(2004) wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw dzin mu.
Wɔ 2000 mu no, onyaa amba 19,131 wɔ amba dodow a ɔyɛ 39,487 mu ɔdze dzii nkonyim, a ɔyɛ ɔha nkyɛm 48.40% . N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua akron(9) a [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no nyaa wɔ ngua du-akron(19) mu wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no nyaa dɔm dodow ngua a ɔyɛ eduokron akron(99) wɔ ngua ahaebien(200) mu.
Wɔpaw no gyae Kweku Acheampong Bonful a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Mubashir Tamiru Dari a ɔyɛ Convention People's Party amanyɛkuw nyi na Akosua Wirekowah a ɔyɛ Peoples National Convention amanyɛkuw nyi. Iyinom nya amba 12,240, 7,154 na 962 wɔ amba dodow a wɔtoo mu. Iyinom gyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 31.00%, 18.10% na 2.40% pɛpɛɛp, wɔ amba dodow a wɔtoo mu.
Wɔ 2004 mu no, onyaa amba 23,852 wɔ amba dodow a ɔyɛ 54,536 mu ɔdze dzii nkonyim, a ɔyɛ 43.70% wɔ 100% mu. Wɔ 2008 abatow mu no, odzii nkogu ma Francis Adu-Blay Koffie bɛfaa egua no. Obbin amba dodow a ɔyɛ 18,077 wɔ 52,815 mu, ber a Koffie nyaa 21,887 wɔ 52,815 mu dze dzii nkonyim. Obbin enngyina wɔ 2012 abatow no mu.
== N'abrabɔ ==
Obbin yɛ Kristonyi.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
qfc4hhwthalkzqh14ecfaizwmpjb3b6
Albert Kwasi Zigah
0
147
7284
7224
2023-04-22T20:30:04Z
Robertjamal12
13
category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97009575}}
'''Albert Kwasi Zigah''' (wɔwoo no 15 [[Ɔberɛfɛw]] 1959) yɛ Ghana Amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Amansin (Republic of Ghana) a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no munyi a ɔgyina Ketu Anaafo Mansin ananmu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hon-Albert-Zigah-Meets-Ghanaian-Community-in-Denver-138448</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliamentary.candidates.php?region=9</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Zigah wɔ 15 [[Ɔberɛfɛw]] 1959 wɔ Aflao wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Ghana Asoɛe a Ɔhwɛ Edwumayɛ na Ɔman Edwumayɛ do (Ghana Institute of Management and Public Administration - GIMPA) wɔ afe 2008 mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=244</ref>
== Edwuma ==
Zigah na Ghana Ankorankoro Akwantu Ku (Ghana Private Road Transport Union - GPRTU) a ɔwɔ Trade Union Congress(TUC) no yɛɛ edwuma dɛ Aflao baa (Aflao branch) dwumadzibea (Transport Owner) no eguamutsenanyi.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
=== Mbrahyɛbaguanyi ===
Wɔdzii kan paw Zigah dɛ ɔmbɛyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2004 mu wɔ National Democratic Congress(NDC) tekiti do wɔ afe 2005 Ghana amansan ambatow mu ma Ketu Anaafo (South) Ambatow mpasua.<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/court-dismisses-motion-for-stay-of-proceedings.html</ref> Wɔ ambato no mu no, ɔnyaa amba 48,279 wɔ amba 70,564 a wɔtow no mu a ɔgyina hɔ ma 68.40%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/volta/200/index.php</ref> Ɔsan sii akan wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow no mu na ɔkoraa n’akongua do a ɔnyaa amba 54,720 wɔ amba 61,011 a ɔfata a wɔtow no mu a ɔgyina hɔ ma 89.69%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/parliament/volta/200/index.php</ref> Ɔdzii dwuma mfe ebien (2) dɛ Mbrahyɛbaguanyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbagua no boayikuw a wɔpaw hɔn a ɔhwɛ Mpɔtam aban na Hyɛn do no munyi (parliamentary select committee on Local government and Transport).<ref>https://www.myjoyonline.com/news/colombia-to-assist-ghana-operate-public-transport-system/</ref>
=== NDC Dze asɛm no kɔdan asɛndzibea ===
Zigah na n’apam no antumi ankɔsi akan wɔ Mbrahyɛbagua ambatow a wɔyɛɛ no wɔ bosom [[Mumu]] da a ɔtɔ do eduakron (29) wɔ afe 2015. Ɔdze krataa kɔdan Accra High Court na ɔhwehwɛ mpaemuka dɛ nye kwan a ɔfata dɛ ɔnsi akan wɔ parliamentary primary a ɔfa Ketu Anaafo (South) Ambatow mpasua wɔ NDC dzin mu no yɛ dzea mbra mma ho kwan na ɔyɛ kwa na ennyi mfaso biara. Ɔkaa wɔ adwene a ɛnye sɛ wɔmfata a mbra mma ho kwan no mu dɛ, hɔn amma no hokwan dɛ ɔdze nye ho bɛma dɛ obi a ɔdze nye ho bɛhyɛ ahyɛase no mu, ɛno ntsi na ɔyɛɛ n’adze dɛ ɔbɛhwehwɛ saa ahotɔ no.<ref>http://m.peacefmonline.com/pages/politics/politics/201601/267059.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Siga awar a ɔwɔ mba esia (6). Ɔyɛ Kristonyi na ɔyɛ Katolek Asɔre no munyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0cerd9hwoaboya7jcsbbgtcjile9kho
Alberta Sackey
0
148
648
647
2023-04-20T19:10:32Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Alberta Sackey''' (wɔwoo no afe 1972 Ɔberɛfɛw 6) yɛ Ghana amanadze bɔɔlbɔnyi a ɔbɔɔ kɔɔ ekyir. Ɔbɔe maa Ghana wɔ afe 1999 FIFA Women's World Cup na afe 2003 Australia 2003 World Cup no na wɔpaaw no wɔ FIFA.com mu wɔ ber a ɔhyɛɛ ma Women's World Cup abakɔsɛm no mu. Nna ɔyɛ afe 2002 Ebibirmu Mbaa Bɔɔlbɔ kunyin wɔ dɛm afe no mu.
{| class="wikitable"
|+Alberta Sackey
! colspan="4" |Personal information
|-
!Full name
| colspan="3" |Alberta Sackey
|-
!Date of birth
| colspan="3" |November 6, 1972 (age 50)
|-
!Place of birth
| colspan="3" |Ghana
|-
!Height
| colspan="3" |168 cm (5 ft 6 in)
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Forward
|-
! colspan="4" |International career
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!1999–2003
|Ghana
|
|
|}
== Hwɛ iyi so[Edit] ==
* List of FIFA Women's World Cup goalscorers
== Nhwɛdo[Edit] ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
9oyhenuz5sghvgvgjkmlke1makta5bs
Aleppo Tsetse Kurow
0
149
12832
6201
2024-04-09T10:32:08Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q4115349}}
'''Tete Kuropɔn Aleppo''' (Arabic: مدينة حلب القديمة, romanized: Madīnat Ḥalab al-Qadīma) yɛ abakɔsɛm mu kurow no mfinimfini wɔ Aleppo, Syria. Ansa na Syria Ɔmanko no reba no, tsetse kurow no amantam pii ansakra tsitsiriw fir ber a wosii wɔ afeha a ɔto do dumien 12th kosi afeha a ɔtɔ do dunsia 16th no mu. Ɔsiane dɛ na wɔtow hyɛ kurow no so bere nyinaa ne amammuisɛm a entumi nnyina ano ntsi, wɔhyɛɛ kurow no mufo ma wosisii adan a ɔtse dɛ nkwammoaa na amansin a ɔde ne ho wɔ asetra na sikasɛm mu. Ná ɔmantam biara nyamesom na mmusuakuw su a emufo wɔ.
Aleppo kuropɔn dadaw no – a ɔyɛ tsetse kurow a ɔwɔ afasu no mu na adan dadaw a ɔtse dɛ nkwammoaa dzi a ɔwɔ ɔfasu no akyi no – ɔbɛyɛ hekta 350 (acre 860; 3.5 km2), a nyimpa bɔbor 120,000 na wɔte mu.
Dza ɔda nsew na n’abankɛse akɛsew, akwan teateaa, souq ahorow a wɔakata so na tsetse wimhyɛnkafo, tsetse kurow Aleppo bɛyɛɛ UNESCO Wiase Agyapadzi beae wɔ 1986 mu.
Wɔsɛee afa horow pii a ɔwɔ Al-Madina Souq na mfinimfini ber mu adan afoforo a ɔwɔ tsetse kurow no mu no na wɔsɛee no anaasɛ wɔhyew ɔsiane ntawntawdi a ɔkɔɔ do wɔ Syria Arab asraafo ne Jabhat al-Nusra atuatewfo ntam, wɔ nea wɔfrɛ no Aleppo no mu ntsi a ɔsɔretia JN akuw a wɔde akodzi ayɛ no fir ase wɔ 25 September 2012. Wɔ Ɔpɛpɔn 2014 mu no, Islamfo anim akuo a wɔsɔre tsia no kaa dɛ ɔyɛ asɛdeɛ dɛ wɔsɛe abakɔsɛm adan akɛseɛ a ɔtoatoa do a Syria Asraafo dze dzi dwuma dɛ mmeaeɛ a wɔabɔ ho ban wɔ kuropɔn dadaw no mu a Atɛntenenee Ahemfie, Carlton Ahohowdan na Kurow no Bagua no dan dadaw no ka ho.
Wɔasɛe tsetse Aleppo kurow no ɔha biara mu aduasa wɔ ɔko no mu.
== Mfiriaseɛ ne nea wɔdzi sii hɔ ==
Ɛda Queiq Asubɔnten no benkum so no, na nkoko awɔtwe a ɔyɛ kurukuruwa atwa mfinimfini koko bi a ɛza nsow ho ahyia a wosii abankɛse no (mfiase no naɔyɛ asɔredan a wɔdzi sii hɔ wɔ mfirihyia apem a ɔto do 2 A.Y.B.) so wɔ so a ɔte dɛ acropolis. Ntrɛwmu a ɔwɔ kurukuruwa no mu no bɛyɛ kilomita edu{10} (akwansin {6}). Nkoko no ne Tell as-Sawda, Tell ʕāysha, Tell as-Sett, Tell al-Yāsmīn (Al-ʕaqaba), Tell al-Ansāri (Yārūqiyya), ʕan at-Tall, al-Jallūm, Baḥsīta. Ɔsiane dɛ na tsetse kurow no kɛse bɛyɛ hekta biako aduosia(160) (acre ahanan; nsɛntitiriw biako kilomita asia ahinanan{1.6} ) ntsi, na wɔato abakɔsɛm mu ɔfasu a nyi tenten yɛ kilomita anum (akwansin {3}) mu wɔ ɔmansin a Mamlukfo san sii nea etwa to no mu. Efi dɛm ber no, afasu no fa kɛse no ara ayiw. Na ɔwɔ apon akron (wɔakora emu nnum{5} so yiye) na na abura bi a ɛtrɛw a emu dɔ atwa ho ahyia.
Kristofo na wodzii kan sii kurow dadaw no Jdeydeh mmeae foforo no wɔ afeha a ɔto do 15 mfiase wɔ tsetse kurow no atsifi fam kurotia, ber a Mongolfo twee wɔn ho fii Aleppo akyi no. Jdeydeh yɛ nhwɛso a eye sen biara a ɔfa baabi a ɔte dɛ nkwammoaa a ɔwɔ Aleppo ho no mu biako. Ɔsiane sikasɛm mu nkɔdo ntsi, wɔde mmeae afofor pii sii hɔ wɔ tsetse kurow no afasu akyi wɔ afeha a ɔtɔ do dunum na dunsia mu.
== Beaeɛ a ɛnya moa firii ==
58yloxad963khe6b4bgr3stgsi87bez
Alex Adomako-Mensah
0
150
6202
670
2023-04-21T12:31:48Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q38803881]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alex Adomako-Mensah ('''wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 5, 1962) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Sekyere Afram Plains ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse ==
Wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 5, 1962 mu na wɔtsetsee no wɔ Kumawu a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu.
== Nwomasua ==
Alex Adomako-Mensah nyaa ne MBA wɔ UK fir suapɔn a wɔfrɛ no University of Leicester mu wɔ afe 2001 mu. Ɔbɛyɛɛ kuwba maa (ACIM) wɔ Edwumakuw a wɔhwɛ Eguadzi do, wɔ UK wɔ afe 2003 mu na onyaa akwanya bɛkaa mpanyimfo a wɔhwɛ edwumakuw no do wɔ afe 2006 mu.
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ National Democratic Congress kuwba a wɔtoow amba maa no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sekyere Afram plains wɔ Ghana mbrahyɛbagua ambatow no mu wɔ afe 2016 mu. Ɔdze mba 5,664 fir mba dodow a wɔtowee 9,275 mu a egyina hɔ ma 60.85% dzii nkonyim.
=== Beesuomfo ===
Ɔyɛ kuwba wɔ Ndwuma, Asetsena mu Yiedzi na Ɔman no ndwumakuw Beesuomfo na kuwba wɔ Sikasɛm Beesuomfo.
== Ewifo toow hyɛɛ no do ==
Dzifuu 14, 2017 no, ewifo bi toow hyɛɛ mbrahyɛbaguanyi no do ewimbir ber a ofi Kumasi a n'enyi kyerɛɛ Kumawu no.
== Asetsena mu nsɛm ==
Ɔyɛ Christiannyi na ɔawar awo mba beenum.
ph70hmwvc84qr2p3vvd8cg8bdvr72in
Alex Kwaku Korankye
0
151
7529
6203
2023-05-01T17:31:34Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (6) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alex Kwaku Korankye''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. soom dɛ mbrahyɛbaguafo maa Asante Akim South ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛase na edwuma ==
Alex Kwaku Korankye soom dɛ[[New Patriotic Party]] kuwba wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ber a ɔdze amba dodow 5, 306 dzii nkonyim wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkogu ma Gifty Ohene Konadu a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] bɛhyɛɛ n'ananmu.
== Abatow ==
Wodzii kan paaw Korankye kɔr mbrahyɛbagua mu maa Asante Akim South ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Mumu 1996 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam[[New Patriotic Party]] do. Onyaa amba 18,646 fii amba dodow 35,918 mu a wɔtoow no mu a egyina hɔ ma 43.00%.
Afe 2000 mu no, Korankye dzii nkonyim wɔ ambatow kɛse no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Asante Akim South ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Odzii nkonyim dɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Mbrahyɛbagua ngua 33 a ɔwɔ hɔ no, n'ambatow mpasua no ka no mu 31 a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu wɔ Esuantse Mantɔw mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow 99 fii ngua 200 a ɔwɔ hɔ no mu. Ɔdze amba 19, 198 fi amba dodow 33, 986 mu dzii nkonyim. Iyi nye 57.1% fi amba dodow a wɔtoow mu yɛ pɛr. Odzii nkonyim tsiaa Kwaku Kyeremanteng a ɔwɔ National Democratic Congress, onyaa amba 13, 892 a egyina hɔ ma 41.3%, Jonathan Owusu a ɔwɔ Convention People's Party, onyaa amba 257 a egyina hɔ ma 0.8%, Emmanuel A. Boadi a ɔwɔ People's National Convention, onyaa amba 172 a egyina hɔ ma 0.5% na Amponsah Wireko a ɔwɔ New Reformed Party, onyaa amba 117 a egyina hɔ ma 0.3% amba dodow a wɔtoow no mu.
0fprpc71ym3vwhx6l3t6leaphi1f377
Alex Kyeremeh
0
152
7530
7041
2023-05-01T17:31:39Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alex Kyeremeh''' yɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Techiman North wɔ Brɔn na Ahafo mantɔw no mu wɔ Ghana.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ Fankwa 7,1962. Ofi Krobo-Techiman wɔ Brɔn na Ahafo mantɔw mu.
Wɔ 2002 mu no, ɔkɔr skuul wɔ 'Ghana Institute of Management na Public Administration hɔ na ɔyɛɛ ne Bachelor of Science in Accounting and Finance'. Wɔ 2015 mu no, onyaa abɔdzin krataa wɔ 'Management ɔno so wɔ Ghana Institute of Management and Administration.
== Edwuma ==
Nna Kyeremeh yɛ managing director wɔ Freda and Rose Limited. Ɔasom dɛ Mansin mu Soafo wɔ Techiman Mansin no mu fitsi Ebɔbira 2009- Sanda 2013. Kyeremeh yɛ Accountant na Financial Officer.
== Amanyɛsɛm ==
Kyeremeh yɛ kuw ba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi. Wodzii kan paw no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Techiman North abatow mpasua do wɔ 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔnam do ma ogyinaa abatow mpasua no mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ 4th republic wɔ Ghana. Wɔdze abatow 12,877 na wɔdze paw no wɔ amba a wɔtoo nyiana a ɔyɛ 24,731 mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛm 52.1% wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Wɔpaw no sen Christopher Ameyaw Akumfi a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi na Kofi Kwaw Sarpong a ɔyɛ ankorankor amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa 11,447 aba na 407 aba pɛpɛɛpɛ wɔ aba a wɔtoo mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛm 46.3% na 1.6% pɛpɛɛpɛ. Kyeremeh dzii nkonyim wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu. N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua du(10) wɔ ngua eduonuanan(24) a National Democratic Congress amanyɛkuw no nyaa wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ dɛm abatow no mu. Ne nyinara mu no,National Democratic Congress amanyɛkuw no nyaa dɔm kuma ngua a ɔyɛ eduokron anan(94) wɔ ngua dodow a ɔyɛ ahabien eduasa(230) mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.
Wɔsan paw no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Techiman North abatow mpasua do wɔ 2012 Ghana amansan abatow no mu. Ɔsan so gyinae maa n'abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Onyaa aba 16,537 wɔ 30,876 mu. Iyi yɛ ɔha nkɛm 53.56% wɔ aba dodow no mu. Wɔpaw no sen mbrahyɛbaguafo bi tse dɛ, Christopher Ameyaw Akumfi a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi, Kwakye Kofi a ɔyɛ Progressive People's Party nyi, Agartha Ampomaa a ɔyɛ Convention People's Party nyi na Agyemang Badu Opambour a ɔyɛ National Democratic Party nyi. Iyinom nyaa mba a ɔyɛ 13,727, 155, 337 na 120 pɛpɛɛpɛ. A ɔyɛ ɔha nkyɛm 44.46%, 0.5%, 1.09% na 0.39% wɔ aba dodow a wɔtoo mu.Ɔsan paw Kyeremeh wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu. N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngu du esia(16) wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduonu akron(29) a National Democratic Congress amanyɛkuw no nyaa wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.
== N'abrabɔ ==
Alex awar. Ɔyɛ Kristonyi (Catholic).
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup>
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
2k68981imkl8kpidm1w0nz3fwzcsbi9
Alex Seidu Sofo
0
153
7042
6205
2023-04-22T14:57:53Z
Robertjamal12
13
/* Ɔbra ahyɛase na nwomasua */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98050195}}
'''Alex Seidu Sofo''' (2 [[Kwakwar]] 1950 – 9 [[Sanda]] 2020) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Damango-Daboya mansin.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Sofo wɔ [[Kwakwar]] da ɔtɔ do ebien (2) wɔ afe 1950, nna ɔyɛ kuromnyi a ofi Busunu wɔ mprɛmprɛn Savannah Mantɔw mu. Ɔnyaa nye Akyerɛkyerɛfo adansedzi krataa (Certificate A) wɔ Nwomasua mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
cfrausj78iucy9j8o6zhwpner1xf80j
Alex Tettey-Enyo
0
154
7043
698
2023-04-22T14:57:56Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alexander Narh Tettey-Enyo''' yɛ educationist na amanyɛnyi. Wɔayɛ mbrahyɛbaguanyi ama Ada fitsi 2005 na Ghana Ɔsoafo wɔ Nwomasua mu wɔ 2009 na 2011 ntamu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Alex Tettey-Enyo wɔ Akuse wɔ Nkran kurowpɔn Mantɔw no mu wɔ Ghana. Ɔhyɛɛ ne mbofra skuul ase wɔ Akuse Methodist Primary school wɔ 1946 mu. Wɔ 1948 no, ɔtoaa do wɔ James Town Nkran Methodist Primary School na owiei wɔ Somanya Medthodist Primary/ Middle School wɔ 1949 na 1953 ntam. Ne Nsɔwdo skuul no hyɛɛ ase wɔ Volta Mansin Ntoado Skuul (Volta District Secondary School), Odumase Krobo wɔ 1954. Ɔtoaa do wɔ Presbyterian Boys' Secondary a ɔno so wɔ Odumase Krobo wɔ 1956 na 1957 ntam. Owiei post-secondary akyerɛkyerɛfo kɔso(course) wɔ Wesley College, Kumasi wɔ 1959 na 1960 ntam. Ɔkɔɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ 1961 na 1962 na ɔtoaa do wɔ Ogua Suapɔn (University of Cape Coast) hɔ na osua adze wɔ 1962 na 1965 ntam, na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Arts degree in education. Ɔkɔr University of Science and Technology, Kumasi (1961-1962) na University College of Cape Coast (1963-1965)
== Edwuma ==
=== Nwomasua ===
Ɔhyɛɛ n'adzekyerɛ edwuma odzi kan wɔ Yilo State Skuul wɔ Somanya wɔ 1058. N'edwuma otsia do no yɛ Ghanata Ntoado Skuul, Dodowa. Wɔ no Suapɔn nwomasua ekyir no, a na ɔyɛ panyin a ɔda national socialist studnts' organisation (Ghanaso) ano, ɔkaa esuafo a wofir Kwame Nkrumah Ideological Institute a wɔkɔr GDR's central party skuul wɔ Berlin bɔmu ma wosuaa adze. Ber a na ɔwɔ hɔ no, wɔfrɛɛ no wɔ ber a na ɔsɛ dɛ Kwame Nkrumah san ba Ghana bɔboa Ɔmanpanyin ma ɔsan kɔr edwuma wɔ n'anan mu, naaso annyɛ yie. Iyi ho dase wɔ Berlin wɔ Bundesarchiv, Berlin Lichterfelde, SAPMO-BArch, DY 30,IV A 2/9.09/125. Ɔsan kɔr beebi a owiei skuul wɔ afe 1966 mu, a ɔbɛyɛɛ kyerɛkyerɛfo panyin abedzi ekyir fitsi 1971 kesi 1974. Wɔ 1982 mu no, woyii no dɛ Panyin a ɔda Ada Ntoado Skuul, dzibew a ɔyɛɛ ara kesi 1990. Wɔyɛɛ no Dalɛta wɔ Nwomasua mu(Director of Education) wɔ Dangme East Mansin mu wɔ Asoae a Ɔhwɛ Nwomasua do (Ghana Education Service (GES)) wɔ 1990. Wɔ 1991 mu no, ɔbɛyɛɛ Dalɛta dze maa Ntoado Skuul Nwomasua (Director for Secondary Education) wɔ GES hɔn atsenae kɛse no mu wɔ 1991. Mfe anan ekyir no, na ɔyɛ Dalɛta wɔ Manpower na Ntsetsee wɔ GES astsenae kɛse no mu. Wɔ 1996 mu no, ɔbɛyɛɛ Deputy Director-General wɔ Ghana Nwomasua mu(Ghana Education Service) na Acting Director General fitsi 2001.
=== Amanyɛsɛm ===
Tettey-Enyo dzii dwuma dɛ Mansin kyerɛkyerɛwfo wɔ Dangme East Mansin mu wɔ 1990. Odzii kan gyinae wɔ mbrahyɛbagua dzibew wɔ Ghana mbrahyɛbaguafo abatow wɔ Mumu 2004 wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu, a owuraa mbrahyɛbagua mu wɔ Sanda 2005. Wɔ 2009 mu no, Ɔmanpanyin John Atta Mills yii Tettey-Enyo dɛ Ɔsoafo wɔ Nwomasua do wɔ n'amanbu mu. Tettey-Enyo ne ber wɔ Ɔsoafo edwuma mu soee wɔ 2011 wɔ ber a Ɔmanpayin yɛɛ nsesa bi wɔ n'amanbu mu.
== Ebusua ==
Tettey-Enyo awar wɔ mba enum.
== Ndzɛmba a Ɔpɛ ==
Tettey-Enyo's pɛ akenkan, stamp collection, po guar(abor) na anokɔnkɔn.
== Hwɛ ha so ==
* List of Mills government ministers
* Ada constituency
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Cabinet reshuffle: Zita dropped, Betty for education". Ghana
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ln6wngyol8dfg03i1245m6smizjdyi4
Alexander Agyei-Acheampong
0
155
7531
6206
2023-05-01T17:31:45Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alexander Agyei-Acheampong''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Bekwai ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu.
== Amanyɛsɛm ==
Alexander tsir yɛɛ yie wɔ n'amanyɛdwuma no mu ber a ogyinaa dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Bakwai ambatow mpasua na odzii nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Ofitsi dɛm aber no, ɔayɛ kuwba a ɔbɔ noho mbɔdzen na noho hia wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no mu, ɔsan bɛyɛɛ amanyɛkuw no ɔman guamutsenanyi wɔ amanyɛkuw ne fa a ɔwɔ Germany.New Patriotic Party.New Patriotic Party.
== Ambatow ==
Alexander gyinaa maa Bakwai ambatow mpasua na odzii nkonyim dze nam the[[New Patriotic Party]] do wɔ afe 1996 ambatow kɛse no mu. Wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim ber a ɔbɛdaa edzi dɛ oenya amba kɛse sen n'akansifo no. Onyaa amba 28,313 a egyina hɔ ma 63.10% na ne kansifo tsitsir Mr. Kwaku Poku-Agyemang a ɔwɔ National Democratic Congress so nyaa amba 7,301 a egyina 16.10%.
mncy2q52h6kw0k8h2lf0h5t5gtsocjr
Alexander Asum-Ahensah
0
156
12833
7285
2024-04-09T10:32:15Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4718267}}
'''Alexander Asum-Ahensah''' (wɔwoo no 23 [[Ayɛwoho]] 1953) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi ma Jaman Etsifi (North) mansin wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506153910/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=91</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Asum-Ahensah wɔ 23 [[Ayɛwoho]] 1953. Asum-Ahensah fir Goka a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Wɔ afe 1989 mu no, ɔnyaa Diploma wɔ Nwomasua mu wɔ Accra Technical Training Centre (ATTC). Wɔ afe 1997 mu no, ɔnyaa nye abodzin krataa wɔ Bachelor of Education mu wɔ Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast - UCC) mu. Ɔnyaa Executive Masters wɔ Ghana Asoɛe a Ɔhwɛ Edwumayɛ na Ɔmanfo Do (Ghana Institute of Management and Public Administration).<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Asum-Ahensah yɛ nwomasua ho nyimdzefo (educationist). Ɔnye Ghana Nwomasua Dwumadzibea (Ghana Education Service) ayɛ edwuma dɛ ɔkwankyerɛfo boafo (assistant director) a ɔhwɛ Jaman Etsifi Mansin do (Jaman North District).<ref name=":0" /> Ber a ɔhyɛn amanyɛsɛm mu ekyi no, wɔpaw no dɛ Ahendzi na Amambra soafo (Minister for Chieftaincy and Culture) wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw (National Democratic Congress) aban a Ɔmampanyin John Atta Mills dzi enyim no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=1186</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Asum-Ahensah dɛ mbrahyɛbaguanyi dzea ɔdzi kan wɔ afe 2004 Ghana Amansan ambatow mu. Wɔpaw no dɛ ɔmbɛgyina Jaman Etsifi ambatow mpasua ananmu wɔ ber a wɔhyehyɛɛ no fofor wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no ekyi.<ref name=":1">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/48/index.php</ref><ref>http://mofa.gov.gh/site/directorates/district-directorates/brong-ahafo-region/173-jaman-north</ref> Wɔpaw no wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw tekiti do.<ref name=":1"/><ref name=":2">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. November 2005. p. 133.</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua du (10) no fa wɔ nkongua eduonu anan (24) a Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw dzii wɔ saa ambatow no mu maa Brong Ahafo mantɔw no mu. Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw dzii nkonyim kakraa bi a nye nyinara yɛ Mbrahyɛbagua nkongua eduokron anan (94) wɔ nkongua aha ebien eduasa (230) a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref> Wɔdze amba 12,027 na ɛpaw Asum-Ahensah wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 22,888 a ɔnye amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 52.50% yɛ pɛ. Asum-Ahensah nyaa amba kyɛn Kofi Oti Adinkrah a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party), Twene Aduasare Kwasi a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw (Convention People's Party) na M. Abdulai Freeman a ofi Demokrasi Ahofadzi Kuw (Democratic People's Party) mu. Iyinom nyaa amba a wɔtow nyinara mu 45.50%, 1.90% na 0.00%.<ref name=":1" /><ref name=":2" />
Wɔsan paw Asum-Ahensah dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Jaman Etsifi ambatow mpasua mu wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) ma Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw tekiti do.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php</ref> Wɔdze amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 13,359 na ɛpaw no, a ɔnye amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 55.28% yɛ pɛ. Asum-Ahensah nyaa amba kyɛn Siaka Stevens a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Otteng Atta Dickson a ofi Nnyimpa Ɔman Nhyiam Kuw (People's National Convention) no mu na Nyuah Abraham Justice a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw mu. Iyinom nyaa amba a ɔfata nyinara mu 42.94%, 1.04% na 0.74%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 71.</ref>
== N'abrabɔ ==
Asum-Ahensah aware na ɔwɔ mba enum (5). Ɔyɛ Kristonyi na ɔsom wɔ Pentekoste Asɔre (Church of Pentecost).<ref name=":0" />
== Hwɛ Iyi Nso ==
* [[Mills aban asoafo dzin a wɔahyehyɛ - List of Mills government ministers]]
* [[Jaman Etsifi (Ghana parliament ambatow mpasua)|Jaman Etsifi ambatow mpasua]]
{| class="wikitable"
! colspan="3" |Parliament of Ghana
|-
| rowspan="1" |'''Mfrankaa fofor'''
| rowspan="1" |'''Jaman Etsifi'''
(afe 2005 kɔsi afe 2017)
| rowspan="1" |Dza odzi nadzi (Succeeded by)
Siaka Stevens
|-
! colspan="3" |Political offices
|-
| rowspan="1" |Dza odzi ne kan (preceded by)
Sampson Kwaku Boafo
| rowspan="1" |'''Ɔsoafo Ɔhendzi na Amanbra do (Minister for Chieftaincy and Culture)'''
(afe 2009 kɔsi afe 2013)
| rowspan="1" |Dza odzi nadzi (Succeeded by)
Henry Seidu Daanaa
|}
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ln87kve0iaw8upw62ymo0kzwuwx897x
Alexander Ransford Ababio
0
157
6208
720
2023-04-21T12:31:59Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99913891]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alexander Ransford Ababio''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma "Dayi South" ambatow mpasua do a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" wɔ Ghana amanyɛsɛm mu.
== Alexander Bra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo '''Alexander Ransford Ababio''' wɔ Mumu bosoom da ɔtɔ do eduonu esuon wɔ mfe apem ahankron eduonu esuon mu wɔ Firaw Mantɔw mu. Okosua eduryɛ(medicine) ho nyimdzi wɔ Mission House College ma onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor Of Science, ekyir no ɔkɔ toaa no skuul do wɔ Saarland Suapɔn mu na onyaa ne Doctor Of Medicine abɔdzin krataa.
== Edwuma ==
Ɔyɛ Datsernyi na Okuanyi mapa.
== Amanyɛsɛm ==
'''Alexander Ransford Ababio''' dzii kan baa mbrahyɛbaguamu wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien wɔ Ghana mbrahyɛbagua mu odzi kan wɔ "4th Republic" mu. Ɔsan so gyina maa South Dayi ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ ebien wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana amba a wɔtoo no wɔ mfe apem ahankron eduokron esia no mu. Wɔsan too maa no bio dɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina NDC amanyikuw n'ananmu. Ɔno nye nyimpa a ogyinae maa dɛm ambatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua fie odzi kan wɔ "4th Republic" mu. Ababio gyae n'egua no mu maa Daniel K. Ampofo a ɔno so yɛ NDC amanyɛkuw ba wɔ mfe mpem ebien ambatow no mu.
== Ambatow Mu Nsɛm ==
'''Ababio''' nyaa amba a ɔyɛ ɔha nkyekyɛmu eduosuon ebiasa ekyir pɔw eduanan awɔtwe a ogyina hɔ ma mpem duebien ahankron na eduonum kor fir amba dodow a ɔyɛ mpemduesuon ahaesia na eduonu esia a wɔtoo. Onyaa amba kɛse sen Winfred Manfred Asimah a nna ɔyɛ amanyɛnyi a naora gyina no ho do, na onyaa amba no mu ɔha nkyekyɛmu awɔtwe ekyir pɔw eduosia a ogyina hɔ ma amba dodow a ɔyɛ mpem ebien ahaebiasa na eduokron esuon. Barney Kodzo Agbo a ogyina mu ma NPP amanyɛkuw no so nyaa ɔha nkyekyɛmu esia na n'ekyir pɔw eduowɔtwe a ɔyɛ apem kor ahawɔtwe na eduokron awɔtwe na Akudeka Victor Kofi a ogyina PNC amanyɛkuw ananmu no nyaa ɔha nkyekyɛmu kor ekyir pɔw eduana a ɔyɛ ahaebiasa na eduowɔtwe amba dodow.
== Alexander Ransford Ababio gyedzi ==
Ɔyɛ Kristonyi
auilzu0uv5jl6lv4gu7nju2s45e80fa
Alfred Kwame Agbesi
0
158
7532
7045
2023-05-01T17:31:50Z
Robertjamal12
13
/* Afe 2004 Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q28867963}}
'''Alfred Kwame Agbesi''' (wɔwoo no [[Kwakwar|Kwakwa]] 20, 1955) yɛ mbranyimfo na amanyɛnyi wɔ Ghana. Ɔyɛ National Democratic Congress kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Ashaiman (Ghana mbrahyɛbagua ambatow mpasua) na mbrahyɛbagua ɔdodow hɔn panyin no abadziekyir ma Ghana wɔ kan Ɔmanpanyin John Dramani Mahama aban mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506150409/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=40</ref>
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Alfred Kwame Agbesi [[Kwakwar|Kwakwa]] 20, 1955 mu. Onyinii wɔ Agave-Afedume a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Ghana. Okitsa abodzin krataa wɔ Mbra mu wɔ University of Ghana, Legon wɔ afe 1979 na BL (GSL) 1981.<ref name=":0" /><ref name=":1">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008''. Ghana: The Office of Parliament Year: 2004. 2004. p. 111.</ref>
== Edwuma ==
Ɔyɛɛ edwuma wɔ bea a wobu atsɛn wɔ Ghana dɛ mbranyimfo ansaana mbrahyɛbaguanyi ama Ashaiman.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=1226</ref> Kyerɛ dɛ n'edwuma nye mbranyimfo na mbrahyɛbaguanyi.<ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Na Alfred Agbesi yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ashaiman ambatow mpasua fitsi afe 2005 kesi afe 2016 a odzii nkogu ma mbrahyɛbaguanyi a ɔwɔ hɔ siesie ma Ashaiman ambatow mpasua a wɔfrɛ no Ernest Norgbey wɔ National Democratic Congress hɔn ambatow mu wɔ afe 2015 mu.<ref>https://web.archive.org/web/20170222195241/http://www.ghanaiantimes.com.gh/norgbey-wins-ashaiman-seat/</ref>
Woyii no wɔ afe 2008 mu wiei no, wɔpaaw no dɛ ɔnkɛyɛ Ghana ananmusi wɔ ECOWAS mbrahyɛbagua a ɔwɔ Abuja, Nigeria wɔ Afe 2009 mu na afe 2013 mu kesi ndɛ.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/economy/artikel.php?ID=196741</ref>
=== Afe 2004 Ambatow ===
Woyii Agbesi dɛ mbrahyɛbaguanyi a odzi kan ma Ashaiman ambatow mpasua wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/greateraccra/117/index.php</ref> Amba a wɔdze yii no yɛ mba 53,559 fi mba dodow a wɔtoow 94,091 mu. Iyi yɛ 56.9% a ɔnye amba dodow a wɔtowee yɛ pɛr. Odzii nkonyim tsiaa Hajia Hajara M. Ali a ɔwɔ People's National Convention, Teye Emmanauel Kinsford Kwesi a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], Phoyon Isaac Bruce Mensah a ɔwɔ Convention People's Party na Amable Kwame Samuel a onnyi amanyɛkuw biara mu. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ fi amba dodow a wɔtoow amba no a, wonyaa 2.9%, 38.3%, 0.9% and 1.0%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf</ref> Woyii Agbesi dɛ National Democratic Congress. Na n'ambatow mpasua no ka ambatow mpasua du a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ dɛm ambatow no mu. Ne nyina mu no, National Democratic Congress dzii ngua eduokron anan do nkonyim wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana kwasafoman a ɔtɔ do anan mu.<ref name=":1" /><ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/greateraccra/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Agbesi awar awo mba baasia. Ɔyɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ssrz4tj40xvd76ywot4ndckxxibd71o
Alfred Wallace Gbordzor Abayateye
0
159
7046
6210
2023-04-22T14:58:05Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97005805}}
'''Alfred Wallace Gbordzor Abayateye''' ( wɔwoo no wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 20, 1965) ɔyɛ nkontabunyi na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Sege abatow mpasua do wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=16. www.ghanamps.com. Retrieved 7 July 2020.</ref>
== Ɔbra Ahyɛse na Nwomasua ==
Wɔwoo Abayateye wɔ afe apem ahankron eduasia enum(1965) mu. Ofir Anyamam-Ada wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Okosuaa Nkontabu( Accounting) wɔ University Of Ghana,hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ “Diploma” wɔ afe apem ahankron eduowɔtwe esoun(1987).<ref name=":0" />
== Na'brabɔ na Edwuma ==
Abayateye yɛ Kristonyi a wawar wɔ mba esia. Ɔsom wɔ Presbyterian Church of Ghana. Ɔyɛ Accountant na seseiara Manager n’abedziekyir dze ma Bank of Ghana.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Abayateye hyɛɛ n’amanyɛsɛm ase wɔ mfe mpem ebien na anan (2004) mu a ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ “4th Republic” Ghana dze ma Sege abatow mpasua do wɔ NDC amanyɛkuw nye dzin mu.<ref>https://web.archive.org/web/20110522115353/http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf from the original on 22 May 2011.</ref> Ɔdze amba dodow a ɔyɛ 12,451 fi amba 19,182 mu na ɔdze dzii nkonyim, a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm eduosia anan ekyir pɔw akron(64.9%). Christian Corletey Otuteye na obotuu no adze do wɔ NDC amanyɛkuw n’abatow mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/parliament/greateraccra/index.php</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/features/Ghana-Decides-2016-Part-1-475455. ''www.ghanaweb.com. 7 October 2016. Retrieved 7 July 2020.''</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
msftuuvo7npsl0eumla64lmxunst53q
Alhaji Abdulai Salifu
0
160
6211
742
2023-04-21T12:32:04Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98821841]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alhaji Abdulai Salifu''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Tolon abatow mpasuar wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi mbrahyɛbagua a odzi, ebien na ebiasa do wɔ 4th Republic wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛse ne nwomasua ==
Wɔwoo Salifu wɔ afe apem ahaakorɔn eduanan-ebiasa ne bosoom Obiradzi ne da a ɔtɔdodu-akorɔn wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ "University of Ghana na okosuaa 'Geography na Political Science" na onyaa ne "Bachelors degree in Arts".
Ɔkɔr skuul so wɔ Presby Training Kɔlegyi na onyaa ne Akyerɛkyerɛfo Ntsetsee Abawdobɔdze.
== Edwuma ==
Salifu yɛ Amanyɛsɛm Kyerɛkyerɛnyi na mbrahyɛbaguanyi a abɛsen kɔ dze ma Tolon mpasuar wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Salifu yɛ NDC amanyɛkuwba. Odzikan no wɛpaaw no kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu dɛ kuwba wɔ mbrahyɛbagua a odzikan no wɔ 4t Republic no mu na wɔsanee paaw no wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana amansan abatow no mu, wɔkaa ntam guu no do wɔ mbrahyɛbaguafie afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esuon mu.
Ɔdze mba 14,545 a nna ogyina hɔ ma 45.00% dzii Alhassan Abukari Baako a ɔyɛ NPP amanyɛkuwba no do kunyim wɔ ber a Alhassan nyaa 32.40% na Mohammed Zakaria Nabila a ɔyɛ CPP amanyɛkuwba no nyaa 1.50%.
Wɔsanee paaw Salifu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Tolon mpasuar wɔ afe apem ahaebien Ghana amansan abatow no mu. Wɔpaaw no wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do. Mbrahyɛbaguafie ngua eduonu-ebiasa mu no, nna ne mpasuar ka ngua du-awɔtwe a NDC amanyɛkuw no kantann do wɔ Etsifi mantɔw mu no ho.
Mbrahyɛbaguafie dzibew ahaebien mu, NDC amanyɛkuw no tumii faa Dɔmpem dzibew a ɔyɛ eduokorɔn-ebien wɔ mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa wɔ 4th Republic no mu. Wɔpaaw no wɔ ber onyaa mba 11,740 dze fii mba papa 24,690 no mu.Nna iyi gyina hɔ ma 49.3%.
Wɔsaan Alhassan A. Baako a ɔyɛ New Patriotic kuwba, Samson Hussein Salifu a ɔyɛ Convention People's Party no ananmusinyi, Mohammadu N. Togmah a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba na Adam Alhassan a ɔyɛ "United Ghana Movement" kuwba ho paaw Alhaji
Mba a nyimpakuw yi nyae yɛ 8,701, 2,751, 420 na 208 dɛ mbrɛ wɔahyehyɛ edzin no dze fi mba a ɔfata no mu. Nna iyi gyina hɔ ma 36.5%, 11.5%, 1.8% na 0.9% pɛpɛɛpɛr dze fi mba a ɔfata no mu.
Umar Abdul-Razak na ɔbɛhyɛɛ n'anan wɔ afe apem ahaebien na anan Ghana asahen abatow no mu.
== Ɔpamfo edwumason ==
Afe apem ahaebien na akorɔn mu no, Ɔmampanyin John Evans Atta Mills yii Salifu dɛ Ghana Ɔpamfo kɔr Saudi Arabia.
== N'abrabɔ ==
Salifu dɔm Nkramosom no (Kramonyi).
07kglqc0kaw78mx9tbzv4xt5yr8foqv
Alhassan Azong
0
161
6212
751
2023-04-21T12:32:06Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4724464]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4724464}}
'''Alhassan Azong''' (wɔwoo no 18 [[Mumu]] 1965) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi (MP) ma Builsa Anaafo (South) Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana. Ɔsan nso yɛ ɔman soafo (Minister of state) wɔ Mills aban mu wɔ afe 2009 na afe 2013 ntam.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160304093201/http://www.ghanadistricts.com/mps/?r=8&mpd=170</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Azong wɔ 18 [[Mumu]] 1965. Ɔfir Wiesi a ɛwɔ Upper East Mantɔw wɔ Ghana. Ɔnyaa ACIS wɔ afe 1996. Ɔsan nso kɔɔ Paris Graduate School of Management baabi a ɔnyaa MBA. Ekyir ɔbɛyɛɛ ɔkyerɛkyerɛnyi wɔ Bolgatanga Polytechnic, dzibea a odzii mu kosii dɛ ɔkɔɔ amanyɛsɛm mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
* Ɔkyerɛkyerɛnyi wɔ Bolgatanga Polytechnic<ref name=":1">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=99</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Azong dzii kan sii akan wɔ Builsa South atenae no mu wɔ [[Mumu]] 2008 mu wɔ People’s National Convention no tekiti do, na ɔdzii nkonyim wɔ ambatow ketewa 59 (0.5%) mu.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=267</ref> Ɔsom wɔ Boayikuo a ɔhwɛ Asɔremma a Wɔkura Mfaso Dwumadzibea (Holding Offices of Profit), Nwomasua Mmabun (Education Youth), Egumadzi na Amambra (Sports and Culture) Boayikuw na Daa Ahyɛdze (Standing Orders) Boayikuw no mu.<ref>https://archive.is/20130217124623/http://www.parliament.gh/members_details.php?ddt=129</ref> Wɔ ambatow a ɔdzi hɔ wɔ [[Mumu]] 2012 mu no, nye dodow no kɔɔ soro koduu 6,048 (47.12).[4] Entsi ɔbɛyɛɛ PNC mbrahyɛbaguanyi kor (1) pɛ wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esia (6) no mu.
Ɔwom dɛ na ɔnyɛ NDC munyi dze, nanso Kan Ɔmampanyin Mills paw Azong dɛ ɔman Ɔsoafo a ɔhwɛ Ɔmanfo Nnwuma mu Nsakrae do (Minister of state responsible for Public Sector Reform) wɔ NDC aban mu fir afe 2009 kɔsi afe 2013.<ref>http://www.ec.gov.gh/assets/UPPER%20EAST.pdf (PDF). ''2012 Election Resulsts.'' Electoral Commission of Ghana. Retrieved 23 January 2013.</ref> Wɔ afe 2013 mu no, Ɔmampanyin Mahama san paw no dɛ Ɔman Ɔsoafo a ɔhwɛ Ɔmanfo Nnwuma mu Nsakrae do (Minister of state responsible for Public Sector Reform), edwuma kor no ara a na ɔwɔ wɔ Kan Ɔmampanyin Mills aban ase.<ref>https://web.archive.org/web/20130123194736/http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=262685</ref>
== N'abrabɔ ==
Azong yɛ Nkramonyi. Wawar na ɔwɔ mba enum (5).<ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
bnzx677sjk9o7jvxn6jh82bl73887n9
Alhassan Wayo Seini
0
162
7047
6213
2023-04-22T14:58:08Z
Robertjamal12
13
/* Asetsena mu nsɛm */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alhassan Wayo Seini''' (wɔwoo no wɔ Fankwa 12, 1945) yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman Ghana mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Wayo tsetsee no wɔ Tamale. Ɔwɔ ahabandwuma ho nyimdzii na okitsa abodzin krataa (bachelor of Science degree) wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology.
== Edwuma ==
Wayo yɛ mbowa hwɛfo panyin na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Tamale Central ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana fitsi afe 2005 kesi afe 2009.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw Wayo baa Ghana mbrahyɛbagua mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Tamale Central ambatow mpasua wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse mu dze nam National Democratic Congress (NDC). Ɔdze mba 35,635 a egyina hɔ ma 58.2% fi mba dodow a wɔtowee 61,271 mu. Ekyir yi ofir NDC na okegyinaa dɛ obi onnyi amanyɛkuw biara naaso odzii nkongu ma Inusah Feseini a ogyinaa maa NDC wɔ afe 2008 ambatow kɛse no mu bɛhyɛɛ n'ananmu.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Ɔyɛ Kramonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0dz0jx4jq4p49r8sys3pdl6sruz8155
Alhassan Yakubu
0
163
7533
7048
2023-05-01T17:31:56Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alhassan Yakubu''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Nanton ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛse ne nwomasua ==
Wɔwoo Yakubu wɔ Obiradzi 7, 1949. Ɔkɔr skuul wɔ Kanton Akyerɛkyerɛfo Ntsetseebea na onyaa Abodzin Krataa a wɔfrɛ no O level wɔ Akyerɛkyerɛfo Adansedzi Nwoma 'A' mu na ɔbɛyɛɛ nwomasuafo.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaaw no baa mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1993 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow a ɔkɔr do wɔ Mumu 29, 1992 mu.
Alhassan Yakubu is a National Democratic Congress kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana maa Nanton ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana ber a Ghana ambatow kɛse no kɔr do wɔ afe 2000 mu, onyaa amba 5,659 a ogina hɔ ma 50.50%.
Ɔsanee bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sanda 2005 ber odzii nkonyim wɔ Ghana ambatow kɛse a ɔkɔr do wɔ Mumu 2004 mu no. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nanton ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Ɔmanpanyin dada J.A Kufour aban ase.
Onyaa amba 8, 338 a ogyina hɔ ma 58.50% wɔ aber a, n'akansifo Alhaji Abdul- Kareem Iddrisu a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] nyaa amba 5,778 a ogyina hɔ ma 40.60% na Abu Alhassan a ɔwɔ Convention Peoples Party nyaa amba 132 no so gyina hɔ ma 0.90%. Alhassan Yakubu nna odzii nkonyim wɔ Nanton ambatow mpasua mu.
Ansaana wɔrobɔtow amba wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu no, ogyinaa maa n'ambatow mpasua no wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Wɔpaaw no kɔr mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ Sanda 7, 1997 ber a ɔdze amba 6, 682 a ogyina hɔ ma 48.80% dzii ne kansinyi Tia Alhassan a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] no do nkonyim. Ɔno so nyaa amba 2, 917 a ogyina hɔ ma 21.30%.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Alhassan Yakubu yɛ Kramonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
esr5hvrqyshvtn41r9omdz3j7zra4da
Alice Teni Boon
0
164
7534
7049
2023-05-01T17:32:00Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alice Teni Boon''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi kuwba wɔ Lambussie Mansin mu fitsi 1999 dze kɛpem 2009.
== Ne bra ahyɛse na nwomasua ==
Afe 1962 mu Sanda bosoom no ne da a ɔtɔ do du-ebien mu na wɔwoo Boon baa asaase yi do. Onyaa ne nwomasua wɔ University of Ghana na University of Westminster suapɔn mu. Ɔtoaa do kɔr Ghana Institute of Journalism na Pitman Central College wɔ aborɔkyirman mu.
Iyinom nyinara mu no na onyaa ne Master's wɔ Business Administration na Masters wɔ Arts in Public Communication. Dza nna n'enyi tsim do paa wɔ ne nwomasua no mu no nye Nkitahodzi (Communications).
== Edwuma ==
Boon yɛ wɔ Nkitahodzi mu ka noara ankasa n'edwuma tsitsir a nna ɔyɛ Kɔnsɔɔtantse. Nna ɔyɛ amanyɔnyi wɔ National Democratic Congress amanyɔkuw no mu a ɔyɛ Ghana amanyɔkuw no mu kor.
== Amanyɛsɛm ==
Ɔnam National Democratic Congress tum do na Alice nyaa tum kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ afe 1999 mu ne bosoom a ɔtɔdo esia ne da a otsia awɔtwe a nna ɔyɛ Benada, wɔ ber a odzii kunyim wɔ abatow a ɔkɔr do wɔ afe 1999 ne bosoom a ɔtɔ do enum ne da eduonu-esia no mu na Owura Luke Koo, a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguafie kuwba ma dɛm mpasuar no nyaa no so frɛ.
Nkonyimdzi bɛyɛɛ Alice dze wɔ ber a odzii konyim wɔ afe 2000 ne bosoom a odzi ewiei no abatow no na afe 2004 mu ne bosoom a odzi ewiei abatow no mu. Kwan kor anaa ebien do no, egua no fir ne nsa kɛkaa John Duoghr Baloroo a nna ɔyɛ[[New Patriotic Party]] (NPP) kuwba wɔ afe 2008 mu ne bosoom a odzi ewiei abatow no mu no nsa. Ber a na afe 2012 mu ne bosoom a odzi ewiei abatow no rokɔ do no, wɔdze Edward K. Dery a biribi ntsi otumii faa egua no ma NDC amanyɔkuw no hyɛɛ n'anan mu.
=== Afe 2000 Abatow ===
Boon nyaa akwanya bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi kuwba maa Lambussie mpasuar a ɔwɔ etsifi-atɔe Mantɔw mu a ɔwɔ ɔman Ghana mu wɔ afe 2000 abatow no mu. Ne dɛm ntsi, ogyinaa maa ne mpasuar no wɔ mbrahyɛbaguafie a otsia anan no ase wɔ 4th republic mu wɔ Ghana.
Osian mba 7,076 a onyaa fii mba dodow no mu ntsi na wɔfaa no. Nna mba a onyaa no gyina hɔ ma 60.80% wɔ mba dodow a wɔtowee no mu. Wɔsaan David Mwinfor Deribaa a nna ɔyɛ ankonam gyinafo, Kabiri Nmin a nna ɔyɛ National Reform Party kuwba, Ampulling Nicholas a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba na Bamie Mubashir Ahmed a ɔyɛ United Ghana Movement Party kuwba no ho yii no. Dɛm nyimpakuw yi mba a wonyae no yɛ mba 2,472, 1,272, 441, 375 na 0 dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do no.
Nna dɛm mba yi gyina hɔ ma 60.80%, 21.20% , 10.90%, 3.80%, 3.20% na 0.00% dɛ mbrɛ mba no dzidzi do no. Woyii Boon wɔ National Democratic Congress aban no tum ase. National Democratic Congress kuw no nyaa mbrahyɛbaguafie ngua no mu esuon wɔ etsifi-atɔe Mantɔw wɔ dɛm abatow no mu.
Iyi nyinara mu no, kuw no nyaa mbrahyɛbaguafie nsiananmu no mu dodow wɔ aban a otsia ebiasa no ase a ɔyɛ eduowɔtwe- akorɔn fii ahaebien no mu wɔ 4th republic wɔ Ghana.
=== Afe 2004 Abatow: ===
Boon bɛyɛɛ mbrahyɛbaguafie kuwba maa Lambussie mpasuardo wɔ afe 2004 Ghana abatow no mu. Ne dɛm ntsi, ɔbɛyɛɛ ananmusinyi wɔ mpasuar hɔ wɔ aban a otsia anan no ase wɔ 4th republic wɔ Ghana. Wɔdze mba 6,554 a onyaa fii mba 12,480 na wɔdze yii no. Iyi gyina hɔ ma 52.5% wɔ abatow no nyinara mu.
Wɔsaan Thomas F. Bitie-Ketting a nna ɔyɛ People's National Convention kuwba, Sebastian Koug Bamile a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba na Abubakari Alhaji Yahaya a ɔyɛ Convention People's Party kuwba yii Alice Teni Boon.
Mba a wonyae no yɛ 1,265, 4,553 na 108 dɛ mbrɛ ɔahyehyɛ edzin no wɔ mba dodow no nyinara mu. Dɛm mba yi gyina hɔ ma 10.1%, 36.5% na 0.9% pɛpɛɛpɛr. National Democratic Congress amanyɔkuw no ase na tum do na woyii Alice Teni Boon.
National Democratic Congress kuw no faa mbrahyɛbaguafie ngua esuon wɔ dɛm abatow no a ɔkɔr do wɔ etsifi-atɔe Mantɔw mu a ɔwɔ ɔman Ghana mu.
== N'abrabɔ ==
Boon yɛ okristonyi. Ɔwaar Jacob Bawiine Boon, a ɔyɛ Ɔsɛndzifo nna mbrahyɛbaguanyi kuwba dze maa Lambussie mpasuardo nna Mansin(District) nanmusinyi dze maa Jirapa/Lambussie Mansin.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1t56f7dfxigot05gh3dx35yzeaqevbq
Alima Mahama
0
165
11214
776
2023-08-19T08:26:55Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1569692}}'''Hajia Alima Mahama''' (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 17,1957, Walewale, Etsifi Epuei Mantɔw) ɔyɛ Ghana basia ambassador dze ma US. Ɔyɛ mbranyimnyi na nna ɔyɛ Soafo dze mbasia na mboframba nsɛm do fitsi 2005 kesi 2009 wɔ Ɔmanpanyin John Kufuor aban mu. Nna ɔsan so yɛ Ghana Soafo dze ma Local Government na Rural Development, Ghana Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo na ɔpaw no wɔ edwuma wɔ Sanda 10,2017 kesi Sanda 7,2021. Hajia Alima san so soom dɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Nalerigu/Gambaga abatow mpasua no na kuw ba dze ma NPP aamanyɛkuw no wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ esuon wɔ 4th Republic mu.
Woyii no dɛ Ghana Ambassador dze ma United States of America wɔ Obiradzi, 2021.
k6pf9d6v91vrdlcq731zpeyrt268wo3
Alima Moro
0
166
778
777
2023-04-20T19:10:58Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Alima Moto( Wɔwoo no Kwakwa 5,1983).[1] ɔyɛ Ghana bɔɔlbɔnyi na ɔno na ɔkyekye bɔɔl no sɛ obi pɛ sɛ ɔhyɛ hom a.
fujrq0j8d71rb9kr1rzsv8kq2465hc3
Aline Koala Kaboré
0
167
7816
7756
2023-05-05T16:37:25Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Aline Koala Kaboré''' ɔyɛ Panyin a ogyina ma ne man wɔ amanɔne a ofi Burkina Faso a ɔsom dɛ Ananmusifo ma Senegal, ɔdaa ne ndwuma ahorow edzi wɔ [[Ebɔw]] 29, afe 2013.[1] Ɔsom kɛpem bosoom [[Mumu]] 19, 2017.[2]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Burkina-Sénégal : L'ambassadeur Aline KOALA / KABORE présente ses lettres de créance". www.consulat-burkinaespagne.org. Archived from the original on 4 March 2020.''
'''• ^''' ''"Burkina-Sénégal : Les adieux de l'Ambassadeur Aline Koala/Kaboré au Président Macky Sall". Lefaso.net. December 23, 2017. Archived from the original on 26 May 2019.''
56bzvcp0wp6btzynaoitkfyd5cybbl3
Allowe Leo Kabah
0
168
7535
786
2023-05-01T17:32:06Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kabah''' (wɔwoo no wɔ Ebɔbira 11,1951) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbranyimnyi. Nna ɔsan so yɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Chiana-Paga abatow mpasua do wɔ Etsifi Epuei Manɔtw mu wɔ Ghana.<ref>[[:en:Allowe Leo Kabah#:~:text=Kabah (born on 11 April,Upper East Region of Ghana.|https://en.wikipedia.org/wiki/Allowe_Leo_Kabah#:~:text=Kabah%20(born%20on%2011%20April,Upper%20East%20Region%20of%20Ghana.]]</ref>
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Allowe Leo Kabah wɔ Ebɔbira 11,1951, wɔ Paga wɔ Etsifi Epuie Mantɔw mu. Onyaa n<nowiki>'abɔdzin krataa a ɔyɛ ''Bachelor of Arts wɔ Adwen mu nyimdzii na amanyɛsɛm ho nyimdzii wɔ Ghana Suapɔn wɔ afe ahankron eduosuon esuon(1977) mu na otoa do n'</nowiki>abɔdzin krataa wɔ Mbranyimfo Skuul wɔ Ghana Mbranyimfo Skuul wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) mu.
== Edwuma ==
Nna Kabah yɛ mbranyimfo edwuma. Nna ɔyɛ ɔman kɔdineta dze ma Ɔman Mbaabun Edwumanya Edwuma do.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Kabah yɛ kuw ba dze ma[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Chiana-Paga abatow mpasua do wɔ Etsifi Epuei Mantɔw wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. N'amanyɛsɛm no hyɛɛ ase wɔ ber a ogyinae wɔ 2008 Ghana amansan abatow mu na onyaa aba 8,323 wɔ aba dodow a ɔyɛ 27,839 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm 29.9%. Bio, wɔ 2012 mu no odzii nkogu wɔ 2012 Ghana amansan abatow mu ma obi a ogyinae maa National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuw a ɔyɛ Abuga Pele fae.<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/uppereast/chiana_paga/</ref>
== N'abrabɔ ==
Wawar wɔ mba baanan. Ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Living Chapel International.
== Mboaedze ==
ifcfvsxcrm992r1bxec0dkhv7r60l8a
Alpha Barry
0
169
7813
7812
2023-05-05T16:31:28Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Alpha Barry''' (wɔwoo no 1 [[Sanda]] 1970) ɔyɛ Burkinabé amanyɛnyi na nsɛmkyerɛw na dawurbɔnyi. Ɔsom dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Amanɔne Nsɛm do fitsi afe 2016 kesi 2021.
== No ho nsɛm ==
Wɔwoo Barry wɔ Sanda 1, 1970 wɔ Ivory Coast.[1] Dzin a wɔdze too no yɛ Alpha Mamadou Barry. W'ayɛ dawurnyi ama RFI wɔ Ouagadougou na nyia onye magazine ''Jeune Afrique yɛ edwuma'' .[2][3]
Wɔ da 12 bosoom [[Sanda]] afe 2016, Woyii no dɛ ɔmbɛyɛ Ɔsoafo a Ɔhwɛ Amanɔne Nsɛm do wɔ Burkina Faso.
== Apɔwmudzen ==
Wɔ afe 2020 coronavirus yarba yi puei mu yi, wɔ [[Ebɔw]] da ɔtɔ do eduonu(20) wɔ afe mpenm ebien na eduonu(2020) mu, Barry nyaa coronavirus.[4][5]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Adama Diomande (13 April 2016). "Les biens déclarés de Alpha Barry " le riche " !" (in French). Archived from the original on 2016-04-11.''
'''• ^''' ''"Burkina Faso : Alpha Barry en précurseur" (in French). 22 March 2016. Archived from the original on 2016-03-25.''
'''• ^''' ''Makaïla Nguebla (13 January 2016). "Burkina-Faso : félicitation à M.Alpha BARRY, Ministre des Affaires Etrangères, de la Coopération et des Burkinabè de l'extérieur" (in French). Archived from the original on 2016-03-19.''
'''• ^''' ''"Four government ministers have contracted coronavirus in Burkina Faso and it's spreading rapidly". Quartz Africa. 22 March 2020.''
'''• ^''' <nowiki>https://www.nytimes.com/reuters/2020/03/21/world/africa/21reuters-health-coronavirus-burkina.html</nowiki>[''dead link'']
q5h8keawds6q2saj7svthzctef54reb
Ama Afo Blay
0
170
793
792
2023-04-20T19:11:02Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ama Afo Blay''' yɛ Ghana nwomsuanyi. Nna ɔyɛ Tsitsenanyi panyin ma Ghana Ghana Education Service. John Kufuor paaw no kɔr ɔfese wɔ afe 2002 mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Blay kitsa bachelor's degree wɔ General Education fi Oguaa Suapɔn no mu na certificate fi Trinity Theological Seminary wɔ Nkran. Ɔsanso kitsa master's degree wɔ Guidance na Counselling mu fi Emporia State Suapɔn mu wɔ Kansas, United States of America.
== Edwuma ==
Ansaana wɔrepaw no dɛ Tsitsenanyi panyin wɔ GES wɔ afe 2002 Mumu 11 mu no, ɔsoom dɛ Epuei mantɔw mu tsitsenanyi wɔ GES.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
ip54tqial0yx2wa2dlklrjtv1rg2lxp
Ama Ampofo
0
171
799
798
2023-04-20T19:11:03Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ama Ampofo''' yɛ Ghananyi a ɔyɛ sini edwuma na model. N'awofo wo mba anan na ɔtɔ so ebiasa, wɔwoo Ama wɔ Accra wɔ 22 June 1991. Wɔ afe 2014 mu no, ɔyɛɛ "Claudia" wɔ Shirley Frimpong-Manso sini mu,Devil in the Detail, yɛ sini dwumadzi a ɔmaa onyaa Africa Movie Academy Award for Best Supporting Oyikyerɛfo a wɔayi no na Golden Movie abasobɔdze. Ansa na Ama ɔreyɛ ne sini edwuma no , na ɔyɛ TV do dawurubɔ ahorow (Fidelity Bank Ghana, Kiss Condom) na ndwom video ahorow (Lies by Sarkodie feat. Lil Shaker)wɔ Ghana.[1][2]
== Ama Ampofo no ho nsɛm ==
Wɔwoo Ama Ampofo na wɔtsetsee no wɔ Cantoments a ɔwɔ Greater Accra mantam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ ntoado sukuu wɔ St. Paul’s Lutheran wɔ Kanda na afei wɔdze ne kɔɔ Calvary International School wɔ Teshie. Wɔ ber a owie ne ntoado sukuu wɔ Archbishop Porter Girls’ Senior High School a ɔwɔ Takoradi no, ɔkɔ hyɛɛ University of Ghana mu na onyaa abodzin nkrataa wɔ Abakɔsɛm na Theatre Arts mu.
Ansa na ɔdze sini agordzi rebɛyɛ edwuma mpo no, Ama anntwe ne ho efri dɔm enyim gyina dwumadzi da. Odzii nkonyim wɔ afe 2001 Golden Tulip Hotel Children Playback Show, asaw akansie a wɔyɛɛ no wɔ Accra National Theatre, na ɔkɔɔ do dze ne ho hyɛɛ 2012 Miss Malaika Ghana, ahoɔfɛ akansie ɔyɛkyerɛ mu, na ɔkaa nyimpa enum a wodzii kan wɔ akansie n'ewiyɛ no mu.[3][4]
== Ndwuma ==
Ama dzi kan wɔ agordzi dwuma mu wɔ afe 2014 mu denam ɔyɛkyerɛ a wɔkamfoo no kɛse wɔ Shirley Frimpong-Manso sini mu, Devil in the Detail mu, a ono nti na onyaa 2015 Golden Movie Awards for Best Supporting Actress Abasobɔdze wɔ Drama Category mu na onyaa Africa Movie Academy Awards nomination dɛ Oyikyerɛfo a Ɔboa. Wɔ Fri haitus sini Edwuma no, wɔ afe 2021 mu no, Ama nyaa nkamfo foforo wɔ edwuma tsitsir a odzii akotsen wɔ Shirley Frimpong-Manso sini Chasing Lullaby: A Mother’s Day Story and reality TV style series Boys and Girls: The Ultimate Battle of Sexes mu! [5][6] .
Ansa na Ama ɔreyɛ agordzi edwuma no, odzii nkonyim wɔ 2001 Golden Tulip Hotel Children Playback Show, asaw akansie a wɔyɛɛ wɔ Accra National Theatre, na ɔdze ne ho hyɛɛ 2012 [Miss Malaika Ghana], ahoɔfɛ akansie ɔyɛkyerɛ mu, na ɔkaa nyimpa enum a wodzii kan wɔ akansie n'ewie ] .[7]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Eugene Nyavor (29 June 2015). "Full List Of Winners At Golden Movie Awards 2015". modernghana.com. Retrieved 12 June 2016.''
'''• ^''' ''"Ama Ampofo did not win an award at the 2015 AMAA". ghanaweb.com. 1 October 2015. Retrieved 12 June 2016.''
'''• ^''' ''"From participating in Miss Malaika 2012 to the big stage: The story of Ama Ampofo".''
'''• ^''' ''"Actress Ama Ampofo Opens Up To NEWS-ONE". modernghana.com. 23 July 2015. Retrieved 12 June 2016.''
'''• ^''' ''"Actress Ama Ampofo Opens up to NEWS-ONE".''
'''• ^''' ''Eugene Nyavor (29 June 2015). "Full List Of Winners At Golden Movie Awards 2015". modernghana.com. Retrieved 12 June 2016.''
'''• ^''' ''"From participating in Miss Malaika 2012 to the big stage: The story of Ama Ampofo".''
== Abɔntsen do nkitahodzi ==
• Ama Ampofo at IMDb
• Ama Ampofo website
• Sparrow Station Website
lpyrh0eh5khcaedzifi97h7chk5241u
Ama Ata Aidoo
0
172
10778
10776
2023-06-02T07:53:41Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q298224}} '''Ama Ata Aidoo''' (wɔwoo no [[Ebɔw]] 23,1942-Esusuo Aketseaba 31,2023) wɔ Saltpond a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ngyinado bi nye Megan Behrent, Brown University, ''na Africa Who's Who'' akasa ato hɔ dɛ wɔwoo no 31 [[Ebɔw]] 1940. Ɔwɔ nua banyin a ɔyɛ n'ata, Kwame Ata.
== Abrabɔ ahyɛse ==
Wɔ tsetsee no wɔ Fante adehye fie mu, Nana Yaw Fama ne ba basia, Ohenewa wɔ Abeadzi Kyiakor, na Maame Abasema. Onyinii wɔ aber a na British neocolonialism ama no mu do wɔ ne man mu. Neocolonialist fo no kumm ne Nana banyin , Iyi na ɔtwee n'egya n'adwen sii do wɔ mfasodze a ɔwɔ nwomasua wɔdze ma mboframba na ebuasuafo a hɔn kurow no mu na abakɔsɛm na dwumadzi a ɔkɔɔ do dɛm aber no. Ono ma odzikan buei sukuu wɔ kurow no mu na Ɔhyɛɛ Aidoo nkuran ma ɔkɔɔ Wesley Girls' High School, ehɔ na odzi kan fa adwen dɛ ɔbɛyɛ ɔkyerɛfo.
== Nwomasua ==
Aidoo kɔɔ Wesley Girls' Senior High School wɔ Oguaa, fitsi 1961 kesi 1964. Ofi ntoado do skuul no, ɔkɔɔ University of Ghana, Legon na onyaa abɔdzin krataa wɔ Bachelor of Arts wɔ English na ɔsan so kyerɛwee ne sene agodzi a odzi kan , ''The Dilemma of a Ghost'', wɔ 1964. Longman dze sene no too gua wɔ afe a ɔtoa do no, na oye ma Aidoo bɛyɛɛ sene agodzi hyehyɛfo a odzi kan yɛ Afrikanyi basia a ɔyɛɛ sene nhyehyɛɛ edwuma.
== Edwuma ==
Woyii Ama dɛ Nwomasua Soafo wɔ Provisional National Defence Council n'ase wɔ afe 1982. Ogyae edwuma no wɔ abosoom duawɔtwe18 ekyir, wɔ aber a ohun dɛ onntum mma obiara ne nsa nka nwomasua wɔ Ghana tse dɛ ma ne dayɛsom tse no. Odzii akotsen dze kyerɛ akwan a Ebibiman mbasiafo tsena wɔ hɔn mantam mu. Ɔgye dzi dɛ nationalism ho adwenkyerɛ ama ndɛ mpanyimfo ahyehyɛ akodze a ɔkyerɛ dɛ ɔhyɛ nyimpa do. Osii African nyimdzefo a wɔse wɔ dɔ hɔn ɔman naaso wiadzee mu afefɛdze twe hɔn adwen atwetwe. Ɔwɔ gyedzi wɔ hɔn a wɔ da hɔn ho edzi dɛ Ebibifo, na ɔhwɛ no wɔ mbasiafo hɔn kwan mu.Ɔyɛɛ edwuma wɔ United States, na ɔhyehyɛ kuw dwumadzi a ɔyɛ creative writing wɔ Stanford University, California.Ɔsan so soom dɛ nhwehwɛmufo wɔ Institute of African Studies, University of Ghana, na Ɔkyerɛkyerɛfo wɔ English mu wɔ University of Cape Coast, na ɔyɛɛ edwuma dze kɔpem dɛ ɔbɛyɛɛ professor.
Ɔsan so dze mber dodow nara akyerɛ adze na w'atsena abrokyir wɔ abosoom bi mu wɔ aber bi. W'atsena United States, Britain, Germany na Zimbabwe Wɔ Luuondon wɔ 1986, ɔno na ɔdze Walter Rodney Visions of Africa lecture a Bogle-L'Ouverture publishing house boa ma odzii mu no too gua. Aidoo kyerɛɛ adze ahorow nwoma a ɔwɔ brofo mu wɔ Hamilton College a ɔwɔ Clinton New York, 1990 na finimfin n'ahyɛse . Dɛm aber yi ɔyɛ Ɔkyerɛkyerɛfo panyin a ɔsoom Africana Studies Department wɔ Brown University kɔ kyerɛ adze.
Aidoo na ɔyɛ panyin a ɔhyehyɛ Etisalat Prize ma Literature (alongside Dele Olojede, Ellah Wakatama Allfrey, Margaret Busby, Sarah Ladipo Manyika na Zakes Mda), a wɔyɛɛ no wɔ 2013 dɛ gyinabea ma Africa akyerɛwfo wɔ hɔn mbuukuu edwuma ho. Onyaa Fulbright Scholarship abasobɔdze wɔ 1988 na Mbari press short story prize.
== Sinyi ==
Ɔno na ɔda 2014 documentary sinyi no do, ''The Art of Ama Ata Aidoo'', na Yaba Badoe na ɔyɛe.
== Akyerɛw edwuma ==
Aidoo ne sene bi nye ''The Dilemma of a Ghost'', a wɔyɛɛ no wɔ Legon wɔ 1964 (wodzii kan dze too gua wɔ afe 1965) na Pittsburgh wɔ afe 1988, na ''Anowa'', wɔdze too gua wɔ afe 1971 na wɔyɛɛ ho nhyehyɛɛ wɔ London wɔ 1991.
Ne ndwuma wɔ akyerɛwsɛm ho ne tsitsir fa nsɛmsɛm a ogyina Abrofo na Ebibifo hɔn ntsɛmu wɔ wiadze. N'akyerɛw edwuma a odzi kan , ''Our Sister Killjoy'', no wɔdze too gua wɔ 1977 na ogu do yɛ n'edwuma a w'agye dzin yie paa. Wonyim no wɔ akwan a onnye sexuality wɔ Africa adwenkyerɛ binom nnyɛ adwen na ne tsitsir yɛ LGBT wɔ Africa. Na mbom adwenkyerɛ kor a obiara nyim nye dɛ banyin na banyin awar anaa basia na basia hɔn awar yɛ nhyehyɛɛ Fofor bi a Africa nngye nndzi, na Abrɔfo hɔn nhyehyɛɛ nhyɛdo a wɔdze rehyɛ ahotsew, heterosexual "African" amambra, Aidoo gyina dze kyerɛ ''Killjoy ne su'' dɛ ɔdze no ho hyɛ mbasiafo a hɔn enyiwa gye mbasiafo hɔn ho, na onyaa mbasiafo a hɔn enyiwa gye mbasiafo ho nyaa nkitahodzi.Aidoo ne seneyɛfo a wodzi akotsen yɛ mbasiafo a wɔmmpɛ akwan a wɔdze mbasiafo dzi dwuma wɔ hɔn mber mu, tse dɛ ma ɔwɔ ne sini ''Anowa mu''. N'akyerɛw edwuma ''Changes'' Abadobɔdze wɔ 1992 Commonwealth Writers' Prize for Best Book (Africa). Ɔsan so yɛ poet a ɔagye dzin yie— ne akyerɛ edwuma ''Someone Talking to Sometime'' nyaa Nelson Mandela Prize ma Poetry wɔ 1987—na ɔakyerɛw mbofra hɔn mbuukuu beebiree.
Ɔboa ma akyerɛw edwuma "To be a woman" dze kɔ1984 anthology ''Sisterhood Is Global: The International Women's Movement Anthology'', a Robin Morgan na odzii ho dwuma. Ne awensɛm "Two Sisters" bɛ daa edzi wɔ 1992 anthology ''Daughters of Africa'', a Margaret Busby na odzii ho dwuma.Wɔ 2000 ɔtsew edwumakuw Mbaasem Foundation, a non-governmental organization a ɔwɔ Ghana a ne botae nye dɛ "wɔdze mboa na mpagya na ndzɛmba a ɔboa ma edwuma gyina yie ama African mbasiafo a wɔyɛ akyerɛ edwuma na hɔn nsano edwuma a wɔda no edzi", na onye ne ba basia Kinna Likimani na onye ne yɛ edwuma na nyimpa kuw a wɔhwɛ edwuma no do.
Aidoo na ɔyɛɛ 2006 anthology ''African Love Stories ho edwuma'' .Wɔ 2012, odzi Diplomatic Pounds & Other Stories a ɔyɛ akenkan nsɛm ntsiantsia a wɔakeka abɔmu a ɔyɛ akyerɛ nsɛw a akyerɛfo a w'agye dzin wɔ Ghana, Africa na African Diaspora.
== Abadobɔdze Na Abodzin ==
Aidoo enya abadobɔdze beebiree a bi nye 1992 Commonwealth Writers' Prize for Best Book (Africa) wɔ n'akyerɛw edwuma ''Changes''.
Aidoo-Snyder book prize, a ɔyɛ Abadobɔdze a Women's Caucus of the African Studies Association dze maa no dɛ buukuu akyerɛw edwuma sɔ enyi dɛ basia a ɔdze woman Africa mbasiafo nsɛm a wɔkɔ mu si n'enyiwa do , wɔ too no dzin dze hyɛɛ Ama Ata Aidoo na Margaret C. Snyder, a wɔhyeyɛɛ dɛm dwumadzi na wɔyɛ akwankyerɛfo wɔ UNIFEM enyimnyam .Aidoo enya Abadobɔdze beebiree a bi nye 1992 Commonwealth Writers' Prize for Best Book (Africa) wɔ n'akyerɛ edwuma '
== Ndwuma a ɔda nsew ==
''• The Dilemma of a Ghost'' (play), Accra: Longman, 1965. New York: Macmillan, 1971.
''• Anowa'' (a play based on a Ghanaian legend), London: Longman, 1970. New York: Humanities Press, 1970.
''• No Sweetness Here: A Collection of Short Stories'', Longman, 1970.
''• Our Sister Killjoy: or Reflections from a Black-eyed Squint'' (novel), Longman, 1977.
''• Someone Talking to Sometime'' (a poetry collection), Harare: College Press, 1986.
''• The Eagle and the Chickens and Other Stories'' (for children), Tana Press, 1986.
''• Birds and Other Poems'', Harare: College Press, 1987.
''• An Angry Letter in January'' (poems), Dangaroo Press, 1992.
''• Changes: a Love Story'' (novel), The Women's Press, 1991.
''• The Girl Who Can and Other Stories'', Heinemann African Writers Series, 1997.
''• Diplomatic Pounds & Other Stories'', Ayebia Clarke Publishing, 2012.
== Dɛ Ɔkyerɛwfo ==
''• African Love Stories: An Anthology'', ''African Love Stories: An Anthology'', Ayebia Clarke Publishing, 2006.
== Akenkan a odzi do ==
• Aditya Misra, "Death in Surprise: Gender and Power Dynamics in Ama Ata Aidoo's Anowa". ''Journal of Drama Studies'', Vol. 6, No. 1, 2012, pp. 81–91.
• Anne V. Adams (ed.), ''Essays in Honour of Ama Ata Aidoo at 70: A Reader in African Cultural Studies''. Ayebia Clarke Publishing, 2012.
• Ada Uzoamaka Azodo and G. Wilentz, ''Emerging Perspectives on Ama Ata Aidoo'', Africa Research & Publications, 1999.
• Vincent O. Odamtten, ''The Art of Ama Ata Aidoo: Polylectics and Reading Against Neocolonialism''. University Press of Florida, 1994.
• Esther Pujolràs-Noguer, ''An African (Auto)biography. Ama Ata Aidoo's Literary Quest: Strangeness, nation and tradition'', Lap Lambert Academic Publishing, 2012.
• Nafeesah Allen, "Negotiating with the Diaspora: an Interview with Ama Ata Aidoo", ''Scholar & Feminist Online'', 2009.
''• p. 17. <nowiki>ISBN 9780415306515</nowiki>. Retrieved 2022-07-05.''
'''• ^''' Ama Ata Aidoo biography, Heinemann/Houghton Mifflin Harcourt.
'''• ^''' ''"Table of Contents: Sisterhood is global". Catalog.vsc.edu. Anchor Press/Doubleday. Archived from the original on 8 December 2015. Retrieved 15 October 2015.''
'''• ^''' Ama Ata Aidoo, "Two Sisters", in Margaret Busby (ed.), ''Daughters of Africa'', London: Jonathan Cape, 1992, pp. 532–542.
'''• ^''' " Ghana international Book fair - Kinna Likimani", YouTube, 2010.
'''• ^''' "Management and Board" Archived 25 November 2015 at the Wayback Machine, Mbaasem Foundation.
'''• ^''' "Yaba Badoe's African Love Story, 'The Rival'", Buried in Print, 16 November 2011.
'''• ^''' ''"Ama Ata Aidoo At 70 - New African Magazine". newafricanmagazine.com. March 2012. Retrieved 25 April 2020.''
'''• ^''' "Aidoo-Snyder Book Prize By-Laws" Archived 2016-06-28 at the Wayback Machine, ASA Women's Caucus.
'''• ^''' "AUCC Launches Ama Ata Aidoo Centre for Creative Writing", ''Modern Ghana'', 15 March 2017.
'''• ^''' "Ama Ata Aidoo Centre for Creative Writing opens in Accra, Ghana", James Murua Blog, 22 March 2017.
'''• ^''' Kwamina Tandoh/Winifred Zuur, "Ama Ata Aidoo Centre for Creative Writing inaugurated", Ghana News Agency, 16 March 2017.
== Owu ==
Aidoo wui wɔ [[Esusuow Aketseaba 31 2023]], ber a na oedzi mfe eduowɔtwe kor(81). Dɛ mbrɛ n’ebusua kyerɛ no, owui asomdwee mu wɔ fie wɔ yarba kakra bi a ɔkɔɔ mu ekyir no.
== Guado Nkitahodzi ==
• Africa portal
• Full-text, searchable works from Black Drama database.
• "AIDOO, Ama Ata", ''International Who's Who'', accessed 1 September 2006.
• "Ama Ata Aidoo – Her Story" on BBC World Service.
• "Interview with Ama Ata Aidoo". Video interview by Michael Walling, artistic director of Border Crossings theatre company.
• "Ama Ata Aidoo on feminism in Africa - BBC HARDtalk", interview with Zeinab Badawi, 22 July 2014. YouTube.
• Kundai Mugwanda-Nyamutenha, "Women's History Month profile: Ama Ata Aidoo", ''This Is Africa'', 30 March 2015.
• Suzanne Kamata, "A Profile of Ama Ata Aidoo", ''Literary Mama'', February 2016.
2g3bdxd9wkb8ckdsqaoh8a806myp7id
Ama Benyiwa Doe
0
173
6216
826
2023-04-21T12:32:13Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4738971]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ama Benyiwa-Doe''' (a ne dzin ankasa dze Comfort Saah 1950); nna ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi a ɔsoom dɛ Mansin Nanmusinyi wɔ finimfin mantɔw mu.
== N'abrabɔ ahyɛse ==
Benyiwa-Doe yɛ obi a wɔwoo no wɔ Gomua atɔree wɔ finimfin mantɔw mu.
Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Aban a nna ɔtɔdo ebiasa wɔ National Democratic Congress (NDC) dzin mu maa Gomua Atɔree mpasua do, dɛm ntsi odzii aban mu guamutsenanyi fitsi afe 1992 kesi afe 2004.
== N'edwuma na Amanyɛsɛm ==
Nna Ama yɛ nyimpa a odzi kan a woyii no kɔr mbrahyɛbaguafie mu wɔ afe December 1992 ber mu wɔ Ghana abatow kɛse no mu wɔ National Democratic Congress tum ase dɛ Gomua Atɔree mpasua do mbrahyɛbaguanyi wɔ finimfin mantɔw mu.
1996 abatow no rokɔ do no, ɔfaa mba 17,504 fii mba 33,955 wɔ mba dodow no mu a ogyina hɔ ma 35.60% dze tsiaa Joyce Aidoo a ɔyɛ NPP ananmusinyi a onyaa mba 10,866, Samuel Attah-Eyison a onyaa mba 4,827 na Oduro Baffoe, a ɔyɛ NCP ananmusinyi, onyaa mba 758.
Ama dze mba 12,995 a ogyina hɔ ma 46.30% fir mba 28,089 mba dodow ne nyinara mu dze dzii kunyim wɔ afe 2000 mu dze tsiaa Benjamin Kojo Acquah, NPP kuwba nyaa mba 11,248, Kofi Amissah Essandoh, a ɔyɛ CPP kuwba nyaa mba 2,468 nna Muhammed M. Kassim, a ɔyɛ NRP kuwba so nyaa mba 1,378.
Ɔmampanyin Evans Fiifi Ata Mills nam tum do yii Ama wɔ afe 2009 ne bosoom Sanda mu dɛ Finimfin Mantɔw Nanmusinyi wɔ Ghanaman mu, ɔbɛyɛɛ Aban ananmusinyi wɔ afe 2009 ne bosoom Sanda kesi afe 2012 dze maa finimfin mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ Ɔman yi ananmusifo no mu kuwba.
Ama bɛyɛɛ aban mu guamutsenanyi maa Gomua Atɔe mpasuardo fitsi afe 1992 kesi afe 2004 mu a Joe Kingsley Hackman a ɔwɔ New Patriotic Kuw mu botuu no adze do wɔ afe 2004 Ghana abatow mu a nna ne mba dodow a onyaa no yɛ 23,663 ogyina hɔ ma 63.20% wɔ mba dodow no mu dze tsiaa no (Ama), na ne mba no yɛ 12,165 a ogyina hɔ ma 32.50% wɔ mba dodow no mu.
Hɔn a wɔka akansi no ho; Joseph Assan Sackey a ɔyɛ Convention Peoples Party kuw no ho dwiir mba 863 a ogyina hɔ ma 2.30% wɔ mba no nyinara mu, Muhammed Mutawakil Kassim a ɔyɛ National Reform Party kuwba so nyaa mba 533 a ogyina hɔ ma 2.30% wɔ abatow no nyinara mu na John Thompson a nna ɔka Great Consolidated Popular Party kuw no ho so ker mba 216 a ogyina hɔ ma 0.60% wɔ abatow no nyinara mu. Ama toaa no dwumadzi do maa National Democratic Congress kuw no dɛ Ɔman no nyinara mu mbaa no hɔn boanonyi.
Nna Ama sanso yɛ kuwba wɔ Pan-African Mbrahyɛbaguamu.
== Nwomasua ==
Ama kɔr L.A. Middle Skuul na hɔ na onyaa n'abawdobɔdze a ɔyɛ GCE Ordinary Level Adansedzi-krataa. Ɔtoaa do wɔ Nkran Edwumayɛfo Kɔlegyi na hɔ so na onyaa ne GCE Advance Level Adansedzi-Krataa ansaana orikefir M.I. Kaliun Skuul a ɔdze kenyaa ne Diploma degree abawdobɔdze.
== No wu ==
Nyimpa yɛ dɛw naaso ne nam na wɔnnwe. N'edwuma yi nyinara ekyir no fofie annto Ata, Ama akɛka no bɔfoe ho. Owui wɔ afe 2021 mu ne bosoom Fankwa mu wɔ ne da a ɔtɔ do duakron wɔ Tema. Nna Ama etwa no bɔfoe nda anaa mfe a ɔhyehyɛɛ too hɔ maa ɔdasanyi biara no ma afe kor mpo abɛka ho. Odzii mfe eduokron-biako.
Dzin pa a ogyae wɔ ekyir:
Hɛn Mampanyin dadaw John Mahama nyaa gyedzi wɔ no mu osian Ama ne mbanyinndam ntsi. Mampanyin John Mahama ne nyimdzee mu no, ɔba no mbaa amambu a, nna Ama Benyiwa Doe yɛ ndam wɔ ho ankasa, na afei, mbaa ho fahodzi kyeame.
{{DEFAULTSORT:Ama_Benyiwa_Doe#FAT}}
00m8wt5s96zcit6557nue0unpgycpm9
Ama Nkrumah
0
174
828
827
2023-04-20T19:11:08Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ama Nkrumah''' yɛ Ghana amanyɛnyi ber a nna Ghana reper ne fahodzi na ber a wonyaa fahodzi.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Ama Nkrumah
|-
!Born
|Ama Nkrumah
|-
!Nationality
|Ghanaian
|}
== Amanyɛsɛm ==
Nna Ama Nkrumah ka mbasiafo amanyɛfo a nna wɔka Ghana mampanyin a odzi kan Dr. Kwame Nkrumah no ho wɔ ber a wɔreper fahodzi na ekyir no ɔsomee wɔ amanyɛsɛm a n'ahoɔdzen tumii mu.
== Hwɛ iyi so ==
* Sophia Oboshie Doku
* Hannah Cudjoe
* Susanna Al-Hassan
4jd1rszyhhfh07yl6b16icwjweeukvu
Amadu Ali
0
175
6217
834
2023-04-21T12:32:15Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98812592]]
wikitext
text/x-wiki
'''Amadu Ali''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi san so yɛ Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ kuwba wɔ mbrahyɛbagua dze maa "Atebubu South" ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw wɔ mbrahyɛbagua ɔtɔ do ebiena na ebiasa wɔ "4th Republic" wɔ Ghana.
== Ali Bra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Ali wɔ Ayɛwoho bosoom da ɔtɔ do eduasa biako wɔ mfe apem ahankron eduonom ebiasa mu.Ɔkɔr "Temale Business Secondary School", a onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "West African Examination Certificate" na n'ekyir no ɔkɔr Ogua Suapɔn so.
== Amanyɛsɛm ==
'''Ali''' dzii kan baa aban mu wɔ ber a wɔrotow Ghana mbrahyɛbaguafo hɔn amba wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(1992) dɛ mbrahyɛbaguamunyi wɔ mbrahyɛbaguafie a odzi kan wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana wɔ NDC amanyɛkuw n'ananmu. Ali sanso bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu wɔ ambatow a wɔtoo wɔ Ghana wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) no mu. Mber no soo wɔ Sanda bosoom da ɔtɔ do esia wɔ mfe mpem ebien na kor(2001) no mu. Ɔsanso gyinae wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow no mu bio. Ambatow no mu nkyɛmu kɛse a ɔyɛ mpem ebiasa ahasia na eduanan enum(3,645) na onyaa dze dzii nkonyim. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Atebubu South ambatow mpasua wɔ National Democratic Congress(NDC) amanyɛkuw ne dzin mu, wɔ Sanda bosoom da a ɔtɔ do esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa(1993) dze kesii dɛ egua no fii ne nsa wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) wɔ ber a wɔtoo amba ma Emmanuel Owusu Manu nyaa dzibew no, ber a nna waka ambatow mpasua no abɔmu ayɛ no Atebubu-Amantin ambatow mpasua.
== Ambatow ==
Wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) Ghana ambatow no mu no, Ali dze amba dodow a ɔyɛ mpemdu ahabien eduoanan enum(10,245) a ɔyɛ ɔha nkyekyɛmu eduonum ebien ekyir pɔw eduosuon(52.70%) fir amba dodow a ɔyɛ (19,430). Mumuni Ibrahim Mohammed a ogyinae maa NPP amanyɛkuw no nyaa mpem esia ahasia(6,600) a ɔyɛ ɔha nkyekyɛmu eduasa anan(34%). Nyimpa kor so a nna ɔka ho ma wɔreper egua no ɔwɔ NRP amanyɛkuw no mu a wɔfrɛɛ no George Kwasi Nyarko so nyaa apem ahasuon eduokron anan(1,794) a ɔyɛ ɔha nkyekyɛmu akron ekyir pɔw eduonu(9.20%). Anthony Kwame Amevor a ɔyɛ People's National Convention (PNC) amanyɛkuwba na Annor Z. Nikitins a ɔyɛ Convention People's Party (CPP) amanyɛkuwba na wɔkyɛɛ amba nkaa no. Wonyaa ahanum eduonu anan(524) a ɔyɛ ɔha nkyekyɛmu ebien ekyir pɔw eduosuon(2.70%) na ahabien eduosia esuon(267) a ɔyɛ ɔha nkyekyɛmu kor ekyir pɔw eduanan(1.40%).
== Ɔsoom ==
Ali yɛ Nkramonyi( Muslim).
fjrfehdssx4eymirugoxw9kf8yahsv9
Amadu Bukari Sorogho
0
176
7536
7050
2023-05-01T17:32:14Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
.'''Amadu Bukari Sorogho''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Abokobi-Madina abatow mpasua do fitsi Sanda 7, 2005 kesi Sanda 6 ,2013. Fitsi Snda 7, 2013 kesi Sanda 6, 2017 no, na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Madina abatow mpasua do.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Sorogho wɔ Esusuo Aketseaba 5, 1955. Ofi Bawku, wɔ Etsifi Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ bachelor of arts in political science wɔ Ghana Suapɔn( University of Ghana) wɔ 1981 na ekyir ɔtoaa do wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration(GIMPA) wɔ ne post graduate adzesua wɔ 1993 mu. Onyaa n'abɔdzin krataa wɔ Trade and Finance wɔ Wiase Sikakurabea( World Bank Institute, Washington) 2009.
== Edwuma ==
Sorogho yɛ Human Resource Manager and Public Relations Consultant dɛ n'edwuma. Ansaana ɔbɛhyɛ n'amanyɛsɛm ase no, na ɔyɛ Human Resource and Public Relation Consultant Manager for Desimone Group of Companies Limited wɔ Nkran.
== Amanyɛsɛm ==
Sorogho wuraa mbrahyɛbagua fie wɔ Sanda 7,2005 wɔ National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuw ne dzin mu a na ogyina mu ma Abokobi-Madina abatow mpasua do. Ogyinaa maa abatow mpasua no fitsi 2005 kesi 2012 wɔ ber a wɔkyɛɛ abatow mpasua no mu ebien. Fitsi Sanda 7, 2013 kɛpem Sanda 6, 2017 na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Madina abatow mpasua no. Ɔper egua no bio a otsia ebien naaso Saddique Boniface Abu-Bakar a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuw ba botuu no adze do wɔ 2016 Ghana amansan abatow no mu. Wɔ 2018 mu no ogyinaa per dzibew a ɔyɛ National Vice Chairman dze ma NDC amanyɛkuw no naaso odzii nkogu ma Said Sinare bɛfae.
== N'abrabɔ ==
Sorogho awar wɔ mba esia. Ɔyɛ Kramonyi.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
8l9lhltcz51c1hlicabfowg5urmajz9
Amadu Seidu
0
177
7051
6219
2023-04-22T14:59:09Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Amadu Seidu''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum-anan ne bosoom Ebɔw ne da a ɔtɔdo akorɔn) no yɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi wɔ Yapei-Kusawgu wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do.
== Ɔbra ahyɛse ne nwomasua ==
<nowiki>:</nowiki>Seidu fi Mpaha a ɔwɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne"bachelor's degree wɔ "University of Ghana, Legon wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum-anan mu.
== Edwuma ==
Seidu yɛ Ofisiesienyi (economist), "insurer" na Sikakorafo. Ɔyɛ kuwba wɔ "Reconstituted Board"dzema "VRA Resettlement Trust Fund Build Capacity".
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaaw Seidu kɔr mbrabaguafie a odzikan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebiasa ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esuon no mu wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn ne bosoom Mumu ne da a ɔtɔdoeduonu-akorɔn Ghana asahen abatow no mu.
Ekyir no wɔsanee paaw no kɛhyɛɛ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana asahen abatow no mu wɔ ber a onyaa mba 13,475 fii mba a ɔfata a wɔtowee 20,953 no mu a nna ogyinahɔ ma 47.00% tsiaa hɔn a ɔnye hɔn sii akan no; Zakariah Yakubu a ɔyɛ"New Patriotic Party" kuwba a onyaa mba 5,195, Daniel Suleman Zakariah a ɔyɛ "Convention people's Party" kuwba a onyaa mba 1,467 na Samson Mahamadu Languah a ɔyɛ" National Congress Party" kuwba a onyaa mba 316.
Odzii kunyim wɔ afe apem ahaebien Ghana asahen abatow no mu a nna okitsa mba 10,333 dze fii mba a ɔfata a wɔtowee 17,786 mu a nna ogyinahɔ ma 58.10%.
Afe apem ahaebien mu no, wɔsanee paaw Seidu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Yapei-Kusawgu mpasuar w afe apem ahaebien Ghana asahen abatow no. Onyaa mba 149 tsiaa nyimpa beenu no a wɔnye no sii akan no Salifu Yaquob Wilson na John Adams a wonyaa mba 66 na 25 dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no wɔ mpasuar akansifo no nhyiamu no ase wɔ Yapei.
Afe apem ahabien na awɔtwe mu no, woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Yapei-Kusawgu mpasuar wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum no mu wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
Mba a ɔfata 25,712 a wɔtowee no mu no, Seidu nyaa mba 12,517 ma wɔdze paaw no. Wɔsaan Yakubu Zakaria a ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba, Bauh George Inusah a ɔyɛ "People's National Convention" kuw no ananmusinyi, Yahaya Shaibu a ɔyɛ" Democratic Freedom Party" kuwba, Issahaku Iddisah a ɔyɛ "Democratic People's Party" kuwba, Sappor Isaac Tetteh "Convention People's Party" na Abubakari Abass Alhassan a ɔyɛ "independent candidate" ho paaw Amadu Seidu. Mba a ɔfata a wɔtowee no mu no nna ogyinahɔ ma 48.12%, 1.24%, 1.12%, 0.21% na 0.64% dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no.
== N'abrabɔ ==
Seidu yɛ Kramonyi nna ɔwɔ yer na mba beesuon.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0wxtrbsvnttxqrzzugs6vtoz2rqvzu0
Amambra
0
178
852
851
2023-04-20T19:11:13Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== Amambra ==
'''Amambra''' kyerɛ kwan a nyimpakuw bi fa do bɔ hɔn bra na kwan a wɔfa do yɛ hɔn ndzɛmba. Nyimpakuw biara hɔn gyedzi, hɔn ahosiesie, hɔn edziban a wodzi, hɔn edwuma a wɔyɛ, kwan a wɔfa do yɛ hɔn edwuma na hɔn ahendzisɛm na ɔkyerɛ hɔn amambra.
Dɛm ntsi, yebotum aka dɛ asaw bi tse dɛ Apatampa, ahosiesie bi tse dɛ tamfura, gyedzi a yɛwɔ wɔ nananom abosoom na ewuakɔr mu, awar ahorow bi tse dɛ ayetsɛw, esiwa awar na ndzɛmba pii a ɔkeka ho no kyerɛ Mfantsefo hɛn amambra.Dɛm ndzɛmba yi na ɔma nyimpakuw bi da nsew fi afofor ho.
Wɔ amambra mu no na yɛnam amandze kwan do yɛ adze nyina.
cg9r6ffgubqxlj2gvqa29hap4mj0z8a
Ameen Salifu
0
179
6220
858
2023-04-21T12:32:21Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q17385557]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Ameen Salifu''' wɔ Ayɛwoho 25, 1965 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress do.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Salifu yɛ Kramonyi (Ahmadi). Ɔawar awo mba baasa.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo '''Ameen Salifu''' wɔ Ayɛwoho 25, 1965 mu. Ofi Goripe, kurow bi a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ East London Suapɔn mu na onyaa abodzin krataa master's degree wɔ NGO na Development Management mu wɔ afe 2007. Ɔsanee kɔr London School of Economics na onyaa abodzin krataa master's degree wɔ Science in International Housing na Social Change mu wɔ afe 2000 mu.
== Amanyɛsɛm ==
Salifu yɛ National Democratic Congress (NDC) kuwba. Afe 2012 mu no, ogyinaa dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Wa East wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu dze nam NDC do.
== Edwuma ==
* Capital Works Surveyor, Presentation Housing Association, London
* District Chief Executive (Wa Mansin mu), Ebɔbira 2009 – Sanda 7, 2013.
mhpeaiatiqtkzb6s5k4camdtbdq4zx1
Amerley Ollennu Awua-Asamoa
0
180
11796
11795
2023-12-22T03:07:30Z
Kwamikagami
1026
/* Nhwɛdo */
wikitext
text/x-wiki
'''Amerley Ollennu Awua-Asamoa''' (wɔwoo no 1956) yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu,edwumayɛfo na kuw a wonngye nfaso mu Panyin. Ɔyɛ-[[New Patriotic Party]] of Ghana kuw mu nyimpa , ɔsom dɛɛ Ghana Ananmusifo ma Kingdom of Denmark Fri 2017 dze kɔ 2021.<ref name=note1>Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Archived from the original on 19 November 2017. Retrieved 15 July 2017.</ref><ref name=note2>Ghana, Denmark in. "New Ambassador of Ghana to Denmark". Denmark in Ghana. Retrieved 2021-01-11.</ref> Dɛɛ Ananmusifo no, na ɔwɔ amanaman ho edwuma nu akwan wɔ Finland, Iceland na Sweden.<ref name=note3>"Meet The Ambassador". Embassy of Ghana - Denmark. Retrieved 2021-01-11.</ref>
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Amerley Ollennu wɔwoo no wɔ 1956.Ɔyɛ Nii Amaa Ollennu ne ba basia,mbranyimfo panyin , atembuafo na Ɔmanpanyin n'edwumayɛfo na Ɔkasafo wɔ mbrahyɛ Bagua fie wɔ Ghana wɔ Ghana ne amanbu aban a ɔtɔ do ebien.<ref name=note3/> Ne maame na ɔyɛ Nana Afua Frema Busia, Obaahemaa wɔ Wenchi Traditional Area. Ne wɔfa na ɔyɛ Kofi Abrefa Busia, nwomasua nyimpa na amanyɛnyi a na ɔyɛ Prime Minister wɔ Ghana fri 1969 dze kɔ 1972. Ne nwomasua hyɛɛ ase wɔ Mmofraturo Girls' Boarding School, Kumasi.Na ɔkɔɔ Kumasi Academy na Apam Secondary School. Onyaa abodzin nkrataa wɔ Law na Sociology fri Kwame Nkrumah University of Science and Technology.<ref name=note3/> Onyaa MA wɔ Development Studies a na n'adwen da Mbasiafo na hɔn mpomtu fri Institute of Social Studies wɔ The Hague, Netherlands. Okitsa EMBA fri Ghana Institute of Management and Public Administration na Diploma wɔ Principles of Management fri The College of Professional Management wɔ Jersey, UK.<ref name=note3/> Okitsa edwuma na kuw a ɔbɔ fri Network for Women's Rights (NETRIGHT) Ghana, Ghana Institute of Management na Institute of Human Resource Management Practitioners (IHRMP).<ref name=note3/>
Wɔ n'edwuma ahyɛse mu no, ɔyɛɛ edwuma wɔ human resource management wɔ Electricity Company of Ghana (ECG) na ɔbɛyɛɛ basia a odzii kan benyaa panyin a ɔhwɛ edwuma no do wɔ edwuma n'abakɔsɛm mu.<ref name=note3/> Na ɔyɛ ɔman ne panyin wɔ Power Queens (Mbasiafo kuw ma ECG) wɔ mber beberee mu. Na ɔyɛ panyin a ɔda Women's Desk at the World Federation of UN Association (WFUNA) kuw ano wɔ Africa Office a ɔwɔ Ghana.<ref name=note3/> Onye obi da edwuma ano dɛ akwankyerɛfo mpanyimfo wɔ local NGO, Association of African Women in Development (AAWID). Na ɔyɛ Panyin n'abadzekyir wɔ Society for Women and AIDS in Africa (SWAA) Ghana.<ref name=note3/> W'ayɛ edwuma dɛɛ primary care field kyerɛkyerɛnyi wɔ mbeambea a ahokyir wɔ hɔ wɔ Ghana na wɔ edwumakuw mu nhyehyɛe.<ref name=note3/>
== Ananmusifo Edwuma ==
Wɔ July 2017, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo bɔɔ Awua-Asamoa ne dzin dɛ Ghana amanmusifo wɔ Denmark. Na ɔka nyimpa 22 a wofri Ghana na wɔbɔ hɔn ho mbɔdzen a woyii hɔn dɛɛ hɔn da amanaman ho dwumadzi ano wɔ wiase nyinara mu.<ref name=note1/><ref name=note4>Agency, Ghana News (11 July 2017). "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.</ref><ref name=note5>Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Archived from the original on 2017-07-13. Retrieved 15 July 2017.</ref> Ne Ananmusifo edwuma no baa ewie wɔ January 2021.
== Abrabɔ ==
Ɔyɛ Kristonyi na ɔwar Dr. Michael Awua Asamoah na wɔwɔ mba ebiasa.<ref name=note3/>
== Nhwɛdo ==
rs6mwzmgnrlgn6cn9wqt8mt7ds75uab
Amin Amidu Sulemana
0
181
6221
872
2023-04-21T12:32:22Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16734129]]
wikitext
text/x-wiki
'''Amin Amidu Sulemana''' yɛ Ghana edwumayɛfo ananmusinyi na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sissala Anee ambatow mpasua do wɔ Ghanaman mu. Nna ɔyɛ ɔsoafo a ɔhwɛ akwan na akwantsempɔn ho nsɛm do wɔ Ghanaman mu.
Nna Aminu Amidu Sulemana yɛ Ghana ananmusinyi wɔ Egypt kɛpeem dɛ Ɔmampanyin Mills paaw no Etsifi Anee Mantɔw soafo wɔ Sanda 2012 ber a amanyɛfokuw nyaa nsesa. Onyaa Sissala Anee ambatow mpasuado egua no wɔ mbrahyɛbagua mu wɔ amanyɛkuw NDC dzin mu wɔ ambatow a ɔkɔr do wɔ Mumu 2012. Ɔfaa n'egua wɔ Ghana mbrahyɛbagua mu Sanda bosoom no ne da esuon wɔ afe 2013 mu. Ɔmampanyin Mahama paaw no ɔsoafo a ɔhwɛ akwan na akwantsempɔn ho nsɛm do wɔ sanda bosoom no mu wɔ afe 2013 mu.
d5whkouikclm6d43airjn8hbvwcn5yk
Aminata Sana Congo
0
182
10611
7825
2023-05-10T08:29:28Z
Caro de Segeda
16
wikitext
text/x-wiki
'''Aminata Sana Congo''' (wɔwoo no 1974) ɔyɛ [[Burkina Faso]] amanyɛnyi na Ananmusifo ma ɔman no wɔ amanɔne. Nna ɔyɛ Ɔsoafo ma Development of the Digital Economy na dzibew no frii Sanda 2016 dze kɔ Kwakwar 2017. Na ɔyɛ Anamusifo a woyii no ma Taiwan wɔ August 2017.
== '''Edwuma''' ==
Sana ɔyɛ computer scientist na ɔyɛɛ edwuma wɔ General Delegation of Informatics. Wɔ 2010, ɔdze ne ho bɔɔ Pan African Forum dɛ Ɔkwankyerɛfo ma Nhyehyɛɛ na nkitahodzi. Wɔ 2013, ɔbɛyɛɛ Ɔkwankyerɛfo ma ICT ntsetsee na ne ho dawurbɔ.[1]
== '''Abrabɔ''' ==
Sana awar Aminata Congo na wɔwɔ mba ebien.[1]
== '''Nhwɛdo''' ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Report of the Council of Ministers of 11 September 2013". Burkina Faso Council of Ministers. 12 September 2013. Retrieved 31 October 2017.''
'''• ^''' ''"The new Minister of Development of the Digital Economy and Posts Burkina Installed in functions". Afrique Femme.''
'''• ^''' ''Roger, Benjamin (13 January 2016). "Burkina: The government of Paul Kaba Thieba unveiled". Jeune Afrique. Retrieved 31 October 2017.''
'''• ^''' ''Bawuah, Juliet (13 January 2016). "Burkina Faso: New faces form Kabore's government". Africa News. Retrieved 31 October 2017.''
'''• ^''' ''"Filiga Michel Sawaodogo et Aminata Sanacongo victimes des affaires bourses des étudiants du maroc et tablettes huawei" (in French). Net Afrique. 21 February 2017. Retrieved 31 October 2017.''
'''• ^''' ''Coulibaly, Nadoun (21 February 2017). "Burkina : Roch Marc Christian Kaboré retouche son gouvernement" (in French). Jeune Afrique. Retrieved 31 October 2017.''
'''• ^''' ''"CHINE-TAÏWAN : AMINATA SANA/CONGO PRÉSENTE SES LETTRES DE CRÉANCES" (in French). Burkina PME. 17 August 2017. Retrieved 31 October 2017.''
'''• ^''' ''"President Tsai receives credentials from new Burkina Faso Ambassador to ROC Aminata Sana/Congo". Office of the President, Republic of China (Taiwan). 19 August 2017. Retrieved 31 October 2017.''
3jsicl9nrrk2xf4mjzwul5j91ze9b2a
Amos Lawerh Buertey
0
183
6222
884
2023-04-21T12:32:24Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98813780]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Amos Lawerh Buertey''' wɔ Obiradzi 10, 1954. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi, na mbrahyɛbaguanyi ma Ada ambatow mpasua wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Lawerh wɔ Obiradzi 10, 1954 wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Ghana School of Law na onyaa abodzin krataa wɔ mbra mu. (Bachelor of Law(B.L) and (LL.B).
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaaw Larwerh wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ Kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1993 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow a ɔkɔr do wɔ Mumu 29, 1992 no mu.
Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ Kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana na wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ada ambatow mpasua dze nam National Democratic Congress do wɔ Ghana ambatow kɛse a ɔkɔr do wɔ Mumu 1996 mu.
Onyaa amba 24, 317 fii amba dodow 32, 785 mu a egyina hɔ ma 57.70% tsiaa n'akansifo Apetorgbor Adinortey a ɔnndɔm kuwba biara, onyaa amba 4,466 a egyina hɔ ma 10.60% na Patrick Nelson Sogbodjor a ɔwɔ Convention People's Party so nyaa amba 4,002 a egyina hɔ ma 9.50% fi amba dodow a wɔtoow no mu.
Afe 2000 mu no, onyaa amba 13,317 fii amba dodow a wɔtoow 24,364 mu a egyina hɔ ma 54.70%. Larwerh ayɛ mbrahyɛbaguafo fitsi afe 1996 kesi afe 2004. Odzii nkogu ma Alex Narh Nartey-Enyo bɛhyɛɛ n'ananmu wɔ afe 2004 mu.
== Edwuma ==
Larwerh yɛ mbrahyɛfo ma ɔyɛɛ edwuma dɛ Mantɔw soafo abadziekyir wɔ Nkran Kuropɔn mu.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Larwerh yɛ Christianyi.
hkq497hjnuqhjxws3wu0pcd1bwoiwbk
Anaji
0
184
6223
892
2023-04-21T12:32:26Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4750952]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4750952}}
'''Anaji''' yɛ kurow a ɔwɔ Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana. Anaji wɔ Ahanta asaase do, wɔdzi afahyɛ a wofrɛ no [[:en:Kundum_Festival|Kundum]]. Mbofra Nsoodo Skuul ahoroo ara na ɔwɔ Anaji. Bi dzin dze Queen of Peace Academy, The Nest School Complex na ma ɔkeka ho.
ovo95ty2ajsa7dx5u5gamrcgsgxq33y
Anaji Choice Mart
0
185
895
894
2023-04-20T19:11:23Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Anaji Choice Mart''' yɛ fiadze kese a ɔwɔ [[Anaji]]. Wɔ ton ndzemba ahorow pii wɔ hɔ. Wɔyɛ edwuma fitsi anopa dze kor ewimbir.
Ɔsanso wɔ bia wo ton nsa so wo ho.
88vctvonj0qgcxedqp6bilag5ooojnc
Anansesɛm
0
186
899
898
2023-04-20T19:11:24Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Anansesɛm''' yɛ ano kasaadwin agor bi a hɛn nananom nam hɔn suahu do ahyehyɛ dze afa mbowa, nyimpa, ndua, abo na abɔdze ahorow a woetwa hɛn ho ehyia ho dze tu nyimpa fo ma nkyirmba so afa dze ayɛ abrabɔ ho susudua. Anansesɛm boa da abrabɔ mu nsɛm edzi kyerɛ afofor.
Yɛfrɛ no "anansesɛm" osiandɛ mpɛn pii no, abowa Kweku Ananse dzi mu akotsen papaapa.
6izdvy7ya4hfkmplowpfvp9kscqwasq
Tsetse Dadze Dadze Mbea a ɔwɔ Burkina Faso (Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso)
0
187
7764
6224
2023-05-05T09:44:23Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso]] to [[Tsetse Dadze Dadze Mbea a ɔwɔ Burkina Faso (Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso)]]: for appropriate heading title
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q65685157}}
'''Tsetse Dadze Dadze Mbea a ɔwɔ Burkina Faso''' (Ngyiresi/English kasa: ''Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso'', Franse kasa mu: ''Sites de métallurgie ancienne du fer du Burkina Faso'') yɛ tsetse dadze edwumayɛbea ahorow a hɔn aboaboa ano wɔ mbea enum (5) wɔ Nord na Centre-Nord mantɔw mu wɔ Burkina Faso, a wɔdze yi dadze fir aboba mu. [1] . Hɔn akyerɛw dɛ saa adan yi mu a akyɛ kyɛn biara no fir bɛyɛ afe 800 A.Y.B., na ɔma ɔyɛ tsetse dadze ho nhwɛdo a wonyim kyɛn biara wɔ Burkina Faso.
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
llhdkg5ok4asr0ix38i90y3vwqmxgls
Andrew Kingsford Mensah
0
188
7538
7052
2023-05-01T17:32:28Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Andrew Kingsford Mensah''' (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 26, 1955) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Abura-Asebu-Kwamankese ambatow mpasua wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Mensah wɔ Abura-Asebu-Kwamankese a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Ɔberɛfɛw 26, 1955. Ɔkɔr skuul wɔ University of Cape Coast na ɔkɛgyee abodzin krataa a wɔfrɛ no (Masters of Arts) wɔ nwomasua mu.
=== Edwuma ===
Nna Mensah yɛ manyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Abura-Asebu-Kwamankese ambatow mpasua fitsi afe 2005 kesi afe 2009 mu wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsan yɛ Mansin Krakye panyin wɔ Abura-Asebu-Kwamankese Mansin mu.
=== Amanyɛsɛm ===
Wodzii kan paaw Mensah kɔr mbrahyɛbagua mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Abura-Asebu-Kwamankese ambatow mpasua wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Mumu 2004 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam[[New Patriotic Party]] do ber ɔdze mba 19,106 fi mba dodow a wɔtowee 35, 923 mu a egyina hɔ ma 53.40% dzii nkonyim no.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Mensah yɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
slb947k0dk0n4jrcades6ilhew8r1fj
Andrews Adjei-Yeboah
0
189
7053
6226
2023-04-22T14:59:15Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Andrews Adjei Yeboah''' yɛ Ghana mbrahyɛbaguamunyi
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
qjqxp5h7g8p5om9xh7i9jhafpkb9t48
Angela Kyerematen-Jimoh
0
190
917
916
2023-04-20T19:11:29Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== Angela Kyerematen-Jimoh ==
Angela Kyerematen-Jimoh yɛ Ghanayi a ɔno na ɔyɛ Microsoft Strategic Partnership Lead ma Ebibiman mu. Ansaana ɔrebɛyɛ edwuma ama Microsoft no, nna ɔyɛ edwuma mu panyin ma IBM ne nkorbata ahorow a wɔwowɔ Ebibir Anee, Boka na Anaafo. Nna ɔsan so yɛ mu "Country General Manager" ma Ghana. Ɔno nye basia a odzi kan a wɔabɛyɛ ɔman mu dwumadzi panyin ama IBM.
== No Skuul ho Nsɛm ==
Ɔkɔr Harvard Business School na London Guildhall College. Okitsa suapɔn mu abɔdzin mu krataa, wɔ adzetɔn mu na Frɛnkye kasa mu. Ɔkɔr nsɔwdo skuul wɔ Wesley Girls' High School na Achimota School a wɔwɔ Ghana.
== N'edwuma ho Nsɛm ==
Ɔayɛ edwuma mfe eduonu wɔ sikasɛm na abaefo mfir edwindadze mu wɔ aber a ɔreyɛ edwuma wɔ Ebibimu na Aborɔkyir. Wɔ afe 2011 mu na ɔhyɛɛ edwuma ase wɔ IBM. Ɔkɔr Nairobi,Kenya nna ɔhyɛɛ edwuma ase dɛ hɔn edwumadzi nhyehyɛɛ mu kandzifo ma Ebibirmu Anee nkorbata. Ms Angela Kyerematen-Jimoh san so yɛ akyerɛakwan boardfo no mu kor wɔ Ghana ne Sikakurabea Pɔn mu. Ɔayɛ edwuma pɛn wɔ UBS Investment Bank a ɔwɔ Ngyiresi man mu nna ABN AMRO Sikakurabea. Biom, Angela wɔawea wɔ mbrasɛm a ɔfa edwumayɛbea na no mu nsɛm mu.
Wɔ afe 2022 mu na Microsoft dze too gua dɛ woeyi Angela Kyeramaten-Jimoh dɛ Ebibiman mu panyin a ɔda "Africa Transformation Office(ATO)" ano.
== Abawdobɔdze ==
* WomanRising bɔɔ ne dzin kaa kaa mbasiafo a wodzidzi do eduonu (Top 50 Corporate Women Leaders) wɔ ɔman Ghana mu, afe 2016 mu.
* Wɔ afe 2018 mu no, Glitz Africa maa no "Corporate Personality of the Year" abawdobɔdze
4b90v3fusqbmi6fo2nypu0m21wmgtt2
Angelina Baiden-Amissah
0
191
7539
7054
2023-05-01T17:32:33Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Angelina Baiden-Amissah''' (Kwakwa 8, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbagua ma Shama ambatow mpasua wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Baiden-Amissah yɛ mbrahyɛbaguanyi mbrahyɛbagua a ɔtɔ do do anan mu wɔ Republic a ɔtɔ do anan mu ma Shama ambatow mpasua do. Nna ɔsan yɛ kuwba wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. N'amanyɛsɛm edwuma no hyɛɛ ase wɔ afe 2000 ber a okegyinaa wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse dɛ mbrahyɛbaguanyi dze nam[[New Patriotic Party]] do. Ɔdze mba 8, 284 a egyina hɔ ma 31% fi mba dodw a wɔtowee mu dzii nkonyim. Okegyinaa bio wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu ɔdze mba 14, 782 dzii nkonyim bio. Okegyinaa wɔ afe 2008 ambatow no mu naaso dɛm aber yi dze odzii nkogu ma Gabriel Kodwo Essilfie a ɔwɔ National Democratic congress bɛhyɛɛ n'ananmu.
==== Asetsena mu nsɛm ====
Baiden-Amissah yɛ Christiannyi.
===== Edwuma =====
Nna Baiden-Amissah ka mpanyimfo a wɔda edwumakuw a wɔfrɛ no Ghana Cylinder manufacturing Company ano no ho. Nna ɔsan yɛ nwomayimfo na ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Nwomasua, Nyansahun na Agodzi do.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
kw2fukgmpgfnhskd007pe2onmnjbwsp
Anita-Pearl Ankor
0
192
925
924
2023-04-20T19:11:32Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Anita-Pearl Mwinnabang Ankor''' yɛ Ghana Painter na Muralist. Dodowara frɛ no Ɔbaa Painter. Afe 2019 mu no, ɔdze mfonyi too n'abaɛfor ntentan yi a wɔfrɛ no Instagram do a nna ɔreka ban ho fɛfɛɛfɛw. Dɛm mfonyi yi tahyee ara yie.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Ankor fi Nandom, a yebohu wɔ Etsifi Atɔe Ghana afamu mbom onyiin wɔ Nkran. Ɔhyɛɛ no skuul ase wɔ University Primary na Junior High School. Ɔtoaa do kɔr Mfantsiman Girls' Secondary School na hɔ na owiee ne mfinimfin skuul. Afe 2011 mu no, akwanya baa maa no wɔ Ghana Suapɔn(University of Ghana) mu na hɔ na okosuaa Agricultural Science na otsiim Post Harvest Technology do.
== Edwuma ==
Ɔwɔ Level 400 wɔ Ghana Suapɔn(University of Ghana) mu no, Ankor hyɛɛ ase dze kyerɛwdua bɔɔ ndzɛmba(pencil art) na Painting so dɛ n'ahomgye edwuma. Owiee skuul no, ɔkɔsoom Ɔman(national service) no kakra wɔ Swedru. Ɔhyɛɛ ne Painting edwuma ase wɔ afe 2015 wɔ ber a painter bi edwuma kenyaan no. Ɔno na ɔdze NYTAZ bɔbɔɔ adze a ɔyɛ panyin wɔ hɔ sesei. Ɔyɛ adze wɔ murals, pencil arts, interior na exterior painting mu. Afe 2019 mu no, ɔdze mfonyi too n'abaɛfor ntentan yi a wɔfrɛ no Instagram do a nna ɔreka ban ho fɛfɛɛfɛw. Dɛm mfonyi yi tahyee ara yie.
Nhwɛdo
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
fnjavv238gv887akumu6gtap4qma3kl
Anita De Sosoo
0
193
927
926
2023-04-20T19:11:33Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Anita De Sosoo''' yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔman Ghana mbaa boanofo dze ma National Democratic Congress (NDC) na nkan no kuwba wɔ National Disaster Management kuw no mu. Anita De Sosoo dzin tahyee wɔ ber a nna ɔwɔ Adom FM a ɔkaa dɛ mbowatsia wɔyɛ nsɛnkyerɛndze na wɔama ohia aba ɔman yi mu. Nyimpa dodow a wɔwɔ Ghanaman yi mu ara na wɔkasaa tsiaa Anita de Soso .
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Anita De Sosoo
|-
| colspan="2" |Jemima Anita De-Sosoo
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |National Disaster Management Organization
|-
!President
|John Dramani Mahama
|-
!Preceded by
|''New position''
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Political party
|National Democratic Congress
|-
| colspan="2" |
|}
Ankyɛr na Anita De Sosoo gyaa ne dzibew no too hɔ.
== Nwomasua ==
Anita wɔ ne first degree a odzi kan wɔ Ghana Institute of Management naPublic Administration na currently sesei ɔwɔ mbra skuul mu.
== Nhwɛdo ==
kzhsh2a4u2oqe5jd6nz5hktzc99ni2x
Anita Erskine
0
194
933
932
2023-04-20T19:11:34Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Anita Erskine-Amaizo''' (wɔwoo '''Vered - Marian Anita Erskine'''; 3 December 1978) ɔyɛ obi a otum ka kasa ahorow ebien (English and French) Ghananyi dawurbɔ edwumayɛfo, professional compère, TV dwumadzi ho kasafo, siniyɛfo na ɔko ma nkatasia hɔn nwomasua ne mpomtu.Ɔyɛ panyin a ɔhyehyɛɛ ''Sheroes of Our Time dwumadzi na ɔyɛ ɔkasafo wɔ dwumadzi ni do, wɔ yi no wɔ Akwaaba Magic wɔ DSTV. Ɔsanso yɛ ɔkasafo na afotufo wɔ 2020 Africa Netpreneur Prize Initiative (Jack Ma Foundation's flagship philanthropic entrepreneur program in Africa) dwumadzi no do.[1][2][3][4][5][6]''
Anita Erskine
== '''''Abrabɔ ahyɛse''''' ==
Wɔwoo Anita wɔ Jerusalem, Israel ma n'egya a nna ɔyɛ Ghananyi soldanyi na amanyɛnyi, Lieutenant General Emmanuel Erskine na Rose Anastasia Erskine. Wɔtsetsee no wɔ Ghana na wɔ ne nkatasia mber mu no otuu kɔɔ Canada.[4][7] Anita kitsa abodzin nkrataa wɔ Cultural Studies fri Trent University.[4]
== '''Nwomasua''' ==
Ɔhyɛɛ ne nwomasua ase wɔ Christ the King International School na ɔtoado wɔ Ghana International School. Erskine kitsa abodzin nkrataa wɔ Cultural Studies fri Trent University a ɔwɔ Peterborough, Ontario Canada.
== '''Edwuma''' ==
Anita ne TV dwumadzi a odzi kan show bɛ daa edzi wɔ Ghana TV do wɔ 1998 wɔ aber a ɔyɛɛ ɔkasafo wɔ Bold and Beautiful Omnibus Talk Show wɔ Metro TV. Wɔ Canada ɔyɛɛ Edwuma dɛɛ nhyehyɛɛfo abadzekyir na kasafo mfir do edwumayɛfo wɔ FLOW 93.5 wɔ Toronto. Wɔ afe 2006 no, ''ɔbɛyɛɛ TV3 Mentor dwumadzi ne ɔkasafo''.[8] Wɔ akansie ne nsɔhwɛ ekyir wɔ 2007, Ɔbɛyɛɛ Ghana edwumayɛfo ma MNET Studio 53. Wɔ 2009 mu no, na ɔwɔ n'awo ahomgye mber mu no maternity, ɔhyɛɛ ase dɛɛ oreyɛ edwuma wɔ Viasat 1 wɔ Ghana dɛɛ dwumadzi ne ɔhyeyɛfo panyin ma edwumakuw n'ara ne dwumadzi. Na ofri Viasat 1 no na Modern African Productions, ɔbɛyɛɛ dwumadzi ne ɔkasafo maa Ifactory Live ne Pamper Your Mum, Cooking With na Making of a Mogul.[9][10][11][12][13]
Afe 2007 na 2009 n'ahyɛse ntsɛm no, Anita na ɔyɛ edwumayɛfo hɔn nkitahodzi kwankyerɛfo ma Tigo (a Millicom yɛ ne wura), ɔfaa ndwuma ahorow wɔ Ghana na Democratic Republic of Congo.[14][15]
Ɔsanso baa Viasat 1 bɛyɛɛ "The One Show" wɔ 2014.[16] Wɔ dɛm aber no, ɔyɛɛ dwumadzi kasafo wɔ +233 Discovery a Discovery Learning Alliance - a w'abɛyɛ Impact Ed International na wɔhyehyɛe.[17][18][19]
Wɔ 2015, onye obi bɛyɛɛ the dwumadzi edwumayɛfo maa Starr FM a ɔwɔ Accra ne "Starr Drive" a onye Bola Ray na Giovanni Caleb yɛ. Ofri kuw ne mu wɔ November 2017 dɛɛ odze reyɛ n'ara n'adɔyɛ edwuma na nhyehyeɛɛ edwuma kuw .[20]
Ɔyɛɛ ne Nkitahodzi Edwumakuw, Anita Erskine Media wɔ June 2016 na ɔhyehyɛɛ dwumadzi tsitsir a wɔfrɛ no Bosslady Productions. Anita Erskine Media hyɛ ne nsa.[21]
== Abasobɔdze ahorow ==
• Mbaa 100 a Wɔwɔ Nkɛntɛnso Sen Biara wɔ Afrika[22]
• Mbaa 100 a wɔhyɛ nkuran sen biara wɔ Ghana [23] .
• Nnipa 100 a wɔwɔ nkɛntɛnso kɛse wɔ Ghana [24] .
• TUMI NKYERƐKYERƐMU : woana nye woana wɔ Ghana [25].
• Radio ne TV nipasu (RTP) — Radio Mbaa Ɔyɛkyerɛfo a Ɔkyen obiara wɔ Afe no mu (2017)[26]
• Ntoboa a Ɔda nsow a Wɔdze Ma Mbaa Tumi - 40 under 40 2017[27]
• Mbaa ne Mmabaa Mbofra Hokwan Ho Banbɔfo Abasobɔdze - Afrika Mbaa Amanbrɛ Ntam Nkɔmmɔbɔ 2017
• Mbaa Kyerɛ Adwumayɛ mu Nidi - Legendary Award Winner - 2016
• TV Host a ɔkyen biara wɔ afe no mu - City People Awards - 2015
• TV do Mbaa enigyedze Ho Ɔhwɛfo a Ɔkyen obiara wɔ Afe 2014 mu - Radio ne TV so Nyimpa (RTP) .
• Oyikyerɛfoɔ a ɔboa no yie - Ghana Movie Awards 2012
• Oyikyerɛfo a Ɔkyen obiara- Ghana Sini Abasobɔdze 2013
• Oyikyerɛfo a oboa no yie - Ghana Movie Awards 2014
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Brand Woman Africa (1 April 2020). "Anita Erskine appointed host of Africa Netpreneur Prize Initiative 2020". ghanaweb.com. Retrieved 24 March 2021.''
'''• ^''' ''ghanaweb media (23 July 2020). "Anita Erskine". ghanaweb.com. Retrieved 24 March2021.''
'''• ^''' ''"Anita Erskine to host Viasat 1′s 'The One Show'". Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved 9 January 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"I won't be carried away! • Anita Erskine discusses career prospects & her move to Starr FM". The Spectator. 25 April 2015. Archived from the original on 10 October 2018. Retrieved 9 January 2016.''
'''• ^''' ''ghanaweb (7 November 2017). "Anita Erskine is new face of 'Tales from the Powder Room'". ghanaweb.com. Retrieved 24 March 2021.''
'''• ^''' ''"KKD & Anita Erskine to host Miss Ghana finals". 7 November 2012.''
'''• ^''' ''Darfah Frimpong, Enoch (18 March 2013). "Lebanese President Sleiman honours two retired military officers". Graphic. Retrieved 9 January2016.''
'''• ^''' ''Darfah Frimpong, Enoch (15 August 2013). "Anita Erskine: If only she could make time for acting". Daily Graphic (Ghana). Retrieved 9 January 2016.''
'''• ^''' ''Darfah Frimpong, Enoch (15 August 2013). "Anita Erskine: If only she could make time for acting". Graphic. Retrieved 9 January 2016.''
'''• ^''' ''"Anita: the hardest working girl on TV". 2 November 2012. Archived from the original on 27 January 2016. Retrieved 9 January 2016.''
'''• ^''' ''"Efya, Anita Erskine For Movie". 7 May 2012. Retrieved 9 January 2016.''
'''• ^'''
h0mswrt5k8vpiaqktuk28ygd45jqdrq
Anna Bossman
0
195
941
940
2023-04-20T19:11:36Z
MF-Warburg
12
7 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q20810423}}
'''Anna Bossman''' (Wɔwoo no afe 1957 da a odzi kan wɔ Mumu bosom no mu). Ɔyɛ Ghana nyimpaho ndzinoa ho dzimafo (human rights advocate). Nna ɔyɛ Ɔpanyin Kwankyerɛfo ma 'Integrity and Anti-Corruption Department' a ɔwɔ African Development Bank (AfDB). Afe 2017 mu no, woyii no dɛ Ghana Ananmusifo ma France wɔ afe 2017 mu.
== N'adzesua ho Nsɛm ==
Wɔwoo no wɔ Kumasi, Ghana. N'egya nye Dr Jonathan Emmanuel Bossman a nna ɔyɛ nyia ogyina anan mu ma United Nations, Geneva. Nna ne maame so ne dzin dze Alice Decker. Anna Bossman kɔɔ Holy Child Skuul a a ɔwɔ Oguaa. Ɔsanee so kɔɔ Achimota College Kɔtoa ne nsɛwdo skuul do wɔ hɔ. Ɔkɔɔ esuapɔn wɔ University of Ghana, Legon. Hɔ na ɔkosuaa mbrasɛm na onyaa noho abɔdzin krataa wɔ afe 1980 mu.
== N'edwuma ho Nsɛm ==
Nna Bossman yɛ State Attorney Abedziekyir ma Ghana. Bossman yɛɛ edwuma wɔ Fangoo na Gyamframa Edwumakuw mu mfe eduonu-enum, ɔnye ndwumakuw a wofi amanaman ahorow do yɛɛ edwuma. Bi tse dɛ Tennec wɔ Gabon. Ɔno odzii kan yɛɛ basia secretary-general maa Gabonese Union of Petroleum Companies. Ɔsanee so yɛɛ edwuma wɔ Congo, Cote D'Ivoire na Angola. Wɔ afe 1996 mu no, ɔdze Bossman Consultancy LImited bɔbɔɔ adze. Nna dza wɔyɛ nye dɛ wɔboa ndwumakuw a wɔhwɛ enyinam ahoɔdzen do, amanaman ekuw, na "donor agencies". Nna wɔsan so boa ndwuma kuw a wɔnnyɛ aban dze na business investors.
Fi afe 2002 dze kodu 2010 mu no, nna ɔyɛ Deputy Commissioner ma Ghana ne Commission on Human Rights and Administrative Justice(CHRAJ).
Wɔ afe 2011 mu no, African Development Bank Group faa no edwuma mu dɛ Director of the Integrity and Anti-Corruption Department, a wɔyɛ nhwehwɛmu wɔ epoobɔ, kataasehyɛ na ndabraba ahorow a wɔkeka ho.
Nna ɔyɛ Ghana amanmusinyi ma Portugal. Wɔsanee so yii no dɛ Ghana ne anamusinyi ma UNESCO kɛpem dɛ obowu.
== N'abrabɔ mu Nsɛm ==
Nna Anna Bossman war Pierre-Claver Damiba, wɔwoo babasia kor.
== N'abawdobɔdze ==
Afe 2008 mu no, wɔmaa no Ghana Women's Achievers Award for Excellence in human Rights and the Law(Ghana National Honorary Awards of Fame).
sn3zdfpn6ye5wbobkuzr9vyqv4h7zrh
Anna Nyamekye
0
196
7055
6228
2023-04-22T14:59:21Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98001487}}
'''Anna Nyamekye''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Jaman Anaafo (South) Mansin a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Nyamekye wɔ [[Ɔberɛfɛw]] da ɔtɔ do eduonu enum (25) wɔ afe 1954 mu.[1] Ɔnyaa Bachelor of Arts abodzn krataa wɔ nwomasua mu wɔ Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast - UCC) mu.
== Edwuma ==
Nyamekye yɛ nwomasua ho ɔbenfo (educationist) wɔ n’edwuma mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
rbh7xgwz6ljmod6quljsy4yrla9f58z
Annie Jiagge
0
197
6229
954
2023-04-21T12:32:36Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q21248160]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q21248160}}
'''Annie Ruth Jiagge''', GM (née '''Baëta'''; 7 [[Ɔberɛfɛw]] 1918 – 12 [[Ayɛwoho]] 1996), a wɔsan frɛ no '''Annie Baëta Jiagge''', yɛ Ghana mbranimfo, ɔtemmuafo na mbea hokwan ho ɔbenfo. Ɔno nye ɔbea a ɔdzi kan wɔ Ghana na Amanaman Nkabom no mu a ɔbɛyɛɛ ɔtemmuafo.[1] Nna ɔyɛ obi a ɔkyerɛw Mpaemuka (principal drafter) a ɔfa Nyiyim a Wɔyɛ Tia Mbea a Wobeyi Afi Hɔ Ho no tsitsir (Declaration on the Elimination of Discrimination Against Women), na na ɔka hɔn a wɔhyehyɛɛ ahyehyɛdze (co-founder of the organisation) a ɔbɛyɛɛ Mbea Wiadze Sikakorabea (Women's World Banking) no ho.
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn ewu]]
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
qs4o45bqz7h3quk5hqdagz3a46zz93o
Annie Ruth Jiagge
0
198
957
956
2023-04-20T19:11:40Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Annie Ruth Jiagge''', GM (
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
== '''Adzesua ahorow wɔ London''' ==
== Abasobɔdze ahorow ==
• The Grand Medal of Ghana (1969)
• The Gimbles International Award (1969)
Hwɛ nso
• First women lawyers around the world
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' '''''h''''' '''''i''''' '''''j''''' '''''k''''' '''''l''''' ''Prah, Mansah (2002). "Jiagge, Annie (1918–1996)". In Commire, Anne (ed.). Women in World History: A Biographical Encyclopedia. Waterford, Connecticut: Yorkin Publications. <nowiki>ISBN 978-0-7876-4074-3</nowiki>. Archived from the original on 2016-04-09. Retrieved 2015-10-28.''
'''• ^''' ''"Baeta, Christian G(oncalves) K(wami) (1908-1994) | History of Missiology". www.bu.edu. Archived from the original on 27 May 2018. Retrieved 27 May 2018.''
'''• ^''' ''Pobee, John S''
r121gsfiarh7zfz0o2o8p3rwnojbb2a
Ano kasadwin
0
199
960
959
2023-04-20T19:11:41Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ano kasadwin''' yɛ kasadwin ne fa bi bi a wɔdze ano ka. Iyi yɛ dza wɔnnkyerɛwee nngu krataa do. No su no bi nye dɛ:
1. Onnyi Ɔkyerɛwfo
2. Onnyi ber pɔtsee a wɔdze kyerɛwee
3. Wɔwe gu tsir mu
4. Ɔyɛ ɔman no nyinara dze
dg4m2n99wbi7dv9kf1x9c9nqgt4vstt
Anthony Boakye-Yiadom
0
200
7540
6230
2023-05-01T17:32:41Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Anthony Boakye-Yiadom''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa maa Amansie Anee ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana dze nam[[New Patriotic Party]] do.
== Amanyɛsɛm ==
Anthony Boakye-Yiadom amanyɛsɛm edwuma no hyɛɛ ase ber a okegyinaa dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Amansie Anee ambatow mpasua wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse a ɔkɔr do dze nam [[New Patriotic Party]] do. Ɔgyee egua no fii Owura Kofi Amankwaa Peasah a ɔwɔ National Democratic Congress amanyɛkuw no nsamu. Ɔdze amba 24, 874 twaa Owura Kwaku Aninkora Sie a ɔwɔ National Democratic Congress a onyaa amba 11, 789, Owura E.K.Berko a ɔwɔ People's National Convention a onyaa amba 1,174 na Owura John Nimoh a ɔwɔ National Convention Party so nyaa amba 1,160. Stephen Cobbinah Buor-Karikari a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] bɛhyɛɛ n'ananmu ber odzii nkonyim wɔ afe 2000 ambatow kɛse no mu.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Anthony Boakye-Yiadom yɛ Christianyi na asɔr panyin wɔ Pentecost Asɔr mu.
f9s6f3plod0jrp6f954xckvmf87eq9q
Anthony Bondong
0
201
7541
6231
2023-05-01T17:32:45Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Anthony Bondong''' yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a otsia ebien wɔ 4th Republic no mu dze ma Lawra Nandon mpasuardo wɔ Atsifi-atɔe mantɔw mu wɔ ɔman Ghana mu.
== N'abrabɔ ahyɛse ==
Bondong yɛ obi a wɔwoo no wɔ Lawra Nandon wɔ Atsifi-atɔe mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Bondong odzi kan no, woyii no kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ National Democratic congress kuw no ne tsikitsi do dze maa Lawra Nandon mpasuar wɔ Atsifi-atɔe mantɔw mu wɔ Ghana afe 1996 ne bosoom Mumu mu wɔ Ghana abatow no mu. Onyaa mba 22,441 dze fir mba dodow 33,119 no mu a na ogyina hɔ ma 67.8% dze boor Gyader Edward Nminyuor a ɔyɛ People's National Convention kuw no a onyaa mba 8,486 na Naapie Guomi a nna ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba a no so nyaa mba 2,192. Odzii nkogu wɔ kuw no mu wɔ ber a Benjamin Kumbuor faa abatow a odzi kan wɔ kuw no mu no wɔ afe 2000 mu. Ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi.
== Nhwɛdo ==
Ghanaian Parliamentary Register(1992–1996)
FM, Peace. "Parliament – Lawra Constituency Election 2012 Results". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Lawra Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results – Lawra Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 October 2020.
dy5d1iy9h7begapw8631pyr2tdqt6qa
Anthony Bright Boadi-Mensah
0
202
7542
6232
2023-05-01T17:32:49Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Anthony Bright Boadi-Mensah''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi. Ogyinaa dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Obuase ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaaw Anthony Bright Boadi-Mensah wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu. Afe 1996 mu no, nna ɔka mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien no ho na onyaa 47.70% wɔ amba a wɔtoow no mu.
== Ambatow ==
Wodzii kan paaw Mensah kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ Mumu 1996 Ghana ambatow kɛse no mu maa Obuase ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana dze nam[[New Patriotic Party]] do. Onyaa amba 44, 721 fii amba dodow 76, 429 a egyina hɔ ma 47.70%.
Afe 2000 mu no, Boadi-Mensah dzii nkonyim wɔ ambatow kɛse no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Obuase ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana. Odzii nkonyim dɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Mbrahyɛbagua ngua 33 a nna ɔwɔ hɔ no, n'ambatow mpasua no ka ngua 31 a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu wɔ Esuamtse Mantɔw mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow 99 fii ngua 200 a nna ɔwɔ hɔ no mu. Ɔdze amba 46, 787 fi amba dodow 72, 491 mu dzii nkonyim. Iyi gyina hɔ ma 65.4%. Odzii nkonyim tsiaa Yaw Nsiah Peppah a ɔwɔ National Democratic Congress onyaa amba 18, 011 a egyina hɔ ma 25.2%, Sarfo Kantanka a ɔwɔ Convention People's Party nyaa amba 4, 193 a egyina hɔ ma 5.9%, Mohammed Nurudeen a ɔwɔ People's National Convention nyaa amba 1, 636 a egyina hɔ ma 2.3%, Abdulai Y. Issaku a ɔwɔ United Ghana Movement nyaa amba 806 a egyina hɔ ma 1.1% na Douglas F. Agyemang a ɔwɔ New Reformed Party nyaa amba 123 a egyina hɔ ma 0.2%.
ip2qciim5wcrmi354elff0zufnys0c9
Anthony Christian Dadzie
0
203
7543
982
2023-05-01T17:32:53Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Anthony Christian Dadzie''' (Ayɛwoho 9, 1962) yɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Abura Asebu Kwamankese a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana fitsi afe 2009 kesi afe 2016 mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Dadzie wɔ Ayɛwoho 9, 1962 mu wɔ Amosima wɔ Finimfin Mantɔw mu. Ɔkɔr skuul wɔ University of Cape Coast hɔ na onyaa abodzin krataa eguadze adzesua (diploma in Business Studies) wɔ afe 2006 mu. Ɔkɔtoaa do wɔ GIMPA na onyaa EMPA wɔ afe 2011 mu.
== Edwuma ==
Dadzie yɛ National Democratic Congress kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2009 mu. Nna ɔyɛ kuwba wɔ Apɔwmudzen na Atsembu beesuomfo, Akwantu beesuomfo na Nkitahodzi beesuomfo wɔ mbrahyɛbagua wɔ Ghana. Ɔsanee soom dɛ panyin a ɔda Ɔman no ndwumakuw nketsewa ano. Ɔyɛ Nkontaabufo na sikasɛm krakye. Nna ɔyɛ Nkontaabufo panyin boafo ma Cape Coast abopaebea.
== Amanyɛ ==
Dadzie dzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana wɔ afe 2009. Naaso afe 2016 mu no, ogyinaa wɔ National Democratic Congress(NDC) mbrahyɛbagua ambatow no mu ma odzii nkogu ma Samuel Kweku Hayford begyinaa maa NDC wɔ afe 2016 Ghana ambatow kɛse no mu ma no so dzii nkogu ma[[New Patriotic Party]] kuwba Elvis Morris Donkoh dzii nkonyim.
== Asetsena mu nsɛm ==
Dadzie yɛ Christiannyi (Catholic) na ɔawar awo mba baanan.
5ld8o7pyyubudg8ojk7f2gb0b8y1nhq
Anthony Evans Amoah
0
204
7056
6233
2023-04-22T14:59:24Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Anthony Evans Amoah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na amandzɛɛbɔnyi a ogyinaa mu maa Wassa Epuei abatow mpasua ananmu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ ebibiman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ ber a wɔbɔɔ dawur dɛ ɔno na odzii konyim wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow no mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Amoah wɔ Ayɛwoho 8,1952. Ofi Mpohor kurow bi a ɔwɔ Ghana Anee Mantɔw mu. Onyaa ne Master of Philosophy wɔ Sociology mu wɔ afe 1995 mu na Master of Business Administration wɔ afe 2000 mu wɔ Ghana Suapɔn(University of Ghana) mu.
== Edwuma ==
Amoah yɛɛ edwuma dɛ Nsɛnkyerɛwnyi na Dawurbɔnyi ansaana ɔrokɔ mbrahyɛbaguafie. Ɔsanee so yɛɛ edwuma dɛ Nyimpa Ndwuma do Hwɛdofo wɔ Graphic communication Group Limited.
== Amanyɛsɛm ==
'''Afe 2004 Abatow'''
Wodzii kan paaw Amoah dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2004 Ghana Amansan Abatow mu. Wɔpaaw no dɛ Mpohor Wassa Epuei afamu abatow mpasuar a ɔwɔ Anee Mantɔw mu. Ɔnam dɛm do gyinaa abatow mpasua no ananmu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan(4th Republic) no mu.
Wɔdze amba dodow a ɔyɛ 19,635 na wɔpaw no wɔ amba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 40,736 mu. Iyi gyina hɔ ma ɔha nkyɛm eduanan awɔtwe ekyir pɔw ebien(48.2%). Wɔpaw no sen David Ansah a ofi People's National Convention, Joseph Kobina Danyame a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuwnyi na Mary Ankomah a ɔyɛ Convention People's Party amanyɛkuwnyi. Iyinom nyaa 1%,24.6% na 26.2% amba a wɔtoo a ɔfata. Wɔpaw Amoah wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu.
Ɔyɛ NPP amanyɛkuw ba. Ɔyɛɛ Anee Mantɔw Suafo wɔ John Kufuor aban mu kesi afe 2008 ansaana orisi akan dɛ mbrahyɛbaguani wɔ Wassa East abatpw mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu. Wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow mu no, odzii nkonyim wɔ ne mbrahyɛbagua a ɔdze amba dodow a ɔyɛ 16,014 fi amba 37,936 na ɔdze dzii nkonyim. Ogyinaa ananmu wɔ mpɛn kor pɛr.
== Abrabɔ ==
Amoah awar wɔ mba beenum. Ɔyɛ Kristonyii wɔ Pentecost Asɔr.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Ghana MPs – MP Details – Amoah, Anthony Evans". ''www.ghanamps.com''. Retrieved 5 July 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
qher518ts85m22xdrh66xb7n057ted2
Anthony K. Gyapong-Mensah
0
205
12834
6234
2024-04-09T10:32:49Z
Robertjamal12
13
/* 2000 Abatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Anthony K. Gyapong-Mensah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ so ebien na ebaasa no munyi. Ɔyɛ kan mbrahyɛbagua no munyi ma Juabeso mansin a ɔwɔ Atɔe Fam Mantsam no mu a ɔyɛ National Democratic Congress no munyi wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Gyapong-Mensah yɛ Ghana man a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebaasa no munyi. Wɔdzii kan paw no wɔ 1996 Ghana amansan abatow no mu a na abatow 38,539 wɔ abatow 46,427 a ɔgyina hɔ ma 61.50% wɔ Aborampah Aseidu-Mensah a ɔyɛ NPP munyi a ɔtoo aba 7,888 na Ayuba Tank a ɔyɛ PNC munyi a ɔtoo aba 0.
. Kingsley Asoah-Apima na odzii n’anyim na Sampson Ahi na odzii n’adze. Ɔyɛ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no munyi na ɔyɛ Juabeso mansin a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantsam no ananmusinyi. N'amammui edwuma no hyɛɛ aseɛ ber a ɔsii akan wɔ afe 2000 Ghana Amansan abatow mu na ɔdzii nkonyim wɔ National Democratic Congress tekiti do.
=== 2000 Abatow ===
Wɔpaw Gyapong-Mensah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Juabeso mantsam no wɔ afe 2000 Ghana amansan abatoɔ no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ abatow no mu wɔ National Democratic Congress tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua akron (9) a ɔwɔ nkongua duakron (19) a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Atɔe Fam Mantsam no fa. National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 92 wɔ nkongua 200 a ɛwɔ Ghana man a ɛto so 4 no mmarahyɛ bagua a ɛto so 3 no mu. Wɔdze abatow 23,945 paw no wɔ abatow 37,901 a ɔfata nyinara mu. Na eyi ne abatow a ɛfata a wɔtowee nyinara mu 63.6% yɛ pɛ.
Wɔpaw no sɛ Christopher Sakpaku a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no mu, Andoh Tandoh Michael a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu, Samuel Alex A. Larbi a ofi Nhyiam Nnipa Kuw no mu, Sharif Abubakar Nkrumah a ofi Nnipa Ɔman Nhyiam no mu ne Minnah Kenndey a ofi United Ghana Kuw no mu. 5][1] na ɛwɔ hɔ. Eyinom nyaa abatow 10,491, 1,745, 793, 511 ne 172 wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu. Eyinom nye 27.9%, 4.6%, 2.1%, 1.4% na 0.5% yɛ pɛ wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu.
== N'abrabɔ ==
Anthony K. Gyapong-Mensah yɛ Kristonyi.
6ye8gubyw2q0nvzhy4zou8b0aw5usxf
Antoine Somdah
0
206
7814
996
2023-05-05T16:32:37Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Antoine Somdah''' (wɔwoo no [[Ayɛwoho]] 12, 1962) yɛ Burkina Faso ɔmanpanyin na ɔman ananmusifo. Burkina Faso Ɔnanmusifo a ɔyɛ soronko na ɔwɔ tumi nyinara wɔ Russia Aman Nkabom no mu fir afe 2014.
bdrmc05u57bvlxdu8c3ojpm398sdovq
Antoinette Delali Kemavor
0
207
1000
999
2023-04-20T19:11:51Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Antoinette Delali Kemavor''' yɛ Ghananyi a ɔyɛ model edwuma na w'esi akan pɛn wɔ ahoɔfɛwfo hɔn akansie mu na okitsa abodzin dɛ Miss World Ghana wɔ afe 2015 mu na ogyinaa Ghana anan mu wɔ Miss World 2016 akansie no mu. W'edzi dwuma ahorow wɔ ndwom ho sini mu a wontumi nkan mu, na TV do dawurubɔ dwumadzi ahorow mu.
== Abrabɔ ==
'''Miss World Ghana 2015'''
Antoinette nyaa abotsir dɛ Miss World Ghana wɔ afe 2015 mu. Aber a na ɔyɛ Miss World Ghana 2015 no, osii akan wɔ Miss World 2016 akansie no mu.[1]
'''Miss World 2016'''
Antoinette gyinaa ma Ghana wɔ 2016 akansie no mu a ɔyɛɛ nyimpa a ɔtɔ do
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Blogger".''
de3avdgce2590ua0ceby5sn390o6t58
Apam
0
208
1005
1004
2023-04-20T19:11:52Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q617438}}
Apam yɛ Gomoa west Kurow no ne tsir.
6m4use9wadur4hj78hg6r89pd2c7k3t
Apam Senior High School
0
209
6235
1008
2023-04-21T12:32:45Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q20966006]]
wikitext
text/x-wiki
'''Apam Mpanyin Nsɔwdo Skuul''' yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apaa wɔ Gomoa West Mansin mu wɔ Finimfin Mantɔw mu.
264zjreyq8spmdgas7r32srtn4333b6
Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey
0
210
1010
1009
2023-04-20T19:11:54Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Apiorkor Seyiram Ashong–Abbey''' ( wɔwoo no afe 1988 Ebɔwber 1) yɛ Ghana poet, ɔkyerɛwfo na literary critic. Mprenpren yi ɔyɛ Head of Programmes Production wɔ Citi FM/Citi TV na sesei dwumadzi ho kyeame dze ma Diplomatic license wɔ Citi TV na ebɛn na ɔrokɔ (Whats Cooking).
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Apiorkor Seyiram Ashong–Abbey
|-
| colspan="2" |Apiorkor Ashong-Abbey speaking at Re publica 19
|-
!Born
|Apiorkor Seyiram Ashong–Abbey
1 April 1988 (age 34)
Boston, Massachusetts
|-
!Nationality
|Ghanaian-American
|-
!Occupation(s)
|Journalist,Television,Poet
|-
!Years active
|1998–present
|}
Ɔyɛ editorial advisor ma InfluencHER Project, editorial dwumadzi na wiadze afanae no rohwehwɛ dɛ wobenya dzenhyɛ na wama mbaa ndze so akɔ ekyir.
== Nwomasua ==
Apiorkor kɔr Tema International Skuul na hɔ na owiei ne diploma adzesua. Ekyir no ɔkɔr Lafayette Kɔlegyi wɔ US, na ɔsaan baa Ghana bɔtoaa n'adzesua do wɔ Ghana Suapɔn mu(University of Ghana, Legon).
== Akyerɛw ndwuma ==
Apiorkor na ɔkyerɛw buukuu The Matriarch's Verse no, awensɛm buukuu a ɔkae, na ɔda hɛn edzi dɛ yɛyɛ Ghanafo wɔ dɛm 21st Century yi mu; na iyi nyinara da n'adwen edzi dɛ ɔyɛ third-culture abofra.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
iqu4dfbvwn2p4m5hmn1af86pkrz3r3m
Apremdo
0
211
6236
1015
2023-04-21T12:32:47Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q4781822]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q115738587}}
'''Apremdo''' yɛ kurow a ɔwɔ Ghana Atɔree Mantɔw mu.
pq60ia9qowf27lsalueb09h43q35y7h
Aprokumase
0
212
1018
1017
2023-04-20T19:11:57Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Aprokumase yɛ kurow bi a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu. Kurowmba no hɔn edwuma tsitsir ara nye kuayɛ a hɔn mu fa kesɛ noara yɛ kookoo ekuayɛfo na dze a ɔkeka ho. Aprokumase nnhyɛdaa nnyɛ kurow
d1iq0pse8qhx5nwkqjxu9apy8krozl7
Apɔtowewa
0
213
1020
1019
2023-04-20T19:11:57Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Apɔtɔyewa]]
ih5of8x6dhyjw0hztlj6mnwtxelbzb0
Apɔtɔyewa
0
214
1025
1024
2023-04-20T19:11:59Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Apɔtɔyewa yɛ Ghana awendze a, wodze dwo adze a wɛdze ndɛtse yɛ . ɔwɔ nkyerɛw atsentsen wɔ mu. ɔyɛ gyadze ndzɛmba a Ghanafo ta dze yɛ edziban wɔ fie.ɔnye dwodze a wɔdze dua yɛ na wɔ nam. Ɔnoara na wɔdze dwow adze wɔ aber a eyinam nkandzea mbae. Wɔdze dzi fufu mpen pii wɔ edzidzibea.
{{Databox|item=Q116942802}}
acpfjw4hge7p2ocy25mncp7l1ek0myk
Aquinas Tawiah Quansah
0
215
1031
1030
2023-04-20T19:12:00Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16146980}}
'''Aquinas Tawiah Quansah''' (wɔwoo no 4 [[Ebɔbira]] 1964) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi na ɔyɛ Ghana Finifin Mantɔw Ɔsoafo abadziakyir.<ref>https://web.archive.org/web/20131014214651/http://www.ghana.gov.gh/index.php/2012-02-08-08-18-09/regional-ministers. www.ghana.gov.ghs. Archived from the original on 14 October 2013. Retrieved 23 November 2013.</ref> Kan Ɔmampanyin John Evan Atta Mills na ɔpaw no na ɔsom kɔsii [[Sanda]] 2013.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-wants-to-cripple-Mahama-s-family-Aquinas-Quansah-577563. ''www.ghanaweb.com.'' Retrieved 2020-02-02.</ref><ref>https://ghanaguardian.com/ndc-race-central-region-ndc-rejects-aquinas-tawiah. ''The Ghana Guardian News.'' Retrieved 2020-02-02.</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Quansah wɔ [[Ebɔbira]] da a ɔtɔ do anan (4) 1964 wɔ Saltpond, Finimfin (Central) Mantɔw. Ɔkɔɔ Almeda College wɔ Atlanta, USA na owiee sukuu no na ɔnyaa bachelor’s degree wɔ Edwumayɛ ho nhyehyɛe mu (Business Administration).<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2571. ''www.ghanamps.com.'' Retrieved 2020-02-02.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Quansah yɛ kan mbrahyɛbaguanyi ma Mfantseman Ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin (Central) Mantɔw wɔ Ghana. Ɔsii akan maa Mfantseman Ambatow mpasua no atsenae wɔ afe 2012 Amansan Ambatow no mu na ɔdzii nkonyim. Ɔnyaa amba 31,837, a ɔyɛ 50.95% wɔ ambatow a wɔtow nyinara mu na ɔno ntsi ɔdzii akansifo afofor a Stephen Asamoah Boateng, Eugene Kwaninaabaka Baiden, Onaventure William Appiah na Veronica Esi Adu-Boateng ka ho do nkonyim. Nanso, wɔ afe 2016 mu no, ɔhwer National Democratic Congress nomination no na entsi wannya hokwan ankɔgyina party no ananmu wɔ 2016 Amansan Ambatow no mu.<ref name=":0" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/central/79/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2020-02-02.</ref> Ɔyɛ Mfantseman Atɔe mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow no ekyi.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=180. ''ghanaweb. GhanaWeb.'' Retrieved 26 October 2020.</ref>
== N'abrabɔ ==
Quansah yɛ Kristonyi a ɔyɛ fekubɔ wɔ Harvest Chapel International. Wawar na ɔwɔ mba ebien (2).<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
fhjqsd4xqy3mzsjut8u9acrdmvl23x7
Archbishop Porter Girls Senior High School
0
216
11200
1041
2023-08-19T08:22:27Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4785634}} '''Archbishop Porter Girls' Senior High School''' (a wotwa no sin '''APGSHS''') yɛ Kateleke mbaa nsɔwdo skuul, a ɔwɔ Takoradze wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Dɛm mbaa nsɔwdo skuul yi hyɛ Ghana Public Education System no ase. Afe 1965 mu na Rev. Kodjo Amissah tsee a na ne dzin dze '''St. Louis Secondary School,''' a ekyir no wɔsesaa no yɛ no '''Archbishop Porter Girls.''' Ɔdze mbasiafo a wofi ɔsom ahorow nyina mu. Skuul si koko do wɔ Fijai, Takoradze na seseiara wɔfrɛ no "Hill of Tranquility" osian asomdwee a ɔwɔ hɔ no ntsi.
== Abakɔsɛm ==
Wɔtseew Skuul no wɔ afe 1965 mu, a ɔyɛ John Kwadjo Amissah na ɔtsee. Ghana Headmistress a odzi kan a ɔdaa skuul n'ano nye Marian Andoh[-Kesson.
== Mbɔdzenbɔ ==
* Wɔ mfe mpem na esuon(2007) mu no skuul no dzii nkonyim wɔ Anee mantɔw mu i2CAP-" I Too Can Program" kɔmpiwta programming akensi no mu.
* Wɔ 2011 mu no skuul bɛyɛɛ skuul papa a ɔwɔ Anee matɔw mu osian hɔn mbɔdzenbɔ wɔ West African Examination Council.
* Wɔ afe 2013 mu no, skuul no dzii nkonyim wɔ 'project citizen' showcase wɔ Ghana a na ohia dɛ nsɔwdo skuul esuafo bɔdwendwen ɔhaw etsitsir a ɔfa ɔman noho.
* Wɔ afe 2017 mu no, skuul no gyinaa Ghanaman no anan mu wɔ wiase afana nyina dwumadzi a ɔyɛ World Robotics competition wɔ United States.
* Wɔ afe 2021 mu no, skuul no na odzii nkonyim wɔ 2021 National Science and Maths Quiz Western Zonal Champions.
3zog8achd4icmg38dfhbpwargnx21m2
Asiedu Nketia
0
217
6237
1046
2023-04-21T12:32:49Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q18687677]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q18687677}}
'''John Asiedu Nketiah''' a dodow noara nyim no "General Mosquito" yɛ ɔmanyɛnyi na ɔkyerɛkyerɛwfo panyin ma National Democratic Congress amanyɛkuw no.
jgqfn2nl0kc44wnol021sidatpf8dpj
Askia Nda
0
218
6238
1058
2023-04-21T12:32:51Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q503823]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q503823}}
Wɔwɔ gyidzi bi dɛ, '''Askia Nda''' a ɔwɔ Gao, Mali yɛ bea a wosie Askia Mohammad I, nyimpa kor a ɔyɛ Songhai hɔn Kurowpɔn Okunyin a wogya no ekyir a ɔnnkɛyɛ yie ara da. Wosii no afeha a ɔtɔ so duenum no awieeɛ na hɔn akyerɛ dɛ ɔyɛ UNESCO Wiadze Agyapadze.
UNESCO ka ɔboda no ho asɛm dɛ ɔyɛ Afrika Atɔe Fam Sahel atsetsesɛm a ɔyɛ nwonwa a wɔdze si atsɛkyɛ no ho nhwɛso pa. Nea ɔka ɔdan no ho nye ɔboda a ɔtse dɛ pyramidal, nkramofo asɔredan ebien, amusie na bea a wohyiam. Osiandɛ nye sorokɔ yɛ mita 17 nti, ɔyɛ adansi nkaedum a ɔso kyɛn biara a wɔdze yɛɛ adansi ho nkaedum ansa na wɔreyɛ atubrafo wɔ Gao. Ɔyɛ Nkramofo adansi kwan a akyir yi ɔtrɛw kɔɔ ɔmantsam no mu nyinara ho nhwɛso a ɔda nsow.
Nnansa yi ara nsakrae a wɔayɛ wɔ bea no ho nye nkramofo asɔredan adan a wɔtrɛw mu wɔ 1960 na 1970 mfe no finimfin, na ɔfasu a wosii twaa bea no ho hyiae wɔ 1999 mu. Hɔn asan dze plaster nso ayɛ no daa wɔ n’abakɔsɛm nyinara mu, adzeyɛ a ɔho hia na wɔasiesie na wɔasiesie atsɛkyɛ adan. Wɔdze enyinyam ahoɔdzen kaa ho wɔ 2000 mfe no mfiase mu hɔ, na ɔmaa wotumi yɛɛ mframa a wɔdze bɔ dan atsifi, akanea na akasam a wɔdze ahyɛ sor.
Wɔdze Askia dzi dwuma daa dɛ nkramofo asɔredan na amandze bea a ɔmanfo wɔ ma Gao kurow no. Ɔman na mpɔtsam hɔ mmara nyinara abɔ bea no na bea bi a wɔdze siw ano a etwa ho ehyia no ho ban.
== Abakɔsɛm ==
Askia Mohammed nye Askia ɔhempɔn a odzi kan na ɔtrɛw Songhai Ahemman no mu. Sɛ́ Nkramofo a ɔdze nye ho ama no, ɔtsee nka dɛ ɔyɛ n’asɛyɛdze dɛ ɔyɛ n’akwantu no kɔ Mecca, a ofii mu san bae wɔ 1495. Ɔdze ndzɛmba a ɔde bɛyɛ n’adamoa no san bae; atsɛkyɛ na nnua no nyinara fi Mecca bae. Wɔkyerɛ dɛ na "yoma mpempem pii" na ɔwɔ akwantufo kuw no mu. Wɔhyehyɛɛ no dɛ ofie, na ɔwɔ adan na akwan pii na wɔtoo mu ber a Askia Mohammed wui no.
Askia Mohammed nkutoo na na ɔrebɛsie no ankasa wɔ ɔboda no mu tsitsir, nanso wɔasie Askia afofor pii wɔ adziwo hɔ.
== Nfonyinsie Bea ==
<gallery>
File:Tombeau askia.jpg
File:Tombeau dAskia in Gao by David Sessoms.jpg
</gallery>
kceqhww94sgz2mh601p38x88jazs4op
Assur
0
220
12835
6239
2024-04-09T10:33:04Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q200200}}
'''Aššur''' a wɔsan frɛ no Ashur na Qal’at Sherqat, na ɔyɛ Asiria Ɔman Dadaw no ahenkurow (2025–1750 A.Y.B.), finimfin Asiria Ahemman (1365–1050 A.Y.B.), na ber bi, Asiria Ahemman Foforo (911– 608 A.Y.B.). Kurow no nkae da Tigris Asubɔntsen no atɔe fam mpoano, wɔ baabi a ɔnye ne fa, Zab Ketekete no hyia no atsifi fam, wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ no Iraq, pɛpɛɛpɛ wɔ al-Shirqat Mantam a ɔwɔ Saladin Mantam no mu.
Kurow no ankasa a wɔfaa no kɔɔ do bɛyɛ mfe 4,000, fi Ahemman Mfiase Ber no do kosi afeha a ɔtɔ do 14 Y.B. Bea no yɛ Wiadze Egyapadze Bea, osiandɛ wɔdze aka saa ahyehyɛdze no mbea a ɔwɔ esiane mu ho wɔ afe 2003 mu wɔ ntawntawdze a ɔpaee wɔ Iraq ntua a U.S. dzii enyim wɔ afe 2003 mu no ekyi na ɔnam abura a wɔresusu dɛ ɔbɛba bea no bi do. Assur da bea a Nimrud wɔ no anafo fam kilomita 65 (akwansin 60) na Niniwe anafo fam kilomita 100 (akwansin 60).
== Nhwehwɛmu Ho Abakɔsɛm ==
Germanfo fam tutufo fii ase hwehwɛɛ bea a Assur wɔ no wɔ 1898 mu. Friedrich Delitzsch fii ase tutu fam wɔ afe 1900 mu, na kuw bi a wofi Deutsche Orient-Gesellschaft a mfiase no Robert Koldewey dzi hɔn enyim na ekyir Walter Andrae dzii hɔn enyim na ɔtoaa do wɔ afe 1903–1913 mu. Wohuu dɔtse abopon bɛbor 16,000 a hɔn akyerɛw cuneiform nkyerɛwee wom. Germanfo no wiaa ndzɛmba a wohui no dze kɔɔ Pergamon Tsetse ndzɛmba Akorae a ɔwɔ Berlin no.
Nnansa yi ara, B. Hrouda tutuu Ashur maa Ludwig Maximilian Sukuupɔn a ɔwɔ Munich na Bavaria Amandze Dwumadzibea wɔ 1990 mu. Wɔ saa ber koro no ara mu, wɔ 1988 na 1989 mu no, na R. Dittmann na ɔgyina Deutsche Forschungsgemeinschaft ananmu reyɛ bea no ho edwuma.
== Edzin ==
Aššur yɛ kurow no dzin, asase a kurow no dzi do, na nye nyame a ɔhwɛ do a ɔhɔfo no faa hɔn dzin fir mu no, sɛnea Asiria man mũ no nyinara a ɔka dza ɔnnɛ wɔfrɛ no Iraq atsifi fam, Siria atsifi fam epuei na anafo fam epuei no yɛe no Kurokuro. Ɔnnɛ wɔda do ara hu Asiriafo wɔ finimfin Epuei nyinara, tsitsir wɔ Iraq, Iran, Syria, Turkey, na Atubrafo a wɔwɔ atɔe fam wiadze no mu. Assur nso nye dzin Syria na nsɛmfua a wɔdze frɛ Syriac Kristofo no mfiase, eyinom yɛ mfiase no Indo-European a wonya fii Asiria mu, na mfehaha pii no ɔfa Asiria na Asiriafo nkutoo ho (hwɛ Etymology of Syria) ansa na wɔdze edzi dwuma nso wɔ Levant na emufo a Seleucid Ahemman no dze maa hɔn wɔ afeha a ɔtɔ do 3 A.Y.B.
== Abakɔsɛm ==
=== Kɔber Mber No Mfiase ===
Sɛnea The Oxford Companion to the Bible kyerɛ no, wɔdze Assur "sii anhweatsam bi do wɔ Tigris atɔe fam bɛyɛ kilomita 35 wɔ atsifi fam a ɔnye Zab Asubɔntsen a ɔwɔ fam no hyia no atsifi fam". Fam tutu da no edzi dɛ na bea a kurow no wɔ no wɔ mfirihyia apem a ɔtɔ do ebaasa (3) A.Y.B. Ná eyi da do ara yɛ Sumerfo ber, ansa na Asiria reba. Wohuu kurow no nkae a ekyɛ kyɛn biara wɔ Ishtar asɔrefie no fapem mu, na Ahemfie Dadaw no mu nso. Wɔ ber a edzi hɔ no mu no, na ahemfo a wofi Akkadia Ahemman no mu na wodzi kurow no do. Wɔ Ur Ahemman a ɔtɔ do ebaasa (3) no mu no, na Asiria amradofo a wɔhyɛ Sumerfo ase na wodzi kurow no do.
== Nruhunahuna a Wɔdze Ma Assur ==
Wɔdze bea no too UNESCO’s Wiadze Egyapadze Ho Nsɛm a Hɔnahyehyɛ a wɔ esiane mu wɔ afe 2003 mu, saa ber no na bea no to esiane mu esiane abura kɛse bi a ɔreba a anka ɔbɛma tsetse fam tutu bea no akɔ nsu ase ntsi. Wogyaee abura no edwuma no ber a wɔtow hyɛɛ Iraq do wɔ afe 2003 mu no ekyi ber tsiaa bi.
Asasesin a etwa tsetse bea no ho ehyia no, Islamic State of Iraq and the Levant (ISIL) na ɔfaa ho wɔ afe 2015. Osiandɛ na ISIL asɛe tsetse abakɔsɛm mbea dodow bi, a nkurow Hatra, Khorsabad, na Nimrud ka ho ntsi, ehu sɔree dɛ Assur bɛyɛ saa wɔbɛsɛe no nso. Sɛnea nsɛm bi kyerɛ no, Assur abankɛse no sɛee anaadɛ wɔsɛee no kɛse wɔ May 2015 mu dzenam IS mufo a wɔdze mfir a wɔdze tow ndzɛmba a hɔnayɛ no fofor dzii dwuma do. AP amannyebɔ bi a ɔfir [[Mumu]] 2016 ekyi a Iraq asraafo no san faa bea no, kaa dɛ akofo no bɔɔ mmɔdzen dɛ wɔbɛsɛe kuropɔn no abrannaa akɛseɛ no, nanso wɔkɔɔ do gyinaa hɔ na ɔhɔnom abakɔsɛm kyerɛwfo bi kaa ɔsɛeɛ no ho asɛm dɛ ɔyɛ "ketewa".
Ɔde besi [[Kwakwar]] 2017 no, kuw no nnyi bea no do tumi bio; nanso, ɔnyɛ dza ahobammbɔ wom a ɔbɛma fam tutu ho abenfo etumi asusuw ho.
== Hwɛ Iyi Nso ==
* [[Ashur (god)]] na [[Ashurism]]
* [[Chronology of the ancient Near East]]
* [[Cities of the ancient Near East]]
* [[Kings of Assyria]]
* [[Short chronology timeline]]
* [[World Heritage Sites in Danger]]
* [[Assyrian homeland]]
c6sz2h28j0jiwf072m5dowdox04f83k
Asɛndziibea
0
221
6240
1078
2023-04-21T12:32:55Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q41487]]
wikitext
text/x-wiki
'''Asɛndziibea''' yɛ bea a wohyia hɔ dzi asɛm. Yɛwɔ nkorɔfo ahorow a wodzi asɛm. Nnyɛ obiara na otum dzi asɛm wɔ Mfantseman mu. Yɛwɔ asɛndziibea ahorow . Bi nye Aban mu asɛndziibea na Ahemfie asɛndziibea.
ccqozht6u65eodp39sld7wcgh3ly4wf
Ato Panford
0
222
11221
1082
2023-08-19T08:27:47Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694550}}'''Ato Panford''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ esuon wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana a nna ogyina mu ma Shama abatow mpasua wɔ Anee Mantɔw mu wɔ "New Patriotic Party" ne dzin mu.
== NPP Amanyɛkuw Abatow ==
Wɔ NPP amanyɛkuw n'ahoboaboa wɔ mfe mpem ebien na eduonu(2020) abatow mu no, NPP amanyɛkuw no hyehyɛɛ amanyɛkuw abatow ama woeyi obi obengyina ama amanyɛkuw no,. Ato Panford gyinaa bi na odzii nkogu ma Mbranyimnyi Samuel Erickson Abakah a ekyir no odzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu.
1m6pc9rb3l2ptxiiytks85agxpu533i
Ato Quarshie
0
223
6241
1091
2023-04-21T12:32:57Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98815214]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98815214}}
'''Ato Quarshi'''e yɛ Ghana ɔmanyɛfo na na ɔyɛ Ghana Ɔman Mmarahyɛ Bagua a Ɔdze nkan, Nea ɔto do Abien na Nea ɔto do Abiɛsa no muni a ogyina Komenda Edina Mantam a ɔwɔ Ghana Mfinimfini Mantam mu no ananmu.
== Nabofraase Na Nabofraberem ==
Wɔwoo Quarshie wɔ Komeda wɔ Ghana Mfinimfini Mantam mu.Ɔkɔɔ Hohenheim Sukuupɔn mu baabi a onyaa ne Bachelor of Science, Master of Science, ne Doctor of Philosophy abodin ahorow wɔ Kuadwuma Sikasɛm, Kuadwuma Sikasɛm, Nkɔso Sikasɛm mu sɛnea ɛte biara.
== Amammuisɛm ==
Wɔdze nkan paw Quarshie dɛ Mmarahyɛ Bagua no mu wɔ December 1992 Ghana Amansan Abatoɔ no mu wɔ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua no tekiti do maa Komenda Edina Mantam a ɔwɔ Ghana Mfinimfini Mantam mu.
Wɔ afe 1996 mu no, ɔtoo aba 26,671 wɔ abatuw 42,444 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 49.80% tiaa Catherine B.Aubyn a ɔyɛ CPP muni a ɔtoo aba 14,083, Benjamin Kweku Prah a ɔyɛ PNC muni a ɔtoo aba 1,690 na Francis William Boham a ɔno nso too aba .
Ɔtoo abatuw 16,903 wɔ abatuw 36,499 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 46.30% wɔ afe 2000 Ghana amansan abatuw no mu. Nnipa afoforo na no sii akan dɛ wobedze nkonim wɔ Komenda Edina mantam mu nkongua no do. Saa nnipa yi gyinaa wɔn amammui akuw ananmu wɔ abatuw no mu. Dr. Paa Kwesi Nduom a ɔfiri CPP no nyaa abatuw 15,941, George Manso Howard a ɔfiri NPP no nyaa abatoɔ 3,477, PNC nyaa abatuw 178 a John K. Assifuah-Nunoo na ɔgyinaa ananmu na Robert Mensah Emmanuel a ɔfiri NRP no nyaa abatuw. na ɔwɔ hɔ.
Oduruyɛfo Quarshie kuraa nkongua no mu mprɛnsa a ɔtoɛtoɛ do firi afe 1992 kɔsi afe 2000 kɔsii dɛ ɔdze nkoguo wɔ afe 2004 akuw no mfitiaseɛ abatuw mu. Wɔ afe 2012 mu no, Komenda Edina Eguafo Abirem (KEEA) nkurɔfoɔ ka kyerɛɛ Ɔbenfoɔ Ato Quarshie a ɔyɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (NDC) no muni dɛ ɔnsi akan wɔ afe 2012 mmarahyɛ bagua abatoɔ no mu sɛ obi a ɔde ne ho. Wɔkyerɛe dɛ ɔyi fi Oduruyɛfo J.S. Annan, MP a ɔredze tumi no a ontumi nyɛ adwuma yiye, na ɔpaw dɛ obetu mmirika akɔ na mprenu do wɔ NDC tekiti no do.Dr. Ato Quarshie dze ɔmanpanyin a ɔredze tumi mprempren Ɔbenfo J.S. Annan wɔ afe 2012 abatoɔ no mu, nanso wɔkyekyɛɛ NDC abatoɔ mu wɔ NDC abatoɔ mmienu ntam maa Ɔbenfoɔ Ato Arthur a ɔfiri Ɔman Kuo (NPP) mu no nyaa KEEA mmarahyɛ bagua no nkongua.
== Nadwuma ==
Quarshie yɛ kan Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Akwan na Akwan akɛse do. Ɔsan nso yɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Komenda Edina Mantam a ɔwɔ Mfinimfini Mantam no mu firi afe 1992 kɔsi afe 2005.
hwnhwgsom3i8rqd87f3cel057igcmm9
Atsinanana Nsɔtɔekwaa
0
224
6242
1096
2023-04-21T12:32:59Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q564321]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q564321}}
Atsinanana Nsɔtɔekwaa yɛ Wiadze Agyapadze a wɔkyerɛw too hɔ wɔ afe 2007 mu na ɔwɔ mbea pɔtee 13 wɔ ɔman mmɔntsen do atrae ahorow esia a ɔwɔ Madagascar epuei fam:
# Marojejy Ɔman Prama ([[Marojejy National Park]])
# Masoala Ɔman Prama ([[Masoala National Park]])
# Zahamena Ɔman Prama ([[Zahamena National Park]])
# Ranomafana Ɔman Prama ([[Ranomafana National Park]])
# Andringitra Ɔman Prama ([[Andringitra National Park]])
# Andohahela Ɔman Prama ([[Andohahela National Park]])
Atsinanana Nsɔtɔekwaa wɔkyekyɛ wɔ supɔw no epuei fam. Saa kwae ahorow a aka yi ho hia kɛse na ama hɔn akura ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia a ɔkɔ do a ɔho hia na ama Madagascar abɔdze a nkwa wom soronko a ɔda supɔw no do asase ho abakɔsɛm edzi no atra ase no mu. Osiandɛ Madagascar awie nye tsetsew na asase afofor nyinara ho bɛbor mfe ɔpepem 60 a etwam ni ntsi, afifidze na mmoa asetra dannan hɔn ho wɔ baabi a ɔyɛ soronko. Hɔn akyerɛw kwae ahorow a Nsu tɔ na owia bɔ kɛse wom no ho asɛm dɛ ɔho hia ma ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia na abɔdze a nkwa wom nyinara na abɔdze a nkwa wom ahorow na mmoa ahorow a ɔwɔ esiane mu a wɔboa hɔn no. Nnomaa ahorow pii ho yɛ na na hɔn ho yɛ hu tsitsir lemurs na primates afofor.
[[Fael:Camp_Marojejia_01.jpg|none|thumb|[[Marojejy National Park]]]]
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[World Heritage Sites in Madagascar]]
* [[Illegal logging in Madagascar]]
* [[World Heritage Sites in danger]]
jkjucw19bl5e17b3z3jyj6fa7svl2u8
Audrey Esi Swatson
0
225
12805
6243
2024-03-18T00:44:28Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q62076988}}
'''Audrey Maame Esi Swatson''' ( wɔwoo no wɔ Kwakwar 23,1997)<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/22-year-old-Audrey-Esi-Swatson-is-Ghana-s-youngest-commercial-female-pilot-791266</ref><ref>https://www.ghnewslive.com/2022/01/16/meet-audrey-maame-esi-swatson-first-black-female-pilot-from-ghana-who-owns-her-own-airline-company/</ref><ref name=":4">https://akannews.com/fante/audrey-maame-esi-swatson-ghananyi-ababaawa-a-odzii-kan-tuu-wimuh%c9%9bn/</ref> ɔyɛ Ghana basiaba a ɔka wimuhyɛnkanyi a ɔwɔ eguadzi ho tum krataa.<ref name=":4" /><ref name=":0">https://web.archive.org/web/20220301231606/https://yen.com.gh/121058-meet-ghanas-youngest-female-pilot.html</ref>
== Ahyɛse Bra ==
Swatson fi Saltpond, kurow a ɔyɛ kurowpɔn wɔ Mfantsiman mansin mu wɔ Finimfin wɔ Ghana n'atɔe. Ɔhyɛɛ no skuul ase wɔ [[Ghana]] Suapɔn Mbofra Skuul na ne ntoado skuul wɔ "Ghana Christian International Ntoado Skuul(Dodowa) hɔ na osuaa Abɔdze ho nyansapɛ ho nyimdzii<ref name=":4" /><ref name=":0" /><ref>https://web.archive.org/web/20220301231606/https://www.universnewsroom.com/news/photos-ug-basic-school-honors-ghanas-youngest-female-pilot-audrey-swatson/</ref>.
Ber a owiee ntoado skuul wɔ mfe duawɔtwe mu no, onyaa kwan wɔ Mach1 Aviation Academy a ɔwɔ Johannesburg(South Africa) dɛ mbrɛ obenya no botae a ɔyɛ wimuhɛnkanyi.<ref name=":4" /><ref name=":1">https://web.archive.org/web/20200111145250/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Meet-Ghana-s-youngest-female-pilot-21-year-old-Audrey-who-almost-ditched-her-dream-713936</ref><ref name=":2">https://web.archive.org/web/20221018132626/http://www.businessworldghana.com/at-21-audrey-esi-swatson-is-ghanas-youngest-female-commercial-pilot/</ref><ref>https://myinfo.com.gh/2021/04/all-about-audrey-maame-esi-swatson-ghanas-youngest-female-commercial-pilot/</ref>
== Edwuma ==
Maame Esi nyaa ne wimuhɛn a odzi kan wɔ ɔnye Mach1 Aviation Academy wɔ Ebɔbira 4,2016 wɔ ber a nna ɔwɔ mfe duakron.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Seseiara okitsa wimuhɛnkanyi a ɔwɔ eguadzi ho tum krataa wɔ South African ɔmanfo Wimuhɛn Ho Dwumadzibea.<ref name=":4" /><ref>https://web.archive.org/web/20220301231606/https://www.universnewsroom.com/news/photos-ug-basic-school-honors-ghanas-youngest-female-pilot-audrey-swatson/</ref>
Ɔdze ne nyina etu wimuhyɛn wɔ ndɔnhwer 210 wɔ ber a ɔdze akɔ skuul no mu kesi dɛ onyaa n'eguadzi ho tum krataa.<ref name=":4" /><ref name=":3">https://www.pulse.com.gh/bi/tech/meet-audrey-esi-ghanas-youngest-female-pilot/t8f66t0</ref>
Swatson bue wimuhɛn edwumakuw a wɔfrɛ no Excel Wimuhɛn Edwumakuw.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" />
Ɔdze besi afe 2019 no, ɔyɛ ɔsraanyi panyin a odzi kan wɔ Passion Air wɔ Ghana, na ɔdze De Havilland Canada Dash 8 wimhyɛn no dzi dwuma<ref name=":4" /><ref>https://thebftonline.com/28/09/2020/meet-audrey-swatson-a-young-female-pilot-changing-the-aviation-narrative/</ref>
== Abasobɔdze/Anuonyamhwɛ ==
Wimhyɛn Dwumadibea (Ministry of Aviation) a ɔwɔ Ghana bɔ Audrey Esi Swatson abado.<ref name=":4" /><ref>https://web.archive.org/web/20190904205920/http://www.ghana.gov.gh/index.php/media-center/news/5397-government-celebrates-youngest-ghanaian-female-pilot</ref> Wɔ afe 2016 mu no ɔkɔɔ nhyiamu bi a wɔboaa no wɔ USA dɛ Afrikanyi basiaba wimuhyɛnkanyi a ɔdzi kan a Amanaman Ntsam Mbea a Wɔyɛ Wimhyɛn ho Edwuma (International Women in Aviation) yɛeɛ.<ref name=":4" /><ref>https://www.ug.edu.gh/news/university-basic-school-ubs-legon-celebrates-ghana%E2%80%99s-youngest-female-commercial-pilot-audrey</ref>
Wɔpaw no na wɔhyɛɛ no anuonyam wɔ Daakye Abasobɔdze Afrika Nkonyimdzi a Wɔdze Ma Nyimpa a Ɔkyɛn Biara wɔ Afe bi mu (The Future Awards Africa Prize for Young Person of the Year (Ghana).<ref name=":4" /><ref>https://ghanaguardian.com/the-future-awards-africa-unveils-50-outstanding-young-ghanaians</ref><ref>https://www.pulse.com.gh/news/business/ghanas-new-tribe-the-future-awards-africa-unveils-50-outstanding-young-ghanaians/h14zv67</ref><ref>https://awards.thefutureafrica.com/the-future-awards-africa-prize-for-young-person-of-the-year-ghana/</ref>
Wɔmaa no Basiaba a Ɔyɛ Edwuma wɔ afe 2022 Mbanyin a Wɔyɛ Nkonyimdzi wɔ Afe no mu Afrika Abasobɔdze mu (2022 Exclusive Men of the Year Africa Awards).<ref name=":4" /><ref>https://www.myjoyonline.com/livestream-7th-emy-africa-awards-on-joy-prime/</ref>
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1997 mu]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn tse ase]]
[[Nkyekyεmu:Ghananyi wimhyɛnkanyi]]
[[Nkyekyεmu:Mbasiaba a hɔn yɛ wimhyɛnkafo]]
gdgck6ukl1p6su2jo0qw8ag8jnkpduh
Audrey Gadzekpo
0
226
1131
1130
2023-04-20T19:12:18Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ɔbemfo Audrey Sitsofe Gadzekpo''' yɛ Ghana media practitioner na Basia Dean wɔ School of Information na Communications Studies wɔ University of Ghana. Nna ɔyɛ Communications Consultant na Suapɔn mu kyerɛkyerɛnyi a ogyinaa maa mbasiafo kuw. Ɔsanso yɛ kuwba wɔ Webster Ghana's advisory board.
== Nwomasua ==
Ɔyɛ Associate professor of Journalism na Media Studies. Ɔkɔr Suapɔn wɔ University of Birmingham wɔ Britain a hɔ na owiei a nna okitsa PhD wɔ Nwomasua mu wɔ Center for West African Studies. Onyaa ne M.A wɔ Nkitahodzi mu fi Brigham Young University wɔ Utah wɔ USA na ne Bachelor of Arts wɔ Borɔfo mu fi University of Ghana.
== Edwuma ==
Ɔhyɛɛ n'edwuma ase wɔ afe 1993 mu. Afe 2017 Sanda bosoom mu no, Ɔmampanyin Nana Akufo-Addo yii no dɛ ɔpamfo kuwba Ghana fahodzi nkae a otsia eduosia no.
Afe 2017 Obiradzi bosoom no mu no, nna ɔka National Media Commission kuw a woyii hɔn dɛ wɔmboa mma wɔmbɔ dawur na obi a ne kyɛfa wɔ nkrasɛm ho no mbɛyɛ mbra.
Afe 2017 Obiradzi bosoom mu no, ɔkasae wɔ Maiden Edition of Women wɔ PR Ghana Seminar nye Dr. Ayokoe Anim-Wright, Cynthia E. Ofori-Dwumfuo na Gifty Bingley.
Ne nhwehwɛmu no fa abɔdzebea, media na amambu nsɛm ho.
Afe 2021 Kwakwar bosoom mu no, nna ɔka kuw awɔtwe apamfo a woyii dzin fofor maa Ghana sen edwuma no.
Sesei ɔyɛ Dean wɔ Nkrasɛm na Nkitahodzi adzesua Skuul wɔ Ghana Suapɔn mu.
== N'abrabɔ ==
Ɔwɔ ba kor a wɔfrɛ no Nubuke a ɔka Third-class of the Africa leadership Initiative -West Africa na Aspen Global Leadership Network kuwba.
== Abawdobɔdze na Enyidzi ==
Nna ɔyɛ visiting scholar wɔ Northwestern University wɔ Chicago wɔ USA wɔ African Studies dwumadzi no ase fitsi Fankwa kesi Mumu 2005.
Nna Ɔsanso yɛ Nhwehwɛmu hɔho wɔ Nordic Africa Institute wɔ African Guest Researchers dwumadzi no mu wɔ afe 2012 (Research Cluster ‘Conflict, Security and Democratic Transformation).
Afe 2020 Ebɔw bosoom no mu no, onyaa abawdobɔdze wɔ Ghana Mbasiafo abawdobɔdze a otsia enum no mu wɔ n'akandzi edwuma ho.
Anas Aremeyaw hyɛɛ enyimnyam wɔ n'akandzi edwuma mapa ho na mboa a ɔboa no dɛ ɔyɛ dawurbɔnyi a ɔdze noho sie wɔ Ghana.
== Nhwɛdo ==
3ljzhy3qzkcy3mkl39cwm40n550i191
Austin Akufo Gamey
0
227
6244
1139
2023-04-21T12:33:02Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q100535282]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99905201}}
'''Austin Akufo Gamey''' (wɔwoo no 26 [[Ɔbɛsɛ]] 1949) yɛ Ghana amanyɛnyi na edwumayɛfo akasakasa ho ɔbenfo na ɔfotufo. Ɔsomm mprenu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa North Tongu mantsam mu wɔ Volta mantsam mu wɔ Ghana, fir afe 1992 kɔsi afe 2001. Wɔ Jerry John Rawlings nnisoɔ mu no wɔpaw no dɛ ɔsomfo abadiakyiri a ɔhwɛ edwumayɛ na asetena mu yiedzi do. Na ɔsan yɛ edwumayɛ na edwumayɛfo ntam abusuabɔ ho edwumayɛbea. Ɔyɛ edwumayɛfo ho ɔbenfo na Alternative Dispute Resolution (ADR) edwumayɛfo wɔ Ghana.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Gamey wɔ 26 [[Ɔbɛsɛ]] 1949, wɔ Volo, mpɔtsam bi a ɔwɔ Salem hood a ɔwɔ North Tongu mpɔtsam bi a ɔwɔ Volta mantsam mu wɔ Ghana. Wɔwoo no maa owufo Emmanuel T.T. Avorvuttor na owufo Madam Lucia Aya Avorvuttor a na ɔyɛ farmer na aguadifo ketsewa. Wɔtoo Austin Gamey asu dɛ Augustine Akufo Gameduabao a akyir yi wɔtwaa no tsiawa yɛɛ no Austin Akufo Gamey. Ná wɔdze enigye frɛ Gamey dɛ Akufo ber a na ɔrenyin wɔ nye mpɔtam hɔ no. Ɔyɛ n’awofo mu ba a ɔtɔ do enum.
== Edwuma ==
Na ɔyɛ po do na hyɛn gyinabea edwumayɛfo kuw, Tema, mfiridwuma mu abusuabɔ sohwɛfo fi 1985 kosi 1986. Efi 1987 kosi 1992 no, ɔyɛɛ edwuma dɛ edwumayɛfo panyin, mfiridwuma mu abusuabɔ na nkitsahodzi, Mankoadze Mpataayi, Tema.
Ɔyɛ na ɔyɛ Institute of Human Resource na Management Practitioners, Ghana no tsitranyi fir afe 1998 kɔsi afe 2003. Efi afe 2004 kɔsi afe 2006 no, ber bi na ɔyɛ Ɔmampanyin a ɔhwɛ pɛnhyen sika do.
Wɔ afe 2002 mu no ɔhyehyɛɛ Gamey na Gamey Academy of Mediation na ɔsan nso yɛ edwumayɛfo panyin. Edwumakuw no yɛ Alternative Dispute Resolution afotu nA ntsetsee Edwumakuw ahorow.
Wɔ 24 [[Dzifuu]] 2007 mu no, wɔpaw no dɛ Executive consultant ma PULSE Africa Incorporated wɔ Canada.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔ afe 1992 mu no, wɔpaw no dɛ mbrahyɛbagua no munyi maa North Tongu. Ɔgyinaa North Tongu mansin no ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔdzi kan na Ghana man a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien no mu. Wɔpaw no wɔ 7 [[Sanda]] 1997 ekyi a wɔkaa dɛ ɔyɛ nkonyimdzifo wɔ 1996 Ghana amansan abatow no mu ber a odzii Patience Ami Ameku a na ɔyɛ obi a ɔdze nye ho na Alexander Avor a ofi Convention People’s Party no do nkonyim no.
== N'abrabɔ ==
Ɔwar Gladys Gamey a ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo a wakɔ pɛnhyen. Ɔwɔ mma nsia, mmarimaa aanan na mmeawa enum. Austin Akufo Gamey yɛ Kristonyi na ɔyɛ Ɔsɔfo wɔ Token Tabernacle no mu.
rvv56lom2fra7klm08arr637au7jaw2
Avril Lovelace-Johnson
0
228
11462
1141
2023-11-01T09:49:32Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q81656309}}'''Avril Lovelace-Johnson''' yɛ Ghana mbrakyerɛfo. Wɔpaaw no dɛ Supreme Court Judge wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw bosoom no mu na wɔtoow no do aba wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do akorɔn no. Wɔkaa no do ntam wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do du-esuon.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Lovelace-Johnson fi Mankessim a ɔwɔ finimfin mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne finimfim nwomasua ntsetsee wɔ Wesley Girls' High School ma ne ordinary level certificate na Aburi Girls' Senior High School ma ne advanced level certificate.
== Edwuma ==
Lovelace-Johnson yɛɛ edwuma dɛ Assistant State Attorney wɔ Attorney-General’s Department wɔ Nkran na Attorney General's Department wɔ Koforidua ne Ɔman nsomee ekyir no fitsi afe 1988 kesi afe 1989. Ɔsoom dɛ District Magistrate wɔ afe 1994 Obiradzi bosoom no mu ansaana wɔrepaw no Justice of the High Court wɔ Nkran na Tema High courts wɔ afe 2002 Obiradzi bosoom no mu. Ɔsoom wɔ ban ekyir dɛ High Court judge kesi afe 2012 a hɔ na ɔbɛyɛɛ Justice of the Court of Appeal. Commonwealth Secretariat a ɔwɔ London hyɛɛ no dɛ ɔnkɔ Gambia nkɛyɛ Justice of the High Court na ɔnsan nyɛ noho dɛ additional Justice of the Court of Appeal fitsi afe 2005 Mumu bosoom no mu kesi afe 2009. Ɔyɛɛ justice of the Court of Appeal kɛpem dɛ wɔpaaw no dɛ ɔmfa uSupreme Court Judge dzibew no wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw bosoom no mu. Wɔkaa no do ntam wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do du-esuon.
Lovelace-Johnson afa akandzi dzibew ahorow, a ɔsoom dɛ Director of the Public Complaints na Courts Inspectorate Unit of the Judicial Service of Ghana na ɔsoom dɛ mampanyin abedziekyir ma Magistrates na Asɛndzifo fɛkuw no wɔ Ghana. Nna ɔyɛ honorary council kuwba ma Planned Parenthood Association of Ghana.
== Hwɛ iyi so ==
*
*
== Nhwɛdo ==
2n7pwfr0gkcyzojaftfamtxiz1ngfaj
Awoo ntoatoa do edzin
0
229
1146
1145
2023-04-20T19:12:22Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Awow ntoatoado edzin
Mansa: Awow mu no, sɛ obi dzi kan wo mbasiafo ebiasa toa do a, wɔfrɛ dza ɔtɔdo ebiasa no Mansa.
Manan
Akyerɛ
Ɔyɛ dzin a wɔdze ma basia a odzi mbanyimfo ebiasa anaa no mboree ekyir wɔ awow mu.
Tawiah
Ɔyɛ dzin a wɔdze ma banyin anaa basia a odzi ntafo ekyir.
Abam.
Ɔyɛ dzin a wɔdze ma nyia a odzi Tawiah n'ekyir wɔ awow mu.
Mensa
Ɔyɛ dzin a wɔdze ma banyin odzi mbanyimfo ebien ekyir wɔ awow mu
Kontɔ.
Ɔyɛ dzin a wɔdze ma banyin kor pɛr a ɔda mbaa mu wɔ awow mu.
rau6ul4ui95sj8l0rsk8ozcc1jyafwk
Ayarsabea
0
230
6245
1151
2023-04-21T12:33:04Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q16917]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ayarsabea''' yɛ bea a nkorɔfo kɔ hɔ kɛgye ayarhwɛ.
n5ddtchop3gllzkutsrtmli0ij1fhcp
Ayesha Harruna Attah
0
231
1156
1155
2023-04-20T19:12:24Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ayesha Harruna Attah''' (
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
== Akyerɛw ==
=== '''Harmattan nsut) (2008) .''' ===
=== '''''Saturday's Shadows''''' '''(2015)''' ===
=== '''''The Hundred Wells of Salaga''''' '''(2019)''' ===
=== '''''The Deep Blue Between''''' '''(2020)''' ===
== Ndwuma ==
=== '''Ayɛsɛm nwoma ahorow''' ===
''• Harmattan Rain''. Popenguine, Senegal, West Africa: Per Ankh, 2008. <nowiki>ISBN 9782911928123</nowiki>, OCLC 310739454
''• Saturday's Shadows''. London: World Editions, 2015. <nowiki>ISBN 9789462380431</nowiki>, OCLC 903399393
''• The Hundred Wells of Salaga''. New York: Other Press, 2019. <nowiki>ISBN 9781590519950</nowiki>, OCLC 1035458812
''• The Deep Blue Between''. London: Pushkin Press, 2020. <nowiki>ISBN 9781782692669</nowiki>
'''Nsɛm a Wɔakyerɛw'''
• "Skinny Mini", ''Ugly Duckling Diaries'', July 2015[22]
• "The Intruder", ''The New York Times Magazine'', September 2015[23]
• "Cheikh Anta Diop – An Awakening", ''Chimurenga'', 9 April 2018[24]
• "Opinion: Slow-Cooking History", ''The New York Times'', 10 November 2018[25]
• "Inside Ghana: A Tale of Love, Loss and Slavery", ''Newsweek'', 21 February 2019[26]
'''Nkyerɛwee afofor'''
• "Second Home, Plus Yacht", ''Yachting Magazine'', October 2007[27]
• "Incident on the way to the Bakoy Market", ''Asymptote Magazine'', 2013[28]
• "Unborn Children", in Margaret Busby, ''New Daughters of Africa'', 2019.
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Lee, A. C. (14 November 2013). "Young African Writers Hold Forth in Brooklyn". The New York Times.''
'''• ^''' ''Patrick, Diane (6 December 2013). "African-American Books Around the World". Publishers Weekly.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Ayesha Harruna Attah'". Pontas Agency. Archived from the original on 4 August 2019. Retrieved 28 April 2016.''
'''• ^''' Ayesha Harruna Attah, "Why I Write", Authors — World Editions, 30 September 2015. Archived31 July 2016 at the Wayback Machine.
'''• ^''' Daniel Musiitwa, "Interview with Ghanaian Author Ayesha Harruna Attah", Africa Book Club, 1 May 2015.
'''• ^''' ''"Mount Holyoke Event Archive: 2008-2015". Archived from the original on 27 April 2016. Retrieved 6 May 2016.''
'''• ^''' ''"Alumni Bookshelf". Columbia Alumni Association. Archived from the original on 7 August 2016.''
'''• ^''' ''Ibrahim (1 April 2010). "Ayesha: Ghana's rising literary icon". CP Africa. Archived from''
0ez0y6vcltsf4081lp42xz4z5ilwofi
Ayorkor Korsah
0
232
1162
1161
2023-04-20T19:12:26Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''G. Ayorkor Korsah''' (nna wformerly '''G. Ayorkor Mills-Tettey''') yɛ Dwumadzibea tsir wɔ Kɔmputa Science mu wɔ Ashesi Suapɔn mu wɔ Ghana.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Ayorkor Korsah
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Education
|BA, Dartmouth College
BE, MS, Thayer School of Engineering
PhD, Carnegie Mellon University
|-
!Occupation(s)
|Computer engineer and Lecturer
|}
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Korsah dze n'enyi tsim mfiryɛ mu wɔ Dartmouth Kɔlegyi, poon no ho wɔ summa cum laude wɔ afe 2003 na bosoom a ɔtɔ do esia mu. Ɔkɔr Carnegie Mellon Suapɔn mu kɛyɛɛ na Dɔkota nedwuma wɔ Kɔmputa Science, nyaa na PhD wɔ afe 2011 dze maa na "thesis", "Exploring bounded optimal coordination for heterogeneous teams with cross-schedule dependencies".
== Edwumadze ==
{| class="wikitable"
|This biographical section is written like a résumé. ''(June 2020)''
|}
Insert paragraph
* Afe 2003 – Dzifuu 2004
Suapɔn Kyerɛkyerɛnyi srafo, Kɔmputa science; Ashesi Suapɔn Kɔmputa Science Dwumadzibea, Nkran, Ghana.
* Obiradzi – Fanokwa bosoom wɔ afe 2006 mu
Suapɔn mu Kyerɛkyerɛnyi srafo, Ashesi Suapɔn Kɔmputa Science Dwumadzibea, Nkran, Ghana.
* Fanokwa– Mumu bosoom wɔ afe 2006 mu
Kyerɛkyerɛnyi Boafo;Carnegie Mellon Suapɔn Robotics Institute, Pittsburgh, PA, USA
== Adzenya ==
Korsah na Ken Goldberg, ka hɔn a wɔdze African Robotics Network (AFRON) bɔbɔɔ adze, nyaa abawdobɔdze wɔ afe 2013 Tribeca Disruptive Innovation Abawdobɔ dze maa hɔn ndwuma dɛ wɔdze network yi na "$10 Robot Design” akansi no bɔbɔɔ adze.
== Baguado Nyiyimu ==
* G. Ayorkor Korsah, Anthony Stentz, na M. Bernardine Dias, “A comprehensive taxonomy for multi-robot task allocation”, ''The International Journal of Robotics Research'', October 2013 Vol 32, Issue 12: pp. 1495-1512.
* G. Ayorkor Korsah, Balajee Kannan, Brett Browning, Anthony Stentz na M. Bernardine Dias, “xBots: An Approach dze ma Generating na Executing Optimal Multi-Robot Plans ma Cross-Schedule Dependencies,” Afe 2012 ''IEEE International Conference on Robotics na Automation'' (ICRA), May 2012.
* G. Ayorkor Korsah, Jack Mostow, M. Bernardine Dias, Tracy Morrison Sweet, Sarah M. Belousov, M. Frederick Dias, Haijun Gong, “Improving Child Literacy in Africa: Experiments with an Automated Reading Tutor,” ''Information Technologies & International Development,'' vol 6 no. 2, 2010.
== See also ==
* Ashesi University
== References ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Computer Scientists Are The Magicians Of Tomorrow – Dr. Ayorkor Korsah". Retrieved 20 January
b5nnjoqlql7m4qd1bys86eg9iotqlac
Ayɛwoho
0
233
10886
1165
2023-06-16T20:10:13Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q121}}
'''Ayɛwoho''' yɛ bosoom a ɔtɔ do esuon wɔ afe mu. Dɛm bosoom yi, no mu nsu ano nnyɛ dze papa, na mbom sɛ nsu no hyɛ ase a, obegyae no na akyɛr kakra, ntsi hɛn egyanom afarfo no a wɔdze enyimia na enyiɔdzen bɛfa dɛm nsu no mu akɔ no, adze bɛkye na woenya nam suww(pii).
Sɛ ɔba no dɛm a, hɔn a wɔhwɛɛ dza nna nsu no reyɛ ma wɔannkɔ po no yɛ hɔnho. Bio, Ekuafo a woduaduaa nduadzewa ahorow no nyinara hɔn ndzbaa yɛ yie ma akwadwefo no fe hɔnho ekyir (wonu hɔnho). Iyi ntsi na wɔfrɛ dɛm bosoom yi so "Ayɛ-wo-ho" no.
frpglt7g674x3i2g26vrfszf7s2v7jl
Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma abɔdze Korabea
0
234
12838
6246
2024-04-09T10:33:27Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q794643}}
'''Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma abɔdze''' yɛ ahwɛbea a ɔwɔ Niger. Ɔyɛ bea a Ɔdomankoma abɔdze no wɔakyekyɛ mu ekuwekuw a wɔto no dzin UNESCO World Heritage Ahwɛbea. Dɛm ahwɛbea yi kɔ kɛpem epue na atɔe Mframa Bepɔw (Air Mountains) a ɔwɔ Tenere sar no do. BirdLife International akyerɛ dɛ ɔyɛ Nnomaa Bea a ɔho hia.
Wɔdze Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma Abɔdze a Wɔkora do UNESCO Wiadze Agyapadze Bea no sii hɔ wɔ afe 1991 mu, na wɔkyerɛɛ dɛ bea a ɔwɔ esiane mu wɔ afe 1992. Wɔkyerɛɛ no wɔ gyinapɛn vii, ix, x, na wɔakyerɛ dɛ #573. Akorae no nyinara yɛ kilomita ahinanan 77,360 (akwansin ahinanan 29,870), na ɔno maa ɔbɛyɛɛ abɔdze akorae a ɔtɔ do ebien a ɔso kyɛn biara wɔ Afrika, na dzea ɔtɔ do anan wɔ wiadze nyinara.
UNESCO Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma Abɔdze a Wɔkora do no wɔ afa ebien:
=== Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma Abɔdze ===
IUCN a ɔyɛ IV.
Wɔdze sii hɔ 1 Sanda 1988
64,560 km2 na ɔwɔ hɔ
=== Aïr na Ténéré Addax Kronkronbea ===
Abɔdze Ferenkyem a Wɔkora Do IUCN ɔyɛ Ia
Wɔdze sii hɔ 1 Sanda 1988
12,800 km2 na ɔwɔ hɔ
== Nkitsahodzi Horow a Ɔwɔ Ekyir ==
* [https://whc.unesco.org/en/list/573 UNESCO World Heritage Site profile].
* [https://wayback.archive-it.org/all/20090114214653/http://www.unep-wcmc.org/sites/wh/pdf/Air%20et%20Tenere.pdf UNEP-WCMC World Heritage Site datasheet]
co8mymoci7f9arfpw8jvg24umatv1km
Baba Spirit
0
235
6247
1184
2023-04-21T12:33:07Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q113869595]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q113869595}}
'''Francis Yaw Ofori''' a dodow nnim ne sɛ Baba spirit yɛ nsɛnkwayifo ,kasamafo,dawurubɔfo wɔ tɛlɛbihyɛn do wɔ Nkran a ɔwɔ Ghana. Ɔbɛgye dzin wɔ Ghanaman mu osian ne dwuma son wɔ paserew nyensɛnhwa dwuma mu. Anokwa Owurayi ho yɛ enyika yie. Baba dzi dwuma wɔ mbeambea bebere wɔ Ghanaman mu ma ɔgyedzin ma nyimpa nya no ho dɔ.
Ɔka nkyen gue wɔ Fankwa bosom a ɔtɔdo awotwe wɔ afe 2022. Dawurowbɔfo kyerɛmu dɛ wɔyar kakra. adatsirfo enntum annkyerɛ yarba kor a ɔyɛ no
.
r38mucxnqiwyr64cliv7tlyd12brvxi
Babalami Abu Sadat
0
236
7544
6248
2023-05-01T17:33:12Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Babalami Abu-Sadat''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Awutu-Senya ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛase ==
Wɔwoo Sadat wɔ Awutu Senya wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
== <u>Edwuma</u> ==
Nna Sadat yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Awutu Senya Epuei ambatow mpasua.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw Sadat kɔr mbrahyɛbagua mu dze nam National Democratic Congress do ber a wɔtoow Ghana amba kɛse wɔ Mumu1996 mu maa Awutu Senya ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa amba 20,347 fii amba 40,166 mu a ogyina hɔ ma 40.80%. Ɔdze dzii n'akansifo no do nkonyim. Haruna Esseku a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] nyaa amba 11,722 a ogyina hɔ ma 23.50%, Clifford Okyne a ɔwɔ Convention People's Party nyaa amba 7,234 a ogyina hɔ ma 14.50%, Haruna Atta-Husseyin a ɔwɔ People's National Convention nyaa amba 493 a ogyina hɔ ma 1.00% na S. K. Romeo-Tetteh a ɔwɔ Nationalist Congress Party nyaa amba 370 a ogyina hɔ ma 0.70%.
8yy3qx5jxr2y91jpv6id3b2vkalsqmf
Baffour Annor
0
237
6249
1196
2023-04-21T12:33:11Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99893633]]
wikitext
text/x-wiki
'''Baffour Annor''' yɛ Ghana amanyɛnyi, nna ɔyɛ mbrahyɛbeguafie a ɔtɔ do ebien no mu nyi a ogyina hɔ ma Ahafo Etifi Mpɛsoado a ɛwɔ Asante Mantam mu.
== Amanyɛsɛm ==
Annor dzii kan yɛɛ mbrahyɛbeguanyi wɔ National Democratic Congress dzin mu wɔ afe ɔhakron eduaronesia ambatow no mu maa Ahafo Ano etifi mpɛsodofo wɔ Ghana. Onyaa amba no mpem duebien na ɔhaenum eduasa esia wɔ amba mpem eduonuebien na ɔhaenum eduokron a wɔtow no nyinaa mu a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduonan enum nye ekyirpɔw eduosoun wɔ Owura James Brown Ford Donkor a ɔyɛ New Patriotic Partenyi no do ma no so nyaa amba no mpem akron na ɔha eduasa nye eduonuawɔtwe a ɔyɛ ɔha nkyekyɛ mu eduasa enum na ekyirpɔw na Kwabena Nketia a ogyinae maa People's National Congress so nyaa amba no ɔhaesia na eduonum enum a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu kor na ekyirpɔw eduasa..Afe mpem ebien Ghana ambatow mu no, odzii nkongu ma Kwame Owusu Frimpong a ɔyɛ New Patriotic Partenyi no dze amba mpem duebien na ɔha anan eduosaebien dzii no do nkonyim a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduonum ebien wɔ amba a wɔtowee no nyina mu ma Baffour Annor a ɔyɛ National Democratic Congressnyi nso nyaa amba mpem du na ɔhaesuon nye eduawɔtwe anan a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduanan enum nye ekyirpɔw du, Johnson O.Antoh a ɔyɛ People's National Congressnyi nyaa amba ɔhaenum nye duenum a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu ebien nye ekyirpɔw eduonu ma Paul K. A. Mono a ɔyɛ Convention People's Partenyi so nyaa amba ɔha nye eduosuon anan a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu hwee na ekyirpɔw eduosuon.
psd696kx9byilnqr13d44cdlzihxh9g
Banfora
0
238
7807
7768
2023-05-05T15:59:18Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Banfora''' yɛ kurow wɔ south western Burkina Faso, nyimpa a wɔtse hɔ hɔn dodow yɛ 117,452 (2019 census)[1] dɛm yi ma ɔyɛ kurow a ɔtɔ do esia a w'agye dzin yie wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ kurow nye tsir ma Comoe province. Kurow no da 85 kilometres (53 mi) south-west wɔ Bobo-Dioulasso, wɔ Abidjan – Ouagadougou Railway. Cascades de Karfiguéla waterfalls ahorow a ɔben Banfora.
== Abakɔsɛm ==
Karaboro na wodzii kan bɛstenaa hɔ na wɔnye Gouin na Turkas bɔ mu yɛ kurow ne nyimpakuw ahorow. Hɔn nyinara fri south wɔ Burkina Faso.
Wɔ 1903 French colonialist dze Ɔhyɛ yɛɛ military post wɔ Banfora na afe kor ekyir no wɔ yɛɛ administrative edwumayɛbea wɔ hɔ. Wɔ 1905 wɔ yɛɛ kwan a ɔfa Banfora dze kɔ Bobo-Dioulasso na wɔ 1931 wɔ yɛɛ railway kwan wɔ kurow no mu.
== Sikasɛm ==
Hɔn sikasɛm no enyin afa ahwer edwuma ho. Kurow no sanso yɛ eguadzibea a no ho wɔ mfaso na ahɔhodan mbea wɔ hɔ ma ɔboa dwumadzi kakraba a ɔma akwantufo ba hɔ a ɔfa Cascades de Karfiguéla.
== Akwantu ==
Kurow no wɔ railroad station wɔ Abidjan – Ouagadougou Railway kwan ho. Wɔ Obiradzi 2014 ''Sitarail'' yɛ edwuma wɔ ketete a ɔwɔ kwan ne ho mpɛn ebiasa wɔ dapɛn kor mu wɔ akwan no mu.[2] Ɔyɛ kwan a keteke fa do kɔ na wɔ san ba fri Côte d'Ivoire dɛ ɔyɛ last city wɔ Burkina Faso ansaana edur kurow n'ano. Dɛm kwan a w'etwa ato mu fri Bobo-Dioulasso toado fri kurow n'ano na cargo taa gyina wɔ Niangoloko ana w'edur customs.
== Nwomasua ==
Banfora wɔ ahyɛse sukuu 19, ntoado sukuu ebien, nkɔrɔfo hɔn suapɔn a w'esi anan na College of Sainte Thérèse.
== Akwahosan ho nhyehyɛe ==
Kurow no wɔ asopitil wɔ mantɔw no mu (CHR), bea a wɔgye apemfo awo na bea wɔhwɛ mbofra nkakrama na bea a wɔma ndur ebiasa. Hɔn ankasa so dze hɔn ahaban ndur yɛ ayarsa edwuma na wɔwɔ ayaresabea ma traditional therapies.
== Nnyimpa dodow ho nsɛm ==
Kuw ahorow no yɛ Gouin, Karaboro na Turka. Kasa tsitsir a nyimpa ahorow a wɔwɔ hɔ dze dzi nkitahodzi wɔ hɔn ntsemu a wɔtse Banfora yɛ Dioula na French.
== Wiemu Nsɛm ==
Köppen-Geiger climate classification system kyerɛkyerɛmu dɛ ɔyɛ tropical wet na dry (Aw).
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' Citypopulation.de Population of the major cities in Burkina Faso
'''• ^''' European Rail Timetable, Summer 2014 Edition, (journey time is 43 to 48 hours)
'''• ^''' ''"Climate: Banfora - Climate graph, Temperature graph, Climate table (elevation: 313m)". Climate-Data.org. Retrieved 2013-11-24.''
'''• ^''' ''"Climate: Banfora - Climate graph, Temperature graph, Climate table (elevation: 300m)". Climate-Data.org. Archived from the original on 2013-12-02. Retrieved 2013-11-24.''
pxm5iv5b3sl3eg49o8w4rp799hco84h
Banku
0
239
6250
1213
2023-04-21T12:33:13Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q806839]]
wikitext
text/x-wiki
== Banku ==
'''Banku''' yɛ eburow na bankye edziban a wɔ ka wo gya do.
p73qdyd246a3oi4neqel2mexgi3afzv
Barbara Asher Ayisi
0
241
7545
1217
2023-05-01T17:33:18Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Barbara Ayisi Asher''' (wɔwoo no 12 Ɔpɛpɔn 1976) yɛ Ghana amammuifoɔ na kan no na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni wɔ Cape Coast North mantam mu wɔ Central Region of Ghana. Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no muni na na ɔyɛ ɔmanpanyin abadiakyiri a ɔhwɛ Nhomasua so wɔ Ghana.[1][2][3][4][5] Wɔpaw no sɛ oguamtrani maa Mmea Premier League Super Cup no Mpɔtam Hɔ Nhyehyɛe Boayikuw (LOC).[6]
Hon
Barbara Asher Ayisi
Mmarahyɛ Bagua no muni a ɔhwɛ Cape Coast North mantam so Wɔ n’adwuma mu 7 Ɔbɛnem 2017 – 6 Ɔbɛnem 2021
Wɔdii n’ade Kwamena Minta Nyarku Ɔsoafoɔ Abadiakyiri a ɔhwɛ Nhomasua so Wɔ n’adwuma mu Oforisuo 2017 – 6 Ɔbɛnem 2021Ɔmampanyin Nana Akufo-Addo
Ankorankoro ho nsɛm
Wɔwoo no 12 Ɔpɛpɔn 1976 (mfe 46) Effutu, Ghana
Amammbu Kuw:New Patriotic Party.
Mbofra :2
)Creside Patriotic Party , Cape Coast
Sukuu:University of Cape Coast
Edwuma:Amanyɔfo edwuma Nkyerɛkyerɛ ho ɔbenfo.
Mfitiase asetra ne nhomasua
Wɔwoo Ayisi Asher wɔ 12 Ɔpɛpɔn 1976 wɔ Efutu, Central Region. Ɔyɛ Our Lady of Apostles (OLA) Nhomasua Kɔlege ne Nhomasua Sukuupɔn, Winneba alumna. Ɔwɔ Borɔfo nhoma mu abodin krataa a ɛkorɔn wɔ Cape Coast Sukuupɔn mu.[7][8]
Edwuma ho abakɔsɛm
Ansa na wɔrepaw no sɛ mmarahyɛ baguani no, ɔyɛɛ adwuma sɛ Form Mistress wɔ afe 2003 ne 2006 ntam wɔ Ghana Education Service (GES) na ɔsan nso yɛɛ House Mistress fi afe 2010 kɔsi afe 2016 wɔ Wesley Girls High School..[9]
Amanyɔsɛm
Ɔyɛ Nhomasua soafo Abadiakyiri a ɔhwɛ mfitiase sukuu ahorow so. Ɔwɔ fapem bi a wɔfrɛ no Barbra Asher Foundation a ɛtwe adwene si adwuma a wonnya nyɛ so tew wɔ mmerante ne mmabaa mu wɔ ne mantam mu. Barbra Asher Foundation a wɔne Cape coast Technical University’s Entrepreneurship Development and Innovation ayɛ adwuma abom atete mmabun bɛboro 200 a wɔwɔ Cape Coast mantam no mu wɔ adwumayɛ ho nimdeɛ mu.[10]
Ankorankoro asetra
Ɔyɛ Kristoni na ɔkɔ Victory Bible Church International. Ɔwaree na ɔwɔ mma baanu.[11]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
'''• ^''' ''"Deputy Ministers". Government of Ghana. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Akufo-Addo releases names of 50 deputy and 4 more ministerial nominees". Graphic Ghana. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"List of Akufo-Addo's 50 deputy ministers and four news ministers". Yen Ghana. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Akufo-Addo names 50 deputies, 4 ministers of state". Cifi FM Online. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Akufo-Addo picks deputy ministers". Ghana Web. 20 February 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Barbara Ayisi chairs Women's Super Cup LOC - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. Retrieved 30 March 2021.''
'''• ^''' ''"Ghana MPs – MP Details – Ayisi, Barbara Asher". ghanamps. Retrieved 4 November 2018.''
'''• ^''' ''Ghana, ICT Dept. Office of Parliament. "Parliament of Ghana". parliament. Retrieved 4 November 2018.''
'''• ^''' ''"Parliament of Ghana".''
'''• ^''' ''"C/R: Barbara Asher Foundation Trains 200 Youth In Entrepreneurial Skills". Modern Ghana. 11 June 2018. Retrieved 9 March 2019.''
'''• ^''' ''"Ghana MPs – MP Details – Ayisi, Barbara Asher". ghanamps. Retrieved 9 March 2019.''
abrblfhddfv16dmop6rjeblm7hwgfyq
Barbara Mensah
0
242
1219
1218
2023-04-20T19:12:41Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
= Barbara Mensah =
Article Talk
* Language
* Watch
* History
* Edit
**
**
**
**
**
**
'''Barbara Mensah''' yɛ British Tsɛmbuafo wɔ Ghana dzin mu. Ɔbɛyɛɛ Ebibirmu abɔse wɔ England na Wales 'circuit' tsɛmbuafo a odzi kan wɔ ber a wɔpaaw no kɔr South Eastern Circuit wɔ afe 2005 mu. Odur afe 2016 ne bosoom a ɔtɔ do du no mu no nyinara no nna ɔtse Crown Court egua mu wɔ Luton, England.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Barbara Mensah
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Alma mater
|University of Wales
|-
!Occupation
|Judge
|}
== Ɔbra ahyɛse ==
Ghana na wɔwoo Mensah, odwumanyi a ɔatahye mapa ne babaa. Ɔtsenaa Ghana kesi dɛ onyaa mfe esia na otuu bata kɔr United Kingdom. Nna ɔyɛ nyimpa a odzii kan wɔ n'ebusua mu ɔakɔ Suapɔn mu ewie.
== Nwomasua ==
Mensah suaa Philosophy wɔ University of Wales wɔ Swansea ansaana onyaa ɔsɛndzifo ntsetsee. Ɔsanso kɔr City University London na Queen Mary University London, a ne nyinara wɔ London.
== Edwuma ==
Afe 1984 mu na wɔfrɛɛ Mensah kɔr asɛndzibea. Ɔkɔr do wɔ n'edwuma mu no ɔkɔbɔɔ n'asese na afei ɔkɔr do kɛhyɛɛ sikasɛm nsɔwano dwuma mu (Financial Services Tribunal). N'enyi bɛgyee atsɛmbu edwuma no ho ara yie. Afe 2003 mu no wɔpaaw no dɛ 'recorder'. Afe 2005 mu no, wɔpaaw no dɛ Circuit tsɛmbuafo wɔ south Eastern Circuit mu na mprenpren(2016) yi dze ɔyɛ circuit tsɛmbuafo wɔ Luton Crown Asɛndzibea, basia a odzi kan wɔ Ebibirmu a onyaa dɛm dzibea no. Afe 2015 mu no, wɔbɔɔ n'abawdo dɛ Juris Datser degree wɔ City University of London wɔ ahofama dwuma a odzii wɔ mbra edwuma no mu.
Mensah huu hia a ohia dɛ wobohu akyɛdze a ɔwɔ mbasiafo mu na kakra a wosuma ekyir dɛ wɔbɛyɛ fasusu ama asɛndzifo, kaa si do dɛ "dɛ ɔyɛ ehiadze ma amamfo no - kurowman no nyinara ka ho - na wobohu dɛ atsɛn bi wɔ hɔ a ohia wɔ edwuma no mu.
== Dawurbɔ ==
*
== Nhwɛdo ==
9d2dikjjhmzzzlug9k7n0hfymwfb8mj
Barbara Oteng Gyasi
0
243
7546
1221
2023-05-01T17:33:23Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Barbara Oteng Gyasi ('''wɔwoo no 5 Ɔkɔtɔberɛ 1964) yɛ Ghana amammuifoɔ na na ɔyɛ Prestea Huni-Valley mantam a ɛwɔ Ghana Atɔeɛ Mantam mu no Mmarahyɛ Bagua no muni.[1] Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] (NPP) no muni, na na ɔyɛ Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Asase ne Abɔdeɛ mu Nneɛma so wɔ Ghana na ɔsan nso yɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Nsrahwɛ, Amammerɛ ne Adebɔ so.[2][3][4][5] [6][7] .
Hon.
Barbara Oteng Gyasi
MP
Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Nsrahwɛ, Amammerɛ ne Adebɔ mu
'''Nea ɔredi tumi mprempren'''
'''Ɔfaa n’adwuma'''
February 2019 Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo Preceded by Nea edi kan ne Catherine Afeku Member of Ghana Parliament for Prestea-Huni Valley constituency In office 7 January 2017 – 6 January 2021Preceded by Francis Adu-Blay Koffie Succeeded by Robert Wisdom Cudjoe
Personal details
Wɔwoo no 5 Ɔkɔtɔberɛ 1964 (mfe 58)
Ghana Amanyɔkuw :New Patriotic Party
Ɔhokafo :Tony Oteng Gyasi
Mmofra:5
Sukuu:University of Ghana
Edwumayɛ :Mmaranimfo
Mfitiase asetra ne nhomasua
Wɔwoo Gyasi wɔ 5 Ɔkɔtɔberɛ 1964.[8] Ɔwɔ mmaranim abodin krataa wɔ Ghana Suapɔn mu.[8] Ɔnya Bachelor of Law wɔ Ghana Mmara Sukuu mu.[9]
Edwuma
Ɔyɛɛ adwuma sɛ mmara dwumadibea panyin wɔ Vivo Energy Ghana Limited firi afe 2012 kɔsi afe 2016.[8]
Amanyɔsɛm
Sɛ́ NPP kandifoɔ no, wɔpaw Barbara sɛ ɔmmɛgyina Prestea Huni-Valley Constituency ananmu wɔ afe 2016 mu, nanso wantumi ankura atenaeɛ no mu wɔ afe 2020 Ghana abatoɔ no mu, ɛfiri sɛ ɔdii nkoguo wɔ Wisdom Cudjoe a ɔfiri National Democratic Congress (NDC) no anim.[10]
Ankorankoro asetra
Oteng Gyasi yɛ Kristoni.[8]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
'''• ^''' ''"First Lady inaugurates Huni Valley Health Centre". Ghanaian Times. 28 February 2020. Retrieved 22 May 2022.''
'''• ^''' ''"Deputy Ministers". Government of Ghana. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Akufo-Addo releases names of 50 deputy and 4 more ministerial nominees". Graphic Ghana. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"List of Akufo-Addo's 50 deputy ministers and four news ministers". Yen Ghana. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Akufo-Addo names 50 deputies, 4 ministers of state". Cifi FM Online. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Akufo-Addo picks deputy ministers". Ghana Web. 20 February 2017. Retrieved 2 August 2017.''
'''• ^''' ''"Catherine Afeku out, Barbara Gyasi now Tourism Minister". www.myjoyonline.com. Retrieved 29 January 2020.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"Parliament of Ghana". www.parliament.gh. Retrieved 2 March 2019.''
'''• ^''' ''"Barbara Oteng Gyasi, Biography". www.ghanaweb.com. Retrieved 14 August 2022.''
'''• ^''' ''"Tourism Minister Barbara Oteng Gyasi loses Prestea-Huni-Valley seat to NDC". Modern Ghana. 8 December 2020. Retrieved 8 December 2020.''
•
3lxbdoc36si431zf1g1j65iobdc8ue0
Battir
0
244
6251
1232
2023-04-21T12:33:15Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q2915285]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2915285}}
'''Battir''' (Arabic: بتير) yɛ Palestina ekuraase bi a ɔwɔ West Bank, ɔwɔ Betlehem atɔe fam kilomita 6.4, na Yerusalem anafo fam atɔe. Wɔ afe 2017 mu no, na ekuraase no ase nyimpa dodow yɛ 4,696.
Na nyimpa traa mu wɔ Byzantine na Nkramofo aber do, na wɔ Ottoman na Britania Ahyɛdze nyimpakan mu no, wɔkyerɛw emu nyimpa dodow dɛ Nkramofo tsitsir. Kan no, na kurow no da ɔkwan a efi Yerusalem kɔ Bayt Jibrin no ho. Battir wɔ nnɛyi kwan a Jaffa–Yerusalem ketseke kwan no do no atsifi pɛɛ, a na ɔyɛ Israel na Jordan ntsam kwan a wɔdze gyaee akodzi fi 1949 kosi Nnasia Ko no, ber a Israel faa do no. Wɔ afe 2007 mu no, na nyimpa bɛyɛ 4,000 na wɔtse Battir.
Wɔ afe 2014 mu no, wɔkyerɛw Battir wɔ UNESCO Wiadze Egyapadze Bea, dɛ Ngo na Bobe Asase — Amandze Asase a Ɔwɔ Yerusalem Anafo Fam, Battir.
== Abakɔsɛm ==
=== Tsetse Ber ===
Hɔnasi Battir wɔ Khirbet el-Yahud Etsifi fam epuei pɛɛ (Arabic: خربة اليهود, lit. ‘Yudafo amamfõ’), bea a wotutu fam tutu a ɔyɛ tsetse Betar amamfõ. Wɔtraa hɔ daa fi Dade Mber no mu kosi afeha a ɔtɔ do ebien (2) Y.B., ber a Romafo sɛee no wɔ Bar Kokhba atuatse no mu no. Arabic dzin Battir no kora akuraase no tsetse dzin no do.
Sɛnea Yudafo atsetsesɛm bi kyerɛ no, ɔhɔ nso na Tannaic ɔbenfo Eleasar a ofi Modi’im no ɔboda wɔ.
Wɔkyerɛ dɛ wohuu Warren Kuruwa no wɔ baabi a ɔbɛn Battir.
== Asase Ho Nsɛm ==
Battir wɔ Betlehem etsifi fam atɔe kilomita 6.4 (akwansin a ɔda fam) wɔ koko bi a ɔwɔ Wadi el-Jundi (a wɔkyerɛ ase dɛ "Ɔsraanyi Bon" - "Valley of the Soldier") etsifi, a ɔnam anafo fam atɔe fa Yudea nkoko do kɔ mpoano asasetaw no do. PEF Nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ Palestine Atɔe Fam ho wɔ 1883 mu no kaa kurow no abɔdze mu ahobammbɔ ho asɛm, na ɔkae dɛ n’afie no gyina abotsan a ɔwɔ soro do, na abotsan bi wɔ ase; entsi efi etsifi fam no bea no yɛ dzen yiye, ber a wɔ anafo fam no kɔn tseatseaa bi a ɔda abon tsi ebien (2) ntsam na ɔka koko no na abon kɛse no bom. Wɔ bea a ɔkorɔn bɛyɛ mita 760 kyɛn po no, Battir ahohur ber mu yɛ hyew, na n’awɔw ber mu yɛ mmerɛw a sukyerɛmma tɔ ber na ber mu. Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, afe biara ɔhyew yɛ 16°C.
== Fam Tutu Ho Adzesua ==
Romafo aguaree dadaw bi a asubura bi ma no aduan wɔ ekuraase no finimfin. Fam tutufo D. Ussishkin kyerɛ dɛ ekuraase no fi Dade Mber no mu, na ɔka dɛ ber a Atuatew no bae no na ɔyɛ ekuraase a nyimpa bɛyɛ mpem ɛkoro kosi mpem ebien na Bar Kochba paw no esiane na ahohur ber, bea a ɔwɔ bepɔw etsifi a wotumi bɔ ho ban, na sɛnea ɔbɛn Yerusalem kɛse no ntsi -Gaza kwan do kwan. Wohuu Romafo nkyerɛwee bi nso wɔ baabi a ɔbɛn kurow no abɔdze mu nsutsen no ɛkoro a hɔnakyerɛw Makedonia Asraafodɔm a Ɛto so Anum ne Klaudi Asraafodɔm a Ɛto so Du-baako din wɔ so, a ɛkae sɛ ɛbɛyɛ sɛ asraafo dɔm de hɔn ho hyɛɛ kurow no a wɔkaa hyɛɛ mu wɔ Ɔhempɔn Hadrian nnyido mu no mu.
Adanse biara nnyi hɔ a ɔkyerɛ dɛ wɔtse hɔ wɔ ber a ɔwɔ Atuatew no ekyi pɛɛ no mu.
== Enuanom Mbea Nkurow ==
* [[Luton]], [[United Kingdom]]<ref>[https://web.archive.org/web/20070927013221/http://www.twinningwithpalestine.net/twin-lutonbattir.html Britain Palestine Twinning Network.] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927013221/http://www.twinningwithpalestine.net/twin-lutonbattir.html|date=September 27, 2007}}</ref>
.
2fqebv0103ku40suz9usa589we64qe2
Beatrice Gyaman
0
245
1234
1233
2023-04-20T19:12:44Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Beatrice Gyaman''' (wɔwoo no afe 1987 Kwakwar 17) yɛ Ghana mbirikatunyi a ne mbɔdzembɔ wɔ "sprinting" mu mapa. Onyaa abawdobɔdze(medals) wɔ 4 × 100 metres relay wɔ Ebibirmu ɔman ebiasa Akansi no, na wɔ afe 2010 Commonwealth Games no.
{| class="wikitable"
|+
Beatrice Gyaman
! colspan="2" |Personal information
|-
!Born
|17 February 1987 (age 35)
|-
!Weight
|53 kg (117 lb)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Country
|Ghana
|-
!Sport
|Track and field
|-
!Event(s)
|4 × 100m relay
|-
! colspan="2" |Medal record
{| class="wikitable"
|
|-
! colspan="3" |Women's Athletics
|-
! colspan="3" |Representing Ghana
|-
! colspan="3" |Commonwealth Games
|-
|
|2010 Delhi
|4x100 m relay
|-
! colspan="3" |African Games
|-
|
|2015 Brazzaville
|4x100 m relay
|-
! colspan="3" |African Championships
|-
|
|2012 Porto Novo
|4x100 m relay
|-
|
|2016 Durban
|4x100 m relay
|-
|
|2010 Nairobi
|4x100 m relay
|-
|
|2014 Marrakech
|4x100 m relay
|}
|}
== Nwomasua[Edit] ==
Gyaman suaa basic education wɔ Oguaa Suapɔn no mu.
== Akansi nsɛm[Edit] ==
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Competition
!Venue
!Position
!Event
!Notes
|-
! colspan="6" |Representing Ghana
|-
| rowspan="6" |2010
| rowspan="3" |African Championships
| rowspan="3" |Nairobi, Kenya
|14th (sf)
|100 m
|12.20
|-
|3rd
|4 × 100 m relay
|45.40
|-
|11th
|Long jump
|5.09 m
|-
| rowspan="3" |Commonwealth Games
| rowspan="3" |Delhi, India
|20th (sf)
|100 m
|11.93
|-
|2nd
|4 × 100 m relay
|45.24
|-
|16th (q)
|Long jump
|5.65 m
|-
| rowspan="2" |2011
| rowspan="2" |All-Africa Games
| rowspan="2" |Maputo, Mozambique
|12th (h)
|100 m
|11.99
|-
|7th
|200 m
|24.15
|-
| rowspan="2" |2012
| rowspan="2" |African Championships
| rowspan="2" |Porto Novo, Benin
|10th (sf)
|200 m
|24.35
|-
|2nd
|4 × 100 m relay
|44.35
|-
| rowspan="3" |2014
| rowspan="2" |African Championships
| rowspan="2" |Marrakech, Morocco
|9th (sf)
|100 m
|11.92
|-
|3rd
|4 × 100 m relay
|44.06
|-
|Commonwealth Games
|Glasgow, United Kingdom
|–
|4 × 100 m relay
|DQ
|-
| rowspan="5" |2015
| rowspan="3" |Universiade
| rowspan="3" |Gwangju, South Korea
|18th (sf)
|100 m
|11.81
|-
|18th (sf)
|200 m
|24.52
|-
|–
|4 × 100 m relay
|DNF
|-
| rowspan="2" |African Games
| rowspan="2" |Brazzaville, Republic of the Congo
|7th
|100 m
|11.76
|-
|2nd
|4 × 100 m relay
|43.72
|-
| rowspan="3" |2016
| rowspan="2" |African Championships
| rowspan="2" |Durban, South Africa
|13th (sf)
|100 m
|11.84
|-
|2nd
|4 × 100 m relay
|44.05
|-
|Olympic Games
|Rio de Janeiro, Brazil
|14th (h)
|4 × 100 m relay
|43.37
|}
== Noara ne mbɔdzembɔ[Edit] ==
'''Outdoor'''
* 100 metres – 11.75 (+0.2 m/s) (Gwangju 2015)
* 200 metres – 24.15 (+1.9 m/s) (Maputo 2011)
* Long jump – 5.65 (+1.2 m/s) (New Delhi 2010)
== Nhwɛdo ==
#
#
{| class="wikitable"
|
|
|}
eayqvh23lifm4jwkwnrrrh9vvljgtfk
Becca ndwomtownyi
0
246
1236
1235
2023-04-20T19:12:45Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Becca
|}
'''Rebecca Akosua Acheampomaa Acheampong (wɔwoo no 15 dzifuu,1984) yɛ basiaba bi a dodow no ara nyim dɛ wɔfrɛ no Becca. Ɔyɛ ghana dwomtonyi,dwomkyerɛwnyi nye senetwanyi.Becca agyedzin wɔ abodzin krataa beberee wɔ dwomtow kuo no mu.Abodzin bi tse dɛ"kora abodzin" "national youth achievers abodzin" na dza ɔkeka ho. Sɛ yɛka mbasiaba a wabɔ hɔn ho mbɔdzen wɔ dwomtow mu a... Becca ka ho bi.Ɔnye adwomtofo a wɔwɔ amanone nso tow ndwom.'''
76ff6qsydt8cnbih55pgjqh3204pxng
Becca ɔdwontonyi
0
247
1248
1247
2023-04-20T19:12:47Z
MF-Warburg
12
11 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q17385631}}
'''Rebecca Akosua Acheampomaa Acheampong''' a ne dzin a obiara nyim nye Becca yɛ Ghana ɔdwontofo, ndwomkyerɛwfo na senetwanyi. Obiara tsee ne nka wɔ ber a ɔkɔr TV3's adwontow dwumadzi a wɔfrɛ no Mentor.<ref>Becca, Biography (ghanaweb.com)</ref>
== Mboaedze ==
f8n7vlx9aso0a5gft2qd9kzhoxfemu6
Belinda Royall
0
248
1250
1249
2023-04-20T19:12:48Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Belinda Sutton''' (wɔwoo no afe 1713 wɔ Anee Ebibirmu), a wɔsan nyim no dɛ '''Belinda Royall''', yɛ nkan no basia a wɔwoo no wɔ Ghana a ɔkɔr nkoasom mu wɔ Royall ebusua mu wɔ Isaac Royall fie wɔ Medford, Massachusetts, USA. Isaac Royall ketsewa gyaa no seraha, ber a otui kɔr Nova Scotia wɔ America ahyɛse nsesa no mu.
Afe 1783 Kwakwar bosoom mu no, Sutton dze kɔtoo Massachusetts amansan kɔɔto enyim dɛ ɔregye n'ahomgye sika wɔ hɔn a wɔnye no kɔr nkoasom mu. Adzebisa no ekyir no, afe ahomgye sika a ɔyɛ pounds du-enum na shillings du-ebien na wɔdze maa no. Dɛm ahomgye yi yɛ asɛm odzi kan a wodzii maa nkoasom na nkoa batadzi ho.
Adzebisa a etwa mu wɔ Commonwealth of Massachusetts kyerɛ dɛ ahyɛse akatua ebien ekyir no, ahomgye akatua no mmba bio. Ɔtoaa n'ebisadze no do kɛpem dɛ onyaa n'katua odzi ewiei wɔ afe 1793.
N'afe 1980 awensɛm "Belinda's Petition," mu no, Rita Dove ma ne ndze do faa basia bi a ɔkɔr nkoasom mu ber odzii mfe du-ebien: "Lately your Countrymen have severed / the Binds of Tyranny," ɔkaa kakra kaa ho dɛ, "mowɔ enyidado dɛ ɔwo/bɔdwen dɛmara ama me."
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> See also Alicia Rivera, "Belinda Royall (1712-?), ''The Black Past,'' 20 September 2009. Retrieved 11 October 2022.
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This United States biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
6qwtfaq33j6sqdkf2594a9zilbct8f4
Benada
0
249
6252
1254
2023-04-21T12:33:17Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q127]]
wikitext
text/x-wiki
'''Benada''' yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Dwowda na Wukuda ntamu
ntjog14gw831xz5gpcwbnnd9jghdetv
Benito Owusu Bio
0
250
7286
7057
2023-04-22T20:30:18Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q30688553}}
'''Benito Owusu Bio''' (wɔwoo no [[Ɔberɛfɛw]] 1, 1968) yɛ asase ho sikasɛm ho nyimdzefo (land economist) na Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina hɔ ma Atwima-Nwabiagya mansin a ɔwɔ Ashanti Mansin mu wɔ wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4), enum (5), esia (6), esuon (7) na awɔtwe (8) wɔ Ghana Amasin a ɔtɔ do anan (4) no mu. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo(New Patriotic Party) no munyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
e45x34wrh5cux6db3b8lyhsfvrzr03y
Benjamin Bimpong Donkor
0
251
12839
7547
2024-04-09T10:33:43Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96942465}}
'''Benjamin Bimpong Donkor''' (wɔwoo no 7 [[Ayɛwoho]] 1959) yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔsɔfo. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hemang Lower Denkyira Ambatow mpasua fir 7 [[Sanda]] 2005 kɔsi 6 [[Sanda]] 2013.<ref name=":0">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=135</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/MP-calls-for-end-to-child-beggars-98123</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Donkor fir Jukwa-Mfuom a ɔwɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu. Wɔwoo no 7 [[Ayɛwoho]] 1959. Ɔnyaa nye Diploma wɔ Bible Adzesua mu wɔ Heritage Bible Institute wɔ afe 1998 mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Donkor yɛ Ɔsɔfo a ɔkyerɛ obu (reverend minister). Ɔyɛ sɔfo wɔ Springs of Life Chapel International.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Donkor yɛɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hemang Lower Denkyira ambatow mpasua no fir 7 [[Sanda]] 2005 kɔsi 6 [[Sanda]] 2013 wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":0" /> Wɔ afe 2008 Ghana Mbrahyɛbagua ambato mu no, ɔnyaa amba 7,067 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu.<ref name=":0" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/parliament/central/76/index.php</ref>
=== Afe 2004 Ambatow ===
Wɔpaw Donkor dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Hemang Lower Denkyira ambatow mpasua mu wɔ afe 2004 Ghana Amansan ambatow mu.<ref name=":1">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/76/index.php</ref><ref name=":2">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 145.</ref> Entsi ɔgyinaa ambatow mpasua no ananmu dzea edzi kan wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008''. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 273.</ref> Wɔdze amba 12,410 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 20,057 mu. Iyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 61.9% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn ɔkannyifo fofor biako pɛ wɔ saa ambatow no mu Peter Bright Amankrah a ofi National Democratic Congress. Ɔnyaa amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 38.1%. Wɔpaw Donkor wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti do.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua eduonu esia (16) a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Finimfin mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa. Sɛ yɛka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
=== Afe 2008 Ambatow ===
Wɔsan paw Donkor sɛ mbrahyɛbaguanyi maa Hemang Lower Denkyira ambatow mpasua wɔ afe 2008 Ghana Amansan ambatow mu. Ɔnam saayɛ do gyinaa ambatow mpasua no ananmu nye mprɛnu do wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu. Wɔdze amba 7,067 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 20,024 mu. Iyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 35.29% yɛ pɛ. Donkor nyaa amba kyɛn Godfred Appiah a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu (People's National Convention), Foster Joseph Andoh a ofi Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua no mu (National Democratic Congeress), Osei Heyman a ofi Nhyiam no mu Nnyimpa Kuw no mu (Convention People's Party) na Bright Wireko-Brobby a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze ne ho (an independent candidate). Iyinom nyaa amba a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 1.17%, 28.46%, 2.16% na 32.92%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf. (PDF). Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 80.</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/76/index.php</ref> Wɔsan paw Donkor wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua awɔtwe (8) a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Finimfin mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/index.php</ref> Sɛ wɔka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 107 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.<ref name=":3" />
== N'abrabɔ ==
Donkor awar na ɔwɔ mba enum (5). Ɔyɛ Kristonyi na ɔyɛ Springs of Life Chapel International no munyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
sb0103um6z14p4rpzxuw7131q2rqq0u
Benjamin Kofi Ayeh
0
252
7548
7288
2023-05-01T17:33:37Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (7) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q83992804}}
'''Benjamin Kofi Ayeh''' (wɔwoo no 16 [[Ɔberɛfɛw]] 1962)<ref name=":0">http://staging.odekro.org/person/benjamin-kofi-ayeh/</ref> yɛ eguadzifo, Ghana amanyɛnyi na akontsabufo.<ref name="Unnamed-20230321211615">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2582</ref> Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) na Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>Ditchfield, G. M.; Hayton, David; Jones, Clyve (1 March 2008). "British Parliamentary Lists, 1660–1800: A Register". ''Parliamentary History.'' 13 (3): 388. https://doi.org/10.1111%2Fj.1750-0206.1994.tb00312.x https://www.worldcat.org/issn/0264-2824</ref> Ɔgyinaa Upper Denkyira Atɔe (West) Ambatow mpasua ananmu wɔ Finimfin mantɔw (Central Region) mu wɔ Ghana.<ref name="Unnamed-20230321211615"/><ref>https://www.newsghana.com.gh/npp-primaries-benjamin-kofi-ayeh-elated-by-his-defeat/</ref><ref name="Unnamed_2-20230321211615">http://citifmonline.com/2015/06/im-not-surprised-by-my-defeat-former-deputy-minority-chief-whip/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Benjamin Kofi Ayeh wɔ 16 [[Ɔberɛfɛw]] 1962<ref name=":0" /> wɔ Ayanfuri wɔ Finimfin (Central) mantɔw mu.<ref name="Unnamed-20230321211615"/> Ɔnyaa nye Charted Accountant (Ghana) Intermediate abodzin krataa wɔ afe 1986 mu na ɔnyaa nye EMGL wɔ afe 2008 mu wɔ Ghana Asoɛe a Ɔhwɛ Edwumayɛ na Ɔmanfo do (Ghana Institute of Management and Public Administration - GIMPA).<ref name="Unnamed-20230321211615"/> Ɔsan yɛ akontaabufo a ɔfata a wɔagye no atom (qualified chartered accountant).<ref name="Unnamed-20230321211615"/>
== Edwuma ==
Benjamin Kofi Ayeh na Fambenycold Limited, Accra yɛɛ edwuma dɛ edwumayɛfo panyin (Chief Executive Officer - CEO).<ref name="Unnamed-20230321211615"/> Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Upper Denkyira Atɔe (West) Ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin (Central) mantɔw wɔ Ghana wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do maa Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow no mu. Ɔyɛ eguadifo (businessperson), akontaabufo (accountant ) na amanyɛnyi (politician).[<ref name="Unnamed-20230321211615"/> Na ɔyɛ obi a na anka ɔyɛ nnyimpa kakraa bi mpire panyin abadziakyir nso (former deputy minority chief whip).<ref name="Unnamed_2-20230321211615"/>
== Amanyɔsɛm ==
Benjamin Ayeh yɛ obi a na anka ɔyɛ nnyimpa kakraa bi mpire panyin abadziakyir nso (former deputy minority chief whip)<ref name="Unnamed_2-20230321211615"/> na nna ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi.<ref name="Unnamed-20230321211615"/><ref name="Unnamed-20230321211615"/><ref name="Unnamed_2-20230321211615"/> Wɔ afe 2004 mu no, ɔsii akan wɔ Ghana amansan ambatow no mu wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti ase na ɔdzii nkonyim wɔ Upper Denkyira Atɔe (West) Ambatow mpasua mu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/82/index.php</ref><ref name=":4">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf. (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 147.</ref><ref>Ghana Parliamentary Register, 2004-2008. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 205.</ref>
=== 2004 Ambatow ===
Wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow mu no, Ayeh nyaa amba 12,177 wɔ amba 18,017 a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyi gyina hɔ ma ambatow a wɔtow no nyinara mu 67.6%. Ɔnyaa amba kyɛn Oduro-Bonsu Kwaku a ofi National Democratic Congress na Thomas Maxwell Aidoo a ofi Convention People’s Party mu. Eyinom nyaa ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 30.2% na 2.2%.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Ayeh ambatow mpasua no yɛ duesia (16) a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Central mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/index.php</ref> Sɛ yɛka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":5">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
=== 2008 Ambatow ===
Wɔsan paw Ayeh dɛ mbrahyɛbaguani wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow mu maa Upper Denkyira Atɔe (West) Ambatow mpasua.<ref name=":6">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/82/index.php</ref> Ɔnam saayɛ do gyinaa ambatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu. Wɔdze amba 9,339 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 18,183. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 51.36% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Yankey M. Ackah a ofi National Democratic Congress, George Mensah a ofi Democratic Freedom Party na Dr. Thomas Maxwell Aidoo a ofi Convention People’s Party mu. Eyinom nyaa ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 38.45%, 0.46% na 9.73%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf. (PDF). Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 81.</ref> Wɔsan paw Ayeh wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":6" /> Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua awɔtwe (8) a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Central mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/index.php</ref> Sɛ yɛka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 107 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.<ref name=":5" />
=== 2012 Ambatow ===
Ɔsii akan wɔ afe 2012 Ghana amansan ambatow no mu na wɔsan paw no dɛ ɔnsom n’ahendze a ɔtɔ do ebien (2) dɛ mbrahyɛbaguanyi mma Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu ama Upper Denkyira West ambatow mpasua.<ref name="Unnamed-20230321211615"/><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/central/82/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Benjamin Kofi Ayeh yɛ ɔwarefo.<ref name="Unnamed-20230321211615"/> Ɔyɛ Kristonyi na ɔsom wɔ Yesu Kristo Asɔre a ɔwɔ Nna a Odzi Ekyir Ahotefo mu (Church of Jesus Christ of Latter Day Saints).<ref name="Unnamed-20230321211615"/>
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
tpkz40pd6lwgz25gir70djvcfwd8wzc
Benjamin Kumbuor
0
253
7060
6256
2023-04-22T15:00:29Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4888931}}
'''Benjamin Bewa-Nyog Kumbuor''' yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔsoafo a na ɔhwɛ Ghana Bammbɔ Dwumadzibea do. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Nandom mansin wɔ Upper West Region.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
t4lumv88mwqvz7ctvulpltpgos254u8
Benjamin Osei Kuffour
0
254
11218
7549
2023-08-19T08:27:16Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98812924}}'''Benjamin Osei Kuffour''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Asunafo North abatow mpasua do wɔ Brɔn na Ahafo Ghana. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Kuffour dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Wenchi East abatow mpasua do wɔ 2000 Ghana amansan abatow no mu. Wɔpaw wɔ NPP amanyɛkuw dzin mu.Nna n'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua duanan(14) wɔ ngua 21 a NPP amanyɛkuw no nyaa wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu.[[New Patriotic Party]] nyaa dɛm dodow a ɔyɛ ɔha(100) mbrahyɛbagua wɔ amba dodow a ɔyɛ 200 mu wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu. Onyaa amba 20,784 wɔ 36,814 mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛm 57.5% wɔ amba dodow a wɔtoo. Onyaa amba sen Christiana Atakora Mensah a ɔyɛ National Democratic Congress, Francis Amofa a ɔyɛ Convention People's Party, Michael Mahama Nabila a ɔyɛ People's National Convention, Yeboah Kwasi Eric a ɔyɛ United Ghana Movement na Asare Bediako a ɔyɛ National Reform Party. Iyinom nyaa 14,326, 359, 245, 207 na 200. A ɔyɛ ɔha nkyɛmu 57.5%, 39.7%, 1.0%, 0.7%, 0.6% na 0.6% pɛpɛɛpɛ.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup>
s3szz79vptu274kbn3k9rysym0y85in
Benkum Senior High School
0
255
6258
1301
2023-04-21T12:33:28Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q108532508]]
wikitext
text/x-wiki
'''Benkum Senior High''' School yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.
h6t9mapg1nfdlsqlluruh2ijo1kvyut
Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea
0
256
12840
11198
2024-04-09T10:33:49Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (15) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q924276}}
'''Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea''' yɛ bea a wɔabɔ ho ban na UNESCO Wiase Agyapadze Bea a ɔwɔ Guinea na Côte d’Ivoire nyinaa, a nyi nyinaa yɛ hekta mpem dunwɔtwe ahannum aduanan (17,540), na ne kɛse yɛ hekta mpem dumienu ahanum aduanan (12,540) wɔ Guinea, na hekta mpem anum (5,000) wɔ Côte d’Ivoire. Ndzɛmba a wɔkora do no ka Nimba Mmepɔw no afa atsitsir ho, bea a ɔyɛ soronko wɔ asasesin mu a afifidze na mmoa ahoro pii wɔ hɔ a ɔyɛ soronko, a mmoa ahoro a ɔwɔ bea biako tse dɛ viparus ɔkraman a ɔyɛ hu (viparous toads), na ɔpɔnkɔ mpaboa mpan (horseshoe bats) dodow soronko bi ka ho. Ne bepɔw a ɔkorɔn sen biara ne Bepɔw Richard-Molard a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahanson na ebien(1,752) anammɔn mpem nnum ahanson aduonum (5,750 ft), na ɔno nyi bepɔw a ɔkorɔn sen biara wɔ aman abien no nyinaa mu.
== Abakɔsɛm ==
Wɔdze Ahyɛdze a ɔtɔ do 4190 SE/F sii hɔ wɔ afe dunkron aduanan mmiɛnsa mu(1943) mu wɔ Côte d’Ivoire, na wɔdze ahyɛdze bi sii hɔ wɔ afe dunkron aduanan anan mu (1944) wɔ Guinea. Wogyee Guinea fa no toom dɛ abɔdze a nkwa wom a wɔkora so wɔ afe dunkron aduɔwɔtwe mu(1980). Wogyee Guinea fa no toom dɛ abɔdze a nkwa wom a wɔkora so wɔ 1980. Wɔkaa mmea abien no nyinaa boom yɛɛ Wiase Agyapadze biako wɔ afe dunkron aduɔwɔtwe kuru mu (1981) - (Guinea) na afe dunkron aduɔwɔtwe mmienu mu (1982) - (Côte d’Ivoire). Dadeɛ-aboɔdzen abo a wɔdze bɛtu fam wɔ mmepɔ bea a ɔyɛ mmerɛ paa no hyɛɛ aseɛ wɔ afe dunkron aduɔkron ebien mu (1992), wɔkyerɛw bea a wɔakora soɔ no dɛ UNESCO Wiase Agyapadze Bea a ɔwɔ ɔsiane mu fir saa ber no. Sɛnea ɔbɛyɛ a wobenya ahobammɔ a ɔkɔ anim no, Guinea Parks Foundation resi bea bi a wɔhwɛ ndzɛmba a wɔkora do so. Guinea Aban na CEGENS penee adwuma no do wɔ afe aduonu dunsia mu(2016) mu.
== Asase Ho Nsɛm ==
Nimba Mmepɔw no yɛ bepɔw teateaa bi a nyi tsentsen bɛyɛ kilomita 40, a ɔkyerɛ atsifi fam apuei–anafo fam atɔe; ɔyɛ Guinea Mmepɔw no anafo fam ntrɛwmu no fa. Ne bepɔw a ɔkorɔn sen biara ne Bepɔw Richard-Molard a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahanson aduonum mmienu (1,752) - (anammɔn mpem nnum ahanson aduonum (5,750 ft). Nkoko afoforo na Grand Rochers a nyi tsentsen yɛ mita 1694 - (anammɔn 5558), Mont Sempéré a nyi tsentsen yɛ mita mpem nnum ahansia aduɔwɔtwe mmienu (1682) - (anammɔn mpem nnum ahannum na dunwɔtwe (5518 ft), Mont Piérré Richaud a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahansia aduɔson (1670) - (anammɔn mpem nnum ahannan aduɔson nkron (5479 ft), Mont Tô a ne tsentsen yɛ mita mpem ahansia aduɔson nnum (1675) - (anammɔn mpem nnum ahannan aduɔkron nnum (5495 ft), na Mont LeClerc a nyi tsentsen yɛ mita mpem ahanum aduɔson nson (1577) - (anammɔn mpem nnum ɔha aduɔson anan (5174 ft). Nsubɔntsen bɛyɛ aduonum na ɔwɔ hɔ, a Cavally, Cestos, na Sassandra Asubɔntsen no mfiase ka ho. Dadze a ɔyɛ papa a wotu no dze asiane kɛse ba asase ho nyimdze soronko na wuram mmoa do.
== Ber Tsentsen Mu Wim Bɔber ==
Nimba Mmepɔw no wɔ sub-equatorial montane wim tsebea. Ɔhyew no sesa kɛse ber a ɔkorɔn no, na awiaber a ɔsen biara no fi 24 °C kosi 33 °C, na anadwo a ɔba fam koraa no betumi akɔ fam sen 10 °C. Nsuo a ɔtɔ no sua koraa wɔ bea a wɔakora do no afa bi, ɔnam osuo-sunsuma nkɛntɛndo a ɔwɔ abon a ɔkorɔn no do ntsi. Mpɛn pii no, anafo fam mmepɔw no yɛ nwini sen atsifi fam a ɔyɛ nwini a Harmattan mframa a ɔyɛ kusuu a ɔfi Sahara no nya do nkɛntɛndo no. Nimba Dodo (Nimba Range), na bea a wɔakora do no nso wɔ wim tsebea ho nsɛm (micro climatic) ahoro ahoro a ɔyɛ soronko.
== Ndzɛmba a Atwa Hɛn Ho Ahyia Ho Adesua ==
[[Fael:Mount Nimba Strict Nature Reserve-108442.jpg|thumb|Bepɔw Nimba Ɔdomankoma Abɔdze Korabea]]
Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea da Guinea Kwae a ɔwɔ Afrika Atɔe Fam no mu Abɔdze a Nkwa Wom ahoro a ɔwɔ hɔ no Ho. Ɔwɔ afifidze na mmoa a ɔdɔɔso tsitsir, na ɔhɔ na afifidze ahoro bɛbor mpem ebien (2000) a ɔwɔ ntsini mu, akyi berɛmo ahoro ahasa na dunwɔtwe (317), a emu ɔha na nsɔn (107) yɛ mmoa a wɔnom nufu, na mmoa ahoro bɛbor mpem ebien na ahanum (2,500) a wonni akyi berɛmo wɔ. Wɔyɛ abɔdze a nkwa wom ho nhwehwɛmu wɔ bea a wɔkora mmoa do no, osandɛ mmoa ahoro a wonnyim pii da do ara wɔ hɔ. Mmoa a wɔwɔ akyi berɛmo a ɔwɔ hɔ tsitsir na Nimba viviparous toad (Nimbaphrynoides occidentalis), Lamotte’s roundleaf bat (Hipposideros lamottei), na Nimba otter shrew (Micropotamogale lamottei). Mmoa afoforo a hɔn ho yɛ na na hɔn ase reyɛ atɔre na Afrika Atɔe fam gyata (Panthera leo senegalensis), pygmy hippopotamus (Choeropsis liberiensis), ɔsebɔ duiker (Cephalophus ɔsebɔ), na atɔe fam akraman (Pan troglodytes verus) a ɔdze abo yɛ nnwinnadze. Asase do ndzɛmba a atwa hɛn ho ahyia no bi nyi Western Guinea kwae a ɔwɔ fam, Guinea kwae a ɔwɔ mmepɔw do, Guinea kwae-savanna mosaic, na West Sudan savanna. Nimba Mmepɔw no yɛ nsu pa mu abɔdze a nkwa wom a ɔda nsow a nsu mu mmoa ahoro a ɔwɔ hɔ no fa kɛse wɔ hɔ no fa.
'''Afifidze a ɔwɔ asase do no gu ahoro sɛnea nyi sorokɔ na nyi kwan tsitsir tse.'''
* Bepɔw no atew nyi ho afi wim nsupɔw afoforo a ɔwɔ Forest Guinea ho dzenam West Sudan savanna a ɔwɔ fam na Guinea kwae-savannah mosaic no do. Kwae a ɔwɔ gallery na kwae mu nsupɔw a hɔn ato mu a ɔwɔ canopy no abubu savanna atrae ahoro no.
* Nkoko a ɔwɔ fam no ase no, Western Guinea Asase ase Kwae no kata do kosi mita 600. Kwae no su a ɔda nsow na kwae a ɔkorɔn a nhaban twa fa bi a ɔwɔ akatado tsitsir na ɔfasu a ɔrepue. Nnua ahoro fir aduanan kosi eduɔsɔn (40-70) na wohu wɔ hekta kuro mu, na hɔn akyerɛw kwae mu nnua ahoro a ɔkɔ sor kodu 500 wɔ mpɔtam hɔ.
* Guinea Montane Kwae no wɔ mita ahanum (600) kosi mpem ahanu (1200) – mpem ahannan (1400) ntam. Wɔ mmea a ɔba fam no, kwae a ɛkorɔn a nhaban twa fa bi no trɛw kodu mita 900; wɔyɛ ahiafo wɔ mmoa ahorow mu sɛ wɔde toto nsase a ɛwɔ fam ho a. Wobetumi ahu kwae ntiantiaa a ɛso yɛ kusuu wɔ abon no apuei fam awiei. Efi beae a ɛkorɔn mita aha nkron (900), baabi a ɛkame ayɛ sɛ mununkum akata bepɔw no so wɔ afe no fa kɛse no ara no, kwae a nsɔe wɔ hɔ, a wobetumi akyekyɛ mu abiɛsa: Parinari exclesa kwae (1), kwae a ɛwɔ soro (2), ne nnua fern kwae a ɛwɔ bon a asase ase nsu dɔɔso wom (3). Wɔ nnua beae no atifi no, Protea kwae mu nsakrae kɔ sare so wɔ hɔ.
* Sare a ɔwɔ sor a atsew nyi ho no trɛw fir mita mpem ahanu (1200) kosi mpem ahannan (1400) kosi mmepɔw a ɔkorɔn sen biara no do. Ɔhɔ na mmoa a wɔwɔ akyi berɛmo a hɔn agye dzin sen biara wɔ hɔ na Nimba viviparous toad (Nimbaphrynoides occidentalis), ne Lamotte’s roundleaf bat (Hipposideros lamottei), nea ɔtwa tow no a hɔn akyerɛw ho kyerɛwtohɔ afi bea kuro pɛ a wotu fam no. Afifidzee a ɔwɔ hɔ no bi na Asplenium schnellii, Osbeckia porteresii na Blaeria nimbana.
== Nsrahwɛ ==
Bepɔw Nimba da ɔmantam bi a ɔwɔ akyirikyiri wɔ Guinea, Côte d’Ivoire, na Liberia aman abiɛsa hye do, na ɔnyi hɔn ahenkurow no ntam kwan ware. Nokwarem no, bepɔw no fa a ɔwɔ Liberia no asɛe kɛse esiane kan nnwuma a wotu fagude ntsi. Nanso, hɔn abɔ Guinea abon no fa ho ban kɛse; na entsi saa ɔfa yi da do ara wɔ bepɔw do abɔdze a nkwa wom a ennyi dɛm, na mmoa ahoro a hɔn aboaboa ano soronko (na ɔfa ketewaa a ɔsen biara, Ivorian ɔfa no ndo). Sɛ́ wobɛkɔ akɔhwɛ abɔdze akorae a ɔyɛ katee no na adze a ɔye sen biara a wubetumi apaw afir Guinea, baabi a ɔhɔnom akwantufo bi yɛ nhyehyɛe ma wɔkyerɛ nkurɔfo kwan fir Conakry.
== Nsɛm a Ɔho Nhia ==
Kempen-Broek ɔwɔ buzzards anan a wɔdze GPS trackers ahyɛ mu no mu kuro twaam wɔ ɔman no mmɔntsen do atrae yi mu wɔ afe aduonu dumiɛnsa wɔ daa ɔtɔ do du mmiɛnsa na bosome Obubuo mu (13 November, 2013).
q7353gs83710fxdl11bnwshquql581d
Bernadette Sanou Dao
0
257
7820
7819
2023-05-05T17:28:12Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Bernadette Sanou Dao'''(wɔwoo no [[Kwakwar]] 25, 1952 wɔ Bamako, French Sudan) ɔyɛ Burkinabé ɔkyerɛwfo na amanyɛnyi .[1] Odzii mfe dubiako no, n'ebusuafo fi Mali san baa Firaw Etsifi. Ɔkɔɔ Kolog-Naba college wɔ Ouagadougou na ekyir yi wɔ Ohio University wɔ United States na Sorbonne wɔ Paris, France.[1] Fitsi afe 1986 kesi afe 1987 nna ɔyɛ Burkina Faso ne Ɔsoafo a ɔhwɛ Amambra do (Minister for Culture). Ɔtse Ouagadougou.[1] Ɔyɛ ɔkyerɛwfo a ɔkyerɛ awensɛm, kodzisɛm-tsiaba na mbofra hɔn kodzinsɛm.[2]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Bernadette SANOU DAO". Reading Women Writers and African Literatures. University of Western Australia. 15 July 2003. Retrieved 28 January 2010.''
'''• ^''' ''Houzelot, Françoise (3 May 2002). "Bernadette Sanou Dao (Burkina Faso)" (in French). Africultures. Retrieved 28 January 2010.''[''permanent dead link'']
53mnxi5gah2t9iidhxgql4xnmq1ljbt
Bernice Heloo
0
258
6259
1327
2023-04-21T12:33:30Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q26899284]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Bernice Adiku Heloo''' Fankwar 24, 1954 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Hohoe ambatow mpasua.
== Abrabɔ ahyɛase ==
Wɔwoo Heloo wɔ Hohoe wɔ Firaw Mantɔw mu. N'awofo nye Rev. E. T. Adiku na Comfort Adiku.
== Nwomasua ==
Heloo kɔr skuul wɔ Mawuli ntoado skuul na OLA Mbasiafo ntoado skuul wɔ Ho. Ɔkɛgyee abodzi krataa a wɔfrɛ no BA wɔ nyamesom mu na MPhil wɔ mpanyin nwomasua mu wɔ Ghana Suapɔn. Ɔsan nyaa M.Ed wɔ mpanyin nwomasua mu na mpontu a ɔkɔ do wɔ ekuraase ho nyimdzee wɔ Manchester Suapɔn mu. Onyaa ne abodzin krataa a wɔfrɛ no doctorate degree wɔ political economy mu wɔ Swiss Management Center University.
== Edwuma ==
Heloo yɛ Society For Women and AIDS wɔ Africa mampayin dada na Prolink fabafo, edwumakuw a ɔnnyɛ aban dze wɔ Ghana. Seiseiara ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe ambatow mpasua.
== Amanyɛsɛm ==
===== Mbrahyɛbaguanyi =====
Heloo yɛɛ hɔn a wosuar wɔ mbrahyɛbagua mu no hɔn panyin wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu fitsi Sanda 7, 2013 besi seisei, ne mber a ɔtɔ do ebien wɔ aban mu nyi. Dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe ambatow mpasua no, ɔkasa tsiaa ɔmampanyin a ɔwɔ Ghana Nana Addo Dankwa Akufo-Addo dɛ ɔnnkaa mbasiafo a wowiaa hɔn wɔ Takoradi wɔ afe 2019 no ho hwee.
===== Ɔsoafo abadziekyir =====
John Dramani Mahama paaw no wɔ afe 2013 mu dɛ ɔmbɛyɛ ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia, Nyansahu na Ndzɛmba afofor nyɛe do. Ɔyɛɛ dɛm edwuma no wɔ John Mahama aban mu fitsi afe 2013 kesi afe 2017.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Ɔyɛ Christiannyi a ɔawar.
rmjaydscdgnx0g2lcg2yf5lelvys7ep
Betty Acquah
0
259
1329
1328
2023-04-20T19:13:04Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Betty Acquah''' (Wɔwoo no afe 1965 Ebɔw 20) yɛ Ghana feminist painter. Ɔfa akwanhorow d tse dɛ pointillism, oil painting na acrylic dzi no dwuma.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Ofi Oguaa a ɔwɔ Ghana, na onyaa ne skuul ntsetsee no bi wɔ Wesley Girls' Senior High School na Holy Child Skuul. Nna ɔtoaa do wɔ Kwame Nkrumah University of Science na Technology mu a ɔdze bɔɔ ne master's degree wɔ Visual Arts mu a nna ne fapem wɔ painting mu. Japan, ɔsanso kowiee professional arts adzesua bi wɔ Tokyo School of Art.
== Edwuma ==
Acquah ayɛ edwuma mfe esuon ama art gallery dze ma Center for National Culture wɔ Nkran a ɔyɛ yikyerɛ wɔ Berj Art Gallery fitsi afe 2002 kesi afe 2005. Ɔyɛ ''Ghana Association of Visual Artists'' kuwba. Afe 2019 Obiradzi bosoom no na ɔkaa wɔ ber a wɔtotoo n'ano wɔ Newsday BBC dɛ ɔgye dzi dɛ obobuei national art gallery fofor wɔ Ghana.
Acquah yɛ yikyerɛ wɔ Ghana, Nigeria, United Kingdom, India, Germany, Spain, Japan nathe United States.
No ndwuma da Ghana mbaa a ohu hɔn dɛ "unsung heroes of the republic of Ghana".
== Nhwɛdo ==
kaomcf6azoii268atc8xvqz5gbscjaj
Betty Mould-Iddrisu
0
260
11861
11860
2023-12-25T20:40:21Z
Kwamikagami
1026
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q850396}}
'''Betty Nah-Akuyea Mould-Iddrisu''' (wɔwoo no wɔ Ebɔw 22, 1953) ɔyɛ Ghana mbranyimnyi na amanyɛnyi. Kuw ba wɔ National Democratic Congress, nna ɔyɛ Soafo a Ɔhwɛ Nwomasua do wɔ Ghana fitsi afe mpem ebien na dubiako (2011) kesi afe mpem ebien na duebien (2012), ber a na ɔsom dɛ Mbranyimfo Panyin na Ghana Ɔtembuafo panyin fitsi afe 2009 kesi afe 2011. Ɔno nye basia odzii kan dzii Attorney General edwumayɛbea enyim wɔ Ghana. Ansaana ɔrebɛyɛ amanyɛsɛm no, na ɔyɛ Mbra na Amansan Mbra ho Ɔpanyin wɔ Commonwealth Ɔkyerɛwfo Dwumadzibea a ɔwɔ London
Nna Mould-Iddrisu yɛ hɔn a wosusu dɛ obeye dɛ wɔpaw no dɛ Ghana Ɔmanpanyin Abedziekyir wɔ National Democratic Congress dzin mu no kor.
== Nwomasua ==
Wɔwoo Mould-Iddrisu wɔ Ebɔw bosoom da ɔtɔ do eduonu ebien wɔ afe ahakron eduonu ebiasa mu.Onyaa ne ahyɛse skuul nwomasua wɔ Ghana International Skuul na ɔkɔr Achimota Skuul na Accra Academy wɔ ne ntoado skuul nwomasua mu. Onyaa ne bachelor's degree wɔ Mbra mu(L.L.B) wɔ Ghana Suapɔn,Legon wɔ afe 1973 na 1976 ntamu. Ne mbɔdzenbɔ wɔ nwomasua mu nye Master's Degree a onyaa wɔ afe ahankron eduosuon awɔtwe mu wɔ London School of Economics.
== Edwuma ==
Wɔ mfe mpem ebien na ebiasa mu no, wɔpaw Mould-Iddrisu dɛ Commonwealth Ɔkyerɛwfo Dwumadzibea no Mbra na Amansan Mbra Nsɛm Ho Dwumadzibea no panyin, aban ahorow ntamu ahyehyɛdze bi a aman a wɔka ho yɛ 53 wɔ London.
dw7hbw2gbtiec2pcxd6tfr9hr6z4yzt
Bisease Senior High School
0
261
1342
1341
2023-04-20T19:13:07Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Bisease Senior High School''' yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Ajumako Bisease, finimfin Mantɔw mu wɔ Ajumako Enyan-Essiam Mansin no mu.
lnp10dacvk5w3f2pu48b92al0j4fbpl
Black Sherif
0
262
6261
1350
2023-04-21T12:33:33Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q107740983]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q107740983}}
'''Mohammed Ismail Sherif Kwaku Frimpong''' a ne dzin a, ɔwɔ ndwomtow edwuma no mu nye Black Sherif yɛ Ghananyi a ofir Konongo. Ɔbɛgye dzin wɔ no ndwom a woatow dzin <nowiki>'' Second Sermon''</nowiki> a ɔdze bae July 2021.
phjei2c4v0swwsd70j5gjmbvpbvhpyu
Boakye Agyarko
0
263
1353
1352
2023-04-20T19:13:10Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q30315761}}
'''Boakye Kyeremateng Agyarko''' (1956)[1] yɛ Ghana amanyɛnyi na kan sikakorabea dwumayɛnyi. Na ɔyɛ New York Sikakorabea no eguamutsenanyi abadziakyir.[1][2] Na ɔyɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ ahoɔdzen do wɔ Ghana.[3][4]
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Agyarko wɔ afe 1956 mu, wɔ Kumasi wɔ Ashanti Mantɔw mu maa Kwasi Agyarko. Na nye papa yɛ eguadzifo na United Party dwumadzifo a ɔfir Jamase, Ashanti Mantɔw mu na nye maame yɛ Jane Ladze Padi a ɔfir Krobo Odumase wɔ Epuei Mantɔw mu.[2] Ɔyɛ Dedo Difie Agyarko-Kusi na Emmanuel Kwabena Kyeremateng Agyarko nua.
l7w6syoy49xhdm10z7hq0acxdbu80x9
Bosra Tsetse Kurow
0
264
6262
1357
2023-04-21T12:33:35Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15727412]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q15727412}}
'''Bosra Tsetse Kurow''' yɛ babea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛma mu a ɔwɔ Bosra kurow mu, Siria. Babea no yɛ Roma, Byzantine ne Nkramofo anibuei ho mfonini, na UNESCO akyerɛw wɔ Wiase Agyapade ho.[[:en:Ancient_City_of_Bosra#cite_note-:0-1|[1]]]
tankm7zsifxkpqxe1pjgjdgrmyms3hn
Bozoma Saint John
0
265
1366
1365
2023-04-20T19:13:12Z
MF-Warburg
12
8 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Bozoma "Boz"''' '''Saint John''' (née '''Arthur''') yɛ Amerikanyi eguadzifo na eguadzi mu panyin a na ɔhwɛ eguadzi ho nsɛm ho (CMO) wɔ Netflix. Mber bi no, na ɔyɛ CMO wɔ Endeavor, na chief brand officer (CBO) wɔ Uber dze kɔ June 2018. Saint John nso yɛ eguadzi dwumadzi hwɛfo wɔ Apple Music dze kɔ June 2017, ber a ɔdze ne ho kɔ bɔɔ edwumakuw no wɔ hɔn a wɔyɛ Beats Music. Ofri afe 2005 dze kɔ afe 2014 no ɔyɛɛ edwuma wɔ PepsiCo, na ekyir koraa no ɔbɛsom dɛ ndwom na enyigyedze nhehyɛɛ ho panyin. Wɔ May 2021 mu no, Leading Ladies Africa bɔɔ ne dzin dɛɛ ɔka Mbasiafo Akandzifi 50 a wɔ hyɛ nkoran na wɔ bɔ hɔn ho mbɔdzen wɔ Afrika hɔn ndwuma mu.[4]
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Rev.Dr Appianda Arthur na Aba Arthur (nee Enim) na wɔwoo Saint John wɔ Middletown, Connecticut wɔ United States. N'ebusua no tu kɔɔ Ghana wɔ mber a na wedzi abosom nsia.[1][5] Wɔ ne mbofra ase no, n’ebusua nso san kɛ tsena Nairobi, Kenya na Washington, DC[1] Wɔsan kɔɔ Amerika na wɔtsenaa Colorado Springs, Colorado ber a na wedzi mfe 12. Na ne papa yɛ bɔ clarinet na ɔyɛ Ghana Asraafo edwuma ansaana na ɔretu akɔ United States akɔ ntoado sukuu . Saint John kyerɛ dɛ ne papa na ɔhyɛ ne nkoran kɛse.[6]
Wɔ afe 1999 mu no, Saint John wie Wesleyan University a na ɔwɔ abodzin nkrataa wɔ English na African-American studies mu.[7][8] Ne papa nyaa Ph.D. wɔ ethnomusicology mu wɔ 1977 , nso efi Wesleyan hɔ.[9][8][10]
Ne nua Alua Arthur yɛ mbranyimfo edwuma na death doula.[11][12]
== Edwuma ==
'''Adwumayɛ ho eguadzi'''
Owiee kɔlege no, Saint John yɛɛ edwuma wɔ dawurubɔ ho eguadzi edwumayɛbea a ɔyɛ Arnold Worldwide na Spike Lee ne Spike DDB. Ɔsan nso yɛɛ edwuma wɔ edwumakuw a wɔpam ntar a ɔyɛ Ashley Stewart, a na ɔyɛ eguadzi ho panyin .[13]
Saint John bɛkaa PepsiCo ho dɛ eguadzi mu panyin wɔ afe 2005 mu.[14] Ekyir yi odzii PepsiCo ne foray wɔ ndwom afahyɛ a ogyina eguadzi do dɛɛ ndwom na enigyedze eguadzi mu panyin.[13] Ɔtsenaa edwumakuw no mu bɛyɛ mfe du ansaana ɔrebɛka Beats Music ho wɔ afe 2014 mu,wɔ aber a Jimmy Iovine a ofri Beats faa Saint John wɔ edwuma mu wɔg ne nyimdzee a ɔwɔ wɔ ndwom eguadzi mu.[15] Saint John tuu fri New York kɔɔ Los Angeles dɛ ɔrekɛdzi eguadzi edwuma ano ama edwumakuw no.[16]
Apple tɔɔ Beats wɔ mber tsia mu,[13] na Saint John bɛyɛɛ wiase nyinara adzetɔfo eguadzi do panyin ma iTunes na Apple Music, na Saint na odzi akɔneaba fri Los Angeles na Apple Cupertino edwumayɛbea mpɛn pii wɔ dapɛn biara mu.Nsɛm ho dawurbɔfo kaa dɛ Saint John a ɔdze Apple Music a wɔayɛ no fofor no kyerɛɛ amansan wɔ 2016 Apple Worldwide Developers Conference no mu dɛ ne mpagya ber,a na ɔwɔ "enigye" na nipasu a ɔdaa no edzi no yɛɛ hɔn a wɔwɔ ekyir mpɔtam hɔ na abɛɛfo ntentan do fɛw yie paa [6] [17][ 18] ][19] . Biz Carson a ɔwɔ Business Insider kaa dɛ ne mbae aboa ma Apple asan w'esii na w'ayɛ hɔn Apple Music software no koraa.[6] BuzzFeed kyerɛw dɛ ono nye nyimpa a "ne ho yɛ enyika paa" wɔ Apple kasa dwumadzi bi ase.[6][20]
Wɔ June 6, 2017 no, Saint John bɛyɛɛ edwumakuw n'ahyɛnsiw panyin wɔ Uber.[13]
Wɔ June 2018 mu no, Saint John gyae Uber kɔkaa Endeavor ho dɛ eguadzi dwumadzi panyin.[21][22][23] Ɔkaa dɛ ma ogyina do dze Fri hɔ nye dɛ: "Bere a me kɔɔ Uber no na me dzi nokwar wɔ ɔpɛ a mewɔ dɛ mɛkɔ akɔsesa ne tsitsir ma na ɔyɛ edwumayɛbea a ɔyɛ dzen, ne tsitsir mpo yɛ akwan a wɔnye mbasiafo na nyimpa a wɔ yɛ.ebibifo tsena... Dza muhuu no yɛ nkorofo a wɔwɔ pɛ dɛ wɔbɛdzi dwuma beberee, nokwar mu , nanso w'anntum mfi hɔn ankasa hɔn akwan do... na odur aber bi no na onntum ngyina ano... ɔbɛyɛɛ esuadze kɛse ma hɔn nyinara: Onnhia dɛ ɛbɛyɛ agyenkwa aber biara, na ebotum agye woara wo ho nso."[24] Ber a na ɔwɔ Endeavor no, Saint John boa ma wodzii "ɔhaw" edwuma ahyɛnsiwdze bi enyim maa Papa John ne Pizza wɔ aber a edwumakuw ne panyin, John Schnatter, dze inyiyim kasa dzii dwuma wɔ nhyiam frɛ bi mu .[25][26]
Netflix yɛɛ Saint John hɔn eguadzi dwumadzi panyin wɔ June 30, 2020, na ɔbɛyɛɛ CMO a ɔtɔ so ebiasa ma edwumakuw no wɔ afe 2019–2020.[27] Ono na ɔyɛ bibinyi a odzii kan wɔ C-level dɛ adwumayɛfo wɔ Netflix.[28] Saint John bɛhyɛɛ Jackie Lee-Joe n'anamu, na Jackie Lee-Joe wɔ n'ara ne sianstir nstsi a ɔdze gyae edwuma no. Saint John hyɛɛ dwumadzi n'ase wɔ August 2020[27] na ofri hɔ wɔ March 2022.[29]
'''Akyerɛw na podcasting'''
Wɔ May 2020 mu no, Saint John dze iHeart Media podcast a ɔnye nsɛm ho amandzebɔfo Katie Couric ka ho, "Back to Biz with Katie and Boz". Podcast no fri ase dze adwen sii akwan a ndwuma nketse nketse na akɛse a wɔwɔ ɔman no mu nyinara fri ase buei biom wɔ coronavirus yaredɔm no mu, nanso wɔ kwan a George Floyd wui n'ekyir no, ɔdze ne dwumadzi no faa nhyehyɛɛ a ɔfa iyiyim wɔ amamɔne na akwan a wɔdze tsentsen aboniyɛfo ho nsesa ho.[3]
Saint John kyerɛw nkae nwoma bi a w'ato dzin The Urgent Life, a ɔkyerɛ dɛɛ n’edwuma yɛ eguadzi ho edwumayɛfo panyin, ne kun a ɔhweree no, ma ɔbɛyɛɛ awofo a onnyi ohokafo ho asɛm wɔ mu. Da a wɔdze tintim do yɛ February 21, 2023, a Viking Press na wɔyɛɛ.[30][31]
'''Edwuma ahorow'''
Wɔ January 2021 mu no, Saint John kyerɛɛ Short Intensive Program (SIP) maa hɔn a wɔrehwehwɛ MBA wɔ Harvard Adwumayɛ Sukuu a wɔfrɛ no "Anatomy of a Badass".[32]
=== Dwumadzi, afotu, na adɔyɛ ===
Saint John dze #ShareTheMicNow Instagram nhyehyɛɛ no sii hɔ a ɔnye Luvvie Ajayi, Glennon Doyle, na Stacey Bendet ka ho. Wɔ June 10, 2020 no, ebibifo mbasiafo 52 faa Instagram feeds a ɔfa mbasiafo 52 a wɔwɔ akwannya akɛse ho dze twee adwen sii edwuma a wɔreyɛ no do wɔ kwan a ɔbɛyɛ a wɔbɛma nsesa aba. Saint John gyee Instagram akontaabu a ɔfa ebibifo mbasiafo tsitsir a ɔyɛ Elaine Welteroth, Angelica Ross, na Gia Peppers ka ho no gyee mbasiafo aborɔfo akontaabu a Julia Roberts, Elizabeth Warren, na Diane von Fürstenberg ka ho. 36] .
Saint John adɔyɛ mbɔdzenbɔ no bi nye dɛ ogyinaa Pencils of Promise ananmu dɛ Wiase Nyinara ananmusifo wɔ Ghana na ɔsom wɔ Girls Who Code na Vital Voices boards mu.[37][38][39] Saint John yɛ panyin a ɔma afotu wɔ Bagua a ɔhwɛ wɔ Wesleyan University do, ne sukuupɔn no mu.[1] Ɔsan nso yɛ Black Advisory Board for Impact no nyimpa , adɔyɛ a Council of Fashion Designers of America ayɛ dze edzi ebibifo a wɔeyi hɔn efri adzepam edwuma mu wɔ nhyehyɛɛ kwan do no ho edwuma.[40]
Wɔ May 2022 mu no, wɔdze Saint John kɔɔ Amerika edwumayɛkuw a Wɔtɔn eguadze a w'agye Dzin no mu.[41]
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Ɔhotefo Yohane waree Peter Ɔhotefo Yohane kosii sɛ owui wɔ afe 2013 mu.[42] Wɔwoo abofra baako.[18][43]
== Abasobɔdze na enyimunyam ==
• 2015: ''Billboard,'' Top Women in Music[44]
• 2016: ''Billboard,'' Female Executive of the Year[45]
• 2016: ''Fortune,'' 40 Under 40[46]
• 2017: Henry Crown Fellow in the Aspen Institute[7][47]
''• Ad Age,'' 50 Most Creative People, Innovators & Stars 40 Under 40 feature[48]
''• Adweek'', Most Exciting Personalities in Advertising[10]
''• Ebony,'' 100 Powerful Executives
== Nhwɛdo ==
tn0tyxls3q3dszor5q1ru5t3lrlzns5
Bragor
0
266
1370
1369
2023-04-20T19:13:14Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Bragor''' yɛ amandze a Akanfo yɛ ma basiaba a oebu ne nsa fofor dze kyerɛ dɛ dɛm basia no edu ne mpanyin mfe do. Wɔyɛ dze kyerɛ dɛ basia no ayɛ panyin ara nye no na ɔaso awar.
dpl7m0asdc7rc0ih5aqdkijxm3par9f
Brandford Kwame Daniel Adu
0
267
7550
7061
2023-05-01T17:33:52Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98014708}}
'''Brandford Kwame Daniel Adu''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonan ebien) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa na anan no wɔ Ebibiman a otsia anan no do wɔ Ghanaman mu, gyinaa maa Okere Ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register, 2004–2008''. The Office of Parliament. 2004. p. 99.</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Afe apem ahaakorɔn eduonan ebien ne bosom [[Obiradzi]] ne da a otsia ebien do na wɔwoo Daniel. Ɔkɔr Ghana Institute of Management na Public Administration, GIMPA na onyaa ne Diploma wɔ Paint Technology mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Adu yɛ adzetɔmfo mapa na Ghana amanyɛnyi.<ref name=":1">Ghana Parliamentary Register(2004–2008)</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Adu yɛ [[New Patriotic Party]] kuwba na ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa na anan no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana dze maa Okere mpasuar a ɔwɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0" /> Ɔbɛhyɛɛ Fuzzy Dapaah Torbay a ɔyɛ amanyɛkuw a nna wɔtse do paa kuwba a ɔyɛ NDC amanyɛkuw no wɔ ber a nsɛnsɛm a ɔtahyee wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien no wɔ Ebibiman a otsia anan no mu wɔ Ghana. Iyi ekyir no nyinara wɔpaaw no mprenu wɔ mpasuar kor no ara ma nyimpa fofor begyinae a nna ofi NPP amanyɛkuw no mu a wɔfrɛ no Daniel Botwe.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/eastern/106/index.php</ref><ref>''Ghana Elections 2008''. Accra: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 89.</ref>
=== Afe 2000 Ambatow ===
Afe mpemebien Ghana asahen abatow mu na wɔpaaw Adu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Okere mpasuar.<ref>''Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result-Election 2000''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 16.</ref> NPP amanyɛkuw no akwanya ahoma do na wɔpaaw Adu. Nna ne mpasuar ka mbrahyɛbagua du awɔtwe dze fi dzibew eduonu esia a NPP amanyɛkuw no kantann do wɔ abatow a ɔkɔr do wɔ Epuei mantɔw mu no ho.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/index.php</ref> NPP amanyɛkuw no nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha fii ngua ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa wɔ kwasafoman a otsia anan no do no wɔ Ghana. Wogyinaa mba 7,322 a ogyina hɔ ma 47.30% na wɔdze paaw no. Wosiaan Fuzzy Dapaah Torbay a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba, Seth Otibu Mpare a ɔyɛ Convention People's Party kuwba, David Opare a ɔyɛ National Reform Party kuwba na Simson Samuel Duodu a ɔyɛ People's National Convention kuwba ho paaw Okere. Mba a wonyae yɛ 7,313, 508, 264 na 77 dɛ mbrɛ edzin no tsetse. Dɛm mba yi gyina hɔ ma 47.20%, 3.30%,1.70% na 0.50% dɛ mbrɛ mba no tse pɛpɛɛpɛr.<ref name=":2">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/eastern/106/index.php</ref>
=== Afe 2004 Ambatow ===
NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do na wɔpaaw Adu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe mpem ebien na anan ne bosoom Mumu Ghana asahen abatow no mu maa Okere Mpasuar a ɔwɔ Epuei mantɔw mu. Onyaa mba 10,902 dze fii mba dodow 18,412 no mu a nna ogyina hɔ ma 59.20%. Wosiaa Gloria Adu Nartey a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba na Akoto Kwasi a ɔyɛ Convention People's Party kuwba ho paaw no. Mba a wonyae yɛ 6,867 na 643 dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no. Nna mba yi gyina hɔ ma 37.3% na 3.5% pɛpɛɛpɛr.<ref name=":2" /><ref>''Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 37.</ref> Nna ne mpasuar ka mpasuar eduonu ebien a NPP amanyɛkuw no dzii do konyim wɔ Epuei mantɔw mu abatow no ho.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/eastern/index.php</ref> Ne nyinara mu no, NPP amanyɛkuw no kantann mbrahyɛbagua ngua ɔha nye eduonu awɔtwe wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan no wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
== N'abrabɔ ==
Adu yɛ Kristonyi.<ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
hpcddein9tucu5kslhoapw892wne5jp
Brayɛ, Bragor na Kyirbra
0
268
1382
1381
2023-04-20T19:13:16Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== '''Brayɛ, Bragor na Kyirbra''' ==
=== Brayɛ ===
Adze a [[:en:Akan_people|Akanfo]] dze hu dɛ ɔbaa edu ne mpanyin mu nye brayɛ. Brayɛ anaa Bra yɛ bɔgya a ofi basia n’awodze mu pue bosoom bosoom. Dzin ahorow a wcdze frɛ Brayɛ nye ‘bra, kyima anaa mfikyir kɔ.
Sɛ basiaba nyin du beebi a, no honandua hyɛ ase sesa. No honam yɛ frɔmm. Ne sisiw yɛ kɛse, no koko bae, n’enumfu hyɛ ase yɛ akɛse. Ebɔhwɛ no yie no, nna ɔahyɛ ase rikyima. Bosoom biara ohu bɔgya enyim. Sɛ ne maame hu dɛm a ɔhyɛ ase kyerɛkyerɛ no mbrɛ obesi esiesie noho. Nna ɛkyer dɛ abofra no ayɛ bra. Ɔaso awar. Iyi ntsi, maame no kɔbɔ ɔbaahembaa amandzɛɛ. Sɛ ɔhembaa bɔhwɛ na ɔyɛ ampa a, wɔhyɛ da gor no bra. S wɔanngor no bra na onyinsen a, wɔka dɛ ɔayɛ kyirbra. Iyi yɛ enyimguase ma abofra no na n’ebusua nyina. Iyi ntsi ɔyɛ awofo no hɔn asɛdze dɛ wɔbɛtsetse no yie amma cannkɛfa asɛm ammba.
=== Bragor ===
[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/tribes/puberty_rites.php Bragor] yɛ amandze bi a wɔyɛ dze ma basia a oedu ne mpanyin mfe do dze no rehɛn no akɔ mpanyin mu. Botae tsitir ntsi a wɔgor basia bi bra nye dɛ wɔyɛ dze yi basia no kyerɛ dɛ ɔeedu ne mpanyin mfe mu. Ɔnam dɛm ntsi sɛ banyin biara a ɔpɛ no awar no botum akɔ n’ebusuafo hɔ ekobisa n’ase awar.
==== Bragor Ahorow ====
Bragor gu mu ahorow ebien. Hɔn nye;
# Dza wɔgor no wɔ fie. Iyi no awofo no kc ho ebisa hwehwɛ sɛ hɔn ba no kra pɛ bagua mu adzeyɛ anaa ɔmmpɛ. Sɛ ɔkra no mmpɛ a, wɔka n’ano wɔ fie.
# Dza wɔdze no pue guamu. Wɔkɔ ebisaa no na sɛ ɔkra no pɛ gua mu adze yɛ a, wɔhyehyɛ no gor no wɔ bagua mu dɔ dza awofo no hɔn ahom botum.
'''Ahoboa na Amandze'''
Bragor no su ayɛ d afahyɛ. Ne dɛm no ntsi, branyi nye n’awofo hwehwɛ ndzqmba bi ama da no dur a woetum agor bra no ma ay enyimnyamhyɛ ama branyi no nye n’ebusua. Ndzɛmba a wɔhwehwɛ no bi nye ndziban ahorow tse dɛ ɔbɛsɛborɛdze, apentu, bayer, mankanyi, nna dza ɔkekaho. Wɔsan so hwehwɛ nam ahorow tse dɛ mpunam, nkokɔ, nkyirefuwa, ɔson no nwoma nye nam nye dza ɔkeka ho. Afei, wɔsan hwehwɛ afadze bi tse dɛ ahembaa mpaboa, kente, sikadwindze, anwendzepa, nduukuu, amoase, adaka a wɔdze ndzɛmba gu mu. No koraa no wɔhwehwɛ yabaa, asɛsɛgua, kɛtɛ na adze.
Dɛm ber yi a wɔrohwehwɛ ndzɛmba yi nna wɔahyɛ da ato hɔ dadaw. Wɔ dapɛn no mu nda no nyina Akanfo gyedzi dɛ Dwowda na ɔyɛ da a ɔdwe. Ɔno fi hɔ a Benada na Yawda nye nda a wɔgyedzi dɛ wɔdwe. Iyi ntsi wɔfa nda yi mu kor dɛ ɔno na wɔdze bedzi dwuma no.
6oo1rjduf96qc34ijlfoi8yto923k4r
Brigitte Perenyi
0
269
1386
1385
2023-04-20T19:13:17Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Brigitte Sossou Perenyi''' (
== N'abrabɔ ==
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"In-depth Story: Brigitte Sossou Perenyi Discusses Captivity and Rescue from Religious Shrine". The Weight She Carries. 10 October 2018. Retrieved 11 September 2019.''
'''• ^''' ''"My Stolen Childhood: understanding West Africa's trokosi system". BBC. 19 June 2018. Archived from the original on 15 July 2020. Retrieved 11 September 2019.''
'''• ^''' ''"'Trokosi' survivor Brigitte Sossou Perenyi on her documentary 'My Stolen Childhood'". Live 91.9 FM. 14 May 2018. Retrieved 11 September 2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' ''kata. "Brigitte Sossou Perenyi". The Forgiveness Project. Retrieved 11 December 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''E, Vimbai (10 October 2018). "In-depth Story: Brigitte Sossou Perenyi Discusses Captivity and Rescue from Religious Shrine". The Weight She Carries. Retrieved 11 December 2022.''
'''• ^''' ''""Las esposas de los dioses": la práctica trokosi por la que mantienen como esclavas a niñas por los "pecados" de sus familiares". BBC Mundo. 18 May 2018. Archived from the original on 20 May 2018. Retrieved 11 September 2019.''
'''• ^''' ''"'My Stolen Childhood': A documentary on 'Trokosi' practice narrated by a survivor". www.ghanaweb.com. Retrieved 11 September 2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"A Tale of Art Forgery, Sex Slavery and Single Parenthood". HuffPost. 10 October 2013. Retrieved 11 December 2022.''
'''• ^''' ''"How girls are donated to shrines as sex slaves in Ghana". Pulse Ghana. 16 May 2018. Archived from the original on 11 May 2021. Retrieved 11 September 2019.''
'''• ^''' ''"BBC 100 Women 2018: Who is on the list?". 19 November 2018. Retrieved 11 September 2019.''
m7sfcepks9rkm7bl19sorho1icg6wgp
Bɛ
0
270
1389
1388
2023-04-20T19:13:18Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Bɛ yɛ nsɛm ahorow a nananom dze ato hɔ ama nkyirmba ama w'abɔ abrabɔ pa a ɔtsen.
kjk1pjsusjywkn9r40avad3xxqqsqjb
Cape Coast
0
271
6264
1398
2023-04-21T12:33:39Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q221283]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q221283}}
'''Cape Coast''' anaa Oguaa yɛ kurow a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu.
k8o4ddsy0dqki54fp1tl02ucor6w35q
Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast)
0
272
11467
11465
2023-11-01T10:00:16Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q746079}}'''Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast)''' yɛ ɔmanfo kɔlege esuapɔn a ɔwɔ Oguaa(Cape Coast) mu. Skuul dan no wɔ mpoano bi a wɔntaa nhu na ɔtse koko bi a ɔhwɛ Atlantic Po a ɔtserɛw no do. Ɔyɛ edwuma wɔ skuulpɔn ebien (2) mu: Atɔe Fam Skuulpɔn a wɔsan frɛ no (Bea Dadaw - Old Site) na Etsifi Skuulpɔn a wɔsan frɛ no (Bea Fofor - New Site). Abakɔsɛm mu mbea ebien (2) a ɔho hia kyɛn biara wɔ Ghana, Elmina na Cape Coast Castle, na nye sukuupɔn no ntsam kwan yɛ kilomita kakraa bi.
ajrmkaf61br374m5golnutybh7bujg5
Cassiel Ato Baah Forson
0
273
12770
12747
2024-02-28T08:34:49Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Assilidjoe|Assilidjoe]]
wikitext
text/x-wiki
'''Cassiel Ato Baah Forson''' yɛ Ghana mbrahyɛbaguafo ahaebien nye eduosuon enum no mu kor. Ɔyɛ amamfo a wɔwɔ Ajumako-Enyan-Essiam Mansin mu no hɔn mbrahyɛbaguanyi
d4y6s0hrkj9v9prhghzr9x7acflbn8w
Cassiel Ato Forson
0
274
11355
11333
2023-09-18T13:40:55Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694564}}
'''Cassiel Ato Baah Forson''' yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbegua a ɔtɔ do esuon (7) na awɔtwe (8) no munyi a ogyina Ajumako-Enyan-Esiam Ambatow mpasua do a ɔwɔ [[Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)|Finimfin Mantɔw]] ananmu wɔ [[National Democratic Congress]] (NDC) tekiti do.<ref>https://www.parliament.gh/mps?mp=24</ref><ref name=":0">https://www.peacefmonline.com/pages/politics/politics/202201/459152.php</ref> Afe 2013 mu no ɔyɛɛ sikasɛm soafo abadziekyir (deputy minister for Finance).<ref>https://web.archive.org/web/20200203122624/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Akufo-Addo-spent-GH-63m-on-foreign-travels-in-9months-NDC-s-Ato-Forson-820321</ref><ref name=":1">https://www.newsghana.com.gh/meet-cassiel-ato-forson-the-deputy-finance-minister-designate/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Dr. Forson wɔ 5 [[Dzifuu]] 1978 na ofi Ajumako Bisease a ɔwɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu. Onyaa PhD wɔ Edwumayɛ na Edwumayɛ mu (sikasɛm a wɔpaw) wɔ [[Fankwa]] 2020 mu wɔ Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfirdwuma do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST) wɔ Ghana. Ansaana Forson no rinya oduruyɛfo abɔdzin krataa no, na ɔwɔ master’s degrees ebien: Nyansahu mu master of Science wɔ Towtua mu wɔ Oxford Esuapɔn, UK na Master of Science abɔdzin krataa fofor wɔ sikasɛm mu wɔ KNUST. Onyaa akontaabu ho abɔdzin krataa a edzi kan wɔ South Bank Esuapɔn a ɔwɔ London no mu.<ref name=":0" /><ref>https://citinewsroom.com/2020/09/ato-forson-gets-phd-from-knust/</ref>
Dr. Forson yɛ Asoɛe a Ɔhwɛ Akontaabu a Hɔnagye Dzin do (Institute of Chartered Accountants), Ghana no munyi na ɔyɛ Akontaabufo Asoɛe a Ɔhwɛ Towtua do (Chartered Institute of Taxation) no yɔnko.<ref name=":1" /><ref name=":2">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5362</ref>
== Edwuma ==
Dr. Forson yɛ Ghana Mbrahyɛbagua, Sikasɛm ho Ɔbemfo (Fiscal Economist), Akontaabu Ɔbenfo (Chartered Accountant), Tow ho edwumayɛfo (Tax practitioner) na Edwumayɛfo a ɔwɔ Edwumayɛ mu (Entrepreneur) suahunu a ɔbor mfe eduonu wɔ ankorankor na ɔman nnwuma nyinara mu. Nna ɔyɛ Forson Contracts Limited a ɔwɔ United Kingdom no kwankyerɛfo panyin. Na ɔsan nso yɛɛ edwuma dɛ Omega Africa Holding Limited edwumayɛfo panyin (chief executive officer).
== Amanyɛsɛm ==
Oduruyɛfo (Dr.) Forson yɛ [[National Democratic Congress]] (NDC) no munyi. Ɔyɛ NDC mbrahyɛbaguanyi ananmusifo wɔ Ajumako-Enyan-Esiam ambatow mpasua mu fir afe 2009. Seseiara ɔyɛ Dɔm Kumaa Banodzinyi (Minority Leader).<ref>https://www.businessghana.com/</ref><ref>https://citinewsroom.com/2022/10/your-mickey-mouse-debt-restructuring-will-hurt-ghana-ato-forson-to-govt/</ref>
=== Afe 2008 Ambatow ===
Afe 2008 mu no, osii akan wɔ Ghana Amansan Ambatow mu na odzii nkonyim. Onyaa amba 18, 593 a ogyina hɔ ma ambatow a wɔtow no nyinara mu 51.66% na ɔno ntsi odzii akansifo afofor a wɔyɛ William Kow Arthur-Baiden, Alex Arthur, Rexford Mensah na Evans Addo-Nkum ka ho do nkonyim.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/67/index.php</ref>
=== Afe 2012 Ambatow ===
Wɔ [[National Democratic Congress]] tekiti ase bio no, osii akan wɔ afe 2012 Ghana Amansan Ambatow no mu na ɔdzii nkonyim dzenam amba 24,752 a ɔnyae a ɔyɛ ambatow a wɔtow nyinara mu 52.67%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/central/67/index.php</ref>
=== Afe 2016 Ambatow ===
Afe 2016 mu no, ɔsan sii akan wɔ afe 2016 Ghana Amansan Ambatow no mu na ɔsan dzii nkonyim bio maa no hokwan dɛ ɔgyina nye ambatow mpasua ananmu wɔ afe a ɔtɔ do ebiasa (3). Wɔ afe 2016 ambatow no mu no, ɔnye Ransford Emmanuel Kwesi Nyarko, Jerry Henry Quansah, Sarah Mensah na Monica Daapong sii akan. Ɔdzii hɔn do nkonyim dzenam amba 25,601 a ɔnyae a ɔyɛ ambatow a wɔtow nyinara mu 53.55%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/central/67/index.php</ref>
=== Afe 2020 Ambatow ===
Afe 2020 Ghana amansan ambatow mu no, ɔsan dzii nkonyim wɔ mbrahyɛbagua no mu a onyaa amba 39,229 a ɔyɛɛ 58.1% wɔ ambatow a wɔtow nyinara mu ber a NPP mbrahyɛbaguanyi Etuaful Rashid Kwesi nyaa amba 28,229 a ɔyɛɛ 41.8% wɔ ambatow a wɔtow nyinara mu na NDP mbrahyɛbagua mu kandzifo Samuel Akombisa nyaa amba 117 a ɔyɛɛ ambatow a wɔtow nyinara mu 0.2%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/central/ajumako_enyan_essiam/</ref><ref>https://electiondatacenter.theghanareport.com/election-results/2020-2/central-region/ajumako-enyan-esiam/</ref>
=== Ɔsoafo Abadziekyir a ɔhwɛ Sikasɛm do ===
Afe 2009 mu no ɔbɛyɛɛ Ghana Mbrahyɛbaguanyi na ɔyɛɛ sikasɛm soafo abadziekyir wɔ afe 2013 mu. Dɛ Ɔsoafo abadziekyir no, ɔyɛɛ Ghana Sikasɛm Sohwɛ Kuw no munyi (member of Ghana's Economic Management Team). Ɔsan nso asom wɔ board ahodoɔ bi mu a Bank of Ghana na Ghana Cocoa Board dze ka ho. Ɔsan so yɛ Ghana Amrado Panyin (Ghana's Alternate Governor) wɔ Amanaman Ntsam Sikakorabea (International Monetary Fund - IMF) na Wiadze Sikakorabea (World Bank). Wɔdaa nye nyimdze nso edzi ber a na ɔyɛ Boayikuw a wɔdze Ghana Sikasɛm ho Amannyebɔ Nhyehyɛe a Hɔn aka abom (Ghana Integrated Financial Management Information System Reforms - GIFMIS) dzii dwuma no eguamtsenayni no.<ref>http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5362</ref>
=== Boayikuw ahorow ===
Forson yɛ Sikasɛm Boayikuw no munyi a ɔwɔ Dzibea (Ranking Member of the Finance Committee); ɔyɛ Aban Boayikuw no munyi; ɔyɛ amanandze Nsɛm Boayikuw no munyi (member of the Foreign Affairs Committee) na ɔsan yɛ Boayikuw a Wɔpaw Nnyimpa Boayikuw no munyi (member of the Committee of Selection Committee).<ref name=":0" />
== N'abrabɔ ==
Forson yɛ Kristonyi. Wawar na ɔwɔ mba ebien (2).<ref name=":2" />
== Ekyingye ==
Wɔkyerɛ dɛ Forson maa Ghana hweer sika wɔ ambulance 200 a ɔtɔɔ wɔ afe 2014 na 2016 ntamu.<ref>https://www.ghanaiantimes.com.gh/dr-ato-forson-to-appear-in-court-today-over-allegations-of-causing-financial-loss-to-the-state/</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/ato-forson-s-trial-health-minister-counsel-clash-over-ambulance-deal.html</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
m4xm48653derrzqd023bohowvr6l57j
Catherine Afeku
0
275
1425
1424
2023-04-20T19:13:26Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q31751713}}
'''Catherine Ablema Afeku''' (wɔwoo no [[Obiradzi]] 27, afe 1967) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi na Mbrahyɛ Bagua no munyi ma Evalue Gwira Mansin a ɛwɔ Atɔe Fam Mantɔw (Western Region) no mu. Na ɔyɛ kabinet soafo wɔ Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo aber do na ɔsom dɛ Ghana Nsrahwɛ, Amambra ne Adzebɔ ho Ɔsoafo fir [[Kwakwar]] 2017 kɔsi [[Kwakwar]] 2019.[1][2][3]
Wɔsesaa no fir Ministry of Tourism mu kɔɔ Presidency of the Republic of Ghana wɔ 28 [[Kwakwar]] 2019.[4] Mprɛmprɛn ɔyɛ Ɔman Soafo wɔ Ɔmanpanyin Dwumadzibea, a wɔdze no ahyɛ Ɔsomfo Panyin Dwumadzibea.[5]
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ Axim wɔ Atɔe Fam Mantɔw (Western Region) mu. Ɔnyaa Master of Business Administration wɔ Keller Graduate School of Management a ɔwɔ DeVry Esuapɔn mu wɔ Atlanta, Georgia wɔ afe 2000 mu.[6]
7w6r6glbszsr8paopkhce6ymjoixboh
Catherine Katuni Tedam
0
276
12844
1428
2024-04-09T10:34:30Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
== Catherine Katuni Tedam ==
Catherine Katuni Tedam yɛ Ghana kyerɛkyerɛnyi na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Chiana-Paga baguabɔ wɔ afe 1970 dze kesi 1972. Wɔ Republic a ɔtɔ do ebien no mu no, nna wɔyɛ mbasiafo ebien pɛr wɔ mbrahyɛbagua mu.
== No Skuul ho Nsɛm na mbofrabermu ==
Wɔwoo no Ebɔw bosom mu, da ɔtɔ do du-enum wɔ afe 1944 mu. Ɔkɔr ahyɛse wɔ Local Council Primary School a ɔwɔ Paga fi afe 1951 kodu 1956. Ɔsɔw do wɔ Girls' Middle Boarding School wɔ Bolgatanga, afe 1957 kodu 1960. Ɔkɔr skuulpɔn wɔ Women's Teacher Training College a ɔwɔ Tamale, afe 1961 kodu1965.
== N'edwuma ho Nsɛm ==
Ɔyɛɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ Local Authority Primary Skuul a ɔwɔ Paga. Ɔyɛɛ edwuma fi afe 1965 kodu 1966. Owie hɔ adzekyerɛ no, ɔkɔɔ Akantome Middle Skuul a ɔwɔ Bolgatanga kɛkyerɛɛ adze afe kor ansaana ɔrokɔ Abiba Middle School akɛkyerɛ adze bio afe kor. Wɔ afe 1969 mu no, ɔkyerɛɛ adze wɔ Adabase Primary Skuul dze kodu ber a ɔhɛɛn parliament wɔ afe 1970. Aber a nna ɔkyerɛ adze no nna ɔyɛ National Eɔecutive mpanyimfo no bi ma Elementary Teachers' Association fi afe 1966 kodu 1969.
== N'amanyɛsɛm ==
Nna Catherine ka Chiana - Paga Local Council Finacial Board ho wɔ afe 1968 mu. Wɔ Republic a ɔtɔ do ebien no mu no, aban a nna ɔwɔ do siiw amanyɛfo bebiree kwan dɛ mma wonngyina wɔ 1969 abatow akansi no mu, osian hɔn nkitsahodzi a nna wonye Republic a odzi kan no n'aban no wɔ no. Nna Clement Kubindiwo Tedam ka dɛm nkorɔfo yi ho. Nna ɔyɛ mbrahyɛbagua-nyi ma Paga baguabɔfo wɔ Republic a odzi kan aber do no. Osiandɛ C.K Tedam enntum enngyina wɔ dɛm abatow no mu no, akwanya bɛdaa hɔ dɛ obi bɛhyɛ hɔ. Wɔ bosom Ebɔw mu, afe 1970 mu no, wɔtoow aba soronko dze yii mbrahyɛbaguanyi maa Paga bagua no. Catherine a nna ɔyɛ C.K Tedam ne wɔfase no gyinae wɔ dɛm abatow no mu maa Progress Party ma odzii nkonyim. Wɔ aber a ɔwɔ mbrahyɛbagua mu no, ɔyɛɛ ndwuma horow wɔ nkorbata egyinatukuw bibiree do. Bi nye: Mbrahyɛbagua mu committee, Skuulnsɛm ho committee, apɔwmudzen ho committee nna dza ɔkeka ho.
== N'abrabɔ mu Nsɛm ==
Catherine yɛ Romannyi. Ɔpɛ akenkan na ɔsan so pɛ ndwom tsie. Afei so n'enyi gye hockey na netball agodzi ho.
cdss7otd4sbo7ipqlyy8r14lf9ryizy
Ceccy Twum
0
277
6266
1437
2023-04-21T12:33:43Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q96943475]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q96943475}}
'''Ceccy Abena Ampratwum''' (wɔwoo no 13 Ɔberɛfɛw), a wonyim no yie wɔ na agoprama do dzen Ceccy Twum, yɛ Ghana nnɛdɛ asɛmpa odwumtofo na nnwom kyerɛwfo.
== No mbofraber mu ==
Wɔwoo Ceccy wɔ Owura na Awuraa Andoh abusua mu wɔ Accra, Ghana. Ɔwar Ɔkɔmhyɛnhe Alex Twum na wɔwɔ mba ebaasa. Ceccy Twum hyɛɛ na nifitiasi sukul adesua ase wɔ Don Bosco Katolek Nfitiasi na Junior ntiedo sukul wɔ Winneba na ɔkɔɔ do kɔɔ Snapps College kɔyɛɛ na ntoado sukul a ɔkɔ akyiri wɔ Accra.
== Ndwom Edwuma ==
Ceccy Twum yii ni album a ɔdzi kan (Me Gyefo ne Yesu) adze wɔ afe 2005 mu, na ɔmaa no baa nnim. Ɔna asɛmpa ndumtofo pii ayɛ biako na wayɛ nnwom wɔ nhyiam akɛse do, Mercy Chinwo , Joe Mettle, Ohemaa Mercy , MOG Nnwom, Joyce Blessing, Nathaniel Bassey, Sinach , Frank Edwards, Empress Gifty . Ceccy ka ho wɔ dwum a ɔyɛ dɛw pii a nea ɔka ho yɛ Nkonimdzi, Dze Wo Hene, Wo Adom, Amen. ƆWɔ afe 2018 mu no na dwum kɛse a ɔyɛ dɛw Jehovah maa no nyaa dzen wɔ Vodafone Ghana Music Awards de Asɛmpa dwum a ɔyɛ afe no mu .Wɔsan nso too no dzen de Artiste Of Excellence West Africa wɔ African Music And Media Awards.
Ceccy yɛ afe afe Asɛmpa dwumadze bi a wɔato dzen (Sikakɔkɔɔ Som) a ɔboaboa gyidzefo a wofi asetra mu tebea horow nyinaa mu ano ma wɔbom som.
dupz39cofd5n0mlwl2qegaxff0cug79
Cecelia Ayanori Bukari-Yakubu
0
278
1439
1438
2023-04-20T19:13:29Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Nna Cecelia Ayanori Bukari-Yakubu''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguafie kuwba a ɔtɔ do ebien dze ma Etsifi mantɔw mu na Etsifi-Epuei na Etsifi-Atɔe mantɔw mu fitsi afe 1960 kesi afe 1965 na mbrahyɛbaguanyi ma Pusiga fitsi afe 1965 kesi afe 1966.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Cecelia Ayanori Bukari-Yakubu
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Member of the Ghana Parliament
for Pusiga
|-
| colspan="2" |'''In office'''1965–1966
|-
!Preceded by
|''New''
|-
!Succeeded by
|''Constituency abolished''
|-
! colspan="2" |Member of the Ghana Parliament
for Member for the Northern Region and Upper Region
|-
| colspan="2" |'''In office'''1960–1965
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Born
|Cecelia Anayori Bukari-Yakubu
Gold Coast
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Political party
|Convention People's Party
|-
| colspan="2" |
|}
Nna Bukari-Yakubu ka mbaa a wodzii kan wuraa Ghana mbrahyɛbaguafie wɔ afe 1960 dze gyinaa mu maa nyimpakuw (mbaa kuw) mbra. Nna ɔka mbaa du a wɔpaaw hɔn wɔ ber obiara annye hɔn ennsi akan wɔ afe 1960 ne bosoom a otsia esia ne da a ɔtɔ do eduonu-esuon no mu wɔ CPP kuw no akwanya ahoma do.
== Hwɛ iyi so ==
* List of MPs elected in the 1965 Ghanaian parliamentary election
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Ghana Gazette". National government publication. 1960: 19.
pf5waspdzuxudyh1p1006qvsrqnau6s
Cecilia Abena Dapaah
0
279
10561
10560
2023-05-08T10:05:18Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Cecelia Abena Dapaah''' yɛ Ghana amanyɛnyi a (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw bosoom da a ɔtɔ do eduonu esuon wɔ afe 1954). ɔdɔm amanyɛkuw a wɔfrɛ no New Patrotic Party. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bantama. Nna nkyɛ ɔsom ɔman Ghana dɛ nsu, ndwuma na adansi soafo naaso seseiara ɔno na ɔyɛ soafo ma ahonyidzi na nsusɛm.
== Ɔbra ahyɛse na Nwomasua ==
Wɔwoo Cecilia Dapaah Ɔberɛfɛw 27 1973 wɔ kurow a wɔfrɛ no Mpasatia a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu. ɔkɔɔr skuul wɔ Ghana suapɔn, Legon na afe 1979 mu no onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Arts degree in French and Linguistics. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔfa ɔkandzifo adzesua ho wɔ Havard Kennedy Suapɔn mu. Afei okitsa postgraduate abɔdzinkrataa a ɔfa International Development Studies wɔ Oslo.
== Edwuma ==
Nna ɔyɛ edwuma dɛ Ɔmanpanyin dadaw John Kufour no boafo a ɔhwɛ mpuntu ndwuma do. Ekyir yi, woyii no dɛ guamutsenanyi ma Board Of Ghana Cocoa Processing Company wɔ afe 2001 mu. afei woyii no dɛ nsu, ndwuma na adansi soafo wɔ afe 2005 mu. Afe 2007 mu no, wɔyɛɛ no soafo kɛpem dɛ Ɔmanpanyin John Kufour n'amanbu baa ewiei wɔ afe 2008.
== Amanyɛsɛm ==
Afe 2008 abatow ber mu no, Ewuraba Dapaah gyinaa dɛ wɔntow no do aba na odzii nkonyim dɛ Bantama abatow mpesuado soafo. onyaa aba 36,708 fii aba 48,476 a ogyina hɔ ma ɔha mu nkyɛmu eduoson enum na ekyir pɔw esuon. Ewuraba Cecelia Dapaah somee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana fitsi afe 2009 kesi afe 2013. Wɔasom dɛ nsusɛm, eduwma na adansi soafo ; ofutufo ma mbrahyɛbaguanyi panyin : edwumahwewɛ
== Ambatow ==
8jttrho6wcch1c076iw9tfr2qt99hvu
Cecilia Bannerman
0
280
11207
1449
2023-08-19T08:24:15Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1052378}}'''Cecilia Bannerman''' yɛ Ghana amanyɛny na kan ɔman soafo. Ɔsoom dɛ sector soafo dze ma Manpower mpontu na Edwumasɛm fitsi 2001 kesi 2003 na soafo a ɔhwɛ atopae do fitsi afe 2003 na 2005 ntamu. Wɔ mfe mpem ebien na akron no mu no wɔpaw no dɛ kuw ba a ɔka council of state ho.
== Mboaedze ==
<ref>https://www.google.com/search?q=Republic+of+Ghana+-+List+of+Ministers+as+at+27+March+2003%22.+www.ghanareview.com.+Retrieved+29+April+2013.&rlz=1C1CHBF_enGH1027GH1027&oq=Republic+of+Ghana+-+List+of+Ministers+as+at+27+March+2003%22.+www.ghanareview.com.+Retrieved+29+April+2013.&aqs=chrome..69i57.1096j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8</ref>
<references /><ref>https://web.archive.org/web/20160316122630/http://ghanadistricts.com/council/</ref>
4es9oq2k71kkry1mjcufzzc2js316bk
Cecilia Dapaah
0
281
11439
11156
2023-10-26T20:29:36Z
Assilidjoe
33
Links added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1052375}}
'''Cecilia Abena Dapaah''' (wɔwoo no wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 27, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi<ref>https://web.archive.org/web/20170731151528/http://www.odekro.org/person/cecilia-abena-dapaah/#</ref>. Ɔyɛ [[New Patriotic Party]] kuwba na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Bantama ambatow mpasua. Ɔsomee dɛ Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Nsu, Ndwuma na Efiefi do na Ɔman no mprenpren Soafo a ɔhwɛ Ahotew na Nsu do<ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/plans-underway-to-dredge-owabi-barekese-rivers.html</ref>.
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Cecilia Dapaa wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 27, 1954 mu, wɔtsetsee no wɔ Mpasatia a ɔwɔ [[Esuantse Mantɔw( Ashanti Region, Ghana)|Esuantse Mantɔw]], Ɔkɔr skuul wɔ University of Ghana na onyaa adansedzi krataa (Bachelor of Arts degree) wɔ French na Linguistics mu wɔ afe 1979 nu. Okitsa adansedzi krataa wɔ Akandzi mu fir Harvard Kennedy School na International Development Studies fir University of Oslo<ref>https://mswr.gov.gh/the-minister/</ref>.
== Edwuma ==
Nna Dapaa n'edwuma nye yɛ ɔhwɛ ndzɛmba nkɔenyim na ɔboafo ma Ɔmampanyin John Kufour wɔ afe 2001 mu, Wɔpaaw no dɛ oguamutsenanyi ma Ghana Cocoa Processing Company. Woyii no fir mpanyimfo no mu wɔ afe 2005, na wɔbɛyɛɛ no ɔsoafo kesii dɛ John Kufour n'aban reba ewie wɔ afe 2008 mu<ref>https://ghanamps.com/mps/details.php/?id=129</ref>.
== Amanyɛsɛm ==
Afe 2008 Ghana amansan abatow mu no, Dapaa gyinae na odzii nkonyim wɔ Bantama ambatow mpasua ambatow no mu. Onyaa mba 36,708 fir mba dodow a wɔtowee 48,476 mu a egyina hɔ ma 75.7%. Nna Cecilia yɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi fitsi afe 2009 kesi 2013 mu. Ɔsomee wɔ mbrahyɛbagua beesuomfo edwuma pii mu, bi nye ɔsoafo a ɔhwɛ Ndwuma na Efiefi do, Afotufo beesuomfo ma mbrahyɛbagua kasamafo, Ndwuma, Asetsena mu yiedzi na mbaabun, Aman fofor do nsɛm na Sikasɛm ho ntotoe do.
== Ambatow ==
Wodzii kan paaw Dapaa dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bantama ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam [[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa esia a [[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha eduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 41,064 fir mba dodow a wɔtowee 49,174 a ɔnye yɛ pɛ 83.5%. Odzii Alhasan Napoh a ɔwɔ [[National Democratic Congress]] na Yaw Owusu Boafo a ɔwɔ Convention People's Party hɔn do nkonyim. Wonyaa mba 14.8% na 1.7% fir mba dodow a wɔtowee no mu<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/ashanti/15/index.php</ref>.
Afe 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ ambatow kɛse no mu maa dɛm ambatow mpasua no dze nam[[New Patriotic Party]] do<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa anan a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha na akron fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho suar. Onyaa mba 36,708 fir mba dodow 48,476 mu a ɔnye 75.72% yɛ pɛ. Odzii Nana Osei Akoto-Kuffour a ɔwɔ National Democratic Congress, Osei-Tutu Richard a ɔwɔ Convention People's Party, Eunice Owusu-Ansah a ɔwɔ Reformed Patriotic Democrats na Stephen Kwaku Saahene a onnyi amanyɛkuw biara mu hɔn do nkonyim. Wonyaa mba 14.45%, 5.52%, 0.91% na 3.39% fir mba dodow a wɔtowee mu.
== Ɔsoafo a Ɔhwɛ Wim Akwantu do ==
[[Sanda]] 7, 2017 no, Ɔmampanyin Akuffo-Addo paaw no maa no dzibea dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ wim akwantu do. Beesuomfo a wɔhwɛ hɔn a wɔpaw hɔn dɛ asoafo wɔ [[Ghana]] mbrahyɛbaguamu no yɛɛ no ho nhwehwɛmu wɔ [[Kwakwar|Kwakwa]]<nowiki/>r 8, 2017. Ber a wɔreyɛ no ho nhwehwɛmu no, ɔdaa no edzi dɛ ɔbɔhwɛ ma wim akwantu edwumakuw a ɔwɔ Ghana no etu mpɔn na dza osi n'enyi do nye dɛ ɔbɔhwɛ ma ɔman no enya wimhɛn wɔ afe 2019 mu. Ɔkyerɛɛ dɛ osiandɛ ɔman nnyi hɔn ara hɔn wimhɛn no ntsi ama wɔahwer sika pii. Ɔman no wimhɛn kor a aka (Ghana International Airlines) na ɔsɛɛ wɔ afe 2010 mu no. [[Ebɔw]] 2017 mu no, ɔdaa no edzi dɛ Ghana robɔ mbɔdzen paa dɛ obotum ayɛ bea a wimhɛn ahorow gyina wɔ West Africa mu.
== N'abrabɔ ==
Dapaa awar a wawo kor. Ɔyɛ asɔrba wɔ Methodist Asɔr mu.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0oum40ac63qccfbm9ro8cdsyrkwrvt4
Cecilia Koranteng-Addow
0
282
1463
1462
2023-04-20T19:13:35Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== Cecilia Koranteng-Addow ==
wɔwoo Cecilia Koranteng-Addow (née Gaisie) wɔ Esusow Aketseaba bosom mu da a ɔtɔ do 24 wɔ afe 1936. Na onyaa ne Nyame frɛ Obiradzi bosom mu da a ɔtɔ do eduasa, afe 1982 mu. Ɔyɛɛ ɔtsɛmbuafo panyin wɔ asɛndzibea dze kosi dɛ wɔkyer no kum no wɔ JJ Rawlings n'aber do no.
== N'adzesua na no mbofrabermu nsɛm ==
Wɔwoo Cecilia Afran Gaisie wɔ Assin Nsuta, Gold Coast( seisei Ghana).Nna n'egya nye Philip Affran Gaisie. Na ne na so nna ne dzin dze Mary Adwoa Kwansaa Boafo. Nna ofi Asenie ahemfie a ɔwɔ Adansi Medoma.
Cecilia kɔɔ ahyɛse skuul wɔ Roman Katɔrik Skuul a ɔwɔ Assin Anyinabrim nna Assin edubiase Methodist Skuul a ɔwɔ Assin Nsuta. Ɔkɔr nsɔwdo skuul wɔ Oguaa. Na ɔtoaa Middle Skuul do wɔ Our Lady of Apostles (OLA) College of Education. Owie ne nsɔwdo skuul wɔ Holy Child Skuul. Wɔ afe 1959 mu no, Cecelia tuu kwan kɔɔ Ngyiresi Aborɔkyir man mu. Hɔ na osuaa mbrasɛm wɔ Hull Esusapɔn. Wɔfrɛ no ma ɔkɛkaa mbranyimfo a wɔwɔ Lincoln's inn, London no hɔn ho. wɔ afe 1963 mu.
== N'edwuma ho Nsɛm ==
Owiee n'adzesua wɔ abrɔkyir no, Cecelia baa Ghana afe 1964 mu bɔhyɛɛ edwuma ase dɛ mbranyimfo(lɔɔya). Ɔnye Opoku Agyepong and Company yɛɛ edwuma.Ghana Judicial Service faa no edwuma mu dɛ asɛndzifo. Wɔ afe 1985 mu na wɔ maa no dzibew dɛ ɔtsɛmbuafo panyin dze kodu ne wu wɔ afe 1982.
Afe 1980 mu no, Cecilia dzii asɛm maa Mr Shackleford, a wɔdze no too efiadze wɔ 1979 JJ Rawlings ne abantuguw aber no mu no. Cecilia buae dɛ wɔammfa mbra kwan do na wonye no too efiadze. Cecila nye ɔtsɛmbuafo a odzii kan bisaa nsɛm faa botae ɔfa Armed Forces Revolutionary Council (AFRC) ho. Oyii AFRC hɔn adaduanyi kor fii efiadze. Ɔsanee so maa mbuae faa Ghana Industrial Holding Corporation (GIHOC) a wɔtowee hyɛɛ mbrahyɛ bagua mu wɔ Ghana ne Republic a ɔtɔ do ebiasia no mu no. Joachim Amartey Quaye a nna ɔka dɛm nkorɔfo yi ho no bɔkaa Rawlings ne PNDC amanyɛ kuw no ho. PNDC na nna wɔwɔ do aber wodzii Cecelia ewu wɔ 1982 mu no. Ekyir no, asɛndzibea buae dɛ Amartey Quaye ka ho ma wokuu Cecilia. Ne dɛm ntsi ɔkɛdaa efiadze.
== N'abrabɔ mu Nsɛm ==
Cecelia ne kun a odzii kan war no nye Nicholas Liverpool a ɔbɛyɛɛ Domina manpanyin a ɔtɔ do esia wɔ mfe 2003-2012 Cecilia na Nicholas hyiae wɔ Hull Esuapɔn na wɔwaree afe 1963. Wɔwoo maba anan. Afe 1969, mu no wogyae awar na 1974 mu no, Cecilia waar Gustav Koranteng-Addow a nna ɔyɛ Attorney General ma Ghana fi afe 1975 kodu 1979. Cecilia hyiaa Gustave wɔ ne dwumadzi mu na wɔwaree kɛpem Cecilia ne wui. Ɔnye no ennya mba biara.
== No Wu na N'ewungyadze ==
Wɔkyer Cecilia dzii no ewu nsumaa mu wɔ Obiradzi bosom mu da otwa tsir. Nyimpa ebien a nna ɔnye hɔn yɛ edwuma a nɔn edzin nye Frederick Poku Sarkodee, Kwadjo Adgyei Agyepong, nna nsordaafo(solda) a woewie n'edwuma yɛ, Sam Acquah. Rawlings tuu Manpanyin Hilla Liman fii adze do wɔ anbantuguw mu, wɔ da ɔtɔ do eduasa-kor wɔ Mumu bosom mu, afe 1981.Wokum dɛm nkorɔfo yi wɔ Bundase Millitary 'shooting range' a ɔwɔ Nkran. Dɛm aber no mu no, nna wɔahyɛ ɔman mu no nyinara dɛ mma wɔnnkɔ beebi ara. Aber a PNDC sesaa n'aban no yɛɛ no NDC no mu no, wɔhyɛɛ aban no dɛ ɔnhwehwe dɛm ewudzi yi mu.Nhwehwɛmu a wɔyɛɛ kyerɛe dɛ nyimpa du na wodzii dɛm dwumabɔn a ɔtse dɔm. Nna Ghana ne panyin ɔhwɛ ɔman ne banbɔ ho nsɛm, Kojo Tsikata ka ho. Nna ɔyɛ Rawlings ne boafo mapa. Kojo Tsikatsa''The Independent'' kɔɔ asɔndzibea afe 1993 dɛ nna ''wɔ''pɛ dɛ wogu noho fĩ.Ekyir no, oyii asɛm no fii asɛndzibea aber ''The Independent'' sesaa hɔn ano. Hɔn a wobuaa hɔn fɔ wɔ dɛm asɛm yi ho no nye Lance Cororal Amedeka, Michael Senyah, Tekpor Hekli, Johnny Dzandu nna Joachim Amartey Quaye. Wɔ Obiradzi bosom mu, afe 1983 mu no, Amedeka guanee fii Nsawam efiadze ansaana woridzi asɛm no ewie na otuu adae fii Ghana. Asendzibea no hyɛɛ dɛ wonnkum Senya, Hekli, Dzandu, na Amartey.
Afe biara mu no, Ghana mbranyimfo nyinara dzi Cecilia na atsɛmbuafo ebien no hɔn afrenhyiae dɛ wɔdze hɔn ho too hɔ maa ɔman Ghana. Wɔfrɛ dɛm afrenhyia da yi Martyrs' Day.The Memorial to the Martyrs of the Rule of Law, yɛ ehunyin ebiasa wɔyeɛ dze kae dɛm nkorɔfo ebiasa yi. Dɛm ehunyin yi sisi Ghana n'Asɛndzibea Pɔn adan n'enyim.
Wɔ afe 2011 mu no, Cecilia ne mbofrababer mu nyenko Josephine Van Lare na Cecilia ne mbofraba ebien, Philip Liverpool na Nana Ama Brantuo dze Esi Afran Foundation bɔbɔɔ adze ama wɔayɛ nkaebɔdze ama Cecelia ne dzin. Botae a osi Foundation yi n'enyiwa do nye dɛ wɔbɔboa mbasiafo ma w'esua adze na woenya nsa ano dwuma bi. Hɔn edwuma nye dɛ wɔdze sika bɔboa ndwumakuw ahorow. Wɔsan so ma afotu na akwankyerɛ ɔfa adzesua ho.
s34okjp0arz4nevhzmw7ynfsmpxb4bi
Chan Chan
0
283
12845
11196
2024-04-09T10:36:40Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q277540}}
'''Chan Chan''' yɛ kurow a ɔso kyɛn biara wɔ Amerika Kesee Fam ber a na ɔwɔ hɔ ansa na Colombia reba no. Mprempren ɔyɛ bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu wɔ La Libertad Mantam mu a ɔwɔ Trujillo, Peru, atɔe fam kilomita 5 (akwansin 3.1).
Chan Chan wɔ Moche Bon no ano na na ɔyɛ Chimorfo abakɔsɛm mu ahemman no ahenkurow fir 900 kosi 1470, ber a wodzii nkogu na wɔdze hɔn kaa Inca Ahemman no ho no. Chimor, ɔman a edzii nkonyim no, nyaa nkɔdo fir Chimú amammerɛ a ɔdze nye ho sii hɔ wɔ Peru mpoano bɛyɛ afe 900 Y.B.
Chan Chan wɔ Peru atsifi fam mpoano anhweatam no fa bi a ɔhɔ yɛ kusuu tsitsir. Esiane dɛ nsu ntɔ wɔ saa bea yi ntsi, nsu a ɛnyɛ nkyene fibea tsitsir ma Chan Chan na nsubɔntsen a ɔdze nsu a ɔsen fa asase ani fir Andes no mu. Saa nsu a ɔsen yi ma wotumi dzi asase na nsu do denam nsu a wɔdze gugu nnɔbae do.
Chan Chan kuropɔn no tsentsen yɛ kilomita 20 na na ɔwɔ kurow no finimfin a ɔyɛ dzen a nye kɛse yɛ kilomita 6 a na ciudadelas a ɔyɛ nwonwa wom. Ná Ciudadelas yɛ adansi ho adwinni akɛse a na ɔwɔ abɔntsen do, adekoradan ahorow, na ahemfiefo amusiei ahorow. Saa ciudadelas yi anuonyam no kyerɛ dɛ wɔnye adehye kuw no wɔ abusuabɔ. Wɔnyim adan a wɔdze ma Chan Chan fankuw a ɔwɔ sor no mu nnyimpa a wɔba fam no dɛ adan nketsewa a wɔdze ahyɛ mu a ɔnyɛ daa (SIARs). Esiane dɛ na nnyimpa a wɔba fam no taa yɛ nsaanodwumayɛfo a na hɔn dwumadzi wɔ ahemman no mu nye dɛ wɔbɛyɛ nsaanodwuma ntsi, wɔdze saa SIAR ahorow yi mu pii dzii dwuma dɛ edwumayɛbea ahorow.
Wɔdze "Mfonini 1: Chan Chan Fam Atutuw Bea" a efi Michael West asɛm, "Community Settlement Patterns a ɔwɔ Chan Chan, Peru" mu na ɔkyerɛɛ nsusuwii ahorow a wɔpaw wɔ nifa do maa bea a Chan Chan wɔ no. Wɔ saa mfonin yi mu no, wobetumi ahu dɛ Verlarde, Laberinto, na Bandelier na ɔyɛ Chan Chan atsifi fam hye ber a Uhle, Chaiguac, Tschudi, na Rivero na ɔyɛ n’anafo fam afa horow no. Bea a wɔpaw dɛ wɔmfa nyɛ nsɛm a wɔde hyɛ mu no wɔ nkurow yi finimfin na entsi egyina hɔ ma bea tsitsiriw a Chan Chan amamfõ wɔ saa fam tutu bea yi finimfin.
== Nsɛmfua Mfiase Na Abakɔsɛm Ho Adesua ==
Ebia edzin no fir Quingnam "Jiang" anaa dɛ "Chang" a ɔkyerɛ dɛ Owia, a Chan-Chan bɛyɛ ankasa: Owia-Owia. Wɔkyerɛ dɛ nye ntsease ankasa bɛyɛ: Owia kɛse, Owia a ɔhyerɛn, owia a ɔyɛ fɛw anaa owia a ɔhyerɛn (ɔsiane dɛ Quingnam kasa no fa tsitsir nye dɛ asɛmfua bi a wɔtew do no nya ntsease foforo ntsi). Nsusuwii foforo ka dɛ na edzin no benya afi asɛmfua no mu: Shian anaa Sian. "Shi" nne no kyerɛ ase dɛ Ɔsram na "An" kyerɛ ase dɛ ofie, a ɔkyerɛ Ɔsram Fie, a ɔma wohu ɔɛ Ɔsram no nye onyame tsitsir.
== Abakɔsɛm Tsiawa ==
Wogye dzi dɛ Chimúfo na wosii Chan Chan bɛyɛ afe 850 A.D. Na ɔyɛ Chimor ahemman no ahenkurow a wobu akontsaa dɛ nyimpa dodo yɛ 40,000–60,000.
Ber a Incafo dii Chimúfo do nkonyim bɛyɛ afe 1470 A.D. akyi no, Chan Chan hwee ase. Wɔ afe 1535 A.D. mu no, Francisco Pizarro hyehyɛɛ Spain kuropɔn Trujillo a ɔpiaa Chan Chan kɔɔ sunsuma mu bio. Ber a na ɔnyɛ ahenkurow a nyimpa ahyɛ mu ma bio no, na Chan Chan da do ara nyim no yiye wɔ n’ahonyadze kɛse no ho na nea efii mu bae nye dɛ Spainfo fow no. Wohu Chimú ahonyadze kɛse no ho sɛnkyerɛnnye bi wɔ afeha a ɔtɔ do duɛsia mu ndzɛmba a wɔfow fir ɔboda bi a wosie mu wɔ Chan Chan no dzin mu; wogyee ademudze bi a ɔnye sika kɔkɔɔ peso 80,000 yɛ pɛ (ɔkame ayɛ dɛ sika kɔkɔɔ dɔla 5,000,000 U.S. dɔla).
Wɔ afe 1969 mu no, Michael Moseley na Carol J. Mackey fir ase tutuu Chan Chan; ɔnnɛ saa fam tutu yi kɔ do wɔ Peru Instituto Nacional de Cultura ase.
=== Nhyehyɛ a Wɔdze Bɛkora Ndzɛmba Do ===
Wɔ afe 1998 mu no, Freedom National Culture Institute of Peru na ɔyɛɛ "Master Plan for Conservation and Management of the Chan Chan Archeological Complex" a Wiadze Agyapadze Fapem – WHR, ICCROM, na GCI dze ntoboa maeɛ. Peru Aban no pen nhyehyɛw no do. Akwan a wɔfa do kora do no bi nye dɛ wɔbɛhyɛ adan atsitsir na Tschudi Ahemfie no ho nhyehyɛ ahorow mu dzen na hɔn ama ayɛ dzen, dzenam atsetsesɛm na nnɛyi mfiridwuma ho akwan horow a wɔdze afrafra do. Mprempren Chan Chan wɔ nsɛntsitsir 46 a ɔsɛe adze kɛse, ɔwom dɛ bea no sɛe nyinara boro saa nsɛntsitsir yi do koraa dze. La Libertad ɔmantam aban no dze sika reboa mmɔdzen a wɔbɔ dɛ wɔbɛkora ndzɛmba do wɔ mmea yi.
=== UNESCO Wiadze Agyapadze Bea ===
Wɔ 28 [[Ɔberɛfɛw]] 1986 mu no, UNESCO paw Chan Chan dɛ Wiadze Agyapadze Bea na ɔsan nso dze too Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esiane mu kyerɛwtohɔ no mu. Nea ɔka Wiadze Agyapadze Boayikuw no nyansahyɛ ahorow a edzi kan no ho nye dɛ wɔbɛyɛ ndzɛmba a ɔfata a wɔbɛkora do, asan asiesie, na hɔn ahwɛ do; a wobegyae fam tutu biara a na ɔnnyi ndzɛmba a wɔdze bɛkora do a ɔka ho; na ndzɛmba a wɔfow do a wɔbɛtew do. Pan-American Adesua a ɔfa Asase do ndzɛmba na Fam Atutuw Agyapadze a Wɔkora do nye nea wɔhwɛ do ho no, asoɛ ahorow pii a hɔn aka abom, a ICCROM, Getty Conservation Institute, na Peru Aban ka ho na ɔdze sika mae.
== Bea a Wotutu Fam Hwehwɛ Tsetsefo Ndzɛmba Mu ==
[[Fael:Chan Chan Archaeological Zone-110903.jpg|thumb|Afasu a Ɔka Bom Yɛ Kurow Kɛse(Walled Compounds)]]
Bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu no kɛse bɛyɛ kilomita 20 ahinanan, na wobu no dɛ ɔyɛ adobe kurow a ɔso sen biara wɔ Amerika na nea ɔtɔ do ebien wɔ wiase.
Adan (ahemfie) a hɔn ato ho afasu a ɔka bom yɛ kurow kɛse no nyi nea edzidzi do yi:
{| class="wikitable"
!Dzin Dadaw(Old Name)
!Edzin Foforo(Current name)
!Nkyerɛase(Meaning)
|-
|Chayhuac
|Chayhuac An anaa Quixmic An
|Chayhuac Dan (Chayhuac House) anaa (or) Ahyɛse Dan (Beginning House)
|-
|Uhle
|Xllangchic An
|Dan a Ɔwɔ Apue (East House) anaa Owia Apuei Fie(Sunrise House)
|-
|Laberinto
|Fechech An
|Dan a Ɔwɔ Atɔe (West House) anaa Owigya(Sunset House)
|-
|Gran Chimú
|Utzh An
|Dan Kɛse (Big House)
|-
|Squier
|Fochic An
|Dan a Ɔwɔ Atsifi (North House)
|-
|Velarde
|Ñing An
|Dan a Ɔwɔ Ɛpo do (Sea House)
|-
|Bandelier
|Ñain An
|Nnomaa Dan (Birds House)
|-
|Tschudi
|Nik An
|Dan a Ɔwɔ Finimfin (Center House)
|-
|Rivero
|Chol An
|Dan Foforo (New House) anaa Dan a Ɔtwa Do (Final House)
|-
|Tello
|Tsuts An
|Dan Kakraba (Small House)
|}
=== Ɔfasu a Wɔdze Ayɛ Nik An (Ex Tschudi) ===
"Nik An" a hɔn ato afasu a ɔyɛ dzen no yɛ kɛse kyɛn biara wɔ mfatoho a ɔkyerɛ hia a nsu ho hia, tsitsir po no, na ɔsom a otwa ho ahyia wɔ Chimu c mu no ho. Afasu no ho mfonyin a ɔkorɔn no gyina hɔ ma mpataa, a wɔdze hɔn anyi kyerɛ atsifi na anafo fam (nea wobetumi akyerɛ ase dɛ nsu ebien a ɔhyɛ Peru mpoano agyirae no ho mfonyin: Humboldt dze no, awɔw, a efir anafo fam dzeba na El Niño dze no, a ɔyɛ hyew, a efir atsifi fam dzeba), asorɔkye, rombito (asau a wɔdze yi mpataa), nye pelicans na anzumitos (po mu gyata na po mu abowa a ɔnum nufusu a hɔn edzi afora) nso.
Chimucapac a ɔwɔ tumi no na odzi mpoano ɔman yi do na na tumi a ɔwɔ asetra mu tumidzi a efir ase wɔ hia a ohia dɛ wɔhwɛ nsu no do katsee, na abɔntsen do ahunahuna ahorow no do na ɔka bom. Na "Nik An" a ɔyɛ dzen no wɔ ɔkwan koro a wɔfa do kɔ mu na afasu atsentsen a ɔkɔ sor kodu mita duɛbien ma ɔbɔ ho ban yiye, na na ɔtrɛw wɔ na nnyinaso (mita enum) kyɛn na atsifi (mita koro), dze hwɛ kwan dɛ asasewosow betumi aba wɔ mpoano a ɔdze asasewosow ba no.
== Dan Nhyehyɛe ==
[[Fael:MuseoChanChan.jpg|thumb|Chan Chan Misiɔm (Museum of Chan Chan)]]
Kurow no wɔ ciudadelas edu a hɔn ato ho afasu a na ɔwɔ amannye adan, amusiei adan, asɔredan ahorow, nsukorabea na Chimú ahemfo atrae. Wɔ ciudadelas no akyi no, nnuru afofor a ɔwɔ Chan Chan no bi nye asɛnnyibea ahorow, anaa audencias, adan nketsewa a wɔdze ayɛ a ɔnyɛ daa (SIARs) na nkoko a wɔfrɛ no huacas. Wohu adanse a ɔkyerɛ dɛ saa adan yi ho hia wɔ ayiyɛ mu dɔtse pii a wonya fir Chan Chan hɔ no mu. Ɔte dɛ nea mfonin pii kyerɛ adan a ɔte dɛ audencias a ɔkyerɛ sɛnea adansi ho hia wɔ amambra mu ma Chimúfo a wɔwɔ Chan Chan no. Bio nso, adansi ho ndzɛmba akɛse yi a wosii no kyerɛ dɛ na edwumayɛfo pii wɔ Chan. Eyi foa adanse bio a ɔkyerɛ dɛ ɔmanfo nhyehyɛe a ɔwɔ sorsor wɔ Chan Chan mu efidɛ na ɔbɛyɛ dɛ adwumayɛfo kuw no na wɔyɛɛ saa adansi yi sisii.
Chan Chan yɛ ahinanan, afasu a nye tsentsen yɛ anammɔn 50–60 (mita 15–18) woetwa hɔnho ehyia. Abɔsoɔ biara nnyi hɔ a ɔbue kɔ atsifi fam ɔsandɛ safasuo a ɔhwɛ atsifi fam no na owia bɔ kɛse, na ɔyɛ edwuma dɛ ɔsiw mframa ano na ɔtwe owia hann wɔ baabi a sum taa ba no. Afasu a ɔware kyɛn biara no siw anafo fam atɔe mframa a efir mpoano hɔ no ano. Wɔdze adobe birkisi(adobe bricks) akata afasu no do a wɔdze ɔfasu a ɔyɛ torotor a hɔnayɛ mfonin ahorow a ɔyɛ nwonwa agu do. Ndzɛmba ebien a wɔdze dzi adwini no bi nye nsɛmtsi tse dɛ nnomaa, mpataa, na mmoa nketsewa a wɔnom nufusu ho mfonin a ɔyɛ nokwar, n nsɛmtsi koro no ara ho mfonin a hɔnayɛ no fɛfɛɛfɛ kɛse. Ndzɛmba a hɔn asen wɔ Chan Chan no yɛ krak, mpɔtorɔ, na asau a wɔdze kyere po mu mmoa (tse dɛ Spondylus. Chan Chan, a ɔntse dɛ mpoano amamfõ dodo no ara wɔ Peru no, ɛbɛn Pacific Po no yiye.
=== Nsuka a Nsu Fa Mu Ma Wɔdze Gugu Nduadzewa Do ===
[[Fael:WaterReserveChanChan.jpg|thumb|Nsu a Wɔdze Esie (Water Reserve)]]
Mfiase no na kurow no dze nye ho to abura a emu dɔ bɛyɛ mita 15 so. Nea ɔbɛyɛ na mfuw asase a otwa kurow no ho ehyia no ayɛ kɛse no, wɔyɛɛ nsutsen kɛse bi a ɔdannan nsu fi asubɔntsen Moche no mu. Sɛ wɔdze saa nsutsen yi si hɔ wie a, na kurow no betumi anyin kɛse. Nsuyir a ɔyɛ hu bi sɛee nsutsen a ɔwɔ atsifi fam no pii bɛyɛ afe 1100 Y.B
=== Nruhunahuna ===
[[Fael:Chan Chan 4.jpg|thumb|Chan Chan, ahenni Chimu no Ahenkurow (Chan Chan, capital of kingdom Chimu)]]
Chan Chan tsetse adan no wɔ esian mu osian nsakrae a ɔba wim tsebea mu ntsi — nsu kɛse, nsuyir, na mframa a ano yɛ dzen. Tsitsir no, kurow no wɔ esian kɛse mu ɔsian ehum a efir El Niño mu ba ntsi, na ɔma nsu tɔ kɛse na nsu tɔ gu Peru mpoano. Chan Chan nye atsɛkyɛw kurow a ɔso kyɛn biara wɔ wiase, na ndzɛmba a ɔwɔ mu a ɔyɛ mmerɛw no yɛ adze a ɔhaw adwen. El Niño nsu kɛse a ɔtɔ no sɛe Chan Chan adan no ase. Nsu a ɔtɔ kɛse nso ma nsu a ɔtɔ gu fam no kɔ sor, na ber a nsu a ɔtɔ gu adan yi ase no, nkyen a efĩ wom na afifidze a enyin betumi aba, na ɔno sɛe Chan Chan fapem no mudzi mu kura bio. Wiadze nyinara hyew, dɛ ɔba sɛnea ebinom hyɛɛ ho nkɔm no a, ɔbɛma saa nkɛntsɛndo bɔn yi akɔ enyim, ɔsiandɛ nhwɛso ahorow bi kyerɛ dɛ wim nsakrae ma nsutɔ a ɔkɔ sor no yɛ mmerɛw.
=== Hwɛ iyi So ===
* Moche Bɔnsa Valley (Moche Valley)
* Chimú Amambra (Chimú Culture)
* Inka Ahenman No (Inka empire)
* Andes mbepɔw (Andes mountains)
* Nsuka a Nsu Fa Mu Ma Wɔdze Gugu Nduadzewa Do (Irrigation)
* Erosion
* Wiadze Agyapadze Mbea a Ɔwɔ Esian Mu (World Heritage Sites in Danger)
* Spondylus
* Peru
3f5tm610ojvtlkibqdsrtme2uz0l7uq
Charles Hodogbey
0
284
1484
1483
2023-04-20T19:13:38Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97009556}}'''Charles Hodogbey''' (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 21,1948) ɔyɛ obi a ɔwɔ ICT ho nyimdzii ye na amanyɛnyi wɔ Ghana.Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma North Tongu( Ghana mbrahyɛbagua abatow mpasua) Firaw Mantɔw mu wɔ "National Democratic Congress" amanyɛkuw ne dzin mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.<ref>https://ghanamps.com/mp/hodogbey-charles/</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hodogbey-Chief-Caught-Pants-Down-225009</ref>
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Charles Hodogbey wɔ Dofor-Adidome wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ U.S. Okitsa "master's degree"' wɔ nsɛm a wɔdze dzi dwuma ho nhyehyɛɛ ahorow wɔ De Paul Suapɔn a ɔwɔ Chicago wɔ 1985 mu.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Charles_Hodogbey</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/ablakwa-wins-north-tongu-ndc-primaries.html</ref>
== N'abrabɔ ==
Wawar (wɔ mba baanan) a ɔyɛ Kristonyi(Evangelical Presbyterian).
== Edwuma ==
Ɔyɛɛ edwuma wɔ asoɛe a wɔhwɛ amansan apomudzen do, Chicago kurowpɔn,U.S, dɛ panyin a ɔda ndwuma/nhwehwɛmu do ansaana ɔrebɛyɛ mbrahyɛbaguanyi ama North Tongu.
== Amanyɛsɛm ==
Charles Hodogbey yɛ kuw ba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw no. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ Ghana mbrahyɛbagua mu dze ma North Tongu abatow mpasua fitsi 2009 kesi 2013. Onyaa aba 22,876 fir 29,116 na ɔdze dzii nkonyim =78.6%.
== Mboaedze ==
gj4bk6rzifym0sblhp0uflw2l9031r3
Charles Kofi Agbenaza
0
285
6269
1487
2023-04-21T12:33:49Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98821000]]
wikitext
text/x-wiki
'''Charles Kofi Agbenaza''' (1931 - 2012) yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana mu. Ɔyɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Ketu South ambatow mpasua do. Dɛmara so nna ɔyɛ nkan no mantɔw soafo abadziekyir ma Firaw Mantɔw no wɔ Ghana mu. Owuu wɔ Ɔberɛfɛw 12, 2012 mu wɔ yarba kakra ekyir na wɔdze no hyɛɛ no bɔfo nsa wɔ Kwakwar 9, 2013.
3incqemx9dd17xcsspolg0u81gm47dx
Charles Omar Nyanor
0
286
6270
1492
2023-04-21T12:33:50Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q28445503]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q28445503}}
'''Charles Omar Nyanor''' (1 [[Fankwa]] 1935 – 30 [[Ebɔw]] 2004) yɛ sikasɛm ho nyimdzefo (economist), amanyɛsɛm ho nyimdzefo (political scientist), sikakorabea dwumayɛnyi (banker), mbranyimfo (lawyer), mfiridwumayɛfo (industrialist) na Ghana amanyɛnyi a ɔgyinaa Upper Denkyira mansin ananmu. Na ɔyɛ Ɔsoafo wɔ Mbrahyɛ Bagua a edzi kan no mu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do ebien (2) no munyi.
pwsldmn5dzs6n3wp9ae57qil64nqwm0
Charlotte Lily Baidoo
0
287
1494
1493
2023-04-20T19:13:41Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Charlotte Lily Baidoo''' yɛ Ghana Sikorafo na chief executive officer (CEO) ma Women's World Banking Ghana (WWBG). Ɔkɛkaa Women's World Bank (Ghana) dɛ chief executive officer (CEO) wɔ 2015.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Charlotte Lily Baidoo
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Occupation
|Banker
|}
Afe 2017 mu no, Charlotte Baidoo nyaa enyimnyamhyɛ abawdobɔdze fi Institute of Certified Economist wɔ Ghana (ICEG).
Wɔpaaw no kaa top 60 Corporate women akandzifo wɔ Ghana wɔ African Network of Entrepreneurs' flagship network a wɔfrɛ no '''WomanRising''<nowiki/>' nsamu
== Hwɛ iyi so[Edit] ==
* Women's World Banking
== Nhwɛdo[Edit] ==
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
iw6bzv1t1bmjycyune5psqtg9rvce70
Chief Kweku Andoh
0
288
11263
11212
2023-09-04T09:21:13Z
Assilidjoe
33
Corrections made
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5096824}}'''Chief Kweku Andoh''' ([[Ebɔw]] 1836 - [[Mumu]] 14, 1898) nna ɔyɛ Ɔserafo wɔ British nsodaafo kuw no mu na ɔhwɛdonyi dze ma Edina State (1873-1898). Ɔyɛ Fante kasa a ɔyɛ "Andoh nye woa?" kyerɛ dɛ "Art thou Andoh?" a ɔyɛ kwan kor a yɛbɛka dɛ " Ehwɛ a eyɛ woana?" na ɔsoom dɛ tɛsetamɛnte dze ma Chief Andoh no dwuma son.
== Ɔbra Ahyɛse ==
Wɔwoo Chief Andoh wɔ [[Ebɔw]] 1836 mu wɔ Senya Beraku. N'awofo nye Ɔpanyin Kwamina Amissah na Mena Adwowa Boafo a ofi Anɔna ebusua mu wɔ Senya Beraku. Nna ne papa yɛ panyin a ɔhwɛ fiadze a nna ɔyɛ edwuma dze ma Dutch wɔ Elmina Castle.
Ɔkɔr skuul wɔ Wesleyan Primary Skuul a ɔwɔ Senya Beraku na no skuul nkaa no wɔ Oguaa(Cape Coast) na Edena(Elmina). Wɔ no nwomasua ekyir no, onyaa edwuma son bi a ɔbɛyɛɛ Assistant Agent dze ma F & A Swanzy wɔ Apam, Anomabo na Oguaa (Cape Coast) 1852-1863
'''Edwina'''
Chief Andoh soom dɛ Ɔpanyin (Principal secretary ) dze ma Ɔmanhen Kobina Gyan a ɔwɔ Elmina fitsi 1863 kesi 1872. Wɔ nkrataa a ɔkɔɔ Sierra Leone nyina ekyir no na Chief Andoh yɛ panyin a ɔhwɛ Elmina do wɔ 1873 na ekyir Edina State, iyi nye dzibew a odzii kesi da a ɔdze wui wɔ Mumu 1898 mu.
== Mboaedze ==
<ref>https://gcdb.doortmontweb.org/login.php</ref>
7ak61stbarmn7769z2xv09yqef3igye
Chloe Asaam
0
289
1505
1504
2023-04-20T19:13:44Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Chloe Asaam''' yɛ adzepamnyi a noho agye nyin ara yie na dwumadzi tsitsenanyi(program manager) dze ma OR Foundation, kuw a hɔn enyi tsim bea a abaɛfor ahofama ayɛ basaa wɔ Ghana, tse dɛ ngua ahorow bi tse dɛ Kantamanto guamu. N'enyi tsim ntar a wɔdze nsa edwin na kwan a ɔbɛfa do ama aka hɔ a ɔda Ghana subea edzi na ɔkɔ ekyir so. Mercedes-Benz Fashion Week Tbilisi, Mercedes Benz Fashion Week Accra, na Fashion Atlas huu no. Ɔnodze ofi Kumasi.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
fzeg64eyf9mw3mlz62e248vetylsvfh
Christian Kwabena Asante
0
290
6271
1511
2023-04-21T12:33:52Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q99903881]]
wikitext
text/x-wiki
'''Christian Kwabena Asante''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Bia ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana dɛ National Democratic Congress kuwba.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Christian Kwabena Asante wɔ Ɔbɛsɛ 23, 1940 mu. Okosuaa adze wɔ Aban Ntsetseebea Skuul na onyaa abodzin krataa a wɔfrɛ no GCE Ordinary Level. Nna ɔyɛ edwuma dɛ Kyerɛkyerɛnyi ansaana ɔrokɔ mbrahyɛbagua mu.
== Amanyɛsɛm ==
Asante hyɛɛ n'amanyɛsɛm edwuma ase wɔ afe 1992 ber a ogyinaa dɛ mbrahyɛbaguanyi a wɔbɔtow no do aba wɔ National Democratic Congress (NDC) ama Asokwa East ambatow mpasua ansaana afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow no rokɔ do. Wɔpaaw no kɔr mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1993 ber wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1992 Ghana ambatow kɛse a ɔkɔr do wɔ Mumu 29, 1992 mu. Wɔsaan paaw Asante bio wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam National Democratic Congress do. Ɔdze amba 37, 250 a egyina hɔ ma 51.60% dzii Benjamin Armah do nkonyim.
Michael Coffie Boampong a ɔwɔ NDC bɛhyɛɛ n'ananmu.
1u6o7r5kaqvt0qx5m6wzdfii461j1ee
Christine Churcher
0
291
7553
7063
2023-05-01T17:34:16Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (5) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Christine Churcher''' yɛ amanyɛnyi a odzi nyim wɔ Ghana no mu kor. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Cape Coast ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien, ebiasa, anan na enum mu wɔ Ghana no, nna odzi mu akotsen
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Churcher wɔ Fankwa 21, 1954. Ɔkɔr skuul wɔ Kwesi Plange Primary Skuul a wɔsan frɛ no Pere Planque Memorial Preparatory Skuul wɔ Cape Coast fitsi afe 1959 kesi 1965 mu. Afe 1965 na 1972 ntamu no, ɔkɔtoaa do wɔ Mfantseman Mpanyin Nsɔwdo Skuul. Afe 1975 na 1978 ntamu no, Churcher kosuaa Borɔfo Kasa na Abakɔsɛm wɔ University of Ghana. Owie no, ɔtoaa do suaa adze faa mpanyimfo ho.
== Edwuma ==
Churcher yɛ ɔmanyɛnyi wɔ Ghana. Oedzi asoafo ndwuma ahorow pii wɔ Ghana. Oedzi dwuma dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Ndzɛmba a
etwa hɛn ho ehyia na Nyansahun do. Ɔasan asom dɛ Akwankyerɛfo a wɔhwɛ Ghana Gyaframa Edwumakuw do no mu kor. Ɔayɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Ɔman no Nwomasua do pɛn.
== Amanyɛsɛm ==
Churcher egyina ama Cape Coast ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien, ebiasa wɔ Ghana.
== Abatow ==
Ber a odzi kan a wɔdze paaw Churcher kɔr mbrahyɛbagua mu maa Cape Coast ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw wɔ Ghana no nam[[New Patriotic Party]] do, ber a wɔtoow amba kɛse wɔ Ghana wɔ Mumu 1996 mu. Hɔn a wɔtoow amba no dodow yɛ 56,428, no mu 30,496 toow maa Churcher. Iyi kyerɛ dɛ onyaa ɔha mu nkyɛmu eduanan esia ekyi pɔ eduonu. Ɔdze dzii ne kansinyi S.Valis-Akyianu a ofi NDC amanyɛkuw mu no do nkonyim. Ɔno so nyaa amba 25, 932.
Wɔpaaw Churcher dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Cape Coast Anaafo ambatow mpasua nam[[New Patriotic Party]] do wɔ Ghana mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ ambatow kɛse a ɔkɔr do wɔ afe 2000 mu. Ɔdze amba 31, 573 a ɔkyerɛ ɔha mu nkyɛmu eduonum enum ekyi pɔ eduosuon dzii ne kansinyi no do nkonyim. Wɔsan paaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan ber a wɔtoow Ghana ambatow kɛse wɔ afe 2004 mu. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Cape Coast ambatow mpasua fitsi Sanda 7, 2005 kesi Sanda 6, 2009. Hɔn a wɔtoow amba no yɛ 70, 866, no mu 36, 264 toow amba maa no. Yɛdze toto amba a wɔtoow no a, onyaa ɔha mu nkyɛmu eduonum kor ekyi pɔ ebien. Hɔn a odzii hɔn do nkonyim nye: MacDonald Konns Tongo a ofi People's National Convention amanyɛkuw mu, Ebo Barton-Oduro a ofi National Democratic Congress na Araba Bentsi-Enchill Safohen a ofi Convention People's Party amamyɛkuw mu. Yɛhyehyɛ no ndzidzi do a, nyia odzi kan no nyaa ɔha mu nkyɛmu hwee ekyi pɔ awɔtwe, nyia otsia ebien no nyaa ɔha mu nkyɛmu eduanan anan ekyi pɔ enum na nyia otsia ebiasa no so nyaa ɔha mu nkyɛmu ebiasa ekyi pɔ enum. Churcher kɔr mbrahyɛbagua mu dze nam[[New Patriotic Party]] do. Dɛm ambatow no mu no, n'ambatow mpasua no kaa ambatow mpasua duesia a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ Finimfin Mantɔw wɔ dɛm ambatow no mu. Ne nyina mu no,[[New Patriotic Party]] nyaa egua ɔha eduonu awɔtwe wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana.
{{INTERWIKI|Q99903881}}
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6uql6tq79t3fh24s7wlg2eld0ia3dj2
Christopher Addae
0
292
7554
7064
2023-05-01T17:34:21Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96785427}}
'''Christopher Addae''' yɛ administrator na Ghana amanyɛnyi a ɔsoom wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu a na ogyina mu ma Bibiani-Anhwiaso-Bekwai abatow a wɔtoo wɔ n'abatow mpasua do wɔ mfe mpem ebien awɔtwe (2008) mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=26. ''www.ghanamps.com. Retrieved 5 July 2020.''</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Addae wɔ Kwakwar 25, 1963. Ofi Nambre-Sefwi Anhwiaso wɔ Anee Mantɔw mu. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ Master of Arts degree wɔ International Affairs wɔ Ghana Suapɔn( University Of Ghana) wɔ afe ahankron eduokron ebien(1992) mu.<ref name=":0" /><ref>http://staging.odekro.org/person/christopher-addae/<nowiki/>.''staging.odekro.org. Retrieved 7 July 2020.''</ref>
== Edwuma ==
Addae yɛɛ edwuma dɛ Manager na Administrator. Ɔyɛɛ Bibiani-Anhwiaso-Bekwai Mansin Suafo fitsi mfe mpem ebien na kor(2001) kesi mfe mpem ebien na enum(2005).<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paw Addae dɛ ɔmmbɛyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ [[Mumu]] 2004 mu ber a wowiee mfe mpem ebien na anan (2004) Ghana amansan abatow no mu. Ɔsan so yɛɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa Bibiani-Anhwiaso-Bekwai Mansin ananmu wɔ Anee Mantɔw mu. Wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw dzin mu, na onyaa amba dodow a ɔyɛ 24,241 a wɔtoo fii abatow 48,624 a ɔfata wɔ ne Mantɔw mu.<ref name=":0" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/western/215/index.php. ''Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 7 July 2020.''</ref>
== N'abrabɔ ==
Addae awar. Ɔyɛ Kristonyi na asɔrba wɔ Seventh Day Adventist Church.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
odnreosdzkt4vz8vsnflqp3723tqm7h
Christopher Ameyaw-Akumfi
0
293
1541
1540
2023-04-20T19:13:50Z
MF-Warburg
12
7 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1086476}}
'''Christopher Ameyaw-Akumfi''' (wɔwoo no 21 [[Sanda]] 1945<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506152105/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=66</ref> wɔ Techiman, Bono Epuei Mantɔw) yɛ Ghana nwomanyimfo na amanyɛnyi. Ameyaw-Akumfi yɛ Nwomasua soafo wɔ Kan Ɔmanpanyin John Agyekum Kufour aber do.<ref>http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=66</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Amanyɛsɛm ==
Wɔwoo Christopher Ameyaw-Akumfi wɔ bosoom [[Sanda]] da a ɔtɔ do eduonu kor (21) afe 1945 wɔ nye kurom Jama-Techiman a ɔwɔ nye ambatow mpasua mu. Ɔhyɛɛ n’amanyɛsɛm edwuma ase ber a wɔpaw no dɛ ɔmbɛyɛ mbrahyɛ bagua wɔ afe 2008 mu a ɔnyaa ambatow no nyinraa mu bɛbor 53.4%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 74.</ref>
== Nwomasua ==
Ameyaw-Akumfi kɔɔ Adisadel College wɔ Cape Coast a hɔ na ɔnyaa nye GCE O' na A' Level.<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Professor-Christopher-Ameyaw-Akumfi-180</ref> Ɔkɔɔ Ghana Esuapɔn mu (University of Ghana, Legon) wɔ afe 1965 mu na ɔnyaa nye Nyansahu mu abɔdzin krataa (Bachelor of Science) wɔ Mmoa Ho Adzesua mu wɔ afe 1969 mu na ɔnyaa nye abɔdzin krataa (master’s degree) wɔ saa edwuma kor no ara mu afe biako ekyi. Wɔ afe 1970 mu no, ofii hɔ kɔsuaa Mmoa Ho Adzesua wɔ Michigan Esuapɔn (University of Michigan) mu wɔ United States - USA, faako a ɔnyaa nye oduruyɛfo abɔdzin krataa (doctorate) wɔ afe 1972 mu.<ref name=":0" />
== Edwumayɛfo Edwuma ==
Ameyaw-Akumfi dze nye ho ahyɛ Cape Coast Esuapɔn na Ghana Esuapɔn nhyehyɛeɛ nyinara mu mfe pii na waboa tsitsiriw wɔ nsakrae na Esuapɔn nhyehyɛe a wɔdze bɛma wɔ ɔman no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Professor-Christopher-Ameyaw-Akumfi-180</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
2n3591xfcoxlktsjwwvc0sg41jl41p3
Cina Soul
0
294
1546
1545
2023-04-20T19:13:51Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Christie Quincyna Quarcoopome''' a obiara nyim dɛ wɔfrɛ no '''Cina Soul''' fri Ghana na ɔtow ndwom-ɔkyerɛw ndwom na otum hyehyɛ ndwom na ɔtow wɔ engigye dwumadzi ase .[1][2] Cina dzii akosten wɔ 2014 Vodafone Ghana Music Icons dwumadzi a wɔ yɛ wɔ Nkran, Ghana.[3]
Cina Soul
== '''Abrabɔ Ahyɛse''' ==
Christie Quincyna Quarcoopome wɔwoo no wɔ Kokomlemle wɔ Ghana na onyin wɔ hɔ , n'awofo fri Ghana na wɔ fri na Jamestown wɔ Nkran. Ɔy3 Nkran nyi wɔ Ghana .Cina Soul kɔ sukuu wɔ Deyoungsters International School na san toa do wɔ Aburi Girls Senior High School na ɔko sua "psychology na archaeology" fri University of Ghana.[4] Cina yɛ ba ɔtɔ do ebien wɔ mba ebiasa mu , ɔwɔ nua panyin na nua basia kakraba na hɔn nyinara tow ndwom yie paa; na yɛ tum ka dɛ wɔ nyaa dɛm akyɛdze no fri hɔn egya hɔ.
== Ndwomtow Edwuma ==
'''Edwuma n'ahyɛse'''
Cina Soul hyɛɛ ne ndwomtow edwuma ase wɔ mber a, ɔkɔɔ Vodafone Ghana Music Icons akansie wɔ 2014 na ɔdze mbɔdzenbɔ dur akansie n'ewie. Ofri Akansie dwumadzi n'ase no, ɔtow tow nyimpa dodow ara hɔn ndwom na ibi a ɔdze hɔn ndwom yɛ edwuma no yɛ Mr Eazi ne Bankulize na Cyna ne Bamidele.[5] wɔ 2016, Cina keka ndwom kakra bo mu na ɔdze to gua, 'Metanoia' na ɔdze M.anifest yɛɛ dɛm edwuma no,Worlasi na KiDi, iyi na omaa nyimpa enyiwa baa ne dwumadzi do, na ono ma ne ndwom kɔ do wɔ bebi beberee; Awo na Julor.[6][7][8] Cina Soul dze akotsen wɔ dwumadzi a ɔyɛ "''Black Girls Glow" a'' Dzyadzorm na Poetra Asantewa ''wɔdze to gua wɔ'' 2017. Adomaa, Fu na Ria Boss nyinara dzii mu akotsen, kuw no dze hɔn ndwuma a wɔkeka bɔ mu to gua, "''Mother of Heirs"'' wɔ July 2017.[9] Cina Soul dzii dwuma wɔ "Allianz Awards",[10] Goethe-Institut wɔ December 2017 na onye Nana Yaa dzii dwuma wɔ "Ghana Goes Germany",[11] Cina dzii dwuma wɔ Vodafone Ghana Music Awards wɔ 2017.[12] Cina n'ara hyehyɛɛ ne agordzi dwumadzi , 'Metanoia X'.[13]
== '''Universal Music Group''' ==
Wɔ 2018 ahyɛse no, Cina Soul dze ndwom a odzi kan to gua toa ne EP, '00:01'[14][15] na ono na ma Universal Music Group nye no nyaa nkrataa okyerɛw dɛ wɔyɛ edwuma.[16][17] ɔdze ndwoma ɔhyehyɛɛ a ɔtsia ebien to gua wɔ afe yi mu, '12:01' wɔ Universal Music edwuma kuw ase.[18][19] )dze ne ndwom no to gua wɔ Universal Music edwumakuw ase wɔ August 2019, ndwom no yɛ Adukwei. Nii Quaye na ohyehyɛɛ ndwom no, Cina tow ndwom no wɔ Nkran kasa mu, na wɔ yɛɛ ndwom to to hɔ maa 2019 Homowo Afehyɛ , Homowo yɛ afehyɛ kese ma Nkranfo wɔ Ghana.[20]
== Artistry ==
Wɔ ndwomtow akwan ahorow no Cina Soul dze dodow mu akotsen na mbom ma ɔdze tu ne ho nye Soul, R&B, na Highlife ndwom. Cina Soul kyerɛw ne ndwom na otow no wɔ brofo kasa na Nkran kasa mu.Cina kyerɛ a, nsɛm na ndzɛmba oboa ma ɔdze yɛ ne ndwom yɛ nsɛm a n'ara afa mu da.[21]
== Kwan a oboa Cina ==
Cina Soul nya ne nkranhyɛ fri abrofo na ebibifo etsitsirbi. Na ibi yɛ Anita Baker, Brandy, Sade, Aretha Franklin, Aṣa and Whitney Houston. Cina hwɛ na osua fri ndwomtowfo a wɔ nyi ne ndze sɛ na ɔdze aboa ne ndwom tow edwuma no.
== Discography ==
YearTitleProduction creditAlbumRef2016Julor (feat. M.anifest)OdunsiMetanoia (EP)[22]Lovers' TiffLolonye (feat. Worlasi)Baddo (feat. KiDi)Mama No Like MeNext To YouAwo2017Fresh Air (with Ria Boss, Poetra Asantewa)KeyzuzMother of Heirs[23]Doing The Most (with Ria Boss, Poetra Asantewa, Adomaa)Alex WondergemDumb (with Poetra Asantewa, Ria Boss)EDWVNConversations (Interlude) (with Ria Boss, Poetra Asantewa, Adomaa)KMRUHaystack (with Dzyadzorm)Colin ShinBlack is The Power (with Adomaa, Fu)Alex WondergemHumpty Dumpty (with Poetra Asantewa)SamplifiedChild's Play (with Ria Boss, Poetra Asantewa, Fu, Adomaa)Nii Quaye201800:01SFC ProductionsSingle[24]12:01Pheelz[25]Hmmmh (feat. Ko-Jo Cue & Shaker)BBnzPen & Paper[26]2019AdukweiNiiQuayeSingleKilli MiNiiQuaye2021FallingNiiQuayeFor Times We Lost (EP)SPAttentionGuiltyBeatzOMGGuiltyBeatzFeelings (feat. KiDi)KiDi, DatbeatGod, Richie MensahJamestownNiiQuaye
== Videography ==
== Abasobɔdze na hɔn a wɔyii hɔn ==
EditYearOrganizationAwardNominated WorkResult2019MTN 4syte TV Music Video AwardsBest PhotographyOjorleyWon[31]2020Vodafone Ghana Music AwardsBest Video of the YearKilli MiWon[32]3Music AwardsVideo of the YearOjorleyNominated[33]Highlife Song of the YearNominated[34]Female Act of the YearHerselfNominated[34]Female Vocalist of the YearNominated[34]Highlife Act of the YearNominated[34]Best Live Performance3Music AwardsNominated[34]2021Vodafone Ghana Music AwardsRecord of the YearDie 4 UNominated[35]Female Vocalist of the YearNominated[35]20223Music AwardsEP of the YearFor Times We LostNominated[36]Best Alternative Song of the YearOMGNominated[36]Highlife Act of the YearHerselfNominated[36]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"My Father Influenced The Genre of Music I do – Cina Soul – Kuulpeeps". KuulPeeps. KuulPeeps. Retrieved 26 April 2018.''
'''• ^''' ''"Album of the week: Chapter V by Asi Renie - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. 11 March 2022. Retrieved 26 March 2022.''
'''• ^''' ''"Cina Soul – Music in Africa". Music in Africa. Music in africa. Retrieved 26 April 2018.''
'''• ^''' ''"Songs That Speak to The Soul: Songs By The Super Talented CINA SOUL". Legacy Base. Legacy Base. Retrieved 26 April 2018.''
'''• ^''' ''"Cina 'Bankulize x in My Bed x Go Harder x Skintight' mashup". Live Fm Ghana. Livefm Ghana. Retrieved 2 May 2018.''
'''• ^''' ''"Metanoia Experience for Alliance Francaise – Graphic Online". Graphic Online. Graphic Online. Retrieved 26 April 2018.''
'''• ^''' ''"Ghana: Cina Soul – "Julor" – beehype – Best Music from Around the World". Beehype. Bee Hype. Retrieved 26 April 2018.''
Background informationBirth nameChristie Quincyna QuarcoopomeBorn3 May 1997 (age 25)
Accra, GhanaOriginAccra, GhanaGenres
• Highlife
• Afro-pop
• Neo soul
• afro-soul
• pop
• jazz
Occupation(s)
• Singer-songwriter
• performer
Years active2014–presentLabelsUniversal Music Group
90k8qe4w5z6ftbgcvdz4g3axygpvrfg
Clement Kofi Humado
0
295
7065
6273
2023-04-22T15:01:41Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5131356}}
'''Clement Kofi Humado''' (wɔwoo no 18 [[Mumu]] 1953) yɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Anlo mansin a ɔwɔ Ghana. Ɔsan nso yɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Edziban na Kuadwuma (Minister for Food and Agriculture) do wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
bknjus1qtupyxt9032kf3blejisfcmh
Clement Tumfuga Bugase
0
296
7555
6274
2023-05-01T17:34:27Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99929656}}
'''Clement Tumfuga Bugase''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a otsia ebiasa wɔ 4th Republic no mu wɔ maa Finimfin Navrongo wɔ National Democratic Congress (NDC) ase.
== Amanyɛdwuma ==
Afe 1997 ne bosoom Sanda mu ne da a ɔtɔdo esuon mu na woyii no ber a ɔfaa kunyimdzi abɔtsir no wɔ afe 1996 Ghana abatow no mu. Oyii Setuni Achuliwor a IND a onyaa mba 41.10% a ogyina hɔ ma 16,811 wɔ mba dodow no nyinara mu hwee hɔ wɔ ber a ne kotsiafo no nyaa 38.10% a ogyina hɔ ma mba 15,599. Ogyinaa ne mpasuar bɛyɛ mfe anan wiee no, Bugase yɛɛ n'adwen dɛ ɔbɛsan akɔ aban mu ne mpɛn ebien do, John Setuni Achuliwor a ɔdze noho kɔbɔɔ[[New Patriotic Party]] kuw no osian abatow no soaa abatow no osian wɔ mba a onyae a nna no dodow no yɛ 41.50% a na ogyina hɔ mba 11,246 wɔ ber a Bugase nyaa 40.90% a na ogyina hɔ ma mba 11,103. Ɔnye Pwoawuvi J. Weguri a ɔyɛ People's National Convention kuwba, Kaguah A. Castor a ɔyɛ National Reform Party kuwba, Frank Awepuga a ɔyɛ Great Consolidated Popular Party kuwba, Jennifer Anemana a ɔyɛ Convention People's Party kuwba na Margaret A. Punguse a no so yɛ United Ghana Movement kuwba na wodzii dɛm nkogu yi.
== Nhwɛdo ==
"Navrongo Central Constituency: Where will the pendulum swing?". Graphic Online. Retrieved 2020-10-13.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Navrongo Central Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-13.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Navrongo Central Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-13.
"NPP parliamentary primaries in Navrongo Central: Aviation Minister vs Regional Minister". Graphic Online. Retrieved 2020-10-13
7gbvuta0bst4k2nw96ljncugtbn63sx
Clend Mawuko Sowu
0
297
1557
1556
2023-04-20T19:13:55Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Clend Mawuko Sowu yɛ Ghana amanyɛnyi, sordaanyi, National Democratic Congress (NDC) kuwba, Ghana nkandzea edwuma no mu kuw panyin na kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie dze ma Anlo mpasuardo. Ɔsoom dɛ Aban ananmusinyi a ɔhwɛ Ndwuma na Atsenae na Aban Ananmusinyi dze ma Firaw Mantɔw mu wɔ Jerry John Rawlings n'amambu ase.
== Ne bra ahyɛse ==
Tegbi, a ɔbɛn Keta wɔ Firaw Mantɔw mu na nna Clend Mawuko Sowu fi na ɔkɔr skuul wɔ Mfantsipim Skuul a ɔwɔ Oɛguaa. Nna Sowu yɛ Squadron banodzifo a ɔfaa ntsetsee mu wɔ Royal Air Force wɔ afe 1958 mu dɛ Ghana 'parachutist" odzi kan. Onyaa akwanya wɔ Ghana asordaafo skuul wɔ afe 1961 mu na onyaa ne tsenabew wɔ Ghana Wimu Nsordaaafo kuw no mu wɔ hɔn nkorbata kor mu wɔ afe 1962 ne bosoom Mumu mu ne da a ɔtɔdo anan. Ɔkɔr ahomgye mu wɔ afe 1973 mu ne bosoom Ɔberɛfɛw ne da a ɔtɔdo du-awɔtwe mu.
== Nwomasua ==
Ɔkɔr skuul wɔ suapɔn mu wɔ Amanadze Suapɔn mu, hɔ na ne nsa kaa ne Bachelor of Science degree. Ekyir no ɔsanee kɔr Granfield Kɔlegyi wɔ Aeronautics na Harvard Suapɔn mu kenyaa ne Post-Graduate abawdobɔdze.
== Ne ndwuma wɔ Amanyɛsɛm mu ==
Wɔ ne ndwuma mu dɛ amanyɛnyi na ɔdodow ɔfesa mu no, nna ɔsan yɛ Firaw Mantɔw mu Aban ananmusinyi wɔ (afe 1993), Aban ananmusifo dze ma Ndwuma na Atsenae (afe 1993-afe 1994), woyii no kɔr aban a odzi kan no wɔ 4th Republic no mu wɔ afe 1993 mu ne bosoom Sanda mu ne da a ɔtɔdo esuon wɔ ber a wɔpaa no kunyimdzifo wɔ mbrahyɛbaguafie abatow a ɔkɔr do wɔ afe 1992 mu ne bosoom Mumu ne da a otsia eduonu-akorɔn na NDC kuw no banodzifo. Nna ɔyɛ Ghana Nkandzea edwumakuw mpanyimfo no hɔn banodzifo.
== Ne wu ==
owui wɔ afe ]2010 mu ne bosoom Mumu mu ne da a ɔtɔdo anan, wɔ East Legon, ne fie a nna ɔwɔ Nkran. Odzii mfe eduosuon-awɔtwe.
== Nhwɛdo ==
"NDC misses, Clend Sowu". www.ghanaweb.com. 3 May 2011. Retrieved 2021-01-12.
"Volta NDC eulogises late Squadron Leader Clend Sowu". BusinessGhana. Retrieved 2021-01-12.
"Squadron Leader Clend Sowu is dead". MyJoyOnline.com. 2010-12-04. Retrieved 2020-05-16.
"Sowu To Be Burnt". www.ghanaweb.com. Retrieved 2020-05-16.
"Clend Sowu is dead – Today Newspaper". Retrieved 2021-01-12.
"Clend Sowu Laid To Rest". Modern Ghana. Retrieved 2020-05-16.
d4ikpya6wlc7sausvl5rrnaa086mhqz
Cletus Avoka
0
298
7556
6275
2023-05-01T17:34:32Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Cletus Apul Avoka''' wɔ Ɔberɛfɛw 20, 1951 mu. Ɔyɛ Ghana mbranyimfo, ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Zebilla East ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka Mnatɔw mu.
Nna ɔyɛ Ɔdodow hɔn panyin wɔ mbrahyɛbagua mu, ɔsoafo a ɔhwɛ Ghana nsɛm mu na ɔsoafo a ɔhwɛ Asaase na Kwae.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Cletus Apul Avoka wɔ Ɔberɛfɛw 20, 1951 mu. Ofi Teshie a ɔbɛn Zebilla wɔ Epuei Boka Mantɔw mu. Ɔkɔr skuul wɔ Navrongo Ntoado Skuul na Ghana Suapɔn na onyaa abodzi krataa L.L.B wɔ afe 1976 mu. Ɔsaanee kɔr Ghana School of Law na onyaa abodzin krataa a wɔfrɛ no Bachelor of Law degree wɔ afe1978 mu.
== Amanyɛdwuma ==
Afe 2012 ambatow kɛse ekyir no, wɔdze no hyɛɛ Benjamin Kunbour ananmu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu dɛ hɔn a wosuar wɔ mbrahyɛbagua mu no panyin. Nna ɔyɛ ɔsoafo a ɔhwɛ Ghana nsɛm mu ma National Democratic Congress wɔ John Atta Mills aban mu wɔ Ghana kesi Sanda 2010 mu.
N'asoe dwuma a odzi kan nye Ɔsoafo a ɔhwɛ Asaase na nkwae wɔ Jerry Rawlings aban mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bawku West ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana fitsi afe 1993 mu kesi afe 2005 mu.
Afe 2008 mbrahyɛbagua ambatow no, ɔsanee kɔr mbrahyɛbagua mu dɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔtɔ do ebien ma Zebilla ambatow mpasua na ɔhyɛɛ edwuma ase wɔ Sanda 2009 mu.
===== <u>Afe 2000 ambatow</u> =====
Nna Avoka san yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Garu-Tempane fitsi afe 2000 mu kesi afe 2004 mu. Afe 2000 mu no, odzii nkonyim wɔ ambatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Garu-Tempane ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka mu wɔ Ghana. Odzii nkonyim dɛ obi a onnyi amanyɛkuw biara mu wɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana. Akudibila nyaa amba 14, 282 fii amba dodow a wɔtoow no mu. Iyi nye 45.40% fi amba dodow a wɔtoow mu no mu. Odzii nkonyim tsiaa William Azuma Dominic a ɔwɔ National Democratic Congress, onyaa amba 12, 224 a egyina hɔ ma 38.90%, William Pullam a ɔwɔ Peoples National Convention Party, onyaa amba 2, 908 a egyina hɔ ma 9.20%, Emmanuel S. N. Asigri a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], onyaa amba 1, 360 a egyina hɔ ma 4. 30%, Tindogo D.Ashock a ɔwɔ Convention Peoples Party, onyaa amba 293 a egyina hɔ ma 0.90%, Halid M.Yussif a ɔwɔ United Ghana Movement, onyaa amba 246 a egyina hɔ ma 0.80% na Hamidu Sahanona a ɔwɔ National Reform Party, onyaa amba 138 a egyina hɔ ma 0.40%.
Afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu no, onyaa amba 13, 074 fii amba dodow 32, 215 a wɔtoow no mu a egyina hɔ ma 40.50% tsiaa Appiah Moses onyaa amba 10,470 a egyina hɔ ma 32.50%, John Akparibo onyaa amba 6,701 a egyina hɔ ma 20.80%, Sulley Awanni Agholisi onyaa amba 1,461 a egyina hɔ ma 4.54%, Azumah Yusif Ndago onyaa amba 273 a egyina hɔ ma 0.85% na Atiah Kudugu onyaa amba 236 a egyina hɔ ma 0.73%.
Ɔdze amba 21, 900 fi amba dodow 41, 106 mu a egyina hɔ ma 52.28% dzii nkonyim wɔ afe 2012 Ghana ambatow kɛse no mu tsiaa Frank Fuseini Adongo onyaa amba 17,082 a egyina hɔ ma 41.56%, Mallam Yusuf Isa onyaa amba 1,739 a egyina hɔ ma 4.23% na Atangnaba Abraham onyaa amba 385 a egyina hɔ ma 0.94%.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Avoka yɛ Catholic Christianyi na ɔawar awo mba baanan.
4nv140zi02ppgfd0suxgaufnev2bvoz
Colleges of Languages Education
0
299
1566
1565
2023-04-20T19:13:57Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''College of Languages Education''' yɛ University of Education, Winneba no nkorbata a ɔtsetse esuafo a wɔpɛ dɛ wonya suahu a no mu dɔ yie papaapa wɔ kasa ahorow hɔn sua na hɔn kyerɛ mu. Suapɔn no nkorbata yi wɔ Ajumako.
College of Languages Education wɔ fakɔɔtsi ahorow ebien. Iyinom nye Fakɔɔtsi a wɔkyerɛ Ghana kasa ahorow (Faculty of Ghanaian Languages Education) na fakɔɔtsi a wɔkyerɛ amanhorow do kasa na nkitahodzi (Faculty of Foreign Language and Communication ). Seesiara dze, fakɔɔtsi a wɔkyerɛ Ghana kasa ahorow no nkotsee na ɔwɔ Ajumako. Fakɔɔtsi a wɔkyerɛ amanhorow do kasa na nkitahodzi no dze ɔwɔ Winneba. Mbom, mpanyimfo wɔ enyisom dɛ ɔnnkɛkyɛr biara na dɛm fakɔɔtsi no so aba Ajumako.
Panyin a sesei ɔda College of Languages Education ano nye Okunyin Dominic Kweku Danso Mensah.
sss99k06zt8ceo0c4v3fibuj3pc6lw8
Collins Dauda
0
300
12846
7557
2024-04-09T10:36:56Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q5147367}}
'''Collins Dauda''' (wɔwoo no 13 [[Kwakwar]] 1957) yɛ ɔkyerɛkyerɛfo, amammuifo, kan Ghana Ɔsoafo a ɔhwɛ Asase na Abɔdze mu Ndzɛmba do; na Nsuo Ho Ndzɛmba , Edwumayɛ na Adan.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Collins Dauda wɔ 13 [[Kwakwar]] 1957 wɔ Mehame wɔ Ahafo mantsam mu (kan no, Brong Ahafo Mantam). Ɔfir Mehame a ɔwɔ Ahafo mantsam a kan no wɔfrɛ no Brong Ahafo mu wɔ Ghana. N'awofo nye Issaka Naaba na Mariama Issah. Nye ntoado sukuu wɔ Mim Senior High School a onyaa GCE Ordinary Level na GCE Advanced Level nyinara wɔ 1973 na1981 ntsam.
== Edwuma ==
Dauda kyerɛw adze wɔ Kukuom Kuadwuma Ntoado Sukuu mu fi 1985. Wɔ afe 1986 mu no, ɔdze nye ho kɔbɔɔ akyerɛkyerɛfo edwuma wɔ Ahafoman Senior High School a ɔkɔɔ do kyerɛw adze kosii 1992.
== Amanyɛsɛm ==
Dauda bɛyɛɛ Asutsifi Mantsam bagua no munyi wɔ afe 1978 na 1981 ntsam. Na ɔyɛ Consultative Assembly no munyi, a ɛyɛɛ Ghana amansan mbra wɔ afe 1992 mu wɔ afe 1991 na 1992 ntsam hɔ Asutsifi South mansin a ɔwɔ Republic a ɔtɔ do aanan no mu. Odzii nkonyim nye mprenu do wɔ 1996 mbrahyɛbaguafo abatow no mu. Nanso ɔhweree n’akongua wɔ afe 2000 mbrahyɛbagua abatow mu ɔnam soboɔ bi a wɔkaeɛ dɛ ɔdze nkonyaayie tuntum edzi dwuma dze kum n’amanyɛsɛm mu akansifo Prof. Gyan-Amoah da kor pɛ ansa na amansan abatow no reba. Nanso ɔsan nyaa atenaeɛ no wɔ afe 2004 mu. Ɔakura nkongua no mu fir 4th kɔsi 7th parliament a ɔwɔ 4th republic no mu. Wɔ afe 2002 na 2004 mu ber a na ɔfir mbrahyɛbagua no mu no, na ɔyɛ Ɔmantɔw Tsetsenanyi wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (NDC) mu wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu. Efi [[Kwakwar]] 2009 kɔsi afe 2016 no, wɔpaw Collins Dauda dɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Asase na Aboɔdzen abor do na wɔsesaa no kɔɔ Nsuo, Edwumayɛ na Adan ho Dwumadzibea. Ɔsan nso yɛ boayiku a ɔhwɛ Asase na Kwaeɛ do no tsitranyi abadiakyir wɔ afe 1994 na 1996 ntsam. Akyir yi ɔbɛyɛɛ boayiku korɔ no ara guamtranyi wɔ afe 1997 na 2000 ntsam na ɔsan nso yɛɛ Sikasɛm na Mmabun, Agumadzi na Amandze Boayiku no munyi.
=== Abatow ===
Wɔpaw Dauda nye mprɛnsa dɛ mbrahyɛbaguanyi ama Asutifi South mansin a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔnam saa kwan yi do gyinaa ɔmansin no ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ National Democratic Congress no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua edu (10) a ɔwɔ nkongua 24 a National Democratic Congress dzii nkoniym wɔ saa abatow no mu maa Brong Ahafo Mantɔw no fa. Asutsifi South mantɔw no huu ‘skirt and blouse’ a abatowfo tow aba wɔ saa abatow no mu osiandɛ ɔmampanyin a amansin no abatow no paw no nye John Agyekum Kufour a ofi ɔsɔretia kɛse[[New Patriotic Party]] no mu. National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 94 wɔ nkongua 230 mu. Wɔdze abatow 9,668 paw Dauda wɔ abatow 18700 a ɔfata nyinara mu, a ɔnye abatow a ɔfata nyinara mu 51.70% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Thomas Broni a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Nana Nsiah Ababio Williams Cosmus a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu na Adu Adjei Augustine a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu. Eyinom nyaa 46.90%, 1.20% na 0.30% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
Wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow no mu no, wɔpaw Dauda nye mprɛ anan (4) dɛ mbrahyɛbaguanyi ama Asutsifi South amansin. Ɔkɔɔ do gyinaa ɔmansin no ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do 4 no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do 5 no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ National Democratic Congress no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 114 a na nyimpa dodow no ara wɔ hɔ wɔ nkongua 230 a ɔwɔ saa abatow no mu no fa. Wɔdze abatow 10,984 na wɔpaw Dauda wɔ abatow a ɔfata nyinara mu 22,032, a ɔnye abatow a ɔfata nyinara mu 49.85% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Yiadom Boakye a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] nye Okyere George a ɔyɛ Democratic People's Party no do. Eyinom nyaa abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 49.79% na 0.35%. N’abatowfo no san paw no bio wɔ afe 2020 Amansan abatow no mu, dɛ ɔmmɛgyina hɔn anam' wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do awɔtwe (8) a ɔwɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no mu.
=== Boayikuw Ahorow ===
Dauda yɛ Sikasɛm boayikuw no munyi, ɔsan yɛ Asase na Kwae Boayikuw no munyi na ɔsan yɛ Boayikuw a Wɔpaw Boayikuw no munyi.
=== Nsɛm a Ɔfa Mmusuakuw Ho ===
Wɔ [[Dzifuu]] 2016 mu no, Dauda wɔ kasa kyerɛɛ akuw no ekyigyinafo wɔ Koforidua no kae dɛ saa ber no asɔretsiafo[[New Patriotic Party]] no wɔ abakɔsɛm tsentsen a ɔkyerɛ dɛ wɔyɛ nyinyim tsia Zongofo na "Ɔsɛ dɛ yɛma wohu dɛ hɛnka hɔn ho".
== N'abrabɔ ==
Collins Dauda awar a ɔwɔ yerenom ebien na mma dukro. Dauda yɛ Kramonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
emb8mkcm1irmvvja404hoijadhucy9r
Comfort Doyoe Cudjoe-Ghansah
0
301
1581
1580
2023-04-20T19:14:00Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q26899268}}
'''Comfort Doyoe Cudjoe-Ghansah''' (wɔwoo no 3 [[Ɔberɛfɛw]] 1967) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Ada Ambatow mpasua. Ɔyɛɛ Ɔman Soafo a ɔhwɛ Asetra na Apam Asoɛe ahorow do (Minister of State in charge of Social and Allied Institutions).
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Kristonyi a wawar a ɔwɔ mba enum (5).[2] Wakasa wɔ nhyiam ahorow a abɔ mmɔdzen dɛ ɔdze nyamesom mu biakoyɛ bɛba mpɔtam hɔ, akamfo asomdwoe a ɔwɔ Ghana mu.[12]
m6uhe2bn77l7nx3abr87fb0blm2gsmk
Comfort Owusu
0
302
1584
1583
2023-04-20T19:14:01Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Comfort Owusu''' (wɔwoo no wɔ Ebɔbira da ɔtɔ do eduonu awɔtwe wɔ mfe apem ahankron eduanan mu) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa mu maa Mfantsiman East ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Owusu wɔ mfe apem ahankron eduanan mu wɔ Mfantsiman East a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ "Morris School of Hairdressing & Culture" a onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Diploma degree in Culture & Beauty".
== Amanyɛsɛm ==
'''Owusu''' yɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan, ma ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. N'amanyɛsɛm no hyɛɛ ase wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien mu ber a ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Mfantsiman ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. Ɔsanee gyinaa bio wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien na mfe mpem ebien Ghana ambatow no mu a, na ogyina mu wɔ Mfantsiman East ambatow mpasua do na onyaa ne dzibew bio wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. Ɔtsena Mfantsiman East ambatow mpasua egua no do mpɛn ebiasa toaa do. Wɔ mfe mpem mu no, onyaa amba dodow a ɔyɛ 7,110 wɔ Ghana ambatow a wɔtoo no.
== Edwumasɛm ==
Owusu yɛ " Beautician" na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Mfantsiman East ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔsom ==
Owusu yɛ Kristonyi.
o0avvy12v3amf647n47f2rp7g5sehcj
Coro na ne Nsuhɛndwirii
0
303
1590
1589
2023-04-20T19:14:02Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q65621655}}
'''Coro na nye Nsuhɛndwirii''' yɛ UNESCO Wiadze Agyapadze bea, a ɔwɔ Coro kurow mu, wɔ Venezuela.<ref>https://whc.unesco.org/en/list/658/</ref> Coro wɔ asase mu, nanso ɔwɔ nsuhɛndwirii, La Vela de Coro, wɔ Caribbean mpoano.
== Abakɔsɛm ==
=== Wiadze Agyapadze Bea ===
Wɔkyerɛw Coro na nye Nsuhɛndwirii dɛ Wiadze Agyapadze bea wɔ afe 1993 mu, a wɔdze gyinapɛn (iv) na (v) dzii dwuma. Ɔsian dɛ Coro yɛ dɔtse adan a ɔyɛ soronko wɔ Caribbean ntsi, ɔno nkutoo nye nhwɛso a ɔda do ara wɔ hɔ a ɔkyerɛ dɛ wɔdze mpɔtam hɔ atsetsesɛm ahorow nye Spainfo Mudéjarfo nye Dutchfo adansi ho akwan horow afrafra mu. Nkurow a edzi kan a wɔdze yɛɛ atubrafo no mu ɛkoro (wɔdze sii hɔ wɔ 1527 mu), na ɔwɔ abakɔsɛm mu adan bɛyɛ 602.<ref>https://whc.unesco.org/en/list/658/</ref>
=== Wiadze Agyapadze a Ɔwɔ Esiane Mu ===
Wɔ afe 2005 mu no, wɔkyerɛw bea no wɔ Wiadze Agyapadze a ɔwɔ Esiane mu no dzin mu.<ref>https://whc.unesco.org/en/decisions/523/</ref> Adze koro a ɔma wobuu bea no dɛ ɔwɔ esiane mu nye ndzɛmba a nsu kɛse a ɔtɔe dze bae no. Wɔsan nso huu ahiadze bi a wɔdze bɔ bea no ho ban fir nkɔdo a enni tema ho, na wɔ eyi mu no wɔhyɛɛ nyansa dɛ wɔbɛsan akyerɛkyer mmeae a wɔdze siw ano no mu.
Wɔ afe 2018 mu no, UNESCO nsa kaa amannyebɔ bi fir Amanaman Ntam Bagua a ɔhwɛ Nkaedum na Mmeaeɛ do (ICOMOS) hɔ, na ɔhyɛ no nsow dɛ ɔwom ɔɛ nsɛm a "Ɔman a ɔka ho" (ɔnye Venezuela) dze maeɛ no kyerɛɛ nkɔsoɔ a ɔma abotɔyam wɔ ntseɛsoɔ akwan pii a wɔdze bedzi dwuma no mu dzeɛ, nanso nsɛm foforɔ nye nneyɛeɛ ho hia dɛ wɔbɛhwɛ dɛ hɔn edzi nsɛm atsitsir a hɔn edzi kan akyerɛ dɛ ɔka agyapadze no ho dwuma yiye.<ref>https://whc.unesco.org/en/soc/3777</ref>
== Farebae ==
Saa asɛm yi dze nsɛm a ofi nsɛm a ɔwɔ mu edwuma a wontua hwee mu ka ho. Hɔn ama ho tumi krataa wɔ CC BY-SA IGO 3.0 Tumi krataa ho asɛm/kwankyerɛ ase. Nsɛm a wɔfaa fir Coro na nye Nsuhɛndwirii, UNESCO Wiadze Agyapadze Bea. Sɛ wopɛ dɛ wosua sɛnea wodze tumi krataa nsɛm a hɔn abue mu bɛka Wikipedia nsɛm ho a, yɛsrɛ wo hwɛ sɛnea wɔyɛ krataafa yi. Sɛ wopɛ nsɛm a ɔfa sɛnea wobɛsan dze nsɛm a ofi Wikipedia bedzi dwuma ho a, yɛsrɛ wo hwɛ mmara a wɔdze dzi dwuma no.
== Bɔ Dzin (References) ==
5ln26l4ge070541dhvpiepsz6johj3e
Cynthia Lamptey
0
304
1594
1593
2023-04-20T19:14:03Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Cynthia Lamptey''' yɛ Ghana mmaranimfoɔ na ɔman adwumayɛfo Ɔyɛɛ Ɔmanfoɔ Asɛmdifo dohwɛfo wɔ John Dramani Mahama nnisoɔ ase. Wɔyii no na akyir yi wɔpaw no dɛ Ghana Mmaranimfo Titiriw abadiakyiri wɔ afe 2018 mu. Ɔyɛɛ Ghana Mmaranimfo Titiriw a ɔreyɛ adwuma wɔ ber a saa ber no Mmaranimfo Titiriw, Martin Amidu gyaee adwuma wɔ 16 Ɔberɛfɛw 2020, kɔsii dɛ wɔpaw Kissi Agyebeng wɔ 5 Ɔberɛfɛw 2021.
'''Adwumayɛ Asetra'''
Cynthia Lamptey yɛ mmaranimfoɔ wɔ n’adwuma mu na ɔwiee Ghana Mmara Sukul. Wɔdze no yɛɛ adwuma dɛ ɔman mmaranimfo wɔ Attorney-General's Department wɔ afe 1995 mu na ɔkɔɔ soro wɔ dzebea ahorow no mu kosii dɛ wɔpaw no dɛ Director of Public Prosecutions wɔ John Mahama nniso no mu. Dɛ́ ɔman no mmaranimfo panyin no, odze asɛm a wɔdze kɔdan aban mpanyimfo pii ho dwuma. N’asɛm no bi na asɛm a wɔkyerɛ dɛ Ɔman Adwumayɛ Nhyehyɛe no sohwɛfo panyin bi wiaa cedis ɔpepem 86.9 na nsɛmmɔnedifo a wɔde Alfred Agbesi Woyome bɔɔ no. Alfred Woyome a wonim no dɛ ɔyɛ sikasɛm ho ɔbenfoɔ wɔ National Democratic Congress no, Ghana asennibea bi bɔɔ no soboɔ dɛ ɔdze nnaadaa gyee ɔka a ɔyɛ cedis a ɔyɛ ɔpepem 52 atemmuo tia Ghana. Wɔ afe 2014 mu no, wɔdze Ghanafo mmaa mmienu a na wɔadze.dwuma titire wɔ cocaine a wɔde kɔ United Kingdom no kɔɔ asɛnnibea.Ber a ɔdze mfeɛ aduonu som ɔman no akyi no, ɔgyaee dwumadibea no wɔ afe 2015 mu. Wɔdze Yvonne Attakorah Obuobisa sii n’ananmu.
'''Ghana Mmaranimfo Titiriw Abadiakyiri'''
Wɔ Ɔpɛpɔn 2018 mu, ber a aban paw Martin Amidu dɛ Ghana Mmaranimfo Titiriw a odze nkan akyi no, Ghana nsɛm ho amanneɛbɔfo fii ase tintim Cynthia Lamptey dzen sɛ n’abadiakyiri. Na Cynthia Lamptey ayɛ adwuma wɔ Martin Amidu ase ber a na nea otwa to no yɛ Mmaranimfo Panyin titiriw wɔ John Atta Mills nniso no mu. Nana Addo Dankwa Akuffo-Addo aban no na ɛhyehyɛɛ Office of the Special Prosecutor wɔ afe 2017 mu a na wɔn botaeɛ na dɛ wɔbɛma kwan ma wɔdze wɔn ho akɔbɔ amammuifoɔ na nnipa a wɔdze wɔn ho abɔ amammui akuo anaa wɔn mufoɔ a wɔbu wɔn dɛ wɔyɛ adifudepɛfo no asɛm. Wɔ ne din akyi no, wɔpaw no, ɔyɛɛ Mmaranimfo Titiriw abadiakyiri wɔ afe 2018. Afei ɔbɛyɛɛ onipa a odi kan a ɔyɛɛ Mmaranimfo Titiriw abadiakyiri wɔ Ghana Mprempren ɔyɛ Ghana Mmaranimfo Titiriw a ɔreyɛ adwuma wɔ bere a saa bere no Mmaranimfo Titiriw, Martin Amidu gyaee adwuma wɔ 16 November 2020 akyi.
ly9nvoq5x3z42rguxhz676l6q1t5rse
Cynthia Quartey
0
305
1596
1595
2023-04-20T19:14:04Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Cynthia Quartey''' (Wɔwoo no afe 1965 Fankwa 3) yɛ nkanee Ghana mbirikatunyi a nna ɔyɛ adze wɔ "Sprinting" mu papaapa.
Ogyinae Ghana ananmu wɔ afe 1984 Summer Olympics wɔ Los Angeles akansi no mu, hɔ na otuu 4 x 100 meter relay no bi a onyaa abɔdzin( medal).
== Nhwɛdo ==
# '''^''' "Cynthia Quartey Bio, Stats, and Results". Archived from the original on 2020-04-18.
eovzutc3imnp9j7kx22hdunhra0axyw
Cyrene
0
306
1603
1602
2023-04-20T19:14:06Z
MF-Warburg
12
6 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q44112}}
'''Cyrene''' (/saɪˈriːni/ sy-REE-nee; Tsetse Greek: Κυρήνη, wɔkyerɛw no roman: Kyrḗnē; Arabic kasa a wɔtaa dze dzi dwuma: شحات, a wɔkyerɛw no roman: Shaḥāt) yɛ tsetse Greekfo na ekyir Romafo kuropɔn a ɔbɛn ndɛ Shahhat, Libya. Ná ɔyɛ Greek nkuropɔn enum a wɔfrɛ no pentapoleis a ɔwɔ ɔmantɔw no mu no dza ekyɛ kyɛn biara na ɔho hia kyɛn biara. Ɔmaa Libya epuei fam dzin a wɔdze dzi dwuma wɔ tsetse mber mu a wɔfrɛ no Cyrenaica a hɔnakora do akosi ndɛ mber yi do. Tsetse Necropolis a ɔwɔ Cyrene no wɔ baabi a ɔbɛn hɔ. Dza ɔhyehyɛɛ kuropɔn no wɔ atsetsesɛm mu nye Battus a ɔyɛ Lacedemonian, ɔwom dɛ ebusuabɔ pɔtsee a ɔda kuropɔn fofor no na nkuropɔn afofor ntsam no ama abakɔsɛm akyerɛwfo agye saa asɛm no ho kyim dze. Tsistir no, adwene a ɔnye dɛ na Thera nkutoo nye "ɛna kuropɔn" no yɛ dza wogye ho ekyinnye; na ebusuabɔ a ɔda nkuropɔn afofor tse dɛ Sparta na Samnium eguadzifo ntsam no mu nna hɔ.
Cyrene da Bɔnsa bi a ɔso yɛ frɔmfrɔm mu wɔ Jebel Akhdar mbepɔw do. Wɔdze asubura bi a wɔfrɛ no Kyre a Greekfo hyiraa do maa Apollo no na ɔtoo kuropɔn no dzin. Ɔbɛyɛɛ Cyrenafo atrae, nyansapɛ sukuu bi a agye dzin wɔ afeha a ɔtɔ do anan (4) A.Y.B.
== Abakɔsɛm ==
=== Cyrene a wɔdze sii hɔ sɛnea Herodotus kyerɛ no ===
Na Grinus, Aesanius a ɔyɛ Theras asenyi ba, na Thera supɔw no do hene no akɔsra Delphi asɛnka agua no, na otuu no fo dɛ ɔnhyehyɛ kuropɔn fofor wɔ Libya.
Mfe pii twaam a hɔnamfa afotu no amma. Thera hwee ase wɔ ɔpɛ a ɔyɛ hu mu, na na nnɔbae na ndua no nyinara asɛe. Theranfo (Therans) no san somaa hɔn kɔɔ Delphi na wɔkaee hɔn dɛ ɔkasafo no aka mfe pii a etwam no dɛ wɔbɛkɔtra Libya man no mu, nanso saa ber yi dze ɔkae pɔtsee dɛ wɔbɛhyehyɛ atrae wɔ Cyrenaica asase do.
== Felɔsɔfi ==
Cyrene boaa Greekfo adwene mu asetra, dzenam nyansapɛfo na akontsaabufo a hɔnagye dzin do. Cyrene Sukuu a wɔfrɛ no Cyrenaicfo no nyaa nkɔdo wɔ ha dɛ Socrates sukuu ketsewaa bi a Aristippus (ebia na ɔyɛ Socrates adamfo, ɔwom dɛ sɛnea kyerɛwtohɔ ahorow bi kyerɛ no, na ɔyɛ Aristippus banana a ɔwɔ dzin kor no ara) na ɔdze sii hɔ. Fransenyi Neo-Epicurean nyansapɛfo Michel Onfray afrɛ Cyrene "nyansapɛ Atlantis" esiane hia kɛse a ɔho hia wɔ enyigye abrabɔ pa awo na nkɔdo a edzi kan no mu ntsi.
Cyrene nye bea a wɔwoo Eratosthenes, na ekyir ɔkɔɔ Alexandria. Wohuu nyansapɛfo, anwensɛm akyerɛwfo, na The Nine Muses ahonyi, na Demosthenes ho mfonyinyi wɔ Cyrene.
Afofor nso bi nye Aristippus a odzii n’adze na nye babea Arete, Callimachus, Carneades, Ptolemais a ofi Cyrene, na Synesius a na ɔyɛ Ptolemais ɔsɔfopɔn wɔ afeha a ɔtɔ do anan (4) Y.B.
== Mfonyinsie Bea ==
<gallery mode="packed">
File:Archaeological Site of Cyrene-109021.jpg|The Temple of Zeus
File:Archaeological Site of Cyrene-109022.jpg|The Tomb of Battus
File:Archaeological Site of Cyrene-109023.jpg|
File:Archaeological Site of Cyrene-109024.jpg|The Temple of Zeus
File:Archaeological Site of Cyrene-109025.jpg|The Temple of Apollo
File:Archaeological Site of Cyrene-109026.jpg|
File:Archaeological Site of Cyrene-109027.jpg|
File:Archaeological Site of Cyrene-109028.jpg|The Temple of Apollo
File:Archaeological Site of Cyrene-109029.jpg|Agora Victory Monument
</gallery>
1m0g7yokpsekjb6my9ydjuos6fh6i1d
Célestine Ouezzin Coulibaly
0
307
12847
7493
2024-04-09T10:37:07Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q20027648}}
'''Makoukou Célestine Ouezzin Coulibaly-Traoré''', née '''Macoucou Traoré''', (wɔwoo no bɛyɛ afe 1910–1914 - 1997) ɔyɛ ɔkandzifo a ɔsɔre tsia atubrafo wɔ Franse Atɔe Afrika (French West Africa). Ɔboa ma wɔhyehyɛɛ Rassemblement Démocratique Africain no mbea fa wɔ Côte d’Ivoire na Upper Volta, na ɔbɛyɛɛ ne kyerɛwfo panyin wɔ 1948. Wɔ 1958 mu no, wɔpaw no dɛ Upper Volta Asetra mu Nsɛm Ho Ɔsoafo (Upper Volta's Minister of Social Affairs), na ebia ɔno maa ɔbɛyɛɛ ɔbea a odzi kan a ɔdze nye ho bɔɔ ho aban mpanyimfo kuw bi wɔ Afrika Atɔe Fam aban ahorow (West African governments) a wɔka Franse kasa no mu biara mu.[1][2]
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn ewu]]
swpzb87b8kaw0vbbuf4aanihhpuq0ly
Céline Yoda
0
308
7822
7748
2023-05-05T17:32:58Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Céline Yoda''' (wɔwoo no [[Ebɔbira]] 6, 1958) ɔyɛ Burkinabé amanyɛnyi. Ɔyɛ Ananmusifo ma Burkinabe wɔ Taiwan (R.O.C) fir afe 2013 kɔsi afe 2017.
Ɔsoom dɛ Ɔsoafo a ɔma mbasiafo tu mpɔn , wɔ dɛ na ɔyɛ Anamusifo ma Burkina Faso kɔ Denmark.
== Ahyɛse Bra na nwomasua ==
Yoda nyaa ne diploma frii École Normale Supérieure d’Enseignement Technique et Professionnel wɔ Dakar, Senegal,na osuaa social and familial economics. Ansaana oresom wɔ public office, Ɔdze ne mber kese n'ara yɛɛ edwuma maa non-governmental organizations na aban ne kuw ahorow bi.[1]
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Ono na ɔyɛɛ basia a odzii kan bɛyɛɛ secretary general ma SPONG (the ''Secrétariat Permanent des ONG'', Burkina Faso's organization of NGO's); Ɔsomm wɔ dɛm dzibew mpɛn ebien mu. Ɔsanso yɛɛ edwuma kyɛre wɔ United Nations wɔ Burkina Faso dɛ national expert wɔ "population creation and development".[1]
Fitsi 1997 kesi 2000, na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ mbasiafo hɔn mpomtu ho, na ɔyɛ nyia ɔhyɛase kitsa dɛm dzibea no fri ne nhyehyɛɛ .[2] Wɔ yii no dɛɛ ɔyɛ Burkina Faso ne Ananmusifo ma Denmark, na okitsaa dɛm dzibea no kɔpem 2007 wɔ aber a ɔsan baa ne ɔman mu bɛyɛɛ Ɔsoafo a ɔma mbasiafo tu mpɔn biom.[3] Okitsa dɛm dzibew no kɔpem 2011, na Nestorine Sangaré bɛhyɛɛ n'anamu.[4]
Woyii no dɛ ne man ne Ananmusifo ma Denmark bio wɔ 2016.[5] Ekyir ho ɔkyerɛ dɛ onyaa anka fahodzi na pɛrpɛryɛ a wɔdze ma mbanyinfo na mbasiafo a ohun wɔ hɔ na Scandinavian ɔman ahorow no yɛ adze a ɔbɛ da edzi wɔ Africa.[2] Ne ndwuma a wɔdze kaa ne ho yɛ dɛ oboa ma diplomatic mission wɔ Taiwan akɔwie yie, na ɔsan buei dɛm dwuma no dɛm afe no wɔ mfe 20 ekyir.Ɔkaa no wɔ nkɔmɔ twetwe bi ase dɛ nyimpa a wɔwɔ Taiwan nye Burkina Faso kyɛ ndzɛmba ahorow bi, na mpomtu ndzɛmba na nhyehyɛɛ a ɔman no yɛɛ ho edwuma wɔ afe 50 no ɔyɛ adze kor a ɔwɔ dɛ ne ɔman ko dɛ obosua.[5] Wɔ ne dwumadzi mu wɔ Copenhagen, Ɔsan baa Burkina Faso aban mu dɛ Ɔsoafo a ɔma mbasiafo tu mpɔn biom.[2]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"S.E. Mme Céline Yoda : "La coopération entre le Burkina et les pays nordiques se porte bien"". Le Faso.net (in French). 8 September 2004. Retrieved 1 November 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Époté, Denise; Douanio, Marguerite. "Unité 3 : Interview de Céline Yoda Konkobo". TV5 Monde (in French). Retrieved 1 November 2016.''
'''• ^''' ''"Céline Yoda fait ses adieux au Danemark". Le Faso.net. 5 September 2007. Retrieved 1 November 2016.''
'''• ^''' ''"Ministère de la Promotion de la femme : Céline Yoda passe la main à Nestorine Sangaré" (in French). Government of Burkina Faso. 30 April 2011. Retrieved 1 November 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Celine Yoda, Ambassadeur Du Burkina À Taipei : "Le Modle Taiwanese Est Imitable Chez Nous, J'en Suis Sure"". L'Observateur Paalga (in French). 2 July 2016. Retrieved 1 November 2016.''
<nowiki>https://en.m.wikipedia.org/wiki/File:Commons-logo.svg</nowiki> Media related to Céline Yoda at Wikimedia Commons
30mx3kv77xw0wsvi64vk5w14f6y0wdv
Damascus Tsetse Kurow
0
309
6278
1620
2023-04-21T12:34:06Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3678596]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3678596}}
'''Damascus Tsetse Kurow''' (Arabic: دِمَشْق ٱلْقَدِيمَة, roman: Dimašq al-Qadīmah) yɛ abakɔsɛm kuropɔn mfimfini wɔ Damasko a ɔwɔ Siria. Kurow dedaw a ɔyɛ nkurow a ɔkyɛ sen biara a nnipa kɔ so tra mu wɔ wiase no mu biako,[[:en:Ancient_City_of_Damascus#cite_note-1|[1]]] wɔ mmeae pii a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzima mu, a abakɔsɛm mu asɔredan ne asɔredan ahorow bi ka ho. Amammerɛ pii agyaw wɔn agyiraehyɛde, tsitsiriw Helafo, Romafo, Byzantinefo nyi Nkramofo dzi. Wɔ 1979 mu no, UNESCO dzi too gua dɛ kurow no abakɔsɛm mu mfinimfini a Romafo bere so afasu atwa ho ahyia no dɛ Wiase Agyapade. Wɔ June 2013 mu no, UNESCO dzi Syria mmeaeɛ nyinaa kaa Wiase Agyapadeɛ a ɔwɔ Asiane mu no ho dzi bɔɔ kɔkɔ wɔ asiane a ɔwɔ hɔ ɛnam Syria Ɔmanko no ntsi.[[:en:Ancient_City_of_Damascus#cite_note-UNESCO-2|[2]]]
sgevghr9a8jt7z5lkoay6r9i4xpxfrs
Dan Kwasi Abodakpi
0
310
1623
1622
2023-04-20T19:14:11Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dan Kwasi Abodakpi''' a wɔwoo no Kwakwar 27, 1950 yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Keta ambatow mpasua do a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu. Nna ɔyɛ nkan no ɔsoafo a ɔhwɛ eguadzi na ndwuma ho nsɛm do.
fg3pwe3k3sh4edqsh0ogvtwgzfw90js
Dan Kwesi
0
311
1626
1625
2023-04-20T19:14:12Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Dan Kwasi Abodakpi (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum ne bosoom Fankwa ne da a ɔtɔdo eduonu-esuon) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo anan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Keta mpasuardo wɔ Firaw mbewdo.
Ɔsoom dɛ aban ananmusinyi ma Eguadzi na Edwumayɛ (Minister of Trade and Industry) a abɛsen kɔ.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Abodakpi wɔ Keta wɔ Firaw mbewdo wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum ne bosoom Fankwa ne da a ɔtɔdo eduonu-esuon mu. Onyaa ne nwomasua wɔ "University of Pennsylvania" na onyaa ne "Doctor of Philosophy".
Ɔsanee kɔr Ghana suapɔn mu (University of Ghana) na onyaa ne "Bachelor of Science".
== Edwuma ==
Abodakpi yɛ Kɛmekal mfiryɛfo (chemical engineer) na afei nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan no wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana dze ma Keta mpasuar wɔ fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon kesi afe apem ahaebien na akorɔn mu.
== Amanyɛsɛm ==
Abodakpi yɛ NDC amanyɛkuwba. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebiasa wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien ne bosoom Mumu ne da a ɔtɔdo eduonu-akorɔn Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu.
Ekyir no wɔsaan yii no dɔ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia no bosoom Mumu Ghana asahen abatow no baa ewiei no.
Woyii Abodakpi dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Keta mpasuar wɔ afe apem ahaebien Ghana asahen abatow no mu. Odzii kunyim wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do.
Mbrahyɛbagua dzibew du-akorɔn mu no, nna Abodakpi ne mpasuar ka dzibew du-esuon a NDC amanyɛkuw no tumii fae noho wɔ abatow a ɔkɔr do dɛm afe no wɔ Firaw mbewdo no ho. NDC amanyɛkuw no nyaa Dɔm-kuma mbrahyɛbagua dzibew eduokorɔn-ebien dze fii mbrahyɛbagua dzibew ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu.
Wɔdze mba 25,853 yii no. Nna mba yi gyina hɔ ma 90.9% dze fi mba papa no mu. Wɔsaan Chris Archmann-Ackummey "National Reformed Party" kuwba, Emmanuel K. Vorkeh a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba (New Patriotic Party), Gladys Adzo Tsikpo a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba na Ferdinand Fiawoo-Piccolo a ɔyɛ "People's National Convention" kuw no ananmusinyi ho paaw Abodakpi.
Mba a nyimpakuw yi nyae yɛ 898, 847, 519 na 244 dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do no. Mba yi gyina hɔ ma 3.3%, 3.1%, 1.9% na 0.9% pɛpɛɛpɛr.
== N'abrabɔ ==
Abodakpi yɛ Kristianyi.
ba2q07urh9l43dzf7sccmkzo42rn55e
Daniel Kwame Ampofo
0
312
12848
7289
2024-04-09T10:37:16Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98021658}}
'''Daniel Kwame Ampofo''' (wɔwoo no 6 [[Esusow Aketseaba]] 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Mantɔw a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Anaafo (South) Dayi Mansin ananmu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register (2004 - 2008)''. Ghana: The Parliament of Ghana.</ref><ref>https://www.modernghana.com/news/11451/mps-volta-region.html</ref><ref name=":4">https://ghanamps.com/mp/ampofo-kwame-daniel-2/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Ampofo wɔ Dayi wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ bosoom [[Esusow Aketseaba]] da ɔtɔ do esia (6) afe1950. Ɔkɔɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana, Legon) na ɔnyaa abɔdzin krataa wɔ Nyansahu mu (Bachelor of Science degree). Afei ɔkɔɔ Pennsylvania Esuapɔn (University of Pennsylvania) na ɔnyaa Nyansahu mu abɔdzin krataa a ɔdzi mu (Masters of Science).<ref name=":0" /><ref name=":4" />
== Edwuma ==
Ampofo yɛ nduruyɛ ho nyimdzefo wɔ n’edwuma mu (chemical engineer).<ref name=":0" /><ref name=":4" />
== Amanyɛsɛm ==
Ampofo yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw no munyi. Nna ɔyɛ South Dayi Ambatow mpasua mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ ber a ɔdzii nkonyim wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow mu.<ref name=":0" />
=== Afe 2000 Ambatow ===
Wɔpaw Ampofo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Atɔe Dayi ambatow mpasua no wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow mu Ɔdzii nkonyim wɔ ambatow no mu wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw (National Democratic Congress) tekiti do.<ref name=":1">https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/volta/207/</ref><ref name=":2">''Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 57.</ref>
Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duesuon (17) no fa wɔ nkongua duakron (19) a Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw dzii wɔ saa ambatow no mu maa Volta Mantɔw no mu.<ref name=":3">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20200219090455/http://archive.ipu.org:80/parline-e/reports/arc/2123_92.htm</ref><ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/volta/</ref> Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw dzii nkonyim kakraa bi a nye nyinara yɛ Mbrahyɛbagua nkongua eduokron ebien (92) wɔ nkongua aha ebien (200) a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3" />
Wɔdze amba 10,392 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 14,239. Iyi nye amba a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 74.1% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Kofi Sabon Asare a ofi Nhyiam Nnipa Kuw no mu (Convention People's Party), Agyepong D. Odoba a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no mu na Yao Peter Nkrumah a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam (People's National Convention) no mu.<ref name=":1" /><ref name=":2" />
Iyinom nyaa amba 2,662, 920 na 49 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu.[3] Iyinom nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 19%, 6.6% na 0.3% yɛ pɛ.[<ref name=":1" /><ref name=":2" />
=== Afe 2004 Ambatow ===
Wɔsan paw no dɛ ɔmbɛyɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw tekiti do wɔ bosoom [[Mumu]] afe 2004 Ghana Amansan ambatow a ɔgyinaa Atɔe Dayi Ambatow mpasua ananmu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa amba 3,168 wɔ amba 6,305 a ɔfata a wɔtow no mu a ɔgyina hɔ ma 50.20%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/volta/207/index.php</ref>
Ampofo nyaa amba kyɛn Ernest Patrick Mallet a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor na Bernard Duose a ɔyɛ obi a ɔdze nye ho. Iyinom nyaa amba 2,284 na amba 853 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 36.2% na 13.5% yɛ pɛ.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 202.</ref>
Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua eduonu (20) a Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw dzii nkonyim wɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/volta/index.php</ref> Sɛ yɛka nye nyinara bom a, Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua eduokron anan (94) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3"/>
== N'abrabɔ ==
Ampofo yɛ Kristonyi.<ref name=":4" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
fjqdacx0fnjjjy0othrpofcon2334o4
Daniel Tekpertey
0
313
7558
1642
2023-05-01T17:34:47Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Daniel Tekpertey''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma National Democratic Congress wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa Yilo Krobo a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛase, nwomasua na amanyɛsɛm ==
Wɔwoo Tekpertey wɔ Yilo Krobo a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Ber a wɔrotow Ghana ambatow kɛse wɔ afe 1996 mu no, nna ɔtse egua do ma Yilo Krobo ambatow mpasua. Ɔtsenaa egua do kesi afe 2004 a odzii nkogu ma Raymond Tawiah a ɔwɔ National Democratic Congress besii n'ananmu.
== Ambatow ==
Daniel dzii nkonyim wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu wɔ Yilo Krobo ambatow mpasua mu. Onyaa amba 13, 960 a ɔnye 49.10% yɛ pɛr. Owura Tekpertey dzii nkonyim dze nam National Democratic Congress (NDC) do, amba a wɔtoow nyina yɛ 28, 456. Ɔnye amanyɛkuw ahorow enum sii akan no. Christian Kofi Tettey a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] (NPP) amba 9,264 a ɔnye 32.60% yɛ pɛr, Jonas Tetteh Numo a ɔwɔ National Reform Party (NRP) nyaa amba 3, 425 a ɔnye 12.00% yɛ pɛr. Convention People's Party (CPP) nyaa 1,112 a ɔnye 3.90% yɛ pɛr. Amanyɛkuw ebien bi so sii egua no ho akan. Kuw no nye People's National Convention (PNC) na United Ghana Movement (UGM)
m99zduyf3ksuhhicg7g3lndjjyhv271
Daoud Anum Yemoh
0
314
7068
6280
2023-04-22T15:01:50Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Daoud Anum Yemoh''' ( wɔwoo no wɔ Ebɔbira 6, 1954) ɔyɛ Ghana nsɛnkyerɛfo na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do esia wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana a ogyina hɔ ma Domeabra Obom abatow mpasua do wɔ Nkran kurowpɔn Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu.
== N'abrabɔ ==
Yemoh yɛ Kristonyi. Na ɔwɔ ,mba baasa. .
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Yemoh wɔ Ebɔbira 6,1954. Ofir La-Nkran, kurow a ɔwɔ Nkran kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiei skuul wɔ Ghana Institute of Journalism na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Science degree in Journalism wɔ afe apem ahankron eduowɔtwe biako(1981) mu. Ɔsan so kɔr skuul wɔ Sofia-Bulgari na n'abɔdzin krataa a ɔyɛ diploma in social science wɔ Academy of science and Management 1985.
== Amanyɛsɛm ==
Yemoh yɛ kuw ba wɔ National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuw no mu. Wodzi kan paw dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Domeabra Obom abatow mpasua do wɔ 2004 Ghana amansan abatow no mu na ɔhyɛɛ no dwuma ase wɔ Sanda 2005. Ɔbɛyɛɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ ber a wɔsan yii no bio wɔ Sanda 2009. Wɔ 2012 no, ɔsan gyinae bio a na ɔtɔ do mpɛn ebiasa wɔ NDC dzin mu na odzii nkonyim.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
#
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6rfw7p8teu7ibb4w9b4prazcostesom
David Apasera
0
315
7559
7069
2023-05-01T17:34:52Z
Robertjamal12
13
/* Mbrahyɛbagua ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''David Asibi Ayindenaba Apasera''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Ogyinaa dɛ obi a ɔreper mampanyin ama People's National Convention (PNC) amanyɛkuw no mu wɔ afe 2020 Ghana ambatow kɛse no mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bolgatanga a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2001 na 2009 mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Apasera wɔ Ghana na ɔkɔr n'ahyɛse skuul wɔ ɔman yi mu.
== Edwuma ==
Apasera yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ nankasa n'edwuma.
=== Mbrahyɛbagua ambatow ===
Apasera dzii kan gyinaa wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu maa Bolgatanga ambatow mpasua dɛ People's National Convention (PNC) kuwba. Ɔdze ɔha mu nkyɛmu eduonu baako tɔɔ do ebien wɔ ambatow no mu. Naaso odzii mbrahyɛbaguanyi Simon Abinga a ɔwɔ National Democratic Congress (NDC) do nkonyim wɔ afe 2000 ambatow no mu ma ɔdze mba dodw 7,575 a egyina hɔ ma 50.9% bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Bolgatanga. Apasera sanee dzii nkonyim wɔ afe 200,4 Ghana Ambatow kɛse no mu, ɔdze mba 2,205 a egyina hɔ ma 38.6% dzii nkonyim. Ɔka mbrahyɛbaguafo beesia a wofi PNC na CPP na hɔn a wonnyi amanyɛkuw biara a wɔnye NPP kɔr apam wɔ mbrahyɛbagua mu wɔ afe 2005 mu no. Afe 2008 ambatow kɛse no mu no, ɔtɔɔ do ebiasa, ɔdze amba dodow a wɔtowee 20.1% dzii Emmanuel Akolbire a ɔwɔ NDC na Mercy Alima Musah a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] (NPP) ekyir. Iyi na ɔdze ne ber a odzii dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bolgatanga no baa ewiei wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Replic a ɔtɔ do anan mu wɔ Sanda 6, 2009 mu.
Ansaana afe 2012 ambatow no reba do no, wɔkyɛɛ Bolgatanga ambatow mpasua no kɔr Bolgatanga Central na Bolgatanga East ambatow mpasua. Apasera dzii nkonyim dɛ obegyina ama PNC wɔ Bolgatanga East akansi no mu, ɔdze mba 100 dzii Rockson Akugre a onyaa mba 83 do nkonyim.Naaso oenndzi nkonyim wɔ amba a wɔtoow no mu, ɔdze amba 13.1% tɔɔ do ebiasa wɔ ambatow no mu. Apasera gyinaa wɔ PNC amba no maa Bolgatanga East ansaana afe 2016 ambatow no reba do. Akasakasa soɛr wɔ ɔno na Bernad Mornah a nna ɔyɛ PNC kasamafo dɛm aber no ntamu. Ɔbɔɔ Mornah kwaadu dɛ oeyi ne dzin efi dzin a amanyɛkuw no dze kɛmaa Ambatow baaatan wɔ Ghana no mu. Ntsi ɔammbɛn ambatow adaka no ho mpo.
=== Amampanyin Ambatow ===
Afe 2020 mu no, onyaa hokwan dɛ obegyina dɛ obi origyina dɛ ɔmampanyi ama n'amanyɛkuw no wɔ Afe 2020 Ghana ambatow kɛse no mu. Nyimpa a ɔnye no sii akan no nye Divine Ayivor. Ɔka nyimpa duebien a wɔpaaw hɔn maa ambatow no ho.
=== Nkan Mbrahyɛbaguafo ho nsɛm a wosusu ho. ===
David Apasera na na ɔyɛ nkan Mbrahyɛbaguafo ho nsɛm a wosusu ho kandzifo. Ɔyɛɛ ara ma edwumapɔn ho sika na akatua afofor a wɔdze ma mbrabaguafo kɔɔ enyim. Ɔkoe maa edwumapɔn ho sika kyɛpɛn ara kodur Ghana asendzii kunyin mpo. Justice Gbadebge buaa atsɛn a ɔnnyɛ amambra kwan do a wɔfrɛ no Chinery Hesse dze kyerɛɛ dɛ edwumapɔn ho sika ntsi na odzii dɛm dwuma no.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Apasera yɛ Christiannyi. Ɔawar awo mba baanan.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
bvgf2ljjoeo7ynpgz7wwnffnnanm85i
David Kwasi Amankwah
0
316
1655
1654
2023-04-20T19:14:18Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''David Kwasi Amankwah''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ogyinaa maa Asunafo Etsifi afamu mpasuar wɔ Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana mbrahyɛbagua mu.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Amankwah wɔ afe apem ahaakorɔn eduanan-ebiasa mu ne bosoom Obiradzi ne da a ɔtɔdo du-esia mu na ofi Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne mpanyimfo skuul ntsetsee wɔ Oguaa Suapɔn mu a ɔwɔ Finimfin mantɔw mu. Onyaa ne "Bachelor of Science degree" wɔ nwomasua mu.
== Edwuma ==
Kwasi Amankwah yɛ Kyerɛkyerɛnyi na amanyɛnyi so.
== Amanyɛdwuma ==
Odzikan no wɔpaaw Kwasi Amankwah kɔr mbrahyɛbaguafie hyɛɛ mbrahyɛbagua a odzikan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa mu wɔ ber a odzii kunyim wɔ Ghana mbrahyɛbagua abatow a ɔkɔr do afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebien mu ne bosoom Mumu ne da a ɔtɔdo esuon no mu.
Wɔsanee paaw no kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu. Kwasi wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do nye Osei Benjamin Kuffour a ɔyɛ NPP amanyɛkuwba na Michael Maham Nabla a ɔyɛ "People's National Convention (PNC)" kuwba sii akan. Kwasi Amankwah dzii kunyim a nna okitsa mba 20,326 wɔ mba a wotumii kanee no mu. Benjamin Osei Kuffour a ɔyɛ NPP kuwba no tɔɔ do ebien a nna okitsa mba 17,048 wɔ ber PNC kuwba Michael Maham Nabla toaa do ebiasa a nna okitsa mba 618. Dɛm mba wonyae yi gyina hɔ ma 41.80%, 35.10% na 1.30% dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do. Kwasi Amankwah gyinaa maa Asunafo Etsifi afamu mpasuardo wɔ Ahafo mantɔw mu na Benjamin Osei Kuffour a ɔyɛ NPP kuwba bɛhyɛɛ n'ananmu wɔ afe apem ahaebien Ghana asahen abatow no mu.
85vm1i6avrtwdhpnghyurcf755fyl66
David Lamptey
0
317
1658
1657
2023-04-20T19:14:20Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Nna '''David Lamptey''' yɛ obi a odzi edwuma, ɔhwɛ nyimpa yiedzi ho (Philanthropist), Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Klottey-Korley mpasuar.Constituency.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Lamptey a nna ɔwɔ mfe eduosia-biako wɔ afe apem ahaebien na du-ebien ne bosoom Mumu mu no, nna ɔyɛ odwumayɛnyi, ɔhwɛ nyimpa yiedzi ho, amanyɛnyi na afei nyimpa a "Radio XYZ" na "Sidalco Group of Companies" yɛ ne dze. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Klottey-Korley mpasuar, wɔ Osu wɔ Nkran mantɔw mu wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do wɔ ber a ofii NPP amanyɛkuw no mu no. Wɔbɔɔ Lamptey abawdo dɛ otumii dze ndur a wɔdze gu ndɔbaa do ma ɔsow aba ara yie bɔbɔɔ adze ama kuwyɛ edzi mu wɔ ɔman no mu.
== Amanyɛsɛm ==
Lamptey odzi kan no wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana dze maa Klottey-Korley mpasuar wɔ Nkran mantɔw mu wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu. Onyaa mba 20,485 a nna ogyina hɔ ma 26.30% wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana mbrahyɛbaguafie abatow no mu dze tsiaa hɔn a wɔnye no sii akan dɛm afe no mu a wɔyɛ Tei Okunor a ɔyɛ Ankonam dzibewpɛfo a onyaa mba 17,205 a na ogyina hɔ ma 22.00%, Gilbert K.Quartey a ɔyɛ NPP kuwba a onyaa mba 17,090 a ogyina hɔ ma 21.90% dze fi mba a wotumii kanee no mu, Adolf Lutterodt a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba a onyaa mba 4,897 a na ogyina hɔ ma 6.30%, Kwame Nyarko Akuffo-Mensah a ɔyɛ "Independent Candidate" a no so nyaa mba 2,173 a na ogyina hɔ ma 2.80%, Buniyamin Mohamed a ɔyɛ "People's National Convention" ennya mba biara no dɛmara na Ahmed Nii Kpakpo Oti Vanderpuye so ɔyɛ "Independent Candidate" so ennya mba.
== Edwuma ==
Lamptey yɛ odwumayɛnyi, Ɔhwɛ nyimpa yiedzi ho, amanyɛnyi na panyin a ɔda Sidalco edwumakuw na Redio ẊYZ ano.
== N'abrabɔ ==
Lamptey waree a nna okitsa mba awɔtwe.
== Owu ==
Afe apem ahaebien na du-ebien ne bosoom Mumu mu ne da a otsia enum do na Lamptey toaa ne nananom do na wosiee no afe apem ahaebien na du-ebiasa ne bosoom Fankwa mu ne da a ɔtɔdo akorɔn mu.
== Nhwɛdo ==
"David Lamptey's family calls on gov't to investigate "strange" death". MyJoyOnline.com. 18 March 2013. Retrieved 6 October 2020.
Online, Peace FM. "David Lamptey's Ghost Pops Up". Peacefmonline.com – Ghana news. Retrieved 6 October 2020.
Online, Peace FM. "David Lamptey's Ghost Pops Up". Peacefmonline.com – Ghana news. Retrieved 6 October 2020.
"David Lamptey goes home". www.ghanaweb.com. 9 February 2013. Retrieved 6 October 2020.
"David Lamptey goes home". www.ghanaweb.com. 9 February 2013. Retrieved 6 October 2020.
FM, Peace. "Parliament – Greater Accra Region Election 1996 Results". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 6 October 2020.
"Probe David Lamptey's death – Family". Graphic Online. Retrieved 6 October 2020.
g8xyogphtdz488qora1o53wgolo7job
David Nana Larbie
0
318
7560
1670
2023-05-01T17:34:57Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q17198285}}''David Nana Larbie ('''wɔwoo no wɔ Ɔbɛsɛ 29,1950) ɔyɛ Ghana mbranyimnyi na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Awutu-Senya abatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.<ref>https://ghanamps.com/mp/larbie-david-nana/</ref>
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Larbie wɔ Ɔbɛsɛ 29, 1950. Ofi Awutu wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ King's College London hɔ na okosuaa European Aman Mbra na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Post Graduate diploma"<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/David_Nana_Larbie</ref><ref>https://www.modernghana.com/news/85856/support-government-solve-countrys-problems-ghan.html</ref>
== Edwuma ==
Nna Larbie tse London ansaana ɔrebɛyɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Ofutufo dze ma Sanana Legal Advisory Services wɔ Stratford, London.<ref>https://ghanamps.com/mps-by-year-group/details.php/?id=173&group=2462</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw no dɛ National Democratic Congress Mbrahyɛbaguanyi dze ma Awutu-Senya abatow mpasua wɔ 2008 Ghana amansan abatow mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th republic wɔ Ghana. Odzii nkonyim wɔ abatow mpasua no wɔ aba dodow a ɔyɛ 25,666, a ɔyɛ 49.61% wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Ɔnye Oppey Abbey a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi, Kofi Akotua-Obeng a ɔyɛ Democratic Freedom Party nyi, Richard Paa-Tawia a ɔyɛ Convention People's Party nyi na Haroon Tetteh Mensah a ɔyɛ ankorankor amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa 45.10%, 1.33%, 1.90% na 2.05% pɛpɛɛpɛ.
== N'abrabɔ ==
David Nana Larbie awar wɔ mba baaesia. Ɔyɛ Kristonyi.
== Mboaedze ==
qsgrz6mw2pigwv5sfj37u8xgt4sphab
David Tetteh Assumeng
0
319
7070
6281
2023-04-22T15:01:56Z
Robertjamal12
13
/* Asetsena mu nsɛm */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''David Tetteh Assumeng''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Shai Osudoku abatow mpasuar fitsi afe mpemebien na enum Sanda bosoom ne da a ɔtɔ do esuon kesi afe mpemebien na du esuon Sanda bosoom ne da a ɔtɔ do esia no mu.
Wɔwoo Assumeng wɔ afe apem ahaakorɔn eduosia biako Fankwa bosoom no ne da a otsia du no no. Wɔtsetsee no wɔ Osudoku wɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa (Diploma) wɔ University of Ghana wɔ afe 2004 na abɔdzin krataa a wɔfrɛ no Masters wɔ Amambu na Akandzi (EMGL) mu wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration (GIMPA) wɔ afe 2008 mu.
== Edwuma ==
Ansaana ɔrebɛyɛ amanyɛnyi no, nna Assumeng yɛ nkitahodzifo ma mbaabun wɔ Ɔman Mbaabun Eguabɔ a ɔwɔ Ada West Mansin mu.
=== Amanyɛsɛm ===
Assumeng kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ Sanda 7 2005 maa Shai Osudoku abatow mpasuar dɛ National Democratic Congress kuwba. Odzii nkogu wɔ NDC abatow kumaa no mu wɔ afe 2015. Ne dɛm ntsi, oenntum enngyina wɔ Afe 2016 Ghana amansan abatow no mu. Owiee n'edwuma wɔ mbrahyɛbaguamu wɔ Sanda 6, 2017.
==== Asetsena mu nsɛm ====
Assumeng awar awo ba. Ɔyɛ Kristianyi na Presby asɔr a ɔwɔ Ghana no kuwba.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
18cth27kwfdliojonj8m5ihj5s2kiie
David Yaw Mensah
0
320
7561
1678
2023-05-01T17:35:02Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''David Yaw Mensah''' yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Atebubu North ambatow mpasua do wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a otsia ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu.
== Ɔbra ahyɛase ne nwomasua ==
Wɔwoo Mensah wɔ Sanda wɔ mfe apem ahankron eduanan ebiasa(1943) mu. Ɔkɔr skuul wɔ Presby ntsetsee College a ɔwɔ Akropong wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Hɔ na onyaa Akyerɛkyerɛfo ntsetsee ho abɔdzin krataa.
== Amanyɛsɛm ==
Mensah yɛ NDC amanyɛkuw mu ba. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina hɔ ma Atebubu North ambatow mpasua wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbaguafie a otsia ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu. Emmanuel Owusu Mainu na obesii n'anan mu ber a wɔsesaa ambatow mpasua no bɛyɛɛ no Atebubu-Amantin ambatow mpasua wɔ mfe mpem na anan(2004) no mu wɔ Ghana ambatow a wɔtoo no dɛm ber no mu.
== Ambatow ==
Mensah dzii kan baa mbrahyɛbaguafie a odzi kan wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana wɔ Sanda bosoom da ɔtɔ esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa(1993) ber odzii nkonyim wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(1992) amba a wɔtoo no wɔ Mumu bosoom da ɔtɔ do eduonu akron(29 December) mu.
Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Atebubu North ambatow mpasua wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) Ghana ambatow no mu. Ɔdze amba a ɔyɛ 22,140 a ɔyɛ ɔha nkyekyɛmu eduoanan esuon ekyir pɔw eduoanan(47.40%). Ɔsanee nso gyinaa bio wɔ mfe mpem ebien ambatow no mu. Odzii nkonyim wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. N'ambatow mpasua ka ngua esuon a NDC amanyɛkuw nyaa wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduonu biako wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu. NDC amanyɛkuw no nyaa dɔm a hɔn dodow yɛ eduokron ebien fir dodow a ɔyɛ ahabien wɔ mbrahyɛbaguafie a otsia ebiasa wɔ "4th Republic" mu. Onyaa amba dodow a ɔyɛ 13,229 fir 29,893 mu. A ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu 44.6%. Onyaa amba sen Joseph Kwabena Manu a ɔyɛ "independent candidate", Winston Samuel Binabiba a ɔyɛ "National Reform Party" amanyɛkuwnyi,Mahama Ikunjoony a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuwnyi,Francis Kwabena Dorkoseh a ɔyɛ "People's National Convention" amanyɛkuwnyi na Niekuu Bayor Franklin a ɔyɛ "Convention People's Party". Hɔn amba a wonyaa nye, 10,563, 533, 529 na 177. Iyinom gyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu a ɔyɛ,39.5%, 2.0%, 2.0% na 0.7%.
== Ne gyezi ==
Mensah yɛ Kristonyi.
6k9tqm2npvl9matc83difb707vsljot
Deborah Ahenkorah
0
321
1684
1683
2023-04-20T19:14:24Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Deborah Ahekorah (Wɔwoo no 20 April 1987) ɔyɛ Ghananyi a ɔkeyɛ adze na odzi akotsen edwuma. Onye obi dzi edwuma do na ɔda Golden Baobab edwuma ano, edwumakuw bi a ɔhwɛ dze mpomtu ba ebibiman ho adzesua ma mbofra, ɔdze abasobɔdze ma Golden Baobab dwumadzi afe biara. Osua adze wɔ Bryn Mawr College na w'ato no dzin "Echoing Green Fellowship " a ɔye edwumakuw kor a ɔdze nsesa reba ewiase ndɛ.[4]Wɔ 2013, na Ahenkorah ka kuw a wɔfrɛ no New Voices Fellowship wɔ Aspen Institute[5]
== Ne ho nsɛm ==
Wɔwoo Ahenkorah na wɔtsetsee no wɔ Accra, Ghana. Ɔkɔɔ Bryn Mawr College, na ɔnye obi Bomu dzi egua wɔ dwumadzi n'ase na ɔsom wɔ "Bryn Mawr's African Students" nhyehyɛɛ no mu. Ɔsan nso hyehyɛɛ Project Educate dwumadzi wɔ Afrika, na ɔyɛ afotufo a ɔtse hɔ na ɔdze ne ho hyɛɛ Wiase Nyinara Sika a Wɔdze ma mbofra na European Union Parliament. Ahenkorah dzii Starting Bloc Fellowship no mu akotsen, na ɔsan dze ne ho hyɛɛ Goldman Sachs Mbasiafo hɔn nhyia mu dwuma no mu.
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"These are the most innovative social entrepreneurs of Ghana". Reach for Change. 11 March 2011. Retrieved 8 March 2015. Deborah Ahenkorah, 23 years old and living in Accra''
'''• ^''' Golden Baobab (inglés)
'''• ^''' Summer Edward, "Foreign Correspondence: An Interview with Deborah Ahenkorah: Torchbearer for African Children’s Publishing", ''The Horn Book'', 21 November 2006.
'''• ^''' ''"Deborah Ahenkorah Osei-Agyekum". Echoing Green Fellows Directory. Retrieved 2023-01-12.''
'''• ^''' ''Ong'onge, Leon (12 July 2013). "Ghana: Bringing African Voices to Children's Literature". allAfrica. Retrieved 8 March 2015.''
== Abɔtsen do nkitahodzi ==
• Summer Edward, "Foreign Correspondence: An Interview with Deborah Ahenkorah: Torchbearer for African Children’s Publishing", ''The Horn Book'', 21 November 2006.
bz33h8zr0ifvf9qcww9b7tlrhb9towo
Della Sowah
0
322
1689
1688
2023-04-20T19:14:26Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q26923790}}
'''Della Sowah''' (wɔwoo no 23 [[Ɔberɛfɛw]] 1959) yɛ Ghana kan Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ ɔbarima ne ɔbea nna, mmofra ne asetra mu ahobammɔ so.<ref>http://thechronicle.com.gh/91828-2/. 15 March 2016. Retrieved 9 September 2016</ref><ref>https://web.archive.org/web/20160916192114/http://18microcreditsummit.org/portfolio/della-sowah/. ''18microcreditsummit.org.'' Archived from the original on 16 September 2016. Retrieved 9 September 2016.</ref> Ɔsan nso yɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Kpando mantam.<ref>https://web.archive.org/web/20190924104720/http://ghana.gov.gh/index.php/governance/deputy-ministers. ''www.ghana.gov.gh.'' Archived from the original on 24 September 2019. Retrieved 9 September 2016.</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Sowah wɔ Kpandu, Volta Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ 23 [[Ɔberɛfɛw]] 1959. Sowah nyaa nye abodzin krataa wɔ Asetena mu Nyansahu mu wɔ Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST) wɔ afe 1981. Ɔwɔ Diploma wɔ Sikasɛm (Diploma in Finance) mu na Master wɔ Edwumayɛ ho Nyimdze mu (Master of business administration).<ref>https://web.archive.org/web/20160916192114/http://18microcreditsummit.org/portfolio/della-sowah/. ''18microcreditsummit.org.'' Archived from the original on 16 September 2016. Retrieved 9 September 2016.</ref>
== Edwuma ==
* Ɔsoafo Abadiakyiri (Deputy Minister).<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5398. ''www.ghanamps.com.'' Retrieved 24 February 2020.</ref>
* Mmarahyɛbaguanyi, afe 2012–2016 (Ghana Aban).<ref name=":0" />
* Ɔhokafo (Partner), sikasɛm nhyehyɛyɛfo (financial planner), 2001–2012 (Speed Masters).<ref name=":0" />
* Edwumayɛ ho eguadzi (Marketing), MD, 1990–2000 (DAPEG LTD).<ref name=":0" />
* Nhwehwɛmu (Research), 1986–1990 (ESSOR LTD).<ref>https://www.parliament.gh/mps?mp=146. Parliament of Ghana. Retrieved 3 August 2020.</ref>
== N'abrabɔ ==
Sowah yɛ Kristonyi<ref>https://web.archive.org/web/20160914070253/http://www.parliament.gh/parliamentarians/305. ''www.parliament.gh.'' Archived from the original on 14 September 2016. Retrieved 9 September 2016.</ref>. Wawar na ɔwɔ mba ebiasa (3).<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
ku8wuf3jr5yyoyv8dxavr9ziy1fbats
Diana Hamilton
0
323
1698
1697
2023-04-20T19:14:27Z
MF-Warburg
12
8 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q67167824}}
'''Diana Antwi Hamilton''' yɛ Ghana asɛmpa nnwontonyi a wɔdze abasobɔdze ahorow pii ahyɛ ne dzin mu. Ɔnyaa 2021 Most Streamed Female Act of the Year Abasubɔdze wɔ 3Music Mbesiafo Brunch. Wɔ Ebɔw 2021 mu no, na ɔka Mmea 30 a Wɔyɛ Nkɛntsɛndo kyɛn Biara wɔ Nnwom mu no ho dzenam 3Music abasobɔdze Mbesiafo Brunch no do. Wɔbɔɔ na baa do dɛ Afe no mu dwumtofo a ɔsen biara ne Afe no mu Asɛmpa dwumtofo wɔ afe 2021 Ghana Nnwom Abasobɔdza mu wɔ Obiradzi 26 dze nye dwom "Adom".
== Mmofraase Asetra na Nhomasua ==
Ber a osuaa mfitiase nhomasua wɔ Morning Star Sukuu, Cantonments wɔ Accra ekyir no, ɔtoaa nye ntoaso sukuu do wɔ Ghana National College, Cape Coast na ɔkɔɔ do suaa ayarhwɛ na ɔyɛɛ ayarhwɛ wɔ Komfo Anokye Nursing College. Ɔwar Oduruyɛfo Joseph Hamilton na awarefo no wɔ mmanoma (Michaela na Michael).
== Edwuma ==
Ber a odze mfe dubaasa no, na Diana yɛ nnwontofo a ɔboa Francis Agyei. Ɔyi ne album a ɛdze kan wɔ afe 2007 mu a wɔtoo dzen, "Ɔsoro bɛkasa" na saa album yi nyaa airplay pa bi a ɛdze no baa anyim. Nye album a ɔtɔ do ebien "Ensi wo yie", a ɔyii no adze wɔ afe 2010 mu no, nyaa nye dzin wɔ Ghana Asɛmpa Nnwom Nnwuma mu. Ɔyɛ adwumtofo a wɔyɛ asɛmtsi no mu ɛkoro wɔ 2019 Otwa Ayeyi a esii wɔ Fantasy Dome wɔ Accra. 1615 nsɛm ho amandzebɔfo na wɔhwɛ nye nnwom edwuma do. Wɔ bɛtumi mu no, wɔyii no adzi boom nye Kofi Kinaata dɛ Brand Ambassadors ɛma Enterprise Life. Ɔdze nye dwumadze no bɛtumi 2021 VGMA nnwom abasobɔdze anadwo no da a ɔtɔ do ebien no.
== Abrabɔ Mu Nsɛm ==
Wɔwoo Diana wɔ 4 Ɔbɛnem 1978.[11] Diana enyi gye ho dɛ ɔbɛnoa edziban na wayɛ nye ntar ho mfonini. N’ani gye ho dɛ ɔnye nye nuanom bɛbɔ fekuw; Eunice, Victoria, Samuel, Adelaide, Beatrice, Paa Kwesi na Grace nye hɔn a wɔka hɔn ho no. Diana Antwi Hamilton nso yɛ obi a wonyim no dɛ ɔyɛ adɔe edwuma. Kwasida, Ɔpɛpɔn 4, 2017 no, ɔdze Diana Hamilton Foundation, adɔeɛ ahyehyɛdze a ɔbɛboa ama hɔn a hɔn ho nni asɛm wɔ ɔmanfo mu no ehiadze sii hɔ.
29xozly8xohx9jwc340l8x6baftgna2
Dipo
0
324
1701
1700
2023-04-20T19:14:28Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dipo Amanbrɛ''' yɛ amanbrɛ bi a nyimpa dodow n'ara kasa beberee fa ne tsetse afehyɛ na amanbrɛ nhyehyɛɛ wɔ Ghana, na mbom ɔyɛ dwumadzi nyimpa beberee bɔ mbodzen bɛhwɛ wɔ ɔman no mu , na akwantufo dze hɔ ho hyɛ mu dzendzendzen.[1] Dɛm afɛhye yi dwumadzi a nkrɔfo a wɔwɔ Odumase krobo dzi wɔ Eastern mantɔw mu wɔ Ghana.[2] Afehy3 no kɔ do wɔ bosom April mu afe biara .[2] Wɔdze afehyɛ yi pia mbabun dze ba mbaa yɛ mu,[3] na iyi kyerɛ dɛ akatasia no aso awar .[4] Sɛ n'awofo tse d3m nkaebɔ yi a, wɔdze hɔn mba mbasiafo a w'ebu hɔn nsa kɛ ma panyin a ɔda dɛm dwumadzi yi ano ne nsa. Na mbom nkatasia yi fa akwankyerɛ na nsɛhwɛ bi a ɔkyerɛ dɛ nokwar mu no wɔ yɛ Mbabun a hɔn no tsiw na dɛm dwumadzi afehyɛ no.[5]
Da odze kan wɔ amanbrɛ yi mu no, wɔ twa nkatasia hɔn hwi na wɔ siesie hɔn dze tan kyekyer hɔn sisi kɛ pim hɔn kotodwe. Iyi dze ena soronko bi a ɔwɔ nyimdzee wɔ sunsum amanbrɛ ho na ɔyɛ na ɔkyerɛ dɛ nkatasia no efri mbofra mu akɔ mpanyin yɛ mu.[6] wɔdze nkatasia no nyinara twa kurow no mu ma obiara hu hɔn(dipo-yo).[5]
Sɛ adzekye a, Okomfo panyin no guar nkatasia no wɔ amanbrɛ kwan do. Okomfo panyin no gu nsa dze gye nhyira ma nkatasia no. Okomfo panyin no dze apɔnkye ne mogya hɔn awofo dze brɛ panyin no ma odze wohor hɔn nan ase. Dɛm akwankyerɛw yi pam hohom fi biara onnka ma hɔn yafun ma w'awo efri hɔn ho.[5] Mber a no ho hia ankasa yɛ dɛ nkatasia no tsena boba a no ho tsiw no do. Iyi na Ɔkyerɛ dɛ akatasia no yɛ obaa bun anaa onnyɛ obaa bun .[7] Na mbom, sɛ wɔ hu dɛ basiaba bi afa yafun anaa onnyɛ obaa bun a, kurow no nyinara kyir no na banyin biara a ɔwɔ kurow no mu nnya ne ho akɔnɔ dɛɛ obɛ war no.
Wɔdze nkatasia no sie dapɛn kor, na wɔ ma hɔn akyerɛkyerɛ fa edziban yɛ ho, efie nsiesie, na mba wo na mba hwɛ. Amanbrɛ Ena no kyerɛ hɔn kwan a wodze bɛfrɛfrɛ hɔn kun ma kun no enyi agye hɔn ho . Wosua Klama asaw a wɔdze bɛ gor wɔ afehyɛ dwumadzi n'ase .[6]
Sɛ dapen kor ne nkyerɛkyerɛ no ba ewie a , w'agye nkatasia no ba kurow no mu na kurow no mu nyimpa dze dɛw na enyigye dze hyia hɔn dɛ w'efri mbofra mu ako mpanyin yɛ mu. Wɔdze kente hyehyɛ hɔn na wɔdze awendze gu hɔn sisi, hɔn kwan mu na hɔn nsa ho. Wɔdze ndwomtow na kete bɔ, wɔ saw Klama .[5] Dɛm mber yi, banyin biara n'enyi nkatasia no hɔn ho tum hwehwɛ akatasia n'ebusua mu. Obiara wɔ gyedzi dɛ akatasia biara odzi dɛm afehyɛ dwumadzi yi dzi enyimunyam hyɛ brɛ ne ho na n'ebusua.Amanbrɛ yi kyerɛkyerɛ nkatasia hɔn asɛdze wɔ awar mu ansaana w'akɔ awar mu.[8]
== Nhwɛdo ==
• ''Sanza, Akesse (2021-07-08). "Dipo Ceremony: All what you need to know about the much-criticised puberty rite". Jetsanza.com. Retrieved 2022-07-19.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Festivals in Ghana". www.ghanaweb.com. Retrieved 27 December 2011.''
'''• ^''' ''"Puberty Rites from Ghana". www.ghanaweb.com. Retrieved 2022-05-30.''
'''• ^''' ''"Some festivals in Ghana". www.ghanadistricts.com. Archived from the original on 20 December 2011. Retrieved 28 December 2011.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"dipo rite". Retrieved 6 September 2014.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"dipo festival". Retrieved 6 September 2014.''
'''• ^''' ''"dipo". Retrieved 6 September 2014.''
'''• ^''' ''"Upper Manya Krobo – Eastern Regional Official Website". Retrieved 2020-08-11.''
8hxlff6nzbv1s0hqgaaykvbym1h5lci
Djenné Nkurow Adadaw
0
325
1707
1706
2023-04-20T19:14:29Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q15278644}}
'''Djenné Nkurow Adadaw''' yɛ fam tutu na nkurow akɛse mu kuw bi a ɔwɔ Djenné kurow mu, wɔ Mali. Ɔwɔ mbea anaan a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu, a ɔnye Djenné-Djeno, Hambarkétolo, Kaniana na Tonomba. Wɔ afe 1988 mu no, UNESCO dze too Wiadze Agyapadze dzin mu.
== Abakɔsɛm ==
[[Fael:Djenné.jpg|thumb|Djenné]]
Osiandɛ na nyimpa tse Djenné fi 250 A.Y.B. Wɔ afeha a ɔtɔ do 15 na 16 mu no, na ɔyɛ mbea a wɔtrɛw Nkramofo mu no mu ɛkoro. N’amandze afie a ɔkame ayɛ dɛ emu 2,000 da do ara wɔ hɔ no, wosisi nkoko (toguere) do dɛ ahobammbɔ fi nsuyir a ɔba ber nye ber mu no ho.
lxe7i17ur7xz5fbeavwakhn8jezwai9
Dominic Azimbe Azumah
0
326
12850
7562
2024-04-09T10:37:37Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q84322834}}
'''Dominic Azimbe Azumah''' (wɔwoo no 1 [[Sanda]] 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi a na ɔyɛ Ghana Amansan Mbrahyɛbagua a ɔdzi kan, ɔtɔ do ebien (2), aanan (4), enum (5) na nsia (6) no munyi. Ɔgyinaa Garu-Tempane Mantsam a ɔwɔ Upper East Region no ananmu wɔ National Democratic Congress no tekiti do.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Azumah wɔ 1 [[Sanda]] 1950. Ɔfir Garu, kurow bi a ɔwɔ Upper East Region wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Institute of Local Government Studies, Ghana na onyaa nye adansedzi krataa wɔ Local Government Administration mu.
== Edwuma ==
Azumah yɛ Akontsaabufo wɔ n’adwuma mu.
== Amanyɛsɛm ==
Azumah yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (NDC) no munyi. Ɔdzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ [[Sanda]] 1993 mu wɔ 1992 Ghana mbrahyɛbagua abatow no ekyi. Ɔkoraa nkongua no do kosii [[Mumu]] 2000 ber a ɔhweree nkongua no maa Akuka Albert Alalzuuga, a afei ɔdze nye ho sii akan dɛ obi a ɔpɛ dɛ ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho no. Ɔsii akan maa nye mansin no mbrahyɛbagua no wɔ afe 2004 amansan abatow no mu na ekyir ɔsan nyaa atsenaeɛ no, bɛyɛɛ Ghana mansin a ɔtɔ do anan no munyi wɔ [[Sanda]] 2005 mu. Ɔsom wɔ saa dzibea yi mu ber a odzii nkonyim wɔ abatow a edzi hɔ no mu kosii 6 [[Sanda]] 2017. Akuka Albert Alalzuuga a ɔno nso yɛ NDC no na odzii n’adze.
Wɔ afe 2012 mu no, Azumah bɔɔ mmɔho ebien dɛ Ɔman Soafo wɔ kan Ɔmanpanyin dadaw Prof. Atta Mills aban no mu.
== Abatow ==
Wɔpaw no dɛ Ghana man a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔdzi kan wɔ 7 [[Sanda]] 1993, ber a wɔkaa no dɛ ɔdzi nkonyim wɔ 1992 Ghana mbrahyɛbagua abatow a wɔyɛeɛ wɔ 29 [[Mumu]] 1992 mu ekyi.
Wɔ nye hweree wɔ afe 2000 amansan abatow mu ekyi no, ekyir Azumah san gyee atsenaeɛ no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Garu-Tempane mantɔw a ɔwɔ Ghana Soro Epuei Mantɔw no mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ National Democratic Congress no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 9 a ɔwɔ nkongua 13 a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu wɔ Soro Epuei Mantɔw no fa.
National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 94 wɔ nkongua 230 mu. Wɔdze abatow 18,705 paw no wɔ abatow 34,020 a ɔfata nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 55% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Pullam William a ofi Peoples’ National Convention, Joseph Akudbillahh a ofi[[New Patriotic Party]] na Anabah Joseph Benibah a ofi Convention People’s Party no do. Eyinom nyaa abatow 1,878, 13,067 na 370 wɔ abatow a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 5.5%, 38.4% na 1.1% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Dominic Azimbe Azumah yɛ Kristonyi na Katoleknyi (Catholic) nso. Ɔwar na ɔwɔ mma anan
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
o5ihj3xwgnul445j3h090zb9l7pdsi3
Dominic Fobih
0
327
10641
10640
2023-05-13T14:21:53Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1237560}}
'''Dominic Fobih''' (Wɔwoo no 16 [[Ayɛwoho]] 1942) yɛ Ghana amanyɛnyi, ɔbenfo (professor) na Nwomasua ho nyimdzefo/Ɔkyerɛkyerɛfo (Educationist/Teacher). Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Assin Anaafo (South) wɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu fir [[Sanda]] 2001 kesi [[Sanda]] 2017 wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na ɔsan nso yɛ cabinet Ɔsoafo a ɔhwɛ Asase, Kwae na Atopae do (Minister of Lands, Forestry and Mines) wɔ Kan Ɔmampanyin John Agyekum Kufour aber do.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
ilf7vqrf8s2so86bxucrz651ythskh6
Dominic Nitiwul
0
328
7290
7073
2023-04-22T20:30:35Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q30323575}}
'''Dominic Aduna Bingab Nitiwul''' (wɔwoo no [[Ɔberɛfɛw]] 4, 1977) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbaguanyi (MP) ma Bimbilla mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu.[1] Ɔsan nso som wɔ Pan-African Mbrahyɛbagua no mu. Efir [[Kwakwar]] 2017 no, Nitiwul ayɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Ghana Ɔman Bammbɔ mu nsɛm do.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
9i31sj7baa261zzh751i477iz7x9vgw
Donald Dari Soditey
0
329
7564
7074
2023-05-01T17:35:19Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Donald Dari Soditey''' (Fankwa 25, 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Sawla/Tuna/Kalba ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu dze nam National Democratic Congress do.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Soditey wɔ Fankwa 25, 1957 mu. Wɔtsetsee no wɔ Carpenteryir - Sawla, kurow bi a ɔwɔ Etsifi Mantɔw wɔ Ghana. Onyaa abodzin krataa wɔ Kyerɛkyerɛ dwuma mu wɔ afe 1990 mu. Ɔsanee kɛgyee abodzin krataa (Diploma) wɔ Nwomasua mu wɔ University of Education, Winneba.
== Edwuma ==
Nna Donald yɛ Panyin wɔ nwomasua mu (Principal Superintendent) na Kyerɛkyerɛnyi panyin wɔ Belma Mbɔfra Skuul mu. Ɔayɛ mbrahyɛbaguanyi fi Sanda 2005 mu. Ɔyɛ nwomasua bemfo na Kyerɛkyerɛnyi so.
=== Amanyɛsɛm ===
Soditey yɛ National Democratic Congress (NDC) kuwba. Afe 2008 Ghana ambatow mu no, wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sawla/Tuna/Kalba ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ enum wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu. Onyaa mba 2,290 fir mba dodow a wɔtowee 21,050 mu, egyina hɔ ma 58.38%. Odzii Joseph Hongiri Naah Vugu a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], Yaapuo Edward Kwabena a ɔwɔ People's National Convention, Gilbieri Jonathan Laamiitey a ɔwɔ Democratic Freedom Party na Abdulai A Wahid a ɔwɔ Convention People's Party hɔn do nkonyim. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 38.33%, 1.49%, 0.67% na 1.13% fir mba dodow a wɔtowee no mu. Afe 2012 mu no, ogyinaa maa Sawla/Tuna/Kalba egua no maa NDC dɛ mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu na odzii nkonyim.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Soditey yɛ Christiannyi. Ɔawar awo mba baawɔtwe.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
nerweemmadvobv1at9usn6qlcyoam3y
Dorcas Coker-Appiah
0
330
1734
1733
2023-04-20T19:14:36Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dorcas Ama Frema Coker-Appiah'''
(wɔwoo no 17 August 1946) ɔyɛ Ghananyi mbranyimfo na oko ma mbasiafo ahotɔ nsɛm ho, na ɔyɛ kwankyerɛfo panyin ma Gender Studies and Human Rights Documentation Centre, a yɛ nyim dɛɛ ɔyɛ "Gender Centre", wɔ Accra, Ghana. Onyaa (na ogudu renya) dzibea a no ho hia wɔ ndwuma ahorow a woboa ma mpomtu ba mbasiafo hɔn ahotɔ wɔ ɔman no, mantɔw ahorow na amanɔnye nso mu.
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Dorcas Ama Frema Coker-Appiah wɔwoo no 17 August 1946 wɔ Wenchi, wɔ British colony wɔ Gold Coast aber (a sesiara ɔyɛ Ghana).[1] Wɔ 1970, Coker-Appiah nyaa abodzin nkrataa wɔ mbra mu fri University of Ghana.[1]
== Edwuma ==
Wɔ 1974, Coker-Appiah na ɔka hɔn a wɔtsew FIDA Ghana, na osom dɛɛ panyin n'abadzekyir fri 1988 dze kɔ 1989, na ɔyɛɛ edwuma no mu panyin fri 1990 dze kɔ 1991.[2] W'asom dɛɛ panyin wɔ FIDA ne mbranyimfo wɔ edwuma no mu, na dwumadzi ne nhyehyɛɛfo wɔ mbra mu, suahu dwumadzi na akyerɛw edwuma wɔ mfe bi mu.[2]
Coker-Appiah yɛ kwankyerɛfo panyin wɔ Gender Studies and Human Rights Documentation Centre.[3][4]
Coker-Appiah ka kuw Women in Law and Development in Africa (WiLDAF) ho, a ɔyɛ Pan-African kuw a wɔ hyeyhɛ dwumadzi ahorow na nyimpa 26 fri Africa aman ahorow ka kuw no ho, ɔka nyimpa a ɔhyehyɛɛ WiLDAF Ghana ho na guamtranyi ma African regional board.[2]
Wɔ September 2017, odaa dwumadzi bi ano ma kuw bi a ɔyɛ "leading African feminists" wɔ South Africa dwumadzi kuw Masimanyane Women's Rights International, onye Dr Hilda Tadria, ɔkwankyerɛfo panyin ma Mentoring and Empowerment Programme for Young Women in Uganda, na ɔmaa "dwumadzi nhyehyɛe a obotum etu mbanyinfo dɛ aber biara wodzi mbasiafo do tum no efri hɔ koraa".[5]
== Akyerɛw Edwuma ==
''• Breaking the Silence & Challenging the Myths of Violence Against Women and Children in Ghana: Report of a National Study on Violence'' (Gender Studies & Human Rights Documentation Centre, 1999, <nowiki>ISBN 9789988798703</nowiki>)
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Dorcas Coker-Appiah's CV" (PDF). ohchr.org. ohchr.org. Retrieved 9 November 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"WIPSEN-Africa: Board of Directors". WIPSEN-Africa.org. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''"Staff". gendercentreghana.org. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''"The 2nd Ghana Feminist Forum: A Personal Perspective - African Feminist Forum". africanfeministforum.com. 29 August 2011. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''"Masimanyane Women's Rights International". Masimanyane Women's Rights International. Retrieved 10 November 2017.''
d3gtaritaiftb43seuwvabevnckd5rg
Doreen Andoh
0
331
1739
1738
2023-04-20T19:14:37Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Doreen Andoh''' yɛ Ghananyi a ɔyɛ edwuma wɔ radio do, ɔyɛ Nyimpa tsitsir a ogyina ma edwuma kuw ahorow, ɔtɔfabi a ɔyɛ edwuma wɔ TV do, na otum dzi dwuma wɔ nhyiamu beberee ase. W'ayɛ edwuma wɔ radio do mfe eduonu ntsi ɔka nyimpa ahorow a w'ayɛ edwuma akyɛr dze asom wɔ Ghana.Wɔ dɛm aber yi, ɔyɛ edwuma wɔ Cosmopolitan Mix, anapa mpaa mu dwumadzi wɔ Joy Fm na sesiara wɔ dzin bi dɛ Ghana Radio Hemaa[ 1][2][3]
== Abasobɔdze ==
Doreen yɛ basia a odzi kan a onyaa Abasobɔdze a wɔdze ma Asankafo a ɔbɔɔ ne ho mbɔdzen wɔ afe 2001 mu. Leading Ladies’ Network ama no dzin dɛ radio Dwumadzi ohemaa, na afe 2013 mu no, onyaa obaa a ɔyɛ Asankafo a ɔda nsow wɔ Ghana Woman's Awards mu. 5][3] .
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Ghana, News. "Doreen Andoh Appointed Shield Paint Brand Ambassador". News Ghana. Retrieved 9 April 2016.'' <nowiki>{{cite web}}</nowiki>: |first= has generic name (help)
'''• ^''' ''Quansah, Hadiza Nuhhu-Billa. "Doreen Andoh: Radio's queen of quality - Graphic Online". www.graphic.com.gh. Retrieved 9 April 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Doreen Andoh marks 25 years with The Multimedia Group Limited". MyJoyOnline.com. 28 June 2020. Retrieved 2 October 2020.''
'''• ^''' ''Quansah, Hadiza Nuhhu-Billa. "Doreen Andoh: Radio's queen of quality - Graphic Online". www.graphic.com.gh. Retrieved 9 April 2016.''
'''• ^''' ''"Joy Fm's Doreen Andoh wins outstanding female presenter at Ghana Women's Awards 2013". Myjoyonline.com. Multimedia Group Limited. Archived from the original on 18 April 2016.''
r85vx1qsfx928boiqyal2l6eqwlliny
Doris Asibi Seidu
0
332
7292
7075
2023-04-22T20:31:09Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q94962941}}
'''Doris Asibi Seidu''' yɛ Ghananyi nwomasua ho nyimdzefo (educationist), asetena mu edwumayɛfo (social worker) na amanyɛnyi a ɔsom dɛ mbahyɛbaguanyi maa Chereponi fir afe 2005 kɔsi afe 2009 ber a ɔwui wɔ n’edwuma mu. Ɔno nye ɔbaa a ɔdzi kan a ɔgyinaa mansin no ananmu wɔ Mbrahyɛbagua mu.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Doris wɔ afe 1969 mu wɔ Accra, Ghana.[4] Ɔsuaa adze wɔ Bimbilla Nteteeɛ Kɔlege (Bimbilla Training College) fir afe 1986 kɔsi afe 1990, na Tamale Nteteeɛ Kɔlege (Tamale Training College) a ɔnyaa n’akyerɛkyerɛfoɔ Abodzin krataa ‘A’ (Certificate 'A') wɔ afe 1995 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ii7vbuil9l2nd70gko68sifvj481sqx
Doris Dartey
0
333
1749
1748
2023-04-20T19:14:39Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Doris Yaa Korantenmaa Dartey''' (owui wɔ 19 July 2020) na ɔyɛ Ghananyi nkitahodzi ho ɔkyerɛkyerɛfo, Afotufo na mber bi w'asen kɔ no na ɔka GJA Awards Committee na ɔsan yɛɛ guamtranyi. Na ɔyɛ Graphic Communications Group Limited a ɔwɔ Ghana ne guamtranyi.[1][2][3][4][5]
== Nwomasua ==
Dartey suaa adze wɔ Cape Coast University mu, na hɔ na onyaa abodzin nkrataa wɔ nwomasua mu. Ɔsan nso nyaa nsɛm ho amandzebɔ na nyimpapadɔm ho nkitahodzi ho nkrataa fri School of Communication studies a ɔwɔ University of Ghana , na MA wɔ amanaman nsɛm mu (mpomtu ho nkitahodzi), onyaa abodzii nkrataa wɔ mbasiafo ho adzesua ho na owie ne PhD wɔ ahyehyɛde nkitahodzi mu wɔ Ohio University mu wɔ US.[6][7]
== Edwuma ==
Na ɔyɛ nkitahodzi ho afotufo na ɔyɛɛ edwuma ma Donor-funded dwumadzi tse dɛ African Union Commission, African Development Bank, UNESCO, GIZ,na edwuma ahorow pii.[7][5]
Ɔsan nso som wɔ Ghana National Media Commission ansaana na ɔrebɛyɛ GCGL guamtranyi. Ɔkyerɛɛ nkitahodzi adzesua wɔ USA na Ghana wɔ Dayton University , Mount Mercy University, GIMPA, na GIJ.[8][9]
Na ɔyɛ nsɛm ho amandzebɔ edwuma na ɔyɛɛ nhyehyɛɛ ahorow bi[nkyerɛkyerɛmu hia][5][10] wɔ Ghana mfe bi. Ɔsan nso kyerɛw nsɛm bi wɔ The Spectator Newspaper mu wɔ Ghana a wɔfrɛ no The WatchWoman a ɔkasa faa ndzɛmba a ɔtwa hɛn ho ehyia, nsiesie ho nsɛm, apɔwmudzen, mbofra na nsɛm a ɔkɔ do wɔ hɔn mantam.[6] Na ɔyɛ nsɛm ho amanndzebɔ kuw hɔn nyimpa, nkitahodzifo na amanfo hɔn nkitahodzi ho edwumayɛfo wɔ Ghana.[5]
== Ne Wu ==
Owui wɔ KBTH wɔ Accra Kwesida, 19 July 2020 wɔ ber a onye enufu mu kokoram yareba dze ako ansaana ɔregyaa mu.[6][7] Wɔ siee no wɔ Lashibi Ayie Fie, bea bi a ɔbɛn Tema.[5]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Agyeman, Adwoa (2020-07-20). "Dr Doris Dartey passes on". Adomonline.com. Retrieved 2020-07-21.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News (2020-07-20). "Dr. Doris Dartey passes on". News Ghana. Retrieved 2020-07-21.''
'''• ^''' ''"Serial callers are not relevant - communications consultant". MyJoyOnline.com. 2009-10-16. Retrieved 2020-07-21.''
'''• ^''' ''www.gcbbank.com.gh <nowiki>https://www.gcbbank.com.gh/news-from-gcb/501-gcb-extends-gh-10-000-00-for-gja-awards</nowiki>. Retrieved 2020-07-21.'' <nowiki>{{cite web}}</nowiki>: Missing or empty |title= (help)
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' ''"Dr Doris Dartey laid to rest". Graphic Online. Retrieved 2020-08-08.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Dr Doris Dartey passes on". Graphic Online. Retrieved 2020-07-21.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Dr Doris Dartey passes on". www.ghanaweb.com. 2020-07-20. Retrieved 2020-07-21.''
'''• ^''' ''"'Quack journalist' must be kicked out - Dr. Doris Dartey". Ghissues.com. 2017-02-15. Retrieved 2020-07-21.''
'''• ^''' ''"UNDP supports responsible elections reportage in Ghana". UNDP in Ghana. Retrieved 2020-07-21.''
'''• ^''' ''"ASWIM mourns patron Dr Doris Yaa Dartey". BusinessGhana. Retrieved 2020-08-02.''
30v3p3u06k7s098bfqfhzvekkoqm9r3
Doris Wiredu
0
334
1751
1750
2023-04-20T19:14:40Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Doris Frema Wiredu''' (wɔwoo no afe 1964 Fankwa 1) is Ghana basiaba mbirikatunyi(track and field athlete) a ɔaka ahomgye mu nna ɔyɛ adze papaapa wɔ 100 metres mu. Onyaa sikakɔkɔɔ abɔdzin (gold medal) wɔ afe 1984 African Championships no mu, nna silvers ebien wɔ 100 metres no mu na 400 metres wɔ afe 1985 akansi no mu. Nna no mbɔdzembɔ wɔ 100 metres no mu yɛ par 11.75, a wɔhyehyɛɛ wɔ afe 1985 mu. Ɔsanso gyinaa mu maa Ghana wɔ afe 1984 Summer Olympics a ɔkɔr do Los Angeles dɛ Ghanafo hɔn 4×100 metres relay mbasiafo kuw no, na ɔtoaa do enum wɔ akansi no finimfin (semi-final heat), a oenntum annko enndu akansi no ewiei(final round).
{| class="wikitable"
|+
Doris Wiredu
! colspan="2" |Noara noho nsɛm
|-
!Awoda
|1 February 1964 (age 58)
|-
!Tsentsen
|1.50 m (4 ft 11 in)
|-
!No mu dur
|45 kg (99 lb)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Ɔman
|Ghana
|-
!Sport
|Track and field
|-
!Event(s)
|100 m, 400 m
|-
! colspan="2" |Achievements and titles
|-
!Personal best(s)
|'''100 m''': 11.75 (1985)
|-
! colspan="2" |Medal record
{| class="wikitable"
|
|-
! colspan="3" |Women's athletics
|-
! colspan="3" |Representing Ghana
|-
! colspan="3" |African Championships
|-
|
|1984 Rabat
|100 m
|-
|
|1985 Cairo
|100 m
|-
|
|1985 Cairo
|400 m
|}
|}
== Amanadze akansi ==
{| class="wikitable sortable"
!Afe
!Akansi
!Bea
!Gyinabew
!Event
!Notes
|-
! colspan="6" |Representing Ghana
|-
| rowspan="3" |1984
|African Championships
|Rabat, Morocco
|1st
|100 m
|11.88
|-
| rowspan="2" |Summer Olympics
| rowspan="2" |Los Angeles, United States
|25th (q)
|100 m
|12.00
|-
|9th (q)
|4 × 100 m relay
|45.20
|-
| rowspan="2" |1985
| rowspan="2" |African Championships
| rowspan="2" |Cairo, Egypt
|2nd
|100 m
|11.82
|-
|2nd
|400 m
|53.62
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
== External links ==
by7fl1k69fgcap20k0n3u4lfomtmksy
Douroula
0
335
7808
7763
2023-05-05T16:02:47Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Douroula''' yɛ kurow wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ county seat of Douroula Department wɔ province Mouhoun.
Wɔ kurow ne nkyɛn yɛ smelting furnace a w'asei na ferrous metallurgy a ɔyɛ ahyensiwdze a osii fir 8th century BC. Iyi yɛ metallurgy site a wɔgye dzi dɛ w'akyɛr yie paa wɔ Burkina Faso nkyɛn dɛm aber yi.[1] Dɛm sianstir yi ntsi, wɔ da a ɔtɔ do enum(5) bosoom [[Ayɛwoho]] afe 2019, Douroula nyaa ahyɛnsiwdze ono na ancient metallurgy complexes Tiwêga, Yamané, Kindibo na Békuy wɔ UNESCO World Heritage List dɛ wɔka Ancient Ferrous Metallurgy Sites wɔ Burkina Faso.[2]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso". UNESCO World Heritage List. UNESCO. Retrieved 21 March 2021.''
'''• ^''' ''"Five sites inscribed on UNESCO's World Heritage List". UNESCO. 5 July 2019.''
kd0lvyoow11q55d9qd4c1ry3dhw23y9
Dwowda
0
336
1759
1758
2023-04-20T19:14:42Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dwowda''' yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Kwesida na Benada ntamu. Obiara a wɔwo no Dwowda no wɔfrɛ no Adwowa anaa Kojo.
q2drpslwaivg5xlbb5oeaa8g6vib2j0
Dzifa Gomashie
0
337
7781
1763
2023-05-05T10:38:01Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q59698493}}
'''Ablah Dzifa Gomashie''' yɛ Ghananyi baa a ɔyɛ seneyɛnyi, ɔkyerew sene na ɔyɛ sene so. Na ɔyɛ amanyosem so. '''Ablah''' yɛɛ ([[:en:Deputy_minister|Deputy Minister]]) wɔ ([[:en:National_Democratic_Congress_(Ghana)|National Democratic Congress]]) amanbu mu wɔ 2013 rokɔr 2017 abra na John Dramani yɛ oman panyin. Ɔdaho yɛ mbrahyemunyi ma Ketu South Contituency (NDC). Ablah yɛ ohemaa wɔ Aflao.
== Nwomasua ==
Gomashie yɛ ba a ɔpue fi Patrick Dotse Gomashie na Helen Gomashie hɔn awar mu. Ofi Aflao a ɔwɔ Firaw mantɔw mu, wc wo no 25 Ayɛwoho 1965. Ɔkɔ ne ntoaso skuul wɔ [[:en:St._Louis_Senior_High_School_(Ghana)|St. Louis High School]] wɔ [[:en:Kumasi|Kumasi]]. Ɔgye ne deploma wɔ (Theatre Arts) wɔ hɔ na okɔr do kɔr [[:en:Institute_of_African_Studies|Institute of African Studies]] kɔ gye ne (Bachelor Degree) wɔ (Theatre Management) na (Mphil) wɔ (African Studies).
rj7j7tul47wrtuprys2lr73jv4v3zpy
Dzifuu
0
338
10980
10979
2023-06-25T18:57:19Z
Assilidjoe
33
Atekel mpontu
wikitext
text/x-wiki
'''Dzifuu''' yɛ bosoom a ɔwɔ afe mu. Ɔyɛ bosoom a ɔtɔ do awɔtwe wɔ afe no mu.Ɔwɔ ndafua eduasa-kor(31 days). Ha so, nam ba pii ma obu do. Dɛmara na ekɔ Nhaban Ase(nkuraase) so a, ndɔbaa bebiree ba ma obiara dzidzi fuu ara ma n'ahom ka noho. Iyi ntsi na bosoom yi so nyaa dɛm dzin no.
Mfantsefo taa hyɛ fa (dzi hɔn afahyɛ ahorow) wɔ dɛm bosoom yi mu, osiandɛ edziban ba pii ma abrabɔ no mu so yɛ dɛw.
dxyn9h02qa76y3migjeys0pt6l0oc3i
Dzigbordi Dosoo
0
339
1771
1770
2023-04-20T19:14:46Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== Dzibordi Dosoo ==
Dzigbordi Dosoo yɛ Ghananyi basia bi a n'ano akwokwaa wɔ ɔkasa mu, ɔsan so yɛ obi edwumayenyi. Afei so ɔma dɔm akwankyerɛ fa edwuma, nyimpa nkitsahodzi ho nna dza ɔkeka ho ho. Ɔsan so dzi kasa ho dwumadzi wɔ tɛlɛbihyɛn do a wɔfrɛ no ''The Dzibordi Show.'' Woyi dɛm kasadwumadzi yi wɔ aman eduanan-esia (46) mu wɔ Ebibiman mu, Ngyiresi Aborɔkyirman mu (United Kingdom) nna Europe (Aborɔkyir). Ɔka ho ma wɔyɛɛ ''Kanshi. Kanshi'' yɛ ahuofɛ na wer ho ''aromatherapy'' na ''spa line'' guadziho ndzɛmba''.'' Ɔno so na ɔdze edwumakuw a wɔfrɛ no ''Allure Africa'' bɔbɔɔ adze.
== No Skuul ho Nsɛm ==
Dosoo Kɔr nsɔwdo skuul wɔ Accra Girls Senior High School. Ɔkɔr Suapɔn a wɔfrɛ no Virginia State University a ɔwɔ USA. Hɔ na onyaa Esuapɔn mu krataa (degree) wɔ Sikasɛm na Nkontaabu mu. Ɔsanee so kɔr Harvard University wɔ USA hɔ ara so bio.
== N'edwuma ho Nsɛm ==
Wɔ aber a nna wɔayɛ edwuma wɔ nkontaabu mu mfe du no, ɔhyɛɛ ase dɛ ɔdze nara ankasa n'edwuma a ɔyɛ ''spa business'' robɔbɔ adze. Ɔtɔ do bio, osiesiee n'edwuma a wɔfrɛ no ''Business Linkages International'' a wɔ afe 2004 mu no ɔbɛyɛɛ ''Eagle Group''. Wɔ afe 2010 so mu no, krataa wɔfrɛ no Women's Wear Daily kaa nkuranhyɛsɛm n'obiedwuma ''Kanshi'' ho. Wɔ afe 2014 mu no, n'edumakuw ebien yi nyinaa nyaa beebi gyinae wɔ United States gua do.
== N'abrabɔ mu Nsɛm ==
Ɔwar Lionel Van Lare Dosoo a woenya ne Nyame frɛ. Nna dɛm banyin yi yɛ panyin abedzi ekyir a ɔhwɛ Ghana sikakurabea pɔn do. Dosoo wɔ ba kortsee.
== Abawdobɔdze ==
* 2009 "Marketing Woman of the Year", Chartered Institute of Marketing, Ghana(CIMG) na wɔdze maa no.
* 2017 "Inspiration Award - Heart of Beauty and Innovation" nna "Repêchage President’s Award", Repechage Annual Conference,New York City
* 2019 Wɔbɔɔ ne dzin dɛ ɔfata Women's Choice Awards Africa, "The Boss Lady of the Year" nkyekyemu no mu.
2pe0h3q1jdizuw0fbbec7bbc8bevozh
Dzin
0
340
1776
1775
2023-04-20T19:14:47Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dzin''' yɛ ahyɛnsewdze a wɔdze ma nyimpa, ndua, mbowa, mbeambea na tsebea. Mfatoho; oguan,dan,nsu , Kwesi, ,Oguaa,bɔdɔm,Amba ,ekutu,bankye,skuul ,guamu, asopitsi, Kwame na pii a ɔkeka ho.
pulumo23hipyanl36l6k6v40lvrkk1i
Dzin Ahorow
0
341
1779
1778
2023-04-20T19:14:48Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dzin ahorow'''
Dzin gu mu ahorow pii. Iyinom nye Dzin pa
Dzin hun
Dzin a yetum kan
Dzin a yenntum nnkan
Dzin a yennhu
qtt2bp2eidl6udbjqtxt3caq7vf6uwo
Dzin hun
0
342
1782
1781
2023-04-20T19:14:50Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dzin''' hun yɛ dzin a yɛdze ma adze biara tse dɛ nyimpa, mbowa, mbea na ndzɛmba
66ul14n7x2m0fvq5qsk9fueqk35be90
Dzodzi Tsikata
0
343
1785
1784
2023-04-20T19:14:50Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dzodzi Tsikata''' yɛ Ghanani mmaa ho ɔbenfo, wɔ Development Sociology na Institute of African Studies (IAS) Director wɔ Ghana Suapɔn mu.
'''Asetra Nu Nsɛm'''
Dzodzi Tsikata yɛ ɔbenfoɔ wɔ Institute of Statistical Social and Economic Research wɔ Ghana Suapɔn mu. N’anigyeɛ wɔ adesua mu bi na mmarima na mbesiafo na nkɔso Nsɛm, mmarima na mmaa pɛyɛ ho nhyehyɛeɛ na nneyɛeɛ. Wɔpaw no wɔ Obiradzi 2015 mu dɛ Council for the Development of Social Science Research in Africa (CODESRIA) no titrani wɔ wɔn amansan nhyiamu a ɔtɔ do duanan wɔ Senegal.
Nhwehwɛmu a n’ani gye ho nso na mpɔtam hɔ akuafo a wɔayɛ wɔn apam no a nnwumakuw akɛse mfuw a wɔtaa kyerɛ dɛ ɔwɔ "abusuab kakraa bi" na aman a wɔyɛ adwuma wɔ mu no sikasɛm na nhwehwɛmufo a wofi Sussex Sukuupɔn na Atɔe Fam Sukuupɔn mu no dze wɔn dze dwuma Cape, Dzodzi Tsikata nyaa sika fii Sikasɛm na Asetena mu Nyansahu Nhwehwɛmu Bagua no hɔ dɛ wɔnhwehwɛ mfaso na ɔhaw ahorow a ɔwɔ kuayɛ ho nhwɛdo ahorow a wɔdze dze gua do wɔ Afrika.
Ɔfi August 2016,ɔyɛ Institute of African studies no kwankyerɛfo wɔ Ghana Sukuupɔn mu. Ɔyɛ obi a ɔkamfo awar a wodze nkan wɔ Ghana mpɔtam hɔ, a mprempren ɔma mmeawa nkyem anan mu biako war ansa na wɔadze mfe dunan.
fdiby9j4aympv77xky0l0yn7ltf22uj
Ebenezer Kobina Fosu
0
344
7565
1792
2023-05-01T17:35:30Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q99906480}}
'''Ebenezer Kobina Fosu''' (wɔwoo no 6 [[Esusow Aketseaba]] 1952) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana mansin a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ɛkoro (1) na ebien (2) no munyi, ɔgyina Asikuma Odoben Brakwa Mansin ananmu wɔ Ghana finimfin mantam mu wɔ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no munyi ase na ɔwɔ hɔ.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Ebenezer wɔ 6 [[Esusow Aketseaba]] 1952 wɔ Breman Jamra wɔ Ghana finimfin mantsam mu. Ɔnyaa abodzin krataa wɔ Ghana Suapɔn, Legon. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Barrister ansa na ɔrekɔ amanyɛsɛm mu. Ɔyɛ Kristoni.
== Edwuma ==
Ɔyɛ mmaranimfo wɔ n’adwuma mu na na ɔyɛ mbrahyɛbagua no munyi wɔ Asikuma Odoben Brakwa mansin a ɔwɔ Ghana finimfin mantsam mu.
== Amanyɛsɛm ==
Ebenezer dzii kan paw mbrahyɛbagua no wɔ 7 Sanda 1993 ekyi a ɔdaa nye ho edzi dɛ odzi nkonyim wɔ 1992 Ghana Amansan Abatow no mu no. Wɔ afe 1996 Ghana amansan abatow no mu no, ɔnyaa dzibea a ɔtɔ do ebien wɔ mbrahyɛbagua no mu dzenam Paul Collins Appia-Ofori a ɔdzii do nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no mu ber a ɔnyaa abatow a ɔfata nyinara 47.50% a ɔnye abatow 19,523 yɛ pɛ ber a n’asɔretiafo no nyaa 33.20% a ɔnye no yɛ pɛ kosii abatow 13,641 do. Ɔhweree n’akongua wɔ afe 2000 Ghana Amansan Abatow no mu ber a Paul C. Appiah Ofori a ɔnyaa abatow a ɔfata nyinara mu 51.90% a ɔnye abatow 16,225 yɛ pɛ ber a Ebenezer nyaa 43.40% a ɔnye abatow 13,559 yɛ pɛ no dzii nkoguo ekyi.
ipaxor0v7qeqy4sgfw9ov3yrnbyo1e2
Ebenezer Kojo Kum
0
345
11471
11414
2023-11-16T09:56:12Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694579}}'''Ebenezer Kojo Kum''' (wɔwoo no wɔ Dwowda [[Ebɔbira]] 17,1967) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi, mbranyimnyi a na ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esuon wɔ 4th Republic wɔ Ghana na seseiara kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do awɔtwe wɔ 4th Republic mu a ogyina mu ma Ahanta West abatow mpasuado wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu<ref>https://ghanamps.com/mps/details.php/?id=5326</ref><ref>https://www.parliament.gh/mps?mp=4</ref><ref>https://skyypowerfm.com/biography-of-ebenezer-kojo-kum-the-minister-designate-for-chieftaincy-and-religious-affairs/</ref><ref>https://elections.gna.org.gh/2020/12/08/ahanta-west-retains-lawyer-kojo-kum-for-the-npp/</ref>.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Ebenezer Kojo Kum wɔ Dixcove a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ebenezer Kojo Kum nyaa ne (O-Level) wɔ afe apem ahakron eduwɔtwe anan(1984) na (A-Level) wɔ 1986 mu Ebenezer Kojo Kum toaa do nyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Arts(Hons) na Diploma wɔ nwomasua mu, a ne nyina fir Oguaa Suapɔn no mu wɔ 1991 na Barrister wɔ Mbra mu(amansan ndzeyɛɛ) wɔ Ghana mbranyimfo skuul wɔ afe 2020 mu<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Ebenezer-Kojo-Kum-2422</ref><ref>https://www.parliament.gh/mps?mp=4</ref><ref>https://ghanamps.com/mp/ebenezer-kojo-kum/</ref><ref>https://elections.gna.org.gh/2020/12/08/ahanta-west-retains-lawyer-kojo-kum-for-the-npp/</ref>.
== Edwuma ==
Nna Ebenezer Kojo Kum yɛ Ɔsoafo Abedziekyir/ Amambra/Amambra Suafo Panyin fitsi 1992 kesi 2005 wɔ Ɔman Amandze bea.
Nna Ebenezer Kojo Kum yɛ Mbranyimnyi kakraba fitsi 2000 kesi 2002 wɔ Kendicks Law Firm, ɔyɛ Ɔhokafo fitsi 2002 kesi 2007 na Kwankyerɛfo Panyin fitsi 2007 kesi 2016 wɔ Kendicks Law Firm<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Ebenezer-Kojo-Kum-2422</ref>.
Seseiara Ebenezer Kojo Kum yɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Ahanta West mansin wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu.
== Amanyɛsɛm ==
Ebenezer Kojo Kum per na odzii nkonyim wɔ 2016 NPP amanyɛkuw abatow mu wɔ Ahanta West abatow mpasua wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ebenezer Kojo Kum toaa do kedzii nkonyim wɔ mbrahyɛbagua egua a ɔwɔ n'abatow mpasua do(Ahanta West abatow mpasua) wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana ber a wɔtoo 2016 Ghana amansan aba no wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu, ma ɔbɛkaa Mbrahyɛbaguafo a wɔwɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esuon wɔ 4th Republic mu a onyaa aba 30,596 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 68.1% sen George Kwame Aboagye(a ɔaka beebi) a ɔyɛ NDC amanyɛkuw nyi a onyaa 13,784 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 30.7% na Isaac Kweku Annan a ɔyɛ CPP amanyɛkuw nyi nyaa 546 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 1.2%.
Ebenezer Kojo Kum san gyinae bio na odzii nkonyim wɔ 2020 NPP mbrahyɛbaguamu abatow no mu wɔ Ahanta West abatow mpasuado wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana, a onyaa aba 472(65.46%) sen Kwesi Biney a onyaa 249(34.54%). Ebenezer Kojo Kum san toaa do dzii nkonyim wɔ Ghana amansan ambatow wɔ New Patriotic Party dzin mu wɔ Mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do awɔtwe wɔ 4th Republic wɔ Ghana a onyaa amba dodow a ɔyɛ 27,946(51.60%) sen Dr. Emmanuel Okumi Andoh ( nkan Pro-Vice Chancellor dze ma Takoradi Technical University) a ɔyɛ National Democratic Congress nyi a onyaa amba 23,957 (44.24%), Ismail Buadii a ɔyɛ Ghana Union Movement (GUM) a onyaa amba 1,797 (3.32%), Ebo Mensah a ɔyɛ Convention People's Party (CPP) nyi nyaa amba 214(0.40%), Nathaniel Adusei a ɔyɛ All People's Congress (APC) nyi nyaa amba 139 (0.25%) na Dominic Akalga a ɔyɛ People's National nyi nyaa amba 101(0.18%)<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/western/ahanta_west/</ref><ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2020/parliament/western/ahanta_west/</ref>.
Ebenezer Kojo Kum yɛ Soafo dze ma Ahensɛm na Ɔsom Ahorow Mu nsɛm.
== Mboaedze ==
tjmiw294ig1g9u12www0mpuupl5i4dh
Ebisaa na Abrɔme
0
346
1803
1802
2023-04-20T19:14:54Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ebisaa ne dzin kor so a Fantsefo dze frɛ no nye '''Egya rekɔ'''.Ɔyɛ agor a nkan no nna mbofra na wodzi no anago. Ebisaa yɛ asɛmbisa na nyiano. Nsɛmbisa no yɛ suahun a mpanyin nya no wɔ abɔdze nye ɔdomankoma ho. Ɔboa ma hɔn a wodzi dɛm agor no hɔn adwen mu dɔ. Ɔyɛ ano na ano agodzi
Kwan a wɔfa do dzi agor yi nye dɛ, abofra kor bisa asɛm bi ma nkaa no yi ano. Sɛ woyi ano wie a, nna fofor so ebisa ne dze. Ɔyɛ a abofra a obotum eyi asɛmbisa no ano no, ɔno wɔma no kwan ma obisa asɛmbisa fofor no.
Sɛ wɔrebɛhyɛ ebisaa no ase a, ɔkor ka dɛ, "Egya rokɔ no ogyaa me adze bi," nna ɔdze ebisaa no asɔw do dɛ bi a, "dɛm adze no wonndzi naaso sɛ ɔka wo nsa ho ara a nna eretafer, ebɛnadze a?" Nyia ɔpɛ dɛ oyi ano no bɔ adze no dzin. Sɛ oennhu a, ɔdze dɔ nyimpa fofor so do kesi dɛ obi botum abɔ adze kor ne dzin. "Ɔyɛ ogya." Ogya nnyɛ adze a wodzi naaso sɛ ogya hye ɔdasanyi ne nsa a, dza odzi kan yɛ nye dɛ ɔdze to n'anomu.
Nyia oribisa ebisaa no hwɛ adze kor a oribisa no no suban na ne ndzeyɛɛ na ɔdze to gua ma etsiefo no hwɛ ho ma no mbuae. Sɛ etsiefo no mu biara enntum amma mbuae papa a, asɛmbisafo noara dze nyiano no to gua na ɔkyerɛ ase.
==== Ebisaa Ahorow ====
Ebisaa gu mu ahorow anan. Hɔn nye;
# Ebisaa a ɔyɛ asɛmbisa turodoo
# Ebisaa a n'ahyɛse yɛ asɛnka na n'ewiei yɛ asɛmbisa
# Ebisaa a ɔtse dɛ asɛm bi a osii na n'ewiei yɛ asɛmbisa
# Ebisaa a ɔdze nyimpa anaa ndzɛmba ebien toto ho, na afei obisa ho nsɛm
==== Ebisaa ho mfatoho bi ====
# Nkyia ne mfaso nye dɛn? W'apɔw mu ɛ?
# Adze bi wɔ hɔ, ɔyɛ abofra a ofura tam. Ɔyɛ panyin a nna ɔapa ne tam no egu. Ebɛnadze a? Nkampor a.
# Nkorɔfo baasa bi tuu kwan. Wɔkɔtoo esutsen bi, na wɔfaa mu twae kɔr nsuegya. Ber a wokodur nsuegya hɔ no, nna hɔn mu beenu pɛr na hɔn nan ho afɔw. Ɔkor na ɔaka no dze ne nan ho ammfɔw. Nyimpa no mu woana na ɔno ne nan ho ammfɔw no? Nyimpa baasa no nye woananom?-Nyimpa ne nan ho ammfɔw no nye abɔdomaba a ɔda ne na ne yefun mu. Nyimpa baasa no nye ɔpemfo a ne ba hyɛ n'ekyir(Iyi na wɔfrɛ no '''nyansapɔw''' no
# Nyimpa na sika, woana nye panyin?-Sika a. Osiandɛ Nyankopɔn dzii kan bɔɔ asaase a sika wɛ mu ansaana ɔrobɔ nyimpa
=== Abrɔme ===
Abrɔme no nua nye ebisaa. Iyi so yɛ ano na ano agodzi a ɔyɛ nsɛmbisa na nyiano. Abrɔme yɛj asɛmbis a oebir enyi na oefura no tam ntsi ne ntseasee nnda edzi pefee gyedɛ edwen ho yie ansana etum enya mbuae pa ama asɛmbisa no. Mpɛn pii no, nsɛmbisa no mmfa nyiano a wɔrohwehwɛ no ho koraa. Adze kor a ɔyɛ dansewa wɔ Abrɔme ho nye kasa no ne ngyegyee anaa no nkɔdo. Asɛmbisa no ne ngyegyee anaa ne nkae no wɔ dɛ ɔnye ne nyiano no na ne nkae anaa ne gyegyee dɔ do.
Abrɔme taa yɛ ahorbahyehyɛ ntsi ohia dɛ edzifo no nyinara benya abotar ber a woridzi dɛm agor yi. Mpɛn pii no, kasa a wɔdze dzi agor yi nnyɛ kasa pa. Ehuhusɛm tu forafora mu. Sɛ Abotarsie ammba mu a, obodu beebi no, nna agor no reyɛ adan enyiber.
==== Abrɔme ho nhwɛdo ====
# Bɔr me, ankyɛ prukusuww nkyɛ.-Wo ho bɔn na ma wɔnka
# Megye wo, keteke wusiw.-Wose dɛ ɔkwaku ne bin.
# Bɔr me, atow boba atra me dan.-Esi pe ewia me bin.
# Ɔsor nworaba.-Wo nyepi dɛ amonadze.
32rag41s3ovbb9loaoa3nlgdwwugxr8
Ebusua Ahyɛnsewdze
0
347
1805
1804
2023-04-20T19:14:55Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Mfantsefo Kitsa Ebusua ahorow esoun a biara kitsa n’ahyɛnsewdze.
Asona Akonkran
Twidan Sebɔ
aovohioj6r608nnfikjndut3x61jkvv
Ebɔbira
0
348
12772
12745
2024-02-28T08:34:50Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Assilidjoe|Assilidjoe]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ebɔwbira''' yɛ bosoom a ɔtɔ do anan wɔ afe mu. Sɛ yɛka dɛ biribi "Ebira" wɔ Mfantse kasa mu a, nna ɔkyerɛ dɛ adze kor no esuma. Ntsi dza ɔwɔ hɔ nye dɛ, sɛ odu dɛm bosoom yi a,ebɔw no a nkyɛ ɔtɔ pii wɔ bosoom no a otsia ebiasa no mu no dze noho ebira (esuma). Iyi ntsi na ɔmaa dɛm bosoom yi so nyaa ne dzin "Ebɔwbira" no.
77dioqc2nwunlc8g85wfiut6y7djhe6
Ebɔw
0
349
10881
10631
2023-06-16T11:50:20Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q110}}
'''Ebɔw''' yɛ bosoom a ɔtɔ do ebiasa wɔ afe mu.Wɔ dɛm bosoom yi so, ebɔw(dew) rɔ paa. Iyi ntsi na bosoom a otsia ebiasa no nyaa dɛm dzin yi.
g4txdzbwgbcwd2detpcduykgngza8ik
Edgar de Wahl
0
350
6285
1815
2023-04-21T12:34:19Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q327195]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fael:Edgar de Wahl 1926.jpg|197px|right]]
Nna '''Edgar de Wahl''' (23 Dzifuu 1867 – 9 Ebɔw 1948) yɛ Baltic German ɔkyerɛkyerɛfo, akontaabu ho ɔbenfo na kasa ho nyimdzefo. Ogye dzin kɛse dɛ ɔno na ɔbɔɔ [[Interlingue]] (a wonyim no dɛ Osidɛntal wɔ n’asetra nyinara mu), kasa a wɔdze abɔdze mu ndzɛmba ayɛ a ogyina Indo-Europa kasa ahorow do, a woetsintsim ahyɛse no wɔ afe 1922 mu.
[[Nkyekyεmu:Interlingue]]
pg6rv3hl132wayv517i57cp5ig2zxzn
Edith Hazel
0
351
6286
1818
2023-04-21T12:34:20Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98824113]]
wikitext
text/x-wiki
'''Edith Hazel''' yɛ Ghana amanyɛnyi na diplomat a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Evalue Gwira abatow mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu fitsi 2001 kesi 2005 wɔ Ghana.
567tqf0vk2pfyo50gtsqs19fntji26n
Edward Adjaho
0
352
7076
1824
2023-04-22T15:03:15Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Edward Adjaho''' , mbrahyɛbeguanyi ( Wɔ wono sanda 3,1957.) yɛ ghananyi ɔmanyɛnyi nye lɔɔyanyi a ɔkasae wɔ ghana mbrahyɛ beguamu wɔ afe 2013 kɛpem 2017 . Ɔnye mbrahyɛbeguamunyi a wodzi kan yin ma ɔbɛyɛ hɔn kasamaafo. Afei ɔbɛyɛ kasamaafo a tɔdo enum wɔ Ghana amambu mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5b8gybw4oxyjpmfvthrzaraf6sd4mqi
Edward Michael Ennin
0
353
7566
7293
2023-05-01T17:35:38Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84042853}}
'''Edward Michael Ennin''' (wɔwoo no 16 Esusow Aketseaba 1070) yɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi ma Obuasi Epuei Masin wɔ Ashanti mantɔw mu wɔ Ghana.[1] Wɔpaw no wɔ[[New Patriotic Party]] (NPP) tekiti dɛ Mbrahyɛbaguanyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
j2aivwsldfw1ut5c7p1wj5jk38jjt1w
Edward Osei-Kwaku
0
354
6288
1833
2023-04-21T12:34:24Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q98814625]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98814625}}
Nna '''Edward Osei-Kwaku''' yɛ Ghana mbrranyimfo (lawyer) na amanyɛnyi. Ɔyɛɛ Ɔsoafo Abadziakyiri ma Ɔmanpanyin Nkitsetahodzi nsɛm do, na Mmabun na Agumadzi ho Ɔsoafo wɔ Kan Ɔmanpanyin J. A. Kufuor aber do. Ɔsan nso yɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Asokwa West mansin no fir 7 [[Sanda]] 1997 kɔsi 6 [[Sanda]] 2005.
sq1h1c3platoque6iii7jhbzmro2vpn
Edward Osei Kwueku
0
355
7567
1836
2023-05-01T17:35:43Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwame Osei-Prempeh''' (wɔwoo no 19 Ɔbɛnem 1957) lyɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ Ghana Mantam Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do nnum no muni a ɔgyina Nsuta-Kwamang Beposo ananmu wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana.
== Mfiase Asetra Na Nhomasua ==
Wɔwoo Prempeh wɔ Kwamang wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Kwame Nkrumah Suapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do na onyaa na Degree wɔ Bachelor of Social Science mu wɔ afe 1982 mu. Ɔkɔɔ Ghana Suapɔn wɔ afe 1987 mu na osuaa Quantum Chemistry Laboratory, QCL. Ɔsan nso kɔɔ Ghana Mmara sukul na onyaa Degree wɔ Bachelor of Law wɔ afe 1989 mu.
== Adwumayɛ ==
Na Prempeh yɛ Associate for Sarpong Legal Services wɔ Ashanti Mantam -Kumasi.Ɔsan nso yɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Nsuta-Kwamang Beposo mantam a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana. Ɔbɛyɛɛ GOIL Company Limited no sohwɛfoɔ a ɔhwɛ adwuma so ne Kuo no sohwɛfoɔ panin wɔ June 3, 2019, ber a na ɔyɛ adwumakuo no muni firi mfeɛ mmienu ansa na ɔreba no.
== Amanyɔsɛm ==
Prempeh yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni. Wɔdze nkan paw no dɛ Mmarahyɛ Bagua no mu wɔ December 1996 Ghana amansan abatuw no mu wɔ Ticket of the[[New Patriotic Party]] no do. Ɔtoo aba 12,586 wɔ abatuw 24,444 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 51.5% tiaa Thomas Fokuo Agyepong a ɔyɛ NDC muni a ɔtoo aba 10,313 a ɔgyina hɔ ma 33.70%. Ɔdze nkonim wɔ afe 2000 Ghana Amansan Abatuw no mu a ɔtoo aba 13,568 wɔ abatuw 21,358 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 63.50% tiaa Ebenezer A. Frimpong Prempeh na NDC muni, Osei O. Emmanuel yɛ NRP muni, Osei Kwadwo yɛ CPP muni, Salisu Muhammed yɛ PNC muni na Kofi A. Kankam a ɔyɛ UGM muni a ɔtoo abatuw 6,889, abatuw 304, abatuw 285, abatuw 221, abatuw 91. Ɔtoo aba 15,704 wɔ abatuw 24,344 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 64.50% tiaa Samuel Otu a ɔyɛ NDC muni, E.O.Adu-Amankwaah a ɔyɛ IND muni na George Osei Owusu Amankwah a ɔyɛ CPP muni a ɔtoo aba 7,769, 547 na 324. Ɔtoo abatuw 17,403 wɔ abatuw 24,879 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 69.95% wɔ 2008 Amansan Abatuw no mu. Kwame Asafu-Adjei dze no do nkonim wɔ afe 2012 Amansan Abatuw no mu.
== Ankorankoro Asetra ==
Prempeh aware na ɔwɔ mma baanan. Ɔyɛ Kristoni na ɔyɛ Adventist Asɔr no muni.
pu7a7pjdhxdjy1xftyva9x7447o8wvy
Edward Salia
0
356
7078
6289
2023-04-22T15:03:21Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5345199}}
'''Edward Kojo Salia''' (20 [[Obiradzi]] 1952 – 16 [[Kwakwar]] 2009) yɛ Ghana Mbrahyɛbaguanyi. Na ɔsan yɛ National Democratic Congress no munyi na na ɔyɛ Ɔman Soafo wɔ Kan Ɔmanpanyin Rawlings aban no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
pwny5qt7exye9bvtczbtdy4ob4zmrne
Efe Grace
0
357
12245
1855
2024-01-05T00:02:52Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
'''Efe Grace''' tow ndwom na sanso kyerɛw ndwom wɔ ɔman Ghana mu.ɔtow Nyame-ndwom. Efe Grace nya abasobɔdze a wɔdze ma Nyame- ndwomtonyi a ɔbɔ no ho mbodzen wɔ 2021 Vodafone Ghana Music Awards dwumadzi n'ase.
== Ɔbra Ahyɛse na nwomasua ==
wɔwoo no wɔ Kumasi,
Grace yɛ Nyame-ndwom wɔ Ghana
Grace n'edwuma:ɔbɔ ndwom, ɔtow ndwom,
Efe Grace atow ndwom fri afe 2018– dze ba ndɛ
Websiteefegraceofficial.com
Efe Grace fri Kumasi, Ghana
Genres:Nyamendwom
Edwuma: ndwomtonyi, kyer3w ndwom
Efe Grace fri Agogo ɔwɔ Asanteman mu wɔ Ghana. Grace yɛ osofo Rev . Mensah Bonsu ne ba basia. [3] ɔyɛ abakan wɔ MBA ebiasa mu.ɔkor Yaa Asantewaa Girls Skuul na owie wɔ afe 2006 mu. Ɔsanso toa n'adzesua do wɔ Christian Service University College na afe 2011 na ɔdze Bachelor of Business Administration wɔ Banking na Finance wie .[4]
== Music career ==
Grace hyɛ ndwomtow ase wɔ Aber a na ɔy3 akatasia, nna ɔtow ndwom boa ne papa ne nyamesom edwuma no. Wɔ mber pa mu no, ɔbɛyɛ panyin a ɔdze ntonton ndwom do wɔ asɔr mu nna ɔkɔ tow jazz ndwom so wɔ mbea ahɔho tum tsena, bea nyimpa kɔ k'edzidzi San gye hɔn enyiwa wɔ Kumasi.[5] Efe Grace tow ndwom dzii Becca na Kwabena Kwabena hɔn ekyir boa hɔn ndwom tow edwuma mu.
Grace hyɛ ase dɛ ɔtow ndwom dze boa Sonnie Badu na Ohemaa Mercy. Afe 2018 October mu na ɔdze ne ndwom a ɔdzekan to gua a na ɔyɛ "Yehowa ne M'abankese "
Ne papa yɛ ndwom ah na ɔwɔ dɛm dzin ara na ɔyɛ nsesa kakra wɔ n'ara ne dze no mu.[6]. Ɔsan dze ndwom "King of Glory" . Wɔ Afe 2020, ɔnya abasobɔdze a odzi kan fri
Vodafone Ghana Music Award wɔ mbasiafo a wɔbɔ hɔn mbodzen wɔ ndwomtow mu.[7]
Efe Grace sanso nya akwanya wɔ mbasiafo a wɔdze edwuma dzen tow ndwom wɔ adze no mu na Mbasia ɔdze mbɔdzenbɔ kɛse n'ara dzii dwuma wɔ afe 2021 3Music Awards.[8][9]
ɔdze ne ndwom "Lord Have your way" nya akwanya wɔ ahɔn a, ɔwɔ dɛ wɔ bɔ hɔn abaw do wɔ akwan ebien mu. Nyame-ndwomtonyi a,ɔbɔ ne ho mbodzen wɔ afe 2021 mu na basia ne ndwom mu dzi mu wɔ afe 2021 Vodafone Ghana Music Awards.[6][10]
Basia ne ndwom mu dzi mu abasobɔdze no kɔr ma Abiana.
Wɔ September 2021, ɔdze ndwom a ɔtɔdo
Anan na enum a ɔfr3 no "Overflow " na "Sounds of Heaven" to gua.
Wɔ 2022,Efe Grace nya akwanya wɔ ahɔn a, ɔwɔ dɛ wɔ bɔ hɔn abaw do wɔ akwan ebiasa mu wɔ Nyame-ndwomtonyi a,ɔbɔ ne ho mbodzen ,basia ne ndwom mu dzi mu wɔ ne ndwom" Overflow "na obia ne ndwuma yɛ fɛw na ɔsɔ enyi Ankasa wɔ 2021" 3Music Women's Brunch Performance".[11]
== Dwumadzi a ɔdansew ==
Efe Grace hyɛɛ ne ndwomtow edwuma ase yi, onye Ohemaa Mercy na Joe Mettle edzi dwuma wɔ Ghana Music Awards. "Hope Concert " na Ignite Virtual Concert.
Wɔ 2021 3Music Women's Brunch odzii dwuma wc ase.[12]
== Discography ==
'''SinglesEdit'''
''•''
''Yehowa ne M'abankese'' (2019)
[6]
''• King of Glory (2019)''
[3]
''• Lord Have your way'' (2020)
''• Overflow (2021)''
''• Sound of Heaven (2021)''
Awards and nominations
YearCeremonyAwardNominated workResultRef2020Vodafone Ghana Music AwardsFemale Vocal Performance of the Year''King of Glory''Nominated[7]20213Music AwardsFemale Vocalist of the Year''Lord Have your way''Nominated[9]Emerging Woman of the YearHerselfNominatedVodafone Ghana Music AwardsGospel Artist of the YearHerselfNominated[6]Female Vocalist of the Year''King of Glory''Nominated20223Music AwardsGospel Act of the YearHerselfNominated[11]Best Female Vocal PerformanceOverflowNominatedPerformer of the Year2021 3Music Women's Brunch PerformanceNominated
== Nhwɛdo''•'' ==
''<nowiki>https://www.happyghana.com/vgma-2021-full-list-of-winners-at-vodafone-ghana-music-awards-2021/Ghana</nowiki> Music Awards 2021". Happy Ghana. 27 June 2021. Retrieved 22 June 2022.''
'''• ^''' ''"2022 VGMAs: Celestine Donkor grabs 3 nominations with 'Favour Everywhere'". GhanaWeb. 6 April 2021. Retrieved 22 June 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Meet Efe Grace, a worshipper with beauty". GhanaWeb. 13 July 2020. Retrieved 22 June 2022.''
'''• ^''' ''"Why I Chose Doing Gospel Music Above My Banking & Finance Degree – Efe Grace". Pledge Multimedia. 25 June 2020. Retrieved 22 June2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Why I stopped singing with Becca – Efe Grace". Ghana Music. 11 August 2020. Retrieved 22 June 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"VGMA 2021: Efe Grace Receives Two Nominations". Gospel2Me. 8 April 2021. Retrieved 22 June 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Amoateng, Comfort (1 March 2020). "VGMA 2020: Sensational Gospel Artiste Efe Grace is Nominated As Female Vocalist". Gospel2Me. Retrieved 22 June 2022.''
'''• ^''' ''"Efe Grace Receives Female Vocalist of The Year Nomination at 3music Awards 2021". Gospel2Me. 13 February 2021. Retrieved 22 June2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"3Music Awards 2021: All the winners". Music in Africa. 29 March 2021. Retrieved 22 June2022.''
'''• ^''' ''"Efe Grace Bags 2 Nominations at VGMA 2021". Gospel Spotlight GH. 6 April 2021. Retrieved 22 June 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"3Music Awards 2022: All the nominees". Music in Africa. 14 February 2022. Retrieved 22 June 2022.''
'''• ^''' ''"Efe Grace, Yaa Yaa spice up 3 Music Women's Brunch with breathtaking performances". Ghana Music. 9 March 2021. Retrieved 22 June 2022.''
== Abɔntsen do nkitsahodzi ahorow ==
https://web.archive.org/web/20230119093936/https://efegraceofficial.com/
[[Nkyekyεmu:Ghana ndwomtofo]]
8gy1f826ovhv77b23y74iaexjoygh16
Effiakuma
0
358
1859
1858
2023-04-20T19:15:10Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Effiakuma''' yɛ kurow wɔ Ghana a ɔwɔ Atorɛɛ Mantem
ssctwqlx8k4wamhk4n30qmthnurbv1o
Efua Dorkenoo
0
359
7831
7445
2023-05-05T18:05:18Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q536397}}Efua Dorkenoo, OBE(Fankwa 6,1949-Ɔbɛsɛ 18,2014), a beberee frɛ no"Mama Efua",nna ɔyɛ Ghanaian-British dawurbɔnyi a wɔko tsia female genital mutilation (FGM) a ɔboa ma global movement bɔboa etwa dɛm ndzeyɛɛ no do
leblwgdfa3s3t9dajzjf20mykd5khvf
Elise Foniyama Thiombioano Ilboudo
0
360
7741
7494
2023-05-05T08:42:08Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Elise Foniyama Thiombioano Ilboudo''' ɔyɛ archaeologist na amanyɛnyi wɔ Burkina Faso.
Fitsi [[Sanda]] 10, 2020, w'ayɛ Burkina Faso Ɔsoafo a ɔhwɛ Culture, Arts, and Tourism.[1] Ɔdze ne ho abɔ People's Movement for Progress.
== Nhwɛdo ==
• ^ "Ministère de la culture : Elise Foniyama Ilboudo Thiombiano remplace Abdoul Karim Sango". 11 January 2021.
qyfu9npjaych5e7nnlhb3kg7rjceqsp
Elizabeth Agyemang
0
361
7568
7294
2023-05-01T17:35:50Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (5) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q55314927}}
'''Elizabeth Agyemang''' (wɔwoo no 13 [[Esusow Aketseaba]] 1949) yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ Ghana Mbrahyɛbaguanyi.<ref>https://web.archive.org/web/20180630161845/http://www.pulse.com.gh/bio/politicians/elizabeth-agyemang-id5436549.html</ref> Ɔgyinaa Oforikrom ananmu wɔ Ashanti mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no munyi na ɔyɛ Ɔsoafo Abadiakyir wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/business/Amend-mining-law-Hon-Elizabeth-Agyemang-578348</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Agyemang wɔ Kotei wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkura ɔkyerɛkyerɛfo adansedzi krataa ‘A’ (teacher’s certificate ‘A’). Ɔnyaa saa adansedzi krataa yi wɔ afe 1971 mu. Ɔsan nso nyaa ayarehwɛfo adansedzi (nursing certificate) krataa fii Alexandria Ayaresabea (Alexandria Hospital ) a ɔwɔ Virginia, U.S.A. wɔ afe 1989 mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2646</ref>
== Edwuma ==
Efi [[Sanda]] 2005 kɔsi [[Sanda]] 2017 no, Elizabeth gyinaa Oforikrom Ambatow mpasua ananmu wɔ Ashanti mantɔw mu wɔ Ghana.<ref>https://www.newsghana.com.gh/im-lucky-to-be-nominated-deputy-reg-minister-elizabeth-agyemang/</ref> Ɔdzii nkonyim wɔ nye Mbrahyɛbagua no mu dzenam amba 58,812 a ɔnyae wɔ ambatow 90,333 a ɔfata a wɔtow wɔ nye ambatow mpasua mu no mu.<ref name=":0" />
Wɔ [[Ebɔw]] 2017 mu no, Ɔmampanyin Nana Akufo-Addo, bɔɔ nye dzin dɛ ɔmantw asoafo abadziakyir du (10) a wɔbɛyɛ n’aban no fa no mu kor. Ghana Mbrahyɛbagua no Boayikuw a Wɔpaw Nnyimpa (Appointments Committee) no yɛɛ nhwehwɛmu wɔ saa bosom no ara mu. Boayikuw no penee do na wɔdze nye dzin kɔmaa Mbrahyɛbagua no Kasafo ma Mbrahyɛbagua no fie kɛse no dɛ hɔn nnye ntom bio.<ref>https://www.primenewsghana.com/politics/akufo-addo-selects-people-s-mother-as-deputy-ashanti-regional-minister.html</ref>
== Ambatow ==
Wɔpaw Agyemang dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Oforikrom ambatow mpasua a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana dzea edzi kan wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":1">https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/ashanti/36/</ref><ref name=":2">''Elections 2004; Ghana’s Parliamentary and Presidential Elections.'' Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 128.</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua 36 no fa wɔ nkongua 39 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>[[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/president/index.php</ref> Wɔdze ambatow 47,388 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 71,594 mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 66.2% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Minir Abdullah Dawood a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu (People's National Convention), Abofra George Cudjoe a ofi Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (National Democratic Congress) no mu na Adelaide Borden a ofi Nhyiam no mu Nnipa Kuw (Convention People's Party) no mu. Eyinom nyaa amba 2 ,516 , 21, 056 na 634 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye 3.5%, 66.2%, 29.4% na 0.9% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref name=":1" /><ref name=":2" />
Wɔ afe 2008 mu no, ɔdzii nkonyim wɔ amansan ambatow no mu wɔ[[New Patriotic Party]] tekiti do maa ambatow mpasua kor no ara.<ref name=":3">''Ghana Elections 2008.'' Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 65.</ref><ref name=":4">https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/ashanti/36/</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua 34 no fa wɔ nkongua 39 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/ashanti/index.php</ref>[[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 109 wɔ nkongua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/index.php</ref> Wɔdze amba 40,704 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 64,538.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 63.07% yɛ pɛ. Wɔpaw no sen Munir Abdullah Dawood a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu (People's National Convention), Terlabi Ebenezer Oklety a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (National Democratic Congress) no mu na Afful Hayfor a ofi Nhyiam no mu Nnipa Kuw (Convention People’s Party) no mu. Eyinom nyaa ambatow 1,120, 21,572 na 1,142 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu.Eyinom nye 1.74%, 33.43% na 1.77% yɛ pɛ wɔ ambatow a wɔtow nyinara mu.<ref name=":3" /><ref name=":4" />
Wɔ afe 2012 mu no, ɔdzii nkonyim bio wɔ amansan ambatow mu maaambatow mpasua kor no ara. Wɔdze amba 58,812 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 90,333. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 65.11% yɛ pɛ.[14][15] Ɔnyaa amba kyɛn Awidu Gariba a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (National Democratic Congress), Raphael Brobbey a ofi Progressive People’s Party, Salifu Zakari a ofi Convention People’s Party, Faustina Adjei a ofi National Democratic Party ne Nana Osei Tutu Prempeh a ɔyɛ obi a ɔdze nye ho (an independent candidate). Eyinom nyaa abatow 29,393, 1,246, 311, 419 ne 152 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye 32.54%, 1.38%, 0.34%, 0.46% na 0.17% yɛ pɛ wɔ ambatow a wɔtow nyinara mu.<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/ashanti/36/</ref><ref>''Elections 2012.'' Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2012. p. 134.</ref>
== N'abrabɔ ==
Agyemang awar na ɔwɔ mba ebiasa.<ref name=":0" /> Ɔyɛ Kristonyi.<ref name=":0"/>
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
i3y7a2woevvj2dgur3h2j5ashxtj3l6
Elizabeth Akua Ohene
0
362
7737
7480
2023-05-05T08:22:46Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Elizabeth Akua Ohene''' (wɔwoo no wɔ Sanda 24, 1945) ɔyɛ Ghana nsɛnkyerɛwnyi na amanyɛnyi. Ɔyɛɛ Ɔman Soafo maa asoɛe a ɔhwɛ Ghana Suapɔn wɔ Ɔmanpanyin John Kufuor n'aber do. Nna ɔyɛ ɔsamufo dze ma Daily Graphic, nna ɔyɛ basia a odzikan wɔ mu.
== Ɔbra Ahyɛse na Nwomasua ==
Elizabeth Ohene yɛ obi a wɔwoo no wɔ Sanda 24, 1995 wɔ Ho wɔ Firaw mantɔw mu. Ɔkɔr Mawuli Skuul na onyaa kwan dɛ ɔbɔkɔ wɔ skuul wɔ Ghana Suapem wɔ afe 1964, ɔdze B. A. (Hon.) degree wɔ borɔfo mu wie. Ɔsan so kɔr Indiana Suapɔn, wɔ Bloomington, Indiana, USA, hɔ na onyaa Mass Communication abadobɔdze.
mdpa6ebfibljb50lcrm4t1ycw8zonc5
Elizabeth Amoah Tetteh
0
363
7569
7080
2023-05-01T17:35:55Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96943133}}
'''Elizabeth Amoah-Tetteh ('''wɔwoo no wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 25, 1945) yɛ nwomasua ho nyimdzifo na Ghana amanyɛnyi.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506170722/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=70<nowiki/>.''6 May 2016. Archived from the original on 6 May 2016. Retrieved 5 July 2020.''</ref> Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Twifu-Atti Morkwaa abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ Republic a ɔtɔ do anan(4th Republic) wɔ Ghana.<ref name=":1">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 81.</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Amoah-Tetteh wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 25,1945. Ofir Twifo-Abodom a ɔwɔ Ghana Mfinimfin Mantɔw mu. Wɔ afe 1974 mu no onyaa Diploma wɔ Apɔw-mu-ntsetse(Physical Education) wɔ Specialist Trainig College a ɔwɔ Winneba.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Amoah-Tetteh yɛɛ edwuma dɛ ɔkwankyerɛfo boafo ma Data Collection wɔ Teacher Education Division a ɔwɔ Ghana Education Service a ɔwɔ Nkran.<ref name=":0" /> Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Twifo-Atti Morkwaa abatow mpasua do na ɔsan so yɛ Nwomasua Soafo Abadziekyir a ɔhwɛ Pre-tertiary Education do wɔ ber a ɔwɔ kan Ghana Ɔmanpanyin John Dramani Mahama n'amanbu mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Three-year-training-programme-for-visual-impaired-teachers-opens-209937<nowiki/>.''www.ghanaweb.com.'' 18 May 2011. Retrieved 4 August 2020.</ref><ref>https://newsghana.com.gh/mrs-elizabeth-amoah-tetteh-donates-food-and-other-items-worth-ghc1000-to-school/. ''News Ghana.'' Retrieved 4 August 2020.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Elizabeth Amoah-Tetteh dzii kan gyinaa Twifo-Atti Morkwaa abatow mpasua ananmu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu ber a odzii nkonyim wɔ National Democratic Congress tekitsi do wɔ mfe mpem ebien na awɔtwe(2008) Ghana amansan abatow mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/262/index.php. ''Ghana Elections'' – Peace FM. Retrieved 5 July 2020.</ref> Onyaa aba dodow a ɔyɛ 14,724 wɔ amba dodow a ɔyɛ 28,632 a ɔyɛ ɔha nkyɛm 51.4% sen n'akansifo afofor, Abraham Dwuma Odoom a ofi[[New Patriotic Party]] a onyaa amba 13,086 a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 42.90% na Rose Buah-Bassuah a ofi Conventions People's Party a ɔno so nyaa amba 1,577 a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 5.2%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/central/index.php. ''Ghana Elections'' - Peace FM. Retrieved 4 August 2020.</ref><ref>http://ghanamps.com/mps/details.php?id=70. ''ghanamps.com.'' Retrieved 4 August 2020.</ref>
== N'abrabɔ ==
Amoah-Tetteh awar a ɔwɔ mba beesoun. Ɔyɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mqahh1ftd7ywczlwt54gdymun42rpba
Elizabeth Dadzie
0
364
1893
1892
2023-04-20T19:15:17Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Elizabeth Dadzie''' (wɔwoo no afe 1993 Ebɔw 21) yɛ Ghana mbirikatunyi wɔ akansi ahorow mu. Ogyinaa ne man anan mu pɛn ebien do wɔ Commonwealth Games no mu. Nna ɔgyee medals ebien wɔ African Championships no ase.
{| class="wikitable"
|+
Elizabeth Dadzie
! colspan="2" |Personal information
|-
!Born
|21 March 1993 (age 29)
Accra, Ghana
|-
!Education
|Middle Tennessee State University
|-
!Height
|1.60 m (5 ft 3 in)
|-
!Weight
|58 kg (128 lb)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Sport
|Athletics
|-
!Event(s)
|Heptathlon
|-
!College team
|Middle Tennessee State Blue Raiders
|}
== Amanadze akansi[Edit] ==
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Competition
!Venue
!Position
!Event
!Notes
|-
! colspan="6" |Representing Ghana
|-
| rowspan="3" |2014
|Commonwealth Games
|Glasgow, United Kingdom
|19th (q)
|Long jump
|6.11 m
|-
| rowspan="2" |African Championships
| rowspan="2" |Marrakech, Morocco
|6th
|Long jump
|6.14 m
|-
|2nd
|Heptathlon
|5286 pts
|-
| rowspan="2" |2015
| rowspan="2" |African Games
| rowspan="2" |Brazzaville, Republic of the Congo
|6th
|100 m hurdles
|13.60
|-
|–
|Heptathlon
|DNF
|-
|2016
|African Championships
|Durban, South Africa
|3rd
|Heptathlon
|5730 pts
|-
|2018
|Commonwealth Games
|Gold Coast, Australia
|12th
|Heptathlon
|4668 pts
|}
== Noara ne mbɔdzembɔ[Edit] ==
{| class="wikitable"
|'''Outdoor'''
* 100 metres – 12.17 (+0.2 m/s, Cape Girardeau 2017)
* 200 metres – 24.50 (+1.6 m/s,Auburn 2016)
* 800 metres – 2:19.10 (Gold Coast 2018)
* 100 metres hurdles – 13.42 (+1.4 m/s,Gulf Shores 2015)
* High jump – 1.67 (El Paso 2017)
* Long jump – 6.34 (0.0 m/s,El Paso 2017)
* Triple jump – 12.35 (0.0 m/s,Mesa 2014)
* Shot put – 11.67 (El Paso 2017)
* Javelin throw – 40.33 (Durban 2016)
* Heptathlon – 5832 (El Paso 2017)
|'''Indoor'''
* 60 metres – 8.09 (Nashville 2015)
* 200 metres – 25.75 (Nashville 2016)
* 400 metres – 59.07 (Shawnee 2014)
* 800 metres – 2:26.77 (Birmingham, AL 2018)
* 60 metres hurdles – 8.47 (Geneva, OH 2015)
* High jump – 1.59 (Birmingham, AL 2018)
* Long jump – 6.23 (New York 2014)
* Triple jump – 12.40 (Geneva, OH 2015)
* Shot put – 11.42 (Warrensburg 2015)
* Pentathlon – 3758 (Birmingham 2018) '''NR'''
|}
== Nhwɛdo ==
#
#
#
{| class="wikitable"
|
|
|}
== RELATED ARTICLES ==
*
8ulm4y7a5i2tbvov6gjlwqvi3w70qzq
Elizabeth Frances Sey
0
365
1895
1894
2023-04-20T19:15:18Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Elizabeth Frances Baaba Sey (née Biney) (Yɛ obi a wɔwoo no bosom ɛbɔwbir 21, 1927-1991) [1] ɔno nye basia a odzi nkan wie skullpɔn a ɔwɔ Ghana man mu no. Owie Nsɔwdo skull a wɔfrɛ no Achimota wɔ Nkran man mu no, [2] wɔgyee no wɔ nkan no skullpɔn kɛse a ɔwɔ mfantseman mu no, ndɛ wɔfrɛ no Ghana Sukuupɔn, wɔ 1950 na owie skull no nna okitsa Nyimdzee nkrataa ɔkyerɛ dɛ otum yɛ dza wɔdze bɛhyɛ ne nsa biara wɔ 1953.
e9fx0ew4gmnohe13jh2cof2ao0345rd
Elizabeth II
0
366
1936
1935
2023-04-20T19:15:21Z
MF-Warburg
12
40 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ɔhemaa Elizabeth II yɛ ɔhemaa wɔ United Kingdom. Ne dzin nyina nye Elizabeth Alexandra Mary( tsena ase Obiradzi 21 ,1926 kapem Fankwa 12, 2022). Odzi commonwealth ekuw no enyim fir Kwakwa 6,1952 kapem 2022 a ɔdzie kɔr ne kra ekyir. Odzi hemaa wɔ adehye nkuruow aduasa-ebien a nna ɔyɛ ɔmanpanyin wɔ no mu duenum do kɛpem dɛ owui. N'ahendzi mu no, ɔsom mfe aduoson nye nda ahaebien nye duanan. iyi yɛ British ahendzi a w'akyɛr wɔ abakɔsɛm mu. Wɔ wo Elizabeth wɔ Mayfair, London, dɛ ba panyin ma n'awofo, Duke nye Duchess wɔ York a ekyir yi wɔbɛyɛ Ɔhen George VI na Ɔhemaa Elizabeth.
N'egya bɛtsena ahengua no do wɔ afe 1936 wɔ ber a wotu no nua banyin Ohen Edward VIII adze do osiandɛ oenndzi no dwuma yie ntsi. Ɔmaa Elizabeth bɛyɛ ahengua n'enyidado. Wɔ kyerɛ no adze wɔ kokoam wɔ fie afei ɔhyɛase dɛ yɛ amandwuma wɔ wiase nyina ɔko n'ekyir, wɔ mbaa asogyafo kuw a ɔwɔ Britian. Wɔ Ɔberɛfɛw bosom wɔ afe 1947, ɔwar Owura Philip Mountbatten a ɔyɛ nkan ahenkan wɔ Greese nye Denmark. Wɔawar no dzii mfe eduosuon-ebaasa kapem Ebɔwbir 2021 a owui. Wɔ wo mba anan ; Charles, Anne, Andrew, na Edward.
Elizabeth n'egya wui wɔ Kwakwa bosoom wɔ afe 1952 mu no. Wɔ ber a nna w'enya mfe eduonu , ɔbɛyɛɛ Ohemaa wɔ Commonwealth aman esuon a w'enya hɔn faahodzi ɔyɛɛ; United Kingdom, Canada, Australia, New Zealand, South Africa, Pakistan, na Ceylon (ndɛ wɔfrɛ no Sri Lanka),dɛ hɔn Baanozinyi. Elizabeth yɛ nsesae beberee wɔ ɔmanmbra mu nye aban mu wɔ ɔhaw a ɔkɔr do wɔ Ireland N'etsifi.
cv21t5ryxg4hbekd2nbw87la0iuj0j9
Elizabeth Salamatu Forgor
0
367
7570
1940
2023-05-01T17:36:01Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Elizabeth Salamatu Forgor''' yɛ Ghana panyin a ɔhwɛ nyimpa ho nkitahodzi na eguadzi nhyehyɛɛ wɔ Aman aman mu na ɔka[[New Patriotic Party]] kuw ho wɔ Ghana . Sesiara dze ɔyɛ Ghana anamusifo wɔ Namibia.[2]
== Ambassador Dwumadzi ==
Wɔ July 2017 mu no, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo yɛɛ Elizabeth Forgor Ghana Anamusifo wɔ Namibia. Na ɔka nyimpa eduonu ebien a, wɔ da nsiw wɔ hɔn dwumadzi ho na wɔ dze hɔn to too Ghana dwumadzi nhyehyɛɛ ahorow ano wɔ ewiase mu.[2][3][4]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' GNA,"'President Mahama swears-in 12 Envoys", myjoyonline, 19 July 2014.
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Archived from the original on 19 November 2017. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News. "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Archived from the original on 13 July 2017. Retrieved 15 July 2017.''
brxlm5s6pkk0mxyk234yw9yfgxyq2r8
Ellen Serwaa Nee-Whang
0
368
1945
1944
2023-04-20T19:15:23Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ellen Serwaa Nee-Whang''' (wɔwoo no 2 Ɔbɛnem 1952 wɔ Ghana) yɛ Ghana panyin na ogyina ma Ghana wɔ Amanaman mu .
== Nwomasua ==
Onyaa ne ntoado sukuu nwomasua wɔ Aburi Girls’ Senior High School, onyaa GCE Ordinary Level na Advanced Level. Wɔ afe 1973 mu no, onyaa abodzin nkrataa wɔ Borɔfo kasa mu na Postgraduate Diploma wɔ Amanaman Ntsɛm Nkitahodzi mu wɔ University of Ghana mu.
== Edwuma ==
Wɔ 1974 mu no, ɔdze ne ho kɔbɔɔ ne amannɔne edwumakuw a ɔwɔ ne man mu. Ofri 1985 dze kɔ 1989 no, ɔyɛɛ edwuma dɛ afotufo wɔ Ghana ananmusifo dwumadzibea a ɔwɔ Monrovia, Liberia, na wɔdze embassy aban dwumadzibea no ho edwuma hyɛɛ ne nsa . Wɔ afe 1989 na 1993 ntsɛ mu no ɔyɛɛ edwuma wɔ Ministry of Foreign Affairs of Ghana (Policy Planning and Research Bureau). Ofri afe 1993 dze kɔ afe 1997 no, na ɔyɛ aban ananmusifo dwumadibea panyin wɔ G Permanent Mission of Ghana wɔ United Nations Dwumadzibea a ɔwɔ Geneva, Switzerland. Ofri April 2000 dze kɔ November 2005 no, na ɔyɛ panyin wɔ edwumakuw a ɔwɔ Pretoria, South Africa wɔ ber kor n'ara mu no, aban ahorow a ɔwɔ Maseru, Antananarivo, Port Louis, Victoria, Mbabane na Moroni nyaa tumi krataa. Ofri January 2006 dze kɔ October 2008 no, ɔyɛɛ edwuma dɛ ɔman edwumayɛfo panyin a na ɔyɛ Ministry of Foreign Affairs and Regional Intergration no Ɔkwankyerɛfo Panyin. Ofri November 2008 dze kɔ December 2012 no, na ɔyɛ Ɔman Anamusifo wɔ Berne, Switzerland a ber kor n'ara mu no, aban no gyee no toom wɔ Vienna, Austria.[1][2] Ɔsan nso yɛ Ɔman Anamusifo na daa ananmu gyinafo wɔ United Nations Dwumadzibea a ɔwɔ Geneva fri afe 2009 dze kɔ afe 2012. Ɔkɔɔ pɛnhyen wɔ n’edwuma no ewie wɔ afe 2012 no mu
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Ghana Missions Abroad" (PDF). 2001. p. 295. Archived from the original (PDF) on 2016-06-17. Retrieved 2016-06-19.''
'''• ^''' United Nations Information Service Vienna: ''New Permanent Representative of Ghana Presents Credentials''. auf www.unis.unvienna.org (englisch)
boff5mrrn1qrxl5nmhjm1hfx4i93pwe
Elsie Effah Kaufmann
0
369
1947
1946
2023-04-20T19:15:24Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Elsie A. B. Effah Kaufmann''' FGA, FBSE, PE (wɔwoo no afe 1969 Fankwa 7) yɛ Ghana nwoma, academic administrator, biomedical engineer na mprenpren yi panyin a ɔda National Science na Maths Quiz ano. Afe 2020 Mumu bosoom mu no, wɔpaaw Elsie Kaufmann dɛ associate professor wɔ University of Ghana, na wɔsan paaw no Dean of the School of Engineering Sciences wɔ afe 2022 Dzifuu 1 mu.
== Nwomasua ==
Hɔn a wɔakɔ skuul babaa, ofi Assin a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu. Kaufmann hyɛɛ ne Mpanyin nsɔwdo skuul wɔ Aburi Girls' Senior High School, na onyaa ne International Baccalaureate Diploma fir United World College of the Atlantic wɔ Wales wɔ afe1988.
Ɔtoaa do kɔr University of Pennsylvania kɛyɛɛ Bachelor of Science wɔ Engineering (BSE)mu, Master of Science in Engineering (MSE) na PhD wɔ Bioengineering mu.
== Edwuma ==
Nna Kaufmann yɛ research supervisor wɔ Department of Chemistry wɔ Rutgers University wɔ New Jersey, United States of America, fitsi afe 1998 Esusuowaketseaba mu kesi afe 2001 Obiradzi bosoom no mu; ber a ɔyɛɛ Teaching Assistant wɔ Department of Bioengineering wɔ University of Pennsylvania, United States of America. Ɔsanso yɛɛ kyerɛkyerɛnyi panyin na panyin a odzi kan wɔ Department of Biomedical Engineering, University of Ghana (2006–2012, 2014–2016). Elsie Effah Kaufmann yɛ visiting scholar na Founding Head of the Department of Orthotics na Prosthetics wɔ University of Health na Allied Sciences wɔ Ho, Ghana. Ɔyɛ suapɔn mu pamfo kuwba wɔ Ghana Communication Technology University.
Ɔyɛ basia a odzi kan a wɔpaaw no dɛ dean wɔ School of Engineering Sciences, University of Ghana, ɔfaa dzibew yi fitsi afe 2022 Dzifuu bosoom no ne da a odzi kan.
== Abawdobɔdze ==
Nna Kaufmann ka International Women's Forum Leadership Foundation fɛkuw no ho. Wɔbɔɔ n'abaw do wɔ afe 2009, dɛ University of Ghana Kyerɛkyerɛnyi a ɔbɔ noho mbɔdzen maa Sciences.
Onyaa International Women's Forum Leadership Foundation Fellowship wɔ afe 2011 na afe 2017 Impact Africa Summit Laureate for Education wɔ Ghana no mu.
Ɔsanso yɛ basia odzi kan a ɔgyee abawdobɔdze wɔ afe 2018 Golden Torch Award for International Academic Leadership no mu a National Society of Black Engineers (NSBE) wɔ 44th Annual Conference a ɔkɔr do wɔ United States of America.
Ɔsanso gyee abawdobɔdze wɔ National Society of Black Engineers' 2018 Golden T.O.R.C.H. (Technical OutReach and Community Help) maa International Academic Leadership wɔ ne mboae wɔ nwoma mu wɔ amanadze afamu na n'ahofama ma Science, Technology, Engineering and Mathematic (STEM) fields.
Onyaa abawdobɔdze dɛ Basia wɔ dɛm afe no my wɔ afe 2022 Exclusive Men of the Year Africa Abawdobɔdze no mu.
Wɔpaaw Kaufmann dɛ Ghana Academy of Arts na Sciences nyɛnko wɔ afe 2022 Obiradzi bosoom no mu. Ɔsanso dɔm Biomaterials Science na Engineeringfo no ho, wɔpaaw no afe 2020 Mumu bosoom no mu na Professional Engineer wɔ Ghana Institution of Engineering. Okitsa PMP Certification fir Institute of Project Management Professionals - Ghana. Elsie Kaufmann edzi akɔnaaba Nwomasua dwuma mu wɔ Harvard Business School na INSEAD.
== Hwɛ iyi so ==
*
== References ==
hgjuc5axg5qytq6fw5g0lxwiof9szjg
Elsie Owusu
0
370
1953
1952
2023-04-20T19:15:25Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Elsie Owusu''' OBE RIBA FRSA ɔyɛ Britanyi a osi adan a wɔwoo no wɔ Ghana, ɔka hɔn a wɔ hyehyɛɛ Society of Black Architects kuw no ho na ɔyɛ hɔn guamtranyi a odzi kan.[2][3][4] Wonyim no dɛ onye obi a odzii enyim ma wosiesiee Supreme Court of United Kingdom no wɔ afe 2009[2] na ɔyɛɛ edwuma wɔ Green Park tube station.[3] Ɔyɛ Royal Institute of British Architects (RIBA) Council kuw mu nyimpa a wɔ yii no fri afe 2014, na London School of Architecture no guamtranyi abadzakyir.[5][6]
== Nwomasua na edwuma ==
Wɔwoo Elsie Owusu wɔ Ghana na wɔ November 1962 mu no ɔnye n’awofo tu kɔɔ UK, bea a na n’egya yɛ panyin a ogyina ma London.[7] Ɔkɔɔ Streatham na Clapham High school wɔ London.[8]
Ɔayɛ edwuma dɛ adansifo fri afe 1986,[9] ɔhyehyɛɛ n’ankasa ne adansi edwumayɛbea, Elsie Owusu Architects (EOA), a ɔda ano ara dɛɛ sukuu ne panyin.[10] EOA nye Sir Peter Blake ayɛ edwuma wɔ efie a ahoɔdzen nnyi mu, 60 Aden Grove, a ano wɔ sii no nda ebiasa mu .[11] Dɛ adansifo panyin ma dɛm edwuma yi no, EOA nso ayɛ adan nhyehyɛɛ ama Ujima Adan kuw no.[12] Dɛm aber yi EOA nye Symbiotica na NS Design Consultants reyɛ edwuma abom wɔ UK/Nigeria mfonyinyɛfo Yinka Shonibare .[13]
Ɔyne Fielden+Mawson yɛɛ ɔhokafo mfe 10,[14] baabi a na ɔne no yɛ ɔdansifoɔ panin ma UK Asɛnnibea Kunini ne nhyehyɛeɛ kɛseɛ kuo ma London Green Park Station.[6] Owusu ne Fielden+Mawson yɛɛ adwuma bom nso hwɛɛ Lammas Center for St. Bernard Ayaresabea no dabere so.[15] Sɛ́ obi a ɔyɛ nneɛma a wɔkora so ho ɔdansifo no, wayɛ adwuma nso wɔ ɔmanfo kar ne nneɛma a wɔbɛsan asiesie mu wɔ Ghana ne Nigeria.[16][6] Ɔyɛ UK adwumakuw JustGhana a ɛhyɛ sikasɛm, nkɔso a ɛtra hɔ daa ne asetra mu nkitahodi a ɛma denhyɛ ho nkuran wɔ Ghana no kwankyerɛfo, ne ArchQuestra, "wɔhyehyɛɛ sɛ wɔde Britania adansi, adwinni ne mfiridwuma mu nneɛma a eye sen biara bɛma de aboa sikasɛm a ɛrenya nkɔso no kwankyerɛfo". [17] . Wɔ afe 2015 mu no na ɔyɛ nnipa 12 a wɔbɔɔ wɔn din sɛ "RIBA nhwɛsoɔ" de boaa nnipa a wɔka ho ne nnipa ahodoɔ no mu baako.[16][18]
Ɔayɛ ahyehyɛde ahorow a Arts Council England, National Trust of England, ne UK Supreme Court Arts Trust ka ho no baguafo, na ɔsan nso yɛ Council of the Royal Institute of British Architects (RIBA) ne Architectural no sohwɛfo Fekuw.[6]
Wɔ afe 2017 mu, de hyɛ Stephen Lawrence a na ɔwɔ anidasoɔ sɛ ɔbɛyɛ ɔdansifoɔ a wɔkumm no mfeɛ aduonu nnum no, Owusu hyɛɛ aseɛ, ne Stephen Lawrence Charitable Trust, RIBA+25 ɔsatuo a ɛbɛma nneɛma ahodoɔ akɔ soro wɔ adansiɛ mu,[19] adwuma a no, Architects' Journal bɔɔ amanneɛ wɔ afe 2015 mu sɛ "ɛyɛ nea ɛnyɛ ahodoɔ pii wɔ UK no mu baako, a wɔakyerɛ adansifoɔ ɔha mu nkyekyɛmu 94 ase sɛ wɔyɛ aborɔfoɔ", na RIBA adansifoɔ 27,000 a wɔagye wɔn atom no mu 4,000 pɛ na wɔyɛ mmaa. Wɔ "+25" nhyehyɛe no akyi a enyaa mmoa fii mfɛfo adwumayɛfo te sɛ David Adjaye, Alison Brooks ne Richard Rogers hɔ no, na Owusu nkutoo nyɛ RIBA sodikuw no muni a ɔnyɛ aborɔfo bio na mmom na ɔyɛ 12 no mu biako.[5]
Wɔ afe 2017 mu no, wɔde Owusu too gua sɛ obi a ɔpɛ sɛ ɔyɛ RIBA titenani, na adansifoɔ bɛboro aduɔson a wɔagye wɔn atom a Sir David Adjaye OBE, Owen Luder CBE, Deborah Saunt ne Yasmin Shariff ka ho na wɔpaw no, na Baroness Doreen Lawrence na ɔpenee so. Owusu aka nsɛm a ɛfa ahyehyɛdeɛ mu mmusua mu nyiyim ne ɔbarima ne ɔbaa mu nyiyim ho asɛm wɔ adansiɛ adwuma mu.[20][23][24]
== Abawdobɔdze ahorow ==
Wɔ baa n'abaw do dɛɛ Afrika Eguadzifo Basia a ɔbɔɔ mbɔdzen paa wɔ afe 2014 mu.[25][26]
Wɔ yɛɛ no OBE wɔ Queen ne 2003 Birthday Honors a na ɔka nkyerɛwee nhyehyɛɛ ho,[27] na okaa dɛ: "Dzaa ɔyɛ me ahohoahoa kɛse nye dɛ me nsɛm ah w'akyerɛw maa me OBE no yɛ Society of Black Architects no mu guamtranyi. Meyɛ nyia ɔrebɔ adan ho dawur. Ono nye adze a meyɛ." . Ɔka me adansi abrabɔ ho."[9] Wo yii no kaa Fellow of the Royal Society of Arts kuw no ho.[28]
[29]Owusu nyaa enyimunyamhyɛ abasobɔdze wɔ afe 2017 Women4Africa Award no mu.[29]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Philip, Darell J. (20 October 2019). "Elsie Owusu talks helping black architects build foundations in the industry". The Voice. Retrieved 7 July 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Lusher, Adam (2 December 2015). "Riba run like a racist 'boy's club', says leading female architect". The Independent. Retrieved 22 January 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Elsie Owusu OBE". Royal Institute of British Architects. Archived from the original on 29 January 2016. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"Elsie Owusu". Architects' Journal. 12 January 2012. Retrieved 22 January 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Beamon, Kelly L. (3 July 2018). "Interview with RIBA President Candidate Elsie Owusu". Architectural Record.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' "Elsie Owusu, Vice-Chair of the Trustee Board" Archived 25 October 2017 at the Wayback Machine, The London School of Architecture.
'''• ^''' ''"History KS2: Elsie Owusu - Becoming an architect in Britain". BBC Teach. Retrieved 7 July2022.''
'''• ^''' ''"'If we build together, they will come' - A presentation by Elsie Osuwu OBE". Vimeo. Streatham & Clapham High School. Retrieved 7 July 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Davies, Caroline (3 December 2015). "Riba investigates architect's allegations of institutional racism". The Guardian.''
'''• ^''' "RIBA Role Model: Elsie Owusu", RIBA, Architecture.com, 1 June 2015.
'''• ^''' ''Chadha, Sahiba (13 June 2012). "Elsie Owusu collaborates with Sir Peter Blake on low energy house in Hackney". Architects Journal. Retrieved 6 December 2018.''
eoef1mcl5q91tl3k07r07twims3a7m4
Emil Kwadzo Brantuo
0
371
7571
1957
2023-05-01T17:36:07Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Emil Kwadzo Brantuo''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a odzi kan, dza otsia ebien na dza otsia ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Buem mpasuardo wɔ Oti Mantɔw mu na hɔn a wɔdze National Democratic Congress amanyɛkuw no bɔbɔ adze no mu kor. Kuw a ɔwɔ Ghana
== Ne bra ahyɛse na nwomasua ==
Afe 1938 mu ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo eduasa-biako mu na wɔwoo Emil Kwadzo Brantuo. Ɔkɔr skuul wɔ National Certificate ma Agriculture Kɔlegyi na onyaa n'abawdobɔdze wɔ kua mu.
== Edwuma ==
Emil Kwadzo Brantuo yɛ obi a ɔwɔ kua ho nyimdzee mapa.
== Amanyɛsɛm ==
Brantuo somee fitsi afe 1993 dze kesi afe 2005 a na ɔyɛkuwbawɔabanodzi kan, dza otsia ebien na aban a otsia do ebiasa wɔ 4th Republic no mu. Nna ɔyɛ National Democratic Congress kuwba na Buem Mantɔw mu ananmusifo wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana. N'amanyɛdwuma hyɛɛ ase wɔ ber a osii akan wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbaguafie abatow mu, afe 1996 Ghana abatow ekyir no na odzii kunyim wɔ n'amanyɛdwuma National Democratic Congress kuw no tum ase. Monica P. Atenkah na ɔhyɛɛn'anamu.
Afe 1996 abatow mu no, onyaa mba 15,623 fii mba 24,744 ne nyinara mu a nna ogyina hɔ ma 50.50% wɔ ne akotsiafo nyinara do; Sosthenes Simon Sakyi a ɔyɛ IND kuwba nyaa mba 7,722 a ogyina hɔ ma 25.00%, Bani Nyarko Agyemang Charles a ɔyɛ NPP kuwba nyaa mba 1,186 a ogyina hɔ ma 3.80%, Nayo Rockson a ɔyɛ NCP kuwba nyaa mba 114 a ogyina hɔ ma 0.40% na Bobison Emmanuel Kwaku a ɔyɛ PNC kuwba nyaa mba 99 a ogyina hɔ ma 0.30%.
=== Afe 2000 abatow ===
Woyii Brantuo dɔ mbrahyɛbaguanyi maa Buem mpasuardo wɔ afe 2000 Ghana abatow no mu. Iyi baa mu wɔ ber a nna ɔhyɛ NDC tum ase. Mbrahyɛbaguafie ngua du-akorɔn mu no, nna no kuw ka mbrahyɛbaguafie ngua du-esuon a NDC kuw no tumii kantann do wɔ abatow a ɔkɔr do wɔ Firaw mantɔw mu abatow no mu.
Mbrahyɛbaguafie ngua ahaebien mu no, National Democratic Congress kuw no fa mu eduonu-ebien wɔ aban a na ɔtɔdo ebiasa mu wɔ 4th Republic no mu. Wɔdze mba 9,610 a onyae fii mba 20,219 no mu na wɔdze yii no.na iyi gyina hɔ ma 48.8%.
Wɔsaan Adjei Richard Kwadwo a ɔyɛ independent candidate, Ernest A. Yeboah a ɔyɛ National Reformed Party kuwba, Sosthenes S. Sakyi a ɔyɛ Convention People's Party kuwba, Sam Baidu Kelele a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba, Nyame Manasseh Ebun a ɔyɛ United Ghana Movement kuwba na Donkor S. Kwamena a ɔyɛ People's National Convention kuwba ho yii Brantuo.
Mba a wonyae yɛ 4,578, 2,356, 1,500, 1,386, 144 na 110 dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do no. Nna dɛm mba yi gyina hɔ ma 23.3%, 12%, 7.6%, 7%, 0.7% na 0.6% dɛ mbrɛ ɔahyehyɛ edzin no.
Afe 2000 mu no, Brantuo annkɔ amanyɛ nhyiamu a Jasikan Amalgamated Civic Union Nwomasua kuw no hyehyɛɛ dɛ wɔdze hɔn ndzɛmba a wɔba a wɔbɛyɛ ama ɔman no bɔto gua na mpontu ho nsɛm no ase.
== N'abrabɔ ==
Brantuo yɛ okristonyi.
== Hwɛ iyi so ==
Afe 2000 Mbrahyɛbaguafie abatow no edzin.
== Nhwɛdo ==
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results -Buem Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-09-02.
Ghana Parliamentary Register 1992-1996.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Volta Region". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-09-01.
Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 53.
FM, Peace. "Ghana Election 1992 Results - Buem Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2021-02-13.
FM, Peace. "Parliament - Buem Constituency Election 1996 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-07.
"Statistics of Presidential and Parliamentary Election Results". Fact Check Ghana. 2016-08-10. Retrieved 2020-09-01.
"Ghana Parliamentary Chamber: Parliament Elections held in 1992". Archived from the original on 2020-03-19.
"Parliamentary candidates face electorate". Modern Ghana. Retrieved 2021-02-13.
pekq9sdgdqj6d70z4585sjs2p1hzk9r
Emma Morrison
0
372
1959
1958
2023-04-20T19:15:27Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Emma Morrison''' Ghana Tɛlɛbihyɛn dwumadzifo na Ghanaian television personality and media professional.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Emma Morrison
|-
!Born
|5 June
|-
!Education
|Wesley Girls' High School, Tarkwa Secondary School & Ghana Institute of Journalism
|}
Ɔhyɛɛ ne tɛlɛbihyɛn do edwuma, wɔ ber a ɔnye TV3 Network Limited yɛɛ edwuma wɔ ber a nna wɔtsewee wɔ afe 1997 mu dɛ nsɛnkyerɛwnyi na dawurbɔnyi. w
== Ɔbra ahyɛse ==
Obiradzi bosoom no ne da a ɔtɔ do enum mu na wɔwoo no na ɔyɛ ne na ne ba a ɔtɔ do ebiasa na n'egya ne ba a ɔtɔ do esuon. N'egya wɔ mba du-ebiasa, mbaa du-biako na mbanyin ebien.
N'egya nye Opanyin Jacob Herbert Morrison a oenya ne beebi kɔ na ne na so nye Victoria Morrison.
== Nwomasua ==
Morrison hyɛɛ no nwomasua ase wɔ United Kingdom, hɔ na ɔhyɛɛ ase kɔr Dollis Junior High Skuul na Childshill Skuul a ne nyinara wɔ North West London.
Ɔtoaa do wɔ Goldfields Preparatory Skuul na hɔ na ɔsaan baa Ghana. Ɔkɔr Wesley Girls' High Skuul na Tarkwa Secondary School.
Ɔkɔr Ghana Institute of Journalism.
== Edwuma ==
Ɔhyɛɛ ne tɛlɛbihyɛn edwuma ase wɔ TV3 wɔ afe 1997 dɛ dawurbɔnyi/nsɛnkyerɛwnyi, faa aperper mu bɛyɛɛ Edwuma mu panyin dze maa agokansi na dawurbɔ wɔ TV3.
Ekyir no ɔfaa dzibew dɛ 'editor' wɔ Joy News TV.
Mprenpren yi ɔyɛ kuw tsir dze ma business programming, radio, TV, IM wɔ Multimedia Group Ltd na ɔsan yɛ consultant, executive producer dze ma ''News Generation''. Emma Morrison ka Gold Fields Ghana dɛ corporate affairs panyin.
== Abawdobɔ ==
Oenya abawdobɔdze bi tse dɛ afe mu dawurbɔnyi, afe mu Tɛlɛbihyɛn nyimpa, na ne dawurbɔ dwuma ''News 360'' nyaa afe mu Tɛlɛbihyɛn do dawurbɔ. Afe 2019 Ebɔwber bosoom mu no woyii no dɛ afe no mu Corporate Personality wɔ Glitz Ghana Women of the Year Honors.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup>
# '''^'''
# '''^''' <nowiki>https://gh.linkedin.com/in/emma-morrison-a5439626</nowiki><sup>[''self-published source'']</sup>
# '''^'''
# '''^''' "Joy Business' Emma Morrison wins Corporate Personality of the year award". ''www.myjoyonline.com''. Retrieved 2019-05-25.
2513lvalrlqxp1krsou6vj0yrtoe93l
Emmanuel Aboagye Didieye
0
373
1966
1965
2023-04-20T19:15:29Z
MF-Warburg
12
6 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q42304491}}
'''Emmanuel Aboagye Didieye''' (23 [[Ɔberɛfɛw]] 1976 – 14 [[Ɔbɛsɛ]] 2017) yɛ aduruyɛ ho oduruyɛfo (medical doctor) na amanyɛnyi wɔ Ghana Amansin mu. Nna ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) na esia (6) no munyi a ɔgyina Bomasarefo Amabatow mpasua ananmu wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2662</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo no bosoom [[Ɔberɛfɛw]] da a ɔtɔ do duonu ebiasa (23) afe 1976, nna ɔtse Bomasarefo.<ref>http://www.pulse.com.gh/news/politics/rip-ex-ndc-mp-emmanuel-aboagye-didieye-dies-aged-41-id7462882.html</ref> Ɔnyaa abɔdzin krataa wɔ India nwomasua asoɛe a ɔhwehwɛ mfaso Ɔman Asoɛe a Ɔhwɛ Amannyebɔ Mfiridwuma do (National Institute of Information Technology) wɔ afe 2004 mu.<ref>http://citifmonline.com/2017/10/15/former-afram-plains-north-mp-aboagye-didieye-dies/</ref> Ɔsan nso nyaa Ɔman Edwumayɛ mu Abɔdin krataa (Master in Public Administration Degree) wɔ Ghana Asoɛe a Ɔhwɛ Edwumayɛ na Ɔmanfo do (Ghana Institute of Management and Public Administration) wɔ afe 2011 mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Ná ɔyɛ National Democratic Congress no munyi. Wɔdzii kan paw Didieye dɛ ɔmbra mbrahyɛ bagua no mu wɔ afe 2008 Ghana Amansan Ambatow mu, dɛ Afram Plains North ananmusifo.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/eastern/86/index.php</ref><ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf</ref> Ɔsan dzii nkonyim wɔ afe 2012 Ghana Amansan Ambatow mu,<ref name=":1">https://www.ghanaweb.com/person/Emmanuel-Aboagye-Didieye-1215</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/parliament/eastern/afram_plains_north/</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/eastern/afram_plains_north/</ref><ref>http://www.thinkghana.com/pages/2012/parliament/eastern/86/index.php</ref> nanso ɔdzii nkoguo wɔ party primary mu wɔ afe 2015 mu na Betty Nana Effua Krosby Mensah na ɔdzii n’adze.<ref>https://www.modernghana.com/news/422445/ndc-worried-for-loosing-afram-plains-north-seat.html</ref><ref>https://ghanamps.com/my-slip-has-caused-me-problems-aboagye-didieye/</ref><ref>https://www.pulse.com.gh/ece-frontpage/ndc-primaries-aboagye-didieye-to-challenge-his-defeat-in-court/w7slnvw</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/parliament/eastern/afram_plains_north/</ref>
== N'abrabɔ ==
Na waware na ɔwɔ abofra baako na na ɔyɛ Kristoni a ɔsom wɔ The True Faith Church.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Owuo ==
Ɔtɔɔ coma mu wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 2017 mu, na wɔdze no kɔɔ Trust Ayaresabea a ɔwɔ Accra, faako a owui wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 14, 2017, a na wadzi mfe eduonan kor (41).<ref name=":1" /><ref>https://www.pulse.com.gh/ece-frontpage/rip-ex-ndc-mp-emmanuel-aboagye-didieye-dies-aged-41/yzhpyx9</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
jk9zn5r5n5ksdc77fu4wgucro2egu8i
Emmanuel Acheampong
0
374
1969
1968
2023-04-20T19:15:30Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Emmanuel Acheampong''' yɛ ɔmanyɛnyi wɔ Ghana.
bk924mc2fv8hevab4wk9atbgynbl18p
Emmanuel Adjei Boye
0
375
1972
1971
2023-04-20T19:15:31Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Emmanuel Adjei Boye''' yɛ Ghana manyɛnyi.
o3xcf1dcok8rc2wco4u83xiv5507m78
Emmanuel Armah Kofi Buah
0
376
7572
1975
2023-05-01T17:36:13Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Emmanuel Armah Kofi Buah''' (wɔwoo no afe 1966 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee maa Ghana aban dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Enyinam ahoɔdzen na Fangoo do fitsi afe 2013. Buah yɛ National Democratic Congress kuwba, ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ellembelle ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu.
== Nwomasua ==
Emmanuel Armah Kofi Buah kitsa abodzin krataa wɔ mbra mu fir Kwame Nkrumah University of Science and Technology na abodzin krataa (Master of Science degree) wɔ Nhyehyɛɛ mu fir University of Maryland, University College a ɔwɔ United States.
== Amanyɛ ==
President Atta Mills paaw Kofi Buah dɛ ɔmbɛyɛ Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Enyinam ahoɔdzen do wɔ afe 2009 mu. Sanda 17, 2013 no, wɔdaa Buah edzi dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Enyinam ahoɔdzen na Fangoo do. Boakye Agyarko bɛhyɛɛ n'ananmu ber a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ afe 2016 amamanyin ambatow mu no. Ɔayɛ mbrahyɛbaguanyi ama Ellembelle ambatow mpasua fitsi afe 2009 mu. Ɔsom dɛ Eguadzi, Ndzɛmba a ɔfa eguadzi ho na Nsrahwɛ beesuom kuw, ɔyɛ kuwba wɔ hɔn a wɔhwɛ Mfaso beesuomkuw, Hokwan beesuomkuw na beesuomkuw a wɔhwɛ ma wɔpaw ndzɛmba.
== Asetsena mu nsɛm ==
Buah awo mba beenu.
9pfk8npv7n3jtypavaygh873iwnds40
Emmanuel Asamoah Owusu-Ansah
0
377
7081
6292
2023-04-22T15:04:35Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1338156}}
'''Emmanuel Asamoah Owusu-Ansah''' (17 [[Ayɛwoho]] 1939 – 22 [[Obiradzi]] 2012)[1] yɛ mbranyimfo (lawyer)[1] na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana Amansin mu. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyinaa Kwabre Atɔe (West) mantsin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) no mu. Na ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
fucpndzklxh7rqs7mjq8v30mkue27ra
Emmanuel Baah Danquah
0
378
10639
7573
2023-05-13T14:18:25Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Emmanuel Baah Danquah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu ma Asutifi North ambatow mpasua dɛ National Democratic Congress kuwba.
== Abrabɔ ahyɛse ==
Wɔwoo Emmanuel wɔ Kwakwa 20, 1961 mu wɔ Brɔn na Ahafo Mantaw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abodzin krataa (Degree) wɔ Ɔmansikasɛm (Economics) mu wɔ University of Ghana mu. Ɔyɛɛ edwuma dɛ nwomasua ho bemfo ansaana owura amanyɛsɛm mu.
=== Amanyɛsɛm ===
Emmanuel hyɛɛ n'amanyɛsɛm akwantu no ase wɔ afe 1993 mu ber wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow mu a ɔkɔr do wɔ Mumu 29, 1992 mu.
Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu ber a odzii nkonyim wɔ ambatow no mu no. Odzii Georges Nsiah-Afriyie a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] na Michael K.Manu a ɔwɔ People's National Convention hɔn do nkonyim. Emmanuel nyaa mba 40.80% fir mba dodow a wɔtowee no mu, wɔ aber a George nyaa 35.60% na Michael so nyaa 1.10%. Paul Okoh a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] dze mba 49.10% a onyaa fir mba dodow a wɔtowee mu dzii Emmanuel Baah Danquah a no so nyaa 44.10% do nkonyim wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
klai4zf8i360sl9eeir2mr8dr9bo48g
Emmanuel Kinsford Kwesi Teye
0
379
11442
7574
2023-10-26T20:57:18Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98821291}}'''Emmanuel Kinsford Kwesi Teye''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ashaiman ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
== Amanyɛsɛm ==
Teye yɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ashaiman ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Obedzii Kwame Alfred Agbesi n'adze wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu.
== Ambatow ==
Wɔpaaw Teye dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ashaiman ambatow mpasua wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Wɔpaaw no dɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Mbrahyɛbagua ngua eduonu ebien a nna ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu duesia a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow ɔha fir ngua ahaebien mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Onyaa mba 21, 894 fir mba dodow a wɔtowee 60,083 mu. Iyi nye 36.9% fir mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr. Odzii Alfred Kwame Agbesi na Nana Kwame Aboagye-Asare, beenu yi nnyi amanyɛkuw biara mu, Franklin W. K. Aheto a ɔwɔ National Democratic Congress, Doli Tetteh a ɔwɔ People's National Convention, Emmanuel Osabutey a ɔwɔ National Reform Party, Samuel Korku Amegah a ɔwɔ United Ghana Movement na Joseph-Willis Kugblenu Doku a ɔwɔ Convention People's Party. Sɛ wɔhyehyɛ np pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 20,088, 741, 12,607, 1,134, 1,115, 922, na 874 fir mba dodow a wɔtowee mu. Iyi gyina hɔ ma 33.8%, 1.2%, 1.9%, 1.9%,1.6%, na 1.5%.
4y7kch3k9ah230uwkf9obghbcp5cadr
Emmanuel Kwame Duut
0
380
11444
11443
2023-10-26T21:02:02Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97009461}}'''Emmanuel Kwame Duut''' (wɔwoo no wɔ [[Ayɛwoho]] 6, 1959 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Bunkpurugu-Yungoo ambatow mpasua a ɔwɔ [[Etsifi Mantɔw(Ghana)|Etsifi Mantɔw]] mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Duut wɔ Ayɛwoho 6, 1959 mu wɔ Najong wɔ [[Etsifi Mantɔw(Ghana)|Etsifi Mantɔw]] mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ University of Education, Winneba (UEW) wɔ afe 2004 mu na onyaa abodzi krataa wɔ Nwomasua mu.
== Edwuma ==
Nna ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi panyin boafo wɔ Bunkpurugu-Yunyoo Mpanyin nsɔwdo skuul na mbrahyɛbaguanyi ma Bunkpurugu-Yunyoo ambatow mpasua (2009-2013).
== Amanyɛ ==
Wodzii kan paaw no baa mbrahyɛbagua mu maa Bunkpurugu-Yunyoo ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress(NDC) do wɔ Mumu 2008 Ghana ambatow kɛse no mu. Afe 2008 ambatow mu no, onyaa mba 9,205 fir mba dodow 32,078 mu a egyina hɔ ma 28.7%. Ogyinaa bio wɔ afe 2012 Ghana ambatow kɛse no mu na odzii nkogu ma Solomon Namliit Boar,[[New Patriotic Party]] kuwba dze mba 10,829 a egyina hɔ ma 38.85% dzii nkonyim. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi aber kor pɛ.
== Asetsena mu nsɛm ==
Ɔawar awo mba baakron. Ɔyɛ Christiannyi na asɔrba wɔ catholic asɔr mu.
j62uc0kjswvp9qtv2we279wtwv3jpii
Emmanuel Kwasi Bandua
0
381
7083
6294
2023-04-22T15:04:41Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84080498}}'''Emmanuel Kwasi Bandua''' (wɔwoo no wɔ Fankwa 1, 1949) ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Biakoye abatow mpasua wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan, na enum na esia wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.
== N'abrabɔ ==
Bandua awar wɔ mba baasa. Ɔyɛ Kristonyi.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Bandua wɔ Fankwa 11, 1949. ofi Bowiri- Anyinase wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Arts degree wɔ Economics na Sociology. Onyaa diploma in Education wɔ Ogua Suapɔn (University of Cape Coast) mu wɔ afe 1980. Ɔsan so yɛ alumnus wɔ Ghana Mbranyimfo skuul( Ghana School of Law) hɔ na onyaa ne Bachelor of Law degree wɔ afe 1990 mu.
== Amanyɛsɛm Edwuma ==
Bandua yɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi. Wodzii kan paw no wɔ edwuma no mu wɔ 2004 Ghana amansan abatow no mu a onyaa 6,083 wɔ 24,207 mu wɔ n'abatow mpasua do. Ogyinaa mu maa n'abatow mpasua do kɛpem Sanda 6, 2017. Nna ɔyɛ kɔmɛtsii(committee) member of Business Foreign Affairs, Lands and Forestry.
== Edwumayɛ ==
Bandua yɛ mbranyimfo. Na ɔyɛ "Deputy chief Manager wɔ Bank of Ghana". Ɔayɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 2005.
== Kɔmɛtii ==
Nna ɔyɛ kuw ba wɔ committee for business, foreign affairs, Lands and forestry.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
2n20lvr79vngsmx7aa5h4u5mrh1rqsz
Emmanuel Opam-Brown Akolbire
0
382
2013
2012
2023-04-20T19:15:40Z
MF-Warburg
12
14 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84321424}}
'''Emmanuel Opam-Brown Akolbire''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrabagu a otsia esia wɔ Ghana ebibiman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Bolgatanga Mfinimfin mpasuar wɔ Upper East Region wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do.<ref>http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=53</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua. ==
Wɔwoo Akolbire wɔ afe apem ahaakorɔn eduosia ne bosoom Ɔbɛsɛ ne da a otsia du-enum mu.<ref>https://web.archive.org/web/20160425065728/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=2521</ref> Ofi Daportindongo-Bolgatanga, kurow a ɔwɔ Etsifi atɔe mantɔw mu wɔ Ghana (Upper East Region). Owiee ne suapɔn wɔ Vrije Universiteit Brussel na onyaa ne "master's degree" wɔ Management Information System wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn awɔtwe.<ref name="details2">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=53</ref>
== Edwuma ==
Akolbire yɛ abaɛfor mfirmu nyimdzefo "ICT specialist". Nna ɔyɛ "ICT" banodzifo wɔ "Central Administration" wɔ "University of Development Studies" a ɔwɔ Tamale.<ref>http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2521</ref><ref>https://web.archive.org/web/20160425065728/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=2521</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Akolbire yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (NDC) no munyi. Wɔpaw no dɛ Ghana republic a ɔtɔ do anan no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum no munyi dɛ ɔmmɛgyina Bolgatanga Central Constituency anam wɔ [[Mumu]] 2008 mu na ɔdzii n’adwuma wɔ [[Sanda]] 2009.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php</ref> Wɔpaw no dɛ ɔnya abatoɔ 28,656 wɔ abatoɔ 49,694 a wɔtoeɛ nyinara mu, a ɔnye 57.66% yɛ pɛ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara. Wɔpaw no kyɛn Mercy Alima Amusah a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (NPP), David Apasera a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam (People's National Convention), Anyema Robert Abiiro a ofi Democratic People’s Party, Awuni Atia Solomon a ofi Democratic People’s Party na Evelyn Lamisi Anabila a ofi Convention People’s Party. Eyinom nyaa abatow a ɔfata nyinara mu 20.25%, 20.14%, 0.46%, 0.20% na 1.29%.<ref name=":12">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf</ref> Wɔ afe 2012 mu no, ɔsii akan dɛ wɔbɛsan apaw no bio dɛ ɔbɛyɛ ɔman a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do nsia no munyi na odzii nkonyim.<ref name="details3">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=53</ref> Ɔhweree nye abatow wɔ afe 2016 Amansan Abatoɛ no mu na ɔresan aba bio wɔ [[Mumu]] 2020 Amansan Abatow no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Former-MP-others-fight-Adongo-over-Bolgatanga-Central-seat-763305</ref> Na ɔyɛ boayikuw ahorow a ɔhwɛ Adwumayɛ, Asetra mu yiyedzi nye Ɔman do na Sikasɛm Boayikuw nso munyi.<ref>https://northernghana.net/341-2/</ref>
== N'abrabɔ ==
Akolbire yɛ kristonyi(Catholic).<ref name=":03">https://web.archive.org/web/20160425065728/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=2521</ref> Ɔyɛ ɔwarfo a okitsa mba esia.<ref name="details4">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=53</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
p9uastia7qq4qqf2ejfe6t79hx37b1d
Emmanuel Owusu-Mainu
0
383
7295
7084
2023-04-22T20:31:21Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96888493}}
'''Emmaunuel Owusu-Mainu''' (wɔwoo no 3 [[Fankwa]] 1949) yɛ Ghana nwomasua ho nyimdzefo (educationist) na amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Atebubu-Amantin Mansin no wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1g82t56zrj75bscemvdjl2ccqeaqp85
Emmanuel Samba Zumakpeh
0
384
2021
2020
2023-04-20T19:15:42Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Emmanuel Samba Zumakpeh''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nadowli anaafo mpɛsowa ɔwɔ Etsifi Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan, ɔtɔdo ebien na ebiasa so wɔ repɔbeleke ɔtɔ do anan wɔ Ghana.
m7nh29os5pnjq472au1ktoq206tvx6k
Empress Gifty
0
385
2030
2029
2023-04-20T19:15:44Z
MF-Warburg
12
8 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q64691742}}
'''Empress Gifty''' (kan no na ɔyɛ Empress Gifty Osei) yɛ Ghana asɛmpa nnwontofo ne ntadehyɛ ho nimdefo. Ɔno na Gospel Artist a odze kan wɔ Ghana a wanya Akyidzefo Ɔpepem wɔ Instagram.
== Mfiase asetra na homasua ==
Wɔwoo Empress maa Oppong na Annan abusua no nyinaa fi Central na Western Region of Ghana. Ɔhyɛɛ na Mfitiase Sukul adesua ase wɔ Mantey Din Mfitiaseɛ Sukul na Oninku Junior Ntoado Sukul a na nyinaa wɔ Tema. Ɔkɔɔ do kɔɔ ntadehyɛ sukul wɔ Tema na ber a owiee sukul no, obuee n’ankasa ntadehyɛ sukul wɔ Tema a ɔtetee asuafo wɔ ntadehyɛ na asetra kwan ho.
== Nnwom adwuma ==
Empress Gifty na Opanka na Zaza Mohkheti a wofi South Africa ayɛ adwuma abom. Ɔabɔ nnwom te dɛ Aseda, Fefeefe, Epikye, Adensiedie, Adom, Yesu Over do, Yesu yɛ dodo, Odiyompo na ye Woa.
Wɔmaa no afe no mu adwumfo a ɔdze mu wɔ afe 2018 Ɔman Asɛmpa Nnwom Abasobɔde mu. Wɔ afe 2019 mu no ɔdze anim wɔ dzen a wɔdze too gua no mu wɔ Maranatha Global Worship Music Awards a wɔyɛɛ no Kenya.
Ɔdze nkonim wɔ VGMA Gospel Artist of the Year na Album of the Year wɔ afe 2012 mu, na ɔdze nkonim wɔ 4syte Gospel Music Video of the Year mu wɔ afe 2021 mu.
== Ankorankoro ==
Ɔwar Ghana amanyɔni, Hopeson Adorye a ɔwɔ mma mmienu.
== Mfiase asetra na nhomasua ==
Wɔwoo Empress maa Oppong na Annan abusua no nyinaa fi Central na Western Region of Ghana. Ɔhyɛɛ na Mfitiase Sukul adesua ase wɔ Mantey Din Mfitiaseɛ Sukul na Oninku Junior Ntoaso Sukul a na nyinaa wɔ Tema. Ɔkɔɔ do kɔɔ ntadehyɛ sukul wɔ Tema na ber a owiee sukul no, obuee n’ankasa ntadehyɛ sukul wɔ Tema a ɔtetee asuafo wɔ ntadehyɛ ne asetra kwan ho.
a4nsdrocbagcbge9ecg94gymg0ysrcr
Enigye mbea wɔ Anaji
0
386
2034
2033
2023-04-20T19:15:45Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
[[:en:Anaji|Anaji]] yɛ kurow a ɔwɔ Anee mantɔw mu wɔ Ghana. Mbeambea pii nara na ɔwɔ '''Anaji''' kurow no mu a nyimpadɔm botum akɔ hɔ akɔ gye hɔn enyi. Mbea bi tse dɛ '''Anaji Choice Mart''' a ɔyɛ guadzibea kɛse a mpanyin na mbofra nyina tum kɔdzi gua wɔhɔ. Ndzɛmba bi tse dɛ adɔkɔdɔkɔdze, edziban ho ndzɛmba na ahosiesie ho ndzɛmba nyinara bi wɔ hɔ.
egmpeqobla50i278nxqh06871pznv9c
Eno Barony
0
387
2038
2037
2023-04-20T19:15:46Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ruth Eno Adjoa Amankwah Nyame Adom''' (
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
== Ndowntow Edwuma ==
== Abasobɔdze, hɔn a wɔ da nsiw na ndzɛmba w'ayɛ ==
== Ndwuma a na ɔda nsiw ==
Discography
'''Ndwom a w'ayɛ'''
• "Juicy Me"[28]
• "Wats Ma Name"[29]
• "Mene Woaa" ft Yaa Pono
• "Drive Me Crazy"[30]
• "Love and Pain" ft Kesse[31]
• "Tonga"[32]
• "Megye Wo Boy" ft Abrewa Nana[33]
• "Daawa" ft Shatta Wale[34]
• "The Best" ft Mic Flammez[35]
• "Touch the Body" ft Stonebwoy[36]
• "King of Queens" ft Medikal[37]
• "Obiaa Ba Ny3" ft Ebony Reigns[38][39]
• "Gari" ft Kwaw Kese[40]
• "Fear No Man"[41]
• "Beauty and The Beast"[42]
• "Do Something"[43]
• "Do Something" Remix ft Wendy Shay[44]
'''2019 Ndwom a w'ayɛ'''
• "Heavy Load"[45]
• "Mind Your Business" Kofi Mole[46]
• "Falling In Love"[47]
• "Voice Of Truth" Akwaboah[48]
'''2020 Ndwom a w'ayɛ'''
• "Rap Goddess"[49]
• "Argument Done"[50]
• "force dem to play nonsense" ft Sister Deborah and Strongman[51]
• "Cheat" ft Kelvyn Boy[52]
• "Game Of Thrones"[53]
• "Enough Is Enough" ft Wendy Shay[54]
'''2021 Ndwom a w'ayɛ'''
• "4Eva" ft Yaw Tog[55]
== Ndwom ahorow ==
== Videograpy ==
== Agordzi Dwumadzi ahorow ==
== Nhwɛdo ==
49iilklugfdo084acwastlooc8memhw
Enoch Teye Mensah
0
388
7085
2044
2023-04-22T15:04:47Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q5379334}}
'''Enoch Teye Mensah''' (wɔwoo no 17 [[Esusow Aketseaba]] 1946) yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua do na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no munyi wɔ Ghana fir [[Sanda]] 1997 kɔsii Sanda 2017. Edzin a nyimpa pii dzi frɛ no nye E. T. Mensah.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo E. T. Mensah wɔ 17 [[Esusow Aketseaba]] 1946 na ɔfir Prampram wɔ Greater Accra Region a ɔwɔ Ghana. Ɔkɔɔ sukuu wɔ SNAPS College of Accountancy, a owiee wɔ afe 1968. Ɔsan nso nyaa nye RSA III wɔ afe 1970 mu, na ɔbɛyɛɛ Sikasɛm ho Akontsaabufo Asoɛe (Institute of Financial Accountants) no yɔnko wɔ afe 1986 mu. Ɔyɛ Akontaabuo sohwɛfo na ɔyɛɛ edwuma wɔ Ghana Suapɔn mu, Legon dɛ Akontaabuo sohwɛfo.
== Amanyɛsɛm Dwumadzi Ahorow ==
=== Dɛ́ Accra Mayor ===
Wɔ PNDC asraafo nnyido ber mu wɔ Ghana no, na ɔyɛ Accra Metropolitan Assembly (AMA) no Panyin a ɔdze ber tsentsen ayɛ edwuma, a ɔtse dɛ Accra Kuropɔn no Mayor. Ɔdze nye ho kɔbɔɔ National Democratic Congress ber a wɔhyehyɛɛ no wɔ 1992 mu no.
=== Dɛ́ Mbrahyɛbaguanyi ===
Ɔsan nso gyinaa hɔ maa Ghana mbrahyɛbagua abatoɔ wɔ afe 1996 mu na wɔpaw no dɛ MP ma Ningo-Prampram mansin, na ɔdzii saa nkongua no bɛyɛ mfeɛ edu. Ber a NDC dzii nkogu wɔ afe 2000 abatow no mu ekyi no, ɔkɔɔ do yɛɛ mbrahyɛbaguanyi. E. T. Mensah dzii nkogu wɔ NDC primaries no mu maa Sam George wɔ 21 [[Ɔberɛfɛw]] 2015. Ber bi ɔyɛɛ Minority Chief Whip wɔ mbrahyɛbagua mu ansa na Ghana mbrahyɛbagua abatow no reba wɔ afe 2008 mu. Wɔ [[Sanda]] 2009 mu no, ɔbɛyɛɛ MMjority Chief Whip wɔ mbrahyɛbagua no mu.
=== Dɛ́ Ɔman Soafo Panyin ===
Wɔ Republic a ɔtɔ do anan (Fourth Republic) no mfiase no, Ɔmampanyin Jerry Rawlings paw no dɛ Mmabun na Agumadzi ho Ɔsoafo. E. T. Mensah nam Rawlings aban no nsɛm ebien no nyinara do kuraa saa dzibea no. Wɔ Sanda 2010 mu, wɔ nsakrae a ɔbaa aban mpaninfo mu ekyi no, Ɔmampanyin John Atta Mills paw no Ɔsomfo a ɔhwɛ Edwumayɛ na Asetsena mu Yiedzi do.
E. T. Mensah yɛ Pan-African Mbrahyɛbagua no munyi kɔsii Sanda 2009, ber a ɔgyae edwuma no ber a wɔpaw no dɛ ɔman no munyi. Wɔ Sanda 2011 mu no, wɔpaw no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua do wɔ Betty Mould-Iddrisu a ɔgyaee edwuma no ekyi.
Wɔ 12 [[Kwakwar]] 2021 mu no, wɔdze adwene kor paw E. T. Mensah dɛ Ɔman Bagua a ɔhwɛ Accra Mantsam Kɛse no do no ananmusifo.
== N'abrabɔ ==
E. T. Mensah yɛ Kristonyi. E. T. Mensah awar na ɔwɔ mma awɔtwe.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
l68ppsm062liqscn7dnlzphvvtiqafl
Eric Amoateng
0
389
7086
6296
2023-04-22T15:04:50Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5386016}}
'''Eric Amoateng''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kan Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana. Wɔkyeree no wɔ nnubɔne ho eguadzi ho wɔ afe 2005 mu wɔ United States na wɔdze no too efiadze.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
h7nplpthqgrzutotnwyu5jk4jnyagmb
Eric Opoku (amayɛnyi)
0
391
6297
2055
2023-04-21T12:34:40Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q61694726]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694726}}
'''Eric Opoku''' yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon na awɔtwe a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan no munyi a ɔgyina Asunafo Anaafo (South) Mansin ananmu wɔ Brong-Ahafo Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.
41l4pw9ec3j4n2mc0jllmy7v5vl6g89
Ernest Attuquaye Armah
0
392
2058
2057
2023-04-20T19:15:52Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97006482}}
'''Ernest Attuquaye Armah''' (wɔwoo no 27 [[Dzifuu]] 1957) yɛ Nkɔdo Nhyehyɛe (Development Planner), Ɔdansifo (Architect) ne Dodow Nhwehwɛmufo (Quantity Surveyor). Na ɔsan yɛ amanyɛnyi na kan mbrahyɛbaguanyi ma Trobu-Amasaman Ambatow mpasua a ɔwɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ Ghana.
6pzqphepiqsew40jumv8hyckcxixgjb
Ernest Debrah
0
393
12852
7576
2024-04-09T10:38:31Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1356193}}
'''Ernest Akobuor Debrah''' (3 [[Obiradzi]] 1947 – 6 [[Ebɔbira]] 2016) yɛ Ghana amanyɛnyi.<ref>http://accrareport.com/news/ernest-debrah-former-agric-minister-dies-at-69/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Ernest Kwaku Akobour Debrah wɔ bosoom [[Obiradzi]] da ɔtɔ do ebiasa (3) afe 1947, na nye papa James Emmanuel Debrah na nye maame Elizabeth Akosua Kontoh Debrah na ɔwo no. Nna ɔyɛ mba duebien a n’awofo woo hɔn no mu dzea ɔtɔ do ebiasa (3). Ɔfir Tanoso a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Ber a Ernest Debrah nye ahyɛase na ntoado sukuu wɔ Sunyani Ntoado Sukuu (Sunyani Secondary School) na Ghana Ɔman Kɔlege (Ghana National College) ekyi no, ɔwiee Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST) wɔ afe 1972 mu a ɔnyaa Bachelor of Science abɔdzin krataa wɔ Asase Sikasɛm mu (Bachelor of Science degree in Land Economy).<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506210804/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=132</ref> Afei ɔkɔɔ do nyaa Adwumayɛ ho Ɔbenfo abɔdzin krataa wɔ edwumayɛ mu (Master of Business Administration degree in management) wɔ Strathclyde Esuapɔn (University of Strathclyde), Glasgow wɔ afe 1995 mu.<ref>http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=132</ref>
== Edwuma ==
Debrah yɛ sikasɛm ho ɔbenfo wɔ n’edwuma mu. Ɔayɛ edwuma dɛ Kora Sikakorabea Dwumadzibea (Retain Banking Unit) no sohwɛfo panyin (chief manager) wɔ Société Générale - Social Security Bank a ekyir wɔbɛfrɛɛ no Societe Generale Ghana Limited edwumayɛbea tsi.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Na Debrah yɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Tano North ambatow mpasua no wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu. Nna ɔyɛ Edziban na Kuedwuma ho Ɔsoafo (Minister for Food and Agriculture) fir bosoom [[Kwakwar]] afe 2005 kɔsi bosoom [[Sanda]] afe 2009), na wedzi kan ayɛ Ɔmantɔw Ɔsoafo ama Brong-Ahafo na afei Ɔmantɔw Ɔsoafo a ɔhwɛ Etsifi Mantɔw do fir bosoom [[Kwakwar]] afe 2001 kɔsi bosoom [[Sanda]] afe 2004. Wɔpaw no dɛ Mbrahyɛbaguanyi fir Tano Etsifi fam wɔ [[Mumu]] 2004. Wɔmaa no abasobɔdze wɔ afe 2009 mu wɔ Ekuafo Da afahyɛ no mu.<ref>https://web.archive.org/web/20160304030911/http://www.ghana.gov.gh/index.php/component/content/article/908-ministry-of-food-and-agriculture-honours-past-ministers</ref>
== Ambatow ==
Wɔdzii kan paw Debrah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Tano North ambatow mpasua no wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow mu.[5][6] Wɔdze amba 15,868 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 26,983. Iyi nye amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 58.80% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Charles Appiagyei a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (National Democratic Congress), Nyamekye Florence a ofi Democratic People's Party, Daniel Dabie Boateng a ofi People's National Convention na Nana Ampabeng Daniel K Kyeremeh a ofi Convention People's Party mu. Iyinom nyaa amba 10,253, amba 485, amba 210 na amba 167 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 38.00%, 1.80%, 0.80% na 0.60% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow wɔ saa ambatow no mu nyinara mu. Debrah dzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/59/index.php</ref><ref>''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 135.</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua duanan (14) a ɔwɔ ambatow mpasua eduanan (24) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) dzii nkonyim wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa. Sɛ yɛka nye nyinara bom a, Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua ananmusifo 128 wɔ Mbrahyɛbagua nkongua 230 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":1">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref><ref name=":2">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/index.php</ref>
Wɔsan paw Debrah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Tano Etsifi (North) ambatow mpasua no wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow no mu. Wɔdze amba15,868 na ɛpaw no wɔ amba 26983 a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Iyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 58.80% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Opoku Atuahene a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (National Democratic Congress), Alhassan Kabore a ofi Convention People’s Party, George Owusu Yeboah a ofi People’s National Convention, Arkoh Ernest a ofi Democratic Freedom Party na Amanfo Antwi a ofi Democratic People’s Party mu. Iyinom nyaa amba 11,120, amba 363, amba 214, amba 144 na amba 101 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 38.36%, 1.25% , 0.74%, 0.50% ne 0.35% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref name=":2" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/brongahafo/59/index.php</ref><ref>''Ghana Elections 2008''. Accra: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 73.</ref> Wɔsan paw Debrah wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duesia (16) no fa wɔ nkongua eduanan (24) a[[New Patriotic Party]] dzii wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/brongahafo/index.php</ref> Sɛ yɛka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] no dzii nkonyim wɔ nnyimpa kakraa bi a wɔka bom yɛ Mbrahyɛbagua ananmusifo 107 wɔ nkongua 230 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":1" />
== N'abrabɔ ==
Nna Ernest Akobuor Debrah yɛ Kristonyi na ɔwar na ɔwɔ mba anan (4).<ref name=":0" />
== Owuo ==
Ɔwui wɔ yare tsiawa bi ekyi wɔ Dwowda, bosoom [[Ebɔbira]] (April) da a ɔtɔ do esia (6) afe 2016, wɔ nye tsenabea.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ex-agric-minister-Ernest-Debrah-dead-428823</ref>
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mkwy3960m4uly9muw56olhlawqpv4bx
Ernest Kofi Yakah
0
394
7297
7088
2023-04-22T20:31:32Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61692930}}'''Ernest Kofi Yakah''' yɛ Ghana amanyɛnyi nna ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔgyina New Edubiase Mansin ananmu wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Ernest Kofi Yakah wɔ Dzifuu da a ɔtɔ do ebien (2), afe 1959.[1] Ɔfir kuro bi a wɔfrɛ no Larve-Dabala a ɔwɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye Diploma Certificate wɔ General Agriculture mu wɔ Ghana Esuapɔn mu (University of Ghana, Legon).
== Edwuma ==
Yakah yɛ kuayɛfo. Ɔyɛɛ edwuma wɔ Ɔman Atoyerɛnkyɛm Ho Ahyehyɛdze mu dɛ Ɔmansin Ntamgyinafo.
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
3ruqtpxoq7v5qhyndi6zplyelpw84sn
Ernestina Abambila
0
395
2079
2078
2023-04-20T19:15:56Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ernestina Abambila''' (wɔwoo no afe 1998 Mumu 30) yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ 'attacking midfielder' na 'defensive midfielder' dze ma UKS SMS Łódź wɔ Polish women's Ekstraliga. Abambila yɛ Ghananyi a odzii kan hyɛe wɔ UEFA Women's Champions League no mu. Onyaa n'amanadze mpanyindzi akwanya dze maa Ɔman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no tsia France wɔ afe 2017 mu wɔ ber a nna oenya mfe du-awɔtwe.
{| class="wikitable"
|+Ernestina Abambila
| colspan="4" |
|-
! colspan="4" |Noho nsɛm
|-
!Date of birth
| colspan="3" |30 December 1998 (age 24)
|-
!Place of birth
| colspan="3" |Takoradi, Ghana
|-
!Height
| colspan="3" |1.65 m (5 ft 5 in)
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Midfielder
|-
! colspan="4" |Kuw no ho nsɛm
|-
!Current team
| colspan="3" |UKS SMS Łódź
|-
! colspan="4" |Kɔlegyi ndwuma
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2014–2015
|Mississippi Valley State
|14
|(4)
|-
!2016
|Youngstown State
|22
|(14)
|-
! colspan="4" |Senior career*
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2017
|FC Minsk
|18
|(10)
|-
!2018
|Aris Thessaloniki FC
|
|
|-
!2019
|Assi IF
|19
|(1)
|-
!2020
|Sporting Club de Huelva
|4
|(0)
|-
!2020– 2021
|Medyk Konin
|21
|(3)
|-
!2021
|UKS SMS Łódź
|
|
|-
! colspan="4" |Amanadze ndwuma
|-
!2014
|Ghana U17
|11
|(2)
|-
!2016–2018
|Ghana U20
|10
|(3)
|-
!2017–
|Ghana
|2
|(0)
|-
| colspan="4" |*Club domestic league appearances and goals
|}
== Ne mbɔdzembɔ wɔ kuw mu ==
Afe 2016 mu no, Abambila dze daba too krataa do dɛ ɔnye Youngstown State bɛyɛ edwuma mfe ebien. Abambila hyɛɛ ne bɔɔlbɔ no ase ber a owiee Suapɔn. Ɔdze daba too krataa do dɛ ɔnye for Belarusian Premier League (mbasiafo) side FC Minsk no bɛyɛ edwuma. Ɔbɛyɛɛ Ghananyi basia a odzii kan hyɛɛ wɔ UEFA Women's Champions League no mu ber a FC Minsk hyɛɛ Ljubljana wɔ ekuwekuw ntotoe no mu wɔ afe 2017-18 UEFA Women's Champions League no mu.
== Amanadze edwuma ==
Abambila nyaa ne FIFA akwanya odzi kan wɔ afe 2014 FIFA U-17 Wiadze Mbasiafo Kɔɔpoow no mu a Costa Rica hyehyɛe no wɔ afe 2014 mu. Ne bɔɔlbɔ a odzi kan no nna ɔdze tsia North Korea a okowiee 2–0 a Ghana dzii kunyim.
== Enyimnyamhyɛ ==
=== Kuw ===
'''FC Minsk'''
* Belarusian Premier League (women) winner 2017
* Belarusian Women's Cup winner 2017
== Hwɛ iyi so ==
* List of Ghana women's international footballers
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
e7ce0xfoxjxbpu10q2op0k7kqf5duik
Ernestina Naadu Mills
0
396
10621
10620
2023-05-10T09:11:52Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q19957726}}
'''Ernestina Naadu Mills''' (née Botchway) yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo nna ɔsan yɛ Ewuraba odzi kan wɔ Ghana. Nna ɔyɛ hɛn Ɔmanpanyin John Atta Mills a w'abɛsin kɔ ne yer ( [[Ayɛwoho]] 21, 1944 – [[Ayɛwoho]] 24, 2012) , na onyaa abadobɔdze a wɔdze maa hɔn a wɔdwen nyimpa ho fir "Health Legend Foundation". Nna ɔsan yɛ Ewuraba ɔtɔ do ebien wɔ Ghana fitsi afe 1996 kesi afe 2001. Ɔkyerɛɛ adze mfe eduasa ebiasa, na ɔkyerɛɛ adze wɔ skuul ahorow bi dɛ Aburi Girls’ Senior High Skuul, Achimota Skuul nye Holy Trinity Cathedral Senior High Skuul. W'abɔ n'abawdo wɔ amanaman mu na Ghana wɔ mboa a ɔdze ma mbofra hɔn nwomasua mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Ernestina Naadu Botchway wɔ Nkran maa Cornelius Teye Botchway, kokoo eguadzifo na Madam Alberta Abetso Abbey, hɔn ebien nyinara fi Prampram kurow a ɔwɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu. Mills kɔɔ Aburi Girl’s Secondary Skuul wɔ na Cocoa Marketing Board a seseiara ɔyɛ Ghana Cocoa Board (COCOBOD) na ɔfaa skuul no ho kaw nyinara, na fitsi ber a otwaa ne Common Entrance Examination no. Ne nsa kaa ne GCE Ordinary Level nkrataa no, ɔzde mfe ebien kɔ nyaa ntsetsee dɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Specialist Training College (STC) a ɔwɔ Winneba.
Ofitsi mber a ɔkyerɛ adze wɔ Kototabi Mixed skuul mu wɔ mfe ebien ekyir no ɔsan kɔɔ STC kɔ nyaa Diploma wɔ Home Economics mu. Ɔdze ɔpɛ kese n'ara dze pia no ho dɛ obotu mpɔn wɔ ber a na ɔrekyerɛ adze, ɔkɔɔ University of Ghana, Legon na onyaa Bachelor of Arts abodzin nkrataa wɔ Sociology na Psychology mu. Ɔsan nso nyaa Nyansapɛ mu Master of Philosophy abodzin nkrataa wɔ Sociology mu, a na no ho akokwaw wɔ Deviant Behavior and Control mu.
== Edwuma ==
Owie n’akyerɛkyerɛfo ntsetsee adzesua no ɔkyerɛɛ adze wɔ Kotobabi (One) Mixed Middle School mfe ebien. Na owie Diploma wɔ Home Economic mu no ɔsanso kɔɔ ne alma mater, Aburi Girl’s Secondary Skuul kɛkyerɛɛ Home Economic, a ɔyɛɛ na ɔwɔ nyansapɔw wɔ"Clothing and Textile Design" mu mfe akron.Ekyir yi ɔkyerɛɛ adze wɔ Holy Trinity Cathedral Skuul na Achimota Skuul mu. Ɔkyerɛɛ adze mfe eduasa ebiasa.
Mills sanso yɛɛ edwuma dɛɛ nwomasua mu ɔkyerɛfo wɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu. Wɔ ne nwomasua kwankyerɛfo edwuma mu no ɔnye Mantɔw mu kwankyerɛfo na nyimpa enum yɛɛ edwuma faa mansin akyerɛkyerɛ na adzesua akwan na akwan a wɔdze bɔhwɛ ma skuul ahorow etu mpɔn wɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw.
== Mbrahyɛ dwumadzi ahorow ==
'''Ghana Ewuraba a ɔtɔ do ebien'''
Wɔ afe 1995 mu no, Wɔpaw Ne kun, John Evans Atta Mills dɛ ɔmampanyin abadzekyir ma Jerry John Rawlings a ɔbɛhyɛɛ Kow Nkensen Arkaah anamu wɔ ber a otuu anamɔn dɛ Ghana Ɔmampanyin a ɔtɔ do ebien wɔ afe 1996 mu, na ɔbɛyɛɛ Ewuraba a ɔtɔ do ebien wɔ ber a ɔkaa ntsɛm dze faa Ɔmanpanyin egua no wɔ Sanda 7, 1996. Ɔsom wɔ dɛm dzibew no mu fitsi Sanda 1996 kesi Sanda 2001, na ɔnye Ghana Ewuraba a odzi kan Nana Konadu Agyeman Rawlings yɛɛ edwuma, dze hyɛɛ mbasiamba hɔn nwomasua, mbofra hɔn mpɔnto wɔ hɔn ahyɛse noara mu, nwomasua ma hɔn a hɔn awofo nye bi na wɔ nye mpanyinfo a hɔn mfe akɔ enyim yɛɛ edwuma .
'''Ewuraba a odzi kan wɔ Ghana'''
Wɔ ber a wɔpaw Mills dɛ Ghana ɔmampanyin wɔ afe 2009 mu no, ɔbɛyɛɛ Ewurba a odzi kan wɔ Ghana fitsi Sanda 7,2009 wɔ ber a ɔkaa ntsɛm dɛ oribedzi Ɔmanpanyin egua no. Ɔsom wɔ dɛm dzibew no fitsi Sanda 2009 kesi Ayɛwoho 2012, na ɔyɛɛ edwuma dze hwɛɛ dɛ mbofra a hɔn awofo nnyi bi hɔn nwomasua bɔkɔ nkan ɔboa ma mbasiaba hɔn nwomasua kɔɔ n'enyim wɔ Ghana. Mills wui wɔ 24 Ayɛwoho 2012 wɔ ber a na ɔwɔ Ghana Ɔmanpanyin dzibew no.
'''Skuul Ntar Dwumadzi'''
Wɔ Mumu 2009 mu no, Mills dze "Free School Uniform nhyehɔnye" no sii hɔ a ɔnye Ministry of Education na Ministry of Local Government na Rural Development yɛɛ edwuma bɔɔ mu dze kyekyɛɛ skuul ntar mpepem 1.6 maa mbeambea 77 a wohia wɔ Ghana. Dwumadzi no hyɛɛ ase wɔ Kwao Larbie, kurow bi a ɔwɔ Awutu Senya Mantɔw mu wɔ finimfin Mantɔw mu no, esuafo 300 a wofi skuul esia mu a ɔyɛ; Ahentia DA Primary, Abenful DA Primary ,Bontrase DA Primary, Chochoe Anglican Primary , Akrampa Anglican Primary na Kwao Larbie Anglican Primary , hɔn mu biara nyaa skuul atar kor a wonntua hwee.
'''Nkatasia Dwumadzi ahorow'''
Mills osiandɛ ɔyɛ nwomasua mu nyimdzeefo ntsi,wɔ n’edwuma mu dɛ Ewuraba a ɔtɔ do ebien nye Ewuraba a odzi kan no, na ɔkɔ ma mbasiamba ho nsɛm na mbasiamba hɔn nwomasua, a ber a ɔkaa nsɛm a osii do dua wɔ hia a ɔwɔ dɛ wɔdze sika hyɛ nkatasia hɔn nwomasua mu wɔ Crans Montana no ka ho Forum wɔ Brussels, Belgium wɔ Dzifuu 2010 mu no, Ɔkaa dɛɛ;
Sika a wɔdze hyɛ nkatasia hɔn nwomasua mu no wɔ mfaso ahorow a ɔba ntsem wɔ mber tsentsen mu. Onnyɛ dɛ ɔma mbasiamba no tumi ka hɔn ho nyɛ dzendzenndzen nkotsee, na mbom ɔma wɔ nya hɔn ho mu ahotɔ ma wonya tum a wɔdze hɔn ho si hɔ yɛ edwuma ma ɔman no tu mpɔn—— " Dɛ ɔyɛ nwomasua ho nyimdzeefo no, ɔma m’enigye aber biara a muhu dɛ mbasiamba dzi mu na dɛ nkatasia Wodzi Kan na wɔ hyehyɛ mpontu wɔ aman biara mu, ɔwɔ dɛ yɛ dze gyinasi to hɔn ma mbasiamba nwomasua na onyɛ anokasa nkotsee.
== Fapem a wɔdze ma nkatasia hɔn adzesua ==
Mills hyehyɛɛ ahyehyɛdze bi a aban ne nsa nnyi mu a wɔfrɛ no Foundation for Child Education Ghana (FCEG) wɔ mber a na ɔyɛ Ewuraba odzi kan. Fapem a ɔyɛ dwumadzi a ogyina mpatamu hɔ a wɔdze pia nwomasua kɔ nkan wɔ mbeambea a mpɔntu nnyi hɔ,na mbea ohia wɔ hɔ, nkuraase wɔ Ghana. Dɛm dwumadzi ne enyidado nye dɛ woboa ama Ghana edur mpɔnto bea a ɔdze nkɔdo botae a ɔtɔ ebien ,na ɔhwehwɛ dɛ obɛnya amansan nwomasua wɔ afe 2015 n'ewie .
Ɔnam dwumadzi no do, wɔ Ɔberɛfɛw 2011 no, ɔdze skuul dan bi a ɔdze sii hɔ wɔ Bornikope, mpoano mpatam bi a ɔwɔ Dangbe Epue Mantam a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana maa ahenfo na mpanyinfo a wɔwɔ mpatam hɔ. Skuul dan no yɛ ebien ma mbofra hɔn mpomtu, adzesuadan esia kɔ ma ahyɛse skuul na ebiasa kɔɔ ma ntoado skuul (JHS) a edwumayɛbea ahorow, edwumayɛfo dan a akyerɛkyeɛfo tsena, nhyiamu dan, bea wɔdze abɛɛfo nfir dzi dwuma dan, ayarsabea, nsu nhyehyɛɛ na daakye wɔbɔwie bɔɔlbɔ bea a ɔwɔ tracking field.
== UNESCO Mbabun 2012 ==
Mills gyinaa ma Ghana na ɔdze Ghana Anamusifo a wɔwɔ U.S. na Mexico, Daniel Ohene Agyekum, wɔ UNESCO Youth Infusion Nhyiamu a ɔkɔɔ do wɔ Annapolis, Maryland, USA. Ɔkasa wɔ nhyiamu n'ase na ɔfrɛɛ ehia sɛm dɛ aman ndwen nfa mbabun dwumadzi nkɔdo ho. Wɔ ne dwumadzi dɛ Ewuraba a odzi kan ase no ɔkaa mbabun edwuma a wonnya dze ohia brɛ aman a afei na wɔrenya mpomtu na ɔsera dɛ wonfa akwan horow a wɔbɛfa do dze aboa asɔw ano ma mbabun no enya ndwuma wɔ wiase nyinara ayɛ.
== Adɔyɛ edwuma ==
'''SHS Asuafo Bible Dwumadzi'''
Wɔ Obiradzi 2013 mu no, Mills hyɛɛ Senior High School (SHS) Students’ Bible Project ase, a ɔyɛ edwuma a wɔnye Scripture Union (SU) Ghana, na Tyndale Publishers yɛɛ kor a ne nyinara yɛɛ Bible 500,000, a Tyndale House Publishers a ɔwɔ United na wotintimii States (USA), a ne bo yɛ GH¢10,000, na ɔwɔ dɛ Scripture Union (SU)wɔ kyekyɛ ma Ghana SHS esuafo.[30][31][32] Wɔhyɛɛ Dwumadzi no ase dɛ ɔbɛ boa ma wɔdze honhom na abrabɔ pa gyinabew a bɛma ɔman no w'akɔ n’enyim ahyɛ Ghana mbabun mu a wosusu mfe du a ɔda edzi dɛ abrabɔ pa gyinabew wɔ Ghana mu. Osiandɛ dɛ na ogye Onyankopɔn asɛm dzi ntsi ɔkaa wɔ dɛm aber no mu dɛɛ
'Me nye mo kun a oewu no enigyee Onyankopɔn n'asɛm ho na ne wu ekyir no, Bible da ho ara yɛ me awerɛkyekyer na nkuranhyɛ bea a no ho hia kyen biribiara; ɔnam Onyankopɔn asɛm so, wobotum edzi ɔbra akɔ biara a wɔbɛhyia wɔ abrabɔ mu na nkonyim na ɔbɛ boa wo ma afa w'ankasa w'asetena ho asodzi<nowiki>''</nowiki>
Ɔnam nhyehyɛɛ no do kyinkyin ɔman no mu dze bible kɔmaa esuafo wɔ sukuu ahorow a wɔapaw a Tamale Girls SHS a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu, Aburi Girls SHS a ɔwɔ Epue Mantam mu, Yaa Asantewaa Girls SHS a ɔwɔ Ashanti Mantam mu, Achimota SHS wɔ Greater Accra Mantam mu, Sunyani SHS wɔ Brong Ahafo Mantam mu, Sekondi Kɔlege wɔ Atɔe Mantɔw mu, Bolgatanga Girls SHS wɔ Upper East Mantam mu, Bole SHS wɔ Savannah Mantam mu na Wa SHS wɔ Etsifi Mantɔw mu
== Ankorankor Abrabɔ mu nsɛm ==
Ernestina Naadu Mills nna ɔwar Ghana Ɔmanpanyin John Evans Atta Mills a w'abɛsin kɔ ansaana owui wɔ aber a na ɔredzi egua wɔ 2012 mu. Mills yɛ kristonyi na ɔsom wɔ Legon Interdenominational Church (LIC) a ɔhyɛ University of Ghana, Legon.
== Ndwuma ahorow ==
Mills dzi kuw "International Council on Alcohol and Addictions "(ICAA) mu akotsen, ɔyɛ kuw a ɔkyerɛkyerɛ amansan wɔ akwan bone a ndur a n'ano yɛ dzen na nsanom dze bɛ brɛ hɔn.
== Abasobɔdze nye enyimunyamhyɛ ahorow ==
Wɔbɔɔ Mills n'abawdo wɔ Goodwin College East Hartford, wɔ Connecticut, USA maa no nkrataa ɔfa "doctorate of humane letters degree" wɔ sukuu dwumadzi n'ahyɛse wɔ July 2011 dɛ w'etu ne ho esi hɔ dze roboa mbofra hɔn awofo nnyi bi ma mpontu aba hɔn nwomasua mu na ɔsan boa mbasiamba hɔn adzesua wɔ Ghana.
Wɔ October 2014 mu no, wɔbɔɔ n'abawdo na wɔ maa no "Eagle Award" a ɔhyɛ "Honorary Legendary Award Category " fri "Health Legend Foundation" wɔ nye ndwuma na mboa ɔdze ma ayarsa edwuma kuw wɔ aber a nna ɔyɛ Ewuraba a odzi kan na Ewuraba ɔtɔ do ebien wɔ Ghana.
== Sanso hwɛ ==
* First Lady of Ghana
* Second Lady of Ghana
* Lordina Mahama
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^''' <code><nowiki>{{cite web}}</nowiki></code>: <code>|first=</code> has generic name (help)
# '''^''' <code><nowiki>{{cite web}}</nowiki></code>: <code>|first=</code> has generic name (help)
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== Abɔntsen do nkitahodzi ahorow ==
Wikimedia Commons has media related to '''''Ernestina Mills'''''.
* Ernestina Naadu and Africa’s Expectant Women
* Naadu Mills Tours
* Naadu Mills Tours Northern Region with Bibles
* Ghana: 1st Lady Naadu Mills Commissions classroom project
* Naadu Bible Distribution
saneya2a8j4a010cnv93d158uydxdvs
Esi Sutherland-Addy
0
397
10530
2104
2023-05-06T14:50:00Z
Assilidjoe
33
/* No ho nsɛm */
wikitext
text/x-wiki
'''Esi Sutherland-Addy''' yɛ Ghananyi nwomasua edwumayɛfo , ɔkyerɛwfo, nwomasuanyi, na ɔko ma nyimpa hɔn ahotɔ nsɛm. Ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo panyin wɔ Institute of African Studies, na ɔyɛ nhwehwɛmu panyin kuw ho nyimpa, ɔhwɛ Language, Literature, na Drama Section, na ɔyɛ ɔkwankyerɛfo wɔ African Humanities Institute Program wɔ University of Ghana. Ɔyɛ kwan dɛɛ ɔyɛ ndwuma ahorow 50 wɔ nwomasua mu nhyehyɛɛ dwumadzi, kankɔ wɔ nwomasua mu, mbasiafo hɔn nwomasua ,akyerɛw na akenkan ho dwumadzi , sini edwuma gyinabea na amanbrɛ,[1] na ɔsom wɔ edwumakuw ahorow wɔ Ghana na amanaman mu.[2] Ɔyɛ ɔkyerɛwfo ne ba na amanbrɛ ho nhyehyɛɛfo Efua Sutherland.[3]
== No ho nsɛm ==
Wɔwoo no wɔ Ghana dɛ '''Esi Reiter Sutherland''', Ɔyɛ ba Panyin wɔ mba ebiasa mu [4] ma sini kyerɛwfo na amanbrɛ ho nhyehyɛɛfo Efua Sutherland na Africanyi-Americanyi Bill Sutherland (1918–2010),[5] Ɔyɛ Africanyi Americanyi a ɔkoo ma pɛpɛr yɛ na wɔ akwan a wɔsiw nsesii kwan na ɔkɔɔ Ghana wɔ 1953 na George Padmore na ɔbɔɔ ne dzin kyerɛɛ Kwame Nkrumah.[6] Onyaa ne nwomasua wɔ St. Monica's Secondary School, Mampong na Achimota School (na hɔ na ohyia ne kun).[6]
Okitsa dzibew ahorow wɔ nwomasua bea beberee wɔ Europe na US, ibi nye kuw panyin wɔ Institute of International Education wɔ Manchester University, UK, na ɔkyerɛfo a ɔsera na ɔkyerɛ adze wɔ University of Indiana, Bloomington, USA, Centre for African Studies, University of Birmingham, UK, na L'Institut des Hautes Etudes en Sciences Sociales, Paris, France.[7]
Ɔsom wɔ Ghana aban mu dɛ Deputy Minister for Higher Education, Culture and Tourism (1986–93) na fri 1994 dze kɔ 1995 dɛ Minister of Education and Culture.[7] W'esua adze ne tsitsir wɔ nwomasua ma amanɔne dwumadzi ahorow a ibi nye UNESCO, UNICEF, World Bank na Association for the Development of Education in Africa,[8] W'edzi akotsen ahorow wɔ non-governmental organizations a ibi nye edwumakuw panyin wɔ Forum for African Women Educationalists (FAWE)[9] na Mbofra Edwumakuw .[10]
== Abasobɔdze ahorow ==
Sutherland-Addy enya Abasobɔdze ahorow , ibi yɛ Honorary Fellowship of the College of Preceptors, UK (1998), edwumakuw Abasobɔdze wɔ Rockefeller Foundation (2001 and 2002) ma Women Writing Africa Project, na Honorary Doctorate of Letters fri University of Education, Winneba (2004), na Excellence in Distance Education Award fri Commonwealth of Learning (2008).[6][8]
== Nwoma ahorow a w'ayɛ ho edwuma ==
• (Editor) ''Perspectives on Mythology'' (Proceedings of a Conference organized by the Goethe-Institut and the Institute of African Studies, University of Ghana, between 21 and 24 October 1997), Goethe-Institut/Woeli Publ. Services, 1999. <nowiki>ISBN 9789964978549</nowiki>
• (Co-editor with Aminata Diaw) ''Women Writing Africa: West Africa and the Sahel'', The Feminist Press at CUNY, 2005. <nowiki>ISBN 978-1558615007</nowiki>.
• (Co-editor with Anne V. Adams) ''The Legacy of Efua Sutherland: Pan-African Cultural Activism'', Banbury: Ayebia Clarke Publishing, 2007. <nowiki>ISBN 978-0-9547023-1-1</nowiki>.
• (With Ama Ata Aidoo) ''Ghana, where the Bead Speaks'', Foundation for Contemporary Art-Ghana, 2008. <nowiki>ISBN 9789988153601</nowiki>.
• (Co-editor with Takyiwaa Manuh) ''Africa in Contemporary Perspective: A Textbook for Undergraduate Students''. Ghana: Sub-Saharan Publishers, 2013. <nowiki>ISBN 9789988647377</nowiki>.
== Nkrataa ==
• "Gender Equity in Junior and Senior Secondary Education in Sub-Saharan Africa", World Bank Publications, The World Bank, number 6500, November 2008.
• "Women, Intangible Heritage and Development: Perspectives from the African Region", ICH UNESCO.
== Akenkan a ɔdze do ==
• Sutherland-Addy, E. (2018). "Ama Ata Aidoo in Conversation with Esi Sutherland-Addy" (2017). ''Obsidian: Literature in the African Diaspora'', 44(2), 124+.
• Sharma, Veena, and Esi Sutherland-Addy. "A Conversation with Esi Sutherland-Addy", ''India International Centre Quarterly'', vol. 38, no. 1, 2011, pp. 124–133.
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' Kofi Akosah-Sarpong, "Integrating and Differentiating the Enlightenment Voices", ''Newstime Africa'', 12 April 2012.
'''• ^''' "Faculty", New York University.
'''• ^''' "The Legacy of Efua Sutherland: Pan–African Cultural Activism", Ayebia Clarke Publishing.
'''• ^''' Kwekudee, "Efua T Sutherland: Africa's Female Pioneer Dramatist, Cultural Visionary and Activist and "Black Africa's Most Famous Woman Writer", Trip Down Memory Lane, 2 October 2014.
'''• ^''' Esi Sutherland-Addy, Ralph Sutherland, Amowi Sutherland Phillips and Matt Meyer, "Bill Sutherland, Pan-African pacifist", ''Pambazuka News'', 14 January 2010.
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' "Efua Sutherland-Addy — Associate Professor", Institute of African Studies. Archived 11 August 2015 at the Wayback Machine.
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' Genevieve Ruha, "Dr. Esi Sutherland-Addy", ''Ghana Nation'', 17 September 2013. Archived 28 April 2016 at the Wayback Machine.
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' Members of the Board of Trustees, Voluntary Fund for Technical Cooperation in the Field of Human Rights, Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights.
'''• ^''' "General Assembly", FAWE.
'''• ^''' "Board of Directors", Mmofra Foundation.
External links
• “Efua Sutherland-Addy, Associate Professor, Institute of African Studies
• "ESI SUTHERLAND ADDY PERSONALITY - PROFILE FRIDAY ON JOYNEWS (14-3-14)". ''My JoyOnline'', 14 March 2014. YouTube.
• ". Esi Sutherland-Addy – The Executive Lounge on JoyNews (2-8-19)". ''JoyNews'', 2 August 2019.
9y3surkwpu65e7fin236kuh33odlq8s
Essikado Assopiti
0
398
2106
2105
2023-04-20T19:16:01Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Essikado Assopiti yɛ assopiti aa ɔwɔ Essikado brono wɔ Sekunde,atɔree mantow mu,Ghana.
ckfhfke5w2fzx963ejg2rka262vw0kd
Estelle Akofio-Sowah
0
399
2112
2111
2023-04-20T19:16:02Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Estelle Akofio-Sowah'''
wɔwoo no wɔ Scottish, Ɔyɛ Ghananyi eguadzifo na ɔwɔ dɛm aber yi CSquared Ghana ɔman ne hwɛfo na ɔyɛɛ edwuma wɔ Google Ghana dɛɛ ɔman ne hwɛfo panyin .[1] Estelle yɛɛ edwuma dɛɛ kwankyerɛfo edwuma hwefo wɔ BusyInternet,[2] edwumakuw a wɔwɔ hyehyɛɛ ma abɛɛfo ntsentando nkitahodzi kɔ do wɔ Ghana.[3]
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Wɔwoo Estelle wɔ Scotland ma n'egya a ɔyɛ Ghananyi. N'ebusua tuu kɔɔ Osu wɔ Ghana wɔ aber a na w'edzi abosom esia.[4]
== Nwomasua ==
Ɔkɔɔ Ghana International School na ɔtoado wɔ University of Sussex na onyaa abodzin nkrataa wɔ Economics and Development Studies[4]
Na ɔsan ka kuw second class of the Africa Leadership Initiative-West Africa na ɔyɛ Aspen Global Leadership Network kuw mu nyimpa .[5][6][7][8]
== Edwuma ==
Estelle wɔ dɛm aber yi yɛ panyin a ɔda Google Ghana edwumakuw n'enyim. Ɔyɛɛ edwuma dɛɛ kwankyerɛfo hwɛfo ma Busyinternet ,edwumakuw a ɔdze ISP yɛ edwuma. cybercafe na bea a wɔdze tsetse eguadzifo. Na ɔyɛ nhyiamu bea na bea wɔtow pɔn akɛse he hwɛfo panyin wɔ La Palm Royal Beach Hotel na edwuma nhyehyɛɛ hwɛfo ma National Poverty Reduction Program wɔ ProNet, local NGO nkabɔmu nyimpa wɔ WaterAid UK.[8] Na ɔyɛ Ghana Internet Service Providers Association hɔn panyin .[9]
== Abasobɔdze ahorow ==
Wɔdze Estelle ne dzin kaa edwumayɛfo mbasiafo a wɔtɔ do 50 a wɔbɔ hɔn ho mbodzen kuw Corporate Women Leaders wɔ Ghana wɔ afe 2016 a WomanRising na wɔ hyehyɛɛ dɛm dwumadzi no.[10][11]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Ghana lags behind in I.T - Google country manager". GhanaWeb. Retrieved 16 April 2014.''
'''• ^''' ''"Ghana: The Woman Behind Busy Internet -Estelle Sowah".''
'''• ^''' ''"Rise of the Ghanaian entrepreneurs". BBC. Retrieved 16 April 2014.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Estelle Akofio Sowah". africabusinesssource.com. Archived from the original on 16 April 2014. Retrieved 16 April2014.''
'''• ^''' ''"Aspen Global Leadership Network". The Aspen Institute. Retrieved 2020-01-18.''
'''• ^''' ''"African Leadership Initiative West Africa - ALIWA". Africa Leadership Initiative West Africa. Retrieved 2020-01-18.''
'''• ^''' ''"Google Ghana CEO, Estelle Akofio-Sowah receives WomanRising Top Corporate Women Leaders Award". www.ghanaweb.com. Retrieved 2020-01-18.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Meet Estelle Akofio-Sowah: Speaker, Citi FM Women's Career Forum". Citi 97.3 FM - Relevant Radio. Always. 2014-03-18. Retrieved 2020-01-18.''
'''• ^''' ''Starrfmonline. "Google Ghana CEO receives award | Starr Fm". Retrieved 2020-01-18.''
'''• ^''' ''"Google Ghana CEO, Estelle Akofio-Sowah receives WomanRising Top Corporate Women Leaders Award". www.ghanaweb.com. Retrieved 2018-02-21.''
'''• ^''' ''Mensah, Kent. "Google Ghana CEO receives award | Starr Fm". Retrieved 2019-04-13.''
45a9ykduv3gzsmuxkzwucw235ojsmki
Esther Dzifa Ofori
0
400
7577
2115
2023-05-01T17:36:46Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Esther Dzifa Ofori''' yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu na ɔka amanyɔkuw[[New Patriotic Party]] wɔ Ghana ho. Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Republic of Equatorial Guinea.[1]
== '''Ananmusifo Edwuma''' ==
Wɔ July 2017, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo yii Esther Ofori dɛɛ Ghana Ananmusifo ma Republic of Equatorial Guinea. . Na ɔka nyimpa 22 a wofri Ghana na wɔbɔ hɔn ho mbɔdzen a woyii hɔn dɛɛ hɔn da amanaman ho dwumadzi ano wɔ wiase nyinara mu.[1][2][3]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Archived from the original on 19 November 2017. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News. "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Archived from the original on 13 July 2017. Retrieved 15 July 2017.''
7nanyj7gne2a9eqdj4lykrvr0wdwfgc
Esther Obeng Dapaah
0
401
7829
7739
2023-05-05T17:53:58Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Esther Obeng Dapaah''' (wɔwoo no [[Esusow Aketseaba]] 9, 1945) ɔyɛ Ghanan amanyɛnyi na mbranyimnyi. Ɔyɛ Ananmusinyi wɔ mbrahyɛbaguafie wɔ Abirem abatow mpasua do wɔ Mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th republic wɔ Ghana.[2]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Esther Obeng Dapaah fi Nkwarteng, wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.[3] Wɔwoo no wɔ [[Esusow Aketseaba]] 9,1945.[4] Onyaa ne Bachelor of Laws fii Chelmer Institute of Education wɔ Essex, England, wɔ 1977.[3] Onyaa Bachelor of Law wɔ Lincoln's Inn wɔ 1978 na wɔ Ghana School of Law wɔ 1979.[5][3]
== Edwumayɛ ==
Obeng Dapaah yɛ lɔya a w'aben no ho yie wɔ n'edwuma mu.[3] Ɔyɛɛ edwuma wɔ London Borough of Newham dɛ Rent Enforcement Officer.[3]
== Amanyɛsɛm Edwuma ==
Ɔbɔ[[New Patriotic Party]] kuw.[4] Ɔsoom wɔ John Agyekum Kufuor n'aban mu dɛ Minister of Lands, Forests and Mines.[6][7][8] W'abɛyɛ Mbrahyɛbaguanyi ama Abirem abatow mpasua wɔ Ghana fitsi 2004. Na ɔyɛ eguamutsinaanyi aber bi ma Committee for Women and Children na dɛm aber yi ɔyɛ edwuma wɔ Committee for Constitutional and Legal Affairs.[9][10][11] Na ɔka Pan-African Parliament ho.
== Ambatow ==
Obeng Dapaah woyii no dɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th republic ma Abirem abatow mpasua wɔ 2008 Ghana abatɔw mu.[2] Wɔdze amba 13,319 fri 21,962 amba na wɔdze yii no, n'amba no yɛ 60.6% wɔ ne nyinara mu .[3][12]
== N'abrabɔ ==
Esther yɛ Kristonyi na ɔsom wɔ Church of Pentecost.[4] Ɔnnwaree na ɔwɔ mba ebiasa .[3]
== Nhwɛdo ==
• ^ "Ghana MPS - MP Details - Obeng Dappah, Esther (Ms)". ghanamps.gov.gh. Archived from the original on 6 May 2016. Retrieved 12 January 2022.
• ^ Jump up to:a b "Results Parliamentary Elections". www.ghanaweb.com. Retrieved 9 July 2020.
• ^ Jump up to:a b c d e f g "Ghana MPs - MP Details - Obeng Dappah, Esther (Ms)". 6 May 2016. Archived from the original on 6 May 2016. Retrieved 9 July 2020.
• ^ Jump up to:a b c "Ghana MPs - MP Details - Obeng Dapaah, Esther". www.ghanamps.com. Retrieved 7 July 2020.
• ^ "Members of Parliament | Parliament of Ghana". www.parliament.gh. Archived from the original on 1 December 2016. Retrieved 4 September 2016.
• ^ "Esther Obeng Dapaah, Minister of Lands, Forestry, and Mines of Ghana". ourworldleaders.com. Retrieved 4 September 2016.
• ^ "NPP MP Accuses Party Chair Of Sexual Assault". Retrieved 4 September 2016.
• ^ Boateng, Michael Ofori Amanfo. "Obeng-Dapaah makes humble demand". Archived from the original on 14 September 2016. Retrieved 4 September 2016.
• ^ Baubeng, Albert Benefo (19 June 2015). "NPP primaries: Affirmative action policy caused defeat of female MPs – Esther Obeng-Dapaah - News - Pulse". Retrieved 4 September 2016.
• ^ Larbi, Stephen Odoi (19 June 2015). "NPP Affirmative action policy cost defeat of sitting female MPs – Esther Obeng Dapaah". Kasapa102.5FM. Retrieved 4 September 2016.
• ^ "Abirem MP awards scholarship to students". Retrieved 4 September 2016.
• ^ Ghana Elections 2008 (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 84.
6kk0ptm4skjvdn7p8oyzp7gdy9usq7u
Esther Smith
0
402
2128
2127
2023-04-20T19:16:05Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q65050304}}
'''Esther Smith''' yɛ Ghana asɛmpa nnwontofo. Wɔwoo no wɔ Kumasi, Suame, Ghana wɔ 70 mfe no mfiase mu hɔ. Esther kɔkaa Tesano Methodist asɔr nnwontofo kuw no ho ber a na wadze mfe duanan na onyin bɛyɛɛ nnwom ho adwuma wɔ asɔr no mu.
Na ntoaso sukuu akyi no, ɔkɔɔ Garden City Kɔmputa Ntetee na Typing Sukul na Kasa Sukul a call ɔwɔ Kumasi, Ghana nyinaa. Ɔsan kɔkaa nnwom kuw bi a Kapital Radio a ɔyɛ ankorankoro radio dwumadzibea wɔ Kumasi hyehyɛɛ ho.
Ɔnyaa abasobɔdze wɔ Gospel Album of the Year, Gospel Artiste of the Year na Female Vocal Performance a ɔyɛ papa wɔ afe no mu wɔ afe 2003 mu wɔ
== Abadobɔdze ==
Ɔnyaa Ghana Nnwom Abadobɔdze wɔ Gospel Album a ɔyɛ papa wɔ afe no mu wɔ afe 2003 mu.
Ghana Nnwom Abadobɔdze, Asɛmpa Nnwontofo a Ɔsen Biara wɔ Afe 2003 mu.
Ghana Nnwom Abadobɔdze, Ɔbea Nnwom a ɔsen Biara wɔ Afe 2003 mu.
Ghana Nnwom Abadobɔdze, Asɛmpa Album a ɔsen Biara wɔ Afe 2004 mu.
Dwom a ɔye sen bia wɔ afe no mu wɔ afe 2004 mu, Ghana Nnwom Abadobɔdze.
Album a ɔye sen bia wɔ afe no mu wɔ afe 2004 Ghana Nnwom Abadobɔdze no mu.
i3jqas6ua9qkx18rxjcmauro9hdbgk3
Esusow Aketseaba
0
403
10884
10630
2023-06-16T19:50:48Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
'''Esusow Aketseaba''' yɛ bosoom da ɔtɔ do enum wɔ afe mu.Yenyim dɛ esusow yɛ nsutɔber. Dɛmara nɛ yɛka dɛ biribi yɛ ketseabɔ a, nna ɔkyerɛ dɛ adzekor no suar. Ntsi wɔ dɛm bosoom yi mu no, esusow hyɛ ase, na mbom ɔyɛ nkakramba, ntsi na dɛm bosoom yi so nyaa " Esusow Aketseaba" no.
r9p6gq8hjg2xkazyr2gf4af9wyt51yu
Ethel Delali Cofie
0
404
2135
2134
2023-04-20T19:16:08Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Ethel Delali Cofie''' wɔ nyimdzee wɔ abaɛfor mfir (IT professional) mu mapa, odwumayɛnyi na 'consultant' wɔ abaɛfor mfir ndzɛmba ho. Ɔyɛ Ghananyi. Ɔno na ɔdze Women in Tech Africa,.kuw a ɔkentsen mbasiafo wɔ abaɛfor mfir mu.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Ethel Delali Cofie
|-
!Edwuma
|Technology Entrepreneur
|-
!Edwumakuw
|EDEL Technology Consulting & Women in Tech Africa
|-
!Nna wonyim no dɛ
|Mbasiafo mpempem a wɔwɔ abaɛfor mfir ho nyimdzee wɔ Ebibirmu bɛyɛ Ɔman eduasa nyinara ɔno na ɔdze bɔbɔɔ adze.
|-
!Website
|ethelcofie.com
|}
== NwomasuaEdit ==
Cofie wɔ ne bachelor's degree wɔ Kɔmputa Science mu fi Valley View University wɔ Ghana, ne master's degree in Distribution Systems fi University of Brighton, na Executive Degree in Leadership, Business na Entrepreneurship fi Yale School of Management.
== Edwuma na ne mbatahoEdit ==
Ɔfaa abaɛfor mfir mu nyimdzee na dawurbɔ asɛdze pii wɔ n'edwuma fofor no mu wɔ United Kingdom, Nigeria, na Sierra Leone. Ɔnye Vodafone Ghana ayɛ edwuma dɛ Dawurbɔ nsɔwano panyin pɛn.
Cofie yɛ Panyin(CEO) na nyimpa a ɔdze EDEL Technology Consulting, abaɛfor mfir do tsiefo wɔ West Africa na Europe.
Ɔnye BBC amass da na n'adwen kakra abɔto gua wɔ CNN prama do a abaɛfor mfir wɔ hɛn gua yɛ tsir asɛm, na mbaa akandzi ho. Ɔka edwumakuw ahorow a etwa Ebibirmu mu ehyia kuwba a Egotickets na AMOSS Holdings SA ka ho.
== Abawdobɔdze na DzinbɔEdit ==
Ethel na ne nkaafo no dzin tahyee:
* Fellow of United States President Barack Obama's Young African Leaders Initiative Network (YALI)
* Nna ɔka mbasiafo etsitsir enum a wɔhyɛɛ abaɛfor mfir mu kena wɔ Ebibir mu.
* Nna ne dzin ka United Nations GEM Tech abawdobɔ wɔ afe 2014 ne bosoom a otsia 10 no ho.
* 100 Most Outstanding Women Entrepreneurs In Ghana
* Africa Woman of Influence in Business: ICT Category
* Africa's Leading Women in IT
* Recognised as Africa's Most Influential Woman in Business and Government for ICT by CEO Global
* USA Kyerɛwkyerɛwfo ma Commerce Penny Pritzker bɔɔ Ethel Cofie dzin wɔ afe 2014 Global Entrepreneurship Summit kasa a ɔmae wɔ Morocco no mu.
* Afe 2020 Glitz Africa Ghana mbasiafo abawdobɔdze no, ɔno na ɔfae.
== NhwɛdoEdit ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
j2tkey71sc1yvzknq42p5bbrzhb9bjj
Etsew
0
405
2140
2139
2023-04-20T19:16:09Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Etsew''' yɛ Mfantsefo hɔn ndziban tsitsir no mu kor a eburow nkotsee na wɔdze yɛ. Ɔtse dɛ [[Banku]], mbom ɔno bankye nnyi mu. Wɔtaa dze ka muoko a woetwuw na kyenam.
49a58bi09e12deo1qf40sbz85yy3fh1
Eugenia Date-Bah
0
406
2142
2141
2023-04-20T19:16:10Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Eugenia Date-Bah''' yɛ nkan Ghana nwomanyimfo na ɔkyerɛwfo. Nna ɔka Sociology department wɔ of University of Ghana kuw no hoar. Wɔpaaw no dɛ kuwnyi wɔ Ghana Academy of Arts na Sciences wɔ afe 2005 mu. Mber bi Date-Bah soom dɛ Kwankyerɛfo panyin wɔ InFocus, International Labour Organization programme bi a hɔn fapem gyina amandze nsɔe ano na yieyɛ ho, ɔsanso soom dɛ panyin dze maa International Labour Organization's Action Programme a wɔboa amanaman woedzi emim wɔ ako mu ma woenya nsanodwuma na wɔdze hɔn afa edwumayɛ ntsetsee mu.
Date-Bah yɛ jurist a ɔako ahomgye mu; Samuel Kofi Date-Bah yer.
== Ndwuma ==
* ''Female and Male Factory Workers in Accra'' (in Christine Oppong's ''Female and Male in West Africa''), (1982);
* ''Sustainable Peace After War: Arguing the Need for Major Development in Conflict programming'', (1996);
* ''Jobs After War: A Critical Challenge in the Peace and Reconstruction Puzzle'', (2003);
* ''Lest We Forget: Insights Into the Kenya's Post Election Violence'' (with Rita Njau, Rosabelle Boswell), (2008).
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
nhb6gzg2blbktuych3oilxpapjpa1l8
Eureka Emefa Adomako
0
407
2149
2148
2023-04-20T19:16:11Z
MF-Warburg
12
6 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Eureka Emefa Ahadjie Adomako''' yɛ Ghananyi a ɔyɛ haban ho nyimdzeefo na nwomasua mu nyimpa a dɛm aber yi ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi panyin wɔ Department of Plant and Environmental Biology, University of Ghana. Adomako somm dɛɛ panyin a ɔda Ghana National Science and Maths Quiz (NSMQ) dwumadzi ano fri 2001 dze kɔ 2005.[1][2]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Eureka Adomako kɔɔ St. Rose's Secondary School. Adomako kitsa abodzin nkrataa wɔ Botany fri University of Ghana wɔ afe 1993.[3] Ɔtoa ne nwomasua do wɔ University of Cambridge na ɔyɛ bea a owie Master of Philosophy degree in Environment and Development wɔ January, 1997.[3]Ɔsan baa University of Ghana bɛ toa ne Master of Philosophy degree in Botany na owie wɔ December 1999.[3]
Wɔ October 2005, onyaa Commonwealth Academic Staff Scholarship dze sua Ph.D wɔ United Kingdom wɔ University of Aberdeen. Odze n'adzesua baa n'ewie wɔ November 2008, na onyaa Doctor of Philosophy degree in Plant Science.[3]
Her thesis was ''Variations in Levels of Arsenic and Other Potentially Toxic Trace Elements in Ghanaian Soils and Grains: Human Health Implications for Mining-impacted Areas.''[4]
== Edwuma ==
Wɔ March 2000 na January 2002 ne ntsɛm no, Eureka Adomako na ɔyɛ panyin a ɔyɛ nhyehyɛɛ wɔ kuw a wonngye mfaso, Conservation International-Ghana office, na ɔyɛɛ edwuma dɛ ɔhyehyɛɛfo a ɔko tsia ahayɛ basabasa na eguadzi nkitahodzi a ɔnye mbowa a wɔwɔ ahaban mu to esanmu. Wɔ 2003, Adomako bɛyɛɛ kyerɛkyerɛfo panyin wɔ Department of Plant and Environmental Biology, University of Ghana. Ɔbɛyɛɛ ɔkyerɛkyerɛfo panyin wɔ 2009.[5][3][6] Onyaa ɔkyerɛkyerɛfo Panyin edwuma no, Adomako bɛhyɛɛ ndwuma bi ase dɛ kuw nyimpa wɔ Volta Hall wɔ suapɔn mu . Ofri dɛm aber no osom wɔ dwumadzi ahorow mu a ibi yɛ Sports Tutor Fri afe 2012 dze kɔ 2014, Ɔyɛ panyin wɔ Senior Common Room fri 2011 dze kɔ 2014 na ɔkyerɛfo panyin Fri afe 2014 dze kɔ 2018.[3] Dɛɛ ɔyɛ ɔkyerɛfo Panyin no, na ɔka Hall Council kuw no ho, hall management board kuw nyimpa na eguamutranyi wɔ Tutorial Board.[3] Wɔ January 2019, opegyae na ɔbɛyɛɛ nyimpa a ɔtɔ do 17 a ɔhwɛ Volta Hall wɔ aber a Hall no redzi ne mfe hyia 60 dwumadzi.[7][3]
'''National Science and Maths Quiz'''
Wɔ 2001, Adomako bɛhyɛɛ Marian Ewurama Addy n'anan dɛɛ National Science and Maths Quiz dwumadzi ne panyin wɔ aber a wɔbɔɔ ne dzin pa dɛ obotum ayɛ edwuma no. Ɔyɛɛ edwuma no mfe 4 ekyir frii 2001 dze kɔ 2005 na Elsie Effah Kaufman bɔɔ ne dzin paa, dɛm aber yi panyin a ɔda NSMQ dɛɛ onbɛhyɛ n'ananmu wɔ aber a ɔtoa ne sukuu do wɔ University of Aberdeen.[8][9][10][11]
== Abasobɔdze, enyimunyam hyɛ na kuw dwumadzi ==
'''Abasobɔdze, enyimunyamhyɛ na kuw ahorow'''
• ODA Cambridge-Commonwealth Scholarship, University of Cambridge (October 1995 - August 1996)[3]
• Commonwealth Academic Staff Scholarship, University of Aberdeen (October 2005 – September 2008)[3]
• Commonwealth Academic Fellowship for Post-Doctoral Studies, University of Aberdeen (October, 2010 – April, 2011)[3]
• Honorary Research Fellow of the School of Biological Sciences, University of Aberdeen[3]
== Abrabɔ ==
Adomako is married with two children. She is a Christian and is a church elder at the Legon Interdenominational Church (LIC).[12]
== Akyerɛw edwuma ==
Adomako yɛɛ edwuma dɛ nhwehwɛmufo wɔ scope of botany, environmental science and plant and environmental biology.
''• Variations in Levels of Arsenic and Other Potentially Toxic Trace Elements in Ghanaian Soils and Grains: Human Health Implications for Mining-impacted Areas, August 2008[13]''
''• Enhanced transfer of arsenic to grain for Bangladesh grown rice compared to US and EU, September 2008''[14]
''• Baseline soil variation is a major factor in arsenic accumulation in Bengal Delta paddy rice, January 2009''[15]
''• Variations in Concentrations of Arsenic and Other Potentially Toxic Elements in Mine and Paddy Soils and Irrigation Waters from Southern Ghana, October 2010''[16]
''• Inorganic arsenic and trace elements in Ghanaian grain staples, July 2011''[17]
''• Impacts of Gold Mining on Rice Production in the Anum Valley of Ghana, July 2014''
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Adu-Gyamfi, Evans (26 November 2021). "NSMQ 2021: Where dey 'Powerhouse'?". The Business & Financial Times. Retrieved 27 November 2021.''
'''• ^''' ''Loh, Evelyn (14 May 1998). Accorley, Lee (ed.). Graphic Showbiz: Issue 12 May 14 - 20 1998, Television Highlights - Science and Maths Quiz. Graphic Communications Group.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' '''''h''''' '''''i''''' '''''j''''' '''''k''''' '''''l''''' ''"Dr. Eureka Emefa Ahadjie Adomako Installed as 17th Warden Of Volta Hall". University of Ghana. 31 January 2019. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''Adomako, Eureka Emefa (2008). Variations in levels of arsenic and other potentially toxic trace elements in Ghanaian soils and grains: human health implications for mining-impacted areas (Ph.D. thesis). University of Aberdeen.''
'''• ^''' ''"ORCID". orcid.org. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''"UG Volta Hall inducts 17th Warden". GhanaWeb. Ghana News Agency. 29 January 2019. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''"Installation of Warden and Launch of Volta Hall 60th Anniversary Celebrations". University of Ghana. January 2019. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''Omenako Junior, Daniel Odame (29 June 2017). "What You Should Know About National Science And Maths Quiz". Peace FM Online. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''Tigo, Joshua (7 July 2018). "NSMQ History: How it all started and the female dynamics". Adom Online. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''"How the National Science and Maths quiz began". Citi 97.3 FM. 6 June 2015. Retrieved 26 June 2015.''
'''• ^''' ''Kale-Dery, Severious (1 July 2018). "National Science & Maths Quiz: The journey so far". Graphic Online. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''"Bullet 4th November 2018, LCI 40th Anniversary" (PDF). LCI Family. 4 September 2018. Retrieved 26 November 2021.''
'''• ^''' ''Adomako, Eureka Emefa (2008). Variations in Levels of Arsenic and Other Potentially Toxic Trace Elements in Ghanaian Soils and Grains: Human Health Implications for Mining-impacted Areas. University of Aberdeen.''
'''• ^''' ''Adomako, Eureka E.; Solaiman, A. R. M.; Williams, Paul N.; Deacon, Claire; Rahman, G. K. M. M.; Meharg, Andrew A. (April 2009). "Enhanced transfer of arsenic to grain for Bangladesh grown rice compared to US and EU". Environment International. '''35''' (3): 476–479. doi:10.1016/j.envint.2008.07.010. ISSN 1873-6750. <nowiki>PMID 18757098</nowiki>.''
'''• ^''' ''Lu, Ying; Adomako, Eureka E.; Solaiman, A. R. M.; Islam, M. Rafiqul; Deacon, Claire; Williams, P. N.; Rahman, G. K. M. M.; Meharg, Andrew A. (15 March 2009). "Baseline Soil Variation Is a Major Factor in Arsenic Accumulation in Bengal Delta Paddy Rice". Environmental Science & Technology. '''43''' (6): 1724–1729. doi:10.1021/es802794w. ISSN 0013-936X. <nowiki>PMID 19368163</nowiki>.''
'''• ^''' ''Adomako, E.; Deacon, C.; Meharg, A. A. (2010). "Variations in concentrations of arsenic and other potentially toxic elements in mine and paddy soils and irrigation waters from southern Ghana".''
'''• ^''' ''Adomako, Eureka E.; Williams, Paul N.; Deacon, Claire; Meharg, Andrew A. (October 2011). "Inorganic arsenic and trace elements in Ghanaian grain staples". Environmental Pollution. '''159''' (10): 2435–2442. doi:10.1016/j.envpol.2011.06.031. ISSN 1873-6424. <nowiki>PMID 21775037</nowiki>.''
5xirydtzxsb9csfeh1qz1qkl4p32h93
Evans Kodjo Ahorsey
0
408
2155
2154
2023-04-20T19:16:13Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Evans Kodjo Ahorsey''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na Ghana Mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa hɔ maa Ayensuano ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Evans gyinae wɔ Ayensuano ambatow mpasua Mbrahyɛbaguafo egua no wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) wɔ Ghana ambatow kɛse no mu a nna ogyina hɔ ma NDC amanyɛkuw no.
Ɔnye nyimpa binom tse dɛ, Ebenezer Akrong Okai a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a onyaa amba 7,528, Francis Asare a ɔyɛ IND amanyɛkuwnyi a onyaa amba 5,956, na Elizabeth Kusi Aidoo a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi a onyaa amba 1978. Evans nyaa amba dodow a ɔyɛ 13,241 a ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduasa esuon ekyir pɔw du(37.10%) a ɔbuaa no ma odzii nkonyim wɔ ankansi no mu. Evans san so gyinae wɔ mfe mpem ebien(2000) Ghana ambatow no mu, na onyaa amba 10,200 naaso woenntum enndzi Godfred Otchere a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a onyaa amba a ɔyɛ 12,618 do nkonyim. Nyimpa a wɔkaa do yinom gyinae wɔ ambatow no mu,Samuel Nartey a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi na Evans Oheneaku Asamaning a ɔyɛ UGM amanyɛkuwnyi. Godfred Octgere a ɔyɛ NPP amanyekuwnyi na obesii Evans ananmu.
387lt5muiy2hhh1byo9q482hdqt2wmx
Evelyn Amarteifio
0
409
2157
2156
2023-04-20T19:16:14Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Dr. '''Evelyn Mansa Amarteifio''' (1916-1997) na
c0w7pivz40n02tuu40tz589nmt16b02
Evelyn Badu
0
410
2159
2158
2023-04-20T19:16:15Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{| class="wikitable"
|+
|}
Evelyn Badu (wɔwoo no 11 fankwa,2003) yɛ Ghanafo hɔn bɔɔlbɔ nyi a ogyina mu ma norwegians bɔɔlbɔ kuo na ɔsan gyina hɔ ma Ghana basiamba bɔɔlbɔ kuo.
3jdht7lhs994x344piw7saqfu60tqjs
Everglades Ɔman Prama
0
411
12853
2174
2024-04-09T10:38:49Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q274131}}
'''Everglades Ɔman Prama''' yɛ Amerika ɔman mmɔntsen do atrae a ɔbɔ mfitsiase Everglades a ɔwɔ Florida no anafo fam ɔha biara mu duabien ho ban. Abɔntsen do atrae no yɛ sare a ɔso kyɛn biara a ɔhɔ yɛ hyew kyɛn biara wɔ United States na sare a ɔso kyɛn biara wɔ Mississippi Asubɔntsen no apuei fam. Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, nnyimpa ɔpepem koro na wɔba abɔntsen so afe biara. Everglades yɛ ɔman mmɔntsen do atrae a ɔtɔ do ebasa a ɔso kyɛn biara wɔ United States a ɔbɛn hɔ no mu wɔ Owu Bon na Yellowstone akyi. UNESCO dze Everglades na Dry Tortugas Biosphere Reserve too gua wɔ 1976 mu na wɔdze abɔntsen do atrae no too Wiadze Agyapadze Bea wɔ 1979 mu, na Ramsar Apam no dze abɔntsen do atrae no kaa nye Wetlands a ɔho Hia Amanaman Ntam ho wɔ 1987. Everglades yɛ mbea ebasa pɛ a ɔwɔ... wiadze no dɛ ɔbɛpue wɔ list ebasa no nyinara mu.
Ɔman mmɔntsen do atrae dodo no ara kora asase ho ndzɛmba soronko do; Everglades Ɔman Prama nye nea edzi kan a wɔbɔɔ no dɛ wɔdze bɛbɔ abɔdze a nkwa wom a ɔyɛ mmerɛw ho ban. Everglades yɛ nsutsen nye kwae ahorow a asubɔntsen bi a ɔkyɛn akwansin 0.25 (kilomita 0.40) da biara fir Ɔtare Okeechobee mu, anafo fam atɔe kɔ Florida Bay no ma wonya aduan. Abɔntsen do atrae no nye bea a ɔho hia kyɛn biara a nnomaa a wɔwom wɔ ɔhyew mu no wo wɔ Amerika Atsifi fam na ɔwɔ mangrove abɔdze a nkwa wom a ɔsõ kyɛn biara wɔ Atɔe Fam no. Nnomaa ahorow 36 a hɔn ho yɛ hu anaadɛ hɔn abɔ hɔn ho ban na wɔtse abɔntsen do atrae hɔ, a Florida panther, Amerika akokɔsrade, na West Indian manatsee ka ho, na nnomaa ahorow 350, mpataa ahorow 300 a wɔyɛ nkyene nsu mu mpataa ahorow 300, mmoa ahorow 40 a wɔnom nufusu, na nnomaa ahorow 50 mmoa a wɔwea fam. South Florida nsu pa dodo no ara a wɔkora do wɔ Biscayne Aquifer no, wɔsan dze gu abɔntsen do.
Nyimpa dze mfe mpempem pii atra Everglades anaa nye mpɔtam. Nhyehyɛe ahorow sɔr wɔ 1882 mu dɛ wɔbɛma nsu a ɔwɔ nsutsen no mu no na hɔn ayɛ asase no dze ayɛ kua na atrae. Ber a afeha a ɔtɔ do 20 no kɔɔ do no, wɔhwɛɛ nsu a ofi Ɔtare Okeechobee mu no do kɛse na hɔn danyee no sɛnea ɔbɛyɛ a ɔbetumi etumi anyin kɛse wɔ Miami kuropɔn no mu. Wɔdze abɔntsen do atrae no sii hɔ wɔ 1934 mu, dɛ wɔdze bɛbɔ Everglades a ɔyerae ntsɛmtsɛm no ho ban, na wohyiraa do wɔ 1947 mu, ber a wofir ase reyɛ nsutsen a wosisi wɔ South Florida nyinaa no. Abɔdze a nkwa wom a ɔwɔ Everglades Ɔman Prama no ehu amanye kɛse esian nyimpa dwumadzi ntsi, na Everglades a wɔbɛsan asiesie no yɛ asɛm a ɔfa amanyɛsɛm ho wɔ South Florida.
== Asase Ho Nsɛm ==
[[Fael:NPS everglades-map.jpg|thumb|left|Prama No Kwankyerɛdze(Park Map)]]
Everglades Ɔman Prama no yɛ acre 1,508,976 (2,357.8 sq mi; 6,106.6 km2), wɔ Dade, Monroe, na Collier mantsam mu nyinara wɔ Florida, wɔ Atlantic mpoano asasetaw no anafo fam ano. Mprɛn pii no, bea a ɔkorɔn no fi po no do fi anammɔn 0 kosi 8 (mita 2.4), nanso akoradze bi a Calusa sii wɔ Gulf Mpoano no kɔ sor kyɛn po no anammɔn 20 (mita 6.1).
== Asase Ho Adzesua ==
South Florida asase no yɛ petee kakra na ɔyɛ petee ber nyinara. Limestone a ɛwɔ Everglades no ase no yɛ ade titiriw wɔ abɔde a nkwa wom ahorow a ɛwɔ abɔnten so atrae no mu no mu. Ber bi na Florida yɛ Afrika asasepɔn kɛse Gondwana no fa no fa. Ber a ɔtsetsew mu akyi no, tsebea horow no maa po mu ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia a emu nnɔ no tumi dze calcium carbonate guu anhwea, akoradze, na akoradze mu ma ɔdan limestone. Ndzɛmba ɔma nketsenketse a ɔyɛ akoradze, anhwea, na bryozoans miaa do wɔ ntoatoado pii do yɛɛ ndzɛmba wɔ limestone a hɔn frɛ no ooids no mu, na ɔmaa tsebea horow a ɔtumi fa mu bae a ɔkura nsuo mu.
Florida supɔw no puei wɔ po do wɔ mfe 100,000 kosi 150,000 a etwam ni. Ber a ɔpo mu nsu kɔɔ sor wɔ Wisconsin nsukyen ber no awiei no, ɔtse dɛ nea nsu no bɛn asase no. Ɔtare Okeechobee fir ase yir faa, na ɔdze aprannaa a ɔma anyinyam ahoɔdzen bae. Peat pii a ɔwɔ Ɔtare Okeechobee anafo fam no kyerɛ dɛ na nsuyir ba daa bɛyɛ mfe 5,000 a etwam ni. Afifidze fir ase tu kɔɔ mbea foforo, nea ɔwɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse no fir Florida atsifi fam, na mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse no dze nnomaa a wofir nsupɔw a ɔwɔ Caribbean no do kɔe dɛ aba. Ɔtse dɛ nea limestone pon no yɛ tratraa, nanso ɔkɔ soro kakra—a wɔfrɛ no pinnacles—na ndzɛmba a ɔkɔ fam a nsu no mu acid a ɔma limestone no sɛe no dze ba. Ber dodo a nsu tra bea bi wɔ Everglades wɔ afe no mu nyinara no na ɔkyerɛ asase ko a ɔwɔ Everglades no mu ebien pɛ: peat, a afifidze mu ndzɛmba a ɔporɔw mfe pii dze bae, na marl, a efi dzea ayow mu ba periphyton, anaadɛ atɛkyɛ na mmoawa nketsenketse asinasin a ɔma atsɛkyɛ yɛ fitaa. Mprɛn pii no, peat na ɔkata Everglades no afa horow a nsu tɔ gu do bɛbor asram ekron wɔ afe no mu no do. Mbea a nsu yir fa do asram esia anaa dzea ennu saa no, marl kata do. Afifidze akuw no gyina asase ko a ɔwɔ nye nsu dodo a ɔwɔ mu do na ɔkyerɛ.
== Wimu Tsebea ==
Sɛnea Köppen wimu tsebea ho nhyehyɛe kyerɛ no, Royal Palm a ɔwɔ Everglades Ɔman Prama no wɔ wim tsebea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse (Am). Ahohuru ber tsentsen, ɔyɛ hyew, na ɔyɛ nsu kɛse na awɔw ber mu yɛ hyew na ɔhɔ yɛ kusuu.
{| class="wikitable mw-collapsible"
! colspan="14" |Climate data for Royal Palm Ranger Station, Florida, 1991-2020 normals, extremes 1949-present
|-
!Month
!Jan
!Feb
!Mar
!Apr
!May
!Jun
!Jul
!Aug
!Sep
!Oct
!Nov
!Dec
!Year
|-
!Record high °F (°C)
|92
(33)
|97
(36)
|101
(38)
|102
(39)
|107
(42)
|104
(40)
|102
(39)
|103
(39)
|105
(41)
|106
(41)
|99
(37)
|95
(35)
|107
(42)
|-
!Average high °F (°C)
|78.0
(25.6)
|80.9
(27.2)
|83.3
(28.5)
|86.4
(30.2)
|89.4
(31.9)
|91.1
(32.8)
|92.5
(33.6)
|92.6
(33.7)
|91.3
(32.9)
|88.0
(31.1)
|83.2
(28.4)
|80.0
(26.7)
|86.4
(30.2)
|-
!Daily mean °F (°C)
|66.6
(19.2)
|68.7
(20.4)
|70.7
(21.5)
|74.2
(23.4)
|78.0
(25.6)
|81.6
(27.6)
|83.0
(28.3)
|83.5
(28.6)
|82.8
(28.2)
|79.4
(26.3)
|73.5
(23.1)
|69.3
(20.7)
|75.9
(24.4)
|-
!Average low °F (°C)
|55.1
(12.8)
|56.5
(13.6)
|58.0
(14.4)
|62.0
(16.7)
|66.6
(19.2)
|72.0
(22.2)
|73.5
(23.1)
|74.3
(23.5)
|74.2
(23.4)
|70.9
(21.6)
|63.8
(17.7)
|58.6
(14.8)
|65.5
(18.6)
|-
!Record low °F (°C)
|24
(−4)
|29
(−2)
|31
(−1)
|37
(3)
|49
(9)
|50
(10)
|66
(19)
|66
(19)
|64
(18)
|49
(9)
|31
(−1)
|27
(−3)
|24
(−4)
|-
!Average precipitation inches (mm)
|1.70
(43)
|1.82
(46)
|1.93
(49)
|2.85
(72)
|5.84
(148)
|9.00
(229)
|6.82
(173)
|8.57
(218)
|9.01
(229)
|5.55
(141)
|2.39
(61)
|1.88
(48)
|57.36
(1,457)
|-
!Average precipitation days (≥ 0.01 in)
|6.6
|6.5
|6.7
|6.3
|10.9
|17.2
|17.2
|19.2
|18.3
|12.6
|7.8
|6.6
|135.9
|-
| colspan="14" |Source: NOAA
|}
== Nsu Ho Nsɛm ==
Ber a wɔtaa yɛ wɔ Florida atsifi fam no, nsutsen biara nnyi hɔ a ɔwɔ asase ase a ɔma nsu kɔ Everglades nhyehyɛe no mu. Asase ase atare bi a wɔfrɛ no Floridan aquifer no da bɛyɛ anammɔn 1,000 (mita 300) wɔ South Florida ase. Everglades no wɔ tumi kɛse a ɔdze nsu gu mu, esian limestone a ɔtumi fa mu wɔ asase a ɔda adzi no ase ntsi. Nsu dodo no ara ba wɔ ɔkwan a nsu tɔ do, na wɔkora dodo kɛse bi do wɔ limestone no mu. Nsu a ɔrewor do fir Everglades no dan nsu a ɔtɔ gu nkurow akɛse mu, na ɔma ɔmantsam no nya nsu pa. Nsu nso sen kɔ abɔntsen do ber a ɔtɔ dɛ nsu wɔ atsifi fam kɔ Kissimmee Asubɔntsen no nsu a ɔsen na Ɔtare Okeechobee mbea afoforo no do akyi, na ɔbɛda edzi wɔ Everglades nna bi akyi. Nsuo fa Ɔtare Okeechobee mu kɔ asubɔntsen bi a nye tsɛtrɛtsɛ yɛ akwansin 64 kɔsi 113 mu, na ɔkame ayɛ dɛ ɔtu a obiara ntumi nhunu.
== Ndzɛmba a Etwa Hɛn Ho Ehyia ==
Wɔ afeha a ɔto do duabien(20) no ahyɛse no, na adwen a wɔtaa dze dzi edwuma wɔ dzea ɔsɛ dɛ wɔbɔ ho ban wɔ ɔman no mmɔntsen do atrae ahorow ho no yɛ asase ho ndzɛmba a ɔyɛ hu tse dɛ mbepɔw, nsu a ɔtɔ gu fam, anaa abon mu ber nyinara. Ber a nyimpa dodo a wɔwɔ Florida fir ase dɔɔso kɛse na wɔyɛɛ nkurow akɛse a ɔbɛn Everglades no, na ɔyɛ dzen ma hɔn a wɔtaa abɔntsen do atrae no a wɔbɛhyehyɛ no akyi no dɛ wɔbɛma aban a ɔwɔ ɔman no mu na Floridafo no agye edzi dɛ abɔdze a nkwa wom a ɔyɛ anyifɛr na ɔsakra ber nyinara wɔ Everglades no fata dɛ wɔbɔ ho ban saa ara. Ber a wɔdze abɔntsen do atrae no sii hɔ wɔ 1947 mu no, ɔbɛyɛɛ bea a odzi kan wɔ U.S. mu a ɔbɔ afifidze na mmoa a ɔwɔ ɔmantsem bi mu ho ban a ɔnye asase ho mfonin ahorow bɔ abira. Ɔman Mmoa Prama Dwumadzibea no gye abɔdze a nkwa wom ahorow akron a ɔsono emu biara a egyina hɔn ho hɔn ho do wɔ abɔntsen do atrae no mu a ɔsakra ber nyinara esian nsu dodo a ɔwɔ hɔ na ndzɛmba afoforo a etwa hɛn ho ehyia ntsi no tom.
=== Nsu pa a ɔyɛ sloughs na marl prairies ===
[[Fael:Everglades_Natl_Park_Alligator.jpg|thumb|[[American alligator|Alligators]] thrive in freshwater [[Swamp|sloughs]] and [[marl prairie]]s.]]
Ebia nsu pa mu sloughs ne abɔde a nkwa wom a wɔtaa de bata Everglades National Park ho. Saa nsu a ɛkɔ nsu no mu yi yɛ mmeae a ɛba fam a nsu pa akata so, na ɛkame ayɛ sɛ ɛsen anammɔn 100 (mita 30) a wontumi nhu da biara. Shark Asubɔnten Slough ne Taylor Slough yɛ nneɛma atitiriw a ɛwɔ abɔnten so atrae no mu. Sawgrass a enyin kodu anammɔn 6 (mita 1.8) anaa nea ɛboro saa, ne atɛkyɛ afifide a nhaban trɛw, da nsow wɔ saa ɔmantam yi mu araa ma wɔmaa Everglades no abodin "Sare Asubɔnten", a wɔde sii hɔ wɔ ɔmanfo adwene mu wɔ asɛmti no mu ma Marjory Stoneman Douglas nhoma (1947), a ɛde mfe pii a ɔde gyinaa akyi sɛ obebu Everglades abɔde a nkwa wom nhyehyɛe no sɛ ɛboro "atɛkyɛ" so no baa awiei. Mmeae a eye kyɛn so a nnomaa didi, sloughs a ɛwɔ Everglades no twetwe waders ahorow pii te sɛ akɔre, egrets, roseate spoonbills (Platalea ajaja), ibises ne brown pelicans (Pelecanus occidentalis), ne limpkins (Aramus guarauna) ne snail kites a di apɔw-mu-teɛteɛ nwansena, na ɛno nso di saw sare no. Mpataa, mmoa a wɔte nsu mu, ne nnomaa nketewa a sloughs no wɔ no twetwe nsu pa mu mpɔtorɔ ahorow, akraman (Alligator mississippiensis), nsu mu moccasin (Agkistrodon piscivorus conanti), ne apuei fam diamondback rattlesnake (Crotalus adamanteus).
[[Fael:Everglades_-_Blue_Heron.jpg|left|thumb|A [[great blue heron]] along the Anhinga Trail]]
Nsu pa mu marl prairies te sɛ sloughs nanso nsu a ɛwɔ soro no ntumi nkɔ brɛoo; mmom no, nsu fa atɛkyɛ bi a ɛyɛ calcitic a wɔfrɛ no marl mu. Algae ne mmoawa nketenkete afoforo na ɛyɛ periphyton, na ɛbata limestone ho. Sɛ ɛyow a ɛdan atɛkyɛ a ɛyɛ fitaa. Sawgrass ne nsu mu afifide afoforo nyin tiaa wɔ nsu pa mu marl mu sen sɛnea ɛte wɔ peat mu, asase foforo a ɛwɔ Everglades a wohu wɔ baabi a nsu kɔ so tra hɔ kyɛ afe mũ no nyinaa. Marl prairies taa tra nsu ase fi asram abiɛsa kosi ason wɔ afe no mu, bere a ebia sloughs bɛkɔ so akɔ nsu ase akyɛ sen asram akron na ɛtɔ mmere bi a ɛbɛtra nsu ase fi afe biako kosi afe a edi hɔ no. Ebia sawgrass bedi sloughs so, na ama wɔayɛ monoculture. Wobetumi ahu sare afoforo te sɛ muhly sare (Muhlenbergia sericea) ne nsu mu afifide a nhaban trɛw wɔ marl prairies. Mmoa a wɔte nsu pa a ɛwɔ nsu pa mu no nso te marl prairies. Ebia marl prairies bɛyow wɔ afe no mmeae bi; akraman di dwuma titiriw wɔ nkwa a ɛkɔ so tra Everglades mmeae a ɛwɔ akyirikyiri no mu denam atɛkyɛ a wotutu mu wɔ ɔpɛ bere mu no so, na ɛma nsu atare a mpataa ne mmoa a wɔte nsu mu no tra ase fi afe biako kosi afe a edi hɔ no so. Alligator ntokuru nso twetwe mmoa afoforo a wohyiam di mmoa nketewa a wɔkyere wɔn we no. Sɛ ɔmantam no san yiri bio wɔ osutɔ bere mu a, mpataa ne mmoa a wɔte nsu mu a wɔtraa ase wɔ alligator ntokuru no mu no afei san tra nsu pa mu marl prairies.
=== Ndua a ɔyɛ dzen a wɔdze yɛ hammocks a ɔwɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse ===
Mprɛn pii no, hammocks nkutoo nye asase a ɔso yɛ kusuu wɔ abɔntsen so atrae no mu. Wɔforo kɔ soro nsateakwaa pii wɔ asubɔnten a sare akata so no so, na afifide ahorow a ɛwɔ hɔ a nnua a ɛwɔ ɔhyew mu ne mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse te sɛ kesee fam oak akɛse a ɛte ase (Quercus virginiana) na ɛwɔ hɔ. Nnua taa yɛ nkatanim a mmoa nyin wɔ wuram kɔfe (Psychotria), indigoberry fitaa (Randia aculeata), awuduru nnua (Metopium toxiferum) ne saw palmetto (Serenoa repens) nnua a wɔde ayɛ nnua a ɛyɛ mmerɛw mu. Nnua nsupɔw yi mpempem pii wɔ abɔnten so atrae no mu wɔ sloughs ntam—a ɛtaa yɛ te sɛ nusu bere a wofi soro hwɛ no (hwɛ abɔnten so asase mfonini) esiane nsu a ɛrekɔ so nkakrankakra atwa ho ahyia nti—nanso wobetumi ahu wɔ pineland ne mangrove nso mu. Nnua a ɛwɔ Everglades, a wuram tamarind (Lysiloma latisiliquum) ne gumbo-limbo (Bursera simaruba) ka ho, ntaa nyini nkɔ soro nsen anammɔn 50 (mita 15) esiane mframa, ogya, ne wim tebea nti.
[[Fael:Florida_Panther_(1),_NPSPhoto,_Rodney_Cammauf_(9255082055).jpg|thumb|About 160 [[Florida panther]]s inhabit hammocks and pinelands of the Everglades.]]
Ɔkame ayɛ dɛ afifidze a enyin a atwa hammock no ase no ho ahyia no yɛ nea wontumi nkɔ mu; wɔ canopy hammocks no ase no yɛ beae a eye ma mmoa atra. Mmoa a wɔwea fam (te sɛ ɔwɔ ne anole ahorow) ne mmoa a wɔte nsu mu (te sɛ Amerika dua ɔkɔre a ɛyɛ ahabammono, Hyla cinerea), te nnua a ɛyɛ den a wɔde yɛ hammocks no mu. Nnomaa te sɛ barred owls (Strix varia), woodpeckers, atifi fam cardinals (Cardinalis cardinalis), ne anafo fam akɔre a wɔn ti nhwi ayɛ fitaa (Haliaeetus leucocephalus leucocephalus) yɛ berebuw wɔ hammock nnua mu. Mmoa ahorow a wɔnom nufusu a wɔte nnua a ɛyɛ den mu no bi ne Florida asono tuntum (Ursus americanus floridanus), akraman kɔkɔɔ (Vulpes vulpes), minks (Neogale vison), atɛkyɛ mu kraman (Sylvilagus palustris), akraman a wɔn ho yɛ fitaa (Urocyon cinereoargenteus), akraman a wɔn dua yɛ fitaa (Odocoileus virginianus ), ne Florida panther (Puma concolor couguar) a wɔn ho yɛ na a ɛwɔ asiane kɛse mu.
=== Abrɔbɛ asaase ===
[[Fael:South_Florida_rocklands_on_Everglades_National_Park_Long_Pine_Key_Nature_Trail.jpg|left|thumb|Sunrise on the [[South Florida rocklands|pine rocklands]] on Long Pine Key Nature Trail]]
Ber bi na ɔwɔ pine abotan kwae a ne kɛse yɛ acre 186,000 (290.6 sq mi; 752.7 km2) akata Miami-Dade Mantam no so, nanso nnua adwumayɛfo na etwa ne fa kɛse no ara. Pineland abɔdze a nkwa wom (anaasɛ pine abotan) no yɛ nea anhweatam a emu nnɔ na ɛyɛ nwunu a ɛwɔ limestone ase a ɛkame ayɛ sɛ slash pines (Pinus elliottii var. densa) nkutoo na ɛkata so no so. Nnua a ɛwɔ saa abɔdeɛ a nkwa wom yi mu no nyin wɔ solution holes mu, baabi a limestone a ɛyɛ mmerɛw no asɛe na asase ahyɛ mu ma, na ama afifide atumi agye mu. Pineland ahorow no hia sɛ wɔde ogya siesie hɔ daa na ama wɔahwɛ ahu sɛ ɛwɔ hɔ. Wɔayɛ South Florida slash pines no wɔ ɔkwan soronko so sɛnea ɛbɛyɛ a ogya bɛkɔ so denam pine nnade a ayow pii a wɔtow gu ne ne nnua a ayow a wɔtow gu so. Pine nnua hia ɔhyew fi ogya mu ansa na abue, na ɛma aba no tumi pete na ɔkyere. Slash pine dua ne ne ntini yɛ nea ogya ntumi nhyew. Ɔhyew a wɔakyerɛw ama wɔ mmeae yi no kɔ do mfe abiɛsa kosi ason biara; sɛ ogya ntɔ daa a, nnua a ɛyɛ den fi ase nyin wɔ saa ɔmantam yi mu, na wɔsan kyekyɛ pine nsase mu sɛ atɛkyɛ kwae a wɔadi afra. Afifide dodow no ara a ɛwɔ mpɔtam hɔ no fifi bɛyɛ adapɛn 16 wɔ ogya akyi. Ɛkame ayɛ sɛ pine nsase nyinaa wɔ mmɛ nnua a ɛwɔ fam ne wuram nhabannuru ahorow a ɛkata so wɔ fam.
Wobu pine abotan so nsase sɛ ɛyɛ mmeae a asiane wɔ hɔ sen biara wɔ Florida no mu biako; pineland a ennu acre 4,000 (6.3 sq mi; 16.2 km2) na ɛwɔ abɔnten so atrae no akyi. Wɔ abɔnten so atrae no mu no, wɔabɔ pine asase a ɛyɛ acre 20,000 (31.3 sq mi; 80.9 km2) ho ban. Mmoa ahorow ahorow di wɔn ahiade ahorow ho dwuma wɔ aduan, dabere, berebuw, ne rooking wɔ pine abotan so. Nnua a wɔfrɛ no woodpeckers, apuei fam nnomaa a wɔfrɛ wɔn meadowlarks (Sturnella magna), loggerhead shrikes (Lanius ludovicianus), grackles, ne atifi fam nnomaa a wɔyɛ fɛwdifo (Mimus polyglottos) taa wɔ pine nsase so. Asono tuntum ne Florida panthers nso te saa atrae yi.
=== Cypress na mangrove ===
[[Fael:Cypres_dome_with_Alligator,_NPSphoto,_G.Gardner_(9101883836).jpg|thumb|Alligator in a [[cypress dome]]]]
Cypress ndua yɛ ndua a wɔfrɛ no conifers a hɔn ayɛ no sɛnea ɔbɛyɛ a ɔbɛtra nsu pa a egyina hɔ mu. Wonyin wɔ adan nketewa a wɔfrɛ no cypress domes mu ne nhama atenten a ɛwɔ limestone so. Ebia nsu dodow bɛsakra kɛse wɔ cypress dome ne nhama ho, enti cypress nya "nkotodwe" a epue fi nsu no mu wɔ dodow a ɛkɔ soro mu ma ɛma ntini no nya mframa pa. Nnua nketewa a wɔfrɛ no cypress no nyin wɔ mmeae a ɛhɔ yɛ kusuu a asase no nyɛ papa. Epiphytes te sɛ bromeliads, Spanish moss (Tillandsia usneoides), orchids ne ferns nyin wɔ cypress nnua nkorabata ne ne ntini so. Everglades National Park no wɔ orchid ahorow aduonu anum.[36] Kypress nnua atenten ma nnomaa nya mmeae pa a nnomaa yɛ wɔn berebuw a wuram akokɔsrade (Meleagris gallopavo), ibis, akɔre, akɔre, anhingas (Anhinga anhinga), ne belted kingfisher (Megaceryle alcyon) ka ho. Mmoa a wɔnom nufusu a wɔwɔ cypress mpɔtam hɔ no bi ne akraman a wɔn dua yɛ fitaa, akraman, akraman, opossums, skunks, atɛkyɛ mu kraman, asubɔnten mu akraman (Lontra canadensis), ne bobcats, ne mpɔtorɔ nketewa nso.[37][38]
Mangrove nnua kata South Florida mpoano so, na ɛtɔ mmere bi a enyin wɔ asase no mu a egyina nkyene nsu dodow a ɛwɔ Everglades abɔde a nkwa wom mu no so. Wɔ mfe a osu tɔ kɛse mu bere a nsu pa kakraa bi na ɛsen kɔ mpoano no, mangrove bɛda adi wɔ nsu pa afifide mu. Sɛ osu tɔ pii a, wobetumi ahu saw sare ne nsu pa mu afifide afoforo a ɛbɛn mpoano no. Wobetumi ahu mangrove nnua ahorow abiɛsa—kɔkɔɔ (Rhizophora mangle), tuntum (Avicennia germinans), ne fitaa (Laguncularia racemosa)—wɔ Everglades. Esiane sɛ mangrove nnua tumi gyina nkyene nsu, mframa, asorɔkye a ano yɛ den, ɔhyew a ano yɛ den, ne asase a atɛkyɛ wom ano kɛse nti, ɛyɛ soronko wɔ tebea horow a emu yɛ den mu. Wɔyɛ adwuma sɛ mmeae a wɔhwɛ po mu ne nnomaa ahorow pii. Wɔsan nso ne Florida ahobammɔ a edi kan a ɛko tia ahum tumi a ɛsɛe ade, a ɛtwetwe nsuyiri nsu na esiw mpoano nsu a ɛtɔ gu fam no ano.[39] Mangrove nhyehyɛe a ɛwɔ Everglades National Park no ne mangrove nhyehyɛe a ɛkɔ so yɛ kɛse sen biara wɔ wiase.[40]
Manatee te nsu a emu nnɔ atwa mangrove ho ahyia.
[[Fael:Manatee_1670_EVER,_NPSPhoto,_Nov_76_(9257870564).jpg|left|thumb|[[West Indian manatee|Manatees]] inhabit shallow water around mangroves.]]
Wɔ Florida mangrove nhyehyɛe ahorow no mu no mpataa ahorow 220 na ɛwɔ hɔ, ne krak ahorow, krak, mpataa, nwansena, ne mmoa afoforo a wonni akyi berɛmo, a ɛyɛ aduan titiriw ma nnomaa pii.[41] Nnomaa ahorow du du pii de mangrove di dwuma sɛ mmeae a wɔhwɛ wɔn ne nnuan a wɔtɔn, a nea ɛka ho ne pelicans, grebes, akɔre a wɔn kɔla yɛ abiɛsa (Egretta tricolor), gulls, terns, hawks ne kites, ne nnomaa a wɔte nnua so te sɛ mangrove cuckoos (Coccyzus minor), yellow warblers (Dendroica petechia), . ne mmorɔnoma a wɔn abotiri yɛ fitaa (Patagioenas leucocephala).[42] Mangrove no nso boa mmoa a wɔte nsu mu ne mmoa a wɔwea fam ahorow 24, ne mmoa ahorow 18 a wɔnom nufu, a nea ɛka ho ne mpɔtorɔ a ɛyɛ ahabammono a ɛreyera (Chelonia mydas), hawksbill mpɔtorɔ (Eretmochelys imbricata), ne West India manatee (Trichechus manatus).
=== Mpoano nsaase a ɔwɔ fam ===
Mpoano asasetaw, anaa pradada a ɛso yɛ nsu no yɛ nkyene nsu atɛkyɛ a ɛtwe po mu nsu bere a ɛkɔ soro anaasɛ nsu pa bere a osu tɔ kɛse no. Nsuyiri ba wɔ ahum ne ɔhyew mu ahum a ɛretu bere a ɛpo mu nsu tumi kɔ soro anammɔn pii wɔ asase no so no. Nsu a ɛtɔ kɛse nso de nsuyiri ba bere a osu fi atifi fam sen kɔ Everglades no. Nnua kakraa bi na ebetumi atra ase wɔ tebea a ɛwɔ ɔmantam yi mu no mu, nanso afifide—nnua a ɛyɛ dɛ te sɛ saltwort ne glasswort—tumi gyina nkyene, nsu a ɛyɛ nkyene, ne anhweatam so tebea horow ano. Mmoa a wɔwɔ saa beae yi gyina nsu dodow a ɛwɔ hɔ no so, nanso mmoa a wɔtaa hu wɔn no bi ne Cape Sable po so akɔre (Ammodramus maritimus mirabilis), Everglades ntontom akɔre (Rostrhamus sociabilis), dua mu akɔre (Mycteria americana), apuei fam indigo ɔwɔ (Drymarchon couperi ), ne mmoa nketewa a wɔnom nufusu te sɛ mpɔtorɔ, mprako, ne kraman.
=== Po do na asubɔntsen no ano ===
[[Fael:Everglades_Nat'l_Park_Mangrove.jpg|thumb|[[Mangrove]]s reduce coastal erosion and shelter wildlife.]]
Nsu kɛse a ɛwɔ abɔnten so atrae no mu ne Florida Bay, a efi mangrove atɛkyɛ a ɛwɔ asase kɛse no kesee fam ano kosi Florida Keys no. Po mu abɔde a nkwa wom bɛboro akwansin 800 ahinanan (2,100 km2) da saa beae yi. Coral, sponge, ne po mu sare yɛ dabere ne aduan ma crustaceans ne mollusks, na ɛno nso ne aduan titiriw a ɛpo mu mmoa akɛse nya. Shark, stingrays, ne barracuda nso te saa abɔde a nkwa wom yi mu. Nnomaa a wɔfrɛ wɔn Pelicans, mpoano nnomaa, terns, ne black skimmers (Rynchops niger) ka nnomaa a wɔtaa kɔ abɔnten so mpoano no ho.[46] Bay no nso wɔ n’ankasa bottlenose dolphin (Tursiops truncatus) a wɔte hɔ.
Anhweatam a ɛyɛ mpataa pii a wɔde gye wɔn ani ma snook (Centropomus undecimalis), mpataa kɔkɔɔ (Sciaenops ocellatus), po mu mpataa a wɔn ho yɛ nsensanee (Cynoscion nebulosus), tarpon (Megaflops atlanticus), mpataa a wɔwɔ nnompe (Albula vulpes), ne tumi krataa no abubu po no ano nsu pii no mu (Trichinous falcatus),[48] ne snapper (Lutjanus campechanus), bluegill (Lepomis macrochirus), ne akraman a wɔfrɛ wɔn bass.[49] Nnomaa a wɔretu mmirika te sɛ roseate spoonbills (Platalea ajaja), reddish egrets (Egretta rufescens), ne great white herons (Ardea herodias occidentalis) wɔ nnipa nketewa soronko a wɔn mu dodow no ara yɛ Florida Bay nkutoo.[50] Nnomaa ahorow afoforo bi ne akɔre a wɔn ti nhwi ayɛ fitaa, akraman a wɔfrɛ wɔn cormorants, ne ospreys. Mmoa a wɔnom nufusu wɔ mpoano hɔ no bi ne raccoons, opossums, bobcats, ne fox squirrels.
oz4vh6xh8nsainm2ubuudhjhfwtkt7n
Ewusiejoe
0
412
2176
2175
2023-04-20T19:16:18Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ewusiejoe yɛ kurow a ɔwɔ atɔyɛ mantaw mu. ɔwɔ nsutsen a wɔfrɛ no buture . buture yɛ nsutsen a kurowman no nyinra dze yɛ edziban
7guypa7h8ygqy6sghowpjv6czyxhequ
Faiza Ibrahim
0
413
2178
2177
2023-04-20T19:16:19Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Faiza Ibrahim''' (wɔwoo no afe 1990 Ebɔw 22) yɛ Ghana amanadze bɔɔlbɔnyi.
{| class="wikitable"
|+Faiza Ibrahim
! colspan="4" |Personal information
|-
!Full name
| colspan="3" |Faiza Ibrahim
|-
!Date of birth
| colspan="3" |March 22, 1990 (age 32)
|-
!Place of birth
| colspan="3" |Ghana
|-
!Height
| colspan="3" |170 cm (5 ft 7 in)
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Forward
|-
! colspan="4" |Club information
|-
!Current team
| colspan="3" |Police Accra
|-
! colspan="4" |Senior career*
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!
|Police Accra
|
|
|-
! colspan="4" |International career
|-
!2008–2010
|Ghana U20
|
|
|-
!2008–
|Ghana
|
|
|-
| colspan="4" |*Club domestic league appearances and goals
|}
Ɔhyɛɛ bi wɔ 3–0 nkunyim dze tsiaa Mali wɔ afe 2012 African Women's Championship qualification akansi. Ɔhyɛɛ bi wɔ a 3–0 nkunyim dze tsiaa Ethiopia wɔ afe 2014 African Women's Championship qualification akansi no so mu. Nna ɔkɔ Ghana kuw no ho wɔ afe 2014 African Women's Championship no mu. Nna ɔka Ghana kuw no a wokosii akan wɔ afe 2015 Ebibirmu akansi no mu. Ofii Ghana kuw no mu wɔ afe 2015 Ayɛwoho bosoom no mu osian pira a opirae.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' <sup>[''permanent dead link'']</sup>
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
nelfsu9bq8fpf83d7fgwrzjixi7bh7l
Fankwa
0
414
10981
10629
2023-06-25T19:03:57Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
'''Fankwa''' yɛ abosoom du-ebien a wɔwɔ afe mu no mu kor. Ɔno nye bosoom a otsia akron wɔ afe no mu. Fanokwa wɔ ndafua eduosa (30).
Mpanyimfo kyerɛ mu dɛ, ɔyɛ bosoom a ekuafo hɔn eduadzewa ba ara ma obu do ma wonnya bea mpo nnsie ne nyina. Dɛm ntsi wɔtaa gyaa bi gu haban mu ma hɔn a wɔyɛɛ akwadwer wɔ edwumayɛber no tum fa no kwa. Iyi ntsi na wɔfrɛɛ bosoom no Fanokwa no.
Bio, osiandɛ edziban aba pii no ntsi, sɛ afarfo kɔ po a, wonya nam pii ma ɔyɛ a wɔyɛ "Yiyifa". Yiyifa no nye dɛ, nam no dɔɔso dodow wɔ eboa no mu, ntsi sɛ wɔba mpoano a, wɔdze eboa no ba anhwea mu ma nam biara a obiara obeyi no wɔ eboa no mu no, ɔfa (Ɔfa nam no kwa). Iyi ntsi na bosoom no nyaa ne dzin "Fankwa" (Fa-no-kwa) no.
gw6r3cf61a053cxcbt0msa1411n3q7n
Wikipedia:Fante Wikimedians Community/Contest I
4
415
7834
2275
2023-05-06T00:27:20Z
Robertjamal12
13
Robertjamal12 moved page [[Fante Wikimedians Community/Contest I]] to [[Wikipedia:Fante Wikimedians Community/Contest I]] without leaving a redirect
wikitext
text/x-wiki
== Presentation ==
<div style="margin-top:2em; font-size:150%; text-align:center;">
Welcome to the writing challenge to write about Parliamentarians of the 3rd & '''4th Parliament of the 4th Republic of Ghana.'''
</div>
== English ==
* '''What''': This is a public writing competition to create, improve articles and to encourage Wikipedians to write about about Parliamentarians of the 3rd & 4th Parliament of the 4th Republic of Ghana
* '''When''': 6th December - 31st December 2022
* '''How''': To participate, choose the articles you want to translate from the table below, and add the following hashtag to every editing summary : #FWC
* '''Who''': Everybody can help to collaborate on translating the articles related to Parliamentarians of the 3rd, 4th Parliament of the 4th Republic of Ghana.
* '''Prize''': 1st 🥇 = GH₵ 500 Gift Voucher 2nd 🥈 = GH₵ 300 Gift Voucher 3rd 🥉 = GH₵ 200 Gift Voucher Top Female Contributor = GH₵ 200 Gift Voucher
* '''Event Dashboard:''' Find dashboard [[wmfdashboard:courses/Fante_Wikimedians_Community/Fante_Wikimedians_Community_Project_I_(December_2022)/home|here]]
* Google meet link: Join our Office hours to learn more about the contest on Wednesday, 7th December 2022 Time: 7 pm Find link here
== Fante ==
=== Akansi! Akansi!! Akansi!!! ===
Kyerɛw fa nsɛm a wɔdze bɛma wo ho wɔ Mfantse mu wɔ Fante wikipedia prama no do na nya akyɛdze pii.
'''Da''': Mumu 6, 2022 dze kesi Mumu 31, 2022.
'''Akyɛdze ahorow a ɔwɔ mu na ɔka do yi''': Nyia obedzi kan 🥇= GH¢ 500 akyɛdze krataa , Nyia ɔbɔtɔ do ebien 🥈= GH¢ 300 akyɛdze krataa , Nyia ɔbɔtɔ doebiasa 🥉= GH¢ 200 akyɛdze krataa, Ɔbaa a ɔbɔbɔ no ho mbɔdzen papaapa n'akyɛdze = GH¢ 200 akyɛdze krataa
'''Bere:''' Ɔwo biara a edze woho bɛgye akansi no mu bi no, wo deta mboa akyɛdze wɔ hɔ ma wo.
Dwumadzi no ne prama lenke nye yi: Ɔwo [[wmfdashboard:courses/Fante_Wikimedians_Community/Fante_Wikimedians_Community_Contest_I_(December_2022)|ha]]
Fa woho gye hɛn ɔfese dwumadzi no mu na sua pii fa akansi no ho: Wukuda Mumu 7, 2022.Mber: Ewimbir ndɔnsuon (7PM).
Google meet prama lenke
== Articles ==
{| class="wikitable"
!Article on English Wikipedia
!Article in Fante
!Contributor
|-
|[[:en:Mohammed_Seidu_Abah|Mohammed Seidu Abah]]
|[[Mohammed Seidu Abah]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 12:34, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Alfred_Wallace_Gbordzor_Abayateye|Alfred Wallace Gbordzor Abayateye]]
|[[Alfred Wallace Gbordzor Abayateye]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 17:15, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Oppey_Abbey|Oppey Abbey]]
|[[Oppey Abbey]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 17:15, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Masoud_Baba_Abdul-Rahman|Masoud Baba Abdul-Rahman]]
|[[Masoud Baba Abdul-Rahman-Rahman|Masoud Baba Abdul-Rahman]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 22:06, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Umar_Abdul-Razak|Umar Abdul-Razak]]
|[[Umar Abdul-Razak]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 15:30, 7 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Raymond_Tawiah_Abraham|Raymond Tawiah Abraham]]
|[[Raymond Tawiah Abraham]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Michael_Essuah_Kofi_Ackah|Stephen Michael Essuah Kofi Ackah]]
|[[Stephen Michael Essuah Kofi Ackah]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Kofi_Adda|Joseph Kofi Adda]]
|[[Joseph Kofi Adda]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 15:30, 7 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Christopher_Addae|Christopher Addae]]
|[[Christopher Addae]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 18:36, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Simons_Addai|Simons Addai]]
|[[Simons Addai]]
|
|-
|[[:en:Irene_Naa_Torshie_Addo|Irene Naa Torshie Addo]]
|[[Irene Naa Torshie Addo]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 18:36, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Kwadjo_Agyei_Addo|Kwadjo Agyei Addo]]
|[[Kwadjo Agyei Addo]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 18:36, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Josephine_Hilda_Addo|Josephine Hilda Addo]]
|[[Josephine Hilda Addo]]
|
|-
|[[:en:Kwadwo_Adjei-Darko|Kwadwo Adjei-Darko]]
|[[Kwadwo Adjei-Darko]]
|
|-
|[[:en:Brandford_Kwame_Daniel_Adu|Brandford Kwame Daniel Adu]]
|[[Brandford Kwame Daniel Adu]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Nii_Laryea_Afotey-Agbo|Joseph Nii Laryea Afotey-Agbo]]
|[[Joseph Nii Laryea Afotey-Agbo]]
|
|-
|[[:en:Akwasi_Afrifa_(Ghanaian_MP)|Akwasi Afrifa (Ghanaian MP)]]
|[[Akwasi Afrifa (Ghana amanyɛnyi)]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Tsatsu_Agbenu|Joseph Tsatsu Agbenu]]
|[[Joseph Tsatsu Agbenu]]
|
|-
|[[:en:Richard_Lassey_Agbenyefia|Richard Lassey Agbenyefia]]
|[[Richard Lassey Agbenyefia]]
|
|-
|[[:en:Alfred_Kwame_Agbesi|Alfred Kwame Agbesi]]
|[[Alfred Kwame Agbesi]]
|
|-
|[[:en:Kennedy_Agyapong|Kennedy Agyapong]]
|[[Kennedy Agyapong]]
|
|-
|[[:en:Samuel_Owusu_Agyei|Samuel Owusu Agyei]]
|[[Samuel Owusu Agyei]]
|
|-
|[[:en:Elizabeth_Agyemang|Elizabeth Agyemang]]
|[[Elizabeth Agyemang]]
|
|-
|[[:en:Raphael_Kofi_Ahaligah|Raphael Kofi Ahaligah]]
|[[Raphael Kofi Ahaligah]]
|
|-
|[[:en:Mustapha_Ahmed|Mustapha Ahmed]]
|[[Mustapha Ahmed]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Aidoo|Joseph Aidoo]]
|[[Joseph Aidoo]]
|
|-
|[[:en:Paul_Evans_Aidoo|Paul Evans Aidoo]]
|[[Paul Evans Aidoo]]
|
|-
|[[:en:Abolimbisa_Roger_Akantagriwen|Abolimbisa Roger Akantagriwen]]
|[[Abolimbisa Roger Akantagriwen]]
|
|-
|[[:en:Simon_Atingban_Akunye|Simon Atingban Akunye]]
|[[Simon Atingban Akunye]]
|
|-
|[[:en:Iddrisu_Zakari_Alidu|Iddrisu Zakari Alidu]]
|[[Iddrisu Zakari Alidu]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Amenowode|Joseph Amenowode]]
|[[Joseph Amenowode]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Zaphenat_Amenowode|Joseph Zaphenat Amenowode]]
|[[Joseph Zaphenat Amenowode]]
|
|-
|[[:en:Elizabeth_Amoah_Tetteh|Elizabeth Amoah Tetteh]]
|[[Elizabeth Amoah Tetteh]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 19:30, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Anthony_Evans_Amoah|Anthony Evans Amoah]]
|[[Anthony Evans Amoah]]
|
|-
|[[:en:Eric_Amoateng|Eric Amoateng]]
|[[Eric Amoateng]]
|
|-
|[[:en:Daniel_Kwame_Ampofo|Daniel Kwame Ampofo]]
|[[Daniel Kwame Ampofo]]
|
|-
|[[:en:David_Apasera|David Apasera]]
|[[David Apasera]]
|
|-
|[[:en:Kwabena_Appiah-Pinkrah|Kwabena Appiah-Pinkrah]]
|[[Kwabena Appiah-Pinkrah]]
|
|-
|[[:en:James_Appietu-Ankrah|James Appietu-Ankrah]]
|[[James Appietu-Ankrah]]
|
|-
|[[:en:George_Kofi_Arthur|George Kofi Arthur]]
|[[George Kofi Arthur]]
|
|-
|[[:en:Ofosu_Asamoah|Ofosu Asamoah]]
|[[Ofosu Asamoah]]
|
|-
|[[:en:Gladys_Nortey_Ashitey|Gladys Nortey Ashitey]]
|[[Gladys Nortey Ashitey]]
|
|-
|[[:en:Isaac_Kwame_Asiamah|Isaac Kwame Asiamah]]
|[[Isaac Kwame Asiamah]]
|
|-
|[[:en:Yaw_Asiedu-Mensah|Yaw Asiedu-Mensah]]
|[[Yaw Asiedu-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Mathias_Asoma_Puozaa|Mathias Asoma Puozaa]]
|[[Mathias Asoma Puozaa]]
|
|-
|[[:en:David_Tetteh_Assumeng|David Tetteh Assumeng]]
|[[David Tetteh Assumeng]]
|
|-
|[[:en:Alexander_Asum-Ahensah|Alexander Asum-Ahensah]]
|[[Alexander Asum-Ahensah]]a
|
|-
|[[:en:Samuel_Nii-Aryeetey_Attoh|Samuel Nii-Aryeetey Attoh]]
|[[Samuel Nii-Aryeetey Attoh]]
|
|-
|[[:en:Mark_Anthony_Awuni|Mark Anthony Awuni]]
|[[Mark Anthony Awuni]]
|
|-
|[[:en:Mahama_Ayariga|Mahama Ayariga]]
|[[Mahama Ayariga]]
|
|-
|[[:en:Juliana_Azumah-Mensah|Juliana Azumah-Mensah]]
|[[Juliana Azumah-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Benjamin_Kofi_Ayeh|Benjamin Kofi Ayeh]]
|[[Benjamin Kofi Ayeh]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Baah_Danquah|Emmanuel Baah Danquah]]
|[[Emmanuel Baah Danquah]]
|
|-
|[[:en:Moses_Dani_Baah|Moses Dani Baah]]
|[[Moses Dani Baah]]
|
|-
|[[:en:Yaw_Baah|Yaw Baah]]
|[[Yaw Baah]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 13:44, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Angelina_Baiden-Amissah|Angelina Baiden-Amissah]]
|[[Angelina Baiden-Amissah]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Kwasi_Bandua|Emmanuel Kwasi Bandua]]
|[[Emmanuel Kwasi Bandua]]
|
|-
|[[:en:Haruna_Bayirga|Haruna Bayirga]]
|[[Haruna Bayirga]]
|
|-
|[[:en:Godfrey_Tangu_Bayon|Godfrey Tangu Bayon]]
|[[Godfrey Tangu Bayon]]
|
|-
|[[:en:William_Ofori_Boafo|William Ofori Boafo]]
|[[William Ofori Boafo]]
|
|-
|[[:en:George_Boakye_(politician)|George Boakye (politician)]]
|[[George Boakye (amanyɛni)]]
|
|-
|[[:en:Michael Coffie Boampong|Michael Coffie Boampong]]
|[[Michael Coffie Boampong]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Asamoah_Boateng|Stephen Asamoah Boateng]]
|[[Stephen Asamoah Boateng]]
|
|-
|[[:en:Yaw_Brempong-Yeboah|Yaw Brempong-Yeboah]]
|[[Yaw Brempong-Yeboah]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Yieleh_Chireh|Joseph Yieleh Chireh]]
|[[Joseph Yieleh Chireh]]
|
|-
|[[:en:Herod_Cobbina|Herod Cobbina]]
|[[Herod Cobbina]]
|
|-
|[[:en:Nii_Adu_Daku_Mantey|Nii Adu Daku Mantey]]
|[[Nii Adu Daku Mantey]]
|
|-
|[[:en:J._B._Danquah-Adu|J. B. Danquah-Adu]]
|[[J. B. Danquah-Adu]]
|
|-
|[[:en:Joe_Danquah|Joe Danquah]]
|[[Joe Danquah]]
|
|-
|[[:en:Akua_Sena_Dansua|Akua Sena Dansua]]
|[[Akua Sena Dansua]]a
|
|-
|[[:en:Cecilia_Dapaah|Cecilia Dapaah]]
|[[Cecilia Dapaah]]
|
|-
|[[:en:Nkrabeah_Effah_Dartey|Nkrabeah Effah Dartey]]
|[[Nkrabeah Effah Dartey]]
|
|-
|[[:en:Iddrisu_Dawuda|Iddrisu Dawuda]]
|[[Iddrisu Dawuda]]
|
|-
|[[:en:Ernest_Debrah|Ernest Debrah]]
|[[Ernest Debrah]]
|
|-
|[[:en:Benjamin_Bimpong_Donkor|Benjamin Bimpong Donkor]]
|[[Benjamin Bimpong Donkor]]
|
|-
|[[:en:Owusu_Achaw_Duah|Owusu Achaw Duah]]
|[[Owusu Achaw Duah]]
|
|-
|[[:en:Ignatius_Kofi_Poku_Edusei|Ignatius Kofi Poku Edusei]]
|[[Ignatius Kofi Poku Edusei]]
|
|-
|[[:en:Yaw_Effah-Baafi|Yaw Effah-Baafi]]
|[[Yaw Effah-Baafi]]
|
|-
|[[:en:Edward_Michael_Ennin|Edward Michael Ennin]]
|[[Edward Michael Ennin]]
|
|-
|[[:en:Dominic_Fobih|Dominic Fobih]]
|[[Dominic Fobih]]
|
|-
|[[:en:Kofi_Frimpong|Kofi Frimpong]]
|[[Kofi Frimpong]]
|
|-
|[[:en:Kwame_Owusu_Frimpong|Kwame Owusu Frimpong]]
|[[Kwame Owusu Frimpong]]
|
|-
|[[:en:Inusah_Fuseini|Inusah Fuseini]]
|[[Inusah Fuseini]]
|
|-
|[[:en:Gershon_Kofi_Bediako_Gbediame|Gershon Kofi Bediako Gbediame]]
|[[Gershon Kofi Bediako Gbediame]]
|
|-
|[[:en:James_Victor_Gbeho|James Victor Gbeho]]
|[[James Victor Gbeho]]
|
|-
|[[:en:Joe_Gidisu|Joe Gidisu]]
|[[Joe Gidisu]]
|
|-
|[[:en:Kobina_Tahir_Hammond|Kobina Tahir Hammond]]
|[[Kobina Tahir Hammond]]
|
|-
|[[:en:Edith_Hazel|Edith Hazel]]
|[[Edith Hazel]]
|
|-
|[[:en:Rita_Tani_Iddi|Rita Tani Iddi]]
|[[Rita Tani Iddi]]
|
|-
|[[:en:Samuel_Johnfiah|Samuel Johnfiah]]
|[[Samuel Johnfiah]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Cobbinah_B._Karikari|Stephen Cobbinah B. Karikari]]
|[[Stephen Cobbinah B. Karikari]]
|
|-
|[[:en:Kinston_Akomeng_Kissi|Kinston Akomeng Kissi]]
|[[Kinston Akomeng Kissi]]
|
|-
|[[:en:Benjamin_Osei_Kuffour|Benjamin Osei Kuffour]]
|[[Benjamin Osei Kuffour]]
|
|-
|[[:en:Benjamin_Kumbuor|Benjamin Kumbuor]]
|[[Benjamin Kumbuor]]
|
|-
|[[:en:Gifty_Eugenia_Kwofie|Gifty Eugenia Kwofie]]
|[[Gifty Eugenia Kwofie]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Amoanor_Kwao|Stephen Amoanor Kwao]]
|[[Stephen Amoanor Kwao]]
|
|-
|[[:en:Peter_Kwaw|Peter Kwaw]]
|[[Peter Kwaw]]
|
|-
|[[:en:Adams_Ebenezer_Mahama|Adams Ebenezer Mahama]]
|[[Adams Ebenezer Mahama]]
|
|-
|[[:en:John_Mahama|John Mahama]]
|[[John Mahama]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Kwaku_Balado_Manu|Stephen Kwaku Balado Manu]]
|[[Stephen Kwaku Balado Manu]]
|
|-
|[[:en:Anna_Nyamekye|Anna Nyamekye]]
|[[Anna Nyamekye]]
|
|-
|[[:en:Charles_Omar_Nyanor|Charles Omar Nyanor]]
|[[Charles Omar Nyanor]]
|
|-
|[[:en:Samuel_Nyimakan|Samuel Nyimakan]]
|[[Samuel Nyimakan]]
|
|-
|[[:en:Michael_Teye_Nyuanu|Michael Teye Nyuanu]]
|[[Michael Teye Nyuanu]]
|
|-
|[[:en:Albert_Kwaku_Obbin|Albert Kwaku Obbin]]
|[[Albert Kwaku Obbin]]
|
|-
|[[:en:Prince_Oduro-Mensah|Prince Oduro-Mensah]]
|[[Prince Oduro-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Edward_Osei-Kwaku|Edward Osei-Kwaku]]
|[[Edward Osei-Kwaku]]
|
|-
|[[:en:Godfred_Kwame_Otsere|Godfred Kwame Otsere]]
|[[Godfred Kwame Otsere]]
|
|-
|[[:en:Edward_Salia|Edward Salia]]
|[[Edward Salia]]
|
|-
|[[:en:Francis_Yaw_Osei_Sarfo|Francis Yaw Osei Sarfo]]
|[[Francis Yaw Osei Sarfo]]
|
|-
|[[:en:Abubakar_Boniface_Siddique|Abubakar Boniface Siddique]]
|[[Abubakar Boniface Siddique]]
|
|-
|[[:en:Alex_Seidu_Sofo|Alex Seidu Sofo]]
|[[Alex Seidu Sofo]]
|
|-
|[[:en:Abubakari_Sumani|Abubakari Sumani]]
|[[Abubakari Sumani]]
|
|-
|[[:en:Hanna_Tetteh|Hanna Tetteh]]
|[[Hanna Tetteh]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Kinsford_Kwesi_Teye|Emmanuel Kinsford Kwesi Teye]]
|[[Emmanuel Kinsford Kwesi Teye]]
|
|-
|[[:en:Felix_Twumasi-Appiah|Felix Twumasi-Appiah]]
|[[Felix Twumasi-Appiah]]
|
|-
|[[:en:Seth_Dankwa_Wiafe|Seth Dankwa Wiafe]]
|[[Seth Dankwa Wiafe]]
|
|-
|[[:en:Hawa_Yakubu|Hawa Yakubu]]
|[[Hawa Yakubu]]
|
|-
|[[:en:Kwaku_Adu_Yeboah|Kwaku Adu Yeboah]]
|[[Kwaku Adu Yeboah]]
|
|-
|[[:en:Prince_Jacob_Hayibor|Prince Jacob Hayibor]]
|[[Prince Jacob Hayibor]]
|
|-
|[[:en:Clement_Kofi_Humado|Clement Kofi Humado]]
|[[Clement Kofi Humado]]
|
|-
|[[:en:Abdul-Rauf_Tanko_Ibrahim|Abdul-Rauf Tanko Ibrahim]]
|[[Abdul-Rauf Tanko Ibrahim]]
|
|-
|[[:en:Haruna_Iddrisu|Haruna Iddrisu]]
|[[Haruna Iddrisu]]
|
|-
|[[:en:Mohammed_Jagri|Mohammed Jagri]]
|[[Mohammed Jagri]]
|
|-
|[[:en:Samuel_Johnfiah|Samuel Johnfiah]]
|[[Samuel Johnfiah]]
|
|-
|[[:en:Maxwell_Kofi_Jumah|Maxwell Kofi Jumah]]
|[[Maxwell Kofi Jumah]]
|
|-
|[[:en:Imoro_Yakubu_Kakpagu|Imoro Yakubu Kakpagu]]
|[[Imoro Yakubu Kakpagu]]
|
|-
|[[:en:Henry_Ford_Kamel|Henry Ford Kamel]]
|[[Henry Ford Kamel]]
|
|-
|[[:en:Benjamin_Kumbuor|Benjamin Kumbuor]]
|[[Benjamin Kumbuor]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Kunsu|Stephen Kunsu]]
|[[Stephen Kunsu]]
|
|-
|[[:en:George_Kuntu_Blankson|George Kuntu Blankson]]
|[[George Kuntu Blankson]]
|
|-
|[[:en:Alex_Kyeremeh|Alex Kyeremeh]]
|[[Alex Kyeremeh]]
|
|-
|[[:en:Gifty_Eugenia_Kwofie|Gifty Eugenia Kwofie]]
|[[Gifty Eugenia Kwofie]]
|
|-
|[[:en:Samuel_Nii_Ayi_Mankattah|Samuel Nii Ayi Mankattah]]
|[[Samuel Nii Ayi Mankattah]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Kwaku_Balado_Manu|Stephen Kwaku Balado Manu]]
|[[Stephen Kwaku Balado Manu]]
|
|-
|[[:en:Andrew_Kingsford_Mensah|Andrew Kingsford Mensah]]
|[[Andrew Kingsford Mensah]]
|
|-
|[[:en:Kofi_Krah_Mensah|Kofi Krah Mensah]]
|[[Kofi Krah Mensah]]
|
|-
|[[:en:Gibril_Adamu_Mohammed|Gibril Adamu Mohammed]]
|[[Gibril Adamu Mohammed]]
|
|-
|[[:en:Mubarak_Mohammed_Muntaka|Mubarak Mohammed Muntaka]]
|[[Mubarak Mohammed Muntaka]]
|
|-
|[[:en:John_Akparibo_Ndebugre|John Akparibo Ndebugre]]
|[[John Akparibo Ndebugre]]
|
|-
|[[:en:Paa_Kwesi_Nduom|Paa Kwesi Nduom]]
|[[Paa Kwesi Nduom]]
|
|-
|[[:en:George_Kofi_Nfodjoh|George Kofi Nfodjoh]]
|[[George Kofi Nfodjoh]]
|
|-
|[[:en:Dominic_Nitiwul|Dominic Nitiwul]]
|[[Dominic Nitiwul]]
|
|-
|[[:en:Yaw_Ntow_Ababio|Yaw Ntow Ababio]]
|[[Yaw Ntow Ababio]]
|
|-
|[[:en:Anna_Nyamekye|Anna Nyamekye]]
|[[Anna Nyamekye]]
|
|-
|[[:en:Albert_Kwaku_Obbin|Albert Kwaku Obbin]]
|[[Albert Kwaku Obbin]]
|
|-
|[[:en:Lee_Ocran|Lee Ocran]]
|[[Lee Ocran]]
|
|-
|[[:en:Abraham_Laryea_Odai|Abraham Laryea Odai]]
|[[Abraham Laryea Odai]]
|
|-
|[[:en:Nana_Yaw_Edward_Ofori-Kuragu|Nana Yaw Edward Ofori-Kuragu]]
|[[Nana Yaw Edward Ofori-Kuragu]]
|
|-
|[[:en:Gifty_Ohene-Konadu|Gifty Ohene-Konadua]]
|[[Gifty Ohene-Konadu]]
|
|-
|[[:en:Paul_Okoh|Paul Okoh]]
|[[Paul Okoh]]
|
|-
|[[:en:Frederick_Opare-Ansah|Frederick Opare-Ansah]]
|[[Frederick Opare-Ansah]]
|
|-
|[[:en:Magnus_Opare-Asamoah|Magnus Opare-Asamoah]]
|[[Magnus Opare-Asamoah]]
|
|-
|[[:en:Kwadwo_Opare-Hammond|Kwadwo Opare-Hammond]]
|[[Kwadwo Opare-Hammond]]
|
|-
|[[:en:Frema_Opare|Frema Opare]]
|[[Frema Opare]]
|
|-
|[[:en:Eric_Opoku_(politician)|Eric Opoku (politician)]]
|[[Eric Opoku (amayɛnyi)]]
|
|-
|[[:en:Aaron_Mike_Oquaye|Aaron Mike Oquaye]]
|[[Aaron Mike Oquaye]]
|
|-
|[[:en:Kofi_Osei-Ameyaw|Kofi Osei-Ameyaw]]
|[[Kofi Osei-Ameyaw]]
|
|-
|[[:en:Simon_Osei-Mensah|Simon Osei-Mensah]]
|[[Simon Osei-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Godfred_Kwame_Otsere|Godfred Kwame Otsere]]
|[[Godfred Kwame Otsere]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Asamoah_Owusu-Ansah|Emmanuel Asamoah Owusu-Ansah]]
|[[Emmanuel Asamoah Owusu-Ansah]]
|
|-
|[[:en:Benito_Owusu_Bio|Benito Owusu Bio]]
|[[Benito Owusu Bio]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Owusu-Mainu|Emmanuel Owusu-Mainu]]
|[[Emmanuel Owusu-Mainu]]
|
|-
|[[:en:Abdul-Rashid_Pelpuo|Abdul-Rashid Pelpuo]]
|[[Abdul-Rashid Pelpuo]]
|
|-
|[[:en:Richard_Sam_Quarm|Richard Sam Quarm]]
|[[Richard Sam Quarm]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Akati_Saaka|Joseph Akati Saaka]]
|[[Joseph Akati Saaka]]
|
|-
|[[:en:Edward_Salia|Edward Salia]]
|[[Edward Salia]]
|
|-
|[[:en:Robert_Sarfo-Mensah|Robert Sarfo-Mensah]]
|[[Robert Sarfo-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Francis_Yaw_Osei_Sarfo|Francis Yaw Osei Sarfo]]
|[[Francis Yaw Osei Sarfo]]
|
|-
|[[:en:Kwabena_Sarfo|Kwabena Sarfo]]
|[[Kwabena Sarfo]]
|
|-
|[[:en:Peter_Sarkodie|Peter Sarkodie]]
|[[Peter Sarkodie]]
|
|-
|[[:en:Doris_Asibi_Seidu|Doris Asibi Seidu]]
|[[Doris Asibi Seidu]]
|
|-
|[[:en:Alhassan_Wayo_Seini|Alhassan Wayo Seini]]
|[[Alhassan Wayo Seini]]
|
|-
|[[:en:Abubakar_Boniface_Siddique|Abubakar Boniface Siddique]]
|[[Abubakar Boniface Siddique]]
|
|-
|[[:en:Donald_Dari_Soditey|Donald Dari Soditey]]
|[[Donald Dari Soditey]]
|
|-
|[[:en:Alex_Seidu_Sofo|Alex Seidu Sofo]]
|[[Alex Seidu Sofo]]
|
|-
|[[:en:Amadu_Bukari_Sorogho|Amadu Bukari Sorogho]]
|[[Amadu Bukari Sorogho]]
|
|-
|[[:en:Abubakari_Sumani|Abubakari Sumani]]
|[[Abubakari Sumani]]
|
|-
|[[:en:Alex_Tettey-Enyo|Alex Tettey-Enyo]]
|[[Alex Tettey-Enyo]]
|
|-
|[[:en:Felix_Twumasi-Appiah|Felix Twumasi-Appiah]]
|[[Felix Twumasi-Appiah]]
|
|-
|[[:en:Kwame_Amporfo_Twumasi|Kwame Amporfo Twumasi]]
|[[Kwame Amporfo Twumasi]]
|
|-
|[[:en:Kofi_Karim_Wumbei|Kofi Karim Wumbei]]
|[[Kofi Karim Wumbei]]
|
|-
|[[:en:Ernest_Kofi_Yakah|Ernest Kofi Yakah]]
|[[Ernest Kofi Yakah]]
|
|-
|[[:en:Ahmed_Alhassan_Yakubu|Ahmed Alhassan Yakubu]]
|[[Ahmed Alhassan Yakubu]]
|
|-
|[[:en:Hennric_David_Yeboah|Hennric David Yeboah]]
|[[Hennric David Yeboah]]
|
|-
|[[:en:Daoud_Anum_Yemoh|Daoud Anum Yemoh]]
|[[Daoud Anum Yemoh]]
|
|-
|[[:en:Albert_Kwasi_Zigah|Albert Kwasi Zigah]]
|[[Albert Kwasi Zigah]]
|
|-
|[[:en:Iddrisu_Abdul-Kareem|Iddrisu Abdul-Kareem]]
|[[Iddrisu Abdul-Kareem]]
|
|-
|[[:en:Richard_Akuoko_Adiyiah|Richard Akuoko Adiyiah]]
|[[Richard Akuoko Adiyiah]]
|
|-
|[[:en:Kojo_Adu_Asare|Kojo Adu Asare]]
|[[Kojo Adu Asare]]
|
|-
|[[:en:Kwabena_Owusu_Aduomi|Kwabena Owusu Aduomi]]
|[[Kwabena Owusu Aduomi]]
|
|-
|[[:en:Catherine_Afeku|Catherine Afeku]]
|[[Catherine Afeku]]
|
|-
|[[:en:Owusu_Afriyie_Akoto|Owusu Afriyie Akoto]]
|[[Owusu Afriyie Akoto]]
|
|-
|[[:en:John_Agyabeng|John Agyabeng]]
|[[John Agyabeng]]
|
|-
|[[:en:Boakye_Agyarko|Boakye Agyarko]]
|[[Boakye Agyarko]]
|
|-
|[[:en:Kwaku_Agyemang-Manu|Kwaku Agyemang-Manu]]
|[[Kwaku Agyemang-Manu]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Opam-Brown_Akolbire|Emmanuel Opam-Brown Akolbire]]
|[[Emmanuel Opam-Brown Akolbire]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 11:20, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Joseph_Amankwanor|Joseph Amankwanor]]
|[[Joseph Amankwanor]]
|[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 11:20, 6 December 2022 (UTC)
|-
|[[:en:Isaac_Kwadwo_Adjei-Mensah|Isaac Kwadwo Adjei-Mensah]]
|[[Isaac Kwadwo Adjei-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Adoma-Yeboah|Stephen Adoma-Yeboah]]
|[[Stephen Adoma-Yeboah]]
|
|-
|[[:en:Stephen_Yakubu|Stephen Yakubu]]
|[[Stephen Yakubu]]
|
|-
|[[:en:Sammy_B._Wusah|Sammy B. Wusah]]
|[[Sammy B. Wusah]]
|
|-
|[[:en:Kobla_Mensah_Wisdom_Woyome|Kobla Mensah Wisdom Woyome]]
|[[Kobla Mensah Wisdom Woyome]]
|
|-
|[[:en:Della_Sowah|Della Sowah]]
|[[Della Sowah]]
|
|-
|[[:en:Adamu_Daramani_Sakande|Adamu Daramani Sakande]]
|[[Adamu Daramani Sakande]]
|
|-
|[[:en:Nii_Oakley_Quaye-Kumah|Nii Oakley Quaye-Kumah]]
|[[Nii Oakley Quaye-Kumah]]
|
|-
|[[:en:Aquinas_Tawiah_Quansah|Aquinas Tawiah Quansah]]
|[[Aquinas Tawiah Quansah]]
|
|-
|[[:en:Peter_Wiafe_Pepera|Peter Wiafe Pepera]]
|[[Peter Wiafe Pepera]]
|
|-
|[[:en:Yaw_Owusu-Boateng|Yaw Owusu-Boateng]]
|[[Yaw Owusu-Boateng]]
|
|-
|[[:en:Ibrahim_Dey_Abubakari|Ibrahim Dey Abubakari]]
|[[Ibrahim Dey Abubakari]]
|
|-
|[[:en:Adamu_Daramani_Sakande|Adamu Daramani Sakande]]
|[[Adamu Daramani Sakande]]
|
|-
|[[:en:Nii_Oakley_Quaye-Kumah|Nii Oakley Quaye-Kumah]]
|[[Nii Oakley Quaye-Kumah]]
|
|-
|[[:en:Samia_Nkrumah|Samia Nkrumah]]
|[[Samia Nkrumah]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Kwaku_Nayan|Joseph Kwaku Nayan]]
|[[Joseph Kwaku Nayan]]
|
|-
|[[:en:Thomas_Kwesi_Nasah|Thomas Kwesi Nasah]]
|[[Thomas Kwesi Nasah]]
|
|-
|[[:en:Nii_Amasah_Namoale|Nii Amasah Namoale]]
|[[Nii Amasah Namoale]]
|
|-
|[[:en:Issifu_Pangabu_Mohammed|Issifu Pangabu Mohammed]]
|[[Issifu Pangabu Mohammed]]
|
|-
|[[:en:David_Nana_Larbie|David Nana Larbie]]
|[[David Nana Larbie]]
|
|-
|[[:en:Gifty_Klenam|Gifty Klenam]]
|[[Gifty Klenam]]
|
|-
|[[:en:Allowe_Leo_Kabah|Allowe Leo Kabah]]
|[[Allowe Leo Kabah]]
|
|-
|[[:en:Sulemana_Ibun_Iddrisu|Sulemana Ibun Iddrisu]]
|[[Sulemana Ibun Iddrisu]]
|
|-
|[[:en:Ahmed_Ibrahim_(Ghanaian_politician)|Ahmed Ibrahim (Ghanaian politician)]]
|[[Ahmed Ibrahim (Ghana amanyɛnyi)]]
|
|-
|[[:en:Charles_Hodogbey|Charles Hodogbey]]
|[[Charles Hodogbey]]
|
|-
|[[:en:John_Gyetuah|John Gyetuah]]
|[[John Gyetuah]]
|
|-
|[[:en:George_Gyan-Baffour|George Gyan-Baffour]]
|[[George Gyan-Baffour]]
|
|-
|[[:en:Wisdom_Gidisu|Wisdom Gidisu]]
|[[Wisdom Gidisu]]
|
|-
|[[:en:Joe_Ghartey|Joe Ghartey]]
|[[Joe Ghartey]]
|
|-
|[[:en:Cassiel_Ato_Forson|Cassiel Ato Forson]]
|[[Cassiel Ato Forson]]
|
|-
|[[:en:Gabriel_Kodwo_Essilfie|Gabriel Kodwo Essilfie]]
|[[Gabriel Kodwo Essilfie]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Kwame_Duut|Emmanuel Kwame Duut]]
|[[Emmanuel Kwame Duut]]
|
|-
|[[:en:Nii_Nortey_Duah|Nii Nortey Duah]]
|[[Nii Nortey Duah]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Aboagye_Didieye|Emmanuel Aboagye Didieye]]
|[[Emmanuel Aboagye Didieye]]
|
|-
|[[:en:Anthony_Christian_Dadzie|Anthony Christian Dadzie]]
|[[Anthony Christian Dadzie]]
|
|-
|[[:en:Comfort_Doyoe_Cudjoe-Ghansah|Comfort Doyoe Cudjoe-Ghansah]]
|[[Comfort Doyoe Cudjoe-Ghansah]]
|
|-
|[[:en:Emmanuel_Armah_Kofi_Buah|Emmanuel Armah Kofi Buah]]
|[[Emmanuel Armah Kofi Buah]]
|
|-
|[[:en:Nana_Abu_Bonsra|Nana Abu Bonsra]]
|[[Nana Abu Bonsra]]
|
|-
|[[:en:Jabaah_John_Bennam|Jabaah John Bennam]]
|[[Jabaah John Bennam]]
|
|-
|[[:en:John_Duoghr_Baloroo|John Duoghr Baloroo]]
|[[John Duoghr Baloroo]]
|
|-
|[[:en:Fritz_Baffour|Fritz Baffour]]
|[[Fritz Baffour]]
|
|-
|[[:en:Ignatius_Baffour-Awuah|Ignatius Baffour-Awuah]]
|[[Ignatius Baffour-Awuah]]
|
|-
|[[:en:Seth_Adjei_Baah|Seth Adjei Baah]]
|[[Seth Adjei Baah]]
|
|-
|[[:en:Alhassan_Azong|Alhassan Azong]]
|[[Alhassan Azong]]
|
|-
|[[:en:Timothy_Ataboadey_Awotiirim|Timothy Ataboadey Awotiirim]]
|[[Timothy Ataboadey Awotiirim]]
|
|-
|[[:en:Kwesi_Amoako_Atta|Kwesi Amoako Atta]]
|[[Kwesi Amoako Atta]]
|
|-
|[[:en:Puozaa_Mathias_Asuma|Puozaa Mathias Asuma]]
|[[Puozaa Mathias Asuma]]
|
|-
|[[:en:Nii_Armah_Ashitey|Nii Armah Ashitey]]
|[[Nii Armah Ashitey]]
|
|-
|[[:en:Kofi_Asare|Kofi Asare]]
|[[Kofi Asare]]
|
|-
|[[:en:Joses_Asare-Akoto|Joses Asare-Akoto]]
|[[Joses Asare-Akoto]]
|
|-
|[[:en:Francis_Kojo_Arthur|Francis Kojo Arthur]]
|[[Francis Kojo Arthur]]
|
|-
|[[:en:Ernest_Attuquaye_Armah|Ernest Attuquaye Armah]]
|[[Ernest Attuquaye Armah]]
|
|-
|[[:en:Justice_Joe_Appiah|Justice Joe Appiah]]
|[[Justice Joe Appiah]]
|
|-
|[[:en:Kwame_Anyimadu-Antwi|Kwame Anyimadu-Antwi]]
|[[Kwame Anyimadu-Antwi]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Samuel_Annan|Joseph Samuel Annan]]
|[[Joseph Samuel Annan]]
|
|-
|[[:en:Kwasi_Annoh_Ankama|Kwasi Annoh Ankama]]
|[[Kwasi Annoh Ankama]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Ampomah_Bosompem|Joseph Ampomah Bosompem]]
|[[Joseph Ampomah Bosompem]]
|
|-
|[[:en:Nana_Amoakoh_Gyampa|Nana Amoakoh Gyampa]]
|[[Nana Amoakoh Gyampa]]
|
|-
|[[:en:Samuel_Kwadwo_Amoako|Samuel Kwadwo Amoako]]
|[[Samuel Kwadwo Amoako]]
|
|-
|[[:en:Kwasi_Ameyaw-Cheremeh|Kwasi Ameyaw-Cheremeh]]
|[[Kwasi Ameyaw-Cheremeh]]
|
|-
|[[:en:Christopher_Ameyaw-Akumfi|Christopher Ameyaw-Akumfi]]
|[[Christopher Ameyaw-Akumfi]]
|
|-
|[[:en:Joseph_Aidoo_(politician)|Joseph Aidoo (politician)]]
|[[Joseph Aidoo (amanyɛnyi)]]
|
|-
|[[:en:Alex_Adomako-Mensah|Alex Adomako-Mensah]]
|[[Alex Adomako-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Frank_Boakye_Agyen|Frank Boakye Agyen]]
|[[Frank Boakye Agyen]]
|
|-
|
|
|
|-
|
|
|
|-
|
|
|
|}
[[Nkyekyεmu:Contests]]
nu4p25r2wlxw840clyjlhacpq9qqbkf
Wikipedia:Fante Wikimedians Comunity/Art+Feminism 2023
4
416
7833
2374
2023-05-06T00:21:47Z
Robertjamal12
13
Robertjamal12 moved page [[Fante Wikimedians Comunity/Art+Feminism 2023]] to [[Wikipedia:Fante Wikimedians Comunity/Art+Feminism 2023]] without leaving a redirect
wikitext
text/x-wiki
Dɛm dwumadzi yi hwehwɛ dɛ ɔbɛkyerɛw na oetu nsɛm a ɔfa Ghana mbaa ho mpon wɔ Fante Wikipedia prama no do
== English ==
This campaign seeks to improve and create articles related to Ghanaian women on the Fante Wikipedia Incubator
== Articles ==
[[Nkyekyεmu:Contests]]
{| class="wikitable"
|+
!Article
!Article in Fante
!Username
|-
|[[:en:Pearl_Amoah|Pearl Amoah]]
|[[Pearl Amoah]]
|
|-
|[[:en:Kenturah_Davis|Kenturah Davis]]
|[[Kenturah Davis]]
|
|-
|[[:en:Efe_Grace|Efe Grace]]
|[[Efe Grace]]
|
|-
|[[:en:Dipo|Dipo]]
|[[Dipo]]
|
|-
|[[:en:Gloria_Sarfo|Gloria Sarfo]]
|[[Gloria Sarfo]]
|
|-
|[[:en:Rosamond_Asiamah_Nkansah|Rosamond Asiamah Nkansah]]
|[[Rosamond Asiamah Nkansah]]
|
|-
|[[:en:Nana_Ama_Agyemang_Asante|Nana Ama Agyemang Asante]]
|[[Nana Ama Agyemang Asante Asante|Nana Ama Agyemang Asante]]
|
|-
|[[:en:Veronica_Bekoe|Veronica Bekoe]]
|[[Veronica Bekoe]]
|
|-
|[[:en:Vicky_Zugah|Vicky Zugah]]
|[[Vicky Zugah]]
|
|-
|[[:en:Evelyn_Amarteifio|Evelyn Amarteifio]]
|[[Evelyn Amarteifio]]
|
|-
|[[:en:Mercy_ffoulkes-Crabbe|Mercy ffoulkes-Crabbe]]
|[[Mercy ffoulkes-Crabbe]]
|
|-
|[[:en:Jeremie_Van-Garshong|Jeremie Van-Garshong]]
|[[Jeremie Van-Garshong]]
|
|-
|[[:en:PM_(Di_Asa_winner)|PM (Di Asa winner)]]
|[[PM (Di Asa winner)]]
|
|-
|[[:en:Mariam_Iddrisu|Mariam Iddrisu]]
|[[Mariam Iddrisu]]
|
|-
|[[:en:Fati_Habib-Jawula|Fati Habib-Jawula]]
|[[Fati Habib-Jawula]]
|
|-
|[[:en:Agnes_Asangalisa_Chigabatia|Agnes Asangalisa Chigabatia]]
|[[Agnes Asangalisa Chigabatia]]
|
|-
|[[:en:Susana_Adam|Susana Adam]]
|[[Susana Adam]]
|
|-
|[[:en:Doris_Asibi_Seidu|Doris Asibi Seidu]]
|[[Doris Asibi Seidu]]
|
|-
|[[:en:Cecelia_Ayanori_Bukari-Yakubu|Cecelia Ayanori Bukari-Yakubu]]
|[[Cecelia Ayanori Bukari-Yakubu]]
|
|-
|[[:en:Catherine_Katuni_Tedam|Catherine Katuni Tedam]]
|[[Catherine Katuni Tedam]]
|
|-
|[[:en:Ama_Afo_Blay|Ama Afo Blay]]
|[[Ama Afo Blay]]
|
|-
|[[:en:Miliky_MiCool|Miliky MiCool]]
|[[Miliky MiCool]]
|
|-
|[[:en:Ghana_at_the_FIFA_Women's_World_Cup|Ghana at the FIFA Women's World Cup]]
|[[Ghana at the FIFA Women's World Cup]]
|
|-
|[[:en:Princess_Shyngle|Princess Shyngle]]
|[[Princess Shyngle]]
|
|-
|[[:en:Obaapa_Christy|Obaapa Christy]]
|[[Obaapa Christy Ndwomtownyi|Obaapa Christy]]
|
|-
|[[:en:Cecilia_Koranteng-Addow|Cecilia Koranteng-Addow]]
|[[Cecilia Koranteng-Addow]]
|
|-
|[[:en:Mary_Winfred_Koranteng|Mary Winfred Koranteng]]
|[[Mary Winfred Koranteng]]
|
|-
|[[:en:Jennifer_Cudjoe|Jennifer Cudjoe]]
|[[Jennifer Cudjoe]]
|
|-
|[[:en:Patience_Opokua|Patience Opokua]]
|[[Patience Opokua]]
|
|-
|[[:en:Doris_Dartey|Doris Dartey]]
|[[Doris Dartey]]
|
|-
|[[:en:Kokui_Selormey_Hanson|Kokui Selormey Hanson]]
|[[Kokui Selormey Hanson]]
|
|-
|[[:en:Grace_Adams|Grace Adams]]
|[[Grace Adams]]
|
|-
|[[:en:Wasila_Diwura-Soale|Wasila Diwura-Soale]]
|[[Wasila Diwura-Soale]]
|
|-
|[[:en:Victoria_Agyei|Victoria Agyei]]
|[[Victoria Agyei]]
|
|-
|[[:en:Regina_Antwi|Regina Antwi]]
|[[Regina Antwi]]
|
|-
|[[:en:Evelyn_Badu|Evelyn Badu]]
|[[Evelyn Badu]]
|
|-
|[[:en:Justice_Tweneboaa|Justice Tweneboaa]]
|[[Justice Tweneboaa]]
|
|-
|[[:en:Patience_Peterson-Kundok|Patience Peterson-Kundok]]
|[[Patience Peterson-Kundok]]
|
|-
|[[:en:Mavis_Ama_Frimpong|Mavis Ama Frimpong]]
|[[Mavis Ama Frimpong]]
|
|-
|[[:en:Pascaline_Edwards|Pascaline Edwards]]
|[[Pascaline Edwards]]
|
|-
|[[:en:Queenstar_Pokuah_Sawyerr|Queenster Maame Pokua Sawyerr]]
|[[Queenster Maame Pokua Sawyerr]]
|
|-
|[[:en:Sherifa_Gunu|Sherifa Gunu]]
|[[Sherifa Gunu]]
|
|-
|[[:en:Estelle_Akofio-Sowah|Estelle Akofio-Sowah]]
|[[Estelle Akofio-Sowah]]
|
|-
|[[:en:Tabitha_Sybil_Quaye|Tabitha Sybil Quaye]]
|[[Tabitha Sybil Quaye]]
|
|-
|[[:en:Victoria_Lakshmi_Hamah|Victoria Hammah]]
|[[Victoria Hammah]]
|
|-
|[[:en:Alima_Moro|Alima Moro]]
|[[Alima Moro]]
|
|-
|[[:en:Grace_Omaboe|Grace Omaboe]]
|[[Grace Omaboe]]
|
|-
|[[:en:Anita_De_Sosoo|Anita De Sosoo]]
|[[Anita De Sosoo]]
|
|-
|[[:en:Becca_(Ghanaian_singer)|Becca]]
|[[Becca ndwomtownyi|Becca]]
|
|-
|[[:en:Janet_Owusu|Janet Owusu]]
|[[Janet Owusu]]
|
|-
|[[:en:Martha_Bissah|Martha Bissah]]
|[[Martha Bissah]]
|
|-
|[[:en:Abena_Appiah|Abena Appiah]]
|[[Abena Appiah]]
|
|-
|[[:en:Aba_Andam|Aba Andam]]
|[[Aba Andam]]
|
|-
|[[:en:Israella_Kafui_Mansu|Israella Kafui Mansu]]
|[[Israella Kafui Mansu]]
|
|-
|[[:en:Juliet_Asante|Juliet Asante]]
|[[Juliet Asante]]
|
|-
|[[:en:Deborah_Ahenkorah|Deborah Ahenkorah]]
|[[Deborah Ahenkorah]]
|
|-
|[[:en:Theresa_Kufuor|Theresa Kufuor]]
|[[Theresa Kufuor]]
|
|-
|[[:en:Ernestina_Naadu_Mills|Ernestina Naadu Mills]]
|[[Ernestina Naadu Mills]]
|
|-
|[[:en:MzVee|MzVee]]
|[[MzVee]]
|
|-
|[[:en:Peace_Hyde|Peace Hyde]]
|[[Peace Hyde]]
|
|-
|[[:en:Francisca_Oteng-Mensah|Francisca Oteng-Mensah]]
|[[Francisca Oteng-Mensah]]
|
|-
|[[:en:Charlotte_Osei|Charlotte Osei]]
|[[Charlotte Osei]]
|
|-
|[[:en:Monica_Amekoafia|Monica Amekoafia]]
|[[Monica Amekoafia]]
|
|-
|[[:en:Joyce_Ababio|Joyce Ababio]]
|[[Joyce Ababio]]
|
|-
|[[:en:Ghana_women's_national_football_team_results|Ghana women's national football team results]]
|[[Ghana women's national football team results]]
|
|-
|[[:en:Ghanaian_cuisine|Ghanaian cuisine]]
|[[Ghanaian cuisine]]
|
|-
|[[:en:Alberta_Sackey|Alberta Sackey]]
|[[Alberta Sackey]]
|
|-
|[[:en:Gifty_Anti|Gifty Anti]]
|[[Gifty Anti]]
|
|-
|[[:en:Kaakie|Kaakie]]
|[[Kaakie]]
|
|-
|[[:en:Mzbel|Mzbel]]
|[[Mzbel]]
|
|-
|[[:en:Naa_Ashorkor|Naa Ashorkor]]
|[[Naa Ashorkor]]
|
|-
|[[:en:Nayaah_(gospel_singer)|Nayaah]]
|[[Nayaah]]
|
|-
|[[:en:Beatrice_Gyaman|Beatrice Gyaman]]
|[[Beatrice Gyaman]]
|
|-
|[[:en:Lordina_Mahama|Lordina Mahama]]
|[[Lordina Mahama]]
|
|-
|[[:en:Patience_Kpobi|Patience Kpobi]]
|[[Patience Kpobi]]
|
|-
|[[:en:Anna_Bossman|Anna Bossman]]
|[[Anna Bossman]]
|
|-
|[[:en:Letitia_Obeng|Letitia Obeng]]
|[[Letitia Obeng]]
|
|-
|[[:en:Susan_Ofori-Atta|Susan Ofori-Atta]]
|[[Susan Ofori-Atta]]
|
|-
|[[:en:Mabel_Simpson|Mabel Simpson]]
|[[Mabel Simpson]]
|
|-
|[[:en:Sarah_Adwoa_Safo|Sarah Adwoa Sarfo]]
|[[Sarah Adwoa Sarfo]]
|
|-
|[[:en:Akosua_Agyapong|Akosua Agyapong]]
|[[Akosua Agyapong]]
|
|-
|[[:en:Hilda_Akua_Frimpong|Hilda Akua]]
|[[Hilda Akua]]
|
|-
|[[:en:Nadia_Eke|Nadia Eke]]
|[[Nadia Eke]]
|
|-
|[[:en:Portia_Boakye|Portia Boakye]]
|[[Portia Boakye]]
|
|-
|[[:en:Helen_Yawson|Helen Yawson]]
|[[Helen Yawson]]
|
|-
|[[:en:Ursula_Owusu|Ursula Owusu]]
|[[Ursula Owusu]]
|
|-
|[[:en:Yawa_Hansen-Quao|Yawa Hansen-Quao]]
|[[Yawa Hansen-Quao]]
|
|-
|[[:en:Zuta_Mary_Nartey|Zuta Mary Nartey]]
|[[Zuta Mary Nartey]]
|
|-
|[[:en:Annie_Jiagge|Annie Ruth Jiagge]]
|[[Annie Ruth Jiagge]]
|
|-
|[[:en:Annie_Jiagge|Irene Agyepong]]
|[[Irene Agyepong]]
|
|-
|[[:en:Gemma_Acheampong|Gemma Acheampong]]
|[[Gemma Acheampong]]
|
|-
|[[:en:Samira_Suleman|Samira Suleman]]
|[[Samira Suleman]]
|
|-
|[[:en:Martha_Appiah|Martha Appiah]]
|[[Martha Appiah]]
|
|-
|[[:en:Grace_Armah|Grace Armah]]
|[[Grace Armah]]
|
|-
|[[:en:Mary_Mensah|Mary Mensah]]
|[[Mary Mensah]]
|
|-
|[[:en:Josephine_Oppong_Yeboah|Josephine Oppong Yeboah]]
|[[Josephine Oppong Yeboah]]
|
|-
|[[:en:Cynthia_Quartey|Cynthia Quartey]]
|[[Cynthia Quartey]]
|
|-
|[[:en:Doris_Wiredu|Doris Wiredu]]
|[[Doris Wiredu]]
|
|-
|[[:en:Anita_Erskine|Anita Erskine]]
|[[Anita Erskine]]
|
|-
|[[:en:Ohemaa_Mercy|Ohemaa Mercy]]
|[[Ohemaa Mercy]]
|
|-
|[[:en:Hannah_Kudjoe|Hannah Kudjoe]]
|[[Hannah Kudjoe]]
|
|-
|[[:en:Faiza_Ibrahim|Faiza Ibrahim]]
|[[Faiza Ibrahim]]
|
|-
|[[:en:Elsie_Owusu|Elsie Owusu]]
|[[Elsie Owusu]]
|
|-
|[[:en:Mary_Chinery-Hesse|Mary Chinery-Hesse]]
|[[Mary Chinery-Hesse]]
|
|-
|[[:en:Nana_Afia_Kobi_Serwaa_Ampem_II|Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II]]
|[[Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II]]
|
|-
|[[wikidata:Q22279520|Peace Ayisi Otchere]]
|[[Peace Ayisi Otchere]]
|
|-
|[[wikidata:Q22340175|Abena Busia]]
|[[Abena Busia]]
|
|-
|[[:en:Ama_Nkrumah|Ama Nkrumah]]
|[[Ama Nkrumah]]
|
|-
|[[:en:Barbara_Mensah|Barbara Mensah]]
|[[Barbara Mensah]]
|
|-
|[[:en:Sophia_Oboshie_Doku|Sophia Oboshie Doku]]
|[[Sophia Oboshie Doku]]
|
|-
|[[:en:Rose_Mensah-Kutin|Rose Mensah-Kutin]]
|[[Rose Mensah-Kutin]]
|
|-
|[[:en:Theo_Sowa|Theo Sowa]]
|[[Theo Sowa]]
|
|-
|[[:en:Meri_Nana-Ama_Danquah|Meri Nana-Ama Danquah]]
|[[Meri Nana-Ama Danquah]]
|
|-
|[[:en:Zanetor_Agyeman-Rawlings|Zanetor Agyeman-Rawlings]]
|[[Zanetor Agyeman-Rawlings]]
|
|-
|[[:en:Genevieve_Delali_Tsegah|Genevive Delali Tsegah]]
|[[Genevive Delali Tsegah]]
|
|-
|[[:en:Grace_Bakari|Grace Bakari]]
|[[Grace Bakari]]
|
|-
|[[:en:Sylvia_Boye|Sylvia Boye]]
|[[Sylvia Boye]]
|
|-
|[[:en:Melody_Millicent_Danquah|Melody Millicent Danquah]]
|[[Melody Millicent Danquah]]
|
|-
|[[:en:Patricia_Mawuli_Nyekodzi|Patricia Mawuli Nyekodzi]]
|[[Patricia Mawuli Nyekodzi]]
|
|-
|[[:en:Akua_Donkor|Akua Donkor]]
|[[Akua Donkor]]
|
|-
|[[:en:Lucy_Quist|Lucy Quist]]
|[[Lucy Quist]]
|
|-
|[[:en:Nana_Aba_Anamoah|Nana Aba Anamoah]]
|[[Nana Aba Anamoah]]
|
|-
|[[:en:Esi_Sutherland-Addy|Esi Sutherland-Addy]]
|[[Esi Sutherland-Addy]]
|
|-
|[[:en:Johanna_Odonkor_Svanikier|Johanna Odonkor Svanikier]]
|[[Johanna Odonkor Svanikier]]
|
|-
|[[:en:Ethel_Delali_Cofie|Ethel Delali Cofie]]
|[[Ethel Delali Cofie]]
|
|-
|[[:en:Maureen_Abla_Amematekpor|Maureen Abla Amematekpor]]
|[[Maureen Abla Amematekpor]]
|
|-
|[[:en:Ayesha_Harruna_Attah|Ayesha Harruna Attah]]
|[[Ayesha Harruna Attah]]
|
|-
|[[:en:Grace_Amponsah-Ababio|Grace Amponsah-Ababio]]
|[[Grace Amponsah-Ababio]]
|
|-
|[[:en:Ama_Ampofo|Ama Ampofo]]
|[[Ama Ampofo]]
|
|-
|[[:en:Ellen_Serwaa_Nee-Whang|Ellen Serwaa Nee-Whang]]
|[[Ellen Serwaa Nee-Whang]]
|
|-
|[[:en:Bozoma_Saint_John|Bozoma Saint John]]
|[[Bozoma Saint John]]
|
|-
|[[:en:Doreen_Andoh|Doreen Andoh]]
|[[Doreen Andoh]]
|
|-
|[[:en:Antoinette_Delali_Kemavor|Antoinette Delali Kemavor]]
|[[Antoinette Delali Kemavor]]
|
|-
|[[:en:Nuong_Faalong|Nuong Faalong]]
|[[Nuong Faalong]]
|
|-
|[[:en:Felipa_Maria_Aranha|Nuong Faalong]]
|[[Nuong Faalong]]
|
|-
|[[:en:Fulera_Limann|Fulera Limann]]
|[[Fulera Limann]]
|
|-
|[[:en:Janet_Egyir|Janet Egyir]]
|[[Janet Egyir]]
|
|-
|[[:en:Ernestina_Abambila|Ernestina Abambila]]
|[[Ernestina Abambila]]
|
|-
|[[:en:Catherine_Afeku|Catherine Afeku]]
|[[Catherine Afeku]]
|
|-
|[[:en:Josephine_Hilda_Addo|Josephine Hilda Addo]]
|[[Josephine Hilda Addo]]
|
|-
|[[:en:Esther_Dzifa_Ofori|Esther Dzifa Ofori]]
|[[Esther Dzifa Ofori]]
|
|-
|[[:en:Margaret_Ekua_Prah|Margaret Ekua Prah]]
|[[Margaret Ekua Prah]]
|
|-
|[[:en:Paulina_Patience_Abagaye|Paulina Patience Abagaye]]
|[[Paulina Patience Abagaye]]
|
|-
|[[:en:Salma_Frances_Mancell-Egala|Salma Frances Mancell-Egala]]
|[[Salma Frances Mancell-Egala]]
|
|-
|[[:en:Mercy_Bampo_Addo|Mercy Bampo Addo]]
|[[Mercy Bampo Addo]]
|
|-
|[[:en:Amerley_Ollennu_Awua-Asamoa|Amerley Ollennu Awua-Asamoa]]
|[[Amerley Ollennu Awua-Asamoa]]
|
|-
|[[:en:Sophia_Horner-Sam|Sophia Horner-Sam]]
|[[Sophia Horner-Sam]]
|
|-
|[[:en:Elizabeth_Salamatu_Forgor|Elizabeth Salamatu Forgor]]
|[[Elizabeth Salamatu Forgor]]
|
|-
|[[:en:Gina_Blay|Gina Blay]]
|[[Gina Blay]]
|
|-
|[[:en:Hellena_Wrappah|Hellena Wrappah]]
|[[Hellena Wrappah]]
|
|-
|[[:en:Barbara_Oteng_Gyasi|Barbara Oteng Gyasi]]
|[[Barbara Oteng Gyasi]]
|
|-
|[[:en:Barbara_Asher_Ayisi|Barbara Asher Ayisi]]
|[[Barbara Asher Ayisi]]
|
|-
|[[:en:Gifty_Twum_Ampofo|Gifty Twum Ampofo]]
|[[Gifty Twum Ampofo]]
|
|-
|[[:en:Martha_Ama_Akyaa_Pobee|Martha Ama Akyaa Pobee]]
|[[Martha Ama Akyaa Pobee]]
|
|-
|[[:en:Akua_Obeng-Akrofi|Akua Obeng-Akrofi]]
|[[Akua Obeng-Akrofi]]
|
|-
|[[:en:Kobi_Hemaa_Osisiadan|Kobi Hemaa Osisiadan]]
|[[Kobi Hemaa Osisiadan]]
|
|-
|[[:en:Veronica_Bawuah|Veronica Bawuah]]
|[[Veronica Bawuah]]
|
|-
|[[:en:Mavis_Akoto|Mavis Akoto]]
|[[Mavis Akoto]]
|
|-
|[[:en:Nana_Anima_Wiafe-Akenten|Nana Anima Wiafe-Akenten]]
|[[Nana Anima Wiafe-Akenten]]
|
|-
|[[:en:Raquel_Naa_Ayorkor_Ammah|Raquel Naa Ayorkor Ammah]]
|[[Raquel Naa Ayorkor Ammah]]
|
|-
|[[:en:Rama_Brew|Rama Brew]]
|[[Rama Brew]]
|
|-
|[[:en:Faustina_Ampah|Faustina Ampah]]
|[[Faustina Ampah]]
|
|-
|[[:en:Sandra_Appiah|Sandra Appiah]]
|[[Sandra Appiah]]
|
|-
|[[:en:Kyeiwaa|Kyeiwaa]]
|[[Kyeiwaa]]
|
|-
|[[:en:Akumaa_Mama_Zimbi|Akumaa Mama Zimbi]]
|[[Akumaa Mama Zimbi]]
|
|-
|[[:en:Julia_Agawu|Julia Agawu]]
|[[Julia Agawu]]
|
|-
|[[:en:Jemila_Abdulai|Jemila Abdulai]]
|[[Jemila Abdulai]]
|
|-
|[[:en:Eno_Barony|Eno Barony]]
|[[Eno Barony]]
|
|-
|[[:en:Sista_Afia|Sista Afia]]
|[[Sista Afia]]
|
|-
|[[:en:Nana_Akua_Oppong_Birmeh|Nana Akua Oppong Birmeh]]
|[[Nana Akua Oppong Birmeh]]
|
|-
|[[:en:Joy_Henrietta_Mensa-Bonsu|Joy Henrietta Mensa-Bonsu]]
|[[Joy Henrietta Mensa-Bonsu]]
|
|-
|[[:en:Akua_Asabea_Ayisi|Akua Asabea Ayisi]]
|[[Akua Asabea Ayisi]]
|
|-
|[[:en:Marie_Humbert|Marie Humbert]]
|[[Marie Humbert]]
|
|-
|[[:en:Dorcas_Coker-Appiah|Dorcas Coker-Appiah]]
|[[Dorcas Coker-Appiah]]
|
|-
|[[:en:Nana_Darkoa_Sekyiamah|Nana Darkoa Sekyiamah]]
|[[Nana Darkoa Sekyiamah]]
|
|-
|[[:en:Fatimatu_Abubakar|Fatimatu Abubakar]]
|[[Fatimatu Abubakar]]
|
|-
|[[:en:Akyaawa_Yikwan|Akyaawa Yikwan]]
|[[Akyaawa Yikwan]]
|
|-
|[[:en:Belinda_Royall|Belinda Royall]]
|[[Belinda Royall]]
|
|-
|[[:en:Nana_Akosua_Konadu|Nana Akosua Konadu]]
|[[Nana Akosua Konadu]]
|
|-
|[[:en:Ruby_Yayra_Goka|Ruby Yayra Goka]]
|[[Ruby Yayra Goka]]
|
|-
|Y[[:en:Yaa_Ntiamoah_Badu|aa Ntiamoah Badu]]
|[[Yaa Ntiamoah Badu]]
|
|-
|[[:en:Maame_Biney|Maame Biney]]
|[[Maame Biney]]
|
|-
|[[:en:Juliana_Dogbadzi|Juliana Dogbadzi]]
|[[Juliana Dogbadzi]]
|
|-
|[[:en:Thérèse_Striggner_Scott|Thérèse Striggner Scott]]
|[[Thérèse Striggner Scott]]
|
|-
|[https://query.wikidata.org/#%23Cats%0ASELECT%20%3Fitem%20%3FitemLabel%20%0AWHERE%20%0A%7B%0A%20%20%3Fitem%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5.%20%23%20Must%20be%20of%20a%20cat%0A%20%20%3Fitem%20wdt%3AP27%20wd%3AQ117.%0A%20%20%3Fitem%20wdt%3AP21%20wd%3AQ6581072.%0A%20%20SERVICE%20wikibase%3Alabel%20%7B%20bd%3AserviceParam%20wikibase%3Alanguage%20%22%5BAUTO_LANGUAGE%5D%2Cen%22.%20%7D%20%23%20Helps%20get%20the%20label%20in%20your%20language%2C%20if%20not%2C%20then%20en%20language%0A%7D Pauline M. Clerk]
|Existing
|
|-
|[[:en:Georgina_Theodora_Wood|Georgina Theodora Wood]]
|[[Georgina Theodora Wood]]
|
|-
|[[:en:Apiorkor_Seyiram_Ashong-Abbey|Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey]]
|[[Apiorkor Seyiram Ashong-Abbey]]
|
|-
|[[:en:Mfantsipim_Senior_High_School|Mfantsipim Senior High School]]
|[[Mfantsipim Senior High School]]
|
|-
|[[:en:Gertrude_Torkornoo|Gertrude Torkornoo]]
|[[Gertrude Torkornoo]]
|
|-
|[[:en:Chloe_Asaam|Chloe Asaam]]
|[[Chloe Asaam]]
|
|-
|[[:en:Aisha_Ayensu|Aisha Ayensu]]
|[[Aisha Ayensu]]
|
|-
|[[:en:Ophelia_Crossland|Ophelia Crossland]]
|[[Ophelia Crossland]]
|
|-
|[[:en:Mimi_Plange|Mimi Plange]]
|[[Mimi Plange]]
|
|-
|[[:en:Samata_(fashion_entrepreneur)|Samata (fashion entrepreneur)]]
|[[Samata (fashion entrepreneur)]]
|
|-
|[[:en:Abena_Takyiwa|Abena Takyiwa]]
|[[Abena Takyiwa]]
|
|-
|[[:en:Maame_Esi_Acquah_Taylor|Maame Esi Acquah Taylor]]
|[[Maame Esi Acquah Taylor]]
|
|-
|[[:en:Sally_Torpey|Sally Torpey]]
|[[Sally Torpey]]
|
|-
|[[:en:Betty_Acquah|Betty Acquah]]
|[[Betty Acquah]]
|
|-
|[[:en:Anita-Pearl_Ankor|Anita-Pearl Ankor]]
|[[Anita-Pearl Ankor]]
|
|-
|[[:en:Felicia_Abban|Felicia Abban]]
|[[Felicia Abban]]
|
|-
|[[:en:Grace_Kwami|Grace Kwami]]
|[[Grace Kwami]]
|
|-
|[[:en:Sandra_"Alexandrina"_Don-Arthur|Sandra "Alexandrina" Don-Arthur]]
|[[Sandra "Alexandrina" Don-Arthur]]
|
|-
|[[:en:Josephine_Kuuire|Josephine Kuuire]]
|[[Josephine Kuuire]]
|
|-
|[[:en:Valerie_Lawson|Valerie Lawson]]
|[[Valerie Lawson]]
|
|-
|[[:en:Theodosia_Okoh|Theodosia Okoh]]
|[[Theodosia Okoh]]
|
|-
|[[:en:Nana_Akua_Addo|Nana Akua Addo]]
|[[Nana Akua Addo]]
|
|-
|[[:en:Nicole_Amarteifio|Nicole Amarteifio]]
|[[Nicole Amarteifio]]
|
|-
|[[:en:Akofa_Edjeani_Asiedu|Akofa Edjeani Asiedu]]
|[[Akofa Edjeani Asiedu]]
|
|-
|[[:en:Lydia_Forson|Lydia Forson]]
|[[Lydia Forson]]
|
|-
|[[:en:Dzifa_Gomashie|Dzifa Gomashie]]
|[[Dzifa Gomashie]]
|
|-
|[[:en:Juliet_Ibrahim|Juliet Ibrahim]]
|[[Juliet Ibrahim]]
|
|-
|[[:en:Yvonne_Nelson|Yvonne Nelson]]
|[[Yvonne Nelson]]
|
|-
|[[:en:Brigitte_Perenyi|Brigitte Perenyi]]
|[[Brigitte Perenyi]]
|
|-
|[[:en:Veronica_Quarshie|Veronica Quarshie]]
|[[Veronica Quarshie]]
|
|-
|[[:en:Zynnell_Zuh|Zynnell Zuh]]
|[[Zynnell Zuh]]
|
|-
|[[:en:Marian_Ewurama_Addy|Marian Ewurama Addy]]
|[[Marian Ewurama Addy]]
|
|-
|[[:en:Elsie_Effah_Kaufmann|Elsie Effah Kaufmann]]
|[[Elsie Effah Kaufmann]]
|
|-
|[[:en:Jessica_Opare-Saforo|Jessica Opare-Saforo]]
|[[Jessica Opare-Saforo]]
|
|-
|[[:en:Emma_Morrison|Emma Morrison]]
|[[Emma Morrison]]
|
|-
|[[:en:Adjoa_Bayor|Adjoa Bayor]]
|[[Adjoa Bayor]]
|
|-
|[[:en:Florence_Dadson|Florence Dadson]]
|[[Florence Dadson]]
|
|-
|[[:en:Eureka_Emefa_Adomako|Eureka Emefa Adomako]]
|[[Eureka Emefa Adomako]]
|
|-
|[[:en:Ama_Ata_Aidoo|Ama Ata Aidoo]]
|[[Ama Ata Aidoo]]
|
|-
|[[:en:Nana_Aba_Appiah_Amfo|Nana Aba Appiah Amfo]]
|[[Nana Aba Appiah Amfo]]
|
|-
|[[:en:Margaret_Amoakohene|Margaret Amoakohene]]
|[[Margaret Amoakohene]]
|
|-
|[[:en:Akosua_Adomako_Ampofo|Akosua Adomako Ampofo]]
|[[Akosua Adomako Ampofo]]
|
|-
|[[:en:Marian_Asantewah_Nkansah|Marian Asantewah Nkansah]]
|[[Marian Asantewah Nkansah]]
|
|-
|[[:en:Elizabeth_Asiedu|Elizabeth Asiedu]]
|[[Elizabeth Asiedu]]
|
|-
|[[:en:Rosemond_Aboagyewa_Boohene|Rosemond Aboagyewa Boohene]]
|[[Rosemond Aboagyewa Boohene]]
|
|-
|[[:en:Eugenia_Date-Bah|Eugenia Date-Bah]]
|[[Eugenia Date-Bah]]
|
|-
|[[:en:Dora_Francisca_Edu-Buandoh|Dora Francisca Edu-Buandoh]]
|[[Dora Francisca Edu-Buandoh]]
|
|-
|[[:en:Audrey_Gadzekpo|Audrey Gadzekpo]]
|[[Audrey Gadzekpo]]
|
|-
|[[:en:Afua_Adwo_Jectey_Hesse|Afua Adwo Jectey Hesse]]
|[[Afua Adwo Jectey Hesse]]
|
|-
|[[:en:Priscilla_Kolibea_Mante|Priscilla Kolibea Mante]]
|[[Priscilla Kolibea Mante]]
|
|-
|[[:en:Takyiwaa_Manuh|Takyiwaa Manuh]]
|[[Takyiwaa Manuh]]
|
|-
|[[:en:Peace_Adzo_Medie|Peace Adzo Medie]]
|[[Peace Adzo Medie]]
|
|-
|[[:en:Jane_Naana_Opoku-Agyemang|Jane Naana Opoku-Agyemang]]
|[[Jane Naana Opoku-Agyemang]]
|
|-
|[[:en:Deborah_Owusu-Bonsu|Deborah Owusu-Bonsu]]
|[[Deborah Owusu-Bonsu]]
|
|-
|[[:en:Sophia_Ophilia_Adjeibea_Adinyira|Sophia Ophilia Adjeibea Adinyira]]
|[[Sophia Ophilia Adjeibea Adinyira]]
|
|-
|[[:en:Mabel_Agyemang|Mabel Agyemang]]
|[[Mabel Agyemang]]
|
|-
|[[:en:Vida_Akoto-Bamfo|Vida Akoto-Bamfo]]
|[[Vida Akoto-Bamfo]]
|
|-
|[[:en:Sophia_Akuffo|Sophia Akuffo]]
|[[Sophia Akuffo]]
|
|-
|[[:en:Vida_Akoto_Bamfo|Vida Akoto Bamfo]]
|[[Vida Akoto Bamfo]]
|
|-
|[[:en:Joyce_Bamford-Addo|Joyce Bamford-Addo]]
|[[Joyce Bamford-Addo]]
|
|-
|[[:en:Akua_Kuenyehia|Akua Kuenyehia]]
|[[Akua Kuenyehia]]
|
|-
|[[:en:Avril_Lovelace-Johnson|Avril Lovelace-Johnson]]
|[[Avril Lovelace-Johnson]]
|
|-
|[[:en:Mariama_Owusu|Mariama Owusu]]
|[[Mariama Owusu]]
|
|-
|[[:en:Tinchy_Stryder|Tinchy Stryder]]
|[[Tinchy Stryder]]
|
|-
|[[:en:Yaw_Skyface|Yaw Skyface]]
|[[Yaw Skyface]]
|
|-
|[[:en:Salifu_Abdul_Hafiz|Salifu Abdul Hafiz]]
|[[Salifu Abdul Hafiz]]
|
|-
|[[:en:Veronica_Quarshie|Veronica Quarshie]]
|[[Veronica Quarshie]]
|
|-
|[[:en:Akosua_Adoma_Owusu|Akosua Adoma Owusu]]
|[[Akosua Adoma Owusu]]
|
|-
|[[:en:Nana_Oforiatta_Ayim|Nana Oforiatta Ayim]]
|[[Nana Oforiatta Ayim]]
|
|-
|[[:en:Shirley_Frimpong-Manso|Shirley Frimpong-Manso]]
|[[Shirley Frimpong-Manso]]
|
|-
|[[:en:Kuukua_Eshun|Kuukua Eshun]]
|[[Kuukua Eshun]]
|
|-
|[[:en:Akosua_Busia|Akosua Busia]]
|[[Akosua Busia]]
|
|-
|[[:en:Nuotama_Bodomo|Nuotama Bodomo]]
|[[Nuotama Bodomo]]
|
|-
|[[:en:Yaba_Badoe|Yaba Badoe]]
|[[Yaba Badoe]]
|
|-
|[[:en:Nicole_Amarteifio|Nicole Amarteifio]]
|[[Nicole Amarteifio]]
|
|-
|[[:en:Leila_Djansi|Leila Djansi]]
|[[Leila Djansi]]
|
|-
|[[:en:Mansa_Nettey|Mansa Nettey]]
|[[Mansa Nettey]]
|
|-
|[[:en:Elizabeth_Frances_Sey|Elizabeth Frances Sey]]
|[[Elizabeth Frances Sey]]
|
|-
|[[:en:Abibata_Shanni_Mahama_Zakariah|Abibata Shanni Mahama Zakariah]]
|[[Abibata Shanni Mahama Zakariah]]
|
|-
|[[:en:Elizabeth_Dadzie|Elizabeth Dadzie]]
|[[Elizabeth Dadzie]]
|
|-
|[[:en:Cina_Soul|Cina Soul]]
|[[Cina Soul]]
|
|-
|[[:en:Moesha_Buduong|Moesha Buduong]]
|[[Moesha Buduong]]
|
|-
|[[:en:Halutie_Hor|Halutie Hor]]
|[[Halutie Hor]]
|
|-
|[[:en:Dzigbordi_Dosoo|Dzigbordi Dosoo]]
|[[Dzigbordi Dosoo]]
|
|-
|[[:en:Charlotte_Lily_Baidoo|Charlotte Lily Baidoo]]
|[[Charlotte Lily Baidoo]]
|
|-
|[[:en:Hamamat_Montia|Hamamat Montia]]
|[[Hamamat Montia]]
|
|-
|[[:en:Leticia_Adelaide_Appiah|Leticia Adelaide Appiah]]
|[[Leticia Adelaide Appiah]]
|
|-
|[[:en:Pascale_Allotey|Pascale Allotey]]
|[[Pascale Allotey]]
|
|-
|[[:en:Abigail_Ashley|Abigail Ashley]]
|[[Abigail Ashley]]
|
|-
|[[:en:Angela_Kyerematen-Jimoh|Angela Kyerematen-Jimoh]]
|[[Angela Kyerematen-Jimoh]]
|
|-
|[[:en:Juliet_Appiah|Juliet Appiah]]
|[[Juliet Appiah]]
|
|-
|[[:en:Dzodzi_Tsikata|Dzodzi Tsikata]]
|[[Dzodzi Tsikata]]
|
|-
|[[:en:Grace_Amey-Obeng|Grace Amey-Obeng]]
|[[Grace Amey-Obeng]]
|
|-
|[[:en:Gifty_Acheampong|Gifty Acheampong]]
|[[Gifty Acheampong]]
|
|-
|[[:en:Selase_Agbenyefia|Selase Agbenyefia]]
|[[Selase Agbenyefia]]
|
|-
|[[:en:Marthe_Eféwélé_Kwami|Marthe Eféwélé Kwami]]
|[[Marthe Eféwélé Kwami]]
|
|-
|[[:en:Ayorkor_Korsah|Ayorkor Korsah]]
|[[Ayorkor Korsah]]
|
|-
|[[:en:Jane_E._Clerk|Jane E. Clerk]]
|[[Jane E. Clerk]]
|
|-
|[[:en:Wesley_Girls'_High_School|Wesley Girls' High School]]
|[[Wesley Girls' High School]]
|
|-
|[[:en:Senyuiedzorm_Awusi_Adadevoh|Senyuiedzorm Awusi Adadevoh]]
|[[Senyuiedzorm Awusi Adadevoh]]
|
|-
|[[:en:Cynthia_Lamptey|Cynthia Lamptey]]
|[[Cynthia Lamptey]]
|
|-
|[[:en:Women's_football_in_Ghana|Women's football in Ghana]]
|[[Women's football in Ghana]]
|
|-
|[[:en:Yaa_Asantewaa|Yaa Asantewaa]]
|[[Yaa Asantewaa]]
|
|-
|[[:en:Yaa_Asantewaa_Festival|Yaa Asantewaa Festival]]
|[[Yaa Asantewaa Festival]]
|
|-
|[[:en:Yaa_Asantewaa_War|Yaa Asantewaa War]]
|[[Yaa Asantewaa War]]
|
|}
m4gpgxeiwod1wxn4jko189txjaspne9
Farouk Braimah
0
417
7579
6472
2023-05-01T17:37:05Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Farouk Braimah''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ayawaso East ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Afe 2006 mu no, nna Briamah wɔ mfe 61. Nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ayawaso East ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Okitsa abodzin krataa a wɔfrɛ no PHD wɔ Political science mu (amanyɛsɛm mu nsɛm) mu. Ɔsaan yɛɛ Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia, abɔdze nyansahu na mfiri dwuma so. Nna ɔsan yɛ edwuma dɛ onyitewfo a onyim akodzi mu ndzɛmba yie.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaaw Braimah dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ayawaso East ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress do wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu, ɔdze amba 45, 605 a egyina hɔ ma 42.70% dzii n'akansifo no do nkonyim. Akansifo no nye; Yussif Kwame Nkrumah a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] onyaa amba 21,841 a egyina hɔ ma 20.50%, Amadu Ibrahim Jebkle a ɔwɔ People's National Convention so nyaa amba 9,669 a egyina hɔ ma 9.10%, Abdiel Godly Baba Ali ɔnndɔm amanyɛkuw biara onyaa amba 3,575 a egyina hɔ ma 3.40%, Ahmed Nii Nortey a ɔwɔ National Convention Party so nyaa amba 3,397 a egyina hɔ ma 3.20% na Alhaji Ibrahim Futa a ɔwɔ Convention People's Party nyaa amba 1,766 a egyina hɔ ma 1.70%.
== Owu ==
Owui wɔ Ebɔw 2006 wɔ 37 Military Hospital a ɔwɔ Nkran.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5kqw7eerdps4bw4yoy1kxe377cq9j4j
Fathia Nkrumah
0
418
7828
7487
2023-05-05T17:52:53Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q392629}}
'''Helena Ritz Fathia Nkrumah''' (/nərˈkrʊˈmɑːr/ nər-KRUU-MAR) ( [[Kwakwar]] 22, 1932 – [[Esusow Aketseaba]] 31, 2007),[1][2] wɔwoo Fathia Halim Rizk (Arabic: فتحية حليم رزق), na ɔyɛ Coptic Egyptian na Ewuraba odzii kan wɔ aber a Ghana nyaa ne fahodzi na ɔyɛ Kwame Nkrumah ne yer, ɔyɛ Ɔmanpanyin a odzi kan.
Fathia Nkrumah wɔwoo no dɛ Coptic Christian family na wɔtsetsee no wɔ Zeitoun, bea bi wɔ Cairo. Na ɔyɛ abakan ma civil servant a owu ntsɛm; Fathia ne na nko na ɔhwɛ no fitsi aber a ne kun wui no.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no dɛ Fathia Halim Rizk wɔ Zeit8oun, Cairo, wɔ 1932. N'egya yɛɛ edwuma clerk wɔ Egyptian telephone company na owu ntsɛm , ɔma ne maame bɛyɛɛ kunaafo na ɔdze n'ahoɔdzen tsetsee Fathia. Na ɔyɛ ba panyin wɔ mba enum mu wɔ n'ebusua mu.[3]
Owie ntoado nwomasua no, ehɔ na osuaa French,[4] Ɔyɛɛ edwuma dɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ ne skuul wɔ Zeitoun, Notre Dame des Apôtres. Ɔnam dɛ na n'enyiwa nngye adzekyerɛ ho no, ɔkɔ yɛɛ edwuma wɔ sikakorabea.
== Awar ==
Frederick, Americanyi journalist, dze ne buukuu too gua wɔ 1967, ɔse Nkrumah sumaa ne nyɛnko, Alhaji Saleh Said Sinare, a na ɔka Ghana Muslimfo a wodzii kan kosua adze wɔ Egypt, dɛ ɔnhwehwɛ yer a ɔyɛ Kristonyi a ofri Egypt mma no, na Fathia ka mbasiafo enum a wotwa tun a woyii hɔn.[4] Wɔ dɛm gyinabea no , Kwame Nkrumah dze n'ano sii no ho dɛ ɔbɔware no. Ne maame na n'enyiwa nngye ho dɛ obi a onnfi hɔn ɔman no mu bɛsan abɔwar efi ne mba no mu ma w'efir hɔn ɔman mu,tse dɛ ma Fathia ne nua banyin nye ne yer a ɔyɛ English efi Egypt no.
Fathia kyerɛ mu dɛ Nkrumah yɛ anti-colonial hero, tse dɛ Nasser, naaso ne maame ammpen dɛ ɔnye no bɛkasa anaa obehyira awar no. Nkrumah waree Fathia wɔ Christianborg Castle, Nkran wɔ ewimber no wɔ 1957 New Year's Eve wɔ abet a wɔbaa Ghana.[5]
Ofi Ghana na ekyir abrabɔ
Fathia Nkrumah na ɔyɛ maame ma mboframba ebiasa wɔ a wotuu no kun a ɔyɛ Ghana ne military coup d'état a odzii kan kɔɔ yie wɔ 24 Kwakwar 1966.[6] Ɔdze ne mba no kɔɔ Cairo, maa hɔn ntsetsee wɔ aber a na ne kun wɔ exile wɔ Guinea.
Ne mba nyinaa ayɛ edwuma akɔhyɛ amanyɔsɛm ho . Ne ba basia , Samia Nkrumah, na ɔyɛ eguamutranyi ma Convention People's Party (CPP), Ghana amanyɔ kuw a n'egya tsewee, fri 2011 dze ba 2015.[7]
== Ne wu ==
Fathia wui wɔ 31 Esusow Aketseaba 2007 wɔ Badrawy Hospital wɔ Cairo wɔ stroke a onyaa wɔ nyarba a onyae n'ekyir.[2]
Wɔyɛɛ n'eyi wɔ Coptic Orthodox Cathedral Church wɔ Cairo na Pope Shenouda III na odzii ho dwuma wɔ 1 Obiradzi 2007. N'ekyir no, wɔdze Fathia Nkrumah ne ho ndzɛmba baa Ghana bɛyɛɛ n'eyi wɔ State House na, na wodzii ne "daa ebisadze ekyir", dɛɛ wobɛsie no wɔ ne kun ne nkyɛn wɔ Kwame Nkrumah Memorial Park.[8]
== Hwɛ iyi nso ==
• Ghana
• Kwame Nkrumah
• Samia Nkrumah
• List of Copts
== Nhwɛdo ==
• ^ modernghana.com ::: Fathia Nkrumah Unwell
• ^ Jump up to:a b Ghanaweb
• ^ "Nkrumah, Fathia (c. 1931—)". Encyclopedia.com. 2002.
• ^ Jump up to:a b "The Insufficiency of Pan-Africanism as We Know It". The Nation. 7 July 2016.
• ^ Fathia Nkrumah by her son Gamal Nkrumah
• ^ Myjoyonline.com Ghana News :: Fathia Nkrumah is dead ::: Breaking News | News in Ghana | politics
• ^ "Samia wins heart of CPP guru". Modern Ghana. Retrieved 2021-09-17.
• ^ "copticafrica.org :: Photo Gallery ::: Bishop Antonious Markos, Bishop of African Affairs of the Coptic Orthodox Church (COC) from Egypt being assisted by his members to officiate at the Burial Service. ::: Ghana Photos Online". Archived from the original on 2009-06-17. Retrieved 2009-06-13.
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn ewu]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɛfo]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1932 mu]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a wowu wɔ afe 2007 mu]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a wosie hɔn wɔ Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Misriamfo a hɔn fri Coptic ebusua mu]]
[[Nkyekyεmu:Coptic Kristofo a hɔn fri Misraim]]
[[Nkyekyεmu:Misraimfo a hɔn tu kɔɔ Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbea a wodzi kan]]
[[Nkyekyεmu:Kwame Nkrumah]]
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
o84fjdbp7exbtfc1kvq5bzqdd3f629v
Fati Habib-Jawula
0
419
6474
2408
2023-04-22T09:38:56Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Hajia Fati Habib Jawula''' (owui wɔ afe 2020 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do du enumerable) mu no nna ɔyɛ Ghna ambrado wɔ Denmark. Nna Embassy a ɔwɔ Copenhagen yɛ bea a Ghana mbaa ambrado dodowara pɛ. Nna Hajia Fati Habib Jawula yɛ ambrado a ɔtɔ do anan wɔ mfe eduonu a abɛsen yi mu. Wɔpaaw no kaa tsir enum wɔ Ghana nwomanyimfo a wɔsoma hɔn no ho wɔ ber a John Evans Atta-Mills dze daba sii krataa do wɔ "commission na credence" do.
== Nhwɛdo ==
# '''^''' Former Council of State Member passes away
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian diplomat-related article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ixyrcr1ujv2ps5edjbsld8o0hie9k07
Fati Seidu
0
420
6475
2412
2023-04-22T09:38:59Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Fati Seidu''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi mbrahyɛbaguanyi ma Bawku Central ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.
== Amanyɛsɛm ==
Ogyinaa maa Bawku Central egua no nam National Democratic Congress (NDC) do wɔ afe 1996 mbrahyɛbagua ambatow no mu na ɔdze amba 30, 045 fi amba dodow a wɔtoow 54, 327 a ogyina hɔ ma 42.80% dzii nkonyim tsiaa Hawa Yakubu a onyaa amba 21,493 a ogyina hɔ ma 30.60% na Awini Emmanuel Akami a onyaa amba 2,789 a ogyina hɔ ma 4.00%.
Odzii nkogu wɔ afe 2000 mbrahyɛbagua ambatow no mu maa Hawa Yakubu naaso ɔpɛe dɛ wɔkan amba no bio osiandɛ ɔkyerɛɛ dɛ, ber a wɔrekan amba no basabasayɛ a ɔkɔr do wɔ mpɔtam hɔ no twintweɔn amba ne kan no mu. Aporisifo kyerɛɛ dɛ, ɔmmfa ho dɛ basabasayɛ no fir amanyɛsɛm no, abɛdan abusua manso abɛda Mamprusifo na Kusasifo ntam.
Afe 2004 mu no, Mahama Ayariga bɛhyɛɛ n'ananmu dɛ mbrahyɛbaguafo ma Bawku Central ambatow mpasua dɛ NDC kuwba. Ayariga bɛtsenaa egua no do wɔ afe 2004 mbrahyɛbagua ambatow no mu na ɔsaan tuu mbrahyɛbaguanyi a nna ɔtse do Hawa Yakubu. Ber bi a etwa mu no, nna ɔyɛ mpanyimfo a wɔhwɛ University for Development Studies no mu kor.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0x7jvwe6lvdsarqyybnkphvj1x6vpqs
Fatimatu Abubakar
0
421
6476
2414
2023-04-22T09:39:02Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Fatimatu Abubakar''' yɛ Ghana mbranyimfo, ɔmanyɛnyi na edwumawura. Ɔyɛ NPP amanyɛkuwba na mprenpren yi Nkitahodzi soafo edziekyir dze ma Ghana Mampanyin. Fatimatu Abubakar yɛ Kɔmuteehyɛn kwankyerɛnyi edziekyir wɔ Ghana mampanyin ɔfese, ɔsanso nye Lasdown Resort, Aburi yɛ edwuma,na SRM mfirdwuma ngineering limited a ɔsom dɛ Hwɛdofo na krakye. Fatimatu Abubakar suae yɛɛ ne degree a odzi kan na dza ɔtɔ do ebien wɔ Psychology na Borɔfo mu dɛ mbrɛ odzi do no pɛpɛɛpɛr.
== Ɔbra ahyɛze na nwomasua ==
Kumasi a ɔwɔ Asante mantɔw mu na wɔwoo Ewuraba Abubakar. Owiee skuul wɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana) mu nna okitsa ne bachelor's degree wɔ Psychology na Borɔfo kasa mu. Age 2008 mu no, ber a ɔwɔ skuul mu wɔ Ghana Suapɔn mu no, ɔsoom dɛ Mampanyin abedziekyir dze maa Akuafo Hall Junior common Room na ɔpeer dɛ obenya "Coordinating Secretary" dze ma Ɔman Ghana Esuafo kuw (National Union of Ghana Students (NUGS) dzibew no wɔ afe 2010 mu.
== Edwuma na amanyɛ abrabɔ ==
Fitsi afe 2021 Obiradzi bosoom no mu na ɔyɛɛ Ɔsoafo edziekyir dze ma Nkrasɛm. Afe 2017 mu na Ɔmampanyin Nana Akuffo Addo paaw no dɛ Kwankyerɛfo edziekyir dze ma Nkitahodzi wɔ Flagstaff House. Ne mpawee mu no, ɔnye Lansdown Resort, Danquah Institute SRM Engineering yɛɛ edwuma.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cx614oadnj40kfw3vo95xtt2tk13ohg
Faustina Ampah
0
422
10544
10543
2023-05-06T15:12:59Z
Assilidjoe
33
/* Club Edwuma */
wikitext
text/x-wiki
'''Faustina Ampah''' (wɔwoo no afe 1996 ne bosoom a ɔtɔ do du-biako ne da a otsia eduasa) yɛ Ghana defender a ɔbɔ ma Belarus FC Minsk sesei yi. Ampah yɛ Ghanafo ebien no mu kor a wɔbɔɔ 33 UEFA Women's Champions League wɔ afe 2017 ne bosoom a ɔtɔ do du no mu.
{| class="wikitable"
|+Faustina Ampah
| colspan="4" |
|-
! colspan="4" |Personal information
|-
!Full name
| colspan="3" |Faustina Ampah
|-
!Date of birth
| colspan="3" |November 30, 1996 (age 26)
|-
!Place of birth
| colspan="3" |Accra, Ghana
|-
!Height
| colspan="3" |1.73 m (5 ft 8 in)
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Defender
|-
! colspan="4" |Club information
|-
!Current team
| colspan="3" |FC Minsk
|-
!Number
| colspan="3" |15
|-
! colspan="4" |Senior career*
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2009–2017
|Blessed Ladies FC
|60
|(16)
|-
!2016
|→ Lokomotiva Brno H. H. (Loan)
|8
|(3)
|-
!2017–2018
|FC Minsk
|28
|(12)
|-
! colspan="4" |International career
|-
!2012–2016
|Ghana U20
|
|
|-
!2017
|Ghana
|6
|(1)
|-
| colspan="4" |*Club domestic league appearances and goals
|}
== Club Edwuma ==
Ampah hyɛɛ ne bɔɔlbɔ ase wɔ Ghana, ɔnye Blessed Ladies na ne mfe esuon a a obedzii wɔ kasoa no sii a ɔkɛkaa Czech Republic's Lokomotiva Brno Horní Heršpice ɔnam bosea do. Nna Faustina Ampah ka FC Minsk kuw no ho wɔ afe 2017-18 UEFA Women's Champions League no ho, fii akansi no mu mpɛn eduasa do, wodzii nkogu ma Slavia Prague na ɔbɛyɛɛ basia a odzi kan wɔ Ghana a otumii bɔɔ UEFA Women's Champions League ntoatoado eduasa.
== Amanadze akansi ==
Faustina Ampah nyaa n'akwanya a odzi kan wɔ FIFA World Cup no mu wɔ afe 2012 FIFA U-20 Women's World Cup no mu a ɔkɔr do wɔ Japan wɔ afe 2012. N'agokansi a odzi kan no nna otsia United States a okowiei 4:0 a nkunyim no kɔr maa United States. Faustina Nna Ampah ka afe 2014 FIFA U-20 Women's World Cup na afe 2016 FIFA U-20 Women's World Cup a ɔbɛyɛɛ Ghananyi kortoo a ogyinaa maa ɔman no FIFA U-20 Women's World Cup mpɛn ebiasa.
Faustina Ampah nyaa afe 2018 WAFU Women's Cup ka Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no ho.
Ampah n'akansi a odzi kan dze maa Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no nna ɔyɛ afe 2018 WAFU Women's Cup. Ɔbɔɔ akansi enum no nyinara dze boaa Black Queens ma wodzii kunyim. Akansi no finimfin(semifinal equalizer) na ɔhyɛe dze tsiaa Nigeria mbasiafo bɔɔlbɔkuw no a onyaa bɔɔlbɔnyi a ɔyɛ adze wɔ akansi no mu.
== Enyimnyamhyɛ ==
=== Kuw ===
'''FC Minsk'''
* Belarusian Women's Super Cup 2017 Runner Up
* Belarusian Premier League (women) 2017 Winners
* Belarusian Women's Cup 2017 Winners
* Belarusian Premier League (women) Super Cup 2018 - Winners
=== Ɔman kuw ===
'''Ghana Women's National Football Team'''
* 2018 WAFU Women's Cup Champions
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^''' <nowiki>https://www.ocsportsnews.com/national-teams/2018-02-25-ghana-emerge-as-winners-of-wafu-b-with-a-10-win-against-ivory-coast</nowiki>
* Faustina Ampah and Ernestina Abambila – Ghanaians in UWCL R32 173
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cdkiibo7ha7ornp6tltk97h028nl7x6
Felicia Abban
0
423
12256
12255
2024-01-05T18:29:59Z
185.13.107.160
wikitext
text/x-wiki
'''Felicia Abban''' yɛ Ghananyi basia a wɔwoo no wɔ (afe 1935, 4 Sanda 2024). Ɔno nye basia a odzi kan yɛ mfonyintwanyi. Nna ɔyɛ no dɛ ne dadaa ɛdwuma. Felicia Abban yɛ edwuma dɛ mfonyitwanyi ma Ghana man panyin a ɔdzi nkan a ne dzin dze [[:en:Kwame Nkrumah|Kwame Nkrumah]]. Ɔyɛ edwuma mfe pii wɔ 1960s.
== Abrabɔ Ahyease ==
Wɔ woo Felicia Abban wɔ afe 1935 wɔ Atɔe mantɔw wɔ [[:en:Ghana|Ghana]]. Felecia nyinii wɔ [[:en:Sekondi-Takoradi|Sekondi-Takorad]] a ɔben ɛpo. Ɔyɛ abakan a na ɔda mba esia nta mu. Ɔfa n'egya J.E. Ansah n'anamuntu abra na woedzi 14. Na ɔyɛ adzesuanyi wɔ n'egya ne mfonyitwa edwuma mu.
Abban sua adze mfe anan(4) a ɔreyɛ edwuma ama n'egya ''J.E Ansah''. Felicia fir Takoradi kɔr Accra abra na wɔ'edzi 18. Accra na Ɔbuɛ ne mfonyintwa edwuma a odzi nkan. obue edwuma wɔ mbir kumaa bi mu. Na n'dwuma kuw ne dzin dze "Mrs Felicia Abban Day and Night Quality Art Studio" a nna ɔwɔ Jamestown kuro ni mfininfi wɔ 1955.
Felicia ne kun Robert Abban yɛ tan a na Kwame Nkrumah ne mfonyi, nhyeren na Ghana frankaa wɔ mu. Tan no na wɔdze dzii Ghana ne fahodze afehyɛ wc 1957. Abban ne mfonyintwa edwuma ben mfonyitwa edwuma bi tse dɛ ''J.K. Bruce Vanderpuije'' ne “''Deo Gratias''” na ''James Barnor'' ne “''Ever Young Studio''”.
Dɛm nkrofo yi so bua Ghana mfonyitwafo abakwasɛm wɔ yen mbir yi mu. Nna ɔtse dem asaana Ghana bɛnya ni fahodze. "''Deo Gratias''" ne dwumakɔw a ɔdaho yɛ edwuma hen mbir yi mu wɔ Accra. Tamakloe ne egya James Koblah Bruce-Vanderpuije na obue wɔ 1922, ɔgye abodzin pii wo man no mu. Otwa ndwuma etsitsir a ɔfa Ghana abakwasem ho.
== Nye Mfonyintwa Edwuma ==
'''Felicia''' ne mfonyintwa edwuma hyɛ ase wɔ abra osua mfonyintwa wɔ ne egya hɔ. Nna ɔyɛ ɔbaa kor pɛ a osua mfonyintwa wɔ ne egya n'edwuma mu hɔ. '''Felica Abban''' nye Ghana ɔbaa a odzi nkan yɛ mfonyintwanyi. Ɔkor do bɛyɛɛ nyimpa tsitsir wɔ [[:en:Africa|Africa]]. Nna nyimpa pii bu no b3sii ndɛ. Felicia yɛ edwuma ma Ghana man panyin a odzi nkan [[:en:Kwame Nkrumah|Kwame Nkrumah]] na obua wo Ghana nsesa pii mu.
Odzika wɔ ne mfonyintwa ho (''self-portraits''), Nkanka ma otwa dwumadzi ase a nna ɔdze rekyerew n'edwuma aa oyɛ wɔ 1950's rokɔ 1970s. Abban bue ne edwuma wɔ Accra afe 1955. Ɔkɔr do faa mbaa adzesua a nna ɔkyerɛɛ hɔn mfonyintwa. Dodow nyim no dɛ akwanya ma mbaa mfonyintwa a obɔɔ Afrika ho dahor ma amanaaman.
== Ebusua ==
'''Felicia Abban''' waree ''Robert Abban''. Okunyin ''Abban'', nna ɔyɛ panyin wɔ "Ghana Textiles and Manufacturing Company (GMTC)". Ɔbua seniyɛnyi Kwaw Ansah ma obɛyɛ ma yɛ nyim no ndɛ yi, okcr do bua Kofi Ansah atar yɛ nyi wɔ nkerɛkyerɛ mu. Hɔn mu kor yɛ ni nua.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ekej4bboja362l9dzrqs44qs1dmlvim
Felix Twumasi-Appiah
0
424
7089
6479
2023-04-22T15:06:08Z
Robertjamal12
13
/* Ɔbra ahyɛase na nwomasua */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96946997}}
'''Felix Twumasi-Appiah''' (wɔwoo no [[Dzifuu]] da a ɔtɔ do eduasa (30) 1968) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔsan nso yɛ edwuma sohwɛfo (manager) na ɔhwɛfo (administrator).
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Twumasi Appiah wɔ Wiase wɔ Sene Mansin mu wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Po do Adzesua Asoɛe a ɔwɔ Havana, Cuba baabi a ɔnyaa Bsc.(Hons.) wɔ Po do Akwantu a Wɔdze Dzi Dwuma mu (Bsc. Hons. in Exploitation of Maritime Transportation).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6rd3twgki31r9av8zytd5avi0rf285v
Felix owusu Adjpong
0
425
6480
2430
2023-04-22T09:40:14Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɔsɛm Adwuma */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Felix Kwasi Owusu-Adjapong''' (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 13, 1944) yɛ Ghana ɔmanyɛfo na nkan Ghana Mmarahyɛ Bagua no muni dɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (NPP) ananmusifo ma Akyem Swedru a ɔwɔ Ghana apuei fam mantam mu. Ná ɔsan yɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Ahoɔdzen do na kan ɔman ho dɔ kuw foforo no ɔman no guamtrani.
== Nifiase Asetra Na Homasua ==
Felix Owusu-Adjapong suaa Asase ho Sikasɛm wɔ Kwame Nkrumah Nyansahu na Mfiridwuma Sukuupɔn mu wɔ Kumasi. Ɔsan nso suaa Adan, Nhyehyɛeɛ na Ɔdansi ho adze wɔ Bouwcentrum Institute a ɔwɔ Rotterdam, Urban Land Appraisal wɔ University of Reading wɔ England, na mmara wɔ Ghana School of Law.
== Amanyɔsɛm Adwuma ==
Owusu-Agyapong yɛ Ghana man a ɔtɔ do nnan no Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do mmienu,3 na 4 no muni. Wɔdze kan paw no dɛ Mmarahyɛ Bagua no muni maa Akyem Swedru wɔ 1996 Ghana amansan abatuw no mu a na nyinaa yɛ 15,824 a ɔyɛ 45.30% wɔ abatuwa ɔfata a wɔtoo saa afe no nyinaa mu. Wɔsan paw no wɔ afe 2000 Ghana amansan abatuw no mu a na dodoɔ no ara yɛ 14,614 a ɔmaa abatuw a wɔtoo no mu 56.80%. Wɔ Ɔpɛpɔn 2001 mu no, wɔpaw no dɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ akwantu na nkitahodze do, na wɔ oforisuo 2003 mu no, wɔpaw no dɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Mmarahyɛ Bagua Nsɛm do.
Wɔ afe 2004 Ghana amansan abatuw mu no,wɔsan paw no dɛ Mmarahyɛ Bagua no muni a ɔtoo aba dodoɔ no ara yɛ 21,048 a ɔmaa abatuw a wɔtoo aba saa afe no nyinaa mu 66.94%.Wɔ afe 2007 mu no ɔgyaee na ɔsom adwuma no dɛ ɔrekɔbɔ mmɔdzen dɛ wɔbɛpaw NPP no dɛ ɔmampanyin. Wansi akan wɔ na mmarahyɛ bagua mantam mu wɔ afe 2008 Ghana Abatuw Abatoɔ no mu, na Joseph Ampomah Bosompem dze nkonim maa NPP a dodoɔ no ara yɛ 8,469. Wɔ ayɛwohomumɔ 2008 mu no wɔpaw no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Ahoɔden do,a okuraa saa dibea no kosii dɛ Kufuor aban no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 2009 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
f331scpjm0ub71f6e4l0ak44dezcvx9
Fida
0
427
2438
2437
2023-04-20T19:17:31Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Fida''' yɛ dapɛn mu ndafua no mu kor. Ɔhyɛ Yawda na Memenda ntamu. Yɛnya 'Fi' na ɔwɔ Fida no mu no fi okyinworaba a otsia abien nworaba a wɔkyin ewia ho no.
Fida yɛ dapɔn ma Akanfo. Dwumadzi ahorow pii na wɔdzi no wɔ Fida. Afahyɛ bi tse dɛ Fofie, Fida na wɔdzi no. Amandze na eyi dodowara na n'ahyɛse wɔ Fida.
Wɔ Akan [[Abadzinto]] mu no, banyin biara wɔwo no Fida wɔfrɛ no [[Kofi]] anaa [[Fii]]. Mbasiafo no nso wɔfrɛ hɔn [[Efua]] anaa Efe.
pe54tj8r4bcwsgpl6ejqmcvx6nhxb3w
Florence Dadson
0
428
10564
10563
2023-05-08T10:12:30Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Florence Dadson''' (wɔwoo no afe [[Ebɔbira]] 23, 1992) yɛ Ghana basia bɔɔlbɔnyi, a sesei ɔbɔ ma Gulf Coast Texans wɔn United States.
{| class="wikitable"
|+Florence Dadson
! colspan="4" |Personal information
|-
!Full name
| colspan="3" |Florence Dadson
|-
!Date of birth
| colspan="3" |23 April 1992 (age 30)
|-
!Place of birth
| colspan="3" |Cape Coast, Ghana
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Striker
|-
! colspan="4" |Club information
|-
!Current team
| colspan="3" |RMU Eagles
|-
!Number
| colspan="3" |11
|-
! colspan="4" |Youth career
|-
!
| colspan="3" |Academy of Christ the King
|-
!2006–2007
| colspan="3" |Ghatel Ladies Cape Coast
|-
! colspan="4" |Senior career*
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2007–2010
|Ghatel Ladies Cape Coast
|
|
|-
!2011–2013
|RMU Eagles
|42
|(50)
|-
!2014–
|Gulf Coast Texans
|7
|(7)
|-
! colspan="4" |International career
|-
!
|Ghana U-17
|3
|(2)
|-
!
|Ghana U-20
|3
|(0)
|-
!2012–
|Ghana
|
|
|-
| colspan="4" |*Club domestic league appearances and goals
|}
== Kuw edwuma ==
Dadson hyɛɛ n'edwuma ase wɔ Academy of Christ the King na ɔkɛkaa Ghatel Ladies, Oguaa ber a nna oedzi mfe du-ebiasa. Ofir n'amantsimadze, Ghana, afe 2011 Fankwa bosoom no mu ber onyaa skuul mu kwan wɔ Robert Morris University wɔ Illinois kɛhyɛɛ n'ahyɛse adzesua wɔ Business Administration mu – ne fapem wɔ Tourism Studies mu. Ɔbɔɔ maa RMU ka Ghana kuw mba Olivia Amoako na Linda Eshun.
Owiei skuul wɔ Robert Morris Suapɔn mu wɔ afe 2014 mu no, ɔkɛkaa W-League club Gulf Coast Texans kuw no ho.
== Amanadze edwuma ==
Dadson bɔɔ dze kɔr kan na ogyinaa maa ne man wɔ U-17 na U-20 mu nyinara.
Dadson bɔɔ maa Ghana wɔ Ghana wɔ afe 2008 FIFA U-17 Mbasiafo Wiadze Kɔɔpoow no mu. Ɔsanso ka Black Queens kuw no ho.
== N'abrabɔ ==
Dadson war Ghana Amanadze bɔɔlbɔnyi David Accam wɔ afe 2019 Sanda 3 wɔ Oguaa, Ghana.
== Enyidze ==
'''Ghana'''
* Africa Women Cup of Nations : Third-place 2016
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
pcfxksgrh02x0vogrb22s24x2m9904u
Florence Kumi
0
429
6482
2443
2023-04-22T09:40:20Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Florence Kumi''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa mu maa Assin North ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu.
== Ɔbra ahyɛase ==
Wɔwoo Kumi wɔ Assin North wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Kumi dzii kan baa mbrahyɛbagua fie wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu wɔ Assin North ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw wɔ Ghana, wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) Ghana ambatow no mu. Onyaa 24,080 fir amba dodow a ɔyɛ 46,063 a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 48.60% sen Kwabena Karikari-Apau a ɔyɛ NPP amanyɛkuw nyi a onyaa 13,242 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 26.70%, Francis Kweku Edzii a ɔyɛ NCP amanyɛkuw nyi nyaa 874 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 1.80% na Joseph Yeboah a ɔyɛ CPP amanyɛkuw nyi a onyaa 0. Odzii nkogu wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow no mu ma Kennedy Ohene Agyepong a ɔyɛ NPP amanyɛkuw nyi nyaa 20,066 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 56.31% dze gyee dzibew no fir Kumi a onyaa 14,071 amba nsamu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
mn8ntr6meg2i2mrp0yedb0fbtbguqew
Florence Oboshie Sai-Coffie
0
430
12265
6483
2024-01-06T00:34:13Z
Stig Framåt
1090
File
wikitext
text/x-wiki
[[File:Ob-2022-04-23-23-49-51.jpg|thumb|Florence Oboshie Sai-Coffie, 2022]]
'''Florence Oboshie Sai Cofie''' anaa '''Oboshie Sai Cofie''' (wɔwoo no 6 Ebɔw 1953), yɛ Ghana amanyɛnyi na nsɛm ho amannyebɔfo panyin (media executive). Nkitsahodzi ho ɔbenfo (communication specialist) a ɔwɔ bɛbor mfe 20 osuahu wɔ nnyido (governance), aman ntsam nkitsahodzi na amanaman ntsam ebusuabɔ (diplomacy and international relations, media relations), nsɛm ho amannyebɔfo ntsam ebusuabɔ na awo akwahosan ho nsɛm mu (reproductive health advocacy).
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn tse ase]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7e8f2shzun6nv39a8q4yub0apa0se7x
Fortunate Atubiga
0
431
6484
2453
2023-04-22T09:40:26Z
Robertjamal12
13
/* top */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Fortunate Atubiga''' a wɔwoo no Ayɛwoho 27, 1950 no yɛ Ghana amanyɛnyi . Nna ɔyɛ mbahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛ bagua a odzi kan na dza ɔtɔ do ebien wɔ Ghana Ɔmantseaseman mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Binduri Ambatow Mpasuado a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghanaman mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e9z4l9rgqfadkuv87ucgpot0hyz8tvt
Francis Adu-Poku
0
432
6485
2457
2023-04-22T09:40:29Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Francis Adu-Poku''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi a nna ɔka mpanyimfo a wɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu, na ogyina hɔ ma "Asunafo South" ambatow mpasua do a nna ɔyɛ NDC amanyɛkuw ba.
== Ɔbra ahyɛse ==
Wɔwoo Francis wɔ Esusow Aketseaba bosoom da ɔtɔ do eduonu biako wɔ mfe apem ahankron eduonum akron( 21 May 1959) mu wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ "Bachelor Of Arts degree in Sociology and Geography wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn a ɔfa abɔdze mu nyansapɛ na abɛfo nyimdzee ho(KNUST). Nna ɔyɛ "sociologist" ansaana ɔrebɛyɛ ɔmanyɛnyi.
== Amanyɛsɛm ==
Francis hyɛɛ n'amanyɛsɛm ase wɔ Sanda bosoom da ɔtɔ do esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa(7th January,1993) mu, ber a odzii nkonyim wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(1992) Ghana mbrahyɛbaguafo ambatow a wɔtoo wɔ Mumu bosoom da ɔtɔ do eduonu akron wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(29th December,1992) no mu.
Ɔsan so nyaa dzibew no bio wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) a ɔyɛ mbrahyɛbagua fie a otsia ebien wɔ "4th Republic" mu. Onyaa amba sen Emmanuel Osei Kuffour a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi na Yaw Ohene Manu a ɔyɛ NIP amanyɛkuwnyi. Onyaa amba no mu ɔha nkyɛmu a ɔyɛ eduanan ebien ekyir pɔw eduokron(42.90%), wɔ ber a nkaafo no nyaa, ɔha nkyɛmu eduonu ekyir pɔw eduowɔtwe(20.80%) na ɔha nkyɛmu du ekyir pɔw eduosia(10.60%). George William Amponsah a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi bɛgyee dzibew no fii ne nsamu wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ogkxeanyn81foyex061z6u7d7f0hvs8
Francis Aggrey Agbotse
0
433
7090
6486
2023-04-22T15:06:11Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Francis Aggrey Agbotse''' yɛ Ghana amanyɛnyi na NDC amanyɛkuwba.
Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ho-Atɔe mpasuardo wɔmbrahɛyɛbaguaɔtɔdoanan no kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
== Bra ahyɛse na nwomasua ==
Onyaa ne "bachelor's degree" na "academic major" wɔ "sociology".
== Edwuma ==
Agbotse yɛ Ghana Mbranyimnyi.
== Amanyɛdwuma ==
Agbotse yɛ NDC amanyɛkuwba. Agbotse hyehyɛɛ ne ndwuma ahorow a otumii yɛɛ no bi dɛ ɔboaa sii mbofra ahyɛse skuul bi wɔ ne mpɔtamu,ɔdze mbuukuu ɔpepe eduosia kɔr skuul ahorow mu na ɔdze noara ne sika na mboa kakra a onyae fii afofor hɔ boaa Amedzofe Akyerɛkyerɛfo ntsetseebea.
Ɔtoaa do kyerɛkyerɛɛw pɔw bi tse dɛ ɔdze nkandzea kɔr Firaw mbewdo no mantamu ahorow na otuu nsubura dze maa nkurow ahorow eduokorɔn-enum a woenya nsunsuma yarba a kaw a ɔbɔe wɔ ho nyinara yɛɛ "326,000 dollars" wɔ "Rotary International" na akwan ahorow pii so a ɔyɛe.
Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana asahen abatow mu, onyaa mba 34,581 a ogyina hɔ ma 95.60% dze dzii Victoria Yaa Boahene a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba a onyaa mba who 1,284 a ogyina hɔ ma 3.55% na Seth Kofi Bonso a ɔyɛ "People's National Congress" kuw no ananmusinyi a onyaa mba 291 a ogyina hɔ ma 0.80%.
=== Afe apem ahaebien abatow ===
Odzikan no, ɔpaaw Agbotse dɛ ongyina dɛ mbrahyɛbaguanyi mma Ho-Atɔe mpasuar wɔ afe apem ahaebien Ghana asahen abatow no mu. Odzii kunyim wɔ Akatamanso(NDC) amanyɛkuw no akwanya ahoma do.
Mbrahyɛbagua ngua du-akorɔn mu no, nna ne mpasuar ka mbrahyɛbagua ngua du-esuon a NDC amanyɛkuw no kantann do wɔ abatow a ɔkɔr do wɔ Firaw mbewdo noho. NDC amanyɛkuw no nyaa Dɔmpem mbrahyɛbagua dzibew eduokorɔn-ebien fii mbrahyɛbagua dzibew ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu.
Mba papa 29,548 a wonyae no, wɔdze mba 22,991 paaw no. Nna mba yi gyina hɔ ma 78.1%. Wɔsaan E. Kafui Asem a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba, Grace Adinyira a ɔyɛ "National Reformed Party" kuw no ananmusinyi na John Von Backustein a ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba ho yii Agbotse.
Mba a wonyae yɛ 4,377, 1,471 na 596 dze fi mba dodow a wonyae wɔ dɛm afe no mu.Nna mba yi gyina hɔ ma 14.9%, 5.0% na 2.0% dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do no.
=== Afe apem ahaebien na anan abatow ===
Da a odzikan a wɔpaaw Agbotse dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ho-Atɔe mpasuardo yɛ afe apem ahaebien na anan Ghana asahen abatow no mu.
Mba papa 31,602 a wonyae no onyaa no mu 26,065 dze dzii kunyim bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ho-Atɔe mpasuardo wɔ mbrahyɛbagua aɔtɔdoanan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu. Wɔsaan Elizabeth Akua Ohene a ɔyɛ NPP amanyɛkuwba na Ellah Nancy Sifa a ɔyɛ Tsemanmunyi a ɔwɔ beebiara kuw (Every Ghanaian Living Everywhere Party) no ananmusinyi ho paaw Agbotse.
Mba a nyimpa beenu yi nyae yɛ 5,346 na 191 dze fi mba papa no mu. Nna mba yi gyina hɔ ma16.9% na 0.6%. Nna Agbotse ne mpasuar a ka
mpasuar eduonu a NDC amanyɛkuw no dzii do kunyim wɔ Nkran mbewdo no.
Ne nyinara mu no, NDC amanyɛkuw no nyaa mbrahyɛbaguafie ngua eduokorɔn-anan dzii do wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo anan nowɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
== N'abrabɔ ==
Agbotse yɛ Kristianyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
av5qyiknzeqo6jv4w6atw4vlyu8a0i3
Francis Gyafiry Korbieh
0
434
6487
2463
2023-04-22T09:40:35Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Francis Gyafiiry Korbieh yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana dze ma Jirapa mpasuar wɔ NDC amanyɛkuw no ase. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Jirapa mpasuar fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esuon no mu kesi afe apem ahaebien na kor ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esia.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Korbieh wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum ne bosoom Mumu ne da a ɔtɔdo eduonu wɔ Jirapa/Kunkyeni wɔ Etsifi-Atɔe mantɔw wɔ Ghana. Ɔkɔr ne nsɔwdo Skuul wɔ Francis Ɔavier Minor Seminary skuul wɔ Wa na St. Peter's nsɔwdo Skuul wɔ Kwahu. Onyaa ne "Bachelor of Science degree" wɔ Mbra mu wɔ "University of Ghana, Legon". Ɔtoaa do kɔr Ghana mbra skuul bɛyɛɛ Mbranyimfo (Barrister). Ɔyɛɛ Mbranyimfo bɛyɛɛ mfe bebree na ekyir no ɔbɛyɛɛ Ɔtsɛmbuafo.
== Amanyɛdwuma ==
Francis odzikan no ɔkɔr mbrahyɛbaguafie wɔ mbrahyɛbagua a odzikan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebien Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu. Odzii dzibew yi dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Jirapa mpasuardo wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa ne bosoom Sanda ne da a otsia esuon mu.
Wɔsanee yii no dɛ ongyina mma ne mpasuar bio wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu. Oyii Kumbal Columbus Tikure a ɔyɛ NPP kuwba na Michael Zu a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba no bɔɔ famu. Francis nyaa 59.60% a nna ogyina hɔ ma mba 17,555 wɔ ber a hɔn a wɔnye sii akan no nyaa 5.40% a ogyina hɔ ma mba 1,582 na 4.60% a ogyina hɔ ma mba 1,342. Ne mber a odzii dɛ mbrahyɛbaguanyi no bɔɔ adze wɔ afe apem ahaebien na kor ne bosoom Sanda ne da a otsia esia no mu.
== N'abrabɔ ==
Francis yɛ Kristianyi, na ɔnye Kateleke asɔr a ɔwɔ Ghana na ɔnye hɔn bɔ mu som.
== Nhwɛdo ==
Ghana Parliamentary Register 1992-1996. Ghana Publishing Corporation. 1993. p. 235.
"Ghana: Ghana Law Reform Committee". dx.doi.org. 1992-01-01. doi:10.14217/9781848594920-9-en. Retrieved 2020-10-16.
Ghana Parliamentary Register 1992-1996. Ghana Publishing Corporation. 1993. p. 235.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Jirapa Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-16.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hu2ysovfi8hwxqo0zmp5yroupxkm8ay
Francis Kojo Arthur
0
435
6488
2466
2023-04-22T09:41:27Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Francis Kojo Arthur''' (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 22, 1954) yɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Gomoa West ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Arthur awar awo mba du. Ɔyɛ Christiannyi (Catholic)
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Arthur wɔ Ɔberɛfɛw 22, 1954 mu wɔ gomoa Abasa Number 2 a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology na onyaa abodzin krataa (master's degree in Animal Breeding) wɔ Mbowa Awo mu wɔ afe 2000 mu.
== Edwuma ==
Ansaana Arthur rebɛyɛ mbrahyɛbaguanyi no, nna ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi wɔ Anglican Mpanyimfo Ntoado Skuul wɔ Kumase.
== Amanyɛ ==
Arthur yɛ National Democratic Congress kuwba. Afe 2009 mu no, odzii Joe Kingsley Hackman do nkonyim dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Gomoa West ber a odzii nkonyim wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu. Ambatow mu no, onyaa mba 15,985 a egyina hɔ ma 47.47% fir mba dodow a wɔtowee no mu na ɔdze dzii akansifo nkaa no do. Ogyinaa bio wɔ afe 2012 Ghana ambatow kɛse no mu na odzii nkonyim, iyi maa onyaa akwanya dɛ obegyina mpɛn a otsia ebien ama n'ambatow mpasua no. Afe 2012 ambatow mu no, onyaa mba 27,624 a egyina hɔ ma 56,6% fir mba dodow a wɔtowee no mu.
Naasi afe 2016 mu no, oenntum enngyina wɔ afe 2016 Ghana ambatow kɛse no mu osiandɛ odzii nkogu wɔ National Democratic Congress (NDC) mbrahyɛbagua ambatow no mu. Iyi maa Samuel Fletcher gyinaa maa NDC wɔ afe 2016 Ghana ambatow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
q3qyn38j43ctfbjdwmnxryr32wbikh1
Francis Kwame Nyarko
0
436
6489
2469
2023-04-22T09:41:30Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Francis Kwame Nyarko''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔsoom Kade mpasuardo wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Nyarko yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a otsia ebien wɔ Kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana a ɔfaa mbrahyɛbaguanyi dzibew wɔ afe 1996 Ghana asahen abatow no mu. Ɔsoom maa "New Patriotic Party" kuw wɔ ber a ɔdze mba 19,616 dzii John Darlington Brobbey a ɔyɛ "National Democratic Congress" kuwba no do kunyim. Obesii Ofosu Asamoah a ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba anan wɔ afe 2000 Ghana asahen abatow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5hpoxepm7i5xvv5cm930oipdh96eiu9
Francis Kwasi Buor
0
437
6490
2472
2023-04-22T09:41:33Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Francis Kwasi Buor''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa mu maa Offinso South ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ 4th Republic mu wɔ NPP amanyɛkuw dzin mu.
== Amanyɛsɛm ==
Francis Kwasi Buor hyɛɛ n'amanyɛsɛm ase wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) Ghana ambatow kɛse no mu, ma onyaa amba 17,077. Ɔgyee dzibew fir Kenneth Amponsah-Yiadom a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi nsa mu. Kwabena Sarfo a ɔyɛ NPP na ekyir no obedzii n'ananmu.
== Ɔsom ==
Ɔyɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ldsd5p32fwa59n03f2okkt19oymht4i
Francis Osafo Mensah
0
438
12857
6491
2024-04-09T10:39:32Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Francis Osafo Mensah''' yɛ Ghana ɔmanyɛfo na na ɔyɛ mmarahyɛ baguani ma Mpraeso mantam a ɔwɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. Ɔsan nso yɛ kan ɔmantam soafo wɔ ɔmantam a wɔaka ho asɛm no mu na ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do nnan no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do nnan no muni.
== Mfraase asetra na nwomasua ==
Wɔwoo no afe 1936 mu wɔ abusua a wɔyɛ anuonyam bi mu wɔ Apuei Fam mantam mu. Ɔnyaa na bachelor's degree wɔ Durham Suapɔn a ɔwɔ United Kingdom na ɔsan nso yɛɛ Aduruyɛ na Oprehyɛn ho adesua titire.
== Edwumayɛ ==
Osafo-Mensah yɛ oduruyɛfo a ɔyɛ oprehyɛn wɔ n’adwuma mu. Ɔsan nso yɛ oduruyɛfo.
== Amanyɛsɛm ==
Mensah amammui adwuma no fi ase wɔ afe 1996 mu ber a ɔdze na ho sii akan dɛ mmarahyɛ baguani wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti so dɛ Mpraedo mantam no ananmusifo. Ɔdze nkonim wɔ saa nkongua yi do a na nyinaa nyaa abatuw 14,906 a ɔyɛ 41% wɔ abatuw a wɔtoo saa afe no nyinaa mu. Ɔkoraa n’akongua do wɔ afe 2000 amansan abatuw no mu a na nyinaa yɛ 13,080 a ɔmaa abatuw a wɔtuw nyinaa mu 54%. Ná na akansifo no wɔ tekiti a ɔwɔ; Ɔman Democratic Congress (NDC), Nnipa Ɔman Nhyiam (PNC), Ɔman Nsakrae Kuw (NRP) na United Ghana Kuw (UGM).
Afa horow no ananmusifo na Mike K.S. Akyeampong, Asiamah Godfried Nyarko,Kwabena Adjei na Aninakwa Samuel Kyeramanteng na wɔdze wɔn ho hyɛɛ mu. NDC no nyaa abatuw a ɔyɛ 10,318 a ɔna 42.90% yɛ pɛ. PNC nyaa abatuw 265 a ɔna 1.10% yɛ pɛ, NRP nyaa abatuw 261 a ɔno nso na 1.10% yɛ pɛ na UGM nyaa abatoɔ 113 a ɔyɛ 0.50% wɔ abatuw a wɔtuw no nyinaa mu. Mensah kuraa n’akongua no mu na mprɛnsa do wɔ New Patriotic kuw no tekiti do wɔ afe 2004 amansan abatuw no mu a ɔtoo aba nyinaa mu 67.4%. Na mmarahyɛ bagua ber no baa awiei wɔ afe 2009 mu.
== N'abrabɔ ==
Francis Osafo-Mensah yɛ Kristoni.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
886gjefm17j78xzw7nfwk2ffe5na54f
Francis Yaw Osei Sarfo
0
439
7091
6492
2023-04-22T15:06:14Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96845939}}
'''Francis Yaw Osei Sarfo''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Krachi West Mansin.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
gkwl9nupgl41rs4udfl3qi9iz52nilm
Francisca Oteng-Mensah
0
440
11209
7580
2023-08-19T08:26:04Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q20119890}}'''Francisca Oteng-Mensah''' (wɔwoo no afe 1993 kwakwar 14) yɛ[[New Patriotic Party]] mbrahyɛbaguafie kuwba dze ma Kwabre East mpasuar a nna yenyim no dɛ ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi osuar wɔ Kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ dɛm mber no mu wɔ n'abatow no mu wɔ afe 2016 mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe 1993 Fankwa 14 na wɔwoo Francisca wɔ Aboaso Asopitsi a ɔwɔ Mampɔnteng Asante afamu. Owurayer Joyce Oteng na Dɔketa Kwaku Oteng a ɔsan yɛ odwumayɛnyi a ɔyɛ CEO dze ma Angel Group of Companies na wɔwoo Francisca.
== Nwomasua ==
Francisca kɔr skuul bɛyɛ ebiasa ber a ɔhyɛɛ skuul ase no. Odzi kan no, ɔkɔr Mamponteng Roman Catholic School, nna ɔkɔr Revival Preparatory School wɔ Breman na ewiwi koraa no ɔkɔr Supreme Saviour International a hɔ na owiee gyinapɛn esia. Owiee ne Junior High Skuul wɔ Angel Educational Complex. Ekyir no ɔtoaa do wɔ St. Roses Senior High Skuul kowiei ne mfinimfin nwomasua(Senior High Education).
Ne tsirmupɔw a nna ɔpɛdɛ onya adzesua mu suahun pii no maa ɔkɛyɛɛ Faculty of Law wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology (KNUST) a hɔ na osuaa mbra. Nna Francisca yɛ Level 200 suanyi wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ ber a osii akan wɔ afe 2016 mu.
== Edwuma ==
Ansaana wɔrepaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi no, nna ɔyɛ edwuma dɛ Kyerɛwkyerɛwnyi wɔ Angel Group of Companies wɔ Kumasi. Afe 2017 Mumu bosoom no mu no, wɔpaaw no dɛ guamutsenanyi maa Ɔman Mbaabun Tumdzi(National Youth Authority).
== Amanyɛsɛm ==
Onyaa mbrahyɛbaguafie egua no wɔ Kwabre East mpasuar wɔ Asante afamu wɔ Ghana, afe 2016 Ghana asahen abatow no ekyir. Mprenpren yi ɔno nye mbrahyɛbaguanyi a onnyinii a ɔwɔ mfe eduonu-ebiasa. Nana Akuffo-Addo paaw no dɛ Ɔsoago edziekyir dze ma abɔdzebea, Mbofra na
== Ɔsom ==
Francisca yɛ Kristianyi a ɔnye Assemblies of God asɔr no bɔ mu som..
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
o0xcne71pf54zzaok4taufmrt293epg
Frank Boakye Agyen
0
441
7581
6494
2023-05-01T17:37:26Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Frank Boakye Agyen''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Effiiduase Asokore ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ nbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum na esia mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ Sanda 6,1946 mu. Wɔtsetsee no wɔ kurow Effidduase a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abodzin krataa (Bachelor of Arts) wɔ Mbra na Amanyɛsɛm mu wɔ University of Ghana wɔ afe 1984 mu. Ɔkɔtoaa do wɔ Ghana School of Law na onyaa abodzin krataa wɔ mbra mu wɔ afe 1989 mu.
== Edwuma ==
Agyen yɛ mbranyimfo. Ɔnye Boakye Agyen edwumakuw no yɛɛ edwuma wɔ Nkran ansaana ɔrehɛn amanyɛsɛm mu. Na ɔyɛ nkan no oguamutsenanyi panyin a ɔda Ghana Cylinder Manufacturing Company ano.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Agyen yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu. Ɔhyɛɛ n'amanyɛ dwuma no ase ber a wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Effiduase Asokore ambatow mpasua wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam[[New Patriotic Party]] do, onyaa mba18,859 fir mba dodow a wɔtowee 23,799 mu a egyina hɔ ma 79.24%. Odzii nkonyim tsiaa Kwadwo Adae a ɔwɔ National Democratic Congress, George Asiamah a ɔwɔ Convention People's Party na Lovia Berko a ɔwɔ People's National Convention. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa 18.72%, 0.71% na 1.33% fir mba dodow a wɔtowee no mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Ɔyɛ Christiannyi na ɔawar awo mba baanan.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ej048b6sk6rwea2jucr1s57hboxh070
Franklin Winfred Aheto
0
442
6495
2491
2023-04-22T09:41:48Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Franklin Winfred K. Aheto''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a odzi kan na dza ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu ma Ashaiman Mpasuardo wɔ Ghana Nkran mantɔw mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Aheto yɛ Ghananyi, amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien ma kwasafoman a otsia anan no wɔ Ghana. Afe apem ahaakorɔn Ghana mbrahyɛbagua abatow a ɔkɔr do no, wɔpaaw Aheto dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ashaiman mpasuar.
== Amanyɛsɛm ==
Aheto ne da a odzi kan a ɔdze kɔr mbrahyɛbaguafie yɛ Afe apem ahaakorɔn Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu wɔpaaw no dɛ ongyina mma ne mpasuar wɔ Akatamanso amanyɛkuw no ne tsikitsi do. Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu yɛne mpɛn ebien do a wɔpaaw no dɛ ɔnsan ngyina mma Ashaiman mpasuar, hɔ na ɔdze mba 35,212 dzii n'etsiafo; Doku Joseph-Wills K. K. a ogyinaa wɔ "People's Convention Party" kuw no dzin mu a onyaa mba polled 1,653 wɔ mba a wɔtowee no nyinara mu, Herbert Kofi Aggor a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba a onyaa mba 1,822 wɔ mba dodow a wotumii kanee no nyinara mu, Samuel Korle Amegah a ɔyɛ Ankonam dzibew hwehwɛfo (Independent Candidate) a no so nyaa mba 6,663 dze fir mba dodow a wotumii kanee no nyinara mu na Iddrisu Abdel-Kareem a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba a onyaa mba 18,081 dze fir mba dodow a wotumii kanee no mu.
Franklin tumii dzii dɛm dzibew yi kesi dɛ Onyimnyamfo Emmanuel Kinsford Kwesi Teye a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba botuu no adze do wɔ afe apem ahaebien wɔ wentwiwentwi bi a no mu yɛ dzen soɛree wɔ Akatamanso kuw no ntamu wɔ Ashaiman mpasuardo ma Teye dze kwesienyimpi gyee egua no fii Franklin nsamu. Onyimnyamfo Alfred Kwame Agbesi sanee bɛgyee egua no fii Onyimnyamfo Emmanuel Kinsford Kwesi Teye nsamu maa Akatamanso amanyɛkuw (National Democratic Congress) no wɔ afe apem ahaebien anan abatow no mu.
== N'abrabɔ ==
Aheto yɛ Kristianyi.
== Nhwɛdo ==
"Deputy Majority leader in trouble". www.ghanaweb.com. 31 August 2015. Retrieved 8 October 2020.
"Member of Parliament sues journalists for libel". IFEX. 3 November 1997. Retrieved 8 October 2020.
Ghana Parliamentary Register 1992–1996.
Dzokpo, Ike (16 July 2019). "Parliamentary Primaries: Ashaiman MP in hot soup". News Ghana. Retrieved 8 October 2020.
infoboxdaily.com http://infoboxdaily.com/deputy-majority-leader-faces-stiff-competition-in-ndc-primaries/. Retrieved 8 October 2020. {{Cite web}}: Missing or empty |title= (help)
"Fear Grips Deputy Majority Leader Over The Emergence Of Martin Luther King". Modern Ghana. Retrieved 8 October 2020.
(PDF) https://web.archive.org/web/20201012135816/https://ec.gov.gh/wp-content/uploads/2020/02/1996-Parliamentary-Election-Results.pdf. Retrieved 8 October 2020. {{Cite web}}: Missing or empty |title= (help)
"Ashaiman: A constituency to watch on December 7". Pulse Ghana. 16 October 2016. Retrieved 3 February 2021.
"Deputy Majority leader in trouble". www.ghanaweb.com. 31 August 2015. Retrieved 3 February 2021.
"Ashaiman MP Hot Over Parliamentary Primaries". Modern Ghana. Retrieved 3 February 2021.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ds1smnol666cp3x5m8wxlqh7iew57zr
Freddie Blay
0
443
12858
7582
2024-04-09T10:39:39Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1453068}}
'''Frederick Worsemao Armah Blay''' a nyimpa pii frɛ no '''Freddie Blay''', mbranyimfo, Ghana ɔmanyɛnyi na Ghana Ɔman Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebaasa (3) na aanan (4) no munyi a ɔgyina Ellembelle Mantɔw mu a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantɔw mu no ananmu.
== Edwuma ==
Wɔsan nso paw Blay dɛ Ghana Ɔman Petroleum Corporation (GNPC) no mpanyimfo kuw no guamtranyi.[2] Wɔ afe 2021 mu no, Nana Akufo-Addo san paw no dɛ GNPC board guamtranyi.
Mprempren ɔyɛ Ɔhokafo Panyin wɔ Blay and Associates. Ɔsan nso yɛ Western Publications Limited, a ɔyɛ Daily Guide atsesɛm krataa no tintimfo, Kuw no fa tsitsir, Business Guide, News-One na Young Blazers no bagua no guamtranyi nye kyɛfa dodow no ara.
== Amanyɛsɛm ==
Na Blay yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana na ɔyɛɛ ɔkasafo abadiakyir a odzi kan wɔ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu. Ɔhweree n’agua wɔ amansan abatow a wɔyɛɛ no 7 [[Mumu]] 2008 no mu maa Armah Kofi Buah a ɔfir NDC. Na ɔyɛ Convention People’s Party (CPP) no munyi, nanso ogyaee edwuma no mu dɛ ɔrekɔka Patriotic Party fofor no ho ber a CPP mu atsitsir binom kasa tsiaa no dɛ wɔanyɛ ɔsatu amma CPP frankaa do hwɛfo Paa Kwesi Nduom, mmom no, ɔfoaa NPP ɔmampanyin Nana Akufo-addo a ɔpɛ dɛ ɔyɛ ɔmanpanyin no do. Freddie Blay kɔɔ AdiSadel College.
Ber a ɔdze nye ho bɔɔ NPP ekyi no, ɔgyinaa hɔ na wɔpaw no dɛ ɔnyɛ kuw no oguamtranyi abadiakyir wɔ [[Ebɔbira]] 2014 mu. Ber a kuw no pam nye oguamtranyi Paul Afoko ekyi no, ɔpaw Blay dɛ nye guamtranyi a ɔreyɛ edwuma. Ɔgyinaa hɔ maa no na wɔpaw no dɛ ɔman no oguamtrani a ɔdzi mu wɔ NPP Party ɔman nhyiamu bi ase wɔ Koforidua a ɔkɔɔ do fir 7 kɔsi 8 [[Ayɛwoho]] 2018.
Wɔ Oguamtranyi akansi no enim no, ekyingye pii bae ber a Blay hyɛɛ bɔ dɛ ɔtɔɔ bus 275 maa akuw no amansin 275 no na awiei koraa no ɔtɔɔ bus ahorow 275 a wɔkyerɛ dɛ ɔyɛ dɔla ɔpepem 11 no. Ɔsɔretia no srɛɛ dɛ hɔn nyɛ nhwehwɛmu. Dzea ɔsɔre tsia Blay wɔ abatow no mu no frɛɛ no abatow a wɔtɔ. Blay kaa dɛ wɔdze bosea a ɔfir Universal Merchant Bank hɔ na ɔtɔɔ bus ahodo no dɛ Ɔman Transport Company no bɛgyina NPP amansin no ananmu.
=== Afe 1996, 2000 na 2004 Abatow ===
Wɔpaw Blay dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ellembele mansin a ɔwɔ Ghana Atɔe fam mantɔw mu wɔ afe 1996, 2000 na 2004 Ghana amansan abatow mu. Entsi ɔgyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebaasa (3) na anan (4) no mu. Ɔgyinaa Convention Peoples’ Party a saa ber no na ɔnye[[New Patriotic Party]] (NPP) yɛɛ amammui aware no tekiti do, na sɛnea ɔtse no, wamfa NPP kandzifo biara amma Ellembele Mantɔw no mu. Wɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ afe 1996 mu no, nyimpa kakraa bi a NPP dzi hɔn enyim no, paw no dɛ Ɔkasafo Abadiakyir a ɔtɔ do ebien, ber a NDC Ken Dzirasah na odzi kan.
Ber a NPP dzii nkonyim wɔ afe 2000 abatow no mu no, Blay bɛyɛɛ Ɔkasafo Abadiakyir a odzi kan, na Dzirasah na ɔyɛ dzea ɔtɔ do ebien. Wɔ afe 2004 mu no, NDC no dze Ala Adjetey a na ɔyɛ ɔkasafo a na wadzi kan ama saa dzibea kor no ara no too NPP dodow no ara Ebenezer Sekyi-Hughs do. Eyi maa Dzirasah na NDC nyaa Ɔkasafo Abadiakyir a ɔtɔ do ebien dzibea, na ɔkɔɔ NPP Alhaji Alhassan nsam.
Wɔdzii kan paw no wɔ afe 1996 mu a ɔtoo aba 11,674 wɔ abatow 25,099 a ɔfata a wɔtoo no mu a ɔgyina hɔ ma 30.20% wɔ n’asɔretsiafo Constance Nyamikey-Quaicoe a ɔyɛ NDC munyi a ɔtoo aba 11,663 na Abdul Karim Pennah a ɔyɛ PNC munyi a ɔtoo aba 1,762.
Ɔtoo aba 13,722 wɔ abatow 24,127 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 56.90%, Kaku Korsah yɛ NDC munyi a ɔtoo aba 9,554 a ɔgyina hɔ ma 39.60%, Frank Acquah Adamu yɛ NRP munyi a ɔtoo aba 630 a ɔgyina hɔ ma 2.60% na Abdul Karim Pennah yɛ PNC munyi a ɔtoo aba 221 abatow a ɔgyina hɔ ma 2.60%.
Wɔpaw Blay wɔ afe 2004 mu a ɔtoo aba 18,428 wɔ abatow 34,969 a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 52.7% yɛ pɛ. Wɔpaw no wɔ Shaibu Chie Issaka a ɔyɛ People’s National Convention no do, Kaku Korsah a ɔyɛ National Democratic Congress no do na Kyiamah Kaku yɛ obi a ɔpɛ dɛ ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho. Eyinom nyaa abatow 388, abatow 11,322 na abatow 902 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Wɔdze Convention People’s Party no tekiti na ɛpaw Blay.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5v0wr3wf9nnhfvorzvv6axrthcrdfty
Frederick Opare-Ansah
0
444
7299
7093
2023-04-22T20:31:40Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61674636}}
'''Frederick Opare-Ansah''' (wɔwoo no [[Fankwa]] 5, 1968) yɛ Ɛlektrik Mfiridwuma ho Ɔbenfo (Electrical Engineer) na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) ne esuon (7) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no muni a ɔgyina Suhum Mansin ananmu wɔ Ghana Epuei Mantɔw wɔ tekiti a ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (NPP) mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
lsqsfv9den3ku0tk5mekekgadrixfe2
Frema Opare
0
445
11472
11422
2023-11-16T16:34:13Z
Jfblanc
710
/* Ahyɛse Bra na nwomasu */
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q28131373}}'''Frema Opare''', '''Akosua Frema Osei-Opare''' (wɔwoo no wɔ 1948) ɔyɛ "astute mpontu suafo(astute development practitioner), adzesuanyi(an academic) na Ghana amanyɛnyi. Ogyinaa mu maa Ayawaso West Wuogon abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie wɔ Ghana. Ɔyɛ seseiara na basia a odzi kan a ɔyɛ "Chief of Staff" wɔ Ghana<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Akosua-Frema-Osei-Opare-3256</ref><ref>https://www.myjoyonline.com/</ref><ref>https://www.glitzafrica.com/glitz-top-100-inspirational-women/100/</ref>.
== Ahyɛse Bra na nwomasu ==
Wɔwoo Frema wɔ Obiradzi 6,1948. Ofi Wiamoase a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ "bachelor's degree in Home Science" wɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana). Ɔtoaa do wɔ Guelph Suapɔn (University of Guelph) kɔpɛɛ " master's degree in
Frema yɛɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana) dɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ "Department of Home Science" fitsi 1976 kesi 1982. Ɔbɛyɛɛ Dipartmɛntse ne panyin (Head of department). Wasan nye "United Nations in the Women In Fisheries project" wɔ Uganda, Ethiopia, Congo na Namibia. Frema wɔ 2005 kesi 2008 mu no ɔyɛɛ edwuma wɔ Ɔmanpanyin dadaw John Agyekum Kufour amanbu mu dɛ Soafo abedziekyir Anhoɔdzen (Deputy Minister for Manpower, Youth and Employment). Ɔsan so som mpɛn ebien mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Ayawaso West Wuopon.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Frema is a member of the[[New Patriotic Party]]. She served a two term office as the member of parliament representing Ayawaso West Wuogon Constituency between 2005 and 2013 under the ticket of the NPP.
Frema yɛ New amanyɛkuw nyi,[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi . Ɔsoom mpɛn ebien wɔ Ayawaso West Wuogon abatow mpasua do wɔ 2005 na 2013 wɔ NPP amanyɛkuw mu.
=== 2004 Abatow ===
Wɔpaw Opare dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ayawaso West-Wuogon abatow mpasua do wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu. Ogyinaa maa abatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Onyaa aba 28,636 wɔ aba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 54,988 mu.Iyi gyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduonum ebien ekyir pɔw kor(52.1%). Wɔpaw no gyae Henry Haruna Asante a ɔyɛ People's National Convention amanyɛkuw nyi, Samuel Adiepena a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi na Greenstreet Kobina a ɔyɛ Convention People's Party amanyɛkuw nyi. Iyinom nya 1.0%, 37.9% na 9.0% wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Wɔpaw Opare wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw ne dzin mu. N'abatow mpasua no ka abatow mpasua du esuon(17) a[[New Patriotic Party]] nyae wɔ Nkran Kurowpɔn mantɔw mu wɔ dɛm abatow no mu. Wɔ ne nyina mu no,[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua fie ngua 128 wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.
== N'abrabɔ ==
Frema awar wɔ mba baanan. Ɔyɛ Kristonyi.
== Mboaedze ==
https://www.ghanaweb.com/person/Akosua-Frema-Osei-Opare-3256
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
g7hs6mm1r3miucciw1wdg02mhd53wfg
Fritz Baffour
0
446
6499
2521
2023-04-22T09:42:53Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5504853}}
'''Fritz Baffour''' (wɔwoo no 11 [[Ebɔw]] 1952) yɛ Ghana nsɛmtwerɛnyi, amanyɛnyi na nkitsahodzi ho ɔfotufo (communications consultant). Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ablekuma Anaafo (South) Ambatow mpasua mu wɔ Ghana Mmarahyɛ Bagua no mu na Ɔsoafo a ɔhwɛ Amanyebɔ do wɔ Ɔmanpanyi Mills aber do.<ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/let-s-infuse-culture-in-national-development-fritz-baffour.html</ref><ref name=":0">https://web.archive.org/web/20190904005240/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=1224</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Baffour wɔ 11 [[Ebɔw]] 1952 wɔ Korle Gonno wɔ Accra, Ghana ahenkuro mu. Na n’egya yɛ R. P. Baffour, ɔbenfo (academician) na Ghana mfiridwumayɛfo a odzii kan no mu kor (1) na saa ara nso na ɔyɛ Ghana Vice Chancellor a ɔdzi kan wɔ Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology). Nna nye maame yɛ awogyefo (midwife). Ɔkɔɔ nye ntoado sukuu wɔ Prempeh College na Technology Ntoado Sukuu a nye nyinara wɔ Kumasi wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye GCE Ordinary Level adansedzi krataa wɔ afe 1968. Nye sukuu afe a ɔtɔ do esia (6) no wɔ City of Bath College a ɔwɔ Somerset wɔ United Kingdom wɔ afe 1972 na 1974 ntam, na ɔdze GCE Advanced Level adansedzi krataa no wiee. Baffour nso kɔɔ Bristol Polytechnic wɔ afe 1974 na 1976 ntam hɔ. Fritz Baffour yɛɛ master’s degree wɔ Nkitahodzi Adzesua (Communication Studies) mu wɔ Leicester Esuapɔn (Leicester University) mu wɔ afe 2007 na 2012 ntam.<ref name="ghanaweb.com">https://www.ghanaweb.com/person/Fritz-Baffour-1167</ref>
== Edwuma ==
Baffour yɛɛ edwuma dɛ nsɛm ho amanyebɔnyi (journalist). Nna ɔyɛ ɔyɛkyerɛnyi (producer ) wɔ Ghana Tɛlɛbihyɛn (Television), TV dwumadzibea a ɔyɛ ɔman no dzea Ghana Broadcasting Corporation mu dɛ ɔyɛkyerɛnyi (producer) na ɔkwankyerɛfo (director). Ɔsan nso nye Liberia Tɛlɛbihyɛn, Nigeria Tɛlɛbihyɛn, Tyne Tees Tɛlɛbihyɛn - UK, Diverse Production wɔ UK na Back to Back Productions USA ayɛ edwuma. Na ɔsan yɛ nsɛm ho amanyebɔnyi fotufo (media consultant) ma Kan Ɔmanpanyin Jerry Rawlings aber do.<ref name="ghanaweb.com"/>
== Amanyɛsɛm ==
Baffour dze nye ho hyɛɛ National Democratic Congress mu fir ber a wɔhyehyɛɛ no afe 1991. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ [[Sanda]] 2009 mu ber a ɔdzii nkonyim wɔ Ablekuma South atenae wɔ Ghana mbrahyɛ bagua ambatow mu wɔ afe 2008. Ɔmanpanyin John Atta Mills paw no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ nsɛm do (Minister for information) wɔ afe 2012.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
koiuywzwmocbgn70wones9zjvesn2lx
Fufu
0
447
2526
2525
2023-04-20T19:17:55Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Fufu''' yɛ edziban a Ghanafo dzi. Wɔdze bankye na borɛdze yɛ.
Wɔdze dwomba siw fufu timtim wɔ wodur mu.
Nkwan na wɔdze dzi fufu. Nkwan no bi nye abɛnkwan, nkrakra, nkatsenkwan anaadɛ ebunebun.
i9n105zfznzbg5nmm7o93ceqxwyude3
Fulera Limann
0
448
6500
2529
2023-04-22T09:42:56Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Fulera Limann''' (wɔwoo no 8 November 1945)[1] na ɔyɛ Ewuraba a odzi kan wɔ Ghana mbrahyɛ amanbu a ɔtɔ do ebiasa na ɔyɛ Hilla Limann a woenya ne baabi kɔ ne yer.[2][3]
Hilla Limmann a w'efri mu no Ɔmanpanyin a w'abesin Jerry John Rawlings tuu no adze do wɔ afe 1981.[4] Fulera kaa dɛɛ kwan a wɔdze tuu ne kun fri adze do no annyɛ no hu osiandɛ na ɔyɛ adze a na wonyim dɛ obotum esi.[5]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"RE: 'First ladies through the years'". Graphic Online. Retrieved 2 March 2021.''
'''• ^''' ''"Hilla Limann Hall Hosts 40th Anniversary Commemoration of Dr. Hilla Limann as President | University of Ghana". www.ug.edu.gh. Retrieved 2021-03-02.''
'''• ^''' ''"Government To Take Care Of Former President Limann's Wife". Modern Ghana. Retrieved 2021-03-02.''
'''• ^''' ''k.boahene@theghanareport.com, kobby Asamoah/ (2019-09-25). "My husband sacrificed everything for Ghana - Fulera Limann". The Ghana Report. Retrieved 2022-08-27.''
'''• ^''' ''"I wasn't surprised my husband was overthrown - Limann's Wife". GhanaWeb. 2019-09-25. Retrieved 2022-08-27.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
s62kah2g98w04gslks1upvaeeld69rq
Fuzzy Dapaah Torbay
0
449
7584
6501
2023-05-01T17:37:42Z
Robertjamal12
13
/* <u>Amanyɛsɛm edwuma</u> */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Fuzzy Dapaah Torbay''' yɛɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na dza otsia ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa Okere ambatow mpasua dɛ National Democratic Congress (NDC) kuwba.
== Abrabɔ ahyɛse ==
Wɔwoo Fuzzy wɔ Esusow Aketseaba 22, 1952 wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Okuapeman Mpanyimfo Nsɔwdo Skuul wɔ Akropong. Ɔkɔtoaa do wɔ beebi a wotum yɛ ndaadze wɔ Varta Ag. Edwumayɛbea na ɔbɛyɛɛ odwumfo. Ɔbɛyɛɛ obi a ɔyɛ mfir ho edwuma na kuayɛ edwuma ber a onyaa suahu wɔ Varta Ag. Edwumayɛbea no.
== <u>Amanyɛsɛm edwuma</u> ==
Wodzii kan paaw no kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbaguafo ambatow maa National Democratic Congress. Wɔpaaw no bio wɔ Sanda 7, 1997 ber wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu, ɔdze amba 9, 252 a ogyina hɔ ma 43.60% dzii n'akansifo Kwaku Asamoah a ɔwɔ Convention People's Party, Joe Mantey a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] na Duodu Simpson Samuel ɔwɔ People's National Convention. Kwaku Asamoah nyaa amba 6, 009 a ogyina hɔ ma 28.30%, Joe Mantey nyaa amba 1, 450 a ogyina hɔ ma 6.80% na Duodu Simpson Samuel so nyaa amba 403 a ogyina hɔ ma 1.90%.
Fuzzy dzii nkogu ma Brandford K. Adu a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] bɛgyee n'egua no wɔ afe 2000 ambatow kɛse no mu. Onyaa amba 7, 313 a ogyina hɔ ma 47.20%, aber a Brandford so nyaa amba 7, 322 a ogyina 47.30%.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Fuzzy yɛ Kramonyi.
== Owu ==
Fuzzy Dapaah Torbay wui wɔ Ayɛwoho 18, 2002 wɔ New Jersey ber a yar kakraa bi bɔɔ no. Ɔgyaa okunafo na mba anan.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
20e0b4666sp7vwtcnv0txlv0r4vudu9
Arli National Park
0
450
7772
7770
2023-05-05T10:04:55Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Arli National Park''', a wɔfrɛ no '''Arly''',[2] yɛ national park a ɔwɔ Tapoa Province, southeastern Burkina Faso.[3] Onye Benin ne Pendjari National Park a ɔwɔ south hyia na Singou Reserve a ɔwɔ west.
IUCN Protected Areas ma WAP complex
Park yi susu bɛyɛ 760 km2 (290 sq mi) na no do ahyɛ ma , ofri gallery forests ma Arli na Pendjari rivers dze kɔ savanna woodland na sandstone hills wɔ Gobnangou chain. Ɔyɛ fie ma Africa Ɔson bɛyɛ 200, 200 hippos na gyata 100 .Buffaloes, baboons, red na green monkeys, warthogs, na antelopes ahorow, a ibi nye western hartebeest na roan antelope nso wɔhɔ. Bushbucks, duikers na waterbuck nso wɔ hɔ.[2][4]
Obotum ehu Park yi wɔ N19 highway a ɔwɔ Diapaga (wɔ ɔpɛ mber mu wɔ Pama). Arli National Park wɔ pool beberee , ibi nye Tounga a ɔyɛ bea a waterhole na pool ebien na ɔwɔ hɔ a hippos 20 bɛsera hɔ.
Ahyɛse no na Park yi yɛ tsenabea ma West African wild dog (''Lycaon pictus manguensis''),[5] ibom dɛm canid yi efri dɛm bea no osiandɛ nyimpa a wɔtse hɔn no hɔn mu atserɛw, na ɔman ne ahobambɔ nso nyi hɔ.
== Hwɛ iyi nso ==
• Arly-Singou
• W National Park
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Parc National d'Arly". Ramsar Sites Information Service. Retrieved 25 April 2018.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Manson, K.; Knight (2006). "IV: The East". Burkina Faso. Bradt Travel Guides, The Globe Pequot Press Inc. p. 196. <nowiki>ISBN 1841621544</nowiki>. Retrieved June 17, 2008.''
'''• ^''' ''Ouédraogo, O.; Schmidt, M.; Thiombiano, A.; Hahn, K.; Guinko, S.; Zizka, G. (2011). "Magnoliophyta, Arly National Park, Tapoa, Burkina Faso". Check List. '''7''' (1): 85–100. doi:10.15560/7.1.85.''
'''• ^''' ''"UNEP Protected areas". UNEP and WCMC. 1984. Archived from the original on 2007-08-04.''
'''• ^''' ''Michael, C. Hogan (2009-01-31). Stromberg, N. (ed.). "Painted Hunting Dog: Lycaon pictus". GlobalTwitcher.com. Archived from the original on 2010-12-09.''
== Abɔntsen do nkitahodzi ==
• Africa Tour Operators
<nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/File:Nahouri_departments.png</nowiki>
8v2qlpbgexnfdopqhvx8th4i77ayvv1
Gabriel Barima
0
451
6502
2545
2023-04-22T09:43:02Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q16246728}}
'''Gabriel Barima''' (a nyimpa pii frɛ no "'''Tweaa DCE'''") yɛ Ghana amanyɛnyi na kan Ɔmantsam Panyin wɔ Ahafo Ano Kesee Fam Mantsam mu wɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana. Wonyim no yiye dɛ ɔmaa Akan asɛmfua "Tweaa" a agye dzin, a akyir yi abɛyɛ kasafĩ. Wɔkaa "Tweaa" no wɔ dwumadzi a ɔkɔɔ do wɔ Mankrando ayaresabea no ase.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Barima wɔ [[Ebɔw]] 12, 1953, wɔ Biemso 1 wɔ Ashantsi Mantsam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Opoku Ware Sukuu a ɔsuaa Kuadwuma wɔ hɔ.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Barima sɛ Ghana man a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ɛkoro (1) wɔ [[Sanda]] da a ɔtɔ do euson ekyi a ɔdzii nkonyim wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua abatow a wɔyɛɛ no 29 [[Mumu]] 1992 wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua no mufo ase no.
Ɔsan gyinaa hɔ maa Ahafo Ano South nkongua no wɔ National Democratic Congress no tekiti do nanso odzii nkogu wɔ Stephen K. Balado Manu enyim. Onyaa mba 16,449 a ɔgyina hɔ ma 40.5% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee no nyinara mu. Balado Manu nso nyaa mba 17,015 a ɔgyina hɔ ma 41.90% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu dze dzii nkonyim wɔ akongua no mu maa Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no (New Patriotic Party).
== Edwuma ==
Barima yɛ obi a na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ahafo Ano South Ɔmansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsan yɛ okuafo wɔ n’adwuma mu.
== N'abrabɔ ==
Gabriel Barima yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fzv4dst0jgti0185mxaapmwexxhx185
Gabriel Kodwo Essilfie
0
452
6503
2548
2023-04-22T09:43:05Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gabriel Kodwo Essilfie''' (wɔwoo no wɔ Sanda 10, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Shama ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu dze nam National Democratic Congress do.
== Asetsena mu nsɛm ==
Essilfie yɛ Christiannyi na asɔrba wɔ Methodist Asɔr. Ɔawar (ɔwɔ mba baanan).
== Abrabɔ ahyɛse ==
Wɔwoo Essilfie Sanda 10, 1950 mu. Wɔtsetsee no wɔ Abuesi, kurow a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana. kɔr skuul wɔ Glassboro State College (Rowan University), a ɔwɔ New Jersey, wɔ US na onyaa abodzin krataa wɔ nkontaabu mu.
== Amanyɛ ==
Essilfie yɛ National Democratic Congress (NDC) kuwba. Afe 2012 mu no, ogyinaa maa Shama egua no dze nam NDC do wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu ma odzii nkonyim. Mbrahyɛbagua mu no, ɔasom wɔ beesuomfo ahorow mu, iyinom nye beesuomfo wɔ Sikasɛm, Edziban, Kuadwuma na Kookoo ho nsɛm.
== Edwuma ==
Ɔyɛ nkontaabufo. Ɔyɛ owura na krakye panyin wɔ Gabdor Consultants Inc. wɔ Pennsauken Township, New Jersey.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3y6omgvftndfce5x62rz4bkwx9uc5fv
Gabriel Yaw Amoah
0
453
7585
6504
2023-05-01T17:37:48Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gabriel Yaw Amoah''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbranyimfo. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada wɔ Bosome-Freho mansin an afei mansin krakye wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Amoah wɔ Bosome-Freho a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw Amoah kɔr mbrahyɛbagua mu maa Bosome0freho ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana dze nam[[New Patriotic Party]] do wɔ afe 1992 Ghana ambatow kɛse no mu. Nna Amoah yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana na ɔmanyɛnyi ma[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no. N'amanyɛsɛm edwuma hyɛɛ ase wɔ afe 1996 ber a okegyinaa wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu dɛ Bosome-Freho ambatow mpasua n'ananmusinyi no. Ɔdze amba 9, 431 a egyina hɔ ma 40% dzii nkonyim tsiaa Owusu Pra Ababio a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba. Ɔdze amba 10, 734 a ɔyɛ 65% dzii nkonyim bio wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Afe 2004 amanyɛkuw mu ambatow no Gabriel kɔr bi naaso dɛm aber yi dze odzii nkongu. Wɔpaaw no dɛ ɔmansin krakye maa mansin no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6xg65xbsit1glbe3ysrqy7x19deyhah
Garamba Ɔman Prama
0
454
12861
6505
2024-04-09T10:40:01Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q308893}}
'''Garamba Ɔman Prama''' yɛ ɔman mmɔnten so atrae a nyi kɛse bɛyɛ akwansin 2,000 ahinanan (5,200 km2) a ɔwɔ Congo etsefi fam apuei. Ɔka Afrika mmɔnten so atrae ahorow a ɔkyɛ sen biara ho, na UNESCO paw no sɛ Wiase Agyapade wɔ 1980 mu esiane sɛ ɛbɔ mmeae a ɛho hia ma atsefi fam akraman fitaa, asono, akraman, ne akraman atrae nti.[https://en.wikipedia.org/wiki/Garamba_National_Park#cite_note-unesco-1] "Afrika Mmoa Yɛmmea" nyi "Institut Congolais pour la Conservation de la Nature (ICCN)" abom ahwɛ Garamba so, firi afe 2005.
== Nkyerɛkyerɛmu Nsɛm ==
Wɔhyɛɛ Garamba Ɔman Prama ase wɔ afe apem ahaakron na eduasa awɔtwe mu. Ɔfa mbea bɛyɛ akwansin 4,900 mbɔho ebien wɔ Ɔman Congo n'etsifi na boka afamu. Ɔhyɛ Gangala-na-Bodio Hunting Reserve ase wɔ Anee, Pomu na Boka, na South Sudanman n'ahyedo a ɔwɔ etsifi na etsifi -boka afamu. Abɔntsen do atrae yi yɛ Afrika mbea a hɔn abɔ ho ban a akyɛ kyɛn biara no mu ɛkoro. Ɔda nsakrae bea a ɔda mbead ebien a ɔwɔ hɔ no ntsam: Guinea-Congo na Guinea-Sudan savanna. Saa biogeographic mbea abien yi boa wuram mmoa ahorow, a nyimpa dodow do atew wɔ nnansa yi mfe du du mu osian mmoa a wɔkyere hɔn sie ntsi. Garamba Ɔman Mmoa Yɛmmea no, ahyehyɛdze a ɔnyɛ dzea wɔhwehwɛ mfaso a ɔhwɛ mmoa do a wɔfrɛ no Afrika Mmoa Yɛmmea na ɔhwɛ do dɛ ɔyɛ ayɔnkofa a wɔnye Institut Congolais pour la Conservation de la Nature (ICCN) ayɛ no fa, fi afe 2005. ICCN awɛmfo na asraafo a wɔwɔ Democratic Republic of the Congo Asraafo no mu no yɛ edwuma dze bɔ Garamba ho ban fi abɔmmbɔfo na atuatewfo akuw ho.
== Abakɔsɛm ==
Wɔdze ɔman no mmɔntsen do atrae no sii hɔ wɔ afe 1938 mu.
UNESCO dze sii hɔ dɛ Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe 1980 mu, na wɔdze kaa edwumaku tsitsir no Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esiane Mu Kyerɛwtohɔ fir 1984–1992 ho. Wɔ 1991 na 1993 ntsam no, Sudanfo aguanfo 50,000 kɔtsenaa Garamba akyi ber a Sudan Nyimpa Ahofadzi Asraafo no tu fii hɔn afie mu no, na ɔmaa mmoa a wɔkyere hɔn sie no yɛɛ kɛse. Wɔbɔ amannye dɛ ntawntawdzi 121 sii wɔ abɔmmbɔfo na mmɔntsen do ahwɛfo ntsam wɔ 1993 na 1995 ntsam, na akodze bɛbor 900 a ahwɛfo nyae wɔ 1991–1996 mu. Amanaman Ntam Akraman Fapem no dze sika mae maa kar ahorow a wɔdze hwɛ ndzɛmba do wɔ 1994 mu, na mmoahwɛfo akatua wɔ 1995. Wɔ [[Kwakwar]] 1996 mu no, wokunkum akraman ebien—onini ɛkoro, Bawesi, na Juliet, ɔbea bi a onyinsɛn. Wɔsan dze Garamba kaa esiane ahorow no ho wɔ 1996 mu esiane atsifi fam akraman fitaa a wɔkyere hɔn no ntsi. Wɔ nkogudzi dodow bi akyi wɔ Congo Ko a Edzi Kan na Sudan Ɔmanko a ɔtɔ do ebien no mu, nea ɛho hia sen biara ne Operation Thunderbolt no, Uganda atuatewfo a wɔyɛ WNBF ne UNRF (II) no kɔɔ Garamba Ɔman Mmoa Yɛmmea wɔ afe 1997 mu. Ahyehyɛdze ahorow tse dɛ Frankfurt Mmoa Ho Adesua Kuw, Amanaman Ntsam Kuw a ɔhwɛ Abɔdze do, na Wiadze Nyinara Wiadze Mmoa Foto nso na mpɔtsam hɔ atumfo ayɛ edwuma dze asiesie Garamba.
Afrika Mmoa Yɛmmea na ɔhwɛ Garamba do dɛ ayɔnkofa a wɔne ICCN ayɛ no fa, fi afe 2005. Wɔbɔ amannye dɛ Afrika Mmoa Yɛmmea mmɔdzenbɔ a ɔko tia mmoa a wɔkyere hɔn sie no ayɛ yiye wɔ mmoa a wowuwu no do atew mu. Sɛnea BBC kyerɛ no, Europa Aman Nkabom na ankorankoro a wɔdze mmoa ma no na wɔdze sika ama Garamba edwumayɛ ho nhyehyɛe. Afoforo a hɔn aboa no bi nye United States Agency for International Development, United States Fish and Wildlife Service, Wildcat Foundation, na Wiadze Sikakorabea, sɛnea Afrika Mmoa Yɛmmea kyerɛ no.
Efi afe 2005 no, wobu bea a hɔn abɔ ho ban no dɛ Gyata a Wɔkora do Kuw a ɔka Domaine Chasse Bili Uere ho.
Anyɛ yiye koraa no, abɔmmbɔfo akunkum mmɔntsen do ahwɛfo 21 wɔ mfe du a etwam no mu, de besi afe 2017 no, na ahobammbɔ ho haw ahorow aboa Garamba apereperedi dɛ ɔdze nye ho besi hɔ dɛ bea a nsrahwɛfo kɔ. Joseph Kony Awuradze Ɔsɔretia Asraafo no dze abɔntsen do atrae no ayɛ kronkronbea. Wɔ afe 2009 mu no, atuatewfo kuw no tow hyɛɛ Garamba Nagero gyinabea so, na anyɛ yiye koraa no, wokunkum nyimpa awɔtwe a atrae do ahwɛfo ebien ka ho, na wopirapiraa nyimpa duεbaasa foforo. Atuatewfo nso wiaa edziban na pɛtro, na wɔsɛee abɔntsen do adan pii. Abɔmmbɔfo kunkum mmoahwɛfo enum na Congo asraafo no mufo ebaasa wɔ ntawntawdzi ebaasa mu wɔ afe 2015 mu, na wɔkunkum pii wɔ [[Ɔbɛsɛ]] mu.[18] Wɔ Ayɛwohomumɔ 2016 mu no, abɔmmɔfoɔ too tuo kumm mmoahwɛfoɔ mmiɛnsa, na wɔpirapiraa afofor (a Garamba panyin ka ho saa ber no), na asono abɔmmbɔfo kumm abɔntsen do ahwɛfo ebien wɔ Ayɛwohomumɔ 2017 mu. na ɔwɔ hɔ. Sɛnea mfonin ho nsɛm ho amannyebɔfo Kate Brooks a ɔyɛɛ sini wɔ Garamba maa nye kyerɛwtohɔ The Last Animals kyerɛ no, wokunkum abɔntsen do ahwɛfo duɛbaasa na asraafo a wɔrebɔ Garamba ho ban wɔ Sanda 2015 na [[Ebɔbira]] 2017 ntsam.
Wɔ afe 2017 mu no, National Geographic Documentary Films yii The Protectors: Walk in the Rangers’ Shoes, virtual reality documentary tiawa a Kathryn Bigelow kyerɛɛ kwan a ɔfa abɔntsen do ahwɛfo na mmɔdzen a wɔbɔ dɛ wɔbɛbɔ Garamba wuram mmoa ho ban no edzi. Tribeca Sini Afahyɛ no wɔ ne wu akyi no dze Disruptor Award maa rangers a wokunkum hɔn a wɔrebɔ Garamba ho ban "wɔ hɔn edwuma na akokoduru a wɔdze bɔɔ asono ho ban no ho", wɔ [[Ebɔbira]] 2017 mu.
== Nhwiren Na Mmoa a Ɔwɔ Hɔ ==
Savannah sare a ɔwɔ abɔntsen do no boa acacias a ɔba fam. Garamba sare no bi tumi nyin bɛyɛ anammɔn 10 (mita 3.0).
Garamba yɛ fie ma mmoa ahorow a wɔnom nufusu, a adowa ahorow ahorow ka ho, nye ɛfoɔ, asono, mpataku, kwae mu mprako akɛse, giraffes, asukɔnkɔn, na agyata nso tse. Abɔntsen do atrae no na ɔwɔ Democratic Republic of Congo a ɔyɛ giraffe dodow ɛkoro pɛ a aka, Kordofan subspecies, a hɔn dodow nnu ankorankoro 60; na ɔman no mu asono dodow a aka kyɛn biara no mu ɛkoro.
Wobu Garamba asono dɛ ɔyɛ Afrika savanna na Afrika kwae mu mmoa nketsewa no afrafra. Asono a wɔkyere wɔn sie no ama asono a wɔwɔ abɔnten so no so atew wɔ nnansa yi mfe du du no mu.[4] Na asono bɛyɛ 2,800 na ɔwɔ hɔ wɔ afe 2011 mu. Wɔ afe 2017 mu no, wɔbuu akontsaa dɛ asono nnu 2,000 wɔ Garamba, a ɛso ateɛ kɛseɛ firi bɛyɛ 20,000 a wɔbɔɔ ho amanneɛ wɔ 1960 ne 1970 mfeɛ no mu no.[5][3][17] Wɔkunkum asono 22 wɔ afe 2012 mu, na wɔ afe 2014 mu no, abɔmmbɔfo kunkum Garamba asono 68 wɔ bosoom ebien mu.
Giraffe dodow a wɔbɔ ho amannye no gu ahorow, nanso ɔkyerɛ dɛ ɔso atew wɔ ɔkwan a ɔkɔ akyir do. Sɛnea Mongabay kyerɛ no, nyimpa dodow a wɔkyerɛw too hɔ dɛ dodow no ara yɛ 300 wɔ 1976 mu, na wɔbɔɔ amannye dɛ ɔbor 100 wɔ afe 2008 mu. Times Kaseɛbɔ Krata (The Times) kae dɛ na giraffes 356 na ɔwɔ hɔ wɔ afe 1993 mu, na ebeduu afe 2007 no, na wɔyɛ eduawɔtwe esia (86) pɛ. Kristofo Nyansahu Ho Nhwehwɛmu (Christian Science Monitor) kaa dɛ na ɔyɛ eduawɔtwe esia (86) wɔ afe 2003 mu na ɔyɛ 38 pɛ wɔ afe 2016 mu. Giraffe 55 na ɔwɔ abɔntsen do, ɔdze besi afe 2020. Abɔdze a wɔkyer mmoa we hɔn no yɛ esiane kɛse ma Garamba giraffe dodow no.
Ber bi na ɔwɔ asifi fam rhinoceros fitaa a wɔyɛ wuram mmoa a etwa to wɔ abɔntsen do atrae hɔ. Wɔbɔɔ atsifi fam rhinos fitaa duanum pɛ ho amannye wɔ Garamba wɔ 1980 mfe no finimfin, na ɔmaa wɔdze abɔntsen do atrae no kaa UNESCO Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esiane Ho Kyerɛwtohɔ no ho. Wɔ afe 2003–2004 mu no, wɔbɔɔ amannye dɛ na rhinos fitaa 20 kosi 25 wɔ abɔntsen do.
Hɔnakyerɛw mmoa ahorow 138 a wɔnom nufusu na nnomaa ahorow 286, a ɔkyerɛwfo anomaa no ka ho, wɔ abɔntsen do.
Nkitahodzi a ɔda nyimpa na wuram mmoa ntsam wɔ abɔntsen do nye dzea etwa ho ehyia no ama nyimpa na wuram mmoa ntsam ntawntawdzi aba. Mpɔtsam hɔ na South Sudanfo abɔmmbɔfo hwehwɛ asono, na wɔtaa hwehwɛ asonse (ivory). Garamba wuram mmoa nso nya nkɛntsɛndo wɔ akuw tse dɛ Huda na Wodaabe (anaa "Mbororo") a wɔrehwehwɛ edzidzibea.
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[List of largest protected areas]]
* [[List of national parks in Africa]]
* [[List of World Heritage in Danger]]
* [[List of World Heritage Sites in Africa]]
* [[Wildlife of the Democratic Republic of the Congo]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
83e2s1ajc9607rtfhg2g0ioeh9jr2f5
Gemma Acheampong
0
455
6506
2565
2023-04-22T09:44:11Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gemma Acheampong''' (wɔwoo no afe 1993 Kwakwar 13) yɛ Ghana-American mbirikatunyi a ne mbɔdzembɔ wɔ 'sprinting' mu. Okitsa Ghana abakɔsɛm wɔ 300 meters akansi mu, na ogyinaa Ghana ananmu wɔ 4 × 100 metres relay wɔ afe 2016 Summer Olympics wɔ Rio de Janeiro.
{| class="wikitable"
|+
Gemma Acheampong
| colspan="2" |Acheampong in October 2017
|-
! colspan="2" |Personal information
|-
!Born
|13 February 1993 (age 29)
Chicago, Illinois, U.S.
|-
!Education
|Boston University
|-
!Height
|5 ft 4 in (163 cm)
|-
!Weight
|118 lb (54 kg)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Sport
|Track and field
|-
!Event(s)
|100 metres, 200 metres
|-
!College team
|Boston Terriers
|-
!Coached by
|Dave Hegland
|-
! colspan="2" |Medal record
{| class="wikitable"
|
|-
! colspan="3" |Women's Athletics
|-
! colspan="3" |Representing Ghana
|-
! colspan="3" |African Games
|-
|
|2015 Brazzaville
|4 x 100 m relay
|-
! colspan="3" |African Championships
|-
|
|2016 Durban
|4 x 100 m relay
|-
|
|2014 Marrakech
|4 x 100 m relay
|}
|}
== Akansi abakɔsɛm ==
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Competition
!Venue
!Position
!Event
!Notes
|-
! colspan="6" |Representing Ghana
|-
| rowspan="4" |2014
| rowspan="2" |Commonwealth Games
| rowspan="2" |Glasgow, United Kingdom
|28th (h)
|200 m
|24.90
|-
|–
|4 × 100 m relay
|DQ
|-
| rowspan="2" |African Championships
| rowspan="2" |Marrakech, Morocco
|6th
|100 m
|11.74
|-
|3rd
|4 × 100 m relay
|44.06
|-
| rowspan="2" |2015
| rowspan="2" |African Games
| rowspan="2" |Brazzaville, Republic of the Congo
|10th (sf)
|100 m
|11.81
|-
|2nd
|4 × 100 m relay
|43.72
|-
| rowspan="3" |2016
| rowspan="2" |African Championships
| rowspan="2" |Durban, South Africa
|6th
|100 m
|11.49
|-
|2nd
|4 × 100 m relay
|44.05
|-
|Olympic Games
|Rio de Janeiro, Brazil
|14th (h)
|4 × 100 m relay
|43.37
|-
|2017
|World Championships
|London, United Kingdom
|10th (h)
|4 × 100 m relay
|43.68
|-
| rowspan="2" |2018
| rowspan="2" |Commonwealth Games
| rowspan="2" |Gold Coast, Australia
|19th (sf)
|100 m
|11.79
|-
|5th
|4 × 100 m relay
|43.64
|-
| rowspan="4" |2019
|World Relays
|Yokohama, Japan
|7th
|4 × 100 m relay
|44.77
|-
| rowspan="2" |African Games
| rowspan="2" |Rabat, Morocco
|13th (sf)
|100 m
|11.93
|-
|8th
|4 × 100 m relay
|47.24
|-
|World Championships
|Doha, Qatar
|11th (h)
|4 × 100 m relay
|43.62
|-
|2021
|World Relays
|Chorzów, Poland
|12th (h)
|4 × 100 m relay
|44.85
|}
== Personal bests ==
'''Outdoor'''
* 100 metres – 11.43 (+0.2 m/s) (Cape Coast 2016)
* 200 metres – 24.21 (+1.2 m/s) (Princeton 2014)
'''Indoor'''
* 60 metres – 7.18 (Annapolis 2015)
* 200 metres – 24.41 (Boston 2015)
* 300 metres – 39.50 (Boston 2015) <abbr>NR</abbr>
== Nhwɛdo ==
# '''^''' Personal Website and Blog
# '''^'''
# '''^''' Gemma Acheampong at World Athletics
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
97gd4vpaup03s9rnhiy20h59wvp4wyq
Genevive Delali Tsegah
0
456
6507
2567
2023-04-22T09:44:14Z
Robertjamal12
13
/* top */Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Genevive Delali Tsegah''' (wɔwoo no 8 Ɔbɛnem 1951) yɛ Ghana ɔman nanmusifo.[1][2]
Nwomasua
Wɔ afe 1976 mu no, Tsegah wiee abodin krataa wɔ Nnɛyi Kasa mu wɔ Ghana Sukuupɔn mu, na ɛno akyi no onyaa abodin krataa wɔ Amanaman Ntam Abusuabɔ mu wɔ Nairobi Sukuupɔn mu wɔ afe 1982 mu.
Ndwuma
Tsegah kɔkaa aman ntam nkitahodi adwuma no ho wɔ afe 1977 mu, sɛ ɔman dwumayɛni wɔ Amammerɛ Dwumadibea a ɛwɔ Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea, dibea a odii kosii afe 1981. Efi 1982 kosi 1983 no na ɔyɛ ɔpanyin wɔ Mfinimfini Apuei ne Asia Dwumadibea, na saa bere no na ɔwɔ Ɔsom Dwumadibea no of Foreign Affairs, kosii 1985. Wɔ 1988 mu no, ɔfaa adwuma afe biako wɔ Amerika dwumadibea hɔ, ansa na ɔrebɛyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni wɔ Paris, na ɔtraa hɔ mfe anan a edi hɔ no. Wɔ afe 1993 mu no, ɔbɛyɛɛ Dwumadibea a ɛhwɛ Sikasɛm, Aguadi ne Sikasɛm so no Ɔkwankyerɛfo Abadiakyiri, kosii afe 1996, bere a otu kɔɔ Cotonou, Benin, faako a ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔfotufo na ɔsan nso yɛ adwuma sohwɛfo fi 1997 kosi 1998. Efi afe 2000 kosi 2002 no, ɔyɛɛ adwuma na ɔyɛ Sikasɛm, Aguadi ne Sikasɛm Dwumadibea no Titenani, ansa na ɔresom mfe anan sɛ ɔnanmusifo wɔ Ouagadougou, Burkina Faso (2002–06). Afei ɔsan bae bɛyɛɛ Amannɔne Dwumadibea no Sikasɛm, Aguadi ne Sikasɛm Dwumadibea no kwankyerɛfo Affairs for two more years.
Efi afe 2008 kosi afe 2009 no na ɔyɛ Daa Ɔnanmusifo no ananmusifo wɔ Amanaman Nkabom Asafo Ti a ɛwɔ New York Kuropɔn mu. Efi 15 Ɔbɛnem 2010 kɔsi 14 Ɔkɔtɔberɛ 2014 na ɔyɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ Paris, na UNESCO ne Ahemman Kronkron no gyee no toom.[3][4]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
'''• ^''' ''"Governance Not About Sharing Spoils - Prez". ModernGhana.com. 9 October 2009. Retrieved 2016-11-12.''
'''• ^''' ''"Country profile - General information". www.unesco.org. Retrieved 2016-11-12.''
'''• ^''' ''"The Director-General meets the President of Ghana". UNESCO. 2013-07-09. Retrieved 2016-11-12.''
'''• ^''' ''"Farewell | United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization". www.unesco.org. Retrieved 2016-11-12.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fgvmbdwigouu8c9w61y8qzt6ifkng8s
George Boakye (amanyɛni)
0
457
7586
6508
2023-05-01T17:37:54Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''George Boakye''' is yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Asunafo South ambatow mpasua. Seisei ɔyɛ Mantɔw soafo wɔ Brɔn na Ahafo.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ Ɔbɛsɛ 6, 1956 mu. Wɔtsetsee no wɔ Sankore, kurow a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abodzin krataa (Bachelor of Arts) wɔ Nyimpa mu nkitahodzi mu fir Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ afe 1992 mu. Ɔtoaa do nyaa abodzin krataa kunyin (Master of Education degree) wɔ Nwomasua Nhyehyɛɛ na Ahwɛfo (Educational Planning and Administration) fir University of Cape Coast wɔ afe 2001.
== Edwuma ==
Ɔyɛ nwomasua ho ɔbemfo. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Skuul Panyin n'abadziekyir wɔ St. Joseph's Ntsetseebea College wɔ Bechem ansaana ɔdze noho rehyɛ amanyɛsɛm.
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. nna ɔyɛ Mansin Krakye Panyin ma Asunafo South Mansin. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Asunafo South ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Sanda 2009 ber a odzii nkonyim wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no, ɔdze mba 16,574 fir mba dodow a wɔtowee 32,953 mu dzii nkonyim. Eric Opoku a ɔwɔ NDC bɛhyɛɛ n'ananmu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Ɔawar awo mba baasia. Ɔyɛ Christiannyi na asɔrba wɔ Catholic Asɔr.
== Ekyingye ==
Ebɔbira 2017 mu no, British Mbatirtofo Kunyin ( British High Commission) a wɔwɔ Ghana dze sobo too Boakye, Johnson Kwaku Adu, Richard Acheampong, na Joseph Benhazin Dahah dɛ wɔdze hɔn aban akwantu tum krataa ama hɔn ebusuafo ma wɔdze etu kwan kɔ UK. Boakye gyee visa maa ɔno na ne babaa na ekyir yi ogyaa no wɔ UK hɔ ma ɔtsenaa hɔ mfe ebiasa ansaana ɔreba Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
s7tm7l4x67odsifi4ij3wlxxoc792qf
George Buadi
0
458
6509
6307
2023-04-22T09:44:20Z
Robertjamal12
13
Category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''George Buadi''' ( wɔwoo no wɔ Ayɛwoho bosoom da ɔtɔ do ebiasa wɔ mfe apem ahankron eduosia ebiasa mu) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu wɔ Amenfi East ambatow mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo '''Buadi''' wɔ Ayɛwoho bosoom da ɔtɔ do ebiasa wɔ mfe apem ahankron eduosia ebiasa mu(3rd July,1963), wɔ Amenfi East wɔ Ghana Anee Mantɔw mu. Ɔkɔr skuul wɔ Ghana Suapɔn mu na Ghana mbra skuul(Ghana School of Law) ma onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ " Bachelor of Arts" na "Bachelor of Law" ber a okosua Amanyɛsɛm na Mbra ho nyimdzee wie no.
== Amanyɛsɛm ==
Buadi dzii kan kɔɔ mbrahyɛbaguafie wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu dze maa Amenfi East ambatow mpasua do a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Mumu bosoom no mu wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien mu. Ɔsan so nyaa kwan wɔ mbrahyɛbaguafie wɔ mfe apem ahankron eduokron esia ambatow no mu, a onyaa amba dodow a ɔyɛ 15,890 fir amba dodow a ɔyɛ 30639 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduasa awɔtwe ekyir pɔw eduasa(38.30%), sen Doris Gyapomah Oduro a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a onyaa amba 11,638 a ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu a ɔyɛ eduonu awɔtwe ekyir pɔw du(28.10%) na Eric Coffie a ɔyɛ NCP amanyɛkuwnyi a onyaa 3,111 a ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu esuon ekyir pɔw eduonu(7.50%). Joseph Boahen Aidoo a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi dze amba a ɔyɛ 14,578 a ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduonu enum ekyir pɔw eduokron(55.90%) botuu Buadi fii adze do.
== Edwumasɛm ==
Sɛ yeyi Buadi n'amanyɛ edwuma si nkyɛn a, ɔsan so yɛ Lɔyanyi(lawyer).
== Gyedzi ==
Buadi yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
st1u3qnas50l29i2kg9qj80timxx1sh
George Gyan-Baffour
0
459
7587
7095
2023-05-01T17:37:59Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q33634856}}
'''George Yaw Gyan-Baffour''' (wɔwoo no 27 [[Ebɔw]] 1951)[1] yɛ Ghana nkɔdo sikasɛm ho ɔbenfo (development economist) na amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Mbahyɛbaguanyi a ɔgyinaa Wenchi Ambatow mpasua ananmu fir afe 2005 kɔsi afe 2021. Nna ɔyɛ ɔbenfo wɔ Howard Esuapɔn (Howard University) a ɔwɔ Washington, D.C., fir afe 1993 kɔsi afe 2001. Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no munyi na kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Nhyehyɛe a Wɔyɛ do (former Minister of Planning) wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
svhruh8wrwi2v7bnr4slg5qr1mj90kf
George Kofi Arthur
0
460
7588
7096
2023-05-01T17:38:04Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''George Kofi Arthur''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia akorɔn ne bosoom Kwakwa ne da a ɔtɔ do eduonu anan mu) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia esia wɔ Ebibiman a ɔtɔdo anan no mu gyinaa maa Amenfi Finimfin mpasuar a ɔwɔ Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana. .
{| class="wikitable"
! colspan="2" |George Kofi Arthur
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Member of the Ghana Parliament
for Amenfi Central Constituency
|-
| colspan="2" |'''In office'''2012–2016
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Born
|24 February 1969 (age 53)
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Political party
|National Democratic Congress
|-
!Alma mater
|University of Education, Winneba, Ghana Institute of Management and Public Administration
|-
| colspan="2" |
|}
== N'brabɔ ==
Arthur nnwaree. Wɔkyerɛ dɛ ɔyɛ kristianyi.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe apem ahaakorɔn eduosia akorɔn ne bosoom Kwakwa ne da a otsia eduonu anan mu wɔ Agona Amenfi a ɔwɔ Atɔe mantɔw mu. Ɔkɔr University of Education, a ɔwɔ Simpa na hɔ na onyaa ne Bachelor of Education degree in Technology. Ɔsanso kɔr Ghana Institute of Management na Public Administration na hɔ na onyaa ne EMGL wɔ afe mpemebien na awɔtwe mu.
== Edwuma ==
Arthur yɛ nwomanyimfo. Ɔyɛɛ edwuma dɛ hwɛdofo wɔ Mynd FM a ɔwɔ Kumasi. Afe 2005 mu no, ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Arthur yɛ NDC amanyɛkuwba. Afe 2004 mu no, osii akan wɔ Amenfi Finimfin mpasuardo wɔ afe 2004 Ghana asahen abatow no mu na odzii konyim. Onyaa mba 14,139 a nna ogyina hɔ ma 48.10% na hɔn a wɔnye no sii akan no a Peter Yaw Kwakye-Ackah na James Boateng ka ho dzii nkogu. Wɔsanee paaw no wɔ afe mpem ebien na awɔtwe Ghana asahen abatow no mu na afe mpem ebien na du ebien Ghana asahen abatow no mu na iyi na ɔmaa akwanya ma ogyinaa maa ne mpasuar mpɛn ebien na ebiasa do.
=== Afe 2004 abatow ===
Afe mpemebien na anan Ghana asahen abatow mu na wɔpaaw Arthur dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do. Ne dɛm ntsi ogyinaa wɔ Amenfi finimfin mpasuar wɔ mbrahyɛbagu a otsia anan wɔ Ebibiman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana fitsi afe mpemebien na enum ne bosoom Sanda ne da a otsia esuon kesi afe mpemebien na akorɔn ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esia. Wɔsaan Pater Yaw Kwakye-Ackah a ɔyɛ [[New Patriotic Party]] kuwba na James Boateng a ɔyɛ Convention People's Party kuwba ho paaw Arthur. Wonyaa mba 47.7% na 4.2% dze fi mba dodow no mu.
=== Afe 2008 abatow. ===
Afe 2008 Ghana asahen abatow no na wɔsanee paaw Arthur. Ne dɛm ntsi ogyinaa maa Amenfi Finimfin mpasuar wɔ mrahyɛbagua a otsia enum wɔ Ebibiman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana mu fitsi afe mpemebien na akorɔn ne bosoom Sanda ne da a otsia esuon kesi afe mpemebien na du ebiasa ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esia. Mba 39.31% dze fi mba dodow no mu na wɔdze paaw no. National Democratic Congress amanyɛkuw no akwanya ahoma do na wɔpaaw Arthur. Wɔsaan Padmore Kofi Yonkopa Arthur a ɔyɛ[[New Patriotic Party]], James Boateng a ɔyɛ Convention People's party kuwba na Peter Yaw Kwakye Ackah a ɔyɛ independent candidate ho paaw Arthur. Mba a wonya yɛ 33.2 5, 0.7% na 26.7% dze fi mba dodow no mu
== Nhwɛdo ==
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mzy9cc0160eduk50yvtttxk8jq95jq7
George Kofi Nfodjoh
0
461
7097
6513
2023-04-22T15:07:46Z
Robertjamal12
13
/* Asetsena mu nsɛm */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''George Kofi Nfodjoh''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ogyinaa maa National Democratic Congress ma Ho Central ambatow mpasua.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ Fankwa 21, 1946 mu. Wɔtsetsee no wɔ Sokode-Bagble, kurow a ɔwɔ Firaw Mantɔw wɔ Ghana. Ɔkɛgyee n'abodzin krataa (PGL) wɔ nkitahodzi adzesua mu (communication studies) wɔ University of Ghana wɔ afe 1986 mu.
== Edwuma ==
Ɔyɛ nsɛnkyerɛwnyi na dawurbɔfo. Ɔnye AGC edwumakuw a ɔwɔ Obuase no yɛɛ edwuma fitsi afe 1987 kesi afe 1997 mu. Nna ɔyɛ Mansin Krakye Panyin wɔ Ho Mansin mu fitsi afe 1997 kesi afe 2001 mu. Nna ɔyɛ safohen na ɔnye Aban Nkitahodzi Nkyekyɛmu a ɔwɔ Ghana nsɔrdaafo mu no no yɛɛ edwuma
=== Amanyɛsɛm ===
Ɔyɛ National Democratic Congress kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ho Central ambatow mpasua a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Wɔpaaw no dɛ obi a origyina ama National Democratic Congress mbrahyɛbagua no wɔ Fida afe 2004 wɔ Ho Central ambatow mpasua.
Onyaa mba dodow 49,463 a ɔyɛ ɔha mu nkyɛmu 84.80% dze dzii ne akansifo Seth Dickie Kpodo a onyaa mba 4,668, Dede Kwesi Levi Michael a onyaa mba 3,593, Asare Roberta a onyaa mba 275 na Tay Prosper a onyaa mba 302.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Ɔawar. Ɔyɛ Christiannyi na asɔrba wɔ Catholic Asɔr.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
h5qwg83yias6u73z43j0u5nwmvcogiw
George Kuntu Blankson
0
462
7098
6514
2023-04-22T15:07:49Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96943176}}
'''George Kuntu Blankson'''(wɔwoo no [[Mumu]] da a ɔtɔ do eduonu enum (25) afe 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyii ma Ekumfi mansin a kan no na ɔyɛ Mfantseman Epuei Mansin no fa.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
704sz6nde8u7igfhydt5a0hmyhj2fq9
George Kwame Aboagye
0
463
11243
11219
2023-08-23T16:28:00Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694608}}'''George Kwame Aboagye''' (wɔwoo no wɔ [[Dzifuu]] 24,1968) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esuon wɔ 4th Republic wɔ [[Ghana]] a na ogyina mu ma Asene-Akroso-Manso abatow mpasua do wɔ [[Etsifi Mantɔw(Ghana)|Etsifi Mantɔw]] mu wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ [[Dzifuu]] 24,1968 wɔ Akim Manso wɔ [[Etsifi Mantɔw(Ghana)|Etsifi Mantɔw]] mu wɔ [[Ghana]]. Onyaa ne abɔdzin krataa a ɔyɛ dipolma wɔ Zenith Suapɔn na ne LLB wɔ Lancaster Suapɔn mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
b26igk9u4tjfxhr87pikfrylpb9gqll
George Loh
0
464
6516
2603
2023-04-22T10:04:34Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''George Loh''' yɛ mbrahyɛbaguanyi ma North Dayi a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Seiseiara ɔyɛ Firaw Mantɔw mu oguamutsenanyi abadziekyir ma NDC.
== Abrabɔ mu nsɛm ==
Loh awar awo ba kor. Ɔyɛ Christianyi wɔ Evangelical Presbyterian asɔr mu.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Loh wɔ Ayɛwoho 3, 1972 wɔ Anfoega wɔ Firaw Mantɔw. Onyaa abodzin krataa a wɔfrɛ no LLB wɔ Ghana suapɛn mu wɔ afe 2005 mu. Ne nsa kaa abodzin krataa BL wɔ Ghana School of Law wɔ afe 2007 mu.
== Amanyɛsɛm ==
Loh yɛ National Democratic Congress kuwba. Nna ɔka beesuomfo a wɔhwɛ amambra, mbra mu nsɛm na mbrahyɛbagua na ɔman no nkontaabu do.
== Edwuma ==
Oak House and Wuuda a wɔyɛɛ wɔ Nkran no, nna ɔka ho dɛ mbranyimfo na ofotufo. Nna ɔsan ka Hayibor, Djarbeng and Company ho fitsi afe 2007 kesi afe 2012 mu.
{{INTERWIKI|Q99903520}}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6ol6me00ld8d71op5cvpc2i727ppki4
George Mpambi Dagmanyi
0
465
6517
2607
2023-04-22T10:04:38Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''George Mpambi Dagmanyi''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma mbrahyɛbagua a otsia ebien wɔ kwasafoman a ɔtɔdo ebien maa Bimbila mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛase ==
Wɔwoo George Mpambi Dagmanyi wɔ Bimbila wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Odzikan no wɔpaaw George kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ "National Convention" kuw no tsikiitsi do dze maa Bimbila mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia ne bosoom Mumu mu Ghana asahen abatow no mu. Mba papa 31,169 no mu George dze mba 13,796 a ogyina hɔ ma 32.10% twaa Aliu Aduna Mahama a ɔyɛ Akokɔ Baatan kuwba (Convention People`s Party) a onyaa mba 9,467 a ogyina hɔ ma 22.10%, Mohammed Ibn Chambas a ɔyɛ Akatamanso kuwba (National Democratic Congress), onyaa mba 7,488 ma ogyina hɔ ma 17.40% na Justice K. Grundow a ɔyɛ (National Congress Party) a no so nyaa mba 418 a na ogyina hɔ ma 1.00%.
George Mpambi Dagmanyi hweer ne dzibew wɔ afe 2000 Ghana asahen abatow no mu ma dɔibew no maa Mohamed Ibn Chambas a ɔyɛ Akatamanso kuwba (National Democratic Congress).
== Nhwɛdo ==
Buukuu no etsifiasɛm: Ghana Parliamentary Register 1992–1996 Publisher: Ghana Publishing Corporation Date: 1993 Page: 255
"Northern Region". www.ghanareview.com. Retrieved 14 October 2020.
FM, Peace. "Afe 1996 abatow – Etsifi mantɔw mu sleekye na kaba mpasuardo Constituencies". Ghana abatow – Peace FM. Retrieved 14 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Bimbilla Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 14 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results – Bimbilla Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 14 October 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fzqh7qe887derbyrasojesv5vhr7fmy
Georgina Theodora Wood
0
466
10540
7801
2023-05-06T15:07:26Z
Assilidjoe
33
/* Ahyɛse Bra na Nwomasua */
wikitext
text/x-wiki
'''Georgina Theodora Wood''' JSC OSG (née '''Lutterodt'''; wɔwoo no [[Ɔbiradzi]] 8, 1947) yɛ Ghananyi Ɔtambuafo a nna ɔsanso yɛ Polisifo panyin. Nna ɔyɛ panyin a ɔhwɛ pɛrpɛryɛ ho nsɛm wɔ Ghanaman mu na afei basia a odzi kan tsenaa dɛm egua no do.Ɔkegye n'ahom wɔ mfe eduomum ekyir a ɔyɛ edwuma wɔ ɔman no mu.Ɔka ɔman panyinfo a wosusu siesie ɔman no.
== Ahyɛse Bra na Nwomasua ==
Wɔwoo Georgina Lutterodt wɔ bosoom [[Obiradzi]] da ɔtɔ do awɔtwe (8) wɔ afe 1947 mu wɔ ɔman Ghana mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
87nto2s17kx4tzc2nakmhwb9c6lyau5
Gershon Kofi Bediako Gbediame
0
467
7099
6519
2023-04-22T15:07:52Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gershon Kofi Bediako Gbediame''' ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do esia wɔ Fourth Republic wɔ Ghana a ogyina mu ma Nkwanta South abatow mpasua do wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Gbediame wɔ Pusupu Ntru wɔ Firaw mantɔw mu. Ɔkɔr skuul wɔ Oguaa Suapɔn (University Of Cape Coast) hɔ n obenyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ bachelor's degree in Physics na diploma in Education wɔ 1979 mu.
== Edwuma ==
Gbediame yɛ nwomasuanyi. Nna ɔyɛ Superintendent panyin na kyerɛkyerɛfo wɔ Presbyterian Boys' Senior High wɔ Legon. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe ahankron eduokron esuon(1997) mu. Nna ɔyɛ Physics kyerɛkyerɛnyi. Ɔyɛ nkan Chief Whip dze ma dɔm kɛse a wɔwɔ mbrahyɛbagua fie ber a obesii E.T.Mensah ananmu.
== Amanyɛsɛm ==
Gbediame yɛ NDC amanyɛkuw nyi. Ne mpɛn a ɔtɔ do enum wɔ mbrahyɛbagua fie nye iyi. Odzii nkonyim wɔ mbrahyɛbagua fie abatow mu wɔ 1997 a onyaa 13,870 wɔ 36,819 mu. Iyi yɛ 37.67% wɔ aba dodow mu. Wayɛ edwuma wɔ mbrahyɛbagua fie fitsi 1997 besi ndɛ.
Wɔpaw Gbediame dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Nkwanta South abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu.
Odzii nkonyim wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu na onyaa amba 18,171 wɔ 31,479 mu, a ɔyɛ ɔha nkyɛm 57.72% wɔ amba dodow a wɔtoo mu.
Onyaa amba sen Joseph Booker Yaw Denteh a ɔyɛ NPP ; na David Boamah Asomani, Oliver Ayivi na Okogye A K Joseph, nkorɔfo ebiasa wɔnnhyɛ amanyɛkuw biara ase.
== N'abrabɔ ==
Gbediame awar wɔ mba beenum. Ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Great Commission Church International.
== Nhwɛdo ==
#
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
#
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
gaggci1on0od9x4t66hpdcdhfkst41t
Gertrude Torkornoo
0
468
6520
2621
2023-04-22T10:05:23Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gertrude Araba Esaaba Torkornoo''' (wɔwoo no afe 1962 Fankwa 11) yɛ Ghana mbranyimnyi na ɔkyerɛwfo. Nkan no mbranyimfo wɔ Appeal Kɔɔto, woyii no dɛ Supreme Court mbranyimfo wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw mu na wɔtoo no do aba wɔ afe 2019 Mumu 10. Afe 2019 Mumu 17 mu na wɔkaa no do ntam. Mbra no nyinara ekyir no, ɔakyerɛw mbuukuu, yikyerɛ, nwomasua krataakyerɛw, na dza ɔkeka ho.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Gertrude Torkornoo fi Simpa a ɔwɔ Ghana mfinimfin afamu. Afe 1962 Fankwa 11 mu na wɔwoo no wɔ Oguaa. Onyaa ne Mpanyin nsɔwdo nwomasua wɔ Wesley Girls' High Skuul wɔ ne ordinary level certificate na Achimota Skuul wɔ ne advanced level certificate. Onyaa ne Kɔlegyi ntsetsee wɔ University of Ghana na owiei Ghana mbra Skuul afe 1986.
Edwuma
Ɔkɛkaa Fugar & Co., mbra fɛkuw bi a ɔwɔ Nkran dɛ pupil associate, Torkornoo yɛɛ etuhoakyɛ edwuma wɔ FIDA Legal Aid Service na ne internship wɔ Nabarro Nathanson wɔ London. Ɔsaan baa fɛkuw (Fugar & Co., a law firm) no mu afe 1994 bɛyɛɛ kwankyerɛfo. Afe 1997 mu no, ɔbɛyɛɛ Hwɛdofo wɔ Sozo Law Consult kɛpem afe 2004 Esusuowaketseaba 14 ber a wɔpaaw no dɛ Justice wɔ Ghana High Kɔɔto kɛpem afe 2012 Ɔbɛsɛ bosoom no a woyii no kɔr Appeal kɔɔto. Ɔyɛɛ bemfo wɔ Appeal kɔɔto kɛpem dɛ woyii no dɛ ɔnkɛyɛ Supreme Court mbranyimfo wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw bosoom no mu. Afe 2019 Mumu 17 na wɔkaa no do ntam.
Wɔpaaw no dɛ Supreme Court bemfo no, Torkornoo afa akandzi dzibew pii, a bi nye; mbranyimfo a ɔhwɛ Commercial kɔɔto, Guamutsenanyi ma Editorial Committee of Association of Magistrates na mbranyimfo, Chief Editor for the development of Judicial Ethics Training Manual, Vice-chair of the E-Justice Steering/Oversight Committee na vice-chair of the Internship na Clerkship dwumadzi no ma asɛndzi edwuma. Ɔyɛ Faculty kuwba wɔ Judicial Training Institute na kuwba wɔ Governing Board of the Judicial Training Institute.
Ɔka seven-member panel hearing wɔ 2020 abatow adzebisa a John Mahama dze tsiaa Ghana Abatow fɛkuw no na Nana Akufo-Addo,
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
anfpztuv9hxq1vmfy9pd2rf518njr8w
Ghadamés Nkurow Adadaw
0
469
2624
2623
2023-04-20T19:18:22Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q105973249}}
'''Ghadamés Nkurow Adadaw''' (Arabic: مدينة غدامس القديمة) yɛ kuropɔn dedaw a ɔwɔ nnɛyi kuropɔn Ghadames, Libya ne Libya anhweatam so nkuropɔn akɛseɛ no mu baako. Wɔfrɛ no "Jewel of the Desert" wɔakyerɛw babea yi dɛ UNESCO wiase agyapade fi 1986.[https://whc.unesco.org/en/list/362/]
8b06pc9rl6v3w6diuck2xepbr7s3zxv
Ghana
0
470
12771
12749
2024-02-28T08:34:48Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Assilidjoe|Assilidjoe]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q117}}
'''Ghana''' (/ˈɡɑːnə/ (tsie)), dodowara nyim ne dzin dɛ '''Republic of Ghana''', ɔman a ɔwɔ atɔe ebibiman mu. Ɔnye [[Gulf of Guinea]] na [[Atlantic Ocean]] kesi atɔe, ɔnye [[Ivory Coast]] a ɔwɔ etsifi na wɔbɔ hye, [[Burkina Faso]] a ɔwɔ etsifi, na Togo a ɔwɔ anee. Ɔman Ghana kata asaase bɛyɛ 238,535 km<sup>2</sup> (92,099 sq mi), n'aban mu tserɛw fi asaase ano kesi bea a nsu taa tɔ.
Ghana ne ɔman a ɔtɔ do ebien wɔ Ebibir Anee a ɔwɔ dɔm dodow, a ɔbor ɔpepe eduasa -ebien. No kuropɔn na kurow a ɔso nye Nkran;ekuropɔn binom nye Kumase, Temale na Sekunde-Takoradze.
Ahenman a wodzii kan baa Ghana nye Dagbon-Etsifi na Bono Mantɔw, nna Bono mantɔw no wɔwɔ wɔ mfeha a ɔtɔ do du-biako. Esuantse Ahendzi na Akan ahenman no wɔ hɔ dadaw.Mfeha a ɔtɔ do duenum no mu no, Portuguese Ahendzi, a Europe etumdzifo, per dɛ wɔdze dɛm bea no bedzi gua, kɛpem dɛ British bedzii mpoano ahorow do wɔ mfeha a ɔtɔ do duakron no mu.
Wɔ mfe ɔha a wɔdze soɛree tsiaa etubrafo ekyir no, ɔman n'ahye a ɔwɔ hɔ seseiara no yɛɛ ma ɔfata, na ɔkaa British etubrafo nsasesin anan a ɔsen no mu biara ho: Gold Coast, Esuantsefo, Etsifi Afa mu Nsasesin, na Britania Togoland. Wɔkaa iyinom boom dɛ tumdzi a ɔdze no ho wɔ Amanaman Nkabom no mu. Wɔ 6 Ebɔw 1957 mu no, Ghana bɛyɛɛ ɔman a odzii kan wɔ Afrika Sahara Anafo afa mu a onyaa tumdzi. Ekyiri no Ghana nyaa nsunsuando wɔ mbɔdzen a wɔbɔe dɛ wobeyi etubrafo efi hɔ na Pan-African kuw no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana|*]]
mxdduu3bekgduaqvsqxtrfczyzj5va2
Ghana at the FIFA Women's World Cup
0
471
2632
2631
2023-04-20T19:18:25Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ghana mbaambaa bɔɔlbɔ kuw a wogyina dze ma ɔman mu no nyinaa etum egyina ama Ghana wɔ mbaambaa bɔɔlbɔ a kɔɔpow da do no do ama hɔn wɔ akwanya ahorow ebiasa mu: Afe 1999,
[1] 2003, [2,] na 2007. [3]
9oq1l0pr88hpn2dr53pykob1t9e3n0y
Ghana women's national football team results
0
472
10549
6511
2023-05-06T15:23:54Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Ɔman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw''' no gyina ma Ghana wɔ mbasiafo bɔɔlbɔ fɛkuw no mu a Ghana bɔɔlbɔ fɛkuw (GFA) no agye ato mu; fɛkuw yi nye Confederation of African Football (CAF) bɔ mu dzi dwuma. Afe 1903 mu na wɔhyɛɛ ase bɔɔ bɔɔl wɔ ɔman yi mu, a Ɔman fɛkuw(national association) boaboa ano fitsi afe 1957 Fankwa 8 mu. Afe 1991 mu no, wɔyɛɛ ntsɛm boaboaa Black Queens no wɔ hɔn akansi nna ɔda hɔn enyim wɔ tamsi ber no wɔ afe 1991 FIFA Women's World Cup no mu, a ɔyɛɛ 5–1 nkogu tsiaa Nigeria wɔ afe 1991 Kwakwar 16 mu - mbasiafo bɔɔlbɔ fɛkuw akansi a odzi kan wɔ Ebibirmu.
Mpɛn pii no, Nkran Agor Agopramado na Black Queens no taa bɔ bɔɔl.
Kuw no nkonyimdzi kɛse paa bae wɔ afe 1998 Ebɔw 29 na afe 2004 Ayɛwoho 11 ber a wɔdze 11–0 dzii Guinea do konyim na 13–0, dɛ mbrɛ ɔtse no. Hɔn nkogu no yɛ 11–0 tsia Germany wɔ afe 2016 Ayɛwoho 22 mu. Afe 1991 na afe 2020 ntamu no, Ghana bɔɔ amanadze akansi ɔha nye eduanan, a wodzii mu konyim eduosuon-esia, bɔɔl pɛr eduonu-awɔtwe na nkogu eduasa-esia.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
2sk6x6555ssae2l8ukhfqpk8b019otj
Ghartey VII Article Talk
0
473
12766
12755
2024-02-28T08:34:45Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:MF-Warburg|MF-Warburg]]
wikitext
text/x-wiki
'''Neenyi Ghartey VII''' yɛ ɔmanhen dze ma Efutu apaa mu na tsetsesɛm panyin wɔ Winneba wɔ Ghana.
== '''Ahyɛse Bra Na Nwomasua''' ==
Ber a wɔwoo Ghartey VII no wɔtoo no dzin Daniel Kobena Bortse Ghartey. Wɔwoo no wɔ afe 1957 wɔ Ebɔbira bosoom da ɔtɔ do ebiasa, wɔ Winneba. N'awofo nyina yɛ mintsimadze wɔ Effutu Simpa. Ɔkɔr skuul wɔ Winneba Urban Council Primary School fitsi afe 1967 kesi 1970, na ɔtoaa do wɔ Methodist Middle Boys' School. Ɔsan toaa do wɔ Accra Academy hɔ na onyaa ne nsɔwdo skuul ntsetsee no. Hɔ no, onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ GCE Ordinary Level Certificate wɔ afe 1975 mu. Ekyir no, onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ Advanced Level Certificate wɔ Winneba Nsɔwdo Skuul mu.Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ first degree wɔ Ghana Suapɔn mu, mekyerɛ Bachelor of Science wɔ Faculty of Agriculture wɔ abɔdzin wɔ Mboa ho Abɔdzehonyansapɛ. Ghartey VII nyaa ntsetsee a odzi mu wɔ Central Poultry Training Institute, Hessaraghatta a ɔwɔ India.
== '''Ahendzi''' ==
Wɔdze Neenyi Ghartey sii adze do dɛ ɔhen wɔ Sanda 20, 1996, wɔ ber Neenyi Ghartey VI wui wɔ afe 1994 mu no. Wɔmaa ɔdaa noho do afe kor ansaana wɔdze no risi adze do. Ɔbɛyɛɛ kuw ba wɔ Ɔman No Nyina Ahemfo kuw no wɔ afe 2004 kesi 2008 mu.
== '''N'abrabɔ''' ==
Ɔyɛ obi a ɔgye sunsum mu nsɛm dzi na ɔpɛ tsetse ndwom so.
== Mboaeyɛdze ==
<ref>https://effutustate.net/Ghartey-VII.html</ref>
<ref>https://newsghana.com.gh/observe-the-covid-19-protocols-neenyi-ghartey-vii-tells-his-people/</ref>
<references />https://skyypowerfm.com/mangoase-ahmadiyya-missionary-pays-courtesy-call-on-neenyi-ghartey/
tm1hdgcijg1qdo9pb1ua3yikakpe2nk
Gibril Adamu Mohammed
0
474
7589
7100
2023-05-01T17:38:16Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna '''Gibril Adamu Mohammed''' yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ Kwasaman Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Asawase ambatow mpasua a wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Nna ɔyɛ National Democratic Congress kuwba.
== Edwuma ==
Nna Mohammed yɛ ɔyarsafo.
=== Amanyɛsɛm edwuma ===
Nna Mohammed yɛ National Democratic Congress kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 2005 ber wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse mu no. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Asawase ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
=== Ambatow ===
Wodzii kan paaw Mohammed dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Asawase ambatow mpasua a wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dɛ National Democratic Congress kuwba. Mbrahyɛbagua ngua eduosa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu ebiasa a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. National Democratic Congress nyaa mbrahyɛbagua ngua eduakron-anan fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho suar. Onyaa mba 33,541 fir mba dodow a wɔtowee 67,485 mu a egyina hɔ ma 49.7%. Odzii Thomas Atigah a ɔwɔ People's National Convention, Patricia Appiagyei a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], Hassan B. A. Abu-Bong a ɔwɔ Convention People's Party, Adam Diyawu Rahaman a ɔwɔ Democratic People's Party na Abdul Majeed Alhassan a onnyi amanyɛkuw biara mu. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 1,598, 29,067, 570, 204 na 2,505 fir mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi nye 2.4%, 43.1%, 0.8%, 0.3% na 3.7% yɛ pɛr.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Nna Mohammed yɛ Kramonyi.
=== Owu ===
Mohammed wui wɔ ber tsia bi ekyir a odzii nkonyim dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Asawase ambatow mpasua wɔ Kwakwa 15, 2005 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
71kyvis3henk46joquiufjdc85b205g
Gifty Acheampong
0
475
6522
2652
2023-04-22T10:05:31Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gifty Acheampong''' (Wɔwoo no afe 1999 na bosoom a ɔtɔ do du baako) mu yɛ Ghana mbaa bɔɔlɔnyi. Osii akan wɔ Turkish mbaa akansi a odzi kan no mu maa 1207 Antalya Döşemealtı Belediye Spor a nna na nkanee yɛ du-akorɔn wɔ n'atar ekyir. Nna ɔka Ghana mbaa U-17 kuw no ho.
{| class="wikitable"
|+
Gifty Acheampong
! colspan="4" |Nsɛm a ɔfa noho
|-
!Date of birth
| colspan="3" |5 November 1999 (age 23)
|-
!Place of birth
| colspan="3" |Koforidua, Ghana
|-
!Height
| colspan="3" |1.63 m (5 ft 4 in)
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Forward
|-
! colspan="4" |Mbaabun edwuma
|-
!
| colspan="3" |Koforidua Gartel SC
|-
! colspan="4" |Senior career*
|-
!Mfe
|'''Bɔɔlbɔkuw'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!
|Immigration Ladies FC
|
|
|-
!2017–2018
|1207 Antalya Spor
|14
|(2)
|-
!2018–2020
|Thunder Queens
|
|
|-
!2019
|→ Voskhod (loan)
|6
|(2)
|-
!2020
|Rivers Angels F.C.
|
|
|-
! colspan="4" |International career<sup>‡</sup>
|-
!2016
|Ghana U-17
|4
|(2)
|-
| colspan="4" |*Club domestic league appearances and goals, correct as of 14 September 2019
‡ National team caps and goals, correct as of 8,October 2016
|}
== Ɔbra Ahyɛse ==
Koforidua na wɔwoo Gifty wɔ, wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 1999 ne bosoom a ɔtɔ do du-baako na da a otsia enum mu.
N'awofo poow no a nna onnyim hɔn ekyir kwan mpo, na guadzinyi Acheampong paaw no wɔ ber a nna oedzi bosoom kor. Ɔhweer n'egya ketseketse, na ndzɛmba do yɛɛ dzen ara yie. Na maame yi a ɔpaaw no ketseketse yi ara na ɔhwɛɛ no wɔ skuul. Na nyinara mu no, nna ɔwɔ dɛ ogyaa skuul osian sika nna na na nnya bio nnhwɛ no skuul. Osii n'adwen pi dɛ ɔbɛma n'enyi ako na bɔɔlbɔ no ho ama oenya sika ahwɛ noho na na na do.
== Bɔɔlbɔ kuw Edwuma ==
Acheampong hyɛɛ ase bɔɔ bɔɔl wɔ ber nna oedzi mfe du wɔ Koforidua Gartel SC bɔɔlbɔ kuw no mu. Ɔkɔr Nkran, ɔdze noho kɛhyɛɛ Immigration Ladies FC. Ekyir no ɔkɛkaa Samaria Ladies a seseiara ɔyɛ Thunder Queens wɔ afe 2018 mu, hɔ na asoom dɛ kuw no panyin fitsi afe 2019 kesi afe 2020.
Mumu 2017 n'ahyɛse no, 1.63 m (5 ft 4 in)-tall forward kɔr Turkey kɛkaa 1207 Antalya Döşemealtı Belediyespor kesii akan wɔ Turkish mbaa no bɔɔlbɔ akansi a odzi kan no. Afe 2020 ne bosoom a ɔtɔ do du no mu no na NWFL Premiership side, Rivers Angels F.C paaw no.
AKwantu mu ndwuma
Nna Acheampong yɛ Ghana mbaa U-17 bɔɔlbɔ kuw no kuwba. Ɔdze noho hyɛɛ akansi anan a wɔbɔɔ wɔ afe 2016 FIFA U-17 Wiadze Mbaa Kɔɔpow no mu - Kuw D a ɔkɔr do wɔ Jordan, na ɔhyɛɛ ebien dze fir ebiasa a wɔhyɛɛ no mu.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gysqwweyc2edwf225y9lif7fnr4ta0w
Gifty Anti
0
476
6523
6313
2023-04-22T10:05:36Z
Robertjamal12
13
/* Nhoma Ahoro */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q20651247}}
'''Oheneyere Gifty Anti''' (wɔwoo no Sanda 23,1970) yɛ Ghana nsɛm ho amanneɛbɔfo na nsɛm ho amanneɛbɔfo. Ɔno na Standpoint dwumadze no ho ɔkwankyerɛfo; a ɔka nsɛm a ɔfa mmea ho wɔ Ghana Television so ho asɛm.
== Ankorankoro Asetra ==
Gifty yɛ Cape Coast kuromni wɔ Central Region nanso wɔwoo no na wɔwoo no wɔ Tema, Greater Accra Region wɔ Ghana. Esiane sikasɛm mu ahokyere nti, ɔtɔn nneɛma na ɔdze na ho hyɛɛ duadwumfo adwuma mu sɛnea ɔbɛyɛ a obenya n’asetradze.
Gifty war Nana Ansah Kwao IV, Akwamu Adumasa Panyin. Wɔn Awareɛ guasodeɛ no sii wɔ Trinity Baptist Asɔre no mu wɔ 25th October, 2015. Ɔwoo na ba a odze kan wɔ 11 Sanda, 2017. Wɔn babea, Nyame Anuonyam, yɛ n’ahantan a ɔte saa na ɔda anigye kɛse adi dɛ wawo anwonwade abofra, wɔ na mfe mu mpo.
Ná wanya anuonyam na abodzen fofor. Wɔdze abodzen fofor FBI maa no ber a Accra Adwumayɛ sukul no maa no Fellowship of the Boardroom Institute, FBI no akyi. Wɔfrɛ no Oheneyere FBI Ɔbenfo Gifty Anti.
== Nhomasua ==
Gifty Anti nyaa na mfitias nhomasua wɔ Tema mpɔtam 8 "Number 1" Mfitiase Sukul mu. Afei ɔkɔɔ Mfantsiman Mmabaa Ntoaso Sukul mu baabi a ɔsom dɛ anigyedze ho ɔpanyin. Afei nso, ɔyɛ Ghana Asoɛe a ɔhwɛ Nsɛm ho Amanneɛbɔ do a ɔsomm dɛ Women’s Commissioner no alumnus.
== Nadwumayɛ ==
Ms Anti hyɛɛ na nsɛm ho amanneɛbɔ adwuma ɔse dɛ obi a ɔreyɛ adwuma wɔ Ghana News Agency, afei ɔkɔɔ Ghana Times dɛ obi a ɔreyɛ adwuma wɔ Ghana News Agency. Akyiri yi ɔyɛɛ adwuma dɛ obi a ɔreyɛ adwuma wɔ Ghana Broadcasting Corporation (GBC), faako a wɔmaa no nso kwan dɛ ɔnyɛ ne man som.
Gifty nyaa n’adwuma a ɔdze nkan dɛ Floor Manager wɔ GTV. Akyiri yi ɔbɛyɛɛ TV do ɔyɛkyerɛfo, ɔkyerɛkyerɛfo, ɔbarima na ɔbea nna ho ɔkamfofo na ɔbea ho ɔpɛfo. Mprempren ɔyɛ GDA Concept no Panyin na ɔyɛ Stand Point, ɔkasa dwumadi a ɔfa mmea nsɛm ho no kwankyerɛfo.
Ɔyɛɛ adwuma wɔ Ghanaian Times [atesɛm krataa bi a Ghanafo wɔ] ber a onyaa afotu fii Liz Hayfron hɔ.
Wɔ afe 2019 mu no, ɔdze na nwoma a wɔato dzen "A Bit Of Me" too gua, nwoma no duu nea ɔdze nkan wɔ Amazon wɔ dapɛn baako a wɔdze tintimii no akyir.
== Abadobɔdze Ahoro ==
Ka No Moms Nhwɛsoɔ Resilience Feminist Nidi 2019
Ɔman Malaria ho Ɔbenfo.
Ɔbea a Ɔhyɛ Nkannyan Sen Biara Wɔ Nsɛm Ho Amanneɛbɔ Mu.
Mmea a wɔwɔ nkɛntɛnso dodow no ara.
== Nhoma Ahoro ==
Me ho kakra (2019) .
Nuggets aduonum (2020) .
Nsɛm a Ɛyɛ Paara (2020)
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hi9v2uf9ke7oec3ekb3fw2m2i8z8slm
Gifty Eugenia Kwofie
0
477
7101
6524
2023-04-22T15:07:58Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gifty Eugenia Kusi (nee Kwofie)''' (wɔwoo no wɔ Kwakwar 11,1958) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi .Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ Fourth Republic wɔ Ghana wɔ Tarkwa-Nsuaem (Ghana parliament constituency) fitsi 2001 kesi 2017. Ɔsan so yɛ nhwehwɛmu boafo tsitsir wɔ community Health wɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana Medical School - Korle-Bu).
== Ɔbra Ahyɛse ==
Kusi (nee Kwofie) fir Nsuaem-Tarkwa wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Nwomasua ==
Kusi kitsa abɔdzin krataa a ɔyɛ Master of Philosophy degree wɔ Sociology wɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana 1999.
== N'abrabɔ ==
Kusi awar wɔ mba baanan. Ɔyɛ Kristonyi a ɔkɔ asɔr wɔ Pentecost.
== Amanyɛsɛm ==
Kusi hyɛɛ n'amanyɛsɛm ase wɔ mfe mpem ebien na kor(2001) mu, ber a ogyinae na odzii nkonyim na ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Tarkwa-Nsuaem abatow mpasua do. Ɔtsenaa egua no do mfe du-esia(16), a ɔmaa ɔbɛyɛɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa, anan, enum na esia mu wɔ 4th Republic wɔ Ghana. Ɔyɛ NPP "Disciplinary committee nyi, Ghana Business committee, Ghana mbrahyɛbagua mu asɔe a ɔhwɛ Gender na mbofra do, na Ghana committee wɔ apomudzen ho ( Parliament of Ghana committee on Health ɔyɛ Ɔsoafo abedzi ekyir wɔ Anee Mantɔw mu.
== Edwuma ==
Nna ɔyɛ nhwehwɛmu boafo tsitsir dze ma asɔe a ɔyɛ "Department of community Health" wɔ UGMS. Ɔsan so yɛ edwuma wɔ Korle-Bu-Teaching Hospital.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup>
# '''^'''
#
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
7x3b478ecdjyzc1cctmy9pv31l1kuu0
Gifty Klenam
0
478
7590
6525
2023-05-01T17:38:22Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|itrem=Q26210996}}'''Gifty Klenam''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nkaano mbrahyɛbaguanyi dze ma Lower West Akim wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ "4th republic" mu wɔ Ghana.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Klenam wɔ Ayɛwoho 12,1970 mu. Ofi Asamankese a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa wɔ "Administration Management" wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration 2008.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Asamankese</ref>
== Edwuma ==
Ansaana wɔbɛpaw no ma wayɛ mbrahyɛbaguanyi no, na Gifty Klenam yɛ mfiridwuma ho nyimdzinyi na kuwanyi, na ɔyɛ Edwumayɛfo panyin a ɔda Sunharvest Edwuma a ɔwɔ Pokuase n'ano. Seseiara, guamutsenanyi dze ma Ghana Export Promotion Authority.
== Amanyɛsɛm ==
Klenam yɛ kuw ba dze ma[[New Patriotic Party]]. Wodzii kan paw no dɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Lower West Akim abatow mpasua do wɔ 2008 Ghana amansan abatow mu na ɔhyɛɛ n'edwuma ase wɔ Sanda 7,2009 mu. Wɔsan so paw no bio wɔ 2012 amansan abatow mu naaso odzii nkogu wɔ amanyɛkuw n'abatow mu ma Eyiah Kyei-Baffour tuu no adze do wɔ 2015 a ɔnam do ma oenntum enngyina wɔ 2016 Ghana amansan abatow mu.
== Abatow ==
Wɔpaw Klenam wɔ 2008 Ghana amansan abatow mu dɛ Mbrahyɛbagunyi dze ma Lower West Akim abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Wɔpaw no wɔ[[New Patriotic Party]]
amanyɛkuw dzin mu wɔ ber a onyaa 21,912 wɔ aba dodow a ɔyɛ 36,337 mu, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 60.3% wɔ aba dodow no mu.Wɔpaw no gyae Yahuza Mohammed Awale a ɔyɛ People's National Convention amanyɛkuw nyi,Seth Otchere a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Nyadua Kofi Evans a ɔyɛ Democratic People's Party amanyɛkuw nyi, Patrick Kwabena Adjei a ɔyɛ Convention People's Party na Martin Bruce Opare a ɔyɛ ankorankor amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa 1.69%, 35.45%, 0.32% na 2.23% wɔ aba dodow a wɔtoo.
== N'abrabɔ ==
Klenam awar wɔ mba beenu. Ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ International Central Gospel Church. Ɔsan so som wɔ Salvation Gate Chapel.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
qijg9gpzypyswto57hm9prj432qzd86
Gifty Ohene-Konadu
0
479
7591
7102
2023-05-01T17:38:27Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (8) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96738477}}'''Gifty Ohene-Konadu''' ( wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 23, 1957) ɔyɛ ɔmanba na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Asantse-Akim South abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan na enum wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ[[New Patriotic Party]](NPP) amanyɛkuw nyi.
== Ahyɛse bra na nwomasua ==
Wɔwoo Gifty wɔ Ɔberɛfɛw 23, 1957. Ofi Juaso, kurow a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Owie skuul wɔ Ghana Suapɔn(University of Ghana) mu. Okitsa abɔdzin krataa a ɔyɛ " degree in sociology" wɔ dɛm Suapɔn nara mu. Gifty san so wɔ abɔdzin krataa a ɔyɛ "diploma in home economics" wɔ dɛm suapɔn nara mu. Onyaa "master's degree" wɔ "development studies" a ne tsitsir gyina aman mbra na amanbu wɔ "Institute of Social Studies in the Netherlands". Ɔsan so nyaa "master's degree in gender peace and security" wɔ "Kofi Annan International Peacekeeping Training Centre" wɔ Nkran.
== Edwuma ==
Gifty yɛ Ɔfotufo/ nhwehwɛmunyi wɔ bɔbea(gender) na mpatam aban(local government) ho nsɛm na obi a ɔwɔ nyimdzi ye. Onyaa ne nyimdzii wɔ ber a na ɔyɛ edwuma no hwɛdofo panyin(principal project officer) wɔ mfe duawɔtwe(18) mu wɔ Ɔman Bagua a Ɔhwɛ Mba na Mpontu do(National Council for Women and Development (NCWD). Gifty nye asoɔyɛ a wɔhwɛ Mba na Mbofra Nsɛm Ho Dwumadzibea (Ministry of Women and Children's Affairs) dɛ ndwuma ho Kwankyerɛfo(director of projects) wɔ mfe ebien( two years). Ndwumakuw ahorow bi a ɔnye hɔn yɛ edwuma bi nye, Ɔmantam Nkɔmbɔ Dwumadzibea( Ministry of Regional Cooperation) na NEPAD na Ɔman Edwumayɛfo Panyin Dwumadzibea(Office of the Head of Civil Service as director) dɛ kwankyerɛfo wɔ F&A na kwankyerɛfo wɔ HR pɛpɛɛpɛ.
=== Amanyɛsɛm ===
Gifty yɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 2005 wɔ ber a odzii nkonyim wɔ amansan abatow mu wɔ Mumu 2004. Ɔsan so gyinae bio na odzii nkonyim wɔ 2008 amansan abatow mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Asante-Akim South abatow mpasua do. Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma dɛm abatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan na enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ Ɔsoafo abedziekyir a ɔhwɛ Ndwuma ahorow do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ "4th Republic" Ghana.
=== Abatow ===
Wɔpaw Gifty dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Asante-Akim South abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana ber a odzi kan wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu. Odzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] dzin mu. Ne abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua fie ngua eduasa esia(36) a[[New Patriotic Party]] wɔ Esuantse Mantɔw fi ngua eduasa akron(39) mu.[[New Patriotic Party]] nyaa dɔm dodow ngua a ɔyɛ ɔha eduonu awɔtwe(128) wɔ ngua dodow a ɔyɛ ahaebien eduasa(230) mu. Onyaa amba 24,085 fi amba dodow a ɔyɛ 40,384 a ɔyɛ ɔha nkyɛm 59.6%. Wɔpaw no gyaa Forkuo De-Graft a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, George Agyepong a ɔyɛ Convention People's Party nyi na Andrews Frimpong a ɔyɛ ankonam amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa 30.6%, 1.2% na 8.5% pɛpɛɛpɛ.
Wɔ 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu wɔ[[New Patriotic Party]] dzin mu wɔ dɛm abatow mpasua noara mu. N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua fie ngua eduasa anan(34) a[[New Patriotic Party]] wɔ Esuantse Mantɔw fi ngua eduasa akron(39) mu.[[New Patriotic Party]] nyaa dɔm dodow ngua a ɔyɛ ɔha na akron(109) wɔ ngua dodow a ɔyɛ ahaebien eduasa(230) mu. Onyaa amba 23,838 wɔ amba 38,744 mu a ɔyɛ ɔha nkyɛm 61.53% wɔ aba wɔtoo mu. Wɔpaw no gyaa Forkuo De-Graft a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi na Quao Ebenezer a ɔyɛ Convention People's Party nyi. Iyinom nyaa 36.73% na 2.74% pɛpɛɛpɛ.
== N'abrabɔ ==
Gifty yɛ Kristonyi. Ɔsom wɔ Seventh Day Adventist. Ɔawar wɔ mba baasa.
== Hwɛ ha nso ==
* List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election
* List of MPs elected in the 2008 Ghanaian parliamentary election
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
qb4ofu4zbqo0vs88hkzp9by1ry5qoj3
Gifty Twum Ampofo
0
480
7592
6527
2023-05-01T17:38:32Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Gifty Twum-Ampofo (wɔwoo no June 11, 1967) yɛ Ghana amammuifoɔ na ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no Mmarahyɛ Bagua no muni. Mprempren ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Abuakwa Atifi mantam a ɛwɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. Ampofo yɛ ɔmanpanyin abadiakyiri a ɔhwɛ Bɔbeasu, Mmofra ne Asetra mu Ahobammɔ so wɔ Ghana.[1][2][3][4][5]
Hon
Gifty Twum-Ampofo
MP
MP for Abuakwa North Ɔmampanyin Nana Addo Dankwa Akufo-Addo
Ankorankoro ho nsɛm
Wɔwoo no 11 June 1967 (mfe 55) Kukurantumi
Ɔman:Ghana
Amanyɔkuw:Amanyɔkuw Kuw fofor
Sukuu: University of Cape Coast, University of Ghana
Edwuma:Edwuma Ɔkyerɛkyerɛfo , Edwuma Amansɛmdifo Boayikuw Ɔmanfo Akontaabu Boayikuw; Amannɔne Nsɛm Boayikuw Mfitiase asetsena ne nwomasua Wɔwoo Gifty Twum-Ampofo wɔ June 11, 1967, wɔ Kukurantumi wɔ Ghana Apueeɛ Mantam mu. Ná ɔwɔ ne BSc. wɔ Abɔde a Nkwa Wom Ho Adesua mu wɔ Cape Coast Sukuupɔn mu wɔ afe 1997 mu.[6] Ɔsan nyaa ne MBA wɔ Strategic Management mu wɔ afe 2018 mu.[7] Ɔsan nso nyaa ne BSc wɔ Ghana Suapɔn mu.[8]
Edwuma
Ampofo yɛ Nyansahu kyerɛkyerɛfoɔ wɔ Akosombo Amanaman Ntam Sukuu mu ansa na ɔrebɛyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni.[9] Na ɔsan yɛ Nyansahu Dwumadibea Panyin ne Sɔhwɛ Panyin wɔ Volta Asubɔnten Aban no mu.[7] Mprempren ɔyɛ Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Nhomasua so a ɔhwɛ Mfiridwuma ne Adwumayɛ Nhomasua Ntetee so.[5][10]
Amanyɔsɛm
Wɔ Oforisuo 2016 mu no, ɔsii akan na ɔdii nkonim wɔ NPP mmarahyɛ bagua primaries mu maa Abuakwa North Constituency wɔ Ghana Apueeɛ Mantam mu wɔ Joseph Boakye Danquah-Adu wuo akyi.[11][12] Akyiri yi odii nkonim wɔ Abuakwa North Constituency by-elections no mu a na abatow 10,033 na ɛyɛɛ abatow a wɔtow no nyinaa mu 89.60% bere a Ghana Freedom Party mmarahyɛ baguani Samuel Frimpong nyaa abatow 263 a ɛyɛɛ abatow nyinaa mu 2.35% na United People’s Party mmarahyɛ bagua kandifo Isaac Kwarteng nyaa abatow no nyinaa 901 na wɔtow aba a ɛyɛ 8.05% wɔ abatow a wɔtow nyinaa mu.[13]
2016 abatow
Wɔ afe 2016 Ghana amansan abatoɔ mu no, ɔdii nkonim wɔ Abuakwa North Constituency mmarahyɛ bagua no mu a ɔnyaa abatoɔ 17,838 a ɛyɛɛ 59.23% wɔ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu berɛ a NDC mmarahyɛ bagua mu kandifoɔ Victor Emmanuel Smith nyaa abatoɔ 11,754 a ɛyɛɛ 39.03% wɔ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu na ɔyɛ Independent kandifoɔ Adjei Danquah Patrick nyaa abatoɔ 524 a ɛyɛɛ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu 1.74%.[14]
2020 abatow
Wɔ afe 2020 Ghana amansan abatoɔ mu no, ɔsan dii nkonim wɔ Abuakwa North Constituency mmarahyɛ bagua no mu a ɔnyaa abatoɔ 17,653 a ɛyɛɛ abatoɔ a wɔtoo no nyinaa mu 53.2% berɛ a NDC mmarahyɛ bagua mu kandifoɔ Charles Yeboah Darko nyaa abatoɔ 15,551 a ɛyɛɛ abatoɔ a wɔtoo no nyinaa mu 46.8%. [16] .
Boayikuw ahorow
Ɔyɛ Ɔmanfoɔ Akontaabuo Boayikuo no muni na ɔsan yɛ Amannɔne Nsɛm Boayikuo no muni.[7]
Ankorankoro asetra
Ɔyɛ okunafo a ɔwɔ mma baasa. Ɔyɛ Kristoni na ɔsom sɛ Methodist.[17]
Adɔyɛ
Wɔ December 2022 mu no, ɔde nnuan maa nnipa bɛboro 35,000 wɔ ne mansin mu.[18]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
• ^ "Deputy Ministers". Government of Ghana. Archived from the original on 24 September 2019. Retrieved 2 August 2017.
• ^ "List of Akufo-Addo's 50 deputy ministers and four news ministers". Yen Ghana. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.
• ^ "Akufo-Addo names 50 deputies, 4 ministers of state". Cifi FM Online. 15 March 2017. Retrieved 2 August 2017.
• ^ "Akufo-Addo picks deputy ministers". Ghana Web. 20 February 2017. Retrieved 2 August 2017.
• ^ Jump up to:a b "Deputy Education Minister Supports Constituents". DailyGuide Network. 2020-07-19. Retrieved 2020-07-19.
• ^ "Twum-Ampofo, Gifty". Ghana MPS. Retrieved 2023-01-20.
• ^ Jump up to:a b c "Parliament of Ghana". www.parliament.gh. Retrieved 2023-01-20.
• ^ vieta, Kojo (2017). Know your MPs in the 7th Parliament. Accra: Flagbearers. p. 103. <nowiki>ISBN 9789988252281</nowiki>.
• ^ "myjoyonline.com". www.parliament.gh. Archived from the original on 2017-11-26. Retrieved 2019-03-02.
• ^ "cotvet_admin – COTVET". Retrieved 2020-12-08.
• ^ "Science teacher Gifty Twum Ampofo wins Abuakwa North NPP primaries - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. 2016-03-01. Retrieved 2023-01-20.
• ^ Afful, Henrietta. "Female teacher wins NPP Abuakwa North primary". www.gbcghana.com. Retrieved 2023-01-20.
• ^ Boateng, Kojo Akoto (2016-03-29). "NPP secures resounding victory in Abuakwa North by-election". Citi 97.3 FM - Relevant Radio. Always. Retrieved 2023-01-20.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rqaetd8o1jdwuki257hifvjrjt7uevc
Gina Blay
0
481
6528
2689
2023-04-22T10:06:33Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gina Blay''' ( Wɔwoo no ɔbɛsɛ 28, 1956).
[1] Ɔyɛ Ghana nsɛnkyerɛwnyi na ɔman asɛndzifo na ɔsan so yɛ tsemanyi dze ma NPP amanyɛkuw a ɔwɔ Ghana. Sesiara, ɔyɛ ananmusinyi ma Ghana wɔ Germany kurow mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
p3k6f6fl9mblbim67iw750ujhqz89qb
Gladys Abena Nsoah
0
482
6529
6316
2023-04-22T10:06:37Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99902971}}
'''Gladys Abena Nsoah''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi mbrahyɛbagua a otsia ebiasa no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no wɔ Ghana dze ma Kintampo mpasuardo. Ɔyɛ Akatamanso amanyɛkuwba(National Democratic Congress).
== Ɔbra Ahyɛse ==
Wɔwoo Gladys wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum enum ne bosoom aɔtɔdo du-biako no ne da a otsia eduonu-enum no mu wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr Kintampo finimfim Skuul na hɔ na onyaa ne "Middle School Leaving Certificate". Ɔyɛɛ edwuma dɛ Kyerɛkyerɛnyi ansaana ɔrokɔ amanyɛsɛm mu.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Da a odzikan a wɔpaaw Gladys dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua odzikan wɔ kwasafoman otsia anan no yɛ ber odzii kunyim Ghana mbrahyɛbagua abatow a ɔkɔr do afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebien ne bosoom Mumu mu ne da a ɔtɔdo eduonu-akorɔn no mu.
Wɔsanee paaw Gladys kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esuon ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esuon wɔ ber odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu no. Gladys dze mba 27,520 a nna ogyina hɔ ma 37.10% yii Owusu Debrah a ɔyɛ "Convention People's Party kuwba, James Kwabena Bomfeh a ɔyɛ People's National Convention kuwba na Emmanuel Kofi Nsiah Dwomoh a ɔyɛ "National Independence" kuw no ananmusifo no hwee famu wɔ ber a hɔn a oyii hɔn hwee famu no nyaa mba 15.20 a ogyina hɔ ma mba 11,318 na 5.50% a ogyina hɔ ma mba 4,067.
== Nhwɛdo ==
Elvis D. (23 January 1997). "The faces of our women MPs". Daily Graphic.
Adu-Gyamerah, Emmanuel (20 December 2016). "BA fails to increase number of women MPs". Daily Graphic. Retrieved 6 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Kintampo Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 6 October 2020.
Aryeh, Elvis D. (23 January 1997). Daily Graphic: Issue 1,4349 January 23 1997. Graphic Communications Group.
www.coursehero.com https://www.coursehero.com/file/p7m3a11o/had-fielded-parliamentary-candidates-though-with-unequal-strengths-together/. Retrieved 10 October 2020. {{Cite web}}: Missing or empty |title= (help)
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
olzy0tnqg61r55mdc58dakjsmzpzj5g
Gladys Asmah
0
483
7301
7103
2023-04-22T20:32:14Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gladys Asmah''' '''(''' Ɔbɛsɛ16, 1939 - Obiradzi 24 ,2014''')''' yɛ Ghana amanyɛnyi na edwumawura. Nna ɔyɛ nkan no soafo a ɔhwɛ apoyɛ nsɛm do na ɔsan yɛ Mbrahyɛbaguamunyi ma Takoradi mansin no. Nna ɔsan so yɛ nkan no Soafo a ɔhwɛ Mbaa Nkitahodzi do wɔ nkan no Mampanyin Kufuor n'aban mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
8v3ibko9wghhmy1ps0k8ksihuqxy4lw
Gladys Nortey Ashitey
0
484
7104
6531
2023-04-22T15:08:07Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gladys Nortey Ashitey''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum enum ne bosoom Ɔbɛsɛ ne da a otsis eduonu biako. (November) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Ebibiman a otsia anan no mu dze ma Ledzokuku mpasuar wɔ Ga mantɔw mu wɔ Ghana.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Gladys Nortey Ashitey
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |MP for Ledzokuku
|-
| colspan="2" |'''In office'''7 January 2005 – 6 January 2009
|-
!President
|John Agyekum Kufour
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Born
|21 November 1955 (age 67)
Ledzokuku, Greater Accra Region Gold Coast (now Ghana)
|-
!Political party
|New Patriotic Party
|-
!Alma mater
|University of Ghana, Accra
|-
!Occupation
|Politician
|-
!Profession
|Physician
|-
| colspan="2" |
|}
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Ashitey wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum enum ne bosoom ɔbɛsɛ mu ne d a otsia eduonu biako mu. Onyaa suapɔn mu ntsetsee wɔ Amanɔne Suapɔn Caribbean na onyaa ne Degree wɔ Doctor wɔ Medicine wɔ ber a onyaa Ndur ho ntsetsee. Ɔkɔr Ghana suapɔn mu kenyaa ne Bachelor of Science (Ndur).
== Amanyɛsɛm ==
Odzikan no wɔpaaw Ashitey dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ NPP amanyɛkuw no akwanya ahoma do wɔ afe mpem ebien na anan ne bosoom Mumu Ghana amansan abatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Ledzokuku mpasuar wɔ Ga mantɔw mu wɔ Ghanaman mu. Onyaa mba 33,039 dze fii mba dodow 76,674 no mu a nna ogyina hɔ ma 43.10%. Afe mpemebien na awɔtwe mu na Owura Nii Nortey Dua a ɔyɛ NDC amanyɛkuwba yii no bɔɔ famu. Ɔsoom afe anan pɛr dɛ mbrahyɛbaguanyi.
== Edwuma ==
Ashitey yɛ physician na mbrahyɛbaguanyi a abɛsen dze ma Ledzokuku mpasuar wɔ Ga mantɔw mu wɔ Ghanaman mu.
== N'abrabɔ ==
Ashitey yɛ kristianyi.
Nhwɛdo
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> Ghana Parliamentary Register(2004–2008)
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
pqtqwcga76lbnbbm088i4zsjfczinhv
Gloria Akuffo
0
485
7593
7470
2023-05-01T17:38:39Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Gloria Akuffo''' (wɔwoo no 31 Mumu 1954)
ɔyɛ Ghanan Mbranyimnyi na amanyɛnyi a ɔsoom dɛɛ Attorney General ma Ghana na Ɔsoafo a ɔhwɛ pɛrpɛryɛ do,fitsi 2017.[1][2][3] Nna ɔyɛ nkan Attorney General abadziekyi na Aviation Ɔsoafo.[4]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no Mumu 31, 1954 wɔ Nkran na ofi Akropong-Akuapem wɔ Epuei Mantɔw mu na Shai Osudoku wɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu. Gloria Akuffo dze n'adzesua kɔr ewie wɔ 1979 wɔ University of Ghana wɔ B.A. (Hons) wɔ Law na Political Science mu. Ɔbɛyɛɛ barrister na solicitor wɔ Supreme Court of Judicature wɔ Ghana, ɔdze no ho kɔhyɛɛ Ghana Bar Association wɔ 1982.[1]
== Edwuma ==
Ɔnye ibinom hyɛɛ edwuma ase wɔ private legal firm, Owusu-Yeboa, Akuffo & Associates, wɔ Nkran.[5] Ɔyɛ Head of Litigation wɔ Blay and Associates.[6]
== Amanyɔsɛm ==
Ɔbɔɔ[[New Patriotic Party]] kuw mu. Fitsi 2001 dze kɔ 2005 Akuffo na ɔyɛ Deputy Minister of Justice na Deputy Attorney General, basia a odzii kan kitsa dɛm dwumadzi mbea ahorow no. Fitsi 2005 dze ba 2006 Akuffo na ɔyɛ Ɔsoafo Abedziekyir ma Nkran Kurowpɔn Mantɔw no. Akuffo yɛɛ edwuma dɛ Aviation Soafo a odzi kan fitsi 2006 besi Ayɛwoho 2008. Wɔyɛɛ no Ananmusinyi maa Ireland wɔ Ayɛwoho 2008.[7]
== 2012 Abatɔw Nhwehwɛmu ==
Gloria na ɔyɛ nyimpa tsitsir wɔ legal team ma[[New Patriotic Party]] wɔ 2012 abatɔw nhwehwɛmu a wɔnye Philip Addison yɛ edwuma dɛ counsel a odzi hɔn enyim.[8]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:a b "Miss Gloria Akuffo | University of Ghana Alumni Relations Office". ar.ug.edu.gh. Retrieved 2022-05-21.
• ^ "Gloria Akuffo, Biography". mobile.ghanaweb.com. Retrieved 2022-05-26.
• ^ "The word 'corruption' missing in Akufo-Addo's State of Nation Address". The Fourth Estate. 2021-05-07. Retrieved 2022-05-22.
• ^ "Glitz top 100 inspirational women – Page 100 – Glitz Africa Magazine". Retrieved 2022-05-28.
• ^ Africa Leadership Initiative: List of Fellows Archived 2010-04-15 at the Wayback Machine
• ^ "Miss Gloria Akuffo | University of Ghana Alumni Relations Office". ar.ug.edu.gh. Retrieved 2020-12-07.
• ^ "Archived copy". Archived from the original on 2012-10-21. Retrieved 2013-06-26.
• ^ Online, Peace FM. "Gloria Akuffo: Tsatsu Was My Lecturer But He Is Not Showing Good Ethics In Court". Retrieved 2017-01-10.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
tk4wd79gqgpfwq1ivife3r2etzhdxmf
Gloria Amon Nikoi
0
486
11206
11205
2023-08-19T08:24:05Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1532050}} '''Gloria Adwoa Amon Nikoi,''' née '''Addae''' ([[Obiradzi]] 6, 1927 - [[Ɔberɛfɛw]] 10, 2010) nna ɔyɛ Ghana ananmusinyi a ɔsom dɛ Amannɔnye nsɛm ho soafo wɔ afe ahakron eduosuon akron(1979) a nna ɔhyɛ Armed Forces Revolutionary Council (AFRC) aban no ase. Ɔno nye Ghana basia a odzi kan a onyaa dɛm dzibew no.
== Edwuma ==
Ɔkɔr Achimota College. Nna Nikoi yɛ ɔsoafo abedziekyir a ɔhwɛ Asɛmpatserɛw do wɔ Amanaman Nkabom kuw no mu fitsi 1969 kesi 1974. Ekyir no Gloria Nikoi bɛyɛɛ ɔpanyin panyin wɔ Ghana amanannɔn nsɛm ho Edwumayɛbea.
Nsordaafo etuatse a ɔbaa wɔ Ɔbiradzi 4, 1979 a otuu nsordaafo egyinatukuw aban a ɔkorɔn no gui ekyir no, wɔyɛɛ no amannɔn soafo bɛyɛ abosoom anan wɔ Armed Forces Revolutionary Council(AFRC) aban a Flight lieutenant Jerry Rawlings yɛɛ no mu. Iyi baa ewiei wɔ Fankwa 24,1979, ber a wɔdze Third Republic a ɔhyɛ Ɔbenfo Hilla Limann People National Party aban ase no sii hɔ no.
Gloria Nikoi bɛyɛɛ erstwhile sikakorabea a na ɔyɛ Ghana sikakorabea a na ɔwɔ hɔ kan no guamutsenanyi wɔ afe 1981 mu. Na wayɛ Afrika Nkɔdo Sikakorabea(ADB) no kwankyerɛfo nso. Ɔbɛyɛɛ Ghana Stock Exchange no tsitsenanyi a odzi kan ber a wɔdze sii hɔ wɔ Ɔberɛfɛw 12,1990 no.
== N'abrabɔ ==
Ɔwaree Amon Nikoi, a na anka ɔyɛ Bank of Ghana Amrado na Sikasɛm soafo , a ɔnye no woo mba baasa.
== Owu na Eyiyɛ ==
Owuii wɔ abɔdze mu wɔ Washington, D.C. wɔ Ɔberɛfɛw 10,2010 a na oedzi mfe eduowɔtwe ebiasa(83). Wɔyɛɛ n'eyi wɔ Nkran Ridge Asɔrdan mu, beebi a na ɔsom no .
== Mboayɛdze ==
<ref>https://www.rulers.org/indexa3.html</ref><ref>https://www.google.com/search?tbm=bks&q=Gloria+Amon+Nikoi+June+1927</ref><ref>https://www.google.com/search?q=Company%2C+Johnson+Publishing+(1959-07-23).+Jet.+Johnson+Publishing+Company.+Archived+from+the+original+on+2017-04-22.&rlz=1C1CHBF_enGH1027GH1027&oq=Company%2C+Johnson+Publishing+(1959-07-23).+Jet.+Johnson+Publishing+Company.+Archived+from+the+original+on+2017-04-22.&aqs=chrome..69i57.1466j0j4&sourceid=chrome&ie=UTF-8</ref>
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1927 mu]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbea aban ananmusifo]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a hɔn awie Achimota Skuul no]]
[[Nkyekyεmu:Amannɔnye nsɛm ho asoafo a wɔyɛ mbea]]
[[Nkyekyεmu:Afeha a ɔtɔ do eduonu (20) mu Ghana amanyɛfo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
2vragdprwew5yqbicr2b319oo7j7fkx
Gloria Sarfo
0
487
6534
2731
2023-04-22T10:06:57Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Gloria Osei Sarfo yɛ Ghananyi a otwa sen na ɔsan so yɛ edwuma wɔ tv do.Onya abodzen dɛ sentwa a ɛbɔ mbɔdzen wɔ afe 2020 Africa Magic Viewers' Choice Award .
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
by1kkzsw0yjzhxx86853y0xe94vf4nl
Godfred Kwame Otsere
0
488
7594
7105
2023-05-01T17:38:45Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (7) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Godfred Kwame Otsere''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Ayensuano ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa na anan wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.
== Edwuma ==
Ɔyɛ Ghana amanyɛnyi.
== Amanyɛsɛm ==
Nna ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ayensuano ambatow mpasua wɔ afe 2000 na 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Oyii Evans Kodjo Ahorsey a ɔwɔ National Democratic Congress fir adze do na ogyinaa maa ambatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Sanda 7, 2001 kesi Sanda 6, 2005 mu. Ɔsanee dzii nkonyim wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu odzii nkongu ma Samuel Ayeh-Paye ɔno so wɔ[[New Patriotic Party]].
=== Afe 2000 Ambatow kɛse ===
Afe 2000 mu no, Otsere dzii nkonyim wɔ ambatow kɛse no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ayensuano ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Odzii nkonyim dze nam the[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduonu nsia a nna ɔwɔ Epuei Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu duawɔtwe a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua eduokron akron fir ngua ahaebien mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Otsere nyaa mba 12,618. Ɔnye 51,40% yɛ pɛr. Odzii Evans Kodjo Ahorsey a ɔwɔ National Democratic Congress, Samuel Nartey a ɔwɔ Convention People's Party na Evans Oheneaku Asamaning a ɔwɔ United Ghana Movement hɔn do nkonyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa 10,200,1,096 na 657 fi mba dodow wɔtowee no mu. Iyi nye dɛm ɔha mu nkyɛmu yi yɛ pɛ 41.50%, 4.50% na 2.70%
=== Afe 2004 Ambatow Kɛse ===
Owura Otsere dzii nkonyim wɔ NPP amanyɛkuw no ambatow mu dɛ obegyina dɛ mbrahyɛbaguanyi ama Ayensuano ambatotow mpasua a ɔwɔ Suhum-Kraboa-Coaltar mansin mu. Iyi nye mber a ɔtɔ do ebiasa a ogyinae. Onyaa mba 17,636 fir mba dodow a wɔtowee 31,090 a ɔnye 56.70% yɛ pɛr. Odzii Francis Asare a ɔwɔ National Democratic Congress na Samuel Andrews Donkor a ɔwɔ Convention People's Party hɔn do nkonyim. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 12,683 na 771 fi mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi nye 40.8% na 2.5% yɛ pɛr. N'ambatow mpasua no ka ambatow mpasua eduonu ebien a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu Epuei Mantɔw mu no. Ne nyina mu no,[[New Patriotic Party]] dzii mbrahyɛbagua ngua ɔhaeduonu awɔtwe do nkonyim wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ijtxukzl0mutrc41uz4t3ipyquk9e7s
Godfrey Tangu Bayon
0
489
7595
7106
2023-05-01T17:38:50Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Godfrey Tangu Bayon''' (wɔwoo no wɔ afe 1956 mu) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu dze nam[[New Patriotic Party]].
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Bayon wɔ Ebɔw 3, 1956 mu. Wɔtsetsee no wɔ Ducia, kurow a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Kyerɛkyerɛnyi ansaana ɔdze noho rokɔdɔm amanyɛsɛm wɔ afe 2001 mu. Onyaa abodzin krataa (A Level Certificate) wɔ Gbewah Ntsetseebea Skuul wɔ afe 1982 mu. Ɔsanee kɔr Institute of Adult Education wɔ Wa wɔ afe 1973 mu.
== Edwuma ==
Bayon yɛɛ edwuma dɛ Kyerɛkyerɛnyi wɔ Ghana Nwoma Kuw mu wɔ afe 1977 kesi afe 2000 mu. Ɔsomee dɛ Kyerɛkyerɛnyi panyin wɔ Ducia mboframba Skuul.
Bayon yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Bayon yɛ[[New Patriotic Party]] (NPP). Nna ɔyɛ Wa Mansin krakye Panyin fitsi afe 2001 mu kesi afe 2005 mu. Wɔpaaw no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ man no do (Akwan na Akwantempɔn) wɔ aban a nna ɔwɔ hɔ dɛm aber no Ɔmampanyin John Kufour fitsi afe 2007 kesi afe 2008 mu. Ogyinaa maa Wa East ambatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum na esuon mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.
=== Afe 2004 Ambatow ===
Wɔpaaw Bayon dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Wa East ambatow mpasua wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Iyi kyerɛ dɛ ogyinaa maa ambatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu. Onyaa mba 10,947 fir mba dodow a wɔtowee 21,307 mu. Iyi nye 52.4% yɛ pɛ. Odzii nkonyim tsiaa Albert Solomon Bawah Sulley a ɔwɔ People's National Convention na Saliah Issaku Alhaji a ɔwɔ National Democratic Congress. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 1,085 na 9,275a egyina hɔ ma 5.1% na 43.5%. Wɔpaaw Bayon dze nam [[New Patriotic Party]] do. Ne nyina mu no [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow ɔha eduokron anan fir ngua ahaebien na eduosa wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Bayon yɛ Christiannyi (Baptist) na ɔawar awo mba beenu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
s0tqej2e53ih8uivejwanwxnlqbctfi
Gorom Gorom
0
490
11364
11264
2023-09-20T12:31:01Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q741117}}'''Gorom-Gorom''' yɛ kurow a ɔwɔ northern Burkina Faso.Ne dzin ne nkyerɛmunye dɛ "etsena famu, (na) yɛbɛtsena famu", ɔma hɛn nkae wɔ ne dwumadzi ho mfaso dɛ akwan ahorow a wɔtwa hyia mu wɔ Sahel. Ɔyɛ kurow tsir ma Oudalan Province.
W'agye dzin wɔ n'eguadzibea na mbea a wɔyɛ asɔr beberee, ɔto nsa frɛ Tuaregs ahorow pii, Bella, Fula na eguadzifo beberee dapɛn biara. Woyi sika kɔkɔɔ wɔ Essakane a ɔben hɔ.
Gorom-Gorom wɔ hwinmuhyɛbea kakraba a osusu dɛ bɛyɛ 2 km North East wɔ kurow ne mu.
== Kasadwin ==
Gorom-Gorom yɛ nhyehyɛɛ bea ma Sophie mbuukuu, British mbofra ne ɔkyerɛfo Stephen Davies na ɔkyerɛwee: ''Sophie and the Albino Camel'' (2006, Andersen Press), ''Sophie and the Locust Curse'' (2007) na ''Sophie and the Pancake Plot'' (2008).
Gorom-Gorom san so puei mu wɔ buukuu 'Man kan ikke vaske én hånd' (baakofo ntum nhwohwor ne nsa)
Danish ɔkyerɛwfo Thyge Christensen a ɔkyerɛw fa bicycle a wɔdze tu kwan fi city of Aarhus wɔ central Jutland to Gorom-Gorom wɔ 1981 na odzii ho dwuma .Akwan a otwa fa bɛyɛ 4,200 km na wɔdze bosom 2 na wɔdze wie.
== Ngyinado ==
'''• ^''' Citypopulation.de Population of cities & localities in Burkina Faso
'''• ^''' ''Dominique Auzias; Jean-Paul Labourdette (2004). Burkina Faso. Paris: Le Petit Futé. <nowiki>ISBN 2-7469-1138-8</nowiki>.''
== Paado nkitahodzi ==
Gorom-Gorom akwantu akyerɛdze fri Wikivoyage
• Burkina Faso, Off the Beaten Track
• Gorom-Gorom, Under the Acacias
jkfceek6474dfbwutlv3jvb5h5xsbkm
Grace Adams
0
491
6537
2752
2023-04-22T10:07:51Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Grace Adams''' (wɔwoo no wɔ Dzifuu 2,1995) ɔyɛ Ghana bɔɔbɔnyi a ogyina nfinmfin wɔ Amansan Mbasia Bɔɔlbɔ Akansi mu wɔ Berry Mbasia na Ghana Mbasiafo Bɔɔlbɔ kuw no mu. '''<u>Club Career[edit source]</u>''' Adams hyɛɛ ne daaso edwuma ase wɔ Ghana wɔ bea a wɔfrɛ no mbasiafo fiadze, [1] ansaana ɔrokɔ aborokyirman mu mekyerɛ United States akɔsɔɔw no skuul na ne daaso edwuma a ɔyɛ skuul-mbirikatu. Ɔkɔr South Florida Suapɔn skuul fir afe 2015 dze kesi afe 2018, a nna ɔbɔ dze ma bɔɔlbɔ kuw a ɔyɛ South Florida Bulls wɔ American Athletic Nhyiamu.[2] Odzii nkunyim wɔ 2017 afe no m
Wɔ Dzifuu 16,2019, ɔdze noho kɔbɔɔ Nigeria Women Premier League side Rivers Angels a ɔyɛ afe kor nhyehyɛɛ. [3] Wɔ Sanda 24, 2020, Adams fiir bea a ɔwɔ no kɔr Lebanon, a otsintsim ne nsa wɔ krataa do dze maa SAS wɔ 2019-2020 afe no. [4] Osii akan esuon dze maa ne bɔɔlbɔ kuw fofor no, oboaa ma wɔtoow atsena enum; oboaa ma ne bɔɔlbɔ kuw no dzii konyim wɔ akansi no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9b6qw2mz3ymepfcf4vlpa9wtf1migla
Grace Amey-Obeng
0
492
6538
2755
2023-04-22T10:07:55Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Grace Amey-Obeng''' yɛ Ghana guadzinyi na Forever Clair beauty eguadzi no panyin.
== N'abakɔsɛm ==
Grace Amey-Obeng na ɔdze Forever Clear edwumakuw no bɔbɔɔ adze na ɔno do nye panyin. Afe 2017 Ɔberɛfɛw bosoom no, ogyinae na wɔpaaw no kaa ɔkandzifo no ho na onyaa Ɔman Sikakorafo dzibew wɔ Ghana edwumakuw, Ghana edwumakuw a ɔnnhyɛ aban ase a hɔn a hɔn ankasa wɔyɛ hɔn edwuma bɛyɛ dɔm 1200 a wofi hɔn ndwuma nketsenketse mu na kɛse mu.
Ɔyɛ guadzinyi yi, Amey-Obeng si do dua dɛ obehia dɛ "corporate philanthropy... dɛ ɔbɔbɔ mbɔdzen, nhyehyɛɛ pa na kwanpa a wɔbɛfa do ma nsa aka mboa a noho hia wɔ bea a ɔsɛ dɛ wɔboa". Afe 2017 mu no, ɔsoom dɛ guamutsenanyi dze maa Universal Merchant Bank Foundation a wosii dɛ ɔdze mboa bɛsan aberɛ ɔman Ghana.
Afe 2017 na bosoom Esusuowaketseaba mu mu no, wɔhyɛɛ no enyimnyam wɔ abasɛm a otsia ebien no wɔ Ghana Mbaa enyimnyamhyɛ afe wɔ "Excellence in Business" nkyekyɛmu no mu.
Amey-Obeng yɛ guamutsenanyi dze ma Ghana Cosmetology na Wellness Federation, guadzikuw a wɔnye Ghana Ministry of Trade na Industry na Ministry of Tourism, Culture na Creative Arts, bɔɔ mu tsewee dɛ ɔbɔboa ekuwekuw wɔ cosmetology na wellness guadzikuw no mu "dɛ ɔbɔbɔ banodzifo hɔn apɔwmudzen ho ban".
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
65bpwc1uct9ipc4cmxqry9nahjqjvyz
Grace Amponsah-Ababio
0
493
6539
2762
2023-04-22T10:07:59Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Grace Amponsah-Ababio''' (wɔwoo no 22 December 1941) yɛ Ghananyi datser a ɔhwɛ se nna ɔkɔɔ ma nyimpa ogyina ma ɔman no.[1][2]
== Nwomasua ==
Grace nyaa ne ntoado sukuu nwomasua fri afe 1955 dze kɔ afe 1959 wɔ Wesley Girls’ Senior High School, Cape Coast, Ghana. Ofri 1961dze kɔ 1962,Osuaa adze wɔ National Technical University a ɔwɔ Ukraine "KPI" wɔ Soviet Union . Ofri 1962 dze kɔ 1966 no, osuaa adze wɔ Odessa National Medical Universityduruyɛ a ɔwɔ Soviet Union. Dɛ datsernyi a ɔhwɛ se ho nsɛm no, n'adzesua tsitsir gyina stomatology do.
== Edwuma ==
Ofri afe 1967 dze kɔ afe 1969 mu no, na ɔyɛ panyin a ɔhwɛ efie wɔ Komofo Anokye Teaching Hospital a ɔwɔ Kumasi. Ofri 1972 dze kɔ 1974 no na ɔyɛ datsernyi panyin a ɔhwɛ se wɔ Korle-Bu Teaching Hospital . Ofri1974 dze kɔ 1978 no na ɔyɛ se ho datsernyi panyin a odzi enyim wɔ oprehyɛn ho wɔ municipal polyclinic a ɔwɔ Ussher Fort mantam wɔ Accra. Ofri January 1979 dze kɔ September 2001 no odzii n’ankasa ne edwumayɛbea a wɔ hwɛ se ho nsɛm enyim. Ofri afe 1989 dze kɔ afe 2001 no, na ɔka hɔn a wɔdze "Mobile Dental Clinic" nhyehyɛɛ no to gua no ho na "Social Dental Outreach" a wɔdze boa hwɛ se ho haw ma mpɔtam a wohia mboa wɔ Ghana. Ofri September 2001 dze kɔ September 5, 2004 no, na ɔyɛ Anamusifo wɔ The Hague (Netherlands) na Edwumakuw a wɔ ko dze nhyehyɛɛ a wɔdze kotsia ndur bone gye ne to mu [3]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Why President Kufour Boycotted Dinner In Amsterdam". www.ghanaweb.com. Retrieved 2016-11-06.''
'''• ^''' ''Administrator. "About the Embassy". www.ghanaembassy.nl. Retrieved 2016-11-06.''
'''• ^''' ''"Ghana Missions Abroad" (PDF). 2001. p. 288. Archived from the original (PDF) on 2016-06-17. Retrieved 2016-06-12.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8zelx8j5md9mznvnciht359ut5byngu
Grace Armah
0
494
6540
2764
2023-04-22T10:08:03Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Grace Armah''' (wɔwoo no afe 1958 Fankwa 22) yɛ Ghanabaa mbrikatunyi(Ghanaian female track and field athlete) a ɔakɔ ahomgye mu a ɔbɔ mbɔdzen wɔ 100 metres na long jump akansi mu ara yield. Onyaa silver medal na bronze medal wɔ afe 1984 na afe 1985 Ebibirmu Championships no mu. 100 metres a ɔbɔɔ mbɔdzen wɔ mu no nna ɔyɛ par 11.98. Ogyinaa mu maa Ghana wɔ 1984 Summer Olympics wɔ Los Angeles ka Ghana's 4×100 metres relay mbaa kuw no ho, a ɔtɔɔ do enum wɔ semi-final heat ma odzii nkogu a oenntum annka ewiei.
{| class="wikitable"
|+
Grace Armah
! colspan="2" |Personal information
|-
!Born
|22 September 1958 (age 64)
|-
!Height
|1.60 m (5 ft 3 in)
|-
!Weight
|56 kg (123 lb)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Country
|Ghana
|-
!Sport
|Track and field
|-
!Event(s)
|100 m, long jump
|-
! colspan="2" |Achievements and titles
|-
!Personal best(s)
|'''100 m''': 11.98 (1984)
|-
! colspan="2" |Medal record
{| class="wikitable"
|
|
|-
! colspan="3" |Women's athletics
|-
! colspan="3" |Representing Ghana
|-
! colspan="3" |African Championships
|-
|
|1985 Cairo
|Long jump
|-
|
|1984 Rabat
|100 m
|}
|}
== Amanaman akansi ==
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Competition
!Venue
!Position
!Event
!Notes
|-
! colspan="6" |Representing Ghana
|-
|1983
|World Championships
|Helsinki, Finland
|15th (q)
|4 × 100 m relay
|47.51
|-
| rowspan="2" |1984
|African Championships
|Rabat, Morocco
|3rd
|100 m
|11.98
|-
|Summer Olympics
|Los Angeles, United States
|9th (q)
|4 × 100 m relay
|45.20
|-
|1985
|African Championships
|Cairo, Egypt
|2nd
|Long jump
|6.01 m
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rjo3dbbe45fhcctg10wnlkou0slb2gp
Grace Bakari
0
495
6541
2766
2023-04-22T10:08:07Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Grace Bakari''' (wɔwoo no afe 1954 Ebɔwber 27) mu yɛ Ghana mbirikatunyi. Otuum wiee mbaa 4 × 400 metres relay wɔ afe 1984 Summer Olympics no mu
{| class="wikitable"
|+
Grace Bakari
! colspan="2" |Noho nsɛm
|-
!Ɔman a ofi mu
|Ghanaian
|-
!Awoda
|27 April 1954 (age 68)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Sport
|Sprinting
|-
!Event(s)
|4 × 400 metres relay
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
== External links ==
* Grace Bakari at Olympics.com
* Grace Bakari at Olympedia
* Grace Bakari at the Commonwealth Games Federation
{| class="wikitable"
|
|This biographical article relating to Ghanaian athletics and track and field is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
f5cnz458qc0q7by02gtnnxkq5gm6msq
Grace Coleman
0
496
7596
6542
2023-05-01T17:38:58Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna '''Grace Coleman''' (Afe 1943 ne bosoom Ebɔwber ne da a ɔtɔdo eduonu-akorɔn - Afe 2009 ne bosoom Dzifuu mu ne da a ɔtɔ do eduonu-esuon) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie dze ma Effiduase Asokore mpasuardo ma Aban a otsia do anan wɔ 4th Republic wɔ Ghana mu.
== Abrabɔ ahyɛse na Nwomasua ==
Wɔwoo Coleman wɔ Effiduase wɔ Asante Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr Skuul wɔ "Wesley Girls High" Skuul fitsi afe 1962, onyaa ne "Ordinary" na "Advanced Level abawdobɔdze" na ɔtoaa do wɔ Ghana a ɔyɛ University of Ghana, Legon, hɔ na okenyaa "Economics" na ɔdze nyaa ne Bachelor's degree. Coleman nyaa ne "master's degree" wɔ Vanderbilt Suapɔn mu wɔ ngleshi aborɔkyirman wɔ afe 1979mu, na onyaa n'abawdobɔdze wɔ Mpanyindzi na Mpontu mu(Leadership na Development) wɔ Harvard Suapɔn mu wɔ afe 1998.
== Edwuma ==
Fitsi afe 1968 kesi afe 1974 mu no, Coleman nye Ghana Commercial Bank (GCB), a hɔn nkorbata wɔ Ejisu wɔ Kumase, na hɔ ɔyɛɛ edwumadzen ma wɔbɔɔ n'abawdo ma ɔbɛyɛɛ nkorbata no hɔn banodzifo, na wɔ afe 1975 na afe 1980 ntamu no, ɔbɛyɛɛ Economic Officer Panyin wɔ "Ministry of Finance and Economic Planning".
Nna Coleman yɛ Ghana Ambrado ma Netherlands fitsi afe 1980 kesi afe 1982 wɔ Limann n'amambu do. Ɔbɛyɛɛ kyerɛkyerɛnyi, fitsi afe 1983 kesi afe 1991 mu, na ɔbɛyɛɛ Kyerɛkyerɛnyi panyin wɔ 'Institute for Training in Inter Cultural Management' wɔ Holland.
Nna Coleman na ɔhwɛ Ghana Sikasɛm na Ɔman ne mpontusɛm do wɔ Kufuor n'amambu a odzi kan.
== Amanyɛsɛm ==
Odzi kan no woyii Coleman wɔ mbrahyɛbaguafie wɔ afe 1996 ne bosoom Mumu Ghana abatowber wɔ[[New Patriotic Party]] kuw no mu dze maa Effiduase Asokore mpasuardo wɔ Asante Mantɔw mu. Onyaa mba pɔrpɔr 13,154 dze fi mba mba dodow a ɔyɛ 19,077 no mu a nna ogyina hɔ ma 54.90%. Ɔkɔr do dzii ne dzibew wɔ afe 2000 abatow no mu, Coleman sanee faa abatow no ma ɔkɔr wɔyɛɛ no kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie dze maa Effiduase Asokore mpasuardo wɔ Asante Mantɔw mu. Dɛm nkunyimdzi yi baa mu wɔ[[New Patriotic Party]] kuw no tum ase. Nna ne mpasuar ka ngua eduasa-biako a ɔwɔ mbrahyɛbaguafie no ho dze fi ngua eduasa-ebiasa no nyinara mu a[[New Patriotic Party]] kuw no fae wɔ dɛm abatow no mu wɔ Asante mantcw mu no. Mbrahyɛbaguafie ngua ahaebien mu no,[[New Patriotic Party]] kuw no na wɔfaa no mu eduokorɔn-akorɔn. Mba a ɔnam do ma wɔdze yii no wɔ mbrahyɛbaguafie yɛ mba 13,954 dze fi mba 19,799 no nyinara mu. Nna iyi gyina hɔ ma This was 71.2%. Wɔsaan Kwasi Amakye-Boateng a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba, Osei Kwabena a ɔyɛ Convention People's Party kuwba, Osei Addiya a ɔyɛ National Reformed Party kuwba, Lovia Yeboah a ɔyɛ People's National Convention kuwba na Alfred O. Baah a ɔyɛ kuwba ho yii Grace Coleman. Nkunyimdzi mba yi yɛ 4,408, 729, 246, 235 mba 35 dze fi mba dodow a wɔtowee no nyinara mu dɛ mbrɛ edzin no tse no. Sɛ wɔsese a, nna mba yi gyina hɔ ma 22.5%, 3.7%, 1.3%, 1.2% na 0.2% pɛpɛɛpɛr.
Onyaa mba 13,051 fii mba 23,524 a nna ogyina hɔ ma 55.50% no, ɔkɔr do dɔii ne dzibew wɔ afe 2004 mu.
== Personal life ==
Coleman war David Coleman na mba anan puee mu. Afe 2009 ne bosoom Dzifuu ne da a ɔtɔ do eduonu-esuon mu na yar a ɔfa berɛ ho bɔbɔɔɔ no a na esikyire yarba ka ho ma ɔnam do hweer ne nkwa.
== Nhwɛdo ==
"NPP Mourns Grace Coleman". Modern Ghana. Retrieved 2 August 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Effiduase / Asokore Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 2 August 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Effiduase / Asokore Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 3 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2004 Results – Effiduase / Asokore Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 2 August 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Effiduase / Asokore Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2 September 2020.
Electoral Commission. Parliamentary Result - Election 2000. Accra: Electoral Commission. 2007. p. 5.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Ashanti Region". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2 September 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2 September 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2004 Results – Effiduase / Asokore Constituency". G
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
donyh4zqhrc41bapgq1qgkklmfd2hyt
Grace Kwami
0
497
6543
2772
2023-04-22T10:08:15Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nna Grace Salome Kwami''' (1923 – 2006) yɛ Dwimfo na nwomasuafo.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe 1923 mu na wɔwoo Kwami wɔ Worawora, kurow bi a ɔwɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana(a nna wɔfrɛ no Sika kɔkɔɔ mpoano(Gold Coast). Wɔdze no too Basel Mission's Women Teachers' Training College wɔ Agogo. Ɔtoaa do kɔr Kumasi College of Arts (sesei Kwame Nkrumah University of Science naTechnology) wɔ afe 1951, hɔ na osuaa art.
== Edwuma ==
Owiee skuul wɔ Kwame Nkrumah University of Science na Technology no, National Museum faa no edwuma mu na hɔ na ɔkɛyɛɛ edwuma dɛ odwimfo(sculptor) fitsi afe 1954 kesi afe 1957. Ekyir no, ɔkɛyɛɛ Kyerɛkyerɛnyi wɔ Mawuli Skuul na Tamale Teachers' Training College fitsi afe 1957 kesi afe 1978.
== Oyikyerɛ ==
Nna dza Kwami yɛ adze wɔ mu yɛ edwin, nkaho na egudze. Ɔahyehyɛ ne ndwuma no na oyi kyerɛ wɔ National Museum of Ghana, Firaw mantɔw mu Museum, na Ghana Museums na Monument Board.
== N'abrabɔ ==
Kwami war Robert Kwami wɔ afe 1954. Ne ba nye Atta Kwami a ɔyɛ artist no. Afe 2006 na otwaa n'enyi hwɛɛ ban.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Grace Kwami Sculpture". ''library.si.edu''. 2015. Retrieved 2021-03-20.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
86w9e94rdrm6ltorhjxp05hekg2o6qm
Grace Omaboe
0
498
6544
2783
2023-04-22T10:09:04Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Grace Omaboe''' ( Obiradzi 10,1946),
yɛ obi a, nyimpa dodow ara nyim dɛ wɔfrɛ no '''Maame Dokono''', Oyi sini wɔ Ghana , ɔtow ndwom, odzii akotsen wɔ telebihy3n do, ɔsan kyerɛw buukuu na ɔbɔ no ho mbɔdzen wɔ amanbusɛm mu wɔ mber bi abɛsen kɔ mu.
[1][2][3]Ɔno na ɔhwɛ Peace and Love egyanka bea a seseiara wɔbɛyɛ "Graceful Grace sukuu" wɔ Nkran.[4] 3Music Awards edwumakuw no bɔ n'abɔwdo wɔ ne ndwuma kese a, odze boa kuw a wɔma hɛn enyiwa gye wɔ Ghana .[5]
Grace Omaboe
Obiradzi 10, 1946 (mfe 76)
Birim North, Ghana
Ne dzin ahorow yɛ Maame Dokono
Ne Ndwuma:senetwanyi, ndwomtonyi, tɛlɛbihyɛn edwumayɛfo, ɔkyerɛw buukuu na odzii akotsen wɔ mbrahyɛ edwuma mu.
Grace Omaboe wo mba esia.
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Grace Omaboe n'awoda sii 10 June 1946 wɔ Birim North a ɔwɔ Eastern region wɔ Ghana. Ɔkor sukuu wɔ Abetifi Girls. Madam Rebecca Afia Daadom yɛ Grace Omaboe ne maame a ofri Abirim wɔ Eastern Region na owu wɔ aber onya mfe 105. Grace bɛyɛ dze a, na efie biara nyim wɔ sini a ɔyɛ "OBRA" a nna wo yi wɔ GBC TV.[6] Grace Omaboe yɛ obi a na otum gye nyimpa enyiwa na Grace na ɔwɔ tum kese n'ara wɔ Ghana edwuma kuw a wɔgye nyimpa enyiwa mu – Ntsi ɔbɛyɛ Nyimpa, ogyina ma Ghana ndwumakuw beberee wɔ mfe abesin k) mu.
Ansa Grace baa agordzi edwuma mu ,na obiara nnhu ne sɛ so da na yɛ gu du a, yɛrehwehwɛ obi a ɔsɛ no.
Bea odzii dwuma biara, ɔbɔ mbɔdzen papaapa. Grace yɛ akyerɛw edwuma, kasa efir edwuma na tɛlɛbihyɛn edwuma ,na ne ntar hyɛ mu yɛ soronko, odzii akotsen wɔ ndwomtow mu na hyɛ ndwuma beberee ase na nyinara ɔy3 no p3p33p3r.
== Grace ne ndwuma ==
== Ɔdze ahombrasi hyɛɛ n'abrab ase dɛ nsɛmkyerɛwnyi ma tɛlɛbihyɛn dwumadzi kɛse n'ara , Osofo Dadzie – Grace Omaboe dze dɛm akwanya no faa do bɛdzii dwuma wɔ tɛlɛbihyɛn do. Grace dze mbɔdzenbɔ dzii dwuma wɔ Abetifi Girls Sukuu na ɔgye tom dɛ ɔbɛyɛ nsɛm kyerɛw edwuma ama Osofo Dadzie kuw na aber a kuw no guu no, Agordzi dwuma panyin, Nana Bosompra, ma Grace afutu dɛ onyɛ agordzi edwuma n'ara Grace boa ma wɔdze to gua a wɔfrɛ no Keteke wɔ Ghana Broadcasting Corporation na hɔ na odze agordzi dwuma no hyɛ ase. Mber kakra guu mu no, osesa dwumadzi no dzin yɛ no Obra – na ɔyɛ dwumadzi a, wɔyi paa wɔ tɛlɛbihy3n do.[7] ==
== Filmography ==
''• Obra''
''• Kwaku Ananse''
''• I Surrender''
''• P over D''
''• Children of The Mountain''
''• Amerikafo''
''• Matters of the Heart''
''• John and John''
• Crossfire
• Sacrifice
• Expectations
• Keteke
• Jewels
• Jewels 2
''• Aloe Vera''
== Grace Obra ho asɛm ==
Grace Omaboe waree na mbom ogyae aware.[16] Grace Omaboe wɔ mba esia a hɔn mu ebien tse United States, hɔn mu ebien wɔ Netherlands na hɔn a w'aka no wɔ Ghana.[17][18][19][20]
Grace Omaboe aware mpɛn ebien na mbom, onye ne kun a ɔtɔ ebien no hɔn tsemu atsetsew. Ɔnye ne kun a odzi kan wo mba anan na mba ebien a wɔ ka ho no, ɔnye ne kun a ɔtɔ do ebien no wo hɔn. Ɔkyerɛ dɛ agordzi edwuma no ho nhyehyɛɛ biara na ɔmaa n'awar nyinara gui na nhyehyɛw ebusua dzi ma no faa n'edwuma ho nna oyɛ ho biribiara na onnyɛ yie .
Nsɛmkeka beberee kɔɔ do dɔ na Grace Omaboe nye David Dontoh twe mpena wɔ hɔ agordzi dwuma wɔ Keteke na Obra. Na wɔ gye dzi dɛ Grace na David twe mpena mfe anan. David nkasa nfa asɛm yi ho sɛ ɔyɛ nokwar anaa onnyɛ nokwar.[21] na ma ɔka ara nye dɛ na wɔyɛ anyɛnkofo papa n'ara wɔ mber a, Grace Omaboe na ne kun a odzi kan hɔn mu tsetsew no. Grace Omaboe akasa dɛ na wɔ adofo ma wɔtsena bɔɔ mu .[22] Grace kyer3 mu dɛ, na wɔyɛ adofo ma wɔ dwendwen awar nsɛm ho mpo na mbom nsɛmsɛm bi ntsi awar no ammba do. David na ɔpɛ dɛ wɔyɛ ebusua nanso na Grace enya mba esia efir n'awar ebien a kor mu no.Grace na ne mfe akɔ enyim ntsi ɔyɛɛ n'adwen dɛ ommpɛ dɛ obɛ wo mba biara biom. David wɔ nua mpanyinfo ebien na d3m mber mu no na onnyi .Grace na David nya ntsease dɛ hɔn ebien hon ntsena dɛ adofo na ofir dɛm mber no w'ayɛ anyɛnkofo.[23][24]
== Nhwɛdo ==
• ''"Grace Omaboe Mom Dies At 105". Modern Ghana. Retrieved 2021-05-27.''
'''• ^''' ''"Politics scares me now - Maame Dokono". www.myjoyonline.com. Retrieved 2019-03-02.''
'''• ^''' ''"In celebration of Grace Omaboe: Most talented Ghanaian entertainer". Graphic Online. 2018-03-12. Retrieved 2019-11-26.''
'''• ^''' ''"Personality Profile: Grace Omaboe; A veteran Ghanaian actress – Today Newspaper". Retrieved 2020-04-03.''
'''• ^''' ''"Theresa Ayoade, Akosua Adjepong, Daughters of Glorious Jesus, others honoured at 3Music Women's Brunch - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. Retrieved 2021-03-08.''
'''• ^''' ''"Maame Dokono loses mother". Pulse Ghana. 2017-03-24. Retrieved 2021-05-27.''
'''• ^''' ''"Grace Omaboe , Biography , Age , Education , By The Fire Side , Net Worth , Date Of Birth , Maame Dokono , Birthday » GhLinks.com.gh™". Retrieved 2021-05-27.''
'''• ^''' ''"In celebration of Grace Omaboe: Most talented Ghanaian entertainer". Graphic Online. 2018-03-12. Retrieved 2019-04-13.''
'''• ^''' ''"Kwaku Ananse Film by Akosua Adoma Owusu". 2dots.co. Retrieved 17 December2015.''
'''• ^''' ''"Grace Omaboe". IMDb. Retrieved 2017-02-02.''
'''• ^''' ''"Maame Dokono defects to NPP". www.ghanaweb.com. 30 November 2001. Retrieved 2017-06-15.''
'''• ^''' ''"NDC destroyed my life – Maame Dokono". www.justiceghana.com. Retrieved 2017-06-15.''
'''• ^''' ''Essah, Helena (2016-03-22). "Maame Dokono: Politics is all full of lies". Ghana Live TV. Retrieved 2017-06-15.''
'''• ^''' ''"Grace Omaboe appointed head of jury for 2017 GMAA". www.ghanaweb.com. 27 May 2017. Retrieved 2017-06-15.''
'''• ^''' ''"Grace Omaboe appointed head of jury for 2017 GMAA". Retrieved 2020-04-03.''
'''• ^''' ''"I regret leaving my first husband – Maame Dokono". www.ghanaweb.com. 30 October 2017. Retrieved 2019-04-13.''
'''• ^''' ''Juanita Sallah. "I wish I could do 'By the Fireside' again – Maame Dokono". starrfmonline.com. Retrieved 29 August 2015.''
'''• ^''' The New York Times Movies
'''• ^''' ''News Ghana (13 June 2015). "Veteran actress Grace Omaboe dazzles at Golden Movie Awards screening". newsghana.com.gh. Retrieved 29 August 2015.''
'''• ^''' ''Patrick Ayumu. "Maame Dokono was a "disaster" for NPP – Arthur K". starrfmonline.com. Archived from the originalon 22 December 2015. Retrieved 29 August 2015.''
'''• ^''' Archived at Ghostarchive and the Wayback Machine: ''Veteran Ghanaian actor David Dontoh talks about his life, acting career and more on Upside Down. YouTube.''
'''• ^''' ''"Maame Dokono explains break up with David Dontor". 26 November 2019.''
'''• ^''' ''"'I Broke up with David Dontoh Because I Couldn't Give Him a Child"-Maame Dokono Reveals". 30 March 2021.''
'''• ^''' ''"My inability to give David Dontoh a child broke us up – Maame Dokono". 31 March 2021.''
== Abɔntsen do nkitsahodzi ahorow ==
• Grace Omaboe at IMDb
• [1] Archived 2017-02-18 at the Wayback Machine
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6gch6jmwlav9h3woibnr6vh8xoo7wjc
Guamu
0
499
2786
2785
2023-04-20T19:19:00Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Guamu''' yɛ bea nyimpa hyiamu hɔ dzi gua.
9zhfmdpgcm4byxhf4hz649ccl4au1dl
Gushiegu
0
500
2790
2789
2023-04-20T19:19:01Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Gushiegu''' yɛ ambatow mpasu a wɔgyina hɔ ma wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua mu no mu biako. Ɔpaw Mbrahyɛ Bagua no munyi biako (MP) dzenam dzea odzi kan a etwam wɔ post nhyehyɛe a wɔdze paw nnyimpa no do. Ɔwɔ Ghana Etsifi Fam Mantɔw mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana Mbrahyɛ Bagua Ambatow Mpasua]]
ehtno2w03jdjxpiltd3z0by6gvf0c5u
H'Mount Sinai Senior High School
0
501
2792
2791
2023-04-20T19:19:02Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Adonten Senior High School''' yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.
nrgmzamq3c40injxw44dnsv6615jdfd
Hackman Ouwusu Agyeman
0
502
7597
6545
2023-05-01T17:39:06Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Hackman Owusu-Agyemang (wɔwoo no Ɔbɛnem 22, 1941) yɛ Ghana ɔmanyɛfo ne kan Mmarahyɛ Bagua no muni ma New Juabeng North mansin a ɔwɔ Ghana apuei fam mantam mu. Ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do 4 no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do mmiɛnsa no muni na ɔyɛ Nsuo, Adwumayɛ na Adan ho Ɔsoafo na kan amannɔne nsɛm ho ɔsoafo nso. Mprempren ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no Mpanyimfo Bagua no Titenani na Ghana Cocoa Board no bagua no guamtrani.
== Nabofraase Na Nabofraberemu ==
Wɔwoo Hackman Owusu-Agyemang wɔ 22 Ɔbɛnem 1941 wɔ Effiduase- Koforidua wɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu. Ɔnyaa ntoaso sukul adesua a ɔkorɔn wɔ St. Augustine’s College (Cape Coast). Wɔ afe 1961 ne 1965 ntam no, ɔkɔɔ Kwame Nkrumah Nyansahu na Mfiridwuma Sukuupɔn mu, na onyaa Bachelor of Science abodin krataa wɔ Kuadwuma mu. Afei osuaa adze wɔ Institute of Social Studies, The Hague, Netherlands, faako a onyaa Post Graduate Certificate wɔ Kuadwuma Ho Nhyehyɛe mu. Afei ɔkɔɔ akyir kɔɔ Wye College wɔ London Sukuupɔn mu wɔ United Kingdom, faako a onyaa Master’s degree wɔ Kuadwuma mu wɔ 1969 mu.
== Nadwuma ==
Agyemang yɛ kuayɛ ho nimdefo. Wɔ afe 1965 mu no, ofi ase yɛɛ adwuma dɛ Kuadwuma ho Sikasɛm ho Ɔbenfo wɔ Ghana Kuadwuma Dwumadzebea. Wɔ 1970 mu no, otu kɔɔ Aduan na Kuadwuma Ahyehyɛdze (FAO) a ɔwɔ Rome, Italy no mu. Ɔyɛɛ adwuma wɔ nnwuma ahodo mu dɛ Sikasɛm ho nimdefo wɔ Sikasɛm mu Nhwehwɛmu Dwumadzebea, Field Programme Officer na afei dɛ FAO-Regional Co- operation, na Liaison Officer a ɔhwɛ Afrika do. Wɔ 1979 akyi no, ɔbɛyɛɛ FAO ananmusifo wɔ Zambia na afei Trinidad na Tobago. Ɔbɛyɛɛ Ɔmantam Dwumadzebea Panyin a ɔhwɛ Afrika do wɔ 1984 mu.
== Amammuisɛm ==
Owusu-Agyemang yɛ ɔman ho dɔfo kuo foforɔ no amammuifo na ɔbɛyɛɛ Mmarahyɛ Bagua no muni wɔ New Juabeng North mansin no mu berɛ a ɔdze akan wɔ 1996 Ghana mmarahyɛ bagua abato a ɔdze nkonim wɔ 11,629 a ɛmaa abato a ɔfata a wɔtowee nyinaa mu 52.60%. Ɔkuraa nkongua no mu wɔ afe 2000 Ghana amansan abato no mu denam nkonim a ɔdze nkonim wɔ 73% a ɔna abato a ɔfata nyinaa mu 4,499 yɛ pɛ. Ɔsan kuraa n’akongua mu bio wɔ afe 2004 Ghana amansan abato no mu a ɔnyaa abato nyinaa mu 71.30%. Ber a NPP dzi nkonim wɔ December 2000 abatuw no mu akyi no, wɔpaw no dɛ Amannɔne Nsɛm Ho Ɔsoafo fi January 2001 kosi April 2003. Afei ɔbɛyɛɛ Ɔman no mu Ɔsoafo mfe abien. Ɔfi afe 2005 kosi afe 2007 no, na ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Nsu Ho Nneɛma, Adwumayɛ na Adan do wɔ Kufuor aban no mu. Wɔ afe 2017 mu no, Ɔmampanyin Nana Akufo-Addo paw no dɛ Ghana Cocoa Board no Titenani.
== Abatuw Ahorow ==
Hackman adi nkonim wɔ mmarahyɛ bagua no muni a ɔyɛ New Juabeng North mantam no mu mprɛnsa a ɔtoatoa do. Wɔ afe 2000 Ghana amansan abato no mu no, wɔpaw no sene Samuel Mcneil Nimo a ɔyɛ National Democratic Congress no. Afoforo a wɔsɔre tiae no bi na Joseph Obeng a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu, Samuel Effah Krofah a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu na Yaw Oti-Dankese a ofi Nhyiam no Nnipa Kuw no mu. Ɔtoo aba 14,499 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinaa mu. Ɔyi na 73.00% yɛ pɛ. Owura Nimo nyaa 4,286, Joseph nyaa 621,Effah Krofah nyaa 272 na Oti-Dankese nyaa 178. Saa abatoɔ yi na 21.60%, 3.10%,1.40% na 0.90% yɛ pɛ.
== Adosobɔdze Ahorow ==
2020 Ghana Cocoa Awards: Akannifoɔ a wɔyɛ papa wɔ Nkyerɛaseɛ Nhyehyɛeɛ ho.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fp382c3rvoh1a38r6cbwho6u4a52lqf
Hadja Fatimata Ouattara
0
503
11242
11226
2023-08-23T16:26:12Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q39027266}}'''Hadja Fatimata Ouattara''' (nee '''Sanon''') ɔyɛ Burkina Faso amanyɛnyi a ɔayɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Digital Economy na Posita Mpontu do fitsi [[Kwakwar]] 2017 mu.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Ouattara kɔr Sainte-Marie Kollege wɔ Bobo-Dioulasso kurow a ɔbɛn Tounouma na ɔwɔ degree wɔ kɔmputa engineering a onyaa no wɔ Polytechnic University of Bobo-Dioulasso na Masters wɔ kɔmputa nɛtsewɛke na mɔtimidia a onyaa ɔno so wɔ International Centre for Applied Advanced Studies wɔ Humber College wɔ Canada.
== Edwuma ==
Wɔ afe 2005 mu no, Ouattara bɛyɛɛ Burkina Nyimdzee Dwumadzi Nkitahodzi no wɔbɛtsew edwumakuw a ɔyɛ Burkinabè Association a ɔhwɛ Linux na Free Software do. Nna ɔyɛ Mfirdwuma ho Fotufo wɔ ICT Dwumadzibea. Ɔsan nso yɛɛ edwuma maa NGO ahorow pii na ɔyɛ Africa Free Software Network no mu nyi a ɔhyehyɛɛ no. Wɔ nsesa ber mu wɔ afe 2014 Burkinabe etuatsew no ekyir no, odzii dwuma dɛ Mfirdwuma ho Ɔkyerɛwfo maa Ɔman Edwumayɛbea.
Ɔmanpanyin Roch Marc Christian Kabore paw Ouattara dɛ Ɔmanpanyin Roch Marc Christian Kabore dɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Digitals Sikasɛm na Postal Nkɔdo do wɔ [[Kwakwar]] 23, 2017. Wɔ [[Ayɛwoho]] 2017 mu no, ɔhyɛɛ ase sii nkuropɔn mu fiber optic loop duebiasa wɔ ɔman no mantam ahenkurow biara mu,edwuma a ɔyɛ ɔpepe 36 a wɔayɛ no dɛ "G-cloud", a wɔdze sika kɛse nam Denmark Amanaman Ntamu Nkɔdo Dwumadzibea do na ɔyɛɛ.
== Mboaedze ==
https://lesechosdufaso.net/
https://www.digitalbusiness.africa/burkina-faso-mme-adja-fatimata-ouattara-nouvelle-ministre-charge-tic/
https://burkina24.com/2017/02/23/ministere-des-tic-qui-est-hadja-fatimata-ouattarasanon/
https://web.archive.org/web/20190706004014/http://apanews.net/en/pays/burkina-faso/news/burkina-faso-makes-minor-cabinet-reshuffle
https://www.digitalbusiness.africa/burkina-faso-hadja-fatimata-ouattara-sanon-lance-travaux-de-boucle-metropolitaine-de-fibre-optique-region/
https://web.archive.org/web/20171201034028/https://www.opengovpartnership.org/stories/cafdo2017-first-francophone-african-conference-on-open-data-and-open-government
https://cio-mag.com/it-forum-burkina-2017-hadja-fatimata-ouattara-deballe-la-cyber-strategie-nationale/
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ibbs9yvsxdfxx9hk3zz4aj318euvzf3
Halutie Hor
0
504
11859
11858
2023-12-25T20:39:04Z
Kwamikagami
1026
wikitext
text/x-wiki
'''Halutie Hor''' (wɔwoo no afe 1999 Ebɔwber 2) yɛ Ghana mbirikatunyi a ofi Nmanduonu Etsifi Atɔe afamu.
{| class="wikitable"
|+
Halutie Hor
! colspan="2" |Personal information
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Born
|4 April 1999 (age 23)
Accra, Ghana
|-
!Height
|1.70 m (5 ft 7 in)
|-
!Weight
|72 kg (159 lb)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Sport
|Track and field
|-
!Event(s)
|100 metres
|}
Osii akan wɔ afe 2018 Commonwealth Games wɔ 100 metres na 4×100 metres relay ne nyinara mu. 100 metres no mu no Hor dzii kunyim ma ɔkɔr n'enyim na hɔ na okowiee toaa do awɔtwe wɔ ber a ɔdze 11.54 par wiei, 0.44 par dze dzii gold medalist Michelle-Lee Ahye a ofi Trinidad na Tobago ekyir
4x100 metres relay no mu no nna ɔka Ghana kuw no mu a wodzii kunyim kɔr akansi ewei na hɔ na wɔkɔtoaa do enum a wɔdze par 43.64.
awfte3lwftgvmibaipu4i2c0wtvxy91
Hamamat Montia
0
505
6548
2804
2023-04-22T10:09:20Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Hamamat Montia''' (wɔwoo no afe 1988 Ayɛwoho 22) yɛ Ghana 'model' na nkan Miss Malaika hembaa.
== Edwuma[Edit] ==
Ɔrehyɛ ase dɛ model no, wɔpaaw no Miss Malaika wɔ afe 2006 na model ma Africa Universe wɔ 2007. Ɔtɔn nkuto, semina na ndzɛmba pii a wɔdze nsa ayɛ wɔ Ghana.
== N'abrabɔ[Edit] ==
Ofi Bolgatanga wɔ Etsifi Epuei afamu wɔ Ghana na onyaa ne finimfin skuul nwomasua wɔ Achimota Skuul. Oedzi mfe eduasa-ananas(2002). Okitsa mbabaa ebien na banyin kor.<sup>[''citation needed'']</sup>
== Nhwɛdo[Edit] ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== External linksEdit ==
* Hamamat.com
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ha4252z7qrf4xjo2js0jkdkktyyhnqa
Hamidu Baba Braimah
0
506
6549
2809
2023-04-22T10:09:24Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Hamid Baba Braimah''' (wɔwoo no afe mpem ahaakrɔn eduonum-ebiasa ne bosoom a ɔtɔdo awɔtwe wɔ ne da a otsia nsia) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza ɔtɔdo ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dɛ ananmusinyi dze ma Salaga mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Baba wɔ afe apem ahaakrɔn eduonum-ebiasa ne bosoom a otsia awɔtwe ne da a ɔtɔdo nsia wɔ Salaga wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr Kɔlegyi wɔ Ghana Kɔlegyi a ɔwɔ Tamale (seseiara wɔfrɛ no Ghana Mpanyimfo Mpɔmpɔndo Skuul no- 'Ghana Senior High School') na onyaa ne "Diploma in Business Studies" mu.
== Amanyɛsɛm ==
Odzi kan woyii Baba kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ Akatamanso amanyɛkuw (National Democratic Congress) no tsikiitsi do maa Salaga mpasuar wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakrɔn eduokrɔn-akrɔn Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu.
Onyaa mba 14,091 dze fii mba papa a ɔyɛ 100% no mu nna a ogyina hɔ ma 37.60% traa n'akotsiafo Mahama Raphael Sulemana a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba a onyaa mba 11,572 a ogyina hɔ ma 30.90% na Abdulai Issah a ɔyɛ "National Convention Party" kuwba a no so nyaa mba 508 a ogyina hɔ ma 1.40%. Dzibew no fii ne nsa wɔ afe mpem ahaebien Ghana asahen abatow no mu kedzii "Ankonam dzibew hwehwɛfo (Independent candidate) bi nsamu, Boniface Abubakar Saddique a onyaa mba 9,620 dze fi mba papa a ɔyɛ 100% no mu a ogyina hɔ ma 40.10% wɔ ber a Hamid Baba Braimah nyaa mba 7,799 a na ogyina hɔ ma 32.50%, Bismark H. Dari a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba (New Patriotic Party) a onyaa mba 5,813 a ogyina hɔ ma 24.30% na Dramani I. Sanda a ɔyɛ "Convention People's Party" ananmusinyi no so nyaa mba 274 a ogyina hɔ ma 1.10%.
== Edwuma ==
Baba n'edwuma yɛ nkontaabu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbagua ananmusinyi dze ma Salaga mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana.
== N'abrabɔ ==
Baba yɛ Kramonyi na ɔka Nkramosom no ho.
== Nhwɛdo ==
FM, Peace. "Parliament – Salaga South Constituency Election 2016 Results". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 February 2021.
Book title: Ghana Parliamentary Register 1992–1996 Publisher: Ghana Publishing Corporation Date: 1993 Page: 155
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Salaga South Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 February 2021.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results – Salaga South Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 February 2021.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
r2lwhwetj8n311g75b5u0fthaoqwe84
Hanna Tetteh
0
507
6550
6321
2023-04-22T10:09:28Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5648740}}
'''Hanna Serwaa Tetteh''' (wɔwoo no 31 [[Esusow Aketseaba]] 1967)[1][2] yɛ Ghana mbranyimfo (barrister) na amanyɛnyi.[2] Nna ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Eguadzi na Nnwuma do fir afe 2009 kɔsi afe 2013[1] na Ɔsoafo a ɔhwɛ Amannɔnye Nsɛm do (Minister for Foreign Affairs) fir afe 2013 kɔsi afe 2017.[3][4] Nna ɔsan nso yɛ Mbrahyɛguanyi ma Awutu-Senya Atɔeɛ mansin.[4] Nna Hanna Tetteh yɛ Amanaman Nkabom Ɔkyerɛwfo Panyin no Anamusinyi Tsitir a ɔyɛ Ɔkyerɛwfo Panyin Ɔnanmusifo Tsitir a ɔhwɛ Afrika Abɛn no do (UN Secretary General's Special Representative of the Secretary-General Special Envoy for the Horn of Africa).[5]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ep1h0q8rvmeevybrrgdr6a23g5439t0
Hannah Kudjoe
0
508
6551
2823
2023-04-22T10:09:32Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Hannah Esi Badu Kudjoe''' (December 1918 – 9 March 1986), née '''Hannah Dadson''', na ɔyɛ ɔkofo tsitsir ma Ghana ahofadzi wɔ 1940 na 1950. Ɔyɛ basia kandzifo a ne gyinabew wɔ emyim paa wɔ ɔman ne kankɔ mu,[2] na ogyinae dɛ ɔman ne nsɛm kyerɛwfo panyin ma Convention People's Party. Na odzi akotsen wɔ amanyɔsɛm mu wɔ Dr. Kwame Nkrumah n'aban mu.[3][4]Na odzi akotsen na adɔyɛ ho edwuma nso na ɔyɛɛ edwuma dze boa mbasiafo a wɔwɔ hɔn Abrabɔ Northern wɔ Ghana.[5] Hannah na ɔwɔ tumi a ɔdze ka nkɔrofo bɔmu. Otum sesa nkorɔfo hɔn adwen na otwe hɔn adwen si ahofadzi ne ko ho nsɛm. Oboa Kwame Nkrumah ma ɔdze nkɔrofo bɛhyɛɛ CPP na otuu ne ho sii hɔ boa kuw no. Wɔ mber bi mu no nso ɔboa Big Six no wɔ aber a na wɔ da efiadze no na ɔkaa nyimpa bɔɔ mu ma wɔdze frɛ dɛɛ hom nyi hɔn mmfi ahyɛfo hɔn mpanyinfo nsa mu.[6]
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Wɔwoo no wɔ Busua (ɔben Dixcove), wɔ Ahanta District wɔ Western Region wɔ Gold Coast (ndɛ Ghana) wɔ December 1918 dze ma Mr. and Mrs. John Peter Dadson wɔ Busua, Kudjoe na osuar wɔ mba du mu. Oka mbasiafo a wotum nyaa nwomasua wɔ sukuu dɛm aber no a na mbasiafo kakrabi na wɔwɔ ho kwan. Ɔhyɛɛ ne nwomasua ase wɔ Busua Methodist School na owie wɔ Sekondi Methodist School.[3] Owie sukuu no, Ɔbɛyɛɛ adzepamnyi a na w'agye dzin yie wɔ Tarkwa, hɔ na ɔware J. C. Kudjoe.[7] Na ɔyɛ panyin a ɔhwɛ dwumadzi do wɔ Abontiako gold mines a ɔbɛn Tarkwa.[8] Awar no annkyɛr, na ɔhyɛɛ ase dɛ onye ne nua banyin kɛtsena, E. K. Dadson, a na odzi akotsen wɔ United Gold Coast Convention (UGCC) mu.[9]
== Amanyɔsɛm Edwuma ==
Akotsen wɔ amanyɔsɛm ahyɛse
Wɔ June 1947, onyaa akwanya dze hyia Kwame Nkrumah, wɔ aber a ɔbɛtsena hɔn fie wɔ ne akwantu wɔ Tarkwa. Iyi sii wɔ aber a ɔsan baa Ghana wɔ 1947 fri ne amanɔne nwomasua wɔ United States na Britain wɔ mfe du ekyir ama w'abɛyɛ ɔkyerɛfo panyin wɔ United Gold Coast Convention, amanyɔkuw a George Paa Grant hyɛɛ ase dze ko tsia British hɔn nhyɛdo amanbu na ɔdze ahofadzi ama Ghana. Kwame Nkrumah twe n'adwen sii asɛm hia a ɔfa mbasiafo a wodzi akotsen wɔ amanyɔsɛm mu.[5]
Ɔkyerɛ kwan a ohyia Dr. Kwame Nkrumah na nkuranhyɛ a ɔdze maa no ma ɔbɛhyɛɛ amanyɔsɛm mu wɔ International Women's Day symposium wɔ Accra Community Centre wɔ 8 March 1986:[2]
Mber bi wɔ June 1947, Yɛ gyee aberantse bi , me nua banyin na ɔdaa no edzi kyerɛ me dɛ ɔyɛ Kwame Nkrumah, General-Secretary ma UGCC. Wɔ dɛm da no, ne nua banyin no nye Nkrumah puei wɔ nhyiamu ahorow ma local UGCC bea wɔ kurow mu... Da bi no, wɔ san ba fie na me rosom Kwame Nkrumah no, obisa me siantsir ntsi a mennba UGCC nhyiamu wɔ kurow mu. Na asɛmbisa no tɔɔ me do na nokwar mu no me kaa kyerɛ no dɛɛ na me nyim dɛ amanɔyɛsɛm yɛ mbanyinfo hɔn dwumadzi. Wɔ sima eduounu mu no, Kwame Nkrumah kyerɛ me hɔn dwumadzi nyinara na kwan a obiara ne ho hia wɔ dwumadzi no mu, ne tsitsir
Wɔ mber a Kwame Nkrumah fri hɔ no...na mepɛ wɔ amanyɔsɛm mu asor. Wɔ edwuma , me hyɛ ase dɛɛ merekyerɛkyerɛ nsɛm mu kyerɛ n'edwumayɛfo na m'adzetɔfo.Aber biara a na meretukwan a kɔ sera n'adzetɔfo no,me kasa wɔ keteke ahorow mu fa ehiasɛm a ɔfa hɔn ahonya ho na akwan a ɔwɔ dɛ nkɔrofo bɛka Tarkwa UGCC nhyiamu bea ho na me bɔɔ dawur kyerɛ nkɔrofo fa hen ara hen amanbu nsɛm ho.[2]
Onye Kwame Nkrumah nyaa dɛm nkitahodzi no, obedzii akotsen wɔ United Gold Coast Convention (UGCC) ohyɛɛ ase maa UGCC mboa, kɔpem dɛɛ wɔ kyir Big Six no too mu no, Kudjoe boa sika ano dze pɛr dɛɛ hom nnyi hɔn. Ono na ɔhyɛɛ kuw Committee of Youth Organization (CYO) ase wɔ UGCC mu na ɔka nyimpa esuon a wɔdzii nsiw wɔ nkrataa do wɔ April 1949 a ɔko dɛɛ hom nfa Kwame Nkrumah nyɛƆkyerɛfo Panyin wɔ UGCC annyɛ dɛm a wɔ bɛtsew hɔnho efri kuw no mu.[9][10]
== '''Convention People's Party''' ==
Nanso , wannfa Kwame Nkrumah ennsido ntsi kuw no mu kyɛɛ mu na ono na ɔmaa kuw Convention People's Party (CPP) bɛdaa edzi, Ɔnam dɛɛ ɔyɛ Kwame Nkrumah n'ekyir taafo kɛse ntsi ɔnye Kwame Nkrumah faa kwan kor do. Na ɔyɛ basia kortsee a ɔwɔ hɔ wɔ aber a kuw no mu kyɛe.[10]
Kudjoe na odzi akotsen wɔ Positive Action mu, dwumadzi a ɔdze asoɔdzen na amanyɔ akosɛm dze yii nhyɛdo amanbu fri hɔ no, Nkrumah dzii nkonyim wɔ n'abatow mu na ɔhyɛɛ ahofadzi ɔman ase.Ɔhyɛɛ CPP kuw no nkuran wɔ ne kasa dawurbɔ ahorow mu.[5]
Kudjoe bɛyɛɛ ɔhyehyɛfo na National Propaganda Secretary wɔ CPP.[11] Wɔ dɛm dwumadzi mu no otuu kwan ahorow wɔ ɔman no mu dze sera dɛɛ ohia dɛɛ ɔman no benya ahofadzi na ɔhyehyɛɛ rallies a oboa Nkrumah ne dwumadzi ma CPP. Na ɔbɔ mbɔdzen yie wɔ nhyehyɛɛ edwuma no,ɔka nkorɔfo bɔmu, ibi yɛ mbasiafo, dɛ hom bɛhyɛ CPP mu.[11] CPP dzii nkonyim wɔ 1951 abatow mu na Kwame Nkrumah bɛyɛɛ panyin wɔ Aban dwumadzi mu. Wɔ 1951 abatow ekyir no, n'enyisoadze hun bɛyɛɛ ne dwumadzi wɔ kuw ne mu ama w'atwe nyimpa egu kuw ne mu na w'aboa kuw no.[2]
== Ɔman Ahofadzi n'ekyir ==
Ghana nyaa ne ahofadzi fri British n'ekyir no, Kudjoe bɛyɛɛ All-Africa Women's league wɔ 1957 a n'enyi wɔ Pan African adwenkyerɛ ho, na ekyir no ɔbɛyɛɛ Ghana Women's League.[9]
Wɔ aber a na ɔredzi dwuma ama CPP no wɔ 1950 mu na 1960 mu, Kudjoe na ɔsanso reyɛ social welfare ndwuma wɔ Northern mantɔw mu wɔ Ghana a ɔkyerɛ mbanyinfo na mbasiafo akwan a mpanyinfo yɛ hɔn ahonyidzi dwumadzi wɔ Abrabɔ mu, efie nsiesie, ntarhyɛ mu na akwan a wɔ tsetse mbofra.[11]Ɔbɛyɛɛ Ɔman ne dwumadzi nhyehyɛɛfo panyin ma Ministry of Labor and Social protection wɔ ne social welfare ndwuma mu wɔ north. Wɔ 1964, ne social welfare dwumadzi wɔ north bɛhyɛɛ National Committee Social Advancement n'ase wɔ ministry of Labor and social protection mu. Wɔ aber a ɔyɛ edwuma wɔ Ministry ɔbɛyɛɛ ɔkyerɛfo Edwuma wɔ Ghana Day Nurseries na ɔyɛɛ edwuma dze hyɛɛ day nurseries na nursery suukuu ase wɔ ɔman ne mu na ɔfaa edwumayɛfo na akyerɛkyerɛfo na ndzɛmba a ɔbɛma suukuu dwumadzi akɔdo yie.[7]
Odzii akotsen wɔ dwumadzi a ɔfa ahosiesie ho a ɔyɛ anti-nudity campaign wɔ Northern Ghana.[11] Ibi nye ntar a wɔkyekyɛɛ ma nyimpa a na ofri aman afofor mu.[12] Ɔkyerɛ mbasiafo ahotsiw dwumadzi ahorow , ibi yɛ kwan a wɔ noa nsu dze guar mbofra.[11] Ono na odzii dɛm dwumadzi no dodow a aban no ne nsa nnyi mu, na iyi ma aban no annpen do, na ɔmaa ne dwumadzi do bɛyɛɛ.kakrabi.[5]Oboaa ma wɔ kyɛɛ edziban wɔ aber a ekɔm sii, na ɔhyɛɛ mbasiafo nkuran dɛɛ hom ara ndua hɔn edziban wɔ hɔn ahaban mu.[13]
== '''1966 ''coup d'état'' ne nsusuando''' ==
Asoldafo no tuu Kwame Nkrumah frii adze do no wɔ 24 February 1966, Kudjoe fri amanyɔsɛm edwuma no mu dɛ ma CPP mu kuw nyimpa biara yɛɛ na ɔsan kɔ bɔɔ ne bra. Ɔkɔɔ no yɛɛ n'adɔyɛ edwuma wɔ north wɔ 1970' na 1980 mu kɔpem dɛɛ owui wɔ 1986.[11] Mber a wɔdze hu no ekyir wɔ nyimpadɔm mu yɛ ber a ɔkasae wɔ International Women's Day symposium wɔ Accra Community Centre wɔ 8 March 1986,n'ewimber ansaana orewu.[9]
== Ne wu ==
Hannah Kudjoe Wii wɔ 9 March 1986.[14] Ne wu ho dawurbɔ kɔ do wɔ 8 May 1986 n'ewie: "Na ɔyɛ egudzi a sika nntum ntɔ na ɔbɔɔ ne ho mbɔdzen wɔ amanyɔsɛm na ɔman ne fahodzi fri nhyɛdofo no hɔn nsa mu. Kwan a ogyae wɔ aber a owui no dzi , obiara nnkotum ahyɛ mu." Wɔ yɛɛ n'eyi wɔ Calvary Methodist Church wɔ Accra wɔ 6 July 1986.[5]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' Allman 2004, p. 159.
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"The disappearing of Hannah Kudjoe nationalism, feminism, and the tyrannies of history (Library resource)". European Institute for Gender Equality. Retrieved 2019-04-13.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"National Commission On Culture". www.s158663955.websitehome.co.uk. Retrieved 2017-03-04.''
'''• ^''' ''Historical Dictionary of Ghana. Rowman & Littlefield. 27 February 2014. <nowiki>ISBN 978-0810875005</nowiki>. Retrieved 6 August 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' Allman 2009.
'''• ^''' ''"7 women who played a role a role in Ghana's Independence struggle". Retrieved 2021-08-29.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Hannah Cudjoe". www.ghanaculture.gov.gh. Archived from the original on 1 December 2017. Retrieved 29 November 2015.''
'''• ^''' Owusu-Ansah 2014, p. 107.
• ^ Jump up to:'''''a'''''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gd0eg8tdliv3a6cqvwvjld7b6cv00wg
Haruna Bayirga
0
509
7107
6552
2023-04-22T15:08:58Z
Robertjamal12
13
/* Mboaedze */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96901754}}'''Haruna Bayirga''' ( wɔwoo no wɔ Dzifuu 18,1952) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na "building technology engineer". Ɔsan so mbrahyɛbaguanyi dze ma Sissala West abatow mpasua do wɔ Etsifi Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana. Seseiara Bayirga yɛ 'managing director' wɔ Buwah Limited.
Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sissala west abatow mpasua do wɔ mfe mpem ebien na enum(2005) ber a ogyina dɛ ankonam amanyɛkuw.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Haruna_Bayirga</ref>
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Bayirga wɔ Dzifuu 18 wɔ Zini wɔ Etsifi atɔe mantɔw wɔ Ghana. Ogua dansi ho nyimdzee(building technology) wɔ Nkran Polytechnic wɔ afe 1977 mu na ɔtoaa do wɔ Italy konyaa dipolma abɔdzin krataa wɔ adansi ho nyimdzee (diploma certificate in building technology).
== Edwuma ==
Bayirga san yɛ "architec" ka n'amanyɛsɛm edwuma ho.
== Amanyɛsɛm ==
N'amanyɛsɛm no hyɛɛ ase wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) mu hɔ na ogyinae dɛ ankonam amanyɛkuw nyi dze ma Sissala west abatow mpasua do. Ɔdze amba a ɔyɛ 4,788 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduasa ekyir pɔw eduosia(30.60%) na ɔdze dzii nkonyim. Wɔ mfe mpem ebien na awɔtwe(2008) mu no, ɔsan so gyinae maa dɛm abatow mpasua nara wɔ n'amanyɛkuw a ɔyɛ "people's national convention" ɔdze aba 5,950 dzii nkonyim. Ogyinaa wɔ ma ɔtɔ do ebiasa wɔ 2012 mu wɔ amanyɛkuw mpanyimfo abatow no mu a obiara nye no ammper ho naaso Amidu Suleman a ɔyɛ "National Democratic Congress" amanyɛkuw nyi botuu no adze do.
=== 2004 Abatow ===
.Wɔpaw Bayirga dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sissala West abatow mpasua do wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu. Ogyinae maa abatow mpasua no do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Onyaa aba 4,788 wɔ aba 15,643 mu. Iyi gyina hɔ ma ɔha nkyɛm 30.6% wɔ aba dodow no mu. Onyaa aba sen Benson George Hikah a ɔyɛ "New Patriotic Party" amanyɛkuw nyi, Amidu Sukemani a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi na Kale Monetuo Peters a ɔyɛ ankonam amanyɛkuw nyi. Wogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 28.2%, 30.4% na 10.7% pɛpɛɛpɛ. Bayirga dzii nkonyim wɔ People's National Convention amanyɛkuw ne dzin mu. Nna n'abatow mpasua no ka abatow mpasua ebien(2) a People's National Convention amanyɛkuw no nyaa wɔ Etsifi Atɔe mantɔw mu wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu. "People's National Convention" amanyɛkuw no nyaa mbrahyɛbagua ngua anan wɔ ngua dodow a ɔyɛ 230 wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic) mu wɔ Ghana.
== N'abrabɔ ==
Bayirga yɛ Kramonyi na ɔawar wɔ mba beenum(5),
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mptzmuebd7p8818t5x1p5v7ok4dx5k4
Haruna Iddrisu
0
510
7302
7108
2023-04-22T20:32:19Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q109651136}}
'''Haruna Iddrisu''' (wɔwoo no 8 [[Fankwa]] 1970) yɛ Ghana mbranyimnyi na amanyɛnyi a ɔyɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon (7) a ɔwɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Tamale Anaafo (South) ananmu.[1] Ɔsan nso yɛ Nyimpa Kakraba Kannyifo (Minority Leader) wɔ Ghana Mbrahyɛbagua mu.
{{INTERWIKI|Q109651136}}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
97j51alm9lu3c4er8j2o28hba19xj32
Hatra
0
511
12863
2852
2024-04-09T10:40:54Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q466614}}
'''Hatra''' (Arabic: الحضر; Syriac: ܚܛܪܐ) yɛ nkaano
nkurow wɔ Upper Mesopotamia a ɔwɔ ndɛ da yi eastern Nineveh Governorate wɔ Iraq etsifi. Kurow no da 290 km (180 mi)Baghdad etsifiatɔyɛ na 110 km (68 mi) Mosul anafo.
Ná Hatra yɛ akwantufo kurow a hɔn abɔ ho ban dzedzendzen na Arabfo Ahemman ketsewa Hatra no ahenkurow, a na ɔwɔ Roma na Partia/Persia ahemman no ntsam. Hatra nyaa nkɔdo wɔ afeha a ɔtɔ do ebien (2) mu, na wɔsɛee no na wɔmaa hɔ wɔ afeha a ɔtɔ do ebaasa (3) mu. Wohuu n’amamfõ a ɔyɛ nwonwa no wɔ afeha a ɔtɔ do duakron (19) mu.
== Dzin ==
Wonyim Hatra dɛ al-Ḥaḍr (الحضر) wɔ Arabic kasa mu. Hɔn akyerɛw dɛ ḥṭrʾ (Ḥaṭrā) wɔ Hatran Aram nkyerɛwee mu, dzea ɔkyerɛ nye "aka a hɔn abɔ ho ban". Wɔ Syriac kasa mu no, wɔtaa kyerɛw no dodow kabea Ḥaṭrē. Wɔ Romafo nhoma ahorow mu no, hɔn akyerɛw dɛ Hela kasa mu Átra na Latin kasa mu Hatra na Hatris.
Wɔfrɛɛ kuropɔn no wɔ aban kwan do "Beit ʾElāhāʾ a nye nkyerase nye: "Onyankopɔn Fie", wɔ Hatran Aram nkyerɛwee mu na ber bi wɔkyerɛw too hɔ dɛ "Samash a Wɔaka Ho" (ḥtrʾ d-šmš].
== Abakɔsɛm ==
Fam tutu ho nsɛm biara nnyi hɔ a ɔfa kurow no ho ansa na Parthian ber no reba nanso ɔbɛyɛ dɛ anyɛ yiye koraa no, nyimpa a wɔtraa mpɔtsam hɔ no fi Seleucid ber do. Hatra nyaa nkɔdo wɔ Partiafo ase, wɔ afeha a ɔtɔ do ekoro (1) na ebien (2) A.D. mu, dɛ nyamesom na aguadzibea. Akyir, kurow no bɛyɛɛ ebia Arab Ahenni a edzi kan a ɔwɔ Arab nkurow a efi Hatra, wɔ atsifi fam epuei, fa Palmyra, Baalbek naPetra, wɔ anafo fam atɔe no nkɔnsɔnkɔnsɔn no ahenkurow. Ná ɔmantɔw a na wodzi do fi Hatra na Hatra Ahemman, ahemman a ɔyɛ dzea ɔwɔ ahofadzi fa bi a ɔwɔ Parti Ahemman no atɔe fam hye do, a Arabia mmapɔmma na wodzi do.
Hatra bɛyɛɛ ɔhye do kurow a ɔho hia a hɔn abɔ ho ban na edzii dwuma tsitsir wɔ Partia Ko a ɔtɔ do ebien (2) no mu, na ɔgyinaa ntua a Roma Ahemman no dze bae mprɛn pii no ano. Wɔ afeha a ɔtɔ do 2 Y.B. Hatra asraafo no dzii Sassanid Persiafoɔ a wɔreforo no do nkonyim wɔ afe 238 mu wɔ Shahrazoor ɔko no mu, nanso wɔhwee ase wɔ ɔno ekyi ber tsiaa bi wɔ afe 241 mu maa Sassanid hene Shapur I asraafo no na wɔsɛee hɔn. Amandze mu nsɛm a ɔfa Hatra asehweɛ ho no ka al-Nadirah, Araba Hene no babaa, a ɔdze kuro no maeɛ hyɛɛ Shapur nsa ber a na ɔdɔ no ho asɛm. Asɛm no ka sɛnea Shapur kum ɔhene no na ɔwaree al-Nadirah, nanso ekyir, ɔmaa wokum no nso ber a ohui dɛ onnyi aseda mma n’agya no.
Ná Hatra yɛ Partiafo kurow bi ho nhwɛdo a hɔn akora do yiye na ɔma wonya nsɛm pii. Na nye nhyehyɛe no yɛ kurukuruwa, na na afasu a ɔwɔ mu nye ekyi a nye kɛse bɛyɛ kilomita 2 (akwansin 1.2) etwa ho ehyia na abantsentsen bɛbor 160 na ɔgyina do. Ná temenos (τέμενος) bi etwa adan kronkron atsitsir a ɔwɔ kurow no finimfin no ho ehyia. Ná asɔredan ahorow no yɛ bɛyɛ hekta 1.2, na na Asɔredan Kɛse no na ɔwɔ hɔ kɛse, ɔdan kɛse bi a ɔwɔ akorae na adum a ber bi na ɔkɔ soro kodu mita 30 no. Na kuropɔn no agye dzin wɔ Hela, Mesopotamia, Kanaan, Aram na Arabia pantheons a wɔdze afrafra, a wɔfrɛ no Aram kasa mu dɛ Beiṯ Ĕlāhā ("Onyankopɔn Fie"). Ná kurow no wɔ asɔredan ahorow a wɔdze ma Nergal (Asiriafo-Babilonfo ne Akkadifo), Hermes (Helafo), Atargatis (Siro-Aramafo), Allat, Shamiyyah (Arabifo), na Shamash (Mesopotamiafo owia nyame). Anyame afofor a wɔkaa hɔn ho asɛm wɔ Hatran Aram nkyerɛwee ahorow no mu nye Aramfo Ba’al Shamayn, na ɔbea nyame a wɔfrɛ no Ashurbel, a ebia na ɔyɛ anyame ebien (2) no Asiria nyame Asur na Babilon Bel no a wɔdze hɔn ho hyɛɛ mu—ɔmfa ho dɛ na ankorankor yɛ mmarima no.
== Sodzifo a Hɔn Akyerɛw Hɔn Dzin ==
Wɔ nkyerɛwee ahorow a wohui wɔ Hatra mu no, wɔaka sodzifo pii ho asɛm. Tsetse nwoma akyerɛwfo ka sodzifo afofor ho asɛm ber na ber mu. Wɔto sodzifo a wodzii kan bae no dzin mrjʾ (māryā, "awurade") na hɔn a wodzii kan bae no dzin mlkʾ d-ʿrb ("Arabfo hene"; malkā, "ɔhene").
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Name
!Title
!Date
!Portrait
!Note
|-
|1
|Worod
|mry´
|
|
|
|-
|2
|Ma’nu
|mry´
|
|
|
|-
|3
|Elkud
|mry´
|155/156
|
|
|-
|4
|Nashrihab
|mry´
|128/29 - 137/38 AD
|
|
|-
|5
|Naṣru
|mry´
|128/29 - 176/77
|
|
|-
|6
|Wolgash I
|mry´ and mlk
|
|
| rowspan="2" |Ebetumi aba dɛ na anuanom ebien (2) no yɛ mfɛfo sodizfo.
|-
|7
|Sanatruq I
|mry´ and mlk
|176/177
|
|-
|8
|Abdsamiya
|mlk
|192/93 - 201/202
|
|Ɔboaa Roma ɔhempɔn Pescennius Niger
|-
|9
|Sanatruq II
|mlk - King
|207/08 - 229/230
|
|Ɔbɛyɛɛ Romafo no sodzifo wɔ Gordian III ase wɔ Roma na Persia Ɔkõ ahorow no mu.
|}
== Hatra Mfonyin ==
Sɛnea John M. Rosenfield kyerɛ no, Hatra ohoni no yɛ Partiafo amandze fa, na ɔwɔ nsɛdzi pii wɔ ntadze, ndzɛmba a wɔdze siesie fie anaa sɛnea wogyina hɔ ho, a ɔtaa yɛ kɛse na ɔwɔ enyim, a wɔtaa trɛw nan mu. Mpɛn pii no, wobu Hatra adansi no ankasa dɛ Partiafo adansi ho nhwɛdo. Yebetumi ahu nsɛdzi ahorow wɔ Kushanfo Mfonyin no nso ho, esiane amandze mu nsakrae tẽẽ a ɔkɔɔ do wɔ Mesopotamia mpɔtsam hɔ na Kushan Ahemman no ntsam saa ber no ntsi, anaadɛ efi Partiafo Mfonyin ho nyimdze ekoro a ɔdze mfonyin ahorow a ɔte dɛm ara ba no.<gallery>
File:Headless statue of an unidentified nobleman from Hatra, Iraq. 2nd-3rd century CE. Iraq Museum.jpg|Headless statue of a nobleman features intricate detail.
File:Military commander from the city of Hatra. National Museum of Iraq (closeup).jpg|Military commander from the city of Hatra. [[Iraq Museum]], Baghdad.
File:Hatra_military_man.jpg|Limestone statue of a military commander in his uniform holding a statue of a deity.
Ancient Parthian relief carving of the god Nergal from Hatra.jpg|Relief of the god [[Nergal]] from Hatra.
File:Hatra relief devotee.jpg|Hatra relief devotee.
</gallery>
== Ndɛ Hatra ==
Wɔdze Hatra dzii dwuma dɛ bea a wobuee sini no ano wɔ 1973 sini The Exorcist mu, na efi 1985 no ayɛ UNESCO Wiadze Egyapadze Bea.
Walter Andrae a ɔwɔ Germanfo kuw a wotutu fam a wɔyɛ edwuma wɔ Assur no mu na odzii kan yɛɛ bea no ho nhwehwɛmu fi 1906 kosi 1911. Nanso fi 1951 nkutoo na Iraqfo fam tutufo na hɔn etutu fam wɔ nhyehyɛe kwan do. Efi 1980 mfe no mu no, Italiafo Fam Etutuw Akwantu, a R. Ricciardi Venco (Turin Sukuupɔn) na ɔkyerɛɛ kwan no, huu ndzɛmba atsitsir wɔ Hatra. Wɔtwee adwene sii ofie bi a ɔho hia ("Ɔdan A"[12]), a ɔbɛn Temenos, na nnyigyei a emu dɔ wɔ Temenos finimfin mpɔtsam hɔ do. Mprempren Akwantu no reyɛ edwumadzen wɔ nnwuma ahorow a ɔfa bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba ho no a wɔbɛkora do na nye nkɔdo ho. Wɔ afe 1990 mu no, Polandfo akwantufo bi a wɔyɛe wɔ Poland Asoɛe a Ɔhwɛ Mediterranea Fam Etutuw Do Sukuupɔn (Polish Centre of Mediterranean Archaeology University of Warsaw) a ɔwɔ Warsaw no yɛɛ kurow no afasu a wɔdze bɔ ho ban no ho kyerɛwtohɔ na wosuaa ho adze. Michał Gawlikowski (PCMA UW) na ɔkyerɛɛ kuw no kwan.
Wɔ afe 2004 mu no, Daa Telegraph no (The Daily Telegraph) kae dɛ "Hatra adum na ahonyi a hɔn akora do yiye no ma ɔyɛ Iraq fam tutu mbea a ɔyɛ nwonwa kyɛn biara no mu ekoro".
== Mfonyinsie Bea ==
<gallery mode="packed" widths="300">
File:Hatra-1453.jpg|Remains of several temples and ancient walls (2004)
File:Hatra-71339.jpg|Elevated view of the site in 2007
File:Hatra-Ruins-2006-5.jpg|Temple facade (May 2006)
File:Hatra-Ruins-2006-6.jpg|Southern exposure of the temple (May 2006)
File:Hatra Ruins - 2008-07-20.jpg|July 2008
File:Hatra-Ruins-2008-8.jpg|Marn Temple (November 2008)
File:Hatra-Ruins-2008-9.jpg|November 2008
File:Crazy Troop Visit Ancient Ruins of Hatra 2.jpg|[[United States Armed Forces|American soldiers]] at the site, September 2010
File:Crazy Troop Visit Ancient Ruins of Hatra 6.jpg|[[United States Armed Forces|American soldiers]] at the site, September 2010
File:Hatra city.jpeg|Elevated view of the temple (September 2014)
File:Hatra-1454.jpg|Detail of a temple, showing Hellenistic, Mesopotamian and Iranian architecture
File:Hatra-109732.jpg|Decorated arch with faces
File:Hatra-109726.jpg|View of [[iwan]]s
File:Hatra-109730.jpg|Closeup of an iwan
File:Hatra-109728.jpg|Facade of Temple
File:Hatra-109736.jpg|Arch of the temple
File:Hatra-109734.jpg|Protruded head on a wall
File:Hatra-Ruins-2006-7.jpg|Statue of the Goddess Shahiro
File:From left to right, an unidentified ruler, Hermes, a female deity, and Sanatruq I.From Hatra. Erbil Civilization Museum.jpg|From left to right, an unidentified ruler, Hermes, a female deity, and Sanatruq I.From Hatra. Erbil Civilization Museum
File:Door lintel from Hatra. 2nd-3rd century AD. Sulaymaniyah Museum, Iraqi Kurdistan.jpg|Door lintel from Hatra. 2nd-3rd century AD. [[Sulaymaniyah Museum]], Iraqi Kurdistan
</gallery>
== Wimu Tsebea ==
Hatra wɔ wimu tsebea a ɔyɛ hyew a ɔyɛ kusuu fa (Köppen wimu tsebea nkyekyem BSh). Osu dodow no ara tɔ wɔ awɔw ber mu. Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, afe biara wimu hyew wɔ Hatra yɛ 20.7 °C (69.3 °F). Nsu bɛyɛ mm 257 (10.12 in) tɔ afe biara.
{| class="wikitable mw-collapsible"
! colspan="14" |hideClimate data for Hatra (Al Hadar)
|-
!Month
!Jan
!Feb
!Mar
!Apr
!May
!Jun
!Jul
!Aug
!Sep
!Oct
!Nov
!Dec
!Year
|-
!Average high °C (°F)
|12.8
(55.0)
|15.8
(60.4)
|19.8
(67.6)
|25.3
(77.5)
|33.0
(91.4)
|39.0
(102.2)
|42.3
(108.1)
|42.1
(107.8)
|37.9
(100.2)
|31.0
(87.8)
|22.5
(72.5)
|14.8
(58.6)
|28.0
(82.4)
|-
!Average low °C (°F)
|3.2
(37.8)
|4.6
(40.3)
|7.6
(45.7)
|11.7
(53.1)
|17.3
(63.1)
|21.8
(71.2)
|24.8
(76.6)
|24.1
(75.4)
|19.7
(67.5)
|14.3
(57.7)
|8.8
(47.8)
|4.1
(39.4)
|13.5
(56.3)
|-
!Average precipitation mm (inches)
|43
(1.7)
|39
(1.5)
|49
(1.9)
|36
(1.4)
|13
(0.5)
|0
(0)
|0
(0)
|0
(0)
|0
(0)
|8
(0.3)
|25
(1.0)
|44
(1.7)
|257
(10.1)
|-
| colspan="14" |Source: climate-data.org
|}
== Hwɛ Iyi Nso ==
* [[Aramaic of Hatra]]
* [[Destruction of cultural heritage by ISIL]]
* [[Taq-i Kisra]], a wɔdze adansi ho ndzɛmba na adan a hɔn asisi wɔ Hatra no kyɛ.
3y0260eakv0fqeazbmthx8qjkdrqbdf
Hawa Yakubu
0
512
6323
2856
2023-04-21T12:35:29Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q3128736]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3128736}}
'''Hawa Yakubu Ogede''' (24 [[Ebɔw]] 1948 – 20 [[Ebɔw]] 2007) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) na ɔsan nso yɛɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nsrahwɛ do (Minister for Tourism).
ao4ekzt7c8o1myvlxvf0hk800y4iyj5
Hebron Kurow Kɛse Dadaw
0
513
12864
2868
2024-04-09T10:41:00Z
Robertjamal12
13
/* Abakɔsɛm */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q35584069}}
'''Hebron Kurow Kɛse Dadaw''' (Hebri: עיר העתיקה של חברון Arabic: البلدة القديمة الخليل ) yɛ kurow a abakɔmum' nsɛm ɔwɔ Hebron kuropɔn a ɔwɔ Atɔe Fam no finimfin. Fam tutufo susuw dɛ tsetse Hebron no fii ase wɔ baabi fofor ahyɛase no, wɔ Tel Rumeida, a ɔwɔ nnɛyi Kurow Dadaw no atɔe fam bɛyɛ mita 200 (anammɔn 660), na wosusuw dɛ ahyɛase no na ɔyɛ Kanaanfo kurow no. Wɔtraa nnɛ Kurow Dadaw no mu wɔ Helafo anaa Romafo aber do (bɛyɛ afeha a ɔtɔ do 3 kosi 1 A.Y.B.). Ɔbɛyɛɛ Hebron bea no nyinara finimfin wɔ Abbasid Caliphate (a efii ase bɛyɛ afe 750 Y.B.) ber do.
Wogye toom dɛ ɔyɛ Wiadze Egyapadzeɛ a ɔtɔ do ebaasa wɔ Palestine Ɔman mu wɔ afe 2017 mu.
Hɔnasi Kurow Dadaw no etwa Egyanom Abibifo Abodan no ho ehyia, bea a wɔdze atsetsesɛm sie Bible mu Egyanom mpanyimfo na Egyanom mpanyimfo no, na Yudafo, Kristofo, ne Nkramofo som no. Kurow Dadaw no yɛ bea a ɔyɛ mberɛw wɔ Israel na Palestina ntawntawdzi a ɔkɔɔ do wɔ Hebron no mu.
== Abakɔsɛm ==
Wɔdzii kan traa mprempren Kurow Dadaw no mu wɔ Helafo mu anaadɛ anyɛ yiye koraa no, Romafo ber do. Wɔdze sii bon a ɔwɔ fam no mu fi Tel Rumeida, a wobu no dɛ ɔyɛ Bible mu Hebron finimfin. Ɔyɛ Abbasid Caliphate no ahyɛase ansa na kurow a ɔwɔ hɔ mprempren no bɛyɛɛ Hebron finimfin, na ɔkyekyeree faa bea tsitsir a ɔwɔ Egyanom Mmodan no mu no ho hyiae.
Hebron Kuropɔn Dadaw no nkurow akɛse mu nhyehyɛe no fi Mamlukfo ber do, na ɔda do ara yɛ dza ɔnsakrae kɛse. Adan no mu dodow no ara yɛ Ottomanfo ber do a efi afeha a ɔtɔ do duawɔtwe no mu a Mamluk adan bɛyɛ duebien fa ka ho. Ɔyɛ mbea dodow bi a ɔtse dɛ nkwammoaa a afie a hɔnabɔ ho ban a ɔyɛ tseatseaa a ɔyɛ edwuma dɛ ɔhye a ɔkɔ bea biara, a apon wɔ mmɔntsen akɛse no awiei. Ɔwɔ bɛyɛ hekta 20.6 (acre 51; 0.206 km2), na ɔhɔfo mpempem pii tse mu.
Ɔbɛyɛɛ Wiadze Egyapadze Bea a ɔtɔ do ebaasa wɔ Palestine Ɔman mu wɔ afe 2017 mu, na wɔkyerɛw too Wiadze Egyapadze a Ɔwɔ Esiane mu dzin a ɔwɔ aban no mu dɛ "Palestine, Hebron/Al-Khalil Kuro Dadaw".
== Ndan anaa Bea a Ɔda Nsow Wɔ Abakɔsɛm anaa Amandze Mu ==
=== Mbea a Wɔsom ===
* Patriarchs no abodan ([[Cave of the Patriarchs]]), a Al-Jawali Nkramofo Asɔredan ([[Al-Jawali Mosque]]), Uthman ibn Affan Nkramofo asɔredan ([[:ar:مسجد ابن عثمان (الخليل)|Uthman ibn Affan mosque]]) na Ibrahim ayarehwɛbea ([[:ar:التكية الإبراهيمية|Ibrahim hospice]]) ka ho.
* Sheikh Ali al-Bakka Nkramofo Asɔredan ([[Sheikh Ali al-Bakka Mosque]])
* Qazzazin Nkramofo Asɔredan (Qazzazin Mosque)
* Avraham Avinu Nhyiamudan ([[Avraham Avinu Synagogue]])
=== Tsetse Ndzɛmba Akorae ===
* Kurow Dadaw Tete Ndzɛmba Akorae ([[:ar:متحف الخليل|Old City Museum]])
== Mansin na Nkyekyɛmu Nketsewa ==
Wɔ afeha a ɔtɔ do 19 awiei no, wɔkyerɛw Kurow Dadaw no mu dɛ hɔnakyekyɛ mu anan mu akron:
* Sheikh 'Aly Bakka ɔkora asaase (Sheikh 'Aly Bakka quarter). Arabic: حارة الشيخ علي البكا;
* [[Zawiya (institution)|Zawiya]] ɔkora asaase ([[Zawiya (institution)|Zawiya]] quarter - Haret ez Zawieh). Arabic: حارة باب الزاوية;
* Ahwehwɛyɛfo ɔkora asaase (Glassmakers quarter - Haret Kezazin). Arabic: حارة القزازين (hwɛ [[Hebron glass]]);
* el Akkabeh (ɔkora asaase quarter of the ascent). Arabic: حارة العقّابة;
* Haram ɔkora asaase quarter. Arabic: حارة الحرم;
* Muheisin ɔkora asaase quarter (name of a family);
* Cotton ɔkora asaase quarter (Haret Kotton). Arabic: حارة قيطون;
* Epuei ɔkora asaase (The eastern quarter - Haret Mesherky). Arabic: حارة المشارقة;
* Ɔkora asaase fofor (The new quarter). Arabic: حارة الجديد;
Kurow Dadaw no mu bi na Israelfo atrae nketsewa ([[Israeli settlements]]) ebaasa a ɔwɔ nye mpɔtam hɔ – Beit Hadassah, Beit Romano, na Avraham Avinu – a hɔnaka ho asɛm dɛ ɔyɛ "Yudafo ɔkora asaase a ɔbɛn ho a ɔnyɛ dzen" anaadɛ "Yudafo ɔkora asaase". Yudafo beae a ɔwɔ afeha a ɔtɔ do duakron awieeɛ no na ɔwɔ Ahwehwɛyɛfo ɔkora asaase (Glassmakers quarter - Haret Kezazin).
== Dwadze ==
* Hɔnabara Palestinefo dɛ wɔmfa Al-Shuhada kwan do (Al-Shuhada Street), aguadzi kwan tsitsir no nnyi dwuma.
== UNESCO Nomination ==
U.S mfaa sika biara mmaa UNESCO fir ber a wɔgyee Palestine toom dɛ ɔman no munyi koraa wɔ afe 2011. Obama aban no faa mbra bi a na ɔwɔ hɔ dadaw a ɔbara dɛ wɔmfa sika mma UN edwumaku anaa ɔka ho biara a ɔma aman a wɔnyɛ ɔman no munyi koraa, a wɔdze sii hɔ ber a Palestine srɛɛ UNESCO na WHO asɔremma wɔ [[Ebɔbira]] 1989 mu ekyi. U.S. na Israel ka aman 194 a wɔtow aba tsiaa dɛ wobegye Palestinefo atom wɔ afe 2011 mu no mu duanan (14) pɛ ho.
U.S mfaa sika biara mmaa UNESCO firi berɛ a wɔgyee Palestine toom sɛ ɔman no muni koraa wɔ afe 2011. Obama aban no faa mmara bi a na ɛwɔ hɔ dada[26] a ɛbara sɛ wɔmfa sika mma UN adwumakuo anaa ɛka ho biara a ɛma aman a wɔnyɛ ɔman no muni koraa, ] a wɔde sii hɔ bere a Palestine srɛɛ UNESCO ne WHO asɔremma wɔ April 1989 mu akyi.[28][29] U.S. ne Israel ka aman 194 a wɔtow aba tiaa sɛ wobegye Palestinefo atom wɔ afe 2011 mu no mu 14 pɛ ho.[30]
== Mfonyinsie Bea ==
<gallery>
File:Hebron March 18th 1839 - David Roberts, R.A. LCCN2002717500.tif|1839 print from ''[[The Holy Land, Syria, Idumea, Arabia, Egypt, and Nubia]]''
File:View of Hebron LOC matpc.06763.tif|c.1910
File:MACCOUN(1899) p039 HEBRON.jpg|1899, Townsend Maccoun
File:Hebron (El-Khalil). General view of Hebron LOC matpc.07523.tif|early 20th century
File:Southern Palestine, Hebron, Beersheba and Gaza area. Hebron, the town. II Sam. 2-3- 4 LOC matpc.22871.tif|Colorized photo, early 20th century
File:Hebron circa 1910.jpg|The Old City in 1910
File:Hebron073.JPG|A barrier dividing sections of the Old City
File:HebronOldCityTrash.jpg|A net installed in the Old City to prevent garbage dropped by Israeli settlers into a Palestinian area.<ref>[http://www.theaustralian.com.au/travel/news/west-bank-bb-in-hebrons-old-city-fully-booked/story-e6frg8ro-1226061421155 West Bank B&B in Hebron's Old City fully booked]</ref>
</gallery>
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[Tourism in Palestine]]
* [[World Heritage Sites in Danger]]
* [[List of World Heritage Sites in the State of Palestine]]
* [[Israeli–Palestinian conflict in Hebron]]
* [[Occupied Palestine Resolution]]
<references />
b0byd3wepvmulxpfzx1xmor2ep1tg9y
Helen Yawson
0
514
7802
6554
2023-05-05T15:41:37Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Helen Yawson''' (née Obadagbonyi, wɔwoo no [[Dzifuu]] 3, 1967) yɛ nnɛyi asɛmpa odwontofo, nnwom kyerɛwfo[1] na ɔsɔfo a ɔtse Ghana.
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hanismfgxb8vengutfgvfoo0ygy4vpn
Hellena Wrappah
0
515
6555
2874
2023-04-22T10:10:39Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Hellena Wrappah''' (wɔwoo no 12 Ɔpɛpɔn 1973) yɛ Ghana mmirikatufoɔ. Ɔsii akan wɔ mmea mita 200 mmirikatu mu wɔ afe 2000 Awɔw Bere mu Olimpik akansi no mu.[1]
Hellena Wrappah
Ankorankoro ho nsɛm
Ɔman:Ghananyi
Wɔwoo no12 September 1973 (mfe 49)
Agumadi Mmirikatu Adeyɛ(s) 200 mita
Nsɛm a wɔde gyinaa so
'''• ^''' ''Evans, Hilary; Gjerde, Arild; Heijmans, Jeroen; Mallon, Bill; et al. "Hellena Wrappah Olympic Results". Olympics at Sports-Reference.com. Sports Reference LLC. Archived from the original on 18 April 2020. Retrieved 21 July 2017.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
2wkpa38uufnwgdnwozqi3n4kd1eczbg
Hennric David Yeboah
0
516
7598
7109
2023-05-01T17:39:19Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (9) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nna Hennric David Yeboah''' (Afe 1957 kesi Ebɔw 1, 2019) yɛ eguadzinyi na Ghana amanyɛnyi wɔ kwasaman Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Afigya Sekyere East ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum na esia mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Nna ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Yeboah wɔ Ebɔw 11, 1957 mu. Wɔtsetsee no wɔ Agona, kurow bi a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Okosuaa adze wɔ Malcolm X College wɔ Chicago, Illinois. Afe 1986 mu no, ɔkɛgyee abodzin krataa (Diploma) wɔ dɛm skuul hɔ.
=== Edwuma ===
Yeboah yɛ oguadzifo na owura ma edwumakuw a wɔfrɛ no Daphelia Enterprise Limited wɔ Spintex road a ɔwɔ Nkran, Ghana.
=== Amanyɛsɛm edwuma ===
Nna Yeboah yɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Odzii kan kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ afe 2004 na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Afigya Sekyere East ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana. Ogyinaa mpɛn a ɔtɔ do ebien wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do , enum na esia mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Afe 2005 mu no, odzii nkongu wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no ambatow mu ma Mavis Nkansah Boadu bɛhyɛɛ n'ananmu.
=== Ambatow ===
Wodzii kan paaw Yeboah dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Afigya Sekyere East ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa esia a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔhaeduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 32,143 fir mba dodow a wɔtowee 41,220 a ɔnye 78% yɛ pɛr. Odzii Edward Kusi Ayarkwah a ɔwɔ National Democratic Congress, Adamu Alhassan a ɔwɔ Convention People's Party na Alhaji Amidu Adam a ɔwɔ Democratic People's Party hɔn do nkonyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 20.5%, 1% na 0.60% fi mba dodow wɔtowee mu.
Afe 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ ambatow kɛse no mu maa dɛm ambatow mpasua noara dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa anan a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha na akron fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho suar. Onyaa mba 33,080 fir mba dodow a wɔtowee 43,505 mu a ɔnye 76.04% yɛ pɛr. Odzii Edward Ayarkwah a ɔwɔ National Democratic Congress, Osman Isshak a ɔwɔ People's National Convention, Amidu Alhaji Adam a ɔwɔ Democratic People's Party na Obeng Nyantakyi Clement a ɔwɔ Convention People's Party no hɔn do nkonyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 21.61%, 0.59%, 0.29% na 1.47% fir mba dodow a wɔtowee no mu.
==== Asetsena mu nsɛm ====
Nna Yeboah yɛ Christiannyi. Nna ɔyɛ Charismatic Christian Asɔr no kuwba. Ɔwaree woo mba beenum.
==== Owu ====
Yeboah wui wɔ Ebɔw 1, 2019, nna oenya mfe 62 ber ɔregye ayarsa wɔ Komfo Anokye Teaching Hospital wɔ Kumasi no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5pqz399h8jztk6x1p6nofir3xomifr0
Henry Ford Kamel
0
517
7110
6557
2023-04-22T15:09:07Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5721427}}
'''Henry Ford Kofi Kamel''' (21 [[Mumu]] 1961 – 25 [[Mumu]] 2012) yɛ Ghana sikakorabea dwumayɛnyi (Ghanaian banker) na amanyɛnyi. Ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Buem mansin no fir [[Sanda]] 2005 na ɔsan yɛ Volta Mantɔw Ɔsoafo fir [[Ebɔw]] 2012 kɔsii ne wuo wɔ [[Mumu]] da ɔtɔ eduonu enum (25) afe 2012.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
o8uk7cw9cbbuclud9wq9vf7zer8pw4m
Herod Cobbina
0
518
7111
6558
2023-04-22T15:09:10Z
Robertjamal12
13
/* Mboayɛdze */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Herod Cobbina''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sefwi-Akontombra abatow mpasua do fitsi 2005 kesi 2017.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Cobbina wɔ Ayɛwoho 1, 1956. Ofi Akontombra kurow a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ ordinary level ('O'-Level) wɔ afe 1979 wɔ Sefwi Wiawso Ntoado Skuul.
== Edwuma ==
Ansaana ɔbɛyɛ mbrahyɛbaguanyi no ɔyɛɛ Mansin Stɔ Hwɛdofo wɔ Cocoa Inputs Company Limited.
== Amanyɛsɛm ==
Cobbina soom dɛ mbrahyɛbaguanyi a na ogyina mu ma Sefwi-Akontombra abatow mpasua do fitsi Sanda 6, 2017 wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu. Kenneth Yeboah botuu no adze do wɔ amanyɛkuw abatow mu ma onyaa adwen dɛ obefi amanyɛkuw no mu na nara egyina dɛ ankonam nyi naaso odzii nkogu wɔ 2016 amansan abatow no mu. Watsena mbrahyɛbagua egua no do mpɛn ebiasa. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ Committee on Business, Defense and Interior.
== N'abrabɔ ==
Cobbina awar wɔ mba baasa. Ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Catholic asɔr.
== Mboayɛdze ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^''' <code><nowiki>{{cite web}}</nowiki></code>: <code>|first=</code> has generic name (help)
# '''^'''
# '''^''' "Ghana Parliament member Herod Cobbina". ''www.ghanaweb.com''. Retrieved 8 July 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
346r2vcfc539g5fq5eaec4mxkohrasq
Hilda Akua
0
519
6559
2890
2023-04-22T10:10:57Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Hilda Akua Frimpong''' (wɔwoo no afe 1991) mu Ghana model na okitsa dzibew wɔ ahiɔfɛ akansi mu a onyaa Miss Universe Ghana ahenkyɛw no wɔ afe 2015 na ogyinaa Ghana ananmu wɔ Miss Universe 2015 pageant no mu. Dɔketa kaa dɛ oenya scoliosis wɔ afe 2012 ekyir no, Frimpong bɛyɛɛ apɔwmudzen kasamaafo wɔ dɛm yarba yi bambɔ ho. Afe 2021 mu ber a orusua adze wɔ Syracuse University College of Law no, wɔtoo no dzin dɛ new editor-in-chief wɔ Syracuse Law mbobɔdo, a ɔmaa a ɔbɛyɛɛ nyimpa tuntum a odzi kan a onyaa dɛm dzibew no.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Frimpong fi Kumase Asante mantɔw mu hɔn kurow tsir wɔ Ghana, a hɔ na wɔtsetsee no. Afe 2012 mu no, wɔdaa no edzi kyerɛɛ no dɛ oenya scoliosis. Ne tsebea yi maa ɔbɛyɛɛ ɔkasamaafo wɔ kwan a wotu ase na ne sae mu. Okitsa Bachelor of Arts wɔ anthropology wɔ Texas A&M University, United States.
Mprenpren yi Frimpong yɛ mbra suafo wɔ Syracuse University College of Law. Afe 2021 Ebɔw bosoom mu no, wɔtoo no dzin dɛ new editor-in-chief wɔ Syracuse Law nhwehwɛmu mu a ɔmaa ɔbɛyɛɛ nyimpa tuntum a odzi kan a onyaa dɛm dzibew no. Frimpong bedzi Syracuse Law nkrato no enyim wɔ afe 2021–22 nwomasua afe a okitsa mbasiafo dɔmpem.
== Edwuma ==
Frimpong yɛ humanitarian na philanthropist wɔ Ghana. Ɔyɛ Straight UP! Scoliosis charity fabafo. Mprenpren yi, ɔyɛ edwuma dɛ Mansin mpontunyi dze ma Hay Group. Syracuse Suapɔn mu no, ɔsom wɔ dzibea ahorow mu a otuu noho sii hɔ maa Cold Case Justice Initiative, a criminal law tutor, a research assistant, na ambrado dze ma Skuul mu akwanya ɔfese hɔ nso ka ho.
== Pageantry ==
=== Miss Ghana USA 2012 ===
Afe 2012 mu no, ɔbɛyɛɛ Miss Ghana USA 2012 na ɔtɔɔ do ebien wɔ afe afe Miss Africa USA 2014 pageant no mu.
=== Miss Universe Ghana 2015 ===
Afe 2015 Dzifuu 29 mu no, Akua bɛyɛɛ Miss Universe Ghana wɔ Alisa Hotel, Nkran. Ɔyɛ Miss Universe Ghana 2015 no, osij akan wɔ Miss Universe 2015 pageant no mu.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
tugfioiw9zhm12m9st5wblv9orn1nxk
Homowo
0
520
11131
11130
2023-07-19T18:47:36Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16267971}}'''Homowo''' yɛ afahyɛ a Nkranfo na wodzi wɔ Nkran mantow mu.Afahyɛ yi hyɛ ase wɔ [[Ebɔbira]] bosoom n'ewei dze akɛhɛn [[Esusow Aketseaba]] bosoom no mu.Dɛm ber no mu ara so na wodua nduadzewa nkankaara eburow ansaana nsutɔber edu.Afahyɛ ber no mu ara so na wɔsaw asaw bi a wɔfrɛ no Kpanlogo.Wodzi dɛm afahyɛ yi dze kaa kɔm kɛse bi a osii ber a nna ɔman biara nndzi ɔman [[Ghana]] do no.
2mf43836ri4za4ycgycjzpq78qj5f9a
Honam akwaa a yɛdze kasa
0
521
2895
2894
2023-04-20T19:19:27Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Honam akwaa a yɛdze kasa''' no bi nye:
Tegyirama
Se
Menaba
Anofamfa
qv4pfumozmsb5w9hcy2gckcknea6tqr
Ibrahim Adam
0
522
12866
6561
2024-04-09T10:41:17Z
Robertjamal12
13
/* Quality Grain Company Asɛm No */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99929822}}
'''Ibrahim Adam''' yɛ Ghana amanyɛnyi n\a mmoa ho nyimdzefo. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Choggo/Tishigu mantsam a ɔwɔ Ghana Atsifi Fam Mantsam mu wɔ [[Sanda]] 1997 na [[Sanda]] 2001 ntsam.
== Nwomasua ==
Ibrahim wɔ Bachelor of Science (Hons) wɔ Kuadwuma mu. Ɔyɛ mmoa ho nyansahufo wɔ n’adwuma mu.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Ibrahim dɛ ɔmmɛgyina Choggo/Tishigu mansin ananmu wɔ Ghana mansin a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien no mu wɔ afe 1996 Ghana amansan abatow no mu. Wɔpaw no wɔ National Democratic Congress no tekitsi do. Ɔfaa edwuma no fii Ahaji Mohammed Haroon nso a ɔyɛ National Democratic Congress a ɔgyinaa ɔmansin no ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do aanan (4) no mbrahyɛbagua a edzi kan no nsam. Ibrahim hweree n’akongua maa Alhaji Abubakari Sumani wɔ abatow a edzi akyir wɔ afe 2000 mu.
== Abatow ==
Wɔdze abatow 22,368 paw Ibrahim wɔ abatow 53,526 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 41.79% wɔ abatow a ɔfata nyinara mu. Wɔpaw no dɛ Mohammed A. Sadique a ofi Nyimpa Nhyiam Kuw no mu, Alhassan Wayo Seini a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (NPP), Abubakar Al-Hassan a ofi Ɔman Nhyiam Kuw no mu, Iddrisu Hudu a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiam no mu, Abdul-Samed Muhtar a ofi Ɔman Nhyiam Kuw na Faiz Aouri Moutrage a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho. Eyinom nyaa 38.86%, 2.60%, 9.38%, 3.25%, 0.86% na 3.26% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== Quality Grain Company Asɛm No ==
Wɔ afe 2003 mu no, Accra Fast Track Asɛnnyibea Kuninyi bi dze Adam, Kwame Peprah, kan Sikasɛm ho Ɔsoafo wɔ Rawlings aban mu na George Yankey, kan Mbra Dwumadzibea, Ankorankor na Sikasɛm Asoɛe sohwɛfo no too afiase osiandɛ wɔdze sikasɛm hweree ɔman no ntsi. Woyii afofor ebien fii ayaresabea hɔ. Eyi dzi Juliet Cotton a ɔyɛ Amerikanyi ɔman ba a ɔwɔ United States, Quality Grain Company Ghana Limited tsitranyi no fɔ dɛ ɔsɛee dɔla ɔpepem 18 a wɔdze fɛm no dɛ ɔmfa nsi aburow edwuma bi wɔ Ghana no fa. Wɔdze Adam na Yankey too afiase mfe ebien ber a wɔdze Peprah too afiase mfe aanan. Na adanse biara nni hɔ a ɔkyerɛ dɛ Adam nye hɔn a wɔabɔ hɔn sobow no nyaa mfaso biara wɔ nsisi no mu. Ɔtemmufo a ɔdzi enyim, Kwame Afreh kyerɛɛ dɛ wɔrekata Jerry Rawlings do, dze Ghana Pidgin Engiresi kasasin, "monkey dey work, baboon dey chop" dzii dwuma. Ber a woyii no fii afiase wɔ afe 2004 mu no, John Atta Mills Ɔmampanyin Abadiakyir wɔ Ghana wɔ afe 1997 na 2001 ntsam na ɔkɔɔ d bɛyɛɛ Ghana ɔmanpanyin wɔ afe 2009 ntsam kɔpem dɛ owui wɔ afe 2012 mu no sii do dua dɛ wɔayɛ Adam na Yankey a ɔnteɛ. Obed Asamoah nso Ɔmanpanyin a ɔhwɛ amannɔnye nsɛm do wɔ Rawlings aban no mu kae dɛ wɔayɛ hɔn a wɔayɛ hɔn ayayadze wɔ amammui mu aweredzi a NPP Kufuor aban no dze ama hɔn. Boɔ a NPP aban no maa ho kwan wɔ afe 2006 mu no kyerɛɛ dɛ ɔwom dɛ na edwuma no ayɛ edwuma a ɔnyɛ hwee deɛ, nanso sikasɛm mu adehwereɛ biara mmaeɛ wɔ agyapadze no boɔ a ɔtse dɛ dzea ɔnye ahobammbɔ a Adam na afofor dze bɔɔ hɔn ho ban no hyia dɛ sɛ wɔbu boɔ yie a, na ɔwɔ hɔ adzehwer biara nni hɔ.
== N'abrabɔ ==
Ibrahim awar Selassie Ibrahim a ɔyɛ Ghananyi odziyifo, sinyiyɛfo na edwumayɛfo.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
2svgmkxh681u7nkb4hmn2efsyomxcnw
Ibrahim Cudjoe Quaye
0
523
7112
6562
2023-04-22T15:09:13Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Ibrahim Cudjoe Quaye''' wɔ Ayɛwoho,30,1937, ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi a ogyina mu ma Ayawaso Central wɔ mbrahyɛbagua fie wɔ Ghana fitsi 1996 kesi 2011. Ɔyɛ edwuma dɛ mantɔw mu soafo dze maa Nkran Kurowpɔn Mantɔw no wɔ Kufuor's amanbu mu fitsi 2001 kesi 2009.
== N'abɔse Na Nwomasua ==
Wɔwoo '''Quaye''' wɔ Ayɛwoho,30,1937 mu. Ofir La-Nkran a ɔwɔ Nkran Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔyɛ nkan osuanyi wɔ "Cambridge School". Onyaa n'abɔdzin krataa wɔ mfe apem ahankron eduonum awɔtwe(1958) mu. Ɔsan so yɛ nkan osuanyi wɔ "Rapid Results College". Hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Diploma in Business Administration". Iyi daa edzi wɔ 1962 mu. Wɔ 1967 mu no, onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Diploma in journalism" wɔ dɛm kolegyi(college) no mu.
== Mbɔdzenbɔ ==
Quaye yɛ "publisher" dɛ n'edwuma tsitsir.
== Amanyɛsɛm Mu Mbɔdzenbɔ ==
Quaye hyɛɛ n'amanyɛsɛm ase wɔ 1969 ber a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a, ogyinaa mu maa Bawku West abatow mpasua no wɔ ber a wɔrebɛhyɛ 1969 Ghana abatow kɛse no ase.
Quaye yɛ NPP amanyɛkuwnyi. Wɔdze no sii adze do wɔ 1996 Ghana abatow no ekyir na ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ ebien wɔ "4th Republic" mu , a ogyinaa mu maa "Ayawaso Central" abatow mpasua do wɔ Nkran kuropɔn Mantɔw mu, na ɔhyɛɛ no dwumadzi ase wɔ Sanda,1997 mu. Ɔsan so nyaa dzibew no toaa do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa, anan na enum mu wɔ mbrahyɛbagua mu. Ɔsan so bɛyɛɛ Ɔsoafo wɔ Nkran kuropɔn Mantɔw no mu wɔ Ɔmanpanyin John Kufuor amanbu mu.
== Ambatow ==
Woyii Quaye dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma "Ayawaso Central" a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ 2004 Ghana ambatow no mu.Odzii nkonyim wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu. N'ambatow mpasua ka mbrahyɛbaguamu ngua duesia(16) a NPP amanyɛkuw no nyaa fir ngua dodow a ɔyɛ eduonu esuon(27) wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu. NPP amanyɛkuw no nyaa dɔm dodow a ɔyɛ 128 fir mbrahyɛbagua ngua dodow a ɔyɛ 230 wɔ mbrahyɛbaguamu. Onyaa aba 36,021 fir aba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 67,404 mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛmu eduonum ebiasa ekyir pɔw anan(53.4%).Onyaa aba sen Zalia Seidu a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi, Mariama Sinare a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi, Christiana Martey a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi na Charles Boateng a ɔyɛ ankonam amanyɛkuwnyi(independent candidate). Iyinom nya amba a ɔyɛ,858, 29,360, 482 na 683. Iyinom yɛ ɔha nkyekyɛmu,1.3%, 43.6%, 0.7% na 1.0%.
Wɔ 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ abatow kɛse no mu wɔ NPP amanyɛkuw dzin mu. N'ambatow mpasua no ka mbrayɛbagua fie ngua duawɔtwe(18) a NPP amanyɛkuw no nyaa fir ngua dodow a ɔyɛ eduonu esuon(27) mu Nkran Kuropɔn Mantɔw mu. NPP amanyɛkuw no nyaa dɔm kuma aba a ɔyɛ 108 fir ngua dodow a ɔyɛ 230 mu. Ɔdze amba dodow a ɔyɛ 30,915 a ofir amba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 62,960 mu na ɔdze dzii nkonyim.Iyi yɛ ɔha nkyɛmu eduanan ankron ekyir pɔw kor(49.1%). Onyaa amba sen, Kwesi Ofei Agyemang a ɔyɛ NDc amanyɛkuwnyi, Zalia Seidu a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi, Daniel Kofi Aidoo a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi na Benjamin Bediako a ɔyɛ DFP amanyɛkuwnyi. Iyinom nyaa amba a ɔyɛ, 30,058, 622, 1,160 na 295, a wogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu a ɔyɛ 47.74%, 0.99%, 1,160% na 0.33% wɔ amba dodow a wɔtoo mu.
== N'abrabɔ ==
Quaye yɛ Nkramonyi(Muslim). Waawar wɔ mba enum.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
90h46p2iahvjrxns2lmmnh1qv88x6w4
Ibrahim Dey Abubakari
0
524
6563
2913
2023-04-22T10:12:10Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84411267}}
'''Ibrahim Dey Abubakari''' (wɔwoo no [[Ebɔw]] 25, 1958) yɛ Ghana amahyɛnyi na Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Salaga Anaafo Mansin ananmu wɔ Atifi (North) Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2553</ref><ref name=":1">http://staging.odekro.org/person/ibrahim-dey-abubakari/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Abubakari wɔ [[Ebɔw]] 25, afe 1958. Ɔfir Sirimunchu, kuro bi a ɔwɔ Ghana Atifi Mantɔw mu. Ɔkɔɔ Manchester Edwumayɛ Sukuu, Wales Esuapɔn (University of Wales) a ɔwɔ United Kingdom - UK na ɔnyaa nye master’s degree wɔ sikasɛm mu (master's degree in finance) wɔ afe 1996 mu. Ɔsan nso kɔɔ Mfɛfo a Wɔyɛ Ka na Edwumayɛ ho Akontaabufo (Associates of Cost and Management Accountants) wɔ afe 1993 mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Abubakari yɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (NDC) no munyi. Wɔ afe 2012 mu no, ɔsii akan maa Salaga Anaafo (South) Ambtatow mpasua nkongua no wɔ NDC mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amasin a ɔtɔ do anan (4) no tekiti do na odzii nkonyim.<ref name=":0" /> Ɔhyɛɛ n’amanyɛsɛm edwuma ase wɔ afe 2009 mu ber a wɔpaee mu kae dɛ odɔii nkonyim wɔ afe 2008 Ghana Amansan Ambatow no mu na wɔpaw no dɛ ɔmbɛyɛ mmarahyɛ bagua a ɔto do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>https://web.archive.org/web/20200707012503/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=7</ref>
== N'abrabɔ ==
Abubakari yɛ Nkramonyi (Muslim). Wawar na ɔwɔ mba enum (5). Ɔyɛɛ edwuma dɛ Ɔman no mu Nhwehwɛmu sohwɛfo (Director of Internal Audit) wɔ Mpɔtam Aban Dwumadzibea (Ministry of Local Government) wɔ Accra.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3ss8gkev6tv5olado5g9jfuop7r1w8b
Iddrisu Abdul-Kareem
0
525
7599
6564
2023-05-01T17:39:29Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma na Amanyɛsɛm[edit source] */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
.'''Iddrisu Abdul-Kareem ('''wɔwoo no wɔ Obiradzi 1,1948) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ Fourth Republic mu wɔ Ghana. Ogyinaa mu maa Nanton abatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua[edit source] ==
Wɔwoo Abdul-Kareem wɔ Obiradzi 1, 1948. Ofir Nanton wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ diploma in Accountancy, wɔ Institute of Planning and Technology Administration of the Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ 1974 mu.
== Edwuma na Amanyɛsɛm[edit source] ==
Abdul-Kareem yɛ Chief executive officer of Kadil Company Limited wɔ Tamale, wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana mu. Ɔyɛ kuw ba wɔ[[New Patriotic Party]]. Wɔ 2004 Ghana amasan abatow mu no, ogyinaa mu wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu naaso odzii nkogu ma Alhaji Alhassan Yakubu a ɔyɛ NDC amanyɛkuw nyi. Mbom, ɔsan so gyinaa bio na odzii nkonyim wɔ Nanton abatow mpasua do egua no wɔ 2008 Ghana amansan abatow no mu, a ɔdze amba dodow a ɔyɛ 6,868 wɔ 14,592 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm 45.9%.
== N'abrabɔ[edit source] ==
Ɔyɛ Kramonyi a wawar wɔ mba esuon.
== Nhwɛdo[edit source] ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
m6d0xtcbz3xo2u3esnscox8txdqqu36
Iddrisu Dawuda
0
526
7600
7113
2023-05-01T17:39:34Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97011261}}
'''Iddrisu Dawuda''' (Esusuow Aketseaba 22, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Karaga ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Dawuda wɔ Esusow Aketseaba 22, 1950 wɔ Karaga wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa abodzin krataa wɔ Akyerɛkyerɛ dwuma mu (Cert 'A') wɔ afe 1972 wɔ Kanton Akyerɛkyerɛfo Ntsetseebea na abodzin krataa (Diploma) wɔ Mbɔframba nwomasua mu.
=== Amanyɛsɛm ===
Nna Dawuda yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Karaga ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu dze nam National Democratic Congress (NDC) do wɔ Mumu 2008 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii Baba Wahab a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] (NPP) na nyimpa ebaasa a wɔka ho do nkonyim, ɔdze mba 13, 352 fi mba dodow a wɔtowee 23,441 a egyina hɔ 57.0% dzii hɔn do nkonyim. Ɔsomee wɔ afe 2004 kesi 2012 mu, Alhassan Sualihu Dandaawa a ɔwɔ NDC dzii Dawuda do nkonyim wɔ afe 2012.
=== Edwuma ===
Nna ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi panyin na ɔkwankyerɛfo boafo wɔ Sakasaka Primary C skuul wɔ Tamale wɔ Etsifi Mantɔw mu. Ɔsanee soom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Karaga ambatow mpasua (Sanda 2005 kesi Mumu 2012 mu).
=== Asetsena mu nsɛm ===
Dawuda yɛ Kramonyi, ɔawar awo beesia.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
fylvcakg5ncns4a4cmopfecc46t94zg
Iddrisu Huudu
0
527
6566
2927
2023-04-22T10:12:34Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Huudu yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Gushiegu/Karaga mpasuar wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana. Nna Huudu yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo anan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Huudu yɛ Akatamanso amanyɛkuwba. Wɔpaaw no dɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Gushiegu/Karaga mpasuar a ɔwɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa no wɔ Kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu.
Rita Tani Iddi na odzii n’adze wɔ afe 2004 Ghana Amansan abatow no mu.
Wɔpaaw Huudu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Gushiegu/Karaga mantɔw mu wɔ afe apem ahaebien Ghana amansan abatow no mu. Wɔpaaw no wɔ National Democratic Congress no akwanya ahoma do. Mbrahyɛbagua nkongua eduonu-ebiasa mu no, nna Huudu ne Mpasuar ka nkongua du-awɔtwe a New Democratic Congress amanyɛkuw no dzii do kunyim wɔ dɛm abatow no mu maa Etsifi Mantɔw mu. National Democratic Congress kuw no nyaa Dɔm-kuma dzibew eduonu-ebien dze fii mbrahyɛbagua dzibew ahaebien no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa wɔ Ghanaman a otsia anan no mu. Wɔdze mba 18,524 paaw Huudu wɔ abatow 37,264 a ɔfata a wɔtowee no nyinara mu. Nna iyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 50.9% yɛ pɛ. Wɔsaan paaw Rita Tani Iddi a ofi New Patriotic amanyɛkuw no mu, Alhasan M. Yahaya a ofi "Convention People's Party" amanyɛkuw no mu, Moli Majeed a ɔyɛ "People's National Convention" amanyɛkuwba, Hamidu S. Imoru a ofi "National Reform" amanyɛkuw no mu, na Tahidu Mahamudu a ofi United Ghana Kuw no mu ho paaw Huudu. Iyinom nyaa mba 12,686, 3,181, 1,537, 279 na 220 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Iyinom nye 34.8%, 8.7%, 4.2%, 0.8 na 0.6% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
Huudu dzii kan gyinaa ne mpasuar ananmu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia (1996) Ghana Amansan abatow no mu na wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda ne da o ɔtɔdo esuon mu.
== Nhwɛdo ==
FM, Peace. "Ghana Election 2004 Results - GushIegu Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-09-03.
Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result-Election 2000. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 16.
"Statistics of Presidential and Parliamentary Election Results". Fact Check Ghana. 2016-08-10. Retrieved 2020-09-01.
"Ghana Parliamentary Chamber: Parliament Elections held in 1992". Archived from the original on 2020-02-19.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Northern Region". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-09-03.
Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 40.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Gushiegu / Karaga Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-09-03
Iddrisu Huudu yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbaguanyi dze ma Gushitygu/Karaga mpasuar a ɔwɔ Ghana Etsifi mantɔw mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
99gi80rlz9wv4bjpxsg7itw0mwe3btg
Iddrisu Zakari Alidu
0
528
7114
6567
2023-04-22T15:09:55Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97009040}}
'''Iddrisu Zakari Alidu''' yɛ Ghana amanyɛnyi na MP dze ma Walewale. Ɔyɛ NDC amanyɛkuwba.<ref name="ghanamps.com">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=61</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Zakari wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum esia ne bosoom Ebɔw ne da a otsia esia no mu wɔ Janga, kurow a ofi mu wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ɔman Ghana mu. Onyaa ne suapɔn mu ntsetsee wɔ University of Education, Simpa na hɔ na onyaa ne Bachelor of Education wɔ Nkonaabu mu na ɔsanso kɔr Ghana Institute of Management na Public Administration (GIMPA) wɔ Achimota a ɔwɔ Nkran na onyaa ne 'Executive Masters' wɔ Amambu na Mpanyindzi mu (Goverance and Leadership(EMGL) wɔ afe mpemebien na awɔtwe mu.<ref name="staging.odekro.org">http://staging.odekro.org/person/iddrisu-zakari-alidu/</ref>
== Edwuma ==
Zakari yɛ kyerɛkyerɛnyi.<ref name="staging.odekro.org"/><ref name="staging.odekro.org"/>
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaaw Zakari wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do dze maa Walewale mpasuar wɔ ber a ɔdze mba 11,355 dzii kunyim wɔ afe apem ebien na anan Ghana asahen abatow no mu. Onyaa mba dodow 35.30% wɔ mba papa a wɔtowee wɔ afe mpem ebien na anan abatow no mu na odzii kunyim wɔ Walewale mpasuardo.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/northern/158/index.php</ref> Ɔsanso gyinaa bio wɔ afe mpem ebien na awɔtwe Ghana asahen abatow no mu, iyi na ɔmaa no akwangya ma ogyinaa maa ne mpasuar mpɛn ebien do.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/northern/158/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ kramonyi na afei ɔwarfo a nna okitsa mba akorɔn.<ref name="ghanamps.com"/>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
nldoc1nwljlw1wdnmgc47qm67u6hvlg
Ignatius Baffour-Awuah
0
529
6568
2943
2023-04-22T10:13:29Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1657330}}
'''Ignatius Baffour-Awuah''' (wɔwoo no 24 [[Dzifuu]] 1966) yɛ Ghana amanyɛnyi na Ɔsoafo a ɔhwɛ Edwumayɛ nA Edwumayɛfo Nkitsahodzi do (Minister of Employment and Labour Relations).<ref name=":0">https://www.parliament.gh/mps?mp=189</ref><ref>http://www.graphic.com.gh/news/politics/serve-with-humility-president-tells-ministers.html</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ 24 [[Dzifuu]] 1966 na ɔfir Nsoatre a ɔwɔ Bono Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye Bachelors abodzin krataa wɔ Akontaabu mu (Bachelors degree in Accounting) wɔ afe 1992. Ɔsan nso nyaa nye Post-graduate diploma wɔ Edwumayɛ ho Afotu a Wɔdze Ma mu (Management Consultancy) wɔ afe 2017.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Ɔdze nye ho kɔbɔɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no na nna ɔyɛ kan Ɔmampanyin Kufour aban no munyi dɛ Ɔmansin Panyin (District Chief Executive) wɔ Sunyani Mansin Bagua (Sunyani District Assembly) no mu. Ekyir ɔbɛyɛɛ ɔmantɔw soafo abadziakyir maa Brong-Ahafo mantɔw no na ekyir ɔbɛyɛɛ ɔmantɔw soafo wɔ Kuffour aber do kor no ara ase. Ɔdzii akan dɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Sunyani Atɔe (West) Ambatow mpasua no na ɔdzii nkonyim wɔ afe 2008 mbrahyɛ bagua ambatow mu. Nanso n’ekuw, NPP dzii nkogu wɔ ɔmampanyin ambatow (presidential election) no mu. Wɔsan paw no dɛ Mbrahyɛbaguanyi (MP) wɔ saa Ambatow mpasua kor no ara mu wɔ afe 2012 na 2016. Entsi ɔyɛ mprɛmprɛn Mbrahyɛbaguanyi (MP) wɔ Sunyani Atɔe (West) Ambatow mpasua no mu. Ɔyɛɛ edwuma dɛ deputy minority chief whip fi afe 2013 kosi afe 2017.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=104249</ref><ref>http://www.diplomatie.gouv.fr/fr/pays-zones-geo_833/ghana_359/presentation-du-ghana_965/composition-du-gouvernement_1693.html</ref>
=== Kabinet Ɔsoafo ===
Wɔ bosom [[Esusow Aketseaba]] afe 2017 mu no, Ɔmanpanyin Nana Akufo-Addo bɔɔ Baffour-Awuah dzin dɛ asoafo duakron (19) a wɔbɛhyehyɛ nye kabinet no fa. Wɔde asoafo duakron (19) no dzin kɔmaa Ghana Mmarahyɛ Bagua no na Aban no Kasafo, Rt. Hon. Ɔbenfo Mike Ocquaye. Dɛ Kabinet soafo no, Baffour-Awuah yɛ ɔmampanyin no mu kuw no fa na ɔsɛ dɛ ɔboa wɔ gyinaesi dwumadzi atsitsir (key decision-making activities) mu wɔ ɔman no mu.<ref>https://web.archive.org/web/20170731025902/http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Arts-Minister-Catherine-Afeku-makes-it-to-Cabinet-542839</ref>
==== Boayikuw ahorow ====
Baffour-Awuah yɛ Ofie Boayikuw no munyi (member of House Committee); ɔyɛ Hokwan Boayikuw no munyi (member of Privileges Committee) na ɔsan yɛ Boayikuw a Wɔpaw Nnipa Boayikuw no munyi (member of Committee of Selection Committee).<ref name=":0" />
== N'abrabɔ ==
Baffour-Awuah awar a ɔwɔ mba ebiasa. Ɔyɛ Katoleknyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6wk9jwop2n62xfppooqjseywdf57r7s
Ignatius Kofi Poku Edusei
0
530
7601
7115
2023-05-01T17:39:40Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (8) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ignatius Kofi Poku-Adusei''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina mu ma Bekwai abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] nyi.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Poku-Adusei wɔ Ɔbɛsɛ 25, 1963. Owie suapɔn wɔ "Kwame Nkrumah University of Science and Technology, KNUST". Okitsa Bachelor of Arts degree wɔ Social science wɔ suapɔn no mu. Ɔsan so yɛ Ghana Suapɔn(University of Ghana(UG)) ba. Fitsi hɔ no, onyaa "master's degree" wɔ 'Business Administration'.
== Edwuma ==
Poku-Adusei yɛ kyerɛkyerɛnyi/'administrator dɛ n'edwuma.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Poku-Adusei yɛ[[New Patriotic Party]] nyi. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sanda 2005 ber a odzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu wɔ Mumu 2004 no. Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Bekwai abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana.
== Abatow ==
Wɔ afe 2000 mu no, Adusei dzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Bekwai abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Odzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] dzin mu. N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua fie ngua eduasa biako(31) wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduasa biasa(33) a[[New Patriotic Party]] nyaa wɔ Esuantse Mantɔw mu. Amanyɛkuw a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] nyaa dɔm dodow ngua a ɔyɛ ɔha(100) wɔ ngua ahabien(200) mu. Onyaa amba 30,81 wɔ amba dodow a ɔyɛ 36,062 mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛm eduowɔtwe enum ekyir pɔw esuon(85.7%) wɔ amba dodow no mu. onyaa amba sen Michael O.K. Boakye a ɔyɛ National Democratic Congress amayɛkuw nyi, Stephen A. Kwarteng a ɔyɛ People's National Convention amanyɛkuwnyi, Emmanuel K. Adade a ɔyɛ National Reformed Party nyi, Michael O.K. Annan a ɔyɛ Convention People's Party nyi. Iyinom nya amba; 4,260, 340, 333 na 193 pɛpɛɛpɛ. A wɔyɛ ɔha nkyɛm 11.9%, 0.9%, 0.9% na 0.5% pɛpɛɛpɛ.
Wɔpaw Poku-Adusei dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Bekwai abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ ne mber a odzi kan wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu. Odzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] dzin mu. N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua fie ngua eduasa biako(31) wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduasa biasa(33) a[[New Patriotic Party]] nyaa wɔ Esuantse Mantɔw mu. Amanyɛkuw a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] nyaa dɔm dodow ngua a ɔyɛ ɔha eduonu awɔtwe(128) wɔ ngua ahabien eduasa(230) mu. Ɔdze amba dodow a ɔyɛ 34,830 na ɔdze dzii nkonyim wɔ aba dodow a ɔyɛ 43,896 a wɔto mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛm eduosuon akron ekyir pɔw ebiasa(79.3%). Onyaa amba sen Janet Adarkwah a ɔyɛ People's National Convention amanyɛkuw nyi,Jonas Owusu-Boateng a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Grace Abena Nketia of the Convention People's Party nyi,Beatrice Kusi-Appiah a ɔyɛ ankonam amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa amba 870, 3,739, 241 na 4,216 wɔ aba a wɔtoo no mu. A wogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛm 2.0%, 8.5%, 0.5% na 9.6% pɛpɛɛpɛ.
== N'abrabɔ ==
Poku-Adusei yɛ Kristonyi
== Hwɛ ha nso ==
* List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup> <sup>'''''i'''''</sup> <sup>'''''j'''''</sup> <sup>'''''k'''''</sup> <sup>'''''l'''''</sup> <sup>'''''m'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup> <sup>'''''i'''''</sup> <sup>'''''j'''''</sup> <sup>'''''k'''''</sup> <sup>'''''l'''''</sup> <sup>'''''m'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup>
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
hfwtv3bi97nvmmlbyab0r64udqre449
Imoro Yakubu Kakpagu
0
531
7303
7116
2023-04-22T20:32:25Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16730044}}
'''Imoro Yakubu Kakpagu''' (wɔwoo no [[Kwakwar]] 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ Ghana Mbrahyɛbagua no munyi ma Kumbungu mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu fir afe 2005 kɔsi afe 2013. Ɔyɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (National Democratic Congress) no munyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
dusup3cqdqmlykdhz4240ajac7mnvx4
Inchaban
0
532
10968
2956
2023-06-18T14:39:14Z
Zaza spor TV
694
wikitext
text/x-wiki
'''Inchaban''' yɛ kurow aa ɔwɔ atɔree mantow mu wɔ [[Ghana]].ɔhɔ na ɛbɛ hu 'Volta River Authority' aa ɔwɔ atɔree mantow mu.
epfifqj1bz83anq2l19jzpulgwgmyq2
Innocent Mahamadu Yahaya
0
533
6571
2961
2023-04-22T10:13:44Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Innocent Mahamadu Yahaya''' (17 April 1954 – 12 September 2000) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Chereponi ambatow mpasua mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Yahaya wɔ Cheroponi a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Bulgaria Academy of Social Science na onyaa Adansedzi nwoma wɔ Political Economy. Ɔsanee kɔr Gbewaah Ntsetseebea na onyaa Akyerɛkyerɛfo Ntsetsee Adansedzi nwoma.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaaw no kɔr mbrahyɛbagua a odzi kan mu wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1993 mu aber wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow no mu wɔ Mumu 29, 1992.
Wɔsan paaw Yahaya baa mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ National Democratic Congress dzin mu ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse maa Chereponi ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa amba 9,092 fii amba 17,158 a wɔtoow no mu a ogyina hɔ ma 39.60%, ɔdze iyi dzii n'akansifo Jakpa Samson Mariba a onyaa amba 3,825 votes, Bawa Ali Manshi a onyaa amba 2,794 na Tabi Anthony Bondo Yaw a onyaa amba 1,510 no hɔn do nkonyim. Odzii nkogu wɔ afe 2000 ambatow a wodzi yi obi a obegyina ama amanyɛkuw maa Mohammed Seidu Abah.
== Edwuma ==
Yɛdze amanyɛdwuma no to nkyɛn a, nna ɔsan yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
== N'abrabɔ ==
Yahaya yɛ Kramonyi. Owui wɔ Fankwa 12, 2000.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8023dzbbe4nxx7h1zfsk3ri7r7s1q7l
Interlingue
0
534
7514
7513
2023-05-01T17:19:44Z
Caro de Segeda
16
wikitext
text/x-wiki
'''Interlingue''' a ahyɛse no na ɔyɛ Osidɛntal kasa no yɛ amanaman ntsam kasa a boa a wɔyɛe wɔ afe 1922 mu na wɔsesaa nye dzin wɔ afe 1949 mu. Nye bɔfo, [[Edgar de Wahl]], hwehwɛɛ dɛ obenya kasa mbra mu daa na abɔdze mu su a ɔkyɛn biara. Nye mfua no gyina nsɛmfua a wɔdze dzi kan fir kasa ahorow mu na nsɛmfua a wɔdze fi mu a wɔdze nsɛmfua a wɔdze dzi kan na ekyigyina a wogye tom dzi dwuma do.
[[Nkyekyεmu:Interlingue]]
nliueoxha2n20bpm2svlq91ockz0oee
Inusah Fuseini
0
535
7117
6572
2023-04-22T15:10:40Z
Robertjamal12
13
/* Mboaedze */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16194544}}'''Inusah Abdulai Bistav Fuseini''' (wɔwoo no wɔ Sanda 23,1962) ɔyɛ Ghana mbranyimfo na amanyɛnyi. Ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Tamale Central abatow mpasua na nkan Ɔsoafo a ɔhwɛ Nsaase na Ɔbɔadze Ndwuma(Minister for Lands and Natural Resources in the Ghana government) do wɔ Ghana aban mu.Nna ɔyɛ senior associate wɔ Law Trust Company wɔ Nkran ansaana ɔreba amanyɛsɛm mu<ref>Inusah Fuseini, Biography (ghanaweb.com)</ref>.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Fuseini fir Tishiegu-Tamale, wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ "senior associate" wɔ Law Trust Company wɔ Nkran ansaana ɔreba aban mu. Ɔkɔr akyerɛkyerɛfo ntsetsee skuul wɔ Bagabaga Training College (seseiara Bagabaga College of Education) hɔ na onyaa n'abɔdzin krataa a ɔkyerɛ dɛ ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi mapa. Ɔsan toaa do kɔ Ghana Suapɔn( University of Ghana,Legon), kɔpɛɛ abɔdzin krataa a ɔyɛ bachelor's degree in law. Ɔsan so wɔ master's degree in law fir Ghana Suapɔn( University Of Ghana)
== Amanyɛsɛm Edwuma ==
Fuseini, a ɔyɛ kuw ba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw no, bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Wayo Seini ber a NDC dzii nkogu ma NPP bae. Iyi maa wɔsan so too aba no bio wɔ Tamale Central abatow mpasua do wɔ Ebɔbira 4,2006. Fuseini nyaa amba dodow a ɔyɛ 17,502. Ɔsanee nyaa n'egua no bio wɔ Mumu 2008 Ghana amansan abatow no a ɔyɛ ɔha nkyɛm 66%, wɔ Ghana amansan abatow mu wɔ Mumu 2012 na 59.81% wɔ 2016.
== N'abrabɔ ==
Fuseini yɛ Nkramonyi na ɔawar wɔ mba baanan.
== Hwɛ ha nso ==
* [[National Democratic Congress]]
* Tamale Central
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Amanyɛfo]]
[[Nkyekyεmu:Banyin]]
[[Nkyekyεmu:Sarmunyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
4oia9cfwpbammmgh9tbzf12zrfzivmz
Irene Agyepong
0
536
6573
6332
2023-04-22T10:13:54Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q21262246}}
'''Irene Akua Agyepong''' yɛ Ghana ɔmanfo akwahosan ho oduruyɛfo (public health physician) a ɔwɔ Dodowa Akwahosan Ho Nhwehwɛmu Asoɛe (Dodowa Health Research Center) na ɔyɛ Ɔmanfo Akwahosan Ho Adzesuabea (Faculty of Public Health) a ɔwɔ Ghana Kɔlɛgyi a wɔyɛ Nnuruyɛfo na Oprehyɛn Ho Nduruyɛfo (Ghana College of Physicians and Surgeons) no munyi. Agyepong dzii The Lancet bagua (The Lancet commission) a ɔhwɛ akwahosan ho daakye do wɔ Afrika Sahara anafo fam no anyim.
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn tse ase]]
[[Nkyekyεmu:Ghana ɔmanfo akwahosan ho nduruyɛfo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
f3sksptr73hxxqmomhrpr9pis64z64m
Irene Naa Torshie Addo
0
537
7602
7118
2023-05-01T17:39:48Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q26896896}}
'''Irene Naa Torshie Addo ('''wɔwoo no wɔ Fankwa 30,1970) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbranyimfo, nkan Suafo abedziekyir dze ma Foreign Affairs na mbrahyɛbaguanyi dze ma Tema West abatow mpasua do.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20161116204333/http://www.parliament.gh/parliamentarians/46. ''www.parliament.gh. Retrieved 5 September 2016.''</ref><ref name=":1">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=2707. ''ghanamps.com''. Retrieved 25 February 2017.</ref>
== Ɔbra Ahyɛase ==
Wɔwoo Irene Naa Torshie Addo wɔ Osu, Nkran, wɔ Fankwa 30,1970.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Nwomasua ==
Ɔyɛ mbranyimfo na onyaa LLM(Gender and Development Studies) fii Warwick Suapɔn(University of Warwick) mu wɔ afe apem ahankron eduokron akron(1999).<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=1229. ''www.ghanaweb.com.'' Retrieved 5 September 2016.</ref>
== Edwuma ==
Ɔyɛ kuw ba dze NPP amanyɛkuw no, ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Tema West wɔ 2008 abatow na ɔhyɛɛ no dwuma ase wɔ Sanda 7,2009 kesi Sanda 6,2017 ber odzii nkogu wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw n'abatow mu na ɔdan maa Carlos Ahenkorah wɔ 2015.<ref>https://web.archive.org/web/20170227062811/http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/constituency/135/. ''Ghana Elections 2012 - Peace FM. Retrieved 26 February 2017.''</ref><ref>Tornyi, Emmanuel. http://pulse.com.gh/politics/npp-primaries-irene-naa-torshie-addo-defeated-carlos-ahenkorah-wins-id4011197.html. ''Retrieved 25 February 2017.''</ref>
Ɔmanpanyin Nana Addo Dankwa Akufo-Adoo paw Irene dɛ Administrator of the District Assemblies Common Fund (DACF).<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/president-appoints-naa-torshie-as-dacf-administrator.html. ''Graphic Online. Retrieved 27 August 2022.''</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔagyaa awar wɔ mba ebien, ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Baptist. Onyaa mba mbasiafo ebien wɔ n'awar a odzi kan no mu: Samantha na Simone na banyin a wɔfrɛ no Stanely. Panyin no dze Samantha Abigail Nana Adobea Addo. Ma ɔtɔ do ebien nye Simone Antonia Naa Adoley Addo na kakraba nye Stanely Walter Kwamena Adom Addo.<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Irene-Naa-Torshie-Addo-1229. ''www.ghanaweb.com. Retrieved 27 August 2022.''</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
nmait9lp8vcygwvczoz4vfvuzjleawc
Isaac Kobina Nyame-Ofori
0
538
7603
6575
2023-05-01T17:39:53Z
Robertjamal12
13
/* Afe 2000 Abatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Isaac Kobina Nyame-Ofori''' yɛ Ghana Amanyɛnyi, Okuanyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ aban a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic no mu. Nna ɔno nye kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie dze ma Sefwi-Wiawso Mpasuardo wɔ Atɔe Mantɔw mu na kuwba dze ma National Democratic Congress amanyɛkuw no wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Nyame-Ofori yɛ kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie a otsia ebiasa ma 4thRepublic. Ɔyɛ National Democratic Congress kuwba na Sefwi-Wiawso Mpasuardo ananmusinyi wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana. N'amanyɛ dwuma hyɛɛ ase wɔ ber a ogyinaa wɔ afe2000 Ghana abatow no mu ma nkunyimdzi abɔtsir no bɛyɛɛ nedze wɔ NDC tum do.
== Afe 2000 Abatow ==
Woyii Nyame-Ofori dɔ Mbrahyɛbaguanyi maa Sefwi-Wiawso mpasuardo wɔ afe 2000 Ghana abatow a ɔkɔr do no mu. Odzii kunyim wɔ dɛm abatow no mu wɔ ber a nna ɔyɛ NDC kuwba. Dɛm ber no, mbrahyɛbaguafie ngua du-akorɔn a nna ɔwɔ hɔ no, ne mpasuar tumii faa ngua no mu akorɔn dze maa National Democratic Congress kuw no wɔ dɛm abatow no mu maa Atɔe Mantɔw bɛhyɛɛ John Kwaku Danso ananmu.
National Democratic Congress kuw faa dɔm-kuma mbrahyɛbaguafie ngua a ɔyɛ eduokorɔn-ebien fii mbrahyɛbaguafie ngua ahaebien no mu wɔ aban a otsia ebiasa wɔ 4th Republic wɔ Ghana no mu. Mba 52,883 mu no, mba onya fii mu a ɔdze dzii kunyim yɛ mba 32,753. Iyi kyerɛ dɛ, mba dodow a onyae no gyina ma 63.9%. Wɔsaan Kwasi Blay a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba na Francis Kwabena Bih a ɔyɛ Convention People's Party kuwba ho yii Kobina Nyame-Ofori.Mba a Kwasi Blay na Kwabena Bih nyae a woenntum ammfa annsan Kobina ho yɛ mba 18,537 na 0 votes dze fi mba dodow no mu dɛ mbrɛ hɔn no dzidzi do no. Nna dɛm mba a wonyae yi gyina hɔ ma 36.1% na 0% pɛpɛɛpɛr.
== Hwɛ iyi so ==
Afe 2000 Ghana abatow no mu mbrahyɛbaguafo edzin.
== Nhwɛdo ==
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results -Sefwi-Wiawso Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2 September 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Western Region". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 3 September 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Western Region". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 1 September 2020.
Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 61.
"Statistics of Presidential and Parliamentary Election Results". Fact Check Ghana. 10 August 2016. Retrieved 1 September 2020.
"Ghana Parliamentary Chamber: Parliament Elections held in 1992". Archived from the original on 19 February 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7q12vjy9b4855hk7dhwo0losx7wu39d
Isaac Kolibilla Batesimah
0
539
6576
3006
2023-04-22T10:14:32Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Isaac Kolibilla Batesimah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" a ogyinaa mu maa Narerigu ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abɔse na nwomasua ==
Wɔwoo Isaac wɔ mfe apem ahankron eduanan akron(1949) wɔ Narerigu a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ E.P Training College ma onyaa abɔdzin krataa wɔ akyerɛ mu(Certificate in Teaching).
== Edwumasɛm ==
Sɛ yeyi n'amanyɛsɛm edwuma no to nkyɛn a, ɔsan yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔdze Isaac sii egua do wɔ Sanda da ɔtɔ do esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa(7th January,1992) ber a wɔbɔɔ ne dzin dɛ nkonyimdzinyi wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(1992) mu wɔ ambatow a wɔtoo wɔ Mumu da ɔtɔ do eduonu akron wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(29th December, 1992) mu.
Ɔsan so nyaa ne dzibew no bio wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu, a ogyinaa mu maa Narerigu ambatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu, wɔ ber a odzii nkonyim wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) ambatow no mu. Onyaa amba 19,142 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonu biako(51.00%) fir amba dodow a ɔyɛ 28,118 mu. Onyaa amba sen Assani Issahaku Emmanuel a onyaa 5,051 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu duebiasa ekyir pɔw eduonu(13.50%), Hamidu Napoleon Dawuni nyaa 2,019 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu enum ekyir pɔw eduanan(5.40%) na John Wuni Grumah nyaa 1,906 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu enum ekyir pɔw du(5.10%). Dr. Tia Sugri Alfred botuu no fir adze do wɔ mfe mpem ebien(2000) hɔn amanyɛkuw ambatow no mu.
== Ne gyedzi ==
Isaac yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ockolbiy6nujwaaerrqamzu47u729q6
Isaac Kwadwo Adjei-Mensah
0
540
12867
7604
2024-04-09T10:41:34Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98815047}}
'''Isaac Kwadwo Adjei Mensah''' (20 [[Fankwa]] 1944 – 7 [[Obiradzi]] 2015) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Techiman Etsifi (North) ambatow mpasua a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.<ref>https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201508/252117.php</ref><ref>http://www.ghanareview.com/parlia/BrongAhafo.html</ref> Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebien (2) na ebiasa (3) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu na nna ɔyɛ Ɔmantɔw Ɔsoafo a ɔhwɛ Brong-Ahafo Mantɔw do, na Nsu, Edwumayɛ na Adan ho Ɔsoafo nso.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Techiman-North-MP-eulogizes-Adjei-Mensah-377645</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Adjei Mensah fir Jama Tempori a ɔwɔ Brong-Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">https://www.modernghana.com/news/638324/final-funeral-rites-of-late-adjei-mensah-observed.html</ref> Wɔwoo no wɔ 20 [[Fankwa]] 1944. Ɔkɔɔ London Esuapɔn (University of London) na ɔnyaa Mbra mu Bachelor abɔdzin krataa (Bachelor of Laws degree). Ɔsan nso kɔɔ Queen Mary College na ɔnyaa Master of Law (LL. B). Afei ɔkɔɔ Gray's Inn na ɔnyaa Legum Baccalaureus (LL.B) fii hɔ. Nna Adjei Mensah adzesua tsitsir yɛ Mbra.<ref name=":1">''Ghana Parliamentary Register''. Ghana: The Office of Parliament. 1993–1996. p. 33.</ref>
== Edwuma ==
Nna Adjei Mensah yɛ mbranyimfo wɔ n’edwuma mu. Nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi nso.<ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Ná Adjei Mensah yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbaguanyi. Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Techiman North ambatow mpasua a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu. Alex Kyeremeh na odzii n’adze wɔ afe 2004 Ghana Amansan ambatow mu. Wɔdzii kan paw no dɛ ɔmbra mbrahyɛ bagua mu wɔ 7 [[Sanda]] 1997 ekyi a ɔdaa nye ho edzi dɛ nkonyimdzifo wɔ 1996 Ghana Amansan Ambatow no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/61/index.php</ref>
== Ambatow ==
Wɔpaw Adjei Mensah dɛ mbrahyɛbaguanyɪ ma Techiman Etsifi (North) ambatow mpasua no wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow mu. Wɔpaw no wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref>''Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result-Election 2000''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 16.</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ mbrahyɛ bagua nkongua esuon (7) no fa wɔ nkongua edounu biako (21) a National Democratic Congress dzii wɔ saa ambatow no mu maa Brong Ahafo Mantɔw no mu.<ref name=":2">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20200219090455/http://archive.ipu.org/parline-e/reports/arc/2123_92.htm</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/index.php</ref> National Democratic Congress dzii nkonyim kakraa bi a nye nyinara yɛ mbrahyɛ bagua nkongua 92 wɔ nkongua 200 a ɔwɔ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":2" /> Wɔdze amba 9,830 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 20,362 mu. Iyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 49.8% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Isaac Osei-Antwi a ofi[[New Patriotic Party]], Thomas Oti a ofi National Reform Party, James Stephen Fordwour a ofi United Ghana Movement na Yeboah Godfrey a ofi Convention People's Party mu. Iyinom nyaa amba 10,563, 533, 529 na 177 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 39.5%, 2.0%, 2.0% na 0.7% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu..<ref>''Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 16.</ref><ref name=":3">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/61/index.php</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/247/index.php</ref> Nnyimpa a wɔpaw hɔn wɔ saa ambatow a ɛbaa afe 2000 mu wɔ Techiman Etsifi (North) ambatow mpasua no daa "skirt and blouse" ambatow bi edzi ber a ɔmanpanyin a wɔpaw no wɔ saa ambatow mpasua no mu no yɛ John Kuffour a ofi ɔsɔretsia[[New Patriotic Party]] no mu.<ref name=":3" />
== N'abrabɔ ==
Adjei Mensah yɛ Kristonyi.<ref name=":1" /> Ɔyɛ Elizabeth Ofosu-Agyare, kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Nsrahwɛ, Amandze na Adzebɔ Adwinnyi do (former Minister for Minister for Tourism, Culture and Creative Arts), a mprɛmprɛn ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Techiman Etsifi (North) ambatow mpasua baabi a ɔsom dɛ Mbrahyɛbaguanyi nso no agya.<ref>https://www.modernghana.com/news/638713/photos-exclusive-events-ghana-ltd-mourns-with.html</ref><ref>https://gbcghana.com/1.4379166</ref>
== Owuo ==
Adjei Mensah wui wɔ bosoom [[Obiradzi]] da ɔtɔ do esuon (7) afe 2015.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
2kl0gstk58q6cwvi98v158rytask4hw
Isaac Kwame Asiamah
0
541
7304
7119
2023-04-22T20:32:29Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q33108613}}
'''Isaac Kwame Asiamah''' (wɔwoo no 24 [[Mumu]] 1975) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ Atwima Mponua mansin no Mbarahyɛ Bagua munyi. Wayɛ Mbrahyɛbaguanyi ama amansin no wɔ Mbrahyɛbagua anan (4th), enum (5th), esia (6th), esuon (7th) na awɔtwe (8th) wɔ Ghana amansin a ɔtɔ do anan (4) mu. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) munyi. Efi [[Kwakwar]] 2017 kosi [[Sanda]] 2021 no, NA ɔyɛɛ Mbabun na Egumadzi ho Ɔsoafo.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
iuobmjcvg2exwbl4agnd14f7n5noq5e
Ishmael Ashitey
0
542
12868
7605
2024-04-09T10:41:39Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q30318775}}
'''Ishmael Ashitey''' (20 [[Ɔberɛfɛw]] 1954 – 7 [[Sanda]] 2022) yɛ Ghana amanyɛnyi a na ɔyɛ Mbrahyɛbagua no munyi ma Ɔman Ho Dɔ Kuo Fofor no. Ɔyɛ Greater Accra Ɔmantam Soafo wɔ Ghana. Ɔmampanyin Nana Addo Dankwa Akuffo-Addo na ɔpaw no wɔ [[Sanda]] 2017 mu, na Ghana Mbrahyɛbagua no penee do wɔ [[Kwakwar]] 2017 mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Ashitey wɔ 20 [[Ɔberɛfɛw]] 1954. Na ɔkɔɔ nye mfitiase sukuu wɔ Manhean finimfin Afrafra Sukuu a ɔwɔ Tema no mu. Ɔkɔɔ do kɔɔ Kpando Mfiridwuma Asoɛe a ɔwɔ Volta mantɔw mu na ekyir yi ɔkɔɔ Accra Polytechnic baabi a osuaa Mfiridwuma ho adze. Ná ɔwɔ nye diploma wɔ mfiridwuma ho nyimdze mu wɔ KNUST. Ɔkɔɔ Ghana Asoɛe a ɔhwɛ Edwumayɛ na Ɔman Edwumayɛbea. Efi asoɛe no mu no, onyaa Executive Masters wɔ Aban na Akannyifo mu.
== Edwuma ==
Ansa na Ashitey reyɛ edwuma wɔ amammuisɛm mu no, na ɔyɛ mfiridwuma ho nyimdzefo. Ɔyɛɛ edwuma wɔ nnwumaku bebree mu wɔ Ghana na ekyi tse dɛ Accra Brewery Limited, Tema Steel Works, Tecnofin Nederlands na General Establishment for Plastics & Industries wɔ Libya.
== Amanyɛsɛm ==
Na Ashitey asom sɛ mmarahyɛ baguani ama Tema Apuei fam amansin no wɔ Ghana mansin a ɛtɔ so nnan no mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so mmienu, mmiɛnsa ne anan mu. Eyi fa bere a efi 7 Ɔbɛnem 1997 kosi 6 Ɔbɛnem 2009 mu.
=== Afe 1996 Abatow ===
Ashitey puei dɛ odzii nkonyim wɔ 1996 Ghana Amansan Abatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien no mu na ɔkaa ntsam dɛ ɔbɛyɛɛ n’adwuma wɔ 7 [[Sanda]] 1997. Ɔdze abatow 33,421 a ɔgyina hɔ ma 35.80% wɔ abatow a ɔfata nyinara mu ensti odzii nye dze no do nkonyim asɔretsiafo; Nii Adjei Larbie a ofi National Democratic Congress a onyaa mba 29,914 a ɔgyina hɔ ma abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 32.00%, Seth Laryea Tetteh a ofi Convention People’s Part no mu no onyaa mba 4,211 a ɔgyina hɔ ma 4.50% na Frank Sontim-Bour Yendork a ofi People’s National Convention no mu no onyaa mba 1,803 abatow a ɔgyina hɔ ma abatow a wɔtow nyinara mu 1.90%.
=== Afe 2000 Abatow ===
Wɔpaw Ashitey dɛ mbrahyɛbaguanyi ama Tema Epuei fam mansin no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) a ɔwɔ ɔman a ɔtɔ do anan (4) no mu wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu. Wɔpaw no wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 22 mu nsia (6) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Greater Accra Mantɔw no fa. National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 92 wɔ nkongua 200 a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) no mu. Wɔdze abatow 35,044 paw no wɔ abatow 63,034 a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 56.2% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Eben T. Anuwa-Armah a ofi Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no mu, Ɔbenfo Frederick W. Asante Akuffo a ofi Nhyiam no Nyimpa Kuw no mu, William Kobb-Lumor a ofi Ɔman Nsakrae kuw no mu, Erasmus Aruna Quao a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu na Mensah Steve a ɔwɔ United Ghana Kuw no mu. Eyinom nyaa abatow 18,432, 5,028, 2,262, 1,198 na 402 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 29.6%, 8.1%, 3.6%, 1.9 na 0.6% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
=== Afe 2004 Abatow ===
Wɔpaw Ashitey dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Wɔdze abatow 41,519 paw no wɔ gyinapɛn ahorow 86,284 a wɔdze too gua nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 48.1% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Emelia Kai Adjei a ɔwɔ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no mu, Charles Akwetey Fynn-Williams a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu; na Albert Anawi Nuamah, Awurade Koranteng Hamah na Ramseyer Agyeman Prempeh nyinara yɛ hɔn a wɔpɛ dɛ wɔpaw hɔn a wɔdze hɔn ho. Eyinom nyaa 31.6%,1.7%, 6.4%, 2.0% na 10.3% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Wɔpaw Ashitey wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Ná nye mansin no yɛ amansin duason (17) a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ saa abatow no mu no fa. Sɛ yɛka nye nyinara bom a, Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.
== N'abrabɔ ==
Ná Ashitey yɛ Kristonyi na na ɔyɛ Presbyterianyi na na n’ani gye akenkan, nsuguare, nantew na nnwom tie ho. Ná ɔwɔ ɔyere a ɔwɔ mma anan.
== Owu ==
Ishmael Ashitey wui wɔ 7 [[Sanda]] 2022 wɔ Amanaman Ntsam Po do Ayaresabea (International Maritime Hospital) a ɔwɔ Tema, ber a na wadzi mfe 67. Fibea fofor nso kae dɛ Ishmael Ashitey wui wɔ Tema General Hospital ber a na wadzi mfe 68.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
l00ys6y1f1p4ju0f5zvb2m33vvvl9op
Israella Kafui Mansu
0
543
6580
3036
2023-04-22T10:14:54Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Israella Kafui Mansu''' yɛ akatasia bi a w'agye ne dzin yie paa na ɔyɛ edwuma wɔ Ghana, ono na obuei Mansuki Ghana Ltd na ɔsanso yɛ panyin wɔ edwuma no mu.
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Israella Kafui Mansu
Wɔwoo Israella Kafui Mansu wɔ 26 October 1985 wɔ Sogakope wɔ Ghana na ɔnye n'ebusua no tuu kɔɔ Liberia wɔ ne mbofra mu ber. Awerɛhosɛm nye dɛ dɛm aber no ara mu na ɔko no sii wɔ Liberia ntsi ɔnye n'ebusua no san tuu kwan kɔɔ Ghana. Mber a odzii mfe 6 no ɔkɔɔ sukuu wɔ Sogasco Primary wɔ Sogakope, ofri hɔ kɔɔ Dabala Primary na JHS na ekyir no ɔkɔɔ St. Francis Demonstration JHS wɔ Hohoe, na hɔ ɔkyerɛw ne BECE nsɔhwɛ na nyinara ne sanstir nye dɛ ne maame ne sukuu edwuma na ɔdze ne kyemaa beberee dɛm no .Ɔdze nkonyim wie ne nsɔhwɛ no, onyaa kwan kɔɔ Anfoega ntoado sukuu a ɔwɔ Kpando Mantam mu dɛ ɔreko sua Home Economics na owiee ne sukuupɔn wɔ University of Ghana , Legon na onyaa Bachelor of Arts abodzin nkrataa wɔ Consumer Science na Psychology mu.
== Nwomasua dwumadzi ahorow ==
Wɔ mber a Israella na ɔwɔ sukuu no, ɔkɔɔ do da nsiw wɔ n’atipɛnfo hɔn mu. Mber a na ɔwɔ Dabala JHS no, sukuu no yii no dɛ ongyina hɔn ananmu wɔ afe dwumadzi a ɔyɛ STME (Science Technology and Mathematics Education) a aban no dzi do ma mberantse ne mbaa tum dze boa hɔn ho ne tzitzit yɛ mbasiamba na ɔsanso gyinaa maa ne sukuu wɔ hɔn mantam nsɔhwɛ na akansi ahorow mu. Wɔ Anfoega SHS no ɔsan nso dze ne ho hyɛɛ nwoma akansie bi a wɔ buei ano a wɔkyerɛɛ maa sukuu no nyinara na ɔkyerɛw adzebɔ ho nsɛm na odzii nkonyim wɔ ber a ɔtɔɔ do ebiasa wɔ akansie no mu mpo na nyimpa dodow n'ara a wɔdze hɔn ho hyɛɛ mu no yɛ mbanyinba na mpanyimfo.
== Edwuma ahorow ==
Ofri afe 2009 mu no Israella ne n’edwumakuw no ayɛ ahyɛnsiwdze a w'agye dzin yie paa wɔ me mpata mu hɔ na na amanaman gua do. Dɛɛ edwumayɛfo no, ɔyɛ nhwehwɛmu wɔ natural cosmetic products,na wɔdze hɔn ahyɛsiw tɔ do anaa ɔdze akɔ gua do. Wɔ ber a Israella wiee ne Ɔman som edwuma wɔ afe 2009 mu no, ɔhwehwɛ edwuma nanso annkosi hwee. Dɛm nyɛɛ ne nkoran na ɔdze sika bi a oyɛ GHS300 a ɔboaboaa ano fri sika a ohun sie fri ne Ɔman Dwumadzi no mu na ɔhyɛɛ ne edwumakuw a odzi kan ase wɔ ne gyaadze dɛ eduruyɛdan a ɔyɛɛ na osiesiee ndzɛmba kakraa bi a odzi kan a wɔdze yɛ ahosiesie Wɔ nsɛmbisa bi a ɔfa ne ho mu[1]a ɔno na Akpah Prince kasaa faa ho na CNAA dɛɛ “Wɔ Ber a na merehyɛ edwumakuw no ase no, na mewɔ enyisoadzehun dodow ebien wɔ m’adwen mu dɛ mɛnya sika dze abɔ bra na m'ayɛ ndwuma dze aboa nyimpa ma amenya edwuma osiandɛ dodow n'ara nnya edwuma nnyɛ wɔ ɔman no mu na ɔyɛ awerɛhow, ntsi ndzɛmba yi na okanyan me dɛ menhyɛ dɛm edwumakuw yi ase”.
== Abasobɔdze ==
Wɔ afe 2012 mu no, Israella dze ne ho hyɛɛ Enablis mu[2] Ghana Business Launch Pad akansie na Ghana Startup Cup a ɔtɔ do ebien na odzii kan wɔ mu pɛpɛɛpɛr. Wɔ afe 2013 mu onyaa ababobɔdze wɔ dwumadzi bi ase wɔ South Africa na Europe abadzekyir a ɔda eguadzi ano na ɔhyɛɛ no dɛm enyimunyam na Europe Mbasiafo a Wɔyɛ Ndzɛmba na Ndzɛmba Fofor edwumakuw a ɔwɔ Sweden. Wɔ afe 2014 mu no ɔdze ne ho hyɛɛ YES dwumadzi a Ghana aban de sii hɔ no mu na ɔtsena ɔmampanyin no nyifa. Wayɛ ne ho asɛm wɔ television do dwumadzi ahorow mu wɔ Ghana na nsɛm a ɔfa Young Entrepreneurs a wɔwɔ Ghana na Afrika ho nso. Ɔsan nso dze ne ho hyɛɛ US Embassy Ghana dwumadzi ahorow mu na w'aka ne ho nsɛm wɔ kasa nhyiam ahorow pii do.[3] Sesiara nso ɔwɔ ɔka nyimpa esia a wɔwɔ Ghana’s Next Young Entrepreneurs Reality Show wɔ Ghana no mu no ho.
== Ndzɛmba a wɔ kra kɔ amanɔne ==
Osiandɛ Israella dzi kan wɔ Made in Ghana ndzɛmba a wɔyɛ mu ntsi, ɔdze n’ahosiesie ndzɛmba no kɔ Afrika aman afofor mu , Asia, U.S na Europe gua do. Ne ndzɛmba no kɔ ekyir ara yie ma opia Ghana frankaa no kɔ soro paa.
== Asɛm n'ewie ==
Israella Kafui Mansu n'enigye ho dɛ ɔbɛdzi dwuma ɔdze mpɛgya ba, ɔreyɛ edwuma a orunnyɛ dze ama mberantse na nkatasia na w'asan akyerɛkyerɛ hɔn ndwuma pa.
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Africanviewpointjournal.com". www.africanviewpointjournal.com. Retrieved 2017-12-19.''
'''• ^''' ''"Enablis - Israella Kafui Mansu, Founder and CEO of Mansuki Ghana Limited (MGL)". ghana.enablis.org. Retrieved 2017-12-19.''
'''• ^''' ''"A Day Spent at Barclays Bank Unlocking Youth Opportunities". www.ghanaweb.com. Retrieved 2017-12-19.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
bm70tg0lx010xrgqctsc984p3j5wag6
Issac Eduasar Edwumadzi
0
544
7606
6581
2023-05-01T17:40:10Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ dwuma */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Isaac Eduasar Edumadzi''' (1 January 1957, Central Region — 11 January 2018, Cape Coast) nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ejumako/Enyan/Essiam a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu. Ɔsoom wɔ ɔmampanyin dada John Agyekum Kufour aban mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana.
== Amanyɛ dwuma ==
Wodzii kan paaw Edumadze kɔr mbrahyɛbagua mu maa Ejumako/Enyan/Essiam ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam[[New Patriotic Party]] do wɔ Ghana ambatow kɛse no mu. Onyaa amba 15, 660 fii amba dodow 34, 953 a wɔtoow mu a egyina hɔ ma 32.10% tsiaa n'akansifo Joseph K.Enos NDC kuwba a onyaa amba 14,839, Lawrence Yaw Awuah CPP kuwba a onyaa amba 3,672 na Joseph Mensah PNC kuwba a onyaa amba 782. Okegyinaa wɔ afe 2000 ambatow no mu na ɔdze amba 15, 336 fi amba 30, 500 a egyina hɔ ma 50.30% dzii nkonyim tsiaa n'akansifo Mary Padmore Dadzie NDC kuwba a onyaa amba 12,681, Kwame Adomako-Mensah NRP kuwba a onyaa amba 1,314, Jonathan Siliman Otabil CPP kuwba a onyaa amba 747, Robert Anthony Gyaisie PNC kuwba a onyaa amba 307 na Kojo Banafo UGM kuwba a onyaa amba 115.
Ɔyɛɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. J.A Kufour paaw no dɛ Finimfin Mantɔw mu soafo wɔ Kwakwa 2001. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fi Sanda 2005 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ejumako/Enyan/Essiam ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana wɔ ɔmampanyin dada John Agyekum Kufour aban mu. Onyaa amba dodow 21,534 a egyina hɔ ma 57.80% ber a n'akansifo, Samuel Aggrey Forson a ɔwɔ National Democratic Congress nyaa amba 14,474 a egyina hɔ ma 38.80%, Kwame Asoandze Edu-Ansah a ɔwɔ Convention People's Party nyaa amba 1,276 a egyina hɔ ma 3.40% na James Appiah-Mensah a onnyi amanyɛ kuw biara mu, oennya amba biara. Isaac Edumadze dzii nkonyim wɔ Ejumako/Enyan/Essiam ambatow mpasua. Isaac gyinaa dɛ mbrahyɛbaguanyi ma ambatow mpasua no wɔ mbrahywbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu. Wɔpaaw no ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Nna wonyim no yie wɔ Ajumako na ne mpɔtam a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu dɛ okuafo na Christianyi mapa.
== Owu ==
Nna noho mmfa no yie mber kakra ma wɔdze no kɔr asopitsi naaso annkyɛr na wɔdaa no edzi dɛ oewu wɔ Sanda 11, 2018 wɔ Cape Coast asopitsi ewiaber ketekete.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
bvyfd8cu2m8u94g68mux56hv4ibzvfw
Issaku Salia
0
545
7607
6582
2023-05-01T17:40:15Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Issahaku Salia''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na edwumamkwankyerɛfo. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka fitsi Sanda 7, 1993 kesi Sanda 6, 2005. Ɔsaan soom dɛ Etsifi Boka mantɔw soafo.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Issaku Salia wɔ Obiradzi 15, 1952 mu wɔ Manwe a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Green Hill Suapɔn (ndɛ wɔfrɛ no Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA)) na onyaa abodzin krataa wɔ Public Administration mu na ɔsaan kɔr Ghana Suapɔn a onyaa Bachelor of science degree Political Science. Salia tse nkwa mu.
== Amanyɛsɛm ==
Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a odzi kan, dza ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
==== Afe 1992 ambatow ====
Wodzii kan paaw no kɔr mbrahyɛbagua mu maa Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress do wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow no mu. Ɔhyɛɛ edwuma ase dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1993.
===== Afe 1996 ambatow =====
Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ Sanda 7, 1997 mu ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu, odzii Boyela Insah a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba no do nkonyim. Onyaa amba 22, 078 a egyina hɔ ma 56.70% ber ne kansifo no so nyaa amba 6, 445 a egyina hɔ ma16.60%.
===== Afe 2000 ambatow =====
Wɔpaaw no kɔr mbrahyɛbagua mu maa Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress do wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu.
Onyaa amba 14, 278 fii amba dodow 25, 795 mu a egyina hɔ ma 55.40%. Afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu no, Bayon Godfrey Tangu a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] dzii no do nkonyim. Ɔmampanyin abadziekyir no daa no edzi kyerɛɛ ahemfo na ɔmamfo a wɔwɔ Mantɔw no mu dɛ Upper West Mantɔw soafo wɔ Dzifuu 1, 2010.
== Edwuma ==
Salia yɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Wa East ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsan yɛ edwumakwankyerɛfo.
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Salia yɛ Kramonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sikbkbnjbkqogw3f4fu58o7aisq9bjo
Issifu Pangabu Mohammed
0
546
6583
3050
2023-04-22T10:15:09Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97047371}}
'''Issifu Pangabu Mohammed''' (wɔwoo no 6 [[Ebɔw]] 1962)[1] yɛ kuayɛfo (agriculturist) na amanyɛnyi a ɔfir Ghana.[2] Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ National Democratic Congress party no tekiti do, na ɔgyinaa Ejura-Sekyedumase Amabatiow mpasua ananmu wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do anan (4) ne enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Mohammed wɔ [[Ebɔw]] da ɔtɔ do esia (6) afe 1962.[1] Ɔfir Bawku, kuro bi a ɔwɔ Etsifi Epuei (Upper East) Mantɔw mu wɔ Ghana.[1] Ɔnyaa nye GCE O Level ntoado sukuu abodzin krataa wɔ afe 1979 mu.[1]
== Edwuma ==
Mohammed yɛ Pee Farms a ɔwɔ Ejura no wura (owner) na nye kwankyerɛfo panyin (managing director).[1][3]
== N'abrabɔ ==
Mohammed yɛ nkramonyi (muslim). Wawar wɔ mba esia (6).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4cuaaasknjofbe21cxb7ui50gbmkaep
J.E. Afful
0
547
6584
3053
2023-04-22T10:15:33Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Edward Afful''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa maa Abura-Asebu-Kwamankese ambatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abɔse ==
Wɔwoo Afful wɔ Abura/asebu/Kwamankese a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Afful kɔr mbrahyɛbagua fie wɔ NDC amanyɛkuw ne dzi mu, dze maa Abura-Asebu-Kwamankese wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.Onyaa amba 20,262 wɔ amba dodow a ɔyɛ 33,585 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduanan anan ekyir pɔw du(44.10%) sen Andrew Kingsford Mensah a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a onyaa 13,088 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonu awɔtwe ekyir pɔw eduonum(28.50%) na Emmanuel F. Appiah-Kibi a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi nyaa 235 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 0.50%. Wɔ ber a wɔsan so yii no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Ɔbɔadze asaase,abɔdze nyansapɛ na abɛfor ndwuma do(Minister of Environment, Science and Technology)
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6mhwue28w7nguoxoa1l71d6o5osn3fz
J. B. Danquah-Adu
0
548
7608
7121
2023-05-01T17:40:21Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q22811484}}'''Joseph Boakye Danquah Adu''' (Ayɛwoho 2, 1965- Kwakwar 9,2016), nna ɔyɛ Ghana 'chartered accountant' na amanyɛnyi wɔ amanyɛsɛm fie papapaa. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana dze ma[[New Patriotic Party]] wɔ 2005 na 2009 ntamu, na bio fitsi 2013 kesi no wu mu.
== Ɔbra ahyɛase ==
Wɔwoo JB Danquah Adu wɔ Ayɛwoho 2, 1965 wɔ Old Tafo wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Ne nana banyin J. B. Danquah a wɔdze no too no, na ɔka etsitsir a na wɔreper Ghana fahodzi no, kuw ba wɔ kuw a dodow noara frɛ hɔn 'Big Six', na ekyir ɔbɛyɛɛ Kwame Nkrumah nantsir twitwafo, Ghana Ɔsoafo panyin na Ɔmanpanyin. Ɔtɔ fa bi a edzin Danquah wɔ sopɛr no Dankwa. Ɔkɔr ne ntoado skuul wɔ Presbyterian Boys' Senior High School wɔ Legon.
== N'abrabɔ ==
Ɔwaree a na ɔwɔ mba beenu.
== Amanyɛsɛm mu bra ==
Ɔkɛkaa Ghana mbrahyɛbagua fie ho wɔ ber a odzii nkonyim wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu a na ogyina mu ma Abuakwa North. Wɔpaw no dɛ " Deputy Minister for Women and Children's Affairs " wɔ John Agyekum Kufuor amanbu mu. Odzii nkogu wɔ ber a, Samuel Kwadwo Amoako botuu no adze do, nara amanyɛkuw nyi a ɔyɛ Agyekum Kufuor,[[New Patriotic Party]] wɔ 2008 amansan abatow mu. Ɔsan so nyaa no bio wɔ 2012 amansan abatow a onyaa aba sen Victor Smith. Nna ɔyɛ "Special Budgets Committee and the Trade, Industry and Tourism Committee " wɔ Ghana mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ "4th Republic" mu.
== Owu ==
Wɔ Kwakwar 9, 2016 mu no, wɔdze sekan wɔw no wɔ anapa no mu. Seseiara dze, aporisifo akyer aberantsɛ bi a wosusu dɛ ɔno na okuu no. Daniel Asiedo, bɛkaa nokwar no ekyir dɛ ɔno na okuu mbrahyɛbaguanyi no, wɔ aperaper mu na okuu no.
== Mboaedze ==
# [[:en:J. B. Danquah-Adu#:~:text=References%5Bedit source%5D,9 February 2016. Retrieved 17 February 2016.|Adu#:~:text=References%5Bedit%20source%5D,9%20February%202016.%20Retrieved%2017%20February%202016.]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
3ezrwchgjr3y0h29r8m6yldyn07j1os
J. H. Owusu Acheampong
0
549
6586
3063
2023-04-22T10:16:07Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph H. Owusu Acheampong''' (1941-2017) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" wɔ Ghana a ogyinaa mu maa Berekum ambatow mpasua wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu.
== N'abɔse: ==
Wɔwoo Acheampong wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ " Bachelor of Science degree in agriculture" wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn mu(Kwame Nkrumah University of Science and Technology.) Ɔsanee toaa n'adzesua no do wɔ London, hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Master of Science degree in agricultural economics" wɔ London Suapɔn mu.
== Amanyɛsɛm Mu Mbɔdzenbɔ: ==
Acheampong bedzii adze wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan wɔ "4th Republic" mu wɔ ber a wɔtoo aba wɔ Mumu da ɔtɔ 29 wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(29th December,1992) ambatow no mu ma wɔdze no sii adze do wɔ Sand,7, 1993 mu.
Ɔsan nyaa dzibew no bio wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ ebien wɔ "4th Republic" mu, wɔ ber a wɔtoo Ghana abatow kɛse wɔ 1996 ma wɔdze no sii adze do wɔ Sand,7, 1997 mu. Onyaa amba sen Micheak Kojo Adusah a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi, ma ɔno Acheampong nyaa 41.30% na Adusah so nya 28.70%. Ekyir no, Acheampong yɛɛ n'adwen dɛ ɔronnkegyina mma n'ambatow mpasua do bio dɛ mbrahyɛbaguanyi no mbom, ɔyɛɛ edwuma dze maa n'amanyɛkuw no.
== N'abrabɔ: ==
Acheampong wui wɔ Obiradzi,13, 2017 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
azxubi590cs8x0o0ep7nzc03ayn04hf
Jabaah John Bennam
0
550
7609
6587
2023-05-01T17:40:26Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Jabaah John Bennam''' (wɔwoo no wɔ afe 1965 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Zabzugu-Tatale ambatow mpasua fitsi Sanda 7, 2009 kesi Sanda 6, 2017 mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Bennam wɔ Esusuw Aketseaba 4,1965 mu. Wɔtsetsee no wɔ Kuntumbiyile, kurow bi a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abodzin krataa wɔ mbofra nwomasua mu wɔ University of Education, Winneba, na abodzin krataa (Bachelor of Business Administration (BBA)) wɔ Hwɛdofo dwumadzi mu ( Project Management) wɔ University of Phoenix, a ɔwɔ Phoenix, Arizona, United States wɔ afe 2009 na afe 2012 mu.
== Edwuma ==
Nna Bennam yɛ edwuma do panyin abadziekyir wɔ Ghana Co-operative Market fitsi afe 1990 kesi afe 1993 mu. Ɔna ara bɛyɛɛ n'edwuma wɔ afe 1993 kesi 2001 mu.
== Amanyɛ ==
Bennam soom dɛ Ɔsoafo ababdziekyir fitsi afe 2001 kesi afe 2005 mu. Ɔkɔr mbrahyɛbagua mu wɔ Sanda 7, 2013 dze nam[[New Patriotic Party]] do maa Zabzugu-Tatale ambatow mpasua. Ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi mpɛn ebien. Afe 2016 mu no, odzii nkogu ma Alhassan Umar a ɔwɔ National Democratic Congress bɛhyɛɛ n'ananmu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Bennam awar awo mba beesuon. Wonyim no dɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ae56n41xdq55mrzorx24bqexvgz0erv
Jacob Scherrer Arthur
0
551
6588
3070
2023-04-22T10:16:15Z
Robertjamal12
13
/* <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Scherrer Arthur''' a wɔsan frɛɛ no '''Jacob''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu ma Mfantseman Anee ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔyɛ kuwba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw mu.
=== <u>Amanyɛsɛm</u> ===
Wodzii kan paaw Jacob kɔr mbrahyɛbagua mu dze nam National Democratic Congress do wɔ Mumu 1996 Ghana ambatow kɛse no mu, nna ɔsan yɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 7, 1997 ma Mfantseman Anee ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
==== <u>Ambatow</u> ====
Afe 1996 mu no, onyaa amba 19, 172 fii amba 21, 904 a wɔtoow no mu a ogyina hɔ ma 71.40% dze dzii n'akansifo no do nkonyim. Akansifo no nye Comfort Ohene-Darko a ɔwɔ CPP onyaa amba 2,732, Kenneth Appiah Mends a ɔwɔ NCP ennya hwee na Isaac Kow Taylor a ɔwɔ NPP so ennya hwee. Afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu no, ɔdze amba 16, 018 a ogyina hɔ ma 40.00% dzii nkonyim. Ɔnye dɛm amanyɛkuwmufo yi sii akan no; National Patriotic Party (NPP), National Reform Party (NRP), People's National Convention (PNC), na Convention People's Party (CPP). Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa 38.40%, 2.10%, 0.80% na 21.90% wɔ amba dodow a wɔtoow no mu. Nna amba dodow no nyina yɛ 23,669.
===== <u>Edwuma</u> =====
Jacob yɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Mfantseman Anee ambatow mpasua a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
====== <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> ======
Jacob Scherrer Arthur yɛ Christianyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cstgujaw10om1gq527ntvlztbrnq2mr
Jacqueline Marie Zaba Nikiema
0
552
7815
7757
2023-05-05T16:35:50Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Jacqueline Marie Zaba Nikiéma''' (wɔwoo no [[Fankwa]] 19, 1957 wɔ Ouagadougou, Burkina Faso),[1] ɔyɛ edwuma dɛ Panyin a ogyina ma ne man wɔ amanɔnye , ɔyɛ Ananmusifo a ofi Burkina Faso dze ma Organisation of African, Caribbean na Pacific States (ACP).[2] Nna ɔyɛ nyimpa soronko a ogyina ma Panyin a odzi ECOWAS Commission enyim wɔ Guinea.[1]
Dɛ ɔyɛ Anamusifo a nye ndwuma da nsiw na Panyin a w'ama n'aban ama nye tumi dɛɛ ongyina ma nye ɔman wɔ amanɔnye ma Burkina Faso dze ma Kingdom of Belgium na daa Ananmusifo dze ma European Union, ɔdze nye nsa hyɛɛ nkrataa ase wɔ International Energy Charter wɔ bosoom [[Ebɔw]] 16, afe 2017 mu.[3]
Onyaa nye abodzin nkrataa Masters Degree wɔ Economic na Social Administration osua adze yie wɔ Public Service Management. Ɔsanso nyaa Bachelors Degree wɔ dɛm adzesua ne ho frii University of Lyon II, dɛmara so wɔ University of Paris I, Sorbonne, France. W'asanso aben ne ho wɔ Post-Graduate Degree (DESS) wɔ Political Science na ɔwɔ ɔpɛ dze ma Development and Cooperation.
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:a b "Profile of Jacqueline Zaba". Economic Community of West African States (ECOWAS). Retrieved 6 May 2020.
• ^ "New Ambassador of Burkina Faso addresses ACP diplomats". Organisation of African, Caribbean and Pacific States. Retrieved 6 May 2020.
• ^ "BURKINA FASO SIGNS THE INTERNATIONAL ENERGY CHARTER". Ministry of Foreign Affairs of Turkmenistan. Retrieved 6 May 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
l37tn8lyterjpirugpasrdijtvamzhe
Jagri John Kokpah
0
553
7122
6590
2023-04-22T15:10:56Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm: */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Jagri Kokpahi''' ( Esusow Aketseaba, 6, 1956) ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie odzi kan wɔ 4th Republic mu, a ogyinaa mu maa Zabzugu/Tatale ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.
== N'abɔse Na Nwomasua: ==
Wɔwoo John wɔ Esusow Aketseaba,6,1956 wɔ Tatale wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Temale Nɛsefo Ntsetse Kolegi(Tamale Nursing Training College) na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Certificate in General Nursing".
== Edwuma: ==
Sɛ yɛdze John n'amanyɛsɛm to nkyɛn a, ɔsan yɛ edwuma dɛ "general nurse"
== Amanyɛsɛm: ==
John dzii kan wuraa mbrahyɛbagua fie wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu a, nna ogyina mu ma Zabzugu/Tatale ambatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana, ber a wɔrotoo Ghana aba kɛse wɔ Mumu bosoom no wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(December 1992) mu no. Wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) ambatow no mu no, onyaa amba 15,717 fir amba dodow a ɔyɛ 24,112 a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduanan anan ekyir pɔw eduanan(44.40%) seen Mohamed Dramani a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a onyaa 5,437 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu duenum ekyir pɔw eduasa(15.30%) na Jacob Nasanpi Nwulu a onyaa 2,958 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu awɔtwe ekyir pɔw eduanan(8.40%). Mbom, wɔ ber a wɔroto NDC amanyɛkuw n'amba eyi nyimpa a obedzi amanyɛkuw n'enyim wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow no mu no, Mohammed Jagri dze amba 8,237 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduasa enum ekyir pɔw eduawɔtwe(38.80%) dzii no do nkonyim.
Wɔdze Mohammed Jagri a ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Zabzugu/Tatale ambatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" sii n'ananmu
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
87ietf1q7n1g7ho7m9j6qfxwp98rdsa
Jagri John Kophah
0
554
6591
3081
2023-04-22T10:16:28Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Jagri yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Zabzugu/Fatale mpasuar fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esuon kesi afe apem ahaebien na kor ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esia wɔ Ɔmampanyin dadaw Jerry John Rawlings aban ase. Wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum-esia ne bosoom Esusuowaketseaba ne da ɔtɔdo esia wɔ Zabzugu/Fatale a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
John kɔr Tamale Ayarhwɛfo Ntsetsee Kɔlegyi na onyaa ne abawdobɔdze wɔ "General Nursing" mu.
EDWUMA:
John yɛ Ɔyarhwɛfo na ne dɛm no ɔsan yɛ nkan Ghana amanyɛnyi.
AMANYƐSƐM:
Odzikan no wɔpaaw John dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do dze maa Zabzugu/Fatale mpasuar wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien Ghana amansan abatow no mu.
Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana amansan abatow mba 24,112 mu no, John nyaa mba 15,717 a nna ogyina hɔ ma 44.40% tsiaa hɔn a wɔnye no sii akan no ho; Mohammed Dramani a ɔyɛ NPP amanyɛkuwba nyaa mba 5,437 a nna ogyina hɔ ma 15.30% na Jacob Nasanpi Nwulu nyaa mba 2,958 a ogyina hɔ ma 8.40%. Ne nyinara mu no, NDC amanyɛkuw abatow a odzikan no ansaana afe apem ahaebien Ghana amansan abatow no, John hweer ne dzibew wɔ NDC amanyɛkuw no dzin mu ma okedzii Mohammed Jagri nsamu a nna ne mba no yɛ 8,237 a ogyina hɔ ma 35.80% wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien no mu wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
NHWƐDO:
"maryjonah/maryjonah.github.io". GitHub. Retrieved 18 February 2021.
"Election Nerve Centre :: Asaase Radio". elections.asaaseradio.com. Retrieved 18 February 2021.
Book title: Ghana Parliamentary Register 1992–1996 Publisher: Ghana Publishing Corporation Date: 1993 Page: 233
"Former NDC MPs to help party win Election 2012". Modern Ghana. Retrieved 18 February 2021.
Online, Peace FM. "Former NDC MPs To Help Party Win Election 2012". Peacefmonline.com – Ghana news. Retrieved 18 February 2021.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Zabzugu Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 13 October 2020
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0z9mnzmdfxmp1ed1qumm0jcantrncci
Jam Minarɛtse
0
555
12869
3093
2024-04-09T10:41:54Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q192981}}
'''Jam Minarɛtse''' yɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea a ɔwɔ Afghanistan atɔe fam. Ɔwɔ Shahrak Mantsam no mantsam bi a ɔwɔ akyir na ɔkame ayɛ dɛ wontumi nkɔ hɔ, Ghor Mantsam mu, wɔ Hari Asubɔntsen no nkyɛn. Wɔdze birikisi a hɔnatow koraa na esii minaret a nye sorokɔ yɛ mita 65 (anammɔn 213) anaa mita 62 (anammɔn 203) no bɛyɛ 1190 na agye dzin wɔ birikisi, stucco na tile a wɔdze ahwehwɛ ayɛ a ɔyɛ nwonwa a wɔdze asiesie hɔ, a ɔyɛ dzea wɔdze sesa kufic na naskhi nkyerɛwee akuwakuw, geometric nsusuwii, na nkyekyem ahorow a efi Kur’aan mu. Efi afe 2002 no, minaret no da do ara wɔ Wiadze Agyapadze a Ɔwɔ Esian mu no dzin mu, a ɔwɔ esian kɛse mu dɛ ɔbɛsɛe, na hɔnankora do denneennen. Wɔ afe 2014 mu no, BBC bɔɔ amannye dɛ abantsentsen no wɔ esian a ɔreba dɛ ɔbɛhwe ase.
Wɔ afe 2020 mu no, Islamic Wiadze Nwomasua, Nyansahu na Amandze Ahyehyɛdze (Islamic World Educational, Scientific and Cultural Organization - ICESCO) dze Jam Minarɛtse no too Islam wiadze no amandze agyapadze ho. Sɛnea Afghan Amannɔnye Nsɛm Ho Dwumadzibea (MoFA) kyerɛ no, Jam Minarɛtse yɛ Afghanistan amandze agyapadze bea a edzi kan a ICESCO akyerɛw dzin.
== Kasa Ahorow Ho Abakɔsɛm Mu Nkɔdo Ho Adesua ==
Asɛmfua minaret yɛ Arabic [منارة] na Ɔtaa kyerɛ abantsentsen bi a ɔwɔ Nkramofo asɔredan bi nkyɛn a muezzin fi mu frɛ anokwafo ba mpaebɔ mu. Nanso ɔsan nso kyerɛ kaneadua na ɔwɔ ntsease fofor. Ɔha na wɔdze dzi dwuma wɔ ɔkwan a ɔnyɛ dzen do.
== Bea ==
Ɔbɛyɛ dɛ Jam Minarɛtse no wɔ bea a na Ghurid Ahemman no ahenkurow Firozkoh wɔ. Minarɛtse a ɔyɛ kurukuruwa no gyina nnyinado a ɔyɛ ahinanan do; na ɔwɔ nnua abrannaa 2 na wɔdze kanea ahyɛ do. Dzea wɔdze kyerɛe wɔ ɔkwan a ɔfata do no nye Ghazni Minarɛtse ahorow a Masud III sii no dzi nsɛ kɛse. Wosusuw dɛ ɔno na ɔkanyan Qutub Minar a ɔwɔ Delhi, India no tẽẽ.
Jam Minarɛtse no yɛ kuw bi a ɛwɔ minarɛtse na abantsentsen bɛyɛ 60 a wosii wɔ afeha a ɔtɔ do 11 na 13 ntsam wɔ Asia finimfin, Iran na Afghanistan no dze, a Kutlug Timur Minarɛtse a ɔwɔ Urgench Dadaw no mu (a hɔnabu no ber tsentsen dɛ eyinom mu tsentsen kyɛn biara a ɔda do ara wɔ hɔ ka ho. Wosusuw dɛ wosii minarɛtse ahorow no dɛ Nkramofo nkonyimdzi ho sɛnkyerɛnne, ber a na abantsentsen afoforo yɛ agyiraehyɛdze anaa awɛmfo abantsentsen ara kwa.
Fam tutu a etwa Jam ho ehyia no bi nye ‘ahemfie’ bi amamfõ, abannennen, nkuku fononoo na Yudafo amusiei, na hɔnakyerɛ dɛ ɔyɛ Turquoise Bepɔw kurow a ayera no nkae. Nhwehwɛmu a hɔnayɛ wɔ "adwowtwafo ntokuru" a etwa bea no ho ehyia, satellite mfonin ahorow a ɔyɛ fɛ ne nsɛm a efi Google Maps mu no ama hɔnabu akontaa dɛ Ghūrid ahohuru ber mu ahenkurow a etwa minarɛtse no ho ehyia no kɛse bɛyɛ hekta 19.5.
Wɔdze bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu a ɔwɔ Jam no sii hɔ yiye dɛ Afghanistan Wiadze Agyapadze bea a edzi kan wɔ afe 2002. Wɔsan nso kyerɛw UNESCO Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esian mu no dzin mu, esian tsebea a ɔyɛ hu a na wɔnakora minarɛtse no do, ne nea efii nneɛma a wɔfow wɔ beae no mu bae nti.
Sɛnea fam tutufo kyerɛ no, wohuu Yudafo amusiei bi nso wɔ kilomita 10 fi minarɛtse no ho a asraafo dan bi nkae, ahemfie na nkuku nkuku ka ho.
== Abakɔsɛm ==
''See also: History of Afghanistan''
[[Fael:Jam_minartet_clear_white_ghorid_empire2009.jpg|thumb|907x907px|Jam minaret]]
[[Fael:1502-Babur_advancing_through_the_mountains_to_Kabul.jpg|left|thumb|Timurid conqueror [[Babur]] advances through Jam and the mountains to [[Kabul]].]]
Wɔ afeha a ɔtɔ do duɛbien (12th) na duɛbaasa (13th) mu no, Ghuridfo no dzii dzeɛ seisei wɔfrɛ no Afghanistan no do, nanso wɔdzii Iran epuei afa bi, Asia finimfin, India Atsifi fam na Pakistan afa bi nso do.
Arabic nkyerɛwee a ɔkyerɛ ber a minarɛtse no yɛe no mu nna hɔ – ebetumi akenkan 1193/4 anaa 1174/5 ber a hɔn adan no Gregorian nna no. Entsi ebetumi akae nkonyim a Ghurid sultan Ghiyas ud-Din dzii wɔ Ghaznevidfo do wɔ afe 1186 mu wɔ Lahore. Nanso, Ɔbenfo Ralph Pinder-Wilson, Britania Fam tutufo na Britania Asoɛe a ɔhwɛ Afghan Adesua do no Panyin wɔ 1970 mfe no mu no kyerɛw nhwehwɛmu kɛse bi a ɔfa Jam na Ghazni Minarɛtse ho a ɔdaa nye gyidzi edzi dɛ wosii minarɛtse no dze kae nkonyimdzi a Mu'izz ad-Din, Ghiyath ud-Din nuabarima, dzii wɔ Prithviraj Chauhan do. Saa nkonyimdzi yi maa Nkramofo tumi trɛw kɔɔ India asasepɔn no atsifi fam. Pinder-Wilson gye dzii dɛ wosii minarɛtse no wɔ ɔkwan a na wɔfa do yɛ saa ber no do, a na atsetsesɛm bi a ɔfa tsetse Nkramofo nkonyimdzi abantsentsen a ɔbɔ tumi a ɔwɔ tumi a ɔwɔ Nkramofo do no ho dawur no ka ho.
Wɔfa no dɛ na Minarɛtse no bataa Firozkoh Nkramofo Fida Asɔredan no ho, a Ghurid abakɔsɛm kyerɛwfo Abu ‘Ubayd al-Juzjani ka dɛ nsuyir a ɔbae ntsɛm ara hohoro no, ber bi ansa na Mongolfo rebɛka etwa ho ehyia wɔ afeha a ɔtɔ do 13 mfiase no. Edwuma a wɔyɛe wɔ Jam a Jam Minarɛtse Fam Atutuw Ho Dwumadi yɛe no ehu adanse a ɔkyerɛ dɛ hɔn asisi adziwo kɛse bi wɔ Minarɛtse no nkyɛn, na adanse a ɔkyerɛ dɛ asubɔntsen mu nsu a ɔtɔ gu birikisi a hɔn atow no atsifi.
Ghurid Ahemman no anuonyam so tew wɔ Ghiyath ud-Din wu ekyi wɔ afe 1202 mu, ber a wɔhyɛɛ no ma ɔdze asasesin maa Khwarezm Ahemman no. Juzjani ka dɛ Mongolfo sɛee Firuzkuh wɔ afe 1222 mu.
Na wonnyim Minarɛtse no pii wɔ Afghanistan ekyi kosii dɛ Sir Thomas Holdich bɔɔ ho amannye wɔ 1886 mu ber a na ɔreyɛ edwuma ama Afghan Ɔhye do Bagua (Afghan Boundary Commission) no. Nanso, hɔn amma wiadze nyinara adwen amma kosii 1957 mu dzenam Fransefo fam tutufo André Maricq na Gaston Wiet edwuma do. Akyir yi, Werner Herberg yɛɛ nhwehwɛmu kakraa bi wɔ bea no ho wɔ 1970 mfe no mu, na Ralph Pinder-Wilson wiee nye nhwehwɛmu tsitsir a ɔyɛe wɔ bea no ho wɔ mfe du koro no ara mu, ansa na Soviet ntua a ɔbaa 1979 mu no resan etwa abɔntsen kwan no mu bio.
=== 2022 Asasewosow ===
''Main article: January 2022 Afghanistan earthquake''
Wɔ bosoom Sanda 17, 2022 no, asasewosow bi sii Afghanistan atɔe fam, na ekunkum nyimpa 28. Asasewosow no maa birikisi fii abantsentsen no do hwee ase, na mprempren ɔwɔ esian kɛse mu mpo dɛ ebebubu.
== Nsɛm a Hɔnakyerɛw Wɔ Do ==
* Nkramofo kuw a ɔwɔ sor kyɛn biara no yɛ Nkramofo gyidzi ho bɔneka, [[shahada]] no; "Medzi adanse dɛ onyame biara nni hɔ kyedɛ Allah (osiandɛ) Muhammad yɛ Allah somafo." (The uppermost band consists of the Muslim confession of faith, the [[shahada]]; "''I bear witness there is no god but Allah (and that) Muhammad is the messenger of Allah.''")
* Wɔ eyi ase no, wɔdze nkyekyem ebien a ɔwɔ sor a ɔyɛ nkyekyem 13 no wɔ hɔ, surat al-Saff LXI; "Mboa fir Allah ho na momfa nkonyimdzi mmra. Moma asempa (O Muhammad) mma agyedzifo. O mo a moagye adzi. ("Below this, are upper two bands that consists of verse 13, surat al-Saff LXI;"''Help from Allah and present victory. Give good tidings (O Muhammad) to believers. O ye who believe.''")
* Band a ɔwɔ eyi ase no yɛ dzin na abodzin ahorow a ɔwɔ ''[[Ghiyas ad-Din Ghori|Ghiyath ad-Din Muhammad bin Sam]] (''The band below this consists of names and titles of ''[[Ghiyas ad-Din Ghori|Ghiyath ad-Din Muhammad bin Sam]])''
* Dzea ɔwɔ eyi ase no, nnwontofo kuw bi a Ghiyath ad-Din Muhammad dzin na n’abodin ahorow a hɔnayɛ no kɛse wɔ turquoise mosaic tiles mu. (Located below this is a band containing an amplified version of Ghiyath ad-Din Muhammad's names and titles in turquoise mosaic tiles.)
* Hexagon a ɔyɛ tsentsen a naskhi nsensanee ebien wɔ ase, (1)"Ali ibn edwuma no...", (2)hɔnannkyerɛ ase (An oblong hexagon with two lines of ''naskhi'' underneath, (1)"''The work of 'Ali ibn...''", (2)undeciphered)
* Nkyerɛwee bi, "Abu'l-Fath", a asɛe kɛse, osiandɛ wɔdze stucco na ɔyɛe ntsi. (An inscription, "''Abu'l-Fath''", heavily damaged, due to being made of stucco.)
* Nnwom a wɔdze ahyɛ mu a ɔyɛ surat Maryam XIX. (Interlaced bands consisting of surat Maryam XIX.)
* Kufic nkyerɛwee bi a ɔhwɛ astifi fam, "Wɔ da a afe ahanum aduɔkron"(a ɛne 27 December 1193 kosi 16 December 1194 yɛ pɛ). - (Facing north is a Kufic inscription, "''On the date of the year five hundred ninety''"(equivalent of 27 December 1193 to 16 December 1194).
== Nruhunahuna ==
Jam Minarɛtse no wɔ esian mu osiane nsu a ɔrewor do, nsu a ɔbɛkɔ mu na nsuyir ntsi, osiandɛ ɔbɛn Hari na Jam Asubɔntsen no ntsi. Ruhunahuna fofor nye asasewosow a ɔtaa ba wɔ ɔmantsam no mu no. Abantsentsen no akɔ fam, na hɔn ayɛ edwuma a ɔbɛma ayɛ dzen wɔ mber ahorow mu.
Wɔ nye nsrahwɛ wɔ afe 2002 mu akyi no, Britania ɔkwantufo na daakye Mmarahyɛ Bagua no munyi Rory Stewart bɔɔ amannye dɛ edwowtwafo na ndzɛmba a wotutu fam a mmara mma ho kwan nso asɛe fam tutu bea a etwa minarɛtse no ho ehyia no.
Wɔ 21 Ayɛwoho 2018 Pajhwok Kaseɛbɔ bɔɔ amannye dɛ Taliban nye mpɔtam hɔ asraafo dzii ako wɔ mbea a wɔhwɛ ndzɛmba do a ɔbɛn Jam Minarɛtse wɔ nnɔnhwere 6 ntɔkwaw mu. Akodzifo no dze ogya too kwae a etwa abakɔsɛm mantsam no ho ehyia no mu, na ɛsɛee nkramofo asɔredan bi.
Ghor Amandze na Nsɛm ho Ɔkwankyerɛfo Fakhruddin Ariapoor daa nye haw edzi wɔ mpɔtsam hɔ a entumi nyinara no ho, na ɔkae dɛ bea a ɔyɛ frɔmfrɔm no afa horow bi asɛe; na ɔwom dɛ minarɛtse no kɔɔ do traa hɔ dze, nanso ɔbɔɔ kɔkɔ dɛ sɛ aban tsitsir no amfa n’adwene ansi bea no ahobammbɔ do yiye a, akofofo no bɛsɛe no.
== Adeyɛ a Ɔnye dɛ Wɔbɛkora do, Wɔbɛwɛn anaa wɔbɛbɔ Ho Ban; A de bi a Wodze Besie Tsebea a Ahotɔ Wom anaa nye Nyinara Mu; Ndzɛmba a Wɔkora do. ==
Fransefo a wɔhwehwɛ ndzɛmba mu no san huu minarɛtse no kɛse wɔ 1958 mu. Efi ber a wohuu no kosii 1970 mfe no mfiase no, na mmɔdzen a wɔbɔ dɛ wɔbɛsan asiesie no denneennen ne nyansahu mu nhwehwɛmu ahorow a wɔyɛe sɛnea ɔbɛyɛ a wɔbɛma ɔporɔw no ayɛ brɛoo. Nanso, ber a Sovietfo tow hyɛɛ Afghanistan do akyi no, hɔnammɔ mmɔdzen biara.
[[Fael:Minaret_of_Jam_melts_into_rugged_landscape_-_panoramio.jpg|thumb|399x399px|Minaret of Jam melts into rugged landscape]]
UNESCO abɔ mmɔdzen dɛ wobefi ase ayɛ nhwehwɛmu nhyehyɛe ahorow. Wɔ afe 2012 mu no UNESCO kyerɛɛ nhyehyeɛ a ɔfa 3D scanning, hydraulic susudua, na support beams na afasuo a wɔbɛhyɛ mu dzen dze ahwɛ Minarɛtse no do, na hɔnatwa abɔntsen dan no ho mfonin dze ama nhwɛdo a wɔdze bɛsan asi daakye. Ɔwom dɛ awiei koraa no Iconem yɛɛ minarɛtse no ho mfonin a wɔdze 3D ayɛ no maa UNESCO dze, nanso amammuisɛm a entumi nyinara no ama hɔnanya sika na hɔnammɔ mmɔdzen biara dɛ wobesiesie. Bio nso, asase a etwa ho ehyia no ama ayɛ dzen dɛ wobenya nkɔdo biara wɔ ɔdan no ho osianɛ esiw kwan a wɔfa do kɔ hɔ no. Nanso, saa nhwehwɛmu ahorow yi ama hɔnanya nnyinado a emu yɛ dzen a wɔdze besiesie daakye. Ber a afuw mu edwuma da so ara yɛ dzen no, fam tutufo ayɛ satellite mfonin na nsɛm a efi Google Maps mu no mu nhwehwɛmu dze ahu ndzɛmba foforo afa minarɛtse no na bea a etwa ho ehyia no ho.
Wobetumi ayɛ pii na ɔsɛ dɛ wɔyɛ dze boa ma wɔkora Minarɛtse no do. Ɔsɛ dɛ ahobammbɔ yɛ ndzɛmba atsitsir a wɔdze hɔn adwen si do no mu ɛkoro osiandɛ ndzɛmba a wɔfow yɛ adze a ebu do wɔ bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu no. Saa ara nso na ɔho hia dɛ Afghanistanfoɔ dze hɔn ho hyɛ mu wɔ sɛdeɛ hɔn anyigye na hɔn ho a wɔdze bɛto bea no ho no bɛma hɔnanya sika dze etua daakye mmɔdzenmbɔ a wɔdze bɛkora do no mu.
== Nfonyinsie Bea ==
<gallery class="center">
File:Jam afghanistan ghorprovince islamic architecture.jpg|Minaret of Jam, Decorative inscriptions on the exterior
File:Jamafghanistangrorharirud.jpg|Minaret of Jam, detail view
File:Minar of jam ghor.jpg|Minaret of Jam, part of decorative exterior inscription
File:Jam Minaret decoration.jpg|Decorated exterior of the Minaret of Jam, August 2005
File:Jam leaning minaret jam ghor.jpg|Minaret of Jam, with design influenced by [[Karramiyya]]
File:Jam afghan architecture inside structure.jpg|Minaret of Jam – interior
File:Jam1.jpg|Minaret of Jam on the bank of the Hari Rud River
File:Paving near Jam.jpg|Baked-brick courtyard paving near the Minaret of Jam, August 2005
File:Jam Qasr Zarafshan.jpg|The Minaret of Jam and Qasr Zarafshan, August 2005
File:Ghor Province Afghanistan Jam Village.jpg|Farmstead on the way to the minaret
</gallery>
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[Ghazni Minarets]]
* [[Musalla Minarets of Herat]]
kxjzwnjogqqk24djrheuxb3qpo30wr1
James Appietu-Ankrah
0
556
7610
7123
2023-05-01T17:40:34Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''James Appietu-Ankrah''' (wɔwoo no wɔ afe apem ahaakorɔn eduanan awɔtwe Ayɛwoho bosoom no ne da a otsia esia) no mu no yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan ma Lower West Akim abatow mpasuar wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Ankrah wɔ Ayɛwoho 6, 1948 mu wɔ Akim, kurow bi a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr no ntoado skuul wɔ Adisadel Kɔlegyi. Ɔtoaa do wɔ Cambridge Akyerɛkyerɛfo Kɔlegyi na ɔkɛgyee abɔdzin krataa wɔ eguadzi (Marketing) mu.
=== Edwuma ===
Ankrah yɛ nsiekyibaa konkosifo na panyin a ɔda SIC nsiekyibaa edwumakuw no ano fitsi afe mpemebien na du esuon mu. Ɔyɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Lower West Akim abatow mpasuar fitsi afe 2005 kesi afe 2009.
=== Amanyɛsɛm ===
Wodzii kan paaw Ankrah baa mbrahyɛbaguafie wɔ Mumu 2004 Ghana amansan abatow no mu wɔ[[New Patriotic Party]] akwanya ahoma do maa Lower West Akim abatow mpasuar a ɔwɔ Epuei Mantɔw a ɔwɔ Ghana no mu ber a odzii nkonyim wɔ amanyɛkuw no abatow nkumaa no mu no. Onyaa mba 38, 198 fir mba dodow a wɔtowee no mu a ogyina hɔ ma 58.20%.
==== Abrabɔ mu nsɛm ====
Ankrah yɛ Kristianyi.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> Ghana Parliamentary Register (2004–2008)
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mz9eh2a8y3gbqqd3lfp0staa9egdhwt
James Edusei Sarkodie
0
557
6593
3102
2023-04-22T10:17:25Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''James Edusei Sarkodie''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ edwuma dɛ mbrahyɛbaguanyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Atwima Nwabiagya ambatow mpasua do fi afe 1997 kesi afe 2005 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
getiww4buhg0vyol7m5kvcvfo2h6w1k
James Victor Gbeho
0
558
12733
7611
2024-02-04T00:21:49Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q674087}}
'''James Victor Gbeho''' (wɔwoo no 12 [[Sanda]] 1935, wɔ Keta, Ghana) yɛ Ghana mbrahwɛbaguanyi na ɔman nanmusifo a na ɔyɛ ECOWAS Bagua no Eguamutsenanyi fir afe 2010 kɔsi afe 2012, saa dzibea no na wɔdze adwene baako paw no wɔ Amanaman Tsitenfo Aban Nhyiamu a ɔtɔ do eduasa esuon ()no ase na Aman 15 a wɔka ho no Aban (37th Summit of the Authority of Heads of State and Government of the 15 Member States).<ref>http://allafrica.com/stories/201003220949.html</ref>
Nna ɔyɛ Ghana Amannɔnye Nsɛm ho Ɔsoafo fir afe 1997 kɔsi afe 2001, wɔ Ɔmampanyin Jerry Rawlings aber do, na na ɔyɛ mbrahwɛbaguanyi wɔ Anlo mansin mu fir [[Sanda]] 2001 kɔsi [[Sanda]] 2005.
Ekyir na ɔyɛ amannɔnye amanyɛsɛm ho ɔfotufo wɔ Ɔmampanyin John Atta Mills aban no mu.
Ansa na ɔrekɔ pɛnhyen (retirement) sɛ edwuma mu ɔmanpanyin na amanyɛnyi no, Gbeho yɛɛ edwuma wɔ Ghana Amanadze na Amanaman Nkabom Dwumadzibea (Ghana Foreign and Commonwealth Service) na ɔsom wɔ dzibea ahorow mu wɔ Ghana aban ananmusifo dwumadzibea ahorow a ɔwɔ Amanadze (Ghana's diplomatic missions abroad). Dzea ɔdze too gua no bi nye Ghana asɛmpatrɛw edwuma a ɔwɔ China, India, Nigeria, Germany, United Kingdom na Switzerland.<ref>https://web.archive.org/web/20221224145657/https://www.ghanaweb.com/person/James-Victor-Gbeho-5809</ref>
Nna Gbeho yɛ Ɔpanyin Abadziakyir (Deputy High Commissioner) wɔ St. James (UK) Asɛndzibea fir afe 1972 kɔsi afe 1976, na ɔyɛ Ghana Anamusinyi na Anamusinyi Daa wɔ Amanaman Nkabom no Europa edwumayɛbea a ɔwɔ Geneva (Ambassador and Permanent Representative of Ghana to the European offices of the United Nations in Geneva) wɔ (afe 1978 kɔsi afe 1980), a na ɔwɔ tumi krataa ber kor mu (concurrent accreditation) wɔ UNIDO a ɔwɔ Vienna, Austria,<ref>https://web.archive.org/web/20110722012851/http://www.comm.ecowas.int/dept/stand.php?id=a__profile&lang=en</ref> na nna ɔyɛ Ghana Daa Anamusinyi wɔ Amanaman Nkabom no mu wɔ New York Kuropɔn mu (Ghana's Permanent Representative to the United Nations in New York City) fir afe 1980 kɔsi afe 1990,<ref>https://web.archive.org/web/20090510190850/http://www.un.int/ghana/past_ambassadors.html</ref> ber kor no ara mu no, ogyee no toom wɔ Cuba, Jamaica, Trinidad na Tobago.
Wɔ bosom [[Ayɛwoho]] wɔ afe 1994 mu no, Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfo Panyin (UN Secretary-General) no paw no dɛ Anamusinyi tsitsir (special representative ) wɔ Somalia.<ref>https://www.un.org/Depts/DPKO/Missions/unosom2b.htm</ref> Wɔ [[Fankwa]] 1995 mu no, kan Ɔmanpanyin Jerry Rawlings a na ɔyɛ ECOWAS eguamtsenanyi saa ber no, paw Gbeho dɛ ECOWAS Anamusinyi tsitsiri ma Liberia.<ref>Adekeye Adebajo, ''Liberia's civil war: Nigeria, ECOMOG, and regional security in West Africa'', Lynne Rienner Publishers, 2002, pp. 182–183.</ref>
== Nwomasua ==
Ɔsuaa adze wɔ Achimota Sukuu mu na ɔyɛ Philip Gbeho a ɔyɛ Ghana ɔman dwom ho nhyehyɛe (arranger of the national anthem of Ghana), na nsɛm ho amannyebɔfo Komla Dumor nye wɔfa.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Victor Gbeho yɛ Anlo ambatow mpasua no mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu dɛ obi a ɔdze nye ho.
== Ambatow ==
Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Anlo ambatow mpasua no wɔ afe 2000 Ghana Amansan Ambatow mu, a nna ɔyɛ obi a ɔdze nye ho.<ref>''Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result-Election 2000''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 52.</ref> Nye Ambatow mpasua no yɛ obi a ɔtɔ do ebien a ɔdze nye ho a odzii nkonyim wɔ ambatow a wɔaka ho asɛm no mu wɔ Volta Mantɔw mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20200219090455/http://archive.ipu.org/parline-e/reports/arc/2123_92.htm</ref><ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/volta/</ref>
Wɔdze amba 19,083 na ɛpaw Gbeho wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu no 28,156 mu. Iyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 68.2% yɛ pɛ.<ref name=":0" />
Onyaa amba kyɛn Clend M. Kwas Sowu a ofi Ɔman Democratic Congress, Esther llan A. Nyamalor a ɔdze nye ho, Godwin Kwaku Defeamekpor a ofi[[New Patriotic Party]], Clemence Kwami Abotsi a ofi Convention no so Nnyimpa Kuw (Convention People's Party), Cornelius Kofi Binewoatsor a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu (National Reformed Party), Prince Richard Abotsi a ofi Ghana Nkabom Kuw no mu (United Ghana Movement), nye obi a ɔdze nye ho no a wɔfrɛ no Goyimwole Enukomeko Kpodo. Iyinom nyaa amba 4,223, 3,800, 327, 249, 162, 118 na hwee (0) wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 15.1%, 13.6%, 1.2%, 0.9%, 0.6% na 0.4% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref name=":0">''Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 52.</ref><ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/volta/188/</ref>
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
d400ygs190xszftrwm15jwm41ara14x
Jane E. Clerk
0
559
6595
3118
2023-04-22T10:17:33Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Jane Elizabeth Clerk''' (26 May 1904 – 5 July 1999) yɛ Gold Coast sukul kyerɛkyerɛfo na ɔmanfo nwomasua sohwɛfo . Wɔ atubrafo ber no mu no, na ɔka awo ntoatoado a ɔdze nkan a wɔyɛ akwampaefo mmea akyerɛkyerɛfo a awiei koraa no wɔbɛyɛɛ aban sukul akɛse mpanyimfo no ho. Saa ber no mu no, na Jane Clerk yɛ Aban Mmabaa Mfinimfini Sukul a ɔwɔ Kumasi no Sukul Panyin.
'''Asetra Mu Nsɛm'''
Mfitiase asetra na nabusua
Nsɛm foforo: Ɔkyerɛwfo abusua
Wɔwoo Jane Elizabeth Clerk wɔ Adawso wɔ Apuei Fam Mantam mu wɔ 26 May 1904 maa Nicholas Timothy Clerk (1862 –1961) na Anna Alice Meyer (1873 –1934). Mmofra nkron no mu nea ɔto do nson, Jane Clerk yɛ awo ntoatoado a ɔto do abiɛsa wɔ abakɔsɛm mu Clerk abusua a ɔda nsow wɔ Accra no mu. Na ni papa yɛ Basel ɔsɛmpatrɛwfo, na ɔyɛ Synod Ɔkyerɛwfo a odze nkan wɔ Presbyterian Asɔre a cwɔ Gold Coast no mu fi 1918 kosi 1932 na ɔyɛ agya a ɔhyehyɛɛ mmarimaa ntoado sukul a wɔtra mu, Presbyterian Mmarimaa Ntoado Sukul, a wɔdze sii hɔ wɔ afe 1938 mu no. . Na maame, Anna Alice Meyer, a ɔyɛ ofiehwɛfo na ɔkyerɛkyerɛfo, yɛ Ga-Danish abusua mu,a na wɔfase na Emmanuel Charles Quist (1880 – 1959), mmaranimfo na ɔtemmufo a ɔbɛyɛɛ Afrikani Ɔmampanyin a ɔdze nkan wɔ Mmarahyɛ Bagua no mu firi afe 1949 kɔsi afe 1951, ɔyɛ Ɔman Badwa no Kasafo firi afe 1951 kɔsi afe 1957 na ɔyɛɛ Ghana Ɔman Bagua no Kasafoɔ a ɔdze nkan firi Oforisuo 1957 kɔsi Ɔpɛpɔn 1957. Jane Clerk agya nana, Alexander Worthy Clerk (1820-1906), Jamaicani Moravia ɔsɛmpatrɛwfo bi duu Denmark Protectorate of Christiansborg (mprempren Osu kurotia) wɔ Accra, wɔ 1843 mu, dɛ mfitiase kuw a na wɔyɛ West India asɛmpatrɛwfo 24 a ɔyɛɛ adwuma wɔ Basel Asɛmpaka Asɛmpatrɛw Kuw a ɔwɔ Switzerland no akwankyerɛ ase. A.W. Clerk yɛ ɔkwampaefo wɔ Presbyterian Asɔre a ɛwɔ Ghana no mu na ɔna wɔn hyehyɛɛ mfimfini sukul a wɔdze mmofra kɔ mu, Salem Sukul wɔ afe 1843 mu. Na n’agya nanabea, Pauline Hesse (1831–1909) fi Gold Coast, na na ofi Denmark, Ga na Germany abusua mu. Na nanabea na Regina Hesse (1832 –1898), ɔkyerɛkyerɛfo a ɔyɛ ɔkwampaefo na sukul panyin.
Na nuabarima panyin, Carl Henry Clerk (1895 –1982), samufo, kuayɛ ho adesua ho ɔbenfo, ɔhwɛfo, nsɛm ho amanneɛbɔfo na Presbyterian somfo yɛɛ Synod Ɔkyerɛwfo a ɔto do annan wɔ Presbyterian Asɔre a ɔwɔ Gold Coast no mu fi 1950 kosi 1954 ne Kristofo Ɔbɔfo no Samufo atesɛm krataa a ɔbaa afe 1960 ne 1963 ntam. Theodore Clerk (1909 – 1965), na nua kumaa na Ghanani ɔdansifo a ɔdze nkan a ɔyɛɛ nhyehyɛeɛ na ɔnyaa hyɛn gyinabea kuro Tema. Na nuabea kumaa, Matilda J. Clerk (1916 – 1984) yɛ Ghanani ɔbea aduruyɛ ho ɔbenfo a ɔto do ebien na ɔbea a odze nkan wɔ Ghana na Afrika Atɔe fam a onyaa adesua akyi adansedi krataa.
'''Owuo'''
Owui wɔ abɔde mu wɔ afe 1999 mu wɔ Osu, Accra bere a na wadi mfe aduɔkron anum. Wɔsiee n’amu no wɔ Osu. Amusiei a cwɔ Accra.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
tuahwtg1zois8wogobgei48nh3ipeai
Janet Egyir
0
560
10566
10565
2023-05-08T10:16:08Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
<sub>Subscript text</sub>'''Janet Egyir''' (wɔwoo no afe [[Esusow Aketseaba|Esusuow Aketseaba]] 7,1992) yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ dɛ 'defender' dze ma Israeli Ligat Nashim bɔɔlbɔkuw no, Hapoel Katamon Jerusalem FC na Ɔman Ghana mbasiafo bɔɔlbɔkuw no so. Nna ɔka afe 2014 Ebibirmu Mbasiafo akansi no ho. Afe 2018 mu no, wɔbɔɔ n'abawdo dɛ obi a ɔbɔ bɔɔl paa wɔ afe 2018 WAFU Mbasiafo kɔɔpoow no mu.
{| class="wikitable"
|+Janet Egyir
! colspan="4" |Noho nsɛm
|-
!N'awoda
| colspan="3" |Esusuowaketseaba 7 1992 (mfe 30)
|-
!Bea a wɔwoo no
| colspan="3" |Sekondi-Takoradi, Ghana
|-
!Ne tsentsen
| colspan="3" |1.62 m (5 ft 4 in)
|-
!Bea a ɔbɔ
| colspan="3" |Defender
|-
! colspan="4" |Kuw ho asɛm
|-
!Kuw a ɔwɔ mu sesei
| colspan="3" |Hapoel Katamon Jerusalem
|-
! colspan="4" |Senior career*
|-
!Mfe
|'''Kuw'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2010–2016
|Hasaacas Ladies
|86
|(16)
|-
!2016–2017
|Víkingur Ólafsvík
|32
|(0)
|-
!2018
|Afturelding/Fram
|18
|(3)
|-
!2019
|Hasaacas Ladies
|
|
|-
!2019
|Afturelding
|12
|(3)
|-
!2020–2022
|Hasaacas Ladies
|
|
|-
!2022–
|Hapoel Katamon Jerusalem
|0
|(0)
|-
! colspan="4" |<sup>Amanadze edwuma‡</sup>
|-
!
|Ghana
|
|
|-
| colspan="4" |*Club domestic league appearances and goals
‡ National team caps and goals, correct as of 11 October 2014 (before the 2014 African Women's Championship)
|}
== Amanadze nhyɛe ==
{| class="wikitable"
!No.
!Date
!Venue
!Opponent
!Score
!Result
!Competition
|-
|1.
| rowspan="2" |16 February 2018
| rowspan="2" |Stade Robert Champroux, Abidjan, Ivory Coast
| rowspan="2" |Niger
|'''2'''–0
| rowspan="2" |9–0
| rowspan="3" |2018 WAFU Zone B Women's Cup
|-
|2.
|'''8'''–0
|-
|3.
|24 February 2018
|Treichville Sports Park, Abidjan, Ivory Coast
|Ivory Coast
|'''1'''–0
|1–0
|}
== Kuw ndwuma ==
=== Víkingur Ólafsvík 2016 ===
Afe 2016 mu no, ɔdze daba too krataa dɛ ɔnye Víkingur Ólafsvík a ɔwɔ Iceland bɛyɛ edwuma.
== Enyimnyamhyɛ ==
* WAFU Women's Cup player of the tournament : 2018
*
* Nhwɛdo
* s
# '''^'''
== External links ==
* Janet Egyir – FIFA competition record (archived)
* Janet Egyir – Israel Football Association league player details
*
{| class="wikitable"
|
|This biographical article related to women's association football in Ghana is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
nbfys6azbipm89bnqowjt4tx0ul5gsl
Janet Owusu
0
561
6597
3123
2023-04-22T10:17:42Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
*
**
**
**
**
'''Janet Owusu''' (a wɔwoo no 23 ebɔbira 1991 wɔ nkran ) ɔyɛ Ghana basiaba a ɔbɔ bɔɔl.
*
**
**
**
**
**
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6u9wt850kwthd8y0m3uwc376kkylgjl
Jemila Abdulai
0
562
6598
3125
2023-04-22T10:17:48Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Jemila Wumpini Abdulai''' yɛ Ghana 'blogger, ɔkyerɛwfo na digital marketer. Afe 2007 mu no, ɔtseew ''Circumspecte.com'', 'blog' a ɔfa nyimpa daadaa abrabɔ ho a wɔ Ebibifo dzin mu. Ne 'blog' no onyaa African Blogger Abawdobɔdze no wɔ afe 2016.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Jemila Wumpini Abdulai
|-
| colspan="2" |Jemila Abdulai portrait image
|-
!Born
|Jemila Wumpini Abdulai
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Alma mater
|Mount Holyoke College, Johns Hopkins University
|-
!Occupation(s)
|Blogger, writer, digital marketer
|-
!Relatives
|Mohammed-Sani Abdulai
|-
!Website
|circumspecte.com
|}
Afe 2015 mu no, Jemila ne sene tsiabaa "Yennenga" bɛkaa Caine Prize Anthology 2015 buukuu ho: "Lusaka Punk na akenkansɛm ahorow. Buukuu yi so bɛkaa mbuukuu du-esia Ebibifo kyerɛwee. Other Stories."
== N'abrabɔ ==
Jemila yɛ Mohammed-Sani Abdulai babaa, Ɔmanpanyin abedziekyir a ɔwɔ Madina Institute of Science na Technology, Nkran
== Nwomasua ==
Jemila nyaa ne mfinimfin nwomasua ntsetsee wɔ Wesley Girls' High School wɔ Oguaa,Ghana, na owiee wɔ Mount Holyoke College wɔ Massachusetts, USA na hɔ na ɔyɛɛ Economics na French.
Ɔtoaa do kenyaa ne Master of Arts degree wɔ International Economics na International Relations fi Johns Hopkins University SAIS wɔ Washington DC, USA.
== Advocacy ==
Ɔpen ma mbasiafo fahodzi wɔ Ghana, na ndze a ɔwɔ abaɛfor ahoma ahorow do, a tsirasɛm no fa abaɛfor mfir ho, mbasiafo dzenhyɛ, na ɔman mpontu ho. Jemila sanso yɛ boanofo dze ma #SisterhoodMatters, dwumadzi bi wɔyɛ no afe afe biara wɔ Ghana a wɔdze kaa Ebibirmu mbasiafo na ɔda nkitahodzi a ɔfa mbasiafo apɔwmudzen na atseyie ho so edzi.
Afe 2016 mu no, Jemila Abdulai, abaɛfor ahoma ntentan nyimpa a odzi Blogging Ghana enyim – Ghana bloggers kuw, boaa ma wɔdze ntotoe pa guu akwan mu wɔ afe 2016 Ghana amansan abatow no mu. Nna ne botae a ogyina do yɛ Ghana kasa (Ghana Decides). Jemila Abdulai kaa dɛ dza wɔpɛ ara nye dɛ wɔbɔtow aba no wɔ nokwardzi mu: "Amambra media a ɔwɔ Ghana no abɛyɛ amanyɛsɛm , nkanka ber a wɔrotow aba. Ntsi na social media dwumadzi yi tse dɛ Ghana kasa no hia papaapa".
Nna Jemila Abdulai ka akasafo a wɔkasaa wɔ afe 2016 ne bosoom a ɔtɔ do du ne da a otsia du-awɔtwe no mu wɔ TEDxNkran Mbasiafo nhyiamu no ase.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Lusaka Punk and Other Stories" The Caine Prize Anthology Book 2015. Retrieved 30 March 2018.
# '''^''' "Jemila Abdulai '09 | Mount Holyoke College" Mount Holyoke College. Retrieved 13 February 2018.
# '''^''' "Mesh Ghana Interview 2014" Mesh Ghana – Jemila Abdulai. Retrieved 17 February 2018
# '''^''' "Sisterhood Matters - Ghana " Theme: Sisterhood Matters: Celebrate Phenomenal Women. Retrieved 6 April 2019.
# '''^''' "Ghana Elections 2016" CNN. Mistrust elections? There's an app for that. Retrieved 30 March 2018.
# '''^''' "TEDxAccraWomen 2016 Conference" Theme: It's About Time. Retrieved 13 February 2018.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
h9ocg95yimyxlviuvct1g4l9iz8kuon
Jennifer Cudjoe
0
563
6599
3127
2023-04-22T10:17:53Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Jennifer Cudjoe''' (wɔwoo no afe 1994 ne bosoom Ebɔw wɔ da a otsia esuon) mu yɛ Ghana bɔɔlɔnyi a ɔbɔ dɛ "midfielder dze ma NJ/NY Gotham FC wɔ Ɔman Mbaa bɔɔlbɔkuw (National Women's Soccer League (NWSL) no mu.
{| class="wikitable"
|+Jennifer Cudjoe
! colspan="4" |Noho nsɛm
|-
!Dzin
| colspan="3" |Jennifer Cudjoe
|-
!N'awoda
| colspan="3" |7 March 1994 (age 28)
|-
!Bea a wɔwoo no
| colspan="3" |Takoradi, Ghana
|-
!Ne tsentsen
| colspan="3" |1.63 m (5 ft 4 in)
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Midfielder
|-
! colspan="4" |Club information
|-
!Kuw a ɔdom sesei
| colspan="3" |NJ/NY Gotham FC
|-
!Nkanee
| colspan="3" |6
|-
! colspan="4" |Youth career
|-
!2005–2012
| colspan="3" |Sekondi Hasaacas Ladies
|-
! colspan="4" |College career
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2013–2014
|Northeastern Oklahoma A&M Lady Norse
|22
|(23)
|-
!2015
|Northeastern State RiverHawks
|21
|(8)
|-
!2016
|UMFK Bengals
|18
|(16)
|-
! colspan="4" |Senior career*
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2012–2014
|Sekondi Hasaacas Ladies
|
|
|-
!2017
|California Storm
|
|
|-
!2018–2019
|Asheville City
|13
|(5)
|-
!2020
|Chattanooga Lady Red Wolves
|0
|(0)
|-
!2020–
|NJ/NY Gotham FC
|3
|(0)
|-
! colspan="4" |International career
|-
!2010
|Ghana U17
|1
|(0)
|-
!2012–2014
|Ghana U20
|6
|(1)
|-
| colspan="4" |*Club domestic league appearances and goals, correct as of June 30, 2020
|}
== Kuw edwuma ==
=== Sky Blue FC ===
Cudjoe dze daba sii krataa do dɛ ɔnye signed Sky Blue FC bedzi dwuma mber kakra wɔ afe 2020 NSWL kruwa akansi no mu. for the 2020 NWSL Challenge Cup. Odzii kan kɔr NWSL mu wɔ afe 2020 ne bosoom Obiradzi ne da a odzi ewiei.
Racing Louisville FC faa Cudjoe wɔ afe 2020 NWSL Expansion Draft, naaso Sky Blue sanee faa no.
Enyimnyamhyɛ
'''Ankorankor'''
* Ghanabaa bɔɔlbɔnyi mapa: 2015
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# '''^''' Jennifer Cudjoe at Soccerway. Retrieved 30 June 2020.
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gfwn3e7ptu4pqhr7w0ht7hgw1nessvv
Jeremie Van-Garshong
0
564
6600
3129
2023-04-22T10:18:00Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Jeremie Van-Garshong''' yɛ Ghana Radio na Tɛlɛbihyɛn dawurbɔnyi a ogyina mu wɔ 4syte TV wɔ mfe 2000 no mu na Y FM na Live FM radio.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Jeremie Van-Garshong
|-
| colspan="2" |
|-
!Born
|Jeremie Van-Garshong
21 June 1984
Accra
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Citizenship
|Ghanaian
|-
!Occupation(s)
|Radio and TV Presenter
|-
!Years active
|2000-present
|-
!Notable work
|4syte TV, VIBE FM, YFM, Live FM, Voice over artiste
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5tiyxztsntxtww2qpgrvfrclqs1jeim
Jerusalɛm Afasu
0
565
12870
3144
2024-04-09T10:43:24Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2918723}}
[[Fael:547.Walls.Jerusalem_(cropped).jpg|thumb|The 16th century walls of Jerusalem, with the Jerusalem Citadel minaret]]
'''Yerusalem Afasu''' (Hebri: חומות ירושלים, Arabic: أسوار القدس) yɛ afasu a etwa Yerusalem kurow dadaw nu ho ehyia (bɛyɛ kilomita 1). Wɔ 1535 mu, ber a na Yerusalem yɛ Ottoman Ahemman no fa no, Sultan Suleiman I hyɛɛ dɛ hɔnsan nsi kurow no afasu a asɛe no. Edwuma no gyee bɛyɛ mfe anan (4), wɔ afe 1537 na 1541 ntsam. Wohu afasu no wɔ Yerusalem asase mfonyin dadaw dodow no ara do wɔ mfe 1,500 a etwam no mu.
Afasu no tsentsen yɛ mita 4,018 (akwansin 2.4966), sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, nye sorokɔ yɛ mita 12 (anammɔn 39.37) na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, nye kɛse yɛ mita 2.5 (anammɔn 8.2). Ɔwɛn-abantsentsen 34 na apon akɛse ason a hɔnabue ama kar afasu no wɔ afasu no ho, na apon nketsewa ebien a hɔn a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu asan ebue.
Wɔ afe 1981 mu no, wɔdze Yerusalem afasu no kaa ho, na Yerusalem Kurow Dadaw no, kaa UNESCO Wiadze Egyapadze Nhyehyɛe ho.
== Kuropɔn a Na Ɔwɔ Hɔ Ansa Na Israelfo Reba ==
Wɔdze afasu etwa Yerusalem kurow no ho ehyia dze abɔ ho ban fi tsetse. Wɔ finimfin Kɔber Mber no mu, ber a wɔsan frɛ no Bible mu nsɛm dɛ Egyanom Mber no ber no, wosii kurow bi a wɔfrɛ no Yebus wɔ Yerusalem koko a ɔwɔ anafo fam epuei no do, na na ɔyɛ ketsewaa bi (mita 50,000 ahinanan) nanso na hɔn abɔ ho ban yiye. N’afasu no nkae wɔ Siloam Tuntum no etsifi. Hɔnagye Jebus a ɔnye Yerusalem no ho ekyinnye, na Niels Peter Lemche tsitsir na ɔkyerɛwee. Dza ɔfoa n’asɛm no do no, Yerusalem ho asɛm biara a ɔnyɛ Bible mu nsɛm a wohu wɔ tsetse Epuei Fam a ɔbɛn no ka kurow no ho asɛm dɛ ‘Yerusalem’. Saa kyerɛwtohɔ ahorow yi ho nhwɛdo na Amarna nkrataa a wɔkyerɛw no afeha a ɔtɔ do 14 A.Y.B ú-ru-ša10-lim) (1330 A.Y.B.). Afei nso wɔ Amarna nkrataa no mu no, wɔfrɛ no Bet-Salem, Salem fie.
== Israelfo Kuropɔn ==
Sɛnea Yudafo atsetsesɛm kyerɛ no, sɛnea hɔnada no edzi wɔ Tanak no mu no, Yerusalem kɔɔ do yɛɛ Yebusfo kurow kosii dɛ Dawid sɔree, na odzii Yebus do nkonyim, sesaa nye dzin Dawid Kurow na ofii ase trɛw mu. Ná nye kurow no da do ara wɔ koko a ɔba fam a ɔwɔ anafo fam epuei no do, wɔ nnɛyi Kurow Dadaw no bea hɔ ekyi. Dawid ba Salomo sii Asɔrefie a edi kan no wɔ bepɔw no etsifi a ɔfor kɔ soro wɔ kurow a na wanya no, Asɔrefie Bepɔw no etsifi pɛɛ, na afei ɔtrɛw kurow no afasu mu sɛnea ɔbɛyɛ a ɔbɛbɔ asɔrefie no ho ban.
Wɔ Asɔredan a edi kan ber no mu no wɔtrɛw kurow no afasu no mu ma ɔka etsifi fam atɔe koko no nso ho, ɔyɛ bea a nnɛyi Yudafo na Armeniafo Mpɔtsam (Yerusalem) Mpɔtam no wɔ.
Wɔsɛee kurow no nyinara wɔ afe 587/86 A.Y.B.
== Yudafo Kuropɔn a Wɔdze Hɔn Kɔɔ Nnommumfa Ekyi ==
Wɔ Babilon nnommumfa na Persiafo a wodzii Babilon do nkonyim ekyi no, Kores II a ofi Persia no maa Yudafo no kwan ma wɔsan kɔɔ Yudea na wɔsan sii Asɔrefie no bio. Wowiee adansi no wɔ afe 516 A.Y.B. Afei, Artasasta I anaa ebia Dario II maa Esra na Nehemia kwan ma wɔsan baa kurow no afasu bio na wodzii Yudea a na wodzi do dɛ Yehud mantɔw wɔ Persiafo ase no do. Wɔ Asɔredan a ɔtɔ do ebien ber no mu, tsitsir wɔ Hasmonean ber do no, wɔtrɛw kurow no afasu mu na wosiesiee no, na ɔyɛ dza Josephus frɛ no Ɔfasu a edi kan no. Herode Ɔkɛseɛ no dze dza Josephus frɛɛ no afasu a ɔtɔ do ebien no kaa ho wɔ baabi wɔ bea a ɔda nnɛyi Jaffa Pon no na Asɔrefie Bepɔw no ntsam no. Ekyir Agripa I (r. 41–44 Y.B.) fii ase sii Ɔfasu a ɔtɔ do ebaasa no, a wowiee wɔ Yudafo–Romafo Ko a edi kan no ahyɛase pɛɛ. Saa afasu yi nkae bi wɔ hɔ nnɛ a ɔbɛn Mandelbaum Gate pɛtro edwumayɛbea no.
== Aelia Capitolina na Byzantium Yerusalem ==
[[Fael:Old_Gate_beneath_Damascus_Gate.jpg|left|thumb|Old Roman era gate beneath the Damascus Gate in Jerusalem]]
Romafo ber do Abobow dadaw bi a ɔwɔ Damasko Abobow no ase wɔ Yerusalem
mu, esiane Romafo a wɔkaa hɔn ho hyiae wɔ Yudafo na Romafo Ko a edzi kan no mu ntsi, ɔkame ayɛ dɛ wɔsɛee afasu no koraa. Ná Yerusalem bɛkɔ do ayɛ amamfõ bɛyɛ mfe aduesia, na na wɔrennya afasu a ɔbɔ ho ban bɛbor mfeha ebien.
Ahyɛase no, wogyaw abosonsomfo Roma kurow, Aelia Capitolina, a Ɔhemfopɔn Hadrian sii wɔ afe 130 ekyi no, na afasu a ɔbɔ ho ban biara nnyi mu. Wɔ bɛyɛ mfeha ebien a hɔn amfa afasu biara amma ekyi no, wosii dan fofor twaa kurow no ho hyiae, ebia wɔ Ɔhemfopɔn Diocletian aber do, ber bi wɔ 289 na afeha no ahyɛase ntsam hɔ. Ɔhemmaa Aelia Eudocia yɛɛ afasu no fofor kɛseɛ wɔ ber a wɔpam no kɔɔ Yerusalem (443–460).
== Finimfin Mber No Mu ==
[[Fael:Old_City_of_Jerusalem_and_its_Walls-108391.jpg|thumb|[[Damascus Gate]] with its [[crenelations]], view from north]]
Wɔ afe 1033 mu no, asasewosow sɛee afasu a Eudokia sii no mu dodow no ara. Na ɔsɛ dɛ Fatimifo (Fatimids) no san kyekye hɔn, a wogyaw anafo fam mbea a na hɔn edzi kan aka ho no: Bepɔw Sion na n’asɔre ahorow, na koko a ɔwɔ anafo fam epuei (Dawid Kurow) a Yudafo mpɔtsam a ɔgyina Asɔredan Bepɔw no anafo fam no ka ho. Dza ɔbɛyɛ na wɔresiesie hɔn ho ama Mmeamudua Ho Akodzifo a wɔhwɛɛ kwan dɛ wɔbɛka etwa ho ehyia wɔ 1099 mu no, wɔhyɛɛ afasu no dzen bio nanso ankosi hwee. Nkonyimdzi no dze ɔsɛe bi bae a ɔno ekyi no, wɔsan sii bio, sɛnea Saladin san dzii nkonyim wɔ afe 1187. Wɔ afe 1202 kosi 1212 mu no, Saladin wɔfase, Al-Malik al-Mu’azzam ‘Isa, hyɛɛ dɛ hɔnsan nsi kurow no afasu no bio, nanso ekyir, wɔ afe 1219 mu , ɔsan susuw tebea no ho bere a wosii ɔwɛn-abantsentsen no mu dodow no ara na ɔmaa wobubuu afasu no ekyi, tsitsir osiandɛ na osuro dɛ Mmeamudua Ho Akodzifo no tumi san gye kuropɔn no a, wobenya abantsentsen no do mfaso. Wɔ mfeha ebaasa a edzi hɔ no mu no, kuropɔn no kɔɔ do yɛɛ afasu a ɔbɔ ho ban, Asɔredan Bepɔw/Haram ash-Sharif na abankɛse no nkutoo nye mbea a hɔnabɔ ho ban yiye saa ber no.
== Ottomanfo Ber do ==
Wɔ afeha a ɔtɔ do duesia (16) mu, wɔ Ottoman Ɔhemman no aber do mu wɔ ɔmantɔw no mu, Sultan Suleiman Ɔkɛseɛ no sii gyinae dɛ ɔbɛsan esi kuropɔn no afasu no koraa, na nye fa bi wɔ tsetse afasu no nkae no do. Osiandɛ wosii no bɛyɛ afe 1537–1541 mu ntsi, wɔyɛ afasu a ɔwɔ hɔ ndɛ.
[[Fael:Frontage_of_Northwestern_wall_in_Jerusalem.jpg|thumb|Frontage of northwestern wall in Jerusalem, with Arabic inscription]]
Nkyerɛwee bi a ɔwɔ Arabic kasa mu a efi Suleiman Ɔkɛseɛ no ahennyi mu no ka dɛ:<blockquote>Wahyɛ mbra dɛ wɔbɛsi afasu no ɔno a ɔdze n’ahoɔdzen na nye tsitsir abɔ Islam fie ho ban na ɔdze nye tumi na n’ahoɔdzen apopa ahonyi atsirimɔdzensɛm no, ɔno nko ara na Onyankopɔn ama watumi ayɛ ahemfo kɔn nkoa wɔ aman mu (ekyirkyir na tɛtɛɛtɛr) na ɔfata dɛ wonya Caliphate no ahengua, Sultan ba Sultan ba Sultan Sultan ba, Suleyman.</blockquote>
== Qasr Jalud ==
Wɔ Ottoman afasu no etsifi fam atɔe ntwea do no, fam tutufo ahu abantsentsen kɛse bi nkae kakraa bi, bɛyɛ afe 1990 mu. 35x35 mita, ebia wodzii kan sii wɔ afeha a ɔtɔ do dukor (11) mu wɔ Fatimid ber do, a ɔhwee ase maa Frankfo wɔ Mmeamudua Ho Akodzi a Edzi Kan no awiei wɔ 1099 mu, na ɔda edzi dɛ Ayyubidfo na wɔtrɛw mu ber a Saladin san gyee kurow no wɔ 1187 mu ekyi. Wɔfrɛ abantsents
en no wɔ Arabic kasa mu sɛ Qasr al-Jalud (Goliat Abantenten), na Mmeamudua Ho Akodifo no frɛ no Turris Tancredi (Latin kasa mu kyerɛ Tancred Abantenten), wɔ Tancred a ofi Hauteville, ɔsahene a n’asraafo buu Fatimidfo ahobambɔ ahorow no do wɔ saa bea pɔtee yi wɔ 1099 mu no dzin a hɔnaka etwa ho ehyia. Abantsentsen no na kuropɔn no afasu no nyinara nso asɛe ber tsentsen wɔ ber a Ottoman Turkeyfo sii hɔn dze no, ebia efi 1219 ber a Ayyubid sodzifo Al-Mu’azzam Isa bubuu kuropɔn no Abantsentsen dodow no ara.
[[Fael:Soccer_field_with_old_city_wall_in_the_background,_East_Jerusalem,_Israel.jpg|thumb|Football field with old city wall in the background, East Jerusalem]]
== Hwɛ Iyi Nso ==
* [[Clifford Holliday]], Mandate-ber mu ɔdansifo a ɔyɛɛ nhyehyɛe kɛse bi maa Yerusalem na Kuropɔn Dadaw no afasu a wɔbɛsan asiesie no.
* [[Broad Wall (Jerusalem)]] – kuropɔn no afasu a ɔwɔ Yerusalem fi Hesekia ber do (bɛyɛ 700 A.Y.B.)
* Kuropɔn Abobow a ɔwɔ Yerusalem Kuropɔn Dadaw no mu ([[Old City (Jerusalem)#Gates|City gates of the Old City of Jerusalem]])
* Anafo fam afasu ([[Southern Wall]]) a ɔwɔ Asɔrefie Bepɔw no do
* Atɔe fam afasu ([[Western Wall]]) – a wɔsan frɛ no Wailing Afasu, Asɔredan Bepɔw no atɔe fam afasu a ɔkora do no fa a wotumi kɔ hɔ no
* Yerusalem Ɔman Mmoa Yɛmmea no afasu ([[Walls of Jerusalem National Park]]) – ɔman mmɔntsen do ([[national park]]) atrae bi a ɔwɔ [[Tasmania]] [[Australia]] a wɔdze Yerusalem Afasu no dzin too do osiandɛ na ɔwɔ abɔdze mu abotsan a ɔtse dɛ Afasu no ntsi.
ik84xugvu91agc36e2qhv7rqyc1zd2x
Jessica Opare-Saforo
0
566
7792
7784
2023-05-05T15:11:38Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Jessica Opare Saforo''' yɛ Ghananyi nsɛnsɛmho dawurobɔnyi a wɔwoo no [[Ebɔbira]] bosoom da a ɔtɔ do eduonu akron wɔ afe 1981 mu. Afei so ɔyɛ ɔkasafo ma "Transformation with Jess", tɛlɛbihyɛn ɔyɛkyerɛ a odzikan wɔ Ghanaman mu. Ɔno na "the voice company" yɛ ne dzi,edwumakuw a ɔhwɛ siesie ndzi adom
== Nwomasua ==
Saforo kɔr ne ntoado skuul wɔ Akosombo International,onyaa abodzin krataa wɔ " Art" wɔ Legon suapɔn mu a osua Economics na Psychology.
== Edwuma ==
saforo, ayɛ edwuma wɔ kasanoma do mfe eduonu na telɛbihyɛn do so mfe duesia. Ampara ɔyɛ nyaa wɔasom dɛ ɔkasamafo wɔ Ghana sentwa mu. Ɔhyɛɛ ase yɛ edwuma dɛ kasamafo wɔ kasafir do wɔ afe 2000 wɔ Vibe FM na afe 2004 nso ɔkɔr Choice FM. Ofi Choice FM wɔ 2005 na ɔbɛyɛ kasafo ma Citi Drive na afei," Brunch in the city" na " The traffic Avenue". Osidzikan yɛ bowafo ma ahogyefoa wɔwɔ Celebrity Fanzone wɔ GH one TV, a ɔagye abasobodze wɔ afe noara mu naaso seseiara dze ɔyɛ ahogyefo wɔ "sister sister". Iyi yɛ mbasiaba mfekuwbɔ kasadum.Ɔyɛ hwɛdofo wɔ Citi FM 97.3 na Citi TV, iyinom kasafir a wɔagye dzin ankasa.
Ɔyɛ owura ma "the Voice Ova Company", edwumakuw a ɔhwɛ yi kasanomafo eyimdzeefonna afei so ɛyɛ kɔfa bae ma "Biker Girls GH".
Jessica san so yɛɛ ahogyefo ma ghana mbasirwa ahoɔfɛw akansi "Miss Malaika" na "Stars of the future wɔ mfe beberee. Mfe eduonu ebien mu suahun wɔ aberfor ntentenkese yi do, seisei Jessica Opare-Saforo hwɛ nankasa ne dawurbɔ edwuma na Youtube bɔnka,a ne tsitsiriw gyina mfekuwbɔna abrabɔ adandan ho. Ghana dapɛn ewei nhwehwɛmu kyerɛw dɛ Jessica egyae edwumayɛ wɔ Citi FM na Citi TV wɔ sanda bosoom a ɔtɔ do eduowɔtwe wɔ mfe mpem ebien na eduonu ebien mu.
== Abasobɔdze ==
Dza odzidzi do yi yɛ abasobzea w'agye:
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
|2013
|Jessica Opare Saforo
|Radio and Television Personality Awards (Best Mid-Morning Show Host )
|Won
|-
|2014
|Jessica Opare Saforo
|Radio and Television Personality Awards (Female Radio Presenter of the Year
|Won
|-
|2014
|Jessica Opare Saforo
|Eagles Summit Africa Leadership and Empowerment Awards (Female Radio Personality of the Year
|Won
|-
|2015
|Jessica Opare Saforo
|DJ Awards (Best Female Radio DJ)
|Won
|-
|2015
|Jessica Opare Saforo
|Radio and Television Personality Awards (Radio Late Afternoon Show host of the year)
|Won
|-
|2015
|Jessica Opare Saforo
|Radio and Television Personality Awards (Best Female Radio Presenter)
|Won
|-
|2016
|Jessica Opare Saforo
|Radio and Television Personality Awards (Personality of the Year)
|Nominated
|-
|2016
|Jessica Opare Saforo
|Radio and Television Personality Awards (Radio Late Afternoon Show host of the year)
|Nominated
|-
|2016
|Jessica Opare Saforo
|Radio and Television Personality Awards (Radio Female Presenter of the Year)
|Nominated
|}
.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ejcnboq4nqhkrgiv1u2st81xjm4wrs5
Joe Danquah
0
567
7305
7124
2023-04-22T20:32:34Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98010182}}
'''Joe Danquah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Tain mansin a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Danquah wɔ 9 [[Esusow Aketseaba]] 1972. Ɔnyaa Bachelor of Arts abodzin krataa wɔ Ghana Esuapɔn mu.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Danquah dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Tain mantam no wɔ Ghana mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu wɔ ber a wɔhyehyɛɛ no foforo wɔ afe 2004. Ansa na ɔrekɔ Mbrahyɛbagua no mu no nna ɔyɛ edwuma dɛ Ɔmansin Panyin (District Chief Executive).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
r8ya3ai0l026xdyutixfidnt4xwrvfq
Joe Donkor
0
568
6603
3171
2023-04-22T10:18:39Z
Robertjamal12
13
/* Joe Donkor Bra Ahyɛse Na Skuul */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joe Donkor''' (1942-2019) nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔsan so yɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua na Edwumasɛm na ne nhyehyɛ do. Ɔyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi dze maa Tano North ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw a ɔwɔ Ghana.
== Joe Donkor Bra Ahyɛse Na Skuul ==
Wɔwoo Joe Donkor wɔ mfe apem ahankron eduonan ebien mu. Ɔhyɛɛ no nwomasua ase wɔ "Yamfo Roman Catholic Primary School". Ber a owie mbofra daa daa skuul no,Donkor toaa do kɔɔ ntoado skuul wɔ "Achimota College" wɔ Nkran. Ber a nna aka kuma bi ma oewie ne "sixth form" wɔ Achimota skuul no, Ghana Manpanyin dadaw JJ Rawlings so hyɛɛ "form one" ase wɔ Achimota skuul mu. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ "Bachelor's Degree" wɔ Ghana Suapɔn,Legon.
Ber a owie ne "Bachelor's degree" no, SICfo faa no wɔ edwuma mu na wɔboaa no ma ɔkɛyɛɛ "postgraduate degree" wɔ UK. Ɔsan baa Ghana wɔ mfe apem ahankron eduowɔtwe kor na ɔbɛyɛɛ SIC edwuma no hɔn mpanyin ɔhwɛ edwuma ne kankɔ na mpontu do wɔ mfe awɔtwe a ɔhyɛ ase wɔ mfe apem ahankron eduowɔtwe kor dze kowie wɔ mfe apem ahankron eduowɔtwe akron mu.
'''AMANYƐSƐM MU NSƐM:'''
Ber a Ghanaman wuraa "4th Republic" mu wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(1992) mu no, '''Wɔfa Joe''' gyinae dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Tano North ambatow mpasua do wɔ NPP amanyɛkuw dzin mu. Woenntum annkɔ mbrahyɛbagua fie osan NPP amanyɛkuw banodzinyi a ɔyɛ Ɔbemfo Albert Adu Boahen ne mbɔgu a ɔbɔɔ mbrahyɛbaguamu ambatow no guii ntsi.Donkor san gyinaa bio wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) mu wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu, onyaa egua no ma ɔbɛkaa mbrahyɛbaguafo ebiasa no hɔn mu kor a wofi Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wogyinaa maa NPP amanyɛkuw ne dzin mu. Mbrahyɛbaguafo ebien a waka no fi Sunyani Epuei na Sunyani Atɔe.
Donkor kyimakyima nkoruw nkakraba ase wɔ n'amanyɛsɛm dawurbɔ no mu. Odzii nkonyim ma ɔkɔr mbrahyɛbaguafie wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) mu dɛ mbrahyɛbaguanyi a nnyɛ n'aban na ɔyɛ Ɔmanpanyin.Wɔ mfe mpem ebien na kor(2001) ambatow no mu no, odzii nkonyim a nna ɔka mbrahyɛbaguafo dodow a wɔtaa Ɔmanpanyin John Agyekum Kuffour n'ekyir. Ne mber a otsia ebiasa no, wɔtoo amba wɔ NPP amanyɛkuw no mu a, ɔmaa ne dzibew no fii ne sa ma okedzii Ernest Akobuor Debrah hɔ.
'''ƆMAN SOAFO:'''
Wɔ mfe mpem ebien na ebien(2002) mu no, Ɔmanpanyin Kuffour yii no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ edwumasɛm mpontu do. Ekyir no, ɔbɛyɛɛ ɔsoafo abedzi ekyir a ɔhwɛ nwomasua do wɔ mfe mpem ebien na ebiasa(2003) mu.
'''AMBATOW MU NSƐM:'''
Wɔ mfe mpem ebien mu no, Donkor nyaa Tano North ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu mbrahyɛbagua egua no. Wɔ ber a nna ogyina NPP amanyɛkuw n'ananmu. Nna n'ambatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua esoun a NPP amanyɛkuw a no mu eduonu biako dze NDC amanyɛkuw nyae wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu. National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuw no nyaa dɔmkumaa amba a ɔyɛ eduokron ebien(92) wɔ ngua dodow a ɔyɛ ahabien wɔ mbrahyɛbaguafie a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Onyaa amba a ɔyɛ 13,408 fir ambatow dodow a wɔtoo a ɔyɛ 23,924. Iyi yɛ ɔha nkyekyɛmu eduonum esia ekyir pɔw awɔtwe. Onyaa amba dodow sen;Nana Opoku Acheampong a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi, Alex Owusu Kwakye a ɔyɛ "National Reform Party" amanyɛkuwnyi, Appiah Kwadwo John a ɔyɛ "People's National Convention" amanyɛkuwnyi na Addo Kwasi a ɔyɛ "Convention People's Party" amanyɛkuwnyi.Wonyaa 9,361, 374, 264 na 190 fir amba dodow a wɔtoo no mu. Dɛm amba yinom gyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduasa akron ekyir pɔw esuon(39.7%), ɔha nkyɛmu kor ekyir pɔw esia(1.6%), ɔha nkyɛmu kor ekyir pɔw kor(1.1%) na 0.8%.
'''ABRABƆMU NSƐM:'''
'''Donkor''' waree nyaa mba esuon. Owuu wɔ Ebɔw bosoom mu wɔ mfe mpem ebien na duakron (2019) mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
p4xojthb979n1fcr6ut6el5k5ff2q01
Joe Ghartey
0
569
10702
10701
2023-05-22T17:12:30Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1691433}}
'''Joe Ghartey''' (wɔwoo no 15 [[Obiradzi]] 1961, wɔ Accra) yɛ Ghana mbranyimnyi (lawyer), nwomasua (academic) na amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Ghana Mbranyimfo Panyin (former Attorney-General fir afe 2006 kesi afe 2009), Mbrahyɛbagua no Kasafo Abadziakyiri (Second Deputy Speaker of Parliament) a ɔtɔ do ebien (2) fir afe 2013 kɔsi afe 2017) na Keteke nye Nkɔdo Soafo (Railways and Development Minister) fitso afe 2017 kesi afe 2021. Joe Ghartey fi Shama, a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana.
'''Ahyɛse Bra Na Nwomasua'''
Wɔwoo Joe Ghartey wɔ nkran, Ghana, maa ɔkyerɛkyerɛfo bi, Lauraine Ghartey (née Daniels), nye ɔman somfo, Joseph Ghartey, wɔ 15 Obiradzi 1961. Ɔhyɛɛ ne ahyɛse nwomasua ase wɔ Ridge Asɔre Skuul a ɔwɔ Nkran na ekyir no otuu kɔɔ... ntoado skuul a wɔde mbofra kɛtsena mu, Mfantsipim Skuul, a ɔuwɔ Oguaa. Ɔyɛ ber a na ɔwɔ Mfantsipim Skuul mu no na n’akadzifo su ahorow hyɛɛ ase daa edzi. Wɔpaw no dɛ House Prefect wɔ Pickard-Parker House wɔ n’afe a ɔtɔ do ebien mu na ɔdze n’edwumayɛbea papa no dzii dwuma dze bɔɔ agumadi nye esuafoɔ a wɔde hɔn ho bɛhyɛ egumadzi nhyehyɛɛ mu wɔ Mfantsipim no nkɔdo ho ban. Ná ɔbɔkɔ do abɛyɛ Team Manager ama egumadzi kuw a ɛwɔ skuul no mu.
Mfantsipim ekyir no, Ghartey dze ne dzin kɛhyɛɛ mbra mu dɛ orukosua mbra na onyaa ne LLB (Hons) abodzin krataa wɔ afe 1986 mu wɔ Ghana Suapɔn mu, nye BL wɔ Ghana Mbra Skuul mu wɔ afe 1988 mu, wɔfrɛɛ no kɔɔ Ghana Mmaranyimfo wɔ saa afe no ara mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
912c1r9xnk3tie3b0b4403e61ca4wm1
Joe Gidisu
0
570
7126
6605
2023-04-22T15:12:19Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joe Kwashie Gidisu''' yɛ amanyɛnyi na kyerɛkyerɛnyi na nkan Ɔsoafo a ɔhwɛ akwan do wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Joe Gidisu wɔ Kwakwar 22, 1952 wɔ Bakpa Alabonu wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne mbofra skuul ntsetsee wɔ Bakpa Alabonu Local Authority Primary School wɔ 1959 na 1963 ntamu.
Ɔsan so kɔɔ Mafi Devime Local Authority Middle School a owiei wɔ 1967. Ɔsan toaa do kɔɔ Kibi Men's Training College hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Teacher's Certificate 'A'. Fitsi 1975 na 1977 mu no, ɔkɔr Advanced Teacher Training College wɔ Winneba hɔ na onyaa Specialist Teachers' Certificate.
Gidisu toaa do kɔr Ghana Suapɔn( University of Ghana) a onyaa B.A. Hons wɔ 1981. Ɔtoaa do kɔ Netherlands hɔ na ɔkɔyɛɛ postgraduate adzesua wɔ Institute of Social studies. Hague hɔ na onyaa M.A. wɔ Development studies.
== Edwuma ==
Gidisu kyerɛɛ adze wɔ Bontibor Local Authority Primary School wɔ 1971 na 1973 ntamu. Ber a ofii Kibi Men's Training College, ɔkyerɛɛ adze wɔ Dormaa Secondary School wɔ 1977 na 1978 ntamu.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Gidisu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma North Tongu wɔ Mumu 2000 mbrahyɛbagua abatow no mu. Ber a wobuei no, ogyinaa maa egua dze ma Central Tongu wɔ 2004 mu wɔ Ghana mbrahyɛbaguafo abatow na ɔsan so nyaa dɛm egua no wɔ Sanda 2005.
Ɔsan so nyaa n'egua no bio wɔ 2008 Ghana amansan abatow no mu. Wɔ dɛm abatow yi mu no, wɔpaw no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Akwan na Akwantsenpɔn do wɔ Kwakwar,2009 wɔ John Evans Atta Mills, Ghana ɔmanpanyin aban mu.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
3ii8nx53p4fre5vkw5414lnj5a17wuu
Joe Mettle
0
571
12871
6606
2024-04-09T10:43:32Z
Robertjamal12
13
/* Nabofraase Na Naboofrabermu */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q21066979}}
Joseph Oscar Nii Armah Mettle a wɔde ne stage dzen '''Joe Mettle''' gye tom no yɛ Ghana asɛmpa dwumtofo na nnwom kyerɛwfo. Wɔ Oforisuo 8, 2017 mu no, ɔyɛɛ abakɔsɛm dzenam Gospel dwumtofo a odze kan a onyaa Artist of the year abasobɔdze a n’ani ber wɔ 2017 Ghana Music Awards no do.Ɔanya abasobɔdze bebree wɔ Ghana ne akyirkyir, na ɔne Amanaman Ntam Asɛmpa dwumtofo te de Donnie McClurkin, Nathaniel Bassey, Ntokozo Mbambo, Michael Stuckey na afoforo pii ayɛ nnwom wɔ amanaman ntam agoprama do.Ɔwar Selassie Mettle (née Dzisa).
== Nabofraase Na Naboofrabermu ==
Joe, owum dɛ ɔyɛ ɔguadifo wɔ n’adwuma mu dze, nanso ɔyɛ ɔsomfo denam ɔfrɛ do. Wɔwoo no maa Florence Addo na Emmanuel Mettle na ɔyɛ nabofra baanum mu panyin. Joe hyɛɛ ne nwomasua ase wɔ Richard Akwei Nkaeɛ Sukul mu na akyiri yi ɔtu kɔɔ Kade 1&2 Mfitiaseɛ Sukul (Kade) baabi a ɔdii bɛyɛ afe ansa na ɔresan akɔ Accra, akɔ St. Michael’s ne All Angels. Ɔkɔɔ do kɔɔ Korle Gonno 3 Junior High School (JHS) na onyaa ne Senior High School Certificate fii His Majesty Academy. Joe Mettle yɛ Accra Academy alumnus.[citation needed] Ansa na ɔrekɔ His Majesty Academy no, osuaa mfoniniyɛ ho adze wɔ Modern School of Draftsmanship (MODESCO). Afei ɔkɔɔ Pentekoste Suapɔn Kɔlege, ankorankoro Kristofo sukuupɔn kɔlege a ɔwɔ Sowutuom wɔ Accra.
Wɔ ne nna a edi kan wɔ nnwom mu no, ɔyɛɛ adwuma sɛ odwontofo a ɔboa Ghana Asɛmpa mu nnwontofo atitiriw binom a Cindy Thompson, Danny Nettey a wawu, ne Ɔsɔfo Tom Bright Davies ka ho. Joe Mettle na ɔyɛ odwontofo panyin ma aborɔfo nnwom kuw a ɛwɔ amammerɛ ahorow pii, Soul Winners.[7] Ɔnyaa Afe no mu Nnwontofoɔ a Ɔsen Biara, Afe no mu Nnwontofoɔ a Ɔsen Biara ne Ɔbarima Nnwontofoɔ Adwumfoɔ a ɔdi mu wɔ afe no mu wɔ afe 2017 Vodafone Ghana Nnwom Abasobɔdeɛ (VGMA) mu. Wobuu n’abasobɔde a ɛfa Afe no mu Mfoniniyɛfo a Ɔsen Biara ho no sɛ abakɔsɛm mu de efisɛ ɔno ne Asɛmpa mfoniniyɛfo a odi kan a odii nkonim wɔ saa ɔfa yi mu fi bere a wɔyɛɛ abasobɔde ahorow yi.[8] Joe nso anya abasobɔde bɛboro 10 wɔ mpɔtam hɔ ne amanaman ntam. Ɔanya abasobɔdeɛ bebree wɔ Afrika Asɛmpa Nnwom Abasobɔdeɛ, Asɛmpa nnwuma Abasobɔdeɛ, Afrika Asɛmpa Abasobɔdeɛ (UK), CCML Ghana Asɛmpa Abasobɔdeɛ, Bass Abasobɔdeɛ ne RIGA Abasobɔdeɛ (South Africa).
== Nnwom Edwuma ==
Joe ayɛ adwuma wɔ South Africa Broadcasting Corporation TV do dwumadza a agye dzen a wɔato dzen, "Gospel Classics"a ɛno nso twee adwene sii Donnie McClurkin do. Ɔnyaa Ɔbenyen Asɛmpa Mfoniniyɛfo a Ɔsen Biara wɔ Afrika wɔ Trumpet Gospel Awards a wɔyɛe wɔ South Africa no ase.
Ɔwɔ nnwom pii a agye dzen wɔ ɔman no mu nyinaa a nea ɛto do yɛ"Mehia wo Yesu" (kyerɛ de Mehia wo Yesu), "Nhyira" (kyerɛ-Nhyira), "Medɔ Wo", "Akokyem Nyame", "Mensuro" (kyerɛ de Merensuro ), "Turning Around" na "Yesu Adi Nkunim" (a ɛkyerɛ de Kristo yɛ Nkonimdzifo) a wɔdze ma no. Nnwom a wɔkyerɛ de ɔno na ɔkyerɛwee no mu biako, a ɔmaa no nominations wɔ 2017 VGMA no, wɔato dzen "Ɔnwanwani" (a ɛkyerɛ-Anwanwadeɛ Nyame). Ɔwɔ album ahorow asia a ɔde bɛma no.
== Joe Mettle Ɔsom Edwuma ==
Wɔ afe 2007 mu no, wɔhyehyɛɛ Joe Mettle Ministries. Ɔsom Dwumadzebea no wɔ afe afe nsɛmti atitiriw abien; Praiz Reloaded, afe mfinimfini na Lovegift wɔ December mu afe biara.
Joe yɛ adwuma dohwɛfo wɔ Reverb Studios a ɛyɛ beae a wɔyɛ sankɔhwɛ na nnwom a wɔkyere gu hama do wɔ Accra. Adwumakuw no de nnwom nnwinnade a wɔdze tua ho ka ma, na nnwom na aguadze ho afotu adwuma nso.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5px9dlysyyjoka7owzo3gm432jz4dfs
Johanna Odonkor Svanikier
0
572
6607
3196
2023-04-22T10:18:56Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Johanna Odonkor Svanikier''' yɛ panyin a ɔtsew Heritage and Cultural Society wɔ Afrika na ɔda Kuw no ano . Ɔsan nso yɛ Ghana anamusifo w'etwa mu ma France na Portugal,[1] na International Organization a ɔwɔ La Francophonie na OECD Development Centre ɔsan nso som dɛɛ Ghana daa Anamusifo wɔ United Nations Educational,Scientific and Cultural Organization (UNESCO) mu.[2] Wɔfrɛɛ no kɔɔ mbra dwumadzi mu wɔ England na Wales wɔ afe 1990 mu na wɔ Ghana mbra dwumadzi mu wɔ afe 1991. Ɔyɛ Inner Temple no nyimpa.Ɔsan nso ayɛ edwuma dɛ sukuupɔn mu ɔkyerɛkyerɛfo na nkɔdo ho afotufo edwuma. [3]
== Nwomasua ==
'''Ntoado Sukuu'''
Johanna Svanikier kɔɔ Aburi Girls Secondary anaa ntoado Sukuu wɔ Ghana.[4]
'''Sukuupɔn na ekyir adzesua'''
Svanikier wɔ bachelor’s degree (LL.B.) ne master’s degree (LL.M.) fri London School of Economics. Onyaa abodzin nkrataa a Public Administration mu (MPA) wɔ Harvard University ne Kennedy school of Government a na ɔyɛ Fulbright Scholar no. Ɔsan nso wɔ kitsa master’s wɔ Political Science mu (M.Sc) wɔ Oxford University mu.[5]
== Edwuma ==
Wɔ October 24, 2014 mu no, Anamusifo Svanikier dze ne “nkrataa a ɔdze gye dzi” maa France Ɔmampanyin François Hollande wɔ Elysée Palace a wɔ Paris, France no wɔ aban kwan so. Wɔ ne nsɛm mu no, Hollande kamfoo Ghana wɔ eyimunyam na obu a w'enya wɔ amanaman ntsɛm.[6]
Svanikier som eduma mu Panyin wɔ National Development Planning Commission of Ghana wɔ afe 2010 na 2014 na wayɛ Fidelity Bank, Ghana Ltd kwankyerɛfo fri afe 2009 a ɔyɛ Edwumayɛfo Yie dzi na Akatua Boayikuw no guamtranyi. Ɔsan nso ka Afotu Kuw a ɔwɔ Ministry of Lands and Natural Resources a ɔwɔ Ghana no ho.
Wɔ afe 2016 mu no ɔhyehyɛɛ Heritage and Cultural Society of Africa na ono daa Destination Ghana dwumadzi edzi ! African Diaspora Homecoming Conference a wɔdze dzii Ghana Ahofadzi Mfirihyia 60 na ne ho mfasa ma Afrikafo wɔwɔ amamaman mu nye nyimpa a wofri Afrika nyinara. Nyimpa a wɔda nsiw a wofri Afrika na amanɔnye nyinara mu a Lord Paul Boateng a ofri Akyem na Wembley, Lisa Mensah a na anka ɔyɛ Ɔman Ɔkyerɛwfo Panyin a ɔhwɛ Rural Development do wɔ Obama aber mu, sini agordzifo Hugh Quarshie a ofri Star Wars na Holby City na ɔdze gye ne dzin, Patrick Awuah na a osii Ashesi University , Fred Swaniker a ɔdze African Leadership University na Fuse ODG a ɔbɔɔ ‘Azonto’ na ‘Antenna’ na ɔdze ‘This is New Africa’ (TINA) baa Ghana no.
Ono na ɔkyerɛw "Mbasiafo ahotɔ na Mbra wɔ Ghana".[5]
== N'Abrabɔ ho nsɛm ==
Johanna Odonkor Svanikier awar Thomas Svanikier, a ɔhyehyɛɛ Svani Kuw no na ɔyɛ guamtranyi panyin na ɔwɔ DreamOval Limited mu kyɛfa. Wɔwɔ mba baasa.
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Glitz top 100 inspirational women – Page 100 – Glitz Africa Magazine". Retrieved 28 May 2022.''
'''• ^''' ''"Ghana - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization". www.unesco.org. Retrieved 26 April 2016.''
'''• ^''' ''"About Us". B. Hesse & Associates. Retrieved 26 April 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Aburi Girls' Senior High School | Personality". aburigirls.edu.gh. Retrieved 26 April 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Fidelity Bank | Board of Directors". www.fidelitybank.com.gh. Retrieved 26 April 2016.''
'''• ^''' ''"Ghana's envoy to France presents letters of credence - Graphic Online". www.graphic.com.gh. 24 November 2014. Retrieved 26 April 2016.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
39jlyc6pe0ps1skcf783xljhvfm4ocp
John Agyabeng
0
573
6608
3203
2023-04-22T10:19:01Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96943363}}
'''John Agyabeng''' (wɔwoo no [[Kwakwar]]14, 1965) yɛ Ghananyi, nwomasua ho nyimdzefo na amanyɛnyi. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔhwɛ Agona Dunkwa mansin do wɔ Ghana Amansin mu mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506171348/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=41</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Agyabeng wɔ 14 [[Kwakwar]] 1965.[1] Nye kurom nye Agona Dunkwa a ɔwɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu. Ɔnyaa Bachelor of Education na Diploma wɔ Asase ho adzesua mu wɔ Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast - UCC) mu wɔ afe 1993 mu. Wɔ afe 2008 mu no, ɔnyaa executive Masters of Governance and Leadership wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Na Agyabeng yɛ ɔkyerɛkyerɛnyi (tutor) wɔ Nsaba Presbyterian Sukuu a ɔwɔ Ghana Nwomasua Dwumadzibea ase (Ghana Education Service). Afei ɔyɛɛ edwuma fir afe 2001 kɔsi afe 2005 dɛ Mansin Panyin (District Chief Executive - DCE) wɔ Agona Epuei Mansin (Agona East District) a ɔwɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu na ɔbɛyɛɛ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) no munyi maa Ghana amansin a ɔtɔ do anan (4) no.<ref name=":0" />
Agyabeng yɛ Mansin Panyin (District Chief Executive - DCE) ma saa ber no Agona Mansin no wɔ Kan Ɔmampanyin dzea Ɔkorɔn (Ex-President His Excellency) John Agyekum Kufuor aber do.<ref name=":1">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Former-Agona-East-MP-wins-District-Best-Farmer-Award-606549</ref><ref name="ghanamps.com">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=41</ref>
Na ɔyɛ okuafo na ɔhyɛɛ n’edwuma ase wɔ afe 1998 mu.<ref name=":1" /> Wɔbuu no dɛ Ɔmansin Okuafo nyinara wɔ 1 [[Mumu]] 2017 wɔ Ɔman Ekuafo Da afahyɛ a ɔtɔ do eduasa ebiasa (33rd) a wɔyɛɛ no Agona Duotu wɔ Ghana Finimfin Mantɔw.<ref name=":1"/>
== Amanyɛsɛm ==
Agyabeng gyinaa Agona Epuei ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu dɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) no mu wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow no mu. Wɔpaw no wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti do. Wɔdze amba 15,125 na ɛpaw no a ɔnye ambatow a wɔtow nyinara mu 49.62% yɛ pɛ. Theophilus F. Maranga a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛ Bagua (National Democratic Congress) na Magnus Idan a ofi Demokrasi Ahofadzi Kuw (Democratic Freedom Party) no dzii nkogu wɔ saa ambatow no mu ber a wonyaa ambatow nyinara mu 49.51% na 0.87% akyi.<ref name=":0" /><ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 77.</ref> Ɔkuraa n’akongua do wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow no mu dɛ ɔmannyifo a ɔdzi mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name="ghanamps.com"/><ref name="ghanaelections.peacefmonline.com">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/central/index.php</ref> Ɔnyaa amba a wɔtow no nyinara yɛ 18,030 a ɔgyina hɔ ma 57.60% sene na kandzifo afofor, Theophilus Fuseini Maranga a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho (independent candidate) a ɔtwee amba a nye nyinara yɛ 7,427 a ɔgyina hɔ ma 23.70%, Kweku Adu Yeboah a ɔfir Ɔman Demokrasi Mbrahyɛ Bagua (National Democratic Congress) a ɔnyaa amba 5,515 a ɔgyina hɔ ma 17.60% na Stephen Kwame a ofi Nkrumah Nnyimpa Ɔman Nhyiamu (People's National Convention) no mu nso twee amba a nye nyinara yɛ 339 a ɔgyina hɔ ma 1.10% wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow no mu.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com"/>
== N'abrabɔ ==
Agyabeng awar a ɔwɔ mba enum (5). Ɔyɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
iasx6reb0cpy7ytfr2kuqdxif8hjlxd
John Akparibo Ndebugre
0
574
7612
7127
2023-05-01T17:40:53Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna '''John Akparibo Ndebugre''' (Ebɔw 12, 1950 kesi Esusow Aketseaba 6, 2022) yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ kwasaman Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Zebilla ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Nna ɔyɛ People's National Convention kuwba.
= Abrabɔ ahyɛse na nwomasua =
Wɔwoo Nbugre wɔ Ebɔw 12, 1950 mu. Owiee skuul wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Ɔkɛgyee abodzin krataa (Bachelor of Science) wɔ suapɔn no mu. Ɔsanee wiee skuul wɔ Ghana School of Law. Onyaa abodzin krataa wɔ mbra mu (Bachelor of Law) wɔ skuul no mu.
== Edwuma ==
Nna Ndebugre yɛ mbranyimfo.
=== Amanyɛsɛm edwuma ===
Nna Ndebugre yɛ People's National Convention kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2005 ber wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse mu no. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Zebilla ambatow mpasua a mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
=== Ambatow ===
Wodzii kan paaw Ndebugre dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Zebilla ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkoyim dze nam People's National Convention do. Mbrahyɛbagua ngua duebiasa a nna ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu ebiasa a People's National Convention dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. People's National Convention nyaa mbrahyɛbagua ngua anan fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho suar. Onyaa mba 11,026 fir mba dodow a wɔtowee 31,188 mu. Iyi nye 35.4% yɛ pɛr. Odzii Appiah Moses a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], Cletus Apul Avoka a ɔwɔ National Democratic Congress na Sulley Aneda Apam a ɔwɔ Convention People's Party. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 8,921, 10,913 na 328 fir mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi nye 28.6%, 35% na 1.1% yɛ pɛr.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
o0ne8bh11ld63b1540dihowepe6qohi
John Dramani Mahama
0
575
6610
6341
2023-04-22T10:19:58Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Dramani Mahama''' yɛ Ghana amanyɛnyi a wɔwoo no Ɔberɛfɛw 29, 1958. Odzii Ghana manpanyin fitsi Ayɛwoho 24, 2012 dze kesi Sanda 7, 2017. Odzii Ghana manpanyin abedziekyir dzibew no Sanda 2009 dze besi Ayɛwoho 2012 na ɔsomee dɛ Manpanyin Ayɛwoho 24, 2012 Ɔmanpanyin John Fiifi Attah Mills no wu ekyir no
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j2m6ksv2u0uuq64rc69w3s4wgqjxu4i
John Duoghr Baloroo
0
576
7613
6611
2023-05-01T17:40:58Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma na amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Duoghr Baloroo''' (wɔwoo no Mumu 17, 1956) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ogyinaa maa Lambuissie ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Baloroo wɔ Mumu 17, 1956 mu. Ofi Lambussie a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Okosuaa adze wɔ City and Guilds wɔ afe 1984 mu.
== Edwuma na amanyɛ ==
Ɔyɛ oguadzinyi na ɔhwɛdofo panyin wɔ n'edwuma John Duoghr Construction. Wodzii kan aaw no kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ afe 2018 Ghana ambatow kɛse mu dze nam the[[New Patriotic Party]] do. Onyaa mba dodow 6,513 a egyina hɔ ma 55.4% fir mba dodow a wɔtowee 11,755 mu. Odzii nkonyim tsiaa Alice Teni Boon a onyaa mba 4,716, Amoah T. Basing a onyaa mba 261, Baloroo Balisosie David a onyaa mba 124, Bele-Irs Vitus a onyaa mba 141. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonya 40.1%, 2.2%, 1.1%, 1.2%.
Ɔbɛhyɛɛ Alice Teni Boon a ɔwɔ National Democratic Congress no ananmu na Edward Kaale-Ewola Dery a ɔwɔ National Democratic Congress so bɛhyɛɛ n'ananmu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Ɔawar awo mba baasa na ɔyɛ Catholic asɔrba.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
045qtpua0gyi5jtsy10233ilakzkd8c
John Frank Abu
0
577
6612
3217
2023-04-22T10:20:18Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Frank Abu''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi..
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1yngxhb4jw72bs48w1zeuz48k0h6nfz
John Gyetuah
0
578
7614
6613
2023-05-01T17:41:04Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Gyetuah''' yɛ nkan no Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amenfi West ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo John wɔ Ɔbɛsɛ 1, 1959 mu wɔ Asankran Breman a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa abodzin krataa (BA in Sociology) wɔ University of Cape Coast wɔ afe 2004 mu. Ɔkɔtoaa do nyaa EMGL wɔ GIMPA wɔ afe 2008 mu.
== Edwuma ==
Nna ɔyɛ nwomasua ho ɔbemfo na Panyin wɔ Ghana Education Service.
== Amanyɛ ==
Nna ɔyɛ National Democratic Congress kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amenfi West ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu. Wɔdze mba 18,383 fir mba dodow 31,858 a egyina hɔ ma 57.7% paaw no wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim tsiaa Agnes Sonful a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] na Anthony Kwame Annimil a ɔwɔ Convention People's Party. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 41.03% na 1.27% fir mba dodow a wɔtowee no mu. Afe 2010 mu no nna ɔyɛ Ɔman Soafo wɔ Atta Mills aban mu. Nna ɔyɛ kuwba wɔ beesuomfo a wɔhwɛ Ndzɛmba Mfaso na Akwan na Akwantu do. Nna ɔyɛ nkan no ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Eguadzi na Ndwumakuw do na ekyir yi ɔbɛyɛɛ Ɔman soafo ma Mampanyin wɔ Mampanyin Atta Mills aber do.
== Asetsena mu nsɛm ==
Ɔwaar Veronica Gyetuah na wonyaa mba beesuon. Nna ɔyɛ Christiannyi na asɔrba wɔ Methodist Asɔr.
== Owu ==
Owui wɔ Ɔbɛsɛ 13, 2015 ber ɔdaho ara yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amenfi West ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
14rzxub3dd9znjfw5ek3a5j7hxdjztn
John Jagri Kokpahi
0
579
7615
7128
2023-05-01T17:41:09Z
Robertjamal12
13
/* <u>Amanyɛsɛm</u> */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''John Jagri Kokpahi''' wɔ Esusow Aketseaba 6, 1956 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Zabzugu/Tatale ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase na nwomasua</u> ===
Wɔwoo John wɔ Esusow Aketseaba 6, 1956 mu wɔ Tatale a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Tamale Ayarhwɛfo Ntsetseebea Skuul na onyaa abodzin wɔ General Nursing mu.
==== <u>Edwuma</u> ====
Wɔdze mbrahyɛbagua edwuma no to nkyɛn a John san yɛ edwuma dɛ Ayarhwɛfo.
===== <u>Amanyɛsɛm</u> =====
Wodzii kan paaw John dɛ mbrahyɛbaguafo maa Zabzugu/Tatale ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress do Mumu 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Onyaa amba 15,717 fii amba dodow 24,112 a wɔtoow no mu a egyina hɔ ma 44. 40%. N'akansifo wɔ dɛm ambatow no mu nye Mohamed Dramani a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] nyaa amba 5,437 a egyina hɔ ma 15.30% na Jacob Nasanpi Nwulu so nyaa amba 2,958 a egyina hɔ ma 8.40%. Ɔdze amba 8,237 a egyina hɔ ma 35.80% dzii nkonyim wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Ɔsan dze amba 16,543 a egyina hɔ ma 50.90 dzii nkonyim tsiaa Jabaah John Bennam nyaa 15,555 a egyina hɔ ma 47.80% na Adam Kuperi Lagnaboon nyaa amba 433 a egyina hɔ ma 1.30% wɔ afe 2004 ambatow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0wpbv97z3souul4f1sc24j5rr3wqrip
John Kofi Gyasi
0
580
6615
3226
2023-04-22T10:20:34Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Kofi Gyasi''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a, ogyinaa mu maa Adansi-Asokwa ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
== ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA: ==
Wɔwoo Kofi Gyasi wɔ Ebɔbira da ɔtɔ do eduonu ebien wɔ mfe apem ahankron eduanan esia mu wɔ Brofoyedru a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Dunkwa Ntoado Skuul na Akrokerri Akyerɛkyerɛfo Ntsetsee Kollegyi(Akrokerri Teacher Training College) a onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ POST-SEC Cert A
== AMANYƐSƐM: ==
Odzii kan nyaa akwangya wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan wɔ 4th Republic mu wɔ Sanda da ɔtɔ do esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa mu ber a odzii nkonyim wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien Ghana mbrahyɛbagua fie ambatow no mu.
Ɔsan so nyaa ne dzibew no bio wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu, ber a wɔtoo mfe apem ahankron eduokron esia ambatow no mu a, ogyinaa mu maa Adansi Asokwa ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu. Wɔ mfe apem ahankron eduokron esia mu no, onyaa amba a ɔyɛ 10,999 fi amba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 19,978 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduonu enum ekyir pɔw esia(55.06%).
== EDWUMASƐM: ==
Ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi na "insurance rep" a ɔsan so yɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Adansi-Asokwa ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu.
== GYEDZI: ==
Gyasi yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fpwhjpob12pu4jh2ogxh9cvcjt7a9s2
John Kwadwo Gyapong
0
581
7616
7129
2023-05-01T17:41:15Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''`John Kwadwo Gyampong''' (wɔwoo no 22 [[Mumu]] 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na kwankyerɛfo panyin. Ɔsom dɛ mbrahyɛbagua a ɔto do ebien (2) no munyi kɔpem dɛ Rashid Bawa faa no. Ɔsan baeɛ bɛyɛɛ MP wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana man a ɔto do aanan no mu maa Akan Constituency wɔ Volta Region. Ɔgyinaa Ɔman Demokrasi Mbarahyɛbagua no ananmu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Gyampong wɔ 22 [[Mumu]] 1950. Ɔkɔɔ Kejebi Ntoado Sukuu na ɔnyaa nye GCE Ordinary Level na GCE Advanced Level wɔ Kpando Ntoasoɔ Sukuu. Ɔnyaa Bachelor of Science wɔ Nwomasua mu wɔ Cape Coast Sukuupɔn mu (University of Cape Coast).
== Edwuma ==
Kwadjo Gyampong yɛ ɔkwankyerɛfo panyin. Ɔgyinaa Akan Mantsam no ananmu wɔ mbrahyɛbagua a ɔdzi kan, ɔtɔ do ebien na aanan mu wɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana. Ɔsan nso yɛ Volta Ɔmantsam Guamtranyi wɔ National Democratic Congress (NDC) mu na mprempren ɔyɛ Otsi Ɔmantam Guamtranyi. Ɔyɛ Ɔkyerɛkyerɛfo na ɔsan yɛ Okuafo.
== Amanyɛsɛm ==
Gyampong yɛ National Democratic Congress kuw no munyi. N’amammui edwuma dɛ MP no fii ase wɔ afe 1996 mu ber a wɔtow aba maa no dɛ ɔmbɛhyɛ Seth Kwabena Akompi a ɔwɔ National Democratic Congress no ananmu no. Ɔdzii nkonyim wɔ nkongua no do dze abatow 25,165 a ɔfata a wɔtowee no mu 16,008 a ɔgyina hɔ ma 73.40% wɔ n’asɔretsiafo Fudu Kassim a ɔtoo aba 4,942 a ɔgyina hɔ ma 14.80%, James Yaw Fato a ɔtoo aba 3,875 a ɔgyina hɔ ma 11.605, Seth Frank Alifui a ɔtoo aba 213 a ɔgyina hɔ ma 0.60% na Joseph Yaw Biadoo a ɔtoo aba 127 a ɔgyina hɔ ma 0.40%. Nanso, Rashid Bawa a ɔyɛ Independent nso gyee no wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu dzenam abatow 12,306 a ɔnyaeɛ a ɔgyina hɔ ma kyɛfa no mu 54.90%. Ɔsan nyaa Akan nkongua no wɔ Ghana 2004 amansan abatow no mu a ɔtoo aba 13,716 wɔ abatoɔ 24,917 a ɔfata a wɔtowee no mu, na ɔnyaa kyɛfa 55.9% wɔ 100% mu. Ɔfaa Seat no fii Bawa Rashid a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kandzifo no nsam. Wɔ afe 2008 mu no, Joseph Kwadwo Ofori mmom kyɛn Gyampong na ɔgyinaa Ɔman Democratic Congress ananmu wɔ abatow no mu na odzii nkonyim wɔ Akan nkongua no do.
Wɔ afe 2019 mu no, wɔatu no akɔ Oti mantam a wɔabɔ no foforɔ no mu baabi a ɔnyaa ne abatoɔ no.[10][11][12]
Wɔ afe 2020 mu no, ɔkaa dɛ: “Asomdwoeɛ yɛ adze tsitsir wɔ amammui ahyehyɛdze biara mu, ɔyɛ adze a ɔma ɔman biara nya nkɔdo a yɛhia dɛ obiara nya asomdwoe.
“Ɔnsɛ dɛ obiara ba bɛgye obiara dzi dɛ ɔbɛma adwen atu afra dze asɛe abatow no,”.
Oti Ɔmantsam Guamtranyi no sii do dua dɛ ɔpɛ asomdwee a ɔdze n’anyi kyerɛ afe 2020 amansan abatow no do na ɔhyɛɛ Ghanafo dɛ hɔn to aba mma asomdwee.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1hx2pycnr63bejdzxn16bxputh0vdce
John Kweku Kumah
0
582
6617
3235
2023-04-22T10:21:06Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Kweku Kumah''' (wɔwoo afe apem ahaakorɔn eduasa awɔtwe ne bosoom Ebɔw ne da a ɔtɔdo eduasa) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza otsia ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana dze ma Twifo/Hemang/Lower Denkyira mpasuardo wɔ NDC amanyɛkuw no amambu ase.
BRA AHYƐSE:
Wɔwoo John wɔ Finimfin mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne "Bachelors of Arts Degree wɔ Ghana Suapɔn mu (University of Ghana, Legon).
Ɔtoaa do kɔr Finimfin mantɔw mu kɔtoaa no skuul do na hɔ na onyaa ne "Post Graduate Certificate na Master of Arts Degree" wɔ Oguaa Suapɔn mu (University of Cape Coast). Ɔyɛɛ edwuma dɛ Ɔkyerɛkyerɛnyi ansaana ɔrokɔ amanyɛsɛm mu.
AMANYƐDWUMA:
John odzikan no wɔpaaw no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien ne bosoom Mumu mu ne da a ɔtɔdo eduonu-akorɔn Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu. Wɔpaaw no wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien no wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esuon no mu wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana asahen abatow no mu.
Wɔdze nkunyimdzi abɔtsir no bɔɔ no wɔ ber a oyii no kuwba Kwaku Nyamaa-Akyeampong hwee famu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia abatow no mu a onyaa mba 25,777 na ogyina hɔ ma 34.80% wɔ ber a Kwaku Nyamaa nyaa 34.80% a nna ogyina hɔ ma mba 17,358.
Afe apem ahaebien mu no, wɔkyɛɛ Twifo/Hemang/Lower Denkyira mpasuar mu bɛyɛɛ no Hemang-Lower Denkyira mpasuardo na Twifo-Atti Morkwaa mpasuardo. Benjamin Bimpong Donkor na Elizabeth Amoah Tetteh na wobedzii n'adze.
N'ABRABƆ:
John yɛ Kristianyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
so29ael3494ukac5bq6hz50388693bz
John Kwekuchur Ackah
0
583
6618
3239
2023-04-22T10:21:10Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Kwekuchur Ackah''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ nkan Mbrahyɛbaguanyi dze ma Aowin Suaman ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu, a nna ogyina NDC amanyɛkuw no ananmu wɔ Ghana.
== AMANYƐSƐM ==
Nna '''Ackah''' ka mbrahyɛbaguafo a nna wɔwɔ mbrahyɛguamu a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ NDC amanyɛkuw ba a na ogyina mu ma Aowin Suaman ambatow mpasuado a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. N'amanyɛsɛm hyɛɛ ase wɔ ber a ogyinae wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) no mu na odzii nkonyim maa n'amanyɛkuw a ɔyɛ NDC. Wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow no mu no, ɔsan gyinae na odzii nkonyim bio. Wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) ambatow no mu no, wɔkyɛɛ Aowin Suaman ambtow mpasua no mu ebien ma ɔbɛyɛɛ Aowin na Suman ambatow mpasua. Ackah gyinae wɔ Aowin mbrahyɛbagua egua no ho dze maa NDC naaso, odzii nkogu ma Samuel Adu Gyamfi a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi bɛfaa egua no.
== 1996 AMBATOW ==
Ackah gyinae dɛ mbrahyɛbaguamunyi dze maa Aowin Suaman ambatow mpasua wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) ambatow no mu wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. Nyimpa binom tse dɛ, Kingsley Ofori Asante a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi, S.B.Ing Arthur a ɔyɛ NCP amanyɛkuwnyi na Frank Ernest Prah a ɔyɛ IND amanyɛkuwnyi na wɔnye Ackah per dzibew no. Woyii Ackah dɛ ɔkandzinyi ɔnam n'amba kɛse a ɔyɛ mpem eduonuakron na eduokron ebien(29,092) a ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduanan enum ekyir pɔw eduonu(45.20%).
== 2000 AMBATOW ==
Woyii '''Ackah''' dɛ mbrahyɛbaguamunyi dze ma Aowin Suaman ambatow mpasua wɔ mfe mpem ebien(2000) Ghana ambatow no mu. Odzii nkonyim wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. N'ambatow mpasua ka mbrahyɛbagua ngua akron(9) a wonyaa fi ngua duakron(19) a NDC amanyɛkuw no nyaa wɔ Anee Mantɔw mu. Amanyɛkuw a ɔyɛ NDC nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow a ɔyɛ eduokron anan(94) fir mbrahyɛbagua ngua dodow a ɔyɛ ahabien(200) wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Onyaa amba a ɔyɛ 17,430 fir amba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 36,579. Iyi gyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduoanan akron ekyir pɔw anan(49.4%). Onyaa amba sen nyimpakuw a wodzidzi do yi;Alfred Ackaah Essuman a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi, Pauliv Assuah a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi, Peter Beng a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi, Yaw Boakye a ɔyɛ United Ghana Movement (UGM) amanyɛkuwnyi. Nyimpakuw nyaa amba a ɔyɛ; 12,871, ahanan na eduosuon ebien(4,072), ahanum na eduokron kor(591) na ahabiasa na eduoanan akron(349) wɔ amba dodow a wɔtoo no mu. Iyinom gyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu a ɔyɛ, eduasa esia ekyir pɔw anan(36.4%), dubiako ekyir pɔw enum(11.5%), kor ekyir pɔw esuon(1.7%) na ɔha nkyɛmu kor(1%).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
2r4ofcfpfhgi8isf49t9lbcl43r96hf
John Mahama
0
584
11457
11456
2023-11-01T09:31:38Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q50678}}
'''John Dramani Mahama'''(/məˈhɑːmə/ (tie); wɔwoo no 29 [[Ɔberɛfɛw]] 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ Ghana Ɔmampanyin fitsi 24 [[Ayɛwoho]] 2012 kesi 7 [[Sanda]] 2017.Ahyɛse no, nna ɔyɛ Ɔmampanyin abedziekyir wɔ Ghana fitsi [[Sanda]] 2009 kesi [[Ayɛwoho|Ayɛwoho 2012]], na ɔbɛyɛɛ ɔmampanyin wɔ [[Ayɛwoho]] 24, 2012 ɔnam John Evans Fiifi Attah Mills no wu no ntsi.
[[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] (NDC) amanyɛkuw mu nyi, nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Bole Bamnoi fitsi 1997 kesi 2009 na ɔsan soom dɛ Ɔsoafo Abedziekyir a ɔhwɛ Nkitahodzi do wɔ 1997 na 1998 ntam ansaana ɔrebɛyɛ Ɔsoafo Ɔhwɛ Nkitahodzi do ankasa wɔ 1998 mu.
Mahama nye ɔmampanyin abedziekyir a odzi kan a odzii ne dzikanyi adze, John Evans Atta Mills, na ɔno so nye Ghana manpanyin a odzi kan a wɔwoo no wɔ Ghana fahodzi ekyir. Wɔpaaw no wɔ Mumu 2012 abatow no mu dɛ Ɔmampanyin ankasa. Ɔsan gyinae bio wɔ 2016 abatow no mu, naaso odzii nkongu ma New Patriotic Party frankatunyi Nana Akufo-Addo, wɔ 2016 mu. Iyi ma ɔbɛyɛɛ Ghana Ɔmampanyin a odzi kan a oenntum enndzi nkonyim a ɔtɔ do ebien.
== Ahyɛse Bra ==
Gonja ebusuakuw mu nyi wɔ Savanna Region wɔ Ghana, Mahama fi Bole a ɔwɔ [[Savannah Mantɔw|Savanna Mantɔw]] mu. Wɔwoo Mahama wɔ Ɔberɛfɛw 29, 1958 wɔ Damongo, bea ɔbɛn ndɛ da yi West Gonja Mansin no mu. Ne papa, Emmanuel Adama Mahama, kuanyi na kyerɛkyerɛnyi a oenya no ho yie, nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a odzi kan wɔ West Gonja abatow mpasuado na Mantɔw mu Kɔmihyina a odzi kan wɔ [[Etsifi Mantɔw(Ghana)|Etsifi Mantɔw]] wɔ Republic a odzi kan no mu wɔ Ghana Ɔmampanyin a odzi kan amambu mu, mekyerɛ Kwame Nkrumah. Mahama ne papa san so soom ɔmampanyin afotufo wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do ebiasa wɔ Hilla Limann a Jerry Rawlings tuu no adze wɔ 1981 aber do.
{{INTERWIKI|Q50678}}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5myvxbm3b2oejnpfozmt8o3zjo58nx5
John Setuni Achuliwor
0
585
6620
3245
2023-04-22T10:21:22Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Setuni Achuliwor''' yɛ ɔmanyɛnyi a ofi Ghana a ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ma ɔmamfo a wɔwɔ Navrongo
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e1m67uee9b078s5u8wjznb1zsgh3adv
John Tia
0
586
7131
6621
2023-04-22T15:13:26Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''John Tia''' yɛ amanyɛnyi nye ɔsoafo a nna ɔhwɛ amandzɛɛ do wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbeguanyi wɔ Talensi fi sanda/07/1993 kosii dɛ Robert Nahinab Doameng gyee tum no fii ne nsa mu wɔ afe 2012 abatow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ejepe28ga3kpxb7icq2ifzv8btxd9t8
Joseph Aidoo
0
587
6622
6342
2023-04-22T10:21:31Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1706633}}
'''Joseph Boahen Aidoo''' (wɔwoo no 13 [[Mumu]] 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Amenfi Epue mansin a ɛwɔ Atɔe Mantɔw mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sql3oryjta1rcszbmv3xnko6v8ljgaj
Joseph Aidoo (amanyɛnyi)
0
588
7617
6623
2023-05-01T17:41:24Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1706633}}
'''Joseph Boahen Aidoo''' (wɔwoo no 13 [[Mumu]] 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Amenfi Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ Atɔe Mantɔw mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=52</ref><ref>https://www.ghanabusinessnews.com/2011/03/31/npp-mps-claim-marginalization-of-region-in-credit-facility-for-oil-projects/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ 13 [[Mumu]] 1957<ref name=":1">https://web.archive.org/web/20160506152205/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=52</ref> wɔ Wassa Afransie wɔ Wassa Amenfi Epuei Ambatow mpasua mu wɔ Ghana Atɔe mantɔw mu. Ɔwɔ abodzin krataa wɔ Asase ho adzesua mu (degree in Geography) a ɔyɛ ɔbenfo wɔ Ndzɛmba a Wɔdze Yɛ Edwuma mu (Resource Development) wɔ Ghana Esuapɔn mu (University of Ghana, Legon) na ɔwɔ MPhil abodzin krataa wɔ Asase ho adzesua mu (MPhil degree in Geography) nso wɔ University Of Ghana, L;egon. Ɔwɔ adansedzi krataa (certificate) wɔ Asase Nsakrae (Land Reform), Kuadwuma (Agricultural ) na Nkuraase Nkɔdo mu(Rural Development) fir Asase Nsakrae Asoe (Land Reform Institute - LRTI) a ɔwɔTaoyuang,Taiwan.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Ɔyɛ Nhwehwɛmufo (Research fellow) na ɔkyerɛkyerɛnyi (lecturer).<ref name=":1" /> Nna ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛnyi wɔ Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST) na nhwehwɛmufo. NNa ɔyɛ nhwehwɛmufo wɔ Asase Ho Nsɛm na Nkɔdo Asoe (Institute of Land Management and Development - ILMAD) na ɔyɛɛ edwuma pii wɔ asase na kokoo (cocoa) ho. Ɔayɛ ɔman nhwehwɛmufo panyin tsitsir (principal country researcher) ama Amanaman Ntam Ahyehyɛdze dodow bi tse dɛ Amanaman Nkabom Edziban Na Kuadwuma Ahyehyɛdze (United Nation's Food And Agricultural Organisation - FAO) na Amanaman Ntam Edziban Ho Nhyehyɛe Nhwehwɛmu Asoe (International Food Policy Research Institute - IFPRI), Washington,<ref>https://www.ifpri.org/publication/womens-land-rights-transition-individualized-ownership-0</ref> na H. R. Wallingford nso. Ɔwɔ nwoma dodow bi a ɔdze nye dzin ahyɛ mu. Wɔn mu tsitsir bi nye K. Otsuka, J.B Aidoo na nye nkekaho. "Asase a Wɔdze Dzi Dwuma na Asase Ndua a Wɔhwɛ do, asɛm a ɛfa Amanyebɔ Asase a Wɔdze Dzi Dwuma Mbea a ɔwɔ Ghana ho (''Land Tenure and the Management of the Land Trees, the case of Customary Land Tenure Areas of Ghana'')". A. Quisumbing, J. B. Aidoo na nye nkekaho wɔ afe 2001 mu; "Asase Amannye Asase a Wɔdze Di Dwuma Agroforestry mu Nkɔdo wɔ Ghana - (''Evolution of Land Customary Land Tenure Agroforestry in Ghana'')". A. R. Quisumbing, J.B AIDOO na nye nkekaho wɔ afe 1998 "Mbea asase Hokwan wɔ Nsakrae a Ɔkɔ Ankorankor a Wɔyɛ no mu (''Women's land Rights in the Transition to Individualised Ownership'')". K. Otsuka, J. B. Aidoo na nye nkekaho wɔ afe 1998 "Dzea ɔdze Asase a Wɔdze Di Dwuma Asoe a Ɔresakra wɔ Ghana Atɔe fam no ba na dzea efi mu ba (''Causes and consequences of Changing Land Tenure Institutions in Western Ghana'')". Cornish, G. na Aidoo, J. na Ayamby, I. wɔ afe (2001). Nsuo a wɔde gugu nnɔbaeɛ so wɔ nkuropɔn ho wɔ Kumasi, Ghana (''Informal irrigation in the peri-urban zone of Kumasi, Ghana'') - akuafoɔ dwumadie ne aba a wɔnya ho nhwehwɛmu (''an analysis of farmer activity and productivity.'' Project Report). Dwumadiz no Amannyebɔ (Project Report). H. R. Wallingford Ltd.<ref>https://eprints.hrwallingford.com/455/1/odtn103.pdf</ref> Cornish, G. na Aidoo, J. wɔ afe 2000 Nsu a wɔdze gugu nnɔbae do wɔ nkuropɔn ho wɔ Kumasi, Ghana: nsɛm a wɔhunuu fir nsɛmbisa nhwehwɛmu a ɔdzi kan mu (''Informal irrigation in the peri-urban zone of Kumasi, Ghana: findings from an initial questionnaire survey''). Dwumadzi no Amannyebɔ (Project Report). HR Wallingford Ltd. Saa ber no Ɔmampanyin John Agyekum Kuffour na ɔpaw no dɛ Atɔe Fam Ɔmantɔw Soafo (Western Regional Minister) fir afe 2001 kosi afe 2006.<ref name=":1" /> Ɔsan nso yɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Amenfi Epuei Fam Ambatow mpasua no fir afe 2001 kɔsi afe 2012 wɔ NPP[[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":0" /> Afe 2020 mu no, ɔyɛɛ edwuma dɛ Ghana Kokoo Boayikuw (Ghana Cocoa Board) no sohwɛfo panyin (chief executive officer - CEO).<ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/cocobod-uncovers-ghost-cocoa-roads-awarded-under-ndc-government-aidoo.html</ref> Ɔsan nso yɛ kan Atɔe Fam Ɔmantɔw Soafo (Western Regional Minister).<ref name=":2">https://web.archive.org/web/20200711144913/https://chocovision.ch/content/hon-joseph-boahen-aidoo</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/COCOBOD-CEO-under-fire-from-Amenfi-East-NPP-youth-623288</ref> Wɔmaa no Adansi Nnwuma Sohwɛfo Panyin a Ɔkyɛn Biara wɔ SIGA Abasobɔdze mu (Best Construction Industry CEO of SIGA Award) wɔ afe 2020 kɔsi afe 2021 mu.<ref>https://www.ghanaiantimes.com.gh/cocoa-boss-presented-with-best-construction-industry-ceo-of-siga-award/</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no munyi.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-primaries-List-of-MPs-who-retained-their-seats-985657</ref> Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amenfi Epuei ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Atɔe mantɔw mu ma mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":0" /><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php</ref> Wɔdze amba 18,576 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow wɔ Ɔman Ho Kuw Fofor no tekiti do nyinara mu. Ɔnya amba kyɛn Akwasi Opong Fosu a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛ Bagua no mu (National Democratic Congress) na Samuel Yaw Obeng-Damoah a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw no mu (Convention People's Party). Iyinom nyaa amba a ɔfata nyinara mu 45.33% na 2.83%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf</ref> Wɔpaw no dɛ Ɔman Soafo (Minister of State) a ɔhwɛ Atɔe Fam Mantɔw do.<ref name=":2"/>
Wɔ afe 2000 mu no, wɔpaw Joseph Boahen Aidoo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amenfi Epuei fam Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantɔw mu wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow mu. Odzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ mbrahyɛ bagua nkongua akron (9) no fa wɔ nkongua duakron (19) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Atɔe Fam Mantɔw no mu.<ref name=":2" />
Ɔdzii nkonyim wɔ amba 14,578 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.[14] Eyi nye amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 55.90% yɛ pɛ.[14] Ɔnya amba kyɛn George Buadi a ofi National Democratic Congress na Gabriel Yaw Amoo-Gyedu a ofi Convention People's Party mu.[14] Iyinom nyaa amba 10,802 ne 694 wɔ abatow a wɔtow no nyinaa mu.[14] Iyinom ne 41.40% ne 2.70% yɛ pɛ.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/western/211/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Wawar na ɔwɔ mba enum (5).<ref name=":1" /> Ɔyɛ Kristonyi (Katoleknyi)..<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
qqutz73rb48fwxzf7tgikz5ruhp2xse
Joseph Akati Saaka
0
589
7132
6624
2023-04-22T15:13:30Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm edwuma */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph Akati Saaka''' (wɔwoo no wɔ Ɔberɛfɛw 17, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na National Democratic Congress kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bole ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum na esia wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu mu.
== Asetsena mu nsɛm na edwuma ==
Ɔyɛ kuwba wɔ Gonja ebusuakuw mu. Wɔwoo Mahama wɔ Bole wɔ Ɔberɛfɛw 17,1950 mu.
Onyaa abodzin krataa (Master of Business Administration) wɔ Eguadzi mu fir University of Miami, Florida, USA, wɔ afe1986 wiee no, ɔhyɛɛ edwuma ase dɛ eguadzi mu nyimdzifo na onyaa edwuma dɛ ɔhwɛdofo ma adzetɔn na eguadzi wɔ edwumakuw a wɔfrɛ no Dupaul Wood Treatment Company Limited. Beesuomfo a wɔhwɛ nhyehyɛɛ ɔda ohia ho, Apɔwmudzen. Ɔyɛ Kramonyi na ɔawar awo mba beesuon.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ma Bole ambatow mpasua wɔ Sanda 2009 mu. Onyaa mba 11,452 anaa 64.78% wɔ afe 2008 mu maa Bole Bamboi ambatow mpasua no. Ɔhyɛɛ n'amanyɛsɛm edwuma no ase dɛm afe no mu ber a wɔpaaw no dɛ ongyina mma n'ambatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu no. Ɔbɛhyɛɛ John Dramani Mahama a ɔkaa John Atta Mills ho ma wɔkɛpeer amampanyin dɛm afe ma wodzii nkonyim no ananmu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0omxawblc02vf3kpen1f7crfnqizk1k
Joseph Amankwanor
0
590
6625
3278
2023-04-22T10:22:28Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16148840}}
'''Joseph Sam Amankwanor''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum anan wɔ Ɔberɛfɛw bosoom ne da a ɔtɔdo du-anan) yɛ Ghana amanyɛnyi na mprenpren mbrahyɛbaguanyi wɔ Etsifi Anafo (upper west) Akim mpasuardo. Sanda bosoom a otsia eduonu ebien no mu wɔ afe 2012 mu no, odzii kunyim wɔ NDC amanyɛkuw no abatow a odzi kan no mu. Nna Joseph yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia enum na esia no mu wɔ Ghana ebibiman mu.<ref>https://web.archive.org/web/20101208084535/http://www.ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=64</ref>
== N'abrabɔ ==
Amankwanor yɛ Kristonyi wɔ Royal House Asɔr. Ɔwaree a nna okitsa mba enum.<ref name="ghanamps.com">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2509</ref>
== Ne bra ahyɛse na nwomasua. ==
Wɔwoo Amankwanor wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum-anan wɔ ɔberɛfɛw(october) bosoom ne da a ɔtɔdo du-anan no mu. Ofi Adeiso, kurow bi ɔwɔ Eastern region wɔ Ghana. Owiee skuul wɔ Institute of Motor Industry, London na hɔ na onyaa n'abawdobɔdze krataa wɔ afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe mu.<ref name="ghanamps.com"/>
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Amankwanor yɛ NDC kuw no mbrahyɛbaguanyi. Wodzii kan paaw no wɔ afe mpem ebien na awɔtwe ne bosoom Mumu mu wɔ mba dodow 18,736 a onyaa fir mba 34,741 no nyinara mu. Ogyinaa wɔ Upper West Akim mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a otsia enum wɔ ebibiman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana. Ɔtoaa ne som a otsia mpɛn ebien wɔ ber a wɔsanee paaw no wɔ afe mpemebien na du-ebien mu Ghana amansan abatow no mu a onyaa mba 15,308 dze fii mba dodow 28,517 no mu wɔ ne mpasuar.<ref name="ghanamps.com"/><ref>https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=1218</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
as1o9sl4hwpy8xiu6bmehtuz1383hdi
Joseph Amenowode
0
591
7133
6626
2023-04-22T15:13:33Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97186995}}
'''Joseph Zaphenat Amenowode''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasuanyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe Anaafo na Tsitsenanyi dze ma Firaw mantɔw mu wɔ Ghanaman mu fitsi afe mpemebien na akorɔn ne bosoom Sanda kesi ber a wɔpaam no wɔ afe mpemebien na du ebien. Ɔyɛɛ edwuma dɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ Suapɔn mu ansaana ɔrokɔ amanyɛ mu.<ref name=":0">http://staging.odekro.org/person/joseph-z-amenowode/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Amenowode n'ebusua fi Ve-Deme a ɔwɔ Hohoe mansin a ɔwɔ Firaw mantɔw mu. Wɔwoo no wɔ Nkran, Ghanaman no ne tsir. Ɔkɔr Hohoe Evangelical Presbyterian Mfinimfin Skuul wɔ afe apem ahaakorɔn eduosia esia na afe apem ahaakorɔn eduosuon biako ntamu dze nyaa ne General Certificate wɔ Nwomasua mu (GCE) Ordinary Level. Ɔtoaa do kɔr Kpando Mfinimfin Skuul kenyaa ne nwomasua a ɔtɔ do esia dze nyaa ne GCE Advanced Level wɔ afe 1973. Suapɔn a ɔdze hyɛɛ ase yɛ Kwame Nkrumah University of Science and Technology na hɔ na onyaa ne Bachelor of Arts Honours degree wɔ afe 1979. Ɔtoaa do afe kor dze nyaa ne postgraduate diploma wɔ afe1980. Afe 1991 mu no, onyaa ne master's degree wɔ Suapɔn kor no ara mu. Ɔkɔr Pratt Institute wɔ New York City na hɔ na onyaa ne Master of Professional Studies degree wɔ Art Therapy wɔ afe 1997 mu.<ref name=":1">https://ghanamps.com/mp/amenowode-zaphenat-joseph/</ref>
== Edwuma ==
Amenowode kyerɛɛ adze wɔ Ghana Education Service. Ekyir no ɔbɛyɛɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ University of Education, Winneba a ɔwɔ mfinimfin mantɔw mu. Nna ɔyɛ Guamutsenanyi dze ma kuw a mbrahyɛbafie yii hɔn wɔ edwumasɛm hoar, ahobambɔ na ɔman no edwumakuw ho.<ref name=":0" /><ref>https://web.archive.org/web/20110721032922/http://www.parliament.gh/honamenowode_joseph_z.html</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Joseph Amenowode yɛ NDC amanyɛkuwba. Odzii kan gyinaa wɔ afe mpem ebien na anan Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu na onyaa mba dodow 17,720 (75.6%) na ɔfaa ne dzibew dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe mpem ebien na awɔtwe mu. Afe mpemebien na akorɔn mu no, Ghana mampanyin John Atta Mills paaw no dɛ Mantɔw mu tsitsenanyi dze maa Firaw mantɔw kesi dɛ Mampanyin Mills resesa mu afa dɔm fofor wɔ afe mpem ebien na du ebien mu.<ref>http://ghanamps.com/mps/details.php?id=65</ref><ref>https://web.archive.org/web/20121118095501/http://politics.myjoyonline.com/pages/news/201203/82627.php</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/President-Mills-swears-in-Victor-Smith-Kamel-Ford-as-Regional-Ministers-233997</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Kristonyi a ɔyɛ Wiadze NyinaRa Asɛmpaka Asɔre (Global Evangelical Church) no munyi. Wawar na ɔwɔ mba esuon (7).<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
csmddary47v3j69mx0kfzxwr1ce9pjx
Joseph Ampomah Bosompem
0
592
6627
3289
2023-04-22T10:22:37Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96945314}}
'''Joseph Ampomah Bosompem''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akim Swedru Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu.[1]
== N'abrabɔ ==
Bosompem awar a ɔwɔ mba enum (4). Ɔyɛ Kristonyi na ɔyɛ Presbyterian asɔre no munyi.[1]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
t0svtiyc3354rt67tpntanheeih56vv
Joseph Arthur Ankrah
0
593
6628
3317
2023-04-22T10:22:41Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔ wo Joseph Arthur Ankrah(Dzifuu 18, 1915 Kapem 25 Ɔberɛfɛw 1992 a owue) Nna ɔyɛ sogyanyi panyin wɔ Ghana nna Ɔman no tsir so wɔ afe 1966 kapem 1969 a ɔbɛyɛ guamutsinanyi wɔ National Liberation Council (NLC) amanyɛkuw mu. Ansaana ɔbɛyɛ ɔman no tsir no,, Ankrah som dɛ sogyafo hyɛfo wɔ Ghana . Ɔnye sogyanyi a odzikan yɛ ɔman ne tsir. Ankrah sanee som dɛ guamutsenanyiwɔ (OAU) fir kwakwa 24, 1966 kapem Ayɛwoho 5, 1966.
== N'abrabɔ Ahyɛse ==
Wɔ wo Ankrah wɔ Dzifuu 18,1915 wɔ Nkran. N'awofo nye Owura Samuel Paul Cofie Ankrah, a ɔyɛ Christian Missionary Society Hwɛfo nna Maame Beatrice Abashie Quaynor, a ɔyɛ guadzinyi. Ankrah hyɛ skuul ase 1921 wɔ Wesleyan Methodist wɔ Nkran, a wɔbɔ no 'Ankrah Patapaa' wɔ "mberɛ osi pɛnsɛnpɛnsɛn nsɛm mu nye ne mbɔdzinbɔ wɔ baanodzi mu.Wɔ 1932,ɔkɔr Accra Academy, hɔ no ɔbɔ noho mbɔdzen wɔ agokensi mu.Onya abodzin kraataa Senior Cambridge skuul wɔ1937. Ɔdze noho kɔbɔ Aman dwuma ho.
== Asraadwuma ==
Ankrah kɛka asraaafofokuw a ɔwɔ Gold Coast ho wɔ 1939.Wiase nyina ko a otsia ebien no, Ankrah keka Royal West African Frontier Tumkuw ho. Ɔkɔ kaa Brigade nnso ho wɔ East Africa 1940, wɔ yi no kɔ Ntwerewtohɔ Dwumabea wɔ Nkran a ne gyinabiw yɛɛ Warrant officer Class II nye commander ɔtodo ebien. Ɔbɛsɛ 1946 mu no, ɔkɔr Marshfield Officer Cadets Training Unit a ɔwɔ United Kingdom ,wie wɔ Kwakwa 1947 dɛ Ebibiman mu panyin a odzikan wɔ Gold Coast Asraafo mu.Afei wɔ yɛ no Lɛftɛnant wɔ 1947. Ekyir yi wɔ yɛ no Ghana dzikanyi kwankyerɛfo panyin wɔ Nwomasua bea. wɔ pagyaw ne dzibiw wɔ1956 ma ɔbɛyɛ Ebibimanyi a odzikan dɛ ɔkyerɛkyerɛ biw wɔ Africa nyina guadzimu.Charlie Company ,First Battalion wɔ Tamale, Ghana. Ɔbɛyɛ Lɛftɛnant a ɔda edwuma kuw yi ano. Ha so wɔto ne dzibiw mu yɛ no Colonel wɔ 1960, dɛm dzibiw yi nna Ghanafo kakraabi na wɔwɔ bi. Wɔ United Nations Operation a ɔkɔdo wɔ Congo ,ɔyɛ Brigade panyin wɔ Luluabourg,Kasai a ɔyɛ ndɛ Democratic Republic of Congo. Ɔnye Ghananyi kor a wɔ ma no abawdobodze a ɔyɛ Military Cross wɔ Leopoldville wɔ Congo afe 1961.
== Amanyɛsɛm ==
Ankrah bɛyɛ Aman Fotuw mu panyin wɔ ber a ofir asraafo mu no. Ɔbɛyɛ Ghanaman ne tsir nye guamutsinanyi wɔ National Liberation Council amayɛkuw no mu wɔ Kwakwa 24 ,1966 kuu n'ekyir. Wɔ hyɛ no ma ogyae no dwuma a odzi dɛ guamutsenanyi wɔ NLC nye ɔman ne tsir osian kɛtɛasehyɛ na porɔeɛ a ɔkɔr do w'ɔnye Alatanyi guadzinyi bi.
== Agokansi ==
Ankrah yɛɛ ɔmanpanyin a odzikan wɔ atitiriw bagua wɔ "Acraa Heart of Oak S.C " na ɔma bɔɔlbɔfokuw no gyina ne nan do kyɛree.
== Ebusuasɛm ==
Wɔ afe 1965 ɔwar nohokafo a ɔtodo ebaasa,Maame Mildred Christina Akosiwor Fugar (Ayɛwoho 12 1938 kapem Ayɛwoho 9, 2005),wɔ nkran .Neba banyin so kɔr skuul wɔ Accra Academy.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
bvvdme1t0j14a1gly79xoomu7qi9wbn
Joseph Darko Mensah
0
594
6629
3319
2023-04-22T10:22:45Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Joseph Darko-Mensah (afe apem ahaakorɔn eduonan ebien ne bosoom Fankwa mu ne da a otsia eduonu-ebien kesi afe apem ahaebien du-biako ne Esusuowaketseaba ne da a ɔtɔdo du-esia) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbranyimfo a ɔsomee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana. Ogyinaa ma Okaikwei Etsifi mpasuar wɔ Nkran mantɔw mu wɔ Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party (NPP) no ase.
Dza ɔwɔ mu;
1 Amanyɛkuw adzeyɛ
1.1 Mbrahyɛbaguanyi
1.1.1 Afe 1996 Mbrahyɛbagua abatow
1.1.2 Afe 2000 mbrahyɛbagua abatow
2 Yii noho fii amanyɛsɛm mu
3 Nhwɛdo
AMANYƐKUW ADZEYƐ:
Mbrahyɛbaguanyi;
Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esuon na afe apem ahaebien biako mu na odzi kan a Darko-Mensah bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia na afe apem ahaebien mbrahyɛbagua abatow no mu. Ɔdze mba dodow 33,067 dzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu na mba 36,511 wɔ afe apem ahaebien Ghana asahen abatow wɔ Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party) no tsikitsi do. Ghana asahen abatow a ɔkɔr do afe apem ahaebien anan mu no, Joseph Darko-Mensah hweer n'egua no ma okedzii Ewuraba Elizabeth K. Tawiah Sackey nsamu.
Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia mbrahyɛbagua abatow;
Wɔpaaw Darko-Mensah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Okaikwei Etsifi mpasuardo wɔ Nkran mantɔw mu wɔ Ghana, ma ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana. Ɔdze mba 34,641 a nna ogyina hɔ ma 35.50% wɔ mba papa no nyinara mu dzii kunyim tsiaa n'akotsiafo: Philip Kwame Agbeyome a ɔyɛ Akatamanso kuwba a onyaa mba 33,067 ma ogyina hɔ ma 33.50% wɔ mba dodow a wɔtowee no mu, Kwaku Oteng Anane a ɔyɛ Akokɔ Baatan no kuwba (Convention People's Party) a onyaa mba 5,697 a ogyina hɔ ma 5.80%, Abdullah Nii Armah a ɔyɛ "People's National Convention" nyaa mba 3, 193 a ogyina hɔ ma 3.20% na Mohammed Saleh Sinare a ɔyɛ "National Convention Party" ananmusifo nyaa mba 474 a ogyina hɔ ma 0.50% dze fi mba papa no nyinara mu.
Afe apem ahaebien mbrahyɛbagua abatow;
Joseph san faa mbrahyɛbagua egua no wɔ Okaikwei mpasuardo wɔ afe apem ahaebien mbrahyɛbagua abatow a ɔkɔr do wɔ Ghana no mu. Mba wɔtowee no mu no, onyaa mba 55.50% dze dzii kunyim. Darko-Mensah nye dzibea hwehwɛfo ahorow sii akan wɔ Akatamanso amanyɛkuw no mu a ɔyɛ Mrs. Mawuenyenga Sally Okauley, "People's National Convention" (PNC) ananmusinyi a ɔyɛ Alhajia Salamatu Ali-Lawal, "National Reform Party" (NRP) kuw a na ananmusinyi no yɛ Barikisu Shardow Shahad, na Akokɔ Baatan (Convention People's Party (CPP) ananmusinyi a ɔyɛ Reindorf Nii Kwao Mettle. Mba a tsemanmufo no towee no dodow yɛ 65,742. Mr. Darko-Mensah nyaa mu 35,611 dze twaa Owurayer Okailey a onyaa mba 12,045 dze dzii kunyim. Owurayer Okailey nyaa mba 24,466 a ɔyɛ 37.20%. PNC, NRP na CPP ananmusifo no nyaa mba 2,268, 1,328, and 1,169 ndzidzido.
YII NOHO FII AMANYƐSƐM MU:
Joseph Darko-Mensah yii noho fii amanyɛsɛm mu na ɔsanee dze noho kɛhyɛɛ adzeyɛ a ɔfa mbra kwan do wɔ ber a wɔpaam no fii Ɔson amanyɛkuw no mu wɔafe apem ahaebien asahen abatow no mu wɔ nsusui bi ho dɛ oguu kuw no ho fi.
NHWƐDO:
"Ghana Elections 2000-Results". Peacefmonline. Retrieved 3 September 2020.
"Greater Accra Region". www.ghanareview.com. Retrieved 9 October 2020.
"MP Escapes Attack". Modern Ghana. Retrieved 9 October 2020.
"Parliament: Greater Accra Region". Peacefmonline. Retrieved 3 September 2020.
"NPP Sacks Former MP". GhanaWeb. 4 April 2005. Retrieved 3 September 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6s2hrbn19lsiqojavrxv0s8435kr1u0
Joseph E.K. Abekah
0
595
7618
6630
2023-05-01T17:41:33Z
Robertjamal12
13
/* AMBATOW */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph E.K. Abekah''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Effia-Kwesimintsim ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do e
ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
== AMANYƐSƐM ==
Wɔpaaw Abekah ma ogyinaa maa Effia-Kwesimintsim wɔ Ghana ambatow kɛse mu wɔ afe 1996 wɔ People's Convention Party amanyɛkuw no dzin mu. Otuu James Mike Abban a ofi National Convention Party amanyɛkuw no mu no adze do.
== AMBATOW ==
Amba a Abekah dze dzii nkonyim yɛ 34, 958 fi amba 56, 701 mu, iyi gyina hɔ ma 61. 65% fi amba a wɔtoow nyina mu. Hɔn a odzii hɔn do nkonyim nye: Ebenezer Kofi Quansah a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], Abdulai Mohammed Seidu a ɔwɔ National Democratic Congress na S. A. B. Ackah a ɔwɔ People's National Convention amanyɛkuw no mu. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a, wonyaa 0%, 30.25% and 8.1% fi amba wɔtoow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jr46thsj6tcj8yr52azz15vwwbirif9
Joseph Emmanuel Ackah
0
596
6631
3327
2023-04-22T10:22:53Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph Emmanuel Ackah''' yɛ Ghanaian amanyɛnyi, Okuanyi na mbrahyɛbaguanyi dze wɔ aban a odzi kan, dza otsia ebien na dza otsia ebiasa no mu wɔ kwasafoman a otsia a otsia anan(4th republic) no mu wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a odzi kan dze ma Jomoro mpasuar Atɔe mantɔw mu. Ɔyɛ wɔ "National Democratic Congress"amanyɛkuwba.
Contents
1 Ɔbra ahyɛse na Nwomasua
2 Edwuma
3 Amanyɛsɛm
3.1 Afe 2000 abatow
4 N'abrabɔ
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Ackah yɛ obi a wɔwoo no wɔ afe apem ahaakrɔn eduasa-anan ne bosoom a ɔtɔdo awɔtwe ne da a odzi ewiei(31 August 1934). Ɔkɔr skuul wɔ "University of Ghana" suapɔn mu. Hɔ na onyaa ne "Bachelor of Arts degree" wɔ abakɔsɛm mu. Ackah sanso kɔr "University of Cape Coast. Onyaa "Post-graduate" abawdobɔdze wɔ Nwomasua mu fir suapɔn no mu.
EDWUMA:
Edwumayɛ mu no, Ackah yɛ Okuanyi mapa.
AMANYƐSƐM:
Ackah odzi kan no, wɔpaaw no ber a afe 1992 Ghana mbrahyɛbaguafo abatow no rokɔ do dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma aban a odzi kan no wɔ kwasafoman anan (4th republic) no mu. Obedzii James V. Leuven Mensah a ɔyɛ "People's National Party" (PNP) kuwba no adze. Ɔsan yɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma aban a otsia ebien na ebiasa wɔ kwasafoman anan mu wɔ Ghana. Ɔyɛ "National Democratic Congress" kuwba na ananmusinyi dze ma Jomoro mpasuar wɔ Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana. N'amanyɛsɛm edwuma hyɛɛ ase wɔ ber a osii akan wɔ afe 1992 abatow no mu ma odzii kunyim wɔ National Democratic Congress tsikiitsi do. Ne mber soe, ɔsanee gyinaa bio wɔ afe 1996 na 2000 Ghana asahen abatow no mu.
AFE 1996 ABATOW:
Ackah gyinaa afe 1996Ghana asahen abatow no mu wɔ "National Democratic Congress" kuw no tsikiitsi do dɛ wɔmpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi mma Jomoro mpasuar na ɔdze mba 22,881 dze dzii kunyim. Akansifo a aka nna wɔreper dɛm dzibew no yɛ Anthony Kwofie Jabialu a ɔyɛ Convention Peoples Party kuwba nyaa mba 13,401 na Patrick Tandoh Williams a ɔyɛ National Convention Party kuwba no so nyaa mba dze fir mba dodow no mu.
AFE 2000 ABATOW:
Woyii Ackah dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Jomoro mpasuar wɔ afe 2000 Ghana asahen abatow no mu. Odzi kunyim wɔ NDC tsikiitsi do. Dze fir ngua du-akorɔn a ɔwɔ mbrahyɛbaguafie no, nna ne mpasuar ka ngua akorɔn a NDC amanyɛkuw no tumii kantann do wɔ Atɔe mantɔw mu no ho. Mbrahyɛbaguafie ngua ahaebien mu no, National Democratic Congress amanyɛkuw no nyaa dɔm-kuma a na dodow no yɛ eduokorɔn-ebien dze fii mu wɔ aban otsia ebiasa wɔ kwasafoman anan no mu. Wɔdze mba 10,427 dze fi mba 32,232 dze yii no dɛ mbrahyɛbaguanyi. Iyi gyina hɔ ma 33.4%. Wɔsaan Patrick Somiah Ehomah a ɔyɛ "independent candidate", Peter Nwanwaan a ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba, Abraham Yankson a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba, Stephen Blay a ɔyɛ "National Reformed Party" kuwba, Richard Aduko Raqib a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba na Patrick Tandoh Williams a no so yɛ "United Ghana Movement" kuwba ho yii Joseph Emmanuel Ackah. Mba a Ackah ne kotsiafo no nyae yɛ 8,171, 5,959, 4,762, 1,365, 389 na 131 dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do no dze fir mba dodow a wɔtoow no dɛm afe no mu. Mba a wonyae no gyina hɔ ma 26.2%, 19.1%, 15.3%, 4.4%, 1.2% na 0.4% ndzidzido dɛmara.
N'ABRABƆ:
Ackah yɛ Okristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9t6xx8wqjx8hbbfv9vq9rjo0j5iyxxs
Joseph Ghansah
0
597
6632
3329
2023-04-22T10:23:02Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph Ghansah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu dze maa Tarkwa-Nsuaem ambatow mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== ABƆSE: ==
Wɔwoo Ghansah wɔ Tarkwa-Nsuaem wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== AMANYƐSƐM: ==
Ghansah dzii baa mbrahyɛbagua fie wɔ PCP amanyɛkuw dzin mu wɔ Tarkwa-Nsuaem ambatow mpasua do wɔ Anee Mantɔw mu Ghana, ber a wɔtoo amba kɛse wɔ Mumu bosoom mu wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(December 1996) mu.Ber a ogyinae no, onyaa amba 24,718 sen Mr. John Aidoo a ɔyɛ NCP amanyɛkuwnyi a onyaa 1,622, Mr. Joe Arthur a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi so nyaa 15,012 na Rose Esi Amoah a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi. Ber a ɔyɛ dɛ ɔbɔkɔ bio no, Gifty Eugenia Kwofie a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi dzii no do nkonyim wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow kɛse no mu. Ghansah bedzii Mathew Kojo Kum a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi ananmu na ɔyɛɛ edwuma dɛ mbrahyɛbaguanyi mpɛn kor pɛr.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cp7bn8qih0czrm6vrbzw37u4lfp50rn
Joseph H. Owusu Acheampong
0
598
6633
3332
2023-04-22T10:23:34Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph H. Owusu Acheampong''' yɛ Ghana amanyɛnyi nab Ghana amanyɛkuw a ɔtɔ do ebien wɔ amambu a ɔtɔdo anan no mu nyi a ogyina hɔ ma Berekum abatow mpɛsoado a ɔhyɛ National Democratic Congress ase mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
069pl8c9f8nfbo80j3ldh7tzcqnahfl
Joseph Henry Mensah
0
599
12872
7619
2024-04-09T10:43:59Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1707222}}
'''Joseph Henry Mensah''' (31 [[Ɔbɛsɛ]] 1928 – 12 [[Ayɛwoho]] 2018) yɛ Ghana amanyɛnyi na sikasɛm ho nyimdzefo.
== Nwomasua ==
Wɔ nye mfiase nwomasua mu no, J. H. Mensah kɔɔ Achimota Sukuu. Ɔkɔɔ do kɔɔ Gold Coast Sukuupɔn (mprempren Ghana Sukuupɔn) ntsam wɔ afe 1948 na 1954. Afei ɔdze n’ani kyerɛɛ London Sukuupɔn na Stanford Sukuupɔn, faako a onyaa bachelor’s na master’s degree nyinara a na ɔwɔ sikasɛm ho nsusuwii tsitsir na mpuntuo. Wɔ afe 1954 mu no, Mensah bɛyɛɛ Nhwehwɛmufo wɔ Sikasɛm mu wɔ Ghana Suapɔn mu, dzibea a ɔdzii mu kɔsii afe 1958.
== Amanyɛsɛm Dwumadzi Ahorow ==
J. H. Mensah hyɛɛ aseɛ yɛɛ edwuma dɛ tow sohwɛfo boafo wɔ afe 1953 mu ber a na Gold Coast da do ara wɔ atubrafo tumi ase. Wɔ afe 1958 mu no, J. H. Mensah kɔkaa Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfo Dwumadzibea a ɔwɔ Asoɛe a Ɔhwɛ Nkɔdo Nhyehyɛe Do (Center for Development Planning), Nsusuwii na Nhyehyɛe Ahorow (Projections and Policies), wɔ New York City, United States. J. H. Mensah san baa Ghana wɔ afe 1961 mu dɛ Dwumadzibea Panyin wɔ Ɔman Nhyehyɛe Bagua no mu. Ɔman Nhyehyɛe bagua no twee ɔman no Mfe Ason Nkɔdo Nhyehyɛe (1963/64–1969–70) na wɔdze dzii dwuma. Wɔ afe 1969 mu no, wɔpaw no dɛ ɔmbɛyɛ mbrahyɛbagua no na ɔbɛyɛɛ Sikasɛm soafo wɔ Busia aban do kosii afe 1972, ber a wɔdze daakye ɔman panyin Ignatius Kutu Acheampong sii n’ananmu wɔ asraafo atuatew no ekyi na ɔwɔ hɔ.
== Abatow ==
J. H. Mensah gyinaa Sunyani Epuei Fam mansin ananmu wɔ Ghana man no mmarahyɛ bagua a ɔto do ebien (2), ebaasa (3) na anan (4) mu.
=== Afe 2000 Abatow ===
Wɔ afe 2000 mu no, Mensah dzii nkonyim wɔ Ghana amansan abatow mu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana mansin a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ d ebaasa no mu ma Sunyani Epuei mansin a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekitsi do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 14 a ɔwɔ nkongua 21 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Brong Ahafo Mantsam no fa. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a ɔyɛ mbrahyɛbagua nkongua 100 wɔ nkongua 200 a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) no mu. Wɔdze abatow 27,756 paw no wɔ abatow 43,128 a ɔdzi mu nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 65.1% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Capt.(rtd) F. Adu Kwaku Nkrumah a ofi Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no mu, Shiekh Mustapha Abdulah a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu, Moses Owusu-Yeboah a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiam no mu, Boachie Amankwa a ofi United Ghana Kuw no mu na Boniface Kojo Mensah do a ɔwɔ Ɔman Ɔsesɛw Kuw no mu. Eyinom nyaa abatow 11,550, 1,269, 1,039, 592 na 427 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 27.1%, 3.0%, 2.4%, 1.4% na 1.0% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
=== Afe 2004 Abatow ===
Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sunyani Epuei fam mansin no mu maa mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Wɔdze abatow 32,035 paw no wɔ abatow 53,972 a edzi mu nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 59.40% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Ɔtemmufo Samuel Adjei a ofi Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no mu, Cubagee Raphael – ɔkannyifo a ɔdze nye ho, Ɔsɔfo Nana Adjei-Ntow – nso yɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho, Theophilus Kwame Chartey a ofi Convention People’s Party no mu, Awuah Philip a ofi Every Ghana Living Everywhere Party no mu na A. A. Boasiako a ɔyɛ Democratic Nyimpa Kuw no mufo. Eyinom nyaa abatow 17,860, abatow 1,478, abatow 998, abatow 674, abatow 581 na abatow 346 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 33.10%, 2.70%, 1.80%, 1.20%, 1.10% na 0.60% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Wɔpaw Mensah wɔ[[New Patriotic Party]] no tekitsi do. Nye mansin no yɛ amansin 24 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii nkonyim wɔ Brong Ahafo mantsam mu wɔ saa abatow no mu no mu 14 no fa. Ne nyinara mu no, Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a ɔyɛ mbrahyɛbagua ananmusifo a hɔn dodow yɛ 128 wɔ mbrahyɛbagua nkongua 230 a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do aanan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.
== Aban Atuatew ==
Efi afe 1974 no, Mensah yɛɛ edwuma wɔ ankorankor edwumayɛbea ahorow mu wɔ Ghana na amannɔnye nyinara. Ɔman Agyedze Badwa no dze no too afiase fir afe 1975 kɔsi afe 1978. Ɔwom dɛ wɔbaraa no dɛ ɔnnyɛ amanyɛsɛm wɔ afe 1979 mu dze, nanso na ɔyɛ nnam maa Popular Front Party wɔ 1979 abatow no mu. Ɔsan nso yɛɛ Sunyani Mantɔw mu Bagua no Eguamutsenanyi wɔ Brong-Ahafo Mantɔw mu (1979–1981), nye Banka Farms wura. Wɔdze no kɔɔ nnommumfa mu wɔ England, wɔ afe 1983 mu no, odzii kuw bi a wɔsɔre tia PNDC no enyim. Ɔsan nso yɛɛ Afrika Afotufo Bagua a ɔwɔ Afrika Nkɔdo Sikakorabea no mu fir afe 1993 kɔsi afe 1997. Wɔ [[Mumu]] 1996 mu no, Mensah sii akan wɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ Sunyani Epuei fam mantɔw mu dɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no munyi, na odzii nkonyim. Wɔsan paw no bio wɔ afe 2000. Ansa na wɔrepaw John Kufuor wɔ afe 2001 mu no, na Mensah yɛ Nyimpa kakraa bi Kannyifo wɔ mbrahyɛbagua no mu fir afe 1997 kɔsi afe 2001. Bio nso, ɔyɛɛ Ɔsomfo na Aban Edwumayɛfo Kannyifo fir afe 2001 kɔsi afe 2003; Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Ɔman Dwumadzibea Nsakrae na Ɔman Asoɛe Foforoyɛ Nhyehyɛe do fi afe 2003 kosi afe 2005 na Ɔsoafo Panyin nso fi afe 2005 kosi afe 2006 nye nyinara wɔ nnyido a Kufuor dzii enyim no mu.
== N'abrabɔ na N'ebusua ==
Joseph Henry Mensah yɛ kan Awuraa a odzi kan, Theresa Kufuor, nuabarima panyin.
== Owu na Ɔman Eyi Yɛ ==
J. H. Mensah wui [[Dwowda|Dwoda]] 12 [[Ayɛwoho]] 2018 wɔ 37 Military Hospital wɔ Accra wɔ yareɛ a ɔkyɛe ekyi, ɔfir dɛ na wanya akisikuru (stroke) afe a etwam no. Ghana Aban maa no ɔman ayie wɔ [[Fida]] 17 [[Dzifuu]] 2018 wɔ Accra Amanaman Ntsam Nhyiamu Bea na wɔsiee no wɔ Asraafo Amusie fofor a ɔwɔ Burma Camp.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
eb7q8aqyy9c81mnm1wc9ehbeojfaaps
Joseph Kofi Adda
0
600
12734
11453
2024-02-04T00:23:38Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1451907}}
'''Joseph Kofi Kowe Adda''' (22 [[Ebɔbira]] 1956 – 14 [[Ɔbɛsɛ]] 2021) yɛ Ghana amanyɛnyi, a ɔsom dɛ mbrahyɛbaguanyi na ɔsan nso yɛ Ɔsomfo a ɔhwɛ wimhyɛn do wɔ[[New Patriotic Party]] aban mu wɔ Ɔmanpanyin Akufo-Addo ase kɔsii [[Sanda]] 2021. Ɔsan nso yɛ a Sikasɛm ho Ɔbenfo na Edwumayɛ ho Ɔfotufo.<ref name=":0" />
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Joseph Adda wɔ Navrongo, Kassena-Nankana Mansin a ɔwɔ Ghana Epuei Fam Mantɔw mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php. ''Profile of ministers.'' Ghana government. Archived from the original on 15 April 2007. Retrieved 16 May 2007.</ref> Ɔnyaa nye ntoado sukuu wɔ St. John’s School, Sekondi na onyaa Bachelor of Science abodzin krataa wɔ amanyɛsɛm ne sikasɛm mu wɔ Indiana Wesleyan Esuapɔn, Marion, Indiana, United States, a ɔkɔɔ mu wɔ afe 1979 na 1982 ntsam hɔ. Wɔ afe 1982 na 1984 ntamu no, na ɔwɔ Columbia Esuapɔn mu, New York, faako a osuaa Master’s degree wɔ Amanaman Ntamu Nsɛm mu (International Affairs), a na nye ho akokwaw wɔ Sikasɛm na Sikakorabea mu.<ref name=":1">https://web.archive.org/web/20160506160910/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=25. 6 May 2016. Archived from the original on 6 May 2016. Retrieved 3 August 2020.</ref> Ɔkɔɔ do nyaa adansedzi krataa a ɔkyerɛ dɛ wawie sukuu wɔ Afrika Adzesua mu wɔ Esuapɔn koro no ara mu. Wɔ afe 1989 mu no, onyaa adansedzi krataa wɔ Franse kasa na anyibuei mu wɔ Sorbonne Esuapɔn (Sorbonne University), Paris, France.<ref name=":0" />
== Edwuma Ahyɛse ==
Joseph Adda yɛ Sikasɛm ho Ɔbenfo na Edwumayɛ ho Ɔfotufo.<ref>https://web.archive.org/web/20071011103451/http://www.ghanadistricts.com/mps/?r=8&PHPSESSID=83d8e3e6fb8b173f937b3da4fd190fc5&mpd=174&PHPSESSID=83d8e3e6fb8b173f937b3da4fd190fc5. ''Upper East Region - Members of Parliament - Profile.'' GhanaDistricts.com. Archived from the original on 11 October 2007. Retrieved 16 May 2007.</ref> Ɔyɛɛ edwuma dɛ Ɔpanyin a ɔhwɛ edwuma do (Executive officer) wɔ Eguadzi na Nnwumayɛbea Dwumadzibea (Ministry of Trade and Industry), Ghana wɔ afe 1979. Wɔ afe 1983 na 1984 ntamu no, ɔyɛɛ edwuma dɛ Research Analyst intern wɔ Wiase Nyinaa Eguadzi Asoɛe a ɔtɔ do ebiasa (Third World Trade Institute), New York, USA. Wɔ mfe ebien a edzi hɔ no mu no, na ɔyɛ akontsaabu sohwɛfo na Edwumayɛfo a wɔretsetse no wɔ Equitable Financial Service, Inc., a ɔwɔ New Jersey, U.S.A. Owura Adda nso ayɛ edwuma wɔ Essex Couinty Kɔlege (College), Newark, New Jersey, U.S.A. (1986 – 1988), Thomson McKinnon `Securities Inc., New York (1989 – 1991), Deloitte na Touche Consulting, (Afrika Atɔe Fam - West Africa), Accra ( 1991 – 1994) na ɔkyerɛwee. Efi afe 1994 no, Joseph Adda ayɛ Omni Consulting International (Ghana) Ltd no sohwɛfo.<ref>https://web.archive.org/web/20160506160910/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=25. 6 May 2016. Archived from the original on 6 May 2016. Retrieved 3 August 2020.</ref> Wɔ afe 1996 na 2000 ntamu no, ɔyɛɛ edwuma wɔ nnwuma ahorow mu wɔ Sikasɛm Dwumadzibea (Ministry of Finance), Ghana.<ref name=":0" />
== Ambatow ==
Adda dzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2003. Ɔdzii nkonyim wɔ abatow a wɔdze kɔmaa Navrongo fininfin bagua a ɔwɔ Etsifi Epuei Mantɔw (Upper East Region), Ghana no mu wɔ deɛ ɔdzi tumi, John Achuliwor wuo ekyi.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=34533. ''Politics of Wednesday, 26 March 2003.'' Ghana Home Page. Retrieved 16 May 2007.</ref> Ɔkɔɔ do kuraa n’akongua do wɔ afe 2004 mbrahyɛbagua abatow mu. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":2">https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/uppereast/173/. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 3 August 2020.</ref><ref name=":3">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections.'' Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 186.</ref><ref>''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections.'' Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 184.</ref> Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua ebien (2) no fa wɔ nkongua du-ebiasa (13) a[[New Patriotic Party]] no dzii wɔ saa abatow no mu maa Etsifi Epuei Mantɔw no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/. ''Fact Check Ghana.'' 10 August 2016. Retrieved 3 August 2020.</ref>[[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/president/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 3 August 2020.</ref> Wɔdze abatow 12,444 na ɔpaw no wɔ abatow 31,657 a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 39.3% yɛ pɛ. Adda nyaa amba kyɛn Gabriel Pwamang a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiam (Peoples’ National Convention) no mu, Andema Emmanuel a ofi Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua (National Democratic Congress) no mu, Azantinlwo Anemana Jennifer Grace a ofi Nhyiam no mu Nyimpa Kuw (Convention People's Party), Bagonia Grace a ofi Democratic Nyimpa Kuw (Democratic People's Party) no mu, Donald Amuah na Achuliwor A. Otito Werseh a hɔn ebien nyinara yɛ hɔn a wɔdze hɔn ho (Independent candidates). Eyinom nyaa abatow 6,512, 6,201, 140, 83, 2,262 na 4,015 wɔ abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom na abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 20.6%, 19.6%, 0.4%, 0.3%, 7.1% na 12.7% yɛ pɛ.<ref name=":2" /><ref name=":3" />
== Amanyɛsɛm ==
Ɔmampanyin John Kufuor paw Adda dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Edwumayɛfo Nkɔdo na Edwumayɛ do wɔ afe 2005 mu.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=74556. ''General News of Wednesday, 2 February 2005.'' Ghana Home Page. Retrieved 5 May 2007.</ref> Wɔ 28 [[Ebɔbira]] 2006 no, wɔdze no kɔɔ aban mpanyimfo nsakrae mu kɔɔ dzibea dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Ahoɔdzen do.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=103354. ''General News of Friday, 28 April 2006.'' Ghana Home Page. Retrieved 16 May 2007.</ref> Ekyir, Ɔmampanyin Kuffuor dze Felix Owusu-Adjapong sii n’anam dɛ Ahoɔdzen ho Ɔsoafo. Joe Adda kuraa n’akongua do ber a NPP dzii nkoguo wɔ amansan abatow mu wɔ afe 2008. Nanso ɔhweer n’egua no wɔ afe 2012 abatoɛ no mu maa Mark Woyongo.<ref>https://web.archive.org/web/20160304030453/http://www.dailyguideghana.com/?p=70030. Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved 15 January 2013.</ref>
Wɔ May 2017 mu no, Ɔmanpanyin Nana Akufo-Addo bɔɔ Joseph Kofi Adda dzin dɛ Asoafo duakron a wɔbɛhyehyɛ nye kabinet no fa.[13] Wɔdze asoafo 19 no dzin kɔmaa Ghana Mbrahyɛbagua no na Aban no Kasafo, Rt. Hon. Ɔbenfo Mike Ocquaye.[13] Dɛ Kabinet soafo no, na Joseph Kofi Adda ka ɔmampanyin no mu kuw no ho na ɔboaa gyinaesi dwumadzi atsitsir (key decision-making activities) wɔ ɔman no mu.<ref>Citi FM, https://web.archive.org/web/20170731025902/http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Arts-Minister-Catherine-Afeku-makes-it-to-Cabinet-542839. ''ghanaweb.com.'' ghanaweb. Retrieved 7 July 2017.</ref>
== N'abrabɔ ==
Na Adda awar na ɔwɔ mba ebien.<ref name=":1" /> Ná ɔyɛ Kristonyi.<ref>''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008.'' Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 83.</ref> Ná ɔyɛ Katoleknyi (Catholic).<ref name=":1" />
== Owuo ==
Adda wui Dwoda, 14 [[Ɔbɛsɛ]] 2021 anɔpatutuutu wɔ Legon Ayaresabea a ɔwɔ Accra.<ref>https://www.myjoyonline.com/former-aviation-minister-joseph-kofi-adda-has-died/. ''MyJoyOnline.'' 14 October 2021. Retrieved 16 November 2021</ref><ref>https://citinewsroom.com/2021/10/former-sanitation-minister-kofi-adda-dies-at-age-65/. ''Citinewsroom'' - Comprehensive News in Ghana. 14 October 2021. Retrieved 7 December 2022.</ref><ref>https://www.parliament.gh/news?CO=150. ''www.parliament.gh.'' Retrieved 7 December 2022.</ref><ref>https://web.archive.org/web/20230324195021/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Kofi-Adda-died-of-heart-failure-Report-1380583. ''GhanaWeb.'' 15 October 2021. Retrieved 7 December 2022.</ref><ref>https://www.ghpage.com/former-aviation-minister-joseph-kofi-adda-dead/204834/. ''GhPage''. Retrieved 7 December 2022</ref><ref>Dumolga, Joseph (14 October 2021). https://web.archive.org/web/20221207150159/https://harmattangh.com/joseph-kofi-adda-dead-cause-of-death-of-the-former-navrongo-central-mp/. ''Harmattan Gh.'' Retrieved 7 December 2022.</ref>
== Abɔntsen do Nkitsahodzi Ahorow ==
* [https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Profile on the Ghanaian government website]
{| class="wikitable"
! colspan="3" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Parliament of Ghana]
|-
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Preceded by]
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php John Setuni Achuliwor]
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php '''Member of Parliament for Navrongo Central''']
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php 2003 – 2013]
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Succeeded by]
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Mark Woyongo]
|-
! colspan="3" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Political offices]
|-
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Preceded by]
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Yaw Barimah]
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php '''Minister for Manpower Development and Employment''']
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php 2005 – 2006]
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Succeeded by]
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Boniface Abubakar Saddique]
|-
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Preceded by]
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Aaron Mike Oquaye]
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php '''Minister for Energy''']
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php 2006 – 2008]
| rowspan="1" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Succeeded by]
[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php Felix Owusu-Adjapong]
|-
| colspan="3" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php <small>'''Notes and references'''</small>]
|-
| colspan="3" |[https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php <small>1. Member of Parliament for Navrongo Central</small>][https://web.archive.org/web/20070415200335/http://www.ghana.gov.gh/governing/ministers/ada.php <small>2. Minister for Manpower Development and Employment</small>]<small>3. Minister for Energy</small>
|}
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6qq69fq2fape27yhgkyo8bt5w9rtn9a
Joseph Kwaku Nayan
0
601
12806
7621
2024-03-18T01:01:26Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96840763}}
'''Joseph Kwaku Nayan''' yɛ ɔkyerɛkyerɛfo na Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nkwanta North Ambatow mpasua wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=182</ref><ref>https://web.archive.org/web/20200821040908/https://voltaonlinegh.com/tag/joseph-kwaku-nayan/</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-MP-re-elected-to-contest-Nkwanta-North-seat-145064</ref><ref>https://www.ghanabusinessnews.com/2011/01/28/ghanas-parliament-to-investigate-electoral-commission/</ref><ref>https://www.modernghana.com/news/322308/volta-caucus-8216expels8217-npp.html</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Joseph wɔ 22 [[Esusow Aketseaba]] 1964. Ɔfir Damanko kuro bi a ɔwɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye Diploma wɔ Nwomasua mu (Diploma in Education) wɔ Nwomasua Esuapɔn mu (University of Education), Winneba wɔ afe 2006. Ɔkɔɔ do kɔɔ Cape Coast Esuapɔn mu (University of Cape Coast ) baabi a ɔyeɛ nye master’s degree wɔ Aban na Akannyifo mu (master's degree in Governance and Leadership).<ref name=":0" /><ref>http://staging.odekro.org/person/joseph-kwaku-nayan/</ref>
== Edwuma ==
Ɔyɛ Nwomasua ho Ɔbenfo (Educationist). Na ɔyɛ Damanko Junior High School Ɔhwɛfoɔ Panyin (Principal Superintendent) na Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin (Headmaster).<ref name=":0" /> Na ɔyɛ kan Volta Ɔmantɔw Ɔsoafo Abadziakyir (Deputy Volta Regional Minister).<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/stay-away-from-partisanship-tribalism-oti-bless.html</ref><ref>https://www.joynewstv.com/news/volta-region-gets-eccd-committee/</ref> Na ɔsan nso yɛ Edwumayɛfo Panyin Abadziakyir (Deputy Chief Executive Officer) a ɔhwɛ ekyirtaa dwumadzi do (support services).<ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/first-batch-of-220-mining-guards-pass-out.html</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no munyi.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Nayan-retains-Nkwanta-North-constituency-parliamentary-seat-154266</ref> Wɔpaw no dɛ ɔnyɛ mbrahyɛbaguanyi dɛ ɔmmɛgyina Nkwanta Etsifi Ambatow mpasua ananmu wɔ Volta mantɔw mu wɔ Ghana wɔ [[Sanda]] 2005. Ɔsii akan dɛ wɔbɛsan apaw no bio wɔ dzibea a ɔtɔ do ebien (2) wɔ [[Mumu]] 2012 ambatow no mu na ɔdzii nkonyim wɔ ambatow 9,426 wɔ 21,676 a nye nyinara dzi mu ambatow wɔ nye Ambatow mpasua mu.<ref name=":0" /><ref>https://web.archive.org/web/20200703060335/http://www.africanelections.org/print_article.php?news=1746&link=%2Fghana%2Fnews%2Fpage.php%3Fnews%3D1746</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Minister-ranks-NPP-administration-successful-127573</ref>
== N'abrabɔ ==
Wawar na ɔwɔ mba enum (5). Ɔyɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gl2y6bx1gci2iz4xogl68qt42xijg9c
Joseph Nii Laryea-Afotey Agbo
0
602
6637
3367
2023-04-22T10:23:56Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph Nii Laryea Afotey-Agbo''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia esuon ne bosoom a ɔtɔ do esuon no ne da a otsia eduasa biako no mu) yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no Ga Mantɔw mu Mansin do Hwɛdofo wɔ Ghana. Ne dɛm ntsi, nna ɔyɛ Firaw Mantɔw mu Hwɛdofo. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon no wɔ kwasafoman a otsia anan no do wɔ Ghana dze ma Kpone-Katamanso abatow mpasuar wɔ Ga Mantɔw mu wɔ NDC amanyɛkuw no dzin mu.
== N'abrabɔ[Edit] ==
Ɔyɛ Kristianyi wɔ Presby asɔr no mu. Ɔawar kitsa mba esuon.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua[Edit] ==
Afe apem ahaakorɔn eduosia esuon ne bosoom a ɔtɔ do esuon ne da a otsia eduasa biako mu na wɔwoo Afotey-Agbo. Ofi Katamanso-Nungua, kurow a ɔwɔ Ga Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiee skuul wɔ Ghana Institute of Journalism na onyaa ne diploma degree wɔ public relations mu.
== Amanyɛsɛm[Edit] ==
Afotey-Agbo yɛ National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuwba. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Kpone-Katamanso abatow mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum, awɔtwe na mprenpren yi mbrahyɛbagua yi wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana. Ɔsom dɛ kuwba(committee member) wɔ "Environment, Science na Technology Committee", Mbaabun, Agodzi na Amambra (Youth, Sports and Culture Committee) na "Privileges Committee". Ɔsoom dɛ He served as the "Minister of States" wɔ afe mpemebien na akorɔn na afe mpemebien na du ebien ntamu. Ɔsanso soom dɛ Ga mantɔw mu hwɛdofo(Regional Minister of Greater Accra Region ) wɔ afe mpemebien na du ebien na afe mpemebien na du anan ntamu.
== Edwuma[Edit] ==
Ɔyɛ Ɔhwɛdofo Kwankyerɛfo (managing director (MD) dze ma JNL Afotey-Agbo Ventures. Ɔayɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi afe mpemebien na enum ne bosoom Sanda besi sesei.
== Nhwɛdo[Edit] ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Joseph Nii Laryea Afotey-Agbo, Biography". ''www.ghanaweb.com''. Retrieved 24 August 2022.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5g5e0ndtr91trflbpnhk7hm60hluf8z
Joseph Nii Laryea Afotey-Abgo
0
603
6638
3370
2023-04-22T10:24:01Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph Nii Laryea Afotey-Agbo''' (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 31, 1967) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na afei nna ɔyɛ Mantɔw soafo ma Nkran Kuropɔn mu wɔ Ghana. Ansaana ɔrebɛyɛ iyi no, nna ɔyɛ Firaw Mantɔw soafo. Ɔka mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon mu wɔ Ghana wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu, na ogyinaa maa Kpone-katamanso ambatow mpasua wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu dɛ National Democratic Congress kuwba.
== Abrabɔ mu nsɛm ==
Ɔyɛ Christiannyi (Presbytarian). Ɔawar awo mba beesuon.
=== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ===
Wɔwoo Afotey-Agbo wɔ Ayɛwoho 31, 1967 mu. Onyinii wɔ Katamanso-Nungua, kurow a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiei skuul wɔ Ghana ahyehyɛdze a wɔhwɛ nsɛnkyerɛw do na onyaa abodzin krataa wɔ bagua nkitahodzi mu (public relation).
=== Amanyɛsɛm ===
Afotey-Agbo National Democratic Congress (NDC) kuwba.Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa maa Kpone-Katamanso ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum, awɔtwe na seiseiara dze akron mu wɔ Ghana kwasaman a ɔtɔ do anan mu. Ɔsomee dɛ beesuomfo kuwba maa beesuomfo a wɔhwɛ ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia, Abɔdze nyasahun na mfir dwuma ho, agodzi na amambra beesuomfo na ɔdom beesuomfo ho. Ɔsaneee soom dɛ ɔsoafo a ɔhwɛ man no do wɔ afe 2009 nye afe 2012 ntamu, Ɔsoom bio dɛ Mantɔw soafo ma Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Afe 2012 nye afe 2014 ntamu.
=== Edwuma ===
Ɔno na ɔhwɛ JNL Afotey-Agbo edwumakuw no do. Ɔayɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 2005 besi ndɛ.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9hnwkxulld92dhvkii6hetqa9rpccn9
Joseph Nii Laryea Afotey-Agbo
0
604
7136
6639
2023-04-22T15:13:43Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16733693}}
'''Joseph Nii Laryea Afotey-Agbo''' (wɔwoo no wɔ [[Ayɛwoho]] 31,1967) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkan Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu Soafo wɔ Ghana.<ref>http://www.modernghana.com/news/469518/1/list-of-regional-ministers-in-ghana-with-their-dep.html</ref><ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/features/artikel.php?ID=277257</ref> Ahyɛse no, na ɔyɛ Firaw (Volta) Mantɔw mu Soafo.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=267366</ref> Ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do esuon wɔ Fourth Republic Ghana a na ogyina mu ma Kpone-Katamanso abatow mpasua wɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw no mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=38</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Afotey-Agbo wɔ [[Ayɛwoho]] 31,1967.<ref name=":0" /> Ofir Katamanso-Nungua, kurow a ɔwɔ Nkran kurowpɔn Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiei sukuu wɔ Ghana Institute of Journalism na onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ diploma degree in public relations.<ref>https://www.wikidata.org/wiki/Q16733693</ref>
== Edwuma ==
Ɔyɛ ɔkwankyerɛfo(managing director (MD) a ɔhwɛ JNL a ɔyɛ Afotey-Agbo Ventures do. Wayɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi [[Sanda]] 2005 besi ndɛ.<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Joseph-Nii-Laryea-Afotey-Agbo-1225</ref><ref name="ghanamps.com">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5474</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Afotey-Agbo yɛ kuw ba dze National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuw no. Ɔuɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina mu ma Kpone-Katamanso ambatow mpasua wɔ 4th, 5th, 8th na seseiara na 7th mbrahyɛbagua fie wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. A nna ɔyɛ ɔka kɔmɛtsi(committee) committees on Environment, Science na Technology Committee, Youth, Sports na Culture Committee, na Privileges Committee. Ɔsoom dɛ Ɔman Soafo wɔ 2009 na 2012. Ɔsan so soom dɛ Ɔsoafo dze ma Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu wɔ 2012 na 2014 ntam.<ref>https://www.parliament.gh/mps?mp=147</ref><ref>https://web.archive.org/web/20200710104103/https://ukgcc.com.gh/hon-joseph-nii-laryea-afotey-agbo/</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Kristonyi(Presbyterian). Wawar wɔ mba esuon (7).<ref name=":0" /><ref name="ghanamps.com"/>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
k1w5wr0erx26lykwyve4p4ys1ego8x1
Joseph Samuel Annan
0
605
7622
6640
2023-05-01T17:41:59Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96943440}}
'''Joseph Annan''' (wɔwoo no [[Mumu]] da ɔtɔ do duawɔtwe (18), afe 1953) yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyinaa Komenda/Edina/Eguafo/Abrem Ambatow mpasua ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506170405/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=75</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Annan wɔ [[Mumu]] 1953 wɔ Komenda wɔ Finimfin Mantɔw wɔ Ghana. Ɔnyaa nye mfitiase nwomasua wɔ Ridge Asɔre Sukuu (Ridge Church School) a ɔwɔ Accra. Ber a ɔnyaa nye GCE A na O level adansedzi nkrataa ekyi no ɔsan suaa Asetra ho adzesua (Sociology), Adwene na nneyɛe ho nyimdze (Psychology), akontaabu (statistics) na Mmoa ho adzesua (Zoology) wɔ Chelsea College. Ɔbɛyɛɛ ntsinyi ho oprehyɛn ho ɔbenfo (dental surgeon) ber a osuaa nsensan oprehyɛn (dental surgery) wɔ Royal London Hospital Medical College wɔ afe 1977 mu akyi. Ɔsan nso suaa nyansahu mu Master of Science wɔ sikasɛm (Master of Science in economics), Akwahosan Nhyehyɛe na Sikasɛm mu (Health Planning and Financing) wɔ London Sukuu a ɔhwɛ Sikasɛm do (London School of Economics) na London Sukuu a ɔhwɛ Ahotew na Aduruyɛ a ɔwɔ Ɔhyew do (London School of Hygiene and Tropical Medicine).<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Annan yɛɛ edwuma dɛ anom oprehyɛn ho ɔbenfo (oral surgeon) fi afe 1978 kɔsi afe 1982 na dɛ sẽ ho oprehyɛn (dental surgeon) fi afe 1982 kɔsi afe 1988. Efi afe 1988 kɔsi afe 1992 no ɔyɛɛ edwuma dɛ aban sẽ ho ɔpanyin (senior governmental dental officer) na maxillo-facial oprehyɛn (maxillo-facial surgeon) wɔ Akwahosan Dwumadzibea (Ministry of Health) a ɔwɔ Zimbabwe. Efi afe 1994 kɔsi afe 2002 no ɔyɛɛ edwuma dɛ ɔkwankyerɛfo panyin (executive director) maa JSA Consultants Int. wɔ Ghana mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Annan gyinaa Komenda/Edina/Eguafo/Abrem ambatow mpasua ananmu dɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) no mu. Iyi yɛ ber a wɔpaw no wɔ National Democratic Congress tekiti do wɔ afe 2008 amansan ambatow a ɔkɔɔ do wɔ Ghana no ekyi. Ɔnyaa ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 48.83%. Stephen Nana Ato Arthur a ofi[[New Patriotic Party]] na Joachim Bruku Eshun a ofi Convention People’s Party no dzii nkogu dzenam ambatow a wɔtow nyinaa mu 41.41% na 9.76% a wonyae no do.<ref name=":0" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/77/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Annan awar na ɔwɔ mba ebiasa (3). Ɔyɛ Kristonyi (Mɛtɔdisnyi - Methodist).<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
26l96w73aq9xjuadt9rjtx76k56flzi
Joseph Trumah Bayel
0
606
6641
6347
2023-04-22T10:24:55Z
Robertjamal12
13
/* <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Joseph Trumah Bayel''' wɔ Obiradzi 20, 1954. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Sawla/Kalba Mansin a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic of Ghana mu.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase na nwomasua</u> ===
Wɔwoo Joseph Trumah Bayel wɔ Obiradzi 20, 1954. Ɔkɔr skuul wɔ John Bosco Ntsetseebea.
==== <u>Edwuma</u> ====
Bayel yɛ Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsan yɛ Ghana ɔmanyɛnyi.
===== <u>Amanyɛsɛm</u> =====
Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a odzi kan, dza ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ 4th Republic of Ghana. Odzii kan kɔr mbrahyɛbagua wɔ afe 1992 mbrahyɛbagua ambatow maa Sawla/Kalba ambatow mpasua dze nam National Democratic Congress do. Ɔmmfa ho dɛ yenyim ne nkonyimdzi yie wɔ afe 1992 mu no, wɔsan paaw kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ afe 1996, ɔdze amba 17, 876 a egyina hɔ ma 59. 40% dzii nkonyim. Ɔsan gyinaa bio wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu na wɔ mpɛn ebiasa do no odzii nkonyim maa National Democratic Congress. Ɔdze amba 10,286 a egyina hɔ ma 57.50% fi amba dodow a wɔtoow no mu. Ɔwom dɛ ofii National Democratic Congress naaso ɔsan gyinaa wɔ 2012 ambatow no mu.
====== <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> ======
Bayel yɛ Christianyi. Ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi. Ɔkɔr skuul wɔ John Bosco Ntsetseebea.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7426z505nxnhywahqg1r605f5aduyy4
Joseph Tsatsu Agbenu
0
607
7623
7137
2023-05-01T17:42:04Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98041516}}
'''Joseph Tsatsu Agbenu a''' (wɔwoo no wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 20,1936) yɛ Ghana amanyɛnyi na kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu a nna ogyina mu ma Afram plains Etsifi ambatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">Ghana Parliamentary Register(2004–2008)</ref><ref name=":1">https://books.google.com/books?id=OZ2tDwAAQBAJ&q=Joseph+Tsatsu+Agbenu&pg=PA47</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Agbenu wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 20,1936, wɔ Epuei Mantɔw mu, wɔ kurow a wɔfrɛ no Afram Plains.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Edwuma ==
Agbenu yɛ mbranyimfo na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Afram Plains North ambatow mpasua do fitsi 2005 kesi 2009 wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Agbenu dzii kan baa mbrahyɛbaguafie wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw dzin mu wɔ Mumu 2000 Ghana amansan ambatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Afram Plain North ambatow mpasua do.<ref>https://104.196.130.246/lifestyle/health-minister-absent-from-parliament-to-answer-questions/</ref><ref>https://www.modernghana.com/news/57401/ndc-elects-11-parliamentary-candidates-in-eastern-region.html</ref> Wɔpaw Agbenu gyaa Joseph Buer Plahar a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] (NPP), Albert Quarcoo-Zah a ɔyɛ Convention People's Party (CPP) amanyɛkuwnyi, Amidu Tanko a ɔyɛ People's National Convention (PNC) amanyɛkuwnyi na Azilaku Emmanuel Yaw a ɔyɛ National Reform Party (NRP) amayɛkuw nyi. Ɔdze amba 17,073 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 80.30% na ɔdze dzii nkonyim. Hɔn a ɔnye hɔn sii akan no nyaa 2,240, 1,134, 475 na 349 pɛpɛɛpɛr. Dɛm amba yi gyina hɔ ma 10.50%, 5.30%, 2.20% na 1.60% wɔ amba dodow a wɔtow.<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/parliament/eastern/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20201018205332/https://ec.gov.gh/wp-content/uploads/2019/08/2000-Parliamentary-Details.pdf (PDF). December 7, 2000.</ref> Ɔsan nyaa n'egua no bio wɔ 2005 wɔ ber odzii nkonyim wɔ 2004 Ghana amansan ambatow no mu. Onyaa amba 18,905 wɔ amba 24,556 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm eduosuon esuon ekyir pɔw hwe(77.00%).<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2004/parliament.constituency.php?ID=137</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/eastern/86/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Agbenu yɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
gxddxy4zsktgiuffmaemyyejyced73v
Joseph Yaani Labik
0
608
7138
6643
2023-04-22T15:14:01Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joseph Yaani Labik''' yɛ Ghana amanyɛnyi na Mantamu mpontu Ɔfesa. Ɔsomee yɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Bunkpurugu-Yunyoo mpasuardo wɔ Etsifi mantɔw mu. Ɔyɛ Ankonam dzibewpɛfo (Independent candidate) a ɔanndɔm amanyɛkuw biara.
Dza ɔwɔ mu;
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Wɔwoo Labik wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum-anan ne bosoom Obiradzi ne da a otsia ebien mu. Onyaa ne nkyerɛkyerɛ wɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana) mu na hɔ na onyaa ne "Higher National Diploma wɔ social work.
EDWUMA:
Labik yɛ Mantamu mpontu Ɔfesa.
AMANYƐDWUMA:
Wɔpaaw Labik dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Bunkpurugu-Yunyoo mpasuar a ɔwɔ Etsifi mbewdo wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a odzikan, dza otsia ebien na ebiasa mu wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana.
ABATOW:
Woyii Labik dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa was Bunkpurugu-Yunyoo mpasuar wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien Ghana asahen abatow no mu. Afe apem ahaebien na anan mu no, odzii kunyim dɛ Ankonam dzibewpɛfo. Nna no nkotsee nye Ankonam dzibewpɛfo a odzii kunyim wɔ Etsifi mantɔw mu.
Wɔdze mba 8,436 dze fi mba dodow 31,880 a wotumii kanee a nna ogyina hɔ ma 26.5% yii no mbrahyɛbaguanyi. Wɔsaan Dubik A. Saman a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba, Dubik Mahama Yakubu a ɔyɛ NPP kuwba, Namburr Berrick a ɔyɛ Akatamanso amanyɛkuwba (National Democratic Congress), Duut Martin Kombian a ɔyɛ Akokɔ Baatan amanyɛkuwba (Convention People's Party), Joseph Bipoba Naabu a ɔyɛ Ankonam dzibewpɛfo ho yii Joseph Yaani Labik mbrahyɛbaguanyi. Mba a dɛm nyimpakuw yi nyaa no yɛ 7.8%, 22.8%, 21.3%, 1.4% na 20.2% dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do dze fi mba papa a wonyae no mu.
Wɔkaa ntamu guu Joseph Yaani do kɛhyɛɛ mbrahyɛbaguafie wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebiasa ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔdo esuon mu wɔber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana asahen abatow no mu. Ɔkɔr do dzii ne dzibew wɔ ber a Dubique Konlaa a ɔyɛ Akokɔ Baatan amanyɛkuwba a onyaa 63.90 a ɔyɛ mba 26,017 na David nyaa 8.70% a ogyina hɔ ma mba 3,547 dzii nkogu.
N'ABRABƆ:
Joseph Yaani Labik yɛ Kristianyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5jw5zl1w96mc56c0i70brvalw3bik1q
Joseph Yieleh Chireh
0
609
7308
7139
2023-04-22T20:32:47Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1708293}}
'''Joseph Yieleh Chireh''' (wɔwoo no 8 [[Obiradzi]] 1954) yɛ Ghana nnuruyɛfo, mbranyimfo, ɔman nanmusifo na amanyɛnyi. Ɔyɛ obi a na anka ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Wa West. Ɔsomm wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4), enum (5), esia (6) na esuon (7) mu. Ɔsan nso yɛ Pan-African Mbrahyɛbaguanyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
cvylnljsvjijph0mlzip7dbwxmyf9ra
Josephine Hilda Addo
0
610
7624
7140
2023-05-01T17:42:10Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (5) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q31988547}}
'''Josephine Hilda Addoh''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba dze ma[[New Patriotic Party]]. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwadaso ambatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ Ghana amansin a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/politics/Kwadaso-NPP-picks-Hilda-Addo-62503</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Addoh wɔ [[Fankwa]] 27,1957. Okitsa abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Arts degree.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register, 2004–2008''. Ghana: The Office of Parliament. 2004.</ref>
== Edwuma ==
Addoh yɛ guadzinyi basia, ɔwɔ real estate na nankasa so yɛ n'edwuma.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Hilda a wonyim no dɛ ɔnam ne kasa dzen na nhwehwɛmu kɛse dɛ ɔyɛ kuw ba dze ma[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 2005 ber a odzii nkonyim wɔ Ghana amansan abatow no mu wɔ [[Mumu]] 2004. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwadaso abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do anan wɔ Republic a ɔtɔ do anan wɔ Ghana na ɔsan so bɛyɛɛ Pan-African mbrahyɛbagua no mu na odzii ananmusifo enyim kɔɔ Zimbabwe wɔ Mugabe-Tsvangirai ambatow mu.<ref name=":1">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/ashanti/26/index.php</ref><ref name=":2">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 125.</ref>
== Ambatow ==
Woyii Addoh dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwadaso abatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana a odzi kan wɔ 2004 Ghana amansan ambatow no mu. Odzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw ne dzin mu.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua eduasa esia(36) fi ngua dodow a ɔyɛ eduasa akron(39) a[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no nyaa wɔ Esuantse Mantɔw mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>[[New Patriotic Party]] no nyaa dɔm dodow ngua a ɔyɛ 128 wɔ ngua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/president/index.php</ref> Ɔnyaa amba 43,929 fi amba dodow a ɔyɛ 52,830 mu. Iyi gyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduowɔtwe ebiasa ekyir pɔw ebien(83.2%) wɔ amba dodow no mu. Onyaa amba sen Joseph Yammin a ɔyɛ National Democratic Congress, Essien Daniel a ɔyɛ Convention People's Party amanyɛkw nyi na Owusu Ansah Cosmos a ɔyɛ Ghanaian Living Everywhere party amayɛkuw nyi. Iyinom nyaa 7,173, 1,436 na 292 amba pɛpɛɛpɛ. A ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm 13.6%, 2.7% na 0.6%.<ref name=":1" /><ref name=":2" />
== N'abrabɔ ==
Addoh yɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Hwɛ eyi nso ==
* [[List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election]]
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1p7piiz1je30bl5b03cr5tyru2s5g1c
Josephine Hilda Andoh
0
611
7625
6646
2023-05-01T17:42:15Z
Robertjamal12
13
/* ElectionsEdit */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Josephine Hilda Addoh''' yɛ Ghana amanyɛnyi na NPP mbrahyɛbaguanyi. Nna ɔy mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwadaso mpasuar wɔ Ebibiman a otsia anan no do wɔ Ghana.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Hon.
Josephine Hilda Addoh
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Member of Parliament for Kwadaso Constituency
|-
| colspan="2" |'''In office'''7 January 2005 – 6 January 2009
|-
!President
|John Kufuor
|-
!Succeeded by
|Dr Owusu Afriyie Akoto
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Born
|27 September 1957 (age 65)
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Political party
|New Patriotic Party
|-
!Occupation
|Self-employed
|-
| colspan="2" |
|}
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Addoh wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum esuon ne bosoom ɔbɛsɛ ne da a otsia eduonu esuon mu. Okitsa Bachelor of Arts degree.
== Edwuma ==
Addoh yɛ oguadzinyi mapa, ɔka adansifo ho a noara ankasa yɛ n'edwuma.
== Amanyɛdwuma ==
Hilda, a dodowara nyim ne ndwuma pa na ne kasa dɛw na ɔyɛ NPP amanyɛkuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi afe mpemebien na enum ne bosoom Sanda mu wɔ ber odzii kunyim wɔ Ghana Asahen abatow a ɔkɔr do wɔ afe mpem ebien na anan ne bosoom Mumu mu. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Kwadaso mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo anan wɔ Ebibiman a otsia anan no do na ɔsanso bɛyɛɛ Pan Africa mbrahyɛbaguanyi na hɔ na odzii ko enyim wɔ Zimbabwe wɔ Mugabe-Tsvangirai abatow no do.
== ElectionsEdit ==
Addoh was elected as the member of parliament for the Kwadoso constituency of the Ashanti Region of Ghana for the first time in the 2004 Ghanaian general elections. She won on the ticket of the[[New Patriotic Party]]. Her constituency was a part of the 36 parliamentary seats out of 39 seats won by the[[New Patriotic Party]] in that election for the Ashanti Region. The[[New Patriotic Party]] won a majority total of 128 parliamentary seats out of 230 seats. She was elected with 43,929 votes out of 52,830 total valid votes cast. This was equivalent to 83.2% of total valid votes cast. She was elected over Joseph Yammin of the National Democratic Congress, Essien Daniel of the Convention People's Party and Owusu Ansah Cosmos of the Every Ghanaian Living Everywhere party. These obtained 7,173, 1,436 and 292 votes respectively of total valid votes cast. These were equivalent to 13.6%, 2.7% and 0.6% respectively of total valid votes cast.
== Personal lifeEdit ==
Addoh is a Christian.
== See also ==
*
== ReferencesEdit ==
# '''^'''
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup> <sup>'''''i'''''</sup> <sup>'''''j'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup> <sup>'''''i'''''</sup> <sup>'''''j'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0d89fbyvi0yfy372i76v8wd4fnysu63
Josephine Kuuire
0
612
6647
3429
2023-04-22T10:25:22Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Josephine Ngminvielu Kuuire''' yɛ Ghananyi otwafo nfonyin, ɔyɛ nsano Edwuma ahorow na ɔko ma nyimpa hɔn ahotɔ.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Josephine Ngminvielu Kuuire fri Ghana, na ɔwɔ abodzin nkrataa wɔ Social work na Music mu wɔ University of Ghana. Ɔhyɛɛ ase hwehwɛɛ mfonyintwa mu edwuma wɔ mber a na ɔwɔ Leonia ntoado sukuu a ɔwɔ New Jersey, na hɔ na onyaa mfonyintwa ho adzesua tsitsir n'araɔ.[1] Wɔ mber a ɔsan baa Ghana wɔ afe 2009 mu no, ɔsii gyinae sɛ ɔbɛtoa ne mfoninitwa adwuma so, na ɔyɛɛ edwuma dɛ nyia otwa mfonyin wɔ ne sukuupɔn adzesua mu.[1]
== Edwuma ==
Kuuire yɛ Mumble Photography kwankyerɛfo panyin.[2] Wɔ afe 2016 mu no, ɔdaa n'edwuma a odzi kan a w'akeka abɔmu edzi, a w'ato no dzin Second Chance, wɔ Accra[dot]Alt.[3][4] Wɔdze nfonyin no fefa abɛɛfo efir mu na wɔyɛ ma dwuma no kyerɛ hen su [6] Ɔdze nkitsahodzi akadze yɛ akodze wɔ n'edwuma dze kotsia na ɔsan to sakraa dwumadzi a ɔdze nhyɛdo ba hen mantam [7]
N’adwuma no mu nsɛmtsir bi fa ndzɛmba a otwa hɛn ho ehyia ho, na haw ahorow a oetwa mbasiafo ho. Ɔdze nfonyin twa ho edwuma dze kɔ ma ahotɔ , na ɔwɔ pɛ dɛɛ ɔbɛ hyɛ nkorɔfo nkoran ma w'ako agye hɔn ahotɔ w na mbom ɔsanso dze bisa wɔ akwan a wɔ dze hyehyɛɛ mbra wɔ hen mantam.[7]N'edwuma ne nsɛmstir bi yɛ Architecture, the built environment ,structure ,na The role of women in historical and Contemporary political structures.
Wɔ afe 2016 mu no, Kuuire yɛɛ yi kyerɛ ma n'edwuma a odzi kan, a wɔfrɛ no Second Chance, wɔ Accra[dot]Alt, wɔ Accra, Ghana, ɔyɛɛ ne ho mfonyin[3] Mfe anan ekyir no, ɔnye mbasiafo binom kaa bɔmu dze Arts for All dwumadzi nhyehyɛɛ to gua: Phase II, a Creative Arts Council of Ghana na ɔhyehyɛɛ .Dɛm nhyehyɛe yi botae nnyi dɛ wɔbɛ siesie akwan ho wɔ Accra na wɔfrɛ iyi Giants Murals. Ɔka hɔn a wɔ dze mfonyin a ɔwɔ digyital nhyehyɛe a wɔ yɛɛ wɔ Tetteh Qurashie Interchange no ho.[2]
Wɔ edwumayɛfo no famu no, dɛm dwumadzi soronko no dze enyidzi ma mbasiafo a w'aboa wɔ Ghana abakɔsɛm no mu, bi tse dɛ Susan Ofori-Atta, datser a odzii kan baa ɔman no mu , Esther Afua Ocloo, Mabel Dove Danquah, Theodosia Okoh, deɛ ɔdi kan ɔbea mmaranimfo Annie Jiagge, Laura Adorkor Coffie, Efua Sutherland, Yaa Asantewaa, Melody Millicent Danquah na Rebecca Naa Dedei Aryeetey.[7]
== Abasobɔdze ahorow ==
Wɔ afe 2017 mu no, Kuuire na odzi nkonyim wɔ Portraits Ghana Photography Prize a ɔyɛ dwumamadzi bi a Dutch Embassy a ɔwɔ Ghana na Nuku Studio na wɔ hyehyɛɛ. Wɔ afe 2018 mu no, ono ka ho a wɔyɛ nyimpa du na hɔn edwuma da nsow wɔ Ghana maa Kuenyehia Art Prize ma Contemporary Ghanaian Arts.[7]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Shalewa (16 October 2020). "Meet Josephine Kuuire the Ghanaian creative behind the beautiful murals celebrating historic women in Accra". Bra Perucci Africa. Retrieved 19 August 2021.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''LARNYOH, MAGDALENE TEIKO (18 October 2020). "This Ghanaian artist, Josephine Kuuire together with other female artists are redecorating the streets of Accra". Business Insider Africa. Retrieved 19 August 2021.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''ADA (1 March 2016). "Josephine Kuuire Exhibits "Second Chance"". ACCRA [dot] ALT Radio. Archived from the original on 14 March 2021. Retrieved 19 August 2021.''
'''• ^''' ''"Second Chance: Time Out says 'second chance' photo exhibition by Josephine Kuuire (a celebration of my struggles)". Time Out Accra. 17 March 2016. Retrieved 19 August 2021.''
'''• ^''' ''Adam, Hakeem (7 January 2017). "These 6 Ghanaian Artists Are Continuing to Push the Boundaries of Photography". OkayAfrica. Retrieved 19 August 2021.''
'''• ^''' ''Samson, Lindsay (10 January 2017). "The haunting self-portraits of Josephine Kuuire". Design Indaba. Retrieved 19 August 2021.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"#LLABlog – Josephine Kuuire, the co-creator and digital designer of the walls in the streets of Ghana – Leading Ladies Africa". leadingladiesafrica.org. 28 October 2020. Retrieved 19 August 2021.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
n0dettyn691bjp7mr6fl3ziuv4ktqqr
Josephine Oppong Yeboah
0
613
6648
3431
2023-04-22T10:25:28Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Josephine Oppong Yeboah''' (wɔwoo no afe 1979 Obiradzi 19) a wɔsan nyim no dɛ '''Lady Joy''' no yɛ Ghana nsɛnkyerɛwnyi, mbaa kofo na dawurbɔnyi. Ɔyɛ mprenpren dawurbɔnyi panyin wɔ Metro TV Ghana. Ɔyɛ mprenpren yi kuwba wɔ GJA na ɔsanso yɛ Amananadze somafo (international correspondent).
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Josephine Oppong Yeboah
|-
| colspan="2" |
|-
!Born
|June 19, 1979 (age 43)
|-
!Occupation(s)
|News anchor, broadcaster, media personality
|-
!Years active
|2000-present
|-
!Employer
|Metro TV
|}
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Yeboah wiee skuul a nna okitsa Bachelor of Arts degree wɔ Information Studies/Political Science fi Ghana Suapɔn (University of Ghana) mu na ɔsan kitsa Diploma wɔ Communication Studies fi Ghana Institute of Journalism (GIJ).
== Edwuma ==
Yeboah yɛ Ɔman Ghana hwɛdofo ma ''Africa Watch'' Magazine. Ɔsanso yɛ dawurbɔnyi panyin na Producer wɔ E.TV Ghana na Sky 96.7FM. Ɔsanso yɛ Bono Ahafo mantɔw no gyedofo na dwumadzinyi wɔ Top FM(a nna ɔyɛ Top Radio). Ɔsanso yɛ dwumadzinyi wɔ Metro TV hɔn "Maakye Ghana" dwumadzi no do.
== Abawdobɔdze ==
Afe 2019 mu no, Yeboah nyaa "Female Media Personality" abawdobɔdze no wɔ ne "Women empowerment campaigns" no hoar.
== Advocacy ==
Yeboah akata UN Commission wɔ mbaa hɔn gyinabew na UN Convention no wɔ hɔn a sɛbew hɔnho aka kakra (Persons with Disabilities) hɔn do wɔ UN headquarters. Ɔkaa nyiyiano a ɔkɔr do wɔ afe 2022 International Women's Day celebration no a hɔ na ɔkaa dɛ "sɛ mbaa a wɔwɔ Tɛlɛbihyɛn do- a wɔtse mbaa haw ase yie- soɛr waka pa mbaa haw ho tam wɔ kurow mu a, ɔbɔboa ma ɔasɔw noso ano".
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8vv1c8pnupnt2rbl2ugk0xfp8kwe24d
Joses Asare-Akoto
0
614
7626
6649
2023-05-01T17:42:21Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joses Asare-Akoto''' (Mumu 25, 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ogyinaa maa Asuogyaman ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu dze nam National Democratic Congress do.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔtsetsee Asare-Akoto wɔ Akwammufie, kurow a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ City and Guilds College wɔ afe 1973 mu.
== Edwuma ==
Nna Asare-Akoto yɛ Sɔfo wɔ Church of Philadelphia International mu. Yɛdze amanyɛ to nkyɛn a ɔsan yɛ Reverend Minister.
== Amanyɛ ==
Asare-Akoto yɛ National Democratic Congress (NDC) kuwba. Ogyinaa maa Asuogyaman ambatow mpasua wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu na odzii nkonyim dɛ National Democratic Congress (NDC) kuwba. Onyaa mba 16,608 fir mba dodow a wɔtowee 32,372 mu a egyina hɔ ma 51.3%. Odzii nkonyim tsiaa Kofi Osei-Ameyaw a ɔwɔ[[New Patriotic Party]], Slanzy Atsu Wornah a ɔwɔ People's National Convention na Agnes Deprah Ayensu a ɔwɔ Convention People's Party. Wonyaa mba 47.80%, 0.33% na 0.57% fir mba dodw a wɔtowee no mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Wonyim no dɛ Christiannyi (Church of Philadelphia International) na ɔawar awo mba beenum.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8ge922u40y4hjmu7a4sdhp0tj0x8yzs
Joshua Alabi
0
615
6650
3445
2023-04-22T10:26:23Z
Robertjamal12
13
/* Nyidzi na Abasobɔdze Ahorow */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q28870676}}
'''Joshua Alabi''' (wɔwoo no 1 [[Ebɔw]] 1958) yɛ Ghananyi nwomanyimfo na amammuifo a wɔatsetse no wɔ Russia, a ɔsom dɛ Ɔpanin Abadiakyir a ɔdzi kan wɔ Edwumayɛfo Adzesua Suapɔn, Accra (UPSA) fir afe 2012 kɔsi afe 2016. Ɔdzii kan yɛɛ edwuma dɛ Rector wɔ saa asoe korɔ no ara mu fir afe 2009 kɔsi afe 2012 na Pro-Rector fir afe 2005 kɔsi afe 2008. Wɔ Ghana amammuisɛm mu no, Alabi yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbaguanyi a ɔhwɛ Krowor Mantsam mu wɔ Greater Accra fir afe 1997 kɔsi afe 2001 na Ɔman soafo a ɔhwɛ Greater Accra na Atsifi Mpɔtsam do fir afe 1997 kɔsi afe 2001.
Alabi yɛ National Democratic Congress no munyi na odzii akuw no nhyehyɛe fofor anyim wɔ Greater Accra mantsam mu wɔ afe 2001 mu ber a kuw no dzii nkogu wɔ afe 2000 abatow no mu wɔ ɔsɔretia no anyim no. Wɔ nhyehyeɛ fofor no ekyi no, ɔbɛyɛɛ kan Ɔmanpanyin a ɔdzi kan wɔ ɔman no mu a ɔsii akan na ɔdzii nkonyim dɛ NDC Ɔmantsam Titsenanyi wɔ Greater Accra Mantsam mu fir afe 2001 kɔsi afe 2005.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Ɔyɛ Ga abusuakuo no munyi a ɔfir Nungua, wɔwoo Alabi 1 [[Ebɔw]] 1958 wɔ Accra. Ná nye papa yɛ kar ho edwumayɛfo na okuafo na na nye maame yɛ eguadzifo. Ɔnyaa nye mfitiaseɛ na finimfin sukuu adzesua wɔ St. John’s Preparatory School (mprempren St. John’s Grammar School) a ɔwɔ Achimota, Accra kurotsia, fir 1965 kɔsi 1971. Afei ɔkɔɔ Tamale Ntoado Sukuu mu kɔyɛɛ nye ntoado sukuu adzesua wɔ baabi a onyaa Ordinary na Advanced-Level Certificates no fi 1971 kosi 1976.
Alabi wiee nye edwumayɛ ho ntsetsee wɔ Akontaabu na Edwumayɛ ho wɔ saa ber no Institute of Professional Studies (IPS) fi 1976 kosi 1980. Akyir yi ɔkɔɔ Europa kɔhwehwɛɛ master’s degree ebien; ɛkoro nye Mfiridwuma Sikasɛm (MSc) a ɔfir Moscow Asoeɛ a ɔhwɛ Ɔman Sikasɛm do, Plekhanov (mprempren Russia Sikasɛm Sukuupɔn) wɔ afe 1986 mu na MSc wɔ Amanaman Ntsam Edwumayɛ mu wɔ Strathclyde Suapɔn a ɔwɔ Glasgow Scotland baabi a ɔmaa Mushod Abiola Nkonyimdzi a ɔfa Edwumayɛ ho wɔ Edwumayɛ mu wɔ afe 1992 mu.
Ɔyɛ Ɔbenfo a ɔhwɛ eguadzi nwomasua do wɔ UPSA, ɔyɛ Chartered Institute of Marketing (CIM), Ghana no munyi, ɔyɛ Ghana Institute of Taxation no munyi na Chartered Institute of Bankers, Ghana no munyi.
== Nwomasua Mu Edwuma ==
Ber a Alabi wiee nye edwumayɛ ho ntsetsee wɔ IPS no, ɔfaa ɔkyerɛkyerɛ edwuma wɔ Northern School of Business wɔ Tamale fi 1980 kosi 1981 ansa na ɔrekɔ Soviet Union akɔhwehwɛ nye nwomasua abodzin ahorow. Ansa na wɔrepaw no dɛ Sukuu Ɔpanyin Abadiakyir no, Alabi dzii bɛbor mfeɛ duebien wɔ n’asetena mu dɛ Ɔkyerɛkyerɛfo fir afe 1987 kɔsi afe 2005. Wɔ ber no mu no ɔbɛyɛɛ edwumayɛbea no Tsetsenanyi wɔ afe 1989 mu, kɔɔ Edwumayɛkuo no Panyin fir afe 2003 kɔsi afe 2005 .Suapɔn no maa no dzibea dɛ Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin wɔ afe 2001 mu, na ɔbenfo boafo wɔ afe 2008 mu wɔ sukuupɔn no Aban Bagua no mu, ber a oduu gyinapɛn ahorow a sukuupɔn no Apaw na Nkɔdo Boayikuw no dze sii hɔ ma nkɔanyim no ekyi. Ɔnyaa dzibea dɛ Pro-Rector fir afe 2005 kɔsi afe 2008, na Rector fir afe 2008 kɔsi afe 2012.
Wɔ ahyehyɛdze gyinabea no, Alabi asom wɔ Boayikuo dodo bi mu a dzea ɔka ho nye: UPSA Aban Badwa, Mbra Boayiku, Sikasɛm Boayiku, Adzesua Badwa, Edwumayɛku, Nhyehyɛeɛ na Ndzɛmba Boayiku, na Sikasɛm Bɔgyete(budget) Boayiku. Ɔadzi Boayiku fofor a ɔka ho nye, Nkɔdo Boayiku, Nwoma Boayiku, Nhwehwɛmu na Nhyiam Boayiku ɛna Nwomakorabea Boayiku no Tsetsenanyi.
== Amanyɛsɛm Abrabɔ ==
=== Dɛ́ Mbrahyɛbguanyi ===
Nyimpa a wɔwɔ Krowor Mantɔw a ɔwɔ Greater Accra mantɔw mu no na wɔpaw Alabi wɔ National Democratic Congress (NDC) tekiti do dɛ hɔn Mbrahyɛbaguanyi fi 1997 kosi 2001. Ber a na ɔwɔ mbrahyɛbagua no mu no, Alabi nso yɛɛ mbrahyɛbagua no Edwumayɛ Boayikuw no munyi (1997 kosi 2001); na mbrahyɛbagua no Boayikuw a wɔpaw a ɔhwɛ Edziban na Kuadwuma do no munyi (1997 kosi 2001).
=== Dɛ́ Ɔman Soafo No ===
Ɔno na ɔpaw no saa ber no, na ɔyɛ ɔmanpanyin a ɔyɛ Ghana, Flt. Lt. Jerry John Rawlings dɛ Greater Accra Ɔmantɔw Soafo (Regional Minister), ekyir wɔdze no kɔɔ Etsifi Fam Mantɔw no dɛ ɔnkɔsom dɛ Mantɔw Soafo (Regiona Minister) na afei ɔsan tu kɔɔ Creater Accra Mantɔw mu, eyi sii wɔ 1997 na 2001 ntsam . Ɔdzii Ɔmantɔw Ahobambɔ Bagua a ɔwɔ Greater Accra na Etsifi Fam Mmantɔw no enyim dɛ oguamtranyi fi 1997 kosi 2001.
Ber a NDC dzii nkogu wɔ afe 2000 abatow no mu no, wɔpaw Alabi dɛ Greater Accra Ɔmantɔw Nhyehyɛe Boayiku no guamtranyi. Ɔno ekyi ber tsiaa bi no, wɔpaw no dɛ Greater Accra Mantɔw mu Oguamtranyi wɔ NDC fir afe 2001 kɔsi afe 2005. Ɔsan nso bɛyɛɛ Ɔsatuo Ntsamgyinafo maa Ɔbenfo (Prof.) John Atta Mills a wawu no ɔsatuo no wɔ afe 2004 mu.
Ber a na ɔyɛ ɔsuanyi wɔ Europa no, na Alabi yɛ Ambassador ma Ghana sukuufo, na odzii NUGS Oguamtranyi Europe dzibea ahorow fi 1985 kosi 1986, NUGS President USSR mfe ebien, fi 1983 kosi 1985, na NUGS Moscow Oguamtranyi Abadziakyir (Vice-president) fi 1982 kosi 1983. Sɛnea NUGS, Oguamtranyi, Alabi dzii “The Medicines for Health Project” enyim na wɔ afe 1984 mu no ɔboaboaa nnuru dodow bi ano na ɔdze kɔmaa saa ber no Ɔman Tsetsenanyi, Flt. Lt. Jerry John Rawlings maa Ghana manfo wɔ ber a sikasɛm mu ahokyer no kɔɔ sor wɔ 1980 mfeɛ no mfitiase mu.
== Agumadzi Ho Nhyehyɛe ==
Wɔ agumadzi mu no, na Alabi yɛ Ɔkyerɛwfo Panyin ma Ghana League Clubs Association (GHALCA) fi afe 1994 kosi afe 1997. Na ɔyɛ Ghana Bɔɔlbɔ Kuw no mpanyimfo kuw (GFA) no munyi na Ghana Black Stars Boayikuw a Ɔhwɛ Nsɛm do (Management Committee) no ntsamgyinafo fi 1994 kosi 1997.
== N'abrabɔ ==
Alabi yɛ Kristonyi. Ɔwar Goski B. Alabi a ɔno nso yɛ nwomanyimfo na ɔyɛ Edwumayɛ na Akannyifo ho ɔbenfo (Quality Management and Leadership). Wɔwɔ mma ebien.
== Edwumayɛfo Dwumadzi Afofor ==
Alabi nso asom wɔ nnwumakuw bagua ahorow bi mu wɔ n’adwumayɛ mu. Ɔno na ɔyɛ oguamtranyi ma ahwɛfo bagua a ɔhwɛ Social Security and National Insurance Trust no do bɛyɛ mfe anan (2013 kosi 2016), dze akwankyerɛ a ɔfa akwankyerɛ ho maa Trust no na nye sika a wɔdze ahyɛ mu no. Ɔsan nso yɛɛ HFC Sikakorabea no mpanyimfo kuw no oguamtranyi bɛyɛ mfe ebien (2014 kosi 2016). Ɔyɛ Accra Polytechnic Aban Bagua no Tsetsenanyi mfe enum fir afe 2009 kɔsi afe 2014. Ɔayɛ Ghana Nwoma Nkɔdo Badwa no Tsetsenanyi fir afe 2009 kɔsi afe 2017. Alabi nso yɛ Ghana Ɔman Badwa a ɔhwɛ UNESCO do no munyi nso dɛ UNESCO Bagua a ɔwɔ Ghana no Asetena mu Nyansahu Boayikuw no Tsetsenanyi, fi afe 2009 kosi afe 2014.
Alabi yɛ UNESCO (Paris) edwumayɛkuw no mu Abenfo Ku no munyi wɔ afe 2011 mu, na ɔyɛ edwumaku no munyi na ɔyɛɛ Amanaman Ntsam Suapɔn Titenani Fekuo no West Africa Mantam no Tsetsenanyi fir afe 2011 kɔsi afe 2016.[20]
Wahwɛ amanaman ntsam na ɔman no mu nnwuma ahorow bi do. Ɔyɛ Consumer Advocacy Center (CAC) Ghana no Fapemfo na nye bagua no guamtranyi, ɔyɛ Consumers International, (CI) no munyi a ɔka ho na Federation of Consumer Organization no munyi wɔ aman 115 do.
== Nyidzi na Abasobɔdze Ahorow ==
Wɔ 29 [[Ɔbɛsɛ]] 2016 no, Ghana Ɔmanpanin, Ɔnokwafo John Dramani Mahama maa Alabi “Officer of the Order of the Volta” anyimuonyam.
Wɔ [[Ayɛwoho]] 2015 mu no, Alabi nyaa abasobɔdze fir Chartered Institute of Bankers (CIB) hɔ dze kyerɛɛ n’akannyifo na nsakraeɛ a ɔyɛeɛ wɔ IPS no mu ma ɔbɛyɛɛ Suapɔn a ɔyɛ pɛpɛɛpɛ, na nye dwumadze wɔ sikakorabea na sikasɛm mu.
Afei nso, Afrika Asuafo Ku no nyinara bɔɔ nabado dɛ Afrika Abadiakyir a ɔdzi mu wɔ afe 2013 mu. Bio nso, Ɔman Ghana Asuafo Ku, (NUGS) maa Alabi abasobɔdze wɔ nye mmoa a ɔdze mae wɔ nwomasua mu wɔ Ghana.
Alabi nyaa Ghana Edwumayɛfo a Ɔsen Biara wɔ Afe 2012 mu, wɔ Chartered Institute of Marketing Ghana (CIMG) hɔ.
Wɔsan nso bɔɔ nabado dɛ Ghana Ɔman Dwumadzibea Kannyifo a ɔwɔ nkɛntsɛndo kɛse wɔ afe 2012 mu, wɔ IMANI Center for Policy and Education Ghana, nhyehyɛe ho Adwene Tank, wɔ n’akannyifo a ɔyɛ komm, ɔyɛ dzen na ɔkanyan adwene no ho, a ɔdze nsakrae baa saa ber no IPS no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gapb79j7m1o2lsmnojwxos50pn5gkj2
Joséphine Ouédraogo
0
616
6651
3447
2023-04-22T10:26:27Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joséphine Ouédraogo''' (wɔwoo no 22 Mumu 1949) yɛ Burkinabé asetra ho ɔbenfo na amanyɛnyi. Ɔyɛɛ Burkina Faso Atsɛmbu Minista (Minister of Justice) fir afe 2014 kɔsi afe 2016.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
abi2xw6l7a3iyfqtxiwy6ez2bvn55x8
Joy Henrietta Mensa-Bonsu
0
617
6652
3453
2023-04-22T10:26:32Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Henrietta Joy Abena Nyarko Mensa-Bonsu''',
JSC, FGA (wɔwoo no 29 October 1957) ɔyɛ edwuma wɔ Supreme Court dɛ atembufo wɔ Ghana.[2] Ghana Ɔmanpanyin Nana-Akufo-Addo na Oyii no[3][4][5] Ɔyɛ basia a ɔtɔ do anan a ɔyɛ edwuma wɔ Court.[6][7] Ansaana ɔrebedzi dwuma wɔ Supreme Court no, na ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ mbra kyerɛkyerɛnyi a ɔsom wɔ United Nations Independent Panel wɔ Asomdwee Nhyehyɛɛ ho.[8][9]
== '''Edwuma''' ==
Mensa-Bonsu yɛ ɔkyekyerɛnyi panyin na mbra mu ɔkyerɛfo panyin wɔ University of Ghana school of law. Ɔbɛyɛɛ mbra mu ɔkyerɛfo wɔ University of Ghana wɔ afe 2002, na wɔ 2003 woyii no dɛɛ ombeka Ghana Academy of Arts and Sciences ho.[4] Woyii no dɛɛ onyɛ Panyin wɔ kuw no mu wɔ afe 2019.
Odzi gyinabea biara a obɛnyaa no dze nhyehyɛ asomdwee ho dwumadzi a ɔdze mpomtu bɛba ɔman no mu. Ɔyɛɛ ɔkasamafo a wɔtoo nsa frɛ no wɔ Second Annual Peace Lecture Accra West chapter of the Rotary Club na Institute for Democratic Governance (IDEG) na wɔyɛɛ, na ɔkasae fa asɛm hia a ɔyɛ "ehiasɛm a ɔfa asomdwee nhyehyɛɛ ho" ansaana yɛbotwɛn "dɛɛ yehia asomdwee ana y'ayɛ ho nhyehyɛɛ ".[8] Wɔ afe 2014 mu no ɔkasae wɔ University of Ghana Alumni Association lecture wɔ asɛmstir a ɔyɛ "The African Union’s Peace and Security Architecture: A guarantor of peace and security on the continent”.[10]
Wɔ 2017, Mensa-Bonsu dzii nkogu was abatow a ɔkɔ ma atembufo edwuma no wɔ International Criminal Court (ICC).[11] Na ɔka kuw a ɔyɛ Presidential Commission of Enquiry a hɔn dwumadzi nyi dɛɛ wɔ hwehwɛ nsɛmnsɛm mu ma wɔ dzii dwuma faa Ayawaso West Wuogon abatow ho basabasa yɛ no ho.[12][4][13] Dɛm aber yi ɔda Ghana Academy of Arts and Sciences edwumakuw ano dɛ hɔn panyin. [14]
== '''Ananmusifo edwuma wɔ Supreme Court''' ==
Mensa-Bonsu dze Ɔmanpanyin Nana Addo Danquah Akufo-Addo na oyii no ,wɔ May 2020 dɛɛ ondzi dwuma dɛ Anamusifo edwuma wɔ Supreme Court a ɔwɔ Ghana.[15]
Ɔmanpanyin Nana-Akufo-Addo dze ono na atembuafo ebiasa hɔn dzin kɔɔ Mbrahyɛ Bagua fie to dɛɛ hom nyɛ hɔn ananmusifo edwumayɛfo wɔ Supreme Court atsenae. Atembuafo nkae no yɛ Justice Clemence Jackson Honyenuga, Justice Issifu Omoro Tanko Amadu na Justice Emmanuel Yonny Kulendi.[4] Mbrahyɛ Baguafie no gyee no too mu wɔ aber a Anamusifo kuw no bɔɔ n'abawdo .[6][8] Ɔmanpanyin Nana Akufo-Addo na ɔma ɔka ntsɛm na odzii nsiw ana wɔ dze no resi n'edwuma do.[16][17]
== Abrabɔ ==
Mensa-Bonsu awar Kwaku Mensa-Bonsu
na wɔwɔ mba mbasiafo ebiasa a w'ayɛ mpanyinfo , nananom enum, mba mbayin ebiasa a ɔkɔfaa hɔn wɔ nkyɛn na nananom ebiasa a ɔfaa hɔn wɔ nkyɛn.[12]
== Sanso hwɛ ==
• Supreme Court of Ghana
• List of judges of the Supreme Court of Ghana
• Ghana Academy of Arts and Sciences
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Service, Judicial. "Four New Supreme Court Justices Sworn into Office". judicial.gov.gh. Retrieved 2022-07-26.''
'''• ^''' ''"I shall demonstrate uncompromising fidelity to the Constitution – Justice Kulendi". www.ghanaweb.com. 2020-05-26. Retrieved 2020-05-29.''
'''• ^''' ''"5 key highlights from vetting of Supreme Court nominees". 13 May 2020.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"Vetting of Supreme Court Justice nominees begins today". Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana, Current Affairs, Business News , Headlines, Ghana Sports, Entertainment, Politics, Articles, Opinions, Viral Content. 2020-05-11. Retrieved 2020-05-29.''
'''• ^''' ''"The court is busy!". www.ghanaweb.com. 2020-05-20. Retrieved 2020-05-29.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Four Supreme Court Justice nominees approved by Parliament". Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana, Current Affairs, Business News , Headlines, Ghana Sports, Entertainment, Politics, Articles, Opinions, Viral Content. 2020-05-20. Retrieved 2020-05-29.''
'''• ^''' ''"Justice Mensa-Bonsu joins Supreme Court Bench". www.ghanaweb.com. 2020-05-27. Retrieved 2020-05-29.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"'Guard peace in the country' – Prof. Henrietta Mensa-Bonsu". www.ghanaweb.com. Retrieved 2017-11-04.''
'''• ^''' ''"Prof. Mensa-Bonsu Appointed Member Of United Nations Secretary-General's High Level Independent Panel On Peace Operations. | University of Ghana". www.ug.edu.gh. Retrieved 2017-11-04.''
'''• ^''' ''Graphic, Daily. "Prof Mensa-Bonsu delivers 2014 Alumni Lecture today – Graphic Online". Graphic Online. Retrieved 2017-11-25.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cyqys77cgo8w3ybt3n4nkiod3w9t71c
Joyce Ababio
0
618
6653
3455
2023-04-22T10:26:39Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Joyce Ababio''' (wɔwoo no afe 1960) mu yɛ Ghana adzepamnyi (Ghanaian fashion designer). Ɔno na ɔdze CEO JACCD Design Institute Africa bɔbɔɔ adze.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Joyce Ababio
|-
!Born
|Accra, Ghana
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Label
|Kente Designs
|-
!Children
|Charles Nana Osei Ababio, Tracy Nana Yaa Ababio
|}
== Nwomasua ==
Joyce Ababio kɔr skuul wɔ Achimota. Owiee ne mfinimfin nwomasua no, akwangya bae ma ɔkɔr St. Cloud State University a ɔwɔ Minnesota, USA. Ne dɛm no, owiee n'afekor adzesua wɔ Medical Technology mu no, ɔnye n'afotufo kasae ma woyii no baa Texas Woman's University a hɔ na ɔbɔɔ ne degree wɔ adzepam mu.
Afe 2013 mu no, obuei skuul a ɔtoo no dzin Joyce Ababio College of Creative Design (JACCD) Nkran, Ghana.
== Abawdobɔdze ==
Ndzɛmba a ne nsa aka no bi nye:
* Best Formal Evening Wear Award, Miss World (1995)
* Ebony Award for Bridal and Pageantry (1999)
* Best Evening Wear, Miss Ghana (2000)
* Fashion Contributor Award in Education and Mentoring
* Ghana Fashion Awards (2012)
* Life Time Achievement Award, Glitz Africa Fashion Week (2013)
== Hwɛ iyi so ==
* Kofi Ansah
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
igqslco8xesxnyb3pp3m0oxzl0hxobz
Julia Agawu
0
619
6654
3457
2023-04-22T10:26:43Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Julia Agawu''' (wɔwoo no afe 1991 Ebɔwber 20) yɛ obi a ɔtow 'discus' wɔ Ghana.
Otɔɔ do anan wɔ afe 2014 African Championshipsno mu, onyaa bronze medal wɔ afe 2015 African Games a ɔtɔɔ do anan bio wɔ afe 2016 African Championships no mu. Ɔsanso sii akan wɔ afe 2014 Commonwealth Games no mu wɔ ber a oenntum annko annkɔ ewiei; nna 'shot put' akansi no mu no ɔtoaa do esuon wɔ afe 2014 African Championships no mu.
Ne ntowee a ɔyɛ adze wɔ ho no yɛ 54.59 metres, onyaa wɔ afe 20113 Esusuowaketseaba no mu wɔ Miramar. Shot put mu no, Otum toow 14.91metres, a no so osii wɔ afe 2013 Ebɔwber mu wɔ Knoxville.
== Nhwɛdo ==
# '''^''' Julia Agawu at World Athletics
# '''^''' All-Athletics.com
{| class="wikitable"
|
|This biographical article relating to Ghanaian athletics and track and field is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ryryyps52javndxuy8mjgkq8m8cppry
Juliana Azumah-Mensah
0
620
7309
7141
2023-04-22T20:33:43Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q6307729}}
'''Juliana Jocelyn Azumah-Mensah''' (wɔwoo no 15 [[Obiradzi]] 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyarehwɛfo. Na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Mbea na Mmofra Nsɛm do (Minister for Women and Children's Affairs). Ɔsan nso yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ho Epuei ambatow mpasua.<ref>https://www.myjoyonline.com/news/cletus-avoka-others-vetted/</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliamentary.candidates.php?region=9</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Juliana Azumah-Mensah wɔ Koforidua, Ghana Epuei Fam Mantɔw ahenkurow mu. Wɔ afe 1956 na afe 1964 ntsam no, ɔkɔɔ Roma Katolek (Roman Catholic Primary) na Mpɔtsam Aban Finimfin Sukuu (Local Authority Middle Schools) a ɔwɔ Agortime-Kpetoe wɔ Volta Mantɔw mu no. Ɔnyaa nye ntoado sukuu wɔ OLA Mbasiamba Ntoado Sukuu a ɔtɔ do ebien (OLA Girls Senior High School) a ɔwɔ Ho, Volta Mantɔw no ahenkurow mu, faako a ɔnyaa GCE Ordinary Level wɔ afe 1969 mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20101125143033/http://ghana.gov.gh/index.php?option=com_content&view=article&id=370:minister-for-tourism&catid=81:ministers&Itemid=228</ref>
Ɔkɔɔ United Kingdom baabi a ɔtsetsee nye ho wɔ Ipswich East Anglia Sukuu a Ɔhwɛ Ayarehwɛfo Do wɔ Ipswich (Ipswich East Anglia School of Nursing) wɔ Ipswich, Suffolk. Ɔnyaa saa abɔdzin krataa yi wɔ bosoom [[Dzifuu]] afe 1973 mu dɛ Ɔman no Ayarehwɛfo a Hɔn akyerɛw Hɔn Dzin. Afe biako (1) ekyi no, ɔtsetsee nye ho wɔ Awogyefo mu wɔ Saint Peter Ayaresabea a ɔwɔ Chertsey wɔ Surrey, na owiee saa sukuu no wɔ bosoom [[Dzifuu]] afe 1975 mu dɛ Ɔman Awogyefo a Hɔn agye Dzin.<ref name=":0" />
Ɔdze nye dzin kɔhyɛɛ Birmingham Esuapɔn mu a ɔnyaa nye MSc wɔ Akwahosan Ho Dwumadzi na Nnwuma mu (MSc in Health Management and Administration) wɔ bosoom Ɔbɛsɛ afe 1997 mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Juliana-Jocelyn-Azumah-Mensah-MP-1180</ref>
== Edwuma ==
Azumah-Mensah hyɛase yɛɛ edwuma dɛ ɔkyerɛwfo (clerical officer) wɔ Sikasɛm na Sikasɛm Ho Nhyehyɛe Dwumadzibea (Ministry of Finance and Economic Planning) wɔ afe 1969. Ɔfir hɔ kɔyɛɛ adzesua fofor wɔ United Kingdom - UK wɔ afe biako ekyi. Afei ɔyɛɛ edwuma dɛ ɔyarehwɛfo na awogyefo wɔ ayaresabea ahorow mu wɔ United Kingdom - UK.<ref name=":1">https://web.archive.org/web/20110716192550/http://www.parliament.gh/honazumah_mensah_juliana_j_mrs.html</ref>
Ɔtu kɔɔ Saudi Arabia, faako a ɔyɛɛ edwuma wɔ Ɔhen Abdulaziz Esuapɔn Ayaresabea (King Abdulaziz University Hospital) wɔ afe 1978 na 1984 ntsam hɔ. Ɔsan kɔɔ UK, na ɔyɛɛ edwuma wɔ Mayday Esuapɔn Ayaresabea wɔ afe 1984 na afe 1987 ntsam.<ref name=":1" />
Ɔsan baa Ghana wɔ afe 1988 mu na ɔyɛɛ edwuma mfe ebien (2) dɛ Ɔyarehwɛfo Panyin (Principal Nurse) wɔ Ho Diocese. Wɔ afe 2001 na afe 2005 ntsam no, ɔnye Katolekfo Akwahosan Dwumadzibea (Catholic Health Services) yɛɛ edwuma wɔ Ho, faako a ɔsom dɛ Ɔkyerɛwfo Panyin/Akwahosan Dwumadzibea sohwɛfo (Executive Secretary/Director of Health Services) wɔ Ho Diocese no mu na Ɔmantɔw no sohwɛfo a ɔhwɛ nkitsahodzi do (Regional Co-ordinating Director).<ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Wɔdzii kan paw Juliana Azumah-Mensah dɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Ho Epuei Ambatow mpasua wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw (National Democratic Congress - NDC) tekiti do wɔ afe 2004 Mbrahyɛbagua ambatow mu na ɔdzii n’akongua wɔ bosoom [[Sanda]] afe 2005.<ref>http://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf (PDF). Electoral Commission of Ghana and Friedrich Ebert Foundation. November 2005. Retrieved 16 June 2010.</ref> Ɔkuraa n’akongua mu wɔ afe 2008 ambatow no mu.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=306</ref>
Kan Ɔmanpanyin John Atta Mills na odzii kan paw no dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ nsrahwɛ do wɔ afe 2009 mu.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=157698</ref> Wɔdze no kɔɔ Ɔsoafo a ɔhwɛ Mbea na Mbofra Nsɛm do wɔ bosoom [[Sanda]] afe 2010 mu, kɔsii afe 2012.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=175750</ref>
== N'abrabɔ ==
Azumah-Mensah awar na ɔwɔ mba ebien (2). Ɔfir Agortime-Kpetoe a ɔwɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref>https://web.archive.org/web/20121009071036/http://www.ghanadistricts.com/mps/?r=7&_=116&mpd=196</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
rgkz0pgr602nlygfary53rfbk1po9r4
Juliana Dogbadzi
0
621
6656
3470
2023-04-22T10:26:52Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Juliana Dogbadzi''' yɛ Ghana Nyimpa Kyɛfa kasamafo a oenya Reebok Nyimpa Kyɛfa Abawdobɔdze.
Dogbadzi yɛ nkan no Trokosi onyaa ne tsir dzidzii mu a sesei ɔyɛ ɔsaber dze tsia dɛm adzeyɛ yi a ɔdze kwesienyimpi twe mbasiamba kɔ ɔberɛ mu, wɔdze tua hɔnho nyimpa bi bɔn kaw.
Mfe du-esuon na wɔyɛɛ Juliana Dogbadzi Trokosi wɔ Ghana na wɔtseetsee no honam enyi do, adwen mu na na awardze mu kɛpem dɛ onyaa mfe eduonu-ebiasa a otumii guanee fii hɔn korabew hɔ.
Ɔdze fɛkuw bi a akatua nnyi mu bɔbɔɔ adze, International Needs Ghana, a ɔyɛ edwuma dze boa hɔn a Trokosifo woenya hɔn tsir edzidzi mu.
== Noho asɛm ==
Dogbadzi wɔ mfe esuon no, n'awofo gyaa no seraha maa Trokosi bosomfie no dɛ onkotua adzewia ho kaw bi a ne Nanabanyin yɛe. Hɔn a wodzi Trokosi no ekyir no see no dɛ no som a ɔrokɔsom yi beyi abɛbrɛsɛ a atɔ n'ebusua no do nyinara. Dogbadzi soom mfe du-esuon a nna ngyinado ka ho. Dɛm ber yi, wɔkyee no kɔm, ɔyɛɛ edwuma mbordo, wɔboor no na afei wɔamma ɔannkɔ skuul. Odzii mfe du-ebien no, kɔmfo bi oedzi mfe eduokorɔn too no mbɔndar a ɔyɛ n'abakan ne papa.
Odzii mfe eduonu-enum no, Dogbadzi guanee fir Trokosi bea hɔ kɛhyɛɛ ase ɔsaber ase tsiaa hɔn, a ogyaa akasakasa too ɔman Ghana mu.
Dogbadzi dze International Needs Ghana bɔbɔɔ adze, a ɔmaa mbasiafo apem fahodzi wɔ Trokosi nsamu wɔ abosomfie du-enum mu.
Afe 1999 mu no, onyaa Reebok Nyimpa Kyɛfa Abawdobɔdze.
Mbaa no mu kor a no kuw no boae maa no fahodzi yɛ Brigitte Sossou Perenyi a Amɛrekanyi bi tseew no a noso kɔr do yɛɛ saber na wɔtoo no dzin dɛ BBC mbasiafo no mu kor wɔ afe 2018 mu.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== RELATED ARTICLES ==
*
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
t5gqj7fcvos5j42kk6meiu65d437nkn
Juliet Appiah
0
622
12873
6657
2024-04-09T10:44:22Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Juliet Appiah''' (wɔwoo no afe 1989) yɛ Ghana fekuw bɔɔlbɔ ɔtemmufo wɔ Ghana Premier League. Ɔyɛ Ghana polisini na FIFA ɔtemmufo. Afe 2018 mu no, ɔbɛyɛɛ obi a odze nkan wɔ Ghana Polisifo Dwumadibea a wɔmaa no FIFA tumi krataa dɛ ɔtemmufo.
'''FIFA ɔtemmufo'''
Wɔ Ɔpɛpɔn 2018 mu no Ghana Bɔɔlbɔ Fekuw no nyaa tumi krataa fii FIFA hɔ maa Ghanafo asɛnnibea 22 a na wɔabisa amanaman ntam atemmufo tumi krataa. Juliet Appiah bɛyɛɛ Ghana polisini a odze nkan a ɔyɛ ɔbarima anaa ɔbea a wɔmaa no FIFA ɔtemmufo badge.
Ber a na nsa kaa na badge no, wɔyɛɛ guasodeyɛ tiawa bi wɔ Ghana Polisifo adwumayɛbea ti. Nkyerɛkyerɛmu no fa ananmusifoɔ bi a wɔfiri Ghana Bɔɔlbɔ Fekuo mu a wɔdze Juliet Appiah nkɔdo no too gua wɔ aban kwan do kyerɛɛ Polisifo Panyin (IGP). Na Ghana Bɔɔlbɔ Fekuw no mfiridwuma kwankyerɛfo, Francis Oti Akenteng na Ghana Mmea Kuw Boayikuw no guamtrani Linear Addy wɔ hɔ wɔ guasodeyɛ no mu. IGP, David Asante-Apeatu, tuu Juliet Appiah fo dɛ ɔnkura nokwaredze a ɔkorɔn sen biara mu wɔ bɔɔlbɔ abɔnten na abɔnten.
'''Ɔpanyin A Wɔyɛ'''
Juliet Appiah ayɛ ɔhwɛfo wɔ agodie ahodo bi mu wɔ Ghana bɔɔlbɔ kuo no fa a ɔtɔ do mmienu no mu. Na match handling skills no bi anya nkamfo afi fekuw ahorow mpanyimfo hɔ.
GFA Referees’ Appointment Committee na ɔpaw Appiah dɛ ɔnyɛ ɔhwɛfo wɔ match-day 11 game a ɔbɛkɔ do wɔ Dreams FC na Inter Allies ntam wɔ Dawu. Ɔdze dwuma wɔ na Ghana Premier League akansi a ɔdze nkan no mu ber a akansi no hyɛɛ aseɛ Dwoda May 2, 2018. Wɔtaa bu na dwumadi dɛ ɔyɛ nea ɔkɔ fam efisɛ wobuu na gyinaesi pii wɔ agorudi no mu dɛ ɔyɛ akyinnyegye. Wɔ agodze no mu no ɔdze mfomdo de asotwe maa fie kuw no ber a bɔɔl no bɔɔ Inter Allies agodini bi hwene akyi.
'''Nidze a wɔdze man'''
Ɔtemmufo a ɔhyɛ bɔ kɛseɛ – 2015 MTN FA Cup Awards.
Ɔbea polisini a odze nkan a ɔhwɛɛ Ghana Premier League akansi bi do.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
88k4k1o6qv11dglosxb1nvymgvjp1t8
Juliet Asante
0
623
6658
3482
2023-04-22T10:27:26Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Juliet Yaa Asantewa Asante'''
yɛ Ghananyi sini edwuma, ɔhyehyɛfo na kwankyerɛfo, na ɔyɛ adɔyɛ edwuma. Sini a ɔyɛɛ no mbra tsia yi ara, ''Silver Rain'', wɔbɔɔ ho dzin dɛɛ "Sini a odzi mu wɔ West Africa" na "hɔn ntar hyɛ da mu soronko" wɔ 2015 wɔ Africa Magic viewer's choice awards (AMVCA) na wɔ 2015 nso "Sini a wɔbɔɔ mbɔdzen yɛɛ wɔ Ebibiman nyinara Africa mu".[1]Wɔ1999, Asante hyɛɛ sini edwumayɛ bea a ɔyɛ Eagle House Productions.[2] Dɛm afe n'ara ɔsanso hyɛɛ "Save Our Women International", edwumakuw a hom nnya mfaso na hɔn enyisoadzehun nye afotu na nwomasua wɔ mbasiafo hɔn nyimpadua ho na ɔhyɛɛ dwumadzi a wɔyɛ sini ntsiantsia ma telefon wɔ Africa wɔ 2014 a wɔfrɛ no Mobile Flicks.[3][4] Ɔsanso yɛ edwuma panyin na kwankyerɛfo Panyin ma Black Star International Film Festival.[5] Eagle Productions aboa ma w'atsetse siniyɛfo pii wɔ Ghana wɔ ne ntsetsee bea, Eagle Drama Workshop.[6]
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Wɔwoo Asante wɔ Ghana na wɔyɛ enuanom enum a ɔtɔ do ebien. Okitsa abodzin nkrataa wɔ master's degree in Public Administration (MPA) na Master's in Public Policy (MPP) fri Harvard Kennedy School of Government. Ɔsanso kitsa abodzin nkrataa ebien. Owie sukuu wɔ University of Cape Coast, na ɔsanso wie National Film and Television Institute.[7]
== Edwuma ==
Asante yɛ CEO wɔ National film Authority of Ghana, na eguamutranyi wɔ National Film and Television Institute (NAFTI) na panyin a ɔhyehyɛɛ Black Star International Film Institute, dwumadzi ɔhyehyɛfo ma Black Star International Film Festival (BSIFF).[8]
Ɔyɛ eguamutranyi ma Curriculum committee of the Creative Arts School, a wɔyɛ nwomasua ho hyehyɛɛ afofor ma Ministry of Education. Ono na ɔdze Yaa Asantewa Library project no too gua,wosi na wɔhyehyɛ buukuu akenkan bea wɔ Ghana mantam ahorow .[9] Ɔyɛ edwuma mu Ɔhwefo n'afotufo,ɔyɛ nyimpa a ogyina hɔ ma nsesa na n'adwen mu dɔ yie wɔ n'akwan ahorow a odze buei amanaman ahorow dwumadzi ebien wɔ mfe eduonu ekyir. Asante ahyɛse, dɛɛ oreboa esi, wɔsii na wɔhwehwɛɛ edwumakuw ahorow na ndzɛmba ahorow wɔ amanaman mu.[10]
Asante nyaa Abasobɔdze dɛɛ ‘siniyɛfo a ɔbɔ ne ho mbɔdzen’ wɔ Ghana wɔ 2001.[11] Ɔsanso kɔɔ National Film and Television institute of Ghana, na onyaa enyimuhyam abodzin a wɔdze ma edzikanfo wɔ Sini Edwumakyerɛ mu.[12]
Sini bi ɔyɛɛ ɔyɛkyerɛ wɔ mu yɛ Twin Lovers, Fresh Blood, Tears of Blood, Ripples, na Thread of Ananse.[7] Ɔda no ho edzi wɔ afe 1996 sini Deadly Voyage dɛɛ Albert Mensah ne yer.[13] W'akyerɛw, w'ayɛ kwankyerɛfo na dwumadzi ne hyehyɛfo wɔ Ghana TV do, ibi nye Obaby, a ɔyɛ ɔdɔ nkitahodzi do dwumadzi, na Secrets, sini bi a ono na ɔyɛ panyin a ɔhyehyɛe .[7]
Sini a ɔyɛɛ no mber tsia yi mu, Silver Rain, nyaa Abasobɔdze dɛɛ"Sini a wɔbɔɔ mbɔdzen yɛɛ wɔ West Africa" na "Hɔn ntar hyɛ yɛ soronko" wɔ 2015 wɔ Africa Magic viewer's choice awards (AMVCA) na 2015 nso onyaa " Sini a wɔbɔɔ mbɔdzen yɛe wɔ Ebibiman nyinara mu". Silver Rain kɔ do nyaa Abasobɔdze dzin bɔ ahorow du ebiasa wɔ wiase afa nyinara.[14]
Dɛɛ eguadzifo edwumayɛfo na siniyɛfo no, Asante tsew edwuma Eagle Productions Limited wɔ 1999, ɔdze nyimdzee dzii edwuma no do na ɔyɛɛ dwumadzi tsitsir wɔ Ghana TV do fri 2001 na 2010.[7]
Asante ka nkorɔfo a wodzii kan dze sini ntsiatsia ho adwen bae ne tsitsir mpo ma yetum hwɛ wɔ telefon do. N'edwumakuw, Mobilefliks tum nye MTN yɛɛ edwuma dze yɛɛ sini ntsiatsia wɔ akwan a obiara botum ahwɛ wɔ ne telefon do.
Ɔyɛ ɔkyerɛwfo na otwa mfonyin ahorow wɔ nsɛm a ɔtwa hen ho hyia ma ''The Huffington Post'' na osomm dɛɛ nkuranhyɛ edwumayɛfo wɔ Entrepreneurship at the Massachusetts Institute of Technology (MIT), Sloan school of business fri 2013 besii ndɛ , ɔsanso kyerɛ Mass Communication wɔ Webster University, Ghana campus wɔ 2017.[7]
== Sini ahorow ==
''• Deadly Voyage''
''• Twin Lovers''
''• Fresh Blood''
''• Tears of Blood''
''• Ripples''
''• Thread of Ananse''
''• Silver Rain''
''• Screen Two''
''• Tinsel''
== Enyimunyamhyɛ ==
''• The Hollywood Reporter''′s "Next Generation International TV" (2009)[15]
• The ‘"World of A Difference 100 Most Impactful Women" by the Alliance for Women (TIAW) (2009)[16][17]
• Ghana's Assoc. of Women Entrepreneur leaders (2009)[18]
• Best Actress Award of Ghana (2009)[18]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"AMVCA 2016: Full nomination list".''
'''• ^''' ''"ET Drum | Eagle Productions Limited". 2014-11-29. Archived from the original on 2014-11-29. Retrieved 2021-09-19.''
'''• ^''' ''"Save our Women International". SOWI. Retrieved 22 November 2014.''
'''• ^''' ''"Juliet Asante shares her hopes for the African movie industry". 10 January 2014.''
'''• ^''' ''Television, New York Women In Film & (2017-03-27). "Spotlight on Filmmaker Juliet Yaa Asantewaa Asante". Huffington Post. Retrieved 2017-03-29.''
'''• ^''' ''"The International Alliance for Women" (PDF). Retrieved 26 November 2014.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' ''"Juliet Asante: It May Be Much Work But She Enjoys Doing Them". Modern Ghana. MG Media Group. 21 November 2008. Retrieved 27 June 2015.''
'''• ^''' ''"Akufo Addo appoints David Dontoh as NFA chair, Juliet Asante as Executive Secretary". GhanaWeb. 2019-12-20. Retrieved 2021-09-17.''
'''• ^''' ''"Juliet Asante launches library project at La Bawaleshie Presby School". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana. 2021-08-16. Retrieved 2021-09-18.''
'''• ^''' ''"National Film Authority".''
'''• ^''' ''"Juliet Asante | HuffPost". www.huffpost.com. Retrieved 2020-05-19.''
'''• ^''' ''"On location in Ghana with Juliet Yaa Asantewa Asante - President of the Black Star International Film Institute".''
'''• ^''' ''"Juliet Asante". IMDB.''
'''• ^''' ''"Silver Rain Movie". Silver Rain. Retrieved 22 November 2014.''
'''• ^''' ''"Award". The Hollywood Reporter. 29 September 2009.''
'''• ^''' ''"Quality packaging critical to movie industry". www.linkedin.com. Retrieved 2020-05-19.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
nykrcwftjzo3b5rrgx9msasd212yf6d
Juliet Ibrahim
0
624
6659
3484
2023-04-22T10:27:31Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Juliet Ibrahim''' yɛ Siniyinyi wɔ Ghana,sinitwanyi panyin[1][2] na ndwomtonyi[3] ma Lebanesenyfo,Ghanafo na Liberianfo.Onya abɔsobɔdze akyɛdze wɔ afe 2010 Ghana siniyinyi akyɛdze ɔnam dwuma a ɔdzi wɔ agordzi anan.Wɔkyerɛ a ɔwɔ basia a no ho yɛ fɛw wɔ Ebibiman mu nyiara wɔ "A-listers Magadzin"
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8occmolf47asbf2f82igzw4gqb5bzzq
Juliette Bonkoungou
0
625
7742
6660
2023-05-05T08:43:36Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Juliette Bonkoungou''' yɛ aban ananmusinyi fi Burkina Faso dze kɔ Canada na ɔyɛ mbasiafo dodowara a wɔyɛ Burkinabe amanyɛfo no hɔn mu kor. Oedzi dwuma dɛ ɔtanboafo, na ɔpanyin a ɔda Economic na Social COUNCIL ano.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sizz2mr760q548nbhwh2k4819aox2vt
Justice Joe Appiah
0
626
7627
6661
2023-05-01T17:42:33Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Justice Joe Appiah''' (wɔwoo no wɔ Mumu 21, 1959 mu) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Ablekuma North ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu dze nam[[New Patriotic Party]] do.
== Asetsena mu nsɛm ==
Appiah yɛ Christiannyi a ɔsom wɔ Assemblies of God Asɔr. Ɔawar awo mba beenum.
== Abrabɔ ahyɛse nwomasua ==
Wɔwoo Appiah wɔ Mumu 21, 1959. Wɔtsetsee no wɔ Akim Oda, kurow bi a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa abodzin krataa wɔ Kɔmputa do mfirdwuma mu (Diploma in Network Engineering) wɔ Net Africa Ghana wɔ afe 2007 mu. Ɔsanee wiee skuul wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration na ɔgyee abodzin krataa wɔ Ɔhwɛdofo na Nhyehyɛɛ mu (Administration and Management ) wɔ afe 2008 mu.
== Amanyɛ ==
Appiah yɛ[[New Patriotic Party]] (NPP) kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ Ghana ber a odzii nkonyim wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu wɔ n'ambatow mpasua mu. Afe 2012 mu no, ogyinaa bio maa Ablekuma North mbrahyɛbagua dze nam[[New Patriotic Party]] do wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu ma odzii nkonyim. Afe 2015 mbrahyɛbagua ambatow a amanyɛkuw no tow no, odzii nkogu ma Onyimyamfo Nana Akua Owusu Afriyie a ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ablekuma North (2017-2021) bɛhyɛɛ n'ananmu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
mywv9rji1k5nczgb63mi021xvzu43vt
Justice Tweneboaa
0
627
6662
3492
2023-04-22T10:27:53Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Justice Tweneboaa''' (Wɔwoo no ɔbɛsɛ 28,2001) yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ bɔɔl dɛ banbɔnyi, kyerɛ dɛ ɔno na ɔbɔ bɔɔl no ho ban dze ma Ampem Darkoaa na osian so dzi panyin dze ma Ghana Mbasiafo bɔɔlbɔ kuw no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4ucieolp3s8prcpi7zybdmc22iawmhl
Kaakie
0
628
3495
3494
2023-04-20T19:21:40Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Grace Kaki Awo Ocansey''' (wɔwoo no afe 1991 Ebɔw 28) mu, a dodowara nyim no dɛ '''Kaakie''', yɛ Ghana dwontonyi(dancehall artist). Ɔdze daba too n'adwontow a odzi kan wɔ Xtra Large Music kuw no mu. Kaakie nyinii dɛ obi a ɔpɛ ndwom a otsie ndwom ahorow na ɔyɛɛ karaoke wɔ dodowara a nna n'akoma da ho. Suapɔn mu no, akwanya bi baa maa no dɛ ɔnye Tɛlɛbihyɛn do akansi bi a nna wɔfrɛ no “''Stars Of The Future''” ndzi dwuma. Nna ɔka adwontow akansi bi a nna ɔkɔ do wɔ Ghana tɛlɛbihyɛn do ndaawɔtwe pii; naaso, woyii no fii mu ntsɛm(ɔtɔɔ do enum). Iyi ekyir no, ɔnye Ghana "Sound Engineer/Executive Producer" a ɔatahye paa, JMJ Baby (Joshua Raphaelson) – Courtesy Charter House – dzii ehyia na ɔfaa no kaa ne kuw no ho – XTRA LARGE MUSIC.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Kaakie
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Background information
|-
!Birth name
|Grace Kaki Awo Ocansey
|-
!Born
|28 March 1991 (age 31)
Accra, Ghana
|-
!Genres
|Dancehall, Hiplife
|-
!Occupation(s)
|Singer
|-
!Years active
|2012–present
|-
!Labels
|Xtra Large Music
|}
== Nwomasua ==
Kaakie hyɛɛ no skuul ase wɔ ''St. Martin De Porres ahyɛse skuul'' wɔ Dansoman, ɔtoaa do kɔr Achimota Skuul na hɔ na ɔkɛyɛɛ "Scripture Union" kuwba. Kaakie kitsa BSc Midwifery degree fi Ghana Suapɔn mu (University of Ghana). Onyaa ne Master's degree wɔ Anglia Ruskin Suapɔn mu wɔ afe 2019 mu.
N'abrabɔ
Kaakie waar fie awar wɔ afe 2020 Sanda 2 mu
== Abawdobɔ ==
=== KORA Awards ===
{| class="wikitable"
!Year
!Recipient/Nominated Word
!Award
!Result
|-
|2016
|Kaakie
|Best Promising Female Artiste
|Nominated
|}
=== Ghana Music Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="2" |2013
|Herself
|Reggae and Dancehall Artiste of the Year
|Won
|-
|Herself
|New Artiste of the Year
|Won
|-
| rowspan="3" |2017
|Herself
|Best Reggae/Dancehall Song of the Year
|Nominated
|}
=== BASS Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
|2013
|Herself
|Best Female Vocalist
|Won
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
ljvzqcdn0aokwk5fnizjxdvhmgkrlj1
Kaar
0
629
3500
3499
2023-04-20T19:21:41Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kaar''' yɛ hyɛn a ɔboa ma nyimpa akwantu. Ɔboa ma yɛ fi bia kor kɔ bia fofor. Kaar wɔ [[mwod:road|kwan]] a wɔahyɛ da ayɛ dɛ ɔnfa do. Kaar fa nyimpa sen ndzemba.
== Abakwasɛm ==
Kaar enfi mu preko pɛ anyɛ dɛ ma ɔtse ndɛ yi.
7tgsveyy9dzlmf6g6rdqds91knz070q
Kahuzi-Biéga Ɔman Prama
0
630
12874
10887
2024-04-09T10:44:33Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (11) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q457324}}Kahuzi-Biega yɛ bea a ɔabɔ ho ban wɔ Bukavu a ɔwɔ ɔman Congo mu. Ɔbɛn nsu Kivu ne nhyiae a ɔwɔ atɔe na Rwanda nhyiae do. Belgiumnyi mfonyintwafo na odzimafo Adrien Deschryver na ɔdze bae wɔ afe 1970 mu. bepɔ akɛse ebien na wɔdze asaase no toe, Bepɔ Kahuzi na Bepɔ Biega a wɔwɔ hɔn ano.
Kahuzi-Biega ka ɔman prama a ɔso ara yie wɔ ɔman no mu. ne kɛse bɛyɛ dɛ 6,000Km. Ne fa bi yɛ bepɔ na ne fa bi so yɛ asaase traa. Ɔka mbea kakra a ɔaka a nsorboakakra a ɔaka no gu no ho(Eastern lowland gorrillas), mboa a wɔho yɛ hu a wɔka IUCN krataa a mboa a wɔho ye hu wɔ mu no ho. Prama no yɛ UNESCO egyapadze a wɔkyerɛwee wɔ 1980 ma hɔn kuw soronko a wɔhwɛ mboa na ne nsormboa no.
== Asase Ho Nsɛm ==
Abɔntsen do atrae no da Bukavu kurow no atɔe fam wɔ South Kivu Mantam mu, ne kɛse yɛ 6,000 km2 (2,300 sq mi). Abɔntsen do atrae no fa ketewaa bi wɔ Mitumba Bepɔw a ɔwɔ Albertine Rift mu wɔ Great Rift Bon no mu, na fa kɛse no wɔ asase a ɔso yɛ mmepɔw do. Ɔkwan bi a ne tsɛtrɛtsɛ yɛ kilomita 7.4 (akwansin 4.6) ka mmepɔw na asasetaw a ɔwɔ fam no ho. Abɔntsen do atrae no apuei fam fa nye mmepɔw do mantam kakraba a ne kɛse yɛ kilomita 600 (akwansin ahinanan 230); ɔfa kɛse no kɛse yɛ 5,400 km2 (2,100 sq mi) na ɔyɛ asasetaw tsitsir a ɔtrɛw firBukavu kosi Kisangani, a Luka na Lugulu nsubɔntsen a ɔsen kɔ Lualaba Asubɔntsen no mu no na ɔtwe nsu no. Wɔdze ogya mmepɔw ebien a ɔda hɔ ahyɛ abɔntsen do atrae no hye do na wɔdze hɔn dzin fɛm no: Kahuzi (mita 3,308 (anammɔn 10,853)) na Biéga (mita 2,790 (anammɔn 9,150).
Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, osu tɔ mm 1,800 (inch 71) afe biara wɔ abɔntsen so atrae hɔ. Ɔhyew a ɔsen biara a hɔn akyerɛw wɔ mpɔtam hɔ no yɛ 18 °C (64 °F) ber a nea ɔba fam koraa no yɛ 10.4 °C (50.7 °F).
== Mmara Kwan Do Gyinabea ==
Akora a edzi kan koraa, Mmoa na Kwae a Wɔkora Do a ɔwɔ Bepɔw Kahuzi do no(Zoological and Forest Reserve of Mount Kahuzi), na saa ber no Amrado Panyin a ɔwɔ Belgium Atubrafo nniso no mu no na ɔhyehyɛɛ no wɔ 27 [[Ayɛwoho]] afe duakron eduasa euson(1937). Saa akora no ɔyɛ Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea no fa fir bosoom [[Ɔberɛfɛw]] afe duakron eduɔson(1970). Mfe enum akyi no, wɔtrɛɛ abɔntsen so atraeɛ no mu ma ɔyɛɛ 6000 km2. Wɔdze abɔntsen so atrae no too gua dɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe duakron eduɔwɔtwe mu(1980), wɔ Criterion(x) ase esiane dɛ ɔyɛ kwae soronko a nsu tɔ wɔ hɔ na mmoa ahorow a wɔnom nufusu ahorow, tsitsir apuei fam asasetaw do akɔre, Gorilla beringei graueri.
== Abɔdze a Nkwa Wom ==
Afifidze na mmoa ahorow pii wɔ abɔntsen do atrae hɔ. Sɛnea nhwehwɛmu bi a Wim Mmoa a Wɔkora Do Fankuw(Wildlife Conservation Society) yɛɛ wɔ afe mpem ebien na ebasa mu(2003) no, ɔbɔ nnomaa ahorow bɛyɛ ahasa eduaanan akron (349) na mmoa ahorow ɔha eduasa esia(136) a wɔnom nufusu ho ban. Wɔahu afifide ahorow bɛbor 1,178 wɔ mmepɔw so mmeae a ɛwɔ abɔnten so nkutoo. Ɔsian dɛ ɔsono asase na atrae ahorow ntsi, Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea nso yɛ bea a afifidze na akyi berɛmo a ɔwɔ akyi no wɔ hɔ ma.
=== Nhwiren a Ɔwɔ Kahuzi-Biéga Ɔman Mmoa Yɛmmea Mu ===
Abɔntsen do atrae no mu atsɛkyɛ, atɛkyɛ, atɛkyɛ na asubɔntsen ho kwae a ɔwɔ asase a ɔtse dɛ nsu do wɔ mmeae a ɔkorɔn nyinaa ho yɛ na wɔ wiadze nyinaa. Guineo-Congolia kwae a ɔyɛ nsu a ɔyɛ nwini a ɔwɔ equatorial kwae a ɔyɛ dzen a ɔyɛ Congo Atsifi Apuei fam kwae a ɔwɔ fam no ecoregion no fa, a ɔwɔ kwae a ɔyɛ nsakrae no fa a ɔwɔ mita 1,200 (anammɔn 3,900) na mita 1,500 (anammɔn 4,900) na ɔwɔ abɔntsen do atrae no fa a ɔwɔ fam no kɛse. . Apuei fam mmepɔw fa no ka kwae mu afifidze a ɔkɔ do fir mita 600 (anammɔn 2,000) kosi bɛbor mita 2,600 (anammɔn 8,500) ho, na ɔyɛ mmeae a hɔn taa nhu wɔ Afrika Sahara Anafo fam no mu ɛkoro a ɔkyerɛ nsakrae a ɔba fam kosi mmepɔw so no fa ahorow nyinaa, a esia a wotumi hu ka ho afifidze ahorow tsitsir: atsɛkyɛ na bea bi a atsɛkyɛ a ɔyɛ nsu wom a ɔyɛ mmerɛw dodo dɛ ebetumi agyina nyimpadua a emu yɛ dur do(peat bog), atsɛkyɛ kwae, kwae a nsu tɔ kɛse wom, kwae a nsu tɔ wɔ mmepɔw do, bamboo kwae na subalpine heather. Montane kwaeɛ a nsu tɔ no yɛ Albertine Rift montane kwaeɛ ecoregion no fa. Mmepɔw na atsɛkyɛ kwae no nyin fir mita 2,000 (anammɔn 6,600) kosi mita 2,400 (anammɔn 7,900), bamboo kwae nyin fir mita 2,350 (anammɔn 7,710) kosi mita 2,600 (anammɔn 8,500), na Mmepɔw Kahuzi na Biéga atsifi nyin bor mita 2,600 ( 8,500 ft) wɔ afifidze a ɔba fam a ɔtrɛw a nhwiren nketsenketse a ɔyɛ kɔkɔɔ, pink, anaa fitaa wɔ do (sub alpine heather), asasetaw a sare wɔ do wɔ mmeae a ɔhɔ yɛ hyew na mmeae a ɔhɔ yɛ hyew, a nnua kakraa bi na ɔwɔ hɔ(dry Savannah), na sare do, na afifidze a ɔwɔ hɔ Senecio kahuzicus.
=== Mmoa a Wɔnom Nufusu ===
[[Fael:Kahuzi gorilla.jpg|thumb|Bepɔw Do Akɔre Bi a Ɔwɔ Kahuzi-Biega Akorae, Congo]]
[[Fael:Eastern Lowland Gorilla Infant in Kahuzi Biega National Park.jpg|thumb|Apuei Fam Asasetaw Do Akɔre Bi a Ɔwɔ Kahuzi-Biega Ɔman Mmoa Yɛmmea]]
Ɔman mmɔntsen do atrae no bɔ mmoa a wɔnom nufusu ahorow pii ho ban sen ɔman mmɔntsen do atrae foforo biara a ɔwɔ Albertine Rift no. Wɔ mmoa ahorow 136 a wɔnom nufusu a hɔn ehu wɔ abɔntsen do atrae hɔ no mu no, apuei fam asasetaw do akɔre no na ɔda nsow sen biara. Sɛnea DR of Congo tsebea ho amannyebɔ bi a ɔfa afe 2008 mu kyerɛ no, na akraman a wɔwɔ asasetaw do akraman 125 wɔ abɔntsen do atrae no do, na ɔso atew kɛse wɔ akɔre 600 a na wɔwɔ hɔ ansa na 1990 reba no mu, na nea efi mu ba nye dɛ hɔn akyerɛw mmoa ahorow no dzin wɔ hɔn a hɔn ase reyɛ atɔre no mu. Abɔntsen do atrae no nye guankɔbea a etwa do a saa mmoa a hɔn ho yɛ na yi wɔ. Sɛnea nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ apuei fam asasetaw so akraman a wɔkan hɔn ho a Wim Mmoa a Wɔkora Do Fankuw(Wildlife Conservation Society) bɔɔ amannye wɔ [[Ebɔbira]] afe mpem ebien na dukro(April 2011) mu kyerɛ no, ɔnyɛ yiye koraa no, wɔyɛɛ akɔre 181 ho kyerɛwtohɔ wɔ abɔntsen do atrae hɔ.
Primate afoforo na apuei fam chimpanzee, na Cercopithecinae, Colobinae na bonsu a n’anim tse dɛ ɔkraman pii. Mmoa a wɔnom nufusu no bi na kwae mu asono, kwae mu ɔkraman, hylochere na bongo, apuei fam galago a wɔdze needle-clawed galago, Maclaud’s horseshoe bat, Ruwenzori least otter shrew, na Alexander’s bush squirrel. Genet (mmoa) ahorow abien a wɔtse abɔntsen do atrae no mu no yɛ nea ɔwɔ Congo Basin no mu: nsu mu genet na kwae mu genet kɛse no.
Wɔ nnomaa ahorow 349 a hɔn ehu wɔ abɔntsen so atrae no mu no, anyɛ yiye koraa no, wɔn mu 42 na ɔwɔ ɔmantam no mu, a Albertine owlet a ɔrehuna no ka ho. Nnomaa afoforo a ɔwɔ hɔ no bi nye Yellow-crested Helmet-shrike (Prionops alberti), Congo peafowl (Afropavo congensis), Afrika nnomaa a wɔfrɛ wɔn broadbill a ɔyɛ ahabammono (Pseudocalyptomena graueri), na Rockefeller’s sunbill (Nectarinia rockefelleri).
Mmoa ahorow a hɔn akyerɛw hɔn dzin wɔ IUCN Red List no ase dɛ wɔrehuna hɔn no bi nye:
* Afrika kwae mu asono (African forest elephant - ''Loxodonta cyclotis'')
* Albertine Patuo (Albertine owlet - ''Glaucidium albertinum'')
* Apuei Kontromfi (Eastern chimpanzee - ''Pan troglodytes schweinfurthii'')
* Bepɔw Kahuzi Ekura a Ɔforo (Mount Kahuzi climbing mouse - ''Dendromus kahuziensis'')
* Maclaud a ɔyɛ ɔpɔnkɔsotefo apantwea (Maclaud's horseshoe bat - ''Rhinolophus maclaudi'')
Mmoa a wɔnom nufusu ahorow a hɔn akyerɛw hɔn dzin wɔ IUCN Red List no ase dɛ ɔnyɛ nea ɔhaw adwen kɛse anaadɛ ɔreyɛ edur ɔsiane mu no bi nye:
* Trɔmo a Asase a ɔwɔ fam (Lowland bongo - ''Tragelaphus eurycerus eurycerus'')
* Afrika Kwae Mu Ɛkoɔ (African forest buffalo - ''Syncerus caffer nanus'')
* Susono (Hippopotamus - ''Hippopotamus amphibius'')
* Kwae mu mprako kɛse (Giant forest hog - ''Hylochoerus meinertzhageni'')
* Ɔsebɔ/Etwie (Leopard - ''Panthera pardus'')
* Ruwenzori Ekura ketsewa (Ruwenzori otter shrew - ''Micropotamogale ruwenzorii'')
* Baboon a ɔwɔ ngo (Olive baboon - ''Papio anubis'')
== Ndzɛmba Bi a Wɔdze Dzi Dwuma Ɔkwammɔnye Do a Wobesiw Ano ==
Abɔntsen do atrae no a Institut Congolais pour la Conservation de la Nature no na ɔhwɛ do no wɔ nhyehyɛe tsitsir a wɔdze hwɛdo na wɔhwɛ do. Nanso, abɔntsen do atrae no ntrɛwmu a wɔyɛe wɔ afe duakron eduɔson enum mu(1975), a na mmeae a ɔwɔ fam a nnyimpa tse do ka ho no maa wɔhyɛɛ nkurɔfo ma wotu fii hɔ a nnyimpa bɛyɛ 13,000 a wofi mmusuakuw a ɔwɔ Shi, Tembo na Rega mu no kaa hɔn na wɔpow dɛ wobefi hɔ. Mpɔtam a wɔtse abɔntsen so atrae no ho no yɛɛ ɛkoro na Twafo a wɔdze hɔn bɛyɛ edwuma dze ahyɛ abɔntsen do atrae no ho banbɔ no akyi no, abɔntsen do atrae no mpanyimfo dii akyi. Wɔ afe duakron eduɔkron akron(1999) mu no wɔyɛɛ nhyehyɛe bi a wɔdze bɛbɔ nnyimpa na ndzɛmba a ɔwɔ abɔntsen do no ho ban.
Wɔ nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe duabien duanum(2015) na afe duabien duɛsia(2016) ntam no, ɔman no mmɔntsen do ahwɛfo bɔɔ amanndze dɛ hɔn anyi nnye edwuma no ho a ɔba fam, na ɔsii akatua a ɔba fam, mmoa a ɔfir atumfo hɔ, na asetsena mu tsebea bɔne do dua.
== Hwɛ iyi Nso ==
* World Heritage Sites in Danger
n5irrx516ya4fde57pacs97ckizcuas
Kasa
0
631
10647
3520
2023-05-16T16:25:25Z
Wendygyadu
54
newly added
wikitext
text/x-wiki
Kasa yɛ ndze a nyimpa dze dzi nkitaho.Nelson Mandela Ka asɛm bi dɛ"sɛ eka kasa a onyaa bi tse ase a, ɔkɔ ne tsir mu na mbom eka dza ɔyɛ nedze a ɔkɔnakoma mu.
2dogjf4iyvs9qsg8vyla6ve696748dp
Kasa no dwumadzi
0
632
3523
3522
2023-04-20T19:21:46Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kasa no dwumadzi'''
1. Yɛdze kasa hyɛ nyimpa nsew
2. Yɛdze dzi nkitaho
3. Ɔboa ma guadzi kɔ do
6ugdkxhyrial265hq47ostj3kl4dtyc
Kasadwin
0
633
3527
3526
2023-04-20T19:21:47Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kasadwin''' yɛ bɔsrɛmuka a ɔahyɛda awen dze afa afofor ho a ɔda ɔman anaa ankorankor bi no suahu, n'abrabɔ , ne gyedzi na n'amambra wɔ biribi mu edzi.
Kasadwin yƐ bɔtsirmuka kasa a wɔahyɛ da awen dze asaasaa a ɔda ankoankor anaa ɔman bi no suahun, ndzepa, amambra, nyamesom na hɔn gyedzi edzi wɔ mber bi mu.
p89h4xa5mgqx5ylv95dx7kmh9zokfk3
Kasadwin n'ahorow
0
634
3531
3530
2023-04-20T19:21:48Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kasadwin ahorow''' Kasadwin gu mu ahorow ebien. Hɔn nye Ano kasadwin na Kyerɛw kasadwin.
e1bpb6ah6yqeascqbl9mxyec0teto7n
Kasubi Nda
0
635
12876
6663
2024-04-09T10:44:46Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q309426}}'''Kasubi Nda''' a ɔwɔ Kampala, Uganda, no nye bea a wosiee kabakafo anan (Buganda ahemfo) na Baganda adehye ebusua no mufo afofor. Dɛm ntsi, bea no da do ara yɛ honhom na amanyɛsɛm bea a ɔho hia ma Gandafo, na atsetsesɛm mu adansi ho nhwɛdo a ɔho hia. Ɔbɛyɛɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea wɔ [[Mumu]] 2001 mu, ber a wɔkaa ho asɛm dɛ "adan a ɔyɛ nwonwa paa a wɔdze afifidze ndzɛmba ara kwa dzi dwuma wɔ Afrika Sahara anafo fam mantuw no nyinara mu".
Ɔkame ayɛ dɛ ogya bi sɛee adan akɛse a ɔwɔ hɔ no bi koraa wɔ [[Ebɔw]] 2010 mu, na wɔreyɛ dzea ɔdze bae no ho nhwehwɛmu. Dzea efii mu bae nye dɛ, wɔ [[Ayɛwoho]] 2010 mu no, wɔdze kaa Wiadze Egyapadze Mbea a ɔwɔ esiane ho no ho.
Buganda Ahemman no aka ntsam dɛ wɔbɛsan asi hɔn ahemfo adamoa na Ɔmampanyin Museveni kae dɛ Uganda man aban no bɛboa ma wɔasan asiesie bea no. Wofii ase sii bio wɔ afe 2014 mu, na Japan aban na ɔdze sika mae.
== Nda ==
Wiadze Egyapadze Bea no yɛ bɛyɛ hekta 26 (acre 64) wɔ Kasubi koko a ɔwɔ Kampala kurow mu, bɛyɛ kilomita 5 (akwansin 3.1) wɔ kurow no finimfin atsifi fam atɔe. Bea no fa kɛse no ara yɛ kuayɛ asase a hɔn abue ano a wɔdze atsetsesɛm akwan horow na ɔyɛ kua. Ɔhene ahemfie bi a Muteesa I, Buganda Kabaka a ɔtɔ do 35 no sii wɔ 1882 mu, dze sii ahemfie a nye papa, Ssuuna II, sii wɔ 1820 mu no anam' wɔ ntwea ɛkoro do. Ahemfie fofor no bɛyɛɛ adehye amusiei ber a owui wɔ 1884 mu no. Bea no yɛ adehye adamoa 31 a ɔwɔ Buganda ahemman no mu nyinara fi ber a wɔdze ahenni no sii hɔ wɔ afeha a ɔtɔ do duabaasa (13) mu no mu biako. Sɛnea wɔtaa yɛ no, na wosie ɔhene a wawu no amu wɔ baabi biako, na wɔde kronkronbea soronko bi ma ɔhene a wawu no anom dompe, a wogye di sɛ ne kra wɔ mu. Nea ɔyɛ soronko no, wɔ atsetesɛm ho ahomegye mu no, beae a ɛwɔ Kampala no wɔ Buganda Kabakafo baanan ahemfo adamoa:
* [[Muteesa I of Buganda|Muteesa I]] (1835–1884)
* [[Mwanga II of Buganda|Mwanga II]] (1867–1903) (died in exile on the Seychelles Islands, and remains returned in 1910)
* [[Daudi Cwa II of Buganda|Daudi Chwa II]] (1896–1939)
* [[Mutesa II of Buganda|Sir Edward Muteesa II]] (1924–1969) (died in exile in London, and remains returned in 1971).
Wosie Kabaka anan yi asefo wɔ baabi fofor wɔ bea no.
Wɔdze bea a wɔyɛ amandze no hye sii hɔ wɔ afe 1882 mu wɔ Kasubi Bepɔw do, a wɔsan frɛ no Ssekabaka Aboda. Wɔda do ara dze [[Barkcloth|bark cloth]] nnua (''[[Ficus natalensis]]'') ahyɛ ahye no agyirae, a abɔ ho ban afi adan a ɔba fam a mprempren etwa bea no ho ehyia wɔ afa horow nyinara no ho. Bea tsitsir a wɔyɛ amandze no wɔ bea a ɔtrɛw no atsifi fam atɔe. Aponkɛse bi (''Bujjabukula'') kɔ adiwo ketewa bi na sanku dan (''Ndoga-Obukaba'') a wɔdze adehye sanku gu mu, na afei ɔkɔ adiwo kɛse a ɔtɔ do ebien a ɔyɛ kurukuruwa (''Olugya'') a ɔwɔ do bepɔw no atsifi, a wɔdze demmire ban etwa ho ehyia.
[[Fael:Tombs_of_Buganda_Kings_at_Kasubi-114327.jpg|thumb|interior of Tombs of Kasubi Tombs]]
Finimfin dan kɛse (Muzibu Azaala Mpanga), a nye ntwemu bɛyɛ mita 31 (anammɔn 102) na nye sorokɔ yɛ mita 7.5 (anammɔn 25) no wɔ adziwo no hye do, wɔ ano a ɔnye ɔpon no dzi nhwɛanyim no do. Mfiase no wɔdze ndua, demmire wattle na daub na esii, na wɔdze sare a ɔyɛ den a wɔdze ayɛ adum a ɔyɛ dzen na ɔyɛe, na na sare gyina ndua nhama nkaa 52 do (a ɔgyina hɔ ma Bagandafo amandze mmusuakuw 52 no). Wɔdze nnɛyi adansi ndzɛmba bae wɔ nsiesie kɛse a etwa tow a Kabaka Mutesa II a ofi Buganda yɛe wɔ 1938 mu, a dzea ɔka ho nye dade dan, kɔnkrit adum, na birikisi a wɔdze asie wɔ atsetsesɛm ndzɛmba ekyi kɛse. Abansor bi a ɔtrɛw a ɔba fam no kɔ mbea kronkron a ɔwɔ mu no mu, a wɔdze demmire a wɔdze akyekyɛ mu, a wɔdze ntsama a wɔdze ndua ayɛ asiesie do, nye kabaka ahorow no nkae adze. Wɔdze adamoa no si kwae kronkron bi mu (Kibira) a ɔwɔ mu, a wɔdze ntsama a wɔdze nnua ayɛ ahintaw a obiara nhu. Wɔdze lemon sare na mmɛ nhaban a wɔdze ayɛ ntam akata fam hɔ.
Afei nso, adan pii a wɔasisi wɔ amandze kwan do asisi adiwo hɔ, a "ɔyerenom afie" pii a wɔdze ma owufo kabaka akunafo, a wɔhwɛ ebusua no adamoa do ka ho. Wɔtaa dze wattle na daub a wɔdze sare ayɛ do na esisi hɔn afie no, ɔwom dɛ ber kɔɔ do no, wɔsan sii ebinom a wɔdze birikisi na dadze kaa ho, na adamoa a wɔdze yɛɛ adehye ebusuafo dze. Ɔsan nso yɛ adehye ebusua no mufo fie, na adehye mpanyimfo a Nalinya (honhom mu awɛmfo), n’abadiakyir Lubuga (a ɔhwɛ kuayɛ do wɔ bea hɔ) na nye boafo a ɔhwɛ do no Katikkiro ka ho. Ɔsan nso yɛ bea a Ngo ebusua no dze atsetesɛm yɛ atam dodow a wɔdze ndua ayɛ na wɔdze siesie na Ngeye ebusua no atsetsesɛm mu akwan a wɔfa do dze sare yɛ.
Buganda Ahemman a ɔyɛ Uganda tsetse ahemman anan no mu a ɔso kyɛn biara no na ɔhwɛɛ ɔdan no do na ɔhwɛɛ do kosii dɛ Ɔmampanyin (saa ber no Ɔmampanyin) Milton Obote tuu fii hɔ wɔ 1966 mu, na bio ber a Ɔmampanyin Museveni san dze sii hɔ wɔ 1993. Ɔno bɛyɛɛ bea a hɔn abɔ ho ban wɔ Uganda mbra ase wɔ 1972 mu, na wɔdze Kabaka dzin akyerɛw asase no dzin wɔ Ahenni no ananmu.
Bea no da do ara yɛ honhom na amanyɛsɛm bea a ɔho hia ma Bagandafo. Wɔ afe 2001 mu no, wɔdze Kasubi Aboda no too gua dɛ UNESCO Wiadze Egyapadze Bea.
== Ɔsɛɛ ==
Wɔ 16 [[Ebɔw]] 2010, bɛyɛ anadwo 8.30 wɔ mpɔtsam hɔ ber do no, ogya sɛɛ Kasubi adamoa no. Wonnya nhuu dzea ɔdze ogya no bae. Buganda ahemman no ahyɛ bɔ dɛ wɔbɛyɛ nhwehwɛmu a ɔdze nye ho wɔ ogya no ho, a ɔka ɔman no polisifo kuw no ho.
John Bosco Walusimbi, Buganda ahemman no Ɔmampanyin no kae wɔ [[Ebɔw]] 17 dɛ:
Ahenni no wɔ awerɛhow mu. Nsɛmfua biara nnyi hɔ a wɔdze bɛkyerɛ adzehwer a adzeyɛ a ɔyɛ mmɔborohunu kyɛn biara yi dze ba no mu. — Ɔwɛmfo no.
Sɛnea Walusimbi kyerɛ no, kabaka ahorow no nkae no nnyi dɛm, osiandɛ na hɔn abɔ adamoa no mu kronkronbea no ho ban afi ɔsɛe koraa ho.
Wɔ 17 [[Ebɔw]] 2010 mu no, Ɔhene Kabaka a ɔyɛ Buganda, Ronald Muwenda Mutebi II, na Uganda Ɔmampanyin, Yoweri Museveni, kɔsraa baabi a wɔdZe adamoa no sii no. Nyimpa ɔhaha pii nso atu kwan akɔ bea hɔ akɔboa ma hɔn agye ndzɛmba a aka biara.
Basabasayɛ sii wɔ Ɔmampanyin no nsrahwɛ no mu. Ahobammbɔ asraafo tow basabasayɛfo ebien (amanyebɔ ahorow bi ka dɛ ebasa) tuo kum hɔn na wɔbɔ amanye dɛ enum pirapirae. Uganda asraafo na polisifo no na basabasayɛfo nso dzii asi wɔ ahenkurow Kampala mu. Asraafo de mframa a ɔma obi nusu dzii dwuma dze hwetsee Baganda ebusuakuw no mu basabasayɛfo.
Ɔsɛe no sii wɔ ebusuabɔ a ɔyɛ fɛre a ɔda Uganda aban na Buganda ahemman no ntsam, tsitsir esian [[Fankwa]] 2009 basabasayɛ no ntsi. Ansa na basabasayɛ yi reba no, wogyaee Buganda hene Ronald Mutebi Mwenda dɛ ɔnkɔkyinkyin n’ahenni no afa horow, na wɔkyeree nsɛm ho amanyebɔfo pii a wɔkyerɛ dɛ wɔwɔ tema ma ahenni no na basabasayɛfo no na wɔretwɛn dɛ wobedzi hɔn asɛm.
== Dzea Ofii Ogya a Ɔtɔe No Ekyi Bae ==
[[Fael:Kampalas_Kasubi_Tombs_(2064308892).jpg|thumb|The interior of the Muzibu Azaala Mpanga in 2007, included relics and portraits of the buried kabakas]]
[[Fael:Siteviewlarge-kasubi_tombs-he.jpg|thumb|The structure containing the tombs was located at the end of a large courtyard]]
[[Fael:Kasubi_tombs_plan_detailed_cyark.jpg|thumb|Plan view of the Oluyga Courtyard, using data from the [[3D scanner|laser scanning]] project in early 2009]]
Buganda Ahemman no nnyido no aka ntsam dɛ wɔbɛsan asi adamoa no na Ɔmampanyin Museveni kae dɛ ɔman no aban no bɛboa ma hɔn asan asiesie no.
Wɔhyehyɛɛ bagua bi a ɔbɛkyerɛ dzea ɔdze ogya no bae na ɔmanfo a hɔn yɛ asraafo a wowuwui wɔ nna a edzi hɔ no mu. Saa bagua yi dze amanyebɔ bi maa Uganda aban wɔ [[Ebɔw]] 2011 mu, nanso ɔdze besi [[Ebɔbira]] 2012 no, na wonnya nyii no edzi amma ɔmanfo. Ɔdze besi [[Mumu]] 2012 no, na wɔdze amannɔnye mmoa ahyɛ nhyehyɛe bi ase dɛ wɔbɛsan dze Kasubi adamoa no asi hɔ. Mprempren Buganda aban no asi ahobambɔ ho nhyehyɛe ahorow do ndua wɔ ber a wɔresan asiesie hɔ no mu a ɔbɛma hɔn abara nyimpa a wɔbɛkɔ adamoa no mu.
Wɔ asɛm a esii no ho mmuaema mu no, wɔsomaa asɛmpatrɛw edwuma bi dzenam UNESCO Japan Sikakorabea a Ɔhwɛ Wiadze Amandze Egyapadze Do a Wɔkora do no do dɛ hɔn nyɛ nhyehyɛe bi a wɔdze besiw adamoa no a wɔbɛsan asi no ano. Japan aban no gyinaa dzea efii asɛmpatrɛw edwuma no mu bae no do sii gyinae dɛ wɔbɛma edwuma no sikakorabea biakoyɛ dze asan asi adamoa no, ayi afi Wiadze Egyapadze a ɔwɔ esiane mu Kyerɛwtohɔ no mu, nhyehyɛe a etu mpɔn a wɔdze besiw esiane ano na anyimdzefo a wɔbɛsan dze amandze egyapadze asan aba no akɔma na ɔwɔ hɔ.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
mw3upl3ab0bqwj8tsisvddih55oomf8
Kendrick Lamar
0
636
6664
3547
2023-04-22T10:28:02Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
[[Fael:Pulitzer2018-portraits-kendrick-lamar.jpg|thumb|Kendrick Lamar]]
'''Kendrick Lamar Duckworth''' (Ɔbradzi 17, 1987) yɛ Amerika kasahare na ndwomtonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
efli3iuaotxlqx1y51onggfwry3jov8
Kennedy Agyapong
0
637
7628
7310
2023-05-01T17:42:45Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q28223333}}
'''Kennedy Ohene Agyapong''' (wɔwoo no [[Obiradzi]] 16, 1960) yɛ Ghana amanyɛsɛm na eguadzifo a ɔgyina Assin Finifin mansin wɔ Mbrahyɛbagua mu ma[[New Patriotic Party]].<ref>https://www.myjoyonline.com/composition/top-story/i-dont-fear-for-my-life-all-die-be-die-kennedy-agyapong/</ref><ref>https://www.myjoyonline.com/no-time-for-demonstration-again-our-gods-will-deal-with-you-assin-youth-tells-politicians/</ref> Wɔdzii kan paw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2000 mu kɔɔ Assin Etsifi atrae.<ref>http://psephos.adam-carr.net/countries/g/ghana/ghana20003.txt</ref> Ɔkuraa n’akongua mu wɔ afe 2004<ref>https://web.archive.org/web/20110112175254/http://www.ec.gov.gh/userfiles/file/2004ParliamentaryDetResults.pdf<nowiki/>.(PDF). Electoral Commission of Ghana. Archived from the original (PDF) on 12 January 2011. Retrieved 28 August 2010.</ref> na 2008 Mbrahyɛbagua ambatow mu.<ref>https://web.archive.org/web/20100326210858/http://www.ec.gov.gh/userfiles/Central.pdf (PDF). Electoral Commission of Ghana. Archived from the original (PDF) on 26 March 2010. Retrieved 28 August 2010.</ref> Wɔ afe 2012 mu no wɔpaw no wɔ Assin Finifin mansin atsenae fofor no do na wɔsan paw no wɔ afe 2016. Ɔsan nso kuraa n’akongua do wɔ afe 2020 amansan ambatow no mu.<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/assin-central-kennedy-agyapong-retains-seat-gets-sixth-term-as-mp.html</ref> Mprɛmprɛn ɔyɛ Mbrahyɛbagua no Bammbɔ na Finifin Boayikuw no Eguamutsenanyi.<ref>https://www.myjoyonline.com/akufo-addo-must-clear-out-npp-officials-involved-in-galamsey-first-or-the-fight-will-fail-kennedy-agyepong/</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Ohene Agyapong 16 [[Obiradzi]] 1960 na ɔfir Assin Dompim wɔ Finimfin (Central) Mantɔw wɔ Ghana.<ref name=":0">https://www.parliament.gh/mps?mp=34</ref> Ɔnyaa nye ntoado sukuu wɔ Alisadel College a ɔwɔ Finimfin (Central) Mantɔw. Agyapong wɔ GCE A Level na osuaa adze wɔ Fordham Esuapɔn (Fordham University), New York, U.S.A. Ɔyɛ okuafo na eguadzifo. Ɔyɛ kwankyerɛfo dzi ma Assin Farms, Supercare Nnwumakuw Kuw (Supercare Group of Companies) na Hollywood Adetɔbea (Hollywood Shopping Centre). Wawar na ɔwɔ mba eduonu-ebien (22).<ref>http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2529</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Kennedy Agyapong da do ara yɛ amanyɛnyi a hɔndzi nkogu wɔ ambatow mu da no mu kor. N’adwen mu rdwuma wɔ afe 2016 ambatow mu no maa Ɔmanpanyin [[Nana Akufo-Addo|Nana Addo Dankwah Akufo-Addo]] dzii nkonyim. Ɔsan nso boaa kɛse ma NPP mbrahyɛbaguanyi dodow no ara dzii nkonyim-tse dɛ K.T Hammond na afofor pii.
Kennedy Agyapong yɛ Nkitahodzi Boayikuw (Communication Committee in Parliament) no eguamtsenanyi (chairman) wɔ Mmarahyɛ Bagua no mu, wɔ mprɛmprɛn Ɔmampanyin [[Nana Akufo-Addo]] ase.
Agyapong aka ntam dɛ sɛ Ɔmanpanyin [[Nana Akufo-Addo|Nana Addo Dankwah Akufo-Addo]] aban no amfa kan Ɔmanpanyin John Mahama nuabarima Ibrahim anto efiadze wɔ adzifudzepɛ bi a sɛnea Agyapong kyerɛ no ama ɔman no ahwer sika ntsi a, obekum nye ho. Nhwɛdo kor a ɔkae nye dɛ, Ibrahim Mahama antumi antua bɛbor afe ber a na nye nua yɛ Ɔmanpanyin wɔ Ghana Amansin. Agyapong ankasa ɔsatu a ɔyɛe wɔ asɛm no ho dɛ ɔdze bɛba nsɛm ho amanyɛbɔfo enyim no maa wɔyɛɛ Ibrahim Mahama nhwehwɛmu na ekyir Ibrahim Mahama penee do dɛ obetua tow a wɔaka ho asɛm no. Adzeyɛ yi maa Kennedy Agyapong kamfoo fir Ghanafo fa kɛse bi hɔ.<ref>https://web.archive.org/web/20190119174253/https://www.classfmonline.com/1.10910325</ref><ref>https://web.archive.org/web/20170806222246/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/I-will-poison-myself-if-Ibrahim-Mahama-is-not-jailed-Ken-Agyapong-523675</ref>
Agyapong ntua a ɛnteɛ a ɔdze baa Ghana Ambatow sohwɛfo Charlotte Osei do dɛ, ɔbɔɔ soboɔ dɛ, ɔdze nna dzii gua dze gyee nye dzibea dɛ Ambatow Kuw (EC) panyin no dze ɔkasatsia baa nye do fir akannyifo ahodo a Ɔhemmaa ɛnanom na nnyimpa hokwan ho edwumayɛfo na mmarahyɛ bagua no mufo fofor ka ho.<ref>http://ghanapoliticsonline.com/queen-mothers-petition-parliament-over-ken-agyapong/</ref> Wɔ afe 2018 mu, wɔ Ghana Bɔɔlbɔ Fekuo tsenanyi Kwasi Nyantakyi a wɔkyeree no ekyi no, ɔkaa dɛ ɔsɛ dɛ wɔgyae nsɛm ho amanyebɔfo a ɔko tia adzifudzepɛ nhwehwɛmu Anas Aremeyaw Anas ansa na wahyɛ aseɛ ayɛ nnyimpa nhwehwɛmu wɔ hɔn "mpa mu ber a wɔada - bedrooms whilst asleep".<ref>https://web.archive.org/web/20180527212117/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Let-s-stop-Anas-before-he-gets-into-our-bedrooms-Kennedy-Agyapong-pleads-655231</ref> Wahunahuna Anas mprɛn pii na boayikuw a ɔbɔ Nsɛm ho amanyebɔfo Ho Ban<ref>https://cpj.org/2018/06/ghana-investigative-film-crew-faces-death-threats.php</ref> na Amanyebɔfo a Wɔnnyi Ehye (committee to Protect Journalists and Reporters Without Borders)<ref>https://rsf.org/en/news/death-threats-against-well-known-ghanaian-investigative-journalist</ref> no kasa tsiaa no wɔ amanaman ntam ɔkae dɛ Anas akwan no ‘ɛnyɛ dzea ɔfata’. Ɔkasasaa no tee wɔ Adom FM do wɔ [[Obiradzi]] da a ɔtɔ do anan (4) afe 2018 no, ɔfrɛɛ Anas dɛ "ɔyɛ blackmailer, apoobɔfo (extortionist)", ɔyɛɛ dɛ wɔretwitwa nye menewa na ɔkaa dɛ ɔsɛ dɛ "wɔsɛn no".<ref>https://www.youtube.com/watch?v=tgwhtw5LFoo</ref> Ɔsan nso frɛɛ "aweredzi (retribution)" tia Anas yɔnko amanyɛbɔfo, Ahmed Hussein-Suale, dɛ "Sɛ ɔba ha a, boro no... Nea ɛbɛba biara no, mɛtua - If he comes here, beat him... Whatever happens, I'll pay." Ekyir wokum Hussein-Suale.<ref>https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-46902748</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/You-can-t-silence-me-Anas-reacts-to-the-killing-of-his-partner-at-Madina-715823</ref>
Wɔ bosom [[Ayɛwoho]] afe 2018 mu no, wɔbisabisaa no nsɛm dɛ ɔbu Mmarahyɛ Bagua no anyimtsiaa.<ref name="ghanaweb.com">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Kennedy-Agyapong-buys-8bn-Rolls-Royce-183477</ref>
Wogye dzi dɛ ɔno nye Ghananyi a odzi kan a ɔwɔ Rolls-Royce a nye bo yɛ ¢8 ɔpepem (million),<ref name="ghanaweb.com"/> na wogye dzi dɛ ɔsan nso wɔ ankorankor wimhyɛn (private jet), na ɔno na ɔmaa wɔhwehwɛ dɛ wɔyɛ nhwehwɛmu fi Customs Excise na Preventive Service hɔ wɔ n’ahonyadze ho.<ref>https://web.archive.org/web/20170806223322/http://ghanavibes.com/photos-of-kennedy-agyapongs-rolls-royce-and-rumoured-private-jet/</ref>
=== Boayikuw ahorow ===
Ɔyɛ Eguamtsenanyi a ɔhwɛ Ahobammbɔ na Finimfin Boayikuw no do (Chairperson for the Defense and Interior Committee); Nna ɔyɛ Atemmu Boayikuw no munyi na ɔsan yɛ sikasɛm nhyehyɛɛ Boayikuw Tsitsir no munyi (member of the Judiciary Committee and also a member of the Special Budget Committee).<ref name=":0" />
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Hwɛ eyi nso ==
* [[Who Watches the Watchman exposé]]
* [[Number 12 exposé]]
* [[Net2TVGh]]
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
crygsk6bgiva7eki86mvf5zaor5rq9o
Kenneth Dzirasah
0
638
7143
6666
2023-04-22T15:14:56Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q98077896}}
'''Kenneth Dzirasah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔsan yɛ mbranyimfo. Ɔsom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa South Tongu Mantsam a ɔwɔ Volta Mantsam no mu. Ɔyɛ Kan mbrahyɛbagua no Titsenanyi Abadiakyir a odzi kan.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Dzirasah wɔ 13 Sanda 1954. Ɔkɔɔ Ghana Mbra Sukuu (Ghana School of Law) a ɔnyaa nye mbranyim abodzin krataa ansa na ɔreba no ɔkɔɔ Ghana Suapɔn, Legon (University of Ghana, Legon).
== Edwuma ==
Na Dzirasah yɛ Ghana man a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ɛkoro (1), ebien (2), ebaasa (3) na anan (4) no munyi wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow mu. Ɔyɛ mbrahyɛbagua no Titsenanyi Abadiakyir a odzi kan wɔ afe 2000 mu na mbrahyɛbagua no Titsenanyi Abadiakyir a ɔtɔ do ebien wɔ afe 2004 mu a na nyinara wɔ kan Ɔmampanyin John Agyekum Kuffour nnido ase. Wɔ [[Sanda]] 2011 mu no, ɔkaa ntsam dɛ Ghana Aguanfo Badwa no Tsetsenanyi wɔ afe 2011 mu.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Dzirasah dɛ ɔman mbrahyɛbagua a edzi kan wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu wɔ 7 [[Sanda]] 1993 ber a wɔkae dɛ odzi nkonyim wɔ 1992 Ghana mbrahyɛbagua abatow a wɔyɛe wɔ 29 [[Mumu]] 1992 no mu ekyi.
Wɔsan paw no dɛ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2) no munyi maa Tongu Anaafo (South Tongu) wɔ afe 1996, 2000, 2004 mu, nye nyinara wɔ National Democratic Congress tekiti do. Wɔ afe 1996 mu no, ɔdzii nkonyim wɔ Tongu Anaafo (South Tongu) nkongua no do dze abatow 22,254 wɔ abatow 26,942 a ɔfata a wɔtowee no mu, ɔnyaa 72.10% wɔ 100% mu wɔ n’asɔretsiafo Kuma Abenyega a ɔtoo aba 4,235, Francis Seko Ahoegba a onyaa mba 258, Paul Kofi Hormeku a onyaa mba 195 na wɔtow aba. Ɔsan dzii nkonyim wɔ Tongu Anaafo (South Tongu) nkongua no do wɔ afe 2000 mu dze abatow 21,428 wɔ abatow 24,235 a ɔfata a wɔtowee no mu, ɔnyaa 88.40% wɔ 100% mu wɔ n’asɔretsiafo Kuma Agbenyega a onyaa mba 1,514, Daniel Kwaku Eworyi a onyaa mba 546, Jacob A. A. Gharbin a onyaa mba 472 na Victor Best Gavi a onyaa mba 129. Ɔsan kuraa nkongua no mu bio wɔ afe 2004 mu a ɔdze abatow 31,046 a ɔfata a wɔtowee no mu 27,140, na ɔnyaa 87.40% wɔ 100% mu wɔ n’asɔretsiafo Micheal Zewu Glover a onyaa mba 3,410, Apedo Samuel Kofi a onyaa mba 290 na Adjin Lewis Stephen a onyaa mba 206. Wɔ afe 2008 abatow no mu no, Woyome Kobla Mensah mmom na ɔgyinaa Ɔman Democratic Congress anam na ɔdzii nkonyim wɔ Tongu Anaafo (South Tongu) nkongua no do.
== N'abrabɔ ==
Kenneth Dzirasah yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
dt8fqg631xn1mpb92z8s6d0gh07ffva
Kenturah Davis
0
639
6667
6353
2023-04-22T10:28:40Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kenturah Davis''' yɛ
== Adzesua ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1itngxqemf7stuqtitt01wjg2bwf7cu
Kinston Akomeng Kissi
0
640
7629
7144
2023-05-01T17:42:51Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kiston Akomea Kissi ('''Obiradzi 4, 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Akwatia ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Republic a ɔtɔ do anan mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Kissi wɔ Obiradzi 4, 1957 mu wɔ Akwatia wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana,
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw Kissi wɔ mbrahyɛbagua mu dɛ[[New Patriotic Party]] kuwba wɔ Mumu 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Ɔnye afofor a wofi amanyɛkuw ahorow mu sii akan no naaso odzii hɔn do nkonyim. Baba Jamal Mohammed Ahmed a ɔwɔ National Democratic Congress nyaa 12,069 fir mba dodow a wɔtowee no a ɔnye 42.80% yɛ pɛ. Mary Adwoa Buabeng a onnyi amanyɛkuw biara mu dze mba 1,524 a egyina hɔ ma 5.40% tɔɔ do ebiasa. The National Reform Party's kuwba Christian Addo nyaa mba 397. Samuel Adjei a ɔwɔ Convention People's Party nyaa mba 272 a ɔnye 1.00% yɛ pɛr. Kwame Kwarkoh Dickson nyaa mba 162 a ɔnye 0.60% yɛ pɛr ogyinaa maa People's National Convention. Kissi nyaa mba 13,805 fir mba dodow a wɔtowee 28,229 a egyina hɔ ma 48.90%. Afe 2004 ambatow mu no, onyaa mba 19,386 fir mba dodow a wɔtowee 37, 135 a egyina hɔ ma 52.20%.
=== Edwuma ===
Kissi yɛ okuanyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Akwatia ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Wonyim no dɛ eduadzinyi. Nna ɔka mpanyimfo a wɔda edwumakuw a wɔfrɛ no Precious Minerals Marketing Company (PMMC) wɔ Ghana ano no ho.
==== Asetsena mu nsɛm ====
Kissi yɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
gtmeh1a5mualolu8gm0p4un04o52nnr
Kobi Hemaa Osisiadan
0
641
11215
6669
2023-08-19T08:27:03Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q36490673}}'''Kobi Hemaa Osisiadan-Bekoe''' (wɔwoo no afe 1983 Fankwa 30) yɛ Ghana Basia edwumawura, tɛlɛbihyɛn dwumayɛnyi na dansewa wɔ nkitahodzi mu. Ɔwɔ edwuma wɔ 'media' kua no mu bɛyɛ mfe du. Mprenpren yi ɔyɛ panyin wɔ nkitahodzi mu wɔ Ghana Post Company Limited na Angeles Foundation kuw n'enyi tsim banyimba dzenhyɛ na nsaano dwuma ho fabafo.
== Nwomasua ==
Ɔwɔ degree wɔ Nkontaabu na Information System fi Regent University College of Science and Technology, Nkran. Ɔkɔr do kɛyɛɛ Master of Business Administration wɔ Corporate Strategy na Economic Policy wɔ Maastricht School of Management wɔ Netherlands fitsi afe 2011 kesi afe 2013.
== Edwuma ==
N'ananmɔntu a odzibkan wɔ 'media' kua no mu nna ɔwɔ TV Africa a hɔ na ɔyɛɛ kasafo wɔ "Ghana’s Pride" dwumadzi no do wɔ afe 2007. Dwumadzi yi hwɛ dɛ ɔbɛda Ghana amambra edzi ber a wɔreda Ghana ndzɛmba ahorow edzi wɔ gua do.
Afe 2009 mu no, onyaa kwan kɔr Ghana Broadcasting Corporation mu wɔ dɛm dwumadzi kor no ara ho. Ɔyɛɛ dwumadzi fofor bi ɔtoo dzin "Ohemaa Dwaso".
Ɔkɔr Multi TV afe 2014 wɔ dwumadzi bi nna wɔfrɛ no "Exclusive to Cancer". Afe 2015 mu no, ɔbɛyɛɛ dwumadzi do hwɛfo wɔ Light TV na ekyir yi Homebase TV a hɔ na wɔtoo ne dzibew mu dɛ anapa dwumadzi kasafo na Tɛlɛbihyɛn fɛkuw no tsir.
Nna ɔyɛ Kwankyerɛfo wɔ Homebase tɛlɛbihyɛn do kɛpem afe 2018 Ebɔw bosoom no mu.
Ɔbɛyɛɛ kasafo edziekyir wɔ Homebase TV anapa dwumadzi a wɔfrɛ no Eboboba kɛpem dɛ ɔdze dwumadzi bi a wɔfrɛ no ‘Beyond the Ballot’ bɔbɔɔ adze a nna ɔyɛ amanyɛ nkabɔmu dwumadzi a wɔda no edzi wɔ Tɛlɛbihyɛn Wukuda fitsi ewimbir ndɔn wɔtwe kesi ewimbir dɔn du.
Dodowara nyim Kobi Hemaa Osisiadan dɛ ndze a ɔbɔ Ghana ndzɛmba (Made-in-Ghana products) dawur a ɔsan siesie kurowmu nsɛnsɛm so.
Odzii ne mfe a ɔtɔ do du wɔ afe 2017 Ebɔbira mu dɛ ne nkae mu no, ɔhyɛɛ fapem ase a wɔfrɛ no Angeles Foundation a n'enyi tsim banyimba dzenhyɛ, kokoram adzesua na nsaanodwuma mpontu ho.
Mprenpren yi ɔyɛ head of corporate communication wɔ Ghana Post Company Limited.
== N'abrabɔ ==
Sylvia Ofori n Prince Anane-Aceampong Osisiadan na wɔwoo no. Kobi Hemaa Osisiadan yɛ ba a ɔtɔ do anan dze fi mba enum a n'awofo woe. Ɔawar Owura Emmanuel Bekoe a ɔyɛ Nkrato sɛmufo wɔ Peace FM kitsa mba anan.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
k8417xtfh7xrp1nypoo6sx7rnp155f5
Kobina Tahir Hammond
0
642
12877
7311
2024-04-09T10:44:58Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q17386197}}
'''Kobina Tahir Hammond''' (wɔwoo no Obiradzi 16, 1960)<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506160926/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=153</ref><ref name=":1">https://web.archive.org/web/20160424185403/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=2573</ref> yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Adans-Asokwa mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do ebiasa (3rd), anan (4th), enum (5th), esia (6th), esuon (7th) na awɔtwe (8th) wɔ Mbrahwɛbagua a ɔtɔ do anan (4th). Hammond yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi.<ref>https://web.archive.org/web/20140724224950/http://elections.myjoyonline.com/mps_details.php?mp=126</ref><ref name=":3">https://www.parliament.gh/mps?mp=12</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Hammond wɔ bossom [[Obiradzi]] da a ɔtɔ do duesia (16) afe 1960. Ɔfir Asokwa, kurow bi a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔwɔ Bachelor of Arts abɔdzin krataa wɔ Mbra na Amanyɛsɛm mu wɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana, Legon - UG). Ɔnyaa abɔdzin krataa no wɔ afe 1986 mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":4">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=5269</ref> Ɔsan nso kɔɔ Gray's Inn, Holborn Mmara Sukuu a ɔwɔ London, UK. Efi hɔ no, ɔnyaa abɔdzin krataa wɔ Mbra mu (Bachelor of Law) wɔ afe 1991 mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":3"/><ref>https://web.archive.org/web/20150924064444/http://www.parliament.gh/parliamentarians/38</ref>
== Edwuma ==
Hammond yɛ ɔhokafo (partner) wɔ Chancery Chambers a ɔwɔ London.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":4"/>
== Amanyɛsɛm ==
Hammond yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no munyi.<ref name=":0" /><ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/kt-hammond-parliament-has-not-constitutionally-rejected-2022-budget.html</ref> Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fir [[Sanda]] 2001 ber a ɔdaa nye ho edzi dɛ ɔdzii nkonyim wɔ Ghana Amansan Ambatow mu wɔ [[Mumu]] 2000 mu.<ref name=":3" /> Efi saa ber no, wedzi tumi mprɛn enum (5) a ɔtoatoa do. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Adamsi-Asokwa ambatow mpasua.<ref name=":4" /><ref>https://www.myjoyonline.com/2022-budget-will-be-approved-action-to-start-in-45-minutes-k-t-hammond/</ref><ref>https://citinewsroom.com/2021/12/fighting-in-ghanas-parliament-unprecedented-pathetic-k-t-hammond/</ref> Wɔapaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma saa ambatow mpasua yi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3), anan (4), enum (5), esia (6) na esuon (7) mu.<ref name=":3" /> Wɔsan paw no wɔ afe 2020 Amansan ambatow no mu dɛ ɔmbɛgyina hɔ wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do awɔtwe (8) no mu. Na Kobina yɛ Sikasɛm Boayikuw no munyi, na Mines na Ahoɔdzen Boayikuw (Mines and Energy Committee) wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon (7) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3"/>
== Ambatow ==
Wɔ afe 2000 mu no, Hammond dzii nkonyim wɔ amansan ambatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Adans-Asokwa ambatow mpasua a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔdzii nkonyim wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no tekiti do.<ref name=":6">''Electoral Commission of Ghana. Parliamentary Result Election 2000''. Electoral Commission of Ghana. 2007. p. 1.</ref><ref name=":7">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/ashanti/236/index.php</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua 31 no fa wɔ nkongua 33 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua nkongua 99 wɔ nkongua 200 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/index.php</ref> Wɔdze amba 10,306 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 19,407 mu. Iyi nye amba a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 54.4% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Theresa Mensah a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw (National Democratic Congress), Nana Yaw Frimpong a ofi Nnipa Ɔman Nhyiam Kuw (People’s National Convention), Kwame Amoh a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw (Convention People’s Party), Peter Kofi Essilfie a ofi Ɔman Nsakrae Kuw (National Reformed Party) na Prince Lawrence a ofi Nkabom Ghana Kuw (United Ghana Movement). Iyinom nyaa amba 7,230, 1,001, 241, 92 na 61 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 38.2%, 5.3%, 1.3%, 0.5% na 0.3% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref name=":6" /><ref name=":7" />
Wɔpaw Hammond dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Adamsi-Asokwa ambatow mpasua a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana nye mprɛn ebien (2) do wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti do.<ref name=":3" /><ref name=":8">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/ashanti/236/index.php</ref><ref name=":9">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 117.</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua 36 no fa wɔ nkongua 39 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref> Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/president/index.php</ref> Wɔdze amba 15,176 paw no wɔ 24,112 mu, ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara yɛ 62.9% a ɔyɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Seidu S. Adams a ofi Nnipa Ɔman Nhyiam Kuw na Ɔsɔfo Evans Amankwa a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw. Iyinom nyaa amba a ɔfata nyinara mu 0.7% na 36.3%.<ref name=":8" /><ref name=":9" />
Wɔ afe 2008 mu no, ɔdzii nkonyim wɔ amansan ambatow no mu wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor tekiti do maa ambatow mpasua kor no ara.<ref name=":10">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/ashanti/236/index.php</ref><ref name=":11">''Ghana Elections 2008''. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 57.</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua 34 no fa wɔ nkongua 39 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/ashanti/index.php</ref> Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 109 wɔ nkongua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/index.php</ref> Wɔdze amba 13,659 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 24,524 a ɔnye amba a ɔfata nyinara mu 55.7% yɛ pɛ.[20][21] Ɔnyaa amba kyɛn Alhaji Abdul-Lateef Madjoub a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw, Amoako Anaafi a ofi Demokrasi Ahofadzi Kuw (Democratic Freedom Party) na Owusu-Boamah Francis a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw
mu. Iyinom nyaa amba a wɔtow no nyinara mu 37.59%, 5.43% na 1.28%.<ref name=":10" /><ref name=":11" />
== N'abrabɔ ==
Hammond yɛ Nkramonyi.<ref name=":3" /> Ɔka Ahmadiya kuw no ho.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Hammond awar.<ref name=":4"/>
== Hwɛ Iyi Nso (See Also) ==
* [[List of MPs elected in the 2000 Ghanaian parliamentary election]]
* [[List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election]]
* [[List of MPs elected in the 2008 Ghanaian parliamentary election]]
* [[List of MPs elected in the 2012 Ghanaian parliamentary election]]
* [[List of MPs elected in the 2016 Ghanaian parliamentary election]]
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1h8ljqel62s5jo7w4xljmgvskwssyjg
Kobla Mensah Wisdom Woyome
0
643
6671
3603
2023-04-22T10:29:00Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694633}}
'''Kobla Mensah Wisdom Woyome''' yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no muni a ɔgyina Anaafo (South) Tongu ananmu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5338</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Woyome wɔ 21 [[Fankwa]] 1971. Ɔfiri Dabala kuro bi a ɔwɔ Anaafo (South) Tongu mansin mu wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":1">https://www.parliament.gh/mps?mp=228</ref> Woyome yɛ obi a wawie Presbyterian Mmarimaa Ntoado Sukuu na Sixth Form Science College, Legon.<ref name=":1" /><ref name=":2">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=237</ref> Woyome wiee nye Bachelors of Science abodzin krataa wɔ Computer Science na Statistics mu wɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana, Legon) wɔ afe 1997. Ɔsan nso nyaa nye postgraduate diploma wɔ edwumayɛ mu wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA).<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Kobla Mensah yɛ Stewise nnwumakuw kuw no panyin fi afe 2009 kɔsii dɛ ɔbɛyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Anaafo (South) Tongu mansin.<ref name=":2" />
== Amanyɛsɛm ==
Nna ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do esia (6) no munyi kakraa bi. Wɔpaw no dɛ ɔmbɛyɛ Mmabun, Egumadzi na Amandze Boayikuw (Youth, Sports and Culture Committee) no munyi dɛ ɔmannyifo a ɔwɔ dzibea (ranking member). Na ɔsan yɛ Amannɔnye Nsɛm Boayikuw na Daa Nhyehyɛe boayikuw (Foreign Affairs Committee and Standing Order committee) no munyi.<ref name=":1" />
== N'abrabɔ ==
Kobla Mensah Wisdom Woyome yɛ Kristonyi na ɔyɛ Action Chapel International kuw no munyi. Wawar na ɔwɔ mba ebiasa (3).<ref name=":0" /><ref>https://web.archive.org/web/20200711133913/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=187</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
27gjpnym23jzurvxd59p97nyw2ug17s
Kodzisɛm
0
644
3605
3604
2023-04-20T19:22:02Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Kodzisɛm yɛ nsɛm ahorow a nananom ka kyerɛ nkyirmba dze tu fo anaa dze gyegye enyi.
ri8angm9tz8o5nv6rmqdgnhva7x3yh8
Kofi
0
645
3609
3608
2023-04-20T19:22:04Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kofi''' yɛ mbanyin dzin a wɔdze to banyin a wɔwoo no [[Fida]].
auux8rtb7mw003kn8d2t8st72ibsuhw
Kofi Adu
0
646
6672
3612
2023-04-22T10:29:04Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔ woo '''Kofi Adu''' wɔ Esusuow Aketseaba ne da a otsia eduonu enum, mfe apem nye eduosia enum mu. Ne dzin kor so nye '''Egya Koo'''. Ɔyɛ obi a 0twa sen na oyi paserew so. Woeyi bɛyɛ sen ahabien wɔ Ghana ha. No mu bi nye ''Obaatanpa'', ''Away Bus'', ''Black Star'', na ''Ma Tricki Wo''.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
dp703j6kuj858dwdh5y2isvy0gvar2k
Kofi Asare
0
647
6673
3616
2023-04-22T10:29:34Z
Robertjamal12
13
/* Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96959980}}
Nna '''Kofi Asare''' yɛ Ghana aduruyɛ ho oduruyɛfo (medical doctor) na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Ɔmantɔw mu sohwɛfo dze ma Ghana Akwahosan Dwumadzibea a ɔwɔ Finimfin (Central) Mantɔw, Cape Coast. Ɔsan nso yɛɛ Mbrahyɛbaguanyi maa Akwatia Ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Fam Mantɔw mu.[1][2]
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Asare wɔ [[Mumu]] 12, 1954, wɔ Akyem-Wenchi wɔ Epuei Fam Mantɔw mu. Ɔnyaa Nyansahu mu abodzin krataa (Master of Science degree) wɔ Ɔmanfo Akwahosan mu ((Public Health)) wɔ London Esuapɔn mu wɔ afe 1993 mu.[1][2]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
2b0ox3jtnq5j7qsz05wpe7g4ubqq02o
Kofi Attor
0
648
6674
3626
2023-04-22T10:29:39Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kofi Attor''' (wɔwoo no wɔ afe 1954 mu wɔ bosoom Mumu wɔ ne da a ɔtɔ do ebiasa) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien na ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana a ogyinaa hɔ maa Ho finimfin mpasua wɔ Firaw Mantɔw mu. .
Dza ɔwɔ mu:
== Nwomasua ==
Kofi Attor kɔr skuul wɔ Institute of Social Studies na onyaa ne mpanyindzi abawdobɔdze wɔ art na M.A. wɔ development studies. Ɔsanee kɔr esuapɔn wɔ Hague a ɔwɔ Netherlands na University of Ghana na onyaa ne Bachelor's degree na B.A in Political Science.
== N'edwuma ==
Nna ɔyɛ obi a ɔhwɛ edwumakuw bi no ntotoe, ɔsɛndzifo na afei Ghana Investment Fund for Electronic Communications (GIFEC) no, nna ɔyɛ hɔn banodzinyi san yɛ amanyɛnyi wɔ 4th Republic no mu.
== Amanyɛsɛm ndwuma ==
Nna Attor yɛ National Democratic Congress kuwba. Woyii no kɔr aban a odzi kan mu wɔ 4th Republic wɔ ɔman Ghana mu wɔ afe 1993 mu no bosoom a ɔtɔ do duebien wɔ ne da a otsia eduonu-akron wɔ ber a wɔdze konyim abɔtsir no bɔɔ no wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu a ɔkɔr do wɔ afe 1992 mu bosoom a odzi ewiei ne da a otsia eduonu-akron mu.
Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ho Mansin mu wɔ aban a otsia ebiasa wɔ 4th Republic mu.
== Abatow ==
Ber a 1996 abatow no rokɔ do no, odwuuw amba no dodow araa yie; onyaa amba 49,999 fii amba 58,282 no mu a nna ogyina hɔ ma 74.10% dze twaa hɔn a nna wɔnye no risi akan no nyinara tse dɛ Geoffery Quarshie Dzormeku a onyaa amba 2,914, John N. K. Akorli a onyaa amba 1,342, Alex Kyere Odike a onyaa amba 634 na Salome Ofori-Owusu a no so nyaa amba 393 no.
Attor bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ho Mansin mu wɔ afe 2000 mu wɔ Ghana abatow no mu. Odzii konyim wɔ abatow no mu. Nna ne mpasuar a ɔda ano no ka ngua dodow a nna ɔwɔ mbrahyɛbaguafie no ho. Mbrahyɛbaguafie ngua no yɛ duakron na dza no Kofi Attor ne mansin no ka ho kantann ngua duesuon do wɔ abatow a ɔkɔr do wɔ Firaw Mantɔw mu a National Democratic Congress kuw no fae no ho.
National Democratic Congress kuw no faa dɔm a nna wɔnndɔɔso wɔ mbrahyɛbaguafie ngua no mu eduokron-ebien dze fii ngua ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa wɔ 4th Republic wɔ Ghana. Wɔdze abɔtsir no maa no wɔ ber a okeer amba 37,131 no nyinara. Dɛm amba yi gyina hɔ ma 83.30% wɔ aba no nyinara mu.
Woyii no gyaa John N.K Akorli a ɔyɛ New Patriotic kuwba, Eli Kotoku Eliikem a ɔka Convention People's Party kuw no ho, Cousin Doamekpor a ɔka National Reform Party kuw no ho, Mathias Sinbad Adom a no so wɔ United Ghana Movement, Alfa Anas Hamidu a ɔwɔ Peoples National Convention Party na Stephen B. Ashun a no nkotsee gyina noho do. Dɛm etsiafo yi nyaa amba 3,812, 2,228, 1, 043, 238, 110 na 0 dɛ mbrɛ m'ahyehyɛ hɔn dzin no. Dɛm amba yi a wonyaa no gyina hɔ ma 8.60%, 5.00%, 2.30%, 0.50%, 0.20% na 0.00% wɔ amba no nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Attor yɛ okristonyi.
== Nhwɛdo ==
Ghana Parliamentary Register 1993–1996. Ghana: The Office of Parliament. p. 99.
"Use ICT to transform lives of children". Graphic Online. Retrieved 7 September 2020.
Ghana Parliamentary Register 1992–1996. Ghana Publishing Corporation. 1
{{DEFAULTSORT:#FAT/Kofi_Attor}}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1cyrb4bk32ei5d63w50uplht54k93a4
Kofi Frimpong
0
649
7630
7146
2023-05-01T17:43:01Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (9) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84242003}}'''Kofi Frimpong''' ( wɔwoo no wɔ Obiradzi 17, 1951) ɔyɛ guadzinyi na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwabre East abatow mpasua do wɔ Asante Mantɔw mu wɔ Ghana mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan(4), enum(5) na esia(6) wɔ "4th Republic" wɔ Ghana. Ɔyɛ kuw ba wɔ [[New Patriotic Party]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong</ref>
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Frimpong wɔ Obiradzi 17, 1951. Ofi Ntonso, kurow a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu , Ɔsan so yɛ Ghana (University of Ghana (UG)) ). Okitsa "Bachelor achelor of Arts degree in Sociology"
== Edwuma ==
Frimpong yɛ guadzinyi. Nna ɔyɛ " managing director of Bakota Medical Technology Limited in Kumasi. Iyo yɛ ansaana mo bɔ wura amanyɛsɛm mu wɔ 2004.
== Amanyɛsɛm ==
Frimpong yɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 2005 wɔ ber a odzii nkonyim wɔ amansan abatow mu wɔ Mumu 2004. Ɔkɔr mpɛn ebien na odzii nkonyim. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwabre East abatow mpasua do . Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ dɛm abatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan(4), enum(5) na esia(6) wɔ "4th Republic" wɔ Ghana.
== Abatow ==
Wɔpaw Frimpon dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Kwabre East abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ ne ber a odzi kan wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu. Odzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] dzin mu. N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua eduasa esia(36) a[[New Patriotic Party]] nyae wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduasa akron(39) mu wɔ Esuantse Mantɔw mu.[[New Patriotic Party]] nyaa dɔm dodow a ɔyɛ ɔha eduonu awɔtwe(128) wɔ ngua dodow a ɔyɛ ahabien eduasa(230) mu mbrahyɛbagua mu. Onyaa aba 42,094 wɔ aba dodow a ɔyɛ 51,871 mu. Iyi gyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduowɔtwe biako ekyir pɔw ebien(81.2%). Wɔpaw no gyae Augustine Yeboah Domfeh a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi na Agnes Donkor a ɔyɛ Convention People's Party nyi. Iyinom nyaa aba 8,906 na 871 pɛpɛɛpɛ. A wɔyɛ ɔha nkyɛmu duesuon ekyir pɔw ebien(17.2%) na ɔha nkyɛmu kor ekyir pɔw esuon(1.7%) wɔ aba dodow a wɔtoo mu.
Wɔ 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw ne dzin mu wɔ dɛm abatow mpasua noara mu. N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua eduasa anan(34) a[[New Patriotic Party]] nyaa wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduasa akron(39) mu wɔ Esuantse Mantɔw mu. Amanyɛkuw a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] nyaa dɔm kuma ngua dodow a ɔyɛ 109 wɔ ngua dodow a ɔyɛ 230 mu. Onyaa aba 41,454 wɔ 54,517 mu na wɔdze paw no. Iyi gyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 76.04% wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Wɔpaw no gyae Bismark Adu-Asere a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Zacharia Awuah a ɔyɛ Democratic Freedom Party amanyɛkuw nyi na Alice Duah Boateng a ɔyɛ Convention People's Party amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa 10,824, 555 na 1,684 pɛpɛɛpɛ. A ɔyɛ ɔha nkyɛmu 19.85%, 1.02% na 3.09% pɛpɛɛpɛ wɔ aba dodow a wɔtoo mu.
Wɔ 2012 mu no, odzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw ne dzin mu wɔ dɛm abatow mpasua noara mu. Wɔpaw no wɔ aba 62,048 a onyaa wɔ aba dodow a ɔyɛ 82,377 mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛmu 75.32% wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Wɔpaw no gyae Fatao Iliyasu a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Zacharia Awuah a ɔyɛ Progressive People's Party amanyɛkuw nyi na Edward J.B Danquah a ɔyɛ amanyɛkuw nyi a ɔdze no ho(independent candidate). Iyinom nyaa 17,521, 1,284 na 1,524 wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Iyinom yɛ ɔha nkyɛmu 21.27%, 1.56% na 1.85% pɛpɛɛpɛ wɔ aba dodow a wɔtoo mu.
== N'abrabɔ ==
Frimpong yɛ Kristonyi. Ɔyɛ Seventh-Day Adventist asɔrba. Ɔawar wɔ mba du.
== Mboaedze ==
https://en.wikipedia.org/wiki/Kofi_Frimpong
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
a1s8l197j4ldz9g6neytalmjvrc2iyl
Kofi Karim Wumbei
0
650
7631
7147
2023-05-01T17:43:06Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kofi Karim Wumbei''' (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 7, 1955) yɛ Ghana amanyɛnyi na Kyerɛkyerɛnyi. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Wulensi ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu.
== Abrabɔ mu nsɛm na nwomasua ==
Wɔwoo Wumbei wɔ Ayɛwoho 7, 1955 mu. Ɔwɔ abodzin krataa (Master of Science) wɔ nwomasua mu wɔ University of Cape Coast.
=== Edwuma ===
Wumbei yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
=== Amanyɛsɛm ===
Wumbei yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse mu maa[[New Patriotic Party]].
=== Ambatow ===
Wodzii kan paaw Wulensi dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Wulensi ambatow mpasua wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduonu esia a nna ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu awɔtwe a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔhaeduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 10,476 fir mba dodow a wɔtowee 22,567 mu a egyina hɔ ma 46.4%. Odzii Daniel Okpanul a ɔwɔ People's National Convention, Laliri George Maban a ɔwɔ National Democratic Congress, Alhaji Musah Ziblila Star Boy a ɔwɔ Convention People's Party, Dawuda Mumuni a ɔwɔ Democratic People's Party na Mohammed Iddrisu a onnyi amanyɛkuw biara mu hɔn do nkonyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 3.9%, 43.7%, 0.9%, 1.3% na 3.8% fir mba wɔtowee no mu.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Wumbei yɛ Kramonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
gu2w1gd2gwpyip7ypm95rpm78v6xzmz
Kofi Kinaata
0
651
6677
3647
2023-04-22T10:29:52Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q24039677}}
'''Martin Arthur Jnr''' a dodowara frɛ no Kofi Kinaata yɛ Ghana ndwontonyi a ɔtaa tow ndwom wɔ Mfantse kasa mu. Ofi Efiakuma a ɔwɔ Takoradze
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7bx91z55em3o33wacgccxu5lfom060p
Kofi Konadu Apraku
0
652
7632
7148
2023-05-01T17:43:11Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q98008421}}
'''Kofi Konadu Apraku''' yɛ Ghana amanyɛnyi na sikasɛm ho nyimdzefo na ɔyɛ Ghana Ɔman mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebaasa (3) na aanan (4) no munyi . Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no munyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Offinso Etsifi fam mansin no mu wɔ Ghana Republic of Ghana a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Konadu Apraku wɔ Akumadan wɔ Asante mantsam mu wɔ Ghana wɔ 7 [[Fankwa]] 1954. Ɔkɔɔ Tweneboa Kodua Ntoado Sukuu wɔ afe 1967 na 1972 ntsam na ɔkɔɔ do nyaa nye nwomasua wɔ South Albany Ntoaso Sukuu a ɔwɔ Oregon, U.S.A. ber a odzii nkonyim wɔ AFS Amanaman Ntsam nsɛm a wɔakyerɛw akansi bi mu a ɔno ekyi no osuaa sikasɛm ho abodzin krataa wɔ Oregon State Sukuupɔn mu nyaa oduruyɛfo abodzin krataa wɔ adzesua no mu na ɔwɔ hɔ.
== Edwuma ==
Kofi Konadu Apraku yɛ Kan Ayɔnkofa Fofor a Ɔhwɛ Afrika Nkɔdo do no munyi (Former New Partnership for Africa's Development member) na Ɔmantɔw Nkabom Soafo (Regional Integration Minister) wɔ Ɔmampanyin Kufuor abrɛdo fi afe 2003 kosi afe 2006. Ɔsan nso yɛɛ Aguadzi na Nnwuma soafo wɔ kan Ɔmampanyin Kufour ase wɔ afe 2001 na 2013 ntsam. Wɔ afe 2008 mu no, Economic Community of West African States [ECOWAS] Council of Ministers paw no dɛ ECOWAS Commissioner for Macroeconomic Policy and Economic Research baabi a ɔhwɛ Multilateral surveillance mechanism a ɔfa nhwehwɛmu a wɔyɛ no daa dzenam joint surveillance mission of the economies of ECOWAS asɔremma man no dɛ wɔbɛhwɛ dɛ wɔredzi nhyiamu gyinapɛn no do anaa na wɔdze sikasɛm na akontabu ho nsɛm ama aman a wɔka ho no na aboa hɔn ama hɔnanya nhyiamu gyinapɛn na ECOWAS sika ɛkoro no. Ɔsan nso nye Wiadze Sikakorabea, Amanaman Ntsam Sikakorabea [IMF], Afrika Nkɔdo Sikakorabea na sikasɛm ahyehyɛdze afofor dzi nkitsaho dze boa ECOWAS mpɔtsam nkɔdo.
== Amanyɛsɛm ==
Kofi Konadu Apraku dzii kan too aba dɛ ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ 7 [[Sanda]] 1997 dɛ ɔnnyina nye mansin ananmu. Ɔtoo abatow 10,456 wɔ abatow 21,428 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 37.80%. Ɔsii akan tsiaa Nana Oduro-Baah a ɔyɛ NDC munyi nyaa mba 10,257 a ɔgyina hɔ ma 37.10%, Manu Yaw Joseph a ɔyɛ PNC munyi nyaa mba 358 a ɔgyina hɔ ma 1.30% na Emmanuel Kwame Boakye a ɔyɛ IND munyi a ɔtoo aba 357 a ɔgyina hɔ ma 1.30%.
Ɔno na wɔsan paw no bio wɔ 7 [[Sanda]] 2001 ekyi a ɔdaa nye ho edzi dɛ odzii nkonyim wɔ afe 2000 Ghana Amansan Abatow no mu na onyaa mba 13,160 wɔ abatow 21,543 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 61.00% no mu. Wɔsan nso paw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Offinso North Constituency a ɔwɔ Asante Mantɔw mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu a nye dodow a wɔtow no nyinara yɛ 13,389 a ɔgyina hɔ ma 50.30% wɔ abatow a wɔtowee nyinara mu. Ɔka nyimpa 17 a wɔpɛ dɛ wɔper hɔn ho a wɔsii akan wɔ afe 2007 mu wɔ slot ɛkoro pɛ a[[New Patriotic Party]] no wɔ ma ɔman no frankaa kurafo no ho, kɔɔ afe 2008 abatow no mu.
== N'abrabɔ ==
Kofi Konadu Apraku yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
o6tllix1guax1j6chfrdgaoycxxtwdr
Kofi Krah Mensah
0
653
7633
7149
2023-05-01T17:43:16Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98021997}}
'''Kofi Krah Mensah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na oguadzifo. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Amansie West ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008''. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 373.</ref><ref>http://staging.odekro.org/person/kofi-krah-mensah</ref>
== N'abrabɔ ==
Wɔwoo Mensah wɔ [[Kwakwar]] 2, 1942. Okitsa abɔdzin krataa wɔ mbra mu (Master in Law) wɔ Ghana Mmara Sukuu (Ghana School of Law). Ɔsanee wiee skuul wɔ Leeds Esuapɔn (University of Leeds), hɔ na ɔnyaa abɔdzin krataa (Master of Arts) wɔ Ɔmansikasɛm nkɔdo (Economic Development) wɔ UK man mu.<ref name=":0" />
Wonyim Mensah wɔ Ghana mbrahyɛbagua dzinfrɛ nwoma mu dɛ oguadzifo na Kristonyi.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Nna Mensah yɛ mbrahyɛbaguanyiwɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Odzii nkonyim dɛ mbrahyɛbauanyi ma Amansie West ambatow mpasua wɔ afe 2004 Ghana mbrahyɛbagua ambatow no mu.<ref name=":1">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 119.</ref> Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa esia a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref> Mensah nyaa mba 84.2% fir mba dodw a wɔtowee no mu.<ref name=":1" />
Ansaana wɔrobɔtow anba wɔ afe 2008 mu no, Mensah dzii nkogu wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no ambatow mu ma Grace Addo bɛhyɛɛ n'ananmu.<ref>http://ghanamps.com/mps/details.php?id=62</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Yet-Another-NPP-MP-falls-144784</ref><ref>http://staging.odekro.org/person/kofi-krah-mensah/</ref>
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6xmb20ynxc3xcd3bho6aa1gzeu62zjh
Kofi Osei-Ameyaw
0
654
7312
7150
2023-04-22T20:33:58Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84033880}}
'''Kofi Osei-Ameyaw''' yɛ Ghana mbranyimfo na kan Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina Asuogyaman mansin ananmu wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Na ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) na esia (6) Mbrahyɛbagua no munyi. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
f9z5qk1p6szvryzkzpomo73at19ojjx
Kojo Adu Asare
0
655
6681
3668
2023-04-22T10:30:46Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kojo Adu Asare''' ( wɔwoo no Obiradzi 30,1966) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Adenta abatow mpasua do wɔ Nkran kuropɔn a ɔwɔ Ghana.
== Ɔbra Ahyɛsɛ Na Nwomasua[edit source] ==
Asare hails from Abirim Akuapem in the Eastern Region of Ghana. He is a senior high school leaver.
Asare fir Abirim Akuapem Epuei mantɔw wɔ Ghana.
== Edwuma[edit source] ==
Asare yɛ CEO wɔ social corporate responsibility movement. Ɔsan so yɛ nkan ' chief executive officer of Vital Concepts limited,.
a ɔwɔ nkoraba wɔ Ghana, Sierra Leone na Guinea Ɔsoom dɛ nkan general deretary secreputy secretary.
== N'abrabɔ[edit source] ==
Asare yɛ Kristonyi a wawar wɔ mba baasa.
== Nwɛdo[edit source] ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
#
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hsktsufdu91n16smd10ett4kab6a3w8
Kojo Armah
0
656
7313
7151
2023-04-22T20:34:00Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kojo Armah'''(Ɔberɛfɛw 27, 1945- Esusow Aketseaba 4, 2014 ) yɛ Ghana edwumayɛfo ananmusinyi, mbranyimfo na amanyɛnyi. Nna ɔyɛ 'Convention People's Party' kuwnyi na Mbrahyɛbaguamunyi ma Evalue -
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
rb1cf858ku02mu33t0wlgdyv5kfwks1
Kojo Kum ( Member of parliament)
0
657
10708
10707
2023-05-22T17:36:40Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694579}} '''Ebenezer Kojo Kum''' yɛ Ghana yi a ɔyɛ mbrahyɛbagua wɔ mbrahyɛbaguafie esuan a na ogyina mu ma Ahanta West Mansin
Ahyɛse Bra Na Nwomasua==
Wɔwoo Ebenezer Kojo Kum na ofi Dixcove a ɔwɔ Ghana Atɔe Mantɔw mu. Ebenezer Kojo Kum nyaa ne Ordinary Level(O - Level) wɔ afe 1984 mu na Advanced Level(A - Level) wɔ afe 1986. Ebenezer Kojo Kum kɔɔ so nyaa ne Bachelor of Arts(Hons) na Diploma wɔ Nwomasua mu, a ne nyinara fi University of Cape Coast wɔ afe 1991 mu na ɔyɛɛ Mbranyimfo (General Practice) wɔ Ghana Mbra Skuul mu wɔ afe 2020 mu.
Edwuma ==
Ebenezer Kojo Kum yɛ Ɔkwankyerɛfo Abadziekyir/Amambra soafo Panyin fitsi afe 1992 kesi afe 2005 wɔ Ɔman Amambra Asɔe
Ebenezer Kojo Kum nso yɛ mmaranimfoɔ kumaa firi afe 2000 kɔsi afe 2002 wɔ Kendicks Law Firm, ɔyɛ Associate partner fi afe 2002 kɔsi 2007 ne General Manager firi afe 2007 kɔsi 2016 wɔ Kendicks Law Firm.
Mprempren Ebenezer Kojo Kum reyɛ adwuma sɛ Mmarahyɛbadwa no muni (MP) ama Ahanta West Abatoɔ Mpasua wɔ Atɔee Mantam wɔ Ghana wɔ New Patriotic Party no tekiti so.
== Amanyɔsɛm mu Nsɛm==
Ebenezer Kojo Kum sii akan na odzii nkonyim wɔ afe 2016 NPP mbrahyɛbagua ahyɛse abatow mu maa Ahanta West abatow mpasua wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana.Ebenezer Kojo Kum kɔr do dzii nkonyim wɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ ne mansin (Ahanta West abatow mpasua) mu wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2016 Ghana amansan abatow no mu wɔ New Patriotic Party no tekiti do sɛ ebɛka Seventh (7th) Parliament of the Fourth Republic of Ghana a ɔnyaa abatow 30,596 (68.1%) tsiaa George Kwame Aboagye(Late) a ofi National Democratic Congress a ɔnyaa abatow 13,784 (30.7%) ne Isaac Kweku Annan a ofi Convention People’s Party(CPP) a onyaa aba 546 (1.2%).
Ebenezer Kojo Kum san sii akan na odzii nkonyim wɔ afe 2020 NPP mmarahyɛbagua ahyɛse abatow mu maa Ahanta West Abatow mpasua wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana a onyaa abatow 472(65.46%) tsiaa Kwesi Biney a onyaa abatow 249 (34.54%).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
r3t3uibb75r1ajelft0yk4nepe4jg2v
Kojo Yankah
0
658
7634
6684
2023-05-01T17:43:24Z
Robertjamal12
13
/* Abusua */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kojo Acquah Yankah''' (wɔwoo no 16 [[Dzifuu]] 1945) yɛ kan mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana. Ɔsan nso yɛɛ Ɔman Soafo wɔ Rawlings aban no mu. Ɔno na ɔhyehyɛɛ Afrika Sukuupɔn College of Communications no na nye Titsenanyi na ɔsan nso yɛ Daily Graphic, atesɛm krataa a ɔtrɛw kyɛn biara wɔ Ghana no samufo.
== Nwomasua ==
Wɔwoo Kojo Yankah wɔ Agona Duakwa wɔ Agona Epuei Fam Mantsam mu wɔ Ghana finimfin Mantsam mu. Ná na nifitiase nwomasua wɔ sukul ahorow a ɔwɔ Central Region no mu. Ɔkɔɔ Adisadel College kɔyɛɛ na ntoado sukul. Afei ɔkyerɛɛ adze mfe kakraa bi ansa na ɔrekɔ Ghana Sukuupɔn mu, na owiee sukul no nyaa Bachelor of Arts Honours abodzen krataa wɔ Borɔfo kasai mu.
== Nkutahodze ==
Ber a Yankah wie sukul no, ɔkyerɛɛ adze wɔ Adisadel College mfe ebien. Ɔna aban ahyehyɛdze ahorow a Amannyebɔ Dwumadzebea na Asetra mu Ahobammbɔ na Ɔman Insurance Trust ka ho yɛɛ edwuma. Wɔ afe 1982 mu, ber a Provisional National Defense Council asraafo aban no baa tumi akyi no, wɔpaw no dɛ Daily Graphic atesɛm krataa a aban no wɔ a na ɔtrɛw kyɛn bibiara wɔ Ghana no samufo. Akyir yi wɔpaw no dɛ Ghana Asoɛe a ɔhwɛ Nsɛm ho Amanbɔ do no Panyin. Wɔ afe 2001 mu no, ɔhyehyɛɛ Afrika Nsɛm ho Amannyebɔ na Nkitsahodze Asoɛe. Seesei saa asoɛeɛ yi abɛyɛ Afrika Suapɔn Kɔlege a ɔhwɛ Nkitsahodze do, a ɔnye Ghana Suapɔn no wɔ abusuabɔ na ɔwɔ tumi krataa a ɔfir Ɔman Agyedze Badwa no hɔ wɔ [[Ebɔw]] 2004 mu.
== Amanyɛsɛm ==
Ber a ɔsan kɔɔ akuw amammuisɛm mu wɔ Ghana no, Yankah gyinaa hɔ maa abatow dɛ MP wɔ 1992 Ghana mmarahyɛ bagua abatow no mu wɔ National Democratic Congress tekiti do na odze nkonim wɔ agona Apuei fam mansin no mu. Ɔkoraa nkongua no do wɔ 1996 abatow no mu sɛdeɛ ɔbɛyɛ a ɔbɛnya abatow a ɔtɔ do ebien a ɔtoo aba 13,336 wɔ abatow 24,652 a ɔfata a wɔtowee no mu, a ɔgyina hɔ ma 43.40% wɔ wɔn a wɔsɔre tia no do: Yeboah Alex Duodo, NPP muni a ɔtoo aba 8,605, Kweku James Mensah, NCP muni a ɔtoo aba 1,843, Kofi Owusu, CPP muni a ɔtoo aba 470, Martin Kobina Nkum, NPP muni a ɔtoo aba 389 ne Kojo A. Yankah, NPP muni a ɔno nso too aba . Wɔ Rawlings aban no ber a ɔto so abien no mu no, wodze nkan paw Yankah dɛ Central Regional Minister. Akyir yi wɔde no kɔɔ Ashanti Ɔmantam Soafo nkyɛn, dzebea a okuraa no asram 11 pɛ ansa na wɔde no rekɔ Ɔman Nkɔdo Nhyehyɛe Bagua no mu dɛ Ɔman Soafo. Ɔyi ma ogyaee aban no.
== Abusua ==
Kojo Yankah war Susan Roseline Esi Thompson a ɔyɛ Home Economics kyerɛkyerɛfo wɔ afe 1977. Owui wɔ 30 [[Ayɛwoho]] 2001 esiane ɔhome mu yare ntsi. Ɔwar Ekua Essandoh, a seesei wawu.
Ɔyɛ Kwesi Yankah nuabarima, a ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ sukuupɔn do wɔ Aban mu wɔ Nana Akufo-Addo a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] (NPP) no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
t8y505fvvlggnt8yoioyd7qaha7cqht
Kokonte
0
659
3691
3690
2023-04-20T19:22:22Z
MF-Warburg
12
6 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kokonte''' yɛ edziban bi a yenya fi bankye nkotsee mu a wɔka wɔ gya do.
Ansaana ibenya Kokonte isiam aka no, ibedzi kan abɔ bankye ahohor ho ahata. Ehata ma ɔwo a na esiw no wɔdur mu. Isiw wie a na edze apodo apopo do na enya isiam no.
Isiam no na ebɛfa kwan a wɔfa do ka [[Etsew]] do aka.
o3uowvq4bua20qv7canatmu7qbsth1f
Kokui Selormey Hanson
0
660
6686
3696
2023-04-22T10:31:09Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
== Kokui Selormey Hanson ==
Kokui Selormey Hanson, a dodow ara nyim no dɛ Kokui Selormey (wɔwoo no Ɔbrɛfɛw 4,1978) yɛ Ghana dawurbɔ mu nyimpa tsitsir. Odzi kasa dwuma wɔ tɛlɛbihyɛn do, ɔhwɛ nhyehyɛe a ɔda telebihyɛn na dawurbɔ ho dwumadzi do, ɔyɛ ɔdwontownyi saanso yɛ obiedwumayɛnyi(entrepreneur).
== No Skuul ho Nsɛm ==
Kokui n'egya yɛ Victor Selormey a nna ɔyɛ manyɛnyi. Ɔkɔr nhyease skuul wɔ Ridge Church school na otoaa do wɔ Holy Child School, Cape Coast. Osuaa adze kakra wɔ Allen Academy, Texas ansaana ɔrokosuaa Ndwom na Seneyɛ wɔ Spelman College, Atlanta. Owiei no ɔsanee kɔr New England Conservatory of Music (NEC),Boston. Hɔ na onyaa ne esuapɔn abɔdzin kɛse. Kokui yɛɛ civil servant wɔ afe 2009 mu. Ɔtoaa do nye Citi FM kɛyɛɛ edwuma wɔ dawurbɔ mu. Odzi kasa dwumadzi wɔ Citi TV, a wɔfrɛ no ''Citi Breakfast Show.'' Ɔnye Patrice Amegashie yɛɛ Viasat 1 hɔn anapa dwumadzi a nna wɔfrɛ no ''This Morning'' wɔ afe 2012 dze kodu afe 2016. Ɔno so na nna ɔyɛ kasadwumadzi yɛfo ma ''Healthline,'' dwumadzi a ''Vodafone Ghana'' na wosuo n'asen mu anaa wɔboa. Ɔsanee so yɛɛ edwuma wɔ Kwesé TV wɔ aber a ɔhwɛ kasadwumadzi ''Head Start, Home Run'' na ''Final Whistle'' do.
Ɔban n'edwuma dɛ ndwomtow edwuma mu a, Kokui atow ndwom wɔ Nubel Noel albɔm do. Wɔ dɛm albɔm yi do na ɔnye South Africa ɔdwontownyi mapa Hugh Masekela yɛɛ edwuma. Na ɔwɔ enyidado dɛ ɔnye obedzi ndwontow ho dwuma kɛse bi wɔ Ebibifo Ndwom mu.
Wɔ afe 2014 mu no, woyii no dɛ Ghana ananmusinyi ma Philip Avent ne mfe eduasa ho afrenhyia. Ɔsan so yɛ brand influencer ma Vlisco wɔ Ghana na ɔsan so yɛ ananmusinyi panyin ma SKY GIRLS Ghana afe 21017 dze kodu seisei. Wɔ afe 2018 mu no, ɔhyɛɛ ase dɛ ɔreyɛ ntar, efuradze na dza wɔkeka ho ndzɛmba.
Kokui yɛɛ dɔm mu kasa ɔkasafo maa Ghana Virtual Career fair wɔ afe 2020, Ayɛwoho Bosom mu a Ghana na Germany bɔɔ mu hyehyɛe.
Kokui eyi sene bi tse dɛ 'Accra Medic'.
== N'abrabɔ mu Nsɛm ==
Wɔ afe 2011 mu no, Kokui waree Kobbi Hanson. Ɔnye no wɔ mba anan
== Abawdobɔ a Woenya ==
Kokui abawdobɔ dɛ Television Female Presenter wɔ afe 2016 mu. Wɔ dɛm afe no ara mu no, ɔsanee so gyee abawdobɔ dɛ Television Morning Show Host of the Year fii Radio and Television Awards.
== No Ndwontow Edwuma ==
Kokui na ne ndwomtow kuw yɛɛ 'Afropopera Anthology Vol 1: Negro Spirituals' a ɔyɛ hɔn ndwomtow dwumadzi a odzi kan. Kuw mba no nye Kokui Selormey, Michael Dodoo, Emmanuel Quayson, Edmund Abrokwah, Joshua Bortey na Cornelius Manor
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0f7tl5l751kylh4xvzwvaxrl8xw09xf
Kosi Kedem
0
661
12880
6687
2024-04-09T10:45:29Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kosi Kedem''' (wɔwoo no 15 April 1945) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔtɔ do anan ae dzea ɔtɔ do ebaasa no munyi a ɔgyina Hohoe anafo fam Mantsam a ɔwɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana no ananmu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Kedem wɔ 15 [[Ebɔbira]] 1945, wɔ Hohoe anafoɔ fam wɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Ghana Suapɔn mu baabi a onyaa nye Bachelor of Arts. Ɔsan nso kɔɔ Cape Coast Sukuupɔn na osuaa Nyansapɛ, Nwomakorabea na onyaa nye Master wɔ Nyansapɛ mu.
== Dwumadzi Ahorow ==
Na Kedem yɛ kan mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe South Constituency a ɔwɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana. Ɔsan yɛ nwomakorabea sohwɛfo.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Kedem dɛ ɔman mbrahyɛbagua a edzi kan wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu wɔ 7 Mumu 1993 ber a wɔkae dɛ odzii nkonyim wɔ 1992 Ghana mbrahyɛbagua abatow a wɔyɛe wɔ 29 Mumu 1992 no ekyi.
Afei wɔsan paw no dɛ ɔmmɛyɛ Ghana man a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua no tekiti do wɔ Mumu 2000 Ghana Amansan abatow a ɔkɔɔ do maa Hohoe Kesee Fam Mantsam a ɔwɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana no mu.
== Abatow ==
Wɔpaw Kedem dɛ mbrahyɛbaguanyi ama Hohoe South mansin no wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu. Wɔpaw no wɔ National Democratic Congress no tekiti do.
Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 17 a ɔwɔ nkongua 19 a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Volta Mantsam no fa. National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 92 wɔ nkongua 200 a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do aanan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa (3) no mu.
Wɔdze abatow 13,306 paw no wɔ abatow 29,033 a ɔfata nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 47.3% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn Bennett K. Dokey a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw fofoo no mu, Delali Ndo a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho, James Flolu a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu nye Brese R. Senyo a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu.
Eyinom nyaa abatow 9,043, 4,489, 834 ne 450 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 32.2%, 16%, 3% na 1.6% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Kedem yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4o90zcmoonbaszymyv11uwf8uk71ueo
Kotoko
0
662
3706
3705
2023-04-20T19:22:27Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Asante kotoko''' yɛ bɔɔlbɔ kuw mapa a wɔfrɛ no Asantse kotoko. Wɔtsew bɔɔblbɔ kuw no wɔ Dzifuu 31, 1935 wɔ Kumasi, Asante Mantɔw mu. Wɔtoo hɔn apɛsɛ akofo. Wokosi akan wɔ Ghana Premier agodzi mu bi na wɔbɔɔ hɔn fie agokansi wɔ Baba Yara agokansi bea wɔ Amakom, Kumasi. Nyia Bɔɔlbɔ kuw yi yɛ ne dze nye Otumfu Nana Osei Tutu II a noara so nyɛ hɔn guamutsenanyi. Dr. Kwame Kyei na ɔtseew bɔɔlbɔ kuw Asante Kotoko a hɔn nsabran nye <nowiki>''ikum apem a, apem bɛba''</nowiki>.
hhuy8t2trrmwsw5ka62kkn7w3kdk58h
Koumbou Boly Barry
0
663
7826
7750
2023-05-05T17:47:58Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Koumbou Boly Barry''' yɛ Burkinabe mbrahyɛ edwumayɛfo a ɔyɛɛ edwuma dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nwomasua do na Literacy wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ United Nations Special Rapporteur ma fahodzi dɛ obiara benya kwan wɔ nwomasua mu fitsi afe 2016.[1]
Boly Barry benyaa ne doctorate wɔ economic history fir Cheikh Anta Diop University wɔ Dakar, Senegal.[1] Nna ɔyɛ minister wɔ cabinet mu ma Luc-Adolphe Tiao.[2]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:a b "Koumbou Boly Barry". Office of the United Nations Human Rights Commissioner.
• ^ "ICAO Council President receives Prime Minister of Burkina Faso". ALN News. 18 June 2014.
0oyinv5lkakaf8dwlily5qqxibggp22
Kradzin
0
664
3713
3712
2023-04-20T19:22:29Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kradzin''' yɛ dzin a odzi kan a wɔdze ma abofra a wɔawo no fofor. Da a wɔdze woo abofra no na wɔhwɛ ho dze to no dzin.
j9irryenyc9bjhzlww7vywuby5la07a
Krak des Chevaliers
0
665
3717
3716
2023-04-20T19:22:30Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q177549}}
'''Krak des Chevaliers''', Arabic: قلعة الحصن, <small>romanized:</small> ''Qalʿat al-Ḥiṣn'' a wɔsnaso frɛ no '''Hisn al-Akrad''' (Arabic: حصن الأكراد, <small>romanized:</small> ''Ḥiṣn al-Akrād'', <abbr>lit.</abbr> 'Fortress of the Kurds') formerl Crac de l'Ospital; Krak des Chevaliers ana c des Chevaliers (<small>French pronunciation:</small> [kʁak de ʃ(ə)valje]), yɛ medieval castle na medieval castle a wakran no wɔ wiadze nyinara kor a a noho hia. Kurdishfo hyɛ bea no wɔ 11th century.wɔ afe 1142 wɔdze ma Raymond II, Count of Tripoli,dɛ ɔnhwɛ Knights Hospitaller do a waka hɔn hɔ fir dɛ ɔtɔe wɔ afe 1271.
Hospitallfo hyɛ ase si castla no wɔ afe 1140 no mu na owei wɔ afe bɛyɛ 1170 wɔ ber a asaase woso sɛi castle . mbra no hyɛ castle bebere a na ɔwɔ Tripoli man na a ana.kurow a wɔ hyɛ ase wɔ First Crusade. Krak des Chevaliers kaa nsordafo a awodzinyin na wɔyɛ hɔn edwuman yie .Wowie hɔn dan a ɔtɔ do ebien no wɔ 13th century no, Krak des Chevaliers bɛyɛɛ castle kese. Dɔem ber na pon a ɔwɔw paado bae na ɔma castle no ahosiesie fofor mfe apem no fa no ,wodze ka dɛ Krak des Chevaliers' "sikakɔkɔ ber, Krak des Chevaliers fa nkurofo bɛyɛ 2,000. Nyimpa dodo kese a wɔtse dɛm ma Hospitallerfo bea kese.ibute. Fitsi afe 1250 mu Knight Haospitallfo sesa kɔr bɔn mu wɔ afe 1271 a Mamluk Sultan Baibars kyer Krak des Chevaliers ber kurow mu yɛ dzin kɛpem nda 36 a wɔdze krataa nokwar nyim mu fir Hospital pamyin a ɔma Knights for dan hɔn ekyir.
lq29yrtxamqqy4ltvjqmjdcicjprp18
Kratafa Tsitsir
0
666
7835
7273
2023-05-06T00:30:17Z
Robertjamal12
13
Protected "[[Kratafa Tsitsir]]": High traffic page ([Sesa mu=Allow only autoconfirmed users] (indefinite) [Twe kɔ=Allow only autoconfirmed users] (indefinite))
wikitext
text/x-wiki
__NOTOC__
<templatestyles src="Krataa Fuforo/styles.css" />
<div class="MainPage">
{{Top Banner}}
{{Create New Article}}
{{Feature Articles All}}
</div>
du443gpqz1uz1s1x0k5z8oqj49jdjg1
Krosbi Mensah
0
667
6688
3726
2023-04-22T10:31:34Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Krosbi Mensah''' (wɔwoo no wɔ Ebɔw da a ɔtɔ do enum wɔ mfe apem ahankron eduana esuon) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana, ogyinae maa Afram Plains North ambatow mpasua no. Nna ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi.
== ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA: ==
Wɔwoo Krosbi Mensah wɔ Ebɔw da a ɔtɔ do enum wɔ mfe apem ahankron eduana esuon( 5th March,1947) wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana, ɔkɔr skuul wɔ Prince of Peace College na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ General Certificate of Education (GCE) Ordinary Level.
== DWUMADZI AHOROW: ==
Mensah yɛ nkan mbrahyɛbaguanyi wɔ Afram Plains North ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana fitsi Sanda da ɔtɔ do esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa. Ɔyɛ obi so a na ɔyɛ guadzinyi.
== AMANYƐSƐM: ==
=== Mbrahyɛbaguanyi: ===
Nna Mensah yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana Afraim Plains North ambatow mpasua do, a ɔhyɛɛ ase wɔ Sanda wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa dze kesi Sanda wɔ mfe mpem ebien na kor(January 1993 to January 2001) mu. Odzii kan kɔ mbrahyɛbagua fie wɔ ber a odzii nkonyim wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(1992) ambatow no mu. Ɔsan nyaa ne dzibew no bio wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) ambatow mu ber a onyaa ɔha nkyɛmu eduosuon ebien(72%), odzii nkonyim wɔ ambatow a wɔtoo wɔ Mumu bosoom no mu mfe apem ahankron eduokron esia(December 1996) mu, wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu wɔ Afraim Plains North ambatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu. Onyaa amba 18,832 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduosia kor ekyir pɔw eduosuon(61.70%) sen Augustine Siaw a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi, Amidu Tanko a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi, na Albert Quarcoo-Zah a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi a wonyaa, 4,376, 1,684,na 1,235. Joseph Tsatsu Agbenu na obotuu no wɔ mfe mpem ebien na kor mu.
== N'ABRABƆ: ==
Mensah yɛ Kristonyi. Nna ɔyɛ Betty Krosbi Mensah papa, a ɔayɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Apraim Plains North fitsi mfe mpem ebien na duesuon mu, a ɔyɛ ambatow mpasua a ne papa yɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mu no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cdc1hqxd69bam80l8umhe03iejid53j
Kundum Afahyɛ
0
668
11123
11102
2023-07-19T17:32:47Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Kundum Afahyɛ''' yɛ afahyɛ a Ahantafo na Nzemafo a wɔwɔ Anee/Atɔe Mantɔw mu wɔ [[Ghana]] na wodzi. Wodzi dɛm afahyɛ yi dze da Nyankopɔn ase wɔ edziban mbordo a Ɔdze ama hɔn wɔ twaber no mu.
== Abakɔsɛm ==
Dase a wɔakyerɛw afa dɛm afahyɛ yi ho no kor yɛ dza Bosman kyerɛwee. Ɔyɛ Dutchnyi a otu kwan kɔ mbeambea kɔhwɛ ndzɛmba a ɔwɔ hɔ. Ɔno na otuu kwan baa Ɔman Sika Mpoano ha bɔhwɛɛ afahyɛ no wɔ mfe ɔha a ɔtɔ do duesoun no mu.
== Ahyɛse ==
Abakɔsɛm na amambra kyerɛ dɛ afahyɛ yi hyɛɛ ase ber a ɔbɔmbɔfo,Akpoley, nam ne ahayɛ mu bopuei mbowatsia bi a wɔresaw wɔ kɔntɔnkrɔn mu. Ɔhwɛɛ hɔn asaw no wiei no ekyir no ɔsaan kɔr no kurow mu na ɔkyerɛɛ no nkorɔfo asaw no. Dɛm kusum asaw yi yɛ asaw a wɔdze tu mbɔnsam na esunsum fi fi nkurow na nkuraase mu. Dɛm afahyɛ yi mu no, nkorɔfo a wɔwɔ Axim na nkurow a etwa ho ehyia mu mba tsitsir na wɔsaw. Afahyɛ yi fi Nzemafo mu na ɔdze no nkakrankakra ebodu Ahantafo mu wɔ Anee Mantɔw mu.
== Afahyɛ No Su ==
Afahyɛ yi bɛhyɛ ase a ogyina da a abɛ bi bɛber wɔ no dua do. [[Kundum afahyɛ]] yi yɛ Akanfo afahyɛ tsitsir a wodzi no wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Nzemafo na Ahantafo na wodzi Kundum afahyɛ yi. Yɛdze dɛm afahyɛ yi kyerɛ dɛ otwaber edu na ɔda hɛn gyedzi so edzi.
== Afahyɛ No Ankasa ==
Dɛm afahyɛ yi yɛ adapɛn anan afahyɛ mbom adapɛn ebiasa a odzi kan no mu no, dwumadzi tsitsir a ɔyɛ kyenbɔ na asaw nko kɔ do ewimbir ewimbir wɔ nkurow no ntsiantsia bea a wɔfrɛ no Siedu anaa Sienu. Afahyɛ yi kɔ do soronko wɔ nkurow a wɔbɔ mu yɛ Ahanta kurowpɔn no. Dɛm nkurow yi hyehyɛ no ankorankor Kwesida kor a hɔn afahyɛ dze no bɛhyɛ ase. Dɛm afahyɛ yi gyina ɔfa etsitsir ebiasa do; asaw , kyenbɔ na aponto.
== Afahyɛ Ntar ==
Nkorɔfo a wodzi dɛm afahyɛ yi hyɛ ntar a no ho da nso , mpabowa na ɔyɛ a nkata enyim. Adwontowfo hyɛ afahyɛ no ase na wɔdze akyenbɔ kɔ abosomfie ahorow enum a ɔwɔ kurowtsia no mu. Abosomfie hɔ no, wɔda hɔn ebisadze edzi na wogu nsa bɔ mpaa.
== Dwumadzi Nhyehyɛɛ ==
Amambra mu adapɛn anan afahyɛ no mu no, akyenbɔfo no dzi adapɛn ebiasa a odzi kan no wɔ kurotsia sua kyen no bɔ na wosiesie hɔnho dze tweɔn dapɛn a ɔtɔ do anan no. Wɔmmbɔ kyen eso wɔnnsaw wɔ dapɛn a otwa tun no no Dwowda. Wɔsɔ Kundum kusum gya wɔ ahemfie na wogyaa no ma ɔdzɛw wɔ afahyɛ no dwumadzi nyinara mu. Dɛm gya yi na dwumadzi nyinara gyina do na ɔyɛ gya a wɔdze yɛ edziban tsitsir wɔ afahyɛ no ase. Benada no wotwa nguan na nkokɔ wɔ nkongua dan no mu. Dɛm nkongua dan yi yɛ bea soronko a wosie ahemfo na mpanyimfo a woewuwu no ngua nyina. Afɔr a wɔbɔ no nkongua dan mu no yɛ adze a nkorɔfo kumaa bi na wɔyɛ no nsumaa mu. Ewiei no wɔdze akokɔ bɔ afɔr wɔ paado. Benada no ara ndwomtow hyɛ ase na Wukuda no ɔhen no abɛka dwumadzi no ho. Ɔba dwumadzi no ase wɔ apakan mu a nkorɔfo binom rotow ndwom na wɔrobɔ kyen dzi n'ekyir.
== Mboaedze ==
https://web.archive.org/web/20120217161547/http://www.ghananation.com/festivals/?blurb=264
https://www.modernghana.com/news/350907/1/mtn-ghana-donates-towards-kundum-festival.html
https://archive.org/details/pythonkillerstor00grot
0z7n987xl2cpn2n6y02tr9pdqhjv90x
Kuukua Eshun
0
669
3737
3736
2023-04-20T19:22:35Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kuukua Eshun''' yɛ Ghana-Amanadze sene kwankyerɛfo, ndwontonyi na kyerɛwfo. Kuukua dze adwempɔw a ɔfa adwen mu apɔwmudzen na dabaa asetsena mu nsɛnsɛm edzi wɔ ne senekyerɛw na ne sene mu. Ɔyɛ hɔn a wɔdze Boxedkids bɔbɔɔ adze no mu kor.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Kuukua Eshun
|-
| colspan="2" |Kuukua Eshun speaking at re:publica on Sequencer Tour in Detroit
|-
!Born
|Kuukua Eshun
Accra, Ghana
|-
!Nationality
|Ghanaian-American
|-
!Other names
|Kuuksss
|-
!Occupation(s)
|Film director, writer and creative
|-
!Known for
|Film directing and poetry
|}
== Edwuma[Edit] ==
Kuukua's ne sene a odzi no a ɔato dzin ''Artist, Act of Love'' nyaa abawdobɔdze wɔ wiadze afanaa nyinara mbaa sene afahyɛ no mu osian mbrɛ nna sene no ho tsew no ntsi. Ɔyɛ hɔn a wɔdze Skate Gal Club bɔbɔɔ adze no mu kor. Kuukua gyedzi dɛ mbaa na mbanyin nyinara yɛ kor na ɔno na opusuw no ma ɔyɛɛ yikyerɛ ahorow wɔ Nkran. Ɔnye be UNFPA Ghana bɔɔ mu dɛ wobosuom epegya mbaa a ɔato hɔn mbɔndar a wɔtse ase.
Ɔnnkyɛree biara na Kuukua nye Nigerian dwontonyi Wizkid yɛɛ ndwom a ɔno na ɔhyehyɛɛ mbrɛ wɔdze bɔto gua maa no.
Kuukua nyaa ne "documentary' sene "Unveiling" a ɔdze too gua wɔ Museum Ostwall Im Dortmunder U wɔ Germany na woyii so wɔ museum no mu kɛpem afe 2022 Ebɔw bosoom no mu. ANO institute of Arts and Knowledge na wɔtoo dzin na Kuukua yɛɛ ho kwankyerɛfo.
Bio Kuukua yɛ Nigeria dwontonyi Wizkid ne senetsia dze ma ne ''Made In Lagos'' album a wɔfrɛ no ''Made In Lagos Deluxe'' sene no ho kwankyerɛfo a ɔpaa ho tam wɔ afe 2021 Mumu bosoom no mu. Ɔboaa Wizkid na wɔyɛɛ dɛm sene yi ho kwankyerɛfo.
== Senedwuma[Edit] ==
'''Sene tsiaba'''
{| class="wikitable"
!Year
!Title
!Director
!Writer
!Producer
!Ref.
|-
|2018
|''Stranger To Your Seed''
|Yes
|Yes
|Yes
|
|-
|2019
|''Artist, Act Of Love''
|Yes
|Yes
|Yes
|
|-
|2021
|''Unveiling''
|Yes
|Yes
|Yes
|
|-
|2021
|''Made In Lagos (Deluxe)''
|Yes
|Yes
|Yes
|
|}
== Abawdobɔ na apɛa[Edit] ==
* Urbanworld Film Festival Finalists for Young Creators Showcase.
{| class="wikitable"
!Year
!Event
!Prize
!Recipient
!Result
|-
|2021
|2021 Ghana Movie Awards
|Best Documentary
|Unveiling
|Nominated
|}
== External linksEdit ==
* Kuukua Eshun wɔ Twitter
== Nhwɛdo[Edit] ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
5polja2ot7cda6957a1tl3w3a1y8j6c
Kwabena Adjei
0
670
7635
6689
2023-05-01T17:43:37Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Dr. '''Kwabena Adjei''' (1943 – 2019), a nna dodow frɛ no Nkonya Terminator, yɛ kuwba ma Biakoye Constituency a ɔwɔ Oti mantɔw mu wɔ Ghana.nna ɔyɛ guamu tsena nyi dze ma National Democratic Congress.
== Ambatow ==
Adjei nye obi a, wodzi kan yii no wɔ ber Ghanafo roto hɔn 1996 hɔn abatow mu, he polled 20,740 votes out of the 26,564 valid votes cast representing 63.90% over Abotsina Festus Andrews of the[[New Patriotic Party]], Alexander Kwame Mensah of the Democratic People's Party, Christiana Amaa Pokuah Nyark of the Convention People's Party and George k. Afari of the people's National Convention who polled 1,903 votes, 1,897 votes, 1,706 votes and 348 votes respectively.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
33rkptv06es7x9ggyjzfrakwye01953
Kwabena Adusa Okerchiri
0
671
12881
7636
2024-04-09T10:45:43Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwabena Adusa Okerchiri''' yɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina[[New Patriotic Party]] ananmu ma Nkawkaw mansin a ɔwɔ Ghana Apuei fam mantam mu. Ɔdze n’ahennie wɔ mmarahyɛ bagua mmiɛnsa a ɔtoatoa do mu firi deɛ ɔtɔ do mmienu kɔsii mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do aanan wɔ Ghana man a ɔtɔ do aanan no mu firi afe 1996 kɔsi afe 2004. Afei Seth Adjei Baah faa no.
'''Mfiase Asetra Na Nhomasua'''
Kwabena Adusa kɔɔ Ghana Sukuupɔn mu. Wɔwoo no afe 1960 mu na ofi Apuei Fam mantam mu.
'''Edwumayɛ'''
Kwabena Adusa Okerchiri yɛ mmaranimfo wɔ n’adwuma mu.
'''Amanyɔsɛm'''
Adusa dze nkan paw no wɔ December 1996 Ghana amansan abatuw no mu wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuo Foforo no tekiti do maa Nkwakwa Mantam a ɔwɔ Ghana Apueeɛ Mantam mu. Ɔtoo abatuw 18,279 wɔ abatuw 34,086 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 41.40% wɔ n’asɔretiafo William Bimpong Asante a ɔyɛ NDC muni, Ebenezer Kese Antwi a ɔyɛ CPP muni, El-Abdul-Hameed Sachibu a ɔyɛ PNC muni na Kofi Frimpong a ɔyɛ DPP muni a ɔtoo aba 11,460 , abatoɔ 4,634, abatuw 459 na abatuw 254.
'''Ɔdze Nhonim Wɔ Marahyɛ Bagua No Mu''' mprɛnsa a ɔtoetoe do firi afe 1996 abatuw no kɔsi afe 2008 Ghana amansan abatuw no. Ɔhweree saa nkongua yi maa Seth Adjei Baah a ogyinaa Independent kuw no ananmu wɔ Nkaww mantam mu wɔ afe 2008 Ghana amansan abatuw no mu. Adjei Baah de abatuw19,757 dze nkonim wɔ abatuw no mu de dze Kwabena Adusa Okerchiri a ɔnyaa abatuw 14,376 no do nkonim. Wɔ afe 2004 mu no, Kwabena Adusa dze nkonim wɔ abatoɔ no mu denam abatuw a wɔkan no nyinaa yɛ 23,706 wɔ ɔha mu nkyekyɛmu 58.2% mu. Wɔ afe 2000 mu no, Kwabena Adusa dze nkonim wɔ Nkawkaw mansin mmarahyɛ bagua no mu de abatuw 20,481 a ɔna abatuwa ɔfata a wɔtowee nyinaa mu 64.90% yɛ pɛ. Ɔde abatuw a wɔtowee nyinaa mu bɛbor fa trɛw wɔn a wɔsɔr tia no no mu. Owura Okerchiri dze nkonim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.William Kwasi Agyare a ofi National Democratic Congress no nyaa abatuw 8,574 a ɔna27.20% toto ho. Afofor a wɔpɛ dɛ wɔyɛ mmarahyɛ bagua no; Ebenezer Kese Antwi a ofi Nhyiam no Nnipa Kuw no mu, Eugene Osei Boakye a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu, na Tatiga Samson Basuri a ɔwɔ Ɔman Nhyiam no mu no nyaa 5.40%, 1.40% na 1.00%. Saa ɔha biara mu nkyekyem ahorow yi na abatuw 1,716, 456 na 314 yɛ pɛ.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ic4tm3yczwz1ap78hf8cejbhfyoglua
Kwabena Appiah-Pinkrah
0
672
7637
7153
2023-05-01T17:43:47Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (5) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwabena Appiah-Pinkrah''' (Wɔwoo no wɔ Dzifuu 23, 1947) ɔyɛ obi a ɔaben wɔ n'edwuma mu na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina ma Akromfuom ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum, esia na esuon mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Appiah-Pinkrah wɔ Dzifuu 23, 1947 mu. Wɔtsetsee no wɔ Akrofuom, kurow bi a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiee skuul wɔ Fairleigh Dickson University a ɔwɔ United States of America. Okitsa abodzin krataa kunyin (Masters of Arts) wɔ Amanaman adzesua mu fi suapɔn no mu. Ɔkegyee abodzin krataa (diploma) fir University of Bremen West Germany mu.
=== Edwuma ===
Appiah-Pinkrah yɛ ndzɛmba a wɔtoto no yie na ndzɛmba nyin ho ɔbemfo. Ɔno nye Global Linkages edwumakuw a ɔwɔ Accra no wura.
=== Amanyɛsɛm edwuma ===
Appiah-Pinkrah yɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sanda 2005 ber odzii nkonyim wɔ Ghana ambatow kɛse no mu Mumu 2004 mu. Woeyi no dɛ mbrahyɛbaguanyi ama dɛm ambatow mpasua yi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum, esia na esuon mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Nna ɔyɛ Mpɔtam Aban na nkuraase Nkɔso beesuomfo na Aban Nsiekyibaa beesuomfo kuwba wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
=== Ambatow ===
Wodzii kan paaw Appiah-Pinkrah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Akrofuom ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa esia a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha-eduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu. Wɔdze mba 10,808 fi mba dodow a wɔtowee 15,645 mu a egyina hɔ ma 70.4% paaw no. Odzii Joseph K. Abim a ɔwɔ National Democratic Congress no do nkonyim. Onyaa 29.6% fir mba dodow a wɔtoow no mu.
==== Asetsena mu nsɛm ====
Appiah-Pinkrah yɛ Christiannyi. Ɔnye Methodist Asɔr som. Ɔawar awo mba baanan.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
puup0dz3njftqgv6qoy2jt29772pgty
Kwabena Appiah Pinkrah
0
673
7638
6692
2023-05-01T17:43:52Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (6) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwabena Appiah-Pinkrah''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduanan esuon ne bosoom Dzifuu ne da a otsia eduonu ebiasa) mu yɛ"Consultant" na Ghana amanyɛnyi wɔ Ebibiman mu. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Akrofuom mpasuar a ɔwɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a otsia ananas, enum, esia na esuon no wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu. Ɔyɛ NPP amanyɛkuwba.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Hon.
Kwabena Appiah-Pinkrah
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Member of Parliament for Akrofuom Constituency
|-
| colspan="2" |'''In office'''7 January 2017 – 6 January 2021
|-
!President
|Nana Akufo-Addo
|-
! colspan="2" |Member of the Ghana Parliament
for Akrofuom Constituency
|-
| colspan="2" |'''In office'''7 January 2013 – 6 January 2017
|-
!President
|John Mahama
|-
! colspan="2" |Member of Parliament for Akrofuom Constituency
|-
| colspan="2" |'''In office'''7 January 2009 – 6 January 2013
|-
!President
|John Atta Mills
John Mahama
|-
! colspan="2" |Member of Parliament for Akrofuom Constituency
|-
| colspan="2" |'''In office'''7 January 2005 – 6 January 2009
|-
!President
|John Kufuor
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Born
|23 August 1947 (age 75)
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Political party
|New Patriotic Party
|-
!Alma mater
|Fairleigh Dickson University, USA University of Bremen West, Germany
|-
!Profession
|Consultant
|-
!Committees
|Local Government and Rural Development Committee and Government Assurance Committee(7th Parliament of 4th Republic of Ghana)
|-
| colspan="2" |
|}
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe apem ahaakorɔn eduanan esuon ne bosoom Dzifuu ne da a otsia eduonu ebiasa mu na wɔwoo Appiah-Pinkrah. Ofi Akrofuom, kuroba bi a ɔwɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Fairleigh Dickson Suapɔn mu wɔ Amanadze (United States of America). Okitsa ne Master of Arts wɔ "International Studies" wɔ suapɔn no mu. Onyaa ne diploma (higher level degree) wɔ "University of Bremen West Germany"
Edwuma
Appiah-Pinkrah yɛ "management" na "development consultant". Ɔyɛ CEO dze ma Global Linkages Company Limited wɔ Nkran.
== Amanyɛdwuma ==
Appiah-Pinkrah yɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi afe mpemebien na enum Sanda bosoom no wɔ ber a odzii konyim wɔ afe mpemebien na anan Mumu bosoom Ghana amansan abatow no mu. Fitsi dɛm ber no ogyina mpɛn anan. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akrofuom abatow mpasuar. Woeeyi no dɛ mbrahyɛbaguanyi ama dɛm abatow mpasuar no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum, esia na esuon no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ "Local Government" na "Rural Development Committee" na "Government Assurance Committee" wɔ mbrahyɛbagua a otsia esuon no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
== Abatow ==
Afe mpemebien na anan Ghana amansan abatow no mu na odzi kan a wɔpaaw Appiah-Pinkrah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Akrofuom abatow mpasuar a ɔwɔ Asante mantɔw mu. Wɔpaaw no NPP amanyɛkuw no akwanya ahoma do. His constituency was a part of the 36 parliamentary seats out of 39 seats won by the[[New Patriotic Party]] in that election for the Ashanti Region. The[[New Patriotic Party]] won a majority total of 128 parliamentary seats out of 230 seats. He was elected with 10,808 votes out of 15,645 total valid votes cast equivalent to 70.4% of total valid votes cast. He was elected over Joseph K. Abim of the National Democratic Congress. He obtained 29.6% of total valid votes cast.
In 2008, he won the general elections on the ticket of the[[New Patriotic Party]] for the same constituency. His constituency was part of the 34 parliamentary seats out of 39 seats won by the[[New Patriotic Party]] in that election for the Ashanti Region. The[[New Patriotic Party]] won a minority total of 109 parliamentary seats out of 230 seats. He was elected with 8,976 votes out of 14,606 total valid votes cast equivalent to 61.45% of total valid votes cast. He was elected over Opoku Ampofo Manu of the National Democratic Congress, Anthony Kwakye Ameyaw of the Convention People's Party and Boniface Nickson an independent candidate. These obtained 32.38%, 4.92% and 1.24% respectively of the total votes cast.
== N'abrabɔ ==
Appiah-Pinkrah yɛ kristianyi. Ɔnye Mɛtɔdese asɔr no soma. Ɔawar kitsa mba anan.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4rezzo5qlm84x3seabpz2l6o0wzmf5p
Kwabena Okyere Darko-Mensah
0
674
7639
6693
2023-05-01T17:43:57Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16731126}}
'''Kwabena Okyere Darko-Mensah (''' wɔwoo no wɔ Obiradzi 18, 1974 wɔ Takoradze) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Takoradze ambatow mpasua wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr no ntoado skuul wɔ Mfantsipem Skuul no mu. Ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi na ɔsoafo abedziekyir wɔ Aviation wɔ Ghana.<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Kwabena-Okyere-Darko-Mensah-2959</ref>
== Ahyɛse Bra na Nwomasua ==
Wɔwoo Darko-Mensah wɔ Obiradzi 18, 1974 mu wɔ Takoradze. N'abɔse fir Anwhiankwanta. ɔyɛ kurow wɔ Ghana. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ "Bachelor Of Science degree wɔ Biochemistry wɔ mfe mpem ebien(2000) mu wɔ Kwame Nkrumah Science and Technology". Ekyir no, ɔsan so toaa no nwomasua do nyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Postgraduate degree in Democracy,Governance,Law and Development" wɔ Cape Coast Suapɔn no mu wɔ mfe mpem ebien na esia(2006) mu. Wasan so enya abɔdzin krataa efi Sangonet, South Africa, and Empretec Ghana.
== Ndwuma ahorow ==
Darko-Mensah yɛ biochemist na "hotelier". Fitsi 1995-1998 na ɔyɛ panyin a ɔda Ahenfie Hotel no ano. Fitsi mfe mpem ebien na kor(2001) kesi mfe mpem ebien na esia(2006) no nna ɔyɛ panyin a ɔda "e-Base Africa Ltd ano. Nna ɔsan so yɛ panyin a ɔhwɛ ndwuma do wɔ "Gust House Maggi" ano fitsi mfe mpem ebien na ebiasa(2003) kesi mfe mpem ebien na awɔtwe(2008). Nna ɔsan so yɛ panyin a ɔhwɛ Sekonde-Takoradze mansin no hɔn sikasɛm ano, mekyerɛ mansin kɛse a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Darko-Mensah kɔr mbrahyɛbagua fie wɔ Sanda 7, 2009 dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Takoradze abatow mpasua wɔ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw no. Watsena mbrahyɛbagua fie fitsi 2009 ambatow (2012 na 2016).
Nana Akufo-Addo paw Darko-Mensah dɛ ɔsoafo abedziekyir dze ma Aviation wɔ 2017 mu. Odzii dwuma wɔ dɛm dzibew no mu kɛpem dɛ Kwakwar 2019 ber a wɔpaw no dɛ Mantɔw Soafo wɔ Anee Mantɔw mu.
Wɔ mbrahyɛbagua fie mu no, wayɛ edwuma wɔ kɔmɛtii beebere mu, binom nye, Mbrahyɛ Mboaekuw kakraba, Ndwomasua Mboaekuw, Edwumayɛ Mboaekuw, na Akwan na Kaar Mboaekuw.
== N'abrabɔ ==
Darko-Mensah awar wɔ mba baasa. Ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Mɛtɔdise.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
c2y2tzvbqqghhyivk4phyljfsmbyszv
Kwabena Owusu Aduomi
0
675
6694
3774
2023-04-22T10:32:20Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwabena Owusu Aduomi''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia ne bosoom Fankwa ne da a ɔtɔdo du esuon) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana. Ɔyɛ NPP amanyɛkuwba na ɔman ananmusinyi dze ma Akwan wɔ Ghana. (minister for Roads and Highways in Ghana.)
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Kwabena Owusu Aduomi
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Deputy Minister
|-
| colspan="2" |'''Incumbent'''
|-
| colspan="2" |'''Assumed office'''March 2017
|-
!President
|Nana Akuffo-Addo
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Born
|17 September 1960 (age 62)
Ghana
|-
!Political party
|New Patriotic Party
|-
| colspan="2" |
|}
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua [Edit] ==
Afe apem ahaakorɔn eduosia ne bosoom Fankwa ne da a ɔtɔdo du esuon na wɔwoo Aduomi wɔ Ejisu-Besease, Asante mantɔw mu wɔ Ghana
== N'abrabɔ [Edit] ==
Nhwehwɛmu kyerɛ dɛ yɛ Kristianyi na ɔnye Assemblies of God asɔr no bɔ mu som. Ɔawar kitsa mba nsia.
== Nwomasua [Edit] ==
Onyaa ne bachelors of science degree wɔ civil engineering wɔ Ghana suapɔn (Kwame Nkrumah University of Science and Technology) mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe enum.
== Edwuma [Edit] ==
Aduomi bɛyɛɛ "maintenance engineer wɔ highway authority" wɔ Tamale wɔ afe 1987 kesi afe 1994, nna ɔtoaa do kɛyɛɛ "projects manager" wɔ "highway authorities" wɔ Epuei mantɔw mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn anan kesi afe mpemebien na ebien. Ɔsanee kɛyɛɛ mansin hwɛdofo dze maa "highways" wɔ Asante mantɔw mu wɔ afe mpemebien na ebien kesi afe mpemebien na awɔtwe mu. Ɔsanee kɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia wɔ kwasafoman a otsia anan no do w Ghana.
== N'amanyɛ abrabɔ [Edit] ==
Afe mpemebien na akorɔn mu na wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Ejisu mpasuar wɔ Asante mantɔw mu. Wɔpaaw no dɛ ɔnkɛka "subsidiary legislation committee" na "Local Government" na "Rural Development Committee" no ho nyɛ edwuma.
== Nhwɛdo [Edit] ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gmrn3sibq3hk96085i5pd916xw3zhil
Kwabena Sarfo
0
676
7640
7154
2023-05-01T17:44:03Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwabena Sarfo''' (wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 29, 1947) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ogyina dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Offinso South ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Sarfo wɔ Offinso, kurow ketsewaa bi wɔ Esuantse Mantɔw mu. Owiee skuul wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Ɔkɛgyee abodzin krataa (Bachelor of Science degree) wɔ Nhyehyɛɛ mu fir suapɔn no mu.
== Edwuma ==
Sarfo yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
=== Amanyɛsɛm ===
Wodzii kan paaw no kɔr mbrahyɛbagua mu ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu na wɔdze no sii egua do wɔ Sanda 7 2001. Wɔsan paaw no wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam[[New Patriotic Party]] (NPP) do. Ɔhyɛɛ edwuma ase wɔ afe 2005 mu. nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Offinso South ambatow mpasua.
=== Ambatow ===
Wodzii kan paaw Sarfo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Offinso South ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa esia a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu.[[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔhaeduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 19,694 fir mba dodow a wɔtowee 37,946 mu. Iyi gyina hɔ ma 51.9%. Odzii Adusei-Poku Daniel a ɔwɔ People's National Convention, Asamoah Serwaa Baabara a ɔwɔ National Democratic Congress, Desmond Osei Kwame a ɔwɔ Convention People's Party, Nsiah-Boateng Faibil a ɔwɔ Every Ghanaian Living Everywhere party na Joseph Akwasi-Kumah onnyi amanyɛkuw biara mu hɔn do nkonyim. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 202, 11,637, 148, 95 na 6,170 fi mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi nye 0.5%, 30.7%, 0.4%, 0.3% na 16.3% fir mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr.
=== Asetsena mu nsɛm ===
Sarfo yɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
hkf2y2jf80v30n5f847p3qwq8zmssci
Kwadjo Agyei Addo
0
677
11250
7641
2023-08-30T21:23:25Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98043551}}
'''Kwadjo Agyei Addo''' ( wɔwoo no [[Ɔbɛsɛ]] 15,1951) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu a ogyina mu ma Fanteakwa North Ambatow mpasuar do wɔ [[Epuei Mantɔw]] mu wɔ Ghana.<ref name=":0">Ghana Parliamentary Register(2004–2008)</ref>
== Ɔbra Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Addo wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 15, 1951, wɔ kurow bi mu wɔ Epuei Mantɔw wɔ Ghana a wɔfrɛ no Fanteakwa. Ɔkɔr skuul wɔ Akrokerri College of Education.<ref name=":0" /> Hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Teacher's certificate A wɔ nwomasua (Education) mu.<ref name=":1">''Ghana Parliamentary Register, 2004–2008.'' Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 119.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Addo dzii kan baa mbrahyɛbagua fie wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu wɔ [[Mumu]] 2004 Ghana amansan ambatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Fanteakwa North ambatow mpasua do.<ref name="ghanaweb.com">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Presiding-Member-elected-NPP-parliamentary-candidate-57735. ''www.ghanaweb.com.'' November 3, 2001. Retrieved August 4, 2020.</ref> Onyaa amba 20,867 fii amba dodow a ɔyɛ 36,851 mu a ogyina ɔyɛ ɔha nkyɛm eduonum esia ekyir pɔw esia (56.6%).<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/eastern/97/index.php. ''Ghana Elections – Peace FM.'' Retrieved August 4, 2020.</ref> Kwabena Amankwah Asiamah botuu no adze do wɔ hɔn amanyɛkuw abatow no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/eastern/97/index.php. ''Ghana Elections – Peace FM.'' Retrieved August 4, 2020.</ref>
=== 2004 Ambatow ===
Wɔpaw Addo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Fanteakwah Epuei mantɔw no wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan no mu fir [[Sanda]] 7, 2005, kɔsii [[Sanda]] 6, 2009.<ref name=":1" /> Wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow mu no, Addo nyaa amba kyɛn Samuael Ofosu-Ampofo a ofi National Democratic Congress na Gyimah Aikins Nyantakyi a ofi Convention People’s Party. Eyinom nyaa amba 15,678 na amba 306 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye 42.5% na 0.8% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref>''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections.'' Ghana: Publisher: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 153.</ref> Addo mansin no yɛ amansin 22 a [[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Epuei fam mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/eastern/index.php<nowiki/>.''Ghana Elections – Peace FM.'' Retrieved August 6, 2020.</ref> Sɛ yɛka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/. ''Fact Check Ghana.'' August 1, 2016. Retrieved August 6, 2020.</ref>
== Edwuma ==
Addo yɛ ɔkyerɛkyerɛfo na eguadzifo.<ref name="ghanaweb.com"/>
== N'abrabɔ ==
Addo yɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
4clbwtvgelsdmm156zliso4dteltd0f
Kwadwo Adjei-Darko
0
678
7642
7315
2023-05-01T17:44:13Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1794870}}
'''Kwadwo Adjei Darko''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔhwɛ Sunyani Atɔe (West) Ambatow mpasua do wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008.'' The Office of Parliament. 2004. p. 95.</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Adjei Darko wɔ 10 [[Esusow Aketseaba]] 1948. Onyaa Bachelor of Science abodzin krataa wɔ Cape Coast Esuapɔn mu. Ɔyɛɛ nwomasua titir.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Adjei Darko yɛ mfonyinyɛnyi wɔ n’edwuma mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Adjei-Darko yɛ Mbrahyɛbaguamunyi ma Sunyani Anee (West) mansin no wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa na anan (4) wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu. Na ɔyɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Mines wɔ afe 2000 ahyɛse mu, na ɔfir afe 2008 no, na ɔyɛ Ghana Mpɔtsam Aban, Nkuraase Nkɔdo na Ndzemba a Etwa Hɛn Ho Ehyia ho Ɔsoafo na Mbrahyɛbaguamunyi ma Sunyani Anee (West) mansin.<ref>https://web.archive.org/web/20110930095248/http://www.thestatesmanonline.com/pages/news_detail.php?section=1&newsid=5942</ref> Wayɛ edwuma pii dze ama nkuraase nkɔdo ayɛ mberɛw wɔ Ghana, tsitsir wɔ nkyen na abohene a wotu mu. Nanso, ɔdze besi [[Esusow Aketseaba]] 2009 no, wogye dzi dɛ Adjei-Darko nyɛ ɔsomfo bio.[3] Odzii dwuma tsitsir wɔ mbasiafo som edwuma no nso mu dzenam kaar (car) nhyehyɛe a ɔyɛ maa mbabaa a na wɔrehyɛn edwuma mu no do. Ɔdze n’ankasa sika mpo tɔɔ kaar (car) maa hɔn.<ref>http://www.theghanaianjournal.com/2009/05/18/these-former-ministers-set-for-court/</ref>
=== 2000 Ambatow ===
Wɔdzii kan paw Adjei-Darko dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2000 Ghana Amansan ambatow mu. Entsi ogyinaa Sunyani Anee (West) mansin ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa no mu. Wɔdze amba 14,823 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 27,886 mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara 53.2% yɛ pɛ. Adjei-Darko nyaa amba kyɛn Kwadwo Nyamekye-Marfo a ofi National Democratic Congress, Kwaku Twumasi-Ankrah a ofi Convention People’s Party, Kyei-Mensah Monica a ofi National Reform Party, Patrick Obeng-Mensah a ɔyɛ obi a ɔdze nye ho (an independent candidate) na Wilberforce Nabita Amoah a ofi People’s National Convention. Eyinom nyaa amba 11,111, amba 650, amba 578, amba 487 na amba 237 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye 39.8%, 2.3%, 2.1%, 1.7% na 0.8% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Wɔpaw Adjei-Darko wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no tekiti do.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/57/index.php</ref> Na nye mansin no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua 14 no fa wɔ nkongua 21 a[[New Patriotic Party]] no dzii wɔ saa ambatow no mu wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana no mu. Sɛ yɛka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua ananmusinyi ɔha (100) wɔ Mbrahyɛbagua nkongua 200 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/index.php</ref><ref name=":1">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
=== 2004 Ambatow ===
Adjei-Darko, wɔsan paw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sunyani Anee (West) Amansin no mu wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow no mu.[7][8] Ɔnam saayɛ do san gyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu. Wɔdze amba 20,350 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 38,188. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 53.3% yɛ pɛ. Adjei-Darko nyaa amba kyɛn Ahmed Boadan a ofi National Democratic Party, Gyabah Samuel a ofi Convention People’s Party, Ɔhene Kingsford Fordjour a ofi Democratic People’s Party, Obiri Francis a ɔyɛ obi a ɔdze nye ho (an independent candidate). Eyinom nyaa amba 12,836, amba 302, amba 206 na amba 4,494 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye 33.6%, 0.8%, 0.5% na 11.8% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/57/index.php</ref><ref>''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections.'' Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 136.</ref> Wɔsan paw Adjei-Darko wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no tekiti do.[ Na nye mansin no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duanan (14) no fa wɔ nkongua eduonu anan (24) a[[New Patriotic Party]] dzii wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana wɔ saa ambatow no mu.<ref name=":1" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/index.php</ref> Sɛ yɛka nye nyinara bom a,[[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua ananmusifo 114 wɔ nkongua 230 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu.<ref name=":1" />
== N'abrabɔ ==
Adjei Darko yɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
iduutqja1ddt32turqi3tawhcvhz21k
Kwadwo Adjei Darkoh
0
679
6698
3803
2023-04-22T10:33:21Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwadwo Adjei Darko''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sunyani Atɔe mpasuar a ɔwɔ Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe apem ahaakorɔn eduanan awɔtwe ne bosoom Esusuowaketseaba ne da a ɔtɔ do do na wɔwoo Adjei Darko. Onyaa ne Bachelor of Science degree wɔ Ghana Suapɔn mu a ɔwɔ Oguaa (University of Cape Coast). Dza ɔdze n'enyi tsim do yɛ Nwoma.
== Edwuma ==
Adjei Darko yɛ "artist".
== Amanyɛdwuma ==
Nna Adjei-Darko yɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sunyani Atɔe mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa na anan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ nkan "Minister of Mines" wɔ afe 2000 na wɔ afe 2008 mu dze, nna ɔyɛ "Minister of Local Government, Rural Development na "Environment" wɔ Ghana na mbrahyɛbaguanyi dze ma Sunyani Atɔe mpasuar. Ɔayɛ edwuma pii aboa nkurow nketsenketse mpontu wɔ Ghana, dɛnkyɛmbo(diamonds) na nkyen mpo tsitsir. Ne nyinara mu no, wɔ afe mpemebien na akorɔn mu no, nna Adjei Darko nnyɛ mbrahyɛbaguanyi bio. Ɔbɔɔ no ho mbɔdzen wɔ Mbaa kuw no mu dɛ ɔhyehyɛ ahɛn ma mbaa a woruwura polisi ndwuma no mu. Noara ankasa mpo dze ne kotoku mu sika tɔɔ ahɛn no bi maa hɔn.
=== Afe 2000 abatow ===
Adjei-Darko dzii kan kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ afe mpemebien mu Ghana amansan abatow no mu. Ne dɛm ntsi ogyinaa mu ma Sunyani mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana. Mba 14,823 dze fi mba dodow 27,886 a wɔtowee na wɔdze gyinaa do paaw Darko. Nna iyi gyina hɔ ma 53.2% dze fi mba papa no mu. Wosiaan Kwadwo Nyamekye-Marfo a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba, Kwaku Twumasi-Ankrah a ɔyɛ Convention People's Party kuwba, Kyei-Mensah Monica a ɔyɛ National Reform Party kuwba, Patrick Obeng-Mensah a ɔyɛ "independent candidate" na Wilberforce Nabita Amoah a ɔyɛ People's National Convention kuwba ho paaw Darko. Mba a wonyae yɛ 11,111, 650, 578, 487 na 237 dɛ mbrɛ edzin no tsetse. Mba yi gyina hɔ ma 39.8%, 2.3%, 2.1%, 1.7% na 0.8% pɛpɛɛpɛr. Adjei-Darko kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ "New Patriotic Party" amanyɛkuw no dzin mu. Nna ne mpasuar ka mbrahyɛbagua ngua du anan a NPP amanyɛkuw no nyae dze fii ngua eduonu biako no mu wɔ Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Ne nyinara mu no, NPP amanyɛkuw dzii konyim faa mbrahyɛbaguafie ngua ɔha dze fii ngua ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana. .
=== Afe 2004 abatow ===
Afe mpemebien na awɔtwe Ghana amansan abatow no mu a ɔkɔr do wɔ Sunyani Atɔe mpasuardo na wɔsanee paaw Adjei-Darko dɛ mbrahyɛbaguanyi. Ne dɛm ntsi ɔsanee gyinaa maa ne mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan no wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana. Mba 20,350 dze fi mba dodow 38,188 no mu na wogyinaa do paaw Darko. Nna aba yi gyina hɔ ma 53.3% dze fi mba dodow no mu. Wosiaan Ahmed Boadan a ɔyɛ National Democratic Party kuwba, Gyabah Samuel a ɔyɛ Convention People's Party kuwba, King Kingsford Fordjour a ɔyɛ Democratic People's Party kuwba, Obiri Francis a ɔyɛ independent candidate ho paaw Darko. Mba a wonyae yɛ 12,836, 302, 206 na 4,494 pɛpɛɛpɛr. Nna mba yi gyina hɔ ma 33.6%, 0.8%, 0.5% na 11.8% pɛpɛɛpɛr. NPP dzin mu na wɔpaaw Adjei-Darko. Nna ne mpasuar ka mbrahyɛbaguafie ngua du anan a NPP amanyɛkuw no dzii do konyim wɔ Ahafo mantɔw mu dze fii ngua eduonu anan no mu. Ne nyinara mu no, NPP nyaa dɔmpem ɔha nye du anan dze fi mbrahyɛbaguafie ngua ahaebien na eduosa wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana.
== Ne bra ==
Adjei Darko yɛ kristonyi.
== Nhwɛdo ==
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup>
# '''^'''
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup>
# '''^'''
== RELATED ARTICLES ==
*
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7q5s8t1ywdj54r782dq7846bzqrb5k7
Kwadwo Baah-Wiredu
0
680
12882
7643
2024-04-09T10:45:54Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1794877}}
'''Kwadwo Baah-Wiredu''' (1952 kɔsii 24 [[Fankwa]] 2008) yɛ Ghana amanyɛnyi na Akontaabufo a wɔagye dzin. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Mbrahyɛbagua no mu a ɔgyina Asante Akim North Constituency ananmu fir [[Sanda]] 1997 kɔsii ne wuo wɔ [[Fankwa]] 24, 2008. Ɔyɛɛ ɔman soafo wɔ ɔsom edwuma ahodo mu wɔ Kan Ɔmanpanyin Kufuor aban do fir afe 2001.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Baah-Wiredu wɔ Asante Akim Agogo. Ɔhyɛɛ nye ntoado sukuu ase wɔ Kumasi High School, Kumasi wɔ afe 1967. Ɔnyaa GCE Ordinary Level Certificate wɔ afe 1972. Ɔnyaa nye adzesua a ɔtɔ do nsia wɔ Prempeh College, a ɔno nso wɔ Kumasi. Baah-Wiredu kɔɔ Ghana Suapɔn mu wɔ afe 1974 mu na ɔnyaa B.Sc. wɔ Administration (Akontaabu ho nhyehyɛe) mu. Afei ɔyɛɛ mfe anan adzesua wɔ Institute of Chartered Accountants a ɔfata dɛ chartered accountant wɔ afe 1985 mu.
== Edwuma ==
Kwadwo Baah-Wiredu nye Ghana Airways na Volta River Authority yɛɛ edwuma wɔ dzibea ahodo mu. Ɔyɛɛ edwuma dɛ kɔmputa-nhyehyɛe ho ɔfotufo panyin na Ananse Systems sikasɛm sohwɛfo. Ansa na ɔbɛyɛ Mbrahyɛbaguanyi no, na ɔyɛ ɔhokafo wɔ Asante Wiredu and Associates, akontaabu edwumakuw (accounting firm) bi mu.
== Amanyɛsɛm ==
=== Dɛ Mbrahyɛbaguanyi ===
Baah-Wiredu hyɛɛ n’amanyɛsɛm edwuma ase wɔ afe 1997 mu ber a ɔdaa nye ho edzi dɛ odzii nkonyim wɔ 1996 Ghana Abatow no mu no. Ɔyɛ hɔn a wɔyɛɛ ɔsatu tsiaa Union aban (UNIGOV) adwene a Ɔsahene Acheampong Asraafo Bagua Kuninyi no hyɛɛ ho nkuran wɔ 1978 mu no mu ɛkoro. Ɔdze nye ho bɔɔ[[New Patriotic Party]] no ho ber a wɔhyehyɛɛ no wɔ afe 1992. Ɔbɛyɛɛ MP wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien a ɔwɔ Fourth Republic no mu wɔ 1996 mbrahyɛbagua abatow no ekyi na efi saa ber no ɔkɔɔ do kuraa n’akongua mu.
=== Dɛ Ɔman Soafo a Ɔhwɛ ɔman no do ===
Ɔbɛyɛɛ Ɔsomfo wɔ Kan Ɔmanpanyin John Kufuor NPP aban mu wɔ afe 2001 mu. Ɔkuraa Mpɔtam Aban na Nkuraase Nkɔdo (2001–2003) na Nwomasua, Mmabun na Agumadzi ho nnwuma(2003–2005). Ɔbɛyɛɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Sikasɛm na Sikasɛm Nhyehyɛe do wɔ afe 2005 mu. Wɔ afe 2005 mu no, ɔno nye Sikasɛm ho Ɔsoafo a ɔdzi kan wɔ Ghana abakɔsɛm mu a ɔdze ɔman no Budget Statement na Economic Policy kɔmaa Mbrahyɛbagua no ansa na saa sikasɛm afe no reba a na sikasɛm nhyehyɛeɛ a ɔfa sikasɛm afe 2006. Efi saa ber no, yei abɛyɛ adze ama hɔn a wɔdzi ntoatoado nyinara Sikasɛm ho Asoafo.
== Abatow ==
Wɔ afe 2000 mu no, Baah-Wiredu dzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu dɛ mmarahyɛbaguanyi ma Asante Akim North mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 31 a ɔwɔ nkongua 33 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Ashanti Mantɔw no fa. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a nye nyinara yɛ mmarahyɛbagua nkongua 99 wɔ nkongua 200 mu. Wɔdze abatow 32,341 paw no wɔ abatow 45,227 a ɔdzi mu nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 72.3% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Kofi Opoku Manu a ofi Ɔman Demokrasi Bagua no mu, Kwabena Anafi a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu, James K. Baah a ofi Nyimpa Ɔman Nhyiam no mu, Emmanuel K. Adade a ofi Nsakrae Kuw Fofor no mu na Joseph B Frimpong a ofi United Ghana Kuw no mu na ɔwɔ hɔ. Eyinom nyaa abatow 11,852, 168, 151, 130 na 75 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 26.5%, 0.4%, 0.3%, 0.3% na 0.2% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
Wɔpaw Baah-Wiredu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Asante Akim North mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 36 a ɔwɔ nkongua 39 a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Ashanti Mantɔw no fa. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a nye nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu. Wɔdze abatow 40,497 paw no wɔ abatow 53,098 a ɔfata nyinara mu a ɔnye abatow a ɔfata nyinara mu 76.3% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Atobrah Isaac a ofi Peoples’ National Convention, Thomas Osei Bonsu Nkansah a ofi National Democratic Congress na Kwabena Anarfi a ofi Convention People’s Party no do. Eyinom nyaa 0.8%, 21.6% na 1.3% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Baah-Wiredu waree na na ɔwɔ mma nsia (6).
== Owu ==
Wɔ 24 [[Fankwa]] 2008 mu no, Kwadwo Baah-Wiredu wui wɔ South Africa baabi a na ɔrenya ayaresa wɔ yare tsiawa bi ho.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
4h3odrr0frylwdepa87c3s8o8xd51qm
Kwadwo Mama Adams
0
681
6700
3814
2023-04-22T10:33:30Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna '''Kwadwo Mama Adams''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a, na ogyina mu ma Techiman South ambatow mpasua do wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw no mu wɔ Ghana.
== ƆBRA AHYƐSE: ==
Wɔwoo Adams wɔ Techiman South wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.
== AMANYƐSƐM: ==
Adams dzii kan baa mbrahyɛbagua fie wɔ NDC amanyɛkuw dzin mu wɔ Mumu bosoom no mu wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(December 1996) a ogyinaa mu maa Techiman South ambatow mpasua do wɔ Ghana ambatow kɛse no mu. Onyaa amba 24,164 fir amba dodow a ɔyɛ 39,698 mu a, ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 46.30% sen Jarvis Reginald Agyeman-badu a ɔyɛ NPP amanyɛkuw nyi a onyaa 15,534 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 29.80%..
== DZIBEW: ==
Sɛ yɛdze ne dzibew a ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Techiman South ambatow mpasua to nkyɛn a, nna ɔsan yɛ Ɔsoafo abadziekyir dze ma Brɔn na Ahafo Mantɔw no.
== OWU: ==
Adams nyaa lɔre akwanhyia wɔ ber a ɔdze lɔre fi Nkran rokɔ Sunyani a ɔnye "tipper truck" hyiahyiae do wɔ Suhum. Wɔdze ne nyimpadua no kɔr Korle-Bu Teaching Asopitsi wɔ "autopsy" ayarsa ho. Owuii wɔ Fankwa da ɔtɔ do esuon wɔ mfe mpem ebien na ebien(7th September,2002) mu
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
dovphbd79m0qkw363jtlj0poc0shj64
Kwadwo Opare-Hammond
0
682
7158
6701
2023-04-22T15:17:31Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98048084}}
Nna '''Kwadwo Opare-Hammond''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina hɔ ma Adenta mansin a ɔwɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan no mu. Na ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
rgtn2gjpw8dxsjmgf7ciqxe7p40a3lg
Kwaku Acheampong Bonful
0
683
6702
3825
2023-04-22T10:33:42Z
Robertjamal12
13
/* Owu */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q99902506}}
'''Kwaku Acheampong Bonful''' (wɔwoo no [[Sanda]] 31, 1947) yɛ Ghananyi kan amanyɛnyi na Ɔman mbrahyɛbagua a edzi kan na dzea ɔtɔ do ebien no munyi a ɔgyina Prestea-Huni Bon mu mansin a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantsam mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Bonful wɔ 31 [[Sanda]] 1947 wɔ Prestea-Huni Bon mu wɔ Ghana Atɔeɛ Mantɔw mu. Ɔkɔɔ Kalini Party of School, Germany, na onyaa n’adansedzi krataa no. Ɔsan kɔɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana, Legon) na Ghana Mbra Sukuu (Ghana School of Law) na onyaa nye LL.B na nye Bachelor of Law ber a osuaa mbra ho nyansahu ekyi.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔdzii kan paw Bonful dɛ mbrahyɛbagua no wɔ National Democratic Congress no tekiti do maa Prestea-Huni Valley Constituency wɔ Ghana Atɔe Fam Mantɔw mu wɔ 1992 Ghana Amansan Abatow no mu. Wɔsan paw no bio wɔ 1996 Amansan Abatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ abatow 19,433 mu wɔ abatow a ɔfata a wɔtoo no mu a ɔgyina hɔ ma 32.90% wɔ Akwasi Gyima-Bota, Benjamin Bekoe, Emmanuel Ewudzi, Joseph Imbiah-Tismark, Nana Nuako ne Albert Kwaku Obbin a ɔtoo aba 18,498, abatow 2,234, abatow 1,618, abatow 1,350 do, 0 abatow na 0 abatow. Ɔdzii nkoguo wɔ Albert Kwaku Obbin a ɔfir New Patrriotic Party mu a ɔtoo aba 19,131 a ɔgyina hɔ ma 48.40% tsiaa Bonful a na ɔyɛ nye akansifo a ɔbɛn no paa na ɔtoo aba 12,240 a ɔgyina hɔ ma 31.00% wɔ abatow 100% a wɔtowee no mu.
== Edwuma ==
Bonful yɛ ɔman no mu ɔsoafo abadiakyir na na ɔyɛ mbrahyɛbagua no munyi wɔ Prestea-Huni Bon mu Mantɔw no mu fir afe 1993 kɔsi afe 2001. Ná ɔyɛ mbranyimfo nso wɔ n’adwuma mu.
== Owu ==
Bonful wui wɔ kar akwanhyia mu wɔ Tarkwa-Bogoso kwan do Yawda. Owui wɔ 1 [[Dzifuu]] 2002.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e3r7ltvbhv7au7eqx45q155dbhpfjps
Kwaku Adu Yeboah
0
684
6703
6366
2023-04-22T10:33:47Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98818283}}'''Kwaku Adu Yeboah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ Fourth Republic a nna ogyina mu ma Agona East abatow mpasua do wɔ Finimfin mantɔw mu.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Yeboah wɔ Agona East, kurow a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Ogua Suapɔn(University Of Cape Coast).
== Amanyɛsɛm ==
Kwaku Yeboah dzii kan baa mbrahyɛbagua mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw dzin mu wɔ 2000 Ghana amansan abatow mu. Onyaa amba 10,989 wɔ 23,936 mu, a ogyina hɔ ma 45.9%. N'akansifo nye John Agyabeng a ɔyɛ National Patriotic Party (NPP) amanyɛkuw nyi, Kofi Anane Adjei a ɔyɛ National Reform Party (NRP) amanyɛkuw nyi,Joseph Kodjo Duodu a ɔyɛ Convention People's Party (CPP) amanyɛkuw nyi na Isaiah Kwame Asante a ɔyɛ People's National Convention (PNC) amanyɛkuw nyi. Wonyaa 44.60%, 7.60%, 1.10% na 0.80% pɛpɛɛpɛ wɔ amba a wɔtoo mu. Kwaku besii Kojo Yankah wɔ 2000 mu. John Agyabeng botuu no wɔ adze do wɔ 2004 Ghana mbrahyɛbagua mu abatow no mu.
== Edwuma ==
Adu nkaano mbrahyɛbaguanyi dze ma Agone East abatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fx9zqxn6muaktm1wnybuaj4bq5ugbaj
Kwaku Agyemang-Manu
0
685
6704
3834
2023-04-22T10:33:52Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwaku Agyemang-Manu''' (wɔwoo no Funkwa 6, 1955) Gh2ana ɔmanyɔnyi. Ɔno nye Mbrahyɛbedwanyi ma Dormaa mfinimfin na ɔsoafo a ɔhwɛ apɔwmudzen do. Ɔyɛ Chartered baanodzifo nkontabufo na oenya Bachelor of Arts wɔ nkontaabu ho fi Ghana Suapɔn Legon mu wɔ 1989.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fzzyz4cz8g7py202rnee3ef5qwul275
Kwaku Al-Alhassan Dadzie
0
686
6705
3836
2023-04-22T10:34:38Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Kwaku Al-Hassan Dadzie yɛ Ghana amanyɛnyi na na kuwba wɔ mbrahyɛbagua a otsia do ebien wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Assin Anaafo mpasuardo wɔ finimfin mantɔw mu wɔ Ghana fitsi afe 1996 dze kesi afe 2000 mu.
Early life
Wɔwoo Dadzie wɔ Assin Anaafo wɔ Finimfin mantɔw mu wɔ Ghana.
AMANYƐSƐM:
Odzi kan no woyii Dadzie kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ "National Democratic Congress" kuw no tsikiitsi do dze maa Assin Anaafo mpasuardo wɔ afe 1996 Ghana asahen abatow no mu wɔ Finimfin mantɔw mu. Dze fi mba 28,292 mu no, Kwaku nyaa mba 14,945 a nna ogyina ma 43.10% dze twaa "New Patriotic Party" kuwba a onyaa mba 12,488 a na no so gyina hɔ ma 36.00%, Emmanuel Koomson a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba no nyaa mba 629 a na ogyina hɔ ma 1.80% na Michael Damtse a onyaa mba 230, iyi so gyina hɔ ma 0.70%. Kwaku Al-Hassan dzii nkogu wɔ ber a Dominic K. Fobih a ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba no mba 16,140 dze fi mba 26,764 no nyinara mu a ogyina hɔ ma 60.30%
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rhheekgnvv6v5ssnd9pf5jpl92qmg2o
Kwakwar
0
687
10880
3839
2023-06-16T11:31:40Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q109}}
'''Kwakwar''' yɛ bosoom a ɔtɔ do ebien wɔ afe mu.
Wɔ dɛm bosoom yi mu so, nsu nntɔ, na mbom ewia n'ano yɛ dzen ara yie ma ndua ho kokwar yɛ kwawee. Odu dɛm aber yi na annyɛ ahwɛyie wɔ haban mu a, obotum dze gyahyehyew aba. Osian ndua a noho akokwar yɛ kwawee wɔ dɛm bosoom yi mu no ntsi na ɔmaa bosoom yi nyaa ne dzin "Kwakwar" no.
tu0b71sjiil3ltcs47v6o2s9n3f4i6t
Kwakye Addo
0
688
6706
3844
2023-04-22T10:34:42Z
Robertjamal12
13
/* Abrabɔ ahyɛse na Adzesua */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwakye Addo''' a wɔwoo no Kwakwar 23, 1951 Yɛ Ghana amanyɛnyi nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien na ebiasa wɔ ''repɔblik'' a ɔtɔdo anan na ogyinaa maa Afram Plains mpɔsowa do wɔ Ghana Epuei mantɔw mu.
== Abrabɔ ahyɛse na Adzesua ==
Wɔwoo Addo wɔ Afram Plains anaafo a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Kwakwar 23, 1951. Ɔkɔr Abetifi Ntsetsee Suapɔn mu dze nyaa Akyerɛkyerɛ Ntsetsee Abɔdzin krataa.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0p96bdk65xy4a4aubkhm2yewa3w6qkf
Kwame Addo-Kufuor
0
689
7159
6708
2023-04-22T15:17:34Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwame Addo-Kufour''' yɛ ɔmanpanyin dadaw kufour ne nua kakraba. ɔno na nkyɛ ɔyɛ ɔsoafo a ɔhwɛ bambɔ do.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
bfaarhjw499xqnlspkdezt0evc6bv6v
Kwame Amporfo Twumasi
0
690
7160
6709
2023-04-22T15:17:37Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96942954}}
'''Kwame Amporfo Twumasi''' (wɔwoo no [[Mumu]] da ɔtɔ do edu (10) afe 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Nkoranza South Mansin a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
hn5qwn6k5ubxfzeig29fx4bohkbp8ro
Kwame Anyimadu-Antwi
0
691
7645
6710
2023-05-01T17:44:35Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q59180272}}
'''Kwame Anyimadu-Antwi''' (wɔwoo no 12 [[Ebɔbira]] 1962) yɛ Ghana mbranimnyi na amanyɛnyi.[2] Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Asante-Akim Central Ambatow mpasua wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) na awɔtwe (8) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ashanti Mantɔw mu, dzibea a wakɔ do fir afe 2009. Ɔgyina[[New Patriotic Party]] ananmu.[5][6] Mprɛmprɛn, ɔyɛ VRA[7] board member na ɔsan yɛ Ghana Ɔman Ogya Dwumadzibea Bagua (Ghana National Fire Service Council) no eguamtsenanyi (chairperson).[8]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
a67nzbxd6crv19dnhqomg9uplfabhty
Kwame Nkrumah
0
692
6711
3859
2023-04-22T10:35:04Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Ɔsagyefo''' '''Kwame''' '''Nkrumah''' Fankwa 21, 1909. Ebɔwbira 27, 1972 mu na owui. Nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na ɔsanso yɛ obi a nna n'enyi gye amanyɛnsɛnsɛm ho. Ɔno nye Ghana manpanyin a odzi kan ber a odzii nkan no Sika Mbew do, ndɛ Ghana enyim ma wɔgyee fahodzi fii Ngyiresi Aborɔfo nsamu wɔ afe 1957 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0odbtaj2wn992lvofv3lw8aofnrwhne
Kwame Osei Prempeh
0
693
7646
6712
2023-05-01T17:44:41Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kwame Osei-Prempeh''' (wɔwoo no 19 Ebɔw 1957) yɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ Ghana Mantam Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum no muni a ɔgyina Nsuta-Kwamang Beposo ananmu wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana.
'''Mfiase Nasetra Na Ahomasua'''
Wɔwoo Prempeh wɔ Kwamang wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ Kwame Nkrumah Suapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do na onyaa na Degree wɔ Bachelor of Social Science mu wɔ afe 1982 mu. Ɔkɔɔ Ghana Suapɔn wɔ afe 1987 mu na osuaa Quantum Chemistry Laboratory, QCL. Ɔsan nso kɔɔ Ghana Mmara sukul na onyaa Degree wɔ Bachelor of Law wɔ afe 1989 mu.
'''Edwuma'''
Na Prempeh yɛ Associate for Sarpong Legal Services wɔ Ashanti Mantam -Kumasi.Ɔsan nso yɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Nsuta-Kwamang Beposo mantam a ɛwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana.Ɔbɛyɛɛ GOIL Company Limited no sohwɛfo a ɔhwɛ adwuma do na Kuo no panin wɔ Obiradzi ebaasa, 2019, berɛ a na ɔyɛ adwumakuo no muni firi mfeɛ mmienu a atwam no.
'''Amanyɔsɛm'''
Prempeh yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni.[1 Wɔdze nkan paw no dɛ Mmarahyɛ Bagua no mu wɔ December 1996 Ghana amansan abatuw no mu wɔ Ticket of the[[New Patriotic Party]] no do. Ɔtoo aba 12,586 wɔ abatuw 24,444 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 51.5% tiaa Thomas Fokuo Agyepong a ɔyɛ NDC muni a ɔtoo aba 10,313 a ɔgyina hɔ ma 33.70%. Ɔdze nkonim wɔ afe 2000 Ghana Amansan Abatuw no mu a ɔtoo aba 13,568 wɔ abatuw 21,358 a ɛfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 63.50% tiaa Ebenezer A. Frimpong Prempeh na NDC muni, Osei O. Emmanuel yɛ NRP muni, Osei Kwadwo yɛ CPP muni, Salisu Muhammed yɛ PNC muni na Kofi A. Kankam a ɔyɛ UGM muni a ɔtoo aba 6,889, abatuw 304, abatuw 285, abatuw 221, abatuw 91. Ɔtoo aba 15,704 wɔ abatuw 24,344 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 64.50% tiaa Samuel Otu a ɔyɛ NDC muni, E.O.Adu-Amankwaah a ɔyɛ IND muni na George Osei Owusu Amankwah a ɔyɛ CPP muni a ɔtoo aba 7,769, 547 ne 324.Ɔtoo abatuw 17,403 wɔ abatuw 24,879 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 69.95% wɔ 2008 Amansan Abatuw no mu. Kwame Asafu-Adjei dze no do nkonim wɔ afe 2012 Amansan Abatuw no mu.
'''Ankorankoro Asetra'''
Prempeh awar na ɔwɔ mma baanan. Ɔyɛ Kristoni na ɔyɛ Adventist Asɔre no muni.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
am0qknl3cx5gm4z1yr2fmfmnf3y24da
Kwame Owusu Frimpong
0
694
7161
6713
2023-04-22T15:17:40Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97970120}}
'''Kwame Owusu Frimpong''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ahafo Ano Etsifi (North) mantɔw wɔ mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.[1]
== Ɔbra Ahyɛase ne nhomasua ==
Wɔwoo Frimpong wɔ 10 [[Ɔbɛsɛ]] 1960.[1] Ɔnyaa nye sukuupɔn wɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana - Legon) mu baabi a ɔnyaa diploma wɔ Akontaabu (diploma in Statistics) mu.[1]
== Edwuma ==
Ansa na Frimpong rekɔ amanyɛsɛm mu no, nna ɔyɛ Sikakorabea sohwɛfo (Revenue Officer).[1]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1w3ovpa7eacnti2kks8lerotyccq1b3
Kwamena Bartels
0
695
12883
7647
2024-04-09T10:46:11Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q1794914}}
'''Peter Kwamena Essilfie Bartels''' (wɔwoo no 27 [[Ɔbɛsɛ]] 1947) yɛ Ghana amanyɛnyi na kan aban soafo wɔ[[New Patriotic Party]] mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Ber a Bartels wiee Mfantsipim Sukuu wɔ afe 1968 mu no, wogyee no kɔɔ Ghana Sukuupɔn mu, faako a osuaa mbra. Ber a Bartels nyaa nye bachelor abodzin krataa wɔ afe 1971 mu ekyi no, ɔtoaa n’adzesua do wɔ Ghana Mbra Sukuu mu sɛnea ɔbɛyɛ a ɔbɛdan mbranyimfo a ɔyɛ edwumadzen.
Wɔ afe 1979 mu no, Bartels dii kan sii akan sɛ ɔbɛnya baabi wɔ Ghana Mmarahyɛ Bagua no mu, nanso obi a ɔpɛ sɛ ɔyɛ People's National Party no dii nkoguo. Wɔ afe 1992 mu no, Bartels san gyinaa hɔ sɛ wɔbɛpaw no wɔ Agona West mansin mu, nanso ɔtwee ne ho bere a n’apam no gyaee 1992 abatow no esiane sɛ wɔkyerɛ sɛ ɔyɛɛ abatow mu nsisi nti. Wɔ afe 1996 mu no, wɔpaw Bartels sɛ MP maa Ablekuma North mansin no.[1] Ɔyɛ Ɔsomfoɔ a ɔhwɛ Adwumayɛ ne Adan so firi afe 2001 -2004. Akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Private Sector ne PSI so (2005-2006), Ɔmanpanin a ɔhwɛ Amanneɛbɔ & Ɔman Nkyerɛkyerɛ so (2006-2007), ne Ɔman no mu Ɔsoafoɔ (2007-2008).[2]
Bartels na Ɔmampanyin John Kufuor yii no fii aban mpanyimfo kuw no mu wɔ afe 2008 mu, a wɔkyerɛ sɛ esiane sɛ ɔde ne ho hyɛɛ cocaine akuw aduanan abien a polisifo gye fii wɔn nsam a ɛyerae no mu nti, Bartels powee sɛ ɔde ne ho hyɛɛ saa asɛm no mu. NPP mpanyimfo pii kae sɛ woyii no fii adwumam esiane sɛ ɔboaa n’adamfo paa a na ɔyɛ saa bere no Candidate Nana Addo Dankwa Akufo-Addo nti, wɔkyerɛ sɛ saa bere no ɔmampanyin Kufour pɛ sɛ Bartels de ne nkɛntɛnso wɔ Central Region no di dwuma de nya abatow ma Alan Kyeremanteng . Wɔkae sɛ Bartels regye ntini ama Akufo Addo wɔ Mfinimfini Mantam no mu.[3] Wɔsan nso bɔ sobo sɛ Bartels de aban sika a U.S. boa a na wɔahyɛ da ayɛ ama Ghana ankorankoro adwumayɛkuw no dodow kɛse kɔɔ nnwumakuw a ne mmabea ne n’asenom na wɔwɔ hɔ.
== N'ebusua ==
Bartels yɛ Euro-African Bartels abusua no muni, a na wɔn nana Cornelius Ludewich Bartels yɛ Dutch Gold Coast Amrado Panyin wɔ 1798 ne 1804 ntam hɔ, na ne babarima Carel Hendrik Bartels yɛ mulatto aguadifo a ɔho hia sen biara wɔ Gold Coast wɔ nea ɛto so abien no mu afeha a ɛto so dunkron no mu nkyem anan mu ɛkoro.
== Amanyɛsɛm ==
Bartels yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni. Wɔdii kan paw no sɛ mmarahyɛ bagua no muni maa Ablekuma North Constituency, na ɛmaa ɔbɛyɛɛ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so mmienu no muni wɔ 7 Ɔbɛnem 1997 akyi a ɔpuee nkonimdifoɔ wɔ 1996 Ghana Amansan Abatoɔ no mu. Afei wɔsan paw no sɛ mmarahyɛ baguani ama Ablekuma North mansin a ɛwɔ Greater Accra mantam mu wɔ Ghana mansin a ɛtɔ so 4 no mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so mmiɛnsa no mu.
== Abatow ==
Wɔpaw Bartels sɛ mmarahyɛ baguani wɔ Ablekuma North mansin no mu wɔ 1996 Ghana amansan abatoɔ no mu a na abatoɔ dodoɔ no ara yɛ 35,747 a ɛgyina hɔ ma abatoɔ a ɛfata nyinaa mu 47.20%. Ɔkoraa n’akongua sɛ mmarahyɛ baguani wɔ afe 2000 Ghana amansan abatoɔ no mu.[6] Wɔpaw no wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti so.[6] Na ne mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 16 a ɛwɔ nkongua 22 a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no dii nkonim wɔ saa abatow no mu maa Greater Accra Mantam no fa.[7][8][9] Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no nyaa dodow no ara a ɛyɛ mmarahyɛ bagua nkongua 100 wɔ nkongua 200 a ɛwɔ Ghana man a ɛto so 4 no mmarahyɛ bagua a ɛto so 3 no mu.[7] Wɔde abatow 34,508 paw no wɔ abatow 50,012 a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu. Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu 69.2% yɛ pɛ.[10][11] Wɔpaw no wɔ Albert Okpoti Botchway a ɔyɛ Ɔman Demokrasi Nhyiam no mu, Doreen Naadjah Sackey a ofi Nhyiam Nnipa Kuw no mu, Isaac Kwakye Gyasi a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu ne Abdul-Jalilu Awudu a ofi Ɔman Nhyiam no mu. Eyinom nyaa abatow 14,236, 1,092, 0ne abatow 0 wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu. Eyinom ne 28.6%, 2.2%, 0% ne 0% yɛ pɛ wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu.
== N'abrabɔ ==
Kwamena Bartels yɛ Kristonyi
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
lqhaab5udnsyu1f0o00cln2flpl44hu
Kwamena Dwamena Aboagye
0
696
6715
3877
2023-04-22T10:36:17Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Kwamena Dwamena-Aboagye yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Asuogyaman mpasuardo wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.
ƆBRA AHYƐSE:
Wɔwoo Aboagye wɔ Asuogyaman wɔ Ghana n'epuei mantɔw mu.
AMANYƐSƐM:
Aboagye ne mbrahyɛbaguafie nkɔree a odzikan dze ma Asuogyaman mpasuar a ɔwɔ Epuei mantɔw mu no baa mu wɔ Akatamanso amanyɛkuw (National Democratic Congress) akwanya ahoma do wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu. Mba 24,672 mu no, onyaa mba 20,320 fii mu a nna ogyina hɔ ma 51.40% tsiaa hɔn a nna wɔnye no risi akan no; Ntow-Bediako Emmanuel a ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba a onyaa mba 4,032 a na ogyina hɔ ma 10.20% na John Arjarquah a ɔyɛ "Convention People's Party" no kuwba so nyaa mba 321 a na no so gyina hɔ ma 0.80%. Dwamena Bekoe botuu no adze do wɔ ber a hɔn kuw no mbrahyɛbaguafie abatow no kɔr do.
NHWƐDO:
Ghanaian Parliamentary Elections(1993-1996)
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Asuogyaman Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 11 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Asuogyaman Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 11 October 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gdg45uruaubd0kwhpayxtqe33381jpp
Kwasi Ameyaw-Cheremeh
0
697
7648
6716
2023-05-01T17:44:52Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q28606407}}
'''Kwasi Ameyaw-Cheremeh''' (wɔwoo no [[Ɔberɛfɛw]] 6, 1966) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Sunyani Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160425071633/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=67</ref><ref name=":1">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5436</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Ameyaw-Cheremeh wɔ bosoom [[Ɔberɛfɛw]] da a ɔtɔ do esia (6) afe 1966.<ref name=":0" /> Ɔfir Jinijini, kurow bi a ɔwɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":1" /> Ɔkɔɔ Ghana Esuapɔn mu (University of Ghana, Legon) na ɔnyaa nye Master of Philosophy abɔdzin krataa wɔ Ɔmanfoɔ edwumayɛ mu (Philosophy degree in Public Administration) wɔ afe 2008 mu. Ɔsan nso kɔɔ Ghana Mbra Sukuu (Ghana School of Law) na ɔnyaa nye Bachelor of Laws abɔdzin krataa wɔ afe 1995 mu.Ɔ san nso kɔ Galilea College wɔ Israel na ɔnye afe 2008 adzesuakuw no awie sukuu.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Edwuma ==
Ameyaw-Cheremeh mprɛmprɛn reyɛ Bui Power Authority Boayikuw no Eguamtsenanyi (Board Chairman).<ref>https://buipower.com/team/amb-afare-apeadu-donkor/</ref> Ɔyɛɛ Ɔkyerɛwfo Panyin (General Secretary) wɔ Ɔman Fekuw a Ɔhwɛ Mpɔtam Hɔ Ghana do (National Association of Local Authorities of Ghana - NALAG).<ref name=":1" /> Ɔyɛ Mbranimfo wɔ n’edwuma mu (Lawyer by profession).<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Ameyaw-Cheremeh yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party - NPP) no munyi. Wɔpaw no wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sunyani Epuei ambatow mpasua no ma mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php</ref> Ɔnyaa amba 33,765 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 53,844, a ɔnye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 62.71% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Alanyina Sampana Sampson a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu (People's National Convention), Ɔtemmufo (Justice) Samuel Adjei a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛ Bagua (National Democratic Congress) mu, Peter Kwaw Alibah a ofi Demokrasi Ahofadzi Kuw (Democratic Freedom Party) no mu na Kwakye Kofi a ofi Nhyiam Nnipa Kuw (Convention People's Party) no mu. Iyinom nyaa amba a ɔfata nyinara mu 1.25%, 34.97%, 0.29% na 0.78%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 73.</ref> Wɔ afe 2012 mu no, ɔsan sii akan wɔ Sunyani Epuei ambatow mpasua mu nkongua no do wɔ NPP tekiti do maa Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do esia (6) na ɔdzii nkonyim.<ref name=":1" /> Ɔsom wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua mu maa Sunyani Epuei ambatow mpasua no na ɔyɛɛ ofie dodow no ara mpire panyin (house majority chief whip).<ref>http://www.graphic.com.gh/news/politics/new-leadership-of-parliament-named-prof-mike-oquaye-is-speaker-haruna-iddrisu-minority-leader.html</ref> Dɛ[[New Patriotic Party]] (NPP) munyi no, ɔnyaa amba 42,478 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no mu a egyina hɔ ma ambatow a wɔtow wɔ afe 2012 Ghana amansan ambatow no mu nyinara mu 59.06%.<ref>http://ghanamps.com/mps/details.php?id=67#tabs-1</ref>
=== Boayikuw ahorow ===
Ameyaw-Cheremeh yɛ Atemmu Boayikuw no Eguamtsenanyi (Chairperson); a ɔyɛ Daa Ahyɛdze Boayikuw no munyi (member of the Standing Orders Committee); ɔyɛ Amansan Mbra, Mbra na Mbrahyɛ Bagua Nsɛm Boayikuw no munyi (member of the Constitutional, Legal and Parliamentary Affairs Committee); na ɔyɛ Nwomasua Boayikuw no munyi (member of the Education Committee).<ref>https://www.parliament.gh/mps?mp=188</ref>
== N'abrabɔ ==
Ameyaw-Cheremeh yɛ Kristonyi.<ref name=":0" /> Wawar na ɔwɔ mba anan (4).<ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
nbrt21qdiodn4zlt9x9sqk27kdx0f9k
Kwasi Annoh Ankama
0
698
6717
3893
2023-04-22T10:36:26Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q33134757}}
'''Kwasi Annoh Ankama''' (1 [[Obiradzi]] 1957 – 1 [[Ayɛwoho]] 2010) yɛ Ghana mbranyimnyi (lawyer) ne amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Atiwa Ampatow mpasua no Mbrahyɛbaguanyi na Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi. Owui ber a na ɔwɔ dzibea wɔ aban ananmusinyi bi a wɔkɔɔ London mu no. [[Kwesi Amoako Atta]] na ɔdzii n’adze dɛ mbrahyɛbaguanyi.<ref name=":0">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=74</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Kwasi Ankama wɔ Abomosu wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Ɔnyaa Bachelor of Arts abɔdzin krataa wɔ Mbra na Amanyɛsɛm mu wɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana, Legon), wɔ afe 1984 mu. Afei ɔkɔɔ Ghana Mbra Sukuu, (Ghana School of Law, Makola - Accra) na ɔwiee wɔ afe 1986. Ɔnyaa adzesua ekyi abɔdzin krataa wɔ Adan Ho Mbra mu (post-graduate diploma in Housing Law) wɔ London Esuapɔn mu (University of London) wɔ afe 1997 mu.<ref name=":0" />
== Edwuma na Amanyɛsɛm ==
Annoh Ankama yɛɛ edwuma dɛ mbranimnyi (lawyer) na nna ɔyɛ Ɔmanpanyin John Agyekum Kufour Boafo Tsitsir (Special Assistant).<ref name=":0" /><ref name=":1">https://www.modernghana.com/blogs/283674/atiwa-constituency-seat-declared-vacant.html</ref>
Wɔ afe 2008 mu no, ɔsii akan na ɔdzii nkonyim wɔ Atiwa ambatow mpasua no mu dzenam amba 26,423 a ɔnyae wɔ amba 34,570 a ɔfata a wɔtow no mu, a ɔyɛ ambatow no ɔha mu nkyekyɛmu 76.4%.<ref name=":0" /> Annoh Ankama som wɔ mbrahyɛ bagua boayikuw ahodo mu, a ebi nye Mbrahyɛ Bagua Boayikuw (Subsidiary Legislation Committee), Atemmuo Boayikuw (Judiciary Committee) na Mbrahyɛ Bagua no Mpɔtam Aban na Nkuraase Nkɔdo Boayikuw (Local Government and Rural Development Committee of Parliament) ka ho.<ref name=":2">http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Atiwa-MP-is-dead-185317</ref>
Nye mbrahyɛ bagua atenae no, Joyce Bamford-Addo, a na ɔyɛ Mbrahyɛ Bagua no Kasafo saa ber no, ɔkae dɛ ɔda mpan wɔ 7 [[Ayɛwoho]] 2010.<ref name=":1" /> [[Kwesi Amoako Atta]] na odzii nkonyim wɔ ambatow fofor a wɔyɛe dze hyɛɛ nkongua a ɔda hɔ kwa no ma.<ref>https://web.archive.org/web/20170823022053/http://www.myjoyonline.com/politics/2016/october-27th/akufo-addo-gave-atiwa-a-bad-name-vote-against-him-omane-boamah.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Annoh Ankama war na ɔwɔ mba ebiasa (3). Na ɔyɛ Kristonyi na nna ɔyɛ Katolek Asɔre a ɔwɔ Ghana no munyi.<ref name=":0" />
== Owuo ==
Wɔ [[Obiradzi]] afe 2010 mu no, na Annoh Ankama ka aban ananmusifo a wɔtuu kwan kɔɔ United Kingdom kɔhwehwɛɛ amanyɛsɛm mu nkɔmmɔdzi no ho.<ref name=":3">http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Kwesi-Annoh-s-demise-is-a-double-loss-Doe-Adjaho-188760</ref> Ɔyaree wɔ akwantuo no mu na wɔdze no kɔɔ ayaresabea bi wɔ London, nanso owui ber a na ɔrenya ayaresa wɔ bosoom [[Ayɛwoho]] da a edzi kan (1).<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref>https://www.modernghana.com/news/292437/who-wins-atiwa-by-election.html</ref> Wɔsan dze nye funu kɔɔ Ghana dɛ wɔrekɔsie no wɔ [[Dzifuu]] da a ɔtɔ do eduonu (20), na wɔsiee no ekyir wɔ saa bosoom no mu.<ref name=":3" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jgitkmal9lwv9va2m7fm737kbezmxif
Kweku Boateng-Lovinger
0
699
7649
6718
2023-05-01T17:44:58Z
Robertjamal12
13
/* <u>Amanyɛsɛm</u> */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kweku Boateng-Lovinger''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Brim Etsifi ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase</u> ===
Wɔwoo Kweku wɔ Brim Etsifi wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
==== <u>Amanyɛsɛm</u> ====
Wodzii kan paaw Kweku kɔr mbrahyɛbagua mu dze nam National Democratic Congress do ber a Ghana ambatow kɛse kɔr do wɔ Mumu 1996 maa Brim Etsifi ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa amba 20,737 fii amba 44,630 wɔtoow no mu, iyi gyina hɔ ma 36.00% a ɔdze dzii n'akansifo no do nkonyim. Iyinom nye Owusu Agyekum a ɔwɔ Convention people's Party nyaa amba 12,139 a ogyina hɔ ma 21.10%, Victor Biscoff Owusu Ahinkorah a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] nyaa amba 11,306 a ogyina hɔ ma 19.60%, Agyenim Boateng nyaa amba 448 a ogyina hɔ ma 0.80% na Alex Oduro-Ampadu a oenya amba biara. Odzii nkogu wɔ ambatow a wɔdze paw mbrahyɛbaguafo wɔ amanyɛkuw no mu ma Grace Omaboe bɛhyɛɛ n'ananmu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3fs6gykmzev0f2hpsb2gbywksveaamw
Kwesi Akomia Kyeremanteng
0
700
6719
3900
2023-04-22T10:36:38Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Kwesi Akomia Kyeremateng yɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa maa Afigya-Sekyere Epuei wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia asahen abatow no mu kesi afe apem ahaebien na awɔtwe asahen abatow no mu. Ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba (New Patriotic Party) a ogyinaa mbrahyɛbagua a otsia ebien, ebiasa na anan mu.
Politics
Da a odzi kan a wɔpaaw Akomia kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ Ɔson amanyɛkuw no akwanya ahoma do yɛ ber a wɔtoow afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia ne bosoom Mumu Ghana asahen abatow no ma ogyinaa maa Afigya-Sekyere Epuei mpasuardo wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa mba 18,500 dze fii mba dodow 29,734 no mu tsiaa Pious Mercilus G. Griffiths a ɔyɛ NDC kuwba a onyaa mba 11,234. Wɔsanee yii Akwesi kɔr mbrahyɛbaguafie afe apem ahaebien mu wɔ mba 26,162 a onyae fi mba dodow 36,276 a wɔkanee no mu a na ogyina hɔ ma 71.70% tsiaa Edward O. Aboagye a ɔyɛ NDC kuwba a onyaa mba 8,935 a ogyina hɔ ma 24.50%, Dorothy Gifty Antwi a ɔyɛ "Convention People's Party" CPP) kuwba a onyaa 451 a ogyina hɔ ma 1.20%, Ernest A. Boadu a NRP kuwba a onyaa mba 421 a ogyina hɔ ma 1.20%, Emmanuel A. Gyasi a ɔyɛ UGM kuwba a onyaa 307 a ogyina hɔ ma 0.80% na Kwakwa Amoah a ɔyɛ PNC kuwba a onyaa 213 a ogyina hɔ ma 0.60%.
BEA A YENYAE:
Ghana Study Guide listing of members of Parliament
FM, Peace. "Parliament - Afigya-Sekyere East Constituency Election 2020 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-04.
FM, Peace. "Parliament - Afigya-Sekyere East Constituency Election 1996 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-04.
FM, Peace. "Parliament - Afigya-Sekyere East Constituency Election 2000 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-04.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
pa8zph7ysxizzhtkisixhqrupzhsshk
Kwesi Amoako Atta
0
701
7650
6720
2023-05-01T17:45:03Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q33134598}}
'''Kwasi Amoako-Attah'''[1] (wɔwoo no 5 [[Dzifuu]] 1951) yɛ Ghana mbranyimnyi (lawyer), edwumayɛ ho ɔfotufo (management consultant) na amanyɛnyi. Ɔyɛ Atiwa Atɔe Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu no Mbrahyɛbaguanyi. Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] no munyi ɛfir afe 2017. Mprɛmprɛn ɔyɛ Ghana Ɔsoafo a ɔhwɛ akwan na akwan akɛseɛ do (Minister for Roads and Highways).[2]
== N'abrabɔ ==
Atta awar a ɔwɔ mba anan (4). Ɔyɛ Presbyterian Asɔre a ɔwɔ Ghana no munyi.[5]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8rzjiq4v71z0x2o2ldbgfxi9gskeq7z
Kwesida
0
702
3908
3907
2023-04-20T19:23:16Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kwesida''' yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Memenda na Dwowda ntamu
tdzpkw802pwr1wprqho3z8iqxbgqcp8
Kwɔna
0
703
3911
3910
2023-04-20T19:23:17Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Kwɔna nye Ebiradze. Hɔn ahyɛnsew nye Eko a annoma ebien atow nkyirefuwa wɔ buw mu wɔ n'ambɛn mu. Wɔpaa hɔn "Manso-enntu, M'ase enntu, Kwɔna, Birim, Ɔbemfo, Ambɛnmu, Enyinenyinawa a n'adɔyɛ ntsi ɔma abowa anoma tow ne nkyirefuwa gu n'ambɛn mu suow."
069jf5f0n4g5akdbixlhee0r28fw9qk
Kyeiwaa
0
704
3914
3913
2023-04-20T19:23:18Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Rose Akua Attaa Mensah( Wɔwoo no Esusɔw aketseaba 25,1963) yɛ Ghana senetwanyi a dodow nara frɛ no Kyeiwaa ɔnam dwuma a odzi anaa dza Ɔyɛ no wɔ sene no mu no ntsi.
dsoyhs2mefzr7ktdpfy06xxvevcy4go
Kyerɛw kasadwin
0
705
3918
3917
2023-04-20T19:23:19Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kyerɛw kasadwin''' Ɔyɛ kasadwin ne fa bi a oetsintsim egu krataa do a nkorɔfo tum fa kenken. No su no bi nye:
1. Ɔwɔ ber pɔtsee a wɔdze kyerɛw
2. Ɔwɔ nyimpa pɔtsee a ɔkyerɛwee/ Ɔwɔ owura
r3ookylo830xtnudtbfhhg9hl5g217u
Kyɛnse
0
706
3921
3920
2023-04-20T19:23:20Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
kyɛnse yɛ adze a wotum dze ndzɛmba gu mu, dzidzi mu anaa wɔnoa mu.
4o5nzvec1o3jxiq8lo3899xn071rogn
Kɔbena
0
707
3924
3923
2023-04-20T19:23:21Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Kɔbena''' yɛ mbanyin dzin a wɔdze to obi a wɔwoo no Benada.
82v833flis250qaxzqfdgdn7o6kq7t7
Lake Tengrela
0
708
6369
3934
2023-04-21T12:36:54Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q1253262]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1253262}}
'''Ɔtare Tengrela''' yɛ ɔtare ketsewa bi a ɔbɛn Banfora wɔ Burkina Faso. Wonim no dɛ ɔwɔ asusono. Ɔhɔfo gye dzi dɛ saa asusono yi ntow nhyɛ nnyimpa do osiandɛ wɔyɛ asusono kronkron. Ɔkame ayɛ dɛ wonhu ndɛnkyɛm wɔ ɔtare yi mu da. Nye tsentsen yɛ kilomita 2 na nye tsɛtsrɛtsɛ yɛ kilomita 1.5.<ref>https://rsis.ramsar.org/ris/1881</ref><ref>Mepham, Robert; R. H. Hughes; J. S. Hughes (1992). ''A directory of African wetlands.'' https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PA316 IUCN. p. 316. ISBN <bdi>2-88032-949-3</bdi>.</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ɔtare]]
[[Nkyekyεmu:Ɔtare a ɔwɔ Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Ramsar mbea a ɔwɔ Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso asase ho nsɛm a wɔakyerɛw]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
l3627sajk0u9fzxr10rk7x04hlq2r3l
Lee Ocran
0
709
11454
11421
2023-10-31T00:04:46Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q6514673}}'''Lee Tandoh Ocran'''[1(wɔwoo no bɛyɛ 1945 mu, owui wɔ Kwakwar 21, 2019) na ɔyɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsom dɛ Ɔsoafo wɔ Nwomasua wɔ Ghana fitsi 2012 kesi 2013. Ɔmanpanyin John Atta Mills yii no dɛ Ɔsoafo wɔ Kwakwar,2012 wɔ ber a Betty Mould-Iddrisu dze n'edwuma too hɔ na woyii Martin Amidu wɔ edwuma mu<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Lee_Ocran</ref><ref>https://web.archive.org/web/20160821233021/http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=230601</ref><ref>https://web.archive.org/web/20160304070341/http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/artikel.php?ID=228426</ref><ref>https://web.archive.org/web/20160624181548/http://www.ghana.gov.gh/index.php/news/general-news/10433-president-mills-relieves-attorney-general-of-his-post-</ref>.
== Edwuma ==
Wɔ mfe mpem ebien (2000) na ɔyɛ Ɔsoafo abedzi ekyir wɔ asɔe a wɔfrɛ no Environment Science and Technology<ref>https://books.google.com.gh/books?id=QN9mAAAAcAAJ&dq=%22Launching+the+programme,+The+Deputy+Minister+of+Environment+Science+and+Technology,+Mr+Lee+Ocran+said+the%22&pg=PA17&redir_esc=y#v=onepage&q=%22Launching%20the%20programme%2C%20The%20Deputy%20Minister%20of%20Environment%20Science%20and%20Technology%2C%20Mr%20Lee%20Ocran%20said%20the%22&f=false</ref>. Na nkaano Soafo dze ma Mwomasua fitsi 2012 kesi 2013. Wɔdze no sii adze do dɛ panyin a ɔda VRA ano wɔ Kwakwar 2014<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/Lee-Ocran-finally-laid-to-rest-738264</ref>. Ɔsan yɛ nkaano High Commissioner dze ma Ghana na South Africa<ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/ghana-news-lee-ocran-passes-on.html</ref>.
== Ahyɛse Bra ==
Fitsi Sanda 2005 dɛ ananmusinyi dze ma National Democratic Congress amanyɛkuw no na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Jomoro abatow mpasua kɛpem dɛ egua no fii ne nsa ma Kwame Nkrumah ba basia Samia Nkrumah a ɔyɛ Convention People's Party befae wɔ Mumu 2008 mbrahyɛbaguafo abatow mu<ref>https://www.ghanaweb.com/person/Lee-Ocran-1181</ref>. Wɔ Kwakwar 2014 mu no wɔpaw Ocran dɛ panyin dze ma Volta River Authority<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=316</ref><ref>https://web.archive.org/web/20160815121115/http://www.ghana-news.adomonline.com/news/2015/may-13th/bui-dam-was-engineering-disaster-lee-ocran.php</ref>. Wɔ Esusuo Aketseaba 13, 2015 ɔkyerɛkyerɛ Bui Dam dɛ Ɔson Fufuw (White Elephant).
== N'abrabɔ ==
Nna ɔyɛ Kristonyi a na ɔsom wɔ Kateleke(Catholic) asɔr. Ɔwaree a na ɔwɔ mba baasa<ref>https://www.modernghana.com/news/926555/former-education-minister-lee-ocran-laid-to-rest.html</ref>.
== Owu ==
Owui wɔ ber a na ɔwɔ mfe eduosuon anan(74) ber a yarba bi kaa no<ref>https://citinewsroom.com/2019/04/former-education-minister-lee-ocran-laid-to-rest/</ref>.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
qh82d6gqk7n778j6bijgb55cba540w9
Legon Presec
0
710
3945
3944
2023-04-20T19:23:25Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Legon Presec yɛ mpanyimfo nsɔwdwo skuul a ɔwɔ Nkran kropɔn mu. Ɔyɛ skuul a mbanyin nko na wotum kɔ.
n1haj9n6hak2ow9x2mqg54tf8nsy8w3
Leila Djansi
0
711
3948
3947
2023-04-20T19:23:26Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Leila Afua Djansi''' (wɔwoo no 1981) ɔyɛ Americanyi na Ghananyi Sini edwumayɛfo a ɔhyɛɛ ne sini edwuma no ase wɔ Ghana Sini Edwuma kuw mu.
== Abrabɔ Ahyɛse ==
== Nwomasua ==
== Edwuma ==
== Abasobɔdze na enyimunyam ==
== Nhwɛdo ==
g1jy4q9xnbh4k3hxjjvzda6gpkik6nc
Leptis Magna
0
712
6371
3952
2023-04-21T12:36:58Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q191504]]
wikitext
text/x-wiki
'''Leptis''' anaa '''Lepcis Magna''' yɛ kurow a ɔwɔ din wɔ Carthaginian Empire ɛna Roman Libya a ɔwɔ Wadi Lebda ano. {{Databox|item=Q191504}}
lampuskjy7k6gaoy3ki4bxjj4wcvxpn
Leticia Adelaide Appiah
0
713
6721
3954
2023-04-22T10:37:16Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo[Edit] */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Leticia Adelaide Appiah''' yɛ Ghana "physician' na 'Senior Public Health Specialist'. Ɔyɛ tsitsenanyi kwankyerɛfo dze ma National Population Council (NPC). Ɔkɔr Achimota Senior High.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Leticia Adelaide Appiah
|-
!Nationality
|Ghanaian
|}
== Nhwɛdo[Edit] ==
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e1n4gtnnlzrso8gq41pizg8dbzgml45
Letitia Obeng
0
714
6722
3957
2023-04-22T10:37:24Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Letitia Eva Takyibea Obeng''' FGA (wɔwoo no 10 Ɔbɛnem 1925) wɔ Anum wɔ Apuei Fam Mantam mu ne Ghanani bea a odi kan a onyaa abodin krataa wɔ mmoa ho adesua mu na odii kan maa no oduruyɛfo abodin krataa.[1] Wɔka ne ho asɛm sɛ "nyansahufo mmea a wɔwɔ Ghana nanabea".[2]
== Nwomasua ==
Letitia Obeng kɔɔ mfitiase sukuu wɔ Abetifi, Kwahu ne mfinimfini sukuu wɔ Kyebi. Wɔ 1939 ne 1946 ntam no, onyaa ne ntoaso sukuu adesua wɔ Achimota College. Bere a na ɔwɔ sukuu mu no ɔyɛɛ London Sukuupɔn Amanaman Ntam Sɔhwɛ de toaa ne nhomasua so, esiane aban sika a ɔde maa no wɔ Birmingham Sukuupɔn mu (1948–1952), faako a na ɔno nkutoo ne Afrikani ɔbea sukuuni wɔ Edgbaston sukuupɔn no mu. Owiee sukuupɔn no na onyaa abodin krataa wɔ Mmoa Ho Adesua mu.[4] Wɔ n’abrabɔ ho asɛm mu no, ɔka osuahu a onyae bere a ɔbaa United Kingdom bɛsua ade wɔ ɔko no akyi mfe no mu, a adwemmɔne a ohyiaa no ka ho.[3]
== Edwuma, ndzɛmba ahorow a w'ayɛ na abasobɔdze ==
'''Abodzin nkrataa ahorow'''
Letitia Obeng ne Ghanani bea a odi kan a wɔmaa no Bachelor of Science abodin krataa wɔ Mmoa ne Nnua Ho Adesua mu (1952), Master of Science abodin krataa wɔ Parasitology mu (1962) ne PhD wɔ Tropical Medicine mu (1964).[5] Birmingham Sukuupɔn na ɛde ne Bachelor ne Master of Science abodin krataa nyinaa maa no na Liverpool School of Tropical Medicine na ɛde ne PhD maa no, faako a osuaa nwansena tuntum ne sɛnea ɛfa asubɔnten mu anifurae ho ade no. Ɔhunuu nsuo pa ho adesua a ɛwɔ North Wales no yie wɔ ne PhD adesua mu na ɔtaa de ne mma baasa a na wɔadi mfeɛ 8, 6 ne 3 saa berɛ no ba sɛ wɔrebɛfa nhwɛsoɔ wɔ mpɔtam hɔ nsubɔnten ne nsubɔnten mu.[6]
'''Dzibew ahorow'''
Bere a owiee sukuupɔn mu adesua wɔ United Kingdom no, ɔsan kɔɔ ne kurom Ghana na ɔmaa ɔkasa wɔ University College of Science and Technology a seesei wɔfrɛ no Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ afe 1952 ne 1959 ntam.[7] Wɔ afe 1952 mu no, Letitia Obeng bɛyɛɛ ɔbaa nyansahufoɔ a ɔdi kan wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn a ɛhwɛ Nyansahu ne Mfiridwuma so (KNUST) a ne kunu nso yɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ.[1] Ne kunu wuo wɔ afe 1959 mu no, Letitia Obeng tu kɔɔ Council for Scientific and Industrial Research (CSIR) (kan no na wɔfrɛ no National Research Council of Ghana) na afe 1964 mu no, ɔhyehyɛɛ Institute of Aquatic Biology wɔ saa asoɛeɛ korɔ no ara mu sɛ wɔnyɛ nhwehwɛmu wɔ Ghana deɛ ho Volta Ɔtare kɛse a nnipa ayɛ ne ne nsu a ɛwɔ asase mu.[8][6] Letitia Obeng ne nyansahufo a odi kan a Ghana Ɔman Nhwehwɛmu Bagua no de no yɛɛ adwuma.[7] Wɔ afe 1965 mu no, Letitia Obeng bɛyɛɛ Ghana Adesuabea a ɛhwɛ adwinni ne nyansahu so no yɔnko na afe 2006 mu no, ɔbɛyɛɛ adesuabea no titrani a odi kan a ɔyɛ ɔbea.[9][10] Wɔ afe 1972 mu no, Oduruyɛfo Obeng maa Caroline Haslett Nkaedi Ɔkasa no kyerɛɛ Royal Society a Ɛhyɛ Adwinni, Nneɛma a Wɔyɛ ne Aguadi Nkuran no. Na ne kasa no asɛmti ne “Ɔman a Wɔkyekye ne Afrikani Ɔbea[11]”. Afei nso wɔ 1972 mu no, na ɔyɛ obi a wɔtoo nsa frɛɛ no sɛ ɔde ne ho hyɛɛ Amanaman Nkabom Nnipa Atwa Yɛn Ho Ahyia Nhyiam a wɔyɛe wɔ Stockholm no ase. Wɔ 1974 mu no, ofii ase yɛɛ adwuma sɛ Ɔpanyin wɔ Amanaman Nkabom no Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Dwumadi (UNEP) mu. Wɔ afe 1980 mu no, ɔbɛyɛɛ UNEP Ɔmantam Dwumadibea a ɛhwɛ Afrika so no Panyin ne UNEP Anamusini wɔ Afrika. Wɔpaw no sɛ ɔbaa a ɔdi kan sɛ ɔmmɛka Ghana Academy of Arts and Sciences Fellowship no mu, wɔ afe 2008 mu no, wɔde adwene koro paw no sɛ ɔnyɛ ne Titenani a ɔdi kan a ɔyɛ ɔbaa.[6]
== '''Abasobɔdze na ndzɛmba w'ayɛ''' ==
Wɔ afe 1992–1993 mu no, na Letitia Obeng yɛ Amanaman Ntam Nsrahwɛfo a Wɔagye Din wɔ Radcliff Kɔlege. Wɔ afe 1997 mu no, onyaa CSIR Award for Distinguished Career and Service to Science and Technology, ɔbea a odi kan a onyaa abasobɔde a ɛte saa. Bio nso, wɔde ne din too CSIR Laboratory (a wɔfrɛ no The Letitia Obeng Block) no din wɔ ne 1997 mu.[12] Letitia Obeng nyaa Ghana ɔman abasobɔdeɛ a ɛkorɔn sen biara, Order of the Star of Ghana wɔ afe 2006. Wɔ afe 2017 mu no, ɔnyaa Doctor of Science abodin krataa a ɛyɛ nidi wɔ KNUST.[13]
== Akyerɛw Edwuma ==
[15]
Ɔde ne nwoma a ɛdi kan -Anthology of a Lifetime sii hɔ wɔ July 2019 mu.[14] Ɛyɛ nyansahufo a wagye din no kasa, ɔkasa, nkyerɛwee ne nhoma ahorow a wapaw wɔ mfe 60 a atwam no mu.[15]
== Nhwehwɛmu na nwoma ahorow ==
Letitia Obeng nhwehwɛmu ne ne nhoma tintim twe adwene si nneɛma a atwa yɛn ho ahyia, akwahosan ne nyansahu ho adesua so titiriw wɔ Afrika. Ne nnuruyɛfo nhwehwɛmu no hwehwɛɛ Simuliidae a wohui sɛ ɛyɛ ade titiriw a ɛde ɔyare mmoawa no kɔ asubɔnten mu anifurae mu no nsu mu tebea horow mu. Nea ɛfa nhwehwɛmu yi ho ne n’asɛm a wɔato din “Life-history and population studies on the Simuliidae of North Wales”[16] ne “The identification of the aquatic stages of the British Simuliidae”[17] Wɔ krataa bi a wɔato din "Environmental of Impacts of Four African Impoundments”,[18] Ɔbenfo Obeng susuw nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a Afrika atare anan de ba no ho: Ɔtare Volta, Ɔtare Kariba, Ɔtare Kainji ne Ɔtare Nasser.Ne nhwehwɛmu ne nhoma afoforo bi ne:
• The helminth fauna of rodents of the sub-family Murinae in Ghana. (1965)
''• Man-made lakes (1969).''
• Wildlife in the Volta Basin. ''Man-made Lakes (1969);'' co-authored with Asibey, E. O. A.
''• Volta Lake: Physical and biological aspects'' (1973)
• Should dams be built? The Volta Lake example (1977)
• Too Much or Too Little (1975)
• Starvation or Bilharzia? a rural development dilemma (1978)
• Man's impact on tropical rivers (1981)
• Progress of Science in Africa—in Tradition, Culture and Religion (1986)
• The right to health in tropical agriculture (1992)
''Ɔsan nso yɛ Obeng, Letitia E. (1997) kyerɛwfo. Parasites, Atamfo a Wɔyɛ Nsisi ne Sneaky a wɔwɔ Wo mu. <nowiki>ISBN 978-9988010171</nowiki>., nhoma a wɔkyerɛw maa atiefo a wɔnyɛ nyansahufo titiriw. Sɛ ne nwoma a ɛfa nyansahu ho da nkyɛn a, Letitia Obeng nso yɛ Obeng, Letitia Eva (2008) kyerɛwfoɔ. Agyapade a Ɛnyɛ Komm: N’ankasa Asetra Ho Nsɛm. <nowiki>ISBN 9789988098834</nowiki> na ɛwɔ hɔ.''
== Ankorankor asetena ==
Ɔyɛ owufoɔ Madam Theodosia Okoh nuabea a ɔyɛ Ghana frankaa.[19] Na ne papa, Very Reverend EV Asihene Anad, yɛ Presbyterian Asɔre a ɛwɔ Ghana no Moderator na ne maame din de Dora Asihene. Ɔwaree George A. Obeng a owui wɔ afe 1959 mu.[2][3] Britania Ahyehyɛde ho nsusuwiifo, ɔbenfo ne ɔkyerɛwfo Edward David Asihene "Eddie" Obeng (wɔwoo no afe 1959) yɛ Letitia Obeng mma no mu biako.
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"LSTM welcomes alumna Dr Letitia Obeng | LSTM". www.lstmed.ac.uk. Retrieved 2016-11-12.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Meeting Ghana's First Female Scientist – Dr Letitia Obeng". www.ghanaweb.com. GhanaWeb. Retrieved 11 August 2015.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Obeng, Letitia E. (Letitia Eva) (2008). A silent heritage : an autobiography. Surrey, United Kingdom: Goldsear. <nowiki>ISBN 978-9988-0-9883-4</nowiki>. OCLC 472715031.''
'''• ^''' ''"LSTM's inaugural graduation ceremony: Dr. Letitia Obeng honoured". BusinessGhana. Retrieved 2019-04-19.''
'''• ^''' ''"Women in Science: inspiring Stories from Africa. The Network of African Science Academies" (PDF). globalyoungacademy.net. NASAC. 2017. Retrieved 2018-12-19.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Dr Letitia Obeng". LSTM. Retrieved 2019-09-21.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b'''''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
r8suggb1kawh5hkbn5poihjkcqme8yp
Likpalimor Kwajo Tawiah
0
715
7164
6723
2023-04-22T15:18:49Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Likpalimor Kwajo Tawiah''' a wɔwoo no Fankwa 9, 1960 no yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua odzi kan, dza ɔtɔ do ebien, ebiasa, anan na ɔtɔ do enum mu wɔ Ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Kpandai ambatow mpasua do a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghanaman mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
evb723kqk2bb9hv1p7psp3m2txuyfu2
Lordina Mahama
0
716
12887
6724
2024-04-09T10:46:50Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ernestina Naadu Mills'''
(née Botchway) yɛ Ghana ɔkyerɛkyerɛfo ne kan Ghana Awuraa a odi kan. Na ɔyɛ kan Ghana ɔmampanyin John Atta Mills (21 July 1944 – 24 July 2012) yere, na ɔnyaa Nnipa mmoa abasobɔdeɛ a ɛfiri Health Legend Foundation hɔ.[1][2] Ɔsan nso yɛ Ghana Awuraa a ɔtɔ so mmienu firi afe 1996 kɔsi afe 2001. Ɔkyerɛɛ adeɛ mfeɛ aduasa mmiɛnsa, ɔkyerɛɛ adeɛ wɔ sukuu ahodoɔ te sɛ Aburi Girls’ Senior High School, Achimota School ne Holy Trinity Cathedral Senior High School. Wɔahyɛ no anuonyam wɔ aman foforɔ so ne Ghana wɔ ne mmoa a ɔde ama wɔ mmofra nwomasua mu.[3][4]
Ernestina Naadu Mills
Ernestina Naadu Mills wɔ 2012
Ghana Awuraa a ɔdi kan Wɔ dwumadie 7 Ɔbɛnem 2013 – 24 Ɔpɛpɔn 2012 Ɔmampanyin John Evans Atta Mills dii n’ade Lordina Mahama Ghana Awuraa a ɔtɔ so mmienu Wɔ dwumadie mu 7 Ɔbɛnem 1997 – 7 Ɔbɛnem 2001 Ɔmampanyin Jerry John Rawlings Ɔdii n’ade Ramatu Aliu Mahama Ankorankoro ho nsɛm
Ernestina Naadu Botchway
Accra,
GhanaAmanyɔkuo kuo :National Democratic Congress
Ɔhokafoɔ:John Evans Atta Mills (wuiɛ afe 2012)
Sukuu :Aburi Girl's Secondary School Winneba Specialist Training College Adwuma:Ɔkyerɛkyerɛfoɔ
Mfitiase asetra ne nhomasua
Wɔwoo Ernestina Naadu Botchway wɔ Accra maa Cornelius Teye Botchway, kokoo aguadifoɔ ne Madam Alberta Abetso Abbey, a wɔn mmienu nyinaa yɛ Prampram kuro bi a ɛwɔ Greater Accra Mantam mu. Mills kɔɔ Aburi Girl’s Secondary School wɔ sika a edi mũ a saa bere no Cocoa Marketing Board a mprempren ɛyɛ Ghana Cocoa Board (COCOBOD) de maa no so, bere a otumi twaa ne Common Entrance Examination no. Bere a onyaa ne GCE Ordinary Level adansedi krataa no, ɔde mfe abien tetee ne ho sɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Specialist Training College (STC) a ɛwɔ Winneba.[5][6]
Bere a ɔkyerɛɛ ade wɔ Kototabi Mixed sukuu mu mfe abien akyi no ɔsan kɔɔ STC kɔnyaa Diploma wɔ Home Economics mu. Esiane sɛ na ɔpɛ sɛ ɔbɛkɔ so atu mpɔn bere a ɔrekyerɛ ade nti, ɔkɔɔ Ghana Sukuupɔn, Legon na owiee Bachelor of Arts abodin krataa wɔ Sociology ne Psychology mu. Ɔsan nso nyaa Nyansapɛ mu Master of Philosophy abodin krataa wɔ Sociology mu, a na ne ho akokwaw wɔ Deviant Behavior and Control mu.[5][7]
Edwuma
Bere a owiee n’akyerɛkyerɛfo ntetee adesua no ɔkyerɛɛ ade wɔ Kotobabi (One) Mixed Middle School mfe abien.[5] Bere a owiee Diploma wɔ Home Economic mu no ɔsan kɔɔ ne alma mater, Aburi Girl’s Secondary School kɔkyerɛɛ Home Economic, a ɔyɛɛ ne ho titiriw wɔ Clothing and Textile Design mu mfe akron.[6] Akyiri yi ɔkyerɛɛ ade wɔ Holy Trinity Cathedral Sukuu ne Achimota Sukuu mu. Ɔkyerɛɛ ade mfeɛ aduasa mmiɛnsa.[5][6]
Mills also served as the Director of Education in the Greater Accra Region. In her role as director she worked together with the Regional Director and five other district directors direct the teaching and learning process and ensure the smooth running of schools in the Greater Accra Region.[5][6]
Amammui mu dwumadi ahorow
'''Ghana Awuraa a Ɔto so Abien'''
Wɔ afe 1995 mu no, Wɔpaw Ne kunu, John Evans Atta Mills sɛ ɔmampanyin abadiakyiri a ɔne Jerry John Rawlings bɛtu mmirika akɔsi Kow Nkensen Arkaah ananmu bere a otuu mmirika sɛ Ghana Ɔmampanyin afe a ɛto so abien wɔ afe 1996 mu, na ɔbɛyɛɛ ɔbea a ɔto so abien bere a ɔkaa ntam sɛ onni dibea wɔ da a ɛto so 7 no Ɔpɛpɔn 1996. Ɔsom wɔ saa dwumadie no mu firi Ɔpɛpɔn 1996 kɔsi Ɔpɛpɔn 2001, na ɔne Ghana Awuraa a ɔdi kan saa berɛ no Nana Konadu Agyeman Rawlings yɛɛ adwuma, de hyɛɛ mmabaa mmofra nwomasua, mmofra nkɔsoɔ, nwomasua maa wɔn a wɔnni ahotɔ ne wɔn a wɔn mfeɛ akɔ anim wɔ ɔmanfoɔ mu yɛɛ adwuma .[8][9][10] Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so.
'''Ghana Awuraa a odi kan'''
Bere a wɔpaw Mills sɛ Ghana ɔmampanyin wɔ afe 2009 mu no, ɔbɛyɛɛ First Lady wɔ 7 January 2009 bere a ɔkaa ntam sɛ onni dibea no. Ɔsomm wɔ saa dwumadie no mu firi Ɔpɛpɔn 2009 kɔsii Ɔpɛpɔn 2012, na ɔyɛɛ adwuma de hwɛɛ sɛ wɔbɛma mmofra a wɔnni ahotɔ no nwomasua ne ne su pa atu mpɔn na wama mmabaa mmofra nwomasua akɔ anim wɔ Ghana.[11] Mills wui wɔ 24 Ɔpɛpɔn 2012 bere a na ɔwɔ dibea.[12][13]
Ernestina Naadu Mills ne Michelle Obama wɔ Washington, DC, Ɔpɛpɔn 8, 2012
'''Sukuu Atade a Wɔde Ma Wɔn Ho Dwumadi'''
Wɔ December 2009 mu no, Mills de Free School Uniform nhyehyɛe no sii hɔ a ɔne Ministry of Education ne Ministry of Local Government and Rural Development yɛɛ adwuma sɛ nhyehyɛe a wɔahyɛ sɛ wɔbɛkyekyɛ sukuu ntade ɔpepem 1.6 ama amansin 77 a wonni ahotɔ wɔ Ghana. 16] . Wɔ ahyɛaseɛ a ɛsiiɛ wɔ Kwao Larbie, kuro bi a ɛwɔ Awutu Senya Mantam mu wɔ Central Region no, sukuufoɔ 300 a wɔfiri mfitiaseɛ sukuu nsia mu a ɛne; Ahentia DA Mfitiase Sukuu, Abenful DA Mfitiase Sukuu, Bontrase DA Mfitiase Sukuu, Chochoe Anglikan Mfitiase Sukuu, Akrampa Anglikan Mfitiase Sukuu ne Kwao Larbie Anglikan Mfitiase Sukuu, wɔn mu biara nyaa atade biako a wontua hwee.[17][18]
'''Abeawa Mmofra Dwumadi'''
Mills esiane sɛ ɔyɛ nhomasua ho nimdefo nti, wɔ n’adwuma nyinaa mu sɛ ɔbea a ɔto so abien ne titiriw no ɔbea a odi kan no, na wonim no sɛ ɔyɛ ɔdeyɛfo ma abeawa abofra ne abeawa mmofra nhomasua, a bere a ɔkaa nsɛm a esi so dua wɔ hia a ɛho hia sɛ wɔde sika hyɛ mmeawa mmofra nhomasua mu wɔ Crans Montana no ka ho Forum wɔ Brussels, Belgium wɔ April 2010 mu no, Ɔkaa sɛ;
Sika a wɔde hyɛ mmeawa ne mmofra nhomasua mu no wɔ mfaso horow a ɛba ntɛm ara ne bere tenten. Ɛnyɛ sɛ ɛma mmeawa no tumi ka wɔn ho denneennen nko, na mmom ɛma wonya wɔn ho mu ahotoso na ɛma wonya tumi ma wɔde wɔn ho si hɔ yiye ma wɔde wɔn ho hyɛ ɔman kyekye mu denneennen,"—— " Sɛ́ nhomasua ho nimdefo no, m’anigye nni anohyeto bere a mihu sɛ mmeawa di mu no na sɛ́ Mmea a Wodi Kan ne yɛn aman biara mu nhyehyɛe hyehyɛfo no, ɛsɛ sɛ yɛsi gyinae sɛ yɛbɛkɔ so ama ntease kɛse ama mmeawa ne mmofra nhomasua na ɛnyɛ anofafa nko. [19] [20] [21] .
'''Fapem a Wɔde Ma Mmofra Nhomasua'''
Mills hyehyɛɛ ahyehyɛdeɛ bi a ɛnyɛ aban de a wɔfrɛ no Foundation for Child Education Ghana (FCEG) berɛ a na ɔyɛ First Lady.[4][3] Fapem a ɛyɛ ahyehyɛdeɛ a ɛgyina mpɔtam hɔ a wɔde asi hɔ sɛ ɛbɛma nwomasua anya nkɔsoɔ wɔ mpɔtam a ahiafoɔ, nkuraaseɛ ne ahiafoɔ wɔ Ghana.[4][3][22] Ahyehyɛdeɛ no adwene ne sɛ ɛbɛboa ama Ghana adu Mfirihyia Apem Nkɔsoɔ Botaeɛ 2 a ɛhwehwɛ sɛ ɛbɛnya amansan nwomasua wɔ afe 2015 awieeɛ no akɔto hɔ.[23][24]
L. R. (1)Daniel Ohene Agyekum, (4)Ernestina Mills, (5)Katie O'Malley, (6)Abotare Jonathan wɔ Annapolis, Maryland, 1 Ɔpɛpɔn 2012
Ɔnam ahyehyɛdeɛ no so, wɔ 11 Ɔbɛnem 2011 no, ɔde sukuu dan bi a ɔde sii hɔ wɔ Bornikope, mpoano mpɔtam bi a ɛwɔ Dangbe Apueeɛ Mantam a ɛwɔ Greater Accra Mantam mu wɔ Ghana no maa atitire ne mpɔtam hɔ akannifoɔ.[23] Sukuu dan no yɛ adesuadan abien ma mmofra mmofra nkɔso ɔfa, adesuadan asia ma mfitiase sukuu ne abiɛsa ma ntoaso sukuu (JHS) a adwumayɛbea ahorow, adwumayɛfo dan a wɔbom tra, nhyiam dan, kɔmputa ho nhwehwɛmu dan, ayaresabea, . nsuo nhyehyɛeɛ ne daakye a wɔbɛwie bɔɔlbɔ beaeɛ a ɛwɔ tracking field.[23][25][24]
'''UNESCO Youth 2012'''
Mills gyinaa Ghana ananmu kaa Ghana Ɔnanmusifoɔ a ɔwɔ U.S. ne Mexico, Daniel Ohene Agyekum, wɔ UNESCO Mmabun Infusion Nhyiamu a ɛkɔɔ so wɔ Annapolis, Maryland, USA.[26] Ɔkasae wɔ nhyiam no ase na ɔfrɛɛ hia a ehia sɛ aman si wɔn adwene si nsɛm a ɛfa mmabun nkɔso ho so dua. Wɔ ne dwumadi sɛ ɔbea a odi kan ase no ɔkaa mmabun adwuma a wonnya nyɛ a ɛma ohia mu yɛ den wɔ aman a afei na wɔrenya nkɔso mu ho asɛm na ɔsrɛɛ sɛ wonsusuw nneɛma ho yiye denam akwan horow a wɔbɛfa so aboa ma mmabun anya nnwuma wɔ wiase nyinaa no ho.[27][28][29]
Adɔe adwuma
'''SHS Asuafo Bible Dwumadi'''
Wɔ June 2013 mu no, Mills hyɛɛ Senior High School (SHS) Students’ Bible Project ase, a ɛyɛ adwuma a wɔne Scripture Union (SU) Ghana, ne Tyndale Publishers ayɛ biako a ne nyinaa yɛ Bible 500,000, a Tyndale House Publishers a ɛwɔ United na wotintimii States (USA), a ne bo yɛ GH¢10,000, na ɛsɛ sɛ Kyerɛwnsɛm Nkabom (SU) Ghana kyɛ ma SHS asuafo.[30][31][32] Wɔhyɛɛ Dwumadie no ase sɛ ɔkwan a wɔbɛfa so aboa ma wɔde honhom ne abrabɔ pa gyinapɛn a ɛhia na ama ɔman no akɔ n’anim akɔ Ghana mmabun mu a wosusu mfeɛ du a ɛda adi sɛ abrabɔ pa gyinapɛn wɔ Ghana wo mu no ho. Esiane sɛ na ogye Onyankopɔn asɛm di pintinn nti ɔkae wɔ saa bere no mu
'Me ne me kunu a wawu no ani gyee Onyankopɔn asɛm ho na ne wu akyi no, Bible da so ara yɛ me awerɛkyekye ne nkuranhyɛ fibea a ɛho hia sen biara; ɛnam Onyankopɔn asɛm so, wobɛtumi adi asɛnnennen biara a wobɛhyia wɔ abrabɔ mu so nkonim na ɛbɛboa wo ma woafa w'ankasa w'asetena ho asodie<nowiki>''</nowiki> [30].
Ɛnam nhyehyɛɛ no so kyinkyin ɔman no mu de bible kɔmaa asuafoɔ wɔ sukuu ahodoɔ a wɔapaw a Tamale Mmabaa SHS a ɛwɔ Atifi Mantam mu,[33][34] Aburi Mmabaa SHS a ɛwɔ Apueeɛ Mantam mu,[35] Yaa Asantewaa Mmabaa SHS a ɛwɔ Ashanti Mantam mu, 31][32] Achimota SHS wɔ Greater Accra Mantam mu,[36] Sunyani SHS wɔ Brong Ahafo Mantam mu,[33] Sekondi Kɔlege wɔ Atɔeɛ Mantam mu,[37] Bolgatanga Mmabaa SHS wɔ Upper East Mantam mu,[33][ 38] Bole SHS wɔ Savannah Mantam mu[33] ne Wa SHS wɔ Upper West Mantam mu.[33]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1bfkyffqdr86tthynw5y8xj7vxagjqo
Lucy Quist
0
717
6725
3971
2023-04-22T10:37:44Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Lucy Quist''', née Afriyie, (wɔwoo no c. 1974) ɔyɛ Ghana-Britian eguadzifo na technology executive.[1][2] Ɔyɛ kwankyerɛfo panyin ma Morgan Stanley[3]
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ London na n'awofo a wɔyɛ Ghanafo, Peter na Mary Afriyie, Lucy Quist hyɛɛ n'abrabɔ ase wɔ Europe na Africa. Ɔkɔɔ Wesley Girls' High School wɔ Cape Coast na owie ne nwomasua wɔ Presbyterian Boys' Senior High School. Ɔkɔɔ do kɔ sua adze wɔ University of East London, na onyaa abodzin nkrataa a wɔdze ma edzikanfo wɔ Electrical and Electronic Engineering. Okitsa MBA fri INSEAD wɔ France.[1][4]
== Edwuma ==
Ɔhyɛɛ ase dɛɛ oreyɛ edwuma no, na ɔyɛ Electrical and Electronic Engineer wɔ Ford Motor Company, na onyaa ne Chartered Engineer abodzin nkrataa . Ɔdze ne ho bɔɔ Royal Bank of Scotland dɛɛ nsesa ɔhwɛfo ansaana orekɛyɛ telecommunications industry edwuma wɔ 2008 wɔ Millicom International Cellular, ɔyɛɛ edwuma wɔ eguadzi ho mpomtu, ndzɛmba a wɔtɔn, ndzɛmba a wɔkɛma nkrɔfo , na eguadzi ho nsɛm. Lucy Quist na ɔda Strategy and Planning dwumadzi ano wɔ Vodafone Ghana subsidiary. Ne nyinara mu no, oyɛɛ nyia ɔhwe edwumakuw ne ndzɛmba a wɔ tu bɔmu mu tɔn no na edwumakuw ahorow. Ɔsomm dɛ Airtel Ghana hɔn Panyin .[5][6][7][8][9][10][11][12] Wɔ ne dzibew a na ɔdeda ano no, ɔsomm ma mbabun STEM hɔn dwumadzi wɔ Ghana wɔ ne edwumakuw ne corporate social responsibility initiative.[13][14][15][16][17] Obuei Quist Blue Diamond.[18] Onye obi yɛɛ FreshPay payment platform wɔ Democratic Republic of Congo na Executive Women Network. Wɔ September 2018, ɔbɛyɛɛ FIFA panyin n'abadzekyir ma Normalization Committee a wɔyɛ bɔɔlbɔ ho nhyehyɛɛ wɔ Ghana.[19] Sesiara no ɔyɛ kwankyerɛfo panyin wɔ Morgan Stanley wɔ ne dwumadzi bea a ɔwɔ London . Odze ne ho hyɛɛ bagua mu kasa wɔ dwumadzi ahorow ase a ibi nye Mobile World Congress, Hogan Lovells African Forum 2017, Pan African Women Forum, TEDxEuston, Wharton Africa Business Forum, Sanford C. Bernstein Center for Leadership and Ethics Conference wɔ Columbia Business School na African Development Investment Convention.[20][21][22][23][24]
== '''Edwumakuw na dzibew ahorow''' ==
Quist Somme dɛɛ amanɔne na ɔman mu edwumakuw mu Panyin wɔ dwumadzi ahorow mu na ibi nye:[25]
• International Board for African Institute for Mathematical Sciences (AIMS)
• Chair, Petra (Pension) Trust Company Ltd.
• Obaatan Pa Women's Hospital
• Business Environment Enabling Programme under the UK Department of International Development (DFID)
• Business Sounding Board for the Danish Embassy in Accra
• Industry Advisory Board for Ashesi University
• The Exploratory – An initiative of the African Women Advocacy Project
• Ghana Climate innovation centre
• Women in Business Initiative
• Africa CEO Forum
• Consolidated Bank of Ghana
• International Board of MercyShips
Edwuma
''• The Bold New Normal: Creating The Africa Where Everyone Prospers'' (2019)[26]
== Abasobɔdze na enyimunyam ==
Abasobɔdze na enyimunyamhyɛ
• 8th Most Influential Public Figures - Ghana Social Media Rankings (2016)
• Corporate Leadership Award, Ghana Legacy Honours (2017)
• Top 50 Women Corporate Leaders in Ghana (WomanRising)
• 100 Most Influential Ghanaian Women, WomanRising
• CSR CEO of the Year, Ghana CSR Excellence Awards (2015)
• Telecom CEO of the Year, GITTA Awards (2016)
• Excellence in Corporate Responsibility, Ghana Women of the Year Honours (2016)
• 58th Most Influential Person in Ghana, Ghana's Most Influential Awards (2016)
• CIMG Marketing Woman of the Year, CIMG 2015 Awards (2014)
• Special Recognition to the Telecom Industry, GTA (2015)
• BBC's Power Women
== Nhwɛdo ==
''Lucy Quist Picks Up CSR CEO Of The Year In The Light Of The Company's Impactful CSR Programmes". ModernGhana.com. Archived from the original on 20 December 2016. Retrieved 7 December 2016.''
'''• ^''' ''Allotey, Godwin Akweiteh (24 May 2016). "Airtel boss crowned Telecom CEO of the year". citifmonline. Archived from the original on 26 May 2016. Retrieved 24 June 2016.''
'''• ^''' ''"Photos: Lucy Quist, Grace Nortey, others celebrated at Ghana Women Of The Year Honours". www.myjoyonline.com. 23 May 2016. Archived from the original on 28 June 2016. Retrieved 24 June 2016.''
'''• ^''' ''Afanyi-Dadzie, Ebenezer (12 May 2016). "Otabil named most influential Ghanaian; check the full list". citifmonline. Archived from the original on 17 June 2016. Retrieved 24 June 2016.''
'''• ^''' ''"Marketing Woman of 2015: Lucy Quist, the Managing Director of Airtel Ghana". www.marcopolis.net. Archived from the original on 28 May 2016. Retrieved 24 June 2016.''
'''• ^''' ''Kent, Mensah. "African kids must dream big – Airtel boss Quist". Archived from the original on 1 July 2016. Retrieved 24 June 2016.''
'''• ^''' ''"Ghana News - Airtel Ghana MD, Lucy Quist is CIMG Marketing Woman Of The Year". www.myjoyonline.com. Archived from the original on 2 June 2016. Retrieved 24 June 2016.''
'''• ^''' ''"Lucy Quist - No. 1 Online Community for Women". Archived from the original on 10 August 2016. Retrieved 24 June 2016.''
'''• ^''' ''"How one Ghanaian woman leads with laughter". BBC News. Archived from the original on 5 August 2017. Retrieved 5 August 2017.''
== Abɔntsen do nkitahodzi ==
• Lucy Quist on Facebook
• Official website
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
asugi4irf5ll2emkxbw2xhr8exwtqx2
Luke Koo
0
718
6727
3973
2023-04-22T10:37:52Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Luke Koo''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu a ogyinaa Lambussie ambatow mpasua do wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu.
== AMANYƐSƐM: ==
'''Luke''' hyɛɛ n'amanyɛsɛm ase wɔ 1996 mu, ber a woyii no dɛ ɔmanyɛnyi dɛ ongyina mu mma ne ambatow mpasua do wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) Ghana ambatow no mu. Ogyinae wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. Woyii no dɛ nkonyimdzinyi ber a onyaa amba sen Anthony Baloroo a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi na Alexander Ambreh Bayowoh a ɔyɛ PNC amanyɛkuw nyi. Onyaa ɔha nkyɛmu 58.50% a ɔyɛ 9,785 amba ber a (Anthony Baloroo na Alexander Ambreh Bayowoh) nyaa 9.50% a ɔyɛ amba 1,596 na 5.10% a ogyina hɔ ma 854 amba. Owui wɔ ber a ɔyaree wɔ Ebɔbira da ɔtɔ do eduonu wɔ mfe apem ahankron eduokron akron mu, dɛm ntsi woeenntum ewie n'edwuma ma ne dzibew daa hɔ. Osan no wu no ntsi, wɔsan too amba wɔ Esusuo Aketseaba da ɔtɔ do eduonu esia wɔ mfe apem ahankron eduokron akron(26th May,1999) mu ma Alice Teni Boon a ɔyɛ NDC amanyɛkuw nyi dze amba dodow a ɔyɛ 4,488 nyaa dzibew no.
== ABRABƆMU NSƐM: ==
Owuii wɔ Ebɔbira da ɔtɔ eduonu wɔ mfe apem ahankron eduokronakron mu, ɔyɛ Kristonyi
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e5abvd2y20ilr2n25n6cr37p0d67yeq
Lydia Forson
0
719
6728
3975
2023-04-22T10:37:57Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Lydia Forson''' (wɔwoo no afe 1984 Ɔbɛsɛ 24) yɛ Ghana senetwanyi, kyerɛwnyi na seneyɛnyi. Afe 2010 mu no onyaa African Movie Academy Award dɛ Senetwanyi basia a ɔbɔ noho mbɔdzen mapa.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe 1984 Ɔbɛsɛ 24 mu na wɔwoo Forson wɔ Mankɛsem. Onyaa n'ahyɛse adzesua fii Wilmore Elementary School wɔ Kentucky. Odzii mfe akorɔn no, n'ebusua baa Ghana, hɔ na ɔbɔtoaa n'adzesua do wɔ Akosombo International School. Ɔsanso kɔr St. Louis Secondary School, Kumasi, hɔ na owiee ne mfinimfin skuul.
Forson wiee wɔ Ghana Suapɔn mu, onyaa bachelor's degree wɔ Borɔfo kasa na Nkrasɛm adzesua mu.
== Edwuma ==
Forson ne senetwa edwuma no hyɛɛ ase wɔ ber a oyii ''Hotel St. James'' (2005), ''Run Baby Run'' (2006), ''Different Shades of Blue'' (2007) na stint ne sene ''The Next Movie Star'' wɔ Nigeria (2007). Shirley Frimpong-Manso, ɔyɛ Edwuma mu panyin (CEO) wɔ of Sparrow Productions, a ɔnye no ayɛ edwuma dada wɔ ne Ghana tɛlɛbihyɛn sene ''Different Shades of Blue'', dze Forson sanee baa tɛlɛbihyɛn do wɔ sene ''Scorned'' mu. Dɛm sene a nna odzi mu akotsen yi maa onyaa ne African Movie Academy Abawdobɔdze (AMAA) a odzi kan dɛ Basia Senetwanyi mapa a ɔreba do.
Afe 2009 mu no, nna Forson ka sene a onyaa abawdobɔdze pii ''The Perfect Picture'' a Shirley Frimpong-Manso yɛe. Oyii ''A Sting in a Tale'', ''Phone Swap'', ''Masquerades'', ''Keteke'', na ''Sidechic Gang so.''
== Filmography ==
* ''Hotel St. James'' (2005) – Cameo roles
* ''Run Baby Run'' (2006) – Supporting role
* ''Different Shades of Blue'' (2007)
* ''The Next Movie Star Reality Show'' (2007) – Third runner-up
* ''Scorned'' (2008) – Lead role
* ''The Perfect Picture'' (2009) – Supporting role
* ''A Sting in a Tale'' (2009) – Lead role
* ''Masquerades'' (2011)
* ''Phone Swap'' (2012)
* ''Kamara's Tree'' (2013)
* ''Scandal'' (2013) (South African series) – Aku
* ''A Letter From Adam'' (2014) – Writer/Producer
* ''Isoken'' (2017)
* ''Keteke'' (2017) - Leading role
* ''Sidechic Gang'' (2018)
* ''Borga'' (2021)
== Abawdobɔdze ==
{| class="wikitable"
!Afe
!Abawdobɔdze
!Bea
!Dza onyae
!Ref
|-
|2009
| rowspan="2" |African Movie Academy Award
|Best Actress in Supporting Role (''Borga'')
|Nominated
|
|-
|2010
|Best Actress in a lead role
|Won
|
|-
|2012
|Ghana Movie Awards
|Best Screenplay (''In The Cupboard)''
|Won
|
|-
| rowspan="4" |2015
|Golden Icons Academy Movie Awards
|Best Comedic Act
|Nominated
|
|-
| rowspan="2" |Africa Magic Viewers' Choice Awards
|Best Actress in a Comedy
|Nominated
| rowspan="2" |
|-
|Best Writer (Comedy)
|Nominated
|-
|Nigeria Entertainment Awards
|Actress of the Year (Africa)
|Nominated
|
|-
|2017
|African Movie Academy Award
|Best Actress in a lead role
|Nominated
|
|-
|2018
|Africa Magic Viewers' Choice Awards
|Best Supporting Actress
|Won
|
|-
|2020
|People's Choice Awards
|
|Nominated
|
|-
|2022
|Entertainment Achievement Awards
|Female Actor of the Year
|Won
|
|}
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6ms6ctzza1dwet6e0xx9xd4xshnhxiw
Maame Biney
0
720
6729
3977
2023-04-22T10:38:22Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
**
**
**
**
**
**
'''Maame Biney''' (wɔwoo no afe 2000 Sanda 28) yɛ American short track speed skater a osii akan wɔ afe 2018 Winter Olympics no mu wɔ PyeongChang.
== Ɔbra ahyɛse ==
Nkran a ɔwɔ Ghana na wɔwoo Biney. Onyaa mfe enum no, otui fii Ghana nye ne papa kɛtsenaa United States. Biney hyɛɛ 'skating' ase ber a onyaa mfe esia wɔ Northern Virginia. Ɔhyɛɛ ne bɔbew skating naaso ɔsesaa kɔr speed skating wɔ ne hwɛfo nkamfoe do.
== Edwuma ==
Biney nyaa kɔber abawdobɔdze wɔ 500-meters wɔ 2017 World Junior Short Track Speed Skating akansi no mu. Onyaa ne mpanyin kuw a odzi kan dɛm afe no mu a ɔfaa America kɔɔpoow no wɔ U.S Speedskating Short Track Wiadze kɔɔpoow tamsi no mu. Afe 2017 Mumu 16 mu no, Biney sii tam wɔ 2018 Olympics a odzii kunyim wɔ 500-meters no mu wɔ U.S. Olympic nsɔhwɛ, ɔbɛyɛɛ Ebibirmu mbirikatunyi a ɔtɔ do ebien a ogyinaa U.S. ananmu wɔ Winter Olympics no mu, wɔ Madagascar-born biathlete Dan Westover wɔ 1998 ekyir.
Afe 2018 Olympics no mu no, Biney enntum annkɔ n'enyim ammpa ne tamsi no ho wɔ 500-meter akansi wɔ mbirika no mfinimfin(quarterfinals).
Fi 2018 Olympics reba no, Biney yɛɛ adze wɔ 2018 World Junior Short Track Speed Skating Championships no mu, a onyaa sika kɔkɔɔ abawdobɔdze wɔ 500-meters, bronze in the 1000-meters, na bronze ne nyinara.
Biney sii tam kɔr 2022 Winter Olympics wɔ afe 2022 US Olympic kuw nsɔhwɛ - Short Track Speedskating no mu
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rawiowbkh0ld25tnvaxx8sm8f4unik9
Maame Esi Acquah Taylor
0
721
6730
3979
2023-04-22T10:38:28Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Maame Esi Acquah Taylor''' yɛ Ghana Adzepamnyi na nkan no Ahoɔfɛ Hembaa(former beauty queen). Afe 2000 mu no, wɔhyɛɛ no Miss Universe Ghana na ogyinaa Ghana ananmu wɔ afe 2000 pageant a ɔkɔr do wɔ Cyprus no mu. Mprenpren yi ɔno na ɔdze Aha Brands bɔbɔɔ adze na ɔno so na ɔyɛ panyin. Cape Coast a ɔwɔ Finimfin mantɔw mu na wɔwoo no na wɔtsetsee no, na ɔkɔr skuul so wɔ Oguaa Suapɔn (University of Cape Coast) mu.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Maame Esi Acquah Taylor
|-
| colspan="2" |Portrait of Maame Esi Acquah Taylor
|-
!Born
|Maame Esi Acquah
1980 (age 42–43)
Cape Coast, Central Region, Ghana
|-
!Alma mater
|Holy Child High School
University of Cape Coast
|-
!Occupation
|Fashion entrepreneur
|}
== Ɔbra ahyɛse na Nwomasua ==
Afe 1980 mu na wɔwoo Maame Esi Acquah Taylor wɔ Oguaa wɔ Ɔman Ghana ne finimfin afamu. Afe 1986 nye 1994 ntamu no na ɔhyɛɛ no skuul ase wɔ St. Monica's Primary na Cape Coast University JSS ansaana ɔrotoado akɔ Holy Child Secondary School wɔ Oguaa. Ɔyɛɛ General Arts ber a ɔwɔ skuul wɔ Holy Child no na ekyir no ɔkɛyɛɛ degree program bi wɔ Oguaa Suapɔn(University of Cape Coast) mu.
== Miss Universe Ghana ==
Afe 2000 mu no, wɔhyɛɛ Taylor dɛ Miss Universe Ghana a odzii kunyim kegyinaa maa Ghana wɔ Miss Universe pageant no mu wɔ Cyprus.[1]
== Edwuma ==
Taylor hyɛɛ n'edwuma ase wɔ media mu dɛ nsɛnkyerɛwnyi na dawurbɔnyi wɔ Citi FM a a ɔyɛ Nkran-Borɔfo redio steehyɛn(Accra-English based radio station). Ɔtoaa n'edwuma a ɔnnkyɛr do wɔ State Broadcasting Corporation no, Ghana Television a hɔ na ɔyɛɛ 'The Breakfast Show' tsitsenanyi Gifty Anti n'abedziekyir.
Ɔasom dɛ Senior Banking ɔfesa wɔ Zenith Bank, Ghana. Afe 2020 mu no, ogyinaa mu dɛ ɔsɛndzifo wɔ Accra Mall Future Fashion Fund a hɔ na wɔbɔɔ Edzordzinam Agrosah abawdo wɔ second edition no mu.
Afe 2018 mu na ɔtseew Aha Pink Warriors a hɔn botae nye dɛ wɔbɔko kokoram a ɔka enumfu. Afe 2012 na ɔdze Aha Brands wɔhwɛ, accessories, lingerie, swimwear Lawen Taylor's bɔbɔɔ adze.
== N'abrabɔ ==
Taylor awar kitsa mba nsia.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# '''^''' <code><nowiki>{{cite news}}</nowiki></code>: <code>|last=</code> has generic name (help)
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rjypqv9x2nfr998jqv8ithgqvgrue25
Mabel Agyemang
0
722
6731
3981
2023-04-22T10:38:54Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mabel Maame Agyemang''' (née Banful; a nna wɔfrɛ no Yamoa) yɛ mprenpren yi Chief Justice wɔ Turks na Caicos Islands. Ɔyɛ Superior kɔɔto asɛndzinyi a ɔakwadar wɔ asɛndzi edwuma no mu a atra mfe du, Justice Agyemang soom wɔ Ghana aban asɛndzikuw mu, Gambia na Eswatini wɔ ne mprenpren dzibew wɔ Turks na Caicos Islands. Nna ɔyɛ basia Chief Justice a odzi kan wɔ Gambia.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
== Asɛndzi edwuma ==
Afe 1987 na wɔpaaw Justice Agyemang kɔr Ghana Bar no mu a annkyɛr na ɔkɔtoa do. Ɔyɛ Ghana sɛndzinyi no, ɔsoom wɔ asɛndzi dwuma ahorow mu na ɔtsenae atsɛmbu ahorow mu a Nkran, Oguaa, Koforidua, Kumasi, na Tema ka ho. Ɔsanso soom dɛ mampanyin edziekyir wɔ Ghana Magistrates na Asɛndzifo fɛkuw no mu wɔ afe 1996 kɛpem afe 2000. Afe 2002 mu na wɔtoo ne dzibew mu kɔr High Court.
=== Commonwealth Secretariat Judge ===
Ɔhyɛɛ ase yɛɛ edwuma maa Commonwealth Secretariat dɛ expert judge wɔ 2004, odzikan no a wɔnye no kɔr Gambia a hɔ na Odzii mfe anan dɛ High Court judge. Ne mfe anan no mu wɔ Gambia no, Justice Agyemang soom asaase, Civil, Commercial na Criminal divisions na ɔdze nkunyimdzi wiee nkrataa ahaebiasa na eduosia enum. Afe 2008 mu no, wɔnye no kɔr Eswatini na hɔ na ɔsoom mfe ebien. N'asɛndzi wɔ Eswatini pegyaa ankonam na ɔdodow mbra nyinara a enyimtsia, kyer a ɔmmfa mbra mu, polisi bor na abatow ntokwa ka ho. N'asɛndzi a ayɛ nkae kor wɔ Eswatini no yɛ nwomasua a wonya no kwa ho. Justice Agyemang saan baa Gambia wɔ 2010, a nna ɔda ho nye Commonwealth Secretariat yɛ edwuma, expert Appeal kɔɔto ɔsɛndzifo.
=== Chief Justice wɔ Gambia ===
Afe 2013 Dzifuu bosoom mu na wɔpaaw no dɛ Chief Justice wɔ Gambia. Dodowara hun ne mpawee no dɛ adze papa dɛ amanadze nkurow nyinara nyim no dɛ ɔsɛndzinyi a ɔakwadar na wotum dze ho to no do. Ɔsoom kɛpem dɛ woyii no wɔ afe 2014 Kwakwar bosoom mu. Gambia aban no amma nyiano papa biara wɔ ne mpamee no ho. Dodowara so na wɔka dɛ wɔpam no osian human rights abuse asɛm bi a okedzii na judicial independence ntsi.
=== Ɔbaa Ghana (Court of Appeal) ===
Ne mbae a ɔbaa Ghana no, nna wɔkaa ntam guu Justice Agyemang dɛ Justice wɔ Ghana Court of Appeal mu. Afe 2015 ne bosoom a otsia du do no, ber a ɔrekasa wɔ new judicial complex guabɔ ase wɔ Nkran no, Ghana mampanyin John Dramani Mahama dze Justice Agyemang yɛɛ mfatoho wɔ asɛndzifo a hɔn dzibew wɔ sor enyim wɔ Ghana asɛndzikuw no mu.
=== Chief Justice wɔ Turks na Caicos Islands ===
Afe 2020 Kwakwar bosoom mu no, Nigel Dakin, Ambrado wɔ Turks na Caicos Islands, yii asotsir wɔ Justice Agyemang ne mpawee dɛ Chief Justice wɔ Turks na Caicos Islands. Ne nkaabɔ mu no, Ambrado Dakin kaa Agyemang's ne mpofirmu wu wɔ Gambia 2014. <blockquote>Oye dɛ yɛbɛka biribi afa no wu ho fi n'asɛdze ho wɔ Gambia. Iyi yɛ enyimnyamhyɛ a ɔda ne nsew. Ogyinaa maa ankonam kasa - Ebibirmu mbanyin a hɔnho yɛ dzen no mu kor - Yayra Jammeh - a ne mfe eduonu ebien adzedzi baa ewiei wɔ 2017. Ahoɔdzen na enyimnyam mu, ɔyɛɛ dɛ ɔbɔbɔ asɛndzii ho ban efi mpanyjmfo a wɔmmfa enyidze mmba ho.</blockquote>Ɔtoaa do dɛ, ɔkae dɛ, "nkyerɛkyerɛ mu a Bar Council a ɔwɔ Gambia dze bae", wɔ ne bo a ɔsom na ne dzibew ho ho:<blockquote>Ɔyɛ Chief Justice no, nna n'enyi tsim asɛndzii ho, dɛ mboa a ɔdze boa asɛndzifo, Bar Association na asɛndzi kuw no. Ɔdze pɛpɛryɛ amambra bi wuraa hɔn wɔ asɛndzi no mu. Asɛndzifo edwuma abrabɔ sesae, na wɔbɛyɛɛ edwumayɛfo hɔn enyi kom hɔn edwuma ho yie. Nna ɔyɛ obiara dɛ ɔbɛba edwuma dabaa na noara yɛ mfatoho. Ɔdze nsesa ahorow too gua ama mansotwefo enya pɛrpɛr atsɛmbu na atsew pɛrpɛryɛ atsɛmbu a ɔmmba ntsɛm do.
— </blockquote>Afe 2020 Ebɔw 30 na wɔkaa ntam guu Justice Agyemang do dɛ Chief Justice wɔ Turks na Caicos Islands na ɔkɔr ɔfese wɔ afe 2020 Ebɔwbira 1.
== N'abrabɔ ==
Justice Agyemang yɛ Kristianyi mapa na ɔawar kitsa mba ebien.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
lq2h4gs1mzuf9t9dinz4n4vk6tfzjae
Mabel Dove Danquah
0
723
11222
7469
2023-08-19T08:27:52Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q1882348}}'''Dove Danquah''' (1905 – 1984) yɛ Gold Coast- basia a wɔwoo no Nsɛnkyerwnyi, amanyɛ ho dawur bɔ nyi nna obia ɔkyerɛw .Ɔka mbasiafo a wodzi kan yɛ dɛm edwuma wɔ ebibirimu atɔyɛ. Dɛ mbrɛ Francis Elsbend Kofigah ka no wɔ no nkitahodzi wɔ Ghana nkyerɛwomu, Ansaa mbasiafo nkyerɛw be nyin akɔsor dɛ [[Efua Sutherland]] na [[Ama Ata Aidoo]], nna Mabel Dove Danquah, dze mbɛbusɛm kyerɛw nkrataa fitsi 1930 mu. Marjorie Mensah" wɔ Mber wɔ ebeibir atɔyɛ; "Dama Dumas", in the ''African Morning Post''; "Ebun Alakija" in the ''Nigerian Daily Times''; and "Akosua Dzatsui" in the ''Accra Evening News''. Orua Amaneɔsɛm mu wɔ 1950 mu no ansaana Ghana Fahodzida no,Ɔbɛyɛɛ basia a odzikan a woyin dɛ ɔmmbɛka ebibirmu mbrayɛfo ho . ɔbɔɔ dawur na kyerɛ mbrɛ hɛn amanbu tse wɔ nedwuma yɛ mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7mvmi6gdm5bytq6fwixf5spn6ydv828
Mabel Simpson
0
724
6733
3986
2023-04-22T10:39:02Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mabel Simpson''' yɛ Ghana adzepamnyi na Edwumawura(CEO) dze ma mSimps wɔ Ghana.
== Ɔbra ahyɛse ==
Owura na Owurayer Simpson na wɔwoo Mabel wɔ Nkran, Nkran afamu wɔ Ghana.
== Nwomasua ==
Simpson n'ahyɛse skuul kɔr do wɔ Ridge Church Skuul na ne mfinimfin nwomasua nso Wesley Girls’ High School, hɔ na osuaa Visual Arts.
Mabel kɔr Kwame Nkrumah University of Science and Technology a hɔ na osuaa Communication Design na Visual Arts a owiei a nna okitsa ne Second Class Upper wɔ BA Communication Design mu.
== Edwuma ==
Ɔdze adzepam efir bi a ɔfɛmee wɔ ne Nana Basia hɔ hyɛɛ mSimps ase. Ɔwɔ mfe eduonu-enum no, ɔdze dwetsir US$100 (GHS200), Simpson gyae ne ɔfese edwuma wɔ afe 2010 Dzifuu bosoom no mu hyɛɛ mSimps ase. Mfe enum ekyir ansaana mSimps regye dzin wɔ amanadze, sesei dze mSimps wɔ hɔn woru ne ndzɛmba wɔ US, Australia, Canada, Nigeria na South Africa.
== N'abrabɔ ==
Ɔnwaree na afei so ɔnye St. Augustine Anglican Asɔr a ɔwɔ Dansoman no na wɔsom.
== Abawdobɔdze ==
* Ne dzin atahye amanadze CNN na BBC dɛ ɔyɛ dwumayɛnyi a onnyinii a ɔwɔ nsaanodwuma.
* Nna Mabel yɛ nyimpa a ɔtɔɔ do du wɔ Joy Fm My Business 2011
* Nna ɔyɛ nyimpa a ɔtɔɔ do ebien wɔ afe 2012 Enablis / UT BANK Business LaunchPad akansi no mu.
* Onyaa Accessory Brand of the Year 2013 wɔ Glitz Africa Fashion Week
* Mabel nyaa Best Handbaage na Purse Product of the Year 2013 wɔ 1st Ghana Made Products Abawdobɔdze no mu.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e1hdwbg7n7bucexwaw9no36ml4j2r47
Madinatou Rouamba
0
725
12741
7827
2024-02-18T18:49:04Z
Zafer
1167
Photo add
wikitext
text/x-wiki
{{Databox
|image = [[File:Madinatou Rouamba Fatih Karagümrük 10Ock2024 2023-24 14. Hafta Maçı (3) (cropped).jpg|250px]]
|item=Q6772025}}
'''Madinatou Rouamba''' (wɔwoo no [[Mumu]] 1, 2001) yɛ Burkinabé bɔɔlbɔnyi na defender a ɔbɔ wɔ Turkish Women's Super League ma Faith Karagümrük wɔ Istanbul. Ɔka Burkina Faso women's national kuw no ho.
== Club Edwuma ==
Madinatou Rouamba yɛ 1.73 m (5 ft 8 in) tsentsen, na ɔbɔ bɔɔl dɛ defender .
Osii akan maa ne kurom bɔɔlbɔ kuw "Etincelles de Ouagadougou".
Wɔ Dzifuu 2022, Rouamba kɔɔ Turkey, na ɔdze ne nsa kɛhyɛɛ afe kor ho edwuma ne nkrataa na ɔnye kuw a ɔwɔ Istanbul Fatih Karagümrük dɛ ɔbɛbɔ wɔ 2022-23 Women's Super League.
== Amanɔnye Edwuma ==
Rouamba sii akan wɔ 2022 Women's Africa Cup of Nations qualification a wɔyɛɛ no wɔ Morocco.[5] Owiee dwumadzi no fɛfɛɛfɛw ma Burkina Faso women's national football kuw no nyaa mpɛn 14 na ɔhyɛɛ goal kor.
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:a b "Oyuncular - Futbolcular: Madinatou Rouamba" (in Turkish). Türkiye Futbol Federasyonu. Retrieved 18 October 2022.
• ^ Jump up to:a b c d "Madinatou Rouamba". LTA Agency. Retrieved 18 October 2022.
• ^ Jump up to:a b "Madinatou Rouamba, Wulfz Fatih Karagümrük'te". Ajans Spor (in Turkish). 1 August 2022. Retrieved 18 October 2022.
• ^ Jump up to:a b "Madinatou Rouamba signe à". Africa Foot United (in French). 2 August 2022. Retrieved 18 October 2022.
• ^ "Madinatou Rouamba, footballeuse professşonnelle: <<<Mon souhait qu'on fasse la fierté du Burkina Faso>>". eevenment-bf.net (in French). 10 August 2022. Retrieved 18 October 2022.
[[Nkyekyεmu:Bɔɔlbɔfo]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso bɔɔlbɔfo]]
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn tse ase]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3pfnfmoff0fo17tykjcti8wdyg0erjd
Magnus Opare-Asamoah
0
726
7651
7165
2023-05-01T17:45:25Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Magnus Opare-Asamoah''' (wɔwoo no Ɔberɛfɛw 26, 1948) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Aburi-Nsawam ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana republic ɔtɔ do anan mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Opare-Asamoah wɔ Nsawam wɔ Ɔberɛfɛw 26, 1948 mu wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology na onyaa abodzin krataa (Degree in Bachelor of Science) ber osuaa adansi ho nsɛm (civil engineering.)
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw Opare-Asamoah kɔr mbrahyɛbagua mu dze nam[[New Patriotic Party]] do wɔ Mumu 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Onyaa mba 25,940 fir mba dodow a wɔtowee 46,359 mu a egyina hɔ ma 56.00%. Mr Osei Bonsu Amoah dzii no do nkonyim wɔ Amanyɛkuw no ambatow a wɔdze paw mbrahyɛbaguafo wɔ afe 2008 mu.
== Edwuma ==
Opare-Asamoah yɛ mfirdwuma mu nyimdzifo. Ɔsan yɛ ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Akwantu do na mbrahyɛbaguanyi ma Aburi-Nsawam ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Kwasaman a ɔtɔ do anan mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Opare-Asamoah yɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
qbt1xx6lr2gopgyfkc00hlfqagawajp
Mahama Ayariga
0
727
7166
6736
2023-04-22T15:18:55Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q6732981}}
'''Mahama Ayariga''' (wɔwoo no 12 [[Esusow Aketseaba]] 1974) yɛ mbranyimfo na amanyɛnyi wɔ Ghana. Ɔyɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (National Democratic Congress) no munyi. Na ɔyɛ Amandzebɔ na Nsɛm ho Dawurbɔ ho Ɔsoafo na Mbabun nye Egumadzi ho Ɔsoafo wɔ Kan Ɔmanpanyin John Dramani Mahama aber do. Mprɛmprɛn ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina Bawku Finimfin mansin a ɔwɔ Ghana Epuei Fam Mantɔw (Upper East Region) no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4), esia (6) na esuon (7) mu.[1][2]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
g7v3lu4qswiq98klsrw8nv12ombxzgr
Krataafa Tsitsir
0
728
6438
6159
2023-04-21T12:50:16Z
Jon Harald Søby
40
Redirected page to [[Kratafa Tsitsir]]
wikitext
text/x-wiki
#redirect [[Kratafa Tsitsir]]
njn2vhczkl27m9ih4sugry9xi7a01rj
Malik Al-Hassan Yakubu
0
729
7652
4019
2023-05-01T17:45:31Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Malik al-Hassan Yakubu''' yɛ kuwba ma Pan-African mbrahyɛbagua wɔ Ghana. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Yendi abatow mpasua. Nna ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ ɔman no mu nsɛm naaso ɔgyaa edwuma wɔ afe 2002 osian kweedu a wɔdze bɔɔ no dɛ ɔhyɛ ɔfa kor ekyir wɔ basabasayɛ a ɔrokɔ do wɔ Yendi no.
=== <u>ABRABƆ AHYƐASE NA NWOMASUA</u> ===
Wɔwoo no wɔ Mumu 29, 1945. Ɔkɔr skuul wɔ Cape Coast Suapɔn, Ghana Suapɔn na Ghana Mbra Skuul.
==== <u>EDWUMA</u> ====
Malik yɛ okuanyi.
===== <u>AMANYƐSƐM</u> =====
Ɔkɔr aban mu nam[[New Patriotic Party]] do wɔ afe 2004 mu. Ɔdze amba 15,302 a ogyina hɔ ma 53.50% na ɔdze dzii nkonyim.
====== <u>AMANYƐSƐM</u> ======
Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana ber a wɔtoow Ghana mbrahyɛbagua amba wɔ afe 2004 mu maa[[New Patriotic Party]], onyaa amba 15,302 a ogyina hɔ ma 53.50% wɔ aber a n'akansifo Sulemana Ibn Iddrisu Jnr. a ɔwɔ National Democratic Congress nyaa amba 10,779 a ogyina hɔ ma 37.70%, Nalari Nyoja John a ɔwɔ People's National Convention nyaa amba 2,500 a ogyina hɔ ma 8.70% na Zuututugri Mubarak Abdallah na ankorankor a wogyina hɔn do so ennya hwee a ɔyɛ 00.00%.
Nna Malik san yɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ ɔman no mu nsɛm do wɔ Ɔmampanyin dada a ɔwɔ Ghana John Agyekum Kufour aban mu naaso wɔ afe 2002 mu no, ɔgyaa edwuma osian kweedu a wɔdze bɔɔ no dɛ akasakasa a ɔrokɔ do wɔ ebusua beenu ntamu wɔ Yendi a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu no, ɔakɛhyɛ kor ekyir. Nna ɔsan yɛ mbrahyɛbagua kasamafo a ɔtɔ do ebien.
Wɔpaaw no kɔr mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1997 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Ɔdze amba 13, 743 a ogyina hɔ ma 47.60% dzii Sulemana Ibn Iddrisu, Jnr. a ɔwɔ National Democratic Congress no do nkonyim aber a Sulemana so nyaa amba 7, 107 a ogyina hɔ ma 24.60%.
88u9f5h0qmc1smb6ku6k09tocgangxe
Mankɛssim
0
730
4022
4021
2023-04-20T19:23:48Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Mankɛsim''' yɛ kurow a ɔwɔ finimfin mantɔw mu.
ixkscsnfx6t9uatwh64lc63icj0rhgj
Manovo-Gounda St. Floris Ɔman Ɔdomankoma abɔdze Prama
0
731
12888
10746
2024-04-09T10:47:09Z
Robertjamal12
13
/* Bea */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q503835}}
'''Manovo-Gounda St. Floris Ɔman Ɔdomankoma Abɔdze Prama''' yɛ ɔman pado do atrae na UNESCO Wiadze Egyapadze Bea a ɔwɔ Finimfin Afrika Ɔman no (Central African Republic) mantɔw Bamingui-Bangoran mu, a ɔbɛn Chad hye do. Wɔkyerɛw no wɔ Wiadze Egyapade Mbea a wɔahyehyɛ no mu wɔ 1988 mu osian nkwa ahorow ahorow a ɔwɔ mu ntsi.
Ndua ahorow a ɔda nsow na akraman tuntum, asono, Sudan akraman, asono, mbɔdɔm a hɔn enyim yɛ kɔkɔɔ, na mbɔdɔm, akraman, ngyata; nsu mu nnomaa ahorow pii nso wɔ nsuyir mbea a ɔwɔ etsifi afa mu no.
Bea no wɔ nsane mu ɔsiane wuram mboa a wɔnntaa nwuwu na mboa ahorow a wɔrepepa efi hɔ ntsi. Atɔe afa mu nkraman tuntum a na wɔyɛ Finimfin Afrika Ɔman no (Central African Republic) ase atɔe wɔ afe 2011. Wɔdze bea no kaa Wiadze Egyapadze a ɔwɔ Asiane Ho Kyerɛwtohɔ no ho ber a wɔbɔɔ amandzɛ dɛ abɔmbɔfo a wokitsakitsa akodze kɛse ridzidzi na mboa a wɔkyer hɔn we a mbra mma ho kwan, a ebia na wɔatwa nyimpa dodow bɛyɛ ɔha biara mu eduowɔtwe (80%) no ekyir a ɔwɔ paado ho mboa a wɔtse hɔ no mu. Etur a wɔtoow guu paado ho edwumayɛfo baanan wɔ 1997 ahyɛse na tsebea a na ahobambɔ resɛ ne nyina maa nkɔdo edwuma na nserahwɛ nyina gyae.
Finimfin Afrika Ɔman (Central African Republic) aban no hyɛɛ nyansa dɛ wɔmfa bea no sɔhwɛ ho asɛyɛdze mma ankorankoro fapem bi. Wiadze Egyapade Boayikuw no kamfoo kyerɛɛ dɛ wɔnyɛ tsebea ho amanneɛbɔ a ɔkɔ akyiri ne nhyehyɛe a wɔdze besiesie beae no wɔ hɔn 1998 nhyiam no ase. Nkurɔfo reyɛ nhyehyɛe ahorow a wɔdze bɛwo wuram mmoa no ho adwuma na ama wɔasan akanyan wuram mmoa a wonya fi abɔdze mu no.
== Bea ==
Paado atsenae no wɔ Bamingui-Bangoran mantɔw no epuei afa mu ewiei fa kɛse no ara wɔ ɔman no etsifi afa mu. Abɔnten so atrae no atsifi fam hye na amanaman ntam hye a ɔne Chad wɔ Aouk (Bahr) na Kameur Esubɔntsen no do. Epuei afa mu hye no yɛ Vakaga Esubɔntsen, atɔe afa mu hye no yɛ Manovo Esubɔntsen a ɔwɔ bɛyɛ kilomita eduanan (40) wɔ N'Délé epuei afa mu, na anafo afa mu hye no yɛ Massif des Bongo abon no. Ndéle-Birao kwan no fa paado atsenae hɔ.
== Hwɛ Iyi Nso ==
* World Heritage Sites in Danger
== Akenkan A Ɔkɔ Ekyir ==
* '''Barber, K., Buchanan, S. ne Galbreath, P. (afe dunkron aduɔwɔtwe mu - 1980) Ɔkwan a wɔfa do yɛ aduru a ɔma obi nya apɔwmudzen. Ndzemba a Atwa hɛn Ho Ahyia Ho Nhwehwɛmu a Wɔyɛe wɔ St Floris Ɔman Mmoa Yɛmmea, Mfinimfini Afrika Ɔman (Central African Republic). IPAD, U.S. Ɔman Mmoa Yɛmmea Dwumadibea, Washington D.C.''' - (Barber, K., Buchanan, S. & Galbreath, P. (1980). An Ecological Survey of the St Floris National Park, Central African Republic. IPAD, US National Park Service, Washington D.C.)
* '''Buchanan, S. na Schacht, W. (afe dunkron aduɔson nkron mu - 1979) Ɔkwan a wɔfa do yɛ no. Ndzemba a atwa hɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu wɔ Manovo-Gounda-St Floris Ɔman Mmoa Yɛmmea ISBN B0007AWI2G. Ministre des Eaux, Forêts, Nsɛm a Wɔka Kyerɛ na Nsɛm a Wɔka Kyerɛ, Bangui. CAR''' - (Buchanan, S. & Schacht, W. (1979). Ecological investigations in the Manovo-Gounda-St Floris National Park ISBN B0007AWI2G. Ministre des Eaux, Forêts, Chasses et Pêches, Bangui. CAR)
* '''KAR (afe dunkron aduɔwɔtwe nson mu - 1987) na ɔkyerɛwee. Parc National du Manovo-Gounda-St Floris a wɔayi hɔn din dɛ hɔnkyerɛw hɔn din wɔ Wiase Agyapade Kyerɛwtohɔ no mu. Ministre du Tourisme, de Eaux, Nsɛm a Wɔka Kyerɛ, Nsɛm a Wɔka Kyerɛ, Bangui. Mfinimfini Afrika Ɔman no (Central African Republic)'''. - (CAR (1987). Nomination of the Parc National du Manovo-Gounda-St Floris for Inscription on the World Heritage List. Ministre du Tourisme, des Eaux, Forêts, Chasses et Pêches, Bangui. Central African Republic).
* '''KAR (afe dunkron aduɔkron mmienu mu - 1992) na ɔkyerɛwee. Sauvegarde a ɔwɔ Manovo-Gounda St Floris no mu. Patrimoine Mondial na ɔkyerɛwee. Amandzebɔ a Haut Commissaire de la Zone Franche Ecologique dze kɔmaa UNESCO.''' - (CAR (1992). Sauvegarde de Manovo-Gounda St Floris. Patrimoine Mondial. Report of the Haut Commissaire de la Zone Franche Ecologique to UNESCO).
* '''Douglas-Hamilton, I., Froment, J., na Doungoubé, G. (afe dunkron aduɔwɔtwe anum mu - 1985) Ɔkwan a wɔfa do yɛ aduru a ɔma obi nya apɔwmudzen. Wimhyɛn nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ wuram mmoa a ɔwɔ Central African Republic Atsifi fam ho. Amandzebɔ ma CNPAF, WWF, IUCN, UNDP na FAO.''' - (Douglas-Hamilton, I., Froment, J., & Doungoubé, G. (1985). Aerial survey of wildlife in the North of the Central African Republic. Report to CNPAF, WWF, IUCN, UNDP and FAO).
* '''IUCN, (afe dunkron aduɔwɔtwe awotwe mu - 1988) na ɔkyerɛwee. Wiase Agyapadeɛ a Wɔayiyi - Mfiridwuma mu Nhwehwɛmu. Amandzebɔ ma WWF. -''' (IUCN, (1988). World Heritage Nomination - Technical Evaluation. Report to WWF).
* '''IUCN/WWF Dwumadie 3019. Asono Nhwehwɛmu na Dwumadze, Mfinimfini Afrika Ɔman (Central African Republic). Amandzebɔ ahorow. -''' (IUCN/WWF Project 3019. Elephant Research and Management, Central African Republic. Various reports.)
* '''IUCN (afe dunkron aduɔkron nson mu - 1997) Tebea a Wɔkora Abɔdze mu Wiase Agyapade Agyapade Do. Amandzebɔ a wɔasiesie ama Wiase Agyapade Dwumadzebea, nhyiam a ɔto do aduonu baako (21), UNESCO, Paris. 7pp. -''' (IUCN (1997) State of Conservation of Natural World Heritage Properties. Report prepared for the World Heritage Bureau, 21st session, UNESCO, Paris. 7pp).
* '''Loevinsohn, M. (afe dunkron aduɔson nson mu - 1977) Ɔkwan a wɔfa do yɛ no. Nhwehwɛmu a Wɔyɛe wɔ Wim Nhwehwɛmu a Efii Mu Bae 1969/70. CAF/72/010 Adwuma Krataa a ɔto do nson (7). FAO, Roma, na ɔwɔ hɔ. -''' (Loevinsohn, M. (1977). Analyse des Résultats de Survol Aérien 1969/70. CAF/72/010 Document de Travail No.7. FAO, Rome).
* '''Loevinsohn, M., Spinage, C. ne Ndouté, J. (afe dunkron aduɔson awotwe mu - 1978) Ɔkwan a wɔfa do yɛ aduru a ɔma obi nya apɔwmudzen. Nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ afe dunkron aduɔson awotwe mu (1978) Wim nhwehwɛmu a efii mu bae no ho CAF/72/010 Adwuma Krataa a ɔtɔ do edu (10). FAO, Roma, na ɔwɔ hɔ. -''' (Loevinsohn, M.,Spinage, C. & Ndouté, J. (1978). Analyse des Résultats de Survol Aérien 1978. CAF/72/010 Document de Travail No.10. FAO, Rome).
* '''Pfeffer, P. (afe dunkron aduɔwɔtwe mmiɛnsa mu - 1983) Ɔkwan a wɔfa do yɛ no. Mfinimfini Afrika wuram mmoa akorae a ɔyɛ nwonwa: Gounda-Manovo-St. Floris a ɔyɛ fɛ. Balafon, mfe 58. Puteaux, France. -''' (Pfeffer, P. (1983). Un merveilleux sanctuaire de faune Centrafricain: le parc national Gounda-Manovo-St. Floris. Balafon, 58. Puteaux, France).
* '''Spinage, C. (afe dunkron aduɔson nsia - 1976) na ɔkyerɛwee. Saint-Floris Ɔman Mmoa Yɛmmea ho nhwehwɛmu a odzi kan. FCA/72/010 na ɔkyerɛwee. FAO Roma. -''' (Spinage, C. (1976). Etudes Préliminaires du Parc National de Saint-Floris. CAF/72/010. FAO Rome).
* '''Spinage, C. (afe dunkron aduɔwɔtwe baako mu - 1981) mu na ɔkyerɛwee. Wiase Mmoa a Wɔabɔ Ho Ban na Wɔahyɛ ho nyansa dɛ Wɔmmɔ Ho Ban Ho Nsɛm a Wɔaboaboa Ano. CAF/78/006 Afuom Nwoma a ɔto do 2. FAO, Roma, na ɔwɔ hɔ. -''' (Spinage, C.(1981). Résumé des Aires de Faune Protégées et Proposées pour être Protégées. CAF/78/006 Document de terrain No.2. FAO, Rome).
* '''Spinage, C. (afe dunkron aduɔwɔtwe baako mu - 1981) mu na ɔkyerɛwee. Mmoa bi a wɔatew hɔn ho wɔ Central African Republic. Afrika Ndzɛmba Nhoma a ɔfa Ndzɛmba a atwa hɛn Ho Ahyia Ho 19 (1-2): 125-132. -''' (Spinage, C. (1981). Some faunal isolates of the Central African Republic. African Journal of Ecology 19(1-2): 125-132).
* '''Ber tiaa mu, J-L. (afe dunkron aduɔwɔtwe anum mu - 1985) mu na ɔkyerɛwee. Amandzebɔ a Etwa do a ɔfa Dwumadzi ahorow a Wɔyɛe wɔ Manovo-Gounda-St Floris Ɔman Mmoa Yɛmmea ho. Dwumadzii no ho Amandzebɔ. Mmoa na Nkɔmmɔbɔ Foto. -''' (Temporal, J-L. (1985). Rapport Final d'Activités dans le Parc National Manovo-Gounda-St Floris. Rapport du projet. Fonds d'Aide et Coopération).
* '''UNESCO Wiase Agyapadze Boayikuw (afe dunkron aduɔkron nson mu - 1997). Amandzebɔ a ɔfa Wiase Agyapadze Boayikuw no Nhyiam a ɔtɔ do aduonu (20) ho, Paris. -''' (UNESCO World Heritage Committee (1997). Report on the 20th Session of the World Heritage Committee, Paris).
* '''UNESCO Wiase Agyapadze Boayikuw (afe dunkron aduɔkron awotwe mu - 1998). Amandzebɔ a ɔfa Wiase Agyapadze Boayikuw no Nhyiam a ɔto do aduonu baako (21) ho, Paris - ('''UNESCO World Heritage Committee (1998). Report on the 21st Session of the World Heritage Committee, Paris).
* '''UNESCO Wiase Agyapadze Boayikuw (afe mpem abien biako mu - 2001). Amandzebɔ a ɔfa Wiase Agyapadze Boayikuw no Nhyiam a ɔto do aduonu anan (24), Paris ho - ('''UNESCO World Heritage Committee (2001). Report on the 24th Session of the World Heritage Committee, Paris).
* '''UNESCO Wiase Agyapadze Boayikuw (afe mpem abien abien mu - 2002). Amandzebɔ a ɔfa Wiase Agyapadze Boayikuw no Nhyiam a ɔto do aduonu anum (25) ho, Paris - ('''UNESCO World Heritage Committee (2002). Report on the 25th Session of the World Heritage Committee, Paris).
oce235l9iioy4mgory4pxpj2tizwngq
Mansa Nettey
0
732
6737
4040
2023-04-22T10:39:44Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mansa Nettey''' yɛ Ghana Sikakora krakye. Ɔyɛ CEO a odzi kan a Standard Chartered Bank a ɔwɔ Ghana paaw no. Owurayer Mansa Nettey a woyii no bɛhyɛɛ Owura Kweku Bedu-Addo a wɔpaaw no dɛ CEO, wɔ South Africa na Southern Africa anan. Ne nyii no sii Bola Adesola n'asɛm do dɛ: "M'enyi agye dɛ merema Mansa dɛ Basia CEO odzi kan wɔ Standard Chartered Bank wɔ Ghana. Ne nyansa na n'adwenmu a ɔwɔ wɔ guadzi ho no bɔboa Ghana ndwuma kankɔ. Mepɛdɛ meda Kweku ase wɔ n'akandzi wɔ Ghana ndwuma mu dɛm mfe esia yi mu na mema tsir nkwa wɔ ne dzibew fofor yi mu". Ka n'edwuma no ho no, ɔdze amandzɛɛ bɔkɔ ekesi Bola Adesola CEO, Nigeria na West Africa no ara nsamu. Onyaa ne Mpanyimfo nsɔwdo nwomasua wɔShe Achimota Skuul ansaana ɔrokɔ akɛyɛ ne degree wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology a hɔ na opuei dɛ oduyɛnyi(pharmacist) na ne master's degree wɔ Manchester Business Skuul. Owurayer Nettey enya sikakora ho ntsetsee mfe du-akorɔn na oedzi mpanyindxi pii wɔ sikakorabea ahorow mu. Ɔka Standard Chartered Bank Nigeria Limited apamfo no ho dɛ Ɔkwankyerɛfo panyin. Ɔno na ɔdze Leukemia Project Foundation a ɔwɔ Ghana no bɔbɔɔ adze. Otumii yɛɛ iyi ber a otumii koo dɛm leukemia yarba yi mfe pii.
== Nwomasua ==
Mansa Nettey kɔr skuul wɔ Achimota Skuul na Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ Ghana a hɔ na onyaa ne degree a odzi kan. Ekyir no onyaa ne MBA wɔ Manchester Business Skuul.
== Edwuma ==
Ɔhyɛɛ ne sikakora edwuma ase dɛ 'Relationship manager' wɔ Standard Chartered Bank. Nna ɔyɛ amanadze nsesae panyin wɔ Ghana. Nna ɔyɛ amanadze nsesae panyin (foreign exchange sales) wɔ Ghana na West Africa nyinara. Nna ɔsanso yɛ Ghana sikasɛm nyinara panyin. Ɔyɛ Kwankyerɛfo panyin wɔ Standard Chartered Bank a ɔwɔ Ghana na non-executive director of the board wɔ Standard Chartered Bank a ɔwɔ Nigeria. Afe 2017 mu no, wɔpaaw no dɛ CEO wɔ Standard Chartered Bank, na sesei odzi dɛm dzibew no.
== Abawdobɔdze na dza oenya ==
Owurayer Nettey dzii sikakora kuw bi enyim maa wɔmaa Ghana sikasɛm gua no mpɔn. Ɔnye Leukemia dzii ako mfe pii wiei no, Mansa Nettey dze Leukemia Project Foundation a ɔwɔ Ghana no bɔbɔɔ adze.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
etwjvv7bvxq6kk1vvb7c6q6lpyf3uru
Mantɔw ahorow
0
733
6738
4044
2023-04-22T10:39:49Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Fininimfin Mantɔw.
Apue Mantɔw.
Atɔe Mantɔw.
Etsifi Mantɔw.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
92jeubz0dsjrmi4hvytlbc46kc1559l
Mantɔw ahorow a ɔwɔ Ghana
0
734
6739
4047
2023-04-22T10:40:18Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mantɔw ahorow a ɔwɔ ɔman Ghana mu'''Mantɔw du- esia na ɔwɔ Ghana. Hɔn nye: Esuantse Mantɔw mu, Firaw Mantɔw, Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu, Finimfin Mantɔw mu, Estsifi Mantɔw mu, Atɔree Mantɔw mu....
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6gmtp9uljrwmbvnh4s4vdg8ke8ql1y8
Margaret Amoakohene
0
735
6740
4049
2023-04-22T10:40:22Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Margaret Ivy Amoakohene''' (wɔwoo no afe 1960 Ayɛwoho 17) yɛ Ghana nwomasuanyi na Nwomanyimnyi. Ɔasom amambu ahorow ase na nwoma ahorow mu. Nna ɔyɛ Ghana High Commissioner kɔ Canada wɔ John Agyekum Kufour amambu ase. Ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi panyin na kwankyerɛfo wɔ School of Communication Studies wɔ University of Ghana, Legon. Mprenpren yi ɔyɛ Ɔman no apamfo kuwba. <sup>[''when?'']</sup>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe 1960 Ayɛwoho 17 na wɔwoo Margaret Ivy Amoakohene wɔ Wenchi wɔ Bono Ahafo Mantɔw mu. Ofi Nsawkaw, Tain mansin n'ahenkurow wɔ Bono Ahafo mantɔw mu. Onyaa ne GCE Ordinary level certificate fir St. Francis Secondary School wɔ Jirapa, wɔ Etsifi Anee mantɔw mu wɔ Ghana fir afe 1974 kesi afe 1979. Ɔtoaa do kɔr St. Louis Senior High School wɔ Kumasi kenyaa ne GCE Advanced level certificate. Afe 1981 mu no, ɔkɔr University of Ghana kɛyɛɛ Bachelor of Arts degree wɔ French na Spanish kasa mu. Amoakohene nyaa ne postgraduate nwomasua wɔ University of Ghana hɔ na owiei a nna okitsa Master of Philosophy degree na Post-graduate Diploma wɔ Communication Studies mu. Ekyir no onyaa Doctor of Philosophy degree wɔ mass communication fir University of Leicester wɔ England.
== Edwumayɛ abrabɔ ==
Fitsi afe 1992, Ivy Amoakohene akyerɛ esuafo adze wɔ amansan edwumakuw ahorow wɔ Nhwehwɛmu a odzi mu, na amansan Nkitahodzi wɔ University of Ghana mu. Ɔaka noho akɔ nwoma na ɔman abrabɔ mu, a ɔsoom wɔ National Media Commission, Ghana News Agency, Ghana Broadcasting Corporation, na National Film and Television Institute kuw mu. Institute of Public Relations Ghana yɛɛ no hɔn honorary Secretary, na mampanyin edziekyir wɔ dzibew soronko mu wɔ Ghana amansan kankɔ mu. Afe 2010 mu no wɔpaaw no dɛ kwankyerɛfo wɔ School of Communication Studies wɔ University of Ghana.
== High Commissioner to Canada ==
Afe 2006 mu no, Ɔmampanyin John Agyekum Kufour paaw Amoakohene dɛ ɔnhwɛ head Ghana Embassy wɔ Canada do dɛ High Commissioner. Ɔhyɛɛ nwomasua edwuma ase wɔ afe 2006 Fankwa 26 mu ber ɔdze ne nkrataa kɛmaa Governor General wɔ Canada, Onyimnyamfo Michaelle Jean, wɔ ne aban mu ɔfese na tsebea wɔ La Citadel wɔ Quebec City. Dɛ High Commissioner no, ɔyɛɛ etuhoakyɛ edwuma, kor mu dze ɔboaboa ayarhwɛ ndzɛmba kɛmaa Nsawkaw Asopitsi. Nna ɔyɛ High Commissioner wɔ Canada a ɔtɔ do ebien wɔ Kufour amambu ase na ɔsoom wɔ dɛm dzibew no mu fir afe 2006 kesi afe 2009 Kwakwar bosoom no mu.
== Council of State ==
Afe 2017 Kwakwar bosoom mu no, Ɔmampanyin Nana Akuffo-Addo paaw Amoakohene kaa ɔman apamfo du-biako a Ɔmampanyin apaw hɔn ho. 25-member Council of State no na mbra mu no wɔwɔ ho kwan dɛ wɔma mampanyin no afotu.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gr3zb6er2hwmn6xf42bhrxi4mtb5t8i
Margaret Clarke-Kwestie
0
736
6741
4053
2023-04-22T10:40:25Z
Robertjamal12
13
/* <u>Amanyɛsɛm</u> */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Margaret Clarke-Kwestie''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi dada na ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ apɔwmudzen mu nsɛm do fitsi afe 1993 kesi afe 2001 mu wɔ Rawlings aban mu. Afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu no, ɔdze 52.20% dzii nkonyim dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ga South ambatow mpasua dze nam National Democratic Congress do.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase na nwomasua</u> ===
Clarke-Kwestie yɛ Ghananyi, afei nna ɔyɛ panyin a ɔhwɛ toto ɔmansikasɛm na eguadzi do wɔ asoɛe a ɔhwɛ Sikasɛm na Eguadzi nhyehyɛɛ do ansaana ɔreba amanyɛsɛm mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ga South ambatow mpasua, ɔsoafo abadziekyir dada a ɔhwɛ apɔmudzen na nwomasua do na ɔmansoafo wɔ ɔmampanyin ne dwumadzibea. Clarke-Kwestie soom dɛ ɔhwɛfo wɔ Oil Research ahyehyɛdze mu, Scientific Instrumentation Centre of CSIR na GIHOC Cannery wɔ Nsawam. Ɔayɛ ɔhwɛfo wɔ EIC fitsi afe 1984 mu. Clarke-Kwesie bɛyɛɛ Ghana nanmusifo wɔ Republic of South Korea wɔ afe 2009 mu. Nna ɔsan yɛ kwankyerɛfo wɔ Enterprise Group na panyin wɔ Enterprise Group Limited.
==== <u>Amanyɛsɛm</u> ====
Wodzii kan paaw Clarke-Kwestie dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ga South ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam National Democratic Congress do, iyi maa ɔbɛyɛɛ kuwba wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ 4th republic mu wɔ Ghana. Onyaa amba dodow 49, 758 a egyina hɔ ma 52.20% fi amba dodow a wɔtoow no mu. Odzii nkonyim tsiaa Eric Busby Quartey-Papafio a ɔwɔ National Democratic Congress, onyaa amba 19, 180 a egyina hɔ ma 20.10%, Jesse Nii Adu Commey Randol a ɔwɔ Convention People's Party, onyaa amba 3, 092 a egyina hɔ ma 3.20%, Daniel Addoquaye Pappoe a ɔwɔ People's National Convention, onyaa amba 2, 416 a egyina hɔ ma 2.50% na Amekah Kwadzo John a ɔwɔ Great Consolidated Popular Party, onyaa amba 1, 485 a egyina hɔ ma 1.60%.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hq0qnaofqye1wfl5djooh8mi5yx8n1b
Margaret Clarke Kwestie
0
737
6742
4055
2023-04-22T10:40:29Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Margaret Clarke-Kwestie yɛ Ghana amanyɛnyi mber bi a abɛsen kɔ na aban ananmusinyi ma Apɔwmudzen mu nsɛm fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa kesi afe apem ahaebien biako wɔRawlingsamambu ase. Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia asahen abatow a ɔkɔr do wɔ Ghana no, ɔdze mba 52.20% dzii kunyim faa mbrahyɛbagua egua no wɔ Ga Anaafo mpasuardo wɔ Akatamanso amanyɛkuw (National Democratic Congress) no frankaa do.
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Clarke-Kwestie yɛ Ghananyi na afei so ɔyɛ Ofisiesie Nhyehyɛɛ Ɔsrafo Owura (Principal Economic Planning Officer) wɔ Amanyɛsɛm somfo fie ma sikasɛm na Ofisiesie Nhyehyɛɛ (Ministry of Finance & Economic Planning) mber bi abɛsen kɔ ansaana ɔdze noho rukowura anaa rekɛhyɛ amanyɛsɛm mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ga Anaafo mpasuardo, Amanyɛsɛm ho somfo ma Apɔwmudzen na Nwomasua na Amanyɛsɛm ho somfo (Former Minister of Health and Education) mber bi abɛsen kɔ na afei Amanyɛsɛm mu somfo ma Ɔman (Minister of State) no wɔ Ɔmampanyin no ne Ɔfese. Clarke-Kwestie somee wɔ Ngo Nhwehwɛmu Edwumayɛ(Oil Research Center) mu, Mfir Edwindze Bea (Scientific Instrumentation Center) ma CSIR na GIHOC Cannery ma Nsawam. Ɔda ho wɔ EIC mu fitsi afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe-anan. Clarke-Kwesie bɛyɛɛ Ghana Ambrado ma South Korea wɔ afe apem ahaebien akorɔn. Nna ɔsan yɛ Ɔkwankyerɛfo anaa Panyin wɔ Mbɔdzembɔ edwumakuw na banodzifo no mu kor wɔ mbɔdzembɔ edwumakuw no mu(Director of Enterprise Group and a Board of Enterprise Group Limited).
AMANYƐSƐM:
Odzikan no woyii Clarke-Kwestie dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ga Anaafo mpasuardo wɔ Nkran mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu wɔ Akatamanso anaa Kyim amanyɛkuw no tsikitsi do ma ɔno ntsi ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien no wɔ kwasafoman ɔtɔdo anan no mu. Wɔdze mba 49,758 paaw no. Nna mba yi gyina hɔ ma 52.20% wɔ mba papa no mu. Wɔsaan Eric Busby Quartey-Papafio a ɔyɛ Akatamanso amanyɛkuwba, Jesse Nii Adu Commey Randol a ɔyɛ Akokɔ Baatan amanyɛkuwba (Convention People's Party), Daniel Addoquaye Pappoe a ɔka "People's National Convention" na Amekah Kwadzo John a ogyinaa wɔ "Great Consolidated Popular Party" kuw dzin mu no ho yii Margaret Clarke-Kwestie. Mba a dɛm nyimpakuw yi enntum ammfa enntwa Clarke-Kwestie yɛ mba 19,180, 3,092, 2,416 na 1,485 dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do. Nna dɛm mba a wonyae no gyina hɔ ma 20.10%, 3.20%, 2.50% na 1.60% no so dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no.
NHWƐDO:
"Ghana Ministers". guide2womenleaders.com. Retrieved 30 April 2019.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Ga South Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 30 April 2019.
"NDC Ministers Previous Government". www.ghanaweb.com. Retrieved 9 October 2020.
"Margaret Clarke-Kwesie, Director, Enterprise Group". PageOne. 28 December 2016. Retrieved 9 October 2020.
"Ghana's Ambassador to Korea On Independence Day". www.ghanaweb.com. 6 March 2012. Retrieved 9 October 2020.
"Ghana marks 55th year of national independence". MyJoyOnline.com. 6 March 2012. Retrieved 9 October 2020.
"Women urged to support fight against social vices". Graphic Online. Retrieved 9 October 2020.
"Margaret Clarke-Kwesie resign from Enterprise Group". PageOne. 28 August 2017. Retrieved 9 October 2020.
"Margaret Clarke-Kwesie, Director, Enterprise Group". PageOne. 28 December 2016. Retrieved 9 October 2020.
FM, Peace. "Parliament - Greater Accra Region Election 1996 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 9 October 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
943v2a9i4k5nnhmzgl2qzwqzxgrcugk
Margaret Ekua Prah
0
738
7653
6743
2023-05-01T17:45:41Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Margaret Ekua Prah''' yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu na ɔka amanyɔkuw[[New Patriotic Party]] wɔ Ghana ho. Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Zambia.[2]
== '''Ananmusifo Edwuma''' ==
Wɔ July 2017, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo yii Margaret Prah dɛɛ Ghana Ananmusifo ma Zambia. Na ɔka nyimpa 22 a wofri Ghana na wɔbɔ hɔn ho mbɔdzen a woyii hɔn dɛɛ hɔn da amanaman ho dwumadzi ano wɔ wiase nyinara mu.[2][3][4]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' James Kunda,"LUNGU TIPS DIPLOMATS", TIMES OF ZAMBIA, 17 February 2016.
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Archived from the original on 19 November 2017. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News. "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Archived from the original on 13 July 2017. Retrieved 15 July 2017.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
t4m48xdc1uce9qcfa4sklveh6gje6lj
Mariam Iddrisu
0
739
6744
4063
2023-04-22T10:40:36Z
Robertjamal12
13
/* Nwomasua */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mariam Iddrisu''' yɛ Mansin Krakye Panyin.
== Nwomasua ==
Mariam Iddrisu kɔr skuul wɔ Ghana Senior High School
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
erqjsm4mzbw13kvsllqlhbln07xkyrd
Mariama Owusu
0
740
6745
4065
2023-04-22T10:41:03Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mariama Owusu''' yɛ Ghana mbrakyerɛfo. Mprenpren yi ɔsɛndzifo wɔ Appeal court, wɔpaaw no Supreme Court Ɔsɛndzifo wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw bosoom no mu na wɔtoo no do aba wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do akorɔn. Wɔkaa no do ntam wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do du-esuon. Ne mpawee no, nna ɔasom wɔ ekyir bɛyɛ mfe eduasa-awɔtwe. .
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Mariama Owusu fi Beposo wɔ Asante afamu wɔ Ghana. Onyaa ne mfinimfin nwomasua ntsetsee wɔ T.I. Ahmadiyya Secondary School, Kumasi (T.I. Amass) fitsi gyinapɛn kesi esia.
== Edwuma ==
Ɔhyɛɛ ase soom ekyir dɛ District Magistrate fitsi afe 1990 kesi afe 1992. Ɔbɛyɛɛ Circuit Court judge wɔ 1992 na ɔsoom wɔ dɛm tum no mu kesi afe 2000 a ɔyɛɛ no High Court judge. Afe 2003 mu no, wɔpaaw no dɛ supervising High Court judge ma Sunyani kɛpem afe 2005. Ɔyɛɛ High Court judge kesi afe 2006 a ɔbɛfaa Court of Appeal dzibew no. Ɔayɛ pɛrpɛr ama Court of Appeal kesi n'abɔdzin dze ma Supreme Court Judge dzibew no wɔ afe 2019 Ɔberɛfɛw bosoom no mu. Wɔkaa no do ntam wɔ afe 2019 Mumu bosoom no ne da a ɔtɔ do du-esuon.
Owusu asom dɛ mampanyin ama Ghana Chapter ma Amanadze Mbasiafo Asɛndzifo fɛkuw no mfe anan. Ɔasan asom dɛ Ethics Committee of the Judicial Service kuwba. Fitsi afe 2010 kesi afe 2014, nna ɔyɛ Performing Assets Committee, Judicial Service kuwba.
Ɔka seven-member panel a wɔtsenaa ase wɔ afe 2020 abatow a John Mahama kɛkaa ho asɛm tsiaa Electoral Commission of Ghana na Nana Akufo-Addo
== Hwɛ iyi so ==
*
*
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ck7vyynz77rpl2kocxsagnp7qdhuo9u
Marian Ewurama Addy
0
741
7793
7783
2023-05-05T15:14:36Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16001775}}
'''Marian Ewurama Addy'''
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Ewurama Addy wɔ Kwakwar 7, 1942 wɔ Nkawkaw wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana, dze ma Samuel Joseph Cole na Angelina Kwofie Cole.[8][1] Owie ne nwomasua wɔ St Monica's Secondary School wɔ Mampong-Ashanti fri Sanda 1956 dze kɔ Obiradzi 1960 na otu mpɔn wɔ agordzi dwumadzi mu na onyaa ne 'O' na 'A' level abodzin nkrataa.[9][10] Ɔsanso kɔ Holy Child Girls' Sukuu wɔ Cape Coast.[9] Onyaa ne abodzin nkrataa wɔ bachelor degree mu a oka esuafo edzikanfo hɔn ho wɔ botany na chemistry fri University of Ghana, Legon.[9][8] Ɔsanso kɔɔ nyaa master degree na doctorate wɔ biochemistry fri Pennsylvania State University.[9]
== Edwuma ==
Addy dur mpempemdu wɔ Nwomasua mu Ɔkyerɛfo panyin wɔ biochemistry mu wɔ University of Ghana, na ehɔ yɛ bea na na oyɛ basia ɔkyerɛfo a odzi kan wɔ sciences mu wɔ Suapɔn no mu, na onnyɛ ono nko na mbom wɔ Ghana dɛ ɔman mu ne nyinara.[9][11] Dɛm aber n'ara wɔ suapɔn ne mu, obɛyɛɛ Panyin a ɔda Biochemistry , Cell na Molecular Biology adzesua bea ano fri 1988 dze kɔ 1991 na 1994 dze kɔ 1997.[11] Addy dze n'edwuma dɛ Ɔkyerɛfo panyin wɔ Biochemistry mu kɔɔ ewie wɔ 2002.[11] Wɔ n'aber dɛ Ɔkyerɛfo panyin na adzesuabea ne panyin a ɔda ano no, na ɔyɛ eguamutranyi ma Policy Committee on Developing Countries (PCDC) na National Board for Professional and Technicians Examinations (NABPTEX).[9] Ɔsom dɛ Dwumadzi ne ho Ɔkwankyerɛfo ma Science Education Programme for Africa (SEPA) a ɔwɔ Accra, Pan African Dwumadzi ma esuafo a afei na wɔ bɔkɔ suapɔn mu nyansahun mu nwomasua wɔ 1970 ne mu.[9] Ɔsom wɔ Kwami Committee, a ɔyɛ technical committee wɔ polytechnic nwomasua nhyehyɛɛ a National Council for Tertiary Education (NCTE) dze to gua, dze sua adze na ɔdze dwumadzi ho gyina si to gua dze boa Ghana aban wɔ ne boa a ɔdze ma polytechnic nwomasua .[12] Wɔ 1994, Na ɔsanso ka UNDP kuw a na wɔ yɛ nyimpa anan ho wɔ Ghana a woyii hɔn dɛɛ hom nfa dwumadzi ho nhyehyɛɛ a ɔfa National Action Program for Science and Technology Development ho.[12] Na ɔyɛ Ghana Atomic Energy Commission kuw mu nyimpa fri 1996 dze kɔ 1998.[13]Ɔsomm dɛ kuw mu nyimpa ma WHO Regional Expert Committee on Traditional Medicine, na ɔyɛɛ edwuma dɛ afotufo ma International Foundation for Science, wɔ Stockholm, Sweden.[2] Ɔda edwuma ano na ɔyɛ Executive Secretary a odzi kan wɔ Western Africa Network of Natural Products Research Scientists (WANNPRES), a wɔtsew no wɔ Kwakwar 2002.[9]Osua adze kɔɔ ekyir wɔ basic na applied science mu, na ɔyɛɛ ɔkyerɛkyerɛfo ma undergraduate, post-graduate, dental na medical students wɔ University of Ghana, Legon na odzikan kyerɛ wɔ Howard University College of Medicine wɔ Washington DC.[2][14]Wɔ January 2008 no,wɔdze Addy sii do dɛɛ panyin a odzi kan wɔ Anglican University College of Technology, technology dwumadzi nhyehyɛɛ wɔ nwomasua ho kan kɔ mu .[15]
Ne ho nsɛm a ɔkyerɛwee, "''Rewards"'' no baa gua wɔ 2011.Onye ne nuanom mbasiafo , Jane na Elizabeth, onyaa Abasobɔdze a wɔdze maa “Basiaba ɔbɔ ne ho mbɔdzen” wɔ ne sukuu , St Monica's Secondary School.[10]Ghana Aban dze ne sii do dɛɛ Officer of the Order of the Volta wɔ ne dwuma a odzi dze boa science na mbasiamba hɔn nwomasua.[14]
== '''Nhwehwɛmu''' ==
Addy ne enyisoadzehun wɔ adzesua nhwehwɛmu yɛ biochemistry of herbal medicinal products a na eduryɛfo dze sa yarba ahorow; ne tsitsir wɔ ne ahobambɔ na ahoɔdzen ndur no yɛ edwuma.[9][11] Ne nhwehwɛmu wɔ flowering legume ''Desmodium adscendens'' a eduryɛfo dze dzi dwuma a wɔdze sa yarba bi tse dɛ asthma na allergies kyerɛɛ dɛɛ adze a odzi akotsen wɔ ndzɛmba a wɔdze yɛɛ ndur no ka class of compounds afofor ho dɛm aber yi a wɔfrɛ no soyasaponins.[17] Iyi boa ma wɔ hu ndur a wɔdze dzi dwuma a ibi nye ndur a wɔdze sa asthma na Type 2 diabetes.[11] Ne nhwehwɛmu wɔ biochemistry of diabetes mellitus maa mpomtu baa ahaban ndur ne nhyehyɛɛ ho dze ayarsa ma yarba no.[18] Wɔ n'abrabɔ mu no , Marian Ewurama Addy dzi nhwehwɛmu 22 a ɔfa asthma ho to gua, anaphylaxis, Type 2 diabetes, na hypertension a na ɔfa ahaban ndur ne ayarsa ho .[19]
== '''National Science na Maths Quiz''' ==
Dr. Addy ne ndwuma a ɔda mu soronko wɔ Ghana, na obiara a ɔhwɛɛ bi , na ɔyɛ National Science and Math Quiz dwumadzi .[20] Dɛm adzesua nsɛmbisa dwumadzi yi maa ntoado sukuu esuafo a w'etwa Ghana ho ehyia akwanya dɛɛ hom nsi akan wɔ math and science quiz mu.[6]Addy ne botae a ɔdze hyɛɛ dɛm dwumadzi yi ase nye dɛɛ odze bɛpegya science na math adzesua ama amanfo na dwumadzi ne ho mfaso wɔ hen daa abrabɔ mu , dɛmara so, ɔdze hyɛ mbofra nkuran , ne tsitsir yɛ nkatasia, dɛɛ hom nkosua science.[20]Ono nye basia a odzii kan hyehyɛɛ dɛm dwumadzi no na ogyina mu wɔ sukuu na kuw ahorow hɔn akansi mu.[6] Ne nkuranhyɛ wɔ general science adzesua wɔ mbabun a wɔwɔ Ghana boa ma mbasiafo beberee nyaa opɛ wɔ STEM adzesua mu.[6] Ɔsomm dɛ dwumadzi ne Panyin fri 2001, ɔbɔɔ Eureka Emefa Adomako ne dzin dɛɛ onbisi n'anan wɔ dwumadzi mu.[21]
== '''Abrabɔ''' ==
Marian Ewurama Addy na ɔwar Ebenezer Charles Oko Addy, a na ɔyɛ sociologist na nyia odzi akotsen wɔ agordzi mu ma onyaa sika kɔkɔɔ abodzin wɔ 4 x 100 metres relay wɔ 1966 Commonwealth Games wɔ Kingston, Jamaica.[22] Awarfo yi nyaa mbasiamba ebien , Naa Lamiley Addy-Sadowsky na Lamiokor Esi Addy.[22]
== '''Ne wui na Egyapadze''' ==
Owui wɔ 14 Sanda 2014 wɔ Korle-Bu Teaching Hospital wɔ Accra.[23][24] Wɔ sie no 1 Ebɔw 2014 wɔ Saltpond, kurow bi a wɔ abakɔsɛm mu no w'agye dzin yie wɔ Central Region wɔ Ghana.[22]Adzesuabea a ɔyɛ science laboratory wɔ Department of Biochemistry, Cell and Molecular Biology wɔ University of Ghana, wɔdze ne dzin too do dɛ “''Marian Ewurama Addy Laboratory for Medicinal Plants and Natural Products Research''” na wɔdze hyɛ enyimunyamhyɛ.[25]Biochemistry department a ɔsanso bɛhyɛ ''Professor Marian Ewurama Addy Memorial Lecture'' enyimunyam wɔ ne dzin mu.[26] Ne nhwehwɛmu edwuma wɔ medicinal biochemistry of herbal products maa ahaban ndur bɛgyee dzin na wɔ gyee too mu wɔ scientific community.[14]National Science and Math Quiz kɔ do afe biara na ogu do dze science to gua wɔ amanfo adwen mu na oboa dze math na science adzesua to gua ma mboframba.[6]
== Abasobɔdze na enyimunyamhyɛ ==
• Shell Prize, awarded by the Shell Company, Ghana Ltd, to the top six candidates who passed the General Certificate of Examinations, "A" Level, 1962[8]
• McCallien Prize, awarded to the best student in Volta Hall, the female hall of residence, 1963[8]
• Waddell Prize, awarded to the best science student, 1962–66[8]
• California Prize, awarded by the Chemistry Department, University of Ghana, to the best freshman in Chemistry, 1962–63[8]
• Fellow, African Graduate Fellowship Program (AFGRAD) of the African-American Institute, 1966–71[8]
• Fellow of the International Seminar in Chemistry, at Uppsala University, Uppsala Sweden, 1985–86[8]
• Fulbright African Senior Scientist Award in 1990[8]
• CIMG Marketing Woman of the Year, in 1995, for marketing Science.[1]
• The Africa-America Institute's Distinguished Alumna for Excellence in 1998.[23]
• UNESCO Kalinga Prize for the Popularization of Science in 1999.[9]
• The Millennium Excellence Award for Educational Development in 1999.[23]
• Inducted as a Fellow of the Ghana Academy of Arts and Sciences in 1999.[2]
• National Award by the Enterprise Insurance Company Limited on the occasion of their 75th anniversary in 1999, for "invaluable contribution to educating Ghana's children and for creating enthusiasm in Mathematics and the Sciences"[8]
== Nwoma ahorow==
''• Condensation of free [alpha]-amino acids as a pro-biological polymerization system'' (1971)
''• Genetic Demonstrations: Instructor's Manual'' (1980); co-authored with Ebenezer Laing and Carol Markwei
''• Putting Science into the Art of Healing with Herbs: From Smoked-drum Kymograph to ELISA'' (2003) [1]
''• Training the Next Generation of Scientists'' (2004)[27]
''• Rewards: An Autobiography'' (2011)[16]
''• Archived from the original on 2016-04-06. Retrieved 2017-07-09.''
'''• ^''' ''"Marian E. Addy's research while affiliated with University of Ghana and other places". Research Gate. 30 November 2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Kalinga 1999-L2 | United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization". www.unesco.org. Retrieved 2019-11-30.''
'''• ^''' ''Kale-Dery, Severious (1 July 2018). "National Science & Maths Quiz: The journey so far". Graphic Online. Retrieved 26 November 2021.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Prof Ewurama Addy to be buried March 1". www.ghanaweb.com. Retrieved 2017-07-09.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Marian Ewurama Addy profile". Ghanaweb. Archived from the original on 12 February 2015. Retrieved 12 February 2015.''
'''• ^''' ''Blackandwhitegh (2014-01-14). "Prof. Marian Ewurama Addy, First Female Professor of Science at the University of Ghana Passes on at age 72". BlackandWhiteGH. Retrieved 2017-07-09.''
'''• ^''' ''"Late Professor Marian Ewurama Addy Honoured | University of Ghana". www.ug.edu.gh. Archived from the original on 2015-12-13. Retrieved 2017-07-09.''
'''• ^''' ''"Invitation to 2nd Professor Marian Ewurama Addy Memorial Lecture | University of Ghana". www.ug.edu.gh. Retrieved 2020-05-24.''
'''• ^''' ''Addy, Marian Ewurama (2004). Training the Next Generation of Scientists. Ghana Academy of Arts and Sciences.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gpsg9cvn4y0mvqd3z522dh338pvx7sk
Marie Humbert
0
742
4094
4093
2023-04-20T19:24:03Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Marie Humbert''' ɔyɛ Swiss na Ghananyi siniyɛfo.Onyaa dɛ wɔbɔɔ ne dzin mpɛn ebien wɔ 2016 Ghana Movie Awards dwumadzi ase dɛɛ ɔyɛ abɛɛfo siniyɛfo a ɔbɔ ne ho mbɔdzen best na siniyɛfo a ɔyɛ adze yie paa, na wɔ Africa Movie Academy Awards ne dwumadzi a ɔtɔ do du onyaa siniyɛfo a ɔbɔ ne ho mbɔdzen dze boa.[1] Onyin wɔ aman esia mu na onyi n'ebusua tsenae. N'egya yɛ Swiss Frenchnyi na ofri Geneva na ne maame yɛ Ghananyi a ofri Akim Oda, wɔ Eastern region.[2][3]
== Edwuma ==
Humbert yɛɛ "Ebaner" wɔ 40 and Single mu, ono na ɔfaa ahwɛfo abasobɔdze ma episodic pilot wɔ 2018 LA Film Festival na "Susan" ''wɔ Potomanto'', a na ɔyɛ sini a odzi kan yɛ ɔyɛkyerɛ wɔ mu na onyaa Africa Movie Academy Abasobɔdze dɛɛ siniyɛfo a ɔbɔ ne ho mbɔdzen na nyaa oboa siniyɛfo no bi yie na Ghana Movie Award nomination.[4][5][3] Ɔyɛɛ "Makena" wɔ ''An African City'', ɔkyerɛ dɛɛ ne sini dwumadzi no kyerɛ nsɛm bi n'ara na wa fa mu pɛn wɔ aber a na ɔretu abɛstsena Ghana wɔ mfe kakrabi mu no. Ɔkyerɛ Issa Rae na Meryl Streep dɛ wodzi dwuma yie wɔ sini edwuma no mu na wɔhyɛ no nkoran.[6][3] Wɔ 2016 Ghana Movie Awards no, Humbert wɔbɔɔ ne dzin dɛɛ ''siniyɛfo a ɔyɛ adze yie wɔ ɔyɛkyerɛ na sini ntsiatsia mu na discovery of the year'' abasobɔdze. Abasobɔdze dwumadzi no kɔɔ do wɔ Kempinski Gold Coast Hotel, Accra wɔ December. Marie wɔ mber tsia yi yɛɛ 2020 Netflix sini a ɔyɛ The Set Up.[7]
== Abrabɔ ==
Humbert yɛ Ghanayi na ofri Swiss nso. Osua theatre arts[3] wɔ Cours Florent wɔ Paris na onyaa ‘The Lesley Chatterley’ Abasobɔdze a wɔdze ma siniyɛfo a ɔbɔ ne ho mbɔdzen wɔ 2009. Ofri dɛm aber no, Onyaa abodzin nkrataa fri Deakin University wɔ Melbourne, Australia,a osuaa Drama. N'ano atsew yie paa wɔ brofo na French kasa mu.[5][2][3]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''admin (April 3, 2014). "FACES AT AMAA NOMINEES UNVEILING PARTY". Best of Nollywood Magazine. Retrieved November 1, 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Marie Humbert Biography - Age". MyBioHub. 2016-08-15. Retrieved 2020-04-02.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' ''"Age does not matter — Actress Marie". Graphic Online. Retrieved 2020-04-02.''
'''• ^''' ''admin (December 3, 2014). "Yvonne Nelson, Jackie Appiah, Joselyn Dumas, 2 others battle for best actress". Pulse. Retrieved November 5, 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''reporter (June 15, 2014). "I don't regret acting - Marie Humbert". Ghanaweb. Retrieved November 1, 2017.''
'''• ^''' ''reporter (July 23, 2014). "BN #WCW – Woman Crush Wednesday: Marie Humbert of "An African City"". BellaNaija. Retrieved November 1, 2017.''
'''• ^''' ''"Zylofon Media To Host Ghana Movie Awards 2016 Nominees Party". peacefmonline.com. November 25, 2016. Retrieved November 10, 2017.''
External links
• Marie Humbert at IMDb
cluxzpb781p8dbz5xwb6eyriakob7il
Marie Louise Nignan-Bassolet
0
743
7818
7755
2023-05-05T16:43:24Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Marie Louise Nignan-Bassolet''' ɔyɛ Burkinabé amanyɛnyi.
Ɔsoom dɛ Ɔsoafo a ɔma asomdwee wɔ 1982-1983.[1][2] Ɔyɛ basia a odzii kan yɛɛ Ɔsoafo a ɔma asomdwee wɔ ne man mu .
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Chiefs of State and Cabinet members of foreign governments / National Foreign Assessment Center. 1983:Jan.-Mar." HathiTrust. Retrieved 2018-07-07.''
'''• ^''' ''Rouamba, Lydia; Descarries, Francine (2010). "Les femmes dans le pouvoir exécutif au Burkina Faso (1957-2009)" (PDF).''
• anguage
• Download PDF
• Watch
• Edit
5bxe2uec0dhbgk5qfbfshfqsmaulp4r
Mark Anthony Awuni
0
744
12743
12742
2024-02-21T13:48:58Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98033881}}'''Mark Anthony Awuni''' (1940-2024) yɛ [[Ghana]] amanyɛnyi wɔ kwasafman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Binduri abatow mpasuar wɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no mu. Ɔyɛ [[National Democratic Congress]] kuwba.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Awuni wɔ [[Ebɔw]] 12, 1950 mu. Owiee skuul wɔ Claver House Institute. Onyaa abɔdzin krataa (Diploma) wɔ nwomasua mu wɔ suapɔn no mu
=== Edwuma ===
Awuni yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
==== Amanyɛdwuma ====
Awuni yɛ [[National Democratic Congress]] kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe mpemebien na enum ne bosoom Sanda mu ber a odzii nkonyim wɔ afe mpemebien na anan ne bosoom Mumu Ghana amansan abatow no mu. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Binduri mpasuar no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no mu.
==== Abatow ====
Wodzii kan yii Awuni dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Binduri mpasuar wɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansa abatow no mu. Odzii konyim wɔ National Democratic Congress kuw no dzin do. Mbrahyɛbagua ngua duebiasa a nna ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu no, n'abatow mpasuar no ka no mu akorɔn a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ dɛm abatow no mu. National Democratic Congress nyaa mbrahyɛbagua ngua eduokorɔn-anan fir ngua ahaebien na eduasa no mu. Wɔdze mba 9,797 fi mba dodow a wɔtowee 19,939 mu yii no. Iyi nye 49.1% fi mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr. Odzii Yakubu Stephen a ɔwɔ [[New Patriotic Party]], Barichie Tilata Yakubu a ɔwɔ Convention People's Party na Aboyella Charles a onnyi amanyɛkuw biara mu hɔn do nkonyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛr a, wonyaa 6,216, 199 na 3727 fi mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi nye 31.2%, 1.0% na 18.7% fi mba dodow a wɔtowee no mu yɛ pɛr.
===== Asetsena mu nsɛm =====
Awuni yɛ Krinyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
k5e08g3kkimo35d39r2198szhenmfri
Marlène Zebango
0
745
7753
6378
2023-05-05T09:11:36Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q6772025}}
'''Marlène Habata Zebango''' yɛ Afrika amanyɛnyi a nna ɔyɛ Ɔsoafo ma mbabun na Agordzi dwumadzi ho wɔ Burkina Faso aban mu fir afe 1991 kɔsi afe 1993.[1]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Burkina Faso | WORLDWIDE GUIDE TO WOMEN IN LEADERSHIP". www.guide2womenleaders.com. Retrieved 2018-05-23.''
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Africa]]
jeywxxmjjl264lis61bmngwywx9nao7
Martha Ama Akyaa Pobee
0
746
6748
4116
2023-04-22T10:41:44Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Martha Ama Akyaa Pobee''' (wɔwoo no Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so nnan) yɛ Ghana ɔman nanmusifoɔ a wayɛ Ɔkyerɛwfoɔ Panyin Boafoɔ wɔ Amanaman Nkabom Kuo a ɔhwɛ Afrika so wɔ Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfoɔ Dwumadibea firi afe 2021.[1] Wɔ saa dibea yi mu no, ɔka Amanaman Nkabom Dwumadibea a Ɛhwɛ Amanyɔsɛm ne Asomdwoe Ho Nsɛm So no ho.
Nea Ɔkorɔn
Martha Ama Akyaa Pobee
in November 2021 wɔ Mogadishu 14th Ghana Daa Ananmusifoɔ wɔ Amanaman Nkabom Kuo no mu
Wɔ adwuma mu July 2015 – May 2021 Ɔmampanyin John Dramani MahamaKen Kanda odii n’anim
Ankorankoro ho nsɛm
Wɔwoo September 4
Ɔman:Ghananyi
Ahokafo:John Samuel Pobee
Sukuu:University of Ghana , Graduate Institute of International and Development Studies Adwumayɛ
Ansa na Pobee rebɛka UN ho no, na ɔyɛ Ghana Daa Ananmusifoɔ a ɔdi kan wɔ Amanaman Nkabom no mu.[2][3][4] Kan Ɔmampanyin John Dramani Mahama na ɔpaw no wɔ July 2015 mu.[5]
Nwomasua
Pobee nyaa ne bachelor’s degree wɔ Borɔfo ne nyansapɛ mu wɔ Ghana Sukuupɔn mu na ne master’s degree wɔ nkɔso adesua mu wɔ International Institute of Social Studies a ɛwɔ The Hague. Ɔsan nso suaa aman ahodoɔ ntam nkitahodiɛ wɔ Graduate Institute of International and Development Studies (IHEID) ne Ɔmanfoɔ Nnwuma wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA).[5]
Ndwuma
Ná Pobee yɛ adwuma ho ɔnanmusifo, na na ɔsom wɔ Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea. Wɔde no too Tel Aviv fi afe 2000 kosi afe 2004.[6] Ɔyɛ Head of Chancery wɔ Ghana Aban Nnanmusini a ɛwɔ Washington DC firi afe 2006 kɔsi afe 2010.
Efi afe 2010 kosi afe 2012 no, na Pobee yɛ Amanneɛbɔ ne Ɔmanfo Nsɛm Dwumadibea no Panyin wɔ Amannɔne Nsɛm Dwumadibea. Akyiri yi ɔbɛyɛɛ Asɛmpatrɛw Panyin Abadiakyiri wɔ Ghana Aban Asoɛe a ɛwɔ Pretoria firi afe 2012 kɔsii sɛ Ɔmampanyin John Dramani Mahama paw no sɛ Ghana Daa Ananmusifoɔ wɔ UN wɔ July 2015 mu.[5][3][7][8][9 ] .
Ankorankoro asetra
Pobee aware John Samuel Pobee, Anglikan sɔfo ne Ɔbenfo a Wɔapaw no. Saa guasodeyɛ no kɔɔ so wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ 26 July 1994.[10][11] Ɔyɛ Roma Katolekni.[12]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
'''• ^''' Secretary-General Appoints Martha Ama Akyaa Pobee of Ghana Assistant Secretary-General for Africa United Nations, press release of May 21, 2021.
'''• ^''' ''"Help imbibe diplomatic skills in youth – UN Ambassador". www.ghanaweb.com. Retrieved 2019-05-21.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"President Commissions Martha Pobee as UN Representative". Government of Ghana.''
'''• ^''' ''Eshun, Beatrice. "Ghana's new Ambassador to UN sworn in". www.gbcghana.com. Retrieved 2019-05-21.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"New Permanent Representative of Ghana Presents Credentials | Meetings Coverage and Press Releases". www.un.org. Retrieved 2018-03-08.''
'''• ^''' ''Pobee, John S. (2012). Sense of Grace and Mission. African Books Collective. p. 226. <nowiki>ISBN 9789988152284</nowiki>.''
'''• ^''' ''Akhmed, Raj (1 August 2015). "Meet Mrs. Martha Ama Akyaa – The First Woman Appointed As Ghana's Ambassador To The United Nations". African Seer. Retrieved 12 August2017.''
'''• ^''' ''Nuamah, Samuel (23 July 2015). "Envoy to UN takes oath". Ghanaian Times. Retrieved 12 August 2017.''
'''• ^''' ''Boadu, Kwame Asare (25 July 2015). "Appointing women to key positions: Prez Mahama scores another point". Graphic Online. Retrieved 12 August 2017.''
'''• ^''' ''Pobee, John S. (2012). Sense of Grace and Mission. African Books Collective. p. 230. <nowiki>ISBN 9789988152284</nowiki>.''
'''• ^''' ''"Rev. Professor Emeritus John Samuel Pobee". Ghana Academy of Arts and Sciences.''
'''• ^''' ''Omenyo, Cephas N.; Anum, Eric B. (2014). Trajectories of Religion in Africa: Essays in Honour of John S. Pobee. Rodopi. p. 52. <nowiki>ISBN 9789401210577</nowiki>.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
m00bn59sstx27xh7b4qu7izwp8dzthx
Martha Appiah
0
747
6749
4118
2023-04-22T10:41:48Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Martha Appiah''' (Wɔwoo no afe 1965 Mumu 19) yɛ Ghana mbirikatunyi(Ghanaian sprinter). Osii akan wɔ mbasiafo hɔn 4 × 100 metres relay no mu wɔ afe 1987 Summer Olympics akansi no mu a ɔkɔr do wɔ Stadio Olimpico, Rome. Nna ɔka 4 x 400 metres relay wɔ 1984 no mu a ɔkɔr do wɔ Memorial Coliseum wɔ Los Angeles.
{| class="wikitable"
|+
Martha Appiah
! colspan="2" |Noho nsɛm
|-
!Ɔman
|Ghanaian
|-
!Awoda
|19 December 1965 (age 57)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Sport
|Sprinting
|-
!Event(s)
|4 × 100 metres relay
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j05khzd03p0igy5d5xp2ynrg2u5zpg7
Martha Bissah
0
748
6750
4120
2023-04-22T10:41:51Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Martha Bissah''' (wɔwoo no afe 1997 Dzifuu 24) mu yɛ Ghana mbirikatunyi. Oenya Sika kɔkɔɔ abawdobɔdze wɔ mbaa 800m enguan no mu wɔ afe 2014 Summer Youth Olympics a ne mber yɛ 2:04.90.
== Nwomasua ==
Bissah kɔr Aduman Senior High School wɔ Asante afamu wɔ Ghana. Afe 2020 Mumu bosoom no mu no, owiee ne degree wɔ business ka emphasis wɔ Management wɔ Norfolk State University wɔ United States. Afe 2021 Esusuowaketseaba mu no, owiee ne degree a otsia ebien wɔ General Business/Marketing mu wɔ Norfolk State Suapɔn mu.
== Edwuma ==
Afe 2014 mu no, Bissah nyaa sika kɔkɔɔ abawdobɔdze wɔ mbaa 800m akansi no mu wɔ afe 2014 Summer Youth Olympics no mu.
Woguu Bissah esu fii Ghana mbirikatu fɛkuw no mu wɔ afe 2016 Obiradzi bosoom no mu mber tsia.
Afe 2017 Fankwa bosoom mu no, onyaa sika kɔkɔɔ abawdobɔdze anan wɔ Mid-Eastern Athletic Conference Indoor na Track na Field akansi no mu.
Afe 2018 mu no, wɔtoo no dzin dɛ Basia mbirikatunyi wɔ dɛm afe no mu a ɔtɔ do ebien wɔ Norfolk State Suapɔn mu.
Afe 2019 mu no, mpɛn ebien do no, Martha nyaa Basia mbirikatunyi wɔ dɛm afe no mu wɔ Norfolk State Suapɔn mu, ɔdze mber sema 17 na par 16 nyaa dɛm abawdobɔdze no a iyi maa osii gyinae fofor wɔ akansi no mu.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j0geh1c6qazc0sfngt0pjzaimxib8ib
Marthe Eféwélé Kwami
0
749
4122
4121
2023-04-20T19:24:11Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Marthe Eféwélé Kwami''' yɛ Ghana Kyerɛwfo a wɔwoo no wɔ Nkran, nkan no Gold Coast wɔ afe 1896. N'abakɔsɛm ka nkyerɛw a Ebibir mu basia bi dzii kan kyerɛwee no hoar. Wɔkyerɛw no wɔ awonakasa mu mbom wodzii kan dze bɔtoo gua wɔ German kasa mu wɔ afe 1938 wɔ ''Afrikaner erzhählen ihr Leben'' (Ebibifo ka hɔn ankasa hɔn abrabɔ) Diedrich Westermann na ɔkyerɛwee, kekaa bɛyɛ Ebibifo bɛyɛ du-baako bɔɔ mu (collection of eleven self-portrayals)
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This article about a Ghanaian write
|}
tatb7l9ijjjmb2q3ycjp31mesfwd0ib
Mary Chinery-Hesse
0
750
4131
4130
2023-04-20T19:24:12Z
MF-Warburg
12
8 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Mary Chinery-Hesse''',
FAAS, OSG, née '''Blay''' (wɔwoo no 29 October 1938[1]) ɔyɛ amanɔne osom edwumayɛfo na ogyina wɔ amanaman mu dwumadzi ma Ghana na ɔyɛ edwuma dɛ basia a odzii kan bɛyɛɛ Chancellor ma University of Ghana, ɔhyɛɛ n'edwuma ase wɔ 1 August 2018. Ɔyɛ basia a odzii kan bɛyɛɛ Deputy Kwankyerɛfo n'abadzekyir wɔ International Labour Organization[2][3][4][5][6]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Mary Blay wɔwoo no ma Robert Samuel Blay, mbranyimfo, mbra edwumayɛfo na atemmbuafo panyin wɔ Supreme Court of Ghana wɔ amanbu mber a odzi kan no mu. Ne maame yɛ was Dinah Blay. Onyaa ne ntoado nwomasua wɔ Wesley Girls' Senior High School wɔ Cape Coast.[7] Onyaa abodzin nkrataa wɔ BA (Hons) mu wɔ Sociology and Economics, and Doctor of Laws (honoris causa) fri University of Ghana ɔyɛ ne suapɔn mu ntoado wɔ Development Economics mu wɔ University of Dublin.[8][9]
== Edwuma ==
Ɔhyɛɛ n'edwuma ase, Mary Chinery-Hesse na ɔyɛ Principal Secretary wɔ Ministry of Finance and Economic Planning, na ɔkyerɛfo edwumayɛfo ma National Economic Planning Council.[10] Ɔkɔ hyɛɛ UN mu wɔ 1981 na ɔbɛyɛɛ First African Woman Resident Coordinator ma United Nations System na Resident Representative ma UNDP na aman ahorow a ibi nye, Sierra Leone, Tanzania, Seychelles, na Uganda.[10] Ɔyɛɛ panyin a ɔda dwumadzi Consultative Committee on Programme and Operational Questions (CCPOQ) ma United Nations fri 1993 dze kɔ 1998, Commonwealth Expert Group of Eminent Persons on Structural Adjustment and Women na odzii akotsen wɔ dwumadzi ne ho nsɛm kyerɛw ho, ''Engendering Adjustment.''[10] Ɔka Council of African Advisers of the World Bank kuw no ho fri 1992 dze kɔ 1998.[10] Wɔ 1990 mu no, oyɛɛ eguamutranyi ma High-Level Panel of Eminent Persons on Review of Progress in the Implementation of the Programme for the Least Developed Countries.[10] Na ɔka Eminent Persons’ Advisory Panel of the African Union kuw ho na ɔsom wɔ Zedillo Commission,wɔ nyim dɛ Distinguished High-Level Panel of Eminent Persons on Financing for Development.[10]
Wɔ afe 1989, ɔbɛyɛɛ basia a odzii kan bɛyɛɛ Deputy Director-General of the International Labour Organization wɔ Geneva, Switzerland.[2][10] Ɔsom dɛɛ afotufo ma John Kufour, nkane Ɔmanpanyin wɔ Ghana. Na ɔyɛ eguamutranyi n'abadzekyir wɔ National Development Planning Commission.[10]
Ɔsom wɔ edwumakuw ahorow mu a ibi nye Centre for Policy Analysis na Voluntary Fund for Technical Cooperation-UN High Commissioner for Human Rights.[10] Na ɔyɛ Commissioner wɔ Public Utilities Regulatory Commission na wɔ Commission on HIV/AIDS na Governance in Africa.[10]
Ɔbɛyɛɛ Chancellor wɔ University of Ghana. Ɔhyɛɛ edwuma ase wɔ 1 August 2018, na ɔbɛdzii Kofi Annan n'adze, dɛɛ nkane UN Secretary-General.[11]
'''Chinery-Hesse Committee'''
Erstwhile Aban wɔ nkane Ɔmanpanyin John Kufour na onye ne sii do dze akyerɛ ɔsom n'ewie ho mfaso end/emoluments of ''Article 71'' officer holders.[12][13]
== Abrabɔ ==
Ɔware Lebrecht James Chinery-Hesse (1930-2018), a ɔyɛ Ghananyi mbra edwumayɛfo na nkane principal state attorney a na ɔyɛ amanɔne edwuma ahorow wɔ Sierra Leone, Zambia na Uganda, na Ghana Aban dze Grand Medal abasobɔdze maa no.[14] Hɔn ba banyin, Herman Chinery-Hesse yɛ software entrepreneur.[''citation needed'']
== Edwuma ==
• Chinnery-Hesse, Mary et al. (1989) "''Engendering adjustment for the 1990s : report of a Commonwealth expert group on women and structural adjustment''" London: Commonwealth Secretariat[15]
== Egyapadze ==
Fri 2010 dze kɔ 2013, na ɔka kuw Panel of the Wise ho, nyimpa kuw a wɔ ma afotu wɔ African Union for West Africa na edwumakuw mu eguamutranyi ma Zenith Bank, Ghana.[16][17]
== Abasobɔdze na enyimuyamhyɛ ==
Chinery-Hesse ɔman ne Abasobɔdze kɛse a ɔyɛ Order of the Star of Ghana wɔ John Kufour n'aban mu. Ɔsanso nyaa ''Gusi Peace Prize'' ma International Diplomacy and Humanitarianism wɔ Manila, Philippines, wɔ 24 November 2010.[11][18] Wɔ November 2021, Onyaa Abasobɔdze dɛ honorary doctorate a University of London dze maa no wɔ ma ɔyɛ dze boa nyimpa dɔm ho edwuma no.[1][3]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Mary CHINERY-HESSE - Personal Appointments (free information from Companies House)". beta.companieshouse.gov.uk. Retrieved 20 June 2020.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Mrs Mary Chinery-Hesse | The Global African Investment Summit". www.tgais.com. Archived from the original on 2 February 2016. Retrieved 22 January 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Ministry of Women and Children's Affairs - MOWAC". femaleachievers.org. Archived from the original on 28 January 2016. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"Dr. Mary Chinery-Hesse". idpc.net. Archived from the original on 29 January 2016. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"COMMISSIONERS' BIOGRAPHIES | West African Drugs Commission". www.wacommissionondrugs.org. Archived from the original on 27 January 2016. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"First female Chancellor for University of Ghana to be sworn-in Wednesday". Myjoyonline. Myjoyonline. Archived from the original on 1 August 2018. Retrieved 1 August 2018.''
'''• ^''' ''"Wesley Girls High School - Past Students". wesleygirls.edu.gh. Archived from the original on 1 September 2016. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"Biography of Ms. Mary Chinery-Hesse". www.un.org. Archived from the original on 2 May 2015. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"Mary Chinery-Hesse". www.ipdet.org. Archived from the original on 28 January 2016. Retrieved 22 January 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' '''''h''''' '''''i''''' '''''j''''' ''"Biography of Ms. Mary Chinery-Hesse". www.un.org. Archived from the original on 2 May 2015. Retrieved 21 May 2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Dr. Mary Chinery-Hesse of Ghana". ghanadot.com. Archived from the original on 29 December 2015. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''Boateng, Michael Ofori Amanfo. "Chinery Hesse Committee report ready". politics.myjoyonline.com. Archived from the original on 31 January 2016. Retrieved 24 January 2016.''
'''• ^''' ''Musah, Zakaria Tanko. "The Chinery Hesse Committee Report Palaver - A Case of Negligence or Recklessness?". Modern Ghana. Archived from the original on 29 January 2016. Retrieved 24 January 2016.''
'''• ^''' ''"A "Very Nice Man" Goes Home". DailyGuide Network. 13 October 2018. Retrieved 25 May 2019.''
'''• ^''' ''Chinnery-Hesse, Mary; Secretariat, Commonwealth; Women, Commonwealth Expert Group on; Adjustment, Structural (1989). Engendering adjustment for the 1990s : report of a Commonwealth expert group on women and structural adjustment. London : Commonwealth Secretariat. <nowiki>ISBN 9780850923407</nowiki>.''
'''• ^''' ''Peace FM. "Chinery-Hesse To Chair Board Of Trustees For Komla Dumor Foundation". news.peacefmonline.com. Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"Welcome! to Zenith Bank Ghana". www.zenithbank.com.gh. Archived from the original on 22 January 2013. Retrieved 22 January 2016.''
'''• ^''' ''"Dr Mary Chinery-Hesse Wins International Award". Modern Ghana. Archived from the original on 28 January 2016. Retrieved 22 January 2016.''
9sud3c7mvee148mlrxlcxpmzn0r5oe1
Mary Mensah
0
751
6751
4133
2023-04-22T10:41:56Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mary Mensah''' (wɔwoo no afe 1963 Obiradzi 24) yɛ Ghana mbirkatunyi (Ghanaian sprinter). Osii akan wɔ mbasiafo 4 × 100 metres relay wɔ afe 1984 Summer Olympics akansi no mu.
{| class="wikitable"
|+
Mary Mensah
! colspan="2" |Noho nsɛm
|-
!Ɔman
|Ghananyi
|-
!Awoda
|24 Obiradzi 1963 (mfe 59)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Sport
|Sprinting
|-
!Event(s)
|4 × 100 metres relay
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
== External links ==
* Mary Mensah at World Athletics
* Mary Mensah at Olympedia
{| class="wikitable"
|
|This biographical article relating to Ghanaian athletics and track and field is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j6s9ymmpp81v6138crohle88ctrko5d
Mary Salifu Boforo
0
752
7655
7168
2023-05-01T17:45:59Z
Robertjamal12
13
/* Afe 1996 Abatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q26924332}}
'''Mary Salifu Boforo''' (wɔwoo no 25 Kwakwar 1951) yɛ kan Ghana Mbrahyɛbaguanyi ma Savelugu Mansin a ɔwɔ Ghana Atsifi Fam Mantsam mu. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fir afe 1996 kɔsii afe 2017, nanso ɔdzii nkoguo wɔ primaries no mu dɛ ɔrebɛsi akan wɔ afe 2016 abatow no mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Mary Salifu Boforo wɔ 25 Ɔpɛpɔn 1951 wɔ Savelugu, wɔ Ghana Atifi Fam Mantam mu. . Ansa na ɔrebɛyɛ mmarahyɛ baguani no, na ɔwɔ adwuma bi a wɔyɛ paanoo ne kuayɛ; na ɔsan nso yɛɛ adwuma wɔ sikakorabea adwuma mu.[1] Ɔnyaa adwumayɛ ho ntetee wɔ Ɔman Adwumayɛ Ntetee Asoɛe wɔ afe 1972 mu.[2]
== Amanyɛsɛm ==
Efi Ɔbɛnem 1997 no, wayɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ama Savelugu mantam no.[2] Wɔ afe 2014 mu no, ɔbɛyɛɛ First Deputy Majority Chief Whip. Mprempren ɔno ne Mmarahyɛ Bagua no muni a ɔde bere tenten ayɛ adwuma, nanso wɔ afe 2016 mu bere a na ɔrebɔ mmɔden sɛ wɔbɛpaw no ama ne mansin no ne mpre nsia no, ɔhweree wɔ abatow a edi kan no mu wɔ Alhassan Abdulai Red anim. Wei kyerɛ sɛ ɔbɛfiri Mmarahyɛ Bagua no mu wɔ afe 2017. Ɔkaa ho asɛm wɔ abatoɔ no akyi sɛ yei bɛtumi anya nkɛntɛnsoɔ a ɛbɛsi mmaa adwene a ɛwɔ Atifi Fam Mantam no mu no ano.[1]
Boforo yɛ obi a ɔkamfo mmea ne mmofra nsɛm ho tumidi ho asɛm denneennen bere a ɔsom wɔ Ghana Mpɔtam a Wɔrenya Nkɔso Fekuw no mu sɛ Ghana Mmarahyɛ Bagua Mmea Kuw no Mmaranimfo ne Titenani panyin. Ɔbɛyɛɛ obi a wonim no yiye wɔ Ghana bere a otintim amanneɛbɔ bi wɔ Mmarahyɛ Bagua mu a ɛkae sɛ "Mmarima ne mmea nyinaa pɛyɛ ho ɔko no kɔ akyiri sen asɛm a wɔde ama asetra mu atɛntrenee na mmom ɛyɛ onipa hokwan titiriw a ɛsɛ sɛ wonya." Ɛmfa ho sɛ ɔhweree n’akongua no, ɔkamfoo dwuma kɛse a mmea bedi wɔ Afrika Atɔe Fam anim a wobedi no mu na ɔkae sɛ nea watumi ayɛ wɔ ne mantam mu no yɛ adanse a ɛkyerɛ sɛ mmea betumi ama nneɛma a wɔde yɛ adwuma no atu mpɔn ama ɔmanfo no ayɛ yiye.
=== Afe 1996 Abatow ===
Boforo dii kan too aba kɔɔ mmarahyɛ bagua mu wɔ 7 Ɔbɛnem 1997 akyi a wɔkaa sɛ ɔno na ɔdi nkonim wɔ 1996 Ghana Abatoɔ Amansan no mu. Ɔdii Alhassan Abudulai Abubakari a ɔfiri[[New Patriotic Party]] ne Bawa Muhammed Baba a ɔfiri Convention People’s Party no so nkonim denam abatoɔ a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu 50.90% a ɔnyaeɛ a ɛne abatoɔ 14,971 yɛ pɛ bere a ne mfɛfoɔ nyinaa nyaa 19.00% ne 7.20% a ɛne 5,585 yɛ pɛ abatow ne abatow 2,108.
== N'abrabɔ ==
Mary Salifu Boforo yɛ Kramonyi (Muslim). Mary Salifu Boforo awar na ɔwɔ mma anan.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
q1fao17g3c43gsa0zku4wgkfdryx1z5
Mary Winfred Koranteng
0
753
6753
4146
2023-04-22T10:42:04Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mary Winfred Koranteng''' na ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ ɔman edwumayɛnyi. Ɔsom wɔ Ghana Mbrahyɛ Bagua fie mu fri afe 1960 dze kɔ afe 1966. Ofri afe 1960 dze kɔ afe 1965 mu no, na ɔyɛ Epue Mantam nyimpa a ɔtɔ do ebien, na ofri afe 1965 dze kɔ afe 1966 no, na ɔyɛ Swedru-Achiase anamusifo wɔ Mbrahyɛ bagua fie mu.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no 25 December 1922 wɔ Achiase.[1][2][3] onyaa ne nwomasua wɔ Mmofraturo Sukuu mu, na hɔ na onyaa ne Standard Seven Certificate wɔ afe 1940 mu wɔ mber a owie ne sukuu.[1][2]
== Edwuma na amanyɔsɛm ==
Koranteng hyɛɛ ase dɛ adzepamnyi wɔ 1944 mu wɔ ber a na ɔwɔ apataa a wɔdze tɔn wax Prints. Ɔtsenaa Achiase kɔsii afe 1960 wɔ ber a wɔ yii no dɛɛ ɔbɛyɛ mbrahyɛ bagua edwuma wɔ afe 1960 mu.[4] sɛ yeyi n'adzepam edwuma no Fri hɔ a, na Koranteng nso dze ne ho hyɛ ndua edwuma mu, na osiesie ndua ho kwan maa ndua eguadzifo. Wɔ afe 1960 mu no, na Koranteng ka mbaa a wodzii kan hyɛn Ghana Mbrahyɛ Bagua no mu a wɔ gyina ma amanfo (ne tsitsir yɛ mbasiafo wɔka kuw ne ho) wɔ mbra ase. Na ɔka mbasiafo10 a wɔyii hɔn a obiara annsɔr entsia hɔn wɔ 27 June 1960 wɔ Convention People's Party tum do.[5][6] Na ɔyɛ nyimpa tsitsir a ɔtɔ ebien wɔ Epue Mantam.[5][7] Wɔ afe 1965 mu no, wɔyɛɛ no mbrahyɛ baguanyi maa Swedru-Achease kɔsii afe 1966 mu wɔ ber a wotuu Nkrumah aban no fri n'egudo.[8]
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Owie ne sukuu no w'ankyɛr biara na ɔwaree Owura Asafu-Adjei kosii 1943 mu a owui. Ɔwaree biom wɔ afe 1951 mu na ɔnye Kwame Nkrumah,[9] Ghana ɔmampanyin a odzi kan, na wɔbɔmu woo ba basia.[4][10][11] Wɔ 1955 mu no, wogyaee aware no. Ekyir yi ɔwoo mba baanan a wofri hɔn a ɔnye hɔn nyaa nkitahodzi na awar ahorow mu.[4]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Commission, Ghana Manyo-Plange (Assets) (1969). Report of the Manyo-Plange (Assets) Commission, Appointed Under the Commissions of Enquiry Act, 1964 (Act 250) and N. L. C. (Investigation and Forfeiture of Assets) Decree, 1966 (N. L. C. D. 72) to Enquire Into the Assets of Specified Persons. Ghana Publishing Corporation (Print. Division).''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Commission, Ghana Manyo-Plange (Assets) (1969). Report of the Manyo-Plange (Assets) Commission, Appointed Under the Commissions of Enquiry Act, 1964 (Act 250) and N. L. C. (Investigation and Forfeiture of Assets) Decree, 1966 (N. L. C. D. 72) to Enquire Into the Assets of Specified Persons. Ghana Publishing Corporation (Print. Division).''
'''• ^''' ''Ghana Year Book. Graphic Corporation. 1961.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Commission, Ghana Manyo-Plange (Assets) (1969). Report of the Manyo-Plange (Assets) Commission, Appointed Under the Commissions of Enquiry Act, 1964 (Act 250) and N. L. C. (Investigation and Forfeiture of Assets) Decree, 1966 (N. L. C. D. 72) to Enquire Into the Assets of Specified Persons. Ghana Publishing Corporation (Print. Division).''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Ghana Today. Information Section, Ghana Office. 1959.''
'''• ^''' ''Ghana (1960). Ghana Gazette.''
'''• ^''' ''Ghana (1960). Ghana Gazette.''
'''• ^''' ''Jakande, L. K. (1966). West Africa Annual. James Clarke.''
'''• ^''' ''Pathé, British. "Ghana: Woman Member Of Parliament Claiming To Have Married Ex-President Nkrumah Appears At Manyo Plange Commission". www.britishpathe.com. Retrieved 19 August 2021.''
'''• ^''' ''Pobee, J. S. (1991). Religion and Politics in Ghana. Asempa Publishers. <nowiki>ISBN 978-9964-78-179-8</nowiki>.''
'''• ^''' ''West Africa. West Africa Publishing Company Limited. 1966.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j7lcnjxi6phu3319rup6uuwbecacf45
Masoud Baba Abdul-Rahman-Rahman
0
754
6452
6451
2023-04-22T08:23:03Z
Robertjamal12
13
/* Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua */
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96392200}}
'''Masoud Baba Abdul-Rahman''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛ baguani maa Pru mantɔw.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=18. ''www.ghanamps.com.'' Retrieved 4 July 2020.</ref><ref>http://citifmonline.com/2015/11/ndcdecides-power-minister-kwabena-donkor-wins-pru-east/. ''Citi 97.3 FM - Relevant Radio. Always.'' 22 November 2015. Retrieved 4 July 2020.</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Abdul-Rahman wɔ 4 [[Mumu]] 1952. Ɔfir Yeji a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye Bachelor of Science wɔ Botany nz Diploma wɔ Nwomasua mu wɔ Cape Coast Esuapɔn mu wɔ afe 1979 mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Ɔyɛ nwomasua ho ɔbenfo. Na ɔyɛ Ɔkwankyerɛfo Abadziakyiri wɔ Ruyan Consult na Future Leaders Academy.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
=== 2004 Abatow ===
Wɔdzii kan paw Abdul-Rahman dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Pru mantɔɛ no wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Entsi ɔgyinaa amansin no ananmu dza ɔdzi kan wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do anan no mu. Wɔdze abatow 22,080 na ɛpaw no wɔ abatow 34,969 a ɔfata a wɔtow no mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 63.10% yɛ pɛ. Abdul-Rahman nyaa amba kyɛn Amoah Ɔhene Dawid a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (NPP) no mu, Francis Dorkose Dawuda a ofi Nnipa Ɔman Nhyiam no mu na Kingsley K. A. Abonkrah a ɔyɛ obi a ɔdze nye ho (Independent Candidate). Eyinom nyaa abatow 12,029, 555 na 305. Eyinom nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 34.40%, 1.6% na 0.9% yɛ pɛ. Wɔpaw Abdul-Rahman wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/54/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2 August 2020.</ref><ref>''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections.'' Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 135.</ref> Na nye mansin no yɛ mbrahyɛ bagua nkongua edu (10) no fa wɔ mbrahyɛ bagua nkongua 24 a National Democratic Party for the Brong Ahafo Mantam no dzii nkonyim nyinara mu.[6][7] National Democratic Congress dzii nkonyim kakraa bi a ɔyɛ mbrahyɛ bagua nkongua 94 wɔ nkongua 230 mu wɔ saa abatow no mu maa mbrahyɛ bagua mufo maa mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/. ''Fact Check Ghana.'' 10 August 2016. Retrieved 2 August 2020.</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2 August 2020.</ref>
Wɔsan paw Abdul-Rahman wɔ National Democratic Congress (NDC) tekiti do na onyaa abatow dodow no ara 4,096<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/MPs_elected_in_the_Ghanaian_parliamentary_election,_2008</ref> dze bɛyɛɛ MP. Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Pru mantɔw no wɔ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu.<ref name=":1">https://web.archive.org/web/20160506210959/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=18. 6 May 2016. Archived from the original on 6 May 2016. Retrieved 9 July 2020.</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php. ''www.ghanaweb.com.'' Retrieved 9 July 2020.</ref> Wɔdze abatow 13,090 na ɛpaw no wɔ abatow 31,063 a ɔfata a wɔtow no mu, a ɔnye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 42.1% yɛ pɛ.<ref name=":1" /><ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf. (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 72.</ref> Abdul-Rahman nyaa amba kyɛn Alhaji Gariba Iddrisu a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (NPP), Bijabi Joses a ofi Democratic Freedom Party, Ponada Donkor George Evans a ofi Democratic People’s Party, Ebenezer Agben a ofi Convention People’s Party ne Amoah King David a ɔyɛ obi a ɔdZe nye ho (Independent Candidate). Eyinom nyaa abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 28.95%, 0.82%, 1.03%, 0.45% ne 26.61%.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf. (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. ''72.''</ref> Wɔpaw no wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/brongahafo/54/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2 August 2020.</ref>
== N'abrabɔ ==
Abdul-Rahman awar wɔ mba enum.<ref>https://web.archive.org/web/20160506210959/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=18. May 2016. Archived from the original on 6 May 2016. Retrieved 2 August 2020.</ref> Ɔyɛ Nkramonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
gn5y873dlo5bbt8o1055wkyq7617h30
Mathias Asoma Puozaa
0
755
7656
7169
2023-05-01T17:46:05Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mathias Asoma Puozaa''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Nadowli Epuei abatow mpasuar wɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Puozaa wɔ afe ahaakorɔn eduanan awɔtwe ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do du. Wɔtsetsee no wɔ Touri-Daffiaman wɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ University of Edinburgh wɔ Scotland. Owiei dɛm suapɛn no, ɔkɛgyee abɔdzin krataa (Master of science) Mpɔtam adzesua mu.
=== Edwuma ===
Puozaa yɛ obi a ɔaben wɔ nwomasua mu.
==== Amanyɛsɛm ====
Puozaa yɛ National Democratic Congress kuwba. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Nadowli East abatow mpasuar wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ogyinaa maa n'abatow mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Sanda 7, 2005 kesi Sanda 6, 2009 wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no mu. Onyaa mba 6,096 fir mba dodow a wɔtowee 10,144 no mu. Iyi nye 60.1% fi mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr. Odzii Tingani Banoebara Jonas a ɔwɔ People's National Convention, Kasanga Raphael Kasim a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] na Tiesaah Azaadong George a ɔwɔ Convention People's Party do konyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛr a, wonyaa mba 713, 3,221 na 115 fir mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi nye 7.0%, 31.8% na1.1% fi mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr.
===== Asetsena mu nsɛm =====
Puozaa yɛ Kristianyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
lbtuxzk098e3ijtjoriqu3fbl42v7ab
Matthew Kwaku Antwi
0
756
7657
7170
2023-05-01T17:46:10Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Matthew Kwaku Antwi''' (wɔwoo wɔ mfe apem ahankron eduanan kor mu) ɔyɛ ɔmanyɛnyi wɔ Ghanaman mu. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Atwima-Kwanwoma ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
'''AMBATOW:'''
'''Antwi''' dzii kan baa mbrahyɛbaguamu ber a nna ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba wɔ Mumu wɔ mfe apem ahankron eduokron esia wɔ Ghana ambatow kɛse no mu na woyii dɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Atwima-Kwanwoma ambatow mpasua. Onyaa mba a ɔyɛ mpemdu awɔtwe na eduonom esia fii mpem ebien ɔha eduonom a ogyina hɔ ma ɔhankyɛmu eduonom awɔtwe ekyir pɔw eduowɔtwe dze sen Simon Atta a ɔyɛ NDC nyi a onya mba mpem anan ahawɔtwe eduosa kor na Kwasi Amankwa Manu a ɔyɛ CPP nyi so nyaa ahabien na eduokron ebiasa mba.
Wɔ mfe mpem ebien mu no, Antwi benyaa mbrahyɛbagua egua a ɔyɛ Atwima-Kwanwoma ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Odzii nkonyim wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu. N'ambatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua eduasa biako a NPP amanyɛkuw nyaa fii ngua dodow a ɔyɛ eduasa ebiasa mu wɔ Esuantse Mantɔw mu ambatow no mu.NPP amanyɛkuw no nyaa mbrahyɛbaguafie ngua dodow a ɔyɛ eduokron akron(99) wɔ ngua dodow a ɔyɛ ahabien(200) mu.Onyaa amba no mu dodow a ɔyɛ 19,656 fir 23,199 mu. A ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduowɔtwe enum(85%). Onyaa amba dodow sen, Awere A. Dankyi a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi na David O. Darko a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi. Iyinom nyaa, amba a ɔyɛ 2,670 na 799. A wogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu dubiako ekyir pɔw enum(11.5%) na ɔha nkyɛmu ebiasa ekyir pɔw enum(3.5%).
Antwi was elected as the member of parliament for the Atwima-Kwanwoma constituency of the Ashanti Region of Ghana for the first time in the 2004 Ghanaian general elections. He won on the ticket of the[[New Patriotic Party]]. His constituency was a part of the 36 parliamentary seats out of 39 seats won by the[[New Patriotic Party]] in that election for the Ashanti Region. The[[New Patriotic Party]] won a majority total of 128 parliamentary seats out of 230 seats. He was elected with 28,384 votes out of 35,050 total valid votes cast.4 This was equivalent to 81% of total valid votes cast. He was elected over Tony Agyemang Nyame of the National Democratic Congress, Aduhene Opoku Isaac of the Convention People's Party, Michael Yaw Owusu and Gyawu Charles Nantwi both independent candidates. These obtained 4,044, 610, 1,412 and 600 votes respectively of total votes cast. These were equivalent to 11.5%, 1.7%, 4.0% and 1.7% respectively of total valid votes cast.
Antwi dzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Atwima-Kwanwoma ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ mfe mpem ebien na anan mu wɔ Ghana ambatow mu. Onyaa ngua no wɔ NPP amanyɛkuw dzin mu. N'ambatow mpasua no ka mbrahyɛbaguafie ngua eduasa esia(36) a NPP amanyɛkuw no nyaa fii ngua dodow a ɔyɛ eduasa akron(39) wɔ Esuantse Mantɔw mu. NPP amanyɛkuw no nyaa dɔm dodow wɔ mbrahyɛbaguafie a ɔyɛ ɔha eduonu awɔtwe(128) wɔ ngua dodow a ɔyɛ ahabien eduasa(230). Onyaa 28,384 amba fir amba dodow a ɔyɛ 35,05 mu. Amba yi gyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu a ɔyɛ eduowɔtwe kor(81%). Onyaa amba sen, Tony Agyemang Nymae a ɔyɛ NDc amanyɛkuwnyi, Aduhene Opoku Isaac a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi, Michael Yaw Owusu na Gyawu Charles Nantwi. Hɔn amba a wonyaa nye, 4,044, 620, 1,412 na 600 a wogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu a ɔyɛ 11.5%, 1.7%, 4.0% na 1.7%
'''Antwi Gyedzi:'''
Antwi yɛ Kristosomnyi
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
2gccv6jnasv3835pjalroapapab82wf
Maureen Abla Amematekpor
0
757
6756
4167
2023-04-22T10:43:10Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Maureen Abla Amematekpor''' (wɔwoo afe 1954) yɛ Ghana Nwomasuanyi a ɔakɔ ahomgye mu na nkan Ghana Ambassador dze ma Namibia na Botswana.
Maureen, yɛ nwomanyinyi fitsi afe 1987 kesi afe 1992, kitsa ne Master’s degree wɔ Business Administration fi University of Maastricht, Netherlands a Effective Leadership wɔ Management na Administration Certification fi Ghana Suapɔn (University of Ghana) mu. Ɔsanso suaa She Project Management wɔ GIMPA.
== Edwuma ==
Nna Amematekpor yɛ Suapɔn kyerɛkyerɛnyi wɔ Ho Polytechnic fitsi afe 1979 kesi afe 1992. Afe 1984 mu no, ɔyɛɛ nsɔhwɛ bi University of Education Winneba. Fitsi afe 1992 kesi afe 2001 mu no, nna ɔyɛ guamutsenanyi wɔ Ho Polytechnic. Afe 2003 mu no, Amematekpor nyaa ne degree wɔ business management mu; afe 2004 mu no, ne nsa kaa ne Master of Business Administration fi Universität Maastricht.
Fitsi afe 2002 Ayɛwoho 30 mu kesi afe 2006 Kwakwar 13 mu no, nna ɔyɛ Ghana High Commissioner wɔ Windhoek, Namibia, ka Gaborone, Botswana commision ho. Fitsi afe 2006 Kwakwar 13 kesi afe 2009 mu no, nna ɔyɛ ambassador wɔ Copenhagen, Denmark, na mber kor no mu ara no yet abɔdzin wɔ aman anan (four Nordic countries) wɔ Sweden, Norway, Finland na Iceland.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian diplomat-related article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3n8iwkqbs7253abixz5x0zrx968haqh
Mavis Akoto
0
758
6757
4169
2023-04-22T10:43:15Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mavis Akoto''' (wɔwoo no afe orn1978 Ebɔw 22) yɛ Ghana mbirikatunyi. Osii akan wɔ mbasiafo hɔn 4 × 100 metres relay no wɔ afe 2000 Summer Olympics no mu
{| class="wikitable"
|+
Mavis Akoto
! colspan="2" |Noho nsɛm
|-
!Ɔman a ofi mu
|Ghanaian
|-
!Awoda
|22 March 1978 (age 44)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Agokansi
|Sprinting
|-
!Akansi
|4 × 100 metres relay
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
== External links ==
* Mavis Akoto at World Athletics
* Mavis Akoto at Olympics.com
* Mavis Akoto at Olympedia
* Mavis Akoto at the Commonwealth Games Federation
{| class="wikitable"
|
|This biographical article relating to Ghanaian athletics and track and field is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
o9j6p7bl572ihaku41oe5d41r3ie4yl
Mavis Ama Frimpong
0
759
6758
4171
2023-04-22T10:43:19Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mavis Ama Frimpong''' yɛ Ghana amanyɛnyi a nna Birim North District Chief Executive dzibew no kitsa ne nsamu mpo dɛ wɔpaaw no dɛ ɔnyɛ tsitsenanyi ananmusifo mma Epuei mantɔw mu wɔ Ghana. Wɔsanee toa do yii no dɛ ɔmfa Epuei mantɔw mu tsitsenanyi wɔ Ghana wɔ John Dramani Mahama amambu ase.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Hon.
Mavis Ama Frimpong
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Regional Minister
|-
!President
|John Dramani Mahama
|-
! colspan="2" |Deputy Regional Minister
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Born
|Ghana
|-
!Political party
|NDC
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
qx7z6l3b9ij9neapstkiadetjp6066c
Mavis Hawa Koomson
0
760
6759
6381
2023-04-22T10:43:23Z
Robertjamal12
13
/* Adɔeyɛ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q26899283}}
'''Mavis Hawa Koomson''' (wɔwoo no 3 [[Kwakwar]] 1966) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Awutu Senya Epuei Ambatow mpasia na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Nkɔdo Tsitsir Nhyehyɛe do.[1][2][3][4] Ghana Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo na ɔpaw no wɔ 10 Sanda afe 2017 dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ nkɔdo tsitsir do.[5][6][7]
== Ɔbra Ahyɛse na nwomasua ==
Koomson fi Salaga a ɔwɔ Savannah Mantɔw mu wɔ Ghana na wɔwoo no da ɔtɔ do ebasa (3) bosoom [[Kwakwar]] afe 1966.[8] Ɔnyaa nye ntsetsee kɔlege adzesua wɔ Bimbilla Ntsetsee Kɔlege.[9] Ɔwɔ diploma abodzin krataa na bachelor’s abodzin krataa wɔ Ahyɛse Nwomasua mu wɔ Suapɔn Nwomasua Winneba.[10] Ɔnyaa nye master’s abodzin krataa, postgraduate diploma abodzin krataa wɔ ɔman edwumayɛ mu (postgraduate diploma in public administration CPA) na postgraduate diploma abodzin krataa wɔ ɔman edwumayɛ mu (postgraduate diploma in public administration DPA) wɔ Ghana Asoɛe a Ɔhwɛ Edwumayɛ nA Ɔmanfo Do (Ghana Institute of Management and Public Administration - GIMPA).[11][12]
== Edwuma ==
Nna Koomson yɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ n’edwuma mu, na ɔwɔ dzibea ahorow a ɔkyerɛkyerɛfo panyin (head teacher), ɔhwɛfo boafo (assistant superintendent) na ɔhwɛfo Panyin (Principal superintendent) ka ho. Ɔsan nso yɛ Ghana Ɔman Akyerɛkyerɛfo Mbea Fekuo (GNATLAS) Sekondi mpɔtsam hɔ eguamtsenanyi panyin, GNATLAS (Atɔeɛ Mantam) sikakorafo (treasurer) na GNATLAS (Takoradi mpɔtsam hɔ) kyerɛwfo (secretary).
== Amanyɛsɛm ==
Koomson yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no munyi. Mprɛmprɛn ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Awutu Senya Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Finimfin Mantɔw mu.[13]
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Kristonyi na wawar na ɔwɔ mba baasa (3).[21]
== Adɔeyɛ ==
Ɔdze afe afe bɔɔlbɔ akansi bi a wɔtow dizn Kasoa MP’s Cup baa mbabun a wɔwɔ nye ambatow mpasua mu.[22]
Wɔ afe 2021 mu no, Koomson sii asɔredan maa Bethel Methodist Asɔre a ɔwɔ Kasoa.[23]
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1966 mu]]
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hnnnix5vfqtjecqe9hzdw37oecpihll
Maxwell Kofi Jumah
0
761
7171
6760
2023-04-22T15:19:40Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q20630279}}
'''Maxwell Kofi Jumah''' (wɔwoo no 26 [[Obiradzi]] 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na kan Kumasi Mayor, kan Mbrahyɛbanyi ma Asokwa Mantam a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6vulmdbd18g40ur5hw1mlw9fxjbkmst
Mbeabea yɛkɔ hɔ nserahwɛ
0
762
4192
4191
2023-04-20T19:24:27Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Mbeabea a yɛkɔ hɔ nserahwɛ''' wɔ ɔman Ghana mu no bi nye:
1. Oguaa Abankɛse mu
2. Osu Abankɛse mu
3. Kwame Nkrumah Mesuem
4. Kakum Parke
5. Anomabo Forte
6. Mbrahyɛbeguafie.......
99s9qkqovqb0wrazjqqsdc3i5xxfec0
Mbowa edzin
0
763
4198
4197
2023-04-20T19:24:28Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Mbowa edzin''' no bi nye:
Akokɔ
Nantwi.
Apɔnkye.
Ɔtwe
Kɔtɔ
Bonsu
Dabodabo
Ɔwɔ
Kɔkɔsekyi
Akokɔhwer
Oguan
Ɔkɔr
Asoaso
Ketsew
Atwɛr
Wansema
Bɔdɔm
Okura
Kusi
Mampam
3wdvzynql9xlcva8rx3mu1uhiatqxta
Medieval Nkaadze a ɔwɔ Kosovo
0
764
12889
4203
2024-04-09T10:47:44Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1982106}}
'''Medieval Nkaadze a ɔwɔ Kosovo''' (Serbian: Средњовековни споменици на Косову, romanized: Srednjovekovni spomenici na Kosovu; Albania: Monumentet Mesjetare në Kosovë) yɛ Wiadze Agyapadze Bea a ɔyɛ Serbia Ortodɔks Kristofo asɔre ahorow anan na nkokorafie ahorow a egyina hɔ ma atɔe fam Byzansia atɔe fam asɔredan na Byzancles no a hɔn aka abom adansi ho nhyehyɛe dze ayɛ Palaiologian Renaissance kwan no. Nemanjić ahemman, Serbia ahemman a ɔho hia kyɛn biara wɔ finimfin Mmere no mu no mufo na wɔhyehyɛɛ adansi no. Mbea no wɔ nnɛyi Kosovo.
Wɔ afe 2004 mu no, UNESCO gyee Dečani Nkokorafie no toom dɛ ɔsombo kɛse wɔ amansan nyinara mu. Mfe ebien akyi no, wɔtrɛw bea a na agyapadze no wɔ no mu dɛ dzea wɔdze bɛto gua ndzedzido ndzedzido, dze nyamesom nkaedum afoforo ebasa kaa ho: Peć Nkokorafie no Patriarchate, Our Lady of Ljeviš ne Gračanica Nkokorafie.
Wɔ afe 2006 mu no, wɔdze agyapadze no too Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esian mu no mu ɔnam nsɛnnennen a ɔwɔ nye sohwɛ na nye korakorabea a ɔfir ɔmantsam no amanyɛsɛm a ɔntumi nnyina mu ntsi.
== UNESCO Ekyingye ==
Ekyingye bi kɔ do wɔ Kosovo a ɔrebɔ mmɔdzen dɛ ɔbɛka UNESCO ho no ho, a ɔbɛma hɔn akyerɛw mbea no dzin dɛ Kosovo fa na ɔnyɛ Serbia. Saa nkaedum yi aba ntua mu, tsitsir wɔ mmusuakuw mu basabasayɛ a ɔkɔɔ do wɔ afe 2004 mu, wɔ Kosovo UNMIK nnyiso mu, ber a wɔsɛee hɛn Awuraa Ljeviš no kɛse no. Wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 2015 mu no, UNESCO Edwumaku no kamfoo Kosovo kyerɛ dɛ ɔnyɛ emufo. Wɔtoo aba dɛ wɔbɛkɔ akɔyɛ asɔremma no wɔ UNESCO Amansan Nhyiamu no ase wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 2015 mu.
UNESCO nnyee Kosovo ntom dɛ ɔman ba, nyansahyɛ no antumi annye dodo no ara nkyem ebasa mu ebien wɔ ahyehyɛdze no Nhyiam Kɛse a ɔkɔɔ do wɔ Paris wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 9, 2015. Adze tsitsir ekoro ntsi a wɔpow Albaniafo abisadze yi nye 2004 basabasayɛ a ɔkɔɔ do wɔ Kosovo, ber a wɔguu Ortodɔks asɔre ahorow 35 ho fĩ, sɛee anaadɛ wɔsɛee no, a hɛn Awuraa a ofi Ljeviš a ɔyɛ a Wiadze Agyapadze Bea. Asɔredan no yɛ dzea wɔfow ndzɛmba ber nyinara - mpo na adansi ndzɛmba no, tsitsir no, hɔn awia kɔber a ɔsom bo mprɛn pii afi ɔdan no atsifi.
== Nfonyinsie Bea ==
<gallery>
File:Visoki Dečani, exterior view (Julian Nyča).jpg|[[Visoki Dečani]]
File:Pecka apside.jpg|[[Patriarchal Monastery of Peć]]
File:Iglesia de Nuestra Señora de Ljevis, Prizren, Kosovo, 2014-04-16, DD 05.JPG|[[Our Lady of Ljeviš]]
File:Gračanica.jpg|[[Gračanica monastery|Gračanica]]
</gallery>
== Hwɛ iyi Nso ==
* ''[[Kosovo: A Moment in Civilization]]''
* [[Destruction of Albanian heritage in Kosovo]]
* [[Destruction of Serbian heritage in Kosovo]]
drarj1em78z07wos3qo25xvgrvmwrrz
Melody Millicent Danquah
0
765
6761
4205
2023-04-22T10:43:31Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Melody Millicent Danquah''' (6 Ɔbɛnem 1937 – 18 Oforisuo 2016) yɛ Ghana wimhyɛnkafoɔ na ɔyɛ ɔbaa wimhyɛnkafoɔ a ɔdi kan wɔ Ghana ne saa ara nso na ɔyɛ wɔn a wɔdii kan wɔ Afrika no mu baako.[1][2][3] Ɔdii Lotfia Elnadi anammɔn akyi a na ɔyɛ Misrini ɔbaa a ɔdi kan ne ɔbaa a ɔdi kan a ɔfiri Afrika a ɔnyaa wimhyɛnkafoɔ tumi krataa wɔ 27 September 1933.[4][5][6][7]
Mfitiase asetra
Wɔwoo Melody Danquah wɔ Larteh Akuapem, wɔ 6 Ɔbɛnem 1937 maa Ibinijah Rexford Addo-Danquah, a na ɔyɛ Asɛnnibea Kyerɛwfo ne Ɔtemmufo a wagye din wɔ Larteh. Ná ne maame de Selina Gyamfi. Melody yɛ anuanom 10 mu nea ɔto so asia.[1][6][7][8]
Nwomasua
Danquah suaa adeɛ wɔ Methodist Mfitiaseɛ ne Mfinimfini sukuu a ɛwɔ Larteh ne Wesley Girls ntoaso sukuu a ɛwɔ Cape Coast. Na ɔsan nso yɛ Aban Ɔkyerɛwfo Sukuu no aba.[1][7][8][9]
Ndwuma
Wɔpaw no kaa mmea baasa a wodii kan wɔ afe 1963 awiei a wɔtetee wɔn kɔɔ Ghana Wim Asraafo mu sɛ wimhyɛnkafo. Ɔdii nkonim wɔ abasobɔdeɛ no ne asraafoɔ nteteeɛ titire a ɛdi akyire wɔ Ghana Asraafoɔ Adesuabea. Wɔ June 22, 1964 mu no, Flt. Cadet Danquah nkutoo na ɔde wimhyɛn tu kwan nea edi kan wɔ de Havilland Canada DHC-1 Chipmunk wimhyɛn mu, na ɔbɛyɛɛ Ghanani a odi kan a ɔno nkutoo tuu wimhyɛn.[10] Ɔnyaa ne Wings a ɛma ɔfata sɛ wimhyɛnkafoɔ firii Kofi Baako a na ɔyɛ Ɔman Bammɔ sohwɛfoɔ wɔ 15 April 1965. Ɔwiee n’afiri mu adwuma wɔ June 1968 mu na ɔfirii aseɛ yɛɛ adwumayɛ adwuma wɔ Asraafoɔ no mu. Wɔ 1984 mu no, woyii no fii ayaresabea esiane sɛnea n’akwahosan te nti. Ɔnyaa Ɔsom Bere Tenten abasobɔde ne The Efficiency Medal.[1][7][11][12]
Asetra wɔ ɔsom a ɛyɛ nnam akyi
Bere a ogyaee sraadi no, ɔyɛɛ adwuma maa Wiase Nyinaa Aduan Dwumadibea no bere tiaa bi na afei ɔyɛɛ adwuma maa Ɔman Ɔsom Ɔkyerɛwfo Dwumadibea. Bere a odii mfe 60 no, onyaa Diploma wɔ Bible Adesua ne Nyamekyerɛ mu na ofii ase kaa asɛm no kyerɛɛ asraafo atiefo. Akyiri yi ɔde ne ho kɔbɔɔ Ghana Asoɛe a ɛhwɛ adwumayɛ ne ɔman adwumayɛ so no Akwankyerɛ Kuw no mu.[1][7][11][13]
Aseda a wɔde ma
Awuraa Rebeca Akufo-Addo, Ghana ɔbaa a ɔdi kan kaa ne ho asɛm wɔ afe 2017 Amanaman Ntam Mmea Da afahyɛ no mu sɛ ɔyɛ nhyɛsoɔ ma mmaa.[14] Wɔde The Companion of the Order of the Volta hyɛɛ no anuonyam wɔ afe 2006 mu, denam Ɔmampanyin John Kufuor so sɛ ɔyɛ obi a ɔwɔ akokoduru a ɔde mmirika tu mmirika.[1][7][11][15]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' ''"Melody takes her last flight". Graphic Online. 2 April 2016. Retrieved 2016-04-09.''
'''• ^''' ''Myjoyonline.com. "Ghana News - Professor Angela Lamensdorf Loses Mother". www.myjoyonline.com. Retrieved 2016-04-09.''
'''• ^''' ''"Melody Millicent Danquah". Maakola. Retrieved 2023-01-18.''
'''• ^''' ''Habib, Nader (23 October 2014). "Once upon a time - She wanted to be free". No. 1218. Cairo. Al-Ahram. Archived from the original on 16 December 2016. Retrieved 14 March 2022.''
'''• ^''' ''Ayed, Nahlah (6 May 2013). "Nahlah Ayed: The renewed fight for women's rights in Egypt". CBC News. Archived from the original on 29 November 2015. Retrieved 14 March 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Meet Melody Millicent Danquah: Ghana's first female pilot". Prime News Ghana. 2021-10-21. Retrieved 2023-01-18.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' ''"Meet Ghana's first female pilot & Squadron leader". GhanaWeb. 1970-01-01. Retrieved 2023-01-18.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Melody Millicent Danquah, first female Ghanaian pilot". Ghanaian Museum. 2023-01-06. Retrieved 2023-01-18.''
'''• ^''' ''"Government Secretarial School gets hostel". www.ghananewsagency.org. Retrieved 2019-05-25.''
'''• ^''' ''"Melody takes her last flight". Graphic Online. Retrieved 2021-03-06.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Melody takes her last flight". Graphic Online. Retrieved 2023-01-18.''
'''• ^''' ''Taylor, Mildred (2018-05-04). "A look at Melody Millicent Dankwa, the first female pilot in Africa". Retrieved 2019-05-25.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
dvs4xkno05yp5hgiwvfqz7flqsm0i15
Memenda
0
766
4207
4206
2023-04-20T19:24:31Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Memenda''' yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Fida na Kwesida ntamu
fti40an90vy1fnxp5p60qneimpcv5ch
Mena
0
767
4213
4212
2023-04-20T19:24:33Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Mena''' yɛ adze a wɔdze pra.
Mfantsefo dze abɛberɛw anaa kube ne berɛw tum yɛ mena. Dodow nara wɔ mena a wɔdze pra paado na ma wɔdze pra dan mu.
Dzin ahorow a kasakuw binom dze frɛ Mena no bi nye prae, ammbɔdzin, misa na adze.
6srfcqzbfjfzmx41vb6smojva7nk0o8
Mercy Adoma Owusu-Nimoh
0
768
10532
10531
2023-05-06T14:54:08Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Mercy Adoma Owusu-Nimoh''' (Kwakwar 6, 1936 – Kwakwar 14,2011[1]) nna ɔyɛ Ghananyi a ɔkyerɛw buukuu ma mbofra, obi a ɔma nkorɔfo pɛ nwomasua na mbrahyɛfo. Onyaa Noma Award enyimnyamhyɛ abodzin wɔ 1980 ma The Walking Calabash.
Mercy Adoma Owusu Nimoh nna ɔyɛ Ghananyi ɔkyerɛwfo na ɔno na ɔsan yɛ panyin pa ma Ama Nipaa Memorial Preparatory na Junior Secondary School wɔ Kade, Ghana. Wɔ 1996 mbrahybaguafie abatɔw no ogyinae dɛ National Democratic Congress (NDC) nyi a woyii no wɔ Kade, obenyaa gyinabew a ɔtsia ebien wɔ mu na onyaa wɔ aba no mu 37.9%.
== Nhwɛdo ==
• ^ "Mrs. Owusu-Nimoh laid to rest". Ghana News Agency, 8 May 2011.
• ^ The Noma Award for Publishing in Africa: recent winning titles Archived 24 February 2009 at the Wayback Machine
• ^ "Advise Children Against Accepting Lifts in Vehicles", GhanaWeb, 30 June 1998.
• ^ Parliamentary Election Results Trend Kade Region Archived 3 December 2008 at the Wayback Machine
• ^ Owusu-Nimoh, Mercy (1977). The rivers of Ghana. Kade, Eastern Region, Ghana: Monim Bookland. OCLC 4741642.
• ^ Owusu-Nimoh, Mercy (1978). Kofizee goes to school. Tema: Ghana Pub. Corp. OCLC 34313029.
• ^ Owusu-Nimoh, Mercy (1977). The Walking Calabash and other stories. Tema, Ghana: Ghana Pub. Corp. OCLC 7192234.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
exw5kci2p1oujrdiluocvp21nvwdnlg
Mercy Bampo Addo
0
769
7658
6763
2023-05-01T17:46:23Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mercy Bampo Addo''' yɛ Ghananyi panyin a ɔhwɛ amanaman nsɛm na nyimpa ho nsɛm,nye eguadzi na dwumadzi a ɔdze asomdwee ba na ɔka[[New Patriotic Party]] kuw no ho wɔ Ghana . Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana panyin wɔ Malta, na ɔnyɛɛ n’edwuma ase wɔ July 2017 mu.[2] Ofri afe 2003 dze kɔ 2009 no na ɔyɛ Ɔmanpanyin Abadzekyir na ɔkasa kyerɛwfo ma Ghana Ɔmanpanyin.[3]
== Ndwuma ==
Ɔkyerɛɛ Abakɔsɛm ne Nsɛm a w'asisi wɔ dɛm aber yi mu wɔ ntoado sukuu mu mfe ebiasa na fa.[4][5] Ɔyɛɛ edwuma dɛ amanfo hɔn nkitahodzi ho ɔbenfo ma ɔbor mfe eduonu ekyir wɔ Ghana's Cocoa Industry mu namri q ekyir yi, ɔyɛɛ edwuma wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration [6]
== Nwomasua ==
Bamaeapo wie University of Ghana , Legon na okitsa abodzin nkrataa wɔ Governance na Leadership, abodzin nkrataa wɔ wɔ Journalism na Communication mu na ɔsan wɔ abodzin wɔ Abakɔsɛm mu nso.[7]
== Anamusifo Edwuma ==
Wɔ July 2017 mu no, Ghana Ɔmanpanyin Nana Akufo-Addo bɔɔ Mercy Bampo Addo dzin dɛ Ghana anamusifo wɔ Malta. Na ɔka Ghanafo 22 a wɔagye hɔn dzin dɛ hom nyɛ aman mpanyinfo a wɔ dze nkitaho edwuma ahorow anim wɔ wiase nyinara.[8][9][10][11]
== Abrabɔ ==
Mercy Bampo Addo awar Ɔbenfo Samuel Tetteh Addo ,a ɔyɛ Geography ho Ɔbenfo wɔ University of Ghana mu. Wɔwɔ mba enum.[12]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"High Commissioner of the Republic of Ghana pays farewell call on Speaker Anġlu Farrugia". Parliament of Malta. 2017-06-09. Retrieved 2 January 2019.''
'''• ^''' ''Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Archived from the original on 19 November 2017. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''web_developer. "The High Commissioner". Ghana High Commission Valletta. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''"Mercy Bampo Addo, Biography". www.ghanaweb.com. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''web_developer. "The High Commissioner". Ghana High Commission Valletta. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''"President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". BusinessGhana. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''"Mercy Bampo Addo, Biography". www.ghanaweb.com. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''"Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors - MyJoyOnline.com". 2017-11-19. Archived from the original on 2017-11-19. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News (11 July 2017). "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Archived from the original on 13 July 2017. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''"President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". BusinessGhana. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''"Mercy Bampo Addo, Biography". www.ghanaweb.com. Retrieved 2021-03-13.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1hauyk0l6elukplzhnytsitkp4duw7y
Mercy ffoulkes-Crabbe
0
770
6764
4227
2023-04-22T10:44:40Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo no Sanda 6,1894 na owuui wɔ ɔbrɛdzi 14,1974. Ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi wɔ Ghana, na ɔyɛ basia a odzii kan yɛ skull panyin wɔ mfantseman mu. Nna ɔyɛ nsɛnkyerɛwfo ma Mbasiafo na oyi ma wɔtoo ne dzin wɔ "Pseudonym Gloria wɔ sika kɔkɔɔ mpoano aberdo.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sae515lu5e2zqa0hursjbfnx0aivyzm
Meri Nana-Ama Danquah
0
771
6765
4229
2023-04-22T10:44:44Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Meri Nana-Ama Danquah''' (wɔwoo no 13 September 1967) yɛ Ghana-Amerikani ɔkyerɛwfo, samufo, nsɛm ho amanneɛbɔfo ne baguam ɔkasafo, a ne dzin wɔ awo mu ne '''Mildred Mary Nana-Ama Boakyewaa Brobby'''.[1] Wonim no yiye wɔ ne 1998 nkae nhoma Willow Weep for Me: A Black Woman’s Journey Through Depression no ho. N'asɛm tiawa "Bere a Ɔbarima Dɔ Ɔbaa" no, wɔpaw no tiawa maa afe 2022 AKO Caine Nkonimdi a ɛfa Afrikafo Nkyerɛwee ho.[2]
Meri Nana-Ama Danquah
Wɔwoo no 13 September 1967 (mfe 55) Accra, Ghana
Adwuma:Ɔkyerɛwfo
Ɔman:Amerika
Adwuma a ɛda nsowWillow Su ma Me: Ɔbea Abibifo Akwantu a Ɔnam Adwennwen Mu (1998)
EbusuafoJ. B. Danquah (ɛna ne nana);
Paul Danquah (wɔfa) .
Obra
Wɔwoo Danquah wɔ Accra, Ghana, na ne maame ne Josephine Nana Korantemaa Danquah ne Norbert Duke Brobby.[3] Ne maame nana ne Ɔbenfo J. B. Danquah, ɔkyerɛwfo ne Ghana amammui mu nipa a wagye din,[4] na na ɔyɛ odiyifo Paul Danquah nuabea, a wakyerɛw ne ho asɛm wɔ The Washington Post mu.[5]
Danquah tu kɔɔ United States bere a na wadi mfe asia sɛ ɔne ne maame a na otu kɔɔ hɔ mfe abiɛsa a atwam ni[6] kɔtena Howard Sukuupɔn.[1] N’awofo gyaee aware mfe asia akyi, na wɔtetew mu bere a Danquah dii mfe 11.[1] Bere a na ɔkɔ Foxcroft, mmeawa nyinaa sukuu a wɔtra mu a ɛwɔ Middleburg, Virginia no, Danquah sii gyinae sɛ ɔbɛsesa ne din afi Mildred Brobby akɔ Meri Danquah.[1]: 130 Bere a ogyaee Maryland Sukuupɔn no,[3] awiei koraa no otu kɔɔ hɔ kɔɔ Los Angeles bere a na wadi mfe 20.[1]: 27
Danquah woo ne babaa wɔ afe 1991 mu,[1]: 39 na wɔne Danquah adamfo abarimaa a na ɔwɔ hɔ saa berɛ no ne ne babaa no agya tenaa. Bere a wɔde ahyɛde a ɛbɛma wɔabara ne babea no papa a egyina ofie basabasayɛ so kɔe akyi no,[1]: 41 Danquah ne ne babea san tu kɔɔ Washington DC, faako a na n’awofo ne ne nuabea da so ara te no. Bere a na ɔwɔ DC no, Danquah hui sɛ ɔwɔ adwenemhaw a ɛwɔ ayaresabea, yare a ɛbɛyɛ nea obegyina so ayɛ ne nkae nhoma Willow Weep for Me: A Black Woman’s Journey Through Depression, a wotintimii wɔ 1998 mu ma ɛkamfoo no kɛse. [9] . Wotintim nhoma no mu nsɛm bi wɔ nhoma a wɔaboaboa ano a wɔato din Out of Her Mind: Women Writing on Madness mu.[10] Ɔman Adwene ne Nkate Ho Akwahosan Fekuw no paw Danquah sɛ wɔn Campaign on Clinical Depression, a nhyehyɛe a wɔde sii Afrikafo-Amerikafo mmea so titiriw no kasamafo.[11][12]
Wɔ afe 1999 mu no, Danquah nyaa ne Master of Fine Arts abodin krataa wɔ Adebɔ Akyerɛw ne Nwoma mu, de n’adwene sii Adebɔ a Ɛnyɛ Ayɛsɛm so, wɔ Bennington College, ɛmfa ho sɛ wanwie abodin krataa a ɛdi kan da.[3] Wakyerɛ ade wɔ Ghana Sukuupɔn mu, wɔ Otis College of Art and Design, ne Antioch College MFA nhyehyɛe mu, na wɔhwehwɛ no sɛ ɔkasafo ne ɔkyerɛkyerɛfo.[3]
Ɔsan nso asiesie mmea nkyerɛwee a wɔaboaboa ano, a Shaking the Tree: A Collection of New Fiction and Memoir by Black Women (2003) ka ho, a Maya Angelou kaa ho asɛm wɔ asɛm bi a ɔkae wɔ anim asɛm bi mu sɛ: "Ms. Danquah awosow nhoma dua bi ampa." Aduaba a ɛhwee ase no bɛma akenkanfo aduan akyɛ...."[13]
Wɔ afe 2011 mu no, Danquah de too gua sɛ ɔreyɛ ayɛsɛm bi.[14] Ɔakyerɛw nsɛm ne nsɛm a wɔakyerɛw wɔ nhoma ahorow a The Washington Post, The Village Voice, The Los Angeles Times, Allure, Essence, The Africa Report ne The Daily Graphic ka ho mu.[14] Ɔyɛ Afrika nhoma ne amammerɛ ho samufo panyin wɔ Los Angeles Review buukuu mu.[5]
Ɔyɛ obi a ɔboaa 2019 nhoma a wɔaboaboa ano New Daughters of Africa, a Margaret Busby na ɔhyehyɛɛ no, a ɔde nkae nhoma "Saying Goodbye to Mary Danquah".[15]
Wɔ June 2022 mu no, wɔde n'asɛm "When a Man Loves a Woman", a mfiase no wotintimii wɔ Accra Noir no too gua wɔ Caine Prize for African Writing no din tiawa mu,[16] na Doreen Baingana kaa ho asɛm wɔ Brittle Paper mu sɛ "ɛyɛ anigye." asiane, abotɔyam ne ahintasɛm a ɛwɔ ɔdɔ mu ho adesua".[17]
Nhoma ahorow a wɔahyehyɛ
'''Ɔkyerɛfo'''
''• Willow Weep for Me: A Black Woman’s Journey Through Depression'', W. W. Norton & Company, 1998, <nowiki>ISBN 9780393045673</nowiki>
'''Ɔkyerɛwfo'''
''• Shaking the Tree: A Collection of New Fiction and Memoir by Black Women'', W. W. Norton, 2003, <nowiki>ISBN 978-0393050677</nowiki>
''• The Black Body'', Seven Stories Press, 2009, <nowiki>ISBN 978-1583228890</nowiki>
''• Becoming American: Personal Essays by First Generation Immigrant Women'', Hyperion Books, 2000, <nowiki>ISBN 978-0786865895</nowiki>
''• American Woman: Personal Essays by First Generation Immigrant Women'' (Expanded Second Edition), Seven Stories Press, 2012, <nowiki>ISBN 978-1609804084</nowiki>
''• Accra Noir'', Akashic Books, 2020, <nowiki>ISBN 9781617758898</nowiki>
'''Nsɛm a wɔakyerɛw ne nsɛm a wɔapaw'''
• "Life as an Alien", in O'Hearn, Claudine Chiawei (ed.), ''Half and Half: Writers on Growing Up Biracial and Bicultural'' (Pantheon Books, 1998), ''The Washington Post'', 17 May 1998.
• "What I Learned From My Auntie Maya", ''Wall Street Journal'', 28 May 2014.
• "A Different Breed" (memoir excerpt), ''Kweli'', 9 August 2014.
• "Afro-Kinky Human Hair", in: ''Everything But The Burden: What White People Are Taking From Black Culture'', edited by Greg Tate, 2003, New York: Harlem Moon Broadway Books, <nowiki>ISBN 978-0-7679-1497-0</nowiki>
• "Saying Goodbye to Mary Danquah", in ''New Daughters of Africa'', edited by Margaret Busby, 2019. London: Myriad Editions; New York: Amistad Press.
• "When A Man Loves A Woman", ''Accra Noir'', 2020.[18]
See also
• List of African-American writers
• List of Ghanaian women writers
Nsɛm a wɔde gyinaa so
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' ''Danquah, Meri Nana-Ama (1998). Willow Weep for Me: A Black Woman's Journey Through Depression (First ed.). W.W. Norton & Co. p. 103. <nowiki>ISBN 9780393045673</nowiki>.''
'''• ^''' ''"The AKO Caine Prize announces its 2022 shortlisted writers". The AKO Caine Prize. 8 June 2022. Retrieved 13 July 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"Meri Nana-Ama Danquah". African American Literature Book Club (aalbc).''
'''• ^''' ''Danquah, Meri Nana-Ama (6 February 2015). "Ideals that Last". Graphic Onlinel''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
q4oax4p1zts68ho4qcq4li35avji3wq
Mfantse Ebusuakuw
0
772
11189
4234
2023-08-19T05:41:56Z
Assilidjoe
33
Corrections made
wikitext
text/x-wiki
Ansaana Mfantsefo ribefi Takyiman wɔ Akanman mu reba ha no nna wɔakyekyɛ hɔn mu ebusuakuw ebusuakuw etsitsir esuon a kor biara wɔ n'asɛnkyerɛdze a wɔdze bɔ no nyikam. Ebusuakuw biara so wɔ aban akron anaa esia dɛ mbrɛ ndɛ mber yi ara wɔdze bɔ hɔn nsabran dɛ 'Aban kron 'Aban Esia' no. Mfantse ebusuakuw etsitsir esuon na hɔn nkorbata, hɔn nsɛnkyerɛdze, nsabran na ehuandzin na odzi do wɔ ha yi.
'''<u>ASONA EBUSUA:</u>'''
Asona ebusua yɛ Mfantsefo hɔn ebusuakuw no mu kor. Wohuan hɔn “wɔmmperkwa, Ɔdodow a wɔako asa”.Hɔn ahyɛnsew nye Akonkoran, asɛsɛgua a akomfoowa ebien twetwer enyim na nkonkoran ebien gyinagyina do. Kor gyina benkum na kor so gyina nyimfa. Nkonkoran beenu yi hwɛ biara n’enyim. Afei aboatsena bebar ho, na aboa ɔsɔ so gyina dɛm ndzɛmba yi ho.
Abakɔsɛm kyerɛ hɛn dɛ tsetseberdo no, ɔbɔmbɔfo bi tsenaa ase. Aber biara sɛ ɔbɔmbɔfo yi rokɔ ha a, nonko, na sɛ ɔreba so a, nonko. Da kor bi a ɔnenam haban mu reyɛ ha no na ɔnye ɔbɔmbɔfo bi a ne dzin dze Ɔdomankoma hyiae. Nna onyim no ntsi ɔfrɛɛ no. Ɔdomakoma bɔmbɔfo yi bisaa no dɛ, “Awɛ,na ɔyɛ dɛn na aber biara a mubohu wo na wo nkotsee yi? Ɔbɔfo no yii no ano dɛ “Meyɛ ankonam ntsi na etɔ dɛ ihu monko no, na sɛ ibotum aboa me a.” Hɔ ara na bɔmbɔfo Ɔdomakoma dze ne nsa hyɛɛ no bɔha no mu yii ahatadur a ɔaposa dze maa no kyerɛɛ no dɛ, ber a ɔnam rokɔ yi sɛ ohu abowa biara a, mma onnku no mbom onkyi nsɔ no do na ɔbɛdan nyimpa na ma ɔdze no akɔ fie akɛyɛ no boafo.
Ɔbɔmnɔfo no daa no ase na ɔkraa no nye no dzii mpaapaamu. Afei, ɔbɔfo no dze n'egyen menaba no hyɛɛ no bɔha no mu dɛ afei ɔrohwehwɛ onua sen dɛ oboku abowa. Oenndu beebiara na ɔnye abowa yi hyiae. Ɔdze edur no sosɔɔ no do naaso ɔanndan nyimpa.
Afei nna ɔmaanam dze no ho reka ha ntsi ɔdwen dɛ ɔbɔkɔ fie akɛgye n'ahom. Dɛm ber no na n'enyidado asa. Dza ɔkae nye dɛ, ao! ɔbaako yɛ yaw. Onnyi obi sɛ biribi tɔ n'enyiwa mu a obohuw ama no. Awerɛfir mu ara na ɔnye ɔsɔ bi hyiae. Ɔbɔfo no yii ahatadur no bio, nna no mu nsu no mpo so oekyikyi ara ma asa.
socc5s8qjkjaonzbw457un3ui6np7v0
Mfantsefo hɔn ekunyin
0
773
4236
4235
2023-04-20T19:24:43Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Mfantsefo hɔn tsetse Ekunyin yi yɛ nkorɔfo a wodzii hɔn enyim ma wɔbɔsoɛe bea a ndɛ wɔtse yi. Hɔn mu binom so dze hɔnho bɔɔ afɔr maa hɔn nkorɔfo dze gyee hɔn fii yardɔm na tsebea pii nu. Ekunyin no bi nye:
Ɔson
Oburumankoma
Ɔdapagyan Agya Ahor
Asebu Amanfi
Ɔkɔmfo Eku Asɔ
qx5cgpdqkkxtz24qh0hqaixxgf1jfw9
Mfantseman Girls
0
774
4239
4238
2023-04-20T19:24:44Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Mfantseman Girls yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ finimfinim Mantɔw mu wɔ Mfantseman Mansin mu.
q3kw1m2fmjgo8v2xr7sfhqwohgqlk8s
Mfantsepim Skuul
0
775
4242
4241
2023-04-20T19:24:45Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Mfantsepim skuul yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Oguaa wɔ finimfinim Mantɔw mu.
Ɔyɛ skuul a, mbanyin nko na wɔkɔ.
70xb1z7kith3a1ylrxf4c5igdeeqd68
Michael Coffie Boampong
0
776
7659
7316
2023-05-01T17:46:32Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61679879}}
'''Michael Coffie Boampong''' (6 [[Ebɔw]] 1962 – 29 [[Sanda]] 2018) yɛ Akontaabufo na Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyinaa Bia Atɔe (West) Mansin ananmu wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":0">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=116. ''ghanamps.com.'' Retrieved 29 January 2020.</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Boampong wɔ 6 [[Ebɔw]] 1962. Ɔfir Sefwi Essam, kuro bi a ɔwɔ Ghana Atɔe Mantɔw mu.[1] Owiee Kumasi Polytechnic, Ghana, na ɔnyaa nye Diploma wɔ Edwumayɛ ho Adzesua mu (Diploma in Business Studies (Accounting Option) wɔ afe 1987 mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Nna Boampong yɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (NDC) no kuwba. Ɔbɛyɛɛ Mbrahwɛbaguanyi a ɔgyinaa Bia West Ambatow mpasua ananmu wɔ [[Sanda]] 2001 mu na ɔdzii nkonyim mprɛnsa a ɔtoatoa do wɔ ɔno ekyi. Wɔ afe 2012 mu no, ɔdze NDC Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no tekiti sii akan wɔ Bia Atɔe (West) egua no ho na ɔdzii nkonyim, na ɔno nye n’ahendzi ber a ɔtwa do.<ref name=":0" /><ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/five-go-unopposed-in-ndc-primaries-in-western-region.html. ''Graphic Online.'' 16 September 2015. Retrieved 3 August 2020.</ref> Na ɔyɛ boayikuw no munyi wɔ boayikuw ahorow a ɔhwɛ Ohia do Tew Ho Nhyehyɛe (Poverty Reduction Strategy), Akwan na Akwantu (Roads and Transport) ho nsɛm, na Budget Boayikuw Tsitsir (Special Budget Committee) no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=43. ''www.ghanaweb.com.'' Retrieved 9 July 2020.</ref><ref name=":1">https://www.rawgist.com/former-bia-west-mp-is-dead/. ''Raw Gist.'' Retrieved 3 August 2020.</ref><ref>https://www.myjoyonline.com/news/roads-and-transport-committee-unaware-of-suspension-of-asokwa-road-project/. ''MyJoyOnline.com.'' 20 June 2011. Retrieved 3 August 2020.</ref>
Wɔpaw Boampong dɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Bia Atɔe (West) ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Atɔe Fam Mantɔw mu wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow no mu. Entsi ɔgyinaa ambatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbarahyɛ bagua a ɔtɔ do anan (4) no mu. Wɔdze amba 24,267 na ɛpaw no wɔ ambatow a wɔtow nyinara mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 68.50% yɛ pɛ. Boampong nyaa amba kyɛn Benjamin Armah a ofi[[New Patriotic Party]] na Albert Adomako a ofi Convention People’s Party mu. Saa nnyimpa ebien (2) yi nyaa amba 11,179 na hwee (0) wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Eyinom nye 31.50% ne 0.00% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Wɔpaw Boampong wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/western/214/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 3 September 2020</ref><ref name="ghanaweb.com">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=43. ''www.ghanaweb.com.'' Retrieved 29 January 2020.</ref> National Democratic Congress no dzii nkonyim wɔ Mbrahyɛbagua nkongua akron (9) wɔ Atɔe Fam Mantɔw no mu wɔ saa ambatow no mu.[8] Sɛ yɛka nye nyinara bom a, kuw no dzii nkonyim wɔ nnyimpa kakraa bi a wɔka bom yɛ Mbrahyɛbagua ananmusifo 89 wɔ nkongua 200 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2 September 2020.</ref>
== Edwuma ==
Boampong yɛɛ adwuma sɛ akontaabufo. Na ɔyɛ Towtua Ho Nhwehwɛmufo Boafo wɔ IRS. Na ɔyɛ MP fi Ɔpɛpɔn 2001.<ref name=":0" /><ref name="ghanaweb.com"/>
== N'abrabɔ ==
Nná Boampong awar na nna ɔwɔ mba enum (5). Nna ɔyɛ Kristonyi (Methodist).<ref name=":0" />
== Owuo ==
Boampong wui wɔ 29 [[Sanda]] 2018 ber a wɔdze no too 37 Asraafo Ayaresabea (37 Military Hospital), Accra wɔ yareɛ tsiawa bi ekyi.<ref name=":1" /><ref>http://ghanapoliticsonline.com/former-mp-for-bia-west-michael-coffie-boampong-passes-on/. ''GhanaPoliticsOnline.'' 30 January 2018. Retrieved 9 July 2020.</ref><ref>https://www.modernghana.com/news/832475/parliament-officially-notified-of-the-death-of-a.html. ''Modern Ghana.'' Retrieved 3 August 2020.</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
i57xka55y2lwxvgg9e12oz67dbira0p
Michael Teye Nyuanu
0
777
6767
6384
2023-04-22T10:44:52Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97008717}}
'''Michael Nyuanu Teye''' (wɔwoo no Obiradzi 13, 1955) yɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebien (2), ebiasa (3) na anan (4) no munyi ma Lower Manya mansin a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Wɔsan frɛ no "MTN".
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
31ug4mbyc6d80jbe9gtk14oz4hk6c20
Micheal Afedi Gizo
0
778
7660
6768
2023-05-01T17:46:38Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Michael Afedi Gizo''' wɔ Ebɔw 10, 1946 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa Dangme West a seiseiara ɔyɛ Shai-Osudoku ambatow mpasua wɔ Nkran Kuropɔn mu dze nam National Democratic Congress (NDC) do.
Nna ɔyɛ Nkran Kuropɔn Mantɔw soafo fitsi afe 1992 mu kesi afe 1996 mu. Ɔsoom dɛ ɔsoafo a ɔhwɛ nserahwɛbea na ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ nkransɛm do wɔ afe 2015 mu. Wɔgyee Owura Gizo toom dɛ ɔmanhen wɔ Shai mpɔtam hɔ. Odzii Nene Nagal Kassa VII n'adze. Seiseiara ɔyɛ hen wɔ Agomeda.
== Abrabɔ ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo wɔ Ebɔw 10, 1946 mu. Onyaa abodzin krataa wɔ Ghana Institute of Journalism na ɔkɛyɛɛ Public relations.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kam wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ sanda 7, 1993 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow a ɔkɔr do wɔ Mumu 29, 1992 mu. Odzii nkonyim wɔ afe 1996 Ghana mbrahyɛbaguafo ambatow no mu wiei no, ɔhyɛɛ edwuma ase dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Shai-Osudoku ambatow mpasua.
David Tetteh Assumeng bɛhyɛɛ n'ananmu. Michael dzii nkonyim wɔ Dangme West a seiseiara ɔyɛ Shai-Osudoku ambatow mpasua mbrahyɛbagua egua no ber wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu mpɛn ebiasa wɔ kwasaman a ɔtɔ do ebiasa dze nam National Democratic Congress (NDC) do.
Odzii nkonyim tsiaa Kwame Tetteh-Korly Agban a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] onyaa amba 2, 319 a egyina hɔ ma 10.30% na John Awuku Dziwornu a ɔwɔ Convention People's Party onyaa amba 1, 108 a egyina hɔ ma 4.90%. Gizo nyaa 65.80% a ɔnye amba 14, 814 yɛ pɛr.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
k16cdhoco9tbu3pqrcj8wyt78d2txch
Mike Hammah
0
779
6769
4269
2023-04-22T10:45:00Z
Robertjamal12
13
/* N'abrabɔ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mike Allen Hammah''' (wɔwoo no 28 [[Dzifuu]] 1955) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na kan Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Asase na Abɔdze mu Ndzɛmba do wɔ Ghana. Na ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ akwantuo so kɔsii Sanda 4, 2011, ber a wɔdze no kɔeɛ wɔ ɔmanpanyin mu nsakraeɛ a Ɔmampanyin Mills yɛeɛ no ekyi. Ɔsan nso yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Effutu Mantsam a ɔwɔ Ghana finimfin Mantsam no mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Hammah wɔ 28 [[Dzifuu]] 1955. Ɔfir Winneba wɔ Ghana finimfin Mantsam mu. Ɔkɔɔ Ghana Secondary Technical School, Takoradi maa nye Ordinary na Advanced level nwomasua wɔ afe 1969 na 1976 ntsam hɔ.Ɔsan nso yɛ obi a wawie Kwame Nkrumah Sukuupɔn a wɔ Nyansahu na Mfiridwuma mu a onyaa nye abodzin krataa a edzi kan wɔ Building technology mu wɔ afe 1980 mu. Ɔtoaa nye nwomasua do wɔ Post-Graduate level wɔ Central University College baabi a onyaa nye Master of Business Administration abodzin krataa wɔ sikasɛm mu wɔ afe 2008 mu.
== Dwumadzi Ahorow ==
Hammah wɔ n’adwuma mu yɛ Nkɔdo Nhyehyɛe(Development Planner), Ɔdansifo (Architect) na Dodow Nhwehwɛmufo (Quantity Surveyor).
== Amanyɛsɛm Dwumadzi Ahorow ==
Hammah yɛ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbaguanyi. Ɔdzii kan dzii dwuma wɔ mbrahyɛbagua mu wɔ afe 1996 na 2000 ntsam dɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyina Effutu Mantsam ananmu na wɔpaw no dɛ Minista Abadiakyir a ɔhwɛ akwan na akwantu do wɔ saa ber no mu. Ɔsan nso yɛɛ mbrahyɛbagua boayikuw a ɔhwɛ Hokwan ahorow do no mu nyi. Wɔsan paw no dɛ ɔnyɛ edwuma wɔ afe 2001 mu na ɔsomm dɛ Deputy ranking member - Committee on Roads and Transport na Committee of Holding of Office of Profit. Wɔ [[Kwakwar]] 2009 mu no, John Atta Mills kaa no ntam sɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ akwantuo so. Wɔpaw no sɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Asase na Abɔdze mu Ndzɛmba do wɔ nsakrae a Ɔmampanyin Mills yɛe wɔ 4 Sanda 2011 mu.
== Abatow ==
Wɔdzii kan paw Hammah dɛ mbrahyɛbagua no wɔ Ɔman Demokrasi mbrahyɛbagua no Tekete do wɔ afe 1996 Ghana Abatow a ɔkɔɔ do wɔ Efutu Mantsam mu wɔ Ghana finimfin Mantsam mu. Ɔtoo abatow 11,398 wɔ abatow a ɔfata a wɔtoeɛ no mu a ɔgyina hɔ ma 42.80% wɔ n’asɔretiafo do joseph Nunoo-Mensah a ɔyɛ NPP munyi a ɔtoo aba 9,144, Emma H.Tandoh a ɔyɛ CPP munyi a ɔtoo aba 0, Joseph Nunoo-Mensah a ɔyɛ CPP munyi a ɔtoo aba 0 abatow na Kingsley Arko-Sam a ɔyɛ IND munyi a ɔno nso too aba 0 abatow. Ɔsan dii nkonyim wɔ afe 2000 mu dze abatow 9,716 wɔ abatow 20,040 a ɔfata a wɔtowee no mu a ɔgyina hɔ ma 48.10% wɔ hɔn a wɔsɔre tia no no do Oheneba A. Akyeampong yɛ NPP munyi, Frank Ebo Sam yɛ IND munyi, Kingsley Arko Sam yɛ CPP munyi na Ebenezer Newman-Acquah yɛ PNC munyi a wɔtoo aba 9,470, abatow 399, abatow 275 na abatow 180.
Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana man a ɔtɔ do aanan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu maa Effutu mansin no ber a odzii nkonyim wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow no mu wɔ National Democratic Congress tekiti do. Wɔ saa abatow yi mu no wɔpaw no ber a ɔnyaa abatow 15,297 wɔ abatow a ɔfata nyinara mu 28,055 a ɔnye abatow a ɔfata nyinara mu 54.5% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Samuel Owusu-Agyei a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu na Henry Kweku Bortsie a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu. Eyinom nyaa 43.39% na 2.08% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Hammah awar na ɔwɔ mma ebaasa. Ɔyɛ Kristonyi na ɔsan yɛ Mɛtɔdisnyi (Methodist).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cj0f5edz8azmt3cls6jmwfco4ymjs5k
Miliky MiCool
0
780
11216
4275
2023-08-19T08:27:06Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96195663}}'''Beatrice Chinery'''
Obiara sanso nyim dɛ wɔfrɛ no Milky MiCool (bɛyɛ 1966 – Obiradzi10, 2020) yɛ sene edwumayɛnyi wɔ Ghana. Ne dzin gyee ntsen wɔ efiefie mu wɔ afe 2000 ahyɛse mu wɔ ne agordzi dwuma a odzii wɔ television do a wɔfrɛ no Kejetia mu, na ekyir yɛ sanso huu no wɔ Yolo sini dwumadzi no mu.[1]
== Edwuma ==
Ɔhyɛɛ n’edwuma ase wɔ afe 1993. MiCool dzii dwuma wɔ television do dwumadzi a w'agye dzin na wɔfrɛ no Kejetia mu wɔ afe 2000 n'ahyɛse mu . Ɔkɔɔ do k'edzii agordzi dwuma wɔ Jamestown Fisherman nye Yolo.[2][3][4]
Owuo
== Ne Wu ==
MiCool wui wɔ fri apɔwmudzen ho nsɛnsɛm a ɔfa mogya mbrodo ho wɔ Korle-Bu Teaching Hospital a ɔwɔ Accra wɔ June 10, 2020. MiCool nuabanyin Robert da no edzi dɛɛ na Micool ayare wɔ bosom kakra bi mu nanso ndzɛmba mu yɛɛ dzen ma wɔ nye no kɔɔ ayaresabea na mbom wɔ nye ne dur hɔ no na w'efri mu ][6][7][8] .
== Sini ho edwuma ==
''• Kejetia''
''• Yolo''
''• Jamestown Fisherman''
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Ghanaian actress Miliki Micool of 'Kejetia' TV series fame dies". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana, Current Affairs, Business News , Headlines, Ghana Sports, Entertainment, Politics, Articles, Opinions, Viral Content. 2020-06-11. Retrieved 2020-06-12.''
'''• ^''' ''Online, Peace FM. "Ghanaian Actress Beatrice Chinery A.k.a 'Miliky MiCool' Has Died". Peacefmonline.com - Ghana news. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"Ghanaian actress Miliki Micool of 'Kejetia' TV series fame dies". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana, Current Affairs, Business News , Headlines, Ghana Sports, Entertainment, Politics, Articles, Opinions, Viral Content. 2020-06-11. Retrieved 2020-06-12.''
'''• ^''' ''""James Town Fisherman TV series has come to stay"". www.ghanaweb.com. 2014-09-16. Retrieved 2020-06-12.''
'''• ^''' ''"Veteran actress 'Miliky MiCool' has died". MyJoyOnline.com. 2020-06-10. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"Popular veteran actress 'Miliky MiCool' dead". The Ghana Guardian News. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Fiifi (2020-06-10). "Veteran Ghanaian Actress Beatrice Chinery 'Miliky MiCool' Is Dead". OMGVoice. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Osei, Chris (2020-06-10). "Just In: Veteran Ghanaian Actress Beatrice Chinery 'Miliky MiCool' Is Dead". ZionFelix.net. Retrieved 2020-06-10.''
ka4bi6kdzcf8avop7j616e9iddog0uo
Mimi Plange
0
781
4277
4276
2023-04-20T19:24:52Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Mimi Plange''' Ghana adzepamnyi mapa. Ne mbofraber mu na ɔkɔr aborɔkyir(America) na hɔ na osuaa 'architecture and fashion'.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Mimi Plange
|-
| colspan="2" |
|-
!Born
|Accra, Ghana
|-
!Nationality
|Ghana
|-
!Education
|Fashion Institute of Design and Merchandising
|-
!Occupation
|Fashion designer
|-
!Partner
|Ibrahim Ndoye
|-
!Website
|mimiplange.com
|}
== Ne bra ==
Nkran a ɔwɔ Ghana na wɔwoo Plange. Ketseketse no ara na ɔnye n'ebusua tuu bata kɛtsenaa California. Onyaa ne BA wɔ Architecture fi University of California wɔ Berkeley na ɔkɔr Fashion Institute of Design na Merchandising wɔ California. Owiee skuul no, ɔkɔr New York na hɔ na ɔnye Patricia Fields na Rachel Roy beenu nyinara yɛɛ edwuma.
Ɔno na obi a ɔnye no yɛ edwuma, Ibrahim Ndoye, bɔɔ mu sii ''Boudoir D'huîtres'' naaso ekyir no ɔsesaa no bɛyɛɛ ne dzin ''Mimi Plange'' wɔ afe 2010 mu.
Her designs are influenced by African heritage. Her customers have included Rihanna, Serena Williams and first Lady Michelle Obama. Michelle wore her A-line skirt on the ABC TV show ''The View''. Plange was the Designer of the Year at Mercedes Benz Fashion Week South Africa.
In a 2011 article in ''The New York Times'', Plange was quoted as stating: "I want to prove to people that African fashion can't be pigeonholed.... I can compete globally." Plange does not use traditional African prints or textiles in her designs. In her Spring 2012 collection, Scarred Perfection, she referenced the body scars that Africans would use as a mode of tribal identification. Plange explains, "I am motivated by those things that make us question how we represent ourselves to other people."
Are 2015 mu no, ɔnye furniture designers Roche Bobois bɔɔ mu yɛɛ Mahjong tiles na sofas a wɔdze ne tam a wɔyɛɛ wɔ Burkina Faso furaa ho.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^''' "Fashion designer Mimi Plange creates exclusive Atlanta furniture collection for Roche Bobois". ''Atlanta Magazine''. 2016-10-04. Retrieved 2018-01-08.
593qywuuqkyuw819udmqfihi777o5hy
Moctar Musah Bambah
0
782
7661
6770
2023-05-01T17:46:45Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Alhaji Moctar Musah Bambah''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Wenchi ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Nna ɔsan yɛ ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ ɔmampanyin nsɛm do.
=== <u>Amanyɛsɛm</u> ===
Bambah yɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Wenchi ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Obedzii ɔbenfo George Yaw Djan-Baffuor adze ber a wɔsesaa ambatow mpasua no yɛɛ no Wenchi ambatow mpasua wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Wodzii kan paaw no kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ Sanda 7, 1997 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu.
==== <u>Ambatow</u> ====
Wɔpaaw Bambah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Wenchi ambatow mpasua wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no. Wɔpaaw no dze nam[[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua 21 a ɔwɔ hɔ no, n'ambatow mpasua no ka no mu 14 a[[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu. [[New Patriotic Party]] no nyaa mbrahyɛbagua ngua ne dodow 100 fii 200 a nna ɔwɔ hɔ no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Onyaa amba 14, 954 fii amba dodow 27, 536 no mu. Iyi nye 55.9% yɛ pɛr. Odzii nkonyim tsiaa Frederick Osei-Dabankah a ɔwɔ National Democratic Congress, onyaa amba 10, 563 a egyina hɔ ma 39.5%, Kwaku Amoa-Tutu a ɔwɔ National Reform Party, onyaa amba 533 a egyina 2.0%, Agyenim Boateng Agyei a ɔwɔ Convention People's Party, onyaa amba 529 a egyina hɔ ma 2.0% na Takyi Kwame Anokye a ɔwɔUnited Ghana Movement, onyaa 177 a egyina hɔ ma 0.7%.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
b8bylnafadpz1wm45wsyuhod4oxfv17
Modestus Yao Z. Ahiable
0
783
7662
6771
2023-05-01T17:46:50Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Modestus Yawo Zebu Ahiable''' wɔ Ɔbɛsɛ 10 1948. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Ketu North a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsoom dɛ Ghana ananmusinyi wɔ Benin fitsi afe 2009 kesi 2013. Ɔsan soom dɛ Firaw Mantɔw soafo fitsi 1993 kesi 1997 wɔ Jerry Rawlings aban mu.
'''<u>Abrabɔ ahyɛase na nwomasua</u>'''
Wɔwoo Ahiable wɔ Ɔbɛsɛ 10 1948 wɔ Firaw Mantɔw mu Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ St Francis Akyerɛkyerɛfo Ntsetseebea, hɔ na ɔkɛgyee ntsetsee wɔ akyerɛkyerɛ dwuma ho.
'''<u>Edwuma</u>'''
Ahiable yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
'''<u>Amanyɛsɛm</u>'''
Ɔhyɛɛ n'amanyɛsɛm edwuma no ase dɛNational Democratic Congress kuwba. Wɔpaaw no kɔr mbrahyɛbagua mu wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1993 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow a ɔkɔr do wɔ Mumu 29, 1992 mu no.
Wɔsan paaw no bio dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ketu North ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wa kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Afe 1996 Ghana ambatow kɛse no, onyaa amba 35, 308 fii amba dodow 38, 390 mu a egyina hɔ ma 74. 30% tsiaa Samuel Kofi A. Dzamesi a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] onyaa amba 3,082 a egyina hɔ ma 6.50%.
Ɔdze amba 16, 252 a ɔyɛ 57% fi amba dodow no nyina mu dzii nkonyim wɔ dɛm afe no mu. N'ambatow mpasua no ka ambatow mpasua a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ dɛm ambarow no mu.
Afe 1993 mu no, Jerry John Rawlings paaw no ma ɔsoom dɛ Firaw Mantɔw soafo wɔ afe 1993 kesi 1997 mu wɔ Rawlings aban mu.
'''<u>Aban edwuma</u>'''
Afe 2009 mu no, John Evans Atta Mills paaw no dɛ Ghana ananmusinyi ma Benin. Odzii dɛm dwuma no fitsi afe 2009 kesi 2013.
'''<u>Afe 2000 ambatow</u>'''
Wɔpaaw Ahiable dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ketu North ambatow mpasua wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze na National Democratic Congress do.
Mbrahyɛbagua ngua 19 a ɔwɔ hɔ no n'ambatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua 17 a National Democratic Congress dzii do nkomyim no ho. National Democratic Congress mantam no nyaa egua dodow 92 fii egua 200 a nna ɔwɔ hɔ no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana.
Onyaa amba 16, 252 fii amba dodow 29, 698 mu.Iyi gyina hɔ ma 57% fi amba fodow a wɔtoow no mu.
He was elected over odzii nkonyim tsiaa Conor C. K. Dzakpasua a onnyi amanyɛkuw biara mu onyaa amba 5, 696 a egyina hɔ ma 20%, Akagla Prosper a onnyi amanyɛkiw biara mu no so nyaa amba 2, 159 a egyina hɔ ma 7. 6% , Albert Korbla Avinu a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] nyaa amba 1, 802 a egyina hɔ ma 6.3%, Oscar S.Y. Dzramedo a ɔwɔ Convention People's Party nyaa amba 1, 557 a egyina hɔ ma 5.5%, J.K. Wotordzor a ɔwɔ National Reformed Party nyaa amba 716 a egyina hɔ ma 2.5%, Kpemli K.K Christian a ɔwɔ People's National Convention nyaa amba 184 a egyina hɔ ma 0.6% na Kponyoh C. Kwasi a ɔwɔ United Ghana Movement so nyaa 134 a egyina hɔ ma 0.5%.
'''<u>N'abrabɔ mu nsɛm</u>'''
Ahiable yɛ nyamesomnyi.
In 1993, He was appointed by Jerry John Rawlings to serve as the Volta Regional Minister, serving from 1993 to 1997 during the Jerry Rawlings government.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
54lozfcmzgn8gdqn30xb2xlyq81a7oc
Moesha Buduong
0
784
6772
4293
2023-04-22T10:45:42Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Moesha Buduong''' fri Ghana na ɔyɛ edwuma wɔ tɛlɛbihyɛn do, ɔyɛ sini edwuma na ɔyɛ obi ɔdze ntar yi nfɔnyin edwuma na obiara nyim no wɔ ne nsɛm keka wɔ nkomɔ bi a , ɔnye CNN edwumayɛfo a w)frɛ no Christiane Amanpour twetwee fa mpa do agordzi, ɔdɔ na kwan a Ghana mbasiafo fa wɔ dem kwan do ma kasa beberee ba ɔman Ghana.[1][2][3]
== Nsɛmsɛm fa Moesha ho ==
Wɔ April 2018, Ghanafo keka nsɛm beberee faa Buduong ho.[4] wɔ CNN ho nkomɔ a ɔnye Christiane Amanpour dzii. Wɔ nkitahodzi no, Buduong kasa dɛ Ghana mbasiafo nya hɔn sika fri mbanyinfo hɔ , santsir nye dɛ ndzɛmba mu yɛ dzen wɔ Ɔman no mu. Na kwan a Ghana mbasiafonya hɔn sika nye dɛ, wɔ nye mbanyin dzi mpa do agor.[5] sɛ wɔrekyerɛ Moesha a, wɔ ka dɛ oyɛ obi a, ɔkaa dɛ ansaana obi bɛ nya sika ,no gye dɛ odan obi ansaana w'edzidzi.Na basia nnkɛnya sika obotum dze ahwɛ no ho efir n'edwumaho.
Osiandɛ ansaana obi nya bebi atsena no, wɔ Ghana wɔ mfe ebien ho sika ansa na ono a, afei na w'ahyɛ ase dɛ oyɛ edwuma no orekɔ nya sika no efri henfa?."[5] Nyiano a Ghana mbanyin nabasiafo dze ma no another yɛ hyew yie osiandɛ na ne nsɛm no nnkasa yie nfa Ghana ho(na ne nsɛm no San Aman a w'etwa Ghana ho ehyia). Sini twa edwumayɛfo bi tse dɛ John Dumelo, Lydia Forson, Eazzy, DKB na Afia Odo kasa faa Moesha ne nkomɔ ne ho na dodow n'ara nna onnyɛ enyigyesɛm.[6]
Nyimpa bi nom so kyerɛ dɛ nsɛm keka fa Moesha ho no onnhia osiandɛ Moesha hwɛɛ n'abrabɔ mu sɛm na odzii dɛm nkomɔ no.Kasa efir do edwumayɛfo Captain Smart bɔ Moesha n'abawdo dɛ Ghanafo mbɔ hɔn nsa mu ma Moesha wɔ ne nokwar dzi ho.[7]
Christine Amanpour ,CNN edwumayɛfo no abɛ sera Ghana dɛ hɔn nfa nkyɛ Buduong, ɔfrɛɛ Ɔmanpanyin Nana Akufo-Addo na Otiko Afisa Djaba ɔhwɛ mbanyinba ,mbasiafo ho sɛm wɔ Ghana dɛ wɔ boa Moesha.[8] Amanpour kasa dɛ, "ɔpɛ dɛ obiara hu dɛ Moesha wɔ tumi biara dɛm obɛ kasa na akokodur odze kasa fa nsɛm a ne mu yɛ dur dɛm fa n'ara n'abrabɔ ho nsem. Ono so yɛ basia na nsɛmkyerɛwnyi, na ,ɔyɛ ne yaw dɛ san yɛ no ebufuw dɛ nyimpa dodow n'ara kasa fa akatasia no ho dɛm.Ma dɛ na osuro dɛ Moesha botum abetsena Ghana asomdwee mu.Ɔyɛ no nwanwa dɛ biribi dɛm kɔ do wɔ Nkran a ɔyɛ kurow na nyimpa dodow nyim dɛ oyɛ bea a guadzi kɔ do na ɔyɛ kurow a mpanyinfo etsitsir wɔ mu wɔ ebibiman mu . Nokwar mu oyɛɛ Christiane yaw wɔ aber a ɔba Nkran, na otse nsɛm a Ɔmanpanyin no ka fa nsɛmkyerɛwfo wɔ tumi biara dɛ wɔ ka nokwar fa hɔn nsɛmkyerɛw ho ."[9]
Buduong bɛ sera ɔman Ghanafo dɛ ne nkomɔ no annfa yie.[10]
== Nsɛmkeka fa Moesha nsɛm ho. ==
Dodow ara dwen dɛ ɔman no dzi boa mbanyinfo ntsi na wɔ kasa faa Moesha ne CNN nkomɔ ho dɛm no.[4]
Amanpor sanso nye Ghana banyin kor dze nkomɔ faa dɛ asɛm ara ho. Ɔkyerɛ dɛ onye ne dofo atsena wɔ nokwar mu osiandɛ sika onya no yɛ krakrabi na mbom esikafo tum fa adɔfo beberee.[11] Ne dɛm nsɛm no ennya kasa hyɛw biara. [12] Nyimpa dodow ara dwen dɛ iyi mbom ho nnyi nsɛm biara , ne tsitsir mpo yɛ dɛ ofir banyin hɔ dze asɛm biara nnyi ho, na mbom basia nnkotum akasa dɛm.[13]
== Moesha n'adɔyɛ edwuma ==
Ɔwɔ edwumakuw a ɔyɛ "Moesha Foundation", onya mfe 29, odzii n'awoda wɔ "Billaw Basic Sukuu" wɔ Upper East Region,a ɔyɛ bea a ofi. Okɛ kyɛɛ sukuu ho ndzɛmba dɛ buukuu na ndzɛmba a oboa ma adzesua kɔ do.[14]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Watch Moesha Boduong's complete interview with CNN's Amanpour". Graphic Online. 2018-04-24. Retrieved 2019-03-09.''
'''• ^''' ''"Don't condemn Moesha Boduong – CNN's Amanpour". www.ghanaweb.com. Retrieved 2019-03-09.''
'''• ^''' ''Ofori-Boateng, Pamela. "A CNN interview sparked another Ghana backlash and a debate about women, sex and love". Quartz Africa. Retrieved 2019-03-09.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Video: Criticisms of my CNN interview was a blessing - Moesha Boduong". www.myjoyonline.com. Retrieved 2019-03-09.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"I'm sorry – Moesha Boduong apologises to Ghanaians after CNN backlash". Retrieved 2018-04-24.''
'''• ^''' ''"Dumelo, Lydia Forson, Eazzy, DKB, others react to Moesha Boduong's CNN interview". Retrieved 2018-04-24.''
'''• ^''' ''Hammond, Michael. "Captain Smart jumps to Moesha's defense as he 'blasts' the critics of her CNN interview". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2018-04-24.''
'''• ^''' ''"Otiko Djaba must 'stand up' for Moesha Boduong – CNN's Amanpour". www.ghanaweb.com. Retrieved 2018-04-24.''
'''• ^''' ''Amanpour, Christiane. "Amanpour: Women have a right to speak openly about sex and love". CNN. Retrieved 2018-04-24.''
'''• ^''' ''"Moesha Boduong Apologizes To Ghanaian Women". www.peacefmonline.com. Retrieved 2019-03-09.''
'''• ^''' ''Larbi-Amoah, Lawrencia. "Christiane Amanpour Interviews Ghanaian Man; Says Poverty Prevented Him From Marrying A Second Wife". Ghafla! Ghana. Retrieved 2018-04-24.''
'''• ^''' ''"Christiane Amanpour Ghanaian man tells CNN journalist that poverty has made him faithful to his wife - Pulse Ghana". www.pulse.com.gh. Retrieved 2020-01-26.''
'''• ^''' ''"Manasseh's Folder: Amanpour, your double standards stink". www.myjoyonline.com. Retrieved 2020-01-26.''
'''• ^''' ''"I'm proud of where I come from - Moesha Bodoung donates to school in hometown". Graphic Online. 2019-03-12. Retrieved 2019-03-12.''
• <nowiki>http://www.pulse.com.gh/bio/moesha-boduong-id4984861.html</nowiki>
• <nowiki>http://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities/ghanaians-actress-18-things-you-should-know-about-moesha-boduong-id7208005.html</nowiki>
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rbqlzmaeql9fjbkf50nmnzxegdsjylw
Mohammed Erzuah Siam
0
785
6773
4296
2023-04-22T10:45:45Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Mohammed Erzuah Siam''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Akwatia ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase</u> ===
Wɔwoo Siam wɔ Akwatia a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
==== <u>Edwuma</u> ====
Nna Siam yɛ panyin a ɔhwɛ Volta River Authority ano. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Akwatia ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
===== Amanyɛsɛm =====
Wodzii kan paaw Siam kɔr mbrahyɛbagua mu maa Akwatia ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana nam National Democratic Congress do ber a wɔtoow Ghana amba kɛse wɔ Mumu 1996 mu. Onyaa amba 22,140 fii amba dodow 38,701 mu a egyina hɔ ma 52.90% tsiaa n'akansifo Francis A. Y. Agyare-Bray a onyaa 30.60%, Ernest Kwame Ampofo a onyaa amba 2,240 na Joseph Kofi Asiedu a onyaa amba 1,506 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1g4j6upavcwq8436g4gnnqlr0rpncs3
Mohammed Jagri
0
786
7663
7173
2023-05-01T17:46:56Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98040832}}'''Mohammed Jagri''' yɛ Ghana amanyɛnyi na hwɛdofo. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Zabzugu-Tatale abatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Mohammed Jagri wɔ Esusuo Aketseaba 12, 1974. Onyaa n'abɔdzin krataa wɔ Yendi Nsɔwdo Skuul.
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic mu. Onyaa n'egua no wɔ 2004 Ghana amansan abatow no mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu. Onyaa aba 16543 wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛm eduonu ekyir pɔw akron (50.9%). Onyaa aba sen Jabaah John Bennam a ɔyɛ NPP amanyɛkuw nyi, na Adam Kuperi Lagnaboon a ɔyɛ Peopl's National Convention amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa 47.8% na 1.3% pɛpɛɛpɛ. Nyimpa a wɔwɔ abatow mpasua do no too aba no 'skirt na blouse' a wɔtoo ɔmanpanyin aba maa Ɔmanpanyin John Kuffour a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi.<ref>http://staging.odekro.org/person/jagri-mohammed/</ref><ref>https://www.peacefmonline.com/pages/politics/politics/201107/56870.php</ref><ref>https://www.modernghana.com/news/122730/mp-advises-ndc-foot-soldiers-to-warm-up-for-electi.html</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Nkramonyi.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
s6h60x3dj8foosvly2vau21xus5fds2
Mohammed Seidu Abah
0
787
6775
6386
2023-04-22T10:45:53Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98822216}}
'''Mohammed Seidu Abah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Chereponi mpasuar wɔ Etsifi mantɔwmu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa na kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Abah yɛ NDC amanyɛkuw no mbrahyɛbaguanyi. Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Chereponi mpasuar wɔ Etsifi mantɔw wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa wɔ kwasafoman a otsia anan no mu. Doris Aardvark. Seidu na obedzii n'adze wɔ afe mpemebien na anan Ghana amansan abatow no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/northern/141/index.php</ref>
Wɔpaaw Abah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Chereponi mpasuar wɔ mpemebien Ghana asahen abatow no mu wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do.<ref name="Ghana 2007. p. 16">Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result-Election 2000. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 16.</ref> Nna ne mpasuar ka mbrahyɛbagua ngua du-awɔtwe no ho dze fi mbrahyɛbagua ngua eduonu-ebuen no a NDC amanyɛkuw no dzii do kunyim no wɔ dɛm abatow a ɔkɔr do dɛm afe no mu wɔ Etsifi mantɔw no mu.<ref name="fact-checkghana.com">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref><ref>http://archive.ipu.org/parline-e/reports/arc/2123</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/northern/index.php</ref> NDC amanyɛkuw no nyaa Dɔm-kuma ngua a ɔyɛ eduokorɔn-ebien dze fii mbrahyɛbagua ngua ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebiasa wɔ ebibiman a ɔtɔdo anan no mu.<ref name="fact-checkghana.com"/> Wɔdze mba 6,270 dze fi mba dodow 14,908 no mu na wɔdze paaw no.<ref name="Ghana 2007. p. 16"/> Dɛm aba a onyae yi gyina hɔ ma 44.6% dze f mba dodow no mu. Wɔsaan Bawah Mamshie Ali a ɔyɛ "People's National Convention", kuwba, Jabanyit K. Lanzari a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba na Abubakar S. Malba a no so yɛ NPP kuwba ho paaw Mohammed. Mba a wonyae yɛ 3,879, 2,504, 965, na 453 dze fi mba dodow no mu. Dɛm mba yi gyina hɔ ma 27.6%, 17.8%, 6.9% na 3.2% dze fi mba dodow no mu.<ref name="Ghana 2007. p. 16"/><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/northern/141/index.php</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
dev9o07vpdblr64ti2awyhvm5xlmq9n
Monica Amekoafia
0
788
6776
4311
2023-04-22T10:45:57Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Monica Amekoafia''' (Afe 1934, Obiradzi 30 – Afe 1990 Obiradzi 24) nna ɔyɛ Ghananyi na odzii konyim wɔ Miss Ghana akansi a odzi kan no wɔ afe 1957 mu wɔ ber a ogyinaa mu maa Trans-Volta Togoland. Nna ɔyɛ akansinyi a ɔtɔ do akorɔn. Ne akansi nkanee no ntsi na wɔfrɛ tsemanmufo a wɔwɔ Firaw mantɔw nkanee akorɔn no.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Monica Amekoafia
|-
!Born
|30 June 1934
Alavanyo, Gold Coast
|-
!Died
|24 June 1990 (aged 55)
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Other names
|Mrs. Monica Marrah
|-
!Known for
|First Miss Ghana Beauty Pageant Winner in 1957
|}
Augustus Amekoafia na Anastasia Apau na wɔwoo no wɔ afe 1934 Obiradzi bosoom no wɔ Alavanyo wɔ Trans-Volta Togoland wɔ Gold Coast. Ekyir no ɔbɔwar Ghana nwomanyimnyi, Henry Kofi Marrah wɔ London, United Kingdom. N'awar mu no, nna Monica wɔ mbabanyin ebien wɔ n'ekyir dadaw. Ɔno na ne kun fofor no ntamu no nna wɔwɔ mba ananas. Wɔpaaw no kun no dɛ Ambrado kɔr Czechoslovakia wɔ afe 1961 mu no, Marrah ebusua no kɔr Prague dɛm afe no. Afe 1963 mu no wɔdze Monica no kun no kɔtoo Hungary a hɔ ba ɔnye n'ebusua no tsenae kei afe 1966. Coup d'etat no mu no a wɔdze Ghanaman Asrafokuw no hyɛɛ Nkrumah aban ase wɔ afe 1966 ne bosoom Kwakwa 24 mu no, Monica sanee nye n'ebusua no baa Ghana. Monica bɔɔ ne bra wɔ Ghana mbom dɛ ɔyɛ yer a ɔnnyɛ edwuma mbom dze, ɔdze noho hyɛɛ ndwuma ahorow bi mu wɔ ber a nna ɔtse fie. N'edwuma a nna ɔyɛ paa nye adzepam, afei so ɔyɛɛ tie and dye edwuma na semimayɛ edwuma na ndwuma nketsenketse bi so.
No kun, Henry a nna ɔdze noho akɛhyɛ noara n'edwuma mu no wɔ ne nwomanyim edwuma mu ekyir no, daan n'enyi hwɛɛ ban wɔ afe 1985 Ɔberɛfɛw bosoom no mu. Monica so hweer no nkwa ɔnam ntohyeewa(asthma) yar a onyaa wɔ afe 1990 Obiradzi 24 mu.
Hohoe a ɔwɔ Firaw mantɔw a ɔwɔ Ghana mu yɛɛ ohonyi dze hyɛɛ no enyimnyam.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
svkqutmfs8pi1gehjgxq29k74vhyxy3
Moses Asaga
0
789
12890
7664
2024-04-09T10:48:15Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm Dwumadzi Ahorow */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q6915695}}
'''Moses Aduku Asaga''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nabdam wɔ Upper East Region of Ghana fir afe 1997 kɔsi afe 2013. Ɔhweree atenaeɛ no wɔ [[Mumu]] 2012 abatow no mu maa Boniface Agambilla a ɔfir[[New Patriotic Party]] (NPP) a wagyina nye ho wɔ 2008 abatow nanso ɔdzii nkoguo. Na ɔsan nso yɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Edwumayɛ na Asetsena mu Yiedzi do wɔ Ghana. Wɔpaw no wɔ afe 2012 mfiase wɔ Ɔmanpanyin Mills nsakrae a ɔyɛe wɔ aban mpanyimfo kuw no mu ekyi.
Na wɔapaw Moses Asaga dɛ ɔnyɛ ɔsomfo dzibea wɔ afe 2009 mu nanso wɔtwee nye ho wɔ ekyingye bi a ɔfa ex-gratia abasobɔdze bi a ɔmaa ho kwan no ekyi. John Dramani Mahama dii nkonim wɔ afe 2012 Amansan Abatow no mu ekyi no, ɔdze Nii Armah Ashietey sii Moses Asaga ananmu dɛ Edwumayɛ na Asetena mu Yiyedzi ho Ɔsoafo. Afei kan Ɔmampanyin John Dramani Mahama maa no dzibea dɛ C.E.O wɔ Ɔman Petroleum Authority wɔ afe 2013 mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Moses Asaga wɔ BSc wɔ Industrial Chemistry mu wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (KNUST). Ɔsan nso wɔ MSc wɔ Petroleum Engineering mu wɔ Aberdeen Sukuupɔn mu na MBA, Sikasɛm wɔ Yonsei Sukuupɔn mu. Dzea ɔka ho no ɔwɔ MPhil wɔ Sikasɛm mu wɔ Durham Suapɔn a ɔwɔ United Kingdom.
== Edwuma ==
Asaga yɛ sikasɛm ho ɔbenfo na sikakorabea dwumayɛnyi. Ɔno na ɔyɛ Ghana Ɔman Petroleum Corporation (GNPC) a ɔwɔ Tema no sohwɛfo na edwuma no ho sikasɛm ho ɔbenfo.
== Amanyɛsɛm Dwumadzi Ahorow ==
Wɔdzii kan paw Asaga dɛ ɔnkɔ mbrahyɛbagua no mu wɔ National Democratic Congress no tekiti do a abatow a ɔgyina hɔ ma abatow 8,490 wɔ abatow 11,348 a ɔfata a wɔtowee no mu a ɔgyina hɔ ma 56.30% kyɛn Nicholas Nayembil Nonlant a onyaa mba 2,107 a ɔgyina hɔ ma 14.00% na Edward Babah Sampanah a onyaa mba 750 a ɔgyina hɔ ma 5.00 %.
Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Nabdam mantɔw a ɔwɔ Ghana Epuei Fam Mantɔw no mu wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ National Democratic Congress no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua akron (9) a ɔwɔ nkongua duebaasa (13) a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Sor Epuei Fam Mantɔw no (Upper East Region) no fa. National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua eduakron anan (94) wɔ nkongua ahanu edubaasa (230) mu. Wɔdze abatow 6,450 paw no wɔ abatow 10,778 a ɔdzi mu nyinara mu.
Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 59.8% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn Somtim Tobiga a ofi Peoples’ National Convention, Boniface Gambila Adagbila a ofi[[New Patriotic Party]] na Tampure Ayenyeta William a ofi Convention People’s Party no do. Eyinom nyaa abatow 1,002, 3,227 na 99 wɔ abatow a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 9.3%, 29.9% na 0.9% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
Wɔ afe 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu wɔ National Democratic Congress tekiti do maa ɔmansin koro no ara. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua awɔtwe (8) a ɔwɔ nkongua duebaasa (13) a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Sor Epuei Fam Mantɔw no (Upper East Region) no fa. National Democratic Congress no nyaa nyimpa kakraa bi a hɔn dodow yɛ mbrahyɛbagua nkongua 114 wɔ nkongua 230 mu.
Wɔdze abatow 5,369 paw no wɔ abatow 11,230 a ɔdzi mu nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 47.81% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Boniface Agambila Adagbila a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Somtim Tobiga a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu na Tampugre Ayenyeta William a ofi Nhyiam Nyimpa Kuw no mu. Eyinom nyaa 45.39%, 6.37% na 0.44% wɔ abatow a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Moses Asaga yɛ Kristonyi na Katoleknyi (Catholic).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
sfmz4rc0y7tlj8grghc1o828b8trxpy
Moses Dani Baah
0
790
12891
7317
2024-04-09T10:48:19Z
Robertjamal12
13
/* Afe 2000 Ambatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98028156}}
'''Moses Dani Baah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Sissala Epuei mansin a ɔwɔ Upper West Region wɔ Ghana. Ná ɔyɛ Nyimpa Ɔman Nhyiam (People's National Convention) no munyi.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008''. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 211.</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Baah wɔ [[Ayɛwoho]], 1951 mu. Ɔkɔɔ Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma Do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST). Ɔnyaa Diploma wɔ Civil Engineering mu wɔ KNUST.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Baah yɛ Asaase ho Mfiridwumayɛfo (Site Engineer) wɔ n’edwuma mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Baah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Sissala Apuei ambatow mpasua, a kan no na ɔyɛ Sissala ambatow mpasua a ɔwɔ Upper Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔgyinaa ambatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":0" />
=== Afe 2000 Ambatow ===
Wɔpaw Baah dɛ mbrahyɛbaguanyi mma a ɛwɔ Upper West mantam mu wɔ Ghana wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow mu. Entsi ɔgyinaa ambatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/upperwest/260/index.php</ref> Wɔdze amba 16,009 na ɛpaw no wɔ abatow a wɔtow nyinara mu.<ref name=":1">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/index.php</ref>
Iyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 55.40% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Amidu Sulemana a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw(National Democratic Congress Party), Lamini M. Dawudu a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) na Isah Musah a ofi Nkabom Ghana Kuw (United Ghana Movement).<ref name=":1" />
Iyinom nyaa amba 12,046, amba 632 na amba 219 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 41.70%, 2.20% na 0.80% yɛ pɛ. Wɔdze Nnyimpa Ɔman Nhyiam Kuw (Peoples National Convention) no tekiti na ɛpaw Baah.<ref name=":1" />
Wɔpaw Baah dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Sissala Epuei ambatow mpasua no wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow mu. Ɔno, entsi, ɔgyinaa ambatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu fir bosoom [[Sanda]] da a ɔtɔ do esuon (7) afe 2005 kɔsi bosoom [[Sanda]] da a ɔtɔ do esia (6) afe 2009.<ref name=":2">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/upperwest/182/index.php</ref>
Wɔdze amba 14,186 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 19,129. Ɔnyaa amba kyɛn Alhassan Dubie Halutie a ɔwɔ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw no mu(National Democratic Congress Party). Wɔdze Nnyimpa Ɔman Nhyiam (Peoples National Convention) no tekiti na ɛpaw Baah.<ref name=":2" />
Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua ebien (2) pɛ a Nnyimpa Ɔman Nhyiamu Kuw (Peoples National Convention) no dzii nkonyim wɔ Ghana Etsifi Atɔe mantɔw mu wɔ afe 2004 Ghana Amansan ambatow no mu no fa. Ambatowfo a wɔwɔ Sissala Epuei ambatow mpasua mu no too aba wɔ ‘skirt na blouse’ kwan do wɔ saa ambatow no mu dɛ ɔmampanyin a ɔdzii nkonyim wɔ ambatow mpasua kor no ara mu nye John Kuffour a ɔfir Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no mu.<ref name=":3">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
Nye nyinara mu no, kuw no dzii nkonyim wɔ Mbrahyɛbagua ananmusifo anan (4) pɛ mu wɔ nkongua 230 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
dhkh08i954eekmy8tmukeiswr7pd674
Moses Mabengba Bukar
0
791
10876
10875
2023-06-14T14:43:49Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99929665}}Wɔwoo '''Moses Mabengba Bukari''' wɔ Ebɔw bosoom da ɔtɔ do du biako wɔ mfe apem ahankron eduonum esia. Ɔyɛ Ghana amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa maa Saboba ambatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu, wɔ mbrahyɛbagua fie odzi kan na ma ɔtɔ do ebien wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana.
== '''MOSES AHYƐSE BRA NA NWOMASUA:'''==
Wɔwoo Moses wɔ Ebɔw bosoom da ɔtɔ do du biako wɔ mfe apem ahankron eduonum esia(Ebɔw 11, 1956) wɔ Saboba wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne "Diploma in Mathematics" wɔ "Advanced Teacher's Training College.
== '''AMANYƐSƐM:''' ==
'''Moses''' dzii kan nyaa akwangya wɔ mbrahyɛbagua fie wɔ mfe apem ahankroneduokron ebien wɔ mumu bosoom no mu, a ɔmaa ɔbɛkaa amanyɛfo a wɔwɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan wɔ "4th Republic" wɔ Ɔmanpanyin Jerry John Rawlings aban no mu. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Saboba ambatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu. Ɔyɛɛ edwuma fitsi Sanda bosoom da ɔtɔ do esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa dze kesii Sanda bosoom da ɔtɔ do esia wɔ mfe apem ahankron eduokron esia no mu.
Ɔsan so yɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mfe apem ahankron eduokron esia wɔ Mumu bosoom no mu wɔ NDC amanyɛkuw dzin mu. Onyaa amba a ɔyɛ 12,744 wɔ 15,933 a ɔyɛ amba dodow a wɔtoo no mu a, ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu a ɔyɛ eduosia enum ekyir pɔw eduowɔtwe(65.80%) seen Joshua Yakpir Jagri a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a onyaa 3,189 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduosia duesia ekyir pɔw eduonum(16.50%). Nayon Bilijo bedzii no do nkonyim wɔ amanyɛkuw n'ambatow mu. Nna ɔyɛ nkan soafo dze ma Etsifi Mantɔw no. Ɔsanee so bɛyɛɛ Vice Chairman dze maa NDC amanyɛkuw no, a wɔdze no sii adze do wɔ Dzifuu bosoom da ɔtɔ do esia wɔ mfe mpem ebien na duakron no mu. Ɔsoom dɛ Mansin krakye(DCE), Soafo abedziekyir(Deputy Minister), Ɔsoafo(Minister), na Ɔhembɔfo(Ambassador) wɔ mfe eduonu biako a odzii wɔ amanyɛsɛm mu.
== '''MOSES EDWUMA MU NSƐM:''' ==
Nna Moses yɛ Kyerɛkyerɛnyi na nkan panyin a ɔhwɛ nkotabudo wɔ Simpa Suapɔn no mu(Head of Mathematics Department of University of Education, Winneba). Nna ɔyɛ Etsifi Mantɔw mu Soafo.
== '''MOSES GYEDZI:''' ==
Moses yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0mavgjd5smg7e9xuvxcgzt7pghrckez
Moses Mabengba Bukari
0
792
6780
4333
2023-04-22T10:47:08Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Moses Mabengba Bukari''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum esia ne bosoom Ebɔw ne da a ɔtɔdo du-biako) yɛ Ghana amanyɛnyi. Ogyinaa maa Saboba mpasuardo dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na dza otsia ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
Dza ɔwɔ mu;
1 Ɔbra ahyɛse na Nwomasua
2 Amanyɛsɛm
3 Edwuma
4 N'abrabɔ
5 Nhwɛdo
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Wɔwoo Moses wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum esia ne bosoom Ebɔw no ne da a ɔtɔdo du-biako mu wɔ Saboba a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiee skuul wɔ "Advanced Teacher's Training College" na hɔ na onyaa N'amansɛm wɔ Nkontaabu mu (Diploma in Mathematics).
AMANYƐSƐM:
Da a odzi kan a Moses dze kɔr mbrahyɛbaguafie no yɛ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebien ne bosoom Mumu mu Ghana abatow no mu na hɔ na wɔyɛɛ no kuwba wɔ mbrahyɛbagua a odzikan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Jerry John Rawlings n'amambu ase. Woyii no dɛ onkegyina mma Saboba mpasuar wɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsomee fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn ebiasa ne bosoom a odzi kan no ne da a ɔtɔdo esuon kesi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia ne bosoom a odzi kan none da a ɔtɔdo esia na hɔ na ne hye a odzi kan no baa ewiei.
Ekyir no wɔsanee paaw no kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ Akatamanso (National Democratic Congress) amanyɛkuw no akwanya ahoma do wɔ afe apem no ahaakorɔn eduokorɔn esia no bosoom Mumu Ghana asahen abatow no mu. Mba 15,933 mu no, Moses nyaa mba 12,744 a na ogyina hɔ ma 65.80% dze tsiaa Joshua Yakpir Jagri a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba (New Patriotic Party) a onyaa mba 3,189 ogyina hɔ ma 16.50%. Nayon Bilijo a ɔwɔ Akatamanso kuw (National Democratic Congress) no mu no beyii n'ase egua wɔ mbrahyɛbaguafie abatow a ɔkɔr do wɔ NDC amanyɛkuw no mu. Ɔsoom dɛ Etsifi mantɔw mu aban ananmusifo mber bi abɛsen kɔ. Nna ɔsan yɛ Ɔman mu guamutsenanyi abedziekyir a ɔtɔdo ebien dze ma Akatamanso amanyɛkuw no na hɔ na wɔbɔɔ no atsenasee wɔ afe apem ahaebien du-akorɔn ne bosoom Dzifuu mu ne da a ɔtɔdo esia mu. Ɔsoom dɛMansin Panyin (District Chief Executive (DCE), Aban ananmusinyi abedziekyir (Deputy Minister), Aban ananmusifo na Ambrado anaa Ɔpamfo bɛyɛ mfe eduonum wɔ amanyɛsɛm edwuma nyinara mu.
EDWUMA:
Moses yɛ Kyerɛkyerɛnyi na Panyin wɔ Nkontaabu Dwumadzibea a abɛsen kɔ (former Head of Mathematics Department) wɔ Simpa Suapɔn (University of Education, Winneba). Nna ɔyɛ aban ananmusifo wɔ Etsifi mantɔw mu.
N'ABRABƆ:
Moses yɛ Kristianyi.
NHWƐDO:
"Jerry J. Rawlings | Biography & Facts | Britannica".
Book title: Ghana Parliamentary Register 1992–1996 Publisher: Ghana Publishing Corporation Date: 1993 Page: 255
Africa, Daily Guide (2 May 2012). "Minister Storms Radio Station". News Ghana. Retrieved 14 October 2020.
"Minister Storms Radio Station". GhanaSoccernet. 3 May 2012. Retrieved 14 October 2020.
"Minister Storms Radio Station". Modern Ghana. Retrieved 14 October 2020.
"The Election Bureau". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana. Retrieved 17 February 2021.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Saboba Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 17 February 2021.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Saboba Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 14 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results – Saboba Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 14 October 2020.
"80-year old Chief elected NDC Northern Regional Chairman". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana. 2 September 2018. Retrieved 17 February 2021.
"Moses Mabengba sworn in as NDC's 2nd National Vice Chairman". www.ghanaweb.com. 6 August 2019. Retrieved 17 February 2021.
"Moses Mabengba sworn in as NDC's 2nd National Vice Chairman". www.ghanaweb.com. 6 August 2019. Retrieved 17 February 2021.
"Moses Mabengba sworn in as NDC's 2nd National Vice Chairman". www.ghanaweb.com. 6 August 2019. Retrieved 14 October 2020.
"Mahama Minister driven out of VIP lounge". MyJoyOnline.com. 2 May 2017. Retrieved 14 October 2020.
"Tamale Hospital gets more doctors". BusinessGhana. Retrieved 14 October 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
iujv8cid0xmcgnd1i8ngr8zqhuwz02l
Mount Mary Akyerɛkyerɛfo ntsetsee bea
0
793
4335
4334
2023-04-20T19:25:07Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Mount Mary akyerɛkyerɛfo ntsetsee bea yɛ skuul a esuafo kɔ hɔ kɛgye ntsetsee dɛ akyerɛkyerɛfo. Ibohu skuul yi wɔ Somanya a ɔwɔ Odumase Krobo wɔ Epuei Mantɔw mu. Skuul no yɛ Roman asɔr no no skuul. Nna nkyɛ skuul no yɛ French skuul a nna dza wosua wɔ hɔ tsitsiriw nye French Kasa na ndɛ dze edzesua nkorbata pii na wɔyɛ no wɔ hɔ.
ly5q1ki1tfa9xskplkanr0s1gce3hwx
Mperwa Nyinsen
0
794
11868
6781
2023-12-25T20:44:19Z
Kwamikagami
1026
wikitext
text/x-wiki
Mperwa nyinsen nye dɛ basia a onndu ne mpanyin mfe do nye banyin ekedzi ehyia ma nyinsen aba. Tsetse no nna basia a wɔnngor no bra ma banyin mbɔwar no na ɔfa efur a wɔse wɔaper no ho akɛfa nyinsen. Ndɛ mber yi, basia a ɔnnso no ho hwɛ na sɛ ɔkɛfa efur a wɔka kyerɛ no dɛ ɔakɛfa mperwa nyinsen. Awarfo binom tum kɛfa mperwa nyinsen. Iyi ba wɔ ber a awarfo no nnyɛ ahoboa na krado dɛ na nyinsen no aba awerɛfir mu. Wɔ hɛn addzesua wɔ ha yi, yɛbɔhwɛ mbofra a wɔedzi mfe duebien(12) dze rekɛpen mfe eduonu(20). Sɛ dɛm nyimpaku a ɔman biara ka dɛ hɔn nye ɔman no ne daakye kɔfa efur na woenntum ennsua edwuma anaa wɔannsɔn hɔn adzesua wɔ skuul a, ɔdze ɔhaw bebree brɛ nyimpa no ara hɔn awofo, ebusua a wɔda mu, kurow a wɔtse mu ɔnye ɔman mu no nyinara.
Ndzɛmba pii na ɔma mbofra a wɔnnso awar nye awoo kɔ kɔfa efur. Wɔ dɛm ndzɛmba ahorow yi yɛbɛfa no mu kakra na yɛakyerɛ mu wɔ ha. Dɛ ndzɛmba yi bi na odzidzi do yi;
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
k2h29bgmph7xvpc64zwv69andu1m9x7
Mubarak Mohammed Muntaka
0
795
7318
7176
2023-04-22T20:34:51Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16733008}}
'''Alhaji Mohammed Mubarak Muntaka''' yɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Asawase wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4), enum (5), esia (6), esuon (7) ne awɔtwe (8) a ɔwɔ Ghana Amansin. Mprɛmprɛn, ɔyɛ Minority Chief Whip wɔ Ghana Mbrahyɛbagua no mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Muntaka wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 17, 1971[6] na ɔfir Akuse wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu nanso ahyɛse no n’awofo fir Ghana Etsifi fam Mantɔw wɔ kuro bi a wɔfrɛ no Kumbungu mu.[7] Ɔnyaa nye Masters of Science abodzin krataa wɔ Development Policy na Planning mu wɔ Kwame Nkrumah Esuapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST) wɔ afe 2004 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
oivon1qabc5v026qvjx9da9ft2lmj9y
Muhammad Mumuni
0
796
12893
6783
2024-04-09T10:48:32Z
Robertjamal12
13
/* 2000 Abatoɔ */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Muhammad Mumuni''' (wɔwoo no 28 [[Ayɛwoho]] 1949) yɛ Ghana mmaranyimfo na amammuifo. Wɔsan paw no maa Ghana Mmarahyɛ Bagua no wɔ 7 [[Mumu]] 2012 Amansan Abatoɔ no mu, ber a ɔdzii nkonyim wɔ Kumbungu Akongua no mu. Mumuni fii mmarahyɛ bagua no mu wɔ afe 2004 mu ber a ɔbɛyɛɛ John Atta Mills Ɔmampanyin abadiakyir a ɔretu mmirika.
== Mfiase Asetra na Nhomasua ==
Muhammad Mumuni nyaa nye mfitsiase nwomasua wɔ Kumbungu Mpɔtsam Aban Mfitsiase Sukuu mu wɔ afe 1955 na 1960. Afei ɔkɔɔ Savelugu Mpɔtsam Aban finimfin sukuu fir afe 1960 kɔsi afe 1962. Nye ntoado sukuu kɔɔ Tamale Ntoasoɔ Sukuu mu fir afe 1962 kɔsi afe 1969. Ɔkɔɔ do kɔɔ Ghana Sukuupɔn mu maa nye LL.B (Hons). Wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 1975 mu no, ɔnyaa mmaranyimfo abodzzin krataa wɔ Ghana Mmara Sukuu mu. Wonyim no wɔ kokoam asetra mu dɛ Mmaranyimfo Mumuni.
== Edwuma ==
Mumuni dzii kan yɛɛ edwuma dɛ Ɔkyerɛkyerɛfo Boafo wɔ Faculty of Law a ɔwɔ Ghana Suapɔn (University of Ghana, Legon) mu wɔ afe 1972 na 1974. Afei ɔbɛyɛɛ Ɔman Dwumadzi Ntsamgyinafo (Atsifi) wɔ Ɔman Dwumadzi Nhyehyɛeɛ a ɔwɔ Ghana ntsam wɔ afe 1975 na 1976. Ɔyɛɛ edwuma dɛ a Mmaranyimfo wɔ Sikakorabea a ɔhwɛ adan na adansie do wɔ ber a ɔfir 1976 kɔsi 1980. Ɔsan nso yɛ Ɔmantsam Ɔtemmufo wɔ Ghana Atemmuo Dwumadzibea no ntsam wɔ afe 1977 na 1980. Wɔ afe 1979 mu no, ɔsom wɔ Mpɔtsam Aban Mmoa Badwa a wɔdze sii hɔ wɔ Republican a ɔtɔ do ebaasa no ase amansan mmara a ɔbɛma wɔakyekyɛ nkɔdo ahodze ama ɔmansin na mpɔtsam agyinatukuo a ɔwɔ Ghana.
== Amanyɔsɛm ==
Wɔpaw no dɛ Nhyiam no munyi ma Yagrafong Abatow mpɔtsam hɔ wɔ Tolon–Kumbungu Mantsam Nhyiam no mu na ɔsom mprenu dɛ nhyiam no munyi a odzi enyim wɔ 1992 na 1996 ntsam.
Wɔ [[Mumu]] 1996 mmarahyɛ bagua abatoɔ mu no, wɔpaw no dɛ Mmarahyɛ Bagua no munyi (MP) maa Kumbungu mantsam no wɔ National Democratic Congress tekiti do na ɔkoraa n’akongua do wɔ [[Mumu]] 2000 mmarahyɛ bagua abatoɔ no mu. Enti ɔyɛɛ MP mfe ebien a ɔkɔɔ do wɔ [[Sanda]] 1997 kosi [[Sanda]] 2001 mu.
=== 2000 Abatoɔ ===
Wɔdzii kan paw Mumuni dɛ Ɔman Demokrasi Nhyiam no Tekete no Mmarahyɛ Bagua wɔ [[Mumu]] 2000 Ghana Amansan Abatow no mu a na ogyinaa Kumbungu Mantsam a ɔwɔ Ghana Atsifi Fam Mantsam mu no ananmu. Ɔyɛɛ abatoɔ 12,477 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 60.40%. Na nye mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 16 a ɔwɔ nkongua 21 a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Nlorthern Mantsam no fa. Wɔpaw no dɛ Alidu Binda Talhai a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no mu, Iddrisu IDDI a ofi United Ghana Kuw no mu, Umar M. Hashim a ofi Peoples National Convention Kuw no mu na Dawuda Ibrahim a ofi Ɔman Nsakrae Kuw no mu. Saa abatoɔ yi nyaa abatoɔ 3,699, 3,555, 456, 339 na 127. Eyinom nye 17.90%,17.20%, 2.20%, 1.60% na 0.60% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== Ankorankor Asetra ==
Muhammad Mumuni yɛ kramonyi. Muhammad Mumuni awar a ɔwɔ mma nsia (6). Muhammad Mumuni n’ani gye tɛnis, bɔɔlbɔ na abɔdze ho adesua ho.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
h6x8jmd274asvo8ogs7vl5fohiuapd5
Mumu
0
797
4355
4354
2023-04-20T19:25:15Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q126}}
'''Mumu''' yɛ bosoom a ɔtɔ do duebien ɔwɔ afe mu.
mv2803adjm4nw5stl8aule7n2llep6o
Mumuni Abudu Seidu
0
798
6784
4358
2023-04-22T10:47:23Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Alhaji '''Mumuni Abudu Seidu''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan Aban ananmusinyi ma Ɔman no a krataa biara nnda ho. Fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebiasa ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esuon kesi afe apem ahaebien na enum ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esia mu no, Seidu somee dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Wa mFinimfin afamu wɔ Etsifi-Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana.
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Wɔwoo Seidu wɔ Wa wɔ Etsifi-Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne Mfinimfin adzesua ntsetsee wɔ A. M. E. Zion Finimfin Skuul wɔ Oguaa. Ɔtoaa n'edzesua do wɔ Wesley Kɔlegyi, a ɔwɔ Kumase, hɔ na onyaa n'akyerɛkyerɛfo Ntsetsee Abawdobɔdze (Certificate A), na ekyir onyaa ne "Bachelor of Arts degree" wɔ "University of Ghana"mu.
Ɔtoaa do dzii ekyir kɛyɛɛ ne "Post Graduate Studies" wɔ "University of Cape Coast" na hɔ na ne "Post Graduate Certificate" wɔ Nwomasua mu.
EDWUMA:
No ho a ɔdze kɛhyɛɛ amanyɛsɛm mu nyinara no, nna Seidu yɛ Nwomasuanyi (Educationist) na sodzifo (manager).
Nna ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo, Skuulpanyin na dabi so ɔsoom dɛ Sodzifo kwankyerɛfo (Managing Director) ma Nwomasua. Nna ɔyɛ Owura wɔ Ɔbaakofo Skuul bi mu na Sodzifo kwankyerɛfo ma Sibea edwumayɛ bi.
AMANYƐSƐM:
Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien Abatow;
Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia mu Ghanaman a otsia anan mu mbrahyɛbagua a odzikan no na Seidu faa mbrahyɛbaguanyi dzibew no wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien Ghana mbrahyɛbagua abatow no mu a ɔkɔr do afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebien ne bosoom Mumu ne da a ɔtɔ do eduonu-akorɔn mu.
Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia abatow;
Seidu kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do esuon mu wɔ ber a wɔdze nkunyimdzi abɔtsir bɔɔ no wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana amansan abatow no mu dze dzii
Eiedi Clement N. Lugri a ɔyɛ "New Patriotic Party" na Sulemana Alhassan a ɔyɛ "People's National Convention"kuw no ananmusinyi do kunyim.
Onyaa mba 44.80% wɔ mba a ɔfata a wɔtowee no mu a nna ogyinahɔ ma 25,718 wɔ ber a hɔn a wɔnye no sii akan no nyaa 20.30% a ogyinahɔ ma 11,657, na 10.70% a ogyinahɔ ma 6,150 dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no.
Afe apem ahaebien abatow;
Wɔpaaw Seidu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Wa Finimfin mantɔw mu afamu mpasuar wɔ Etsifi Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaebien Ghana amansan abatow no mu.
Ne dɛm ntsi ogyinaa maa ne mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
Wɔdze mba 14,278 dze fi mba a ɔfata a wɔtowee no mu. Nna iyi gyina hɔ ma 55.40% wɔ mba a ɔfata a wɔtowee no mu.
Wɔsaan Godfrey Tangu Bayon a ɔyɛ "New Patriotic Party" kuwba, Albert Solomon Bawa Sulley a ɔyɛ "People's National Convention" kuw no ananmusinyi na Abu Olivia Habiba a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba ho yii Mumuni. Mba a wonyae yɛ 6,027, 4,485 na 1,005 dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no fi mba a ɔfata a wɔtowee no mu. Nna mba yi gyina hɔ ma 23.40%, 17.40% na 3.90% dze fi mba a ɔfata a wɔtowee no mu. Wɔpaaw Mumuni wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do.
NDC amanyɛkuw no dzii mbrahyɛbaguafie nkongua esuon do wɔ Etsifi-Atɔe mantɔw mu.
Ne nyinara mu no, NDC amanyɛkuw no nyaa Dɔm-kuma dzibew a ɔyɛ eduowɔtwe-akorɔn dze fii nkongua ahaebien no mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu.
N'ABRABƆ:
Mumuni yɛ Kramonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3vuq9iqbm1aglc807eq6bigft2o3bz3
Mustapha Ahmed
0
799
12738
12737
2024-02-09T19:39:21Z
2A02:8440:714D:F7C3:3876:DEFF:FE3B:7B71
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84561754}}
'''Mustapha Ahmed''' (wɔwoo no 8 [[Obiradzi]] 1960 - 7 Kwakwar 2024)<ref name=":0">http://staging.odekro.org/person/mustapha-ahmed/</ref> yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Aman a ɔto do anan (4) no munyi a ɔgyina Ayawaso Etsifi Mansin ananmu wɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":1">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=2645</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Ahmed wɔ 8 [[Obiradzi]] 1960 wɔ Bawku wɔ Upper Epuei (East) Mantɔw.<ref name=":0" /> Ɔfir Bawku, kurow bi a ɔwɔ Upper Epuei (East) Mantɔw wɔ Ghana.<ref name=":1" /> Owiee Ghana Esuapɔn Eduruyɛ Sukuu na Nso Ho Adzesua na ɔnyaa nye Bachelor abodzin krataa wɔ Nsõ Ho Oprehyɛn (Dental Surgery) mu wɔ afe 1983 mu.<ref name=":1" /><ref>https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=1231</ref>
== Edwuma ==
Ahmed yɛ oduruyɛfo a ɔyɛ nsensan ho oprehyɛn wɔ n’edwuma mu. Ɔsan yɛ Ghana amanyɛnyi.<ref name=":2">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008.'' Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 129.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Ahmed yɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (NDC) no munyi.<ref name=":2" /> Ɔbɛyɛɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no munyi a ɔgyinaa Ayawaso Epuei (East) Ambatow mpasua ananmu wɔ [[Sanda]] 2001 mu ber a odzii nkonyim wɔ ne ambatow mu wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow mu no. Na ɔyɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) na enum (5) no munyi na wɔsan paw no wɔ afe 2004 na 2008 Ghana amansan ambatow mu no ekyi.<ref name=":1" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/greateraccra/301/index.php</ref>
=== 2004 Ambatow ===
Wɔpaw Ahmed wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ayawaso Epuei Ambatow mpasua no wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu fir 7 [[Sanda]] 2005 kɔsi 6 [[Sanda]] 2009.<ref name=":2" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/greateraccra/119/index.php</ref> Wɔdze amba 49,354 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata nyinara mu 87,902. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 56.1% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Abdiel Godly Babaaali a ofi Nnyimpa Ɔman Nhyiam (People's National Convention) no mu na Daddah Braimah B. a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no mu. Eyinom nyaa amba 4,095 na amba 34,453 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye 4.7% na 39.2% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf (PDF). Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 164.</ref> Wɔpaw Ahmed wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":2" /> Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua 10 a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/greateraccra/index.php</ref> Sɛ wɔka nye nyinara bom a, National Democratic Congress no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
=== 2008 Ambatow ===
Wɔsan paw Ahmed wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ayawaso Epuei ambatow mpasua no wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan no mu fir 7 [[Sanda]] 2009 kɔsi 6 [[Sanda]] 20013.<ref name="ReferenceA">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/greateraccra/119/index.php</ref> Wɔdze amba 44,655 na ɛpaw no wɔ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 78,120 mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 57.16% yɛ pɛ.<ref name=":4">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf. PDF). Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 94.</ref> Ɔnyaa amba kyɛn Mohammed Salisu Baba a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party,) no mu, Alhaji Mohammed Muftao a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam (People's National Convention) no mu, Bernard Anvuur Billy a ofi Democratic Freedom Party no mu, Amin Abdul Karim Larry a ofi Nhyiam no mu Nnyimpa Kuw (Convention People's Party) no mu; na Ahaji Haruna Bubakari Dabre, Daniel Danquah, Mohammed Amin Lamptey na Samuel Kwesi Gyasi - hɔn nyinara yɛ hɔn a wɔpɛ dɛ wɔdze hɔn ho. Eyinom nyaa 33.31%, 0.98%, 0.76%, 2.25%, 0.0%, 0.4%, 4.67% na 0.49% wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu.<ref name="ReferenceA"/><ref name=":4" /> Wɔsan paw Ahmed wɔ National Democratic Congress tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua duawɔtwe (18) a National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com"/> Sɛ wɔka nye nyinara bom a, National Democratic Congress no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 114 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mMbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":3" />
== N'abrabɔ ==
Ahmed yɛ Nkramonyi. Wawar na ɔwɔ mba ebiasa (3).<ref name=":1" /><ref name=":2" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0w3pzyd1qegvt3cp7v4m8ncu9tkzwpi
Mustapha Ali Iddris
0
800
12894
7665
2024-04-09T10:48:39Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q98818657}}
'''Mustapha Ali Iddris''' (wɔwoo no 28 [[Ebɔbira]] 1955 – 2 [[Obiradzi]] 2013) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsomm dɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebasa a ɔwɔ Ɔman a ɔtɔ do anan no munyi, a ɔgyinaa Gukpegu-Sagongida mansin a ɔwɔ Ghana Atsifi Mantɔw mu no ananmu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Ali Iddris wɔ 28 [[Ebɔbira]] 1955 mu wɔ Gukpegu-Sagongida wɔ Ghana Atsifi Fam Mantɔw mu.
== Amanyɛsɛm ==
Wɔpaw Ali Iddris kɔɔ Mbrahyɛbagua no mu wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tikit do wɔ [[Mumu]] 2000 Ghana Amansan Abatow no mu a na ɔgyinaa Gukpegu-Sagongida Mantɔw no ananmu wɔ Ghana Atsifi Fam Mantɔw mu. Ɔtoo abatow 24,819 wɔ abatow 54,491 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 45.50%. Ɔdzii dwuma afe pɛ dɛ Mbrahyɛbagua no munyi. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua no nkongua 16 a ɔwɔ nkongua 21 a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Atsifi Fam Mantsam no fa. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a nye nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 99 wɔ nkongua 200 mu. Wɔpaw no wɔ Abdul-Nahiru Essahaku a ɔfir Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua no mu, Iddirisu H.Ayuba a ɔfir Nhyiamu Nyimpa Kuo no mu, Wahab Ali a ɔfir Ɔman Nsakraeɛ Kuo no mu, Mumuni Fatawu a ɔfir United Ghana Kuo no mu. Eyinom nyaa abatow 22,255, 6,764, 463, 190 ne 0 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 40.80%,12.40%,0.80%, 0.30% na 0.00% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
Ansa na ɔredzi nkonyim wɔ afe 2000 mu no, Ali nso gyinaa nye mansin ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do 4 no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien no mu. Ɔdzii Basit Aboulai Fuseini a ɔfir National Democratic Congress na Iddrisu H. Ayub a ɔfir Convention People’s Party no do nkonyim a ɔnyaa 42.40% wɔ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu a ɔnye abatow 31,964 yɛ pɛ ber a n’asɔretsiafo no nyinara nyaa 32.00% na 0.80% wɔ abatow a ɔfata nyinara mu abatow a wɔtowee wɔ 1996 Ghana Abatow no mu.
== Dwumadzi Ahorow ==
Ali Iddris yɛ Kan Atsifi Fam Ɔmantsam Soafo na ɔsan nso yɛ Kan Nsu Ho Ndzɛmba, edwumayɛ na Adan ho Ɔsoafo. Ɔsan nso yɛ Kan Mbrahyɛbaguanyi ma Gukpegu-Sagongida Mantsam a ɔwɔ Ghana Atsifi Fam Mantɔw mu.
== Owuo ==
Ali Iddris wui wɔ [[Obiradzi]] 2013 mu wɔ 37 Military Hospital wɔ Accra, baabi a na wakɔ akɔhwɛ no. Wɔdze nye funu siee adekyee wɔ Tamale Amusiei.
== N'abrabɔ ==
Ali Iddris ware na ɔwɔ mma ebien (2). Na ɔyɛ Nkramonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
tmi3urb1j147qjsesipjlz9r3igoz3v
MzVee
0
801
6787
4385
2023-04-22T10:48:34Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Vera Hamenoo-Kpeda''' (nawoda nye 23 obiradzi 1992), edzin a dodow dze frɛ no nye '''MzVee''',ɔyɛ ghana dwomtonyi a wagye dzin ara yie . ɛdwom bi tse dɛ "Bɔrkɔɔ Bɔrkɔɔ","Natural girl", Dancehall Queen" na dza ɔkeka ho nyinaara ɔno na ɔtow.MzVee edzi nkonyim wɔ dwomtow abɔdzin beberee ho.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
th9cji24pas5uoqei0qa4zhlg5osjmv
Mzbel
0
802
6788
4387
2023-04-22T10:48:38Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Belinda Nana Ekua Amoah'''(wɔwoo no mu 26,1979), a dodow n'ara frɛ no '''Mzbel,''' ɔyɛ Ghana dwomtownyi .Ɔyɛ payin wɔ "Mzbel"dwom mu, "bel" kuo nye dza ɔkeka ho.
Mzbel yɛ obi a ɔkasa wɔ kasahoma mu na ɔsan yɛ senetwanyi a w'atwa sene ahorow pii. Basiaba yi na ɔda hɔn a w'adzi dɛm nyinaa ano.Iyi ɛno so nkyen a, nasayiaa na wɔdze no sii ndzemba pii ano.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
r3kgog7kr920o3lct6ba1rv2pzkkr4o
Mɔmɔɛ
0
803
4393
4392
2023-04-20T19:25:23Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''[https://www.alamy.com/stock-photo/dried-fish.html Mɔmɔɛ]''' ka nam ahorow a wɔdze yɛ edziban wɔ Akanman mu no ho.
Nammon porɔw ntsɛntsɛm gyedɛ wobenya kwan bi afa do akora no ma ɔaakyɛr.
== Abakɔsɛm ==
== Ahorow ==
ia4wn203e1f580c73itjtg42rllyvc9
Naa Ashorkor
0
804
6789
4400
2023-04-22T10:48:42Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Naa Ashorkor''' (wɔwoo no 24 November 1988)[1][2] a wɔsan frɛ no Nisirine Naa Ashorkor Mensah-Doku, yɛ Ghanayi a ɔyɛ sini edwuma na nsɛm ho dawurbɔfo a dɛm aber yi ɔyɛ edwuma wɔ Asaase Radio a ɔyɛ radio edwumayɛbea bi a ɔwɔ Accra.[3][4] Wonyim no dɛ ɔyɛɛ ɔyɛkyerɛ wɔ "The Perfect Picture" (2009), a Shirley Frimpong-Manso yɛ na Iroko TV ne Poisoned Bait - sini a Leila Djansi na ɔyɛ ho kwankyerɛfo .
Onyaa Abasobɔdze a wɔdze ma sini edwumayɛfo basia a ɔbɔɔ ne ho mbɔdzen wɔ afe 2010 mu wɔ African Movie Academy mu wɔ ne dwuma a odzii wɔ "The Perfect Picture" (2009) mu.[5][6] Naa Ashorkor nso nye Yvonne Okoro, Joselyn Dumas, John Dumelo dzii dwuma.
== Edwuma ==
Naa Ashorkor, nye Sini edwumayɛfo Chris Attoh na wɔyɛɛ Vodafone Ghana Music Awards 2016 (VGMAs 2016)[7] a ɔkɔɔ do wɔ Accra International Conference Centre. Ɔsan nso yɛɛ Miss Maliaka ahoɔfɛwfo akansie no mfe awotwe.[8] Wɔ afe 2008 mu no, ɔyɛɛ ne sini mu dwumadzi a odzi kan a Shirley Frimpong Manso yɛ.[citation needed] Askorkor hyɛɛ ase dɛ dawurbɔfo wɔ Starr 103.5 FM a ɔyɛɛ anɔpa mfinfin dwumadzi bi a wɔtoo dzin The Zone.[9]
Ɔyɛ eguadzi edwumayɛfo a ɔwɔ mbea ebien a ɔyɛ edwuma: Jaarno, abɛɛfo edziban ho eguadzibea na April Communications, a ɔyɛ agordzi mu dwumadzibea.[10] Na ɔyɛ dawurbɔfo wɔ Multimedia Kuw no mu wɔ afe 2017 dze kɔ afe 2020 a ɔyɛɛ dwumadzi Showbiz A-Z ne Strong and Sassy.[11][9] Ɔkɔɔ Asaase Radio wɔ June 2020 ewie na ɔyɛ dwumadzi a ɔyɛ Between Hours na Just Us .[12] Wɔ March 2021 mu no, ɔyɛɛ 3Music Awards dwumadzi.[13] Ashorkor yɛ Unilever Ghana hɔn anamusifo a okitsa hɔn edwumakuw ahyɛnsiwdze, na ɔda hɔn Lifebuoy Hand-Washing ahonyidzi dwumadzi ano ,[14] Verna Mineral Water, na ɔkamfo wɔ Verna Mineral Water Autism nkaebɔ dwumadzi ano[15] na DKT International Ghana nso a ɔsom dɛ Lydia Contraceptives edwumakuw n'ahyɛnsiw na anamusifo. Na Ashorkor edzi akotsen wɔ TV do dawurubɔ ahorow pii a w'agye dzin ne tsitsir yɛ Tigo Ghana Drop That Yam na Yensor Nkoaa dawurubɔ ahorow .
== Abrabɔ ==
Naa Ashorkor waree ne hokafo a onye no atsena akyɛr a ɔyɛ Ahuma Cabutey Adodoadji wɔ afe 2014 mu.[16] Wɔ 15 August 2017 no, ɔdaa ne ba banyin n'awo faa dawurbɔ na abɛɛfo ntsetan do .[17] Ɔdze ne ba a ɔtɔ do ebien a ono nso yɛ banyinba n'awo too gua wɔ 1 July 2019.[18]
== '''Sini ho edwuma''' ==
'''Sini'''
YearTitleRoleNotes2020''Adam The First'' [19]BintuSupporting RoleAloevera[20]VerandaSupporting Role2019''The Perfect Picture - Ten Years Later''[21]Akasi DuahSupporting Role2015''One More Day''JoeSupporting Role2014''Letter From Adam''KabukiSupporting Role2014''Poisoned Bait''KadijahSupporting Role2010 - 2013''Adams Apples''KukuaaLead Role2010''Checkmate''NaanaSupporting Role2009''Double''ZulaikaSupporting Role2009''The Perfect Picture''AkasiLead Role. Won 3 African Movie Awards for Lead Role, Best Performer by Actor in Supporting Role & Best Director2008''Scorned''SorayaSupporting Role
'''Television do dwumadzi'''
YearTitleRolesNotes20223Music Awards 2022[22]Herself (co-host)Television special20213Music Awards 2021[23]Herself (co-host)Television special2020Exclusive Men of the Year (EMY) Awards[24]Herself (host)Television special2017Peoples Celebrity Awards[25]Herself (host)Television special20173rd Edition of the American Ghanaian Chicken Recipe Competition[26]Herself (host)Television special2016Exclusive Men of the Year (EMY) AwardsHerself (host)Television special2016''Vodafone Ghana Music Awards''Herself (co-host)Television special2015''Just The Law''Herself (host)''Law Show''2013''African Movie Academy Awards''Herself (host)Television special2012 - 2017''Tales From the Powder Room''Herself (host)''Girl Talk & Discussion Series''2010 - 2012''Miss Malaika Grand Finale''Herself (host)Television special2011 - 2012''Close Up Salsa Fiesta''Herself (host)reality TV series2009 - 2016''Guess Who's Coming for Dinner''Herself (host)reality TV series2009 - Date''Miss Ghana''Herself (host)Beauty Pageant
'''Agordzi gyinabea'''
YearTitleNotes2017Bukom[27]Producer2017Prison Graduates[28]Producer. Political Satire2016''Dinner For Promotion''Supporting Role. Comedy.2015''Don't Dress For Christmas''Lead Role. Comedy.2015''Medicine For Love''Lead Role. Producer. Comedy.2013''Love Concert''Lead Role.2012''His Birth In The 21st Century''Lead Role. Re-adaptation of the birth of Jesus Christ.2011''Run For Your Wife''Lead Role. Adult Comedy Play.2010''The Vagina Monologues''Lead Role. Episodic Play
'''Kasa mfir'''
YearTitleNetworkNotes2017– 2020Strong and SassyJoy 99.7 FMFemale Talk Show.Showbiz A to ZWeekend Show. Entertainment Review and Analysis.2014 - 2017''The Zone''Starr 103.5 FMMidmorning Show
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Nisirine Mensah-Doku - 'I wont (sic) trade my education for the world'". graphic.com.gh. Retrieved 18 May 2019.''
'''• ^''' ''"Biography: Naa Ashorkor Mensah-Doku". Ghanama.com. 11 June 2010. Retrieved 10 May2015.''
'''• ^''' ''Francis Addo (9 October 2014). "Lydia Forson Talks Of Naa Ashorkor Marriage". Dailyguideghana.com. Retrieved 10 May 2015.''
'''• ^''' ''"Naa Ashorkor BACK on radio... Asaase 99.5 is the dial". Proudly Ghanaian! | Enews. 29 June 2020. Retrieved 11 July 2020.''
'''• ^''' ''"Spotlight: Naa Ashorkor Mensah-Doku". Peacefmonline. Ghanacelebrities.com. 11 June 2010. Retrieved 10 May 2015.''
'''• ^''' ''"Naa Ashorkor Talks Family and Love". NewsOne. Accra - Ghana. Ghanaweb.com. 15 June 2012. Retrieved 10 May 2015.''
'''• ^''' ''Online, Peace FM. "Naa Ashorkor, Chris Attoh, Dj Black To Host 2016 VGMA". peacefmonline.com. Retrieved 13 April 2019.''
'''• ^''' ''Online, Peace FM. "Joselyn Dumas, Naa Ashorkor And James Gardiner For Miss Malaika Ghana 2018 Audition". www.peacefmonline.com. Retrieved 16 August2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Naa Ashorkor Moves On From EIB Network".''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
srkiwzr6l5lh38ga6u1858p9u5ss930
Naa Gbewaa
0
805
7811
7762
2023-05-05T16:09:37Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Naa Gbewa''' (a ɔsan so agye dzin dɛ '''Nedega''' anaa '''Kulu Gbagha''') wɔ amambra mu no, ɔno na ɔyɛ panyin a ɔda Kingdom of Dagbon ano, wɔ ma wɔfrɛ no northern Ghana dɛm aber yi. Ne mba mbanyinfo na mbasiafo no w'agye hɔn ato mu dɛ w'atsiw States ahorow ano.[1][2]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' Lipschutz & Rasmussen 1989, p. 168.
'''• ^''' Ade Ajayi & Crowder 1976, p. 417.
''• Lipschutz, Mark R.; Rasmussen, R. Kent (1989). "Na Gbewa". Dictionary of African historical biography (2nd ed.). University of California Press. <nowiki>ISBN 978-0-520-06611-3</nowiki>.''
''• Ade Ajayi, J. F.; Crowder, Michael (1976). History of West Africa. Vol. 1 (2nd ed.). Columbia University Press. <nowiki>ISBN 978-0-231-04103-4</nowiki>.''
== Akenkan a odzi do ==
''• St. John-Parsons, D. (1958). "Na-Gbewa and His Sons". Legends of Northern Ghana. Longmans, Green.''
''• Ogot, Bethwell A. (1992). "From the Niger to the Volta". Africa from the sixteenth to the eighteenth century. General history of Africa. Vol. 5. UNESCO. pp. 339–340. <nowiki>ISBN 978-92-3-101711-7</nowiki>.''
''• Levtzion, Nehemia. "The Western Mahgrib and Sudan". In Fage, J. D.; Oliver, Roland (eds.). The Cambridge history of Africa. Vol. 3. Cambridge University Press. p. 460. <nowiki>ISBN 978-0-521-20981-6</nowiki>.''
''• Illiasu, A. A. (1971). "The Origins of the Mossi-Dagomba States" (PDF). Institute of African Studies: Research Review. '''7''' (2): 95–113.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
qqy9mvchzb3k6b8owt67nejj91ino0y
Nadia Eke
0
806
6791
4405
2023-04-22T10:48:49Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nadia Eke''' (wɔwoo no afe 1993 Sanda 11) mu yɛ Ghana triple jumper.
{| class="wikitable"
|+
Nadia Eke
| colspan="2" |Hur a Nadia Eke hurii wɔ IAAF Wiadze akansi a wɔnye Madrid hyiae wɔ afe 2017 mu.
|-
! colspan="2" |Noho asɛm
|-
!Awoda
|11 January 1993 (age 30)
|-
!Nwomasua
|Columbia University
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Agodzi
|Track and field
|-
!Event(s)
|Triple Jump
|-
!Kɔlegyi kuw
|Columbia Lions
|-
! colspan="2" |Medal record
{| class="wikitable"
|
|-
! colspan="3" |Women's athletics
|-
! colspan="3" |Representing Ghana
|-
! colspan="3" |African Championships
|-
|
|2014 Marrakech
|Triple jump
|-
|
|2016 Durban
|Triple jump
|-
! colspan="3" |African Games
|-
|
|2015 Brazzaville
|Triple jump
|}
|}
== Nwomasua ==
Eke wie skuul wɔ Columbia Suapɔn mu wɔ afe 2015.
== Edwuma ==
Afe 2014 mu no, owiee ne he Commonwealth agor a otsia du wɔ Glasgow, nyaa silver wɔ African Championships wɔ Marrakech na ne IAAF Continental Cup a otsia esuon.
Ɔsan nyaa bronze wɔ Ebibirmu agor a ɔkɔr do wɔ Brazzaville wɔ afe 2015 mu. Afe 2016 mu no, ɔbɛyɛɛ Ebibirmu nyinara panyin wɔ afe 2016 Ebibirmu enguan agokansi no mu.
Odzii kunyim kegyinaa mu ma Ghana wɔ afe 2020 Summer Olympics no mu wɔ mbaa hɔn triple jump akansi no mu.
== Noara ne mbɔdzembɔ ==
'''Outdoor'''
* Triple jump – 14.33m, June 2019, Jamaica (Ghanaian record)
'''Indoor'''
* Triple jump – 13.60m, 14 January 2017, New York City
== Nhwɛdo ==
# '''^''' Nadia Eke, ''results.gc2018.com''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1s156xknpm7f70zgc8qazxi8bxaivr9
Nan Madol
0
807
12895
6792
2024-04-09T10:48:51Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (6) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q846967}}
[[Fael:Map_FM-Nan_Madol.PNG|right|thumb|240x240px|Nan Madol complex map]]
'''Nan Madol''' yɛ bea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba a ɔbɛn Pohnpei supɔw no epuei fam mpoano, a mprempren ɔyɛ Madolenihmw mantsam a ɔwɔ Pohnpei mantsam mu wɔ Micronesia Aman Nkabom no mu wɔ Pacific Po no atɔe fam no fa. Nan Madol yɛ Saudeleur ahemman no ahenkurow kosii bɛyɛ afe 1628. Kurow no, a wosii wɔ ɔtare bi mu no, yɛ nsupɔw nketsewa a wɔdze nsa ayɛ a ɔtoatoa do a ɔnam nsutsen a ɔwɔ ntam. Bea no mu a ɔwɔ abo afasu no etwa bea bi a nye tsentsen bɛyɛ kilomita 1.5 na nye tɛtrɛtɛ bɛyɛ kilomita 0.5 ho ehyia na ɔwɔ nsupɔw nketsewa bɛyɛ 100 a wɔdze nsa ayɛ—abo na akoradze a wɔdze hyɛ mu ma—a asorɔkye nsutsen etwa ho ehyia.
Edzin Nan Madol no kyerɛ "wɔ ntamgyinafo no mu" na ɔkyerɛ nsutsen a ɔfa amamfõ no ho. Mfitiase dzin no nye Soun Nan-leng (Ɔsoro Abotan), sɛnea Gene Ashby kyerɛ wɔ nye nhoma Pohnpei, An Island Argosy mu. Kurow a asɛe no yɛ nnɛyi fam tutu mu ahintasɛm akɛse no mu ɛkoro na ɔtɔ mber bi a wɔfrɛ no "Atlantis", "wiadze anwonwadze a ɔtɔ do awotwe," anaa "Venice a ɔwɔ Pacific".
== Abakɔsɛm ==
Nan Madol yɛ Saudeleur Ahemman no amannye na amammui atrae, a ɔkaa Pohnpei nyimpa dodo a wobu akontaa dɛ ɔyɛ 25,000 boom kosii bɛyɛ 1628 mu. Ná ɔda nsow wɔ Pohnpei supɔw kɛse na Temwen Supɔw no ntsam, na na ɔyɛ bea a nyimpa kɔ do yɛ edwuma wɔ afeha a edzi kan anaa nea ɛto so abien Y.B. Eduu afeha a ɔtɔ do 8 anaa 9 no, na hɔn afi ase resi nsupɔw nketsewa, na wofii ase sii megalithic adansi soronko no wɔ 1180–1200 A.D.
Kakraa bi na wobetumi akyerɛ dɛ ɔyɛ nokwar wɔ abo akɛse a wɔdze sii dan no ho. Pohnpefo atsetsesɛm ka dɛ hɔn a wosii Leluh fam tutu bea a ɔwɔ Kosrae (a saa ara nso na abo adan akɛse na ɔwom) no tu kɔɔ Pohnpei, faako a wɔdze hɔn ahokokwaw na osuahu no sii Nan Madol dan a ɔyɛ nwonwa kɛse mpo no. Radiocarbon ber a wɔdze kyerɛ ber no kyerɛ dɛ Nan Madol dii Leluh anyim; entsi, ɔda edzi kɛse dɛ Nan Madol nyaa Leluh do nkɛntsɛndo.
Sɛnea Pohnpefo anansesɛm kyerɛ no, nkonyaayifo mmanoma Olisihpa na Olosohpa a wofi anansesɛm mu Atɔe Fam Katau, anaa Kanamwayso, na wosii Nan Madol. Enuanom no dze hyɛmma kɛse bi duu hɔ rehwehwɛ baabi a wobesi afɔremuka sɛnea ɔbɛyɛ a wobetumi asom Nahnisohn Sahpw, kuayɛ nyame no. Ber a enuanom ebien no fii ase atoro mprɛn pii akyi no, wotumi sii afɔremuka bi wɔ Temwen Supɔw no ho, faako a wɔyɛɛ hɔn amannye ahorow no. Wɔ anansesɛm mu no, enuanom yi dze ɔtweaseɛ bi a ɔretu boaa abo akɛse no. Ber a Olishpa wui osiane onyin ntsi no, Olosohpa bɛyɛɛ Saudeleur a odzi kan. Olosohpa waree ɔhɔnom bea bi na ɔwoo awo ntoatoado duɛbien, na ɔwoo Saudeleur sodifo afoforo duɛsia a wofi Dipwilap ("Ɔkɛseɛ") abusua no mu.
Hɔn a wɔhyehyɛɛ ahemman no dzii tumi wɔ ayamye mu, ɔwom dɛ hɔn a wodzii hɔn akyi no dze ndzɛmba a na ɔrekɔ soro ber nyinara fi hɔn manfo hɔ dze. Hɔn ahenni no baa awiei ber a Isokelekel a ɔno nso tse Nan Madol no ntua no bae, ɔwom dɛ hɔn a wodzii n’adze no gyaw bea no. Polandni mmusuakuw ho nyimdzefo na po ho ɔbenfo John Stanislaw Kubary kaa Nan Madol ho asɛm a edzi kan a ɔkɔ akyir wɔ 1874 mu.
== Botae Na Ndzɛmba a Ɔwom ==
[[Fael:Detail_of_a_wall_constructed_of_columnar_basalt_pieces_at_Nan_Madol.jpg|thumb|Detail of columnar basalt pieces]]
Ná elite center no yɛ bea tsitsir a anuonyamfo tra na funu dwumadzi ahorow a asɔfo dzi enyim. Ɔkame ayɛ dɛ emu nyimpa dodo antra 1,000, na ebia na ennu saa fa. Ɔwom dɛ na nyimpa a wɔtse hɔ no mu pii yɛ mpanyimfo dze, nanso na hɔn mu dodo no ara yɛ mpapahwekwa. Nan Madol yɛɛ edwuma fa bi dɛ ɔkwan a Saudeleur mpanyimfo a wodzi tumi no bɛfa do ayɛ nhyehyɛe na hɔn edzi hɔn a wobetumi nye hɔn asi akan no do dzenam hwehwɛ a wɔhwehwɛ dɛ wɔtra kurow no mu kyɛn dɛ wɔbɛtra hɔn kurom amansin mu, baabi a na ɔyɛ dzen dɛ wɔbɛhwɛ hɔn dwumadzi ahorow do no do.
Madol Powe, afunu edwumayɛbea no, wɔ nsupɔw nketsewa 58 wɔ Nan Madol atsifi fam apuei fam. Ber bi na asɔfo atrae na wɔtse nsupɔw nkakraba dodo no ara do. Nsupɔw nkakraba bi dzii atsirimpɔw tsitsir bi ho dwuma: edziban a wosiesie, hyɛmma a wosii wɔ Dapahu, na akutu ngo a wosiesie wɔ Peinering. Afasu atsentsen a etwa adamoa ho ehyia no wɔ Peinkitel, Karian, na Lemenkou, nanso dzea ɔda nsow kyɛn biara nye adehye afunu supɔw kakraba Nandauwas, faako a afasu a nye sorokɔ yɛ mita 5.5–7.5 (anammɔn 18–25) etwa ɔdamoa a hɔn abɔ ho ban wɔ finimfin wɔ adiwo kɛse no mu ho ehyia. Wɔsii eyi maa Saudeleur a odzi kan no.
Wɔ Nan Madol no, nsu pa anaa edziban biara nni hɔ; ɔsɛ dɛ wɔboaboa nsu ano na wodua edziban wɔ asase no mu. Wɔ Saudeleur nnyiso mu no, Pohnpefo dze edziban na nsu a ɔho hia bae dzenam hyɛmma so. Saudeleurfo nyaa edziban wɔ supɔw pɔtsee bi do — dzea odzi kan no Peiniot, na akyir yi Usennamw a ɔbɛn no.
Bɛyɛ afe 1628 mu, ber a Isokelekel tuu Saudeleurfo gui na ofii Nahnmwarki ber no ase no, Nahnmwarkifo no tse Nan Madol, nanso na ɔsɛ dɛ wɔboaboa hɔn ankasa nsu ano na wodua hɔn ankasa edziban. Wosusuw dɛ na ɔmaa awiei koraa no wogyaee Nan Madol na wɔsan kɔɔ hɔn ankasa mantsam mu, ɔwom dɛ nkyerɛkyerɛmu afoforo wɔ hɔ a ɔkyerɛ dɛ wogyaee bea a ɔyɛ dzen no, tse dɛ nyimpa dodo a ɔso atew kɛse dze.
== Nyimpa Abakɔsɛm Na Abakɔsɛm a Edzi Kan Ho Adesua ==
[[Fael:Nan_Madol_megalithic_site,_Pohnpei_(Federated_States_of_Micronesia)_6.jpg|thumb|Example of Nan Madol's architecture]]
Ɛnnɛ Nan Madol yɛ fam tutu mantam a ne kɛse bor kilomita ahinanan 18 (akwansin ahinanan 6.9) na dzea ɔka ho nye abo adan a wɔdze asi akoradze a ɔyɛ tratraa bi a ɔwɔ Temwen Supɔw no mpoano, nsupɔw nketsewa afoforo pii a wɔdze nsa ayɛ, na Pohnpei supɔw kɛse no mpoano a ɔbɛn hɔ no. Bea no mu fa a ɔwɔ abo afasu no etwa bea bi a nye tsentsen bɛyɛ kilomita 1.5 na 0.5 (akwansin 0.93 na 0.31) a nsupɔw nketsewa bɛyɛ 100 a wɔdze nsa ayɛ —abo na akoradze a wɔdze hyɛ mu ma—a asorɔkye nsutsen etwa ho ehyia no ho ehyia.
Carbon dating kyerɛ dɛ abo akɛse a wɔdze sii dan wɔ Nan Madol no fii ase bɛyɛ A.D. 1180 ber a woyii basalt abo akɛse fii ogya bepɔw bi a ɔwɔ Pohnpei fa a ɔnye no bɔ abira no mu no. Ɔbɛyɛdɛ nyimpa a wodzii kan traa Pohnpei no bɛyɛ AD 1 ɔwom dɛ radiocarbon ber a wɔdze kyerɛ no kyerɛ dɛ nyimpa dwumadzi fii ase bɛyɛ AD 80–200.
Wɔ 1985 mu no, wɔdze Nan Madol amamfõ no too gua dɛ Ɔman Abakɔsɛm Agyiraehyɛdze.
Ɔdze besi dɛ wɔtoo mu wɔ afe 2012 mu no, wɔdze ndzɛmba a efi bea hɔ no kyerɛe wɔ Lidorkini Tsetse Ndzɛmba Akorae.
== Asaase tɔw Do Nsusuwii Ahorow a Ayew ==
[[Fael:Nan_Madol_megalithic_site,_Pohnpei_(Federated_States_of_Micronesia)_4.jpg|thumb|The ruins of Nan Madol and surroundings]]
Ebinom akyerɛ Nan Madol ase dɛ Lemuria anaa Mu "asaase tɔw a ayew" no ɛkoro nkae. Nan Madol yɛ mbea a James Churchward kyerɛe dɛ ɔyɛ mu asaase tɔw a ayew no fa no mu ɛkoro, na ofii ase wɔ nye afe 1926 nwoma ''" Mu Motherland Asaase tɔw a Ayew - The Lost Continent of Mu Motherland of Man mu"''.
Wɔ nye nwoma "Abo Kurow a Ayew - Lost City of Stones" (1978) mu no, ɔkyerɛwfo Bill S. Ballinger kyerɛ dɛ Helafo hyɛn mu edwumayɛfo na wosii kurow no c. 300 A.Y.B. David Hatcher Childress, ɔkyerɛwfo na nwoma dawurbɔfo, susuw dɛ Nan Madol na Lemuria asaase tɔw a ayew no wɔ abusuabɔ. Nwoma a hɔn ato dzin ''"Wiadze Nyinara Ehum Kɛse a Ɔreba No - The Coming Global Superstorm"'' a Art Bell na Whitley Strieber kyerɛɛw wɔ afe 1999 mu, a ɔkyerɛ dɛ wiadze nyinara hyew betumi dze wim tsebea do nkɛntsɛndo mpofirim na ɔyɛ hu aba no ka dɛ Nan Madol a wosii no, a wɔdze abodwokyɛr a emu yɛ dzen na basalt ndzɛmba a emu yɛ dur kɛse dzii dwuma no maa ɔho behiae dɛ wɔyɛ mfiridwuma ho nyimdze kɛse ahokokwaw. Osiandɛ ɔman a ɔtse saa biara nni hɔ wɔ nnɛyi kyerɛwtohɔ mu ntsi ɔbɛyɛ dɛ wɔdze akwan a ɔyɛ nwonwa sɛee ɔman yi.
== Amandze a Agye Dzin ==
=== Tɛlɛbihyɛn ===
* Featured on ''Destination Truth'' where these ruins are said to be haunted.
* Featured on ''Ancient Aliens'' season 6 episode 9 which focuses on its possible extraterrestrial origins.
* Featured as the main premise on episode 2 of the National Geographic TV series ''Lost Cities With Albert Lin''.
* Featured on "What On Earth?" season 4 episode 1 where it makes mention of Victor Berg, who opened some of the tombs on the island claiming he found bones of giants.
=== Nwoma Ahorow ===
* The ruins of Nan Madol were used as the setting for a lost race story by A. Merritt, ''The Moon Pool'' (1918), in which the islands are called Nan-Tauach and the ruins are called the Nan-Matal.
* Nan Madol and its history have been used as the basis of the novel ''Deep Fathom'' (2001) written by James Rollins.
* In the comic ''Nameless'' by Grant Morrison and Chris Burnham, the city of Nan Madol is the location of the mythical Dream Key of Nan Samwohl.
=== Ndwom ===
* ''Nan Madol'' (1974) is an album recorded by Edward Vesala.
* ''Nan Ma Dol'' is a song recorded by Endura and released on their ''Liber Leviathan'' album (1996).
* ''Ruins of Nan Madol'' (2014) is a song recorded by audiomachine.
=== Agodzi Ahorow ===
Nan Madol is a city-state in the [[:en:Civilization VI|Civilization VI]] game. If you levy their military, you get an achievement called "The Army of Cthulhu".
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[List of places with columnar jointed volcanics]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5zn4qv0v59nlbfo117o2y5eow70whzh
Nana Aba Anamoah
0
808
6793
4416
2023-04-22T10:48:58Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana''' '''Aba''' '''Anamoah''' yɛ Ghananyi nsɛnkyerɛwnyi. Ansaana obegyaa n'edwumayɛ wɔ TV3 no, nna ɔyɛ dawurbɔnyi na afei so, odzii dwuma tsitsir a bi nye Divas Show. Seseiara, ɔno nye GHOne na Starr 103.5 FM panyin. Ɔsanso yɛ Ghana mbaa bɔɔlbɔ ananmusinyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3jzsyowdg4ol1mrypamgnko4zmyceah
Nana Aba Appiah Amfo
0
809
12735
11423
2024-02-04T01:24:36Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q105675663}}'''Nana Aba Appiah Amfo''' (wɔwoo no [[Fankwa]] 30 1971) yɛ Ghana linguist, Suapɔn mu panyin na seseiara Vice-chancellor dze ma Ghana Suapɔn.Ansaana ɔbɛyɛ Pro-Vice-Chancellor<ref>Profile of soon-to-be Vice-Chancellor of UG, Prof. Nana Aba Appiah Amfo (ghanaweb.com)</ref> dze ma Nwomasua na Students Affairs wɔ Ghana Suapɔn mu wɔ Ebibirim Anee.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ Kumase, Nana Aba Appiah Amfo nyaa ne nwomasua wɔ University Primary School (KNUST Basic School), Services Primary School wɔ Takoradze na Goldfields School Complex wɔ Tarkwa.[6] Amfo kɔɔ Holy Child School dze nyaa ne 'O’ Level nwomasua na ekyir yi ɔkɔɔ Archbishop Porter Girls’ Secondary School dze nyaa ne A’ Level. Ɔtoado do kɔɔ University of Ghana dze nyaa ne Bachelor abodzin nkrataa wɔ French na Linguistics mu. Owie Norwegian University of Science na Technology wɔ Trondheim, Norway wɔ 2001 na onyaa MPhil degree wɔ Linguistics na onyaa PhD degree wɔ 2007 fri university in Linguistics hɔ ara.[7]
== Edwuma ==
Amfo hyɛɛ n'edwuma ase dɛ ɔkyerɛfo wɔ Department of Linguistics wɔ University of Ghana wɔ afe 2001.Ekyir no ofi hɔ kɔtoa n'adzesua do wɔ Norway, ɔsan ba Ghana na ɔtoa do kyerɛɛ adze wɔ University of Ghana. Wɔdze kɔ mpempemdu bi ma ɔbɛyɛɛ Ɔkyerɛfo Panyin wɔ afe 2007 mu,dɛm afe noara na onyaa ne PhD. Ɔbɛyɛɛ associate professor wɔ afe 2011, na Okunyin wɔ afe 2017 mu. Woyii no dɛ ɔmbɛyɛ executive committee member wɔ Fédération Internationale des Langues et Littératures Modernes. Nana Aba Amfo soom dɛ Pro Vice-Chancellor ma Academic and Student Affairs wɔ University of Ghana fitsi Ɔberɛfɛw 2019 kesi Ayɛwoho 2021. Wɔ Ayɛwoho 2021 mu no, woyii no dɛ ɔmbɛyɛ Acting Vice Chancellor. Onyaa professional management training wɔ University of Applied Sciences, Germany, INSEAD na Harvard Business School. Ɔsoom dɛ Eguamutsenanyi wɔ Department of Linguistics (2013–14) na Dean wɔ School of Languages. Amfo soom dɛ afotufo kuw nyimpa ma Coalition of People Against Sexual and Gender-Based Violence and Harmful Practices (CoPASH) wɔ UNFPA ne mboa a onyaa ho.
== Kuw ahorow a na odzi akotsen wɔ mu. ==
• Member, Society of Communication, Medicine and Ethics
• International Pragmatics Association (first African to be a Consultation Board member in Association's history)
• West African Linguistics Society
• Linguistics Association of Ghana (President, 2010–2014)
• Foundation Fellow, African Humanities Program of the American Council of Learned Societies
• Fellow, German Academic Exchange Service (DAAD)
• Commonwealth Professional.
== Nhwehwɛmu ==
Amfo ne nhwehwɛmu ngyina nyinara na ɔwɔ linguistic sub-discipline of Pragmatics mu.
== N'abrabɔ ==
Ono na ne kun, Frank Amfo, wɔwoo mba ebiasa, Yoofi, Maame Araba na Efua Benyiwa.
== Mboadze ==
https://myjoyonline.com/prof-nana-aba-appiah-amfo-appointed-ag-vice-chancellor-of-university-of-ghana/
https://web.archive.org/web/20230722131736/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Meet-University-of-Ghana-s-first-female-Pro-Vice-Chancellor-Prof-Nana-Aba-Appiah-Amfo-1317814
https://citinewsroom.com/2021/07/prof-nana-aba-amfo-appointed-acting-vice-chancellor-of-university-of-ghana/
https://web.archive.org/web/20200616022514/https://hypercitigh.com/top-story/ug-prof-nana-aba-appiah-amfo-appointed-as-pro-vc-in-charge-of-academic-and-student-affairs/
https://myjoyonline.com/ug-appoints-prof-appiah-amfo-as-pro-vc-of-academic-student-affairs/
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
lioqj0lcuukb17jk61p04eeq7yyumup
Nana Abu Bonsra
0
810
7666
6795
2023-05-01T17:47:27Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Abu Bonsra''' (wɔwoo no Ebɔw 17, 1957) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Fomena ambatow mpasua.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wowoo Nana wɔ Ebɔw 17, 1957 mu. Wɔtsetsee no wɔ Dompoase, kurow bi a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abodzin krataa (BSc in design) wɔ edwindze ho wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ afe 1981 mu. Ɔtoaa do kɛgyee abodzin krataa wɔ Adansi ho nyimdzee mu wɔ dɛm suapɔn no ara mu wɔ afe 1985 mu
== Edwuma ==
N'edwuma nye ndzɛmbɛ ho nhyehyɛɛ (development planner). Ɔsan yɛ Ɔdansifo na obi a osusu asaase.
== Amanyɛ ==
Ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Fomena ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔyɛɛ iyi wɔ mbrahyɛbagua aɔtɔ do enum wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu. Onyaa mba 11,787 fir mba dodow 16,650 mu a egyina hɔ ma 70.8%. Odzii nkonyim tsiaa Samuel Pinkrah a ɔwɔ National Democratic Congress, Augustine Kofi Tieku a ɔwɔ Democratic People's Party na James Kobina Seotah a ɔwɔ convention's People's Party. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa 20.60%, 0.46% na 8.14% fir mba dodow a wɔtowee no mu wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu maa Fomena ambatow mpasua.
== Asetsena mu nsɛm ==
Bonsra yɛ Christiannyi na asɔrba wɔ Methodist asɔr.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6u8dsqycsa1tpx1t0lnztnlwloj67mx
Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II
0
811
6796
4430
2023-04-22T10:50:12Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
**
**
**
**
**
**
'''Nna Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II''' (1907 – Afe 2016 ne bosoom a ɔtɔ do du-baako ne da a otsia du-enum) yɛ Ɔhembaa wɔ Asanteman mu na mprenpren yi Asantehen yi Otumfuo Nana Osei Tutu II ne maame. Ɔno na ɔyɛ kakraba wɔ mba enum a Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II woe no mu. Asanteman mu no, nna ɔyɛ Ɔhembaa a ɔtɔ do du- ebiasa.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II
|-
!Adzedzi
|6 February 1977 – 15 November 2016
|-
!Ne nsoae
|2 June 1976
|-
!Obi a ɔbɛhyɛɛ n'anan
|Nana Amma Serwaa Nyarko II
|-
!Owuodzi
|Nana Konadu Yiadom III
|-
!Awoda
|1907
|-
!Ne wu
|15 November 2016 (aged 109)
|}
Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II wui wɔ afe 2016 ne bosoom a otsia du-baako ne da a ɔtɔ do du-anan wɔ ne nda mu, nna oedzi mfe ɔha nye akorɔn. Adehye ebusua biara mu no, obotum ayɛ nyimpa a ɔkyɛree ansaana oruwu. Wɔpɛɛ no korabew ahanamakye wɔ Breman Royal Mausoleum (Ban mu) wɔ afe 2017 Sanda 20, ekyir no wɔsesaaw ne ndompe fii Bantama Royal Mausoleum dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a obenya ne wusom a otwa to amambra kwan do.
Ansaana orubowu no, nna ɔyɛ Asantehembaa (Queen mother) wɔ Asanteman mu mfe eduasa-akorɔn. Asantefo gyedzi dɛ, Ɔhembaa no, woesie no wɔ Bantama Mausoleum, ɔnye adehye ewuakɔr hyia ansaana woeyi no akɔ ne korabew a otwa to.
== Ne nsiei ==
Wɔdedaa Ɔhembaa yi a oenya ne sor frɛ yi nda ebiasa na wɔpɛɛ no korabew wɔ afe 2017 Sanda bosoom ne da a otsia du-akorɔn a nna ɔyɛ Yawda. Wɔdze mbra bi too dɔm a wɔwɔ Kumase no dɛ obiara nhyɛ ne dan mu fitsi ewimbir ndɔnwɔtwe kesi anapa ndɔnnan ansaana obiara epuei paado. Otumfu Nana Osei Tutu II ne kyeame Nana Nsuase Agyemang III na ɔdze dɛm nhyehyɛɛ yi too gua wɔ afe 2017 Sanda bosoom no ne da a ɔtɔ do esia a nna ɔyɛ Fida.
== Nkae ==
Wɔdze Afia Kobi Serwaa Ampem Mbasiafo Mfinimfin Skuul no too no. Nkyin ho a ɔwɔ Kumase so ne dzin na ɔda do.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
013dxoxs6qm0ao14n7oor6d9znfwg15
Nana Akomea
0
812
7667
7178
2023-05-01T17:47:33Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Akomea''' (wɔwoo no wɔ afe 1961 mu ne bosoom a ɔtɔdo awɔtwe ne da a ɔtɔdo enum mu) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsom dɛ kuwba wɔ mbrahyɛbaguafie ma Anaafo Okaikwei fitsi afe 1997 kesi afe 2009, a ogyinaa wɔ[[New Patriotic Party]] dzin mu.
Dza ɔwɔ mu;
1 Ne bra ahyɛse na Nwomasua
2 Edwuma
3 Amanyɛsɛm
4 Abatow
4.1 Afe 1996 abatow
5 N'abrabɔ
6 Nhwɛdo
Ne bra ahyɛse na Nwomasua:
Afe 1961 mu ne bosoom a ɔtɔdo awɔtwe ne da a otsia enum mu na wɔwoo Akomea. Ofi Nsutam a ɔwɔ Fanteakwa Mansin mu wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana. Afe 1991 mu na Akomea nyaa ne Post Graduate Degree wɔ Nkitahodzi Adzesua mu wɔ "University of Ghana".
Career
Akomea yɛ Nsɛnkyerɛwfo na Dawurbɔnyi na Nkitahodzi ho nyimdzefo. Ɔnye Focal Point Dawurbɔ eduwmakuw yɛɛ ansaana ɔrebɛyɛ mbrahyɛbaguafie kuwba.
Amanyɛsɛm
Nna Akomea yɛ Nkitahodzi Banodzifo dze ma[[New Patriotic Party]] kuw no. Okitsaa dɛm dzibew yi fitsi afe 2011 ne bosoom a odzi kan no ne da a ɔtɔdo eduasa-biako wɔ ber a Kwaku Kwarteng sii famu fii dɛm dzibew no. Amanyɛsɛm mu no, ɔayɛ Minister of Information(afe 2003 kesi afe 2005 mu) na Minister of Manpower Development na Employment(afe 2007 kesi afe 2009).
Abatow:
Woyii Akomea dɛ Mbrahyɛbaguanyi dze maa Okaikwei Epuei Mpasuardo wɔ aban a otsiado enum no wɔ 4th Republic no mu. Mba a onyae a wɔdze yii no yɛ 35,438 wɔ mba 64,916 no nyinara mu, iyi gyina hɔ ma 54.6%. Wɔsaan Isaac Mensah a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba, William Aryee a ɔyɛ Democratic Freedom Party kuwba na Anthony Mensah a ɔyɛ Convention People's Party no kuwba yii Akomea.Dɛm nyimpakuw yi mba a wonyae yɛ 39.77%, 0.36% na 5.28% dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no.
Afe 1996 abatow:
Akomea gyinaa maa ne Mpasuardo wɔ[[New Patriotic Party]] tum do wɔ afe 1996 Ghana abatow no mu. Odzii kunyim wɔ Agbemor Yeboah Ernest a nna ɔyɛ National Democratic Congress kuwba do wɔ ber a onyaa mba 44.70% wɔ abatow no mu a na mba a onyae no yɛ mba 35,284 votes mma nyimpa a ɔnye no risi akan no nyaa 29.00% a na mba a onyae no dodow no yɛ mba 22,928.
N'abrabɔ:
Akomea yɛ Okristonyi. (Presbyterian) na afei ɔyɛ sugyanyi a ɔwɔ mba ebien.
Nhwɛdo:
Nana Akomea frɛ dep. minister "kwasea", wɔ Ghanantentan do; wɔdze too August 6, 2011; retrieved February 4, 2017
"Ghana MPs - MP Details - Akomea, Nana". 2016-05-06. Archived from the original on 2016-05-06. Retrieved 2020-07-11.
Online, Peace FM. "Mbo, Dr. Dampare! Reyɛ edwumapa!! - Nana Akomea bɔ gye IGP do". Peacefmonline.com - Ghana news. Retrieved 2022-01-25.
"Calls for further sanctions against Carlos Ahenkorah needless - Nana Akomea". MyJoyOnline.com. 2020-07-04. Retrieved 2020-07-11.
Online, Peace FM. "Akomea Roots For Afoko". Peacefmonline.com - Ghana news. Retrieved 2020-07-11.
Commonwealth Ministers Reference, Book 2003, edited by Cheryl Dorall, published by the Commonwealth Secretariat, 2004
"Results Parliamentary Elections". www.ghanaweb.com. Retrieved 2020-07-11.
Online, Peace FM. "Kudos, Dr. Dampare! You're Doing A Good Job!! - Nana Akomea Praises IGP". Peacefmonline.com - Ghana news. Retrieved 2022-01-25.
Ghana Elections 2008 (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
tvjazovadexccaodpfu4obf16wir0jd
Nana Akosua Konadu
0
813
6798
4434
2023-04-22T10:50:18Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Eunice Nana Akosua Konadu''', a wɔsan nyim no dɛ '''Nana Akosua Konadu''', yɛ Ghana Dawurbɔnyi, Panyin(CEO) na Enak Consult fabafo. Ɔno na odzi ''Hard Truth'' dwumadzi no ho kyeame wɔ Joy News channel no wɔ Multi TV do.
== Nwomasua ==
'''Nana Akosua Konadu''' kɔr Pentecost University College Ghana fi afe 2006 kesi afe 2010 a hɔ na onyaa ne Bachelor of Science Degree wɔ Human resource management mu. Ɔkɔr Yaa Asantewaa Senior High School wɔ ne mfinimfin nwomasua ho.
== Edwuma ==
Owiee Suapɔn no, ɔsoom ne man afe kor wɔ National Disaster Organization (NADMO) mu dɛ human resource ɔfesa. Owiee no, ɔno na ɔyɛe na odzi current affairs dwumadzi no ho Kyeame. Hard Truth a woyi wɔ Viasat 1 a sesei wɔdze akɔ Joy News. Ɔka hɔn a wodzi AM dwumadzi wɔ Joy News a ɔwɔ Multi TV no ho kyeame no mu kor. Mprenpren yi, ɔyɛ Edwumawura wɔ Enak Studios.
== N'abrabɔ ==
Nana Akossua Konadu war Manuel Asante-Samuels wɔ Memenda afe 2016 ne bosoom Esusuowaketseaba 14 wɔ Pentecost International Worship Centre Kokomlemle.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j6zkhgyj6ojv7ipo07vc0f8xtlh0hdt
Nana Akua Addo
0
814
6799
4436
2023-04-22T10:50:22Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Akua Addo''' yɛ Ghana model, senetwanyi na seneyɛfo a wɔwoo no wɔ German. Afe 2003 mu no, ɔno na ɔtɔɔ do ebien wɔ Miss Malaika akansi no mu na na ɔfaa kuruwa no wɔ afe 2005 Miss Ghana-Germany akansi no mu. Oenya abawdobɔdze pii a Glitz Style Awards na City People Entertainment Awards ka ho.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Nana Akua Addo
|-
| colspan="2" |Nana Akua Addo at 2021 AMA Award
|-
!Bea a wɔwoo no
|Germany
|-
!Ɔman a ofi mu
|Ghanaian
|-
!Skuul a ɔkɔe
|New York Film Academy
|-
!Ndwuma
|
* Actress
* Model
* Film Producer
|-
!Known for
|Destiny's Child, Blood, Rain, Speechless, Never again, Tears
|-
!Mba
|2
|-
!Abawdobɔdze
|Glitz Style awards Best dressed Celebrity, City People Entertainment Awards Best new Actress
|}
== Nwomasua ==
Afe 2017 mu no, nna orusua senetwa wɔ New York Film Academy wɔ United States.
== Edwuma ==
Addo edzi dwuma son wɔ sene ahorow bi mu a ''Destiny's Child'', ''Blood'', ''Wanna Be'', ''Rain'', ''Speechless'', ''Never Again na Tears ka ho. Noara so na ɔyɛɛ dɛm sene ebien yi, Wannabe'' na ''Nukuli (The Masked).''
== Abawdobɔdze ==
Abawdobɔdze ahorow a oenya no bi nye:
* Most Stylish/Dressed Female Celebrity (Africa) - Abryanz Style and Fashion Awards (Asfa) 2017
* Best Dressed celebrity - 2016 Glitz Style Awards
* Best Dressed Celebrity - 2017 Glitz Style Awards.
* Best Dressed Actress - 2015 Ghana Movie Awards red carpet
* Best New Actress - 2014 City People Entertainment Awards.
* Honorary Award for personalities and people from Awukugua - Bring Entertainment in collaboration with Chiefs of Awukugua
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ baatan a okitsa mba ebien.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6n3sbtk4dyx2vn75dpxu99e4yl2iutn
Nana Akua Oppong Birmeh
0
815
6800
4439
2023-04-22T10:50:26Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Akua Oppong Birmeh'''
(1981/1982 (mfe 40–41)) ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ adansi nhyehyɛɛ ho edwuma na ono na oyɛɛ nkoyimdzefo wɔ afe 2017 ''Forty under 40 Awards'' dwumadzi ase wɔ adansi edwuma mu .[1] Wɔ 2017, woyii ne dzin ka BBC ne mbasiafo 100 a wɔ bɔ hɔn ho mbɔdzen.[2]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Invest in people for good succession planning – Mohammed Awal". www.ghanaweb.com. Retrieved 4 November 2017.''
'''• ^''' ''"BBC 100 Women: Who is on the list?". BBC News. 1 November 2017. Retrieved 22 November 2018.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
iy9say4xr8wlppi91gunuskzd4914gs
Nana Akufo-Addo
0
816
12816
11420
2024-04-04T20:58:20Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q718601}}'''Nana Addo Dankwa Akufo-Addo''' (/æˈkʊfoʊ ɑːˈdoʊ/ wɔwoo no wɔ Ebɔw 29, 1944)<ref>https://web.archive.org/web/20170211082302/http://www.lancingcollege.co.uk/media/news/article/4865/OL-Elected-President-of-Ghana</ref> yɛ [[Ghana]] amanyɛnyi a ɔasom dɛ Ghana ɔmanpanyin fitsi 2017<ref>https://web.archive.org/web/20231014141953/https://www.ghanaweb.com/person/Nana-Addo-Dankwa-Akufo-Addo-253</ref><ref>https://citinewsroom.com/2020/05/covid-19-nana-addo-joins-world-leaders-in-signing-peoples-vaccine/</ref><ref>https://citinewsroom.com/2021/05/akufo-addo-to-address-ghanaians-on-covid-19-fight-tonight-6/</ref><ref>https://www.ghanastar.com/stories/nana-akufo-addo-is-the-new-president-for-ghana-heres-his-inauguration-speech/</ref>. Nna ɔyɛ ɔmanpanyin fiftsi 2001 kesi 2003 na Ɔsoafo a ɔhwɛ Amanɔne nsɛm do fitsi 2003 kesi 2007 wɔ Kufuor amanbu mu.
Akufo-Addo dzii kan gyina wɔ 2008 na 2012 ɔmanpanyin abatow mu, a nyina no nna ɔyɛ ɔkandzifo ma New Patriotic Party (NPP). Odzii nkogu wɔ ebien no nyina mu ma [[National Democratic Congress]]' kandzinyi: John Evans Atta Mills wɔ afe 2008 mu na John Dramani Mahama wɔ afe 2012 mu. Wɔ afe 2012 amansan abatow no mu no, ɔanntse ndzɛmba bi ase ntsi asɛm no kɔɔ asɛmdzibea wɔ abatow aba no ho, naaso Ghana Supreme Court kaa dɛ Mahama na odzii nkonyim<ref>https://web.archive.org/web/20231014141953/https://www.ghanaweb.com/person/Nana-Addo-Dankwa-Akufo-Addo-253</ref>.
Woyii no dɛ ɔkandzifo dze ma [[New Patriotic Party]] mpɛn a ɔtɔ do ebiasa wɔ 2016 amansan abatow no mu, na dɛm ber no, odzii Mahama do nkonyim ( ɔdze 53.85% aba dzii nkonyim), a ɔbɛyɛɛ ber a odzi kan a [[Ghana]] ɔmanpanyin abatow no mu no amanyɛkuw a onnyi aban mu no dze aba dodow ɔtse dɛm bedzi nkonyim. Nna ɔyɛ adze odzi kan a amanyɛkuw a onnyi aban mu botu amanyɛkuw a ɔnye no reper ho<ref>https://www.washingtonpost.com/national/world-digest-dec-9-2016/2016/12/09/f2426996-be24-11e6-94ac-3d324840106c_story.html</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/akufo-addo-elected-president-of-ghana-for-second-term-with-51-59-per-cent-of-valid-votes-cast.html</ref><ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-12-09/ghana-s-president-akufo-addo-wins-re-election-with-52-of-vote</ref>.
Ɔsan so nyaa aba dodow wɔ 2020 amansan abatow no mu(ɔdze 51.59% aba dzii nkonyim) , a odzii Mahama do nkonyim mpɛn ebien.
Mumu 2021 mu no, Akufo-Addo hyɛɛ bɔ dɛ ɔbedzi mfe ebien bɔ a wɔahyɛ wɔ Ghana amansan mbra mu no do na orinngyina mpn a ɔtɔ do ebiasa wɔ afe 2024 abatow mu.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Nana Addo Dankwa Akufo-Addo wɔ Nkran Swalaba, [[Ghana]], Wɔ Ebɔw 29, 1944, a nna ɔyɛ Ghana dehye na amanyɛ ebusua mu dɛ babanyin ma Adeline na Edwaed Akufo-Addo. Ne Papa Edward Akufo-Addo fi Akropong-Akuapem a nna ɔyɛ Ghana Ɔtsɛmbuafo Panyin a ɔtɔ do ebiasa fitsi 1966 kesi 1970, panyin pa ɔda Constitutional Commission ano 1967-68 na ɔyɛ nka [[Ghana]] ɔmanpanyin fitsi 1970 kesi 1972.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
4eps9nqvomluwdudjyhiit0obrpzh98
Nana Ama Agyemang Asante Asante
0
817
10642
6802
2023-05-13T14:29:32Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Ama Agyemang Asante''' yɛ nsɛmkyerɛwnyi, nsɛmsiesienyi na obi a ɔpɛ akyerɛ wɔ ghana.Nana Ama yɛ obi a w'ayɛ edwuma afa nhomado nsɛmsiesie wɔ "citi fm" hɔn nhoma do.Ɔno nye Bernard Avle nso yɛ obi a ɔmodzi akotsen wɔ "citi fm" mu.
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
40ffk0e1eadxriicozqmz3abdx5l4km
Nana Amoakoh Gyampa
0
818
7668
7180
2023-05-01T17:47:41Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694670}}
'''Nana Amoakoh Gyampa'''[1] (wɔwoo no [[Ebɔw]] 15, 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi na aduruyɛ ho oduruyɛfo (medical doctor).[2] Ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) wɔ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) no munyi a ɔgyina Upper Denkyira East Ambatow mpasua ananmu wɔ Finimfin (Central) Mantɔw wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do.[3]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
k3b0ou7s79todupcyktefcqvju3tnc0
Nana Anima Wiafe-Akenten
0
819
11149
11148
2023-07-22T13:01:23Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q38505448}}'''Nana Anima Wiafe-Akenten''' yɛ Ghananyi 'media practitioner' na Akan-Nzema Department a ɔwɔ College of Languages Education, Ajumako Campus no tsir. Ɔno nye nyimpa a odzii kan bɔɔ ne doctorate degree wɔ Twi kasa no mu, Akanfo kasahorow no mu kor <ref>Nana Anima Wiafe-Akenten - First PhD holder in Twi - Graphic Online</ref><ref>Nana Anima Wiafe-Akenten becomes first PhD holder in Twi | Pulse Ghana</ref>.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Nana Anima Wiafe-Akenten
|-
| colspan="2" |
|-
!Alma mater
|University of Ghana
|}
== N'abrabɔ ==
Wiafe-Akenten fi Atwima-Ofoase wɔ Esuantse afamu. Dr. Anima nyin wɔ ebusua a wonyim adze ara yie mu. Ɔawar Dr. Charles B. Wiafe-Akenten, a ɔyɛ Suapɔn mu kyerɛkyerɛnyi wɔ Psychology Department wɔ [[Ghana|Ghana Suapɔn]] mu(University of Ghana). Ne ba a odzi kan, Dr Michael Wiafe-Kwagyan, yɛ Suapɔn mu kyerɛkyerɛnyi wɔ Plant Science Department wɔ Suapɔn kor no ara mu. Ɔwɔ mba baasa- Nana Adwoa, Awo Asantewaa, na Ɔhenmba Wiafewaa.
== Nwomasua ==
Wiafe-Akenten nyaa ne ntoado skuul nwomasua mu ntsetsee wɔ St. Roses Secondary School, Akwatia a ɔwɔ Epuei afamu wɔ afe 1991 na afe 1993 ntamu. Ɔkɔr Ghana suapɔn (University of Ghana) kɛyɛɛ ne degree a odzi kan, wiei a nna okitsa Bachelor of Arts wɔ Linguistics na Theatre Arts (Theatre for Extension Communication) wɔ afe 1995. Onyaa ne Doctorate Degree fi 'University of Ghana' mu wɔ afe 2017 [[Ayɛwoho]] bosoom no wɔ Ghanaian Language Studies (Akan Linguistics - Media Discourse). Hyɛɛ no nsew, ɔkyerɛɛw ne 'dissertation' wɔ Modern usage of Akan wɔ redio and TV (''dɛ ma wɔdze akan kasa dzi dwuma ndɛ mber yi wɔ radio na TV do'') wɔ Twi kasa mu, nyimpa odzi kan a ɔyɛɛ iyi. Ɔno dze n'asɛm nye dɛ, akwansidze tsitsir a ɔwɔ twi nkyerɛwee wɔ adzesua mu nye ber eresa borɔfo nkyerɛw aba twi kasa no mu.
== Media edwuma ==
Ɔyɛɛ edwuma wɔ GTV, fitsi afe 2003 kesi afe 2013. Ɔno so na nna odzi dwumadzi bi a wɔato no dzin ''Amammerefie no wɔ'' hɛn redio do, Asempa FM ho dwuma wɔ afe 2008 na afe 2010 ntamu. Medze reka ho a, ɔyɛɛ edwuma dɛ Akan dawurbɔ tsir wɔ Top redio na Redio Universe a ne nyinara wɔ Nkran.
== Mboae ndwuma ==
Wiafe-Akenten dze Language Watch Foundation bɔbɔɔ adze a nna ɔboa hɛn kasae nkae mu wɔ ahoma do(airwaves). Ɔnam kwan do a ɔrohwɛ esi Nananom Language na Media Centre ama aboa atsetse nyimpadɔm hɔn twi nkyerɛw mu, nsɛm a ɔwɔ dɛ wɔka, na bagua mu kasa, kwan a bɛfa do dze twi mbɛbu edzi dwuma na kasa a ɔyɛ ekyirwadze ho.
== Nhwɛdo ==
https://www.graphic.com.gh/news/general-news/nana-anima-wiafe-akenten-first-phd-holder-in-twi.html
https://www.pulse.com.gh/ece-frontpage/nana-anima-wiafe-akenten-becomes-first-phd-holder-in-twi/p18w1kw
https://www.youtube.com/watch?v=pFFzH3mj0VU
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
h96p16k7ty9n8t8yaeqw65t4c19kmhj
Nana Asante-Frimpong
0
820
6805
4453
2023-04-22T10:51:27Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Asante Frimpong''' yɛ Ghana amanyɛnyi a mpɛn kor pɛr fitsi 2001 dze kodu 2007. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwabre East ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
== ABƆSE: ==
Wɔwoo Frimpong wɔ Kware East wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana.
== AMANYƐSƐM: ==
Ɔhyɛɛ n'amanyɛsɛm ase wɔ 1997 ber a odzii nkonyim wɔ 1996 ambatow mu. Onyaa amba 333,035 fir amba dodow a ɔyɛ 45,342 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonu awɔtwe ekyir pɔw eduowɔtwe(58.80%0 seen Oppong Kyekyeku Kwaku Kaaky a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi a onyaa 10,808, Kwaku Dua-Twum a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi a onyaa amba 1,499 na Abdullah Uthman a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi a onyaa hwee(0).
Frimpong san so nyaa kwan wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu dze maa Kwabre ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow no mu. Odzii nkonyim wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu a onyaa amba 41,098 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduawɔtwe ekyir pɔw eduokron(80.90%). Onyaa pɛ dɛ nkyɛ obegyina wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) ambatow no mu, naaso Kofi Frimpong botuu no wɔ amanyɛkuw n'ambatow a wɔtoo no mu. Ɔyɛɛ edwuma wɔ mbrahyɛbagua fie mpɛn kor pɛr.
== MBƆDZENBƆ: ==
Frimpong yɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Kwabre ambatow mpasua wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsan so yɛ oguadzinyi mapa.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
my73f1nfzk9tp25zbzbj42ndqle1ko0
Nana Darkoa Sekyiamah
0
821
6806
4456
2023-04-22T10:51:31Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Darkoa Sekyiamah''' yɛ Ghananyi a ɔko ma mbasiafo hɔn nsɛm ho wɔ n'akyerɛw mu na otwa mfonyin ahorow wɔ nsɛm a ɔkɔdo wɔ n'abrabɔ mu. Onye obi da dwumadzi a wɔ gye Abasobɔdze ahorow a ɔyɛ ''Adventures from the Bedrooms of African Women'' na w'akyerɛw ama ''The Guardian'' na ''Open Democracy''. Sekyiamah yɛ kwankyerɛfo ma nkitahodzi hwɛfo wɔ Association for Women's Rights in Development na odzi akotsen wɔ Black Feminism Forum Working Group a ɔyɛ dwumadzi a wɔ abakɔsɛm mu no bibinyi basia a na ɔko ma mbasiafo ɔkasafo wɔ Bahia, Brazil na ɔhyehyɛe
Wɔ December 2022,wɔbɔɔ Sekyiamah ne dzin kaa BBC ne mbasiafo ''100 wɔ ewiase yi mu a wɔ yɛ nkoranhyɛ edwuma na ɔka mbasiafo a wɔdze nsesa papa reba wɔ afe no mu'' .[15]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Malik, Nesrine (24 July 2021). "Polygamy in Senegal, lesbian hookups in Cairo: inside the sex lives of African women". The Guardian. Retrieved 26 July 2021.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' ''"Nana Darkoa Sekyiamah". Cultures Uganda.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Fascendini, Flavia (8 May 2014). "Interview with Nana Darkoa: Adventures from the bedroom of an African woman". Gender IT.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Nana Darkoa Sekyiamah". This Is Africa. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''"Nana Darkoa Sekyiamah". openDemocracy.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Nana Darkoa Sekyiamah". The Guardian. Retrieved 10 November 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Nana Darkoa to read at Goethe-Institut". Graphic Online. 23 June 2017. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''"Standpoint: Adventures from Our Bedrooms – Blogging about diverse erotic experiences" (PDF). Feminist Africa. '''16''': 142–145. Archived from the original (PDF) on 24 March 2016. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''"Standing on African Feminist Land". AWID 2016 International Forum. Archived from the original on 1 December 2017. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''"Women Leading Africa: Conversations with Inspirational African Women". Good Reads. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''Waweru, Nduta (26 June 2015). "The Writivism Festival 2015: Exploring all things literature". The Star. Kenya. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''Salihu, Addurrahim (27 November 2016). "Travelogue: From Kaduna to Abeokuta, the City Under the Rock • Olisa Blogazine". Olisa Blogazine. Archived from the original on 30 November 2016. Retrieved 10 November 2017.''
'''• ^''' ''Busby, Margaret (4 August 2021). "The Sex Lives of African Women by Nana Darkoa Sekyiamah review – extraordinarily dynamic". The Guardian.''
'''• ^''' ''Dahir, Abdi Latif (16 June 2022). "A Book Has Women in Africa Talking About Sex". The New York Times.''
'''• ^''' ''"BBC 100 Women 2022: Who is on the list this year? - BBC News". BBC. 6 December 2022. Retrieved 9 December 2022.''
Abɔntsen do nkitahodzi
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3n8x1shxoch10ahmpzb6zen5gj3rlke
Nana Kofi Abuna V
0
822
11358
11357
2023-09-18T14:21:48Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q105298792}}'''Nana Kofi Abuna V''' yɛ Ɔmanhen wɔ Essipun wɔ Atɔe/Anee Mantɔw mu wɔ [[Ghana]]<ref>https://www.graphic.com.gh/features/opinion/i-have-fond-memories-nana-kofi-abuna.html</ref>[[Ghana|.]]
== Ɔbra Ahyɛse na Nwomasua ==
Wɔwoo Nana Kofi Abuna V wɔ [[Takoradze Sakrabudu/ Ankɔs Afahyɛ|Takoradze]] wɔ [[Dzifuu]] 31, 1959 mu. Wɔtow no dzin Maame Ama Azaa Nyinpanyin wɔ n'awo mu, mbom na wɔfrɛ no Emma Theodora Wood wɔ skuul. Ɔkɔr skuul wɔ Ashley's Secretarial College, hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Diploma wɔ Borɔfo kasa mu, [http://shorthand shorthand], commerce, ɔfesee edwuma na mbobɔe.
== '''Ahendzi''' ==
Wɔdze no sii adze dɛ ɔhen wɔ Essipun wɔ Mumu 19,1998 mu, wɔ ber a wɔdze no sii ɔhen a odzii n'adze no anan mu, mekyerɛ Nana Kofi Abuna IV, dɛ ananmusinyi. Nkorɔfo ka dɛ, wɔpaa mbanyimfo a wɔwɔ hɔ nyina ho na wɔfaa ɔno. Ber a wɔdze no sii adze do wie no, ɔhyɛɛ ase yɛ n'edwuma a ɔyɛ eguadzi edwuma, a wɔ amandze kwan do no onnyi dɛ ɔhen dan obiara. Nana Kofi Abuna V yɛ basia kor pɛr a ɔka mbanyimfo eduonu-ebien(22) ahemfo a wɔ Sekonde apaa mu hɔ.
== '''Mpontu Ndwuma''' ==
Wɔ mfe mpem ebien na ebiasa (2003) mu no, ɔbuei nwomasua kuw a ɔyɛ "education fund" wɔ Essipun, a aboa ehiafo mba a wɔbor eduasa fitsi da a ɔhyɛɛ ase. Bio, ɔsan dze nokotoku mu sika boa nursery na kindergarten adan ebiasa wɔ no kurom<ref>https://www.modernghana.com/news/43085/abuna-education-fund-launched.html</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Abuna-Education-Fund-launched-45219</ref>.
Fitsi 2004 mu no oedzi dwuma son aboa gender parity wɔ nwomasua mu wɔ no brɔn mu. Onyaa mboae wɔ ndwumakue ahorow a ɔyɛ, UNICEF, USAID, Regimanuel Gray Limited, Western Rural Bank, na Lower Pra Rural Bank, ɔasan so ebuei scholarship scheme, a ɔdze mboa ma mbasiafo a wɔwɔ kurow no mu na nkurow a oetwa hɔ no, fitsi mbofra skuul kesi suapɔn mu.
No Women Development Program no hwehwɛ bosa ma mbasiafo fi sikakorabea ahorow hɔ, ama aboa hɔn ma woetu mpon wɔ hɔn abrabɔ mu na edwuma mu<ref>https://essipun.com/</ref>. Bio, wɔ ne mba panyinyɛ a ɔyɛ Women Leadership na Empowerment program no, ɔyɛɛ workshops a ɔbɔboa mba wɔ panyinyɛ dzibew a ɔyɛ " leadership skills", ama aboa hɔn ma wɔdze hɔnho ahyɛ amansan edwuma mu, adasa nsesa na kabi ma me nka bi amanbu<ref>https://theconversation.com/women-traditional-leaders-could-help-make-sure-the-pandemic-message-is-heard-143033</ref>.
Nana Kofi Abuna V ka mbasiafo a hɔn mpanyin dzebew no wosua ho nyimdzee wɔ Ghana Suapɔn kɛse no mu a nwoma ne tsir asɛm yɛ"women and Political Participation in African"
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sy4m6d6xpzvuj0ztjjnrik4ywdhvptk
Nana Yaw Edward Ofori-Kuragu
0
823
7181
6808
2023-04-22T15:21:52Z
Robertjamal12
13
/* Mboaedze */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96918452}}'''Nana Yaw Edward Ofori-Kaguru (''' wɔwoo no wɔ Mumu 19,1963) ɔyɛ "hotelier" na Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Besome- Freho abatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan na enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ ankonam nyi wɔ mbrahyɛbagua fie.
== Ahyɛse bra na nwomasua ==
Wɔwoo Ofori-Kaguru wɔ Mumu 19,1963 mu. Ofi Tepaso, kurow a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiee skuul wɔ "University of East London, UK." Okitsa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Masters in Business Administration degree" wɔ sikasɛm(Finance) mu wɔ suapɔn no mu. Onyaa "degree" no afe apem ahankron eduokron anan(1994) mu.
== Edwuma ==
Ofori-Kaguru yɛ "hotelier" na ɔyɛɛ edwuma mu Hwɛdofo panyin(managing director) wɔ Cozy Lodge wɔ Kumase. Nna ɔsan so yɛ edwuma mu hwɛdofo(managing director) wɔ Cozy Gardens Restaurant wɔ Kumase.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Ofori-Kaguru yɛ amanyɛnyi a ɔdze no ho(independent member) wɔ Ghana amanyɛsɛm mu. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi Sanda 2005 wɔ ber a odzii nkonyim wɔ Ghana amansan abatow a wɔtoo wɔ Mumu 2004 no mu. Ɔsan gyinae bio ma odzii nkonyim. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi dze ma Besome-Freho abatow mpasua do. Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ dɛm abatow mpasua no do wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan na enum wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Wɔ mfe mpem ebien na duebien (2012) mu no, ɔdween ho dɛ ɔbɛyɛ san so egyina bio wɔ "New patriotic party " amanyɛkuw ne dzin mu naaso odzii nkogu wɔ amanyɛkuw n'abatow no mu ma Kyei Frimpong fae, ne dɛm ntsi ɔdwen bio dɛ nara begyina wɔ Ghana amansan abatow no mu naaso onyaa aba 4,767 a na onndur Kyei Frimpong n'aba a ɔyɛ 14,325 ma odzii nkogu .
== Abatow ==
Ofori-Kaguru was elected as the member of parliament for the Besome-Freho constituency of the Ashanti Region of Ghana for the first time in the 2004 Ghanaian general elections. He contested as an independent candidate. He was elected with 16,209 votes out of 19,796 total valid votes cast equivalent to 81.9% of total valid votes cast. He was elected over Kwame Adarkwa of the National Democratic Congress and Richmond Addai Agyare of the Convention People's Party. These obtained 17.3% and 0.8% respectively of total valid votes cast.
Wɔpaw Ofori-Kaguru dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Besome-Freho abatow mpasua do a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ ne ber a odzi kan wɔ Ghana amansan abatow mu. Ogyinae dɛ amanyɛnyi a ɔdze no ho(independent member) . Onyaa aba a ɔyɛ 16,209 wɔ aba dodow a ɔyɛ 19,796 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm eduowɔtwe biako ekyir pɔw akron(81.9%). Wɔpaw no gyaa Kwame Adarkwa a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi na Richmond Addai Agyare a ɔyɛ Convention People's Party nyi. Iyinom nyaa 17.3% na 0.8% pɛpɛɛpɛ.
Wɔ 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ amansan abatow no wɔ dɛm abatow mpasua noara mu. Onyaa aba 9,140 wɔ aba dodow a ɔyɛ 19,462 mu a ɔyɛ ɔha nkyɛm 46.96% wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Wɔpaw no gyae Kwadwo Kyei Frimpong a ɔyɛ National People’ Party nyi, Asiedu Anthony Kennedy a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi na Sebastian Sunnoma a ɔyɛ Democratic Freedom Party nyi. Iyinom nyaa aba 41.43%, 11.25% na 0.35% wɔ aba dodow a wɔtoo mu.
== N'abrabɔ ==
Ofori-Kaguru yɛ Catholic Kristonyi. Ɔawar wɔ mba beenu.
== Hwɛ ha so ==
* List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election
* List of MPs elected in the 2008 Ghanaian parliamentary election
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
gqd6xwshwu6o6o4nr93zdsz452q2m4e
Nana Yaw Otto
0
824
6809
4479
2023-04-22T10:51:42Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Yaw Otto''' yɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ Ghana mansin a ɔto do aanan no mmarahyɛ bagua a ɔto do ebien no muni a ogyina Sene Mantam no ananmu. Ɔyɛ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua no muni.
'''Mfiase Asetra'''
Wɔwoo Nana wɔ 22 Ebɔw 1962 wɔ Brong Ahafo Mantam mu wɔ Ghana. Ɔnyaa na Diploma abodzen kratai wɔ Automative and Industrial Engineering mu wɔ University of Mines and Technology, Tarkwa. Ɔyɛɛ adwuma dɛ mfiridwumayɛfo ansa na ɔrekɔ amammuisɛm mu.
'''Amanyɔsɛm Edwuma'''
Wɔpaw Nana dɛ Ghana man a ɔtɔ do nnan no mmarahyɛ bagua a ɔdze nkan wɔ 7 Ebɔw 1993 mu ber a wɔkaa no dɛ ɔdze nkonim wɔ 1992 Ghana mmarahyɛ bagua abatuw a wɔyɛeɛ wɔ 29 Ebɔw 1992 no.
Demti wɔsan paw no dɛ ɔmmɛyɛ Ghana man a ɔtɔ do annan no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebien wɔ 7 Ɔbɛnem 1997. Wɔpaee mu kaa dɛ ɔdze nkonim wɔ 1996 Ghana Amansan Abatuw no mu ɔfiri dɛ ɔdze K. S. Odi-Asempa Daanyansah a ɔyɛ Convention People’s Party no do nkonim. Ɔnyaa abatuw a wɔtowee nyinaa mu 61.30% ber a nea ɔne no reko no nyaa 15.50%.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hvkuqbpgkub9cp7l57ojoqokes3vox6
Nathaniel Kwadzo
0
825
11441
11440
2023-10-26T20:41:16Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98823137}}'''Nathaniel Kwadzo''' Aduadjoe yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe Etsifi abatow mpasuardo wɔ [[Firaw Mantɔw|Firaw mantɔw]] mu wɔ Ghana.
Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na dza otsia ebiasa no mu wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana.
== EDWUMA: ==
Aduadjoe yɛ Ghana amanyɛnyi.
== AMANYƐSƐM: ==
Aduadjoe yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akatamanso amanyɛkuw no ([[National Democratic Congress]]). Wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe Etsifi mpasuar wɔ [[Firaw mantɔw]] mu wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien na ebiasa no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu. Prince Jacob Hayibor na obedzii n'adze wɔ afe apem ahaebien anan Ghana asahen abatow no mu.
Afe apem ahaakron eduokron esia Ghana asahen abatow no mu no, mba dodow 49,764 no mu no, Nathaniel nyaa mba 39,008 fi mu a na ogyina hɔ ma 62.80% tsiaa Stanley Tsaku Harker a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba nyaa mba 4,264, Anthony Akoto-Ampaw a ɔyɛ Akokɔ Baatan amanyɛkuwba (Convention people's Party) nyaa mba 3,740 na Ray Kakrabah-Quarshie a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba ([[New Patriotic Party]]) so nyaa mba 2,752.
Woyii Aduadjoe dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Hohoe Etsifi mpasuardo wɔ afe apem ahaebien Ghana asahen abatow no mu. Wɔpaaw no wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do. Mbrahyɛbaguafie ngua du-akron mu no, nna mbrahyɛbaguafie ngua du-esuon a NDC amanyɛkuw no kantann do, nna ne mpasuar ka ho wɔ dɛm abatow a ɔkɔr do wɔ Firaw mantɔw mu no.
Akatamanso amanyɛkuw (National Democratic Congress) nyaa Dɔm-kuma mbrahyɛbagua tsenabew a nna no dodow no yɛ eduokorɔn-ebien dze fi ngua ahaebien no mu wɔmbrahyɛbagua a otsia ebiasa no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana. Mba dodow 34,405 a wɔkanee no mu no, mba a Nathaniel nyae a wɔdze paaw no yɛ mba 26,934. Nna mba yi gyina hɔ ma 71.3%.
Wɔsaan George Boateng a ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba (New Patriotic Party), Sylvester Tobo Ahorkui a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba, Linus Victory K. Fianyo a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba, Puplapu W. Tetteh a ɔyɛ "National Reformed Party" kuwba na Delase K. Harmony a ɔyɛ "United Ghana Movement" kuw ananmusifo ho paaw no.
Mba a dɛm nyimpakuw yi nyaa yɛ 5,525, 2,431, 1,209, 1,161 na 518 dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do no. Mba a wonyae no gyina hɔ ma 14.6%, 6.4%, 3.2%, 3.1% na 1.4% pɛpɛɛpɛr.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hn9zxvkw3n33s611hy5rutc2k48i0ap
Nathaniel Kwadzo Aduadjoe
0
826
6811
4484
2023-04-22T10:52:50Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nathaniel Kwadzo Aduadjoe''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe North ambatow mpasua wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu.
== EDWUMASƐM: ==
Aduadjoe yɛ Ghana amanyɛnyi.
== AMANYƐSƐM: ==
Aduadjoe yɛ NDC amanyɛkuwnyi. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe North ambatow mpasua do a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ ebien na ebiasa wɔ 4th Republic" wɔ Ghana. Prince Hayibor na obedzii n'ananmu wɔ ber a wɔtoo amba wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) no mu.
Wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) Ghana ambatow no mu no, onyaa amba 39,008 fir amba dodow a ɔyɛ 49,764 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduosia ebien ekyir pɔw eduowɔtwe(62.80%) sen Stanley Tsaku Harker a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi a onyaa 4,264 amba, Anthony Akoto-Ampaw a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi nyaa 3,740 na Ray Kakrabah-Quarshie a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi nyaa 2,752 amba.
Woyii Aduadjoe dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Hohoe North ambatow mpasua do wɔ mfe mpem ebien(2000) Ghana ambatow no mu. Odzii nkonyim wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. N'ambatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua duesuon(17) a NDC amanyɛkuw no nyaa fir ngua dodow a ɔyɛ duakron wɔ Firaw Mantɔw mu.
NDC amanyɛkuw no nyaa dɔm kumaa amba a ɔyɛ eduokron ebien fir mbrahyɛbagua ngua dodow a ɔyɛ aha ebien(200) wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Onyaa amba dodow a ɔyɛ 26,934 fir 38,405 mu na ɔdze dzii nkonyim. Iyi yɛ ɔha nkyɛmu eduosuon kor ekyir pɔw ebiasa(71.3%).
Onyaa amba sen George Boateng a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi, Sylvester Tobo Ahorkui a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi, Linus Victory K. Fianyo a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi, Puplapu W. Tetteh a ɔyɛ NRP amanyɛkuwnyi na Delase K. Harmony a ɔyɛ UGM amanyɛkuwnyi. Iyinom nyaa amba 5,525, 2,431, 1,209, 1,161 na 518 amba wɔ ambatow no mu. A wɔyɛ ɔha nkyɛmu 14.6%, 6.4%, 3.2%,3.1% na 1.4% wɔ amba dodow a wɔtoo no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j39hdq588iafi5c1ovd9bi9fncu9rej
National Democratic Congress
0
827
4488
4487
2023-04-20T19:25:50Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
[[Fael:Flag of the National Democratic Congress (Ghana).svg|alt=National Democratic Congress|thumb|'''National Democratic Congress''']]
'''National Democratic Congress'''<ref>National Democratic Congress (NDC) (ndcgh.org)</ref>
== Mboaedze ==
5h0dpnnm8sly4t9z99x0ro1o6nxir9f
Nayaah
0
828
4490
4489
2023-04-20T19:25:50Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Nana Yaa''', a dodowara nyim no dɛ '''Nayaah''', yɛ Ghana Nyame dwontonyi na ndwom kyerɛwfo a ɔwɔ Luton, United Kingdom.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Nayaah
|-
!Kradzin
|Nana Yaa
|-
!Wɔwoo no wɔ
|Accra, Ghana
|-
!Dza ɔyɛ
|Gospel, Urban contemporary gospel
|-
!Edwuma
|Singer, songwriter
|-
!Years active
|(2013–present)
|-
! colspan="2" |
|-
!Website
|www.nayaahministry.com
|}
== Ɔbra ahyɛse ==
Ɔhyɛɛ ne ndwomtow ase wɔ ber a nna oedzi mfe du wɔ Nkran, Ghana na oekyin Ghana na Nigeria paa ara yie.
== Enyimnyamhyɛ ==
{| class="wikitable"
!
!
!
!
!
|-
|
| rowspan="2" |
| rowspan="5" |
|
|
|-
| rowspan="2" |
|
|
|-
|
|
|
|-
| rowspan="2" |
|
|
|
|-
|
|
|
|}
== Discography ==
=== Albums ===
{| class="wikitable"
!Year
!Title
!Production credit
!Ref
|-
|2013
|''God is not a man''
|Kwame Keys (Echoed Music)
|
|}
=== Singles ===
{| class="wikitable"
!Year
!Title
!Production credit
!Ref
|-
|2017
|Pillar
| rowspan="4" |Kwame Keys (Echoed Music)
|
|-
|2015
|You're Great
|
|-
| rowspan="2" |2014
|Worship Medley
|
|-
|God
|
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
== External links ==
* Official Facebook Page
{| class="wikitable"
|
|This Ghanaian biographical article is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
8dfib56tjptppqvgveza6p6omig782r
Nda ahorow a ɔwɔ ndawɔtwe mu.
0
829
4495
4494
2023-04-20T19:25:52Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Dapɛnda'''
Da nkornkor esuon na ɔwɔ ndawɔtwe biara mu. Dɛm nda yi nye Dwowda, Benada, Wukuda, Yawada, Fida, Memenda na Kwesida. Wɔka dɛm nda esuon yi bɔ mu a na wɔfrɛ no Dapɛn. Dapɛnda kyerɛ dɛ da a of dapɛn no mu.
Da biara na no mu okyinworaba a ɔboa ma da no mu dwumadzi kɔdo. Akanfo wɔ gyedzi bi dɛ okyinworaba yi su wɔ nsunsuando nyimpa and biribiara a wɔbɛyɛ no wɔ da no mu.
kk4tpax6wbh1qdjlaijlx3bi9pu8ibl
Ndze/Bawol Ngyegyee
0
830
12896
4499
2024-04-09T10:49:17Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ndze/Bawor ngyegyee''' yɛ ngyegyee a sɛ yɛreyɛ anaa yɛreka a, mframa a ofi hɛn horɔhorɔ mu reba no, kasa mfafakuwa biara nnsiw no kwan, ne dɛm ntsi hɛn menba mu kwan no bue kɛsenara ma mframa no nya kwan pue yie anaa ba waa.
Akan kasahorow nyinara (merekyerɛ Mfantse, Ekuapem, na Esuantse) mu no, mbawor esuon(7) na wɔdze dzi dwuma wɔ akyerɛw mu. Dɛm mbawor no nye [a, e, ɛ, i, o, ɔ, u]
Akan kasa ne ka mu no, yenya mbawor afofor ebiasa bi dze ka mbawor esuon a wɔkyerɛw no ho ma Akan mbawor no bɛyɛ du
(10) wɔ ne ka mu. Yenya dɛm mbawor no fi mbawor [a, e, o] mu. Dɛm mbawor no nye [ɪ, æ, ʊ]. Akan mbawor du a wɔka no anomu no nye [i, ɪ, e, ɛ, o, u, ɔ, a, ʊ, æ].
· '''Akan kasa''' ne ka mu no, yenya mbawor afofor ebiasa bi dze ka mbawor esuon a wɔkyerɛw no ho ma Akan mbawor no bɛyɛ du'''<sup>1</sup>''' wɔ ne ka mu. Yenya dɛm mbawor no fi mbawor [a, e, o] mu. Dɛm mbawor no nye [ɪ, æ, ʊ]. Akan mbawor du a wɔka no anomu no nye [i, ɪ, e, ɛ, o, u, ɔ, a, ʊ, æ].
'''Akan Mbawor Hɔn Su'''
· Yeedzi kan aka dɛ mframa na ɔboa hɛn ma yetum kasa anaa yɛ mbawor ngyegyee.
· Dɛm mframa no hyɛ ase fi hɛn horɔhorɔ mu.
· Sɛ mframa no du hɛn menba mu hɔ a, menba afa-afa ebien no ka bɔ ho (twe pua ho) papaapa ma menba no no mu po anaa wosow.
· Ne dɛm ntsi Akan mbawor nyina yɛ dza sɛ yɛreyɛ a hɔn mu po anaa wosow (voiced).
· Sɛ mframa no fi hɛn menba mu hɔ a, ɔfa hɛn anomu anaa hɛn anomu na hɛn hwenmu nyinara mu pue.
· Tegyirama, anofamfa na menmukwan na wɔboa ma yetum kyerɛkyerɛ mbawor hɔn su mu yie.
· Yegyina ndzɛmba etsitsir ''enum'' do na yɛdze kyerɛkyerɛ mbawor hɔn su mu wɔ Akan kasa mu. Iyinom nye;
'''1. Tegyirama no no sorkɔ na ne famba (the height of the tongue)'''
Yegyina tegyirama no no sorkɔ na ne famba do kyɛ mbawor no mu kɔ ekuw etsitsir ebiasa mu;
· Sor [i, ɪ, u, ʊ]
· Adantamu [e, ɛ, o, ɔ]
· Famu [æ, a]
'''2. Tegyirama no ne fa a yɛdze yɛ/ka bawor ngyegyee no (part of the tongue raised to produce the vowel)'''
Yegyina tegyirama ne fa do kyɛ mbawor no mu kɔ ekuw etsitsir ebiasa mu
· Enyim [i, ɪ, e, ɛ]
· Finimfin [æ,a]
· Ekyir [u, ʊ, o, ɔ]
'''3. Anofamfa yɛbea (lips posture/position of the lips)'''
Yegyina anofamfa ne yɛbea do kyɛ mbawor no mu kɔ ekuw etsitsir ebiasa mu;
· Anokrukruba [u, ʊ, o, ɔ]
· Anotɛtɛr [i, ɪ, e, ɛ]
· Adamusaa [æ,a]
'''4. Tegyirama no no ndwow/ne nhin ne nyeree/no worɔw (root of the tongue)'''
Yegyina mbrɛ hɛn tegyirama no no ndwow/nhin si yɛ do kyɛ Akan mbawor no mu ekuw etsitsir ebien;
· Kankɔ [i, u, e, o, æ]
· Anntokan [ɪ, ʊ, ɛ, ɔ, a]
'''5. Bea a mframa no pue fi ba/Dadaw mu bɛtɛɛ gyinabew (Position of the velum)'''
Yegyina bea a mframa no pue fi ba anaa dadaw mu bɛtɛɛ no ne gyinabew do kyɛ Akan mbawor no mu ebien;
· Anomu [i, e, u, o, æ, ɪ, ɛ, ʊ, ɔ, a]
· Hwenmu [ũ, ʊ̃, ĩ, ɪ̃, a, æ̃]
'''Akan Mbawor Hɔn Fɔnɛteke Su No Tɔwbɔ'''
{| class="wikitable"
|
|-
|
|
|}
|i| : sor, enyim, anotɛtɛr, kankɔ |ɪ|: sor, enyim, anotɛtɛr, anntokan .
|e|: adantamu, enyim, anotɛtɛr, kankɔ |ɛ|: adantamu, enyim, anotɛtɛr, anntokan
|u| : sor, ekyir, anokrukruba, kankɔ |ʊ|: sor, ekyir, anokrukruba, anntokan
|o| : adantamu, ekyir, anokrukruba, kankɔ |ɔ: adantamu, ekyir, anokrukruba, anntokan
|æ|: adamusaa, finimfin, famu, kankɔ |a|: adamusaa, finimfin, famu, anntokan
|ũ|: sor, ekyir, anokrukruba, kankɔ, hwenmu
|ʊ̃|:sor, ekyir, anokrukruba, anntokan, hwenmu
|ĩ|: sor, enyim, anotɛtɛr, kankɔ, hwenmu
|ɪ̃|: sor, enyim, anotɛtɛr, anntokan, hwenmu
|a|: adamusaa, finimfin, famu, anntokan, hwenmu
|æ̃|: adamusaa, finimfin, famu, kankɔ, hwenmu
rkydxzh4rf6slcd4pocyjgo6yd0fpcy
Ngo
0
831
4503
4502
2023-04-20T19:25:54Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ngo yɛ adze a wɔ nya fir abɛ mu a wɔdze yɛ edziban, semina na nku. Ngo yɛ adze kor no hia papaapa wɔ hɛn daada abrabɔ mu. Ngo enyiwa yɛ kɔkɔɔ.
{{Databox|item=Q231458}}
6revlbit7gzi7v8y6j8ajvs9b1o2wla
Nicholas Appiah-Kubi
0
832
7670
6812
2023-05-01T17:48:03Z
Robertjamal12
13
/* <u>Amanyɛsɛm</u> */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nicholas Appiah-Kubi''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Jaman ambatow mpasua wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa ambatow mpasua no mfe anan pɛr.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase</u> ===
Wɔwoo Kubi wɔ Jaman a ɔwɔ Bono Mantɔw mu wɔ Ghana.
==== <u>Amanyɛsɛm</u> ====
Wodzii kan paaw Kubi kɔr mbrahyɛbagua mu dze nam National Democratic Congress do wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu. Onyaa amba 30,311 fiir amba dodow 45,919 a egyina hɔ ma 34.70% dze tsiaa ne kansifo Rampson Stephen Ofori a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] onyaa amba 15,608 a egyina hɔ ma 17.90%.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rt41f6y9j0nsnkmzfo6tytshw9pk47y
Nicholas K. Adjei-Kyeremeh
0
833
7671
6813
2023-05-01T17:48:08Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nicholas K. Adjei-Kyeremeh''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa East ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi.
'''<u>Abrabɔ ahyɛase</u>'''
Wɔwoo Adjei wɔ Dormaa East mansin mu a ɔwɔ Bono Mantɔw mu wɔ Ghana.
'''<u>Amanyɛsɛm</u>'''
Wodzii kan paaw Adjei dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Dormaa East ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam National Democratic Congress do. Onyaa amba 9,103 fii amba dodow a wɔtoow 16,919 a egyina hɔ ma 36.10% tsiaa n'akansifo Stephen Adoma-Yeboah a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] a onyaa amba 7,463 egyina hɔ ma 29.60% na Gyabah Samuel a ɔwɔ People's National Convention a onyaa amba 353 egyina hɔ ma 1.40%.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6cl5f5ndewpiv38h8q5lzv21jvuf8ci
Nicole Amarteifio
0
834
6814
4516
2023-04-22T10:53:01Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nicole Amarteifio''' yɛ Ghananyi a ɔyɛ sini kwankyerɛfo,obi a ɔtwa sini na ɔsan kyerɛw sini anyim.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
te4n3740txb5hcs8kyjd3cnx2wio7c6
Nii Adjei-Boye Sekan
0
835
6815
4519
2023-04-22T10:53:05Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nii Adjei - Boye Sekan yɛ nkan Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ ɔmantseaseman a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghanaman mu. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ledzokuku ambatow mpasuado wɔ NDC amanyɛkuw no ne dzin mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ganv4ciqdfgc10hag4d7g0rpsih3hn8
Nii Adu Daku Mantey
0
836
12898
7672
2024-04-09T10:49:30Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98048695}}
'''Nii Adu Daku Mantey''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbranyimnyi.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008''. Ghana: The Office of Parliament. 2004.</ref> Ɔyɛ kan mbrahyɛbaguanyi ma Klottey-Korle Mansin a ɔwɔ Greater Accra Mantɔw mu.<ref>http://m.peacefmonline.com/pages/politics/politics/201504/240088.php</ref><ref>http://www.ghanamps.com/mps-by-year-group/index.php?group=2463</ref>
== Edwuma ==
Daku Mantey yɛ mbranyimnyi wɔ n’edwuma mu (lawyer by profession).<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Daku Mantey dzii nkonyim wɔ n’ahengua do wɔ afe 2000 Ghana Mbrahyɛbagua ambatow mu a na nnyimpa dodow no ara yɛ 9018. Nna ɔyɛ ɔmanpanyin a ɔtɔ do ebiasa (3) na anan (4) no wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyinaa[[New Patriotic Party]] ananmu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2004/election.results.parliamentary.php</ref> Ɔhweer n'atenae no wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Bernard-Mornah-must-resign-he-s-destroying-PNC-Ex-MP-478645</ref><ref>http://staging.odekro.org/hansard/sitting/parliament-house/2007-11-23-10-00-00</ref> Wɔ n’amanyɛsɛm asetsena mu no, wɔpam Nii Adu Daku Mantey fir Tudu ber a ɔbɔɔ mmbɔdzen dɛ ɔdze ɛmo bɛma nnyimpa a wɔtse nye ambatow mpasua mu no. Ɔdze ɛmo nkotoku no guan gyee nye nkwa.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/MP-Chased-Out-Of-Constituency-30849</ref>
== Ambatow ==
Wɔpaw Daku Mantey dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Klottey-Korle c a ɔwɔ Ghana Epuei Fam mantɔw mu dzea edzi kan wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ[[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duenum (15) no fa wɔ nkongua eduonu ebiasa (23) a[[New Patriotic Party]] dzii nkonyim no mu.[[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua nkongua ɔha (100) wɔ nkongua ahaebien (200) mu.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/index.php</ref> Wɔdze amba 29,240 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Iyi nye amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 51.70% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn David Lamptey a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (National Democratic Congress), Nii Torgbor Coffie-Squire a ofi Nkabom Ghana Kuw (United Ghana Movement), Godwin Opare Addo a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw̠ (Convention People’s Party), Emmanuel C. Gustav-Lartey a ofi Ɔman Nsakrae Kuw (National Reform Party - NRP) na Alhaji U. Babamma Mohammed a ofi Nnyimpa Ɔman Nhyiam Kuw (People's National Convention). Iyinom nyaa amba 20,222, 2,1717, 2,298, 1,343 na 474 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Iyinom nye 35.70%, 4.8%, 4.1%, 2.4% na 1.3% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com"/>
Wɔ afe 2004 mu no, ɔsan sii akan wɔ Klottey-Korle Mbrahyɛbagua egua no ho bio. Ɔdzii nkonyim wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duesia (16) no fa wɔ nkongua eduonu esuon (27) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Greater Accra Mantɔw no mu.<ref name=":1">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/greateraccra/124/index.php</ref><ref name=":2">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 165.</ref> Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref> Wɔdze amba 32,263 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 66,527 mu. Iyi nye amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 48.5% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Richard Addo Buckman a ofi Nnyimpa Ɔman Nhyiam Kuw (People's National Convention) no mu, Ashietey Nii Armah a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua (National Democratic Congress) no mu na Foli Emmanuel Wonder Kwadzo a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw (Convention People's Party) no mu. Iyinom nyaa amba 910, 30,351 na 3,003 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Iyinom nye 1.4%,48.5% na 4.5% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref name=":1" /><ref name=":2" />
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
pxqnne4jslibck2g2uk5wnl638nhwra
Nii Amasah Namoale
0
837
6817
4538
2023-04-22T10:53:12Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q73789664}}
'''Nii Amasah Namoale''' (wɔwoo no [[Ayɛwoho]] 14, 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Dadekotopon Ambatow mpasua a ɔwɔ Greater Accra mantɔw mu wɔ Ghana fir 7 [[Sanda]] 2009 kɔsi 7 [[Sanda]] 2017.<ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/bigger-disgrace-awaits-ndc-namoale.html</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Namoale wɔ [[Ayɛwoho]] 14, 1958.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506163614/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=179</ref> Ɔfir La-Accra, kuro bi a ɔwɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiee wɔ Ofori Panin ntoado sukuu. Ɔkɔɔ Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast - UCC), Ghana na ɔnyaa nye Master of Philosophy abodzin krataa wɔ agronomy mu wɔ afe 2000 mu.<ref name=":1">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=179</ref>
== Edwuma ==
Namoale yɛ Kuadwuma ho ɔbenfo (Agronomist) wɔ n’edwuma mu. Wayɛ edwuma dɛ ɔkwankyerɛfo boafo wɔ Ɔsom Edwuma a ɔhwɛ Edziban na Kuadwuma do (Ministry of Food & Agriculture).<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Namoale yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛ Bagua (National Democratic Congress - NDC) no munyi. Wɔpaw no wɔ National Democratic Congress tekiti do dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dade Kotopon ambatow mpasua wɔ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php</ref> Wɔdze amba 42,678 na ɛpaw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 74,499, a ɔnye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 57.3% yɛ pɛ.<ref name=":0" /><ref name=":2">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 95.</ref> Namoale nyaa amba kyɛn Francis Nii Annan Sowah a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no mu na Cynthia Akua Mensah a ofi Nhyiam Nnipa Kuw (Convention People's Party) no mu. Iyinom nyaa amba a ɔfata nyinara mu 40.37% na 2.34%.<ref name=":2" /> Wɔ afe 2012 mu no, ɔsii akan wɔ Dadekotopon atenae no ho wɔ NDC tekiti do dɛ ɔbɛnya ananmusifo wɔ mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do esia (6) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu na ɔdzii nkonyim.[3] Ɔdzii nkoguo wɔ Hon Vincent Sowah Odotei wɔ afe 2016 mbrahyɛ bagua ambatow mu. Wayɛ edwuma dɛ Kuadwuma ho Ɔsoafo Abadziakyir (Deputy Minister of Agriculture) pɛn.<ref>https://mofa.gov.gh/site/?m=201203</ref>
== N'abrabɔ ==
Namoale yɛ Kristonyi (Kristo Asɔre - Church of Christ). Wawar na ɔwɔ mba ebiasa (3).<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hkkibzr4bla0k33zwaboym6beabn5ab
Nii Armah Ashitey
0
838
7673
6818
2023-05-01T17:48:20Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nii Armah Ashitey''' yɛ mbrayimfo na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Korley Klottey na nkan no ɔsoafo a ɔhwɛ ndwuma na ndwuma ho nkitahodzi wɔ Ghana aban mu.
== Edwuma ==
Ashietey osuaa adze wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ Kumasi, Esuatse Mantɔw a ɔwɔ Ghana hɔn Kuropɔn. Owiee skuul wɔ afe 1975 mu a onyaa abodzin krataa wɔ social sciences mu. Ɔbɛyɛɛ mbranyimfo wɔ afe 1986 mu ber a okosuaa adze wɔ Ghana School of Law mu wiee no. Ɔyɛɛ edwuma dɛ Aban Krakye Panyin wɔ Ocerec Company Limited wɔ Nkran ansaana ɔrokɔ amanyɛ mu.
== Amanyɛ ==
Nna Ashietey yɛ Aban krakye wɔ Tema Metropolitan mpɔtam fitsi afe 1993 kesi afe 2001 mu. Ɔkɔdɔm National Democratic Congress na ɔnam hɔn do gyinaa wɔ Mumu 2004 Ghana ambatow kɛse no mu naaso odzii nkogu ma[[New Patriotic Party]] kuwba Nii Adu Daku Mante dzii nkonyim. Mfe anan ekyir no, ogyinaa bio ma ɔdze mba 2,622 a egyina hɔ ma 50.6% dzii nkonyim
Afe 2009 mu no, Ɔmampanyin Mills paaw no dɛ mantɔw soafo ma Nkran Kuropɔn Mantɔw. Ɔtoaa n'edwuma no do wɔ Mills no wu ekyir mpo. John Dramani Mahama dzii nkonyim wɔ Ghana ambatow kɛse no mu Mumu 2012 no, ɔpaaw no dɛ ɔsoafo a ɔhwɛ ndwuma na ndwuma nkitahodzi mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
nnoqqgc3zkk2jgo7yotdmpd1j66vryi
Nii Nortey Duah
0
839
6819
6393
2023-04-22T10:54:24Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97006997}}
'''Nii Nortey Duah''' (1 [[Ayɛwoho]] 1953 - 21 [[Mumu]] 2017) yɛ nsɛmtwerɛnyi (journalist), dawurubɔnyi (advertiser) na nkitsahodzi ho ɔbenfo (communication expert). Na ɔsan yɛ amanyɛnyi na kan mbrahyɛbaguanyi ma Ledzokuku Ambatow mpasua a ɔwɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=136</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Edwuma ==
Wɔwoo Duah bosoom [[Ayɛwoho]] da a edzin kan wɔ afe 1953 mu na ɔfir Teshie-Accra a ɔwɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsuaa adze wɔ Ghana Esuapɔn mu (University of Ghana, Legon) baabi a ɔnyaa Master of Arts abɔdzin krataa wɔ Nkitsahodzi adzesua (Communication studies) mu wɔ afe 1989 mu. Ɔyɛɛ edwuma dɛ ɔkyerɛkyerɛnyi (lecturer) wɔ Ghana Nsɛm ho amannyebɔ Asoɛe (Ghana Institute of Journalism).<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Duah amanyɛsɛm edwuma hyɛɛ ase wɔ afe 2004 mu ber a ɔsii akan maa Ledzokuku atenae no wɔ National Democratic Congress tekiti do nanso ɔhweer n'ekongua no maa Gladys Nortey Ashitey.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/greateraccra/index.php</ref> Ɔsan sii akan wɔ afe 2008 mu na odzii nkonyim, na ɔbɛyɛɛ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) no munyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4). Ɔdzii nkonyim wɔ Ledzokuku nkongua no do wɔ NDC tekiti do a nye nyinara yɛ amba 42,087 wɔ ambatow 73,989 a ɔfata a wɔtow no mu, na ɔnyaa ɔha mu nkyekyɛmu 56.9% wɔ 100% mu. Wɔ afe 2012 ambatow mu no, ɔhweer Ledzokuku atenae no maa Benita Sena Okity-Duah.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/greateraccra/127/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Nna Duah yɛ Kristonyi (Presbyterian). Wawar a ɔwɔ mba anan (4).<ref name=":0" />
== Owuo ==
Owui wɔ 37 Asraafo Ayaresabea (37 Military hospital) wɔ 21 [[Mumu]] 2017.<ref>http://citifmonline.com/2017/12/former-ledzokuku-mp-nii-nortey-dua-passes-on/</ref><ref>http://www.odekro.org/Images/Uploads/Hon%20Nii%20Lantey%20Vanderpuye%20on%20the%20Death%20of%20Nii%20Nortey%20Dua.pdf (PDF).</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3vyffr37dwuryaf2w2i6o5fjnp29y1i
Nii Oakley Quaye-Kumah
0
840
7674
6820
2023-05-01T17:48:26Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84504816}}
'''Nii Oakley Quaye-Kumah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na Mmoa Ho Oprehyɛn. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Krowor Mansin no fir 7 [[Sanda]] 2009 kɔsi 6 [[Sanda]] 2017. Na ɔsan yɛ mmoa ayaresabea ahorow bi do panyin (chief executive officer).<ref>https://www.modernghana.com/news/405418/quaye-kumah-supports-nungua-clan.html</ref><ref>https://web.archive.org/web/20200207053352/https://www.todaygh.com/mp-cheats-death-long-illness/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Quaye-Kumah wɔ 26 [[Fankwa]] 1959. Ɔfir Nungua, wɔ Greater Accra Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye Master of Veterinary Science wɔ Esuapɔn bi mu wɔ Ukraine wɔ afe 1989 mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=222</ref><ref name=":1">https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=1220</ref><ref name=":2">http://staging.odekro.org/person/nii-oakley-quaye-kumah/</ref>
== Edwuma ==
Quaye-Kumah yɛ Mmoa ho Oprehyɛn ho Oduruyɛfo. Ansa na ɔrekɔ amanyɛsɛm mu, nna ɔyɛ Beach Mmoa Ayaresabea a ɔwɔ Nungua na Westland Mmoa Ayaresabea a ɔwɔ West Legon, Accra no panyin (chief executive officer).<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" />
== Amanyɛsɛm ==
Quaye-Kumah kɔɔ mbrahyɛ bagua mu wɔ 7 [[Sanda]] 2009 wɔ National Democratic Congress (NDC) a ɔgyina hɔ ma Krowor Ambatow mpasua no tekiti do. Wɔsan paw no dɛ ɔmbɛgyina Ambatow mpasua no ananmu mprɛn ebien (2) a ɔtoatoa do wɔ afe 2012 Ghana amansan ambatow no mu nanso wantumi annsi akan wɔ atenae no ho nye mprɛnsa a ɔtoatoa do osian akwahosan pa a ɛnnyi hɔ ntsi.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Agnes Naa Momo Lartey na ɔsii akan maa NDC wɔ afe 2016 wɔ Ghana amansan ambatow mu<ref>https://m.peacefmonline.com/pages/politics/politics/201607/286436.php</ref> nanso ɔdzii nkogu wɔ Elizabeth Afoley Quaye a ɔfir[[New Patriotic Party]] no enyim.<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/greateraccra/126/</ref>
== N'abrabɔ ==
Quaye-Kumah aware a ɔwɔ mba enum (5). Ɔkyerɛ dɛ ɔyɛ Kristonyi na ɔyɛ Amanaman Ntam Asɛmpa Asɔre (International Central Gospel Church - ICGC) no munyi.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
hmrphg152izev9swr9t0msu805d6t5b
Nii Okaidja Adamafio
0
841
7675
6821
2023-05-01T17:48:31Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Nii Okaidja Adamafio''' yɛ Ghananyi amanyɛnyi. Ɔno na nna ɔyɛ ɔsoafo a ɔhwɛ ɔman no ne bambɔ nsɛm do wɔ ɔmanpanyin Rawlings n'amanbu mu wɔ afe ɔhaakron eduokron esoun mu dze kosii afe mpem ebien na kor mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a odzikan wɔ odododiodoo abatow mpɛsoado wɔ afe ɔhakron eduokron esoun mu kosii afe mpem ebien na kor mu.Adamafio somee dɛ Mmarahyɛbɛdwafie munyi maa Ododiodoo a ɔwɔ Nkran mantam no mu dɛ ɔbɛtena adzedzi ebien mu. Ogyinaa hɔ maa mbrahyɛbɛdwanyi bi a ɔwɔ Odiodoodoo a ɔyɛ n'adwuma wɔ mfe ɔha akron eduokron ebien mu ma odzii nkonyim. Ɔsnee nso gyinae ma odzii nkonyim wɔ afe ɔha akron eduokron esia ambatow no mu, wɔ National Democratic Congress dzin mu nyaa amba mpem eduokron na ekyirpɔw ɔha nye eduana ebien a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduosa enum nye ekyirpɔw eduanan. Iyi ma odzii[[New Patriotic Party]] anan mu gyinanyi; S.A. Odoi Sykes a onyaa amba no mpem eduosoun na ekyirpɔw eduokron esoun a ɔyɛ ɔha nkyekyɛ mu eduosa ebien na ekyirpɔw eduokron do nkonyim wɔ amba a wɔtow no mu. Samuel Agoe Lantei Lamptey a ogyinae maa the People's National Convention no nso nyaa amba no apem kor na ɔha ebien eduosabiako a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu kor na ekyirpɔw eduonum, Emmanuel Nii Korley Adu Tetteh a ogyinae maa National Convention Party nyaa amba ɔhaesia eduananbiako a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu hwe na ekyirpɔw eduawɔtwe ma Nii Noi Nortey a ogyinaa hɔ maa the Convention People's Party nso nyaa amba no ɔhaenum eduawɔtwe a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu hwee na ekyirpɔw eduosa wɔ amba a wɔtow no nyina mu. Mpem ebien ambatow mu no, onyaa amba mpem eduanan ekyirpɔw ɔha nye awɔtwebiako a ɔkyerɛ( ɔha nkyekyɛmu eduanan ebiasa na ekyirpɔw akron), ekyir no Reginald Nii Bi Ayibonte gyee egua no fii ne nsa mu. Nna Adamafio asom dɛ ɔsoafo a ɔhwɛ ɔman no mpontu ho wɔ Ghana mampanyin dadaa Jerry John Rawlings amambu mu. Adamafio bɛyɛɛ eguamutsenanyi a ɔtɔ do ebien wɔ National Democratic Congress (NDC) kuw no mu. Ɔdze ne dwumadzi a nna oridzi wɔ National Democratic Congress mu no nyina baa ewie na ogyaa kuw n'ekyir dzi koraa wɔ afe mpen ebien na esia mu wɔ bosom Fankwa mu. Ekyir no ɔbɛyɛɛ eguamutsenanyi a ɔtɔ do ebien maa Democratic Freedom Party (DFP) kuw no wɔ afe mpem ebien na esia mu .
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
l04qiwmnx7hnp6xdixazg6ssrdaipj5
Nii Okwei Kinka Dowuona VI
0
842
11202
6822
2023-08-19T08:22:43Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q17198397}}'''Nii Okwei Kinka Dowuona VI (''' wɔwoo Michael Nii Okwei Dowuona-Owoo wɔ, Ɔberɛfɛw bosoom da ɔtɔ do esuon wɔ afe 1963-Kwakwar 7,2021), nna ɔyɛ Osu Mantsɛ anaa ɔhen dze ma Ga fo a wɔwɔ Osu wɔ Nkran kurowpɔn Mantɔw mu Ghana, Ebibirim Anee. Ɔbɛyɛɛ Ɔmanhen wɔ Osu no, nna ɔyɛ Panyin pa ɔda Osu Traditional Council ano. Wɔpaaw no dɛ Ɔpanyin a ɔda Nkran kurowpɔn Mantɔw ahemfo ano wɔ mfe mpem ebien na duesia(2016) mu. Ghana dawurbɔ krataa a ɔyɛ ,Daily Graphic, na wɔbɔɔ dawur faa no wu a owui wɔ Memenda wɔ Kwakwar bosoom da ɔtɔ do esia wɔ mfe mpem ebien na eduonu-biako(2021) mu.
== '''Ahyɛse Bra Na Edwuma''' ==
Wɔwoo Nii Okwei Kinka Dowuona VI wɔ ,Nkran, wɔ Dowuona- dehye ebusua no mu wɔ Osu 1963. Owura George Nii Noi Dowuona-Owoo na Grace Koshoe Odarley Wellington na wɔwoo no too Osu dehye ebusua no mu. Ber a owiei Nsɔwdo skuul wɔ Swedru a ɔwɔ Finimfin mantɔw mu wɔ Ghana no, ɔbɛyɛɛ Banker na Computer Analyst wɔ Sikakorabea a ne dzin dze Société Générale - Social Security Bank (SG-SSB), ekyir no ɔbɛyɛɛ senior software programmer wɔ sikakorabea hɔ. Nna ɔsan so yɛ kuwanyi, a na ɔwɔ kookoo haban kɛse wɔ Enchi Mansin no mu wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
kfap3onen5metjiuenrc1s5ekj7sx33
Niokolo-Koba Ɔman Prama
0
843
12899
6823
2024-04-09T10:49:41Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q679891}}
Niokolo -Koba yɛ bea a agye dzin papaapa wɔ wiadze afaana nyinara. Ɔyɛ bea a ɔkora wiadze abakɔsɛm na afei so ɔbɔ Ɔbɔadze abɔdze ho ban wɔ ebibirim mekyerɛ <nowiki>''</nowiki> South Eastern Senegal<nowiki>''</nowiki> a ɔben Guinea Bissau hɔn hye no do. Wɔyɛɛ dɛm bea yi dɛ ɔbɔboa Niokolo hwim hen gyinabea.
== Ɔman Prama ==
Wɔdze sii hɔ dɛ bea a wɔkora do wɔ afe 1925 mu, wɔdze Niokolo-Koba too gua dɛ ɔyɛ Senegal ɔman mmɔntsen do atrae wɔ 1 [[Sanda]] 1954. Wɔtrɛw mu wɔ afe 1969 mu, na wɔkyerɛw too hɔ sɛ Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe 1981 mu dɛ UNESCO-MAB Abɔdze a Nkwa Wom Akorae. Wɔ afe 2007 mu no wɔdze kaa UNESCO Wiadze Agyapadze a Ɔwɔ Esiane Mu Ho Kyerɛwtohɔ ho
Efi afe 2005 no, wobu bea a wɔn abɔ ho ban no dɛ Gyata Ho Dwumadzibea (Lion Conservation Unit).
== Asase Ho Nsɛm ==
[[Fael:Loves2020Africa_(20).jpg|left|thumb|Adjudant-Chef Nouha Sane suspension bridge]]
Abɔntsen do atrae no da bea bi a ɔwɔ mbepɔw do a Gambia Asubɔntsen no fa a ɔwɔ sor no fa mu, kɔ Guinea atsifi fam atɔe hye do. Biosphere abɔntsen do atrae no ankasa yɛ bɛyɛ kilomita 9,130 ahinanan, wɔ afir kɛse bi a efi Ɔsor a ɔwɔ sor Casamance/Kolda Mantuw a ɔwɔ Guinea-Bissau hye do kɔ Tambacounda Mantuw mu kosi Guinea hye no ho kilomita ɔha a ɔbɛn Senegal anafo fam epuei fam. Nye sorokɔ fi 16m kosi 311m.
== Nhwiren ==
[[Fael:Warthog_Niokolo_Koba.jpg|thumb|Warthog]]
Abɔntsen do atrae no fa kɛse no ara yɛ kwae mu savannah ne Soudan kwae a ɔso yɛ kusuu fa bi, na nsu a nnua wɔ do wɔ mbea akɛse na nsu a ɔtɔ ber bi wɔ hɔ. Afifidze ahorow bɛbor 1500 na nfonyisie bea kwae a ɔwɔ Senegal no 78% na ɔwɔ abɔntsen do atrae no mu.
Afifidze a ɔyɛ frɔmfrɔm a ɔwɔ asubɔntsen no ho no akata nnua na nnua pii do, na saa afifidze yi sesa sɛnea asase na asase tse. Wɔ nkoko na asasetaw do no, mbea akɛse wɔ hɔ a Vetiveria na savannah a ɔyɛ nhabannuru nyin. Mprɛn pii no, Paspalum arbiculare na Echinochloa na ɔwɔ sare a ɔsow do no. Sudanfo mmoa ahorow nyin wɔ kwae a ɔso yɛ kusuu no mu. Mbea bi nso wɔ hɔ a bamboo tse.
Wɔ nkoko ne kwae a ɔtse dɛ abɔdo mu no, mmoa ahorow no da Guinea kesee fam wim tsebea edzi, na liana a ɔyɛ nnua a ɔwɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse no dzi yiye kɛse.
Nsu mu mmoa ahorow a wɔtse nsu mu no tse asubɔntsen no ano, na wɔtaa hu afifidze a ɔyera afe biara ber a nsu no sorokɔ kɔ sor no wɔ nsuyir a anhwea wom no do. Wɔ ɔtare no ano no, kwae a ɔso yɛ kusuu na Savanna a ɔyɛ nhabannuru no nyin a egyina sɛnea ɔhɔ yɛ nwini anaadɛ asase no bɛbɔ do. Ɔtɔ mber bi a, nnua a ɔyɛ dzen a wɔfrɛ no Mimosa pigra no dzi nsutsen no finimfin.
== Mmoa a Wɔwɔ Hɔ ==
Wonyim ɔman no mmɔntsen do atrae no dɛ ɔwɔ wuram mmoa. Senegal aban no bu akontaa dɛ mmoa ahorow 20 a wɔtse nsu ase, mpataa ahorow 60, mmoa ahorow 38 a wɔwea fam (a emu anan yɛ mpɔtorɔ) na ɔwɔ abɔntsen do atrae hɔ. Mmoa a wɔnom nufusu ahorow bɛyɛ 80 na ɔwɔ hɔ. Eyinom bi nye (ɔdze besi afe 2005) anantwi bɛyɛ 11000, hippopotomii 6000, atɔe fam eland akɛse 400, asono 50, agyata 120, akraman 150 (Kwae a wɔabɔ ho ban wɔ abɔntsen do (Lower Rim) na Bepɔw Assirik na ɔtse hɔ.(atsifi- atɔe fam anohyeto a ɔwɔ baabi a wɔkyekyɛ chimps), waterbuck 3000 (Kobus ellipsiprymnus), common duiker 2000 (Sylvicapra grimmia), colobus kɔkɔɔ dodow bi a wonnyim (Colobus badius rufomitratus) na Afrika asono kakraa bi a hɔn ho yɛ na na Afrika Atɔe fam wuram akraman (Lycaon pictus manguensis), ɔwom dɛ na wosusuw dɛ wɔbɛpopa saa canid yi ase wɔ ɔman no fa a aka nyinara dze.
Mmoa afofor a wɔnom nufusu na roan antelope, Guinea baboon, bonsu a ɔyɛ ahabammono, patas bonsu, warthog.
Wɔahu nnomaa ahorow bɛyɛ 330 wɔ abɔntsen do, tsitsir Arabian bustard, black crowned crane, Abyssinia ground hornbill (Bucorvus abyssinicus), martial eagle, bateleur (Terathopius ecaudatus), na ananse a n’anyim yɛ fitaa (Dendrocygna viduata).
Afei nso, mmoa a wɔwea fam tse dɛ akokɔsrade ahorow ebaasa, mpɔtorɔ ahorow anan wɔ hɔ.
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[Dindefelo Falls]]
* [[Tourism in Senegal]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
awpvvvyjg8ptpfcz8c03bz9nx00k6no
Nkrabeah Effah Dartey
0
844
7183
6824
2023-04-22T15:21:58Z
Robertjamal12
13
/* Ɔbra ahyɛase na nwomasua */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98011488}}
'''Nkrabeah Effah Dartey''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Berekum mansin wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) na anan (4) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Effah Dartey nyaa n'ahyɛase nwomasua wɔ Achimota Sukuu mu. Ɔsan nso kɔɔ Dormaa Ntoado Sukuu na ɔnyaa nye GCE A Level adansedzi krataa.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mt5jn71jnb7pl7gs9rw699ombwto9n1
Nkyia
0
845
4587
4586
2023-04-20T19:26:12Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Me ma akye
Ɔyɛ nkyia a wɔdze kyia obi anapa.
Me ma wo aha.
Ɔyɛ nkyia a wɔdze kyia obi ewiaber.
Me ma wo adwe.
Ɔyɛ nkyia a wɔdze kyia obi ewimber anaa ber wi akɔtɔ
62dqwo1dqc77ft0xfsosakmd890stva
Nkyia - ngyedo
0
846
4591
4590
2023-04-20T19:26:13Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Nkyia-Ngyedo''' no wɔ mu ahorow bɛyɛ anan. Dza odzi kan nye dɛ sɛ ikyia obi a nyia ɔbɛgye wo do no hwɛ w<nowiki>'egya fie gyinabew. Bi a nna eyɛ panyin naaso eyɛ nyia ekyia no no egya. Ɔno nye dɛ ɔyɛ w'egya n'awɔfase anaa no nua. Iyi ntsi na mpanyimfo bu bɛ bi dɛ '' W'egya wu a nna aka w'egyanom''</nowiki> no.
67kfa26xvz8nlgqmdekbqmpwszs7sbu
Nkyia na ne ngyedo
0
847
4596
4595
2023-04-20T19:26:14Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ekyir ɛ? - Berɛww/Bɔkɔɔ
Dzendzen a? - Berɛww/Bɔkɔɔ
Ɔkwan do ɛ? - Berɛww/ Bɔkɔɔ
Afrenhyia pa - Afe nkɔ mbɔto hɛn
Mema wo akye - yaa Egya/ɔba/onua
Mema wo aha - yaa Egya/Ɔba/Ɔnua
Mema wo adwe - yaa Egya/Ɔba/Onua
Ayekoo - YaaAye
Akɔaba - Yaa Egya
Yeehyiahyia oo! - Yaa....
Kitsa mu - Medze mu!
Okusukurum - Mhmm
Wɔmmfrɛ o! - Wɔnngye do
Frɛ sika - sika mbra
Edwuma oo! - Edwuma ye
Apa do ɛ? - Nam wɔ do
Twe mangya - Mangya mbra
Opobi, ikum no a? - Oewu
ojsa7q88c73adnfgmrf2ysv6msxw8nh
Norbert Garko Awulley
0
848
4600
4599
2023-04-20T19:26:15Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Norbert Garko Awulley''' wɔ Obiradzi 22,1954. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Builsa South ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan, dza ɔtɔ do ebien na ebiasa mu wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan mu.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase na nwomasua</u> ===
Wɔwoo Norbert Garko Awulley wɔ Obiradzi 22,1954 wɔ Etsifi Boka Mantɔw wɔ Ghana. Ɔkɔr ntoado skuul wɔ Tamale School of Commerce na onyaa abodzin krataa wɔ GCE Ordinary na Advanced Level Certificates.Ɔkɔtoaa do wɔ Gbewaa ntsetseebea Skuul, hɔ na onyaa abodzin krataa wɔ Akyerɛkyerɛfo Ntsetsee mu. Ekyir yi ɔkɔr skuul wɔ Institute of Social Science a ɔwɔ Moscow na onyaa abodzin krataa a wɔfrɛ Diploma in Social Science.
==== <u>Amanyɛsɛm</u> ====
Wodzii kan paaw Awulley kɔr mbrahyɛbagua mu maa Builsa South ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw mu wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow mu dze nam National Democratic Congress do. Ɔdze amba 7, 202 a egyina hɔ ma 50.80% dzii konyim bio wɔ afe 1996 ambatow no mu. Ɔdze amba 4, 690 a egyina hɔ ma 52.40% fi amba dodow a ɔtoowee sanee dzii nkonyim tsia n'akansifo Achianah J. Amoabil a onyaa amba 3,467 a egyina hɔ ma 38.70%, Kanbonaba H. Abeka a onyaa amba 445 a egyina hɔ ma 5.00%, Adama Bawah a onyaa amba 211 a egyina hɔ ma 2.40% na Atukpok Angabe a onyaa amba 145 a egyina hɔ ma 1.60%. Afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu no, odzii nkogu ma Abolimbisa Roger Akantagriwen bɛhyɛɛ n'ananmu.
===== <u>Edwuma</u> =====
Awulley yɛ Kyerɛkyerɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Builsa South ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Boka Mantɔw wɔ Ghana.
====== <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> ======
Ɔyɛ Christianyi.
nohyoytod1gsh1t6fgxqyw6r70p50m8
Nsesa
0
849
4603
4602
2023-04-20T19:26:16Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ebenadze nye Nsesa?
Dɛ ibɛ dan adze bi n'eyi anaa obi ne tsebea bɛ sɛkyer.
Ana nsakyer anaa nsesa yɛ adzea ɔyɛ dzen a?
kyerɛ w'adwen
azpah8x70vnb7v4a2mgzladxvdthz6g
Nsu
0
850
4607
4606
2023-04-20T19:26:18Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Nsu''' yɛ Nyame n'abɔdze a ne nsɛnkyerɛndze nye '''H2O'''. Ɔyɛ adze a no mu da hɔ, onnyi dɛw, onnyi nka na onyi. Asaase ne kɛse noara yɛ nsu a mboadomaa bebree wɔ hɔ. Na wɔdze nan ndzɛmba pii. nsu yɛ adze a ohia ma nyimpa nkwa .
{{Databox|item=Q283}}
qsxbm8sa0m4vreg6554bc9268p2hqje
Nsuutaae Turkana Ɔman Prama
0
851
10632
4611
2023-05-13T13:37:33Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q182719}}
'''Nsuutaae Turkana Ɔman Prama''' yɛ ɔman mbɔntsen do atrae ebaasa kuw bi a ɔwɔ Nsuutaae Turkana ho wɔ Kenya. Wɔkyerɛw too hɔ dɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe 1997 mu na wɔtrɛw mu wɔ afe 2001. Dzea entsi a abɔntsen do atrae no ho hia no bi nye dɛ wɔdze dzi dwuma dɛ baabi a nnomaa a wotu kɔtra mbea fofor gyina, dɛ beebi a Nil Ɔdɛnkyɛm, nsusono, na awɔ bɛwo. Ɔsan nso wɔ fossils wɔ Koobi Fora ntoboa a ɔyɛ soronko wɔ wiadze. Nsuutaae Turkana Ɔman Prama no yɛ Sibiloi Ɔman Prama na nsupɔw ebien a ɔwɔ Nsuutaae Turkana (finimfin Supɔw na Kesee Fam Supɔw) do.
== Nfonyinsie Bea ==
<gallery mode="packed" heights="80px">
Beach At-Eliye Springs Hotel Resort On LakeTurkana.JPG|Beach At-Eliye Springs Hotel Resort On Lake Turkana
Flamingo Lake 01.jpg|Flamingo Lake 01
Series of lava rock pools at southern end of Lake Turkana.jpg|Series of lava rock pools at southern end of Lake Turkana
Turkana fishermen small.jpg|Turkana fishermen
View Of Lake Turkana From Eliye Springs Hotel Resort.JPG|View Of Lake Turkana From Eliye Springs Hotel
</gallery>
2itot381y9nim690ut2jrip8ae6ikdh
Nuong Faalong
0
852
6825
4619
2023-04-22T10:54:49Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Edith Nuong Faalong''' yɛ Ghananyi a ɔyɛ amandzebɔ edwuma , ɔkyerɛwfo,na ɔko ma mbanyinfo na mbasiafo nya hɔn tumi na ɔyɛ Sini edwuma nso. Dɛm aber yi ɔyɛ edwuma wɔ TV no ma Spotlight, Mx24GH a ɔyɛ dawurbɔ na TV edwumakuw a ɔbɔ nsɛm a ɔroko do ho dawur ne television bea na odze ne dwuma wɔ Ghana.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Nuong fri Lawra wɔ Upper West Region wɔ Ghana, nanso wɔwoo no wɔ Tamale, Northern Region.[1] Ɔkɔɔ ne ntoado sukuu wɔ Aburi Girls Senior High School na ekyir yi ɔkɔɔ toa ne nwomasua fo wɔ University of Ghana, Legon na osuaa Economics na Geography.
== Edwuma ==
'''Nsɛm a wɔka dze gyina ekyir'''
Faalong yɛ obi a ogyina hɔ na ɔko ma nyimpa hɔn fahodzi na ɔko tsia ndzɛmba a ɔannfa pɛrpɛr yɛ mmba ho wɔ Ghana mbarahyɛ bagua fie mu na n’eni gye pɛpɛryɛ nye nkɔdo a wɔ dze ma obiara ho.[2] Ɔka ne ho asɛm dɛ basia bi a ogyina hɔ dɛ ahoɔdzenfo a ɔko ma mbasiafo nya ahotɔ na tum wɔ akwan ahorow nyinara mu.[3][4]
Dawurbɔ Edwuma
Faalong dze no ho bɔɔ Media General Ghana Limited ho wɔ afe 2017 mu dɛ obi a ɔbɔ dawur wɔ 3 FM na TV3. Ɔyɛ basia a odzi kan na nyimpa a ne mfe suar wɔ hɔn a wɔ dawur edwuma no mu a ɔyɛ Hot Issues, nsɛm ho dwumadzi wɔ TV3 . [5][6] Ɔyɛɛ edwuma wɔ TV3 dawurbɔ dan mu na ɔsan yɛ dawurbɔ nkrataa mu nhwehwɛmu kuw edwuma .Nuong nyim adze paa na otum kasa yie fa nsɛm a ɔrekɔdo wɔ hen ɔman yi mu ho.
'''Agordzi dwumadzi'''
Wɔ aber a ɔyɛ sini edwuma no, ne dzin sɔree ntsɛmntsɛm wɔ wɔ mber tsiaba bi mu wɔ mber a na ɔba Ghana sini edwuma mu nkyɛr koraa mpo.[7] w'eyi no dɛ Sini edwumayɛfo a ɔhwɛ ne dwumadzi yie a ne tsitsir wɔ Garrett Batty Freetown[8][9] a ɔmaa onyaa Sini agordzinyi a ɔbɔ ne ho mbɔdzen yie wɔ afe no mu (Non-Nigerian) wɔ 2016 Nigeria Entertainment Awards (NEA) mu ][10] . W'ayɛ TV do sini dwumadzi ahorow na sini bi tse dɛɛ ‘Living with Trisha’, ‘A Northern Affair’, ‘Broadway’, ‘Sins Of Our Fathers’ ne ‘Crime in Love’, na ma okeka ho.[1][11 ][12] .
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"All You Need To Know About Nuong Faalong — Her Biography". GhanaSlayers.com. 14 June 2018. Retrieved 2020-04-02.''
'''• ^''' ''"Ghana Rising with Nuong Faalong, Chapter 4: Monkey Business". GhanaWeb. 2018-10-02. Retrieved 2022-02-18.''
'''• ^''' ''"Ghana rising with Nuong Faalong: Navigating parity - Who will open the door?". www.ghanaweb.com. 2019-06-13. Retrieved 2021-01-24.''
'''• ^''' ''"Who killed Akua Denteh?". www.ghanaweb.com. 2020-07-29. Retrieved 2021-01-24.''
'''• ^''' ''"Nunoo-Mensah slams Mahama over comeback bid". 4 October 2019.''
'''• ^''' <nowiki>https://www.facebook.com/watch/?v=423496961852055</nowiki>[''user-generated source'']
'''• ^''' ''"Nuong Faalong Becomes The Third Ghanaian Actress To Get Facebook Verification". ghanavibes.com. 29 November 2014. Retrieved 29 June 2016.''
'''• ^''' ''"Most audiences will be glad they took a trip to 'Freetown' - KSL.com". KSL-TV. Retrieved 29 June 2016.''
'''• ^''' ''"PHOTOS: Meet The Latest Ghanaian Actress In Town - Nigerian Entertainment Today - Nigeria's Number 1 Entertainment Daily". Nigerian Entertainment Today. 27 August 2014. Retrieved 29 June 2016.''
'''• ^''' ''"2016 NEA NOMINEES LIST - FILM/TV CATEGORIES". neaawards.org. Retrieved 29 June 2016.''
'''• ^''' ''Colascione, John. "The Published Reporter®". The Published Reporter®. Retrieved 2022-02-18.''
'''• ^''' ''"Nuong Faalong". IMDb. Retrieved 29 June2016.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
dd08d1jvvoy60i8lm8y38dz0qa1fy8g
Nuotama Bodomo
0
853
4621
4620
2023-04-20T19:26:21Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Nuotama Frances Bodomo''' (Wɔwoo no afe 1988) yɛ Ghana senetwanyi, senekyerɛwfo na kwankyerɛfo.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Nuotama Bodomo
|-
| colspan="2" |Bodomo at the 20th Anniversary of the New York African Film Festival in 2018
|-
!Born
|Nuotama Frances Bodomo
1988 (age 34–35)
Ghana
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Education
|Columbia University (BA)
Tisch School of the Arts (MFA)
|-
!Known for
|''Random Acts of Flyness'' (2018), ''Collective: Unconscious'' (2016), ''Boneshaker'' (2013) and ''Afronauts'' (2014)
|-
!Movement
|Afrofuturist filmmakers
|-
!Website
|<nowiki>https://nuotamabodomo.info/</nowiki>
|}
== N'abakɔsɛm na edwuma[Edit] ==
Ghana na wɔwoo no, dze maa n'awofo a hɔn nyinara yɛ nwomasuafo, Bodomo yɛ Dagaabanyi. Wɔtsetsee no wɔ Norway na Hong Kong, ansaana ɔrobɔkɔ New York ekosua sene wɔ Columbia Suapɔn mu, a onyaa ne BA wɔ 2010, na NYU's Tisch Film School (MFA). Ne sene a odzi kan, ''Boneshaker'' (2013), a Oscar nominee Quvenzhané Wallis, gyina mu a ɔbɔtɔɔ gua wɔ afe 2013 Sundance Sene Afahyɛ ansaana ɔrobɔbɔ wɔ SXSW, Pan Africa Film Festival, na Lincoln Center's African Film Festival. Ne sene ''Afronauts'' (2014) bɔtɔɔ gua wɔ US wɔ afe 2014 Sundance Film Festival mu, amanaman guabɔ so wɔ afe 2014 Berlin International Film Festival mu, na wɔdze no kaa "Dreamlands guabɔ no ho: Immersive Cinema na Art, 1905–2016" wɔ Whitney Museum wɔ American Art.
Onyaa abɔdzin dɛ ''Filmmaker'' magazine's "25 New Faces in Independent Film" in 2014 senetwanyi mapa. New York City na ɔwɔ.
Ɔno na ɔhwɛɛ ma sene tsiabaa "Everybody Dies!" bae wɔ ber a nna worisi do no: Unconscious (2016), a wɔdze too gua wɔ afe 2016 SXSW Film Festival no ase. Wɔbɔɔ n'abawdo dɛ sene no na ɔda mu soronko wɔ sene ntsiatsia a wɔreda no edzi wɔ afe 2016 BlackStar Film Festival no aseptic. Wɔ ''Film Quarterly'', Vol. 71, Nkanee 2, wɔ Ebibifo Sene a wɔtoo no dzin "Death Grips," a Michael Boyce Gillespie kyerɛwee no, Bodomo kyerɛɛ n'afe sene ''Obiara bowu! (Everybody Dies)! mu.'' Afe 2018 mu no, nna Bodomo yɛ kyerɛwfo na kwankyerɛfo wɔ ''Random Acts of Flyness'', sene no mu, HBO senetsiabaa bi a Terence Nance yɛe.
Mprenpren yi dze Bodomo rehyehyɛ ''Afronauts su fofor, a'' Sundance Institute roboa, Tribeca Film Institute, IFP's Emerging Storytellers program, na Alfred P Sloan Foundation.
Bodomo yɛ 2019 United States Artists Fellow wɔ sene mu.
== Senetwa[Edit] ==
* ''Boneshaker'' (2013)
* ''Afronauts'' (2014)
* ''Collective: Unconscious'' (segment "Everybody Dies!") (2016)
* ''Random Acts of Flyness: Season 1'' (2018)
*
== Nhwɛdo ==
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
ic7z1q6ayplkoujvo14yh7r9qn7xkwx
Nyakrom Senior High School
0
854
4625
4624
2023-04-20T19:26:23Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Nyakrom ntoado skuul yɛ skuul a ɔwɔ Agona Nyakrom wɔ finimfin mantɔw mu.
if57f31mrimq0av975dogpf30ts6p4h
Nyinsen
0
855
4629
4628
2023-04-20T19:26:24Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Nyinsen''' yɛ ber a abɔdoma anaa mbɔdomaba nyin wɔ basia n'awodze mu. Otum bor kor (ebien na no mboree). Ɔba no dɛm a mfantsefo frɛ hɔn ntafo, ntansa na adze. Nyinsen taa ba wɔ ber a nhyiamudzi bi aba banyin na basia ntamu anaa banyin na basis edzi mpa mu agor. Agodzi no mu no, banyin no nkwamboa a wopuei fi no ho no mu kor (anaa no mboree) nye basia ne nkyirefuwa kehyia. Ndɛ ber yi so abɔdze nyansapɛ tum dze banyin no no ho nsu boa ma basia bi nyinsen wɔ ber a mpa do agor biara nnkɔr do.
a7xmia3emmsr359ho01enp54sv0y6jq
Nyɛe
0
856
4632
4631
2023-04-20T19:26:25Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ɔyɛ nkasafua yɛdze kyerɛ dwumadzi a obi ridzi anaa adze bi a obi reyɛ.
40ecuslvuq1qm27ccgiu7ah2d862lew
Obaapa Christy Ndwomtownyi
0
857
4638
4637
2023-04-20T19:26:26Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Obaapa Christy a yɛsan so frɛ no Christiana Love yɛ Ghana Nyame ndwom ɔdwontownyi.
se MAse eti ndwom ma oya nyamedwom ndwomtownyi na ndwom a ɔwɔ afe no mu abɔsobɔdze wɔ 2007 of Ghana M s. d. Awaafe 2008 u08 mu nOo20Oya Ɔmanpanyin abɔsobɔd fir John Kufuor hɔ. fuor
cg6mt4px8aumhzktvmr1cu5pcvyvrx5
Obiradzi
0
858
10885
4641
2023-06-16T20:02:43Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q120}}
'''Obiradzi''' yɛ bosoom a ɔtɔ do esia wɔ afe mu. Sɛ odu dɛm bosoom yi mu a, nsu tɔ kyɛn bosoom biara, ntsi nkorɔfo taa hyehyɛ hɔn adan mu a wɔnnyɛ edwuma a ɔkɔm wɔ mu ara yie, na mbom, nsu no a ɔhyɛɛ ase tɔr wɔ Esusow Aketseaba no mu no ama hɔn a woduaduaa nduadzewa no hn edziban no ahyɛ ase reyɛ yie ma wodzi bi a, ɔyɛ yie. Na mbom, Mfantsefo hɛn gyedzi kor nye dɛ, adzepa biara a ɔbɛba nyimpa n'abrabɔ mu no, nna cy nananom ewuakɔr nsamamfo na esunsum nkaa no na wɔaboa ma yeenya ndzepa a ɔtse dɛm yi, ntsi otwar dɛ woyi mpaa da hɔn ase.
Sɛ wonnyii dɛm mpaa yi na ekɛfa w'edziban no bi wɔ haban mu ma nsa suo wo mu a, wɔbɔbɔ wo kaw. Ntsi dza nkorɔfo taa yɛ nye dɛ, wobira(wosuma) fa hɔn edziban no wɔ haban mu ba fie bedzi, ntsi na bosoom no nyaa ne dzin "Obiradzi" (wosuma-dzi) no.
dldrvrcdwo6w6ht91rt9iguzfuermod
Oburumankoma
0
859
4644
4643
2023-04-20T19:26:29Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ɔka mpanyimfo esunsum baasa a wodzii Mfantsefo enyim ma wobodur ndɛ Mankɛsemu. Ɔno nye nsu mu abowa kɛse papaapa wɔ wiase.
f37r6otk6byvg9s6cttg1o12stu2mis
Ofosu Akwamoa Boateng
0
860
7676
6826
2023-05-01T17:48:49Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna Akuamoa Ofosu-Boateng (wɔwoo no afe 1954 ne bosoom Fankwa ne da a odzi kan) yɛ Ghana amanyɛnyi na aban a odzi kan na dza otsia ebien no mbrahyɛbaguanyi wɔ 4th Republic no mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguafie kuwba ma Akim Anaafo-atɔe mpasuardo wɔ Atɔe mantɔw mu na mbrahyɛbaguafie kuwba wɔ National Democratic Congress kuw no mu.
Dza ɔwɔ mu;
1 Ne bra ahyɛse na nwomasua
2 Amanyɛdwuma
3 N'abrabɔ
4 Nhwɛdo
Ne bra ahyɛse na Nwomasua:
Afe 1954 mu ne bosoom Fankwa ne da a odzikan mu na wɔwoo Akuamoa Boateng wɔ Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana, osuaa "political science" wɔ "University of Ghana" na hɔ na onyaa n'abawdobɔdze a ɔyɛ "Bachelor of Arts". He is a former public servant.
Amanyɛdwuma:
Afe 1992 Ghana mbrahyɛbaguafie abatow mu na wodzii kan yii Ofosu-Boateng wɔ National Democratic Congress tum do. Ɔsaan gyinaa Akim anaafo-atɔe mpasuardo wɔ afe 1996 Ghana abatow mu na onyaa mba 17,830 a nna ogyina hɔ ma 42.40% wɔ mba dodow no nyinara mu. Ɔnye Oworae Kwaku Harrison a ɔwɔ[[New Patriotic Party]] kuw no mu a onyaa mba 16,257 a ogyina hɔ ma 38.70%, Christian Wilson Ofosu Kwarkye aɔyɛ People's National Convention kuwba a onyaa mba 489 a na ogyina hɔ ma 1.20%, Evans Kofi Nyadua a ɔyɛ National Convention Party(NCP) kuwba nyaa mba 449na ogyina hɔ ma 1.10% na Akuamoa Ofosu-Boateng a ɔyɛ National Democratic Congress(NDC) kuwba nyaa mba 0 a na ogyina hɔ ma 0%wɔ dɛm abatow no mu wɔ dɛm afe no mu. Afe 2000 Ghana abatow no mu no,egua no fii ne nsa kedzii Peter Kwaw a ɔyɛ[[New Patriotic Party]] kuwba no nsa a onyaa mba 18,103 a ogyina hɔ ma 56.10% gyaa Isaac Nti-Ababio Newton a nna ɔyɛ National Democratic Congress kuwba, Felix Atta-Owusu a ɔyɛ National Reformed Party kuwba, Mark Ayitey Kwablah a ɔyɛ Convention Peoples Party kuwba, Joseph Otoo-Essilfie a ɔyɛ United Ghana Movement kuwba na Hassan Al-Haji Salisu a ɔyɛ Peoples National Convention kuwba. Mba a dɛm kuw yi nyaa mba 12,768, 623, 342, 234 na 183 votes dɛ mbrɛ edzin no tse. Iyi gyina hɔ ma 39.60%, 1.90%,1.10%, 0.70% na 0.60% ndzidzido pɛpɛɛpɛr.
N'abrabɔ:
Akuamoa yɛ okristonyi.
Nhwɛdo;
"HOME OF PROF. ATTA MILLS' BROTHER BURGLED". Modern Ghana. Retrieved 12 January 2021.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Lower West Akim Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 7 October 2020.
Ghana Parliamentary Register 1992-1996.
FM, Peace. "Ghana Election 1992 Results - Lower West Akim Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 18 February 2021.
"Archived copy" (PDF). Archived from the original (PDF) on 12 October 2020. Retrieved 7 October 2020.
mybrytfmonline (13 October 2020). "Three Men Files to Contest Lower West Akyem Parliamentary Seat". Bryt FM. Retrieved 18 February 2021.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Lower West Akim Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 7 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Lower West Akim Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 18 February 2021.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8s34iwu7gvp44m9pe4ut59oiuwn502j
Ofosu Asamoah
0
861
12901
7321
2024-04-09T10:50:11Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84256302}}
'''Ofosu Asamoah''' (wɔwoo no 25 [[Ɔberɛfɛw]] 1969) yɛ mbranyimfo na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina Kade mansin ananmu wɔ Ghana Epuee mantɔw mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=195</ref><ref name=":1">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=134</ref><ref name=":2">http://staging.odekro.org/person/asamoah-ofosu/</ref>
== Ɔbra Ahyease na Nwomasua ==
Wɔwoo Ofosu wɔ bosoom [[Ɔberɛfɛw]] da a ɔtɔ do eduonu enum (25) afe 1969. Ɔfir Kade, kurow bi a ɔwɔ Ghana Epuei mantɔw mu. Ɔnyaa nye abɔdzin krataa wɔ Mbra na Amanyɛsɛm (Bachelor of Arts degree in Law and Political Science) mu wɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana, Legon) mu wɔ afe 1994. Ɔkɔɔ do nyaa nye abɔdzin krataa wɔ Mbra mu (Bachelor of Law) wɔ Ghana Mbra Sukuu (Ghana School of Law) wɔ afe 1997 mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Ofosu yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no munyi.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Na ɔyɛ boayikuw munyi a ɔhwɛ Amanyɛbra, Mbra na Mbrahyɛbagua, Mbrahyɛbagua kakraba do (committee member for Constitution, Legal and Parliamentary, Subsidiary Legislation).<ref name=":1" /> Ɔbɛyɛɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no munyi a ɔgyinaa Kade ambatow mpasua ananmu wɔ ber a wɔsan paw no dɛ ɔnkɔ dzibea wɔ afe 2008 Ghana Amansan Ambatow no mu. Ɔnyaa mfe anan (4) wɔ n’edwuma mu a ɛfir ase wɔ bosoom [[Sanda]] afe 2001 na ɔfir n’edwuma mu wɔ bosoom [[Sanda]] afe 2017.<ref>http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2534</ref>
== Ambatow ==
Wɔ afe 2000 mu no, Asamoah dzii nkonyim wɔ amansan ambatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Kade ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Odzii nkonyim wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duawɔtwe (18) no fa wɔ nkongua eduonu esia (26) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Epuei Fam Mantɔw no mu. Ɔman Ho Kuw Fofor no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua eduokron akron (99) a nye nyinara yɛ dodow no ara wɔ nkongua aha ebien (200) mu. Wɔdze amba 20,319 na ɛpaw Asamoah. Iyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 62.20% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn Faustina Koranteng Addo a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw (National Democratic Congress), George Ankomah Yeboah a ofi Convention People’s Party (Nhyiam Nnyimpa Kuw), Appiah-Twum Barimah a ofi Nnipa Ɔman Nhyiam Kuw (People’s National Convention) na Ohene Antwi Tutu a ofi Ɔman Nsakrae Kuw (National Reformed Party) mu. Iyinom nyaa amba 11,369, 588, 238 na 176 wɔ abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 34.80%, 1.80%, 0.70% na 0.50% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/eastern/98/index.php</ref>
== Edwuma ==
Ofosu yɛ mbranyimfo (lawyer). Nna ɔyɛ ɔhokafo (partner) wɔ Kimberly Chambers. Ɔbɛyɛɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi wɔ bosoom [[Sanda]] afe 2001 mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" />
== N'abrabɔ ==
Ofosu awar a ɔwɔ mba anan (4). Ɔyɛ Kristonyi (Presbyteriannyi).<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
36a7dyxt6fcuzg66xloknq7b24y9b2b
Ogyeahohoo Yaw Gyebi II
0
862
6828
4664
2023-04-22T10:55:31Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ogyeahohoo Yaw Gyebi''' yɛ Ghana atsetsesɛm panyin na Ɔmanhen wɔ Sefwi Anhwiaso apaa mu hɔ. Seseiara ɔyɛ panyin a ɔda Anee Mantɔw mu Ahemfo no ano. Ɔbɛyɛɛ panyin a ɔda ahemfo ano wɔ Dzifuu 12,2020 mu.
== Ahyɛse Bra Na Edwuma Mu Bra ==
Wɔwoo Yaw Gyebi wɔ afe 1950 wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul ahorow pii wɔ Ghana na osuaa adze pii faa guadzi ho. Ɔyɛ edwuma wɔ sikakurabea.
== Ɔmanhen ==
Wɔyɛɛ Yaw Gyebi ɔmanhen wɔ Sefwi Anhwiaso apaa mu hɔ. N'ahendzi no fir Etsifi Epuei fa a ɔwɔ Anee Mantɔw mu.
== Ahemfo Hɔn Banodzinyi ==
Wɔ Ɔberɛfɛw 2016 mu no, Abatow kɔmihyena mpanyimfo a wɔwɔ Ghana no maa wɔtoo aba faa ɔpanyin a ɔbɔhwɛ Anee Mantɔw mu Ahemfo hɔn kuw no ano. Yaw Gyebi gyinaa bi na odzii nkonyim a ɔyɛ aba esuon(7) wɔ dodow a ɔyɛ du(10) mu. Nyimpa a ɔnye nyaa dɛm dzibew no yɛ Nana Kwesi Agyemang IX, a ɔyɛ ɔmanhen wɔ Mfuma Ase (Lower Dixcove) apaa mu, a na ɔyɛ ɔpanyin a na ɔda kuw no ano ansaana wɔbɔto aba no. Mbranyimnyi Justice Peter Kwodwo Ababio a ɔwɔ Sekunde-Takoradze Kɔto na ɔdze no sii adze do.
Ogyeahohoo Yaw Gyebi II, a ɔyɛ Anee Mantɔw mu ahemfo hɔn panyin no, gyina mu ma mantɔw no mu wɔ ɔman mu no nyina ahemfo kuw no anan mu. Ɔsan gyina mu ma mantɔw no mu ahemfo hɔn adze kyɛ no mu. Ɔsan so hwehwɛ sika dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a, obotum dze aboa ndwomasua mpontu. Wɔ no dwumadze ahorow mu no, ɔsan nya aban mpanyimfo a wɔtaa bɛsera no. Wɔ Ɔberɛfɛw 12, 2020 mu no, wɔpaw no dɛ Ahemfo nyina panyin a ɔda Ghana ahemfo no ano, wɔ ber a onyaa aba seen Togbe Afede, mekyerɛ aba 59 na Afede nyaa 25.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ht07hvox85yp6ia37ojdqmyc3qibiqx
Ohemaa Mercy
0
863
12902
6829
2024-04-09T10:50:16Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo Mercy Amoah a nnipa pii frɛ no Ohemaa Mercy wɔ Weija, Accra maa Fantis awofo, Owura na Awuraa Amoah, a wofi Abakrapa na Elmina. Ɔdze na mmeranteber asetra fa kɛse no ara traa Koforidua.
Ohemaa Mercy yɛɛ na mfitiase adesua wɔ St. Peter’s Anglican Mfitiaseɛ Sukul, Koforidua na ntoado sukul wɔ Ghana Senior High School, Koforidua. Ɔtoaa do kɔɔ S.D.A Akyerɛkyerɛfo Nteteeɛ Kɔlege, Asokore, Koforidua baabi a ɔnyaa na Akyerɛkyerɛfo Abodin krataa ‘A’.
'''Nnwom Adwuma'''
Ohemaa Mercy yii na album a ɔdze kan adze wɔ Ɔberɛfɛw fa a ɔtwa to 2004. Wɔtoo dzen Adamfo Papa, album no nyaa anigye kɛse wɔ wim ber a woyii no adze akyiri, na ɔmaa Ohemaa baa anim. Ɔdze nkonim nson wɔ 2006 Ghana Nnwom Abadobɔdze no mu nanso wannya abadobɔdze no mu biara. Akyir yi onyaa Discovery of the year maa Gospel Music Awards afe koro no ara mu.
Wɔ afe 2007 mu no, asɛmpa somfo no yii na nnwom nhoma a ɔto so abien, Ɔdzen Jesus adze. Ohemaa Mercy tɔn 875,000 asram asia akyi a woyii album a ɔtɔ do ebien adze a ɔmaa ɔbɛyɛɛ album a wɔtɔn no kɛse wɔ afe no mu.
'''Nkwammoaa Atitiriw'''
* "''Aseda" (Thanksgiving)''
* "We Praise Your Name"
* "''Yesu Mogya''" (The Blood of Jesus)
* "''Woafiri Mu''"(You Have Escaped It)
* "Ɔbɛyɛ Ama ''Wo''"(He Will Do It For You)
* "''Biribi Bɛsi''"(Something Will Happen)
* "Ote Me Mu" ft. MOG Music
Ohemaa Mercy posing with her award on the 3Music Awards 2022 drip carpet
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fbvvstc0pp38ujtqa247lw0g6bwpj93
Okapi Hambowa Korabea
0
864
12903
4679
2024-04-09T10:50:21Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q457304}}'''Okapi Hambowa Korabea''' yɛ hambowa korabea a ɔwɔ Ituri kwae wɔ etsifi-epuei afa mu wɔ Democratic Republic of the Congo a ɔbɛn South Sudan na Uganda hɔn hye do.
Ɔwɔ bɛyɛ km2 14,000 no, ɔyɛ kwae no fa bɛyɛ nkyem enum mu ɛkoro. Wɔ afe 1996 mu no, wɔkyerɛɛ Okapi Hambowa Korabea dɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea, osian okapis a hɔn ase reyɛ atɔre pii wɔ hɔ ne abɔdze a nkwa wom nyinara a ɔdɔɔso ntsi.
== Ndzɛmba a Etwa Hɛn Ho Ehyia Ho Adesua ==
Wim mmoa a wɔkora hɔn do no bɛyɛ Ituri Kwae no nyinara mu nkyem enum mu ɛkoro. Sɛ́ Pleistocene guankɔbea no, kwae no wɔ kwae a ɔyɛ frɔmfrɔm daa na dzea ɔyɛ ahabammono fa bi, a Mbau nnua (Gilbertiodendron dewevrei) na ɔwɔ hɔ kɛse. Nepoko, Ituri, na Epulu nsubɔntsen no kyɛn fa bea a hɔnakora do no, na kwae a ɔyɛ atsɛkyɛ etwa ho ehyia. Granite a ɔda edzi wɔ bea a hɔnakora do no atsifi fam no bɔ Encephalartos ituriensis, cycad a ɔreyɛ esian mu no atrae a ɔho hia ho ban.
Osiandɛ wim tsebea yɛ dzea ɔyɛ dzen kakra wɔ nsukyenye ber a ɔkɔ do mprɛn pii no mu ntsi, wuram mmoa akorae no, na Ituri Kwae no nyinara, bɔ abɔdze a nkwa wom kuw soronko bi ho ban. Sɛnea nye dzin kyerɛ no, Okapi Hambowa Korabea no yɛ okapifo pii atrae. Ɛduruu afe 1996 no, wɔbuu akontsaa dɛ dodo no yɛ 3900–6350, wɔ wiadze nyimpa dodo bɛyɛ 10,000–20,000 mu. Wɔ afe 1996 mu no, na asono bɛyɛ 7,500 na akontromfi 7,500 na wɔwɔ bea a wɔkora mmoa do no, ɔwom dɛ ɔbɛyɛ dɛ saa dodow no do atew kɛse wɔ nnansa yi mfe mu osian mmoa a wɔkyere hɔn sie ne amammui mu a entumi nyinara ntsi.
Mmoa afofor a wɔnom nufusu a hɔn ahu hɔn wɔ bea a hɔn akora hɔn do no bi nye ɔsebɔ, kwae mu ɛkoɔ, nsu mu chevrotain, bongo, motia adowa (Bates’s pygmy antelope), na kwae mu mprako kɛse. Ituri Kwae no yɛ bea a hɔn ahu primate ahorow 17 wɔ bea a wɔakora do no mu, ɔwɔ primate ahorow a ɔdɔɔso kyɛn Afrika kwae biara.
Nnomaa ahorow bɛbor 370 wɔ bea a wɔakora do no, na ɔyɛ mbea a ɔho hia kyɛn biara a wɔkora nnomaa do wɔ Afrika asasepɔn no do no mu ɛkoro. Nnomaa ahorow a wohu wɔ bea a wɔkora mmoa do no pii wɔ Congo Asubɔntsen no mu, a Congo peafowl a hɔn ase reyɛ atɔre no ka ho.
Mbiya Bepɔw kɛse no hwɛ Epulu akuraase no ase, na Mbuti pygmies a wotu kɔtra mbea foforo na Bantu akuafo nso tse bea a hɔn akora do no.
== Abakɔsɛm ==
Wɔdze Okapi Hambowa Korabea no na ɔhyehyɛɛ Okapi Ndzɛmba a Wɔkora Do Dwumadzi (Okapi Conservation Project) no wɔ afe 1992. Dwumadzi no kɔ do boa Korabea no dzenam ntsetsee na ndzɛmba a wɔdze ma wuram mmoa awɛmfo na mmoa a wɔdze ma ma mpɔtsam a ɔbemmɛn hɔ no asetra tu mpɔn no so. Wɔdze Okapi Hambowa Korabea no kaa Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esian mu no ho wɔ 1997. Ndzɛmba atsitsir a ɔdze esian ba bea no na kwae a wotutu, a dzea ɔdze ba tsitsir nye kua a wotwitwa na wɔhyew, na aguadzi mu abɔmmbɔ a wɔdze tɔn kwae mu nam. Sika kɔkɔɔ a wotu nso ayɛ ɔhaw ama Korabea no. Ɔdze besi afe 2005 no, ɔko a ɔkɔɔ do wɔ ɔman no epuei fam no kɔɔ Korabea no hye do, na ɔmaa n’adwumayɛfo guan anaadɛ wotuu hɔn fii hɔ. Sika a wonnya esian Democratic Republic of the Congo amammui na sikasɛm tsebea bɔne ntsi nso ayɛ ɔhaw. Yɛwɔ anyidado dɛ wobetumi ayɛ ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia ho nsrahwɛ a ɔkɔ mpɔtsam hɔ no ho nhyehyɛe, na ama hɔn anya sika pii na ama ɔmanfo anya nyimdze a ɔkɔ enyim.
== Adeyɛ a Ɔnye dɛ Wɔbɛkora do, Wɔbɛwɛn anaa wɔbɛbɔ Ho Ban; A de bi a Wodze Besie Tsebea a Ahotɔ Wom anaa nye Nyinara Mu; Ndzɛmba a Wɔkora do. ==
Wim mmoa akorae no wɔ bea a Epulu Ndzɛmba a Wɔkora do na Nhwehwɛmu Asoɛe no wɔ, wɔ Epulu Asubɔntsen no do. Saa bea yi fi 1928 mu ber a Amerikani nyimpa ho nyimdzefo Patrick Putnam hyehyɛɛ nsraban no dɛ baabi a wɔkyere mmoa, faako a wɔkyeree wuram okapis dze hɔn kɔɔ Amerika na Europa mmoa yɛmmea ahorow no. Ɔdze besi afe 2012 no ɔda do ara dzi saa edwuma no ho dwuma, ɔwom dɛ ɔsono ɔkwan a wɔfa do yɛ no koraa dze, osiandɛ okapifo no kɔɔ do traa Congo. Wɔ afe 2012 mu no atuatsefo ntua maa okapis a hɔn afa hɔn nnommum wɔ finimfin hɔ no wuwuiɛ na wɔsii gyinaeɛ dɛ wɔdze hɔn adwen bɛsi wuram okapis a wɔbɛkora hɔn do wɔ bea a wɔkora mmoa do no nkutoo do (anyɛ yie koraa no ber dodo a ahobanmbɔ ho nsɛm wɔ hɔ). finimfin hɔ nso yɛ nhwehwɛmu na ndzɛmba a wɔkora do ho edwuma a ɔho hia pii.
== Atuatewfo Tow Hyɛ Hɔn Do ==
[[Fael:Okapi-Wald1.png|thumb|[[Okapi]]]]
Wɔ 24 [[Obiradzi]] 2012 mu no, Mai-Mai atuatewfo kuw bi a Paul Sadala (a wɔfrɛ no Morgan) dzi hɔn enyim na na wɔyɛ asono abɔmmbɔfo na hɔn a wotu fam a mmara mma ho kwan no tow hyɛɛ Epulu Conservation and Korabea Finimfin no do, fow ndzɛmba na wɔhyew hɔn. Wɔ ntua no mu no, wokunkum okapifo 14 a wɔwɔ finimfin hɔ no mu 13 (dzea etwa to no wuwui akyir yi osian apirakuru a onyae wɔ ntua no mu ntsi na nyimpa baanum a hɔn a wɔhwɛ wuram mmoa so baanu ka ho nso wuwui. Wɔkyeree ɔhɔfo afofor pii, mmofra nkumaa binom, nanso wogyaee hɔn nyinara akyir yi. Wɔ [[Dzifuu]] mfiase no, na ahobammbɔ tsebea no atu mpɔn osian Congo asraafo asraafo na awɛmfo a wofi Congo Wim Mmoa Ho Dwumadzibea (Congo Wildlife Authority) no ntsi, na na wɔafi ase reyɛ ahosiesie a wɔdze besiesie finimfin hɔ. Wɔ ntoboa a efi wiadze nyinara ekyi no, na hɔn asan asi wɔ ntua no akyi afe ɛkoro.
Wɔ 14 [[Ayɛwoho]] 2017 no, ntua bi sii wɔ ɔfa a ɔwɔ bea a wɔakora do a ɔbɛn Mambasa no, a ɔbɛyɛ dɛ Mai-Mai atuatewfo na wɔyɛe. Amannɔnye nsɛm ho amannyebɔfo (Britaniafo ebien na Amerikani ɛkoro) na mpɔtsam hɔ mmɔntsen do ahwɛfo pii guan a hɔn anpira hɔn, nanso wokunkum mpɔtsam hɔ Korabea adwumayɛfo enum (awɛmfo aanan na tracker bi). Wokunkum hɔn a wɔtow hyɛɛ hɔn do no mu dodo bi nso.
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[Centre National d'Appui au Développement et à la Participation populaire]]
* [[Corneille Ewango]]
* [[Okapi Conservation Project]]
t3mkszwnpjebnqtgx1yls31xi3pwb3x
Okunafo
0
865
4683
4682
2023-04-20T19:26:36Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Okunafo''' yɛ basia no kun ewu agya no hɔ.
qds4226jqy1e2lzgrf03d5lcpuwfkr8
Okunyin Charles Owu-Ewie
0
866
6830
4686
2023-04-22T10:55:38Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Okunyin Charles Owu-Ewie''' yɛ Okunyin a ɔda suapɔn University of Education,Winneba-Ejumako Campus ano. Ɔakyerɛw mbuukuu ahorow bebiree nso. Ɔno nye panyin pa a ɔda Mfantsefo Nkabomu Kuw a wotwa no tsia frɛ no FANKUW ano wɔ suapɔn no mu hɔ.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
958a4842emnol9xgfs8fzf28439dr9r
Olivia Rouamba
0
867
7824
7746
2023-05-05T17:41:36Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Olivia Ragnaghnewendé Rouamba''' ɔyɛ Burkina Faso amanyɛnyi a w'ayɛ ɔman ne soafo a ɔhwɛ amanaman na nkitahodzi fitsi [[Ebɔw]] 2022.
== Nwomasua ==
Rouamba wɔ doctorate wɔ international relations mu.[1]
Rouamba yɛɛ edwuma dɛ Ɔkwankyerɛfo Panyin ma Bilateral Cooperation[2] na ɔyɛ Afotufo a ɔtɔ do ebien wɔ Burkina Faso ne embassy wɔ South Africa.[1] Wɔ 15 Fankwa 2021 Council of Ministers wɔ Burkina woyii Rouamba Faso ne Anamusifo ma Ethiopia, dɛmara so dɛ ɔyɛ daa Anamusifo dze ma African Union na United Nations Economic Commission ma Africa.[2][3]
Rouamba bɛyɛɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ Amanaman ne nkitahodzi nsɛm ho ma wɔ dɛm aber no nyia ogyina dɛ Ɔmanpanyin Paul-Henri Sandaogo Damiba wɔ 5 Ebɔw 2022 dɛ ɔka aban ne nhyehyɛɛ a ɔresesa ho odzi Sanda coup n'ekyir.[4][5] Wonye no sii do wɔ Ouagadougou wɔ 11 Ebɔw 2022.[6] Wɔ ne nsɛm a ɔdze to gua ne mu no ana orebɛhyɛ n'edwuma ase no, ɔkaa dɛɛ "M'edwumayɛfo, Merenngye nto mu dɛ meyɛ nsi ekyir, Yerenngye ndzi dɛ yɛbɛyɛ nsi ekyirfo na yɛbɛhwɛ dɛ edwuma a yerebɛyɛ no yedze hen ho bɛhyɛ mu yie na yedze ewie ."[2]
Wɔ Ebɔw na wɔ Ebɔbira nso, ɔkaa dɛɛ mfe ebiasa a wɔdze yɛ nsesa mber a ɔdze ka bi ma menka bi amanbu a military junta kasaa faa ho no "nnto asowa mu ".[7][8] Wɔ Ayɛwoho , Ɔkaa dɛɛ afe ebien mber no ɔman ne junta na ɔkyerɛ n'adwen wɔ ho na onyɛ ECOWAS na ɔdze hyɛɛ hɔn do "tse dɛ ma ibinom reka wɔ abɛɛfo ntsentsando no ."[9] Wɔ15 Ayɛwoho , United Nations Peace building Commission eguamutranyi Rahab Fatima hyia Rouamba, na daa nokwar a ɔwɔ ECOWAS nhyehyɛɛ ho edzi na hyɛɛ nkuran dɛ Burkina Faso dze "ntsɛm pa bɛhyehyɛɛ ... asomdwee na nsesa a nhyehyɛɛ a ɔfa obiara ne ho ma ɔdze nyedzi ma nyimpa hɔn fahodzi,pɛrpɛryɛ na mbra a ne mu da hɔ ."[10]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Kponsou, Eric (July 2022). "Burkina-Faso : Mme Olivia ROUAMBA à la mesure du concept diplomatique". Miroir D'Afrique. Retrieved 22 September 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Nanema, Hamed (March 2022). "ACTUALITÉS :: INSTALLATION DU MINISTRE DES AFFAIRES ÉTRANGÈRES : « JE REFUSE D'ÊTRE TRAÎTRE (...)" (in French). lefaso.net. Retrieved 22 September 2022.''
'''• ^''' ''"Ambassade du Burkina Faso à Addis-Abeba : Madame Olivia R. ROUAMBA dit au revoir au personnel" (in French). Les Echoes du Faso's. 20 July 2022. Retrieved 22 September 2022.''
'''• ^''' ''"Burkina: la ministre Olivia Ragnaghnewendé Rouamba décline ses priorités à la Diplomatie" (in French). Wakat Sera. 11 March 2022. Retrieved 22 September 2022.''
'''• ^''' ''"Burkina Faso names government following January coup". Borneo Bulletin. 7 March 2022. Retrieved 22 September 2022.''
'''• ^''' ''Tapsoba, Abdoul Karim. "Burkina Faso : La patronne de la diplomatie, Olivia Rouamba, as pris fonction". Quotidien Numérique d'Afrique.''
'''• ^''' ''"Burkina Faso Minister:36 Months 'Realistic' for Transition to Democracy". US News. Reuters. 31 March 2022. Retrieved 22 September 2022.''
'''• ^''' ''"Burkina Faso junta defends three-year plan for transition to constitutional rule". France 24. 28 April 2022. Retrieved 22 September 2022.''
'''• ^''' ''"FM says two-year civilian rule timeline Burkina Faso's proposal". Africa News. 7 July 2022. Retrieved 22 September 2022.''
'''• ^''' ''United Nations Secretary General (19 July 2022). "Note to Correspondents – Statement by the United Nations Peacebuilding Commission on Burkina Faso". United Nations. Retrieved 22 September 2022.''
== Abɔntsen do nkitahodzi ==
• Government profile
• Olivia Rouamba, the juntas' favourite foreign minister, Africa Intelligence, December 23, 2022 (requires free registration)
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sizz2bbhou2iwmerfie81ynka94qivc
Ophelia Crossland
0
868
6832
4700
2023-04-22T10:55:46Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ophelia Akweley Okyere-Darko''' (wɔwoo no March 16, 1983) (née Crossland) ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ adzepam edwuma [2] na kwankyerɛfo panyin a ɔhyehyɛɛ ndwuma wɔ Ophelia Crossland Designs Ltd na Ohemaa Kids.[3] Hɔn a wɔ maa dɛm edzin no daa edzi yɛ Limited a ɔbɔɔ ne dzin kaa Ghanafo 75 a wɔ hyɛɛ nkuran wɔ wiase mu the world.[4]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Ophelia Crossland dze Ghananyi Archaeologist Prof. Leonard Brighton Crossland[5] na Mrs Sarah Crossland na wɔwoo no na onyin wɔ Accra ono na ne nua ataa banyin na ne nua basia panyin Velma Owusu-Bempah.[6] Ɔkɔɔ St Mary's Senior High School (Ghana) wɔ Korle Gonno, Accra na ɔtoado kɔɔ Vogue Style School of Fashion and Design a Joyce Ababio na ɔhwɛ do na wɔ bea obɛyɛɛ esuafo a ɔbɔɔ ne ho mbɔdzen yie wɔ 2004 aber a n'orewie sukuu no.[7]
== Edwuma ==
Ophelia Crossland hyɛɛ n'adzepam edwuma ase wɔ 2004 na ɔyɛɛ ntar ma nyimpa etsitsir wɔ Ghana a ɔkasafo wɔ mbrahyɛ baguafie edwumayɛfo wɔ aber bi mu no , Joyce Bamford-Addo, Mbramyinfo edwumayɛfo a odzi kan wɔ Ghana , Georgina Theodora Woods,[8] Nkane Ekwuraba a odzi kan wɔ Ghana Nana Konadu Agyeman-Rawlings, Gifty Anti, na Joselyn Dumas.
Wɔtoo no dzin dɛɛ Swarovski's West African Ambassador wɔ 2017.[9] Swarovski yii no dɛɛ ongyina Ghana ananmu wɔ hɔn Fashion Exhibition wɔ Dubai.[10] Ɔsanso yɛɛ ntar ma siniyɛfo bi a odzii dwuma wɔ Shirley Frimpong Manso ne Love Or Something Like That wɔ 2014.
Wɔ maa no kwan dɛɛ ɔmpam ntar mma Ghana ne Miss Universe Ananmusifo a ɔbɛhyɛ wɔ akansie dwumadzi n'ewie wɔ dɛm ewimber wɔ Thailand.[11]
Wɔ September 2019, Crossland bɔɔ dawur dɛɛ ɔyɛ Africa na Ghana n'ananmusifo kor pɛ wɔ Global Qipao Invitational Exhibition wɔ China National Silk Museum Hangzhou, Zhejiang Province.[12] Dwumadzi ne asɛmtsir wɔ 2019 exhibition yɛ "Weddings" na ɔdze Ghana kente yɛɛ Qipao[13][14]
Vogue Italia dze ne ho hyɛɛ n'adɔyɛ edwuma mu wɔ Ghanaian head porters a dodow nyim dɛɛ ɔyɛ Kayayei wɔ ntar Pam edwuma no mu.[15][16]
== Abrabɔ ==
W'awar Ghananyi dawurbɔ edwumayɛfo na fashion designer, Kofi Okyere Darko (KOD) na wɔwɔ mba mbasiafo ebien.[17][18]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Ernest Dela Aglanu. "My marriage is intact – KOD debunks divorce reports". Myjoyonline. Retrieved 3 December 2017.''
'''• ^''' ''"Glitz top 100 inspirational women – Page 100 – Glitz Africa Magazine". Retrieved 2022-05-28.''
'''• ^''' ''"KOD's Wife In Fashion Show". www.ghanaweb.com. 30 November 2001. Retrieved 2019-07-25.''
'''• ^''' ''"Jackie Appiah, Sarkodie, Others Featured In 'Those Who Inspire Ghana'". DailyGuide Network. 2020-02-21. Retrieved 2020-04-07.''
'''• ^''' ''Nutor, Benjamin Kofi (2014), "Crossland, Leonard Brighton", in Smith, Claire (ed.), Encyclopedia of Global Archaeology, Springer, pp. 1831–1832, doi:10.1007/978-1-4419-0465-2_2358, <nowiki>ISBN 978-1-4419-0465-2</nowiki>''
'''• ^''' ''"The Crossland bead collection in the Museum of Archaeology Leonard Brighton Crossland". Smithsonian Institution. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"Ophelia Crossland opens up – My Fashion, My Career, My Husband". www.ghanaweb.com. 20 March 2015. Retrieved 2019-07-25.''
'''• ^''' ''AfricaNews (2017-06-10). "Ghana's first female chief justice retires: 10 facts about Georgina Wood". Africanews. Retrieved 2019-07-25.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Ophelia Crossland Named Swarovski Ambassador". DailyGuide Network. 2017-03-14. Retrieved 2019-07-25.''
'''• ^''' ''Online, Peace FM. "Ophelia Crossland For Swarovski Fashion Exhibition In Dubai". www.peacefmonline.com. Retrieved 2019-07-25.''
'''• ^''' ''Nartey, Laud. "'Akpene Diata Hoggar', Exclusive Q&A with Miss Universe Ghana 2018". www. Retrieved 2019-07-25.'' <nowiki>{{cite web}}</nowiki>: Check |url= value (help)
'''• ^''' ''Online, Peace FM. "Ophelia Crossland Represents Ghana At Global Fashion Exhibition In China". m.peacefmonline.com. Retrieved 2019-10-29.''
'''• ^''' ''"Meet the only African designer showcasing at the global Qipao fashion exhibition in China [Photos]". Face2Face Africa. 2019-10-05. Retrieved 2019-10-29.''
'''• ^''' ''Tollo, Yaw (2019-09-19). "Ophelia Crossland is taking Ghanaian Kente to the global fashion exhibition in China". Bra Perucci Africa. Retrieved 2019-10-29.''
'''• ^''' ''"African Fashion Foundation: the Kayaye Project". Vogue Italia (in Italian). 6 April 2020. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Feitelberg, Rosemary (2020-04-09). "Fashion 4 Development Plans Sustainability Meeting at the U.N., Launching Talks About COVID-19". WWD. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"My marriage is intact – KOD debunks divorce reports - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. Retrieved 2019-07-25.''
'''• ^''' ''"Popular radio and TV host, Kofi Okyere Darko and wife Ophelia Crossland 10th Wedding Anniversary Photos". Modern Ghana. Retrieved 2019-07-25.''
'''• ^''' ''"Glitz Style Awards 2018: Complete list of winners". www.ghanaweb.com. 3 September 2018. Retrieved 2019-07-30.''
== Abɔntsen do nkitahodzi ==
Wikimedia Commons has media related to Ophelia Crossland.
• Official Website
• Instagram
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e4f6sffvcgvz7k0j768c6289s1xc5ck
Oppey Abbey
0
869
7185
6833
2023-04-22T15:22:04Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98025105}}
'''Oppey Abbey''' ([[Ɔberɛfɛw]] 5,1945 - [[Kwakwar]] 22, 2019) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ anan wɔ 4th Republic mu a na ogyina a mu maa Awutu-Senya abatow mpasua do wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name="businessghana.com">https://www.businessghana.com/site/news/politics/187137/Parliament-eulogizes-Oppey-Abbey-Steve-Akorli</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Abbey wɔ Awutu-Senya West wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ Ɔberɛfɛw 5,1945. Onyaa n’abɔdzin krataa a ɔyɛ Diploma wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn mu ber a okosuaa engineering.<ref name="Ghana Parliamentary Register 2008">''Ghana Parliamentary Register (2004-2008)''</ref>
== Edwuma ==
Abbey, a ɔyɛ mechanical engineer yɛ kane mbrahyɛbaguanyi dze ma Awutu-Senya na ɔno nye nyimpa a odzii kan nyaa egua no wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu wɔ mfe mpem ebien na anan (2004) mu na ɔhyɛ n’edwuma ase wɔ Sanda 7,2005.
== Amanyɛsɛm ==
Abbey dzii kan nyaa akwangya wɔ mbrahyɛbagua fie wɔ Mumu 2005 ghana amansan abatow no mu wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Awutu- Senya abatow mpasua do, a onyaa amba 32,539 fi amba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 65,740 a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu eduonum ekyir pɔw eduasa(50.30%).<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/71/index.php</ref> David Nana Larbie a ɔyɛ NDC amanyɛkuw nyi botuu no fi adze do wɔ 2008.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/71/index.php</ref>
Ɔyɛɛ edwuma wɔ mbrahyɛbagua fie kɔmɛtsi(committees) a ɔyɛ Foreign Affairs and Business Committees mu.<ref name="businessghana.com"/>
== N'abrabɔ ==
Nna Abbey yɛ Kristonyi,<ref name="Ghana Parliamentary Register 2008"/> owui wɔ [[Kwakwar]] 22, 2019.<ref name="businessghana.com"/>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
36dp7h94n35qugbkjpqelcbab1is3o5
Osabarimba Kwesi Atta II
0
870
11211
6834
2023-08-19T08:26:38Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q45344598}}'''Osabarimba Kwesi Atta II''' yɛ Ghana tsetsesɛm panyin na Ɔmanhen wɔ Oguaa abakɔsɛm mbea mu. Woedzi dwuma pii wɔ Ghana aban mu pii dɛ panyin pa.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8zwe3fwfomln0x1zf2xgvifmbknta88
Osagyefo Agyemang Badu I
0
871
11485
11459
2023-12-03T00:01:42Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q45099979}}'''Nana Agyemang Badu I''' nna ɔyɛ tsetsesɛm panyin wɔ Ghana na ɔmanhen wɔ Dormaa ahenkorow wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu. N'abɔdzin ankasa yɛ Dormaahene- Dormaa hen. Ɔyɛ Panyin a ɔtɔ do esia dze ma Ghana Nyina Ahemfo na ɔsoom fitsi 1978 kesi 1982.
Ɔno nye nyimpa a odzi kan a ɔbɛyɛɛ panyin dze ma Ahemfo a wɔwɔ Esuantse Mantɔw mu fitsi ber a wɔdze no sii adze do. Nna ɔsan so yɛ panyin a na ɔda Brɔn na Ahafo mantɔw mu Ahemfo kuw no ano. Ɔno na ɔtseew Dormaa Ntoado Skuul a wɔfrɛ no Dormass a ɔwɔ Dormaa Ahenkro wɔ Brɔn mantɔw mu. Nna Osagyefo yɛ ɔmanpanyin Rtd. Ft. Lt. Jerry John Rawlings a woewu no ne nyɛnko paa a na mpɛn pii no na ɔba Kwafie afahyɛ no ase. Wɔ n'abrabɔ mu no, nna Osagyefo tɛ datsernyi.
Osagyefo kaa nkyen gui wɔ Sanda 1998 mu. Obi a odzii n'adze nye Agyemang Badu II, no wɔfase.
== Mboaeyɛdze ==
<ref>https://web.archive.org/web/20230228124108/https://www.nsromamedia.com/pictures-list-of-presidents-of-ghanas-national-house-of-chiefs/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20200921005919/https://viewghana.com/events/kwafie-festival-4/</ref>
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
pu8dj2pxz3twsilkczveiskeps1fe16
Osei Kyei-Mensah-Bonsu
0
872
12904
7677
2024-04-09T10:50:33Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q7106472}}
'''Osei Kyei Mensah Bonsu''' (kan no na wɔfrɛ no '''Lawrence Addae''' na wɔwoo no 3 [[Kwakwar]] 957) yɛ Ghana nkuropɔn ho nhyehyeɛ na amammuifo. Mprempren ɔyɛ Ghana mbrahyɛbagua no mu dodow no ara kannyifo na ɔsan nso yɛ Ɔsomfo a hɔn apaw no dɛ ɔhwɛ mbrahyɛbagua nsɛm do wɔ Ghana.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Mensah Bonsu wɔ 3 [[Kwakwar]] 1957. Ɔfir Bremang-Afrancho, kurow bi a ɔwɔ Kumasi, Ashanti Mantsam mu. Wɔ afe 1982 mu no, ɔwiee Kwame Nkrumah Suapɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (Kwame Nkrumah University of Science and Technology - KNUST) no nyaa Bachelor of Science abodzin krataa wɔ Nkuropɔn Nhyehyɛe mu.
== Amanyɛsɛm Dwumadzi Ahorow ==
Mensah Bonsui yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no munyi. Ɔdzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbagua no munyi wɔ [[Sanda]] 1997. Ɔdze n’akongua do fi saa ber no, agyina na mansin ananmu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebaasa (3), aanan (4), enum (5), nsia (6) ne euson (7) a ɔwɔ Ghana Republic a ɔtɔ do 4 no mu. Ɔyɛ Budget Tsitsir, Fie, na Edwumayɛ Boayikuw ahoro no guamtranyi. Ɔsan nso yɛ Sikasɛm, Atopaeɛ na Ahoɔdzen, Daa Ahyɛdeɛ, na Boayikuo a Wɔpaw hɔn no munyi.
== Abatow ==
=== Afe 1996 Abatow ===
Wɔdii kan paw Osei sɛ Mmarahyɛ Bagua no mu wɔ 1996 Ghana Amansan Abatoɔ no mu wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuo Foforo a ɛgyina Suame Mantam a ɛwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana no Tekete so. Ɔtoo aba 47,455 wɔ abatoɔ 64,394 a ɛfata a wɔtowee a ɛgyina hɔ ma 57.40% tiaa Paul Yeboah a ɔyɛ NDC muni a ɔtoo aba 10,828, Azong Alhassan a ɔyɛ PNC muni a ɔtoo aba 3,219 ne Habiba Atta a ɔyɛ CPP muni a ɔtoo aba 2,892.
=== Afe 2004 Abatow ===
Wɔpaw Osei sɛ mmarahyɛ baguani wɔ Suame mansin a ɛwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansan abatoɔ no mu.[10][11] Ɔdii nkonim wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti so.[10][11] Na ne mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 36 a ɛwɔ nkongua 39 a [[New Patriotic Party]] dii nkonim wɔ saa abatow no mu maa Ashanti Mantam no fa.[12] Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no nyaa dodow no ara a ne nyinaa yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu.[13] Wɔde abatoɔ 48,500 paw no wɔ abatoɔ 59,039 a ɛdi mu nyinaa mu.[10][11] Na eyi ne abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu 82.1% yɛ pɛ.[10][11] Wɔpaw no sɛ Agonno Sampson Young a ɔyɛ Ɔman Nhyiam no mu, Paul Richard Kofi Yeboah a ɔyɛ Ɔman Demokrasi Nhyiam no mu ne Frederick Antwi a ɔwɔ Nhyiam no mu Nnipa Kuw no mu.[10][11] Eyinom nyaa abatow 934, 8,448 ne 1,157 wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu.[10][11] Eyinom ne 1.6%, 14.3% ne 2% yɛ pɛ wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu.
=== Afe 2008 Abatow ===
Wɔ afe 2008 mu no, ɔdii nkonim wɔ amansan abatoɔ no mu wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti so maa ɔmansin koro no ara.[14][15] Na ne mansin no yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 34 a ɛwɔ nkongua 39 a [[New Patriotic Party]] dii nkonim wɔ saa abatow no mu maa Ashanti Mantam no fa.[16] Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no nyaa nnipa kakraa bi a wɔn dodow yɛ mmarahyɛ bagua nkongua 109 wɔ nkongua 230 mu.[17] Wɔde abatoɔ 45,235 paw no wɔ abatoɔ 57,765 a ɛdi mu nyinaa mu.[14][15] Eyi ne abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu 78.31% yɛ pɛ.[14][15] Wɔpaw no sɛ David Osei Manu a ofi Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua no mu, Ameyaw Aboagye Peter a ofi Demokrasi Nnipa Kuw no mu ne Frederick Antwi-Nsiah a ofi Nhyiam Nnipa Kuw no mu.[14][15] Eyinom nyaa abatow 9,742, 2,409 ne 379 wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu.[14][15] Eyinom ne 37.59%, 5.43% ne 1.28% yɛ pɛ wɔ abatow a wɔtowee nyinaa mu.
=== Afe 2012 Abatow ===
Wɔ afe 2012 mu no, ɔdii nkonim wɔ amansan abatoɔ no mu wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti so maa ɔmansin koro no ara.[18][19] Wɔde abatoɔ 60,829 paw no wɔ abatoɔ 76,852 a ɛdi mu nyinaa mu.[18] Na eyi ne abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu 79.15% yɛ pɛ.[18][19] Wɔpaw no wɔ Alidu Baba Dambasea a ɔfiri Ɔman Demokrasi Nhyiamu no mu, Solomon Nkrumah Appia Kubi a ɔfiri Nkɔsoɔ Nnipa Kuo no mu, Adam Mohammed a ɔfiri Nnipa Ɔman Nhyiamu no mu, Frederick Antwi-Nsiah a ɔfiri Nhyiam Nnipa Kuo no mu, Mavis Afriyie a ɔfiri Demokrasi Nnipa Kuo no mu, Abena Nyarko a ofi Ɔman Demokrasi Kuw no mu, Osei-Bempah Hayford ne Paul Richard Kofi Yeboah a wɔn baanu nyinaa yɛ wɔn a wɔpɛ sɛ wɔde wɔn ho.[18][19] Eyinom nyaa abatow 10,589, 434, 376, 220, 71, 194, 3,752 ne 387 wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinaa mu.[18][19] Eyinom ne 13.78%, 0.56%, 0.49%, 0.29%, 0.09%, 0.25%, 4.88% ne 0.50% yɛ pɛ wɔ abatow a wɔtowee nyinaa mu.[18][19] Bere a na n’apam no wɔ ɔsɔretia mu no ɔyɛɛ Ghana mmarahyɛ bagua no mu nnipa kakraa bi kannifo fi afe 2013 kosi 2017.
=== Afe 2020 Abatow ===
Ɔsan sii akan wɔ afe 2020 Ghana amansan abatoɔ no mu sɛ mmarahyɛ bagua mu ɔkannifoɔ ama [[New Patriotic Party]].
Hon. Osei Kyei Mensah Bonsu ne afoforo baanan sii akan a Dodoovi Francis a ofi National Democratic Congress , Convention People’s Party Sulemana Mohammed, All People Congress, Mohammed Mubarak ne Independent kandifo no ka ho.
Wɔ abatoɔ no awieeɛ no, Mmarahyɛ Bagua no muni a ɔredi tumi wɔ Suame, Hon. Osei Kyei Mensah Bonsu dii nkonim bio maa [[New Patriotic Party]] NPP no de abatoɔ 57,095 gyina hɔ ma 73.07% , National Democratic Congress NDC kandifoɔ Dodoovi Francis boaboaa abatoɔ 9,312 ano a ɛgyina hɔ ma abatoɔ a ɛfata nyinaa mu 11.92%. Bere a Convention People's Party Sulemana Mohammed di dwuma de abatow 299 a ɛkyerɛ sɛ ɔboaboaa ano
0.38% wɔ abatoɔ a ɛfata nyinaa mu. All People Congress nso nyaa abatoɔ 213 a ɛyɛ 0.27% wɔ abatoɔ a wɔtoɔ nyinaa mu. Awiei koraa no Independent kandifo George Prempeh nso dii nea ɛto so abien a ɔde abatow 11,217 a ɛyɛ 14.26%.
== Esusudze Ahorow a Wɔdze to Dzin a Wɔahyɛ Ho Nyansa ==
Ansa na wɔrewie mbrahyɛagua no Job 600 dan no, Mensah Bonsu ka to gua dɛ wɔmfa Job 600 dan tsitsir no dzin fofor mma. Ɔsusu dɛ wɔmfa Ghana mbrahyɛbagua a ɔtɔ do aanan no kasafo a ɔdzi kan, Ɔtsemmufo D. F. Annan, dzin nto ɔdan no do mfa nni mmoa a ɔdze maeɛ wɔ mbrahyɛbagua nsɛm na demokrase nkɔdo mu wɔ Ghana no anuonyam. Ɔsan esusu dɛ wɔmfa Peter Ala Adjetey a odzii Ɔtemmufo Annan adze no dzin nto adan fofor ebien a wosii wɔ Job 600 tsitsir no ekyi no ɛkoro do. Ɔsɔretsia a wɔdze baa saa dzin a wɔdze to ho nsɛm yi do no, Convention People’s Party no mufo na wodzii enyim, a na wogye dzi dɛ Job 600 dzin a wɔbɛtow no bɛpopa ntoboa a Ɔsagyefo Dr. Kwame Nkrumah dze mae no afi Ghana abakɔsɛm mu.
== N'abrabɔ ==
Mensah Bonsu awar na ɔwɔ mma awɔtwe. Mensah Bonsu yɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Assemblies of God Asɔre mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
6cgwsp3kwldwfh3zjd5dypkh4y0s5n1
Otumfuo Nana Osei Tutu II
0
873
11208
6837
2023-08-19T08:24:22Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q370522}}'''Osei Tutu II''' (wɔwoo Nana Barima Kwaku Duah; Esusow Aketseaba 6 1950) ɔyɛ Esuantsehen a ɔtɔ do du-esia(16th), a wɔdze no sii adze do wɔ Ebɔbira 26,1999. Edzin Otumfuo Osei Tutu II<ref>Otumfuo Osei Tutu II</ref> yɛ adze dzi a ofi afe ɔha a ɔtɔ do du-esuon(17th) panyin a ɔdze Esuantse Ahendzi bɔbɔɔ adze, Otumfuo OSei Tutu I. Ɔsan so yɛ Panyin pa ɔda Kwame Nkrumah Suapɔn no ano. Otumfuo Osei Tutu II yɛ Panyin a ɔda Grand Lodge a ɔwɔ Ghana ano na Sekan Kitsanyi dze ma United Grand Lodge wɔ England.
== Asetsena Mu Nsɛm ==
=== Ahyɛse Bra ===
Wɔwoo no wɔ Esusow Aketseaba 6,1950 na wɔmaa no dzin Nana BarimaKwaku Duah, ba a ɔtɔ do ebiasa na abofra kakraba a ɔwɔ mba beenum no mu( mbanyin baasa na basiafo beenu) a ɔyɛ Nana Afia Kobi Serwaa Ampem II, Esuantse hemba(Ɔbaahema dze ma Esuantse). Nna n'egya Nana Kwame Boakye-Dankwa yɛ Kantinkyere wɔ Esuantse na ɔsan so yɛ Brehyia Duke wɔ Esuantse. Nana Kwame Boakye-Dankwa wui wɔ Sanda 1,2002, wɔ Kumase Esuantse.
Wɔdze Otumfuo Osei Tutu too ne nana banyin, Ɔhenenana Kwaku Duah (Nana Agari), Brahyiahene, a ɔyɛ Kantinkyiren wɔ Atwima mansin no mu.
N'ebusuafo nye Nana Ama Konadu, (Nana Konadu Yiadom III) a ɔyɛ Esuantsehen a ɔtɔ do du-anan, na Barima Kwabena Yiadom Poku a ɔaka beebi, Barima Akwasi Prempeh.
Ber a onyaa mfe enum no, Otumduo kɛtsenaa no wɔfa ahemfie, Oheneba Mensah Bonsu, a ɔyɛ Hiahen a wɔdze no sii do wɔ 1952, dɛ n'ahoboaboa wɔ ne daakye dwumadzi ho.
Osei Tutu wɔ mba beesia. N'egya wɔ mba pii wɔ n'awar fofor mu, iyinom nye Yaw Boateng, Kwaku Duah, Kwabena Agyei-Bohyen, Afua Sarpong na Ama Agyemang (Kumase,Esuantse).
Onyaa edzin Esuantsehen Osei Tutu II fitsi n'awo mu, Nana Barima Kwaku Duah, ɔyɛ dzin wɔ Esuantse adzedzi no wɔ ne nana banyin no dzin mu.
=== Nwomasua ===
Onyaa ne mbofra skuul ntsetse wɔ Kumase 1964, ɔsan kɔr Sefwi Wiaso Ntoado Skuul hɔ na onyaa ne 'O' leve krataa a ɔmanhen a woenya ne beebi akɔ mekyerɛ Ɔmanhen a na ɔwɔ Sefwi Wiawso, Nana Kwadwo Aduhene II a nna ɔyɛ Otunmfuo ne wɔfa, Oheneba Mensah Bonsu, Hiahene kyerɛɛ no adze.Ɔsan so kɔr Osei Kyeretwie Ntoado Skuul (OKESS). Okosuaa nkontaabudze wɔ Erstwhile Institute of Professional Studies, a seseiara ɔyɛ University of Professional Studies wɔ Nkran. Ɔsan nyaa kwan wɔ Polytechnic of North London ( a seseiara ɔyɛ London Metropolitan University), hɔ na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ Diploma in Management na Administration. Wɔdze abadobɔdze a ɔyɛ Dɔkta maa no wɔ Suapon no dwumdzi bi ase wɔ Barbican Centre wɔ Sanda 11, 2006.
=== Ankorankor Edwuma ===
Wɔ afe 1981 na 1985 mu no, nna ɔyɛ ɔpanyin pa ɔda Mutual Of Omaha Insurance Company no ano wɔ Toronto, Canada.
Ɔsan baa London wɔ afe 1985 mu na ɔbɛyɛɛ Ɔfesa wɔ HPCC Stonebridge Bus Garage Project, wɔ London Borough wɔ Brent. Ofi hɔ no obuee noara sikasɛm fapem, a ɔyɛ Primoda Financial Services Limited, a ɔwɔ Kilburn kwantsenpɔn no do, wɔ Morth West London. Ɔsan baa ne fie Ghana wɔ afe 1989 muna ɔhyɛɛ ne lɔre edwuma no do, a ɔyɛ Transpomech International(Ghana) Limited.
== Esuantsehen (1999–Seseiara) ==
Esuantsehen no yɛ nyimpa bi a wobu no yie wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Osei Tutu yɛ obi a mpɛn pii no ɔkasa fa Ghana amanyɛsɛm ho.
Ne dzin bɛgyee ntsin wɔ abɛfor ntsentsan kɛse no do wɔ ber a wo wiaa Esuantse ahendzi egudzi bi wɔ Oslo hotel wɔ Ɔbɛsɛ 2012 mu wɔ ber a na ɔrokɔ nhyiamu bi wɔ Norwegian hɔn kurowpɔn no mu.
Wɔ Dzifuu bosoom mu wɔ mfe mpem ebien na duakro(2019) mu no, ɔnye Ghana fo a wɔwɔ United Kingdom dzii Akwasidae wɔ ber a ɔkɔr nserahwɛ wɔ hɔ no. Mpanyimfo a na wɔwɔ hɔ no nye Paapa Owusu Ankomah, a ɔyɛ Ghana High Commissioner dze United Kingdom.
Wɔ Kwakwar 2020 mu no, ɔbɛyɛɛ nyimpa a odzi kan a onyaa abadobɔdze a ɔyɛ 'Pillar of Peace Award' . Iyi yɛ ber a ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɔboa ma asomdwee aba Dagbon ahendzi no.
Ɔsan so nyaa abadobɔdze a CIMG President's Special Award wɔ afe 2019 mu.
=== Asetsena ===
Esuantsehen Otumfuo Osei Tutu II a ɔyɛ Esuantse ahendzi nyi no tse Manhyia Palace wɔ Kumase, Esuantse Mantɔw mu kurowpɔn na Esuantse ahendzi.
'''Dwuma a odzii wɔ Dagbon Ahendzi N'asomdwee Mu.'''
Ɔmanpanyin John Agyekum Kufuor na ɔdze Committee of Eminent Chiefs, a Osei Tutu II da ano bɔbɔɔ adze, ama aboa esiesie 2002 Dagbon ahendzi mu nsɛm no. Committee no dwumadzi nye dɛ wɔbɔboa nye afa fa nyina a ɔyɛ Andani na Abudu ebusua no bɛkasa, na woaboa ma asomdwee aba Dagbon ahendzi no mu. Committee no dze hɔn adzeserɛdze kɔtoo aban n'enyim wɔ Dzifuu 21, 2018 mu. Aban no gyee hɔn adzeserɛdze a Mahamadu IV na Yakubu II hɔn a ɔwɔ Mumu 2018 na Sanda 2019 no mu no too mu. Iyi ekyir no investiture bi ɔyɛ Bukali II na woyii no dɛ obi ogyina Dagbon ahendzi no ananmu. Wɔ Mumu 2019 mu no, Bukali II kɔseraa Otumfuo Osei Tutu wɔ Manhyia Ahenfie na ɔdze ne ndase kɛmaa no, wɔ mbɔdzenbɔ a Esuantse hen bɔe wɔ hɔn asomdwee nya no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9mgfkckxj63vibzrjkxxpoxeji2mm55
Ouahigouya
0
874
7804
4740
2023-05-05T15:48:11Z
Assilidjoe
33
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Ouahigouya''' yɛ kurow bi a ɔwɔ Burkina Faso etsifi afam. Ɔyɛ Yatenga Mantɔw no ahenkurow na nye nkyekyɛmu nketsewa no mu kor na Ouahigouya Dwumadzibea. Ɔsan so yɛ kurow kɛse a ɔwɔ Nord Mantɔw mu. Ɔyɛ kuropɔn a ɔtɔ do anan (4) wɔ ɔman no mu a nyimpa dodow yɛ 124,587 (2019)[1] na ɔwɔ kilomita 182 (akwansin 113) wɔ Ouagadougou etsifi-atɔe fam.
hej0xgxxtachm935qlyjs1runapzlfg
Owu Nkurow Akɛse
0
875
12905
4748
2024-04-09T10:50:42Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q393841}}
'''Owu Nkurow Akɛse''' (Arabic: المدن الميتة) anaa Nkurow a hɔn werɛ afi (Arabic: المدن المنسية) yɛ ekuw a ɔwɔ akuraase 700 a hɔn agyaw hɔ wɔ Syria atsifi atɔeɛ wɔ Aleppo na Idlib ntam. Nkuraase bɛyɛ 40 a hɔn aboaboa ano wɔ fam tutu mmɔntsen do atrae awɔtwe a ɔwɔ Syria atsifi fam atɔe no ma yehu nkuraase asetra wɔ Tsetse mber no awiei na Byzantium ber do. Wogyaw nkuraase dodow no ara a efi afeha a edzi kan kosi afeha a ɔtɔ do 7 mu no wɔ afeha a ɔtɔ do 8 na 10 ntam hɔ. Nkurow no kyerɛ adansi nkaeɛ a hɔn akora do yie a ɔfa adan, abosonsom asɔredan, asɔredan, abura, aguaree na nea ɔkeka ho Nkuropɔn a ewuwu a ɔho hia no bi nye Asɔre a ɔwɔ Saint Simeon Stylites, Serjilla na al Bara.
Owu Nkurow Akɛse no wɔ bea bi a ɔkorɔn a wɔdze abo a wɔfrɛ no limestone ayɛ a wɔfrɛ no Limestone Massif. Saa tsetse atraeɛ yi yɛ bea a nye tsɛtrɛtɛ yɛ kilomita 20–40 (akwansin 12–25) na nye tsentsen bɛyɛ kilomita 140 (akwansin 87). Mbepɔw akuw ebasa ka Massif no ho: nea edzi kan nye Bepɔw Simeon na Kurd Bepɔw a ɔwɔ atsifi fam kuw no; finimfin kuw a ɔtɔ do ebien nye Harim Mmepɔw kuw no; anafo fam kuw a ɔto do ebaasa na Zawiya Bepɔw kuw no.
== Abakɔsɛm ==
Chris Wickham, wɔ tumi mu nhwehwɛmu a ɔfa Roma ekyi wiadze no ho no, "Framing the Early Middle Ages" (2006) kyerɛ dɛ na eyinom yɛ akuafo a wodzi yiye atrae a ɔwɔ nkurow akɛse mu ndzɛmba pɔtsee kakraa bi anaadɛ ennyi bi koraa. Ɔman no mu adansi ho ndzɛmba a aka a ɔyɛ nwonwa no fi akuafo a wonyaa mfaso fii amanaman ntsam ngodua ngo aguadzi a emu yɛ dzen a ɔkɔɔ do wɔ Tsetse mber no awiei no mu bae.
Ekyingye foforo ne dɛ na eyinom yɛ nkurow a edzi yiye a ɔrenya nkɔdo osiandɛ na ɔwɔ aguadzi akwan atsitsir do wɔ Byzantium Ahemman no mu ntsi, na ɔnyɛ akuafo atrae a wodzi yiye ara kwa. Ber a Arabfo dzii do nkonyim ekyi no, aguadzi akwan no sesae, na dzea efii mu bae nye dɛ saa nkurow yi hweree aguadzi a ɔmaa hɔn sikasɛm nyaa nkɔdo no fa kɛse no ara. Wɔ saa adwene yi ho no, awiei koraa no, atubrafo gyaw hɔn nkurow no dze hɔn enyi kyerɛɛ nkurow afoforo a na ɔrenya nkɔdo wɔ Arabfo na Umayyadfo ase ber a nkurow akɛse a ɔrenya nkɔ anyim no gyee nye do nkɛntsɛndo no.
Tsetse nkuraase a na ɔwɔ Nkurow a ewu no mu no kyerɛ nsakrae a ɔbaa Roma Ahemman no tsetse abosonsomfo wiadze no mu kɔɔ Byzantium Kristosom mu.
Wɔkyerɛw Owu Nkurow Akɛse no dɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea wɔ afe 2011 mu, wɔ dzin "Tsetse Nkuraase a Ɔwɔ Syria Atsifi Fam" ase.
Ansa na Syria Ɔmanko no reba no na ɔnyɛ dzen dɛ wobetumi akɔ mbea dodow no ara no, na hɔn akora nkurow a ewuwu no mu dodow no ara so yiye na na nsrahwɛfo tumi kɔ mbea no a wontua hwee, ɔwom dɛ ɔyɛ dzen yiye dɛ wobedu Nkurow a ewu no bi ho a wonnyi akwankyerɛ nwoma (akwankyerɛ nwoma bi wɔ hɔ dze). Abdallah Hadjar na ɔkyerɛwee a ɔwɔ asase mfonin a ɔkɔ akyir a mfaso wɔ do dɛ wobehu mbea a wonnyim pii no; ''St Simeon Stylites Asɔredan (The Church of St Simeon Stylites) na Fam tutu ho adesua mbea afofor a ɔwɔ Simeon na Halaqa Mbepɔw do.''
== Fam Tutu Ho Adesua Bea ==
Owu Nkurow Akɛse na mbea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛmba mu wɔ Limestone Massif no bi nye Asɔredan a ɔwɔ Ahotsefo Simeon Stylites, Serjilla, Bara, Basufan, Barisha, Qalb Loze, Barad, Cyrrhus, Turmanin, Banabil, Kafr Aruq, Kafr Dariyan, Babuline, Hazarin, Jarada, Maghara, Shinan, . Farkya, Ein Laruz, Ebla, Deir Sunbul, Al-Dana, Sarmada ne Al-Dana. Nyimpa a wɔste ase wɔ ber a wɔdze yɛ edwuma no mu.
=== [[Mount Simeon]], [[Kurd Mountain|Mount Kurd]] and Mount Ḥalqa ===
{| class="wikitable sortable" width="100%"
! width="12%" |Name
! class="unsortable" width="94px" |Image
! class="unsortable" width="10%" |Coordinates
! width="8%" |Governorate
! class="unsortable" |Notes
|-
|[[Barad, Syria|Barad]]
|[[Fael:Brad_Northern_Basilica.jpg|235x235px]]
|36°23′8″N 36°53′57″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|An ancient settlement, located {{Convert|32|km|0|abbr=on}} west of Aleppo, has many old basilicas; for example, the [[Julian of Antioch|Saint Julianus]] Maronite monastery (399-402 AD) where the shrine of [[Maron|Saint Maron]] is located, and a basilica at the northern part of the village built in 561.
|-
|Barjaka or Burj Suleiman village
|[[Fael:Barjakah_chapel_Aleppo.jpg|235x235px]]
|36°19′25.80″N 36°53′35.71″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located {{Convert|26|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo. The site has remnants of an old hermit tower and a well-preserved chapel from the 6th century.
|-
|[[Basufan]]
|[[Fael:Basufan_Church_of_St._Phocas_-_Apse_and_arch_of_Prothesis_-_Corinthian_columns_with_spiral_fluting_and_wind_blown_capital._Kurdish_man_seated_in_foreground.jpg|349x349px]]
|36°20′26.69″N 36°52′33.11″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|[[Batuta, Syria|Batuta]]
|[[Fael:Church,_Batuta_(باطوطة),_Syria_-_West_facade_and_triumphal_arch,_from_the_northwest_-_PHBZ024_2016_6183_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|36°18′21″N 36°53′14″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Village founded in the 4th century CE. By the 6th century, it had two churches and more than twelve other stone buildings.
|-
|Baziher
|
|36°19′7″N 36°52′29″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|Benastur Monastery
|[[Fael:Banastur_(بنستور),_Syria_-_Tower,_looking_east_-_PHBZ024_2016_7847_-_Dumbarton_Oaks.jpg|357x357px]]
|36°18′12.00″N 36°55′23.00″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|Churches of Sheikh Suleiman village
|[[Fael:Church_of_the_Virgin,_Sheikh_Suleiman_(شيخ_سليمان),_Syria_-_View_from_the_southwest_-_PHBZ024_2016_6587_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|36°16′24.00″N 36°54′36.00″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located {{Convert|28|km|0|abbr=on}} west of Aleppo, is notable for its three ancient churches: a ruined church located at the centre of the village, a well-preserved southern basilica which was built in 602, and the Church of the Virgin Mary which belongs to the late fifth century and is considered one of the most beautiful churches in northern Syria.<ref>{{Cite news|newspaper=Jamahir News|title=Walking through the ruins|url=http://jamahir.alwehda.gov.sy/__archives.asp?FileName=62952586020091015001251|language=ar|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20120308221738/http://jamahir.alwehda.gov.sy/__archives.asp?FileName=62952586020091015001251|archive-date=2012-03-08}}</ref> There is a hermit tower in the northern side of the village.
|-
|[[Church of Saint Simeon Stylites]] (Deir Semaan)
|[[Fael:Church_of_Saint_Simeon_Stylites_17.jpg|235x235px]]
|36°19′35.00″N 36°50′01.00″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|One of the most celebrated ecclesiastical monuments in Syria and among the oldest standing Christian churches in the world. It is located about {{Convert|35|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo.
|-
|[[Cyrrhus]]
|[[Fael:Nebi_HuriNorth.jpg|235x235px]]
|36°44′39″N 36°57′33″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|An ancient city located {{Convert|65|km|0|abbr=on}} north of Aleppo, is the site of [[Saints Cosmas and Damian]] Church (commonly known as Nabi Houri church), as well as a Roman amphitheatre and two old Roman bridges.
|-
|Deir Amman churches
|
|36°12′8″N 36°49′18″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|Deir Mishmish Church
|[[Fael:Church,_Deir_Mishmish_(دير_مشمش),_Syria_-_View_from_the_south_-_PHBZ024_2016_6465_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|36°27′47″N 36°55′1″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|[[Turmanin|Deir Turmanin]]
|[[Fael:Church_of_Turmanin.png|235x235px]]
|36°14′30″N 36°49′24″E
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|The ruins of the Byzantine monastery of Deir Turmanin are built around a paved courtyard containing two cisterns, a sarcophagus and several tombs. They include a building that housed the monks' dormitories, and the large basilica built around 480 AD.
|-
|[[Fafertin]] Church
|[[Fael:Church,_Fafertin_(فافرتين),_Syria_-_View_of_sanctuary_apse_with_diaconicon_to_the_north_-_PHBZ024_2016_1731_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|36°19′13.79″N 36°54′26.41″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|A half-ruined Late Roman basilica dates to 372 AD; it is located {{Convert|22|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo. According to the Aleppine historian Abdallah Hajjar, Fafertin Basilica is among the oldest dated churches in the world.<ref>{{Cite web|url=http://www.esyria.sy/ealeppo/index.php?p=stories&category=ruins&filename=200906131500074|title=Aleppo Fafertin Church|publisher=Esyria.sy|access-date=2013-06-10}}</ref>
|-
|Kafr Kira settlement in Burj Heidar village
|[[Fael:West_Church,_Burj_Haidar_(برج_حيدر),_Syria_-_Nave_colonnades,_view_from_southwest_-_PHBZ024_2016_6041_-_Dumbarton_Oaks.jpg|alt=West Church, Burj Haidar (برج حيدر), Syria - Nave colonnades, view from southwest|235x235px]]
|36°20′36.05″N 36°54′09.08″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located {{Convert|24|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo, has many half-ruined Christian structures dating back to the fourth and sixth centuries.
|-
|Kafr Lab
|
|36°20′08.09″N 36°53′26.79″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|Kafr Lusein
|
|36°15′19.88″N 36°42′42.03″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|[[Kafr Nabu]]
|[[Fael:Inn,_Kafr_Nabo_(كفر_نابو),_Syria_-_South_facade_from_the_southeast_-_PHBZ024_2016_8529_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|36°21′36.54″N 36°54′28.88″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located {{Convert|29|km|0|abbr=on}} west of Aleppo, is an Assyrian settlement of the ninth century BC and the site of a Roman temple which was converted into a church. There are also well-preserved residential buildings from the fifth and sixth centuries.
|-
|[[Kalota, Syria|Kalota]] Castle and churches
|[[Fael:East_Church,_Kalota,_Syria_-_Nave_looking_east_-_PHBZ024_2016_7684_-_Dumbarton_Oaks.jpg|alt=East Church, Kalota, Syria - Nave looking east|235x235px]]
|36°21′18.22″N 36°56′33.51″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located 20 km northwest of Aleppo. The castle was originally built as a Roman temple during the 2nd century AD. After converting to [[Christianity]], the temple was turned into a basilica within the 5th century.<ref>{{Cite web|url=http://www.esyria.sy/ealeppo/index.php?p=stories&category=ruins&filename=200909161210011e|title=Aleppo: Kalota village|publisher=Esyria.sy|access-date=2013-06-10}}</ref> As a result of the wars between the [[Hamdanid dynasty|Hamadanids]] and the [[Byzantine Empire]], the church was turned into a castle during the 10th century.<ref>{{Cite web|url=http://www.qenshrin.com/church/church.php?id=221|title=Kalota Church|publisher=Qenshrin|access-date=2013-06-10}}</ref> There are two well-preserved churches near the castle: the eastern church built in 492 and the western church of the 6th century.
|-
|Kharab Shams Basilica
|[[Fael:Kharab_Shams_Basilica,_Dead_Cities_region,_NW_Syria.jpg|235x235px]]
|36°20′22.0″N 36°56′34.0″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|One of the oldest best-preserved Christian structures in the Levant dates to the fourth century CE.<ref>{{Cite web|url=http://www.esyria.sy/ealeppo/index.php?p=stories&category=ruins&filename=200812270845011|title=Kharab Shams in history|publisher=Esyria.sy|date=2008-12-13|access-date=2013-06-10}}</ref> The Byzantine church is located {{Convert|21|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo.
|-
|[[Kimar, Syria|Kimar]], near ''Basuta'' village
|[[Fael:East_Church,_Kimar,_Syria_-_View_of_apse_from_west_-_PHBZ024_2016_6281_-_Dumbarton_Oaks.jpg|alt=East Church, Kimar, Syria - View of apse from west|235x235px]]
|36°25′25.3″N 36°53′45.4″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located {{Convert|35|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo, is a fifth-century CE village of the Late Roman and Byzantine eras; it has many well-preserved churches, towers and old water cisterns.
|-
|Mushabbak Basilica
|[[Fael:Mushabbak_Basilica_Aleppo5.jpg|235x235px]]
|36°15′17.00″N 36°53′01.00″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|A well-preserved church from the second half of the fifth century (around 470), is located {{Convert|25|km|0|abbr=on}} west of Aleppo, near the town of Daret A'zzeh.
|-
|Qatura
|
|36°18′02.71″N 36°49′48.34″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|Refade
|[[Fael:Refade,villageE.jpg|235x235px]]
|36°18′57″N 36°49′19″E
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Sargible
|[[Fael:Bema_Church,_Sergible_(سرجبلا),_Syria_-_West_façade_-_PHBZ024_2016_4755_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|36°14′17″N 36°42′59″E
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Set al-Roum
|[[Fael:Sitt_er-Rum,E.jpg|235x235px]]
|36°18′37″N 36°50′3″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|Sheikh Barakat
|
|36°16′40″N 36°49′18″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|Sinkhar historic settlement
|[[Fael:Church_and_Chapel,_Sinhar_(سنهار),_Syria_-_West_facade_of_chapel_-_PHBZ024_2016_6704_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|36°17′52.00″N 36°54′30.00″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Locally known as Simkhar, is located {{Convert|24|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo in an isolated valley. The village was inhabited between the second and seventh centuries. Its Basilica is among the oldest churches in Syria and dates back to the fourth century, while the nearby chapel is sixth century.
|-
|Sugane village
|
|36°26′11.5″N 36°55′40.0″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located {{Convert|40|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo, is home to two half-ruined churches and old water cisterns.
|-
|[[Surqaniya]] village
|[[Fael:6th_c._CE_Church,_Surqaniya_(سرقانيا),_Syria_-_South_and_west_façades_-_PHBZ024_2016_7828_-_Dumbarton_Oaks.jpg|alt=6th c. CE Church, Surqaniya (سرقانيا), Syria - South and west façades|235x235px]]
|36°18′59.00″N 36°54′02.00″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|Located {{Convert|23|km|0|abbr=on}} northwest of Aleppo, preserves the remains of an old Byzantine settlement with a half-ruined sixth-century chapel.
|-
|[[Taladah]] Church and Monastery
|
|36°15′5″N 36°48′4″E
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Taqla
|[[Fael:Church,_Takleh_(تقلا),_Syria_-_West_façade_-_PHBZ024_2016_1742_-_Dumbarton_Oaks.jpg|353x353px]]
|36°19′09.96″N 36°50′51.03″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|[[Zarzita]]
|[[Fael:Tower_and_porch,_Zarzita_(زرزيتا),_Syria_-_View_from_southwest_-_PHBZ024_2016_6016_-_Dumbarton_Oaks.jpg|alt=Tower and porch, Zarzita (زرزيتا), Syria - View from southwest|235x235px]]
|36°17′34.24″N 36°48′03.48″E
|[[Aleppo Governorate|Aleppo]]
|
|-
|}
=== [[Harim Mountains]] (Mount Bārīshā and Mount Aʻlā) ===
{| class="wikitable sortable" width="100%"
! width="12%" |Name
! class="unsortable" width="94px" |Image
! class="unsortable" width="10%" |Coordinates
! width="8%" |Governorate
! class="unsortable" |Notes
|-
|al-Breij
({{lang-ar|البريج}})
|
|{{Coord|36|11|58.26|N|36|40|52.24|E|name=al-Breij}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|al-Kfeir
({{lang-ar|الكفير}})
|[[Fael:Church,_Kfeir_(الكفير),_Syria_-_East_end_-_PHBZ024_2016_7928_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|11|13.52|N|36|34|03.64|E|name=al-Kfeir}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|Located in the mountainous region of Mount Aʻlā, less than two kilometers from [[Qalb Loze]]
|-
|Bab Al-Hawa
({{lang-ar|باب الهوا}})
|
|{{Coord|36|12|19.42|N|36|43|31.37|E|name=Bab Al-Hawa}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|Located {{convert|50|km|0|abbr=on}} west of Aleppo on the Turkish border, is the site of several fourth-century churches and a well-preserved historical gate from the sixth century AD.
|-
|[[Babisqa]]({{lang-ar|بابسقا}})
|[[Fael:Baths,_Babisqa_(بابسقا),_Syria_-_View_from_the_south_-_PHBZ024_2016_4866_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|53.17|N|36|41|23.17|E|name=Babisqa}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Bamuqa
({{lang-ar|باموقا}})
|[[Fael:North_Church,_Bamuqqa_(باموقا),_Syria_-_West_façade_of_church_-_PHBZ024_2016_4397_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|02.23|N|36|38|18.40|E|name=Bamuqa}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Banabil]]({{lang-ar|بنابل}})
|[[Fael:Dwelling,_Benabil,_Syria_-_Doorway_to_courtyard_-_PHBZ024_2016_5387_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|01.99|N|36|33|41.31|E|name=Banabil}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Banqusa
({{lang-ar|بانقوسا}})
|[[Fael:South_Church,_Banqusa_(بانقوسا),_Syria_-_East_façade_-_PHBZ024_2016_5679_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|5|54|N|36|37|36|E|name=Banqusa}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Baqirha]]({{lang-ar|باقرحا}})
|[[Fael:Baqirha,east_churchW.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|22.91|N|36|39|35.87|E|name=Baqirha}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Barisha, Harem District|Barisha]]({{lang-ar|باريشا}})
|[[Fael:Barisha,villa.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|09|58|N|36|38|10|E|name=Barisha}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Barish al-Shamali]]({{lang-ar|باريش الشمالي}})
|[[Fael:Andron,_Berrish_North_(باريش),_Syria_-_North_facade_-_PHBZ024_2016_8077_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|11|00.37|N|36|34|50.53|E|name=Barish al-Shamali}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Bashkuh
({{lang-ar|باشكوح}})
|
|{{Coord|36|11|39.76|N|36|37|54.20|E|name=Bashkuh}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Bashmishli
({{lang-ar|باشمشلي}})
|[[Fael:Baptistery,_Bashmishli_(باشمشلي),_Syria_-_East_and_north_façades_from_northeast_-_PHBZ024_2016_4330_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|11|44|N|36|35|37|E|name=Bashmishli}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Bauda
({{lang-ar|بعودا}})
|[[Fael:Bauda,center.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|54.63|N|36|41|51.14|E|name=Bauda, North}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|Located just a few kilometers from the Turkish border on the far northeastern edge of Jebel Barisha.
|-
|[[Behyo]]({{lang-ar|بحيو}})
|[[Fael:Church,_Behyo_(بهيو),_Syria_-_West_facade_-_PHBZ024_2016_5250_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|09|09.10|N|36|34|45.24|E|name=Behyo}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|Village in northwestern Syria, built in the 5th and 6th centuries. Archaeological remains include two churches, olive presses, villas and other dwellings.
|-
|Beitar
({{lang-ar|بيتر}})
|
|{{Coord|36|11|35.73|N|36|34|50.01|E|name=Beitar}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Bshendlaya - Rashadiya|Beshandlaya]]({{lang-ar|بشندلايا}})
|[[Fael:Tomb,_Beshindlaye_(بشندلايا),_Syria_-_Hypogeum_-_PHBZ024_2016_5269_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|08|37.80|N|36|33|24.21|E|name=Bshendlaya - Rashadiya}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Binsira
({{lang-ar|بنصرة}})
|
|{{Coord|36|1|1|N|36|25|13|E|name=Binsira}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Burj Aizarara
({{lang-ar|برج عيزارارا}})
|
|{{Coord|36|08|48.18|N|36|40|33.54|E|name=Burj Aizarara}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Dahis
({{lang-ar|داحس}})
|[[Fael:East_Church_and_Baptistery,_Dehes_(داحس),_Syria_-_South_façade_-_PHBZ024_2016_4454_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|10|49.06|N|36|37|48.84|E|name=Dahis}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Al-Dana, Syria|Dana]]({{lang-ar|الدانا}})
|[[Fael:Ancient_tomb_of_Dana.jpg|244x244px]]
|{{Coord|36|12|47|N|36|46|14|E|name=Dana, North}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|Located north of Idlib, 38 kilometers west of Aleppo, and just east of the border with Turkey.
|-
|Deirouni
({{lang-ar|ديروني}})
|[[Fael:Monastery,_Deirouni_(ديروني),_Syria_-_West_and_south_façades_of_chapel_-_PHBZ024_2016_4299_-_Dumbarton_Oaks.jpg|alt=Monastery, Deirouni (ديروني), Syria - West and south façades of chapel|235x235px]]
|{{Coord|36|12|40.19|N|36|39|36.82|E|name=Deirouni}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Deir Qeita
({{lang-ar|دير قيتا}})
|[[Fael:DarQita,TrinityW.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|54.43|N|36|39|57.35|E|name=Deir Qeita}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Deir Seita
({{lang-ar|دير سيتا}})
|[[Fael:North_Church,_Deir_Seta_(دير_سيتا),_Syria_-_South_façade_-_PHBZ024_2016_9676_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|06|01.23|N|36|38|40.67|E|name=Deir Seita}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Fasuq
({{lang-ar|الفاسوق}})
|
|{{Coord|36|1|6|N|36|27|5|E|name=Fasuq}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Kafr Aqab
({{lang-ar|كفر عقاب}})
|
|{{Coord|36|1|54|N|36|26|47|E|name=Kafr Aqab}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Kafr Aruq]]({{lang-ar|كفر عروق}})
|
|{{Coord|36|7|14|N|36|39|21|E|name=Kafr Aruq}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Kafr Dariyan]]({{lang-ar|كفر دريان}})
|[[Fael:Monastery_of_Yonan_the_Stylite,_Kfer_Daryan_(كفر_درين),_Syria_-_West_façade_and_south_side_of_chapel-monastery_from_southwest_-_PHBZ024_2016_4580_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|10|18.00|N|36|40|11.00|E|name=Kafr Dariyan}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Khirbet al-Khatib
({{lang-ar|خربة الخطيب}})
|[[Fael:Church,_Khirbet_al-Khatib_(خربة_الكاتب),_Syria_-_West_facade_-_PHBZ024_2016_9462_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|49|N|36|38|17|E|name=Khirbet al-Khatib}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Kseibjeh]]({{lang-ar|كسيبجة}})
|[[Fael:Ksegbe,_Syria_-_Unidentified_structures,_looking_north_-_PHBZ024_2016_9027_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|12|30|N|36|42|20|E|name=Kseibjeh}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Kukaniyeh
({{lang-ar|كوكانية}})
|[[Fael:Dwelling,_Kokanaya_(قوقانايا),_Syria_-_South_facade_with_portico_-_PHBZ024_2016_5608_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|06|53.12|N|36|36|24.74|E|name=Kukaniyeh}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Ma'suratah
({{lang-ar|معصراتة}})
|
|{{Coord|36|9|46|N|36|33|4|E|name=Ma'suratah}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Maaz
({{lang-ar|ماعز}})
|[[Fael:East_Church,_Me'ez_(ماعز),_Syria_-_View_of_Church_from_southeast_-_PHBZ024_2016_5424_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|08|44.69|N|36|40|01.46|E|name=Maaz}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Qalb Loze]]({{lang-ar|قلب لوزة}})
|[[Fael:QalbLoze,W.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|10|9|N|36|34|50|E|name=Qalb Loze}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Qarqbizeh
({{lang-ar|قرقبيزة}})
|[[Fael:Church,_Kirkbizeh_(قرقبيزة),_Syria_-_Bema_looking_east_-_PHBZ024_2016_5162_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|36|10|30.29|N|36|35|07.93|E|name=Qarqbizeh}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Sarfud
({{lang-ar|صرفود}})
|
|{{Coord|36|11|11.70|N|36|41|17.99|E|name=Sarfud}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Sarmada]]({{lang-ar|سرمدا}})
|
|{{Coord|36|10|57.48|N|36|43|52.38|E|name=Sarmada}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|}
=== [[Jabal Zawiya|Mount Zāwiya]] ===
{| class="wikitable sortable" width="100%"
! width="12%" |Name
! class="unsortable" width="94px" |Image
! class="unsortable" width="10%" |Coordinates
! width="8%" |Governorate
! class="unsortable" |Notes
|-
|[[Al-Dana, Maarrat al-Nu'man|al-Dana]]({{lang-ar|الدانا}})
|[[Fael:Pyramidal_roofed_tomb,_Dana_(South)_(الدانا_الجنوبية),_Syria_-_East_façade_-_PHBZ024_2016_3942_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|42|12.84|N|36|41|15.75|E|name=al-Dana, South}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|A modern village on far eastern edge of Jebel al-Zawiyeh and Jebel Riha.
|-
|[[Babuline]]({{lang-ar|بابولين}})
|
|{{Coord|35|32|16|N|36|40|43|E|name=Babuline}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Bara, Syria|Bara]]({{lang-ar|بارة}})
|[[Fael:SYRIE_183.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|41|17.42|N|36|31|51.34|E|name=Bara, Syria}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Bashila
({{lang-ar|بشيلا}})
|
|{{Coord|35|39|19.68|N|36|31|34.92|E|name=Bashila}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Batrasa
({{lang-ar|بترسا}})
|[[Fael:Btirsa2.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|39|56.15|N|36|32|38.82|E|name=Batrasa}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Bauda
({{lang-ar|بعودا}})
|[[Fael:BaudaS,pyramidtomb.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|40|13.78|N|36|34|08.50|E|name=Bauda, South}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|Located on the side of the road between the two major sites of [[Bara, Syria|Bara]] and [[Serjilla]].
|-
|[[Deir Sunbul, Idlib|Deir Sunbul]]({{lang-ar|دير سنبل}})
|[[Fael:Deir_Sunbul_(دير_سنبل),_Syria_-_Distant_view_of_structures_-_PHBZ024_2016_7129_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|41|52.21|N|36|36|14.35|E|name=Deir Sunbul, Idlib}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Dellozeh
({{lang-ar|دللوزة}})
|[[Fael:Dwelling,_Dalloza_(دللوزة),_Syria_-_East_Facade_-_PHBZ024_2016_7039_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|41|45.52|N|36|34|57.04|E|name=Dellozeh}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Ebla]]({{lang-ar|ابلا}})
|[[Fael:HPIM3078_1.JPG|235x235px]]
|{{Coord|35|47|52.8|N|36|47|52.8|E|name=Ebla}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|One of the earliest kingdoms in Syria. Its remains constitute a tell located about 55 km (34 mi) southwest of Aleppo near the village of [[Mardikh]].
|-
|[[Ein Laruz]]({{lang-ar|عين لاروز}})
|
|{{Coord|35|41|1|N|36|26|24|E|name=Ein Laruz}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Farkya]]({{lang-ar|فركيا}})
|
|{{Coord|35|43|26.84|N|36|36|02.49|E|name=Farkya}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Hazarin]]({{lang-ar|حزارين}})
|
|{{Coord|35|35|56|N|36|31|39|E|name=Hazarin}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Jarada]]({{lang-ar|جرادة}})
|[[Fael:Jerada,houseW.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|43|26.43|N|36|42|56.05|E|name=Jarada}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Maghara]]({{lang-ar|مغارة}})
|
|{{Coord|35|44|03.43|N|36|35|12.27|E|name=Maghara}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Majliya
({{lang-ar|مجليا}})
|
|{{Coord|35|40|17.26|N|36|32|28.87|E|name=Majliya}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Mozra]]({{lang-ar|الموزرة}})
|
|{{Coord|35|39|23|N|36|26|22|E|name=Mozra}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Qasr al-Banat
({{lang-ar|قصر البنات}})
|[[Fael:Qasr_al-Banat,_Dana_(South)_(الدانا_الجنوبية),_Syria_-_View_from_southeast_-_PHBZ024_2016_3903_-_Dumbarton_Oaks.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|42|33.97|N|36|41|06.35|E|name=Qasr al-Banat}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Rabiaa
({{lang-ar|ربيعة}})
|
|{{Coord|35|39|19.62|N|36|34|48.88|E|name=Rabiaa}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|<span id="Ruweiha">Ruweiha</span>({{lang-ar|رويحة}})
|[[Fael:Ruweiha,Basilika-1.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|44|16.88|N|36|41|41.57|E|name=Ruweiha}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Serjilla]]({{lang-ar|سرجيلا}})
|[[Fael:Sejilla-ruins.jpg|235x235px]]
|{{Coord|35|40|17.55|N|36|35|05.51|E|name=Serjilla}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|[[Shinan, Syria|Shinan]]({{lang-ar|شنان}})
|
|{{Coord|35|44|7|N|36|36|42|E|name=Shinan}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Shinshirah
({{lang-ar|شنشراح}})
|
|{{Coord|35|38|24.88|N|36|34|08.41|E|name=Shinshirah}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|-
|Wadi Martahun
({{lang-ar|وادي مرتحون}})
|
|{{Coord|35|40|30.13|N|36|30|55.15|E|name=Wadi Martahun}}
|[[Idlib Governorate|Idlib]]
|
|}
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[World Heritage Sites in Danger]]
mf5cyp9ogkkoaubjq3o697ygu17afm9
Owura Patrick Nana Wonkyi
0
876
6838
4752
2023-04-22T10:57:13Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Owura Patrick Nana Wonkyi''' yɛ kyerɛkyerɛnyi a ɔkyerɛ adze wɔ suapɔn university of education,Winneba-Ejumako adzesua bea.ɔyɛ fantsenyi mapa a ɔakwadar wɔ mfantse adzesua mu yie.osian ne nyimdzee ntsi n'ayɛnkofo akyerɛkyerɛfo mpo frɛ no mfantse 'professor'.dzin nso a n'adzesuafo dze frɛ no nye ababayii!! ma no so gyedo ababayaa!!.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7pqetx98zr2d3nz4qwtk37jyziz5e40
Owusu Achaw Duah
0
877
7678
7187
2023-05-01T17:49:11Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Owusu Achaw Duah''' yɛ Ghana Datser na amanyɛnyi. Ɔno nye panyin pa(CEO) na prɛsedɛnt wɔ Martin Luther King Health Training School. Wɔ 2006 mu no, wɔpaw dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Offinso South abatow mpasua do wɔ aba wɔtoo no bio ɔnam Kwabena Sarfo no wui wɔ Dzifuu 2006.
== Nwomsua ==
Owusu nyaa ne ordinary na advanced lɛbol(level) abɔdzin krataa wɔ Konongo Odumase Ntoado Skuul na Opoku Ware Ntoado Skuul ahorow pɛpɛɛpɛ.
Owiei wɔ University of Ghana Medical School wɔ 1973 na ɔsan so kitsa post-graduate dipolma wɔ Telemedicine mu.
== Amanyɛsɛm ==
Owusu gyinae na odzii nkonyim wɔ Offinso South abatow mpasua do abaa wɔtoo no bio wɔ 2006 wɔ [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw dzin mu.
== Edwuma ==
Ɔyɛ Datser wɔ Dr. Martin Luther King Clinic wɔ Nkran na 'external examiner' wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Ɔyɛ lɛkyela(lecturer) na nkan Head of Chemical Pathology Department of University of Ghana Medical School.
== N'abrabɔ ==
Owusu awar wɔ mba beenum.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> "New MP for Offinso South sworn into office". ''MyJoyOnline.com''. 31 October 2006. Retrieved 21 August 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
7ulytqmk5d4w1hnpyburz2dji9glfl9
Owusu Afriyie Akoto
0
878
7679
6840
2023-05-01T17:49:16Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q31718297}}
'''Owusu Afriyie Akoto''' (wɔwoo no 19 [[Ɔbɛsɛ]] 1949)[1] yɛ Ghana kuayɛ sikasɛm ho nyimdzefo na amanyɛnyi. Ɔyɛ [[New Patriotic Party]] no munyi na na ɔyɛ Mbrahyɛ Bagua no munyi ma Kwadaso Mansin fir afe 2009 kɔsi afe 2017. Mprɛmprɛn ɔyɛ cabinet Ɔsoafo wɔ Ɔmanpanyin Nana Akufo-Addo aber do na ɔsom dɛ Ghana Edziban ne Kuedwuma soafo fir afe 2017. [2] .
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
px7qbbnz9dcpk7c5tkjrl8cr8g6drrv
PM (Di Asa winner)
0
879
6841
4762
2023-04-22T10:57:24Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Precious Mensah''' a dodow n'ara nyim dɛ wɔfrɛ no"PM" yɛ Ghana adzetɔnyi a ɔdzii nkonyim wɔ Di asa akansie no mu, akansie no yɛ akansie bi a w'ahyehyɛ ama hɔn a wɔyɛ akɛse akɛse na nyimpa dwen dɛ hɔn nntum nnyɛ hwee.Na asaw akansie kɔ ma nyimpa duesia a obiara gyina mu ma nye mpasuar na ɔkɔbaa dɛ Precious na odzii nkonyim.Basiaba yi edzi nkonyim wɔ asaw akansie ahorow mu onya akyɛdze pii nso.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
pczcsoqm0k8ma6yhn9bh3bd1dxq53qi
Paa Kwesi Nduom
0
880
11415
11262
2023-10-15T19:44:26Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1438950}}'''Paa Kwesi Nduom''' anaa '''Papa Kwesi Nduom''', (wɔwoo no [[Kwakwar]] 15, 1953) yɛ Ghana edwumayɛfo ho fotunyi, amanyɛnyi, na Ghana Progressive People's Party no mu nyi a ɔhyehyɛɛ no. Wɔpaw no mpɛn ebiasa dɛ ɔmampanyin (A three-time nominee for president), na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Komenda-Edina-Eguafo-Abirem mansin no mu na ɔsom dɛ ɔman soafo wɔ Kan Ɔmanpanyin J. A. Kufuor aber do<ref>https://citinewsroom.com/2021/05/nduom-challenges-birim-group-llc-in-us-court-over-money-laundering-and-fraud-claims/</ref>.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo [[Paa Kwesi Nduom]] wɔ Edena a ɔwɔ [[Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)|Finimfin Mantɔw]] mu wɔ [[Ghana]]. Wɔdze ne Papa dzin Joseph Hubster Yorke Jr maa no. Ɔkɔr ne nsɔwdo skuul wɔ St. Augustine's College wɔ Oguaa, hɔ na onyaa abɔdzin nkrataa a ɔyɛ General Certificate of Education (GCE) Ordinary na Advanced Levels("O" level and "A" levels). Ɔtoaa do kɔr United States hɔ na onyaa Bachelor of Arts (Economics) degree wɔ University of Wisconsin–Milwaukee wɔ afe 1975 mu. Ɔsan toaa do nyaa Master's degree in Management (1977) na Ph.D (Service Delivery Systems) wɔ afe 1982 mu wɔ dɛm Suapɔn noara mu.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
lt49nn5rzbcdznwbd3b1vfpw6oixj2d
Paanoo
0
881
4770
4769
2023-04-20T19:26:56Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''[[:en:Bread|Paanoo]]''' yɛ edziban a woakyɛr paa.
'''[[:en:Bread|Paanoo]]''' yɛ edziban a aman nyinara dzi.
52braw80dlxpwt369cuw36jnnhcmjel
Palmyra
0
882
4775
4774
2023-04-20T19:26:58Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5747}}
'''Palmyra''' ("Kurow dzin mfonini a wɔdze Palmyrene nkyerɛwde akyerɛw") yɛ tsetse kurow a ɔwɔ nnɛyi Homs Mantam mu, Siria. Ndzɛmba a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo ndzɛma mu no fi Abo Foforo ber no mu, na nkrataa dzi kan ka kurow no ho asɛm wɔ mfirihyia apem a ɔto do ebien BC. Palmyra sesaa ne nsa mpɛn pii wɔ ahemman ahorow ntam ansa na ɔrebɛyɛ Roma Ahemman no ase wɔ afeha a edzi kan AD.
4mvu220g0fnow0z2vy7nbvy2uyuwuwm
Papa Owusu Ankomah
0
883
7680
6843
2023-05-01T17:49:25Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Papa Owusu-Ankomah''' (wɔwoo no 27 Ayɛwohomumɔ 1958) yɛ Ghana mmaranimfo na amammuifo. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni a ɔhyehyɛɛ. Ɔyɛɛ Mmarahyɛ Bagua no muni maa Sekondi mansin no firi afe 1996 kɔsi afe 2016. Wɔ June 2017 mu no, wɔpaw Papa Owusu-Ankomah dɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ UK na Ireland. Na dwumadze akwantuo no baa awieeɛ wɔ 30 Ɔbɛnem 2020. Wɔafrɛ no Ghana amammuisɛm mu Komm Dynamo. Ohyiaa Ɔhemmaa Elizabeth II ber a na ɔdze na Letters of Credence rema wɔ Buckingham Ahemfie wɔ London no.
'''Nabofraase Na Nabofrabremu'''
Wɔwoo Owusu-Ankomah wɔ Ghana wɔ 27 April 1958 mu wɔ abusua bi a wɔyɛ nnwuma wɔ aguadidan na adan na afie ho adwumayɛ mu wɔ Atɔe Fam Mantam no mu. Na papa, Yaw Owusu-Ankomah, fi Atibie wɔ Kwahu Mantam mu wɔ Apuei Fam Mantam no mu, ber a na maame, Araba Owomoye Owusu-Ankomah, fi Dixcove wɔ Atɔe Fam Mantam no mu.
'''Nwomasua'''
Owusu-Ankomah fii na nhomasua ase wɔ mfitiase sukul ahoro mu wɔ Takoradi, na ofi mu kɔɔ Mfantsipim Sukul mu kɔyɛɛ na ntoaso sukul. Wɔ Mfantsipim Sukul mu no, onyaa West African Examination Council’s Advanced Level Examination adansedi krataa no de kɔ Sukuupɔn mu.
Wɔ Ghana Suapɔn mu, Legon osuaa mmara ho ade maa na bachelor’s degree. Ɔwiee sukul no nyaa LL.B (Hons) 2nd Class Upper Division wɔ afe 1979 mu kɔɔ Ghana School of Law, faako a ɔwie n’adwumayɛ ho adesua wɔ Mmara mu wɔ afe 1981. Wɔfrɛɛ no kɔɔ Ghana Bar saa afe no ara mu.
'''Adwuma'''
Owusu-Ankomah yɛ mmaranimfo wɔ n’adwuma mu. Ɔyɛɛ Ghana Mmaranimfoɔ Panyin firi afe 2003 kɔsi afe 2005. Ansa na ɔrehyɛn amammuisɛm mu no, na ɔyɛ ɔhokafoɔ a ɔhwɛ adwuma do wɔ Owusu-Ankomah, Amanquah & Co.
'''Party Artivism A Wɔde Dze Dwuma'''
Owusu-Ankomah yɛ obi a ɔhyehyɛɛ, na ber bi na ɔsom dɛ oguamtrani, wɔ Atɔe Fam Ɔmantam baa dwumadzebea a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] (NPP) no mu, na ɔsan nso yɛ Danquah-Busia Kuw no a ɔhyehyɛɛ kuw no muni na Atɔe Fam Ɔmantam Ɔsatu kuw no muni wɔ afe 1992 na 1996. Na ɔyɛ NPP no Camp Board no Publicity Committee no muni wɔ afe 2000 abatoɔ no ho, na ɛfiri October 2001 kɔsi March 2003 no na ɔyɛ Nkitahodi Boayikuo no Titenani na Ɔman Akwankyerɛ Kuo no muni - a de Nsakrae Pa asɛmti no bae. Ɔyɛ NPP Ɔman Adwumayɛkuo no muni na ɔyɛ NPP Ɔman Badwa no muni firi afe 1997. Wɔ afe 2006 mu no, na ɔyɛ ɔman no Ɔsatuo Boayikuo a ɛwɔ ɔman no mu no muni.
Owusu-Ankomah nyaa abatoɔ 28,802 wɔ abatoɔ 44,507 a ɛfata a wɔtowee a ɛgyina hɔ ma 53.80% wɔ n’asɔretiafoɔ Albert Bosomtwi-Sam a ɔyɛ NDC muni a ɔtoo aba 14,990 na Anthony Ackah a ɔyɛ PNC muni a ɔtoo aba 715 wɔ 1996 Ghana Amansan Abatoɔ no mu.
Wɔ afe 2000 Abatoɔ no mu no, ɔtoo abatoɔ 28,434 a ɔgyina hɔ ma 67.60% sene n’asɔretiafo Anthony Richard Cudjoe a ɔyɛ NDC muni a ɔtoo aba 11,661 a ɔgyina hɔ ma 27.70%, Charles Van Dyck a ɔyɛ CPP muni a ɔtoo aba 1,223 a egyina hɔ ma 2.90% ne Abu Seidu a ɔyɛ PNC muni a ɔtoo aba 759 abatow a ɔgyina hɔ ma 1.80%.
Ɔdze nkonim wɔ afe 2004 Amansan abatuw no mu dze abatuw 17,433 wɔ abatuw 26,307 a ɔfata a wɔtoo no mu a ɛgyina hɔ ma 66.30% wɔ n’asɔretiafo Betty Busumtwi-Dam a ɔyɛ NDC muni a ɔtoo aba 8,086, Omar Ahmed Bekure a ɔyɛ PNC muni a ɔtoo aba 444 na Joe Victor Eghan a ɔyɛ CPP ɔmannifo a ɔtoo aba 344.
Ɔdze nkonim bio wɔ afe 2008 mu de abatuwa 13,005 a ɛfiri abatuw a ɔfata a wɔtoe no mu a ɔgyina hɔ ma 55.41% wɔ n’asɔretiafo Betty Busumtwi-Sam a ɔtoo aba 9,578, Awuraa Hildergard Krakue a ɔtoo aba 727, Frederick Akor Larbi a ɔtoo aba 88 na Oliver Peter Vanderpuye-Orgle a wɔtoo aba 72.
Owusu-Ankomah ayɛ Western Region NPP no muni fi ber a wɔhyehyɛɛ no, ɔna wɔn a wɔhyehyɛɛ kuw no mufo yɛɛ adwuma, a ɔbinom ka ho na Owura Stephen Krakue a wawu no, de hyehyɛɛ amammui kuw bi a wɔdze besi akan wɔ National Democratic Congress no mu. Wɔ afe 1996 mu no, odze nkonim wɔ Sekondi mantam no mu wɔ NPP tekiti do na ber a na ɔwɔ ɔsɔretia no mu no, ɔyɛɛ sunsuma soafo a ɔhwɛ Amanneɛbɔ do.
'''Narahyɛ Bagua Adwuma'''
Ber a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no dze nkonim wɔ afe 2000 Ghana Amansan Abatuw no mu no, wɔpaw Owusu-Ankomah dɛ Abadiakyiri dɛ Abadiakyir no kannifo na akyir yi wɔpaw no dɛ dodow no ara kannifo wɔ mmarahyɛ bagua no mu.
Ber a na ɔwɔ mmarahyɛ bagua no mu no, ɔsom wɔ boayikuw ahorow bi mu, a ɔmu bi na Daa Boayikuw a Ɔhwɛ Mmara nketewa do, Boayikuw a Wɔapaw a Ɔhwɛ Amannɔne Nsɛm do, Sikasɛm Boayikuw na Boayikuw a ɔhwɛ Amansan Mmara, Mmara na Mmarahyɛ Bagua Nsɛm do.
Ber a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no dZen nkonim wɔ afe 2000 Ghana Amansan Abatow no mu no, wɔpaw Owusu-Ankomah dɛ Abadiakyiri dɛ Abadiakyir no kannifo na akyiri yi wɔpaw no dɛ dodow no ara kannifo wɔ mmarahyɛ bagua no mu.
Ber a na ɔwɔ mmarahyɛ bagua no mu no, ɔsom wɔ boayikuw ahorow bi mu, a ɔmu bi na Daa Boayikuw a ɔhwɛ Mmara nketewa do, Boayikuw a Wɔapaw a ɔhwɛ Amannɔne Nsɛm do, Sikasɛm Boayikuw na Boayikuw a ɔhwɛ Amansan Mmara, Mmara na Mmarahyɛ Bagua Nsɛm do.
'''Aban Osuahu'''
Wɔ Aban no mu no, Owusu-Ankomah adze adwumayɛfo a wɔaka abom anim wɔ Atɛntenenee, Mmabun na Agumadi Dwumadibea, Mmarahyɛ Bagua Nsɛm, Mfinimfini; Nhomasua, Nyansahu na Agumadi, na Aguadi, Nnwuma, Ankorankoro Nnwuma Nkɔso na Ɔmampanyin Nnwuma Titiriw Dwumadibea. Wɔ na dzebea dɛ Nhomasua, Nyansahu na Agumadi Minista no, Ghana Black Stars yɛɛ wɔn abakɔsɛm mmirikatu kɔɔ round of dunum wɔ Wiase Kupɔn no mu wɔ afe 2006. Ɔno nso na ɔhwɛɛ mfitiase nhomasua mu nsakrae so wɔ Ghana. Ɔgyaee adwuma no wɔ afe 2007 mu sɛ ɔrekɔsi akan wɔ n’apam [[New Patriotic Party]] no frankaa ho. Na mmɔdenbɔ no ankosi hwee ɔfisɛ odze akuw no mu akansifo afofor anim a ɔto do asia. Ɔmampanyin a na ɔwɔ hɔ saa ber no, John Agyekum Kufour, na ɔpaw no dɛ Ɔmampanyin a ɔhwɛ Aguadi nnwuma, Ankorankoro Nnwuma na Ɔmampanyin Nnwuma Titiriw do. Ɔyɛɛ MP maa Sekondi bɛbor mfeɛ aduonu.
'''Ankorankoro Asetra'''
Owusu-Ankomah aware na Augustina Owusu-Ankomah. Awarefo yi wɔ mma mmiɛnsa.
Owusu-Ankomah nyaa COVID-19 wɔ 10 April 2020 na wɔdze no kɔɔ Intensive Care Unit a ɔwɔ Royal Free Hospital wɔ London. Akyiri yi na ho tɔɔ no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0822n9v45slvczq0p5et2jxuha6807r
Pascale Allotey
0
884
6844
4782
2023-04-22T10:58:07Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Pascale Allotey'''
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
== Nhwehwɛmu na Edwuma ==
== Nwoma ahorow a ɔdze ato gua ==
''• Reidpath, D Allotey, P (2003-05-01). "Infant mortality rate as an indicator of population health". Journal of Epidemiology and Community Health. BMJ Group. '''57''' (5): 344–6. doi:10.1136/jech.57.5.344. OCLC 677482202. PMC 1732453. <nowiki>PMID 12700217</nowiki>.''
''• Reidpath, Daniel D.; Chan, Kit Y.; Gifford, Sandra M.; Allotey, Pascale (2005). "'He hath the French pox': stigma, social value and social exclusion". Sociology of Health & Illness. '''27''' (4): 468–489. doi:10.1111/j.1467-9566.2005.00452.x. hdl:10536/DRO/DU:30008821. ISSN 1467-9566. <nowiki>PMID 15998347</nowiki>.''
''• Manderson, Lenore; Allotey, Pascale (2003-01-01). "Storytelling, marginality, and community in Australia: How immigrants position their difference in health care settings". Medical Anthropology. '''22''' (1): 1–21. doi:10.1080/01459740306767. ISSN 0145-9740. <nowiki>PMID 12641294</nowiki>. S2CID 39802179.''
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Group, British Medical Journal Publishing (2019-01-23). "Pascale Allotey: Treat people, not disease". BMJ. '''364''': l221. doi:10.1136/bmj.l221. ISSN 0959-8138. <nowiki>PMID 30674458</nowiki>. S2CID 59225184.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Lane, Richard (2020-03-07). "Pascale Allotey: midwife turned global health supremo". The Lancet. '''395''' (10226): 775. doi:10.1016/S0140-6736(20)30426-8. ISSN 0140-6736. <nowiki>PMID 32145782</nowiki>. S2CID 212423651.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' ''"TDR | Pascale Allotey". WHO. Retrieved 2020-05-23.''
'''• ^''' ''"TDR | The gender agenda in the control of tropical diseases: A review of current evidence". WHO. Retrieved 2020-05-23.''
'''• ^''' ''Allotey, Pa''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
na34f23p0is0xijvakb0xxqn25okjep
Pascaline Edwards
0
885
6845
4788
2023-04-22T10:58:11Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Pascaline Edwards''' (wɔwoo no afe 1970) ɔyɛ Ghananyi sini edwumayɛfo, na odzii nkonyim dɛ Ghana sinifo basia a ɔbɔ no ho mbɔdzen wɔ afe 2002 mu.[1] Wobu Edwards dɛ ɔyɛ diva wɔ Ghana sini mu, na ɔwɔ sini pii a ɔbor ɔha a ɔdze kamfo no ho wɔ ne sini edwuma a ɔyɛ no mfe eduonu kakra ekyir mu. Ɔsan nso ayɛ Nollywood sini ahorow pii. Dɛm aber yi, ɔyɛ ne sini edwuma na ne sini agordzi ntsetsee sukuu, Film Techniques, na Ghana bea a wɔ tsintsen hɔn apɔw-mu, GeoDan Health and Fitness Centre a ɔhwɛ ne nyinara do bomu.[2]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Pascaline Edwards wɔ Lomé, Togo wɔ afe 1970 mu, Pascaline baa Ghana wɔ afe 1986 mu na ɔkɔɔ Ghanatta Senior High School.[1] Wɔ nkatasia ber mu no, na ɔhyɛɛ n'agordzi edwuma ase wɔ 1990 afe Ahyɛse no dɛ nyimpa a odzi akotsen wɔ Ghana agordzi kuw a wɔ kyen obiara no mu , Talent Drama Group.
== Edwuma ==
Ono na ɔyɛɛ sini edwumayɛfo a na odzi kan wɔ The Leopard’s Choice (1992) mu. Ne sini a odzi kan a ɔdaa no edzi yɛ sini a w'ato no dzin Diabolo (1993).
Ɔsan kɔɔ agordzibea sini mu na n’ahomgye tsitsir a onyaa no bae wɔ n'agordzi a ɔyɛɛ sini mu nwanwa dze a ɔtoatoa do wɔ mber a na ɔyɛ Emancipation Day afahyɛ a wɔdze kae kwan a wɔdze wie nkowasom wɔ Ghana wɔ afe 1995 mu.
Ɔyɛɛ Fathia Nkrumah, Ghana Ɔmampanyin a odzi kan Dr Kwame Nkrumah ne yer dwumadzi wɔ drama bi a wɔyɛɛ wɔ afahyɛ no mu na ɔyɛɛ obi a na ɔyɛ nkowa eguadzifo ne yer na odzii akotsen wɔ kwan a wɔdze siw nkoatɔn edwuma ano w'ato no dzin Abolition (1995).[2]
Ɔyɛ ne sini dwumadzi a ɔyɛɛ osuanyi bi a ne ho yɛ fɛw na ɔdze ne nyanko ne gyedze a ɔdze ma no dzii agor na ɔdze ndaadaa faa ne nyanko ne papa ma hɔn ebusua n'enigye yɛɛ basaa, wɔ Stab in the Dark (1997) mu no na ɔdze ne sini edwuma ne mpɛgya brɛ no ma ne nsoromma hyiran kɛse.
Wɔ Ghana sini ahorow a ɔyɛ toatoa do no ekyir no, n’edwuma no nyaa mpɛgya kɛse wɔ aber a ɔhyɛɛ ase yɛɛ dwumadzi tsitsir wɔ Nollywood (Nigeria) sini ahorow mu nye Journey of the Dead (2001).
Edwards hyehyɛɛ sini agordzibea, Film Techniques wɔ afe 2007 mu, dɛ ɔrebɛkyɛ ne suahun a ɔwɔ wɔ edwuma no mu sini edwumayɛfo nkakramba, a wɔwɔ nyimdzee na enigye dɛ wɔdze bɛyɛ sini.[2]
Sini ahorow a w'ayɛ ma w'agye dzin a yɛ A Stab in the Dark, Forbidden Fruit (2000), The Mask, House Arrest, My Father’s Wife (1998), Messages, Deadline for Asante, Without Her Consent, ne Jewels.
== Abrabɔ mu nsɛm ==
Edwards awar Dan Badu, edwuma mu panyin ma TV3 ne Ghana's Strongest IV.[4]
== Sini bi fa bi a w'ayɛ ==
• 1999 - A Stab in the Dark
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' Jayne Buckman-Owoo, Pascaline: Missing in Action, ''Graphic Showbiz'', 8–14 July 2010.
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Pascaline Edwards' Autobiography". Pascaline Edwards. 2018-05-16. Retrieved 2018-10-11.''
'''• ^''' ''"Pascaline Edwards speaks on nudity in Ghanaian movies". Retrieved 27 August 2013.''
'''• ^''' ''Ghana, News (2012-12-13). "Pascaline Edwards Celebrates 9 Years Marriage Anniversary". News Ghana. Retrieved 2021-05-03.'' <nowiki>{{cite web}}</nowiki>: |first= has generic name (help)
External links
• <nowiki>https://www.pascalinedwards.com</nowiki>
• Pascaline Edwards at IMDb
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
lzve8d2m8b1jfot8zpgbcllq7pycyir
Patience Kpobi
0
886
6846
4790
2023-04-22T10:58:14Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Patience Kpobi''' yɛ Ɔman Ghana bɔɔlbɔnyi a ne dzibew yɛ midfield na defence.
{| class="wikitable"
|+Patience Kpobi
! colspan="4" |Personal information
|-
!Full name
| colspan="3" |Patience Kpobi
|-
!Date of birth
| colspan="3" |November 19, 1984 (age 38)
|-
!Place of birth
| colspan="3" |Ghana
|-
!Height
| colspan="3" |1.65 m (5 ft 5 in)
|-
!Position(s)
| colspan="3" |Midfielder
|-
! colspan="4" |Club information
|-
!Current team
| colspan="3" |Ghana Police
|-
!Number
| colspan="3" |9
|-
! colspan="4" |International career
|-
!Years
|'''Team'''
|'''<abbr>Apps</abbr>'''
|'''(<abbr>Gls</abbr>)'''
|-
!2010–
|Ghana
|1
|(0)
|}
== Ekyir nkɔree edwuma ==
Beebiara nnyi hɔ a nna ɔkyerɛ dɛ opuei akansi mu dze, naaso nna ɔka akansi kuw dze ma inter-continental play-off wɔ "second placed South American" na Ebibirmu kuw no ntam tsia Brazil, wɔ ber a wodzii konyim kɔr afe 2008 Olympics no mu.
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This biographical article related to women's association football in Ghana is a stub. You can help Wikipedia by expanding it.
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gb15xts3sreuc6198q6i58anbfc7y4i
Patience Opokua
0
887
6847
4792
2023-04-22T10:58:18Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Patience Opokua''' (wɔwoo no afe 1969, Obiradzi 17) yɛ Ghana "table tennis" bɔnyi. Owiee wɔ mbaa ankonam dwumadzi no mu wɔ afe 1992 Summer Olympics no mu.
{| class="wikitable"
|+
Patience Opokua
! colspan="2" |Noho nsɛm
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Awoda
|17 June 1969 (age 53)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Sport
|Table tennis
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
{| class="wikitable"
|
|This biographical article relating to a Ghanaian table tennis figure is a stub. You can help Wikipedia by
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gjtwcuqynovgjyk4ypcftscwzhqv20m
Patience Peterson-Kundok
0
888
11210
10539
2023-08-19T08:26:09Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97750773}}'''Patience Peterson-Kundok''' (wɔwoo no afe 2001 Fankwa 29) mu yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi, ɔbɔ dɛ midfielder ma Hakkarigücü Spor wɔ Turkish Mbasiafo Super League bɔɔlbɔ kuw no mu. Nna ɔka Ɔman Ghana U-17 na U-20 kuw no ho.
== Kuw edwuma ==
1.63m (5 ft 4 in) bɔɔlbɔnyi yi bɔ midfielder dabew no. Peterson-Kundok bɔɔ maa Ampem Darkoa Mbaa F.C wɔ ne man Premier League no. Afe 2020/21 mber no mu no, ɔhyɛɛ enum wɔ akansi eduonu-awɔtwe mu. Afe 2021 Dzifuu bosoom no mu na ɔkɔr Armenia, kɛkaa Noravank SC kuw no ho. Afe 2022 Ɔbɛsɛ mu no, ɔkɔr Turkey na ɔdze daba too krataa do dɛ ɔnye Hakkarigücü Spor bɛyɛ edwuma mfe ebien bɔɔ Women's Super League no.
== Amanadze edwuma ==
Peterson-Kundok baa Ɔman Ghana U-17 (Black Maidens) na U-120 (Black Princesses) kuw no mu mpɛn pii. Ɔbɔɔ maa Ghana U-20 kuw no wɔ afe 2018 FIFA U-20 Women's World Cup a wɔbɔɔ wɔ France. Wɔfrɛɛ no wɔ U-20 kuw no mu bio wɔ afe 2020 FIFA U-20 Women's World Cup qualifying round.
#
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
42h8m3ui702z8srdcv0mwkilcfs4llp
Patricia Mawuli Nyekodzi
0
889
6849
4802
2023-04-22T10:58:26Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Patricia Mawuli Nyekodzi''' (wɔwoo no afe 1988) ɔyɛ Ghananyi basia a odzii kan nyaa tumi krataa a wɔdze ka wimu hyɛn ,wimu hyɛn mu nhwehwɛmu, ɔkyerɛkyerɛfo na ono nko ara basia a ɔfata dɛ ɔyɛ Rotax Wimhyɛn Engines.[1][2]
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Mawuli nyinii wɔ nɔtse dan bi mu wɔ Mepe, nkuraase ekuraa ketseketse bi a ɔwɔ Volta Mantam mu wɔ Ghana. Onyaa wimhyɛn ho dɔ wɔ mber na ɔhwɛ wimhyɛn a ɔretwamu wɔ soro no.[3]
Ber Mawuli dzii mfe 19 no, ɔkɔɔ Kpong Wimhyɛn Gyinabea kɔhwehwɛɛ edwuma nanso wimhyɛn gyinabea no mfiridwuma ho kwankyerɛfo, Jonathan Porter powee amma no ho kwan. Ɔfa no ma ɔyɛɛ adɔw edwuma wɔ sukuu no ho na ɔtwetwee ndua a ogu wimhyɛn kwan no do, na ɔyɛɛ dɛm som yi wɔ aber a w'anngye akatua biara. Mawuli dze ne nyimdzee twaa ndua no wɔ akwan soronko mu, na ɔkyerɛɛ kwan a otum yɛ nhwehwɛmu dze hu akwan a wɔdze tu ndua no. Porter huu n'ahokeka kor n'ara wɔ ber a ɔka kyerɛɛ no dɛɛ ɔboa no ma onhyehyɛ wimhyɛn no. Mawuli tumi sua adze ɔhardo, osuaa ndzɛmba a wɔdze yɛ wimhyɛn no yie no maa Porter maa no edwuma a wotua ho ka dɛ n’esuafo na ɔkyerɛkyerɛɛ no wimhyɛn.[3][4][5]
== Ndwuma ==
Mawuli bɛyɛɛ Ghananyi basia a odzii kan bɛyɛɛ amanfo wimhyɛnkafo wɔ afe 2009. Ɔsan nso yɛ bibinyi a odzi kan a wɔ maa no adansedzi krataa dɛ ɔnyɛ Rotax Wimhyɛn Engine, na basia a odzi kan wɔ Afrika a wɔ maa no adansedzi krataa dɛ ɔnyɛ Rotax engine na ɔnhwɛ ne ho edwuma.[6]
Porter na Mawuli hyehyɛɛ wimhyɛn sukuu, Aviation and Technology Academy Ghana, a wɔfrɛ no AvTech, wɔ afe 2010 n'ahyɛse a ɔtsetsee nkatasia anan afe biara. Wɔtsetse nkatasia no ma wɔyɛ na wɔahwɛ wimhyɛn a no mu yɛ har yie , wimhyɛn ho akwankyerɛ, wimhyɛn gyinabea dwumadzi, robɔt mfiridwuma na kɔmputa. Ɔdze n’ankasa akatua hyɛ sukuu no mu, ɔdze n’enyiwa si nkatasia a wofri nkuraase a wonnyi nwomasua hokwan na w'akyerɛkyerɛ hɔn.[4][7]
Mawuli bɛyɛɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ Kpong Airfield na ɔkyerɛɛ adze wɔ AvTech.[3] Wɔ afe 2013 mu no, wɔ yii no dɛɛ edwumayɛfo panyin wɔ Kpong Airfield dwumadzi mu.[5] Mawuli yɛ wimhyɛnkafo bi a ɔdze ndur nam,nhyehyɛɛ a ɔnye Aviation Academy yɛ edwuma wɔnye adatserfo bomu yɛ, wɔdze ndur na apɔwmudzen nhyehyɛɛ yɛ edwuma, na wɔma apɔwmudzen ho nkyerɛkyerɛ ma nyimpa a wɔwɔ nkuraase wɔ Ghana nyinara. Wɔ aber be mu no ɔtow nwomasua nkrataa guu famu wɔ nkuraase bi.[3]
wɔ afe 2015 mu no, Patricia nye ne kun tuu kɔɔ Wales na wɔbomu hyehyɛɛ wimhyɛn mfiridwuma wɔ Haverfordwest Wimhyɛn Gyinabea.
Wɔbɔɔ Patricia n'abaw do nansei wɔ OBE.
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Patricia Mawuli Nyekodzi - Ghana's first female pilot". www.ghanaweb.com. Retrieved 9 April2016.''
'''• ^''' ''"In pictures: Ghana's flying women". BBC News. 16 May 2012. Retrieved 9 April 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"Faces of Africa 20120604 Female pilot". Beijing, China: China Central Television. pp. 1–6. Archived from the original on 20 April 2016. Retrieved 9 April 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Petitt, Karlene (December 2011). "She Walked out of the African bush and discovered the Sky"(PDF). 99 News. Oklahoma City, Oklahoma: Ninety-Nines: International Organization of Women Pilots. '''38''' (4): 8–9. Archived from the original(PDF) on 19 December 2016. Retrieved 19 December 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Porter, Jonathan (August 2015). "A Ghanaian Woman's Quest to Work---and Fly". Washington, D. C.: Smithsonian Enterprises. Air & Space/Smithsonian. Retrieved 19 December2016.''
'''• ^''' ''Carrington, Daisy; Goulding, Nicola (8 October 2014). "Women with wings: Female pilots making history". Atlanta, Georgia: CNN. Archived from the original on 3 April 2015. Retrieved 19 December 2016.''
'''• ^''' ''Shryock, Ricci (May 14, 2012). "Ghana's Female Pilots Are Ready for Takeoff". Washington, D.C.: Voice of America. Archived from the original on 19 December 2016. Retrieved 19 December 2016.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
i1u3yarmvqzo2cog5hhsuwkayom982y
Paul Collins Appiah Ofori
0
890
7189
6850
2023-04-22T15:23:27Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Paul Collins Appiah Ofori''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Asikuma-Odoben-Brakwa ambatow mpasua wɔ Finimfin Mantɔw mu.
'''<u>ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:</u>'''
Wɔwoo Appiah-Ofori wɔ Dzifuu da ɔtɔ do duakron wɔ mfe apem ahankron eduanan ebiasa(19 August 1943) mu. Ofi Breman Asikuma a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. Owie skuul wɔ Institute of Chartered Secretaries and Administrators, London.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
e5rk4idddv6xt35hrqbvcg1sf8oty6n
Paul Evans Addo
0
891
6851
4812
2023-04-22T10:59:35Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Paul Evans Aidoo''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduonum awɔtwe ne bosoom Dzifuu ne da a otsia anan no mu) yɛ Ghana Kyerɛkyerɛnyi na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sefwi Wiawso na mbrahyɛbaguanyi dze ma Western Region a ɔwɔ Ghanaman yi mu. Oridzi Western Region do no, nna ɔsan yɛ Ahafo mantɔw mu tsitsenanyi. Wɔdoom no wɔ "kwan nna ɔbɔgye ɔtan do" wɔ Ghana's Centre dze ma Nwomasua a agye dzin na Human Rights wɔ ber a ɔkaa kyerɛɛ nyimpadɔm no dɛ hɔn nda mbaa na mbaa a wɔfa hɔn edzi. "Wɔreyɛ biara dɛ wobeyi dɛm nyimpakuw yi akwa wɔ kurow biara mu," dɛm na ɔkae.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Hon.
Paul Evans Aidoo
|-
| colspan="2" |
|-
! colspan="2" |Member of the Ghana Parliament
for Sefwi-Wiawso
|-
| colspan="2" |'''Incumbent'''
|-
| colspan="2" |'''Assumed office'''Jan 2005
|-
!Preceded by
|Isaac Kobina Nyame-Ofori
|-
! colspan="2" |Western Region Minister
|-
| colspan="2" |'''In office'''Jan 2009 – Mar 2013
|-
!President
|John Atta Mills
|-
!Preceded by
|Evans A. Amoah
|-
!Succeeded by
|Ebenezer Kwadwo Teye Addo
|-
! colspan="2" |Brong-Ahafo Region Minister
|-
| colspan="2" |'''In office'''Mar 2013 – Mar 2014
|-
!Ɔmampanyin
|John Dramani Mahama
|-
!Odzii
|Twumasi Marfo
|-
!Dziadzefo
|Kofi-Eric Opoku Manu
|-
! colspan="2" |Western Region Minister
|-
| colspan="2" |'''Incumbent'''
|-
| colspan="2" |'''Wɔpaaw no kɔr ɔfese Ebɔw''' 2014
|-
!Ɔmampanyin
|John Dramani Mahama
|-
!Preceded by
|Ebenezer Kwadwo Teye Addo
|-
! colspan="2" |Personal details
|-
!Awoda
|4 August 1958 (mfe 64)
Sefwi-Ewiase, Ghana
|-
!Political party
|National Democratic Congress
|-
!Children
|8
|-
!Residence(s)
|Sakumono Estate, Accra
|-
!Alma mater
|Enchi Teacher Training College
|-
!Occupation
|Kyerɛkyerɛnyi
|-
!Committees
|
|-
| colspan="2" |
|}
== Ɔbra ahyɛse na Nwomasua ==
Wɔwoo Paul Aidoo wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum awɔtwe ne bosoom Dzifuu ne da a otsia anan wɔ Sefwi-Ewiase wɔ Sefwi-Wiawso Mansin wɔ Atɔe mantɔw mu wɔ (Western Region). Noara ankasa siee noho suaa adze kɛkyerɛɛw ne "General Certificate of Education Ordinary Level" wɔ afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe. Ɔkɔr Enchi Akyerɛkyerɛfo Ntsetsee Kɔlegyi wɔ afe apem ahaakorɔn eduosuon esuon na afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe biako ntamu, na hɔ na onyaa n'akyerɛkyerɛfo Certificate’A’.
== Edwuma ==
Aidoo yɛɛ edwuma dɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe biako na afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe enum ntamu. Ɔsanee nye "National Mobilization Programme" dɛ Mansin Ɔfesa wɔ afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe enum na afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esuon ntamu. Afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esuon na afe mpem ebien na biako ntamu no, nna ɔyɛ Mansin Panyin wɔ "Ministry of Local Government". Fitsi afe mpem ebien na ebien kesi afe mpemebien na anan mu no, nna ɔyɛ skuulpanyin wɔ Ghana Nwomasua kuw no mu.
== PoliticsEdit ==
Aidoo yɛ NDC amanyɛkuwnyi na odzii kunyim wɔ Sefwi Wiawso wɔ Ghana mbrahyɛbagua abatow a ɔkɔr do afe mpemebien na anan mu no. Ɔsanee dzii ne dzibew wɔ afe mpemebien na awɔtwe mu. Afe mpem ebien na akorɔn mu no, Mampanyin a nna ɔda Ghana ano no, John Evans Atta Mills yii no dɛ Atɔe (Western) Mansin Tsitsenanyi na wɔ afe mpem ebien na du ebiasa ne bosoom Ebɔw mu no, wɔpaaw no dɛ Bono Ahafo Mansin Tsitsenanyi na wɔsanee paaw no dɛ Atɔe Mansin Tsitsenanyi wɔ afe mpem ebien na du anan mu wɔ ƆmampanyinJohn Dramani Mahama aban ase. Afe mpem ebien na du biako ne bosoom Ayɛwoho mu no, ɔfrɛɛ Ghanaman mu Bureau dze ma Ɔman Nhwehwɛmu dɛ wɔnkyer mbaa na mbaa na mbanyin na mbanyim mpa mu agor dwumadzifo a wɔwɔ Atɔe (westen) mantɔw mu na ɔkaa kyerɛɛ adanwura na hɔn a wɔha dan dɛ hɔn mboa ma wɔnkyer dɛm nyimpakuw yip. Wɔse ɔkaa dɛ, "sɛ wɔkyer hɔn aardvark, mbra nye hɔn bedzi". (Ɔwɔ ndzebɔnyɛfo nhyehyɛɛ a ɔahyɛ ato hɔ no mu wɔ Ghana 1992 mbra no mu a otsia dɛm nyimpakuw yi.
== N'abrabɔ ==
Aidoo awar kitsa mba awɔtwe. Ɔyɛ Romanyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7hrookm1wub73j1in8xqypkg72a2ynj
Paul Evans Aidoo
0
892
7322
7190
2023-04-22T20:35:14Z
Robertjamal12
13
/* Abɔntsen do nkitahodzi na fibea ahorow */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2059474}}
'''Paul Evans Aidoo''' (wɔwoo no wɔ bosom [[Dzifuu]] da a ɔtɔ do anan (4) afe 1958) ɔyɛ Ghana Kyerɛkyerɛnyi na amanyɛnyi. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Sefwi-Wiawso na Ɔsoafo dze ma Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref>https://www.modernghana.com/news/952026/wasted-twelve-years-and-a-hopeless-return-the.html</ref><ref>https://www.fmprc.gov.cn/ce/cegh/eng/xwdt/t1182272.htm</ref><ref>http://citifmonline.com/2016/12/hiv-is-not-a-death-sentence-minister/</ref><ref>https://myjoyonline.com/business/minister-blames-collapse-of-soes-on-mismanagement/</ref> Asaana ɔyɛbɛyɛ Ɔsoafo ama Anee Mantɔw mu no, nna ɔyɛ Brɔn-na-Ahafo Mantɔw mu Soafo. Wɔ kɔndɛmee(condemned) dɛ ɔroboa ɔtan suban a ofir Ghana's Centre for Popular Education and Human Rights nkyɛn wɔ ber a soafo serɛɛ nkorɔfo dɛ wɔmmfa wɔyɛ homosexuals no. Ɔkaa dɛ, " Biribiara a wɔbɛyɛ aboa ma dɛm nkorɔfo no ase etu wɔ kurow mu no wɔbɛyɛ".<ref>https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-14250170</ref>
== Ɔbra Ahyɛase Na Nwomasua ==
Wɔwoo Paul Aidoo wɔ [[Dzifuu]] 4,1958 wɔ Sefwi-Ewiase wɔ Sefwi-Wiawso Mansin no mu wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Osuaa ankorankor adzesua wɔ General Certificate of Education Ordinary Level wɔ afe 1980. Ɔkɔr skuul wɔ Enchi Teacher Training College wɔ 1977 na 1981 ntam, a ɔfataa dɛ onya Teachers Certificate 'A'.<ref>https://web.archive.org/web/20100802053107/http://www.parliament.gh/honaidooevans_paul.html</ref>
== Edwuma ==
Aidoo yɛɛ akyerɛkyerɛfo edwuma wɔ afe 1981 na afe 1985 ntamu. Ɔsan so nye National Mobilization Programme yɛɛ edwuma dɛ Mansin(District) Liaison Officer wɔ 1985 na 1997 ntamu. Wɔ 1997 na 2001 ntamu no, na ɔyɛ Mansin Soafo wɔ Ministry of Local Government. Fitsi 2002 kesi 2004 no, na ɔyɛ kyerɛkyerɛfopanyin wɔ Ghana nwomasua(Education Service) mu.
== Amanyɛsɛm ==
Aidoo yɛ kuw ba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw no mu na odzii nkonyim wɔ Sefwi- Wiawso mbrahyɛbagua egua no do wɔ 2004 mu. Ɔsan so nyaa n'egua no wɔ 2008 abatow no mu.<ref>https://web.archive.org/web/20110112175254/http://www.ec.gov.gh/userfiles/file/2004ParliamentaryDetResults.pdf (PDF). [[Electoral Commission of Ghana]]. Archived from the original (PDF) on 12 January 2011. Retrieved 7 August 2010.</ref><ref>https://citinewsroom.com/2018/12/ndcs-paul-evans-aidoo-votes-yes-in-western-north-region-referendum/</ref><ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=323</ref> Wɔ 2009 no, wɔpaw no dɛ Mantɔw mu Soafo wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana Ɔmanpanyi, John Atta Mills dzin mu na wɔ Ɛbɔw 2013 no, wɔpaw no dɛ Brɔn- na Ahafo Mantɔw no Soafo na wɔ san so paw no dɛ Soafo wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ɛbɔw 2014 wɔ Ghana Ɔmanpanyi John Dramani Mahama dzin mu. Wɔ Ayɛwoho 2011 mu no, ɔfrɛɛ Ghana Bureau of National Investigations dɛ wɔnkyer hɔn a wɔyɛ " Homosexuals" no. Ɔkaa n'asɛm bio dɛ, " Dɛ mbrɛ wakyer hɔn no, wɔdze hɔn bɛba mbra enyim". ( Iyi yɛ nsiesie bi a ɔwɔ nsɛmbɔn dzi ho mbra fa a ɔwɔ Ghana 1992 amansan mbra mu no kasa tsia "honam afa mu nyimdzee a ɔnnyɛ awosu" Amanyɛ mbra no ma nyimpa kwan ahorow ho bɔhyɛ " a ebusuakuw, beebi a ifi, amanbu adwen, kɔla, nyamesom, gyedzi anaa banyin na basia nna mmfa ho" naaso ɔnnyɛ nda).<ref>http://www.starobserver.com.au/news/2011/07/21/ghana-cracks-down-on-gays/57436</ref><ref>https://www.independent.co.uk/news/world/africa/ghana-official-calls-for-effort-to-round-up-suspected-gays-2318507.html</ref>
== N'abrabɔ ==
Aidoo awar wɔ mba baawɔtwe. Ɔyɛ Katselekenyi (Catholic).<ref>https://web.archive.org/web/20121009071114/http://www.ghanadistricts.com/mps/?r=5&_=139&mpd=227</ref>
== Hwɛ Iyi Nso ==
* [[List of Mills government ministers]]
* [[National Democratic Congress (Ghana)]]
* [[Sefwi-Wiawso (Ghana parliament constituency)|Sefwi-Wiawso]]
== Nhwɛdo ==
<references />
== Abɔntsen do nkitahodzi na fibea ahorow ==
* [https://web.archive.org/web/20100802053107/http://www.parliament.gh/honaidooevans_paul.html Profile on Parliament of Ghana website]
{| class="wikitable"
! colspan="3" |Ghana Mbrahyɛbagua
|-
| rowspan="1" |Preceded by
Isaac Kobina Nyame-Ofori
| rowspan="1" |'''Mbrahwɛbagua ma Sefwi-Wiawso''' (Afe 2005 kɔsi ndɛ)
| rowspan="1" |'''Incumbent'''
|-
! colspan="3" |Amanyɛsɛm Edwumayɛbea Ahorow
|-
| rowspan="1" |Preceded by
Evans A. Amoah
| rowspan="1" |'''Atɔe Fam Ɔmantɔw Soafo''' (Afe 2009 kɔsi afe 2013)
| rowspan="1" |Succeeded by
Ebenezer Kwadwo Teye Addo
|-
| rowspan="1" |Preceded by
Twumasi Marfo
| rowspan="1" |'''Brong-Ahafo Ɔmantɔw Soafo''' (Afe 2013 kɔsi 2014)
| rowspan="1" |Succeeded by
Kofi-Eric Opoku Manu
|-
| rowspan="1" |Preceded by
Ebenezer Kwadwo Teye Addo
| rowspan="1" |'''Atɔe Fam Ɔmantɔw Soafo''' (Afe 2014 kɔsi ndɛ)
| rowspan="1" |'''Incumbent'''
|}
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
d94kcbric7avz6pr8u894n376f3jyua
Paul Okoh
0
893
7681
7191
2023-05-01T17:49:37Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (8) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q33069724}}'''Paul Okoh''' yɛ Ghana diplomat na [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw ba. Seseiara ɔyɛ Ghana "ambassador" wɔ Egypt.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Okoh wɔ Kwakwar 22, 1949 mu. Ofi Kenyasi No.1 wɔ Brɔn na Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne 'Diploma' wɔ Nwomasua(Diploma in Education) na ' Bachelor of Arts Mantɔw mu wɔ Ogua Suapɔn (University of Cape Coast).
== Edwuma ==
Okoh yɛ Ndwomanyimnyi( Educationist). Nna ɔyɛ ɔkwankyerɛfo boafo (assistant director) na Kyerɛkyerɛnyi Panyin boafo(Assistant Headmaster) dze ma Dompoase Nsɔwdo Skuul a ɔwɔ Dompoase Adansi.
== Ɔnanmusifo edwuma ==
Wɔ Ɔbɛsɛ 2017 mu no, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo bɔɔ Paul Okoh dzin dɛ Ghana ananmusinyi wɔ Egypt. Na ɔka Ghanafo a wɔda nsew wɔ eduonu ebien fofor a wɔbɔɔ hɔn dzin dɛ wondzii Ghana asɛmpatrɛw edwuma ahorow enyim wɔ wiase.
== Amanyɛsɛm ==
Okoh yɛ [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Asutifi North abatow mpasua do wɔ Brɔn na Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa, anan na enum mu wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana.
=== 2000 Abatow ===
Wɔ afe 2000 mu no, Okoh dzii nkonyim wɔ Ghana amansan abatow mu dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Asutifi North abatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Odzii nkonyim [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw dzin mu na ɔnam do gyinae maa ASutifi North abatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Na Okoh n'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua 14 e fa wɔ ngua 21 a [[New Patriotic Party]] nyaa wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu. [[New Patriotic Party]] no nyaa dɔm dodow a ɔyɛ ngua ɔha(100) wɔ ngua ahaebien(200) wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic wɔ Ghana. Wɔdze aba 7682 na wɔdze paw Okoh wɔ aba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 15,978 mu. Iyi yɛ ɔha nkyɛm 49.1% aba dodow mu. Wɔpaw no gyaa Baah Danquah Emmanuel a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Georges Nsiah-Afriyie a ɔyɛ ankorankor amanyɛkuw(independent candidate), Norbert Anane-Nyarko a ɔyɛ Convention People's Party amanyɛkuw nyi na Darkwa Anthony a ɔyɛ National Reform Party. Iyinom nyaa 6,895, 906, 147 na 0 pɛpɛɛpɛ wɔ aba a wɔtoo mu. A ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm 44.1%, 5.8%, 0.9% na 0% wɔ aba dodow no mu.
=== 2004 Abatow ===
Wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu no, wɔpaw Okoh mpɛn ebien dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Asutifi North abatow mpasua no. Odzii nkonyim wɔ [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw dzin mu. Okoh n'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua du-anan(14) a [[New Patriotic Party]] nya wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduonu anan(24) wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu. [[New Patriotic Party]] no nyaa dɔm dodow ngua a ɔyɛ 128 wɔ 230 mu wɔ mbrahyɛbagua mu wɔ dɛm abatow no mu. Onyaa aba 9,741 wɔ 18,226 mu, iyi gyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 53.40% wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Wɔpaw no gyaa Samuel Nana Asamoah a ɔyɛ Convention People's Party na Eric Addae a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa mba 1.00% na 45.60% pɛpɛɛpɛ wɔ aba a wɔtoe mu.
=== 2008 Abatow ===
Wɔ 2008 Ghana amansan abatow mu no, Okoh aba 10,028 wɔ aba dodow a ɔyɛ 20,917 mu a na ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm 47.9% wɔ aba wɔtoo mu. Wɔpaw no gyae Eric Addae a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Emmanuel Osei Kofi a ɔyɛ Democratic Freedom Party amanyɛkuw nyi, Yaa Durowaa a ɔyɛ Democratic People's Party amanyɛkuw nyi, Badu Augustine a ɔyɛ Convention People's Party na Patrick Kennus Boakye a ɔyɛ ankorankor amanyɛkuw nyi(independent candidate). Iyinom nyaa 41.60%, 0.57%, 0.21%5, 0.64%, na 9.05% pɛpɛɛpɛ wɔ 2008 Ghana amansan aba a wɔtoo no mu.
== N'abrabɔ ==
Okoh awar wɔ mba akron. Ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Catholic asɔr.
== Mboaedze ==
[[:en:Paul Okoh#:~:text=References%5Bedit,2010. p.%C2%A069.|https://en.wikipedia.org/wiki/Paul_Okoh#:~:text=References%5Bedit,2010.%20p.%C2%A069.]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
kiddjh6eluehmgxnx9ebfpdivvkdbvi
Paulina Patience Abagaye
0
894
7682
6854
2023-05-01T17:49:42Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Paulina Patience Tangoba[4] Abagaye''' yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu nsɛm na ɔka amanyɔkuw [[New Patriotic Party]] wɔ Ghana ho. Wɔ aber bi no, na ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Italy.[2][5] Na ɔyɛ mbrayɛ baguanyi ma Upper East mantɔw mu.[2]
== '''Ananmusifo Edwuma''' ==
Wɔ July 2017 no, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo bɔɔ ne dzin dɛ Paulina Abagaye mbɛyɛ Ghana Anamusifo edwuma wɔ Italy. Na ɔka nyimpa 22 a wofri Ghana na wɔbɔ hɔn ho mbɔdzen a woyii hɔn dɛɛ hɔn da amanaman ho dwumadzi ano wɔ wiase nyinara mu
[5][6][7] Wɔ December 2020, Abagaye bɛgyina ma NPP wɔ Navrongo Central mbrahyɛ baguafie abatow, na mbom odzii nkogu .[8]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Minister explains why Covid-19 patient left Bolgatanga Regional Hospital". MyJoyOnline.com. MyJoyOnline.com. 5 April 2020. Retrieved 8 April 2020.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' ''"President Akufo-Addo Makes Changes To His Government". presidency.gov.gh. The Communications Bureau, The Presidency, Republic of Ghana. 9 August 2018. Retrieved 8 April 2020.''
'''• ^''' ''"One on One With Paulina Abayage, Upper East Regional Minister - AM Show on JoyNews (10-8-18)". MyJoyOnline TV. MyJoyOnline TV. Retrieved 8 April 2020.''
'''• ^''' ''"Minister explains why Covid-19 patient left Bolgatanga Regional Hospital". MyJoyOnline.com. MyJoyOnline.com. 5 April 2020. Retrieved 8 April 2020.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Archived from the original on 19 November 2017. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News. "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Archived from the original on 13 July 2017. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Nego, Nego (December 7, 2020). "Ghana Election 2020:NPP's Navrongo Central Candidate, Tangoba Abayage Concedes Defeat Concedes". Ghgossip.com. Retrieved December 8, 2020.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ak3fo12x2o9jvex3ekzevdl2zgrdlse
Peace Ayisi Otchere
0
895
6855
4838
2023-04-22T10:59:51Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
== Peace Ayisi Otchere ==
Peace Ayisi Otchere yɛ Ghananyi na basia a odzii yɛɛ African Development Bank hɔn tsitsenanyi.
'''In more languages'''
edit
== Statements ==
instance of
human
0 references
sex or gender
female
1 reference
imported from Wikimedia project
English Wikipedia
country of citizenship
Ghana
0 references
languages spoken, written or signed
English
0 references
occupation
banker
0 references
employer
African Development Bank
1 reference
reference URL
<nowiki>http://www.ghananewsagency.org/education/wesley-girls-celebrates-177th-speech-day-70619</nowiki>
educated at
Wesley Girls' High School
2 references
reference URL
<nowiki>http://wesleygirls.edu.gh/about-us/2-uncategorised/45-achievement</nowiki>
reference URL
<nowiki>http://stratcomm-africa.com/esther-cobbah-receives-another-award-from-wesley-girls-high-school/</nowiki>
residence
Accra
1 reference
imported from Wikimedia project
English Wikipe
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9sdndcrphop195qa5g5gtiz06237046
Peace Hyde
0
896
6856
4847
2023-04-22T10:59:55Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Peace Hyde''' yɛ British-Ghananyi TV do ɔyɛkyerɛfo, TV do edwumayɛfo, adzeyɛfo, nsɛm ho dawurbɔfo na ɔkɔ dɛ dodow hɔn nwomasua bɛkɔ enyim .[2] Ɔyɛ ɔkyerwfo na siniyɛfo panyin ma Netflix ne Afrika TV do dwumadzi a odzi kan a ɔyɛ Young, Famous & African , na abɛɛfo ndwuma mu nsɛm ho amandzɛbɔ ne kum nkabɔmu do panyin na West Africa ananmu gyinafo wɔ Forbes Africa.[3][4][5] Ono na ɔhyehyɛɛ Aim Higher Africa dwumadzi , dwumadzi a aban ne nsa nhyɛ ase a wɔdze hwehwɛ mpomtu wɔ nwomasua mu wɔ mpɔtam a wodzi hia wɔ Afrika nyinara.[6] Wɔ afe 2018 mu no, woyii no dɛ ɔka akandzifo 200 ho wɔ Obama Foundation Africa Leaders nhyehyɛɛ dwumadzi ho wɔ afe 2019 mu , wɔmaa no African Social Impact Award wɔ House of Parliament, House of Commons wɔ UK.[7][8][9 ][10] .
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Hyde na wɔtsetsee no wɔ London, na ɔtsenaa hɔ kosii afe 2015, ansaana ɔretu akɔ Ghana. Wɔ n'ahyɛse mber mu wɔ London no, ɔyɛɛ edwuma wɔ mber kakrabi mu dɛ mbofra adwen ho ɔbenfo ansaana ɔrebɛyɛ edwuma dɛ nyansahu mu kyerɛkyerɛfo na odzi dwuma kɛse n'ara wɔ physics, chemistry na biology.[11]
Hyde yɛ alumnus wɔ Middlesex Sukuupɔn, na owiee sukuu no ma onyaa adwen mu nhwehwɛ ho abodzin krataa.[12][13]
== Edwuma ==
Hyde yɛ Digital Media and Partnership mu panyin na West Africa amandzɛbɔfo wɔ Forbes Africa.[14][15] Ono na ɔhwɛ nsɛm kyerɛw na dawurbɔ akyerɛwkyerɛ ma West Africa mu na ono ara nso na ɔdze nhyehyɛɛ a ɔdze sika brɛ ahyɛnsiwdze kuw a ɔnye hɔn yɛ edwuma no fa kuw ahorow hɔn dwumadzi mu.[16][17]
Ɔsan nso boa ma nkorɔfo hɔn nwomasua kɔ nkan, na ɔreyɛ edwuma dɛ nwomasua na edwumayɛ mu mpomtu bɔkɔ do ama mbabun a wodzi hia na hɔn a wonyi edwuma. Edwuma a ɔnye n’adɔyɛ kuw Aim Higher Africa yɛɛ maa Barack Obama yii Hyde kaa Obama Foundation Leaders Africa . Wɔ afe 2019 mu no, wɔsan nso maa Hyde Africa Social Impact Award wɔ UK House of Parliament wɔ edwuma a ɔnye adɔyɛ kuw no yɛɛ no ho.
Hyde edwuma dɛ nsɛm ho dawurbɔfo epue wɔ Black Enterprise, Huffington Post, Ebony na Fox News mu.[18] Wɔdze no kaa Amanaman Nkabom no Nyimpa a Wɔwɔ Nkɛntsɛn kyen obiara a Wɔfri Afrika Abusua mu dzin mu wɔ afe 2017 na 2018 mu.[19] Hyde yɛ ɔtemmufoɔ ma CNBC All Africa Edwumayɛ Akannifoɔ Abasobɔdeɛ, The Chivas Venture Fund na Veuve Clicquot Edwumayɛfo Abasobɔdze.[20][21
== '''Nwomasua ho dwumadzi''' ==
Hyde na ɔda Aim Higher Africa nwomasua nhyehyɛɛ n'ano na ɔwɔ enyiso adzehun dɛɛ ɔdze bɛ boa mberantse na nkatasia wɔ hɔn ndwuma na w'akyerɛ hɔn akwan a wɔdze Nsesa bɛba Afrika wɔ ne nkyerɛkyerɛ, nkoranhyɛ na tum a wɔdze ma hɔn dɛ wɔbɛyɛ akandzifo. Aim Higher Africa nhyehyɛɛ no ayɛ edwuma na ɔdze nkyerɛkyerɛ pa ama edwumayɛfo a wɔwɔ ewiase no nyinara ho ma w'asuadze na wɔanya nkɔdo nkitahodzi a wɔ nya Fri hɔn tsipɛnfo a hɔn adwen yɛ pɛ, sika a wɔ bɛnya efri aboafo hɔ, afotu na sikasɛm ho nyimdeɛ dwumadzi nhyia mu. Ofri ber a wɔ hyehyɛɛ ahyehyɛdze no, dɛm dwumadzi no ayɛ ndwuma nkakramba 6000 wɔ West Africa na wenya esuafo bɛyɛ ɔpepem 3.[25][26]
In 2018, Hyde hyɛɛ ne skills acquisition centre wɔ Yaba dɛ wɔbɛma nkorɔfo nwomasua na w'ama nkorɔfo nsa ano edwuma ma hɔn a wɔ rehyɛ ndwuma ase wɔ Nigeria dɛ wɔdze mpomtu bɛma eguadzi edwumayɛfo wɔ ne Mind-set Reorientation and Design Thinking (MRDT) dwumadzi .[27]
== '''Dawurbɔ ho edwuma''' ==
Peace na ɔhyehyɛɛ na ɔyɛ panyin a ɔda edwumakuw a ɔyɛɛ Afrika TV do sini ntsiatsia dwumadzi a odzi kan koraa wɔ Netflix, Young, Famous & African. Ɔyɛ adzeyɛfo, ɔhyehyɛ sini edwuma na ɔsanso yɛ ɔkasafo wɔ dwumadzi ebien do, Forbes Africa ne My Worst Day with Peace Hyde (3 seasons ), hɔ na ɔye Afrika asomafo dzi nkomɔ na Forbes Woman Africa ne Against the Odds (2 seasons ) wɔ CNBC Africa wɔ DSTV so. Ono na ɔyɛɛ Vice News akyerɛw ntohɔ dwumadzi a w'ato dzin Inside Nigeria dze wɔrepia aposifo etsirmɔdzensɛm no aba ewie. Nsɛm a wɔ kyerɛw no ma odzii nkonyim wɔ Top Shorts Film Festival abasobɔde, Los Angeles Sini Afahyɛ, Lonely Wolf Film Festival na IMDB Abasobɔdze . Ɔsan nso yɛɛ n’ankasa ne kasa dwumadzi, Friday Night Live, a ɔkɔɔ do mfe 4 na ndwom akansie a ɔkɔɔ do wɔ Ghana, MTN Hitmaker, wɔ mfe 3 mu. CNN bɔɔ no dzin dɛ Ghana nsɛm ho dawurbɔfo a ɔbɔ no ho mbɔdzen , na wɔ daa Hyde edwuma no edzi wɔ CNN, Black Enterprise, Huffington Post, Ebony, Fox News, na Essence. Wɔbɔɔ ne dzin wɔ Amanaman Nkabom Kuw no mu nyimpa a wɔ bɔ mbɔdzen a wɔfri Afrika mu wɔ afe 2017 na 2018 mu na wɔbɔɔ ne dzin dɛ ɔka mbabun 100 a wɔ bɔ hɔn ho mbɔdzen wɔ Afrika. Wɔ afe 2018 mu no, Ɔmampanyin Barack Obama yii Peace wɔ Afrika akandzifo 30,000 mu dɛ hom nyɛ Inaugural Obama Foundation Africa Leaders 200 dwumadzi no.[28][29][30]
== '''Bagua mu kasa''' ==
Peace Hyde kasa fa hɛn adwen ne tum a ɔwɔ, yɛ rehyɛhyɛɛ hɛn Abrabɔ ne siantsir tsitsir a odzi mu, edwumayɛ mu mpomtu na nwomasua, na pɛpɛryɛ ma mbanyinfo na mbasiafo na Mpagya tumi a wɔdze ma mbasiafo ho nsɛm.[31] Hyde na ɔyɛ ɔkasafo tsitsir ma Flourish Africa Conference, asɛnka gyinabea a Afrika basia a ɔwɔ sika kyɛn obiara na ɔhyehyɛe, Folorunso Alakija.[32] Na ɔyɛ ɔkasafo wɔ TEDX Accra, TEDX Kumasi, Global Social Awards wɔ Prague, Essence, Afrika 2018 Nhyiamu wɔ Egypt, Social Media week wɔ Lagos, na Hustle in Heels London.[33][34][35][36]
== Abasobɔdze na enyimunyam ==
YearEventPrizeResult2015People's Choice Awards''Female News Presenter of the Year''NominatedRTP Awards''Television Female Entertainment Show Host of the Year''NominatedYoung CEO Business Summit''Young CEO Global Award''WonAvance Media Awards''Top 50 Most Influential Young Ghanaians''Won2016Nigerian Broadcaster Merit Awards''Female African Broadcaster of the Year''[37]WonWomen For Africa Awards''International Business Woman of the Year''NominatedWomen For Africa Awards''Business Woman of the Year''NominatedThe African Network of Entrepreneurs''Top 100 Most Outstanding Women Entrepreneurs in Ghana''WonWomen For Africa Awards''Judges Special Recognition Award''WonAfrica Boku Talent Africa Awards''Excellence In Journalism Award''WonWaislitz Global Citizen Award''Global Citizen Awards''Nominated2017Discovery Young Health Journalist of the Year Award''Young Upcoming Health Journalist Award''NominatedSanlam''Journalist Award''NominatedMipad''100 Most influential people of African Descent''WonGhana Naija Showbiz Awards''Winner Radio/TV Personality''WonDiscovery Awards''The Discovery Young Health Journalist of the year''Nominated2018Nigerian Teen Choice Awards''Choice Media Personality of the Year''WonObama Foundation''Obama Foundation Leaders Africa Fellow''Won2019Africa Social Impact AwardAfrica Achievers AwardWonGlobal Social AwardsSocial Impact and ChangeFinalist2021African Growth StorySanlam Awards for Excellence in Financial JournalismWon[38]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Akese, Efia (23 January 2015). "Peace Hyde hugs the limelight". Graphic.com.gh. Retrieved 18 March 2015.''
'''• ^''' ''"Meet Peace Hyde, Ghana's rising star". www.ghanaweb.com. Retrieved 24 August 2016.''
'''• ^''' ''"Peace Hyde wins special recognition award for Aim Higher Africa at Women4Africa Awards UK - AmeyawDebrah.Com". ameyawdebrah.com. Archived from the original on 10 September 2016. Retrieved 24 August 2016.''
'''• ^''' ''"CHILD EDUCATION: Peace Hyde Brings New Technology Initiative To Nigeria | 360Nobs.com". www.360nobs.com. Retrieved 24 August 2016.''
'''• ^''' ''"Peace Hyde's Aim Higher Africa secures partnership deal with Nasco Electronics | GhanaGist.Com". ghanagist.com. Retrieved 24 August 2016.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ix6515mtuooc5vuwc9wat7karkum1fa
Pearl Amoah
0
897
6857
6401
2023-04-22T10:59:59Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Osofo Pearl Amoah yɛ Ghananyi a ɔyɛ anamusinye wɔ wiadze afanan . Dɛ mbrɛ nedzin tse no,w'ahyɛ ɔsoafo.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
puvupfys4b23tkoj4j9n14x0m9yfnze
Peter Boakye-Ansah
0
898
6858
4856
2023-04-22T11:00:02Z
Robertjamal12
13
/* <u>N'abrabɔ mu nsɛm na owu</u> */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Peter Boakye-Ansah''' (29 July 1949 – 19 July 2018). Nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan na dza ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ejura Sekyedumasi ambatow mpasua fitsi Sanda 7, 1993 kesi Sanda 6, 2001 mu.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase na nwomasua</u> ===
Wɔwoo Boakye-Ansah wɔ Fankwa 1949 mu. Okosuaa adze wɔ Osei Tutu Ntsetseebea na onyaa Akyerɛkyerɛfo Ntsetsee Adansedzi Nwoma na Bonsu Kuayɛ Ntsetsee Skuul na wɔtsetsee no ma ɔbɛyɛɛ Kuayɛ dwuma boafo.
==== <u>Edwuma na amanyɛsɛm</u> ====
Ansaana Boakye-Ansah rokɔ amanyɛsɛm mu no, nna ɔyɛ Kyerɛkyerɛnyi. Nna ɔyɛ ɔmansin kyerɛwfo ma Ejusu Sekyedumase mansin ansaana ɔrokɔ mbrahyɛbagua mu. Ɔhyɛɛ edwuma ase dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana wɔ Sanda 7, 1993 ber a wɔdaa no edzi dɛ oedzi nkonyim wɔ afe 1992 Ghana mbrahyɛbagua ambatow a ɔkɔr do wɔ Mumu 29,1992 mu no dɛ National Democratic Congress kuwba. Afe 1996 Ghana ambatow kɛse mu no, Boakye-Ansah gyinaa maa Ejura Sekyedumase bio na onyaa amba 16,992 a ogyina hɔ ma 62% fi amba dodow a wɔtoow no mu. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ejura-Sekyedumase ambatow mpasua fitsi Sanda 7, 1993 kesi Sanda 6, 2001. Sampson Atakora a no so wɔ NDC bɛhyɛɛ n'ananmu.
===== <u>N'abrabɔ mu nsɛm na owu</u> =====
Boakye-Ansah yɛ Christianyi. Yarba bi bɔɔ no ma owui wɔ Ayɛwoho 19, 2018.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7embl5wu355i96wmzm90c9l7y3y9a1k
Peter Kwaw
0
899
7683
6859
2023-05-01T17:49:50Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Peter Kwaw''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana a ogyina mu ma Lower West Akim abatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Kwaw wɔ Lower West Akim wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan paw Kwaw wɔ mbrahyɛbagua fie wɔ [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw ne dzin mu wɔ Mumu 2000 Ghana amansan abatow mu. Onyaa aba 18,103 wɔ aba 32,253 mu a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛm eduonum esia ekyir pɔw du(56-10%). N'abatow mpasua no ka mbrahyɛbagua ngua duawɔtwe(18) wɔ ngua dodow a ɔyɛ eduonu esia(26) a [[New Patriotic Party]] amayɛkuw no nyaa wɔ Epuei Mantɔw mu. Wɔpaw no gyaa Isaac Nti-Ababio Newton a ɔyɛ National Democratic Congress amanyɛkuw nyi, Felix Atta-Owusu a ɔyɛ National Reformed Party amanyɛkuw nyi, Mark Ayitey Kwablah a ɔyɛ Convention Peoples Party amanyɛkuw nyi, Joseph Otoo-Essilfie a ɔyɛ United Ghana Movement amanyɛkuw nyi na Hassan Al-Haji Salisu a ɔyɛ Peoples National Convention amanyɛkuw nyi. Iyinom nyaa 12,768, 623, 342, 234 na 183wɔ aba dodow a wɔtoo mu. Iyinom san gyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 39.60%, 1.90%,1.10%, 0.70% na 0.60% pɛpɛɛpɛ.
== Edwuma ==
Kwaw yɛ nkaano mbrahyɛbaguanyi wɔ Lower West Akim abatow mpasua do wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana fitsi 2001 kesi 2005.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> Ghana Parliamentary Register (1993-1996)
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
#
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
q425mr8m7xeysrc4q0rpktu5lch1hf7
Peter Sarkodie
0
900
7684
7192
2023-05-01T17:49:55Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (5) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Peter Abum Sarkodie''' yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ kwasaman Ghana mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mampong ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana. Ɔyɛ [[New Patriotic Party]] kuwba.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Sarkodie wɔ Mumu 12, 1961 mu. Oweii skuul wɔ University of Cape Coast (UCC). Okitsa abodzin krataa (Bachelor of Science) wɔ nwomasua mu fi suapɔn hɔ.
== Edwuma ==
Sarkodie yɛ Kyerɛkyerɛnyi.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Sarkodie yɛ [[New Patriotic Party]] kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fi Sanda 2005 ber a odzii nkonyim wɔ Mumu 2004 Ghana ambatow kɛse mu no. Woyii no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mampong ambatow mpasua wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan mu wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan wɔ Ghana.
== Ambatow ==
Wodzii kan paaw Sarkodie dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mampong ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim dze nam [[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduasa akron a nna ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduasa esia a [[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔhaeduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 28,997 fir mba dodow a wɔtowee 36,648 mu. Iyi nye 79.1% fi mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr. Odzii Mohammed Issahaku a ɔwɔ Peoples’ National Convention, Daniel Ohyeamang Appau a ɔwɔ National Democratic Congress, Kwaku Duah Agyemang a ɔwɔ Convention People's Party na Bashir Kassim a ɔwɔ Democratic People's Party hɔn do nkonyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wɔnyaa mba 226, 6,921, 374 na 130 fir mba dodow a wɔtowee no mu. Iyi gyina hɔ ma 0.6%, 18.9%, 1.0% na 0.4%.
== Asetsena mu nsɛm ==
Sarkodie yɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
l0dt8c0ofwv8y5e7eq3rsrxdcbz1akx
Peter Wiafe Pepera
0
901
7685
6861
2023-05-01T17:50:00Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q34201755}}
'''Peter Wiafe Pepera''' (wɔwoo no [[Esusow Aketseaba]] 9, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Abetifi Ambatow mpasua mu wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Na ɔyɛ Ghana Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no munyi. Bryan Acheampong na odzii n’adze.<ref>https://www.modernghana.com/news/705627/bryan-acheampong-sworn-in-as-abetifi-mp.html. ''Modern Ghana.'' 20 July 2016. Retrieved 31 July 2017.</ref><ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2658. ''www.ghanamps.com.'' Retrieved 9 February 2020.</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Pepera wɔ [[Esusow Aketseaba]] 9, 1954. Ɔfir Abetifi, kurow bi a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Na ɔyɛ obi a wawie Birmingham Esuapɔn, UK na ɔnyaa nye Master of Science abodzin krataa wɔ systems engineering mu wɔ afe 1980 mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Ɔyɛɛ edwuma dɛ Paramount Distilleries kwankyerɛfo panyin (managing director). Ɔyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi fir [[Sanda]] 2009 kɔsii dɛ owui wɔ 21 [[Esusow Aketseaba]] 2016.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Na ɔyɛ National Democratic Congress no munyi wɔ 1990 mfe no mu kɔsii dɛ ɔgyaee nye ho kɔɔ [[New Patriotic Party]] wɔ afe 2000 mfe no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Ex-Deputy-Trade-and-Industry-Minister-quits-active-politics-19171. ''www.ghanaweb.com.'' 31 October 2001. Retrieved 26 December 2020.</ref> Ber a ɔwɔ NDC no, Ɔyɛɛ Ɔsoafo abadziakyir a ɔhwɛ Eguadzi na Nnwuma do (deputy Minister of Trade and Industry) wɔ Kan Ɔmanpanyin Rawlings aber do.<ref>https://www.modernghana.com/news/11134/divestiture-of-soes-justified-8212-pepera.html. ''Modern Ghana.'' Retrieved 26 December 2020</ref><ref>https://books.google.com/books?id=Qd9mAAAAcAAJ&q=Mr+Pepera++Deputy+Minister+of+Trade+and+Industry&pg=PA15. Graphic Communications Group.</ref>
Nna Pepera yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party - NPP) no munyi. Ɔgyinaa Abetifi Ambatow mpasua ananmu wɔ Ghana mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do enum (5) no mu. Wɔ afe 2012 mu no, ɔsii akan dɛ wɔbɛsan apaw no bio akɔ Abetifi mbrahyɛ bagua edwumayɛbea no do wɔ NPP tekiti do dɛ ɔbɛgyina ananmusifo wɔ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do esia (6) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu na ɔdzii nkonyim.<ref name=":0" /> Na ɔyɛ Hokwan (Privileges), Ofie (House), Eguadzi, Nnwuma (Trade) na Nsrahwɛ (Tourism) Boayikuw (Committee) no munyi.<ref>https://web.archive.org/web/20200706190829/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=157. ''www.ghanaweb.com.'' Retrieved 6 July 2020.</ref>
== N'abrabɔ ==
Pepera kyerɛe dɛ ɔyɛ Kristonyi na Jedinyi (Jedi).<ref name=":0" />
== Owuo ==
Owui ber a na wɔdze no too Asraafo Ayaresabea (37 military hospital) wɔ Accra wɔ yare ber tiaa bi ekyi, na wadzi mfe eduosia ebien (62).<ref>http://ghanapoliticsonline.com/npps-abetifi-mp-peter-wiafe-pepera-dead/. ''GhanaPoliticsOnline.'' 21 May 2016. Retrieved 6 July 2020.</ref><ref>https://www.pulse.com.gh/ece-frontpage/peter-wiafe-pepera-state-funeral-held-for-late-abetifi-mp-in-accra-photos/twv7j4m. ''Pulse Ghana.'' 22 July 2016. Retrieved 26 December 2020.</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7aatpwehkx1uo8bxi98qjx091movb9h
Poku Adu-Gyamfi
0
902
6862
4879
2023-04-22T11:00:47Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Poku Adu-Gyamfi''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebiasa wɔ kwasafoman a otsia anan no mu dze ma Bosomtwe mpasuar wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana.
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Wɔwoo Adu wɔ Bosomtwe, kurow bi a ɔwɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr ne suapɔn wɔ Hohenhem suapɔn na afei "Institute of Agricultural Sciences" wɔ Tropics (Hans-Ruthenberg-Institute) so.
AMANYƐSƐM:
Odzikan no wɔpaaw Adu kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ NPP amanyɛkuw no akwanya ahoma do wɔ apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia ne bosoom Mumu Ghana asahen abatow no mu.
Mba dodow 22,537 a wɔkanee no, Poku nyaa mu 11,606 a nna ogyinahɔ ma 34.60% dze tsiaa dze tsiaa Joseph Oteng-Adjei a na ɔyɛ NDC kuwba a onyaa mba 7,339, Bernard Kwabena Asamoah a ɔyɛ CPP kuwba a onyaa mba 3,389 na Joseph Appiah a ɔyɛ PNC kuwba a onyaa mba 203.
Afe apem ahaebien Ghana asahen abatow mu a ɔkɔr do wɔ Bosomtwe mpasuardo wɔ Asante mantɔw mu, Poku nyaa mba 15,160 fii mba dodow 22,859 a wotumii kanee no mu a nna ogyina hɔ ma 63.30% dze tsiaa against Joseph O. Adjei a ɔyɛ NDC kuwba a onyaa mba 7,361 a ogyinahɔ ma 32.20%, Suleiman Mohammed a ɔyɛ PNC kuwba a onyaa mba 225 a ogyina hɔ ma 1.00% na Violet Kankam a ɔyɛ CPP kuwba a onyaa mba 129 a na ogyinahɔ ma 0.60%. Afe apem ahaebien na anan mbrahyɛbagua abatow a odzikan a wɔtowee wɔ no kuw NPP mu, Simon Osei Mensah dzii kunyim ma otuu no fii adze do.
EDWUMA:
Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon kesi afe apem ahaebien na enum dze ma Bosomtwe mpasuar wɔ Asante mantɔw mu wɔ Ghana.
NHWƐDO:
Ghana Parliamentary Register
"MP pleads with public to stop harassing them for money". www.ghanaweb.com. 2004-01-19. Retrieved 2020-09-02.
"Adu-Gyamfi Poku".
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Bosomtwe Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-04.
FM, Peace. "Parliament - Bosomtwe Constituency Election 2000 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-09-02.
FM, Peace. "Parliament - Bosomtwe Constituency Election 2004 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-09-02.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
23ekrr5ppptafr3ds7rhlhkkb1i1hk3
Portia Boakye
0
903
10548
10547
2023-05-06T15:20:33Z
Assilidjoe
33
/* Ghana */
wikitext
text/x-wiki
**
**
**
**
**
**
'''Portia Boakye''' (wɔwoo no afe Ebɔbira 17,1989) yɛ Ghana amanadze bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ kɔ enyim/akoban ma Djurgården wɔ Sweden. Wohu no dɛ ɔyɛ nyimpa a otum bɔ benkum mapa wɔ Ebibirmu asaasepɔn nyinara do.
== Kuw edwuma ==
=== Östersunds DFF 2016 ===
Afe 2016 Esusuow Aketseaba mu no, ɔdze daba too krataa do dɛ ɔnye Östersunds DFF bɛyɛ edwuma na iyi na ɔmaa ɔbɛyɛɛ n'akansi a odzi kan Östersunds DFF dze tsia AIK a ɔbɛyɛɛ ananmusinyi wɔ sema eduanan-esia no mu na ɔhyɛɛ wɔ dɛm akansi no mu dze tsia AIK wɔ sema a otsia eduosia-esuon no mu.
Afe 2016 Dzifuu bosoom mu no, Portia san hyɛɛ bio wɔ ɔfa a otsia ebien no do wɔ n Elitettan akansi dze tsia AIK wɔ Stockholm.
Bio, ɔtoaa do gyee dzin maa Östersunds DFF dze tsia Sunnanå SK, ɔbaa mu dɛ ananmusinyi wɔ sema eduonum-enum no do ber a wɔhyɛɛ Östersunds DFF, ɔbɛhyɛɛ ma wɔyɛɛ pɛr wɔ sema eduosia no mu, na ɔkɔr do hyɛɛ dza otsia ebien wɔ akansi no sema otsia eduosuon no do a ɔmaa Östersunds DFF bedzii kan a ɔboaa Östersunds DFF ma wodzii kunyim wɔ akansi no mu a nna ɔyɛ 3–1 dze tsia Sunnana, akansi no ekyir no wɔmaa no Basia a ɔbɔɔ bɔɔl paa (Woman of the match) abawdobɔdze no. Ɔdze ne dwumadzi wɔ Östersunds DFF baa ewiei a ɔhyɛɛ esuon (league matches )na ebien so wɔ kɔɔpoow akansi mu.
=== Trabzon İdmanocağı ===
Afe 2017 mu no, ɔdze daba too krataa do dɛ ɔnye Trabzon İdmanocağı bɛyɛ edwuma ama oesi akan wɔ Turkish Mbasiafo Bɔɔlbɔ a odzi kan no mu.
== Amanadze edwumayɛ. ==
=== Ghana ===
Afe 2010 Obiradzi bosoom mu no, Boakye hyɛɛ wɔ Ghana 3–0 nkunyimdzi tsia Senegal wɔ Accra Sports Stadium. Nkunyim yi maa Ghana dzibew wɔ afe2010 African Women's Championship ewiei no mu.
Nna Boakye ka Ɔman kuw a wosii akan wɔ afe 2014 Ebibirmu Mbasiafo Akansi tamsi no mu na afe 2014 Ebibirmu Mbasiafo akansi (2014 African Women's Championship), no mu a ɔbɔɔ kuw no akansi esuon no nyinara bi. Ɔbɔɔ anyɛnkoyɛ akansi dze tsia South Africa wɔ afe 2014 Esusuow Aketseaba mu na ɔhyɛɛ nkunyimdzi goal no. Ɔsanso dze sema ebiasa hyɛɛ nkunyimdzi goal wɔ afe 2015 All-Africa Games final ansaana sema eduokorɔn no roso, a ɔmaa Ghana nyaa hɔn sika kɔkɔɔ abawdobɔdze a odzi kan wɔ akansi no mu..
Afe 2015 Mumu bosoom mu no wɔpaaw no dɛ Ebibirmu Mbasiafo bɔɔlbɔnyi wɔ dɛm afe no mu, ka Paris Saint-Germain akoban Ngozi Ebere, Gabrielle Onguene, Gaelle Enganamouit. Ɔhweer n'abawdobɔdze yi maa Gaelle Enganamouit a ɔwɔ FC Rosengård.
Afe 2016 Obiradzi bosoom mu no, wɔtoow no do aba dɛ Sport Writers Association of Ghana dɛ Basia a ɔbɔ bɔɔl mapa dɛm afe no mu.
== Amanadze nhyɛe ==
{| class="wikitable"
!No.
!Date
!Venue
!Opponent
!Score
!Result
!Competition
|-
|1.
|12 April 2015
|Rufaro Stadium, Harare, Zimbabwe
|Zimbabwe
|'''1'''–0
|2–2
|2015 African Games qualification
|-
|2.
|23 May 2015
|Petro Sport Stadium, Cairo, Egypt
|Egypt
|'''1'''–0
|1–1
| rowspan="3" |2015 CAF Women's Olympic Qualifying Tournament
|-
|3.
|31 May 2015
| rowspan="2" |Accra Sports Stadium, Accra, Ghana
|Egypt
|'''1'''–0
|3–0
|-
|4.
|1 August 2015
|Cameroon
|'''2'''–1
|2–2
|-
|5.
|18 September 2015
|Stade Alphonse Massemba-Débat, Brazzaville, Congo
|Cameroon
|'''1'''–0
|1–0
|2015 African Games
|-
|6.
|12 April 2016
|Accra Sports Stadium, Accra, Ghana
|Tunisia
|'''2'''–0
|4–0
|2016 Women's Africa Cup of Nations qualification
|-
|7.
|20 November 2016
|Stade Municipal de Limbe, Limbe, Cameroon
|Kenya
|'''3'''–1
|3–1
|2016 Women's Africa Cup of Nations
|-
|8.
| rowspan="2" |16 February 2018
| rowspan="2" |Stade Robert Champroux, Abidjan, Ivory Coast
| rowspan="2" |Niger
|'''1'''–0
| rowspan="2" |9–0
| rowspan="4" |2018 WAFU Zone B Women's Cup
|-
|9.
|'''6'''–0
|-
|10.
| rowspan="2" |18 February 2018
| rowspan="2" |Parc des sports de Treichville, Abidjan, Ivory Coast
| rowspan="2" |Burkina Faso
|'''1'''–?
| rowspan="2" |4–1
|-
|11.
|'''4'''–?
|-
|12.
|23 November 2018
|Accra Sports Stadium, Accra, Ghana
|Cameroon
|'''1'''–0
|1–1
|2018 Women's Africa Cup of Nations
|}
== Enyimnyamhyɛ ==
=== Amanadze ===
; Ghana
* All African Games Gold Medal: 2015
* Africa Women Cup of Nations Bronze Medal: 2016
* WAFU Women's Cup Gold Medal and top scorer: 2018
== Nhwɛdo ==
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
#
== External links ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0dragc38b5iooqaobs51j1o8pg45rfy
Potosi
0
904
4887
4886
2023-04-20T19:27:24Z
MF-Warburg
12
5 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q35045}}
'''Potosí''' a wɔfrɛ no Villa Imperial de Potosí wɔ nkaano aber do, yɛ kurow kɛse na Mansin wɔ
Potosí Bonivia kuw mu.
adx46bl6w18kkwvudzsz8hvbuay312q
Presbyterian Boys' Senior High School
0
905
4889
4888
2023-04-20T19:27:25Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Presbyterian Boys' Senior High School''' yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Nkran wɔ Nkran Mantɔw mu.
2bd34fqv9fbumyfmqdtz0awor3jh6vx
Presbyterian Senior High School, Akuapim-Mampong
0
906
4891
4890
2023-04-20T19:27:26Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Presbyterian Senior High School, Akuapim-Mampong''' yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.
tnvepwjj4n5ijt0wjjvvqxyl6rg861p
Presbyterian Senior High Technical School, Adukrom
0
907
4894
4893
2023-04-20T19:27:27Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Presbyterian Senior High Technical School''', '''Adukrom''' yɛ mpanyin nsɔwdo skuul a ɔwɔ Apue Mantɔw mu.
mpq0inu96sifxco2shfsawj7nzm0dpg
Prince Jacob Hayibor
0
908
7686
7193
2023-05-01T17:50:10Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna '''Prince Jacob Hayibor''' (Fankwa 12, 1962-2016) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe North ambatow mpasua a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Hayibor wɔ Fankwa 12,1962 mu na wɔtsetsee no wɔ Gbi-Wegbe, kurow a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa n'abodzin krataa (Master of Arts) wɔ Borɔfo kasa mu fir University of Ghana mu wɔ afe1996 mu. Ɔsanee nyaa abodzin krataa (Post Graduate Diploma) wɔ nwomasua mu fir University of Cape Coast wɔ afe 2001 mu. Onyaa abodzin krataa a ɔkɔ enyim (Executive Masters) wɔ Amambu na Akandzi mu fir Ghana Institute of Management and Public Administration wɔ afe 2008 mu.
== Edwuma ==
Hayibor yɛ Nwomasua ho ɔbemfo. Nna ɔyɛ nwomasua mu Panyin na Ɔkyerɛkyerɛnyi wɔ Obuasi Secondary/Technical School.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Hayibor yɛ National Democratic Congress kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Hohoe North ambatow mpasua a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ Nkan no oguamutsenanyi ma Savannah Accelerated Development Authority. Ɔdze mba 28,169 fir mba dodow a wɔtowee 38,315 mu dzii nkonyim a egina hɔ ma 73.5%. Odzii nkonyim tsiaa n'akansifo John-Peter Amewu a ɔwɔ [[New Patriotic Party]], onyaa mba 8,225 a egyina hɔ ma 21.5%, Mordzinu Benedictus Kwaku a ɔwɔ Democratic Freedom Party, onyaa mba 1,242 a egyina hɔ ma 3.2%, Paul Robert Addo a ɔwɔ Convention Peoples Party, onyaa mba 366 a egyina hɔ ma 1% na Victor Nyaxo a ɔwɔ Peoples National Convention, onyaa mba 314 a egyina hɔ ma 0.8%.
== Asetsena mu nsɛm ==
Hayibor waree woo mba baanan. Nna ɔyɛ Christiannyi na asɔrba wɔ Seventh Day Adventist Asɔr mu.
== Owu ==
Owui wɔ afe 2016, ber ɔwɔ mfe 54.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
415tw86pta1coxvb6jgzzpzi0ew9bvy
Prince Oduro-Mensah
0
909
6865
6405
2023-04-22T11:01:00Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98815272}}
'''Prince Oduro-Mensah''' yɛ Ghana Amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do ebiasa no munyi a ɔgyina Techiman Anaafo (South) Constituency ananmu wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
nyl49bxk1l0pideix1ba3xyl50l03fo
Princess Shyngle
0
910
11217
6866
2023-08-19T08:27:12Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96220176}} '''Princess Shyngle''' (wɔwoo no 25 December 1990) ɔyɛ Gambia sini edwuma na ɔkyerɛw na ɔhyehyɛ sini edwuma
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Wɔwoo Princess Shyngle wɔ Gambia. N'egya Winston Shyngle, dze akotsen wɔ Gambia mbrahyɛ mu na ne maame yɛ eguadizfo. Ɔkɔɔ n'ahyɛse sukuu nye ne ntoado sukuu nyinara wɔ Gambia, a ɔyɛ ɔman ketseketse wɔ Afrika.[1]
== Edwuma ==
Ofri mber a ɔtɔ baasa dɛ obi a ɔbɔ no ho mbɔdzen wɔ Next Movie Star Africa akansie no mu no, Princess Shyngle edzi akotsen dodow ara wɔ sini ahorow mu , ne tsitsir wɔ Ghana. Princess Shyngle bɛyɛɛ sini edwumayɛnyi a ɔdansiw wɔ 2015 Ghana Movie Awards. Ɔnye Ghana sini edwumayɛfo beberee edzi dwuma na bi nom nye Juliet Ibrahim, John Dumelo, Martha Ankomah, nye D-Black.[2] Ne ndwuma tsitsir a ɔyɛɛ nye "Why Do Men Get Married", "Dormitory 8 series", "The 5 Brides series", nye "The Hidden Fantasy". Wɔ afe 2020 mu no, ɔdze ne TV do dwumadzi bɔ to gua a na wɔfrɛ no "Discovering Princess Shyngle".[3]
== Abrabɔ ho nsɛm ==
Dodow n'ara nyim Shyngle osiandɛ owɔ sisi ketseketse na ɔsanso keka nsɛm wɔ abɛɛfontsentando do.[4][5] Nsɛnsɛm etwa egu dɛɛ Princess nye Nigeria ndwomtownyi Burnaboy twe mpena.[6] Wɔ mpɛn bi mu no , ɔkɔɔ ne abɛɛfo ntsentando na ɔdze ono na ne Senegal beau hɔn awar ho dawur to gua.[7]Nsɛnsɛm beberee baa hɔn awar no ho ma ɔdze to gua dɛ banyin no faa n'ekyir na ɔsan bɛ paa n'akyew.[8][9] Princess daa no edzi dɛ na w'afa yafun[10] na no ho rekyir no wɔ ne akaw tua ho wɔ ber a aposifo kyer ne Senegalese Beau[11]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Who is Princess Shyngle? All you need to know about her". Pulse Nigeria. 2019-08-27. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Gatwiri, Juster (2019-12-10). "All you ever wanted to know about Princess Shyngle". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Tv, Bn (2020-03-25). "Princess Shyngle is Set to Launch a Reality TV Show & You Can Watch the Trailer Here". BellaNaija. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"Outrage as Princess Shyngle claims to have removed 5 ribs to have tiny waist". Vanguard News. 2019-02-02. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Oluwafunmilayo, Akinpelu (2019-04-17). "All actresses are recycling and dating same boyfriends - Princess Shyngle". Legit.ng - Nigeria news. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"Burna Boy Reportedly Dating Princess Shyngle, Dumps Stefflon Don". Within Nigeria. 2019-08-26. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Owolawi, Taiwo (2019-09-21). "I said yes! - Curvy actress Princess Shyngle set to get married to boyfriend". Legit.ng - Nigeria news. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"I gave you my heart and you cheated - Gambian actress Princess Shyngle blasts her Senegalese ex-boyfriend". www.msn.com. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''Isaac, Michael (2019-12-01). "Princess Shyngle Apologizes For Publicly Disgracing Her Ex-Boyfriend". Information Nigeria. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"Pregnant Princess Shyngle cries out over jailed fiance - P.M. News". www.pmnewsnigeria.com. Retrieved 2020-06-10.''
'''• ^''' ''"Princess Shyngle: My man is in jail, I'm struggling... nobody is supporting me". TheCable Lifestyle. 2020-04-03. Retrieved 2020-06-10.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sdlgjvn5md3mywh9zbbr6n32osmicbd
Professor Evans Fiifi Atta Mills
0
911
6867
4914
2023-04-22T11:01:35Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
John Evans Fiifi Atta Mills yɛ
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
q6y3otzk4zkoel25igz6y5wxsfxujzi
Puozaa Mathias Asuma
0
912
7194
6868
2023-04-22T15:23:42Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma na amanyɛ */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Puozaa Mathias Asuma''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Daffiama/Bussie/Issa ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Asuma wɔ afe Sanda 10,1948 mu. Ofi Touri-Daffiama, kurow bi a ɔwɔ Etsifi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔyɛ osuanyi dadaw wɔ University of Edinburgh a ɔwɔ Scotland, hɔ na onyaa abodzin krataa (Master of Science degree) wɔ Mpɔtam nwomasua mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Asuma awar awo mba beenum. Ɔkɔ asɔr wɔ Catholic.
== Edwuma na amanyɛ ==
Puozaa yɛ nwomasua ho ɔbemfo. Ɔhyɛɛ n'edwuma ase dɛ suaɔn mu Kyerɛkyerɛnyi wɔ University of Ghana Legon, wɔ Nkran ansaana ɔrebɛyɛ mbrahyɛbaguanyi. Wodzii kan paw no wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse ma ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sanda 2005 dze nam National Democratic Congress do. Ogyinaa mɛn ebiasa na ɔno ekyir no, ofir edwuma no mu Sanda 2017. Ɔwɔ mbrahyɛbagua mu no, nna ɔyɛ Oguamtsenanyi ma mbrahyɛbaguafo a wɔapaw hɔn dɛ wonhwɛ nwomasua do.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
jzn1onav9zafhaci3pexp0aegjl16lm
Queenster Maame Pokua Sawyerr
0
913
6869
4919
2023-04-22T11:02:13Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
== Abrabɔ Ahyɛse ==
== Edwuma ==
== Amanyɔsɛm ==
== Abrabɔ ==
== Adɔyɛ ==
== Ne ho Nsɛmsɛm ==
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
m1xb6nw4d3uj67h2dh15j3nd76hb7xy
Raheem Sterling
0
914
4923
4922
2023-04-20T19:27:35Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q312157}}
'''Raheem Sterling''' yɛ Jamaica Ngyiresi bɔɔlbɔnyi a seseiara osi n'akan ma Ngyiresi bɔɔlbɔ kuw '''Chelsea.''' Woesi akan ama Ngyiresi bɔɔlbɔ kuw '''Liverpool''' na '''Manchester''' City pɛn.
8f1mg5gwshdsz3wlbeu3tfurho64116
Rama Brew
0
915
4925
4924
2023-04-20T19:27:36Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Rama Brew''' yɛ veteran Ghana senetwanyi na tɛlɛbihyɛn do dwumadzinyi na Jazz dwontonyi.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Rama Brew
|-
| colspan="2" |
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Occupation(s)
|Actress, television personality and jazz musician
|-
!Years active
|1972–present
|-
!Known for
|Avenue A, Villa Kakalika, Farewell to Dope, Ultimate Paradise
|-
!Children
|Michelle Attoh
|-
!Parent
|Michelle Attoh
|}
== Ɔbra ahyɛse ==
Ɔyɛ abofra no ɔpɛɛ dɛ ɔbɛyɛ obi a ɔsaw naaso m'egya entsiei. Ekyir yi na ne sewaa a ɔyɛ edwuma wɔ Ghana Broadcasting Corporation(GBC) bɔɔ tɛlɛbihyɛn do edwumayɛ dawur kyerɛɛ no.
== N'edwuma bra ==
Rama Brew kɔr senetwa mu afe 1972. Odzii dwumason wɔ tɛlɛbihyɛn dwuma bi tse dɛ "Avenue A" na "Villa Kakalika”. Sene a odzii kan twae yɛ " Farewell To Dope" wɔ Ghana tsetsember mu sene ( Ghana Films), a sesei yenyim no dɛ TV3 no. Rama bedzii kan wɔ "Ultimate Paradise" TV series mu wɔ afe 1993 ber a ɔbaa Ghana. Afe 1994 mu na onyaa abaedobɔdze dɛ basia a onyim sene yi mapa. Rama sanso yɛ jazz dwontonyi na nyimpa a wɔhyɛɛ jazz ndwom ase wɔ 90's no mu. Nna ɔyɛ dwumadzi tsitsenanyi dze ma mbofra dwumadzi bi a woyi wɔ nkan no 'Groove FM' do. Ekyir no ɔbɛyɛɛ sɛndzifo wɔ TV3 ndwom akansI, 'Mentor'.
== N'abrabɔ ==
Ɔwɔ babaa a wɔfrɛ no, Michelle Attoh a no so yɛ senetwanyi.
== Hwɛ iyi so ==
* Kojo Dadson
* ''Home Sweet Home''
== References ==
3qgqqeh0acc3jzljnx2nl5eh81z54u5
Raphael Kofi Ahaligah
0
916
7687
7195
2023-05-01T17:50:21Z
Robertjamal12
13
/* Afe 2004 Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96979211}}
'''Raphael Kofi Ahaligah (''' wɔwoo no wɔ afe apem ahaakorɔn eduanan enum na bosoom [[Sanda]] na da a odzi kan) mu yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbaguafie a ɔtɔ do enum wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan mu.<ref name=":0">http://staging.odekro.org/person/raphael-kofi-ahaligah/</ref><ref name=":1">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=48</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Ahaligah, wɔwoo no wɔ afe apem ahaakorɔn eduanan enum na bosoom [[Sanda]] na da a odzi kan. Ofir Nogokpo wɔ Firaw (Volta) Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne Finimfin Skuul abɔdzin krataa wɔ afe apem ahaakorɔn eduosia ebiasa(1963) mu. Ɔkɔr skuul wɔ Kadjebi L/A Middle Skuul.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008''. Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 125.</ref>
== Edwuma ==
Ɔyɛ Okuanyi na Agriculturalist.<ref>https://www.modernghana.com/news/47364/farmer-to-contest-ndc-afram-plains-south-constitue.html</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuwnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Afram Plains South fitsi 2004 kesi 2008. Wɔ Mumu 2008 Ghana amansan abatow mu no, onyaa Afram Plains South egua no a onyaa amba 12132 a ogyina hɔ ma 63.7% wɔ 100% amba dodow mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze Afram Plains South abatow mpasua do fitsi 2008 kesi 2012.<ref name=":1" /><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=185</ref>
=== Afe 2004 Ambatow ===
Wodzii kan paaw Ahaligah dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Afram Plains South abatow mpasua do wɔ 2004 Ghana amansan abatow mu. Ogyina abatow mpasua no anan mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ fourth republic mu wɔ Ghana. Onyaa amba 13,312 fi 22,385 na wɔdze paw no. Iyi yɛ ɔha nkyɛm 60.8% wɔ amba dodow no mu. onyaa amba sen Anthony Adongo a ɔyɛ [[New Patriotic Party]] nyi. Onyaa amba 8,773 wɔ amba dodow no mu, a ɔyɛ ɔha nkyɛm 39.2%. Wɔpaw Ahaligah wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu. N'abatow mpasua no ka abatow mpasua 22 a National Democratic Congress amanyɛkuw no nyaa wɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu wɔ dɛm abatow no mu. Wɔ ne nyina mu no, National Democratic Congress nyaa mbrahyɛbagua ngua dodow a ɔyɛ 94 wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do anan wɔ fourth republic mu wɔ Ghana.<ref name=":2" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/eastern/87/index.php</ref><ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/eastern/index.php</ref><ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
== N'abrabɔ ==
Ahaligah awar wɔ mba du. Ɔyɛ Kristonyi na asɔrba wɔ Catholic asɔr no mu<ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
0ge5j49dz10k4b0c1xudntm2lurcubr
Raquel Naa Ayorkor Ammah
0
917
6871
4941
2023-04-22T11:02:20Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Raquel Naa Ayorkor Ammah''' (wɔwoo no afe 1987 Dzifuu 12) na wonyim no dzin a ɔdze tow ndwom dɛ '''Raquel, yɛ''' ndwontonyi, ndwomkyerɛwfo, ɔsawfo,.senetwanyi na senekyerɛwfo. Dodowara nyim no wɔ no ndwom a agye dzin paa "Sweetio" a ɔnye Sarkodie towee no.
== Ɔbra ahyɛse ==
United Kingdom na Raquel n'awofo a wɔwɔ Ghana wo no. West London na onyinii a nna ne maame, no nua mbanyin ebien na no nuabaa ka noho. Raquel kɔr skuul bebree osiandɛ n'ebusua no dzi etuatsena. Ne nyinara mu no, skuul a nna ɔpɛ paa yɛ.Hogarth Primary School nna ɔwɔ Chiswick, na West Thames College.
== Edwuma ==
Raquel kɔr ndwontow edwuma no mu wɔ afe 2005 na ofir dɛm da no ɔnye amanadze adwontofo pii tse dɛ Mario, Movado, Young (U.S) Lloyd (U.S), Kas (Nigeria), Cabbo Snoop (Angola), Duncan Mighty (Nigeria), Stephanie Benson (UK/Ghana) na edzi ehyia. Ɔpaa "Odo" ho tam dɛ ne official hit single wɔ afe 2010 Ayɛwoho bosoom no mu.
== Philanthropy ==
Ne mboae ndwuma mu no, Raquel abɛyɛ dansewa a ankonam ndwumakuw ahorow hwɛ noho bɔ hɔn bra wɔ kuw a ɔdɔm wɔ Ghana a wɔfrɛ no Christ Humanitarian Foundation (CHF). Ɔda noho edzi dɛ nyimpadɔm mu kyerɛkyerɛfo dze ma kuw no ma ɔbɛyɛ a wobotum dze apɛ sika afe biara.
== Abawdobɔdze na Enyimnyamhyɛ ==
Onyaa Basia dwontonyi a ɔyɛ adze wɔ afe 2012, wɔ YFM All Star Weekend Awards, Mumu, 2012. Wɔsanso bɔɔ ne kyɛm do wɔ Hip Hop na RnB Awards 2011.
== Nhwɛdo ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5y634vwvu64a88t6rrrqlb6vkalvseb
Rashid Bawa
0
918
7688
6872
2023-05-01T17:50:27Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Rashid Bawa''' yɛ Ghananyi, aban ananmusifo na [[New Patriotic Party]] a ɔwɔ Ghana no kuwba. Seiseiara ɔyɛ Ghana ananmusinyi ma Nigeria.
Ɔasom dɛ Ghana ananmusinyi ma Saudi Arabia pɛn. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Akan ambatow mpasua wɔ Ghana fitsi Sanda 7, 2001 mu kesi Sanda 6, 2005 mu dɛ obi a onnyi amanyɛkuw biara mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4v2zg4lq9so8afyk9mp1125aqyhqge9
Raymond Tawiah Abraham
0
919
7689
7196
2023-05-01T17:50:32Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98046186}}
'''Raymond Tawiah Abraham (''' wɔwoo no wɔ [[Sanda]] 10,1955) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na nkontabunyi (accountant) a nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do enum wɔ Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) mu wɔ Ghana, a ogyina mu ma Yilo Krobo ambatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu.<ref name=":0">Ghana Parliamentary Register (2004–2008)</ref><ref>https://www.businessghana.com/</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe apem ahaakorɔn eduonum enum ne bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do du na wɔwoo Abraham wɔ Yilo Krobo a ɔwɔ Epuei mantɔ mu wɔ Ghana. Ofi Somanya a ɔwɔ Epuei mantɔw mu. Ɔkɔr skuul wɔ Ghana suapɔn(University of Ghana) mu na onyaa ne Diploma in Public administration. Onyaa ne MBA (Post Graduate School of Management, Paris, France) wɔ afe 2006 mu, onyaa ne BSc (Administration) UG wɔ afe 2007 mu na onyaa ne EMGL (GIMPA) wɔ afe 2008 mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=232</ref>
== Edwuma ==
Abraham yɛɛ edwuma dɛ Hwɛdofo panyin wɔ "El Shaddai Medical Laboratory Limited". Ɔyɛ akontaabunyi nna mbrahyɛbaguanyi dze ma Yilo Krobo mpasuar wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do na wɔpaaw Abraham wɔ afe 2004 ne bosoom Mumu mu Ghana amansan abatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic no mu dze ma Yilo Krobo mpasuar wɔ Epuei mantɔw mu.<ref>https://allafrica.com/stories/200805010603.html</ref> Onyaa mba 20,685 dze fi mba dodow 36387 no mu ogyina hɔ ma 56.80%. Ɔsanee gyinaa bio wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow no mu na onyaa mba 18,345 dze fi mba dodow 34,896 a mba a onyae no gyina hɔ ma 52.53% dze dzii konyim tsiaa hɔn a wɔnye no sii akan no, Christian Kofi Tettey a ɔyɛ [[New Patriotic Party]] kuwba a onyaa amba 13,658 a ogyina hɔ ma 39.11%, Francis Opai Tetteh a ɔyɛ Convention People's Party kuwba onyaa amba no mu 2,598 a nna ogyina hɔ ma 7.44% na Terkpetey Fred Kwasi a ɔyɛ People's National Convention a onyaa amba 325 a ogyina hɔ ma 0.93% wɔ mbrahyɛbagua a otsia enum no wɔ Ebibiman a ɔtɔ do anan no mu maa Yilo Kro mpasuar wɔ Epuei mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":1"/>
== N'abrabɔ ==
Abraham yɛ Kristonyi na Mɛtɔdese asɔr no kuwba. Wawar kitsa mba anan (4).<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
13eqzzw9wt7z9coy8gpjh1kc1g56nua
Rebecca Akufo-Addo
0
920
6874
4956
2023-04-22T11:02:32Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Rebecca Naa Okaikor Akufo-Addo y
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fg0yq0x1ypmgzadae2nq6c9cg6m0pj1
Rebecca Akweley Adotey
0
921
11223
7336
2023-08-19T08:27:57Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99931146}}'''Akweley Adotey''' yɛ Ghana amanyɛnyi, na nkan kyerɛwkyerɛwfo dze ma "National Council for Women and Development" na mbrahyɛbaguanyi dze ma Ayawaso West-Wuogon ambatow mpasua do.
== ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA: ==
Akweley Adotey kitsa abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Arts [Hons] in English. Nna ɔyɛ nwomanyimnyi(assistant director) na Ɔkyerɛwkyerɛwfo panyin dze ma "National Council for Women and Development.
== AMANYƐSƐM: ==
Akweley Adotey per mbrahyɛbagua dzibew no wɔ Ayawaso West-Wuogon ambatow mpasua do wɔ mfe apem ahankron eduokron esia91996) mu. Opeer dzibew no na onyaa no wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) wɔ Ghana ambatow kɛse no mu, wɔ NDC amanyɛkuw dzin mu a onyaa amba 15,089, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduasa enum ekyir pɔw du(35.19%). Onyaa amba sen, George Isaac Amoo a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi, a onyaa 14,795, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduasa anan ekyir pɔw eduanan(34.40%); Andrews La-Anyane a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi nyaa 1,127, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu ebien ekyir pɔw eduosia(2.60%); Jpyce Abla Tamaklo a ɔyɛ "independent candidate" nyaa 855, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu ebien(2.00%), na Jane Chinebuah a ɔyɛ CPP amanyɛkuwnyi nya 852, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu ebien(2.00%).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
229j81gb5gima7que4io6pf4fw57jqk
Rebecca Naa Dedei Aryeetey
0
922
6876
4961
2023-04-22T11:03:41Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
NSƐM A ƆFA ƆBAAPANYIN A N'ENYIM DA GHANA SIKA PƆN ENUM NO DO NO HO.
Mutum hu dɛ aber biara a w'enyi bɔbɔ ɔbaapanyin a n'enyim da Ghana sika pɔn enum no do no, susuka pii soɛr wɔ ekyir. Adwendwen hia a ohia dɛ no nkotsee nye Ghanabaa a n'enyim da sika no do. Adwen ntanta a ewɔ wɔ ho nyinara do etwa, ndaase nka "Ǫuik.news".
Rebecca Naa Dedei Aryeetey a na dodowara nyim no dɛ Dedei Ashikishan (afe apem ahaakrɔn eduonu ebiasa kesi afe apem ahaakrɔn eduosia- biako) yɛɛ edwuma dɛ ɔakwadar wɔ sikasɛm mu, amanyɛsɛm mu ekyingyefo na okyigyinafo anaa mbranyimnyi dze ma mbaa asɛdze wɔ ɔman Ghana mu. Nkran hɔ dze nna ne siam edwuma no yɛ atsesɛm. No su so da edzi wɔ Ghana sika pɔn enum no do.
Wɔwoo no wɔ Osu wɔ afe apem ahaakrɔn eduonu-ebiasa mu. Rebecca Naa Dedei bɔɔ ne bra dodowara wɔ James Town, Nkran. Nna ne na fir Ga Asere na n'egya so fi Osu.
Harry Sawyer n'ahɛn nyinara a ɔwɔ Nkran no nyinara no, ɔdze dzin "Aunty Dedei" totoo do dze hyɛɛ Ɔbaapanyin Rebecca Naa Dedei enyimnyam, na ne tsir a wɔdze too Ghana sika no do no so wɔdze hyɛɛ no enyimnyam.
Onyaa nwomasua a ɔwɔ dɛ onya wie no, Naa Dei hyɛɛ ase yɛɛ edwuma wɔ isiam edwumayɛ mu. Ne isiam edwuma no kɔr enyim ara yie ma Nkranfo no too ne dzin wɔ Nkran mu dɛ: Ashikishan. Nna atsesɛm ka dɛ ɔyɛ nna ɔno nye nyimpa a odzi kan a osuoo Convention People's Party kuw no mfe wɔ sikasɛm mu na ɔdze CPP mbaa apɔwmudzen edwuma no bɔbɔɔ adze wɔ ne fie a nna ɔwɔ Kokomlemle a ɔwɔ Nkran no. Odzii akotsen ara yie wɔ ntokwa a na Ghana roko enya ne fahodzi dɔ amanyɛkuw ekyingyefo wɔ CPP kuw no mu, koo tsiaa Nkrumah na CPP kuw no na ɔsan taa hɔn ekyir. Ɔboaa Nkrumah wɔ sikasɛm mu dɛ obegyina na ɔafa Ashiedu Keteke tumidzi dzibew no, a ɔmaa no bɛyɛɛ "de facto Prime Minister" wɔ Ghana. Hu a yennhu no mpenpen yi no, edze w'asowa to famu tsietsie mu a, nna wɔrekyerɛ dɛ kuw a nna wɔroko etsia no na wokuu no osiandɛ mframa a nna ɔmmfa no na Nkrumah hɔn ntamu no ntsi. Afe apem ahaakrɔn eduosia biako ne bosoom ɔtɔdo esia no ne da a otsia eduonu-ebien mu na ɔdze awerɛhow daan n'enyi hwɛɛ ban wɔ ber a nna ɔreyɛ edwuma ama CPP amanyɛkuw no wɔ Ho. Nhwehwɛmu ama yeehu dɛ, "tea" bi a ɔyɛ hyew a ɔnomee no na ɔmaa Dedei a ɔkentsen wɔ amanyɛsɛm mu winwiin dɛ ne yamu yɛ ne yaw ma ɔdze faa mu hweer ne nkwa.
NHWƐDO:
Ǫuik.com.news
Ǫ
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jk5s24nncknp4sxrnosrmay5u9y6l0e
Regina Antwi
0
923
6877
4963
2023-04-22T11:03:45Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Regina Antwi( Wɔwoo no ɔbrɛfɛw 26, 1995). Ɔyɛ Ghana bɔɔlbɔnyi, ɔno na ɔbɔ bɔɔl no ho ban ma 1207 Antalya bɔɔlbɔ kuw no mu wɔ Turkish mbaa bɔɔlbɔ no mu, na Ghana mbaa bɔɔlbɔ kuw no mu. Ogyinaa ma Ghana wɔ U17 wɔ bɔɔlbɔ agokansi ebien nyinaa wɔ afe 2010 na 2012. [1] Ahyɛaseɛ no nna ɔbɔ bɔɔl no ma Hungarian Kuw Diosgyori VTK.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sxdbiifh9w5quqnczfei9638aj7tr79
Regina Okyere-Dankwa
0
924
6878
4966
2023-04-22T11:03:49Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q115738708}}
Regina yɛ Panyin a ɔda OLA kolege ano wo Cape Coast,finimfin mantow mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
kdtpnbndyp2kd5sqxi7cfa6v3k7wglu
Rennell Epuei
0
925
12909
6879
2024-04-09T10:52:04Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q852433}}
[[Fael:East Rennell-112653.jpg|alt=Houses on the East Rennell island|thumb|Ndan a Ɔwɔ Rennell Epuei Supruw Do. (Houses on East Rennell island)]]
'''Rennell Epuei''' yɛ Rennell Supɔw no anafo fam fa a ɔwɔ Solomon Nsupɔw no do a hɔn akyerɛ dɛ ɔyɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea. Rennell yɛ coral atoll a hɔn ama do a ɔso kyɛn biara wɔ wiadze na bea ɔwɔ East Rennell a etwa Ɔtare Tegano ho ehyia no wɔ mmoa ahorow pii a ɔwɔ hɔ.
Wɔ afe 2013 mu no, Wiadze Agyapadze Boayikuo no dze East Rennell kaa Wiadze Agyapadze a ɔwɔ esian mu no ho ɔnam ruhunahuna a ɔwɔ nnuatwa dwumadzi mu wɔ bea no boɔ a ɔda nsow wɔ amansan nyinara mu ntsi.
== Bea ==
Rennell wɔ Pacific Atɔe fam, na ɔyɛ Solomon Nsupɔw no anafo fam pɛɛ, na nye tsentsen bɛyɛ kilomita 86 na 15 (akwansin 53 ne 9). Ɔyɛ akoradze supɔw a hɔn ama do a ɔso kyɛn biara wɔ wiadze, na nye kɛse yɛ hekta 37,000 (acre 91,000). Kwae a ɔyɛ dzen na ɔhyɛ mu kɛse na ɔwɔ supɔw no anafo fam awiei finimfin no, Ɔtare Tegano (a wɔsan frɛ no Te Nggano), a ber bi na ɔyɛ atoll no ɔtare no wɔ; ɔtare no ani wɔ po do na nsu no yɛ nkyen. Abotan etwa ho ehyia na nsupɔw nketsewa dodo bi a wɔdze abo a wɔfrɛ no limestone ayɛ wom. East Rennell a wɔkyerɛe dɛ Wiadze Agyapadze Bea wɔ 1998 mu no wɔ supɔw no anafo fam awiei; bea no ka Ɔtare Tegano, asase a etwa ho ehyia, na po do mbea a efi supɔw no do kɔ hɔ yɛ po do akwansin ebasa no. Bea no nsɛee, ahum taa sɛe, na "wobu no dɛ ɔyɛ abɔdze mu aduruyɛdan ankasa a wɔdze yɛ nyansahu mu nhwehwɛmu."
== Abakɔsɛm ==
Nyimpa bɛyɛ 800 na wɔtse supɔw no do a wɔtse nkuraase aanan a etwa Ɔtare Tegano ho ehyia mu. Wɔyɛ akuafo na apofofo a wɔdze hɔn ho to do, na wɔdze hɔn ho to kwae na nsu do na ama hɔn anya hɔn ahiadze atsitsir nyinara. Wɔwiee bea no sohwɛ nhyehyɛeɛ wɔ afe 2007 mu a hɔn nye supɔ no sofoɔ a wɔgye tom dɛ wɔwɔ hokwan dɛ wɔtoa hɔn atsetsesɛm amandze nneyɛeɛ na asetena kwan do. Wosusuw dɛ eyinom nsɛe bea no, IUCN ka dɛ "amandze kwan do wurayɛ betumi ayɛ dzea ɔfata kɛse ma hɔn akora do kyɛn dɛ na asase no wɔ aban edwumayɛbea a ɔwɔ akyirikyir no tumi ase".
== Nhwiren a Ɔwɔ Rennell Epuei Mu Na Mmoa a Wɔnom Nufusu ==
Kwae a ɔyɛ dzen a ɔma nnomaa ahorow pii no tra no akata supɔw no do. Ɔretwa nnua wɔ supɔw no atɔe fam ano, wɔ bea a ɔwɔ bea no ekyi, na ɔdze nnomaa dodo a ɔwɔ supɔw no nyinara do no reto esian mu dzenam kwae no mbea a wohia no a ɔresɛe no do. Ne saa ntsi, wɔ afe 2013 mu no, UNESCO dze Rennell Epuei kaa nye Wiadzee Agyapadze a ɔwɔ esian mu kyerɛwtohɔ ho. Hɔn akyerɛw nnomaa ahorow eduonum wɔ supɔw no do, na eyinom mu duabien ɛkoro na ɔwɔ hɔ. BirdLife International akyerɛ bea no dɛ Nnomaa Bea a ɔho Hia (IBA) osiandɛ ɔboa nnomaa ahorow yi pii dodo, a nnuaba mmorɔnoma a wɔdze dwetɛ akata do, lories a wɔdze bibbed kɔkɔɔ ayɛ, Rennell akɔre, pygmy akɔre a hɔn ho yɛ ahabammono, cardinal myzomelas, Rennell ka ho gerygones, Rennell fantails, Melanesia nwansena a wɔkyere nwansena, Rennell shrikebills, hɔn a hɔn ani da hɔ nye Rennell a hɔn ani yɛ fitaa, na Rennell starlings.
Aboa ɛkoro a ɔwea fam a ɔɔs dɛ yɛhyɛ no nsow nye Crocker’s epo mu ɔwɔ (Crocker’s sea snake), a ɔyɛ ɔkwan bi a ɔwɔ hɔ a wohu wɔ Ɔtare Tegano mu na wonni wiadze baabiara. Bat ahorow 11 (ɛkoro a ɔwɔ hɔ), asase do ntontom ahorow 27 (ason a ɔwɔ hɔ) na nkoekoemmoa ahorow bɛyɛ 730 na ɔwɔ hɔ, a emu pii wɔ hɔ wɔ ɔmantsam no mu. Diatom na atsɛkyɛ ahorow bɛbor 300, a emu kakraa bi na ɔwɔ hɔ no, na ɔyɛ ne afifidze a ɔdɔɔso no.
== Nfonyinsie Bea ==
<gallery>
File:East Rennell-112635.jpg
File:East Rennell-112637.jpg
File:East Rennell-112639.jpg
File:East Rennell-112641.jpg
File:East Rennell-112647.jpg
</gallery>
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8jj5eehwf3f0hdvdkrvxh16okbjpo6y
Reo Addai Basoah
0
926
6880
4976
2023-04-22T11:03:56Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98815138}}
'''Reo Addai Basoah'''(1936-July 30,2002) nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Kumawu ambatow mpasua do wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ panyin a ɔda asɔyɛ a wɔhwɛ sikasɛm do mbrahyɛbagua fie, kɛpem dɛ odzii nkonyim wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) mu ma wɔdze no sii adze do wɔ mfe apem ahankron eduoron esuon(1997) mu
== ABƆSE NA NWOMASUA: ==
Wɔwoo Basoah wɔ mfe apem ahankron eduasa esia mu, na ɔkɔr skuul wɔ Cambridge Technical College a ɔwɔ London. Ɔsan so kɔr skuul wɔ Yale University ansaana ɔrokɔ College in Cambridge akɔyɛ "Economics". Wɔ mfe apem ahankron eduosia ebien(1962) mu no, ɔbɛyɛɛ "Barrister-at-Law" wɔ Lincoln's Inn. Basoah sane so yɛ "economist" wɔ Commonwealth Economic Committe a ɔwɔ London na World Bank wɔ Washington,D.C. fitsi 1965 kesi 1972.
== AMANYƐSƐM: ==
N'amanyɛsɛm hyɛɛ ase wɔ 1992 ber a odzii kan kɔr mbrahyɛbagua fie dɛ "Commissioner" dze ma ɔman ɛntaprase(enterprise) commission. Ekyir no woyii no dɛ panyin a ɔda sikasɛm kɔmɛtsii(committee) no do wɔ 1997. Ogyinae wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) ambatow no mu dze maa Kumawu ambatow mpasua wɔ NPP amanyɛkuw ne dzin mu, na ɔdze amba 15,025 dze dzii nkonyim. Ɔsanee so gyinaa bio wɔ mfe mpem ebien(2000) ambatow no mu na ɔdze amba 13,554 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonu esuon ekyir pɔw eduowɔtwe(57.80%) nyaa ne dzibew no bio. Owuii ansaana ne mber bɔ so wɔ egua no do.
== OWU: ==
Basoah wuii wɔ Korle-Bu-Teaching Hospital wɔ nda ebiasa ekyir osan ne yarba no ntsi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rcqx4ebz8wrk2cssjkl4hq2ngtemosp
Richard Akuoko Adiyiah
0
927
7690
6881
2023-05-01T17:50:42Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm[edit source] */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Richard Akuoko Adiyiah (''' Kwakwar 20,1955- Fankwa 30, 2022) na ɔyɛ Ghanan amanyɛnyi. Na ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua[edit source] ==
Wɔwoo Adiyiah wɔ Kwakwar 20,1955. Ofir Dwaaho wɔ Esuantse Mantɔw mu, Ghana. Onyaa ne ntoado skuul ntsetsee wɔ Opoku Ware skuul na ɔsan so nyaa master's degree wɔ Public Adimistration wɔ Kennedy School of Government of Harvard University. Ɔsan so kɔr skuul wɔ Yale School of Management in New Haven.
== Edwuma [edit source] ==
Nna Adiyiah yɛ panyin a ɔhwɛ sikasɛm do(Finance Officer). Na ɔyɛ 'Chief Finance Officer of the United Nations Observer Mission in Georgia (UNOMIG)'. Ekyir no ɔyɛɛ edwuma wɔ Financial Controller of GIHOC Distilleries Company Limited. Woyii no ɔno nye Chief Executive Officer of Produce Buying Company.
== Amanyɛsɛm[edit source] ==
Nna Adiyiah yɛ [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw nyi. Wɔ Mumu 2008 no, ogyinaa mu wɔ 2008 Ghana amansan abatow no mu na odzii nkonyim. Ɔdze amba 16,080 wɔ 31,196 mu na ɔdze dzii nkonyim wɔ Ahafo Ano North . Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Ahafo Ano North fitsi 2008 kesi 2012.
== N'abrabɔ Na Owu[edit source] ==
Adiyiah waree nyaa mba baanan. Na ɔyɛ Kristonyi na Asɔrba wɔ Light House Church Internatioanl.
Adiyiah wui wɔ ne fie wɔ Fankwa 30,2022, onyaa mfe 67.
== Nhwɛdo[edit source] ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
#
[[:en:Richard Akuoko Adiyiah#:~:text=References%5Bedit source,2 October 2022.|https://en.wikipedia.org/wiki/Richard_Akuoko_Adiyiah#:~:text=References%5Bedit%20source,2%20October%202022.]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
95ek2t1lopfs1llov65drhp14c5paf6
Richard Dornu Nartey
0
928
7691
6882
2023-05-01T17:50:47Z
Robertjamal12
13
/* <u>Amanyɛsɛm</u> */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Richard Dornu Nartey''' wɔwoo wɔ Ebɔbira 26, 1949. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagya a odzi kan na dza ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa maa Shama a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
==== <u>Abraba ahyɛase na nwomasua</u> ====
Wɔwoo Nartey wɔ afe 1949 mu wɔ Shama a ɔwɔ Ghana. Okosuaa adze wɔ Ghana Suapɔn mu na onyaa abodzin krataa wɔ Borɔfo kasa, Russia kasa na linguitsics mu, ɔsan kɔr Ghana Institute of Management and Public Administration na onyaa postgraduate diploma wɔ public administration mu.
==== <u>Amanyɛsɛm</u> ====
Wodzii kan toow amba maa Nartey dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 1992 Ghana ambatow kɛse no mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Afe 1979 mu no, nna Ernest Nii Tachie-Otoo a ɔwɔ Action Congress Party (ACP) na ogyina aban mu ma Shama ambatow mpasua. Afe 1992 mu no, amanyɛkuw ahorow bi anngye ambatow kɛse no anntom, iyi maa National Democratic Congress kuwmba no bɔdɔɔ so wɔ mbrahyɛbaguafie. Afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu no, onyaa amba 12, 756 a egyina hɔ ma 39.70% fii amba dodow a wɔtoow no mu. Ɔdze dzii n'akansifo no do nkonyim. Ernest Nii Tackie-Otoo a ɔwɔ Convention Peoples Party nyaa amba 6,648 a egyina hɔ ma 20.70%, Angelina Baiden Amissah a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] nyaa amba 5,934 a egyina hɔ ma18.50% na Paul Kingsley Awotwi a ɔwɔ Peoples National Convention nyaa amba 527 a egyina hɔ ma 1.60%. Ɔno na nna ɔyɛ ɔdodowfo no hɔn panyin wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ aban ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Odzii nkogu wɔ afe 2000 Ghana ambatow kɛse no mu ma Angelina Baiden a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] bɛhyɛɛ n'ananmu.
Afe 1997 mu no, ɔtoo nsa frɛɛ mpanyimfo a wɔwɔ kabi-ma-menka nhyehyɛɛ mu dɛ wɔnyɛ kor nhwɛ mbrɛ wɔbɛma ɔman no mpontu akɔ nkan. Ɔkasaa wɔ dwumadzi a nna National Commission for Civic Education (NCCE) ahyehyɛ a n'asɛmti nye "Yɛdze kabi-ma-menka nhyehyɛ ridzi dwuma- Nsɛm a ɔrokɔ do wɔ Sekondi no ase.
===== <u>Edwuma</u> =====
Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Shama ambatow mpasua wɔ Sanda 7, 1993 kesi Sanda 7, 2001, Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ nsaase na nkwae do. Ɔsan yɛ edwumakwankyerɛfo.
===== <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> =====
Nartey awar awo mba esuon.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
pt1es25cjjn1uesb1iikf0gxfap4oyc
Richard Lassey Agbenyefia
0
929
7197
6883
2023-04-22T15:25:05Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96793375}}
'''Richard Lassey Agbenyefia''' yɛ Ghana amanyɛnyi a nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Keta ambatow mpasua fir afe 2005 kesi afe 2017.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=39</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/ghana-news-former-venture-capital-boss-and-5-others-charged-for-causing-gh-42-8-million-financial-loss.html</ref><ref>https://www.myjoyonline.com/news/national/repayment-of-misappropriated-state-funds-must-meet-international-best-practices-court/</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Richard wɔ [[Dzifuu]] 19, 1968. Ofi Keta, kurow a ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana. Onyaa ne LLB fir Ghana Suapɔn mu( University of Ghana) wɔ afe apem ahaakorɔn eduokron esuon (1997) na ne BL wɔ Ghana Mbra Skuul (Ghana School of Law) mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn akorɔn mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Ɔyɛ mbranyimfo. Nna ɔyɛ kwankyerɛfo wɔ Belorm Legal Consult wɔ Nkran.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ kuwba dze ma National Democratic Congress amanyɛkuw no. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Keta ambatow mpasua wɔ Firaw Mantɔw mu a ɔwɔ Ghana.<ref name=":0" /><ref>https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201904/381199.php</ref><ref>Lassey Agbenyefia, Richard (2008). "NDC to determined to maintain VR". ''Daily Graphic''. No. 17982. Accra. p. 17.</ref>
== N'abrabɔ ==
Wɔawar wɔ mba baasa. Ɔyɛ asɔrba wɔ Catholic asɔr.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
llzijlx4napqiqmcwll5vuimy0ua8q5
Richard Sam Quarm
0
930
7692
7198
2023-05-01T17:50:53Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Richard Sam Quarm''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Gomoa East abatow mantɔw mu wɔ Mfinimfin Mantɔw mu wɔ Ghana, wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan wɔ Kwasafoman a a ɔtɔ do anan no mu.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Afe apem ahaakorɔn eduosia anan Ayɛwoho bosoom ne da a otsia eduonu awɔtwe mu na wɔwoo Quarm. Ɔkɔr Suapɔn wɔ University of Ghana, na hɔ na onyaa ne Master of Business degree. N'nyi tsiim nkontaabu do.
== Edwuma ==
Quarm yɛ nkontaabunyi. Ɔsanso yɛ amanyɛnyi.
== Amanyɛsɛm ==
Quarm kɔr amanyɛsɛm mu wɔ ber a wɔpaaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Gomoa East abatow mpasuar a ɔwɔ Mfinimfin mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 mu Ghana amansan abatow no mu. Ɔyɛ [[New Patriotic Party]] no kuwba. Quarm soom afe anan pɛr. Nkyir yi ogyinaa maa ne mpasuar no wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan no mu fitsi afe mpemebien na enum Sanda bosoom no ne da a ɔtɔ do esuon no kesi afe mpemebien na akorɔn Sanda bosoom ne da a ɔtɔ do esia mu. Ekow Panyin Okyere Eduamoah a ɔyɛ NDC kuwba no botuu no adze do wɔ afe mpemebien na awɔtwe Ghana asahen abatow no mu.
=== Afeb2004 Abatow ===
Afe 2004 Ghana amansan abatow no mu na na odzi kan a wɔpaaw Quarm dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mba 19,634 a onyae fii mba dodow 37,801 no mu. Nna aba yi nye 51.9% yɛ pɛr. Wosiaan Justice Ekow Asafua-Ocran a ɔyɛ People's National Convention kuwba, Theophilus Kofi Ampah a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba, Grace Ignophia Appia a ɔyɛ Convention People's Party kuwba, Evans Kofi Otoo a ɔyɛ Democratic People's Party kuwba; na Kofi Otu na Michael Leonard Kojo Amoah a wɔyɛ "independent candidates" ho paaw Quarm. Mba a wonyae yɛ 0.6%, 38.2%, 2.9%, 0.7%, 5.1% na 0.5% pɛpɛɛpɛr. Quarm kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ NPP dzin mu. Nna ne mpasuar ka abatow mpasuar du esia a NPP amanyɛkuw no kantann do wɔ Mfinimfin Mantɔw mu wɔ dɛm abatow no ho. Ne nyinara mu no, NPP nyaa dɔmpem dzibew a ɔyɛ ɔha nye eduonu awɔtwe mbrahyɛbafie ngua wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan no wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu wɔ Ghana.
== Ne bra ==
Quarm yɛ Kristianyi.
== Nhwɛdo ==
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup>
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Statistics of Presidential and Parliamentary Election Results". ''Fact Check Ghana''. 10 August 2016. Retrieved 4 August 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
79konosvnxgg90uaib1dk4629e2xexf
Richard Winfred Anane
0
931
12910
7693
2024-04-09T10:52:13Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2150918}}
'''Richard Winfred Anane''' (wɔwoo no [[Ebɔw]] 12, 1954) yɛ oduruyɛfo na kan Ghana amammuifo a ɔsom dɛ Ɔmanpanin a ɔhwɛ Akwan na Akwan akɛseɛ do, Ɔmanpanin a ɔhwɛ Akwahosan do, na mbrahyɛbaguanyi maa Nhyiaeso a ɔsom fir afe 1997 dze kɔsi afe 2017.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Anane wɔ 12 [[Ebɔw]] 1954. Ɔfir Santasi a ɔwɔ Ashanti Mantsam mu. Ɔnyaa nye ntoado sukuu adzesua wɔ Asanteman Senior High School. Wɔ afe 1983 mu no, Anane nyaa MB CHB fii Kwame Nkrumah Sukuupɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma Do (KNUST) wɔ Kumasi.
== Edwuma ==
Anane yɛ oduruyɛfo wɔ Hebron Ayaresabea, Bantama ansa na ɔrebɛyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 1997 mu.
== Amanyɛsɛm Dwumadzi Ahorow ==
Anane yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no munyi. Ɔsii akan wɔ afe 2012 Ghana amansan abatow no mu wɔ [[New Patriotic Party]] no tekitsi do na ɔdzii nkonyim. Ɔnyaa abatow 36,067 wɔ abatow 47, 535 a ɔfata a wɔtowee no mu, a ɔgyina hɔ ma abatow a wɔtowee wɔ afe 2012 abatow no nyinara mu 75.9%, a ɔyɛ nhwɛdo a ɔkyerɛ dɛ nkurɔfo agye dzin wɔ nye mansin mu. Anane somee wɔ dzibea ahorow pii a ɔwɔ aban mpanyimfo kuw no mu wɔ John Agyekum Kufuor ase, na ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Akwahosan do na Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Akwan na Akwan akɛse do fi afe 2001 kosi afe 2006.
== Abatow ==
Wɔpaw Anane dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Nhyiaeso mansin a ɔwɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ [[New Patriotic Party]] no tekitsi do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 36 a ɔwɔ nkongua 39 a [[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Ashanti Mantam no fa. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a nye nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ nkongua 230 mu. Wɔdze abatow 36,307 paw no wɔ abatow 46,626 a odzi mu nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 77.9% yɛ pɛ. Wɔpaw no dɛ Eric Baah-Nuako a ɔyɛ Ɔman Democratic Congress na Kwame Appiah Boateng a ɔyɛ Convention People's Party no do. Eyinom nyaa abatow 8,908 na 1,411 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 19.1% na 3% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Anane yɛ Kristonyi na ɔsan nso yɛ Roma Katoleknyi. Anane awar na ɔwɔ mma aanan.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
dti2zntgixgohjwqshkd4r93655dgaw
Rita Tani Iddi
0
932
7323
7200
2023-04-22T20:35:23Z
Robertjamal12
13
category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q94992069}}
'''Rita Tani Idd'''i yɛ Ghana amanyɛnyi a na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ [[Gushiegu]] ambatow mpasua mu fir afe 2005 kɔsi afe 2009.<ref>https://books.google.com/books?id=G5BWKBKvIT4C&q=Rita+Tani+Iddi+Gushiegu&pg=PA28</ref><ref name=":0">https://ghanamps.com/mp/iddi-tani-rita/</ref>
Rita dzii nkonyim wɔ Gushiegu atenae no mu wɔ bosoom [[Mumu]] afe 2004 amansan ambatow no mu wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party - NPP) tekiti do nanso ɔdzii nkoguo wɔ mmɔdzen a ɔdzi hɔ a ɔbɔe dɛ ɔbɛgyina ambatow mpasua no ananmu wɔ bosoom [[Mumu]] afe 2008 amansan ambatow no mu. Ber a na ɔwɔ Mbrahyɛbagua mu no, ɔyɛɛ Ɔsoafo abadziakyir a ɔhwɛ Asase na Abɔdze mu Ndzɛmba do a ɔhwɛ Tow do (deputy Minister for Lands and Natural Resources in charge of Mines).<ref>https://books.google.com/books?id=CQWhAQAAQBAJ&q=Rita+Tani+Iddi&pg=PA646 CQ Press. p. 646. ISBN <bdi>9781452299372</bdi>.</ref><ref>https://books.google.com/books?id=Wx0WAQAAIAAJ&q=Rita+Tani+Iddi Flagbearers Publishers. p. 54.</ref> Mprɛmprɛn ɔyɛ Ghana commissioner abadziakyir wɔ United Kingdom na Ireland.<ref>https://dailyguidenetwork.com/dep-uk-commissioner-opens-panafest/</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Tani wɔ 14 [[Fankwa]] 1949. Ɔkɔɔ [[Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast)]] mu baabi a ɔnyaa abɔdzin krataa wɔ Ofie Nyansahu mu (Diploma in Home Science), ɔno ekyi no ɔkɔɔ n’adzesua do wɔ Nwomasua Esuapɔn (University of Education) a ɔwɔ Winneba, faako a ɔnyaa nye Nwomasua abɔdzin krataa wɔ Ofie Nyansahu mu (Bachelor of Education in Home Science).<ref>http://worldcat.org/oclc/69793108</ref>
== Edwuma ==
Rita Tani Iddi yɛ ɔkyerɛkyerɛnyi wɔ n’edwuma mu, ɔkyerɛɛ adze wɔ sukuu ahodo bi mu wɔ Ghana, Iyinom bi nye Yendi Ntoado Sukuu (Yendi Senior High School) na Berekum Ntsetsee Kɔlege (Berekum Training College). Wɔpaw no dɛ Ɔmantɔw Panyin wɔ Gushegu ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu.<ref name="cfcconline.org.uk">https://www.cfcconline.org.uk/news/ghana-deputy-high-commissioner-afrikids-charity-baroness-chalker</ref> Ɔsan nso bɛyɛɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛbaguanyi a ɔgyina Gushegu ambatow mpasua ananmu na ɔyɛɛ Ɔsoafo Abadziakyir a ɔhwɛ Asase, Kwae na Atopae do a na ɔhwɛ atopae edwuma do wɔ ber a na ɔyɛ Ghana Ɔmanpanyin dedaw no, John Agyekum Kufuor nnyido na seesei ɔyɛ Ghana Commissioner Abadiakyir.<ref name="cfcconline.org.uk"/><ref>https://books.google.com/books?id=CQWhAQAAQBAJ&q=Rita+Tani+Iddi&pg=PA646. CQ Press. ISBN <bdi>978-1-4522-9937-2</bdi>.</ref> Tani Iddi nso yɛ Ghana amanyɛnyi.<ref>''Know Your Ministers: 2005-2009''. Flagbearers Publishers. 2005. p. 58.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Rita Tani yɛ Ghana amanyɛnyi, a ɔsii akan wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow mu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Gushegu ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no tekiti do. Ɔdzii nkonyim wɔ ambatow no mu a nye nyinara yɛ 14,643 a ɔgyina hɔ ma 52.80% sene dzea ɔnye no reko, Iddrisu Hudu a ɔfir Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw (National Democratic Congress) a ɔnyaa ambatow 13,108 a wɔtow nyinara a ɔgyina hɔ ma 47.20%, na ɔmaa ɔbɛyɛɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4).<ref name="cfcconline.org.uk"/><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/northern/index.php</ref>
Ɔsan nso yɛɛ Ɔsoafo Abadziakyir a ɔhwɛ Asase, Kwae na Atopae do a ɔhwɛ atopae edwuma do (Deputy Minister of Lands, Forestry and Mines in charge of the mines sector) wɔ Kan Ɔmanpanyin Kufour aber do.<ref>https://books.google.com/books?id=CQWhAQAAQBAJ&q=Rita+Tani+Iddi&pg=PA646 CQ Press. ISBN <bdi>978-1-4522-9937-2</bdi>.</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Help-expand-the-shea-butter-trade-in-Ghana-Deputy-High-Commissioner-woos-The-Body-Shop-729589</ref><ref>https://ghanaportal.net/news/entertainment-news-in-ghana/ghana-diaspora-women-organisation-gdw-launched-in-london-ghana-web-portal/</ref>
== N'abrabɔ ==
Rita Tani yɛ Kristonyi wɔ ɔsom mu.<ref name=":0" />
== Hwɛ iyi nso ==
* [[List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election]]
* [[Gushiegu (Ghana parliament constituency)]]
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
nth5pct51pa0m7yf4xt5twvykjkh4mp
Robert Sarfo-Mensah
0
933
7324
7201
2023-04-22T20:35:27Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84042885}}
'''Robert Sarfo-Mensah''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) na esia (6) no munyi a ɔgyina Asunafo Etsifi fam ananmu wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
r42wgi7owqm71oy5m7v2o1im3chp3st
Rosamond Asiamah Nkansah
0
934
6888
5028
2023-04-22T11:04:58Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
*
*
'''Rosamond Asiamah Nkansah''' yɛ Ghananyi a ɔhwɛ ma wodzi mbra do na ɔsan yɛ basiaba a wodzi kan fa no wɔ Ghana apolisifo edwuma mu,ɛna oguaa apolisifo nso.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rj58nvifcaq16at341ab16a38jujft5
Rose Mensah-Kutin
0
935
6889
5030
2023-04-22T11:05:02Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Dr Rose Mensah-Kutin''' (wɔwoo no 22 Ɔbɛnem 1955) yɛ Ghanani a ɔkamfo ɔbarima ne ɔbea nna ho asɛm na ɔyɛ nsɛm ho amanneɛbɔfo a ɔyɛ adwumaden. Ɛde besi Ɔkɔtɔberɛ 2016 no, ɔyɛ Afrika Atɔeɛ Mpɔtam kwankyerɛfoɔ ma ABANTU for Development.[1][2]
Dr Rose Mensah-Kutin
wɔwoo 22 November 1955
Brofoyedru, Ghana
Ɔman: Ghananyi
Edwuma:Adwumayɛfo, nsɛm ho amanneɛbɔfoɔ a ɔyɛ adwumaden
Mfitiase asetra
Wɔwoo no na wɔtetee no wɔ Brofoyedru, kuro bi a ɛwɔ Adans Anafoɔ mantam mu wɔ Ashanti mantam mu wɔ Ghana, na ɔyɛ koko ne kɔfe kuafoɔ.[3]
Nwomasua
Bere bi na Ɔbenfo Mensah-Kutin yɛ Brofoyedru Mfinimfini ne United Methodist Mfinimfini Sukuu sukuuni. Owiee Accra Mmabaa Ntoaso Sukuu na akyiri yi ɔkɔɔ Aggrey Memorial Zion Ntoaso Sukuu kɔyɛɛ ne adesua a ɛto so asia.[3] Owiee Bachelor's degree wɔ Borɔfo ne Abakɔsɛm mu 1978 wɔ Ghana Suapɔn mu na ɔsan yɛɛ master's degree wɔ Mass Communication mu wɔ sukuupɔn koro no ara mu wɔ afe a edi hɔ no mu.[1][4] Ɔwɔ abodin krataa a ɛtɔ so mmienu wɔ Asetra mu Adesua Asoɛeɛ, The Hague, ne PhD wɔ Bɔbeasu ne Ahoɔden Adesua mu wɔ Birmingham Suapɔn, UK.[4]
Edwuma
Mfitiaseɛ wɔ n’adwuma mu no, ɔyɛɛ adwuma sɛ samufoɔ boafoɔ ma Daily Graphic wɔ Ghana wɔ berɛ tiawa bi a ɔne obi hyehyɛɛ Network for Women’s Rights wɔ Ghana wɔ afe 1999. Bere bi na ɔyɛ Social Impact Assessment officer wɔ Ghana Ministry of Mines and Energy ] . Ɔte The Netherlands-based International Gender and Energy Network (ENERGIA) ne African Women Development Fund a ɛwɔ Accra, Ghana no mpanyimfo kuw mu.[6] Mprempren ɔyɛ West Africa Regional director ma ABANTU for Development,[2] amanaman ntam ahyehyɛde a ɛnyɛ aban de a ɛma mmea tumi denam akannifo ntetee a wɔde ma wɔ nkɔso a ɛtra hɔ daa mu so.[7]
Ankorankoro asetra
Ɔware Ɔbenfo Kwame Karikari a ɔwɔ mma baanan.[2]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Rose Mensah-Kutin". myafrica.allafrica.com. Retrieved 15 March 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Participant Detail". www.biopolitics-berlin2003.org. Retrieved 15 March 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Dr Rose Mensah-Kutin Tells Her Story". Modern Ghana. 29 August 2007. Retrieved 15 March 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Dr. Rose Mensah-Kutin | IEA". Institute Of Economics Affairs (IEA). Retrieved 15 March 2016.''
'''• ^''' ''"Dr. Rose Mensah Kutin". Femaleachievers.org. December 1, 2008. Retrieved October 31, 2016.''
'''• ^''' ''"Dr. Rose Mensah-Kutin". ieagh.org. Retrieved October 31, 2016.''
'''• ^''' ''"ABANTU for Development". Britannica. www.britannica.com.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
qee57o91o5z07rujzxr3tmzjpni2ikb
Rosine Sori-Coulibaly
0
936
7823
7747
2023-05-05T17:37:08Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Rosine Sori-Coulibaly''' (wɔwoo no 1958) ɔyɛ Burkinabé economist na amanyɛnyi. Ɔsoom dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ amanaman nkitahodzi nsɛm ho fitsi 2021 kesi 2022. Wɔ aber a ɔkɔ dɛ ɔbɛyɛ ɔsoafo panyin n'ekyir wɔ Burkina Faso, Ɔsoom dɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ ɔman ne sikasɛm na nkontaa na mpomtu fitsi 2016 kesi 2019.
== Nwomasua ==
Sori-Coulibaly kitsa abɔdzin krataa a ɔyɛ masters degree wɔ development economics wɔ Cheikh Anta Diop University[1] na postgraduate degree fi United Nations Institute for Economic Development and Planning
== Edwuma ==
Sori-Coulibaly ekitsa dzibew wɔ Ministry of Economic Planning and Development na wɔ Social and Economic Council na w'akyerɛ adze wɔ National School of Administration.[1] Wɔ afe 2011 mu no, United Nations Secretary-General yii Ki-moon frii eguar do na woyii Sori-Coulibaly dɛ Deputy Special Representative ma United Nations Office wɔ Burundi na United Nations Resident Coordinator, Resident Representative na Humanitarian Coordinator ma Burundi.[1]
Wɔ Sanda 2016 n'ahyɛse no, Sori-Coulibaly bɛyɛɛ nyia dɔm enyiwa gyee ne ho dɛ ɔbɛyɛ prime minister ama Burkina Faso.[2][3] Wɔ da a ɔtɔ do 13 wɔ dɛm bosom no, Sori-Coulibaly bɛyɛɛ Burkina Faso ne Minister of Economy, Finance and Development na Roch Marc Christian Kaboré na oyii no, Ɔmanpanyin wɔ ɔman no mu.[4] Dawurbɔfo hɔn nkyerɛmu a ɔhyɛɛ ase dɛ kodzisɛm wɔ abɛɛfo ntsentsando wɔ da a ɔba ana da a wɔdze dawurbɔ no bɔ to gua kyerɛɛ dɛ ɔyɛ basia a w'eyi no a obɛdzi kan ayɛ prime minister ama ɔman no.[5] Oyii dɛm nsɛmkeka yi ano dɛ, "Ɔbɔɔ ne bra tse dɛ ma asɛm n'ara tse no.Osuaa adze faa nkitahodzi a onye nkɔrofo nya na ɔfrɛ hɔn a wɔ ben no. Na mbom wɔ nyim yie dɛ ɔyɛ Ɔmanpanyin na obeyi prime minister na onnyɛ hom a wɔdze nsɛmkeka reyɛ edwuma no."[6] Wɔ 2021, Obɛyɛɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ amanaman nkitahodzi nsɛm ho.[7]
== Dwumadzi ahorow ==
• African Development Bank (AfDB), Ex-Officio Member of the Board of Governors (since 2016)[8]
• International Monetary Fund (IMF), Ex-Officio Member of the Board of Governors (since 2016)[9]
• Multilateral Investment Guarantee Agency (MIGA), World Bank Group, Ex-Officio Member of the Board of Governors (since 2016)[10]
• World Bank, Ex-Officio Member of the Board of Governors (since 2016)[11]
== N'abrabɔ ==
Rosine awar na ɔyɛ mba ebien.[1][2]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"Secretary-General Appoints Rosine Sori-Coulibaly of Burkina Faso as Deputy Special Representative for Burundi". United Nations. 5 May 2011. Retrieved 5 February 2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"BURKINA FASO : Qui est Rosine Sori-Coulibaly, la probable premier ministre" (in French). Dakaractu. 6 January 2016. Retrieved 30 October 2016.''
'''• ^''' Mathieu Bonkoungou (January 13, 2016), Burkina Faso president signals break from past with new ministers ''Reuters''.
'''• ^''' ''"B. Faso: President Kabore breaks jinx; names record number of women in his cabinet". Yaro Radio. 14 January 2016. Retrieved 5 February 2016.''
'''• ^''' ''"Rosine Sori Coulibaly nommée Premier ministre du Burkina Faso - politique - Actualités - StarAfrica.com". Star Africa. Archived from the original on 15 April 2016. Retrieved 28 March 2016.''
'''• ^''' ''"Rosine Sori/Coulibaly : "J'ai Éte Tres Genne Par La Rumeur Sur Ma Nomination"". L'Observateur Paalga. 11 January 2016. Retrieved 30 October 2016.''
'''• ^''' ''Coulibaly, Nadoun (14 December 2021). "Burkina Faso : un gouvernement resserré après le départ de plusieurs caciques – Jeune Afrique". JeuneAfrique.com (in French). Retrieved 15 January 2022.''
'''• ^''' AfDB Annual Report 2017 African Development Bank (AfDB).
'''• ^''' Board of Governors International Monetary Fund (IMF).
'''• ^''' Board of Governors Multilateral Investment Guarantee Agency (MIGA), World Bank Group.
'''• ^''' Board of Governors World Bank.
<nowiki>https://en.m.wikipedia.org/wiki/File:Commons-logo.svg</nowiki> Media related to Hadizatou Rosine Coulibaly-Sori at Wikimedia Commons
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
qvzv39qf84j7074aef37iopgljute4d
Ruby Yayra Goka
0
937
6891
5040
2023-04-22T11:05:10Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ruby Yayra Goka''' (wɔwoo no afe 1982 Esusuowaketseaba 15, Nkran ) yɛ Ghana se datser na ɔkyerɛwfo. Ɔwɔ mbuukuu du-enum na wonyim no wɔ abawdobɔdze ahorow a ɔagye wɔ Burt Award ma Ebibirmu kasadwin wɔ Ghana.
Goka, a owiei skuul wɔ Ghana Suapɔn se skuul(University of Ghana Dental School), a mprenpren yi ɔhwɛ se fɛkuw no do wɔ Firaw Mantɔw Asopitsi, Ho do.
== Ɔbra ==
Wɔwoo no wɔ Nkran, Ghana, Simon Yao Goka, a ɔyɛ nwomasuanyi a ɔakɔ ahomgye mu na Lydia Aku Goka, maame a ɔtse fie na wɔwoo no. Ruby nyaa mfe ebien no, n'ebusua no tui kɛtsenaa Ethiopia, hɔ na ɔkɔr Peter Pan International Skuul. Onyaa mfe esia no, n'ebusua no san baa Ghana na ɔbɔtoaa ne ahyɛse na nsɔwdo nwomasua wɔ St. Anthony's Skuul (1988–96) na Achimota Skuul (1996–99) a ne nyinara wɔ Nkran.
Onyaa ne BDS fii University of Ghana Dental Skuul mu wɔ afe 2009 na ɔnye Ridge Asopitsi Nkran, yɛɛ edwuma mfe ebien. Ekyir no ɔkɛtsenaa Sogakofe, hɔ na ɔnye South Tongu mansin Asopitsi so kɛyɛɛ edwuma mfe ebien. Ɔbɛyɛɛ Ghana Colledge of Physicians na Surgeons wɔ afe 2016 mu ber a owiee ne n'atsenae ntsetsee wɔ Komfo Anokye Teaching Hospita, Kumasi. Mprenpren yi ɔno na ɔhwɛ Dental Department wɔ Firaw Afamu Asopitsi do wɔ Ho.
Afe 2017 mu no, Goka nyaa abawdobɔdze wɔ ne nkyerɛw na ne tsirmu mbɔe akyerɛw ho wɔ 40 under 40 abawdobɔdze wɔ Ghana. Wɔbɔɔ n'abawdo dɛ Medical Excellence Award wɔ Dentistry wɔ dɛm afe no ara mu. Goka yɛ afe 2017 Mandela Washington fɛfo.
== Bibliography ==
'''Mpanyimfo mbuukuu''':
* ''Disfigured'' (2011)
* ''In The Middle of Nowhere'' (2011)
* ''Rain Music'' (to be published in 2018)
'''Hɔn a woenyin kakra hɔn mbuukuu''':
* ''The Mystery of The Haunted House'' (2010)
* ''The Lost Royal Treasure'' (2011)
* ''When the Shackles Fall'' (2012)
* ''Those Who Wait'' (2012)
* ''Perfectly Imperfect'' (2013)
* ''Plain Yellow'' (2014)
* ''The Step-Monster'' (2015)
* ''To Kiss A Girl'' (to be published in 2018)
'''Mbofra mbuukuu''':
* ''A Gift for Fafa''
* ''Tani’s Wish'' (2016)
* ''Mama’s Amazing Cover Cloth'' (to be published in 2018)
* ''My First Visit to the Dentist'' (Co-authored with Richard Selormey. To be published in 2018)
'''Anthologies''':
* ''Mother, Anthology of writing on mothers'' (contribution: "The ABCs of motherhood")
== Abawdobɔdze ==
* Medical Excellence Award – Dentist category (2017)
* 40 under 40 award – Authorship and creative writing (2017)
* Burt Award for African Young Adult Literature (2017) (Finalist)
* Ghana Writers’ Awards – Short Story Category (2017) (Finalist)
* Burt Award for African Young Adult (2017) (Honour Prize)
* Burt Award for African Literature (2015) (First Prize)
* Burt Award for African Literature (2014) (Second Prize)
* Burt Award for African Literature (2013) (First Prize)
* Burt Award for African Literature (2012) (Second Prize)
* Burt Award for African Literature (2012) (Honourable Mention)
* Burt Abawdobɔdze dze ma Ebibirmu kasadwin(2011) (Second Prize)
* Burt Award for African Literature (2010) (Third Prize)
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
bn3lbwpndfomk7ivvee7qh1jerdicfl
Ruins of Loropéni
0
938
7810
6411
2023-05-05T16:07:24Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1269931}}
'''Loropéni amamfõ''' (Brɔfo - English kasa mu: '''''ruins of Loropéni''','' Franse kasa mu: '''''Ruines de Loropéni''''') yɛ finimfin mber mu egyapadze a ɔbɛn Loropéni kurow a ɔwɔ Burkina Faso anaafo afam. Wɔdze kaa UNESCO Wiadze Egyapadze Kyerɛwtohɔ wɔ afe 2009. Saa amamfõ yi nye ɔman no Wiadze egyapadze a odzi kan. Bea a nye kɛse yɛ hekta 1.113 (acre 2.75) no bi nye abo afasu ahorow (an array of stone walls) a na ɔyɛ finimfin mber mu abankɛse bi, a wɔakora do yiye kyɛn biara wɔ du (10) mu wɔ mpɔtsam hɔ. Anyɛ yie koraa no, wɔyɛ mfe apem nyi. Lohron anaa Kulangofo na wɔtse atrae hɔ na odzii yie osian sika kɔkɔɔ aguadzi a ɔkɔɔ do wɔ Sahara afa so no nti, na ɔkɔɔ sor wɔ afeha a ɔtɔ do du-anan (14) na duason (17) ntsam. Wogyaw hɔ wɔ afeha a ɔtɔ do duakron (19) ahyɛse.<ref>https://whc.unesco.org/en/list/1225</ref>
[[Fael:2016.05-441-134ap_archeology,excavation_Loropéni_Ruins_nr.Loropéni(Poni_Prv.),BF_sun15may2016-1119h.jpg|none|thumb|Fam tutu a wotutuu fam wɔ amamfõ no so, [[Obiradzi]] afe 2016 ]]
== References ==
m3fp9xef97d1ks8rll851n4fdu8o6pl
Río Plátano Bisophere Korabea
0
939
5058
5057
2023-04-20T19:28:07Z
MF-Warburg
12
6 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q752181}}
'''Río Plátano Bisophere Korabea''' yɛ 5,250 kasaase a wɔdze esie wɔ La Mosquitmantew a ɔwɔ he Caribbempoano a ɔwɔ Hondura Asaase obebree na twa mu wɔ he Río PlátanƐpɔw na wɔ mboa dodow bia suro hɔn nna bi nso yɛ Hondura ɔyɛ Ɛpɔw no kese. Woayɛ wiase amanbra bea na hen pɔw fir ce 198 Wɔ 2011, UNESCO dze sɔw no tow wiase amanbra a ɔwɔ fonamu krataa do.
== Abakɔsɛm ==
Wɔ 1960 mu no, wɔdze asase no too nkyɛn sɛ "Ciudad Blanca Fam Atutuw Akorae," a wɔdze tete atrae a wɔka ho asɛm sɛ wɔfrɛ no la Ciudad Blanca no din too so. Wɔsesaa akoraeɛ no din "Río Plátano Biosphere Reserve" wɔ afe 1980 mu na wɔdze kaa Wiase Agyapadze ho wɔ afe 1982 mu.
Wɔyɛɛ nhyehyɛe ne nkɔsoɔ wɔ afe 1980 mu na Department of Natural Renewable Resources dzi dii dwuma wɔ afe 1987 mu. Wɔ afe 1997 mu no, wɔkyerɛɛ 3250 km2 foforɔ sɛ beaeɛ a wɔdze bɛbɔ akoraeɛ no. Wɔ 1997 mu no, Germany Nkɔso Sikakorabea no fii nhyehyɛe bi ase a ɛbɛtrɛw akorae no mu kɛse akɔ Patuca Asubɔnten no ne Bosawas Abɔde a Nkwa Wom Akorae a ɛwɔ Nicaragua no mu. Mprempren, Germany nhyehyɛe no neɛma mu.
=== Mmeae a wotutu fam hwehwɛ tetefo nɛn ===
Nneɛma a wɔakora so no da so ara wɔ mmeae bɛboro 200 a wotutu fam hwehwɛ tetefo nneɛma mu,a beae a Christopher Columbus dii kan baa Amerika asasepɔn no so ka ho. Afei nso, atrae a asɛe a abo a efi adan ne akwan so, abotan a wɔasen, ne nneɛma afoforo a aka ka ho wɔ beaeɛ a wɔakora so no.
Saa mmeae yi mu kakraa bi na wɔabɔ ho ban, nokwarem no wɔafow ebinom na pii yɛ ade titiriw a ɛma nsrahwɛfo kɔ hɔ. Ɛwom sɛ mfiriase no, ɔmantam no bo a ɛsom wɔ fam tutu mu no dii dwuma kɛsew wɔ beaeɛ a wɔakora so no a wɔhyehyɛɛw no mu de, nanso mprempren beaeɛ a wɔakora so no twe adwene si kwae ahorow no ho banbɔ so kɛsew.
Sɛnea atetesɛm kyerɛ no, La Ciudad Blanca wɔ ɔmantam no mu. Mfe pii a atwam no, fam tutufo a wɔyɛ adwumaden ne wɔn a wɔnyɛ adwumaden pii aka sɛ wɔahu, nanso emu biara mmaa adanse a wotumi gye di na adwumayɛfo dodow no ara da so ara gye akyinnyew sɛ na ɛwɔ hɔ pɛn.
== Mpɔtam hɔ nnipa dodow ==
Nnipa bɛborow 2,000 a wɔyɛ aborɔfo ne nnipa a wotu kɔtra mmeae foforo a wɔdɔɔso wɔ beae a wɔakora so no.Nnipa dodow naa yɛ amammerɛ akuw anan a ɛsono wɔn koraa na wɔyɛ soronko koraa: Miskitofo, Pechfo, Garifunafo, ne ladinofo. Akuw nketewa no, Pechfo, Garifunafo, ne Miskitofo a wɔte hɔ no mu dodow no ara te atifi fam, wɔ asubɔnten no do. Saa nnipa yi wɔ hokwan ahorow wɔ asase no ho na wɔn mu dodow no ara de asase no yɛ kua. Ɛnyɛ den sɛ wɔbɛma Pechfo kuayɛ nketewa no ayɛ nea ɛbɛkɔ do
o atra hɔ daa. Kuw a ɛsõ sen biara no mu pii, ladino, fi anwafo fam hyɛn mmoa a wɔkora wɔn so no mu.[3] Asase hokwan ahorow ho ntawntawdi yɛ ade titiriw a ɛde ntawntawdi ba mmusuakuw ahorow ntam. Mprempren ntawntawdi a ɛfa asase hokwan ahorow ho no fa nnipa a wɔnyɛ kurom hɔfo a wɔtow hyɛ aborɔfo asase wuranom so na wohunahuna wɔn—a wɔhyɛ wɔn ma wofi wɔn abakɔsɛm mu nsase so.
== Senea wɔ kora no ==
Wɔ 1996 mu no, beae a wɔakora so no nyaa Wiase Agyapadze a Ɛwɔ Asiane mu din. Nhyehyɛew bi a wɔde hwɛ nneɛma a wɔkora so so, a wɔdze dzii dwuma wɔ afe 2000 mu no, na ɛka ho ne macrozoning, subzoning, ne nhyehyɛw pɔtɛw a ɛfa nsɛm a ɛfa nneɛma a wɔkora so ho.[8] Macrozoning nhyehyɛe no de buffer zones, amammerɛ zones, ne nucleus zones zii hɔ. Na ahunahuna no nyinaa, titiriw wɔ nuklea mmeaeɛ no, so ate wɔ afe 2006 mu a ɛhunu nkɔsoɔ kɛseɛ wɔ mmɔdzen a wɔbɔ sɛ wɔbɛkora nneɛma so no mu, na ɛdze Wiase Agyapadze a ɛwɔ Asiane mu din a wɔdze too hɔ no fii hɔ wɔ afe 2007 mu. Nanso, firi nhwehwɛmu a wɔyɛeɛ nnansa yi wɔ afe 2010 ne 2011 mu no, ɛte sɛ nea mfasoɔ biara a wɔanya no, mfiriaseɛ no, ɛnte saa mprempren. UNESCO nnansa yi ara (2011) yɛɛ asɛmpatrɛw adwuma bi kɔɔ Rio Plátano na wohui sɛ dwumadi a mmara mma ho kwan wɔ beae titiriw no mu. Nnubɔne a wɔdze fa sum ase, asase a wotutu so ma anantwi didi, ne mpataayi ne abɔmmɔ a mmara mma ho kwan wɔ asubɔnten no ho rekɔ so mprempren. Wɔ afe 2011 mu no, UNESCO de saa akoraeɛ no too Wiase Agyapadze a ɔwɔ Asiane mu no din mu.
Wɔnam nhyehyɛw a ɔfi Department of Protected Areas & Wildlife, State Forestry Administration a ɛwɔ Honduras no hɔ so na ɛbɔ beae no ho ban, na wonya sika bi fi Wiase Nyinaa Wildlife Fund ne ankorankoro ahyehyɛde afoforo hɔ. Aban ne ahyehyɛde ahorow ne boayikuw ahorow dodow bi a ɛnyɛ aban de ayɛ nhyehyɛe ahorow a wɔde bɛkora nneɛma so na wɔde adi dwuma wɔ ɔmantam no mu. Botae titiriw a ɛwɔ beae a wɔakora so no ne sɛ ɛbɛbɔ asase no ho ban afi kwae a wobetutu ne nkɔso ho.
Nhyehyɛe a wɔde hwɛ mmoa so no botae ne sɛ wɔde mpɔtam hɔfo bɛka wɔn nneɛma a atwa wɔn ho ahyia ho denam kuayɛ nneyɛe a ɛbɛkɔ so atra hɔ daa so (hwɛ La Ruta Moskitia Ecotourism Alliance). Abibifo a wɔyɛ aborɔfo no di dwuma kɛse wɔ nneɛma a wɔkora so ho nhyehyɛw no mu, wɔ beae a wɔakora so no mu ne nea wɔakora so no akyi wɔ mmeae a wɔhwɛ mmoa so no nyinaa. Abodzin ahorow a wɔde bɛma ne agyapadze hokwan ahorow a wogye tom de facto dzii dwuma titiriw wɔ nhyehyɛw a wɔdze bɛkora nneɛma so wɔ beae a wɔakora so no mfiriase no mu. Mprempren ɛho hia sɛ wɔyɛ nhyehyɛe biara a wɔdze bɛkora nneɛma so ama beae a wɔakora so no foforo.
Nhyehyɛe a ɛfa nneɛma a wɔkora so no bisa sɛ wɔnkɔ so mfa wɔn ho nhyɛ mu sɛ wɔbɛma asase a wɔwɔ wɔ beae a wɔakora so no ne ne mpɔtam no mu ada hɔ. Ɛsɛ sɛ wɔyɛ nhwehwɛmu pii na ama wɔate bo a adekorabea no som ne ahunahuna a ebetumi aba no ase. Mprempren wonni mmɔnten so awɛmfo anaa aban adwumakuw biara a wɔde nsiyɛ rehwɛ mmeae ahorow anaasɛ wɔrewɛn
te to hɔ.
t4q9zpjbbcx90qbc6g24sqkilvnjdi7
Saani Iddi
0
940
7694
6892
2023-05-01T17:51:09Z
Robertjamal12
13
/* <u>Amanyɛsɛm</u> */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Saani Iddi''' (May 26, 1956 – June 5, 2012). Nna ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na edwumawura. Nna ɔsan yɛ Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Nsu, Ndwuma na Efiefie do na afei mbrahyɛbaguanyi ma Wulensi a Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsaan yɛɛ mansin krakye wɔ Nanumba South mansin mu.
=== <u>Abraba ahyɛase</u> ===
Iddi fi Wulensi a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana na wɔwoo no wɔ Esusow Aketseaba 26, 1956. Onyaa abodzin krataa wɔ nwomasua mu wɔ Advanced level.
==== <u>Amanyɛsɛm</u> ====
Nna Iddi yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ogyinaa dɛ [[New Patriotic Party]] kuwba wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu na ɔdze amba 6, 636 a egyina hɔ ma 26.70% dzii nkonyim dɛm afe no. Odzii nkogu wɔ afe 2000 ambatow kɛse no na ɔmampanyin dada John Agyekum Kuffour paaw no dɛ Ɔmansin Krakye wɔ Nanumba North mansin mu. Ber a [[New Patriotic Party]] dzii nkogu wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu no, ɔmampanyin dada a oewu Evans Atta Mills paaw no dɛ Ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ Nsu, Ndwuma na Efiefie do dɛm afe no. Iddi kegyinaa dɛ independent candidate wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu na ɔdze amba 10, 174 dzii nkonyim. Aka afe kor ma oewie n'edwuma no ofii mu.
===== <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> =====
Iddi yɛ Kramonyi na owaree woo mba esuon. Ɔyaree kakra naaso oenntum annsa ma ofii mu wɔ Korle Bu teaching hospital in Nkran.
====== <u>Owu</u> ======
Owui wɔ Obiradzi 5, 2012.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
f62q4c11uqb2szwuvnuzuivdoiu9qq0
Sabou
0
941
7775
5065
2023-05-05T10:12:45Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Sabou''' yɛ kurow bi a ɔwɔ Sabou Dwumadzibea a ɔwɔ Boulkiemdé Mantɔw mu wɔ Burkina Faso atɔe fam finimfin. Ɔyɛ Sabou Dwumadzibea no ahenkurow na nnyimpa 15,060 na wɔtse hɔ.
tk6mdbojg7extrh72jum1t50yzqt86a
Sabratha Tsetsendɛm Babea
0
942
10636
10634
2023-05-13T13:51:50Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q15052130}}
'''Sabratha Tsetsendɛm babea''' yɛ tsetsendzɛm babea a wotutu fam hwehwɛ tsetsefo nneɛma mu wɔ Sabrata no yɛ Numidziafo ne akyiri yi Romafo kurow a wɔatutu fam a ɔbɛn nnɛyi Sabratha a ɔwɔ Libya.
9mfy5lyo2muy9vesmq2hh8pmqyj8itd
Salifu Abdul Hafiz
0
943
6894
5071
2023-04-22T11:06:21Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Salifu Abdul Hafiz''' (wɔwoo no afe 1990 Ebɔw bosoom no mu) yɛ Ghana sentwanyi/sikadwuma na ndwom mfonyin kwankyerɛfo a oetwa sen ndwom ahorow dze ama adwontofo bi tse dɛ Dobble, Mr. Eazi, Obrafour, Sarkodie, Guru, Maccasio, Medikal, Teephlow, YPEE na pii a wɔkeka ho wɔ wiadze afanaa nyinara.
Ɔyɛ mbɔe kwankyerɛfo na ɔfabafo dze ma Ghana sen edwumakuw, Digital Creative Media a nna yenyim no dɛ DC FILMS PRODUCTION. Ɔayɛ ndwuma pii ama amanadze ndwumakuw ahorow tse dɛ USAID, IDH, DECATHLON, BETWAY, TULLOW OIL, CAL BANK na pii a ɔkeka ho.
Ɔbra ahyɛse na nwomasua
Salifu Abdul Hafiz nyiin wɔ Abetifi-Kwahu na hɔ na ɔhyɛɛ no skuul ase a ɔtoa do wɔ Abetifi Presbyterian Senior High School.
Owiee ne mfinimfin skuulkɔ wɔ afe 2009 mu no, ɔkɛyɛɛ edwuma wɔ internet cafe dɛ as a cafe attendant na ekyir no wɔtoo ne dzibew mu kɔr bea a ɔwɔ no hwɛfo. Ɔreyɛ edwuma wɔ cafe no nyinara no, osuaa sound engineering na video editing a okenyaan no ma ɔdze n'edwuma no kowuraa multimedia mu. Ɔyɛɛ demos maa noho na ndwontofo na hɔn a woefir ase, a nna ɔyɛ nkorɔfo ndwom so.
Otui baa Nkran, Ghana ne fapem dɛ tsiw n'adaaso wɔ afe 2010 mu.
Ɔkɛhyɛɛ Takoradi Technical Suapɔn mu a nna ɔyɛ Takoradi Polytechnic bɛyɛɛ Commercial Art wɔ 2012. Ɔwɔ skuul no, Hafiz twaa mfonyin, twaa dwuma, promotional adverts na sen ndwom a woyii wɔ Ɔman tɛlɛbihyɛn do.
Ɔkɛyɛɛ edwuma kakra wɔ NKACC dwumakuw bi Ghana kwankyerɛfo a ɔagye abawdobɔdze pii wɔ ho Nana Kofi Asihene dze bɔbɔɔ adze tsetsee no na ɔhwɛɛ no fi n'edwuma ahyɛse dɛ sen kwankyerɛfo. Otwaa sen pii maa adwontofo a woesi do.
E.L, Ghana dwontonyi/ndwom kyerɛwfo too nsa frɛɛ no dɛ ombetsei no ndwom. E.L maa Hafiz akwangya no ma otwaa ndwom a ɔno na Ghana kasahar okunyin Obrafour towee na ekyir no odzii dwuma pii a nna ‘Kaa Bu Ame' ka ho.
Salifu Abdul Hafiz etwa dwuma pii tse dɛ USAID, IDH, Betway, YES Ghana, Decathlon, Tullow Oil, CalBank na pii.
Oetwa sen ndwom dze ama Mr. Eazi, E.L, Sarkodie, Obrafour, Guru, Dobble, Maccasio, GuiltyBeatz, King Promise, Mugeez (R2Bees), Joey B, YPEE, Nana Yaa, Cent Remmy, IWAN, TheWord, D-Flex, Teephlow, YPee na pii a ɔkeka ho.
Afe 2017 mu no, Salifu Abdul Hafiz twaa Mr. Eazi’s Dettyworld n'aprɔbɔ.
== Abawdobɔdze na abɔdzin ==
=== 4syte Music Video Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2019
| rowspan="1" |Poverty
|Best Dancehall Video
|Nominated
|}
=== 3RD TV Music Video Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2019
| rowspan="1" |Himself
|Best Video Director
|Won
|-
| rowspan="1" |2019
| rowspan="1" |Poverty
|Best Male Reggae / Dancehall Video
|Won
|-
| rowspan="1" |2019
| rowspan="1" |Company
|Best Production Company
|Nominated
|}
=== MAYA Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2019
| rowspan="1" |Himself
|Best Music Video Director
|Nominated
|}
=== Greater Accra Music Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2019
| rowspan="1" |Himself
|Best Music Video Director of the year
|Nominated
|}
=== Eastern Music Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Himself
|Best Music Video Director of the year
|Won
|}
=== Ghana Music Awards SA ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Meye Guy Remix
|Best Music Video
|Nominated
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Moesha
|Best Collaboration
|Nominated
|}
=== 3RD TV Music Video Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Himself
|Best Video Director
|Nominated
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Company
|Best Production Company
|Won
|}
=== Northern Entertainment Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Himself
|Best Music Video
|Won
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Himself
|Best Music Director
|Won
|}
=== UN Plural Plus Youth Video Festival ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2018
| rowspan="1" |Himself
|Signis Award
|Won
|}
=== Ghana Music Awards UK ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2017
| rowspan="1" |BOOZE N BOOBS
|Best Music Video
|Nominated
|}
=== Ghana Tertiary Awards ===
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee / work
!Award
!Result
|-
| rowspan="1" |2014
| rowspan="1" |Himself
|Most Influential Student in Film Making
|Dzii kunyim
|}
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
f1r1uhkqe0764a0z6771zi9nxq2dppk
Salimata Sawadogo
0
944
11193
7817
2023-08-19T08:20:56Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q7404608}}'''Salimata''' anaa '''Salamata Sawadogo Tapsoba''' (wɔwoo no [[Mumu]] 31, 1958 wɔ Ouagadougou, Upper Volta) yɛ kan Afrika Bagua a Ɔhwɛ Nyimpa na Nyimpa Ho kwan Ho do no eguamutsenanyi. Ɔsan yɛ ɔtembuafo, na (fitsi afe 2006), Burkina Faso ananmusinyi a ɔwɔ Senegal, Mauritania, Guinea, Cape Verde na Gambia. Ɔsan yɛ Burkina Faso Mbrantimfo Mbea Fekuw no mu nyi.
== Nwomasua ==
Sawadogo nyaa ne nyansahu mu baccalaureate (scientific baccalaureate - a wɔfrɛ no wɔ Burkina dɛ "BAC D") wɔ afe 1979. Afei ɔkɔɔ Ouagadougou Esuapɔn mbra skuul mu ( University of Ouagadougou's law school), na wɔ afe 1980 mu no onyaa nye Diplôme d'études universitaires générales ("DEUG I", abodzin krataa a ɔkyerɛ adzesua a ɔfa adzesua nyinara ho - a degree of general academic studies) na afe 1981 mu no ɔnyaa nye "DEUG II". Wɔ 1982 mu no, ɔnyaa nye mbra ho abodzin krataa, na wɔ 1983 mu no, ɔnyaa mbra ho abozdin krataa a ɔkorɔn (master's degree in law). Wɔ afe 1985 mu no, ɔnyaa nye ɔtemmufo abodzin krataa (magistracy degree) wɔ Franse Ɔman Skuul a Ɔhwɛ Atemmu do (French National School for the Judiciary).
== N'abrabɔ ==
Sawadogo tse Senegal. Efi afe 1985 no, wawar Joseph Sawadogo, ɔkyerɛkyerɛfo bi a ɔyɛ edwuma wɔ Burkina Faso. Ɔwɔ mba ebien (2), Laetitia na Philippe.
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn tse ase]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɛfo]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso otemmuafo]]
[[Nkyekyεmu:Otemmuafo]]
[[Nkyekyεmu:Hɔn a wɔwoo hɔn afe 1958 mu]]
[[Nkyekyεmu:Burkinabé mbea ananmusifo]]
[[Nkyekyεmu:Burkinabé mbea a wɔwɔ amanyɛsɛm mu]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Senegal]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Mauritania]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Guinea]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Cape Verde]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso ananmusifo a wɔwɔ Gambia]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a wɔ fir Ouagadougou]]
[[Nkyekyεmu:Afeha a ɔtɔ do eduonu kor (21) mu Burkinabé nnyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Afeha a ɔtɔ do eduonu kor (21) mu mbea amanyɛfo]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso atemmuafo ho asoafo]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
au2omz9wv020ga0khbjtixdefiicmtw
Sally Mugabe
0
945
11417
11244
2023-10-15T19:52:30Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q465908}}'''Sally Mugabe''' yɛ Robert Mugabe(Zimbabwe manpayin dadaw) ne yer a odzi kan nna ɔbaapanyin a odzi kan wɔ Zimbabwe fir 1987 kesi ne wu da wɔ 1992. Nna dodow nyim dɛ Amai(Zimbabwe maame).
== Abrabɔw Ahyɛase ==
'''Sarah Francesca Hayfron''' <ref>https://discovery.nationalarchives.gov.uk/details/record?catid=8016115&catln=6</ref>'''yɛ''' obi a wɔwoo no wɔ Gold Coast ( Ndɛ ber mu Ghana) a Britishfo hwɛ hɔn do. Sally na ne nua Atta, Esther yin wɔ amanyɛsɛm fie a nna ɔka amaneɔsem a onyin paa wɔ Gold Coast. Ɔkɔr skull wɔ Achimota ntoado skull. Ɔtoa do kɔr suapon ko suaa adze ansaana ɔbɛyɛ kyerɛkyerɛnyi.
Ohyia no kun Robert Mugabe wɔ Gold Coast bea wɔfrɛ no Takoradze Akyɛkyerɛfo Ntsetse Skull. Hɔ na hɔn nyinara kyerɛɛ adze nna wofir mu kɔr Southern Rhodesia a wɔwaree wɔ [[Ebɔbira]] 1961 wɔ Salisbury<ref>https://www.herald.co.zw/sally-mugabe-remembered/</ref>.
== Akwantu na Ebusua ==
Dɛ mbrɛ ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi a watsetse no, ogyina mu dɛ akonam amaneɔnyi na amanyɛsɛm ho dawur bɔ nyi. Hayfron dawurbɔ a ɔfa amanyɛsɛm ho edzi fir 1962 a na ɔbɔ noho mbɔdzen dɛ ɔbɔboa Ebibirmu mbasiafo ano ama wako etsia Southern Rhodesia mbra a na hɔn enyiwa nngye ho. Wɔbɔɔ no kwadu na wɔdze no kɔr efiadze mfe Enum<ref>https://www.herald.co.zw/sally-mugabe-remembered/</ref>.
Wɔ 1967 mu no, Sally kɔr akwantu mu wɔ London na nna ɔtse Ealing, Watson London; wɔhwɛ no wɔ Britian wɔ fa bi a ɔyɛ British ariel Foundation na wɔ hwɛ no. Dɛm kuw a wɔboa nyimpa no , wɔhyɛɛ ase wɔ 1960. Wɔ mfe awɔtwe a odzi kan wɔ n'abrabɔw mu no, Ɔdze ne mfe a nna ɔtoado no bɔ dawur dɛ wobeyi amanyɛfo a wɔdze hɔn gu fiadze nyinara wɔ Rhodesia a nna no kum ka ho . Wɔdze no too fiadze wɔ 1964 a ɔda hɔ mfe du. Hɔn ba kor a wɔfrɛ no Nhamodzenyika a wɔ wo no 1963 wɔ ber wɔkyer no tow fiadze. Abɔfra nyaa bun yarba na owui wɔ Ghana wɔ 1966. Woama Mugabe kwan ma ɔannkɔ ne ba no eyi. Ne egya wui wɔ 1970.
British Home Office yɛ dɛ wobeyi no efi hɔn kurow mu wɔ 1970, naaso ber a ne kun a ɔda ho ara da efiadze no dze adzeserɛdze kɔtoo British Ɔmanpanyin, Harold Wilson, ne Amannɔne na Amanaman Nkabom edwumayɛbea hɔ ekyir no, wɔmaa no kwan dɛ ɔbɛtra British.
== Mboaedze ==
.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fl3vn3zijh0d9bwlor0ycpmpeq0vbj6
Sally Torpey
0
946
6897
5112
2023-04-22T11:06:33Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sally Esinam Torpey''' yɛ Ghana Adzepamnyi na oguadzinyi. Ɔsan yɛ Sikakorafo ma Nkran Association of Ghana Industries (AGI) na Ebibirmu Ambassador ma Fashion Business Association of America. Oedzi gua wɔ wiadze afanaa ahorow a United States, United Kingdom na Japan ka ho. Ɔyɛ KYEN (Kufuor Young Entrepreneurs) kuwba. Sallet Fashion House Ghana yɛ nedze; the Sallet Foundation; na brands Oheema, The Travelers Custom Made Clothing (TCMC), na JAK Gentle Giant Collection. Ɔyɛ amanadze kasamafo a n'enyi gye wɔ adzepam, edwuma, mbasiafo kasamafo na noara no mpontu. Ɔaba guabɔ na dawurbɔ krataa ahorow bi mu tse dɛ Afrikan Post, Washington DC dawurbɔ krataa, Ghana web, Caribbean magazines, The CCWC na Creative Magazine wɔ Miami.
== Sallet Fashion House ==
Afe 2021 na ɔhyɛɛ Sallet Fashion House na Sallet Foundation ase. Nna wɔdze rikenyan art production industry no wɔ hɔn ntar nyɛe ho. Guadzi hwɛfokuw no na wɔboa Adzepam fie na fɛkuw no wɔ ntarhyɛ ntsetsee na bea a wɔyɛ mu dɛ mbrɛ ɔbɔboa hɔn a wɔnyɛ edwuma. Wɔreyɛ biribi aboa kuw ahorow na adzepamfo no na ɔyɛ Sallet Fashion House ne dadwen. Travelers Custom Made Clothing (TCMC) ka ne ndzɛmba a ɔyɛe no ho. TCMC yɛ custom made ntar na ɔhwɛ dɛ ɔbɛyɛ krado ama akwantufo a wobedzi ndaansa a hɔn nan si kwan do. Ɔayɛ yikyerɛ wɔ prama pii do wɔ Ghana na amanadze tse dɛ African Sustainable Eco-Friendly show (Ghana) na Miami na New York fashion weeks.
== Sympathy International ==
Sympathy International a nna wɔfrɛ no Millennium Ladies Club, bɔbɔɔ adze afe 2003 a nna Sally yɛ suanyi wɔ University Practice High School wɔ Oguaa. Ne dadwen kor nye dɛ ɔbɛtsetse mbasiamba wɔwɔ nsɔwdo skuul mu ma wɔabɛyɛ mpanyin pa. Ne botae tsitsir nye dɛ ɔbɔhwɛ nsɛnsɛm a ɔfata ho, nkanka mbasiafo a wɔwɔ nkurow nketsenketse mu wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghana. N'enyisoadzehun nye dɛ ɔbɛma hɔn asetsena pa a ɔbɛma wɔabɔ abrabɔ korgyen a wobotum edzi yar do, ohia na wɔnnkam hɔn biribiara. Adwempɔw a ɔwɔ ma mbasiamba nye asetsena apɔwmudzen nwomasua, na daakye nhyehyɛe. Apɔwmudzen edwumayɛfo, edwuma afotufo na Ghana AIDS Commission boa no.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
k6kruj41qsar7yjeffg5q2zrqddye2z
Salma Frances Mancell-Egala
0
947
7695
5116
2023-05-01T17:51:19Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Salma Frances Mancell-Egala''' yɛ Ghananyi a ogyina ma ɔman na amanaman afofor hɔn dwumadzi mu na ɔka amanyɔkuw [[New Patriotic Party]] wɔ Ghana ho. Dɛm aber yi ɔyɛ Ghana Anamusifo ma Turkey.[1]
== '''Ananmusifo Edwuma''' ==
Wɔ July 2017 no, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo bɔɔ ne dzin dɛ Salma Mancell-Egala mbɛyɛ Ghana Anamusifo edwuma wɔ Turkey. Na ɔka nyimpa 22 a wofri Ghana na wɔbɔ hɔn ho mbɔdzen a woyii hɔn dɛɛ hɔn da amanaman ho dwumadzi ano wɔ wiase nyinara mu.[1][2][3]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News. "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Retrieved 15 July 2017.''
rognjussro9d8wvdj8hp9oetsaamwh9
Samarra
0
949
12911
5130
2024-04-09T10:52:36Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q170047}}
'''Samarra''' (Arabic: سَامَرَّاء, ''Sāmarrāʾ'') yɛ kurow a ɔwɔ Iraq. Egyina Tigris asubɔntSen no Epuei fam mpoano wɔ Saladin Mantɔw mu, kilomita 125 (akwansin 78) wɔ Baghdad atsifi fam. Samarra kuropɔn no, Abbasid Caliph Al-Mutasim na ɔhyehyɛɛ maa nye Turkey edwumayɛfo asraafo a wɔyɛ asraafo bɛyɛ 3,000 a ɔkɔɔ sor bɛduu mpempem du du akyir. Wɔ afe 2003 mu no, na nyimpa dodow a wɔtse kurow no mu yɛ 348,700. Wɔ Iraq Ɔmanko no mu no, na Samarra wɔ "Sunni Triangle" a ɔsɔre tsia no mu.
Wɔ finimfin mber mu no, na Samarra yɛ Abbasid Caliphate no ahenkurow na ɔno nkutoo nye Nkramofo ahenkurow a aka a ɔkora nye mfitiase nhyehyɛe, adansi nye adwinni ho nkaedum ahorow do. Wɔ afe 2007 mu no, UNESCO too Samarra dzin dɛ ɔyɛ nye Wiadze Egyapadze Mbea no mu ekoro.
== Abakɔsɛm ==
=== Samarra a Ɔwɔ Hɔ Ansa Na Abakɔsɛm Reba ===
Germanni fam tutufo Ernst Herzfeld na odzii kan tutuu Samarra a ɔwɔ hɔ ansa na abakɔsɛm reba no nkae wɔ 1911 na 1914 ntsam hɔ. Samarra bɛyɛɛ bea a wɔyɛ Samarrafo amandze no su. Efi 1946 no, nwoma ahorow a wɔdze kyerɛw nsɛm, nkrataa, amannyebɔ ahorow a ɔfa ndzɛmba a hɔnatutu fam a wontintimii na mfonyin ahorow no wɔ Freer Mfonyinsie Bea a ɔwɔ Washington, D.C.
Enyibuei no nyaa nkɔdo wɔ Ubaid ber no ekyi, dɛ kurow aman a edzi kan wɔ Epuei Fam a ɔbɛn no mu ekoro. Ɔkɔɔ do fi afe 5,500 A.Y.B.
=== Wimu Tsebea ===
Samarra wɔ anhweatam so wim tebea a ɛyɛ hyew (Köppen wim tebea nkyekyem BWh). Osu dodow no ara tɔ wɔ awɔw bere mu. Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, afe biara wim hyew wɔ Samarra yɛ 22.7 °C (72.9 °F). Nsu bɛyɛ mm 171 (6.73 in) tɔ afe biara.
{| class="wikitable sortable mw-collapsible mw-collapsed"
|+
! colspan="14" |Samarra Wimu Tsebea
|-
!Bosom
![[Sanda]]
![[Kwakwar]]
![[Ebɔw]]
![[Ebɔbira]]
![[Esusow Aketseaba]]
![[Obiradzi]]
![[Ayɛwoho]]
![[Dzifuu]]
![[Fankwa]]
![[Ɔbɛsɛ]]
![[Ɔberɛfɛw]]
![[Mumu]]
!Afe
|-
!Average high °C (°F)
|15.3
(59.5)
|18.0
(64.4)
|22.1
(71.8)
|28.3
(82.9)
|35.7
(96.3)
|41.1
(106.0)
|43.9
(111.0)
|43.6
(110.5)
|39.7
(103.5)
|33.2
(91.8)
|24.4
(75.9)
|17.4
(63.3)
|30.2
(86.4)
|-
!Average low °C (°F)
|4.4
(39.9)
|5.9
(42.6)
|9.3
(48.7)
|14.2
(57.6)
|19.6
(67.3)
|23.5
(74.3)
|25.9
(78.6)
|25.4
(77.7)
|21.4
(70.5)
|16.4
(61.5)
|10.6
(51.1)
|5.8
(42.4)
|15.2
(59.4)
|-
!Average precipitation mm (inches)
|25
(1.0)
|30
(1.2)
|29
(1.1)
|21
(0.8)
|8
(0.3)
|0
(0)
|0
(0)
|0
(0)
|0
(0)
|4
(0.2)
|20
(0.8)
|34
(1.3)
|127
(5.0)
|-
| colspan="14" |Source: climate-data.org
|}
== Wɔ Amandze a Agye Dzin Mu ==
Kasasin a ɔnye "Ber a woayɛ nhyehyɛe wɔ Samarra - Having an appointment in Samarra", a ɔkyerɛ owu no yɛ nwoma mu nsɛm a ɔfa tsetse Babilon anansesɛm bi a hɔnakyerɛw wɔ Babilon Talmud mu na W. Somerset Maugham kyerɛwee ho, a Owu ka mmɔdzen a ɔbarima bi bɔe a mfaso nnyi do dɛ obeguan afi nye ho no ho asɛm dzenam guankɔbea a woguan fii Baghdad kɔɔ Samarra no do. Akyir asɛm "The Appointment in Samarra" no yɛɛ ayɛsɛm bi a edzin koro no ara a John O'Hara kyerɛwee no mmoawa. Wɔka asɛm no wɔ "The Six Thatchers", 2017 Sherlock fa bi mu.
== Hwɛ Iyi Nso ==
* [[List of places in Iraq]]
aisct4u11kaijwgjhj8jmnttnn9aqrp
Samia Nkrumah
0
950
6898
5143
2023-04-22T11:06:37Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q7409415}}
'''Samia Yaba Christina Nkrumah''' (wɔwoo no 23 [[Obiradzi]] 1960)<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20110727232758/http://www.samiankrumah.org/pdf/CV_Samia%20Nkrumah.pdf. ''Official website.'' Samia Nkrumah. Archived from the original (PDF) on 27 July 2011. Retrieved 14 December 2008.</ref> yɛ Ghana amanyɛnyi na Convention People’s Party (CPP) no eguamtsenanyi. Wɔ afe 2008 mbrahyɛ bagua ambatow mu no, odzii nkonyim wɔ Jomoro ambatow mpasua<ref>https://web.archive.org/web/20190426214229/http://ghanamps.com/constituency/details.php?id=2615</ref> nkongua no mu wɔ nye mmɔdzenbɔ a edzi kan no mu. Ɔyɛ Kwame Nkrumah, Ghana Ɔmampanyin a odzi kan no babea.<ref name=":1">https://web.archive.org/web/20210514233103/https://doc-research.org/forum/forum2020/speaker/samia-nkrumah/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Samia wɔ Aburi wɔ Ghana Epuei Mantɔw wɔ afe 1960 mu.<ref>http://www.theghanaianjournal.com/2008/12/12/samia-nkrumah-the-amazing/</ref> Wɔhyɛɛ no ma ɔnye nye maame na nye nuanom fii Ghana da a asraafo atuatew a etuu Kwame Nkrumah gui wɔ afe 1966 mu no. Egypt aban na ɛsan dze ebusua no kɔɔ Egypt.<ref>http://panafricannews.blogspot.com/2007/02/samia-nkrumah-says-that-her-father-dr.html</ref> Ɔnye n’ebusua san bae wɔ afe 1975 mu esiane Ɔsahene Acheampong Ɔman Agyedze Bagua aban no nsato nti na ɔkɔɔ Achimota Sukuu. Nanso, ofii ɔman no mu bio ber a nye maame sii gyinae dɛ ɔbɛsan akɔ Egypt wɔ 1980 mfe no ahyɛase mu hɔ. Samia kɔɔ London, ekyir owiee n’adzesua wɔ School of Oriental and African Studies a ɔwɔ London Esuapɔn (University of London) mu wɔ United Kingdom, faako a ɔnyaa abodzin krataa a ɛkyerɛ Bachelor Arabic Studies wɔ 1991. Ɔsan nso wiee Master’s degree wɔ asoɛe kor no ara mu wɔ 1993 mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Samia Nkrumah hyɛɛ ase yɛɛ edwuma dɛ sikakorabea kyerɛwfo (bank clerk) wɔ London nkorbata (London branch) dwumadzibea a ɔwɔ India Sikakorabea (Bank of India) wɔ afe 1984. Afei ɔnye Al-Ahram yɛɛ edwuma dɛ nsɛm ho amanyebɔfo wɔ dzibea ahodo mu fir afe 1989.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Wɔ asɛm bi a ɔfa nye ho a wɔato dzin "Mandela foforo no yɛ ɔbea - (The new Mandela is a woman)" mu no, Huffington Post kaa nkɛntɛndo a ɔnyae wɔ Ghana na Afrika amanyɛsɛm do no ho asɛm na wɔhwehwɛɛ mu. Ɔyɛ hɔn a wɔhyehyɛɛ Africa Must Unite,<ref>https://web.archive.org/web/20081211063720/http://www.africamustunite.net/</ref> a nye botae nye dɛ ɔbɛma Kwame Nkrumah enyidoadzehu (vision) na amanyɛsɛm amandze (political culture) anya nkɔdo no mu kor.<ref>http://www.africamustunite.net/</ref> Sɛ nyansapɛ yi fa no, osii gyinae dɛ ɔbɛkɔ amanyɛsɛm a ɔyɛ nnam mu wɔ Ghana.<ref>https://web.archive.org/web/20081211063828/http://www.samiankrumah.org/index.html</ref>
=== Mmarahyɛbaguani ===
Wɔ [[Mumu]] 2008 mu no, ɔsii akan wɔ Jomoro ambatow mpasua atenae a ɔwɔ Ghana Atɔe Mantɔw mu na ɔdzii mbrahyɛbaguanyi a ɔdzi tumi seesei, Lee Ocran a ɔfir National Democratic Congress (NDC) mu no do nkonyim dodow no ara 6,571, na ɔdzii nkonyim bɛyɛ 50% wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref>http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=316</ref><ref>https://www.aljazeera.com/news/2008/12/9/ghana-poll-results-show-tight-race</ref> Osiane dɛ na ɔyɛ CPP mbrahyɛbaguanyi kor (1) pɛ ntsi, na ɔsɛ dɛ ɔnye NDC a na wɔyɛ dodow no ara wɔ mmarahyɛ bagua no mu anaasɛ NPP kakraba no yɛ kor.<ref>https://www.modernghana.com/news/198082/battle-for-samia.html</ref> Ɔsii dze otwa do no ho gyinae no, ɔnye NPP yɛɛ kor wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.<ref>https://www.myjoyonline.com/samia-seeks-independence-in-parliament/</ref><ref>https://www.businessghana.com/</ref>
=== CPP no Eguamtsenanyi ===
Ɔbɛyɛɛ ɔbea a odzi kan a odɔii amanyɛsɛm kuw kɛse bi enyim wɔ Ghana. Wɔkamfo nye nkonyimdzi no, na mbea afofor ebiasa (3) a wɔwɔ kuw no mu no dɛ ɔkyerɛ CPP a wɔyare no a wɔasan anya nkɔdo, na ɔhyɛ kuw no atsetsesɛm a ekura mu ber tsentsen a ɛnye dɛ wɔbɛhyɛ mbea hokwan ahorow ho nkuran no mu dzen. Wɔpaw no dɛ ɔbea a odzi kan a ɔyɛ Convention People’s Party no eguamtsenanyi wɔ 10 [[Fankwa]] 2011. Ɔdze amba 1,191 dzii nkonyim wɔ ambatow no mu, na dzea ɔbɛn no paa, nea ɔredzi tumi no, nyaa amba 353. Ɔnam saa adzeyɛ yi do bɛyɛɛ ɔbaa a ɔdzi kan a ɔdzii amanyɛsɛm kuw kɛse bi enyim wɔ Ghana. Ɔsom wɔ saa dwumadzi yi mu kɔsii afe 2015.<ref>https://www.modernghana.com/news/350455/samia-wins-heart-of-cpp-guru.html</ref>
== N'abrabɔ ==
[[Fael:Nkrumah,_his_family_and_Nasser,_1965.jpg|left|thumb|233x233px|Nkrumah, n'ebusua na Nasser, 1965 (Abeawa ketewa no yɛ Samia Nkrumah).]]
Samia yɛ Kwame Nkrumah, Ghana Ɔmampanyin a odzi kan na Fathia Nkrumah ba a ɔtɔdo ebien (2). Nna Kwame Nkrumah yɛ Ghana Ɔsomfo panyin na Ɔmanpanyin a odzi kan, osiandɛ odzii Gold Coast eniym nyaa ahofadzi fii Britain nsam wɔ afe 1957 mu.<ref name=":1" />
Nkrumah yɛ obi a ɔwɔ nkɛntɛndo kamfo pan-Africanism, na ɔyɛ Afrika Biakoyɛ Ahyehyɛdze no munyi a ɔhyehyɛɛ no na ɔnyaa Lenin Asomdwoe Nkonyimdzi a ɔfir Soviet Union hɔ wɔ afe 1962 mu.<ref>Rathbone, Richard (23 September 2004). "Nkrumah, Kwame (1909?–1972), president of Ghana"</ref>
Samia wɔ nuanom ebien (2): Gamal Nkrumah na Sekou Nkrumah. Ɔsan nso wɔ nuabarima panyin, Ɔbenfo (Professor) Francis Nkrumah,[16] ɔkyerɛkyerɛfo a wakɔ pɛnhyen (a retired lecturer) na mmofra oduruyɛfo a ɔfotufo (consultant paediatrician) a ɔyɛɛ edwuma dɛ ɔkwankyerɛfo (director) wɔ Noguchi Nkaedzi Asoɛe a ɔhwɛ Aduruyɛ mu Nhwehwɛmu do (Noguchi Memorial Institute for Medical Research) wɔ Legon, Ghana.<ref>https://web.archive.org/web/20221220215312/https://www.noguchimedres.org/index.php/about/past-directors</ref>
Bere a wotuu n’egya aban gui wɔ Ghana asraafo atuatew a edzi kan a edzii nkonyim wɔ 24 [[Kwakwar]] 1966 mu ekyi no,[18] na ɔsɛ dɛ Samia, na maame, na nye nuanom guan kɔ Cairo, Egypt wɔ wimhyɛn a Egypt Ɔmampanyin, Gamal Abdel Nasser, dze kɔmaa hɔn no mu. dɛ ɔbɛtena ɔman no mu ber a nye papa kɔɔ ndɔmmumfa mu wɔ Guinea.<ref>https://www.myjoyonline.com/</ref>
Ɔwar Michele Melega, Italiani-Denmark barima. Wɔwɔ ɔbabarima, a wɔfrɛ no Kwame Thomas Melega.<ref name=":1"/><ref>https://web.archive.org/web/20170821002657/http://m.classfmonline.com/1.8518352</ref> Samia ka Arabic, Italia, Denmark, na Engiresi kasa yiye. Ɔayɛ edwuma mfe piidɛ nsɛm ho amanyɛbɔfo na nsɛm ho amanyebɔfo ɔfotufo, a Egypt nsɛm ho amanyebɔfo ka ho.<ref name=":0" /><ref>https://web.archive.org/web/20220627083834/http://www.west-africa-brief.org/content/en/samia-nkrumah</ref> Ɔsan nso yɛ obi a ɔkamfo mmofra awar, mbea tumidzi, na mbea nsɛm.<ref>https://www.news18.com/news/india/desperate-actions-like-child-marriage-due-to-poverty-triggered-by-climate-change-ghana-leader-samia-nkrumah-2317491.html</ref>]
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fliyqh6pfjqaerhuzvirrpeueg2e2xf
Samira Suleman
0
951
6899
5145
2023-04-22T11:06:41Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Samira Suleman''' ( Wɔwoo no dzifoo 16,1991) yɛ Ghana amanaman do bɔɔlbɔnyi a ne bɔɔlbɔ mu no ɔno na odzi entumi wɔ Iceland dze ma Víkingur Ólafsvík
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
seywweovgovdwb6uabzyjgidmj2vnz6
Sammy B. Wusah
0
952
6900
5153
2023-04-22T11:07:14Z
Robertjamal12
13
/* Mboaedze */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97012439}}'''Sammy B. Wusah''' (wɔwoo no wɔ Mumu 15, 1957) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na "educationist" Ɔsan so yɛɛ Mbrahyɛbaguanyi wɔ Damango-Daboya abatow mpasua do wɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref>http://staging.odekro.org/person/sammy-b-wusah/</ref>
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Wusah wɔ Mumu 15, 1957 wɔ Lingbensi-Daboya, wɔ Etsifi Mantɔw mu. Onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Bachelor of Education degree(Agriculture Science) UEW wɔ afe apem ahankron eduokron akron mu.<ref>https://ghanamps.com/mp/wusah-b-sammy/</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Nna Wusah yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana wɔ National Democratic Congress (NDC) amanyɛkuw dzin mu wɔ Mumu 2008 Ghana amansan abatow mu a na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Damango-Daboya abatow mpasua no. Ogyee egua no fii Alex Seidu Sofo hɔ wɔ Mumu 2008 mu a onyaa aba 2,450 wɔ aba 25,364 mu a ɔyɛ ɔha nkyɛm eduanan akron ekyir pɔw kor(49.1%) na wonyaa dɔm dodow wɔ mbrahyɛbagua fie. Ofii adze do wɔ mfe mpem ebien na duebien(2012) mu.<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/parliament/northern/index.php</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/parliament.constituency.php?ID=242</ref>
== Edwuma ==
Asaana ɔbɛyɛ Mbrahyɛbaguanyi no, na ɔyɛ "budget officer" wɔ "Ghana Education Service" wɔ West Gonja mansin mu, Damango.
== N'abrabɔ ==
Wusah yɛ Kristonyi a ɔsom wɔ " Assemblies of God Church". Ɔawar wɔ mba baanan.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
povkukm745mwek44v8u27d1752m11e9
Sampson Apraku
0
953
6901
5155
2023-04-22T11:07:18Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Sampson Kwadwo Apraku yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza otsia ebien no mu wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Krachi mpasuar wɔ Firaw mantɔw mu wɔ Ghana.
ƆBRA AHYƐSE:
Wɔwoo Apraku wɔ Krachi wɔ Firaw mbewdo wɔ Ghana.
AMANYƐSƐM:
Odzikan no wɔpaaw Apraku dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do wɔ mbrahyɛbagua a odzikan na dza ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu maa Krachi mpasuardo wɔ Firaw mbewdo wɔ Ghana.
Wɔsanee paaw no bio wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana asahen abatow no mu wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do dɛ ɔnsan nkɔsom no som a otsia ebien mma Krachi kurow no. Mba dodow 48,386 a wɔkanee no, onyaa mu mba 31,055 a nna ogyina hɔ ma 44.10% tsiaa n'etsiafo Jilimah Patrick Charty a ɔyɛ "Convention People's Party"kuwba a onyaa mba 7,922 na ogyinahɔ ma 11.20%, Francis Gyefour nyaa mba 7,896 a na ogyina hɔ ma 11.20%, Isaac K. Bruce-Mensah Phoyon a onyaa mba 1,513 a na ogyina hɔ ma 2.10% na John Ajet-Nasam a ɔyɛ "New Patriotic Party" no ananmusinyi a onyaa mba a ogyina hɔ ma 0.00%.
NHWƐDO:
"Politics of Convenience or a Genuine Quest for Leadership: Krachi West Constituency in Perspective". Modern Ghana. Retrieved 2020-10-20.
Ghanaian Parliamentary Register(1992-1996)
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Krachi Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-20.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
n2jn8sg0ekhj7uzpz6kxludjlau0vhl
Sampson Kwaku Boafo
0
954
7696
7202
2023-05-01T17:51:28Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (6) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sampson Kwaku Boafo''' Ghana amanyɛnyi na [[New Patriotic Party]] kuwba. Nna ɔyɛ aban mu guamutsenanyi wɔ Asante mantɔw mu ma Subin mpasuar do wɔ aban a ɔtɔ do anan wɔ 4th Republic wɔ ɔman Ghana mu.
Dza ɔwɔ mu; Nhwɛdo
== N'edwuma ==
Boafo yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔdze asɛndzi kaa ho na afei ɔnye nye obi a ɔdze City Temple International bɔbɔɔ adze. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguafie kuwba wɔ mpasuar ebiasa do mpɛn dodow ebiasa.
== Amanyɛsɛm ndwuma ==
Boafo dzii kan soom dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Asante Akyem wɔ afe 1979 mu wɔ 3rd Republic, a na Oguamutsenanyi a ɔtse do nye Dr. Hilla Limann a oenya ne beebi kɔr. N'amanyɛsɛm adaaso do tsewee wɔ ber a Jerry John Rawlings nye nyimpakuw bi bɔɔ adwempɔw wɔ afe 1981 ne bosoom Mumu mu ne da a ɔtɔ do eduasa-biako dɛ wobotu no adze do. Owura Boafo ayɛdzeayɛdze saan baa mbrahyɛbaguafie wɔ afe 1997 mu bɛhyɛɛ 4th Republic ase bɔsomee. Ɔsoom sompa ahorow wɔ mbrahyɛbaguafie kuw a na Defence, Interior na Judiciary ka ho. Nna Boafo yɛ Aban mu okyitaafo wɔ Kufour aban ase dze ma [[New Patriotic Party]] kuw no wɔ Subin mbrahyɛbaguafie mpasuardo wɔ Asante mantɔw mu. Wɔwoo no wɔ mfe ɔhaeduonu-biako a abɛsen kɔ wɔ Asante Mantɔw mu. Nna ɔyɛ Aban Okyitaafo ma Ahendzi na Amambra.
== Abatow ==
Wodzii kan yii Boafo wɔ mbrahyɛbaguafie wɔ [[New Patriotic Party]] amambu ase maa Subin Mpasuardo wɔ Asante Mantɔw mu wɔ Ghana, ber a nna 1996 Ghana abatow no rokɔ do. Onyaa mba 38,412 fii mba 53,344 ne nyinara mu a nna ogyina hɔ ma 55.70% dze tsiaa Sarkodie Joseph j A. Tuffour a nna ɔyɛ NDC kuwba a no so nyaa mba 11,280 a ogyina hɔ ma 16.40%, Asamoah Comfort a ɔyɛ IND kuwba nyaa mba 1,837 a ogyina hɔ ma 2.70% na Hussien Aminu Ali, PNC kuwba a onyaa mba 1,815 a nna ogyina hɔ ma 2.60%. Wɔsaan yii no kɔr Mbrahyɛbaguafie wɔ afe 2000 abatow no mu. Ɔdze mba 44,907 dzii kunyim wɔ ber a nna mba dodow no nyinara yɛ 56,898 a nna ogyina hɔ ma 78.90% dze tsiaa Kwame Adu Bofour, NDC kuwba a onyaa mba 9.077 a ogyina hɔ ma 16.00%, Huseni Aminu Ali a ɔyɛ PNC kuwba a onyaa mba 1,541 na Serwaa Kyeretwie a ɔyɛ CPP kuwba no so nyaa mba 1,373.
Woyii Boafo dɛ mbrahyɛbaguafie kuwba maa Subin mpasuado wɔ Asante Mantɔw mu a ɔwɔ ɔman Ghana wɔ afe 2004 mu wɔ Ghana abatow ber. Odzii kunyim wɔ [[New Patriotic Party]] aban ase. Mbrahyɛbaguafie ngua eduasa-akorɔn no mu no, nna ne mpasua ka mbrahyɛbaguafie ngua eduasa-esia no ho a [[New Patriotic Party]] kuw dzii enyim wɔ dɛm abatow a ɔkɔr do wɔ Asante Mantɔw mu. [[New Patriotic Party]] kuw no nkunyimdzi no gyinaa mbrahyɛbaguafie ngua no dodow a wotumii kantann no yɛ ɔha-eduonu-awɔtwe fii mbrahyɛbaguafie ngua aha-ebien-eduasa. Wɔsaan mu yii wɔ mbrahyɛbaguafie wɔ ne mba 42,712 fir mba 61,133 no mu. Iyi gyina hɔ ma 69.9% fi mba a wɔtowee no mu. Aban saan Huseni Aminu Ali a ɔka People's National Convention kuw no ho, Abraham Kwesi Mensah a ɔwɔ National Democratic Congress no mu, Kwame Appiah Boateng a ɔwɔ Convention People's Party no mu na Charles Hagan Kofi a ɔyɛ Ankonam kuwba no ho yii Boafo.Hɔn mba no a wonyaa no yɛ 849, 11,098, 1,611 and 4,863 fii mba a wɔtowee no mu. Nna iyi gyina hɔ ma 1.4%, 18.2%, 2.6% na 8% dɛ mbrɛ hɔn dzin no tse wɔ mba a wɔtowee no nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Boafo Nyamesomnyi.
== Nhwɛdo ==
"S.K. Boafo pulls out". www.ghanaweb.com. 7 March 2008. Retrieved 3 August 2020.
"List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election", Wikipedia, 2 August 2020, retrieved 3 August 2020
"Wontumi is an exceptional chairman – Sampson Kwaku Boafo". www.ghanaweb.com. 1 Decem
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
4mtro0mp8lpydbvz891kys8h1bjx5wl
Sampson Ottu Darkoh
0
955
6903
5162
2023-04-22T11:07:26Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sampson Ottu Darkoh''' yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔsoom Ga North ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.
== ƆBRA AHYƐSE: ==
Wɔwoo Sampson Ottu Darkoh wɔ Ga North wɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.
== AMANYƐSƐM: ==
Ottu hyɛɛ ne n'amanyɛsɛm ase wɔ mfe apem ahankron eduokron esuon(1997) mu ber a odzii nkonyim wɔ mfe apem ahankron eduokron esia(1996) Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii Amadu Bukari Sorgho a ɔyɛ NDC amanyɛkuwnyi na Ibrahim Hollison a ɔyɛ NIP amanyɛkuwnyi hɔn do nkonyim. Onyaa 36.00% na nkaafo no nyaa 34.00% na 4.50%. Ɔsan so bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mfe mpem(2000) a ɔyɛ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana, a onyaa amba 40,327 wɔ NPP amanyɛkuw dzin mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ryaqjsutsmn4o0ksucz6w4jrzc1tzgu
Samuel Erickson Abakah
0
956
11203
6904
2023-08-19T08:22:49Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q115803975}}'''Samuel Erickson Abakah ('''wɔwoo no Ɔbɛsɛ 10,1959) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ NPP amanyɛkuw no mu. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Shama ambatow mpasua, wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Abakah fir Abuesi. Ɔyɛ Barrister
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
f4nqsg6ldi9yw94efzg1cd773r5vf0c
Samuel Johnfiah
0
957
12912
7325
2024-04-09T10:52:47Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96762095}}
'''Samuel Johnfiah''' (wɔwoo no 9 [[Fankwa]] 1952) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ahanta West mansin wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) mu.<ref name=":0">https://web.archive.org/web/20160506160914/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=167</ref>
== Ɔbra ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo no wɔ 9 [[Fankwa]] 1952.[1] Ɔfir Hotopo a ɔwɔ Ghana Atɔe Mantɔw mu. Ɔnyaa nye National Diploma wɔ Kuedwuma a Wɔdze Dzi Dwuma Kɛse mu (General Agriculture) wɔ Ghana Esuapɔn mu wɔ afe 1984 mu. Ɔsan nso nyaa nye Executive Masters wɔ Aban na Akannyifo mu (Governance & Leadership - EMGL) wɔ Ghana Asoɛe sohwɛ na Ɔmanfo Nnwuma (Ghana Institute Management and Public Administration) wɔ afe 2008 mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=167</ref><ref>https://www.linkedin.com/in/samuel-johnfiah-10aa9962/?originalSubdomain=gh</ref>
== Edwuma ==
Ansa na ɔrebɛyɛ mbrahyɛbaguanyi no, na ɔyɛ Ahantaman Nkuraase Sikakorabea no panyin abadziakyir.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
N’amanyɛsɛm edwuma hyɛ ase wɔ afe 2001 mu ber a ɔdaa nye ho edzi dɛ ɔdzii nkonyim wɔ afe 2000 Ghana Amansan Ambatow no mu na ɔkaa ntsam wɔ 7 [[Sanda]] 2001. Ɔdii dwuma sɛ mmarahyɛ baguani a ɔgyinaa Ahanta Atɔeɛ amansin ananmu wɔ mmarahyɛ bagua a ɛtɔ so 5 a ɛwɔ Ghana man a ɛtɔ so nnan no mu.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/election2008/election.results.parliamentary.php</ref>
Wɔpaw no wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow no mu a ɔnyaa amba 20,871 wɔ ambatow 38,798 a ɔfata a wɔtow no nyinara mu, a ɔnye 53.8% yɛ pɛ.<ref name=":0" /><ref name=":2">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/10489.pdf (PDF). Ghana: Friedrich-Ebert-Stiftung. 2010. p. 131.</ref> Johnfiah nyaa amba kyɛn Joseph Jones Amoah a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw (National Democratic Congress), Comfort Amoo a ofi Demokrasi Ahofadzi Kuw (Democratic Freedom Party) na David Oscar Yawson a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw mu (Convention People’s Party). Iyinom nyaa amba a ɔfata nyinara mu 24.21%, 4.61% na 17.38%.<ref name=":2" />
Ɔhweer n'atenae no wɔ afe 2012 Ghana amansan ambatow mu maa George Kwame Aboagye a ɔfir Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no munyi.<ref name=":1" />
Wɔ afe 2000 mu no, Johnfiah dzii nkonyim wɔ amansan ambatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Ahanta Atɔe ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Atɔe Mantɔw mu. Odzii nkonyim wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti do. Na nye ambatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua akron (9) no fa wɔ nkongua duakron (19) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Ghana Atɔe Fam Mantɔw no mu. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua nkongua eduokron akron (99) wɔ nkongua eduokron akron (200) mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/index.php</ref>
Wɔdze amba 16,478 na ɛpaw no. Iyi nye amba a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 60.90% yɛ pɛ. Ɔnyaa amba kyɛn William Cudjoe S. Kingsford a ofi Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua Kuw, Joseph A. Eddie Mensah a ofi Nhyiam Nnyimpa Kuw mu, Joseph Kweku Arthur a ofi Nnipa Ɔman Nhyiam Kuw (People’s National Convention), Eva Parker a ofi Ɔman Nsakrae Kuw (National Reformed Party) na Joseph Jones Amoah a ofi Nkabom Ghana Kuw (United Ghana Movement). Iyinom nyaa amba 8,107, 1,358, 509, 416 na 170 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 30.00%, 5.00%, 1.90%, 1.50% na 0.06% yɛ pɛ wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/western/209/index.php</ref>
== N'abrabɔ ==
Johnfiah awar a ɔwɔ mba enum (5). Ɔyɛ Kristonyi na ɔyɛ Methodist Asɔre no munyi.<ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5v3fke9tfxc3gpnxfjjtatjpfyrhv4f
Samuel Kwadwo Amoako
0
958
6906
5187
2023-04-22T11:07:39Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96989295}}
'''Samuel Kwadwo Amoako''' (wɔwoo no 20 [[Ebɔw]] 1943) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4). Ber bi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Akim Abuakwa Etsifi fam Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei Fam mantɔw mu. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no munyi.<ref name=":0">https://ghanamps.com/mp/kwadwo-amoako-samuel/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Samuel Kwadwo Amoako wɔ bosoom [[Ebɔw]] da ɔtɔ do eduonu (29) afe 1943 wɔ Kukurantumi-Akim wɔ Ghana Epuei Mantɔw mu. Ɔkɔɔ Howard Esuapɔn (Howard University) a ɔwɔ Washington DC, Columbia Esuapɔn (Columbia University) a ɔwɔ New York na iyinom nyinara wɔ afe 1986 mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Nna Amoako yɛ ɔkyerɛkyerɛnyi wɔ City Esupon (City University) a ɔwɔ New York.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
Wɔdzii kan paw Amoako dɛ ɔmbɛyɛ mbrahyɛ bagua wɔ NPP tekiti do wɔ [[Mumu]] 2008 Ghana Amansan Ambatow mu dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akim Abuakwa Etsifi fam Ambatow mpasua.<ref name=":0" />
Ɔnyaa amba 14,820 wɔ ambatow 25,071 a ɔfata a wɔtow no mu a ɔgyina hɔ ma 59.10%. Nanso ɔdzii nkoguo wɔ n’apam no mbrahyɛ bagua primaries mu wɔ afe 2012 mu wɔ Joseph Boakye Danquah Adu enyim.<ref name=":0" />
== N'abrabɔ ==
Amoako awar a ɔwɔ mba enum (5). Ɔyɛ Kristonyi na ɔyɛ Methodist asɔre no munyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3ou8v08tbztpxagw3w18rdr2x6uuyc4
Samuel Kwame Amponsah
0
959
6907
5190
2023-04-22T11:07:43Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Samuel Kwame Amponsah''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi, okuafo na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebisa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi dze ma Mpohor-Wassa East ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu dze ma amanyɛkuw a ɔyɛ NDC wɔ Ghana.
'''AMPONSAH BRA AHYƐSE NA NWOMASUA:'''
'''Amponsah''' fi Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. Okosua Nkontabu ho nyimdzee na onyaa ne PhD wɔ Kwame Nkrumah Suapɔn a ɔyɛ abɔdze mu nyasapɛ na abɛfor nyimdzee adzesua (Kwame Nkrumah University of Science and Technology).
'''AMPONSAH EDWUMA:'''
'''Amponsah''' yɛ ɔsraanyi.
'''AMANYƐSƐM:'''
Nna '''Amponsah''' yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbaguafie a otsia ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi dze ma Mpohor-Wassa East ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu dze ma amanyɛkuw a ɔyɛ NDC wɔ Ghana. Ber a wɔrotow mfe apem ahankron eduokron esia(1996) ambatow no mu wɔ Ghana no, onyaa amba a ɔyɛ 20,352 fir amba dodow a ɔyɛ 38,121 a wɔtoo, a ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduanan ekyir pɔw eduosuon(40.70%) sen Mary Stella Ankomah, Paul King Arthur na Alex Bessah Dogbeh a wonyaa 15,288, 1,612 na 909.
'''2000 AMANYƐSƐM:'''
Woyii '''Amponsah''' dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Mpohor-Wassa East ambatow mpasua do wɔ mfe mpem ebien(2000) Ghanaman ambatow no mu. Odzii nkonyim wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. N'ambatow mpasua no ka mbrahyɛbaguafie ngua a ɔyɛ akron wɔ mbrahyɛbagua ngua du akron a NDC amanyɛkuw no nyaa wɔ Anee Mantɔw mu. NDC amanyɛkuw nyaa dɔm kumaa amba wɔ mbrahyɛbaguafie a ɔyɛ eduokron ebien(92), fir mbrahyɛbaguafie ngua dodow a ɔyɛ ahabien(200) wɔ mbrahyɛbaguafie a otsia ebiasa wɔ "4th Republic" mu. Onyaa amba kɛse a ɔyɛ 11,674 fir amba dodow a wɔtoo a ɔyɛ 31,515. Iyi yɛ ɔha nkyekyɛmu eduasa ebiasa ekyir pɔw anan(33.4%). Onyaa amba sen, Patrick Somiah Ehomah (independent candidat), Peter Nwanwaan a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi na Patrick Tandoh Williams a ɔyɛ UGM amanyɛkuwnyi. Iyinom nyaa amba a ɔyɛ; 10,454, 6,869, 1,263, na 300 wɔ amba dodow a wɔtoo no mu. A ogyina hɔ ma ɔha nkyekyɛmu eduasa anan ekyir pɔw ebien(34.2%) , eduonu ebien ekyir pɔw enum(22.5%), anan ekyir pɔw kor(4.1%) na ɔha nkyɛmu kor (1.0%).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
p2ut0lzt68khuyrv2qmc0a7cfla518y
Samuel Kwofie
0
960
6908
5192
2023-04-22T11:08:44Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna '''Samuel Kwofie''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia ebien no do wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu dze ma Ahanta Atɔe mpasuardo wɔ Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana.
ƆBRA AHYƐSE:
Wɔwoo Samuel wɔ Ahanta Atɔe wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ Ghana.
AMANYƐSƐM:
Odzi kan no woyii Samuel kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party) akwanya ahoma do dze maa Ahanta Atɔe mpasuar wɔ Atɔe mantɔw mu wɔ Ghana wɔ ber a nna afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia ne bosoom Mumu mu Ghana asahen abatow no rokɔ do no.During the December 1996 Ghanaian general elections. Wodzii kunyim wɔ Isaac K. Brace a ɔyɛ "People's National Congress" kuwba, Francis M.Fynn a ɔyɛ "National Democratic Congress" kuwba, Kaku Aluade a ɔyɛ "Convention People's Party" kuwba na and Moses Andoh a ɔyɛ "National Congress Party" kuwba do. Samuel Johnfiah beyii n'ase egua wɔ ne kuw no mbrahyɛbaguafie abatow no mu.
NHWƐDO:
"Open NPP Rebellion From the West". www.ghanaweb.com. 6 November 2004. Retrieved 18 October 2020.
"1996 Parliamentary Election Results" (PDF). Electoral Commission of Ghana. Archived from the original (PDF) on 9 October 2013.
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results – Ahanta West Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 October 2020.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results – Ahanta West Constituency". Ghana Elections – Peace FM. Retrieved 18 October 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
37z41q22d1y5gkjsoh5g5b2was11hrt
Samuel Nii-Aryeetey Attoh
0
961
7697
7205
2023-05-01T17:51:38Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Nna '''Samuel Nii-Aryeetey Attoh''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mfirdwuma ho nyimdzifo. Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Trobu-Amasaman ambaow mpasua.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Samuel Nii-Aryeetey Attoh wɔ Obiradzi 26, 1956 mu. Owiee skuul wɔ University of Ghana. Ɔkɛgyee abodzin krataa (Diploma) wɔ nwomasua mu wɔ suapɔn no mu.
== Edwuma ==
Attoh n'edwuma ankasa nye mfirdwuma ho nyimdzefo.
=== Amanyɛ edwuma ===
Nna Attoh yɛ [[New Patriotic Party]] kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Sanda 2005 ber a odzii nkonyim wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu no. Nna ɛyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Trobu-Amasaman ambatow mpasua.
== Ambatow ==
Afe 2004 mu no, ogyinaa ma Trobu-Amasaman ambatow mpasua mbrahyɛ edua no. Odzii nkonyim dze nam [[New Patriotic Party]] do. Mbrahyɛbagua ngua eduonu esuon a nna ɔwɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu duesia a [[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua no mu dodow ɔha eduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu. Wɔdze mba 32,017 fi mba dodow a wɔtowee 69,
090 mu paaw no. Iyi nye 45.5% fi mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛr. Odzii Daniel Addoquaye Pappoe a ɔwɔ People's National Convention, Ernest Attuquaye Armah a ɔwɔ National Democratic Congress, Foli Emmanuel Wonder Kwadzo a ɔwɔ Convention People's Party na Lawrence Kessy a onnyi amanyɛkuw biara mu no hɔn do nkunyim. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 1,044, 31,017, 4,013 na 1,557 fi mba dodw a wɔtowee no mu. Iyi nye 1.5%,44,9%, 5.8% na 2.3% fi mba dodw a wɔtowee no mu yɛ pɛr.
== Asetsena mu nsɛm ==
Nna Attoh yɛ Christiannyi
== Owu ==
Attoh wui wɔ Kwakwa 6, 2017.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
758bqll5li0enx73g2mksqqq7diyw5o
Samuel Nii Ayeetey Attoh
0
962
7698
6910
2023-05-01T17:51:44Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛdwuma[Edit] */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Samuel Nii-Aryeetey Attoh''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mfir siesie ɔfesa(Technical officer). Ɔsoom dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Trobu-Amasaman abatow mpasuar.
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua[Edit] ==
Afe apem ahaakorɔn eduonum esia Obiradzi bosoom no ne da a ɔtɔ do eduonu esia mu na wɔwoo Samuel Nii-Aryeetey Attoh. Ɔkɔr Suapɔn wɔ "University of Ghana". Onyaa ne Diploma wɔ Nwomasua mu wɔ Suapɔn no mu.
== Edwuma[Edit] ==
Attoh yɛ "technical officer".
== Amanyɛdwuma[Edit] ==
Attoh yɛ [[New Patriotic Party]] kuwba. Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi afe mpemebien na enum Sanda bosoom wɔ ber a odzii konyim wɔ afe mpemebien na anan Mumu bosoom no Ghana asahen abatow no mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Trobu-Amasaman abatow mpasuar no.
== Abatow[Edit] ==
Afe 2004 mu no, osii akan wɔ Trobu-Amasaman mbrahyɛbaguafie egua no ho. Odzii konyim wɔ New Patriotic amanyɛkuw no dzin mu. Nna n'abatow mpasuar ka mbrahyɛbaguafie ngua du esia fir ngua eduonu esuon a New Patriotic amanyɛkuw no dzii do konyim wɔ Ga Mantɔw mu no hoar. NPP amanyɛkuw no dzii konyim faa dɔmpem a no dodow yɛ mbrahyɛbaguafie ngua ɔha nye eduonu awɔtwe dze fi ngua ahaebien na eduasa no mu. Mba 31,459 dze fi mba dodow 69,090 no mu na wogyinaa do paaw no. Nna aba no gyina hɔ ma 45.5% dze fi mba dodow no mu. Wosiaan Daniel Addoquaye Pappoe a ɔyɛ People's National Convention kuwba, Ernest Attuquaye Armah a ɔyɛ National Democratic Congress kuwba, Foli Emmanuel Wonder Kwadzo a ɔyɛ Convention People's Party kuwba na Lawrence Kessy ɔatsew noho ho paaw Attoh. Mba wonyae yɛ 1,044, 31,017, 4,013 na 1,557 pɛpɛɛpɛr. 1.5%,44,9%, 5.8% na 2.3% nye mba a wonyae no yɛ pɛr.
== Ne bra[Edit] ==
Attoh yɛ Kristianyi.
== No wu[Edit] ==
Attoh wui wɔ afe mpemebien na du esuon Fankwa bosoom no ne da a ɔtɔ do esia.
== Nhwɛdo[Edit] ==
# '''^'''
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup>
# ^ <sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup> <sup>'''''f'''''</sup> <sup>'''''g'''''</sup> <sup>'''''h'''''</sup>
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ktu9cbcl98a87ekgs08uw7fsfmu9t1u
Samuel Nii Ayi Mankattah
0
963
7699
7204
2023-05-01T17:51:49Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Samuel Nii Ayi Mankattah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Odododiodio ambatow mpasua. Wodzii kan paw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2004 Amampanyin na Mbrahyɛbaguafo ambatow no mu ber a obi a origyina ama NDC mbrahyɛbagua, Nii Lante Vanderpuie sii famu osian ambatow dzinkyerɛw ho nsɛm nsɛm a ɔsree no ekyir. Ber a owui wɔ afe 2005 ekyir no ambatow mpasua egua no bɛdaa pan.
== Amanyɛsɛm edwuma ==
Mankattah dzii bɛyɛ abosoom esia wɔ mbrahyɛbagua mu fitsi Sanda kesi Ayɛwoho, 2005 mu.
Afe 2004 mu no, odzii [[New Patriotic Party]] mbrahyɛbaguanyi Reginald Nii Bi Ayibonte do nkonyim.
== Ambatow ==
Afe 2004 mu no, ogyinaa maa Odododiodio mbrahyɛbagua no bio. Odzii nkonyim dze nam National Democratic Congress do. Mbrahyɛbagua ngua eduonu esuon a nna ɔwɔ Nkran Kuropɔn Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu dubaako a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. National Democratic Congress nyaa mbrahyɛbagua ngua eduokron anan fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho suar. Onyaa mba 35, 634 fir mba dodow a wɔtowee 67,994 mu. Iyi nye 52.4% fi mba dodow a wɔtowee mu yɛ pɛ. Odzii nkonyim tsiaa Reginald Nii Bi Ayi-Bonte a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] na Isaac Nii Annan M Offei a ɔwɔ Convention People's Party. Wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 31,546 na 814 fir mba dodowa wɔtowee no mu. Iyi nye 46.4% na 1.2% yɛ pɛ. Odzii nkonyim wiee no, annkyɛr koraa na n'edwuma baa ewiei ber a owui wɔ Ayɛwoho 5, 2005 mu no.
== Asetsena mu nsɛm ==
Nna Mankattah yɛ Christiannyi
== Owu ==
Mankattah wui wɔ Ayɛwoho 5, 2005.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
ch5mnedvbh5i957v9i4fr24lm2icyfr
Samuel Nkrumah Gyimah
0
964
12913
7700
2024-04-09T10:52:57Z
Robertjamal12
13
/* Abatow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Samuel Nkrumah Gyimah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔsan nso yɛ ɔkyerɛkyerɛfo. Ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Odotobri mansin a ɔwɔ Ashanti mantsam mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebaasa a ɔwɔ Ghana Republic a ɔtɔ do aanan no mu.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Samuel Nkrumah Gyimah afe 1952. Ɔsuaa adze wɔ Ghana Suapɔn mu (University of Ghana, Legon). Ɔyɛ Boa Amponsem Secondary School osuanyi dadaw. Ɔhyɛɛ nye mfitiase nwomasua ase wɔ Jacobu baabi a wɔwoo no. Hon. Samuel Nkrumah-Gyimah wuu wɔ afe 2020 na wɔyɛ na eyie wɔ 7 November 2020 wɔ Jacobu wɔ Amansie finimfin mantsam no wɔ Ashanti.
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ Ghana republic a ɔtɔ do aanan (4) no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebaasa no munyi a ɔfaa nkongua wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu. Ɔgyinaa ananmu wɔ afe 1996 Ghana amansan abatow mu wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do. Awerɛhosɛm nye dɛ, ɔhwer nkongua no wɔ afe 2004 mu maa Emmanuel Akwasi Gyamfi a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] no. Wɔ n’akongua mu no, Owura Samuel Nkrumah Gyimah dze adzesrɛw kɔtoo aban no enyim dɛ wɔnsi na wɔnsiesie feeder akwan na culverts (feeder roads and culverts) wɔ nkuraase.
== Abatow ==
Wɔdzii kan paw Gyimah dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuo Fofor (New Patriotic Party) no tekiti do wɔ [[Mumu]] 1996 Ghana Amansan Abatow a ɔkɔɔ do maa Odotobri Mantsam a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana no mu. Ɔtow aba 17,564 wɔ abatow 25,065 a ɔfata a wɔtowee no mu a ɔgyina hɔ ma 58.30% tiaa George Adu-Mensah a ɔyɛ NDC munyi a ɔtoo aba 7,501 na Veronica Rita Akosua Nsafoah a ɔyɛ IDN munyi a ɔtoo aba 0.
Wɔpaw Gyimah dɛ mbarahyɛbaguanyi wɔ Odotobri mantsam a ɔwɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do. Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 31 a ɔwɔ nkongua 33 a [[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ saa abatow no mu maa Ashanti Mantsam no fa. Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (New Patriotic Party) no nyaa dodow no ara a nye nyinara yɛ mbrahyɛbagua nkongua 100 wɔ nkongua 200 mu. Wɔdze abatow 18,395 paw no wɔ abatow a ɔfata nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinaa mu 80% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn John A. Frimpong a ofi Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (NDC) no mu, Francis A.A. Minta a ofi Apam no mu Nnipa Kuw no mu (Convention People's Party) na Isaac Owusu a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam no mu (People's National Convention). Eyinom nyaa abatow 3,579, 668 na 357 wɔ abatow a ɛfata a wɔtowee nyinara mu. Eyinom nye 15.6%, 2.9% na 1.6% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu.
== N'abrabɔ ==
Samuel Nkrumah Gyimah yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e07x2m40vbzt5uwz2j94mwtro9q2box
Samuel Nyimakan
0
965
6913
6414
2023-04-22T11:09:03Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98822409}}
'''Samuel Nyimakan''' yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do ebiasa (Third Parliament) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Wulensi Mansin a ɔwɔ Ghana Etsifi Fam Mantɔw no ananmu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
lcp94ntiis8jtku718lm92cgx12gvej
Samuel Ofosu-Ampofo
0
966
6914
5218
2023-04-22T11:09:07Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Samuel Ofosu-Ampofo''' (wɔwoo no afe apem ahaakorɔn eduosia-ebien ne bosoom Ebɔw mu) yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi na Panyin a ɔhwɛ Fanteakwa Etsifi mantamu a ɔwɔ Ghana Epuei mbewdo. Ɔsanso yɛ kan Epuei mantamu soafo na kan Ɔman Nhyehyɛɛfo wɔ Ɔman Dɛmokrasi Mbrahyɛbagua no mu. Ampofo so yɛ kan Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Mpɔtamu Aban no Nkuraase Nkɔdo do. Mprempren yi, ɔyɛ ɔman no Tsirtsenanyi ma "National Democratic Congress" (NDC).
ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Wɔwoo Ampofo wɔ Kyebi wɔ Ghana Epuei Mantamu. Onyaa na mfitseasee skuul adzesua wɔ Asamankese, Anum L/A Mfinimfin Skuul (afe apem ahaakorɔn eduosuon-esia kesi afe apem ahaakorɔn eduosuon-akorɔn). Afei ɔkɔɔ Akwatia "Technical Institute" kɔtoaa no skuul do fitsi afe apem ahaakorɔn eduosuon-akorɔn kesi afe apem eduowɔtwe-ebien. Ɔkɔɔ Kumasi "Polytechnic" wɔ afe afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe-esuon mu ɔkɔr do kenyaa ne "Post Graduate Certificate" wɔ Ɔman Edwumayɛ mu wɔ Ghana "Institute of Management & Public Administration" (GIMPA) na wɔ Haggai Asɔe a ɔwɔ Hawaii Nsupɔw do.
Ɔsanso kɔr "University of Education, Winneba" (Kumasi Campus) dɛ ɔrekɛyɛ "sandwich" nhyehyɛɛ bi fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-biako kesi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-ebiasa. Ampofo sanee kɔr "University of Mines and Technology" (UMAT) wɔ Tarkwa na onyaa abɔdzen krataa wɔ mfirdwuma mu fitsi afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe-ebiasa kesi afe apem ahaakorɔn eduowɔtwe-ebiasa. Ɔsanso yɛ obi a wawie skuul wɔ "USA-Specialized Studies in Advanced Leadership" (1998).
AMANYƐSƐM:
Ampofo yɛ Ghanaman a ɔtɔ do anan no Mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien ne ebiasa no mu na ɔyɛ Ɔman Dɛmokrasi Mbrahyɛbagua amambufo. N'amambu edwuma no hyɛɛ ase ber a na kɛseyɛ kan ɔmampanyin Jerry John Rawlings paaw no dɛ mantamu Panyin no fitsi afe apem ahaakorɔn eduokrɔn-anan kesi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia.
MBRAHYƐBAGUANYI:
Afei ɔdze no ho hyɛɛ 1996 Ghana amansan abatow no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔpɛ dɛ ɔdze Fanteakwa Etsifi mantamu a ɔwɔ Ghana Epuei mantamu. Odzii nkunyim wɔ dɛm nkongua yi mu a na nyinara yɛ mba 21,284 wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee dɛm afe no nyinara mu. Odzii egua yi do wɔ afe apem ahaebien Ghana amansan abatow no mu a na nyinara yɛ 15,487 a ɔyɛ 49.70% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee no nyinara mu.
Ɔsan sii akan wɔ afe apem ahaebien na anan abatow no mu na odzii nkogu wɔ Kwadjo Agyei Addo a ɔyɛ 'New Patriotic Party' kuwba no enyim. Ɔkɔr n’enyim dɛ orikesi akan bio wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow no mu na odzii nkogu bio wɔ Kwabena Amankwa Asiamah a ɔyɛ "New Patriotic" kuwba.
ƆMAN SOAFO:
Ogyinaa kuw no Ɔman Nhyehyɛɛ dzibea no ekyir, na Ɔmampanyin Mills paaw no dɛ Ghana Ɔsoafo a ɔhwɛ Mpɔtamu Aban na Nkuraase Nkɔdo do wɔ aban nsakrae mu wɔ Obiradzi 2011 mu. Ansaana wɔropaw no no nna ɔyɛ Epuei afamu mantamu Soafo fitsi ber a Mills NDC aban no hyɛɛ ase wɔ afe 2009 mu na Kwasi Akyem Apea-Kubi na odzi n’adze.
Ekyir no wɔpaaw no dɛ Ghana hɛn gyinabea na Hɛn Gyinabea Aban mpanyimfo kuw no guamutsenanyi wɔ afe 2013 mu wɔ kan ɔmampanyin John Dramani Mahama amambu ase. Afe apem ahaebien na du-awɔtwe ne bosoom Ɔberɛfɛw mu no, wɔpaaw Ampofo dɛ NDC Ɔman Tsirtsenanyi wɔ ananmusifo nhyiamu a ɔtɔdo akorɔn a wɔyɛe wɔ "Fantasy Dome" wɔ "Trade Fair Center" wɔ Nkran. Hɔn a wɔdze hɔnho hyɛɛ mu no yɛ Dan Abodakpi, Betty Mold Iddrisu, Alhaji Huudu Yahaya na Danny Annang.
MBRA HO NSƐM NA EKYINGYE:
Afe apem ahaebien ne bosoom Obiradzi ne da a ɔtɔdo du-biako mu no, Ghana nsɛmbɔndzifo ho nhwehwɛmu dwumadzibea (CID) kyeer Samuel Ofosu-Ampofo. Wɔkyeer Ofosu-Ampofo wɔ nkorɔfo a wɔkyeer hɔn siei toatoaa do a na esi wɔ ɔman no mu nyinara ho; a ɔman fofor do amanyɛfo, ɔman fofor do ɔmamba, na atuhoakyɛfo a wofi Canada ka ho.[26]
Nsɛmbɔndzi ho Etsirdopam ho nsɛm;
Afe apem ahaebien na eduonu ne bosoom Ɔberɛfɛw mu no, Ghana Asɛndzibea Panyin no gyee too mu dɛ adanse a wɔkyerɛɛ dɛ wɔakyer egu hama do a ɔkyerɛ dɛ Ofosu-Ampofo ayɛ nsɛmbɔndze ho atsirdopam.
"Theorigin of the recording" wɔ afe apem ahaebien ne bosoom Kwakwar.
Wɔagye NDC Ɔman Tsirtsenanyi Samuel Ofosu Ampofo na ankorankor afofor a ɔreyɛ nhyehyɛɛ a ɔfa nsɛmbɔndze dwumadzi a wɔdze hɔn enyi esi ankorankor binom do ho kwankyerɛ ho nsɛm a wɔkyerɛ dɛ wɔakyer egu hama do no ato mu dɛ adanse. Ankorankor a wɔdze hɔn enyi esi hɔn do no bi na Abatow Bagua (EC) guamutsenanyi na Ɔman Asomdwee Bagua no Tsirtsenanyi na afofor.
Iyi bae ber a asɛndzibea no poow nsɛm a mbranyimfo a wɔwɔ ma amanyɛfo no a nna ɔka dɛ nsɛm a wɔkyeer guu mfir (audio) a wɔ amanyɛ mbra mu ɔmmfa kwan mu anaa akam wɔ ho. Woemmbu beenu yi fɔ dɛ wɔatow ahyɛ "public" ɔfesa do, wɔ ber a woemmbu Ofosu Ampofo fɔ wɔ ndzeyɛɛbɔn a ɔyɛɛ tsia "Public officer".
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
i2hn5go4twmunvtmev6szeygdhgpkum
Samuel Oppong
0
967
7701
6915
2023-05-01T17:52:01Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Samuel Oppong''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi, nna ɔyɛ mbrahyɛbaguafie a ɔtɔdo ebien no mu panyin a ogyina "Agona west constituency" a ɔwɔ Ghana finimfin Mantɔw mu ananmu.Oppong dzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbeguamunyi wɔ Agona epuei mantow mu wɔ National Democratic Congress dzin mu wɔ finimfin mantɔw mu wɔ Ghana. National Democratic Congressnyi Oppong nyaa amba mpem ɔhankron na ekyirpɔw ɔhanan eduosoun ebaasa a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduosakron na ekyirpɔw eduosa wɔ amba mpem anana na ekyirpɔw ɔhansa nkron a wɔtow no nyinara mu dze dzii nkonyim, ma Owura Kofi Tawiah a ɔyɛ New Patriotic Partenyi no nso nyaa mpem duanan na ekyirpɔw ɔhawɔtwe eduosabiako a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduokron na ekyirpɔw eduakron, John F. Edwin, so nyaa amba mpem ebiasa na ekyirpɔw ɔhasa esia na ebien, Isaac Ebo Bartels nyaa amba mpem ebien na ekyirpɔw aduokronbiako, Baba Rockson nyaa ɔhaenum eduonum ebien na Mattew Caurie so nyaa amba no hwee. Samuel K. Obodai a ofi [[New Patriotic Party]] mu dze amba mpem eduonubiako na ekyirpɔw ɔhanan nye eduanan ebiasa a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduonum esoun na ekyirpɔw enum gyee egua no fii Owura Samuel ne nsa mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jq9656fjuetwciptzvnvxdu0by8ewym
Samuel Owusu Agyei
0
968
7702
7326
2023-05-01T17:52:06Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2218696}}
'''Samuel Owusu Agyei''' yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Effutu mansin a ɔwɔ Ghana Finimfin mantɔw mu wɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mu na na ɔyɛ ɔman soafo a ɔhwɛ ɔman nnwuma mu nsakrae do.<ref name=":0">https://www.myjoyonline.com/news/balancing-personal-interest-with-the-states-a-word-from-owusu-agyei/</ref><ref name=":1">https://www.myjoyonline.com/news/ghana-ministers-mps-party-chieftains-defeated/</ref>
== Nwomasua ==
Agyei kɔɔ Wales Esuapɔn (University of Wales), faako a ɔnyaa Nyansahu mu Ɔbenfo abodzin krataa wɔ sikasɛm mu (Master of Science in economics).<ref name=":2">''Ghana Parliamentary Register, 2004–2008.'' The Office of Parliament. 2004.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Agyei hyɛɛ amanyɛsɛm mu ber a wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Effutu Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Finimfini mantɔw mu wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow mu wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":3">[http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/73/index.php http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/73/index.phphttp://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/73/index.php]</ref> Entsi ɔgyinaa ambatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) mu fir [[Sanda]] da ɔtɔ do esuon (7) afe 2005 kɔsi [[Sanda]] da ɔtɔ do esia (6) afe 2009.<ref name=":2" /> Agyei dzii dwuma ber bi pɛ dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Effutu ambatow mpasua no. Wɔtuu no wɔ ambatow a ɔdzi ekyir no mu, 2008 Ghana amansan ambatow no mu, dzenam mbrahyɛbaguanyi a ɔdzi kan maa ambatow mpasua kor no ara wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) mu, Mike Allen Hammah, a ɔfir ɔsɔretia kuɛ kɛse no mu – National Democratic Congress,<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/central/73/index.php</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/73/index.php</ref> a Mike Allen Hammah too ambatow a ɔyɛ ambatow a ɔfata nyinara yɛ 12,010 tiaa Hammah ambatow dodow a ɔfata a ɔyɛ 15,124.<ref name=":1" /> Agyei yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no munyi.<ref name=":2" />
Ɔsan nso yɛ kan Ɔsoafoa ɔhwɛ Ɔmanfo nnwuma mu nsakrae do wɔ Ghana Ɔmampanyin Kan Nye Ɔheneba John Agyekum Kuffour nnyido mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
=== 2004 Ambatowe ===
Wɔpaw Agyei dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ afe 2004 Ghana amansan ambatow no mu a ɔnyaa amba 13,651 wɔ ambatow a ɔfata 26,710 a wɔtow no nyinara mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 51.1% yɛ pɛ.<ref name=":3" /><ref name=":4">https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf (PDF). Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 144.</ref> Wɔpaw no dɛ ɔmantɔw kor no ara mbrahyɛbaguanyi a ɔredzi tumi, Hammah Mike Allen a ofi National Democratic Congress; na Sunu-Nuquaye Stephen a ofi Convention People’s Party no mu, Adelina Dennis a ofi Great Consolidated Popular Party no mu nye; Frank Ebo Sam nz Isaac Arthur Aidoo – nnyimpa ebien (2) a wɔdze hɔn ho. Eyinom nyaa ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 46.6%, 1.4%, 0.3%, 0.2% na 0.4%.<ref name=":4" /> Wɔpaw Agyei wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua duesia (16) a [[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Finimfin (Central) mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/index.php</ref> Sɛ wɔka nye nyinara bom a, [[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nkongua 128 wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref>
== N'abrabɔ ==
Agyei yɛ Kristonyi.<ref name=":2" />
== Nhwɛdo ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5yt1x9o2e0ohaitqm98rbh4pp4eewkc
Samuel Sallas Mensah
0
969
6917
5238
2023-04-22T11:10:21Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Samuel Sallas Mensah''' wɔ Ayɛwoho 7, 1954 mu. Ɔyɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi dada ma Upper West Akim ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu. Ɔyɛ obi a ɔhwehwɛ sika kyerɛwtohɔ mu (Accountant) na eguamutsenanyi dada ma aban nkontaabu beesuomfo na afei krakye somfo dada ma public procurement authority. Mr Mensah na seisei ɔhwɛ ɔman no sikasɛm do ma National Democratic Congress na mbrahyɛbaguanyi a origyina ama afe 2020 Ghana ambatow kɛse a ɔreba no.
=== <u>Abrabɔ ahyɛase na nwomasua</u> ===
Wɔwoo Samuel Sallas Mensah wɔ Ayɛwoho 7, 1954 wɔ Upper West Akim a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ Pennsylvania Suapɔn na onyaa abodzin krataa a wɔfrɛ no Bachelor of Arts wɔ Business administration mu. Nna ɔyɛ kuwba wɔ American Institute of Certified Public Accountants na Institute of Chartered Accountants a ɔwɔ Ghana wɔ afe 1999 mu. Ɔsan kosuaa adze wɔ Ghana Institute of Taxation wɔ afe 1986 mu.
==== <u>Amanyɛsɛm</u> ====
Wodzii kan paaw Mensah kɔr mbrahyɛbagua mu maa Upper West Akim ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 1992 Ghana ambatow kɛse no mu dze nam National Democratic Congress do. Afe 1996 mu no, onyaa amba 16, 684 fii amba dodow 28, 395 a egina hɔ ma 51.50% tsiaa Asamoah Evans Gilbertson a onyaa amba 10,634, Joseph Cobbina Adika a onyaa amba 497, Lawrence Boateng a onyaa amba 384 na Isaac Annoh a onyaa amba 196. Afe 2000 mu no, Ɔdze amba 12,150 fi amba dodow 22,503 a egyina hɔ ma 54.00% dzii nkonyim tsiaa n'akansifo Raymond Kwame Akuffour a onyaa amba 8,983, Alex Addai-Mensah a onyaa amba 924, Joseph Cobbina Adika a onyaa amba 309 na Ayisi Gyeke Opare a onyaa amba 137. Ɔsanee dze amba 14, 064 fi amba dodow 28, 947 mu a egyina hɔ ma 48.60% dzii nkonyim wɔ afe 2004 mu tsiaa Nana Yaw Asare Koranteng NPP kuwba a onyaa amba 13,819 a egyina hɔ ma 47.70%, John Martey CPP kuwba a onyaa amba 765 a egyina hɔ ma 2.60%, Nana Asabir Nkum EGLE kuwba a onyaa amba 165 a egyina hɔ ma 0.60%, Agnes Akeley Adorshie PNC kuwba a onyaa amba 134 a egyina hɔ ma 0.50%, Salifu Alaru IND kuwba na Raymond Kwame Akuffo IND kuwba hɔn nyina ennya amba biara. Odzii nkogu wɔ afe 2008 Ghana ambatow kɛse no mu ma Joseph Sam Amankwanor bɛhyɛɛ n'ananmu.
===== <u>Edwuma</u> =====
N'edwuma a ɔyɛ nye chartered accountant na mbrahyɛbaguanyi dada ma Upper West Akim ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu. Ɔsanee yɛɛ edwuma dɛ tow ho enyimdzefo.
===== <u>N'abrabɔ mu nsɛm</u> =====
Mensah yɛ Christiannyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
tnsrnyymwbgmcvp2b3le5t1bw2sspl4
Sana'a Dadaw
0
970
12915
10627
2024-04-09T10:53:06Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sanaa''' (Arabic: صَنْعَاء, Ṣanʿāʾ [sˤɑnʕaːʔ], Yemeni Arabic: [ˈsˤɑnʕɑ]; Dedaw Kesee Fam Arabian: 𐩮𐩬𐩲𐩥 Ṣnʿw), a wɔsan kyerɛw no San'a' anaa Sana, yɛ Yemen kurow no mfinimfini. Kuropɔn no nyɛ Aban no fa, na mmom ɛyɛ "ʾAmānat al-ʿĀṣima" (أمانة العاصمة) no nniso mantam a ɛyɛ soronko. Wɔ Yemen amansan mmara ase no, Sanaa yɛ ɔman no ahenkurow, ɛwom sɛ Yemen aban no atrae no tu kɔɔ Aden, kan Yemen Kesee Fam ahenkurow wɔ Houthifo a wɔfaa no akyi dzi. Ɔmampanyin Abdrabbuh Mansur Hadi de too gua sɛ ɛyi berɛ tiaa mu ahenkurow wɔ March 2015 mu.
Wɔ beaeɛ a ɛkorɔwn mitza 2,300 (anammɔn 7,500),Sanaa yɛ ahenkurow a ɛkorɔwn sen biara wɔ wiase no mu biakoro na ɛbɛn Sarawat Mmepɔw a ɛwɔ Jabal An-Nabi Shu'ayb ne Jabal Tiyal a wobu no sɛ ɛyɛ mmepɔw a ɛkorɔwn sen biara no nkyɛn wɔ ɔman no mu na ɛka wɔn a wɔkorɔwn sen biara wɔ mantɔw no mu no ho. Sanaa nnipa dwodwo bɛyɛ 3,937,500 (2012), na ɛma ɛyɛ Yemen kurow kɛsew. Ɛdzi bɛsi afe 2020 no, Sanaa nkurow akɛsew no yɛ bɛyɛ 10% wɔ Yemen nnipa dwodow nyinaa mu.
Sanaa Kurow Dedaw no, a ɛyɛ UNESCO Wiase Agyapadze no, wɔ adansi ho su soronkow bi, a ɛda nsow kɛsew wɔ ne adan a ɛwɔ abansoro pii a wɔdze geometric nsusuwso ahorow asiesie mu no mu. Wɔ ntawntawdzi a ɛkɔɔ so wɔ afe 2015 mu no, ɔtopae bɔɔ UNESCO mmeae wɔ kurow dedaw no mu.
Al Saleh Asɔredan a ɛso sen biara wɔ Sanaa no wɔ Kurow Dedaw no mu.
Sanaa hyia nsu ho haw a emu yɛ dzen, na wɔtwe nsu fi ne nsu a ɛwɔ mu no mu ntɛmntɛm sen sɛnea wɔsan de ma no. Wɔhyɛ nkɔm sɛ kurow no mu nsu bɛsa koraa wɔ bɛyɛ afe 2030 mu, na ɛbɛma ayɛ ɔman ahenkurow a edi kan wɔ wiase a ɛbɛyɛ saa. Nsu a wɔnom no sua koraa wɔ Sanaa, na ɔhaw ahorow wɔ nsu pa ho.
== Abakɔsɛm ==
=== Tete berew ===
Sɛnea Abraham som ahorow a agye dzin kyerɛ no, wɔdze Sanaa sii hɔ wɔ Yabal Nuqum mmepɔw no asea Sem, Noa babarima,na otwa to no wu akyi.
Ɛbɛyɛ sɛ wonya edzin Sanaa no fi Sabaic ntini ṣnʿ mu, a ɔkyerɛw "wɔahyɛ no dzen yiye" Wodi edzin no ho adanse wɔ Sabaefo nkyerɛwee dedaw mu, a ne fa kɛsew no ara fi afeha a ɛtɔ so3 Y.B., sɛ ṣnʿw.Wɔ nnɛ bere yi mu no, amanne mu nsɛmfua nkyerɛaseɛ bi a agye dzin ka sɛ edzin Sanaa no kyerɛ "n'aguadzi ne ne nsaanodwuma a ɛkyɛn so (ebia Arabic asɛmfua aṣnaʿ a ɛyɛ ɔbea de)".
Afeha a ɛtɔ so 10 Arabni abakɔsɛm kyerɛwfo al-Hamdani kyerɛwee sɛ Sanaa tetew dzin ne Azāl, a wɔankyerɛw wɔ Sabaefo nkyerɛwee biara a ɛwɔ hɔ nnɛ mu.Wɔde ɛdzin "Asal" no abataw Usal, Kahtan babarima, Sem banana, ho wɔ Bible mu nsɛm a ɛwɔ Genesis Nhoma no mu.
Al-Hamdani kyerɛwee sɛ Sabaeanfoɔ na wɔtoo Sanaa afasuo wɔ wɔn sodzifow Sha’r Awtar ase, a ɔno nso yɛ akyinnyeɛ sɛ ɔsiiw Ghumdan Ahemfie wɔ kuropɔn no mu. Ɔsane dɛ Sanaa wɔ ntzi, ayɛ nkurow akɛsew mu beae titiriw ama mmusuakuw a atwa ho ahyia wɔ ɔmantam no mu ne ɔmantam no mu aguadi titiriw wɔ Arabia kesee fam. Na ɛwɔ tetew aguadi akwan atitiriw abien a ɛka Ma’rib a ɛwɔ apuei fam ne Po Kɔkɔw no bom wɔ atɔe fam no ntam.
Sɛnea ɛfata ma kurow a ne din kyerɛ "wɔabɔ ho ban yiye", ɛte sɛ nea na Sanaa yɛ asraafo beae a ɛho hia wɔ Sabaefo ase.[12] Wɔdze dzi dwuma sɛ beae a wɔde wɔn akwantu ahorow no kɔe tiaa Himyar ahemman no wɔ anafo fam akyirikyiri, na nkyerɛwee pii "bɔ amanneɛ sɛ wɔbɛsan aba Sanaa nkonimdzi mu afi akodzi ahorow no mu". Wɔka Sanaa ho asɛm wɔ saa nkyerɛwee ahorow yi mu sɛ kurow (hgr) ne maḥram (mḥrm), a sɛnea A. F. L. Beeston kyerɛw no, ɛkyerɛw dɛ "beaeɛ a wɔabara anaasɛ wɔabara sɛ obi nkɔ hɔ, ɛmfa ho sɛ ɛyɛ nyamesom anaasɛ nneɛma foforo nti". . Sabaean nkyerɛwee no nso ka Ghumdan Ahemfie no din ho asɛm.
Berew a Ɔhene Yousef Athar (anaa Dhu Nuwas), Himyarifo ahemfo a otwa tow no, dzi tumi no, na Sanaʽa nso yɛ Axumfo ahemfo abadiakyiri no ahenkurow. Akyiri yi atetesɛm nso ka sɛ Abisinia nkonimdifo Abrahah sii Kristofo asɔre wɔ Sanaa .
==== Nkramofo berew ====
Imam Al-Shafi’i, afeha a ɛtɔ so 8 mu Nkramofoɔ mmaranimfoɔ ne deɛ ɔhyehyɛɛ Shafi’i mmaranim sukuu no, kɔsraa Sanaa mpɛn pii. Ɔkamfoo kurow no, na ɔkyerɛwee sɛ La budda min Ṣanʻāʼ, anaasɛ "Ɛsɛ sɛ wohu Sanaa." Wɔ afeha a ɛtɔ so 9–10 mu no, Yemenni asase ho nimdefoɔ al-Hamdani hyɛɛ kuropɔn no ahoteɛ nsow, na ɔkaa sɛ "Atenaeɛ a ɛsua koraa wɔ hɔ no wɔ abura anaa mmienu, turo ne amena atenten a ɛtetew wɔn ho wɔn ho, a ɔhaw biara nni mu, hua anaa bɔne biara nni mu." hua, esiane kɔnkrit a ɛyɛ dzen (adobe ne cob, ebia) ne adidibea pa ne mmeae a ɛho tew a wobetumi anantew nti." Akyiri yi wɔ afeha a ɛtɔ so du mu no, Persia asase ho nimdefoɔ Ibn Rustah kyerɛw faa Sanaa ho sɛ "Ɛyɛ Yemen kuropɔn — wɔrentumi nhunu ... kuropɔn kɛseɛ, nnipa dodwoɔ anaa ɛdi mu, a ɛfiri anuonyam anaa ɛdzibana ɛyɛ dɛ sene no." ."
Wɔ afe 1173 mu no, Saladin, Misraim Ayyubid sultan no somaa ne nua Turan-Shah sɛ ɔnkɔfa Yemen so nkonim. Ayyubidfo no nyaa Sanaʽa so tumi wɔ 1175 mu na wɔkaa Yemen mmusuakuw aman ahorow no boom, gye atifi fam mmepɔw a Zaydi imamfo no di so no, yɛɛ ade biako. Ayyubifo no sesaa ɔman no nyamesom mu nokwaredi a ɛyɛ aban de no maa Sunni Nkramofo Abbasidfo no. Wɔ Ayyubid emir Tughtekin ibn Ayyub nniso mu no, kurow no nyaa nkɔso kɛsew. Eyinom bi ne turo nsase a ɛwɔ Sa’ilah atɔe fam mpoano a wɔfrɛ no Bustan al-Sultan, faako a Ayyubifo no sii wɔn ahemfie biako no kaa ho.Nanso, Ayyubidfoɔ tumi a wɔwɔ Sanaa so no ankɔ so daa koraa da, na ɛtɔ da bi a na wɔdze tumi tẽẽ di dwuma wɔ kuropɔn no so. Mmom no, wɔpaw Ta’izz sɛ wɔn ahenkurow bere a Aden yɛ wɔn kurow titiriw a ɛma wonya sika no.
=== Ottomanfo berew so ===
q9zk1v6p2z311sqcbn42t5zu1eqsx1y
Sanda
0
971
10879
5249
2023-06-16T11:27:55Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q108}}
'''Sanda''' yɛ bosoom a odzi kan wɔ afe mu. Sɛ dɛm bosoom yi du a, osiandɛ ɔyɛ bosoom ahyɛse wɔ afe mu ntsi, yɛsan nda. Ahanamata so ba dodow. Dza osi nye dɛ ɔma wimu yɛ kusuww da mu no nyinara, ma nkorɔfo nnhu adze a ɔwɔ ekyir yie. Bio, ibohu na awɔw no a ɔwɔ mu no na wimu no a ɔayɛ kusuww ma adze kye mpo a yennhu no ye, ɔma nkorɔfo soɛr fi hɔn mpa do a, nna biribi yɛ hɔn dɛ adze nnkyee, ntsi wɔsan kɛda. Iyi na ɔmaa bosoom no nyaa ne dzin San-kɛda (Sanda) no.
jgvawyyrs2772xcqhsiu4thdw14hj6g
Sandra "Alexandrina" Don-Arthur
0
972
7796
6918
2023-05-05T15:32:45Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q66092309}}
'''Sandra Don-Arthur''' (wɔwoo no wɔ [[Esusow Aketseaba]]22, 1980) a wɔsan frɛ no '''Alexandrina''' wɔ showbiz edwumayɛ mu yɛ makeup artist na Vlogger a ɔfir Ghana.<ref name=":0">https://www.myjoyonline.com/entertainment/2018/May-2nd/sandra-don-arthur-wins-top-ghana-makeup-award.php</ref> Ɔno na ɔhyehyɛɛ Alexiglam Studio,<ref>http://citifmonline.com/2015/04/worlds-leading-makeup-brand-launches-in-ghana-on-friday/</ref> Ghana edwumakuw bi a wɔyɛ enyim esiesie (makeup) na ahoɔfɛ a wɔdze ahoɔfɛ ho edwuma ma mbea wɔ Ghana no nye C.E.O.<ref name=":0" /><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Sandra-Don-Arthur-makes-Ghana-proud-at-New-York-Fashion-Week-683663</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔtse Accra a ɔwɔ Ghana na ɔwɔ mba ebien (2).<ref>http://citifmonline.com/2017/06/the-telling-journey-of-a-sickle-strong-warrior/</ref>
== Abasobɔdze na Nnyimpa a wɔdze hɔn dzin ma ==
{| class="wikitable"
|+
!Afe
!Dwumadzi (Event)
!Abasobɔdze (Prize)
|'''Nsunsuando (Result)'''
|-
|2016
|Ghana Makeup Awards
|Best Editorial Makeup Artist
|Dzi nkunyim (Won)<ref>https://web.archive.org/web/20200517024250/https://thebftonline.com/2019/lifestylesports/face-of-make-up-blogging-nominated-for-makeup-blog-of-the-year/</ref>
|-
|2018
|Ghana Makeup Awards
|Best Makeup Artist
|Dzi nkunyim (Won)<ref>https://www.modernghana.com/entertainment/49627/sandra-don-arthur-wins-top-ghana-makeup-award.html</ref>
|-
|2018
|Young Entrepreneurs Awards
|Excellence in Makeup Artistry
|Dzi nkunyim (Won)
|}
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
qr8o7whkazkiz5a881njoulm3jgw86u
Sandra Appiah
0
973
6919
5264
2023-04-22T11:10:29Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
== Edwuma ==
== Nhwɛdo ==
== Abɔtsen do nkitahodzi ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6d79xakshihpd57z81hzt5dmx3jjysf
Sarah Adwoa Sarfo
0
974
7803
7703
2023-05-05T15:44:18Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q20898403}}
'''Sarah Adwoa Safo''' (wɔwoo no [[Mumu]] 28, 1981)[1] yɛ Ghana mbranyimfo na amanyɛnyi. Ɔyɛ [[New Patriotic Party]] Mbrahyɛbaguanyi (2013–2020) ma Dome Kwabenya Ambatow mpasua a ɔwɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.[2][3] Na ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ mbanyin na mbasia, mbofra na asetsena mu ahobanbɔ do kesi [[Dzifuu]] 28, 2022 ber a Nana Akuffo Addo Danquah yii no fir edwumam.[4][5][6][7]
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɛfo]]
[[Nkyekyεmu:Nyimpa]]
[[Nkyekyεmu:Nnyimpa a hɔn tse ase]]
[[Nkyekyεmu:Ghana]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9kb6y7berrdnbkcxoywntwqb0kk8sad
Sarkodie
0
975
6921
5277
2023-04-22T11:10:37Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Michael Owusu''' a dodowara frɛ no Sarkodie yɛ Ghana ndwontonyi a ɔagye dzin mapa wɔ Ebibir na wiadze n'afɛndzanan nyinara mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4axv1r4al8626ce8c8tdxg2gvz0lq3n
Seidu Paakuna Adamu
0
976
7704
6922
2023-05-01T17:52:22Z
Robertjamal12
13
/* Afe 2000 ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Seidu Paakuna Adamu''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi dada ma Bibiani ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana dze nam National Democratic Congress amanyɛkuw do.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Adamu yɛ mbrahyɛbaguanyi ma mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana. Ɔyɛ kuwba wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw na ɔnanmusifo ma Bibiani ambatow mpasua a ɔwɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana. N'amanyɛsɛm edwuma hyɛɛ ase ber a okegyinaa dɛ National Democratic Congress kuwba wɔ afe 1996 Ghana ambatow kɛse no mu na odzii nkonyim no. Onyaa amba 24, 437 fii amba dodow 37, 712 mu a egyina hɔ ma 52. 30% dze tsiaa n'akansifo Christopher Addae NPP kuwba a onyaa amba 13, 275 na Moses Jasi-Addae EGLE kuwba a oenya amba biara.
==== Afe 2000 ambatow ====
Wɔpaa Adamu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Bibiani ambatow mpasua wɔ afe 2000 Ghana ambatow kwse no mu. Odzii nkonyim dze nam National Democratic Congress do. Mbrahyɛbagua ngua 19 a nna ɔwɔ hɔ no, n'ambatow mpasua no ka ngua 9 a National Democratic Congress dzii do nkonyim wɔ Anee Mantɔw mu. Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ aban a ɔtɔ do anan mu wɔ Ghana no, National Democratic Congress nyaa mbrahyɛbagua ngua 92 fii ngua dodow 200 mu. Onyaa amba 19,818 fii amba dodow 38,378 a wɔtoow mu dze dzii nkonyim. Iyi gyina hɔ ma 53.7% fi amba dodow a wɔtoow no mu. Ɔdze iyi dzii n'akansifo no do nkonyim. Christopher Addae a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] nyaa amba 16, 736 a egyina hɔ ma 45%, Anthony K. Gyasi a ɔwɔ Convention People's Party nyaa amba 318 a egyina hɔ ma 0.9%. Richard A. Donkor a ɔwɔ National Reformed Party na John Boakye Adae a onnyi amanyɛkuw biara mu no ennya amba biara.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
izwxd3k8qzh9o3zy9yzciwpioz0yed0
Sekondi-Takoradi
0
977
5284
5283
2023-04-20T19:28:53Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Sekunde-Takoradze]]
4dwcgrb6d11f59eerlkd5vyrgh5iq7k
Sekunde-Takoradze
0
978
5288
5287
2023-04-20T19:28:54Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q243293}}
'''Sekondi-Takoradi''' yɛ kurow wɔ Ɔman Ghana mu na yɛfrɛ no ntafo kurow. Ɔwɔ atɔe mantɔw mu. Sekondi-Takoradi wɔ timber, kokoo, fangoo nna dza ɔkeka ho. Ne mu mba pii nara na wɔyɛ far dwuma. Wɔwɔ keteke kwan kɔ Nkran na Kumase.
kxjnv9eq8aiipge893tc0aq0b1gnr36
Selase Agbenyefia
0
979
6923
5292
2023-04-22T11:10:45Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Selase Agbenyefia''' anaa '''Selase Yaaya Agbenyefia''' (wɔwoo no afe 1978 mu) yɛ ɔfesa wɔ Ghana Air Force na ɔbɛyɛɛ basia a odzi kan wɔ Ghana a ɔkaa wimuhyɛn.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Selase Yaaya Agbenyefia
|-
!Born
|1978
Ho, Volta Region
|-
!Allegiance
|Ghana
|-
!Service/branch
|Ghana Air Force
|-
!Years of service
|1998—present
|-
!Rank
|Wing Commander
|}
== Nabrabɔ Mu Nseam ==
Afe 1978 mu na wɔwoo Agbenyefia na afe 1989 mu na ɔhyɛɛ skuul ase wɔ Mawuko Girls Secondary Skuul. Mfe ebien ekyir no nna ɔwɔ Mawuli Secondary Skuul. Osuaa BSc wɔ Business Administration wɔ Ghana Suapɔn(University of Ghana) mu, na owiee wɔ afe 2009 mu. Agbenyefia san kitsa Postgraduate abawdobɔdze wɔ Public Administration wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration.
Agbenyefia nyaa na mpofirmu dwuma bɛyɛɛ wimuhyɛnkafo. Ɔkyerɛɛw kɔr air force naaso ɔnye na mfɛfo no kɔr air force no mu no, ohuu dɛ wɔdze no ahyɛ asrafokuw no mu. Ɔnye Major General Joseph Narh Adinkra twaa do wɔ dɛm nhyehyɛɛ yi ho ma ɔkaa kyerɛɛ no dɛ dɛm ber air force no ammfa mbaa. Ɔkɔr do ara nye hɔn twaa do na osian enyiɔdzen a onyaa no ntsi, wɔbɔɔ n'abawdo wɔ ber a wɔnye na kaa wimuhyɛnkafo a nna wɔrokɔ ntsetseebea no ho.
Dɔm a wɔkɔree no do tsewee boduu eduonu na afei du-enum wɔ ber a wɔbaa Ghana Military Academy wɔ Teshie wɔ Nkran. Na wimukɔ a odze nkan no nna ɔwɔ Aero L-29 Delfín Jet Trainer a odze nkan nye Air Commodore Philip Ayisa wɔ Fanokwa bosoom wɔ afe 1998 mu. Nna mbaa wimuhyɛnkafo wɔ Ghana mbom dze naaso beenu a wɔkɔr wimu no kɔr ahomgye mu wɔ afe 1966 coup no ekyir no mu wɔ Ghana, ntsi nna ɔno nye nyimpa a odze nkan wɔ afe eduosa-enum na nyinara mu, wɔka dɛ ɔyɛ basia a wimuhyɛnkafo wɔ Millitary wimuhyɛn wɔ West Africa wɔ mfe edanan-awɔtwe mu.
Afe 2015 mu no, wɔbɔɔ n'abawdo dɛ otumii gyee Ɔmampanyn John Mahama nkwa wɔ ber a ogyinaa wimuhyɛn bi mpofirmu.
== Wimukɔ Mu Suahu ==
* Rating: Command Pilot
* Wimukɔ mber: more than 1800
* Aircraft: Aero L-29 Delfín, AgustaWestland AW109, Bell 412 and Mil Mi-17.
== Nhwɛdo ==
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Nominee/Work
!Awards
!Result
|-
|2017
|Herself
|Ghana's First Female Helicopter Pilot
|Won
|}
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
64s9v935qumjiqetogbd7c8timh08pt
Selous Agodzi Korabea
0
980
12916
6924
2024-04-09T10:53:23Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2268839}}
'''Selous Agodzi Korabea''' yɛ bambɔbea wɔ Tanzania n'anaafo afa mu. Wɔyɛɛ no UNESCO wiadze egyapadze wɔ afe apem ahakron eduowɔtwe ebien ɔnam mbowa ahorow a wɔwɔ mu na mbrɔ bea nara so tse ntsi. Mbowa abɔyɛfo a wɔwɔ mu no bi nye son, hipopotemɔso, gyata na ebibimu hamu kraman.
Miombo wuram mmoa ahorow no bi nye Afrika kwae mu asono, anafo fam finimfin asono tuntum, ɔkraman, gyata, Afrika wuram kraman, Afrika nantwi, Masai ɔkraman, Plains ɔsebɔ na Nile akokɔsrade. Wɔmma kwan mma nyimpa ntra hɔ daa wɔ bea a wɔakora do no. Tanzania Abɔdze mu Ndzɛmba na Nsrahwɛ Dwumadzibea no Wiadze Mmoa Dwumadzibea no na ɔhwɛ nyimpa a wɔbɛkɔ mu na dzea wobefi mu nyinara do.
== Abakɔsɛm ==
Germanni Tanganyika Amrado Hermann von Wissmann dzii kan paw bea no dɛ bea a hɔnabɔ ho ban wɔ 1896 mu, na ɔbɛyɛɛ bea a wɔbɔ abɔmmbɔ wɔ afe 1905. Wɔdze Frederick Selous, mmoa kɛse abɔmmbɔfo a wagye dzin na obi a odzii kan bɔɔ mmoa ho ban, a owui wɔ Beho Beho no dzin too bea no wɔ saa asasesin yi mu wɔ 1917 mu ber na ɔnye Germanfo reko wɔ Wiadze ko mu no, na Scotlandni ɔkwantufo na asase mfonyinyiyɛfo Keith Johnston awu wɔ Beho Beho wɔ 1879 mu ber a na ɔnye Joseph Thomson redzi Royal Geographical Society akwantu bi anyim akɔ Afrika Atare akɛse no mu no.
Efi afe 2005 no, wobu bea a hɔnabɔ ho ban no dɛ Gyata Ho Dwumadzibea.
Hɔnapene ɔhye do nsakrae a ɔbɛma hɔnatumi dze uranium a ɔwɔ hɔ edzi dwuma no do. UNESCO na ɔmaa ɔhye nsakrae no ho pene na ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia ho anyimdzefo na ahyehyɛdze ahorow kasa tsiaa no kɛse ebi nye Uranium-Network na Rainforest Rescue.
Tanzania ɔmampanyin John Magufuli ama kwan dɛ wɔbɛsi Stiegler’s Gorge Hydroelectric Power Station fofor a ɔyɛ 2,115MW wɔ Rufiji Asubɔntsen no do. Tumi edwumayɛbea no bɛma hɔnanya anyinam ahoɔdzen megawatt 2,100 fofor, a ɔbor Tanzania nsu mu ahoɔdzen a wɔdze ahyɛ mu a ɔyɛ megawatt 562 no mmɔho abiɛsa Dwumadzie no hyɛɛ aseɛ wɔ 26 [[Ayɛwoho]] 2019 na ɔsɛ dɛ wɔwie wɔ afe 2022. Amanaman Ntsam Nkabom Kuo a ɔhwɛ Abɔdze do (IUCN) akasa atia Tanzania Aban dɛ hɔn ansusu ho dɛ, nsunsuanso a ɔreyɛ adu 1,000 km2 no bɛnya, wɔ mmienu no nyinara do nyimpa na abɔdze a nkwa wom ahorow a ɔwɔ bea a hɔn akora do no. Nyimpa mpempem pii dze hɔn ho to asubɔntsen no do dze yi mpataayi na kuayɛ. Wobetumi abu Selous no afa horow dɛ sare a wɔmfaa hɔn nsa nkaa ho. Germanfo no anyɛ Rufiji Nsuyir Asasetaw no ho mfonyinyi da, na wɔ afe 1917 mu no, akwantu bi a Lt. E. William Boville dzi hɔn anyim kaa saa bea no ho asɛm dɛ "ɔrentumi ntena".
== Nkyerɛmu ==
Mbea a ɔyɛ enyigye wɔ abɔntsen do atrae no mu na Asubɔntsen Rufiji a ɔsen kɔ India Po no mu a ɔnye Mafia Supɔw no dzi nhwɛanyim na Stiegler Abon a ɔyɛ ɔtare a emu dɔ yɛ mita 100 na nye tɛtrɛtɛ yɛ mita 100 no. Ndzɛmba a ɔwɔ hɔ no bi nye sare do, Acacia savanna a ɔtaa ba, nsutsen na Miombo kwae a ɔtrɛw. Ɔwom dɛ wuram mmoa nyinara dodow dɔɔso dze, mmoa a wɔkora hɔn do no dɔɔso na mmoa dodow sua kyɛn Tanzania atifi fam nsrahwɛfo amansin a wɔtaa kɔ hɔ no.[10] Wɔ afe 1976 mu no, na asono bɛyɛ 109,000 na wɔwɔ Selous Mmoa Akorae hɔ, a saa ber no na ɔyɛ nyimpa dodow a ɔkyɛn biara wɔ wiadze. Ɔduru afe 2013 no, na dodo no do atse akɔdur bɛyɛ 13,000 – a 66% a ɔkɔɔ fam fir afe 2009 kɔsi afe 2013 ka ho. Nsɛm a ɔwɔ hɔ no dze asodzi no to amanyɛsɛmfo, mpanyimfo na aguadzifo a wɔyɛ adzifudzepɛfo a wɔboa abɔmmbɔfo no do.
Wɔda do ara dze bea a hɔn akora do no fa kɛse no ara asi hɔ ama mmoa abɔmmbɔ dzenam abɔmmbɔ ho tumi krataa dodow bi a ankorankor agye atom do, nanso hɔn akyerɛ dɛ ɔyɛ bea a wɔtwa mfonyi wɔ atsifi fam atrae a ɔwɔ Rufiji Asubɔntsen no ho no fa bi na ɔyɛ bea a nsrahwɛfo enyi gye ho. Ahɔhodan na nsraban ahorow pii wɔ hɔ a ɔwɔ asubɔntsen na ɔtare nhyehyɛe ahorow no ho tsitsiri wɔ saa bea yi. Ɔkwan a ɔyɛ dzen mmom no kyerɛ dɛ nsrahwɛfo dodow no ara dze wimhyɛn nketewa fi Dar es Salaam ba, ɔwom dɛ keteke nso betumi akɔ hɔ dze. Wɔma kwan ma hɔn antew safari wɔ Selous, na hyɛmma akwantu wɔ Rufiji no yɛ adeyɛ a nkurɔfo enyi gye ho.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
rejv3mxv1rha7cjqyi1tdxh2p7jngzl
Senyuiedzorm Awusi Adadevoh
0
981
12917
6925
2024-04-09T10:53:28Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Senyuiedzorm Awusi Adadevoh''' (wɔwoo no wɔ Dzelukope, Volta Region of Ghana) yɛ Ghana agumadze mfoninitwafo na mfoninitwafo a ɔte Accra, Ghana. N’adwuma dɛ mfoninitwafo fii ase wɔ afe 1999 mu, na awiei koraa no ɔdan kɔɔ agumadze mfoninitwa mu wɔ 2000 mfe no mfinimfini. Afe 2008 mu no, Adadevoh hyɛɛ aseɛ na Black Stars, Ghana ɔman bɔɔlbɔ kuo mpaninfoɔ yɛɛ adwuma. Adadevoh na ɔhyehyɛɛ mfoninitwa sikakorabea Solvers Ghana, mfoninitwa na mfonini ho nsɛm ho amanneɛbɔ adwumakuw Sports Unlimited na Society Unlimited.
'''Mfitiase Asetra'''
Adadevoh kɔɔ University of Ghana Primary School Legon na ɔkɔɔ Aburi Girls’ Senior High School. Adadevoh wiee Afrika Nsɛm ho Amanneɛbɔ Asoɛe (mprempren ɔyɛ Afrika Sukulpɔn Nkitahodze Sukul) a na ɔwɔ Diploma wɔ Nkitahodi Ho Adesua mu. Adadevoh yɛ mfoninitwafo a ɔkyerɛkyerɛ na ho a mfitiaseɛ no na ɔpɛ dɛ ɔyɛ videotwafo ansa na ɔredan akɔ mfoninitwa do.
'''Adwuma Foforo'''
2005-1999 Ɔkataa adamfofa adɔe akansi a ɔkɔɔ do wɔ Ghana’s top ex-local players na ex-foreign players ntam. Freelancing for a Ghanaian base societal life style magazine “Enjoy Accra” a ɔka ntadehyɛ ho ɔyɛkyerɛ a ɔkɔ mmofra apontow ahorow, ɔmanfo dwumadze ahorow a ɔkorɔn, amammui mu ɔyɛkyerɛ ahorow, ahofadzen afahyɛ ahorow na nea ɔkeka ho ho asɛm.
2006 Ɔyɛɛ adwuma wɔ Ghana News Agency dɛ mfoninitwafoɔ a ɔtɔ do mmienu wɔ fie no mu.
2007 Ɔtwee mfonini na ɔhyehyɛɛ “The Legacy Of War” mfonini ɔyɛkyerɛ dze boa adɔe ahyehyɛdze bi a ɔnyɛ nea wɔhwehwɛ mfaso Self Help Initiative wɔ Bujumbura Aguanfo nsraban mu.
2008 Freelancing maa BBC African Sports wɔ BBC 2007 afe no mu agofomma a ɔsen biara wɔ Togo no ho amanneɛbɔ mu. Freelancing ma KICK-OFF Ghana. Ɔkaa Beijing 2008 Awɔw Bere mu Olympics ho asɛm dɛ Ghanani mfoninitwafo koro pɛ. Ɔkaa 2008 Africa Cup of Nation ho asɛm dɛ ɔbea mfoninitwafo a ɔwɔ Sahara Anafo fam nkutoo. Wɔdze sii hɔ na wotintimii “Sports Unlimited”. Ɔyɛɛ ɔman som adwuma wɔ Citi FM wɔ Accra dɛ mfoninitwafo a ɔwɔ fie hɔ.
2009 Ɔkyerɛwfo na nhoma tintimfo “Proudly Ghanaian” kɔfe pon do mfonini nhoma a ɔyɛ adwinni ho mfonini.
2010 Ɔkaa South Africa 2010 FIFA Wiase Kupɔn no ho asɛm. Ɔboaa wɔ nwoma bi a wɔfrɛ no “Hopes & dreams” a asɛnkafoɔ mpaninfoɔ kuo bi te dɛ Farayi Mungazi a ɔwɔ BBC, Piers Edwards, Mark Gleeson na afoforɔ yɛeɛ. Vodafone Ghana na ɔyɛɛ apam dɛ wɔbɛkata Ghana Premier League Fans kuw bi do a wofi Ghana akɔ London akɔ Premier League awiei. Ɔkaa 2010 Afrika Amanaman Kuruwa no ho asɛm.
2011 Ɔkyerɛwfo na nhoma tintimfo "the Hand of Suarez" a photo calendar for 2011. Ɔkaa agumadze dwumadze ahorow te dɛ golf, bɔɔlbɔ, polo, asuguare, baseball na track dwumadze afoforo ho asɛm maa m'agumadze nsɛmma nhoma Sports Unlimited. Shot company profile for Ghana’s mobile phone company a ɔdze nkan MTN no mpaninfo. Ɔkaa afe 2010 Afrika Bɔɔlbɔfoɔ no ho asɛm a CAF yɛeɛ wɔ Cairo, Egypt.
2012 Publicies Ghana yɛɛ apam dɛ wɔbɛtow Guinness icons Ghana senior national team The Black Stars tuo. Afrika Bɔɔlbɔ Kuo (CAF) na ɔyɛɛ apam dɛ 2011 Afrika Bɔɔlbɔfoɔ a CAF yɛeɛ wɔ Accra.
2013 Ɔkaa 2014 FIFA qualifiers no bi ho asɛm. Ɔkaa Ghana Premier league (2013/2014 bere) ho asɛm. Dawurubɔ adwumakuw Fire House na ɔyɛɛ apam dɛ wɔbɛtow wɔn CLIENT brand GLOS’ icons no tuo. Covered 2013 Afrika Kuruwa Aman.
2014 Ɔkaa 2014 FIFA Wiase Kupɔn a ɔkɔɔ do wɔ Brazil no ho asɛm. Ɔkaa Ghana Premier league (2014/2015 bere) ho asɛm. Ɔkaa 2015 AFCON qualifiers no bi ho asɛm.
2015 ɔkaa 2015 Afrika Amanaman Kuruwa (AFCON) a wɔyɛe wɔ Equatorial Guinea no ho asɛm. Ɔkaa Ghana Premier League (2015/2016) bere no ho asɛm. Ɔkaa amanaman ntam bɔɔlbɔ akansi ahorow bi a adɔe agodze ahorow ka ho ho asɛm. Ɔkaa amanaman ntam akuturukubɔ ahorow bi ho asɛm wɔ Ghana ne United States, a Floyd Mayweather Jnr na Andre Berto ntɔkwaw a ɛkɔɔ so wɔ Las Vegas ka ho.
2016 Ɔkaa 2017 AFCON qualifiers no bi ho asɛm. Ɔkaa Ghana Premier League (2016) bere no ho asɛm. Ɔkaa GLO CAF Awards (2015) ho asɛm wɔ Nigeria. Ɔkaa amanaman ntam akuturukubɔ ntɔkwaw bi a ɔkɔɔ do wɔ Ghana ho asɛm. Ɔkaa FIFA 2018 Wiase Kupɔn no mu akansi a ɔdze nkan no bi ho asɛm. Ɔkaa Ghana Women’s football league na FA Cup akansi no fa bi ho asɛm. Ɔkaa 2016 UPAC basketball akansi no fa bi ho asɛm. Ɔkaa afe 2016 Afrika hockey akansi no kesee fam beaeɛ a ɔwɔ Ghana no ho asɛm. Ɔkataa Ghana Bɔɔlbɔ Fekuw no nhyiam a ɔyɛ mpapahwekwa no do.
2017 Ɔkaa 2017 Afrika Amanaman Kuruwa (AFCON ) a wɔyɛe wɔ Gabon no ho asɛm. Ɔkaa CAF 2017 Amansan Nhyiamu abatoɔ a ɔmaa wɔpaw Ahmad Ahmad dɛ CAF foforɔ no ho asɛm
ɔmanpanin. Ɔkaa 2018 FIFA Wiase Kupɔn no awiei draw a ɔkɔɔ do wɔ Russia no ho asɛm. Ɔkaa ntam a ɔkaa Ghana Republic a ɔtɔ do nnan, H.E Nana Addo Dankwa Akufo-Addo ntam. Ɔkaa Floyd Mayweather Jnr na Conor McGregor ntɔkwaw a ɔkɔɔ do wɔ Las Vegas no ho asɛm. Wobisabisaa Floyd Mayweather Jnr nsɛm live via facebook wɔ na TMT akuturukubɔ apɔw-mu-teɛteɛ dan mu wɔ Nevada, Las-Vegas. Ɔkaa FIFA 2018 Wiase Kupɔn no mu akansi ahorow bi ho asɛm. Ɔkaa 2017 Major League Soccer (MLS) agodie no bi ho asɛm. Wɔkaa 2017 Ghana Premier League bere no fa bi ho asɛm. Ɔkaa Ghana Mmea Kuw no bi ho asɛm. Ɔkaa Ghana Bɔɔlbɔ Fekuw no nhyiam soronko a wɔyɛe wɔ Accra no ho asɛm. Ɔkaa akuturukubɔ ntɔkwaw bi a ɔkɔɔ do wɔ Ghana ho asɛm. Ɔkaa mpɔtam hɔ asuguare akansi bi ho asɛm.
2018 Ɔkataa Aiteo CAF abasobɔdeɛ (2017) a wɔyɛɛ no Ghana --- Ɔpɛpɔn. Ɔkaa WBO ber tiaa mu Super Bantamweight ɔko a ɔkɔɔ do wɔ Isaac Dogboe na Cesar Juarez ntam a ɔookɔɔ do wɔ Ghana ---January. Ɔkataa WBO super bantamweight abodin a ɔda Isaac Dogboe na Jessie Magdaleno ntam wɔ Liacouras Center, Philadelphia.
'''Nneɛma A wɔdze kyerɛ'''
Ɔyɛɛ na ɔyɛkyerɛ a ɔdze nkan a wɔato dzen Ɔko Agyapade" a ɔtwee adwene dze dɛnea akodze dɛe adze na aguanfo tebea a ɔmu yɛ dzen do.
Ghana mfonini ho nsɛm ho amanneɛbɔfo panyin Senyuiedzorm tow mfonini ahorow dze tɔ bɔɔl ma mpɔtam a wonni ahotɔ.
'''Abasobɔdzen Ahorow'''
Ghana Agumadi Mfoninitwafo a Ɔsen Biara wɔ Agumadi mu Nkɔdo Abasobɔdzen no mu.
Ghanafo Mmabun 50 a Wɔwɔ Nkɛntɛndo Sen Biara.
Senyueidzorm Awusi Adadevoh a WISA-Ghana dze ama no.
Hu Ghana mmea a wɔwɔ nkɛntɛndo kɛse wɔ agumadi mu no bi.
== '''Wimshyɛn Mu Osuahu''' ==
* Rating: Command Pilot
* Flight hours: more than 1800
* Aircraft: Aero L-29 Delfín, AgustaWestland AW109, Bell 412 and Mil Mi-17
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
or4du1vapsjq7zbl3kcs57a2tkdiaw4
Seth Adjei Baah
0
982
7705
6926
2023-05-01T17:52:31Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96955783}}
'''Seth Adjei Baah''' (wɔwoo no [[Esusow Aketseaba]] 18, 1960) yɛ eguadzinyi na amanyɛnyi. Na ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi ma Nkawkaw Ambatow mpasua a ɔwɔ Ghana Epuei fam mantɔw mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=33</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na nwomasua ==
Wɔwoo Baah afe 1960. Ɔfir Kwahu-Asakraka a ɔwɔ Ghana Epuei mantɔw mu.<ref name=":0" /><ref>http://staging.odekro.org/person/seth-adjei-baah/</ref> Ɔsuaa adze wɔ Trinity College na University a ɔwɔ Madrid, Spain baabi a ɔnyaa Bachelor of Arts abodzin krataa.
== N'abrabɔ na edwuma ==
Baah yɛ Kristonyi na wawar na ɔwɔ mba anan (4). Ɔnye Pentekoste Asɔre n'ɛsom.<ref name=":0" /> Ɔyɛ eguadzifo (businessman) na Shaaba Enterprises Limited no kwankyerɛfo (Chief Executive Officer - CEO).<ref>http://odwira.com/ShaabaGroup/Hon_S_Adjei_Baah-Shaaba_Ent_Ltd.php</ref> Efi [[Sanda]] 2011 kɔsi [[Sanda]] 2016 na ɔyɛ Ghana Eguadzi na Nnwuma Kuw no eguatsenanyi (president ).<ref>https://www.linkedin.com/in/seth-adjei-baah-23564632/</ref> Ɔsan nso yɛ Pan Afrika Eguadzi Kuw na Nnwumayɛkuw (Pan African Chamber of Commerce and Industry - PACCI) no eguatsenanyi (president).
== Amanyɛsɛm ==
Baah amanyɛsɛm edwuma fii ase afe 2008 ber a ɔbɛyɛɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do enum (5) no munyi maa Nkwakwa Ambatow mpasua no dɛ ɔmannyifo a ɔdze ne ho (independent member). Ɔdzii nkoguo wɔ [[New Patriotic Party]] mbrahyɛ bagua primaries mu wɔ afe 2008 mu wɔ Nkawkaw Ambatow mpasua mu na ɔno nti, ɔsii gyinae dɛ ɔbɛgyina hɔ dɛ obi a ɔdze nye ho na ɔdzii nkonyim wɔ ambatow no mu.<ref name=":1">https://allafrica.com/stories/201209241530.html</ref> Ɔdzii nkonyim wɔ atenae no mu a nye nyinara yɛ 21, 640 wɔ ambatow 40, 004 a ɔfata a wɔtow no mu a ɔyɛɛ 54.1%.<ref name=":0" /> Ɔhweer n’akongua wɔ afe 2012 Ghana amansan ambatow no mu maa [[New Patriotic Party]] no Epuei Mantɔw sikakorafo (Eastern Regional treasurer), Eric Kwakye Daffour.<ref name=":1" /><ref>http://www.justiceghana.com/index.php/en/2012-01-24-13-47-27/1168-npp-primaries-shaaba-loses-metro-tv-boss-a-former-dvla-ceo-wins</ref> Ɔno ekyi no ɔnu nye ho dɛ ɔkɔɔ Amanyɛsɛm mu.<ref>https://www.modernghana.com/news/697414/i-regret-going-into-politics-hon-seth-adjei.html</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
b46j9877uvdde9a8iojhdualw9llkio
Seth Dankwa Wiafe
0
983
6927
6419
2023-04-22T11:11:31Z
Robertjamal12
13
/* Edwuma */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98819913}} '''Seth Dankwa Wiafe''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ Fourth Republic mu wɔ Ghana.
== Ahyɛse bra na edwuma ==
Wiafe was born at Akwapim South in the Eastern Region of Ghana. He is a lawyer and member of the General Council Ghana Bar Association.
Wɔwoo Wiafe wɔ Akwapim South wɔ Epuei mantɔw mu Ghana. Ɔyɛ mbranyimfo na kuw ba wɔ General Council Ghana Bar Association.
== Amanyɛsɛm ==
Wiafe dzii kan ba mbrahyɛbagua fie wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw ne dzin mu wɔ 2000 Ghana Amansan Abatow mu a na ogyina mu ma Akwapim South Abatow mpasua do. Nna ɔyɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Onyaa amba 22,328 wɔ 39,955 mu a na ogyina hɔ ma 55.9%. National Democratic Congress amanyɛkuw no nyaa dɔm kuma ngua a ɔyɛ 92 wɔ mbrahyɛbagua fie ngua a ɔyɛ 200 mu wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do ebiasa wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana. Odzii nkogu wɔ 2004 abatow mu ma Magnus Opare-Asamoah (NPP) amanyɛkuw nyi, a onyaa 0.70% ma Opare-Asamoah nyaa 56%. Wɔ n'amanyɛsɛm edwuma mu no, Wiafe na ne mansin mu soafo (DCE), Andrew Y. Nyarko-Adu, na wɔko tsia hɔn ho wɔ prɔe na kwan bɔn do wotwa ngua ho.
== Edwuma ==
Wiafe yɛ nkaano Mbrahyɛbaguanyi wɔ Akwapim South abatow mpasua do wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana fitsi 2001 kesi 2005.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
gradsqoskm1728rfppy9o7qdu2xa5qr
Shahrisabz
0
984
12918
5333
2024-04-09T10:53:34Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q569766}}
'''Shahrisabz''' (Uzbek: Шаҳрисабз ''Shahrisabz''; Tajik: Шаҳрисабз; Persian: شهر سبز, <small>romanized:</small> ''shahr-e sabz'': "city of green" / "verdant city"; Russian: Шахрисабз) yɛ kurow a ɔwɔ ɔmantam no mu wɔ Qashqadaryo Mantam mu wɔ Uzbekistan kesee fam wɔ bɛyɛ kilomita 80 wɔ Samarkand anafo fam, na nye sorokɔ yɛ mita 622. Nyimpa dodo a wɔwɔ hɔ yɛ 140,500 (2021). Abakɔsɛm mu no, na wɔfrɛ Shahrisabz dɛ Kesh anaa Kish, na ber bi na ɔyɛ Asia finimfin fam kurow kɛse, na na ɔyɛ Sogdiana, Persia Achaemenid Ahemman no mantsam no kurow tsitsir. Wonyim no tsitsir nnɛ dɛ afeha a ɔtɔ do 14 Turco-Mongol nkonyimdzifo Timur awobea.
== Abakɔsɛm ==
Kan no na wɔfrɛ Shahrisabz dɛ Kesh anaa Kish ("ɔsɔ koma") na wɔdze hɔn ho bɔɔ tsetse Nautaca no ho ber tsiaa bi, na ɔyɛ Asia finimfin fam nkurow a akyɛ kyɛn biara no mu ekoro. Wɔdze sii hɔ bɛbor mfe 2,700 a etwam nyi na ɔyɛɛ Achaemenid Ahemman anaa Persia no fa fi afeha a ɔtɔ do 6 kosi 4 A.Y.B. Wɔ saa ber yi nyinara mu no, Kesh kɔɔ do yɛɛ Sogdiana, ɔmantsam kɛse bi a ɔwɔ Ahemman no mu no kurow tsitsir a ɔho hia. Nwoma ahorow a efi Achaemenid ber awiei no ka kurow no afasu a wosiesiee no ho asɛm. Wɔfrɛ no Shahrisabz fir Timurid ber do.
Alexander Ɔkɛseɛ no ɔsahene Ptolemy faa Bactria satrap na ɔyɛ nye ho dɛ ɔwɔ Persia ahengua do, Bessus, wɔ Nautaca ma enti ɔdze Achaemenid Ahemman kɛse a ber bi na ɔyɛ kɛse no baa awiei. Alexander Ɔkɛseɛ paw dɛ ɔbɛdzi n’awɔw ber mu na ohyiaa nye yer Roxanna wɔ mpɔtsam hɔ wɔ 328-327 A.Y.B. Wɔ afe 567 na 658 Y.B. Wɔ afe 710 mu no, Arabfo dzii kuropɔn no do nkonyim[4] na Mongolfo a wɔdzii Khwarezmia do nkonyim wɔ afeha a ɔtɔ do dunkron mu akyi no, ɔmantsam no baa Barlas abusuakuo no tumi ase, a ɔtse dɛ dzea hɔn abusuakuo nyinara nye saa ɔmantsam yi wɔ abusuabɔ.
== Bea a Wɔwoo Timur ==
Kesh nye baabi a wɔwoo Timur wɔ afe 1336 mu, na ɔyɛ mpɔtsam hɔ Barlas panyin ketsewaa bi abusua, na wɔ Timurid Ahemman no mfiase mfe no mu no, kurow no nyaa nye mmoa kɛse. Timur buu Kesh dɛ nye “kurow” na ɔyɛɛ nhyehyɛe dɛ awiei koraa no ɔbɛyɛ bea a wɔbɛto n’adamoa. Nanso, wɔ n’ahenni mu no, dwumadzibea tsitsir dan kɔɔ Samarkand mmom. Wɔ Timur ber do no, wosii wiadze adansi ho adwinni ahorow a ɔyɛ nwonwa: Ak-Saray ahemfie, Dorusiodat nkae dan no. Kurow no dzii aper dɛ wobenya ahofadzi wɔ Bukharan nnyido ase na Russiafo boaa Bukharan emir no ma odzii kurow no do nkonyim wɔ afe 1870 mu.
== Abakɔsɛm Mu Mbea Ahorow ==
[[Fael:Shakhrisyabz_Suzani.jpg|thumb|Shakhrisyabz suzani, first half of 19th century. Suzanis played a central role in the lives of the people of Uzbekistan. This suzani derives its particular appeal from its high proportion of light and brilliant colours: golden yellow, orange, ochre and light blue. Sold for EUR 39,000 in 2015]]
[[Fael:Aq-Saray_Shahrisabz_2.JPG|thumb|Remains of the Ak-Saray Palace.]]
Nkaedum ahorow pii a ɔyɛ nwonwa a aka a efi Timurid Ahemman no mu no ama hɔn etumi akyerɛw kurow no fa dadaw no wɔ UNESCO Wiadze Agyapadze Kyerɛwtohɔ no mu. Nanso, finimfin mber mu kurow no mbea akɛse a wɔsɛee no wɔ afe 2015 mu dze yɛɛ abɔntsen do atrae na mbea a nsrahwɛfo kɔ hɔ no ama UNESCO haw hɔn. Ebetumi aba dɛ nsɛm a hɔn ahyehyɛ no betumi ayer.
* '''[[Ak-Saray Palace]]'''
'''Timur Ɔhyewber Ahemfie''' '''([[Timur]]'s Summer Palace)''', wɔyɛɛ “Ahemfie Fitaa” no ho nhyehyɛe dɛ ɛbɛyɛ nea ɛyɛ kɛse sen Timur adan nyinaa. Adwumfo a Timur pam wɔn fii Khwarezm a wodii so nkonim nnansa yi ara no na wofii ase wɔ 1380 mu. Nea ɛyɛ awerɛhow no, n’apon-abantenten akɛse a ne tenten yɛ mita 65 no afa horow nkutoo na ɛwɔ hɔ, a wɔde bruu, fitaa ne sika kɔkɔɔ mosaic ahorow ayɛ. Ak-Saray no hyɛn no atifi no, nkrataa akɛse wɔ hɔ a ɛka sɛ: "Sɛ wokasa tia yɛn tumi a – hwɛ yɛn adan!"
* '''Kok Gumbaz Nkramofo Asɔredan''' ('''Kok Gumbaz Mosque / Dorut Tilovat - ([[Dorut Tilavat]]) Complex)'''
Nkramofo Fida asɔredan bi a Ulugh Beg sii wɔ afe 1437 mu dze hyɛɛ n’agya Shah Rukh anuonyam, a nye dzin kyerɛ “Blue Dome”. Dzea wɔfrɛ no “Adwendween Fie” no wɔ Kok Gumbaz Nkramofo Asɔredan no akyi pɛɛ, amusiei a Ulugh Beg sii wɔ 1438 mu nanso ɔda edzi dɛ wɔmfa nyɛ amusiei da.
* '''Hazrat-i Imam Gyinabew''' '''(Hazrat-i Imam Complex)'''
East of the Kok Gumbaz is another mausoleum complex called '''Dorus-Saodat''' (Seat of Power and Might), which contains the Tomb of Jehangir, Timur's eldest and favorite son. The adjacent mosque is said to house the tomb of a revered 8th century [[imam]] [[Amir Kulal]].
* '''Timur Nda''' ('''Tomb of Timur)'''
Behind the Hazrat-i Imam Emsemble is a bunker with a door leading to an underground chamber, discovered by archaeologists in 1943. The room is nearly filled with a single stone casket, on which inscriptions indicate that it was intended for Timur. However, the conqueror was buried in Samarkand, not at Shahrisabz, and mysteriously, his tomb in Shahrisabz contained two unidentified corpses.
Also of interest are medieval baths and an 18th-century [[bazaar]].
*Shahrisabz Tsetse Ndzɛmba Akora a Ɔhwɛ Abakɔsɛm Na Ndzɛmba Amandze Do ([[Shahrisabz Museum of History and Material Culture]])
== Wɔ Amandze a Agye Dzin Mu ==
Wɔ 1980 mfe no mu no, Uzbek Soviet ndwomtofo kuw Yalla kyerɛw dwom bi faa Shahrisabz ho.
== Hwɛ iyi Nso ==
*[[List of World Heritage Sites in Uzbekistan]]
psuxjxqbld7ky0rvhlcrjeghmmmawnd
Sherifa Gunu
0
985
6928
5340
2023-04-22T11:11:35Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sherifa Gunu''' yɛ Ghana ndwomtonyi a, ne ndwom ka akoma.[1] wɔwoo no odehyeba wɔ Adehye ebusua kuw mu wɔ Dagbon, a ɔwɔ Northern mantɔw mu wɔ Ghana. Gunu nya ɔpɛ ma ndwomtow na asaw fri ne mbofra ber mu.[2]
Sherifa akɔ asaw akansi ahorow mu wɔ ne mantam na ne ɔman no mu.[2]
== Abrabɔ Ahyɛse ==
Wɔwoo Sherifa Gunu wɔ Dagbon Ahemman mu wɔ Ghana Etifi Mantɔw mu wɔ adehye ebusua mu. Ogyae sukuu wɔ ne mbofra ase na ekyir yi osii akan wɔ ne mantɔw nye ne ɔman no mu asaw akansie ahorow nyinara mu.
== Ndwomtow Edwuma ==
Sherifa Gunu bɛyɛɛ etifi fa mu mantɔw asaw mu kandzifo nye nyaa odzi kan a ɔtɔ do ebien wɔ 1998 Embassy Pleasure, ɔman asaw akansie a w'agye dzin wɔ 1990 mfe no mu. Ekyir yi ɔnye nyimpa tse dɛ "King Ayisoba" nye
Terry Bonchaka nyaa kyɛfa wɔ afe 2003 Hiplife asaw akansie no mu. Gunu bɛyɛɛ obi a odzii dzibew do ebien na Terry Bonchaka dzi kan wɔ akansie no mu.[3] Wɔ afe 2017 mu no, oyii ne ndwom bi a w'ato dzin Salamatu, a ono nso yɛ ne ndwom nwoma no mu kor asɛmtsir. Ɔdaa no edzi dɛ sanstir ntsi a ɔdze ndwom no dzin too do nye dɛ wobehu Afrika dzin soronko a ɔyɛ.[4]
== Agordzi dwuma ahorow ==
Sherifa Gunu yɛɛ ne dwumadzi wɔ Ɔman Agordzibea maa Zongofest a odzi kan, ɔyɛkyerɛ a wɔdze hyɛɛ Zongo nyimpa etsitsir enyimunyam na wohu mberantse na mbaa hɔn adom akyɛdze.[5] Ɔsan dze agordzi dwuma hyehyɛɛ do wɔ Golden Tulip na onye ndwomtowfo kuw dzii dɛm dwuma no mu wɔ Accra ber a Ghana nkitahodzi nhyehyɛɛ a wɔfrɛ no ‘Corporate Wednesday’ no rokɔ do, dɛm dwumadzi yi wɔ yɛɛ dɛ wɔdze bɛka ndwumakuw beberee
s abɔmu wɔ hɔn edwuma ho nkitahodzi ho.
Sherifa tow ndwom dze boa Kojo Antwi, Amakye Dede, Daddy Lumba, Nana Acheampong nye Sarkodie na nyinara mu no ɔyɛɛ ndwomtow bukuu ebiasa.[7]
== Abasobɔdze ne dzin a wɔdze too gua ==
1st runner up, 1998 Ɔman Asaw Nkonyimdzifo(The Embassy Pleasure). Dza ɔtɔ do 1, 2003 Hiplife Asaw Nkonyimdzifo.[8]
== Discography ho nsɛm ==
== Abrabɔ mu nsɛm ==
Sherifa yɛ nkramonyi na ɔwɔ mba ebien.[9][10]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Eugene Osafo-Nkansah (16 May 2011). "Sherifa Gunu delivers baby girl". Ghana Music. peacefmonline.com. Retrieved 6 December 2013.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"ProfileAbility – Sherifa Gunu". ProfileAbility. 28 December 2016. Retrieved 25 March 2022.''
'''• ^''' ''Ghana web. "Sherifa Gunu Profile:". Ghana web. Ghana web. Retrieved 10 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana web. "Sherifa Gunu announces new single Salamatu". Ghana Web. E News Gh. Retrieved 26 July 2017.''
'''• ^''' ''"Sherifa, Fancy Gadam rock Zongofest Honours". Ghana Web. Retrieved 17 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana Web. "Sherifa Gunu, Others For Corporate Wednesday Launch". Ghana Web. Retrieved 26 July 2017.''
'''• ^''' ''Michael Prempeh (1 January 2012). "Sherifa Gunu". Focus Ghana. Retrieved 6 December 2013.''
'''• ^''' ''"Sherifa Gunu Profile:". Ghana Web. Ghana Web. Retrieved 10 June 2017.''
'''• ^''' ''Eugene Osafo-Nkansah (16 May 2011). "Sherifa Gunu delivers baby girl". peacefmonline.com. Retrieved 27 February 2020.''
'''• ^''' ''Bala MD (17 November 2022). "Sherifa Gunu To Tour USA". Naijabasic.ng. Retrieved 19 November 2022.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
atfayz1is2i0zbifbg4suooi5z611n2
Sherry Ayitey
0
986
6929
5342
2023-04-22T11:11:39Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sherry Ayittey''' (wɔwoo no 1948) yɛ Ghananyi biochemist, amanyɛnyi na mbasiafo ntamgyinanyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
m9htopj85h76ib0g5g08291janngi25
Shibam
0
987
5353
5352
2023-04-20T19:29:06Z
MF-Warburg
12
10 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q192518}}
'''Shibam Hadramawt''' (Arabic: شِبَام حَضْرَمَوْت, wɔkyerɛw no roman: Shibam Hadramawt) yɛ kurow a ɔwɔ Yemen. Ɔwɔ nyimpa bɛyɛ 7,000, na ɔyɛ Shibam Mantam no atrae wɔ Hadhramaut Mantam mu. Wonyim no dɛ ɔwɔ adan atsentsen a wɔdze atsɛkyɛ ayɛ, na wɔfrɛ no "Chicago a ɔwɔ Sar do" (شِيْكَاغو ٱلصَّحْرَاء), anaa "Manhattan a ɔwɔ Sar do" (مَانْهَاتَن ٱلصَّحْرَاء).
== Abakɔsɛm ==
Nkyerɛwee a edzi kan a woniym a ɔfa kurow no ho no fir afeha a ɔtɔ do 3 Y.B. Ná ɔyɛ Hadramawt Ahenni no ahenkurow.
Wɔ afeha a ɔtɔ do duabien mu no, na ɔyɛ nkuropɔn akɛseɛ ebasa a ɔwɔ Qu'aiti Sultanate no mu ekoro, a aka no nye Al-Mukalla na Ash-Shihr.
Wɔdze kuropɔn no too UNESCO Wiadze Agyapadze Kyerɛwtohɔ mu, wɔ afe 1982 mu.
Wɔ afe 2008 mu no, ahum bi a ɔtɔe wɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse no tuu Shibam.
Wɔ Yemen Ɔmanko no mu no, kurow no sɛee kakra ber a atuatewfo totow kar ɔtopae bi akyi. Na nkabom atopae nso wɔ hɔ wɔ mpɔtam hɔ. Wɔ afe 2015 mu no, UNESCO kyerɛw kurow no dzin dɛ "amandze agyapadze a ɔwɔ esian mu".
== Asase Ho Nsɛm ==
Kurow no wɔ Hadhramaut Mantam no finimfin-atɔe fam, wɔ Ramlat al-Sab'atayn Sar do. Nye kwan tsitsir no dze Sana’a na nkurow afoforo a xwɔ Yemen atɔe fam no bom kɔ apuei fam nsasesin no mu. Nkurow a ɔbɛn hɔ paa nye Seiyun, wimhyɛn gyinabea bi atrae, na Tarim, a nye nyinara wɔ apuei fam. Ɔkwan foforo bi a efir Alajlanya ekuraase a ɔwɔ atɔe fam no mu no dze Shibam kɔ Mukalla, amrado no ahenkurow a ɔwɔ India Po no ho no.
== Wimu Tsebea ==
Shibam wɔ sar do wimu tsebea a ɔyɛ hyew (Köppen: BWh). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, [[Obiradzi]] yɛ ɔsram a ɔhɔ yɛ hyew kyɛn biara wɔ afe no mu. [[Sanda]] yɛ ɔsram a awɔw wom kyɛn biara, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhɔ hyew yɛ 18.6 °C (65.5 °F).
{| class="wikitable mw-collapsible"
! colspan="14" |hideClimate data for Shibam
|-
!Month
!Jan
!Feb
!Mar
!Apr
!May
!Jun
!Jul
!Aug
!Sep
!Oct
!Nov
!Dec
!Year
|-
!Average high °C (°F)
|24.0
(75.2)
|25.3
(77.5)
|27.4
(81.3)
|29.5
(85.1)
|31.8
(89.2)
|33.4
(92.1)
|32.5
(90.5)
|31.8
(89.2)
|30.8
(87.4)
|29.0
(84.2)
|26.7
(80.1)
|25.3
(77.5)
|29.0
(84.1)
|-
!Daily mean °C (°F)
|18.6
(65.5)
|19.9
(67.8)
|22.1
(71.8)
|24.3
(75.7)
|26.7
(80.1)
|28.0
(82.4)
|27.5
(81.5)
|26.9
(80.4)
|26.0
(78.8)
|23.3
(73.9)
|20.8
(69.4)
|19.8
(67.6)
|23.7
(74.6)
|-
!Average low °C (°F)
|13.3
(55.9)
|14.6
(58.3)
|16.9
(62.4)
|19.2
(66.6)
|21.7
(71.1)
|22.7
(72.9)
|22.6
(72.7)
|22.1
(71.8)
|21.3
(70.3)
|17.6
(63.7)
|14.9
(58.8)
|14.3
(57.7)
|18.4
(65.2)
|-
!Average precipitation mm (inches)
|8
(0.3)
|5
(0.2)
|17
(0.7)
|10
(0.4)
|3
(0.1)
|0
(0)
|3
(0.1)
|4
(0.2)
|1
(0.0)
|0
(0)
|5
(0.2)
|8
(0.3)
|64
(2.5)
|-
| colspan="14" |Source: Climate-Data.org
|}
== Dan Nhyehyɛe ==
=== Nsɛm a Hɔn aka Abom ===
Shibam a mprempren ɔyɛ UNESCO Wiadze Agyapadze Bea no yɛ dzea wonyim no dɛ ɔda nsow wɔ adansi ho. Wɔdze atsɛkyɛ birikisi na ɔyɛɛ Sibam afie no nyinara, na emu bɛyɛ 500 yɛ abantsentsen, a ɔkorɔn abansor 5 kosi 11, a abansor biara wɔ dan koro anaa ebien. Wɔdze saa adansi kwan yi dzii dwuma sɛnea ɔbɛyɛ a wɔbɛbɔ hɔn a wɔtse hɔ no ho ban efi Bedouinfo ntua ho. Bee a Sibam atra hɔ bɛyɛ mfe 1,700 ni no, kurow no mu afie dodo no ara fir afeha a ɔtɔ do 16 mu. Nanso, hɔn asan asi pii mprɛn pii wɔ mfehaha kakraa a atwam no mu.
Wɔtaa frɛ Sibam dɛ "wimu kurow a akyɛ kyɛn biara wɔ wiadze". Ɔyɛ nhwɛdo a akyɛ na ɔyɛ papa a ɔfa nkuropɔn nhyehyɛe a egyina nnyinadosɛm a ɔfa adansiɛ a ɔda fam do no mu ekoro. Kurow no wɔ adan a wɔdze atsɛkyɛ ayɛ a ɔware kyɛn biara wɔ wiadze no bi, a emu bi nye sorokɔ boro mita 30 (anammɔn 98), entsi na ɔyɛ adan atsentsen a wɔdze adan akɛse ayɛ a edzi kan. Dzea ɔbɛyɛ na hɔn abɔ adan no ho ban afi nsu na nsu a ɔreworo do no ho no, ɔsɛ dɛ wɔhwɛ afasu no do daa dzenam atsɛkyɛ a wɔdze gu do foforo a wɔdze gu do no do. Wɔdze ɔfasu a wɔn abɔ ho ban etwa kurow no ho ehyia, na ɔdze dzin "Sibam kurow a wɔn ato afasu ho ban".
=== Nruhunahuna Ahorow ===
Mframa, nsu, na ɔhyew a ɔma ɔyɛ hyew taa dze atsɛkyɛ birikisi adan no to esian mu, na ehia dɛ wɔhwɛ do ber nyinara na ama hɔn etumi ahwɛ wɔn adan no do. Nsuyir a efir ahum bi a ɔtɔe wɔ mbea a nsu tɔ na owia bɔ kɛse mu bae wɔ afe 2008 mu no kaa kurow no kɛse. Nsuyir no maa adan pii a ɔwɔ kurow no mu no fapem no sɛee, na awiei koraa no ɔmaa ɔhwee ase. Ɔsan nso yɛ bea a Al Qaeda ntua no sii wɔ afe 2009 mu.
Wɔ afe 2015 mu no, wɔdze Shibam kaa Wiadze Agyapadze Mbea a ɔwɔ esian mu ho ber a ɔmanko a emu yɛ dzen sii wɔ Yemen no. Abakɔsɛm mu adan sɛee kɛse wɔ ɔtopae kɛse a wɔtowee wɔ Sana'a no mu, na ɔda do ara wɔ esian mu fir akodzi ho.
=== Nfonyinsie Bea ===
<gallery mode="packed" heights="200px">
File:Shibam door.JPG|City gate
File:Shibam2.JPG|View of some "skyscrapers"
File:Shibam Yemen Interior.jpg|Two buildings on a street inside the town
File:15 Šibam (10).jpg|Street view
File:15 Šibam (14).jpg|Architecture pattern
File:Old Walled City of Shibam-109044.jpg|Shibam buildings with balconies
File:Old Walled City of Shibam-109041.jpg|View of Old Walled City of Shibam
File:Jemen_Shibam-SJ_004_wp.jpg|View of Shibam
</gallery>
== Hwɛ iyi Nso ==
* [[Ma'rib]]
* Finimfin Apuei ([[Middle East]])
* [[Shabwa]]h
* Arabia Anaafo ([[South Arabia]])
ilxsayb6yqe95pff9yjzsszl7cxrnm9
Sika Bella Kaboré
0
988
7821
7751
2023-05-05T17:30:28Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Sika Bella Kaboré'''(wɔwoo no [[Ɔbɛsɛ]] 20, 1959) ɔyɛ Togolese-born Burkinabé jurist, healthcare advocate, na yer ma Ɔpanyin dadaw ma Burkina Faso, Roch Marc Christian Kaboré. Ɔsoom dɛ Ewuraba a odzi kan ma Burkina Faso fri Mumu 29, 2015 dze kɔ Sanda 24, 2022, wɔ aber a ne kun, Roch Marc Christian Kaboré, military dze ɔhyɛ yii ne efir eguar do.[1][2]
== No ho nsɛm ==
'''Kaboré wɔwoo no dɛ Sika Bella Adjoavi''' wɔ Lomé, a ɔyɛ ndɛ Togo,[1][2] maa Mawupé Valentin Vovor, a.ɔyɛ Togolese physician, na Emilia Moreira.Dzin a daa wɔdze frɛ no Bella, a ɔhyɛ ne dzin mfinfin.[1]
Kaboré wiee ne master's degree wɔ law mu wɔ University of Lomé.[1][2] Na ofri hɔ kɔɔ France dze kɔ toa n'adzesua do wɔ University of Burgundy. Ohyia nyia ɔbɛyɛ ne kun , Roch Marc Christian Kaboré, wɔ aber a hom nyinara yɛ esuafo wɔ French universities.[1] Wɔ waree wɔ afe 1982 na wɔ nyaa mba ebiasa.[1] Wɔ kɔ tsena Kaboré ne ɔman Burkina Faso wɔ 1980 ne mu, na ɔdze ne ho hyɛɛ Chamber of Commerce and Industry (CCI) wɔ Ouagadougou dɛ legal studies officer, wɔ aber a ne kun bɛyɛɛ Ɔkwankyerɛfo Panyin maa International Bank wɔ Burkina Faso.[1]
Wɔ 2006, Kaboré bɛyɛɛ Panyin a ɔdaf KIMI Foundation ano, na wɔ ma apɔwmudzen ho akwankyerɛ a ɔpam yarba ahorow dze ma Burkinabé mbasiafo na mbofra.[1] KIMI Foundation,a ɔkyerɛ dɛ "ikyim" wɔ Dyula kasa mu, ne botae nyi dɛ ɔbɛma ayarhwɛ wɔ nyarba ahorow a n'ano yɛ dzen ho, ibi nye breast cancer, cervical cancer, na sickle cell yarba.[1]
Wɔ dawurbɔ mu no Kaboré nye Ewuraba a odzi kan dadaw Chantal Compaoré dɛ ne kun ne amanyɔsɛm edwuma bɛyɛɛ kɛse wɔ 1990 mu na 2000 mu.[1] Hom ebien na wɔkyɛ abrabɔ mu abakɔsɛm kor . Mbasiafo ebien no na wɔ war Burkinabé amanyɔ mpanyinfo na wɔwoo hɔn wɔ abrokyir - Kaboré yɛ Togolese, wɔ aber a Compaoré yɛ Ivorian.[1] Amanyɔfo no bi wɔ gyedzi dɛɛ hɔn ebien yɛ ayɛnkofo mapa , nanso Ɔmanpanyin Kaboré ne amanyɔ mpanyinfo ngye dɛm asɛm yi ndzi, ''wɔkaa kyerɛ dɛ Jeune Afrique'', " na wɔ yɛ anyenkofo osiandɛ dwumadzi a na ɔwɔ hɔ kun hɔn ntsɛmu . Na ibom yebotum a ka dɛ na wɔyɛ anyenkofo a? Menngye ndzi."[1]
Wɔ 2015, na ɔyɛ Chamber of Commerce and Industry(CCI) kuw mu nyimpa ne executive committee.[1] Ɔbɛyɛɛ Ewuaraba odzi kan wɔ Burkina Faso wɔ December 29, 2015, odzi ne kun ne nkoyimdzi ekyir wɔ November 2015 abatɔw a wɔdze yi Ɔmanpanyin .[1]
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' '''''h''''' '''''i''''' '''''j''''' '''''k''''' '''''l''''' '''''m''''' '''''n''''' ''Roger, Benjamin (2015-12-09). "Burkina : qui est Sika Bella Kaboré, la nouvelle première dame du Faso?". Jeune Afrique. Archived from the original on 2018-04-18. Retrieved 2019-01-21.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Qui est Sika Bella Kaboré, la femme de Roch Christian Kaboré, la nouveau président du Burkina Faso". Nofi. 2015-11-12. Archived from the original on 2019-01-26. Retrieved 2019-01-26.''
[[Nkyekyεmu:Africa]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso otemmuafo]]
nbyeuk92xs1av7dtxf54hlfyx97wn2a
Sikakorabea
0
989
5369
5368
2023-04-20T19:29:09Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q22687}}
Sikakorabea yɛ bea a nkorɔfo sie sika.
Ɔyɛ bea a dodowara agye ato mu na Okitsa edwumayɛfo.
jay2jcdjsylsccly2w3j3b2pclxkukh
Simon Alangde Asabo
0
990
6930
5371
2023-04-22T11:11:43Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
SIMON ALANGDE ASABO
'''Simon Alangde Asabo''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi a abɛsen kɔ ma Bongo mpasuardo wɔ Etsifi Epuei mbewdo wɔ Ghana wɔ Kwasafoman a otsia anan no mu.
ƆBRA AHYƐSE:
Wɔwoo Asabo wɔ Bongo wɔ Etsifi-Epuei mbewdo wɔ Ghana.
EDWUMA:
Alangde yɛ Nkontaabunyi.
AMANYƐSƐM:
Odzi kan no wɔpaaw Alangde dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Bongo mpasuar wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn esia Ghana asahen abatow no mu. Wɔpaaw no wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do. Ɔdze ne bɛhyɛɛ Gaaga Akayeri Azitariga a nna no so Akatamanso amanyɛkuwba (National Democratic Congress) dze ogyinaa wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana mu.
Alangde hweer ne dzibew no maa Albert Abongo wɔ abatow a ɔtoaa do no wɔ afe apem ahaebien no mu.
ABATOW:
Mba dodow 30,750 mu a wotuum kanee no, Alangde nyaa mu 22,695 a nna ogyina hɔ ma 73.8% na wogyinaa do paaw no. Wɔsaan Emmanuel Akobire Adosenaba a ɔyɛ "People's Convention party" kuwba, Ayamga Joseph Leo a ɔyɛ "National Convention Party" ananmusinyi na John Adobongo Atanga a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba ho yii Alangde. Mba a dɛm nyimpakuw yi nyaa yɛ 8.7%, 3.15% na 14.34% dɛ mbrɛ hɔn edzin no dzidzi do no.
NHWƐDO:
1996 Parliamentary Election Results. Ghana: Electoral Commission of Ghana. p. 6.
FM, Peace. "Ghana Election 2000 Results - Bongo Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-18.
FM, Peace. "Parliament - Bongo Constituency Election 2012 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-18.
Elected Parliamentarians - 1992 Elections. Ghana: Electoral Commission of Ghana.
Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result -Election 2000 (PDF). Ghana: Electoral Commission of Ghana. 2007. p. 39.
FM, Peace. "Parliament - Bongo Constituency Election 2000 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-18.
FM, Peace. "Parliament - Bongo Constituency Election 1996 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2020-10-18.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
742g6wwresram8tmxecemw5sjdt0f7j
Simon Anyoa Abingya
0
991
6931
5374
2023-04-22T11:11:47Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Simon Anyoa Abingya''' yɛ Ghana amanyɛnyi wɔ Ghana amanyɛkuw a ɔtɔ do anan no mu nyimpa a ogyina hɔ ma Bolganga abatow mpɛsoado wɔ National Democratic Congress (NDC) dzin mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3s2ear68g4v2p17x9ttdgckx1ka94vz
Simon Atingban Akunye
0
992
7706
7327
2023-05-01T17:52:44Z
Robertjamal12
13
/* Abatow a wɔyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97012334}}
'''Simon Atingban Akunye''' (wɔwoo no 2 [[Kwakwar]] 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi.<ref>http://staging.odekro.org/person/simon-atingban-akunye/</ref> Na ɔyɛ Ghana Aman a ɔtɔ do anan no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum no munyi, na ogyinaa Pusiga mantɔw ananmu wɔ Ghana Atsifi epue mantɔw mu.<ref name="ghanamps.com">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=57</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Akunye wɔ [[Kwakwar]] da a ɔtɔ do ebien , afe 1954. Ɔyɛ obi a ofi Pusiga wɔ Upper East Region wɔ Ghana. Ɔyɛ ɔyarehwɛfo panyin a hɔn akyerɛw ne dzin wɔ ɔyarehwɛfo nwoma mu. Ɔnyaa nye ayarehwɛ adansedie kratsaa wɔ Nigeria. Eyi sii wɔ afe 1984 mu. Ɔsan nso wɔ Executive master’s degree wɔ Governance and Leadership mu wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration. Ɔnyaa adansedie krataa no wɔ afe 2008 mu.<ref name="web.archive.org">https://web.archive.org/web/20160506210847/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=57</ref>
== Edwuma ==
Akunye yɛ ayarehwɛfo panyin wɔ Akunye Nkaedzi Ayaresabea (Akunye Memorial Clinic).<ref name="web.archive.org"/>
== Amanyɛsɛm ==
Wɔdzii kan too aba ma Akunye kɔɔ mbrahyɛbagua mu wɔ National Democratic Congress tekiti do wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/uppereast/174/index.php</ref> Ɔtuu mmirika dii tumi a ɔtɔ do ebien wɔ afe 2008 mu a ɔdzii nkonyim.<ref>Ghana (2009). https://books.google.com/books?id=3t9BgPXw2OcC&q=ghana+gazette+2009 Government Printer.</ref> Nanso, ɔhweer National Democratic Congress primaries wɔ afe 2016. Ɔno ekyi no, ɔsii gyinae dɛ ɔbɛkɔ Independent wɔ afe 2016 Ghana mbrahyɛbagua abatow mu, nanso ɔhweer Pusiga atenaeɛ no maa Laadi Ayii Ayamba a ɔfir National Democratic Congress no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/parliament/uppereast/174/index.php</ref>
== Abatow a wɔyɛ ==
Wɔpaw Akunye sɛ mmarahyɛ baguani ma Pusiga mantɔɛ a ɔwɔ Upper East Region, Ghana wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Ɔdzii nkonyim wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/uppereast/174/index.php</ref><ref name="Ghana 2005. p. 186">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 186.''</ref> Na nye mansin no yɛ mbrahyɛbagua nkongua 9 no fa wɔ nkongua 13 a National Democratic Congress dzii wɔ saa abatow no mu maa Upper East Region no mu. National Democratic Congress dzii nkonyim kakraa bi a nye nyinara yɛ Mbrahyɛbagua nkongua 94 wɔ nkongua 230 mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/president/index.php</ref> Wɔdze abatow 12,112 na ɛpaw no wɔ abatow 18,700 a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 64.8% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn Yahaya Seidu Awinaba a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (NPP) no mu. Ɔnyaa amba 6,588 wɔ abatow a wɔtow nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 35.2% yɛ pɛ.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com"/><ref name="Ghana 2005. p. 186"/>
Wɔ afe 2008 mu no, wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ ɔmantɔw koro no ara mu. Ɔdzii nkonyim wɔ National Democratic Congress tekiti do. Wɔdze amba 8,803 na ɛpaw no wɔ ambatow 15,684 a ɔfata a wɔtoeɛ nyinara mu. Eyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 56.13% yɛ pɛ. Wɔpaw no kyɛn Azongo Peter Tasiri a ofi Peoples’ National Convention, Mohammed Imoro Asoko a ofi [[New Patriotic Party]] na Abugbila Daniel a ofi Convention People’s Party mu. Eyinom nyaa abatow 391, 5,021 na 1,469 wɔ abatow a wɔtow nyinara mu. Eyinom ney 2.49%, 32.01% ne 9.37% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/uppereast/174/index.php</ref><ref>''Ghana Elections 2008. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 114.''</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Katoleknyi (Catholic) na wawar s ɔwɔ mba awɔtwe.<ref name="ghanamps.com"/>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
2buer20ycy3mpg2jd0yzhv223bgysrs
Simon Osei-Mensah
0
993
7707
7328
2023-05-01T17:52:49Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q30318643}}
'''Simon Osei-Mensah''' (wɔwoo no 27 [[Esusow Aketseaba]] 1961) yɛ Ghana amanyɛnyi, ɔyɛ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esia (6) na Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi, na ɔyɛ [[New Patriotic Party]] no munyi wɔ Ghana. Ɔyɛ Ashanti Mantɔw soafo wɔ Ghana.[2] Ɔmanpanyin Nana Addo Danquah Akuffo-Addo na ɔpaw no wɔ [[Sanda]] 2017 mu na Mbrahyɛbagua no mufoɔ penee do wɔ [[Kwakwar]] 2017 mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
r3t6x4s0ycmbnsehbwc5bc2hyngi34a
Simons Addai
0
994
7329
7209
2023-04-22T20:36:30Z
Robertjamal12
13
category, replaced: mbrahyɛ bagua → Mbrahyɛbagua (8) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96942634}}
'''Simons Addai''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua ho nyimdzefo.[1] Ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Techiman Anafo mantɔw fir 7 [[Sanda]] 2009 kɔsi 6 [[Sanda]] 2013 wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps-by-year-group/details.php?id=27&group=2462. ''www.ghanamps.com.'' Retrieved 4 July 2020.</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Nkwaeso-MP-donates-GH-9-000-00-towards-local-clinic-project-220401. ''www.ghanaweb.com.'' 30 September 2011. Retrieved 4 July 2020.</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Addai wɔ 14 [[Ebɔbira]] 1954.<ref>http://staging.odekro.org/person/simons-addai/. ''staging.odekro.org.'' Retrieved 4 July 2020.</ref> Ɔfir Krobo-Techiman, Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye bachelor's degree (BEd) wɔ Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast) mu wɔ afe 2003 mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Addai yɛ nwomasua ho ɔbenfo.[1] Ɔnye Ghana Nɛomasua Dwumadzibea yɛɛ edwuma dɛ Ɔhwɛfo Panyin ne ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Bamiri LA JSS.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
=== 2004 Abatow ===
Wɔdzii kan paw Addai dɛ Ghana Ɔmanpanin Mmarahyɛ Bagua a ɔtɔ do anan a ɔfir aseɛ fir [[Sanda]] 2005 kɔsii [[Sanda]] 2009 no munyi.<ref>http://ghanamps.com/home/. ''ghanamps.com.'' Retrieved 6 July 2020.</ref> Wɔpaw no dɛ ɔmmɛgyina amansin no ananmusifo wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Wɔdze amba 27,803 na ɛpaw no wɔ ambatow 58,160 a wɔtow nyinara mu. Eyi nye amba a ɔfata a wɔtow nyinara mu 47.80% yɛ pɛ. Addai nyaa amba kyɛn Amadu Bermah Suleman a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam (People's National Convention) no mu, Prince Oduro-Mensah a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no mu, Joshua Kwame Owusu Brempong a ofi Nhyiam no mu Nyimpa Kuw (Convention People's Party) no mu na Abdel Hamid Baba a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho (an independent candidate).[5][6] Eyinom nyaa abatow 1,775, abatow 24,416, abatow 735 na abatow 3,431 wɔ abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu.[5][6] Eyinom nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 3.1%, 42.0%, 1.3% na 5.9% yɛ pɛ. Wɔpaw Addai wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/62/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2 August 2020.</ref><ref>''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections.'' Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 138.</ref> Na nye mansin no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua du (10) fa wɔ Mbrahyɛbagua nkongua eduonu anan (24) a ɔwɔ hɔ nyinara mu ma Brong Ahafo mantɔw a ɔwɔ Ghana. Sɛ yɛka nye nyinara bom a, National Democratic Congress dzii nkonyim wɔ Mbrahyɛbagua ananmusifo kakraa bi 94 mu wɔ nkongua 230 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/. ''Fact Check Ghana.'' 10 August 2016. Retrieved 2 August 2020.</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2 August 2020.</ref>
=== 2008 Abatow ===
Addai yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Techiman Anafo mantɔw fir 7 [[Sanda]] 2009 kɔsi 6 [[Sanda]] 2013 wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":0" /> Entsi ɔgyinaa amansin no ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no mu.<ref name="Peace FM. 2020">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/brongahafo/62/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2 August 2020.</ref><ref name="Ghana 2010. p. 57">''Ghana Elections 2008.'' Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 57.</ref> Wɔpaw no wɔ afe 2008 Ghana amansan ambatow mu.<ref name="ghanaelections.peacefmonline.com"/> Ɔnyaa amba 28,586 wɔ ambatow 56,478 a ɔfata a wɔtow wɔ afe 2008 Ghana Mbrahyɛbagua ambatow no mu.<ref name=":0" /><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/brongahafo/62/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 4 July 2020.</ref> Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 50.61% yɛ pɛ.[9][10] Wɔpaw no kyɛn Prince Yaw Donyina a ofi Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no mu, Amoah David Dumah a ofi Ɔmanfo Ɔman Nhyiam (People's National Convention) no mu, Lale David Den a ofi Democratic Freedom Party no mu na Daniel Mensah a ofi Nhyiam no mu Nnipa Kuw (Convention People's Party) no mu. Eyinom nyaa amba 26,829, amba 633, amba 165 na amba 265 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Eyinom nye 7.50%, 1.12%, 0.29% na 0.47% yɛ pɛ. Wɔ saa ambatow no mu no, National Democratic Congress nyaa Mbrahyɛbagua nkongua dodow 114 wɔ nkongua 230 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) a ɔwɔ Ghana man a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name="Peace FM. 2020"/><ref name="Ghana 2010. p. 57"/>
== N'abrabɔ ==
Addai awar a ɔwɔ mba ebiasa. Ɔyɛ Kristoni, sɛ yɛbɛka no pɛpɛɛpɛ a, Adventistnyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
jt32n3nurtf3512x9hji12jr4nmso68
Sindou
0
995
7776
6422
2023-05-05T10:16:19Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1507575}}
'''Sindou''' yɛ kurow bi a ɔwɔ province of Léraba wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ kurow kɛse ma Léraba Province na Sindou Department.
Wɔ nyim dɛm mantɔw yi wɔ is Pics de Sindou ho ntsi, a ɔyɛ sandstone geological nhyehyɛɛ a n'ano yɛ nam .Kurow yi yɛ bebi a ogyina hɔ ma bea a akwantufo dze san hɔn ekyir kɔ Mount Tenakourou, bea a ɔwɔ sor paa wɔ Burkina Faso.
== Ngyinado ==
'''• ^''' Citypopulation.de Population of cities & localities in Burkina Faso
== Abɔntsen do nkitahodzi ==
• Satellite map at Maplandia.com
[[Nkyekyεmu:Kurow wɔ Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Kurow]]
[[Nkyekyεmu:Nkurow a ɔwɔ Maps]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Nkurow a ɔwɔ Africa]]
[[Nkyekyεmu:Mbea a nnyimpa dɔɔso wɔ Cascades Mantɔw mu]]
[[Nkyekyεmu:Africa]]
e2tonrwt2167bn8ji6k2ngm9b0nkmub
Sista Afia
0
996
5415
5414
2023-04-20T19:29:17Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Francisca Gawugah''' (wɔwoo no afe apem ahaakron edunkrɔn ebiasa nye bosoom sanda nye da a ɔtɔ do esuɔn) a edzin a dodow ara nyim dɛ wɔfrɛ no '''Sista Afia''' , ɔyɛ Ghana dwomtownyi nye dwomkyerɛwfo a ɔfri Nkran.
Onyaa dwomtow anyimnyam wɔ mber a ɔhyɛ ase dɛ ɔdze dɛm ndwom a ɔka do yi tow gua"jeje" a ɔnyi dwomtowfoɔ "Shatta Wale nye Afezi Perry".
csv4rdjqlk0u74iub27iwrjowmfmtst
Skuul
0
997
5418
5417
2023-04-20T19:29:18Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Skuul''' yɛ bea a nkorɔfo anaa esuafo kɔ hɔ kɛgye ntsestee anaa kɛgye nyimdzee
ss9ep5jy3ridrsa24fuvug9q7qhmffv
Sofokrom
0
998
5421
5420
2023-04-20T19:29:20Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Sofokrom yɛ kurow aa ɔwɔ Sekunde,wɔ atɔree mantow mu wɔ Ghana.
g9q2a3fffr3itgsngfku00ou0zn8nx1
Solomon Kodjoe Akwetey
0
999
6935
5424
2023-04-22T11:13:04Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99912691}}
'''Solomon Kodjoe Akwetey''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien no wɔ kwasafoman a otsia anan no mu wɔ Ghana dze ma Suhum mpasuar a ɔwɔ Epuei mbewdo wɔ Ghana.
== AHYƐSE BRA NA NWOMASUA ==
Wɔwoo Akwetey wɔ Suhum wɔ Epuei mbewdo wɔ Ghana.
== AMANYƐSƐM==
Wɔpaaw Akwetey dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ NDC amanyɛkuw no akwanya ahoma do maa Suhum mpasuar a ɔwɔ Epuei mbewdo wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia ne bosoom Mumu Ghana asahen abatow no mu. Onyaa mba 18,181 fii mba papa 35,574 a wonyae no mu a nnaogyinahɔma43.90% dze tsiaa n'akotsiafo Ransford Yaw Agyepong a onyaa mba 12,907, Doreen Ellen Adamson a onyaa 2,840, Emmanuel Todd Peasah a onyaa mba 341 na Patrick Nartey Djaba a no so nyaa mba 305. Akwetey hweer ne dzibew no maa Julius Debrah wɔ hɔn kuw no abatow a odzikan.
==Nhwɛdo==
Ghanaian Parliamentary Elections (1993-1996)
FM, Peace. "Parliament - Suhum Constituency Election 2020 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 12 October 2020.
FM, Peace. "Parliament - Suhum Constituency Election 1996 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 12 October 2020.
FM, Peace. "Parliament - Suhum Constituency Election 2000 Results". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 12 October 2020.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
pnhuiinbj59nxuqg923jvsz1g4p0l4d
Solomon Kwabena Sarfoh
0
1000
6936
5427
2023-04-22T11:13:09Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Solomon Kwabena Sarfoh''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nkan no mbrahyɛbaguanyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mampong ambatow mpasua do a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghanaman mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa no mu. Nna ɔsan so yɛ nkan no eguamutsenanyi ma mbrahyɛbagua apamfo a woyii hɔn faa akwan na ahɛn nsɛm ho no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1qd5zujuchzysbrb8ff0onxfax5yyml
Solomon Tettey Terkper
0
1001
6937
5431
2023-04-22T11:13:13Z
Robertjamal12
13
/* AMANYƐSƐM */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Solomon Tettey Terkper''' yɛ Ghana ɔmanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien wɔ aban a ɔtɔ do anan mu, oginaa maa Upper Manyo Krobo ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
=== ABRABƆ AHYƐASE ===
Wɔwoo Terkper wɔ Upper Manyo Krobo wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana.
==== AMANYƐSƐM ====
Wodzii kan paaw no kɔr mbrahyɛbagua mu maa Upper Manyo Krobo a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana dɛ National Democratic Congress kuwba ber a wɔtoow Ghana amba kɛse wɔ Mumu 1996 mu no. Onyaa amba 15,390 fii amba dodow a wɔtoow 26,621 mu a ogyina hɔ ma 43.30%. Ɔdze dzii n'akansifo Emmanuel Ansah Nartey a onyaa amba 4,827 a ogyina hɔ ma 13.60%, Charles Kwesi Narh a onyaa amba 3,173 a ogyina hɔ ma 8.90%, Joe Sam a onyaa amba 2,644 a ogyina hɔ ma 7.40% na Martin Adama Okai a onyaa amba 587 a ogyina hɔ ma 1.70%. Terkper kɔdɔɔm Convention People's Party wɔ afe 2000 mu na Stephen Kwao Amoanor a ɔwɔ National Democratic Congress dzii no do nkonyim.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9hvl1gum76h5t4k4tnph1eca7oud1a9
Sophia Akuffo
0
1002
7708
6938
2023-05-01T17:53:00Z
Robertjamal12
13
/* Asɛndzi akyerɛw */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sophia Abena Boafoa Akuffo''' JSC (wɔwoo no afe 1949 Mumu 20) yɛ Ghana Chief Justice of fitsi afe 2017 kesi afe 2019 Mumu 20 no mu. Iyi ntsi, nna ɔayɛ ɔsɛndzifo wɔ Supreme Court wɔ Ghana fi afe 1995.
== Nwomasua ==
Presbyterian ɔsɔfo ne babaa, onyaa ne Mpanyin nsɔwdo nwomasua wɔ Wesley Girls' High School, Oguaa na onyaa ne Bachelor of law degree fir University of Ghana mu. Ɔtoaa do wɔ Ghana School of Law na hɔ na ɔfataa dɛ ɔyɛ mbranyimnyi. Akuffo faa ntsetsee mu dɛ mbranyimfo wɔ Nana Akuffo-Addo amambu ase. Onyaa ne Master's degree wɔ mbra mu fir Harvard University wɔ USA.
== Edwuma ==
Sophia Akuffo ayɛ kuwba wɔ amambu apamfo wɔ Commonwealth Judicial Education Institute mu, na guamutsenanyi wɔ Alternative Dispute Resolution Task Force mfe pii. Afe 2006 Sanda bosoom mu no, wɔpaaw no kaa asɛndzifo a wɔwɔ African Court on Human and Peoples' Rights mu: enyimenyim no dze wɔpaaw no mfe ebien pɛr mbom ekyir no wɔsanee paw no kɛpem afe 2014 na ɔsoom dɛ mampanyin abedziekyir na Mampanyin wɔ Kɔɔto hɔ.
Akuffo kyerɛw ''The Application of Information & Communication Technology in the Judicial Process – the Ghanaian Experience'', a presentation to the African Judicial Network Ghana (2002).
=== Ɔhen pɛrpɛrnyi wɔ Ghana ===
Afe 2017 Esusuowaketseaba 11 mu no, Nana Akuffo-Addo paaw Akuffo dɛ Ɔsɛndzinyi a ne dzibew wɔ sor wɔ Ghana Supreme Court, a mbrahyɛbagua no peen do. Mampanyin Akuffo -Addo kaa no do ntam kɛhyɛɛ kɔɔto hɔ wɔ afe 2017 Obiradzi 19 mu dɛ chief justice ɔtɔ do du-ebiasa wɔ Ghana kwasafoman mu. Atsɛmbu a otwa to a nna ɔka ho no wɔ afe 2019 Mumu 18 mu a Supreme Court no dze nhyehyɛɛ bi too hɔ dɛ kɔɔto no bɛtsena ase wɔ ndaawɔtwe ewiei aka asɛm hia. Ɔdze ne ndaase so maa Ghana amampanyin bi a woetwa mu so. Nna John Atta Mills a nna ɔyɛ ne kyerɛkyerɛnyi wɔ Taxation wɔ Ghana Law School na ɔsan paaw no maa African Court of Human and Peoples’ Rights wɔ Ethiopia. Ɔsanso hun Jerry Rawlings a ɔpaaw no kɔr Supreme Court wɔ afe 1995 na John Kufuor a ɔpaaw no kɔr African Court of Human and Peoples’ Rights wɔ afe 2006. Ɔbɛyɛɛ mampanyin wɔ dɛm kɔɔto yi ɔnam John Mahama ntsi na Nana Akuffo -Addo paaw no dɛ Chief Justice.
== Asɛndzi akyerɛw ==
* [[New Patriotic Party]] v Attorney-General (also referred to as the CIBA case) 1997 ICHRL 24 (12 March 1997)
== Ahomgye ==
Ɔsoom dɛ Chief Justice ekyir no, Akuffo gyee n'ahom wɔ afe 2019 mu.
Afe 2020 Ebɔw 28 mu no, Nana Akufo-Addo paaw Akuffo dɛ ɔnyɛ guamutsenanyi mma COVID-19 National Trust Fund fofor a wɔtsewee no ber a COVID-19 yar no bae no.
Ɔsanso soom dɛ guamutsenanyi wɔ University of Ghana mpanyimfo kuw no mu na ɔsanso yɛɛ kuwba wɔ akwankyerɛfo fɛkuw pii do.
== Ebusua ==
Ɔwɔ babaa a wɔfrɛ no Violet Padi na nananom ebien Samuel Osei na Cara Nyame. Ɔwɔ Ebusua kɛse a ne nuanom mbaa a wɔtse ase enum ka ho naaso wohun no dɛ ɔtaa ka noho kɔ ebiasa a yɛabɔ hɔn dzin dadaw no ho. <sup>[''citation needed'']</sup>
== Hwɛ iyi so ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4tzibr7sjco4q8q5a8ps9zd737s52xy
Sophia Horner-Sam
0
1003
6939
6449
2023-04-22T11:13:21Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sophia Horner-Sam''' yɛ Ghananyi bi ɔhwɛ amanaman nhyehyɛɛ na dwumadzi a ɔfa eguadzi, nkontaabu na nyimpa ho nsɛm na ɔsan yɛ amanyenyi. Odzi akotsen wɔ mbrahyɛ kuw a wɔfrɛ no New Patriotic Party wɔ Ghana.Na sesiara dze ogyina dɛɛ Ghana panyin wɔ Netherlands.
== Edwuma ==
Horner-sam som dɛ Western Region mantam mbrahyɛnyi Abadzekyir wɔ John Agyekum Kufour n'aber do. Wɔ July 2017 mu no, Ɔmanpanyin Nana Akuffo-Addo yii no ma ɔbɛyɛɛ Ghana ananmusifo wɔ Netherlands.
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''Online, MyJOY (2017-07-10). "Here's a full list of Akufo-Addo's 22 newly appointed Ambassadors". myjoyonline.com. myjoyonline. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Agency, Ghana News. "President Akufo-Addo presents credentials to 22 new ambassadors". ghanaweb.com. ghanaweb. Retrieved 15 July 2017.''
'''• ^''' ''Ghana, Presidency of. "President Akufo-Addo appoints 22 more Ambassadors". presidency.gov.gh. presidency of Ghana. Archived from the original on 13 July 2017. Retrieved 15 July 2017.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
k2lbvhaffq6ewlk3w9svqoazhz4hvl4
Sophia Oboshie Doku
0
1004
6940
5438
2023-04-22T11:13:54Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sophia Oboshie Doku''' yɛ Ghana amanyɛnyi basia na Ghana mbrahyɛbaguanyi basia a odzi kan wɔ mbrahyɛbagua a odzi kan wɔ Kwasafoman odzi kan no mu wɔ Ghana wɔ Ghana Mampanyin a odzi kan Dr Kwame Nkrumah amambu ase.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Sophia Oboshie Doku
|-
!Born
|Sophia Oboshie Doku
Ghana (Accra)
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Occupation
|politician
|-
!Known for
|Member of Parliament
|}
== Nwomasua ==
Doku faa akyerɛkyerɛfo ntsetsee mu.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Doku yɛ amanyɛnyi a ɔsoom wɔ bea a n'ahoɔdzen bɔso nyinara na nyimpa a ɔkoo fahodzi no mu kor.
Hwɛ iyi so
* Ama Nkrumah
* Hannah Cudjoe
* Susanna Al-Hassan
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "The Forgotten S'heroes' of Ghana's Independence - threesixtyGh". ''threesixtyGh''. Retrieved 2016-01-24.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fwqd44ugcdm1t9c623iiwlz3zz25hj9
St. John's School Sekondi
0
1005
5441
5440
2023-04-20T19:29:28Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
St. John's Skuul yɛ mbanyimba nkotsee mpanyin nsɔwdo Skuul a ɔyɔ Roman Catholic asɔr no ne dze a ɔyɔ Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana.
8e648l0ejnoh9kdwusihrq0vmc2zx3d
Stephen Adoma-Yeboah
0
1006
7709
6941
2023-05-01T17:53:07Z
Robertjamal12
13
/* Ambatow */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98815331}}
'''Stephen Adoma-Yeboah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu.<ref name=":0">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/63/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2020-09-02.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Adoma-Yeboah yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi. Wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Dormaa Epuei Ambatow mpasua a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa no mu. Yaw Ntow Ababio na ɔdzii n’adze wɔ afe 2004 Ghana Amansan ambatow mu.<ref name=":0" />
== Ambatow ==
Wɔpaw Adomah-Yeboah dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa Epuei Ambatow mpasua wɔ afe 2000 Ghana amansan ambatow mu. Wɔpaw no wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref>''Electoral Commission of Ghana Parliamentary Result-Election 2000.'' Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 16.</ref> Na nye Ambatow mpasua no yɛ mbrahyɛ bagua nkongua duanan (14) no fa wɔ nkongua eduonu kor (21) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no dzii wɔ saa ambatow no mu maa Brong Ahafo Mansin no mu.<ref name=":1">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/. ''Fact Check Ghana.'' 2016-08-10. Retrieved 2020-09-01.</ref><ref>http://archive.ipu.org/parline-e/reports/arc/2123</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2020-09-01.</ref> [[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ mbrahyɛ bagua nkongua ɔha wɔ nkongua 200 a ɔwɔ mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do ebiasa a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":1" /> Wɔdze amba 9,782 paw no wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 16,138 mu. Eyi nye ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 60.9% yɛ pɛ. Adomah-Yeboah kyɛn Nicholas Kwabena Agyei-Kyereme a ofi Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (National Democratic Congress) no mu, Obeng Kwasi Emmanuel a ofi Ɔman Nsakrae Kuw (National Reform Party) no mu na Kyeremeh Addae Hinneh a ofi Nhyiam Nnipa Kuw (Convention People's Party) no mu. Eyinom nyaa ambatow 5,599, 397 na 291 wɔ ambatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Eyinom nye ambatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 34.8%, 2.5% na 1.8% yɛ pɛ.<ref>''Electoral Commission of Ghana -Parliamentary Result-Election 2000.'' Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2007. p. 16.</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jfa15b00mkiqpr6wysukc37xalpsqu4
Stephen Amoanor Kwao
0
1007
6942
6423
2023-04-22T11:14:03Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q7608586}}
'''Stephen Amoanor Kwao''' (wɔwoo no 12 [[Fankwa]] 1951) yɛ Ghana nwomasua ho nyimdzefo (educationist) na amanyɛnyi. Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi ma Upper Manya mansin no na ɔyɛ Ɔman Soafo (Minister of State) wɔ Ghana Ɔmampanyin Dwumadzibea (Office of the President). Ɔsan nso yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana Nwomasua edwuma no kwankyerɛfo abadziakyiri na kan ɔman kyerɛwfo (national secretary) wɔ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (National Democratic Congress) no mu nso.[5] Ɔsan nso yɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Edwumayɛ na Asetena mu Yiedze do (Former Minister for Employment and Social Welfare).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
tdbmur285c25v1jqot6nu3g125ervoi
Stephen Asamoah Boateng
0
1008
12247
7710
2024-01-05T00:12:37Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2344521}}
'''Stephen Asamoah Boateng''' (wɔwoo no [[Dzifuu]] 18, 1958) yɛ Ghana amanyɛnyi na nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Mfantsiman Atɔe (West) mansin a ɔwɔ Finmfin (Central) mantɔw wɔ Ghana. Ɔyɛ kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Mpɔtsam Aban Nkuraase Nkɔdo na Ndzemba a Etwa Hɛn Ho Ehyia, Nsrahwɛ na Atubrafo Abusuabɔ do (Minister for Local Government Rural Development and Environment, Tourism and Diaspora Relations).<ref name=":0">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/business/Stephen-Asamoah-Boateng-appointed-to-head-State-Enterprise-Commission-533516. ''www.ghanaweb.com.'' April 2, 2017. Retrieved August 6, 2020.</ref> Boateng nso yɛ kan ɔman soafo a ɔhwɛ nsɛm na Ɔman Nkyerɛkyerɛmu do (minister of information and National Orientation) na kan edwumayɛfo panin (chief executive officer) wɔ Ɔman Nnwuma boayiku (State Enterprise committee) no mu.<ref name=":1">https://www.myjoyonline.com/news/national/im-in-office-to-serve-ghanaians-not-my-friends-asamoah-boateng/. ''MyJoyOnline.com.'' July 1, 2020. Retrieved August 6, 2020.</ref><ref>https://citinewsroom.com/2019/05/security-guard-jailed-2-years-for-threatening-to-kill-asamoah-boateng/. ''Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana.'' May 2, 2019. Retrieved August 6, 2020.</ref> Mprempren ɔyɛ Ɔman Anigye ne Aban Dwumadibea (SIGA) no sohwɛfo panyin.<ref>Online, Peace FM. http://m.peacefmonline.com/pages/politics/politics/201909/392035.php. ''m.peacefmonline.com.'' Retrieved August 6, 2020.</ref><ref>https://www.businessghana.com/. ''BusinessGhana.'' Retrieved August 6, 2020.</ref><ref>https://www.xplonlinegh.com/asabee-defends-deputy-masloc-ceo-says-loans-to-npp-delegates-not-abuse-of-office/. ''xplonline Gh.'' July 1, 2020. Retrieved August 6, 2020.</ref><ref>https://web.archive.org/web/20221212185608/https://3news.com/ecg-nedco-valco-debt-to-gridco-hit-%C2%A2814-million/. ''3news.'' November 3, 2019. Retrieved August 6, 2020.</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Boateng wɔ afe 1958 mu na ɔfir Konongo wɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":1" /> Ɔnyaa nye ahyɛase nwomasua wɔ Konongo Methodist Sukuu (Konongo Methodist primary school), Kormantse Ɔmansin Nhyiamu Finimfin Sukuu (Kormantse District Assembly Middle School) na Jasikan Roman Katolek Finimfin Sukuu (Jasikan Roman Catholic Middle school) mu na afei ɔkɔɔ do nyaa nye ntoado Sukuu a ɔtɔ do ebien (2) wɔ Konongo/Odumase Finimfin Ntoado Sukuu (Konongo/Odumase Senior High School) mu.<ref name=":0" /> Boateng nyaa nye abodzin krataa a edzi kan wɔ Ghana Esuapɔn (University of Ghana, Legon) mu na ɔnyaa abodzin krataa a edzi kan wɔ edwumayɛ mu wɔ Henley Management College Oxfordshire wɔ United Kingdom.<ref>''Ghana Parliamentary Register, 2004–2008.'' Ghana: The Office of Parliament. 2004. p. 181.</ref> Ber a ɔtraa United Kingdom no, Ɔyɛɛ edwuma dɛ Edwumayɛ ho Ɔfotufo (Marketing Consultant) wɔ American Medical Systems (AMS) ɔwɔ Pfizer Pharmaceuticals mu. Na ɔsan yɛ Edwumayɛ ho Ɔfotufo (Business Advisor) wɔ Business Link wɔ London na saa ara nso na ɔyɛ Adan ho Ɔpanyin (Housing Officer) wɔ Royal Borough a ɔwɔ Kensington, Chelsea. Ɔyɛɛ adwuma dɛ ɔman somfo (public servant) a na ɔwɔ dzibea dɛ sotɔɔ boafo (store assistant) wɔ Ghana Eduruyɛ Adzetɔnbea Ahorow (Ghana Medical Stores) a ɔwɔ Kumasi.<ref name=":2">https://www.modernghana.com/references/77/hon-stephen-asamoah-boatengasabee.html. ''Modern Ghana.'' Retrieved August 6, 2020.</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Boateng yɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no munyi.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/79/index.php. ''Ghana Elections – Peace FM.'' Retrieved August 6, 2020.</ref> N’amanyɛssɛm edwuma hyɛ ase dɛ amanyɛsɛm mu ɔdzeyɛfo (political activist). Ɔbɛyɛɛ Madina Esuafo Ku no Eguatsenanyi na Ɔman Ghana Esuafo Ku no Boayiku Tsitsire (Central Committee of National Union of Ghana Students - NUGS) no kyerɛwfo fir afe 1979 kɔsi afe 1982.<ref name=":2" /> Ɔdze nye ho hyɛɛ afe 2004 Amansan ambatow mu dɛ Mfantseman ambatow mpasua no ananyɛsɛm wɔ [[New Patriotic Party]] tekiti do na wɔpaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi a nye nyinara yɛ 28,081 wɔ ambatow 49,618 a ɔfata a wɔtow wɔ saa afe no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/79/index.php. ''Ghana Elections – Peace FM.'' Retrieved August 4, 2020.</ref><ref>https://library.fes.de/pdf-files/bueros/ghana/03610.pdf. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 146.</ref> Na nye ambatow mpasua no yɛ ambatow mpasua duesia (16) a [[New Patriotic Party]] dzii nkonyim wɔ Finimfin mantɔw mu wɔ saa ambatow no mu no fa.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/central/index.php. ''Ghana Elections – Peace FM.'' Retrieved August 4, 2020.</ref> Nye Mbrahyɛbagua ber baa awiei wɔ afe 2008 amansan ambatow mu ber a ɔhweer n’akongua wɔ Aquinas Tawiah Quansah a ofi National Democratic Congress no enyim no.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/central/79/index.php. ''Ghana Elections – Peace FM.'' Retrieved August 6, 2020.</ref> Ɔmanpanyin Nana Addo Dankwa Akuffo Addo na ɔpaw no dɛ Ɔman Nnwuma Boayikuw (State Enterprise Committee) no eguamtsenanyi panyin wɔ afe 2017 mu.<ref name=":0" /><ref>https://thebftonline.com/tag/stephen-asamoah-boateng/. ''The Business & Financial Times.'' Retrieved August 6, 2020.</ref> Ekyir Ɔmampanyin koro n'ara na ɔpaw Boateng dɛ ɔman no yiyedzi na Aban (SIGA) Boayikuw no kwankyerɛfo panyin (State Interest and Governance (SIGA) Committee).<ref>https://allafrica.com/stories/201912120662.html. ''allAfrica.com.'' December 1, 2019. Retrieved August 6, 2020.</ref>
== N'abrabɔ ==
Boateng yɛ Kristonyi. Ɔwar Zuleika Lorwia, na ɔnye no wɔ mba esuon (7) a Samuel Nana Yaw Boateng ka ho.<ref name=":2" />
== Hwɛ Iyi Nso ==
* [[List of MPs elected in the 2004 Ghanaian parliamentary election]]
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
7paj9y3p61paoj9g0ynxp29nsg52q29
Stephen Cobbinah B. Karikari
0
1009
7711
6944
2023-05-01T17:53:18Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Stephen Cobbinah Buor-Karikar'''i yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Amansie West ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu.
== Amanyɛsɛm ==
Nna Buor-Karikari yɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Wɔpaaw no wɔ afe 2000 Ghana ambatoɛ kɛse mu maa [[New Patriotic Party]]. Onyaa mba 28, 657 a egyina hɔ ma 77.82%. Odzii nkogu wɔ afe 2004 ma Kofi Krah Mensah a ɔwɔ NPP bɛhyɛɛ n'ananmu.
=== Edwuama ===
Buor-Karikari yɛ nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Amansie West ambatow mpasua a ɔwɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Ansaana owura amanyɛsɛm mu no, nna ɔyɛ kyerɛkyerɛnyi wɔ University of Cape Coast.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
3djrm4uljj7ldoiy86e2pl0op4f0i6i
Stephen Kunsu
0
1010
7331
7211
2023-04-22T20:36:37Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84056560}}
'''Stephen Kunsu''' yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) na esuon (7) a ɔwɔ Ghana Amasin a ɔtɔ do anan no munyi a ɔgyina Kintampo Etsifi (North) ananmu wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
fwh2j5f1ip2drzmzv9fh5cimouv3h6e
Stephen Kwaku Balado Manu
0
1011
7332
7212
2023-04-22T20:36:43Z
Robertjamal12
13
/* top */category, replaced: Mbrahyɛ Bagua → Mbrahyɛbagua using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96881552}}
'''Stephen Kwaku Balado Manu''' (wɔwoo no 23 [[Dzifuu]] 1958)[1] yɛ ɔkyerɛkyerɛfo na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa Ahafo Ano Anaafo mansin a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien (2), ebiasa (3), anan (4) na enum (5) a ɔwɔ Ghana Amansin (Republic) a ɔtɔ do anan (4) no ananmu. Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (New Patriotic Party) no munyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
b30xbo4x9201lwch07rla5mkxfvg0ro
Stephen Michael Essuah Kofi Ackah
0
1012
7213
6947
2023-04-22T15:27:47Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q61694704}}
'''Stephen Michael Essuah Kofi Ackah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do esuon wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu a na ogyina mu ma Suaman ambatow mpasua do wɔ Atɔe Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress amanyɛkuw dzin mu.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=5519</ref><ref name=":1">https://web.archive.org/web/20190427151123/https://ukgcc.com.gh/hon-stephen-michael-essuah-kofi-ackah/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase Na Nwomasua ==
Ackah fir Suaman-Dadieso wɔ Anee Mantɔw mu. Onyaa n'akyerkyerɛfo ntsetsee wɔ Wesley College, Kumase na ɔtoa do wɔ Specialist Training College(STC), Winneba hɔ na onyaa ne diploma. Onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ Bachelor of Education(BEd) wɔ:"Physical Education" mu wɔ Simpa Suapɔn mu wɔ 2000, na onyaa ne Executive Masters in Governance and Leadership (EMGL) Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA) wɔ 2000.<ref name=":1" />
== Edwuma ==
Ɔyɛɛ edwuma wɔ Ghana Education Service (GES) dɛ kwankyerɛfo abedziekyir na kyerɛkyerɛnyi wɔ Ejusuman Senior High School.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Ackah kɔɔ mbrahyɛbagua fie wɔ Sanda 7, 2005 a na ogyina mu ma Suaman abatow mpasua do wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. Ɔtsenaa egua no do toaa do mpɛn anan wɔ mbrahyɛbagua fie.<ref name=":1"/><ref name=":2">https://www.parliament.gh/mps?mp=229</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/elections/constituency-details/2016/suaman</ref>
Wɔ mbrahyɛbagua fie no, ɔasoom wɔ Committee pii mu, iyinom nye Subsidiara Legislation Committee, the Local Government and Rural Development committe, the Youth, Sports and culture committee, and the Special Budget committee.<ref name=":2" />
== N'abrabɔ ==
Ackah awar wɔ mba baasa (3). Ɔyɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Methodist.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
t7vrfs5ss2cqh8ujeofllw4mpr8w53f
Stephen Obimpeh
0
1013
12920
7712
2024-04-09T10:54:18Z
Robertjamal12
13
/* Nidzi Ahorow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Commodore Stephen Obimpeh''' yɛ Ghana amanyɔnyi na kan ɔpanin wɔ Ghana Po do Asraafo mu. Ɔyɛɛ Ghana Po so Asraafo no Po do Asraafo Panyin fir [[Obiradzi]] 1979 kɔsi [[Mumu]] 1981.
== Mfiase Asetra na Nhomasua ==
Wɔwoo no 26 [[Fankwa]] 1941 wɔ Vakpo wɔ Volta Mantsam mu wɔ Ghana. Ɔnyaa nye mfitiase nwomasua wɔ Vakpo na nye ntoasoɔ sukuu wɔ Ghana Secondary Technical School (GSTS) a ɔ wɔ Takoradi. Wɔgyee no toom wɔ Ghana Asraafoɔ Sukuu mu wɔ afe 1961 mu na wɔsan tsetsee no wɔ Britannia Royal Naval College Dartmouth, U.K. Wɔdze no hyɛɛ Ghana Asraafo Adesuadan mu wɔ afe 1963. Ɔnyaa master’s degree wɔ Maritime Strategy na Management mu wɔ Naval Command Course, . Po do Asraafo Akodzi Sukuu, Newport, Rhode Island wɔ Amerika wɔ 1978 mu.
== Edwuma ==
Stephen Obimpeh yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana man a ɔtɔ do nnan no mmarahyɛ bagua a edzi kan na dzea ɔtɔ do ebien no muni. Ɔsom maa North Dayi mantsam no. Ɔyɛ Po do Asraafo Panyin. Ɔyɛ Po do Asraafo a Wɔakɔ Pɛnhyen Fekuw no Titenani.
== Amanyɔsɛm Asetra ==
Efi 1986 kosi 1992 no ɔyɛɛ PNDC Ɔkyerɛwfo a ɔhwɛ Kuadwuma do. Efi afe 1993 kosi afe 2000 no ɔyɛɛ Mmarahyɛ Bagua no muni maa North Dayi mansin wɔ Ghana mmarahyɛ bagua no mu saa ber no mu no ɔyɛɛ Ghana Mmarahyɛ Bagua no Sikasɛm Boayikuw a Wɔpaw no no guamtrani. Ɔsan nso yɛɛ Ghana Akwahosan ho Ɔsoafo fir afe 1993 kɔsi afe 1996. Ɔsan yɛɛ kuayɛ ho Ɔsoafo fir afe 1996 kɔsi afe 1997.
Wɔ afe 2000 abatoɔ ɔsatuo mu wɔ Ghana no, wɔyii no dɛ ɔsatuo sohwɛfo maa abatoɔ Ɔsatuo a John Evans Atta Mills a ɔdzii nkoguo wɔ abatoɔ no mu maa John Kufuor. Akyir yi Atta Mills dzii nkonyim wɔ abatoɔ no mu wɔ afe 2008 mu nanso owui dɛ ɔmampanyin wɔ 24 July 2012.
Akyir yi ɔyɛɛ ɔmampanyin fotufo panyin wɔ Ghana Ɔmampanyin Dwumadzibea. Ɔsan nso yɛɛ edwuma wɔ mpanyimfo kuw ahorow mu a nea ka ho nye dɛ Ɔmanfo Adetɔ Dwumadzibea no Titenani na Veterans Administration no sodikuw no Titenani. Ɔsan nso yɛɛ edwuma wɔ boards afofor a Ghana Railways na Ports Authority (1972–1973), Ghana Armed Forces Staff College Control Board (1979–1981), Ghana Nautical College Council (1978–1981) na Board of Governors World Maritime University, Malmo, ka ho mu. Sweden (1983 na afe 1994).
=== Mmarahyɛ Bagua no Munyi ===
Stephen Obimpeh na wɔdzii kan paw ɔman no mmarahyɛ bagua a odzi kan wɔ ɔman a ɔtɔ do nnan no mu wɔ National Democratic Congress tekiti do wɔ 1992 Ghana mmarahyɛ bagua abatoɔ no mu. Ɔsan gyinaa ananmu wɔ afe 1996 Ghana amansan abatoɔ mu a ɔdzii nkonyim wɔ nkongua no do dze abatoɔ 39,445 a ɔgyina hɔ ma kyɛfa no mu 91.7%. Ɔdzii Vincent Wilson Bulla a ɔfir People’s Convention Party a ɔnyaa abatoɔ 2,634 a ɔgyina hɔ ma kyɛfa no mu 6.1% na Augustine Yawo Adjei a ɔfir [[New Patriotic Party]] a ɔnyaa abatoɔ 944 a ɔgyina hɔ ma kyɛfa no mu 2.2% do nkonyim. Ɔhweree nkongua no wɔ afe 2000 Ghana amansan abatoɔ mu maa Akua Sena Dansua a ɔfir National Democratic Congress a ɔdzii nkonyim wɔ nkongua no do dze abatoɔ 23,962 wɔ abatoɔ 32,785 a wɔdze too dwa nyinara mu. Na eyi nye abatow a ɔfata a wɔtowee nyinara mu 73.8% yɛ pɛ.
== Nidzi Ahorow ==
Wɔyɛɛ no Companion of the Order of the Volta wɔ afe 2016 mu osiane nye mboa a ɔdze maa ɔman no nkɔdo ntsi.
Wɔ afe 2019 mu no, Wɔ West African Security Services Association (WASSA) afahyɛ no mu no, Obimpeh rehyɛ po do edwumayɛfo dɛ hɔntena mmara no fa nyifa do ber nyinara no, afei ɔdze ɔfrɛ maa edwumayɛfo na polisifo no dɛ wɔnkɔ do nyɛ edwuma a wɔmmrɛ dɛ wɔbɛma Ghana po do asase no akɔ do ayɛ dzea ahobammbɔ wom na ahobammbɔ wom.
Wɔ afe 2014 mu no, Ɔboaa VASEC, ntoado Sukuu a ɔwɔ nye kuro mu wɔ Volta Mantsam mu.
== Ankorankor Asetra ==
Stephen Obimpeh yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
kzffv386ky897oiqhf7mbumtx4hw3z1
Stephen Yakubu
0
1014
10878
7713
2023-06-15T15:00:05Z
Ebenoffen1
25
Mayɛ nsesa
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97035229}}
'''Stephen Yakubu''' yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔman ananmusinyi. Nna ɔyɛ Ghana ananmusinyi wɔ Morocco na ɔyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Binduri Ambatow Mpasua a ɔwɔ Etsifi Epue Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">http://ghanamps.com/mps/details.php?id=240. ''ghanamps.com.'' Retrieved 7 July 2020.</ref><ref name=":1">http://staging.odekro.org/person/stephen-yakubu/. ''staging.odekro.org.'' Retrieved 7 July 2020.</ref> Mprempren yi dze, ɔyɛ Etsifi Epue Mantɔw ananmusinyi na ɔsan yɛ Apaamu Ahobambɔ Bagua no Tsitsenanyi.<ref>https://www.myjoyonline.com/government-committed-to-compliance-with-mining-laws-upper-east-regional-minister/. ''www.myjoyonline.com.'' Retrieved 19 May 2021.</ref>
== Ɔbra Ahyɛse na Nwomasua ==
Wɔwoo Stephen Yakubu wɔ [[Esusow Aketseaba]] 25, 1966 wɔ Gotisaliga-Binduri wɔ Etsifi Epue Mantɔw mu. Onyaa n'abɔdzin BSc wɔ Dwumadzi Nhyehyɛɛ mu wɔ Kwame Nkrumah Abɔdzenyansapɛ na Abaɛfor Mfir Suapɔn mu. Ɔsanee nyaa diploma abɔdzin a otsia ebien wɔ 'Information Systems' mu wɔ Thames Valley Esuapɔn Slough, a ɔwɔ Ngyiresi Aborɔkyirman mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Edwuma ==
Yakubu yɛ Mpontu Nhyehyɛɛ edwumayɛnyi, Adan ne nsii ho panyin na Ɔdodow Nhwehwɛmufo.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Yakubu yɛ [[New Patriotic Party]](NPPnyi) mapa. Osii akan wɔ Binduri egua no ho wɔ NPP amanyɛkuw no ananmu. Nna ɔyɛ Ghana Amambu a ɔtɔ do anan (4) no mu na Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum (5) no ne mbrahyɛbaguanyi. Onyaa amba 9,103 fii 18,050. Iyi gyina hɔ ma 50.43%.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/uppereast/165/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 7 July 2020.</ref>
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ nankasa n'edwuma na ɔawar a ɔwɔ ba kor (1). Ɔyɛ Kristonyi na ɔnye Memenda Asɔrfo na wɔsom.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
7rnd6jf8qfm1nm002xea2aqkpxoc73d
Steve Senu Akorli
0
1015
6950
5503
2023-04-22T11:15:32Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Steve Senu Akorli (''' Ɔbɛsɛ da ɔtɔ do duebien wɔ mfe apem ahankron eduanan awɔtwe kesi Ebɔbira da ɔtɔ do eduonu esia wɔ mfe mpem ebien na duakron) nna ɔyɛ Ghana amanyɛnyi. Nna ɔka mbrahyɛbagua fo a wɔwɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ ebiasa wɔ "4th Republic" mu a na ogyina mu ma Ho East ambatow mpasua do wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana.
'''<u>ƆBRA AHYƐSE NA NWOMASUA:</u>'''
Wɔwoo Senu wɔ Ɔbɛsɛ da ɔtɔ do duebien wɔ mfe apem ahankron eduanan awɔtwe wɔ Adakpu Kpetsuon ɔwɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana.
'''<u>AMANYƐSƐM:</u>'''
Senu nyaa akwangya wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan wɔ "4th Republic" wɔ Sanda da ɔtɔ esuon wɔ mfe apem ahankron eduokron ebiasa mu ber a wɔbɔɔ ne dzin dɛ nyimpa a onyaa amba kɛse wɔ Mumu da ɔtɔ eduonu akron wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien ambatow no mu, wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu. Ogyinaa maa Ho East ambatow mpasua do wɔ mbrahyɛbagua fie a odzi kan, ma ɔtɔ do ebien na ebiasa wɔ "4th Republic" mu.
'''<u>MBƆDZENBƆ:</u>'''
Nna Senu yɛ Ɔman Soafo wɔ Rawlings aber do. Ɔsan so kan mbrahyɛbaguanyi dze ma Ho East ambatow mpasua do wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien dze kesi mfe mpem ebien na anan mu a ɔdze gyae dɛm dzibew no.
'''<u>OWU:</u>'''
Senu yaree wɔ Ebɔbira da ɔtɔ do eduonu esia wɔ mfe mpem ebien na duakron mu, ma wɔgyee no too Firaw Mantɔw mu asopitsi kɛse a ɔwɔ Ho naaso ekyir no, wɔdze no too Aloplen mu kɔr Korle Bu Teaching Hospital a okowui wɔ hɔ.
Wosiee no wɔ no kurow mu a ɔyɛ Adakpu Kpetsuon, wɔ Esusow Aketseaba da ɔtɔ eduonu enum wɔ mfe mpem ebien na duakron mu.
'''<u>N'ASETSENA MU NSƐM:</u>'''
Senu waree Judith Victoria Akorli na onyaa mba esia.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
6h2hrlydco5vuxv91ipspyl29a0eamh
Suapɔn ahorow a ɔwɔ Ghana
0
1016
5507
5506
2023-04-20T19:29:42Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Suapɔn ahorow pii na ɔwɔ Ghanaman yi mu. Suapɔn yinom boa ma nwomasua wɔ Ɔman yi mu nkan ara yie.
ckzspehgxnew3h0ti67567jemoyqzvz
Sulemana Ibun Iddrisu
0
1017
7714
6951
2023-05-01T17:53:37Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: new patriotic party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sulemana Ibun Iddrisu''' ( wɔwoo no wɔ Fankwa 30,1955) ɔyɛ Ghana amanyɛnyi na asetsena mu nsɛm ho edwuma. Ɔsan so yɛ nkaano mantɔw mu kwankyerɛfo dze ma NADMO na Ecowas amansan abatow mu hwɛdofo. Iddrisu yɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ 4th republic mu wɔ Ghana dze ma Yendi abatow mpasua do wɔ [[New Patriotic Party]] amanyɛkuw ne dzin mu.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Iddrisu wɔ Fankwa 1955 na ofi Yendi a ɔwɔ Etsifi mantɔw mu wɔ Ghana. Okosuaa amanyɛsɛm ho nyimdzii wɔ Delhi Suapɔn mu na onyaa abɔdzin krataa a ɔyɛ "Bachelor of Arts degree" wɔ afe ahankron eduonum enum(1955). Ɔsan toaa do konyaa "master's degree" wɔ amanyɛsɛm mu wɔ dam suanpɔn noara mu wɔ afe ahankron eduowɔtwe anan(1984).
== Amanyɛsɛm ==
Iddrisu yɛ kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie a ɔtɔ do enum wɔ "4th republic" mu wɔ Ghana a na ogyina mu ma "national democratic congress" amayɛkuw no. N'amanyɛsɛm no hyɛɛ ase wɔ mfe mpem ebien na anan(2004) mu wɔ ber a ogyinae dɛ mbrahyɛbaguanyi dze ma Yendi abatow mpasua do na odzii nkogu ma "new patriotic party" amanyɛkuw nyi fae. Ɔsan gyinaa bio wɔ mfe mpem ebien na awɔtwe(2008) abatow mu na odzii nkonyim wɔ aba dodow a ɔyɛ 10831 mu. Iddrisu hwer n'egua no ma Mohammed Tijani a ɔyɛ "national democratic congress" wɔ mfe mpem ebien na duebien(2012) abatow no mu.
== N'abrabɔ ==
Iddrisu yɛ Kramonyi na wawar wɔ mba baanan.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
r671gu7e1lw4fv9ewz39o48nbqzc0gw
Sumatra Trɔpekal Nsutaaekwaa Ewungyadze
0
1018
12921
5516
2024-04-09T10:54:27Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (7) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4521}}
Wɔkyerɛw '''Sumatra Trɔpekal Nsutaaekwaa Ewungyadze''' bea no dɛ UNESCO Wdoiadze Agyapadze bea wɔ afe 2004. Ɔwɔ Indonesia ɔman mmɔntsen do atrae ebaasa a ɔwɔ Sumatra supɔw do: Gunung Leuser Ɔman Mmoa Yɛmmea, Kerinci Seblat Ɔman Mmoa Yɛmmea na Bukit Barisan Selatan Ɔman Mmoa Yɛmmea. Hɔn akyerɛw bea no dzin wɔ Criteria vii ase - a ɔyɛ fɛ a ɔda nsow wɔ mbea a ɔyɛ fɛ; ix- nhwɛdo a ɔda nsow a ɔgyina hɔ ma ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia na abɔdze a nkwa wom mu ndzɛmba a ɔho hia a ɔkɔ do; na x- kura abɔdze mu atraeɛ a ɔho hia na ɔho hia paa ma wɔkora do wɔ bea hɔ. Wɔdze Sumatra Kwaeɛ a ɔwɔ Ɔhyeɛ mu Agyapadze no ahyɛ Esiane Nwoma no mu fir afe 2011 dɛ ɔbɛboa ama hɔn edzi ahunahuna a ɔfir mmoa a wɔkyere hɔn we, nnua a wɔtwa a mmara mma ho kwan, kuayɛ mu ntua, na nhyehyɛeɛ a hɔn ayɛ dɛ wɔbɛsi akwan afa bea hɔ no do.
== Bea a Ɔwɔ Na Nye Kɛse ==
Sumatra Kwae a ɔwɔ Osutɔber mu Agyapadze no wɔ ɔman mmɔntsen do atrae ebaasa: Gunung Leuser Ɔman Mmoa Yɛmmea (GLNP) (8629.75 km2), Kerinci Seblat Ɔman Mmoa Yɛmmea (KSNP) (13,753.5 km2) na Bukit Barisan Selatan Ɔman Mmoa Yɛmmea (BBSNP) (3568 km2). Kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom no nyinara yɛ 25,000 km2. Wɔpaw Sumatra Trɔpekal Nsutaaekwaa Ewungyadze (Tropical Rainforest Heritage of Sumatra) osiandɛ, dzea edzi kan no, egyina hɔ ma kwae a ɔho hia wɔ Sumatra supɔw no do, osiandɛ abɔdze a nkwa wom ahorow ntsi, kwae a ɔwɔ fam na mbepɔw do no. Hɔn ayɛ supɔw kɛse a ber bi na ɔyɛ kwae a nsu tɔ na owia bɔ kɛse wom yi ayɛ mbea a atew nye ho, wɔ mfe 50 ntsam.
Dzea ɔtɔ do ebien no, ɔman no mmɔntsen do atrae ahorow a ɔka bom yɛ agyapadze no nyinara wɔ Bukit Barisan Mbepɔw no ekyi berɛmo tsitsir a wonyim no yiye, a wonyim no dɛ ‘Andes of Sumatra’ no do, na sɛ ɔwɔ hɔ nyinara a, wotumi hu ndzɛmba a ɔyɛ nwonwa. Bea biara mbepɔw no gyina hɔ ma mbepɔw a ɔho hia a ɔwɔ Sumatra nsase a ɔwɔ fam a wɔdze asi hɔ na hɔn anya nkɔdo no ekyi. Ɔtare Gunung Tujuh a ɔyɛ nwonwa (ɔtare a ɔkorɔn kyɛn biara wɔ Asia Kesee Fam Apuei), Bepɔw Kerinci ogya bepɔw kɛse no anuonyam, ogya bepɔw, mpoano na nsukyen atare nkakraba pii a ɔwɔ abɔdze mu kwae tsebea horow mu no afrafra. Eyi kyerɛ sɛnea Ɔhyew Kwae Agyapadze a ɔwɔ Bukit Sumatra no yɛ fɛ.
Dzea etwa do no, ɔman no mmɔntsen do atrae ebaasa no nyinara wɔ mbea ahorow a egu ahorow yiye na ɔwɔ abɔdze a nkwa wom ahorow a ɔda nsow. Sɛ wɔka nye nyinara bom a, mbea ebaasa no yɛ afifidze ahorow nyinara mu 50%, wɔ Sumatra. Anyɛ yiye koraa no, hɔn ahu mmoa ahorow 92 a wɔtaa yɛ wɔ mpɔtam hɔ wɔ GLNP mu. Nhwiren a ɔso kyɛn biara wɔ wiadze (Rafflesia arnoldi) na nhwiren a ɔwar kyɛn biara (Amorphophallus titanum) nyinara dodo wɔ dzin a wɔdze too gua no mu. Nnansa yi ara na Sumatra Kwae a ɔwɔ Ɔhyew Mu no abɛyɛ Wiadze Agyapadze Kyerɛwtohɔ no fa, wɔ afe 2004. Wɔdze Sumatra kwae a nsu tɔ kɛse wom no hekta ɔpepem 2.5 kaa Amanaman Nkabom Nwomasua, Nyansahu na Amandze Ahyehyɛdze (UNESCO) no Wiadze Agyapadze Kyerɛwtohɔ no ho osiandɛ ɔyɛ adzefo na abɔdze a nkwa wom ahorow ahorow a ɛsono emu biara. Sumatra yɛ Indonesiafo a ɔso kyɛn biara a Indonesia nkutoo na ɔwɔ.
== Asase Ho Nsɛm Na Wim Tsebea ==
Gunung Leuser Ɔman Mmoa Yɛmmea a ɔwɔ supɔw no atsifi fam no tsentsen yɛ kilomita 150, nye tsɛtrɛtsɛ bor kilomita 100 na ne fa kɛse no ara yɛ mbepɔw. 40% wɔ abɔntsen do atrae no yɛ mbepɔwmbepɔw, na ɔbor mita 1,500. 12% a ɔwɔ abɔntsen do no nkutoo, wɔ anafo fam fa a ɔwɔ fam no, wɔ fam kyɛn mita 600 nanso kilomita 25 no tu mbirika fa mpoano. Nkoko dukro no tsentsen bor mita 2,700 na bea a ɔkorɔn kyɛn biara nye Gunung Leuser a ɔkɔ mita 3,466. Wɔfrɛ bea a etwa Gunung Leuser ho ehyia no Leuser Ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia ho nhyehyɛ (Leuser Ecosystem).
Kerinci Seblat Ɔman Mmoa Yɛmmea a ɔwɔ finimfin no trɛw kilomita 350 wɔ Bukit Barisan ekyi, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ne tsɛtrɛtsɛ yɛ kilomita 45 na ɔkorɔn kyɛn po mita 2000. Atsifi fam fa no wɔ mbepɔw a ɔwɔ fam wɔ epuei fam, a ɔwɔ 800–1500 m ntam. Abɔntsen do atrae no nkyem anan mu ebaasa yɛ mbepɔwmbepɔw. Bepɔw a ɔkorɔn kyɛn biara, na ogya bepɔw a ɔkorɔn kyɛn biara wɔ Indonesia na Bepɔw Kerinci a nye tsentsen yɛ mita 3,805.
Bukit Barisan Selatan Ɔman Mmoa Yɛmmea nso tsentsen yɛ kilomita 350 nanso dɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ne tsɛtrɛtsɛ yɛ kilomita 45 pɛ. Atsifi fam nkyem ebaasa mu ebien yɛ abotsan, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, nye tsentsen yɛ mita 1,500 a nye sorokɔ kyɛn biara, Bepɔw Pulung no gyina mita 1,964. Anafo fam fa no wɔ fam; 90 km a ɔwɔ mu no yɛ cape na abɔntsen do atrae no nye po no hye do nye tenten fa. Nsubɔntsen pii fi mmɔntsen do na atare na nsu a ɔyɛ hyew pii wɔ hɔ.
Mbepɔw no wɔ afe mũ no nyinara ɔhyew a ɔkɔ soro a ɔsakra kakraa bi, ɔhyew a ɔkɔ soro na nsu a ɔtɔ kɛse asram 9 wɔ mbea a nsu tɔ kɛse, asram 7 wɔ mbea a nsu tɔ kɛse. Saa wim tsebea yi ahyɛ mmoa ahorow a ɔdɔɔso (nnomaa ahorow fofor a wɔhyehyɛ) na mmoa ahorow ahorow a ɔdɔɔso ho nkuran. Gunung Leuser, nya nsutɔ mm 3000, wɔ atsifi fam, na ɔboaboa mm 4657 ano wɔ asase a ɔwɔ fam no anafo fam. Sɛ wɔkyekyɛ mu a, ɔhyew no yɛ 21 °C kosi 28 °C na ɔhyew no bor 60% ber nyinara, tsitsir ber a ɔbor 1700 m. Wɔ Kerinci Seblat no, nsu tɔ yɛ mm 2990, ɔhyew fi 16° kosi 28 °C na ɔhyew no yɛ kɛse ber nyinara (77-90%). Wɔ Bukit Barisan Selatan no, abotsan atɔe fam no yɛ nsu tsitsir wɔ Ɔberɛfɛw kosi Esusow Aketseaba nsutɔber mu: nsu tɔ yɛ 3000–4000 mm. Epuei fam no yɛ kusuu, Nsu tɔ 2500–3000 mm na ɔhyew no fi 20° na 28 °C.
== Nhwiren Na Mmoa a Ɔwɔ Hɔ ==
GLNP yɛ Indonesia mpɔtsam 18 a Wiadze Nyinara Foto a ɔhwɛ Abɔdze Do (World Wide Fund for Nature - WWF) de ahyɛ wiadze nyinara abɔdze a nkwa wom mpɔtsam 200 a ɔho hia ma wiadze no mu abɔdze a nkwa wom a wɔkora do no fa. mmoa a wɔnom nufusu 174, 3 na ɔwɔ hɔ na hɔnakyerɛw 21 dzin dɛ hɔn ho reyɛ esian wɔ afe 2000. Kakraa bi na wonyim fa mmoa nketsewa a wɔnom nufusu no ho. Hɔnakyerɛw nnomaa ahorow 380 dzin, na 13 wɔ hɔ na 52 wɔ esian mu. Nnomaa ahorow a ɔho hia no bi: orangutan, Sumatran ɔkraman, na bonsu a nye ho yɛ mprako. Afifide a ɔho hia ne: Rafflesia arnoldi, na Amorphophallus titanum. Nnomaa ahorow pii a ɔho hia: Rueck’s blue-flycatcher, na dua ananse a ɔwɔ ntsaban fitaa.
Wɔ KSNP mu no, hɔnakyerɛw mmoa a wɔnom nufusu ahorow 85 ho kyerɛwtohɔ, 5 a ɔwɔ hɔ na 23 a hɔnakyerɛw wɔn dzin dɛ wɔrehunahuna no dzin nnomaa ahorow 370 dzin, 13 yɛ dzea ɔwɔ hɔ na 58 wɔ esian mu. Nnua a wɔnom nufusu ahorow bi a ɔho hia: Bornean clouded leopard, Asian tapir, na Sumatran rhino. Sumatra asono dodow a ɔwɔ Kerinci Seblat Ɔman Mmoa Yɛmmea no na dodow a hɔnakyerɛw ato hɔ kyɛn biara, na ɔma ɔyɛ Asase 12 a ɔho hia Wɔ Wiadze Nyinara a Wɔkora Asono Do no mu ɛkoro. Nnomaa ahorow pii a ɔho hia: dua ananse a ɔwɔ ntsaban fitaa na Sumatran fam-kukɔ. Afifide ahorow a ɔho hia no mu kakraa bi: Hopea beccariana na Shorea ovalis ssp. seicea a ɔyɛ hu.
BBSNP, wɔ mmoa a wɔnom nufusu 98 a hɔnakyerɛw wɔn dzin, a ɛkoro a ɔwɔ hɔ na 25 a ɔrehunahuna no na hɔakyerɛw nnomaa ahorow 379 dzin, 7 yɛ dzea ɔwɔ hɔ na 58. Hɔnakyerɛw mmoa a wɔwea fam na mmoa a wɔtse nsu mu na mmoa ahorow 59. BBSNP wɔ nnomaa ahorow koro no ara a KSNP wɔ no. Nufuboa ahorow bi a ɔho hia: Sumatran asono.
bhb58ku76blenchzw4qj6j4o19gx08j
Susan Ofori-Atta
0
1019
6952
5525
2023-04-22T11:15:45Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Susan Barbara Gyankorama Ofori-Atta''' also '''de Graft-Johnson''', DRCOG, DRCPCH, FGA (1917 – July 1985) na ɔyɛ Ghananyi a Ɔyɛ datsernyi– Datsernyi basia a odzi kan wɔ Gold Coast.[1][2][3][4][5] Na ɔyɛ Ghananyi basia a odzi kan first na nyia ɔtɔ do anan wɔ West African a onyaa abodzin nkrataa wɔ Suapɔn mu.[1][2][6] Ofori-Atta na ɔsan yɛ basia a ɔtɔ do ebiasa wɔ West African a ɔbɛyɛɛ eduryɛfo mu hwɛfo wɔ Nigeriafo Agnes Yewande Savage (1929) and Elizabeth Abimbola Awoliyi (1938) hɔ ekyir .[7][8][9][10] Wɔ 1933, Sierra Leone amanyenyi ɔkofo na nwomasua mu kankɔ mu nhyehyɛɛfo, Edna Elliot-Horton bɛyɛɛ basia a ɔtɔ ebien wɔ West African a otum wie suapɔn na dza odzii kan nyaa abodzin nkrataa wɔ liberal arts mu.[1] Wɔ mber mu no Ofori-Atta bɛyɛɛ eduryɛfo panyin wɔ Kumasi Hospital, na ekyir no, ɔbɛyɛɛ dwumadzi mu hwɛfo panyin wɔ Princess Louise Hospital ma mbasiafo.[1]Nyimpa a na onye ne bɔ Kor wɔ edwuma mu yɛ Matilda J. Clerk, Ghananyi basia a ɔtɔ do ebien na ɔtɔ do anan West Africa a ɔbɛyɛɛ eduryɛfo panyin, ono nyaa ne nwomasua fri Achimota na Edinburgh.[1] Ofori-Atta University of Ghana bɛhyɛɛ n'enyimunyam dɛɛ Doctor of Science wɔ ne ndwuma a ɔyɛ ma mbofra a hɔn edziban dzi mu nnyɛ,
Na onyaa Royal Cross fri Pope John Paul II wɔ aber a ɔbɛ sera Ghana wɔ 1980, wɔ dɛ wo hu akwan a ɔma ayarehwɛ dwumadzi ahorow wɔ ne ayaresabea.[11] Oboa ma wɔ hyehyɛɛ ''Women's Society for Public Affairs dwumadzi'' nna ɔka edwumakuw no ho wɔ Ghana Academy of Arts and Sciences.[12] Ndzɛmba a w'ayɛ na ɔyɛ nkuranhyɛ ahyɛnsiwdze ma mbasiafo a wɔpɛ dɛ wɔfa n'anamɔn no bi wɔ Ghana.[12]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Ɔyɛ odehye tsitsir wɔ Ofori-Atta adehye fie mu, Susan Ofori-Atta wɔwoo no wɔ Kyebi, Gold Coast (ndɛ Ghana), wɔ 1917 maa Nana Sir Ofori Atta I, a ɔyɛ Okyenhene na Ohene a ɔtse eguado wɔ Akyem Abuakwa Traditional Area, na ne yer Nana Akosua Duodu.[12][13]
Susan Ofori-Atta nyaa ne nwomasua Ahyɛse fri St. Mary's Convent wɔ Elmina wɔ 1921 na ɔkɔɔ Achimota School wɔ 1929 wɔ ne ntoado nwomasua.[12] Ɔka esuafo a wɔnye hɔn hyɛɛ suukuu n'ase wɔ 1927 wɔ college no, na Ɔyɛɛ esuanyi panyin a odzi mbasiafo hɔn enyim wɔ mber a ɔrebowie suukuu na ɔkyerɛw Cambridge School nsɔhwɛ nkrataa.[12] Osua awo gye ho edwuma wɔ Korle-Bu Midwifery Training School, na owie wɔ afe 1935, na onyaa suukuu ntoado wɔ Scotland.[12] Owie ne Suapɔn nwomasua no , osuaa awo gye ho edwuma wɔ Korle-Bu Teaching Hospital. Otoado ne nwomasua do wɔ Edinburgh University Medical School, na hɔ na onyaa ne MBChB abodzin nkrataa wɔ 1947.[12][3] Onyaa ne amanɔne nwomasua ho mboa fri sika a n'egya odzefo dze maa no , Ofori Atta I, a owui wɔ afe 1943 wɔ aber a na ɔyɛ eduryɛho osuafo wɔ Edinburgh.[12]
== Edwuma na adɔyɛ ==
Ofori-Atta hyɛɛ n'edwuma ase obi a ogye awo na osua adze bɛyɛɛ eduryɛfo a ɔhwɛ mbofra na hɔn yareba, na ɔmaa ɔbɛyɛɛ datsernyi basia a odzii kan baa Gold Coast (a ɔyɛ ndɛ Ghana).[12] Wɔ 1960, Otuu ne ho sii hɔ na ɔyɛɛ edwuma wɔ Congolese hospital a na hɔn edwumayɛfo no Suar yie.[14] Wɔ ne mber a na ɔyɛ eduryɛfo panyin wɔ Princess Marie Louise Hospital, wɔtoo ne dzin "''mbofra doctor''" (children's doctor).[13]Ofri Princess Marie Louise Hospital na ɔdze no ho bɔɔ University of Ghana Medical School, na ɔdze Paediatrics Department nhyehyɛe too gua ansaana ɔrehyɛ n'ara ne edwuryɛ nhyehyɛɛ ama mbasiafo na mbofra wɔ n'ara n'ayaresabea, Accra Clinic.[12]Na odzi akotsen wɔ Royal College of Obstetricians and Gynaecology (1949) na Royal College of Paediatrics and Child Health (1958).[3]
Na odzi ako ma mbasiafo na mbofra hɔn nsɛm ho a ndzɛmba a ɔma wɔ ko tsia Akan egyapadze amanbrɛ, ɔsera dɛ legislation bɛhwehwɛ nsɛm no mu na ɔdze tumi ama right yernom/kun na mbofra dɛɛ wobenya hɔn hokafor a w'efri mu na egya a owui wɔ aber a w'annyɛ nkrataa annto hɔ.[12] Ne mbɔdzenbɔ dze ''PNDC Intestate Succession Law'' bedzii dwuma wɔ 1985.[12]Na ɔka kuw wɔhyehyɛɛ Ghana amanbu mber a ɔtɔ do ebien ne mbrahyɛ akyerɛwsɛm ho wɔ of 1969 .[12]
University of Ghana bɔɔ n'abawdo wɔ 1974 na wɔ hyɛɛ no Doctor of Science wɔ ne ndwuma nhwehwɛmu a ɔyɛɛ dze hwehwɛɛ mbofra hɔn edzidzi mu nsɛm ho — "Kwashiorkor", dzin a ɔdze too gua wɔ ne nhwehwɛmu a w'abɛyɛ dzin a wiase nyinara dze dzi dwuma.[12][13] Na odzi akotsen wɔ Catholic Church wɔ Ghana, ne tsitsir Accra Diocese.[12] Na ɔyɛ Edwumakuw mu panyin ma Federation of Association of Catholic Medical Doctors na ɔka Ghana Catholic Doctors Association ho.[12]
== Abrabɔ ahyɛse na ebusua ==
Ɔware E. V. C. de Graft-Johnson,mbranyimfo a ɔwɔ mbra edwuma mu wɔ Accra na ne nua nye Joseph W.S. de Graft-Johnson, Ɔmanpanyin n'abadzekyir wɔ Ghana fri 1979 dze kɔ 1981.[12][15][16] Wɔ 1960 mu no, E. V. C. de Graft Johnson gyina dze ko tsia mbra ho asɛm a na onnyi mbra fie Supreme Court.[17] Wɔyii kuw ahorow fri hɔ no kabi ma menka bi amanbu no fri hɔ wɔ afe 1969, E. V. C. de Graft-Johnson bɛyɛɛ Kuw panyin na ɔkyerɛwfo ma kuw a ndɛ oyɛ All People's Party.[18] Wɔ 1979, E.V.C. de Graft-Johnson na ɔyɛ eguamutrafo n'abadzekyir wɔ centre-left party, Social Democratic Front (SDF).[19]
Susan Ofori-Atta ne nua banyin panyin yɛ William Ofori-Atta, Gold Coast amanyenyi na mbra edwumayɛfo , nkane amanɔne edwumayɛfo panyin na obi a ɔka hɔn a wɔtsew United Gold Coast Convention (UGCC) na ɔka "The Big Six" ho, amanyɔfo kuw a wɔ koo ma British colonial aban kye hɔn guu mu wɔ 1948 Accra basabasa yɛ n'ekyir, na wɔ tum dze yi ahokyir fri Ghana ma ahofadzi baa Ghana wɔ 1957. Ne nua kor no a ɔyɛ Kofi Asante Ofori-Atta, a Minister for Local Government wɔ Convention People's Party (CPP) aban ma Kwame Nkrumah na ekyir no ɔbɛyɛɛ ɔkasafo wɔ Ghana mbrahyɛ Bagua fie mu. Ne nua basia kakraba yɛ Adeline Akufo-Addo, Ewuraba a odzii kan wɔ Ghana wɔ Ghana mbrahyɛ amanbu ber a ɔtɔ do ebien.[20]
== Ne wu na n'egyapadze ==
Susan Ofori-Atta wui wɔ July 1985 wɔ United Kingdom.[12] Wɔdzee efie bi a ɔwɔ suukuu a ɔkɔe too no,wɔ Achimota School.[21]
== Nhwɛdo ==
''• <nowiki>ISBN 978-0-300-05504-7</nowiki>. Archived from the original on 14 April 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Tetty, Charles (1985). "Medical Practitioners of African Descent in Colonial Ghana". The International Journal of African Historical Studies. '''18''' (1): 139–144. doi:10.2307/217977. JSTOR 217977. <nowiki>PMID 11617203</nowiki>. S2CID 7298703.''
'''• ^''' ''Ferry, Georgina (November 2018). "Agnes Yewande Savage, Susan Ofori-Atta, and Matilda Clerk: three pioneering doctors". The Lancet. '''392''' (10161): 2258–2259. doi:10.1016/S0140-6736(18)32827-7. ISSN 0140-6736. S2CID 53713242.''
'''• ^''' ''"Susan Ofori-Atta, the first Ghanaian female doctor in the Gold Coast -". Ghanaian Museum. 19 January 2020. Retrieved 7 February 2020.''
'''• ^''' ''Schmid, Pascal (April 2018). Medicine, Faith and Politics in Agogo: A History of Health Care Delivery in Rural Ghana, Ca. 1925 to 1980. LIT Verlag Münster. p. 297. <nowiki>ISBN 9783643802613</nowiki>.''
'''• ^''' ''"CAS Students to Lead Seminar On University's African Alumni, Pt. IV: Agnes Yewande Savage". Postgrads from the Edge. 16 November 2016. Archived from the original on 5 August 2017. Retrieved 5 August 2017.''
'''• ^''' ''"Tabitha Medical Center | Celebrating African Women in Medicine". www.tabithamedicalcenter.com. Archived from the original on 6 December 2017. Retrieved 20 February 2018.''
'''• ^''' ''Anibaba, Musliu Olaiya (2003). A Lagosian of the 20th century: an autobiography. Tisons Limited. <nowiki>ISBN 9789783557116</nowiki>. Archived from the original on 23 December 2016.''
'''• ^''' ''Mitchell, Henry (November 2016). "Dr Agnes Yewande Savage – West Africa's First Woman Doctor (1906-1964)". Centre of African Studies. Archived from the original on 5 August 2017.''
'''• ^''' ''Cecilia J. Dumor (August 2002). Nelson Thornes West African Readers Junior Readers 3. Nelson Thornes. pp. 124–. <nowiki>ISBN 978-0-7487-7034-2</nowiki>. Archived from the original on 21 April 2017.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' '''''e''''' '''''f''''' '''''g''''' '''''h''''' '''''i''''' '''''j''''' '''''k''''' '''''l''''' '''''m''''' '''''n''''' '''''o''''' '''''p''''' '''''q''''' '''''r''''' ''"National Commission on Culture". ghanaculture.gov.gh. Archived from the original on 22 July 2015. Retrieved 8 August 2015.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Tabitha Medical Center | Celebrating African Women in Medicine Part 2". www.tabithamedicalcenter.com. Archived from the original on 11 March 2016. Retrieved 28 November 2017.''
'''• ^''' ''"Friends in Deed". Jet. '''19''' (3): 44. 19 November 1960. Archived from the original on 14 May 2016. Retrieved 22 August 2015.''
'''• ^''' ''"Dr. J.W. S. De Graft Johnson; Vice President Elect". 20 July 1979.''
'''• ^''' ''Graft-Johnson, E. V. C. De (1958). The Evolution of the Executive in the Constitutional Development of the Gold Coast. University of Leeds (Department of Law).''
'''• ^''' ''"Hats off to Martin Amidu". cameronduodu.com. Archived from the original on 22 November 2016. Retrieved 7 December 2018.''
'''• ^''' ''Ofori, Henry (2 May 1969). "All People's Party Launched". Daily Graphic.''
'''• ^''' ''"Dr. J.W.S. de Graft Johnson; Vice President Elect". WikiLeaks. 20 July 1979. Archived from the original on 7 December 2018. Retrieved 7 December 2018.''
'''• ^''' Nana Kwame Asamoa-Boateng, "Otumfuo Storms Ofori Panie Fie"[Usurped!] , ''Daily Guide'', 9 August 2018.
'''• ^''' ''"Old Achimotan Association". www.oldachimotan.net. Archived from the original on 24 September 2015. Retrieved 8 August 2015.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
bujdrvp8m2xbnv6ugi2bgoh3wq4ei5a
Susana Adam
0
1020
6953
5529
2023-04-22T11:15:49Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Susana Adam''' yɛ amanyɛnyi a ɔsom dɛ mbrahyɛbeguafienyi a ɔwɔ Mamprusi atɔyɛ mpɛsoado fi afe apem eduokron esoun mu kosii mfe apem ohaebien na kor mu. Ogyinae ma wɔtow no do amba wɔ Mamprusi atɔyɛ afamu wɔ National Democratic Congress (NDC) dzin mu wɔ afe apem ɔhakron na eduokron mbrahyɛbeguafie ambatow no mu ma ɔdze amba eduosa nye eduonubiako dzii konyim a ɔkyerɛ ɔha nkyekyɛ mu eduosaebaasa wɔ amba a wɔtow no nyinara mu, Owura Issifu Asumah a ogyinae wɔ People's National Convention (PNC) gyee egua no fii ne nsamu. Susana Adam nyaa amba no 12,735 (ɔha nkyekyɛmu eduosaesoun na ekyirpɔw ebaasa) ma Owura Asumah nso nyaa amba no 18,907 (ɔha nkyekyemu edounmenum na ekyir pɔw anan). Afe mpen ebien nye anan mu no, Nna ɔagye abadobɔdze wɔ NDC wɔ ambatow mu dze naaso , Owura Alidu Iddrisu Zakari na ogyinae wɔ kuw no ne dzin mu wɔ Walewale Etsifi mpɛsoado. Zakari dzii Issifu Asumah do wɔ afe mpem ebien nye anan mbrahyɛbeguafie ambatow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
lfgfnfpf2oi8bmz09w4nnevd71pkf65
Susukyerɛw Ahorow
0
1021
6954
5532
2023-04-22T11:15:53Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Susukyerɛw gu mu ahorow pii.Bi nye
Nkyerɛkyerɛmu susukyerɛw
Adwenkyerɛ Susukyerɛw
Anokɔnkɔn Susukyerɛw
Egyingye Susukyerɛw
Akwankyerɛ susukyerɛw
Nkɔmbɔbɔ
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
567qllbiqtxi6llhbhjh9i3wjp5hp4t
Sylvester A. Mensah
0
1022
7715
6955
2023-05-01T17:53:45Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɔsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sylvester A. Mensah''' yɛ Ghana ɔmanyɛfo, ɔkyerɛwfo, ɔkyerɛkyerɛfo, sikasɛm ho nyimdzefo na akwahosan nsiakyibaa mfiridwuma ho nyimdzefo. Ɔsan nso asom dɛ Mmarahyɛ Bagua no munyi wɔ Dade-Kotopon mantsam mu wɔ Ghana.
== Mfiase Asetra na Nhomasua ==
Wɔwoo Mensah wɔ Ghana na wɔtsetsee no wɔ wiadze nyinara. Ɔnyaa nye sukuupɔn wɔ Ghana Suapɔn mu baabi a ɔnyaa nye Bachelor of Science na afei ɔnyaa nye Masters wɔ Business Administration(MBA) wɔ Finance na Administration mu wɔ obuo mu.
== Edwuma ==
Mensah yɛ ɔkyerɛwfo, Sikasɛm ho Ɔbenfo na akwahosan nsiakyibaa mfiridwuma ho nyimdzefo. Ɔsan nso yɛ Ɔkyerɛkyerɛfoɔ Panyin wɔ Edwumayɛfo Adesua Suapɔn mu, Accra Ghana. Ber bi na ɔyɛ Ɔman Akwahosan Nsiakyibaa Dwumadzibea no panyin.
== Amanyɔsɛm ==
Mensah yɛ ɔmanyɛfo a ɔwɔ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua no mu. Ɔbɛyɛɛ Mmarahyɛ Bagua no munyi maa Dade-Kotopon Mantsam no akyi a ɔsii akan wɔ 1996 Ghana Mmarahyɛ Bagua Abatoɔ no mu, a ɔdzii nkonyim dze 36,959 yɛɛ 41.50% wɔ abatoɔ a ɔfata a wɔtowee nyinara mu. Ná eyi tsia hɔn a wɔsɔr tsia no no; Cecilia Eguakun a ofi [[New Patriotic Party]] a ɔyɛɛ abatow 30,484 a egyina hɔ ma 34.30% wɔ abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu, Mensa Mac Granaky Quaye a ɔyɛ Independent Candidate a ɔno nso paw 3,919 a egyina hɔ ma 4.40% wɔ abatow a ɔfata a wɔtowee no nyinara mu, Christian Randolph Lartey a ofi People’s National Convention no mu a wɔtow aba 1,703 a egyina hɔ ma abatow a wɔtowee nyinara mu 1.90% na Ivor Kobina Greenstreet a ofi Convention People's Party no annya abatow biara. Wɔ afe 2019 mu no na ɔyɛ obi a ɔpɛ dɛ ɔyɛ National Democratic Congress no Flagbearer nanso ɔdzii nkoguo wɔ John Dramani Mahama anyim.
== Ankorankor Asetra ==
Mensah yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
68p5gsm22gx1pzsot3cerspbrqj7hq4
Sylvia Boye
0
1023
6956
5540
2023-04-22T11:16:29Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Sylvia Boye''' yɛ Ghanani baa, kan Adwumayɛfoɔ Panyin ne ɔbaa a ɔdi kan a ɔyɛ Ɔkyerɛwfoɔ wɔ West African Examination Council.[1][2]
Sylvia Boye
Ɔman:Ghana
Sukuu:University of Ghana
wonim no dɛ Ɔkyerɛwfo a ɔkyerɛw Afrika Atɔe Fam Sɔhwɛ Bagua
Nhomasua
Boye kɔɔ Wesley Mmabaa Ntoaso Sukuu a ɛwɔ Cape Coast.[3] Boye nyaa Bachelor of Arts ne LLD wɔ Ghana Suapɔn mu.[4]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
'''• ^''' ''Allotey, Godwin Akweiteh. "Don't blame WAEC officials for paper leakage – Former WAEC registrar - citifmonline". Retrieved 2016-01-22.''
'''• ^''' ''"Wesley Girls High School - Achievement". wesleygirls.edu.gh. Retrieved 2016-05-17.''
'''• ^''' ''"Wesley Girls High School - Achievement". wesleygirls.edu.gh. Retrieved 2016-01-22.''
'''• ^''' ''"History". www.ghanawaec.org. Retrieved 2016-01-22.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
aux2y1nuhz1jhlwg7dvdage4ggwr1m6
Tabitha Sybil Quaye
0
1024
7716
6957
2023-05-01T17:53:51Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɔsɛm Edwuma */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Tabitha Sybil Quaye''' (wɔwoo no 20 September 1938) ɔyɛ Ghana Amanyenyi na Anamusifo wɔ mbrahyɛ bagua fie mu ma Takoradi wɔ Atɔe mantam mu. Na ɔyɛ Anamusifo wɔ Ghana mbarahyɛ bagua fie mu a ɔtɔ do anan.[1][2]
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Tabitha Sybil Quaye wɔwoo no afe 1938 mu wɔ Ghana Atɔe Fa mu. Ɔwɔ abodzin nkrataa wɔ Catering mu na onyaa fri Hotel and Catering Institute.[3]
== Edwuma ==
Ɔyɛɛ mbrahyɛ baguanyi edwuma ma Takoradi wɔ mber bi w'asen kɔ fri January 1992 dze kɔ January 1997 na ɔsan yɛ edwuma wɔ mbea a wɔdze ahɔho na edziban noa ho edwuma [3]
== Amanyɔsɛm Edwuma ==
Wɔ yii Tabitha Sybil Quaye wɔ abatow ber dɛ Anamusifo wɔ Ghana mbarahyɛ bagua a ɔtɔ do anan mu wɔ afe 1992 wɔ National Democratic Congress tumi do. Odzii William N. Gram na ofri Action Congress Party (ACP) n'ana a ogyinaa amansin n'anamu wɔ afe 1979 Ghana mbarahyɛ bagua abatow mu no . Gladys Asmah a ɔyɛ [[New Patriotic Party]] bɛhyɛɛ n'anan wɔ afe 1996 Ghana amansan abatow mu a odze abatow amba 26,431 dze dzii nkonyim a na amba no gyina hɔ ma kyɛfa 73.50% do. Odzii Esther Nkansah a ɔyɛ National Democratic Congress (NDC) no do nkoyim osiandɛ Esther nyaa abatow amba 10,342 a ogyina hɔ ma kyɛfa 23.00% do, Alex Fosu Blankson a ɔyɛ Independent a nyaa abatow 1,323 a ogyina hɔ ma kyɛfa 2.90%, Timothy Norbert Kublenu a ofri National Convention Party(NCP ) a ɔsan nso nyaa abatow 792 a ogyina hɔ ma 1.80% na Crosby Mochia a ofri Convention People's Party (CPP) a na onnyi abatow amba biara.[4][5][6][7]
== N'abrabɔ mu nsɛm ==
Ɔyɛ Kristonyi[3]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"MPs elected in the Ghanaian parliamentary election, 1992". www.answers.com. Retrieved 29 April 2013.''
'''• ^''' ''"NAMES OF FEMALE MEMBERS OF PARLIAMENTS OF GHANA" (PDF). www.parliament.gh. Retrieved 29 April 2013.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Ghana Parliamentary Register 1992-1996.''
'''• ^''' ''FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Takoradi Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 23 February 2021.''
'''• ^''' ''Ghana (1992). Parliamentary Election, Ghana, 29.12.92: Elected Parliamentarians. Government Printer, South Africa.''
'''• ^''' ''Occasional Papers. Centre of African Studies, Edinburgh University. 1993.''
'''• ^''' ''"1992 Parliamentary Elections: Distribution of Female Winners". datawrapper.dwcdn.net. Retrieved 23 February 2021.''
•
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
glxe63puvnl7vjfm75goylsgbkfj1jv
Takoradze Nsɔwdo Skuul
0
1025
11213
6958
2023-08-19T08:26:50Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q19975723}}'''Takoradze Nsɔwdo Skuul'''(TADISCO) yɛ nsɔwdo-skuul a ɔwɔ Takoradze wɔ Anee Mantɔw mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
cqvpy1hr7tz45pmh0e3entuzkdoqoa0
Takoradze Sakrabudu/ Ankɔs Afahyɛ
0
1026
11129
5557
2023-07-19T18:33:10Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
'''Takoradze Sakramudu/ Ankɔs afahyɛ''' yɛ afahyɛ a ɔkɔ do afe biara a Sekunde na Takoradzefo a wɔwɔ [[Ghana]] dzi. Ɔyɛ afahyɛ a ɔtwe dodow fi [[Ghana]] na aborɔkyir ba [[Takoradze Nsɔwdo Skuul|Takoradze.]] Dza ɔma ɔyɛ fɛw nye ankɔs anaa sakramudu ekuwekuw ahorow a woesiesie hɔnho fɛfɛɛfɛw na wɔda hɔn asaw na nsenkundwom edzi. Afahyɛ no taa kɔ do Mumu 24-26 afe biara, na bɔhwɛadzefo fi ekyirekyir ba bɔhwɛ hɔn enyiwa do adze.
== Ekuwekuw ahorow ==
Ekuwekuw ahorow na afe biara wodzi akotsen wɔ Takorade Ankɔs afahyɛ no mu. Dza ɔyɛ enyika wɔ ho no nye dɛ, afe biara no, kuw fofor/afofor tsintsim ne/hɔn (e)dzin dze hɔnho hyɛ dwumadzi no mu. Seseiara, ekuw ahorow a ɔwɔ hɔ na wɔka do yi:<ref>https://akannews.com/fante/takoradze-sakramodu-ank%c9%94s-afahy%c9%9b/</ref>
* Ankos
* Cosmos
* Holy Cities
* Nyanta Boys
* Iron Fighters
* Unity
* Missisipi
* Spain
* Sunnato
* Valencia
* Canadians
* Chinese
* Tumus
* Ɔhyɛ W'akoma mu
* Supreme
* Oil city
* Millionaires
* Unicon
* Addyzee
* USA
* Nyanta Boys and Girls
* Mokojako
* Classic Ladies
* Crench
* Ocean City
* Ɔdɔyɛfɛw
* Emirates
* NK City
== Ekyingye ahorow a ɔwɔ afahyɛ no ho ==
[[Afahyɛ]] no ehyia ekyingye ahorow pii na ogu do araa so hyia. Ekyingye no bi nye hɔn a wɔdze bɔbɔɔ adze. Simpa kyerɛ a, hɔn na wɔdze afahyɛ no bɔbɔɔ adze. Takoradzefo so kyerɛ a, hɔn na wɔdze bɔbɔɔ adze. Dɛmara so na Soadurfo so kyerɛ.Iyi egya ekyingye kɛsekɛse ato afahyɛ no ne ndzii do. Sɛ yeyi farbaa no si nkyɛn a, ekyingye kor so a ɔwɔ afahyɛ no ne ndzii ho nye "Woana na ne dze yɛ fɛw?" Simpafo kyerɛ a, hɔn na hɔn dze yɛ fɛw. Takoradzefo na Soadurfo so dɛmara na wɔkyerɛ.
== Mbeambea a afahyɛ no ne ndzii kɔ do ==
[[Afahyɛ]] no kɔ do wɔ Takoradze dze, naaso nnyɛ beebiara na ɔkɔ do. Nkan no, nna ɔkɔ do wɔ Takoradze PWD kwan no do. Afahyɛ no bi so akɔ do wɔ Liberation Road da. Seseiara, afahyɛ no kɔ do wɔ Takoradze Amamfor.
== Mboaedze ==
tuf8eksiev09twwta9iwmy53u8t2n8s
Tapoli
0
1027
5560
5559
2023-04-20T19:29:54Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Tapoli yɛ Ghana awendze a, wodze dwo adze a wɔdze dua yɛ . ɔwɔ nsɛnkyerɛdze tsedɛ awɔtwe nkyerɛw. ɔyɛ gyadze ndzɛmba a Ghanafo ta dze yɛ edziban wɔ fie.ɔnye dwodze a wɔdze ndɛtse yɛ na wɔ nam a wɔfrɛ no apɔtɔyewa. Ɔnoara na wɔdze dwow adze wɔ aber a nna eyinam nkandzea mbae.
{{Databox|item=Q116943012}}
cb093rzriwb4aaymvkzcyznp38eux5o
Tariq Kwame Nii-Lante Lamptey
0
1028
6959
5564
2023-04-22T11:16:48Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Tariq Kwame Nii-Lante Lamptey''' (wɔwoo no Fankwa 30, 2000) yɛ bɔɔlbɔnyi a ɔbɔ nyimfa abasa afamu wɔ ekyir ma Ngyiresi Premier league bɔɔlbɔ kuw Brighton & Hove Albion na Ghana man no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
nb5jwoox53cbpxt91nfcsmuzvlzu9iy
Tarkwa
0
1029
5567
5566
2023-04-20T19:29:56Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Tarkwa''' yɛ kurow na kurowpɔn a ɔwɔ Tarkwa-Nsuaem mansin mu.
8bw0v13z37jgdamxs6kpthvwbxv5jfm
Theo Sowa
0
1030
12922
6960
2024-04-09T10:54:48Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Theo Sowa''' CBE (wɔwoo no afe 1957) yɛ ɔfotufoɔ a ɔde ne ho a wɔwoo no wɔ Ghana a ɔreyɛ adwuma wɔ amanaman ntam nsɛm ahodoɔ pii ho a ɔde n’adwene si asetena mu nkɔsoɔ ho nsɛm so[1] na wakasa wɔ baguam wɔ asetena mu amammuisɛm ho nsɛm dodoɔ bi ho.[2] Ɔne ahyehyɛde ahorow bi a UNICEF, Stephen Lewis Foundation, African Union, DfID, ne UNDP, ne afoforo ayɛ adwuma[3] na mprempren ɔyɛ Afrika Mmea Nkɔso Foto no panyin.[4][5] N’adwuma no bi ne sɛ ɔne Graça Machel bɛyɛ adwuma wɔ nsɛm a ɛfa mmabun ho ne nhoma dodow bi a ɔde bɛboa na wasiesie.[6] Ɔsan yɛ Comic Relief adwumayɛbea no sohwɛfo. Wɔ June 2010 mu no, wɔpaw Sowa sɛ Britania Ahemman no Ahyehyɛde (CBE) no Sahene.[7]
Theo Sowa
CBE
Theo Sowa, a ɔyɛ The African Women’s Development Fund no panyin
Wɔwoo no1957 (mfe 65–66)
Cape Coast, Ghana
Ɔman:Ghana
Sukuu:Sussex Suapɔn
Ndwuma
• Ɔkyerɛwfo
• Nnipa hokwan ho ɔbenfo
• ɔfotufo
• Television so ɔyɛkyerɛfo
Mfe a ɔde yɛɛ adwuma1967–mprempren
Wonim no dɛ
• Nnipa a wɔyɛ edwumadzen
• Sika a wɔboaboa ano edwuma
• Nsɛm ho amanneɛbɔ
• Amanyɔkuw a ɛnyɛ ɔfa biara
Mfitiase asetra ne nhomasua
Wɔwoo Sowa wɔ Cape Coast, Ghana, wɔ afe 1957 mu, na ɔdii ne mmofraase wɔ United States of America. Wɔ afe 1967 mu no ɔde ne din kɔhyɛɛ Blessed Sacrament Convent a ɛwɔ Brighton, England, na akyiri yi ɔkɔɔ so bɛyɛɛ Abeawa Ti wɔ St Leonards-Mayfield Sukuu a ɛwɔ Mayfield, Sussex.[8]
Esiane n’agya adwuma nti, ɔtenaa Afrika aman ahodoɔ so, Europa, Asia, ne USA nso. Ne saa nti, onyaa mmusua mu nyiyim, ɔbarima ne ɔbea ntam nyiyim, nyiyim ne animtiaabu wɔ ne mmofraase pɛɛ. Nanso, ɛte sɛ nea eyinom hyɛɛ n’akannifo ho nimdeɛ a ɛkɔ so hyɛ n’asetra ne n’adwuma agyirae no mu den nkutoo.[1] Wɔ 17 Ayɛwohomumɔ 2015 no, ɔkasa tiaa Nigeria Aban a ɛyɛ brɛoo wɔ Chibok mmabaa 219 a Boko Haram kyeree wɔn wɔ 14–15 Ayɛwohomumɔ 2014. Ɔfrɛɛ Muhammadu Buhari, Nigeria Ɔmampanyin a ɔdi tumi seesei no sɛ yɛ biribi a ɛyɛ nnam wɔ atuatew a wɔko tia ne mmeawa no a wogyae wɔn no mu.[9]
Sowa kɔɔ Afrika ne Asia Adesua Sukuu wɔ Sussex Sukuupɔn mu fi 1977 kosi 1980, na onyaa abodin krataa wɔ amanaman ntam abusuabɔ mu. Wɔ sukuupɔn no mu no, na n’ani gye mmea hokwan ahorow, pɛyɛ ne atɛntrenee ho. Suapɔn akyi no Sowa dii saa anigyeɛ yi akyi na ɔdii "The Lady In Purple" wɔ Ntozake Shange agodie For Colored Girls Who Have Considered Suicide / When the Rainbow is Enuf mu. Wɔhwɛɛ sini no mu yiye na wogye toom. Akyiri yi Sowa nyaa abodin krataa a ɛkorɔn wɔ nhomasua a wɔde toto nneɛma ho mu wɔ Nhomasua Asoɛe, London Sukuupɔn mu fi 1986 kosi 1988.[10]
Ndwuma
Ɔsan nso de ne ho hyɛɛ television mu a wayɛ adwuma wɔ BBC, ITV ne Channel Four Television (1988–1991) mu a ɔde asetena mu nsɛm kyerɛ na ɔbɔɔ amanneɛ. Ɔsomm sɛ amanneɛbɔfo ne ɔkasafo wɔ dwumadi ahorow mu, a Mmoa, Abusua Nsɛm, Da wɔ Kwasida, ne nsɛm a wɔakyerɛw ne dwumadi ahorow pii ka ho. Ɔyɛɛ nkɔsoɔ sohwɛfoɔ a ɔhwɛ nkɔsoɔ so Ɔman Fekuo a ɛhwɛ Mmaratofoɔ a Wɔhwɛ wɔn ne Wɔn a Wɔsan De Wɔn Kɔtena, NACRO (1985–1987).[11] Sowa ayɛ ITV Telethon mmoa a wɔde ma kuw no muni (1990/91), wɔapaw no sɛ Duke of Edinburgh mpanyimfo bagua no muni ne Rainer Foundation mpanyimfo bagua no muni (1990/1993) ne ahotoso/adwumakuo no muni ma Conciliation Resources, a NGO a wosiesie ntawntawdi (1995/2005). Wɔ 1992 mu no, saa bere no Ɔman Ɔkyerɛwfo a ɔhwɛ Nhomasua so John Patten paw no sɛ ɔmmɛyɛ UK Ɔman Mmabun Dwumadibea no baguafo, dibea a ogyaee adwuma bere a otu kɔɔ South Africa kɔyɛɛ adwuma sɛ Commonwealth Ɔkyerɛwfo no Mfiridwuma ho Afotufo kuw no fa maa ɔman a edi kan no South Africa abatow a mmusuakuw ahorow pii wom.[6]
Sowa yɛɛ adwuma sɛ amanaman ntam ɔfotufoɔ mfeɛ pii, na ɔboaa ahyehyɛdeɛ a ɛwɔ din te sɛ UNICEF, Stephen Lewis Foundation, African Union, Department for International Development, ne UNDP, ne afoforo.[12] Na ɔsan yɛ African Grantmakers Network no guamtrani.[13] Na ɔsan nso yɛ nhyehyɛe ho ɔfotufo panyin wɔ UN Adesua a Ɛfa Mmofra ne Akodeyɛ Ho[14] (Machel Amanneɛbɔ)[15] ho na odii anim wɔ mfe anum nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ amanneɛbɔ no mu no ho. Wɔ saa dibea yi mu no, ɔde abusuabɔ sii hɔ na ɔboa ma wɔyɛɛ nhyehyɛe kaa ɔman ne amanaman ntam NGO ahorow, aban ahorow a ɛwɔ nsasepɔn anum no so ne wɔn ananmusifo a wɔwɔ New York wɔ UN adwumayɛbea ahorow no nkyɛn. Ɔdii nkitahodie anim, mfiridwuma ne amammuisɛm nyinaa, de dii amanneɛbɔ no nyansahyɛ ahodoɔ a ɛfa mmofra a wɔakyere wɔn wɔ ntawntawdie mu ne amanaman ntam NGO ahodoɔ, UN nnwumakuo a ɛfa ho, UN amammui ahyehyɛdeɛ ne aban ananmusifoɔ mpaninfoɔ a wɔwɔ UN no anim. Ne ho a ɔde hyɛɛ mmofra nsɛm mu no maa wɔpaw no sɛ Ɔmampanyin Nelson Mandela ne Awuraa Graça Machel[16] fotufo wɔ wɔn adwuma a wɔyɛe wɔ mmofra ne akannifo nsɛm ho maa Wiase Nyinaa Mmofra Kuw no.
Sɛ́ ɔkyerɛwfo no, Sowa ayɛ nhyehyɛe ho amanneɛbɔ ahorow bi ama ahyehyɛde ahorow a ɛnyɛ aban de. Ɔakyerɛw nsɛm wɔ nsɛmma nhoma ne nsɛmma nhoma ahorow a wɔasua nhoma mu na na ɔboa kɛse ma wɔkyerɛw nhoma bi a wɔato din The Impact of War on Children.[17] ne nea ɔne no kyerɛw nhoma bi a ɛfa Kuw mu adwuma a wɔne mmerante ne mmabaa yɛ ho. Ne nwoma a ɔtintim no nnansa yi ara (February 2010) ne sɛ ɔkyerɛwfoɔ a ɔboaa ne yɔnko samufoɔ wɔ Harvard Mmara Sukuu/UNICEF[18] Innocenti nwoma bi a ɛfa Mmofra ne Nsakyeraeɛ Atɛntrenee[19] a ɔne UNICEF ka ho.[20]
Edwuma a ɛkɔ do
Sowa yɛ Afrika Mmea Nkɔsoɔ Fotoɔ no kwankyerɛfoɔ.[21] Ɔsan yɛ ɔfotufoɔ ne ɔfotufoɔ a ɔde ne ho, a ne ho akokwaw wɔ amanaman ntam asetena mu nkɔsoɔ mu a ɔsi mmofra hokwan ne ahobanbɔ ho nsɛm so dua titire.[13]
Sowa yɛ Comic Relief no sohwɛfoɔ, ne Comic Relief Amanaman Ntam Mmoa Boayikuo no guamtrani,[1] ɔyɛ Stephen Lewis Fapem no Afrika Afotufoɔ Boayikuo no muni, ɔyɛ Britania Aguanfoɔ Bagua no Akannifoɔ Boayikuo no muni, ɔyɛ Evidence for Development ne ɔyɛ Graça Machel Trust no baguafo panyin. Sowa wɔ baguam paw sɛ Charity Commission for England and Wales board member.[22]
Abasobɔde ne agyede a wɔde ma
Wɔpaw no sɛ Ɔsahene a ɔhwɛ Britania Ahemman no Ahyehyɛde (CBE) so wɔ afe 2010 Ɔhemmaa Awoda Nidi mu.[7]
Nhoma ahorow
''• Ɔkyerɛwfo a ɔboaa,[23] Mmofra ne Nsakrae Atɛntrenee''
• Ɔkyerɛwfo a ɔboaa, Nkɛntɛnso a Ɔko Nya wɔ Mmofra So; a ɔne Graca Machel kyerɛwee
• Ɔyɛ Harvard Mmara Sukuu/UNICEF Innocenti nhoma bi,[20] ‘Mmofra ne Nsakrae Atɛntrenee’ no samufo.
• Ɔne ɔkyerɛwfo a ɔkyerɛw ‘Groupwork and IT’, ntetee nhoma a wɔde ma adwumayɛfo a wɔne mmerante ne mmabaa.[24]
Nsɛm a wɔde gyinaa so
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Theo Sowa | Evidence for Development". www.efd.org. Retrieved 1 February 2016.''
'''• ^''' ''"Theo Sowa - TEDxSoweto". www.tedxsoweto.co.za. Retrieved 1 February2016.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Women's Forum - Theo Sowa". www.womens-forum.com. Retrieved 1 February2016.''
'''• ^''' ''"Theo Sowa « Global Philanthropy Forum". philanthropyforum.org. Retrieved 1 February 2016.''
'''• ^''' ''"Theo Sowa bio". Power & Care. Retrieved 2018-10-27.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"AWDF Bio" (PDF).''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b'''''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
55iv6eqx86uzmhvxykzt6jygy786sjl
Theodore Basil Anuka
0
1031
6961
5571
2023-04-22T11:16:56Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Theodore Basil Anuka''' yɛ Ghana amanyɛnyi na kuw ba wɔ mbrahyɛbagua fie ɔtɔ do ebiasa wɔ "4th Republic" mu wɔ Ghana. Ɔyɛ nkan mbrahyɛbaguanyi dze ma Builsa North ambatow mpasua wɔ Etsifi Epuei Mantɔw mu na NDC amanyɛkuwnyi wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ewi4shr6tb4lreh2bcmceeglksvtk1h
Theodosia Okoh
0
1032
6962
5581
2023-04-22T11:17:00Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Theodosia Salome Okoh''' (wɔwoo no 13 June 1922 – 19 April 2015) nna ɔyɛ Ghananyi kyerɛkyerɛnyi na ɔyɛ nsano edwuma a wonyim dɛ ɔyɛɛ Ghana frankaa no wɔ 1957. Ɔdaa nye ndwuma edzi wɔ amanɔne. Odzii akotsen wɔ hockey dwumadzi na mpomtu wɔ Ghana.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo no dɛɛ Theodosia Salome Abena Kumea Asihene wɔ Effiduase maa Very Reverend Emmanuel Victor Asihene, panyin a na ɔda Presbyterian Church wɔ Ghana, na Madam Dora Asihene, hom nyinara fri Anum wɔ Asuogyaman District wɔ Ghana ne Eastern Region mu. Na ɔyɛ ba ɔtɔ do anan wɔ mba awɔtwe mu. Onyaa akwanya nye n'egya tuu kwan kɔ mbea bi wɔ Ghana na amanɔne.
Ɔhyɛɛ ne nwomasua ase wɔ Ashanti Efiduasi Primary School, otoa do wɔ Basel Mission Middle, Senior and Teacher Training Schools wɔ Agogo na Achimota School, na onyaa ntsetsee wɔ Fine Art mu wɔ mfe ebiasa mu.
== Edwuma ==
Wɔ aber a Ghana nyaa ne ahofadzi no
Ofri Britain no wɔbɔɔ dawur dɛ wopɛ frankaa nhyehyɛe fofor , ɔdze ne nhyehyɛɛ too gua, na ono na wɔfaa bɛyɛɛ Ɔman Ghana ne Frankaa a Ɔmanpanyin a odzii wɔ ɔman no mu Kwame Nkrumah gye to mu fri 6 March 1957.[11] Tse dɛɛ ma ɔkyerɛɛ mu wɔ asɛmbisa nkitahodzi bi no: "Me faa frankaa ne nhyehyɛɛ kɔkɔɔ, sika kɔkɔɔ na green twe dɛɛ ma Ghana ne nhyehyɛɛ tse. Ghana da bea a ɔwɔ nhyira wɔ asaase ndɔbaa mu. Sika kɔkɔɔ no dzaa ɔtaa ekyir yɛ sika egudze a w'ahyɛ asaase no mu ma na kɔkɔɔ no ma yɛ kae nyimpa a wɔ hwer hɔ nkwa anaa wɔkoo dze maa ɔman no nyaa ne fahodzi. Na nsoroma a n'ano yɛ enum no gyina hɔ ma Ebibiman hɔn ako dwumadzi wɔ ahofadzi na nkabɔmu wɔ ohyɛ amanbu fri abrofo no nsa mu…."[12][13]
Theodosia Okoh na ɔyɛ basia a odzii kan yɛ eguamutranyi ma Ghana Hockey Association na ekyir yi ɔbɛyɛɛ Panyin a ɔda Ghana Hockey Federation ano wɔ mfe 20 na me mboree,[3] na wɔ n'aber do na Ghana tum nyaa kwan kɔ bɔɔ Hockey World Cup na Olympic Games.[14] Na Ohene Djan too ne dzin "the Joan of Arc of Ghana hockey" osiandɛ osoree dze mpɛgya baa Ghana hockey dwumadzi mu wɔ aber a na mbanyinfo rehwe ase wɔ agordzi ne mpomtu nhyehyɛɛ ho. Iyi ntsi na wɔdze ne dzin too National Hockey Stadium wɔ afe 2004 mu".[15] Na ɔyɛ panyin wɔ mber tsentsen mu wɔ Sport Writers Association of Ghana.[8][16]
== Abrabɔ ==
Na ɔwar Enoch Kwabena Okoh,[17] Civil Service Panyin a ɔda ano wɔ Kwame Nkrumah n'aber do wɔ 1960 mu,[9] na ɔwɔ mba ebiasa : E. Kwasi Okoh, Stanley Kwame Okoh na Theodosia Amma Jones-Quartey.[18]
== Ne wu ==
== Abasobɔdze ahorow ==
== Egyapadze ==
== N'abrabɔ ekyir n'esuadze ==
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''Charles, Andoh (12 June 2014). "Theodosia Okoh turns 92 and still flies high the flag of Ghana". graphic.com.gh. Retrieved 13 June2014.''
'''• ^''' ''"Theodosia Okoh dies at age 92". Citifmonline. 20 April 2015. Archived from the original on 27 April 2015. Retrieved 19 April 2015.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Madam Theodosia Okoh - Joan Of Arc Of Ghana Hockey". Justice Ghana. Retrieved 14 August 2013.''
'''• ^''' ''"Theodosia Okoh dies at age 92 - citifmonline". 27 April 2015. Archived from the original on 27 April 2015. Retrieved 13 April2019.''
'''• ^''' ''"Mrs. Theodosia Salome Okoh, The Designer of the Ghana Flag". www.ghanaweb.com. Retrieved 13 April 2019.''
'''• ^''' ''"Theodosia Salome Okoh, Biography". www.ghanaweb.com. Retrieved 4 August 2022.''
'''• ^''' ''Nahana, Akosua Tuntum (28 February 2019). "Theodosia Okoh". Modern Ghana. Retrieved 13 April 2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b'''''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5da6j5m4gdphadye3rrw4gitkamzndy
Theresa Abena Nyarko-Fofie
0
1033
6963
5584
2023-04-22T11:17:04Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Theresa Abena Nyarko-Fofie''' (wɔwoo no wɔ 1950) yɛ Ghana amanyɛnyi na a nna ɔka mbrahyɛbagua fie a odzi kan wɔ 4th Republic mu wɔ Ghana, fitsi 1993 kesi 1997 a nna ogyina mu ma Nkoranza ambatow mpasua wɔ NDC amanyɛkuw ne dzin mu.
== N'ABƆSE NA NWOMASUA: ==
Theresa was born 12 September 1950. She attended University of Ghana where she studied Adult Education and obtained her Diploma degree. She worked as an adult educationist before going into parliament.
Wɔwoo Theresa wɔ Fankwa da ɔtɔ do duebien wɔ mfe apem ahankron eduonu(12th September,1950) mu. Ɔkɔr suapɔn wɔ Ghana Suapɔn(University Of Ghana) mu a okosuaa Adult Education na onyaa n'abɔdzin krataa a ɔyɛ Diploma in degree. Ɔyɛɛ edwuma dɛ "adult educationist" ansaana ɔbɛyɛ mbrahyɛbaguanyi.
== AMANYƐSƐM: ==
Theresa hyɛɛ n'amanyɛsɛm ase wɔ mfe apem ahankron eduokron(1992) mu, ber a ɔbɛgyinaa maa NDC amanyɛkuw no wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw wɔ Ghana ambatow a nna wɔrobɔtow wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien(1992) no mu.
Wɔdze no sii adze do wɔ ber a wotoo ambat wie wɔ Mumu da ɔtɔ do eduonu akron wɔ mfe apem ahankron eduokron ebien( 29th December 1992) wɔ mbrahyɛbagua fie odzi kan wɔ 4th Republic mu.
Ɔsanee so nyaa ne dzibew no bio wɔ mfe apem ahankron eduokron esia mu, wɔ ber a onyaa amba sen Yaw Kudom a ɔyɛ NPP amanyɛkuwnyi a onyaa 11,408 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu 18.00% na Owoahene Justice Acheampong a ɔyɛ PNC amanyɛkuwnyi a onyaa 1,416 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu ebien ekyir pɔw ebien (2.2%). Wɔbɔɔ ne dzin dɛ nkonyimdzinyi wɔ ber a onyaa amba 31,528 a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduanan akron ekyir pɔw eduosuon(49.70%). Wɔdze no sii adze do wɔ Sanda da a ɔtɔ do esuon wɔ mfe apem ahakron eduokron esuon(7th January,1997) mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jgsfk3q4hnl87gooc2jy18skxq1sw9h
Theresa Amerley Tagoe
0
1034
7717
6964
2023-05-01T17:54:03Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Theresa Amerley Tagoe''' (mumu,13,1943 kapem Ɔberɛfɛw -25,2010) a wɔbɔ no nsabran basia a ɔyɛ dzen yɛ Ghananyi manyɛnyi a odzi akotsen wɔ ( NPP )Newpartriotic Party mu . Ɔyɛ Ablekuma Anafo mantɔw mu manyɛnyi a w'etwamu.
== N'abrabɔ Ahyɛse ==
Tagoe, yɛ nkrannyi awɔ wo no Mumu,13, 1943.
== Nwumasuamu ==
Tagoe kɔ twado skuul a ɔyɛ (SSS) Aburi Girls Senior High Skuul a nna ɔyɛ panyin a ɔda esuafo no ano. Onya ne Degree wɔ french kasamu wɔ University of Ghana,Legon.
== Dodo Mboa nyɛ ==
Tagoe wɔ mbasiafo akyerɛwkyerɛw skuul wɔ french kasa mu, ɔ so hɔ ara , ɔrehyɛ ngyanka mboa kuw a wɔdze bɔboa ngyanka nye mbofra a wonnye beebi da ,dɛ wɔ bɔ boa ma w'enya nsaano dwuma nye guadze afei so , bema mbaa a wɔtɔn nam wɔ nkran guamu bosa a wɔdze bedzi gua.
== Amanyɛsɛm ==
Theresa Tagoe yɛ Deputy Nkran mantuow mu Manyɛnyi na deputy Manyɛnyi wɔ nsaase ho,kwaw nye fagutubea a nna ɔhyɛ John Kuffuor n'amembumu
Tagoe yɛɛ basiamba hyehyɛfo wɔ [[New Patriotic Party]] mu(NPP).
Wɔ yi no kɔ Mbrahyɛbeguamu wɔ sanda 7,1997 wɔ mber a odzi nkunyim wo 1996 abatow no mu. Onya 39.90% wɔ abatow no mu a ɔyɛ mba 47,644 dze twa Owura Ebo Hawkson, National Democratic Congress. Ɔno nya 35.70% a ɔwɔ mu mba 42,568.
== Awugyadze ==
Tagoe som wɔ ɔman n'afotufo mu na afei so ɔsom n'ekwanda nyina so wɔ wiase nyina Mbaa Kuw Edzikanfo mu.
Wɔto Dansoman Roundabout dzin wɔ nedzin mu, "Theresa Ameley Tagoe Roundabout" dɛm ntsi wɔyɛ ohonyi dze hyɛ n'enyimuɔnyam.
== Abrabɔ ==
Theresa Tagoe wo mbanyinba ebien.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
l0iamyyawlgpz3v950m6qnm1q6e9hq9
Theresa Joyce Baffoe
0
1035
7718
6965
2023-05-01T17:54:08Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item= Q98816887}}
'''Theresa Joyce Baffoe''' yɛ Ghana amanyɛnyi na na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma New Edubease mantsam a ɔwɔ Ashanti Mantsam mu wɔ Ghana. Na ɔsan nso yɛ mbrahyɛbagua no Boayikuw a Wɔapaw no a ɔhwɛ Edwumayɛ do no munyi.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Baffoe wɔ 24 [[Ayɛwoho]] 1954 wɔ New Edubiase, Ashanti Mantsam mu. Ɔkɔɔ Holy Child Training College baabi a ɔtsetsee nye ho dɛ ɔkyerɛkyerɛfo na ɔnyaa nye Teachers’ Training Certificate (Certificate A).
== Amanyɛsɛm ==
Baffoe faa dzibea dɛ Ghana man a ɔtɔ do aanan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ɛkoro (1) no munyi wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 1993 mu ber a ɔdzii nkonyim wɔ abatow fofor a wɔyɛeɛ wɔ deɛ saa ber no na ɔtse New Edubiase akongua no do, Mary Eugenia Ghann wuo ekyi no.
Wɔsan paw Baffoe dɛ ɔnbɛyɛ mbrahy bagua no wɔ National Democratic Congress no tekiti do wɔ 1996 abatow no mu. Ɔtoo aba 17,114 wɔ abatow 24,500 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 55.50% tsiaa George Kwasi Boadu a ɔyɛ [[New Patriotic Party]] no munyi a ɔtoo aba 5,206 a ɔgyina hɔ ma 16.90%, Sophia Afrakoma Owusu a ɔyɛ CPP munyi, ɔtoo aba 1,678 a ɔgyina hɔ ma 5.40%, na Kwasi Adei Aboagye a ɔyɛ PNC y, nso yɛɛ nhwehwɛmu 502 a ɔgyina hɔ ma 1.60%.
== Edwuma ==
Baffoe yɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ n’adwuma mu Ná wakyerɛ adze mfe eduebien awotwe ansa na ɔrehyɛn amammuisɛm mu. Na ɔsan nso asom dɛ sukuu panyin mfe duanan, na Ghana Nhomasua Dwumadzibea (Ghana Education Service) no sohwɛfo Panyin (Principal Superintendent).
== N'abrabɔ ==
Baffoe yɛ Kristonyi, na ɔyɛ Ghana Katolek Asɔre no munyi (Catholic Church of Ghana).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
1i3fsqf5pvbkps8u8nzh31xcoh0cebo
Theresa Kufuor
0
1036
6966
5613
2023-04-22T11:18:10Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Theresa Kufuor''' (née '''Mensah'''; 25 October 1935)[1] yɛ Owura John Kufuor ne yer, Ɔmanpanyin a, ɔtɔ do ebien wɔ Ghana mbrahyɛ edwuma no mu , na Theresa Kufuor bɛyɛɛ Ɔman- panyin ne yer wɔ mber bi asen kɔ wɔ Ghana.[2] Na ɔyɛ edwuma wɔ ayarsa bea ma ɔhwɛ nyimpa sa hɔn yarba sanso gye apemfo awo.[3]
== Nwomasua ==
Theresa Kufuor started hyɛɛ sukuu ase wɔ Catholic Convent, OLA, a ɔwɔ Keta wɔ Volta mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔsan kɔ London, na Theresa sua ayarsa edwuma bɛyɛ wɔ Southern ayarsabea kuw a wɔ ayarsa. Edinburgh, Scotland.[4]
Ɔdze n'adesua kɔ ekyir wɔ Radcliffe Infirmary, Oxford na Paddington General Hospital, London, Theresa Kufour tum nyaa nkrataa ɔkyerɛ dɛ ɔgye awo na onyaa nkrataa ɔkyerɛ dɛ otum na ayar hwɛ.[4]
== Abrabɔ mu nsɛm ==
Theresa ware John Kufuor wɔ mber a, na ɔwɔ mfe 23 na wɔ hyia wɔ dwumadzi bi w)frɛ no " Republic Day Anniversary Dance" wɔ London wɔ 1961. Wɔ waree wɔ afe 1962.[5] Ɔnye Ɔmanpanyin dadaw John Kufuor wo mba enum;[6] J. Addo Kufuor, Nana Ama Gyamfi, Saah Kufuor, Agyekum Kufuor na Owusu Afriyie Kufuor.[7] Theresa Kufuor wɔ mba enum, na ɔwɔ nananom awɔtwe. Ɔsom Nyame wɔ Roman Catholic.
Yennyim dɛ Theresa Kufuor bɛyɛ Ɔmanpanyin ne yer wɔ 2001 na 2009, na mbom ɔdze ne ho sie wɔ mbrahyɛ edwuma no mu.[8][''self-published source''] wɔ 2007 oko ma mbra hyɛ nsesa kakra wɔ aban ne nkrataa fufuw wɔ adzesua ho mbrahyɛ ho dwumadzi wɔ UNESCO a, ɔma esuafo kwan ma wɔ sua adze wɔ aber a, hɔn awofo nntua pesewa mpo "''Free compulsory universal basic education'' "(FCUBE) dwumadzi dzii boa mbofra a, wɔ rehyɛ sukuu ase.[9]
Theresa Kufuor hyɛɛ dwumadzi a ɔyɛ "''Mother and Child Community Development Foundation'' "(MCCDF), edwuma kuw a, wɔ dzi dwuma wɔ Ghana na Canada dze boa sɔw kwan a,abatan a sɛ wɔwo a, wotum ma hɔn mba yarba.[10][11]
== Abasobɔdze ==
Wɔ October 25 Pope Benedict XVI ne kun Ɔmanpanyin John Kufuor dzii nkitsaho fa dwumadzi a ɔyɛ "Papal Award of Knight Commander " wɔdze ma "St. Gregory the Great", wɔ ne ndwuma papa na nyimpa na Catholic a no nyinara.[12] Theresa Kufuor, nyaa abasobɔdze dɛ "Papal Award Dame" wɔ "St Gregory the Great" wɔ ne mbɔdzen bɔ wɔ abatan na hɔn ho edwuma ho .[13]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Former First Lady Theresa Kufuor @ 80". Kessben FM. 2015-10-26. Retrieved 2019-04-13.''
'''• ^''' ''"Former First Lady Mrs. Theresah Kufour Is Not Dead!". wordpress.com. 233 News. Retrieved 5 February 2015.''
'''• ^''' ''"Throwback Photo: Mrs Theresah Aba Kufour (then and now)". www.ghanaweb.com. Retrieved 2019-04-13.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"First Ladies - Ghana's First Lady". ghanadiplomaticguide.net. Archived from the original on 5 February 2015. Retrieved 5 February 2015.''
'''• ^''' ''"How Kufuor met his wife and married at age 23 - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. Retrieved 2021-05-19.''
'''• ^''' ''"John Agyekum Kufuor Biography - family, children, history, wife, school, mother, young, born, college, tall". Retrieved 27 November 2016.''
'''• ^''' ''"President's Kufuor Family". Retrieved 27 November 2016.''
'''• ^''' ''Amamoo, Joseph Godson (2011-12-16). Ghana: 50 Year of Independence. Xlibris Corporation. <nowiki>ISBN 978-1-4628-3761-8</nowiki>.''
'''• ^''' ''Online, Peace FM. "Early Childhood Dev't In Ghana: Day Care Centre's Now A Business Venture?". Retrieved 27 November 2016.''
'''• ^''' ''"Mrs. Kufour Launches Mother & Child Foundation". ModernGhana.com. Retrieved 27 November 2016.''
'''• ^''' ''"Rebecca, Samira will clean up Lordina & Matilda's mess - Janet Anane". Retrieved 27 November 2016.''
'''• ^''' ''"POPE HONOURS FORMER PREZ. KUFOUR & WIFE". adeparadio.com. Adepa Radio. Retrieved 5 February 2015.''
'''• ^''' ''"Catholic Church honours Kufuor, wife". Modern Ghana. 2010-10-25. Retrieved 2019-04-13.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
lrvytg8iin6frc87ubcamm343g71bbr
Theresa Nyarko-Fofie
0
1037
6967
5615
2023-04-22T11:18:14Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Theresa Nyarko-Fofie''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔdo ebien wɔ kwasafoman a otsia anan no wɔ Ghana dze ma Nkoranza mpasuar wɔ NDC amanyɛkuw no ase.
ƆBRA AHYƐSE:
Wɔwoo Nyarko-Fofie too Kristianfo ebusua mu wɔ afe apem ahaakorɔn eduonum wɔ Ahafo mbewdo.
Onyaa ne "Diploma Degree" wɔ nwomasua mu wɔ Ghana suapɔn (University of Education). Ɔyɛɛ edwuma dɛ Nwomsuanyi ansaana ɔrokɔ amanyɛsɛm mu.
AMANYƐDWUMA:
Odzikan no wɔpaaw Nyarko-Fofie kɔr mbrahyɛbaguafie wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom Sanda mu ne da a ɔtɔdo esuon wɔ ber a odzii kunyim wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia Ghana asahen abatow no mu.
Odzii Yaw Kudom a ɔyɛ NPP amanyɛkuwba. Theresa nyaa 49.70% nna Yaw Kudom nyaa 18.00%.
Theresa soom n'afe anan wiee no, ɔbɔɔ ne tsirmu pɔw dɛ ɔnnsan nngyina ne mpɛn ebien do na dɛm akwanya yi maa kwan ma Hayford Francis Amoako dzii kunyim wɔ afe apem ahaebien na kor ne bosoom Sanda mu ne da a ɔtɔdo esuon mu.
N'ABRABƆ:
Theresa yɛ Kristianyi.
NHWƐDO:
FM, Peace. "Ghana Election 1996 Results - Nkoranza Constituency". Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 6 October 2020.
Ghana Parliamentary Register 1992-1996. Ghana Publishing Corporation. 1993. p. 117.
"Women MPs Address Forum At Sunyani". www.ghanaweb.com. 2 June 1997. Retrieved 10 October 2020.
Aryeh, Elvis D. (23 January 1997). Daily Graphic: Issue 1,4349 January 23 1997. Graphic Communications Group.
Provencal, E. N. O. (28 June 1997). The Mirror: Issue 2,222 June 28 1997. Graphic Communications Group.
"Nyarko-Fofie, Abena Theresa". Ghana MPS. Retrieved 28 August 2022.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ped0wdo3yrq0kr8dgsfafpatko66g2i
Thomas Kwame Yeboah
0
1038
6968
5618
2023-04-22T11:18:18Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Thomas Kwame Yeboah''' (wɔwoo no 5 Ayɛwoho 1959) yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Mmarahyɛbaguanyi a ɔto do ebien no muni wɔ Fourth Republic a ɔgyina Dormaa West Constituency anam wɔ Brong Ahafo Mantsam mu wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
em4lyjn5tz2gljnscid59szk96e149a
Thomas Kweku Aubyn
0
1039
6969
5622
2023-04-22T11:18:22Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Thomas Kweku Aubyn''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien mu wɔ Ɔmantseaseman mu. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Gomoa East Ambatow Mpasuado wɔ Finimfin Mantɔw mu wɔ Ghanaman mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
nrgk4ucg97xbqf45ajvwfr81cqv41yw
Thomas Kwesi Nasah
0
1040
6970
5630
2023-04-22T11:18:26Z
Robertjamal12
13
/* Nhwɛdo */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84413710}}
'''Thomas Kwesi Nasah''' (wɔwoo no [[Ebɔw]] 5, 1972) yɛ Ghana amanyɛnyi na Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esia (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no munyi a ɔgyina Gushiegu Ambatow mpasua wɔ Etsifi (Northern) Mantɔw mu wɔ National Democratic Congress tekiti do.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2669</ref><ref name=":1">http://staging.odekro.org/person/thomas-kwesi-nasah/</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Nasah wɔ [[Ebɔw]] 5, 1972. Ɔfir Zamamshiegu, kuro bi a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu. Owiee wɔ Salaga Ntoado Sukuu, Ghana na ɔnyaa nye GCE Ordinary Level wɔ afe 1992 mu.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Edwuma ==
Nna Thomas yɛ edwumayɛfo (entrepreneur), okuafo (farmer ) na kuayɛfo (agriculturist). Na ɔsan nso ka Edwumayɛ Boayikuw (Business Committee), Boayikuw a ɔhwɛ Ohia a Wɔtew do ho Nhyehyɛe, Edwumayɛ na Adan ho (Committee on Poverty Reduction Strategy, Works and Housing).<ref name=":1" />
== Amanyɛsɛm ==
Nasah yɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛ Bagua (NDC) no munyi. Wɔ afe 2012 mu no, ɔsii akan maa Gushiegu atenae no wɔ NDC mbrahyɛ bagua a ɔtɔ do esia (5) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no tekiti do na ɔdzii nkonyim.<ref name=":0" /> Ɔhyɛɛ n’amanyɛsɛm edwuma ase wɔ afe 2009 mu ber a wɔka dɛ odzii nkonyim wɔ afe 2008 Ghana Amansan Ambatow mu maa nye ambatow mpasua no na wɔpaw no dɛ ɔmbɛyɛ Mbrahyɛ Bagua a ɔto do enum (5) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) munyi.<ref>https://web.archive.org/web/20200706232518/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=123</ref>
== N'abrabɔ ==
Nasah yɛ Kristonyi na ɔkɔ Pentekoste Asɔre. Wawar na ɔwɔ mba enum (5).<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ljgtocyc10ww7nsd4isi5awh25ktysv
Thérèse Striggner Scott
0
1041
5632
5631
2023-04-20T19:30:11Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Thérèse Eppie Striggner Scott''' (afe 1932 Ɔbɛsɛ 9 – afe 2021 Fankwa 5) yɛ nkan Ghana mbranyimnyi na nwomanyimnyi a ɔsoom dɛ Ɔsɛndzinyi wɔ Ghana High Court na Zimbabwe High Court na Ghana ɔhembɔfo kɔ France na Italy.
== Edwuma ==
Striggner Scott kɔr asɛndzibea wɔ Middle Temple, United Kingdom. Ɔyɛɛ edwuma dɛ mbranyimfo wɔ Nkran, hɔ na ɔbɛyɛɛ principal partner maa legal consulting firm.
Striggner Scott soom wɔ Ghana High Court na afe 1983 mu no nna ɔyɛ basia a odzi kan a wɔpaaw no kɔr Zimbabwe High Kɔɔto.
Nna Striggner Scott yɛ Ghana ɔhembɔfo kɔ France, a nna Holy See ka ho, kɛpem afe 1994 na ekyir yi Ɔhembɔfo kɔ Italy. Nna ɔyɛ Ghana ɔhembɔfo ma UNESCO na ɔsoom dɛ UNESCO's Legal Commission kuwba. Afe 1991 mu no, ɔbɛyɛɛ Ebibirmu basia a odzi kan a wɔpaaw no kɔr UNESCO's Executive Board no mu.
Nna Striggner Scott yɛ Guamutsenanyi ma Ghana Law Reform Commission fitsi afe 2000 kesi afe 2004. Nna ɔyɛ Standing Commission of Inquiry Regarding Public Violence na Intimidation wɔ South Africa kuwba. Nna ɔyɛ Economic Community of West African States Council of Elders kuwba na afe 2002 mu no, odzii kuw enyim kɔhwɛɛ Sierra Leone mbrahyɛbaguafie na mampanyin abatow do.
Afe 2004 mu no, UN Kyerɛkyerɛwfo General Kofi Annan paaw Striggner Scott kɔr five-member International Commission of Inquiry on Darfur.
== N'abrabɔ ==
Afe 1961 Dzifuu bosoom mu no, Striggner Scott war no kun a odzi kan, Emmanuel Kodjoe Dadzie, ber a nna ɔyɛ head of the legal department wɔ Ghana Ministry of Foreign Affairs na abosoom ekyir no wɔpaaw no dɛ Rumania hembɔfo. Afe 1962 mu na wɔwoo hɔn babaa Geta (Georgetta) , na ɔsan yɛɛ Dadzie ne mba nkaa a wɔaka, Yasmin, Stella, Barry na Gary. Awargyaa bae ekyir no, afe 1971 mu na Striggner Scott war no kun a otsia ebien, Kenneth Winky Scott, a ɔyɛ British architect a ɔtse na ɔyɛ edwuma so wɔ Ghana.
Afe 2021 Fankwa 5 mu na otwaa n'enyi hwɛɛ ban, nna oedzi mfe eduowɔtwe-awɔtwe.
9h73y2wxdnh9fvfcdrwum5zss7x89bm
Tia Sugri Alfred
0
1042
5635
5634
2023-04-20T19:30:12Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Wɔwoo '''Tia Sugri Alfred''' wɔ Ebɔw 12, 1956. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Nalerigu/Gambaga ambatow mpasua a ɔwɔ Etsifi Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ 4th Republic wɔ Ghana.
h393yfyj9vgolugvzwxsrbqa2e6rfpd
Tiebele
0
1043
7769
5639
2023-05-05T10:01:42Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Tiébélé''' yɛ department anaa onye Nahouri Province kyɛ ndzɛmba wɔ southeastern Burkina Faso. Ne kurow tsir kɛse da Tiébélé kurow mu;[1] hɔn Ohene, adehye asɛmdzibea na nyimpa a wofri Kassena, a wodzii kan bɛstena mantɔw mu hɔ wɔ 15th century, na wɔtse hɔ.[2]
== Ngyinado ==
'''• ^''' Burkinabé government inforoute communale Archived 2008-01-24 at the Wayback Machine
'''• ^''' ''MessyNessy (10 Jan 2013). "The African Village where every House is a work of Art".''
o8nmkwd4s2svxboyk2eg0l8o6ndtpz5
Timbuktu
0
1044
6971
5651
2023-04-22T11:18:30Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q9427}}
'''Timbuktu''' yɛ kurow wɔ Mali, a ɔwɔ akwansin eduenu (12 mi) wɔ Niger nsutsen no n'anaafo. Ɔyɛ Tombouctou mantouw no kuruowpɔn, ɔda mu kor wɔ ekuruowpɔn awotwe a ɔwɔ mali . Wɔ 2009 nkanee no mu no wonya nyimpa dodow 54,453.
Wɔ 12th century mu na Timktu bɛyɛ tsenabew ankasa. Wɔ afei 1325,mber a wɔsesa akwan a wɔdze dzi gua tsitsir Mansa Musa ne nserahwɛ n'ekyir no,Timbuktu nyahɔnho wɔ nkyen,sika kɔɔkɔɔ ,ivory nye nkowa guadzi mu. 14th century mu no ,ɔbɛka Mali empaya ho. 15th century n'ahyase noara ,Tuareg dɔm dodow no benya tum wɔ mber tsiabaa wɔ songhai empaya n'etserɛw mu wɔ afe 1468. Morocco akofo dzi songhai do nkunyim wɔ ko mu wɔ afe 1591 na wɔyɛ Timbuktu kuruowpɔn wɔ Gao ananmu. Afei Moroccofo bedzi hɔn do, wɔ 1612 mu no nso ,Armafo per fahodze fir Morocco kyɛn. Ber yi ,nna ɔman Mali ne tumdze nye amandze fɛɛfɛw abɔadze ma wɔda femu pɔɔtɔɔ. ekyiri dze ebusua kuw afofor bedzi do kapem dɛ Frenkyefo bɛfae wɔ 1893, besi 1960 a Mali benya ne fahodze ankasa. Timbuktu asaase no ayɛ kɛsɛɛ ma ohia so ahyɛ mu ma.
Wɔ hɔm prɔmprɔm ber mu no, wɔdzi akotsen wɔ buukuu guadzi mu a Sankore Madrasah ɔyɛ Islam suapɔn so hɔn asin , Timbuktu nam iyi do bɛgye hɔn dzin wɔ suahun mu wɔ Afrika nyina. Shabeni ,Leo Africanus nye nyimdzefo bebere kyerɔw fa kuruow yi ho. Hɔn akyerɛw no begye dzin wɔ aborɔkyir man mu nyinaa, ma Timbuktu ahonya nye abakɔsɛm bɛda guado.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
o1in7ci3fxocj1c85fifxyi5t4btur9
Timothy Ataboadey Awotiirim
0
1045
7719
6972
2023-05-01T17:54:20Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛ */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Timothy Ataboadey Awotiirim''' (Wɔwoo no wɔ Ayɛwoho 1, 1970) yɛ Ghana amanyɛnyi na nwomasua mu ɔbemfo. Ɔsanee soom dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Builsa North ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Boka Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse nwomasua ==
Wɔwoo Awotiirim wɔ Ayɛwoho 1, 1970 wɔ Wiaga, Epuei Boka Mantɔw mu. Onyaa abodzin krataa (Bachelor of Arts degree) wɔ Asaase ho Nsɛm na Hɛn Agyapadze ho mpontu wɔ University of Ghana wɔ afe 2000.
== Amanyɛ ==
Nna Awotiirim yɛ mbrahyɛbaguanyi ma Builsa North (Ghana mbrahyɛbagua ambatow mpasua) wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ Ghana republic a ɔtɔ do anan mu dze nam National Democratic Congress (NDC) do wɔ Mumu 2008 Ghana ambatow kɛse no mu. Odzii nkonyim tsiaa Agnes A. Chigabatia a ɔwɔ [[New Patriotic Party]] (NPP) na nyimpa beenu a wɔka ho dze nyaa Builsa North mbrahyɛbagua no. Onyaa mba 8,259 fir mba dodow a wɔtowee 19,165 mu a egyina hɔ ma 43.1%. James Agalga dzii no dzo nkonyim wɔ afe 2012 dze gyee Builsa North mbrahyɛbagua no. Wɔ Kaseɛbɔ mu wɔ Mumu 8 2017 no, ɔkaa dɛ "Prɔe ahyɛ hɔn a wonyim nwoma ma mpo asen hɔn a wonnyim nwoma".
== Edwuma ==
Ansaana wɔrepaw no dɛ mbrahyɛbaguanyi no, na ɔyɛ edwuma dɛ nhwehwɛmufo ma Commission on Human Rights and Administrative Justice (CHRAJ) fitsi afe 1994 kesi afe 2004 mu. Ɔsanee yɛɛ edwuma dɛ Kyerɛkyerɛfo wɔ Christ the King JSS wɔ Chiana.
== Asetsena mu nsɛm ==
Awotiirim yɛ Catholic asɔrba. Ɔawar awo mba beenu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
kc7hxglw21j244hvs5iuft5a1sk315m
Togbe Osei III
0
1046
6973
5660
2023-04-22T11:18:41Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q26447771}} '''Togbe Osei III''' (wɔwoo no wɔ Dzifuu 18,1966) ɔyɛ Ɔhen wɔ Godenu.
== Abrabɔ ==
Wɔwoo Togbe Osei III wɔ afe Dzifuu 18,1966. Ɔkɔr na onyaa Ghana skuul akɛse no bi ansaana ɔbɔkyerɛw nsɔhwɛ a ɔyɛ Ɔman somfoyɛ nu.
Togbe hyɛɛ n'edwuma ase wɔ Ghana Nwomasua asoayɛ, a ɔyɛ ɔman mu asoayɛ ɔhwɛ nwomasua mu, na otoaa n'edwuma do wɔ Ghana Porisifo asoae. Ber a ɔsoom wɔ porisi asoeɛ wie no, wɔfrɛɛ Togbe dɛ ɔbanbɔnyi wɔ aban edwuma ahorow mu. Wɔ Obiradzi 29, 2002 mu no, wɔpaaw no dɛ panyin , Togbe a ogyina Godenu a ɔyɛ ne nana banyin a odzi Gadagoe ebusua dzibew no.
Fitsi 2009 mu no, woedzi dzibew pii wɔ Asɔyɛ a ɔhwɛ mbra do wɔ Ghana, mekyerɛ asɔyɛ a ɔwɔ Mbranyimfo asoɔyɛ wɔ Ghana.
== Ndwumakuw ==
Togbe Osei III etu mo ho esi hɔ dɛ ɔrosom nkorɔfo a wɔwɔ Godenu. Wɔ afe kakra mu no, oesi skuul ahorow wɔ ne mantɔw mu na woebue ndwumakuw ahorow a ɔnye ndwumakuw wɔnnyɛ aban ndwuma edzi dwuma wɔ wiase yi mu. Wɔpaaw no dɛ "Grand Prior" wɔ St. Lazarus wɔ Jerusalem. Ɔtaa frɛ n'anyɛnkofo a wɔka no wɔ ahemfo a wɔwɔ ɔman no mu, ama woedzi son wɔ hɔn mantɔw ahorow no mu. Dɛm edwuma yi ka Gbi Dukor edwuma ho, mekyerɛ edwumakuw a wɔbɔ amambra na amandze ho ban wɔ apaa mu na wɔboa mpontu ndwuma wɔ mantɔw no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ma0lpui2bb6jy6soyd6kz9fkphwdbp1
Tsetse Ndwuma
0
1047
5663
5662
2023-04-20T19:30:19Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== Tsetse Ndwuma ==
Tsetse ber a na hɛn nananom da kwaa mu no, nna wɔyɛ ndwuma pii. Ndwuma yi bi nye kuayɛ, sikadwin, duadwin, ahayɛ, apoyɛ, nye dza ɔkekaho. Ɔnam dɛm ndwuma ahorow yi do wonya suahun dodowara wɔ abɔdze nye ɔdomankom mu a wɔnam do dze bi yɛɛ nsɛnkaa na [[abɛbu]] ma nkyirmba ma ndɛ yɛabɔto.
Kwan a wɔnam do kyerɛe ma ndɛ ndwuma no bi wɔ hɔ nye dɛ, edwuma a egya yɛ no sɛ ne ba banyin du ne mpanyin mfe do a nna ɔafa no abata ne ho na ɔakyerɛ no. Sɛ abofra no mmpɛ egya no n'edwuama no a, ɔno abofra no kyerɛ edwuma a ɔpɛ na egya no akɔka ho asɛm ana ɔdze abofra no akɔhyɛ onyia no nsa.
k7i1lii9ja63360uw5vph0e5z3oafa6
UNEP
0
1048
5667
5666
2023-04-20T19:30:20Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
== United Nations Environment Programme ==
'''United Nations Envrironment Programme(UNEP)''' yɛ '''United Nations(UN)''' ne fa bi a wɔhwɛ ɔbɔadze ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia. Nyimpa a ɔtsew dɛm kuw yi nye Maurice Strong a ɔyɛ ne panyin a odzi kan. Wɔtsew no Ɔbiredzi bosom no mu wɔ afe apem ahaakrɔn eduosuon ebien(June 1972) wɔ Stockholm aber a UN yɛɛ hɔn nhyiamu a ɔfa ndzɛmba a etwa nyimpa ho ehyia wiei. Kuw yi n'asɛdze nye dɛ wɔbɛyɛ akandzifo dze abɔdze nyansapɛ ahwehwɛ anodur ama ndzɛmba bi a ɔrehaw adwen, tse dɛ wimu-frama nsakyeree, kwan a wɔbɛfa do ahwɛ ma nsu na nkwadze a ɔwɔ nsu mu etu mpon, na wɔahwɛ wiadze mpontu aba a ɔnsɛɛ abɔdze a etwa hɛn ho ehyia. Kuw yi n'edwuma kor so nye dɛ wɔbɛhyehyɛ apam a ɔfa ɔdomankoma abɔdze ho ama amanaman, wɔdze abɔdze nyansapɛ nhwehwɛ mu a ɔfa ɔdomankoma abɔdze ho, na wɔaboa amanyɛfo a wɔwɔ amanaman mu enya botae a osi hɔn enyi do fa ɔdomankoma abɔdze a etwa hɛn ho ehyia ho.
7d2pxi4ghks9hnioo1f35pnmfjzknl0
Uew Fankuw
0
1049
5672
5671
2023-04-20T19:30:21Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
FANKUW yɛ esuafo a wosua Mfantse kasa wɔ University of Education, Winneba no nkorbata a ɔwɔ Ajumako mu no hɔn nkabɔmu kuw. FANKUW yɛ asɛmfua a MFANTSEFO NKABƆMU KUW ne tsiatwa. Mpanyimfo a wɔdeda kuw yi ano mu bi nye Owura John Odoom a dodow ara frɛ no Klinsman, Owura Patrick Nana Wonkyi, Owura Baruch Eshun,Owura Raymond Amoakwah, Ɔbemfo Patricia Obeng, Owurayer Nuratu Mustafa nna pii a wɔkeka ho. Panyin paa ɔda kuw yi ano nye Okunyin Charles Owu-Ewie.
8aobsctuvhk65sc74o1n8vsqq10jk0k
Umar Abdul-Razak
0
1050
7720
7333
2023-05-01T17:54:28Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97012427}}
'''Umar Abdul Razak''' (wɔwoo no 1 [[Ɔbɛsɛ]] 1975) yɛ Ghananyi ɔkuayɛfo na na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Tolon Senior High school.<ref name="ghanamps.com">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=19. ''www.ghanamps.com.'' Retrieved 9 July 2020.</ref> Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi nso ma Tolon mantɔw a ɔwɔ Ghana Etsifi Mantɔw mu.<ref>https://www.businessghana.com/. ''BusinessGhana.'' Retrieved 9 July 2020.</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Abdul-Razak wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 1, 1975. Ɔfir Lungbunga wɔ Ghana Etsifi fam mantɔw mu.Ɔnyaa Bachelor of Science Degree wɔ Renewable mu wɔ Esuapɔn mu maa nkɔdo ho adzesua (University for Development Studies).<ref name="ghanamps.com"/>
== Amanyɛsɛm ==
Ɔyɛ National Democratic Congress no munyi. Na ɔyɛ Ghana Aman a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anum no muni sɛ Ɔman Demokrasi Mbrahyɛbagua no anamusinyi.<ref>[https://www.graphic.com.gh/news/politics/can-npp-retain-the-tolon-constituency-seat.html https://www.graphic.com.gh/news/politics/can-npp-retain-the-tolon-constituency-seat.htmlhttps://www.graphic.com.gh/news/politics/can-npp-retain-the-tolon-constituency-seat.html]. ''Graphic Online.'' Retrieved 9 July 2020.</ref> N'amanyɛsɛm edwuma hyɛɛ ase ber a ɔsii akan wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow mu na ɔnyaa abatow a nye nyinara yɛ 19, 123 na ɔnam do kuraa atsenae no mu maa National Democratic Congress.<ref>https://www.modernghana.com/news/1008742/npp-primaries-alhaji-habib-iddrisu-to-win-tolon.html. ''Modern Ghana.'' Retrieved 9 July 2020.</ref> Ɔsan sii akan wɔ n’ahengua no ho wɔ afe 2008 Ghana amansan abatow mu na ɔdzii nkonyim a nye nyinara yɛ 17,356 abatow a nye nyinara yɛ ɔha mu nkyekyɛmu 50.02%.<ref>Peace FM. http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/parliament/northern/157/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 9 July 2020.</ref> Ɔdzii nkogu wɔ afe 2012 Ghana amansan abatow mu wɔ [[New Patriotic Party]] no munyi bi a ɔpɛ dɛ ɔyɛ, Wahab Suhiyinu Wumbei.<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-MP-aspirant-donates-to-Tolon-Constituency-696815. ''www.ghanaweb.com.'' 31 October 2018. Retrieved 9 July 2020.</ref>
== Na'brabɔ ==
Razak yɛ Islam Nyamesomnyi (Nkramonyi) na wawar na ɔwɔ mba ebien.<ref name="ghanamps.com"/>
== Nhwɛdo ==
{{INTERWIKI|Q97012427}}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
64v1rshmexfgbz0c7infa9afha4ouoj
Ursula Owusu
0
1051
6975
5689
2023-04-22T11:19:44Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
(wɔwoo no 20 October 1964) ofri Akim Oda a ɔwɔ Ghana Apuei Mantam mu. Ɔyɛ mbra Edwuma, ɔko ma mbasaiafo hɔn ahɔtɔ na ɔyɛ Ghana mbrahyɛ baguanyi dze ma Ablekuma West mantam mu.[1][2][3] Dɛm aber yi ɔyɛ panyin a ɔhwɛ Nkitahodzi na dwumadzi a wɔdze fa abɛɛfo nfir do.[4][5][6]
== Abrabɔ Ahyɛse na Nwomasua ==
Ursula fri Akim Oda a ɔwɔ Ghana Apuei Mantam mu.[3] Ɔkɔɔ Labone Senior High School na ɔkɔ toado wɔ Mfantisman Girls Secondary School kɔyɛɛ nwomasua ntoado. Ɔtoaa do kɔɔ University of Ghana na Ghana School Of Law, na ehɔ na onyaa ne LLB. Wɔfrɛɛ no kɔɔ mbra dwumadzi mu wɔ afe 1990.[7] onyaa abodzin nkrataa wɔ Ntawantawa, Asomdwee na Ahobanbɔ mu wɔ Kofi Annan International Peacekeeping Training.[7][8][9]
== Ansaana ɔrebɛyɛ mbrahyɛbagua mu edwuma ==
Ɔyɛɛ edwuma mfe du dɛ mbranyimfo wɔ Akufo-Addo, Prempeh & Co. mbra edwumayɛbea ansaana ɔrekɔ nkitahodzi edwumayɛbea mu akodzi mfirdwuma edwumakuw bi enyim.
Ursula, wɔ n’edwumayɛ mu no w'asom wɔ edwuma ahorow nye dzibea ahorow mu.[10]
• Afotufo a ɔhwɛ edwuma do wɔ NU Consult Legal, Governance and Gender Consultants ,
• International Federation of Woman Lawyers (FIDA) wɔ Ghana kuw mu nyimpa
• FIDA Ghana hɔn Panyin wɔ mber bi a w'abesin kɔ mu
• Nkane mu Afrika Mpɔtam FIDA Amanaman Ntsɛm Panyin n'abadzekyir.
• Ghana Mbranyimfo Kuw mu nyimpa,
• African Women Lawyers Association (AWLA) kuw mu nyimpa
• kwankyerɛfo panyin a ɔhwɛ edwuma Western Telesystems (Westel) do (September 2005 kosi May 2008) [1], na
• Ndwumakuw na Ekyir ho Dwumadzi ho kwankyerɛfo, ZAIN Ghana (April 2008 dze kɔ January 2009).[12]
== Amanyɛsɛm ==
Wɔ afe 2012 mu no, wɔ yii no dɛɛ onyɛ Mbrahyɛ Baguanyi ma amansin foforo wɔ Ablekuma West Mantam dɛ hɔn mbrahyɛ baguanyi a odzi kan.[13] Wɔ afe 2015 mu no, osii akan na odzii nkonyim wɔ NPP mbrahyɛ bagua ho abatow mu wɔ Ablekuma West Constituency.[14] Ɔsanso nyaa ne mbrahyɛ bagua asetsena wɔ afe 2016 Ghana amansan abatow no mu na onyaa abatow amba 34,376 wɔ abatow amba 60,558 no mu a na ɔyɛɛ 56.96%.[3][15] Ono na mbasiafo binom a wɔwɔ Mbrahyɛ Bagua fie no nyaa nyimpa bi ma wɔ tuu hɔn ano guu hɔn do wɔ aber a akasakasa sii wɔ mbea a wɔsiesie dze ma mbasiafo wɔ mbrahyɛ bagua fie mu. Wɔbɔɔ ne ho amandzɛ dɛ ose ɔresusu ne daakye ho wɔ amanyɔsɛm mu,[16] nanso afe a odzi ekyir no ɔbɛyɛɛ Nkitahodzi ho edwuma mu Panyin.[13] Wɔ afe 2017 mu no, Ɔmampanyin Akufo-Addo yii no dɛɛ osomfo a ɔhwɛ Nkitahodzi Dwumadzibea no enyim.[17][18] Ɔyɛ panyin a ɔhwɛ Nkitahodzi na abɛɛfo mfir ho dwumadzi wɔ dɛm aber yi.[19] wɔ December 2020 mu no, osii akan dɛ ɔbɛsan atsena hɔ dɛ mbrahyɛ baguanyi wɔ afe 2020 Ghana amansan abatow no mu ama NPP. Ber a ɔkɔɔ abatow no mu dɛ Ablekuma West Constituency Mbrahyɛ Baguayi a ɔwɔ hɔ sesiara no, ɔkɔɔ do kitsa n'egua wɔ mber a wɔtow aba 37,363 wɔ abatow 69,353 mu ekyir. Nyia na odze n'ekyir paa a ɔyɛ Rev. Kweku Addo a ofri National Democratic Congress (NDC) mu no tɔɔ do ebien na onyaa abatow amba 30,733, ber a akansifo a wodzidzi kuw afofor, GUM, LPG na PNC mu no nyaa abatow amba 359, 330 na 65, tse dɛ ma hɔn dze dzidzi do no pɛpɛɛpɛ.
== Ndwumakuw ahorow ==
Wɔ dɛm aber yi no ɔresom wɔ Mbrahyɛ Bagua boayikuw ahorow a odzidzi do yi mu: Amansan Mbra, Mbra na Mbrahyɛ Bagua Nsɛm Boayikuw (Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do 7)[21] Boayikuw a Wɔyii hɔn (Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do 7)[22]
== Mbrahyɛbagua mu Dwumadzi ahorow ==
Wɔ afe 2015 mu no, ono na mbasiafo binom a wɔ Mbrahyɛ Bagua fie no mu nyaa nyimpa bi ma wɔtuu hɔn ano guu hɔn do fa akasakasa a ɔfa mbea a wosiesie ma mbasiafo a wɔyɛ mbrahyɛ baguafo .Wɔbɔɔ ne ho amandzɛ dɛ ose ɔresusu ne daakye ho wɔ amanyɔsɛm mu,[16] nanso afe a odzi ekyir no ɔbɛyɛɛ Nkitahodzi ho edwuma mu Panyin. Ansaana orebenya dzibea a ɔwɔ dɛm aber yi dɛ Nkitahodzi dwumadzi panyin no, na ɔsom wɔ bagua ahorow mu na dzibea ahorow mu wɔ n’edwumayɛ mu.[23] Wɔ April 2018 mu no, Ghanafo bi kasa tsiaa no wɔ aber a ɔyɛɛ nsɛmtsir bi wɔ asɛm a ɔdze too abɛɛfo ntsentan do a ɔkyerɛ dɛ Ghana Muslimfo nyi abotar wɔ nkitahodzi mu. Wɔ Memenda, September 29, 2018, Akem Asuom wɔ Ghana Apuei Mantam mu mpanyinfo na nkurom no mu nyimpa no dze no sii hɔ dɛ Nkosuohemaa (Nkɔsoɔ Hemmaa). Wɔyɛɛ dɛm dwumadzi yi wɔ Asuomhene Osabarima Ofosuhene Apenteng II Ahemfie hɔ. [24] Wɔ afe 2021 mu, ber a wɔdze Ghana mbra a otsia LGBT ho nyansahyɛ bae no, ɔkasa tsiaa mbra no dɛɛ ɔbɛhyɛ akwaadwesɛm na akohwisɛm ho nkuran ntsi noho bɛhia dɛɛ wɔbɛsan ahwɛ mbra no mu. [25] [26] Ɔsan nso wɔ May 2021 mu, tuu LGBT+ nyimpa kuw a wɔwɔ Ghana fo dɛ wɔmmfa hɔn dwumadzi nfa nsie osiandɛ Ghanafo ngye dɛm nkitahodzi ɔma mbanyinfo fa hɔn ho na mbasiafo fa hɔn ho no ntom. [27] [28] .
== N'abrabɔ mu asɛm ==
W'awar ma ɔnye Ghananyi a ɔtse UK na ɔhwɛ enyiwa ho nsɛm wɔ abofra kor, Dr Sam Ekuful.[7][29][30][31] Ɔyɛ Kristonyi m'apa.[9]
== Enyimnyamhyɛ ==
Wɔ Memenda, 29 September 2018 no, Akyem Asuomfo a wɔwɔ Kwaebibirem Mantam mu wɔ Ghana Apuei Mantam mu no dze no sii hɔ dɛ Nkosuohemaa (Nkɔsoɔ Hemmaa). Wɔyɛɛ dwumadzi no wɔ Asuomhene Osabarima Ofosuhene Apenteng II Ahemfie.[32][33][34][35] Wɔ February 2019 mu no, International Federation of Women Lawyers (FIDA) hyɛɛ no enyimunyam dze kyerɛɛ edwuma a ɔyɛ dze boa mbasiafo na mbofra hɔn ahotɔ na banbɔ ho nsɛm mu wɔ 2019 FIDA Africa Regional Congress a wɔyɛɛ no Abuja, Nigeria.[11]
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Members of Parliament | Parliament of Ghana". www.parliament.gh. Retrieved 1 August2015.''
'''• ^''' ''"I beg for money each month to survive - Ursula Owusu". www.ghanaweb.com. 18 June 2015. Retrieved 1 August 2015.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Ghana MPs - MP Details - Owusu, Ursula G." www.ghanamps.com. Retrieved 9 March2019.''
'''• ^''' ''"Ursula Owusu shares the belief that Muslims are intolerant". Ghananewsonline. 16 April 2018. Retrieved 17 April 2018.''
'''• ^''' ''"Government will improve GMet Services - Communications Minister - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. Retrieved 19 May 2021.''
'''• ^''' ''"Glitz top 100 inspirational women – Page 100 – Glitz Africa Magazine". Retrieved 28 May 2022.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Ursula Owusu-Ekuful – Communications - Government of Ghana". www.ghana.gov.gh. Retrieved 7 February 2018.''
'''• ^''' ''"Ursula Owusu-Ekuful – Communications - Government of Ghana". www.ghana.gov.gh. Retrieved 7 March 2019.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Parliament of Ghana". www.parliament.gh. Retrieved 7 March 2019.''
'''• ^''' ''"Ursula Owusu: Executive Profile & Biography - Bloomberg". www.bloomberg.com. Retrieved 16 May 2018.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Ursula Owusu-Ekuful Awarded by FIDA | Ministry of Communications". www.moc.gov.gh. Retrieved 27 December 2020.''
'''• ^''' ''"Ursula Owusu-Ekuful". World Bank Live. 9 April 2018. Retrieved 27 December 2020.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Ursula Owusu-Ekuful – Communications - Government of Ghana". www.ghana.gov.gh. Retrieved 7 February 2018.''
'''• ^''' ''"Ursula Owusu wins controversial Ablekuma West NPP polls - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. Retrieved 9 March 2019.''
'''• ^''' ''"Search". Graphic Online. Retrieved 9 March2019.''
'''• ^''' ''Myjoyonline.com. "Ghana News - "Sad" Ursula Owusu to reassess political future". www.myjoyonline.com. Retrieved 7 February 2018.''
'''• ^''' ''"2nd batch of ministerial nominees; Ursula, Akoto Osei, Joe Ghartey named". Graphic Online. Retrieved 27 December 2020.''
'''• ^''' ''Effah, K. (8 February 2017). "Photos: President Akufo-Addo swears in Otiko Djaba, et al as Ministers". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 27 December 2020.''
'''• ^''' ''"Ghana Post appeals to President". Graphic Online. Retrieved 22 May 2022.''
'''• ^''' ''Lamptey, Judith Lamiokor (8 December 2020). "Ursula Owusu retains Ablekuma West seat". Graphic Online. Retrieved 27 December 2020.''
'''• ^''' ''"Parliament of Ghana". www.parliament.gh. Retrieved 4 August 2022.''
'''• ^''' ''"Parliament of Ghana". www.parliament.gh. Retrieved 4 August 2022.''
'''• ^''' ''"Ursula Owusu-Ekuful, Biography". mobile.ghanaweb.com. Retrieved 20 July 2022.''
'''• ^''' ''"Ursula Owusu-Ekuful, Biography". mobile.ghanaweb.com. Retrieved 20 July 2022.''
'''• ^''' ''"Wording of LGBT Bill may lead to criminalisation of laziness, untruthfulness - Ursula Owusu - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. 30 November 2021. Retrieved 17 September 2022.''
'''• ^''' ''"Anti-gay bill will go through changes – Ursula Owusu Ekuful". GhanaWeb. 12 November 2021. Retrieved 17 September 2022.''
'''• ^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fxag7kwyq3ddwbj6ewve912k04rr8uo
Valerie Lawson
0
1052
11224
6976
2023-08-19T08:28:03Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q108528583}}'''Valerie O Lawson''' (wɔwoo no wɔ Dzifuu 1, 1991), ɔyɛ Ghana makeup-artist a wonyim no dɛ ɔyɛ edwuma wɔ ayefor n'eguadzi mbea nyina. Ɔsanso yɛ Ghana edwumfo kwankyerɛfo ma Amerika ahosiesie edwumakuw, Maybelline New York na nyea ɔhyehyɛɛ ahyɛnsewdze no, a ɔyɛ Valerie Lawson.
Lawson nye Norway Ɔmanpanyin Erna Solberg, Ghana Ewuraba a ɔtɔ do ebien, Samira Bawumia, H.E. Ms. Anne Sophie-Avé Franse Aban Ananmusinyi a ɔwɔ Ghana, Bozoma Saint John, Mastercard Foundation C.E.O, Reeta Roy, Nicole Ari Parker, na Yolanda Cuba.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
kd0mejd9vrd7q0843c91kq1usq452w6
Veronica Bawuah
0
1053
6977
5694
2023-04-22T11:19:52Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Veronica Bawuah''' (wɔwoo no afe 1967 Mumu 5) yɛ Ghana mbirikatunyi. Osii akan wɔ mbasiafo hɔn 4 × 100 metres relay no mu wɔ afe 1988 Summer Olympics na afe 2000 Summer Olympics no mu.
{| class="wikitable"
|+
Veronica Bawuah
! colspan="2" |Noho nsɛm
|-
!Ɔman a ofi mu
|Ghanaian
|-
!N'awoda
|5 December 1967 (age 55)
|-
! colspan="2" |Sport
|-
!Agokansi
|Sprinting
|-
!Akansi
|4 × 100 metres relay
|}
== Nhwɛdo ==
# '''^'''
== External links ==
* Veronica Bawuah at World Athletics
* Veronica Bawuah at Olympics.com
* Veronica Bawuah at Olympedia
* Veronica Bawuah at the Commonwealth Games Federation
{| class="wikitable"
|
|This biographical article relating to Ghanaian athletics and track and field is a stub. You can help Wikipedia by expanding it
|}
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
bb9sg1010u57vo6ular20cvzidu1ejd
Veronica Bekoe
0
1054
6978
5697
2023-04-22T11:19:56Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Veronica Bekoe''' yɛ nyimdzefo wɔ abɔdzenyansapɛ mu. Ɔyɛ nyia a ɔdze "Veronica Bucket" bɔbɔɔ adze. Veronica Bucket yɛ bokitsi a wɔdze hohor amma nyarba nyarba annsan.
Veronica Bekoe kɔr Aburi Girls SHS. Owiee no, ɔkɔr nsɔwdo skuul wɔ Kumasi Esuapɔn a wɔfrɛ no Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Hɔ na onyaa abɔdzin kɛse wɔ abɔdzenyansapɛ mu wɔ afe 1968 mu kɔdu 1972.
Ɔnye Ghana n'apɔwmudzen kuw baatan( Ghana Health Service) yɛɛ edwuma fi afe 1972 mu dze kodu 2008. Ɔnye asoe a wɔwhɛ nyimpa dɔm apɔw mu dzen mu yɛɛ eduma. Afei so, ɔyɛɛ edwuma wɔ ɔman Ghana ne babaso yarba na mpamu yarba a ɔkeka ho asoe. Ɔwɔ suahu pii wɔ nkorbata a wɔhwehwɛ mogya na myimpadua mu yarba wɔ asopitsi.
Dza nkorɔfo dze nyim Veronica Bekoe nye dɛ woaboa ma yeako etsia nyarba nyarba bi tse dɛ cholera. Wɔ afe 2002 mu no, nyimpa dodoow nara dze Veronica Bucket dzii dwuma wɔ aber yarba a wɔfrɛ no COVID bae no. Dɛm bokitsi yi yɛɛ mboa ara yie.
Siantsir a ɔnam do ma ɔdze yɛɛ dɛm bucket yi nye dɛ nna asopitsi a ɔyɛ edwuma wɔ mu no, edwumayɛfo no nyinara dze hɔn nsa to kyɛnsee kor mu hohor hɔn nsa wɔ aber a wɔapon eduma no. Ohun dɛ iyi dze ɔhaw bebiree bɛbrɛ hɔn. Iyi ntsi ɔdze paep hyɛɛ bokitsi ano ama nsu orubu tsen aafa mu.
Owurayer Rebecca Akuffo Ado maa no abɔsobɔdze wɔ ne dwumasun a woedzi aboa ɔman Ghana wɔ apɔwmudzen nhehyɛɛ mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
8x983pnxrdk48soxr0dq8jseut5ylr3
Veronica Quarshie
0
1055
6979
5699
2023-04-22T11:20:00Z
Robertjamal12
13
/* NhwɛdoEdit */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Veronica Martha Agowa Quarshie''' yɛ Ghana veteran producer, kwankyerɛfo na sene kyerɛwfo, a ɔasesa mbaa hɔn dzibew a dabaa wɔhyɛ sene ekyir anaa woyi hɔn si nkyɛn. Ɔsesaa mbaa a hɔn ano nnkɔ ekyir na mpaapaa mu bɛyɛɛ mbaa a hɔn ankasa wɔ tumi.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Veronica Quarshie
|-
!Born
|Veronica Martha Agowa Quarshie
|-
!Nationality
|Ghanaian
|-
!Citizenship
|Ghanaian
|-
!Alma mater
|National Film and Television Institute
|-
!Occupation(s)
|Producer, director and screenwriter,
|-
!Years active
|1994- till present
|-
!Notable work
|1994 - Twin Lover
1995 - Tears of Joy
1996 - Come Back Lucy
|}
== NwomasuaEdit ==
Quarshie nyaa ne ntsetsee wɔ senetwa mu wɔ National Film na Tɛlbihyɛn Institute wɔ afe 1992 mu, na hɔ na owiee skuul a nna okitsa abɔdzin wɔ sene kwankyerɛ mu.
== EdwumaEdit ==
Owiee skuul no, Quashie hyɛɛ ne n'edwuma ase dɛ obi a ɔyɛ sene. Ɔyɛɛ ne sene a odzi kan, ''Twin Lover'', a Piro Production yɛe wɔ afe 1994. Fitsi dɛm ber na ɔayɛ sene ahorow a sene a agye dzin ara yie Ripples and A Stab in the Dark ka hoar. Ɔnye edwumakuw akɛse na ayɛ edwuma a Ghana Broadcasting Corporation, TV Africa, Film Africa Limited na Princess Films wɔ Nkran ka ho. Ɔasom na ogudo rosom abawdo kuw ahorow a Golden Movie Awards ka hoar.
== AbawdobɔdzeEdit ==
Oenya abawdobɔdze ahorow wɔ n'edwuma no ho. Abawdobɔdze a oenya no bi yɛ:
* 1992 - Best Student Directing Award - National Film and Television Institute Awards
* 2001 - Best Film Directing Award - Ghana Film Awards
* 2002 - Best Film Directing Award - Ghana Film Awards
== NdwumaEdit ==
Sene a ɔyɛɛ no bi so nye:
* 1994 - Twin Lover
* 1995 - ''Tears of Joy''
* 1996 - ''Come Back Lucy''
* 1997 - ''Thicker Than Blood''
* 1999 - ''A Stab in the Dark''
* 2000 - ''A Stab in the Dark 2''
* 2000 - ''Ripples: A Stab in the Dark 3''
* ''The 3rd Night''
* 2000 - ''Shadows from the Past''
* 2001 - ''A Call at Midnight''
* 2003 - ''Rage: Ripples 2''
* Otilia and Xcapades
* 2017 - ''Forbidden Fruit''
== N'abrabɔEdit ==
Ɔawar Samuel Nai kitsa babanyin kor.
== NhwɛdoEdit ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup> <sup>'''''d'''''</sup> <sup>'''''e'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> <sup>'''''c'''''</sup>
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^'''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
5zylhcw1vdvo0zlwgsos06c3hbu30lx
Vicky Zugah
0
1056
6980
5702
2023-04-22T11:20:04Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Victoria Zukah''' dodow nyim dɛ '''Vicky Zukah''', ɔyɛ Ghananyi a ɔyɛ sentwanyi a wagye dzin,ofir Firaw mantɔw mu wɔ ɔman Ghana mu.
== Ahyɛse Bra ==
Ɔyɛ owura Komla Zugah na maame Beatrice Patu ba basia a ɔtɔ do ebiasa a ofi Firaw mantɔw mu
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
tf1l4u0elkbw40hwy2vmqwh4awt44kc
Victor Okuley Nortey
0
1057
7215
6981
2023-04-22T15:27:53Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Victor Okuley Nortey''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a otsia anan wɔ kwasafoman a ɔtɔdo anan no mu wɔ Ghana ma Ablekuma finimfin mbrahyɛbagua mpasuardo wɔ Nkran mantɔw mu. Ɔyɛ Ɔson amanyɛkuwba(New Patriotic Party).
Dza ɔwɔ mu;
1 Ne bra ahyɛse na nwomasua
2 Edwuma
3 Amanyɛdwuma
3.1 Abatow
3.1.1 Afe 1999 By-Election
3.1.2 Afe 2004 Abatow
4 N'abrabɔ
NE BRA AHYƐSE NA NWOMASUA:
Wɔwoo Nortey wɔ afe mpem ahaakrɔn eduonu-awɔtwe wɔ Nkran wɔ Ghana.
EDWUMA:
Nortey yɛ Odwumayɛnyi.
AMANYƐDWUMA:
ABATOW
AFE 1999 Abatow
Odzi kan no, woyii Nortey dɛ mbrahyɛbaguanyi dze maa Ablekuma finimfin mantɔw mu wɔ Nkran mpasuardo do wɔ Ghana wɔ afe mpem ahaakrɔn eduokrɔn-akrɔn ne bosoom a ɔtɔdo ebiasa wɔ ne da a otsia eduonu-esia no mu. Ɔfaa dɛm nkunyimdzi abɔtsir yi wɔ Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party) no tsikiitsi do a nna okitsa mba 4.808.
AFE 2004 ABATOW:
Woyii Nortey dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Ablekuma finimfin mpasuardo wɔ Nkran mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana asahen abatow no mu. Iyi dzii mu wɔ Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party) no tsikiitsi do. Mbrahyɛbaguafie ngua eduonu-esuon mu no, nna Ablekuma finimfin mpasuar ka mbrahyɛbaguafie ngua du-esia Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party) no fae no ho. Ɔson amanyɛkuw (New Patriotic Party) no dɔm-kɛse no ngua wɔ mbrahyɛbaguafie a na no dodow yɛ ɔha eduonu-awɔtwe dze fii mbrahyɛbaguafie ngua ahaebien eduasa no mu. Wɔdze mba 47,731 dze fi mba papa a ɔyɛ 94,969 no mu. Nna mba yi gyina hɔ ma 50.3% dze fi mba papa no mu. Wɔsaan Stephen Kwame Aloma a ɔyɛ "People's National Convention" kuwba, Basha Harsey a ɔyɛ Kyim amanyɛkuwba (National Democratic Congress), Stephen Douglas Annor a na ɔyɛ Akokɔ Baatan amanyɛkuwba (Convention People's Party), Ali Ibrahim a ɔyɛ "Democratic People's Party" kuwba na Abdul Rahmman Alim a no so yɛ "National Reformed Party" kuwba ho paaw Victor Okuley Nortey dɛ mbrahyɛbaguanyi. Mba a dɛm nyimpakuw yi nyae yɛ mba 1,465, 44,027, 1,273, 275 na 198 dze fi mba papa no mu. Dɛm mba yi gyina hɔ ma 1.5%, 46.4%, 1.3%, 0.3% na 0.2% dɛ mbrɛ edzin no dzidzi do no.
N'ABRABƆ:
Victor Okuley Nortey yɛ Kristianyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
p7qrd2s1604y1g57052hub9k49p6bdh
Victoria Agyei
0
1058
10542
10541
2023-05-06T15:10:23Z
Assilidjoe
33
/* Enyimnyamhyɛ */
wikitext
text/x-wiki
'''Victoria Agyei''' (wɔwoo no Esusow Aketseaba 15, 1996 ) yɛ Ghananyi a ɔyɛ bɔɔlbɔ edwuma na ɔbɔ bɔɔl dɛ nyia ɔhyehyɛ gol wɔ akansi biara mu ma Ghana mbasiafo bɔɔlbɔ kuw.
== Amanɔne Edwuma ==
Na Agyei ka Ghana bɔɔlbɔ kuw wɔ FIFA 2012 FIFA U-17 Women's World Cup a ɔkɔɔ do wɔ Azerbaijan. Kuw ne panyin a ɔda ano yɛ Coach Mas-Ud Dramani na odzii nkonyim ma onyaa bronze wɔ akansi no mu. Osii akan wɔ Ghana Black Princesses wɔ 2014 na 2016 FIFA U-20 Women's World Cup wɔ Canada na Papua New Guinea pɛpɛɛpɛr. Coach Mercy Tagoe-Quarcoo too nsa frɛɛ Agyei dɛ ɔmbesi akan mma Ghana Black Queens wɔ Aisha Buhari Cup.
== Enyimnyamhyɛ ==
• Bɔɔlbɔfo a ɔbɔɔ neo ho mbɔdzen wɔ akansi no mu – Canada Vs. Ghana ( 2014 FIFA U-20 Women's World Cup)
== Nhwɛdo ==
'''• ^''' ''"Black Queens coach Mercy Tagoe invites 30 players for Aisha Buhari Cup". GhanaSoccernet. 2021-08-27. Retrieved 2022-03-23.''
'''• ^''' ''"Goalkeeper Victoria Antwi-Agyei joins Ergotelis FC in Greece". Footy-GHANA.com. 2021-08-20. Retrieved 2022-03-23.''
'''• ^''' ''"Παίκτρια του ΕΡΓΟΤΕΛΗ η Victoria Antwi Agyei (Videos)". ergotelis.gr (in Greek). Retrieved 2022-03-23.''
'''• ^''' ''"Wayback Machine" (PDF). Archived from the original (PDF) on 21 October 2012. Retrieved 2022-03-23.''
'''• ^''' ''"Wayback Machine" (PDF). Archived from the original (PDF) on 9 August 2014. Retrieved 2022-03-23.''
'''• ^''' ''"FIFA U-20 Women's World Cup Papua New Guinea 2016™: Ghana". fifa.com. Retrieved 2022-03-23.''
'''• ^''' ''GNA. "Aisha Buhari Cup: Black Queens Coach names final squad". newsghana.com.gh. Retrieved 2022-03-23.''
'''• ^''' ''"Princesses goalkeeper Victoria Agyei wins Player of the Match award in Canada win". GhanaSoccernet. 2014-08-06. Retrieved 2022-03-23.''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
93xocd2t6rv3td516mm6qlsbdbkwf2z
Victoria Hammah
0
1059
6983
5710
2023-04-22T11:21:15Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Victoria Lakshmi Hamah''' yɛ is a National Democratic Congress amanyɛnyi wɔ Ghana.
== Amanyɛsɛm ==
Afe 2012 amansan abatow no mu no, osii akan wɔ Ablekuma West mpasuar mbrahyɛbagua no hoar.
Ɔsoom dɛ Tsitsenanyi ananmusinyi maa Communications wɔ John Dramani Mahama amambu ase kesi afe 2013 Ɔberɛfɛw 8 bosoom a nna ɔyɛ fida.
Mprepren yi dze, okitsa edwuma mfaso mmfi aban hɔ mba dze ma mbaa - (Progressive Organisation for Women's Advancement (POWA).
Wɔpaam Victoria Lakshmi Hamah wɔ afe 2013 fii ne tsitsenanyi ananmusifo dzibew no wɔ kasa bi a obi dze guu teepo do a nna ɔreka akyerɛ ne nyɛnko onnkegyaa amanyɛsɛm gyedɛ oenya bɛyɛ one million US Dollars (US$1m) efi mu ho. Dɛm kasa yi so maa nsa kaa nyimpa a hɔn enyim wɔ nyam na amanyɛfo a wɔdze prɔwee abata hɔn bra ho no ho.
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
arxl4dnag0aynsrjawe2fji4sjaobav
Vida Akoto-Bamfo
0
1060
7788
7787
2023-05-05T12:45:17Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Vida Akoto-Bamfo''' ɔyɛ Ɔtsɛmbuafo wɔ Ghana kɔɔto kɛse a wɔfrɛ no "Supreme Court". Ɔsoom wɔ"Supreme Court" egua no do fitsi afe mpem ebien na akron(2009) kesi afe mpem ebien na duakron(2019) mu.
== Abrabɔ Ahyɛse na nwomasua ==
Akoto-Bamfo wɔwoo no 7 Kwakwar 1949 ma Mr. Alfred Kingsley Bannerman-Williams na Madam Grace Darkua Dodoo wɔ Pokuase, wɔ Nkran Kurowpɔn Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name="AKOTO-BAMFO">"[http://www.judicial.gov.gh/index.php/component/k2/item/368-give-same-level-of-attention-to-all-cases-justice-akoto-bamfo-entreats-the-bench-as-she-exits Give Same Level of Attention to All Cases - Justice Akoto-Bamfo Entreats the Bench As She Exits]". ''judicial.gov.gh''. Retrieved 11 March 2020.</ref> Onyaa ne Ahyɛse nwomasua wɔ Accra Royal School wɔ James Town (British Accra). Wɔ afe 1963 mu no, Onyaa kwan wɔ Mfantsiman Girls' Secondary School na onyaa ne 'O level' nkrataa.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Ekyir no ɔtoa do wɔ Aburi Girls' Senior High School fitsi 1967 kesi 1969.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Osuaa mbra ho nyimdzee wɔ University of Ghana Law School wɔ afe 1972 mu na 1975. Ɔtoa do kɔɔ Ghana Law School wɔ Nkran.<ref name="newjudges">"[https://www.modernghana.com/news/246637/1/new-justices-get-approval.html New Justices Get Approval]". ''ModernGhana.com''. Modern Ghana. 31 October 2009. Retrieved 30 November 2019.</ref>
== Ndwuma ==
Ansaana ɔdze no ho robɔ hom a wɔtsena egua do wɔ 1981, Akoto-Bamfo yɛɛ edwuma dze somm ɔman no wɔ Attorney-General n'edwumayɛ bea.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Ekyir no ɔdze no ho bɔɔ British Indian Insurance Company wɔ Nkran, na dɛm aber yi Zenith Assurance a onnyɛ edwuma bio dɛ Panyin a ɔhwɛ dwumadzi do fitsi 1976 kesi 1981.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Ehɔ no, na n'edwuma nye dɛ obɔhwɛ na insurance dwumadzi akɔ do yie. Ɔbɛyɛɛ Mansin Magistrate wɔ afe 1981.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Dɛɛ ɔyɛ magistrate no, na odzii kan nyaa edwuma wɔ New Town Magistrate Court wɔ mfe ebien a odzi kan dzi yɛɛ edwuma.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Ekyir no wɔdze no kɔɔ Cocoa Affairs na Ɔyɛɛ edwuma dɛɛ Magistrates a odzi kan wɔ hɔ.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Wɔdze no sii do dɛɛ Circuit Court judge na ɔyɛɛ edwuma wɔ Tema wɔ mber tsia mu ansaana oresan akɔ Cocoa Affairs wɔ 1986.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Ɔtsenaa Cocoa Affairs fri dɛm aber no dze kɔɔ 1991 na wɔbɔɔ n'abɔw do dze pia no dɛɛ onyɛ edwuma wɔ High Court bench.<ref name="ghanaweb">"[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Justice-Akoto-Bamfo-delivers-farewell-judgment-as-she-retires-723251 Justice Akoto-Bamfo delivers farewell judgment as she retires]". ''GhanaWeb.com''. GhanaWeb. 14 February 2019.</ref> Ɔsom dɛɛ justice wɔ High Court mfe ebiasa mu, Edwuma dze no kɔɔ Gambia on dɛɛ onkɔyɛ edwuma mber tsia wɔ mfe ebien mu dɛɛ Eguamutranyi wɔ Assets Commission.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Obɛyɛɛ Appeal Court Judge wɔ 1999 na otoado wɔ dɛm dzi bea yi mu kɔpem dɛ John Evans Atta Mills, Ghana Ɔmanpanyin wɔ 2009 bɔɔ ne dzin na oyii no dɛ ɔmbɛyɛ justice wɔ Supreme Court wɔ Ghana.<ref name="newjudges" /> Ɔdze n'edwuma baa ewie wɔ Kwakwar 2019.<ref name="ghanaweb" /> Woyii ono na Nasiru Sulemana Gbadegbe na Benjamin Teiko Aryeetey (ɔdze n'edwuma aba ewie dɛm aber yi) bɔɔ mu.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Ɔdze Justices Stephen Alan Brobbey, Georgina Theodora Wood ( Chief Justice wɔ mber bi a w'abesin mu) na Samuel K. Date-Bah , a hom nyinara dze hɔn edwuma akɔ ewie yɛɛ edwuma .<ref name="AKOTO-BAMFO" />
== Abrabɔ ==
Vida Akoto-Bamfo na ɔwaree Eugene Akoto-Bamfo Snr a w'enya ne beebi kɔ., a nna ɔyɛ Legal Officer.<ref name="AKOTO-BAMFO" /> Ɔkyerɛ dɛ ɔyɛ Methodist asɔr mu nyimpa na mbom ɔkɔ asɔr wɔ Police Church.<ref name="AKOTO-BAMFO" />
== Sanso hwɛ ==
* List of judges of the Supreme Court of Ghana
* Judiciary of Ghana
== Ngyinado ==
<references />
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0p4m0bziloqhzdjhf3pfhvlvssal8v1
Vida Yeboah
0
1061
6985
5733
2023-04-22T11:21:23Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q7927622}}
'''Vida Amaadi Yeboah''' (1944 - 2006) yɛ [[Ghana]] ɔkyerɛkyerɛfo, amanyɛnyi na ɔmanfo kannyifo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Vida_Yeboah#cite_note-DagronTufte2006-1</ref> Ɔsomfo Abadiakyiri a ɔhwɛ Nhomasua na Amammer do fir afe 1988 kɔsi afe 1993, Vida Yeboah boa ma wɔhyehyɛɛ Nhyiam ma Afrika Mmea Nhomasua Ho Adesuafo (Forum for African Women Educationalists - FAWE) wɔ afe 1992. Wɔpaw no dɛ mmarahyɛ bagua no munyi wɔ afe 1992 mu, Vida Yeboah bɛyɛɛ Jerry Rawlings aban no muni, na ɔsom dɛ nsrahwɛ soafo fir afe 1997 kɔsi 2001 mu.
== Mfiase Asetra Na Nhomasua ==
Wɔwoo Vida Yeboah wɔ 27 July 1944 wɔ Akwapim Anaafo(Akwapim South) nye maame abusua akuraa ase a wɔ Apuei Fam Mantam mu, Kate Oye Ntow Ofosu na Eric Perigrino Nelson babaa. Ɔsuaa adze wɔ Wesley Girls High School ansa na ɔrenya nye BA wɔ French kasa mu wɔ Ghana Suapɔn mu. Afei osuaa MA wɔ Franse kasa mu wɔ Bordeaux Sukuupɔn mu wɔ France, na adesua akyi abodzin krataa wɔ nhomasua mu wɔ Cape Coast Sukuupɔn mu.<ref>https://ghanamps.com/mp/yeboah-amaadi-vida-2/</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Vida_Yeboah#cite_note-2</ref>
Ɔkyerɛ adze mfe dunan wɔ mmeawa sukuu ahorow mu wɔ Ghana, bɛyɛɛ Mfantsiman Mmabaa Ntoado Sukuu no panyin, ansa na wɔrepaw no dɛ Ɔkyerɛwfo Abadiakyir a ɔhwɛ Nhomasua do wɔ afe 1985 mu.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Vida_Yeboah#cite_note-3</ref>
Efi afe 1988 kosi afe 1993 no, na Vida Yeboah yɛ Ɔmanpanyin Abadiakyir a ɔhwɛ Nhomasua na Amammerɛ do.<ref>https://www.guide2womenleaders.com/Ghana.htm</ref> Vida Yeboah yɛɛ nsakrae wɔ sukuu nhyehyɛe a wɔdze ma ansa na wɔrekɔ sukuupɔn no mu, na ɔmaa mmeawa dodow a wɔkɔ sukuu no kɔɔ sor.<ref>https://books.google.com/books?id=ZbqezMA6_SsC&pg=PA294</ref> Wɔ afe 1992 mu no ɔnye Afrika mmea nhomasua asomfo afoforo aanan boom hyehyɛɛ Nhyiam ma Afrika Mmea Nhomasua Ho Adesuafo (Forum for African Women Educationalists - FAWE): Fay Chung wɔ Zimbabwe, Simone Testa wɔ Seychelles, Paulette Moussavon-Missambo wɔ Gabon, na Alice Tiendrebengo wɔ Burkina Faso.<ref>https://books.google.com/books?id=bOkPjFQoBj8C&pg=PA581</ref>
== Amanyɔsɛm Mu Asetra ==
Wɔpaw Vida Yeboah dɛ ɔnnyina Akuapim South ananmu wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mmarahyɛ bagua a edzi kan no mu wɔ 7 [[Sanda]] 1993 ber a wɔkae dɛ odzi nkonyim wɔ 1992 Ghana mmarahyɛ bagua abatow a wɔyɛe wɔ 29 [[Mumu]] 1992 no akyi.
Wɔsan paw no dɛ ɔman mmarahyɛ bagua a ɔtɔ do ebien wɔ ɔman a ɔtɔ do aanan no mu ber a onyaa abatow 48% wɔ 1996 abatow no mu akyi.<ref>https://books.google.com/books?id=opodAQAAMAAJ</ref> Wɔpaw no wɔ afe 1997 mu dɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Nsrahwɛ do wɔ baabi a ɔsom kosii afe 2001, ɔsomfo dzibea wɔ Kabinet no akyi.<ref>http://www.guide2womenleaders.com/Ghana.htm</ref>
== Abasobɔdze Na Agyedze a Wɔdze Ma ==
Wɔkae Vida Yeboah dɛ hɔn a wɔhyehyɛɛ Nhyiam ma Afrika Mmea Nhomasua Ho Adesuafo (Forum for African Women Educationalists - FAWE) Ghana tsi no mu aanan no mu ɛkoro.<ref>http://www.fawegh.org/index.php/about-us</ref>
== Bɔ Dzin (References) ==
<references />
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9hlwr602ke8kt4m02k7vq5znd4fbu4u
Virunga Ɔdomankoma abɔdze Prama
0
1062
12924
11197
2024-04-09T10:55:37Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (21) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q223589}}
'''Virunga Ɔdomankoma abɔdze Prama''' yɛ ɔman mmɔntsen do atrae a ɔwɔ Albertine Rift Bon mu wɔ Demokrasi Ɔman a ɔwɔ Congo no mu apuei fam. Wɔyɛɛ no afe 1925. Wɔ sorokɔ mu no, efir mita 680 (anammɔn 2,230) wɔ Semliki Asubɔntsen bon no mu kosi mita 5,109 (anammɔn 16,762) wɔ Rwenzori Mmepɔw no do. Efi atsifi fam kosi anafo fam no ɔtrɛw bɛyɛ kilomita 300 (akwansin 190), a ne fa kɛse no ara fa amanaman ntam ahye a ɔnyi Uganda na Rwanda wɔ apuei fam no do. Nye kɛse yɛ 8,090 km<sup>2</sup> (3,120 sq mi).
Ogya bepɔw ebien wɔ prama no do hɔ, Bepɔw Nyiragongo na Nyamuragira. Mbepɔw yi boa wiramu mbowa na hɔn tsenabea ara yei wɔ prama no do hɔ. Mbowa na nhyiren a wɔwɔ hɔ dodow bɔbor mpem ebiasa(3,000) a hɔn mu ahaabiasa(300) na no mboree fi Albertine Rift a nkweku(Gorilla beringei) na ndow a hɔn ahosu tse dɛ sika kɔkɔɔ(Cercopithecus kandti).
Wɔ afe apem ahaakrɔn eduosuon-akrɔn mu no, UNESCO dze Prama yi ka wiadze egyapadze a ɔwɔ tsenabea ahorow, mboadoma soronko a wofi hɔ ara, na bambɔ a wɔdze ma bepɔw mu nkweku a hɔn ho yɛ na hɔn tsenabea.
== Abakɔsɛm ==
Wɔ afe apem ahaakrɔn aduonu(1920) n'ahyɛse no, Europefo kuw a wɔkora ndzɛmba do no dodow ara dzi egyinamu dɛ wɔbɛbɔ bea a ɔwɔ Belgium Congo etsifi-epuei hɔ ho ban, a na Victor van Straelen, Jean Massart na Jean-Marie Derscheid ka ho. Ber a wɔdze Albert National Park sii hɔ wɔ bosoom Ebɔbira wɔ afe apem ahaakrɔn eduonu-enum mu (April 1925) dɛ Congo ɔman no n'abɔdze prama a odzi kan no, wosusuii dɛ ɔyɛ abɔdze mu nyansapɛ akorae a na hɔn botae nye dɛ wobesua hamu mbowa na dza wɔfrɛ hɔn Afrika Pygmies a wɔyɛ abɔmbɔfo a wɔboaboa hɔn ano a ‘wɔyɛ mfitsiasedze’ no ho adze na wɔakora do. Wɔ afe apem ahaakrɔn eduonu-esia mu(1926) no, Derscheid dzii Belgium asɛmpatsrɛw adwuma a odzi kan a wɔdze yɛɛ Albert Ɔman Mmoa Yɛmmea no ho mfonini, a na ɔka asase a nye kɛse yɛ kilomita ahaenum(500) (kwansin ɔha nye eduokrɔn 190 sq mi) etwa ogya mmepɔw Bepɔw Karisimbi na Bepɔw Mikeno a na ayer no ho ahyia no anyim. Wɔtsrɛww bea a hɔn abɔ ho ban no mu wɔ afe apem ahaakroɔn eduonu-akroɔn mu (1929) dzenam Virunga Ɔman Mbowanyɛn bea a na ɔka Virunga Mmepɔw, Rutshuru Asasesin no afa horow, na asasetaw a ɔwɔ Ɔtare Edward anafo fam no do. Wɔmaa nyi kɛse a edzi kan a ɔyɛ kilomita mpem ebien ɔhaakron eduonu nsɛntsitsir eduakron awɔtwe - (2,920.98 km2) (1,127.80 sq mi) no yɛɛ kɛse anammɔn anammɔn wɔ mfe a edzi hɔ no mu. Abibifo hweree hɔn atsetsesɛm asase hokwan wɔ saa adzeyɛ yi mu, na wɔpam hɔn fir bea a hɔn abɔ ho ban no. Wɔ 1930 mfe no awiei na 1955 ntam no, wobu akontsaa dɛ wɔdze Rwandofofo bɛyɛ 85,000 kɔɔ Masisi a ɔbɛn hɔ wɔ Kivu Atsifi fam.
Wɔ afe duakron eduasa aanan mu (1934) no, wɔhyehyɛɛ Institut des Parcs Nationaux du Congo Belge dɛ ɔman mmɔntsen do atrae ahorow a ɔwɔ Belgian Congo no sodzikuw. Wɔ afe duakron eduasa (1930) mfe no mfiase na afe duakron eduesia ɛkoro (1961) ntam no, Belgian nyansahufo yɛɛ akwantu ahorow pii kɔɔ Albert National Park, na Gaston-François de Witte na odii nea ɔtɔ do ebien no anyim. Wɔyɛɛ mmoa ho nhwehwɛmu na wɔboaboaa wuram mmoa ho nhwɛdodze ano maa Musée Royal d'Histoire Naturelle de Belgique; wɔhwehwɛɛ mmusuakuw a ɔwɔ saa bea yi; suaa ogya bepɔw dwumadzi, na ndzɛmba a hɔn atutu fam ahu.
Wɔ afe duakron eduenum mu (1950) mfe no awiei no, Tutsi mmoahwɛfo nyi hɔn anantwi hyɛn abɔntsen do atrae hɔ, na ɔsɛee abɔdze mu atrae a ɔkɔ sor kodu mita mpem ebasa (3,000) - (anammɔn mpem akron ɔhaawɔtwe - 9,800), a na wosusuw dɛ ɔdze atrae no mu akɔre no bɛto esiane mu.
Wɔyɛɛ nsakrae wɔ asase ho mmara mu wɔ afe duakron eduesia mu (1960) mfe no mu ber a Belgian Congo nyaa ahofadzi dɛ Ɔman a ɔwɔ Congo no akyi, na wɔdze asase no too gua dɛ ɔyɛ ɔman no dea, na ɔmaa ɔhɔfo nyaa ɔhaw kɛse. Abɔmmɔ a mmara mma ho kwan wɔ mmeae a hɔn abɔ ho ban mu no kɔɔ sor. Wɔ afe duakron eduesia akron mu (1969) no, wɔdze mmɔntsen do atrae ebien no boom wɔ edzin Virunga National Park ase, a wɔdze too gua dɛ ɔyɛ UNESCO Wiase Egyapadze wɔ afe duakron eduesɔn akron mu (1979).
Wɔ afe duakron eduakron esia mu (1996) no, wɔkyerɛw ɔman no mmɔntsen do atrae no dɛ Ramsar bea a ɔho hia amanaman ntam.
Wɔ afe mu (2011) no, wɔmaa Britania adwumakuw Soco International kwan dɛ wontu ngo a wɔmfa nhyehyɛ mu wɔ ɔman no mmɔntsen do atrae no ho na mmeae akɛse. Aban mpanyimfo boaa nhwehwɛmu dwumadzi ahorow a Soco International asɛmpatrɛwfo no yɛe no, ber a mmɔntsen do atrae do ahwɛfo kasa tsiaa no. Wɔ ɔhaw a ɔrekɔ sor no mu no, wɔtow hyɛɛ abɔntsen do atrae no sohwɛfo panyin, Emmanuel de Mérode, do wɔ April 2014 mu. Amanaman ntam ɔsɔretia akyi no, adwumakuw no gyaee dwumadzi ahorow a wɔhwehwɛ mu na wɔpenee do dɛ wɔbɛkwatsi dɛ wobefi adwuma a ɔtse dɛm ara ase wɔ mmeae a ɔbɛn Wi/adze Egyapadze no.
Ɔduruu afe 2016 no, wɔsii nsuo mu ahoɔdzen atare anan a ɔma nnwuma nketewa nya anyinam ahoɔdzen na ɔboa nkuraasefo bɛbor mpem ahaebien (200,000).
== Akodze a Wɔdze Dzi Ako ==
Efi afe duakron eduakron (1990) mfe no mfiase no, amammui mu basabasayɛ a ɔkɔɔ do wɔ Afrika Atare akɛse mantam mu no nyaa bea a hɔn abɔ ho ban no do nkɛntsɛndo. Wɔ Rwanda mmusuakuw asetɔre no akyi no, aguanfo mpempem pii guan kɔɔ Kivu mantam mu, na asraafo a na wɔwɔ hɔ no yɛɛ kɛse. Congo Ko a edzi kan na nea ɔtɔ do ebien no maa ɔmantam no mu yɛɛ basaa kɛse. Wosiw akwan a wɔfa do ko tia mmoa a wɔkyere mmoa we wɔ abɔntsen do atrae no mu no kwan, na wokunkum abɔntsen do atrae no mu adwumayɛfo na wuram mmoa. Aguanfo bɛyɛ mpem eduenum awotwe (850,000) na na wɔtse ɔman no mmɔntsen do atrae no ho hyia wɔ afe duakron eduakronaanan (1994). Nyimpa bɛyɛ mpem eduaanan (40,000) na wɔhyɛn abɔntsen do da biara da kɔhwehwɛ nnua na edziban, na wotwaa kwae wɔ mmeae akɛse. Wɔ afe duakron eduakronaanan mu no (1994), wɔdze Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea no hyɛɛ Wiadze Agyapadze a ɔwɔ Asiane mu no dzin mu.
Ber a Congo ko a ɔtɔ do ebien no baa awiei no, akasakasa a ɔkɔɔ do wɔ abɔntsen do adwumayɛfo na atuatewfo akuw ntam; Wokunkum abɔntsen do adwumayɛfo eduawɔtwe (80) wɔ afe duakron eduakron asia (1996) na afe mpem ebien na ebasa (2003) ntam. Atuatewfo akuw pii a wokurakura akodze yɛ adwuma wɔ abɔntsen so atrae hɔ, a Democratic Forces for the Liberation of Rwanda na National Congress for the Defense of the People (FDLR) ka ho. Nea etwa do no na odzii Mikeno fa a ɔwɔ Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea no do wɔ bosoom mumu(December) na afe mpem ebien na esia (2006) na bosoom Sanda (January) na afe mpem ebien na akron (2009) ntam.
Wɔ afe 2005 mu no, Europa Bagua (EC) kamfoo kyerɛw dɛ ɔman no aban na Britania ahyehyɛdze a ɛnyɛ aban dze a wɔfrɛ no African Conservation Fund nyɛ ɔman na ankorankoro ayɔnkofa. Ahyehyɛdze a otwa tow no na ɔhwɛ abɔntsen do atrae do fir afe 2010; bɛyɛ 80% wɔ adwumayɛ ho ka no mu no, EC na ɔboa. Wɔdze mmɔdzenbɔ a wɔbɔe dɛ wɔbɛbɔ abɔntsen do atrae no ho ban no yɛɛ asraafo wɔ mfe a edzi hɔ no mu dze siw atuatewfo akuw a wokurakura akodze na abɔmmɔfo kwan dɛ wɔbɛyɛ adwuma wɔ abɔntsen do atrae no mu. Wɔma Park adwumayɛfoɔ ntsetseeyɛ a ɔfa asraafo a wɔka ho na akodze a ɔyɛ papa, na wɔnye asraafo na ɔman no ahobanbɔ adwumayɛfo bom yɛ adwuma.
Hɔn abɔ saa akwan horow yi a wɔkasa tsia no dɛ "asraafo a wɔdze ndzɛmba a wɔkora do" no ho asodzi ato basabasayɛ na ndzɛmba a wogye fir hɔn nsam foforo a ɔhɔnom aborɔfo hyia no do. Hɔn ahyɛ mpɔtam tse dɛ Mbutsi a kan no na wɔdze hɔn ho to nsase a ɔka abɔntsen do atrae no ho do dɛ wobenya edziban na daber do no afi mu, anaadɛ asiane mu dɛ abɔntsen do atrae do ahwɛfo a wokurakura akodze bɛkyere hɔn anaadɛ wobekum hɔn.
Hɔn abɔ abɔdze a wɔkora do a wɔdze asraafo reyɛ kɛse no sobo dɛ ɔrema asraafo ekuw a wɔdze akodze reboaboa hɔn ano no ayɛ kɛse. Nyimpa a wɔtse ɔman no mmɔntsen do atrae no mu, dɛ́ wɔyɛ kuro hɔfo anaadɛ aguanfo no, dze hɔn ho to kuayɛ, abɔmmɔ, mpataayi, nnua a wotwa na fango a wɔyɛ do dze nya hɔn asetradze, na ɔno nyinaa yɛ dwumadzi ahorow a hɔn abara. Mpɔtam hɔfo nni baabi foforo biara a wɔbɛdan akɔhwehwɛ ahobambɔ, na wɔdze hɔn ho to akuw a wokurakura akodze ho banbɔ do, a wogye sika fir dwumadzi ahorow a hɔn abara no ho. Sɛnea Amanaman Nkabom Ahobambɔ Bagua no amandzebɔ bi a ofi afe 2010 mu kyerɛ no, fango a Goma kuropɔn no dzi no mu 80% fir abɔntsen do atrae hɔ, a ɔkyerɛ dɛ afe biara bo yɛ U.S. dɔla ɔpepem 28–30. Ɔman ahobambɔ adwumayɛbea na ekuw a ɔtsetse saa nyinaa nso dze akodze dzi adwowtwa na nkurɔfo a wɔkyere hɔn sie dze hwehwɛ sika.
Mmɔdzen a hɔn abɔ dɛ wɔbɛkora abɔdze do no anya nkɛntsɛndo a ɔbɔ abira, dɛ nhwɛdo no, ber a wɔsɛee mfuw wɔ Kibirizi mu, na wɔsomaa asraafo na abɔntsen do awɛmfo baa hɔ dɛ hɔn kɔhwɛ abɔntsen do atrae no, nkurɔfo tu kɔɔ akyir mpo wɔ abɔntsen do atrae no mu kɔɔ asase a FDLR dzi do do, baabi a wobetumi agye nsase nkakraba a ɔyɛ asase. Mpɔtam hɔfo anya nkatse bɔn wɔ abɔntsen do adwumayɛfo na asraafo ho. Ntawntawdzi sii wɔ afe 2015 mu ber a mpɔtam hɔ Mai-Mai kuw bi a ɔwɔ Binza (Bwisha atsifi fam) bɔɔ mmɔdzen dɛ wɔbɛsan agye ɔmantam no do tumi, a na hɔn botae nye dɛ wɔbɛsan dze mpataayi dwumadzi ahorow esi hɔ na hɔn ama ɔmanfo no asan aba, na ekunkum ɔwɛmfo bi a ɔhwɛ abɔntsen do na asraafo bɛyɛ 11-15.
Wokunkum ahwɛfo a wɔhwɛ mmoa do(rangers) enum(5) wɔ August 2017 mu wɔ bebi a ɔbɛn Ɔtare Edward wɔ asraafo ntua mu. Wɔkumm ahwɛfo a wɔhwɛ mmoa do(rangers) enum nye ofirikafo bi wɔ April 2018 mu. Efi ber a akodzi no fii ase no, ekuw a wɔdze akodze dzi dwuma kunkum mmɔntsen do ahwɛfo(park rangers) 175 kosii April 2018. Wɔ May 2018 mu no, wokum ɔwɛmfo bi ber a na ɔrebɔ nsrahwɛfo ebien a wɔkyeree hɔn siee no ho ban. Akyir wogyaee hɔn a hɔn ampira hɔn. Nea ɔdze bae nye dɛ, wɔtoo abɔntsen do atrae no mu maa nsrahwɛfo fir June 2018 kosii Kwakwar afe duabien duakron mu(February 2019).
Wɔ April 2020 mu no, ɔnyɛ yiye koraa no, asraafo mmarima a wɔtow hyɛɛ ɔmanfo kar akwantu do no kunkum mmɔntsen do ahwɛfo 12. Bio nso wɔ Sanda afe duabien duakoro mu no(January 2021), ɔnyɛ yiye koraa no, mmarima a wokura akodze kunkum ahwɛfo enum(5) na wopiraa afoforo pii wɔ ɔtew a wɔtow hyɛɛ ɔman no mmɔntsen do no mu.
Wɔ da duabien a ɔtɔ do ebien nye bosoom Kwakwar afe duabien duakoro no(22 February 2021), Italy ananmusifo a ɔwɔ DRC a na ɔnye Wiadze Edziabn Dwumadzi no retu kwan wɔ Goma atsifi fam bɛyɛ kilomita 15, Luca Attanasio, na Italia asraafo polisini Vittorio Lacovacci na Congo karkafo Moustapha Milambo, wuwui wɔ etu a wɔtotoe no mu ber a asraafo bi a na ɔkyeree hɔn kar no, na ɔdze hɔn baa abɔntsen do no, abɔntsen do ahwɛfo hyiaa a wotumi gyee nyimpa aanan(4 people).
== Asase Ho Nsɛm ==
[[Fael:Ruwenzori Mountains Virunga National Park.jpg|thumb|Ruwenzori Mmepɔw]]
[[Fael:Virunga National Park - Lake Edward January 2015.jpg|thumb|Nkoko a Ɔwɔ Ɔtare Edward]]
Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea no wɔ Congo − Nile nsuo a ɔwɔ hɔ no mu. N’atsifi fam fa no ka Semliki Esubɔntsen no fa bi ho, na Albertine Rift no savanna na montane kwae nso. Wɔ sorokɔ mu no, saa ɔfa yi fi mita 680 (anammɔn 2,230) wɔ Puemba Esubɔntsen bon no mu kosi Bepɔw Stanley atsifi a ɔkorɔn sen biara a nye tsentsen yɛ mita 5,109 (anammɔn 16,762) wɔ kilomita 30 (akwansin 19) mu. Ɔman no mmɔntsen do atrae no mfinimfini fa no ka Ɔtare Edward bɛyɛ nkyem ebasa mu ebien ho kosi amanaman ntam hye a ɔnye Uganda wɔ apuei fam no. Ɔkwan ketewaa bi a ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita 3–5 (1.9–3.1 mi) wɔ ɔtare no atɔe fam mpoano no ka ɔman no mmɔnten so atrae no atifi na anafo fam afa horow no bom. Kesee fam fa no trɛw kɔ Ɔtare Kivu mpoano na ɔka Nyamulagira, Nyiragongo na Mikeno ogya mmepɔw a kwae a ɔwɔ mmepɔw do wɔ hɔn mmepɔw do no ho.
Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea no atsifi fam fa no na Uganda Semuliki Mmoa Yɛmmea, Rwenzori Mmepɔw Ɔman Mmoa Yɛmmea, nye mfinimfini fa no na Ɔhemmaa Elizabeth Ɔman Mmoa Yɛmmea. Kesee fam ɔfa no na Rwanda Ogya Bepɔw Ɔman Mmoa Yɛmmea no hye so.
== Ber Tsentsen Mu Wim Bɔber ==
Wim tsebea a ɔwɔ Albertine Rift no nya nkɛntsɛndo wɔ Intertropical Convergence Zone na El Niño–Southern Oscillation no mu. Bosoom Ebɔw(March) kosi bosoom Esusow Aketseaba(May) mfinimfini na bosoom Fankwa(September) kosi bosoom Ɔberɛfɛw(November) nye osutɔ ber tsitsir. Nsuo a ɔtɔ ɔsram biara wɔ savanna a etwa Ɔtare Edward ho ahyia no yɛ 30–40 mm (1.2–1.6 in); oyi nye asase no fa a ɔso yɛ kusuu sen biara. Atsifi fam fa no nya osutɔ a ɔkɔ sor kodu mm 220 (8.7 in) ɔsram biara, na kesee fam fa no tɔ bɛyɛ mm 160 (inch 6.3). Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, ɔhyew a ɔwɔ mmeae a ɔba fam no gu ahorow fir 23–28 °C (73–82 °F), na wɔ mmeae a ɔkorɔn no gu ahorow fir 16–24 °C (61–75 °F), ɔntaa nkɔ fam nsen 14 °C (57 °F).
== Nhwiren a Ɔwɔ Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea Mu ==
[[Fael:Virunga National Park-108017.jpg|thumb|Riverine Kwae]]
Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea afifidze ahorow no ka afifidze ahorow 2,077 ho, a nnua ahorow 264 na afifide ahorow 230 a ɔwɔ Albertine Rift no mu ka ho. Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea no asasetaw no yɛ nsutsen na sare a ɔwɔ papyrus sedge (Cyperus papyrus), nkwaa a ɔyɛ flatsedge a ɔyɛ tratraa(C. articulatus), demmir a wɔtaa dze dzi dwuma (Phragmites mauritanica), sacaton sare (Sporobolus consimilis), ambatch (Aeschynomene elaphroxylon), conkerberry ( Carissa spinarum), krataa a wɔdze ayɛ nsɔe (Vachellia sieberiana) na kowai aba (Coccinia grandis). Wohuu dicots nkae tse dɛ Afrika caper (Capparis tomentosa), Maerua ahorow, wuram kuruwa a wɔde yɛ kuruwa(cucurbits), na enummir sunsuma(nightshades) wɔ Afrika asono(African Elephant - Loxodonta) nsõ bɔɔl(dung balls) a edzi dwuma tsitsir wɔ aba a ɔpete wɔ sare do no mu.
[[Fael:Virunga National Park-119502.jpg|alt=Atrae a Ɔwɔ Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea|thumb|Trɔpika Mfiaseɛ Kwae(Primary Tropical Forest)]]
Montane kwae a ɔwɔ mita 1,800 kosi 2,800 (anammɔn 5,900 kosi 9,200) ntam wɔ kesee fam fa no, Ficalhoa laurifolia na Podocarpus milanjianus a nnua a nye sorokɔ bɛyɛ mita 25 (anammɔn 82) na ɔwɔ hɔ no na ɔwɔ hɔ kɛse. Afrika mmepɔw do bamboo (Yushania alpina) nyin wɔ mmeae a ɔkorɔn mita 2,300–2,600 (anammɔn 7,500–8,500). Afifidze a ɔbor mita 2,600 (anammɔn 8,500) no yɛ mmepɔw ase a Afrika nnua kɔkɔɔ (Hagenia abyssinica) a edzi kan no nyin kodu mita 3,000 (anammɔn 9,800). Nnua a ɔyɛ nwini (Erica arborea), heather na nsɔe kata mmepɔw a ɔso yɛ nwini do a ɔkɔ sor kodu mita 3,700 (anammɔn 12,100). Senecio na Lobelia ahorow no nyin wɔ mmeae akɛse a ɔhɔ yɛ petsee do na ɔkɔ sor kodu mita 8 (anammɔn 26).
== Mmoa Ho Nsɛm ==
Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea no mmoa ahorow a wɔnom nufusu 196, nnomaa ahorow 706, mmoa a wɔwea fam 109 na mmoa a wɔtse nsu mu 65 dze besi afe mpem ebien na duɛbien mu(2012).
=== Mmoa a Wɔnom Nufusu ===
[[Fael:Virunga National Park Gorilla.jpg|thumb|Mmepɔw Gorilla]]
[[Fael:Elephants et buffled dans le parc des Virungas, 2003.jpg|thumb|Afrika kwae mu asono ne Afrika anantwini]]
[[Fael:Gazelle in Virunga National Park.jpg|thumb|Uganda Ɔtwe]]
[[Fael:Rwindi 49.jpg|thumb|Gyata]]
Mmoa a wɔyɛ mmoa a wɔtse ɔman no mmɔntsen do atrae hɔ no bi nye bepɔw do akɔre(Gorilla - G. b. beringei), kwegyadu a ɔtaa ba(common chimpanzee - Pan troglodytes), adow a nye ho yɛ sika kɔkɔɔ(golden monkey), adow a nye dua yɛ kɔkɔɔ(red tailed monkey - Cercopithecus ascanius), adow a nye dua yɛ kɔkɔɔ (C. denti), adow a nye ho yɛ bruu(blue monkey - C. mitis), adow a nye dzin yɛ Hamlyn(Hamlyn monkey - C. hamlyni), adow a nye dzin dze De Brazza(De Brazza monkey - C. neglectus), Afrika Mfinimfini fam adow a ɔyɛ tratraa a odzi nhaban a nye ho nhwi yɛ silika, nye dua tsentsen, na nye nsateaa nkakraba koraa anaadɛ onyi hɔ(Colobus - Procolobus foai), adow tuntum kɛse bi a ɔwɔ atadze fitaa, anaa agudze, na nye dua tufĩ(mantled guereza - Colobus guereza), ngodua adow(olive baboon - ''Papio anubis'') na adow a nye hwene yɛ kɔla a ɔda tuntum na fitaa ntam, tse dɛ nsõ anaa kɔber(grey-cheeked mangabey - Lophocebus albigena).
Afrika kwae mu ɔsono (Loxodonta africana), asukɔnkɔn (Hippopotamus amphibius) na Afrika anantwinini(Buffalo - Syncerus caffer) tse ɔman no mmɔntsen do atrae no finimfin fa hɔ. Okapi (Okapia johnstoni), duiker bruu (Blue duiker - Philantomba monticola), duiker gyinabea (bay duiker - Cephalophus dorsalis), Weyns duiker (C. weynsi), duiker a n’akyi yɛ akokɔ angoa (yellow duiker - C. silvicultor), nsu mu chevrotain (water chevrotain - Hyemoschus aquaticus), asubɔntsen mu mprako kɔkɔɔ (red river hog - Potamochoerus porcus), Afrika mmoa a wɔnom nufusu a ne kɛse tse dɛ badger a ɔtena anadwo, a n’aso atsentsen, nye hwene yɛ nhama, na nye tsɛkrɛma tsentsen a ɛtrɛw, na odzi mpataakowa ne mfɔteɛ (aardvark - Orycteropus afer) na adowa a nye ho yɛ kɔkɔɔ-biribir (bongo - Tragelaphus eurycerus) na wɔkyerɛw too hɔ wɔ atsifi fam fa no wɔ afe mpem ebien na awɔtwe mu(2008). Harnessed bushbuck (T. scriptus) na kwae mu mprako kɛse (giant forest hog - Hylochoerus meinertzhageni) wɔ kesee fam fa no. Topi (Damaliscus lunatus jimela) no nyinaa akuwakuw wɔ Ɔtare Edward anafo fam wɔ Ishasha Flats mantam mu, na wɔtwa ɔhye no kɔ Uganda daa. Nwansena afoforo a ɔwɔ hɔ no bi nye Uganda kob (Kobus kob thomasi), waterbuck (K. ellipsiprymnus), na common warthog (Phacochoerus africanus).
Montane kwae a ɔwɔ mita 1,800 kosi 2,800 (anammɔn 5,900 kosi 9,200) ntam wɔ kesee fam fa no, Ficalhoa laurifolia na Podocarpus milanjianus a nnua a nye sorokɔ bɛyɛ mita 25 (anammɔn 82) na ɔwɔ hɔ no na ɔwɔ hɔ kɛse. Afrika mmepɔw do bamboo (Yushania alpina) nyin wɔ mmeae a ɔkorɔn mita 2,300–2,600 (anammɔn 7,500–8,500). Afifidze a ɔbor mita 2,600 (anammɔn 8,500) no yɛ mmepɔw ase a Afrika nnua kɔkɔɔ (Hagenia abyssinica) a edzi kan no nyin kodu mita 3,000 (anammɔn 9,800). Nnua a ɔyɛ nwini (Erica arborea), heather na nsɔe kata mmepɔw a ɔso yɛ nwini do a ɔkɔ sor kodu mita 3,700 (anammɔn 12,100). Senecio na Lobelia ahorow no nyin wɔ mmeae akɛse a ɔhɔ yɛ petsee do na ɔkɔ sor kodu mita 8 (anammɔn 26).
=== Mmoa a Wɔwea Fam ===
Semliki Asubɔntsen no ma Nile ɔdɛnkyɛm (Crocodylus niloticus) tra. Wohuu pii wɔ Ɔtare Edwards mpoano atsifi fam wɔ afe duakron eduawɔtwe awɔtwe(1988) mu nea edzi kan.
=== Nnomaa ===
Wɔ Albertine Rift no mu nnomaa a wɔwɔ hɔ no mu no, Rwenzori turaco, Rwenzori batis, Archer’s ground robin, alethe a nYe menewa yɛ kɔkɔɔ, Kivu fam akraman, apalis a nYe kɔla, apalis a akata so wɔ mmepɔw Do, ntaban kɔkɔɔ a Ɔyɛ sum, Shelley’s crimsonwing, kwae mu ɔkraman a n’anyim yɛ kɔkɔɔ, a nye nufu yɛ nsensanee wɔyɛɛ tit, blue-headed sunbird, regal sunbird, Rwenzori double-collared sunbird, spurfowl fɛfɛ na strange weaver ho kyerɛwtohɔ wɔ Virunga National Park no kesee fam fa ber a wɔyɛɛ nhwehwɛmu wɔ afe 2004. Nnomaa a wɔnyɛ hɔn a wɔtse hɔ a wɔkyerɛw hɔn dzin no bi nye Wahlberg’s eagle, African goshawk, African hobby, harrier ɔkraman, ɔkraman a ɔtaa ba, bepɔw do ɔkraman, hadeda ibis, krane a nye abotiri yɛ fitaa, abɛn a nye ho yɛ tuntum na fitaa, turaco a nye tsi yɛ tuntum, Afrika ngodua aborɔnoma, tambourine aborɔnoma, dua aborɔnoma a nye ho yɛ bruu, aborɔnoma a n’ani yɛ kɔkɔɔ, brown- ɔkraman a nye kɔn yɛ kɔkɔɔ, ɔkraman a nye koko yɛ kɔkɔɔ, ngodua akɔre a nye dua tsentsen yɛ barred, Klaas akutu, Diederik akraman, coucal a nye tsi yɛ bruu, Narina trogon, dua hoopoe a nye tsi yɛ fitaa, ɔkraman a nye kɔn yɛ fitaa, nwansena a nye dua yɛ fitaa a nye dua yɛ den, Afr a ɔyɛ ɔkyerɛwfo ican paradise flycatcher, slaty flycatcher a n’ani yɛ fitaa, African dusky flycatcher, nwansena a nye dua yɛ bruu a nye dua yɛ fitaa, bepɔw do oriole, ntɛtea a nye ho yɛ nsensanee, ntɛtea a nye koko yɛ sinamon, barbet a nye menewa yɛ fitaa, barbet a nye ho yɛ kɔkɔɔ, atɔe fam tinkerbird, tinkerbird a ne ho yɛ kɔkɔɔ , cardinal woodpecker, ngodua woodpecker, black saw-wing, Angola swallow, Alpine swift, bepɔw do greenbul, yellow-whiskered greenbul, common bulbul, nsoromma fitaa a wɔfrɛ no robin, Archer’s ground robin, robin a nye tsi nhwi yɛ fitaa, stonechat, rufous thrush, Afrika akraman, ngodua akraman, sare so pipit, sinamon bracken warbler, rufous warbler a n’anim yɛ tuntum, bepɔw do akraman kɔkɔɔ, kwae mu akraman a ɔyɛ bruu, anhweatam a ɔyɛ ahabammono, Chubb’s cisticola, banded prinia, chestnut-throated apalis, camaroptera a nye akyi yɛ fitaa, crombec a nye ho yɛ fitaa , wattle-eye a nye menewa yɛ tuntum, chinspot batis, bepɔw do illadopsis, illadopsis a nye koko yɛ fitaa, ngodua owia anomaa, kɔbere owia anomaa, malachite owia anomaa, owia anomaa a ɔwɔ kɔla, owia anomaa a ɔsakrasakra, aniwa fitaa kɔkɔɔ, Mackinnon’s shrike, Dohert y’s bushshrike, Lühder’s bushshrike, atsifi fam puffback, bepɔw sooty boubou, ɔhyew mu boubou, starling a nye dua yɛ teateaa, Sharpe’s starling, baglafecht weaver, ɔsɔfopɔn tuntum, negrofinch a nye tsi yɛ fitaa, waxbill a wɔtaa dze dzi edwuma, waxbill a nye tsi yɛ tuntum, kɔber mannikin, mannikin tuntum nye fitaa , pin-tailed whydah, Afrika citril, aba a ɔyɛ nsensanee nye aba a ɔyɛ dzen.
== Mmusuakuw Ahorow ==
Mmusuakuw a wɔtse Virunga National Park na ne mpɔtam hɔ no bi nye:
* Mbutsifo
* Hutufo
* Tutsifo
* Basongorafo
== Nsɛm Ho Amanyibɔfo a Wɔka Ho Asɛm ==
Virunga ho kyerɛwtohɔ no kyerɛw Virunga Ɔman Mmoa Yɛmmea do ahwɛfo edwuma na Britania ngo edwumakuw Soco International dwumadzi ahorow wɔ abɔntsen do atrae no mu. Wɔdze Ndakasi, gorilla bi a ofir abɔntsen do atrae hɔ no kaa ho asɛm wɔ tsɛlɛbihyɛn do dwumadzi na sinyi kakraa bi mu, a Netflix kyerɛwtohɔ no ka ho.
aer9sew94kjnlv4cq8308wvf7c16fgf
W-Arly-Pendjari Complex
0
1063
7809
6430
2023-05-05T16:04:55Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q25379596}}
'''W-Arly-Pendjari Complex''', a wɔsan frɛ no "'''WAP Complex'''", yɛ Abɔdze mu UNESCO Wiadze Agyapadze a ɔtwam hye wɔ Benin, Burkina Faso na Niger a ɔkata:<ref>Henschel, P.; Petracca, L. S.; Hunter, L. T.; Kiki, M.; Sewadé, C.; Tehou, A.; Robinson, H. S. (2016). https://doi.org/10.3389%2Ffevo.2016.00110. "Determinants of distribution patterns and management needs in a critically endangered lion ''Panthera leo'' population". ''Frontiers in Ecology and Evolution''. '''4''' (4): 110. doi:10.3389/fevo.2016.00110.</ref><ref>Ouédraogo, O.; Schmidt, M.; Thiombiano, A.; Hahn, K.; Guinko, S.; Zizka, G. (2011). https://biotaxa.org/cl/article/view/7.1.85. "Magnoliophyta, Arly National Park, Tapoa, Burkina Faso". ''Check List''. '''7''' (1): 85–100. doi:10.15560/7.1.85.</ref>
* Arli National Park a ɔwɔ Burkina Faso
* Pendjari National Park a ɔwɔ Benin
* W National Park, a aman ebaasa (3) no kyɛ
Fitsi afe 2005 no, wobu bea a hɔn abɔ ho ban no dɛ Gyata a Wɔkora do na baabi a ebetumi ayɛ gyata abankɛse.<ref>IUCN Cat Specialist Group (2006). ''Conservation Strategy for the Lion West and Central Africa''. Yaounde, Cameroon: IUCN.</ref>
== Hwɛ iyi nso ==
* [[:en:Arly-Singou|Arly-Singou]]
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Benin]]
[[Nkyekyεmu:Niger]]
jkf5h6n8bt3gkqvrz9gbb3fstffvxtu
Wikipedia:WHindanger contest
4
1064
7832
5888
2023-05-06T00:21:03Z
Robertjamal12
13
Robertjamal12 moved page [[WHindanger contest]] to [[Wikipedia:WHindanger contest]] without leaving a redirect
wikitext
text/x-wiki
== Presentation ==
<div style="margin-top:2em; font-size:150%; text-align:center;" >Welcome to the writing challenge to write about World Heritage sites in Danger</div>
* '''What''': This is a public writing competition to create, improve articles and to encourage Wikipedians to write about World Heritage sites in danger.
* '''When''': The writing challenge is held from '''00:01 on 20th of August''' AOE until '''23:59 on 30th of September 2022''' AOE.
* '''How''': To participate, choose the articles you want to translate from the table below, and add the following hashtag to every editing summary : #WHD
* '''Who''': Everybody can help to collaborate on translating the articles related to World Heritage in danger.
* '''Prize''': A voucher of a value of 100 USD will be offered to the participant who translates the biggest number of articles, with respect to articles' quality and formatting.
==Articles==
{| class="wikitable"
! Article on English Wikipedia !! Article in Fante !! Contributor
|-
| [https://en.wikipedia.org/wiki/Manovo-Gounda_St._Floris_National_Park Manovo-Gounda St. Floris National Park] || [[Manovo-Gounda St. Floris Ɔman Ɔdomankoma abɔdze Prama]]||[[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|talk]]) 19:44, 23 August 2022 (UTC)
[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 14:28, 28 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Mount_Nimba_Strict_Nature_Reserve|Mount Nimba Strict Nature Reserve]]|| [[Bepɔw Nimba Ɔdomankoma abɔdze Korabea]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 04:39, 3 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Virunga_National_Park|Virunga National Park]]|| [[Virunga Ɔdomankoma abɔdze Prama]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 16:39, 24 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Kahuzi-Biéga_National_Park|Kahuzi-Biéga National Park]]|| [[Kahuzi-Biéga Ɔman Prama]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 16:39, 24 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Garamba_National_Park|Garamba National Park]]|| [[Garamba Ɔman Prama]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 10:52, 16 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Okapi_Wildlife_Reserve|Okapi Wildlife Reserve]]|| [[Okapi Hambowa Korabea]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 16:39, 24 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Lake_Turkana_National_Parks|Lake Turkana National Parks]]|| [[Nsuutaae Turkana Ɔman Prama|Nsutaae Turkana Ɔman Prama]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 11:11, 16 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Rainforests_of_the_Atsinanana|Rainforests of the Atsinanana]]|| [[Atsinanana Nsɔtɔekwaa|Atsinanana Nsutɔekwaa]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 11:38, 16 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Old_Towns_of_Djenné|Old Towns of Djenné]]|| [[Djenné Nkurow Adadaw]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 11:43, 16 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Timbuktu|Timbuktu]]|| [[Timbuktu]]||[[Dwumadzinyi:Rebecca Kwofie|Rebecca Kwofie]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Rebecca Kwofie|talk]]) 13:32, 6 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Tomb_of_Askia|Tomb of Askia]]|| [[Askia Nda]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 16:11, 16 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Aïr_and_Ténéré_National_Nature_Reserve|Aïr and Ténéré National Nature Reserve]]|| [[Aïr na Ténéré Ɔman Ɔdomankoma abɔdze Korabea]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 16:11, 16 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Niokolo-Koba_National_Park|Niokolo-Koba National Park]]|| [[Niokolo-Koba Ɔman Prama]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 10:19, 20 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Kasubi_Tombs|Kasubi Tombs]]|| [[Kasubi Nda]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 09:49, 27 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Selous_Game_Reserve|Selous Game Reserve]]|| [[Selous Agodzi Korabea]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 22:44, 29 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Abu_Mena|Abu Mena]]|| [[Abu Mena]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 08:10, 30 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Hatra|Hatra]]|| [[Hatra]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 13:38, 30 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Assur|Assur]]|| [[Assur]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 07:24, 1 October 2022 (UTC)[[Dwumadzinyi:Rebecca Kwofie|Rebecca Kwofie]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Rebecca Kwofie|talk]]) 09:15, 6 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Samarra|Samarra]]|| [[Samarra]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 08:09, 1 October 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Battir|Battir]]|| [[Battir]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 09:33, 2 October 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Old_City_of_Hebron|Old City of Hebron]]|| [[Hebron Kurow Kɛse Dadaw]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 10:10, 4 October 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Walls_of_Jerusalem|Walls of Jerusalem]]|| [[Jerusalɛm Afasu]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 13:41, 4 October 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Cyrene|Cyrene]]|| [[Wiki/Cyrene|Cyrene]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 00:01, 5 October 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Leptis_Magna|Leptis Magna]]|| [[Leptis Magna]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 00:39, 25 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Archaeological_Site_of_Sabratha|Archaeological Site of Sabratha]]|| [[SabrathaTsetsendɛmbabea]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 01:03, 25 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Acacus_Mountains|Acacus Mountains]]|| [[Acacus Mbepɔw]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 01:12, 25 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Old_Town_of_Ghadamès|Old Town of Ghadamès]]|| [[Ghadamés Nkurow Adadaw]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 01:23, 25 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Ancient_City_of_Damascus|Ancient City of Damascus]]|| [[Damascus Tsetse Kurow]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 01:34, 25 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Ancient_City_of_Bosra|Ancient City of Bosra]]|| [[Bosra Tsetse Kurow]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 07:14, 25 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Palmyra|Palmyra]]|| [[Palmyra]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 07:38, 25 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Ancient_City_of_Aleppo|Ancient City of Aleppo]]|| [[Aleppo Tsetse Kurow]]|| -[[Dwumadzinyi:Charity00|Charity00]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Charity00|talk]]) 20:07, 25 August 2022 (UTC)
[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 15:05, 26 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Krak_des_Chevaliers|Krak des Chevaliers]]|| [[Krak des Chevaliers]]|| [[Dwumadzinyi:Rebecca Kwofie|Rebecca Kwofie]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Rebecca Kwofie|talk]]) 13:30, 6 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Dead_Cities|Dead Cities]]|| [[Owu Nkurow Akɛse]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 07:57, 13 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Shibam|Shibam]]|| [[Wiki/Shibam|Shibam]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 21:30, 8 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Old_Sana'a|Old Sana'a]]|| [[Sana'a Dadaw]]|| -[[Dwumadzinyi:Charity00|Charity00]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Charity00|talk]]) 14:24, 17 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Zabid|Zabid]]|| [[Zabid]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 01:46, 10 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Minaret_of_Jam|Minaret of Jam]]|| [[Jam Minarɛtse]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 15:21, 15 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Tropical_Rainforest_Heritage_of_Sumatra|Tropical Rainforest Heritage of Sumatra]]|| [[Sumatra Trɔpekal Nsutaaekwaa Ewungyadze]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 00:46, 16 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Nan_Madol|Nan Madol]]|| [[Nan Madol]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 05:35, 13 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:East_Rennell|East Rennell]]|| [[Rennell Epuei]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 07:42, 10 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Shahrisabz|Shahrisabz]]|| [[Shahrisabz]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 14:26, 9 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Medieval_Monuments_in_Kosovo|Medieval Monuments in Kosovo]]|| [[Medieval Nkaadze a ɔwɔ Kosovo]]
| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 12:28, 9 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Everglades_National_Park|Everglades National Park]]|| [[Everglades Ɔman Prama]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 11:08, 8 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Potosí|Potosí]]|| [[Potosi]]|| [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 23:36, 24 August 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Río_Plátano_Biosphere_Reserve|Río Plátano Biosphere Reserve]]|| [[Río Plátano Bisophere Korabea]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 23:47, 24 August 2022 (UTC) [[Dwumadzinyi:Charity00|Charity00]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Charity00|talk]]) 01:13, 20 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Fortifications_on_the_Caribbean_Side_of_Panama:_Portobelo-San_Lorenzo|Fortifications on the Caribbean Side of Panama: Portobelo-San Lorenzo]]|| [[Panama Dzenhyɛ a ɔwɔ Karibian Afamu: Portobela-San Lorenzo]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 22:10, 8 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Chan_Chan|Chan Chan]]|| [[Chan Chan]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 09:45, 7 September 2022 (UTC)
|-
| [[:en:Coro_and_its_Port|Coro and its Port]]|| [[Wiki/Coro na ne Nsuhɛndwirii|Coro na ne Nsuhɛndwirii]]||[[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|talk]]) 14:55, 6 September 2022 (UTC)
|}
3oswbduzd0m004ev3omwozwphdpdpuw
W National Park
0
1065
11204
7805
2023-08-19T08:23:43Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
'''W National Park''' (French: ''Parc national du W'')[1] anaa '''W Regional Park''' (French: ''W du Niger'') ɔyɛ amansan park tsitsir wɔ Ebibirim Atɔe a ɔwɔ meander wɔ River Niger a ɔda hɔ tse dɛ akyerɛwamba W (French: ''double v''). Park no ka mbeambea a ɔka aman ebiasa Niger, Benin na Burkina Faso, na ɔyɛ aban ebiasa na wodzii ne do . Kɔpem 2008, wɔdze regional management nhyehyɛɛ a wonyaa mboa fri EU-funded project ECOPAS (Protected Ecosystems in Sudano-Sahelian Africa, French: ''Ecosystèmes protégés en Afrique soudano-sahélienne'') . National parks ebiasa no yɛ edwuma wɔ '''W Transborder Park''' ne dzin mu.(French: ''Parc Regional W'').[2] W National Park bea a ɔda Benin, a osusu bor 8,000 km2 (3,100 sq mi), bɛhyɛɛ African Parks ne nhwedo tumi ase wɔ Obiradzi 2020. [3] Wɔ Benin, W National Park nye Pendjari National Park sann hɔn ho a n'ara so hyɛ African Parks ne nhwedo tumi ase.
== Abakɔsɛm ==
W National Park a ɔwɔ Niger no decree na ɔyɛe wɔ 4 Dzifuu 1954, na ofri 1996 w'abɛyɛ bea dɛ UNESCO World Heritage Site. Wɔ Niger mu no, Park yi ka ho dɛ National Park, IUCN Type II, na ɔka complex of Reserves and protected areas akɛse ho. Iyi bi nye adjacent Dallol Bosso (Wetlands of International Importance (Ramsar) ɔda eastern bank wɔ Niger River na partial overlap of the smaller "Parc national du W" (Wetlands of International Importance (Ramsar).[4] Parks ebiasa no yɛ BirdLife International Important Bird Areas (IBAs) ma types A1 na A3 (IBA codes IBA NE001, IBA BF008, and IBA BJ001).
Mbububui a ɔda River Niger a ɔma ɔsɛ W National Park ma no ne dzin no.
Wɔ Aman ebiasa mu no, Regional park fa bea a osusu dɛ 10,000 km2 (3,900 sq mi) nyimpa dodow ara na w'ahyɛ hɔ ma, w'ayɛ kɔpem 1970 a ɔyɛ Malarial zone ma wetlands a delta of the Mékrou River nye the Niger na wɔyɛɛ no, rocky hills na obubuu no. Wɔ abakɔsɛm mu no, dɛm bea no a bɛyɛ bea a na nyimpa tse hɔ wɔ mber bi mu, Iyi yɛ ma nsɛm hia fri archaeological sites (ne tsitsir yɛ bea a wɔsie nkorɔfo) a wɔ hun wɔ dɛm biara.
== Flora ==
Wɔ national park no, Ahaban ahorow 454 na wɔ hun wɔ hɔ , wɔ hun nnoma a wɔfrɛ hɔn orchids ebien nso wɔ Niger. Park no sanso wɔ southern limit tiger bush plateaus nkyekɛmu wɔ Niger.
== '''Fauna''' ==
Park yi agye dzin dɛ wɔ mbowa akɛse beberee, ibi nye aardvark, baboon, African buffalo, caracal, cheetah, African bush elephant, hippopotamus, African leopard, West African lion, serval na warthog. Park yi yɛ fie dze ma West Africa ne African Ɔson a w'aka a n'enyiwado yɛ hyehyeehyew. Na ibom, West African giraffe a ne ho yɛ na, ndɛ a wɔwɔ Niger mbea kakrabi , nnyi park hɔn biom. W Park a ɔsanso yɛ historic occurrence of packs ma endangered West African wild dog,[5] ibom dɛm canid yi sesiara w'eyi hɔn efri dɛm bea no.[6]National Park no yɛ ka strongholds a w'aka ma Northwest African cheetah . Hɔn dodow sua a ɔyɛ bɛyɛ nyimpa 25 a wɔ susu dɛ wɔ tse W–Arli–Pendjari protected area complex ho.[7]
W National Park sanso agye dzin dɛ nnoma hyɛ hɔ pii, ne tsitsir yɛ nnoma a wɔnntsena fakor , na no mu bɛyɛ 350 na wɔ hu hɔn wɔ hɔ .[8] Park no enya ahyɛ nsiw efri BirdLife International dɛ ɔyɛ bea a wɔfrɛ no Important Bird Area.[9]
== Mfonyi Bea ==
== Hwɛ iyi nso ==
• Geography portal
• Pendjari National Park
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"Parc national du W". Ramsar Sites Information Service. Retrieved 25 April 2018.''
'''• ^''' parc-w.net: Official site.
'''• ^''' ''"Benin Government Commits to Long-term Protection of W National Park in Benin".''
'''• ^''' World Database on Protected Areas: W du Niger
'''• ^''' W National Park. 2009
'''• ^''' C.Michael Hogan. 2009
'''• ^''' ''Durant, Sarah M.; Mitchell, Nicholas; Groom, Rosemary; Pettorelli, Nathalie; Ipavec, Audrey; Jacobson, Andrew P.; Woodroffe, Rosie; Böhm, Monika; Hunter, Luke T. B.; Becker, Matthew S.; Broekhuis, Femke; Bashir, Sultana; Andresen, Leah; Aschenborn, Ortwin; Beddiaf, Mohammed; Belbachir, Farid; et al. (2017). "The global decline of cheetah Acinonyx jubatus and what it means for conservation". Proceedings of the National Academy of Sciences. '''114''' (3): 528–533. doi:10.1073/pnas.1611122114. PMC 5255576. <nowiki>PMID 28028225</nowiki>.''
'''• ^''' United Nations Environment Programme-World Conservation Monitoring Centre (Content Partner); Mark McGinley (Topic Editor). 2009. "''<nowiki/>'W' National Park, Niger.''" In: Encyclopedia of Earth. Eds. Cutler J. Cleveland (Washington, D.C.: Environmental Information Coalition, National Council for Science and the Environment). online Archived 2009-11-29 at the Wayback Machine
'''• ^''' BirdLife International. (2013). Important Bird Areas factsheet: 'W' National Park. Downloaded from <nowiki>http://www.birdlife.org</nowiki> on 19/03/2013.
== Kasadwini ==
• Convers Arnaud, Chaibou Issa, Binot Aurélie, Dulieu Dominique (2007) La gestion de la transhumance dans la zone d’influence du parc régional du w par le programme ecopas: une « approche projet » pour l’aménagement de la périphérie du parc. Vertigo Hors Série 4. URL : <nowiki>http://vertigo.revues.org/761</nowiki> ; DOI : 10.4000/vertigo.761
• Benoit M (1998) Statut et usage du sol en périphérie du parc national du "W" du Niger. Tome 1 : Contribution à l’étude du milieu naturel et des ressources végétales du canton de Tamou et du Parc du "W". ORSTOM, Niamey, Niger, 41 p. [1]
• Doussa S (2004) Les impacts de la culture cotonnière sur la gestion des ressources naturelles du Parc W. Maitrise, Université de Ouagadougou.
• Grégoire JM, Fournier A, Eva H & Sawadogo L (2003) Caractérisation de la dynamique des feux et de l’évolution du couvert dans le Parc du W: Burkina Faso, Bénin et Niger. 64 S. [2]
• Hogan C.Michael (2009) ''Painted Hunting Dog: Lycaon pictus'', GlobalTwitcher.com, ed. N. Stromberg
''• Koster S, Grettenberger J (1983). "A preliminary survey of birds in Park W Niger". Malimbus. '''5''': 62–72.''
• Nacoulma, B.M.I. (2012): Dynamique et stratégies de conservation de la végétation et de la phytodiversité du complexe écologique du Parc National du W du Burkina Faso. PhD thesis, Université de Ouagadougou.
• Nacoulma, B.M.I., Schmidt, M., Hahn, K., Thiombiano, A. (2020): ''A checklist of vascular plants of the W National Park in Burkina Faso, including the adjacent hunting zones of Tapoa-Djerma and Kondio''. Biodiversity Data Journal 8: e54205. [3]
''• Poche R (1976). "A checklist of National Park W, Niger". Africa Mig. Field. '''41''' (3): 113–115.''
''• Poche R (1973). "Niger's threatened park 'W'". Oryx. '''12''' (2): 216–222. doi:10.1017/s003060530001156x.''
• Rabeil T (2003) Distribution potentielles des grands mammifères dans le Parc du W au Niger. Doctoral Thesis, Univ. Paris VII. 463 S. [4]
• Price et al. (2003) The “W” Regional Park of Benin, Burkina Faso and Niger - Building on a Process of Regional Integration to Address both Local Interests and Transboundary Challenges. World Parks Congress 2003, Durban, RSA. In: Pansky, Diane (ed.). 2005. Governance Stream of the Vth World Parks Congress. Ottawa, Canada: Parks Canada and IUCN/WCPA. ISBN R62-375/2003E-MRC 0-662-40433-5. [5]
• W National Park of Niger. 2009. [6]
• Zwarg A, Schmidt M, Janßen T, Hahn K, Zizka G (2012) Plant diversity, functional traits and soil conditions of grass savannas on lateritic crusts (bowé) in south eastern Burkina Faso. Flora et Vegetatio Sudano-Sambesica 15: 15–24. [7]
== Abɔntsen do nkitahodzi ==
• <nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/File:Wikivoyage-Logo-v3-icon.svg</nowiki> W National Park travel guide from Wikivoyage
• Detailed Nigerien government tourist map.
• WCMC World Heritage Site Data Sheet
• UNESCO Page on W National Park
• BirdLife IBA Factsheet 'W' National Park.
• Le Parc du W du Niger (Niger, Burkina Faso, Bénin): Aires protégées Burkina Faso - Niger - Bénin. Centre IRD d'Orléans Research Summary, University of Orleans (France)
fvxocsskumgib1vxpmqsietwg7dglo7
Wasila Diwura-Soale
0
1066
5902
5901
2023-04-20T19:30:51Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Wasila Diwura-Soale (Wɔwoo no Dankwa 1, 1996) Yɛ Ghana bɔɔlbɔnyi a ɔno na ogyina mfinimfin dze ma Ghana mbaa bɔɔlbɔ wɔ ɔman no mu. [1] [2]Diwura-Soale bɔ bɔɔl ma Ghana wɔ U17 mpɛn do wɔ 2012 na ɔka ebibifo mbaa bɔɔlbɔ kuw no ho, na no bɔɔlbɔ mu no, nna ɔtɔdo ebiasa wɔ 2012 Ɔman bɔɔlbɔ a ɔkɔr do no mu wɔ Azerbaijan. Ɔsan so gyinae ma Ghana wɔ U20 pɛn do na Ebibifo mbaa so wɔ 2014 na 2016 Ɔman kɔɔpow no so wɔ abɛfor kurow mu a wɔfrɛ no Canada na papua new guinea
rokcj1ycbn46x7g2cjc6nuvm80udr1e
Wesley Girls' High School
0
1067
5907
5906
2023-04-20T19:30:52Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Wesley Girls' High School''' (WGHS) yɛ nwomasua asoɛe a wɔdze ma mmabaa wɔ Cape Coast wɔ Central mantam mu wɔ Ghana. Harriet Wrigley, Methodist ɔsomfo bi yer na ɔdze sii hɔ wɔ afe 1836 mu. Wɔdze nea ɔhyehyɛɛ Methodism, John Wesley, dzen na ɔtoo sukul no.
'''Abakɔsɛm'''
Wesley Mmabaa ntoaso sukul no, Afrika Almanac dze ntoado sukul 100 a ɔye sen biara wɔ Afrika no mu nea ɔto do 68 wɔ afe 2003 mu, a ɔgyina nhomasua pa, asuafo a wɔdzen wɔn ho hyɛ mu, ahoɔdzen na dwumadze ahorow a alumnae, sukul ho nsɛm, intanɛt na nsɛm ho amanneɛbɔ a wotumi hu do.
'''Nneɛma A Wɔatumi Ayɛ'''
Odze nkonim wɔ Sprite Ball Championship mu wɔ afe 2008 na 2016 mu.
'''Notable Alumni'''
* Rose Constance Owusu, former justice of the Supreme Court of Ghana (2008 – 2014)
* Deborah Owusu-Bonsu, musician, television presenter and model
* Martha Akyaa Pobee, Diplomat, Permanent Member to the United Nations,
* Lucy Quist, first Ghanaian woman to become the CEO of a multinational telecommunications company in Ghana
* Mabel Simpson, fashion designer
* Hanna Tetteh, former Minister for Trade and Industry and former Minister for Foreign Affairs
* Gertrude Torkornoo, active Justice of the Supreme Court of Ghana (2019–)
* Yvonne Tsikata, international economist and first Ghanaian woman to become vice president at the World Bank
* Julia Osei Tutu, wife of Asantehene, Otumfuo Nana Osei Tutu II
* Georgina Theodora Wood, former police prosecution officer, first female Chief Justice of Ghana
* Nana Oye Mansa Yeboaa, first female deputy Governor of the Bank of Ghana, and former Ghanaian diplomat
* Vida Yeboah, minister of state in the Rawlings government, former Headmistress of Mfanstiman Girls' Secondary School
kb4ryo58n2bj7o6hokymdms6ut1mj9n
Wikipedia
0
1068
12773
12744
2024-02-28T08:34:50Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:MathXplore|MathXplore]]
wikitext
text/x-wiki
Wikipedia yɛ wiadze nwomapɔn ma obiara a sikatua biara nnyi mu.
jlfqysudxng7tv43mh20dclmx7b6qxc
William Ofori Boafo
0
1069
7721
7216
2023-05-01T17:54:51Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] (8) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''William Ofori Boafo''' (Mumu 30, 1946) yɛ mbranyimfo na Ghana amanyɛnyi. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akropong ambatow mpasua wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum na esia wɔ kwasaman Ghana mu.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Boafo wɔ Mumu 30, 1946. Wɔtsetsee no wɔ Akropong, kurow bi a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana. Owiee skuul wɔ University of Ghana. Onyaa abodzin krataa (Bachelor of Law degree) fir suapɔn no mu wɔ afe 1969 mu. Ɔsanee wiee wɔ Ghana School of Law, hɔ na ɔtoaa n'adzesua do ma onyaa abodzin krataa (Bachelor of Law degree) wɔ afe 1970 mu.
== Edwuma ==
Boafo yɛ mbrayimfo. Nna ɔka hɔn a wɔtseew Onimpa Akouku & company ho.
== Amanyɛse edwuma ==
Boafo yɛ [[New Patriotic Party]] kuwba. Nna ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan, enum na esia mu na ɔhyɛɛ edwuma ase wɔ Sanda 2005 wɔ seisei mbrahyɛbagua a ɔtɔ do esuon wɔ kwasaman a ɔtɔ do anan mu. Ghana ambatow kɛse a nna odzi do nyina, ogyinaa ma odzii nkonyim dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akropomg ambatow mpasua no. Nna ɔka beesuomfo ho ma Ahobambɔ Ɔman mu nsɛm.
== Ambatow ==
Wodzii kan paaw Boafo dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Akropong ambatow mpasua a ɔwɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana ambatow kɛse no mu. odzii nkonyim dɛ [[New Patriotic Party]] kuwba. Mbrahyɛbagua ngua eduonu awɔtwe a nna ɔwɔ Epuei Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu eduonu ebien a [[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔhaeduonu awɔtwe fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 21,655 fir mba dodow 34,199 mu. Iyi nye 63.3% yɛ pɛr. Odzii Ohene Nyarkoh a ɔwɔ People's National Convention, Richie Agyemfra-Kumi a ɔwɔ National Democratic Congress, Kwabena Awuku-Lokko a ɔwɔ Convention People's Party na Ronni Nanan Esi Botsio a onnyi amanyɛkuw biara mu. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 0%, 28.9%, 3.7% na 4%.
Afe 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ ambatow kɛse maa dɛm ambatow mpasua no mu dze nam [[New Patriotic Party]] do. [[New Patriotic Party]] kuwba. Mbrahyɛbagua ngua eduonu awɔtwe a nna ɔwɔ Epuei Mantɔw mu no, n'ambatow mpasua no ka no mu du akron n a [[New Patriotic Party]] dzii do nkonyim wɔ dɛm ambatow no mu. [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ɔha na akron fir ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so. Onyaa mba 20,245 fir mba dodow a wɔtoow 34,350 mu a egyina hɔ ma 58.94%. Odzii Hawa Isaka a ɔwɔ People's National Convention, Anthony Gyampo a ɔwɔ National Democratic Congress, Augustus Osae-Akonnor a ɔwɔ Convention People's Party na Samuel Apenteng a onnyi amanyɛkuw biara mu. Sɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa mba 0.85%, 30.64%, 6.75% na 2.82% fi mba dodow wɔtowee no mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Boafo waree woo ba baako. Ɔyɛ Christiannyi (Presbyterian asɔrba).
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
mg7kihpdk55gzy9tdm2s8sbo82oy0hy
Wisdom Gidisu
0
1070
7722
7217
2023-05-01T17:54:56Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛm mu Edwuma */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q83796205}}
'''Wisdom Gidisu''' (wɔwoo no 5 [[Esusow Aketseaba]] 1967) yɛ Ghana amanyɛnyi a ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Krachi East Ambatow wɔ Oti Mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2479</ref><ref>https://www.ghanabusinessnews.com/2017/12/17/ho-high-court-dismisses-election-petition-against-krachi-east-mp/</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/court-endorses-gyato-as-winner-of-krachi-west-seat.html</ref><ref>http://www.vra.com/media/2014/january/news_03.php</ref>
== Ɔbra Ahyɛase na Nwomasua ==
Wɔwoo Gidisu wɔ bosoom [[Esusow Aketseaba]] da a ɔtɔ do enum (5) afe 1967 wɔ kurow bi a wɔfrɛ no [[:en:Adidome|Adidome]] wɔ Volta Mantɔw mu wɔ Ghana. Gidisu wiee Harvard Esuapɔn John F. Kennedy Aban Sukuu a na ɔwɔ BSc abɔdzin krataa wɔ Ɔman Edwumayɛ mu ([[:en:Bachelor of Science|BSc]] in [[:en:Public administration|Public Administration]]). Afei ɔsan kɔɔ saa asoɛe kor no ara mu kɔnyaa nye abɔdzin krataa wɔ Aban na Akannyifo mu (master's degree in Governance and Leadership). Ɔsan nso nyaa nye Executive MBA wɔ GIMPA wɔ afe 2012. Na ɔwɔ nye adansedzi krataa wɔ Edwumayɛfo Nwomasua, Nsakrae a Wɔhwɛ do wɔ Wiadze a Ɔyɛ Nnam mu (Executive Education, Managing Change in Dynamic World) mu wɔ Harvard Kennedy wɔ USA. Na ɔwɔ adansedzi krataa nso wɔ Akwahosan Nhyehyɛe Ho Dwumadzi a ɔkɔ Enyim (Advance Health System Management mu wɔ Israel).<ref>https://web.archive.org/web/20200710075717/https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=79</ref><ref name="web.archive.org">https://web.archive.org/web/20200710075705/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=79</ref>
== Edwuma ==
Ɔyɛ Top-in-Town edwumayɛbea a ɔwɔ Dambai no kwankyerɛfo (managing director).<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm mu Edwuma ==
Gidisu hyɛɛ n’amanyɛsɛm edwuma ase dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ [[Sanda]] 2005 mu ber a odzii nkonyim wɔ afe 2004 amansan ambatow mu a na ɔwɔ National Democratic Congress (NDC) tekiti.<ref>https://www.myjoyonline.com/news/politics/ndc-parliamentary-primaries-provisional-results/</ref><ref>http://ghheadlines.com/agency/ghana-news-agency/20190825/130799425/wisdom-gidisu-elected-ndc-parliamentary-candidate-for-krachi-east</ref> Na ɔgyina mprɛn ebiasa (3) wɔ nye aber do.<ref name=":0" /> Ɔhweer n’akongua maa Micheal Gyato a ɔyɛ [[New Patriotic Party]] wɔ afe 2016 Ghana Amansan Ambatow no mu na nna ɔpɛ dɛ ɔsan ba bio wɔ afe 2020 mu.<ref name="ghanaweb.com">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Former-Krachi-East-MP-Wisdom-Gidisu-bounces-back-to-contest-for-seat-740051</ref><ref>https://dailyguidenetwork.com/kofi-adams-john-gidisu-floor-mps-in-oti/</ref><ref>https://www.businessghana.com/</ref><ref>https://kasapafmonline.com/2017/12/krachi-east-npps-gyato-mp-wins-case-election-petition/</ref> Na ɔyɛ amannyifo na ɔsan yɛ Eguatsenanyi Abadziakyir wɔ Boayikuw a ɔhwɛ Hokwan, Akwahosan na Fie do.<ref name="web.archive.org"/><ref>https://gbcghana.com/1.7671343</ref>
== N'abrabɔ ==
Wawar na ɔwɔ mba baawɔtwe. Ɔyɛ Kristonyi (Evangelical Presbyteriannyi).<ref name=":0" />
== Adɔeyɛ ==
Ɔyɛɛ adzesuadan ahorow (classroom blocks) na ɔmaa nsu ho nhyehyɛe na gua ahorow nso maa mpɔtsam hɔfo a wɔwɔ nye ambatow mpasua mu. Ɔmaa enyinam ahoɔdzen a wɔdze yɛ nkuraase nso yɛɛ mmerɛw maa nkuraa bi. Ɔsan nso kyekyɛɛ atoko efiri (corn mills) dze som mpɔtsam eduowɔtwe (80) ber a na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ nye mpɔtsam hɔ.<ref name="ghanaweb.com"/>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
e2qmxo7vjy4vtwi462q803s13bhajsj
Wiyaala ndwomtownyi
0
1071
6988
5928
2023-04-22T11:21:35Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Noella Wiyaala''' yɛ Ghana ndwomtownyi na ndwomkyerɛwnyi a, ɔtow ndwom wɔ nokurom kasa a, ɔyɛ Sissala na Waala. Ɔsaso towbi wɔ brɔfo mu. Mber pii no ɔdze kasa ebiasa no nyinara bɔ mu wɔ no. ndwom mungs. Wiyaakyerɛ ɔyɛfo wɔ he Sissakasamu. ect
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ctyjbgcs1eewn8z13zzhz6am9pwfzjv
Women's football in Ghana
0
1072
5932
5931
2023-04-20T19:30:58Z
MF-Warburg
12
3 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Ghana yɛ Afrika Bɔɔlbɔ mu tumi kɛse nanso wɔgye dze dɛ agumadze no rewu ɔnam nnwumakuo a wɔmfa mmoa mma nti.
'''Ofie bɔɔlbɔ'''
Mfeɛ pii akyi no Ghana FA dze Ghana Mmea Bɔɔlbɔ Kuo bi dze dwuma. Wɔ afe 2022 mu no, awiei koraa no, GWFL anya television do mmoa.
Ɔfi afe 2016 no, wɔdze Ghana Mmea FA Kuruwa no dɛ Ghana fekuo bɔɔlbɔ mu akansi a ɔkyɛn do.
'''Ɔman kuw'''
Ghana afata ama wiase kuruwa .
Wobu Alberta Sackey na Adjoa Bayor dɛ mmea agodifo a wɔsen biara a wofi Afrika bae no mu biako.
1xrqj3dxtawchwc9cqhkhz29ju9lnrx
Wukuda
0
1073
11188
11187
2023-08-18T18:24:52Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''Wukuda''' yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Benada na Yawda ntamu.Wɔ Ɔman Ghana mu no, sɛ mfantsefo wo ba banyin wɔ Wukuda mu a, wɔfrɛ no "Kweku".Dɛmara nso na basiaba a wɔ woo no Wukuda nya dzin "Ekua".
76ct1w0lw8bz4g03zfzla05lzyl0jn6
Yaa Asantewaa
0
1074
12926
11157
2024-04-09T10:56:05Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Yaa Asantewaa''' I (wɔwoo no Ɔbɛsɛ 17 1840 – 17 Ɔbɛsɛ 1921) yɛ Ejisu Henmaa wɔ Ashanti Ahemman no mu – seesei ɔyɛ nnɛyi Ghana fa – a na nua Nana Akwasi Afrane Opese, Edwesuhene, anaa sodifo, a ɔfiri Edwesu paw no. Wɔ afe 1900 mu no ɔdze Ashanti ɔko a wɔfrɛ no Sikakɔkɔɔ Nsuo mu Ko, a wɔsan frɛ no Yaa Asantewaa Ahofadie Ko no anim dze tiaa Britania Ahemman no.
== Ahyɛse Bra ==
Wɔwoo Yaa Asantewaa wɔ afe 1840 mu wɔ Besease, na ɔyɛ Kwaku Ampoma na Ata Po babaa. Na nuabanyin Afrane Panyin bɛyɛɛ Edweso, mpɔtam bi a ɔbɛn hɔ no panyin. Ber a odze na nabofraase a asɛm biara ansi akyi no, ɔyɛɛ nnɔbae wɔ asase a atwa Boankra ho ahyia no do. Ɔna ɔbarima bi a ofi Kumasi na ɔna no woo ɔbabea.
Owui wɔ nnommumfa mu wɔ Seychelles wɔ 1921. Ná ɔyɛ okuafo na ɔna a odze yiye. Na ɔyɛ onyansafo, amammuifo, nnipa hokwan ho ɔdeyɛfo, Ɔhemmaa na ɔko kannifo. Yaa Asantewaa gyee din dɛ ɔhyɛɛ Ashanti Ahemfo no do wɔ Sikakɔkɔɔ Nsuo mu Ko no mu, tiaa Britania atubrafo nniso a wɔdze bɛbɔ Sikakɔkɔɔ Nsuo no tumidze ahofadie ho ban na wɔabɔ ho ban.
'''Atuatew Ho Nianim Asɛm'''
Wɔ na nuabarima ahennie mu no, Yaa Asantewaa hunuu dɛ Ashanti Apam no refa nsɛm ahodoɔ a ɔdze na daakye too asiane mu, a ɔmanko a ɔfiri 1883 kɔsi 1888 ka ho.[citation needed] Ber a na nua no wuiɛ wɔ afe 1894 mu no, Yaa Asantewaa dze hokwan a ɔwɔ dɛ Ɔhemmaa ɔna no dze dwuma ɔpaw n’ankasa banana dɛ Ejisuhene. Ber a Britaniafo no tuu no kɔɔ Seychelles wɔ afe 1896 mu, na Asante Hene Prempeh I na Asante aban no mufo afoforo no, Yaa Asantewaa bɛyɛɛ Ejisu–Juaben mantam no so panyin. Ber a wɔdze Prempeh I kɔɔ nnommumfa mu akyi no, Britania amrado panyin a ɔwɔ Gold Coast, Frederick Hodgson, hwehwɛɛ dɛ wɔdze Sikakɔkɔɔ Asɛnka, Asante man no agyiraehyɛde no ma. Saa abisadeɛ yi maa Asante aban no mufo a wɔaka no yɛɛ kokoam nhyiamu wɔ Kumasi, dɛ wɔbɛsusu dɛdeɛ wɔbɛbɔ wɔn hene no sanba ho ban. Na adwene nhyia wɔ wɔn a na wɔwɔ hɔ no mu wɔ mesima wɔbɛyɛ ɔyi ho. Yaa Asantewaa a na ɔwɔ saa nhyiamu yi ase no gyinaa hɔ dze nsɛm yi kasa kyerɛɛ agyinatukuo no mufo dɛ:
Ɔbɛyɛ dɛn na nnipa a wɔyɛ ahantan na akokodurufo te dɛ Asantefo atra ase ahwɛ ber a aborɔfo gyee wɔn hene na atitir, na wɔdze Sikakɔkɔɔ Nsuo a wɔhwehwɛ no guu wɔn anim ase. Sikakɔkɔɔ Nkongua no kyerɛ sika ma aborɔfo nkutoo; wɔahwehwɛ na wɔatutu baabiara ahwehwɛ. Merentua predwan biako mpo mma amrado no. Dɛ mo, Asante atitir no, mobɛbɔ mo bra dɛ ahufo na monko a, ɔsɛ dɛ mosesa mo asen dze me ntade ase (Montu mo danta mma me na monnye me tam).
Nea ɔbɛyɛ na wayɛ na bo a wasi dɛ ɔbɛkɔ ɔko no ho mfonini no, ɔfaa tuo na ɔtow tuo wɔ mmarima no anim.
Asante ahemfo dodow bi na wɔpaw Yaa Asantewaa dɛ ɔnyɛ Asante akodifo no akodifo. Ɔyi ne nhwɛdo a ɔdze nkan na baako pɛ a wɔdze saa dwumadie no maa ɔbaa wɔ Asante abakɔsɛm mu. Ashanti-Britania Ko a ɔyɛ Sikakɔkɔɔ Nsuo – a wɔsan frɛ no "Yaa Asantewaa Ko"– no, Ɔhemmaa ɔna Nana Yaa Asantewaa na ɔdze anim a na ɔwɔ asraafo 5,000.
c31bivaf63q49tj5dc4ycmwtix5bvup
Yaa Asantewaa Festival
0
1075
12927
11274
2024-04-09T10:56:09Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Yaa Asantewaa''' Afahyɛ yɛ afe afe nhyiamu a Ejisu Amanbrɛ Mpɔtam a ɔwɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana mu mpanyimfo na nyimpa dzi. Wɔtaa dzi no wɔ Dzifuu bosom mu.
== '''Asetsena Mu Nsɛm''' ==
Wɔwoo Yaa Asantewaa wɔ afe 1840 mu wɔ Besease, na ɔyɛ Kwaku Ampoma na Ata Po hɔn ba basia. Na ne nua bayinba Afrane Panin bɛyɛɛ Edwedo, mpɔtam bi a ɔbɛn hɔ no panyin. Ber a ɔdze ne mbofraadze a asɛm biara ennsi ekyir no, ɔyɛɛ ndɔbaa wɔ asaase a oetwa Boankra ho ehyia no do. Ono na banyin bi a ofri Kumasi na wɔwoo ba basia.
Owui wɔ nkoawasom mu wɔ Seychelles wɔ afe 1921. Ná ɔyɛ okuafo na ɔna a ɔdze yie. Na ɔyɛ nyansanyi, amanbufo, nyimpa hokwan ho ɔdeyɛfo, Ɔhemaa na ɔko kandzifo. Yaa Asantewaa gyee dzin dɛ ɔhyɛɛ Ashanti Ahemfo no do wɔ Sikakɔkɔɔ Nsu mu Ko no mu, tsiaa Britania atubrafo nnisoɔ a wɔdze bɛbɔ Sikakɔkɔɔ Nsu no tumidze ahofadzi ho ban na w'abɔ ho ban.
== '''Atuatew Ho Nnianim Asɛm''' ==
Wɔ ne nua bayin ahendzi mu no, Yaa Asantewaa hunn dɛ Ashanti Apam no refa nsɛm ahorow a ɔdze ne daakye too amandze mu, a ɔmanko a ofri 1883 kosi 1888 ka ho.[citation needed] Ber a ne nua no wui wɔ afe 1894 mu no, Yaa Asantewaa dze hokwan a ɔwɔ dɛ Ɔhemaa abodzin no dzi dwuma ɔpaw n’ankasa ne ho dɛ Ejisuhene. Ber a Britaniafo no tuu no kɔɔ Seychelles wɔ afe 1896 mu, na Asante Hene Prempeh I na Asante aban no mufo afofor no, Yaa Asantewaa bɛyɛɛ Ejisu–Juaben mantam no do panyin. Ber a wɔdze Prempeh I kɔɔ nkoawasom mu ekyir no, Britania amrado panyin a ɔwɔ Gold Coast, Frederick Hodgson, hwehwɛɛ dɛ wɔdze Sikakɔkɔɔ Asɛnka, Asante man no egyiraehyɛdze no ma. Dɛm ebisadze yi maa Asante abanmufo a w'aka no yɛɛ kokoam nhyiamu wɔ Kumasi, dɛ wɔbɛsusu dze dzaa wɔ dze bɛbɔ hɔn hen no sanba ho ban. Na adwen nhyia wɔ hɔn a na wɔwɔ hɔ no mu wɔ mesima wɔbɛyɛ ɔyi ho. Yaa Asantewaa a na ɔwɔ dɛm nhyiamu yi ase no gyinaa hɔ dze nsɛm yi kasa kyerɛɛ egyinatukuw no mu fo hɔn dɛ:
Ɔbɛyɛ dɛm na nyimpa a wɔyɛ ahantan na akokodurufo tse dɛ Asantefo atsena hɔ ahwɛ ber a aborɔfo gyee hɔn hen na etsitsir, na wɔdze Sikakɔkɔɔ Nsu a wɔhwehwɛ no guu hɔn enyim ase. Sikakɔkɔɔ Nkongua no kyerɛ sika ma aborɔfo nkutoo; w'ahwehwɛ na w'atutu bebiara ahwehwɛ. Merentua predwan kor mpo mma amrado no. Dɛ ahɔn, Asante etsitsir no, hom bɛbɔ hɔn bra dɛ ehufo na monko a, ɔsɛ dɛ mosesa mo asen dze me ntar ase (Montu mo danta mma me na monnye me tam
Dza ɔbɛyɛ na w'ayɛ na bo a w'esi dɛ ɔbɛkɔ ɔko no ho mfonyin no, ɔfaa itur na ɔtow itur wɔ mbanyinba no enyim.
Asante ahemfo dodow bi na w'eyi Yaa Asantewaa dɛ onyɛ Asante akodzifo no akodzifo. Iyi na nhwɛdo a odzi kan na kor pɛ a wɔdze dɛm dwumadzi no maa basia wɔ Asante abakɔsɛm mu. Ashanti-Britania Ko a ɔyɛ Sikakɔkɔɔ Nsu – a wɔsan frɛ no "Yaa Asantewaa Ko"–no, Ɔhemmaa ono na Nana Yaa Asantewaa na ɔdze n'enyim a na ɔwɔ asraafo 5,000.
== '''Afahyɛ Ahorow''' ==
Wɔ Ejisu Kumasi no, durbar of chiefs wɔ hɔ a Ejisu ɔpanyin a ɔsen biara na odze anim.
Wɔ Seychelles supɔw do no, wɔyɛɛ nkaeɛ guasodeɛ titir bi wɔ 17th October 2016, de hyɛɛ Afrikani ɔkofo a ɔyɛ anansesɛm mu Ɔhemmaa ɔna Nana Yaa Asantewaa wuo wɔ Seychelles wɔ Ɔkɔtɔberɛ 17, 1921. Wɔyɛɛ nkaeɛ guasodeɛ no ho nhyehyɛeɛ denam Office of the Reincarnation Adedifo Saa Pogh Naa Yaa Asantewaa Ababio II a ɔwɔ Tano Yaw (UNESCO) wiase agyapade a wɔakyerɛw dzen wɔ kronkronbea a ɔwɔ Ejisu Ghana no do; a Ethiopian Airlines na ɔboaa, a wɔne Seychelles ɔsom adwuma a ɔhwɛ amammerɛ do ka ho na Ɔman Nneɛmakorabea no yɛɛ biako.
Wɔ Seychelles nso, ɔyɛkyerɛ bi wɔ hɔ, a wɔato dzen Saint Yaa Asantewaa Nkaeɛ Ɔyɛkyerɛ, a Seychelles Aman bɔɔ amanneɛ dɛ ɔyɛ ɔyɛkyerɛ soronko, a wɔbuee ano wɔ aban kwan do wɔ Ɔkɔtɔberɛ da a ɔtɔ do aduonu baako, afe 2016, wɔ Ɔman Abakɔsɛm Tete Nneɛma Akoraeɛ a Ɔhemmaa Yaa Asantewaa awoɔ foforɔ no yɛeɛ Ɔhemmaa Maame Saa Pogh Naa a odzen n’adze no, de ahyɛ ɔkofo a onsuro anansesɛm mu ɔkofo Ɔhemmaa Maame Nana Yaa Asantewaa a ofi Ghana a owui wɔ Seychelles wɔ October 17, 1921 no wu mfe 95.
== '''Nea Ɛho Hia''' ==
Ejisu mpanyimfo na wɔn a wɔte hɔ no dze nidi ma Yaa Asantewaa a na wonim no dɛ Ashanti ɔko mu ɔbran a odze anim wɔ ɔko a wɔne Britaniafo dze wɔ afe 1901 mu no. Afahyɛ no nso kae n’akokoduru a ɔdze sɔr tiaa Britaniafo dɛ wɔbɛfa Ashantifo Sikakɔkɔɔ Nsuo a ɔdze atuatew bae wɔ 1690 mfe no awiei mu hɔ no.
# "Yaa Asantewaa Festival Proposed". ''DailyGuide Network''. 2019-04-09. Retrieved 2020-08-16.
'''Atuatew No Na Nea Efii mu bae'''
Na wogye dze dɛ dan no yɛ Nana Yaa Asantewaa dan
Efi March 1900 mu no, atuatew no kaa abankɛse a ɔwɔ Kumasi a na Britaniafo akɔhwehwɛ guankɔbea no. Abantenten no da do ara gyina hɔ nnɛ dɛ Kumasi Abankɛse na Asraafo Tete Nneɛma Akorae. Asram pii akyi no, awiei koraa no, Gold Coast amrado no somaa asraafo dɔm a wɔn dodow yɛ 1,400 dɛ wɔnkɔsiw atuatew no ano. Wɔ ɔko no mu no, wɔkyeree Ɔhemmaa Yaa Asantewaa na n’afotufo a wɔbɛn no paa dunum, na wɔdze wɔn nso kɔɔ nnommumfa mu kɔɔ Seychelles. Ná atuatew no gyina hɔ ma ɔko a ɔtwa to wɔ Anglo-Asante akodze ahorow a ɔkɔɔ do wɔ afeha a ɔto do 19 no nyinaa mu no mu. Wɔ Ɔbɛnem 1902 mu no, awiei koraa no, Britaniafo faa asasesin a na Asante Ahemman no adze do bɛyɛ mfe ɔha no, na wɔsakraa Asante no yɛɛ Britania abotiri no ho banbɔ.
Nana Yaa Asantewaa wui wɔ nnommumfa mu wɔ Seychelles wɔ 17 Ɔbɛsɛ1921. Na wu akyi mfe abiɛsa, wɔ 17 Mumu 1924 no, wɔmaa Ɔhene Prempeh I na Asante ahemfie a na wɔakɔ nnommumfa mu no mufo afoforo a wɔaka no kwan dɛ wɔnsan nkɔ Asante. Ɔhene Prempeh I hwɛ hui dɛ wɔbɛsan dze Nana Asantewaa na Asante afoforo a wɔakɔ nnommumfa mu no amu aba ma wɔasie wɔn wɔ adehye mu yiye. Ɔhemmaa Asantewaa daeɛ dɛ Asante bɛde na ho afiri atubrafoɔ nniso ho no baa mu wɔ 6 Ɛbɔw 1957, ber a Asante ahobanbɔfo nyaa ahofadie dɛ Ghana fa. Ghana na Afrika man a ɔdze nkan wɔ Afrika Atɔe fam a ɔtum yɛɛ dem adeyɛ yi.
'''Asante Maa Asetena Mu Dwumadze'''
Nana Yaa Asantewaa te nea ɔfii Britania atubrafo nniso mu bae no ase. Ghanafo hu no nnɛ dɛ ɔna hemmaa a ɔdze n’amammui na asetra mu tumi dii dwuma dze boa ma wɔbɔɔ n’ahenni ho ban. Ɔte dɛ nea dwuma a odze wɔ nkɛntɛndo a onyae wɔ Ashanti mmarima no do ma wɔko tiaa Britaniafo no yɛ nea ɔgyina na matriarchal gyinabea do. Nana Yaa Asantewaa frɛ a ɔfrɛɛ Asante Ahemman no mu mmaa no gyina Akan mmaa amammui mu asɛdeɛ na wɔn dwumadze biara wɔ mmarahyɛ na atemmuo nhyehyɛeɛ mu. Mmarima nsuo a wɔahyehyɛ no nnidido nnidido wɔ Akanfo mu no, na mfɛfo mmaa na ɔkaa ho. Wɔ akuraa no ase no, mpanyimfo a na wɔyɛ matrilineages (mpanyimfo), na wɔhyehyɛɛ akuraa no ase bagua a wɔfrɛ no ôdekuro no. Mmea a wɔfrɛ wɔn mpanyinfo, na wɔfrɛ wɔn aberewa anaa ôbaa pan no, na wɔhwɛ mmea nsɛm do. Wɔ ôdekuro biara mu no, na ôbaa panni bi yɛ adwuma dɛ akuraa no ase mmaa nsɛm ho asodifo na na ɔyɛ akuraa no ase agyinatukuo no muni.
Ná mpaapaemu bi panyin, ôhene, na amammui kuw a wodze wɔn ho do panyin, Amanhene, wɔ wɔn mfɛfo mmea a wɔfrɛ wɔn ôhemaa: ɔbea sodifo a ɔtra wɔn agyinatukuw ahorow mu. Na ôhemaa na ôhene no nyinaa yɛ mogya, mogya anaa localized matrilineage koro. Nea ɔte mmea asɛnka agua do wɔ Kumasi mantam mu, Asantehemaa, Asante a wɔaka abom no, efisɛ na na yɔnko barima yɛ Asanthene no adwuma no, na ɔyɛ Kôtôkô Bagua no muni, Asanteman Nhyiamu, Amansan Nhyiam a ɔwɔ Asante sodifo. Ɔnyɛ atemmu na mmarahyɛ nhyehyɛe nko na mmea a wɔte asɛnka agua do no de wɔn ho hyɛɛ ɔko a wɔyɛ na nea wɔnyɛ, na asase kyekyɛ mu nso.
'''Beae Wɔ abakɔsɛm Na Amammerɛ Agyapadze Mu'''
Yaa Asantewaa da do ara yɛ onipa a wɔdɔ no kɛse wɔ Asante abakɔsɛm na Ghana abakɔsɛm nyinaa mu esiane dwuma a odze wɔ Engiresifo atubrafo atubrafo no mu nti. Wɔdze no ayɛ nea ɔnwu da wɔ nnwom mu sɛnea ɔdzedze do yi:
Koo koo hin kooYaa Asantewaa ee!Obaa basiaOgyina apremo ano ee!Waye be egyaeNa Wabo mmodze("Yaa AsantewaaƆbaa a ɔko ansa na aprɛmWoayɛ nneɛma akɛseWoayɛ yie")
Sɛnea ɔbɛyɛ na yɛasi hia a ɔho hia dɛ wɔhyɛ mmea akannifo pii nkuran wɔ Ghana asetra mu no, wɔdze sika a ɔfi Ghana Education Trust hɔ na ɔdze Yaa Asantewaa Mmabaa Ntoado Sukul sii hɔ wɔ Kumasi wɔ afe 1960 mu.
Wɔ afe 2000 mu no, wɔyɛɛ mfe ɔha afahyɛ dapɛn biako wɔ Ghana de gyee nea Yaa Asantewaa atumi ayɛ no toom. Dɛ afahyɛ ahorow yi fa no, wohyiraa tete nneɛma akorae bi do maa no wɔ Kwaso wɔ Ejisu–Juaben Mantam mu wɔ 3 Dzifuu 2000. Awerɛhosɛm na dɛ, ogya a ɔtɔe wɔ 23 Ayɛwuho 2004 dɛee abakɔsɛm mu nneɛma pii, a na mpaboa na n’ako atadze (batakarikese) a ohui wɔ mfonini a ɔwɔ atifi hɔ no. Mprempren Ɔhemmaa-ɛme a ɔyɛ Ejisu na Yaa Asantewaa II. Wɔyɛɛ Yaa Asantewaa afahyɛ a ɔtɔ do ebien wɔ 1–5 Ɔbɛnem 2006 wɔ Ejisu.
Yaa Asantewaa ohoni a ɔwɔ tete nneɛma akorae a ogya ɔtɔ mu no akyi.
Yaa Asantewaa Tete Nneɛma Akorae no anim a wɔahyew no.
Nnansa yi frɛ dɛ wɔnsi Yaa Asantewaa Tete Nneɛma Akorae foforo.
Yaa Asantewaa Centre a ɔwɔ Maida Vale, London atɔeɛ fam no yɛ Afrika–Caribbean adwini na mpɔtam hɔfo beaeɛ. Ɔgyee na dZen wɔ afe 1986 mu.
Television do kyerɛwtohɔ bi a Ivor Agyeman-Duah yɛe, a wɔato dzen Yaa Asantewaa – Ɔhene Prempeh Nnommumfa na Afrika Ɔhemmaa bi Akokoduru, a wodze nkan yii wɔ Ghana wɔ afe 2001 mu.
Asɛnka agua do ɔyɛkyerɛ bi a Margaret Busby kyerɛwee, Yaa Asantewaa: Warrior Queen, a Geraldine Connor na ɔkyerɛɛ no kwan na na sankubɔfo a na ho akokwaw Kofi Ghanaba ka ho, a pan-African nnwontofo ka ho, kyinkyin UK ne Ghana wɔ afe 2001–02 mu. Wɔsan nso yɛɛ radio do drama a ɔkyerɛwfo koro no ara yɛe no nnidido nnidido wɔ afa anum (13–17 October 2003) wɔ BBC Radio Four's Woman's Hour so, a na wɔn a wɔyɛɛ no no bi na Glenna Forster-Jones na Jack Klaff, a Pam Fraser Solomon na ɔkyerɛɛ no kwan, a nnwom no yɛe Nana Tsiboe, Kofi-Adu, Jojo Yates, Asebre Quaye na Atongo Zimba na wɔn a wɔka wɔn ho no.
Album a efi Britania jazz nnwontofo kuw Sons of Kemet, Your Queen Is a Reptile, dze nnwom dzen ato nnɛyi na abakɔsɛm mu mmea abibifo a wɔwɔ nkɛntɛndo nyinaa dzen. Asantewaa dzen na wɔde yɛɛ dwom a ɔtɔ do nson, "My Queen is Yaa Asantewaa".
rngq57mjnh4q0gzu8e0kmh6dtxxyjny
Yaa Asantewaa War
0
1076
12928
11261
2024-04-09T10:56:13Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q356920}}
Sika Nsu Ko, a wɔsan frɛ no Yaa Asantewaa Ko, Eauantse Akwantu a ɔtɔ do ebiasa, Esuantse Atuatsew, anaa nsakyer, yɛ satu wɔ 1900 mu wɔ basabasayɛ a ɔtoatoa do a ɔkɔr do wɔ United Kingdom na Esuantse Ahenman (seseiara Esuantse Mantɔw) ntamu , ɔman a ɔwɔ fahodzi wɔ Afrika Atɔe afam a na ɔnam Britainfo na mpoano mbusuakuw a wɔhyɛ hɔn ase no bom tsenaa ase wɔ kwan a ɔyɛ papa do.
Ber a ɔnye Britain nsodaafo dzii kan dzii ako pii ekyir no, Britain nsodaafo san gyee Esuantsefo wɔ Sanda 1896 mu. Wɔ afe 1900 mu no, Esuantsefo no tseew etua. Britainfo no siiw basabasayɛ no ano na wɔfaa Kumase kurow no. Wɔpam Esuantse atsetsesɛm mu hen, Esuantsehen, na n’efotufo no.
== Sika Nsu ==
Ná Sikakɔkɔɔ Nkuku no yɛ tum a ɔdze tum ho nsɛnkyerɛndze ama Esuantsefo mber tsentsen.
Wɔ 19 Ebɔw 1901 mu no Britania ɔmanyɛfo David Lloyd George kae wɔ Mmarahyɛ Bagua nhyiam bi mu dɛ: "Frederick Hodgson hwehwɛ a ɔhwehwɛe wɔ Sikakɔkɔɔ Nsuo mu no yɛ biribi te dɛ Holy Grail hwehwɛ". Carernarfon Mmarahyɛ Bagua no muni na Aban no mufo afoforo nso haw kɛse wɔ ɔka kɛse a na wɔreyɛ dze atua Aban no dze atua ɔko no ho. Wobisabisaa Joseph Chamberlain a saa ber no na ɔyɛ Ɔkyerɛwfo ma Atubrafo Dwumadibea no nsɛm kɛse dɛ ɔbia wɔadze nkan ama Frederick Hodgson kwan ankasa dɛ ɔnhwehwɛ Sikakɔkɔɔ Nsuo no mfi Asantefo hɔ anaasɛ wɔamma no, ɔfisɛ na ɔte dɛ nea osusuw dɛ "dɛ obetumi anya na dze nkutoo a Sikakɔkɔɔ Nsuo a anka ɔbɛtumi adi ɔman no so bere nyinaa".
Hodgson kɔɔ n’anim kɔɔ Kumasi a na Britania asraafoɔ kakraa bi na mpɔtam hɔ towtuafo ka ho, na wɔduruu hɔ wɔ Ebɔbira 25, 1900. Wɔmaa Hodgson, dɛ ɔman a ɔwɔ tumi ananmusifoɔ no, atetesɛm mu anuonyam ber a ɔhyɛnee kuro no mu a mmofra na mmofra too dwom "Onyankopɔn Gye Ɔhemmaa no" maa Awuraa Hodgson . Ber a ɔforoo asɛnka agua bi wiei no, ɔmaa ɔkasa kyerɛɛ Ashanti akannifo a wɔahyiam no. Wɔbɔ amanneɛ dɛ ɔkasa no, anaa kyerɛwtohɔ a ɔbɛn sen biara a ɔda do ara wɔ hɔ a ɔnam Ashanti kasa asekyerɛfo bi do ba no kenkan dɛ:[better source needed].
Nhyiam no gyee ɔkasa no komm, nanso mpanyimfo a na wɔwɔ hɔ no fii ase yɛɛ ɔko ho ahosiesie ber a wɔsan kɔɔ wɔn afie no. Wɔ na nhoma The Golden Stool: Some Aspects of the Conflict of Cultures in Modern Africa mu no nnipa ho nimdefo Ɔsɔfo Edwin W. Smith kyerɛw ɔyi ho asɛm dɛ "Ɔkasa a ɔyɛ nkwaseasɛm biako pɛ! Mfomso ahorow a ɔnam Afrikafo adwene a wonnim do yɛ no ho nhwɛso a ɔye kyɛn do!" . Gaurav Desai fa dem nkyekyem yi ka na ɔtoa do ma ɔmu da hɔ dɛ na wonhu Stool no dɛ honam fam adze na tumi ho sɛnkyerɛnne ara kwa na mmom dɛ ɔyɛ metaphysical na honhom mu sɛnkyerɛnne a ɔkyerɛ Ashantifo no nyinaa kra - saa ntease a ɔnteɛ yi na nea ɔkanyan ntawntawdze a ɔba ber a abusuabɔ a nimu yɛ dzen dedaw mu.
Wɔ na ɔko kasa mu no Ɔhemmaa ɔna Yaa Asantewaa I (Ɔhemmaa ɔna a ɔwɔ Ejisu tumidi mu wɔ Ashanti ahemman no mu), boaboaa ɔsɔretia ano tiaa Britaniafo: "Afei mahu dɛ mo mu binom suro dɛ mobɛkɔ anim ako ama yɛn hene no. Dɛ ɔte dem a." wɔ akokoduru nna no mu, Osei Tutu, Okomfo Anokye, na Opoku Ware nna no mu no, na atitire rentra ase nhwɛ dɛ wɔafa wɔn hene akɔ a wɔtow tuo biara.Anka ɔhɔho biara [Obroni] ntumi nnya akokoduru na ɔpanyin bi a ɔte Ashanti wɔ ɔkwan a Amrado no faa do kasa kyerɛɛ mo atitire anɔpa yi.Do ɔyɛ nokware dɛ Ashantifo akokoduru nni hɔ bio?Mintumi nnye nni.Ɔrentumi nyɛ dem !Ɔsɛ dɛ meka ɔyi, dɛ mo, Ashanti mmarima no, morennye nni kɔ yɛn anim, afei yɛbɛyɛ. Yɛn, mmea no, yɛbɛyɛ. Mɛfrɛ me mfɛfo mmea. Yɛbɛko! Yɛbɛko akosi dɛ yɛn mu nea otwa to no bɛhwe ase wɔ ɔko mu."Ɔboaboaa mmarima ano dɛ wɔnyɛ asraafo dɔm a wɔdze bɛtow ahyɛ Britaniafo do na wɔagye ɔhene a wɔatu no afi nnommumfa mu no.
Nnipa a wɔn bo afuw no maa atuhoamafo pii bae. Ber a Hodgson Captain abadiakyiri Cecil Armitage hwehwɛɛ asɛnka agua no wɔ brɔs bi a ɔbɛn hɔ mu no, wotwaa n’asraafo no ho hyiae na wɔtow hyɛɛ wɔn do, nanso osu a ɔtɔe mpofirim maa wɔn a wonyaa wɔn ti dzedze mu no san wɔn akyi kɔɔ Britania adwumayɛbea ahorow a ɔwɔ Kumasi no. Afei wɔhyɛɛ adwumayɛbea ahorow no den yɛɛ no stockade ketewaa bi a na kɛse yɛ anammɔn 50 (mita 46) ahinanan a abo afasu atenten a wɔatoto mu anammɔn 12 (mita 3.7) na abantenten a wɔdze tow tuo wɔ ntwea biara do a na Europafo 18, atubrafo do ahwɛfo a wofi mmusuakuw ahorow mu du du pii na nnipa 500 te mu Nigeria Hausafo a wɔwɔ afuw mu atuo nketewa asia ne Maxim atuo anan. Britaniafoɔ de akannifoɔ a wɔkorɔn pii guu abankɛseɛ no mu. Ashantifo no a na wonim dɛ wonsiesiee wɔn ho dɛ wɔbɛtow ahyɛ abankɛse no do ahum no kɔtraa baabi a wɔbɛkaa wɔn ahyɛ ber tenten, na wɔtow hyɛɛ gyinabea no do pɛnkoro pɛ wɔ Ebɔbira 29 a wɔantumi. Ashantifo no kɔɔ do dze atuo guu wɔn a wɔbɔ wɔn ho ban no do, twaa telegraph nhama no, siw nnuan ano, na wɔtow hyɛɛ adum a wɔde boa nkurɔfo do. Wɔdze nnua a wɔde siw akwan a ɔkɔ kurow no mu nyinaa ano de nnua akwanside 21 a na sorokɔ yɛ anammɔn asia a ntokuru a wɔdze tow tuo wom, a na tenten yɛ anammɔn ɔhaha pii na ɔyɛ den araa ma atuo ntumi nkɔ mu.
Ber a nneɛma a wɔdze ma no do tewee na nyarewa dɛee wɔn a wɔbɔ wɔn ho ban no do no, kuw foforo a wogye nkurɔfo a wɔn dodow yɛ 700 baa Obiradzi mu. Ber a wohui dɛ ɔho hia dɛ woguan fi afiri no mu na wɔkora aduan a aka no do ma wɔn a wɔapirapira na ayarefo no, mmarima a wɔwɔ apɔwmuden no bi na Hodgson, na yer na Hausafo bɛboro ɔha gyee wɔn ahome wɔ Obiradzi 23, na wohyiae asraafo a wogyee wɔn no wotuu wɔn fii hɔ. Wɔfrɛɛ Ashanti abrade (akofo) 12,000 dɛ wɔnkɔtow nhyɛ wɔn a woguan no do, na wodze nkan wɔ ɔkwan tenten a ɔsan kɔ Crown Colony no do, na wɔnam saayɛ do kwatii Abradefo kuw titiriw no. Nna bi akyi no, nnipa kakraa bi a wonyaa wɔn ti dzedze mu wɔ abradze ntua no mu no faa hyɛn kɔɔ Accra, na wonyaa ayaresa a ɔwɔ hɔ nyinaa.[citation needed]
Wɔ 7 July 1900 The Star Newspaper a ɔwɔ British Isle of Guernsey, kaa asɛm bi a ɔfa Yaa Asenatewaa na na mmoa a ɔrenya nkɔanim wɔ Ashantifo mu ho asɛm: "Atubrafo Dwumadibea no nsa aka amanneɛbɔ a ɔhaw adwene dɛ Ɔhemmaa Ashantuah [sic] sodifo a ɔwɔ Ofesa, agye Supreme Atuatewfo asraafo no ahyɛdze.Ɔwɔ n’Ahyɛde ase Ɔsahene Asmarah, Cacique of Esili, na asraafo dɔm a wɔyɛ akofo 20,000, a Amazonfo asraafo dɔm na Asraafo 1000 a wɔapaw wɔn nsa a wɔhyehyɛ Kuw Kronkron bi (L’Estafette, Paris) ka ho.
== Nkwagye kɔla No ==
Ɔsahene Sir James Willcocks, KCMG, DSO, na adwumayɛfo, wɔ abankɛse no ano wɔ Kumasi
Ber a Hodgson duu mpoano no, na mmarima 1,000 a wɔaboaboa wɔn ho ano afi Britania akuw ahorow ne polisifo a wɔdze wɔn ho ahyɛ Afrika Atɔe fam nyinaa na wɔhyɛ Ɔsahene James Willcocks ase no fi Accra. Wɔ nantew no mu no na wɔapam Willcocks mmarima no afi abankɛse pii a wɔabɔ ho ban yiye a ɔyɛ akuw a wɔna Ashantifo ayɛ biako dea mu — nea ɔda nsow kɛse na stockade a ɔwɔ Kokofu, faako a na wɔapirapira kɛse no. Wɔ nantew no mu no, na Willcocks hyia sɔhwɛ ahorow bere nyinaa a ɛne dɛ ɔna ɔtamfo bi a ɔwɔ n’ankasa element mu bɛko ber a ɔkura ɔkwan a ɔfa do dze nneɛma ma no do wɔ asraafo dɔm a wɔsɔre tia a wɔdze akodi a ɔnyɛ nea wɔtaa yɛ dze dwuma anim no. Wɔ July mfiase no, n’asraafo no duu Bekwai na wosiesiee wɔn ho maa ntua a etwa to a wɔbɛtow ahyɛ Kumasi do, a efii ase Ayɛwoho 14, 1900 anɔpa. Ber a Willcocks de asraafo dɔm bi a Yoruba akofo a wofi Nigeria a wɔsom wɔ Ɔhye Asraafo mu dzen wɔn anim dze dwuma no de kar kɔɔ mmeae anan a wɔawɛn wɔn denneennen mu , awiei koraa no ɔmaa abankɛse no ho tɔɔ no wɔ Ayɛwoho 15 anwummere, ber a na nnipa a wɔte hɔ no aka nna abien pɛ ma wɔde wɔn ho ama no.[citation needed]
== NCO kuw bi a wɔwɔ Maxim atuo wɔ Kumasi ==
Wɔ Ayɛwoho 17 no, asraafo dɔm no mu dodow no ara (a asraafo dɔm a mmarima 160 na wɔwom a Britania asraafo mpanyimfo baanum ne NCOfo a wɔhyɛ Captain Eden ase no nka ho) sii kwan so san kɔɔ Bekwai a na wɔsoa wɔn ayarefo ne wɔn a wɔapirapira. Ber a adum no twaa kwan bɛyɛ akwansin abien fi Kumasi no, na wotumi te atuo nnyigyei a efi kurow no abankɛse no mu. Willcocks kyerɛw dɛ "ɔno akyi no yɛtee dɛ Eden dze asraafo dɔm no ahyɛ kataso ase, na ɔnam saayɛ do twee atamfo no dɛ wɔnkɔhwehwɛ mpɔtam hɔ. Ber a dodow pa bi fii adi baa petee mu no, wɔdannan 7-pounders na Maxims guu wɔn do wɔ nkɛntɛnso a ɛkyɛn so ". Willcocks ka akyiri yi wɔ The Great Drama Of Kumasi a Major Wynyard Montagu Hall kyerɛwee mu sɛ "Wɔ m'adwene mu no, na asraafo dɔm a wogyaw wɔ Kumasi no nyɛ pɛ koraa wɔ adwuma a ɔne dɛ wɔbɛkura abankɛse mu no ho, na biribiara nni hɔ a ennu suro a wosuro dɛ Ashantifo bɛtow ahyɛ wɔn do no anka ebetumi agye wɔn nkwa ɔmfa ho dɛ na ɔyɛ den no abankɛseɛ.Minhunuu biribiara a ɔyɛ hu te dɛ abankɛseɛ a atwa ho ahyia no da.Mehwɛɛ kwan dɛ, ɔnam m’akyidifoɔ apem ahanson a wɔnni akodeɛ na wɔn a wɔyar na wɔn a wɔapirapira nti, ɔbɛyɛ den bi dɛ mɛpue;nanso ɔte dɛ nea atamfo a wɔahwete koraa wɔ Ayewoho 15th no ama ɔhu aka wɔn wɔn, sɛnea wɔantow tuo biara wɔ akwansin aduonu anum nantew a egyee nnansa esiane osu a ɔtɔe nna abien nti.
Adum no duu Bekwai wɔ Ayɛwoho da a ɔtɔ do dunkron. Da a wɔbaa hɔ no, Ɔsahene Morland nso de asraafoɔ a wɔhyɛ wɔn den fi Nigeria baeɛ, na asraafoɔ foforɔ a wɔyɛ Sikhfoɔ akuo bi, Central African Regiment no asraafoɔ kuo fa na afei Central African Regiment Asraafoɔ Kuo a ɔtɔ do mmienu dze akyire. Wɔ 22 Ayɛwohi no Morland de asraafo dɔm a wɔn dodow yɛ 800 tow hyɛɛ Kokofu so, na ɔfaa Ashantifo no nwonwa na ɔde nkogudi bae a wogyaee akode na nneɛma a wɔde ma no.
Wɔ Fankwa mu, ber a Willcocks de awɔw ber no nyaa ahoɔdzen na ɔhwɛɛ ayarefo na wɔn a wɔapirapira wɔ Kumasi a wɔkyeree wɔn no akyi no,[ɔho hia dɛ wɔma ɔmu da hɔ] Willcocks somaa adum a ɛtu kɔɔ mmeae a ɛbemmɛn a wɔboaa atuatew no. N’asraafoɔ dze Ashanti asraafoɔ bi do nkonim wɔ ɔko a ɔkɔɔ do wɔ Obama wɔ Fankwa 30 mu na wɔsan nso tumi dɛee abankɛseɛ na kuro a ɔwɔ Kokofu baabi a na wɔadi kan asan no[citation needed], dze Nigeriafo toɔ [clarification needed] dii dwuma dze bɔɔ Ashanti asraafo abɔmm. Ashanti defenders taa fi ako no mu ntɛmntɛm wɔ ntua a ɔmu yɛ den a ɔdi kan akyi.[citation needed] Wɔ kurow no mu ahum akyi no, wɔmaa Captain Charles John Melliss Victoria Mmeamudua wɔ n’akokoduru wɔ ntua no mu.
'''Dza Ɔbaa Ekyir'''
Wɔdze Ashanti kaa Britania Ahemman no ho; nanso, na Ashantifo no da do ara dze wɔn ho do kɛse. Wɔankyerɛ obu kɛse biara amma atubrafo atumfo. Ashantifo no dze nkonim wɔ wɔn botae a na wɔwɔ ansa na ɔko no reba a ɔna dɛ wɔbɛbɔ Sikakɔkɔɔ Nsuo no ho ban no mu. Nanso, afe a ɔdze hɔ no,[bere bɛn] Britaniafo kyeree atitir pii, a Ejisu Maame Hemmaa, Yaa Asantewaa ka ho, na wɔpam wɔn kɔɔ Seychelles mfe 25. Wɔ saa mfeɛ aduonu nnum no mu no wɔn mu pii wuwuiɛ, a Yaa Asantewaa ankasa ka ho wɔ afe 1921. Kumasi Kuropɔn no kura ɔko yi ho nkaeɛ na atubrafo atraeɛ akɛseɛ pii. Awiei koraa no, Ashanti na kan Gold Coast bɛyɛɛ Ghana fa.
Ɔko no maa Britaniafo na wɔn ayɔnkofo no nyinaa wuwui bɛyɛ 1,000; nanso, dɛnea asɛm bi a Mmarahyɛ Bagua no muni David Lloyd George kae wɔ Mmarahyɛ Bagua no mu wɔ 1901 mu kyerɛ no, “anka ɔsɛ dɛ Atubrafo Dwumadibea no nya ntease bi ma [Britania] Aban no nhyehyɛe a ɔyɛ nkwaseasɛm a ɔfa Sikakɔkɔɔ Nsuo ho, a na ɔdze ɔhaha pii na mmoa a wɔyɛ keka afunu mpempem pii a wɔrehuruhuruw atwa Coomassie abankɛse no ho ahyia"! David Lloyd George san tuu Joseph Chamberlain fo wɔ na suban a ɔdze bu Ashantifo a wowuwui wɔ ɔko no mu no animtiaa no ho, na ɔhyɛɛ no nsow dɛ Britaniafo ankyer Sikakɔkɔɔ Nsuo no da: "Akyinnye biara nni ho dɛ na onipa nkwa fata dɛ wɔdze obuo bi dze dwuma", ɔkaa saa. Wɔdze Sikakɔkɔɔ Nsuo no siee kwaeɛ no mu tɔnn wɔ ɔko no mu, na Britaniafoɔ kɔɔ do hwehwɛɛ kosii 1921. Ɔyi akyi ber tiaa bi no, adwumayɛfo kuw bi buee wɔ akwanhyia mu a wɔfaa sika kɔkɔɔ agude a wɔdze asiesie asɛnka agua no na wogyaw nkae a na wɔde nnua ayɛ no. Ashanti asennibea bi buu adwumayɛfo no kumfɔ wɔ wɔn ahohorabɔ ho, nanso Britania mpanyimfo de wɔn ho gyee mu na wɔyɛɛ nhyehyɛe dɛ wɔdze wɔn bɛkɔ nnommumfa mu mmom.
Wɔmaa Britania asraafo Ashanti Abadobɔdze esiane ɔsom adwuma a wɔyɛe wɔ ɔko no mu nti.
'''Ɔhene Prempeh I Sanba kɔɔ Ashanti'''
Wɔ 1924 mu no, wɔmaa Ɔhene no kwan ma ɔsan bae. "Nnipa mpempem pii, aborɔfo na abibifo, baa mpoano hɔ dɛ wɔrebɛma no akwaaba. Wɔn abam bui kɛse ber a amanneɛbɔ no hyerɛn dɛ obiara nhu Nana Prempeh, na ɔsɛ dɛ osi fam anwummere 5:30 na fa keteke titiriw bi kɔ Kumasi ntɛm ara.Atenae no bae akyi simma aduonu no, kar fɛfɛ bi dze Nana Prempeh baa nhyiam no mfinimfini.Na ɔyɛ den ma yɛn dɛ yebehu mpo dze besi nnɛ dɛ wadu hɔ.A charming aristocratic- obi a na ho yɛ fɛ a ɔhyɛ atade tenten tuntum a ɔhyɛ kyɛw tuntum a aba do dze na nsa kɔɔ soro ma nnipadɔm no bɔɔ ose.Saa onipa a ɔyɛ ɔdehye no na Nana Prempeh.
== Mboaedze ==
* Kingdoms", BBC World Service.
* Hernon, Ian ''Britain's Forgotten Wars'', 2002 (<nowiki>ISBN 0-7509-3162-0</nowiki>)
* Lewin, J ''Asante before the British: The Prempean Years 1875-1900''
* The Siege of Kumassi, Lady Mary Alice Hodgson
* ''Letters from a Bush Campaign,'' David Martineau Haylings
* ''The Ashanti Campaign of 1900,'' Captain C. H. Armitage DSO and Lieutenant Colonel A. F. Montanaro
* ''The Relief of Kumasi'', Captain Harold C.J. Biss
* ''Dark and Stormy Days at Kumassi, 1900, or Missionary Experience in Ashanti according to the diary of Rev. Fritz Ramseyer'', Friedrich Augustus Louis Ramseyer
* ''The Romance of Soldiering and Sport,'' General Sir James Willcocks, GCB,GCMG, KCSI, DSO
* The Golden Stool: Some Aspects of the Conflict of Cultures in Modern Africa, The Reverend Edwin W. Smith
* The Great Drama Of Kumasi, Major Wynyard Montagu Hall.
7ebw8hhut90eo8tivvis1coveuk8ggb
Yaa Ntiamoah Badu
0
1077
11348
11347
2023-09-14T13:51:18Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q44376609}}'''Yaa Ntiamoah Baidu''' (anaa Yaa Ntiamoa-Baidu) yɛ Ghana Zoologist, environmental specialist, academic na management expert. Afe 2017 [[Ebɔw]] 17 mu no, wo yii no dɛ guamutsenanyi wɔ Board of Millennium Development Authority of Ghana. Ɔsoom dɛ Pro Vice Chancellor of the University of Ghana kɛpem dɛ ɔkɔr ahomgye mu wɔ afe 2011. Ɔyɛ [[New Patriotic Party]] a ɔwɔ Ghana kuwba.<sup>[''citation needed'']</sup>.
== Noho nsɛm ==
Yaa Ntiamoah Badu suaa adze wɔ St. Monica's Senior High Skuul ma ne O-level, na Konongo Odumase Mpanyin Nsɔwdo Skuul so ma ne A-level. Osuaa adze wɔ University of Ghana, hɔ na onyaa ne first class degree wɔ Zoology mu wɔ afe 1975, na ne PhD wɔ University of Edinburgh wɔ 1980. Ɔyɛ Suapɔn mu kyerɛkyerɛnyi wɔ Departement of zoology wɔ the University of Ghana, afe 1985 mu, na ɔbemfo edziekyir wɔ afe 1995. Afe 2003 mu no, wo yii no dɛ ɔbemfo ankasa.
Wo yii no kaa Suapɔn nsiesie apamfo no ho dɛ Pro-vice-chancellor wɔ nhwehwɛmu, Innovation na mpontu. Ɔwɔ Suapɔn mu no, nna ɔyɛ kwankyerɛfo wɔ Centre for African Wetlands na University of Ghana Carnegie Next Generation Of Academics wɔ Ebibirmu. Ɔnye Kwesi Yankah, a nna ɔyɛ Pro-Vice Chancellor for Academic na Students Affairs ho somee. Odzii dzibew yi kɛpem afe 2011 Ayɛwoho bosoom no mu ansaana ɔrokɔ ahomgye mu a wɔdze Ɔbemfo John Gyapong bɛhyɛɛ n'ananmu. Afe 2005 mu no, wɔbɔɔ Yaa Badu ka abemfo anan wɔ Ghana Academy of Arts and Sciences kweedu.
== Guamutsenanyi dze ma MiDA Board ==
Afe 2017 mu no, Ɔmampanyin Nana Akufo-Addo yii no dɛ ontsena eguamu mma kuw mba du-anan Millennium mpontu tumdzi no do. Wɔkaa no do ntsam kaa kuw mba bi ho wɔ afe 2017 Ebɔw 13 mu wɔ Ghana posu-dua fie ho. Ɔmanpanyin no hyɛɛ no dɛ onhwɛ na onkyerɛkyerɛ fɛkuw no dwumadzi dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a 'Second Compact agreement' botae tsitsir a ɔda aban na Millenium Mpontu Tumdzi a ɔwɔ United State mu no bɛba mu ntsɛm. Ne botae tsitsir nye dɛ ɔdze 498.2 million dɔla dwetsir no a ofri Millennium Challenge Corporation no bɔboa ma enyinam nkadzea ayɛ edwuma na w'akyekyɛ ama ankorankor na ndwumakuw. Wɔyɛɛ kor dɛ mfe enum mu no, ɔwɔ dɛ wɔhwɛ na wodzi dza w'aka nyinara do na ɔba mu.
== Mboaedze ==
https://www.ghanastar.com/stories/find-solution-to-power-crisis-akufo-addo-tasks-mida/
https://www.ug.edu.gh/news/prof-yaa-ntiamoa-baidu-receives-award-3rd-ghana-women-excellence-award-ceremony
https://id.loc.gov/authorities/names/no96062941.html
https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/business/artikel.php?ID=77262
https://www.modernghana.com/news/343348/legon-makes-new-appointments.html
https://www.ug.edu.gh/news/university-ghana-receives-grant-climate-change-and-food-systems-research
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fmgmwyg3ybismusiydojqg6270d05a5
Yaba Badoe
0
1078
11318
6464
2023-09-14T12:04:58Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Yaba Badoe''' (Wɔwoo no 1955)
Ɔyɛ Ghana-ngyiresi aborokyir sinitwanyi, Nsɛnkyerɛwnyi na nwomakyerɛwnyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
j9rkd9ux03p7u5xjhh3h1qgaz5qvahv
Yaw Asiedu-Mensah
0
1079
11315
11314
2023-09-13T17:09:41Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98023250}}
'''Yaw Asiedu-Mensah''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa Atɔe mansin a ɔwɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana.<ref name=":0">''Ghana Parliamentary Register, 2004-2008''. Ghana: Ghana Parliamentary Register, 2004-2008. 2004. p. 189.</ref>
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Asiedu-Mensah wɔ 26 [[Sanda]] 1939. Ɔwɔ GCE A Level abodzin krataa wɔ Nwomasua mu.<ref name=":0" />
== Edwuma ==
Asiedu-Mensah yɛ Ɔkyerɛkyerɛfo wɔ n’edwuma mu.<ref name=":0" />
== Amanyɛsɛm ==
=== Afe 2000 Ambatow ===
Asiedu-Mensah dzii kan kɔɔ Mbrahyɛbagua mu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Dormaa Atɔe fam Abatow mpasua no ber a odzii nkonyim wɔ Abatow mpasua abatow mu wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow mu no. Ɔnam iyi do gyinaa abatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) no mu. Wɔdze amba 20,331 na wo yii Asiedu-Mensah wɔ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 40,665 mu. Iyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 50.0% yɛ pɛ. Onyaa amba kyɛn Thomas Kwame Yeboah a ofi National Democratic Congress, Dr. Solomon Anso Manson a ɔyɛ obi a ɔdze nye ho (an independent candidate), Chou-En-Lai Paul Ankomah a ofi National Reform Party, Kofi Adu-Gyamfi a ofi Convention People’s Party, Christopher AA-Bagme a ofi Nnyimpa Ɔman Nhyiam na Arhin Seth Asante a ofi United Ghana Kuw no mu. Iyinom nyaa amba 17,618, amba 1,088, amba 588, amba 460, amba 369 na amba 211 wɔ amba a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye 43.3%, 2.7%, 1.4%, 1.1%, 0.9% na 0.5% yɛ pɛ wɔ abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu.1 Woyii Asiedu-Mensah wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti do.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/46/index.php</ref> Na ne abatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duanan (14) no fa wɔ nguar eduonu biako (21) a [[New Patriotic Party]] no dzii wɔ dɛm abatow no mu wɔ Brong Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana no mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2000/brongahafo/index.php</ref><ref name=":1">https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref> Sɛ yɛka ne nyinara bom a, [[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua ananmusifo ɔha wɔ Mbrahyɛbagua nguar 200 aɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa (3) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":1" />
=== Afe 2004 Ambatow ===
Wɔsan yii Asiedu-Mensah dɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa West abatow mpasua no ma afe 2004 Ghana amansan abatow no. Ɔnam iyi do gyinaa abatow mpasua no ananmu wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) no mu. Wɔdze amba 23,764 na wɔdze yii Asiedu-Mensah wɔ abatow 47,412 a ɔfata a wɔtow nyinara mu. Iyi ne abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 50.1% yɛ pɛ. Onyaa amba kyɛn Oppong Asamoah Vincent a ofi Ɔman Democratic Congress (National Democratic Congress) na Kwadwo Agyei-Dwomor a ofi Democratic People's Party mu. Iyinom nyaa amba 22,601 na amba 1,047 wɔ abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. 4.5 Iyi ne abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 47.7% na 2.2% yɛ pɛ.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/brongahafo/45/index.php</ref><ref>''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections''. Ghana: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 133.</ref> Wo yii Asiedu-Mensah wɔ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor no tekiti do. Na nye abatow mpasua no yɛ Mbrahyɛbagua nkongua duanan (14) no fa wɔ nguar eduonu anan (24) a [[New Patriotic Party]] dzii wɔ Brong Ahafo mantɔw mu wɔ Ghana wɔ dɛm abatow no mu. Sɛ yɛka ne nyinara bom a, [[New Patriotic Party]] no nyaa dodow no ara a ɔyɛ Mbrahyɛbagua ananmusifo 114 wɔ nguar 230 a ɔwɔ Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan (4) a ɔwɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no mu.<ref name=":1" /><ref name=":1"/>
== N'abrabɔ ==
Asiedu-Mensah yɛ Kristonyi.<ref name=":0" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɛnyi]]
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
1htqqnf4uftzu2lrv5u5nvsftiuw3a4
Yaw Baah
0
1080
11316
11313
2023-09-13T20:19:38Z
Assilidjoe
33
Corrections made
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96884017}}
'''Yaw Baah''' (wɔwoo no 17 [[Ɔberɛfɛw]] 1959) ɔyɛ mbranyimfo na Ghana amanyɛnyi<ref name="Unnamed-20230319094751">https://web.archive.org/web/20160506161553/http://ghanamps.gov.gh/mps/details.php?id=268</ref>. Na ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi a ogyinaa Kumawu Bagua anan mu wɔ [[Esuantse Mantɔw( Ashanti Region, Ghana)|Esuantse Mantɔw]] mu wɔ Ghana Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan na enum mu.<ref name="Unnamed-20230319094751"/><ref name="Unnamed_2-20230319094751">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/ashanti/23/index.php</ref><ref name="Unnamed_3-20230319094751">''Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung. 2005. p. 124.''</ref> Ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo (NPP) no mu nyi.<ref name="Unnamed-20230319094751"/><ref name="Unnamed_4-20230319094751">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=268</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/yaw-baah-appointed-ceo-of-minerals-income-investment-fund.html</ref><ref>https://www.businessghana.com/</ref><ref>https://dailyguidenetwork.com/yaw-baah-gets-top-post/</ref>
== Ɔbra ahyɛse na nwomasua. ==
Wɔwoo Baah wɔ 17 [[Ɔberɛfɛw]] 1959. Ofri Kumawu, kurow bi a ɔwɔ Ashanti Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ skuul wɔ Ghana Esũapɔn a ɔwɔ Legon (University of Ghana, Legon) mu. Ɔwɔ Bachelor of Arts abɔdzin krataa wɔ Sikasɛm na Amanyɛsɛm mu wɔ skuulpɔn no mu. Onyaa abodzin krataa no wɔ afe 1986 mu. Ɔsanso kɔ skuul wɔ Lincoln's Inn a ɔwɔ London. Ofri hɔ no, onyaa Bachelor of Law wɔ afe 1997 mu.<ref name="Unnamed-20230319094751"/>
== Edwuma ==
Baah yɛ mbranyimfo wɔ n’edwuma mu. Na ɔyɛ Denwest Mbra ho Afotu Dwumadzibea a ɔwɔ London no kwankyerɛfo (Denwest Legal Consultancy Services in London).<ref name="Unnamed-20230319094751"/>
== Amanyɛsɛm ==
Baah yɛ New Patriotic Party(NPP) no mu nyi.<ref name="Unnamed-20230319094751"/> Ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi fitsi [[Sanda]] 2005 ber a ɔdaa no ho edzi dɛ odzii nkonyim wɔ Amansan Abatow mu wɔ [[Mumu]] 2004 mu.<ref name="Unnamed_2-20230319094751"/><ref name="Unnamed_3-20230319094751"/> Osii akan kodzi tum afe a ɔtɔ do ebien. Na ɔyɛ MP a ɔhwɛ Kumawu Bagua do wɔ [[Esuantse Mantɔw( Ashanti Region, Ghana)|Esuantse Mantɔw]] mu wɔ Ghana.<ref name="Unnamed-20230319094751"/><ref name="Unnamed_2-20230319094751"/><ref name="Unnamed_3-20230319094751"/><ref name="Unnamed_4-20230319094751"/><ref>https://www.graphic.com.gh/news/politics/yaw-baah-leads-npp-research-team.html</ref> Wɔ yii no dɛ Mbrahyɛbaguanyi maa dɛm mantɔw yi wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan no Mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan na enum mu.<ref name="Unnamed_2-20230319094751"/><ref name="Unnamed_3-20230319094751"/><ref name="Unnamed_5-20230319094751">''Ghana Elections 2008. Ghana: Friedrich Ebert Stiftung. 2010. p. 62.''</ref><ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/ashanti/23/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM. Retrieved 2 August 2020.''</ref>
== Abatow ==
Wɔ yii Baah dɛ Mbrahyɛbaguanyi dzi ma Kumawu bagua a ɔwɔ [[Esuantse Mantɔw( Ashanti Region, Ghana)|Esuantse Mantɔw]] mu wɔ Ghana da a odzi kan wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow no mu. Odzii nkonyim wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do.<ref name="Unnamed_2-20230319094751" /><ref name="Unnamed_3-20230319094751" /> Na ne mansin no yɛ Mbrahyɛbagua nguar eduasa esia (36) no fa wɔ nguar eduasa akron (39) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor(NPP) no dze dzii nkonyim wɔ dɛm abatow no mu maa Esuantse Mantɔw no mu.<ref>https://www.fact-checkghana.com/statistics-presidential-parliamentary-election-results/</ref> [[New Patriotic Party]] nyaa Mbrahyɛbagua nguar ɔha na eduonu awɔtwe (128) wɔ nkongua ɔhanu eduasa (230) mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/president/index.php</ref> Wɔdze abatow 19,223 na wɔ yii no wɔ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 27,477 mu. Iyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 70% yɛ pɛ. Baah nyaa amba kyɛn George Amankwaa a ofi [[National Democratic Congress]], Kofi Adu Poku a ofi Convention People’s Party, Yaw Opoku Mensah a ofi Great Consolidated Popular Party na Patrick Osei Aboagye a ɔyɛ ɔkannyifo a ɔdze nye ho. Iyinom nyaa abatow 5,680, 1,831, 187 na 556 wɔ abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu. Iyinom nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 20.7%, 6.7%, 0.7% ne 2% yɛ pɛ.<ref name="Unnamed_2-20230319094751" /><ref name="Unnamed_3-20230319094751" />
Wɔ afe 2008 mu no, odzii nkonyim wɔ amansan abatow no mu wɔ [[New Patriotic Party]] tekiti do maa ɔmansin kor no ara.<ref name="Unnamed_5-20230319094751" /><ref name="Unnamed_6-20230319094751">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/ashanti/23/index.php</ref> Na ne mansin no ka Mbrahyɛbagua nguar eduasa anan (34) a ɔwɔ nguar eduasa akron (39) a Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor (NPP) no dzii wɔ dɛm abatow no mu maa Ashanti Mantɔw no mu no ho.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/ashanti/index.php</ref> [[New Patriotic Party]] no nyaa Mbrahyɛbagua nguar ɔha na eduonu akron (109) wɔ nguar ɔhanu eduasa (230) mu.<ref>http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2008/index.php</ref> Wɔdze abatow 15,217 na wɔ yii no wɔ abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 26;980 mu. Iyi nye abatow a ɔfata a wɔtow nyinara mu 56.4% yɛ pɛ. Baah nyaa amba kyɛn Ohene Kwasi Agyemang a ofi National Democratic Congress, Yaw Opoku Mensah a ofi Democratic Freedom Party, Kofi Adu Poku a ofi Convention People’s Party na Dominic Oteng a ɔyɛ obi a ɔdze ne ho. Iyinom nyaa abatow a ɔfata a wɔtow no nyinara mu 4,278, 174, 191 ne 7,120. Iyinom nye 15.86%, 0.64%, 0.71 na 26.39% yɛ pɛ wɔ abatow a wɔtow nyinara mu.<ref name="Unnamed_5-20230319094751" /><ref name="Unnamed_6-20230319094751" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
h9rr84tieai2p37d32es2xpmvo0xc3n
Yaw Baning-Darko
0
1081
11303
11301
2023-09-13T14:46:27Z
154.160.3.16
Corrections made
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q99912745}}
'''Yaw Baning-Darko''' yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebien no wɔ kwasafoman a ɔtɔ do anan no mu dze ma Atiwa mpasuardo. Odzii dzibew yi fitsi afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esuon ne bosoom [[Sanda]] mu ne da a ɔtɔ do esuon kesi afe apem ahaebien na kor ne bosoom [[Sanda]] ne da a ɔtɔ do esia mu. Odzii Jerry John Rawlings adze.
== Ɔbra Ahyɛse ==
Wɔwoo Yaw wɔ Atiwa wɔ Epuei mbewdo wɔ Ghana. Ɔdɔm NPP amanyɛkuw no. Ɔyɛ amanyɛnyi.
== Amanyɛsɛm ==
Odzikan no wɔ yii Yaw dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ NPP amanyɛkuw no akwanya ahoma do dze maa Atiwa mpasuar wɔ Epuei mbewdo wɔ afe apem ahaakorɔn eduokorɔn-esia ne bosoom Mumu Ghana asahen abatow no mu. Onyaa amba 19,735 fri amba dodow 31,731 a wotumii kanee no mu dze tsiaa hɔn a wɔnye no sii akan no; Ben Ohene-Kwapong a ɔyɛ Akokɔ Baatan kuwba (Convention People's Party) nyaa amba 10,480 a na ogyina hɔ ma 26.80% na Emmanuel Dakwa Adae a ɔyɛ "People's National Congress" kuw ba no so nyaa amba 1,516 a na ogyina hɔ ma 3.90%. Yaw Brempong botuu no adze do wɔ hɔn kuw, NPP amanyɛkuw no mbrahyɛbaguafie abatow no mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
4llgvoyt8h9douaarjrwjnawkpjg8jn
Yaw Barimah
0
1082
11416
11317
2023-10-15T19:48:10Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2599796}}
'''Yaw Barimah''' (Wɔwoo no wɔ afe 1949, wɔ bosoom [[Mumu]] ne da a ɔtɔ do eduonu-ebien mu ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi.
== Ɔbra Ahyɛse Na Nwomasua ==
Wɔwoo Barimah wɔ 22 [[Mumu]] 1949 wɔ Kokoben Akropong wɔ [[Esuantse Mantɔw( Ashanti Region, Ghana)|Esuantse Mantɔw]] mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ TI Ahmadiyya Ntoado Sukuu, Kumasi wɔ afe 1970. Ɔsanso kɔɔ Ghana Suapɔn na onyaa Degree wɔ Bachelor of Arts mu. Ɔkɔɔ Ghana Mbra Sukuu wɔ afe 1974 mu a osuaa mbra na ɔbɛyɛɛ mbranyimfo.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan yii Barimah dɛ mbrahyɛbaguanyi wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do wɔ 1996 Ghana Amansan Abatow no mu.
Wɔ afe 2000 Ghana amansan abatow no mu no, ogyinaa Koforidua mansin no ananmu na ɔbɛyɛɛ Ghana mansin a ɔtɔ do anan no mbrahyɛbagua a ɔtɔ do ebiasa no mu nyi a ne nyinara abatow 26,884 a ogyina hɔ ma 59.60%. Ɔsan sii akan maa mbrahyɛbagua no wɔ [[Mumu]] 2004 mu, wɔ afe 2004 Ghana Amansan abatow a ɔkɔɔ New Juaben South Constituency Kan no na wɔfrɛ no Koforidua wɔ Ghana [[Epuei Mantɔw]] mu, bea a odzii nkonyim na ɔbɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔtɔ do anan no mu nyi wɔ republic a ɔtɔ do anan no mu Ghana. Onyaa amba 32,467 wɔ amba 54,036 a ɔfata a wɔtowee a ogyina hɔ ma 60.10%. Beatrice Bernice Boateng dzii no do nkonyim wɔ Party no Primaries mu wɔ afe 2008 mu<ref>https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2004/parliament/eastern/103/index.php</ref><ref>https://www.graphic.com.gh/elections/constituency-details/2004/new-juaben-south</ref>.
Wɔ yii Barimah dɛ aban soafo a ɔhwɛ Manpower Development & Employment do wɔ Ɔmanpanyin John Agyekum Kuffour n'enyido mu, tse dɛ obaa 31 [[Ebɔw]] 2003 no na ɔka asomfo a wɔakyerɛw hɔn dzin no ho. Wɔsan so yii no dɛ Ɔmantam Soafo ma Ghana Epuei Fam Mantam no fri afe 2005 kosi afe 2007.
== Edwuma ==
Barimah yɛ ɔman edwumayɛnyi, mbranyimfo na mbrahyɛbaguanyi wɔ New Juaben South Constituency a ɔwɔ Ghana Epuei Afamu Mantɔw mu. Ɔyɛ Kan Ɔsoafo a ɔhwɛ Edwumayɛfo Nkɔdo na Edwumayɛ do wɔ Ghana.
== N'abrabɔ ==
Barimah yɛ Kristonyi.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
j7rrguzo0u482qnuao8tye62bkzxmji
Yaw Brempong-Yeboah
0
1083
11296
11295
2023-09-11T18:24:11Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q98044464}}'''Yaw Brempong-Yeboah ('''[[Esusow Aketseaba|Esusuw Aketseaba]] 5, 1954) yɛ Ghana amanyɛnyi na mbrahyɛbaguanyi wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu ma Atiwa West abatow mpasua do wɔ [[Epuei Mantɔw]] mu wɔ [[Ghana]].
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔwoo Yeboah wɔ [[Esusow Aketseaba]] 5, 1954 wɔ Atiwa West wɔ [[Epuei Mantɔw]] mu wɔ Ghana. Ɔkɔr skuul wɔ University of Ghana na onyaa abɔdzin krataa wɔ Haban dwuma wɔ nyasahun mu.
== Amanyɛsɛm ==
Wodzii kan yii Yeboah ma ɔkɔr mbrahyɛbagua mu dze nam [[New Patriotic Party]] do maa Atiwa West abatow mpasua do wɔ [[Epuei Mantɔw]] mu wɔ Ghana wɔ [[Mumu]] 2000 Ghana abatow kɛse no mu. Onyaa amba 18,689 fi amba dodow a wɔtowee 27,959 mu a ogyina hɔ ma 66.80%. Afe 2004 mu no, onyaa amba 25,468 fri amba dodow a wɔtowee 34,324 mu a ogyina hɔ ma 74.20%. Afe 2008 mu no, Kwasi Annoh Ankamah dzii no do nkonyim wɔ amanyɛkuw no hɔn abatow no mu.
== Edwuma ==
Edwuma a Yeboah yɛ nye eguadzi ho hwɛfo. Ɔyɛ ɔsoafo abadziekyir a ɔhwɛ amamfrafo nsɛm do na nkan no mbrahyɛbaguanyi ma Atiwa West abatow mpasua.
== Asetsena mu nsɛm ==
Yeboah yɛ Christiannyi. Na Yeboah wɔ ba kor a obiara nnyim no.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
o0cm59noiba2oc98fdll9prmwq140bg
Yaw Effah-Baafi
0
1084
11299
7222
2023-09-12T11:39:58Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84056618}}
'''Yaw Effah-Baafi''' (wɔwoo no 21 [[Fankwa]] 1955) ɔyɛ Mbrahyɛbaguanyi ma Kintampo Anaafo (South) Mansin.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
5s426ek0w490oci5fmwnc91o28y8ixd
Yaw Ntow Ababio
0
1085
11298
11297
2023-09-11T18:30:31Z
Assilidjoe
33
Corrections made
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q96972023}}'''Yaw Ntow Ababio''' yɛ Ghana amanyɛnyi. Na ɔyɛ mbrahyɛbaguanyi ma Dormaa East ambatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana.
== Abrabɔ ahyɛse na nwomasua ==
Wɔtsetsee Ababio wɔ Dormaa-Akwamu a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana. Wɔwoo no wɔ [[Dzifuu]] 20, 1959 mu. Owiee skuul wɔ International Professional Managers Association a ɔwɔ United Kingdom wɔ afe 2003 mu, kɔ gyee abodzin krataa (Diploma) wɔ Ndzɛmba toto mu (Management). Ɔsan so kɛgyee abɔdzin krataa (master's degree) wɔ Edwuma mu kwankyerɛfo (Administration) wɔ Kabi ma menka bi, Amambu na Mbra mu wɔ University of Cape Coast wɔ afe 2007 mu.
== Edwuma ==
Ababio yɛ Ɔhwɛdofo anaa Edwuma mu kwankyerɛfo. Ansaana ɔrebɛhyɛ n'amanyɛsɛm edwuma ase no, na ɔnye Global Haulage Camp edwumakuw a ɔwɔ Nkran Kuropɔn Ghana yɛ edwuma dɛ obi a ɔhwɛ ma wɔyɛ ndzɛmba.
== Amanyɛsɛm ==
Dze nam [[New Patriotic Party]] do ntsi Ababio dzii kan bɛyɛɛ mbrahyɛbaguanyi maa Dormaa East abatow mpasua a ɔwɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ Ghana wɔ afe 2004 Ghana abatow kɛse no ekyir. Iyi kyerɛ dɛ mber a odzii kan gyinaa ma abatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Onyaa mba 11,533 fri amba dodow a wɔtowee 19,480 mu. Iyi gyina hɔ ma 58.1%. Odzii Nicholas K. Adjei-Kyeremeh a ɔwɔ National Democratic Congress, Alexander Asante Oppong a ɔwɔ Convention People's Party na Lovea Amponsah a ɔwɔ Democratic People's Party no hɔn do nkonyim. Dɛ ma wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa amba 38.00%, 2.90% na 1.00%. [[New Patriotic Party]] nyaa mbrahyɛbagua ngua ahaeduonu ebiasa fri ngua ahaebien na eduasa mu dɛ hɔn a hɔn ho dɔɔ so wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Dormaa East abatow mpasua no kaa mbrahyɛbagua ngua duanan fi ngua eduonu anan a wodzii do nkonyim wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu no. Ababio dɛ mbrahyɛbaguanyi a ɔwɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do anan sanso som dɛ ɔkasamafo abadziekyir wɔ hɔn a wɔ yii hɔn dɛ wɔnhwɛ Akwan na Akwantu do no.
Wɔsan yii no wɔ afe 2008 Ghana abatow kɛse no mu dɛ mbrahyɛbaguanyi maa Dormaa East abatow mpasua dze nam [[New Patriotic Party]] do. Iyi kyerɛ dɛ ogyinaa maa abatow mpasua no wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan mu. Ɔdze mba 11,363 fi mba dodow a wɔtow no 19,188 mu dzii nkonyim. Iyi nye 59.22% yɛ pɛr. Odzii Isaac Kofi Kyeremeh a ɔwɔ National Democratic Congress, Samuel Badu a ɔwɔ Democratic Freedom Party, Alexander Asante Oppong a ɔwɔ Convention People's Party na Lovea Amponsah a ɔwɔ Democratic People's Party hɔn do nkonyim. Dɛ wɔhyehyɛ no pɛpɛɛpɛ a wonyaa amba 33.80%, 4.35%, 2.48% na 0.16% fi amba dodow a wɔtowee no mu. [[New Patriotic Party]] dzii ngua dodow duesia fi ngua eduenu anan do nkonyim wɔ Brɔn na Ahafo Mantɔw mu wɔ afe 2008 Ghana abatow kɛse no mu. Naaso wonyaa ngua ɔha na du fri ngua ahaebien na eduasa mu wɔ mbrahyɛbagua a ɔtɔ do enum wɔ republic a ɔtɔ do anan mu.
== Asetsena mu nsɛm ==
Ntow Ababio awar awo mba ebiasa. Ɔyɛ Christiannyi na asɔrba wɔ Presbyterian Asɔr wɔ Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009]]
jh5o6n4dwtnm782wyowcazti84wqnj7
Yaw Osafo Maafo
0
1086
11294
11293
2023-09-11T17:55:03Z
Assilidjoe
33
Corrections made
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2599806}}'''Yaw Osafo-Maafo''' yɛ Ghana ɔmanyɛfo a wɔpaw no wɔ [[Ebɔbira]] mu dɛ ɔmampanyin fotufo panyin wɔ Akufo-Addo Aban no mu 2021. Ɔsom dɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Republic of Ghana do wɔ Akufo-Addo Aban no mu, fitsi afe 2017. Na ɔyɛ Ɔman Ba Mbrahyɛbaguanyi maa Akim Oda fitsi afe 1997 kesi afe 2009, nna kan no na ɔyɛ Sikasɛm soafo na aban edwuma fofor wɔ Kufuor Aban no mu wɔ afe 2001 na 2009 ntamu.
== Ahyɛse Bra ==
Wɔwoo Yaw Osafo-Maafo wɔ Akyem Awisa wɔ afe 1936. Ɔkɔɔ Akyem Awisa Presbyterian Skuul na Achimota Skuul. Ɔkɔɔ so suaa Mfiridwuma ho ade wɔ Kwame Nkrumah Skuulpɔn a ɔhwɛ Nyansahu na Mfiridwuma do (KNUST), Ghana. Wɔ KNUST no na ɔyɛ Ɔman Ghana Esuafo Kuw (NUGS) no Panyin Abadziekyir.
Ɔdze no ho kɔbɔɔ Volta Aluminum Company (VALCO) dɛ mfiridwumayɛfo na ɔfor faa dzebea ahorow no mu bɛyɛɛ CEO.
Osafo-Maafo de na adansedze nkrataa sĩĩ hɔ wɔ sikakorabea na sikasɛm mu denam Ghana sikakorabea akɛse mmienu, Sikakorabea a ɔhwɛ Adan ne Adansi do, na Ɔman Sikakorabea a ɔhwɛ Sikakorabea do a ɔdze anim na ɔsan hyehyɛɛ no yie wɔ afe 1979 ne 1992 ntamu no do.
'''Ɔayɛ Wiase Sikakorabea''', Afrika Nkɔdo Sikakorabea na Amanaman Nkabom Nkɔdo Dwumadzibea no Fotufo. Ɔyɛ West African Bankers’ Association no adwumayɛkuo no titrani abedziekyir a etwa mu, na Ghana Stock Exchange no Panyin Abedziekyir a ɔhyehyɛɛ no.
Ɔasom dɛ guamtsenanyi na edwumakuw no mu nyi wɔ ndwumakuw dodow bi tse dɛ Nestle Ghana Limited, National Trust Holding Company, Merchant Bank Ghana Limited, Ɔman Nkɔdo Nhyehyɛɛ Bogua, Divestiture Implementation Committee na Donewell Insurance ka ho. Ɔgyaee edwuma no ber a ɔsoom dɛ Mmarahyɛ Bagua no muni wɔ Akim Oda Mantɔw mu wɔ Ghana Epue Mantɔw mu no, mfe ebiasa. Ɔyɛ Ghana Asoe a ɔhwɛ Mfirdwuma do no nyɛnko na ɔyɛ Ghana Asoe a ɔhwɛ Ndzɛmba a Wɔayɛ no Asoɛe no mu nidze.
== '''Dzibew Ahorow Wɔ Aban Mu''' ==
Ɔyɛ kan Mbrahyɛbaguanyi dze ma Akim Oda, Ghana.
'''Ɔmanpanyin A Ɔhwɛ Sikasɛm Na Sikasɛm Nhyehyɛɛ Do'''
Wɔpaw no dɛ Sikasɛm soafo wɔ [[Sanda]] 2001 mu na ekyir no wɔpaw no dɛ Sikasɛm na Sikasɛm Nhyehyɛɛ soafo wɔ Kufuor Aban no mu. Odzii dɛm dzibew yi kesii Ebɔw 2005. Wɔ Sikasɛm Dwumadzibea no ɔhwɛɛ nsesa kɛse a ɔbaa Ghana sikasɛm mu no do. Wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 2001 mu no, Banker Magazine, Financial Times nwoma bi, bɔɔ no dzin dɛ Sikasɛm Soafo a Ɔsen Obiara na nyɛnko Canadanyi Paul Martin na Sikasɛm Soafo a Ɔsen Obiara wɔ afe 2001, Afrika.
'''Ɔmanpanyin A Ɔhwɛ Nwomasua Na Edwuma Do'''
Afe 2005 na 2006 ntamu no na ɔyɛ Nwomasua na Agumadi ho Ɔsoafo, faako a ɔhyɛɛ ase dze nsesa etsitsir a ɔfa nwomasua mu a na botae ne dɛ ɔbɛma ahyɛse, ntoado na skuulpɔn nwomasua no ayɛ papa no dzi dwuma. Nsesa ahorow no so bɔɔ mmɔden dɛ wɔbɛma nhomasua nhyehyɛe no na sikasɛm a ɔtrɛw no ahiade ahorow ahyia. Ɔde mfitiase nhomasua foforo a wontua hwee a wɔfrɛ no Capitation Grant no dze edwuma.
Ɔfa edwumadze ho no, na nhyehyeɛ fofor na na nhyehyɛeɛ fofor a ɔyɛeɛ wɔ sikasɛm na bɔɔlbɔ ho dwumadze ho wɔ ɔman no mu no dze edwuma kɛseɛ wɔ boa a ɔboaa Ghana ma ɔfatae dɛ ɔbɛkɔ 2006 Wiase Kupɔn no mu. Eyi ne ber a ɔdze nkan a Ghana ayɛ saa wɔ n’abakɔsɛm mu.
== '''Abatow''' ==
Wɔdii kan paw Marfo dɛ ɔnkɔ Mmarahyɛ Bagua no mu wɔ [[New Patriotic Party]] no tekiti do wɔ December 1996 Ghana Amansan Abatuw a ɔkɔɔ do maa Akim Oda Mantam a ɔwɔ Ghana Apueeɛ Mantam mu no mu. Ɔtoo aba 26,685 wɔ abatuw 44,794 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 48.80% wɔ n’asɔretiafo Boateng Abora a ɔtoo aba 16,984, Yaw Frempong Awuku a ɔtoo aba 750, Willie De-Graft Sakyi a ɔtoo aba 375, Samuel Daves-Adjepong a ɔtoo aba 0 . Wɔ afe 2000 Ghana Amansan Abatoɔ no mu no, ɔtoo abatoɔ 25,709 wɔ abatoɔ 41,950 a ɔfata a wɔtowee a ɔgyina hɔ ma 61.30% wɔ n’asɔretiafoɔ Kojo Atta-Krah a ɔyɛ NDC muni a ɔtoo aba 14,766 a ɔgyina hɔ ma 35.20%, George Ntiamoah a ɔyɛ IND muni a ɔtoo aba 687 a ɔgyina hɔ ma 1.60 %, Abor Mensa yɛ CPP muni a ɔtoo aba 342 a ɔgyina hɔ ma 0.80%, Sarkodie Kwame Peter yɛ NRP muni a ɔtoo aba 224 a ɔgyina hɔ ma 0.50% ne Adamu Salifu Yahuza a ɔyɛ PNC muni a ɔtoo aba 222 a ɔgyina hɔ ma 0.50%. Wɔsan paw no wɔ afe 2004 mu a ɔtoo aba 36,729 wɔ abatuw 50,734 a ɔfata a wɔtoo no mu a ɔgyina hɔ ma 72.40% wɔ n’asɔretiafo Kwasi Nkansah Amaniapong a ɔtoo aba 13,268, Adamu Salifu Yahuza a ɔyɛ PNC muni a ɔtoo aba 386 ne Abora Mensah a ɔno nso too aba 351.
== '''Nnansa yi dwumadzi Ahorow''' ==
Ɔwom dɛ ɔnyɛ aban no mu bio dze, nanso Osafo-Maafo yɛɛ ɔsatu maa [[New Patriotic Party]] no wɔ afe 2008 abatuw a ɔtɔ do mmienu no mu.
Osafo-Maafo wɔ nnansa yi ara mu yɛɛ adwuma dɛ ɔfotufoɔ maa Wiase Sikakorabea a ɔtuu Sikasɛm Dwumadibea na Liberia aban Mmarahyɛ Bagua no fo.
Ɔfi ber a ofii aban no mu no, ɔkasa tiaa Ghana aban no wɔ nsɛm te dɛ akatua a wotua ma aban mpanyimfo na Achimota Kwae a wɔrehwehwɛ dɛ wɔbɛtɔn no ho.
Ɔsan nso akasa atia sɛnea aban no dze sikasɛm ho dwuma, ɔka a ɔrekɔ soro wɔ ɔman no mu na sika a ɔrekɔ fam no ho kɛse.
'''Nnipa Mu Nyiyim Wɔ Ghana'''
Wɔ Ɔpɛpɔn 2015 mu no, sum ase ɔdio kasɛt bi a ɔkyere ɔbarima nne a ɔte dɛ Osafo-Maafo a ɔreda nsɛm a ɔfa mmusuakuw ho adze wɔ Asante kasa mu no kɔɔ do yɛɛ kɛse wɔ nsɛm ho amanneɛbɔfo na intanɛt do. Wɔyɛɛ nnwom a wɔakyere agu hama do no wɔ nhyiam bi a kan Sikasɛm Soafo no na [[New Patriotic Party]]’s Council of Elders wɔ Ghana Apuei Fam mantam mu no ntam. Ɔnne no dze awerɛhow nea enti a Ghana ahode nya mfaso nso fi mpɔtam a wonni ahode kakraa bi anaasɛ wonni bi koraa no ho.
"Wowɔ ahodeɛ nyinaa, nanso wo nni asɛm biara wɔ wo ahodeɛ no dohwɛ mu, na ɔno na deɛ ɔrekɔ do. Wo nkɔdo ɔgyina deɛ onni ahodeɛ biara do" nna no kaa saa. Wosusuw dɛ nsɛm no fa Atifi famfo na Ɔmampanyin John Dramani Mahama titiriw a ɔyɛ Gonjani wɔ abusuakuw mu no ho. Ɔbɔɔ kɔkɔ dɛ ɔnsɛ dɛ wɔka nkate a ɔte saa wɔ baguam dɛ "Worentumi nka eyi pefee, ɔnsɛ ɔɛ yɛka", nanso ɔdze kaa ho dɛ "Agyinatukuw no mufo wɔ ahofadi dɛ wɔbɛka ho asɛm wɔ Asantes nkutoo mu".
Wɔ na ho anoyi mu no, Osafo-Maafo ka kyerɛɛ nsɛm ho amanneɛbɔfo dɛ "ɔkae dɛ ɔkasae wɔ nhyiam bi ase a ɛnyɛ ber tenten ni nanso ogye kyim dɛ ebia nsɛm a wɔkyerɛ dɛ ɔwɔ kasɛt no mu no yɛ nea ɔkae wɔ hɔ nyinaa ananmusifo anaa."
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
p6yhq63ix6idk8wqz4l893ij9nqytpx
Yaw Owusu-Boateng
0
1087
11280
11279
2023-09-07T18:30:31Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q84589649}}
'''Yaw Owusu-Boateng''' (wɔwoo no [[Ayɛwoho]] 25, 1955)<ref name=":0">http://staging.odekro.org/person/yaw-owusu-boateng/. ''staging.odekro.org.'' Retrieved 2020-07-10.</ref> Ɔyɛ Ghana nwomasua ho nyimdzefo na amanyɛnyi.<ref name=":1">https://web.archive.org/web/20200707143521/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/republic/parliamentatian.php?ID=153. ''www.ghanaweb.com.'' Retrieved 2020-07-07.</ref> Na ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esia (6) no mu nyi a ogyinaa Asene/Akroso/Manso Ambatow mpasua ananmu wɔ Epuei Mantɔw mu wɔ Ɔman Ho Kuw Fofor (New Patriotic Party) no tekiti do.<ref name=":2">http://www.ghanamps.com/mps/details.php?id=2517. ''www.ghanamps.com.'' Retrieved 2020-02-08.</ref>
== Abrabɔ Ahyɛse na Nwomasua ==
== Wɔwoo Owusu-Boateng wɔ [[Ayɛwoho]] 25, 1955.<ref name=":0" /> Ofri Akyem Asene, kurow bi a ɔwɔ Ghana Epuei Mantɔw mu.<ref name=":2" /> Ɔyɛ obi a w'ewie Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast ) a onyaa Bachelor of Arts abodzin krataa wɔ Asetsena ho Adzesua na Asaase ho Adzesua mu (Sociology and Geography) wɔ afe 1986 mu.<ref name=":1" /> Wɔ afe 1999 mu no, ɔsanso nyaa nye Postgraduate abodzin krataa wɔ Nwomasua mu wɔ Comparative Education Research na Dwumadzi sohwɛ (Project Management) mu wɔ Copenhagen Esuapɔn (University of Copenhagen) wɔ Denmark.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> ==
== Edwuma ==
Ansaana wɔreyi no dɛ mbrahyɛbaguanyi no, ɔyɛɛ edwuma dɛ nhyehyɛe sohwɛfo wɔ American Field Service.<ref name=":2" />
== Amanyɛsɛm ==
Owusu-Boateng yɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Fofor(New Patriotic Party) no mu nyimpa.<ref name=":0" /><ref name=":3">http://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2012/eastern/294/index.php. ''Ghana Elections - Peace FM.'' Retrieved 2020-07-10.</ref> Na ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) wɔ Mbrahyɛ Bagua a ɔto do enum (5) ne esia (6) no mu nyi. Wɔsan yii no dɛ ombra mbrahyɛ bagua a ɔtɔ so esia (6) no mu wɔ 7 [[Sanda]] 2013 ekyir a onyaa abatow a ɔfata a wɔtoo wɔ afe 2012 Ghana amansan abatow mu no mu 57.57%.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Na ɔyɛ boayikuw a ɔhwɛ Adan na sikasɛm nhyehyɛɛ Tsitsiriw do (committee on Housing and Special Budget) no mu nyi.<ref name=":1" />
== N'abrabɔ ==
Ɔyɛ Kristonyi, na w'awar na ɔwɔ mba ebiasa.<ref name=":2" />
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
m65ath3ddfgc3f5cykcklvy2my40ihk
Yaw Skyface
0
1088
11351
11350
2023-09-15T09:55:08Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q51755032}}'''Isaac Adu Mensah''' (Wɔwoo no afe 1988 [[Kwakwar]] 18), a edwuma mu no wonyim no dɛ '''Yaw Skyface''', '''ɔ'''yɛ Ghana s'''i'''n'''i'''yɛnyi, kwankyerɛfo na s'''i'''n'''i'''twanyi. Ne s'''i'''n'''i''' a odzi kan ''Door 2 Door'' nyaa ɔyɛkyerɛ pa wɔ ber a wɔpaa ho tam wɔ afe 2017 mu.
{| class="wikitable"
! colspan="2" |Yaw Skyface
|-
!N'awow dzin
|Isaac Adu Mensah
|-
!N'awoda
|Feb 18, 1988 (age 34)
Kwahu, Abetifi
|-
!N'abɔse
|Eastern Region, Ghana
|-
!Ndwuma
|cinematographer, filmmaker, music video director
|-
!Years active
|2009–present
|-
! colspan="2" |
|-
!Website
|apstairsmedia.com
|}
== Abrabɔ ahyɛse ==
Wɔwoo Yaw wɔ Kwahu Abetifi, a ɔwɔ Epuei afamu. Odzii ne mbofragor fa noara wɔ Takoradi ansaana n'awofo reba Nkran. Owiee skuul wɔ Takoradi Polytechnic wɔ afe 2008 mu, ɔhyɛɛ ase dɛ ɔreyɛ kwankyerɛfo wɔ afe 2009.
== Sini akwankyerɛ ==
=== Sini ===
* ''Door 2 Door'' (2017)
==== Music videosEdit ====
{| class="wikitable"
|'''Year'''
|'''Artist'''
|'''Song'''
|'''Notes'''
|-
| rowspan="2" |2012
|Iwan
|"Miss You"
|Co-director (with Apstairs)
|-
|Nate A-Eshun
|"Na Love"
|Director
|-
|2013
|Jah Kumbo
|"Qualify"
|Director
|-
| rowspan="3" |2014
|Yaa Pono
|"Amen"
|Director
|-
|Drilix
|"Inferno"
|Director
|-
|Billy Banger
|"Party 6"
|Director
|-
| rowspan="5" |2015
|Ebony Reigns
|"Dancefloor"
|Director
|-
|Unyx
|"Ekpi"
|Director
|-
|Emphraim
|"Baby Alhaji"
|Director
|-
|Flexclusive & Dr Cryme
|"Woman"
|Director
|-
|Donzy & Kofi Kinaata
|"The Crusade"
|Director
|-
| rowspan="6" |2016
|Bisa Kdei
|"JWE"
|Director
|-
|Donzy, Sarkodie& Piesie
|"Club"
|Director
|-
|Bisa Kdei & Obrafour
|"Samina"
|Director
|-
|Samini & Kofi Kinaata
|"Mama Ghana"
|Director
|-
|Ebony Reigns
|"Kupe"
|Director
|-
|Unyx
|"Masi Mad"
|Director
|-
| rowspan="12" |2017
|Ebony Reigns
|"Sponsor"
|Director
|-
|Joey B & King Promise
|"Sweetie Pie"
|Director
|-
|Donzy & Spicer
|"Heart Away"
|Director
|-
|Sista Afia & Shatta Wale
|"Jeje"
|Director
|-
|Bisa Kdei
|"Apae"
|Director
|-
|Asaase & Yaw Pono
|"Julie"
|Director
|-
|Kofi Kinaata
|"Confession"
|Director
|-
|Kofi Kinaata
|"Last Show"
|Director
|-
|Kofi Kinaata
|"Time No Dey"
|Director
|-
|Kelvyn Bwoy & Medikal
|"Toffee"
|Director
|-
|Ebony Reigns
|"Turn Up the Light"
|Director
|-
|Bisa Kdei & Reekado Banks
|"Feeling"
|Director
|-
| rowspan="5" |2018
|Stephanie Benson
|"All About Love"
|Director
|-
|Keche
|"Next Level"
|Director
|-
|Bisa Kdei
|"Hammer"
|Director
|-
|Strongman & Kuami Eugene
|"Baby Girl"
|Director
|-
|DJ Mensah & Bisa Kdei
|"Dancefloor"
|Director
|}
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
e6nmmyw9d5projo7ck7jczfdqp1blj5
Yawa Hansen-Quao
0
1089
6993
6032
2023-04-22T11:22:27Z
Robertjamal12
13
category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Yawa Hansen-Quao''' (
== Nhwɛdo ==
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Yawa Hansen-Quao". Global Shapers. Retrieved 2015-08-22.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"#LeadershipIs: Q&A with Yawa Hansen-Quao, Founder of Leading Ladies' Network - ALU". Retrieved 2015-08-20.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' '''''d''''' ''"Leading Lady: Yawa Hansen-Quao, Ghana". Ventures Africa. Retrieved 2015-08-20.''
'''• ^''' ''"Board of Directors (College) - Ashesi University College". www.ashesi.edu.gh. Retrieved 2015-08-22.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Yawa Hansen-Quao". World Economic Forum. Retrieved 2015-08-22.''
'''• ^''' ''Sachdeva, Gulshan; Sharma, Bharat (September 2021). "Exergy Analysis of an Ejector Cooling System by Modified Gouy–Stodola Equation". International Journal of Air-Conditioning and Refrigeration. '''29''' (3). doi:10.1142/s2010132521500279. ISSN 2010-1325. S2CID 239205743.''
'''• ^''' ''"Leading Lady: Yawa Hansen-Quao, Ghana". Ventures Africa. 2012-05-29. Retrieved 2022-05-15.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''Hansen-Quao, Charles. "Our Founder". www.leadingladiesnetwork.org. Retrieved 2015-08-22.''
'''• ^''' ''"Achievers Ghana interacts with the Leading Ladies Network". Achievers Ghana. 2015-05-17. Retrieved 2015-08-22.''
'''• ^''' ''"Ashesi alumna, Yawa Hansen-Quao '07, awarded Eisenhower Fellowship". www.ashesi.edu.gh. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''Ali, Mohammed (2021-03-12). "Vlisco unveils Yawa Hansen-Quao as 2021 ambassador for Ghana". Graphic Online. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''"Vlisco unveils Yawa Hansen-Quao as the Ghana Ambassador for 2021". www.ghanaweb.com. 2021-03-10. Retrieved 2021-03-13.''
'''• ^''' ''Debrah, Ameyaw (2021-03-12). "Vlisco Names Female Leadership Advocate, Yawa Hansen-Quao As Ghana Ambassador For 2021 - Ameyaw Debrah"''
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
fa9ep4hoze7wbviptwn4cc69k7e1fps
Yawda
0
1090
6034
6033
2023-04-20T19:31:21Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Yawda''' yɛ dapɛn mu ndafua. Ɔhyɛ Wukuda na Fida ntamu
4mptpeertn51qwg3p4soqabe2cee38y
Yvonne Nelson
0
1091
11478
11411
2023-11-23T11:21:26Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q8062489}}'''Yvonne Nelson''' ( Wɔwoo no wɔ ɔbrɛfɛw bosoom da a ɔtɔ do 12,1985)<ref>https://yen.com.gh/tags/yvonne-nelson/</ref><ref>https://www.legit.ng/1201569-yvonne-nelsons-biography-interesting-facts-know.html</ref> Ɔyɛ Ghana siniynyi,mɔdel,sinitwanyi panyin na ɔyɛ n'ankasa n'edwuma. Ɔayɛ nsoromma wɔ senetwa pii mu, bi mpo nye sika kɔkɔɔ fie (2013)<ref>https://buzzghana.com/yvonne-nelson-profile-biography-facts/</ref><ref>https://www.biegyanation.com/celebrities/yvonne-nelson/</ref><ref>https://www.pulse.com.gh/entertainment/movies/any-other-monday-watch-yvonne-nelson-kafui-danku-jose-tolbert-in-new-movie-trailer/ry4mkb9</ref>, Dwowda fofor, ɛbɔwber na adonko na nkan "Miss Ghana", ɔsan so dzii dwuma wɔ "Princess Tyra" na "Playboy" sene no mu. Ɔwɔ nkorɔfo a wɔbɔbor 7.4M na wodzi n'ekyir wɔ abaɛfor ntentan a wɔfrɛ no "Instagram" seseiara.
== Ahyɛse bra ==
Wɔwoo [[Yvonne Nelson]] wɔ Nkran, Ghana. Ber a nna osuar no nna ɔnye enuanom baasa na n'awofo tse. Ne maame fi Oguaa a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu na ne papa fi Ga a ɔwɔ [[Nkran Kuropɔn Mantɔw]] mu, a hɔn nyina wɔ Ghana. Ɔhyɛɛ no skuul ase wɔ St. Martin De Porres School a ɔwɔ Nkran na ekyir no ɔkɔr Aggrey Memorial Senior High School<ref>https://www.peacefmonline.com/ghana/people/moviestars/yvonne_nelson/biography/</ref><ref>https://www.myjoyonline.com/</ref>.Ɔkɔr Suapɔn wɔ Zenith University College na Central University, hɔ na osuaa "degree" ho nyimdzee a ɔfa no "human resource management" ho. Owiei wɔ Ghana Institute of Management na Public Administration (GIMPA) a onuaa "master's degree" wɔ "International Relations na Diplomacy" wɔ afe 2020 mu.
== Mboaedze ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
9bmo2fko1rvwksabu54aq5w36pytdv9
Zabid
0
1092
12930
11477
2024-04-09T10:56:38Z
Robertjamal12
13
/* Abakɔsɛm */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q138986}}
'''Zabid''' (Arabic: زَبِيد) (wɔsan kyerɛw no Zabīd, Zabeed na Zebid) yɛ kurow a nyimpa bɛyɛ 52,590 na wɔtse mu wɔ Yemen atɔe fam mpoano asasetaw no do. Ɔyɛ nkurow a w'akyɛr kyen obiara wɔ Yemen no mu kor, na w'ayɛ UNESCO Wiadze Egyapadze fri 1993; nanso, wɔ afe 2000 mu no, wɔdze bea no too Wiadze Egyapadze a ɔwɔ esian mu Kyerɛwtohɔ no mu.
Zabid Nkramofo Asɔrdan Kɛse a wɔsan frɛ no Al-Asha'ir Nkramofo Asɔrdan no, Abu Musa Ashaari a ɔyɛ Muhammad ekyirdzifo no mu kor na osii wɔ afe 628 A.D. Ná kurow no yɛ Yemen ahenkurow fri afeha a ɔtɔ do 13 kesi 15 mu.
== Abakɔsɛm ==
Kurow no a wɔdze Wadi Zabid, wadi (anaa bon) a ɔwɔ n’anafo fam no dzin too do no yɛ nkurow a w'akyɛr kyɛn obiara wɔ Yemen no mu kor. Abu Musa Ashaari, Nkɔmhyɛnyi Muhammad ahokafo no mu kor, na ofri Zabid bae, na ɔmaa wosii kurow no mu Nkramofo Asɔredan Kɛse no wɔ afe 628 A.D., a ono nso da do ara wɔ Nkɔmhyɛnyi no asetsena mu. Tse dɛɛ ma tsetse nsɛm kyerɛ no, iyi nyi Nkramofo Asɔredan a ɔtɔ do enum (5) a wosii wɔ Islam abakɔsɛm mu. Sahabi fofor nso; Amru bin Ma'adi Yakrib nso fi Zabid na ofri Zubaid Fie, Arabia ebusuakuw bi a wɔdze dɛm kurowpɔn yi dzin too do. Zabid yɛ Yemen ahenkurow fri afe a ɔtɔ do duebaasa kosi afe a ɔtɔ do duenum nye Arab na Nkramofo wiadze no finimfin a nye fa kɛse no ara fi nye Zabid Suapɔn a w'agye dzin no na ɔyɛ Nkramofo nwomasua finimfin. Na ɔyɛ Ziyadid ahemman no ahenkurow fri 819–1018 na Najahid ahemman no ahenkurow fri 1022–1158.
Wɔ afe 1067 mu, wɔ akwantu a ɔkɔ Mecca mu no, Banu Najah ebusua a ɔhyɛ Sa’id Ibn Najah, Zabid ɔheneba ase no, tuu hyɛɛ Ali na Asma bint Shihab akwantu kuw no do, kumm Ali na wɔfaa Asma deduani. Wɔdze no too sum ase efiadze bi mu wɔ Zabid, na wɔbɔ amandzɛ dɛ, wɔdze ne hokafo tsi a hɔn etwa no duaa dua bi a wotum hu fi nye dan mu. Ber a ɔdze no too efiadze afe kor ekyir no, otumi dze nkratowsɛm bi kɔmaa ne babarima na n'asew wɔ Sa’na, na ne babarima no tuu hyɛɛ Zabid do na ogyaa no.
[[Fael:Mausoleum syedna Mohammad Ejuddin.JPG|thumb|Mausoleum Muhammad Ezzuddin, Zabeed, Yemen]]
Arabnyi bi a wɔfrɛ no Ali ibn Mahdi al-Himyari a ofri Yemen Mbepɔw do no na ɔhyehyɛɛ Mahdid ahemman no wɔ Tihama. Ibn Mahdi na n’ekyirdzifo hyew amansin pii wɔ Zabid etsifi fam. Na w'aka ntsɛm dɛ ɔbɛsan dze Abisiniafo no aba nkoasom mu na ɔhyɛɛ ne mbanyinfo no dɛ wonkum obiara a mbubuafo ka ho.Osiandɛ abasamtu ntsi, Zabidfo no hwehwɛɛ mboa fri Zaydi imam Ahmed ibn Sulayman hɔ tsiaa al-Himyari. Zaydi imam no hyɛɛ dɛ wonkum Fatiq III osiandɛ wɔ kyerɛ dɛ ɔnye banyin na basia nna ntsi. Fatiq III no, Imam, Mahdidfo, anaa n’ankasa asraafo na wɔkumm no. Dɛm asɛm yi ntsi, nkowa ahemman no baa ewie na Mahdidfo no faa Zabid wɔ afe 1158 mu.
Ayyubid ɔhenba Turan Shah asraafo yɛɛ ntsɛm faa Yemen fa kɛse no ara na wɔfaa Zabid wɔ 13 May 1174.
Hadım Suleiman Pasha trɛw Ottoman tumi mu dze Zabid kaa ho wɔ afe 1539 mu. Zabid bɛyɛɛ Yemen Eyalet edwumayɛbea tsi a ɔhwɛ do. Amusiei Muhammad Ezzuddin, Zabeed, Yemen
Dawoodi Bohra dai Syedna Mohammad Ezzuddin nso baa Zabeed a na n’adwen nye dɛ ɔbɛkɔ Hajj nanso na Zaidifo no dze ewudur ahyɛ nsu a wɔnom wɔ hyɛn no mu na aka Syedna Ezzuddin. Ohunuu wei no ɔsan kɔɔ Sabid nkyen ara na owui wɔ nda kakraa bi ekyir. Ne amusiei nso wɔ Zabid.
Nanso ndɛ, Zabid wɔ ndɛ yi Yemen adwen na sikasɛm mu ahokyer mu.
== Asase ho nsɛm ==
Zabid wɔ nkurow akɛse mu nyimpa bɛyɛ 52,590 wɔ Yemen atɔe afa mu mpoano asasetaw no do.
== Wiadze egyapadze bea ==
UNESCO aka dɛ Zabid yɛ Wiadze Egyapadze Bea fri afe 1993. Zabid Nkramofo Asɔredan Kɛse no wɔ bea tsitsir wɔ kurow no mu. Wobetum akɔsera na sukuupɔn no nkae so.
Wɔ afe 2000 mu no, wɔkyerɛw Zabid dzin wɔ Wiadze Egyapadze a ɔwɔ esian mu Kyerɛwtohɔ no mu; wɔyɛɛ dzin no wɔ Yemen aban no ahyɛdze do osan tsebea a na hɔn siesie na hɔn enkitsa do yie ntsi. Tse dɛ UNESCO amandzebɔ bi kyerɛ no, bɛyɛ "wɔdze kɔnkrit adan esi kurow no mu efie 40% ananmu, na efie afofor na tsetse souk no resei. Dɛ kurow no fii ase kitsa n'amanbrɛ egyapadze do wɔ ebien mu a." mfe pii a hɔn akyerɛw do dɛ UNESCO Wiadze Egyapadze no, ɔrehyia dɛ ebia ɔbɛhwer dɛm dzibea a wɔdze hoahoa nye ho yi.
== Sikasɛm ==
Odur 1920 no, na Zabid yɛ mbea ebien a wodua indigo wɔ Arabia no mu kor. Zabid nso dua na ɔma asaawa (cotton). Britaniafo ka mbusuakuw ntam ntawntawdzi ho asɛm dɛ ɔmaa sikasɛm yɛɛ mberɛw wɔ Zabid wɔ afe a ɔtɔ do 20 ahyɛse no.
== Nfonyinsie bea ==
<gallery>
File:Zabid, Yemen.jpg|Zabid
File:Historic Town of Zabid-111622.jpg|The wall of al-Iskanderiya Mosque
File:Historic Town of Zabid-111630.jpg|Al-Ikanderiya Mosque
File:Historic Town of Zabid-111624.jpg|Street view Zabid
File:Historic Town of Zabid-111628.jpg|Damage to historic structure
File:Historic Town of Zabid-111647.jpg|Al-Kamiliya Mosque
</gallery>
aomdz8lnqpiyh78z8ykug68nf35lgs3
Zanetor Agyeman-Rawlings
0
1093
12931
11476
2024-04-09T10:56:42Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q23541289}}'''Zanetor''' (wɔbɔ dzin Zɑ-nɛ-tɔ) '''Agyeman-Rawlings''' (Dr.) (wɔwoo no [[Obiradzi]]1, 1978) ɔyɛ [[Ghana]] eduruyɛfo na ɔmanyɛnyi a ɔyɛ Ɔmanpanyin a odzi kan wɔ Ghana Republic a ɔtɔ do anan ase Jerry Rawlings (1993–2001) ne kan ɔbaa a odzi kan Nana Konadu Agyeman(1993– 2001).<ref name="ghanamps.com">https://ghanamps.com/mps/details.php/?id=5473</ref><ref name="ghanaweb.com">https://www.ghanaweb.com/person/Zaetor-Agyeman-Rawlings-1763</ref> Ɔyɛ Ghana mbrahyɛbaguanyi ma Klottey-Korle Abatow Mpasua do na ɔyɛ eduruyɛ ho eduruyɛfo na nyimpa mboa ho ɔbemfo.<ref>https://ejscenter.org/ejs-amujae-leaders/dr-zanetor-agyeman-rawlings/</ref><ref><nowiki>https://saharareporters.com/2015/07/15/jerry-rawlings%E2%80%99-daughter-being-pressured-run-parliament-ghana</nowiki></ref><ref>https://saharareporters.com/2015/07/15/jerry-rawlings%E2%80%99-daughter-being-pressured-run-parliament-ghana</ref>
== Ahyɛse brra na nwomasua ==
Wɔwoo Agyeman-Rawlings wɔ [[Obiradzi]] 1 1978 wɔ Nkran, Ghana wɔ Ebibirim Atɔe.<ref name="ghanamps.com"/> Ofi Dzelukope a ɔwɔ [[Firaw Mantɔw]] mu wɔ [[Ghana]]. Ɔkɔɔ North Ridge Lyceum skuul nye Achimota Skuul maa ne ahyɛse nwomasua. Afei owiee Wesley Mbasiafo Ntoado Skuul a ɔwɔ Oguaa wɔ 1996 mu.<ref name="ghanamps.com"/>
Osiandɛ na ne papa wɔ amanbu asɛnka egua do ntsi, ber a na ɔyɛ abofraba no, Zanetor dze ne ber dodow no ara nye ne maame, kan ɔbaa panyin, Nana Konadu Agyeman Rawlings. Zanetor kɔɔ Royal College of Surgeons wɔ Ireland kɛyɛɛ n’eduryɛ ho abɔdzin krataa.<ref>https://www.parliament.gh/mps?mp=143</ref><ref>https://agln.aspeninstitute.org/profile/5620</ref> Ɔsan so wɔ adansidzi nkrataa wɔ ahobambɔ ho dwumadzi nye ntawntawdzi ne ɔhaw ho dwumadzi mu fri Ghana Armed Forces Command and Staff College.
ndwuma
== Edwuma ==
=== Eduryɛ mu edwuma ===
Agyeman-Rawlings yɛɛ edwuma dɛ eduryɛfo wɔ asopitsi a wɔhwɛ ayarfo nyinara mu wɔ n’edwuma ahyɛse.<ref name="ghanaweb.com"/> Ɔdze no ho ahyɛ fapem nye ndwuma ahorow a ɔbɔ mbasiafo na mbofra hɔn fahodzi na ahotsew a ɔma ahotsew tu mpɔn wɔ Ghana mu.<ref>https://www.africanwomenforum.org/2016/12/dr-zanetor-agyeman-rawlings-member-of-the-african-womens-forum-honorary-committee-elected-member-of-.html</ref>
=== Nyimpa mboa edwuma ===
Agyeman-Rawlings edzi enyim wɔ mboa mbɔdzembɔ ahorow mu dze abrɛ amandzehun a nyimpa pii a tsebea bi ayɛ hɔn ayayade no ase. Wɔ [[Obiradzi]] 2015 mu no, odzii kuw bi enyim ma wɔdze mboa ndzɛmba maa hɔn a Goil Oil gya na nsuyir esian a okunkum Ghanafo bɛyɛ 150 a ɔmaa nyimpa pii tui fii hɔn efie mu no. Ɔsan so sii bridge maa Osu Anorhor mpatam hɔfo a aboa ma nsuyir na akwantu a ɔnnyɛ dzen wɔ mpatam hɔ ho asɛm no do atsew. [[Ebɔw|Ebɔ]]<nowiki/>w, 2014 mu no, na Ɔbemfo Rawlings yɛ ɔhɔhow tsitsir wɔ Afrika Mbasia Nhyiamu soronko a ɔwɔ crans-Montana Forum on Africa ne South-South Cooperation a ɔwɔ Dakhla no nhyehyɛɛ mu, a na ne botae nye dɛ ɔbɛhyɛ wiase a nyimpa na enyimhwɛ nnyi mu kɛse ho nkuran.<ref>https://web.archive.org/web/20150928150807/http://cmf.ch/news/2015-03-14-zanetor-agyeman-rawlings-daughter-mr-jerry-rawling-meeting-african-women</ref>
== Amanyɛsɛm ==
Na Agyeman-Rawlings akɔ do atra amambusɛm mu asɛm tsitsir no ekyir wɔ n’asetsena fa kɛse no ara mu<ref>https://citifmonline.com/2015/06/im-not-launching-my-political-career-ezenator-rawlings/</ref>. [[Obiradzi]], 2015 mu, ber a na ɔrosom dɛ Ananmusinyi ama TV3 sika a wɔboaboa ano satu, "TV3 June 3 Disaster Support Fund", a na wɔn botaeɛ ne sɛ wɔbɔboaboa sika ano dze aboa hɔn a nsuyir na ogya esian a osii wɔ [[Obiradzi]] 3 no mu no, amandzɛɛbɔ bi wɔ hɔ a ɔkyerɛ dɛ ɔdze no mboa mbɔdembɔ no ridzi dwuma dze efi amambu satu bi ase.<ref>https://www.ghanacelebrities.com/2015/07/28/report-ezanetor-rawlings-to-contest-korle-klottey-seat/</ref> Ɔpoo amandzɛɛbɔ ahorow no a ɔkae dɛ ne dwumadzi ahorow a ɔyɛe wɔ dapɛn no mu no gyina do dɛ ɔbɔboaboa sika ano ama hɔn a esian no a ato hɔn no.<ref>https://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=2413</ref>
=== '''Mbrahyɛbagua no mu mbɔdzembɔ''' ===
[[Fankwa]] 11, 2015 no, Ɔbemfo Agyeman-Rawlings dze ne dzin kɔe dɛ onkosi akan wɔ Korle Klottey mbrahyɛbagua abatow no mu dɛ Mbrahyɛbaguamuyi, na ɔnye Korle Klottey MP a ɔwɔ hɔ seseiara Nii Armah Ashitey na Leeford Kpakpo Quarshie sii akan.
Ber a wɔdze ne dzin ahorow no kɔ no, ɔkɔɔ do kae dɛ na onnyi amambu mu tsirmpɔw biara da na n'egyinaesi nye dɛ obesi akan no yɛ ndansa yi ara. Dɛ mbrɛ ɔkyerɛ no, na no ho a ɔdze hyɛɛ mu no gyina ɔfrɛ a nyimpa pii dze mae dɛ wɔmfa hɔn ho nhyɛ amambusɛm mu, a ofi n’ahotsew satu na ndzɛmba afofor a etwa hɛn ho hyia ho edwuma mu ba no do. Ofitsi d3m ber no, ne papa a na nkyɛ ɔyɛ ɔmampanyin no apen ne ba baa n'egyinasi no do.<ref>http://www.ghanatoghana.com/</ref>
=== '''Mbrahyɛbaguanyi''' ===
Odzii nkonyim wɔ [[Ɔberɛfɛw]] 10, 2015 primaries maa Korley Klottey mansin a ɔwɔ [[Nkran Kuropɔn Mantɔw]] na ɔkɔɔ do dzii nkonyim wɔ 2016 Ghana amansan abatow a wɔtoo no [[Mumu]] 7, 2016 no mu.<ref name="yen.com.gh">https://yen.com.gh/28869-ndc-primaries-dr-zanetor-rawlings-wins-korle-klottey-primaries.html</ref> Seseiara ɔyɛ Klottey Korle Mansin no Mbrahyɛbaguanyi.<ref name="yen.com.gh"/> Ɔsom wɔ Bɔbeasu na Mbofra Boayikuw nye Ndzɛmba a W'etwa Hɛn Ho ehyia, Nyansahu nye Mfiridwuma Boayikuw no mu. Okitsa n'akongua do Wɔ afe 2020 amansan abatow no mu.
== Ankorankor asetsena ==
Zanetor Agyeman-Rawlings wɔ mba ebiasa.
== Mboaedze ==
<references responsive="" />
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0ze1vpaimf0pikww6o51izsi7r2sacf
Ziniare
0
1094
6437
6061
2023-04-21T12:38:57Z
JhsBot
58
bot: Removing interwiki template; the page is now connected to [[d:Q15647343]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q15647343}}
'''Ziniaire''' yɛ kurow bi a ɔwɔ Oubritenga mansin mu wɔ Burkina Faso. Ɔyɛ Oubritenga Mantɔw na Plateau-Finimfin Mantɔw ahenkurow.<ref>https://www.citypopulation.de/en/burkinafaso/cities/</ref>
== Nhwɛdo ==
[[Nkyekyεmu:Kurow wɔ Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:kurow a ɔwɔ maps]]
[[Nkyekyεmu:Burkina Faso]]
[[Nkyekyεmu:Mbea a nnyimpa dɔɔso wɔ Plateau-Finimfin Mantɔw mu]]
[[Nkyekyεmu:Oubritenga Mansin]]
[[Nkyekyεmu:Plateau-Finimfin Mantɔw mu asase ho nsɛm a wɔakyerɛw]]
33eb3krixyw4cbh1vz1mroggo8q54x0
Zion Asɔr
0
1095
6063
6062
2023-04-20T19:31:27Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
A.M.E.Zion yɛ asɔr a ɔwɔ nkorbata pii wɔ Ɔman mu. Hɛn banodzi nye okunyi Hilliard Dogbe.
foo4v76793hiv9ndvwjq37xq7qd2rls
Zuta Mary Nartey
0
1096
11474
11342
2023-11-23T11:14:51Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q21167168}}'''Zuta Mary Nartey''' (a wɔ sanso frɛ no Mary Zutah Narteh, wɔwoo no [[Ɔberɛfɛw]] 14, 1987) yɛ Ghananyi a ɔtow pea.
== Javelin ==
Wɔ afe 2012 mu no ɔtɔ do anan wɔ African Championships in Athletics wɔ Porto Novo a odzii mita 49.69.[1]
Wɔ afe 2014 mu no, ɔtɔ do du-biako wɔ Commonwealth Games dwumadzi a ɔkɔɔ do wɔ Glasgow no mu, odzii silver wɔ African Championships in Athletics wɔ Marrakech na ɔdze iyi hoahoa ne ho dɛ odzii mbirikatu a ɔyɛ mita 52.57, na ɔtɔ do awotwe wɔ IAAF Continental Cup a ɔkɔɔ do wɔ Marrakech ] .
Ɔsan nso nyaa silver nkonyimbɔdze wɔ Afrika Agor dwumadzi a ɔkɔɔ do wɔ Brazzaville wɔ afe 2015 mu.[1][3]
Ɔtɔɔ do anan wɔ afe 2016 mu wɔ African Championships in Athletics a ɔkɔɔ do wɔ Durban a odzii mita 45.40.[1][4]
Wɔ afe 2018 mu no onyaa silver nkonyimbɔdze wɔ Sekondi-Takoradi GAA(Ghana Athletics Association) Circuit mu a odzii mita 45.35.[1]
== Shot put ==
Wɔ afe 2002 mu no Nartey yɛɛ shot put ahyɛnsiwdze bi a ɔyɛ mita 11.70 wɔ mber a na ɔwɔ Osei Kyeretwie Senior High School wɔ Ashanti Regional Super Zonal agor dwumadzi akansie a kɔ pim mfe 18 obiara enntu dɛm ahyɛnsiwdze no gye dɛ Rashida Abass a ofri Prempeh College na wɔ afe 2019 otum sesa no.
== Mboaedze ==
https://worldathletics.org/athletes/ghana/zuta-mary-nartey-14532701
https://www.libe.ma/Modeste-prestation-de-la-selection-marocaine-aux-Championnats-d-Afrique-d-athletisme_a53170.html
https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/SportsArchive/GAA-national-circuit-opens-at-Tamale-stadium-508093
== Abɔtsen do nkitahodzi ==
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
jl86pq6q4cruusnuz6meytygq4csxag
Zynnell Zuh
0
1097
7794
7782
2023-05-05T15:19:27Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Lydia Zynnell Zuh''' (wɔwoo no [[Dzifuu]] 18, 1990) ɔyɛ Ghananyi ntar pam ho ɔbenfo (fashion icon), odziyifo (actress), ɔkyerɛwfo (writer), seneyɛfo (producer), tɛlɛbihyen nyimpa na ɔdɔfo a ofi Firaw mantɔw mu wɔ Ghana.[1] Ɔdze nye no ho bɔɔ Ghana seneyi edwuma wɔ afe 2004 mu na fisti dɛm ber no onyaa abadobɔdze ahorow bi wɔ n’edwuma ho a dzea ɔka ho nye, Glitz Ɔkwan Abasobɔdze (Glitz Style Awards), Kurow mu Nnipa Anigyede Abasobɔdze (City People Entertainment Awards) na Sikakɔkɔɔ Sinyi Abasobɔdze (Golden Movie Awards).[2][3][4][5]
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Zynnell Zuh wɔwoo no wɔ Nkran, Ghana. Onyaa ne ntoado skuul nwomasua wɔ Wesley Girls Senior High School. Na ɔtoa do kɔ University of Ghana na onyaa abɔdzin nkrataa wɔ Geography na Information Studies mu.[6]
== Edwuma ==
Zynnell Zuh dze nye ho bɔɔ Ghana Movie Industry wɔ afe 2004. Odzikan da ne ho edzi wɔ TV dwumadzi a ɔyɛ ‘Sticking to the Promise’ a Point Blank Media na wɔdze too gua. Siniyɛfo no, a wɔ Shirley Frimpong-Manso da no edzi no, bɛgye dzin yie wɔ 2010 na ɔyɛ sini ntsiatsia ahorow na sini , a ibi nye'Tears of a Smile'.[7][1] Ɔsanso dze ne ho hyɛ sini twa dwumadzi nhyehyɛɛ mu na ɔhyehyɛɛ sini Love Comes Around, a Ɔdze nyaa Abasobɔdze wɔ 2015 Africa Magic Viewer's Choice awards mu.[8]
Ɔhyehyɛ na ɔdze sini ''When Loves Comes Around, Love Regardless'' na ''Anniversary to gua.''[6][9]
== Adɔyɛ ==
Wɔ 2016 mu no, na ɔyɛ Anamusifo ma United Against Child Poverty Campaign mu,dwumadzi nhyehyɛɛ a African Rights Initiative International dze too gua dze boa dɛ oreyi mbofra a wodzi hyia efri Africa. Ɔsanso yɛ panyin a odzi akotsen wɔ Patron of Inspire Africa NGO.[6]
== Sinyi ahorow ==
Odzii akotsen wɔ sinyi beberee mu a bi nye:
''• Adams Apples''
''• Seduction''
''• Single six''
''• When Love comes around''
''• Love Regardless''
''• Anniversary''
''• Just Married''
''• Hire a Man''
''• Shampaign''
''• Deranged''
''• Crazy Lovely Cool (Musical Drama Series)''
''• The Table''
''• Life and Living It''
''• Different Shades of Blue''
• For Better For War
''• Wannebe''
''• Deadline''
== Abasobɔdze na Dzin bɔ ==
W'enya Abasobɔdze ahorow pii a ibi nye:[10][11][12][13][14][15][16][17]
== Ngyinado ==
Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' ''"Actress Zynnel Zuh strips down to her lingerie". www.ghanaweb.com. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"Ameyaw Debrah, Yvonne Okoro, Sarkodie, others nominated for City People Entertainment Awards in Nigeria - AmeyawDebrah.Com". AmeyawDebrah.Com. 2016-07-11. Retrieved 2018-03-31.''
'''• ^''' ''"Glitz Style Awards: Zynnell Zuh is the Serena Williams of Ghana's red carpet". www.pulse.com.gh. 2019-09-16. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"Actress Zynnell Zuh Breaks The Internet With Red Lingerie For Valentine (PHOTO)". Modern Ghana. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"Celebrating Zynnell Zuh: her top 10 red carpet moments – Glitz Africa Magazine". Retrieved 2019-10-12.''
• ^ Jump up to:'''''a''''' '''''b''''' '''''c''''' ''"Zynnel Zuh stuns in birthday photos". www.ghanaweb.com. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"Ghanaian actress Zynnell Zuh set to produce first movie, 'When Love Comes Around’ - MyJoyOnline.com". www.myjoyonline.com. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''Quarshie, M. (2016-09-07). "6 photos that prove Zynell Zuh is the sexiest actress in Ghana". Yen.com.gh - Ghana news. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''ameyawdebrah.com. "Zynnell Zuh's Movie ?When Love Comes? Premieres On December 19 - News Ghana". News Ghana. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"I'm not ready for marriage - Zynnell Zuh". www.graphic.com.gh. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"Zynnell Zuh wins Spice Lifestyle Award in Nigeria". www.ghanaweb.com. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"Zynnell Zuh Honoured With Green October Award". Modern Ghana. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''Online, Peace FM. "Zynnell Zuh Wins Most Stylish Movie Star Award". www.peacefmonline.com. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''"King Promise wins big at 2019 Glitz Style Awards". www.myjoyonline.com. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''Addo, Francis. "2nd Ghana Makeup Awards: Zynell Zuh and other celebrities win awards - News Ghana". News Ghana. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''today (2017-09-19). "Actress Zynnell Zuh Signed As Face of Relumins Skincare Range". Today Newspaper. Retrieved 2019-10-12.''
'''• ^''' ''Debrah, Ameyaw (2019-10-07). "Zynnell Zuh honoured for her contribution to Fashion and Style by La Mode Magazine in Nigeria". AmeyawDebrah.com. Retrieved 2019-10-12.''
6h7fk5abdjizhpc6eoo2ybwq0t5ja4j
Aboodoo
0
1098
6079
6078
2023-04-20T19:31:31Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
Aboodoo yɛ Mfantsefo edziban mapa no mu kor.
oauh41nih50msrqzskvmfc4puq7qddk
Adwindze
0
1099
6082
6081
2023-04-20T19:31:32Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
[[Fael:Vincent van Gogh - The Church in Auvers-sur-Oise, View from the Chevet - Google Art Project.jpg|thumb]]
4cx6s0zwsilmkpd7t6iy2ibaizkpr8g
Hilla limann
0
1102
12764
12760
2024-02-28T08:34:40Z
Stryn
1182
Reverted edits by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Robertjamal12|Robertjamal12]]
wikitext
text/x-wiki
'''Hilla Limann''', (mumu 12,1934 – sanda 23, 1998)
Hilla Limann yɛ anamusinye na amanyɛnnyi a ɔsom Ghanaman dɛ ɔmampanyin fi Fankwa 24,1979 kapem mumu 31,1981. Ɔyɛ ananmusinyi wɔ mbea bi tsedɛ Lome, Togo, Geneva, na Switzerland
Limann, a na ne dzin ankasa y3 'Babini', wɔwo no wɔ etsifi bea wɔ Gold Coast, kurow Gwollu wɔ Sissala n'atɔe wɔ atifi-atɔeyɛ mantɔw mu. Wɔwo no to hia abusua mu. Ɔperee nya nwoma sua pa, na onya edwuma wɔ aborɔkyir. Efii so, Owie basic skuul wɔ, Government Middle skuul wɔ Tamale, afe 1949 mu.
Wɔ 1957 na 1960 mu no, okosua political science wɔ London aborɔkyir man mu, wɔ skuul of Economics. Nkakrakaka onya diploma abodzen krataa wɔ French mu, Sorbonne suapɔn mu wɔ France. Abodzen nkrataa bɛberee na onyae, bi nso nye BA(Hons) degree wɔ abakɔsɛmu wɔ London na PH. D wɔ political science na Amanmara nhyehyɛ wɔ Paris Suapɔn mu.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
telu9lo14f5rldbpshc6el5eb4t4c7e
Kojo antwi
0
1103
6685
6093
2023-04-22T10:31:05Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Kojo Antwi''', a nedzin bio nye "Mr. Music Man", yɛ Ghana ndwomtownyi. Nedzin ankasa nye Julius Kojo Antwi na wɔwo no tow ebusua a ɔwɔ enuanom duebaasa, Oyin wɔ Darkuman kurow a ɔwɔ Nkran mu. Ɔwɔ albcme 22. "Tom & Jerry" y3 nendwom kor a wagye dzin wɔ West Africa Ghana.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
h9p8b8yxiyj6sqn34fcrx3qphu41p98
Kwame Addo-Kufffour
0
1104
7644
6707
2023-05-01T17:44:29Z
Robertjamal12
13
/* Amanyɛsɛmu */clean up, replaced: New Patriotic Party → [[New Patriotic Party]] using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Kwame Addo-Kuffour yɛ Ghanayi ɔmanyɛnyi nye dɔkotanyi a wɔ wo no Ayɛwoho 14,1940). ɔyɛ mbrahyɛbaguamunyi ma Manhyia wɔ afe 2001 kapem 2007. Addo Kufour yɛ aban soafo a wɔbɔ ɔman no ho ban wɔ Ɔmanpanyin dadaw John Kuffour n'aber do, a ɔyɛ no nua so. Ɔyɛɛ aban nanmusinyi a ɔhyɛ dza ɔkɔdo wɔ ɔman no mu wɔ Ɔberɛdzi bosoom ,afe 2008 nye 2009 mu.
== N'abrabɔ ahyɛse nye Nwomasua ==
Wɔ wo Addo-Kuffuor wɔ Ayɛwoho bosoom a ɔtɔdo du anan wɔ afe 1940. Onya n'abodzin nkraataa wɔ nwoma sua mu wɔ Cambridge suapɔn mu. Okitsa suahun wɔ Eduryɛ mu, osan sua adze wɔ Middlesex Medical Skuul Asopitsi nna Yesu suapɔn mu.
== Edwuma ==
Addo-Kufuor n'adwuma ara nye Dɔkota dwuma.
== Amanyɛsɛmu ==
Addo-Kufuor yɛ [[New Patriotic Party]] kuw ba.Ɔbɛyɛ mbrahyɛbaguamunyi wɔ Sanda bosoom mu wɔ 1997 , aber a odzi nkunyimwɔ abotow a ɔkɔrdowɔ Mumu bosoom wɔ afe 1996. Wɔ sanee yino dɛ mbrahyɛbaguamunyi wɔ Manhyia mpatamu wɔ kwasafoman a ɔtcdo anan wɔ Ghana man mu.
== Abatow ==
'''1997 Mbrahyɛbaguamu Abatow no'''
Wɔ yi Addo kɔ Mbrahyɛbaguamu wɔ Mumu afe 1996 abatown'akyir dɛ Kasamaafo ma Manhyia abatow mpatua a ɔwɔ Asanteman mu wɔ Ghana. Onya mba 59,227 wɔ 72,789 mba dodow a wɔtow no mu. Iyi ma onya ɔha mu nkyekyɛmu aduosia ebaasa tsia Owura Yaw Addai Boadu ,NDC amanyɛkuw nenyimpa, ɔno nya mba 13,562 ɔyɛ cha mu nkyekyɛmu duanan nye fa. Wɔ sane yii no wɔ ber a otwa Owura Samuel B.Donkoh, NDc nyi ɔnye no si akan , odzi mba 64,067 a ɔyɛɔha mu nkyekyɛmu eduowotwe kor twa Samuel B.Donkoh a onya mba 12,244 ɔyɛ ɔha munkyekyɛmu duenum, Salifu Mohammed nna PNC nyimpa a nso nya mba 1,614 ,ɔyɛɛ, ɔha nkyekyɛmu ebien nye du nna Nana O. Boateng a nso nya mba 443 .
=== 2004 '''Mbrahyɛbaguamu Abatow no''' ===
Wɔ yɛ Addo Kuffour Bekwai abatow mpasuamu mbrahyɛbaguamnyi wɔ Asanteman mu wɔ afe 2004 abatow no mu. Odzi nkunyim ma NPP amanyɛkuw no. N'empasua ka ho ma wɔ nya tsinabew eduosa esia wɔ mbrahyɛbaguam wɔ eduosa anan dodow a NPP amanyɛkuw no nyae wɔ Asantemanmu. NPP amanyɛkuw no nya mbrahyɛbaguam tsenabew ɔha nye eduonu ebaasa.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
0ks56z7dsfql8gyjeyi17c5bqsru2uk
Ludo
0
1105
6726
6111
2023-04-22T10:37:49Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Ludo''' (LUDU)yɛ agor a agofomba ebien (2) dze kesi anan (4) na wodzi. Wɔdze hɔn amba anan twa kwan fi hɔn kurow mu kesi dɛ wobodu ewiei.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
ogtvszi8hcci7d8shes7rsxc5o1qsai
Sakordie
0
1106
6893
6117
2023-04-22T11:06:17Z
Robertjamal12
13
/* top */category using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q7424230}}
'''Michael Owusu Addo a dodowara frɛ no Sarkodie''' yɛ ndwomtownyi na ndwomkyerɛwnyi a ofi Ghana. Ɔsan so yɛ guadzinyi a ɔtse Tɛma- Ghana. No mbɔdzembɔ wɔ ndwontow mu ama oenya abawdobɔdze beberee. Bi nye Vodafone Ghana ndwotow abawdobɔdze, 3Music, BET na dza ɔkeka ho.
[[Nkyekyεmu:Ghanafo]]
sk3gfqgejxgjzbnz3am6ucqadmc07qj
Sukwadwom
0
1107
6120
6119
2023-04-20T19:31:42Z
MF-Warburg
12
2 revisions imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
'''Sukwadwom''' yɛ awerɛhodwom a wɔtow no yaw mu wɔ eyiadze dze kyerɛ yaw a owufo no dze egya atseasefo.
Asantseman mu no, yɛwɔ hɔn a sukwadwom yɛ hɔn edwuma. Wosu wɔ nkorɔfo eyi ase dze nya sika dze bi hwɛ hɔn ebusuafo.
0qrwyjyrfnrnxr5pwu497phhhptbweg
Ɔberɛfɛw
0
1108
11329
10983
2023-09-14T12:32:46Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q123}}
'''Ɔberɛfɛw''' yɛ bosoom a ɔtɔ do dubiako wɔ afe mu, osiandɛ nna obiara n'abrabɔ ayɛ yie ama no( sika pii aba ama afarfo na ekuafo nyinara) ntsi, wohu hɔn brɛ a wɔ brɛɛ no nyinara ne fɛw.
bvcg1e92gt9v56xnrrkkvoxoohhifjt
Ɔbɛsɛ
0
1109
11328
10982
2023-09-14T12:30:42Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q124}}
'''Ɔbɛsɛ''' yɛ bosoom a ɔtɔ do du wɔ afe no mu. Ha so, nsu tɔ nkakrankakra a n'ano nnyɛ dzen. Dɛm nsu yi sɛɛ nduadzewa, ntsi sɛ eda ho wɔ nduadzewa bi a w'ayɛ yie wɔ haban mu na annkɛfa ammba fie a, dɛm nsu yi bɛsɛɛ no. Ono ntsi na bosoom yi nyaa ne dzin "Ɔbɛsɛ"(Ɔbɛsɛɛ) no.
eozlp5o5vjrj0bdpforafhwy96zel83
Ɔdapagyan
0
1110
11326
6130
2023-09-14T12:27:59Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
Ɔdapagyan ka mpanyimfo esunsum baasa a wodzii Mfantsefo hɔn enyim ma wobodur ndɛ Mankɛsemu. Ono nye wimu mbowa nyinara hɔn okokroko.
fbprkpuke3236tbrl0lnwy0u8rup8uz
Ɔhen
0
1111
11325
10995
2023-09-14T12:26:36Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Ɔhen''' yɛ nyimpa a wɔnam amandze na amanbrɛ kwan do eyi no dɛ ondzi nyimpakuw bi hɔn enyim na onbu man no.Ɔyɛ abodzin a Akanfo nko na wɔdze dzi dwuma. Akan kurow biara wɔ ɔhen, sɛ mpo ɔyɛ ekurase anaa Ɔman a.
==Abakɔsɛm==
g6pc0vcex8blvvf1st5m2napkyioxxe
Ɔson
0
1112
11344
11343
2023-09-14T13:40:14Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q7378}}'''Ɔson''' ka mpanyimfo esunsum baasa a wodzii Mfantsefo hɔn enyim ma wobodur ndɛ Mankɛsemu. Ɔno nye asaase do mbowa nyinara hɔn okokroko.
3efgou64e8zdnovgk5bmj1yolen2jh5
Ɔtsɛmbuafo
0
1113
11323
11167
2023-09-14T12:22:20Z
The-Efua-Resa
20
Nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''Ɔtsɛmbuafo''' yɛ nyimpa obua nyia a w'edzi fɔ no atsɛn wɔ asɛndzibea.Onnyɛ nyia w'edzi fɔ nkɔtsenn,obiara wɔdze asɛm roto no do so.
estg6t9nfjesf38dtyy8yjb3ka1zxbk
Wikipedia nkɔmbɔdzibea:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm
5
1114
7732
6143
2023-05-05T06:51:33Z
Lynorix
17
Lynessa Ofori moved page [[Nkɔmbɔdzibea:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm]] to [[Wikipedia nkɔmbɔdzibea:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm]]
wikitext
text/x-wiki
== Feminism and Folklore 2023 has been extended ==
[[Fael:Feminism_and_Folklore_2023_logo.svg|right|frameless|300x300px|logo.svg]]
Dear Wiki community,
Greetings from Feminism and Folklore International Team,
We are pleased to inform you that [[metawiki:Feminism and Folklore 2023|Feminism and Folklore]] an international writing contest on your local Wikipedia has been extended till the '''15th of April 2023'''. This is the last chance of the year to write about feminism, women biographies and gender-focused topics such as folk festivals, folk dances, folk music, folk activities, folk games, folk cuisine, folk wear, fairy tales, folk plays, folk arts, folk religion, mythology, folk artists, folk dancers, folk singers, folk musicians, folk game athletes, women in mythology, women warriors in folklore, witches and witch hunting, fairy tales and more
We would like to have your immense participation in the writing contest to document your local Folk culture on Wikipedia. You can also help with the translation of [[metawiki:Feminism and Folklore 2023|project pages]] and share a word in your local language.
Best wishes,
International Team Feminism and Folklore [[Dwumadzinyi:Tiven2240|Tiven2240]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Tiven2240|talk]]) 05:18, 30 March 2023 (UTC)
dqjxu8fz3cqlbgep9jdz93hu58jleqo
Nkɔmbɔdzibea:Amadu Seidu
1
1115
6145
6144
2023-04-20T19:31:52Z
MF-Warburg
12
1 revision imported: [TEST] importing fatwiki via a tool
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Module:IncubatorInterwiki
828
1116
6150
6149
2023-04-20T19:45:54Z
MF-Warburg
12
4 revisions imported: Importing from Incubator
Scribunto
text/plain
-- This module should remained unused in the Wikimedia Incubator.
-- It is meant to be exported to newly created wikis and be used there
-- with the {{INTERWIKI}} template until Wikidata support is enabled
-- for the wiki, and the template and module can be removed and deleted.
local p = {}
-- language codes with underscore '_', have to be translated to '-', to be readable for MediaWiki
local langcode = {
['bat_smg'] = 'bat-smg',
['be_x_old'] = 'be-x-old',
['cbk_zam'] = 'cbk-zam',
['fiu_vro'] = 'fiu-vro',
['map_bms'] = 'map-bms',
['nds_nl'] = 'nds-nl',
['roa_rup'] = 'roa-rup',
['roa_tara'] = 'roa-tara',
['zh_classical'] = 'zh-classical',
['zh_min_nan'] = 'zh-min-nan', -- a comma has to be added when new lines are added
['zh_yue'] = 'zh-yue'
}
local function endsWith(str, ending)
return ending == '' or str:sub(-#ending) == ending
end
local function getProjectAndLanguage()
local server = mw.ustring.gsub(mw.site.server, '//', '')
local serversplit = mw.text.split(server, '%.')
local lang = serversplit[1]
local project = mw.ustring.gsub(serversplit[2], 'wikipedia', 'wiki')
return {lang, project}
end
p.interwiki = function(frame)
local s = {}
-- If the page is connected to Wikidata, this module should do nothing.
if mw.wikibase.getEntityIdForCurrentPage() then
return ''
end
local qid = frame.args.qid or frame:getParent().args[1] or frame:getParent().args.qid or ''
local thislang = getProjectAndLanguage()[1]
local thisproject = getProjectAndLanguage()[2]
thislang = mw.ustring.gsub(thislang, '-', '_')
thislang = mw.ustring.gsub(thislang, 'be_tarask', 'be_x_old')
if not mw.ustring.match( qid, '^[Qq][1-9]%d*$' ) then
return ''
else
if qid then
local entity = mw.wikibase.getEntity(qid)
if entity and entity.sitelinks then
for i, j in pairs(entity.sitelinks) do
if endsWith(j.site, thisproject) then
local lang = mw.ustring.gsub(j.site, thisproject, '')
if (langcode[lang] or #lang <= 3) and lang ~= thislang then
-- Special case for the Norwegian Bokmål Wikipedia;
-- use 'nb' instead of 'no' for that one site
if j.site == 'nowiki' then
lang = 'nb'
end
lang = langcode[lang] or lang
local iwtext = '[[' .. lang .. ':' .. j.title .. ']]'
table.insert(s, iwtext)
end
end
end
end
end
end
return table.concat(s, '\n')
end
return p
fyq0scgsenehwap3fdrmq6oqlwswhgn
Nhwɛdo:INTERWIKI
10
1117
6158
6157
2023-04-20T19:46:20Z
MF-Warburg
12
7 revisions imported: Importing from Incubator
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>__EXPECTED_UNCONNECTED_PAGE__<p id="wminc-interwiki" data-wikidata-id="{{{1|{{{qid|}}}}}}">{{#invoke:IncubatorInterwiki|interwiki|qid={{{1|{{{qid|}}}}}}}}</p></includeonly><noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
64j7ymjddkdgt8ivpeya0y70oum9wbc
Main Page
0
1118
11373
6160
2023-09-24T16:36:39Z
EmausBot
588
Fixing double redirect to [[Kratafa Tsitsir]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Kratafa Tsitsir]]
n68q4eb31tiq8qimn3qd21c5i4t48r4
Dwumadzinyi:Koavf
2
1119
6161
2023-04-21T03:32:53Z
Koavf
110
Created page with "{{#babel:fat-0|en|es-2|de-1|pt-1}} [https://en.wikipedia.org/wiki/User:Koavf !!!!]"
wikitext
text/x-wiki
{{#babel:fat-0|en|es-2|de-1|pt-1}}
[https://en.wikipedia.org/wiki/User:Koavf !!!!]
0zhdo1ria91y30mng8x9zz4p5zjdw5g
MediaWiki:Mainpage
8
1120
6440
2023-04-21T12:50:59Z
Jon Harald Søby
40
Created page with "Kratafa Tsitsir"
wikitext
text/x-wiki
Kratafa Tsitsir
j6p3muqrvnqdd5kets06tvyd37a91dx
Dwumadzinyi:Hugo.arg
2
1121
6445
2023-04-21T16:12:24Z
Hugo.arg
123
Created page with "{{#babel:lt|en-3|es-2|ru-2|pt-1|hi-1|sa-2|fat-0}} Hi! I'm a user from Lithuania, a sysop of Samogitian and Guarani wikipedias. You can contact me '''[[:lt:User talk:Hugo.arg|here]]''' *'''[[commons:User:Hugo.arg/Gallery|My gallery in commons]]''' [[file:A normal day in at Elmina.jpg|thumb|left|350px|South Ghana]] [[lt:Naudotojas:Hugo.arg]]"
wikitext
text/x-wiki
{{#babel:lt|en-3|es-2|ru-2|pt-1|hi-1|sa-2|fat-0}}
Hi! I'm a user from Lithuania, a sysop of Samogitian and Guarani wikipedias.
You can contact me '''[[:lt:User talk:Hugo.arg|here]]'''
*'''[[commons:User:Hugo.arg/Gallery|My gallery in commons]]'''
[[file:A normal day in at Elmina.jpg|thumb|left|350px|South Ghana]]
[[lt:Naudotojas:Hugo.arg]]
qrkd2fyq4g3m1e5gg69houtv15x57s7
Nhwɛdo:Top Banner
10
1122
7432
7277
2023-04-25T11:15:38Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
{| style="margin-top:10px; background:none; text-align: center; width: 100%;"
|-
| style="font-size:182%; border:none; margin:0; padding:.1em; color:#000;" | Akɔaba ba Fante [[Wikipedia]] do!
!
|-
|[[File:Wikipedia-logo-v2-fat.svg|center|150px]]
|-
| style="top:+0.2em; font-size:130%;"| Nyimdzee nwomapɔn a inntua kaw, a obiara tum dze ne nyimdzee ka ho.
|-
</div>
|}
84h5xv837cnwh7fu5ofvrvtn7rx8ifv
Nkyekyεmu:Ghanafo
14
1123
7002
2023-04-22T13:18:07Z
Robertjamal12
13
Created page with "Ghanafo"
wikitext
text/x-wiki
Ghanafo
mdq6x722g3q8rc61zwxut5o6rq9iuyr
Dwumadzinyi:Assilidjoe
2
1124
7004
2023-04-22T13:37:30Z
Assilidjoe
33
User page creation
wikitext
text/x-wiki
I edit articles in Wikipedia, wiki data, wiki library etc.
9vrbr4flsfzxnhenhpejdsxzzge1qef
Nhwɛdo:Feature Article/Article 2
10
1125
7233
2023-04-22T15:32:01Z
Robertjamal12
13
Created page with "[[File:Aaron Mike Oquaye 1.jpeg|thumb]] '''Aaron Mike Oquaye''' (wɔwoo no 4 [[Ebɔbira]] 1944) yɛ Ghana mbranyimfo (barrister) na amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛ Bagua no Kasafo a ɔtɔ do esia (6) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu fir afe 2017 kesi afe 2021. Ɔyɛ nwomanyimfo (academic), ɔman nanmusinyi (diplomat) na Baptist somfo, kan no na ɔwɔ aban mpanyimfo asomfo dwumadzi a ɔfa ahoɔdzen na nkitahodzi ho na ɔsan nso yɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɔhwɛ India..."
wikitext
text/x-wiki
[[File:Aaron Mike Oquaye 1.jpeg|thumb]]
'''Aaron Mike Oquaye''' (wɔwoo no 4 [[Ebɔbira]] 1944) yɛ Ghana mbranyimfo (barrister) na amanyɛnyi a ɔyɛɛ Mbrahyɛ Bagua no Kasafo a ɔtɔ do esia (6) wɔ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) mu fir afe 2017 kesi afe 2021. Ɔyɛ nwomanyimfo (academic), ɔman nanmusinyi (diplomat) na Baptist somfo, kan no na ɔwɔ aban mpanyimfo asomfo dwumadzi a ɔfa ahoɔdzen na nkitahodzi ho na ɔsan nso yɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɔhwɛ India na Maldives (Ghanaian High Commissioner to India and Maldives) do wɔ Kan Ɔmanpanyin J. A. Kufuor aber do.
[[Aaron Mike Oquaye|Toa so kan wɔ ha...]]
38um9eejv89zlm50gnqgxbbdh8xzyuq
Wikipedia:Featured Articles
4
1126
7234
2023-04-22T15:32:51Z
Robertjamal12
13
Created page with "# [[Aaron Mike Oquaye]]"
wikitext
text/x-wiki
# [[Aaron Mike Oquaye]]
89i099qg9tcsvq9z9kk1xlbplmurlei
Nhwɛdo:Feature Articles All
10
1127
7269
7246
2023-04-22T17:14:57Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
{{Feature Article/section
|image=HSutvald2.svg
|header=Akyerɛwsɛm a yɛapaw ato hɔ
|content={{Feature Article/Article 2}}
|down= [[Wikipedia:Featured Articles|Atwerɛsɛm a adikan aba]]
}}
{{-}}
{{Feature Article/section
|image=HSbra2.svg
|header=
Akyerɛwsɛm a oye
|content={{Good Article/Article 1}}
|down=[[Wikipedia:Good Articles|Atwerɛsɛm a adikan aba]]
}}
{{-}}
{{Feature Article/section
|image=Book red; question marks.svg
|header=Ana inyim...?
|content={{Did You Know/featured list 1}}
|down=[[Wikipedia:Did You Know|Atwerɛsɛm a adikan aba]]
}}
{{-}}
{{Feature Article/section
|image=PL Wiki InM ikona.svg
|header=Mfonyi a yɛapaw ato hɔ
|content=<div id="mf-image" title=File:Photo of the chief of Akropong.jpg>{{Featured Image/Image 1}}</div>
|down=[[Wikipedia:Featured Image|Mfoni a adikan aba]]
|font-size=95
}}
{{-}}
{| style="border-spacing:8px;margin:0px -8px; font-family:'Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif';"
| class="MainPageBG" style="width: 60%; border: 1px solid #cedff2; background-color: #ffffff; vertical-align: top; border-radius:10px" |
{| width="100%" cellpadding="2" cellspacing="5" style="vertical-align:top; background-color:#ffffff; -moz-border-radius:10px"
! style="background-color: #cedff2; font-size: 100%; border: 1px solid #B1CDEB; text-align: left; padding-left: 7px; border-radius:10px" class="nomobile " |<div class="nomobile" style="float:right;">[[File:Wbar_blue.jpg|link=|alt=]]</div><div style="float:left;" class="nomobile">[[File:Wikipedia_logo_bronce-200px.png|link=|22x22px|]] Nkrataafa soronko</div>
|-
| style="font-size: 90%" class="nomobile" |<div>{{Nkrataafa soronko}}</div>
|-
|}
|}
{{-}}
{{Feature Article/section
|image=RU Wiki FLP icon.svg
|header=Wikimedia dwumadi ahorow
|content={{Wikimedia projects}}
|down=[[View total pages]]
|font-size=90
}}
q30o9tzczrxv3agiyl8g0sk2dli3499
Nhwɛdo:Feature Article/section
10
1128
7236
2023-04-22T15:35:22Z
Robertjamal12
13
Created page with "<div style="text-align:left; position:relative; left:4px; top:2px; margin:0; font-family:'Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif'"> [[File:Bluebg rounded.png|link=|alt=]] <div style="position:absolute; left:5px; top:-6px;">[[File:{{{image|HSCirkel.svg}}}|38px|link=|alt=]]</div> <div style="position:absolute; left:40px; top:-5px;"><div style="font-weight:bold; border-bottom:none; font-size:130%; padding:.15em .4em;">{{{header}}}</div></div></div> <div style="padding-left:1..."
wikitext
text/x-wiki
<div style="text-align:left; position:relative; left:4px; top:2px; margin:0; font-family:'Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif'">
[[File:Bluebg rounded.png|link=|alt=]]
<div style="position:absolute; left:5px; top:-6px;">[[File:{{{image|HSCirkel.svg}}}|38px|link=|alt=]]</div>
<div style="position:absolute; left:40px; top:-5px;"><div style="font-weight:bold; border-bottom:none; font-size:130%; padding:.15em .4em;">{{{header}}}</div></div></div>
<div style="padding-left:10px; padding-bottom:5px; padding-top:2px; font-size:{{{font-size|100}}}%">
{{{content}}}<div align="right" style="font-size:95%;">{{{down}}}</div></div>
0uaz4vx6dxxhhn2u2nlo5veevm3hcki
Nhwɛdo:Good Article/Article 1
10
1129
7249
7237
2023-04-22T16:14:40Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
[[File:CASSIEL ATO BAAH FORSON.jpg|thumb]]
'''Cassiel Ato Baah Forson''' yɛ Ghana amanyɛnyi na ɔyɛ Ghana Amansin a ɔtɔ do anan (4) no Mbrahyɛ Bagua a ɔtɔ do esuon (7) na awɔtwe (8) no munyi a ɔgyina Ajumako-Enyan-Esiam Ambatow mpasua a ɔwɔ Central Mantɔw ananmu wɔ Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (NDC) tekiti do. Wɔ afe 2013 mu no ɔyɛɛ sikasɛm soafo abadziakyir (deputy minister for Finance).
[[Cassiel Ato Baah Forson|Toa so kan wɔ ha.....]]
5oq7dkxthosfginecj26ppgvw6aap7o
Wikipedia:Good Articles
4
1130
12769
12748
2024-02-28T08:34:49Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Robertjamal12|Robertjamal12]]
wikitext
text/x-wiki
# [[Cassiel Ato Baah Forson]]
rloevxtmrdeqx1n94g3ob4q3htyn8sc
Nhwɛdo:-
10
1131
7239
2023-04-22T15:52:16Z
Robertjamal12
13
Created page with "<br style="clear:{{{1|both}}};" />"
wikitext
text/x-wiki
<br style="clear:{{{1|both}}};" />
13tddz151m93ou2bidmqvf7mzn9cmen
Nhwɛdo:Did You Know/featured list 1
10
1132
7281
7250
2023-04-22T18:49:55Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
[[File:Seal of the Presidency of the Republic of Ghana.svg|thumb|150px|<small>Ghana manpanyin ahyɛnsode</small>]]
*Dɛ wɔ Ghana '''mbra 1960''' mu, a ɔyɛ Ghana mbra nwoma a odzi kan wɔ Ghana no, ɔmanpanyin no besi ahendzi amambu no anan.
Mbrahyɛbaguafo yi ɔmanpanyin dɛ ondzi Ghana do mfe enum. Sɛ obiara nnyi hɔ dɛ ɔmanpanyin a, wɔpaw nyimpa ebiasa dɛ wongyina mu dɛ ɔmanpanyin?
*Dɛ [[General Ignatius Kutu Acheampong]] dze coup d'etat tuu ɔmanpanyin[[ Akufo-Addo]] ne Ɔman Soafo Abrefa Busia na n'aban nyina?
c4x2d840hymwjcveg5txhzn06nytuii
Wikipedia:Did You Know
4
1133
12774
12746
2024-02-28T08:34:51Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Robertjamal12|Robertjamal12]]
wikitext
text/x-wiki
# Ghana mmra 1960
dis2y6wodx8b1x0xz8buzsa602l26ct
Nhwɛdo:Featured Image/Image 1
10
1134
7243
2023-04-22T16:07:06Z
Robertjamal12
13
Created page with "<div class="center">[[File:Takoradi Masquerade Festival 25.jpg|550px]]<br />'''Takoradi''' - [[Ghana]].</div>"
wikitext
text/x-wiki
<div class="center">[[File:Takoradi Masquerade Festival 25.jpg|550px]]<br />'''Takoradi''' - [[Ghana]].</div>
syip8aqa11unb9uaddd35niro7hwkmp
Wikipedia:Featured Image
4
1135
7244
2023-04-22T16:08:50Z
Robertjamal12
13
Created page with "<gallery class="center"> Photo of the chief of Akropong.jpg| Ghana Dance - 4803402503.jpg| File:Ghana accra.jpg </gallery>"
wikitext
text/x-wiki
<gallery class="center">
Photo of the chief of Akropong.jpg|
Ghana Dance - 4803402503.jpg|
File:Ghana accra.jpg
</gallery>
l1vogwk7ulwu0b34wscvl31d04uw1xg
Nhwɛdo:Wikimedia projects
10
1136
7247
2023-04-22T16:12:42Z
Robertjamal12
13
Created page with "{|class="layout" width="100%" align="center" cellpadding="4" style="text-align:left; background-color: transparent;" | align="center" | <imagemap>Image:Commons-logo.svg|31px default [[commons:|Commons]] desc none</imagemap> | '''<span class="plainlinks">[http://commons.wikimedia.org/ Commons]</span>'''<br />Free media repository | align="center" | <imagemap>Image:Wiktionary-logo-51px.gif|51px default [[wikt:|Wiktionary]] desc none</imagemap> | '''<span class="plainlinks"..."
wikitext
text/x-wiki
{|class="layout" width="100%" align="center" cellpadding="4" style="text-align:left; background-color: transparent;"
| align="center" | <imagemap>Image:Commons-logo.svg|31px
default [[commons:|Commons]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://commons.wikimedia.org/ Commons]</span>'''<br />Free media repository
| align="center" | <imagemap>Image:Wiktionary-logo-51px.gif|51px
default [[wikt:|Wiktionary]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://en.wiktionary.org/ Wiktionary]</span>'''<br />Dictionary and thesaurus
| align="center" | <imagemap>Image:Wikidata-logo.svg|51px
default [[d:|Wikidata]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://en.wikidata.org/ Wikidata]</span>'''<br />Free knowledge base
|-
| align="center" | <imagemap>Image:Wikiquote-logo.svg|51px
default [[q:|Wikiquote]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://en.wikiquote.org/ Wikiquote]</span>'''<br />Collection of quotations
| align="center" | <imagemap>Image:Wikibooks-logo.svg|35px
default [[b:|Wikibooks]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://en.wikibooks.org/ Wikibooks]</span>'''<br />Free textbooks and manuals
| align="center" | <imagemap>Image:Wikisource-logo.svg|35px
default [[s:|Wikisource]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://en.wikisource.org/ Wikisource]</span>'''<br />Free-content library
|-
| align="center" | <imagemap>Image:Wikispecies-logo.svg|35px
default [[wikispecies:|Wikispecies]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://species.wikimedia.org/ Wikispecies]</span>'''<br />Directory of species
| align="center" | <imagemap>Image:Wikiversity-logo.svg|41px
default [[v:|Wikiversity]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://en.wikiversity.org/ Wikiversity]</span>'''<br />Free learning materials and activities
| align="center" | <imagemap>Image:Wikimedia Community Logo.svg|35px
default [[m:|Meta-Wiki]]
desc none</imagemap>
| '''<span class="plainlinks">[http://meta.wikimedia.org/ Meta-Wiki]</span>'''<br />Wikimedia project coordination
|}
<noinclude>
foeojq0kyulmfkkxpfeafg3ph9fyvho
View total pages
0
1137
12763
12761
2024-02-28T08:34:35Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/212.5.158.111|212.5.158.111]] ([[User talk:212.5.158.111|talk]]) to last revision by [[User:Robertjamal12|Robertjamal12]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Special:AllPages]]
exvxgl0oxh9n6fqxokplo0yvbzotysp
Wikipedia:Edwuma akwankyerɛfo
4
1138
12729
12728
2024-01-31T05:22:50Z
UOzurumba (WMF)
780
/* Enabling Section Translation: a new mobile translation experience */
wikitext
text/x-wiki
__TOC__
[[File:Nuvola apps personal.png|100px|center|alt=|link=]]
[[File:Wikipedia Administrator.svg|right|thumb|Edwuma akwankyerɛfo ahyɛnsode.]]
Edwuma akwankyerɛfo yɛ nyimpa bi a Wikipedia apaw hɔn ato hɔ dɛ wɔnhwɛ biribiara a ɔkɔ do wɔ Fante Wikipedia yi do
==Edwuma akwankyerɛfo==
#
#
==Edwuma akwankyerɛfo aba kɔ==
#
==Bisa tum yi wɔ ha==
* [[Wikipedia:Admin requests]]
* [[meta:Requests for permissions]]
== Enabling Section Translation: a new mobile translation experience ==
{{int:Hello}} Mfantse Wikipedians!
Apologies as this message is not in your language, {{int:Please-translate}}.
The [[mw:Wikimedia_Language_engineering|WMF Language team]] is pleased to let you know about our plans to enable the [[mw:Content_translation/Section_translation|Section translation]] tool in Mfantse Wikipedia. For this, our team would want you to read about the tool and test it so you can:
* Give us your feedback
* Ask us questions
* Tell us how to improve it.
Below is background information about Section translation, why we have chosen your community, and how to test it.
'''Background information'''
[[mw:Content_translation|Content Translation]] has been a successful tool for editors to create content in their language. More than one million articles have been created across all languages since the tool was released in 2015. The Wikimedia Foundation Language team has improved the translation experience further with the Section Translation. The WMF Language team enabled the early version of the tool in February 2021 in Bengali Wikipedia. Through their feedback, the tool was improved and ready for your community to test and provide feedback to make it better.
[https://design.wikimedia.org/strategy/section-translation.html Section Translation] extends the capabilities of Content Translation to support mobile devices. On mobile, the tool will:
* Guide you to translate one section at a time in order to expand existing articles or create new ones.
* Make it easy to transfer knowledge across languages anytime from your mobile device.
Mfantse Wikipedia seems an ideal candidate to enjoy this new tool since it has a Content Translation tool enabled by default.
We plan to enable the tool by 15th of February 2024, if there are no objections from your community. After it is enabled, we’ll monitor the content created with the tool and process all the feedback. In any case, feel free to raise any concerns or questions you may already have in any of the following formats:
* As a reply to this message
* On [[mw:Talk:Content_translation/Section_translation|the project talk page]].
'''Try the tool'''
Before the enablement, you can try the current implementation of the tool in [https://test.m.wikipedia.org/w/index.php?title=Special:ContentTranslation&from=en&to=fat&sx=true#/sx our testing instance]. Once it is enabled on Mfantse Wikipedia, you’ll have access to https://fat.wikipedia.org/wiki/Special:ContentTranslation with your mobile device. You can select an article to translate, and machine translation will be provided as a starting point for editors to improve.
'''Provide feedback'''
Please provide feedback about Section translation in any of the formats you are most comfortable with. We want to hear about your impressions on:
* The tool
* What you think about our plans to enable it
* Your ideas for improving the tool.
Thanks, and we look forward to your feedback.
[[Dwumadzinyi:UOzurumba (WMF)|UOzurumba (WMF)]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:UOzurumba (WMF)|nkɔmbɔdzibea]]) 05:18, 31 Sanda 2024 (GMT) On behalf of the WMF Language team.
0tkvagylhzop7sx0kc8m8uefymrrhel
Palestina
0
1139
12906
7259
2024-04-09T10:50:53Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
Ɛyɛ asasesin a ɛwɔ Mediterranea Po no anafo fam apuei kosi Yordan Bon no mu, na wɔ nkyerɛase ahorow bi mu no, nkyerɛase no trɛw kɔ mmeae ahorow a ɛwɔ Asubɔnten Yordan apuei fam, a ɛwɔ Asia atɔe fam na ɛne Afrika atifi fam di nkitaho denam beae a ɛwɔ ne Sinai Po no so wɔ beae a nsasepɔn abien no hyiam, na ɛyɛ Levant anafo fam atɔe fa a ɛne Misraim di nkitaho no; Na ɛyɛ beae a amammerɛ, aguadi ne amammuisɛm twam na ɛtwam de ka ne titiriw wɔ nyamesom ahorow abakɔsɛm mu ho, na ɛno nti ne nkurow pii wɔ abakɔsɛm anaa nyamesom mu hia, titiriw Yerusalem. Ɛnnɛ, abakɔsɛm mu mantam no ahye gyina amammui ahyehyɛde ahorow pii a wɔde asisi so: Israel Man (a wɔde sii hɔ wɔ 1948 ɔko no mu bere a wotuu Palestinefo ɔpehaha pii fii wɔn kurom fii wɔn afie mu akyi), West Bank ne Gaza Strip, . a Israel gyee no wɔ 1967 ɔko no mu.Palestine tumidi bi a ɛhyɛ ne ho so a ɛhwɛ ɔmanfo no ɔmanfo nsɛm so fi 1994 a egyina Oslo Apam ahorow so, de ka Gaza Mantam a wɔde ahyɛ Palestine Ɔman no ase koraa no ho Tumi fi bere a Israel twee ne ho fii Gaza Strip wɔ afe 2005. Wɔ afe 2007 mu no, amammui tumi a wɔkyekyɛe wɔ mmeae a ɛwɔ ahofadi no maa tumidi baa Gaza Strip ne foforo wɔ West Bank nkurow mu. Wobu akontaa sɛ nnipa dodow a wɔwɔ saa ahye yi mu bɛyɛ nnipa 11,900,000, efisɛ nnipa a wɔwɔ abakɔsɛm mu Palestina nnɛ no fa kɛse yɛ Arabic kasafo (Nkramofo ne Kristofo), bere a emu nnipa no fa foforo no yɛ Hebri kasafo, Yudafo som akyidifo, atubrafo ne nnipa foforɔ mma, na wɔn ɔha mu nkyekyɛmu yɛ Ɛnnɛ 49%, berɛ a Arabfoɔ yɛ 46%.
Wɔ amammuisɛm mu no, Palestine yɛ ahobammɔ mmeae a emu yɛ den sen biara wɔ wiase no mu biako esiane nea amanaman ntam nnipa hokwan ahyehyɛde ahorow pii bu no sɛ ɛyɛ Israel mmara so bu a wɔde tia Palestine ɔmanfo a wɔnyɛ asraafo nti, de ka atrae dwumadi ahorow a ɛma tebea no mu yɛ den no ho, de ka mmusua mu nyiyim a wɔyɛ no ho, te sɛ sɛ Israelfo mpaapaemu ɔfasu a osii wɔ West Bank a nnipa pii buu no sɛ ɛyɛ mmusua mu nyiyim no, saa nneɛma yi nyinaa maa ahobammɔ tebea bɔne bae. Efi bere a wɔde Palestine Ɔman Aban no sii hɔ wɔ 1993 mu no, wɔde edin Palestine no adi dwuma wɔ amanaman ntam wɔ nsɛm bi mu de akyerɛ nsasesin a ɛtɔ mmere bi a ɛkyerɛ nsasesin a ɛhyɛ Palestina Aban no nniso ase. Ɛdefa Palestina abodin ho no, ɛkyerɛ nnɛ, ne titiriw fi 1948, Arabfo a wɔwɔ ɔmantam no mu nyinaa (bere a Yudafo a wɔte hɔ no mpɛ sɛ wɔmfa saa abodin yi nni dwuma mfa nkyerɛ wɔn ho).
==date no==
Palestine wɔ beaeɛ a ɛyɛ fɛ wɔ Egypt, Lebanon, Syria ne Jordan ntam.Ɛyɛ nkrasɛm asase ne nnipa anibuei akokoaa.Anibuei aduonu baako twaam faa ne kuro a akyɛ paa, Yeriko, mu firi mfirihyia apem a ɛtɔ so awotwe A.Y.B. Ɛyɛ Yudafo ne Kristofo som no mmofra awotwaa, na asase yi wɔ abakɔsɛm a ɛware a egyina amammerɛ, nyamesom, aguadi ne amammuisɛm so. Wɔ Palestina no, abakɔsɛm mu adanse ka asase yi abakɔsɛm tenten a ɛka bom fi bere a edii abakɔsɛm anim no ho asɛm. Nnipa a wɔn mfe akɔ anim sen biara a wonim wɔn sɛ wɔtraa asase yi so ne Kanaanfo. Na nnipa ahorow pii na wodi ɔmantam no so, a tete Misrifo, Filistifo, Israelfo, Asiriafo, Babilonfo, Persiafo, Helafo, Romafo, Byzantinefo, Arabfo Kalifafo, Mmeamudua Ho Akodifo, Ayyubidfo, Mamlukfo, Ottomanfo, Britaniafo ne awiei koraa no Israelfo wɔ 1948 Nakba akyi.
==fibea ahorow==
<references />
sn6t5olay0elkd01ljp4hipzzdn6omb
Wikpedia:Mboa
0
1140
7256
2023-04-22T17:04:16Z
Robertjamal12
13
Created page with "[[File:Wikipedia help symbol.svg|150px|center|alt=|link=https://ha.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Taimako]] <h2 style="background:#0077D4; border:1px solid #f9fdfd; color: #FFFFFF; font-weight:bold; padding:.3em;">Ebotum ebisa mboa wɔ [[Wikipedia|Fante Wikipedia]] do</h2> <div style="margin: 3px 1px 4px 1px; padding: 5px; text-align:center; border-style: solid; background:#fafcfe; border:1px solid #a3b0bf;">'''Sɛ wo hia mmoa biara ɛwɔ ha a, wobɛtumi abisa Twi Wikiped..."
wikitext
text/x-wiki
[[File:Wikipedia help symbol.svg|150px|center|alt=|link=https://ha.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Taimako]]
<h2 style="background:#0077D4; border:1px solid #f9fdfd; color: #FFFFFF; font-weight:bold; padding:.3em;">Ebotum ebisa mboa wɔ [[Wikipedia|Fante Wikipedia]] do</h2>
<div style="margin: 3px 1px 4px 1px; padding: 5px; text-align:center; border-style: solid; background:#fafcfe; border:1px solid #a3b0bf;">'''Sɛ wo hia mmoa biara ɛwɔ ha a, wobɛtumi abisa Twi Wikipedia adwuma nkwankyerɛfoɔ a edidi so yi'''<br/><div class="hlist hlist-separated" style="font-size: 85%;">
*
*
</div></div>
1q5abt8pzo5krcpg414jnhcuno8p8tp
Fante kasa a wɔka
0
1141
12854
7267
2024-04-09T10:39:00Z
Robertjamal12
13
/* Etymology ho adesua */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Fanti, Fantse''', anaa Mfantse, yɛ Akan kasa a ɛkɔ so no mufo atitiriw baasa no mu biako, ne Asante ne Akuapem, abien a etwa to no nyinaa bom frɛ Twi, a wɔne wɔn nyinaa te ase. Wɔka no titiriw wɔ Ghana mfinimfini ne kesee fam mantam mu ne nkurow a wɔte mu wɔ mmeae afoforo wɔ Ghana atɔe fam, Ivory Coast, ne Liberia, Gambia ne Angola nso. Fante yɛ Fantefoɔ kasa a wɔtaa ka, a wɔn mpɔtam biara wɔ n’ankasa kasa nketewa, te sɛ Agona, Anomabo, Abura, ne Gomoa, ne nyinaa yɛ nea obiara tumi te aseɛ. Schacter ne Fromkin kyerɛkyerɛ Fante kasa akuw atitiriw abien mu: Fante 1, a ɛde nnyigyei nkyerɛwde-awiei /w/ di dwuma na ɛnam so ma nsonsonoe da kaw ("asaw") ne ka ("ka"); ne Fante 2, baabi a saa nsɛmfua yi yɛ homophonous. Wɔkyerɛkyerɛ Fante kwan a wɔahyɛ da ayɛ wɔ mfitiase ne ntoaso sukuu ahorow mu. Fantefo pii ka kasa abien anaa kasa abien na dodow no ara tumi ka Twi<ref>https://www.ethnologue.com/25/language/aka/</ref>.
Akasafoɔ a wɔda nsow ne Kardinal Peter Appiah Turkson, Jane Naana Opoku-Agyemang,citation needed kan Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfoɔ Panyin Kofi Annan, ne kan Ghana ɔmampanyin Kwame Nkrumah ne John Atta Mills . Maya Angelou suaa Fante sɛ ɔpanyin wɔ ne tena Ghana no mu.
Ɛnnɛ nnipa bɛboro ɔpepem 6 na wɔka Fante kasa wɔ Ghana titiriw wɔ Mfinimfini ne Atɔe Fam. Wɔka no kɛse nso wɔ Tema, faako a nnipa dodow no ara a wɔwɔ saa kurow no mu yɛ Fante kasafo ankasa a wɔtraa hɔ bere a wosii hyɛn gyinabea foforo no akyi no.
==Etymology ho adesua==
Edin "Fante" no wɔ nkyerɛaseɛ mmienu a ɛbɛtumi aba, mmienu no nyinaa fa Asantefoɔ a wɔbɛn wɔn ho. Nea edi kan no ka sɛ wɔtoo Fantefo din esiane wɔn amanne a ɛne sɛ wodi akutu, anaa efan, bere a Asantefo di nhabannuru foforo a wɔfrɛ no san nti; nea ɛto so abien, sɛ Fantefo no mu paapaee fii Asantefo no ho, nyaa din ofa-tew, "fa a ɛtetew mu". Nanso, sɛnea ɛnne nnyigyei nhyia no, abusuabɔ biara a saa nkyerɛase ahorow yi de kyerɛ sɛ ɛne Asante no wɔ no yɛ nea enni bere mu: Asantefo no sɔre dii tumi wɔ afeha a ɛto so 17 awiei ne 18 mfiase mu hɔ, na Fante-Asante mu mpaapaemu no nyaa nkɔso wɔ afeha a ɛto so 18 no awiei nkutoo , bere a edin "Fante" no akyɛ koraa. Wonnim nokware etymology.citation needed.
==fibea ahorow==
<references />
05585dy914gki24yjv9u2pc8t21on40
Nhwɛdo:Nkrataafa soronko
10
1142
7270
7268
2023-04-22T17:15:53Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
{| width=100% style="font-family: Arial, Helvetica, Verdana, sans-serif; font-size: x-medium;"
| width=3%| [[File:Nuvola apps personal.png|50px|center|alt=|link=https://ha.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Admin]]
| width=46% style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''Kasa kyerɛ edwuma kwankyerɛfo'''
• Sɛ epɛ dɛ enye edwuma kwankyerɛfo kasa a, kɔ '''[[Wikipedia:Edwuma akwankyerɛfo|edwuma akwankyerɛfo krataafa yi do]]'''
<!---------------------------------------------------------------->
| width=3%| [[File:Gnome-help-faq-dark.svg|50px|center|alt=|link=https://ha.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Kofan_al%27umma]]
| width=46% style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''Nkitahodzi'''
•[[Kratafa Tsitsir|Di nkitahodzi wɔ ha]]
|-
| width=3%| [[File:Wikipedia help symbol.svg|60px|center|alt=|link=https://ha.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Taimako]]
| style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''Mboa'''
•[[Wikpedia:Mboa|Mboa a no ho hia wɔ ha]] • [[Wikipedia:Mmra num|Wikipedia mmra num]] • [[Help:Typing Fante|Mbrɛ yɛkyerɛw Fante]]
<!---------------------------------------------------------------->
| width=3%| [[File:Crystal Clear check boxes.png|60px|center|alt=|link=]]
| width=46% style="border-bottom: 1px dashed #AAAAAA;" | '''Akyerɛwsɛm'''
• [[Nhwɛdo:Create New Article|TTsew akyerɛwsɛm fofor]] • [[Special:statistics|Nkrataafa dodow a ɔwɔ ha]]
|-
|}<noinclude>
</noinclude>
2kgl5kqfws8jixfu9170mtvo7909m51
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12
3
1143
7459
7458
2023-04-26T18:41:02Z
Yaw tuba
14
Undo revision 7458 by [[Special:Contributions/Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[User talk:Yaw tuba|talk]])
wikitext
text/x-wiki
== akwaaba ==
Hello m’adamfo!
Ɛyɛ me ahomaso sɛ meyi Wikipedia no fã yi adi.
Na mɛma eyinom anya nkɔso bere nyinaa, efisɛ mewɔ kasa yi ne kasa yi ho nimdeɛ pa.
Mɛyɛ dɛn aboa wo? [[Dwumadzinyi:Osps7|Osps7]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Osps7|nkɔmbɔdzibea]]) 17:17, 22 Ebɔbira 2023 (GMT)
Me nyɛnko [[user:Osps7|Osps7]], M'enyi asɔ wo mboa a edze aboa Wikipedia yi. Ɔnam dɛ ɔyɛ wiki fofor ntsi, yɛroboa esiesie no ye. Mboa biara a botum dze aboa no yɛgye to mu.
Meda wo ase. -- [[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|nkɔmbɔdzibea]]) 10:52, 25 Ebɔbira 2023 (GMT)
dm559hfgz2d4k024dc4wwidrlgxhdi5
Nhwɛdo:Krataa Fuforo/styles.css
10
1144
7278
7276
2023-04-22T17:25:55Z
Robertjamal12
13
sanitized-css
text/css
/* All styles for main page */
.MainPage {
font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif;
font-size: 100%;
}
snz29xb1ek76g6agkj7xdqhxzg0wags
Nkyekyεmu:Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009
14
1145
7282
2023-04-22T20:26:25Z
Robertjamal12
13
Created page with "Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009"
wikitext
text/x-wiki
Ghana mbrahyɛbaguafo 2005-2009
dnxull0x2jfuiw5c3f9v8sx7dg14ej1
New Patriotic Party
0
1146
12897
11418
2024-04-09T10:49:21Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1148441}}'''New Patriotic Party''' (NPP) yɛ amanyɛkuw a ɔwɔ finimfin-nyimfa na ahofadzi-kɔnsɛvetif wɔ [[Ghana]]<ref>https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202202/460000.php</ref>. Fitsi ber a wɔdze Ghana yɛɛ dɛmokrasi wɔ afe apem ahakron eduokron ebien(1992) mu no, abɛyɛ amanyɛkuw ebien wɔ [[Ghana]] amanyɛsɛm mu a ɔwɔ tum kɛse wɔ Ghana amambusɛm mu no mu kor, a ma ɔnyw no risi akan tsitsir nye finimfin-benkum National Democratic Congress (NDC). John Kufuor a ofi NPP mu no yɛɛ Ghana Ɔmanpanyin fitsi mfe mpem ebien na kor(2001) kesi mfe mpem ebien na akron(2009)<ref>https://www.myjoyonline.com/journalist-attacked-for-filming-altercation-at-npp-constituency-election-at-ajumako/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20121007213454/http://ghanaian-chronicle.com/npp-has-track-record-of-protecting-the-public-purse-says-nana-addo/</ref>. Wɔ abatow a wɔtoo wɔ Mumu 7, 2004 mu no, amanyɛkuw no nyaa ngua 230 no mu 129. NPP ananmusinyi nye Kufuor, a wɔsan paw no dɛ ɔmanpanyin a onyaa aba a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonum ebien ekyir pɔw eduosuon enum(52.75%).New Patriotic Party ahyɛnkyerɛdze nye Ebibirim ɔson na New Patriotic Party no kɔla a ɔyɛ kɔkɔ,fitaa, na bruu<ref>http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4077835.stm</ref>.
Mfe mpem ebien na awɔtwe amansan abatow mu no, NPP ananmusinyi Nana Akufo-Addo gyee too mu dɛ odzii nkogu wɔ ɔmanpanyin abatow a wɔdze sii akan kɛse no mu wɔ sombo a wɔbɔɔ no dɛ wɔayɛ abatow a ɔyɛ akohwi no mu, na Akufo-Addo nyaa abatow no mu 49.77%, ber a John Atta Mills NDC nyi no nyaa abatow no mu ɔha nkyɛmu eduonum ekyir pɔw eduonu ebiasa(50.23%)<ref>https://www.bbc.com/news/world-africa-20661599</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/person/New-Patriotic-Party-3187</ref>. Wɔ mfe mpem ebien na duebien(2012) amansan abatow mu no, NPP hyiaa tsebea a ɔtse dɛm ara fir abatow aba a Ghana Abatow Kɔmihyɛn (EC) dze too gua no mu. [[Nana Akufo-Addo]] nyaa abatow no mu ɔha nkyɛmu eduonan esuon ekyir pɔw eduosuon anan (47.74%), ber a NDC ananmusinyi John Mahama nyaa ɔha nkyɛmu eduonum ekyir pɔw esuon(50.7%) wɔ sombo a wɔbɔɔ no dɛ ɔyɛ abatow mu nsisi no mu. Wɔpaw Akufo-Addo dɛ NPP ananmusinyi a ɔtɔ do ebiasa wɔ afe mpem ebien na du esia(2016) abatow no mu na odzii Mahama do nkonyim wɔ abatow a odzi kan no mu(Ɔdze aba a ɔyɛ ɔha nkyɛmu eduonum ebiasa ekyir pɔw eduowɔtwe ebiasa dzii nkonyim wɔ abatow no mu)
== Abatow Mu Mbɔdzembɔ ==
[[File:Heiligendamm G8 2007 008.jpg|thumb|New Patriotic Party ne tsitsenanyi a ɔtɔ do ebien, John Agyekum Kufuor wɔ G8 nhyiamu a ɔtɔ do eduasa ebiasa(33rd) a wɔyɛɛ wɔ Mecklenburg-Vorpommern,Germany(Kufuor wɔ enyim,ma ɔtɔ do ebien wɔ benkum do)]]New Patriotic Party no esi akan wɔ ɔman no amansan abatow biara ber bɛn? wɔ Ghana fitsi ber a wɔhyɛɛ ase yɛɛ republic a ɔtɔ do anan wɔ afe 1992 mu.
New Patriotic Party no poow 1992 mbrahyɛbagua abatow mo, na wɔkaa dɛ 1992 ɔmanpanyin no wodzii akohwi wɔ abatow a wɔyɛɛ kan no mu.New Patriotic Party nwoma bi a wɔato no dzin "stolen Verdict" dze kyerɛw hɔn ɔkostia a wɔdze tsiaa 1992 ɔmanpanyin abatow no<ref>https://books.google.com.gh/books/about/The_Stolen_Verdict.html?id=dN9atwAACAAJ&redir_esc=y</ref>.
Wobu New Patriotic Party no dɛ United Gold Coast Convention no nkorbata, a ɔdaan bɛyɛɛ United Party wɔ afe apem ahakron eduonum afe no ewiei mu hɔ, Progress Party wɔ afe apem ahakron eduosia ewiei mu hɔ, Popular Front Party wɔ afe ahakron eduosuon (1970) afe no mu wɔ afe apem ahakron eduowɔtwe (1980) ahyɛse<ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/NPP-s-boycott-of-1992-parliamentary-elections-was-a-mistake-Hackman-1381816</ref>.
Ber a Jerry John Rawlings dze nsordaafo mbra dzii ɔman no do mfe du ekyir no, aban no na hɔn a wɔdze hɔn ho hyɛɛ mu no bi hyehyɛɛ mbrahyɛbagua bi wɔyɛɛ Referendum abatow ho nhyehyɛɛ maa no. Ber a Ghanafo peen amansan mbra fofor no do wɔ abatow bi mu(wɔyɛɛ no wɔ [[Ebɔbira]] 28,1992) ekyir no, woyii mbra a wɔdze ato Ghana amanyɛkuw amanyɛsɛm wɔ Ghana no fii hɔ, na ɔmaa kwan ma wofii ekuw fofor a NPP ka ho no ase wɔ aban kwan do. NPP frankatunyi na Ɔbenfo Albert Adu Boahen,ɔbenfo nye obi a ɔde ber tsentsen kasa tsia Rawlings nsordaafo aban. Naaso, NPP dzii nkogu w afe apem ahakron eduokron ebien(1992) abatow no mu kɛse wɔ Progressive apa a ɔnye [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], Eagle Party na National Convention Party a na hɔn kandzifo nye Jerry John Rawlings no enyim. NPP no enntum annkɔ mbrahyɛbaguam abatow no mu ma ntsi woennya nkongua biara wɔ Mbrahyɛbaguam<ref>[https://www.graphic.com.gh/news/politics/adu-boahen-lauded-for-role-in-nurturing-ghana-s-democracy.html#:~:text=In%20the%20subsequent%201992%20presidential%20election%2C%20Prof.%20Adu-Boahen,election%2C%20he%20boycotted%20the%20parliamentary%20election%20in%201992. https://www.graphic.com.gh/news/politics/adu-boahen-lauded-for-role-in-nurturing-ghana-s-democracy.html#:~:text=In%20the%20subsequent%201992%20presidential%20election%2C%20Prof.%20Adu-Boahen,election%2C%20he%20boycotted%20the%20parliamentary%20election%20in%201992.]</ref>.
NPP nso dzii nkogu wɔ afe apem ahakron eduokron esia (1996) abatow no mu bio wɔ Rawlings kuw no enyim naaso dɛm ber no, hɔn frankatunyin nye John Kufuor. Wɔ mfe mpem ebien(2000) na afe mpem ebien na anan(2004) abatow mu no, John Kufuor dzii nkonyim wɔ abatow ebien no nyinara mu aban fofor bae a odzi kan wɔ Ghana man a ɔtɔ do anan no mu.
'''Abatow Abakɔsɛm'''
'''''1992 Abatow'''''
New Patriotic Party (NPP) kukurudu dzii nkogu wɔ 1992 ɔmampanyin abatow mu wɔ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] a Rawlings dzi hɔn enyim no enyim. Ɔmfa ho dɛ amanaman ntam ahwɛfo aka dɛ abatow no yɛ onya a ahofadzi na onya ɔfata no, Ɔbemfo Adu Boahen a ɔyɛ NPP kandzifo no bɔɔ sobo dɛ ber kakra mu Ɔman Abatow Bagua a Nana Oduro Nimapau dzi hɔn enyim ma ntsi NPP na National Independence Party, People's Heritage Party na People's National Convention no pow mbrahyɛbagua no abatow no. Gyinae a wosii dɛ wɔrennsi akan wɔ mbrahyɛbagua abatow a wɔyɛe wɔ ɔmanpanyin abatow no ekyir adapɛn ebien dɛm ber no kyerɛ dɛ ɔreyɛ ayɛ dɛ [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]], National Convention Party na Eagle Party a na ɔyɛ nkabom dadaw no dzii nkonyim wɔ mbrahyɛbagua nkogua a ɔwɔ hɔ nyinara mu. Egua kor dze, obi a ɔdze no ho, Hawa Yakubu na odzii nkonyim ankasa.
Dɛm ɔsɔrtsia yi maa nsesa bi baa abatow nhyehyɛɛ no mu, tsitsir no, abatow a nka ɔda edzi pefee a wɔdze dzii dwuma wɔ mbea a wɔtow aba, abatow ho adansedzi nkrataa a wɔdze maa nye ink a wonntum mpepa (a ɔkɔr do bosoom kor) a wɔdze hyɛɛ nyimpa a wɔakyerɛw hɔn dzin dɛ wɔbɛkwatsir abatow mbɔho ebien.
=== 1996 abatow ===
[[File:LuladaSilvaeJohnKufuor.JPG|thumb|240px|John Kufuor (bankum) nye [[Nye Brazil Ɔmanpanyin|Brazil Ɔmanpanyin]], [[Luiz Inácio Lula da Silva|Lula da Silva]] (right)]]Nkogudzi ekyir wɔ afe 1992 mu no, NPP guamutsenanyi wɔ dɛm ber no, Peter Ala Adjetey, kaa dɛ oesi hɔn bo dɛ wɔbɛyɛ hɔn fie ndwuma na wɔagye tum efir NDC hɔ wɔ 1996 abatow no mu. Wosii gyinae dɛ ɔmmfa ho ma obefi mu aba no, wobssi akan wɔ mbrahyɛbagua nkongua ho dze esiw ma wohu dɛ NDC nkotsee na ɔwɔ mbrahyɛbaguamu no mu no ano.
Ansaama na wɔreyɛ ekuw no nhyiamu no, na ɔtse dɛ ma na wɔpɛ kɛse dɛ ɔbɛyɛ ɔmampanyin a odzi hɔ no na sikasɛm ho ɔbenfo a ɔagye dzin ye a wonyim no dɛ Kwame Pianim. Naaso, kuw a Florence Ekwam dzi hɔn enyim no mu fo binom kasaa tsiaa Pianim fata osiandɛ na oedzi kan ebu no fɔ wɔ PNDC ber do ntsi. Ghana Asɛmdzibea Kunyin no kaa dɛ Pianim mmfata ma ɔno ntsi oenntum ennsusuw no ho dɛ wɔbɛpaw no. Wɔ 20 Ebɔwbira 1996 mu no, woyii John Kufuor dɛ NPP ɔmampanyin kandzifo a woyii ananmusinyi 2000 mu 1034 fir Amansin 200 no nyinara mu dɛ wobesi akan ama ɔmampanyin dzibew wɔ amansan abatow a wɔyɛɛ no 10 Mumu 1996. Dɛm ber no, na ɔmampanyin na mbrahyɛbagua abatow nyinara a wɔyɛɛ no da kor no ara, ɔnntse dɛ abatow a etwa mu no, dɛ nsakyer a Ɔman Abatoɔ Bagua a Kwadwo Afari-Gyan dzi hɔn enyim no yɛ no fa.
NPP nyaa apam a ɔnnyɛ yie fitsi Ghana ɔmampanyin abadziekyir, Kow Nkensen Arkaah, a n’apam (National Convention Party) no etwa apam a wɔ nye [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] yɛe no mu. Ntsi NPP na NCP hyehyɛɛ ma wobuu no dɛ ‘Apam Kɛse’ na wɔpaw ɔmampanyin Abadziekyir Arkaah sɛ ɔmmɛyɛ Kuffuor yɔnko. Bere a ɔyɛɛ ɔsatu a ennu asram akron akyi no, Kufuor nyaa abatow a nnipa pii towee no mu 39.62% sen Jerry Rawlings 57% wɔ 1996 abatow no mu.Ɔmmfa ho dɛ amanaman ntamu ahwɛfo kaa dɛ abatow no yɛ ma ahofadzi na ma ɔfata no, New Patriotic Party no bɔɔ sombo dɛ Ɔman Abatow Bagua na Ɔmampanyin Rawlings na wɔyɛɛ abatow no ator. Naaaso NPP nyaa ngua dodow bi wɔ Ghana mbrahyɛbagua no mu na ɔdze NDC monopoly no baa ewiei wɔ ɔkwan a etu mpɔn do.
=== Afe 2000 abatow ===
Wɔ 23 Ɔbɛsɛ 1998 mu no, New Patriotic Party no san paw Kufuor dɛ ɔnsan ngyina mu mma ɔmampanyin dzibew no. Na ɔsɛ dɛ Ɔmampanyin Rawlings a ɔrehyia tumdzi anohyeto no kɔ pɛnhyen wɔ afe 2000 abatow no ekyir. Naaso Pianim gyaee NPP na Peter Ala Adjetey a ɔyɛ kuw no guamutsenanyi no dze oguamutsenanyi no hyɛɛ Samuel Odoi-Sykes nsa. Aliu Mahama gyinaa hɔ dɛ John Kufuor nyɛnko wɔ akansi no mu. NDC nso paw ɔmampanyin Abadziekyir John Atta Mills dɛ hɔn ɔmampanyin.
== Mboaedze ==
cv4a62demkonxlsy9p0rn0ylwlmvb6t
Dwumadzinyi:Abazizfahad/খেলাঘর
2
1147
7433
7401
2023-04-25T13:36:57Z
Abazizfahad
127
Blanked the page
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Nhwɛdo:Documentation
10
1148
7350
2023-04-24T14:36:51Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:documentation|main|_content={{ {{#invoke:documentation|contentTitle}}}}}}<noinclude> <!-- Add categories to the /doc subpage --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:documentation|main|_content={{ {{#invoke:documentation|contentTitle}}}}}}<noinclude>
<!-- Add categories to the /doc subpage -->
</noinclude>
ii1kftoonz87mztj4siz1yhyqeg6agm
Module:Documentation
828
1149
7351
2023-04-24T14:38:51Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This module implements {{documentation}}. -- Get required modules. local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs -- Get the config table. local cfg = mw.loadData('Module:Documentation/config') local p = {} -- Often-used functions. local ugsub = mw.ustring.gsub ---------------------------------------------------------------------------- -- Helper functions -- -- These are defined as local functions, but are made available in the p -- table for testing purpos..."
Scribunto
text/plain
-- This module implements {{documentation}}.
-- Get required modules.
local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs
-- Get the config table.
local cfg = mw.loadData('Module:Documentation/config')
local p = {}
-- Often-used functions.
local ugsub = mw.ustring.gsub
----------------------------------------------------------------------------
-- Helper functions
--
-- These are defined as local functions, but are made available in the p
-- table for testing purposes.
----------------------------------------------------------------------------
local function message(cfgKey, valArray, expectType)
--[[
-- Gets a message from the cfg table and formats it if appropriate.
-- The function raises an error if the value from the cfg table is not
-- of the type expectType. The default type for expectType is 'string'.
-- If the table valArray is present, strings such as $1, $2 etc. in the
-- message are substituted with values from the table keys [1], [2] etc.
-- For example, if the message "foo-message" had the value 'Foo $2 bar $1.',
-- message('foo-message', {'baz', 'qux'}) would return "Foo qux bar baz."
--]]
local msg = cfg[cfgKey]
expectType = expectType or 'string'
if type(msg) ~= expectType then
error('message: type error in message cfg.' .. cfgKey .. ' (' .. expectType .. ' expected, got ' .. type(msg) .. ')', 2)
end
if not valArray then
return msg
end
local function getMessageVal(match)
match = tonumber(match)
return valArray[match] or error('message: no value found for key $' .. match .. ' in message cfg.' .. cfgKey, 4)
end
return ugsub(msg, '$([1-9][0-9]*)', getMessageVal)
end
p.message = message
local function makeWikilink(page, display)
if display then
return mw.ustring.format('[[%s|%s]]', page, display)
else
return mw.ustring.format('[[%s]]', page)
end
end
p.makeWikilink = makeWikilink
local function makeCategoryLink(cat, sort)
local catns = mw.site.namespaces[14].name
return makeWikilink(catns .. ':' .. cat, sort)
end
p.makeCategoryLink = makeCategoryLink
local function makeUrlLink(url, display)
return mw.ustring.format('[%s %s]', url, display)
end
p.makeUrlLink = makeUrlLink
local function makeToolbar(...)
local ret = {}
local lim = select('#', ...)
if lim < 1 then
return nil
end
for i = 1, lim do
ret[#ret + 1] = select(i, ...)
end
-- 'documentation-toolbar'
return '<span class="' .. message('toolbar-class') .. '">('
.. table.concat(ret, ' | ') .. ')</span>'
end
p.makeToolbar = makeToolbar
----------------------------------------------------------------------------
-- Argument processing
----------------------------------------------------------------------------
local function makeInvokeFunc(funcName)
return function (frame)
local args = getArgs(frame, {
valueFunc = function (key, value)
if type(value) == 'string' then
value = value:match('^%s*(.-)%s*$') -- Remove whitespace.
if key == 'heading' or value ~= '' then
return value
else
return nil
end
else
return value
end
end
})
return p[funcName](args)
end
end
----------------------------------------------------------------------------
-- Entry points
----------------------------------------------------------------------------
function p.nonexistent(frame)
if mw.title.getCurrentTitle().subpageText == 'testcases' then
return frame:expandTemplate{title = 'module test cases notice'}
else
return p.main(frame)
end
end
p.main = makeInvokeFunc('_main')
function p._main(args)
--[[
-- This function defines logic flow for the module.
-- @args - table of arguments passed by the user
--]]
local env = p.getEnvironment(args)
local root = mw.html.create()
root
:wikitext(p._getModuleWikitext(args, env))
:wikitext(p.protectionTemplate(env))
:wikitext(p.sandboxNotice(args, env))
:tag('div')
-- 'documentation-container'
:addClass(message('container'))
:attr('role', 'complementary')
:attr('aria-labelledby', args.heading ~= '' and 'documentation-heading' or nil)
:attr('aria-label', args.heading == '' and 'Documentation' or nil)
:newline()
:tag('div')
-- 'documentation'
:addClass(message('main-div-classes'))
:newline()
:wikitext(p._startBox(args, env))
:wikitext(p._content(args, env))
:tag('div')
-- 'documentation-clear'
:addClass(message('clear'))
:done()
:newline()
:done()
:wikitext(p._endBox(args, env))
:done()
:wikitext(p.addTrackingCategories(env))
-- 'Module:Documentation/styles.css'
return mw.getCurrentFrame():extensionTag (
'templatestyles', '', {src=cfg['templatestyles']
}) .. tostring(root)
end
----------------------------------------------------------------------------
-- Environment settings
----------------------------------------------------------------------------
function p.getEnvironment(args)
--[[
-- Returns a table with information about the environment, including title
-- objects and other namespace- or path-related data.
-- @args - table of arguments passed by the user
--
-- Title objects include:
-- env.title - the page we are making documentation for (usually the current title)
-- env.templateTitle - the template (or module, file, etc.)
-- env.docTitle - the /doc subpage.
-- env.sandboxTitle - the /sandbox subpage.
-- env.testcasesTitle - the /testcases subpage.
--
-- Data includes:
-- env.protectionLevels - the protection levels table of the title object.
-- env.subjectSpace - the number of the title's subject namespace.
-- env.docSpace - the number of the namespace the title puts its documentation in.
-- env.docpageBase - the text of the base page of the /doc, /sandbox and /testcases pages, with namespace.
-- env.compareUrl - URL of the Special:ComparePages page comparing the sandbox with the template.
--
-- All table lookups are passed through pcall so that errors are caught. If an error occurs, the value
-- returned will be nil.
--]]
local env, envFuncs = {}, {}
-- Set up the metatable. If triggered we call the corresponding function in the envFuncs table. The value
-- returned by that function is memoized in the env table so that we don't call any of the functions
-- more than once. (Nils won't be memoized.)
setmetatable(env, {
__index = function (t, key)
local envFunc = envFuncs[key]
if envFunc then
local success, val = pcall(envFunc)
if success then
env[key] = val -- Memoise the value.
return val
end
end
return nil
end
})
function envFuncs.title()
-- The title object for the current page, or a test page passed with args.page.
local title
local titleArg = args.page
if titleArg then
title = mw.title.new(titleArg)
else
title = mw.title.getCurrentTitle()
end
return title
end
function envFuncs.templateTitle()
--[[
-- The template (or module, etc.) title object.
-- Messages:
-- 'sandbox-subpage' --> 'sandbox'
-- 'testcases-subpage' --> 'testcases'
--]]
local subjectSpace = env.subjectSpace
local title = env.title
local subpage = title.subpageText
if subpage == message('sandbox-subpage') or subpage == message('testcases-subpage') then
return mw.title.makeTitle(subjectSpace, title.baseText)
else
return mw.title.makeTitle(subjectSpace, title.text)
end
end
function envFuncs.docTitle()
--[[
-- Title object of the /doc subpage.
-- Messages:
-- 'doc-subpage' --> 'doc'
--]]
local title = env.title
local docname = args[1] -- User-specified doc page.
local docpage
if docname then
docpage = docname
else
docpage = env.docpageBase .. '/' .. message('doc-subpage')
end
return mw.title.new(docpage)
end
function envFuncs.sandboxTitle()
--[[
-- Title object for the /sandbox subpage.
-- Messages:
-- 'sandbox-subpage' --> 'sandbox'
--]]
return mw.title.new(env.docpageBase .. '/' .. message('sandbox-subpage'))
end
function envFuncs.testcasesTitle()
--[[
-- Title object for the /testcases subpage.
-- Messages:
-- 'testcases-subpage' --> 'testcases'
--]]
return mw.title.new(env.docpageBase .. '/' .. message('testcases-subpage'))
end
function envFuncs.protectionLevels()
-- The protection levels table of the title object.
return env.title.protectionLevels
end
function envFuncs.subjectSpace()
-- The subject namespace number.
return mw.site.namespaces[env.title.namespace].subject.id
end
function envFuncs.docSpace()
-- The documentation namespace number. For most namespaces this is the
-- same as the subject namespace. However, pages in the Article, File,
-- MediaWiki or Category namespaces must have their /doc, /sandbox and
-- /testcases pages in talk space.
local subjectSpace = env.subjectSpace
if subjectSpace == 0 or subjectSpace == 6 or subjectSpace == 8 or subjectSpace == 14 then
return subjectSpace + 1
else
return subjectSpace
end
end
function envFuncs.docpageBase()
-- The base page of the /doc, /sandbox, and /testcases subpages.
-- For some namespaces this is the talk page, rather than the template page.
local templateTitle = env.templateTitle
local docSpace = env.docSpace
local docSpaceText = mw.site.namespaces[docSpace].name
-- Assemble the link. docSpace is never the main namespace, so we can hardcode the colon.
return docSpaceText .. ':' .. templateTitle.text
end
function envFuncs.compareUrl()
-- Diff link between the sandbox and the main template using [[Special:ComparePages]].
local templateTitle = env.templateTitle
local sandboxTitle = env.sandboxTitle
if templateTitle.exists and sandboxTitle.exists then
local compareUrl = mw.uri.fullUrl(
'Special:ComparePages',
{ page1 = templateTitle.prefixedText, page2 = sandboxTitle.prefixedText}
)
return tostring(compareUrl)
else
return nil
end
end
return env
end
----------------------------------------------------------------------------
-- Auxiliary templates
----------------------------------------------------------------------------
p.getModuleWikitext = makeInvokeFunc('_getModuleWikitext')
function p._getModuleWikitext(args, env)
local currentTitle = mw.title.getCurrentTitle()
if currentTitle.contentModel ~= 'Scribunto' then return end
pcall(require, currentTitle.prefixedText) -- if it fails, we don't care
local moduleWikitext = package.loaded["Module:Module wikitext"]
if moduleWikitext then
return moduleWikitext.main()
end
end
function p.sandboxNotice(args, env)
--[=[
-- Generates a sandbox notice for display above sandbox pages.
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
--
-- Messages:
-- 'sandbox-notice-image' --> '[[File:Sandbox.svg|50px|alt=|link=]]'
-- 'sandbox-notice-blurb' --> 'This is the $1 for $2.'
-- 'sandbox-notice-diff-blurb' --> 'This is the $1 for $2 ($3).'
-- 'sandbox-notice-pagetype-template' --> '[[Wikipedia:Template test cases|template sandbox]] page'
-- 'sandbox-notice-pagetype-module' --> '[[Wikipedia:Template test cases|module sandbox]] page'
-- 'sandbox-notice-pagetype-other' --> 'sandbox page'
-- 'sandbox-notice-compare-link-display' --> 'diff'
-- 'sandbox-notice-testcases-blurb' --> 'See also the companion subpage for $1.'
-- 'sandbox-notice-testcases-link-display' --> 'test cases'
-- 'sandbox-category' --> 'Template sandboxes'
--]=]
local title = env.title
local sandboxTitle = env.sandboxTitle
local templateTitle = env.templateTitle
local subjectSpace = env.subjectSpace
if not (subjectSpace and title and sandboxTitle and templateTitle
and mw.title.equals(title, sandboxTitle)) then
return nil
end
-- Build the table of arguments to pass to {{ombox}}. We need just two fields, "image" and "text".
local omargs = {}
omargs.image = message('sandbox-notice-image')
-- Get the text. We start with the opening blurb, which is something like
-- "This is the template sandbox for [[Template:Foo]] (diff)."
local text = ''
local pagetype
if subjectSpace == 10 then
pagetype = message('sandbox-notice-pagetype-template')
elseif subjectSpace == 828 then
pagetype = message('sandbox-notice-pagetype-module')
else
pagetype = message('sandbox-notice-pagetype-other')
end
local templateLink = makeWikilink(templateTitle.prefixedText)
local compareUrl = env.compareUrl
if compareUrl then
local compareDisplay = message('sandbox-notice-compare-link-display')
local compareLink = makeUrlLink(compareUrl, compareDisplay)
text = text .. message('sandbox-notice-diff-blurb', {pagetype, templateLink, compareLink})
else
text = text .. message('sandbox-notice-blurb', {pagetype, templateLink})
end
-- Get the test cases page blurb if the page exists. This is something like
-- "See also the companion subpage for [[Template:Foo/testcases|test cases]]."
local testcasesTitle = env.testcasesTitle
if testcasesTitle and testcasesTitle.exists then
if testcasesTitle.contentModel == "Scribunto" then
local testcasesLinkDisplay = message('sandbox-notice-testcases-link-display')
local testcasesRunLinkDisplay = message('sandbox-notice-testcases-run-link-display')
local testcasesLink = makeWikilink(testcasesTitle.prefixedText, testcasesLinkDisplay)
local testcasesRunLink = makeWikilink(testcasesTitle.talkPageTitle.prefixedText, testcasesRunLinkDisplay)
text = text .. '<br />' .. message('sandbox-notice-testcases-run-blurb', {testcasesLink, testcasesRunLink})
else
local testcasesLinkDisplay = message('sandbox-notice-testcases-link-display')
local testcasesLink = makeWikilink(testcasesTitle.prefixedText, testcasesLinkDisplay)
text = text .. '<br />' .. message('sandbox-notice-testcases-blurb', {testcasesLink})
end
end
-- Add the sandbox to the sandbox category.
omargs.text = text .. makeCategoryLink(message('sandbox-category'))
-- 'documentation-clear'
return '<div class="' .. message('clear') .. '"></div>'
.. require('Module:Message box').main('ombox', omargs)
end
function p.protectionTemplate(env)
-- Generates the padlock icon in the top right.
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
-- Messages:
-- 'protection-template' --> 'pp-template'
-- 'protection-template-args' --> {docusage = 'yes'}
local protectionLevels = env.protectionLevels
if not protectionLevels then
return nil
end
local editProt = protectionLevels.edit and protectionLevels.edit[1]
local moveProt = protectionLevels.move and protectionLevels.move[1]
if editProt then
-- The page is edit-protected.
return require('Module:Protection banner')._main{
message('protection-reason-edit'), small = true
}
elseif moveProt and moveProt ~= 'autoconfirmed' then
-- The page is move-protected but not edit-protected. Exclude move
-- protection with the level "autoconfirmed", as this is equivalent to
-- no move protection at all.
return require('Module:Protection banner')._main{
action = 'move', small = true
}
else
return nil
end
end
----------------------------------------------------------------------------
-- Start box
----------------------------------------------------------------------------
p.startBox = makeInvokeFunc('_startBox')
function p._startBox(args, env)
--[[
-- This function generates the start box.
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
--
-- The actual work is done by p.makeStartBoxLinksData and p.renderStartBoxLinks which make
-- the [view] [edit] [history] [purge] links, and by p.makeStartBoxData and p.renderStartBox
-- which generate the box HTML.
--]]
env = env or p.getEnvironment(args)
local links
local content = args.content
if not content or args[1] then
-- No need to include the links if the documentation is on the template page itself.
local linksData = p.makeStartBoxLinksData(args, env)
if linksData then
links = p.renderStartBoxLinks(linksData)
end
end
-- Generate the start box html.
local data = p.makeStartBoxData(args, env, links)
if data then
return p.renderStartBox(data)
else
-- User specified no heading.
return nil
end
end
function p.makeStartBoxLinksData(args, env)
--[[
-- Does initial processing of data to make the [view] [edit] [history] [purge] links.
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
--
-- Messages:
-- 'view-link-display' --> 'view'
-- 'edit-link-display' --> 'edit'
-- 'history-link-display' --> 'history'
-- 'purge-link-display' --> 'purge'
-- 'module-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-doc'
-- 'docpage-preload' --> 'Template:Documentation/preload'
-- 'create-link-display' --> 'create'
--]]
local subjectSpace = env.subjectSpace
local title = env.title
local docTitle = env.docTitle
if not title or not docTitle then
return nil
end
if docTitle.isRedirect then
docTitle = docTitle.redirectTarget
end
local data = {}
data.title = title
data.docTitle = docTitle
-- View, display, edit, and purge links if /doc exists.
data.viewLinkDisplay = message('view-link-display')
data.editLinkDisplay = message('edit-link-display')
data.historyLinkDisplay = message('history-link-display')
data.purgeLinkDisplay = message('purge-link-display')
-- Create link if /doc doesn't exist.
local preload = args.preload
if not preload then
if subjectSpace == 828 then -- Module namespace
preload = message('module-preload')
else
preload = message('docpage-preload')
end
end
data.preload = preload
data.createLinkDisplay = message('create-link-display')
return data
end
function p.renderStartBoxLinks(data)
--[[
-- Generates the [view][edit][history][purge] or [create][purge] links from the data table.
-- @data - a table of data generated by p.makeStartBoxLinksData
--]]
local function escapeBrackets(s)
-- Escapes square brackets with HTML entities.
s = s:gsub('%[', '[') -- Replace square brackets with HTML entities.
s = s:gsub('%]', ']')
return s
end
local ret
local docTitle = data.docTitle
local title = data.title
local purgeLink = makeUrlLink(title:fullUrl{action = 'purge'}, data.purgeLinkDisplay)
if docTitle.exists then
local viewLink = makeWikilink(docTitle.prefixedText, data.viewLinkDisplay)
local editLink = makeUrlLink(docTitle:fullUrl{action = 'edit'}, data.editLinkDisplay)
local historyLink = makeUrlLink(docTitle:fullUrl{action = 'history'}, data.historyLinkDisplay)
ret = '[%s] [%s] [%s] [%s]'
ret = escapeBrackets(ret)
ret = mw.ustring.format(ret, viewLink, editLink, historyLink, purgeLink)
else
local createLink = makeUrlLink(docTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = data.preload}, data.createLinkDisplay)
ret = '[%s] [%s]'
ret = escapeBrackets(ret)
ret = mw.ustring.format(ret, createLink, purgeLink)
end
return ret
end
function p.makeStartBoxData(args, env, links)
--[=[
-- Does initial processing of data to pass to the start-box render function, p.renderStartBox.
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
-- @links - a string containing the [view][edit][history][purge] links - could be nil if there's an error.
--
-- Messages:
-- 'documentation-icon-wikitext' --> '[[File:Test Template Info-Icon - Version (2).svg|50px|link=|alt=]]'
-- 'template-namespace-heading' --> 'Template documentation'
-- 'module-namespace-heading' --> 'Module documentation'
-- 'file-namespace-heading' --> 'Summary'
-- 'other-namespaces-heading' --> 'Documentation'
-- 'testcases-create-link-display' --> 'create'
--]=]
local subjectSpace = env.subjectSpace
if not subjectSpace then
-- Default to an "other namespaces" namespace, so that we get at least some output
-- if an error occurs.
subjectSpace = 2
end
local data = {}
-- Heading
local heading = args.heading -- Blank values are not removed.
if heading == '' then
-- Don't display the start box if the heading arg is defined but blank.
return nil
end
if heading then
data.heading = heading
elseif subjectSpace == 10 then -- Template namespace
data.heading = message('documentation-icon-wikitext') .. ' ' .. message('template-namespace-heading')
elseif subjectSpace == 828 then -- Module namespace
data.heading = message('documentation-icon-wikitext') .. ' ' .. message('module-namespace-heading')
elseif subjectSpace == 6 then -- File namespace
data.heading = message('file-namespace-heading')
else
data.heading = message('other-namespaces-heading')
end
-- Heading CSS
local headingStyle = args['heading-style']
if headingStyle then
data.headingStyleText = headingStyle
else
-- 'documentation-heading'
data.headingClass = message('main-div-heading-class')
end
-- Data for the [view][edit][history][purge] or [create] links.
if links then
-- 'mw-editsection-like plainlinks'
data.linksClass = message('start-box-link-classes')
data.links = links
end
return data
end
function p.renderStartBox(data)
-- Renders the start box html.
-- @data - a table of data generated by p.makeStartBoxData.
local sbox = mw.html.create('div')
sbox
-- 'documentation-startbox'
:addClass(message('start-box-class'))
:newline()
:tag('span')
:addClass(data.headingClass)
:attr('id', 'documentation-heading')
:cssText(data.headingStyleText)
:wikitext(data.heading)
local links = data.links
if links then
sbox:tag('span')
:addClass(data.linksClass)
:attr('id', data.linksId)
:wikitext(links)
end
return tostring(sbox)
end
----------------------------------------------------------------------------
-- Documentation content
----------------------------------------------------------------------------
p.content = makeInvokeFunc('_content')
function p._content(args, env)
-- Displays the documentation contents
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
env = env or p.getEnvironment(args)
local docTitle = env.docTitle
local content = args.content
if not content and docTitle and docTitle.exists then
content = args._content or mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = docTitle.prefixedText}
end
-- The line breaks below are necessary so that "=== Headings ===" at the start and end
-- of docs are interpreted correctly.
return '\n' .. (content or '') .. '\n'
end
p.contentTitle = makeInvokeFunc('_contentTitle')
function p._contentTitle(args, env)
env = env or p.getEnvironment(args)
local docTitle = env.docTitle
if not args.content and docTitle and docTitle.exists then
return docTitle.prefixedText
else
return ''
end
end
----------------------------------------------------------------------------
-- End box
----------------------------------------------------------------------------
p.endBox = makeInvokeFunc('_endBox')
function p._endBox(args, env)
--[=[
-- This function generates the end box (also known as the link box).
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
--
--]=]
-- Get environment data.
env = env or p.getEnvironment(args)
local subjectSpace = env.subjectSpace
local docTitle = env.docTitle
if not subjectSpace or not docTitle then
return nil
end
-- Check whether we should output the end box at all. Add the end
-- box by default if the documentation exists or if we are in the
-- user, module or template namespaces.
local linkBox = args['link box']
if linkBox == 'off'
or not (
docTitle.exists
or subjectSpace == 2
or subjectSpace == 828
or subjectSpace == 10
)
then
return nil
end
-- Assemble the link box.
local text = ''
if linkBox then
text = text .. linkBox
else
text = text .. (p.makeDocPageBlurb(args, env) or '') -- "This documentation is transcluded from [[Foo]]."
if subjectSpace == 2 or subjectSpace == 10 or subjectSpace == 828 then
-- We are in the user, template or module namespaces.
-- Add sandbox and testcases links.
-- "Editors can experiment in this template's sandbox and testcases pages."
text = text .. (p.makeExperimentBlurb(args, env) or '') .. '<br />'
if not args.content and not args[1] then
-- "Please add categories to the /doc subpage."
-- Don't show this message with inline docs or with an explicitly specified doc page,
-- as then it is unclear where to add the categories.
text = text .. (p.makeCategoriesBlurb(args, env) or '')
end
text = text .. ' ' .. (p.makeSubpagesBlurb(args, env) or '') --"Subpages of this template"
end
end
local box = mw.html.create('div')
-- 'documentation-metadata'
box:attr('role', 'note')
:addClass(message('end-box-class'))
-- 'plainlinks'
:addClass(message('end-box-plainlinks'))
:wikitext(text)
:done()
return '\n' .. tostring(box)
end
function p.makeDocPageBlurb(args, env)
--[=[
-- Makes the blurb "This documentation is transcluded from [[Template:Foo]] (edit, history)".
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
--
-- Messages:
-- 'edit-link-display' --> 'edit'
-- 'history-link-display' --> 'history'
-- 'transcluded-from-blurb' -->
-- 'The above [[Wikipedia:Template documentation|documentation]]
-- is [[Help:Transclusion|transcluded]] from $1.'
-- 'module-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-doc'
-- 'create-link-display' --> 'create'
-- 'create-module-doc-blurb' -->
-- 'You might want to $1 a documentation page for this [[Wikipedia:Lua|Scribunto module]].'
--]=]
local docTitle = env.docTitle
if not docTitle then
return nil
end
local ret
if docTitle.exists then
-- /doc exists; link to it.
local docLink = makeWikilink(docTitle.prefixedText)
local editUrl = docTitle:fullUrl{action = 'edit'}
local editDisplay = message('edit-link-display')
local editLink = makeUrlLink(editUrl, editDisplay)
local historyUrl = docTitle:fullUrl{action = 'history'}
local historyDisplay = message('history-link-display')
local historyLink = makeUrlLink(historyUrl, historyDisplay)
ret = message('transcluded-from-blurb', {docLink})
.. ' '
.. makeToolbar(editLink, historyLink)
.. '<br />'
elseif env.subjectSpace == 828 then
-- /doc does not exist; ask to create it.
local createUrl = docTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = message('module-preload')}
local createDisplay = message('create-link-display')
local createLink = makeUrlLink(createUrl, createDisplay)
ret = message('create-module-doc-blurb', {createLink})
.. '<br />'
end
return ret
end
function p.makeExperimentBlurb(args, env)
--[[
-- Renders the text "Editors can experiment in this template's sandbox (edit | diff) and testcases (edit) pages."
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
--
-- Messages:
-- 'sandbox-link-display' --> 'sandbox'
-- 'sandbox-edit-link-display' --> 'edit'
-- 'compare-link-display' --> 'diff'
-- 'module-sandbox-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-sandbox'
-- 'template-sandbox-preload' --> 'Template:Documentation/preload-sandbox'
-- 'sandbox-create-link-display' --> 'create'
-- 'mirror-edit-summary' --> 'Create sandbox version of $1'
-- 'mirror-link-display' --> 'mirror'
-- 'mirror-link-preload' --> 'Template:Documentation/mirror'
-- 'sandbox-link-display' --> 'sandbox'
-- 'testcases-link-display' --> 'testcases'
-- 'testcases-edit-link-display'--> 'edit'
-- 'template-sandbox-preload' --> 'Template:Documentation/preload-sandbox'
-- 'testcases-create-link-display' --> 'create'
-- 'testcases-link-display' --> 'testcases'
-- 'testcases-edit-link-display' --> 'edit'
-- 'module-testcases-preload' --> 'Template:Documentation/preload-module-testcases'
-- 'template-testcases-preload' --> 'Template:Documentation/preload-testcases'
-- 'experiment-blurb-module' --> 'Editors can experiment in this module's $1 and $2 pages.'
-- 'experiment-blurb-template' --> 'Editors can experiment in this template's $1 and $2 pages.'
--]]
local subjectSpace = env.subjectSpace
local templateTitle = env.templateTitle
local sandboxTitle = env.sandboxTitle
local testcasesTitle = env.testcasesTitle
local templatePage = templateTitle.prefixedText
if not subjectSpace or not templateTitle or not sandboxTitle or not testcasesTitle then
return nil
end
-- Make links.
local sandboxLinks, testcasesLinks
if sandboxTitle.exists then
local sandboxPage = sandboxTitle.prefixedText
local sandboxDisplay = message('sandbox-link-display')
local sandboxLink = makeWikilink(sandboxPage, sandboxDisplay)
local sandboxEditUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit'}
local sandboxEditDisplay = message('sandbox-edit-link-display')
local sandboxEditLink = makeUrlLink(sandboxEditUrl, sandboxEditDisplay)
local compareUrl = env.compareUrl
local compareLink
if compareUrl then
local compareDisplay = message('compare-link-display')
compareLink = makeUrlLink(compareUrl, compareDisplay)
end
sandboxLinks = sandboxLink .. ' ' .. makeToolbar(sandboxEditLink, compareLink)
else
local sandboxPreload
if subjectSpace == 828 then
sandboxPreload = message('module-sandbox-preload')
else
sandboxPreload = message('template-sandbox-preload')
end
local sandboxCreateUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = sandboxPreload}
local sandboxCreateDisplay = message('sandbox-create-link-display')
local sandboxCreateLink = makeUrlLink(sandboxCreateUrl, sandboxCreateDisplay)
local mirrorSummary = message('mirror-edit-summary', {makeWikilink(templatePage)})
local mirrorPreload = message('mirror-link-preload')
local mirrorUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = mirrorPreload, summary = mirrorSummary}
if subjectSpace == 828 then
mirrorUrl = sandboxTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = templateTitle.prefixedText, summary = mirrorSummary}
end
local mirrorDisplay = message('mirror-link-display')
local mirrorLink = makeUrlLink(mirrorUrl, mirrorDisplay)
sandboxLinks = message('sandbox-link-display') .. ' ' .. makeToolbar(sandboxCreateLink, mirrorLink)
end
if testcasesTitle.exists then
local testcasesPage = testcasesTitle.prefixedText
local testcasesDisplay = message('testcases-link-display')
local testcasesLink = makeWikilink(testcasesPage, testcasesDisplay)
local testcasesEditUrl = testcasesTitle:fullUrl{action = 'edit'}
local testcasesEditDisplay = message('testcases-edit-link-display')
local testcasesEditLink = makeUrlLink(testcasesEditUrl, testcasesEditDisplay)
-- for Modules, add testcases run link if exists
if testcasesTitle.contentModel == "Scribunto" and testcasesTitle.talkPageTitle and testcasesTitle.talkPageTitle.exists then
local testcasesRunLinkDisplay = message('testcases-run-link-display')
local testcasesRunLink = makeWikilink(testcasesTitle.talkPageTitle.prefixedText, testcasesRunLinkDisplay)
testcasesLinks = testcasesLink .. ' ' .. makeToolbar(testcasesEditLink, testcasesRunLink)
else
testcasesLinks = testcasesLink .. ' ' .. makeToolbar(testcasesEditLink)
end
else
local testcasesPreload
if subjectSpace == 828 then
testcasesPreload = message('module-testcases-preload')
else
testcasesPreload = message('template-testcases-preload')
end
local testcasesCreateUrl = testcasesTitle:fullUrl{action = 'edit', preload = testcasesPreload}
local testcasesCreateDisplay = message('testcases-create-link-display')
local testcasesCreateLink = makeUrlLink(testcasesCreateUrl, testcasesCreateDisplay)
testcasesLinks = message('testcases-link-display') .. ' ' .. makeToolbar(testcasesCreateLink)
end
local messageName
if subjectSpace == 828 then
messageName = 'experiment-blurb-module'
else
messageName = 'experiment-blurb-template'
end
return message(messageName, {sandboxLinks, testcasesLinks})
end
function p.makeCategoriesBlurb(args, env)
--[[
-- Generates the text "Please add categories to the /doc subpage."
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
-- Messages:
-- 'doc-link-display' --> '/doc'
-- 'add-categories-blurb' --> 'Please add categories to the $1 subpage.'
--]]
local docTitle = env.docTitle
if not docTitle then
return nil
end
local docPathLink = makeWikilink(docTitle.prefixedText, message('doc-link-display'))
return message('add-categories-blurb', {docPathLink})
end
function p.makeSubpagesBlurb(args, env)
--[[
-- Generates the "Subpages of this template" link.
-- @args - a table of arguments passed by the user
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
-- Messages:
-- 'template-pagetype' --> 'template'
-- 'module-pagetype' --> 'module'
-- 'default-pagetype' --> 'page'
-- 'subpages-link-display' --> 'Subpages of this $1'
--]]
local subjectSpace = env.subjectSpace
local templateTitle = env.templateTitle
if not subjectSpace or not templateTitle then
return nil
end
local pagetype
if subjectSpace == 10 then
pagetype = message('template-pagetype')
elseif subjectSpace == 828 then
pagetype = message('module-pagetype')
else
pagetype = message('default-pagetype')
end
local subpagesLink = makeWikilink(
'Special:PrefixIndex/' .. templateTitle.prefixedText .. '/',
message('subpages-link-display', {pagetype})
)
return message('subpages-blurb', {subpagesLink})
end
----------------------------------------------------------------------------
-- Tracking categories
----------------------------------------------------------------------------
function p.addTrackingCategories(env)
--[[
-- Check if {{documentation}} is transcluded on a /doc or /testcases page.
-- @env - environment table containing title objects, etc., generated with p.getEnvironment
-- Messages:
-- 'display-strange-usage-category' --> true
-- 'doc-subpage' --> 'doc'
-- 'testcases-subpage' --> 'testcases'
-- 'strange-usage-category' --> 'Wikipedia pages with strange ((documentation)) usage'
--
-- /testcases pages in the module namespace are not categorised, as they may have
-- {{documentation}} transcluded automatically.
--]]
local title = env.title
local subjectSpace = env.subjectSpace
if not title or not subjectSpace then
return nil
end
local subpage = title.subpageText
local ret = ''
if message('display-strange-usage-category', nil, 'boolean')
and (
subpage == message('doc-subpage')
or subjectSpace ~= 828 and subpage == message('testcases-subpage')
)
then
ret = ret .. makeCategoryLink(message('strange-usage-category'))
end
return ret
end
return p
5l6x7e2bpqxj9ebmqd90ugg7f3ccrmp
Module:Arguments
828
1150
7352
2023-04-24T14:41:06Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This module provides easy processing of arguments passed to Scribunto from -- #invoke. It is intended for use by other Lua modules, and should not be -- called from #invoke directly. local libraryUtil = require('libraryUtil') local checkType = libraryUtil.checkType local arguments = {} -- Generate four different tidyVal functions, so that we don't have to check the -- options every time we call it. local function tidyValDefault(key, val) if type(val) == 'string'..."
Scribunto
text/plain
-- This module provides easy processing of arguments passed to Scribunto from
-- #invoke. It is intended for use by other Lua modules, and should not be
-- called from #invoke directly.
local libraryUtil = require('libraryUtil')
local checkType = libraryUtil.checkType
local arguments = {}
-- Generate four different tidyVal functions, so that we don't have to check the
-- options every time we call it.
local function tidyValDefault(key, val)
if type(val) == 'string' then
val = val:match('^%s*(.-)%s*$')
if val == '' then
return nil
else
return val
end
else
return val
end
end
local function tidyValTrimOnly(key, val)
if type(val) == 'string' then
return val:match('^%s*(.-)%s*$')
else
return val
end
end
local function tidyValRemoveBlanksOnly(key, val)
if type(val) == 'string' then
if val:find('%S') then
return val
else
return nil
end
else
return val
end
end
local function tidyValNoChange(key, val)
return val
end
local function matchesTitle(given, title)
local tp = type( given )
return (tp == 'string' or tp == 'number') and mw.title.new( given ).prefixedText == title
end
local translate_mt = { __index = function(t, k) return k end }
function arguments.getArgs(frame, options)
checkType('getArgs', 1, frame, 'table', true)
checkType('getArgs', 2, options, 'table', true)
frame = frame or {}
options = options or {}
--[[
-- Set up argument translation.
--]]
options.translate = options.translate or {}
if getmetatable(options.translate) == nil then
setmetatable(options.translate, translate_mt)
end
if options.backtranslate == nil then
options.backtranslate = {}
for k,v in pairs(options.translate) do
options.backtranslate[v] = k
end
end
if options.backtranslate and getmetatable(options.backtranslate) == nil then
setmetatable(options.backtranslate, {
__index = function(t, k)
if options.translate[k] ~= k then
return nil
else
return k
end
end
})
end
--[[
-- Get the argument tables. If we were passed a valid frame object, get the
-- frame arguments (fargs) and the parent frame arguments (pargs), depending
-- on the options set and on the parent frame's availability. If we weren't
-- passed a valid frame object, we are being called from another Lua module
-- or from the debug console, so assume that we were passed a table of args
-- directly, and assign it to a new variable (luaArgs).
--]]
local fargs, pargs, luaArgs
if type(frame.args) == 'table' and type(frame.getParent) == 'function' then
if options.wrappers then
--[[
-- The wrappers option makes Module:Arguments look up arguments in
-- either the frame argument table or the parent argument table, but
-- not both. This means that users can use either the #invoke syntax
-- or a wrapper template without the loss of performance associated
-- with looking arguments up in both the frame and the parent frame.
-- Module:Arguments will look up arguments in the parent frame
-- if it finds the parent frame's title in options.wrapper;
-- otherwise it will look up arguments in the frame object passed
-- to getArgs.
--]]
local parent = frame:getParent()
if not parent then
fargs = frame.args
else
local title = parent:getTitle():gsub('/sandbox$', '')
local found = false
if matchesTitle(options.wrappers, title) then
found = true
elseif type(options.wrappers) == 'table' then
for _,v in pairs(options.wrappers) do
if matchesTitle(v, title) then
found = true
break
end
end
end
-- We test for false specifically here so that nil (the default) acts like true.
if found or options.frameOnly == false then
pargs = parent.args
end
if not found or options.parentOnly == false then
fargs = frame.args
end
end
else
-- options.wrapper isn't set, so check the other options.
if not options.parentOnly then
fargs = frame.args
end
if not options.frameOnly then
local parent = frame:getParent()
pargs = parent and parent.args or nil
end
end
if options.parentFirst then
fargs, pargs = pargs, fargs
end
else
luaArgs = frame
end
-- Set the order of precedence of the argument tables. If the variables are
-- nil, nothing will be added to the table, which is how we avoid clashes
-- between the frame/parent args and the Lua args.
local argTables = {fargs}
argTables[#argTables + 1] = pargs
argTables[#argTables + 1] = luaArgs
--[[
-- Generate the tidyVal function. If it has been specified by the user, we
-- use that; if not, we choose one of four functions depending on the
-- options chosen. This is so that we don't have to call the options table
-- every time the function is called.
--]]
local tidyVal = options.valueFunc
if tidyVal then
if type(tidyVal) ~= 'function' then
error(
"bad value assigned to option 'valueFunc'"
.. '(function expected, got '
.. type(tidyVal)
.. ')',
2
)
end
elseif options.trim ~= false then
if options.removeBlanks ~= false then
tidyVal = tidyValDefault
else
tidyVal = tidyValTrimOnly
end
else
if options.removeBlanks ~= false then
tidyVal = tidyValRemoveBlanksOnly
else
tidyVal = tidyValNoChange
end
end
--[[
-- Set up the args, metaArgs and nilArgs tables. args will be the one
-- accessed from functions, and metaArgs will hold the actual arguments. Nil
-- arguments are memoized in nilArgs, and the metatable connects all of them
-- together.
--]]
local args, metaArgs, nilArgs, metatable = {}, {}, {}, {}
setmetatable(args, metatable)
local function mergeArgs(tables)
--[[
-- Accepts multiple tables as input and merges their keys and values
-- into one table. If a value is already present it is not overwritten;
-- tables listed earlier have precedence. We are also memoizing nil
-- values, which can be overwritten if they are 's' (soft).
--]]
for _, t in ipairs(tables) do
for key, val in pairs(t) do
if metaArgs[key] == nil and nilArgs[key] ~= 'h' then
local tidiedVal = tidyVal(key, val)
if tidiedVal == nil then
nilArgs[key] = 's'
else
metaArgs[key] = tidiedVal
end
end
end
end
end
--[[
-- Define metatable behaviour. Arguments are memoized in the metaArgs table,
-- and are only fetched from the argument tables once. Fetching arguments
-- from the argument tables is the most resource-intensive step in this
-- module, so we try and avoid it where possible. For this reason, nil
-- arguments are also memoized, in the nilArgs table. Also, we keep a record
-- in the metatable of when pairs and ipairs have been called, so we do not
-- run pairs and ipairs on the argument tables more than once. We also do
-- not run ipairs on fargs and pargs if pairs has already been run, as all
-- the arguments will already have been copied over.
--]]
metatable.__index = function (t, key)
--[[
-- Fetches an argument when the args table is indexed. First we check
-- to see if the value is memoized, and if not we try and fetch it from
-- the argument tables. When we check memoization, we need to check
-- metaArgs before nilArgs, as both can be non-nil at the same time.
-- If the argument is not present in metaArgs, we also check whether
-- pairs has been run yet. If pairs has already been run, we return nil.
-- This is because all the arguments will have already been copied into
-- metaArgs by the mergeArgs function, meaning that any other arguments
-- must be nil.
--]]
if type(key) == 'string' then
key = options.translate[key]
end
local val = metaArgs[key]
if val ~= nil then
return val
elseif metatable.donePairs or nilArgs[key] then
return nil
end
for _, argTable in ipairs(argTables) do
local argTableVal = tidyVal(key, argTable[key])
if argTableVal ~= nil then
metaArgs[key] = argTableVal
return argTableVal
end
end
nilArgs[key] = 'h'
return nil
end
metatable.__newindex = function (t, key, val)
-- This function is called when a module tries to add a new value to the
-- args table, or tries to change an existing value.
if type(key) == 'string' then
key = options.translate[key]
end
if options.readOnly then
error(
'could not write to argument table key "'
.. tostring(key)
.. '"; the table is read-only',
2
)
elseif options.noOverwrite and args[key] ~= nil then
error(
'could not write to argument table key "'
.. tostring(key)
.. '"; overwriting existing arguments is not permitted',
2
)
elseif val == nil then
--[[
-- If the argument is to be overwritten with nil, we need to erase
-- the value in metaArgs, so that __index, __pairs and __ipairs do
-- not use a previous existing value, if present; and we also need
-- to memoize the nil in nilArgs, so that the value isn't looked
-- up in the argument tables if it is accessed again.
--]]
metaArgs[key] = nil
nilArgs[key] = 'h'
else
metaArgs[key] = val
end
end
local function translatenext(invariant)
local k, v = next(invariant.t, invariant.k)
invariant.k = k
if k == nil then
return nil
elseif type(k) ~= 'string' or not options.backtranslate then
return k, v
else
local backtranslate = options.backtranslate[k]
if backtranslate == nil then
-- Skip this one. This is a tail call, so this won't cause stack overflow
return translatenext(invariant)
else
return backtranslate, v
end
end
end
metatable.__pairs = function ()
-- Called when pairs is run on the args table.
if not metatable.donePairs then
mergeArgs(argTables)
metatable.donePairs = true
end
return translatenext, { t = metaArgs }
end
local function inext(t, i)
-- This uses our __index metamethod
local v = t[i + 1]
if v ~= nil then
return i + 1, v
end
end
metatable.__ipairs = function (t)
-- Called when ipairs is run on the args table.
return inext, t, 0
end
return args
end
return arguments
5qx9tzlul9ser30uxj9nbasjt92cevn
Module:Documentation/config
828
1151
7353
2023-04-24T14:43:00Z
Abazizfahad
127
Created page with "---------------------------------------------------------------------------------------------------- -- -- Configuration for Module:Documentation -- -- Here you can set the values of the parameters and messages used in Module:Documentation to -- localise it to your wiki and your language. Unless specified otherwise, values given here -- should be string values. ---------------------------------------------------------------------------------..."
Scribunto
text/plain
----------------------------------------------------------------------------------------------------
--
-- Configuration for Module:Documentation
--
-- Here you can set the values of the parameters and messages used in Module:Documentation to
-- localise it to your wiki and your language. Unless specified otherwise, values given here
-- should be string values.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
local cfg = {} -- Do not edit this line.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Protection template configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['protection-reason-edit']
-- The protection reason for edit-protected templates to pass to
-- [[Module:Protection banner]].
cfg['protection-reason-edit'] = 'template'
--[[
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Sandbox notice configuration
--
-- On sandbox pages the module can display a template notifying users that the current page is a
-- sandbox, and the location of test cases pages, etc. The module decides whether the page is a
-- sandbox or not based on the value of cfg['sandbox-subpage']. The following settings configure the
-- messages that the notices contains.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
--]]
-- cfg['sandbox-notice-image']
-- The image displayed in the sandbox notice.
cfg['sandbox-notice-image'] = '[[File:Sandbox.svg|50px|alt=|link=]]'
--[[
-- cfg['sandbox-notice-pagetype-template']
-- cfg['sandbox-notice-pagetype-module']
-- cfg['sandbox-notice-pagetype-other']
-- The page type of the sandbox page. The message that is displayed depends on the current subject
-- namespace. This message is used in either cfg['sandbox-notice-blurb'] or
-- cfg['sandbox-notice-diff-blurb'].
--]]
cfg['sandbox-notice-pagetype-template'] = '[[Wikipedia:Template test cases|template sandbox]] page'
cfg['sandbox-notice-pagetype-module'] = '[[Wikipedia:Template test cases|module sandbox]] page'
cfg['sandbox-notice-pagetype-other'] = 'sandbox page'
--[[
-- cfg['sandbox-notice-blurb']
-- cfg['sandbox-notice-diff-blurb']
-- cfg['sandbox-notice-diff-display']
-- Either cfg['sandbox-notice-blurb'] or cfg['sandbox-notice-diff-blurb'] is the opening sentence
-- of the sandbox notice. The latter has a diff link, but the former does not. $1 is the page
-- type, which is either cfg['sandbox-notice-pagetype-template'],
-- cfg['sandbox-notice-pagetype-module'] or cfg['sandbox-notice-pagetype-other'] depending what
-- namespace we are in. $2 is a link to the main template page, and $3 is a diff link between
-- the sandbox and the main template. The display value of the diff link is set by
-- cfg['sandbox-notice-compare-link-display'].
--]]
cfg['sandbox-notice-blurb'] = 'This is the $1 for $2.'
cfg['sandbox-notice-diff-blurb'] = 'This is the $1 for $2 ($3).'
cfg['sandbox-notice-compare-link-display'] = 'diff'
--[[
-- cfg['sandbox-notice-testcases-blurb']
-- cfg['sandbox-notice-testcases-link-display']
-- cfg['sandbox-notice-testcases-run-blurb']
-- cfg['sandbox-notice-testcases-run-link-display']
-- cfg['sandbox-notice-testcases-blurb'] is a sentence notifying the user that there is a test cases page
-- corresponding to this sandbox that they can edit. $1 is a link to the test cases page.
-- cfg['sandbox-notice-testcases-link-display'] is the display value for that link.
-- cfg['sandbox-notice-testcases-run-blurb'] is a sentence notifying the user that there is a test cases page
-- corresponding to this sandbox that they can edit, along with a link to run it. $1 is a link to the test
-- cases page, and $2 is a link to the page to run it.
-- cfg['sandbox-notice-testcases-run-link-display'] is the display value for the link to run the test
-- cases.
--]]
cfg['sandbox-notice-testcases-blurb'] = 'See also the companion subpage for $1.'
cfg['sandbox-notice-testcases-link-display'] = 'test cases'
cfg['sandbox-notice-testcases-run-blurb'] = 'See also the companion subpage for $1 ($2).'
cfg['sandbox-notice-testcases-run-link-display'] = 'run'
-- cfg['sandbox-category']
-- A category to add to all template sandboxes.
cfg['sandbox-category'] = 'Template sandboxes'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Start box configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['documentation-icon-wikitext']
-- The wikitext for the icon shown at the top of the template.
cfg['documentation-icon-wikitext'] = '[[File:Test Template Info-Icon - Version (2).svg|50px|link=|alt=]]'
-- cfg['template-namespace-heading']
-- The heading shown in the template namespace.
cfg['template-namespace-heading'] = 'Template documentation'
-- cfg['module-namespace-heading']
-- The heading shown in the module namespace.
cfg['module-namespace-heading'] = 'Module documentation'
-- cfg['file-namespace-heading']
-- The heading shown in the file namespace.
cfg['file-namespace-heading'] = 'Summary'
-- cfg['other-namespaces-heading']
-- The heading shown in other namespaces.
cfg['other-namespaces-heading'] = 'Documentation'
-- cfg['view-link-display']
-- The text to display for "view" links.
cfg['view-link-display'] = 'view'
-- cfg['edit-link-display']
-- The text to display for "edit" links.
cfg['edit-link-display'] = 'edit'
-- cfg['history-link-display']
-- The text to display for "history" links.
cfg['history-link-display'] = 'history'
-- cfg['purge-link-display']
-- The text to display for "purge" links.
cfg['purge-link-display'] = 'purge'
-- cfg['create-link-display']
-- The text to display for "create" links.
cfg['create-link-display'] = 'create'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Link box (end box) configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['transcluded-from-blurb']
-- Notice displayed when the docs are transcluded from another page. $1 is a wikilink to that page.
cfg['transcluded-from-blurb'] = 'The above [[Wikipedia:Template documentation|documentation]] is [[Help:Transclusion|transcluded]] from $1.'
--[[
-- cfg['create-module-doc-blurb']
-- Notice displayed in the module namespace when the documentation subpage does not exist.
-- $1 is a link to create the documentation page with the preload cfg['module-preload'] and the
-- display cfg['create-link-display'].
--]]
cfg['create-module-doc-blurb'] = 'You might want to $1 a documentation page for this [[Wikipedia:Lua|Scribunto module]].'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Experiment blurb configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
--[[
-- cfg['experiment-blurb-template']
-- cfg['experiment-blurb-module']
-- The experiment blurb is the text inviting editors to experiment in sandbox and test cases pages.
-- It is only shown in the template and module namespaces. With the default English settings, it
-- might look like this:
--
-- Editors can experiment in this template's sandbox (edit | diff) and testcases (edit) pages.
--
-- In this example, "sandbox", "edit", "diff", "testcases", and "edit" would all be links.
--
-- There are two versions, cfg['experiment-blurb-template'] and cfg['experiment-blurb-module'], depending
-- on what namespace we are in.
--
-- Parameters:
--
-- $1 is a link to the sandbox page. If the sandbox exists, it is in the following format:
--
-- cfg['sandbox-link-display'] (cfg['sandbox-edit-link-display'] | cfg['compare-link-display'])
--
-- If the sandbox doesn't exist, it is in the format:
--
-- cfg['sandbox-link-display'] (cfg['sandbox-create-link-display'] | cfg['mirror-link-display'])
--
-- The link for cfg['sandbox-create-link-display'] link preloads the page with cfg['template-sandbox-preload']
-- or cfg['module-sandbox-preload'], depending on the current namespace. The link for cfg['mirror-link-display']
-- loads a default edit summary of cfg['mirror-edit-summary'].
--
-- $2 is a link to the test cases page. If the test cases page exists, it is in the following format:
--
-- cfg['testcases-link-display'] (cfg['testcases-edit-link-display'] | cfg['testcases-run-link-display'])
--
-- If the test cases page doesn't exist, it is in the format:
--
-- cfg['testcases-link-display'] (cfg['testcases-create-link-display'])
--
-- If the test cases page doesn't exist, the link for cfg['testcases-create-link-display'] preloads the
-- page with cfg['template-testcases-preload'] or cfg['module-testcases-preload'], depending on the current
-- namespace.
--]]
cfg['experiment-blurb-template'] = "Editors can experiment in this template's $1 and $2 pages."
cfg['experiment-blurb-module'] = "Editors can experiment in this module's $1 and $2 pages."
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Sandbox link configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['sandbox-subpage']
-- The name of the template subpage typically used for sandboxes.
cfg['sandbox-subpage'] = 'sandbox'
-- cfg['template-sandbox-preload']
-- Preload file for template sandbox pages.
cfg['template-sandbox-preload'] = 'Template:Documentation/preload-sandbox'
-- cfg['module-sandbox-preload']
-- Preload file for Lua module sandbox pages.
cfg['module-sandbox-preload'] = 'Template:Documentation/preload-module-sandbox'
-- cfg['sandbox-link-display']
-- The text to display for "sandbox" links.
cfg['sandbox-link-display'] = 'sandbox'
-- cfg['sandbox-edit-link-display']
-- The text to display for sandbox "edit" links.
cfg['sandbox-edit-link-display'] = 'edit'
-- cfg['sandbox-create-link-display']
-- The text to display for sandbox "create" links.
cfg['sandbox-create-link-display'] = 'create'
-- cfg['compare-link-display']
-- The text to display for "compare" links.
cfg['compare-link-display'] = 'diff'
-- cfg['mirror-edit-summary']
-- The default edit summary to use when a user clicks the "mirror" link. $1 is a wikilink to the
-- template page.
cfg['mirror-edit-summary'] = 'Create sandbox version of $1'
-- cfg['mirror-link-display']
-- The text to display for "mirror" links.
cfg['mirror-link-display'] = 'mirror'
-- cfg['mirror-link-preload']
-- The page to preload when a user clicks the "mirror" link.
cfg['mirror-link-preload'] = 'Template:Documentation/mirror'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Test cases link configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['testcases-subpage']
-- The name of the template subpage typically used for test cases.
cfg['testcases-subpage'] = 'testcases'
-- cfg['template-testcases-preload']
-- Preload file for template test cases pages.
cfg['template-testcases-preload'] = 'Template:Documentation/preload-testcases'
-- cfg['module-testcases-preload']
-- Preload file for Lua module test cases pages.
cfg['module-testcases-preload'] = 'Template:Documentation/preload-module-testcases'
-- cfg['testcases-link-display']
-- The text to display for "testcases" links.
cfg['testcases-link-display'] = 'testcases'
-- cfg['testcases-edit-link-display']
-- The text to display for test cases "edit" links.
cfg['testcases-edit-link-display'] = 'edit'
-- cfg['testcases-run-link-display']
-- The text to display for test cases "run" links.
cfg['testcases-run-link-display'] = 'run'
-- cfg['testcases-create-link-display']
-- The text to display for test cases "create" links.
cfg['testcases-create-link-display'] = 'create'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Add categories blurb configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
--[[
-- cfg['add-categories-blurb']
-- Text to direct users to add categories to the /doc subpage. Not used if the "content" or
-- "docname fed" arguments are set, as then it is not clear where to add the categories. $1 is a
-- link to the /doc subpage with a display value of cfg['doc-link-display'].
--]]
cfg['add-categories-blurb'] = 'Add categories to the $1 subpage.'
-- cfg['doc-link-display']
-- The text to display when linking to the /doc subpage.
cfg['doc-link-display'] = '/doc'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Subpages link configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
--[[
-- cfg['subpages-blurb']
-- The "Subpages of this template" blurb. $1 is a link to the main template's subpages with a
-- display value of cfg['subpages-link-display']. In the English version this blurb is simply
-- the link followed by a period, and the link display provides the actual text.
--]]
cfg['subpages-blurb'] = '$1.'
--[[
-- cfg['subpages-link-display']
-- The text to display for the "subpages of this page" link. $1 is cfg['template-pagetype'],
-- cfg['module-pagetype'] or cfg['default-pagetype'], depending on whether the current page is in
-- the template namespace, the module namespace, or another namespace.
--]]
cfg['subpages-link-display'] = 'Subpages of this $1'
-- cfg['template-pagetype']
-- The pagetype to display for template pages.
cfg['template-pagetype'] = 'template'
-- cfg['module-pagetype']
-- The pagetype to display for Lua module pages.
cfg['module-pagetype'] = 'module'
-- cfg['default-pagetype']
-- The pagetype to display for pages other than templates or Lua modules.
cfg['default-pagetype'] = 'page'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Doc link configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['doc-subpage']
-- The name of the subpage typically used for documentation pages.
cfg['doc-subpage'] = 'doc'
-- cfg['docpage-preload']
-- Preload file for template documentation pages in all namespaces.
cfg['docpage-preload'] = 'Template:Documentation/preload'
-- cfg['module-preload']
-- Preload file for Lua module documentation pages.
cfg['module-preload'] = 'Template:Documentation/preload-module-doc'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- HTML and CSS configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['templatestyles']
-- The name of the TemplateStyles page where CSS is kept.
-- Sandbox CSS will be at Module:Documentation/sandbox/styles.css when needed.
cfg['templatestyles'] = 'Module:Documentation/styles.css'
-- cfg['container']
-- Class which can be used to set flex or grid CSS on the
-- two child divs documentation and documentation-metadata
cfg['container'] = 'documentation-container'
-- cfg['main-div-classes']
-- Classes added to the main HTML "div" tag.
cfg['main-div-classes'] = 'documentation'
-- cfg['main-div-heading-class']
-- Class for the main heading for templates and modules and assoc. talk spaces
cfg['main-div-heading-class'] = 'documentation-heading'
-- cfg['start-box-class']
-- Class for the start box
cfg['start-box-class'] = 'documentation-startbox'
-- cfg['start-box-link-classes']
-- Classes used for the [view][edit][history] or [create] links in the start box.
-- mw-editsection-like is per [[Wikipedia:Village pump (technical)/Archive 117]]
cfg['start-box-link-classes'] = 'mw-editsection-like plainlinks'
-- cfg['end-box-class']
-- Class for the end box.
cfg['end-box-class'] = 'documentation-metadata'
-- cfg['end-box-plainlinks']
-- Plainlinks
cfg['end-box-plainlinks'] = 'plainlinks'
-- cfg['toolbar-class']
-- Class added for toolbar links.
cfg['toolbar-class'] = 'documentation-toolbar'
-- cfg['clear']
-- Just used to clear things.
cfg['clear'] = 'documentation-clear'
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- Tracking category configuration
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- cfg['display-strange-usage-category']
-- Set to true to enable output of cfg['strange-usage-category'] if the module is used on a /doc subpage
-- or a /testcases subpage. This should be a boolean value (either true or false).
cfg['display-strange-usage-category'] = true
-- cfg['strange-usage-category']
-- Category to output if cfg['display-strange-usage-category'] is set to true and the module is used on a
-- /doc subpage or a /testcases subpage.
cfg['strange-usage-category'] = 'Wikipedia pages with strange ((documentation)) usage'
--[[
----------------------------------------------------------------------------------------------------
-- End configuration
--
-- Don't edit anything below this line.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
--]]
return cfg
da6pt1lzpy4z0skaztwblaqnfhizyf7
Module:Documentation/styles.css
828
1152
7354
2023-04-24T14:44:34Z
Abazizfahad
127
Created page with "/* {{pp|small=yes}} */ .documentation, .documentation-metadata { border: 1px solid #a2a9b1; background-color: #ecfcf4; clear: both; } .documentation { margin: 1em 0 0 0; padding: 1em; } .documentation-metadata { margin: 0.2em 0; /* same margin left-right as .documentation */ font-style: italic; padding: 0.4em 1em; /* same padding left-right as .documentation */ } .documentation-startbox { padding-bottom: 3px; border-bottom: 1px solid #aaa; margin-bott..."
sanitized-css
text/css
/* {{pp|small=yes}} */
.documentation,
.documentation-metadata {
border: 1px solid #a2a9b1;
background-color: #ecfcf4;
clear: both;
}
.documentation {
margin: 1em 0 0 0;
padding: 1em;
}
.documentation-metadata {
margin: 0.2em 0; /* same margin left-right as .documentation */
font-style: italic;
padding: 0.4em 1em; /* same padding left-right as .documentation */
}
.documentation-startbox {
padding-bottom: 3px;
border-bottom: 1px solid #aaa;
margin-bottom: 1ex;
}
.documentation-heading {
font-weight: bold;
font-size: 125%;
}
.documentation-clear { /* Don't want things to stick out where they shouldn't. */
clear: both;
}
.documentation-toolbar {
font-style: normal;
font-size: 85%;
}
o2ia525en7wbq32mq4fpdevtl5d6pcb
Module:Check for unknown parameters
828
1153
7355
2023-04-24T14:46:25Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This module may be used to compare the arguments passed to the parent -- with a list of arguments, returning a specified result if an argument is -- not on the list local p = {} local function trim(s) return s:match('^%s*(.-)%s*$') end local function isnotempty(s) return s and s:match('%S') end local function clean(text) -- Return text cleaned for display and truncated if too long. -- Strip markers are replaced with dummy text representing the original wikitext..."
Scribunto
text/plain
-- This module may be used to compare the arguments passed to the parent
-- with a list of arguments, returning a specified result if an argument is
-- not on the list
local p = {}
local function trim(s)
return s:match('^%s*(.-)%s*$')
end
local function isnotempty(s)
return s and s:match('%S')
end
local function clean(text)
-- Return text cleaned for display and truncated if too long.
-- Strip markers are replaced with dummy text representing the original wikitext.
local pos, truncated
local function truncate(text)
if truncated then
return ''
end
if mw.ustring.len(text) > 25 then
truncated = true
text = mw.ustring.sub(text, 1, 25) .. '...'
end
return mw.text.nowiki(text)
end
local parts = {}
for before, tag, remainder in text:gmatch('([^\127]*)\127[^\127]*%-(%l+)%-[^\127]*\127()') do
pos = remainder
table.insert(parts, truncate(before) .. '<' .. tag .. '>...</' .. tag .. '>')
end
table.insert(parts, truncate(text:sub(pos or 1)))
return table.concat(parts)
end
function p._check(args, pargs)
if type(args) ~= "table" or type(pargs) ~= "table" then
-- TODO: error handling
return
end
-- create the list of known args, regular expressions, and the return string
local knownargs = {}
local regexps = {}
for k, v in pairs(args) do
if type(k) == 'number' then
v = trim(v)
knownargs[v] = 1
elseif k:find('^regexp[1-9][0-9]*$') then
table.insert(regexps, '^' .. v .. '$')
end
end
-- loop over the parent args, and make sure they are on the list
local ignoreblank = isnotempty(args['ignoreblank'])
local showblankpos = isnotempty(args['showblankpositional'])
local values = {}
for k, v in pairs(pargs) do
if type(k) == 'string' and knownargs[k] == nil then
local knownflag = false
for _, regexp in ipairs(regexps) do
if mw.ustring.match(k, regexp) then
knownflag = true
break
end
end
if not knownflag and ( not ignoreblank or isnotempty(v) ) then
table.insert(values, clean(k))
end
elseif type(k) == 'number' and knownargs[tostring(k)] == nil then
local knownflag = false
for _, regexp in ipairs(regexps) do
if mw.ustring.match(tostring(k), regexp) then
knownflag = true
break
end
end
if not knownflag and ( showblankpos or isnotempty(v) ) then
table.insert(values, k .. ' = ' .. clean(v))
end
end
end
-- add results to the output tables
local res = {}
if #values > 0 then
local unknown_text = args['unknown'] or 'Found _VALUE_, '
if mw.getCurrentFrame():preprocess( "{{REVISIONID}}" ) == "" then
local preview_text = args['preview']
if isnotempty(preview_text) then
preview_text = require('Module:If preview')._warning({preview_text})
elseif preview == nil then
preview_text = unknown_text
end
unknown_text = preview_text
end
for _, v in pairs(values) do
-- Fix odd bug for | = which gets stripped to the empty string and
-- breaks category links
if v == '' then v = ' ' end
-- avoid error with v = 'example%2' ("invalid capture index")
local r = unknown_text:gsub('_VALUE_', {_VALUE_ = v})
table.insert(res, r)
end
end
return table.concat(res)
end
function p.check(frame)
local args = frame.args
local pargs = frame:getParent().args
return p._check(args, pargs)
end
return p
h9rooqvu67gk81cpbiswol48lpmwmym
Nhwɛdo:Main other
10
1154
7356
2023-04-24T14:51:19Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#switch: <!--If no or empty "demospace" parameter then detect namespace--> {{#if:{{{demospace|}}} | {{lc: {{{demospace}}} }} <!--Use lower case "demospace"--> | {{#ifeq:{{NAMESPACE}}|{{ns:0}} | main | other }} }} | main = {{{1|}}} | other | #default = {{{2|}}} }}<noinclude> {{documentation}} <!-- Add categories to the /doc subpage; interwikis go to Wikidata, thank you! --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#switch:
<!--If no or empty "demospace" parameter then detect namespace-->
{{#if:{{{demospace|}}}
| {{lc: {{{demospace}}} }} <!--Use lower case "demospace"-->
| {{#ifeq:{{NAMESPACE}}|{{ns:0}}
| main
| other
}}
}}
| main = {{{1|}}}
| other
| #default = {{{2|}}}
}}<noinclude>
{{documentation}}
<!-- Add categories to the /doc subpage; interwikis go to Wikidata, thank you! -->
</noinclude>
fqcj40f1ojeitvtz4m2eefrp1ymhi6o
Module:Infobox
828
1155
7357
2023-04-24T14:55:56Z
Abazizfahad
127
Created page with "local p = {} local args = {} local origArgs = {} local root local empty_row_categories = {} local category_in_empty_row_pattern = '%[%[%s*[Cc][Aa][Tt][Ee][Gg][Oo][Rr][Yy]%s*:[^]]*]]' local has_rows = false local lists = { plainlist_t = { patterns = { '^plainlist$', '%splainlist$', '^plainlist%s', '%splainlist%s' }, found = false, styles = 'Plainlist/styles.css' }, hlist_t = { patterns = { '^hlist$', '%shlist$', '^hlist%s', '%shlist%s'..."
Scribunto
text/plain
local p = {}
local args = {}
local origArgs = {}
local root
local empty_row_categories = {}
local category_in_empty_row_pattern = '%[%[%s*[Cc][Aa][Tt][Ee][Gg][Oo][Rr][Yy]%s*:[^]]*]]'
local has_rows = false
local lists = {
plainlist_t = {
patterns = {
'^plainlist$',
'%splainlist$',
'^plainlist%s',
'%splainlist%s'
},
found = false,
styles = 'Plainlist/styles.css'
},
hlist_t = {
patterns = {
'^hlist$',
'%shlist$',
'^hlist%s',
'%shlist%s'
},
found = false,
styles = 'Hlist/styles.css'
}
}
local function has_list_class(args_to_check)
for _, list in pairs(lists) do
if not list.found then
for _, arg in pairs(args_to_check) do
for _, pattern in ipairs(list.patterns) do
if mw.ustring.find(arg or '', pattern) then
list.found = true
break
end
end
if list.found then break end
end
end
end
end
local function fixChildBoxes(sval, tt)
local function notempty( s ) return s and s:match( '%S' ) end
if notempty(sval) then
local marker = '<span class=special_infobox_marker>'
local s = sval
-- start moving templatestyles and categories inside of table rows
local slast = ''
while slast ~= s do
slast = s
s = mw.ustring.gsub(s, '(</[Tt][Rr]%s*>%s*)(%[%[%s*[Cc][Aa][Tt][Ee][Gg][Oo][Rr][Yy]%s*:[^]]*%]%])', '%2%1')
s = mw.ustring.gsub(s, '(</[Tt][Rr]%s*>%s*)(\127[^\127]*UNIQ%-%-templatestyles%-%x+%-QINU[^\127]*\127)', '%2%1')
end
-- end moving templatestyles and categories inside of table rows
s = mw.ustring.gsub(s, '(<%s*[Tt][Rr])', marker .. '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, '(</[Tt][Rr]%s*>)', '%1' .. marker)
if s:match(marker) then
s = mw.ustring.gsub(s, marker .. '%s*' .. marker, '')
s = mw.ustring.gsub(s, '([\r\n]|-[^\r\n]*[\r\n])%s*' .. marker, '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, marker .. '%s*([\r\n]|-)', '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, '(</[Cc][Aa][Pp][Tt][Ii][Oo][Nn]%s*>%s*)' .. marker, '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, '(<%s*[Tt][Aa][Bb][Ll][Ee][^<>]*>%s*)' .. marker, '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, '^(%{|[^\r\n]*[\r\n]%s*)' .. marker, '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, '([\r\n]%{|[^\r\n]*[\r\n]%s*)' .. marker, '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, marker .. '(%s*</[Tt][Aa][Bb][Ll][Ee]%s*>)', '%1')
s = mw.ustring.gsub(s, marker .. '(%s*\n|%})', '%1')
end
if s:match(marker) then
local subcells = mw.text.split(s, marker)
s = ''
for k = 1, #subcells do
if k == 1 then
s = s .. subcells[k] .. '</' .. tt .. '></tr>'
elseif k == #subcells then
local rowstyle = ' style="display:none"'
if notempty(subcells[k]) then rowstyle = '' end
s = s .. '<tr' .. rowstyle ..'><' .. tt .. ' colspan=2>\n' ..
subcells[k]
elseif notempty(subcells[k]) then
if (k % 2) == 0 then
s = s .. subcells[k]
else
s = s .. '<tr><' .. tt .. ' colspan=2>\n' ..
subcells[k] .. '</' .. tt .. '></tr>'
end
end
end
end
-- the next two lines add a newline at the end of lists for the PHP parser
-- [[Special:Diff/849054481]]
-- remove when [[:phab:T191516]] is fixed or OBE
s = mw.ustring.gsub(s, '([\r\n][%*#;:][^\r\n]*)$', '%1\n')
s = mw.ustring.gsub(s, '^([%*#;:][^\r\n]*)$', '%1\n')
s = mw.ustring.gsub(s, '^([%*#;:])', '\n%1')
s = mw.ustring.gsub(s, '^(%{%|)', '\n%1')
return s
else
return sval
end
end
-- Cleans empty tables
local function cleanInfobox()
root = tostring(root)
if has_rows == false then
root = mw.ustring.gsub(root, '<table[^<>]*>%s*</table>', '')
end
end
-- Returns the union of the values of two tables, as a sequence.
local function union(t1, t2)
local vals = {}
for k, v in pairs(t1) do
vals[v] = true
end
for k, v in pairs(t2) do
vals[v] = true
end
local ret = {}
for k, v in pairs(vals) do
table.insert(ret, k)
end
return ret
end
-- Returns a table containing the numbers of the arguments that exist
-- for the specified prefix. For example, if the prefix was 'data', and
-- 'data1', 'data2', and 'data5' exist, it would return {1, 2, 5}.
local function getArgNums(prefix)
local nums = {}
for k, v in pairs(args) do
local num = tostring(k):match('^' .. prefix .. '([1-9]%d*)$')
if num then table.insert(nums, tonumber(num)) end
end
table.sort(nums)
return nums
end
-- Adds a row to the infobox, with either a header cell
-- or a label/data cell combination.
local function addRow(rowArgs)
if rowArgs.header and rowArgs.header ~= '_BLANK_' then
has_rows = true
has_list_class({ rowArgs.rowclass, rowArgs.class, args.headerclass })
root
:tag('tr')
:addClass(rowArgs.rowclass)
:cssText(rowArgs.rowstyle)
:tag('th')
:attr('colspan', '2')
:addClass('infobox-header')
:addClass(rowArgs.class)
:addClass(args.headerclass)
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-header
:cssText(args.headerstyle)
:cssText(rowArgs.rowcellstyle)
:wikitext(fixChildBoxes(rowArgs.header, 'th'))
if rowArgs.data then
root:wikitext(
'[[Category:Pages using infobox templates with ignored data cells]]'
)
end
elseif rowArgs.data and rowArgs.data:gsub(category_in_empty_row_pattern, ''):match('^%S') then
has_rows = true
has_list_class({ rowArgs.rowclass, rowArgs.class })
local row = root:tag('tr')
row:addClass(rowArgs.rowclass)
row:cssText(rowArgs.rowstyle)
if rowArgs.label then
row
:tag('th')
:attr('scope', 'row')
:addClass('infobox-label')
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-label
:cssText(args.labelstyle)
:cssText(rowArgs.rowcellstyle)
:wikitext(rowArgs.label)
:done()
end
local dataCell = row:tag('td')
dataCell
:attr('colspan', not rowArgs.label and '2' or nil)
:addClass(not rowArgs.label and 'infobox-full-data' or 'infobox-data')
:addClass(rowArgs.class)
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox(-full)-data
:cssText(rowArgs.datastyle)
:cssText(rowArgs.rowcellstyle)
:wikitext(fixChildBoxes(rowArgs.data, 'td'))
else
table.insert(empty_row_categories, rowArgs.data or '')
end
end
local function renderTitle()
if not args.title then return end
has_rows = true
has_list_class({args.titleclass})
root
:tag('caption')
:addClass('infobox-title')
:addClass(args.titleclass)
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-title
:cssText(args.titlestyle)
:wikitext(args.title)
end
local function renderAboveRow()
if not args.above then return end
has_rows = true
has_list_class({ args.aboveclass })
root
:tag('tr')
:tag('th')
:attr('colspan', '2')
:addClass('infobox-above')
:addClass(args.aboveclass)
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-above
:cssText(args.abovestyle)
:wikitext(fixChildBoxes(args.above,'th'))
end
local function renderBelowRow()
if not args.below then return end
has_rows = true
has_list_class({ args.belowclass })
root
:tag('tr')
:tag('td')
:attr('colspan', '2')
:addClass('infobox-below')
:addClass(args.belowclass)
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-below
:cssText(args.belowstyle)
:wikitext(fixChildBoxes(args.below,'td'))
end
local function addSubheaderRow(subheaderArgs)
if subheaderArgs.data and
subheaderArgs.data:gsub(category_in_empty_row_pattern, ''):match('^%S') then
has_rows = true
has_list_class({ subheaderArgs.rowclass, subheaderArgs.class })
local row = root:tag('tr')
row:addClass(subheaderArgs.rowclass)
local dataCell = row:tag('td')
dataCell
:attr('colspan', '2')
:addClass('infobox-subheader')
:addClass(subheaderArgs.class)
:cssText(subheaderArgs.datastyle)
:cssText(subheaderArgs.rowcellstyle)
:wikitext(fixChildBoxes(subheaderArgs.data, 'td'))
else
table.insert(empty_row_categories, subheaderArgs.data or '')
end
end
local function renderSubheaders()
if args.subheader then
args.subheader1 = args.subheader
end
if args.subheaderrowclass then
args.subheaderrowclass1 = args.subheaderrowclass
end
local subheadernums = getArgNums('subheader')
for k, num in ipairs(subheadernums) do
addSubheaderRow({
data = args['subheader' .. tostring(num)],
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-subheader
datastyle = args.subheaderstyle,
rowcellstyle = args['subheaderstyle' .. tostring(num)],
class = args.subheaderclass,
rowclass = args['subheaderrowclass' .. tostring(num)]
})
end
end
local function addImageRow(imageArgs)
if imageArgs.data and
imageArgs.data:gsub(category_in_empty_row_pattern, ''):match('^%S') then
has_rows = true
has_list_class({ imageArgs.rowclass, imageArgs.class })
local row = root:tag('tr')
row:addClass(imageArgs.rowclass)
local dataCell = row:tag('td')
dataCell
:attr('colspan', '2')
:addClass('infobox-image')
:addClass(imageArgs.class)
:cssText(imageArgs.datastyle)
:wikitext(fixChildBoxes(imageArgs.data, 'td'))
else
table.insert(empty_row_categories, imageArgs.data or '')
end
end
local function renderImages()
if args.image then
args.image1 = args.image
end
if args.caption then
args.caption1 = args.caption
end
local imagenums = getArgNums('image')
for k, num in ipairs(imagenums) do
local caption = args['caption' .. tostring(num)]
local data = mw.html.create():wikitext(args['image' .. tostring(num)])
if caption then
data
:tag('div')
:addClass('infobox-caption')
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-caption
:cssText(args.captionstyle)
:wikitext(caption)
end
addImageRow({
data = tostring(data),
-- @deprecated next; target .infobox-<name> .infobox-image
datastyle = args.imagestyle,
class = args.imageclass,
rowclass = args['imagerowclass' .. tostring(num)]
})
end
end
-- When autoheaders are turned on, preprocesses the rows
local function preprocessRows()
if not args.autoheaders then return end
local rownums = union(getArgNums('header'), getArgNums('data'))
table.sort(rownums)
local lastheader
for k, num in ipairs(rownums) do
if args['header' .. tostring(num)] then
if lastheader then
args['header' .. tostring(lastheader)] = nil
end
lastheader = num
elseif args['data' .. tostring(num)] and
args['data' .. tostring(num)]:gsub(
category_in_empty_row_pattern, ''
):match('^%S') then
local data = args['data' .. tostring(num)]
if data:gsub(category_in_empty_row_pattern, ''):match('%S') then
lastheader = nil
end
end
end
if lastheader then
args['header' .. tostring(lastheader)] = nil
end
end
-- Gets the union of the header and data argument numbers,
-- and renders them all in order
local function renderRows()
local rownums = union(getArgNums('header'), getArgNums('data'))
table.sort(rownums)
for k, num in ipairs(rownums) do
addRow({
header = args['header' .. tostring(num)],
label = args['label' .. tostring(num)],
data = args['data' .. tostring(num)],
datastyle = args.datastyle,
class = args['class' .. tostring(num)],
rowclass = args['rowclass' .. tostring(num)],
-- @deprecated next; target .infobox-<name> rowclass
rowstyle = args['rowstyle' .. tostring(num)],
rowcellstyle = args['rowcellstyle' .. tostring(num)]
})
end
end
local function renderNavBar()
if not args.name then return end
has_rows = true
root
:tag('tr')
:tag('td')
:attr('colspan', '2')
:addClass('infobox-navbar')
:wikitext(require('Module:Navbar')._navbar{
args.name,
mini = 1,
})
end
local function renderItalicTitle()
local italicTitle = args['italic title'] and mw.ustring.lower(args['italic title'])
if italicTitle == '' or italicTitle == 'force' or italicTitle == 'yes' then
root:wikitext(require('Module:Italic title')._main({}))
end
end
-- Categories in otherwise empty rows are collected in empty_row_categories.
-- This function adds them to the module output. It is not affected by
-- args.decat because this module should not prevent module-external categories
-- from rendering.
local function renderEmptyRowCategories()
for _, s in ipairs(empty_row_categories) do
root:wikitext(s)
end
end
-- Render tracking categories. args.decat == turns off tracking categories.
local function renderTrackingCategories()
if args.decat == 'yes' then return end
if args.child == 'yes' then
if args.title then
root:wikitext(
'[[Category:Pages using embedded infobox templates with the title parameter]]'
)
end
elseif #(getArgNums('data')) == 0 and mw.title.getCurrentTitle().namespace == 0 then
root:wikitext('[[Category:Articles using infobox templates with no data rows]]')
end
end
--[=[
Loads the templatestyles for the infobox.
TODO: FINISH loading base templatestyles here rather than in
MediaWiki:Common.css. There are 4-5000 pages with 'raw' infobox tables.
See [[Mediawiki_talk:Common.css/to_do#Infobox]] and/or come help :).
When we do this we should clean up the inline CSS below too.
Will have to do some bizarre conversion category like with sidebar.
]=]
local function loadTemplateStyles()
local frame = mw.getCurrentFrame()
local hlist_templatestyles = ''
if lists.hlist_t.found then
hlist_templatestyles = frame:extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = lists.hlist_t.styles }
}
end
local plainlist_templatestyles = ''
if lists.plainlist_t.found then
plainlist_templatestyles = frame:extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = lists.plainlist_t.styles }
}
end
-- See function description
local base_templatestyles = frame:extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = 'Module:Infobox/styles.css' }
}
local templatestyles = ''
if args['templatestyles'] then
templatestyles = frame:extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = args['templatestyles'] }
}
end
local child_templatestyles = ''
if args['child templatestyles'] then
child_templatestyles = frame:extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = args['child templatestyles'] }
}
end
local grandchild_templatestyles = ''
if args['grandchild templatestyles'] then
grandchild_templatestyles = frame:extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = args['grandchild templatestyles'] }
}
end
return table.concat({
-- hlist -> plainlist -> base is best-effort to preserve old Common.css ordering.
-- this ordering is not a guarantee because the rows of interest invoking
-- each class may not be on a specific page
hlist_templatestyles,
plainlist_templatestyles,
base_templatestyles,
templatestyles,
child_templatestyles,
grandchild_templatestyles
})
end
-- common functions between the child and non child cases
local function structure_infobox_common()
renderSubheaders()
renderImages()
preprocessRows()
renderRows()
renderBelowRow()
renderNavBar()
renderItalicTitle()
renderEmptyRowCategories()
renderTrackingCategories()
cleanInfobox()
end
-- Specify the overall layout of the infobox, with special settings if the
-- infobox is used as a 'child' inside another infobox.
local function _infobox()
if args.child ~= 'yes' then
root = mw.html.create('table')
root
:addClass(args.subbox == 'yes' and 'infobox-subbox' or 'infobox')
:addClass(args.bodyclass)
-- @deprecated next; target .infobox-<name>
:cssText(args.bodystyle)
has_list_class({ args.bodyclass })
renderTitle()
renderAboveRow()
else
root = mw.html.create()
root
:wikitext(args.title)
end
structure_infobox_common()
return loadTemplateStyles() .. root
end
-- If the argument exists and isn't blank, add it to the argument table.
-- Blank arguments are treated as nil to match the behaviour of ParserFunctions.
local function preprocessSingleArg(argName)
if origArgs[argName] and origArgs[argName] ~= '' then
args[argName] = origArgs[argName]
end
end
-- Assign the parameters with the given prefixes to the args table, in order, in
-- batches of the step size specified. This is to prevent references etc. from
-- appearing in the wrong order. The prefixTable should be an array containing
-- tables, each of which has two possible fields, a "prefix" string and a
-- "depend" table. The function always parses parameters containing the "prefix"
-- string, but only parses parameters in the "depend" table if the prefix
-- parameter is present and non-blank.
local function preprocessArgs(prefixTable, step)
if type(prefixTable) ~= 'table' then
error("Non-table value detected for the prefix table", 2)
end
if type(step) ~= 'number' then
error("Invalid step value detected", 2)
end
-- Get arguments without a number suffix, and check for bad input.
for i,v in ipairs(prefixTable) do
if type(v) ~= 'table' or type(v.prefix) ~= "string" or
(v.depend and type(v.depend) ~= 'table') then
error('Invalid input detected to preprocessArgs prefix table', 2)
end
preprocessSingleArg(v.prefix)
-- Only parse the depend parameter if the prefix parameter is present
-- and not blank.
if args[v.prefix] and v.depend then
for j, dependValue in ipairs(v.depend) do
if type(dependValue) ~= 'string' then
error('Invalid "depend" parameter value detected in preprocessArgs')
end
preprocessSingleArg(dependValue)
end
end
end
-- Get arguments with number suffixes.
local a = 1 -- Counter variable.
local moreArgumentsExist = true
while moreArgumentsExist == true do
moreArgumentsExist = false
for i = a, a + step - 1 do
for j,v in ipairs(prefixTable) do
local prefixArgName = v.prefix .. tostring(i)
if origArgs[prefixArgName] then
-- Do another loop if any arguments are found, even blank ones.
moreArgumentsExist = true
preprocessSingleArg(prefixArgName)
end
-- Process the depend table if the prefix argument is present
-- and not blank, or we are processing "prefix1" and "prefix" is
-- present and not blank, and if the depend table is present.
if v.depend and (args[prefixArgName] or (i == 1 and args[v.prefix])) then
for j,dependValue in ipairs(v.depend) do
local dependArgName = dependValue .. tostring(i)
preprocessSingleArg(dependArgName)
end
end
end
end
a = a + step
end
end
-- Parse the data parameters in the same order that the old {{infobox}} did, so
-- that references etc. will display in the expected places. Parameters that
-- depend on another parameter are only processed if that parameter is present,
-- to avoid phantom references appearing in article reference lists.
local function parseDataParameters()
preprocessSingleArg('autoheaders')
preprocessSingleArg('child')
preprocessSingleArg('bodyclass')
preprocessSingleArg('subbox')
preprocessSingleArg('bodystyle')
preprocessSingleArg('title')
preprocessSingleArg('titleclass')
preprocessSingleArg('titlestyle')
preprocessSingleArg('above')
preprocessSingleArg('aboveclass')
preprocessSingleArg('abovestyle')
preprocessArgs({
{prefix = 'subheader', depend = {'subheaderstyle', 'subheaderrowclass'}}
}, 10)
preprocessSingleArg('subheaderstyle')
preprocessSingleArg('subheaderclass')
preprocessArgs({
{prefix = 'image', depend = {'caption', 'imagerowclass'}}
}, 10)
preprocessSingleArg('captionstyle')
preprocessSingleArg('imagestyle')
preprocessSingleArg('imageclass')
preprocessArgs({
{prefix = 'header'},
{prefix = 'data', depend = {'label'}},
{prefix = 'rowclass'},
{prefix = 'rowstyle'},
{prefix = 'rowcellstyle'},
{prefix = 'class'}
}, 50)
preprocessSingleArg('headerclass')
preprocessSingleArg('headerstyle')
preprocessSingleArg('labelstyle')
preprocessSingleArg('datastyle')
preprocessSingleArg('below')
preprocessSingleArg('belowclass')
preprocessSingleArg('belowstyle')
preprocessSingleArg('name')
-- different behaviour for italics if blank or absent
args['italic title'] = origArgs['italic title']
preprocessSingleArg('decat')
preprocessSingleArg('templatestyles')
preprocessSingleArg('child templatestyles')
preprocessSingleArg('grandchild templatestyles')
end
-- If called via #invoke, use the args passed into the invoking template.
-- Otherwise, for testing purposes, assume args are being passed directly in.
function p.infobox(frame)
if frame == mw.getCurrentFrame() then
origArgs = frame:getParent().args
else
origArgs = frame
end
parseDataParameters()
return _infobox()
end
-- For calling via #invoke within a template
function p.infoboxTemplate(frame)
origArgs = {}
for k,v in pairs(frame.args) do origArgs[k] = mw.text.trim(v) end
parseDataParameters()
return _infobox()
end
return p
1m9tzydwofr8cj9bzzm2am6moool42y
Nhwɛdo:Br separated entries
10
1156
7358
2023-04-24T15:09:27Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:Separated entries|br}}<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:Separated entries|br}}<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
3qzqyo0vc2bkjx7dik52fp751jwcnq3
Module:Separated entries
828
1157
7359
2023-04-24T15:11:03Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This module takes positional parameters as input and concatenates them with -- an optional separator. The final separator (the "conjunction") can be -- specified independently, enabling natural-language lists like -- "foo, bar, baz and qux". The starting parameter can also be specified. local compressSparseArray = require('Module:TableTools').compressSparseArray local p = {} function p._main(args) local separator = args.separator -- Decode (convert to Unicode) HT..."
Scribunto
text/plain
-- This module takes positional parameters as input and concatenates them with
-- an optional separator. The final separator (the "conjunction") can be
-- specified independently, enabling natural-language lists like
-- "foo, bar, baz and qux". The starting parameter can also be specified.
local compressSparseArray = require('Module:TableTools').compressSparseArray
local p = {}
function p._main(args)
local separator = args.separator
-- Decode (convert to Unicode) HTML escape sequences, such as " " for space.
and mw.text.decode(args.separator) or ''
local conjunction = args.conjunction and mw.text.decode(args.conjunction) or separator
-- Discard values before the starting parameter.
local start = tonumber(args.start)
if start then
for i = 1, start - 1 do args[i] = nil end
end
-- Discard named parameters.
local values = compressSparseArray(args)
return mw.text.listToText(values, separator, conjunction)
end
local function makeInvokeFunction(separator, conjunction, first)
return function (frame)
local args = require('Module:Arguments').getArgs(frame)
args.separator = separator or args.separator
args.conjunction = conjunction or args.conjunction
args.first = first or args.first
return p._main(args)
end
end
p.main = makeInvokeFunction()
p.br = makeInvokeFunction('<br />')
p.comma = makeInvokeFunction(mw.message.new('comma-separator'):plain())
return p
r3n53qz4zycs3vxyo5ms9qjo1jm32bp
Module:TableTools
828
1158
7360
2023-04-24T15:13:29Z
Abazizfahad
127
Created page with "------------------------------------------------------------------------------------ -- TableTools -- -- -- -- This module includes a number of functions for dealing with Lua tables. -- -- It is a meta-module, meant to be called from other Lua modules, and should not -- -- be called directly from #invoke...."
Scribunto
text/plain
------------------------------------------------------------------------------------
-- TableTools --
-- --
-- This module includes a number of functions for dealing with Lua tables. --
-- It is a meta-module, meant to be called from other Lua modules, and should not --
-- be called directly from #invoke. --
------------------------------------------------------------------------------------
local libraryUtil = require('libraryUtil')
local p = {}
-- Define often-used variables and functions.
local floor = math.floor
local infinity = math.huge
local checkType = libraryUtil.checkType
local checkTypeMulti = libraryUtil.checkTypeMulti
------------------------------------------------------------------------------------
-- isPositiveInteger
--
-- This function returns true if the given value is a positive integer, and false
-- if not. Although it doesn't operate on tables, it is included here as it is
-- useful for determining whether a given table key is in the array part or the
-- hash part of a table.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.isPositiveInteger(v)
return type(v) == 'number' and v >= 1 and floor(v) == v and v < infinity
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- isNan
--
-- This function returns true if the given number is a NaN value, and false if
-- not. Although it doesn't operate on tables, it is included here as it is useful
-- for determining whether a value can be a valid table key. Lua will generate an
-- error if a NaN is used as a table key.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.isNan(v)
return type(v) == 'number' and v ~= v
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- shallowClone
--
-- This returns a clone of a table. The value returned is a new table, but all
-- subtables and functions are shared. Metamethods are respected, but the returned
-- table will have no metatable of its own.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.shallowClone(t)
checkType('shallowClone', 1, t, 'table')
local ret = {}
for k, v in pairs(t) do
ret[k] = v
end
return ret
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- removeDuplicates
--
-- This removes duplicate values from an array. Non-positive-integer keys are
-- ignored. The earliest value is kept, and all subsequent duplicate values are
-- removed, but otherwise the array order is unchanged.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.removeDuplicates(arr)
checkType('removeDuplicates', 1, arr, 'table')
local isNan = p.isNan
local ret, exists = {}, {}
for _, v in ipairs(arr) do
if isNan(v) then
-- NaNs can't be table keys, and they are also unique, so we don't need to check existence.
ret[#ret + 1] = v
else
if not exists[v] then
ret[#ret + 1] = v
exists[v] = true
end
end
end
return ret
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- numKeys
--
-- This takes a table and returns an array containing the numbers of any numerical
-- keys that have non-nil values, sorted in numerical order.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.numKeys(t)
checkType('numKeys', 1, t, 'table')
local isPositiveInteger = p.isPositiveInteger
local nums = {}
for k in pairs(t) do
if isPositiveInteger(k) then
nums[#nums + 1] = k
end
end
table.sort(nums)
return nums
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- affixNums
--
-- This takes a table and returns an array containing the numbers of keys with the
-- specified prefix and suffix. For example, for the table
-- {a1 = 'foo', a3 = 'bar', a6 = 'baz'} and the prefix "a", affixNums will return
-- {1, 3, 6}.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.affixNums(t, prefix, suffix)
checkType('affixNums', 1, t, 'table')
checkType('affixNums', 2, prefix, 'string', true)
checkType('affixNums', 3, suffix, 'string', true)
local function cleanPattern(s)
-- Cleans a pattern so that the magic characters ()%.[]*+-?^$ are interpreted literally.
return s:gsub('([%(%)%%%.%[%]%*%+%-%?%^%$])', '%%%1')
end
prefix = prefix or ''
suffix = suffix or ''
prefix = cleanPattern(prefix)
suffix = cleanPattern(suffix)
local pattern = '^' .. prefix .. '([1-9]%d*)' .. suffix .. '$'
local nums = {}
for k in pairs(t) do
if type(k) == 'string' then
local num = mw.ustring.match(k, pattern)
if num then
nums[#nums + 1] = tonumber(num)
end
end
end
table.sort(nums)
return nums
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- numData
--
-- Given a table with keys like {"foo1", "bar1", "foo2", "baz2"}, returns a table
-- of subtables in the format
-- {[1] = {foo = 'text', bar = 'text'}, [2] = {foo = 'text', baz = 'text'}}.
-- Keys that don't end with an integer are stored in a subtable named "other". The
-- compress option compresses the table so that it can be iterated over with
-- ipairs.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.numData(t, compress)
checkType('numData', 1, t, 'table')
checkType('numData', 2, compress, 'boolean', true)
local ret = {}
for k, v in pairs(t) do
local prefix, num = mw.ustring.match(tostring(k), '^([^0-9]*)([1-9][0-9]*)$')
if num then
num = tonumber(num)
local subtable = ret[num] or {}
if prefix == '' then
-- Positional parameters match the blank string; put them at the start of the subtable instead.
prefix = 1
end
subtable[prefix] = v
ret[num] = subtable
else
local subtable = ret.other or {}
subtable[k] = v
ret.other = subtable
end
end
if compress then
local other = ret.other
ret = p.compressSparseArray(ret)
ret.other = other
end
return ret
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- compressSparseArray
--
-- This takes an array with one or more nil values, and removes the nil values
-- while preserving the order, so that the array can be safely traversed with
-- ipairs.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.compressSparseArray(t)
checkType('compressSparseArray', 1, t, 'table')
local ret = {}
local nums = p.numKeys(t)
for _, num in ipairs(nums) do
ret[#ret + 1] = t[num]
end
return ret
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- sparseIpairs
--
-- This is an iterator for sparse arrays. It can be used like ipairs, but can
-- handle nil values.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.sparseIpairs(t)
checkType('sparseIpairs', 1, t, 'table')
local nums = p.numKeys(t)
local i = 0
local lim = #nums
return function ()
i = i + 1
if i <= lim then
local key = nums[i]
return key, t[key]
else
return nil, nil
end
end
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- size
--
-- This returns the size of a key/value pair table. It will also work on arrays,
-- but for arrays it is more efficient to use the # operator.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.size(t)
checkType('size', 1, t, 'table')
local i = 0
for _ in pairs(t) do
i = i + 1
end
return i
end
local function defaultKeySort(item1, item2)
-- "number" < "string", so numbers will be sorted before strings.
local type1, type2 = type(item1), type(item2)
if type1 ~= type2 then
return type1 < type2
elseif type1 == 'table' or type1 == 'boolean' or type1 == 'function' then
return tostring(item1) < tostring(item2)
else
return item1 < item2
end
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- keysToList
--
-- Returns an array of the keys in a table, sorted using either a default
-- comparison function or a custom keySort function.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.keysToList(t, keySort, checked)
if not checked then
checkType('keysToList', 1, t, 'table')
checkTypeMulti('keysToList', 2, keySort, {'function', 'boolean', 'nil'})
end
local arr = {}
local index = 1
for k in pairs(t) do
arr[index] = k
index = index + 1
end
if keySort ~= false then
keySort = type(keySort) == 'function' and keySort or defaultKeySort
table.sort(arr, keySort)
end
return arr
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- sortedPairs
--
-- Iterates through a table, with the keys sorted using the keysToList function.
-- If there are only numerical keys, sparseIpairs is probably more efficient.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.sortedPairs(t, keySort)
checkType('sortedPairs', 1, t, 'table')
checkType('sortedPairs', 2, keySort, 'function', true)
local arr = p.keysToList(t, keySort, true)
local i = 0
return function ()
i = i + 1
local key = arr[i]
if key ~= nil then
return key, t[key]
else
return nil, nil
end
end
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- isArray
--
-- Returns true if the given value is a table and all keys are consecutive
-- integers starting at 1.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.isArray(v)
if type(v) ~= 'table' then
return false
end
local i = 0
for _ in pairs(v) do
i = i + 1
if v[i] == nil then
return false
end
end
return true
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- isArrayLike
--
-- Returns true if the given value is iterable and all keys are consecutive
-- integers starting at 1.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.isArrayLike(v)
if not pcall(pairs, v) then
return false
end
local i = 0
for _ in pairs(v) do
i = i + 1
if v[i] == nil then
return false
end
end
return true
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- invert
--
-- Transposes the keys and values in an array. For example, {"a", "b", "c"} ->
-- {a = 1, b = 2, c = 3}. Duplicates are not supported (result values refer to
-- the index of the last duplicate) and NaN values are ignored.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.invert(arr)
checkType("invert", 1, arr, "table")
local isNan = p.isNan
local map = {}
for i, v in ipairs(arr) do
if not isNan(v) then
map[v] = i
end
end
return map
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- listToSet
--
-- Creates a set from the array part of the table. Indexing the set by any of the
-- values of the array returns true. For example, {"a", "b", "c"} ->
-- {a = true, b = true, c = true}. NaN values are ignored as Lua considers them
-- never equal to any value (including other NaNs or even themselves).
------------------------------------------------------------------------------------
function p.listToSet(arr)
checkType("listToSet", 1, arr, "table")
local isNan = p.isNan
local set = {}
for _, v in ipairs(arr) do
if not isNan(v) then
set[v] = true
end
end
return set
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- deepCopy
--
-- Recursive deep copy function. Preserves identities of subtables.
------------------------------------------------------------------------------------
local function _deepCopy(orig, includeMetatable, already_seen)
-- Stores copies of tables indexed by the original table.
already_seen = already_seen or {}
local copy = already_seen[orig]
if copy ~= nil then
return copy
end
if type(orig) == 'table' then
copy = {}
for orig_key, orig_value in pairs(orig) do
copy[_deepCopy(orig_key, includeMetatable, already_seen)] = _deepCopy(orig_value, includeMetatable, already_seen)
end
already_seen[orig] = copy
if includeMetatable then
local mt = getmetatable(orig)
if mt ~= nil then
local mt_copy = _deepCopy(mt, includeMetatable, already_seen)
setmetatable(copy, mt_copy)
already_seen[mt] = mt_copy
end
end
else -- number, string, boolean, etc
copy = orig
end
return copy
end
function p.deepCopy(orig, noMetatable, already_seen)
checkType("deepCopy", 3, already_seen, "table", true)
return _deepCopy(orig, not noMetatable, already_seen)
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- sparseConcat
--
-- Concatenates all values in the table that are indexed by a number, in order.
-- sparseConcat{a, nil, c, d} => "acd"
-- sparseConcat{nil, b, c, d} => "bcd"
------------------------------------------------------------------------------------
function p.sparseConcat(t, sep, i, j)
local arr = {}
local arr_i = 0
for _, v in p.sparseIpairs(t) do
arr_i = arr_i + 1
arr[arr_i] = v
end
return table.concat(arr, sep, i, j)
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- length
--
-- Finds the length of an array, or of a quasi-array with keys such as "data1",
-- "data2", etc., using an exponential search algorithm. It is similar to the
-- operator #, but may return a different value when there are gaps in the array
-- portion of the table. Intended to be used on data loaded with mw.loadData. For
-- other tables, use #.
-- Note: #frame.args in frame object always be set to 0, regardless of the number
-- of unnamed template parameters, so use this function for frame.args.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.length(t, prefix)
-- requiring module inline so that [[Module:Exponential search]] which is
-- only needed by this one function doesn't get millions of transclusions
local expSearch = require("Module:Exponential search")
checkType('length', 1, t, 'table')
checkType('length', 2, prefix, 'string', true)
return expSearch(function (i)
local key
if prefix then
key = prefix .. tostring(i)
else
key = i
end
return t[key] ~= nil
end) or 0
end
------------------------------------------------------------------------------------
-- inArray
--
-- Returns true if valueToFind is a member of the array, and false otherwise.
------------------------------------------------------------------------------------
function p.inArray(arr, valueToFind)
checkType("inArray", 1, arr, "table")
-- if valueToFind is nil, error?
for _, v in ipairs(arr) do
if v == valueToFind then
return true
end
end
return false
end
return p
0z6y1iz1ggzcjp1rhkrrhgprosuh475
Nhwɛdo:Count
10
1159
7361
2023-04-24T15:16:02Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{safesubst<noinclude/>:#ifexpr:{{safesubst<noinclude/>:#invoke:ParameterCount|main|pattern1=^[%d]+$}}>0|{{safesubst<noinclude/>:#invoke:ParameterCount|main|pattern1=^[%d]+$}}|{{{base|0}}}}}<noinclude>{{documentation}}</noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{safesubst<noinclude/>:#ifexpr:{{safesubst<noinclude/>:#invoke:ParameterCount|main|pattern1=^[%d]+$}}>0|{{safesubst<noinclude/>:#invoke:ParameterCount|main|pattern1=^[%d]+$}}|{{{base|0}}}}}<noinclude>{{documentation}}</noinclude>
nxgj5k0v7d0slmbxwqstpth3pxp36v7
Module:ParameterCount
828
1160
7362
2023-04-24T15:18:07Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This module produces a count of all the arguments passed to it. local yesno = require('Module:Yesno') -- Trim a string local function trim(s) return s:match('^%s*(.-)%s*$') end -- Test whether a string is blank local function isBlank(s) return not s:find('%S') end -- Tests whether a string is a valid positional key, and if so, returns it. If -- the key is invalid, this returns nil. local function isPositionalKey(s) s = trim(s) if s:find('^[1-9][0-9]*$') then..."
Scribunto
text/plain
-- This module produces a count of all the arguments passed to it.
local yesno = require('Module:Yesno')
-- Trim a string
local function trim(s)
return s:match('^%s*(.-)%s*$')
end
-- Test whether a string is blank
local function isBlank(s)
return not s:find('%S')
end
-- Tests whether a string is a valid positional key, and if so, returns it. If
-- the key is invalid, this returns nil.
local function isPositionalKey(s)
s = trim(s)
if s:find('^[1-9][0-9]*$') then
return tonumber(s)
end
end
-- Return the count of all arguments for which testFunc returns a truthy value.
local function count(args, testFunc)
local ret = 0
for key, val in pairs(args) do
if testFunc(key, val) then
ret = ret + 1
end
end
return ret
end
-- Check shared arguments and get the parent argument count.
local function main(frame, testFunc)
local blankifiedTestFunc
if yesno(frame.args.checkblanks) ~= false then
-- Extend the test function to check for blanks as well.
blankifiedTestFunc = function (key, val)
if not isBlank(val) then
return testFunc(key, val)
end
end
else
blankifiedTestFunc = testFunc
end
return count(frame:getParent().args, blankifiedTestFunc)
end
return {
-- Called with {{#invoke:ParameterCount|all}}
-- All specified parameters are counted, even those not supported by the
-- template.
all = function (frame)
return main(frame, function () return true end)
end,
-- Called with {{#invoke:ParameterCount|main}}
-- Users can specify a list of parameters to check, and a list of Lua
-- Ustring patterns to check each parameter against.
main = function (frame)
local args = frame.args
local keys, patterns = {}, {}
-- Get key list
for i, key in ipairs(args) do
local positionalKey = isPositionalKey(key)
if positionalKey then
keys[positionalKey] = true
else
keys[trim(key)] = true
end
end
-- Get patterns
do
local function getPattern(i)
local pattern = args['pattern' .. tostring(i)]
if pattern and pattern ~= '' then
return pattern
end
end
local i = 1
local pattern = getPattern(i)
while pattern do
patterns[i] = pattern
i = i + 1
pattern = getPattern(i)
end
end
-- Construct the test function
local testFunc = function (key, val)
if keys[key] then
return true
end
for i, pattern in ipairs(patterns) do
if mw.ustring.find(tostring(key), pattern) then
return true
end
end
return false
end
return main(frame, testFunc)
end
}
bo1vhgb6r7zni8qgcvzfnnphlmq92ml
Module:Yesno
828
1161
7363
2023-04-24T15:19:46Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- Function allowing for consistent treatment of boolean-like wikitext input. -- It works similarly to the template {{yesno}}. return function (val, default) -- If your wiki uses non-ascii characters for any of "yes", "no", etc., you -- should replace "val:lower()" with "mw.ustring.lower(val)" in the -- following line. val = type(val) == 'string' and val:lower() or val if val == nil then return nil elseif val == true or val == 'yes' or val == 'y' or val =..."
Scribunto
text/plain
-- Function allowing for consistent treatment of boolean-like wikitext input.
-- It works similarly to the template {{yesno}}.
return function (val, default)
-- If your wiki uses non-ascii characters for any of "yes", "no", etc., you
-- should replace "val:lower()" with "mw.ustring.lower(val)" in the
-- following line.
val = type(val) == 'string' and val:lower() or val
if val == nil then
return nil
elseif val == true
or val == 'yes'
or val == 'y'
or val == 'true'
or val == 't'
or val == 'on'
or tonumber(val) == 1
then
return true
elseif val == false
or val == 'no'
or val == 'n'
or val == 'false'
or val == 'f'
or val == 'off'
or tonumber(val) == 0
then
return false
else
return default
end
end
swdskn7svew8i9wuydn9uj5l3r2ghcs
Nhwɛdo:Country2nationality
10
1162
7364
2023-04-24T15:23:45Z
Abazizfahad
127
Created page with "<includeonly>{{safesubst<noinclude/>:#ifeq:{{safesubst<noinclude/>:#invoke:String|len|s={{safesubst<noinclude/>:ISO 3166 code|{{{1}}}}}}}|2|{{safesubst<noinclude/>:Iso2nationality| {{safesubst<noinclude/>:ISO 3166 code|{{{1}}}}} }}| {{safesubst<noinclude/>:#if:{{{1|}}}| {{safesubst<noinclude/>:#switch: {{{1}}} | England = English | Scotland = Scottish | Wales = Welsh | Catalonia = Catalan | Kosovo = Kosovan }}}}}}</includeonly><noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{safesubst<noinclude/>:#ifeq:{{safesubst<noinclude/>:#invoke:String|len|s={{safesubst<noinclude/>:ISO 3166 code|{{{1}}}}}}}|2|{{safesubst<noinclude/>:Iso2nationality| {{safesubst<noinclude/>:ISO 3166 code|{{{1}}}}} }}| {{safesubst<noinclude/>:#if:{{{1|}}}| {{safesubst<noinclude/>:#switch: {{{1}}} | England = English | Scotland = Scottish | Wales = Welsh | Catalonia = Catalan | Kosovo = Kosovan }}}}}}</includeonly><noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
i9rrhd5fdx0vm237akm7z1yns3a4wh4
Nhwɛdo:Delink
10
1163
7365
2023-04-24T15:26:02Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:delink|delink}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:delink|delink}}<noinclude>
{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. -->
</noinclude>
nxxwkb2lon9wgne4irg9ctbsle6zwiy
Module:Delink
828
1164
7366
2023-04-24T15:26:49Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This module de-links most wikitext. require("strict") local p = {} local getArgs local function delinkReversePipeTrick(s) if s:match("^%[%[|.*[|\n]") then -- Check for newlines or multiple pipes. return s end return s:match("%[%[|(.*)%]%]") end local function delinkPipeTrick(s) -- We need to deal with colons, brackets, and commas, per [[Help:Pipe trick]]. -- First, remove the text before the first colon, if any. if s:match(":") then s = s:match("%[%[.-..."
Scribunto
text/plain
-- This module de-links most wikitext.
require("strict")
local p = {}
local getArgs
local function delinkReversePipeTrick(s)
if s:match("^%[%[|.*[|\n]") then -- Check for newlines or multiple pipes.
return s
end
return s:match("%[%[|(.*)%]%]")
end
local function delinkPipeTrick(s)
-- We need to deal with colons, brackets, and commas, per [[Help:Pipe trick]].
-- First, remove the text before the first colon, if any.
if s:match(":") then
s = s:match("%[%[.-:(.*)|%]%]")
-- If there are no colons, grab all of the text apart from the square brackets and the pipe.
else
s = s:match("%[%[(.*)|%]%]")
end
-- Next up, brackets and commas.
if s:match("%(.-%)$") then -- Brackets trump commas.
s = s:match("(.-) ?%(.-%)$")
elseif s:match(",") then -- If there are no brackets, display only the text before the first comma.
s = s:match("(.-),.*$")
end
return s
end
-- Return wikilink target |wikilinks=target
local function getDelinkedTarget(s)
local result = s
-- Deal with the reverse pipe trick.
if result:match("%[%[|") then
return delinkReversePipeTrick(result)
end
result = mw.uri.decode(result, "PATH") -- decode percent-encoded entities. Leave underscores and plus signs.
result = mw.text.decode(result, true) -- decode HTML entities.
-- Check for bad titles. To do this we need to find the
-- title area of the link, i.e. the part before any pipes.
local target_area
if result:match("|") then -- Find if we're dealing with a piped link.
target_area = result:match("^%[%[(.-)|.*%]%]")
else
target_area = result:match("^%[%[(.-)%]%]")
end
-- Check for bad characters.
if mw.ustring.match(target_area, "[%[%]<>{}%%%c\n]") and mw.ustring.match(target_area, "[%[%]<>{}%%%c\n]") ~= "?" then
return s
end
return target_area
end
local function getDelinkedLabel(s)
local result = s
-- Deal with the reverse pipe trick.
if result:match("%[%[|") then
return delinkReversePipeTrick(result)
end
result = mw.uri.decode(result, "PATH") -- decode percent-encoded entities. Leave underscores and plus signs.
result = mw.text.decode(result, true) -- decode HTML entities.
-- Check for bad titles. To do this we need to find the
-- title area of the link, i.e. the part before any pipes.
local target_area
if result:match("|") then -- Find if we're dealing with a piped link.
target_area = result:match("^%[%[(.-)|.*%]%]")
else
target_area = result:match("^%[%[(.-)%]%]")
end
-- Check for bad characters.
if mw.ustring.match(target_area, "[%[%]<>{}%%%c\n]") and mw.ustring.match(target_area, "[%[%]<>{}%%%c\n]") ~= "?" then
return s
end
-- Check for categories, interwikis, and files.
local colon_prefix = result:match("%[%[(.-):.*%]%]") or "" -- Get the text before the first colon.
local ns = mw.site.namespaces[colon_prefix] -- see if this is a known namespace
if mw.language.isKnownLanguageTag(colon_prefix) or (ns and (ns.canonicalName == "File" or ns.canonicalName == "Category")) then
return ""
end
-- Remove the colon if the link is using the [[Help:Colon trick]].
if result:match("%[%[:") then
result = "[[" .. result:match("%[%[:(.*%]%])")
end
-- Deal with links using the [[Help:Pipe trick]].
if mw.ustring.match(result, "^%[%[[^|]*|%]%]") then
return delinkPipeTrick(result)
end
-- Find the display area of the wikilink
if result:match("|") then -- Find if we're dealing with a piped link.
result = result:match("^%[%[.-|(.+)%]%]")
-- Remove new lines from the display of multiline piped links,
-- where the pipe is before the first new line.
result = result:gsub("\n", "")
else
result = result:match("^%[%[(.-)%]%]")
end
return result
end
local function delinkURL(s)
-- Assume we have already delinked internal wikilinks, and that
-- we have been passed some text between two square brackets [foo].
-- If the text contains a line break it is not formatted as a URL, regardless of other content.
if s:match("\n") then
return s
end
-- Check if the text has a valid URL prefix and at least one valid URL character.
local valid_url_prefixes = {"//", "http://", "https://", "ftp://", "gopher://", "mailto:", "news:", "irc://"}
local url_prefix
for _ ,v in ipairs(valid_url_prefixes) do
if mw.ustring.match(s, '^%[' .. v ..'[^"%s].*%]' ) then
url_prefix = v
break
end
end
-- Get display text
if not url_prefix then
return s
end
s = s:match("^%[" .. url_prefix .. "(.*)%]") -- Grab all of the text after the URL prefix and before the final square bracket.
s = s:match('^.-(["<> ].*)') or "" -- Grab all of the text after the first URL separator character ("<> ).
s = mw.ustring.match(s, "^%s*(%S.*)$") or "" -- If the separating character was a space, trim it off.
local s_decoded = mw.text.decode(s, true)
if mw.ustring.match(s_decoded, "%c") then
return s
end
return s_decoded
end
local function delinkLinkClass(text, pattern, delinkFunction)
if type(text) ~= "string" then
error("Attempt to de-link non-string input.", 2)
end
if type(pattern) ~= "string" or mw.ustring.sub(pattern, 1, 1) ~= "^" then
error('Invalid pattern detected. Patterns must begin with "^".', 2)
end
-- Iterate over the text string, and replace any matched text. using the
-- delink function. We need to iterate character by character rather
-- than just use gsub, otherwise nested links aren't detected properly.
local result = ""
while text ~= "" do
-- Replace text using one iteration of gsub.
text = mw.ustring.gsub(text, pattern, delinkFunction, 1)
-- Append the left-most character to the result string.
result = result .. mw.ustring.sub(text, 1, 1)
text = mw.ustring.sub(text, 2, -1)
end
return result
end
function p._delink(args)
local text = args[1] or ""
if args.refs == "yes" then
-- Remove any [[Help:Strip markers]] representing ref tags. In most situations
-- this is not a good idea - only use it if you know what you are doing!
text = mw.ustring.gsub(text, "UNIQ%w*%-ref%-%d*%-QINU", "")
end
if args.comments ~= "no" then
text = text:gsub("<!%-%-.-%-%->", "") -- Remove html comments.
end
if args.wikilinks ~= "no" and args.wikilinks ~= "target" then
-- De-link wikilinks and return the label portion of the wikilink.
text = delinkLinkClass(text, "^%[%[.-%]%]", getDelinkedLabel)
elseif args.wikilinks == "target" then
-- De-link wikilinks and return the target portions of the wikilink.
text = delinkLinkClass(text, "^%[%[.-%]%]", getDelinkedTarget)
end
if args.urls ~= "no" then
text = delinkLinkClass(text, "^%[.-%]", delinkURL) -- De-link URLs.
end
if args.whitespace ~= "no" then
-- Replace single new lines with a single space, but leave double new lines
-- and new lines only containing spaces or tabs before a second new line.
text = mw.ustring.gsub(text, "([^\n \t][ \t]*)\n([ \t]*[^\n \t])", "%1 %2")
text = text:gsub("[ \t]+", " ") -- Remove extra tabs and spaces.
end
return text
end
function p.delink(frame)
if not getArgs then
getArgs = require('Module:Arguments').getArgs
end
return p._delink(getArgs(frame, {wrappers = 'Template:Delink'}))
end
return p
ap0hgbdtouyp0g9x21nujuwhyky0459
Nhwɛdo:Find country
10
1165
7367
2023-04-24T15:30:12Z
Abazizfahad
127
Created page with "<includeonly>{{#if: {{{1|}}} | {{#invoke:Find country|main|string={{{1|}}}|match={{{match|}}}|nomatch={{{nomatch|}}}}} }}</includeonly><noinclude>{{Documentation}}</noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{#if: {{{1|}}}
| {{#invoke:Find country|main|string={{{1|}}}|match={{{match|}}}|nomatch={{{nomatch|}}}}}
}}</includeonly><noinclude>{{Documentation}}</noinclude>
fv9ihqdzj12itpj5rigkuoj1wo1u01t
Nhwɛdo:Infobox officeholder/office
10
1166
7368
2023-04-24T15:32:54Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#if:{{{speaker|}}}{{{state_legislature|}}}{{{state_assembly|}}}{{{speaker_office|}}}{{{state_delegate|}}}{{{state_house|}}}{{{prior_term|}}}{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}{{{termstart|}}}{{{election_date|}}}{{{majority_leader|}}}{{{minority_floor_leader|}}}{{{minority_leader|}}}{{{majority_floor_leader|}}}{{{jr/sr|}}}{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}{{{state|}}}{{{jr/sr and state|}}}{{{state_senate|}}}{{{district|}}}{{{ambassador_from|}}}{{{minister_from|}}}{{{order|}}}{..."
wikitext
text/x-wiki
{{#if:{{{speaker|}}}{{{state_legislature|}}}{{{state_assembly|}}}{{{speaker_office|}}}{{{state_delegate|}}}{{{state_house|}}}{{{prior_term|}}}{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}{{{termstart|}}}{{{election_date|}}}{{{majority_leader|}}}{{{minority_floor_leader|}}}{{{minority_leader|}}}{{{majority_floor_leader|}}}{{{jr/sr|}}}{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}{{{state|}}}{{{jr/sr and state|}}}{{{state_senate|}}}{{{district|}}}{{{ambassador_from|}}}{{{minister_from|}}}{{{order|}}}{{{office|}}}{{{title|}}}{{{country|}}}{{{constituency_AM|}}}{{{constituency_MP|}}}{{{parliament|}}}{{{assembly|}}}{{{constituency_|}}}{{{riding|}}}{{{term|}}}{{{termend|}}}{{{alongside|}}}{{{co-leader|}}}
|{{#invoke:infobox|infoboxTemplate|child=yes|decat=yes
| headerstyle = background:{{{color|lavender}}};line-height:normal;padding:0.2em;
| datastyle = border-bottom:none
<!--------Speaker of the House--------->
| header1 = {{#if:{{{speaker|}}}|
{{{speaker}}} {{#if:{{{state_legislature|}}}
|[[Speaker of the {{{state_legislature}}} Legislature]]
|{{#if:{{{state_assembly|}}}
|[[Speaker of the {{{state_assembly|}}} {{#ifeq:{{{state_assembly|}}}|Nevada||{{#ifeq:{{{state_assembly|}}}|New Jersey|General|State}}}} Assembly]]
|{{#if:{{{speaker_office|}}}|{{{speaker_office}}}|[[Speaker of the {{#if:{{{state_delegate|}}} |{{{state_delegate}}}|{{#if:{{{state_house|}}} |{{{state_house}}}|United States}}}} House of {{#if:{{{state_delegate|}}}|Delegates|Representatives}}|Speaker of the {{#if:{{{state_delegate|}}} |{{{state_delegate}}}|{{#if:{{{state_house|}}} |{{{state_house}}}|U.S.}}}} House of {{#if:{{{state_delegate|}}}|Delegates|Representatives}}]]}}
}}
}}{{#if:{{{prior_term|}}}|
<br />{{{prior_term}}}}}
}}
<!--------Office--------->
| header2 = {{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}|
{{#if:{{{party_election|}}}{{{party|}}}
|{{#if:{{{party_election|}}}|{{{party_election}}}|{{{party}}}}} {{#if:{{{nominee|}}}|nominee for<br>{{{nominee}}}|candidate for<br>{{{candidate}}}}}
|{{#if:{{{nominee|}}}|Nominee for<br>{{{nominee}}}|Candidate for<br>{{{candidate}}}}}
}} }}
| data3 = {{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}|
{{#if:{{{termstart|}}}{{{election_date|}}} | <span class="nowrap">'''Election date'''</span><br />{{#if:{{{election_date|}}}|{{{election_date}}}|{{{termstart}}}}}
}} }}
| header4 = {{#if:{{{majority_leader|}}}{{{minority_floor_leader|}}}{{{minority_leader|}}}{{{majority_floor_leader|}}}||
{{#if:{{{jr/sr|}}}|[[United States Senate|<!--Changed code to eliminate "Junior/Senior" distinction for U.S. Senators per [[Template talk:Infobox Officeholder/Archive 9#Senior/Junior U.S. Senators]]{{{jr/sr}}}-->United States Senator{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}|-elect}}]]<br />from {{{state}}}
}} }}
| header5 = {{#if:{{{majority_leader|}}}{{{minority_floor_leader|}}}{{{minority_leader|}}}{{{majority_floor_leader|}}}||
{{{jr/sr and state|}}}
}}
| header6 = {{#if:{{{majority_leader|}}}{{{minority_floor_leader|}}}{{{minority_leader|}}}{{{majority_floor_leader|}}}||
{{#if:{{{state_senate|}}}|Member{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}|-elect}} of the <span style="display: inline-block;">[[{{{state_senate}}} Senate]]</span><br />from the {{{district}}} district{{#if:{{{prior_term|}}}|
<br />{{{prior_term}}}}}
}} }}
| header7 = {{#if:{{{majority_leader|}}}{{{minority_floor_leader|}}}{{{minority_leader|}}}{{{majority_floor_leader|}}}||
{{#if:{{{state_legislature|}}}|Member{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}|-elect}} of the <span style="display: inline-block;">[[{{{state_legislature}}} Legislature]]</span><br />from the {{{district}}} district
}} }}
| header8 = {{#if:{{{ambassador_from|}}}{{{minister_from|}}}||
{{#if:{{{order|}}}
|{{{order}}}{{#if:{{{office|}}} | [[{{{office}}}]]}}{{#if:{{{state|}}} | [[{{{state}}}]]}}{{#if:{{{title|}}} | {{{title}}}}}
|{{{office|}}}
}} }}
| header9 = {{#if:{{{ambassador_from|}}}{{{minister_from|}}}||
{{#if:{{{order|}}}
||{{{title|}}}
}} }}
<!--------Ambassador--------->
| header10 = {{#if:{{both|{{{ambassador_from|}}}{{{minister_from|}}}|{{{country|}}}}}
|{{#if:{{{order|}}}|{{{order}}}}} {{#if:{{{minister_from|}}}
|[[{{{minister_from}}} Ambassador to {{CountryPrefixThe|{{{country}}}}}|{{{minister_from}}} Minister to <span class="nowrap">{{CountryPrefixThe|{{{country}}}}}</span>]]
|[[{{{ambassador_from}}} Ambassador to {{CountryPrefixThe|{{{country}}}}}|{{{ambassador_from}}} Ambassador to <span class="nowrap">{{CountryPrefixThe|{{{country}}}}}</span>]]
}} [[Category:Pages using infobox officeholder with ambassador from or minister from]]
}}
<!--------MP--------->
| header11 = {{#if:{{{constituency_AM|}}}{{{constituency_MP|}}}|
{{#switch:{{{parliament|}}}
|Australian = Member of the <span style="display: inline-block;">[[Australian House of Representatives|Australian Parliament]]</span>
|European = [[Member of the European Parliament|Member of the <span style="display: inline-block;">European Parliament</span>]]
|Sri Lanka|Sri Lankan = [[Member of Parliament (Sri Lanka)|Member of Parliament]]
|United Kingdom|UK = [[Member of Parliament (United Kingdom)|Member of Parliament]]
|#default = {{#if:{{{constituency_AM|}}}|{{#if:{{{assembly|}}}|Member of the <span style="display: inline-block;">[[{{{assembly}}} Assembly]]</span>|Assembly Member}}|Member of {{#if:{{{parliament|}}}|the <span style="display: inline-block;">[[{{{parliament}}} Parliament]]</span>|Parliament}}}}}}<br />for {{#ifeq:{{Title disambig text|{{{constituency_MP|}}}}}|UK Parliament constituency
|{{{constituency_MP|}}}
|{{#if:{{#switch:{{{parliament|}}} |United Kingdom|UK| = {{Linkless exists|{{delink|{{{constituency_MP|}}}}} (UK Parliament constituency)}} }}
|{{#if:{{Constlk|{{delink|{{{constituency_MP|}}}}}}}
|{{Constlk|{{delink|{{{constituency_MP|}}}}}}}
|{{{constituency_{{#if:{{{constituency_AM|}}}|AM|MP}}}}}}}
|{{{constituency_{{#if:{{{constituency_AM|}}}|AM|MP}}}}}}}}}
}}
| header12 = {{#if:{{{riding|}}}|{{#if:{{{constituency_AM|}}}|{{#if:{{{assembly|}}}|Member of the <span style="display: inline-block;">[[{{{assembly}}} Assembly]]</span>|Assembly Member}}|
{{#switch:{{{parliament|}}}
|Canadian = [[Member of Parliament (Canada)|Member of Parliament]]
|#default = Member of {{#if:{{{parliament|}}}|the <span style="display: inline-block;">[[{{{parliament}}} Parliament]]</span>|Parliament}}}}}}<br />for {{{riding}}}
}}
<!--------Majority Leader (State Senate)--------->
| header13 = {{#if:{{{majority_leader|}}}|{{{majority_leader}}} {{#if:{{{state_senate|}}}|[[Majority Leader of the {{{state_senate}}} Senate]]|[[United States Senate Majority Leader]]}}
}}
<!--------Majority Floor Leader (State Senate)--------->
| header14 = {{#if:{{{majority_floor_leader|}}}|{{{majority_floor_leader}}} [[Majority Floor Leader of the {{{state_senate}}} Senate]]
}}
<!--------Minority Leader (State Senate)--------->
| header15 = {{#if:{{{minority_leader|}}}|{{{minority_leader}}} [[Minority Leader of the {{{state_senate}}} Senate]]
}}
<!--------Minority Floor Leader (State Senate)--------->
| header16 = {{#if:{{{minority_floor_leader|}}}|{{{minority_floor_leader}}} [[Minority Floor Leader of the {{{state_senate}}} Senate]]
}}
<!--------Congressman--------->
| header17 = {{#if:{{{state_legislature|}}}{{{state_senate|}}}{{{jr/sr|}}}{{{jr/sr and state|}}}||
{{#if:{{#if:{{{state|}}}|{{{constituency|}}}}}{{{district|}}}{{{state_house|}}}|{{#if:{{{state_assembly|}}}
|Member{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}|-elect}} of the <span style="display: inline-block;">[[{{{state_assembly|}}} {{#ifeq:{{{state_assembly|}}}|Nevada||{{#ifeq:{{{state_assembly|}}}|New Jersey|General|State}}}} Assembly]]</span><br />from the
|Member{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}|-elect}} of the <span style="display: inline-block;">[[{{#if:{{{state_house|}}} |{{{state_house}}}|{{#if:{{{state_delegate|}}}|{{{state_delegate}}}|United States }}}} {{#if:{{{state_delegate|}}}|House of Delegates|House of Representatives}}|{{#if:{{{state_house|}}} |{{{state_house}}}|{{#if:{{{state_delegate|}}}|{{{state_delegate}}}|U.S.}}}} {{#if:{{{state_delegate|}}}|House of Delegates|{{#if:{{{state_house|}}}| }}House of Representatives}}]]</span>{{#if:{{{district|}}}{{{state|}}}{{{state_delegate|}}}{{{state_house|}}}|<br />from {{#if:{{{state_delegate|}}}|the |{{#if:{{{state_house|}}}|{{#if:{{{district|}}}|the|{{{state|}}}}}|{{{state|}}}{{#if:{{{district|}}}|'s}}}}}}
}}}} {{#if:{{{district|}}}|{{{district}}} district}}{{#if:{{{prior_term|}}}|
<br />{{{prior_term}}}}}
}}
}}
<!--------Convocation--------->
| header18 = {{#if:{{{convocation|}}}|{{{convocation}}}}}
<!--------Term--------->
| data19 = {{#if:{{{termend|}}}{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}|
{{#if:{{{status|}}}
| <div style="width:100%; margin:0; background-color: {{{color|lavender}}}">'''{{{status}}}'''</div>|}}|
}}
| data20 = {{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}
| <span class="nowrap">'''Assuming office'''</span><br />{{{termstart}}}{{#if:{{{term|}}}{{{termend|}}}|[[Category:Pages using infobox officeholder with succeeding and term or termend]]}}
| {{#if: {{{term|}}} | <span class="nowrap">'''{{{termlabel|In office}}}'''</span><br />{{{term}}} }}
}} }}
| data21 = {{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}
|
|{{#if:{{{termstart|}}}
| {{#if:{{{termend|}}}
|<!--then: term has start and end:--><span class="nowrap">'''{{{termlabel|In office}}}'''</span><br />{{en dash range|{{{termstart}}}|{{{termend}}}}}{{#if:{{{alongside|}}}{{{co-leader|}}}|<div style="line-height:normal; padding-top:0.2em; padding-bottom:0.1em">{{#if:{{{alongside|}}}|Serving|Co-leading}} with {{#if:{{{alongside|}}}|{{{alongside}}}|{{{co-leader}}}}}</div>}}
|{{#if:{{{status|}}}|<div style="width:100%; margin:0; background-color: {{{color|lavender}}}">'''{{{status}}}'''</div>|<!--else: term is ongoing--><div style="width:100%; margin:0; background-color: {{{color|lavender}}}">'''[[Incumbent]]'''</div>}}
}}
}}
}} }}
| data22 = {{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{#if:{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}
|
|{{#if:{{{termstart|}}}
|{{#if:{{{termend|}}}
|<!--then nothing else; term has ended-->
|<!--else term is ongoing:--><span class="nowrap">'''{{#if:{{{termlabel|}}}|{{str rep|1={{{termlabel}}}|2=In office|3=Assumed office}}|Assumed office}}'''</span> <br />{{{termstart}}}{{#if:{{{alongside|}}}{{{co-leader|}}}|<div style="line-height:normal; padding-top:0.2em; padding-bottom:0.1em">{{#if:{{{alongside|}}}|Serving|Co-leader}} with {{#if:{{{alongside|}}}|{{{alongside}}}|{{{co-leader}}}}}</div>}}
}}
}}
}} }}
}} }}<!--
end infobox1 / start infobox2
-->{{#if:{{{monarch|}}}{{{president|}}}{{{governor-general|}}}{{{governor_general|}}}{{{primeminister|}}}{{{chancellor|}}}{{{minister|}}}{{{taoiseach|}}}{{{firstminister|}}}{{{chiefminister|}}}{{{premier|}}}{{{governor|}}}{{{lieutenant_governor|}}}{{{vicepresident|}}}{{{vicegovernor|}}}{{{viceprimeminister|}}}{{{vicepremier|}}}{{{deputy|}}}{{{leader|}}}{{{lieutenant|}}}{{{nominator|}}}{{{appointer|}}}{{{opponent|}}}{{{incumbent|}}}{{{succeeding|}}}{{{assuming|}}}{{{preceding|}}}{{{predecessor|}}}{{{preceded|}}}{{{successor|}}}{{{succeeded|}}}{{{parliamentarygroup|}}}{{{constituency|}}}{{{majority|}}}{{{suboffice|}}}{{{1namedata|}}}{{{2namedata|}}}{{{3namedata|}}}{{{4namedata|}}}{{{5namedata|}}}{{{runningmate|}}}|
{{#invoke:infobox|infoboxTemplate|child=yes
| labelstyle = text-align:left
| label1 = <span class="nowrap">Nominated by</span>
| data1 = {{{nominator|}}}
| label2 = <span class="nowrap">Appointed by</span>
| data2 = {{{appointer|}}}
<!--------President, Prime Minister, Governor--------->
| label3 = Monarch{{#if:{{detect singular|{{{monarch|}}}}}||s}}
| data3 = {{{monarch|}}}
| label4 = President
| data4 = {{{president|}}}
| label5 = {{#if:{{{governor_general|}}}|Governor{{#if:{{detect singular|{{{governor_general}}}}}||s}} General|Governor{{#if:{{detect singular|{{{governor-general}}}}}||s}}-General}}
| data5 = {{#if:{{{governor_general|}}}|{{{governor_general}}}|{{{governor-general|}}}}}
| label6 = <span class="nowrap">Prime Minister</span>
| data6 = {{{primeminister|}}}
| label7 = Chancellor
| data7 = {{{chancellor|}}}
| label8 = Minister
| data8 = {{{minister|}}}
| label9 = Taoiseach
| data9 = {{{taoiseach|}}}
| label10 = <span class="nowrap">First Minister</span>
| data10 = {{{firstminister|}}}
| label11 = <span class="nowrap">Chief Minister</span>
| data11 = {{{chiefminister|}}}
| label12 = Premier
| data12 = {{{premier|}}}
| label13 = Governor
| data13 = {{{governor|}}}
| label14 = Lieutenant Governor
| data14 = {{{lieutenant_governor|}}}
<!--------Vice president/s, Vice Prime Minister/s, Deputy/ies, Lieutenant/s--------->
| label15 = <span class="nowrap">{{#if:{{{office|}}}|{{#ifeq:{{isValidPageName|Vice {{{office}}}}}|valid|[[Vice {{{office}}}|Vice President]]|Vice President}}|Vice President}}</span>
| data15 = {{{vicepresident|}}}
| label16 = <span class="nowrap">{{#if:{{{office|}}}|{{#ifeq:{{isValidPageName|Vice {{{office}}}}}|valid|[[Vice {{{office}}}|Vice Governor]]|Vice Governor}}|Vice Governor}}</span>
| data16 = {{{vicegovernor|}}}
| label17 = <span class="nowrap">{{#if:{{{office|}}}|[[Vice {{{office}}}|Vice PM]]|Vice [[Prime Minister|PM]]}}</span>
| data17 = {{{viceprimeminister|}}}
| label18 = <span class="nowrap">{{#if:{{{office|}}}|{{#ifeq:{{isValidPageName|Vice {{{office}}}}}|valid|[[Vice {{{office}}}|Vice Premier]]|Vice Premier}}|Vice Premier}}</span>
| data18 = {{{vicepremier|}}}
| label19 = {{#if:{{{office|}}}|{{#ifeq:{{isValidPageName|Deputy {{{office}}}}}|valid|[[Deputy {{{office}}}|Deputy]]|Deputy}}|Deputy}}
| data19 = {{{deputy|}}}
| label20 = Leader
| data20 = {{{leader|}}}
| label21 = {{#if:{{{office|}}}|[[Lieutenant {{{office}}}|Lieutenant]]|Lieutenant}}
| data21 = {{{lieutenant|}}}
| label22 = {{nowrap|{{{subterm|}}}}}
| data22 = {{{suboffice|}}}
<!--------Blank fields--------->
| label23 = {{{1blankname|}}}
| data23 = {{{1namedata|}}}
| label24 = {{{2blankname|}}}
| data24 = {{{2namedata|}}}
| label25 = {{{3blankname|}}}
| data25 = {{{3namedata|}}}
| label26 = {{{4blankname|}}}
| data26 = {{{4namedata|}}}
| label27 = {{{5blankname|}}}
| data27 = {{{5namedata|}}}
<!--------Predecessor/successor--------->
| label28 = <span class="nowrap">Running mate</span>
| data28 = {{{runningmate|}}}
| label29 = Opponent{{Pluralize from text|{{{opponent|}}}|likely=(s)|plural=s}}
| data29 = {{{opponent|}}}
| label30 = Incumbent
| data30 = {{{incumbent|}}}
| label31 = {{#if:{{{succeeding|}}}|Succeeding|Preceding}}
| data31 = {{#if:{{{succeeding|}}}|{{{succeeding|}}}|{{{preceding|}}}}}
| label32 = <span class="nowrap">Preceded by</span>
| data32 = {{#if:{{{succeeding|}}}||{{#if:{{{predecessor|}}}|{{{predecessor}}}|{{{preceded|}}}}}}}
| label33 = <span class="nowrap">Succeeded by</span>
| data33 = {{#if:{{{succeeding|}}}||{{#switch:{{#if:{{{successor|}}}|{{{successor}}}|{{{succeeded|}}}}}
| Incumbent
| '''Incumbent'''
| ''Incumbent''
| [[Incumbent]]
| incumbent
| '''incumbent'''
| ''incumbent''
| [[incumbent]] =
| #default = {{#if:{{{successor|}}}|{{{successor}}}|{{{succeeded|}}}}}
}}}}
<!--------Constituency/Majority--------->
| label34 = [[Parliamentary group]]
| data34 = {{{parliamentarygroup|}}}
| label35 = Constituency
| data35 = {{{constituency|}}}
| label36 = Majority
| data36 = {{{majority|}}}
}} }}<noinclude>{{documentation}}</noinclude>
q9f1naf8ug6pvrng94fq1oul4ti2iqr
Nhwɛdo:PAGENAMEBASE
10
1167
7369
2023-04-24T15:35:24Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{{{{|safesubst:}}}#Invoke:String|replace|{{{1|{{{{{|safesubst:}}}PAGENAME}}}}}|%s+%b()$||1|false}}<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{{{{|safesubst:}}}#Invoke:String|replace|{{{1|{{{{{|safesubst:}}}PAGENAME}}}}}|%s+%b()$||1|false}}<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
sam8aetb68ekom4findu6pp900ngldr
Module:String
828
1168
7370
2023-04-24T15:37:31Z
Abazizfahad
127
Created page with "--[[ This module is intended to provide access to basic string functions. Most of the functions provided here can be invoked with named parameters, unnamed parameters, or a mixture. If named parameters are used, Mediawiki will automatically remove any leading or trailing whitespace from the parameter. Depending on the intended use, it may be advantageous to either preserve or remove such whitespace. Global options ignore_errors: If set to 'true' or 1, any error c..."
Scribunto
text/plain
--[[
This module is intended to provide access to basic string functions.
Most of the functions provided here can be invoked with named parameters,
unnamed parameters, or a mixture. If named parameters are used, Mediawiki will
automatically remove any leading or trailing whitespace from the parameter.
Depending on the intended use, it may be advantageous to either preserve or
remove such whitespace.
Global options
ignore_errors: If set to 'true' or 1, any error condition will result in
an empty string being returned rather than an error message.
error_category: If an error occurs, specifies the name of a category to
include with the error message. The default category is
[Category:Errors reported by Module String].
no_category: If set to 'true' or 1, no category will be added if an error
is generated.
Unit tests for this module are available at Module:String/tests.
]]
local str = {}
--[[
len
This function returns the length of the target string.
Usage:
{{#invoke:String|len|target_string|}}
OR
{{#invoke:String|len|s=target_string}}
Parameters
s: The string whose length to report
If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or
trailing whitespace from the target string.
]]
function str.len( frame )
local new_args = str._getParameters( frame.args, {'s'} )
local s = new_args['s'] or ''
return mw.ustring.len( s )
end
--[[
sub
This function returns a substring of the target string at specified indices.
Usage:
{{#invoke:String|sub|target_string|start_index|end_index}}
OR
{{#invoke:String|sub|s=target_string|i=start_index|j=end_index}}
Parameters
s: The string to return a subset of
i: The fist index of the substring to return, defaults to 1.
j: The last index of the string to return, defaults to the last character.
The first character of the string is assigned an index of 1. If either i or j
is a negative value, it is interpreted the same as selecting a character by
counting from the end of the string. Hence, a value of -1 is the same as
selecting the last character of the string.
If the requested indices are out of range for the given string, an error is
reported.
]]
function str.sub( frame )
local new_args = str._getParameters( frame.args, { 's', 'i', 'j' } )
local s = new_args['s'] or ''
local i = tonumber( new_args['i'] ) or 1
local j = tonumber( new_args['j'] ) or -1
local len = mw.ustring.len( s )
-- Convert negatives for range checking
if i < 0 then
i = len + i + 1
end
if j < 0 then
j = len + j + 1
end
if i > len or j > len or i < 1 or j < 1 then
return str._error( 'String subset index out of range' )
end
if j < i then
return str._error( 'String subset indices out of order' )
end
return mw.ustring.sub( s, i, j )
end
--[[
This function implements that features of {{str sub old}} and is kept in order
to maintain these older templates.
]]
function str.sublength( frame )
local i = tonumber( frame.args.i ) or 0
local len = tonumber( frame.args.len )
return mw.ustring.sub( frame.args.s, i + 1, len and ( i + len ) )
end
--[[
_match
This function returns a substring from the source string that matches a
specified pattern. It is exported for use in other modules
Usage:
strmatch = require("Module:String")._match
sresult = strmatch( s, pattern, start, match, plain, nomatch )
Parameters
s: The string to search
pattern: The pattern or string to find within the string
start: The index within the source string to start the search. The first
character of the string has index 1. Defaults to 1.
match: In some cases it may be possible to make multiple matches on a single
string. This specifies which match to return, where the first match is
match= 1. If a negative number is specified then a match is returned
counting from the last match. Hence match = -1 is the same as requesting
the last match. Defaults to 1.
plain: A flag indicating that the pattern should be understood as plain
text. Defaults to false.
nomatch: If no match is found, output the "nomatch" value rather than an error.
For information on constructing Lua patterns, a form of [regular expression], see:
* http://www.lua.org/manual/5.1/manual.html#5.4.1
* http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Patterns
* http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Ustring_patterns
]]
-- This sub-routine is exported for use in other modules
function str._match( s, pattern, start, match_index, plain_flag, nomatch )
if s == '' then
return str._error( 'Target string is empty' )
end
if pattern == '' then
return str._error( 'Pattern string is empty' )
end
start = tonumber(start) or 1
if math.abs(start) < 1 or math.abs(start) > mw.ustring.len( s ) then
return str._error( 'Requested start is out of range' )
end
if match_index == 0 then
return str._error( 'Match index is out of range' )
end
if plain_flag then
pattern = str._escapePattern( pattern )
end
local result
if match_index == 1 then
-- Find first match is simple case
result = mw.ustring.match( s, pattern, start )
else
if start > 1 then
s = mw.ustring.sub( s, start )
end
local iterator = mw.ustring.gmatch(s, pattern)
if match_index > 0 then
-- Forward search
for w in iterator do
match_index = match_index - 1
if match_index == 0 then
result = w
break
end
end
else
-- Reverse search
local result_table = {}
local count = 1
for w in iterator do
result_table[count] = w
count = count + 1
end
result = result_table[ count + match_index ]
end
end
if result == nil then
if nomatch == nil then
return str._error( 'Match not found' )
else
return nomatch
end
else
return result
end
end
--[[
match
This function returns a substring from the source string that matches a
specified pattern.
Usage:
{{#invoke:String|match|source_string|pattern_string|start_index|match_number|plain_flag|nomatch_output}}
OR
{{#invoke:String|match|s=source_string|pattern=pattern_string|start=start_index
|match=match_number|plain=plain_flag|nomatch=nomatch_output}}
Parameters
s: The string to search
pattern: The pattern or string to find within the string
start: The index within the source string to start the search. The first
character of the string has index 1. Defaults to 1.
match: In some cases it may be possible to make multiple matches on a single
string. This specifies which match to return, where the first match is
match= 1. If a negative number is specified then a match is returned
counting from the last match. Hence match = -1 is the same as requesting
the last match. Defaults to 1.
plain: A flag indicating that the pattern should be understood as plain
text. Defaults to false.
nomatch: If no match is found, output the "nomatch" value rather than an error.
If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or
trailing whitespace from each string. In some circumstances this is desirable, in
other cases one may want to preserve the whitespace.
If the match_number or start_index are out of range for the string being queried, then
this function generates an error. An error is also generated if no match is found.
If one adds the parameter ignore_errors=true, then the error will be suppressed and
an empty string will be returned on any failure.
For information on constructing Lua patterns, a form of [regular expression], see:
* http://www.lua.org/manual/5.1/manual.html#5.4.1
* http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Patterns
* http://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Ustring_patterns
]]
-- This is the entry point for #invoke:String|match
function str.match( frame )
local new_args = str._getParameters( frame.args, {'s', 'pattern', 'start', 'match', 'plain', 'nomatch'} )
local s = new_args['s'] or ''
local start = tonumber( new_args['start'] ) or 1
local plain_flag = str._getBoolean( new_args['plain'] or false )
local pattern = new_args['pattern'] or ''
local match_index = math.floor( tonumber(new_args['match']) or 1 )
local nomatch = new_args['nomatch']
return str._match( s, pattern, start, match_index, plain_flag, nomatch )
end
--[[
pos
This function returns a single character from the target string at position pos.
Usage:
{{#invoke:String|pos|target_string|index_value}}
OR
{{#invoke:String|pos|target=target_string|pos=index_value}}
Parameters
target: The string to search
pos: The index for the character to return
If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or
trailing whitespace from the target string. In some circumstances this is desirable, in
other cases one may want to preserve the whitespace.
The first character has an index value of 1.
If one requests a negative value, this function will select a character by counting backwards
from the end of the string. In other words pos = -1 is the same as asking for the last character.
A requested value of zero, or a value greater than the length of the string returns an error.
]]
function str.pos( frame )
local new_args = str._getParameters( frame.args, {'target', 'pos'} )
local target_str = new_args['target'] or ''
local pos = tonumber( new_args['pos'] ) or 0
if pos == 0 or math.abs(pos) > mw.ustring.len( target_str ) then
return str._error( 'String index out of range' )
end
return mw.ustring.sub( target_str, pos, pos )
end
--[[
str_find
This function duplicates the behavior of {{str_find}}, including all of its quirks.
This is provided in order to support existing templates, but is NOT RECOMMENDED for
new code and templates. New code is recommended to use the "find" function instead.
Returns the first index in "source" that is a match to "target". Indexing is 1-based,
and the function returns -1 if the "target" string is not present in "source".
Important Note: If the "target" string is empty / missing, this function returns a
value of "1", which is generally unexpected behavior, and must be accounted for
separatetly.
]]
function str.str_find( frame )
local new_args = str._getParameters( frame.args, {'source', 'target'} )
local source_str = new_args['source'] or ''
local target_str = new_args['target'] or ''
if target_str == '' then
return 1
end
local start = mw.ustring.find( source_str, target_str, 1, true )
if start == nil then
start = -1
end
return start
end
--[[
find
This function allows one to search for a target string or pattern within another
string.
Usage:
{{#invoke:String|find|source_str|target_string|start_index|plain_flag}}
OR
{{#invoke:String|find|source=source_str|target=target_str|start=start_index|plain=plain_flag}}
Parameters
source: The string to search
target: The string or pattern to find within source
start: The index within the source string to start the search, defaults to 1
plain: Boolean flag indicating that target should be understood as plain
text and not as a Lua style regular expression, defaults to true
If invoked using named parameters, Mediawiki will automatically remove any leading or
trailing whitespace from the parameter. In some circumstances this is desirable, in
other cases one may want to preserve the whitespace.
This function returns the first index >= "start" where "target" can be found
within "source". Indices are 1-based. If "target" is not found, then this
function returns 0. If either "source" or "target" are missing / empty, this
function also returns 0.
This function should be safe for UTF-8 strings.
]]
function str.find( frame )
local new_args = str._getParameters( frame.args, {'source', 'target', 'start', 'plain' } )
local source_str = new_args['source'] or ''
local pattern = new_args['target'] or ''
local start_pos = tonumber(new_args['start']) or 1
local plain = new_args['plain'] or true
if source_str == '' or pattern == '' then
return 0
end
plain = str._getBoolean( plain )
local start = mw.ustring.find( source_str, pattern, start_pos, plain )
if start == nil then
start = 0
end
return start
end
--[[
replace
This function allows one to replace a target string or pattern within another
string.
Usage:
{{#invoke:String|replace|source_str|pattern_string|replace_string|replacement_count|plain_flag}}
OR
{{#invoke:String|replace|source=source_string|pattern=pattern_string|replace=replace_string|
count=replacement_count|plain=plain_flag}}
Parameters
source: The string to search
pattern: The string or pattern to find within source
replace: The replacement text
count: The number of occurences to replace, defaults to all.
plain: Boolean flag indicating that pattern should be understood as plain
text and not as a Lua style regular expression, defaults to true
]]
function str.replace( frame )
local new_args = str._getParameters( frame.args, {'source', 'pattern', 'replace', 'count', 'plain' } )
local source_str = new_args['source'] or ''
local pattern = new_args['pattern'] or ''
local replace = new_args['replace'] or ''
local count = tonumber( new_args['count'] )
local plain = new_args['plain'] or true
if source_str == '' or pattern == '' then
return source_str
end
plain = str._getBoolean( plain )
if plain then
pattern = str._escapePattern( pattern )
replace = mw.ustring.gsub( replace, "%%", "%%%%" ) --Only need to escape replacement sequences.
end
local result
if count ~= nil then
result = mw.ustring.gsub( source_str, pattern, replace, count )
else
result = mw.ustring.gsub( source_str, pattern, replace )
end
return result
end
--[[
simple function to pipe string.rep to templates.
]]
function str.rep( frame )
local repetitions = tonumber( frame.args[2] )
if not repetitions then
return str._error( 'function rep expects a number as second parameter, received "' .. ( frame.args[2] or '' ) .. '"' )
end
return string.rep( frame.args[1] or '', repetitions )
end
--[[
escapePattern
This function escapes special characters from a Lua string pattern. See [1]
for details on how patterns work.
[1] https://www.mediawiki.org/wiki/Extension:Scribunto/Lua_reference_manual#Patterns
Usage:
{{#invoke:String|escapePattern|pattern_string}}
Parameters
pattern_string: The pattern string to escape.
]]
function str.escapePattern( frame )
local pattern_str = frame.args[1]
if not pattern_str then
return str._error( 'No pattern string specified' )
end
local result = str._escapePattern( pattern_str )
return result
end
--[[
count
This function counts the number of occurrences of one string in another.
]]
function str.count(frame)
local args = str._getParameters(frame.args, {'source', 'pattern', 'plain'})
local source = args.source or ''
local pattern = args.pattern or ''
local plain = str._getBoolean(args.plain or true)
if plain then
pattern = str._escapePattern(pattern)
end
local _, count = mw.ustring.gsub(source, pattern, '')
return count
end
--[[
endswith
This function determines whether a string ends with another string.
]]
function str.endswith(frame)
local args = str._getParameters(frame.args, {'source', 'pattern'})
local source = args.source or ''
local pattern = args.pattern or ''
if pattern == '' then
-- All strings end with the empty string.
return "yes"
end
if mw.ustring.sub(source, -mw.ustring.len(pattern), -1) == pattern then
return "yes"
else
return ""
end
end
--[[
join
Join all non empty arguments together; the first argument is the separator.
Usage:
{{#invoke:String|join|sep|one|two|three}}
]]
function str.join(frame)
local args = {}
local sep
for _, v in ipairs( frame.args ) do
if sep then
if v ~= '' then
table.insert(args, v)
end
else
sep = v
end
end
return table.concat( args, sep or '' )
end
--[[
Helper function that populates the argument list given that user may need to use a mix of
named and unnamed parameters. This is relevant because named parameters are not
identical to unnamed parameters due to string trimming, and when dealing with strings
we sometimes want to either preserve or remove that whitespace depending on the application.
]]
function str._getParameters( frame_args, arg_list )
local new_args = {}
local index = 1
local value
for _, arg in ipairs( arg_list ) do
value = frame_args[arg]
if value == nil then
value = frame_args[index]
index = index + 1
end
new_args[arg] = value
end
return new_args
end
--[[
Helper function to handle error messages.
]]
function str._error( error_str )
local frame = mw.getCurrentFrame()
local error_category = frame.args.error_category or 'Errors reported by Module String'
local ignore_errors = frame.args.ignore_errors or false
local no_category = frame.args.no_category or false
if str._getBoolean(ignore_errors) then
return ''
end
local error_str = '<strong class="error">String Module Error: ' .. error_str .. '</strong>'
if error_category ~= '' and not str._getBoolean( no_category ) then
error_str = '[[Category:' .. error_category .. ']]' .. error_str
end
return error_str
end
--[[
Helper Function to interpret boolean strings
]]
function str._getBoolean( boolean_str )
local boolean_value
if type( boolean_str ) == 'string' then
boolean_str = boolean_str:lower()
if boolean_str == 'false' or boolean_str == 'no' or boolean_str == '0'
or boolean_str == '' then
boolean_value = false
else
boolean_value = true
end
elseif type( boolean_str ) == 'boolean' then
boolean_value = boolean_str
else
error( 'No boolean value found' )
end
return boolean_value
end
--[[
Helper function that escapes all pattern characters so that they will be treated
as plain text.
]]
function str._escapePattern( pattern_str )
return mw.ustring.gsub( pattern_str, "([%(%)%.%%%+%-%*%?%[%^%$%]])", "%%%1" )
end
return str
cufmbepw7ml3gut4lchtqrhtj5r63cp
Nhwɛdo:ISO 3166 code
10
1169
7371
2023-04-24T15:41:24Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{safesubst<noinclude/>:#invoke:ISO 3166|code|{{{1}}}|{{{2|}}}}}<noinclude> {{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{safesubst<noinclude/>:#invoke:ISO 3166|code|{{{1}}}|{{{2|}}}}}<noinclude>
{{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}}
</noinclude>
0tb3gpyqby5gfydd96tbrl3l0h6uqng
Nhwɛdo:ISO 3166 conversion template doc
10
1170
7372
2023-04-24T15:43:34Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{Lua|Module:ISO 3166}} This template is part of a series that resolves the country and subdivision names to [[ISO 3166-1]] and [[ISO 3166-2]] codes, and vice versa. {{#ifeq:{{Str len|{{{3|}}}}}|2|See also: [[ISO 3166-2:{{{3}}}]]}} ISO 3166 defines names, two and three letter codes and code numbers for all countries and six character codes (the two letter country code followed by a dash and a two or three character subdivision code) for all top level subdivisions. ==T..."
wikitext
text/x-wiki
{{Lua|Module:ISO 3166}}
This template is part of a series that resolves the country and subdivision names to [[ISO 3166-1]] and [[ISO 3166-2]] codes, and vice versa. {{#ifeq:{{Str len|{{{3|}}}}}|2|See also: [[ISO 3166-2:{{{3}}}]]}} ISO 3166 defines names, two and three letter codes and code numbers for all countries and six character codes (the two letter country code followed by a dash and a two or three character subdivision code) for all top level subdivisions.
==Templates==
===ISO 3166-1===
* ISO 3166-1 alpha-2: {{Tl|ISO 3166 code}} (''e.g.'', {{ISO 3166 code|Iran}})
* ISO 3166-1 alpha-3: {{Tl|ISO 3166 code-3}} (''e.g.'', {{ISO 3166 code-3|Iran}})
* ISO 3166-1 numeric: {{Tl|ISO 3166 numeric}} (''e.g.'', {{ISO 3166 numeric|Iran}})
===ISO 3166-2===
* ISO 3166-2: {{Tl|ISO 3166 code}} (''e.g.'', {{ISO 3166 code|Iran|Alborz}})
* ISO 3166-2 name: {{Tl|ISO 3166 name}} (''e.g.'', {{ISO 3166 name|Iran}})
===Non-ISO 3166===
Country name: {{Tl|Country name}} (''e.g.'', {{Country name|Iran}})
==Usage==
When we wish to convert between various identifiers that may loosely be defined as ''user input'' and ISO 3166 entities, there may be more than one way to do each conversion. For our examples we use [[Pakistan]] as the country and [[Balochistan (Pakistan)]] as the subdivision.
The ISO-3166 identifiers for Pakistan are:
* Name: Pakistan
* Alpha-2 code: PK
* Alpha-3 code: PAK
* Numeric code: 586
The ISO-3166 identifiers for Balochistan (Pakistan) is:
* Subdivision code:PK-BK
Now Pakistan also has a number of synonyms, for example, [[Pakistán]] and [[پاکستان]].
Similarly Baluchistan is known, for example, as [[Balochistan]] (on Wikipedia) and [[Bagh Sanjari]].
=== Finding the Alpha-2 code ===
Any of the country identifiers can be used.
* {{Tlx|ISO 3166 code|Pakistan}} PK
* {{Tlx|ISO 3166 code|PK}} PK
* {{Tlx|ISO 3166 code|PAK}} PK
* {{Tlx|ISO 3166 code|586}} PK
* {{Tlx|ISO 3166 code|Pakistán}} PK
* {{Tlx|ISO 3166 code|پاکستان}} PK
=== Finding the Alpha-3 code ===
* {{Tlx|ISO 3166 code-3|Pakistan}} PAK
* {{Tlx|ISO 3166 code-3|PK}} PAK
* {{Tlx|ISO 3166 code-3|PAK}} PAK
* {{Tlx|ISO 3166 code-3|586}} PAK
* {{Tlx|ISO 3166 code-3|Pakistán}} PAK
* {{Tlx|ISO 3166 code-3|پاکستان}} PAK
=== Finding the name of a country ===
* {{Tlx|ISO 3166 name|Pakistan}} Pakistan
* {{Tlx|ISO 3166 name|PK}} Pakistan
* {{Tlx|ISO 3166 name|PAK}} Pakistan
* {{Tlx|ISO 3166 name|586}} Pakistan
* {{Tlx|ISO 3166 name|Pakistán}} Pakistan
* {{Tlx|ISO 3166 name|پاکستان}} Pakistan
=== Finding the common name of a country ===
* {{Tlx|Country name|Pakistan}} Pakistan
* {{Tlx|Country name|PK}} Pakistan
* {{Tlx|Country name|PAK}} Pakistan
* {{Tlx|Country name|586}} Pakistan
* {{Tlx|Country name|Pakistán}} Pakistan
* {{Tlx|Country name|پاکستان}} Pakista
=== Finding the numeric code of a country ===
* {{Tlx|ISO 3166 numeric|Pakistan}} 586
* {{Tlx|ISO 3166 numeric|PK}} 586
* {{Tlx|ISO 3166 numeric|PAK}} 586
* {{Tlx|ISO 3166 numeric|586}} 586
* {{Tlx|ISO 3166 numeric|Pakistán}} 586
=== Finding the subdivision code ===
* {{Tlx|ISO 3166 code|Pakistan|Baluchistan}} PK-BA
* {{Tlx|ISO 3166 code|Pakistan|Balochistan}} PK-BA
* {{Tlx|ISO 3166 code|Pakistan|Bagh Sanjari}} PK-BA
* {{Tlx|ISO 3166 code|Pakistán|Baluchistan}} PK-BA
* {{Tlx|ISO 3166 code|Paquistán|Balochistan}} PK-BA
* {{Tlx|ISO 3166 code|PK|Baluchistan}} PK-BA
<includeonly>{{Sandbox other||
[[Category:ISO 3166 templates]]
[[Category:Data retrieval templates]]
}}</includeonly><noinclude>
{{Documentation}}
</noinclude>
0eu85i8l3mgvcaqu52iqrt8tgfjb6ma
Nhwɛdo:Lua
10
1171
7373
2023-04-24T15:45:51Z
Abazizfahad
127
Created page with "<includeonly>{{#invoke:Lua banner|main}}</includeonly><noinclude> {{Lua|Module:Lua banner}} {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{#invoke:Lua banner|main}}</includeonly><noinclude>
{{Lua|Module:Lua banner}}
{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc subpage and interwikis go on Wikidata. -->
</noinclude>
pnmjp3f3fl321yf2jpg5syebi412n7b
Module:Lua banner
828
1172
7374
2023-04-24T15:47:24Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This module implements the {{lua}} template. local yesno = require('Module:Yesno') local mList = require('Module:List') local mTableTools = require('Module:TableTools') local mMessageBox = require('Module:Message box') local p = {} function p.main(frame) local origArgs = frame:getParent().args local args = {} for k, v in pairs(origArgs) do v = v:match('^%s*(.-)%s*$') if v ~= '' then args[k] = v end end return p._main(args) end function p._main(args)..."
Scribunto
text/plain
-- This module implements the {{lua}} template.
local yesno = require('Module:Yesno')
local mList = require('Module:List')
local mTableTools = require('Module:TableTools')
local mMessageBox = require('Module:Message box')
local p = {}
function p.main(frame)
local origArgs = frame:getParent().args
local args = {}
for k, v in pairs(origArgs) do
v = v:match('^%s*(.-)%s*$')
if v ~= '' then
args[k] = v
end
end
return p._main(args)
end
function p._main(args)
local modules = mTableTools.compressSparseArray(args)
local box = p.renderBox(modules)
local trackingCategories = p.renderTrackingCategories(args, modules)
return box .. trackingCategories
end
function p.renderBox(modules)
local boxArgs = {}
if #modules < 1 then
boxArgs.text = '<strong class="error">Error: no modules specified</strong>'
else
local moduleLinks = {}
for i, module in ipairs(modules) do
moduleLinks[i] = string.format('[[:%s]]', module)
local maybeSandbox = mw.title.new(module .. '/sandbox')
if maybeSandbox.exists then
moduleLinks[i] = moduleLinks[i] .. string.format(' ([[:%s|sandbox]])', maybeSandbox.fullText)
end
end
local moduleList = mList.makeList('bulleted', moduleLinks)
local title = mw.title.getCurrentTitle()
if title.subpageText == "doc" then
title = title.basePageTitle
end
if title.contentModel == "Scribunto" then
boxArgs.text = 'This module depends on the following other modules:' .. moduleList
else
boxArgs.text = 'This template uses [[Wikipedia:Lua|Lua]]:\n' .. moduleList
end
end
boxArgs.type = 'notice'
boxArgs.small = true
boxArgs.image = '[[File:Lua-Logo.svg|30px|alt=|link=]]'
return mMessageBox.main('mbox', boxArgs)
end
function p.renderTrackingCategories(args, modules, titleObj)
if yesno(args.nocat) then
return ''
end
local cats = {}
-- Error category
if #modules < 1 then
cats[#cats + 1] = 'Lua templates with errors'
end
-- Lua templates category
titleObj = titleObj or mw.title.getCurrentTitle()
local subpageBlacklist = {
doc = true,
sandbox = true,
sandbox2 = true,
testcases = true
}
if not subpageBlacklist[titleObj.subpageText] then
local protCatName
if titleObj.namespace == 10 then
local category = args.category
if not category then
local categories = {
['Module:String'] = 'Templates based on the String Lua module',
['Module:Math'] = 'Templates based on the Math Lua module',
['Module:BaseConvert'] = 'Templates based on the BaseConvert Lua module',
['Module:Citation/CS1'] = 'Templates based on the Citation/CS1 Lua module'
}
category = modules[1] and categories[modules[1]]
category = category or 'Lua-based templates'
end
cats[#cats + 1] = category
protCatName = "Templates using under-protected Lua modules"
elseif titleObj.namespace == 828 then
protCatName = "Modules depending on under-protected modules"
end
if not args.noprotcat and protCatName then
local protLevels = {
autoconfirmed = 1,
extendedconfirmed = 2,
templateeditor = 3,
sysop = 4
}
local currentProt
if titleObj.id ~= 0 then
-- id is 0 (page does not exist) if am previewing before creating a template.
currentProt = titleObj.protectionLevels["edit"][1]
end
if currentProt == nil then currentProt = 0 else currentProt = protLevels[currentProt] end
for i, module in ipairs(modules) do
if module ~= "WP:libraryUtil" then
local moduleProt = mw.title.new(module).protectionLevels["edit"][1]
if moduleProt == nil then moduleProt = 0 else moduleProt = protLevels[moduleProt] end
if moduleProt < currentProt then
cats[#cats + 1] = protCatName
break
end
end
end
end
end
for i, cat in ipairs(cats) do
cats[i] = string.format('[[Category:%s]]', cat)
end
return table.concat(cats)
end
return p
0ghs90xu5fn4j5267vzfc7zp4i8zmrj
Module:List
828
1173
7375
2023-04-24T15:49:14Z
Abazizfahad
127
Created page with "local libUtil = require('libraryUtil') local checkType = libUtil.checkType local mTableTools = require('Module:TableTools') local p = {} local listTypes = { ['bulleted'] = true, ['unbulleted'] = true, ['horizontal'] = true, ['ordered'] = true, ['horizontal_ordered'] = true } function p.makeListData(listType, args) -- Constructs a data table to be passed to p.renderList. local data = {} -- Classes and TemplateStyles data.classes = {} data.templatestyles = ''..."
Scribunto
text/plain
local libUtil = require('libraryUtil')
local checkType = libUtil.checkType
local mTableTools = require('Module:TableTools')
local p = {}
local listTypes = {
['bulleted'] = true,
['unbulleted'] = true,
['horizontal'] = true,
['ordered'] = true,
['horizontal_ordered'] = true
}
function p.makeListData(listType, args)
-- Constructs a data table to be passed to p.renderList.
local data = {}
-- Classes and TemplateStyles
data.classes = {}
data.templatestyles = ''
if listType == 'horizontal' or listType == 'horizontal_ordered' then
table.insert(data.classes, 'hlist')
data.templatestyles = mw.getCurrentFrame():extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = 'Hlist/styles.css' }
}
elseif listType == 'unbulleted' then
table.insert(data.classes, 'plainlist')
data.templatestyles = mw.getCurrentFrame():extensionTag{
name = 'templatestyles', args = { src = 'Plainlist/styles.css' }
}
end
table.insert(data.classes, args.class)
-- Main div style
data.style = args.style
-- Indent for horizontal lists
if listType == 'horizontal' or listType == 'horizontal_ordered' then
local indent = tonumber(args.indent)
indent = indent and indent * 1.6 or 0
if indent > 0 then
data.marginLeft = indent .. 'em'
end
end
-- List style types for ordered lists
-- This could be "1, 2, 3", "a, b, c", or a number of others. The list style
-- type is either set by the "type" attribute or the "list-style-type" CSS
-- property.
if listType == 'ordered' or listType == 'horizontal_ordered' then
data.listStyleType = args.list_style_type or args['list-style-type']
data.type = args['type']
-- Detect invalid type attributes and attempt to convert them to
-- list-style-type CSS properties.
if data.type
and not data.listStyleType
and not tostring(data.type):find('^%s*[1AaIi]%s*$')
then
data.listStyleType = data.type
data.type = nil
end
end
-- List tag type
if listType == 'ordered' or listType == 'horizontal_ordered' then
data.listTag = 'ol'
else
data.listTag = 'ul'
end
-- Start number for ordered lists
data.start = args.start
if listType == 'horizontal_ordered' then
-- Apply fix to get start numbers working with horizontal ordered lists.
local startNum = tonumber(data.start)
if startNum then
data.counterReset = 'listitem ' .. tostring(startNum - 1)
end
end
-- List style
-- ul_style and ol_style are included for backwards compatibility. No
-- distinction is made for ordered or unordered lists.
data.listStyle = args.list_style
-- List items
-- li_style is included for backwards compatibility. item_style was included
-- to be easier to understand for non-coders.
data.itemStyle = args.item_style or args.li_style
data.items = {}
for _, num in ipairs(mTableTools.numKeys(args)) do
local item = {}
item.content = args[num]
item.style = args['item' .. tostring(num) .. '_style']
or args['item_style' .. tostring(num)]
item.value = args['item' .. tostring(num) .. '_value']
or args['item_value' .. tostring(num)]
table.insert(data.items, item)
end
return data
end
function p.renderList(data)
-- Renders the list HTML.
-- Return the blank string if there are no list items.
if type(data.items) ~= 'table' or #data.items < 1 then
return ''
end
-- Render the main div tag.
local root = mw.html.create('div')
for _, class in ipairs(data.classes or {}) do
root:addClass(class)
end
root:css{['margin-left'] = data.marginLeft}
if data.style then
root:cssText(data.style)
end
-- Render the list tag.
local list = root:tag(data.listTag or 'ul')
list
:attr{start = data.start, type = data.type}
:css{
['counter-reset'] = data.counterReset,
['list-style-type'] = data.listStyleType
}
if data.listStyle then
list:cssText(data.listStyle)
end
-- Render the list items
for _, t in ipairs(data.items or {}) do
local item = list:tag('li')
if data.itemStyle then
item:cssText(data.itemStyle)
end
if t.style then
item:cssText(t.style)
end
item
:attr{value = t.value}
:wikitext(t.content)
end
return data.templatestyles .. tostring(root)
end
function p.renderTrackingCategories(args)
local isDeprecated = false -- Tracks deprecated parameters.
for k, v in pairs(args) do
k = tostring(k)
if k:find('^item_style%d+$') or k:find('^item_value%d+$') then
isDeprecated = true
break
end
end
local ret = ''
if isDeprecated then
ret = ret .. '[[Category:List templates with deprecated parameters]]'
end
return ret
end
function p.makeList(listType, args)
if not listType or not listTypes[listType] then
error(string.format(
"bad argument #1 to 'makeList' ('%s' is not a valid list type)",
tostring(listType)
), 2)
end
checkType('makeList', 2, args, 'table')
local data = p.makeListData(listType, args)
local list = p.renderList(data)
local trackingCategories = p.renderTrackingCategories(args)
return list .. trackingCategories
end
for listType in pairs(listTypes) do
p[listType] = function (frame)
local mArguments = require('Module:Arguments')
local origArgs = mArguments.getArgs(frame, {
valueFunc = function (key, value)
if not value or not mw.ustring.find(value, '%S') then return nil end
if mw.ustring.find(value, '^%s*[%*#;:]') then
return value
else
return value:match('^%s*(.-)%s*$')
end
return nil
end
})
-- Copy all the arguments to a new table, for faster indexing.
local args = {}
for k, v in pairs(origArgs) do
args[k] = v
end
return p.makeList(listType, args)
end
end
return p
eac3701uhf1l3ofrnlsew8iet8x0xsq
Module:Message box
828
1174
7376
2023-04-24T15:50:38Z
Abazizfahad
127
Created page with "require('strict') local getArgs local yesno = require('Module:Yesno') local lang = mw.language.getContentLanguage() local CONFIG_MODULE = 'Module:Message box/configuration' local DEMOSPACES = {talk = 'tmbox', image = 'imbox', file = 'imbox', category = 'cmbox', article = 'ambox', main = 'ambox'} -------------------------------------------------------------------------------- -- Helper functions ---------------------------------------------------------------------------..."
Scribunto
text/plain
require('strict')
local getArgs
local yesno = require('Module:Yesno')
local lang = mw.language.getContentLanguage()
local CONFIG_MODULE = 'Module:Message box/configuration'
local DEMOSPACES = {talk = 'tmbox', image = 'imbox', file = 'imbox', category = 'cmbox', article = 'ambox', main = 'ambox'}
--------------------------------------------------------------------------------
-- Helper functions
--------------------------------------------------------------------------------
local function getTitleObject(...)
-- Get the title object, passing the function through pcall
-- in case we are over the expensive function count limit.
local success, title = pcall(mw.title.new, ...)
if success then
return title
end
end
local function union(t1, t2)
-- Returns the union of two arrays.
local vals = {}
for i, v in ipairs(t1) do
vals[v] = true
end
for i, v in ipairs(t2) do
vals[v] = true
end
local ret = {}
for k in pairs(vals) do
table.insert(ret, k)
end
table.sort(ret)
return ret
end
local function getArgNums(args, prefix)
local nums = {}
for k, v in pairs(args) do
local num = mw.ustring.match(tostring(k), '^' .. prefix .. '([1-9]%d*)$')
if num then
table.insert(nums, tonumber(num))
end
end
table.sort(nums)
return nums
end
--------------------------------------------------------------------------------
-- Box class definition
--------------------------------------------------------------------------------
local MessageBox = {}
MessageBox.__index = MessageBox
function MessageBox.new(boxType, args, cfg)
args = args or {}
local obj = {}
-- Set the title object and the namespace.
obj.title = getTitleObject(args.page) or mw.title.getCurrentTitle()
-- Set the config for our box type.
obj.cfg = cfg[boxType]
if not obj.cfg then
local ns = obj.title.namespace
-- boxType is "mbox" or invalid input
if args.demospace and args.demospace ~= '' then
-- implement demospace parameter of mbox
local demospace = string.lower(args.demospace)
if DEMOSPACES[demospace] then
-- use template from DEMOSPACES
obj.cfg = cfg[DEMOSPACES[demospace]]
elseif string.find( demospace, 'talk' ) then
-- demo as a talk page
obj.cfg = cfg.tmbox
else
-- default to ombox
obj.cfg = cfg.ombox
end
elseif ns == 0 then
obj.cfg = cfg.ambox -- main namespace
elseif ns == 6 then
obj.cfg = cfg.imbox -- file namespace
elseif ns == 14 then
obj.cfg = cfg.cmbox -- category namespace
else
local nsTable = mw.site.namespaces[ns]
if nsTable and nsTable.isTalk then
obj.cfg = cfg.tmbox -- any talk namespace
else
obj.cfg = cfg.ombox -- other namespaces or invalid input
end
end
end
-- Set the arguments, and remove all blank arguments except for the ones
-- listed in cfg.allowBlankParams.
do
local newArgs = {}
for k, v in pairs(args) do
if v ~= '' then
newArgs[k] = v
end
end
for i, param in ipairs(obj.cfg.allowBlankParams or {}) do
newArgs[param] = args[param]
end
obj.args = newArgs
end
-- Define internal data structure.
obj.categories = {}
obj.classes = {}
-- For lazy loading of [[Module:Category handler]].
obj.hasCategories = false
return setmetatable(obj, MessageBox)
end
function MessageBox:addCat(ns, cat, sort)
if not cat then
return nil
end
if sort then
cat = string.format('[[Category:%s|%s]]', cat, sort)
else
cat = string.format('[[Category:%s]]', cat)
end
self.hasCategories = true
self.categories[ns] = self.categories[ns] or {}
table.insert(self.categories[ns], cat)
end
function MessageBox:addClass(class)
if not class then
return nil
end
table.insert(self.classes, class)
end
function MessageBox:setParameters()
local args = self.args
local cfg = self.cfg
-- Get type data.
self.type = args.type
local typeData = cfg.types[self.type]
self.invalidTypeError = cfg.showInvalidTypeError
and self.type
and not typeData
typeData = typeData or cfg.types[cfg.default]
self.typeClass = typeData.class
self.typeImage = typeData.image
-- Find if the box has been wrongly substituted.
self.isSubstituted = cfg.substCheck and args.subst == 'SUBST'
-- Find whether we are using a small message box.
self.isSmall = cfg.allowSmall and (
cfg.smallParam and args.small == cfg.smallParam
or not cfg.smallParam and yesno(args.small)
)
-- Add attributes, classes and styles.
self.id = args.id
self.name = args.name
if self.name then
self:addClass('box-' .. string.gsub(self.name,' ','_'))
end
if yesno(args.plainlinks) ~= false then
self:addClass('plainlinks')
end
for _, class in ipairs(cfg.classes or {}) do
self:addClass(class)
end
if self.isSmall then
self:addClass(cfg.smallClass or 'mbox-small')
end
self:addClass(self.typeClass)
self:addClass(args.class)
self.style = args.style
self.attrs = args.attrs
-- Set text style.
self.textstyle = args.textstyle
-- Find if we are on the template page or not. This functionality is only
-- used if useCollapsibleTextFields is set, or if both cfg.templateCategory
-- and cfg.templateCategoryRequireName are set.
self.useCollapsibleTextFields = cfg.useCollapsibleTextFields
if self.useCollapsibleTextFields
or cfg.templateCategory
and cfg.templateCategoryRequireName
then
if self.name then
local templateName = mw.ustring.match(
self.name,
'^[tT][eE][mM][pP][lL][aA][tT][eE][%s_]*:[%s_]*(.*)$'
) or self.name
templateName = 'Template:' .. templateName
self.templateTitle = getTitleObject(templateName)
end
self.isTemplatePage = self.templateTitle
and mw.title.equals(self.title, self.templateTitle)
end
-- Process data for collapsible text fields. At the moment these are only
-- used in {{ambox}}.
if self.useCollapsibleTextFields then
-- Get the self.issue value.
if self.isSmall and args.smalltext then
self.issue = args.smalltext
else
local sect
if args.sect == '' then
sect = 'This ' .. (cfg.sectionDefault or 'page')
elseif type(args.sect) == 'string' then
sect = 'This ' .. args.sect
end
local issue = args.issue
issue = type(issue) == 'string' and issue ~= '' and issue or nil
local text = args.text
text = type(text) == 'string' and text or nil
local issues = {}
table.insert(issues, sect)
table.insert(issues, issue)
table.insert(issues, text)
self.issue = table.concat(issues, ' ')
end
-- Get the self.talk value.
local talk = args.talk
-- Show talk links on the template page or template subpages if the talk
-- parameter is blank.
if talk == ''
and self.templateTitle
and (
mw.title.equals(self.templateTitle, self.title)
or self.title:isSubpageOf(self.templateTitle)
)
then
talk = '#'
elseif talk == '' then
talk = nil
end
if talk then
-- If the talk value is a talk page, make a link to that page. Else
-- assume that it's a section heading, and make a link to the talk
-- page of the current page with that section heading.
local talkTitle = getTitleObject(talk)
local talkArgIsTalkPage = true
if not talkTitle or not talkTitle.isTalkPage then
talkArgIsTalkPage = false
talkTitle = getTitleObject(
self.title.text,
mw.site.namespaces[self.title.namespace].talk.id
)
end
if talkTitle and talkTitle.exists then
local talkText
if self.isSmall then
local talkLink = talkArgIsTalkPage and talk or (talkTitle.prefixedText .. '#' .. talk)
talkText = string.format('([[%s|talk]])', talkLink)
else
talkText = 'Relevant discussion may be found on'
if talkArgIsTalkPage then
talkText = string.format(
'%s [[%s|%s]].',
talkText,
talk,
talkTitle.prefixedText
)
else
talkText = string.format(
'%s the [[%s#%s|talk page]].',
talkText,
talkTitle.prefixedText,
talk
)
end
end
self.talk = talkText
end
end
-- Get other values.
self.fix = args.fix ~= '' and args.fix or nil
local date
if args.date and args.date ~= '' then
date = args.date
elseif args.date == '' and self.isTemplatePage then
date = lang:formatDate('F Y')
end
if date then
self.date = string.format(" <span class='date-container'><i>(<span class='date'>%s</span>)</i></span>", date)
end
self.info = args.info
if yesno(args.removalnotice) then
self.removalNotice = cfg.removalNotice
end
end
-- Set the non-collapsible text field. At the moment this is used by all box
-- types other than ambox, and also by ambox when small=yes.
if self.isSmall then
self.text = args.smalltext or args.text
else
self.text = args.text
end
-- Set the below row.
self.below = cfg.below and args.below
-- General image settings.
self.imageCellDiv = not self.isSmall and cfg.imageCellDiv
self.imageEmptyCell = cfg.imageEmptyCell
-- Left image settings.
local imageLeft = self.isSmall and args.smallimage or args.image
if cfg.imageCheckBlank and imageLeft ~= 'blank' and imageLeft ~= 'none'
or not cfg.imageCheckBlank and imageLeft ~= 'none'
then
self.imageLeft = imageLeft
if not imageLeft then
local imageSize = self.isSmall
and (cfg.imageSmallSize or '30x30px')
or '40x40px'
self.imageLeft = string.format('[[File:%s|%s|link=|alt=]]', self.typeImage
or 'Imbox notice.png', imageSize)
end
end
-- Right image settings.
local imageRight = self.isSmall and args.smallimageright or args.imageright
if not (cfg.imageRightNone and imageRight == 'none') then
self.imageRight = imageRight
end
-- set templatestyles
self.base_templatestyles = cfg.templatestyles
self.templatestyles = args.templatestyles
end
function MessageBox:setMainspaceCategories()
local args = self.args
local cfg = self.cfg
if not cfg.allowMainspaceCategories then
return nil
end
local nums = {}
for _, prefix in ipairs{'cat', 'category', 'all'} do
args[prefix .. '1'] = args[prefix]
nums = union(nums, getArgNums(args, prefix))
end
-- The following is roughly equivalent to the old {{Ambox/category}}.
local date = args.date
date = type(date) == 'string' and date
local preposition = 'from'
for _, num in ipairs(nums) do
local mainCat = args['cat' .. tostring(num)]
or args['category' .. tostring(num)]
local allCat = args['all' .. tostring(num)]
mainCat = type(mainCat) == 'string' and mainCat
allCat = type(allCat) == 'string' and allCat
if mainCat and date and date ~= '' then
local catTitle = string.format('%s %s %s', mainCat, preposition, date)
self:addCat(0, catTitle)
catTitle = getTitleObject('Category:' .. catTitle)
if not catTitle or not catTitle.exists then
self:addCat(0, 'Articles with invalid date parameter in template')
end
elseif mainCat and (not date or date == '') then
self:addCat(0, mainCat)
end
if allCat then
self:addCat(0, allCat)
end
end
end
function MessageBox:setTemplateCategories()
local args = self.args
local cfg = self.cfg
-- Add template categories.
if cfg.templateCategory then
if cfg.templateCategoryRequireName then
if self.isTemplatePage then
self:addCat(10, cfg.templateCategory)
end
elseif not self.title.isSubpage then
self:addCat(10, cfg.templateCategory)
end
end
-- Add template error categories.
if cfg.templateErrorCategory then
local templateErrorCategory = cfg.templateErrorCategory
local templateCat, templateSort
if not self.name and not self.title.isSubpage then
templateCat = templateErrorCategory
elseif self.isTemplatePage then
local paramsToCheck = cfg.templateErrorParamsToCheck or {}
local count = 0
for i, param in ipairs(paramsToCheck) do
if not args[param] then
count = count + 1
end
end
if count > 0 then
templateCat = templateErrorCategory
templateSort = tostring(count)
end
if self.categoryNums and #self.categoryNums > 0 then
templateCat = templateErrorCategory
templateSort = 'C'
end
end
self:addCat(10, templateCat, templateSort)
end
end
function MessageBox:setAllNamespaceCategories()
-- Set categories for all namespaces.
if self.invalidTypeError then
local allSort = (self.title.namespace == 0 and 'Main:' or '') .. self.title.prefixedText
self:addCat('all', 'Wikipedia message box parameter needs fixing', allSort)
end
if self.isSubstituted then
self:addCat('all', 'Pages with incorrectly substituted templates')
end
end
function MessageBox:setCategories()
if self.title.namespace == 0 then
self:setMainspaceCategories()
elseif self.title.namespace == 10 then
self:setTemplateCategories()
end
self:setAllNamespaceCategories()
end
function MessageBox:renderCategories()
if not self.hasCategories then
-- No categories added, no need to pass them to Category handler so,
-- if it was invoked, it would return the empty string.
-- So we shortcut and return the empty string.
return ""
end
-- Convert category tables to strings and pass them through
-- [[Module:Category handler]].
return require('Module:Category handler')._main{
main = table.concat(self.categories[0] or {}),
template = table.concat(self.categories[10] or {}),
all = table.concat(self.categories.all or {}),
nocat = self.args.nocat,
page = self.args.page
}
end
function MessageBox:export()
local root = mw.html.create()
-- Add the subst check error.
if self.isSubstituted and self.name then
root:tag('b')
:addClass('error')
:wikitext(string.format(
'Template <code>%s[[Template:%s|%s]]%s</code> has been incorrectly substituted.',
mw.text.nowiki('{{'), self.name, self.name, mw.text.nowiki('}}')
))
end
local frame = mw.getCurrentFrame()
root:wikitext(frame:extensionTag{
name = 'templatestyles',
args = { src = self.base_templatestyles },
})
-- Add support for a single custom templatestyles sheet. Undocumented as
-- need should be limited and many templates using mbox are substed; we
-- don't want to spread templatestyles sheets around to arbitrary places
if self.templatestyles then
root:wikitext(frame:extensionTag{
name = 'templatestyles',
args = { src = self.templatestyles },
})
end
-- Create the box table.
local boxTable = root:tag('table')
boxTable:attr('id', self.id or nil)
for i, class in ipairs(self.classes or {}) do
boxTable:addClass(class or nil)
end
boxTable
:cssText(self.style or nil)
:attr('role', 'presentation')
if self.attrs then
boxTable:attr(self.attrs)
end
-- Add the left-hand image.
local row = boxTable:tag('tr')
if self.imageLeft then
local imageLeftCell = row:tag('td'):addClass('mbox-image')
if self.imageCellDiv then
-- If we are using a div, redefine imageLeftCell so that the image
-- is inside it. Divs use style="width: 52px;", which limits the
-- image width to 52px. If any images in a div are wider than that,
-- they may overlap with the text or cause other display problems.
imageLeftCell = imageLeftCell:tag('div'):addClass('mbox-image-div')
end
imageLeftCell:wikitext(self.imageLeft or nil)
elseif self.imageEmptyCell then
-- Some message boxes define an empty cell if no image is specified, and
-- some don't. The old template code in templates where empty cells are
-- specified gives the following hint: "No image. Cell with some width
-- or padding necessary for text cell to have 100% width."
row:tag('td')
:addClass('mbox-empty-cell')
end
-- Add the text.
local textCell = row:tag('td'):addClass('mbox-text')
if self.useCollapsibleTextFields then
-- The message box uses advanced text parameters that allow things to be
-- collapsible. At the moment, only ambox uses this.
textCell:cssText(self.textstyle or nil)
local textCellDiv = textCell:tag('div')
textCellDiv
:addClass('mbox-text-span')
:wikitext(self.issue or nil)
if (self.talk or self.fix) then
textCellDiv:tag('span')
:addClass('hide-when-compact')
:wikitext(self.talk and (' ' .. self.talk) or nil)
:wikitext(self.fix and (' ' .. self.fix) or nil)
end
textCellDiv:wikitext(self.date and (' ' .. self.date) or nil)
if self.info and not self.isSmall then
textCellDiv
:tag('span')
:addClass('hide-when-compact')
:wikitext(self.info and (' ' .. self.info) or nil)
end
if self.removalNotice then
textCellDiv:tag('span')
:addClass('hide-when-compact')
:tag('i')
:wikitext(string.format(" (%s)", self.removalNotice))
end
else
-- Default text formatting - anything goes.
textCell
:cssText(self.textstyle or nil)
:wikitext(self.text or nil)
end
-- Add the right-hand image.
if self.imageRight then
local imageRightCell = row:tag('td'):addClass('mbox-imageright')
if self.imageCellDiv then
-- If we are using a div, redefine imageRightCell so that the image
-- is inside it.
imageRightCell = imageRightCell:tag('div'):addClass('mbox-image-div')
end
imageRightCell
:wikitext(self.imageRight or nil)
end
-- Add the below row.
if self.below then
boxTable:tag('tr')
:tag('td')
:attr('colspan', self.imageRight and '3' or '2')
:addClass('mbox-text')
:cssText(self.textstyle or nil)
:wikitext(self.below or nil)
end
-- Add error message for invalid type parameters.
if self.invalidTypeError then
root:tag('div')
:addClass('mbox-invalid-type')
:wikitext(string.format(
'This message box is using an invalid "type=%s" parameter and needs fixing.',
self.type or ''
))
end
-- Add categories.
root:wikitext(self:renderCategories() or nil)
return tostring(root)
end
--------------------------------------------------------------------------------
-- Exports
--------------------------------------------------------------------------------
local p, mt = {}, {}
function p._exportClasses()
-- For testing.
return {
MessageBox = MessageBox
}
end
function p.main(boxType, args, cfgTables)
local box = MessageBox.new(boxType, args, cfgTables or mw.loadData(CONFIG_MODULE))
box:setParameters()
box:setCategories()
return box:export()
end
function mt.__index(t, k)
return function (frame)
if not getArgs then
getArgs = require('Module:Arguments').getArgs
end
return t.main(k, getArgs(frame, {trim = false, removeBlanks = false}))
end
end
return setmetatable(p, mt)
m5otf5q36525cl6ogsrbcxa26anpog5
Module:Message box/configuration
828
1175
7377
2023-04-24T15:52:20Z
Abazizfahad
127
Created page with "-------------------------------------------------------------------------------- -- Message box configuration -- -- -- -- This module contains configuration data for [[Module:Message box]]. -- -------------------------------------------------------------------------------- return { ambox = { types = { speedy = { class = 'ambox-spee..."
Scribunto
text/plain
--------------------------------------------------------------------------------
-- Message box configuration --
-- --
-- This module contains configuration data for [[Module:Message box]]. --
--------------------------------------------------------------------------------
return {
ambox = {
types = {
speedy = {
class = 'ambox-speedy',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
delete = {
class = 'ambox-delete',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
content = {
class = 'ambox-content',
image = 'Ambox important.svg'
},
style = {
class = 'ambox-style',
image = 'Edit-clear.svg'
},
move = {
class = 'ambox-move',
image = 'Merge-split-transwiki default.svg'
},
protection = {
class = 'ambox-protection',
image = 'Semi-protection-shackle-keyhole.svg'
},
notice = {
class = 'ambox-notice',
image = 'Information icon4.svg'
}
},
default = 'notice',
allowBlankParams = {'talk', 'sect', 'date', 'issue', 'fix', 'subst', 'hidden'},
allowSmall = true,
smallParam = 'left',
smallClass = 'mbox-small-left',
substCheck = true,
classes = {'metadata', 'ambox'},
imageEmptyCell = true,
imageCheckBlank = true,
imageSmallSize = '20x20px',
imageCellDiv = true,
useCollapsibleTextFields = true,
imageRightNone = true,
sectionDefault = 'article',
allowMainspaceCategories = true,
templateCategory = 'Article message templates',
templateCategoryRequireName = true,
templateErrorCategory = 'Article message templates with missing parameters',
templateErrorParamsToCheck = {'issue', 'fix', 'subst'},
removalNotice = '<small>[[Help:Maintenance template removal|Learn how and when to remove this template message]]</small>',
templatestyles = 'Module:Message box/ambox.css'
},
cmbox = {
types = {
speedy = {
class = 'cmbox-speedy',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
delete = {
class = 'cmbox-delete',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
content = {
class = 'cmbox-content',
image = 'Ambox important.svg'
},
style = {
class = 'cmbox-style',
image = 'Edit-clear.svg'
},
move = {
class = 'cmbox-move',
image = 'Merge-split-transwiki default.svg'
},
protection = {
class = 'cmbox-protection',
image = 'Semi-protection-shackle-keyhole.svg'
},
notice = {
class = 'cmbox-notice',
image = 'Information icon4.svg'
}
},
default = 'notice',
showInvalidTypeError = true,
classes = {'cmbox'},
imageEmptyCell = true,
templatestyles = 'Module:Message box/cmbox.css'
},
fmbox = {
types = {
warning = {
class = 'fmbox-warning',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
editnotice = {
class = 'fmbox-editnotice',
image = 'Information icon4.svg'
},
system = {
class = 'fmbox-system',
image = 'Information icon4.svg'
}
},
default = 'system',
showInvalidTypeError = true,
classes = {'fmbox'},
imageEmptyCell = false,
imageRightNone = false,
templatestyles = 'Module:Message box/fmbox.css'
},
imbox = {
types = {
speedy = {
class = 'imbox-speedy',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
delete = {
class = 'imbox-delete',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
content = {
class = 'imbox-content',
image = 'Ambox important.svg'
},
style = {
class = 'imbox-style',
image = 'Edit-clear.svg'
},
move = {
class = 'imbox-move',
image = 'Merge-split-transwiki default.svg'
},
protection = {
class = 'imbox-protection',
image = 'Semi-protection-shackle-keyhole.svg'
},
license = {
class = 'imbox-license licensetpl',
image = 'Imbox license.png' -- @todo We need an SVG version of this
},
featured = {
class = 'imbox-featured',
image = 'Cscr-featured.svg'
},
notice = {
class = 'imbox-notice',
image = 'Information icon4.svg'
}
},
default = 'notice',
showInvalidTypeError = true,
classes = {'imbox'},
imageEmptyCell = true,
below = true,
templateCategory = 'File message boxes',
templatestyles = 'Module:Message box/imbox.css'
},
ombox = {
types = {
speedy = {
class = 'ombox-speedy',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
delete = {
class = 'ombox-delete',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
content = {
class = 'ombox-content',
image = 'Ambox important.svg'
},
style = {
class = 'ombox-style',
image = 'Edit-clear.svg'
},
move = {
class = 'ombox-move',
image = 'Merge-split-transwiki default.svg'
},
protection = {
class = 'ombox-protection',
image = 'Semi-protection-shackle-keyhole.svg'
},
notice = {
class = 'ombox-notice',
image = 'Information icon4.svg'
}
},
default = 'notice',
showInvalidTypeError = true,
classes = {'ombox'},
allowSmall = true,
imageEmptyCell = true,
imageRightNone = true,
templatestyles = 'Module:Message box/ombox.css'
},
tmbox = {
types = {
speedy = {
class = 'tmbox-speedy',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
delete = {
class = 'tmbox-delete',
image = 'Ambox warning pn.svg'
},
content = {
class = 'tmbox-content',
image = 'Ambox important.svg'
},
style = {
class = 'tmbox-style',
image = 'Edit-clear.svg'
},
move = {
class = 'tmbox-move',
image = 'Merge-split-transwiki default.svg'
},
protection = {
class = 'tmbox-protection',
image = 'Semi-protection-shackle-keyhole.svg'
},
notice = {
class = 'tmbox-notice',
image = 'Information icon4.svg'
}
},
default = 'notice',
showInvalidTypeError = true,
classes = {'tmbox'},
allowSmall = true,
imageRightNone = true,
imageEmptyCell = true,
templateCategory = 'Talk message boxes',
templatestyles = 'Module:Message box/tmbox.css'
}
}
ldagdlymcob5mvkzqgflnky08km8w0g
Module:Message box/ombox.css
828
1176
7378
2023-04-24T15:53:58Z
Abazizfahad
127
Created page with "/* {{pp|small=y}} */ .ombox { margin: 4px 0; border-collapse: collapse; border: 1px solid #a2a9b1; /* Default "notice" gray */ background-color: #f8f9fa; box-sizing: border-box; } /* For the "small=yes" option. */ .ombox.mbox-small { font-size: 88%; line-height: 1.25em; } .ombox-speedy { border: 2px solid #b32424; /* Red */ background-color: #fee7e6; /* Pink */ } .ombox-delete { border: 2px solid #b32424; /* Red */ } .ombox-content { border: 1p..."
sanitized-css
text/css
/* {{pp|small=y}} */
.ombox {
margin: 4px 0;
border-collapse: collapse;
border: 1px solid #a2a9b1; /* Default "notice" gray */
background-color: #f8f9fa;
box-sizing: border-box;
}
/* For the "small=yes" option. */
.ombox.mbox-small {
font-size: 88%;
line-height: 1.25em;
}
.ombox-speedy {
border: 2px solid #b32424; /* Red */
background-color: #fee7e6; /* Pink */
}
.ombox-delete {
border: 2px solid #b32424; /* Red */
}
.ombox-content {
border: 1px solid #f28500; /* Orange */
}
.ombox-style {
border: 1px solid #fc3; /* Yellow */
}
.ombox-move {
border: 1px solid #9932cc; /* Purple */
}
.ombox-protection {
border: 2px solid #a2a9b1; /* Gray-gold */
}
.ombox .mbox-text {
border: none;
/* @noflip */
padding: 0.25em 0.9em;
width: 100%;
}
.ombox .mbox-image {
border: none;
/* @noflip */
padding: 2px 0 2px 0.9em;
text-align: center;
}
.ombox .mbox-imageright {
border: none;
/* @noflip */
padding: 2px 0.9em 2px 0;
text-align: center;
}
/* An empty narrow cell */
.ombox .mbox-empty-cell {
border: none;
padding: 0;
width: 1px;
}
.ombox .mbox-invalid-type {
text-align: center;
}
@media (min-width: 720px) {
.ombox {
margin: 4px 10%;
}
.ombox.mbox-small {
/* @noflip */
clear: right;
/* @noflip */
float: right;
/* @noflip */
margin: 4px 0 4px 1em;
width: 238px;
}
}
gt34qcz2etl1lglsfax1xmoaasgmdxe
Nhwɛdo:Country name
10
1177
7379
2023-04-24T15:56:17Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:ISO 3166|name}}<noinclude> {{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:ISO 3166|name}}<noinclude>
{{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}}
</noinclude>
72whmigh0bmr6de91fgtl6wqw82udwu
Nhwɛdo:ISO 3166 code-3
10
1178
7380
2023-04-24T15:59:47Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:ISO 3166|code|{{{1}}}|codetype=alpha3}}<noinclude> {{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:ISO 3166|code|{{{1}}}|codetype=alpha3}}<noinclude>
{{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}}
</noinclude>
nv27p1mu6awh2rthc0n0m18j32wundj
Nhwɛdo:ISO 3166 name
10
1179
7381
2023-04-24T16:03:00Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:ISO 3166|name|isoname=yes}}<noinclude> {{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:ISO 3166|name|isoname=yes}}<noinclude>
{{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}}
</noinclude>
62gavwe8xpjfi1m52yjd6s17ef6s4fp
Nhwɛdo:ISO 3166 numeric
10
1180
7382
2023-04-24T16:05:24Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:ISO 3166|code|{{{1}}}|codetype=numeric}}<noinclude> {{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:ISO 3166|code|{{{1}}}|codetype=numeric}}<noinclude>
{{Documentation|content={{ISO 3166 conversion template doc}}}}
</noinclude>
6j57l913ffdy0weyaw1id2xms04ldqe
Module:ISO 3166
828
1181
7383
2023-04-24T16:07:02Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- to enable us to replicate the current functioning of Country extract, we need to deal with: -- 2 {{<name>}} DONE! -- 3 [[<name>]] DONE! -- 4 [[<name>|<junk>]] DONE! -- 5 [[image:flag of <country>.[svg|gif|png|jpg]|\d+px]] DONE! local p = {} local getArgs = require("Module:Arguments").getArgs local data = mw.loadData("Module:ISO 3166/data/National") --[[----------F I N D N A M E----------]]-- -- Finds the name in the database local function findname(code,cd..."
Scribunto
text/plain
-- to enable us to replicate the current functioning of Country extract, we need to deal with:
-- 2 {{<name>}} DONE!
-- 3 [[<name>]] DONE!
-- 4 [[<name>|<junk>]] DONE!
-- 5 [[image:flag of <country>.[svg|gif|png|jpg]|\d+px]] DONE!
local p = {}
local getArgs = require("Module:Arguments").getArgs
local data = mw.loadData("Module:ISO 3166/data/National")
--[[----------F I N D N A M E----------]]-- -- Finds the name in the database
local function findname(code,cdata,qry)
local sqry = p.strip(qry)
if cdata["name"] and sqry==p.strip(cdata["name"])
or cdata["isoname"] and sqry==p.strip(cdata["isoname"])
or not cdata["nocode"] and sqry==code
or sqry==cdata["alpha3"] or sqry==cdata["numeric"]
then
return true
end
for _,tname in pairs(cdata["isonames"] or {}) do
if sqry==p.strip(tname) then
return true
end
end
for _,tname in pairs(cdata["altnames"] or {}) do
if sqry==p.strip(tname) then
return true
end
end
return false
end
--[[----------I S O N A M E----------]]-- -- Find the ISO name of a country/region
local function isoname(data,code,lang)
if data[code]["isonames"] then
local name = data[code]["isodisplaynames"] and data[code]["isodisplaynames"][lang]
or data[code]["isonames"][lang]
or data[code]["isodisplaynames"] and data[code]["isodisplaynames"][data[code]["defaultlang"] or data["defaultlang"]]
or data[code]["isonames"][data[code]["defaultlang"] or data["defaultlang"]]
or data[code]["isodisplaynames"] and data[code]["isodisplaynames"]["en"]
or data[code]["isonames"]["en"]
if name then return name end
for _,iname in pairs(data[code]["isonames"]) do return iname end
return data[code]["isodisplayname"] or data[code]["isoname"]
else
return data[code]["isodisplayname"] or data[code]["isoname"]
end
end
--[[----------S T R I P----------]]-- -- Removes junk from the input
function p.strip(text)
local accents = {["À"]="A",["Á"]="A",["Â"]="A",["Ã"]="A", -- accent list
["Ä"]="A",["Å"]="A",["Ç"]="C",["È"]="E",["É"]="E",
["Ê"]="E",["Ë"]="E",["Ì"]="I",["Í"]="I",["Î"]="I",
["Ï"]="I",["Ñ"]="N",["Ò"]="O",["Ó"]="O",["Ô"]="O",
["Õ"]="O",["Ö"]="O",["Ø"]="O",["Ù"]="U",["Ú"]="U",
["Û"]="U",["Ü"]="U",["Ý"]="Y"
}
local remove = {"NATION OF","COUNTRY OF","TERRITORY OF", -- text to be removed list
"FLAG OF","FLAG","KINGDOM OF","STATE OF"," STATE ",
"PROVINCE OF","PROVINCE","TERRITORY"
}
local patterns = {[".+:"]="",["|.+"]="",["%(.-%)"]="", -- patterns to follow (order may matter)
["%..*"]="",["^THE "]="",["%_"]=" ",["%-"]=" ",
["%d%d?%d?PX"]="",
}
text = mw.ustring.upper(text) -- Case insensitivity
text = mw.ustring.gsub(text,"[À-Ý]",accents) -- Deaccent
for pattern,value in pairs(patterns) do -- Follow patterns
text = mw.ustring.gsub(text,pattern,value)
end
for _,words in pairs(remove) do -- Remove unneeded words
text = mw.ustring.gsub(text,words,"")
end
text = mw.ustring.gsub(text,"%W","") -- Remove non alpha-numeric
return text
end
--[[----------P . C A L L S T R I P ---------]]-- -- Calls P.strip but using Module:Arguments
function p.callstrip(frame)
local args = getArgs(frame)
return p.strip(args[1]) or ""
end
--[[----------P . L U A C O D E---------]]-- -- Makes the ISO code of a country
function p.luacode(args)
if string.find(args[1] or '',"%-") then
args[1], args[2] = string.match(args[1] or '',"^([^%-]*)%-(.*)$")
end
if args[1] then args[1] = p.strip(args[1]) end
if args[2] then args[2] = p.strip(args[2]) end
if args["codetype"]=="3" then
args["codetype"]="alpha3"
end
local eot = args.error or ""
local catnocountry = (args.nocat and args.nocat == 'true') and ''
or '[[Category:Wikipedia page with obscure country]]'
local catnosubdivision = (args.nocat and args.nocat == 'true') and ''
or '[[Category:Wikipedia page with obscure subdivision]]'
if not args[1] then
if mw.title.getCurrentTitle().namespace ~= 0 then catnocountry = '' end
return catnocountry, '<span style="font-size:100%" class="error">"No parameter for the country given"</span>'
end
if not args[2] then --3166-1 code
for alpha2,cdata in pairs(data) do
if findname(alpha2,cdata,args[1]) then
if args["codetype"]=="numeric" or args["codetype"]=="alpha3" then
return cdata[args["codetype"]]
else
return alpha2
end
end
end
if mw.title.getCurrentTitle().namespace ~= 0 then catnocountry = '' end
return catnocountry
else --3166-2 code
for alpha2,cdata in pairs(data) do
if findname(alpha2,cdata,args[1]) then
if mw.ustring.match(alpha2,"GB") then -- For England, Wales etc.
alpha2 = "GB"
end
local sdata = mw.loadData("Module:ISO 3166/data/"..alpha2)
local empty = true
for scode,scdata in pairs(sdata) do
if type(scdata)=="table" then
empty = false
if findname(scode,scdata,args[2]) then
return alpha2.."-"..scode
end
end
end
if mw.title.getCurrentTitle().namespace ~= 0 then catnosubdivision = '' end
return catnosubdivision
end
end
if mw.title.getCurrentTitle().namespace ~= 0 then catnocountry = '' end
return catnocountry
end
end
--[[----------P . C O D E---------]]-- -- Calls P.Luacode but using Module:Arguments
function p.code(frame)
return p.luacode(getArgs(frame)) or ""
end
--[[----------P . N U M E R I C---------]]-- -- Calls P.Luacode but using Module:Arguments and setting it to output a numeric value
function p.numeric(frame)
local args = getArgs(frame)
args["codetype"]="numeric"
return p.luacode(args) or ""
end
--[[----------P . L U A N A M E---------]]-- -- Makes the ISO/common name of a country
function p.luaname(args)
local code1 = p.luacode(args)
local code2 = ''
if string.find(code1,"%-") then
code1, code2 = string.match(code1,"^([^%-]*)%-(.*)$")
end
if string.find(code1,"^%u%u$") then
if code2=="" then --3166-1 alpha-2 code
if data[code1] then
return (args.isoname or args.lang) and isoname(data,code1,args.lang)
or (data[code1]["displayname"] or data[code1]["name"])
else
return '[[Category:Wikipedia page with obscure country]]'
end
else --3166-2 code
local sdata
if data[code1] then
sdata = mw.loadData("Module:ISO 3166/data/"..code1)
else
return '[[Category:Wikipedia page with obscure country]]'
end
if sdata[code2] then
return (args.isoname or args.lang) and isoname(sdata,code2,args.lang)
or (sdata[code2]["displayname"] or sdata[code2]["name"])
else
return '[[Category:Wikipedia page with obscure country]]'
end
end
end
end
--[[----------P . N A M E---------]]-- -- Calls P.Luaname but using Module:Arguments
function p.name(frame)
return p.luaname(getArgs(frame)) or ""
end
--[[----------P . G E O C O O R D I N S E R T---------]]-- -- Wrapper for Module:Coordinates.coordinsert
function p.geocoordinsert(frame)
-- {{#invoke:ISO 3166|geocoordinsert|{{coord|...}}
-- |country=..|subdivision1=...|subdivision2=...
-- |type=...|scale=...|dim=...|source=...|globe=...
-- }}
local args = frame.args
local subdivisionqueried = false
local catnocountry = (args.nocat and args.nocat == 'true') and ''
or '[[Category:Wikipedia page with obscure country]]'
local catnosubdivision = (args.nocat and args.nocat == 'true') and ''
or '[[Category:Wikipedia page with obscure subdivision]]' or ''
local tracking = ''
local targs = {}
targs[1] = args[1] or ''
for i, v in pairs(args) do
if i == 'country' and not mw.ustring.find(targs[1], 'region:') then
local country = v
local k, region = 1, ''
-- look for a valid subdivision
while region == '' and k < 3 do
local subdivision = args['subdivision' .. k] or ''
if subdivision ~= '' then
region = p.luacode({country, subdivision, nocat = 'true'})
subdivisionqueried = true
end
k = k + 1
end
-- subdivision lookup failed or never attempted, try country only
if region == '' then
region = p.luacode({country, nocat = 'true'})
if mw.title.getCurrentTitle().namespace ~= 0 then catnocountry, catnosubdivision = '', '' end
if region == '' then
tracking = tracking .. catnocountry
elseif subdivisionqueried == true then
tracking = tracking .. catnosubdivision
end
end
-- something worked, add it to the targs
if region ~= '' then
targs[#targs + 1] = 'region:' .. region
end
elseif i == 'type' or i == 'scale' or i == 'dim'
or i == 'source' or i == 'globe' then
targs[#targs + 1] = i .. ':' .. v
end
end
-- call Module:Coordinates.coordinsert if there is something to insert
if #targs > 1 then
local coordinsert = require('Module:Coordinates').coordinsert
return coordinsert({args = targs}) .. tracking
end
-- otherwise, just return the coordinates
return targs[1] .. tracking
end
return p
cl5y3l9i1ehfhue63ia6kd4363bhtds
Module:ISO 3166/data/National
828
1182
7384
2023-04-24T16:08:58Z
Abazizfahad
127
Created page with "return { ["AD"] = {alpha3="AND",numeric="020",name="Andorra"}, ["AE"] = {alpha3="ARE",numeric="784",name="United Arab Emirates",altnames={"UAE"}}, ["AF"] = {alpha3="AFG",numeric="004",name="Afghanistan"}, ["AG"] = {alpha3="ATG",numeric="028",name="Antigua and Barbuda"}, ["AI"] = {alpha3="AIA",numeric="660",name="Anguilla"}, ["AL"] = {alpha3="ALB",numeric="008",name="Albania"}, ["AM"] = {alpha3="ARM",numeric="051",name="Armenia"}, ["AO"] = {alpha3="AGO",nu..."
Scribunto
text/plain
return {
["AD"] = {alpha3="AND",numeric="020",name="Andorra"},
["AE"] = {alpha3="ARE",numeric="784",name="United Arab Emirates",altnames={"UAE"}},
["AF"] = {alpha3="AFG",numeric="004",name="Afghanistan"},
["AG"] = {alpha3="ATG",numeric="028",name="Antigua and Barbuda"},
["AI"] = {alpha3="AIA",numeric="660",name="Anguilla"},
["AL"] = {alpha3="ALB",numeric="008",name="Albania"},
["AM"] = {alpha3="ARM",numeric="051",name="Armenia"},
["AO"] = {alpha3="AGO",numeric="024",name="Angola"},
["AQ"] = {alpha3="ATA",numeric="010",name="Antarctica"},
["AR"] = {alpha3="ARG",numeric="032",name="Argentina"},
["AS"] = {alpha3="ASM",numeric="016",name="American Samoa"},
["AT"] = {alpha3="AUT",numeric="040",name="Austria"},
["AU"] = {alpha3="AUS",numeric="036",name="Australia"},
["AW"] = {alpha3="ABW",numeric="533",name="Aruba"},
["AX"] = {alpha3="ALA",numeric="248",name="Åland Islands",altnames={"Aland Islands","Åland","Aland"}},
["AZ"] = {alpha3="AZE",numeric="031",name="Azerbaijan"},
["BA"] = {alpha3="BIH",numeric="070",name="Bosnia and Herzegovina",altnames={"Bosnia"}},
["BB"] = {alpha3="BRB",numeric="052",name="Barbados"},
["BD"] = {alpha3="BGD",numeric="050",name="Bangladesh"},
["BE"] = {alpha3="BEL",numeric="056",name="Belgium"},
["BF"] = {alpha3="BFA",numeric="854",name="Burkina Faso"},
["BG"] = {alpha3="BGR",numeric="100",name="Bulgaria"},
["BH"] = {alpha3="BHR",numeric="048",name="Bahrain"},
["BI"] = {alpha3="BDI",numeric="108",name="Burundi"},
["BJ"] = {alpha3="BEN",numeric="204",name="Benin"},
["BL"] = {alpha3="BLM",numeric="652",name="Saint Barthélemy",altnames={"St Barthelemy"}},
["BM"] = {alpha3="BMU",numeric="060",name="Bermuda"},
["BN"] = {alpha3="BRN",numeric="096",name="Brunei",isoname="Brunei Darussalam"},
["BO"] = {alpha3="BOL",numeric="068",name="Bolivia",isoname="Bolivia (Plurinational State of)"},
["BQ"] = {alpha3="BES",numeric="535",name="Caribbean Netherlands",isoname="Bonaire, Sint Eustatius and Saba"},
["BR"] = {alpha3="BRA",numeric="076",name="Brazil"},
["BS"] = {alpha3="BHS",numeric="044",name="Bahamas"},
["BT"] = {alpha3="BTN",numeric="064",name="Bhutan"},
["BV"] = {alpha3="BVT",numeric="074",name="Bouvet Island"},
["BW"] = {alpha3="BWA",numeric="072",name="Botswana"},
["BY"] = {alpha3="BLR",numeric="112",name="Belarus"},
["BZ"] = {alpha3="BLZ",numeric="084",name="Belize"},
["CA"] = {alpha3="CAN",numeric="124",name="Canada"},
["CC"] = {alpha3="CCK",numeric="166",name="Cocos (Keeling) Islands",altnames={"Cocos Islands","Keeling Islands"}},
["CD"] = {alpha3="COD",numeric="180",name="Democratic Republic of the Congo",isoname="Congo, Democratic Republic of the",altnames={"Congo-Kinshasa","DRC","DR Congo"}},
["CF"] = {alpha3="CAF",numeric="140",name="Central African Republic",altnames={"CAR"}},
["CG"] = {alpha3="COG",numeric="178",name="Republic of the Congo",isoname="Congo",altnames={"Congo-Brazzaville"}},
["CH"] = {alpha3="CHE",numeric="756",name="Switzerland"},
["CI"] = {alpha3="CIV",numeric="384",name="Côte d'Ivoire",altnames={"Ivory Coast"}},
["CK"] = {alpha3="COK",numeric="184",name="Cook Islands"},
["CL"] = {alpha3="CHL",numeric="152",name="Chile"},
["CM"] = {alpha3="CMR",numeric="120",name="Cameroon"},
["CN"] = {alpha3="CHN",numeric="156",name="China",altnames={"People's Republic of China","PRC"}},
["CO"] = {alpha3="COL",numeric="170",name="Colombia"},
["CR"] = {alpha3="CRI",numeric="188",name="Costa Rica"},
["CU"] = {alpha3="CUB",numeric="192",name="Cuba"},
["CV"] = {alpha3="CPV",numeric="132",name="Cabo Verde",altnames={"Cape Verde"}},
["CW"] = {alpha3="CUW",numeric="531",name="Curaçao",altnames={"Curacao"}},
["CX"] = {alpha3="CXR",numeric="162",name="Christmas Island"},
["CY"] = {alpha3="CYP",numeric="196",name="Cyprus"},
["CZ"] = {alpha3="CZE",numeric="203",name="Czech Republic",isoname="Czechia"},
["DE"] = {alpha3="DEU",numeric="276",name="Germany"},
["DJ"] = {alpha3="DJI",numeric="262",name="Djibouti"},
["DK"] = {alpha3="DNK",numeric="208",name="Denmark"},
["DM"] = {alpha3="DMA",numeric="212",name="Dominica"},
["DO"] = {alpha3="DOM",numeric="214",name="Dominican Republic"},
["DZ"] = {alpha3="DZA",numeric="012",name="Algeria"},
["EC"] = {alpha3="ECU",numeric="218",name="Ecuador"},
["EE"] = {alpha3="EST",numeric="233",name="Estonia"},
["EG"] = {alpha3="EGY",numeric="818",name="Egypt"},
["EH"] = {alpha3="ESH",numeric="732",name="Western Sahara"},
["ER"] = {alpha3="ERI",numeric="232",name="Eritrea"},
["ES"] = {alpha3="ESP",numeric="724",name="Spain"},
["ET"] = {alpha3="ETH",numeric="231",name="Ethiopia"},
["FI"] = {alpha3="FIN",numeric="246",name="Finland"},
["FJ"] = {alpha3="FJI",numeric="242",name="Fiji"},
["FK"] = {alpha3="FLK",numeric="238",name="Falkland Islands",isoname="Falkland Islands (Malvinas)",altnames={"Falklands","Islas Malvinas","Malvinas","Malvinas Islands"}},
["FM"] = {alpha3="FSM",numeric="583",name="Federated States of Micronesia",isoname="Micronesia (Federated States of)",altnames={"Micronesia"}},
["FO"] = {alpha3="FRO",numeric="234",name="Faroe Islands",altnames={"Faroer","Faeroer"}},
["FR"] = {alpha3="FRA",numeric="250",name="France"},
["GA"] = {alpha3="GAB",numeric="266",name="Gabon"},
["GB"] = {alpha3="GBR",numeric="826",name="United Kingdom",isoname="United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland",altnames={"UK","Great Britain"}},
["GB-ENG"] = {alpha3="ENG",numeric="000",name="England"}, --Considered to be a country
["GB-NIR"] = {alpha3="NIR",numeric="000",name="Northern Ireland"}, --Considered to be a country
["GB-SCT"] = {alpha3="SCT",numeric="000",name="Scotland"}, --Considered to be a country
["GB-WLS"] = {alpha3="WLS",numeric="000",name="Wales"}, --Considered to be a country
["GB-EAW"] = {alpha3="EAW",numeric="000",name="England and Wales"}, --Considered to be a country
["GD"] = {alpha3="GRD",numeric="308",name="Grenada"},
["GE"] = {alpha3="GEO",numeric="268",name="Georgia"},
["GF"] = {alpha3="GUF",numeric="254",name="French Guiana"},
["GG"] = {alpha3="GGY",numeric="831",name="Guernsey"},
["GH"] = {alpha3="GHA",numeric="288",name="Ghana"},
["GI"] = {alpha3="GIB",numeric="292",name="Gibraltar"},
["GL"] = {alpha3="GRL",numeric="304",name="Greenland"},
["GM"] = {alpha3="GMB",numeric="270",name="Gambia"},
["GN"] = {alpha3="GIN",numeric="324",name="Guinea"},
["GP"] = {alpha3="GLP",numeric="312",name="Guadeloupe"},
["GQ"] = {alpha3="GNQ",numeric="226",name="Equatorial Guinea"},
["GR"] = {alpha3="GRC",numeric="300",name="Greece"},
["GS"] = {alpha3="SGS",numeric="239",name="South Georgia and the South Sandwich Islands"},
["GT"] = {alpha3="GTM",numeric="320",name="Guatemala"},
["GU"] = {alpha3="GUM",numeric="316",name="Guam"},
["GW"] = {alpha3="GNB",numeric="624",name="Guinea-Bissau"},
["GY"] = {alpha3="GUY",numeric="328",name="Guyana"},
["HK"] = {alpha3="HKG",numeric="344",name="Hong Kong",altnames={"Hong Kong SAR","HKSAR"}},
["HM"] = {alpha3="HMD",numeric="334",name="Heard Island and McDonald Islands",altnames={"Heard and McDonald Islands"}},
["HN"] = {alpha3="HND",numeric="340",name="Honduras"},
["HR"] = {alpha3="HRV",numeric="191",name="Croatia"},
["HT"] = {alpha3="HTI",numeric="332",name="Haiti"},
["HU"] = {alpha3="HUN",numeric="348",name="Hungary"},
["ID"] = {alpha3="IDN",numeric="360",name="Indonesia"},
["IE"] = {alpha3="IRL",numeric="372",name="Ireland",altnames={"Republic of Ireland"}},
["IL"] = {alpha3="ISR",numeric="376",name="Israel"},
["IM"] = {alpha3="IMN",numeric="833",name="Isle of Man"},
["IN"] = {alpha3="IND",numeric="356",name="India"},
["IO"] = {alpha3="IOT",numeric="086",name="British Indian Ocean Territory"},
["IQ"] = {alpha3="IRQ",numeric="368",name="Iraq"},
["IR"] = {alpha3="IRN",numeric="364",name="Iran",isoname="Iran (Islamic Republic of)"},
["IS"] = {alpha3="ISL",numeric="352",name="Iceland"},
["IT"] = {alpha3="ITA",numeric="380",name="Italy"},
["JE"] = {alpha3="JEY",numeric="832",name="Jersey"},
["JM"] = {alpha3="JAM",numeric="388",name="Jamaica"},
["JO"] = {alpha3="JOR",numeric="400",name="Jordan"},
["JP"] = {alpha3="JPN",numeric="392",name="Japan"},
["KE"] = {alpha3="KEN",numeric="404",name="Kenya"},
["KG"] = {alpha3="KGZ",numeric="417",name="Kyrgyzstan"},
["KH"] = {alpha3="KHM",numeric="116",name="Cambodia"},
["KI"] = {alpha3="KIR",numeric="296",name="Kiribati"},
["KM"] = {alpha3="COM",numeric="174",name="Comoros"},
["KN"] = {alpha3="KNA",numeric="659",name="Saint Kitts and Nevis",altnames={"St Kitts and Nevis"}},
["KP"] = {alpha3="PRK",numeric="408",name="North Korea",isoname="Korea (Democratic People's Republic of)",altnames={"Democratic People's Republic of Korea"}},
["KR"] = {alpha3="KOR",numeric="410",name="South Korea",isoname="Korea, Republic of",altnames={"Republic of Korea"}},
["KW"] = {alpha3="KWT",numeric="414",name="Kuwait"},
["KY"] = {alpha3="CYM",numeric="136",name="Cayman Islands"},
["KZ"] = {alpha3="KAZ",numeric="398",name="Kazakhstan"},
["LA"] = {alpha3="LAO",numeric="418",name="Laos",isoname="Lao People's Democratic Republic"},
["LB"] = {alpha3="LBN",numeric="422",name="Lebanon"},
["LC"] = {alpha3="LCA",numeric="662",name="Saint Lucia",altnames={"St Lucia"}},
["LI"] = {alpha3="LIE",numeric="438",name="Liechtenstein"},
["LK"] = {alpha3="LKA",numeric="144",name="Sri Lanka"},
["LR"] = {alpha3="LBR",numeric="430",name="Liberia"},
["LS"] = {alpha3="LSO",numeric="426",name="Lesotho"},
["LT"] = {alpha3="LTU",numeric="440",name="Lithuania"},
["LU"] = {alpha3="LUX",numeric="442",name="Luxembourg"},
["LV"] = {alpha3="LVA",numeric="428",name="Latvia"},
["LY"] = {alpha3="LBY",numeric="434",name="Libya"},
["MA"] = {alpha3="MAR",numeric="504",name="Morocco"},
["MC"] = {alpha3="MCO",numeric="492",name="Monaco"},
["MD"] = {alpha3="MDA",numeric="498",name="Moldova",isoname="Moldova, Republic of"},
["ME"] = {alpha3="MNE",numeric="499",name="Montenegro"},
["MF"] = {alpha3="MAF",numeric="663",name="Saint-Martin",isoname="Saint Martin (French part)",altnames={"St Martin","St Martin (French part)","Collectivity of Saint Martin","Collectivity of St Martin"}},
["MG"] = {alpha3="MDG",numeric="450",name="Madagascar"},
["MH"] = {alpha3="MHL",numeric="584",name="Marshall Islands"},
["MK"] = {alpha3="MKD",numeric="807",name="North Macedonia",altnames={"Republic of North Macedonia","Macedonia","Republic of Macedonia","Macedonia, the former Yugoslav Republic of"}},
["ML"] = {alpha3="MLI",numeric="466",name="Mali"},
["MM"] = {alpha3="MMR",numeric="104",name="Myanmar",altnames={"Burma"}},
["MN"] = {alpha3="MNG",numeric="496",name="Mongolia"},
["MO"] = {alpha3="MAC",numeric="446",name="Macau",isoname="Macao",altnames={"Macau SAR","Macao SAR"}},
["MP"] = {alpha3="MNP",numeric="580",name="Northern Mariana Islands"},
["MQ"] = {alpha3="MTQ",numeric="474",name="Martinique"},
["MR"] = {alpha3="MRT",numeric="478",name="Mauritania"},
["MS"] = {alpha3="MSR",numeric="500",name="Montserrat"},
["MT"] = {alpha3="MLT",numeric="470",name="Malta"},
["MU"] = {alpha3="MUS",numeric="480",name="Mauritius"},
["MV"] = {alpha3="MDV",numeric="462",name="Maldives"},
["MW"] = {alpha3="MWI",numeric="454",name="Malawi"},
["MX"] = {alpha3="MEX",numeric="484",name="Mexico"},
["MY"] = {alpha3="MYS",numeric="458",name="Malaysia"},
["MZ"] = {alpha3="MOZ",numeric="508",name="Mozambique"},
["NA"] = {alpha3="NAM",numeric="516",name="Namibia"},
["NC"] = {alpha3="NCL",numeric="540",name="New Caledonia"},
["NE"] = {alpha3="NER",numeric="562",name="Niger"},
["NF"] = {alpha3="NFK",numeric="574",name="Norfolk Island"},
["NG"] = {alpha3="NGA",numeric="566",name="Nigeria"},
["NI"] = {alpha3="NIC",numeric="558",name="Nicaragua"},
["NL"] = {alpha3="NLD",numeric="528",name="Netherlands"},
["NO"] = {alpha3="NOR",numeric="578",name="Norway"},
["NP"] = {alpha3="NPL",numeric="524",name="Nepal"},
["NR"] = {alpha3="NRU",numeric="520",name="Nauru"},
["NU"] = {alpha3="NIU",numeric="570",name="Niue"},
["NZ"] = {alpha3="NZL",numeric="554",name="New Zealand",altnames={"Aotearoa"}},
["OM"] = {alpha3="OMN",numeric="512",name="Oman"},
["PA"] = {alpha3="PAN",numeric="591",name="Panama"},
["PE"] = {alpha3="PER",numeric="604",name="Peru"},
["PF"] = {alpha3="PYF",numeric="258",name="French Polynesia"},
["PG"] = {alpha3="PNG",numeric="598",name="Papua New Guinea"},
["PH"] = {alpha3="PHL",numeric="608",name="Philippines"},
["PK"] = {alpha3="PAK",numeric="586",name="Pakistan"},
["PL"] = {alpha3="POL",numeric="616",name="Poland"},
["PM"] = {alpha3="SPM",numeric="666",name="Saint Pierre and Miquelon",altnames={"St Pierre and Miquelon"}},
["PN"] = {alpha3="PCN",numeric="612",name="Pitcairn"},
["PR"] = {alpha3="PRI",numeric="630",name="Puerto Rico"},
["PS"] = {alpha3="PSE",numeric="275",name="Palestine",isoname="Palestine, State of",altnames={"State of Palestine"}},
["PT"] = {alpha3="PRT",numeric="620",name="Portugal"},
["PW"] = {alpha3="PLW",numeric="585",name="Palau"},
["PY"] = {alpha3="PRY",numeric="600",name="Paraguay"},
["QA"] = {alpha3="QAT",numeric="634",name="Qatar"},
["RE"] = {alpha3="REU",numeric="638",name="Réunion"},
["RO"] = {alpha3="ROU",numeric="642",name="Romania"},
["RS"] = {alpha3="SRB",numeric="688",name="Serbia"},
["RU"] = {alpha3="RUS",numeric="643",name="Russia",isoname="Russian Federation"},
["RW"] = {alpha3="RWA",numeric="646",name="Rwanda"},
["SA"] = {alpha3="SAU",numeric="682",name="Saudi Arabia"},
["SB"] = {alpha3="SLB",numeric="090",name="Solomon Islands"},
["SC"] = {alpha3="SYC",numeric="690",name="Seychelles"},
["SD"] = {alpha3="SDN",numeric="729",name="Sudan"},
["SE"] = {alpha3="SWE",numeric="752",name="Sweden"},
["SG"] = {alpha3="SGP",numeric="702",name="Singapore"},
["SH"] = {alpha3="SHN",numeric="654",name="Saint Helena, Ascension and Tristan da Cunha"},
["SI"] = {alpha3="SVN",numeric="705",name="Slovenia"},
["SJ"] = {alpha3="SJM",numeric="744",name="Svalbard and Jan Mayen"},
["SK"] = {alpha3="SVK",numeric="703",name="Slovakia"},
["SL"] = {alpha3="SLE",numeric="694",name="Sierra Leone"},
["SM"] = {alpha3="SMR",numeric="674",name="San Marino"},
["SN"] = {alpha3="SEN",numeric="686",name="Senegal"},
["SO"] = {alpha3="SOM",numeric="706",name="Somalia"},
["SR"] = {alpha3="SUR",numeric="740",name="Suriname"},
["SS"] = {alpha3="SSD",numeric="728",name="South Sudan"},
["ST"] = {alpha3="STP",numeric="678",name="São Tomé and Príncipe",isoname="Sao Tome and Principe",altnames={"Democratic Republic of Sao Tome and Principe"}},
["SV"] = {alpha3="SLV",numeric="222",name="El Salvador"},
["SX"] = {alpha3="SXM",numeric="534",name="Sint Maarten",isoname="Sint Maarten (Dutch part)",altnames={"St Maarten","Saint Martin (Dutch part)","St Martin (Dutch part)"}},
["SY"] = {alpha3="SYR",numeric="760",name="Syria",isoname="Syrian Arab Republic"},
["SZ"] = {alpha3="SWZ",numeric="748",name="Eswatini",altnames={"Swaziland"}},
["TC"] = {alpha3="TCA",numeric="796",name="Turks and Caicos Islands"},
["TD"] = {alpha3="TCD",numeric="148",name="Chad"},
["TF"] = {alpha3="ATF",numeric="260",name="French Southern and Antarctic Lands",isoname="French Southern Territories"},
["TG"] = {alpha3="TGO",numeric="768",name="Togo"},
["TH"] = {alpha3="THA",numeric="764",name="Thailand"},
["TJ"] = {alpha3="TJK",numeric="762",name="Tajikistan"},
["TK"] = {alpha3="TKL",numeric="772",name="Tokelau"},
["TL"] = {alpha3="TLS",numeric="626",name="Timor-Leste",altnames={"East Timor"}},
["TM"] = {alpha3="TKM",numeric="795",name="Turkmenistan"},
["TN"] = {alpha3="TUN",numeric="788",name="Tunisia"},
["TO"] = {alpha3="TON",numeric="776",name="Tonga"},
["TR"] = {alpha3="TUR",numeric="792",name="Turkey",isoname="Türkiye"},
["TT"] = {alpha3="TTO",numeric="780",name="Trinidad and Tobago"},
["TV"] = {alpha3="TUV",numeric="798",name="Tuvalu"},
["TW"] = {alpha3="TWN",numeric="158",name="Taiwan",isoname="Taiwan, Province of China",altnames={"Republic of China"}},
["TZ"] = {alpha3="TZA",numeric="834",name="Tanzania",isoname="Tanzania, United Republic of"},
["UA"] = {alpha3="UKR",numeric="804",name="Ukraine"},
["UG"] = {alpha3="UGA",numeric="800",name="Uganda"},
["UM"] = {alpha3="UMI",numeric="581",name="United States Minor Outlying Islands"},
["US"] = {alpha3="USA",numeric="840",name="United States",isoname="United States of America",altnames={"US","USA","U.S."}},
["UY"] = {alpha3="URY",numeric="858",name="Uruguay"},
["UZ"] = {alpha3="UZB",numeric="860",name="Uzbekistan"},
["VA"] = {alpha3="VAT",numeric="336",name="Vatican City",isoname="Holy See",altnames={"Holy See (Vatican City State)","Vatican City State"}},
["VC"] = {alpha3="VCT",numeric="670",name="Saint Vincent and the Grenadines",altnames={"St Vincent and the Grenadines"}},
["VE"] = {alpha3="VEN",numeric="862",name="Venezuela",isoname="Venezuela (Bolivarian Republic of)"},
["VG"] = {alpha3="VGB",numeric="092",name="British Virgin Islands",isoname="Virgin Islands (British)",altnames={"UK Virgin Islands","BVI"}},
["VI"] = {alpha3="VIR",numeric="850",name="United States Virgin Islands",isoname="Virgin Islands (U.S.)",altnames={"US Virgin Islands","USVI"}},
["VN"] = {alpha3="VNM",numeric="704",name="Vietnam",isoname="Viet Nam"},
["VU"] = {alpha3="VUT",numeric="548",name="Vanuatu"},
["WF"] = {alpha3="WLF",numeric="876",name="Wallis and Futuna"},
["WS"] = {alpha3="WSM",numeric="882",name="Samoa"},
["YE"] = {alpha3="YEM",numeric="887",name="Yemen"},
["YT"] = {alpha3="MYT",numeric="175",name="Mayotte"},
["ZA"] = {alpha3="ZAF",numeric="710",name="South Africa"},
["ZM"] = {alpha3="ZMB",numeric="894",name="Zambia"},
["ZW"] = {alpha3="ZWE",numeric="716",name="Zimbabwe"}
}
354v6e4nt0ba73omd7wvf0syrhii9kg
Module:ISO 3166/data/IR
828
1183
7385
2023-04-24T16:11:21Z
Abazizfahad
127
Created page with "return { lang = "fa", ["00"] = {name="Markazi",isoname="Markazī"}, ["01"] = {name="Gilan",isoname="Gīlān"}, ["02"] = {name="Mazandaran",isoname="Māzandarān"}, ["03"] = {name="East Azerbaijan",isoname="Āz̄ārbāyjān-e Shārqī"}, ["04"] = {name="West Azerbaijan",isoname="Āz̄ārbāyjān-e Ghārbī"}, ["05"] = {name="Kermanshah",isoname="Kermānshāh"}, ["06"] = {name="Khuzistan",isoname="Khūzestān"}, ["07"] = {name="Fars",isoname="Fārs"}, [..."
Scribunto
text/plain
return {
lang = "fa",
["00"] = {name="Markazi",isoname="Markazī"},
["01"] = {name="Gilan",isoname="Gīlān"},
["02"] = {name="Mazandaran",isoname="Māzandarān"},
["03"] = {name="East Azerbaijan",isoname="Āz̄ārbāyjān-e Shārqī"},
["04"] = {name="West Azerbaijan",isoname="Āz̄ārbāyjān-e Ghārbī"},
["05"] = {name="Kermanshah",isoname="Kermānshāh"},
["06"] = {name="Khuzistan",isoname="Khūzestān"},
["07"] = {name="Fars",isoname="Fārs"},
["08"] = {name="Kerman",isoname="Kermān"},
["09"] = {name="Razavi Khorasan",isoname="Khorāsān-e Raẕavī"},
["10"] = {name="Isfahan",isoname="Eşfahān"},
["11"] = {name="Sistan and Baluchestan",isoname="Sīstān va Balūchestān"},
["12"] = {name="Kurdistan",isoname="Kordestān"},
["13"] = {name="Hamadan",isoname="Hamadān"},
["14"] = {name="Chahar Mahaal and Bakhtiari",isoname="Chahār Maḩāl va Bakhtīārī"},
["15"] = {name="Lorestan",isoname="Lorestān"},
["16"] = {name="Ilam",isoname="Īlām"},
["17"] = {name="Kohgiluyeh and Boyer-Ahmad",isoname="Kohgīlūyeh va Bowyer Aḩmad"},
["18"] = {name="Bushehr",isoname="Būshehr"},
["19"] = {name="Zanjan",isoname="Zanjān"},
["20"] = {name="Semnan",isoname="Semnān"},
["21"] = {name="Yazd"},
["22"] = {name="Hormozgan",isoname="Hormozgān"},
["23"] = {name="Tehran",isoname="Tehrān"},
["24"] = {name="Ardabil",isoname="Ardabīl"},
["25"] = {name="Qom"},
["26"] = {name="Qazvin",isoname="Qazvīn"},
["27"] = {name="Golestan",isoname="Golestān"},
["28"] = {name="North Khorasan",isoname="Khorāsān-e Shomālī"},
["29"] = {name="South Khorasan",isoname="Khorāsān-e Jonūbī"},
["30"] = {name="Alborz"}
}
jz99enr1ascvfjvprigp9a9g362iduo
Nhwɛdo:Sandbox other
10
1184
7386
2023-04-24T16:13:21Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#if:{{#ifeq:{{#invoke:String|sublength|s={{SUBPAGENAME}}|i=0|len=7}}|sandbox|1}}{{#ifeq:{{SUBPAGENAME}}|doc|1}}{{#invoke:String|match|{{PAGENAME}}|/sandbox/styles.css$|plain=false|nomatch=}}|{{{1|}}}|{{{2|}}}}}<!-- --><noinclude>{{documentation}}</noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#if:{{#ifeq:{{#invoke:String|sublength|s={{SUBPAGENAME}}|i=0|len=7}}|sandbox|1}}{{#ifeq:{{SUBPAGENAME}}|doc|1}}{{#invoke:String|match|{{PAGENAME}}|/sandbox/styles.css$|plain=false|nomatch=}}|{{{1|}}}|{{{2|}}}}}<!--
--><noinclude>{{documentation}}</noinclude>
h1idujwaw20aducxsd1gc4ovgnjikqa
Nhwɛdo:Str len
10
1185
7387
2023-04-24T16:15:41Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:String|len|s={{{1|}}}}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Add categories to the /doc subpage, not here! --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:String|len|s={{{1|}}}}}<noinclude>
{{documentation}}
<!-- Add categories to the /doc subpage, not here! -->
</noinclude>
2n0p928wu8hdh499dl0eaxtmt6t1tr4
Nhwɛdo:Tl
10
1186
7388
2023-04-24T16:20:26Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{[[Template:{{{1}}}|{{{1}}}]]}}<noinclude>{{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{[[Template:{{{1}}}|{{{1}}}]]}}<noinclude>{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc subpage and interwikis go on Wikidata. -->
</noinclude>
rf3qx5cilaxlnjqq9fivevkah92ncil
Nhwɛdo:Tlx
10
1187
7389
2023-04-24T16:24:07Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#Invoke:Tlg|main|code=on}}<noinclude> {{Documentation|1=Template:Tlg/doc |content = {{tlg/doc|tlx}} }} <!-- Add categories to the /doc subpage, not here! --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#Invoke:Tlg|main|code=on}}<noinclude>
{{Documentation|1=Template:Tlg/doc
|content = {{tlg/doc|tlx}}
}}
<!-- Add categories to the /doc subpage, not here! -->
</noinclude>
dnyo4jxan80rsrl5103ahgp293cbcqr
Module:Tlg
828
1188
7390
2023-04-24T16:26:23Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- This implements Template:Tlg local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs local p = {} -- Is a string non-empty? local function _ne(s) return s ~= nil and s ~= "" end local nw = mw.text.nowiki local function addTemplate(s) local i, _ = s:find(':', 1, true) if i == nil then return 'Template:' .. s end local ns = s:sub(1, i - 1) if ns == '' or mw.site.namespaces[ns] then return s else return 'Template:' .. s end end local function trimTemplate(..."
Scribunto
text/plain
-- This implements Template:Tlg
local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs
local p = {}
-- Is a string non-empty?
local function _ne(s)
return s ~= nil and s ~= ""
end
local nw = mw.text.nowiki
local function addTemplate(s)
local i, _ = s:find(':', 1, true)
if i == nil then
return 'Template:' .. s
end
local ns = s:sub(1, i - 1)
if ns == '' or mw.site.namespaces[ns] then
return s
else
return 'Template:' .. s
end
end
local function trimTemplate(s)
local needle = 'template:'
if s:sub(1, needle:len()):lower() == needle then
return s:sub(needle:len() + 1)
else
return s
end
end
local function linkTitle(args)
if _ne(args.nolink) then
return args['1']
end
local titleObj
local titlePart = '[['
if args['1'] then
-- This handles :Page and other NS
titleObj = mw.title.new(args['1'], 'Template')
else
titleObj = mw.title.getCurrentTitle()
end
titlePart = titlePart .. (titleObj ~= nil and titleObj.fullText or
addTemplate(args['1']))
local textPart = args.alttext
if not _ne(textPart) then
if titleObj ~= nil then
textPart = titleObj:inNamespace("Template") and args['1'] or titleObj.fullText
else
-- redlink
textPart = args['1']
end
end
if _ne(args.subst) then
-- HACK: the ns thing above is probably broken
textPart = 'subst:' .. textPart
end
if _ne(args.brace) then
textPart = nw('{{') .. textPart .. nw('}}')
elseif _ne(args.braceinside) then
textPart = nw('{') .. textPart .. nw('}')
end
titlePart = titlePart .. '|' .. textPart .. ']]'
if _ne(args.braceinside) then
titlePart = nw('{') .. titlePart .. nw('}')
end
return titlePart
end
function p.main(frame)
local args = getArgs(frame, {
trim = true,
removeBlanks = false
})
return p._main(args)
end
function p._main(args)
local bold = _ne(args.bold) or _ne(args.boldlink) or _ne(args.boldname)
local italic = _ne(args.italic) or _ne(args.italics)
local dontBrace = _ne(args.brace) or _ne(args.braceinside)
local code = _ne(args.code) or _ne(args.tt)
local show_result = _ne(args._show_result)
local expand = _ne(args._expand)
-- Build the link part
local titlePart = linkTitle(args)
if bold then titlePart = "'''" .. titlePart .. "'''" end
if _ne(args.nowrapname) then titlePart = '<span class="nowrap">' .. titlePart .. '</span>' end
-- Build the arguments
local textPart = ""
local textPartBuffer = "|"
local codeArguments = {}
local codeArgumentsString = ""
local i = 2
local j = 1
while args[i] do
local val = args[i]
if val ~= "" then
if _ne(args.nowiki) then
-- Unstrip nowiki tags first because calling nw on something that already contains nowiki tags will
-- mangle the nowiki strip marker and result in literal UNIQ...QINU showing up
val = nw(mw.text.unstripNoWiki(val))
end
local k, v = string.match(val, "(.*)=(.*)")
if not k then
codeArguments[j] = val
j = j + 1
else
codeArguments[k] = v
end
codeArgumentsString = codeArgumentsString .. textPartBuffer .. val
if italic then
val = '<span style="font-style:italic;">' .. val .. '</span>'
end
textPart = textPart .. textPartBuffer .. val
end
i = i + 1
end
-- final wrap
local ret = titlePart .. textPart
if not dontBrace then ret = nw('{{') .. ret .. nw('}}') end
if _ne(args.a) then ret = nw('*') .. ' ' .. ret end
if _ne(args.kbd) then ret = '<kbd>' .. ret .. '</kbd>' end
if code then
ret = '<code>' .. ret .. '</code>'
elseif _ne(args.plaincode) then
ret = '<code style="border:none;background:transparent;">' .. ret .. '</code>'
end
if _ne(args.nowrap) then ret = '<span class="nowrap">' .. ret .. '</span>' end
--[[ Wrap as html??
local span = mw.html.create('span')
span:wikitext(ret)
--]]
if _ne(args.debug) then ret = ret .. '\n<pre>' .. mw.text.encode(mw.dumpObject(args)) .. '</pre>' end
if show_result then
local result = mw.getCurrentFrame():expandTemplate{title = addTemplate(args[1]), args = codeArguments}
ret = ret .. " → " .. result
end
if expand then
local query = mw.text.encode('{{' .. addTemplate(args[1]) .. string.gsub(codeArgumentsString, textPartBuffer, "|") .. '}}')
local url = mw.uri.fullUrl('special:ExpandTemplates', 'wpInput=' .. query)
mw.log()
ret = ret .. " [" .. tostring(url) .. "]"
end
return ret
end
return p
n9mqsaqf536os0lov5na5yuqoibbr4y
Nhwɛdo:Pluralize from text
10
1189
7391
2023-04-24T16:32:53Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:Detect singular|pluralize}}<noinclude>{{documentation}}</noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:Detect singular|pluralize}}<noinclude>{{documentation}}</noinclude>
5nexvs5r4t8tuu02q5qosvc3kb0b4n9
Module:Detect singular
828
1190
7392
2023-04-24T16:34:38Z
Abazizfahad
127
Created page with "local p = {} local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs local yesNo = require('Module:Yesno') local getPlain = require('Module:Text').Text().getPlain -- function to determine whether "sub" occurs in "s" local function plainFind(s, sub) return mw.ustring.find(s, sub, 1, true) end -- function to count the number of times "pattern" (a regex) occurs in "s" local function countMatches(s, pattern) local _, count = mw.ustring.gsub(s, pattern, '') return count end..."
Scribunto
text/plain
local p = {}
local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs
local yesNo = require('Module:Yesno')
local getPlain = require('Module:Text').Text().getPlain
-- function to determine whether "sub" occurs in "s"
local function plainFind(s, sub)
return mw.ustring.find(s, sub, 1, true)
end
-- function to count the number of times "pattern" (a regex) occurs in "s"
local function countMatches(s, pattern)
local _, count = mw.ustring.gsub(s, pattern, '')
return count
end
local singular = 1
local likelyPlural = 2
local plural = 3
-- Determine whether a string is singular or plural (i.e., it represents one
-- item or many)
-- Arguments:
-- origArgs[1]: string to process
-- origArgs.no_comma: if false, use commas to detect plural (default false)
-- origArgs.parse_links: if false, treat wikilinks as opaque singular objects (default false)
-- Returns:
-- singular, likelyPlural, or plural (see constants above), or nil for completely unknown
function p._main(origArgs)
origArgs = type(origArgs) == 'table' and origArgs or {}
local args = {}
-- canonicalize boolean arguments
for key, default in pairs({no_comma=false,parse_links=false,any_comma=false,no_and=false}) do
if origArgs[key] == nil then
args[key] = default
else
args[key] = yesNo(origArgs[key],default)
end
end
local checkComma = not args.no_comma
local checkAnd = not args.no_and
local rewriteLinks = not args.parse_links
local anyComma = args.any_comma
local s = origArgs[1] -- the input string
if not s then
return nil -- empty input returns nil
end
s = tostring(s)
s = mw.text.decode(s,true) --- replace HTML entities (to avoid spurious semicolons)
if plainFind(s,'data-plural="0"') then -- magic data string to return true
return singular
end
if plainFind(s,'data-plural="1"') then -- magic data string to return false
return plural
end
-- count number of list items
local numListItems = countMatches(s,'<%s*li')
-- if exactly one, then singular, if more than one, then plural
if numListItems == 1 then
return singular
end
if numListItems > 1 then
return plural
end
-- if "list of" occurs inside of wlink, then it's plural
if mw.ustring.find(s:lower(), '%[%[[^%]]*list of[^%]]+%]%]') then
return plural
end
-- fix for trailing br tags passed through [[template:marriage]]
s = mw.ustring.gsub(s, '<%s*br[^>]*>%s*(</div>)', '%1')
-- replace all wikilinks with fixed string
if rewriteLinks then
s = mw.ustring.gsub(s,'%b[]','WIKILINK')
end
-- Five conditions: any one of them can make the string a likely plural or plural
local hasBreak = mw.ustring.find(s,'<%s*br')
-- For the last 4, evaluate on string stripped of wikimarkup
s = getPlain(s)
local hasBullets = countMatches(s,'%*+') > 1
local multipleQids = mw.ustring.find(s,'Q%d+[%p%s]+Q%d+') -- has multiple QIDs in a row
if hasBullets or multipleQids then
return plural
end
local commaPattern = anyComma and '[,;]' or '%D[,;]%D' -- semi-colon similar to comma
local hasComma = checkComma and mw.ustring.find(s, commaPattern)
local hasAnd = checkAnd and mw.ustring.find(s,'[,%s]and%s')
if hasBreak or hasComma or hasAnd then
return likelyPlural
end
return singular
end
function p._pluralize(args)
args = type(args) == 'table' and args or {}
local singularForm = args[3] or args.singular or ""
local pluralForm = args[4] or args.plural or ""
local likelyForm = args.likely or pluralForm
local link = args[5] or args.link
if link then
link = tostring(link)
singularForm = '[['..link..'|'..singularForm..']]'
pluralForm = '[['..link..'|'..pluralForm..']]'
likelyForm = '[['..link..'|'..likelyForm..']]'
end
if args[2] then
return pluralForm
end
local detect = p._main(args)
if detect == nil then
return "" -- return blank on complete failure
end
if detect == singular then
return singularForm
elseif detect == likelyPlural then
return likelyForm
else
return pluralForm
end
end
function p.main(frame)
local args = getArgs(frame)
-- For template, return 1 if singular, blank if plural or empty
local result = p._main(args)
if result == nil then
return 1
end
return result == singular and 1 or ""
end
function p.pluralize(frame)
local args = getArgs(frame)
return p._pluralize(args)
end
return p
chvl518dso4lfzkxto06sdqio7vynp5
Module:Text
828
1191
7393
2023-04-24T16:37:57Z
Abazizfahad
127
Created page with "local yesNo = require("Module:Yesno") local Text = { serial = "2022-07-21", suite = "Text" } --[=[ Text utilities ]=] -- local globals local PatternCJK = false local PatternCombined = false local PatternLatin = false local PatternTerminated = false local QuoteLang = false local QuoteType = false local RangesLatin = false local SeekQuote = false local function initLatinData() if not RangesLatin then..."
Scribunto
text/plain
local yesNo = require("Module:Yesno")
local Text = { serial = "2022-07-21",
suite = "Text" }
--[=[
Text utilities
]=]
-- local globals
local PatternCJK = false
local PatternCombined = false
local PatternLatin = false
local PatternTerminated = false
local QuoteLang = false
local QuoteType = false
local RangesLatin = false
local SeekQuote = false
local function initLatinData()
if not RangesLatin then
RangesLatin = { { 7, 687 },
{ 7531, 7578 },
{ 7680, 7935 },
{ 8194, 8250 } }
end
if not PatternLatin then
local range
PatternLatin = "^["
for i = 1, #RangesLatin do
range = RangesLatin[ i ]
PatternLatin = PatternLatin ..
mw.ustring.char( range[ 1 ], 45, range[ 2 ] )
end -- for i
PatternLatin = PatternLatin .. "]*$"
end
end
local function initQuoteData()
-- Create quote definitions
if not QuoteLang then
QuoteLang =
{ af = "bd",
ar = "la",
be = "labd",
bg = "bd",
ca = "la",
cs = "bd",
da = "bd",
de = "bd",
dsb = "bd",
et = "bd",
el = "lald",
en = "ld",
es = "la",
eu = "la",
-- fa = "la",
fi = "rd",
fr = "laSPC",
ga = "ld",
he = "ldla",
hr = "bd",
hsb = "bd",
hu = "bd",
hy = "labd",
id = "rd",
is = "bd",
it = "ld",
ja = "x300C",
ka = "bd",
ko = "ld",
lt = "bd",
lv = "bd",
nl = "ld",
nn = "la",
no = "la",
pl = "bdla",
pt = "lald",
ro = "bdla",
ru = "labd",
sk = "bd",
sl = "bd",
sq = "la",
sr = "bx",
sv = "rd",
th = "ld",
tr = "ld",
uk = "la",
zh = "ld",
["de-ch"] = "la",
["en-gb"] = "lsld",
["en-us"] = "ld",
["fr-ch"] = "la",
["it-ch"] = "la",
["pt-br"] = "ldla",
["zh-tw"] = "x300C",
["zh-cn"] = "ld" }
end
if not QuoteType then
QuoteType =
{ bd = { { 8222, 8220 }, { 8218, 8217 } },
bdla = { { 8222, 8220 }, { 171, 187 } },
bx = { { 8222, 8221 }, { 8218, 8217 } },
la = { { 171, 187 }, { 8249, 8250 } },
laSPC = { { 171, 187 }, { 8249, 8250 }, true },
labd = { { 171, 187 }, { 8222, 8220 } },
lald = { { 171, 187 }, { 8220, 8221 } },
ld = { { 8220, 8221 }, { 8216, 8217 } },
ldla = { { 8220, 8221 }, { 171, 187 } },
lsld = { { 8216, 8217 }, { 8220, 8221 } },
rd = { { 8221, 8221 }, { 8217, 8217 } },
x300C = { { 0x300C, 0x300D },
{ 0x300E, 0x300F } } }
end
end -- initQuoteData()
local function fiatQuote( apply, alien, advance )
-- Quote text
-- Parameter:
-- apply -- string, with text
-- alien -- string, with language code
-- advance -- number, with level 1 or 2
local r = apply and tostring(apply) or ""
alien = alien or "en"
advance = tonumber(advance) or 0
local suite
initQuoteData()
local slang = alien:match( "^(%l+)-" )
suite = QuoteLang[alien] or slang and QuoteLang[slang] or QuoteLang["en"]
if suite then
local quotes = QuoteType[ suite ]
if quotes then
local space
if quotes[ 3 ] then
space = " "
else
space = ""
end
quotes = quotes[ advance ]
if quotes then
r = mw.ustring.format( "%s%s%s%s%s",
mw.ustring.char( quotes[ 1 ] ),
space,
apply,
space,
mw.ustring.char( quotes[ 2 ] ) )
end
else
mw.log( "fiatQuote() " .. suite )
end
end
return r
end -- fiatQuote()
Text.char = function ( apply, again, accept )
-- Create string from codepoints
-- Parameter:
-- apply -- table (sequence) with numerical codepoints, or nil
-- again -- number of repetitions, or nil
-- accept -- true, if no error messages to be appended
-- Returns: string
local r = ""
apply = type(apply) == "table" and apply or {}
again = math.floor(tonumber(again) or 1)
if again < 1 then
return ""
end
local bad = { }
local codes = { }
for _, v in ipairs( apply ) do
local n = tonumber(v)
if not n or (n < 32 and n ~= 9 and n ~= 10) then
table.insert(bad, tostring(v))
else
table.insert(codes, math.floor(n))
end
end
if #bad > 0 then
if not accept then
r = tostring( mw.html.create( "span" )
:addClass( "error" )
:wikitext( "bad codepoints: " .. table.concat( bad, " " )) )
end
return r
end
if #codes > 0 then
r = mw.ustring.char( unpack( codes ) )
if again > 1 then
r = r:rep(again)
end
end
return r
end -- Text.char()
local function trimAndFormat(args, fmt)
local result = {}
if type(args) ~= 'table' then
args = {args}
end
for _, v in ipairs(args) do
v = mw.text.trim(tostring(v))
if v ~= "" then
table.insert(result,fmt and mw.ustring.format(fmt, v) or v)
end
end
return result
end
Text.concatParams = function ( args, apply, adapt )
-- Concat list items into one string
-- Parameter:
-- args -- table (sequence) with numKey=string
-- apply -- string (optional); separator (default: "|")
-- adapt -- string (optional); format including "%s"
-- Returns: string
local collect = { }
return table.concat(trimAndFormat(args,adapt), apply or "|")
end -- Text.concatParams()
Text.containsCJK = function ( s )
-- Is any CJK code within?
-- Parameter:
-- s -- string
-- Returns: true, if CJK detected
s = s and tostring(s) or ""
if not patternCJK then
patternCJK = mw.ustring.char( 91,
4352, 45, 4607,
11904, 45, 42191,
43072, 45, 43135,
44032, 45, 55215,
63744, 45, 64255,
65072, 45, 65103,
65381, 45, 65500,
131072, 45, 196607,
93 )
end
return mw.ustring.find( s, patternCJK ) ~= nil
end -- Text.containsCJK()
Text.removeDelimited = function (s, prefix, suffix)
-- Remove all text in s delimited by prefix and suffix (inclusive)
-- Arguments:
-- s = string to process
-- prefix = initial delimiter
-- suffix = ending delimiter
-- Returns: stripped string
s = s and tostring(s) or ""
prefix = prefix and tostring(prefix) or ""
suffix = suffix and tostring(suffix) or ""
local prefixLen = mw.ustring.len(prefix)
local suffixLen = mw.ustring.len(suffix)
if prefixLen == 0 or suffixLen == 0 then
return s
end
local i = s:find(prefix, 1, true)
local r = s
local j
while i do
j = r:find(suffix, i + prefixLen)
if j then
r = r:sub(1, i - 1)..r:sub(j+suffixLen)
else
r = r:sub(1, i - 1)
end
i = r:find(prefix, 1, true)
end
return r
end
Text.getPlain = function ( adjust )
-- Remove wikisyntax from string, except templates
-- Parameter:
-- adjust -- string
-- Returns: string
local r = Text.removeDelimited(adjust,"<!--","-->")
r = r:gsub( "(</?%l[^>]*>)", "" )
:gsub( "'''", "" )
:gsub( "''", "" )
:gsub( " ", " " )
return r
end -- Text.getPlain()
Text.isLatinRange = function (s)
-- Are characters expected to be latin or symbols within latin texts?
-- Arguments:
-- s = string to analyze
-- Returns: true, if valid for latin only
s = s and tostring(s) or "" --- ensure input is always string
initLatinData()
return mw.ustring.match(s, PatternLatin) ~= nil
end -- Text.isLatinRange()
Text.isQuote = function ( s )
-- Is this character any quotation mark?
-- Parameter:
-- s = single character to analyze
-- Returns: true, if s is quotation mark
s = s and tostring(s) or ""
if s == "" then
return false
end
if not SeekQuote then
SeekQuote = mw.ustring.char( 34, -- "
39, -- '
171, -- laquo
187, -- raquo
8216, -- lsquo
8217, -- rsquo
8218, -- sbquo
8220, -- ldquo
8221, -- rdquo
8222, -- bdquo
8249, -- lsaquo
8250, -- rsaquo
0x300C, -- CJK
0x300D, -- CJK
0x300E, -- CJK
0x300F ) -- CJK
end
return mw.ustring.find( SeekQuote, s, 1, true ) ~= nil
end -- Text.isQuote()
Text.listToText = function ( args, adapt )
-- Format list items similar to mw.text.listToText()
-- Parameter:
-- args -- table (sequence) with numKey=string
-- adapt -- string (optional); format including "%s"
-- Returns: string
return mw.text.listToText(trimAndFormat(args, adapt))
end -- Text.listToText()
Text.quote = function ( apply, alien, advance )
-- Quote text
-- Parameter:
-- apply -- string, with text
-- alien -- string, with language code, or nil
-- advance -- number, with level 1 or 2, or nil
-- Returns: quoted string
apply = apply and tostring(apply) or ""
local mode, slang
if type( alien ) == "string" then
slang = mw.text.trim( alien ):lower()
else
slang = mw.title.getCurrentTitle().pageLanguage
if not slang then
-- TODO FIXME: Introduction expected 2017-04
slang = mw.language.getContentLanguage():getCode()
end
end
if advance == 2 then
mode = 2
else
mode = 1
end
return fiatQuote( mw.text.trim( apply ), slang, mode )
end -- Text.quote()
Text.quoteUnquoted = function ( apply, alien, advance )
-- Quote text, if not yet quoted and not empty
-- Parameter:
-- apply -- string, with text
-- alien -- string, with language code, or nil
-- advance -- number, with level 1 or 2, or nil
-- Returns: string; possibly quoted
local r = mw.text.trim( apply and tostring(apply) or "" )
local s = mw.ustring.sub( r, 1, 1 )
if s ~= "" and not Text.isQuote( s, advance ) then
s = mw.ustring.sub( r, -1, 1 )
if not Text.isQuote( s ) then
r = Text.quote( r, alien, advance )
end
end
return r
end -- Text.quoteUnquoted()
Text.removeDiacritics = function ( adjust )
-- Remove all diacritics
-- Parameter:
-- adjust -- string
-- Returns: string; all latin letters should be ASCII
-- or basic greek or cyrillic or symbols etc.
local cleanup, decomposed
if not PatternCombined then
PatternCombined = mw.ustring.char( 91,
0x0300, 45, 0x036F,
0x1AB0, 45, 0x1AFF,
0x1DC0, 45, 0x1DFF,
0xFE20, 45, 0xFE2F,
93 )
end
decomposed = mw.ustring.toNFD( adjust and tostring(adjust) or "" )
cleanup = mw.ustring.gsub( decomposed, PatternCombined, "" )
return mw.ustring.toNFC( cleanup )
end -- Text.removeDiacritics()
Text.sentenceTerminated = function ( analyse )
-- Is string terminated by dot, question or exclamation mark?
-- Quotation, link termination and so on granted
-- Parameter:
-- analyse -- string
-- Returns: true, if sentence terminated
local r
if not PatternTerminated then
PatternTerminated = mw.ustring.char( 91,
12290,
65281,
65294,
65311 )
.. "!%.%?…][\"'%]‹›«»‘’“”]*$"
end
if mw.ustring.find( analyse, PatternTerminated ) then
r = true
else
r = false
end
return r
end -- Text.sentenceTerminated()
Text.ucfirstAll = function ( adjust)
-- Capitalize all words
-- Arguments:
-- adjust = string to adjust
-- Returns: string with all first letters in upper case
adjust = adjust and tostring(adjust) or ""
local r = mw.text.decode(adjust,true)
local i = 1
local c, j, m
m = (r ~= adjust)
r = " "..r
while i do
i = mw.ustring.find( r, "%W%l", i )
if i then
j = i + 1
c = mw.ustring.upper( mw.ustring.sub( r, j, j ) )
r = string.format( "%s%s%s",
mw.ustring.sub( r, 1, i ),
c,
mw.ustring.sub( r, i + 2 ) )
i = j
end
end -- while i
r = r:sub( 2 )
if m then
r = mw.text.encode(r)
end
return r
end -- Text.ucfirstAll()
Text.uprightNonlatin = function ( adjust )
-- Ensure non-italics for non-latin text parts
-- One single greek letter might be granted
-- Precondition:
-- adjust -- string
-- Returns: string with non-latin parts enclosed in <span>
local r
initLatinData()
if mw.ustring.match( adjust, PatternLatin ) then
-- latin only, horizontal dashes, quotes
r = adjust
else
local c
local j = false
local k = 1
local m = false
local n = mw.ustring.len( adjust )
local span = "%s%s<span dir='auto' style='font-style:normal'>%s</span>"
local flat = function ( a )
-- isLatin
local range
for i = 1, #RangesLatin do
range = RangesLatin[ i ]
if a >= range[ 1 ] and a <= range[ 2 ] then
return true
end
end -- for i
end -- flat()
local focus = function ( a )
-- char is not ambivalent
local r = ( a > 64 )
if r then
r = ( a < 8192 or a > 8212 )
else
r = ( a == 38 or a == 60 ) -- '&' '<'
end
return r
end -- focus()
local form = function ( a )
return string.format( span,
r,
mw.ustring.sub( adjust, k, j - 1 ),
mw.ustring.sub( adjust, j, a ) )
end -- form()
r = ""
for i = 1, n do
c = mw.ustring.codepoint( adjust, i, i )
if focus( c ) then
if flat( c ) then
if j then
if m then
if i == m then
-- single greek letter.
j = false
end
m = false
end
if j then
local nx = i - 1
local s = ""
for ix = nx, 1, -1 do
c = mw.ustring.sub( adjust, ix, ix )
if c == " " or c == "(" then
nx = nx - 1
s = c .. s
else
break -- for ix
end
end -- for ix
r = form( nx ) .. s
j = false
k = i
end
end
elseif not j then
j = i
if c >= 880 and c <= 1023 then
-- single greek letter?
m = i + 1
else
m = false
end
end
elseif m then
m = m + 1
end
end -- for i
if j and ( not m or m < n ) then
r = form( n )
else
r = r .. mw.ustring.sub( adjust, k )
end
end
return r
end -- Text.uprightNonlatin()
Text.test = function ( about )
local r
if about == "quote" then
initQuoteData()
r = { }
r.QuoteLang = QuoteLang
r.QuoteType = QuoteType
end
return r
end -- Text.test()
-- Export
local p = { }
for _, func in ipairs({'containsCJK','isLatinRange','isQuote','sentenceTerminated'}) do
p[func] = function (frame)
return Text[func]( frame.args[ 1 ] or "" ) and "1" or ""
end
end
for _, func in ipairs({'getPlain','removeDiacritics','ucfirstAll','uprightNonlatin'}) do
p[func] = function (frame)
return Text[func]( frame.args[ 1 ] or "" )
end
end
function p.char( frame )
local params = frame:getParent().args
local story = params[ 1 ]
local codes, lenient, multiple
if not story then
params = frame.args
story = params[ 1 ]
end
if story then
local items = mw.text.split( mw.text.trim(story), "%s+" )
if #items > 0 then
local j
lenient = (yesNo(params.errors) == false)
codes = { }
multiple = tonumber( params[ "*" ] )
for _, v in ipairs( items ) do
j = tonumber((v:sub( 1, 1 ) == "x" and "0" or "") .. v)
table.insert( codes, j or v )
end
end
end
return Text.char( codes, multiple, lenient )
end
function p.concatParams( frame )
local args
local template = frame.args.template
if type( template ) == "string" then
template = mw.text.trim( template )
template = ( template == "1" )
end
if template then
args = frame:getParent().args
else
args = frame.args
end
return Text.concatParams( args,
frame.args.separator,
frame.args.format )
end
function p.listToFormat(frame)
local lists = {}
local pformat = frame.args["format"]
local sep = frame.args["sep"] or ";"
-- Parameter parsen: Listen
for k, v in pairs(frame.args) do
local knum = tonumber(k)
if knum then lists[knum] = v end
end
-- Listen splitten
local maxListLen = 0
for i = 1, #lists do
lists[i] = mw.text.split(lists[i], sep)
if #lists[i] > maxListLen then maxListLen = #lists[i] end
end
-- Ergebnisstring generieren
local result = ""
local result_line = ""
for i = 1, maxListLen do
result_line = pformat
for j = 1, #lists do
result_line = mw.ustring.gsub(result_line, "%%s", lists[j][i], 1)
end
result = result .. result_line
end
return result
end
function p.listToText( frame )
local args
local template = frame.args.template
if type( template ) == "string" then
template = mw.text.trim( template )
template = ( template == "1" )
end
if template then
args = frame:getParent().args
else
args = frame.args
end
return Text.listToText( args, frame.args.format )
end
function p.quote( frame )
local slang = frame.args[2]
if type( slang ) == "string" then
slang = mw.text.trim( slang )
if slang == "" then
slang = false
end
end
return Text.quote( frame.args[ 1 ] or "",
slang,
tonumber( frame.args[3] ) )
end
function p.quoteUnquoted( frame )
local slang = frame.args[2]
if type( slang ) == "string" then
slang = mw.text.trim( slang )
if slang == "" then
slang = false
end
end
return Text.quoteUnquoted( frame.args[ 1 ] or "",
slang,
tonumber( frame.args[3] ) )
end
function p.zip(frame)
local lists = {}
local seps = {}
local defaultsep = frame.args["sep"] or ""
local innersep = frame.args["isep"] or ""
local outersep = frame.args["osep"] or ""
-- Parameter parsen
for k, v in pairs(frame.args) do
local knum = tonumber(k)
if knum then lists[knum] = v else
if string.sub(k, 1, 3) == "sep" then
local sepnum = tonumber(string.sub(k, 4))
if sepnum then seps[sepnum] = v end
end
end
end
-- sofern keine expliziten Separatoren angegeben sind, den Standardseparator verwenden
for i = 1, math.max(#seps, #lists) do
if not seps[i] then seps[i] = defaultsep end
end
-- Listen splitten
local maxListLen = 0
for i = 1, #lists do
lists[i] = mw.text.split(lists[i], seps[i])
if #lists[i] > maxListLen then maxListLen = #lists[i] end
end
local result = ""
for i = 1, maxListLen do
if i ~= 1 then result = result .. outersep end
for j = 1, #lists do
if j ~= 1 then result = result .. innersep end
result = result .. (lists[j][i] or "")
end
end
return result
end
function p.failsafe()
return Text.serial
end
p.Text = function ()
return Text
end -- p.Text
return p
0xet6fnewsfg3wohnjcgtxmnjwe52je
Nhwɛdo:Strfind short
10
1192
7394
2023-04-24T16:40:46Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#Invoke:String|find|source={{{1|}}}|{{{2}}}}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#Invoke:String|find|source={{{1|}}}|{{{2}}}}}<noinclude>
{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. -->
</noinclude>
sng2qjm59mds7la9fh03t82f19ej3y4
Nhwɛdo:Unbulleted list
10
1193
7395
2023-04-24T16:44:08Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:list|unbulleted}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:list|unbulleted}}<noinclude>
{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. -->
</noinclude>
g28jpumica8ycuimxbfi2qlrcbowsb3
Nhwɛdo:Plainlist/styles.css
10
1194
7396
2023-04-24T16:45:38Z
Abazizfahad
127
Created page with "/* {{pp-template|small=yes}} */ .plainlist ol, .plainlist ul { line-height: inherit; list-style: none; margin: 0; padding: 0; /* Reset Minerva default */ } .plainlist ol li, .plainlist ul li { margin-bottom: 0; }"
sanitized-css
text/css
/* {{pp-template|small=yes}} */
.plainlist ol,
.plainlist ul {
line-height: inherit;
list-style: none;
margin: 0;
padding: 0; /* Reset Minerva default */
}
.plainlist ol li,
.plainlist ul li {
margin-bottom: 0;
}
9iguthb0t8w7c89r3am2dbgv55d4w1c
Module:Infobox/styles.css
828
1195
7397
2023-04-24T16:47:18Z
Abazizfahad
127
Created page with "/* {{pp|small=y}} */ /* * This TemplateStyles sheet deliberately does NOT include the full set of * infobox styles. We are still working to migrate all of the manual * infoboxes. See [[MediaWiki talk:Common.css/to do#Infobox]] * DO NOT ADD THEM HERE */ /* * not strictly certain these styles are necessary since the modules now * exclusively output infobox-subbox or infobox, not both * just replicating the module faithfully */ .infobox-subbox { padding: 0; borde..."
sanitized-css
text/css
/* {{pp|small=y}} */
/*
* This TemplateStyles sheet deliberately does NOT include the full set of
* infobox styles. We are still working to migrate all of the manual
* infoboxes. See [[MediaWiki talk:Common.css/to do#Infobox]]
* DO NOT ADD THEM HERE
*/
/*
* not strictly certain these styles are necessary since the modules now
* exclusively output infobox-subbox or infobox, not both
* just replicating the module faithfully
*/
.infobox-subbox {
padding: 0;
border: none;
margin: -3px;
width: auto;
min-width: 100%;
font-size: 100%;
clear: none;
float: none;
background-color: transparent;
}
.infobox-3cols-child {
margin: auto;
}
.infobox .navbar {
font-size: 100%;
}
/* T281642 */
body.skin-minerva .infobox-header,
body.skin-minerva .infobox-subheader,
body.skin-minerva .infobox-above,
body.skin-minerva .infobox-title,
body.skin-minerva .infobox-image,
body.skin-minerva .infobox-full-data,
body.skin-minerva .infobox-below {
text-align: center;
}
r79dlpm7l4hm8tdp6d2jr4blcsyis2v
Module:InfoboxImage
828
1196
7398
2023-04-24T16:48:28Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- Inputs: -- image - Can either be a bare filename (with or without the File:/Image: prefix) or a fully formatted image link -- page - page to display for multipage images (DjVu) -- size - size to display the image -- maxsize - maximum size for image -- sizedefault - default size to display the image if size param is blank -- alt - alt text for image -- title - title text for image -- border - set to yes if border -- center - set to yes, if th..."
Scribunto
text/plain
-- Inputs:
-- image - Can either be a bare filename (with or without the File:/Image: prefix) or a fully formatted image link
-- page - page to display for multipage images (DjVu)
-- size - size to display the image
-- maxsize - maximum size for image
-- sizedefault - default size to display the image if size param is blank
-- alt - alt text for image
-- title - title text for image
-- border - set to yes if border
-- center - set to yes, if the image has to be centered
-- upright - upright image param
-- suppressplaceholder - if yes then checks to see if image is a placeholder and suppresses it
-- link - page to visit when clicking on image
-- class - HTML classes to add to the image
-- Outputs:
-- Formatted image.
-- More details available at the "Module:InfoboxImage/doc" page
local i = {};
local placeholder_image = {
"Blue - Replace this image female.svg",
"Blue - Replace this image male.svg",
"Female no free image yet.png",
"Flag of None (square).svg",
"Flag of None.svg",
"Flag of.svg",
"Green - Replace this image female.svg",
"Green - Replace this image male.svg",
"Image is needed female.svg",
"Image is needed male.svg",
"Location map of None.svg",
"Male no free image yet.png",
"Missing flag.png",
"No flag.svg",
"No free portrait.svg",
"No portrait (female).svg",
"No portrait (male).svg",
"Red - Replace this image female.svg",
"Red - Replace this image male.svg",
"Replace this image female (blue).svg",
"Replace this image female.svg",
"Replace this image male (blue).svg",
"Replace this image male.svg",
"Silver - Replace this image female.svg",
"Silver - Replace this image male.svg",
"Replace this image.svg",
"Cricket no pic.png",
"CarersLogo.gif",
"Diagram Needed.svg",
"Example.jpg",
"Image placeholder.png",
"No male portrait.svg",
"Nocover-upload.png",
"NoDVDcover copy.png",
"Noribbon.svg",
"No portrait-BFD-test.svg",
"Placeholder barnstar ribbon.png",
"Project Trains no image.png",
"Image-request.png",
"Sin bandera.svg",
"Sin escudo.svg",
"Replace this image - temple.png",
"Replace this image butterfly.png",
"Replace this image.svg",
"Replace this image1.svg",
"Resolution angle.png",
"Image-No portrait-text-BFD-test.svg",
"Insert image here.svg",
"No image available.png",
"NO IMAGE YET square.png",
"NO IMAGE YET.png",
"No Photo Available.svg",
"No Screenshot.svg",
"No-image-available.jpg",
"Null.png",
"PictureNeeded.gif",
"Place holder.jpg",
"Unbenannt.JPG",
"UploadACopyrightFreeImage.svg",
"UploadAnImage.gif",
"UploadAnImage.svg",
"UploadAnImageShort.svg",
"CarersLogo.gif",
"Diagram Needed.svg",
"No male portrait.svg",
"NoDVDcover copy.png",
"Placeholder barnstar ribbon.png",
"Project Trains no image.png",
"Image-request.png",
"Noimage.gif",
}
function i.IsPlaceholder(image)
-- change underscores to spaces
image = mw.ustring.gsub(image, "_", " ");
assert(image ~= nil, 'mw.ustring.gsub(image, "_", " ") must not return nil')
-- if image starts with [[ then remove that and anything after |
if mw.ustring.sub(image,1,2) == "[[" then
image = mw.ustring.sub(image,3);
image = mw.ustring.gsub(image, "([^|]*)|.*", "%1");
assert(image ~= nil, 'mw.ustring.gsub(image, "([^|]*)|.*", "%1") must not return nil')
end
-- Trim spaces
image = mw.ustring.gsub(image, '^[ ]*(.-)[ ]*$', '%1');
assert(image ~= nil, "mw.ustring.gsub(image, '^[ ]*(.-)[ ]*$', '%1') must not return nil")
-- remove prefix if exists
local allNames = mw.site.namespaces[6].aliases
allNames[#allNames + 1] = mw.site.namespaces[6].name
allNames[#allNames + 1] = mw.site.namespaces[6].canonicalName
for i, name in ipairs(allNames) do
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image, 1, mw.ustring.len(name) + 1)) == mw.ustring.lower(name .. ":") then
image = mw.ustring.sub(image, mw.ustring.len(name) + 2);
break
end
end
-- Trim spaces
image = mw.ustring.gsub(image, '^[ ]*(.-)[ ]*$', '%1');
-- capitalise first letter
image = mw.ustring.upper(mw.ustring.sub(image,1,1)) .. mw.ustring.sub(image,2);
for i,j in pairs(placeholder_image) do
if image == j then
return true
end
end
return false
end
function i.InfoboxImage(frame)
local image = frame.args["image"];
if image == "" or image == nil then
return "";
end
if image == " " then
return image;
end
if frame.args["suppressplaceholder"] ~= "no" then
if i.IsPlaceholder(image) == true then
return "";
end
end
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image,1,5)) == "http:" then
return "";
end
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image,1,6)) == "[http:" then
return "";
end
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image,1,7)) == "[[http:" then
return "";
end
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image,1,6)) == "https:" then
return "";
end
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image,1,7)) == "[https:" then
return "";
end
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image,1,8)) == "[[https:" then
return "";
end
if mw.ustring.sub(image,1,2) == "[[" then
-- search for thumbnail images and add to tracking cat if found
local cat = "";
if mw.title.getCurrentTitle().namespace == 0 and (mw.ustring.find(image, "|%s*thumb%s*[|%]]") or mw.ustring.find(image, "|%s*thumbnail%s*[|%]]")) then
cat = "[[Category:Pages using infoboxes with thumbnail images]]";
end
return image .. cat;
elseif mw.ustring.sub(image,1,2) == "{{" and mw.ustring.sub(image,1,3) ~= "{{{" then
return image;
elseif mw.ustring.sub(image,1,1) == "<" then
return image;
elseif mw.ustring.sub(image,1,5) == mw.ustring.char(127).."UNIQ" then
-- Found strip marker at begining, so pass don't process at all
return image;
elseif mw.ustring.sub(image,4,9) == "`UNIQ-" then
-- Found strip marker at begining, so pass don't process at all
return image;
else
local result = "";
local page = frame.args["page"];
local size = frame.args["size"];
local maxsize = frame.args["maxsize"];
local sizedefault = frame.args["sizedefault"];
local alt = frame.args["alt"];
local link = frame.args["link"];
local title = frame.args["title"];
local border = frame.args["border"];
local upright = frame.args["upright"] or "";
local thumbtime = frame.args["thumbtime"] or "";
local center = frame.args["center"];
local class = frame.args["class"];
-- remove prefix if exists
local allNames = mw.site.namespaces[6].aliases
allNames[#allNames + 1] = mw.site.namespaces[6].name
allNames[#allNames + 1] = mw.site.namespaces[6].canonicalName
for i, name in ipairs(allNames) do
if mw.ustring.lower(mw.ustring.sub(image, 1, mw.ustring.len(name) + 1)) == mw.ustring.lower(name .. ":") then
image = mw.ustring.sub(image, mw.ustring.len(name) + 2);
break
end
end
if maxsize ~= "" and maxsize ~= nil then
-- if no sizedefault then set to maxsize
if sizedefault == "" or sizedefault == nil then
sizedefault = maxsize
end
-- check to see if size bigger than maxsize
if size ~= "" and size ~= nil then
local sizenumber = tonumber(mw.ustring.match(size,"%d*")) or 0;
local maxsizenumber = tonumber(mw.ustring.match(maxsize,"%d*")) or 0;
if sizenumber>maxsizenumber and maxsizenumber>0 then
size = maxsize;
end
end
end
-- add px to size if just a number
if (tonumber(size) or 0) > 0 then
size = size .. "px";
end
-- add px to sizedefault if just a number
if (tonumber(sizedefault) or 0) > 0 then
sizedefault = sizedefault .. "px";
end
result = "[[File:" .. image;
if page ~= "" and page ~= nil then
result = result .. "|page=" .. page;
end
if size ~= "" and size ~= nil then
result = result .. "|" .. size;
elseif sizedefault ~= "" and sizedefault ~= nil then
result = result .. "|" .. sizedefault;
else
result = result .. "|frameless";
end
if center == "yes" then
result = result .. "|center"
end
if alt ~= "" and alt ~= nil then
result = result .. "|alt=" .. alt;
end
if link ~= "" and link ~= nil then
result = result .. "|link=" .. link;
end
if border == "yes" then
result = result .. "|border";
end
if upright == "yes" then
result = result .. "|upright";
elseif upright ~= "" then
result = result .. "|upright=" .. upright;
end
if thumbtime ~= "" then
result = result .. "|thumbtime=" .. thumbtime;
end
if class ~= nil and class ~= "" then
result = result .. "|class=" .. class;
end
-- if alt value is a keyword then do not use as a description
if alt == "thumbnail" or alt == "thumb" or alt == "frameless" or alt == "left" or alt == "center" or alt == "right" or alt == "upright" or alt == "border" or mw.ustring.match(alt or "", '^[0-9]*px$', 1) ~= nil then
alt = nil;
end
if title ~= "" and title ~= nil then
-- does title param contain any templatestyles? If yes then set to blank.
if mw.ustring.match(frame:preprocess(title), 'UNIQ%-%-templatestyles', 1) ~= nil then
title = nil;
end
end
if title ~= "" and title ~= nil then
result = result .. "|" .. title;
end
result = result .. "]]";
return result;
end
end
return i;
1qnfhbaitrn7lf4l4ypjcfzdf5a9lxe
Nhwɛdo:Infobox officeholder
10
1197
7400
2023-04-24T16:55:22Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:infobox|infoboxTemplate | bodyclass = vcard {{{bodyclass|}}} | bodystyle = {{#if:{{{mainwidth|}}}|width: {{{mainwidth}}}}} | child = {{lc:{{{embed}}}}} | abovestyle = font-size: 100%; | above = {{#if:{{{honorific prefix|{{{honorific_prefix|{{{honorific-prefix|}}}}}}}}}|<div class="honorific-prefix" style="font-weight: normal;">{{{honorific prefix|{{{honorific_prefix|{{{honorific-prefix}}}}}}}}}</div>}}<!-- --><div class="fn" style="font-size:125%;">{{#if:..."
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:infobox|infoboxTemplate
| bodyclass = vcard {{{bodyclass|}}}
| bodystyle = {{#if:{{{mainwidth|}}}|width: {{{mainwidth}}}}}
| child = {{lc:{{{embed}}}}}
| abovestyle = font-size: 100%;
| above = {{#if:{{{honorific prefix|{{{honorific_prefix|{{{honorific-prefix|}}}}}}}}}|<div class="honorific-prefix" style="font-weight: normal;">{{{honorific prefix|{{{honorific_prefix|{{{honorific-prefix}}}}}}}}}</div>}}<!--
--><div class="fn" style="font-size:125%;">{{#if:{{{name|}}}|{{{name}}}|{{PAGENAMEBASE}}}}</div><!--
-->{{#if:{{{honorific suffix|{{{honorific_suffix|{{{honorific-suffix|}}}}}}}}}|<div class="honorific-suffix" style="font-weight: normal;">{{{honorific suffix|{{{honorific_suffix|{{{honorific-suffix}}}}}}}}}</div>}}
| subheaderstyle = font-size:125%; font-weight:bold;
| subheader = {{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes||{{#if:{{{native_name|}}}|{{#if:{{{native_name_lang|}}}|<div class="nickname" lang="{{{native_name_lang}}}">}}{{{native_name}}}{{#if:{{{native_name_lang|}}}|</div>}}}}}}
| image = {{#invoke:InfoboxImage|InfoboxImage|image={{{image|}}}|size={{{width|{{{imagesize|{{{image_size|}}}}}}}}}|sizedefault=frameless|upright={{{image_upright|1}}}|alt={{{alt|}}}|suppressplaceholder=yes}}
| image2 = {{#invoke:InfoboxImage|InfoboxImage|image={{{image name|}}}|size={{{width|{{{imagesize|{{{image_size|}}}}}}}}}|sizedefault=frameless|upright={{{image_upright|1}}}|alt={{{image_name_alt|}}}|suppressplaceholder=yes}}
| image3 = {{#invoke:InfoboxImage|InfoboxImage|image={{{smallimage|}}}|sizedefault=frameless|upright={{{image_upright|1}}}|alt={{{smallimage_alt|}}}|suppressplaceholder=yes}}
| captionstyle = line-height:normal;padding-top:0.2em;
| caption{{#if:{{{smallimage|}}}|3|{{#if:{{{image name|}}}|2}}}} = {{{caption|}}}
| headerstyle = {{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|background:#eee|background:lavender}}
| data1 =
{{#if:{{{speaker|}}}|
{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname2|}}}
| 1namedata = {{{1namedata2|}}}
| 2blankname = {{{2blankname2|}}}
| 2namedata = {{{2namedata2|}}}
| 3blankname = {{{3blankname2|}}}
| 3namedata = {{{3namedata2|}}}
| 4blankname = {{{4blankname2|}}}
| 4namedata = {{{4namedata2|}}}
| 5blankname = {{{5blankname2|}}}
| 5namedata = {{{5namedata2|}}}
| alongside = {{{alongside2|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from2|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer2|}}} | {{{appointer2}}} | {{{appointed2|}}} }}
| assembly = {{{assembly2|}}}
| assuming = {{{assuming2|}}}
| chancellor = {{{chancellor2|}}}
| co-leader = {{{co-leader2|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM2|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM2|}}} | {{{constituency_AM2}}} | {{{constituency_MP2|}}} }}
| constituency = {{{constituency2|}}}
| convocation = {{{convocation2|}}}
| country = {{{country2|}}}
| deputy = {{{deputy2|}}}
| district = {{{district2|}}}
| firstminister = {{{firstminister2|}}}
| governor-general = {{{governor-general2|}}}
| governor_general = {{{governor_general2|}}}
| governor = {{{governor2|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr2|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state2|}}}
| leader = {{{leader2|}}}
| legislature = {{{legislature2|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor2|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant2|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader2|}}} | {{{majorityleader2}}} | {{{majority_leader2|}}} }}
| minister_from = {{{minister_from2|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader2|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader2|}}}
| majority = {{{majority2|}}}
| minister = {{{minister2|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader2|}}} | {{{minorityleader2}}} | {{{minority_leader2|}}} }}
| monarch = {{{monarch2|}}}
| nominator = {{{nominator2|}}}
| office = {{{office2|}}}
| order = {{{order2|}}}
| parliament = {{{parliament2|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup2|}}}
| predecessor = {{{predecessor2|}}}
| preceding = {{{preceding2|}}}
| preceded = {{{preceded2|}}}
| premier = {{{premier2|}}}
| president = {{{president2|}}}
| primeminister = {{{primeminister2|}}}
| riding = {{{riding2|}}}
| speaker = {{{speaker|}}}
| speaker_office = {{{speaker_office|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate|}}}
| state_house = {{{state_house|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature|}}}
| state_senate = {{{state_senate|}}}
| state = {{{state|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice|}}}
| succeeded = {{{succeeded2|}}}
| succeeding = {{{succeeding2|}}}
| successor = {{{successor2|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach2|}}}
| termlabel = {{{term_label2|{{{termlabel2|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend2|}}}|{{{termend2}}}|{{{term_end2|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart2|}}}|{{{termstart2}}}|{{{term_start2|}}}}}
| term = {{{term2|}}}
| title = {{{title2|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor2|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident2|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier2|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister2|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term|}}}
}}}}}}<!--
-->{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname|}}}
| 1namedata = {{{1namedata|}}}
| 2blankname = {{{2blankname|}}}
| 2namedata = {{{2namedata|}}}
| 3blankname = {{{3blankname|}}}
| 3namedata = {{{3namedata|}}}
| 4blankname = {{{4blankname|}}}
| 4namedata = {{{4namedata|}}}
| 5blankname = {{{5blankname|}}}
| 5namedata = {{{5namedata|}}}
| alongside = {{{alongside|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer|}}} | {{{appointer}}} | {{{appointed|}}} }}
| assembly = {{{assembly|}}}
| assuming = {{{assuming|}}}
| candidate = {{{candidate|}}}
| chancellor = {{{chancellor|}}}
| co-leader = {{{co-leader|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM|}}} | {{{constituency_AM}}} | {{{constituency_MP|}}} }}
| constituency = {{{constituency|}}}
| convocation = {{{convocation|}}}
| country = {{{country|}}}
| deputy = {{{deputy|}}}
| district = {{{district|}}}
| election_date = {{{election_date|}}}
| firstminister = {{{firstminister|}}}
| governor-general = {{{governor-general|}}}
| governor_general = {{{governor_general|}}}
| governor = {{{governor|}}}
| incumbent = {{{incumbent|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state|}}}
| leader = {{{leader|}}}
| legislature = {{{legislature|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader|}}} | {{{majorityleader}}} | {{{majority_leader|}}} }}
| majority = {{{majority|}}}
| minister = {{{minister|}}}
| minister_from = {{{minister_from|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader|}}} | {{{minorityleader}}} | {{{minority_leader|}}} }}
| monarch = {{{monarch|}}}
| nominator = {{{nominator|}}}
| nominee = {{{nominee|}}}
| office = {{{office|}}}
| opponent = {{{opponent|}}}
| order = {{{order|}}}
| parliament = {{{parliament|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup|}}}
| party_election = {{{party_election|}}}
| predecessor = {{{predecessor|}}}
| preceding = {{{preceding|}}}
| preceded = {{{preceded|}}}
| premier = {{{premier|}}}
| president = {{{president|}}}
| primeminister = {{{primeminister|}}}
| riding = {{{riding|}}}
| runningmate = {{{runningmate|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate|}}}
| state_house = {{{state_house|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature|}}}
| state_senate = {{{state_senate|}}}
| state = {{{state|}}}
| status = {{{status|}}}
| suboffice = {{{suboffice|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm|}}}}}
| succeeded = {{{succeeded|}}}
| succeeding = {{{succeeding|}}}
| successor = {{{successor|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach|}}}
| termlabel = {{{term_label|{{{termlabel|In office}}}}}}
| termend = {{#if: {{{termend|}}} | {{{termend}}} | {{{term_end|}}} }}
| termstart = {{#if: {{{termstart|}}} | {{{termstart}}} | {{{term_start|}}} }}
| term = {{{term|}}}
| title = {{{title|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term|}}}
}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname1|}}}
| 1namedata = {{{1namedata1|}}}
| 2blankname = {{{2blankname1|}}}
| 2namedata = {{{2namedata1|}}}
| 3blankname = {{{3blankname1|}}}
| 3namedata = {{{3namedata1|}}}
| 4blankname = {{{4blankname1|}}}
| 4namedata = {{{4namedata1|}}}
| 5blankname = {{{5blankname1|}}}
| 5namedata = {{{5namedata1|}}}
| alongside = {{{alongside1|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from1|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer1|}}} | {{{appointer1}}} | {{{appointed1|}}} }}
| assembly = {{{assembly1|}}}
| assuming = {{{assuming1|}}}
| chancellor = {{{chancellor1|}}}
| co-leader = {{{co-leader1|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM1|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM1|}}} | {{{constituency_AM1}}} | {{{constituency_MP1|}}} }}
| constituency = {{{constituency1|}}}
| convocation = {{{convocation1|}}}
| country = {{{country1|}}}
| deputy = {{{deputy1|}}}
| district = {{{district1|}}}
| firstminister = {{{firstminister1|}}}
| governor-general = {{{governor-general1|}}}
| governor_general = {{{governor_general1|}}}
| governor = {{{governor1|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr1|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state1|}}}
| leader = {{{leader1|}}}
| legislature = {{{legislature1|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor1|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant1|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader1|}}}
| minister_from = {{{minister_from1|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader1|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader1|}}} | {{{majorityleader1}}} | {{{majority_leader1|}}} }}
| majority = {{{majority1|}}}
| minister = {{{minister1|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader1|}}} | {{{minorityleader1}}} | {{{minority_leader1|}}} }}
| monarch = {{{monarch1|}}}
| nominator = {{{nominator1|}}}
| office = {{{office1|}}}
| order = {{{order1|}}}
| parliament = {{{parliament1|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup1|}}}
| predecessor = {{{predecessor1|}}}
| preceding = {{{preceding1|}}}
| preceded = {{{preceded1|}}}
| premier = {{{premier1|}}}
| president = {{{president1|}}}
| primeminister = {{{primeminister1|}}}
| riding = {{{riding1|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly1|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate1|}}}
| state_house = {{{state_house1|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature1|}}}
| state_senate = {{{state_senate1|}}}
| state = {{{state1|}}}
| status = {{{status1|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm1|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice1|}}}
| succeeded = {{{succeeded1|}}}
| succeeding = {{{succeeding1|}}}
| successor = {{{successor1|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach1|}}}
| termlabel = {{{term_label1|{{{termlabel1|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend1|}}}|{{{termend1}}}|{{{term_end1|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart1|}}}|{{{termstart1}}}|{{{term_start1|}}}}}
| term = {{{term1|}}}
| title = {{{title1|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor1|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident1|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier1|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister1|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term1|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{#if:{{{speaker|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname2|}}}
| 1namedata = {{{1namedata2|}}}
| 2blankname = {{{2blankname2|}}}
| 2namedata = {{{2namedata2|}}}
| 3blankname = {{{3blankname2|}}}
| 3namedata = {{{3namedata2|}}}
| 4blankname = {{{4blankname2|}}}
| 4namedata = {{{4namedata2|}}}
| 5blankname = {{{5blankname2|}}}
| 5namedata = {{{5namedata2|}}}
| alongside = {{{alongside2|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from2|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer2|}}} | {{{appointer2}}} | {{{appointed2|}}} }}
| assembly = {{{assembly2|}}}
| assuming = {{{assuming2|}}}
| chancellor = {{{chancellor2|}}}
| co-leader = {{{co-leader2|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM2|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM2|}}} | {{{constituency_AM2}}} | {{{constituency_MP2|}}} }}
| constituency = {{{constituency2|}}}
| convocation = {{{convocation2|}}}
| country = {{{country2|}}}
| deputy = {{{deputy2|}}}
| district = {{{district2|}}}
| firstminister = {{{firstminister2|}}}
| governor-general = {{{governor-general2|}}}
| governor_general = {{{governor_general2|}}}
| governor = {{{governor2|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr2|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state2|}}}
| leader = {{{leader2|}}}
| legislature = {{{legislature2|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor2|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant2|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader2|}}} | {{{majorityleader2}}} | {{{majority_leader2|}}} }}
| minister_from = {{{minister_from2|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader2|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader2|}}}
| majority = {{{majority2|}}}
| minister = {{{minister2|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader2|}}} | {{{minorityleader2}}} | {{{minority_leader2|}}} }}
| monarch = {{{monarch2|}}}
| nominator = {{{nominator2|}}}
| office = {{{office2|}}}
| order = {{{order2|}}}
| parliament = {{{parliament2|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup2|}}}
| predecessor = {{{predecessor2|}}}
| preceding = {{{preceding2|}}}
| preceded = {{{preceded2|}}}
| premier = {{{premier2|}}}
| president = {{{president2|}}}
| primeminister = {{{primeminister2|}}}
| riding = {{{riding2|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly2|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate2|}}}
| state_house = {{{state_house2|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature2|}}}
| state_senate = {{{state_senate2|}}}
| state = {{{state2|}}}
| status = {{{status2|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm2|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice2|}}}
| succeeded = {{{succeeded2|}}}
| succeeding = {{{succeeding2|}}}
| successor = {{{successor2|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach2|}}}
| termlabel = {{{term_label2|{{{termlabel2|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend2|}}}|{{{termend2}}}|{{{term_end2|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart2|}}}|{{{termstart2}}}|{{{term_start2|}}}}}
| term = {{{term2|}}}
| title = {{{title2|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor2|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident2|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier2|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister2|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term2|}}}
}}}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname3|}}}
| 1namedata = {{{1namedata3|}}}
| 2blankname = {{{2blankname3|}}}
| 2namedata = {{{2namedata3|}}}
| 3blankname = {{{3blankname3|}}}
| 3namedata = {{{3namedata3|}}}
| 4blankname = {{{4blankname3|}}}
| 4namedata = {{{4namedata3|}}}
| 5blankname = {{{5blankname3|}}}
| 5namedata = {{{5namedata3|}}}
| alongside = {{{alongside3|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from3|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer3|}}} | {{{appointer3}}} | {{{appointed3|}}} }}
| assembly = {{{assembly3|}}}
| assuming = {{{assuming3|}}}
| chancellor = {{{chancellor3|}}}
| co-leader = {{{co-leader3|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM3|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM3|}}} | {{{constituency_AM3}}} | {{{constituency_MP3|}}} }}
| constituency = {{{constituency3|}}}
| convocation = {{{convocation3|}}}
| country = {{{country3|}}}
| deputy = {{{deputy3|}}}
| district = {{{district3|}}}
| firstminister = {{{firstminister3|}}}
| governor-general = {{{governor-general3|}}}
| governor_general = {{{governor_general3|}}}
| governor = {{{governor3|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr3|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state3|}}}
| leader = {{{leader3|}}}
| legislature = {{{legislature3|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor3|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant3|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader3|}}}
| minister_from = {{{minister_from3|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader3|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader3|}}} | {{{majorityleader3}}} | {{{majority_leader3|}}} }}
| majority = {{{majority3|}}}
| minister = {{{minister3|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader3|}}} | {{{minorityleader3}}} | {{{minority_leader3|}}} }}
| monarch = {{{monarch3|}}}
| nominator = {{{nominator3|}}}
| office = {{{office3|}}}
| order = {{{order3|}}}
| parliament = {{{parliament3|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup3|}}}
| predecessor = {{{predecessor3|}}}
| preceding = {{{preceding3|}}}
| preceded = {{{preceded3|}}}
| premier = {{{premier3|}}}
| president = {{{president3|}}}
| primeminister = {{{primeminister3|}}}
| riding = {{{riding3|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly3|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate3|}}}
| state_house = {{{state_house3|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature3|}}}
| state_senate = {{{state_senate3|}}}
| state = {{{state3|}}}
| status = {{{status3|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm3|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice3|}}}
| succeeded = {{{succeeded3|}}}
| succeeding = {{{succeeding3|}}}
| successor = {{{successor3|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach3|}}}
| termlabel = {{{term_label3|{{{termlabel3|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend3|}}}|{{{termend3}}}|{{{term_end3|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart3|}}}|{{{termstart3}}}|{{{term_start3|}}}}}
| term = {{{term3|}}}
| title = {{{title3|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor3|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident3|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier3|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister3|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term3|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname4|}}}
| 1namedata = {{{1namedata4|}}}
| 2blankname = {{{2blankname4|}}}
| 2namedata = {{{2namedata4|}}}
| 3blankname = {{{3blankname4|}}}
| 3namedata = {{{3namedata4|}}}
| 4blankname = {{{4blankname4|}}}
| 4namedata = {{{4namedata4|}}}
| 5blankname = {{{5blankname4|}}}
| 5namedata = {{{5namedata4|}}}
| alongside = {{{alongside4|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from4|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer4|}}} | {{{appointer4}}} | {{{appointed4|}}} }}
| assembly = {{{assembly4|}}}
| assuming = {{{assuming4|}}}
| chancellor = {{{chancellor4|}}}
| co-leader = {{{co-leader4|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM4|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM4|}}} | {{{constituency_AM4}}} | {{{constituency_MP4|}}} }}
| constituency = {{{constituency4|}}}
| convocation = {{{convocation4|}}}
| country = {{{country4|}}}
| deputy = {{{deputy4|}}}
| district = {{{district4|}}}
| firstminister = {{{firstminister4|}}}
| governor-general = {{{governor-general4|}}}
| governor_general = {{{governor_general4|}}}
| governor = {{{governor4|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr4|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state4|}}}
| leader = {{{leader4|}}}
| legislature = {{{legislature4|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor4|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant4|}}}
| minister_from = {{{minister_from4|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader4|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader4|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader4|}}} | {{{majorityleader4}}} | {{{majority_leader4|}}} }}
| majority = {{{majority4|}}}
| minister = {{{minister4|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader4|}}} | {{{minorityleader4}}} | {{{minority_leader4|}}} }}
| monarch = {{{monarch4|}}}
| nominator = {{{nominator4|}}}
| office = {{{office4|}}}
| order = {{{order4|}}}
| parliament = {{{parliament4|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup4|}}}
| predecessor = {{{predecessor4|}}}
| preceding = {{{preceding4|}}}
| preceded = {{{preceded4|}}}
| premier = {{{premier4|}}}
| president = {{{president4|}}}
| primeminister = {{{primeminister4|}}}
| riding = {{{riding4|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly4|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate4|}}}
| state_house = {{{state_house4|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature4|}}}
| state_senate = {{{state_senate4|}}}
| state = {{{state4|}}}
| status = {{{status4|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm4|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice4|}}}
| succeeded = {{{succeeded4|}}}
| succeeding = {{{succeeding4|}}}
| successor = {{{successor4|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach4|}}}
| termlabel = {{{term_label4|{{{termlabel4|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend4|}}}|{{{termend4}}}|{{{term_end4|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart4|}}}|{{{termstart4}}}|{{{term_start4|}}}}}
| term = {{{term4|}}}
| title = {{{title4|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor4|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident4|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier4|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister4|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term4|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname5|}}}
| 1namedata = {{{1namedata5|}}}
| 2blankname = {{{2blankname5|}}}
| 2namedata = {{{2namedata5|}}}
| 3blankname = {{{3blankname5|}}}
| 3namedata = {{{3namedata5|}}}
| 4blankname = {{{4blankname5|}}}
| 4namedata = {{{4namedata5|}}}
| 5blankname = {{{5blankname5|}}}
| 5namedata = {{{5namedata5|}}}
| alongside = {{{alongside5|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from5|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer5|}}} | {{{appointer5}}} | {{{appointed5|}}} }}
| assembly = {{{assembly5|}}}
| assuming = {{{assuming5|}}}
| chancellor = {{{chancellor5|}}}
| co-leader = {{{co-leader5|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM5|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM5|}}} | {{{constituency_AM5}}} | {{{constituency_MP5|}}} }}
| constituency = {{{constituency5|}}}
| convocation = {{{convocation5|}}}
| country = {{{country5|}}}
| deputy = {{{deputy5|}}}
| district = {{{district5|}}}
| firstminister = {{{firstminister5|}}}
| governor-general = {{{governor-general5|}}}
| governor_general = {{{governor_general5|}}}
| governor = {{{governor5|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr5|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state5|}}}
| leader = {{{leader5|}}}
| legislature = {{{legislature5|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor5|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant5|}}}
| minister_from = {{{minister_from5|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader5|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader5|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader5|}}} | {{{majorityleader5}}} | {{{majority_leader5|}}} }}
| majority = {{{majority5|}}}
| minister = {{{minister5|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader5|}}} | {{{minorityleader5}}} | {{{minority_leader5|}}} }}
| monarch = {{{monarch5|}}}
| nominator = {{{nominator5|}}}
| office = {{{office5|}}}
| order = {{{order5|}}}
| parliament = {{{parliament5|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup5|}}}
| predecessor = {{{predecessor5|}}}
| preceding = {{{preceding5|}}}
| preceded = {{{preceded5|}}}
| premier = {{{premier5|}}}
| president = {{{president5|}}}
| primeminister = {{{primeminister5|}}}
| riding = {{{riding5|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly5|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate5|}}}
| state_house = {{{state_house5|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature5|}}}
| state_senate = {{{state_senate5|}}}
| state = {{{state5|}}}
| status = {{{status5|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm5|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice5|}}}
| succeeded = {{{succeeded5|}}}
| succeeding = {{{succeeding5|}}}
| successor = {{{successor5|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach5|}}}
| termlabel = {{{term_label5|{{{termlabel5|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend5|}}}|{{{termend5}}}|{{{term_end5|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart5|}}}|{{{termstart5}}}|{{{term_start5|}}}}}
| term = {{{term5|}}}
| title = {{{title5|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor5|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident5|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier5|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister5|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term5|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname6|}}}
| 1namedata = {{{1namedata6|}}}
| 2blankname = {{{2blankname6|}}}
| 2namedata = {{{2namedata6|}}}
| 3blankname = {{{3blankname6|}}}
| 3namedata = {{{3namedata6|}}}
| 4blankname = {{{4blankname6|}}}
| 4namedata = {{{4namedata6|}}}
| 5blankname = {{{5blankname6|}}}
| 5namedata = {{{5namedata6|}}}
| alongside = {{{alongside6|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from6|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer6|}}} | {{{appointer6}}} | {{{appointed6|}}} }}
| assembly = {{{assembly6|}}}
| assuming = {{{assuming6|}}}
| chancellor = {{{chancellor6|}}}
| co-leader = {{{co-leader6|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM6|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM6|}}} | {{{constituency_AM6}}} | {{{constituency_MP6|}}} }}
| constituency = {{{constituency6|}}}
| convocation = {{{convocation6|}}}
| country = {{{country6|}}}
| deputy = {{{deputy6|}}}
| district = {{{district6|}}}
| firstminister = {{{firstminister6|}}}
| governor-general = {{{governor-general6|}}}
| governor_general = {{{governor_general6|}}}
| governor = {{{governor6|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr6|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state6|}}}
| leader = {{{leader6|}}}
| legislature = {{{legislature6|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor6|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant6|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader6|}}}
| minister_from = {{{minister_from6|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader6|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader6|}}} | {{{majorityleader6}}} | {{{majority_leader6|}}} }}
| majority = {{{majority6|}}}
| minister = {{{minister6|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader6|}}} | {{{minorityleader6}}} | {{{minority_leader6|}}} }}
| monarch = {{{monarch6|}}}
| nominator = {{{nominator6|}}}
| office = {{{office6|}}}
| order = {{{order6|}}}
| parliament = {{{parliament6|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup6|}}}
| predecessor = {{{predecessor6|}}}
| preceding = {{{preceding6|}}}
| preceded = {{{preceded6|}}}
| premier = {{{premier6|}}}
| president = {{{president6|}}}
| primeminister = {{{primeminister6|}}}
| riding = {{{riding6|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly6|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate6|}}}
| state_house = {{{state_house6|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature6|}}}
| state_senate = {{{state_senate6|}}}
| state = {{{state6|}}}
| status = {{{status6|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm6|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice6|}}}
| succeeded = {{{succeeded6|}}}
| succeeding = {{{succeeding6|}}}
| successor = {{{successor6|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach6|}}}
| termlabel = {{{term_label6|{{{termlabel6|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend6|}}}|{{{termend6}}}|{{{term_end6|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart6|}}}|{{{termstart6}}}|{{{term_start6|}}}}}
| term = {{{term6|}}}
| title = {{{title6|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor6|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident6|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier6|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister6|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term6|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname7|}}}
| 1namedata = {{{1namedata7|}}}
| 2blankname = {{{2blankname7|}}}
| 2namedata = {{{2namedata7|}}}
| 3blankname = {{{3blankname7|}}}
| 3namedata = {{{3namedata7|}}}
| 4blankname = {{{4blankname7|}}}
| 4namedata = {{{4namedata7|}}}
| 5blankname = {{{5blankname7|}}}
| 5namedata = {{{5namedata7|}}}
| alongside = {{{alongside7|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from7|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer7|}}} | {{{appointer7}}} | {{{appointed7|}}} }}
| assembly = {{{assembly7|}}}
| assuming = {{{assuming7|}}}
| chancellor = {{{chancellor7|}}}
| co-leader = {{{co-leader7|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM7|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM7|}}} | {{{constituency_AM7}}} | {{{constituency_MP7|}}} }}
| constituency = {{{constituency7|}}}
| convocation = {{{convocation7|}}}
| country = {{{country7|}}}
| deputy = {{{deputy7|}}}
| district = {{{district7|}}}
| firstminister = {{{firstminister7|}}}
| governor-general = {{{governor-general7|}}}
| governor_general = {{{governor_general7|}}}
| governor = {{{governor7|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr7|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state7|}}}
| leader = {{{leader7|}}}
| legislature = {{{legislature7|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor7|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant7|}}}
| minister_from = {{{minister_from7|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader7|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader7|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader7|}}} | {{{majorityleader7}}} | {{{majority_leader7|}}} }}
| majority = {{{majority7|}}}
| minister = {{{minister7|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader7|}}} | {{{minorityleader7}}} | {{{minority_leader7|}}} }}
| monarch = {{{monarch7|}}}
| nominator = {{{nominator7|}}}
| office = {{{office7|}}}
| order = {{{order7|}}}
| parliament = {{{parliament7|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup7|}}}
| predecessor = {{{predecessor7|}}}
| preceding = {{{preceding7|}}}
| preceded = {{{preceded7|}}}
| premier = {{{premier7|}}}
| president = {{{president7|}}}
| primeminister = {{{primeminister7|}}}
| riding = {{{riding7|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly7|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate7|}}}
| state_house = {{{state_house7|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature7|}}}
| state_senate = {{{state_senate7|}}}
| state = {{{state7|}}}
| status = {{{status7|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm7|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice7|}}}
| succeeded = {{{succeeded7|}}}
| succeeding = {{{succeeding7|}}}
| successor = {{{successor7|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach7|}}}
| termlabel = {{{term_label7|{{{termlabel7|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend7|}}}|{{{termend7}}}|{{{term_end7|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart7|}}}|{{{termstart7}}}|{{{term_start7|}}}}}
| term = {{{term7|}}}
| title = {{{title7|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor7|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident7|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier7|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister7|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term7|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname8|}}}
| 1namedata = {{{1namedata8|}}}
| 2blankname = {{{2blankname8|}}}
| 2namedata = {{{2namedata8|}}}
| 3blankname = {{{3blankname8|}}}
| 3namedata = {{{3namedata8|}}}
| 4blankname = {{{4blankname8|}}}
| 4namedata = {{{4namedata8|}}}
| 5blankname = {{{5blankname8|}}}
| 5namedata = {{{5namedata8|}}}
| alongside = {{{alongside8|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from8|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer8|}}} | {{{appointer8}}} | {{{appointed8|}}} }}
| assembly = {{{assembly8|}}}
| assuming = {{{assuming8|}}}
| chancellor = {{{chancellor8|}}}
| co-leader = {{{co-leader8|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM8|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM8|}}} | {{{constituency_AM8}}} | {{{constituency_MP8|}}} }}
| constituency = {{{constituency8|}}}
| convocation = {{{convocation8|}}}
| country = {{{country8|}}}
| deputy = {{{deputy8|}}}
| district = {{{district8|}}}
| firstminister = {{{firstminister8|}}}
| governor-general = {{{governor-general8|}}}
| governor_general = {{{governor_general8|}}}
| governor = {{{governor8|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr8|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state8|}}}
| leader = {{{leader8|}}}
| legislature = {{{legislature8|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor8|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant8|}}}
| minister_from = {{{minister_from8|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader8|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader8|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader8|}}} | {{{majorityleader8}}} | {{{majority_leader8|}}} }}
| majority = {{{majority8|}}}
| minister = {{{minister8|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader8|}}} | {{{minorityleader8}}} | {{{minority_leader8|}}} }}
| monarch = {{{monarch8|}}}
| nominator = {{{nominator8|}}}
| office = {{{office8|}}}
| order = {{{order8|}}}
| parliament = {{{parliament8|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup8|}}}
| predecessor = {{{predecessor8|}}}
| preceding = {{{preceding8|}}}
| preceded = {{{preceded8|}}}
| premier = {{{premier8|}}}
| president = {{{president8|}}}
| primeminister = {{{primeminister8|}}}
| riding = {{{riding8|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly8|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate8|}}}
| state_house = {{{state_house8|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature8|}}}
| state_senate = {{{state_senate8|}}}
| state = {{{state8|}}}
| status = {{{status8|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm8|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice8|}}}
| succeeded = {{{succeeded8|}}}
| succeeding = {{{succeeding8|}}}
| successor = {{{successor8|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach8|}}}
| termlabel = {{{term_label8|{{{termlabel8|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend8|}}}|{{{termend8}}}|{{{term_end8|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart8|}}}|{{{termstart8}}}|{{{term_start8|}}}}}
| term = {{{term8|}}}
| title = {{{title8|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor8|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident8|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier8|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister8|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term8|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname9|}}}
| 1namedata = {{{1namedata9|}}}
| 2blankname = {{{2blankname9|}}}
| 2namedata = {{{2namedata9|}}}
| 3blankname = {{{3blankname9|}}}
| 3namedata = {{{3namedata9|}}}
| 4blankname = {{{4blankname9|}}}
| 4namedata = {{{4namedata9|}}}
| 5blankname = {{{5blankname9|}}}
| 5namedata = {{{5namedata9|}}}
| alongside = {{{alongside9|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from9|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer9|}}} | {{{appointer9}}} | {{{appointed9|}}} }}
| assembly = {{{assembly9|}}}
| assuming = {{{assuming9|}}}
| chancellor = {{{chancellor9|}}}
| co-leader = {{{co-leader9|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM9|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM9|}}} | {{{constituency_AM9}}} | {{{constituency_MP9|}}} }}
| constituency = {{{constituency9|}}}
| convocation = {{{convocation9|}}}
| country = {{{country9|}}}
| deputy = {{{deputy9|}}}
| district = {{{district9|}}}
| firstminister = {{{firstminister9|}}}
| governor-general = {{{governor-general9|}}}
| governor_general = {{{governor_general9|}}}
| governor = {{{governor9|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr9|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state9|}}}
| leader = {{{leader9|}}}
| legislature = {{{legislature9|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor9|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant9|}}}
| minister_from = {{{minister_from9|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader9|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader9|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader9|}}} | {{{majorityleader9}}} | {{{majority_leader9|}}} }}
| majority = {{{majority9|}}}
| minister = {{{minister9|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader9|}}} | {{{minorityleader9}}} | {{{minority_leader9|}}} }}
| monarch = {{{monarch9|}}}
| nominator = {{{nominator9|}}}
| office = {{{office9|}}}
| order = {{{order9|}}}
| parliament = {{{parliament9|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup9|}}}
| predecessor = {{{predecessor9|}}}
| preceding = {{{preceding9|}}}
| preceded = {{{preceded9|}}}
| premier = {{{premier9|}}}
| president = {{{president9|}}}
| primeminister = {{{primeminister9|}}}
| riding = {{{riding9|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly9|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate9|}}}
| state_house = {{{state_house9|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature9|}}}
| state_senate = {{{state_senate9|}}}
| state = {{{state9|}}}
| status = {{{status9|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm9|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice9|}}}
| succeeded = {{{succeeded9|}}}
| succeeding = {{{succeeding9|}}}
| successor = {{{successor9|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach9|}}}
| termlabel = {{{term_label9|{{{termlabel9|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend9|}}}|{{{termend9}}}|{{{term_end9|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart9|}}}|{{{termstart9}}}|{{{term_start9|}}}}}
| term = {{{term9|}}}
| title = {{{title9|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor9|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident9|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier9|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister9|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term9|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname10|}}}
| 1namedata = {{{1namedata10|}}}
| 2blankname = {{{2blankname10|}}}
| 2namedata = {{{2namedata10|}}}
| 3blankname = {{{3blankname10|}}}
| 3namedata = {{{3namedata10|}}}
| 4blankname = {{{4blankname10|}}}
| 4namedata = {{{4namedata10|}}}
| 5blankname = {{{5blankname10|}}}
| 5namedata = {{{5namedata10|}}}
| alongside = {{{alongside10|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from10|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer10|}}} | {{{appointer10}}} | {{{appointed10|}}} }}
| assembly = {{{assembly10|}}}
| assuming = {{{assuming10|}}}
| chancellor = {{{chancellor10|}}}
| co-leader = {{{co-leader10|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM10|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM10|}}} | {{{constituency_AM10}}} | {{{constituency_MP10|}}} }}
| constituency = {{{constituency10|}}}
| convocation = {{{convocation10|}}}
| country = {{{country10|}}}
| deputy = {{{deputy10|}}}
| district = {{{district10|}}}
| firstminister = {{{firstminister10|}}}
| governor-general = {{{governor-general10|}}}
| governor_general = {{{governor_general10|}}}
| governor = {{{governor10|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr10|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state10|}}}
| leader = {{{leader10|}}}
| legislature = {{{legislature10|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor10|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant10|}}}
| minister_from = {{{minister_from10|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader10|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader10|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader10|}}} | {{{majorityleader10}}} | {{{majority_leader10|}}} }}
| majority = {{{majority10|}}}
| minister = {{{minister10|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader10|}}} | {{{minorityleader10}}} | {{{minority_leader10|}}} }}
| monarch = {{{monarch10|}}}
| nominator = {{{nominator10|}}}
| office = {{{office10|}}}
| order = {{{order10|}}}
| parliament = {{{parliament10|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup10|}}}
| predecessor = {{{predecessor10|}}}
| preceding = {{{preceding10|}}}
| preceded = {{{preceded10|}}}
| premier = {{{premier10|}}}
| president = {{{president10|}}}
| primeminister = {{{primeminister10|}}}
| riding = {{{riding10|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly10|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate10|}}}
| state_house = {{{state_house10|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature10|}}}
| state_senate = {{{state_senate10|}}}
| state = {{{state10|}}}
| status = {{{status10|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm10|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice10|}}}
| succeeded = {{{succeeded10|}}}
| succeeding = {{{succeeding10|}}}
| successor = {{{successor10|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach10|}}}
| termlabel = {{{term_label10|{{{termlabel10|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend10|}}}|{{{termend10}}}|{{{term_end10|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart10|}}}|{{{termstart10}}}|{{{term_start10|}}}}}
| term = {{{term10|}}}
| title = {{{title10|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor10|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident10|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier10|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister10|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term10|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname11|}}}
| 1namedata = {{{1namedata11|}}}
| 2blankname = {{{2blankname11|}}}
| 2namedata = {{{2namedata11|}}}
| 3blankname = {{{3blankname11|}}}
| 3namedata = {{{3namedata11|}}}
| 4blankname = {{{4blankname11|}}}
| 4namedata = {{{4namedata11|}}}
| 5blankname = {{{5blankname11|}}}
| 5namedata = {{{5namedata11|}}}
| alongside = {{{alongside11|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from11|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer11|}}} | {{{appointer11}}} | {{{appointed11|}}} }}
| assembly = {{{assembly11|}}}
| assuming = {{{assuming11|}}}
| chancellor = {{{chancellor11|}}}
| co-leader = {{{co-leader11|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM11|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM11|}}} | {{{constituency_AM11}}} | {{{constituency_MP11|}}} }}
| constituency = {{{constituency11|}}}
| convocation = {{{convocation11|}}}
| country = {{{country11|}}}
| deputy = {{{deputy11|}}}
| district = {{{district11|}}}
| firstminister = {{{firstminister11|}}}
| governor-general = {{{governor-general11|}}}
| governor_general = {{{governor_general11|}}}
| governor = {{{governor11|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr11|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state11|}}}
| leader = {{{leader11|}}}
| legislature = {{{legislature11|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor11|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant11|}}}
| minister_from = {{{minister_from11|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader11|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader11|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader11|}}} | {{{majorityleader11}}} | {{{majority_leader11|}}} }}
| majority = {{{majority11|}}}
| minister = {{{minister11|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader11|}}} | {{{minorityleader11}}} | {{{minority_leader11|}}} }}
| monarch = {{{monarch11|}}}
| nominator = {{{nominator11|}}}
| office = {{{office11|}}}
| order = {{{order11|}}}
| parliament = {{{parliament11|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup11|}}}
| predecessor = {{{predecessor11|}}}
| preceding = {{{preceding11|}}}
| preceded = {{{preceded11|}}}
| premier = {{{premier11|}}}
| president = {{{president11|}}}
| primeminister = {{{primeminister11|}}}
| riding = {{{riding11|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly11|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate11|}}}
| state_house = {{{state_house11|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature11|}}}
| state_senate = {{{state_senate11|}}}
| state = {{{state11|}}}
| status = {{{status11|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm11|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice11|}}}
| succeeded = {{{succeeded11|}}}
| succeeding = {{{succeeding11|}}}
| successor = {{{successor11|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach11|}}}
| termlabel = {{{term_label11|{{{termlabel11|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend11|}}}|{{{termend11}}}|{{{term_end11|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart11|}}}|{{{termstart11}}}|{{{term_start11|}}}}}
| term = {{{term11|}}}
| title = {{{title11|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor11|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident11|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier11|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister11|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term11|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname12|}}}
| 1namedata = {{{1namedata12|}}}
| 2blankname = {{{2blankname12|}}}
| 2namedata = {{{2namedata12|}}}
| 3blankname = {{{3blankname12|}}}
| 3namedata = {{{3namedata12|}}}
| 4blankname = {{{4blankname12|}}}
| 4namedata = {{{4namedata12|}}}
| 5blankname = {{{5blankname12|}}}
| 5namedata = {{{5namedata12|}}}
| alongside = {{{alongside12|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from12|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer12|}}} | {{{appointer12}}} | {{{appointed12|}}} }}
| assembly = {{{assembly12|}}}
| assuming = {{{assuming12|}}}
| chancellor = {{{chancellor12|}}}
| co-leader = {{{co-leader12|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM12|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM12|}}} | {{{constituency_AM12}}} | {{{constituency_MP12|}}} }}
| constituency = {{{constituency12|}}}
| convocation = {{{convocation12|}}}
| country = {{{country12|}}}
| deputy = {{{deputy12|}}}
| district = {{{district12|}}}
| firstminister = {{{firstminister12|}}}
| governor-general = {{{governor-general12|}}}
| governor_general = {{{governor_general12|}}}
| governor = {{{governor12|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr12|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state12|}}}
| leader = {{{leader12|}}}
| legislature = {{{legislature12|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor12|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant12|}}}
| minister_from = {{{minister_from12|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader12|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader12|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader12|}}} | {{{majorityleader12}}} | {{{majority_leader12|}}} }}
| majority = {{{majority12|}}}
| minister = {{{minister12|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader12|}}} | {{{minorityleader12}}} | {{{minority_leader12|}}} }}
| monarch = {{{monarch12|}}}
| nominator = {{{nominator12|}}}
| office = {{{office12|}}}
| order = {{{order12|}}}
| parliament = {{{parliament12|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup12|}}}
| predecessor = {{{predecessor12|}}}
| preceding = {{{preceding12|}}}
| preceded = {{{preceded12|}}}
| premier = {{{premier12|}}}
| president = {{{president12|}}}
| primeminister = {{{primeminister12|}}}
| riding = {{{riding12|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly12|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate12|}}}
| state_house = {{{state_house12|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature12|}}}
| state_senate = {{{state_senate12|}}}
| state = {{{state12|}}}
| status = {{{status12|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm12|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice12|}}}
| succeeded = {{{succeeded12|}}}
| succeeding = {{{succeeding12|}}}
| successor = {{{successor12|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach12|}}}
| termlabel = {{{term_label12|{{{termlabel12|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend12|}}}|{{{termend12}}}|{{{term_end12|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart12|}}}|{{{termstart12}}}|{{{term_start12|}}}}}
| term = {{{term12|}}}
| title = {{{title12|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor12|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident12|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier12|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister12|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term12|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname13|}}}
| 1namedata = {{{1namedata13|}}}
| 2blankname = {{{2blankname13|}}}
| 2namedata = {{{2namedata13|}}}
| 3blankname = {{{3blankname13|}}}
| 3namedata = {{{3namedata13|}}}
| 4blankname = {{{4blankname13|}}}
| 4namedata = {{{4namedata13|}}}
| 5blankname = {{{5blankname13|}}}
| 5namedata = {{{5namedata13|}}}
| alongside = {{{alongside13|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from13|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer13|}}} | {{{appointer13}}} | {{{appointed13|}}} }}
| assembly = {{{assembly13|}}}
| assuming = {{{assuming13|}}}
| chancellor = {{{chancellor13|}}}
| co-leader = {{{co-leader13|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM13|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM13|}}} | {{{constituency_AM13}}} | {{{constituency_MP13|}}} }}
| constituency = {{{constituency13|}}}
| convocation = {{{convocation13|}}}
| country = {{{country13|}}}
| deputy = {{{deputy13|}}}
| district = {{{district13|}}}
| firstminister = {{{firstminister13|}}}
| governor-general = {{{governor-general13|}}}
| governor_general = {{{governor_general13|}}}
| governor = {{{governor13|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr13|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state13|}}}
| leader = {{{leader13|}}}
| legislature = {{{legislature13|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor13|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant13|}}}
| minister_from = {{{minister_from13|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader13|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader13|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader13|}}} | {{{majorityleader13}}} | {{{majority_leader13|}}} }}
| majority = {{{majority13|}}}
| minister = {{{minister13|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader13|}}} | {{{minorityleader13}}} | {{{minority_leader13|}}} }}
| monarch = {{{monarch13|}}}
| nominator = {{{nominator13|}}}
| office = {{{office13|}}}
| order = {{{order13|}}}
| parliament = {{{parliament13|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup13|}}}
| predecessor = {{{predecessor13|}}}
| preceding = {{{preceding13|}}}
| preceded = {{{preceded13|}}}
| premier = {{{premier13|}}}
| president = {{{president13|}}}
| primeminister = {{{primeminister13|}}}
| riding = {{{riding13|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly13|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate13|}}}
| state_house = {{{state_house13|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature13|}}}
| state_senate = {{{state_senate13|}}}
| state = {{{state13|}}}
| status = {{{status13|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm13|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice13|}}}
| succeeded = {{{succeeded13|}}}
| succeeding = {{{succeeding13|}}}
| successor = {{{successor13|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach13|}}}
| termlabel = {{{term_label13|{{{termlabel13|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend13|}}}|{{{termend13}}}|{{{term_end13|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart13|}}}|{{{termstart13}}}|{{{term_start13|}}}}}
| term = {{{term13|}}}
| title = {{{title13|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor13|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident13|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier13|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister13|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term13|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname14|}}}
| 1namedata = {{{1namedata14|}}}
| 2blankname = {{{2blankname14|}}}
| 2namedata = {{{2namedata14|}}}
| 3blankname = {{{3blankname14|}}}
| 3namedata = {{{3namedata14|}}}
| 4blankname = {{{4blankname14|}}}
| 4namedata = {{{4namedata14|}}}
| 5blankname = {{{5blankname14|}}}
| 5namedata = {{{5namedata14|}}}
| alongside = {{{alongside14|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from14|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer14|}}} | {{{appointer14}}} | {{{appointed14|}}} }}
| assembly = {{{assembly14|}}}
| assuming = {{{assuming14|}}}
| chancellor = {{{chancellor14|}}}
| co-leader = {{{co-leader14|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM14|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM14|}}} | {{{constituency_AM14}}} | {{{constituency_MP14|}}} }}
| constituency = {{{constituency14|}}}
| convocation = {{{convocation14|}}}
| country = {{{country14|}}}
| deputy = {{{deputy14|}}}
| district = {{{district14|}}}
| firstminister = {{{firstminister14|}}}
| governor-general = {{{governor-general14|}}}
| governor_general = {{{governor_general14|}}}
| governor = {{{governor14|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr14|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state14|}}}
| leader = {{{leader14|}}}
| legislature = {{{legislature14|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor14|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant14|}}}
| minister_from = {{{minister_from14|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader14|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader14|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader14|}}} | {{{majorityleader14}}} | {{{majority_leader14|}}} }}
| majority = {{{majority14|}}}
| minister = {{{minister14|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader14|}}} | {{{minorityleader14}}} | {{{minority_leader14|}}} }}
| monarch = {{{monarch14|}}}
| nominator = {{{nominator14|}}}
| office = {{{office14|}}}
| order = {{{order14|}}}
| parliament = {{{parliament14|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup14|}}}
| predecessor = {{{predecessor14|}}}
| preceding = {{{preceding14|}}}
| preceded = {{{preceded14|}}}
| premier = {{{premier14|}}}
| president = {{{president14|}}}
| primeminister = {{{primeminister14|}}}
| riding = {{{riding14|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly14|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate14|}}}
| state_house = {{{state_house14|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature14|}}}
| state_senate = {{{state_senate14|}}}
| state = {{{state14|}}}
| status = {{{status14|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm14|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice14|}}}
| succeeded = {{{succeeded14|}}}
| succeeding = {{{succeeding14|}}}
| successor = {{{successor14|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach14|}}}
| termlabel = {{{term_label14|{{{termlabel14|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend14|}}}|{{{termend14}}}|{{{term_end14|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart14|}}}|{{{termstart14}}}|{{{term_start14|}}}}}
| term = {{{term14|}}}
| title = {{{title14|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor14|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident14|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier14|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister14|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term14|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname15|}}}
| 1namedata = {{{1namedata15|}}}
| 2blankname = {{{2blankname15|}}}
| 2namedata = {{{2namedata15|}}}
| 3blankname = {{{3blankname15|}}}
| 3namedata = {{{3namedata15|}}}
| 4blankname = {{{4blankname15|}}}
| 4namedata = {{{4namedata15|}}}
| 5blankname = {{{5blankname15|}}}
| 5namedata = {{{5namedata15|}}}
| alongside = {{{alongside15|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from15|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer15|}}} | {{{appointer15}}} | {{{appointed15|}}} }}
| assembly = {{{assembly15|}}}
| assuming = {{{assuming15|}}}
| chancellor = {{{chancellor15|}}}
| co-leader = {{{co-leader15|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM15|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM15|}}} | {{{constituency_AM15}}} | {{{constituency_MP15|}}} }}
| constituency = {{{constituency15|}}}
| convocation = {{{convocation15|}}}
| country = {{{country15|}}}
| deputy = {{{deputy15|}}}
| district = {{{district15|}}}
| firstminister = {{{firstminister15|}}}
| governor-general = {{{governor-general15|}}}
| governor_general = {{{governor_general15|}}}
| governor = {{{governor15|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr15|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state15|}}}
| leader = {{{leader15|}}}
| legislature = {{{legislature15|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor15|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant15|}}}
| minister_from = {{{minister_from15|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader15|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader15|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader15|}}} | {{{majorityleader15}}} | {{{majority_leader15|}}} }}
| majority = {{{majority15|}}}
| minister = {{{minister15|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader15|}}} | {{{minorityleader15}}} | {{{minority_leader15|}}} }}
| monarch = {{{monarch15|}}}
| nominator = {{{nominator15|}}}
| office = {{{office15|}}}
| order = {{{order15|}}}
| parliament = {{{parliament15|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup15|}}}
| predecessor = {{{predecessor15|}}}
| preceding = {{{preceding15|}}}
| preceded = {{{preceded15|}}}
| premier = {{{premier15|}}}
| president = {{{president15|}}}
| primeminister = {{{primeminister15|}}}
| riding = {{{riding15|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly15|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate15|}}}
| state_house = {{{state_house15|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature15|}}}
| state_senate = {{{state_senate15|}}}
| state = {{{state15|}}}
| status = {{{status15|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm15|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice15|}}}
| succeeded = {{{succeeded15|}}}
| succeeding = {{{succeeding15|}}}
| successor = {{{successor15|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach15|}}}
| termlabel = {{{term_label15|{{{termlabel15|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend15|}}}|{{{termend15}}}|{{{term_end15|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart15|}}}|{{{termstart15}}}|{{{term_start15|}}}}}
| term = {{{term15|}}}
| title = {{{title15|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor15|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident15|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier15|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister15|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term15|}}}
}}}}<!--
-->{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||
{{Infobox officeholder/office|color={{#ifeq:{{lc:{{{embed}}}}}|yes|#eee|lavender}}
| 1blankname = {{{1blankname16|}}}
| 1namedata = {{{1namedata16|}}}
| 2blankname = {{{2blankname16|}}}
| 2namedata = {{{2namedata16|}}}
| 3blankname = {{{3blankname16|}}}
| 3namedata = {{{3namedata16|}}}
| 4blankname = {{{4blankname16|}}}
| 4namedata = {{{4namedata16|}}}
| 5blankname = {{{5blankname16|}}}
| 5namedata = {{{5namedata16|}}}
| alongside = {{{alongside16|}}}
| ambassador_from = {{{ambassador_from16|}}}
| appointer = {{#if: {{{appointer16|}}} | {{{appointer16}}} | {{{appointed16|}}} }}
| assembly = {{{assembly16|}}}
| assuming = {{{assuming16|}}}
| chancellor = {{{chancellor16|}}}
| co-leader = {{{co-leader16|}}}
| constituency_{{#if:{{{constituency_AM16|}}}|AM|MP}} = {{#if: {{{constituency_AM16|}}} | {{{constituency_AM16}}} | {{{constituency_MP16|}}} }}
| constituency = {{{constituency16|}}}
| convocation = {{{convocation16|}}}
| country = {{{country16|}}}
| deputy = {{{deputy16|}}}
| district = {{{district16|}}}
| firstminister = {{{firstminister16|}}}
| governor-general = {{{governor-general16|}}}
| governor_general = {{{governor_general16|}}}
| governor = {{{governor16|}}}
| jr/sr = {{{jr/sr16|}}}
| jr/sr and state = {{{jr/sr and state16|}}}
| leader = {{{leader16|}}}
| legislature = {{{legislature16|}}}
| lieutenant_governor = {{{lieutenant_governor16|}}}
| lieutenant = {{{lieutenant16|}}}
| minister_from = {{{minister_from16|}}}
| minority_floor_leader = {{{minority_floor_leader16|}}}
| majority_floor_leader = {{{majority_floor_leader16|}}}
| majority_leader = {{#if: {{{majorityleader16|}}} | {{{majorityleader16}}} | {{{majority_leader16|}}} }}
| majority = {{{majority16|}}}
| minister = {{{minister16|}}}
| minority_leader = {{#if: {{{minorityleader16|}}} | {{{minorityleader16}}} | {{{minority_leader16|}}} }}
| monarch = {{{monarch16|}}}
| nominator = {{{nominator16|}}}
| office = {{{office16|}}}
| order = {{{order16|}}}
| parliament = {{{parliament16|}}}
| parliamentarygroup = {{{parliamentarygroup16|}}}
| predecessor = {{{predecessor16|}}}
| preceding = {{{preceding16|}}}
| preceded = {{{preceded16|}}}
| premier = {{{premier16|}}}
| president = {{{president16|}}}
| primeminister = {{{primeminister16|}}}
| riding = {{{riding16|}}}
| state_assembly = {{{state_assembly16|}}}
| state_delegate = {{{state_delegate16|}}}
| state_house = {{{state_house16|}}}
| state_legislature = {{{state_legislature16|}}}
| state_senate = {{{state_senate16|}}}
| state = {{{state16|}}}
| status = {{{status16|}}}
| subterm = {{nobold|{{{subterm16|}}}}}
| suboffice = {{{suboffice16|}}}
| succeeded = {{{succeeded16|}}}
| succeeding = {{{succeeding16|}}}
| successor = {{{successor16|}}}
| taoiseach = {{{taoiseach16|}}}
| termlabel = {{{term_label16|{{{termlabel16|In office}}}}}}
| termend = {{#if:{{{termend16|}}}|{{{termend16}}}|{{{term_end16|}}}}}
| termstart = {{#if:{{{termstart16|}}}|{{{termstart16}}}|{{{term_start16|}}}}}
| term = {{{term16|}}}
| title = {{{title16|}}}
| vicegovernor = {{{vicegovernor16|}}}
| vicepresident = {{{vicepresident16|}}}
| vicepremier = {{{vicepremier16|}}}
| viceprimeminister = {{{viceprimeminister16|}}}
| party = {{{party|}}}
| prior_term = {{{prior_term16|}}}
}}}}
| data2 = {{{module0|}}}
<!----------Personal data---------->
| header3 = {{#if:{{{pronunciation|}}}{{{birth_name|{{{birthname|}}}}}}{{{birth_date|}}}{{{birth_place|}}}{{{death_date|}}}{{{death_place|}}}{{{resting_place|{{{restingplace|}}}}}}{{{resting_place_coordinates|{{{restingplacecoordinates|}}}}}}{{{citizenship|}}}{{{nationality|}}}{{{party|}}}{{{otherparty|}}}{{{spouse|}}}{{{spouses|}}}{{{partner|}}}{{{relations|}}}{{{children|}}}{{{parents|}}}{{{mother|}}}{{{father|}}}{{{relatives|}}}{{{residence|}}}{{{education|}}}{{{alma_mater|}}}{{{occupation|}}}{{{profession|}}}{{{known_for|}}}{{{salary|}}}{{{cabinet|}}}{{{committees|}}}{{{portfolio|}}}{{{awards|}}}{{{data1|}}}{{{data2|}}}{{{data3|}}}{{{data4|}}}{{{data5|}}}|Personal details}}
| label4 = Pronunciation
| data4 = {{{pronunciation|}}}
| label5 = Born
| data5 = {{br separated entries
|1 = {{#if:{{{birth_name|{{{birthname|}}}}}}|<div style="display:inline" class="nickname">{{{birth_name|{{{birthname}}}}}}</div>}}
|2 = {{{birth_date|}}}
|3 = {{{birth_place|}}}
}}
| label6 = Died
| data6 = {{br separated entries|{{{death_date|}}}|{{{death_place|}}}}}
| label7 = {{#ifexpr: {{strfind short|
{{{death_cause|}}}|Assassination}}
| Manner | Cause }} of death
| data7 = {{{death_cause|}}}
| label8 = Resting place
| class8 = label
| data8 = {{br separated entries|{{{resting_place|{{{restingplace|}}}}}}|{{{resting_place_coordinates|{{{restingplacecoordinates|}}}}}}}}
| label9 = Citizenship
| data9 = {{{citizenship|}}}
| label10 = Nationality
| data10 = {{#switch:{{Delink|{{{nationality|}}}}}
| {{#ifeq:{{Country2nationality|{{Find country|{{Delink|{{{birth_place|}}}}}}}}}|{{Delink|{{{nationality|}}}}}|{{Delink|{{{nationality|}}}}}}} =
| {{#ifeq:{{Find country|{{{birth_place|}}}}}|England|British}} =
| #default = {{{nationality|}}} }}
| label11 = Political party
| data11 = {{#switch:{{{party|}}}
| =
| [[United States Democratic Party|Democrat]]
| [[Democratic Party (United States)|Democratic]]
| [[Democratic Party (United States)|Democrat]] = [[Democratic Party (United States)|Democratic]]
| [[Republican Party (United States)|Republican]]
| [[United States Republican Party]]
| [[United States Republican Party|Republican]]
| [[Republican Party (United States)|Republican Party]] = [[Republican Party (United States)|Republican]]
| [[Conservative Party (UK)|Conservative Party]]
| [[Conservative Party (UK)|Conservative]] = [[Conservative Party (UK)|Conservative]]
| [[Labour Party (UK)|Labour Party]]
| [[Labour Party (UK)|Labour]] = [[Labour Party (UK)|Labour]]
| [[Conservative Party of Canada|Conservative Party]]
| [[Conservative Party of Canada|Conservative]] = [[Conservative Party of Canada|Conservative]]
| [[Liberal Party of Canada|Liberal Party]]
| [[Liberal Party of Canada|Liberal]] = [[Liberal Party of Canada|Liberal]]
| KMT
| Kuomintang
| [[KMT]]
| [[Kuomintang|KMT]]
| [[Kuomintang]]
| Kuomintang (KMT)
| [[Kuomintang]] (KMT)
| {{KMT}} (KMT)
| {{KMT}} = [[Kuomintang]]
| DPP
| [[Democratic Progressive Party|DPP]]
| [[Democratic Progressive Party]]
| {{DPP}} = [[Democratic Progressive Party]]
| #default = {{{party|}}} }}
| label12 = Other political<br />affiliations
| data12 = {{{otherparty|}}}
| label13 = Height
| data13 = {{#if:{{{height|}}}|{{infobox person/height|{{{height|}}}}}}}
| label14 = Spouse{{#if:{{{spouses|}}}|s|{{Pluralize from text|{{{spouse|{{{spouse(s)|}}}}}}|likely=(s)|plural=s}}}}
| data14 = {{{spouse|{{{spouses|{{{spouse(s)|}}}}}}}}}
| label15 = Domestic partner{{Pluralize from text|{{{partner|}}}|likely=(s)|plural=s}}
| data15 = {{{partner|}}}
| label16 = Relations
| data16 = {{{relations|}}}
| label17 = Children
| data17 = {{{children|}}}
| label18 = Parent{{#if:{{{parents|}}}|{{Pluralize from text|{{{parents|}}}|likely=(s)|plural=s}}|<!--
-->{{#ifexpr:{{count|{{{father|}}}|{{{mother|}}}}} > 1|s}}}}
| data18 = {{#if:{{{parents|}}}|{{{parents}}}|{{Unbulleted list|{{#if:{{{father|}}}|{{{father}}} (father)}}|{{#if:{{{mother|}}}|{{{mother}}} (mother)}}}}}}
| label19 = Relatives
| data19 = {{{relatives|}}}
| label20 = Residence{{Pluralize from text|{{{residence|}}}|likely=(s)|plural=s}}
| class20 = {{#if:{{{death_date|}}}{{{death_place|}}}||label}}
| data20 = {{{residence|}}}
| label21 = Education
| data21 = {{{education|}}}
| label22 = [[Alma mater]]
| data22 = {{{alma_mater|}}}
| label23 = Occupation
| data23 = {{{occupation|}}}
| label24 = Profession
| data24 = {{{profession|}}}
| label25 = Known for
| data25 = {{{known_for|}}}
| label26 = Salary
| data26 = {{{salary|}}}
| label27 = Cabinet
| data27 = {{{cabinet|}}}
| label28 = Committees
| data28 = {{{committees|}}}
| label29 = Portfolio
| data29 = {{{portfolio|}}}
| label30 = {{#if:{{{mawards|}}}|Civilian awards|Awards}}
| data30 = {{{awards|}}}
| label31 = {{{blank1}}}
| data31 = {{{data1|}}}
| label32 = {{{blank2}}}
| data32 = {{{data2|}}}
| label33 = {{{blank3}}}
| data33 = {{{data3|}}}
| label34 = {{{blank4}}}
| data34 = {{{data4|}}}
| label35 = {{{blank5}}}
| data35 = {{{data5|}}}
| label36 = Signature
| data36 = {{#if:{{{signature|}}}|[[File:{{{signature}}}|{{#if:{{{signature_size|}}}|{{{signature_size}}}|128x80px}}|alt={{{signature_alt|}}}|{{PAGENAME}}'s signature]]}}
| label37 = Website
| data37 = {{{website|}}}
| label38 = Nickname{{Pluralize from text|{{{nickname|}}}|likely=(s)|plural=s}}
| data38 = {{{nickname|}}}
| header39 = {{#if:{{{allegiance|}}}{{{branch|}}}{{{serviceyears|}}}{{{rank|}}}{{{unit|}}}{{{commands|}}}{{{battles|}}}{{{military_blank1|}}}|Military service}}
| label40 = Allegiance
| data40 = {{{allegiance|}}}
| label41 = {{#if:{{{branch_label|}}}|{{{branch_label|}}}|Branch/service}}
| data41 = {{{branch|}}}
| label42 = {{#if:{{{serviceyears_label|}}}|{{{serviceyears_label|}}}|Years of service}}
| data42 = {{{serviceyears|}}}
| label43 = {{#if:{{{rank_label|}}}|{{{rank_label|}}}|Rank}}
| data43 = {{{rank|}}}
| label44 = {{#if:{{{unit_label|}}}|{{{unit_label|}}}|Unit}}
| data44 = {{{unit|}}}
| label45 = Commands
| data45 = {{{commands|}}}
| label46 = {{#if:{{{battles_label|}}}|{{{battles_label|}}}|Battles/wars}}
| data46 = {{{battles|}}}
| label47 = {{#if:{{{awards|}}}|Military awards|Awards}}
| data47 = {{{mawards|}}}
| label48 = {{{military_blank1}}}
| data48 = {{{military_data1|}}}
| label49 = {{{military_blank2}}}
| data49 = {{{military_data2|}}}
| label50 = {{{military_blank3}}}
| data50 = {{{military_data3|}}}
| label51 = {{{military_blank4}}}
| data51 = {{{military_data4|}}}
| label52 = {{{military_blank5}}}
| data52 = {{{military_data5|}}}
| data53 = {{{module|}}}
| data54 = {{{module2|}}}
| data55 = {{{module3|}}}
| data56 = {{{module4|}}}
| data57 = {{{module5|}}}
| data58 = {{{footnotes|}}}
| belowstyle = border-top: 1px solid right; font-size: 95%
| below = <div>{{#if:{{{date|}}}| As of {{{date}}}{{#if:{{{year|}}}|, {{{year}}}}}}}</div>{{#if:{{{source|}}}|Source: [{{{source}}}]}}
}}{{#if:{{{pronunciation|}}}|{{#ifeq:{{{nocat|{{{demo|{{#ifeq:{{{categories|}}}|no|yes}}}}}}}}|yes||[[Category:Biography template using pronunciation]]}}
}}{{#if:{{{1blankname0|}}}{{{1namedata0|}}}{{{2blankname0|}}}{{{2namedata0|}}}{{{3blankname0|}}}{{{3namedata0|}}}{{{4blankname0|}}}{{{4namedata0|}}}{{{5blankname0|}}}{{{5namedata0|}}}{{{alongside0|}}}{{{ambassador_from0|}}}{{{appointer0|}}}{{{assembly0|}}}{{{assuming0|}}}{{{chancellor0|}}}{{{co-leader0|}}}{{{constituency_AM0|}}}{{{constituency0|}}}{{{country0|}}}{{{deputy0|}}}{{{district0|}}}{{{firstminister0|}}}{{{governor-general0|}}}{{{governor0|}}}{{{jr/sr0|}}}{{{jr/sr and state0|}}}{{{leader0|}}}{{{legislature0|}}}{{{lieutenant_governor0|}}}{{{lieutenant0|}}}{{{minister_from0|}}}{{{minority_floor_leader0|}}}{{{majority_floor_leader0|}}}{{{majorityleader0|}}}{{{majority0|}}}{{{minister0|}}}{{{minorityleader0|}}}{{{monarch0|}}}{{{nominator0|}}}{{{office0|}}}{{{order0|}}}{{{parliament0|}}}{{{predecessor0|}}}{{{preceding0|}}}{{{preceded0|}}}{{{premier0|}}}{{{president0|}}}{{{primeminister0|}}}{{{riding0|}}}{{{state_assembly0|}}}{{{state_delegate0|}}}{{{state_house0|}}}{{{state_legislature0|}}}{{{state_senate0|}}}{{{state0|}}}{{{suboffice0|}}}{{{subterm0|}}}{{{succeeded0|}}}{{{succeeding0|}}}{{{successor0|}}}{{{taoiseach0|}}}{{{termend0|}}}{{{termstart0|}}}{{{term0|}}}{{{title0|}}}{{{vicegovernor0|}}}{{{vicepresident0|}}}{{{vicepremier0|}}}{{{viceprimeminister0|}}}{{{prior_term0|}}}{{{appointe0|}}}{{{constituency_0|}}}|{{#ifeq:{{{nocat|{{{demo|{{#ifeq:{{{categories|}}}|no|yes}}}}}}}}|yes||[[Category:Pages using infobox officeholder with office0]]}}
}}{{#if:{{{speaker|}}}|{{#if:{{{nominee|}}}{{{candidate|}}}||{{#ifeq:{{{nocat|{{{demo|{{#ifeq:{{{categories|}}}|no|yes}}}}}}}}|yes||[[Category:Pages using infobox officeholder with speaker]]}}}}
}}{{#invoke:Check for unknown parameters|check|unknown={{main other|{{#ifeq:{{{nocat|{{{demo|{{#ifeq:{{{categories|}}}|no|yes}}}}}}}}|yes||[[Category:Pages using infobox officeholder with unknown parameters|_VALUE_{{PAGENAME}}]]}}}}|preview=Page using [[Template:Infobox officeholder]] with unknown parameter "_VALUE_"|ignoreblank=y| regexp1 = 1blankname[%d]* | regexp2 = 1namedata[%d]* | regexp3 = 2blankname[%d]* | regexp4 = 2namedata[%d]* | regexp5 = 3blankname[%d]* | regexp6 = 3namedata[%d]* | regexp7 = 4blankname[%d]* | regexp8 = 4namedata[%d]* | regexp9 = 5blankname[%d]* | regexp10 = 5namedata[%d]* | allegiance | alma_mater | regexp11 = alongside[%d]* | alt | regexp12 = ambassador_from[%d]* | regexp13 = appointed[%d]* | regexp14 = appointer[%d]* | regexp15 = assembly[%d]* | awards | battles | battles_label | birth_date | birth_name | birth_place | birthname | regexp16 = blank[%d]* | bodyclass | branch | branch_label | cabinet | candidate | caption | categories | regexp17 = chancellor[%d]* | children | citizenship | regexp18 = co%-leader[%d]* | commands | committees | regexp19 = constituency[%d]* | regexp20 = constituency_AM[%d]* | regexp21 = constituency_MP[%d]* | regexp22 = convocation[%d]* | regexp23 = country[%d]* | regexp24 = data[%d]* | date | death_cause | death_date | death_place | demo | regexp25 = deputy[%d]* | regexp26 = district[%d]* | education | election_date | embed | father | regexp28 = firstminister[%d]* | footnotes | regexp29 = governor[%d]* | regexp30 = governor_general[%d]* | regexp31 = governor%-general[%d]* | height | honorific_prefix | honorific-prefix | honorific_suffix | honorific-suffix | image | image name | image_name_alt | image_size | imagesize | image_upright | incumbent | regexp32 = jr/sr[%d]* | regexp33 = jr/sr and state[%d]* | known_for | regexp34 = leader[%d]* | regexp35 = legislature[%d]* | regexp36 = lieutenant[%d]* | regexp37 = lieutenant_governor[%d]* | mainwidth | regexp38 = majority[%d]* | regexp39 = majority_floor_leader[%d]* | regexp40 = majority_leader[%d]* | regexp41 = majorityleader[%d]* | mawards | regexp42 = military_blank[%d]* | regexp43 = military_data[%d]* | regexp44 = minister[%d]* | regexp45 = minister_from[%d]* | regexp46 = minority_floor_leader[%d]* | regexp47 = minority_leader[%d]* | regexp48 = minorityleader[%d]* | regexp49 = module[%d]* | regexp50 = monarch[%d]* | mother | name | nationality | native_name | native_name_lang | nickname | nocat | regexp51 = nominator[%d]* | nominee | occupation | regexp52 = office[%d]* | opponent | regexp53 = order[%d]* | otherparty | parents | regexp54 = parliament[%d]* | regexp55 = parliamentarygroup[%d]* | partner | party | party_election | portfolio | regexp56 = preceded[%d]* | regexp57 = preceding[%d]* | regexp58 = predecessor[%d]* | regexp59 = premier[%d]* | regexp60 = president[%d]* | regexp61 = primeminister[%d]* | regexp62 = prior_term[%d]* | profession | pronunciation | rank | rank_label | relations | relatives | residence | resting_place | resting_place_coordinates | restingplace | restingplacecoordinates | regexp63 = riding[%d]* | runningmate | salary | serviceyears | serviceyears_label | signature | signature_alt | signature_size | smallimage | smallimage_alt | source | speaker | speaker_office | spouse | spouses | regexp64 = state[%d]* | regexp65 = state_assembly[%d]* | regexp66 = state_delegate[%d]* | regexp67 = state_house[%d]* | regexp68 = state_legislature[%d]* | regexp69 = state_senate[%d]* | regexp70 = status[%d]* | regexp71 = suboffice[%d]* | regexp72 = subterm[%d]* | regexp73 = succeeded[%d]* | regexp74 = succeeding[%d]* | regexp75 = successor[%d]* | regexp76 = taoiseach[%d]* | regexp77 = term[%d]* | regexp78 = term_end[%d]* | regexp79 = term_label[%d]* | regexp80 = term_start[%d]* | regexp81 = termend[%d]* | regexp82 = termlabel[%d]* | regexp83 = termstart[%d]* | regexp84 = title[%d]* | unit | unit_label | regexp85 = vicegovernor[%d]* | regexp86 = vicepremier[%d]* | regexp87 = vicepresident[%d]* | regexp88 = viceprimeminister[%d]* | regexp89 = assuming[%d]* | website | width | year }}<noinclude>
{{Documentation}}
</noinclude>
qzh9ro9ciex1my7mh2psfhf1kdj0io9
Module:Find country
828
1198
7402
2023-04-24T17:00:18Z
Abazizfahad
127
Created page with "--[[ v1.00 Test the string against the list of countries/continents. Return the first word which matches a country/continent name ... unless the "match=" parameter specifies a different match. If there is no match, then return an empty string ... unless the "nomatch" parameter specifies something different ]] local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs local p = {} -- config local nomatch = "" local matchnum = 1 local countryList = {..."
Scribunto
text/plain
--[[ v1.00
Test the string against the list of countries/continents.
Return the first word which matches a country/continent name ...
unless the "match=" parameter specifies a different match.
If there is no match, then return an empty string ... unless
the "nomatch" parameter specifies something different
]]
local getArgs = require('Module:Arguments').getArgs
local p = {}
-- config
local nomatch = ""
local matchnum = 1
local countryList = {
'South Africa',
'the Central African Republic',
'Central African Republic',
'Africa',
'Antarctica',
'Central Asia',
'South Asia',
'South East Asia',
'Southeast Asia',
'Asia',
'the Caribbean',
'Caribbean',
'Eurasia',
'Europe',
'the Middle East',
'Middle East',
'Central America',
'North America',
'South America',
'Oceania',
'the Americas',
'Afghanistan',
'Albania',
'Algeria',
'American Samoa',
'Andorra',
'Angola',
'Anguilla',
'Antigua and Barbuda',
'Argentina',
'Armenia',
'Aruba',
'Australia',
'the Austrian Empire',
'Austrian Empire',
'Austria-Hungary',
'Austria',
'Azerbaijan',
'the Bahamas',
'Bahamas',
'Bahrain',
'Bangladesh',
'Barbados',
'Belarus',
'Belgium',
'Belize',
'Benin',
'Bermuda',
'Bhutan',
'Bolivia',
'Bosnia and Herzegovina',
'Botswana',
'Brazil',
'Brunei Darussalam',
'Brunei',
'Bulgaria',
'Burkina Faso',
'Burundi',
'Cambodia',
'Cameroon',
'Canada',
'Cape Verde',
'the Cayman Islands',
'Cayman Islands',
'Chad',
'Chile',
"the People's Republic of China",
"People's Republic of China",
'China PR',
'PR China',
'China',
'Colombia',
'Comoros',
'the Republic of the Congo',
'the Democratic Republic of the Congo',
'Democratic Republic of the Congo',
'Congo DR',
'DR Congo',
'DRC',
'the Congo',
'Congo',
'Cook Islands',
'Costa Rica',
'Croatia',
'Cuba',
'Curaçao',
'Curacao',
'Cyprus',
'the Czech Republic',
'Czech Republic',
'Czechia',
'Denmark',
'Djibouti',
'the Dominican Republic',
'Dominican Republic',
'Dominica',
'East Timor',
'Timor-Leste',
'Ecuador',
'Egypt',
'El Salvador',
'England',
'Eritrea',
'Estonia',
'Eswatini',
'Ethiopia',
'the Falkland Islands',
'Falkland Islands',
'the Faroe Islands',
'Faroe Islands',
'Fiji',
'Finland',
'France',
'Gabon',
'the Gambia',
'Gambia',
'Georgia',
'Germany',
'Ghana',
'Gibraltar',
'Great Britain',
'Britain',
'Greece',
'Grenada',
'Guam',
'Guatemala',
'Papua New Guinea',
'Equatorial Guinea',
'Guinea-Bissau',
'Guinea',
'Guyana',
'Haiti',
'Honduras',
'Hong Kong',
'Hungary',
'Iceland',
'India',
'Indonesia',
'Iran',
'Iraq',
'Northern Ireland',
'the Republic of Ireland',
'Republic of Ireland',
'Ireland',
'Israel',
'Italy',
'Ivory Coast',
"Côte d'Ivoire",
'Jamaica',
'Japan',
'Jordan',
'Kazakhstan',
'Kenya',
'Kiribati',
'Kosovo',
'the Republic of Kosovo',
'Republic of Kosovo',
'Kuwait',
'Kyrgyzstan',
'the Kyrgyz Republic',
'Kyrgyz Republic',
"the Lao People's Democratic Republic",
"Lao People's Democratic Republic",
'Laos',
'Latvia',
'Lebanon',
'Lesotho',
'Liberia',
'Libya',
'Liechtenstein',
'Lithuania',
'Luxembourg',
'Macau',
'the Republic of Macedonia',
'Republic of Macedonia',
'North Macedonia',
'Macedonia',
'Madagascar',
'Malawi',
'Malaysia',
'the Maldives',
'Maldives',
'Mali',
'Malta',
'the Marshall Islands',
'Marshall Islands',
'Mauritania',
'Mauritius',
'Mexico',
'the Federated States of Micronesia',
'Federated States of Micronesia',
'Micronesia',
'FSM',
'Moldova',
'Monaco',
'Mongolia',
'Montenegro',
'Montserrat',
'Morocco',
'Mozambique',
'Myanmar',
'Namibia',
'Nauru',
'Nepal',
'the Netherlands',
'Netherlands',
'New Caledonia',
'New Zealand',
'Nicaragua',
'Nigeria',
'Niger',
'North Korea',
"the People's Democratic Republic of Korea",
"the Democratic People's Republic of Korea",
"Democratic People's Republic of Korea",
"People's Democratic Republic of Korea",
'DPR Korea',
'Korea DPR',
'Norway',
'Oman',
'the Ottoman Empire',
'Ottoman Empire',
'Ottoman Egypt',
'Pakistan',
'Palau',
'Mandatory Palestine',
'Palestine',
'the Palestinian territories',
'Palestinian territories',
'Panama',
'Paraguay',
'Peru',
'the Philippines',
'Philippines',
'Poland',
'Portugal',
'Puerto Rico',
'the Spanish Virgin Islands',
'Spanish Virgin Islands',
'Qatar',
'Romania',
'the Russian Empire',
'Russian Empire',
'the Russian Federation',
'Russian Federation',
'Russia',
'Rwanda',
'Saint Kitts and Nevis',
'Saint Lucia',
'Saint Vincent and the Grenadines',
'Western Samoa',
'Samoa',
'San Marino',
'São Tomé and Príncipe',
'São Tomé and Príncipe',
'Sao Tome and Principe',
'Saudi Arabia',
'Scotland',
'Senegal',
'Serbia',
'Seychelles',
'Sierra Leone',
'Singapore',
'Slovakia',
'Slovenia',
'the Solomon Islands',
'Solomon Islands',
'Somalia',
'South Korea',
'the Republic of Korea',
'Korea Republic',
'South Sudan',
'Sudan',
'Spain',
'Sri Lanka',
'Suriname',
'Swaziland',
'Sweden',
'Switzerland',
'Syria',
'Tahiti',
'the Republic of China',
'Republic of China',
'Taiwan',
'Tajikistan',
'Tanzania',
'Thailand',
'Togo',
'Tonga',
'Trinidad and Tobago',
'Trinidad',
'Tobago',
'Tunisia',
'Turkey',
'Turkmenistan',
'Turks and Caicos Islands',
'Tuvalu',
'Uganda',
'Ukraine',
'the United Arab Emirates',
'the UAE',
'the U.A.E.',
'United Arab Emirates',
'UAE',
'U.A.E.',
'the United Kingdom',
'United Kingdom',
'the UK',
'the U.K.',
'UK',
'U.K.',
'the United States of America',
'the United States',
'the USA',
'the U.S.A.',
'United States of America',
'United States',
'US',
'U.S.',
'USA',
'U.S.A.',
'America',
'Uruguay',
'Uzbekistan',
'Vanuatu',
'Venezuela',
'Vietnam',
'the British Virgin Islands',
'British Virgin Islands',
'UK Virgin Islands',
'U.K. Virgin Islands',
'the United States Virgin Islands',
'the US Virgin Islands',
'the U.S. Virgin Islands',
'United States Virgin Islands',
'US Virgin Islands',
'U.S. Virgin Islands',
'the Virgin Islands',
'Virgin Islands',
'Wales',
'Yemen',
'Zambia',
'Zimbabwe',
'Find country/testcases'
}
-- returns the name of a country that is found in the string
-- ... or an empty string if there is no match
function findcountryinstring(str)
nMatches = 0
myMatches ={}
str=" " .. str:gsub("^%s*(.-)%s*$", "%1") .. " "
-- check agaist each country
-- if there is a match, then return that country
for i, thiscountry in ipairs(countryList) do
if mw.ustring.find(str, thiscountry) then
nMatches = nMatches + 1
myMatches[nMatches] = thiscountry
end
end
if (nMatches == 0) then
-- none of the title words matches a whole country
return nomatch
end
if ((matchnum >= 1) and (matchnum <= nMatches)) then
return myMatches[matchnum]
end
if (matchnum < 0) then
matchnum = matchnum + 1 -- so that -1 is the last match etc
if ((matchnum + nMatches) >= 1) then
return myMatches[matchnum + nMatches]
end
end
-- if we get here, we have not found a match at the position specified by "matchnum"
return nomatch
end
function p.main(frame)
local args = getArgs(frame)
return p._main(args)
end
function p._main(args)
if (args['nomatch'] ~= nil) then
nomatch = args['nomatch']
end
-- by default, we return the first match
-- but the optional "C" paarmeter sets the "matchnum" variable, which
-- * for a positive matchnum "n", returns the nth match if it exists
-- * for a positive matchnum "n", returns (if it exists) the nth match
-- counting backwards from the end.
-- So "match=-1" returns the last match
-- and "match=-3" returns the 3rd-last match
if (args['match'] ~= nil) then
matchnum = tonumber(args['match'])
if ((matchnum == nil) or (matchnum == 0)) then
matchnum = 1
end
end
-- by default, we use the current page
-- but if the "string=" parameters is supplied, we use that
-- so we try the parameter first
thispagename = nil
if ((args['string'] ~= nil) and (args['string'] ~= "")) then
-- we have a non-empty "string" parameter, so we use it
thisstring = args['string']
else
-- get the page title
thispage = mw.title.getCurrentTitle()
thisstring = thispage.text;
end
-- now check the pagename to try to find a country
result = findcountryinstring(thisstring)
if (result == "") then
return nomatch
end
return result
end
return p
mkznkqj59mobs198rtdxfhol49hgkys
Nhwɛdo:Birth date and age
10
1199
7403
2023-04-24T17:02:25Z
Abazizfahad
127
Created page with "<includeonly>{{{{{♥|safesubst:}}}#invoke:age|birth_date_and_age}}{{#invoke:Check for unknown parameters|check|ignoreblank=y|preview=Page using [[Template:Birth date and age]] with unknown parameter "_VALUE_"|unknown={{main other|[[Category:Pages using birth date and age template with unknown parameters|_VALUE_{{PAGENAME}}]]}}|1|2|3|day|month|year|df|mf}}{{#ifeq: {{NAMESPACENUMBER}} | 0 | {{#if: {{#invoke:wd|label|raw}} | {{#if: {{#invoke:String|match|{{#invoke:wd|pro..."
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{{{{♥|safesubst:}}}#invoke:age|birth_date_and_age}}{{#invoke:Check for unknown parameters|check|ignoreblank=y|preview=Page using [[Template:Birth date and age]] with unknown parameter "_VALUE_"|unknown={{main other|[[Category:Pages using birth date and age template with unknown parameters|_VALUE_{{PAGENAME}}]]}}|1|2|3|day|month|year|df|mf}}{{#ifeq: {{NAMESPACENUMBER}} | 0
| {{#if: {{#invoke:wd|label|raw}}
| {{#if: {{#invoke:String|match|{{#invoke:wd|properties|raw|P31}},|Q5,|1|1|true|}}
| {{#if: {{#invoke:wd|properties|raw|P569}}
|
| [[Category:Date of birth not in Wikidata]]
}}
}}
| [[Category:Articles without Wikidata item]]
}}
}}</includeonly><noinclude>{{documentation}}</noinclude>
a0pyxjpy9sf2d4e6jiwi9hktjdnwilq
Nhwɛdo:Both
10
1200
7404
2023-04-24T17:05:40Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{SAFESUBST:<noinclude />#if:{{{1|}}}|{{SAFESUBST:<noinclude />#if:{{{2|}}}|1}}}}<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{SAFESUBST:<noinclude />#if:{{{1|}}}|{{SAFESUBST:<noinclude />#if:{{{2|}}}|1}}}}<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
a92g9dgn74wuyygsul02g6cnq29em4t
Module:Age
828
1201
7405
2023-04-24T17:07:26Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- Implement various "age of" and other date-related templates. local mtext = { -- Message and other text that should be localized. -- Also need to localize text in table names in function dateDifference. ['mt-bad-param1'] = 'Invalid parameter $1', ['mt-bad-param2'] = 'Parameter $1=$2 is invalid', ['mt-bad-show'] = 'Parameter show=$1 is not supported here', ['mt-cannot-add'] = 'Cannot add "$1"', ['mt-conflicting-s..."
Scribunto
text/plain
-- Implement various "age of" and other date-related templates.
local mtext = {
-- Message and other text that should be localized.
-- Also need to localize text in table names in function dateDifference.
['mt-bad-param1'] = 'Invalid parameter $1',
['mt-bad-param2'] = 'Parameter $1=$2 is invalid',
['mt-bad-show'] = 'Parameter show=$1 is not supported here',
['mt-cannot-add'] = 'Cannot add "$1"',
['mt-conflicting-show'] = 'Parameter show=$1 conflicts with round=$2',
['mt-date-wrong-order'] = 'The second date must be later in time than the first date',
['mt-dd-future'] = 'Death date (first date) must not be in the future',
['mt-dd-wrong-order'] = 'Death date (first date) must be later in time than the birth date (second date)',
['mt-invalid-bd-age'] = 'Invalid birth date for calculating age',
['mt-invalid-dates-age'] = 'Invalid dates for calculating age',
['mt-invalid-end'] = 'Invalid end date in second parameter',
['mt-invalid-start'] = 'Invalid start date in first parameter',
['mt-need-jdn'] = 'Need valid Julian date number',
['mt-need-valid-bd'] = 'Need valid birth date: year, month, day',
['mt-need-valid-bd2'] = 'Need valid birth date (second date): year, month, day',
['mt-need-valid-date'] = 'Need valid date',
['mt-need-valid-dd'] = 'Need valid death date (first date): year, month, day',
['mt-need-valid-ymd'] = 'Need valid year, month, day',
['mt-need-valid-ymd-current'] = 'Need valid year|month|day or "currentdate"',
['mt-need-valid-ymd2'] = 'Second date should be year, month, day',
['mt-template-bad-name'] = 'The specified template name is not valid',
['mt-template-x'] = 'The template invoking this must have "|template=x" where x is the wanted operation',
['txt-and'] = ' and ',
['txt-or'] = ' or ',
['txt-category'] = 'Category:Age error',
['txt-comma-and'] = ', and ',
['txt-error'] = 'Error: ',
['txt-format-default'] = 'mf', -- 'df' (day first = dmy) or 'mf' (month first = mdy)
['txt-module-convertnumeric'] = 'Module:ConvertNumeric',
['txt-module-date'] = 'Module:Date',
['txt-sandbox'] = 'sandbox',
['txt-bda'] = '<span style="display:none"> (<span class="bday">$1</span>) </span>$2<span class="noprint ForceAgeToShow"> (age $3)</span>',
['txt-dda'] = '$2<span style="display:none">($1)</span> (aged $3)',
['txt-bda-disp'] = 'disp_raw', -- disp_raw → age is a number only; disp_age → age is a number and unit (normally years but months or days if very young)
['txt-dda-disp'] = 'disp_raw',
['txt-dmy'] = '%-d %B %-Y',
['txt-mdy'] = '%B %-d, %-Y',
}
local isWarning = {
['mt-bad-param1'] = true,
}
local translate, from_en, to_en, isZero
if translate then
-- Functions to translate from en to local language and reverse go here.
-- See example at [[:bn:Module:বয়স]].
else
from_en = function (text)
return text
end
isZero = function (text)
return tonumber(text) == 0
end
end
local _Date, _currentDate
local function getExports(frame)
-- Return objects exported from the date module or its sandbox.
if not _Date then
local sandbox = frame:getTitle():find(mtext['txt-sandbox'], 1, true) and ('/' .. mtext['txt-sandbox']) or ''
local datemod = require(mtext['txt-module-date'] .. sandbox)
local realDate = datemod._Date
_currentDate = datemod._current
if to_en then
_Date = function (...)
local args = {}
for i, v in ipairs({...}) do
args[i] = to_en(v)
end
return realDate(unpack(args))
end
else
_Date = realDate
end
end
return _Date, _currentDate
end
local Collection -- a table to hold items
Collection = {
add = function (self, item)
if item ~= nil then
self.n = self.n + 1
self[self.n] = item
end
end,
join = function (self, sep)
return table.concat(self, sep)
end,
remove = function (self, pos)
if self.n > 0 and (pos == nil or (0 < pos and pos <= self.n)) then
self.n = self.n - 1
return table.remove(self, pos)
end
end,
sort = function (self, comp)
table.sort(self, comp)
end,
new = function ()
return setmetatable({n = 0}, Collection)
end
}
Collection.__index = Collection
local function stripToNil(text)
-- If text is a string, return its trimmed content, or nil if empty.
-- Otherwise return text (which may, for example, be nil).
if type(text) == 'string' then
text = text:match('(%S.-)%s*$')
end
return text
end
local function dateFormat(args)
-- Return string for wanted date format.
local default = mtext['txt-format-default']
local other = default == 'df' and 'mf' or 'df'
local wanted = stripToNil(args[other]) and other or default
return wanted == 'df' and mtext['txt-dmy'] or mtext['txt-mdy']
end
local function substituteParameters(text, ...)
-- Return text after substituting any given parameters for $1, $2, etc.
return mw.message.newRawMessage(text, ...):plain()
end
local function yes(parameter)
-- Return true if parameter should be interpreted as "yes".
-- Do not want to accept mixed upper/lowercase unless done by current templates.
-- Need to accept "on" because "round=on" is wanted.
return ({ y = true, yes = true, on = true })[parameter]
end
local function message(msg, ...)
-- Return formatted message text for an error or warning.
local function getText(msg)
return mtext[msg] or error('Bug: message "' .. tostring(msg) .. '" not defined')
end
local categories = {
error = mtext['txt-category'],
warning = mtext['txt-category'],
}
local a, b, k, category
local text = substituteParameters(getText(msg), ...)
if isWarning[msg] then
a = '<sup>[<i>'
b = '</i>]</sup>'
k = 'warning'
else
a = '<strong class="error">' .. getText('txt-error')
b = '</strong>'
k = 'error'
end
if mw.title.getCurrentTitle():inNamespaces(0) then
-- Category only in namespaces: 0=article.
category = '[[' .. categories[k] .. ']]'
end
return
a ..
mw.text.nowiki(text) ..
b ..
(category or '')
end
local function formatNumber(number)
-- Return the given number formatted with commas as group separators,
-- given that the number is an integer.
local numstr = tostring(number)
local length = #numstr
local places = Collection.new()
local pos = 0
repeat
places:add(pos)
pos = pos + 3
until pos >= length
places:add(length)
local groups = Collection.new()
for i = places.n, 2, -1 do
local p1 = length - places[i] + 1
local p2 = length - places[i - 1]
groups:add(numstr:sub(p1, p2))
end
return groups:join(',')
end
local function spellNumber(number, options, i)
-- Return result of spelling number, or
-- return number (as a string) if cannot spell it.
-- i == 1 for the first number which can optionally start with an uppercase letter.
number = tostring(number)
return require(mtext['txt-module-convertnumeric']).spell_number(
number,
nil, -- fraction numerator
nil, -- fraction denominator
i == 1 and options.upper, -- true: 'One' instead of 'one'
not options.us, -- true: use 'and' between tens/ones etc
options.adj, -- true: hyphenated
options.ordinal -- true: 'first' instead of 'one'
) or number
end
local function makeExtra(args, flagCurrent)
-- Return extra text that will be inserted before the visible result
-- but after any sort key.
local extra = args.prefix or ''
if mw.ustring.len(extra) > 1 then
-- Parameter "~" gives "~3" whereas "over" gives "over 3".
if extra:sub(-6, -1) ~= ' ' then
extra = extra .. ' '
end
end
if flagCurrent then
extra = '<span class="currentage"></span>' .. extra
end
return extra
end
local function makeSort(value, sortable)
-- Return a sort key if requested.
-- Assume value is a valid number which has not overflowed.
if sortable == 'sortable_table' or sortable == 'sortable_on' or sortable == 'sortable_debug' then
local sortKey
if value == 0 then
sortKey = '5000000000000000000'
else
local mag = math.floor(math.log10(math.abs(value)) + 1e-14)
if value > 0 then
sortKey = 7000 + mag
else
sortKey = 2999 - mag
value = value + 10^(mag+1)
end
sortKey = string.format('%d', sortKey) .. string.format('%015.0f', math.floor(value * 10^(14-mag)))
end
local result
if sortable == 'sortable_table' then
result = 'data-sort-value="_SORTKEY_"|'
elseif sortable == 'sortable_debug' then
result = '<span data-sort-value="_SORTKEY_♠"><span style="border:1px solid">_SORTKEY_♠</span></span>'
else
result = '<span data-sort-value="_SORTKEY_♠"></span>'
end
return (result:gsub('_SORTKEY_', sortKey))
end
end
local translateParameters = {
abbr = {
off = 'abbr_off',
on = 'abbr_on',
},
disp = {
age = 'disp_age',
raw = 'disp_raw',
},
format = {
raw = 'format_raw',
commas = 'format_commas',
},
round = {
on = 'on',
yes = 'on',
months = 'ym',
weeks = 'ymw',
days = 'ymd',
hours = 'ymdh',
},
sep = {
comma = 'sep_comma',
[','] = 'sep_comma',
serialcomma = 'sep_serialcomma',
space = 'sep_space',
},
show = {
hide = { id = 'hide' },
y = { 'y', id = 'y' },
ym = { 'y', 'm', id = 'ym' },
ymd = { 'y', 'm', 'd', id = 'ymd' },
ymw = { 'y', 'm', 'w', id = 'ymw' },
ymwd = { 'y', 'm', 'w', 'd', id = 'ymwd' },
yd = { 'y', 'd', id = 'yd', keepZero = true },
m = { 'm', id = 'm' },
md = { 'm', 'd', id = 'md' },
w = { 'w', id = 'w' },
wd = { 'w', 'd', id = 'wd' },
h = { 'H', id = 'h' },
hm = { 'H', 'M', id = 'hm' },
hms = { 'H', 'M', 'S', id = 'hms' },
M = { 'M', id = 'M' },
s = { 'S', id = 's' },
d = { 'd', id = 'd' },
dh = { 'd', 'H', id = 'dh' },
dhm = { 'd', 'H', 'M', id = 'dhm' },
dhms = { 'd', 'H', 'M', 'S', id = 'dhms' },
ymdh = { 'y', 'm', 'd', 'H', id = 'ymdh' },
ymdhm = { 'y', 'm', 'd', 'H', 'M', id = 'ymdhm' },
ymwdh = { 'y', 'm', 'w', 'd', 'H', id = 'ymwdh' },
ymwdhm = { 'y', 'm', 'w', 'd', 'H', 'M', id = 'ymwdhm' },
},
sortable = {
off = false,
on = 'sortable_on',
table = 'sortable_table',
debug = 'sortable_debug',
},
}
local spellOptions = {
cardinal = {},
Cardinal = { upper = true },
cardinal_us = { us = true },
Cardinal_us = { us = true, upper = true },
ordinal = { ordinal = true },
Ordinal = { ordinal = true, upper = true },
ordinal_us = { ordinal = true, us = true },
Ordinal_us = { ordinal = true, us = true, upper = true },
}
local function dateExtract(frame)
-- Return part of a date after performing an optional operation.
local Date = getExports(frame)
local args = frame:getParent().args
local parms = {}
for i, v in ipairs(args) do
parms[i] = v
end
if yes(args.fix) then
table.insert(parms, 'fix')
end
if yes(args.partial) then
table.insert(parms, 'partial')
end
local show = stripToNil(args.show) or 'dmy'
local date = Date(unpack(parms))
if not date then
if show == 'format' then
return 'error'
end
return message('mt-need-valid-date')
end
local add = stripToNil(args.add)
if add then
for item in add:gmatch('%S+') do
date = date + item
if not date then
return message('mt-cannot-add', item)
end
end
end
local sortKey, result
local sortable = translateParameters.sortable[args.sortable]
if sortable then
local value = (date.partial and date.partial.first or date).jdz
sortKey = makeSort(value, sortable)
end
if show ~= 'hide' then
result = date[show]
if result == nil then
result = from_en(date:text(show))
elseif type(result) == 'boolean' then
result = result and '1' or '0'
else
result = from_en(tostring(result))
end
end
return (sortKey or '') .. makeExtra(args) .. (result or '')
end
local function rangeJoin(range)
-- Return text to be used between a range of ages.
return range == 'dash' and '–' or mtext['txt-or']
end
local function makeText(values, components, names, options, noUpper)
-- Return wikitext representing an age or duration.
local text = Collection.new()
local count = #values
local sep = names.sep or ''
for i, v in ipairs(values) do
-- v is a number (say 4 for 4 years), or a table ({4,5} for 4 or 5 years).
local islist = type(v) == 'table'
if (islist or v > 0) or (text.n == 0 and i == count) or (text.n > 0 and components.keepZero) then
local fmt, vstr
if options.spell then
fmt = function(number)
return spellNumber(number, options.spell, noUpper or i)
end
elseif i == 1 and options.format == 'format_commas' then
-- Numbers after the first should be small and not need formatting.
fmt = formatNumber
else
fmt = tostring
end
if islist then
vstr = fmt(v[1]) .. rangeJoin(options.range)
noUpper = true
vstr = vstr .. fmt(v[2])
else
vstr = fmt(v)
end
local name = names[components[i]]
if name then
if type(name) == 'table' then
name = mw.getContentLanguage():plural(islist and v[2] or v, name)
end
text:add(vstr .. sep .. name)
else
text:add(vstr)
end
end
end
local first, last
if options.join == 'sep_space' then
first = ' '
last = ' '
elseif options.join == 'sep_comma' then
first = ', '
last = ', '
elseif options.join == 'sep_serialcomma' and text.n > 2 then
first = ', '
last = mtext['txt-comma-and']
else
first = ', '
last = mtext['txt-and']
end
for i, v in ipairs(text) do
if i < text.n then
text[i] = v .. (i + 1 < text.n and first or last)
end
end
local sign = ''
if options.isnegative then
-- Do not display negative zero.
if text.n > 1 or (text.n == 1 and text[1]:sub(1, 1) ~= '0' ) then
if options.format == 'format_raw' then
sign = '-' -- plain hyphen so result can be used in a calculation
else
sign = '−' -- Unicode U+2212 MINUS SIGN
end
end
end
return
(options.sortKey or '') ..
(options.extra or '') ..
sign ..
text:join() ..
(options.suffix or '')
end
local function dateDifference(parms)
-- Return a formatted date difference using the given parameters
-- which have been validated.
local names = {
-- Each name is:
-- * a string if no plural form of the name is used; or
-- * a table of strings, one of which is selected using the rules at
-- https://translatewiki.net/wiki/Plural/Mediawiki_plural_rules
abbr_off = {
sep = ' ',
y = {'year', 'years'},
m = {'month', 'months'},
w = {'week', 'weeks'},
d = {'day', 'days'},
H = {'hour', 'hours'},
M = {'minute', 'minutes'},
S = {'second', 'seconds'},
},
abbr_on = {
y = 'y',
m = 'm',
w = 'w',
d = 'd',
H = 'h',
M = 'm',
S = 's',
},
abbr_infant = { -- for {{age for infant}}
sep = ' ',
y = {'yr', 'yrs'},
m = {'mo', 'mos'},
w = {'wk', 'wks'},
d = {'day', 'days'},
H = {'hr', 'hrs'},
M = {'min', 'mins'},
S = {'sec', 'secs'},
},
abbr_raw = {},
}
local diff = parms.diff -- must be a valid date difference
local show = parms.show -- may be nil; default is set below
local abbr = parms.abbr or 'abbr_off'
local defaultJoin
if abbr ~= 'abbr_off' then
defaultJoin = 'sep_space'
end
if not show then
show = 'ymd'
if parms.disp == 'disp_age' then
if diff.years < 3 then
defaultJoin = 'sep_space'
if diff.years >= 1 then
show = 'ym'
else
show = 'md'
end
else
show = 'y'
end
end
end
if type(show) ~= 'table' then
show = translateParameters.show[show]
end
if parms.disp == 'disp_raw' then
defaultJoin = 'sep_space'
abbr = 'abbr_raw'
elseif parms.wantSc then
defaultJoin = 'sep_serialcomma'
end
local diffOptions = {
round = parms.round,
duration = parms.wantDuration,
range = parms.range and true or nil,
}
local sortKey
if parms.sortable then
local value = diff.age_days + (parms.wantDuration and 1 or 0) -- days and fraction of a day
if diff.isnegative then
value = -value
end
sortKey = makeSort(value, parms.sortable)
end
local textOptions = {
extra = parms.extra,
format = parms.format,
join = parms.sep or defaultJoin,
isnegative = diff.isnegative,
range = parms.range,
sortKey = sortKey,
spell = parms.spell,
suffix = parms.suffix, -- not currently used
}
if show.id == 'hide' then
return sortKey or ''
end
local values = { diff:age(show.id, diffOptions) }
if values[1] then
return makeText(values, show, names[abbr], textOptions)
end
if diff.partial then
-- Handle a more complex range such as
-- {{age_yd|20 Dec 2001|2003|range=yes}} → 1 year, 12 days or 2 years, 11 days
local opt = {
format = textOptions.format,
join = textOptions.join,
isnegative = textOptions.isnegative,
spell = textOptions.spell,
}
return
(textOptions.sortKey or '') ..
makeText({ diff.partial.mindiff:age(show.id, diffOptions) }, show, names[abbr], opt) ..
rangeJoin(textOptions.range) ..
makeText({ diff.partial.maxdiff:age(show.id, diffOptions) }, show, names[abbr], opt, true) ..
(textOptions.suffix or '')
end
return message('mt-bad-show', show.id)
end
local function getDates(frame, getopt)
-- Parse template parameters and return one of:
-- * date (a date table, if single)
-- * date1, date2 (two date tables, if not single)
-- * text (a string error message)
-- A missing date is optionally replaced with the current date.
-- If wantMixture is true, a missing date component is replaced
-- from the current date, so can get a bizarre mixture of
-- specified/current y/m/d as has been done by some "age" templates.
-- Some results may be placed in table getopt.
local Date, currentDate = getExports(frame)
getopt = getopt or {}
local function flagCurrent(text)
-- This allows the calling template to detect if the current date has been used,
-- that is, whether both dates have been entered in a template expecting two.
-- For example, an infobox may want the age when an event occurred, not the current age.
-- Don't bother detecting if wantMixture is used because not needed and it is a poor option.
if not text then
if getopt.noMissing then
return nil -- this gives a nil date which gives an error
end
text = 'currentdate'
if getopt.flag == 'usesCurrent' then
getopt.usesCurrent = true
end
end
return text
end
local args = frame:getParent().args
local fields = {}
local isNamed = args.year or args.year1 or args.year2 or
args.month or args.month1 or args.month2 or
args.day or args.day1 or args.day2
if isNamed then
fields[1] = args.year1 or args.year
fields[2] = args.month1 or args.month
fields[3] = args.day1 or args.day
fields[4] = args.year2
fields[5] = args.month2
fields[6] = args.day2
else
for i = 1, 6 do
fields[i] = args[i]
end
end
local imax = 0
for i = 1, 6 do
fields[i] = stripToNil(fields[i])
if fields[i] then
imax = i
end
if getopt.omitZero and i % 3 ~= 1 then -- omit zero months and days as unknown values but keep year 0 which is 1 BCE
if isZero(fields[i]) then
fields[i] = nil
getopt.partial = true
end
end
end
local fix = getopt.fix and 'fix' or ''
local partialText = getopt.partial and 'partial' or ''
local dates = {}
if isNamed or imax >= 3 then
local nrDates = getopt.single and 1 or 2
if getopt.wantMixture then
-- Cannot be partial since empty fields are set from current.
local components = { 'year', 'month', 'day' }
for i = 1, nrDates * 3 do
fields[i] = fields[i] or currentDate[components[i > 3 and i - 3 or i]]
end
for i = 1, nrDates do
local index = i == 1 and 1 or 4
local y, m, d = fields[index], fields[index+1], fields[index+2]
if (m == 2 or m == '2') and (d == 29 or d == '29') then
-- Workaround error with following which attempt to use invalid date 2001-02-29.
-- {{age_ymwd|year1=2001|year2=2004|month2=2|day2=29}}
-- {{age_ymwd|year1=2001|month1=2|year2=2004|month2=1|day2=29}}
-- TODO Get rid of wantMixture because even this ugly code does not handle
-- 'Feb' or 'February' or 'feb' or 'february'.
if not ((y % 4 == 0 and y % 100 ~= 0) or y % 400 == 0) then
d = 28
end
end
dates[i] = Date(y, m, d)
end
else
-- If partial dates are allowed, accept
-- year only, or
-- year and month only
-- Do not accept year and day without a month because that makes no sense
-- (and because, for example, Date('partial', 2001, nil, 12) sets day = nil, not 12).
for i = 1, nrDates do
local index = i == 1 and 1 or 4
local y, m, d = fields[index], fields[index+1], fields[index+2]
if (getopt.partial and y and (m or not d)) or (y and m and d) then
dates[i] = Date(fix, partialText, y, m, d)
elseif not y and not m and not d then
dates[i] = Date(flagCurrent())
end
end
end
else
getopt.textdates = true -- have parsed each date from a single text field
dates[1] = Date(fix, partialText, flagCurrent(fields[1]))
if not getopt.single then
dates[2] = Date(fix, partialText, flagCurrent(fields[2]))
end
end
if not dates[1] then
return message(getopt.missing1 or 'mt-need-valid-ymd')
end
if getopt.single then
return dates[1]
end
if not dates[2] then
return message(getopt.missing2 or 'mt-need-valid-ymd2')
end
return dates[1], dates[2]
end
local function ageGeneric(frame)
-- Return the result required by the specified template.
-- Can use sortable=x where x = on/table/off/debug in any supported template.
-- Some templates default to sortable=on but can be overridden.
local name = frame.args.template
if not name then
return message('mt-template-x')
end
local args = frame:getParent().args
local specs = {
age_days = { -- {{age in days}}
show = 'd',
disp = 'disp_raw',
},
age_days_nts = { -- {{age in days nts}}
show = 'd',
disp = 'disp_raw',
format = 'format_commas',
sortable = 'on',
},
duration_days = { -- {{duration in days}}
show = 'd',
disp = 'disp_raw',
duration = true,
},
duration_days_nts = { -- {{duration in days nts}}
show = 'd',
disp = 'disp_raw',
format = 'format_commas',
sortable = 'on',
duration = true,
},
age_full_years = { -- {{age}}
show = 'y',
abbr = 'abbr_raw',
flag = 'usesCurrent',
omitZero = true,
range = 'no',
},
age_full_years_nts = { -- {{age nts}}
show = 'y',
abbr = 'abbr_raw',
format = 'format_commas',
sortable = 'on',
},
age_in_years = { -- {{age in years}}
show = 'y',
abbr = 'abbr_raw',
negative = 'error',
range = 'dash',
},
age_in_years_nts = { -- {{age in years nts}}
show = 'y',
abbr = 'abbr_raw',
negative = 'error',
range = 'dash',
format = 'format_commas',
sortable = 'on',
},
age_infant = { -- {{age for infant}}
-- Do not set show because special processing is done later.
abbr = yes(args.abbr) and 'abbr_infant' or 'abbr_off',
disp = 'disp_age',
sep = 'sep_space',
sortable = 'on',
},
age_m = { -- {{age in months}}
show = 'm',
disp = 'disp_raw',
},
age_w = { -- {{age in weeks}}
show = 'w',
disp = 'disp_raw',
},
age_wd = { -- {{age in weeks and days}}
show = 'wd',
},
age_yd = { -- {{age in years and days}}
show = 'yd',
format = 'format_commas',
sep = args.sep ~= 'and' and 'sep_comma' or nil,
},
age_yd_nts = { -- {{age in years and days nts}}
show = 'yd',
format = 'format_commas',
sep = args.sep ~= 'and' and 'sep_comma' or nil,
sortable = 'on',
},
age_ym = { -- {{age in years and months}}
show = 'ym',
sep = 'sep_comma',
},
age_ymd = { -- {{age in years, months and days}}
show = 'ymd',
range = true,
},
age_ymwd = { -- {{age in years, months, weeks and days}}
show = 'ymwd',
wantMixture = true,
},
}
local spec = specs[name]
if not spec then
return message('mt-template-bad-name')
end
if name == 'age_days' then
local su = stripToNil(args['show unit'])
if su then
if su == 'abbr' or su == 'full' then
spec.disp = nil
spec.abbr = su == 'abbr' and 'abbr_on' or nil
end
end
end
local partial, autofill
local range = stripToNil(args.range) or spec.range
if range then
-- Suppose partial dates are used and age could be 11 or 12 years.
-- "|range=" (empty value) has no effect (spec is used).
-- "|range=yes" or spec.range == true sets range = true (gives "11 or 12")
-- "|range=dash" or spec.range == 'dash' sets range = 'dash' (gives "11–12").
-- "|range=no" or spec.range == 'no' sets range = nil and fills each date in the diff (gives "12").
-- ("on" is equivalent to "yes", and "off" is equivalent to "no").
-- "|range=OTHER" sets range = nil and rejects partial dates.
range = ({ dash = 'dash', off = 'no', no = 'no', [true] = true })[range] or yes(range)
if range then
partial = true -- accept partial dates with a possible age range for the result
if range == 'no' then
autofill = true -- missing month/day in first or second date are filled from other date or 1
range = nil
end
end
end
local getopt = {
fix = yes(args.fix),
flag = stripToNil(args.flag) or spec.flag,
omitZero = spec.omitZero,
partial = partial,
wantMixture = spec.wantMixture,
}
local date1, date2 = getDates(frame, getopt)
if type(date1) == 'string' then
return date1
end
local format = stripToNil(args.format)
local spell = spellOptions[format]
if format then
format = 'format_' .. format
elseif name == 'age_days' and getopt.textdates then
format = 'format_commas'
end
local parms = {
diff = date2:subtract(date1, { fill = autofill }),
wantDuration = spec.duration or yes(args.duration),
range = range,
wantSc = yes(args.sc),
show = args.show == 'hide' and 'hide' or spec.show,
abbr = spec.abbr,
disp = spec.disp,
extra = makeExtra(args, getopt.usesCurrent and format ~= 'format_raw'),
format = format or spec.format,
round = yes(args.round),
sep = spec.sep,
sortable = translateParameters.sortable[args.sortable or spec.sortable],
spell = spell,
}
if (spec.negative or frame.args.negative) == 'error' and parms.diff.isnegative then
return message('mt-date-wrong-order')
end
return from_en(dateDifference(parms))
end
local function bda(frame)
-- Implement [[Template:Birth date and age]].
local args = frame:getParent().args
local options = {
missing1 = 'mt-need-valid-bd',
noMissing = true,
single = true,
}
local date = getDates(frame, options)
if type(date) == 'string' then
return date -- error text
end
local Date = getExports(frame)
local diff = Date('currentdate') - date
if diff.isnegative or diff.years > 150 then
return message('mt-invalid-bd-age')
end
local disp = mtext['txt-bda-disp']
local show = 'y'
if diff.years < 2 then
disp = 'disp_age'
if diff.years == 0 and diff.months == 0 then
show = 'd'
else
show = 'm'
end
end
local result = substituteParameters(
mtext['txt-bda'],
date:text('%-Y-%m-%d'),
from_en(date:text(dateFormat(args))),
from_en(dateDifference({
diff = diff,
show = show,
abbr = 'abbr_off',
disp = disp,
sep = 'sep_space',
}))
)
local warnings = tonumber(frame.args.warnings)
if warnings and warnings > 0 then
local good = {
df = true,
mf = true,
day = true,
day1 = true,
month = true,
month1 = true,
year = true,
year1 = true,
}
local invalid
local imax = options.textdates and 1 or 3
for k, _ in pairs(args) do
if type(k) == 'number' then
if k > imax then
invalid = tostring(k)
break
end
else
if not good[k] then
invalid = k
break
end
end
end
if invalid then
result = result .. message('mt-bad-param1', invalid)
end
end
return result
end
local function dda(frame)
-- Implement [[Template:Death date and age]].
local args = frame:getParent().args
local options = {
missing1 = 'mt-need-valid-dd',
missing2 = 'mt-need-valid-bd2',
noMissing = true,
partial = true,
}
local date1, date2 = getDates(frame, options)
if type(date1) == 'string' then
return date1
end
local diff = date1 - date2
if diff.isnegative then
return message('mt-dd-wrong-order')
end
local Date = getExports(frame)
local today = Date('currentdate') + 1 -- one day in future allows for timezones
if date1 > today then
return message('mt-dd-future')
end
local years
if diff.partial then
years = diff.partial.years
years = type(years) == 'table' and years[2] or years
else
years = diff.years
end
if years > 150 then
return message('mt-invalid-dates-age')
end
local fmt_date, fmt_ymd
if date1.day then -- y, m, d known
fmt_date = dateFormat(args)
fmt_ymd = '%-Y-%m-%d'
elseif date1.month then -- y, m known; d unknown
fmt_date = '%B %-Y'
fmt_ymd = '%-Y-%m-00'
else -- y known; m, d unknown
fmt_date = '%-Y'
fmt_ymd = '%-Y-00-00'
end
local sortKey
local sortable = translateParameters.sortable[args.sortable]
if sortable then
local value = (date1.partial and date1.partial.first or date1).jdz
sortKey = makeSort(value, sortable)
end
local result = (sortKey or '') .. substituteParameters(
mtext['txt-dda'],
date1:text(fmt_ymd),
from_en(date1:text(fmt_date)),
from_en(dateDifference({
diff = diff,
show = 'y',
abbr = 'abbr_off',
disp = mtext['txt-dda-disp'],
range = 'dash',
sep = 'sep_space',
}))
)
local warnings = tonumber(frame.args.warnings)
if warnings and warnings > 0 then
local good = {
df = true,
mf = true,
}
local invalid
local imax = options.textdates and 2 or 6
for k, _ in pairs(args) do
if type(k) == 'number' then
if k > imax then
invalid = tostring(k)
break
end
else
if not good[k] then
invalid = k
break
end
end
end
if invalid then
result = result .. message('mt-bad-param1', invalid)
end
end
return result
end
local function dateToGsd(frame)
-- Implement [[Template:Gregorian serial date]].
-- Return Gregorian serial date of the given date, or the current date.
-- The returned value is negative for dates before 1 January 1 AD
-- despite the fact that GSD is not defined for such dates.
local date = getDates(frame, { wantMixture=true, single=true })
if type(date) == 'string' then
return date
end
return tostring(date.gsd)
end
local function jdToDate(frame)
-- Return formatted date from a Julian date.
-- The result includes a time if the input includes a fraction.
-- The word 'Julian' is accepted for the Julian calendar.
local Date = getExports(frame)
local args = frame:getParent().args
local date = Date('juliandate', args[1], args[2])
if date then
return from_en(date:text())
end
return message('mt-need-jdn')
end
local function dateToJd(frame)
-- Return Julian date (a number) from a date which may include a time,
-- or the current date ('currentdate') or current date and time ('currentdatetime').
-- The word 'Julian' is accepted for the Julian calendar.
local Date = getExports(frame)
local args = frame:getParent().args
local date = Date(args[1], args[2], args[3], args[4], args[5], args[6], args[7])
if date then
return tostring(date.jd)
end
return message('mt-need-valid-ymd-current')
end
local function timeInterval(frame)
-- Implement [[Template:Time interval]].
-- There are two positional arguments: date1, date2.
-- The default for each is the current date and time.
-- Result is date2 - date1 formatted.
local Date = getExports(frame)
local args = frame:getParent().args
local parms = {
extra = makeExtra(args),
wantDuration = yes(args.duration),
range = yes(args.range) or (args.range == 'dash' and 'dash' or nil),
wantSc = yes(args.sc),
}
local fix = yes(args.fix) and 'fix' or ''
local date1 = Date(fix, 'partial', stripToNil(args[1]) or 'currentdatetime')
if not date1 then
return message('mt-invalid-start')
end
local date2 = Date(fix, 'partial', stripToNil(args[2]) or 'currentdatetime')
if not date2 then
return message('mt-invalid-end')
end
parms.diff = date2 - date1
for argname, translate in pairs(translateParameters) do
local parm = stripToNil(args[argname])
if parm then
parm = translate[parm]
if parm == nil then -- test for nil because false is a valid setting
return message('mt-bad-param2', argname, args[argname])
end
parms[argname] = parm
end
end
if parms.round then
local round = parms.round
local show = parms.show
if round ~= 'on' then
if show then
if show.id ~= round then
return message('mt-conflicting-show', args.show, args.round)
end
else
parms.show = translateParameters.show[round]
end
end
parms.round = true
end
return from_en(dateDifference(parms))
end
return {
age_generic = ageGeneric, -- can emulate several age templates
birth_date_and_age = bda, -- Template:Birth_date_and_age
death_date_and_age = dda, -- Template:Death_date_and_age
gsd = dateToGsd, -- Template:Gregorian_serial_date
extract = dateExtract, -- Template:Extract
jd_to_date = jdToDate, -- Template:?
JULIANDAY = dateToJd, -- Template:JULIANDAY
time_interval = timeInterval, -- Template:Time_interval
}
jek97xqopwtzsa2wantif4sv4ks21v2
Module:Date
828
1202
7406
2023-04-24T17:10:29Z
Abazizfahad
127
Created page with "-- Date functions for use by other modules. -- I18N and time zones are not supported. local MINUS = '−' -- Unicode U+2212 MINUS SIGN local floor = math.floor local Date, DateDiff, diffmt -- forward declarations local uniq = { 'unique identifier' } local function is_date(t) -- The system used to make a date read-only means there is no unique -- metatable that is conveniently accessible to check. return type(t) == 'table' and t._id == uniq end local function is_..."
Scribunto
text/plain
-- Date functions for use by other modules.
-- I18N and time zones are not supported.
local MINUS = '−' -- Unicode U+2212 MINUS SIGN
local floor = math.floor
local Date, DateDiff, diffmt -- forward declarations
local uniq = { 'unique identifier' }
local function is_date(t)
-- The system used to make a date read-only means there is no unique
-- metatable that is conveniently accessible to check.
return type(t) == 'table' and t._id == uniq
end
local function is_diff(t)
return type(t) == 'table' and getmetatable(t) == diffmt
end
local function _list_join(list, sep)
return table.concat(list, sep)
end
local function collection()
-- Return a table to hold items.
return {
n = 0,
add = function (self, item)
self.n = self.n + 1
self[self.n] = item
end,
join = _list_join,
}
end
local function strip_to_nil(text)
-- If text is a string, return its trimmed content, or nil if empty.
-- Otherwise return text (convenient when Date fields are provided from
-- another module which may pass a string, a number, or another type).
if type(text) == 'string' then
text = text:match('(%S.-)%s*$')
end
return text
end
local function is_leap_year(year, calname)
-- Return true if year is a leap year.
if calname == 'Julian' then
return year % 4 == 0
end
return (year % 4 == 0 and year % 100 ~= 0) or year % 400 == 0
end
local function days_in_month(year, month, calname)
-- Return number of days (1..31) in given month (1..12).
if month == 2 and is_leap_year(year, calname) then
return 29
end
return ({ 31, 28, 31, 30, 31, 30, 31, 31, 30, 31, 30, 31 })[month]
end
local function h_m_s(time)
-- Return hour, minute, second extracted from fraction of a day.
time = floor(time * 24 * 3600 + 0.5) -- number of seconds
local second = time % 60
time = floor(time / 60)
return floor(time / 60), time % 60, second
end
local function hms(date)
-- Return fraction of a day from date's time, where (0 <= fraction < 1)
-- if the values are valid, but could be anything if outside range.
return (date.hour + (date.minute + date.second / 60) / 60) / 24
end
local function julian_date(date)
-- Return jd, jdz from a Julian or Gregorian calendar date where
-- jd = Julian date and its fractional part is zero at noon
-- jdz = same, but assume time is 00:00:00 if no time given
-- http://www.tondering.dk/claus/cal/julperiod.php#formula
-- Testing shows this works for all dates from year -9999 to 9999!
-- JDN 0 is the 24-hour period starting at noon UTC on Monday
-- 1 January 4713 BC = (-4712, 1, 1) Julian calendar
-- 24 November 4714 BC = (-4713, 11, 24) Gregorian calendar
local offset
local a = floor((14 - date.month)/12)
local y = date.year + 4800 - a
if date.calendar == 'Julian' then
offset = floor(y/4) - 32083
else
offset = floor(y/4) - floor(y/100) + floor(y/400) - 32045
end
local m = date.month + 12*a - 3
local jd = date.day + floor((153*m + 2)/5) + 365*y + offset
if date.hastime then
jd = jd + hms(date) - 0.5
return jd, jd
end
return jd, jd - 0.5
end
local function set_date_from_jd(date)
-- Set the fields of table date from its Julian date field.
-- Return true if date is valid.
-- http://www.tondering.dk/claus/cal/julperiod.php#formula
-- This handles the proleptic Julian and Gregorian calendars.
-- Negative Julian dates are not defined but they work.
local calname = date.calendar
local low, high -- min/max limits for date ranges −9999-01-01 to 9999-12-31
if calname == 'Gregorian' then
low, high = -1930999.5, 5373484.49999
elseif calname == 'Julian' then
low, high = -1931076.5, 5373557.49999
else
return
end
local jd = date.jd
if not (type(jd) == 'number' and low <= jd and jd <= high) then
return
end
local jdn = floor(jd)
if date.hastime then
local time = jd - jdn -- 0 <= time < 1
if time >= 0.5 then -- if at or after midnight of next day
jdn = jdn + 1
time = time - 0.5
else
time = time + 0.5
end
date.hour, date.minute, date.second = h_m_s(time)
else
date.second = 0
date.minute = 0
date.hour = 0
end
local b, c
if calname == 'Julian' then
b = 0
c = jdn + 32082
else -- Gregorian
local a = jdn + 32044
b = floor((4*a + 3)/146097)
c = a - floor(146097*b/4)
end
local d = floor((4*c + 3)/1461)
local e = c - floor(1461*d/4)
local m = floor((5*e + 2)/153)
date.day = e - floor((153*m + 2)/5) + 1
date.month = m + 3 - 12*floor(m/10)
date.year = 100*b + d - 4800 + floor(m/10)
return true
end
local function fix_numbers(numbers, y, m, d, H, M, S, partial, hastime, calendar)
-- Put the result of normalizing the given values in table numbers.
-- The result will have valid m, d values if y is valid; caller checks y.
-- The logic of PHP mktime is followed where m or d can be zero to mean
-- the previous unit, and -1 is the one before that, etc.
-- Positive values carry forward.
local date
if not (1 <= m and m <= 12) then
date = Date(y, 1, 1)
if not date then return end
date = date + ((m - 1) .. 'm')
y, m = date.year, date.month
end
local days_hms
if not partial then
if hastime and H and M and S then
if not (0 <= H and H <= 23 and
0 <= M and M <= 59 and
0 <= S and S <= 59) then
days_hms = hms({ hour = H, minute = M, second = S })
end
end
if days_hms or not (1 <= d and d <= days_in_month(y, m, calendar)) then
date = date or Date(y, m, 1)
if not date then return end
date = date + (d - 1 + (days_hms or 0))
y, m, d = date.year, date.month, date.day
if days_hms then
H, M, S = date.hour, date.minute, date.second
end
end
end
numbers.year = y
numbers.month = m
numbers.day = d
if days_hms then
-- Don't set H unless it was valid because a valid H will set hastime.
numbers.hour = H
numbers.minute = M
numbers.second = S
end
end
local function set_date_from_numbers(date, numbers, options)
-- Set the fields of table date from numeric values.
-- Return true if date is valid.
if type(numbers) ~= 'table' then
return
end
local y = numbers.year or date.year
local m = numbers.month or date.month
local d = numbers.day or date.day
local H = numbers.hour
local M = numbers.minute or date.minute or 0
local S = numbers.second or date.second or 0
local need_fix
if y and m and d then
date.partial = nil
if not (-9999 <= y and y <= 9999 and
1 <= m and m <= 12 and
1 <= d and d <= days_in_month(y, m, date.calendar)) then
if not date.want_fix then
return
end
need_fix = true
end
elseif y and date.partial then
if d or not (-9999 <= y and y <= 9999) then
return
end
if m and not (1 <= m and m <= 12) then
if not date.want_fix then
return
end
need_fix = true
end
else
return
end
if date.partial then
H = nil -- ignore any time
M = nil
S = nil
else
if H then
-- It is not possible to set M or S without also setting H.
date.hastime = true
else
H = 0
end
if not (0 <= H and H <= 23 and
0 <= M and M <= 59 and
0 <= S and S <= 59) then
if date.want_fix then
need_fix = true
else
return
end
end
end
date.want_fix = nil
if need_fix then
fix_numbers(numbers, y, m, d, H, M, S, date.partial, date.hastime, date.calendar)
return set_date_from_numbers(date, numbers, options)
end
date.year = y -- -9999 to 9999 ('n BC' → year = 1 - n)
date.month = m -- 1 to 12 (may be nil if partial)
date.day = d -- 1 to 31 (* = nil if partial)
date.hour = H -- 0 to 59 (*)
date.minute = M -- 0 to 59 (*)
date.second = S -- 0 to 59 (*)
if type(options) == 'table' then
for _, k in ipairs({ 'am', 'era', 'format' }) do
if options[k] then
date.options[k] = options[k]
end
end
end
return true
end
local function make_option_table(options1, options2)
-- If options1 is a string, return a table with its settings, or
-- if it is a table, use its settings.
-- Missing options are set from table options2 or defaults.
-- If a default is used, a flag is set so caller knows the value was not intentionally set.
-- Valid option settings are:
-- am: 'am', 'a.m.', 'AM', 'A.M.'
-- 'pm', 'p.m.', 'PM', 'P.M.' (each has same meaning as corresponding item above)
-- era: 'BCMINUS', 'BCNEGATIVE', 'BC', 'B.C.', 'BCE', 'B.C.E.', 'AD', 'A.D.', 'CE', 'C.E.'
-- Option am = 'am' does not mean the hour is AM; it means 'am' or 'pm' is used, depending on the hour,
-- and am = 'pm' has the same meaning.
-- Similarly, era = 'BC' means 'BC' is used if year <= 0.
-- BCMINUS displays a MINUS if year < 0 and the display format does not include %{era}.
-- BCNEGATIVE is similar but displays a hyphen.
local result = { bydefault = {} }
if type(options1) == 'table' then
result.am = options1.am
result.era = options1.era
elseif type(options1) == 'string' then
-- Example: 'am:AM era:BC' or 'am=AM era=BC'.
for item in options1:gmatch('%S+') do
local lhs, rhs = item:match('^(%w+)[:=](.+)$')
if lhs then
result[lhs] = rhs
end
end
end
options2 = type(options2) == 'table' and options2 or {}
local defaults = { am = 'am', era = 'BC' }
for k, v in pairs(defaults) do
if not result[k] then
if options2[k] then
result[k] = options2[k]
else
result[k] = v
result.bydefault[k] = true
end
end
end
return result
end
local ampm_options = {
-- lhs = input text accepted as an am/pm option
-- rhs = code used internally
['am'] = 'am',
['AM'] = 'AM',
['a.m.'] = 'a.m.',
['A.M.'] = 'A.M.',
['pm'] = 'am', -- same as am
['PM'] = 'AM',
['p.m.'] = 'a.m.',
['P.M.'] = 'A.M.',
}
local era_text = {
-- Text for displaying an era with a positive year (after adjusting
-- by replacing year with 1 - year if date.year <= 0).
-- options.era = { year<=0 , year>0 }
['BCMINUS'] = { 'BC' , '' , isbc = true, sign = MINUS },
['BCNEGATIVE'] = { 'BC' , '' , isbc = true, sign = '-' },
['BC'] = { 'BC' , '' , isbc = true },
['B.C.'] = { 'B.C.' , '' , isbc = true },
['BCE'] = { 'BCE' , '' , isbc = true },
['B.C.E.'] = { 'B.C.E.', '' , isbc = true },
['AD'] = { 'BC' , 'AD' },
['A.D.'] = { 'B.C.' , 'A.D.' },
['CE'] = { 'BCE' , 'CE' },
['C.E.'] = { 'B.C.E.', 'C.E.' },
}
local function get_era_for_year(era, year)
return (era_text[era] or era_text['BC'])[year > 0 and 2 or 1] or ''
end
local function strftime(date, format, options)
-- Return date formatted as a string using codes similar to those
-- in the C strftime library function.
local sformat = string.format
local shortcuts = {
['%c'] = '%-I:%M %p %-d %B %-Y %{era}', -- date and time: 2:30 pm 1 April 2016
['%x'] = '%-d %B %-Y %{era}', -- date: 1 April 2016
['%X'] = '%-I:%M %p', -- time: 2:30 pm
}
if shortcuts[format] then
format = shortcuts[format]
end
local codes = {
a = { field = 'dayabbr' },
A = { field = 'dayname' },
b = { field = 'monthabbr' },
B = { field = 'monthname' },
u = { fmt = '%d' , field = 'dowiso' },
w = { fmt = '%d' , field = 'dow' },
d = { fmt = '%02d', fmt2 = '%d', field = 'day' },
m = { fmt = '%02d', fmt2 = '%d', field = 'month' },
Y = { fmt = '%04d', fmt2 = '%d', field = 'year' },
H = { fmt = '%02d', fmt2 = '%d', field = 'hour' },
M = { fmt = '%02d', fmt2 = '%d', field = 'minute' },
S = { fmt = '%02d', fmt2 = '%d', field = 'second' },
j = { fmt = '%03d', fmt2 = '%d', field = 'dayofyear' },
I = { fmt = '%02d', fmt2 = '%d', field = 'hour', special = 'hour12' },
p = { field = 'hour', special = 'am' },
}
options = make_option_table(options, date.options)
local amopt = options.am
local eraopt = options.era
local function replace_code(spaces, modifier, id)
local code = codes[id]
if code then
local fmt = code.fmt
if modifier == '-' and code.fmt2 then
fmt = code.fmt2
end
local value = date[code.field]
if not value then
return nil -- an undefined field in a partial date
end
local special = code.special
if special then
if special == 'hour12' then
value = value % 12
value = value == 0 and 12 or value
elseif special == 'am' then
local ap = ({
['a.m.'] = { 'a.m.', 'p.m.' },
['AM'] = { 'AM', 'PM' },
['A.M.'] = { 'A.M.', 'P.M.' },
})[ampm_options[amopt]] or { 'am', 'pm' }
return (spaces == '' and '' or ' ') .. (value < 12 and ap[1] or ap[2])
end
end
if code.field == 'year' then
local sign = (era_text[eraopt] or {}).sign
if not sign or format:find('%{era}', 1, true) then
sign = ''
if value <= 0 then
value = 1 - value
end
else
if value >= 0 then
sign = ''
else
value = -value
end
end
return spaces .. sign .. sformat(fmt, value)
end
return spaces .. (fmt and sformat(fmt, value) or value)
end
end
local function replace_property(spaces, id)
if id == 'era' then
-- Special case so can use local era option.
local result = get_era_for_year(eraopt, date.year)
if result == '' then
return ''
end
return (spaces == '' and '' or ' ') .. result
end
local result = date[id]
if type(result) == 'string' then
return spaces .. result
end
if type(result) == 'number' then
return spaces .. tostring(result)
end
if type(result) == 'boolean' then
return spaces .. (result and '1' or '0')
end
-- This occurs if id is an undefined field in a partial date, or is the name of a function.
return nil
end
local PERCENT = '\127PERCENT\127'
return (format
:gsub('%%%%', PERCENT)
:gsub('(%s*)%%{(%w+)}', replace_property)
:gsub('(%s*)%%(%-?)(%a)', replace_code)
:gsub(PERCENT, '%%')
)
end
local function _date_text(date, fmt, options)
-- Return a formatted string representing the given date.
if not is_date(date) then
error('date:text: need a date (use "date:text()" with a colon)', 2)
end
if type(fmt) == 'string' and fmt:match('%S') then
if fmt:find('%', 1, true) then
return strftime(date, fmt, options)
end
elseif date.partial then
fmt = date.month and 'my' or 'y'
else
fmt = 'dmy'
if date.hastime then
fmt = (date.second > 0 and 'hms ' or 'hm ') .. fmt
end
end
local function bad_format()
-- For consistency with other format processing, return given format
-- (or cleaned format if original was not a string) if invalid.
return mw.text.nowiki(fmt)
end
if date.partial then
-- Ignore days in standard formats like 'ymd'.
if fmt == 'ym' or fmt == 'ymd' then
fmt = date.month and '%Y-%m %{era}' or '%Y %{era}'
elseif fmt == 'my' or fmt == 'dmy' or fmt == 'mdy' then
fmt = date.month and '%B %-Y %{era}' or '%-Y %{era}'
elseif fmt == 'y' then
fmt = date.month and '%-Y %{era}' or '%-Y %{era}'
else
return bad_format()
end
return strftime(date, fmt, options)
end
local function hm_fmt()
local plain = make_option_table(options, date.options).bydefault.am
return plain and '%H:%M' or '%-I:%M %p'
end
local need_time = date.hastime
local t = collection()
for item in fmt:gmatch('%S+') do
local f
if item == 'hm' then
f = hm_fmt()
need_time = false
elseif item == 'hms' then
f = '%H:%M:%S'
need_time = false
elseif item == 'ymd' then
f = '%Y-%m-%d %{era}'
elseif item == 'mdy' then
f = '%B %-d, %-Y %{era}'
elseif item == 'dmy' then
f = '%-d %B %-Y %{era}'
else
return bad_format()
end
t:add(f)
end
fmt = t:join(' ')
if need_time then
fmt = hm_fmt() .. ' ' .. fmt
end
return strftime(date, fmt, options)
end
local day_info = {
-- 0=Sun to 6=Sat
[0] = { 'Sun', 'Sunday' },
{ 'Mon', 'Monday' },
{ 'Tue', 'Tuesday' },
{ 'Wed', 'Wednesday' },
{ 'Thu', 'Thursday' },
{ 'Fri', 'Friday' },
{ 'Sat', 'Saturday' },
}
local month_info = {
-- 1=Jan to 12=Dec
{ 'Jan', 'January' },
{ 'Feb', 'February' },
{ 'Mar', 'March' },
{ 'Apr', 'April' },
{ 'May', 'May' },
{ 'Jun', 'June' },
{ 'Jul', 'July' },
{ 'Aug', 'August' },
{ 'Sep', 'September' },
{ 'Oct', 'October' },
{ 'Nov', 'November' },
{ 'Dec', 'December' },
}
local function name_to_number(text, translate)
if type(text) == 'string' then
return translate[text:lower()]
end
end
local function day_number(text)
return name_to_number(text, {
sun = 0, sunday = 0,
mon = 1, monday = 1,
tue = 2, tuesday = 2,
wed = 3, wednesday = 3,
thu = 4, thursday = 4,
fri = 5, friday = 5,
sat = 6, saturday = 6,
})
end
local function month_number(text)
return name_to_number(text, {
jan = 1, january = 1,
feb = 2, february = 2,
mar = 3, march = 3,
apr = 4, april = 4,
may = 5,
jun = 6, june = 6,
jul = 7, july = 7,
aug = 8, august = 8,
sep = 9, september = 9, sept = 9,
oct = 10, october = 10,
nov = 11, november = 11,
dec = 12, december = 12,
})
end
local function _list_text(list, fmt)
-- Return a list of formatted strings from a list of dates.
if not type(list) == 'table' then
error('date:list:text: need "list:text()" with a colon', 2)
end
local result = { join = _list_join }
for i, date in ipairs(list) do
result[i] = date:text(fmt)
end
return result
end
local function _date_list(date, spec)
-- Return a possibly empty numbered table of dates meeting the specification.
-- Dates in the list are in ascending order (oldest date first).
-- The spec should be a string of form "<count> <day> <op>"
-- where each item is optional and
-- count = number of items wanted in list
-- day = abbreviation or name such as Mon or Monday
-- op = >, >=, <, <= (default is > meaning after date)
-- If no count is given, the list is for the specified days in date's month.
-- The default day is date's day.
-- The spec can also be a positive or negative number:
-- -5 is equivalent to '5 <'
-- 5 is equivalent to '5' which is '5 >'
if not is_date(date) then
error('date:list: need a date (use "date:list()" with a colon)', 2)
end
local list = { text = _list_text }
if date.partial then
return list
end
local count, offset, operation
local ops = {
['>='] = { before = false, include = true },
['>'] = { before = false, include = false },
['<='] = { before = true , include = true },
['<'] = { before = true , include = false },
}
if spec then
if type(spec) == 'number' then
count = floor(spec + 0.5)
if count < 0 then
count = -count
operation = ops['<']
end
elseif type(spec) == 'string' then
local num, day, op = spec:match('^%s*(%d*)%s*(%a*)%s*([<>=]*)%s*$')
if not num then
return list
end
if num ~= '' then
count = tonumber(num)
end
if day ~= '' then
local dow = day_number(day:gsub('[sS]$', '')) -- accept plural days
if not dow then
return list
end
offset = dow - date.dow
end
operation = ops[op]
else
return list
end
end
offset = offset or 0
operation = operation or ops['>']
local datefrom, dayfirst, daylast
if operation.before then
if offset > 0 or (offset == 0 and not operation.include) then
offset = offset - 7
end
if count then
if count > 1 then
offset = offset - 7*(count - 1)
end
datefrom = date + offset
else
daylast = date.day + offset
dayfirst = daylast % 7
if dayfirst == 0 then
dayfirst = 7
end
end
else
if offset < 0 or (offset == 0 and not operation.include) then
offset = offset + 7
end
if count then
datefrom = date + offset
else
dayfirst = date.day + offset
daylast = date.monthdays
end
end
if not count then
if daylast < dayfirst then
return list
end
count = floor((daylast - dayfirst)/7) + 1
datefrom = Date(date, {day = dayfirst})
end
for i = 1, count do
if not datefrom then break end -- exceeds date limits
list[i] = datefrom
datefrom = datefrom + 7
end
return list
end
-- A table to get the current date/time (UTC), but only if needed.
local current = setmetatable({}, {
__index = function (self, key)
local d = os.date('!*t')
self.year = d.year
self.month = d.month
self.day = d.day
self.hour = d.hour
self.minute = d.min
self.second = d.sec
return rawget(self, key)
end })
local function extract_date(newdate, text)
-- Parse the date/time in text and return n, o where
-- n = table of numbers with date/time fields
-- o = table of options for AM/PM or AD/BC or format, if any
-- or return nothing if date is known to be invalid.
-- Caller determines if the values in n are valid.
-- A year must be positive ('1' to '9999'); use 'BC' for BC.
-- In a y-m-d string, the year must be four digits to avoid ambiguity
-- ('0001' to '9999'). The only way to enter year <= 0 is by specifying
-- the date as three numeric parameters like ymd Date(-1, 1, 1).
-- Dates of form d/m/y, m/d/y, y/m/d are rejected as potentially ambiguous.
local date, options = {}, {}
if text:sub(-1) == 'Z' then
-- Extract date/time from a Wikidata timestamp.
-- The year can be 1 to 16 digits but this module handles 1 to 4 digits only.
-- Examples: '+2016-06-21T14:30:00Z', '-0000000180-00-00T00:00:00Z'.
local sign, y, m, d, H, M, S = text:match('^([+%-])(%d+)%-(%d%d)%-(%d%d)T(%d%d):(%d%d):(%d%d)Z$')
if sign then
y = tonumber(y)
if sign == '-' and y > 0 then
y = -y
end
if y <= 0 then
options.era = 'BCE'
end
date.year = y
m = tonumber(m)
d = tonumber(d)
H = tonumber(H)
M = tonumber(M)
S = tonumber(S)
if m == 0 then
newdate.partial = true
return date, options
end
date.month = m
if d == 0 then
newdate.partial = true
return date, options
end
date.day = d
if H > 0 or M > 0 or S > 0 then
date.hour = H
date.minute = M
date.second = S
end
return date, options
end
return
end
local function extract_ymd(item)
-- Called when no day or month has been set.
local y, m, d = item:match('^(%d%d%d%d)%-(%w+)%-(%d%d?)$')
if y then
if date.year then
return
end
if m:match('^%d%d?$') then
m = tonumber(m)
else
m = month_number(m)
end
if m then
date.year = tonumber(y)
date.month = m
date.day = tonumber(d)
return true
end
end
end
local function extract_day_or_year(item)
-- Called when a day would be valid, or
-- when a year would be valid if no year has been set and partial is set.
local number, suffix = item:match('^(%d%d?%d?%d?)(.*)$')
if number then
local n = tonumber(number)
if #number <= 2 and n <= 31 then
suffix = suffix:lower()
if suffix == '' or suffix == 'st' or suffix == 'nd' or suffix == 'rd' or suffix == 'th' then
date.day = n
return true
end
elseif suffix == '' and newdate.partial and not date.year then
date.year = n
return true
end
end
end
local function extract_month(item)
-- A month must be given as a name or abbreviation; a number could be ambiguous.
local m = month_number(item)
if m then
date.month = m
return true
end
end
local function extract_time(item)
local h, m, s = item:match('^(%d%d?):(%d%d)(:?%d*)$')
if date.hour or not h then
return
end
if s ~= '' then
s = s:match('^:(%d%d)$')
if not s then
return
end
end
date.hour = tonumber(h)
date.minute = tonumber(m)
date.second = tonumber(s) -- nil if empty string
return true
end
local item_count = 0
local index_time
local function set_ampm(item)
local H = date.hour
if H and not options.am and index_time + 1 == item_count then
options.am = ampm_options[item] -- caller checked this is not nil
if item:match('^[Aa]') then
if not (1 <= H and H <= 12) then
return
end
if H == 12 then
date.hour = 0
end
else
if not (1 <= H and H <= 23) then
return
end
if H <= 11 then
date.hour = H + 12
end
end
return true
end
end
for item in text:gsub(',', ' '):gsub(' ', ' '):gmatch('%S+') do
item_count = item_count + 1
if era_text[item] then
-- Era is accepted in peculiar places.
if options.era then
return
end
options.era = item
elseif ampm_options[item] then
if not set_ampm(item) then
return
end
elseif item:find(':', 1, true) then
if not extract_time(item) then
return
end
index_time = item_count
elseif date.day and date.month then
if date.year then
return -- should be nothing more so item is invalid
end
if not item:match('^(%d%d?%d?%d?)$') then
return
end
date.year = tonumber(item)
elseif date.day then
if not extract_month(item) then
return
end
elseif date.month then
if not extract_day_or_year(item) then
return
end
elseif extract_month(item) then
options.format = 'mdy'
elseif extract_ymd(item) then
options.format = 'ymd'
elseif extract_day_or_year(item) then
if date.day then
options.format = 'dmy'
end
else
return
end
end
if not date.year or date.year == 0 then
return
end
local era = era_text[options.era]
if era and era.isbc then
date.year = 1 - date.year
end
return date, options
end
local function autofill(date1, date2)
-- Fill any missing month or day in each date using the
-- corresponding component from the other date, if present,
-- or with 1 if both dates are missing the month or day.
-- This gives a good result for calculating the difference
-- between two partial dates when no range is wanted.
-- Return filled date1, date2 (two full dates).
local function filled(a, b)
-- Return date a filled, if necessary, with month and/or day from date b.
-- The filled day is truncated to fit the number of days in the month.
local fillmonth, fillday
if not a.month then
fillmonth = b.month or 1
end
if not a.day then
fillday = b.day or 1
end
if fillmonth or fillday then -- need to create a new date
a = Date(a, {
month = fillmonth,
day = math.min(fillday or a.day, days_in_month(a.year, fillmonth or a.month, a.calendar))
})
end
return a
end
return filled(date1, date2), filled(date2, date1)
end
local function date_add_sub(lhs, rhs, is_sub)
-- Return a new date from calculating (lhs + rhs) or (lhs - rhs),
-- or return nothing if invalid.
-- The result is nil if the calculated date exceeds allowable limits.
-- Caller ensures that lhs is a date; its properties are copied for the new date.
if lhs.partial then
-- Adding to a partial is not supported.
-- Can subtract a date or partial from a partial, but this is not called for that.
return
end
local function is_prefix(text, word, minlen)
local n = #text
return (minlen or 1) <= n and n <= #word and text == word:sub(1, n)
end
local function do_days(n)
local forcetime, jd
if floor(n) == n then
jd = lhs.jd
else
forcetime = not lhs.hastime
jd = lhs.jdz
end
jd = jd + (is_sub and -n or n)
if forcetime then
jd = tostring(jd)
if not jd:find('.', 1, true) then
jd = jd .. '.0'
end
end
return Date(lhs, 'juliandate', jd)
end
if type(rhs) == 'number' then
-- Add/subtract days, including fractional days.
return do_days(rhs)
end
if type(rhs) == 'string' then
-- rhs is a single component like '26m' or '26 months' (with optional sign).
-- Fractions like '3.25d' are accepted for the units which are handled as days.
local sign, numstr, id = rhs:match('^%s*([+-]?)([%d%.]+)%s*(%a+)$')
if sign then
if sign == '-' then
is_sub = not (is_sub and true or false)
end
local y, m, days
local num = tonumber(numstr)
if not num then
return
end
id = id:lower()
if is_prefix(id, 'years') then
y = num
m = 0
elseif is_prefix(id, 'months') then
y = floor(num / 12)
m = num % 12
elseif is_prefix(id, 'weeks') then
days = num * 7
elseif is_prefix(id, 'days') then
days = num
elseif is_prefix(id, 'hours') then
days = num / 24
elseif is_prefix(id, 'minutes', 3) then
days = num / (24 * 60)
elseif is_prefix(id, 'seconds') then
days = num / (24 * 3600)
else
return
end
if days then
return do_days(days)
end
if numstr:find('.', 1, true) then
return
end
if is_sub then
y = -y
m = -m
end
assert(-11 <= m and m <= 11)
y = lhs.year + y
m = lhs.month + m
if m > 12 then
y = y + 1
m = m - 12
elseif m < 1 then
y = y - 1
m = m + 12
end
local d = math.min(lhs.day, days_in_month(y, m, lhs.calendar))
return Date(lhs, y, m, d)
end
end
if is_diff(rhs) then
local days = rhs.age_days
if (is_sub or false) ~= (rhs.isnegative or false) then
days = -days
end
return lhs + days
end
end
local full_date_only = {
dayabbr = true,
dayname = true,
dow = true,
dayofweek = true,
dowiso = true,
dayofweekiso = true,
dayofyear = true,
gsd = true,
juliandate = true,
jd = true,
jdz = true,
jdnoon = true,
}
-- Metatable for a date's calculated fields.
local datemt = {
__index = function (self, key)
if rawget(self, 'partial') then
if full_date_only[key] then return end
if key == 'monthabbr' or key == 'monthdays' or key == 'monthname' then
if not self.month then return end
end
end
local value
if key == 'dayabbr' then
value = day_info[self.dow][1]
elseif key == 'dayname' then
value = day_info[self.dow][2]
elseif key == 'dow' then
value = (self.jdnoon + 1) % 7 -- day-of-week 0=Sun to 6=Sat
elseif key == 'dayofweek' then
value = self.dow
elseif key == 'dowiso' then
value = (self.jdnoon % 7) + 1 -- ISO day-of-week 1=Mon to 7=Sun
elseif key == 'dayofweekiso' then
value = self.dowiso
elseif key == 'dayofyear' then
local first = Date(self.year, 1, 1, self.calendar).jdnoon
value = self.jdnoon - first + 1 -- day-of-year 1 to 366
elseif key == 'era' then
-- Era text (never a negative sign) from year and options.
value = get_era_for_year(self.options.era, self.year)
elseif key == 'format' then
value = self.options.format or 'dmy'
elseif key == 'gsd' then
-- GSD = 1 from 00:00:00 to 23:59:59 on 1 January 1 AD Gregorian calendar,
-- which is from jd 1721425.5 to 1721426.49999.
value = floor(self.jd - 1721424.5)
elseif key == 'juliandate' or key == 'jd' or key == 'jdz' then
local jd, jdz = julian_date(self)
rawset(self, 'juliandate', jd)
rawset(self, 'jd', jd)
rawset(self, 'jdz', jdz)
return key == 'jdz' and jdz or jd
elseif key == 'jdnoon' then
-- Julian date at noon (an integer) on the calendar day when jd occurs.
value = floor(self.jd + 0.5)
elseif key == 'isleapyear' then
value = is_leap_year(self.year, self.calendar)
elseif key == 'monthabbr' then
value = month_info[self.month][1]
elseif key == 'monthdays' then
value = days_in_month(self.year, self.month, self.calendar)
elseif key == 'monthname' then
value = month_info[self.month][2]
end
if value ~= nil then
rawset(self, key, value)
return value
end
end,
}
-- Date operators.
local function mt_date_add(lhs, rhs)
if not is_date(lhs) then
lhs, rhs = rhs, lhs -- put date on left (it must be a date for this to have been called)
end
return date_add_sub(lhs, rhs)
end
local function mt_date_sub(lhs, rhs)
if is_date(lhs) then
if is_date(rhs) then
return DateDiff(lhs, rhs)
end
return date_add_sub(lhs, rhs, true)
end
end
local function mt_date_concat(lhs, rhs)
return tostring(lhs) .. tostring(rhs)
end
local function mt_date_tostring(self)
return self:text()
end
local function mt_date_eq(lhs, rhs)
-- Return true if dates identify same date/time where, for example,
-- Date(-4712, 1, 1, 'Julian') == Date(-4713, 11, 24, 'Gregorian') is true.
-- This is called only if lhs and rhs have the same type and the same metamethod.
if lhs.partial or rhs.partial then
-- One date is partial; the other is a partial or a full date.
-- The months may both be nil, but must be the same.
return lhs.year == rhs.year and lhs.month == rhs.month and lhs.calendar == rhs.calendar
end
return lhs.jdz == rhs.jdz
end
local function mt_date_lt(lhs, rhs)
-- Return true if lhs < rhs, for example,
-- Date('1 Jan 2016') < Date('06:00 1 Jan 2016') is true.
-- This is called only if lhs and rhs have the same type and the same metamethod.
if lhs.partial or rhs.partial then
-- One date is partial; the other is a partial or a full date.
if lhs.calendar ~= rhs.calendar then
return lhs.calendar == 'Julian'
end
if lhs.partial then
lhs = lhs.partial.first
end
if rhs.partial then
rhs = rhs.partial.first
end
end
return lhs.jdz < rhs.jdz
end
--[[ Examples of syntax to construct a date:
Date(y, m, d, 'julian') default calendar is 'gregorian'
Date(y, m, d, H, M, S, 'julian')
Date('juliandate', jd, 'julian') if jd contains "." text output includes H:M:S
Date('currentdate')
Date('currentdatetime')
Date('1 April 1995', 'julian') parse date from text
Date('1 April 1995 AD', 'julian') using an era sets a flag to do the same for output
Date('04:30:59 1 April 1995', 'julian')
Date(date) copy of an existing date
Date(date, t) same, updated with y,m,d,H,M,S fields from table t
Date(t) date with y,m,d,H,M,S fields from table t
]]
function Date(...) -- for forward declaration above
-- Return a table holding a date assuming a uniform calendar always applies
-- (proleptic Gregorian calendar or proleptic Julian calendar), or
-- return nothing if date is invalid.
-- A partial date has a valid year, however its month may be nil, and
-- its day and time fields are nil.
-- Field partial is set to false (if a full date) or a table (if a partial date).
local calendars = { julian = 'Julian', gregorian = 'Gregorian' }
local newdate = {
_id = uniq,
calendar = 'Gregorian', -- default is Gregorian calendar
hastime = false, -- true if input sets a time
hour = 0, -- always set hour/minute/second so don't have to handle nil
minute = 0,
second = 0,
options = {},
list = _date_list,
subtract = function (self, rhs, options)
return DateDiff(self, rhs, options)
end,
text = _date_text,
}
local argtype, datetext, is_copy, jd_number, tnums
local numindex = 0
local numfields = { 'year', 'month', 'day', 'hour', 'minute', 'second' }
local numbers = {}
for _, v in ipairs({...}) do
v = strip_to_nil(v)
local vlower = type(v) == 'string' and v:lower() or nil
if v == nil then
-- Ignore empty arguments after stripping so modules can directly pass template parameters.
elseif calendars[vlower] then
newdate.calendar = calendars[vlower]
elseif vlower == 'partial' then
newdate.partial = true
elseif vlower == 'fix' then
newdate.want_fix = true
elseif is_date(v) then
-- Copy existing date (items can be overridden by other arguments).
if is_copy or tnums then
return
end
is_copy = true
newdate.calendar = v.calendar
newdate.partial = v.partial
newdate.hastime = v.hastime
newdate.options = v.options
newdate.year = v.year
newdate.month = v.month
newdate.day = v.day
newdate.hour = v.hour
newdate.minute = v.minute
newdate.second = v.second
elseif type(v) == 'table' then
if tnums then
return
end
tnums = {}
local tfields = { year=1, month=1, day=1, hour=2, minute=2, second=2 }
for tk, tv in pairs(v) do
if tfields[tk] then
tnums[tk] = tonumber(tv)
end
if tfields[tk] == 2 then
newdate.hastime = true
end
end
else
local num = tonumber(v)
if not num and argtype == 'setdate' and numindex == 1 then
num = month_number(v)
end
if num then
if not argtype then
argtype = 'setdate'
end
if argtype == 'setdate' and numindex < 6 then
numindex = numindex + 1
numbers[numfields[numindex]] = num
elseif argtype == 'juliandate' and not jd_number then
jd_number = num
if type(v) == 'string' then
if v:find('.', 1, true) then
newdate.hastime = true
end
elseif num ~= floor(num) then
-- The given value was a number. The time will be used
-- if the fractional part is nonzero.
newdate.hastime = true
end
else
return
end
elseif argtype then
return
elseif type(v) == 'string' then
if v == 'currentdate' or v == 'currentdatetime' or v == 'juliandate' then
argtype = v
else
argtype = 'datetext'
datetext = v
end
else
return
end
end
end
if argtype == 'datetext' then
if tnums or not set_date_from_numbers(newdate, extract_date(newdate, datetext)) then
return
end
elseif argtype == 'juliandate' then
newdate.partial = nil
newdate.jd = jd_number
if not set_date_from_jd(newdate) then
return
end
elseif argtype == 'currentdate' or argtype == 'currentdatetime' then
newdate.partial = nil
newdate.year = current.year
newdate.month = current.month
newdate.day = current.day
if argtype == 'currentdatetime' then
newdate.hour = current.hour
newdate.minute = current.minute
newdate.second = current.second
newdate.hastime = true
end
newdate.calendar = 'Gregorian' -- ignore any given calendar name
elseif argtype == 'setdate' then
if tnums or not set_date_from_numbers(newdate, numbers) then
return
end
elseif not (is_copy or tnums) then
return
end
if tnums then
newdate.jd = nil -- force recalculation in case jd was set before changes from tnums
if not set_date_from_numbers(newdate, tnums) then
return
end
end
if newdate.partial then
local year = newdate.year
local month = newdate.month
local first = Date(year, month or 1, 1, newdate.calendar)
month = month or 12
local last = Date(year, month, days_in_month(year, month), newdate.calendar)
newdate.partial = { first = first, last = last }
else
newdate.partial = false -- avoid index lookup
end
setmetatable(newdate, datemt)
local readonly = {}
local mt = {
__index = newdate,
__newindex = function(t, k, v) error('date.' .. tostring(k) .. ' is read-only', 2) end,
__add = mt_date_add,
__sub = mt_date_sub,
__concat = mt_date_concat,
__tostring = mt_date_tostring,
__eq = mt_date_eq,
__lt = mt_date_lt,
}
return setmetatable(readonly, mt)
end
local function _diff_age(diff, code, options)
-- Return a tuple of integer values from diff as specified by code, except that
-- each integer may be a list of two integers for a diff with a partial date, or
-- return nil if the code is not supported.
-- If want round, the least significant unit is rounded to nearest whole unit.
-- For a duration, an extra day is added.
local wantround, wantduration, wantrange
if type(options) == 'table' then
wantround = options.round
wantduration = options.duration
wantrange = options.range
else
wantround = options
end
if not is_diff(diff) then
local f = wantduration and 'duration' or 'age'
error(f .. ': need a date difference (use "diff:' .. f .. '()" with a colon)', 2)
end
if diff.partial then
-- Ignore wantround, wantduration.
local function choose(v)
if type(v) == 'table' then
if not wantrange or v[1] == v[2] then
-- Example: Date('partial', 2005) - Date('partial', 2001) gives
-- diff.years = { 3, 4 } to show the range of possible results.
-- If do not want a range, choose the second value as more expected.
return v[2]
end
end
return v
end
if code == 'ym' or code == 'ymd' then
if not wantrange and diff.iszero then
-- This avoids an unexpected result such as
-- Date('partial', 2001) - Date('partial', 2001)
-- giving diff = { years = 0, months = { 0, 11 } }
-- which would be reported as 0 years and 11 months.
return 0, 0
end
return choose(diff.partial.years), choose(diff.partial.months)
end
if code == 'y' then
return choose(diff.partial.years)
end
if code == 'm' or code == 'w' or code == 'd' then
return choose({ diff.partial.mindiff:age(code), diff.partial.maxdiff:age(code) })
end
return nil
end
local extra_days = wantduration and 1 or 0
if code == 'wd' or code == 'w' or code == 'd' then
local offset = wantround and 0.5 or 0
local days = diff.age_days + extra_days
if code == 'wd' or code == 'd' then
days = floor(days + offset)
if code == 'd' then
return days
end
return floor(days/7), days % 7
end
return floor(days/7 + offset)
end
local H, M, S = diff.hours, diff.minutes, diff.seconds
if code == 'dh' or code == 'dhm' or code == 'dhms' or code == 'h' or code == 'hm' or code == 'hms' or code == 'M' or code == 's' then
local days = floor(diff.age_days + extra_days)
local inc_hour
if wantround then
if code == 'dh' or code == 'h' then
if M >= 30 then
inc_hour = true
end
elseif code == 'dhm' or code == 'hm' then
if S >= 30 then
M = M + 1
if M >= 60 then
M = 0
inc_hour = true
end
end
elseif code == 'M' then
if S >= 30 then
M = M + 1
end
else
-- Nothing needed because S is an integer.
end
if inc_hour then
H = H + 1
if H >= 24 then
H = 0
days = days + 1
end
end
end
if code == 'dh' or code == 'dhm' or code == 'dhms' then
if code == 'dh' then
return days, H
elseif code == 'dhm' then
return days, H, M
else
return days, H, M, S
end
end
local hours = days * 24 + H
if code == 'h' then
return hours
elseif code == 'hm' then
return hours, M
elseif code == 'M' or code == 's' then
M = hours * 60 + M
if code == 'M' then
return M
end
return M * 60 + S
end
return hours, M, S
end
if wantround then
local inc_hour
if code == 'ymdh' or code == 'ymwdh' then
if M >= 30 then
inc_hour = true
end
elseif code == 'ymdhm' or code == 'ymwdhm' then
if S >= 30 then
M = M + 1
if M >= 60 then
M = 0
inc_hour = true
end
end
elseif code == 'ymd' or code == 'ymwd' or code == 'yd' or code == 'md' then
if H >= 12 then
extra_days = extra_days + 1
end
end
if inc_hour then
H = H + 1
if H >= 24 then
H = 0
extra_days = extra_days + 1
end
end
end
local y, m, d = diff.years, diff.months, diff.days
if extra_days > 0 then
d = d + extra_days
if d > 28 or code == 'yd' then
-- Recalculate in case have passed a month.
diff = diff.date1 + extra_days - diff.date2
y, m, d = diff.years, diff.months, diff.days
end
end
if code == 'ymd' then
return y, m, d
elseif code == 'yd' then
if y > 0 then
-- It is known that diff.date1 > diff.date2.
diff = diff.date1 - (diff.date2 + (y .. 'y'))
end
return y, floor(diff.age_days)
elseif code == 'md' then
return y * 12 + m, d
elseif code == 'ym' or code == 'm' then
if wantround then
if d >= 16 then
m = m + 1
if m >= 12 then
m = 0
y = y + 1
end
end
end
if code == 'ym' then
return y, m
end
return y * 12 + m
elseif code == 'ymw' then
local weeks = floor(d/7)
if wantround then
local days = d % 7
if days > 3 or (days == 3 and H >= 12) then
weeks = weeks + 1
end
end
return y, m, weeks
elseif code == 'ymwd' then
return y, m, floor(d/7), d % 7
elseif code == 'ymdh' then
return y, m, d, H
elseif code == 'ymwdh' then
return y, m, floor(d/7), d % 7, H
elseif code == 'ymdhm' then
return y, m, d, H, M
elseif code == 'ymwdhm' then
return y, m, floor(d/7), d % 7, H, M
end
if code == 'y' then
if wantround and m >= 6 then
y = y + 1
end
return y
end
return nil
end
local function _diff_duration(diff, code, options)
if type(options) ~= 'table' then
options = { round = options }
end
options.duration = true
return _diff_age(diff, code, options)
end
-- Metatable for some operations on date differences.
diffmt = { -- for forward declaration above
__concat = function (lhs, rhs)
return tostring(lhs) .. tostring(rhs)
end,
__tostring = function (self)
return tostring(self.age_days)
end,
__index = function (self, key)
local value
if key == 'age_days' then
if rawget(self, 'partial') then
local function jdz(date)
return (date.partial and date.partial.first or date).jdz
end
value = jdz(self.date1) - jdz(self.date2)
else
value = self.date1.jdz - self.date2.jdz
end
end
if value ~= nil then
rawset(self, key, value)
return value
end
end,
}
function DateDiff(date1, date2, options) -- for forward declaration above
-- Return a table with the difference between two dates (date1 - date2).
-- The difference is negative if date1 is older than date2.
-- Return nothing if invalid.
-- If d = date1 - date2 then
-- date1 = date2 + d
-- If date1 >= date2 and the dates have no H:M:S time specified then
-- date1 = date2 + (d.years..'y') + (d.months..'m') + d.days
-- where the larger time units are added first.
-- The result of Date(2015,1,x) + '1m' is Date(2015,2,28) for
-- x = 28, 29, 30, 31. That means, for example,
-- d = Date(2015,3,3) - Date(2015,1,31)
-- gives d.years, d.months, d.days = 0, 1, 3 (excluding date1).
if not (is_date(date1) and is_date(date2) and date1.calendar == date2.calendar) then
return
end
local wantfill
if type(options) == 'table' then
wantfill = options.fill
end
local isnegative = false
local iszero = false
if date1 < date2 then
isnegative = true
date1, date2 = date2, date1
elseif date1 == date2 then
iszero = true
end
-- It is known that date1 >= date2 (period is from date2 to date1).
if date1.partial or date2.partial then
-- Two partial dates might have timelines:
---------------------A=================B--- date1 is from A to B inclusive
--------C=======D-------------------------- date2 is from C to D inclusive
-- date1 > date2 iff A > C (date1.partial.first > date2.partial.first)
-- The periods can overlap ('April 2001' - '2001'):
-------------A===B------------------------- A=2001-04-01 B=2001-04-30
--------C=====================D------------ C=2001-01-01 D=2001-12-31
if wantfill then
date1, date2 = autofill(date1, date2)
else
local function zdiff(date1, date2)
local diff = date1 - date2
if diff.isnegative then
return date1 - date1 -- a valid diff in case we call its methods
end
return diff
end
local function getdate(date, which)
return date.partial and date.partial[which] or date
end
local maxdiff = zdiff(getdate(date1, 'last'), getdate(date2, 'first'))
local mindiff = zdiff(getdate(date1, 'first'), getdate(date2, 'last'))
local years, months
if maxdiff.years == mindiff.years then
years = maxdiff.years
if maxdiff.months == mindiff.months then
months = maxdiff.months
else
months = { mindiff.months, maxdiff.months }
end
else
years = { mindiff.years, maxdiff.years }
end
return setmetatable({
date1 = date1,
date2 = date2,
partial = {
years = years,
months = months,
maxdiff = maxdiff,
mindiff = mindiff,
},
isnegative = isnegative,
iszero = iszero,
age = _diff_age,
duration = _diff_duration,
}, diffmt)
end
end
local y1, m1 = date1.year, date1.month
local y2, m2 = date2.year, date2.month
local years = y1 - y2
local months = m1 - m2
local d1 = date1.day + hms(date1)
local d2 = date2.day + hms(date2)
local days, time
if d1 >= d2 then
days = d1 - d2
else
months = months - 1
-- Get days in previous month (before the "to" date) given December has 31 days.
local dpm = m1 > 1 and days_in_month(y1, m1 - 1, date1.calendar) or 31
if d2 >= dpm then
days = d1 - hms(date2)
else
days = dpm - d2 + d1
end
end
if months < 0 then
years = years - 1
months = months + 12
end
days, time = math.modf(days)
local H, M, S = h_m_s(time)
return setmetatable({
date1 = date1,
date2 = date2,
partial = false, -- avoid index lookup
years = years,
months = months,
days = days,
hours = H,
minutes = M,
seconds = S,
isnegative = isnegative,
iszero = iszero,
age = _diff_age,
duration = _diff_duration,
}, diffmt)
end
return {
_current = current,
_Date = Date,
_days_in_month = days_in_month,
}
8htfjg7cmqlbgysia559pe52c5tetp5
Nhwɛdo:DPP
10
1203
7407
2023-04-24T17:15:27Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{DPP/logo|1={{{1|25px}}}}} [[Democratic Progressive Party]]<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{DPP/logo|1={{{1|25px}}}}} [[Democratic Progressive Party]]<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
ljv6q00inezifwj7b9lqqnxbl21npw4
Nhwɛdo:DPP/logo
10
1204
7408
2023-04-24T17:18:33Z
Abazizfahad
127
Created page with "<!--[[File:DPP-Taiwan.svg|{{{1|20px}}}]]-->[[File:Green Island with White Cross.svg|{{{1|25px}}}]]<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<!--[[File:DPP-Taiwan.svg|{{{1|20px}}}]]-->[[File:Green Island with White Cross.svg|{{{1|25px}}}]]<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
h6d1muuo64l0yo58l6ub59gstcwpakn
Nhwɛdo:Detect singular
10
1205
7409
2023-04-24T17:21:25Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#invoke:Detect singular|main}}<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:Detect singular|main}}<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
1m3tane3jctch6sxq6slm654yiblfzf
Nhwɛdo:En dash range
10
1206
7410
2023-04-24T17:23:16Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{{1}}}{{#ifeq:{{#invoke:String|find|source={{#invoke:Plain text|main|{{{1}}}{{{2}}}}}|target=[%s–—-]|plain=false}}|0|–| – }}{{{2}}}<noinclude> {{Documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{{1}}}{{#ifeq:{{#invoke:String|find|source={{#invoke:Plain text|main|{{{1}}}{{{2}}}}}|target=[%s–—-]|plain=false}}|0|–| – }}{{{2}}}<noinclude>
{{Documentation}}
</noinclude>
98em1kvd7xkqe6sagrl2kj31kdmyeiw
Nhwɛdo:Hlist
10
1207
7411
2023-04-24T17:28:19Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:list|horizontal}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{<includeonly>safesubst:</includeonly>#invoke:list|horizontal}}<noinclude>
{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. -->
</noinclude>
ihcdy525o8nnmq114czc48dpk6pnojd
Nhwɛdo:Hlist/styles.css
10
1208
7412
2023-04-24T17:30:41Z
Abazizfahad
127
Created page with "/* {{pp-protected|reason=match parent|small=yes}} */ /* * hlist styles are defined in core and Minerva and differ in Minerva. The * current definitions here (2023-01-01) are sufficient to override Minerva * without use of the hlist-separated class. The most problematic styles were * related to margin, padding, and the bullet. Check files listed at * [[MediaWiki talk:Common.css/to do#hlist-separated]] */ /* * TODO: When the majority of readership supports it (or s..."
sanitized-css
text/css
/* {{pp-protected|reason=match parent|small=yes}} */
/*
* hlist styles are defined in core and Minerva and differ in Minerva. The
* current definitions here (2023-01-01) are sufficient to override Minerva
* without use of the hlist-separated class. The most problematic styles were
* related to margin, padding, and the bullet. Check files listed at
* [[MediaWiki talk:Common.css/to do#hlist-separated]]
*/
/*
* TODO: When the majority of readership supports it (or some beautiful world
* in which grade C support is above the minimum threshold), use :is()
*/
.hlist dl,
.hlist ol,
.hlist ul {
margin: 0;
padding: 0;
}
/* Display list items inline */
.hlist dd,
.hlist dt,
.hlist li {
/*
* don't trust the note that says margin doesn't work with inline
* removing margin: 0 makes dds have margins again
* We also want to reset margin-right in Minerva
*/
margin: 0;
display: inline;
}
/* Display requested top-level lists inline */
.hlist.inline,
.hlist.inline dl,
.hlist.inline ol,
.hlist.inline ul,
/* Display nested lists inline */
.hlist dl dl,
.hlist dl ol,
.hlist dl ul,
.hlist ol dl,
.hlist ol ol,
.hlist ol ul,
.hlist ul dl,
.hlist ul ol,
.hlist ul ul {
display: inline;
}
/* Hide empty list items */
.hlist .mw-empty-li {
display: none;
}
/* TODO: :not() can maybe be used here to remove the later rule. naive test
* seems to work. more testing needed. like so:
*.hlist dt:not(:last-child)::after {
* content: ": ";
*}
*.hlist dd:not(:last-child)::after,
*.hlist li:not(:last-child)::after {
* content: " · ";
* font-weight: bold;
*}
*/
/* Generate interpuncts */
.hlist dt::after {
content: ": ";
}
.hlist dd::after,
.hlist li::after {
content: " · ";
font-weight: bold;
}
.hlist dd:last-child::after,
.hlist dt:last-child::after,
.hlist li:last-child::after {
content: none;
}
/* Add parentheses around nested lists */
.hlist dd dd:first-child::before,
.hlist dd dt:first-child::before,
.hlist dd li:first-child::before,
.hlist dt dd:first-child::before,
.hlist dt dt:first-child::before,
.hlist dt li:first-child::before,
.hlist li dd:first-child::before,
.hlist li dt:first-child::before,
.hlist li li:first-child::before {
content: " (";
font-weight: normal;
}
.hlist dd dd:last-child::after,
.hlist dd dt:last-child::after,
.hlist dd li:last-child::after,
.hlist dt dd:last-child::after,
.hlist dt dt:last-child::after,
.hlist dt li:last-child::after,
.hlist li dd:last-child::after,
.hlist li dt:last-child::after,
.hlist li li:last-child::after {
content: ")";
font-weight: normal;
}
/* Put ordinals in front of ordered list items */
.hlist ol {
counter-reset: listitem;
}
.hlist ol > li {
counter-increment: listitem;
}
.hlist ol > li::before {
content: " " counter(listitem) "\a0";
}
.hlist dd ol > li:first-child::before,
.hlist dt ol > li:first-child::before,
.hlist li ol > li:first-child::before {
content: " (" counter(listitem) "\a0";
}
gfbk8cwecy39b1u1zxq4sqqxyf84d2r
Module:Plain text
828
1209
7413
2023-04-24T17:31:49Z
Abazizfahad
127
Created page with "--converts text with wikilinks to plain text, e.g "[[foo|gah]] is [[bar]]" to "gah is bar" --removes anything enclosed in tags that isn't nested, mediawiki strip markers (references etc), files, italic and bold markup require[[strict]] local p = {} function p.main(frame) local text = frame.args[1] local encode = require('Module:yesno')(frame.args.encode) return p._main(text, encode) end function p._main(text, encode) if not text then return end text = mw.text.kill..."
Scribunto
text/plain
--converts text with wikilinks to plain text, e.g "[[foo|gah]] is [[bar]]" to "gah is bar"
--removes anything enclosed in tags that isn't nested, mediawiki strip markers (references etc), files, italic and bold markup
require[[strict]]
local p = {}
function p.main(frame)
local text = frame.args[1]
local encode = require('Module:yesno')(frame.args.encode)
return p._main(text, encode)
end
function p._main(text, encode)
if not text then return end
text = mw.text.killMarkers(text)
:gsub(' ', ' ') --replace nbsp spaces with regular spaces
:gsub('<br ?/?>', ', ') --replace br with commas
:gsub('<span.->(.-)</span>', '%1') --remove spans while keeping text inside
:gsub('<i.->(.-)</i>', '%1') --remove italics while keeping text inside
:gsub('<b.->(.-)</b>', '%1') --remove bold while keeping text inside
:gsub('<em.->(.-)</em>', '%1') --remove emphasis while keeping text inside
:gsub('<strong.->(.-)</strong>', '%1') --remove strong while keeping text inside
:gsub('<.->.-<.->', '') --strip out remaining tags and the text inside
:gsub('<.->', '') --remove any other tag markup
:gsub('%[%[%s*[Ff][Ii][Ll][Ee]%s*:.-%]%]', '') --strip out files
:gsub('%[%[%s*[Ii][Mm][Aa][Gg][Ee]%s*:.-%]%]', '') --strip out use of image:
:gsub('%[%[%s*[Cc][Aa][Tt][Ee][Gg][Oo][Rr][Yy]%s*:.-%]%]', '') --strip out categories
:gsub('%[%[[^%]]-|', '') --strip out piped link text
:gsub('([^%[])%[[^%[%]][^%]]-%s', '%1') --strip out external link text
:gsub('^%[[^%[%]][^%]]-%s', '') --strip out external link text
:gsub('[%[%]]', '') --then strip out remaining [ and ]
:gsub("'''''", "") --strip out bold italic markup
:gsub("'''?", "") --not stripping out '''' gives correct output for bolded text in quotes
:gsub('----+', '') --remove ---- lines
:gsub("^%s+", "") --strip leading
:gsub("%s+$", "") --and trailing spaces
:gsub("%s+", " ") --strip redundant spaces
if encode then
return mw.text.encode(text)
else
return text
end
end
return p
hl6gg6q9xeonphx72wv4fdjjbfds8lr
Nhwɛdo:IsValidPageName
10
1210
7414
2023-04-24T17:35:20Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{#ifeq:{{{1}}}|-||{{#iferror:{{#invoke:Page|invalid|{{{1}}}}}||valid}}}}<noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#ifeq:{{{1}}}|-||{{#iferror:{{#invoke:Page|invalid|{{{1}}}}}||valid}}}}<noinclude>
{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc subpage, and interwikis go on Wikidata. -->
</noinclude>
q43r371r64z8ekdma6ljffbo4qkbq6m
Module:Page
828
1211
7415
2023-04-24T17:36:58Z
Abazizfahad
127
Created page with "local callAssert = require('Module:CallAssert') local function main(frame, field) local args, pargs = frame.args, ( frame:getParent() or {} ).args or {} local makeTitle=args.makeTitle or pargs.makeTitle local namespace=args.namespace or pargs.namespace or "" local fragment=args.fragment or pargs.fragment or "" local interwiki=args.interwiki or pargs.interwiki or "" local page=args.page or args[1] or pargs.page or pargs[1] or "" local id= tonumber( args.id or parg..."
Scribunto
text/plain
local callAssert = require('Module:CallAssert')
local function main(frame, field)
local args, pargs = frame.args, ( frame:getParent() or {} ).args or {}
local makeTitle=args.makeTitle or pargs.makeTitle
local namespace=args.namespace or pargs.namespace or ""
local fragment=args.fragment or pargs.fragment or ""
local interwiki=args.interwiki or pargs.interwiki or ""
local page=args.page or args[1] or pargs.page or pargs[1] or ""
local id= tonumber( args.id or pargs.id )
local pn = {}
local title -- holds the result of the mw.title.xxx call
for i = 1,9 do pn[i] = args['p'..i] or pargs['p'..i] end
if not id and not mw.ustring.match( page, '%S' ) then page = nil end
if id then
title = callAssert(mw.title.new, 'mw.title.new', id)
elseif not page then
title = callAssert(mw.title.getCurrentTitle, 'getCurrentTitle')
elseif makeTitle then
title = callAssert(mw.title.makeTitle, 'makeTitle', namespace, page, fragment, interwiki)
else
title = callAssert(mw.title.new, 'mw.title.new', page, namespace)
end
local result = title[field]
if type(result) == "function" then
result = result(title, unpack(pn))
end
return tostring(result or "")
end
-- handle all errors in main
main = require('Module:Protect')(main)
local p = {}
-- main function does all the work
local meta = {}
function meta.__index(self, key)
return function(frame)
return main(frame, key)
end
end
setmetatable(p, meta)
function p.getContent(frame)
local args, pargs = frame.args, ( frame:getParent() or {} ).args or {}
local fmt = args.as or pargs.as or "pre"
local text = main(frame, "getContent")
fmt = mw.text.split( fmt, ", ?" )
for _, how in ipairs( fmt ) do
if how == "pre" then
text = table.concat{ "<pre>", text, "</pre>" }
elseif how == "expand" then
text = frame:preprocess(text)
elseif how == "nowiki" then
text = mw.text.nowiki(text)
end
end
return text
end
return p
i5nta7bvbxrzeibp6t5xzwzjtd3dtc4
Module:CallAssert
828
1212
7416
2023-04-24T17:39:40Z
Abazizfahad
127
Created page with "local function pack(...) return {...}, select('#', ...) end local function mapArray(func, array, count) local result = {} for i = 1, count or #array do result[i] = func(array[i]) end return result end local function quote(value) if type(value) == 'string' then return (string.gsub(string.format('%q', value), '\\\n', '\\n')) -- Outer parentheses remove second value returned by gsub end local str = tostring(value) if type(value) == 'table' and str ~= 'table'..."
Scribunto
text/plain
local function pack(...)
return {...}, select('#', ...)
end
local function mapArray(func, array, count)
local result = {}
for i = 1, count or #array do
result[i] = func(array[i])
end
return result
end
local function quote(value)
if type(value) == 'string' then
return (string.gsub(string.format('%q', value), '\\\n', '\\n')) -- Outer parentheses remove second value returned by gsub
end
local str = tostring(value)
if type(value) == 'table' and str ~= 'table' then
return '{' .. str .. '}'
end
return str
end
local function callAssert(func, funcName, ...)
local result, resultCount = pack(func(...))
if not result[1] then
local args, argsCount = pack(...)
args = mapArray(quote, args, argsCount)
local message = mw.ustring.format(
'%s(%s) failed',
funcName,
table.concat(args, ', ')
)
error(message, 2)
end
return unpack(result, 1, resultCount)
end
return callAssert
3o4jhhx56ckjnptmrhpx1y5jfvi04ui
Module:Protect
828
1213
7417
2023-04-24T17:41:57Z
Abazizfahad
127
Created page with "local function processResult(options, success, ...) if not success then local message = tostring(... or '(no message)') if options.removeLocation then message = string.gsub(message, '^Module:[^:]+:%d+: ', '', 1) end return string.format(options.errFormat, message) end return ... end local function protect(func, errFormat, options) if type(errFormat) == 'table' then options = options or errFormat errFormat = nil end options = mw.clone(options) or {}..."
Scribunto
text/plain
local function processResult(options, success, ...)
if not success then
local message = tostring(... or '(no message)')
if options.removeLocation then
message = string.gsub(message, '^Module:[^:]+:%d+: ', '', 1)
end
return string.format(options.errFormat, message)
end
return ...
end
local function protect(func, errFormat, options)
if type(errFormat) == 'table' then
options = options or errFormat
errFormat = nil
end
options = mw.clone(options) or {}
options.errFormat = errFormat or options.errFormat or 'Error: %s'
if not options.raw then
options.errFormat = '<strong class="error">' .. options.errFormat .. '</strong>'
end
options.removeLocation = options.removeLocation == nil or options.removeLocation
return function (...)
return processResult(options, pcall(func, ...))
end
end
return protect
lpwbveqfkihxx5w7otzmx6xlb5y323h
Nhwɛdo:KMT
10
1214
7418
2023-04-24T17:44:13Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{KMT/logo}} [[Kuomintang]]<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{KMT/logo}} [[Kuomintang]]<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
bciuvfwplt78dlw69sb47427jsiusje
Nhwɛdo:KMT/logo
10
1215
7419
2023-04-24T17:47:28Z
Abazizfahad
127
Created page with "[[File:Emblem of the Kuomintang.svg|{{{1|25px}}}]]<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
[[File:Emblem of the Kuomintang.svg|{{{1|25px}}}]]<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
fsl29krw2hbuz6vzsdysjwmh9ridkqi
Nhwɛdo:Nowrap
10
1216
7420
2023-04-24T17:50:07Z
Abazizfahad
127
Created page with "<span class="nowrap">{{{1}}}</span><noinclude> {{documentation}} <!-- Categories go on the /doc page; interwikis go to Wikidata. --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<span class="nowrap">{{{1}}}</span><noinclude>
{{documentation}}
<!-- Categories go on the /doc page; interwikis go to Wikidata. -->
</noinclude>
avb5tcymgupik1ikutqclidkj9tnitx
Nhwɛdo:Nobold
10
1217
7421
2023-04-24T17:52:54Z
Abazizfahad
127
Created page with "<templatestyles src="Nobold/styles.css"/><span class="nobold">{{{1}}}</span><noinclude> {{documentation}} <!-- PLEASE ADD CATEGORIES AND INTERWIKIS TO THE /doc SUBPAGE, THANKS --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<templatestyles src="Nobold/styles.css"/><span class="nobold">{{{1}}}</span><noinclude>
{{documentation}}
<!-- PLEASE ADD CATEGORIES AND INTERWIKIS TO THE /doc SUBPAGE, THANKS -->
</noinclude>
iaf63qvx3m2zxytvj4dw3wwalq5wusd
Nhwɛdo:Nobold/styles.css
10
1218
7422
2023-04-24T17:55:03Z
Abazizfahad
127
Created page with "/* {{pp-template}} */ /* Styling for Template:Nobold */ .nobold { font-weight: normal; }"
sanitized-css
text/css
/* {{pp-template}} */
/* Styling for Template:Nobold */
.nobold {
font-weight: normal;
}
fenpgkszzubv5v79v09z2871g8mgdmr
Nhwɛdo:Constlk
10
1219
7426
2023-04-24T18:12:17Z
Abazizfahad
127
Created page with "{{{{{|safesubst:}}}#ifexist:{{{1|{{{Constituency}}}}}} (UK Parliament constituency) |[[{{{1|{{{Constituency}}}}}} (UK Parliament constituency)|{{{1|{{{Constituency}}}}}}]] }}<noinclude>{{Documentation}} [[Category:House of Commons of the United Kingdom constituency templates]] </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{{{{|safesubst:}}}#ifexist:{{{1|{{{Constituency}}}}}} (UK Parliament constituency)
|[[{{{1|{{{Constituency}}}}}} (UK Parliament constituency)|{{{1|{{{Constituency}}}}}}]]
}}<noinclude>{{Documentation}}
[[Category:House of Commons of the United Kingdom constituency templates]]
</noinclude>
i28ndv73lx8rj60i60uct5k2f51w74x
Nhwɛdo:Small
10
1220
7427
2023-04-24T18:14:32Z
Abazizfahad
127
Created page with "<span style="font-size:85%;">{{{1}}}</span><includeonly>{{SAFESUBST:#if:{{{1|}}}||[[Category:Pages using small with an empty input parameter]]}}</includeonly><noinclude> {{Documentation}}<!--Categories and interwikis go in the /doc sub-page.--> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<span style="font-size:85%;">{{{1}}}</span><includeonly>{{SAFESUBST:#if:{{{1|}}}||[[Category:Pages using small with an empty input parameter]]}}</includeonly><noinclude>
{{Documentation}}<!--Categories and interwikis go in the /doc sub-page.-->
</noinclude>
dvonxxvea06kvln677gbl2xk9rrnlog
Nhwɛdo:Iso2nationality
10
1221
7428
2023-04-24T18:17:22Z
Abazizfahad
127
Created page with "<includeonly>{{safesubst<noinclude/>:{{{subst|}}}#switch: {{safesubst<noinclude/>:uc:{{{1}}}}} | AD = Andorran | AE = Emirati | AF = Afghan | AG = Antigua and Barbuda | AI = Anguillan | AL = Albanian | AM = Armenian | AN = Netherlands Antillean | AO = Angolan | AQ = Antarctican | AR = Argentine | AS = American Samoan | AT = Austrian | AU = Australian | AW = Aruban | AX = Åland | AZ = Azerbaijani | BA = Bosnia and Herzegovina | BB = Barbadian | BD = Bangladeshi | BE = B..."
wikitext
text/x-wiki
<includeonly>{{safesubst<noinclude/>:{{{subst|}}}#switch: {{safesubst<noinclude/>:uc:{{{1}}}}}
| AD = Andorran
| AE = Emirati
| AF = Afghan
| AG = Antigua and Barbuda
| AI = Anguillan
| AL = Albanian
| AM = Armenian
| AN = Netherlands Antillean
| AO = Angolan
| AQ = Antarctican
| AR = Argentine
| AS = American Samoan
| AT = Austrian
| AU = Australian
| AW = Aruban
| AX = Åland
| AZ = Azerbaijani
| BA = Bosnia and Herzegovina
| BB = Barbadian
| BD = Bangladeshi
| BE = Belgian
| BF = Burkinabé
| BG = Bulgarian
| BH = Bahraini
| BI = Burundian
| BJ = Beninese
| BL = Saint Barthélemy
| BM = Bermudian
| BN = Bruneian
| BO = Bolivian
| BR = Brazilian
| BS = Bahamian
| BT = Bhutanese
| BV = Bouvet Island
| BW = Botswanan
| BY = Belarusian
| BZ = Belizean
| CA = Canadian
| CC = Cocos (Keeling) Islands
| CD = Democratic Republic of the Congo
| CF = Central African
| CG = Republic of the Congo
| CH = Swiss
| CI = Ivorian
| CK = Cook Islands
| CL = Chilean
| CM = Cameroonian
| CN = Chinese
| CO = Colombian
| CR = Costa Rican
| CU = Cuban
| CV = Cape Verdean
| CX = Christmas Island
| CY = Cypriot
| CZ = Czech
| DE = German
| DJ = Djiboutian
| DK = Danish
| DM = Dominica
| DO = Dominican Republic
| DZ = Algerian
| EC = Ecuadorian
| EE = Estonian
| EG = Egyptian
| EH = Sahrawi
| ER = Eritrean
| ES = Spanish
| ET = Ethiopian
| FI = Finnish
| FJ = Fijian
| FK = Falkland Islands
| FM = Federated States of Micronesia
| FO = Faroese
| FR = French
| GA = Gabonese
| GB = British
| GD = Grenadian
| GE = Georgian
| GF = Guianese
| GG = Guernsey
| GH = Ghanaian
| GI = Gibraltarian
| GL = Greenlandic
| GM = Gambian
| GN = Guinean
| GP = Guadeloupean
| GQ = Equatoguinean
| GR = Greek
| GS = South Georgia and the South Sandwich Islands
| GT = Guatemalan
| GU = Guam
| GW = Bissau-Guinean
| GY = Guyanese
| HK = Hong Kong
| HM = Heard Island and McDonald Islands
| HN = Honduran
| HR = Croatian
| HT = Haitian
| HU = Hungarian
| ID = Indonesian
| IE = Irish
| IL = Israeli
| IM = Manx
| IN = Indian
| IO = British Indian Ocean Territory
| IQ = Iraqi
| IR = Iranian
| IS = Icelandic
| IT = Italian
| JE = Jersey
| JM = Jamaican
| JO = Jordanian
| JP = Japanese
| KE = Kenyan
| KG = Kyrgyz
| KH = Cambodian
| KI = Kiribati
| KM = Comorian
| KN = Saint Kitts and Nevis
| KP = North Korean
| KR = South Korean
| KW = Kuwaiti
| KY = Caymanian Islands
| KZ = Kazakh
| LA = Lao
| LB = Lebanese
| LC = Saint Lucian
| LI = Liechtensteiner
| LK = Sri Lankan
| LR = Liberian
| LS = Lesothan
| LT = Lithuanian
| LU = Luxembourg
| LV = Latvian
| LY = Libyan
| MA = Moroccan
| MC = Monégasque
| MD = Moldovan
| ME = Montenegrin
| MF = Saint Martin
| MG = Malagasy
| MH = Marshallese
| MK = Macedonian
| ML = Malian
| MM = Burmese
| MN = Mongolian
| MO = Macanese
| MP = Northern Mariana Islands
| MQ = Martiniquan
| MR = Mauritanian
| MS = Montserratian
| MT = Maltese
| MU = Mauritian
| MV = Maldivian
| MW = Malawian
| MX = Mexican
| MY = Malaysian
| MZ = Mozambican
| NA = Namibian
| NC = New Caledonia
| NE = Nigerien
| NF = Norfolk Island
| NG = Nigerian
| NI = Nicaraguan
| NL = Dutch
| NO = Norwegian
| NP = Nepalese
| NR = Nauruan
| NU = Niuean
| NZ = New Zealand
| OM = Omani
| PA = Panamanian
| PE = Peruvian
| PF = French Polynesian
| PG = Papua New Guinean
| PH = Filipino
| PK = Pakistani
| PL = Polish
| PM = Saint Pierre and Miquelon
| PN = Pitcairn Islands
| PR = Puerto Rican
| PS = Palestinian
| PT = Portuguese
| PW = Palauan
| PY = Paraguayan
| QA = Qatari
| RE = Réunionnais
| RO = Romanian
| RS = Serbian
| RU = Russian
| RW = Rwandan
| SA = Saudi Arabian
| SB = Solomon Islands
| SC = Seychellois
| SD = Sudanese
| SE = Swedish
| SG = Singaporean
| SH = Saint Helenian
| SI = Slovenian
| SJ = Svalbard and Jan Mayen
| SK = Slovak
| SL = Sierra Leonean
| SM = Sammarinese
| SN = Senegalese
| SO = Somalian
| SR = Surinamese
| ST = São Tomé and Príncipe
| SV = Salvadoran
| SY = Syrian
| SZ = Swazi
| TC = Turks and Caicos Islands
| TD = Chadian
| TF = French Southern Territories
| TG = Togolese
| TH = Thai
| TJ = Tajik
| TK = Tokelauan
| TL = East Timorese
| TM = Turkmen
| TN = Tunisian
| TO = Tongan
| TR = Turkish
| TT = Trinidad and Tobago
| TV = Tuvaluan
| TW = Taiwanese
| TZ = Tanzanian
| UA = Ukrainian
| UG = Ugandan
| UM = United States Minor Outlying Islands
| US = American
| UY = Uruguayan
| UZ = Uzbek
| VA = Vatican City
| VC = Saint Vincent and the Grenadines
| VE = Venezuelan
| VG = British Virgin Islands
| VI = United States Virgin Islands
| VN = Vietnamese
| VU = Vanuatuan
| WF = Wallis and Futuna
| WS = Samoan
| XK = Kosovan
| YE = Yemeni
| YT = Mayotte
| ZA = South African
| ZM = Zambian
| ZW = Zimbabwean
| {{{1}}} }}</includeonly><noinclude>
{{documentation}}</noinclude>
mm4shgvhhjd4vkjpqt7jfc5y7gzvxh8
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Osps7
3
1222
7429
2023-04-24T23:19:12Z
Robertjamal12
13
/* Twi and Machine translation */ new section
wikitext
text/x-wiki
== Twi and Machine translation ==
Hello there! Thank you so much for your contributions here. I wanted to bring to your attention that I noticed you created two articles, [[Palestina]] and [[Fante kasa a wɔka]], but it appears that they are actually in Twi rather than Fante. Just wanted to let you know that contributions in Twi can be made on the Twi wiki as well. Additionally, I noticed a few machine translation errors, such as the use of '''ã''', which is not a letter in any Akan language. I hope this information is helpful! If you are familiar with the language, please feel free to contribute. Thanks again for your contributions here! -- [[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|nkɔmbɔdzibea]]) 23:19, 24 Ebɔbira 2023 (GMT)
jc0n2wmuxvoyxleed2i2dslaahevw8b
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Abazizfahad
3
1223
7435
7434
2023-04-25T13:42:07Z
Abazizfahad
127
/* Hi */
wikitext
text/x-wiki
== Hi ==
Hello! Thank you for your contributions here. I wanted to kindly bring to your attention that I noticed you have been copying templates instead of exporting them, which may not be the best approach for technical and licensing reasons. However, I appreciate your willingness to contribute and I encourage you to discuss any changes with the local editors of the Fante Wikipedia, as they may have some helpful insights. Thank you -- [[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|nkɔmbɔdzibea]]) 10:51, 25 Ebɔbira 2023 (GMT)
:@[[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] Before I got your message I realized that I was wrong to copy and create modules and templates like this. Hopefully local Wikipedians will translate and correct as needed. Thanks for your advice.[[Dwumadzinyi:Abazizfahad|Abazizfahad]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Abazizfahad|nkɔmbɔdzibea]]) 13:42, 25 Ebɔbira 2023 (GMT)
gq07vb0myjk2qw2jzhfhenxq606i4lm
Nhwɛdo:Support
10
1224
7447
2023-04-26T08:34:51Z
Robertjamal12
13
Created page with "[[File:{{#switch:{{lc:{{{1|}}}}} |strong=Symbol strong support vote.svg |#default=Symbol support vote.svg }}|15px|link=|class=noviewer|Support]] '''{{#switch:{{lc:{{{1|support}}}}} |strong|paa=Me foa so paa |#default=Support }}'''"
wikitext
text/x-wiki
[[File:{{#switch:{{lc:{{{1|}}}}}
|strong=Symbol strong support vote.svg
|#default=Symbol support vote.svg
}}|15px|link=|class=noviewer|Support]] '''{{#switch:{{lc:{{{1|support}}}}}
|strong|paa=Me foa so paa
|#default=Support
}}'''
3ac3d0as05zmlxz0gj4s3j4yrxoe581
Wikipedia:Admin request
4
1225
12818
12817
2024-04-05T06:48:15Z
Yaw tuba
14
Supported /* Robertjamal12 */
wikitext
text/x-wiki
Old requests: [[Wikipedia:Admin requests/Archive]]
==Ebisadze/Request==
=== [[User:Robertjamal12|Robertjamal12]] ===
Mepɛ dɛ wɔma me ho kwan dɛ mebɛyɛ ɔhwɛdofo na mohwɛ wikipedia yi do [[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|nkɔmbɔdzibea]]) 16:00, 29 Kwakwar 2024 (GMT)
*{{support}} Robertjamal deserves to be given admin right for this wiki page. [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 20:37, 29 Kwakwar 2024 (GMT)
*{{support}}Robertjamal should be given admin right for this wiki page.
*''{{support}}''...@Robertjamal12 well deserves the administrator right as he began the idea and the operationalization of the wiki. With him as our admin, the wiki will benefit from his abounding skills and technicalities with the wiki foundation. Please allow him the right to help improve the quality of the Wikipedia. [[Soronko:Contributions/197.251.240.171|197.251.240.171]] 14:59, 2 Ebɔw 2024 (GMT)
{{Support}} Since he is the brain behind this fante wikipedia and has deep skills in the Wiki space. [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|nkɔmbɔdzibea]]) 06:48, 5 Ebɔbira 2024 (GMT)
=== [[User:Assilidjoe|Assilidjoe]] ===
Mepɛ dɛ wɔma me ho kwan ma mebɛyɛ ɔhwɛdofo na mohwɛ wikipedia yi do [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 16:00, 29 Kwakwar 2024 (GMT)
==== (+) Support ====
{{Support}} [[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|nkɔmbɔdzibea]]) 11:07, 1 Ebɔw 2024 (GMT)
{{Support}}[[Dwumadzinyi:KISUMAR123|KISUMAR123]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:KISUMAR123|nkɔmbɔdzibea]]) 14:28, 1 Ebɔw 2024 (GMT)
{{support}} [[Rebecca Kwofie]]
*''{{Support}}''... @Assilidjoe has my support to be made an admin. As a language expert and a great contributor to the wiki, having the right as an administrator will allow him to ensure the linguistic quality of the wiki's content. Please do us the honour of making him our admin. Thanks. [[Soronko:Contributions/197.251.240.171|197.251.240.171]] 15:08, 2 Ebɔw 2024 (GMT)
{{Support}} [Wendy Ewurabena Gyadu] Robertjamal12 deserves to be given the administrative right to allow him tackle vandalism and clean up the page on fat Wikipedia. [[Soronko:Contributions]]
4 Ebɔw,2024(GMB)
{{Support}} Since he has a deep idea about this language. [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|nkɔmbɔdzibea]]) 06:45, 5 Ebɔbira 2024 (GMT)
==== (-) Oppose ====
0pmn626hqbnj7z97i5p12yeqv9frd9m
National Democratic Congress (Ghana)
0
1226
10988
10987
2023-06-27T20:33:20Z
Assilidjoe
33
Added database
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q200875}}National Democratic Congress(NDC) yɛ bagua mu kabi ma menkabi amanyɛkuw bi a ɔwɔ Ghana, Jerry Rawlings na ɔhyehyɛɛ, a na ɔyɛ Ghanaman panyin fitsi afe apem ahakron eduowɔtwe kor(1981) kesi afe apem ahakron eduokron ebiasa(1993) na Ghana Ɔmanpanyin fitsi afe apem ahakron eduokron ebiasa(1993) kesi afe mpem ebien na kor(2001). Ber a wɔhyehyɛɛ Ɔman Banbɔ Kuw a ɔyɛ Provisional National Defence Council (PNDC), a odzii Ghana do wɔ nsordaafo etuatse ekyir wɔ Mumu 31,1981 no, nhyɛ baa amanaman ntamu dɛ wɔbɛsan dze dɛmokrasi aba. Wɔhyehyɛɛ NDC dɛ kuw a edzi tum ansaana na wɔrotow aba wɔ afe apem ahankron eduokron ebien(1992) mu, a wɔpaw Rawlings dɛ ɔmanpanyin, na wɔ afe apem ahakron eduokron esia(1996) mu no wɔsan paw Rawlings dɛ NDC kandzifo. Rawlings ber a ɔtɔ do ebien no baa ewiei wɔ afe mpem ebien na kor(2001) mu.
NDC hweer ɔmanpanyin dzibew wɔ afe mpem ebien(2000) abatow no mu, na afe mpem ebien na awɔtwe(2008) abatow no mu ansaana wɔresan enya no a John Atta Mills yɛ hɔn kandzifo. Hɔn na wɔdze 1992 amansan mbra a ɔwɔ Ghana no sii hɔ.
NDC kuw no ahyɛnsewdze yɛ kyim a ebubur anoma tsir wɔ ano. Apontow no kɔla yɛ kɔkɔ, fitaa, ahabanmon, na tuntum, na apontow no asɛmtsir nye "Koryɛ, Pintsinyɛ, na nkɔdo" Wɔ amanaman ntam no, NDc yɛ Progressive Alliance na Socialist International no mu nyi.
Wɔ Mumu 9,2012 no, Ghana Abatow Bagua no dze too gua dɛ NDC kandzifo John Dramani Mahama yɛ Ɔmanpanyin a wɔapaw no wɔ akansi a wosii no dzendzenndzen a odzii nkonyim wɔ abatow a wɔtoe no mu 50.7% ekyir.
== Abakɔsɛm ==
Jerry Rawlings na ɔdze National Democratic Congress bɔbɔɔ adze a na ɔyɛ Ghana nsordaafo kandzifo fitsi afe apem ahakron eduowɔtwe kor(1981). Wɔ afe ahakron eduokron ebien(1992)mu no,National Democratic Congress dzii nsakyer a odzii nkonyim kɔɔ akansi a ɔfa ekuw pii ho mu, a ɔyɛ dɛmokrasi a tumdzifo dzi enyim ho nhwɛdo. NDC dzii nkonyim wɔ afe apem ahakron eduokron ebien(1992) na afe apem ahakron eduokron esia(1996) abatow mu.
=== 2000 abatow ===
Afe 2000 abatow no na ɔmanpanyin abatow a odzi kan fitsi 1992 a na ɔmampanyin a ɔwɔ tum seseiara nnyi abatow krataa no do. Ná Jerry Rawlings mfe awɔtwe a ɔdze dzii dwuma no etwa mu dɛ mbrɛ Ghana Amanyɔ Mbra kyerɛ no. John Atta Mills bɛyɛɛ Ɔman Democratic Congress no ɔmanpanyin wɔ ananmusifo nhyiamu tsitsir bi a wɔyɛe wɔ Ho wɔ Firaw Mantam mu wɔ Ghana. Wɔkamfoo no kɛse dɛ ɔyɛ ɔmanpanyin a ɔpɛ dɛ ɔyɛ ɔmanpanyin wɔ ɔman no mu wɔ afe 2000 ɔmampanyin abatow no mu. Ɔmampanyin abadziekyir John Atta Mills dzii nkogu wɔ afe 2000 mu wɔ New Patriotic Party no John Kufour enyim ber a wɔtow aba mpɛn ebien ekyir.
=== 2004 abatow ===
Wɔ afe 2004 abatow mu no, nna amanyɛkuw ne manifesto no yɛ 'A Better Ghana'. John Atta Mills san tuu gyinaa mu maa NDC wɔ afe 2004 ɔmampanyin abatow no mu na ne nyɛnko a ɔnye no risi akan no yɛ Alhaji Muhammad Mumuni. Onyaa abatow no mu 44.6%, naaso odzii nkogu wɔ [[New Patriotic Party]] no enyim. Wɔ amansan abatow a wɔtoo wɔ Mumu 7, 2004 mu no, ngua 230 no mu 94 pɛ na kuw no dzii nkonyim.
=== 2008 abatow ===
Wɔ Mumu 21,2006 no, NDC paw Mills dɛ ne kandzifo wɔ afe 2008 ɔmampanyin abatow no mu a onyaa aba dodowara a ɔyɛ 81.4%, anaa abatow 1,362. Ekwow Spio-Garbrah tɔɔ do ebien a onyaa 8.7% (abatow 146), Alhaji Mahama Iddrisu tɔɔ do ebiasa a onyaa 8.2% (abatow 137), na Eddie Annan tɔɔ do anan a onyaa 1.7% (abatoɔ 28).Wɔ Ebɔbira 2008 mu no, wɔpaw John Mahama dɛ ɔmanpanyin abadziekyir wɔ kuw no mu. Wɔ Sanda 3, 2009 no, wɔmaa Mills adansedzi dɛ oedzi nkonyim wɔ Mumu 28, 2008 abatow a ɔtɔ do ebien no mu na ɔbɛyɛɛ Ghana ɔmampanyin a ɔwɔ hɔ.
=== 2012 Tum na Abatow a Wɔdze Kɛma obi fofor ===
President John Atta Mills wui, wɔ yarba kakra bi ekyir no, Ebɔbira 24,2012 ber a na ɔda do ara wɔ dzibew. Wɔpaw Ɔmanpanyin Abadziekyir John Dramani Mahama a ofi NDC no mu dɛ ɔmanpanyin dɛm ber no.NDC amanyɛkuw no paw John Dramani Mahama dɛ ongyina ɔmampanyin abatow ankansi na ɔmanpanyin abadziekyir a Paa Kwesi Amissah-Arthur wɔ 2012 abatow no mu.
=== 2016 amanyɛkuw abatow(primaries) ===
Wɔ Ɔberɛfɛw 2015 mu ekyir a onyaa abatow a ɔbor do a ɔyɛ 1,199 118 wɔ ne nyina mu 1, 286, 728 a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu 95.10% amanyɛkuw mba wɔ ɔmanpanyin abatow no, wɔpeen Ɔmanpanyin John Dramani Mahama do dɛ ɔno na ondzi NDC enyim wɔ 2016 amansan abatow no mu.
=== 2020 abatow ===
Afe 2020 abatow no enyim, Wɔ Kwakwar 2019 mu no, wosii so dua dɛ John Dramani Mahama yɛ obi a ɔpɛ dɛ ɔsoɛr tsia hɔn a wɔko tsia National Democratic Congress dɛ wɔbesi akan wɔ 2020 abatow no mu, ɔmampanyin a ɔdze tum seen Nana Akufo-Addo a oyii Mahama fii n’ahengua do wɔ afe 2016 abatow mu, a ɔdze sika kɛse yɛɛ edwuma wɔ sikasɛm a na ɔrokɔ famu osian sika kɔkɔɔ, ngo na kokoo a wɔdze kɔ amanɔne bo a ɔrokɔ famu ntsi. Odzii nkonyim wɔ National Democratic Congress ahyɛse abatow no mu dzenam abatow a ɔbor do 213,487 a onyae a egyina hɔ ma abatow a ɔfata a wɔtow nyina mu ɔha mu nkyɛm 95.23 a akansifo beenu a aka no dzii nkonyim wɔ abatow no mu bɛyɛ ɔha biara mu nkyɛm 4% do.
Wɔ 25 Obiredzi 2020 no, NDC ne kyerɛwkyerɛwfo a ɔyɛ Asiedu Nketiah, dzii hɔn enyim no hwer asɛm bi wɔ Ghana Asɛndzibea no mu a na kuw no abɔ mbɔdzen dɛ wɔdze Abatow ID nkrataa dadaw bɛka Abatow Bagua no boaboaa ano a ɔfa Abatow kɔmihyen Fofor bi ho Register, na ma ɔkeka ho.
Wɔ afe 2020 abatow no mu no, amanyɛkuw no mu fo 18 a wɔhwehwɛɛ dɛ wobotu mbirika dɛ hɔn a wɔdze hɔn ho no hweer hɔn asɔrema. Wɔpam hɔn a wɔpeen hɔn a wɔpɛ sɛ wɔpaw hɔn no nkrataa so na wɔdze hɔn ho hyɛɛ wɔn ɔsatu ahorow mu nyina nso.
==Electoral history==
=== Presidential elections ===
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
! rowspan="2" | Election
! rowspan="2" | Candidate
! Votes
! %
!Votes
!%
! rowspan="2" |Result
|-
! colspan="2" |First Round
! colspan="2" |Second Round
|-
| align="center" |[[Ghanaian presidential election, 1992|1992]]
| rowspan="2" align="center" | [[Jerry Rawlings]]
| align="center" | 2,327,600
| align="center" | 58.4%
|<nowiki>-</nowiki>
|<nowiki>-</nowiki>
|'''Elected''' {{Y}}
|-
| align="center" |[[Ghanaian presidential election, 1996|1996]]
| align="center" | 4,099,758
| align="center" | 57.4%
|<nowiki>-</nowiki>
|<nowiki>-</nowiki>
|'''Elected''' {{Y}}
|-
| align="center" |[[Ghanaian presidential election, 2000|2000]]
| rowspan="3" align="center" | [[John Atta Mills]]
| align="center" | 2,895,575
| align="center" | 44.8%
|2,728,241
|43.3%
|'''Lost''' {{Nay}}
|-
| align=center|[[Ghanaian presidential election, 2004|2004]]
| align=center| 3,850,368
| align=center| 44.6%
|<nowiki>-</nowiki>
|<nowiki>-</nowiki>
|'''Lost''' {{Nay}}
|-
| align="center" |[[Ghanaian presidential election, 2008|2008]]
| align="center" | 4,056,634
| align="center" | 47.9%
|4,501,466
|50.1%
|'''Elected''' {{Y}}
|-
| align="center" | [[Ghanaian presidential election, 2012|2012]]
| rowspan="4" align="center" | [[John Dramani Mahama]]
| align="center" | 5,574,761
| align="center" | 50.7%
|<nowiki>-</nowiki>
|<nowiki>-</nowiki>
|'''Elected''' {{Y}}
|-
| align="center" | [[2016 Ghanaian general election|2016]]
| align="center" | 4,713,277
| align="center" | 44.4%
|<nowiki>-</nowiki>
|<nowiki>-</nowiki>
|'''Lost''' {{Nay}}
|-
| align="center" | [[2020 Ghanaian general election|2020]]
| align="center" | 6,213,182
| align="center" | 47.36%
|<nowiki>-</nowiki>
|<nowiki>-</nowiki>
|'''Lost''' {{Nay}}
|-
| align="center" | [[2024 Ghanaian general election|2024]]
| align="center" | TBD
| align="center" | TBD
| align="center" | TBD
| align="center" | TBD
|TBD
|}
021uilzx774jh37kahfcx5s2v62d0a5
Fante Wikipedia
0
1227
10684
7511
2023-05-20T11:16:40Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
'''Fante wikipedia''' ho nhyehyɛɛ hyɛɛ ase wɔ afe mpem ebien na eduonu-biako(2021) mu. Mpanyimfo a wɔda dwumadzi yi ano nye Owura Robert Jamal (a ɔyɛ wikipedia ananmusinyi a ɔwɔ ɔman Ghana ha), Ebenezer Kobinah Offen(ɔno na Owura Robert Jamal nye no dzii kan susuu dɛm ananmɔtu yi ho), Leonard Dan Nketsia na Suzie Onomah. Edwumakuw yi n’apɛdze ara nye dɛ ɔbɔboa ma biribiara a ebɔhwehwɛ no wɔ Google no, wo nsa bɛka ne Mfantse dze pɛpɛɛpɛr a ɔwɔ Wikipedia do tse dɛ mbrɛ Borɔfo dze no tse no.
Fante Wikipedia yɛ adze bi a ankorankor binom a wɔwɔ ntsetsee wɔ abaɛfor mfir ho, Mfantse akyerɛkyerɛfo a wokitsa abɔdzin wɔ Mfantse kasa no nsuae mu, esuafo ahorow na “Wikimedia Foundation” kaa bɔɔ mu yɛe. Wikimedia Foundationfo na wɔhwɛ Wikipedia edwumakuw ahorow no nyinara do wɔ Ghana na wiadze n’afɛndzeanan nyinara mu. Dwumadzi soronko yi baa mpanyimfo tsir mu ber a Asante Twi Wikipedia dze no bɔbɔɔ adze no. Mpanyimfo hunii dɛ, Asante Twi nye Mfantse na wɔtafer bɔ mu wɔ Akan kasa no ne gyaadze. Dɛm ntsi, wɔdwenee hunii dɛ otwar dɛ sɛ Asante Twi wɔ bi a, Mfantse so nya ne dze.
'''<big>Mfantsefo Hɔn Abakɔsɛm</big>'''
Mfantse abakɔsɛm kyerɛ dɛ nna Mfantsefo ka nyimpakuw ahorow a wotui fii Ebibiman Boka afamu bopuee Tekyiman no ho. Ekyir no akokoeko maa wotui fii Tekyiman dze hɔn enyi bɔɔ mpoano afamu. Ber a wɔreba no,nna wɔnye ekunyin bi nam. Hɔn nye, Oburumankoma, Ɔdapagyan,Ɔson,Ɔkɔmfo Amena, Ɔkɔmfo Eku Asɔ na Ɔbɔfo Kweesiar.
Ber a nna wɔreba no, nna wiadze yɛ kwaa kusuww, ntsi Ɔbɔfo Kweesiar na odzii hɔn enyim bɔɔ kwan too hɔ ma wɔfaa mu. Sɛ Bɔrbɔr Mfantse hyia atamfo bi ma wɔnye hɔn rokɔ a, Oburumankoma,Ɔdapagyan na Ɔson na wogyina mu ma hɔn. Sɛ atamfo no fi wimu na wɔnye hɔn rokɔ a, Ɔdapagyan(Ɔyɛ ɔkɔr) ɔko, sɛ wofi nsu mu so a, Obrumankoma(ɔyɛ Bɔnsu) na ɔko, na sɛ wofi asaase yi do so a, Ɔson na ɔko.
Abakɔsɛm kyerɛ dɛ, ber a nna wɔreba no, wɔbɔtoo esutsen Pra dɛ eyir tɛnn a wonnkotum etwa. Ɔkɔmfo Amena maa obiara tseew ahataw bi hyɛɛ n'ano na ɔmaa wɔkata hɔn enyiwa na ɔkrantsee. Mpofirmu ara, hɔn enyido tseew hɔn no, nna woetwa nsu no. Iyi ekyir no, annkyɛr biara na nsukɔm dzee hɔn. Bea a nna woedur no so nsu biara nnyi hɔ. Ɔkɔmfo Eku na ne bɔdɔm na n'asombɔfo Ansafor kyinii kɔhwehwɛɛ nsu no bi. Ber a wonyaa bi no, Ɔkɔmfo Eku maa no bɔdɔm no bi ma ɔnomee, oennwu, na ɔnoara so noom bi sɔe hwɛe. Ɔnam Ansafor bɔbɔɔ dɔm no amandzɛɛ ma wɔkɔr hɔ kɔnoom bi. Sɛ wɔrokɔnom a, wobisa dɛ "Ana Eku asɔ ahwɛ?" nna woeyi hɔn ano, "Nyew, Eku Asɔ". Iyi na ɔmaa onyaa dzin Asɔ kaa ne dzin ho no.
Ber a Bɔrbɔr bodur Mankɛsemu no, nna wonnhu beebi a wɔntsena, ntsi Ɔkɔmfo Amena tsɛɛw odwondua/Emisadua wɔ famu na ɔkaa dɛ sɛ ndaawɔtwe bodu na dua no afefɛw eyi ndwow a, nna tserɛ dɛm bea hɔ na Mfantsefo bɛtsena. Enndu ndaawɔtwe mpo na dua no yii ndwow. Ɔdze Odwondua a nna apaa mpatu no maa Ɔson. Iyi ntsi na ɔmaa Mfantsefo bɛkaa Mankɛsemu no.
'''Mboaedze'''
</ref></ref>https://akannews.com/fante/wikipediafo-agye-fante-wikipedia-ato-mu/
6bktd5je1wkn2vzfwovhewezefkeogu
Osidɛntal
0
1228
7512
2023-05-01T17:18:54Z
Caro de Segeda
16
Redirected page to [[Interlingue]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Interlingue]]
6creeogl1smhrlpsaitsl2jhykle517
Nkɔmbɔdzibea:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm
1
1230
7733
2023-05-05T06:51:33Z
Lynorix
17
Lynessa Ofori moved page [[Nkɔmbɔdzibea:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm]] to [[Wikipedia nkɔmbɔdzibea:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Wikipedia nkɔmbɔdzibea:2023 Mbaa ho nsɛnsɛm na Kodzisɛm]]
dwl2djufybzp7xibl4afg261486q58x
Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso
0
1231
7765
2023-05-05T09:44:23Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso]] to [[Tsetse Dadze Dadze Mbea a ɔwɔ Burkina Faso (Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso)]]: for appropriate heading title
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Tsetse Dadze Dadze Mbea a ɔwɔ Burkina Faso (Ancient Ferrous Metallurgy Sites of Burkina Faso)]]
pfwl03l2c0efbk97kp3i93dxbtppody
GArli National Park
0
1232
7771
2023-05-05T10:03:37Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[GArli National Park]] to [[Arli National Park]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Arli National Park]]
k4bjc9rhnmjkf7oqr1plx6d06kxump0
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Ameisenigel
3
1257
10529
2023-05-06T13:40:51Z
Ameisenigel
567
Created page with "[[File:Redirect arrow without text.svg|46px|link=]][[m:User talk:Ameisenigel|m:User talk:Ameisenigel]]"
wikitext
text/x-wiki
[[File:Redirect arrow without text.svg|46px|link=]][[m:User talk:Ameisenigel|m:User talk:Ameisenigel]]
2229pjupj4oxyrzx6wq7rucquxcn3pt
Dwumadzinyi:Wendygyadu
2
1258
11186
10663
2023-08-17T14:00:43Z
Wendygyadu
54
Akyerɛw fofor
wikitext
text/x-wiki
Ewuraba Shirley Ayorkor Botchwey (Minister for foreign Affairs) asesa goro mbanyimba a w'atsena hɔn mpasua aboro afe kor nyina dzi hun kɔ mbea afofor, siantsir nyi dɛ, mbra ma ho kwan dɛ goro nyi biara wɔhɔ kwan dɛ ɔwɔ atsenae bi wɔ afe kor pɛ, iyi ntsi sɛ atsena bea hɔ ma abor afe kor a, Ewuraba Shirley Ayorkor Botchwey ne gyinasi yi bɛka wo.
tmvkwu4tspaff37jz49w2kiyttcudsp
Aseebu Amamfi
0
1259
10869
10618
2023-06-09T18:23:34Z
Madam Anas
656
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
'''<big>Asebu Amanfi Ho Nsɛm</big>'''
[[File:Aseebu Amenfi.jpg|thumb|Aseebu Amenfi]] Mber bi a abɛsen kɔ no, Ɔbarima katakyi bi tsenaa Ghanaman yi mu a nna wɔfrɛ no Aseebu Amamfi. Abakɔsɛm kyerɛ dɛ ɔno na no dɔm Asebufo fii Egypt na wobopuee mpoano ha. Wodzii kan baa mbew yi do ha ansaana Etsiifo na Bɔrbɔr Mfantse reba. Dɛm ntsi wɔbɔ hɔnho nsabran dɛ “Tsetse Ɔdomankoma”. Asebufo reba no, nna hɔn kandzifo nye Amamfi Katakyi na Ɔfarnyi Kwegya.
Nna edziban a Aseebu Amamfi pɛ papaapa yɛ eburow nkyewee. Wɔkyerɛ dɛ da kor bi, nna orutu kwan akɔ beebi na ɔrokɔ no, ɔnye n’akyerɛbaa Amamfiwaa na wɔkɔree. Aseebu Amamfi soaa n’eburow san na n’akyerɛbaa Amamfiwa so tsenaa do kyeew eburow maa no.
Nsukɔm dzee Amamfi ntsi ɔtoo ne nsa faa bokitsi bi a nna nsu wɔ mu noom nsu no a ɔwɔ mu no; saana nna Amamfiwaa ne ba a ɔyɛ Aseebu n’awɔfase tse nsu no mu ntsi, ɔmeen no. Akyerɛbaa Amamfiwa rohwehwɛ ne ba no na obisaa no a, Amamfi se, “Monoom nsu a ɔwɔ bokitsi no mu no, biribi twuuw me men mu ntsi gyama ɔno na otwuuw me men mu dɛ kokontsiwa yi”.
Aseebu Amamfi n’ahoɔdzen ntsi, obiara enntum enndzi Asebufo do. Obiara a obotu kwan akɔ Abura Aseebu no botum akɔhwɛ n’anamɔn, n’afrekyewa nye no tun a ɔdze tsenaa bobaa do ma ɔhomee kɔr mu no.
Nna ɔdze kotokurodo na ɔdze dzi ako. Wɔkyerɛ a, nna ɔtow ne nsa kor a, dɔm mpem na wogu famu yaa. Sɛ odu mber bi na ɔko ba na ɔnndze no kotokurodo no a, ber a atamfo dze itur na egyen rowowɔ no no, nna ɔnam hɔn mu. Dza ɔyɛ ara nye dɛ, ɔdze ne nan tsiatsia hɔn do ma wɔpɛkyɛw. Afei, sɛ ɔfa dua na ɔhwew a, atamfo a wowuwu nye dza wopira no dɔɔ so . Iyi ntsi, nna obiara suro dɛ ɔdze n’asɛm bɔkɔ no do.
hun dɛ kwan biara nnyi hɔ a wobotum edzi no do nye Asebufo do ntsi wɔkɔtɔɔ mfa yarba bɛyɛɛ Aseebu Amamfi ma obubui guu famu ansaana worutum edzi Asebufo hɔn do konyim. Annkyɛr na Aseebu Amamfi kaa nkyen gui.
Aseebu Amamfi n’ahoɔdzen nwanwa no tahyee mbeambea dze besi ndɛ nyinara. Aseebu Amamfi ne dzin da ho wɔ abakɔsɛm na anansesɛm mu a nananom na mpayimfo ka kyerɛ nkyirmba.
== Nhwɛdo ==
* https://akannews.com/fante/aseebu-amamfi-nabak%C9%94s%C9%9Bm/
[[Category:Ghana]]
2j2gw1yy7o5dqgr8q9bhrw5cs5rkh69
Egya Ahor N’abakɔsɛm
0
1260
10606
10605
2023-05-09T18:38:26Z
Assilidjoe
33
Atekel mpontu
wikitext
text/x-wiki
== '''Egya Ahor''' ==
...[[File:Egya Ahor yɛ Mfantse ekunyin.jpg|thumb|Egya Ahor is a Fante legend]] Mfantsepem nyina hɔn nyimdzefo kor a nna dɔm no hwɛ no bɔ hɔn bra nye Ɔsɔfo Ahor. Ɔbarimba Ahor na nkyɛ ɔyɛ Mfantsefo nyina hɔn sɔfoe, ber a nna wɔtse Takyiman no, Ahor n’enyame a nna ɔsɔr hɔn ma Mfantse nye Akyen. Ntsi sɛ afe du ma sɛ ɔrekɛyɛ enyame no ano adze a, dza nkorɔfo ka nye dɛ, “Ɔsɔfo rodɔ Akyen mu.” Ndzɛmba a ɔka no ho nye sebɔkyɛw (Ahor n’asɔfokyɛw a), adawur (dɔn a nna Ɔsɔfo Ahor bɔ frɛ no nkorɔfo a), dadzepoma a ne dzin dze Apea (Ahor no poma a) na adɔwno (Ɔsɔfo ne kraataa a). Ma ɔnam do ma Egya Ahor bɛyɛɛ Okunyin kɛse nye dɛ, yardɔm kɛse bi sii Mfantsefo mu na iyi maa Mfantseman mpanyimfo kehyiaa mu wɔ Mankɛsim dze dewndwenn ɔhaw no ho. Nhyiamu no ekyir no, Ɔsɔfo Ahor dze no ho bɔɔ afɔr maa Mfantsefo.
Adɔwno no nye enyame no ho ɔdomankoma kraataa a nna Ɔsɔfo Ahor hwɛ dze kan nda ma Mfantsefo, Ahor kaan nda fii bosoom Sanda kɛpeem Mumu mu. [[File:Adɔwno.jpg|thumb|]] Ndafua na dapɛn-nda nyina ɔkanee maa Mfantse. Ahor tumii kyerɛɛ aber a Esusow tue; na Ɔbɛsɛber so ennhunta no. Efupɛ na Ɔpɛpɔn nyina Ɔsɔfo amma wɔammfa Mfantsefo mprase. Ɔkyerɛɛ no nkorɔfo aber a ɔwɔ dɛ okuafo biara dɔw n’efuw, na aber a wodua hɔn amba. Aber a wɔdze twa hɔn ndɔbaa no so Ahor ammfa ennsuma hɔn. Mber na ne nkyekyemu biara a Mfantsefo dze bɔɔ hɔn bra ebodu ndɛ nyina fir Ahor na ne nyimdzee. Ɔno na oduaa asomdwee wɔ ha.
Sɛ Ɔsɔfo kan n’adɔwno no a, otum hu aber a ɔwɔ dɛ odzi n’afe a wɔfrɛ no Akyenmu no. Dɛm aber no robɔsoa a, Ahor San biriw dze Kyerɛ ne mamfo dɛ ne mber a ɔdze kɔ Akyenmu no rubodu. Dɛm aber no Mfantsefo nnyɛ eyi biara wɔ mu, dede so ɔsɔfo brae. Obi a obobu mbra no do ayɛ dede no mpanyimfo tsena ne tsir do bɔ no kaw, bi a sur anaa dwowa. Dɛm aber no nna Mfantsefo nnyi afe biara a wɔfrɛ no Ahobaa.
Ɔdomankoma kraataa Adɔwno no yɛ adɔw a Ahor yɛɛ no bosom a ɔkyekyeer no kunkumfi fii Takyiman baa ha. Dɛm Adɔwno no do na sɛ Ɔsɔfo Ahor robo apɔw akan nda a, ɔstew dɔw fi ne nsakɔn na ɔdze sɛn. Ɔsɔfo dze adɔw ahorow ebien bɔɔ ne nsakɔn . Beneda dze kor na Yawda so dze kor. Benada biara ɔtsew Benada adɔw no kɛsɛn Adɔwno bosom no do beebi a Benada sɛnee. Wukuda dze Ahor gye to mu, ɔnntsew dɔw no bi. Na mbom Yawda so a nna ɔatsew Yawda adɔw no akɛsɛn. Adɔwno no do beebi a Yawda adɔw no sɛnée no. Sɛ Ɔsɔfo bɔ apɔw ma onya Benada eduasa akron na Yawda so apɔw eduasa akron a ne Fida no nna ɔresan biriw edzi n’afe adɔ Akyenmu.
..[[File:Egya Ahor.jpg|thumb|Mfantse ekunyin]] Aber a nna Mfantse mmfa Ahobaa afe no mmbɔɔ adze no, sɛ Goamuafo dɔ Akyenmu ara nna wɔrekan Aamen. Aamen no nye Memenda. Sɛ wɔkan Memenda anaa Aamen duebien a nna woridzi abosom hɔn dwow. Ndɛ a Ahobaa afe wɔ hɔ yi so, sɛ Gomuafo bɔ Ahobaa Ketseaba no a, nna wɔrekan Aamen. Sɛ wɔkan adapɛn dubiako a nna Ahobaa Kɛse aso. Sɛ wɔbɔ Ahobaa Kɛse no wie ara a, Benada a odzi do no, nna Ɔsɔfo ahyɛ apɔwbɔ no ase. Dɛm aber no si Dzifuu ne Benada ebien a odzi kan no mu. Sɛ wɔbɔ apɔw eduanan ebien a, nna Gomua Nnkɔtɔbiriw aso bio. Ekumfifo bɔ Nnkɔtɔbiriw wie a, Dwowda a odzi do no nna Eguopɔn a. N’ase nye dɛ Dwowda Kɛse a. Seisieara mpo mpanyimfo nkorkor bi wɔ Ekumfi a wɔfrɛ Dwowda dɛ ‘Guowda’ anaadɛ “Ndɛ Guow”. Wɔkan Eguow no ara kɛpem Eguow duebien, nna tserɛ Dwowda duebien nye no, nna Ekumfifo so robɔ hɔn Ahobaa kɛse.
Aber a Gomua Akyɛmpem rekan Aamen ma Ekumfi so wɔrekan Eguow no, nna Efuwa-Edwumakofo so wɔrekan Akwasidae (Kwesida). Wɔkan Akwasidae duebien a nna hɔn so wɔrɔbɔ Ahobaa Kɛse no. Enyan Kantampafo dze, wɔhwɛ Bɔrbɔr bɔ hɔn Ahobaa Kɛse no. Sɛ Ekumfi bɔ Ahobaa Kɛse a, Fida a ɔtoa do no nna Enyanfo so bɔ hɔndze. Sɛ Bɔrbɔr Kunkumfi rekan Aamen, Akwasidae nye Eguow a, hɔn werɛ mmfir hɔn Afɔfi anaa Akɔfi, (ɔno nye Fida). Osiandɛ Fida biara biara a odzi Aamen, Akwasidae anaa Eguow do no, nna mpanyimfo kan dze bɔ ahobaa osiandɛ ahobaa biara osi Fida. Mpanyimfo dze Aamen (Memenda), Akwasidae (Kwesida) na Eguow (Dwowda) siesie hɔnho dzi hɔn afe Fida.
Nda a yɛabobɔ edzin yi ara nna Kunkumfi hwɛ dze to akɔngua do, dze hue, dze bɔ afrenhyia-kwan, dze abosom kɔ nsu mu. Nkorɔfo kan dɛm nda yi dɔw hɔn efuw , nkanka Akan Mfantsefo hɔn Bɛsɛ kwa. Sɛ Mfantsekuw biara rekan ne nda a, onnkwetsir Ɔsofo Ahor n’apɔwbɔ no.
Ndwom a nna Ahor tow bɔ n’apɔw no bi nye yi:
Ankama sow mpua mpua mpua mpua,
Baasa a ankama, beenu a ankama;
Ankama sow mpua mpua mpua mpua.
Sɛ afe so ma Gomuadɔm hyia, ma Ɔsɔfo Ahor taa ne sebɔkyɛw no, na okitsa no domankoma poma no a, nhyira a ɔdze hyira ne mamfo ma hɔn so wɔgye no do nye yi:
Akyɛmpem !
Akyɛmpem gye do
Akyɛmpem !
Akyɛmpem gye do.
Gye-o-oye
Yaa!
Nsɛ mibehyira hom?
Yaa!
Afrenhyia hyira,
Yaa!
Yɛkɔ a birim !
Yaa!
Yɛba so a birim !
Yaa!
Ɔsor nnka
Yaa!
Ase nnka
Yaa!
Yɛfa a yɛbɔ hom
Yaa!
Obi fa a ɔmmbɔ hɛn
Yaa!
Ɔdɔm ntsi a
Ewia do a!
Ahor robɔkɔ wu no, Ɔhyɛɛ too hɔ dɛ ne babanyin na ɔhyɛ n’anan mu mbɔ apɔw no nkan nda, osiandɛ ne babanyin no nna aber bia ɔwɔ ne nkyɛn ma ɔyɛ abosom no ho adze. Seseiara babanyin a ogyina Ahor n’ananmu bɔ apɔw nye Ɔsɔfo Kwame Edufor. Ɔtse Gomuamanmu Ahor n’abosomdan no ano. Dɛm dan no Gomuaman sii maa Ahor ma ɔdze n’abosom no siee mu dze soom ɔman no.
== Mboaedze ==
https://akannews.com/fante/category/amambra/
p6tf7shmf5s046ndl11zd66ywj5ic6d
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe
3
1261
10793
10792
2023-06-02T23:27:40Z
Assilidjoe
33
/* Africa */ Nyiano
wikitext
text/x-wiki
== Africa ==
Hi! Could you please create an article about Africa? [[Dwumadzinyi:Caro de Segeda|Caro de Segeda]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Caro de Segeda|nkɔmbɔdzibea]]) 05:01, 9 Esusow Aketseaba 2023 (GMT)
Yes but can you please identify yourself to me? [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 08:13, 9 Esusow Aketseaba 2023 (GMT)
I am just another Wikipedian. I had helped a bit at this Wikipedia while it was at the Incubator but I don't speak the language. --[[Dwumadzinyi:Caro de Segeda|Caro de Segeda]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Caro de Segeda|nkɔmbɔdzibea]]) 08:28, 10 Esusow Aketseaba 2023 (GMT)
ok [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 08:39, 10 Esusow Aketseaba 2023 (GMT)
:Hi, could you please translate this phrase to Fante?
:Lingua Franca Nova (“Elefen”) is a language designed to be particularly simple, consistent, and easy to learn for international communications. It has a number of positive qualities:
:Thanks for your help. [[Dwumadzinyi:Caro de Segeda|Caro de Segeda]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Caro de Segeda|nkɔmbɔdzibea]]) 07:13, 2 Obiradzi 2023 (GMT)
::Lingua Franca Nova (“Elefen”) yɛ kasa a ɔayɛ dɛ ɛnnyɛ dzen tsitsir, ma ɛkɔ do daa daa, na ɛnnyɛ dzen dɛ wobosua ama amanaman ntamu nkitahodzi. Ɛwɔ su pa ahorow bi:
:: Lingua Franca Nova (“Elefen”) yɛ kas a wɔdyɛ snɛ ɛnzyɛ dsens tiɛnea dkɔ so daa daa, na ɛnzyɛ den sɛ wobesua ama amanaman ntam nkitahodi. Ɛwɔ su pa ahorow bi: [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 23:25, 2 Obiradzi 2023 (GMT)
:::Ɛwɔ su pa ahorow pii. Should be
:::Ɔwɔ su papa ahorow pii. [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 23:27, 2 Obiradzi 2023 (GMT)
go83f69s3vpk6p8i8k645jue3eau25n
Africa(Ebibirim)
0
1262
10984
10978
2023-06-27T20:02:05Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q15}}
'''Afrika''' yɛ asaasepɔn a ɔtɔ do ebien a ɔso sen obiara na ɔtɔ do ebien a nyimpa dɔɔ so sen obiara, na odzi [[Asia]] ekyir wɔ afa ebien no nyinara mu. Wɔ bɛyɛ ɔpepe 30.3 ɔpepe km2(11.7 ɔpepe ahananan akwansin) a nsupɔw a ɔbɛn ho ka ho, ɔkata Asaase asaase kɛse 20% na ne nyina 6%. Ɔnam dɛ nyimpa ɔpepe 1.4 na ɔwɔ no wɔ afe 2021 mu ntsi, ɔyɛ wiadze nyimpa dodow bɛyɛ 18%. Afrika nyimpa dodow yɛ kumaa wɔ asaasepɔn no nyiara mu; mfe a wodzii wɔ afe apem ebien na duebien(2012) mu no yɛ 19.7, ber a wiadze nyinara mfe dodow yɛ 30.4. Ɔmmfa ho dɛ Afrika wɔ abɔdze mu ndzɛmba ahorow pii, asaasepɔn a obiara nnyi sika pii na ɔtɔ do ebien a no ho hia pii wɔ ahonyadze nyinara mu, na odzi Ocean ekyir. Nwomanyimfo aka dɛ iyi fi ndzɛmba ahorow a ma ɔka ho nye asaase ho nsɛm, wim tsebea, mbusuakuw, etubrafo, ɔko nwinwin, etubrafo fofor, ka bi ma menka bi a onnyi hɔ, na edzifudzipɛ. Ɔmmfa ho dɛ ahonyadze a ɔwɔ hɔ no sua iyi, sikasɛm mu mbuemu a aba ndaansa yi na nyimpa dodow a wɔdɔɔ so na wɔyɛ mberantsɛ na mbasia no ma Afrika yɛ sikasɛm mu gua a no ho hia wɔ wiadze nyinara tsebea a ɔtserɛw mu.
Mediterranea Po no etwa asaasepɔn no ho ehyia wɔ etsifi afamu, Isthmus of Suez na Po kɔkɔɔ wɔ etsifi afam epuei na Atlantic Po no wɔ atɔe afam. Madagascar ne nsupɔw ahorow ka asaasepɔn no ho. Ɔwɔ aman 54 a wɔgye hɔn to mu koraa a wodzi hɔn ho do, nsasesin awɔtwe na aman ebien a wɔdze hɔn ho ankasa a wonngye nnto mu anaadɛ wɔnngye nnto mu koraa. Algeria yɛ Afrika ma a ɔso sen ɔman biara wɔ ne kɛse mu, na Nigeria yɛ kɛse sen ɔman biara wɔ nyimpa dodow mu. Afrika amam nam Afika Aman Nkabom a wɔdze sii hɔ a hɔn edwumayɛbea tsir wɔ Addis Ababa no so yɛ biako.
Afrika twa equator na prime meridian ho. Ɔno nkotsee nye asaasepɔn a ɔtserɛw fitsi etsifi afamu mbeabea a hɔ yɛ hyew. Asaasepɔn no nye n'aman dodow no ara wɔ Etsifi Afamu, na ne fa kɛse nye aman dodow wɔ kese Afamu. Asaasepɔn no fa kɛse no ara da mbea a nsu tɔ na ewia bɔ kɛse, gye Sahara Atɔe Afamu, Algeria, Libya na Egypt fa kɛse, Mauritania etsifi afamu ano, nye Morocco, Ceuta, Melilla, na Tunisia nsasesin nyinara a ɔno so wɔ....tropic of Cancer, wɔ etsifi afamu bea a hɔ yɛ hyew. Wɔ asaasepɔn no ano fa fofor no, Namibia kese afamu, Botswana kɛse afamu, Afrika kesee Fam mbea akɛse, Lesotho na Eswatini nsaasesin nyina nye Mozambique nye Madagascar kesee fam ano no wɔ Capricorn a ɔyɛ ɔhyɛ ase, wɔ kesee fam bea a hɔ yɛ hyew.
Ebibirim yɛ beebi a abɔdze a nkwa wɔ mu gu ahorow pii wɔ hɔ; ɔyɛ asaasepɔn a megafauna ahorow dɔɔ so sen biribiara, osiandɛ Pleistocene megafauna a wɔyewee no annhaw no kɛse. Naaso, ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia ho nsɛm pii nso aka Afrika kɛse, a anhweatam a ɔresɛe, kwaa a wotutu, nsu a no ho yɛ na nye efĩ ka ho. Ehwɛ kwan dɛ ndzɛmba a etwa hɛn ho ehyia ho haw ahorow a agye ntsin yi bɛsɛe kɛse ber a wimu nsakyer ka Afrika no. Amanaman Nkabom Aban Ntamu Bagua a ɔhwɛ Wimu Tsebea Nsakyer do no akyerɛ dɛ Afrika nye asaasepɔn a wimu nsesa botum ayɛ mberɛw kɛse.
Ebibirim abakɔsɛm war, ɔyɛ dzen, na mpɛn pii no wiadze nyinara abakɔsɛm kuw no nkyerɛ ho enyisɔ kɛse. Afrika, tsitsir Afrika Epuei afamu, yɛ ma wogye to mu kɛse dɛ beebi a nyimpa nye Hominidae clade (akraman akɛse) fi bae. Wɔakyerɛ dɛ hominids a wodzii kan nye hɔn nananom yɛ bɛyɛ mfe ɔpepe 7 a etwa mu nyi, a Sahelanthropus tchadensis, Australopithecus africanus, A. afarensis, Homo erectus, H. habilis ne H. ergaster ka ho —Homo sapiens (ndɛ da yi onyimpa) nkaa a odzi kan koraa, a wohuu wɔ Ethiopia, South Africa, nye Morocco, fi bɛyɛ mfe 233,000, 259,000, ne 300,000 a etwa mu nyi, na wogye dzi dɛ Homo sapiens hyɛɛ ase wɔ Afrika bɛyɛ mfe 350,000–260,000 a etwa mu yi.[a] Afrika nso, nyimpa ho enyimdzifo bu no dɛ ɔtse dɛmara asaasepɔn a awosu mu ndzɛmba gu ahorow sen biara osiandɛ ɔyɛ ma nyimpa tsenaa mu ber tsentsen sen biribiara ntsi.
Adasamba enyibuei a edzi kan, tse dɛ Tsetse Misraim nye Carthage puei wɔ Afrika Etsifi afamu. Wɔ abakɔsɛm tsentsen a ɔyɛ dzen a odzi hɔ a ɔfa enyibuei, etutra nye eguadzi ho ekyir no, Afrika wɔ mbusuakuw, amambra nye kasa ahorow pii. Mfe 400 a etwa mu no ehu Europa nkɛntsɛndo a orinya nkɔenyim wɔ asaasepɔn no do. Fitsi afe ɔha a ɔto do 16 mu no, eguadzi na ɔdze iyi bae, a ma ɔka ho nye Trans-Atlantic nkoa tɔn a ɔmaa Afrikafo a woeatu akɔtsena mbeabea fofor pii wɔ Amerika no. Fitsi afe ɔha a ɔtɔ do 19 ewiei kesi afe ɔha a ɔtɔ do 20 mfiase no, ɔreyɛ ayɛ dɛ Europa aman yɛɛ Afrika nyinaa atubrafo, na ɔkɔɔ beebi a Ethiopia nye Liberia nkutsee na na wɔyɛ amambu a wɔdɔe hɔn ho. Seseiara aman dodow no ara a wɔwɔ Afrika no fi adzeyɛ bi a wɔdze yii etubrafo fii hɔ wɔ Wiadze Ko II ekyir.
[[Category:Afrika]]
eifndowxnetpplr10ll11e30jrjq47a
Atekels a ɔsɛ dɛ Wikipedia biara enya
0
1263
12836
12767
2024-04-09T10:33:09Z
Robertjamal12
13
/* Nsa a wɔnom */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
== Asetra mu nsɛm/Obiho-sɛnkyerɛw ==
=== Ndwumfo na akitɛts ===
=== Nwoma akyerɛwfo, agor akyerɛwfo na anwensɛm akyerɛwfo ===
=== Ndwom akyerɛwfo na ndwomtofo ===
=== Hɔn a hɔn hwehwɛ ndzɛmba mu na akwantufo ===
=== Sinyi kwankyerɛfo, sinyi akyerɛwfo ne agoruyɛfo ===
=== Hɔn a wɔyɛ ndzɛmba fofor, nyansahufo na akontaabufo ===
=== Nyansapɛfo na asetra ho nyansahufo ===
=== Amanyɛsɛm mu akandzifo ===
=== Nyamesom mu nnyimpa na nyamekyerɛfo ===
== Felɔsɔfi ==
== Ɔsom ==
== Asetra mu nsɛm ho nyansahu ==
=== Adwen na Nkatse Ho Adzesua ===
=== Ebusua na Ebusuabɔ ===
=== Amanyɛsɛm ===
=== Edwumayɛ na sikasɛm ===
=== Mbra ===
=== Amanaman ntsam ahyehyɛdze ahorow ===
=== Ɔko na sraadzi ===
== Kasa na nwoma ahorow ==
== Nsusuwii ahorow ==
=== Mu dur, nye kɛse na kwan a ɔda ntsam ===
=== Ber ===
== Saense ==
=== Nsoromma Ho Adzesua ===
=== Abɔdze a nkwa wom ho adzesua ===
==== Abɔdze a nkwa wom mu ndzɛmba a ɔkɔ do ====
==== Abɔdze a nkwa wom ====
==== Anatomy ho adzesua ====
=== Akwahosan na nduruyɛ ===
=== Kɛmistri ===
=== Asase ho nyansahu ===
=== Abɔdze mu Ndzɛmba ho Adzesua ===
=== Nkontaabu ===
== Edziban na kuayɛ ==
=== Kuedwuma ===
=== Edziban ===
=== Nsa a wɔnom ===
== Tɛknɔlɔgyi ==
=== Nkutahodie ===
=== Ɛlektrɔnik mfir a Wɔdze dzi Dwuma ===
==== Kɔmputa na Intanɛt ====
=== Ahoɔdzen na pɛtro ===
=== Ndzɛmba a Wɔdze yɛ Edwuma ===
=== Akwantu ===
=== Akodze a wɔdze yɛ edwuma ===
== Adwinnyi na ahomegye ==
=== Adansi ho edwuma na aban mfiridwuma ===
# [[Aatse]]
# [[Bregye]]
# [[Nsuka]]
# [[Nsuban]]
# [[Dan kakraba]]
# [[Fie]]
=== Sinyi, radio na tɛlɛvihyɛn ===
=== Ndwom ===
=== Ahomegye ===
== Abakɔsɛm ==
=== Abakɔsɛm a edzii kan bae na tsetse wiadze ===
=== Finimfin Mber na Nnɛyi Ahyɛse ===
=== Abɛɛfosɛm ===
== Asase ho nsɛm ==
# [[Asase ho nsɛm]]
# [[Kurowpɔn]]
# [[Asaasepɔn]]
# [[Kwaa]]
# [[Koko]]
# [[Anhweatɔw]]
# [[Etsifi Pol]]
# [[Bosompo]]
# [[Esutsen]]
# [[Po]]
=== Asasepɔn na amantsam atsitsir ===
=== Aman ahorow ===
=== Nkurow akɛse ===
=== Nsu a ɔwɔ nsu mu ===
=== Mbepɔw na anhweatsam do ===
s05zgqyq3g15ownam9122tfe5fuabs2
Nkyekyεmu:Aman ahorow
14
1264
10617
2023-05-10T08:47:08Z
Caro de Segeda
16
Created page with "[[Category:Asase ho nsɛm]]"
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Asase ho nsɛm]]
cknffp5rmn9sv8j5b35qdcqxaq8u7l6
Wp/Abaduaba
0
1265
10628
2023-05-13T11:50:34Z
Ebenoffen1
25
Created page with "'''Abaduaba''' yɛ adze bi a wɔdze dua yɛ. Ɔno na hɛn nuanon Esuantsefo frɛ no Akuaba no. Ɔdomankomasɛm kyerɛ a, abaduaba bɔbɔɔ adze ber a ɔkanyi bi a wɔfrɛ no Ekuwa a nna ɔyɛ bonyin; nna ɔnnwoo. Dɛm ntsi ɔkɔr ebisaa wɔ kɔmfo panyin bi hɔ. Dza ɔkɔmfo na kaa kyerɛɛ no nye dɛ, ɔnyɛ adze bi a ɔtse dɛ ba a apɔwmudzen ahyɛ no ma. Ekuwa bɔɔ mbɔdzen yɛɛ ba no na ɔhwɛɛ no dɛ mbrɛ baatan biara hwɛ ne ba no pɛpɛɛpɛr. Oguaree no, na..."
wikitext
text/x-wiki
'''Abaduaba''' yɛ adze bi a wɔdze dua yɛ. Ɔno na hɛn nuanon Esuantsefo frɛ no Akuaba no. Ɔdomankomasɛm kyerɛ a, abaduaba bɔbɔɔ adze ber a ɔkanyi bi a wɔfrɛ no Ekuwa a nna ɔyɛ bonyin; nna ɔnnwoo. Dɛm ntsi ɔkɔr ebisaa wɔ kɔmfo panyin bi hɔ. Dza ɔkɔmfo na kaa kyerɛɛ no nye dɛ, ɔnyɛ adze bi a ɔtse dɛ ba a apɔwmudzen ahyɛ no ma. Ekuwa bɔɔ mbɔdzen yɛɛ ba no na ɔhwɛɛ no dɛ mbrɛ baatan biara hwɛ ne ba no pɛpɛɛpɛr. Oguaree no, na ɔdze mɔtɔ na ndzɛmba bi bɔɔ noho ban. Otuur no nyinara.
Nkorɔfo a nna wɔnntse dza ɔreyɛ no ase sereeew no na wosii no atwetwe so kɛpem dɛ ɔwoo ba baa fɛfɛɛfɛw bi. Ɔnam do ma dzin "Abaduaba" anaa "<ref>Akuaba</ref>" bɔbɔɔ adze.
Abaduaba asekyerɛ nye 'ba a wɔdze dua yɛ anaa ayɛ'. Ɔyɛ adze bi a Akanfo tsitsir abaatan nndzi ho agor koraa. Yɛdze gyina hɔ ma abawoo anaa adze bi a oyi obonyin anaa saadwe akwa.
a11su78c6qss4hd9gr3xymacby6ioe9
Nkɔmbɔdzibea:Charlotte Osei
1
1266
10638
10637
2023-05-13T14:17:14Z
Wendygyadu
54
newly added
wikitext
text/x-wiki
Charlotte Kesson-Smith Osei, wɔwoo no kwakawa bosom a odzikan wɔ afe apem akron nye edusia akron. Ɔyɛ abatoɔ nhwɛdofo ma aman nkambom ɔyɛ UN,ɔsanso yɛ mbranyimnye na nkan guamu tsenanye ma abatoɔ ho wɔ Ghana fi 2015 kapem 2018 wɔ sikasɛmho
jym37l13gxa5r69qpcpj2bsi4d9l2f4
SabrathaTsetsendɛmbabea
0
1267
10635
2023-05-13T13:48:20Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[SabrathaTsetsendɛmbabea]] to [[Sabratha Tsetsendɛm Babea]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Sabratha Tsetsendɛm Babea]]
rw769499gv0d3t7ssglt8508f1sepk0
Peter Turkson
0
1268
10644
10643
2023-05-14T05:50:58Z
Caro de Segeda
16
wikitext
text/x-wiki
[[Fael:Peter Turkson (cropped).jpg|197px|right]]
'''Peter Kodwo Appiah Turkson''' yɛ [[Ghana]] prelate na cardinal wɔ Katolek Asɔre no mu a wasom dɛ chancellor wɔ Pontifical Nyansahu Skuul Ahorow (Pontifical Academies of Sciences) efir afe 2022. Nna ɔyɛ Pontifical Bagua a Ɔhwɛ Atsɛntrenye ne Asomdwoe do (Pontifical Council for Justice and Peace) no eguamtsenanyi fir afe 2009 kesi afe 2017 na nna ɔyɛ prifɛt (prefect) a odzi kan ma Dicastery Nnyimpa Nkɔdo a Ɔdzi Mu no Nkɔdo (Promotion of Integral Human Development) fir afe 2017 kesi afe 2021.
j28wddag50iolqqyt3b5vusgqt1grtr
Kofi Annan
0
1269
10645
2023-05-14T05:51:49Z
Caro de Segeda
16
Created page with "[[Fael:Kofi Annan 2012 (cropped).jpg|197px|right]] '''Nna Kofi Atta Annan''' (8 Esusow Aketseaba 1938 – 18 Fankwa 2018) yɛ Ghana ɔmanpanyin a ɔyɛɛ Amanaman Nkabom no kyerɛwfo panyin a ɔtɔ do ason (7) fir afe 1997 kesi afe 2006. Nna Annan na UN na wɔboom nyaa Nobel Asomdwoe Abasobɔdze wɔ afe 2001 mu. Ɔno na ɔhyehyɛɛ Kofi Annan Foundation na nna ɔyɛ eguamtsenanyi, The Elders, amanaman ntam ahyehyɛdze bi a Nelson Mandela hyehyɛe no eguamtsenanyi."
wikitext
text/x-wiki
[[Fael:Kofi Annan 2012 (cropped).jpg|197px|right]]
'''Nna Kofi Atta Annan''' (8 Esusow Aketseaba 1938 – 18 Fankwa 2018) yɛ Ghana ɔmanpanyin a ɔyɛɛ Amanaman Nkabom no kyerɛwfo panyin a ɔtɔ do ason (7) fir afe 1997 kesi afe 2006. Nna Annan na UN na wɔboom nyaa Nobel Asomdwoe Abasobɔdze wɔ afe 2001 mu. Ɔno na ɔhyehyɛɛ Kofi Annan Foundation na nna ɔyɛ eguamtsenanyi, The Elders, amanaman ntam ahyehyɛdze bi a Nelson Mandela hyehyɛe no eguamtsenanyi.
6jrpaz7y99x1a9loz1wq8f9z785d1tq
Jane Naana Opoku-Agyemang
0
1270
11128
11127
2023-07-19T18:01:30Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q14920500}}'''Jane Naana Opoku-Agyemang''' FGA (née Sam; wɔwoo no 22 [[Sanda]] 1951) yɛ Ghananyi nwomasua mu ɔbenfo (academic) na amanyɛnyi a nna ɔyɛ Ɔsoafo a ɔhwɛ nwomasua (Minister for Education) do fitsi [[Ebɔw]] 2013 kesi [[Sanda]] 2017. Ɔyɛ ɔbenfo a ɔyɛ nwoma (literature) ho ɔbenfo a ɔyɛ pɛ. Nna ɔyɛ ɔbea Vice-Chancellor a odzi kan wɔ ɔman Esuapɔn bi mu wɔ [[Ghana]] ber a ogyee edwuma dɛ Vice-Chancellor wɔ Oguaa Esuapɔn (University of Cape Coast) mu no. Mprempren ɔsom dɛ Mbasiafo Esuapɔn a ɔwɔ Afrika no Chancellor.
Fitsi ber no kesi 2020 amansan abatow no, na nsɛm ho amandzɛbɔfo nsɛm bi wɔ hɔ dɛ ɔsoɛrtsia kuw kɛse, National Democratic Congress (NDC) akandzifo bɔbɔ amandzɛɛ fofor. John Dramani Mahama na ɔbɔɔ amandzɛɛ wɔ Ayɛwoho 6,2020.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Jane Naana Opoku-Agyeman ( woo Jane Naana Sam) wɔ Ebɔw 22, 1951 wɔ Oguaa, [[Ghana]], ɔkɔɔ Anglikan Mba Ntoado Skuul wɔ Koforidua na Aburi Presby Mba Skuul. Afei onyaa ne ntoado skuul wɔ Wesley Girls High School wɔ Oguaa fitsi afe 1964 kesi 1971. Owiee B.Ed (Hons) wɔ Borɔfo na Franse kasa mu wɔ University of Cape Coast wɔ afe 1977. Ɔsan so wɔ Diploma wɔ Advanced Studies mu wɔ Franse kasa mu wɔ Dakar Suapɔn mu na onyaa ne master's degree na Doctorate abɔdzin krataa wɔ York Suapɔn mu wɔ Toronto, Ontario, Canada wɔ 1980 na 1986 mu.
== Edwuma ==
=== Adzesua Edwuma ===
Ɔbenfo Opoku-Agyemang kyerɛɛ adze na ɔyɛɛ edwuma wɔ Oguaa Suapɔn mu, ɔhyɛɛ ase wɔ afe 1986. Oenya nwomasua mu dzibew ahorow a ma ɔka ho nye: Borɔfo kasa dwumadzibea panyin, Dean of the Faculty of Arts, Adehye Hall hwɛdofo, Valco Trust Fund Post-Graduate Hostel, na Founding Dean of School of Graduate Studies and Research.
3q87z4kz7i1cg7xiurusgr9rfiwb3s3
Tsirkor mpam
0
1271
10648
2023-05-16T22:24:14Z
Wendygyadu
54
fofor a yabɔ
wikitext
text/x-wiki
tsir kor mpam nyew tsir kor nkɔ egyina, sɛ yɛ ka no dɛm a yɛkyerɛ dɛ,hɛn nyinara bomu a na yɛ bɛtom ayɛbiribina na ya yɛ no yie.Dɛm ntsi yɛ ka biribi dɛ " wonsom wonsom wonye nyimpa". baako yɛ na oye.
fs6oo0xy556kaxa4sqgyrccud5d81mq
Abɛbu
0
1272
10733
10731
2023-05-25T07:24:58Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
Nnyi abɛ eso edɛ ewua wonsie wo wɔ mbɛ ase.
Ndɔnsia bɔ mprɛnu wɔ da kor mu.
Dua kor gye ehum a, obu.
Ɔbra no bɔ yɛ bɔ na.
Esuankyi faakor a otwa ehur.
Bruosou a ƆyƐ dɛw na abaa daase.
Wose ekyir yɛ wowin dɛn ara ,hɔ ara na etafir.
Nnyɛ dza a ɔyɛfɛw nyinara na ɔyɛ sika kɔkɔɔ.
Kwaakwaa wɔdze awerɛw kwa.
Awar nntse dɛ ahwehwɛ na akɔsɔ ahwɛ.
Awar nntse dɛ nsa efuw na asɔahwɛ.
Epusuw nunum a na etse ne kankan.
Wɔdze ahɔho kyekyer kurow.
Ohianyi ne nkyia yɛ aserɛserɛ dze.
Mena fofor apra yɛ fɛw na mena dadaw na nyim dan ne bebiara.
Ɔhen a wɔnka n'asɛm ne tam tse ben wɔ baguamu.
Efefee fun enyiwa ase a ehu naaman.
Inyim dze a nsɛɛ dze.
Wɔfa tsease nka mekruyi kɔ nso, kruw yiara na okum wɔfa.
Abofra bɔ nwaw nanso ɔmbɔ akyekyerɛ.
Sɛ epɛ w'asew n'adegyaw ahwɛ a na ema no kokodo haban.
Ɔnyɛ obi na okum Antwi mbom Buesiako na ɔdze ne tsir akegye akyerɛma.
Anyankosɛm ntsina ɔkɔkɔ ennya tsir.
Frɔmfrɔm nntse hɔ daa.
Ɔbrapa gya Owura Kwan.
ejrvvvt3ttgfbtusjqfavt60gomhykw
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Wendygyadu
3
1273
10665
10664
2023-05-16T23:04:01Z
Wendygyadu
54
/* ana ghanaman botum aka kasa kor a? */ new section
wikitext
text/x-wiki
== ana ghanaman botum aka kasa kor a? ==
kwan wɔmu dɛ ghanaman nyina baka kasa kor a? [[Dwumadzinyi:Wendygyadu|Wendygyadu]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Wendygyadu|nkɔmbɔdzibea]]) 23:00, 16 Esusow Aketseaba 2023 (GMT)
== ana ghanaman botum aka kasa kor a? ==
kwan wɔmu dɛ ghanaman nyina baka kasa kor a? [[Dwumadzinyi:Wendygyadu|Wendygyadu]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Wendygyadu|nkɔmbɔdzibea]]) 23:04, 16 Esusow Aketseaba 2023 (GMT)
59b2atejo0a81fq8gr70ejl3cilzgvk
Dza Ghanaman wikimedia mpɔtamfo yɛ
0
1274
10680
10678
2023-05-18T07:36:00Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
Wikimedia yɛ amansan kankyee ahorow a hɔn botae nye dɛ wɔdze nwoma a no bo nnyɛ dzen kɔ wiase nyina, iyi nam kwan ahorow beebiree do nye mboa so.Wiki nnyɛ bea a wotua edwuma kaw mbom ɔboa ma etum yɛ nhwehwɛmu ahorow anaa edze ɔdɔ soronko ma wo man ,Ghana. Dza wiki rohwɛ enyim nye dɛ,Ghana kasa nyinara bɔkɔ ntentankɛse yi do ma obiara enya ho mfaso.
sɛ iyinom nyinara begyina yie a ,ye hia etuhoakyɛfo a wɔdze ɔpɛ bɛyɛ nsesa daa na daa nyinara. Dɛm ntsi daa yɛwɔ akansi a akyɛdze wɔ ho ma onyaa ɔbɔbɔ noho mbɔdzen paa.
0qctff39axqaatfovrgfn4ytq3wu0b7
Wikipedia:Autoconfirmed users
4
1275
10679
2023-05-17T16:14:44Z
Wendygyadu
54
Created page with "Fante Wikimedian Community"
wikitext
text/x-wiki
Fante Wikimedian Community
bpwg2vfrhalivv2mtfuiwojs7sw6z7f
Nkuto
0
1276
10692
10691
2023-05-21T15:27:44Z
Rebecca Kwofie
23
Text added
wikitext
text/x-wiki
Vitellaria paradoxa (a nna wɔfrɛ no Butyrospermum parkii), Dodow nyim dɛ nkuto dua, shi tree (/ˈʃiː(ə)/), ana vitellaria, ɔyɛ dua a ofir abɔdzenyasapɛ ebusua a wɔfrɛ no Sapotaceae. Ɔno nkotse nye kuw a ɔwɔ ebusua genus Vitellaria,iyi fir Ebirbimu.
{{Databox|item= Q1348567}}
Nkuto eduaba wɔ nsu a ahoɔdzen wɔ mu a wage no fa kese n'ara. Nho bebre wɔ n'aba no mu a Ono mu na yenya nkuto. Ɔyɛ dua nahaban Tsetsew wɔ ber oriyin na ne tsentsen bɛyɛ 7–15 m (23–49 ft) tsetsen, na nefinfin so bɛyɛ 2 m (6.6 ft).
Nkuto dua yɛ ebibirfo amanbramu eduaba. W'akandɛ ɔma apɔwmudzen, ɔma Edziban wɔ kɔm ber biara mu, ɔboa mpontu na ɔma yesie asase.
hoeoaqtt1ptzz2l9i9x6rbe1csp8itu
Sika eduaba soronko wɔ Tamale
0
1277
10732
10716
2023-05-25T07:00:32Z
Assilidjoe
33
Atekel nsiesie
wikitext
text/x-wiki
Tamale(Dagbani : [ˈTamali])wɔ aban kwan do no ne dzin ara nye Tamale.Ɔyɛ Etsifi mantɔw mu kurouwpɔn kɛse nna kurouw kɛse a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ghana.No mu nyimpa dodow yɛ mpem 950,124.Tamale yɛ kurow kɛse a orutu mpon wɔ atɔe ebibiman mu. Nyimpa dodow a wɔwɔ Tamale yɛ Mpepefo na ebusuakuw a hɔn dɔm so nye Dagomba, dza ɔda nsew so nye Muslem asɔrdan kɛse paa no,Afa Ajura asɔrdan(Ambariyyah Mosque)Afa Basha asɔrdan(Nuuria mosque)na Ahmadiyyah Muslem asɛmpatrɛw asɔrdan.
Eduaba soronko a ɔma Tamale sika nye shea eduaba no.Shea eduaba no wɔ edziban fenemfem a hɔn a wɔwɔ dɛm mpɔtam no enyi gye ho paa. Dɛm bea yi wɔfrɛ no Sahel.Edziban fenemfenem yi wotum dzi no dɛmara anaa dɛ wɔnoa nso. Wotum so dze edziban fenemfenem yi yɛ nsa dɛw.
Shea eduaba yi wɔ aba bi wɔ mu. Dɛ mbrɛ n'edziban wɔ mfaso no dɛmara so na n'aba tse. N'aba no wɔ mfaso soronko ma kurow mba na aman aman,nye Ghana tsitsir.
2f7cd3cal5zipdamklfr25gvoqly7ky
Dena Mpoano
0
1278
10739
10738
2023-05-25T07:39:55Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Dena''' yɛ mpoano kurow a ɔwɔ Finimfin Mantɔw mu, Ghana. Ɔyɛ beebi a ɔnam mpoano no ntsi, fardwuma kɔ do ankasankasa. Sɛ yɛka Dena a, ɔyɛ dase kɛse kɛse dze ma fardwuma a ɔkɔ do wɔ Ghanaman no mu kɛpem dɛ, mpoano ahorow a ɔwɔ Ghanaman no mu nyinara no, Finimfin Mantɔw mu, nkankan Denaman kitsa fardwuma abakɔsɛm a ne saso bi mmbaa da. Dena Apofo Ahɛndwirii no dzi akotsen yie wɔ Denaman ne fardwuma nsɛnsɛm mu. Ɔsan so dzi akotsen wɔ Ghanaman no ne sikasɛm mu na ɔyɛ bea a ahɔho ba bɔtɔ nam kɔ.
Dena wɔ fardwuma abakɔsɛm a ɔbor mfeha. Dɛm ntsi Ghanaman no nyim Dena a, onyim no tsitsir ne fardwuma abakɔsɛm no ntsi na mbrɛ hɔ fardwuma boa ɔman mu no ne sikasɛm ntsi. Dena Apofo Ahɛndwirii no kyerɛ fardwuma mpontu a ɔwɔ Dena na mbrɛ fardwuma agye dzin wɔ kurow no mu.
Nsuhɛn na hɛmba na wodzi akotsen wɔ Dena Apofo Ahɛndwirii hɔ. Woetwuw dɛm nsuhɛn na hɛmba yi ho ahosu ahorow. Afarfo yinom akyerɛkyerɛw hɔn hɛmba ho edzin ahorow so. Binom tum kyerɛw abɛbudze gu hɔn hɛmba ho na binom dze, nsɛm a hɔnankasa wɔpɛ na ɔtɔ fa bi a, wɔkyerɛw gu hɔn hɛmba ho. Binom dze, ahyɛnsewdze ahorow na adrɔw ahorow na ɔwɔ hɔn hɛmba ho. Da baa afarfo yinom kɔ po konu nam ahorow dze ba ahɛndwirii hɔ; apoku, idue, eban, eposeran, kɔkɔtɛɛ, semin, annkwawona, aberwahon, safor, wawanyan, kɔkɔdudu, wiriwiriw, tantra na nam ahorow a ɔkeka ho na afarfo yinom kɔ po konu ba.
Sɛ afarfo yinom dze nam no ba dɛm a, ahɛndwirii hɔ nya nkwa fofor. Abanmunnoma hɔn su gye mframa mu, na afarfo hɔn ehurusi na po asorɛkye ka bɔ mu kyekyer wɔ wimu yɛ dede kɛse kor wɔ ahɛndwirii hɔ. Wɔdze nkɛntsɛn saw nam ahorow no gu adze mu dze kɛhyɛ freegye mu na nam no no ntɔnee hyɛ ase ara nye no.
Dena Apofo Ahɛndwirii no nnyɛ edwuma bea nko. Ɔyɛ ahyɛnsewdze bi a ogyina hɔ ma edwuma a nananom dze gyaa Denaman na Ghanaman no ne nkyirmba. Ahɔho a wɔbɛserɛ ahɛndwirii no wɔ akwanya dɛ wɔdze hɔnho bɛhyɛ fardwuma atsenae a ɔwɔ Dena no mu. Wɔwɔ akwanya dɛ wɔdze hɔnho bɛhyɛ asetsena a esuo Denaman no ne mfe mbersantsen nyinara no so mu.
Mfaso a Dena Apofo Ahɛndwirii no dze ba no dze, yennkotum ebu enyi egu do. Ahɛndwirii no dze edziban si nkorɔfo pii hɔn pon do. Afarfo na edwumayɛfo ahorow a wɔyɛ edwuma wɔ hɔ no nya sika dze bi hwɛ hɔnho na hɔn ebusua. Da a akyer do koraa no, wonya nam nye hɔn ebusuafo dzi. Ahɛndwirii no so yɛ bea a nam no nkorae ahorow nyinara bi bɔkɔ do wɔ hɔ. Iyi bɔboa ma nam ahorow a afarfo nsa bɛka no aakyɛr. Dena Apofo Ahɛndwirii no so bɛyɛ bea a ɔbɔkora Ghana fardwuma no. Ɔyɛ bea a bɔhwɛadzefo so botum akɔ hɔ akɔbɔ hɔn enyi akɔhoma. Ɔbɔboa ma Dena kurow no mu hɔ so ayɛ hyew. Sɛ ɔba no dɛm a, kurow no ne sikasɛm bɔkɔ sor kɛpem dɛ, ɔdze edwuma bɛba ma obiara enya edwuma ayɛ enya sika egu hɔn kotoku mu.
Aban dze nhyehyɛɛ ahorow egu akwan mu a ɔrobɔboa ma dwumadzi ahorow akɔ do yie wɔ ahɛndwirii hɔ. Ɔyɛ beebi a otwar dɛ ankorankor a wɔyɛ edwuma wɔ hɔ na Denamamfo nyinara yɛ pampamsuomu boa hwɛ no yie ma ɔkyɛr na eetum edzi dwuma biara a otwar dɛ odzi dze boa ɔman krɔnkrɔn Ghana. Da biara a ebɔkɔ nserahwɛ wɔ Dena no, bɔ mbɔdzen kɔ Afarfo Ahɛndwirii hɔ kɔbɔ w’enyi akɔhoma.
jrzv39nam4le6pjxg0wp0flt7zi6dl4
Sony Achiba
0
1280
10753
10752
2023-06-01T12:45:46Z
Assilidjoe
33
Atekel mpontu
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q115137071}} '''Emmanuel John Bandick Dankwa''' (a wɔfrɛ no Sony Achiba, Oseikrom Prince Charles na Indianyi banyin) ɔyɛ British hiplife mfoniniyɛnyi na asawfo a wɔwoo no wɔ Ghana. Ɔno nye Ghananyi a odzi kan a ɔdze hip hop, hi-life nye Indiafo ndwom kwan a ɔwɔ Ghana na ekyirekyir no bom.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Achiba wɔ Kumase wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana maa J. B. Danquah na Akia Frema. Ná ɔkɔɔ ne ahyɛse na ntoado skuul nyinara wɔ Kumase. Ɔkɔɔ Kumase Technical Institute a oennwie osian sikasɛm ntsi. Ɔsan so kɔɔ Osei Tutu ntoado skuul. Wɔ afe 2018 mu no, ɔkɔɔ Buckinghamshire New University na owiee skuul wɔ afe 2022 mu a onyaa abodzin krataa wɔ Business Management mu.
== Edwuma ==
N'edwuma hyɛɛ ase dɛ asawfo ber a onyaa akwanhyia wɔ ne nan benkum do bɔɔ bɔɔl ekyir. Ɔnye Ghana ndwomtofo afofor tse dɛ Tommy Wiredu, Frank Mensah Pozo, Rex Omar, George Jahraa, Nana Tuffour, Ama Badu, Randy Noonoo na afofor bɔɔ ndwom. Wɔ afe 2000 mu no, ɔdze ne ndwom nhoma a odzi kan no sii hɔ. Mfe ebien ekyir no, Achiba hyɛɛ ase yɛɛ album fofor a wɔfrɛ no hip-dia. Seseiara ɔyɛ ndwom ho ɔyɛkyerɛfo na ɔdze ne nsa ahyɛ mfoniniyɛfo fofor a wɔfrɛ no Queen Peezy (Lady Blue) ase.
== Discography ==
Albums
Indian Ocean 1 (2001)
Indian Ocean 2
Indian Ocean 3
Songs
Sony maba
Nipa Boniayefo (Onipa Boniayefuor)
Gyamera Woyare
Ekbar Daraw Bondhu (feat. Ash Boii & Sony Achiba)
Fufuo
Wo Ne Medofo
Enyigyedze
Achiba enyi gye sene hwɛ, ayɛnkofo na ndwom a otsie.
Sobo
Achiba bɔɔ Fiifi Banson sombo dɛ 'kum' ne ndwom edwuma. Achiba kaa dɛ Fiifi Banson kaa ne ndwom Wo Ne Medofo live on air a ɔkaa ne ndwom edwuma wɔ ɔkwan a ɔnye so no ho asɛmbɔn. Ekyir no Fiifi Banson paa Achiba kyɛw.
ogd1qx5ml2kmx0j6vcpuzeksldmxc7l
Ahkan
0
1281
12829
10759
2024-04-09T10:31:38Z
Robertjamal12
13
/* Ahyɛse Bra */clean up using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q52005093}} '''Clement Foh Baah''', wɔwoo no (Kwakwar 1988) ɔyɛ Ghana ndwomtonyi na ndwom kyerɛwfo a wɔfrɛ no Ahkan na Osrane. Ɔyɛ ndwom kuw Ruff n Smooth no mu nyi a ɔnye Ricky Nana Agyemang (a wɔfrɛ no Bullet), Dancehall ndwontofo kuw Ebony Reigns panyin.
== Ahyɛse Bra ==
Ahkan yɛ mbofra baanum mu ma ɔtɔ do ebiasa. Wɔwoo no na wɔtsetsee no wɔ Nkran maa ne maame Felicia Nyantaktiwaah.
Ahkan hyɛɛ ase too ndwom ber a na ɔyɛ ɔbabun berɛ a na orusua adze wɔ Asamankese Methodist. Onyaa ne ntodso skuul adansedzi krataa fii O’Reilly Senior High School a ɔwɔ Nkran no mu. Ahkan toaa do wɔ Takoradi Technical University na osuaa Commercial Arts. Ɔhɔ na ɔhyɛɛ ase kyerɛw ndwom maa mfoniniyɛfo afofor.
Ndwomto Edwuma
Osrane na wohuu no wɔ afe 2001 mu ne singles a Ohi Niwa na Suro Nipa ka ho. Wɔ afe 2005 ahyɛse no, na ɔwɔ ndwom bi a ɔyɛ nwonwa a wɔtoo dzin 'Eye Asem' (Your Wife & Your Mother, dwom a Morris Babyface na ɔyɛe.) Afei Osrane hyiaa Bullet dɛ ɔhyehyɛɛ kuw bi. Ɔno na Ruff N Smooth ahyɛse a Etuoaboba faa dzin Bullet (Ruff) na Osrane faa Ahkan (Smooth). Woyii hɔn single a edzi kan, Medi Wo Dwa a Ebony Reigns remixed dɛ Hustle. Wɔ 'Medi Wo Dwa' ekyir no, wɔsan yii 'Monalisa'. Hɔn single a ɔtɔ do ebiasa 'Swagger' bɛyɛɛ hɔn amanaman ntam ndwom a odzi kan.
== Solo projects ==
Obiradzi 2017, Ahkan dze too gua dɛ ɔayi Barawo (Owifo) edzi. Single fofor 'Amina' ka akwansidze a ɔwɔ awar ntamu wɔ wiadze, tsitsir Afrika.
== Nkabɔmudze Edwuma ==
Ahkan nye edwumafo a Bay C of TOK, Afrikanyi dancehall artist Shatta Wale, Asumadu na Wizboy ka ho ayɛ edwuma. Wɔdze no too ndwom bi a Duke a na ɔyɛ D2 no mu nyi.
Wɔ Ayɛwoho 2020 mu no ɔde Ablekuma Nana Lace, AY Poyoo na Shatta Bundle dzii dwuma wɔ ndwom Blessing. Ndwom no, Tom Beatz na ɔdze frafrae, a Citrus Beatz na ɔyɛɛ no na DJ Xplip na ɔyɛɛ ho nhyehyɛɛ
segs2f1kqinzt9f0fv9cwsht1s715vd
Amerado (musician)
0
1282
10809
10808
2023-06-03T11:39:03Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q60286763}} '''Derrick Sarfo Kantanka''', (wɔwoo no Kwakwar 14, 1995), a wonyim no yie dɛ Amerado, ɔyɛ Ghana rapnyi a ofir Kumase. Ɔno na ɔhwɛ Yeete Nsem, Ghana nsɛm ho amandzɛbɔfo rap series a odzi kan no do.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Derrick Kantanka na wɔtsetsee no wɔ Ejisu, Kumase, wɔ Esuantse Mantɔw mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ KNUST Senior High School.
== Ndwom Edwuma ==
Ber a odzii ma ɔtɔ do ebiasa wɔ Solid FM Freestyle Show wɔ afe 2015 mu no, Amerado twee ndwom yɛfo, enyigye ho mfirdwumayɛfo ne A&R, Azee Ntwene, a ɔdze ne nsa hyɛɛ rapfo no ase kɔɔ ne label MicBurnerz Music. Wɔdze Amerado too ndwom bi a Mix Master Garzy too mu a na ne tsirmupɔw nye dɛ ɔbɛma asomdwee aba wɔ afe 2016 Ghana amansan abatow no ho. Afe a odzi hɔ no, Amerado yii ne ndwom a odzi kan I AM, a Pulse Ghana dze kaa hɔn Ghana ndwom 10 a ɔsen biribiara ho wɔ Sanda 2017 mu. Oyii ne EP Rapmare a odzi kan no edzi dɛm wɔ Ɔberɛfɛw no. Wɔ afe 2018 mu no, Amerado de ne ho hyɛɛ Sarkodie hip-hop dwom 'Biibi Ba', a woyii no dɛ ɔnyɛ Hiphop Dwom a ɔsen Biara wɔ 2019 Vodafone Ghana Music Awards.
Wɔ 8 Dzifuu 2019 no, Ghana disc jockey DJ Black yii ɔman no mu rapfo eduonum(50) a wodzi kan no dzin a ɔyɛ ekyingyedze edzi, a ɔdze Amerado too mfe eduanan mu.[no ho hia?] Wɔ Ɔbɛsɛɛ 1 2020 no, Reggie Rockstone, obi a ɔwɔ nkɛntɛndo wɔ Ghana kasa mu music genre hiplife, a wɔfrɛ no Amerado dɛ ɔyɛ rapfo a wɔsen obiara a wofi Ghana pɛn no mu kor.
Wɔ afe 2020 mu no, Amerado kɛkaa Shatta Wale ne rapfo fofor ho wɔ Kumase dɛ woriyi Ahodwo Las Vegas edzi. Wɔ Dzifuu 2021 mu no, Amerado na Tim Westwood yɛɛ freestyle ne nsɛmbisa wɔ Capital Xtra wɔ London. GRM Daily bɔɔ amandzɛɛ dɛ ne freestyle session no yɛ ma oye sen obiara wɔ ɔyɛkyerɛ no mu kor.
Amerado yii ne ndwom a ɛtɔ do ebein a wɔatrɛ mu Patience edzi wɔ Ɔbɛsɛ 26, 2021, a Black Sherif, Shatta Wale, Fameye, YPee na Kweku Flick ka ho, a Azee Ntwene, Izjoe Beatz, Samsney ne ItzCJ Madeit na wɔyɛe. EP no kɔɔ soro wɔ No. 1 wɔ ndwom a wɔdze fa Apple Music, Audiomack, Boomplay na YouTube. Wɔdze EP no too nkyɛn dɛ BEST EP wɔ 2022 3Music Awards.Amerado yɛ Kumasi-based artist a odzi kan a onyaa Rapper of the Year abadobɔdze wɔ 3Music Awards. Wɔ Esusuo Aketseaba 2020 mu no, Audiomack dze Amerado dzin too Top 10 African Artists a ɛsɛ dɛ wɔhwɛ do a A-Reece, Nandy, Joey B ne afofor nso kaa ho.
Wɔ Ɔbɛsɛ 25, 2022 no, Amerado yii ne studio album a odzi kan, G.I.N.A, a na S1mba, Fameye, Eno Barony, Laioung, Efya, Gidochi, Lasmid na Epixode ka ho.
Dɛ mbrɛ asɛm bi a Peacefmonline.com tsintsim kyerɛɛ no, Amerado nye Kumase rapnyi a odzi kan a onyaa Rapfo a Ɔsen obiara abadobɔdze wɔ Ghana Ndwom Abadobɔdze mu, ɔno nso nye onya odzi kan wɔ 3Music Awards.
== Brand ambassador ==
Amerado yɛ brand ambassador ma Ghana-made chocolates, Ghana Cocoa Board no nhyehyɛɛ. Ɔkyerɛw ndwom ‘Ghana Chocolate’ de hyɛɛ ɔsatu no ho nkuran. Ɔnye Vodafone Ghana, Airteltigo, HD Plus, GOTV, Cheezzy Pizza ne ndzɛmba afofor nso ayɛ edwuma.
== Ndzɛmba ɔayɛ wɔ Ndwomtomu ==
Amerado ndwom a wɔbɔ no tsee a ɔda nsow no bi nye Vodafone Ghana Ndwom Abadobɔdze, S-Concert, Rapperholic Show, 2019 Ghana Ndwom Abadobɔdze UK, VGMA Xperience kɔnsɛt, Ghana DJ Abadobɔdze na Ghana apontow a ɔwɔ guado, UK.
url=https://yen.com.gh/people/206870-video-of-amerados-powerful-entry-to-vgma23-performance-heaps-reactions-online/ |access-date=2022-06-05 |website=Yen.com.gh – Ghana news. |language=en}}</ref> S-Concert,<ref>{{Cite web|date=2018-12-29|title=Watch The Moment Amerado Burner Shakes Shatta Wale's "Thanksgiving Concert" With His Hit "Menpe"|url=https://www.ghgossip.com/watch-moment-amerado-burner-shakes-shatta-wales-thanksgiving-concert-with-his-hit-menpe/|access-date=2021-05-03|website=GhGossip|language=en-AU|archive-date=2021-05-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20210503144946/https://www.ghgossip.com/watch-moment-amerado-burner-shakes-shatta-wales-thanksgiving-concert-with-his-hit-menpe/|url-status=live}}</ref> Rapperholic Show,<ref>{{Cite web|date=2018-12-26|title=EPIC! Sarkodie performs 'Biibi Ba' with LJ, 2Fyngers, Amerado, Others at Rapperholic 2018 – VIDEO|url=https://plugtimes.com/2018/12/sarkodie-biibi-ba-lj-2fyngers-amerado-rapperholic-2018-video/|access-date=2021-05-03|website=PlugTimes.com|language=en-US|archive-date=2021-05-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20210503144937/https://plugtimes.com/2018/12/sarkodie-biibi-ba-lj-2fyngers-amerado-rapperholic-2018-video/|url-status=live}}</ref> the 2019 Ghana Music Awards UK,<ref>{{Citation|title=Amerado Performance at Ghana Music Awards UK|url=https://www.youtube.com/watch?v=7RGplTsgBhw|language=en|access-date=2021-07-29|archive-date=2021-07-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210729231840/https://www.youtube.com/watch?v=7RGplTsgBhw|url-status=live}}</ref> VGMA Xperience Concert,<ref>{{Cite web|date=2021-06-13|title=All The Breathtaking Performances You Missed At The VGMA Xperience Concert – Videos|url=https://www.ghanacelebrities.com/2021/06/13/all-the-breathtaking-performances-you-missed-at-the-vgma-xperience-concert-videos/|access-date=2021-09-02|website=GhanaCelebrities.Com|language=en-US}}</ref> [[Ghana DJ Awards]]<ref>{{Cite web |last=Blinks |first=Gh |date=2022-11-06 |title=Ghana DJ Awards 2022: Complete List Of Winners |url=https://onemuzikgh.com/ghana-dj-awards-2022-complete-list-winners/ |access-date=2022-11-06 |website=OneMuzikGh |language=en-US}}</ref> and the Ghana Party in the Park, UK.<ref>{{Cite web|last=Frost|first=Maisha|date=2021-07-23|title=Go Ghana Party in the Park Go!|url=https://www.express.co.uk/finance/crusader/1466593/london-festivals-ghana-party-in-the-park|access-date=2021-08-04|website=Express.co.uk|language=en|archive-date=2021-07-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20210728120326/https://www.express.co.uk/finance/crusader/1466593/london-festivals-ghana-party-in-the-park|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|title=Patrons enjoy thrilling performances at 16th Ghana Party in the Park-UK - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/patrons-enjoy-thrilling-performances-at-16th-ghana-party-in-the-park-uk/|access-date=2021-07-29|website=www.myjoyonline.com|language=en-US|archive-date=2021-07-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20210728224033/https://www.myjoyonline.com/patrons-enjoy-thrilling-performances-at-16th-ghana-party-in-the-park-uk/|url-status=live}}</ref>
== Awards and nominations ==
{| class="wikitable"
!Year
!Event
!Award
!Recipient'''/Nominated work'''
!Result
!Ref
|-
| rowspan="7" |2023
| rowspan="2" |Ghana Music Awards USA
|Rapper of the Year
|Obiaa Boa
|{{Pending}}
| rowspan="2" |<ref>{{Cite web |date=2023-04-17 |title=Ghana Music Awards USA 2023 nominees list released |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ghana-Music-Awards-USA-2023-nominees-list-released-1750820 |access-date=2023-05-07 |website=GhanaWeb |language=en}}</ref>
|-
|Hiplife/Hiphop Artist of the Year
|Himself
|{{Pending}}
|-
| rowspan="5" |[[Ghana Music Awards|Vodafone Ghana Music Awards]]
|Hiplife/Hiphop Artiste of the Year
|Himself
|{{Nom}}
| rowspan="5" |<ref>{{Cite web |date=2023-03-19 |title=Nominees for 24th edition of VGMA announced [Full list] |url=https://citinewsroom.com/2023/03/nominees-for-24th-edition-of-vgma-announced-full-list/ |access-date=2023-03-23 |website=Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana |language=en-US}}</ref><ref>{{Cite web |last=Tali |first=Selorm |date=2023-05-07 |title=Amerado crowned Best Rapper at VGMA24 |url=https://www.pulse.com.gh/entertainment/music/amerado-crowned-best-rapper-at-vgma24/l0engx0 |access-date=2023-05-07 |website=Pulse Ghana |language=en}}</ref>
|-
|Hiplife Song of the Year
| rowspan="2" |Grace
|{{Nom}}
|-
|Collaboration of the Year
|{{Nom}}
|-
|Rap Performer of the Year
| rowspan="2" |Obiaa Boa
|{{Won}}
|-
|Hiphop Song of the Year
|{{Nom}}
|-
| rowspan="25" |2022
|Central Music Awards
|Ghana Popular Song of the Year
|Grace
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web |date= |title=Full List Of Nominees For Central Music Awards 2022 |url=https://www.ghanaweb.com/reporter/post/Full-List-Of-Nominees-For-Central-Music-Awards-2022-16049 |access-date=2022-10-16 |website=GhanaWeb |language=en}}</ref>
|-
|Eastern Music Awards
|Most Influential Act In Ghana
|Himself
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web |date= |title=Eastern Music Awards Unveil Nominees For 2022 Edition. |url=https://www.ghanaweb.com/region/canardafriq/Eastern-Music-Awards-Unveil-Nominees-For-2022-Edition-16253 |access-date=2022-10-16 |website=GhanaWeb |language=en}}</ref>
|-
| rowspan="4" |Ghana Music Awards UK
|Best Collaboration of the Year
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Nom}}
| rowspan="4" |<ref>{{Cite web |last=Donkoh |first=Ebenezer |date=2022-07-02 |title=Ghana Music Awards UK 2022: Full List Of Nominees |url=https://www.nydjlive.com/ghana-music-awards-uk-2022-full-list-of-nominees/ |access-date=2022-07-02 |website=NY DJ Live |language=en-GB}}</ref>
|-
|Best rapper of the Year
|The Throne
|{{Nom}}
|-
|Hiplife/Hip Hop Song of the Year
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Nom}}
|-
|Hiplife/Hip Hop Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
| rowspan="8" |Ghana Music Awards France
|EP of the Year
|Patience EP
|{{Won}}
| rowspan="8" |<ref>{{Cite web |date=2022-05-31 |title=Ghana Music Awards France 2022: All the nominees |url=https://www.musicinafrica.net/magazine/ghana-music-awards-france-2022-all-nominees |access-date=2022-06-05 |website=Music In Africa |language=en}}</ref><ref>{{Cite news |agency=GNA |title=Ghana Music Awards France: KiDi, Black Sherif win big |work=News Ghana |url=https://newsghana.com.gh/ghana-music-awards-france-kidi-black-sherif-win-big/ |access-date=2022-08-03 |language=en}}</ref>
|-
|Reggae/Dancehall Song of the Year
|Sing Along
|{{Nom}}
|-
|Rapper of the Year
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Won}}
|-
|Best Collaboration
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Nom}}
|-
|Producer of the Year (Samsney)
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Nom}}
|-
|Most Popular Song of the Year
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Nom}}
|-
|Hip Hop Song of the Year
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Won}}
|-
|Hiplife /Hip Hop Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
| rowspan="2" |Ghana Nigeria Music Awards Festival
|Rapper of the Year
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Pending}}
| rowspan="2" |<ref>{{Cite web |last=Online |first=Peace FM |title=Ghana Nigeria Music Awards Festival – USA Unveils 2022 Nominees |url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/202205/467660.php |access-date=2022-06-05 |website=Peacefmonline.com – Ghana news}}</ref>
|-
|New Artist of the Year
|Himself
|{{Pending}}
|-
| rowspan="2" |Ghana Music Awards USA
|Hiplife/Hiphop Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
| rowspan="2" |<ref>{{Cite web |date=2022-04-19 |title=Ghana Music Awards-USA 2022: Full list of nominees |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ghana-Music-Awards-USA-2022-Full-list-of-nominees-1518668 |access-date=2022-05-14 |website=GhanaWeb |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2022-04-20 |title=Ghana Music Awards USA: All the nominees |url=https://www.musicinafrica.net/magazine/ghana-music-awards-usa-all-nominees |access-date=2022-05-14 |website=Music In Africa |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2022-08-22 |title=Ghana Music Awards USA 2022: All the winners |url=https://www.musicinafrica.net/magazine/ghana-music-awards-usa-2022-all-winners |access-date=2022-08-25 |website=Music In Africa |language=en}}</ref>
|-
|Rapper of the Year
|Best Rapper
|{{Won}}
|-
| rowspan="3" |[[Vodafone Ghana Music Awards]]
|Hiphop Song of the Year
|[[Abotr3(Patience)]]
|{{Nom}}
| rowspan="3" |<ref>{{Cite web |last=Somuah-Annan |first=Grace |date=2022-03-19 |title=VGMA 2022 nominations out; See final list |url=https://3news.com/vgma-2022-nominations-out-see-final-list/ |access-date=2022-03-20 |website=3NEWS |language=en-US}}</ref>
|-
|Best Rap Performer of the Year
|The Throne
|{{Nom}}
|-
|Hiplife/Hiphop Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
| rowspan="4" |[[3Music Awards]]
|Rapper of the Year
|Himself
|{{Won}}
| rowspan="4" |<ref>{{Cite web |date=2022-02-14 |title=3Music Awards 2022: All the nominees |url=https://www.musicinafrica.net/magazine/3music-awards-2022-all-nominees |access-date=2022-03-20 |website=Music In Africa |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |title=3Music Awards 2022: Full List of winners |url=https://www.graphic.com.gh/entertainment/music/3music-awards-2022-full-list-of-winners-including-artiste-of-the-year-kidi.html |access-date=2022-03-29 |website=Graphic Online |language=en-gb}}</ref>
|-
|EP of the Year
|[[Patience EP]]
|{{Won}}
|-
|Hiplife Song of the Year
|Abotr3(Patience)
|{{Nom}}
|-
|Hiplife/Hiphop Act of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
| rowspan="15" |2021
| rowspan="3" |Ghana Music Awards UK
|Hiplife/Hiphop Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
| rowspan="3" |<ref>{{Cite web|date=2021-07-27|title=Full list of nominees for Kab-Fam Ghana Music Awards UK 2021|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Full-list-of-nominees-for-Kab-Fam-Ghana-Music-Awards-UK-2021-1318549|access-date=2021-08-02|website=GhanaWeb|language=en|archive-date=2021-08-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20210802123032/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Full-list-of-nominees-for-Kab-Fam-Ghana-Music-Awards-UK-2021-1318549|url-status=live}}</ref>
|-
|Best Rapper of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|New Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|4Syte TV Music Video Awards
|Best Hiphop Video
|Best Rapper
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web|last=Online|first=Peace FM|title=4Syte TV Music Video Awards 2021 Nomination Released|url=https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/music/202105/444491.php|access-date=2021-05-15|website=Peacefmonline.com – Ghana news|archive-date=2021-05-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20210514152740/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/music/202105/444491.php|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="5" |Ghana Music Awards USA
|New Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
| rowspan="5" |<ref>{{Cite web|date=2021-04-19|title=Ghana Music Awards USA 2021: All the nominees|url=https://www.musicinafrica.net/magazine/ghana-music-awards-usa-2021-all-nominees|access-date=2021-04-19|website=Music In Africa|language=en|archive-date=2021-04-19|archive-url=https://web.archive.org/web/20210419160440/https://www.musicinafrica.net/magazine/ghana-music-awards-usa-2021-all-nominees|url-status=live}}</ref><ref>{{Cite web|date=2021-08-22|title=Ghana Music Awards USA 2021: Full list of winners|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ghana-Music-Awards-USA-2021-Full-list-of-winners-1338763|access-date=2021-08-25|website=GhanaWeb|language=en}}</ref>
|-
|Hiplife/Hip Hop Song of the Year
|Twa So
|{{Nom}}
|-
|Hiplife/Hip Hop Artist of the Year
|Himself
|{{Won}}
|-
|Reggae/Dancehall Song of the Year
|Box Of Memories
|{{Nom}}
|-
|Rapper of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
| rowspan="2" |[[Vodafone Ghana Music Awards]]
|Rap Performer Of The Year
|Himself
|{{Nom}}
| rowspan="2" |<ref>{{Cite web|date=2021-04-03|title=Vodafone Ghana Music Awards 22: Full List Of Nominees|url=https://www.nydjlive.com/vodafone-ghana-music-awards-22-full-list-of-nominees/|access-date=2021-04-03|website=NY DJ Live|language=en-GB|archive-date=2021-04-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20210403192646/https://www.nydjlive.com/vodafone-ghana-music-awards-22-full-list-of-nominees/|url-status=live}}</ref>
|-
|New Artist Of The Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|Entertainment Achievement Awards
|Best Music Video
|Best Rapper
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web|date=2021-02-16|title=Citi TV announces nominees for maiden Entertainment Achievement Awards [Full list]|url=https://citinewsroom.com/2021/02/citi-tv-announces-nominees-for-maiden-entertainment-achievement-awards-full-list/|access-date=2021-02-16|website=Citinewsroom – Comprehensive News in Ghana|language=en-US|archive-date=2021-02-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20210228140543/https://citinewsroom.com/2021/02/citi-tv-announces-nominees-for-maiden-entertainment-achievement-awards-full-list/|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="2" |[[3Music Awards]]
|Best Rapper of the Year
|Himself
|{{Nom}}
| rowspan="2" |<ref>{{Cite web|title=3Music Awards 2021: See full list of nominees - MyJoyOnline.com|url=https://www.myjoyonline.com/3music-awards-2021-see-nominees-lists/|access-date=2021-02-16|website=www.myjoyonline.com|language=en-US|archive-date=2021-02-13|archive-url=https://web.archive.org/web/20210213144210/https://www.myjoyonline.com/3music-awards-2021-see-nominees-lists/|url-status=live}}</ref>
|-
|Digital Act of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|Global Music Awards Africa
|Most Influential Ghanaian Act of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web|date=2021-02-03|title=Global Music Awards Africa 2021: All the nominees|url=https://www.musicinafrica.net/magazine/global-music-awards-africa-2021-all-nominees|access-date=2021-02-08|website=Music In Africa|language=en|archive-date=2021-02-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20210204100039/https://www.musicinafrica.net/magazine/global-music-awards-africa-2021-all-nominees|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="10" |2020
|Muse Bangerz of the Quarter
|Hiplife Song of the Quarter
|Twa So
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web|date=2020-07-15|title=Check out Full list of nominees for Muse Bangerz Of the Quarter 2020 – Half-Year Edition -|url=https://museafrica.com/2020/07/15/check-out-full-list-of-nominees-for-museboq-2020-half-year-edition/|access-date=2021-02-01|language=en-US|archive-date=2020-11-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20201124064247/https://museafrica.com/2020/07/15/check-out-full-list-of-nominees-for-museboq-2020-half-year-edition/|url-status=live}}</ref>
|-
|One Awards Ghana
|Rapper of the Year
|Himself
|{{Won}}
|<ref>{{Cite web|date=2021-01-01|title=Full list of winners of One Awards Ghana|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Full-list-of-winners-of-One-Awards-Ghana-1145048|access-date=2021-01-25|website=www.ghanaweb.com|language=en|archive-date=2021-08-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210809113112/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Full-list-of-winners-of-One-Awards-Ghana-1145048|url-status=live}}</ref>
|-
|COPO Award
|Discovery Lyricist of the Year
|Himself
|{{Nominated}}
|<ref>{{Cite web|date=2019-12-04|title=Nominees for COPO Awards officially unveiled|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Nominees-for-COPO-Awards-officially-unveiled-806089|access-date=2021-01-25|website=www.ghanaweb.com|language=en|archive-date=2021-01-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210129212218/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Nominees-for-COPO-Awards-officially-unveiled-806089|url-status=live}}</ref>
|-
|Ghana Entertainment Choice Awards
|Best Rapper of the Year
|Himself
|{{Won}}
|<ref>{{Cite web|date=2021-01-11|title=All set for Ghana Entertainment Choice Awards|url=https://dailyguidenetwork.com/all-set-for-ghana-entertainment-choice-awards/|access-date=2021-01-24|website=DailyGuide Network|language=en-US|archive-date=2021-01-29|archive-url=https://web.archive.org/web/20210129095249/https://dailyguidenetwork.com/all-set-for-ghana-entertainment-choice-awards/|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="4" |Ashanti Music Awards
|Influential Act In Ashanti
|Himself
|{{Won}}
| rowspan="4" |<ref>{{Cite web|date=2020-11-05|title=Full list of nominees of Ashanti Music Awards|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Full-list-of-nominees-of-Ashanti-Music-Awards-1101733|access-date=2021-01-24|website=www.ghanaweb.com|language=en|archive-date=2021-02-01|archive-url=https://web.archive.org/web/20210201150600/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Full-list-of-nominees-of-Ashanti-Music-Awards-1101733|url-status=live}}</ref>
|-
|Best collaboration of the Year
|Twa So
|{{Nom}}
|-
|Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|Best Rapper of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|Greater Accra Music Awards
|Non-Gama Artiste of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|
|-
|Eastern Music Awards
|Influential Act In Ghana
|Himself
|{{Won}}
|<ref>{{Cite web|date=2020-12-22|title=Amerado beats Sarkodie, Stonebwoy, others to win Most Influencial [sic] Artiste in Ghana at 2020 EMA|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Amerado-beats-Sarkodie-Stonebwoy-others-to-win-Most-Influencial-Artiste-in-Ghana-at-2020-EMA-1139354|access-date=2020-12-28|website=www.ghanaweb.com|language=en|archive-date=2020-12-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20201222171754/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Amerado-beats-Sarkodie-Stonebwoy-others-to-win-Most-Influencial-Artiste-in-Ghana-at-2020-EMA-1139354|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="6" |2019
| rowspan="4" |Emerging Music Awards Ghana
|Emerging Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
| rowspan="4" |<ref>{{Cite web|date=2019-07-31|title=Emerging Music Awards Ghana: All the nominees|url=https://www.musicinafrica.net/magazine/emerging-music-awards-ghana-all-nominees|access-date=2021-03-02|website=Music In Africa|language=en|archive-date=2020-11-12|archive-url=https://web.archive.org/web/20201112220022/https://www.musicinafrica.net/magazine/emerging-music-awards-ghana-all-nominees|url-status=live}}</ref>
|-
|Most Popular Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|Rapper of the Year
|Redemption Freestyle
|{{Nom}}
|-
|Hiplife Artist of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|-
|Ghana Music Awards UK
|Uncovered Artiste of the Year
|Himself
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web|date=2019-07-18|title=2019 Ghana Music Awards UK final nominations list out {{!}} Ghana Music {{!}} Top Stories|url=https://www.ghanamusic.com/news/top-stories/2019/07/18/2019-ghana-music-awards-uk-final-nominations-list-out/|access-date=2021-02-28|website=Ghana Music|language=en-GB|archive-date=2020-11-26|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126223608/https://www.ghanamusic.com/news/top-stories/2019/07/18/2019-ghana-music-awards-uk-final-nominations-list-out/|url-status=live}}</ref>
|-
|[[3Music Awards]]
|Next Rated Act
|Himself
|{{Nominated}}
|<ref>{{Cite web|date=2019-04-01|title=3 Music Awards: Kofi Mole is Next Rated Act of the Year|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/3-Music-Awards-Kofi-Mole-is-Next-Rated-Act-of-the-Year-734668|access-date=2021-03-02|website=www.ghanaweb.com|language=en|archive-date=2019-04-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20190423004215/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/3-Music-Awards-Kofi-Mole-is-Next-Rated-Act-of-the-Year-734668|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="4" |2018
|Ghana Music Awards SA
|Most Promising Artiste
|Himself
|{{Nominated}}
|<ref>{{Cite web|date=2018-08-16|title=2018 Ghana Music Awards South Africa: Check The Full List of Nominees|url=https://www.nydjlive.com/2018-ghana-music-awards-south-africa-check-the-full-list-of-nominees/|access-date=2021-03-02|website=NY DJ Live|language=en-GB|archive-date=2019-08-17|archive-url=https://web.archive.org/web/20190817225001/https://www.nydjlive.com/2018-ghana-music-awards-south-africa-check-the-full-list-of-nominees/|url-status=live}}</ref>
|-
|3RD TV Music Video Awards
|Best Newcomer Video
|I Am
|{{Nominated}}
|<ref>{{Cite web|url=http://3rdtvgh.com/full-list-of-nominees-for-3rd-tv-music-video-awards-2018/|title=Full List Of Nominees for 3RD TV Music Video Awards 2018|last=3RDTV|date=2018-05-19|website=3RD TV|access-date=2018-12-07|archive-date=2019-01-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20190114153237/http://3rdtvgh.com/full-list-of-nominees-for-3rd-tv-music-video-awards-2018/|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="3" |Kumasi Awards Night
|Artiste of the Year
|Himself
|{{Won}}
| rowspan="2" |<ref>{{Cite web|title=Amerado wins Artist of the year at 2018 Kumasi Awards night|url=https://www.modernghana.com/entertainment/55792/amerado-wins-artist-of-the-year-at-2018-kumasi.html|access-date=2021-03-02|website=Modern Ghana|language=en|archive-date=2021-08-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210809113136/https://www.modernghana.com/entertainment/55792/amerado-wins-artist-of-the-year-at-2018-kumasi.html|url-status=live}}</ref>
|-
|Best Rapper of the Year
|Himself
|{{Nominated}}
|-
|2017
|Artiste of the Year
|Himself
|{{Nominated}}
|
|}
=== Co-nominee / co-winner ===
{| class="wikitable"
!Year
!Event
!Award
!Recipient/Nominated work
!Result
!Ref
|-
| rowspan="6" |2019
| rowspan="2" |[[Vodafone Ghana Music Awards]]
|Hip-hop Song of the Year
| rowspan="7" |Biibi Ba
|{{Nom}}
| rowspan="2" |<ref>{{Cite web|title=Full list of nominations for VGMA 2019|url=https://www.businessghana.com/|access-date=2021-09-11|website=BusinessGhana}}</ref>
|-
|Best Video of the Year
|{{nom}}
|-
| rowspan="4" |4syte TV Music Video Awards
|Overall Best Video of the Year
|{{nom}}
| rowspan="4" |<ref>{{Cite web|date=2019-10-19|title=Full list of 2019 MTN 4Syte TV Music video Awards nominees|url=https://www.ghanamusic.com/news/top-stories/2019/10/19/full-list-of-2019-mtn-4syte-tv-music-video-awards-nominees/|access-date=2021-09-11|website=Ghana Music|language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web|date=2019-11-17|title=List Of Winners – MTN 4syte TV Music Video Awards 2019|url=https://yfmghana.com/list-of-winners-mtn-4syte-tv-music-video-awards-2019/|access-date=2021-09-11|website=YFM Ghana|language=en-US}}</ref>
|-
|Best Hiphop Video of the Year
|{{Won}}
|-
|Best Photography
|{{Nom}}
|-
|Best Directed Video
|{{nom}}
|-
|2020
|[[3Music Awards]]
|Hip Hop Song of the Year
|{{nom}}
|<ref>{{Cite web|date=2020-05-04|title=3Music Awards 2020: All the winners|url=https://www.musicinafrica.net/magazine/3music-awards-2020-all-winners|access-date=2021-09-11|website=Music In Africa|language=en}}</ref>
|}
== Videography ==
{| class="wikitable"
!Year
!Title
!Director
!Ref
|-
|2016
|Peace Forever ''(as a featured act)''
|[[Yaw Skyface]]
|<ref>{{Cite web|url=https://ameyawdebrah.com/watch-gh-youth-stars-peace-forever/|title=WATCH: GH Youth All Stars – Peace Forever|last=Debrah|first=Ameyaw|date=2016-11-01|website=AmeyawDebrah.Com|access-date=2019-01-06|archive-date=2018-06-15|archive-url=https://web.archive.org/web/20180615071548/https://ameyawdebrah.com/watch-gh-youth-stars-peace-forever/|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="3" |2017
|I AM
|L2M
|<ref>{{Cite web|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Amerado-drops-I-am-video-507729|title=Amerado drops 'I am' video {{!}} Music 2017-02-07|website=www.ghanaweb.com|access-date=2019-01-06|archive-date=2019-01-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20190106204737/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Amerado-drops-I-am-video-507729|url-status=live}}</ref>
|-
|Beast Attitude
|L2M
|<ref>{{Cite web|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Rapper-Amerado-drops-Beast-Attitude-music-video-487524?video=1|title=Rapper Amerado drops 'Beast Attitude' music video {{!}} Video|website=www.ghanaweb.com|access-date=2019-01-06|archive-date=2019-01-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20190107015759/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Rapper-Amerado-drops-Beast-Attitude-music-video-487524?video=1|url-status=live}}</ref>
|-
|At My Back
|Quophi Asiama
|<ref>{{Cite web|url=https://beeniewords.com/music-video-amerado-at-my-back-directed-by-quophi-asiamah/|title=MUSIC VIDEO: Amerado – At My Back (Directed by Quophi Asiamah)|last=Cure|first=Kojo|date=2017-12-24|website=Beenie Words|access-date=2019-01-06|archive-date=2019-01-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20190108181333/http://beeniewords.com/music-video-amerado-at-my-back-directed-by-quophi-asiamah/|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="4" |2018
|Redemption Freestyle I
|A Certain YO
|<ref>{{Cite web|url=http://www.georgebritton.com/amerado-redemption-freestylemixed-by-micburnerz-music/|title=Amerado – Redemption Freestyle(Mixed by MicBurnerz Music)|last=Soble|first=Jeffery|date=2018-08-06|website=Georgebritton|access-date=2019-01-06|archive-date=2019-01-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20190107015759/http://www.georgebritton.com/amerado-redemption-freestylemixed-by-micburnerz-music/|url-status=live}}</ref>
|-
|Redemption Freestyle II
|Lixil Montage
|<ref>{{Cite web|url=https://www.modernghana.com/entertainment/55138/amerado-redemption-freestyle-ii.html|title=Amerado – Redemption Freestyle II|last=Correspondent|first=Hassan Nankwe Northern Region|date=2018-12-02|website=Modern Ghana|access-date=2019-01-06|archive-date=2019-01-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20190106204852/https://www.modernghana.com/entertainment/55138/amerado-redemption-freestyle-ii.html|url-status=live}}</ref>
|-
|Menpe
|Motion Master
|<ref>{{Cite web|url=https://www.modernghana.com/entertainment/54503/amerado-drops-official-music-video-dubbed-menpe.html|title=Amerado drops official music video dubbed 'Menpe'|last=Correspondent|first=Hassan Nankwe Northern Region|date=2018-11-04|website=Modern Ghana|access-date=2019-01-06|archive-date=2019-01-06|archive-url=https://web.archive.org/web/20190106204809/https://www.modernghana.com/entertainment/54503/amerado-drops-official-music-video-dubbed-menpe.html|url-status=live}}</ref>
|-
|Biibi Ba (''as a featured act'')
|Bab Direction
|<ref>{{Cite web|url=https://www.ghanacelebrities.com/2018/12/17/music-video-sarkodie-officially-drops-biibi-ba-video-watch/|title=MUSIC VIDEO: Sarkodie Officially Drops 'Biibi Ba' Video – Watch|date=2018-12-17|website=GhanaCelebrities.Com|access-date=2019-01-06|archive-date=2020-07-20|archive-url=https://web.archive.org/web/20200720015701/https://www.ghanacelebrities.com/2018/12/17/music-video-sarkodie-officially-drops-biibi-ba-video-watch/|url-status=live}}</ref>
|-
|2019
|Dede
|Film God
|<ref>{{Cite web|url=https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2019/04/24/video-premiere-dede-by-amerado-feat-kwame-baah-chiki-phrimpong-ratty/|title=Video Premiere: Dede by Amerado feat. Kwame Baah, Chiki, Phrimpong & Ratty|last=Music|first=Ghana|date=2019-04-24|website=Ghana Music|access-date=2019-05-19|archive-date=2019-05-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502103103/https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2019/04/24/video-premiere-dede-by-amerado-feat-kwame-baah-chiki-phrimpong-ratty/|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="7" |2020
|Twa So
|Gordon Appiah
|<ref>{{Cite web|date=2020-06-10|title=Video Premiere: Twa So by Amerado feat. Fameye {{!}} Ghana Music {{!}} Music Videos|url=https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/06/10/video-premiere-twa-so-by-amerado-feat-fameye/|access-date=2020-09-06|website=Ghana Music|language=en-GB|archive-date=2020-08-12|archive-url=https://web.archive.org/web/20200812121950/https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/06/10/video-premiere-twa-so-by-amerado-feat-fameye/|url-status=live}}</ref>
|-
|Box of Memories
|Gordon Appiah
|<ref>{{Cite web|date=2020-09-04|title=Video Premiere: Box Of Memories by Amerado {{!}} Ghana Music {{!}} Music Videos|url=https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/09/04/video-premiere-box-of-memories-by-amerado/|access-date=2020-09-06|website=Ghana Music|language=en-GB|archive-date=2020-09-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20200922213654/https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/09/04/video-premiere-box-of-memories-by-amerado/|url-status=live}}</ref>
|-
|Kyerɛ Me
|Gordon Appiah
|<ref>{{Cite web|date=2020-12-04|title=Video Premiere: Kyerɛ Me by Amerado feat. Okyeame Kwame {{!}} Ghana Music {{!}} Music Videos|url=https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/12/04/video-premiere-kyerɛ-me-by-amerado-feat-okyeame-kwame/|access-date=2020-12-28|website=Ghana Music|language=en-GB|archive-date=2020-12-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20201204180021/https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/12/04/video-premiere-kyer%c9%9b-me-by-amerado-feat-okyeame-kwame/|url-status=live}}</ref>
|-
|A Piece on Peace
|Director K
|<ref>{{Cite web|date=2020-12-03|title=Rapper Amerado drops peace song "A Piece On Peace" ahead of December polls (WATCH)|url=https://www.pulse.com.gh/entertainment/music/rapper-amerado-drops-peace-song-a-piece-on-peace-ahead-of-december-polls-watch/klgj5bl|access-date=2020-12-28|website=Pulse|location=Ghana|language=en-US|archive-date=2020-12-05|archive-url=https://web.archive.org/web/20201205071633/https://www.pulse.com.gh/entertainment/music/rapper-amerado-drops-peace-song-a-piece-on-peace-ahead-of-december-polls-watch/klgj5bl|url-status=live}}</ref>
|-
|Kumerica (''as a featured act'')
|Kobby Shots
|<ref>{{Cite news |date=2020-09-09|title=ZionFelix storms Ghana with 'Kumerica' featuring Reggie Rockstone, Lil Win, Amerado and others |url=https://newsghana.com.gh/zionfelix-storms-ghana-with-kumerica-featuring-reggie-rockstone-lil-win-amerado-and-others/|access-date=2020-12-28|work=News Ghana|language=en |archive-date=2021-01-15|archive-url=https://web.archive.org/web/20210115142528/https://newsghana.com.gh/zionfelix-storms-ghana-with-kumerica-featuring-reggie-rockstone-lil-win-amerado-and-others/|url-status=live}}</ref>
|-
|Ahodwo Las Vegas (''as a featured act'')
|PKMI
|<ref>{{Cite web|date=2020-12-25|title=Shatta Wale is taking us to UK, I'll run away if I get there – Phaize vows|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Shatta-Wale-is-taking-us-to-UK-I-ll-run-away-if-I-get-there-Phaize-vows-1140788|access-date=2020-12-28|website=www.ghanaweb.com|language=en|archive-date=2021-08-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210809113111/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Shatta-Wale-is-taking-us-to-UK-I-ll-run-away-if-I-get-there-Phaize-vows-1140788|url-status=live}}</ref>
|-
|Best Rapper
|Gordon Appiah
|<ref>{{Cite web|date=2020-12-28|title=Video Premiere: Best Rapper by Amerado {{!}} Ghana Music {{!}} Music Videos|url=https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/12/28/video-premiere-best-rapper-by-amerado/|access-date=2020-12-28|website=Ghana Music|language=en-GB|archive-date=2020-12-28|archive-url=https://web.archive.org/web/20201228190100/https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2020/12/28/video-premiere-best-rapper-by-amerado/|url-status=live}}</ref>
|-
| rowspan="7" |2021
|Taxi Driver
|Sivo
|<ref>{{Cite web|date=2021-03-06|title=Amerado out with a new song titled Taxi Driver|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Amerado-out-with-a-new-song-titled-Taxi-Driver-1197358|access-date=2021-03-06|website=www.ghanaweb.com|language=en|archive-date=2021-08-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20210809113112/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Amerado-out-with-a-new-song-titled-Taxi-Driver-1197358|url-status=live}}</ref>
|-
|Me Ho Y3
|Sivo
|<ref>{{Cite web|date=2021-04-19|title=Video: Me Ho Yɛ by Amerado {{!}} Ghana Music {{!}} Music Videos|url=https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2021/04/19/video-me-ho-yɛ-by-amerado/|access-date=2021-04-22|website=Ghana Music|language=en-GB|archive-date=2021-04-22|archive-url=https://web.archive.org/web/20210422072850/https://www.ghanamusic.com/video/music-videos/2021/04/19/video-me-ho-y%C9%9B-by-amerado/|url-status=live}}</ref>
|-
|Younger K.A
|SARP.the.KR8toR
|<ref>{{Cite web|last=BellaNaija.com|date=2021-06-08|title=New Musis: Amerado & JMJ – Younger K.A|url=https://www.bellanaija.com/2021/06/amerado-jmj-younger-ka/|access-date=2021-06-08|website=BellaNaija|language=en-US|archive-date=2021-06-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20210608122516/https://www.bellanaija.com/2021/06/amerado-jmj-younger-ka/|url-status=live}}</ref>
|-
|Death Sentence
|SARP.the.KR8toR
|<ref name=":0">{{Cite web|date=2021-07-10|title=Amerado – Death Sentence|url=https://www.dcleakers.com/amerado-death-sentence/|access-date=2021-07-10|website=DCLeakers.com|language=en-US|archive-date=2021-07-10|archive-url=https://web.archive.org/web/20210710130339/https://www.dcleakers.com/amerado-death-sentence/|url-status=live}}</ref>
|-
|We Outside
|Director Zizy
|<ref>{{Cite web|last=Somuah-Annan|first=Grace|date=2021-08-12|title=[Video]Amerado teams up with Kofi Jamar for 'We Outside' visuals|url=https://3news.com/videoamerado-teams-up-with-kofi-jamar-for-we-outside-visuals/|access-date=2021-08-13|website=3NEWS|language=en-US}}</ref>
|-
|Sika Besu
|Gordon Appiah
|<ref>{{Cite web|date=2021-10-09|title=Amerado Drops The Official Video For Sika Besu With Kweku Flick And YPee – Ameyaw Debrah|url=https://ameyawdebrah.com/amerado-drops-the-official-video-for-sika-besu-with-kweku-flick-and-ypee/|access-date=2021-10-26|language=en-US}}</ref>
|-
|Abotr3(Patience)
|Gordon Appiah
|<ref name=":1" />
|-
| rowspan="5" |2022
|Metua
|[[Xbills Ebenezer|XBills Ebenezer]]
|<ref>{{cite web |date=2022-02-25 |title=WATCH: Amerado – Metua Featuring Kuami Eugene – Ameyaw Debrah |url=https://ameyawdebrah.com/watch-amerado-metua-featuring-kuami-eugene/ |access-date=2022-03-05 |language=en-US}}</ref>
|-
|The Finish Line ''(as a featured act)''
|Takyi Native
|<ref name="myjoyonline.com">{{Cite web |date=2022-05-14 |title=I was praising Sarkodie in Eno Barony's 'The Finish Line' – Amerado |url=https://www.myjoyonline.com/i-was-praising-sarkodie-in-eno-baronys-the-finish-line-amerado/ |access-date=2022-05-14 |website=MyJoyOnline.com |language=en-US}}</ref>
|-
|Obiaa Boa
|Bra Shizzle
|<ref name=":2">{{Cite web |date=2022-05-14 |title=Amerado finally releases "Obiaa Boa" |url=https://www.morebranches.com/amerado-finally-releases-obiaa-boa/ |access-date=2022-05-14 |website=MoreBranches |language=en-US}}</ref>
|-
|Grace
|Bra Shizzle
|<ref name=":3">{{Cite web |author=News Desk |title=Amerado and Lasmid team up on Grace {{!}} News Ghana |url=https://newsghana.com.gh/amerado-and-lasmid-team-up-on-grace/ |access-date=2022-08-25 |website=newsghana.com.gh |language=en-US}}</ref>
|-
|Nyame Dada
|Bra Shizzle
|<ref>{{Cite web |date=2022-11-18 |title=Amerado Drops Visuals For Nyame Dada Featuring Fameye {{!}} AmeyawDebrah.com |url=https://ameyawdebrah.com/amerado-drops-visuals-for-nyame-dada-featuring-fameye/ |access-date=2022-12-10 |language=en-US}}</ref>
|}
t3g5r9leiqktdum7fas3cs3ijoaokyt
Lingua Franca Nova
0
1283
10780
10779
2023-06-02T09:52:45Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[Lingua franca nova]] to [[Lingua Franca Nova]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
'''Lingua Franca Nova''' (“Elefen”) yɛ kasa a hɔn ayɛ dɛ ɔnyɛ dzen tsitsir, ɔnyɛ dza ɔkɔ do daa, na ɔnyɛ dzen dɛ wobesua ama amanaman ntsam nkitsahodzi. Ɔwɔ su pa ahorow bi:
# Ɛwɔ ɛnne nnyigyei dodow bi a anohyeto wom. Ɔtse dɛ Italia anaa Spania kasa.
# Wɔkyerɛw no wɔ ɛnne nnyigyei mu. Ɔnsɛ dɛ abofra biara dze mfe pii sua ndzɛmba a ɔnkɔ do daa.
# Ɔwɔ kasa mbra a wɔdze dzi dwuma daa koraa, a ɔtse dɛ wiadze creolefo (world’s creoles).
# Ɔwɔ nsɛmfua a wɔdze hyɛ mu a ɔsow aba a anohyeto wom na ɔyɛ daa koraa a wɔdze kyerɛw nsɛmfua a wɔdze fi mu daa.
# Ɔwɔ mbra a hɔn akyerɛkyerɛ mu yiye a ɔfa nsɛmfua nhyehyɛe ho, a ɔnye kasa tsitsir pii hyia.
# Nye nsɛmfua a wɔdze dzi dwuma no agye ntsinyi dzendzenndzen wɔ nkyirmba Romance kasa ahorow mu. Saa kasa ahorow yi ankasa atserɛw na ɔwɔ nkɛntsɛndo, na dza ɔka ho no, wɔdze Engiresi kasa mu nsɛmfua fa tsitsir no aboa
# Hɔn ayɛ no sɛnea ɔbɛyɛ a wobegye Latin na Hela mfiridwuma ho nsɛm fofor (neologisms), de facto “wiadze gyinapɛn” atom fi awosu mu.
# Hɔn ayɛ no sɛnea ɔbɛyɛ a ɔbɛyɛ tse dɛ dza ɔyɛ “abɔdze mu” kakra ama hɔn a wonyim Romance kasa ahorow no, a ɔnyɛ dzen mma afofor dɛ wobesua.
6xuzrlgwk2llo05q2fxsv33um3sai0m
Lingua franca nova
0
1284
10781
2023-06-02T09:52:45Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[Lingua franca nova]] to [[Lingua Franca Nova]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Lingua Franca Nova]]
7c3auaof36iprocgtrdzvn5grd5o2nz
Kojo Antwi
0
1285
12878
10794
2024-04-09T10:45:14Z
Robertjamal12
13
clean up using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16730967}} '''Kojo Antwi''' a wɔsan frɛ no ‘Owura Music Man', yɛ Ghana Afro pop, highlife na reggae ndwomtonyi. Wɔwoo Julius Kojo Antwi wɔ ebusua a enuanom yɛ duwɔtwe(13) mu, na onyinii wɔ Darkuman a ɔwɔ Nkran kurotsia. Ɔwɔ album 22 a ɔdze ne dzin ato do, a 'Tom & Jerry' bɛyɛɛ ne ndwom a agye dzin sen obiara wɔ West Africa Ghana no mu kor Kan Ghamro guamutsenanyi.
== Edwuma ==
Ber a ogyaee skuul no, Kojo Antwi hyɛɛ ne ndwom edwuma ase ntsɛm ara dze nam ndwontomfo kuw Boomtalents a ɔnye hɔn bɔɔ ndwom no do. Ekyir no, ɔbɛyɛɛ Classique Vibes a kan no na wɔfrɛ no Classique Handles no enyim panyin. Ewiei koraa no, Kojo kɔɔ solo. Ne solo album a odzi kan, All I Need is You, a woyii no edzi wɔ afe 1986 mu no bɛyɛɛ chartbuster wɔ Ghana.Ne ndwom yɛ Ghanafo highlife, Congo soukous, Caribbean lovers rock, na African American soul ne R&B a ɔadzi afra.
Ɔto ndwom wɔ Ghana kasa tsitsir, Twi mu. Wɔ Obiradzi 2018 mu no, Ghana record producer cum Musician hyɛɛ ase kɔɔ US.
== N'Abrabɔ ==
N'egya, Ɔpanyin Kwadwo Asiama Asubonten wui wɔ Sanda 2, 2023 wɔ Polisifo Ayaresabea a ɔwɔ Nkran.
== Discography ==
Studio albums
All I Need is You (1986)
Anokye (1989)
Mr Music Man (1992)
Groovy (1994)
To Mother Afrika (1995)
Superman (1998)
Afrafra (1999)
Don't Stop the Music (2000)
Akuaba (2000)
Densu (2002)
Alpha (Compilation) (2003)
Tattoo (2006)
Mwaaah! (2009)
== Abɔdzin ==
Antwi nyaa abodzin a ɔyɛ the West Africa Tourism Award, All Africa Music Awards, Kora Award, na the Our Music Award.
g2k4znb7uibm80sbliwm5893pa1ui96
Appietus
0
1286
10819
10818
2023-06-05T14:19:39Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q17488968}}'''Appiah Dankwah,''' a nyimpa pii frɛ no Appietus (wɔwoo no Ebɔw 12, 1977) yɛ Ghananyi odziyifo ndwontonyi, ndwom kyerɛwfo na enyigye ho mfiridwumayɛfo a ɔtse Nkran, Ghana. Edzin Appietus nyaa dzin wɔ ne nsaano nkyerɛwee ‘Appietus in the mix’. Naaso, wɔdze kasasin ‘Appiahs’ Tools’ na wɔyɛɛ no. Ɔayɛ nkonyimdzifo wɔ ndwom edwumayɛ mu abadobɔdze esia wɔ mfe du(10) fitsi n’edwuma ahyɛse. Onyaa Ghana Ndwom Honors 2015 Ndwom Kyerɛwfo na Enyigye Mfirdwumayɛfo a Ɔsen obiara abadobɔdze, Sun Shine Ndwom Abadobɔdze 2010 Enyigye Mfirdwumayɛfo a ɔsen obiara abadobɔdze na UK Ghana Ndwom Abadobɔdze, Enyigye Mfirdwumayɛfo a ɔsen obiara wɔ afe 2008 mu. N’edwuma a ɔyɛ nwanwa no nso ama ɔagyina ɔman no ananmu wɔ amanaman ntamu nhyehyɛɛ bi mu a WOMEX 2013 a ɔkɔɔ do wɔ Wales, UK, na Worldtronics a ɔkɔɔ do wɔ Berlin, Germany, 2012 ka ho.
== Asetsena, Edwuma Na Ɔkwan a Wɔfa Do yɛ Adze ==
=== Ahyɛse Bra ===
Osei Poku na Susana Appiah na wɔwoo Appiah Dankwah wɔ Nkran, naaso ofi Aduman wɔ Esuantse Mantɔw mu, Appietus awar Freda Appiah Dankwah a ɔwɔ mba baanan (Nkunim Appiah Dankwah, Nshira Appiah Dankwah , Enigye Appiah Dankwah ne Ayeyi Apiah Dankwah). Ɔkɔɔ Ebenezer Ntoado Skuul wɔ Dansoman (Klas of 1993). Ber a na ɔyɛ abofra no, na n’enyi gye sankubɔ ho na ɔdze biribiara a obehyia no yɛ dede. Ne papa tɔɔ ne agodze piano a odzi kan maa no dze hwɛɛ ne talente no do. Appietus dze hokwan no suaa ndwinnadze a wɔbɔ wɔ Four Square Gospel Asɔr, Mount Olivet Methodist Asɔr na Alive Chapel Intentional na ɔhyɛɛ ase suaa enyigye ho ahyɛsesɛm wɔ Fredima Studios Adabraka, Nkran, wɔ afe 1995 mu.
=== Edwuma ===
Ɔkɔr do maa ne nyimdzee yɛɛ kɛse na ɔmaa ne enyigye mfirdwuma su tuu mpɔn wɔ Fredima Studios a ɔwɔ Adabraka wɔ Nkran. Ekyir no otuu kɔr Kay’s Frequency wɔ Asylum Down beebi a ɔmaa ne edwumayɛ ho nyimdze kɔr do yɛɛ kɛse wɔ afe 1998. Ɔsan so yɛɛ edwuma wɔ Kampsite Studios wɔ Dansoman SSNIT flats wɔ afe 2003 mu ber a owiee Kay’s Frequency. Ewiei koraa no ɔhyehyɛɛ n’ankasa studio (Creative Studioz) wɔ Dansoman Sahara wɔ afe 2006. Creative Studioz hyɛɛ ase dɛ anyɛnkofa a ɔda Amandzeba na Appietus ntamu kesii dɛ apam no twaa mu ber a Appietus faa edwuma dɛ CEO dze besi ndɛ.
oenya ho kwan a ɔdze bɛka Vodafone Icons ho panel no ho wɔ afe 2012 na 2013 mu. Ɔkyerɛɛ kuw a wodzii nkonyim wɔ afe 2012 Vodafone Icons mu na mfoniniyɛfo a ɔagye dzin Wiyaala efi mu aba no kwan.
Wɔ afe 2014 mu no, Appietus nye COPILOT Music and Sound yɛɛ kor wɔ Carlinhos Brown ndwom 'Maria Caipirnha (Samba da Bahia)' enyim. Nhyehyɛɛ no gyinaa hɔ maa ndwom nwindze na ndwom ahorow a Ghana dze maa Visa ‘Samba of the World’, digyital sa tu a wɔdze bɛyɛɛ 2014 FIFA Wiadze Kupɔn no.
=== Yɛbea ===
Appietus yɛ obi a otum yɛ ndzɛmba pii wɔ n’edwuma mu na ber nyinara ɔpɛ dɛ ɔdze obu ma Onyankopɔn wɔ n’edwuma no nkonyimdzi ho. Ɔada dɛ mbrɛ otum yɛ ndzɛmba pii no edzi wɔ ne dwumadzi ahorow mu, ofi ndwom ahorow a ɔyɛ na (anaadɛ) ɔkyer gu kasɛte do no mu. Ne kwan a ɔfa do yɛ no ber nyinara nye dɛ ɔbɛdan no ho ma ɛnye ma ɔrokɔ do no ehyia, ɔayɛ ndwom ahorow pii (Afro-Pop, Hi-Life, Reggae, Gospel, Dance Hall, African Traditional, Hiplife, Azonto), a esi do dua dɛ otum yɛ dɛm a ɔnnyɛ dzen dɛ wɔbɛyɛ nsesa ber a no ho hia no. Osian n’edwuma tsitsir dɛ enyigye ho mfirdwumayɛfo no ɔayɛ ankasa wɔ edwuma afofor bi tse dɛ ndwom na agodzi mu nso.Oeyi ne ndwom a odzi kan a ɔato dzin "Kuntunimu" edzi nkyɛree, a Castro ka ho. Ɔakɔ do ayɛ edwuma no enyim dze nam reality show ''Appietus Idolz'', a ɛhwehwɛɛ dɛ ɛbɛhwehwɛ ndwom ho nyimdzee a ɔdze aba no do.
== Appietus Idolz ==
Appietus Idolz, yɛ reality show a odzi kan koraa a sound engineer bi hyehyɛɛ wɔ Ghana. Nna adwen no nye dɛ wɔbɛma ɔanya talente ankasa a wo tum yɛ hɔn ankasa ndwom wɔ akansi no ekyir. Ɔyɛkyerɛ no ama hɔn a wɔdze hɔn ho hyɛɛ mu no kwan dɛ wɔbɔto edwumfo afofor a wɔagye dzin ndwom na mbom wɔtoo bi a ahyɛse no wɔhyehyɛɛ no dɛ mbrɛ Apietus ndwom tse. Nhyɛdo a okanyan dɛm nokwarasɛm ho ɔyɛkyerɛ yi fi ndwom edwuma ne daakye mu, ber a Appietus hwehwɛɛ rapfo kakraa bi a wɔreba a wohia obi a ɔbɛyɛ hɔn adom no. Wɔ nhyiam ahorow a ɔnye nyimpa dodow bi a wɔpɛ dɛ ɔyɛ hɔn panyin no hyiae no, ɔdze adwe bae dɛ ɔbɛma talente ahorow a wogyina hɔ ma wɔ ne reality show no nyinara mu ma oye sen obiara. Onya a odzii nkonyim wɔ ɔyɛkyerɛ no mu nye TJ, seseiara Appietus na ɔreyɛ wɔ Creative Records dzin ase.
== Appietus Compilation ==
Appietus Compilation yɛ Ghana ndwom ndwontofo a wɔyɛ papa a woedzi afra wɔ prama kor do. Appietus ne ndwom nsoroma ahorow bi yɛ kor wɔ nwoma kor a wɔaboaboa ano mu. Ma na ɔwɔ ndwom a wɔaboaboa ano no mu tsitsir nye dɛ ɔbɔboaboa ndwom a ɔbɛma ndwom a onnyi ewiei ano wɔ adzetɔfo adwen mu. Ɔdze mfe esoun (2008–2015) eyi nwoma ebiasa a wɔaboaboa ano edzi: The Revolution, Tip of the Iceberg, na Appietus Compilation Volume 3 (Azonto Fiesta).
== Discography ==
===Songs Recorded===
{| class="wikitable sortable"
!Artists
!Songs Recorded
|-
|[[Daddy Lumba]]
|"Tokrom", "Obi Ato Meso Bour Remix", "Mensieda Remix", "Give and Take"
|-
|Ofori Amponsah
|"Otoolege", "Emmanuella", "Owayey"
|-
|Kwabena Kwabena
|"Aso", "Ohemaa Akua Konadu", "Menkoa", "Trodom"
|-
|Wutah
|"Gusiganda", "Sakotosa", "Obayi Wo Ahoufe"
|-
|Praye
|"Shody", "Angelina", "Kakyereno"
|-
|[[Sarkodie (rapper)|Sarkodie]]
|"Azonto Fiesta"
|-
|K.K. Fosu
|"Number One", "Obaapa", "Alomo", "6 Oclock", "Anadwo Yede Remix"
|-
|Rex Omar
|"Didadadidida", "Play I"
|-
|Okyeame Kwame
|"Faithful", "Mr. Versatile", "Wo Aniso", "Small Small"
|-
|[[Kojo Antwi]]
|"Memmo", "Anansewaa"
|-
|[[4x4 (band)|4x4]]
|"Yesi Yesi", "World Trade Center", "Waist & Power"
|-
|Lucky Mensah
|"Onongbor", "Nakai Noorni", "Sweetie Jorli Diana", "Meni Obiaa"
|-
|[[George Darko]]
|"Lucky Star"
|-
|Ebo
|"Ones Twice"
|-
|Sidney
|"Scent no", "Abuskeleke"
|-
|Kofi Nti
|"Rakia, "Odo Nwom", "Atwetan", "Monica", "Kae Bo No"
|-
|[[Samini]]
|"Gbeke Ke Dark"
|-
|Obrafour
|"Heavy Onie"
|-
|[[Castro (musician)|Castro]]
|"Front & Back", "Mamendowo", "Azonto 360"
|-
|Bradez
|"419", "HipLife Review", "Dondo"
|-
|[[Becca (Ghanaian singer)|Becca]]
|"Forever Remix"
|-
|Kwaadee
|"Kawonan Toso"
|-
|[[Kwaw Kese]]
|"I Feel Good", "Kwedo Sa"
|-
|D2
|"Mama ne Dada", "Ewo", "Never Leave Me"
|-
|[[5Five (Music Group)|5Five]]
|"Mujebaya-Move Back", "Bossu Kena", "African Girls"
|-
|Asaase Abban
|"Wope Saa", "Boys Dey Pay"
|-
|Don Itchii
|"Maso Bekete", "Yaayi", "Dundu", "Worrior", "Ohenebiba"
|}
=== Compilations ===
2008:The Revolution
2010:Tip of the Iceberg
2012:Appietus Compilation Volume 3 (Azonto Fiesta)
=== Single ===
2014:Kuntunimu
== Abadobɔdze na Nyiyimu Ahorow ==
{{Expand list|date=March 2015}}
{{Infobox musician awards
| name = Appietus
| image =
| image_size = 220px
| alt =
| caption = Appietus giving an award to Kwaw Kese
| collapse = yes
| wins = 6
| nominations = 5
| award1 = Ghana Music Awards
| award1W = 0
| award1N = 1
| award2 = Ghana Music Awards
| award2W = 1
| award2N = 0
| award3 = Ghana Music Awards
| award3W = 1
| award3N = 0
| award4 = Ghana Music Awards
| award4W = 0
| award4N = 1
| award5 = UK Ghana Music Awards
| award5W = 1
| award5N = 0
| award6 = Ghana Music Awards
| award6W = 0
| award6N = 1
| award7 = Sun Shine Music Awards
| award7W = 1
| award7N = 0
| award8 = Ghana Music Awards
| award8W = 0
| award8N = 1
| award9 = Ghana Music Awards
| award9W = 0
| award9N = 1
| award10 = Ghana Music Awards
| award10W = 1
| award10N = 0
| award11 = Ghana Music Honours
| award11W = 1
| award11N = 0
}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2005
|Himself
|Best Recording Engineer
|{{Nom}}
{{end}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2006
|Himself
|Best Recording Engineer
|{{Won}}
{{end}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2007
|Himself
|Best Recording Engineer
|{{Won}}
{{end}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2008
|Himself
|Best Recording Engineer
|{{Nom}}
{{end}}
===UK Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2008
|Himself
|Best Sound Engineer
|{{Won}}
{{end}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2009
|Himself
|Best Sound Engineer
|{{Nom}}
{{end}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2010
|Himself
|Best Sound Engineer
|{{Nom}}
{{end}}
===Sun Shine Music Awards===
{{awards table}}
|-
|Rowspan="1"|2010
| Rowspan="1"|Himself
|African Best Sound Engineer
|{{won}}
{{end}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2011
|Himself
|Best Music Producer
|{{Nom}}
{{end}}
===Ghana Music Awards===
{{awards table}}
|-
|2012
|Himself
|Best Music Producer
|{{Won}}
{{end}}
===Ghana Music Honours===
{{awards table}}
|-
|rowspan="1"|2015
|rowspan="1"|Himself
|Best Music Producer And Sound Engineer<ref>{{cite web|title=Ghana Music Honours 2015: Sarkodie, Rock Dawuni, Tic Tac, others honoured|url=http://www.viasat1.com.gh/news/entertainment/article.php?postId=3196#sthash.dR5ew7Vb.dpbs|publisher=VIASAT 1|accessdate=28 March 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150402104713/http://www.viasat1.com.gh/news/entertainment/article.php?postId=3196#sthash.dR5ew7Vb.dpbs|archive-date=2 April 2015|url-status=dead}}</ref>
|{{won}}
{{end}}
9x197hpbaj7bcr4wvkz00ugc5lno3zr
Asabea Cropper
0
1287
10823
10822
2023-06-05T14:48:58Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q106029777}}'''Asabea cropper''' (a wɔsan frɛ no '''Queen Asabea''') yɛ Ghananyi basia ndwontonyi naa saxophonitnyi. Wonim no dɛ ɔwɔ ‘ɔdɔ na enyigye’ wɔ headgear styles tse dɛ Kilimanjaro style no ho. Ɔkyerɛɛ dɛ ne nanabasia na ne maame kyerɛkyerɛɛ no wɔ 1975 mu. Wɔ URTNA Awards no mu no, wɔhyɛɛ no enyimnyam dɛ ‘ɔhema a ɔwɔ ndwom a ɔkorɔn’.
== Edwuma ==
Osuaa mbrɛ wɔbɔ piano, acoustic guitar na soprano saxophone. Ne nuabanyin Kenteman na ɔkyerɛɛ no adze. Wɔ 1970 afe no mu no, wɔyɛɛ kuw bi a hɔn beenu nyinara bɔɔ ndwom maa Sweet Talks na Black Hustlers Band .
== N'asetena ==
Ɔno nye Kenteman nuabasia a ɔyɛ abanoma. Ɔkae dɛ ɔyɛ Ga-Adangbe.
== Discography ==
Torwia
Inamosi
Wamaya[1]
I Love So Much
== Nyidzi Ahorow ==
Wɔ afe 2019 mu no, wɔhyɛɛ no enyimnyam wɔ afe 2019 Rhythms On Da Runway fashion show a KOD's Nineteen57 yɛɛ no mu osian ne mboa a ɔdze maa fashion wɔ Ghana ntsi. Wɔdze MUSIGA Presidential Grand Ball nso hyɛɛ no enyimnyam. Onyaa Music Industry Heroes Award wɔ ma ɔtɔ do ebien a wɔdze hyɛɛ ndwom ho anansesɛm a ɔwɔ Ghana enyimnyam mu.
Wɔ Ebɔw 2021 mu no, hɔn a wɔyɛɛ 3Music Awards ho nhyehyɛɛ no hyɛɛ no enyimnyam wɔ adze bi a wɔfrɛ no 3Music Women's Brunch mu. Wɔhyɛɛ no enyimnyam wɔ ma ɔayɛ wɔ enyigyedze edwuma mu a ɔnye Theresa Ayoade, Grace Omaboe, Akosua Adjepong, Dzifa Gomashie, Tagoe Sisters na afofor ka ho.
e3xfawdgrku3af8f66vbbmmnpfj1nlv
Derrick Ashong
0
1288
12849
11473
2024-04-09T10:37:31Z
Robertjamal12
13
/* Guado Dwumadzi Ahorow */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q13376417}}'''Derrick N. Ashong,''' a wɔsan frɛ no '''"DNA"''', (wɔwoo no wɔ 1975 wɔ Nkran, Ghana), ɔyɛ ɔkwankyerɛfo, ndwomtonyi, na edwumayɛfo a ɔnye etsitsir bi tse dɛ Oprah Winfrey, Steven Spielberg, na Dave Stewart a ɔwɔ Eurythmics yɛ edwuma.
== Ekyirkwan ==
Wɔwoo Ashong wɔ fie bi a nsu nnyi mu wɔ Nkran, Ghana wɔ afe 1975 mu, nna ɔyɛ abofra eduruyɛfo ba. Ɔkɔɔ skuul wɔ Brooklyn, Saudi Arabia, Qatar na Voorhees, New Jersey, ansaana oriwie matric wɔ Harvard Suapɔn mu wɔ afe 1997 mu, faakor a osuaa Afro-American adzesua na wɔmaa no Hoopes Prize wɔ ne senior thesis no ho. Ber a wɔdze no yɛɛ Amerikanyi ɔman ba ekyir no, ɔsan kɔɔ Harvard dzenam Paul & Daisy Soros Fellowship for New Americans do, na osuaa adze maa PhD wɔ Ethnomusicology na Afro-American adzesua mu, kesii dɛ Dave Stewart a w'agye dzin wɔ Eurythmics no too nsa frɛɛ no dɛ ɔmbra mbɛyɛ edwuma wɔ n’enyigyedze mu edwumakuw, Akodze a Wɔdze Enyigye Nyimpadɔm. Ashong yɛ obi a ɔhyehyɛɛ Harvard Ebibifo Alumni Fekuw no mu nyi na ɔhyehyɛɛ Ebibifo Mbanyin Nhyiamu.
== Ankorankor ==
Derrick Ashong awar na ɔwɔ mba beenu.
Dɛ mbrɛ abofra a orinyin wɔ Mfinimfin Epuei no, na ɔsɛ dɛ ɔda dan a ɔatoto mu mu na ɔhyɛ gas akatado kɔ skuul wɔ Gulf Ko a odzi kan no mu. Da bi wɔ skuul mu no, na sonic boom bi a ɔwɔ sor no tse dɛ topae a ɔroto enyigyei. Ashong na ne mfɛfo skuulfo no dze hɔn ho kɛhyɛɛ hɔn ho do dɛ wɔbɛkata hɔn ho. Ná ɔsɛ dɛ osi gyinae wɔ sekan mu nkyem ebien mu dɛ ebia ɔbɛhyɛ ne gas akatado anaa dɛ ɔdze bɛma ne nyɛnko bi a onnyi bi. Ɔka dɛ dɛm osuahu no, nye n’egya a ɔyɛ mbofra eduruyɛfo na ne maame a ɔyɛ yarbahwɛfo no fi asetsena mu honamu a ayɛ n’asetsena mu edwuma no mu adze tsitsir no.
== Arts ==
Ashong ndwom edwuma no hyɛɛ ase ber a na ɔwɔ Harvard no. Ɔyɛɛ ndwom bi a wɔtoo dzin Songs We Can’t Sing, a onyaa abadobɔdze wɔ ho, ansaana ɔrehyehyɛ ndwontofo kuw bi a wɔfrɛ no ‘Black Rose’. Ekyir no wɔbɛfrɛɛ ndwontofo kuw no Soulfège. Ashong ne edwumayɛfo a ɔagye dzin tse dɛ Debbie Allen, Janet Jackson, & Bobby McFerrin ayɛ edwuma, na ɔyɛ MC na Soulfège kannifo, wɔ edzin ‘DNA’ ase, ɔyɛ edwuma a wɔdze akɔ wiadze nyinara dze nam eguadzidan ahorow a MTV Africa, MNet Africa na BBC World ka ho do Ɔsom.
Wɔ afe 1997 mu no, Ashong nyaa dwumadzi wɔ Steven Spielberg Amistad mu, ɔyɛɛ nyimpa Buakei, dwumadzi a ɔnyɛɛ dze nam kɔ a ɔkɔɔ ahwɛɛ a wobue ano wɔ New York Kuropɔn mu no do. Ɔsan so yii no ho edzi wɔ afe 2006 mu kyerɛwtohɔ bi a ɔfa Angola 3 ho, a wɔtoo dzin 3 Black Panthers and the Last Slave Plantation.Ashong hyehyɛɛ talente edwumayɛbea bi, ASAFO Productions.
== Guado Dwumadzi Ahorow ==
Ashong nso yɛ nkan ahɔhow a ɔhwɛ The Derrick Ashong Experience do wɔ Oprah Radio, The Stream wɔ Al Jazeera English, na DNAtv wɔ Fusion (ABC/Univision). Wɔ afe 2012 mu no, Ashong na ne kuw no nyaa Royal Television Society Award na woyii hɔn dɛ wɔmfa News & Documentary Emmy Award mma hɔn edwuma wɔ The Stream.
Onyaa Emmy nod fofor wɔ afe 2015 mu, na fofor nso wɔ afe 2016 mu, maa Take Back the Mic: Wiadze Kuwpɔn a Hip Hop, na dijitaal nsɛm ho amandzɛbɔ edwumakuw, Amp.it, a wɔdze sii hɔ wɔ afe 2015 ahyɛse no ɔyɛkyerɛ tsitsir.
Derrick Ashong ama kasa ahorow a ɔfa ndwom, mfiridwuma, gua a wɔdze hɔn ho to do, na ankorankor ho asɛm a ɔbɔbor ahyehyɛdze ɔha a ɔwɔ United States, Afrika, Europa, Caribbean na Asia, a Wiadze Ndwom Ho Nkyerɛkyerɛmu WOMEX a wɔyɛɛ wɔ afe 2003 mu wɔ Spain, UK Mbrahyɛbagua, UN, London Skuul a Ɔhwɛ Sikasɛm Do, na Harvard na Stanford Edwumayɛ Skuul ahorow ka ho. Ɔno na ɔkyerɛw FREE THIS CD!!! - The FAM Manifesto - nkyerɛwee a ɔkyerɛkyerɛ nyansapɛ a ɔfa ndwom a wɔabue ano, a ewiei koraa no ɔmaa ɔhyehyɛɛ n’edwumakuw, amp.it a okenyan na esusou dijitaal video a wɔdze hɔn ho hyɛ mu dze nam akatua a wɔdze ma na wɔgye ekyirdzifo to mu dɛ oehu, wɔakyɛ na wɔahwɛ ndzɛmba akɛse do .
Ashong dur nsɛm ho amandzɛbɔfo a ɔagye dzin ber a YouTube video bi kɔɔ do tserɛwee, a ɔkyerɛ dɛ ɔrekasa afa Barack Obama satu a ɔdze benya Democraticfo a wɔpaw no wɔ 2008 U.S. ɔmampanyin abatow mu no ho. Ma ɔmaa ma obisabisaa no nsɛm a na ɔhwɛ kwan dɛ wɔbɔbɔ enyigye tsiaba (ebia ogyina Ashong enyim a ɔyɛ a nyɛ hwee so) no nwonwa no, Ashong dze Obama satu no ho nhwehwɛmu a wɔasusuw na ɔkyɛ mae. Wɔahwɛ video no bɔbor mpɛn ɔpepe.
Ne LA-based tech company, a wɔfrɛ no AMP Global, na ɔmaa ahyɛse dijitaal series a wɔfrɛ no Take Back the Mic: The World Cup of Hip Hop, a na ɔyɛ 2015 na 2016 Emmy finalist wɔ Original Interactive Programming fa no mu, edzin a ɔnye no ho bɔ ebira a na Taylor Swift, a AmEx gyina n’ekyir, na Oculus Rift, a Facebook na ɔwɔ mu ka ho. Osiandɛ AMP Global dzii nkonyim ahyɛse ntsi, Ashong twetwee edwumayɛfo etsitsir a wɔyɛ ndzɛmba, a Flame Ventures a Tony Krantz na ɔhwɛ do, na ITV America ka ho, dɛ wɔmfa ndzɛmba a ekyirdzifo ahwɛ do no bɛbrɛ amanaman ntamu etsiefo. Wɔ afe 2018 mu no, wɔpaw AMP Global dɛ ndwuma 11 a ɔahyɛ ase a ɔkorɔn wɔ wiadze no mu kor maa Google Demo Day na seseiara wɔdze The Mic: Africa, TV kwan a odzi kan a wɔwoo no wɔ asaasepɔn no do a wɔdze kɔ amannɔne wɔ wiadze nyinara no reba TV do wɔ wiase nyinara Afrika na screen nkakrama a ɔwɔ wiadze nyinara dze nam edwumakuw no app a ɔyɛ ne dze, Take Back the Mic, a ɔkyekye mpɔtam wɔ asaasepɔn kɛse do dze nam akatua a ɔma ekyirdzifo wɔ hɔn ho a wɔdze hyɛ mu no do.
mt4pk1hig9qnh5frzqd3s00tfmiou66
Atumpan (singer)
0
1289
11247
10834
2023-08-30T08:46:03Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16197497}}'''Frank Elinam Cobbinah''' (wɔwoo no Mumu 24, 1983), a wɔtaa dze ne dzin a ɔwɔ gua do no nye Atumpan nyim no, ɔyɛ Ghana Afrobeats na Dancehall ndwontonyi. Cobbinah hyehyɛɛ n’ankasa record label a ɔkyerɛ Afro beats artists tsitsir.
== AhyɛseBra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Cobbinah Mumu 24, 1983, Ofi Avenor wɔ Firaw Mantɔw mu wɔ Ghana na ɔhyɛɛ ase yɛɛ ndwom wɔ ne skuul ahyɛse nda mu. Onyaa n'ahyɛse nwomasua wɔ Yaa Asantewaa M/A ahyɛse na ntoado skuul a ɔwɔ Kumase wɔ Esuantse Mantɔw mu na ɔkɔr do kɔɔ Boa Amponsem ntoado skuul a ɔwɔ Mfinimfin Mantɔw mu wɔ Ghana, beebi a ɔsom dɛ enyigye do hwɛfo. Wɔ afe 2002 mu no, wɔgyee no kɔɔ Wiawso College of Education, na ɔtsetsee no ho dɛ ɔkyerɛkyerɛfo a ɔyɛ edwumadzen. Wɔ Dzifuu 2008 mu no, onyaa kwan kɔɔ Nwomasua Skuulpɔn, Winneba, faakor a ɔkenkanee maa bachelor’s degree adzesua wɔ Kasa Ho Adzesua mu, na ɔyɛɛ Borɔfo Kasa tsitsir.
== Rɛkɔginihyen Na Ndwomto Mu Yɛbea ==
Cobbinah hyɛɛ ase yɛɛ edwuma dɛ Atumpan (a ɔkyerɛ Kyen Kasa Bɔ wɔ Akan kasa mu) wɔ afe 2011 mu, ber a oyii ndwom kɛse bi a wɔfrɛ no 'The Thing' edzi. 'The Thing' maa no nyaa dzin dɛ Best New Artiste of the year, Best Afro pop Song of the Year, na Best Collaboration of the year wɔ 2012 Vodafone Ghana Music Awards mu.
Wɔ afe 2013 mu no, wɔpaw no dɛ Best Afrika Act wɔ afe 2013 MOBO Abadobɔdze na ɔsan nso dzii nkonyim wɔ Amanaman Ntamu Afrobeats Act a Ɔyɛ Paara wɔ afe 2013 BEFFTA Abadobɔdze mu. Cobbinah wɔ afe 2014 mu no nyaa nomination wɔ Urban Music Awards for the Best African/Afrobeat Act a ɔnye Sarkodie na Fuse ODG
Seseiara ɔnye Hardboy Music, Atumpan ndwom a ɔagye dzin ndansa yi no bi na 'Regina' na 'Gimme some more', a ɔda edzi Samini na Sarkodie.
dw3zvtydsjnbczqvl4wtwpv8zl7ohw0
Ayesem
0
1290
10839
10838
2023-06-06T11:08:16Z
Assilidjoe
33
Added database
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q54358753}}'''Stephen Kwabena Siaw''' (wɔwoo no wɔ Ebɔw 1, 1986), a wɔfrɛ no stage dzin '''Ayesem''', yɛ Ghana hip hop na hiplife recording artist a ofi Takoradze. Wonyim no ye wɔ ne hit single, 'Koti'.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Ayesem na wɔtsetsee no wɔ Takoradze, wɔ Ghana Atɔe Mantɔw mu. Ɔyɛ mbofra baasa no mu ma ɔtɔ do ebien. Ɔkɔr Ghana Secondary Technical School, na owiei na Senior Secondary adzesua. Ayesem kɔɔ do suaa Adzetɔ na Ndzɛmba a Wɔdze Ma wɔ Takoradi Polytechnic, na owiei skuul no, onyaa Higher National Diploma wɔ afe 2013 mu.
== Ndwom Edwuma ==
Ɔhyɛɛ n'edwuma ase dɛ kuw 'Trinity' no mu nyi wɔ afe 2006. Ekyir no ɔnye ne nyɛnko ndwontonyi, Nero X hyehyɛɛ ndwom kuw bi a wɔfrɛ no '2Unit'.Dɛm kuw no, hɔn ndwom nyaa radio do airplay kɛse wɔ Atɔe afa mu na Mfinimfin Mantɔw mu wɔ Ghana.
Ayesem nye edwumayɛfo bi tse dɛ Castro, Old Solja, Kurl Songx, Kofi Kinaata, Epixode, Singlet, na ma ɔkeka ho ayɛ edwuma abom seseiara dze Ayesem dze ne nsa ahyɛ Shocks Entertainment ase. Ɔnye hɔn a wɔyɛ sene tse dɛ WillsBeatz na Ivan Beatz nso ayɛ edwuma.
== Videography ==
{| class="wikitable"
!Year
!Title
!Director
!Ref
|-
| rowspan="2" |2018
|Relationplane ft. Kurl Songx
|Snares Films
|<ref>{{Cite news|url=http://www.ghafla.com/gh/ayes3m-finallly-drops-relationplane-ft-kurlsongx/|title=Ayes3m {{sic|Fina|llly|nolink=y}} Drops 'Relationplane' ft Kurlsongx|last=Agyare|first=Peace|work=Ghafla! Ghana|access-date=27 May 2018}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.pulse.com.gh/entertainment/music/music-video-ayesem-relationplane-feat-kurl-songx-id8126811.html|title=Music Video: Ayesem – Relationplane feat. Kurl Songx|last=Mawuli|first=David|access-date=27 May 2018}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ayesem-finally-releases-Relationplane-with-Kurl-Songx-630532|title=Ayesem finally releases 'Relationplane' with Kurl Songx|website=ghanaweb.com|date=March 2018|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|Dede
| rowspan="2" |Skinny MC
|<ref name="Adinkra">{{Cite news|url=https://www.modernghana.com/entertainment/48022/ayesem-drops-official-video-for-his-new-single-dede.html|title=Ayesem Drops Official Video For His New Single 'Dede'|last=Adinkra|first=Fiifi|work=Modern Ghana|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
| rowspan="3" |2017
|Difference ft. Epixode
|<ref>{{Cite news|url=http://www.ghanandwom.net/takoadi-finest-rapper-ayesem-release-latest-music-video-featuring-epixode-difference/|title=Takoadi Finest Rapper Ayesem Release Latest Music Video Featuring Epixode "Difference' - GhanaNdwom.net|date=16 August 2017|work=GhanaNdwom.net|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|Satan ft. Singlet
|[[Yaw Skyface]]
|<ref>{{Cite news|url=https://ameyawdebrah.com/music-video-ayesem-satan-ft-singlet/|title=Music Video: Ayesem – Satan ft. Singlet|date=7 June 2016|work=AmeyawDebrah.Com|access-date=27 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180717125025/https://ameyawdebrah.com/music-video-ayesem-satan-ft-singlet/|archive-date=17 July 2018|url-status=dead}}</ref>
|-
|Koti
|Nana Kofi Akromah
|<ref>{{Cite web|url=http://bigtimesgh.net/ayesem-koti-remake-official-video/|title=Download Video: Ayesem – Koti (Remake) (Official Video)|last=bigtimesgh|website=bigtimesgh.net|access-date=27 May 2018}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://beeniewords.com/music-video-ayesem-koti/|title=MUSIC VIDEO: Ayesem – Koti {{!}} Beenie Words|date=20 November 2017|work=Beenie Words|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|2014
|Checki Wo BP ft. Zeal ([[VVIP (hip hop group)|VVIP]])
|David Wincott
|<ref>{{Cite web|url=https://loudsoundgh.com/2014/11/music-video-ayesem-checki-wo-bp-feat-zeal-vvip-dir-by-david-wincott/|title=Music Video: Ayesem "Checki Wo BP" Feat Zeal (VVIP) Dir by David Wincott – Loud Sound GH|website=loudsoundgh.com|access-date=27 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528144139/https://loudsoundgh.com/2014/11/music-video-ayesem-checki-wo-bp-feat-zeal-vvip-dir-by-david-wincott/|archive-date=28 May 2018|url-status=dead}}</ref>
|}
== Awards and nominations ==
{| class="wikitable"
!Year
!Event
!Prize
!Recipient / Nominated work
!Result
!Ref
|-
| rowspan="5" |2018
|Ghana Music Awards UK
|Uncovered Artist of the Year
| rowspan="2" |Himself
|{{Won}}
|<ref>{{Cite web|url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ghana-Music-Awards-UK-2018-Full-list-of-winners-690719|title=Ghana Music Awards UK 2018: Full list of winners|website=www.ghanaweb.com|date=7 October 2018|language=en|access-date=2018-11-02}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.ghanandwom.net/ayesem-wins-ghana-music-awards-uk-uncovered-artiste-of-the-year/|title=Ayesem Wins Ghana Music Awards UK 'Uncovered Artiste of the Year' - GhanaNdwom.net|date=2018-10-07|work=GhanaNdwom.net|access-date=2018-11-02|language=en-US}}</ref>
|-
| rowspan="9" |Western Music Awards<ref name=":0">{{Cite news|url=https://www.ndwompa.com/rush-western-music-awards-2017-winners-complete-list/|title=Rush Western Music Awards 2017 Winners – Complete List|last=NdwomPa|date=30 April 2017|work=NdwomPa.com|access-date=27 May 2018}}</ref>
|Artist of the year
|{{Nom}}
|<ref name=":1">{{Cite news|url=http://233exclusive.com/i-deserved-rtc-western-music-awards-artiste-of-the-year-award-ayesem/|title=I deserved RTC Western Music Awards Artiste of the year award – Ayesem – 233 Exclusive|date=25 May 2018|work=233 Exclusive|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|Most popular W/R song of the year
| rowspan="2" |Koti
|{{Won}}
|<ref name=":2">{{Cite news|url=http://oilcitytoday.com/kinaata-ayesem-willisbeats-nero-x-win-big-western-music-awards-2018-full-winners/|title=Kinaata, Ayesem, Willisbeats, and Nero X win big at Western Music Awards 2018 (Full Winners) – Oilcitytoday|date=13 May 2018|work=Oilcitytoday|access-date=27 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180518050038/http://oilcitytoday.com/kinaata-ayesem-willisbeats-nero-x-win-big-western-music-awards-2018-full-winners/|archive-date=18 May 2018|url-status=dead}}</ref>
|-
|Highlife song of the year
|{{Won}}
|<ref name=":3">{{Cite news|url=http://www.yfmghana.com/2018/05/14/full-list-of-winners-at-rtc-western-music-awards-2018/|title=Full List of Winners at RTC Western Music Awards 2018|last=Ghana|first=YFM|work=YFM Ghana|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
| rowspan="2" |Hiplife Artist of the year
| rowspan="2" |Himself
|{{Nom}}
|<ref name=":3" />
|-
| rowspan="6" |2017
|{{Won}}
|<ref name=":4">{{Cite news|url=http://233times.com/2017/04/full-list-of-winners-at-western-music-awards-kofi-kinaata-is-artiste-of-the-year/|title=Full list of Winners at Western Music Awards: Kofi Kinaata is Artiste of the year|work=233times.com|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|Most popular song of the year
|Satan
|{{Nom}}
|<ref name=":4" />
|-
|Best rapper of the year
|Himself
|{{Won}}
|<ref name=":4" />
|-
|Best collaboration of the year
|Satan ft Singlet
|{{Nom}}
|<ref name=":4" />
|-
|Best music video of the year
|Satan
|{{Nom}}
|<ref name=":4" />
|-
|Central Music Awards
|Most popular Ghanaian song of the year
|Koti
|{{Nom}}
|<ref>{{Cite web|url=http://sizezerogh.com/ayesem-nominated-central-music-awards-2017/|title=Ayesem nominated for the Central Music Awards 2017.|website=sizezerogh.com|access-date=27 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134423/http://sizezerogh.com/ayesem-nominated-central-music-awards-2017/|archive-date=28 May 2018|url-status=dead}}</ref>
|}
== Discography ==
=== Singles ===
{| class="wikitable"
!Year
!Title
!Producer
!Ref
|-
| rowspan="2" |2018
|Smoke Dem
|Methmix
|<ref>{{Cite web|url=http://www.ghxclusives.com/ayesem-smoke-dem-prod-by-methmix/|title=Ayesem – Smoke Dem (Prod. by Methmix) {{!}} GhXclusives.Com|website=www.ghxclusives.com|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|Relationplane
|[[Ivan Beatz]]
|<ref>{{Cite news|url=http://www.ghanandwom.net/ayesem-relationplane-feat-kurl-songx-prod-ivan-beatz/|title=Ayesem - Relationplane (feat. Kurl Songx) (Prod by Ivan Beatz) - GhanaNdwom.net|date=1 March 2018|work=GhanaNdwom.net|access-date=27 May 2018}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://tooxclusive.com/west/download-mp3/ayesem-relationplane-ft-kurl-songx-prod-ivan-beatz/|title=DOWNLOAD Ayesem – Relationplane ft. Kurl Songx (Prod. by Ivan Beatz) Gh tooXclusive {{!}} Latest Ghanaian Music|date=1 March 2018|work=Gh tooXclusive|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
| rowspan="2" |2017
|Dede
| rowspan="2" |WillisBeatz
|<ref>{{Cite web|url=http://empirefmonline.com/2017/12/04/download-ayesem-dede-disturbances-prod-by-willisbeat/|title=Download : Ayesem – Dede (Disturbances) (Prod. By WillisBeat) {{!}} EmpireFM Online|website=empirefmonline.com|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|Koti
|<ref>{{Cite web|url=http://www.dcleakers.com/ayesem-koti-police-prod-by-willisbeatz/|title=Ayesem – Koti (Police) (Prod. By WillisBeatz) {{!}} DCLeakers|last=Prince|first=Kofi|website=www.dcleakers.com|date=8 May 2017|access-date=27 May 2018}}</ref>
|-
|2016
|Difference ft Epixode
|ChrisBeatz
|<ref>{{Cite web|url=https://xbitgh.com/ayesem-difference-ft-episode-prod-by-chris-beatz/|title=Ayesem – Difference ft Episode (Prod By Chris Beatz) • XbitGh {{!}} Ghana's Hottest News Portal|website=xbitgh.com|access-date=27 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180511000804/http://xbitgh.com/ayesem-difference-ft-episode-prod-by-chris-beatz/|archive-date=11 May 2018|url-status=dead}}</ref>
|-
|2014
|Satan ft Singlet
|[[WillisBeatz]]
|<ref>{{Cite news|url=https://ghxcludes.wordpress.com/2017/10/15/ayesem-satan-ft-singlet-prod-by-willis-beatz/|title=Ayesem – Satan ft. SingLet (Prod. By Willis Beatz)|date=15 October 2017|work=GhXcludes.Com.Gh|access-date=27 May 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180717125103/https://ghxcludes.wordpress.com/2017/10/15/ayesem-satan-ft-singlet-prod-by-willis-beatz/|archive-date=17 July 2018|url-status=dead}}</ref>
|}
j0h8u8l1wc7dn35cfz7ptnebsr42gbp
Gulf of Guinea
0
1291
12862
11089
2024-04-09T10:40:40Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (9) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q41430}}'''Guinea Po''' no yɛ Atlantic Po a ɔhɔ yɛ hyew wɔ etsifi afa mu epuei pɛɛ fi Cape Lopez wɔ Gabon, etsifi na atɔe kesi Cape Palmas wɔ Liberia. Equator na Prime Meridian ntamu kwan (zero degrees latitude ne longitude) wɔ po no mu.
== Edzin ==
Wosusu dɛ edzin Guinea n'ahyɛse yɛ bea bi a ɔwɔ ɔman ntamu no mu,ɔwɔ mu dɛ wɔgye nsɛm pɔkyee no ho ekyingye dze. Bovill (1995) dze nkyerɛkyerɛmu a odzi mũ ma:
Wɔtaa ka dɛ edzin Guinea no yɛ dzin [[Ghana]] a aporɔw, a Portugalfo faa wɔ Maghrib kasa mu. Seseiara ɔkyerɛwfo no hu no dɛ iyi nnyɛ ma wɔgye to mu. Wɔdze dzin Guinea edzi dwuma wɔ Maghrib na Europa nyinara ber tsentsen ansaana Ɔheneba Henry reba. Sɛ nhwɛdo no, wɔ asaase mfonyi bi a Genoanyi asaase mfoniniyɛfo Giovanni dzi Carignano a onyaa Afrika ho nsɛm fii ne nyɛnko bi a ɔwɔ Sijilmassa [tsetse eguadzi kurow a ɔwɔ Afrika Etsifi afa mu] hɔ bɛyɛ afe 1320 mu no, yehu Gunuia, na Catalan atlas a wɔkyerɛwee wɔ afe 1375 mu no mu dɛ Ginyia. Nkyekyɛmu bi a ɔwɔ Leo [Africanus] (po III, 822) mu no twe adwen si do dɛ na Guinea yɛ Jenne [kurow a oedzi mfe 2,000 a ɔwɔ Mali mfinimfin wɔ Niger esutsen do] no kwan a aporɔw, a nnyɛ dzin kɛse tse dɛ [[Ghana]] naaso ne nyinara ekyir no, mfehaha pii na agye dzin wɔ Maghrib dɛ gua kɛse na adzesua egua. Nkyekyɛm a ɔfa ho no kenkan dɛ: ‘Ghinea Ahendzi . . . hɛn man no mu eguadzifo frɛ no Gheneoa, abɔdze mufo a wɔtse hɔ no Genni na Portugalfo na Europa nyimpa afofor frɛ no Ghinea.’Naaso ɔtse dɛ ma ɔda edzi kɛse dɛ Guinea fi aguinaou, Berberfo a wɔdze gyina hɔ ma Negro no mu. Marrakech [kurow a ɔwɔ Morocco anafo afa mu epuei] wɔ pon bi, a wosii wɔ afeha a ɔtɔ do duebien mu, a wɔfrɛ no Bab Aguinaou, Ebibifo Pon (Delafosse, Haut-Sénégal-Niger, II, 277-278). Ndɛ da yi dzin Guinea a wɔdze dzii dwuma wɔ mpoano no fi 1481 nkotsee. Dɛm afe no mu no, Portugalfo sii abankɛse bi, Sao Jorge da Mina (ndɛ Elmina), wɔ Gold Coast mantɔw mu, na hɔn hen, John II, maa kwan Papa [Sixtus II anaa Innocent VIII] dɛ ɔmfa no ho nhyɛ Guinea Awuradze, abɔdzin a ɔkɔɔ do kesii dɛ ahenman no ase tɔree ndansa yi.
Wɔdze dzin ‘Guinea’ no nso dzii dwuma maa Afrika Atɔe afa mu mpoano, Gulf of Guinea etsifi afa mu, a wɔbɛfrɛɛ no ‘Upper Guinea’, na Afrika Kese afa mu atɔe afa mu mpoano, wɔ epuei afa mu, a wɔbɛfrɛɛ no ‘Lower Guinea '. Dzin 'Guinea' da ho ara bata aman ebiasa a ɔwɔ Afrika dzin ho: Guinea, Guinea-Bissau, na Equatorial Guinea, na New Guinea a ɔwɔ Melanesia nso.
== Asaase Ho Nsɛm ==
Esutsen tsitsir a ɔpetse na nsu wɔ po no mu nye Niger Esutsen.
Wɔdze nkyerɛase ahorow ama wɔ asaasesin hye a ɔwɔ Gulf of Guinea no ho; Amanaman Ntamu Nsu Ho Ahyehyɛdze no kyerɛkyerɛ Guinea Po no anafo afa mu atɔe ntserɛwmu mu dɛ ‘B kwan a ofi Cap Lopez (0°37′S 8°43′E), wɔ Gabon, etaifi afa mu atɔe kesi Ihléu Gago Coutinho (Ilhéu das Rôlas) (0°01 ′S 6°32′Apuei fam); na ofi hɔ no, ofi Ihléu Gago Coutinho kɔ etsifi afa mu atɔe kɔ Cape Palmas (4°22′N 7°44′W), wɔ Liberia.
=== Supruw A Wɔwɔ Gulf of Guinea ===
Gulf of Guinea no kitsa supruw dodow bi, a no mu kɛse no wɔ anaafo afa mu atɔe-etsifi epuei nkɔnsɔnkɔnsɔn mu, na ɔyɛ Cameroon ogya mbepɔw no fa.
Annobón, a wɔsan frɛ no Pagalu anaa Pigalua, yɛ supruw bi a ɔyɛ Equatorial Guinea fa.
Bobowasi Supruw yɛ supruw bi a ɔwɔ [[Africa(Ebibirim)|Afrika]] atɔe afa mu mpoano wɔ Gulf of Guinea a ɔyɛ [[Ghana]] Atɔe Afa mu Mantɔw no fa.
Bioko yɛ supruw bi a ɔwɔ Ambazonian mantɔw Cameroon wɔ Gulf of Guinea a ɔwɔ Equatorial Guinea tumdzi ase.
Corisco yɛ supruw a ɔyɛ Equatorial Guinea dze.
Elobey Grande na Elobey Chico yɛ nsupruw nkakramba ebien a ɔyɛ Equatorial Guinea dze.
Sao Tomé na Príncipe (wɔ aban kwan do no Democratic Republic of Sao Tomé na Príncipe) yɛ supruw so man a wɔka Portugal kasa wɔ Gulf of Guinea a ɔgyee no ho fii Portugal ho wɔ 1975. Wɔ Afrika atɔe afa mu mpoano a ɔwɔ equatorial mpoano na ɔyɛ nsupruw ebien, Sao Tomé na Príncipe. Hɔn ntamu kwan bɛyɛ kilomita 140 (akwansin 87) na hɔn ntamu kwan bɛyɛ kilomita 250 na 225 (akwansin 155 na 140), wɔ Gabon etsifi afa mu atɔe mpoano. Nsupruw ebien no nyinara yɛ ogya bepɔw mbepɔw bi a ayera no fa. Sao Tomé, supruw kɛse a ɔwɔ kesee afa mu no wɔ Equator etsifi afa mu pɛɛ.
== Po Do ahobambɔ ==
Po do ahobambɔ wɔ Gulf of Guinea no yɛ aman 18 a wodzi hɔn ho do. Ndwumakuw ahyɛdze ahorow pii dzi po do ahobambɔ ho edwuma wɔ Guinea Po no mu: Afrika Atɔe Afa mu Aman Sikasɛm Kuw (ECOWAS) na Afrika Mfinimfin Aman Sikasɛm Kuw (ECCAS). Bio so, po do ahobambɔ a ɔwɔ Gulf of Guinea nso, Gulf of Guinea Commission (GGC) dzi ho dwuma. Ɔnnyɛ po do ahobambɔ nko na ɔda edzi wɔ po do ahobambɔ a ɔwɔ Guinea Po no mu, na mbom po do nsɛmbɔndzi ahorow a onnyi ano ɔmmfa ho dɛ adwowtwafo taa dzi nkɔmbɔ a ɔfa po do ahobambɔ ho no do no. Dɛ mbrɛ ‘Priority Paper for the Danish Efforts to Combat Piracy and Other Types of Maritime Crime 2019-2022’ kyerɛ no, wɔakyerɛkyerɛ adwowtwa na po do nsɛmbɔndzi mu dɛ mbrɛ odzidzi do yi:
Ebotum akyerɛ adwowtwa mu ase dɛ basabasayɛ biara a mbra mma ho kwan, wɔdze obi to efiadze anaa ɔfow nneɛma a wɔyɛ de yɛ kokoam etsirmpɔw ahorow wɔ po a ɔso yɛ dzen so tsia hyɛn anaa wimhyɛn fofor. Po do nsɛmbɔndzi botum ayɛ akodze a wɔdze bɔ korɔn wɔ po do, nyimpa a wɔtɔn anaadɛ wɔdze fa sum ase ndzɛmba a mbra mma ho kwan, ndubɔn na akodze, mpataayi a mbra mma ho kwan, pɛtro a wowie na ma ɔkeka ho.
Nsɛmbɔndzi afofor a ɔda nsow wɔ Gulf of Guinea na namyi a mbra mma ho kwan, nkorɔfo a wɔkyer nkorɔfo sie ma adzedzi, ndubɔn ho eguadzi nye ngo a wɔtɔn.Oil-bunkering a mbra mma ho kwan no yɛ po do ahyɛn a wɔdze ngo kɔ do a wɔtow hyɛ do na wɔdze ngo no kɔ akorɔmfo no ankasa po do hyɛn mu, na ɛno akyi no wɔtɔn ngo no wɔ mpɔtam hɔ ne amanaman ntam gua do.
Ndzɛmba a wɔkyer sie dze gye agyede no yɛ po so ndzɛmba a abu so sen biara no mu biako nsɛmmɔnedi a ɛkɔ so wɔ ɔmantam no mu. Wɔ afe 2018 ne 2019 ntam no, edwumayɛfo dodow a wɔkyeer hɔn wɔ Gulf of Guinea no kɔɔ sor 50%, na ɔmaa ɔmantam no yɛɛ wiadze nyinara nkorɔfo a wɔkyer hɔn sie wɔ po do no mu 90%.
sxhw6q3qug6ziywxc0qysfops3pzfcz
Fameye
0
1292
10859
10858
2023-06-07T20:02:59Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q65073629}}'''Peter Famiyeh Bozah''' (wɔwoo no [[Fankwa]] 11 1994), a wɔdze agoprama do dzin Fameye frɛ no, yɛ Ghana rapnyi na ndwontofo a ofi Bogoso. Wonyim no ye wɔ ne ndwom a ɔyɛ ‘Nothing I Get’ ho. Oyii ndwom no remix a na Article Wan, Medikal na Kuami Eugene ka ho edzi. Na ɔyɛ MTN Hitmaker Season 3 no mu nyi. Onyaa abadobɔdze maa edwumafo fofor a ɔsen obiara wɔ afe no mu wɔ 2020 VGMA's.
== Ahyɛse Bra Na Nwomasua ==
Wɔwoo Fameye wɔ Nkran naaso ofi Bogoso, wɔ Ghana Atɔe Mantɔw mu. Ɔkɔɔ Odorgonno Senior High School na owiee wɔ afe 2013. Na ɔyɛ rapnyi wɔ ne ntoado skuul no mu ansaana ɔredan akɔ Afro beat genre do. Wonyim Fameye dɛ ne ndwom a ɔfa nkatse na no ho, a ɔtaa ka nsɛm a ɔfa ɔdɔ, ohia na n'ankasa ho a wosusuw ho. Oenya abadobɔdze ahorow bi, a ma ɔka ho nye Best New Artiste Award wɔ 2020 Ghana Music Awards USA.
== Discography ==
{| class="wikitable"
|-
! Songs !! Year
|-
| Enkwa|| 2019
|-
| Barman|| 2019
|-
| Sika Duro|| 2019
|-
| Destiny|| 2019
|-
| Nothing I get|| 2019
|-
| Nothing I Get Remix Ft. Article Wan, [[Kuami Eugene]], [[Medikal]]|| 2019
|-
| Mati|| 2019
|-
| Calling (Kwesi Ramos)|| 2019
|-
| Chairman Ft. Joey B|| 2019
|-
| Me Pay Me (Feat [[Lord Paper]]) || 2020
|-
|Praise
|2021
|}
== Awards ==
{| class="wikitable"
|+
!Year
!Organization
!Award
!Nominated Work
!Result
!Ref
|-
| rowspan="3" |2020
| rowspan="2" | WMA
|Highlife Artiste Of The Year-Fameye
| rowspan="3" | Himself
| rowspan="3" | Won
| rowspan="2" |<ref>{{Cite news|date=September 30, 2020|title=Fameye Crowned Artiste of the year at Western Music Awards|url=https://dailyguidenetwork.com/fameye-crowned-artiste-of-the-year-at-western-music-awards/|website=dailyguidenetwork}}</ref>
|-
|Artiste Of The Year- Fameye
|-
| rowspan="3" |[[Vodafone Ghana Music Awards|Vodafone Ghana Music Award]]
|Best New Artiste of the Year
|<ref>{{Cite web |date=29 August 2020 |title=VGMA 2020: Full list of winners |url=https://www.myjoyonline.com/vgma-2020-full-list-of-winners/ |access-date=14 May 2022 |website=My Joy Online |language=}}</ref>
|-
|2021
|Hiplife Song of the Year
|Long Life
|{{nom}}
|<ref>{{Cite web |date=2021-04-04 |title=Ghana Music Awards 2021 nominations unveiled - |url=https://museafrica.com/2021/04/04/ghana-music-awards-2021-nominations-unveiled/ |access-date=2022-05-14 |language=en-US}}</ref>
|-
|2022
|Songwriter of the Year
|Praise
|{{won}}
|<ref>{{Cite web |last=Effah |first=Evans |date=2022-05-07 |title=VGMA23: Fameye wins Songwriter of the Year to break Kinaata's 4-year dominance |url=https://www.pulse.com.gh/entertainment/music/vgma23-fameye-wins-songwriter-of-the-year-to-break-kinaatas-4-year-dominance/4qzqpdq |access-date=2022-05-07 |website=Pulse Ghana |language=en}}</ref>
|}
arbs9qupf4scxgd30x47ayehh04m0nr
Atlantic Ocean
0
1293
12837
10867
2024-04-09T10:33:13Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q97}}'''Atlantic Po''' no yɛ wiadze po enum no mu dɔ a ɔtɔ do ebien, na ne kɛse bɛyɛ 85,133,000 km2 (32,870,000 sq mi). Ɔkata Asaase enyi bɛyɛ 20% na ne nsu bɛyɛ 29%. Wonyim dɛ ɔtsetsew ‘Wiadze Dedaw’ a ɔwɔ Afrika, Europa, na Asia no fi ‘Wiadze Fofor’ a ɔwɔ Amerika no ho wɔ Europafo adwen a wɔwɔ wɔ Wiase no ho no mu.
Ɔnam dɛ wɔatsew [[Africa(Ebibirim)|Afrika]], Europa, na Asia efi Amerika ho do no, '''Atlantic''' no edzi dwuma tsitsir wɔ nyimpa asetsena, wiadze nyinara anyɛnkofa, na aman pii abakɔsɛm mu nkɔdo mu. Ber a Norsefo na nyimpa a wodzii kan a wonyim hɔn dɛ wotwaa Atlantic po no, ɔyɛ Christopher Columbus akwantu a ɔkɔɔ do wɔ 1492 mu no na ɔdaa edzi dɛ ɔno na ofii mu bae sen Obiara. Columbus akwantu no dze ber bi a Europa tum ahorow, a ma ɔda nsow kɛse nye Spain, France, Portugal, na United Kingdom, hwehwɛɛ Amerika aman mu na wɔdze yɛɛ etubrafo no bae. Ofi afeha a ɔt do 16 kesi 19 no, na Atlantic Po no yɛ nkoatɔn a wɔdze dzin kor no ara na ɔyɛ Columbiafo a wɔsesaa hɔn ho hɔn ho no nyinara mfinimfin ber a ɔtɔ mber bi a na ɔyɛ po do akodze ahorow no. Po do akodze a ɔtse dɛm, nye eguadzi a ɔrennya nkɔenyim a ofi Amerika tum ahorow a ɔwɔ apaa mu hɔ tse dɛ United States na Brazil hɔ no nyinara kɔɔ sor kɛse wɔ afeha a ɔtɔ do 20 yi mu, na ber a asraafo ntawantawadzi kɛse biara annkɔ do wɔ Atlantic po no mu wɔ seseiara afeha a ɔtɔ do 21 yi mu no, po no da ho ara yɛ a adze tsitsir a ɔwɔ eguadzi mu wɔ wiadze nyinara.
Atlantic Po no wɔ bea a ɔware a ɔtse dɛ S a ɔtserɛw kɔ ekyirekyir wɔ Europa na Afrika ntamu wɔ epuei afa mu, na Amerika Etsifi na Kɛse Afa mu wɔ atɔe afa mu. Sɛ́ Wiadze Po a ɔka bomu no fa kor no, ɔka etsifi afa mu nye Arctic Po no, ɔnye Pacific Po no wɔ anafo afa mu atɔe, India Po no wɔ anafo afa mu epuei, na Kesee Afa mu Po no wɔ anafo afa mu (nkyerɛase afofor ka Atlantic ho asɛm dɛ ɔtserɛw anafo afa mu kɔ Antarctica). Atlantic Po no mu akyekyɛ ebien, dzenam Equatorial Counter Current do, na Atlantic Po no Etsifi(a) na Atlantic Po no Anafo(a) mu apaapae bɛyɛ 8°N.
lhao463koh7wtgxdxa0vsmzut959h0y
Pradze
0
1294
10868
2023-06-09T18:19:32Z
Madam Anas
656
new article
wikitext
text/x-wiki
Pradze yɛ adze bi a yɛdze pra hɛn efiefie
ab6w5mqoiktyr4j8f6zsnx41ovhjnmt
The rural industry promotion workers union
0
1295
10901
10890
2023-06-17T12:07:48Z
Leonard Nketsia
19
wikitext
text/x-wiki
'''Rural Industry Promotions Company Workers Union(RIPCWU)''' yɛ eguadzi kuw a ɔka Botswana Federation of Trade Unions ho wɔ Botswana.
i50af4qz1bx5rtch5t0ty9yfvg57clg
Rural Industry Promotions Company Workers' Union
0
1296
10891
2023-06-17T11:49:26Z
Comfort Amoako
688
New article created
wikitext
text/x-wiki
Rural Industry promotion Company Worker's Union yɛ guadzi a wɔka Botswana eguadzi kuw a ɔwɔ ɔman no mu.
ltwrb30t27k26oglcn744o83gg5jsbh
Botswana Saving Bank Employees' Union
0
1297
10892
2023-06-17T11:50:02Z
Elvis Charles Nyame
673
New Article
wikitext
text/x-wiki
'''Botswana Savings Bank Employees' Union (BSEU)''' yɛ guadzi nkabɔmu kuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions ho wɔ Botswana.
hc3vv4zilq2zenu24blb55k5x41tuck
Botswana Bank Employees' Union
0
1298
10918
10914
2023-06-17T13:02:19Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4948877}} '''Botswana Federation of Trade Unions (BFTU)''' yɛ ɔman eguadzifo nkabɔmukuw a ɔyɛ Botswanafo dze.
Ɔbɔbɔɔ adze wɔ afe 1977 mu, ogyina hɔ ma eguadzifo nkabɔmukuw ɔha nkyɛmu eduokron (90%) wɔ ɔman no mu, ekuw etsitsir no so ka ho.
Sesiara BFTU gu nhyehyɛɛ do a wɔrohwɛ dɛ wɔnye hɔn a wɔdze hɔnho abata hɔn a wɔyɛ eduanu enum no bɔbɔ mu na watsew hɔn dodow no do ma wɔabɛyɛ duebiasa.
oal71m41f1ilulqacid70i500neoryd
Federation
0
1299
10894
2023-06-17T11:55:54Z
Amuel2000
690
Ewuraba Elizabeth Hayford yɛ obi a ɔregye ne ntsetsee wɔ University Of Education. Ɔregye abɔdzin mu nkrataa wɔ Fante kasa mu. Ɔwɔ pɛ dɛ daakye bi ɔdze ne suahu no bɔboa afofor ama woeenya ɔdɔ wɔ kasa no mu. Ɔyɛ obi a ɔmmfa ne adzesua ndzi agor koraa. Ɔka dze hyɛ noho nkuran dɛ ɔbɛyɛ ɔbenfo kɛse wɔ nwoma daakye bi.
wikitext
text/x-wiki
The Botswana Federation of Trade Unions (BFTU) is the national trade union federation for Botswana. Founded in 1977, it represents over 90% of all trade unions in the country, including all major unions. The BFTU is currently undertaking a reorganization which will see its 25 affiliates merged and reduced in numbers to 13.
Botswana eguadzi kuw yɛ ɔnam eguadzi kuw ma Botswana. Wɔtsew wɔ afe apem ɔha akron nye eduosuon esuon, ogyina ma eguadzi kuw ɔha ne nkyɛmu eduokron. Botswana kuw seesiara dze rehyehyɛ ama wɔ ne eduonum enum a wɔkaho ama wɔabo mu na wɔatsew do ayɛ du-ebiasa.
9dco3ynpu0mmbg02ixm2qpyuotcduuf
Botswana Institute of Development Management Workers' Union
0
1300
10895
2023-06-17T11:56:41Z
Grace Twum
676
New article created
wikitext
text/x-wiki
The Botswana Institute of Development Management Workers' Union (BDMWU) yɛ Botswana Federation of Trade Unions n'eguadzi nkabɔmu kuw ho nkorabata a ɔwɔ Botswana
nd1f6tswgsn7emsr436oc60rchb47os
Botswana Central Bank Staff Union
0
1301
10896
2023-06-17T11:57:11Z
Elvis Charles Nyame
673
New Article
wikitext
text/x-wiki
'''Botswana Central Bank Staff Union (BCBSU)''' yɛ guadzi nkabɔmu kuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions wɔ Botswana.
i9j7jlkfnla9j2nzfbb4p37ri7g0zv2
Workers' Union (BCGWU) is a trade union affiliate of the Botswana Federation of Trade Unions in Botswana.
0
1302
10898
2023-06-17T12:03:51Z
Amissah Stephen
670
New article
wikitext
text/x-wiki
Botswana Commercial and General worker's union (BCGWU) Yɛ edwumakuw a ɔhyɛ Botswana Federation of Trade Unions a ɔwɔ Botswana mu.
623vi5ke7dw1snf7ejx40clkmfwg7a2
Mariam Mahamat Nour
0
1303
10900
2023-06-17T12:07:36Z
Black Canadian
691
Mariam Mahamat Nour @FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Mariam Mahamat Nour''' afe 1956 ne Ayɛwoho bosoom no mu ne da a otsia du-esuon mu yɛ amanyɛnyi, mpontuhwɛfo, Aban Soafo dze ma Mpontu na Pɔwbɔ wɔ Chad Kwasafoman no mu.
Nour ayɛ Ɔkyerɛwfo ama Aban na Ɔsoafo ama mbrahyɛbaguafie fitsi afe 2018 ne bosoom a ɔtɔ do enum ne da a otsia esuon no mu.
== Eyimnyamhyɛ[edit] ==
* Déco Officière de l'ordre national du Mérite (France, 2019)
== Nhwɛdo[edit] ==
# '''^'''
# '''^''' "Remise de l'Ordre National du Mérite à Mme Mariam Mahamat Nour".
b5xpze8o9gu1z3omv6kns6ro36ummvj
Botswana Agricultural Marketing Board Workers' Union
0
1304
10905
10902
2023-06-17T12:09:41Z
Eafrakay
73
new article
wikitext
text/x-wiki
'''Botswana Agricultural Marketing Board Workers" Union(BAMBWU)''' yɛ eguadzifokuw a wɔka Botswana Federation of Trade Union a ɔwɔ Botswana.
heh0kz63lubrp4bqcc8h84tobavwb6o
Botswana Mining Worker's Union
0
1305
10904
10903
2023-06-17T12:09:09Z
KISUMAR123
67
wikitext
text/x-wiki
'''Botswana Mining Worker's Union (BMWU)''' yɛ guadzikuw a wɔka Botswana kuw ahorow a wɔwɔ guadzikuw a wɔwɔ Botswana mu ho.
k78h79nujashstipbukilx60hwcocx4
Police and Prisons Civil Rights Union
0
1306
10943
10942
2023-06-17T13:34:47Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
'''The Police and the Prisons Civil Right Union(POPCRU)''' yɛ eguadzi kuw a wɔwɔ South Africa a wogyina Police officers, traffic Officers na correctional officers anan mu, no mu mba yɛ bɛyɛ 12,000. Wɔhyɛɛ POPCRU ase wɔ afe 1989
== Abakɔsɛm ==
Fankwa ne da a ɔtɔ do enum no, nyimpakw bi a wɔwɔ wɔyɛ aporisifo wɔ soth Afrika buu mbra do na wɔanngye annto mu ato annhyɛ etuatsewfo no do. Ɔbrɛfɛw mu no, binom yɛɛ edwuma wɔ efiadze dɛ wobohu POPCRU. Nkabɔmu kuw fofor no ennya dzin an woyii no mu mpanyimfo binom edzi na wɔdze binom so too efiadze. Afe 1993 mu no, kuw no benya dzin.nnya a
POPCRU ka south Afrika edwumayɛfo nkabɔmu kuw no ho. (COSATU).
=== Kuw no mu mpanyimfo ===
kyerɛwkyerɛwfo panyin
Jacob Tsumane
2000s: Abbey Witbooi
2007: Nathi Theledi
=== Mpanyimfo a wodzi enyim ===
1989: Gregory Rockman
1990s: Johnny Jansen
1996: Zizamele Cebekhulu
srk0b0orwhghvr83rfpq3rhz7xs3u8z
Botswana Federation of Trade Unions
0
1307
10907
2023-06-17T12:23:32Z
Joseph Koraboh
675
New article created
wikitext
text/x-wiki
Botwana Nkabɔmu guadzi kuw(BFTU)no yɛ ɔman no guadzi kuw ma Botwana.Wɔtsew kuw no wɔ afe apem ɔha akrɔn nye eduesuon esuon, guadzi kuw no gyina hɔ ma ɔha ne nkyekyɛ mu eduokron wɔ ɔman ne guadzi mu,wɔ aber a kuw etsitsir a ɔwɔ ɔman no mu no nyinara ka ho. Seseiara dze BFTU refa kwan bi do dze atsew guadzi kuw eduonum enum ama no do atsew aba du ebiasa.
ss91ky2go50huwz9w86b8ekbdibcaxg
National Education, Health and Allied Workers' Union
0
1308
10935
10934
2023-06-17T13:26:18Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q6972381}}'''National Education, Health and Allied Workers' Union (NEHAWU)''' yɛ guadzi kuw a wɔwɔ South Africa man mu. Wokitsa nyimpakuw bɛyɛ 276,000, iyi ma wɔyɛ amansuon edwumakuw a wɔdɔɔso wɔ ɔman no mu. Wɔboa Ɔman no, Apɔwmudzen, Nwomahu na Eyiedzi edwuwayɛfo.
== Abakɔsɛm ==
Wɔtsew nkabɔmu kuw yi wɔ afe 1987 mu, ber a Health and Allied Workers' Union nye General and Allied Workers' Union na South African Allied Workers' Union kaa hɔn ho bɔɔ mu.
NEHAMU ka South African Guadzi Nhyiamu Nkabɔmu Kuw (Congress of South African Trade Unions (COSATU), na Public Services International na Trade Union International Public Service and Allied edwumayɛfo ho.
== Akandzifo ==
AKyerɛkyerɛwfo
1987: Yure Mdyogolo
1988: Phillip Dexter
1994: Neil Thobejane
1998: Fikile Majola
2013: Bereng Soke
2017: Zola Saphetha
== Kuw No Eguamutsenafo ==
1987: Bheki Mkhize
1990: Vusi Nhlapo
2004: Noluthando Mayende-Sibiya
2010: Mzwandile Makwayiba
2022: Mike Shingange
ja3oaqru20ntk7v3nns5bapxvk1i3tm
Congress of South African Trade Unions
0
1309
10927
10921
2023-06-17T13:14:27Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1125980}} '''The Congress of South African''' yɛ edwumayɛfo nkabɔmu kuw a wɔfrɛ hɔn (COASATU or Cosatu)a wɔwɔ Etsifi Ebibirim mu. Wɔtseew dɛm kuw yi wɔ afe 1985 na ɔso kyɛn edwumayɛfo nkabɔmu-kuw ahorow ebiasa a wɔwɔ ɔman no mu a ɔno so wɔ nkorbata eduonu-biako hyɛ n'ase.
57sh1i26y9bj20e2iyep4p1aqdidbuq
Botswana Private Medical & Health Services Workers' Union
0
1310
10912
10910
2023-06-17T12:54:21Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''The Botswana Mining Workers Union'''(BMWU) yɛ eguadzi kuw a wɔfam Botswana hɔn guadzi kuw kɛse ho wɔ Botswana
314euqh3d8s68m5px6geh5t8gfh75kn
Communication Workers Union (South Africa)
0
1311
10941
10937
2023-06-17T13:30:59Z
Leonard Nketsia
19
wikitext
text/x-wiki
'''Communication Workers Union (CWU)''' yɛ eguadzi nkabɔmu kuw wogyina hɔ ma abaɛfor mfir na dawurbɔ edwumayɛfo ananmu wɔ South Africa.
Wɔtseew nkabɔmu kuw yi wɔ Esusow Aketseaba, 1996 mu ber a Post and Telecommunication Workers' Association (POTWA) nye edwumayɛfo nkabɔmukuw nkumaa ebien - Post Office Employees' Association na South African Post Telecommunication Employees' Association - kaa bɔɔ mu no. Dɛ mbrɛ POTWA tse no, nna ekuw ebien no so hyɛ Congress of South African Trade Unions ase. Ber a wɔrehwɛ enyim dɛ POTWA abaanodzifo bedzi konyim wɔ ambatow mu no, POTWA kuwmba mba binom a wɔtseew hɔnho mbom na wodzii konyim wɔ ahyɛse ambatow no mu a Tlhalefang Sekano na ɔyɛɛ hɔn panyin.
saz07v69c1hq1j16uc551r0xjjijsqh
Air Botswana Employees' Union
0
1312
10913
2023-06-17T12:54:39Z
Elvis Charles Nyame
673
New Article
wikitext
text/x-wiki
'''Air Botswana Employees' Union (ABEU)''' yɛ guadzi nkabɔmu kuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions a wɔwɔ Botswana mu no ho.
afw7s7r0yttdkws1botggr9wbfu356y
National amalgamated central , local and parastatal manual workers union
0
1313
10920
10916
2023-06-17T13:07:26Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''National Amalgamated Central''', Local na Parastatal Manual Edwumayɛfo nkabɔmu kuw (a wɔtaa frɛ no Manual Edwumayɛfo) no yɛ edwumayɛfo nkabɔmukuw a ɔwɔ Botswana.
== '''Nhwɛdo''' ==
gxsgfzt4nlnwdghh8j26n4xwyhyfgeq
Botswana Manufacturing & Packaging Workers' Union
0
1314
10948
10940
2023-06-17T13:43:22Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''The Botswana Manufacturing & Packaging Workers' Union (BW&PWU)''' yɛ guadzi kuw a ɔhyɛ Botswana Federation of Trade Unions kuw baatan ase.
6i23hidwtwb0ouq5vru9z0vd5j6ji52
Creative Workers Union of South Africa
0
1315
10922
2023-06-17T13:10:37Z
Salamatu Kalimu
682
Created page with " Guadzi kuw bi a nna ɔwɔ South Africa a wɔfrɛ no Creative Workers Union of South Africa (CWUSA).Na wɔdze hɔnho bataa guadzi kuw bi a ne dzin dze Congress of South Africa Trade Unions (COSATU) ho. Wɔyɛɛ hɔn adwen dɛ wɔdze hɔnho rekɛka The Department of Labour ho wɔ Esusow Aketseaba, 9,2014 nanso wɔanngye anntum mu."
wikitext
text/x-wiki
Guadzi kuw bi a nna ɔwɔ South Africa a wɔfrɛ no Creative Workers Union of South Africa (CWUSA).Na wɔdze hɔnho bataa guadzi kuw bi a ne dzin dze Congress of South Africa Trade Unions (COSATU) ho. Wɔyɛɛ hɔn adwen dɛ wɔdze hɔnho rekɛka The Department of Labour ho wɔ Esusow Aketseaba, 9,2014 nanso wɔanngye anntum mu.
l5en94ikg07yrn8gfxflssgsrcgpzux
Jay Nsaidoo
0
1316
10926
10923
2023-06-17T13:13:53Z
Millicent quaicoe
692
edited
wikitext
text/x-wiki
'''Jayaseelan 'Jay' Naidoo'''(wɔwoo no afe 1954 mu) yɛ South Africa amanyɛnyi na guadzinyi a ɔsoom dɛ kyerɛwkyerɛwnyi wɔ Congress of South African Trade Unions(COSATU) mu fi afe 1985 mu kesi 1993 mu. Ɔsan soom dɛ soafo a ɔhwɛ adansi na mpontudwuma ho dwumadzi do wɔ abaguafo a wodzi kan wɔ ɔmampanyin Nelson Mandela n'aber do wɔ afe 1994 mu kesi 1996 mu na ɔyɛɛ soafo ɔhwɛ amonadze, nkitsahodzi na dawurbɔ do (1996-1999).
Nna Naidoo yɛ NEC kuw ba wɔ African National Congress mu.Nna ogyina mu pintsiin wɔ ber a nna wɔroko tsia dɛ nhyɛdo bedzi eguadzi nkabɔmukuw ahorow akɛse a ɔwɔ South Africa do.
l2x3yj852j552j5r5zobcsoftixkbdw
Botswana Postal Services Workers' Union
0
1317
10970
10969
2023-06-19T11:48:52Z
102.176.89.74
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4948911}}'''The Botswana Postal Services Workers' Union (BOPSWU)''' yɛ guadzi kuw a ɔhyɛ Botswana Federation of Trade Unions kuw baatan ase wɔ Botswana.
s8nsdhaq1wxy57oo8juqxdyspgr5yof
Joseph Mathunjwa
0
1318
10939
10936
2023-06-17T13:29:54Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q16844904}}'''Joseph Mathunjwa''' a Wɔwoo Esusow Aketseaba 26 wɔ afe 1965 nye panyin a ɔda Association of Mineworkers and Construction Union (AMCU).
== N'abrabɔ ahyɛse Na N'edwumasɛm ==
Wɔwoo Mathunjwa wɔ Amathikulu wɔ KwaZulu-Natal ne etsifi afamu a ɔwɔ South Africa na edwuma a odzii kan yɛe nye datser wɔ afe 1986 wɔ Ran Coal a nna akatua a ɔgye hyɛ ase fi R300 kesi R400 bosoom biara. Onyaa ɔpɛ wɔ edwumayɛfokuw wɔ ber a edwumayɛfo hɔn ndwuma hyɛɛ ase dɛ orifi hɔn nsa wɔ ber edwumakuw no enntu anamɔn biara dɛ wɔbɔbɔ edwumayɛfo no ho ban dɛ hɔn ndwuma nnkefir hɔn nsa. Ɔhyɛɛ ase koo ma edwumayɛfo a woeyi hɔn edzi wɔ afe 2005 wɔ asɛndzibea a wɔhwɔ ndwuma mu nsɛmsɛm a ɔwɔ BHP Billiton na odzii konyim,na hɔ nye AMCU n'ahyɛse.
Dzifuu bosoom wɔ afe 2022, ber a nna ɔdze n'anomusɛm roto gua no, Mathunjwa kaa dɛ nna ndzɛmba rokɔ do yie wɔ South Africa ber a nna wɔhyɛ aborɔfo amambu no ase kyen ndɛ.
== Noho Nsɛm ==
Mathunjwa yɛ Kristonyi a ɔsom wɔ Salvation Army ne saso ntsi otum bɔ totorobɛnto na osua ndwom so. Ɔyɛ ɔdwontonyi a ɔbɔ noho mbɔdzen yie.
1ai9bg9eopdkcecqn1aoqsa0gswbypy
Democratic Nursing Organisation of South Africa
0
1319
10932
10930
2023-06-17T13:23:21Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5255667}}'''Democratic Nursing Organization of South Africa''' yɛ eguadzifo kuw a ɔwɔ South African a wofi hɔn pɛ mu dɛ wɔyɛ kuw a wogyina hɔ ma South Africa anɛɛsefo nye anɛɛsefo a wɔgye awo.Wotsintsiim no dɛ mbrɛ ɔtse yi wɔ Mumu 5, 1996 mu.
Ɔyɛ Congress of Africa Trade Unions ne mbataho na ɔbɛyɛɛ International Council of Nurses ba wɔ Ɔbɛsɛ 15, 1997.Kuw no dwumadzi wɔ baanodzi nhyehyɛɛ a ɔwɔ congress no do wɔ Ɔberɛfɛw 10, 2014 ma oyii National Union of Metalworkers of South Africa wɔ Ɔberɛfɛw 7, 2014 fii hɔ.2010 congress no,kuw no sii egyina dɛ National EXECUTIVES Committee no nkɔdo na wɔmfa hɔnho mbata South African Democratic Nurses' Union.Ndwuma ahorow gu akwan mu a ɔboa ma apɔwmudzen wɔ South Africa bɔkɔ n'enyim. Dɛm akwan ahorow yi fa ntsetsee a wɔdze ma anɛɛsefo wɔ HIV/AIDS ,ndur ahorow ne mfae na nsamanwɔw ho.
oayzzuof2qkwtenqdvs9pyonomzhaup
Botswana Wholesale, Furniture and Retail Workers' Union
0
1320
10929
2023-06-17T13:19:22Z
Black Canadian
691
Botswana Wholesale, Furniture and Retail Workers' Union #FAT
wikitext
text/x-wiki
Botswana Wholesale, Furniture na Retail Edwumayɛfo Nkabɔmukuw (BWF&RWU) no yɛ adzetɔn kuw a wɔnye Botswana Federation of Trade Unions a ɔwɔ Botswana no bɔ hye.
jsa3zag18974dkjwi1t2nn11ov86ijf
Dwumadzinyi:Francis Kumah
2
1321
10944
2023-06-17T13:39:48Z
Francis Kumah
685
Created page with "Francis Kumah a Fante Wikipedia contributor"
wikitext
text/x-wiki
Francis Kumah a Fante Wikipedia contributor
tuah2shy0sqih5g5dszj66eqehoyo74
Dwumadzinyi:Lactyler
2
1322
10960
10945
2023-06-17T13:58:00Z
Lactyler
671
wikitext
text/x-wiki
I am Louis Cudjoe and a contributor to Fante Wikipedia and a member of Fante Wikimedia
nefxwr3wclqhexpd67yim2u43ki6ac2
Dwumadzinyi:Joseph Koraboh
2
1323
10946
2023-06-17T13:40:55Z
Joseph Koraboh
675
I created an account
wikitext
text/x-wiki
Mr.Joseph Koraboh is an editor in fante language. He is well vest in the language and can edit as many as 20 works within 5 hours. He is a contributor in the fante wikipedia.
isn6vsvqdmuqwuvkseslx70fxwqjfok
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Leonard Nketsia
3
1324
10947
2023-06-17T13:41:41Z
Leonard Nketsia
19
Created page with "Mema wo akɔaba ba me krataafa yi mu. Fa dza ewɔ ma me biara to ha. Meda ase."
wikitext
text/x-wiki
Mema wo akɔaba ba me krataafa yi mu. Fa dza ewɔ ma me biara to ha. Meda ase.
mz70mm7zyaq9wuvkucdz0zlili9zhib
Dwumadzinyi:Elvis Charles Nyame
2
1325
10955
10949
2023-06-17T13:52:05Z
Elvis Charles Nyame
673
wikitext
text/x-wiki
I am Elvis Charles Nyame, I seek to help nurture people who wish to learn and be able to speak the Fante Language. I am a '''Fante Wikipedia Contributor''' and a member of the '''FANTE WIKIMEDIANS COMMUNITY.'''
nyeps6t31gai8aj08zfhgnlkl4ui0am
Public and Allied Workers Union of South Africa.
0
1326
10954
10952
2023-06-17T13:50:21Z
KISUMAR123
67
wikitext
text/x-wiki
'''Public and Allied Workers Union of South Africa (PAWUSA)''' yɛ guadzi kuw ma aman edwumayɛfo wɔ South Africa mu. Ɔka Congress of South African Trade Unions (COSATU) mu.
442l8n854mp9et8a3k05op07xohjc2s
Botswana Housing Corporation Staff Union
0
1327
10951
2023-06-17T13:48:50Z
Lactyler
671
New article
wikitext
text/x-wiki
==Botswana Housing Corporation Staff Union==
Botswana Housing Staff Union (BHCSU) yɛ edwumayɛfo kuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions a ɔwɔ Botswana.
njzs9een3c3iyhu7fidtrsudbtu6qky
Dwumadzinyi:Salamatu Kalimu
2
1328
10953
2023-06-17T13:49:17Z
Leonard Nketsia
19
Created page with "I am Florence S Kalimu. I am contributor to Fante Wikipedia and a member of the Fante Wikimedians Community."
wikitext
text/x-wiki
I am Florence S Kalimu. I am contributor to Fante Wikipedia and a member of the Fante Wikimedians Community.
kzlwxsxlfrgemf3bxu5q1n1db03uk9q
Dwumadzinyi:Obed Affedzie
2
1329
10956
2023-06-17T13:52:53Z
Leonard Nketsia
19
Created page with "I am Obed Affedzie, a contributor to Fante Wikipedia and a member of Fante Wikimedians community."
wikitext
text/x-wiki
I am Obed Affedzie, a contributor to Fante Wikipedia and a member of Fante Wikimedians community.
el06agttrybcw8p7s6rzq4hr2soxo4a
Dwumadzinyi:Millicent quaicoe
2
1330
10957
2023-06-17T13:53:48Z
Millicent quaicoe
692
new article
wikitext
text/x-wiki
I am '''Millicent Quaicoe''', a contributor to Fante Wikipedia and a member of Fante Wikimedians Community
25mu41nf8zbepllls7sn6wj7trq92bf
Dwumadzinyi:Black Canadian
2
1331
10974
10958
2023-06-20T03:15:03Z
Black Canadian
691
wikitext
text/x-wiki
I am Efua Daaba Esaah with the username '''Black Canadian''', a contributor to the Fante Wikipedia and a member of the Fante Wikimedians Community, I come from a family of nine living in Winneba in the Central Region of Ghana; in my leisure time, I love to edit or write news on Wikipedia to keep my account busy as well as viewers because I believe writing is not only a basic or fundamental basis of academic excellence but also building blocks of critical thinking in every aspect of life, and I love listening to music or model as well and currently pursuing a B.A FANTE WITH ENGLISH course at the University of Education, Winneba.
l9s1xf60cvyorezzjs6m826bb21h4ak
Botswana Railways Amalgamated Workers' Union
0
1332
10959
2023-06-17T13:56:31Z
Lactyler
671
New article
wikitext
text/x-wiki
== Botswana Railways Amalgamated Workers' Union==
Botswana Railways Amalgamated Workers' Union (BRAWU) yɛ edwumayɛfo kuw a wɔhyɛ Botswana Federation of Trade Unions a ɔwɔ Botswana n'ase.
jyw5e5nvp7jb7fdx0rni00q1gmxecy5
Dwumadzinyi:KISUMAR123
2
1333
10961
2023-06-17T14:02:48Z
KISUMAR123
67
Created page with "I am Berikisu Ibrahim. A contributor to the Fante Wikipedia and a member of Fante Wikimedians Community. I am looking forward to helping the Fante Wikipedia reach its peak."
wikitext
text/x-wiki
I am Berikisu Ibrahim. A contributor to the Fante Wikipedia and a member of Fante Wikimedians Community. I am looking forward to helping the Fante Wikipedia reach its peak.
j863p6am5tpjibgugy2qrfpayvktkcu
Ahobaa Afahyɛ wɔ Ajumako
0
1334
10962
2023-06-17T14:02:49Z
Millicent quaicoe
692
new article
wikitext
text/x-wiki
'''Ahobaa Afahyɛ''' yɛ afahyɛ a ɔda mu soronko wɔ Mfantseman mu.
0k8pzksug9lqaghxfd87cqwgkh0xs7r
University of Botswana Non-Academic Staff Union
0
1335
10963
2023-06-17T14:07:39Z
Eafrakay
73
Mayɛ atekel fofor
wikitext
text/x-wiki
Botsawana suapɔn edwumayɛfo a nkyɛ nkan no wɔfrɛ hɔn University of Botswana Non-Academic Staff Union (UBNASU) yɛ eguadzifokuw a wɔka Botswana Federation of Trade Unions (BFTU)a ɔwɔ Botsawana.
Ɔberɛfɛw bosoom wɔ afe 2006,UBNASU tsew etua tsia suapɔn no mu mpanyimfo wɔ bea nna wɔdze hɔn hɛn si.
Fankwa bosoom wɔ afe 2010,UBNASU nye
University of Botswana Academic and Senior Support Staff Union (UBASSSU) soɛr tsia akatua ntomu a nkyɛ ɔbɛsesa vice chancellor n'akatua agye no ma oenya mbɔho.
Edwumakuw no nyina twee etua tsew no sanee wɔ aber a wɔ bɔɔ akatua ntomu no gui.
Nna Gadzani Mhotsha yɛ kyerɛkyerɛwfo panyin ma UBNASU na BFTU.
an1n8wkj3fcz47ydefrgpituuuektts
Dwumadzinyi:Eafrakay
2
1336
10964
2023-06-17T14:11:47Z
Eafrakay
73
Created page with "Iam Ekua Afrakomah a contributer to Fante Wikipedia"
wikitext
text/x-wiki
Iam Ekua Afrakomah a contributer to Fante Wikipedia
adm2s0yery4wy06xfm5ojrlylyl24n0
National Union of Mineworkers (South Africa)
0
1337
10965
2023-06-17T14:34:25Z
Suzieturkson1
35
Atekel
wikitext
text/x-wiki
The National Union of Mineworkers (NUM) is a mainly mining industry related trade union, an organisation of workers with common goals through organised labour, in South Africa. With a membership of 300,000 as of 2014, it is the largest affiliate of the Congress of South African Trade Unions (COSATU).
Sika kɔkɔɔ ho edwumayɛfo nkabɔmukuw Yɛ kuw a hɔn dwumadzi nyinara bata edwumayɛfo nkabɔmu nkuw ho. Wɔyɛ ewdumakuw a wokitsa botae kor wɔ south Afrika. Afe 2014 mu no, nna hɔn dodow yɛ mpem ahaebiasa a hhɔn na hɔn dodow yɛ kɛse wɔ South Afrika edwumayɛfo nkabɔmukuw no mu.
History
The union was founded in 1982 as a black mine workers union, on the initiative of the Council of Unions of South Africa. Its first leader was Cyril Ramaphosa, under whom it grew rapidly, winning bargaining recognition from the Chamber of Mines in 1983.[1]: 51
Abakɔsɛm
Wɔtseew nkabɔmukuw no wɔ afe 1982 mu dɛ edwumayɛfo nkabɔmukuw a wotu sika kɔkɔɔ. Iyi yɛ mpanyimfo a wɔda South Afrika edwumayɛfo nkabɔmukuw no ano no hɔn nsusui. Panyin a odzii kan dzii hɔn enyim nye Owura Cyril Ramaphosa a ne ber do na edwumakuw no tuu mpon ntsɛntsɛm wɔ ber a otumii kɛyɛɛ nhyehyɛɛ ma mpanyimfo a wɔda sika kɔkɔɔ edwumayɛfo nkabɔmukuw no ano no gyee hɔn too mu.
Sika kɔkɔɔ ho edwumayɛfo nkabɔmukuw dzi dwumason bɔɔ hɔn ho duwur dze siw nhyehyɛɛ a nna ɔma kwan ma wɔdze edwuma a wotua kaw yie no ma aborɔfo ano. Kuw no yɛ kuw a wɔtseew dze bata south Afrika edwumayɛfo nkabɔmukuw no ho wɔ afe 1985 mu. Afe 2001 mu no, wɔdze edwumayɛfo nkabɔmukuw a wɔyɛ mpontu dwuma kaa ho. Afe 2021 mu no, wɔdze edwumayɛfo nkabɔmukuw a hɔn dwumadzi fa ndzadze ho so kaa South Afrika edwmayɛfo nkabɔmukuw no ho. Wɔdze nkabɔmkuw ahorow no nyinara kaa ho wie wɔ afe 2021.
Nkabɔmukuw no bɛkaa wiadze n'afɛnandze nyinara nkabɔmukuw a hɔn dwumadzi fa ndubanduba, enyinamahoɔdzen ho, na sika kɔkɔɔ na afei edwumayɛfo nkabɔmukuw nkaa no nyinara ho.
2007 strike
Main article: 2007 South Africa sika kɔkɔɔ edwumayɛfo nkabɔmukuw etuatsew.
Mumu ne da a ɔtɔ do anan wɔ afe 2007 mu no, nkabɔmukuw yi tsew etua dɛ wdze reper nhyehyɛɛ pa ɔbɔboa edwumayɛfo wɔ South Afrika. the Union went on strike to protest working conditions in South Africa's mines. The strike was spurred on by a rise in worker fatalities from 2006 to 2007, despite a government plan in October to reduce fatalities. Less than 5% of mineworkers came to work on that day.[5]
lnhvr2ad51a1qt789sc18afa6ir1ewq
Ananmɔn
0
1338
10966
2023-06-17T23:47:18Z
Millicent quaicoe
692
Created an article
wikitext
text/x-wiki
Anamɔn yɛ adwen a yenya wɔ biribi ho anaa mfonyin a obi gya no ekyir ber a ɔrenantsew anaa orutu mbirika. Tɔtse anamɔn na nsamɔn yɛ anamɔn a mbowa a wɔwɔ awerɛba gya sen dɛ wɔwɔ nan. Dɛmara na mpaboa anamɔn yɛ dzin pɔtsee bi a yɛdze ma anamɔn a yɛdze hɛn mpaboa gya no ekyir.
ff4wx8phaytzws9m5c5oiemahm5dlfr
Botswana Power Corporation Workers' Union
0
1339
10967
2023-06-18T12:08:28Z
Salamatu Kalimu
682
Created page with " Eguadzifo kuw bi a wɔfrɛ no The Botswana Power Corporation Worker's Union (BPCWU) yɛ eguadzifo kuw a ɔdze noho akɛfam The Botswana Federation of Trade Unions ho wɔ Botswana man mu."
wikitext
text/x-wiki
Eguadzifo kuw bi a wɔfrɛ no The Botswana Power Corporation Worker's Union (BPCWU) yɛ eguadzifo kuw a ɔdze noho akɛfam The Botswana Federation of Trade Unions ho wɔ Botswana man mu.
iipy7ir96i77clpzfd9y1zsky2agt9w
Mohammed Sakina Nasara
0
1340
10971
2023-06-20T01:50:40Z
Black Canadian
691
Basia referee a wɔboor no pɔtɔɔ wɔ Tamale, Mohammed Sakina Nasara
wikitext
text/x-wiki
='''Referee basia Mohammed Sakina Nasara a Tiyumba Kookyi Panyin, Iddrisu Suweidu wɔ Division One B bɔɔlbɔ mu abor no'''=
Mprenpren yi, Referee Sakina regye ayarhwɛ wɔ Tamale University Asopitsi wɔ ne bor no ekyir a ɔdze opira ahorow aba no honam enyi.
Mfonyin ahorow gu do nenam abaɛfor ahoma do a ɔkyerɛ opiratae basia yi pirae ber a bɔɔlbɔ no rokɔ do.
Ghana Aporisifo a wɔwɔ Tamale dze abɔ to gua dɛ wogu do ara rohwehwɛ Kookyi Iddrisu a odzii dɛm dwuma no. Nkrasɛm a GNA Agodzi no enya ka dɛ, Kookyi Iddrisu tui hyɛɛ Referee Sakina do wɔ bɔɔlbɔ prama no do na ɔkɔbor no ber a wosii gyinae bi a ɔkɔɔ tsiaa no.
Etsifi Mantɔwmu Bɔɔlbɔkuw no gu do reyɛ nhwehwɛmu afa dɛm asɛm yi ho ama kwan a ɔsɛ dɛ wɔnye no fa do no, wɔnye no afa do.
='''Nhwɛdo'''=
<ref></ref> News Ghana on Google news
[[newsghana101@gmail.com]]
6t4ic4etffemw4k8rnv1hdxm1pp7212
Zulfawu Ishaku
0
1341
11475
11361
2023-11-23T11:16:32Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
=Ghanamanba ahwer ne nkwa ber a ɔkɔɔ Mecca wɔ Saudi Arabia dɛ ber a orokɔsom=
Dza ɔdze wu no bae no nhyɛ da nnda no ho edzi papa mbom [[1|3news.com]] nhwehwɛmu no ama yeehu dɛ ɔyɛ ahokyer.
Zulfawu Ishaku edzi mfe eduosia-awɔtwe, ofri Kumasi a ɔwɔ Asante Mantɔw mu.
Owufo yi kitsa nserahwɛ Visa a Saudi Arabia mpanyimfo mma kwan dɛ wɔ mfa nkɔsom(pilgrimage).
Nyimpa a wɔtsetse dɛm no, ɔyɛ a wɔhyɛ hɔnho bowura Ghana nseraban mu afe biara kɔ Hajj nserahwɛ wɔ aban no pilgrims ahorow a woetua ho kaw no.
Afe yi, Ghana Hajj kuw no bɔɔ hɔn a hom ayɛ hɔn adwen dɛ wobotu kwan akɔ Saudi Arabia no dɛ mma wɔmmfa dɛm Besa no nnkɔ annyɛ dɛm a wɔbɛkyer hɔn na wɔdze hɔn ahyɛ mpanyimfo nsa.
Ndaawɔtwe no mu no, nyimpa a wɔtse dɛm ebiasa ho kae.
Fofie annto Ata, Zulfawu a w'efri mu no, ɔkɔɔ ahokyer pii mu ber a odur Saudi no ne yarba mu bɛyɛɛ dzen a ɔmaa ɔhwer ne nkwa yayaayaw.
Mpanyimfo a wɔwɔ Ghana Consulate no enya nkra ma wogu do reyɛ nhyehyɛe a wɔdze besie no.
== Nhwɛdo ==
[[3news.com]]
btsl0ri13129ohdrs6gac1iqrshz2rp
Mr. Dennis Yeribu
0
1342
10973
2023-06-20T03:02:40Z
Black Canadian
691
Akwanhyia a ɔkɔr do wɔ Ghana no hankyɛmu du gyina 'tyres' a asɛe do
wikitext
text/x-wiki
='''Kar akwanhyia a ɔkɔ do wɔ Ghana nyinara ne hankyɛmu du(10%) fir kar no ne 'tyre'-NSRA.'''=
Owura Dennis Yakubu, Ɔhwɛfo Panyin, Pɔwbɔfo na Programmes Directorate a ɔwɔ National Road Safety Authority(NSRA), dɛ akwanhyia ahorow a ɔkɔ do wɔ Ɔman Ghana mu no hankyɛmu du(10%) fir kar ne 'tyres' asɛɛsɛe ho.
Ɔkɔr do tuu hɛnkafo fo dɛ wɔnhwɛ nsiesie hɔn 'tyre' dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum esiw akwanhyia kwan.
Owura Yeribu kaa nsɛm bi Fida ber a 'Stay Alive Campaign' a NSRA a Vulco ka ho na Ghana Police Service taa hɔn ekyir no rokɔ do.
Ber a ehyiadze yi rokɔ do no, kuw no dzii 'tyre' dwuma bi a wɔhwɛɛ siesiee hɔn a wokitsa hɔn ankasa hɔn hɛn ahaenum. Wɔsan so kyɛɛ kwan a wɔbɛfa do abɔ 'tyre' ho ban na wɔtoaa do bɔɔ kwan bambɔ ho dawur.
Wowiee 'tyre' nhwɛɛ no, kuw no bɔɔ hɛnkafo kɔkɔ dɛ wɔnhwɛ mbɔ hɔn 'tyre' ho ban na wɔdze ho akadze so maa hɔn.
Owura Yeribu kaa dɛ, dza no ho hia papaapa wɔ akwan do bambɔ nye 'tyre' a hɔn a wɔdze akwan dzi dwuma, a dza ɔyɛ yaw nye dɛ wɔmmfa hɔn adwen mpo nkɔ do.
Ɔkaa dɛ, wɔbɔkɔ do abɔ 'tyre' bambɔ no wɔ mantɔw nyinara wɔ Ɔman yi mu, dze kaa ho dɛ, ɔnnkyɛr biara wɔbɛyɛ dɛm ayɛkyerɛ yi so ama amansan hɛnkafo so.
Owura Yeribu kaa dɛ dza wonyaa fir dwumadzi no mu bɛyɛ ahyensewdze ama daakye nhyehyɛɛ na adzesua ahorow a yɛdze hɛn enyi betsim do dɛ ɔbɔboa kwan do bambɔ ho.
Ɔdaa Vulco na Aporisifo ase wɔ mboa a wɔdze aboa hɔn na wɔdaa ahɛnkafo no so ase dɛ wɔsɛɛ hɔn adagyer betsiee dɛm nkyerɛkyerɛ no.
Ahɛnkafo no so daa NSRA ase dɛ wɔdze dɛm nkyerɛkyerɛ no maa hɔn.
Owura Shakti Shukla, National Retail Manager wɔ Vulco kaa dɛ, ne nhwehwɛmu ama oeehu dɛ, bɛyɛ ahɛn 'tyres' hankyɛmu eduosia-enum kesi hankyɛmu eduosuon na wokitsa awɔwber 'tyres' a nkyɛ ɔwɔ dɛ wokitsa ɔhyewber 'tyres' a oye ma Ghana wimu tsebea yi.
Ɔhyewber 'tyres' kitsa 'dedicated rubber compund' bi a ɔbɔ 'tyre' ho ban dɛ ɔyɛ awɔw anaa ɔhyew ber tsebea.
Afa kor so no, awɔwber 'tyres' no tum kyer kwan a esukwankyɛba akata do.
='''Nhwɛdo'''=
GNA
mjaxm4t78u1h4lu5irmfw6zuropk38r
Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)
0
1343
11029
11024
2023-07-03T22:02:45Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q846323}} '''Finimfim Mantɔw''' yɛ [[Ghana]] amantɔw duesia no mu kor.Esuantse na Epuei amantɔw no etwa no ho wɔ etsifi, Nkran Kurowpɔn Mantɔw wɔ epuei, na atɔe wɔ [[Gulf of Guinea]].Finimfin Mantɔw no agye dzin osian nsɔwdo skuul ahorow a wɔwɔ mu no hɔn mbɔdzembɔ na amambu mu ndzɛmba a ɔdze mpontu ba na nserahwɛbea ahorow a ɔwɔ hɔ ntsi.Finimfin Mantɔw no wɔ nserahwɛbea ahorow bi tse dɛ, castles, forts na beach wɔ Mantɔw no mpoano.
qzn0c0wg0pqwo20a6qip60d8zecg21b
Esuantse Mantɔw(Ashanti Region, Ghana)
0
1344
12702
11791
2024-01-25T09:50:23Z
Kwamikagami
1026
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q398417}}
'''Esuantse Mantɔw''' no yɛ Mantɔw kɛse a ɔtɔ do ebiasa wɔ [[Ghana]] amantɔw duesia no mu. Okitsa asaase nyantam a ɔyɛ 24,389 km<sup>2</sup>(9,417 sq mi) anaa 10.2% wɔ [[Ghana]] asaase nyina mu. Ɔfa no nyimpa dodow mu no, ɔyɛ Mantɔw a ɔwɔ dɔm kɛse a ɔyɛ 4,780,380 dɛ mbrɛ 2011 nyimpa nkanee kuw no kyerɛ no, a ogyina hɔ ma ɔha nkyɛmu du akron ekyir pɔw anan(19.4%) dɔm dodow.Esuantse Mantɔw no agye dzin wɔ egudze na kookoo edwumayɛ mu. Kurow a ɔso na ɔyɛ Mantɔw ne ahenkurow yɛ Kumase
cat522w8zivu1b71r7efhxbnpfpbbxz
Oti Mantɔw
0
1345
11084
11032
2023-07-11T14:55:15Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q48804004}} '''Oti Mantɔw''' ka amantɔw esia afofor a wɔtsee wɔ Mumu, 2018 mu wɔ [[Ghana]].Wonyaa Mantɔw no fii etsifi afa ɔwɔ [[Firaw Mantɔw]] mu dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a [http://New%20Patriotic%20Party New Patriotic Party] bedzi hɔn bɔhyɛ do ntsi.
Ansaana wɔbɔto 2016 [[Ghana]] amansan abatow no, kan ɔkandzifo [http://Nana%20Akufo-Addo Nana Akufo-Addo] kaa dɛ, sɛ wɔtoo aba ma no a, ɔbɛkyɛ Mantɔw no mu bi mu enya amantɔw afofor aka ho ama aban no abɛn amamba no.
di3ogttpcsue4nyzjp1m6pahhf13hkk
Firaw Mantɔw
0
1346
11086
11021
2023-07-11T14:57:25Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q712832}} '''Firaw Mantɔw(anaa Firaw)''' ka [[Ghana]] amantɔw duesia no ho, a Ho yɛ no kurowpɔn. Ɔwɔ Republic of Togo ne anee na esutsen Volta n'epuei. Wɔakyekyɛ mansin no mu eduonu enum(25), Mantɔw wɔ kasahorow pii, iyinom nye Ewe, Guanfo, na Akanfo. Guanfo no nye Lolobifo, Likpe, Akpafu, Buem, na Nkonya(seseiara ɔka Oti Mantɔw ho).
ny9s6n17621j3hxd7adg57crnct6v7i
Epuei Mantɔw
0
1347
11020
11016
2023-07-03T21:40:07Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q405670}}'''Epuei Mantɔw''' yɛ Mantɔw ɔwɔ Ghana na ɔka amantɔw ahorow duesia no ho wɔ Ghana.
3g9hc2vyunmuj4t760oh4n130n6fq0o
Nkran Kuropɔn Mantɔw
0
1348
11390
11088
2023-09-29T10:22:39Z
Station150
926
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3761}} '''Nkran kuropɔn Mantɔw''' na okitsa asaase kakraba wɔ [[Ghana]] amantɔw duesia no nyina mu,a ne kɛse yɛ 3,245 square kilometres. Iyi yɛ ɔha nkuɛmu 1.4 wɔ [[Ghana]] asaase nyina mu. Ɔyɛ [[Mantɔw ahorow|Mantɔw]] a dɔm pem wɔ hɔ, a hɔn dodow yɛ 5,455,692 wɔ afe 2011 mu, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu duesuon ekyir pɔw esuon(17.7%) wɔ Ghanaman nyimpa dodow mu.
hz65rw32yqr6aky8xtrbldf8ani7rt8
Etsifi Mantɔw(Ghana)
0
1349
11028
11027
2023-07-03T22:01:09Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q502215}}'''Etsifi Mantɔw''' ka amantɔw duesia a ɔwɔ [[Ghana]] ho. Ɔwɔ ɔman n'etsifi afa mu na ɔno nye mantɔw kɛse a ɔtɔ do ebien wɔ amantɔw duesia no mu. Ansaana wɔbɛkyɛ mu no, nna okitsa asaase a ne kɛse yɛ 70,384 square kilometres anaa ɔha nkyɛmu eduasa kor(31%) wɔ Ghana asaase mu. [[Mumu]],2018 mu no,wɔtsew Savannah Mantɔw na North East Mantɔw no so. Wɔakyɛ Etsifi Mantɔw no mu mansin du-anan(14). Mantɔw ne kuropɔn nye Temale, mekyerɛ kuropɔn kɛse a ɔwɔ Ghana.
r3rjc4rj771b1ih1e0pttx30iurqpzm
Atɔe Etsifi Mantɔw
0
1350
11259
11085
2023-09-04T09:09:41Z
Assilidjoe
33
Assilidjoe moved page [[Anee/Atɔe Etsifi Mantɔw]] to [[Atɔe Etsifi Mantɔw]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q60764360}}'''Anee/Atɔe Etsifi Mantɔw''' no ka amantɔw du-esia a wɔbɛkaa [[Ghana]] amantɔw no ho wɔ afe 2019 mu. Ivory Coast (Comoe District) wɔ mantɔw no anee, [[Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)|Finimfin mantɔw]] so wɔ nye southeast, na Esuantsefo, Ahafo, Bono East na Bono mantɔw nyina wɔ n'etsifi.
t1parp1dwyqge5lms8cjkrzr5ou4eti
Etsifi Anee Mantɔw
0
1351
11082
11039
2023-07-11T14:51:10Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q715805}}'''Etsifi Anee Mantɔw''' a ɔwɔ Ghana no wɔ etsifi-anee nkyɛn wɔ Ghana na Etsifi Boka/Epuei [[mantɔw]] wɔ ne boka, Etsifi mantɔw wɔ famu, na Burkina Faso wɔ ne anee na etsifi.Etsifi Anee Mantɔw ne mantɔw kuropɔn na ne kurow kɛse nye Wa. Nkan Ɔmanpanyin Flight-Lieutenant Jerry Rawlings na ɔtsewee wɔ afe 1983 mu wɔ Provisional National Defense Council (PNDC) military regime mu.Wonyaa mantɔw no fir Etsifi Mantɔw mu, a seseiara a ɔyɛ Etsifi Epuei Mantɔw mu. Bɛyɛ mfe eduasa-enum mu no, nna ɔyɛ mantɔw kakraba wɔ Ghana kɛpem dɛ Nana Addo Dankwa Akufo-Addo aban bɛtsee amantɔw esia kaa ho, a ama amantɔw no abɛyɛ du-esia.
7gsg0zr6inuaapbmiftqo0fxliomei2
Sekunde- Takoradze
0
1352
11046
11045
2023-07-06T06:20:05Z
Salamatu Kalimu
682
wikitext
text/x-wiki
Sekund-Takoradze yɛ kurow kɛse a ɔwɔ Ghana na ɔyɛ nkurow ebien a wɔaka abɔmu mekyerɛ Sekunde na Takoradze.Ɔyɛ Sekunde-Takoradze mansin na atoe mantɔw mu nyinaa ne tsir.Sekunde-Takoradze yɛ mantɔw no,nna mfantse kurow a ɔso na mpo abɛfor mfir a ɔdze yɛ edwuma ne tsir, na ɔwɔ nyimpadodow 445,205 (2012).Mfir dwuma a odzi hen wɔ hɔ nye tsimba,kookoo ne dandanee,nsudo hɛn ne nyɛe,habo nna railway ne nyɛe, ndasa yi ara na fangow no tuii bɛka ho.Edwuma tsitsir a ɔwɔ Sekunde-Takoradze nye apokɔ.Sekunde-Takoradze na ɔyɛ kwantsen a ɔda mu dze kɔ Kumase na Nkran. Ɔyɛ nkurow a hɔn enyiwa ebuei na wɔdzi hɔnho nyi no nyiaa hɔn panyin wɔ ɔman Ghana mu.
npmxy6733e99c3cv12kiz41aeu8ak1m
Bullgod
0
1353
11071
11047
2023-07-06T22:18:24Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
'''Lawrence Nana Asiamah Hanson''' a dodowara nyim dɛ wɔfrɛ no Bulldog,yɛ adwontofo hɔn hwɛdofo wɔ ɔman Ghana mu.Ɔyɛ ɔhwɛdofo ma Ghána ndwontonyi a wɔfrɛ no Shatta Wale dada ansaana hɔn ntamu rebɛtsew.seseiara dze ɔno na ɔ́hwɛ Vanilla a ɔyɛ afrobeat.
p4neegucoethbc7h6371x4jb69b0jam
Bullet( Ɔdwontownyi)
0
1354
11070
11050
2023-07-06T22:15:38Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
'''Ricky Nana Agyeman''' a ɔsan dze Bullet yɛ ndwomtowńyi,ndwonkyerɛwfo,ndwontowfo hwɛdofo nna record Label owner.Kuw a wɔnye Ahkan bɔɔ ruff na smooth no,nna ɔka ho.
mjadul3eq6g6mrmsv2dowfua4rwfg6e
Afahyɛ Ahorow A Wodzi Wɔ Ghana
0
1356
12697
12696
2024-01-16T14:24:43Z
Minorax
51
removed [[Category:Wp/fat]] using [[Help:Gadget-HotCat|HotCat]]
wikitext
text/x-wiki
== Articles ==
[[Category:Afahyɛ Ahorow]]
{| class="wikitable"
|+
!Article
!Article in Fante
!Username
|-
| [[:en: Bakatue]]
| [[Bakatue]]
|
|-
| [[:en: Homowo]]
| [[Homowo]]
|
|-
| [[:en: Kundum]]
| [[Kundum]]
|
|-
| [[:en: Aboakyer]]
| [[Aboakyer]]
|
|-
| [[:en:Foo (Fao)]]
| [[Foo (Fao)]]
|
|-
| [[:en:Kpini Chugu (Guinea fowl Festival)]]
| [[Kpini Chugu (Guinea fowl Festival)]]
|
|-
| [[:en:Ohum]]
| [[Ohum]]
|
|-
| [[:en:Hogbetsotso]]
| [[Hogbetsotso]]
|
|-
| [[:en:Ngmayem]]
| [[Ngmayem]]
|
|-
| [[:en:Yam]]
| [[Yam]]
|
|-
| [[:en:Buɣum Chuɣu (Fire Festival)]]
| [[Buɣum Chuɣu (Fire Festival)]]
|
|-
| [[:en:Beng]]
| [[Beng]]
|
|-
| [[:en:Lukusi]]
| [[Lukusi]]
|
|-
| [[:en:Danyiba]]
| [[Danyiba]]
|
|-
| [[:en:Fetu Afahye]]
| [[Fetu Afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Adae Kese]]
| [[Adae Kɛse]]
|
|-
| [[:en:Adae]]
| [[Adae]]
|
|-
| [[:en:Asafotufiam]]
| [[Asafotufiam]]
|
|-
| [[:en:Fiok]]
| [[Fiok]]
|
|-
| [[:en:Apafram]]
| [[Apafram]]
|
|-
| [[:en:Dzawuwu Festival]]
| [[Dzawuwu Afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Opemso Festival]]
| [[Opemso Afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Ɔvazu Festival]]
| [[Ɔvazu Afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Damba festival]]
| [[Damba afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Kakube festival]]
| [[Kakube afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Kobine Festival]]
| [[Kɔbine Afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Akwantukese Festival]]
| [[Akwantukese Afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Akwambo festival]]
| [[Akwambɔ afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Odwira festival]]
| [[Odwira afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Kpini-Kyiu Festival]]
| [[Kpini-Kyiu Afahyɛ]]
|
|-
| [[:en:Akwasidae Festival]]
| [[Akwasidae Afahyɛ]]
|
|}
dmmamwj7ghxn2gvmk0cpfh9j63lejda
Stephanie Benson
0
1357
11074
11073
2023-07-07T09:35:34Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
'''Stephanie Banson''' a ɔnoara so nye Princess Ekuwa Ohenewaa Asieanem, ofi Kokoben na ɔyɛ Ghana ndwontownyi a ne dzin agye wiadze bebiara na ne ntsin hyɛ Jazz music mu. UK na ɔtse.Wɔkyerɛ mu dɛ ɔno nye jazz hembaa wɔ Ghana.
apvknq62oxi9u2cfy10kb3lxkfi9jqi
Bra Kevin Beats
0
1358
11081
11079
2023-07-11T14:46:28Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
'''Kevin Anom''' a ɔnoara so nye "Bra Kevin Beats wɔ enyigye kwando no yɛ ndwontownyi a dodowara nyim no wɔ ndwom bi a wɔfrɛ no" Three Headed Beat" na Ebisa ebisa ho.
62mik0kjc0acnsbhqi68jvuc2690p6c
Bakatue
0
1359
11099
11098
2023-07-12T08:42:19Z
Assilidjoe
33
Links added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4849026}}'''Bakatue Afahyɛ''' yɛ afahyɛ a ahemfo na nkorɔfo a wɔwɔ Edina a ɔwɔ [[Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)|Finimfin Mantɔw]] mu wɔ [[Ghana]] na wodzi. Afe 1847 mu na afahyɛ yi bɔbɔɔ adze, wodzi no wɔ [[Benada]] a odzi kan wɔ Ayɛwoho wɔ afe biara mu.
== Afahyɛ No ==
Dutch fo na wɔdze afahyɛ no bɔbɔɔ adze wɔ afe 1847 mu na hɔn Governor Cornelis Nagtglas na wɔbɔɔ ne dzin wɔ ho wɔ afe 1860 mu. [[Afahyɛ]] no yɛ adze a obue nam kye ano kwan wɔ Edina fardwuma mu. Edzin ''Bakatue'' fi Fante kasa mu na ase kyerɛ dɛ " baka ne ntuei". Wɔdze afahyɛ ne dzi sii hɔ dze kae ber a Portugalfo hyehyɛɛ Edina wɔ ahyɛse a wɔdze yɛɛ etubrafo wɔ Gold Coast a na ɔwɔ hɔ dɛm ber no mu no. Wɔsan dze bɔ mpae na wɔda nananom ase wɔ nam kye afe pa ho.
== Dwumadzi Ne Nhyehyɛɛ ==
Edinaman no dze [[Dwowda]] na [[Benada]] a odzi kan wɔ [[Ayɛwoho]] bosoom no mu dɛ afahyɛ nda.
=== Dwowda ===
Amandze a ɔsɛ dɛ wɔyɛ no afahyɛ no biara no, dɛm da no na wɔyɛ wɔ mu.
=== Benada ===
Mbasiafo a wɔhyɛ Kente rokɔ aprɔw wɔ Brenya baka no do.
Ɔnye [[Ghana]] nsutɔ ber na wohyia. Wɔfaa Benada osiandɛ ɔno nye Bosompo ne da. Dɛ mbrɛ ɔtse wɔ Edina no, dɛm ara so na ɔtse wɔ kurow biara a wɔyɛ fardwuma wɔ [[Ghana]] ha, dɛ Benada yɛ da wɔdze esi ama Bosompo. Sɛ odu dɛm ber no a, Ɔmanhen na n'ahemfo nkaa no a wɔwɔ Edina no dze nkyirefua na bayer a wɔdze ngo kɔkɔɔ yɛ edziban ma Nana Brenya, bosom a ɔwɔ baka no mu, na wɔbɔ mpae serɛ asomdwe. Afahyɛ da anapa no, adzehye a wɔwɔ Edina ahenfie no nyina dze santsen twa kurom a ahemfo ahorow no tsena tsena hɔn apaka ahorow no mu twa kurom. Ahemfo a wɔwɔ nkurow akɛse mu wɔ Edina mu no tsena apaka a woesiesie no fɛfɛɛ mu. Sɛ ahemfo no twa kurow mu wie na etsitsirfo a wɔtoo nsa frɛɛ hɔn no dze hɔn nsɛm to gua wie a, nsunsinyi panyin tow eboa gu Brenya Baka no mu mpɛn ebiasa.
== Mboaedze ==
<references />
https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/tourism/festivals.php
https://books.google.com.gh/books?id=-SBwMhYAZw0C&pg=PA285&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
https://web.archive.org/web/20120426012722/http://www.ghanaexpeditions.com/regions/highlight_detail.asp?id=&rdid=209
https://www.hugedomains.com/domain_profile.cfm?d=pathghana.com
https://www.ghanabusinessnews.com/2011/07/06/rituals-to-begin-edina-bakatue-observed/
irkhax1n6r5sumaitfe92ixcc93uiuc
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Billinghurst
3
1362
11117
11110
2023-07-15T01:21:25Z
Billinghurst
738
soft redirect
wikitext
text/x-wiki
soft redirect [[m:user talk:billinghurst|user talk:billinghurst]]
rmuune71y6zatcqcin141fo3xxyp5dr
Savannah Mantɔw
0
1366
11122
11121
2023-07-17T13:50:49Z
Assilidjoe
33
Improved article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q60764352}} '''Savannah Mantɔw''' no ka amantɔw afofor ho wɔ Ghana na ɔsan so yɛ mantɔw kɛse wɔ ɔman no mu. [[Mantɔw]] no nya mu no gyina Gonja Traditional Council, a Yagbonwura Tumtumba Boresa Jakpa I yɛ hɛn banodzinyi. Ber a wonyaa mbuae fii aman mpnyimfo binom hɔ no(wɔtsew mantɔw no mu), Brobbey Commission(Commission no wɔyɛɛ biribiara), a wɔyɛɛ ho nyehyɛɛ wɔ [[Mumu]] 27, 2018.
evr4syrh7sezetx1br4ju9y5tjwuuli
Amoma
0
1368
11463
11184
2023-11-01T09:54:00Z
Assilidjoe
33
Assilidjoe moved page [[AMOMA]] to [[Amoma]]
wikitext
text/x-wiki
'''Amoma''' yɛ mpanyinsɛm a wɔahyɛ da awen no awensɛm kwan do a wɔka dze huhor ɔhen bi anaa etsitsirfo binom dze kyerɛ hɔn nkonyimdzi nye hɔn dzibew bi a wɔwɔ. Wotum dze ka enyigyesɛm anaa awerɛhowsɛm bi a esi pɛn.
== NSƐM A WƆDZE MOMA OBI ==
Amoma mu nsɛm nnyɛ nsɛm biara gyan bi; ɔnam dɛ wɔreka dze ehuhor obi wɔ siantsir bi no ntsi, wɔwɔ nsɛm soronko bi wɔdze wen. No mu etsitsir no bi na ɔka do yi:
=== '''ABAKƆSƐM''' : ===
Iyi yɛ nsɛm bi a etwa mu kɔ a ɔfa nyimpa anaa nyia a wɔromoma no no ho. Otum yɛ ne mbafobermu nsɛm anaa nsɛm bi a ɔfa n’abrabɔ ho wɔ mber bi a etwa mu kɔ mu. Otum yɛ dzibew ahorow a onyia no edzi no pɛn, abrabɔ mu nkonyim ahorow bi a oedzi. Otum mpo yɛ onyia no n’awoo anaa n’awofo ho nsɛm. sɛ onyia no yɛ ɔhen a, n’abakɔsɛm no tum yɛ dza ɔfa egua no ho, dzin a ɔda no do no ho, anaa dzibew a okitsa no ho na mpanyimfo binom a oetwa mu kɔ no ho.
=== '''NSABRAN''' : ===
“Nsabran yɛ ntonton kasa bi a wɔka fa edzin horow bi ho…” (Krampah 1997:81)
=== '''ABƆDZIN''' : ===
“Abɔdzin yɛ ntonton kasa bi a yɛka wɔ nyimpa bi ho. Wɔmmbɔ nyimpa abɔdzin wɔ adzebɔn ho, ɔnam dɛm ntsi, abɔdzin biara gyina ndzeyɛɛ pa, mbanyindam anaa su pa bi do. Sɛ ɔkɛba dɛ obi benya abɔdzin biara wɔ biribi a ɔnnyɛ fɛw ho a nna ɔbɛyɛ dɛ dɛm adze bɔn no mfaso kɛse bi fi mu bae maa ɔman a onyia no da mu no nyina.” (Krampah 1997:85)
== NKORƆFO A WOTUM MOMA ==
'''1. Abrafo''': Edumfo na abrafo yɛ ɔhen n’ahobanbɔfo a wɔtaa nye no nantsew. Nsonsonee a ɔda hɔn mu nye dɛ, edumfo no yɛ hɔn a wcnam cman no mbra do kum nyimpa a csj wc ber a csj mu, abrafo no dze, hɔn edwuma tsitsir nye dɛ wɔ moma ɔhen no. Edumfo no so taa yɛ nsordaafo.
'''2. Asokwafo:''' Iyinom yɛ nkorɔfo a wɔhɛn mbɛn na ntɛkyerɛ mu. Iyinom so tum fa hɔn mbɛnhɛn kwan do moma.
'''3. Kwadwomfo:''' “Kwadwom yɛ ndwom a wɔbɔ hwen dze tow. Siantsir a wɔbɔ hwen dze tow nye dɛ, ndwontofo no mmpɛ dɛ nyimpa a woehyia hɔ no bɛtse nsɛm a wɔreka no. Ndwontowfo yinom na yɛfrɛ hɔn kwadwomfo.
'''4. Akyerɛma:''' Akyerɛma so tum nyan nkyen bi tse dɛ etumpan na frɔm dze moma.
== NTSETSEE A WƆDZE MA HƆN A WƆMOMA ==
Tsetse no, nna hɔn a wɔmoma no nya hɔn ntsetsee wɔ ahemfie anaa nkorɔfo binom a wodzi dɛm dwuma anna wɔwɔ ho nyimdzee hc. Iyi ne siantsir nye dɛ, nsɛm a wɔdze moma yɛ nsɛm a ɔfa ahemfo no ho anaa ngua a wodzi no ho. Bi so nye dɛ nna ahemfo (Amanhen/Ahemfo akɛse) na wɔmoma hɔn. Dɛm no ntsi, no mu nsɛm no nnyɛ nsɛm a dɔm beberee nyim ka hɔn a wɔbɛn egua no ho no ho.
Nsonsonee a aba mu ndɛ mber yi nye dɛ, binom tum kɔ ho skuul kosua kwan a wɔfa do moma. Binom so kɔ ho skuul na wɔsan fa tsetse kwan no do sua. Nyimpa binom so atsetsew ekuw a hɔn dwuma a wodzi nye dɛ wɔmoma ntsi sɛ obi pɛ dɛ onya dɛm ntsetsee no bi a wɔma ho kwan ma ɔdɔm hɔn kuw no.
hq82yocsae33rkhnbtj6wpn14hzieqi
Owuraku Ampofo
0
1369
11185
2023-08-15T14:15:07Z
Yaw tuba
14
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1169238503|Owuraku Ampofo]]"
wikitext
text/x-wiki
[[Category:Articles with hCards]]
'''Owuraku Ampofo''' yɛ Ghana enyigyedze ho nsɛm ho amandzɛɛbɔfo na ɔkyerɛwfo a wonyim no dɛ ɔdze data dzi dwuma wɔ nsɛm ho amandzɛɛbɔ mu. Ɔyɛ kan Prime Sport ho ɔyɛkyerɛfo wɔ Joy News do na mprɛmprɛn ɔyɛ enyigyedze ho ɔbenfo wɔ TV3 Ghana.
3368oboor7b8pyej2ad31w5toz2b09w
Dwumadzinyi:Killarnee
2
1370
11233
2023-08-21T16:02:54Z
Killarnee
859
wikitext
text/x-wiki
<div style="width:800px;height:450px;margin:0 auto;box-shadow:0 4px 8px 0 rgba(0, 0, 0, 0.5), 0 6px 20px 0 rgba(0, 0, 0, 0.5);position:relative;color:rgba(255,255,255,0.75);background-color:black;margin:0 auto;">[[File:hello generic user.png|800px|link=]]<div style="position:absolute;left:3em;bottom:3em;width:270px;border:none;background-color:none;font-family:Arial;color:rgba(255,255,255,0.75);" class="plainlinks">[https://en.wikipedia.org/wiki/User:Killarnee <span style="color:rgba(255,255,255,0.75);font-size:1em">English language Wikipedia user page ›</span>]<br>[https://killarnee.org/ <span style="color:rgba(255,255,255,0.75);font-size:1em">Killarnee ›</span>]</div></div>
lum95kd89igzh3ziod3baigbif9y160
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:The-Efua-Resa
3
1372
11448
11337
2023-10-30T17:46:45Z
The-Efua-Resa
20
Nyiano
wikitext
text/x-wiki
Hi, how are you doing? [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 16:24, 23 Dzifuu 2023 (GMT)
:I'm doing great Sir, yourself? [[Dwumadzinyi:The-Efua-Resa|The-Efua-Resa]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:The-Efua-Resa|nkɔmbɔdzibea]]) 19:42, 24 Dzifuu 2023 (GMT)
::Hi dear, how are you doing?
::I encourage you to keep on doing your best to help digitalize Fante language for it will make sense one day [[Soronko:Contributions/154.160.4.218|154.160.4.218]] 11:40, 13 Fankwa 2023 (GMT)
:::Thanks for the encouraging words sir. I will do the best that I can. And kindly prompt me if I make any errors. [[Dwumadzinyi:The-Efua-Resa|The-Efua-Resa]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:The-Efua-Resa|nkɔmbɔdzibea]]) 12:16, 14 Fankwa 2023 (GMT)
::::Okay [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 13:11, 14 Fankwa 2023 (GMT)
:::::But try to click on your user name and write something about for your user name to change from red colour to blue [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 13:12, 14 Fankwa 2023 (GMT)
::::::I tried doing that to change my user name but it's still in red. [[Dwumadzinyi:The-Efua-Resa|The-Efua-Resa]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:The-Efua-Resa|nkɔmbɔdzibea]]) 17:46, 30 Ɔbɛsɛ 2023 (GMT)
8iwfoap73nxr9ufk6vx4insfifrhazb
Anee/Atɔe Etsifi Mantɔw
0
1373
11260
2023-09-04T09:09:41Z
Assilidjoe
33
Assilidjoe moved page [[Anee/Atɔe Etsifi Mantɔw]] to [[Atɔe Etsifi Mantɔw]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Atɔe Etsifi Mantɔw]]
jkb59eag0af2dzd3vhgmq4z6pn3s6lh
Occupy Julorbi House
0
1374
11388
11387
2023-09-27T16:32:46Z
154.160.0.148
Improved
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q122830710}}'''Occupy Julorbi House''' yɛ nda ebiasa ɔyɛkyerɛ a ɔkɔr do wɔ Ghana a ɔhyɛɛ ase wɔ abaɛfor ntentan X a nkan no nna wɔfrɛ no Twitter a wɔdze hahyetag #OccupyJulorbiHouse ato do<ref>https://www.pulse.com.gh/news/occupy-julorbi-house-police-block-protesters-from-marching-to-jubilee-house/t83pxxy</ref>. #OccupyJulorBiHouse yɛ hahyetag a ɔfa no Occupy na Jubilee House a ɔyɛ Ghana aban n'asoɛe<ref>https://citinewsroom.com/2023/09/occupyjulorbihouse-demo-organisers-call-for-immediate-release-of-all-protesters/</ref>. Julor Bi yɛ asɛmfua wonyaa fii Ga kasa mu, mekyerɛ kasa a nyimpakuw a wɔwɔ Nkran, [[Ghana]] ne kurowpɔn. Asɛnfua no kitsa Ga nkasafua ebien, mekyerɛ "Julor" na "Bi", a ɔkyerɛ Ewi Abofraba yɛ adze wɔdze rototo aban no a ɔtse do no, a [[New Patriotic Party]], a nkorɔfo gye dzi dɛ wɔdze ɔman no akɔ ɔsɛe mu.
== Abɔse ==
Occupy Julorbi House yɛ ɔyɛkyerɛ bi a nkyɛ ɔwɔ dɛ ɔkɔ do nda ebiasa wɔ aban n'atsenae wɔ Jubilee House wɔ Nkran a Ghanaian civil society organization Democracy Hub hyehyɛɛ<ref>https://www.africanews.com/2023/09/24/ghana-3-day-protests-over-cost-of-living-crisis-leaders-moral-decay-end/</ref><ref>https://yen.com.gh/people/242521-occupy-julorbi-house-video-police-officer-sitting-road-beg-protesters-warms-hearts/</ref><ref>https://yen.com.gh/people/242521-occupy-julorbi-house-video-police-officer-sitting-road-beg-protesters-warms-hearts/</ref>.
Adwen a nna ɔtaa ekyir nye dɛ, wɔbɛyɛ ɔyɛkyetɛ fitsi [[Fankwa]] 21 kesi 23 na ɔnye Founder's Day- a ɔyɛ ahomgyeda a wɔdze kae Kwame Nkrumah, Ghana ɔmampanyin a odzi kan na tsitsir nyi a ɔper Ebibirim fahodzi na koryɛ. Ɔyɛkyerɛfo no yɛɛ hɔn adwen dɛ wɔbɛhyɛ ase wɔ Jubilee House naaso nna wɔpɛ ɔyɛkyerɛ a asomdwee ka ho ntsi wɔsesaa hɔn kwan ber a wɔnye Ghana Aporisifo hyia hyiaa no, a wɔperee ara dɛ wɔbɛtsetsew dɔm no ntamu<ref>https://theaccratimes.com/occupyjulorbihouse-ghanaian-youth-protest-for-change-as-countrys-economy-continues-to-worsen/</ref>.
== Aporisifo ==
Da odzi kan no mu no wɔ "Occupy Julorbi House" ɔyɛkyerɛ no mu wɔ Fankwa 21 no, aporisifo no yɛɛ ara dɛ wɔbɛsɛe ɔyɛkyerɛ no, a ɔnam do ma wɔkyekyer ɔyekyerɛfo no hɔn mu dodow. Naaso, 49 a wɔkyer hɔn no, wogyae hɔn dɛm da nara.
[[National Democratic Congress]] (NDC) kasaa tsiaa kyer a wɔdze wɔkyer 'Democracy Hub' wɔkyerɛfo no wɔ [[Fankwa]] 21, 2023, wɔ Nkran, a wɔfrɛ no dɛ ɔyɛ adze a otsiatsia hɔn fahodzi do<ref>https://www.primenewsghana.com/politics/ndc-condemns-shameful-arrest-of-occupy-julorbi-house-protesters.html</ref>.
== Nyimpa Binom A Wɔdze Hɔn Ho Hyɛɛ Mu ==
Ma ɔwɔ ase yi nye nkorɔfo a wɔdze hɔn ho hyɛɛ ɔyɛkyerɛ no mu:
Pappy Kojo
Efia Odo
John Dumelo
EL (rapper)
Kwaw Kese
Wanlov the Kubolor
Stonebwoy
Bridget Otoo
== Mboaedze ==
l4yw6pf1pnug8gmnckec57s4cn4vlp9
Kyoto
0
1375
11389
2023-09-28T12:27:02Z
61.199.159.181
Created page with "{{Databox|item=Q34600}} '''Kyoto''' na okitsa asaase kakraba wɔ [[Japan]] amantɔw duesia no nyina mu,a ne kɛse yɛ 1745 square kilometres. Iyi yɛ ɔha nkuɛmu 1.4 wɔ [[Japan]] asaase nyina mu. Ɔyɛ [[Mantɔw ahorow|Mantɔw]] a dɔm pem wɔ hɔ, a hɔn dodow yɛ 1,445,648 wɔ afe 2023 mu, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu duesuon ekyir pɔw esuon(1.2%) wɔ Japan nyimpa dodow mu."
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q34600}} '''Kyoto''' na okitsa asaase kakraba wɔ [[Japan]] amantɔw duesia no nyina mu,a ne kɛse yɛ 1745 square kilometres. Iyi yɛ ɔha nkuɛmu 1.4 wɔ [[Japan]] asaase nyina mu. Ɔyɛ [[Mantɔw ahorow|Mantɔw]] a dɔm pem wɔ hɔ, a hɔn dodow yɛ 1,445,648 wɔ afe 2023 mu, a ɔyɛ ɔha nkyɛmu duesuon ekyir pɔw esuon(1.2%) wɔ Japan nyimpa dodow mu.
gf4ywawx962ezma007gudxtb9dcs7mr
Pusuban
0
1376
11398
11397
2023-10-03T17:37:06Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q122921049}}'''Pusuban''' a ɔwɔ kurow biara mu kyerɛ n'asafo esiwdo. Hɔ na ɔmamba no kɔ kehyia mu nya tum bi dze yɛ amandze anaaso dze kɔ sa. Ɔyɛ bea a asafo bosom tse. Hɔ na Nkaa no nna wɔgye hɔn nhyira dze kɛyɛ biribi. Ɔman robotu kwan a, wɔhyɛ ase fi pusuban ho na wɔdze bowie hɔ ara so. Nkorɔfo pii akyerɛ hɔn adwen wɔ pusuban n'abɔse ho. Mpanyimfo kyerɛ mu dɛ, kasafua n'abɔse yɛ Mbusuban. Siantsir nye dɛ sɛ eyɛ bɔn biara a, ban no ho na wɔkɛyɛ amandze dze pa wo ho mbusu na ndɛ binom ayɛ no pusuban ma aka hɔ no.
Tsetsekaasomu da no edzi dɛ asafomba sii pusuban no dɛ mbrɛ wosii hɔn pia no su. Wɔhwɛɛ mbrɛ hɔn mpia a wɔdeda mu no tsetsee dze sisii. Dɛm ntsi na wɔtoo dɛm damba no dzin pia-su-ban na iyi na kasahar ama ne ka abɛyɛ pusuban no. Nhwehwɛmu ada no edzi dɛ hɔ na asafomba no hyia mu dwendwen kurow no n'akosɛm ho. Sɛ asɛm bɔn bi tse dɛ gyahyehye, obi yew anaa obi tɔ nsu mu a, pusuban no ho na wodzi kan hyia na wɔfa ho adwen ana woetu ho anammɔn. Wɔsan hyia mu wɔ hɔ dwendwen mbrɛ wobesi edzi hɔn atamfo do konyim. Sɛ Fantsenyi ka dɛ posu a, nna ɔkyerɛ dɛ ɔataa tsinkonn rodwendwen biribi a ɔyɛ dzen ho. Ban ho na asafomba taa dwendwen asafomba na kurow no ne yieyɛ ho. Mpanimfo binom ka dɛ pusuban fi nkasafua 'pusuw' na " ban " mu . Dɛm ban no wɔkyerɛ dɛ akodze mbobaa, mbɔdambɔ na asekan na ogugu mu. Sɛ wopusuw ban no ma ɔbue a nna asafomba no ahɛn mu ekeyiyi akodze no bi dze egyingyam atamfo no. Wɔdɛ, iyi ne nkae na ɔbɛyɛɛ pusuban<ref>https://www.bradtguides.com/posubans/</ref><ref>http://ghana-net.com/posuban-shrine-mankessim.html</ref>.
== Abakɔsɛm ==
Tsetseber no nna ako wɔ hɔ ntsi nna wɔwɔ beebi a ɔwɔ dɛ wɔdze hɔn edur na hɔn etudur na hɔn itur gu ama sɛ biribi ba ara a na wɔkɔ hɔ ara a nna wɔdze kɔ.
Nna asafomba wɔ kyen bi a wɔfrɛ no etuakwan. Sɛ biribi si kurow no mu na wosi kyen no do a, bea wodzi kan kɔ nye pusuban no ho.
Tufuhen no frɛ ne Supi a ɔyɛ asafomba no hɔn panyin na ɔno so ahwehwɛ no dɔm. Ebusua biara wɔ nyimpa kor a sɛ biribi si a ɔno na odzi enyim, ɔno nye Safohen nna dɛm asogyafo nyinara so wɔwɔ hɔn panyin a sɛ wɔrokɔ ko a odzi hɔn enyim ɔno nye Supi.
Ɔno fi hɔ a nna ɔwɔ dɛ wonya hɔn panyin a ɔwɔ dɛ ɔhwɛ hɔn nyinara do ɔno so nye Tufuhen. Sɛ biribi si a ɔno nye panyin a odzi enyim na ɔma aboba na etudur ma wɔdze kɔ ako.
Wɔwɔ akono na wɔrotow itur na hɔn aboba sa a, nna Supi aba Tufuhen hɔ na wɔabɛgye aboba no na ɔakɛkyɛ ama ne Safohenfo no ntsi pusuban yɛ beebi a Asafomba no sie hɔn akodze.
Asafomba no na kurow no ne banbɔ ho nsɛm hyɛ hɔn nsa mbom nyia a ɔyɛ panyin wɔ mu nye Tufuhen. Sɛ asɛm bi si a ɔkyerɛma si kyen do na ɔka dɛm nsɛm yi, hom mbra! hom mbra na biribi esi.
Sɛ ɔkyerɛma no ka dɛm nsɛm yi a panyin biara na kurom hɔ fo nyinara bɔkɔ na woekebisa asɛm a woesi na ɔdze ato amanfo no enyim dɛ ibi a , obi kɔr haban mu no ɔmmbae ntsi wɔnkɔ hwehwɛ no.
== Pusuban Ahorow ==
Yɛwɔ pusuban ahorow ebien: Dza wɔtow no aban na dza wɔnnto nyinara hɔn dwuma tsitsir yɛ kor.
=== '''Pusuban A Wɔatow No Aban''' ===
Mpanyimfo Kyerɛɛ mu dɛ, sɛ yɛka pusuban a wɔatow no aban a, nna yɛreka dza woesi no dɛ dan. Akyerɛwfo binom kyerɛ dɛ aban yɛ Aborɔfo hɔn akoban a wobesisii no wɔ mpoano a wɔdze aprɛm guguu no ntokura ano nye mbobow ano twaa ho hyiae dze dzii ako no ne nsɛ do. Asafo a wɔnnkoe da na wonndzii atamfo do konyim na wɔmfaa adaduafo no nntow hɔn pusuban aban, mbom wosi no dɛ eguayi. Asafo a wɔako edzi konyim da na wɔtow hɔn dze no aban. Dɛm nsti sɛ ihu dɛ kurow bi ato no pusuban no aban a nna ɔkyerɛ dɛ n'asafo yɛ ndam afei so wɔako edzi konyim pɛn.
=== '''Pusuban a wɔnntow no aban''' ===
Nhwehwɛmu da no edzi dɛ pusuban a wɔatow no aban no, wodzi no ho dwuma wɔ nsumaa mu. Wɔyɛ no ber a bosoom kɔ sum, na wɔreyɛ a, wɔmmfa kandzea biara nnkɔ hɔ. Sɛ wɔrotow aban a, wɔdze atamfo a wodzii nkogu hɔn biribi tse dɛ hɔn fun anaa hɔn mu bi hɔn tsir na wɔdze hyɛ fapem no ase.
Nhwehwɛmu da no edzi bio dɛ, ɔnam bo a pusuban som ma asafomba ntsi sɛ woridzi no ho dwuma a, edzibewdzifo tse dɛ Supi, Tufuhen, Asafobaatan na Asafomba na wodzi mu adɔntsen.
Wommfura tam nnyɛ pusuban ho edwuma. Wɔhwɛ atar anaa twontwo. Ɔtɔfabi mpo a wɔda adagyaw.
Wɔdze dɛtse anaa sɛmɛntse na mberekese na wɔdze si pusuban. Wowie si a, wɔyɛ ehonyi ahorow wɔ n'enyim na ne nkyɛnfamu. Asafomba nnyɛ ehonyi no efuraa do bi. Kor biara wɔ asɛm a ɔda no edzi kyerɛ amamfo. Ehonyi no bi ka mpanyinsɛm. Wɔdze bi so bu bɛ. Nsɛm a ehonyi no ka no bi mpo yɛ ehuhusɛm na nkasaetwuw. Ɔnam dɛ" Ɔbrantwa apar a, wɔma no mbo" ntsi ehonyi no so bi wɔ hɔ a, wɔyɛ dze bɔ enyiɔdzenfo na ahemfo a wotwa mu kɔ mbran.
Abemfo binom Kyerɛɛ mu dɛ, pusuban a wɔnntow no aban nye dza wɔdze mpapa agye ho no. Asafomba dze mpapa agye ho osiandɛ otsia asafomba mbra dɛ hɔn bosom n'adagyaw bɛda edzi. Sɛ ɔba no dɛm a, asafomba no hɔn atamfo bodua do ayɛ ndwom dze aserew hɔn. Siantsir a ɔtɔ do ebien a ɔnam do ma wɔdze mpapa gye ho nye dɛ ɔma asafomba no hu mbrɛ ɔman no n'enyim esi epiw afa, osiandɛ mbanyin a wɔaso itur mu suo anaa sa kɔ ako na wotwa mpapa kɔ pusuban ho.
Dza ɔdaa edzi wɔ nhwehwɛmu yi ho nye dɛ asafomba dze mpapa no kɔ ban ho ahanamakye.
Kwan a wɔdze hu mbanyin hɔn dodow nye dɛ wɔkyekyer mpapa ɔha biara a, nna wɔdze ahoma abɔ mu. Iyi ma wohu mbanyin dodow a nna wɔwɔ ɔman no mu afe a ɔabɛsen kɔ nyimpa dodow a wɔaba ɔman no mu.
Mpapa fofor na afe biara asafomba dze gye hɔn pusuban ho. Asafo biara wɔ da a wɔdze gye hɔn ban no, na dɛm da no ara so na mbanyin dze mpapa kɔ pusuban ho. Asafomba banodzifo dzi nhɔn a wɔammfa mpapa ammba no akaw anaaso wɔgye hɔn nsa. Asafo gye dzi dɛ hɔn abosom na wɔbɔ hɔn ho ban, na woyi hɔn so fi mbusu biara a ɔbɛba hɔn do. Ɔnam dɛm ntsi atɔrmudze biara a ɔwɔ dɛ wɔyɛ ma hɔn no, wɔdze ɔdɔ na koryɛ dzi dɛm dwuma no.
== Mboaedze ==
Acquah G. R (1963). ''<nowiki/>'Oguaa Aban''', Methodist Book Depot, Cape Coast Mfantseman Press.
Aggrey J.E.K (1978). ''<nowiki/>'Asafo ''', Ghana Publishing Corporation, Tema.
Anobil J. A and J E (1968). ''"Mfantse Amambra Bi"''. Methodist Book Depot, Cape Coast, Mfantseman Press.
c3f9sgnp0r8jde1n62ancyqu1g2gmr0
Toyota
0
1377
11399
2023-10-09T22:41:39Z
210.171.6.226
Created page with "{{Databox|item=Q53268}} '''Toyota''' (トヨタ) dɛ [[Japan]] Motor company."
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q53268}}
'''Toyota''' (トヨタ) dɛ [[Japan]] Motor company.
c118mi2u3gbaz2eifbgs53eauv9nb2o
Kundum
0
1378
11434
11424
2023-10-26T17:19:09Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q6444374}}Kundum Afahyɛ no yɛ afahyɛ a Ahantafo na Nzemafo a wɔwɔ [https://web.archive.org/web/20120217161547/http://www.ghananation.com/festivals/?blurb=264 Atɔree Mantɔw mu wɔ Ghana] no na wodzi. Wodzi dze da Nyame ase wɔ edziban a ebur do a ɔdze ama hɔn[https://www.modernghana.com/news/350907/1/mtn-ghana-donates-towards-kundum-festival.html].
==Abakɔsɛm==
Bosman, Holland ɔkwantunyi bi ka hɔn a wodzii kan kyerɛwee faa afakyɛ no ho wɔ Sika Mpoano wɔ mfeha duesuon mu.
==Afahyɛ no n'abɔse==
Anokasadwin kyerɛ dɛ, afahyɛ no hyɛɛ ase ber a ɔbɔfo bi a wɔfrɛ no Akpoley, ber a nna ɔrokɔ ha no kɔtoo dɛ mbowatsia binom etwa ehyia resaw. Ɔhwɛɛ asaw no, ɔsanee baa fie na ɔbɛkyerɛɛ no nkorɔmfo. Kusum asaw no fa mbrɛ wɔpam bonsam na esunsum bɔn fi nkurow akɛse na ekuraase mu. Afahyɛ ne dzi mu no, Ahantafo na Nzemafo a wodzi no saw asaw no a Akpoley kɔtoe dɛ mbowatsia no resaw wɔ pɔw no mu no.
==Afahyɛ ahorow==
Kudum afahyɛ no yɛ otwaber na nyamesom afahyɛ. Wɔhwɛ ber a eduaba bi ber do na wɔdze hyɛ ase dzi. Nna tserɛ, ber biara a dɛm eduaba no bɛhyɛ ase no na wɔhyɛ ase dzi afahyɛ no.
==Afahyɛ ne ndzii==
Afahyɛ no kɔ do ara adapɛn anan, mbom adapɛn ebiasa a odzi kan no, dwumadzi ahorow tse dɛ kyenbɔ na asaw kɔ do ewimber wɔ kurow egya wɔ bea a wɔfrɛ no 'Sienu'. Ahanta na Nzema kurow biara dzi n'afahyɛ dze. Krow biara hyehyɛ Kwesida a hɔn afahyɛ no bɛhyɛ ase amma kurow bi na kurow fofor dze eennhyia.
Afahyɛ no ne ndzii gu mu ahorow ebiasa:
1. Kyenbɔ
2. Asaw
3. Osebɔ
==Afadze a wɔdze hyɛ fa no==
Hɔn a wɔdze hɔnho gye afahyɛ no mu no wɔ afadze soronko bi a wɔdze yɛ hɔnho. Hɔn ntar, mpaboa na ɔtɔ fa bi a, krakrabotonyi yɛ soronko. Ayerbɔfo na wɔfa ayer dze kɔ asɔnee ahorow enum a ɔwɔ kurotsia no na wɔbɔ dze hyɛ afahyɛ no ase. Asɔnee hɔ no, wɔdze kurow no ne yieyɛ ebisadze dze to Nananom enyim na wotwa guan dze yi mpaa.
d6kpfkvv5mp2b1zu01n222etml86qjc
Anandsagar Tanna
0
1379
12936
11470
2024-04-10T21:29:36Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
'''Anandsagar Tanna'''<ref>https://maharashtratimes.com/maharashtra/buldana/good-news-for-gajanan-maharaj-followers-maharashtra-buldhana-shegaon-anand-sagar-may-reopen/articleshow/99619763.cms</ref> dia teraka tamin'ny 4 Jolay 1979 tao Gujarat. Olona Indiana eo amin'ny sehatry ny fanabeazana izy, fantatra amin'ny andraikiny marobe amin'ny maha mpanabe, mpandahateny, mpanazatra fiainana, mpanolotsaina, mpanoratra ary mpampiofana voamarina. Antsoina hoe "Memory and Mindpower Guru", Tanna dia nandray anjara lehibe tamin'ny sehatry ny fampianarana sy fanofanana nanomboka tamin'ny taona 2001.<ref>https://www.esakal.com/vidarbha/anand-sagar-shegaon-will-open-for-tourists-soon-srk94
</ref><ref>https://timesofindia.indiatimes.com/toireportergadgetposts.cms?authorid=89089&author=Ketan-Tanna-and-Yatish-Suvarna</ref>
==Ny dia matihanina==
Anandsagar Tanna amin'izao fotoana izao dia mitana ny toeran'ny filoha ao amin'ny Grandmet Education, andraikitra izay hanohizany mamolavola ny tontolon'ny fanabeazana. Talohan'izay dia nitana andraikitra lehibe tao amin'ny Vihaan Education Pvt Ltd sy Discover Minds Education izy. Ny fahaiza-manaony dia miitatra amin'ny fanompoana ho mpanolo-tsaina ho an'ny Mind's Eye Education Pvt Ltd.
== Loka==
* Innovator of Educational Excellence Award 2016
* Fahombiazana mandritra ny fiainana amin'ny fanabeazana 2018<ref>https://zeenews.india.com/india/foxclues-india-prime-awards-honours-top-educationists-for-2021-2375195.html</ref>
* Mpanabe maneran-tany amin'ny taona 2023<ref>https://www.ndtv.com/education/teachers-day-2022-five-greatest-teachers-in-indian-history-3315173</ref>
* Tompondakan'ny Fanabeazana Inclusive 2022<ref>https://timesofindia.indiatimes.com/education/web-stories/world-teachers-day-2023-indias-10-greatest-teachers/photostory/104165764.cms</ref>
* Trailblazer amin'ny Teknolojia fanabeazana 2022
* Loka momba ny fiantraikan'ny fiarahamonina amin'ny fanabeazana 2017<ref>https://web.archive.org/web/20220914073957/https://educationtoday.co/blogs/?tag=famous-educationist-and-their-contribution</ref>
* Lokan'ny Educational Visionary 2019
* STEM Education Advocate of the Year 2022<ref>https://web.archive.org/web/20230601100651/https://www.womenentrepreneurindia.com/viewpoint/experts-column/7-most-influential-women-educators-india-has-had-over-the-years-nwid-2330.html</ref>
== References==
kwh6tilclk7t2z1i4trt1xf568l9suo
Simpa Nwomasua Suapɔn
0
1382
12694
11433
2024-01-16T14:23:24Z
Minorax
51
wikitext
text/x-wiki
'''Simpa Nwomasua Suapɔn''', suapɔn a wɔtaa frɛɛ no UEW yɛ suapɔn a ɔwɔ Simpa wɔ Ghana ne [[Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)|Finimfin Mantɔw]] mu. PNDC Mbra 322 na wɔdze tseew suapɔn no wɔ afe 1992 mu. Suapɔn no yɛ suapɔ bi a ɔnye Oguaa Suapɔn (UCC) wɔ nkitahodzi mapa. Suapɔn no n'enyidoadzehu kɛse nye dɛ ɔbɛtsetse akyerɛkyerɛfo mapa na hɔn a wodzi akotsen wɔ nwomasua mu ama ɔman Ghana.
==Ekuwekuw/ Nkorbata==
Simpa Nwomasua Suapɔn no wɔ nwomasua asɔɛe nkorkor eduonu akron na ɔsan so wɔ nwomasua asɔɛepɔn esuon. Ɔsan so wɔ asɔɛe ahorow a abɔ apetse Ghana n'afɛndzeanan nyinara mu a wɔhwɛ esuafo a wɔtsena fie kɔ skuul.
Sɛ edze suapɔn no skuul ebiasa a ɔwɔ no, a ne nyinara wɔ Simpa no a suapɔn no ne ɔfese ahorow wɔ hɔ no to nkyɛn a, suapɔn no san wɔ skuul a ɔwɔ Edwumako wɔ [[Finimfin Mantɔw( Central region Ghana)|Finimfin Mantɔw]] mu hɔ ara a wosua [[Ghana]] Kasahorow no nsuae.
==Skuul a wosua Kasahorow==
Edwumako Skuul a ɔhyɛ suapɔn no ase no hyɛ asɔɛepɔn a wɔhwɛ kasasua do no ase. Nwomasua asɔɛe ahorow ebiasa na ɔwɔ skuul no mu. Iyinom nye Akan-Nzema Nwomasua Asɔɛe, Awona Nwomasua Asɔɛe, Nkran-Krɔbɔ Nwomasua Asɔɛe na Sarmu Kasahorow Nwomasua Asɔɛe.
Nwomasua Asɔɛepɔn no dze no nkakrankara befi Simpa skuul hɔ dze skɔ Edwumako skuul hɔn abɛyɛ a Skuul a wosua Kasahorow.
'''Nwomasua Asɔɛepɔn a wosua Kasahorow'''
* Akan-Nzema Nwomasua Asɔɛe
* Awona Nwomasua Asɔɛe
* Nkran-Krɔbɔ Nwomasua Asɔɛe
* Sarmu Kasahorow Nwomasua Asɔɛe
* Frɛnkye Kasa Nwomasua Asɔɛe
* Borɔfo Kasa Nwomasua Asɔɛe
* Lengwesteke Nwomasua Asɔɛe
==Simpa Skuul/ Suapɔn no ankasa==
Simpa Skuul no nye suapɔn no ankasa. Skuul no wɔ nkyekyɛmu ebiasa. Iyinom nye Etsifi, Finimfin na Anaafo a ne nyinara wɔ Effutu Mansin no mu. Bea suapɔn no no ntotoe nyinara kɔ do no wɔ Anaafo skuul hɔ. Iyinom nye asɔɛe ahorow, ɔfese ahorow na skuul ahorow a ɔwɔ Simpa Skuul no mu:
k9hvtjl9sjqc7ks9xqech0h3u5su0a0
Bono Mantɔw
0
1383
11438
11437
2023-10-26T20:16:13Z
Assilidjoe
33
Links added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q64685186}}'''Bono Mantɔw''' no yɛ amantɔw du-esia a wɔwɔ Ghana no mu kor<ref>https://web.archive.org/web/20190904041412/https://www.myjoyonline.com/politics/2019/February-15th/brong-ahafo-to-be-known-as-bono-region.php</ref>. Ɔnam Brong-Ahafo mantɔw no do na Bono Epuei na Ahafo mantɔw no bɔbɔɔ adze<ref>https://citinewsroom.com/2021/05/sunyani-15-year-old-final-year-jhs-student-found-dead-in-suspected-suicide/</ref><ref>https://citinewsroom.com/2021/05/lets-wait-for-police-investigation-into-death-of-14-year-old-final-year-student-school/</ref>. Sunyani, a ɔyɛ Ghna "green city" na ɔyɛ mantɔw ne kurowpɔn. Sunyani yɛ kurowpɔn a no mu tsew ye na hɔ so ye<ref>https://web.archive.org/web/20201206010630/https://www.ghana.travel/places-to-visit/regions/brong-ahafo/</ref>.
== Mantɔw Ne Nyae ==
Wonyaa mantɔw no wɔ ber a wɔkyɛɛ Brong-Ahafo mantɔw ma ɔbɛyɛɛ Ahafo mantɔw na Bono East mantɔw. Iyi yɛ adze a nna Nana Akuffo Addo dze ridzi ne bɔhyɛ a ɔhyɛɛ wɔ n'aprɔwbɔ a ɔkɔr do wɔ 2016 mu no. Ɔnam Asoɛe fofor a wɔatsew a ɔyɛ Ministry of Regional Reorganization and Development a Hon. Dan Botwe n'amanbu mu na ɔbae. Brong Ahafo Mantɔw nnyi hɔ bio na dɛmara so na Brong Ahafo Region Co-ordinating Councli (BARCC) nnyi hɔ.
Ɔnam 1992 ɔmambra mu mbra a ɔyɛ Article 255 na Article 186 a ɔyɛ Local Governance Act, 2016 ( Act 936 a w'agye ato mu), ama Bono Regional Co-ordinating Council (BRCC) abɛyɛ adze fofor a ebesi BARCC ananmu. Ɔnam iyi ntsi, nna no ho behia dɛ wɔbɛpa BRCC ho tam ama woetum edzi no dwuma pɛpɛɛpɛr<ref>https://allafrica.com/stories/201907290566.html</ref>.
== Mboaedze ==
lsqwwgiundmxqtjbhvo1ihqbgrzv3rh
Nkɔmbɔdzibea:Wp/fat/kratafa Tsitsir
1
1384
11447
2023-10-30T17:45:19Z
The-Efua-Resa
20
Created an article
wikitext
text/x-wiki
Westside Carnival
icn5quq9ao2m3cqqcnduos5sdff8u40
Dwumadzinyi:The-Efua-Resa
2
1385
11450
11449
2023-10-30T17:49:21Z
The-Efua-Resa
20
Blanked the page
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
Westside Carnival
0
1386
11468
11458
2023-11-06T14:48:39Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
Westside Canival yɛ dwumadzi a w'awen no dɛ afahye kɛse n'ara wɔ Takoradi. Wɔ bronya Ber biara mu no, dɛm afahye yi kɔ do. Wɔ dzi afahye yi wɔ bosom Mumu.Dɛm aber yi boa adzepam for beberee ma wɔ kyerɛ hɔn nsano edwuma. Ntar a ekuw ahorow a wɔ dzi akotsen wɔ Westside Carnival mu hyɛ yɛ tam pii a w'akeka abɔmu. Na wɔ ma fɛw da edzi. Odur dɛm aber yi a, nyimpa dodow n'ara hwɛ ntar no yie na wo kyerɛ dza ne kuw atar na ahosiesie yɛ fɛw yie. Kuw beberee a wɔ bɔ kyen na aben sua ndwom pii bɔ na w'ayɛ ɔyɛ kɛse wɔ dwumadzi n'ase.
Dwumadzi Westside Carnival abɛ nya dzin yie ma nyimpa beberee hwɛ dɛ wɔ bɔkɔ no afe biara. Sɛ yɛ dze dwumadzi yi dɛw na enyigye a ɔdze ma nyimpa to nkyɛn a, ɔsanso boa apɔwmudzen. Osiandɛ kuw ahorow a wodzi akotsen wɔ dwumadzi yi mu hyia wɔ mbeambea na w'oetwa kwan. Wɔdze ndwom a wɔdze aben na kyen abɔ dzi asaw fri anɔpa dze kɔ ewimbir.
h4q3hcjkh7sqmkrve92rdijg7t7z8ls
AMOMA
0
1387
11464
2023-11-01T09:54:00Z
Assilidjoe
33
Assilidjoe moved page [[AMOMA]] to [[Amoma]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Amoma]]
iee17sfi5hix0adud4bqkpyalq3j7y9
Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast)
0
1388
11466
2023-11-01T09:55:41Z
Assilidjoe
33
Assilidjoe moved page [[Cape Coast Esuapɔn (University of Cape Coast)]] to [[Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast)]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Cape Coast Suapɔn (University of Cape Coast)]]
aawtb2gkje7xs3py0wft1c8qct5p66u
Dwumadzinyi:Anas1712
2
1389
11469
2023-11-10T18:09:54Z
Anas1712
1000
Created page with "See [[:fr:Utilisateur:Anas1712|on fr.wikipedia.org]] http://fr.wikipedia.org/wiki/Utilisateur:Anas1712 {{#switch:{{{1|}}} |name = French |text = Cette personne {{#switch:{{{2}}}|0=ne peut pas communiquer en|1=peut contribuer avec un niveau élémentaire de|2=peut contribuer avec un niveau intermédiaire de|3=peut contribuer avec un niveau avancé de|4=peut contribuer avec un niveau quasi-natif de|N=a pour langue maternelle le}} [[:category:user fr|français]]. }} {{#..."
wikitext
text/x-wiki
See [[:fr:Utilisateur:Anas1712|on fr.wikipedia.org]]
http://fr.wikipedia.org/wiki/Utilisateur:Anas1712
{{#switch:{{{1|}}}
|name = French
|text = Cette personne {{#switch:{{{2}}}|0=ne peut pas communiquer en|1=peut contribuer avec un niveau élémentaire de|2=peut contribuer avec un niveau intermédiaire de|3=peut contribuer avec un niveau avancé de|4=peut contribuer avec un niveau quasi-natif de|N=a pour langue maternelle le}} [[:category:user fr|français]].
}}
{{#babel:fr|ar|aeb|simple-4|nl-3|en-2|zh-1|la-1|grc-1|la-1}}
== international text ==
<!-- use left-to-right text, even on ar, he, yi -->
<div dir="ltr">
<!-- babelbox, displaying xx-0, if user does not understand the ui-language -->
{{#babel:en|de-2|
{{#switch: {{int:lang}}
|en
|en-gb
|en-ca
|de=
|#default={{int:lang}}-0
}}
}}
<!-- start of page content -->
{{#switch: {{int:lang}}
|de-at
|de-ch
|de=
<!-- text in german, austrian and swiss variants -->
Hallo
Willkommen auf meiner Benutzerseite!
<!-- headings are different in different languages, therefore using an anchor -->
{{anchor|heading1}}
== Erste Überschrift ==
* [[w:en:{{SUBJECTPAGENAME}}]] Meine lokale Benutzerseite in der englischen Wikipedia
|de-formal=
<!-- text in formal german -->
Willkommen
Ich begrüße Sie auf meiner Benutzerseite!
{{anchor|heading1}}
== Überschrift 1 ==
* [[w:en:{{SUBJECTPAGENAME}}]] Meine lokale Benutzerseite in der englischen Wikipedia
|#default=
<!-- text in english; fallback -->
Hello
Welcome on my userpage!
{{anchor|heading1}}
== First heading ==
* [[w:en:{{SUBJECTPAGENAME}}]] My local userpage in the english Wikipedia
}}
</div>
<!-- userpage-template is already multilingual, try en, fr, he, de -->
{{userpage}}
[[ab:Иалахә:Anas1712]]
[[af:Gebruiker:Anas1712]]
[[ak:User:Anas1712]]
[[als:Benutzer:Anas1712]]
[[am:አባል:Anas1712]]
[[an:Usuario:Anas1712]]
[[ang:User:Anas1712]]
[[ar:مستخدم:Anas1712]]
[[arc:ܡܬܚܫܚܢܐ:Anas1712]]
[[arz:مستخدم:Anas1712]]
[[as:সদস্য:Anas1712]]
[[ast:Usuariu:Anas1712]]
[[av:Участник:Anas1712]]
[[ay:Usuario:Anas1712]]
[[az:İstifadəçi:Anas1712]]
[[ba:Ҡатнашыусы:Anas1712]]
[[bat-smg:Nauduotuos:Anas1712]]
[[be:Удзельнік:Anas1712]]
[[bg:Потребител:Anas1712]]
[[bh:प्रयोगकर्ता:Anas1712]]
[[bi:User:Anas1712]]
[[bm:Utilisateur:Anas1712]]
[[bn:ব্যবহারকারী:Anas1712]]
[[bo:User:Anas1712]]
[[br:Implijer:Anas1712]]
[[bs:Korisnik:Anas1712]]
[[bug:Pengguna:Anas1712]]
[[ca:Usuari:Anas1712]]
[[ce:Юзер:Anas1712]]
[[ceb:Gumagamit:Anas1712]]
[[ch:Muna'sesetbi:Anas1712]]
[[chr:User:Anas1712]]
[[chy:User:Anas1712]]
[[co:User:Anas1712]]
[[cr:User:Anas1712]]
[[cs:Wikipedista:Anas1712]]
[[csb:Brëkòwnik:Anas1712]]
[[cy:Defnyddiwr:Anas1712]]
[[da:Bruger:Anas1712]]
[[de:Benutzer:Anas1712]]
[[dz:User:Anas1712]]
[[ee:User:Anas1712]]
[[el:Χρήστης:Anas1712]]
[[en:User:Anas1712]]
[[eo:Uzanto:Anas1712]]
[[es:Usuario:Anas1712]]
[[et:Kasutaja:Anas1712]]
[[eu:Lankide:Anas1712]]
[[fi:Käyttäjä:Anas1712]]
[[fiu-vro:Pruukja:Anas1712]]
[[fj:User:Anas1712]]
[[fr:Utilisateur:Anas1712]]
[[frp:Utilisator:Anas1712]]
[[fy:Meidogger:Anas1712]]
[[ga:Úsáideoir:Anas1712]]
[[gl:Usuario:Anas1712]]
[[got:User:Anas1712]]
[[haw:Mea hoʻohana:Anas1712]]
[[he:משתמש:Anas1712]]
[[hi:सदस्य:Anas1712]]
[[hr:Suradnik:Anas1712]]
[[ht:Itilizatè:Anas1712]]
[[hu:Szerkesztő:Anas1712]]
[[hy:Մասնակից:Anas1712]]
[[id:Pengguna:Anas1712]]
[[is:Notandi:Anas1712]]
[[iu:User:Anas1712]]
[[ja:利用者:Anas1712]]
[[kk:Қатысушы:Anas1712]]
[[kl:Atuisoq:Anas1712]]
[[ksh:Metmaacher:Anas1712]]
[[ku:Bikarhêner:Anas1712]]
[[kv:Участник:Anas1712]]
[[kw:Devnydhyer:Anas1712]]
[[ky:User:Anas1712]]
[[la:Usor:Anas1712]]
[[lad:Usador:Anas1712]]
[[lb:Benotzer:Anas1712]]
[[lg:User:Anas1712]]
[[lij:Utente:Anas1712]]
[[lmo:Druvadur:Anas1712]]
[[ln:Utilisateur:Anas1712]]
[[lo:ຜູ້ໃຊ້:Anas1712]]
[[lt:Naudotojas:Anas1712]]
[[map-bms:Panganggo:Anas1712]]
[[mg:Mpikambana:Anas1712]]
[[mi:User:Anas1712]]
[[mk:Корисник:Anas1712]]
[[ml:ഉപയോക്താവ്:Anas1712]]
[[ms:Pengguna:Anas1712]]
[[mt:Utent:Anas1712]]
[[my:User:Anas1712]]
[[na:User:Anas1712]]
[[nah:Tlatequitiltilīlli:Anas1712]]
[[nds:Bruker:Anas1712]]
[[nds-nl:Gebruker:Anas1712]]
[[ne:User:Anas1712]]
[[nl:Gebruiker:Anas1712]]
[[nn:Brukar:Anas1712]]
[[no:Bruker:Anas1712]]
[[nrm:User:Anas1712]]
[[nv:Choyoołʼįįhí:Anas1712]]
[[ny:User:Anas1712]]
[[oc:Utilizaire:Anas1712]]
[[om:User:Anas1712]]
[[os:Архайæг:Anas1712]]
[[pdc:Benutzer:Anas1712]]
[[pl:Wikipedysta:Anas1712]]
[[pms:Utent:Anas1712]]
[[pt:Usuário:Anas1712]]
[[ro:Utilizator:Anas1712]]
[[roa-rup:User:Anas1712]]
[[ru:Участник:Anas1712]]
[[sc:Usuàriu:Anas1712]]
[[se:User:Anas1712]]
[[sh:Korisnik:Anas1712]]
[[simple:User:Anas1712]]
[[sk:Redaktor:Anas1712]]
[[sl:Uporabnik:Anas1712]]
[[sq:Përdoruesi:Anas1712]]
[[sr:Корисник:Anas1712]]
[[ss:User:Anas1712]]
[[sv:Användare:Anas1712]]
[[sw:Mtumiaji:Anas1712]]
[[ta:பயனர்:Anas1712]]
[[th:ผู้ใช้:Anas1712]]
[[tpi:User:Anas1712]]
[[tr:Kullanıcı:Anas1712]]
[[tt:Кулланучы:Anas1712]]
[[tw:User:Anas1712]]
[[ty:Utilisateur:Anas1712]]
[[ug:ئىشلەتكۈچى:Anas1712]]
[[uk:Користувач:Anas1712]]
[[ur:صارف:Anas1712]]
[[uz:Foydalanuvchi:Anas1712]]
[[ve:User:Anas1712]]
[[vls:Gebruker:Anas1712]]
[[vo:Geban:Anas1712]]
[[wa:Uzeu:Anas1712]]
[[war:User:Anas1712]]
[[wo:Jëfandikukat:Anas1712]]
[[xal:Демнч:Anas1712]]
[[xh:User:Anas1712]]
[[yi:באַניצער:Anas1712]]
[[yo:Oníṣe:Anas1712]]
[[za:用户:Anas1712]]
[[zh:User:Anas1712]]
[[zh-min-nan:User:Anas1712]]
[[zh-yue:User:Anas1712]]
h4bg0q3ch3wk3ip7g7xvlpaixjphcoe
Nhwɛdo:Align
10
1390
11486
2023-12-06T07:55:30Z
Robertjamal12
13
Created page with "{{#switch: {{lc:{{{1|center}}}}} |left = <div style="float: left;{{#if: {{{style|}}} | {{{style}}};}}">{{{2}}}</div> |right = <div style="float: right;{{#if: {{{style|}}} | {{{style}}};}}">{{{2}}}</div> |center = {{center|{{{2}}}|style={{{style|}}} }} |#default = Error in [[Template:Align]]: the alignment setting "{{{1}}}" is invalid. }}<noinclude> {{documentation}} </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
{{#switch: {{lc:{{{1|center}}}}}
|left = <div style="float: left;{{#if: {{{style|}}} | {{{style}}};}}">{{{2}}}</div>
|right = <div style="float: right;{{#if: {{{style|}}} | {{{style}}};}}">{{{2}}}</div>
|center = {{center|{{{2}}}|style={{{style|}}} }}
|#default = Error in [[Template:Align]]: the alignment setting "{{{1}}}" is invalid.
}}<noinclude>
{{documentation}}
</noinclude>
1plbguw1t83gyc2qfl0bopluygsjpnw
Nhwɛdo:Center
10
1391
11487
2023-12-06T07:56:26Z
Robertjamal12
13
Created page with "<includeonly><div class="center" style="width:auto; margin-left:auto; margin-right:auto;{{#if: {{{style|}}} | {{{style}}};}}">{{{1|[[Category:Pages using center with no arguments]]}}}</div></includeonly><noinclude> {{documentation}} <!-- Add categories to the /doc subpage, interwikis to Wikidata, not here --> </noinclude>"
wikitext
text/x-wiki
<includeonly><div class="center" style="width:auto; margin-left:auto; margin-right:auto;{{#if: {{{style|}}} | {{{style}}};}}">{{{1|[[Category:Pages using center with no arguments]]}}}</div></includeonly><noinclude>
{{documentation}}
<!-- Add categories to the /doc subpage, interwikis to Wikidata, not here -->
</noinclude>
38x2xq80xds08acnl4ckgen0glwk14x
Nhwɛdo:Percentage bar (larger)
10
1392
11488
2023-12-06T08:03:33Z
Robertjamal12
13
Created page with "<div style="margin:auto; border: {{{border-width|1px}}} solid {{{border-color|#000}}}; background-color: {{{background-color|#fff}}}; width: {{{width|800}}}px; height: 1.5em;"><div style="position: absolute; background-color:{{{c|#{{{hex|{{{3|DBDBDB}}}}}}}}}; width: {{#expr:floor({{{width|800}}}*{{{1|50}}}/100)}}px; height: 1.5em;"></div><div style="position: absolute; font-weight: bold; width: {{{width|100}}}px; height: 1.5em; text-align: center; z-index: 10; color: {{{..."
wikitext
text/x-wiki
<div style="margin:auto; border: {{{border-width|1px}}} solid {{{border-color|#000}}}; background-color: {{{background-color|#fff}}}; width: {{{width|800}}}px; height: 1.5em;"><div style="position: absolute; background-color:{{{c|#{{{hex|{{{3|DBDBDB}}}}}}}}}; width: {{#expr:floor({{{width|800}}}*{{{1|50}}}/100)}}px; height: 1.5em;"></div><div style="position: absolute; font-weight: bold; width: {{{width|100}}}px; height: 1.5em; text-align: center; z-index: 10; color: {{{color|#000}}};">{{{2|{{formatnum:{{{1|50}}}%}}}}}</div></div><noinclude>
{{Documentation}}
<!-- PLEASE ADD THIS TEMPLATE'S CATEGORIES TO THE /doc SUBPAGE, THANKS -->
</noinclude>
cgk1llf5uoye6wj91vv22qfg2u7e0ai
Nhwɛdo:Fante Wikimedians/Whintangible/Contest/Header
10
1393
11522
11521
2023-12-11T09:21:54Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
<div style="max-width:1000px; font-family:Arial,serif; font-size:290%; margin:0 auto; text-align:center; line-height:1.5;">
'''Fante Wikimedians Whintangible Contest'''
</div>
;{{align|center |[[File:UNESCO-ICH-blue.svg| 310px]]}}
<div class="plainlinks" style="width:100%; background:#ABCDEF; color:Black; padding:0.2em; font-family:Montserrat,Montserrat; font-size:150%; ">
'''Akɔaba''' dze ba akyerɛw akansi a yɛrekyerɛw afa Wiadze Amambra Ndzeyɛɛ ho.
Ebɛnadze: Iyi yɛ baguam akyerɛw akansi a yɛdze yɛ atekel fofor, tu no mpon na yɛdze hyɛ Wikipedian nkuran ama wɔakyerɛw afa Wiadze Amambra Ndzeyɛɛ ho.
Ber: Akyerɛw akansi no yɛ bosoom kor adze, fitsi 00:01 wɔ Mumu 1 AOE kesi 23:59 wɔ Mumu 31, 2023 AOE.
</div>
__NOEDITSECTION__
=={{align|center|'''Overall Contest / Contest completion Completion'''}}==
{{Percentage bar (larger)|1|hex=FF0000|width=1000}}
foa9jf2yp7g2osnz1zkuo09jiewdh2c
Wikipedia:Fante Wikimedians/Whintangible/Contest
4
1394
12712
12707
2024-01-26T17:28:35Z
Yaw tuba
14
made corrections #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Fante Wikimedians/Whintangible/Contest/Header}}
== Articles ==
[[Nkyekyεmu:Contests]]
{| class="wikitable"
|+
!Article
!Article in Fante
|-
|[[:en:The_Song_of_the_Sibyl|The Song of the Sibyl]]
|[[Sibyl Ndwom]]
|-
|[[:en:Ramlila|Ramlila]]
|[[Ramlila]]
|-
|[[:en:Rebetiko|Rebetiko]]
|[[Rebetiko]]
|-
|[[:en:Chinese_paper_cutting|Chinese paper cutting]]
|[[Chinafo krataa ntwae]]
|-
|[[:en:Nordic_clinker_boat_traditions|Nordic clinker boat traditions]]
|[[Nordic clinker hyɛamba amambra ahorow]]
|-
|[[:en:Căluşari|Căluşari]]
|[[Călușari]]
|-
|[[:en:Cuban_rumba|Cuban rumba]]
|[[Cuban rumba]]
|-
|[[:en:Meddah|Meddah]]
|[[Meddah]]
|-
|[[:en:Lithuanian_cross_crafting|Lithuanian cross crafting]]
|[[Lithuanian asɛndua nyɛe]]
|-
|[[:en:Karatsu_Kunchi|Karatsu Kunchi]]
|[[Karatsu Kunchi]]
|-
|[[:en:Haenyeo|Haenyeo]]
|[[Haenyeo]]
|-
|[[:en:Gangneung_Danoje|Gangneung Danoje]]
|[[Gangneung Danoje]]
|-
|[[:en:Maloya|maloya]]
|[[Maloya]]
|-
|[[:en:Cheoyongmu|Cheoyongmu]]
|[[Cheoyongmu]]
|-
|[[:en:Namsadang_nori|Namsadang nori]]
|[[Namsadang nori]]
|-
|[[:en:Ganggangsullae|Ganggangsullae]]
|[[Ganggangsullae]]
|-
|[[:en:Morna|morna]]
|[[morna]]
|-
|[[:en:Martenitsa|Martenitsa]]
|[[Martenitsa]]
|-
|[[:en:Pinisi|Pinisi]]
|[[Pinisi]]
|-
|[[:en:Angklung|angklung]]
|[[angklung]]
|-
|[[:en:Uilleann_pipes|uilleann pipes]]
|[[uilleann pipes]]
|-
|[[:en:Radif|radif]]
|[[radif]]
|-
|[[:en:Huaconada|Huaconada]]
|[[Huaconada]]
|-
|[[:en:Lhamo|lhamo]]
|[[lhamo]]
|-
|[[:en:Pirekua|Pirekua]]
|[[Pirekua]]
|-
|[[:en:Dancing_Devils_of_Yare|Dancing Devils of Yare]]
|[[ʏare esunsumfi asaw]]
|-
|[[:en:Lotus_Lantern_Festival|Lotus Lantern Festival]]
|[[Lotus Lantern Afahy]][[Nordic clinker hyɛamba amambra ahorow|ɛ]]
|-
|[[:en:Kunqu|kunqu]]
|[[kunqu]]
|-
|[[:en:Fête_des_Vignerons|Fête des Vignerons]]
|[[Fête des Vignerons]]
|-
|[[:en:Nanguan|Nanguan]]
|[[Nanguan ndwom]]
|-
|[[:en:Naengmyeon|naengmyeon]]
|[[naengmyeon]]
|-
|[[:en:Taekkyeon|Taekkyeon]]
|[[Taekkyeon]]
|-
|[[:en:Ssireum|Ssireum]]
|[[Ssireum]]
|-
|[[:en:Gagaku|gagaku]]
|[[gagaku]]
|-
|[[:en:Ashiqs_of_Azerbaijan|Ashiqs of Azerbaijan]]
|[[Ashiqs of Azerbaijan]]
|-
|[[:en:Noria|noria]]
|[[noria]]
|-
|[[:en:Cantu_a_tenore|cantu a tenore]]
|[[cantu a tenore]]
|-
|[[:en:Olonkho|Olonkho]]
|[[Olonkho]]
|-
|[[:en:Aubusson_tapestry|Aubusson tapestry]]
|[[Aubusson tapestry]]
|-
|[[:en:Balafon|balafon]]
|[[balafon]]
|-
|[[:en:Lakalaka|lakalaka]]
|[[lakalaka]]
|-
|[[:en:Ishidori_Festival|Ishidori Festival]]
|[[Ishidori]] [[Lotus Lantern Afahy|Afahy]][[Nordic clinker hyɛamba amambra ahorow|ɛ]]
|-
|[[:en:Yunjin_brocade|Yunjin brocade]]
|[[Yunjin brocade]]
|-
|[[:en:Epic_of_King_Gesar|Epic of King Gesar]]
|[[Ɔhen Gesar n'abakɔsɛm tsiaba]]
|-
|[[:en:Gagok|gagok]]
|[[gagok]]
|-
|[[:en:Hawker_centre|hawker centre]]
|[[hawker bea]]
|-
|[[:en:Horezu_ceramics|Horezu ceramics]]
|[[Horezu nkukunwen]]
|-
|[[:en:Holy_Week_in_Guatemala|Holy Week in Guatemala]]
|[[Dapɛn krɔnkrɔn wɔ Guatemala]]
|-
|[[:en:Baltic_song_festivals|Baltic song festivals]]
|[[Nordic clinker hyɛamba amambra ahorow|Baltic ndwom afahyɛ ahorow]]
|-
|[[:en:Talchum|talchum]]
|[[talchum]]
|-
|[[:en:Tereré|Tereré]]
|[[Tereré]]
|-
|[[:en:Khon|Khon]]
|[[Khon]]
|-
|[[:en:Castell|castell]]
|[[castell]]
|-
|[[:en:Pantun|pantun]]
|[[pantun]]
|-
|[[:en:Tumba_francesa|tumba francesa]]
|[[tumba francesa]]
|-
|[[:en:Jamdani|jamdani]]
|[[jamdani]]
|-
|[[:en:Processional_giants_and_dragons_in_Belgium_and_France|Processional giants and dragons in Belgium and France]]
|[[ɔbran na ɔtwease a wɔwɔ Belgium na France]]
|-
|[[:en:Semeiskie|Semeiskie]]
|[[Semeiskie]]
|-
|[[:en:Candombe|candombe]]
|[[candombe]]
|-
|[[:en:Nōgaku|nōgaku]]
|[[nōgaku]]
|-
|[[:en:Seal_cutting|seal cutting]]
|[[nsɔwano ntwae]]
|-
|[[:en:Chamamé|chamamé]]
|[[chamamé]]
|-
|[[:en:Chhau_dance|Chhau dance]]
|[[Chhau asaw]]
|-
|[[:en:Kolo|kolo]]
|[[kolo]]
|-
|[[:en:Timkat|Timkat]]
|[[Timkat]]
|-
|[[:en:Falles|Falles]]
|[[Falles]]
|-
|[[:en:Dutar|dutar]]
|[[dutar]]
|-
|[[:en:Danza_del_palo_volador|Danza del palo volador]]
|[[Danza del palo volador]]
|-
|[[:en:Dancing_procession_of_Echternach|Dancing procession of Echternach]]
|[[Asaw nyɛe wɔ Echternach]]
|-
|[[:en:Bećarac|Bećarac]]
|[[Bećarac]]
|-
|[[:en:Longquan_celadon|Longquan celadon]]
|[[Longquan celadon]]
|-
|[[:en:Celtic_harp|celtic harp]]
|[[celtic sanku]]
|-
|[[:en:Latvian_Song_and_Dance_Festival|Latvian Song and Dance Festival]]
|[[Latvian Ndwom na Asaw Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Death_anniversary_of_the_Hung_Kings|Death anniversary of the Hung Kings]]
|[[Hung Ɔhen wu afedzi]]
|-
|[[:en:Kallawaya|Kallawaya]]
|[[Kallawaya]]
|-
|[[:en:Akyn|akyn]]
|[[akyn]]
|-
|[[:en:Bokator|Bokator]]
|[[Bokator]]
|-
|[[:en:Fest_Noz|Fest Noz]]
|[[Fest Noz]]
|-
|[[:en:Kakunodate_Festival|Kakunodate Festival]]
|[[Kakunodate Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Fileteado|Fileteado]]
|[[Fileteado]]
|-
|[[:en:Gelede|Gelede]]
|[[Gelede]]
|-
|[[:en:Klapa|Klapa]]
|[[Klapa]]
|-
|[[:en:Wayampi_people|Wayampi people]]
|[[Wayampifo]]
|-
|[[:en:Krakelingen_and_Tonnekensbrand_Geraardsbergen|Krakelingen and Tonnekensbrand Geraardsbergen]]
|[[Krakelingen na Tonnekensbrand Geraardsbergen]]
|-
|[[:en:Kalbelia|Kalbelia]]
|[[Kalbelia]]
|-
|[[:en:Għana|għana]]
|[[għana]]
|-
|[[:en:Frevo|frevo]]
|[[frevo]]
|-
|[[:en:Mudiyettu|Mudiyettu]]
|[[Mudiyettu]]
|-
|[[:en:Marche_of_Entre-Sambre-et-Meuse|marche of Entre-Sambre-et-Meuse]]
|[[marche of Entre-Sambre-et-Meuse]]
|-
|[[:en:Sand_drawing|sand drawing]]
|[[anhwia mu nsanee]]
|-
|[[:en:Zvončari|Zvončari]]
|[[Zvončari]]
|-
|[[:en:Epic_of_Köroğlu|Epic of Köroğlu]]
|[[Köroğlu abakɔsɛm tsiaba]]
|-
|[[:en:Finnish_sauna|Finnish sauna]]
|[[Finnish sauna]]
|-
|[[:en:Kopačka|kopačka]]
|[[kopačka]]
|-
|[[:en:Koodiyattam|Koodiyattam]]
|[[Koodiyattam]]
|-
|[[:en:Lefkara_lace|Lefkara lace]]
|[[Lefkara ahoma atar]]
|-
|[[:en:Khene|khene]]
|[[khene]]
|-
|[[:en:Kihnu|Kihnu]]
|[[Kihnu]]
|-
|[[:en:Hakata_Gion_Yamakasa_Festival|Hakata Gion Yamakasa Festival]]
|[[Hakata Gion Yamakasa Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Sega|sega]]
|[[sega]]
|-
|[[:en:Thieboudienne|Thieboudienne]]
|[[Thieboudienne]]
|-
|[[:en:Patum_de_Berga|Patum de Berga]]
|[[Patum de Berga]]
|-
|[[:en:Khmer_shadow_theatre|Khmer shadow theatre]]
|[[Khmer sunsum agorhwɛbea]]
|-
|[[:en:Rabinal_Achí|Rabinal Achí]]
|[[Rabinal Achí]]
|-
|[[:en:Organ_builder|organ builder]]
|[[adakabɛnyɛfo]]
|-
|[[:en:Beer_culture_in_Belgium|beer culture in Belgium]]
|[[ahai amambra wɔ Belgium]]
|-
|[[:en:Yeongsanjae|Yeongsanjae]]
|[[Yeongsanjae]]
|-
|[[:en:Menora|Menora]]
|[[Menora]]
|-
|[[:en:Đờn_ca_tài_tử|Đờn ca tài tử]]
|[[Đờn ca tài tử]]
|-
|[[:en:Nijemo_kolo|nijemo kolo]]
|[[nijemo kolo]]
|-
|[[:en:Mystery_Play_of_Elche|Mystery Play of Elche]]
|[[Elche Agodzi mu esumasɛm]]
|-
|[[:en:Doina|doina]]
|[[doina]]
|-
|[[:en:Alençon_lace|Alençon lace]]
|[[Alençon ahoma atar]]
|-
|[[:en:Parrandas|Parrandas]]
|[[Parrandas]]
|-
|[[:en:Pasillo|pasillo]]
|[[pasillo]]
|-
|[[:en:Drametse_Ngacham|Drametse Ngacham]]
|[[Drametse Ngacham]]
|-
|[[:en:Ramman|Ramman]]
|[[Ramman]]
|-
|[[:en:Oku-noto_no_Aenokoto|Oku-noto no Aenokoto]]
|[[Oku-noto no Aenokoto]]
|-
|[[:en:Idrija_lace|Idrija lace]]
|[[Idrija ahoma atar]]
|-
|[[:en:Sinjska_alka|Sinjska alka]]
|[[Sinjska alka]]
|-
|[[:en:Bumba_Meu_Boi|Bumba Meu Boi]]
|[[Bumba Meu Boi]]
|-
|[[:en:Regong_arts|Regong arts]]
|[[Regong edwin]]
|-
|[[:en:Hıdırellez|Hıdırellez]]
|[[Hıdırellez]]
|-
|[[:en:Space_of_Gong_Culture_in_the_Central_Highlands_of_Vietnam|Space of Gong Culture in the Central Highlands of Vietnam]]
|[[Gong Amambra Bea a ɔwɔ Central Highlands wɔ Vietnam]]
|-
|[[:en:Qoyllur_Rit'i|Qoyllur Rit'i]]
|[[Qoyllur Rit'i]]
|-
|[[:en:Soup_joumou|soup joumou]]
|[[soup joumou]]
|-
|[[:en:Ommegang_of_Brussels|Ommegang of Brussels]]
|[[Ommegang of Brussels]]
|-
|[[:en:Takayama_Festival|Takayama Festival]]
|[[Takayama Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Peña_de_Bernal|Peña de Bernal]]
|[[Peña de Bernal]]
|-
|[[:en:Tobata_Gion_Festival|Tobata Gion Festival]]
|[[Tobata Gion Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Xi'an_guyue|Xi'an guyue]]
|[[Xi'an guyue]]
|-
|[[:en:Turkmen_rug|Turkmen rug]]
|[[Turkmen rug]]
|-
|[[:en:Tsuchizaki_Shinmei_Shrine_Festival|Tsuchizaki Shinmei Shrine Festival]]
|[[Tsuchizaki Shinmei Bosomfie Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Kumi_Odori|Kumi Odori]]
|[[Kumi Odori]]
|-
|[[:en:Turkish_archery|Turkish archery]]
|[[Turkish archery]]
|-
|[[:en:Bakshy|Bakshy]]
|[[Bakshy]]
|-
|[[:en:Yūki-tsumugi|yūki-tsumugi]]
|[[yūki-tsumugi]]
|-
|[[:en:İznik_pottery|İznik pottery]]
|[[İznik pottery]]
|-
|[[:en:Cantonese_opera|Cantonese opera]]
|[[Cantonese opera]]
|-
|[[:en:Akiu_no_Taue_Odori|Akiu no Taue Odori]]
|[[Akiu no Taue Odori]]
|-
|[[:en:Škofja_Loka_Passion_Play|Škofja Loka Passion Play]]
|[[Škofja Loka Passion Play]]
|-
|[[:en:Porphyrophora_hamelii|Porphyrophora hamelii]]
|[[Porphyrophora hamelii]]
|-
|[[:en:Bai_choi|Bai choi]]
|[[Bai choi]]
|-
|[[:en:Gwo_ka|gwo ka]]
|[[gwo ka]]
|-
|[[:en:Kawagoe_Hikawa_Festival|Kawagoe Hikawa Festival]]
|[[Kawagoe Hikawa Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Charreada|Charreada]]
|[[Charreada]]
|-
|[[:en:Honey_hunting|Honey hunting]]
|[[Ewo hayɛ|Ewo ha yɛ]]
|-
|[[:en:Jeju_Chilmeoridang_Yeongdeunggut|Jeju Chilmeoridang Yeongdeunggut]]
|[[Jeju Chilmeoridang Yeongdeunggut]]
|-
|[[:en:Lacemaking_in_Croatia|lacemaking in Croatia]]
|[[tam atar nyɛe wɔ Croatia]]
|-
|[[:en:Chakkirako|Chakkirako]]
|[[Chakkirako]]
|-
|[[:en:Licitar|licitar]]
|[[licitar]]
|-
|[[:en:El_Güegüense|El Güegüense]]
|[[El Güegüense]]
|-
|[[:en:Ftira|ftira]]
|[[ftira]]
|-
|[[:en:Shiraz_rug|Shiraz rug]]
|[[Shiraz rug]]
|-
|[[:en:Shashmaqam|shashmaqam]]
|[[shashmaqam]]
|-
|[[:en:Dainichido_Bugaku|Dainichido Bugaku]]
|[[Dainichido Bugaku]]
|-
|[[:en:Procession_of_the_Holy_Blood_in_Bruges|Procession of the Holy Blood in Bruges]]
|[[Bɔgya krɔnkrɔn nyɛe wɔ Bruges]]
|-
|[[:en:Kashan_rug|Kashan rug]]
|[[Kashan rug]]
|-
|[[:en:Setu_leelo|setu leelo]]
|[[setu leelo]]
|-
|[[:en:Festivity_of_‘la_Mare_de_Déu_de_la_Salut’_of_Algemesí|Festivity of ‘la Mare de Déu de la Salut’ of Algemesí]]
|[[Festivity of ‘la Mare de Déu de la Salut’ of Algemesí]]
|-
|[[:en:Ojiya-chijimi|Ojiya-chijimi]]
|[[Ojiya-chijimi]]
|-
|[[:en:Mibu_no_Hana_Taue|Mibu no Hana Taue]]
|[[Mibu no Hana Taue]]
|-
|[[:en:Owari_Tsushima_Tennō_Festival|Owari Tsushima Tennō Festival]]
|[[Owari Tsushima Tennō Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Pizzaiolo|pizzaiolo]]
|[[pizzaiolo]]
|-
|[[:en:Punto_guajiro|punto guajiro]]
|[[punto guajiro]]
|-
|[[:en:Congolese_rumba|Congolese rumba]]
|[[Congolese rumba]]
|-
|[[:en:Holy_Week_in_Popayán|Holy Week in Popayán]]
|[[Dapɛn krɔnkrɔn wɔ Popayán]]
|-
|[[:en:Za_križen|Za križen]]
|[[Za križen]]
|-
|[[:en:Sega_tambour_of_Rodrigues_Island|Sega tambour of Rodrigues Island]]
|[[Sega tambour of Rodrigues Island]]
|-
|[[:en:Hitachi_Fūryūmono|Hitachi Fūryūmono]]
|[[Hitachi Fūryūmono]]
|-
|[[:en:Quan_họ|quan họ]]
|[[quan họ]]
|-
|[[:en:Namur_stilt_jousting|Namur stilt jousting]]
|[[Namur stilt jousting]]
|-
|[[:en:Daredevils_of_Sassoun|Daredevils of Sassoun]]
|[[Daredevils of Sassoun]]
|-
|[[:en:Gadaa|Gadaa]]
|[[Gadaa]]
|-
|[[:en:Pütchipü'ü|Pütchipü'ü]]
|[[Pütchipü'ü]]
|-
|[[:en:Celestinian_Forgiveness|Celestinian Forgiveness]]
|[[Celestinian Forgiveness]]
|-
|[[:en:Daimokutate|Daimokutate]]
|[[Daimokutate]]
|-
|[[:en:Council_of_Wise_Men_of_the_plain_of_Murcia|Council of Wise Men of the plain of Murcia]]
|[[Council of Wise Men of the plain of Murcia]]
|-
|[[:en:Azerbaijani_carpet_weaving|Azerbaijani carpet weaving]]
|[[Azerbaijani carpet weaving]]
|-
|[[:en:Montea|montea]]
|[[montea]]
|-
|[[:en:Kui|Kui]]
|[[Kui]]
|-
|[[:en:Chovgan|Chovgan]]
|[[Chovgan]]
|-
|[[:en:Transhumance|transhumance]]
|[[transhumance]]
|-
|[[:en:Zhusuan|Zhusuan]]
|[[Chinese Zhusuan]]
|-
|[[:en:Argungu_Fishing_Festival|Argungu Fishing Festival]]
|[[Argungu Fardwuma Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Kırkpınar|Kırkpınar]]
|[[Kırkpınar]]
|-
|[[:en:Petrykivka_painting|Petrykivka painting]]
|[[Petrykivka painting]]
|-
|[[:en:Danza_de_tijeras|Danza de tijeras]]
|[[Danza de tijeras]]
|-
|[[:en:Jultagi|Jultagi]]
|[[Jultagi]]
|-
|[[:en:Dondang_sayang|dondang sayang]]
|[[dondang sayang]]
|-
|[[:en:Falak|falak]]
|[[falak]]
|-
|[[:en:Fiesta_de_la_Candelaria|Fiesta de la Candelaria]]
|[[Fiesta de la Candelaria]]
|-
|[[:en:Bachata|bachata]]
|[[bachata]]
|-
|[[:en:Giong_Festival|Giong Festival]]
|[[Giong Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Hachinohe_Sansha_Festival|Hachinohe Sansha Festival]]
|[[Hachinohe Sansha Afahyɛ]]
|-
|[[:en:Wooden_toys_of_Hrvatsko_Zagorje|Wooden toys of Hrvatsko Zagorje]]
|[[Wooden toys of Hrvatsko Zagorje]]
|-
|[[:en:Festivity_of_Saint_Blaise,_the_patron_of_Dubrovnik|Festivity of Saint Blaise, the patron of Dubrovnik]]
|[[Festivity of Saint Blaise, the patron of Dubrovnik]]
|}
95h3w1deasgtaxr9k24j815xtecroiq
Fante Wikimedians/Whintangible/Contest
0
1395
11525
2023-12-11T09:29:04Z
Robertjamal12
13
Robertjamal12 moved page [[Fante Wikimedians/Whintangible/Contest]] to [[Wikipedia:Fante Wikimedians/Whintangible/Contest]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Wikipedia:Fante Wikimedians/Whintangible/Contest]]
ktci50z78ncpbchdtx48jxsuuqb2h2f
Wikipedia:Admin requests/Archive
4
1396
12788
11527
2024-03-01T11:09:53Z
Robertjamal12
13
/* Ebisadze/Request */
wikitext
text/x-wiki
==Ebisadze/Request==
Mepɛ dɛ wɔma me ho kwan dɛ mebɛyɛ ɔhwɛdofo na mohwɛ wikipedia yi do. [[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|nkɔmbɔdzibea]]) 08:37, 26 Ebɔbira 2023 (GMT)
===Mfoado/Support===
*{{Support}} No mbodzebo na woama edwuma yi edur ha yi.[[Dwumadzinyi:Rebecca Kwofie|Rebecca Kwofie]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Rebecca Kwofie|nkɔmbɔdzibea]]) 14:08, 27 Ebɔbira 2023 (GMT)
* {{Support}}..... He is moreover the brain behind this fante project. He has the admin abilities as well. [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|nkɔmbɔdzibea]]) 18:14, 26 Ebɔbira 2023 (GMT)
* '''{{Support}}'''... @Robertjamal12 nye panyin oedzi hɛn enyim akyerɛkyerɛ hɛn kwan nkakrankakra araa ma prama yi etum abɔtɔ gua na odzi do ara so reyɛ dɛm boa hɛn. Yɛbɛpɛ dɛ hom yɛ no '''hwɛdofo''' ma hɛn ɔnam nyimdzee a ɔwɔ wɔ abaɛfor kɔmpiwta kasa dwumadzi ho no ntsi. Ɔnam iyi do botum aboa hɛn ma yeetum edzi dwuma pa na yaatoto prama yi na no do dwumadzi nyinara yie. Meda hom ase. --[[Dwumadzinyi:Leonard Nketsia|Leonard Nketsia]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Leonard Nketsia|nkɔmbɔdzibea]]) 10:25, 26 Ebɔbira 2023 (GMT)
*Support @Robertjamal12 ɔyɛ panyin a oedzi hɛn enyim fitsi Fante Wikipedia yi abɔse besi ndɛ. Owura yi sɛ fata dɛ ɔyɛ hwɛdofo ma Fante Wikipedia yi osiandɛ ɔbra pa gya owura kwan. [[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 09:05, 27 Ebɔbira 2023 (GMT)
* {{Support}} [[Dwumadzinyi:Lynessa Ofori|Lynessa Ofori]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Lynessa Ofori|nkɔmbɔdzibea]]) 09:52, 27 Ebɔbira 2023 (GMT)
=== Oppose ===
=== [[User:Robertjamal12|Robertjamal12]] ===
Mepɛ dɛ wɔma me ho kwan dɛ mebɛyɛ ɔhwɛdofo na mohwɛ wikipedia yi do [[Dwumadzinyi:Robertjamal12|Robertjamal12]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Robertjamal12|nkɔmbɔdzibea]]) 10:41, 11 Mumu 2023 (GMT)
==== (+) Support ====
[[Dwumadzinyi:Assilidjoe|Assilidjoe]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Assilidjoe|nkɔmbɔdzibea]]) 13:45, 11 Mumu 2023 (GMT)
{{support}} Since he is the co-founder of this wiki and understands the language very well [[Dwumadzinyi:Yaw tuba|Yaw tuba]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Yaw tuba|nkɔmbɔdzibea]]
* {{support}}([[wendygyadu]])
*{{support}} Ohia ma hɛn kuw yi papaapa dɛ yenya nyia obotum dze n'enyi edzi dwumadzi ahorow a ɔkɔ yi do ma ɔsa mu yi dza ɔnnyɛ biara. Na ɔno so na megye dzi dɛ obotum edzi dwuma ɔtse dɛm. Meda ase.[[Dwumadzinyi:Leonard Nketsia|Leonard Nketsia]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Leonard Nketsia|nkɔmbɔdzibea]]) 23:22, 23 Mumu 2023 (GMT)
*{{support}} [[Dwumadzinyi:Lynessa Ofori|Lynessa Ofori]] ([[Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Lynessa Ofori|nkɔmbɔdzibea]]) 15:33, 9 Sanda 2024 (GMT)
tq1c7c7b77hyu1ktphv4zo7y6jhgyte
Karatsu Kunchi
0
1397
12768
12754
2024-02-28T08:34:47Z
Stryn
1182
Reverted edit by [[Special:Contributions/149.62.207.221|149.62.207.221]] ([[User talk:149.62.207.221|talk]]) to last revision by [[User:Assilidjoe|Assilidjoe]]
wikitext
text/x-wiki
'''Karatsu Kunchi''' (唐津くんち; nsienyim "kunchi" n'asekyerɛ ara nye afahyɛ) yɛ Japanfo afahyɛ a ɔkɔ do wɔ afe biara mu wɔ Karatsu kuropɔn no mu, Saga Prefecrure, wɔ Japan fo hɔn Kyūshū asasee traa no do.
[[File:UesugiKabuto.jpg|thumb|Floats make their way through the streets of [[Karatsu, Saga|Karatsu]] on the opening night of the festival.]]
== Ho Asɛm ==
Afahyɛ no a ɔhyɛ ase ewimbir wɔ Ɔberɛfɛw 2 na owie wɔ 4th, yɛ hikiyama santsen duanan da biara, dɔm dodow hyia mu nantsew bɔ mu tse dɛ samuri helmets, po, ɔtwease, na abɔdze bi a hɔn ho ye hu binom, a wonyaa hɔn nyina wɔ dua mu, lakwa, na ndzɛmba binom. Ɔyɛ dwumadzi tsitsir wɔ Karatsu hɔn dwumdzi krataa mu, a wɔtaa nya dɔm wɔ beebiara a ɔyɛ nkorɔfo 150,000 na 500,000 dodow ntamu wɔ nkurow a etwa hɔn ho ehyia, wɔ hɔn nda-ebiasa ahomgye no mu.
[[File:Hikiyama.jpg|thumb|''Hikiyama'' on display.]]
Santsen kor biara- a ogyina akwansin enum na esia ntamu no, a no mu dur bɛyɛ tɔnso enum no-hɔn a wɔpaw hɔn fii Karatsu ahye do mu duanan twa kwan to kurow no mu, tow dɛm ndwom yi "En-ya! En-ya! En-ya!"(or"Yoi-sa! Yoi-sa! Yoi-sa!") na taiko kyenbɔfo ndwom na abɛn a woetue bɔn ato n'ase. Dwumadzi no a Shinto abosomfie na wodzi mu akotsen no,( hɔ na wɔdze santsen ne nyina sie wɔ mfe a aka nyina), akɔ do mfeha nyi, santsen a wɔyɛe nkyɛree yɛ ma ɔkɔr do wɔ 1819 na 1980 ntamu, afahyɛ no ye "Amambra egyapadze bi ohia yie"
==''hikiyama'' Edzin==
# '''Gyata kɔkɔɔ '''(赤獅子) Katana-machi mansin no wosii (1819)
# '''Gyata ahaebun '''(中町の青獅子) Naka-machi mansin no na wosii (1824)
# '''Turtle na [[Urashima Taro]] '''(カメと浦島太郎)Ɔyɛ Zaimoku-machi mansin (1841)
#*Nnyɛ ɔnnyɛ Taro papa no mbom turtle akoradze wɔ ber a wodzii kan sii no.
# '''Samurai [[Minamoto Yoshitsune]]'s [[Kabuto]] '''(源義経の兜) by Gofuku-machi (1844)
# '''Po [[bream]]'''(鯛) by Uoya-machi (1845)
# ''' [[Phoenix (mythology)|Phoenix]]-Nsumuhyɛn'''(鳳凰丸) by Oishi-machi (1846)
# '''The Flying [[dragon]] '''(飛龍) by Shin-machi (1846)
# '''The Golden lion '''(金獅子) by Hom-machi (1847)
# '''[[Takeda Shingen]]'s '''[[Kabuto]] ''''''(武田信玄の兜) by Kiwata-machi (1864)
# '''[[Uesugi Kenshin]]'s '''[[Kabuto]] ''''''(上杉謙信の兜) by Hirano-machi (1869)
# '''The Drunken [[ogre]] on [[Minamoto Yorimitsu]]'s Kabuto '''(酒呑童子と源頼光の兜) (1869)
# '''Gyata a ɔwɔ orb do '''(珠取獅子) by Kyo-machi (1875)
# '''Sebɔ Tsir [[orca]]'''(鯱) by Kako-machi (1876)
# '''The Boat of seven treasures '''(七宝丸) by Egawa-machi (1876)
# ''' Disappeared: The black lion''' (黒獅子) by Konya-machi
== Edziban na Amambra ==
Ebusua pii sɛe mber yɛ edziban ma nkorɔfo a wɔbɛba abɛsera hɔn wɔ afahyɛ no mu. Iyi yɛ adze a wɔtaa yɛ.
== Dwumadzi Da ==
Dwumadzi no kɔ do wɔ Ɔberɛfɛw 2,3 na 4. Da a ɔtɔ do ebiasa no yɛ ahomgyeda wɔ Japan a wɔfrɛ no Amambra da.
oj0hzzypkerdlxm3oa5ysx9ton78y0e
Bai choi
0
1402
12739
11597
2024-02-13T23:57:18Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
[[File:Bài Chòi.jpg|thumb|Mberwafo beenu a wɔrobɔ Bài chòi]]
Bài Chòi yɛ edwindzi wɔ Central Vietnam a ɔyɛ ndwom, awensɛm, ɔyɛkyerɛ,nsano mfonyin na kasadwin,nyɛe fofor<ref>https://ich.unesco.org/en/RL/the-art-of-bai-choi-in-central-viet-nam-01222</ref>,enyigye na anyɛnkoyɛ wɔ nkurase nkurow mu<ref>https://vietnamnews.vn/life-style/419041/bai-choi-singing-gains-countrys-10th-unesco-intangible-heritage-recognition.html</ref>. Wɔkyerɛw wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ edzin mu wɔ 2017 mu<ref>http://b1.tuoitrenews.vn/news/lifestyle/20180506/vietnams-bai-choi-art-recognized-as-unesco-intangible-cultural-heritage-of-humanity/45477.html</ref>. Bài Chòi Vietnam bɛyɛɛ amambra mu ndzeyɛɛ wɔ 2014-2016 wɔ Asoɛe Ɔhwɛ Amambra, Bɔɔlbɔ na Nserahwɛ dzin mu<ref>https://english.vov.vn/en/culture/quang-nam-welcomes-unesco-status-for-bai-choi-singing-374117.vov</ref>.
[[File:Choi Bai.jpg|thumb|Hut to play Bài chòi]]
Bài Chòi agodzi na ne nyɛe mu no wɔdze krataa bi ɔtse dɛ bingo ka ho, wɔdze ndwom ka ho na Hieu adwontofo ndwom, wɔ Tết Nguyên Đán da no<ref>https://www.saigoneer.com/saigon-arts-culture/13285-central-vietnam-festival-b%C3%A0i-ch%C3%B2i-recognized-as-unesco-intangible-heritage</ref><ref>https://web.archive.org/web/20231207190334/https://en.baoquangnam.vn/english/society-culture/201712/the-recognition-of-bai-choi-as-an-intangible-cultural-heritage-771046/</ref>.
== Mboaedze ==
o4axl1befwsnb27xznjhjyqfzccvv08
Xi'an guyue
0
1405
11620
11619
2023-12-15T12:54:30Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q2598050}}Xi'an guyue (Chinese: 西安鼓乐), ɔsan yɛ Shaanxi guyue (陕西鼓乐), yɛ Chinesefo hɔn ndwom atormuadze a mframa bi ka ho na nsanku bi a wɔfrɛ no bi a ofi Xi'an, wɔ Shaanxi Province. Binom so san so frɛ no Xi'an kyen ndwom. Asafo ndwom, a amɛtwua kuw no bɔɔ ho ban ansaana 1960s, wɔdze kaa UNESCO Amambra mu Ndzeyɛɛ dzin ho wɔ afe 2009 mu<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00212</ref>.
Wɔakyɛ ndwom no mu ebien ɔnam ne nyɛe, ntsenae na nantsew ( ngyedo a ɔkyɛr), na ɔasan akyekyɛ mu ebiasa ɔnam nsesa ntsi, ɔyɛ Buddhist (''Seng''), Daoist (''Dao''), na secular (''Su'').
Ɔwɔ mu dɛ wɔdze hɔn ho bɔɔ Tang dynasty (ɔnam ne bo a ɔsom na abakɔsɛm), ndwom no kasa pii fa Ming na Qing woenya hɔn beebi kɔ. Wɔdze nsenku binom so kaa ho, ɔno nye pipa na dagin ( a wɔtaa frɛ no zheng) , dɛ mbrɛ yehuu wɔ gongche nkyerɛwee ho no. Adwontofo a wɔagye dzin bi nye An Laixu (安来绪, 1895-1977), Daoist a ɔyɛ Xi'an's panyin Chenghuangmiao asɔr fie. Wɔyɛɛ nkyerɛwee wɔ afe mpem eduonum a okodur 1689, naaso nyimdzee a wɔdze nkakrakakra wɔ tsetse no ayew. Ndwom no gyee ntsin wɔ mfe apem ahakron eduasa na eduanan mu, a nna wɔkɔ nsɔrsɔr mu bua bua nsɛm ano, " naaso ehwɛ mu ye ɔbɛyɛɛ dɛ akansi". Ndwomtow kuw ahorow na nsɔrsɔr do bɛtsew wɔ ber a nna wɔreyɛ nsesa wɔ amambra mu wɔ afe apem ahakron eduasia na eduasuon mu, a wɔhyɛɛ ase dɛ wɔrobɔ abakɔsɛm, adzesua mu nhwehwɛmu, anaa akwantu ho ban a nna ɔyɛ ɔsom dwumadzi wɔ afe apem ahakron eduawɔtwe no mu.
== Hwɛ iyi so ==
* Guyue Bridge
* Guyue
== Mboaedze ==
82f6q82j3r08gtks2184d98600qzf2q
Lhamo
0
1407
12799
11753
2024-03-05T12:21:17Z
Quinlan83
1198
fix
wikitext
text/x-wiki
'''Lhamo''' anaa '''Ache Lhamo''', yɛ agorhwɛbea a ɔwɔ wiadze a ɔsombo wɔ Tibet a ndwom na asaw a wɔayɛ no mfeha mu ka ho, a n'anee a ɔbɛn no nye opera.
Adzeyɛ wɔ ɔkakyerɛ na nkɔmbɔtwetwe a no mu nnyɛ dzen a wɔdze aserewsɛm na serew a wɔdze da biribi edzi ka ho; agofomba no hyɛ krakrabotobi a ahosu asorɔtoo wɔ mu. Nsɛm a no ho hia a ɔfa dɛm agordzi yi ho dodowara fi India Buddhist tsetse anansesɛm ho, nkorɔfo a hɔnho hia na abakɔsɛm ho dwumadzi a ofi<ref>https://muse.jhu.edu/article/196110</ref> Tibetan enyibuei mu. Mbrɛ dwumadzi no tse biara no, asaw na ahwehɛenyiwa a obiara agye ato mu da nsew wɔ Tibetan Royal Dynastic ber mu. Yehu amambra a wodzi nsɛ wɔ Bhutan na mantɔw<ref>https://www.jstor.org/stable/43187296</ref> nkaa a Tibetan Budhism na Tibetan amambra hyɛ hɔn do. Wonnyi koraa no wɔwɔ skuul ebiasa a ɔda nsew wɔ Lhamo: Kyimulunga, Gyangara, na Chungba<ref>https://www.jstor.org/stable/43187296</ref>.
== Abakɔsɛm ==
Anobu nkontaa bɔɔ Ache Lhamo hɔn amambra ho hɔn abawdo fi 14th-mfeha Thang Tong Gyalpo. Lhamo wɔ sunsum mu na dza ɔnnyɛ sunsum mu ahyɛse. Kwan a wɔfa do yɛ Ache Lhamo no asesa kakra fitsi ber a wɔhyɛɛ ase wɔ 14th - 15th mfeha mu. Ndɛ, dza wɔyɛ no ahyɛse noara na wɔyɛ wɔ ber a wɔbɛhyɛ agodzi biara ase, wɔhyɛ ntar a odzi mu, wodzi dwontow, asaw na ndwom ho amambra do pɛpɛɛpɛr. Wonnyim ndzɛmba dodow mmfa Lhamo kuw hɔn mpuntu ho kesi Dalai Lama a ɔtɔ do enum, Ngawang Lobsang Gyatso (1617-1682 A. D) n'aber do. Wɔwɔ Ihamo ho nsɛm ho nsaano mfonyin a ɔwɔ Palato Ahemfie ban ho a wɔgye dzi dɛ wɔyɛɛ no mfe 1695 na 1705 mu. Anokasadwin so kyerɛ dɛ, wɔyɛɛ ntar na kaakaabotobi maa Ɔbɔmbɔfo na Ɔfarnyi wɔ Dalai Lama a ɔtɔ do enum n'aber do, ɔnam noara ankasa ne dae a wɔaso do. Ber a mfeha 19 durii no, wohun Ache Lhamo agodzi wɔ Tibet, mantɔw tsitsir kor biara a ɔwɔ kuw a ɔwɔ hɔ afebɔɔ no dzii agor wɔ nkwaado wɔ ber pii mu wɔ afe noara mu.
Ekuwekuw binom a wɔada edzi bi nye Tashi Sholpa, Chongye Phundun, Shangpa, Gyalkhara, Chungpa and Kyormulung taa ka afahyɛ a wɔagye ato mu wɔ Norbu Lhingkha, Drepung Monastery na Sera Monastery ho. Agodzifo no yɛ monkfo na nkorɔfo a wɔdze hɔnho ahyɛ som no mu a hɔn enyi gye Ihamo ho. Tibetans dodow noara taa tow arias ''(Tib. namthars)'' ma hɔnho anaa dze gye hɔn enyi wɔ nhyiamu ase. Mbrɛ lhamo amambra tse no gyina kyen na 'cymbal' do.
Tibetan kasa no mu no, wɔfrɛ opera no ''Al-che-lha-mo'', wɔfa agodzinyi ''lha-mo-ba'' na buukuu ''khrab-gzhung'' wɔ Tibetan opera mu dɛ ɔyɛ fa susu kor a ɔyɛ Tibetan nkorɔfo hɔn amambra mu nyansa wɔ mfe apem mu. Wɔfa no dɛ ɔyɛ <nowiki>''living fossil' wɔ Tibetan amambra mu, na wɔdze kaa ho dɛ 2009 UNESCO a wɔkyerɛwee wɔ ''Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity.''</nowiki>
=== Thang Tong Gyalpo ===
Wɔwɔ gyedzi bi dɛ amambra wɔhyɛɛ kwan a wɔfa do yɛ Ache Lhamo anaa Tibetan Opera ase wɔ 14th-mfeha, Thang Tong Gyalpo, a wɔwoo no wɔ peasant ebusua mu wɔ Shigatse ɔman a ɔwɔ Tibet wɔ afe 1361 mu. Ber a ɔyɛ abofra no, n'awofo dze dzin Trowobendon too no na wɔnye no kɔr bea a wɔtsetse nkorɔfo wɔ som bi mu dɛ onkosua amambra mu nyimdzee. Ɔtsenaa bea a wɔtsetse nkɔrɔfo wɔ som bi mu hɔ wɔ mfe pii mu ma ɔbɛyɛɛ nyansanyi mapa ma wɔtoo no dzin Tsuendue Sangpo. Nna ɔsan so baa Lhansa dɛ ɔrebɛper nyimdzee bebiree. Da kor bi, ohun nkorɔfo wɔ Lhansa mpoano dɛ wonntum nntwa Lhansa nsu no osiandɛ nna hɔn sika nnso. Ɔserɛɛ panyin a ɔda nsu n'ano dɛ ɔmma nkorɔfo no ntwa nsu no wɔ ber a ɔnnkɛgye hɔn sika. Panyin no boor no, nna ɔkaa dɛ ɔbɔboa ma woeesi bregye wɔ nsu no do.
Ber a ɔreper esi bregye no, nna ohia edwumayɛfo na edzɛmba a ɔdze besi. Ber a worisi bregye no wɔ Chowo Ri no, ɔfaa enuanom mbasiafo esuon fii edwumayɛfo no mu fii Tibet na ɔkyerɛɛ hɔn asaw na ndwom binom. Wɔyɛɛ ndwom no dze ntar afɛɛfɛw kaa ho; Wotuu kwan kɔr nkuronkurow na nkurase do kɛsawee dze pɛɛ sika. Yogifo no bɔɔ akyen na cymbal no wɔ ber a mbasiafo no sawee na wɔtoo ndwom. Bɔhwɛadzefo, nkorɔfo a nna hɔn enyi agye, bɔɔ agodzifo no hɔn abawdo dɛ wɔyɛ 'abosombaa' (Tibetan: ''Lhamo''); ofir hɔ no nna wohu hɔn dɛ wɔyɛ enuanom a wɔyɛ abosombaa. (Tibetan: ''Ache Lhamo''); Ache Lhamo amambra hyɛɛ ase fii ha yi.
Mber pii a abɛsen kɔ no, Thang Tong Gyalpo tum dze daadze sii bregye 58 na dza ɔdze ndua so yɛɛ so yɛ 60 wɔ nkuronkurow na nkurase mu. Owui wɔ ber a nna ne mfe akɔ ekyir wɔ Toe Riwoche wɔ afe 1485 mu.
Bregye ne nsii ho ndzɛmba a ɔkae da ho wɔ hɔ ndɛ wɔ mbea pii wɔ Tibet na Bhutan. Ɔbɛyɛɛ amambra maa Tibetanfo dɛ wɔdze no mfonyin na n'ahonyi bɔbɔ hɔn dan fofor ho. Odur ber a wɔresaw a, lhamo anaa opera kuw no dze no mfonyin si hɔn mfinimfin na wɔkyerɛ hɔn bu ma no.
== Agodzifo a wɔda nsew ==
* Namgyal Lhamo
== Hwɛ iyi so ==
* Yungchen Lhamo
* Namling County, home to Xiangba Tibetan Opera
== Mboaedze ==
nelleqcngt1u6dr5qcfud8edb5xnh4a
Dwumadzinyi:Dede bekideth
2
1408
11611
2023-12-15T04:35:27Z
Dede bekideth
31
meho asɛm
wikitext
text/x-wiki
Wɔfrɛ me Rebecca..... Mefri Ghana
i2a3n0brwtb0yhopc621pd38gxnjnc2
Festivity of Saint Blaise, the patron of Dubrovnik
0
1409
11614
11613
2023-12-15T05:03:37Z
Dede bekideth
31
linked article
wikitext
text/x-wiki
'''Ɔhotseweenyi Blaise a ɔhwɛ Dubrovnik do no afahyɛ''' ('''Festivity of Saint Blaise, the patron of Dubrovnik''') (Croatia kasa mu: Festa Svetog Vlaha, zaštitnika Dubrovnika) yɛ afahyɛ a wɔyɛ ho nhyehyɛɛ wɔ [[Kwakwar]] bosoom a ɔtɔ do ebaasa (3) a ɔkɔ do fi afe 972 Y.B. Afahyɛ no gyina Ɔhotseweenyi Blaise a ɔboaa Dubrovnikfo ma wɔbɔɔ hɔn kurow no ho ban fir Venice ɔmamfo no nsɛm. Nyimpa pii na wɔba, a hɔn a wɔtse kurow no mu, mbea a etwa ho ehyia, Croatia mbea afofor, na aman a etwa ho ehyia, nsrahwɛfo, na Roma Katolek Asɔre no ɔman ne mpɔtam hɔ atumfo ananmusifo ka ho.<ref>[http://tzdubrovnik.hr/lang/en/get/sto_raditi/53036/festa_svetog_vlaha_dan_grada_dubrovnika.html "Saint Blaise festivity - Dubrovnik's Day"]. ''Tzdubrovnik.hr''. Retrieved 2016-02-24.</ref> Wɔgye toom dɛ UNESCO Amambra Egyapadze a itum nhu wɔ afe 2009 mu.<ref>[http://www.unesco.org/culture/ich/en/RL/festivity-of-saint-blaise-the-patron-of-dubrovnik-00232 "Festivity of Saint Blaise, the patron of Dubrovnik - intangible heritage - Culture Sector"]. UNESCO. 2015-11-30. Retrieved 2016-02-24.</ref><ref>[https://registar.kulturnadobra.hr/#/details/Z-3236 "Festa sv. Vlaha"]. ''registar.kulturnadobra.hr'' (in Croatian). Retrieved 2022-11-05.</ref>
== Mboaedze ==
7pdguodr9oxygwp67qe2fps7uhw8ld3
Wooden toys of Hrvatsko Zagorje
0
1410
11617
11616
2023-12-15T05:19:41Z
Dede bekideth
31
Made changes
wikitext
text/x-wiki
'''Ndua mbofra agodzi a ɔwɔ Hrvatsko Zagorje''' (Croatia kasa mu: Drvene igračke Hrvatskog zagorja) yɛ amambra mu mbofra agodzi a wɔdze ndua ayɛ a wɔyɛ wɔ Zagorje mantɔw mu wɔ Croatia. Ɔkwan a wɔfa do yɛ ndzɛmba, ofi ndua a hɔn annoa a wofi ase kesi dza wɔdze yɛ paint a wɔdze wie do no, wɔdze efi awo ntoatoado do akɔ awo ntoatoado do, na mbusua kɔ do dze amambra mu akwan horow dzi dwuma wɔ nkyirmba aber do.<ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/traditional-manufacturing-of-childrens-wooden-toys-in-hrvatsko-zagorje-00233 "Traditional manufacturing of children's wooden toys in Hrvatsko Zagorje"]. ''Unesco.org''. UNESCO. Retrieved 1 December 2019.</ref>
== Mboaedze ==
3swr6e4cglcfs3xehw1xp4ctmjxsmb3
Maloya
0
1411
11625
11624
2023-12-15T14:15:27Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q496929}}'''Maloya''' yɛ Réunion ndwontow kuw ebien no mu kor, mpɛn pii no wɔtoo wɔ Réunion Creole, a wɔdze amambra nsɛnkuw na ndwonto mu nkotoserɛ<ref>https://books.google.com.gh/books?id=TrhClZg65EsC&q=baster+reunion&pg=PA225&redir_esc=y</ref>. Maloya yɛ adze fofor a n'abɔse fi Ebibirim ndwom na Malagasy nkowa na Indiafo edwumayɛfo a wɔwɔ supruw do<ref>https://archive.org/details/worldmusic00rich_0</ref>, dɛ mbrɛ ɔwɔ asafo ndwom bi wɔ Réunion, séga. Wiadze ndwom nsɛnkyerɛwfo na enyimdzifo a wonnyi kuw pɔtsee bi mu no, ɔtɔfabi a wɔdze maloya toto Americafo ndwom, birisiifo, mbom hɔn ndzɛmba bi dzi nsɛ. Wohun Maloya dɛ kurow bi a otsiatsia French kurow ne fahodzi do ntsi woyii hɔn edzi wɔ afe 1970s mu<ref>https://www.bbc.co.uk/news/magazine-24300017</ref>.
== Nkasaho ==
Edze toto séga a ɔfa ahoma pii na Aburokyir nsɛnku ho a, maloya amambra kyen na ndwontow mu nkotoserɛ pɛr na wɔdze dzi dwuma. Maloya ndwon dze ɔfrɛ na ngyedo dzi dwuma.
=== Akyen ===
Amambra akyen ahorow nye:
* roulér - kyen a ne ndze wɔ famu a wɔdze hɔn nsa bɔ
* kayamb - akasaa tɛtɛr a wonyaa fii ahwer na aba mu
* pikér - idiophone a wɔdze nkampor ayɛ a wɔdze ndua bɔ
* sati - dadze tɛtɛr idiophone a wɔdze ndua bɔ
* bob - a braced, struck musical bow
=== Botae ===
Maloya ndwom no taa fa amanyɛsɛm ho na hɔn nsɛm a ɔyɛ ngyinado no so taa yɛ nkowayɛ na ohia.
== Abɔse ==
Maloya hɔn tsetse ndwom na asaw no, wɔtaa yɛ no tse ma Ebibiman abɔse pɛpɛɛpɛr, a ɔnye Ebibirim nsɛmanfo atɔrmuadze wɔ twa ka ( "Kaf dwumadzi" na Madagascar ( "servis kabaré"), na ahyɛse ndwontow adzedzi wɔ ahyɛse nkowayɛ supruw do dɔm dodow. Seseiara dze,Danyèl Waro ada Tamil ɔsom mu atɔrmuadze a ɔyɛ kyenbɔ krɔnkrɔn no edzi, a ama Maloya enya dodow wɔ Ebibirim Malagasy na Indian nsunsuando.
== Abakɔsɛm ==
Woyii Maloya edzi kɛpeem 60s ɔnam ne nkitahodzi soronko a ɔnye creole amambra wɔ no ntsi. Woyii Maloya kuw binom ɔyɛkyerɛ edzi kɛpeem 80s, ɔnam hɔn fahodzi gyedzi na hɔn nkitahodzi a wɔnye Communist Party of Réunion wɔ ntsi.
Ndansa yi dze, maloya ndwontonyi kor a ɔagye dzin nye Danyèl Waro. Ne susudua nye Firmin Viry, ɔno wɔdze enyimnyam nyina ma no dɛ ɔno na ɔgyee maloya fii ɔsɛɛ mu. Françoise Vergès kyerɛ dɛ, maloya ne bagua mu dwumadzi a odzi kan no, Firmin Viry na ɔyɛɛ wɔ afe 1959 mu wɔ Communist Party Maloya a wɔdze yɛɛ amanyɛsɛm na bagua mu anokɔnkɔn a Creole anwensɛmfo bi tse dɛ Waro na ekyir no Ziskakan kuw no so bɛkaa ho. Fitsi dɛ wɔhyɛɛ ase wɔ 1980s, mu no, maloya kuw ahorow bi tse dɛ Ziskakan, Baster, Firmin Viry, Granmoun Baba, Rwa Kaff na Ti Fock, na maloya ndwontokuw a woedzi afora bi tse dɛ séga, zouk, reggae, samba, afrobeat, jazz na rock, agye dzin wɔ supruw do.
== Amambra Mfaso ==
Wɔkyerɛw Maloya dzin wɔ afe 2009 mu wɔ France UNESCO Amambra Mu Ndzeyɛɛ dzin mu.
Dɛm ndwom edwuma bɔbew yi, nna ɔyɛ 1994 Jean Paul Roig, ne sen a ɔato no dzin ''Maloya Dousman krataa tsintsim mu''.
== Hwɛ iyi so ==
* Sega ndwom, Réunion amambra mu ndwom fofor
* Réunion Ndwom
* Réunionnais Edzin
* #Blues-like birisii ndwom edzin
== Mboaedze ==
bosdue9yqailr9ndkz8xv50y4t07d5n
Gagok
0
1412
11628
11627
2023-12-15T14:33:15Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q846219}}Gagok yɛ Koreafo hɔn ndze ndwontow kuw a ɔyɛ basia na banyin ndze.
Koreafo amambra ndwontow ndzɛmba na nkekaho bi na wɔdze bɔɔ biribi kakra.
Wɔakyerɛw wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ dzin mu fitso 2010 na wɔkyerɛw wɔ South Koreafo Amambra Ndzeyɛɛ egyapadze mu fitsi 1969
== Linke a ɔkɔ ekyir ==
https://web.archive.org/web/20051202053724/http://aris.ss.uci.edu/rgarfias/korea/kagok21.jpg.html
https://books.google.com.gh/books?id=f3GTTntO4tcC&q=kagok&redir_esc=y#v=snippet&q=kagok&f=false
http://www.asianinfo.org/asianinfo/korea/perform/distinguishing_features_of_korea.htm
8ar6sv1oge0ffptjaw0f8afo03hwut3
Aubusson tapestry
0
1413
11634
11633
2023-12-16T13:22:16Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
[[File:Aubusson - Fables de La Fontaine 1.JPG|thumb|''[[The Lion in Love (fable)|The Lion in Love]]'' ({{Circa|1775}}–1780), an Aubusson tapestry designed by [[Jean-Baptiste Oudry]], [[Musée Nissim de Camondo]], Paris]]
[[File:AubussonNaissanceMarieArles2.jpg|thumb|Detail of ''Naissance de Marie'' Aubusson tapestry in the cloister of the [[Church of St. Trophime, Arles]]]]
Aubusson tapestry yɛ tapestry a wɔyɛɛ wɔ Aubusson, wɔ etsifi afa mu wɔ Creuse wɔ France finimfin afa mu. Dzin no kata adze bi a wɔyɛɛ wɔ kurow bi a ɔbɛn Felletin, a wɔtaa hu ne ndzɛmba dɛ "Aubusson".Edwumakuw no tuu mpon wɔ 1300 ekyir wɔ ebusua ehyiadzi mu,nna ɔyɛ adze woetsintsim a Flemings rohwɛ do dada wɔ mfeha a ɔtɔ do duesia no mu.
Ɔwɔ mu dɛ nna nnyɛ Aubusson tapestry etsipɛn nye Gobelins tapestry dze, naaso wotum nyaa Beauvais tapestry dzibew wɔ mfeha a ɔtɔ do duawɔtwe no mu.
Afe mpem ebien na akron(2009) mu no, "Aubusson tapestry" dzin kedzii UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ a Ɔfa Nyimpa Ho edzin no mu. Dɛm ber no, edwumakuw no boaa wɔ ehyiadzi ebiasa mu, na du na ankorankor edwindzefo so.
== Abakɔsɛm ==
Felletin nye Aubusson tapestries mintsimadze wɔ Charlotte a ofi Albret etuhofakyɛ ho, Duchess a ɔwɔ Valentinois na Cesare Borgia (1514) kunafo no. Wɔdze enyidzi kɛse maa ehyiadzi no wɔ afe 1665 mu, naaso obedzi hɔn nsa mu wɔ mfeha a ɔtɔ do duawɔtwe no mu, a François Boucher,Jean-Baptiste Oudry na Jean-Baptiste Huet, yɛɛ mfonyin kaa ho,a dodowara fa no Nyamesɛm ho. Aubusson tapestries gyina mfonyin dwumadzi do, anaa nsa ano mfonyin a low-warp tapestry-edwindzefo yɛe. Ɔfa no Flemish na Parisian ho dze wɔdze tam a no mu yɛ dur yɛ edwuma ber kor noara mu, wɔyɛɛ biribi faa '''''verdure''''' ekyir mfonyin ho, nhaban a wɔayɛ no dɛ mbrɛ wɔpɛ na efifidze nketsenketse a nnoma tra na ofi mu ma wohu abantsentsen na nkurow kakraa bi.
Mfeha a ɔtɔ do duakron mu no, ndzɛmba nyɛe wɔ mfeha a etwa mu na ndzɛmba a wɔdze kata ntaabo ho, na ndam a wɔyɛ dur, maa edwumakuw no gyee dzin, na kurow no so dzii akotsen wɔ Wiadze Ntokwa a otsia ebien no ekyir nsesa no mu. Mbom, nna Jean Lurçat a ɔyɛ edwindze nyi a odzi akotsen nye Marcel Gromaire na Pierre Dubreuil efi hɔ wɔ Fankwa 1939.
''Le Bouquet'' (1951) a Marc Saint-Saens yɛɛ no ka French atam a w'agye dzin na wɔtaa dze hɔn dzi egyina mu wɔ French atam a wɔye dur wɔ mfeha a ɔtɔ do eduonum mu. Ɔyɛ kwadwom dze ma Saint-Saens wɔ ɔbɔadze ndzɛmba na abrabɔ mu nsɛm a n'enyi gye ho.
The museum of the {{Interlanguage link|Cité internationale de la tapisserie|fr}}) in [[Aubusson, Creuse|Aubusson]] which opened in 2016 has a large collection of Aubusson tapestries.
<gallery widths="200px" heights="200px">
File:Tapisserie d'Aubusson (Huet).JPG|Aubusson tapestry after [[Jean-Baptiste Huet]], c. 1786
File:Tapisserie-Aubusson-Arles-4.jpg|Aubusson tapestry from Arles
File:Eole.jpg|Aubusson tapestry; design by [[Isaac Moillon]] at the {{Interlanguage link|Cité internationale de la tapisserie|fr}}), Aubusson
</gallery>
7wba4lm3rdwee358n07paexxndcqgfd
Giong Afahyɛ
0
1414
11638
11637
2023-12-16T15:34:32Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
[[File:Hội Gióng1.jpg|thumb|Frankaa asaw wɔ Gióng Afahyɛ ase]]
[[File:Hội Gióng2.jpg|thumb|Thánh Gióng n'apakan mu tsena wɔ Gióng Afahyɛ ase]]
Gióng Afahyɛ (Vietnamese: Hội Gióng) yɛ amambra afahyɛ a wodzi no wɔ afe biara mu wɔ Hanoi a wɔdze kae hɔn okunyin, Thánh Gióng, a ɔbɔɔ ɔman no ho ban fii atamfo nsa mu. Wɔdze afahyɛ no kaa UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ edzin no ho<ref>https://www.unesco.org/new/en/media-services/single-view/news/forty_six_new_elements_added_to_representative_list_of_the_intangible_cultural_heritage/</ref><ref>Thị Thanh Bình Nguyễn, Dana Healy ''Aspects of Vietnamese culture'' 2002 Page 46 "Chùa Thấy is also famous for its beautiful mountain scenery Hội Gióng (Dóng) traditional festival, which takes place in Phù Đổng village to commemorate the bravery of Thánh Gióng, who fought against northern invaders."</ref>.
== Mboaedze ==
m7by8yryd7jcvgprjrss6xiilwagutr
Owari Tsushima Tennō Afahyɛ
0
1415
11745
11662
2023-12-21T00:02:46Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
[[File:Tsushimatennosai1.JPG|thumb|300px|Owari Tsushima Tennōsai(eve)]]
[[File:Tushimatennousai1.JPG|thumbnail|right|300px|Owari Tsushima Tennōsai]]
'''Tenno Matsuri (天王祭り)''' yɛ afahyɛ a wodzi no afe biara, wɔ Ayɛwoho bosoom no mu, wɔ Tsushima, Aichi. Nda ebien dwumadzi no kɔ do wɔ ewimbir afahyɛ no a ahyɛmba, a kor biara wɔdze nkrataa ɔha anan esiesie ho, ma ɔfa Tenno esutsen mu no. Wɔdze afahyɛ no kae Gozu Tenno. Dɛm afahyɛ yi san so kɔ do wɔ Tokyo<ref>https://web.archive.org/web/20090228072224/http://www.tourism.metro.tokyo.jp/english/tourists/spot/area_spot/area_spot/area_spot15_2.html</ref>.
==Linke ahorow==
{{reflist}}
*[http://eos.kokugakuin.ac.jp/modules/xwords/entry.php?entryID=1075 Gion/Tsushima Shinkō at Encyclopedia of Shinto]
*[https://archive.today/20150607065537/http://www.tsushima-kankou.com/festival/tennnou/tenno_festival.html official site (in Japanese)]
b3y6wpsu5er8zcsdg8w3ttd7eq07f6z
Gwo ka
0
1416
11698
11697
2023-12-19T11:29:49Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''Gwo ka''' yɛ French nkorɔfo bi a wodzi afra wɔ Europe na bibifo mu hɔn kasae bi wɔ dze ma kyen kɛse. Wɔyi ''Gwotanbou Fri hɔ a'', yɛ kyerɛ dɛ ''Ka'' anaa ''Banboula'' (ne dadaw mu), ɔkyerɛw ebusuakuw a ɔyɛ nsa -kyen na ndwom a wɔdze hɔn bɔ, Ono na odzi akotsen wɔ Guadeloupean folk ndwom mu . Ɔsanso yɛ, kasakoa bi a wɔ taa huu sɛ wɔrekyerɛ kakraba, flat-bottomed tambourine (''tanbou d'bas'') a wɔ bɔ no wɔ kadri ndwom mu, anaa wɔ kyen ne bɔ mu (''tanbou'').
Gwo Ka ndwomtow dwumadzi no puei wɔ 17th century, wɔ aber na wɔdze nyimpa beberee a na no dodow yɛ ebibifo yɛ nkowa na san tɔn hɔn.
Gwo ka ndwom kyen bɔ wɔ akwan esuon a wɔ dze bɔ, na nyimpa a wɔbɔ kyen no tum gyina do dze hyehyɛ ndwom wɔ akwan ahorow mu. Kyen ahorow Fri kɛse dze kɔ Kakraba dze ndwom n'ase ne nhyehyɛe n'ahyɛse to gua na ɔda no edzi yie. Kyen kɛse no, boula, bɔɔ ndwom no tsitsir wɔ aber a kyen ketseketse ''maké'' (anaa markeur) dzi nhyehyɛe a ɔdze dɛw siesie ndwom no to gua, nyimpa dodow dzi hɔn agor a ibi yɛ hɔn a wɔsaw, ahwɛfo, anaa ndwomtofo. Gwo ka ndwomtow no wɔtow fri hɔn kɔnadze, hwen mu , na ne ngyegyee mu nda hɔ, ibom obotum ayɛ kann na ne mu ada hɔ yie, na ndwom no ma do wɔ akwan bi mu na complex harmonies na melodies.<sup>[''citation needed'']</sup> Asaw bi nso wɔ hɔ a ɔka awensɛm na gwo ka kyen no boa ma asaw no dzi mu.
Ndɛ mber mu yi, wɔ Guadeloupe no, kyen bɔ nnfa no ho nnbɔ asaw ho biom. Na ibom tsetse no, na dwumadzi ebien no mframa nnfa hɔn mu ma na ɔka léwôz amanbrɛ ho, dwumadzi a na wɔyɛ no held dapɛn ebien biara wɔ memenda wɔ hɔn ahaban kɛse nkyɛn(akɛtuada), na ne memenda biara wɔ afahyɛ mber no mu wɔ mbea a asaase kɛse ne nhyehyɛe. Gwoka ndwom na ɔyɛ–na ɔkɔdo – ndwom a wɔbɔɔ no afe mu nyinara wɔ amanbrɛ dwumadzi ahorow ne ɔyɛkyerɛ bi tse dɛ ''léwòz'', ''kout’tanbou'', ''véyé'' na ɔsom dwumadzi , ibi nye Advent-fo hɔn wake. Ndɛ, Guadeloupans nkuraase hyia mu na wɔ yɛ léwôz dwumadzi ahorow ,na ibom gwo ka abɛyɛ dumadzi wɔ abɛɛfo akwan mu ma w'agye dzin yie a ndɛ ogyina dɛɛ gwo ka moderne.
== History ==
Gwo Ka ndwomtow dwumadzi no bɛ daa edzi wɔ 17th century wɔ aber a abrofo dze ebibifo kɔɔ nkowasom mu, a na ogyina dɛ wɔdze nyimpa ahorow a wɔ fri mbeambea ridzi afra: ama w'enya hɔn atsena ho nkyerɛkyerɛ na wɔdze Europe amanbrɛ abɔ hɔn bra. Ebibifo nkowa a wɔwɔ Guadeloupe na wohyia bɔ kyen, wɔ tow ndwom na wɔ saw.Code Noir nna ɔmma ho kwan ma wɔnnfa kyen biara ndzi dwuma wɔ dɛm aber no.Dɛm nsusuando yi maa nkowa no faa akwan bi a na wɔdze hɔn ndze yɛ a wɔfrɛ no a bouladjèl, na na akwan no dze kyen bɔ dzi nsɛ. Wɔ dɛm aber no, na Gwoka dwumadzi no gyina hɔ ma ahayɛ edwuma, ne tsitsir ahwir, coffee na mpuwa ho edwuma.
Wɔ afe 1946 n'ekyir no, wɔ nye hom a wɔ ko tsia amanbrɛ nhyɛdo na amanbu nhyɛdo kuw ahorow, Gwoka tumm tsiraa island hɔ, na iyi hyɛɛ ase maa Gwoka nyaa ne ntsin. Dɛm yi ntsi, wɔ afe 1988, mbranyimfo na ɔman amanbufo mpanyin Félix Cotellon yɛɛ Festival de Gwoka Sentann wɔ kurow a ɔyɛ city of Sainte-Anne wɔ aber a wanngye mboa ennfri mantam fo no hɔ. Adzesuadze na nhyiamu a wɔdze fa adwen wɔ nsɛm tsitsir ho kɔɔ do wɔ dwumadzi n'ase.
Wɔ afe 1981 no, ndwomtownyi Gérard Lockel daa dwumadzi Traité de Gwoka modên edzi, Dza odzii kan a ɔdze dɛm ndwomtow edwuma yi bɔtoo gua. Ɔkyerɛɛ dɛɛ Gwoka yɛ atonal, ɔdze kwan to hom na abrofo hɔn nhyehɛe na hɔn pɛ ntsɛmu . Ɔgye dzi dɛɛ Gwoka yɛ soronko, na ɔkyerɛ dɛ dɛm ndwom yi wɔ akwan bi wɔ Ebibiman ndwom amanbrɛ mu. Ibom ne ntsease yɛ dzen, wɔ Lockel na amanbu mu, Gwoka benyaa nsesa fri ndwom a wɔ puei na w'abɔ mu abɔ dze kɔɔ ndwon a wɔ siesie no yie na w'abɔ no wɔ adan a nyimpa tum tsena na w'ahwɛ dwumadzi no na wɔdze Europe na North America ndzɛmba a wɔdze yɛ ndwom dzi dwuma.
Ndwomtow nhwehwɛmu kyerɛ dɛɛ ndzɛmba a wɔdze yɛ ndwom no nya ne ntsin wɔ kyen na ndwom a ofri Ebibiman ahorow(Guinea gulf, Congo...)[citation needed]. Fri mbeambea ahorow ndwom na asaw a ofri hɔn asaase do, nkowa no kyerɛ hɔn kasae mu , akwan fofor a wɔdze bɔɔ ndzɛmba, tse dɛɛ creole kasa: Gwo Ka.[citation needed] Dɛm ndwomtow akwan yi kyerɛ Ebibiman adzekyerɛ a ogu mu ahorow[citation needed]: - akwan a osisido - ne nhyehyɛe - kwan a wɔfefa a ndwom dze ba - na ngyedo a ndwomtowfo dze ma ndwontonyi a ono nko dzi kan tow - syncopation wɔ ne mbraw yɛ mu.
== Instruments ==
Wɔ gwo ka amanbrɛ mu no, wɔ dze nsa kyen ebien na wɔdze dzi dwuma (''ka'' in créole): ''boula'' kor na ''makè kor''. Wɔ abakɔsɛm mu no, wɔdze ma odzidzi do yi yɛ ''ka'':
* keg nam a w'esiesie no ma honam no(''bari a vyann'' anaa ''bouko'' wɔ créole);
* apɔnkye ne honam (''po a kabrit'' wɔ créole) — wɔdze nyin ma ''boula'' na Ber ma ''makè'';
* tensioning metal hoops (''sèk'', i.e. circle in créole);
* wooden tensioning pegs (''klé'' wɔ créole);
* ahoma (''zoban'' wɔ créole).
Wɔ mpɛn bi no, Ka ne fa bi no nya:
* ''ti-bwa'': 15 dze kɔ 20 cm ndua a wɔbɔ no wɔ "Ka" ne nkyen anaa wɔ bamboo culm ne fa bi a ɔyɛ bɛyɛ 15 cm wɔ diameter mu;
* ''chacha'': calabash a w'eyi no mu na w'asan ahow mu— anaa konko biara — a wɔdze granular ndzɛmba ahyɛ no ma (ibi nye grains, nkyin, ahwia...).
== Rythms ==
Ndzɛmba a wɔ dze gyina do (abrabɔ na ndwomtow ne nkyekɛmu ahorow) a ɔwɔ yɛ"master" a wɔkeka bɔ base dze yɛ ndwom esoun anaa asaw:
* L''éwôz'' yɛ ako ndwom, wɔdze yɛ ndwom a wɔdze bɔ ahaban ne ho ban fri nhyehyɛe a ɔtsia hɔn , ibom na ɔsanso yɛ asaw a wɔdze kankye;
* ''Kaladja'' gyina hɔ na ɔbrɛ wɔ ɔdɔ mu ;
* ''Toumblak'', twe dɛɛ kaladja, dze ɔdɔ asɛm dzi dwuma, yafun asaw, asaw a ɔkeyɛw awo asɛm;
* ''Padjabèl'' yɛ abeiɛ ne twa ho asaw;
* ''Graj'' dze ahayɛ edwuma nam;
* ''Woulé'' yɛ "creole waltz", wɔdze kankye na wɔ fa abrofo no hɔn su;
* ''Mendé'' na obotum ayɛ ndwom a ɔbaa ekyir yi wɔ islands no do, na wɔdze "Congos" wɔ nkrataa nhyehyɛe wɔ abolition n'ekyir, na ogyina hɔ ma nkabɔmu a wɔdze dzi afahyɛ no.
== Dance ==
"Gwo-ka yɛ asaw nhyehyɛe biara nnyi ho na wɔdze mbɔdzenbɔ yɛ, asaw a ofri hɔn mu, na ɔba mpofri mu. (…) Gwo-ka, asaw no ɔmma wonngye ndzi dɛ biribi bɛ si, ma ɔma wotum gyina pintsin wɔ mber dzen mu na ɔma wotum tsena biribiara ano: Asaw a ɔma nkwa"
== Gwo ka moderne ==
Gwo ka a w'ayɛ no abɛɛfo ndɛ dwumadzi yɛ ''gwo ka moderne'', a ɔdze ndwomtow ndzɛmba pii a ibi nye conga anaa djembe kyen na chimes dze kɔ electric bass guitar. Wɔ n'ase no, ibom, dɛm nhyehyɛe ahorow nyinara dze nhyehyɛe kor noara ɔdze ndwom esuon dɛ folk gwo ka to gua. Zouk legends Kassav' dzii akotsen kɛse n'ara wɔ abɛɛfo ndɛ dwumadzi wɔ gwo ka mu, na ɔtsew dzumadzi a na wɔhu no dɛ ɔyɛ ekyir adze anaa ne ho etwa mu no n'enyim; wɔ bɔ no wɔ gro ka kwan mu, wɔdze ndwom fri gwo ka Afahyɛ amanbrɛ ase ma ''mas a St. Jean'' na wɔdze enyidze sanso dze maa amanbrɛ kyenbɔfo mpanyinfo Velo wɔ hɔn ahyɛse ndwomtow ndwuma ho.
Gwo ka moderne ndwomtofo no bi nye Pakala Percussion, Van Lévé na Poukoutan'n, nna ndwomtofo bebebree a na wodzi akotsen wɔ pop mu tse dɛ Marcel Magnat na Ti Celeste, wɔ aber a Gerard Hubert na na ibinon dze gwo ka afra zouk. Ndɛ gwo ka ndwomtonyi a w'agye ne dzin yie nye, ibom, yɛ 'William Flessel, ne ''Message Ka'' wɔ 1994 bɛyɛ amanaman mu.
Wɔ afe 2013, Heritage Committee ma Ministry of Culture and Communication yii gwoka dɛ wɔbɛyɛ akyerɛw nhyehyɛe afa ho wɔ Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity ama wɔdze mpagya abrɛ gwoka na w'ahyeyɛ ɔyɛfo ahorow ama no.
Wɔ 2014, Heritage Committee hyɛɛ gwoka nsiw wɔ Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity.
== References ==
hluy1362yf40uqtjc4ag86cd9m8d26v
Hung Ɔhen wu afedzi
0
1417
11669
11668
2023-12-18T15:06:58Z
Assilidjoe
33
Images added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1320004}}'''Hùng Kings' Asɔrfie Afahyɛ''' (Vietnamese: ''Giỗ Tổ Hùng Vương or Lễ hội đền Hùng'') yɛ ahoɔdzen dur afahyɛ a wɔyɛ no afe biara a ɔhyɛ ase wɔ 8th kesi 11th wɔ bosoom a ɔtɔ do ebiasa a wɔyɛ dze hyɛ Hùng Vương anaa Hùng Kings enyimnyam. Afahyɛ da nankasa, a ɔyɛ ahomgyeda wɔ Vietnam fitsi 2007 wɔ da ɔtɔ do du mu<ref>https://web.archive.org/web/20090407032841/http://english.vovnews.vn/Home/Vietnamese-nationals-return-for-Hung-Kings-death-anniversary/20094/103128.vov</ref><ref>https://web.archive.org/web/20110726175734/http://www.eng.hochiminhcity.gov.vn/eng/news/default_opennew.aspx?news_id=8186</ref><ref>https://web.archive.org/web/20080406092345/http://english.vietnamnet.vn/politics/2007/03/674288/</ref><ref>https://vietnamembassy-usa.org/news/story.php?d=20060406124343</ref><ref>https://web.archive.org/web/20110727073824/http://www.na.gov.vn/htx/Vietnamese/default.asp?Newid=5172#UST81rsUX9I1</ref>.
[[File:Bàn thờ Quốc tổ Hùng Vương - THCS ĐTC 2009.jpg|thumb|Hùng Vương altar on Giỗ Tổ Hùng Vương at a school]]
Ɔwɔ mu dɛ Hùng Ahemfo ne wu afedzi (Vietnamese: ''Giỗ Tổ Hùng Vương''), naaso afahyɛ no nnyɛ da Hùng ahemfo hɔn mu biara dze wui.
== Afahyɛ ==
Siantsir ntsi a wɔyɛ dɛm afedzi yi nye dɛ wɔdze hyɛ Hung ahemfo a wɔyɛ amambra mu mpanyimfo na ahemfo a wodzi kan wɔ ɔman no mu. Afahyɛ no hyɛɛ ase dɛ apaa mu ahomgyeda, naaso abɛyɛ ɔman n'ahomgyeda a ɔhyɛɛ ase wɔ 2007<ref>http://www.dztimes.net/post/politics/party-chief-pays-tribute-to-hung-kings.aspx</ref>. 2016 mu no, nyimpa dodow a wɔkɔɔ afahyɛ no bi dodow yɛ ɔpepem esuon.
== Dwumadzi Nankasa ==
[[File:Đền Hùng.JPG|thumb|People make pilgrimage to [[Hùng Temple]] on Giỗ Tổ Hùng Vương]]
[[File:Dâng lễ tại Đền thờ Vua Hùng ở Sở thú, ngày 21 tháng 4 năm 2021 (nhằm ngày 10 tháng 3 Âm lịch) (13).jpg|thumb|People come to worship at [[Hùng King Temple (Saigon Botanical Garden)|Temple of Hùng King]]]]
Dwumadzi no kɔ do mpɛn pii, naaso da a ɔtɔ do du wɔ bosoom no mu yɛ da no ho hia. Dwumadzi no hyɛ ase wɔ koko n'ase, na wogyina wɔ asɔrfi biara mu ansaana woedur Asɔrdan kɛse no mu. Ha no, akwantufo bɔ mpaa kyerɛ hɔn ewuakɔr<ref>https://tuoitrenews.vn/news/lifestyle/20121002/historical-complex-becomes-special-national-heritage/34313.html</ref>.
== Hwɛ ha so ==
* Giỗ
* Ancestor worship in Vietnam
== Mboaedze ==
q5qdrzgt7i8238tflorgr3yt5zyby14
Baltic ndwom afahyɛ ahorow
0
1418
12407
11744
2024-01-09T13:38:06Z
Robertjamal12
13
Robertjamal12 moved page [[Nordic clinker hyɛamba amambra ahorow]] to [[Baltic ndwom afahyɛ ahorow]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q890297}}Baltic ndwom afahyɛ (Estonian: laulupidu, Latvian: dziesmu svētki, Lithuanian: dainų šventė) yɛ amambra ndwom na asaw afahyɛ wɔ Baltic Nkurowpɔn no mu wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ Edzin no mu.
Afahyɛ ndwom a odzi kan no kɔr do wɔ Zürich,Switzerland wɔ Obiradzi 1843<ref>https://web.archive.org/web/20160304055732/http://journals.ku.lt/index.php/RH/article/download/706/538</ref>. Adwontofo 2,184 na wɔkɔree (de:Schweizerisches Gesangsfest). Amambra no tserɛw wɔ Würzburg, Germany wɔ 1845 mu na ofitsi hɔ no odur Baltic Nkurowpɔn Via Baltic Germans na aman a wɔnye hɔn bɔ hye. Ahyɛse no wɔyɛɛ wɔ 1869 wɔ Estonia (Estonian Ndwom Afahyɛ), na afe 1873 mu wɔ Latvia ( Latvian Ndwom na Asaw Afahyɛ)<ref>https://books.google.com.gh/books?id=rGh0ZIpKLzcC&pg=PT95&redir_esc=y</ref>. Ekyir no amambra no baa Lithuania (Lithuanian Ndwom Afahyɛ) wɔ 1924.
Dɛm afahyɛ yinom yɛ adze kɛse a ɔtwe ndwontofo 30,000. Wodzi afahyɛ no wɔ mfe enum biara mu wɔ Estonia na Latvia na mfe anan biara mu wɔ Lithuania, a wɔdze too amambra ndwom na wɔsaw so ka ho. Soviet ber mu no, nna afahyɛ no amamnyɛsɛm mu menntse mo ho ase adze bi wɔ kurow yɛ mu. 1980s ewiei mu no, ndwom bɛyɛɛ ndzɛmba bi a wɔdze hɔn ho, a ɔtɔfabi a ɔyɛ ndwonto mu yikyerɛ. 2014 mu no, Estonian Ndwom Afahyɛ no nyaa nyimpa 159300. Nna iyi yɛ amba dodow a Estonian enya fitsi dɛ ɔsan bɛdzee no ho<ref>https://books.google.com.gh/books?id=_TfOAgAAQBAJ&pg=PA156&redir_esc=y</ref>.
== Mboaedze ==
ihq9he0hd93yy8au9760faja7n2wjlj
Ojiya-chijimi
0
1419
11688
11687
2023-12-18T23:58:04Z
Assilidjoe
33
Image added
wikitext
text/x-wiki
[[File:Ramie_fabric_from_Japan.jpg|thumb|Ojiya-chijimi]]
'''Ojiya-chijimi''' (Japanese: 小千谷縮<ref>https://www.city.ojiya.niigata.jp/site/kanko/ojiyachijimi.html</ref>) yɛ Hemp a wɔwen wɔ no tsitsir wɔ Ojiya, Niigata wɔ Japan<ref>https://ojiya-chijimi.jp/history/chijimi</ref>. Ɔyɛ tam a ɔdze Ramie dzi dwuma (Ramie tam)<ref>https://www.pref.niigata.lg.jp/sec/chiikishinko/1293144422887.html</ref>. Ɔbɛyɛɛ Amambra Egyapadze a nna no ho hia papaapa wɔ 1955, na wɔdze ne dzin kaa amambra ndzeyɛɛ ho wɔ Echigo-jofu wɔ afe 2009 mu.
== Mboaedze ==
p9x9nbi36onj5xu91g9vwq2or5g81fx
Esuantse Mantɔw( Ashanti Region, Ghana)
0
1420
11690
2023-12-19T09:35:39Z
Kwamikagami
1026
Kwamikagami moved page [[Esuantse Mantɔw( Ashanti Region, Ghana)]] to [[Esuantse Mantɔw(Ashanti Region, Ghana)]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Esuantse Mantɔw(Ashanti Region, Ghana)]]
0t4ksultzc6aiocg042x69c58je6gbl
Kawagoe Hikawa Afahyɛ
0
1421
11738
11737
2023-12-20T12:30:43Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''Kawagoe Festival''', dzin a obiara nyim yɛ '''Kawagoe Hikawa Festival''' (川越氷川祭, ''Kawagoe Hikawa Matsuri'') ɔyɛ Japan amanbrɛ afahyɛ a wɔ yɛ no afe biara wɔ dapɛn a ɔtɔ do ebiasa wɔ Ɔbɛsɛ mu wɔ Kawagoe City, Saitama Prefecture. Ɔyɛ Kawagoe ne dwumadzi kɛse n'ara na afahyɛ no wɔ abakɔsɛm a ɔbor mfe 360.Ɔtwe akwantufu na ahwefo bɛyɛ apem wɔ nda ebien no mu. Dwumadzi da kɛse a ɔma nyimpa hyɛ ntar ahorow dze yɛ ɔyɛ kyerɛ pii dze kyerɛ abakɔsɛm ma afahyɛ no kɔ do wɔ castle town a ɔwɔ Kawagoe ibi yɛ wɔ mpata dadaw bea ase a wɔfrɛ no Kurazukuri Zone.
Wɔ afe 2005 no, wɔ hyeyɛɛ afahyɛ no dɛ ɔyɛ National Important Intangible Folk Cultural Property wɔ dzin a ɔyɛ "Kawagoe Hikawa Festival Float Event", na wɔ afe 2016, afahyɛ no bɛhyɛɛ UNESCO Intangible Cultural Heritage no mu dɛ ɔyɛ "Yama, Hoko, Yatai, Float Festivals wɔ Japan" no mu kor.
== Highlights ==
Kawagoe Afahyɛ no ne ndwuma kɛse n'ara a obiara hwɛ kwan yɛ "Hikkawase", anaa akodzi wɔ ndwomtow mu a ɔka anantsew anantsew ho. Bɛyɛ nyimpakuw 50 a wɔfrɛ mbeambea dze hɔn afahyɛ dze a wɔdze twa kwan wɔ aber a wɔ nantsew fa kurow no mu. Sɛ hɔn afahyɛdze a wɔdze twa kwan no wɔdze hyia wɔ bea bi anaa brono bi a, wɔ dan hɔn ho ma hɔn enyim hyia yie na wɔ dzi ako wɔ akwan a ɔma wɔdze hɔn asaw na ndwomtow to gua na wɔfrɛ iyi "Ohayashi".
Ohayashi yɛ ndwom dwumadzi a ndwomtofo enum na wɔbɔmu bɔ na ma wɔdze bɔ atentenben kor , kyen kɛse kor, kyen nketsenketse ebien na adɔma kor. Wɔ nye hɔn a wɔsaw a wɔdze pakaku anaa gyata nkatado ahyɛ hɔn enyim, wodzi agor yie wɔ asaw ho wɔ dwumadzi n'ase.
Wɔ aber a ndwom na asaw no ma no mu do no, hɔn a wɔ kitsa dwumadzi no na ahwefo no yɛ dede kɔ gye hɔn do. Wɔ ewimbir no, wɔ aber a afahyɛ no rokɔ n'ewiei no dɛ ma hɔn a wɔ kitsa dwumadzi fa bobo kandzea kitsa ama ɔhan fɛfɛɛfɛw aba dwumadzi n'ase.
== Floats ==
Adze tsitsir a ɔtwe nyimpa ba afahyɛ n'ase yɛ nyimpakuw dodow a wɔ nantsew twa kurow no mu no. Bea biara wɔ nyimpakuw dodow a wɔ nantsew twa kurow a wɔ yɛ ahorow 29, na hɔn mu bɛyɛ 20 dzi akotsen wɔ afahyɛ dwumadzi no mu.
Dwumadze no wɔ ndzɛmba ebien bi a ɔda nsiw. Kor yɛ Edo w'ahyehyɛ egyindo ebien a aboduaba si do. Ase dze no yɛ afahyɛ gyinabea kakraba bi w'esiesie do na wɔdze nkyensidan abɔ do, na esor dze no bea a wɔdze aboduaba no esi no. Bea a wɔdze aboduaba no esi no wotum dandan no , wɔdze hɔn nsa tum dandan no ba sor anaa famu, na aboduaba no na esor dze no wotum dze sie ase dze no mu wɔ ase ne gyinabea n'ekyir, na ɔma nsesa ba ne tsentsen mu fri 8m dze kɔ 4m.
Nboduaba no hɔn ekyir fri tsetse Japanfo hɔn amanbrɛ mu a ibi nye dɛ Noh plays na awensɛm, anaa wɔ hyehyɛ hɔn fri tstetse ababɔksɛm ngyinado mu. Dwumadzi biara tum nya ne dzin fri ngyinado no a aboduaba no dze ba.
Kor no nye ma otum twa no ho si wɔ 360°, wɔ aber a mboa biara nka ho. Wɔ yɛɛ dɛ obɛyɛ yie ma gyinabea no botum egyina nhwɛenyim wɔ aber a dwumadzi fri mbeambea nhyiamu wɔ mfinfin wɔ afahyɛ no mu na ama w'etum enya enyigye wɔ ndwomtow ako n'ase a wɔfrɛ no "Hikkawase".
== History ==
Wɔ ka dɛɛ Kawagoe Afahyɛ no hyɛ ase fri 17th century, wɔ aber a lord ma Kawagoe Domain Matsudaira Nobutsuna kɔ kyɛɛ abosom som bea kakraba bi na afahyɛ ahorow ho ndzɛmba dze maa Hikawa Shrine, a nna wɔwɔ afahyɛ kor pɛ a wɔfrɛ no "Reitaisai" dze kyerɛ hɔn enyisɔ ma ahayɛ mu ndze pa. Nna 'Reitaisai' afahyɛ no akomfo nkɔ na wotum dze hɔn ho hyɛ mu, lord no gyee to mu dɛ kurow no hia afahyɛ kɛse bi .
N'akyɛdze no maa osii abosomfie hɔ dɛɛ ɔwɔ dɛɛ wɔ yɛ afahyɛ fofor a wɔfrɛ no "Jinkosaii", na ekyir yi kuw du a wɔfri abosom fie dze hɔn ho bɔ hɔn.
Ndɛ Kawagoe Afahyɛ no bi nye "Jinkosai" na kurow no mu nyimpa hɔn afahyɛ dzi "Jinkosai" n'ekyir. Afahyɛ no nyaa mpomtu na onyaa nka bɔ mu wɔ Edo afahyɛ akwan ahorow mu, ibi nye San-no Afahyɛ anaa Kanda Afahyɛ.
Dɛm afahyɛ a wɔfrɛ no Tenka Matsuri no ''shōgun'' (Ɔyɛ Japan ɔmanbufo) na ɔsɔɔ hɔn ase na ɔdze n'enyimyam hyɛɛ dwumadzi n'asin wɔ Edo mber mu, na hɔn ho da nsiw yie ma Kawagoe eguadzifo no.Akwan a wɔdze nyama wɔ Shingashi River a nsɛm bone biara nsi na wɔdze hyia Edo yɛɛ Kawagoe eguadzifo dzii yie na wonyaa akwanya dɛ wɔbɔ hu ndzɛmba afofor a ɔrekɔdo wɔ Edo.
Dɛm Kawagoe eguadzifo yi hɔn ho dwiriw hɔn wɔ dzaa wɔ hun faa Tenka Matsuri na wɔbɔɔ mbɔdzen kasaa faa Edo akwan ahorow dze kɔ Kawagoe afahyɛ mu wɔ 19th century n'ahyɛse. Wo bisaa nyimpa a wɔhyehyɛɛ float dwumadzi maa Tenka Matsuri dɛɛ onyɛ dɛmara pɛpɛɛpɛr mma Kawagoe afahyɛ. Osiandɛ nna float a osido ebien no na Tenka Matsuri na odzi dzi dwuma, Wɔdze dɛm float no pɛpɛɛpɛr maa Kawagoe Afahyɛ. Wɔ Tenka Matsuri, na ɔwɔ dɛɛ wɔdze float no kyerɛ ''shōgun'', nyaa ɔsɔɔ afahyɛ n'asin , wɔkɔhwɛɛ castle gate no mu, a nna onyɛ tsentsen dɛ ma wɔrehwehwe ntsi wɔdze baa famu kakra.
S''hōgun'' aban gui n'ekyir no, afahyɛ a wɔdze float yɛ no kɔɔ famu wɔ Tokyo, wɔ aber a Kawagoe Afahyɛ no nko kɔɔ kan. Mantam efa bi wɔ Kawagoe mpo yɛɛ float afofor na wɔfaa nsesa akwan maa Ohayashi dwumadzi. Wɔ World War II ekyir no, nyimpakuw bi a wɔtse ben hɔn a onnyɛ nyimpakuw du no fri ase dze hɔn ho hyɛɛ afahyɛ no mu, na nyimpakuw a wɔtse mantam hɔ a wɔdze hɔnho hyɛɛ mu no bɛyɛɛ beberee.Ndɛ, float 29 na wɔdze sie wɔ kurow no mu na no mu 28 yɛ nyimpakuw a wɔtse hɔ no hɔn dzaa na kor yɛ Kawagoe kurow ne dza.
== References ==
ss3v6ikaogenr02l91g73qvtt0ko55s
Pirekua
0
1422
11867
11865
2023-12-25T20:43:36Z
Kwamikagami
1026
wikitext
text/x-wiki
'''''Pirekua''''' (Purépecha) yɛ ndwom a ofi Purépecha (Michoacán, Mexico). ''Prekua ndwontonyi a ɔyɛ pirériecha'' botum ayɛ banyin anaa basia, kor anaa dodow, na wotum dze nsɛnkuw pɛr wɔ ''pirtkua. Pirériechas'' tse dɛ bagua ananmusifo na "ntseasee na nkitahodzi dwumadzi a no ho hia wɔ Purépecha nkurow mu.<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/RL/00398</ref>"
Pirekua kitsa ahomansia, ahoma na mframa, na kyen kakra bi, anna [''pirériecha'' are] a hwee nnka ho"Wɔdze "ngyegyee Kamakama" bi a wɔfrɛ no ''sones'' kaa ho (mber 3/8) anaa ''abajeños (mber 6/8)'', ndwom aka Ebibiman, Europefo, na Amerika abɔ mu.
''Pirekua'' nye ewia na waltz yɛ adze kor, na Henrietta Yurchenco so kyerɛ dɛ ewia no na pirekua wɔ dwumadzi kor mu, a wɔdze ngyegyee ndzidzido dzi dwuma na wɔdze chord ebiasa dzi dwuma (I-IV-V) wɔ nsesa tsitsir anaa tsitsir kakra ho<ref>9780824060404</ref>.
''Pirekua'' mu nsɛm no hyɛ ase fi "abakɔsɛm dwumadzi besi ɔsom, anyɛnkoyɛ na amanyɛsɛm na ɔdɔ na mpenatwe, a wɔdze nsɛnkyerɛdze dzii papaapa." Nsɛm taa dze nhyiren nsɛnkyerɛdze, ayɛmuyie, na apaa mu ahosu. Dɛmara so na wɔtaa to ''sones wɔ'' Spanish kasa mu, wɔtaa tow ''pirekua'' wɔ Purépecha kasa, na ''sones'' mu nsɛm taa fa daa daa asetsena mu nsɛm ho.
== Mboaedze ==
==External links==
*Media services: "[http://www.unesco.org/archives/multimedia/index.php?s=films_details&pg=33&id=1676 Pirekua, traditional song of the P’urhépecha]", ''UNESCO.org''.
[[en:Pirekua]]
cdzgmj8z3ltgpsk5qloi76uxe16n2nd
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:Kwamikagami
3
1423
11729
2023-12-19T21:14:30Z
Kwamikagami
1026
Created page with ":ewia sun :bosoom moon :nworaba >? nsoroma star :asaase earth/ground :nsow symbol/mark"
wikitext
text/x-wiki
:ewia sun
:bosoom moon
:nworaba >? nsoroma star
:asaase earth/ground
:nsow symbol/mark
0mtb6wddln0p1i9yhlkddzsiok9wmyq
Ewia
0
1424
11732
2023-12-20T10:33:39Z
Kwamikagami
1026
Created page with "[[File:Sunset at Ogba.jpg|thumb|Ewia]] '''Ewia''' (nsow: [[Image:Sun symbol (fixed width).svg|16px|☉]]) [[en:Sun]]"
wikitext
text/x-wiki
[[File:Sunset at Ogba.jpg|thumb|Ewia]]
'''Ewia''' (nsow: [[Image:Sun symbol (fixed width).svg|16px|☉]])
[[en:Sun]]
myzy1yxvk7tho9jok4rrlqm846mhcj0
Bosoom
0
1425
11733
2023-12-20T10:34:47Z
Kwamikagami
1026
Created page with "[[File:FullMoon2010.jpg|thumb|Bosoom]] '''Bosoom''' (nsow: [[Image:Moon decrescent symbol (fixed width).svg|16px|☾]] anaa [[Image:Moon crescent symbol (fixed width).svg|16px|☽]]) [[en:Moon]]"
wikitext
text/x-wiki
[[File:FullMoon2010.jpg|thumb|Bosoom]]
'''Bosoom''' (nsow: [[Image:Moon decrescent symbol (fixed width).svg|16px|☾]] anaa [[Image:Moon crescent symbol (fixed width).svg|16px|☽]])
[[en:Moon]]
f5x781roe3da2b3twxrcn7h2ddb58xw
Asaase
0
1426
11734
2023-12-20T10:37:14Z
Kwamikagami
1026
Created page with "[[File:The Blue Marble (remastered).jpg|thumb|Asaase]] '''Asaase''' (nsow: [[Image:Earth symbol (fixed width).svg|16px|🜨]] anaa [[Image:Globus cruciger (fixed width).svg|16px|♁]]) [[en:Earth]]"
wikitext
text/x-wiki
[[File:The Blue Marble (remastered).jpg|thumb|Asaase]]
'''Asaase''' (nsow: [[Image:Earth symbol (fixed width).svg|16px|🜨]] anaa [[Image:Globus cruciger (fixed width).svg|16px|♁]])
[[en:Earth]]
cn62oe77qtl65j3u2z4x1zd3ylk5kjy
Ewo hayɛ
0
1427
11772
11771
2023-12-21T13:01:59Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''Honey hunting''' anaa '''honey harvesting''' yɛ akwan a wɔ fa do dze nya ewo fri ndowa a hɔn enyiwa do yɛ hyew hɔ. Ɔyɛ dwumadzi kor bi a nyimpa ayɛ efri tsetse na and ndɛ mber yi Ebibiman afa bi gu do dze dzi dwuma, Asia, Australia na South America. Sɛ yɛ hwɛ mu yie a ndzeyeɛ a ɔkyerɛ Ewo ha yɛ fri ndowa hɔ nye mboba a w'akyerɛw do, a ɔkyerɛ fri 8,000 BC. Wɔ Europe ne mfe ne mfinfin, kwan a wɔ nya ewo fri ndowa a hɔn enyiwa yɛ dzen yie anaa ndowa a hɔn enyiwa yɛ dzen kakra nna wɔ soa na w'atɔn.
Ewo a wɔ nya no wɔ ndowa a hɔn enyiwa yɛ dzen yie no wɔ taa nya no wɔ aber a wɔdze wusiw hyɛ ndowa no do na wɔ buei ndua anaa mboba a ndowa no hyɛ mu no, mpɛn pii no ekyir asɛm no nye dɛ ndowa no sɛi.
== Africa ==
Ewo ha yɛ wɔ Africa ka hɔn amanbrɛ ahorow no bi ho wɔ mbeambea pii na abɔmbɔfo ayɛ edwuma yi wɔ mfe apem mu.
== Asia ==
=== Nepal ===
Nsɛmkyerɛw dwumadzi a nsɛmkyerɛwnyi a ɔsan twa mfonyin a ɔyɛ Diane Summers na Eric Valli wɔ '''Honey hunters of Nepal''' nsɛmkyerɛw edwuma fa Gurung tribesmen wɔ west-central Nepal a wɔbɔɔ wura kwayɛ mu dɛɛ wɔrehwehwɛ ewo a n'ano yɛ dzen na wɔdze akadze ahorow a obotum ama biribia esi na wɔdze dzii dwuma dze nyaa ewo no.
Mpɛn ebien wɔ afe kor mu wɔ sor wɔ Himalayan foothills ma central Nepal kuw ahorow a mbanyinfo ayɛ mu ma hyia wɔ botan a ɔyɛ fie ma ndowa beberee a wɔwɔ ewiadze, ''Apis laboriosa''. Tse dɛ ma wɔwɔ ma hɔn ase dɔɔr no, mbanyimba kɔ Himalayan botan no ho na wɔ kɔ yi ndowa no hɔn ewo no.
Wɔkyerɛw faa dɛm nsɛm yi ho wɔ BBC2 nsɛnkyerɛw mu wɔ Ayɛwoho 2008 a dzin a ɔda do yɛ ''Jimmy and the Wild Honey Hunters-Sun''. Engiresi Okuanyi tuu kwan kɔɔ Himalayan foothills dɛɛ orekɔyɛ ewo hayɛ nhwehwɛmu. Ewiadze nyinara mu bia a ndowa a wɔyɛ ewo dɔɔso, ''A. laboriosa'' bor ebien wɔ dzaa ɔwɔ UK bea a wɔdze hɔn akɛse n'ara esie wɔ tsenabea a awɔw wɔ hɔ ama w'ama ehyew. Akyerɛwsɛm no na ibi fa dɛ wɔrofow ahoma atwer ananmɔn a ɔyɛ 200 na wɔsɔ kenten na dua tsentsen dze pia dzaa ewo wɔ do no n'akɛse a bɛyɛ ndowa ɔpepem ebien wɔ do na wɔdze ahyɛ kenten mu.
Wɔ mfeha mu no Gurung nyimpa a wɔwɔ ɔman Nepal mu no dze hɔn nkwan to esian mu dze kɔyi ewo fri botan no mu. Andrew Newey twaa mfonyin a ɔkyerɛ dɛm ewudze amanbrɛ yi.
=== Indonesia ===
Amanbrɛ akwan a wɔdze nya ewo wɔ Riau Mantam wɔfrɛ no Menumbai. Dɛm nyimdzee yi hɔn a wɔda no edzi yɛ Petalangan nkorɔfo a wɔtse Sialang dua mu wɔ Tanah Ulayat kwayɛ bea mu, Pelalawan. Menumbai Pelalawan yɛ kwan wɔ yi ewo fri ndowa nkyen a wɔdze bokiti na ahoma. Iyi boa ma wɔ pam ndowa no ama w'ansoso nyimpadua no, sɛ wɔreyi ewo no a wɔwɔ nsɛm a wɔkeka na ndwom a wɔtow. Menumbai Pelalawan wɔ yɛ no wɔ ndowa dan mu na wɔ yɛ no ewiaber nko.
=== Bangladesh na India ===
Wɔ Sunderban kwayɛ mu,Bangladesh na India ne West Bengal na wɔkyɛ, kwayɛ ho nsutsen ho yɛ bea a hɔn a wɔkɔ yi ewo dzi dwuma. Wɔfrɛ hɔn "Mawals". Edwuma yi yɛ hu yie dɛ hɔn a wɔyɛ no dodow n'ara wu wɔ akwan a sebɔ tu hyɛ hɔn do na ɔtaa si wɔ dɛm bea yi. Wɔ otwa mber amandze, a nsesa kakra wɔ mu fri mpɔtam dze kɔ mpɔtam, wɔdze mpaebɔ hyɛ ase na wɔdze afarebɔdze a ɔyɛ ahaban, nduaba, na emo. Na wɔsɔ gya wɔbotan n'ase ma ne nwusiw no pra ndowa no fri dza ewo wɔ ho no.
== Europe ==
=== Function ===
Wɔ enyim paa dɛ Stone Age mber no, nyimpa yii ewo frii ndowa a hɔn enyiwa yɛ dzen hɔ, na ibom ma onyɛ ma wɔdze kɔ gua do kɔtɔn. Fri Middle Age n'ahyɛse no na wɔdze kaa eguadzi edwuma ho, ma wonyim wɔ German-speaking central Europe, mfatoho nye, dɛɛ ''Zeidler'' anaa ''Zeitler'', a nna n'edwuma nye dɛɛ obɛfa ewo a n'ano yɛ dzen, anaa ma ɔwɔ famu kakra anaa ndowa a wɔwɔ fie a wɔkɔ kwayɛ mu. Onntse dɛ ndɛ ndowa hɔn ahwɛfo, w'annfa ndowa no annhyɛ ndowa ndua adan a nyimpa yɛe mu.Na ibom, wɔ twa ebon dɛɛ ndowa dan wɔ ndua adadaw mu wɔsusu kɔ sor bɛyɛ mita esia na wɔdze ntaabow hyɛ ano. Sɛ ndowa ahorow tsena dɛm bia no anaa w'anntsena hɔ ne nyinara gyina hɔn bea a wɔfri mu na ono tum sesa afe biara. Wɔtwa no do so ama mframa pii annsei adze.
=== Distribution ===
Osombo yie, sɛ anka onnyɛ ma ɔwɔ dɛɛ wodzi kan yɛ ma ndua a wɔdze hwɛ ndowa a, ɔyɛ dzaa wɔ gyina do a ɔyɛ conifer . Mbea a odzi mu a wɔdze yɛ ewo hayɛ wɔ Middle Age no mu yɛ wɔ mantam a ɔwɔ Fichtel Mountains na Nuremberg Imperial Forest. Wɔ Bavaria kwayɛ bea a wɔhwɛ ndowa do no hyɛ ase fri afe 959 wɔ Grabenstätt mpɔtam. Na ibom wɔ bea a ɔyɛ ndɛ Berlin, na wɔyɛ ewo hayɛ kɛse n'ara, ne tsitsir wɔ tsetse Grunewald kɛse no.
Wɔ mbea a ɔwɔ Nuremberg nhwɛdo ahorow wɔ hɔ a ɔkyerɛ ewo hayɛ amanbrɛ dwumadzi a nna ɔkɔdo yie a ibi nye castle of Zeidlerschloss wɔ Feucht. Na Ewo no ho hia ma Nuremberg ne gingerbread production; Nuremberg ''Reichswald'' ("The bee garden of the Holy Roman Empire") yɛɛ no beberee .
== References ==
== Literature and Film ==
* Honeyland, 2019 documentary set in North Macedonia
* Eva Crane: ''The world history of beekeeping and honey hunting.'' Duckworth, London, 2000. <nowiki>ISBN 0-7156-2827-5</nowiki>.
* Hermann Geffcken, Monika Herb, Marian Jeliński und Irmgard Jung-Hoffman (Hrsg.): ''Bienenbäume, Figurenstöcke und Bannkörbe''. Fördererkreis d. naturwiss. Museen Berlins, Berlin 1993. <nowiki>ISBN 3-926579-03-X</nowiki>.
* Karl Hasel, Ekkehard Schwartz: ''Forstgeschichte. Ein Grundriss für Studium und Praxis''. 2nd, updated edition. Kessel, Remagen, 2002, <nowiki>ISBN 3-935638-26-4</nowiki>.
* Richard B. Hilf: ''Der Wald. Wald und Weidwerk in Geschichte und Gegenwart – Erster Teil'' [reprint]. Aula, Wiebelsheim, 2003, <nowiki>ISBN 3-494-01331-4</nowiki>.
* Klaus Baake: ''Das Zeidelprivileg von 1350''. Munich, 1990.
* Mark Synnott: “The Last Honey Hunter” p. 80. National Geographic. Vol. 232. No. 1. July 2017.
a621fqklv07e0vhly4lgpu2qnlv3asi
Huaconada
0
1428
12415
11752
2024-01-09T14:46:19Z
Robertjamal12
13
wikitext
text/x-wiki
'''Huaconada''' ( a wɔbɔ no wɔ Spanish mu: [wakoˈnaða]) yɛ atɔrmuadze asaw a wɔsaw wɔ ekurase bi a wɔfrɛ no Mito wɔ Concepción a ɔyɛ Peruvian Andes ne kurowpɔn. Wɔakyerɛw wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ buukuu mu wɔ afe 2010 mu<ref>404 Not Found (unesco.org)</ref>.
Nda ebiasa a odzi kan wɔ Sanda mu no, mbanyin a wɔdze krakrabotobi ahyehyɛ hɔn enyim a wɔfrɛ hɔn "huacones" saw asaw ahorow wɔ ekurase hɔ. "huacones" no gu mu ahorow ebien: hɔn a wɔhyɛ amambra ntar na hɔn so a wɔhyɛ kakabotobi " a wɔdze kyerɛ obu na ohu", na hɔn a wɔhyɛ abaɛfor ntar, " a ɔkyerɛ awerɛhow, anaa atwetwesi". Wɔbɔ tsetse kyen kakraba bi a wɔfrɛ no "tinya" wɔ ber a wɔresaw no mu. Egya na ɔdze asaw no hyɛ ne ba banyin na ɔdze ne ntar na krakrabotobi so ka ho, naaso hɔn a wɔda suban pa edzi nkotsee na wɔ ma hɔn kwan ma wɔsaw amandze asaw a ɔyɛ "huacones" no<ref>404 Not Found (unesco.org)</ref>.
== Hwɛ iyi so ==
* Peruvian asaw
== Mboaedze ==
s9pvfbjcycna5phw3uwyqfk3tptqgck
Horezu nkukunwen
0
1429
11757
11756
2023-12-21T11:00:50Z
Assilidjoe
33
Image added
wikitext
text/x-wiki
[[File:Ceramică Horezu doi.jpg|thumb|{{center|Horezu ceramics}}]]
'''Horezu ceramics''' yɛ Romanian kukuwen soronko a wɔdze nsa yɛ wɔ kurow bi a wɔfrɛ no Horezu wɔ Oltenia (Vâlcea County) etsifi, a ɔbɛn Horezu Monastery. Ɔkyerɛ kukuwen ho nyimdzee wɔ awo ndzidzi do nyina mu, ɔno ntsi na adwimfo a wɔwɔ Horezu kukuwen bea kyerɛwee wɔ UNESCO Amambra Nzeyɛɛ buukuu mu wɔ Mumu 2012<ref>404 Not Found (unesco.org)</ref>.
Hɔn ndwuma no wɔakyɛ mu akɔ mbanyin na mbasia mu. Naaso, mbanyin yɛ asaase no ho edwuma, na wɔpepa hɔ, wotwa, ma wɔafɔw, ma wɔka, na wotsiatsia do na wɔka fra-sesa no kɔ ndɛtse kɔkɔɔ mu, ahoɔdzen na ahoɔhar. Odwimfo kor biara wɔ kwan a ɔfa do hyehyɛ ne ndzɛmba, naaso obiara bu mbrɛ ɔyɛ ne ndzɛmba. Mbasia no siesie kutu no ho ansaana wɔayɛ adze nankasa na ndzɛmba a wɔdze bɛyɛ amambra ntar. Hɔn nyimdzee a wɔdze ka ahyehyɛdze na ahosu bɔ mu no kyerɛ hɔn nyimpabɛn na soronko wɔ hɔn edwuma mu. Ahosu no nye, kɔkɔɔ, ahabun na ma wɔfrɛ no "Horezu ivory". Hɔn a wɔdze Horezu yɛ edwuma no dze amambra ndzɛmba beberee bi tse dɛ ma wɔdze pepa asaase no do, nkukuwen ho ndzɛmba.
Dɛm tsetse edwindze yi, nananom na wɔbɔɔ ho ban, a ɔbɛyɛɛ bea wɔ Olari wɔ Horezu, hɔ na wɔdan ndɛtse ma ɔbɛyɛ fɛfɛɛfɛ tse dɛ ma hɔn nananom yɛe<ref>Keramik-Atelier Stelian Ogrezeanu (onlinehome.de)</ref>. Horezu yɛ Roman tsetse edwindze bea a ɔbɛyɛɛ adze a nna ɔdze sika brɛ ebusua a wɔyɛ no, mekyerɛ: Ogrezeanu, Vicsoreanu, Iorga, Frigura, Mischiu, Popa etc. Seseiara dɛm edwindze edwuma yi abɛyɛ ebusua adze, naaso ɔsan so wɔ edwumayɛ mbea a wɔwɔ edwuma mu panyin kesi osuanyi , na edwindze afahyɛ na yikyerɛ.
== Mboaedze ==
pxpsb2m5riwdziussl5jc6rk4emocge
Semeiskie
0
1430
11762
11761
2023-12-21T11:30:09Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
[[File:Old Believers chapel.JPG|thumb|320px|Old Believers asɔr dan wɔ [[Ulan-Ude Ethnographic Museum]] wɔ [[Buryatia]]]]
Semeiskiefo yɛ orthodox Old Believers kurom fo a wɔatsena Transbaikal fitsi Ɔnwanwanyi Catherine aber do. Amandze a nna wɔyɛ wɔ Believers no bɛyɛɛ osiwkwan wɔ hɔn a wɔwɔ ɔman n'asɔr mu ber a wɔdze mfeha a ɔtɔ do duesuon ɔsom mu nsesa a ɔyɛ Raskol bae no<ref>[https://www.rferl.org/a/1105178.html Russia: Old Believers Struggle To Keep The Faith Amid Isolation (rferl.org)]</ref>.
Hɔn a wɔpoo nsesa no bɛyɛɛ "Old Believers" na wɔkɔr do suo hɔn gyadzi mu. Semeiskiefo yɛ nyimpakuw bi a wofi Old Believers a wotuu kwan kɔr Gomel wɔ Belarus ( dɛm ber no nna ɔyɛ bea wɔ Poland). Catherine nwanwanyi dze nyimpakuw no kɔr Buryatia, a nna wɔrotwe dɛ wobotum abɛyɛ ekuafo wɔ Cossack bambɔfo a wɔbɔɔ ebusuakuw no ho ban. Semeiskie ase fo no atsena mantɔw no mu mber tsentsen<ref>404 Not Found (unesco.org)</ref>.
== Amambra ==
Semeiskie wɔ anokasadwin tsentsen, wɔ kasa na ndwontow mu. Phonic ahorow a ɔwɔ Semeiskie ndwom mu,mekyerɛ ndwom krɔnkrɔn na wiase ndwom. Nsɛntsitsir a ɔwɔ ndwom no mu no nnyɛ kor, fitsi ɔsom mu nsɛm kesi daa daa asetsena mu nsɛm ndwom. Wɔkyerɛw Semeiskie amambra no wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ a Ɔfa Nyimpa ho wɔ afe 2001 mu.
== Mboaedze ==
2wrwz67pgkkdvewcnfge1bsmk1w5mdy
Nōgaku
0
1431
11766
11765
2023-12-21T11:56:01Z
Assilidjoe
33
added wikidata
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1037119}}'''''Nōgaku''''' (能楽) yɛ Japanfo hɔn amambra ehyiadzibea no mu kor. Wɔdze ngyegyee ɔyɛkyerɛ a ɔyɛ ''noh'' mu nsɛm yɛ, na ''kyōgen'' (狂言) agorhwɛbea. Amambra mu no, wodzi dwuma wɔ agorhwɛbea ebien no nyina bɔ mu kor, ''kyōgen'' wɔakyekyɛ mu nketseketse ''noh'' wɔ da a wɔdze dzi dwuma no<ref>Nôgaku theatre - intangible heritage - Culture Sector - UNESCO</ref>.
Woenya nsunsuando wɔ ''Bunraku'' do, anaa Japanfo agorhwɛbea a ɔyɛ ''Kabuki''<ref>404 Not Found (unesco.org)</ref>''.''
Wɔkyerɛw Nōgaku agorhwɛbea dzin wɔ UNESCO edzin mu wɔ anokasadwin na Amambra Ndzeyɛɛ a ɔfa Nyimpa ho wɔ mpem ebien na awɔtwe(2008) mu<ref>Nôgaku theatre - intangible heritage - Culture Sector - UNESCO</ref>.
== Mboaedze ==
ne0b9whnixxuhzs4cefxetcjq0ufe1n
Morna
0
1432
11778
11777
2023-12-21T14:57:33Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''Morna''' kyerɛ dza odzidzido yi:
== Arts and entertainment ==
* Morna (ndwom), yɛ ndwom ne mu fa bi ma Cape Verdean
* Morna (ndwomtow kuw), ɔyɛ kuw bi a wɔ tow ndwom a wɔfri Slovakia
* Morna, yɛ kurow a onnyi hɔ nanso ehɔ na wɔyɛ Estonian TV series ''Õnne 13'' .
== Flora and fauna ==
* ''Morna'' (bug), yɛ abowa ebusuakuw a wɔfri ebusua ɔyɛ Pentatomidae
* ''Morna'', yɛ nsɛnfua a odzi nsɛ ma ahaban ebusuakuw ''Waitzia''
== People ==
* Morna Anne Murray (wɔwoo no wɔ afe 1945), ɔyɛ ndwomtonyi a ofri Canada
* Morna Nielsen (wɔwoo no wɔ afe 1990), ofri New Zealand na nna odzi akotsen wɔ cricket agordzi mu
* Morna Stuart (1905–?), Ɔkyerɛwfo na nyia ɔyɛ sini agordzi ɔkyerɛw a ofri Britian
* Morna Wood (<abbr>fl.</abbr> 1915–1917), America amanyɔnyi
== Places ==
* Morna, Estonia, ɔyɛ ekuraase
* Morna River, Maharashtra, India
0usvkacx0qqk31hbhjsa9xr1sconlet
Cheoyongmu
0
1433
11781
11780
2023-12-21T15:25:27Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''''Cheoyongmu''''' yɛ dza ogyina hɔ ma Korea asaw a wɔdze nkataenyim yɛ na ofa nyimpa tsitsir ma ''Cheoyong'' ho (처용, 處容), Dragon King ma Eastern Sea ne ba banyin. Ɔsanso yɛ Korea court asaw a w'awɔ hɔ akyɛr na wɔyɛɛ no wɔ Unified Silla mber mu. Cheoyongmu sanso abɛka ho dɛɛ shamanistic asaw osiandɛ nna wɔyɛ dzi pam sunsumfi wɔ afe n'ewiei.
Akwan a nyimpa a oresaw no fa do no aber biara ɔyɛ enyimunyamhyɛ na ahoɔdzen wɔ mu. Ɔsanso gyina n'akwan ahorow na ndwom ne fa a ogyinado, na w'esiesie no yie dze nsɛm ahorow ahyehyɛ ndwom no mu. Asaw no dze nyimpa enum na daa wɔsaw, na ne ntarhyɛ na nkataenyim dze yɛ ma ɔda nsiw.
Ɔda UNESCO Intangible Cultural Heritage List do fri 2009 na w'ato no dzin dɛɛ South Korean Intangible Cultural Property fri 1971.
== Sanso hwɛ ==
== Nhwɛdo ==
== Abɔntsen do nkitsahodzi ==
2g1vmdsh5zc0kzmi4kt9eednsmouzfl
Meddah
0
1434
12006
12001
2023-12-28T14:40:39Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''''Meddah''''' ɔyɛ dzin a wɔdze ma amanbrɛ mu nyimpa ɔka awensɛm wɔ Turkey, odzi agor wɔ ahwɛfo kakrabi hɔn enyim, ibi nye coffeehouse ahwɛfo. Dɛm agordzi edwuma yi na wonyim no yie paa wɔ Ottoman Empire mber mu fri 16th century rokɔ no. Agordzi no gyina asɛmtsir kor nko ho, ''meddah'' agordzifo no dzi dwuma dɛ ogyina nyimpa dodow wɔ mu, na aber biara ɔtwe ahwɛfo no hɔn adwen gyina nyansapɔw a ɔwɔ awensɛm no mu. M''eddah'' dze ndɛmba bi tse dɛ kyim, dza wɔdze pepa hɔn enyim, anaa ma wɔdze hyɛ hɔn tsir pii, dze kyerɛ nsesa wɔ nyimpa a oredzi dwuma no, na otum sesa ne ndze na okasa wɔ kasa ahorow mu. Mber biara nda dwumadzi no do; ''meddah'' papa tum hyehyɛ awensɛm no wɔ akwan a ogyina do nye ahwɛfo no dze nkitsaho.
== Overview ==
''Meddah agordzifo yɛ akwantufo a na wɔ kɔ nkurow ase ahorow mu'', ibi yɛ nkurow ahorow a na wɔwɔ spice road; amanbrɛ no ne ngyinado kɔ ekyir wɔ Homer mber mu. M''eddah agordzifo hɔn dwumadzi akwan'' no nye nkorɔfo a hɔn ndwuma na hɔn akwanya dɛ wɔ tu kwan dze ka awensɛm a ɔfa Greek nkyerɛwee a ɔfa tsetse amanbrɛ nsɛm ho onye Iliad na Odyssey no yɛ pɛr, na ibom awensɛm ne tsitsir na wɔyɛ Ferhat ile Şirin anaa Layla na Majnun. M''eddah hɔn nkyerɛwee a w'ahyehyɛ no ibi yɛ awɛnsɛm a nokwar wɔ mu'', wɔ siesie no tse dɛɛ ma ahwɛfo no pɛ no, agordzifo na amanbu nhyehyɛe asetsena.
Meddah a wɔwɔ Istanbul no agye dzin dɛ wɔdze ndwomtow akadze ka hɔn awɛnsɛn ho: dɛm yi dze nsesa kɛse n'ara too East Anatolian Dengbêjin na hɔn ntsɛm.
Wɔ 2008 ''meddah dwumadzi no wɔ san dze kaa'' Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity ho.
== History ==
M''eddah'' edwuma no hyɛɛ ase dɛ osomm akenkanfo na akokodurfo hɔn awensɛm, onya n'ekyir nsɛm wɔ Turkey amanbrɛ anomu akyerɛwsɛm. Onya ne ngyinado wɔ Turkey nkorɔfo a wɔ tu kwan fri mbeambea na wɔ tsena hɔ na shaman amanbrɛ a wɔdze fri Central Asia na mbom onnyɛ nkyen, Turkey awensɛm nyaa ne ngyinado fri Arabic na Persian amanbrɛ fri 11th-13th centuries ama w'abɛyɛ agordzifo kor ne agodzibea. Dɛm akenkanfo no hɔn awensɛm tsitsir no na wɔ nyim no dɛ ''kıssahan'', hɔn awensɛm no wɔ Islam mu nkyerɛkyerɛ dzendzendzen a ɔma nkramofo a wɔyɛ ahwɛfo na wɔbɔ mbɔdzen dɛɛ wɔbɛsesa hɔn a wonnyɛ nkramofo ama w'asesa hɔn osom abɛka hɔn som no ho. Dɛm ''kıssahan'' no na wɔwɔ Seljuq mber mu na wɔ kenkan Arabic na Persian awensɛm, Ali na Hamza hɔn ho nsɛm, dɛmara so na awensɛm fri ''One Thousand and One Nights''. Dɛm awensɛm yi bɛyɛɛ kese wɔ mber mu ma wɔdze awensɛm bi tse dɛɛ Battal Gazi bɛkaa ho.
K''ıssahan amanbrɛ toa do wɔ'' Ottoman mber mu, dɛ adansedzi wɔ ''kıssahan a''kyerɛwsɛm ndwuma wɔ ahenfie a wɔfrɛ no Mustafa wɔ Mehmed II n'ahendzi mu. Wɔ mber mu no, awensɛm akenkanfo nyinara bɛgyee dzin dɛ ''meddah'' na hɔn awensɛm benya hɔn ngyinado beberee faa ewiadze mu nsɛm ho. Wɔhyɛɛ ase dɛɛ wɔresua mbowa na hɔn nsɛm a wɔdze twe ahwɛfo hɔn adwen. Hɔn a w'esua adze akɔ ekyir kyerɛ dɛ, iyi sii "wɔ aber a Mohammeddan clergy siww hɔn kwan dɛɛ mma wɔ nnfa ahotsewfo biara hɔn dzin nnka hɔn agordzi ho". Dɛm ntsi, the ''meddah agordzi no bɛyɛɛ agordzibea dwumadzi'' a ne ngyinado yɛ satire: hɔn nsɛmtsir yɛɛ akokodurfo awensɛm tse dɛ ma osi wɔ daa abrabɔ mu; anansesɛm ahorow a ɔyɛ serew, wɔ suasua nsɛm a wɔtse na nkorɔfo wɔ nyim , "wɔ dzi amanbrɛ nhyehyɛe ho fɛw" na wɔ kasatia hɔn mpanyimfo, wɔ mber bi mpo dze hɔn sultan, ɔbɛyɛɛ dzaa wɔ ka wɔ hɔn agordzi mu.
Fri 16th na 18th century mu no, ''meddah'' hɔn awensɛm ne nsusuando wɔ hɔn mantam kɔɔ sor. Wɔ gyee dzin kosii 20th century no mu. Mbom, ''meddah'' hɔn amanbrɛ no kɔɔ ewie wɔ 20th century ne mfinfin , ɔnye Sururi, wɔyɛɛ edwuma kosii afe 1930, na wɔbɛyɛɛ agordzifo a ewiei no wɔ gyinaa ma dɛm agordzi no. Wɔ aber a amanbrɛ awensɛm kɔɔ famu wɔ story-telling Turkey mantam, dwumadzi kakrabi a ''meddah wɔ no'' ashik bɛgyee.
== References ==
850reu4k55u50373bc4frwvqv9s7pwv
Klapa
0
1435
11788
11787
2023-12-21T17:26:13Z
Assilidjoe
33
References added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1428470}}'''Klapa''' yɛ amambra ndwom bi wɔbobɔ nsɛm do a n'abɔse fi Dalmatia, Croatia<ref>John Everett-Heath. "Dalmatia." Concise Dictionary of World Place-Names. Oxford University Press. 2005. Encyclopedia.com</ref>. Kasafua ''klapa'' ase kyerɛ dɛ "anyɛnkfo kuw" na n'ase fi asɔr ndwontow mu<ref>https://hrcak.srce.hr/clanak/68112</ref>. Mpɛn pii no wɔdze ɔdɔ, wine(grapes), ɔman (wo kurom) na po na wɔdze siesie. Adze pɔtsee a ɔwɔ ndwom no mu yɛ koryɛ na ndwom dɛw, a ngyegyee papa ka ho. Afe 2012 mu no, wɔkyerɛw klapa dzin wɔ UNESCO Amambra Ndzeyɛɛ a ɔfa Adasa ho buukuu mu<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00746</ref>.
== Nkyerɛkyerɛmu ==
Klapa kuw no kitsa tenor a odzi kan, ma ɔtɔ do ebien, baritone na ma ne ndze mu piw. Sɛ yɛdze tenor a odzi kan no to nkyɛn a, ndze nyinara botum dze bi aka ho. Mpɛn pii no, adwontof mbanyin du-ebien na wɔyɛ. Seseiara dze, basiafo kuw a wodzi ndwom enyim no abɛgye dzin, naaso mbanyimfo na mbasiafo kuw no mmbɔ mu.
Ɔwɔ mu dɛ klapa yɛ ndwom a wɔbobɔ no mu nsɛm, na dwumadzi bi mu dze wotum dze dwetaa na mandolin ( sɛnku a no su na ndze nye tamburitzas sɛ). Wobotum so dze keyboard aka ho, a mpɛn pii no ɔboa.
== Wiadze fofor ==
Klapa amambra da ho tse ase, a wɔbɔ ndwom fofor na wɔyɛ afahyɛ ahorow so<ref>https://fdk.hr/festival-in-omis/</ref>. Afahyɛ a wodzi wɔ Dalmatian Klapas wɔ Omiš yɛ ndwom afahyɛ a w'agye dzin na ɔwɔ amambra dodowara wɔ Klapa ndwom mu. Kuw kor a akɔ yie wɔ ndɛ mber yi mu nye Klapa Šufit, a odzii nkonyim wɔ afahyɛ no mu mfe ebiasa, 2006-2008. Mberantsɛ pii a wofi Dalmatia bu klapa yie na wotow dabiara wɔ ber a woridzidzi anaa ronom. Nnyɛ adze nnketse dɛ wɔrotow klapa wɔ gua do ber a woenya edziban na wenyin bi ronom.
Afe 2013 mu no, Croatia paw klapa kuw no dɛ wogyina mu mma ɔman no wɔ Eurovision Ndwom Akansi. Nna wɔfrɛ klapa kuw no Mora, a ɔyɛ "Mižerja". Klapa s Mora yɛ "klapa soronko" wɔ agofomba esia a Maestro Mojmir Čačija fii klapa kuw enum no mu, a ebien fi Kampanel, na kor fi Sinj, Crikvenica, Šibenik na Grdelin<ref>https://eurovision.tv/stories?_t=mizerja_to_be_the_croatian_entry_in_malmoe&id=71563</ref>.
== Hwɛ iyi so ==
* A cappella
== Mboaedze ==
s56ab4gn1lpt8pgw495n0ulmlph58d1
Bachata
0
1436
11790
11789
2023-12-21T20:32:51Z
Yaw tuba
14
improved article #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Bachata''' yɛ ndwom a ahyɛase wɔ Dominican Republic wɔ afeha a ɔtɔ do eduonu (20) mu. Ɔwɔ Europafo (Spain ndwom tsitsir), Tainofo a wɔyɛ kurom hɔfo na Afrika ndwom mu ndzɛmba bi, a ɔgyina hɔ ma Dominicanfo amambra ahorow.[1]
Bachata ndwom a odzi kan a wɔakyerɛɛw egu hama do no, José Manuel Calderón na ɔkyerɛɛw wɔ afe 1962 mu ("Borracho de amor") a ofi Dominican Republic. Bachata fir bolero nye ɔba (na ekyir, efi 1980 mfe no finimfin, merengue). Ahyɛase asɛmfua a wɔdze too ndwom no dzin nye amargue ("nwononwono", "ndwom a ɔyɛ nwononwono"), kesi dɛ asɛmfua bachata a ɔnnyɛ adwene mu dze no bɛyɛɛ dza agye dzin. Asaw kwan, bachata, nso nye ndwom no nyaa nkɔdo.[2]
7j60u71cya588um7fxcbt8wa8e3luyx
Seal ntwae
0
1437
11815
11814
2023-12-23T15:14:32Z
Assilidjoe
33
References added
wikitext
text/x-wiki
'''Seal nsiesie''', ɔsan so yɛ '''Seal ntwae''',anaa '''''zhuanke''''' wɔ Chinese (篆刻 mu), yɛ amambra ɔyɛkyerɛ bi a n'abɔse fi China na ekyir ɔtserɛw kɔr East Asia. Ɔyɛ nsɔwano n'ase ntwitwae( n'enyim no dze yɛdze si biribi do dua, sen ne nkyɛnkyɛn anaa sor). Wɔsan so frɛ no '''''seal engraving'''''<ref>https://web.archive.org/web/20120721032000/http://oxforddictionaries.com/definition/english/seal</ref>.
== Abakɔsɛm ==
Shang dze wɔhyɛɛ ase dze seals dzii dwuma wɔ aban edwuma asoɛe, hɔ nna wogyina hɔ ma tum. Shang na Zhou aber do no, ndzɛmba a nna wɔdze yɛ seal ahorow no yɛ mboa hɔn mbiew, kɔɔber(brɔnze), na edwindzeyɛ. Nna wɔwɔ nkorfo a w'ahyɛ da ara atsetse hɔn, dɛ odwimfo, na edwimfo a wɔwɔ edwuma yi mu, mekyerɛ seal horow nyɛe. Osiandɛ seals a nna wɔyɛ no wɔ dɛm ber no mu no nna wɔta dze dzi dwuma wɔ aban na edwumakuw binom asoɛe, nna seals no su yɛ fɛw ara yie. Shang hɔ dze no, nna wɔdze script (甲骨文) mbiew yɛ. Zhou aber do no, nna wɔdze dzi dwuma ( ɔnam dɛ nna Chinesfo agofomba nnyɛ kor), naaso nna dazhuan (大篆) anaa ''jinwen'' (金文) dze no dze wɔdze dzi dwuma<ref>http://www.vincentpoon.com/the-seal.html</ref>.
Qin ahemman no mu no, ɔmanpanyin Li Si yɛɛ nsɔwano nkyerɛwee a ɔyɛ daa nna ɔyɛ kwan do adze a wɔfrɛ no Xiaozhuan (小篆) no ho nhyehyɛɛ na ɔhempɔn Qinshihuang kyerɛw maa no, ntsi wɔkaa Chinafo nkyerɛwdze ho nkyerɛwee a wɔakyerɛw no boom ma odzi kan.Osian Chinafo adansi nnkɔdo ntsi, na wɔdze nsɔwano a ɔwɔ dɛm ber yi mu so dzii dwuma kɛse wɔ adansi ndzɛmba mu, s.e., ber a woewie tile anaa birikisi bi ekyir no, na nea ɔyɛ no taa dze ne nsɔwano no hyɛ do. Yebotum ehu iyi wɔ tsetse ndzɛmba a ɔwɔ dɛm ber yi mu do. Nsɔwano a ɔtsetse dɛm no, sɛ hɔn a wɔyɛ no dzin, ber, anaa bea a wɔkyerɛ da nkyɛn a, ɔwɔ akwan horow dedaw, na ɔda hɔn a wɔyɛ no ankasa su edzi.
Song ahenman no mu no, nwomanyimfo-edwumfo dzii yie na nsɔwano yɛ bɛyɛɛ ma nkorɔfo enyi gye ho. Fitsi dɛm ber no, wɔdze bo a ɔyɛ mberɛw edzi dwuma kɛse wɔ nsɔwano a wotwitwa mu. Wɔfrɛ abo a ofi Qingtian, a seseiara ɔyɛ Zhejiang Mantɔw mu no, Qingtian bo (青田印石) ber a nna wɔdze ma wɔfrɛ no Shoushan bo (壽山印石) a ofi Fujian Mantɔw mu so dzii dwuma kɛse. Edwumfo binom bɛyɛɛ abemfo, na wɔyɛɛ edwindze ahorow pii. Afei so wɔ dɛm ber yi mu no wɔhyɛɛ ase dze nsɔwano dzii dwuma dɛ nokwardzi wɔ mfonyin na nkyerɛwee edwuma ahorow do.
Yuan ahenman no mu no na nsɔwano a wotwitwa yɛ edwindze a enya nkɔdo kɛse dadaw. Ná Ming na Qing ahemman no yɛ sika kɔkɔɔ mber ebien ma edwindze a wɔdze twa nsɔwano. Wɔ Qing ahenman no mu no, wɔhyɛɛ ase dze bo a ofi Mongolia a wɔfrɛ no Balin bo (巴林印石) dzii dwuma. Wɔ ndɛ mber yi mu no, Chinafo mfonyin anaa nkyerɛwee edwuma bi taa nya nsɔwano kor anaa ma ɔbor dɛm.
<gallery>
King_of_Na_gold_seal_imprint.svg|
Wangdaokunyin.gif|
Miwanzhongyin.gif|
Chenjiruyin.png|
Fengmengzhenyin.gif|
</gallery>
== Skuul Apapa ==
Zhe Skuul (浙派): ɔwɔ Zhejiang Province, wɔtaa twa no tsia Zhe skuul, anaa Xiling Skuul, wɔ ndwontonyi Xiling Seal Art Society. Dominant in the Ming and Qing dynasties.
Hui Skuul/Wan Skuul (徽派/皖派):ɔwɔ Anhui Province. odzi akotsen wɔ Ming na Qing ahendzi mu.
Hai Skuul (海派): ɔwɔ Shanghai a wɔdze too dɛm kurowpɔn no. Ɔbɛgyee dzin wɔ late Qing ahendzi na the Republic of China.
== Adwontofo a wɔagye dzin ==
* [[Qi Baishi]]
* [[Sha Menghai]] (Hai School)
* [[Xu Wei]] (Zhe School)
* [[Wu Changshuo]] (Hai School & Zhe School)
* [[Wu Qiuyan]]
== Mboaedze ==
0ykq6jqsm84y4hkjwosloktidiifk1f
Nsɔwano ntwae
0
1438
11800
2023-12-22T13:14:04Z
Assilidjoe
33
Assilidjoe moved page [[Nsɔwano ntwae]] to [[Seal ntwae]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Seal ntwae]]
9prlhp2dn1nhxtbk8riik3nywop4yb4
Fiesta de la Candelaria
0
1439
11807
11806
2023-12-22T20:40:48Z
Yaw tuba
14
added images #FAT
wikitext
text/x-wiki
[[File:Marianne_Stokes_Candlemas_Day.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Marianne_Stokes_Candlemas_Day.jpg|thumb|'''Candlemas day by [[:en:Marianne_Stokes|Marianne Stokes]], 1901''']]
'''Candlemas''', a ɔnoara so nye '''Yesu Kristo Afahyɛ''', Ɔɔbaabun Maria a Wɔahyira no Ahotsew Afahyɛ, anaa Nhyiam Krɔnkrɔn Afahyɛ no yɛ Kristofo afahyɛ a wɔdze kae Yesu a wɔdze no kyerɛɛ wɔ Asɔredan mu. Ɔgyina nkontaa a ɔfa Yesu a wɔdaa no edzi wɔ Luka 2:22–40 no do. Wɔ Leviticus 12 ase no, na ɔwɔ dɛ wɔtsew ɔbaa ho mbrɛ eguambaa a wɔdze bɛbɔ ɔhyew afɔr, na ebubur dɛ bɔnho afɔr, wɔ banyi twatsiatwa ekyi ndafua eduasa ebaasa (33). Ɔtɔ bosoom Kwakwar da ɔtɔ do ebien (2), a sɛnea wɔtaa yɛ no ɔyɛ Borɔnya–Epiphany ber no da a ɔtɔ do eduonan (40) (awo ekyi ber) na dza ɔba ewiei.<ref>Knecht, Friedrich Justus (1910). ''[[iarchive:apracticalcomme00knecgoog|A Practical Commentary on Holy Scripture]]''. B. Herder. p. [[iarchive:apracticalcomme00knecgoog/page/n452|410]]. Retrieved 27 December 2016. <q>We keep a feast on the 2nd of February, forty days after Christmas, in memory of our Lord's Presentation in the Temple. This feast has several names. First, it is known as the Feast of the Presentation of our Lord Jesus. Secondly, it is called the Feast of the Purification of the Blessed Virgin Mary. But the usual and popular name for this Feast is Candlemas-day, because on this day candles are blessed before Mass, and there takes place a procession with lighted candles. Candles are blessed and lighted on this particular feast.</q></ref> Ber a ɔyɛ amambra dɛ Kristofo a wɔwɔ aman bi mu no yi hɔn Borɔnya ahosiesie fi hɔ Anafua a ɔtɔ do du-ebien (Epiphany Anafua) no,<ref>''A Study Guide for William Shakespeare's "Twelfth Night"'' (2nd ed.). Cengage Learning. 2016. p. 29. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9781410361349|9781410361349]]</bdi>. <q>Twelfth Night saw people feasting and taking down Christmas decorations.</q></ref> abakɔsɛm mu no, hɔn a wɔwɔ Kristofo aman afofor mu no yi fi Candlemas ekyi.<ref>Edworthy, Niall (2008). ''The Curious World of Christmas''. Penguin Group. p. 83. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780399534577|9780399534577]]</bdi>. <q>The time-honoured epoch for taking down Christmas decorations from Church and house in Candlemas Day, February 2nd...Candlemas in old times represented the end of the Christmas holidays, which, when 'fine old leisure' reigned, were far longer than they are now.</q></ref><ref>Roud, Steve (31 January 2008). ''The English Year''. Penguin Books Limited. p. 690. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780141919270|9780141919270]]</bdi>. <q>As indicated in Herrick's poem, quoted above, in the mid seventeenth century Christmas decorations were expected to stay in place until Candlemas (2 February), and this remained the norm until the nineteenth century.</q></ref> Wɔ Candlemas mu no, Kristofo pii (tsitsir Epuei Fam Ortodɔksfo (Orthodox), Roma Katolekfo (Catholics), na Protestant asɔre atsitsir bi a Lutheranfo (Lutherans), Anglikanfo (Anglicans) na Methodistfo (Methodists) ka ho) nso dze hɔn kyɛndar kɔ hɔn apaamu hɔ asɔr mu,<ref>Hothersall, Barbara. [http://www.fulwoodmethodist.org.uk/fmcmag/archives/saints/candlemas/candlemas.htm "Candlemas – Festival of Light"]. ''Fulwood Methodist Church Magazine''. Retrieved 27 December 2016. <q>In some countries special candles are brought along to the blessing by the worshippers. These are often very elaborate and are highly treasured. Afterwards they are taken home and kept to be lighted at times of stress – during storms, in sickrooms and at the bedside of the dying.</q></ref><ref>Pappas, Christopher A. (18 January 2012). [http://holytrinity.ab.ca/ecumenical-candlemas-feast-of-the-presentation/ "Ecumenical Candlemas (Feast of the Presentation)"]. Holy Trinity Anglican Church. [https://web.archive.org/web/20190110073917/http://holytrinity.ab.ca/ecumenical-candlemas-feast-of-the-presentation/ Archived] from the original on 10 January 2019. Retrieved 27 December 2016.</ref> baabi a wohyira hɔn na afei wɔdez dzi dwuma afe no mu ber a aka no; wɔ Kristofo fam no, dɛm kyɛndar a wɔahyira do yi yɛ Yesu Kristo a ɔyɛ Wiadze kan no.<ref>Mazar, Peter (6 March 2015). ''To Crown the Year: Decorating the Church Through the Seasons'' (2nd ed.). Liturgy Training Publications. p. 253. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9781618331328|9781618331328]]</bdi>.</ref>
== Mboaedze ==
2kgnm92fas92voulrboi3wq1b62p7tb
Lefkara ahoma atar
0
1440
12886
11837
2024-04-09T10:46:37Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
[[File:Lefkaritiko.jpg|thumb|Lefkaritiko or Lefkara lace]]
'''Lefkaritika or Lefkara Laze''' yɛ ahoma atar bi wɔdze nsa ayɛ a ofi Pano Lefkara Cyprus. No su papaapa nye hemstitch, satin stitch fillings, pandze ano edwuma, fufuw, brawn, ecru ahosu na geometric. Afe 2009 mu no, wɔkyerɛw dɛm ahoma atar edwuma yi dzin wɔ Amambra Ndzeyɛɛ edzin mu<ref>https://ich.unesco.org/en/RL/lefkara-laces-or-lefkaritika-00255</ref>.
== Abakɔsɛm ==
[[File:Asproploumi.jpg|thumb|Asproploumi, the type that preceded Lefkaritika]]
[[File:Dantela venis.jpg|thumb|"Dantela Venis" ("Venice Lace") - "punto cyprioto"]]
Lefkaritika yɛ nwene ho edwindze a ɔyɛ nsa ano edwuma wɔ Cyprus, wɔ afeha a ɔtɔ do dunan no mu. Ɔhyɛ Cyprus Edwindze fitaa no ase. Ɔtse dɛ adze bi akyɛr, a wɔfrɛ no ‘asproploumia’.‘Asproploumia’ a wɔpam no tsitsir no nye Lefkaritika fofor no. Wɔdze ahoma fofor na nsusuwii ahorow ka ho a ogyina wo nyimdzee soronko na adzebɔ a ɔwɔ nwen no mu o. Ankyɛr na Lefkaritika dur no su a ɔkorɔn, osian akansi a ɔda mbasiafo ntam ntsi, osiandɛ nna wobu hɔn dɛ wɔyɛ awaregyae ho mfinimfin fa. Ná ɔsɛ dɛ basia biara nya ndzɛmba a wɔaboaboa ano a wɔatserɛw mu a woesiesie ama ɔyɛkyerɛ wɔ n’ayeforohyia da no. Dɛn kwan yi do no, wɔdze atsetsesɛm mu ndzɛmba no pii fii na no mu kɔɔ ne babasia nkyɛn. Nna mbasiafo pii yɛ nwen dɛ edwuma so. Mba a wɔyɛ nwen wɔ Pano Lefkara, a wɔfrɛ hɔn ‘ploumarisses’ na wɔyɛɛ hɔn ndzɛmba a wɔyɛ no ho nhyehyɛɛ fii fie. Mbanyimfo a wof Lefkara a wɔfrɛ hɔn ‘kentitarides’ no yɛ eguadzifo na wotuu kwan faa Europa na Scandinavia. Dɛ mbrɛ tsetsesɛm kyerɛ no, wɔ afeha a ɔtɔ do 15 mu no, Leonardo da Vinci kɛseraa Cyprus na ɔdze Lefkara Lace san kɔɔ Italy, a ndɛ osiesie Duomo Asɔrdan Kɛse a ɔwɔ Milan no.
== Bea A Wɔyɛ Ndzɛmba No ==
Kan no na mbea akɛse a wɔyɛ ndzɛmba nye Pano Lefkara na Kato Lefkara nkurase. Ndɛ wɔyɛ dɛm nwen yi wɔ Cyprus nyinara, tsitsir wɔ nkurase, Kato Drys, Vavla, Vavatsinia, Ora, Choirokoitia, Skarinou, Dali na Athienou.
== Ndzɛmba Na Nyimdzee Ahorow ==
Wɔdze hɔnom tam fitaa a wɔdze kotoku a wɔyɛ wɔ Cyprus na ɔyɛ Lefkara Lace a odzi kan no. Wɔdze ahoma a wɔdze na ma wotwitwa a wɔaka abɔ mu na odzi dwuma. Wɔdze nwen akɛse a wɔfrɛ no ‘tagiades’ no ka ‘dantela venis’ (‘Venice Lace’), ‘pittota’, ‘gyroulota’, ‘liminota’ nsusuw ho.
== Mboaedze ==
lii0hi6udbspfg482y2rg5a93zkga6g
Falak
0
1441
11850
11821
2023-12-25T19:49:52Z
Yaw tuba
14
added references #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Falak''' (n’asekyerɛ ara nye "sor," "nkrabea," "wiadze") yɛ ndwom kwan a efi Pamir Mbepɔw a ɔwɔ Asia finimfin fam, tsitsir Badakhshan mantɔw a ɔwɔ Afghanistan etsifi fam epuei, Tajikistan anafo fam epuei, na Pakistan etsifi fam.<ref>''[https://books.google.com/books?id=CTAJAQAAMAAJ Asian Music: Journal of the Society for Asian Music]''. The Society. 2006. p. 65. Retrieved 15 September 2013.</ref> Falak ndwom botum ayɛ nyamesom-ahintasɛm mu nsɛmti a ɔfa ɔsor dɔ, ntsetsew na nkabom (a wɔtaa nya fi Persia Sufi awensɛm mu), anaadɛ wiadze na awerɛhow nsɛm a ɔfa nyimpa dɔ na amandzehu.<ref>Benjamin D. Koen Assistant Professor of Ethnomusicology Florida State University (26 November 2008). ''[https://books.google.com/books?id=MCacfWlXWjIC&pg=PA117 Beyond the Roof of the World : Music, Prayer, and Healing in the Pamir Mountains: Music, Prayer, and Healing in the Pamir Mountains]''. Oxford University Press. pp. 117–. ISBN <bdi>978-0-19-971002-7</bdi>. Retrieved 15 September 2013.</ref>
== Ndwom nkyerɛkyerɛ ==
Mpɛn pii no, Falak ndwom no yɛ dza ɔkɔ fam, na mpɛn pii no, dza anohyeto wom no yɛ hexachord (nnyigyei esia) nkutsen.<ref>Alison Arnold (2000). ''[https://books.google.com/books?id=ZOlNv8MAXIEC&pg=PA828 South Asia: The Indian Subcontinent]''. Garland Pub. pp. 828–. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-8240-4946-1|978-0-8240-4946-1]]</bdi>. Retrieved 15 September 2013.</ref>
== Edwindadze a wɔdze dzi dwuma ==
Wobotum ato Falak acappella, a wɔdze edwindadze ka ho, anaadɛ wɔdze edwindadze abɔ ho. Falak edwindadze bi nye ghijak (spike fiddle), nay (Persiafo sanku), na dombura (sanku a nye kɔn tsentsen), nye edwindadze a wɔdze bɔ ndwom.
== Mboaedze ==
ebo1agvrj5bb7zznisfzgcz5fru2u7o
Chinese Zhusuan
0
1442
11830
11829
2023-12-25T10:17:11Z
Yaw tuba
14
improved article #FAT
wikitext
text/x-wiki
[[File:Boulier1.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Boulier1.JPG|thumb|'''Chinafo abacus''']]
'''Zhusuan''' (China kasa: 珠算; pinyin: zhūsuàn; n’asekyerɛ ara nye: "bead akontabuo") yɛ nyimdze na ndzeyɛe a ɔfa nkontaabu a ɔnam suanpan anaa Chinafo abacus do. Wɔ afe 2013 mu no, wɔakyerɛw no wɔ UNESCO Ananmusifo dzin a ɔfa Adesamba Amambra Egyapadze a Intum Nhu Ho (UNESCO Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity).<ref>[http://www.unesco.org/culture/ich/en/RL/chinese-zhusuan-knowledge-and-practices-of-mathematical-calculation-through-the-abacus-00853 "Chinese Zhusuan, knowledge and practices of mathematical calculation through the abacus"]. ''www.unesco.org''. UNESCO. Retrieved 29 November 2016.</ref> Ber a wɔresi nkyerɛwee no ho gyinae no, Aban Ntam Boakyikuw no kaa dɛ "Chinafo bu Zhusuan dɛ amambra mu nsɛnkyerɛdze a ɔkyerɛ hɔn nyimpasu na edwindadze a mfaso wɔ do nso; wɔdze fi awo ntoatoado do kɔ awo ntoatoado do, ɔyɛ nkontaabu kwan a wɔayɛ no sɛnea ɔfata da biara da asetra mu ndzɛmba pii." , a ɔsom asetra na amambra dwumadzi ahorow pii na ɔdze nyimdze nhyehyɛɛ fofor ma wiadze."<ref>[http://www.unesco.org/culture/ich/en/decisions/8.COM/8.8 "Decision of the Intergovernmental Committee: 8.COM 8.8"]. ''www.unesco.org''. UNESCO. Retrieved 29 November 2016.</ref> Chinafo Abacus na Adwen mu Nkontaabu Fekuw na edzii kuw a wɔdze bɛma wɔakyerɛw Chinafo Zhusuan dzin wɔ dzin no mu no enyim.
== Abakɔsɛm ==
Nna Zhusuan yɛ abacus a wɔyɛɛ wɔ China wɔ afeha a ɔtɔ do ebien (2) Y.B. Wɔ afeha a ɔtɔ do duebiasa (13) mu no, Guo Shoujing (郭守敬) dze Zhusuan dzii dwuma dze buu afe biara a ɔkyinkyin no tsentsen ho akontaa na ohuu dɛ ɔyɛ ndafua 365.2425. Wɔ afeha a ɔtɔ do duesia (16) mu no, Zhu Zaiyu (朱載堉) dze Zhusuan buu ndwom mu Duebien ntsamgyinafo pɛr Temperament ho akontaa.<ref name=":0">[http://www.unesco.org/culture/ich/doc/download.php?versionID=20868 "Nomination File No. 00426"]. ''www.unesco.org''. UNESCO. Retrieved 29 November 2016.</ref>
== Wɔ Amambra mu ==
Zhusuan yɛ Chinafo amambra a wɔdze dzi dwuma wɔ amandze kwan do no fa tsitsir. Zhusuan wɔ nkɛntɛndo a ɔkɔ ekyir wɔ Chinafo asetra mu ndzɛmba ahorow do, tse dɛ Chinafo amandze, kasa, nhoma, nsusuwso, adansi, na dza ɔkeka ho, na ɔdze amambra mu adzeyɛ bi a ɔfa Zhusuan ho ba.<ref name=":0" />
== Mboaedze ==
<references />
== Abɔntsen do nkitahodzi ahorow ==
* UNESCO video on Chinese Zhusuan on YouTube (Published on Dec 4, 2013): [https://www.youtube.com/watch?v=p6QNCEtnk94 Zhusuan]
gyt503qq82btqhud9wy7rwbmnl3ck6x
Chovgan
0
1443
11849
11848
2023-12-25T15:30:48Z
Yaw tuba
14
added images #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Chovgan''', '''Chowgan''' anaa '''Chogan'''(Persia kasa mu: چوگان, roman kasa mu: čōwgan), yɛ enyigyedze kuw agordzi a mpɔnkɔ na ɔhyɛase wɔ tsetse Iran (Persia).<ref name=":0">Massé, H. (24 April 2012). [https://referenceworks.brillonline.com/entries/encyclopaedia-of-islam-2/cawgan-SIM_1598?s.num=0&s.f.s2_parent=s.f.book.encyclopaedia-of-islam-2&s.q=cawgan "Čawgān"]. In Bearman, P.; Bianquis, Th.; Bosworth, C.E.; van Donzel, E.; Heinrichs, W.P. (eds.). ''Encyclopaedia of Islam, Second Edition''. Vol. 2. Brill Online. <q>The game originated in Persia, and was generally played on horseback (...)</q></ref><ref name=":1">[https://www.historic-uk.com/CultureUK/The-Origins-of-Polo/ "The origins and history of Polo"]. ''Historic UK''. Retrieved 2020-10-04. <q>It is since these origins in Persia that the game has often been associated with the rich and noble of society; the game was played by Kings, Princes and Queens in Persia.</q></ref> Nna wobu no dɛ adehye agor na nna wɔyɛ wɔ afuw a ɔyɛ soronko mu, wɔ mpɔnkɔ a wɔatsetse hɔn tsitir do. Nna agordzi no atrɛw wɔ Asiafo mu. Wɔbɔ wɔ Iran, Azerbaijan, Tajikistan, na Uzbekistan.<ref>В. Парфенов. (2004). ''[https://web.archive.org/web/20190606132128/http://horse.ru/oloshadi/structure.php?&cur=3801 Кавказские национальные конные игры]''. HORSE.RU. Archived from [http://www.horse.ru/oloshadi/structure.php?&cur=3801 the original] on 2019-06-06. Retrieved 2012-09-04.</ref>
Wɔ afe 2013 mu no, wɔdze chovqan a ɔwɔ Republic of Azerbaijan no kaa UNESCO dzin a ɔfa Amambra Egyapadze a Intum Nhu ho a ɔhia bambɔ ntsɛmara.<ref>[http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&USL=00905 Chovqan, a traditional Karabakh horse-riding game in the Republic of Azerbaijan]</ref>
Ekyir wɔgye toom wɔ Atɔe Fam Wiadze a wɔfrɛ no ndɛ dɛ polo no mu.
== Abakɔsɛm ==
[[File:Naghshe_Jahan_Square_Isfahan_modified.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Naghshe_Jahan_Square_Isfahan_modified.jpg|right|thumb|300x300px|[[:en:Naqsh-e_Jahan_Square|Naqsh-e Jahan Square]] a ɔwɔ [[:en:Isfahan|Isfahan]] a yɛ bea a nna finimfin mber mu ahemfo polo agodzibea bi wɔ.]]
[[:en:Naqsh-e_Jahan_Square|Naqsh-e Jahan Square]] in [[:en:Isfahan|Isfahan]] is the site of a medieval royal polo field.
Chovgan hyɛase wɔ Iran (Persia) tsetse aber do na nna zyɛ Persia ɔman enyigyedze a na adzehye dzi kɛse.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Mbaa dzii agor yie tse dɛ mbanyin. Chovgan hyɛase wɔ mfe Apem ber mu a edzi kan A.D. finimfin, sɛ kuw agordze. Nna ɔyɛ dza aba do wɔ Mfe ɔhaha pii mu wɔ Finimfin Epuei. Wɔyɛɛ agor no asinasin ho mfonyin ber na ber mu wɔ tsetse mfonyi nkakraba mu, na wɔdze agor no ho nkyerɛkyerɛmu na mbra a ɔkɔ ekyir nso maa wɔ tsetse nsaano nkyerɛwee no mu.
=== Chovgan wɔ Iran ===
[[File:Miniature_depicts_a_chovqan_game_the_story_of_Khosrow_and_Shirin_of_Nizami_Ganjevi.png|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Miniature_depicts_a_chovqan_game_the_story_of_Khosrow_and_Shirin_of_Nizami_Ganjevi.png|thumb|Afeha a ɔtɔ do duesia (16) mu mfonyi kakraba bi kyerɛ chovgan agor bi wɔ Khosrow na Shirin a wɔyɛ [[:en:Nizami_Ganjavi|Nizami Ganjavi]] asɛm no mu.]]
Chovgan, a wonyim no dɛ chowkan wɔ Sasanian Ahenma no mu (Finimfin Persia kasa: čowkān),<ref>[[:en:Raymond_Janin|Janin, Raymond]] (1964). ''Constantinople Byzantine. Développement Urbaine et Répertoire Topographique'' (in French). Paris, France: Institut Français d'Etudes Byzantines. pp. 118–119.</ref><ref>[http://www.iranicaonline.org/articles/bazi-games "Welcome to Encyclopaedia Iranica".]</ref> yɛ adzehye nwomasua fa ma Sasanian sodzifo kuw no.<ref name=":2">[[:en:Matthew_P._Canepa|Canepa, Matthew]] (2018). [http://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780198662778.001.0001/acref-9780198662778-e-3777?rskey=lisGUu&result=1 "polo"]. In Nicholson, Oliver (ed.). ''[[:en:The_Oxford_Dictionary_of_Late_Antiquity|The Oxford Dictionary of Late Antiquity]]''. Oxford: Oxford University Press. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-19-866277-8|978-0-19-866277-8]]</bdi>.</ref> Epuei fam Romafo a wɔbɛn hɔn no faa chovgan fii Sasanianfo hɔ na wɔfrɛɛ no tzykanion, a wonya fii Finimfin Persia asɛmfua mu.<ref name=":2" /> Wɔ Theodosius II ahendziber do no, Roma ahemfie no hyɛase bɔɔ tzykanion wɔ tzykanisterion (polo egumadzibea).<ref name=":2" /> Eduu Tang ahenman ber do (618–907) no, na wɔagye polo ho kyerɛwsɛm ahorow esi hɔ yie wɔ China.<ref>Singh, Jaisal (2007). ''Polo in India''. London: New Holland. p. [https://books.google.com/books?id=2ZF5EIfX9VwC&pg=PA10 10]. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-84537-913-1|978-1-84537-913-1]]</bdi>.</ref><ref>Finkel, Irving L; MacKenzie, Colin (2004). "Chapter 22, Polo: The Emperor of Games". ''Asian games: the art of contest''. New York: Asia Society. p. 283. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-87848-099-9|978-0-87848-099-9]]</bdi>.</ref> Dɛ mbrɛ Oxford Nsɛm asekyerɛ nwoma a ɔfa tsetse mber a otwa do ho (Oxford Dictionary of Late Antiquity) kyerɛ no, polo a agye dzin wɔ Tang China no, "Ekyingye biara nnyi ho dɛ, Sasanian ahemfie a na ɛwɔ nnommumfa mu no hyɛɛ mu den".<ref name=":2" />
=== Chovgan wɔ Azerbaijan ===
[[File:Puak_Azeri_bermain_Chovgan_di_Piala_All_Union_ke-12.png|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Puak_Azeri_bermain_Chovgan_di_Piala_All_Union_ke-12.png|left|thumb|Azerbaijan Chovgan agodzifo wɔ All Union Kuruwa (Cup) a ɔtɔ do duebien (12) mu]]
Wɔ Azerbaijan no, wobu chovqan (Azerbaijan kasa mu: Çövkən) dɛ ɔman egumadzi. Tsetse ndzɛmba ahorow a wɔatsintsim na dɔtse ahorow kyerɛ dɛ egumadzi no akyɛ wɔ hɔ wɔ abakɔsɛm mu. Dɛ nhwɛdo no, wohuu ahondze bi a chovgan agor bi mfonyi asinasin wom ber a na wɔretutu fam wɔ Oran-Gala bea hɔ, na ɔkyerɛ wɔ ɔkwan a ɔnsɛ do dɛ na agor no wɔ hɔ wɔ afeha a ɔtɔ do dubiako (11) mu wɔ Beylagan kurow no ho. Chovgan agordzi no ho asɛm nso pue wɔ “Khosrow na Shirin”, anwensɛm bi a Persia anwensɛm kyerɛwfo na adwenkyerɛfo Nizami Ganjavi kyerɛwee mu, na Turkeyfo anwensɛm tsentsen “Kitabi Dede Korkut” nkratafa mu.<ref>David C. King (2006). ''[[iarchive:azerbaijan00king/page/108|Cultures of the World. Azerbaijan]]''. Marshall Cavendish. p. [[iarchive:azerbaijan00king/page/108|108]]. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0761420118|0761420118]]</bdi>.</ref>
== Mboaedze ==
rlfu1lrlmelbteyeq3wtjtx4g9mod7j
Đờn ca tài tử
0
1444
11840
11839
2023-12-25T13:13:08Z
Assilidjoe
33
Images added
wikitext
text/x-wiki
[[File:Ban nhạc đờn ca tài tử Sài Gòn (1911).jpeg|thumb|Đờn ca tài tử Orchestra in [[Saigon]], 1911]]
Don Ca Tai Tu (China kasa: 彈歌樂才子) anaa Nhac Tai Tu (樂才子) yɛ ndwom a wɔbɔ wɔ dan mu wɔ Vietnam kɛse famu amambra ndwom mu. Ne nsɛnku no tse dɛ ma wɔdze dzi dwuma wɔ Ca Hue kwan do no; Bio so, wɔdze Europa nsɛnku guitar, violin, na dadze guitar a wɔayɛ mu nsesa dzi dwuma. Vong Co (‘Longing for the Past’) yɛ amateur ndwom a agye dzin kɛse no mu kor, na ndwom kyerɛwfo Owura Sau Lau, a ofi Bac Lieu Mantam mu wɔ Vietnam kesii famu na ɔhyehyɛɛ no wɔ afe 1919 mu<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Garland_Encyclopedia_of_World_Music</ref>.
== Abɔse ==
[[File:Ban nhạc đờn ca tài tử.jpeg|thumb|Đờn ca tài tử Orchestra by Nguyễn Tống Triều attended the fair of colonial countries in Marseille, France, in 1906.]]
[[File:Ban nhạc đờn ca tài tử (2).jpeg|thumb|Đờn ca tài tử Orchestra in Marseille, France, 1906]]
Asɛmfua no fi Sino-Vietnamese nsɛmfua nhạc (樂, ma ɔkyerɛ ankasa nye ‘ndwom’) na tài tử (才子, ma ɔkyerɛ ankasa na ‘virtuoso’; na Chinafo ahyɛse nteasee na ‘ɔbenfo a ɔwɔ akyɛdze’)
== Hwɛ iyi so ==
* Guitar phím lõm
* Vọng cổ
* Cải lương
* Vietnamese music
== Mboaedze ==
00mexghj4913ecevko5vinaja4jbdgn
Chamamé
0
1445
11901
11900
2023-12-27T08:52:05Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1060475}}Chamamé (Guarani kasa mu ma: apontow, basabasayɛ) yɛ amandze ndwom a ofi Argentina Etsifi Epuei na Argentina Mesopotamia. Wɔ afe 2020 mu no, wɔkyerɛw Chamamé dzin wɔ UNESCO amambra egyapadze a wonntum nhu mu ber a Argentina dze too gua wɔ afe 2018 mu ekyir<ref>https://ich.unesco.org/en/RL/chamame-01600#identification</ref><ref>https://ich.unesco.org/en/Decisions/13.COM/10.b.1</ref>.
[[File:Experiencia-Chamamé.jpg|thumb|Awarfo a wɔresaw Chamamé wɔ [[:es:Fiesta Nacional del Chamamé|Fiesta Nacional del Chamamé Festival]], in [[Corrientes]], Argentina.]]
Chamamé san so yɛ amambra ndwom a wɔbɔ gye do wɔ South America, Paraguay na Uruguay<ref>https://www.unesco.org/en</ref>.
Jesuitfo a wɔtsew hɔn do wɔ apaa mu hɔ no hyɛɛ amambra mu nkɔdo a ɔkɔɔ do kɛpem dɛ Spain abotsir no pam Jesuitfo no wɔ afeha a ɔtɔ do 18 ewiei no ho nkuran. Wɔ dɛm bea yi mu no, na Yapeyú, na Corrientes yɛ ndwom ho amambra tsitsir a nyimpa pii twe adwen si do dɛ beebi a wɔwoo Chamamé a odzi kan no. Nwindadze tse dɛ Spainfo guitar, afei violin na accordion a wɔdze frafrae bio no, ewiei koraa no, ɔdze ma seseiara wɔfrɛ no ‘Chamamé’ bae. Chamamé ho nsɛm a wɔakyerɛw egu hama do wɔ hɔ a ofi afeha a ɔtɔ do 20 ahyɛse, na na wɔdze asɛmfua ‘Chamamé’ edzi dwuma dadaw wɔ 1931 mu; dɛm ndwom yi, ansaana ɔno reba no, nna wɔtaa frɛ no Corrientes Polka.
Chamamé a ahyɛse no nna ɔyɛ Schottische a Volga Germanfo etubrafo dze bae no wɔ Guaraní nkɛntsɛndo kɛse, a wɔdze Spainfo guitar na Europafo a wɔbɔ ndwom a ofi dɛm etubrafo a woduu apaa mu hɔ wɔ afeha a ɔtɔ do 20 ahyɛse no edzi afra.
== Hwɛ iyi so ==
* Music of Argentina
* Schottische
* Jenkka
== Mboaedze ==
3i9vh35q2m2yjkmbbwaur9jgzgpu9nb
Radif
0
1446
11856
11855
2023-12-25T20:22:34Z
Yaw tuba
14
added references #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Radif''' (Persia kasa: ردیف, lit. ‘order’) yɛ mbra a ɔwɔ Persia, Turkic, na Urdu anwensɛm mu a ɔka dɛ, wɔ anwensɛm a wonyim no dɛ ghazal mu no, ɔsɛ dɛ nsɛmfua ebien (bayts anaa shers) nyinara mu nkyekyem a ɔtɔ do ebien no dze asɛmfua kor no ara ba ewiei. Dɛm nsɛmfua a wɔtaa ka no mpɛn pii yi nye ghazal no radif. Wɔdze qaafiyaa dzi enyim, a ɔyɛ nsɛmfua a wɔsan yɛ no mpɛn pii.<ref>[https://dailytimes.com.pk/164447/history-art-performance-ghazal-hindustani-sangeet/ "The history, art and performance of ghazal in Hindustani sangeet"]. ''Daily Times''. 2017-12-21. Retrieved 2020-01-18.</ref><ref>Kanda, K. C. (1995). ''[https://books.google.com/books?id=AXtyWoP7GzYC&dq=radif+ghazal&pg=PA2 Urdu Ghazals: An Anthology, from 16th to 20th Century]''. Sterling Publishers Pvt. Ltd. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-81-207-1826-5|978-81-207-1826-5]]</bdi>.</ref>
Dza odzi do yi yɛ ghazal bi a Daagh Dehlvi kyerɛwee ho nhwɛdo. Wɔ dɛm nhwɛdo yi mu no radif no yɛ mein. Qaafiyaa yɛ nsɛmfua nhwɛdo a odzidzi do yi: nigaah (wɔ hemistich a ɔdzi kan no mu), jalwa-gaah, nigaah (wɔ hemistich a ɔtɔ do anan mu), raah, haale-tabaah na aah.<blockquote>aafat kii shoKhiyaa.N hai.n tumhaarii nigaah ''mein''
mehashar ke fitane khelate hai.n jalwa-gaah ''mein''
wo dushmanii se dekhate hai.n dekhate to hain
mai.n shaad huu.N ke huu.N to kisii kii nigaah ''mein''
aatii baat baat mujhe yaad baar baar
kahataa huu.N dau.D dau.D ke qaasid se raah ''mein''
is taubaah par hai naaz mujhe zaahid is qadar
jo TuuT kar shariik huu.N haal-e-tabaah ''mein''
mushtaaq is adaa ke bahot dard-ma.nd the
ae DaaG tum to baiTh gaye ek aah ''mein''</blockquote>
== Mboaedze ==
64zjxjv58an9s7lvy73px9pq8q9ipty
Nanguan ndwom
0
1447
11872
11871
2023-12-25T21:14:37Z
Yaw tuba
14
added images #FAT
wikitext
text/x-wiki
[[File:Concert_de_musique_chinoise_Nanguan_(Auditorium_du_musée_Guimet)_(8027971895).jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Concert_de_musique_chinoise_Nanguan_(Auditorium_du_mus%C3%A9e_Guimet)_(8027971895).jpg|thumb|'''[[:en:Wang_Xin-xin|Wang Xin-xin]] a ɔrebɔ Nanguan pipa. Wɔkura Nanguan ''[[:en:Pipa|pipa]]'' no wɔ tsetse kwan do tse dɛ guitar a ɔyɛ soronko wɔ ɔkwan a ɔkame ayɛ dɛ ɔda fam a mprempren wɔtaa kura pipa no ho.''']]
'''Nanguan''' (China kasa: 南管; pinyin: Nánguǎn; Pe̍h-ōe-jī: Lâm-kóan; lit. ‘anafo fam paipu’; nanyin, nanyue, xianguan, anaa nanqu nso) yɛ Chinafo tsetse ndwom kwan a efi China kesee fam mantɔw mu a ɔwɔ Fujian.<ref>Thrasher, Alan Robert (2008). ''[https://books.google.com/books?id=_4G1JwZdl_MC&pg=PA12 Sizhu Instrumental Music of South China: Ethos, Theory and Practice]''. Brill. pp. 12–14. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-9004165007|978-9004165007]]</bdi>.</ref> Ɔyɛ dza agye dzin nso wɔ Taiwan, tsitsir Lukang a ɔwɔ atɔe fam mpoano, na Chinafo a wɔwɔ Amannɔnye a wɔwɔ Asia Kɛse Fam Epuei nso mu.<ref>Wang, Ying-Fen (September 2003). [http://ntur.lib.ntu.edu.tw/bitstream/246246/65128/1/141.pdf "Amateur Music Clubs and State Intervention: The Case of ''Nanguan'' Music in Postwar Taiwan"] (PDF). ''Journal of Chinese Ritual, Theatre and Folklore'' (141). Retrieved January 2, 2014.</ref>
== Ndzɛmba a wɔyɛ ne edwindadze a wɔdze dzi dwuma ==
[[File:Xiao_blowhole.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Xiao_blowhole.JPG|thumb|Xiao sanku no ano. (The mouthpiece of the ''Xiao'' flute).]]
Nanguan ndwom no gu akwan ebaasa a ɔka bom mu, a wɔfrɛ no chí, phó· na khiok (zhi, pu na qu wɔ Mandarin kasa mu), a ɛsono no mbrɛ nsɛm a ɔfa ho a ɔkɔ do, hɔn dwumadzi, bo a ndwontofo dze ma hɔn na hɔn ndwom a wɔbɔ wɔ ɔkwan a ɔfata do na hɔn sankubɔ do abɔdze ahorow.
== Diaspora ==
Efi afeha a ɔtɔ do duesuon (17) mu no, Hoklofo a wotu fii Fujian kɔɔ Taiwan no dze aman ndwom a ɔnnyɛ ɔkwan biara do na edwindadze na opera ndwom a wɔayɛ no amandze kɛse a wɔkyerɛkyerɛ wɔ amateur ekuw ahorow mu tse dɛ beiguan na nanguan kɔe. Wobotum ehu Hoklofo akɛse a wɔatu akɔtra mbea fofor nso wɔ Malaysia, Guangdong, Hong Kong, Philippines, Singapore, Burma, Thailand na Indonesia, baabi a wɔtaa frɛ hɔn Hokkien no.
Nanguan fekuw ebien na ɔwɔ Singapore[6] na kan no na dodow bi wɔ Philippines; Tiong-Ho Long-Kun-sia da do ara yɛ edwuma. Gang-a-tsui na Han-Tang Yuefu ama nanguan ndwontofo kuw no agye dzin wɔ amannɔnye. Wɔhyehyɛɛ Quanzhou nanguan ndwontofo kuw bi wɔ 1960 mfe no ahyɛase mu hɔ, na Fuzhou aman ndwom kuw bi wɔ hɔ, a wɔdze sii hɔ wɔ 1990 mu.
== Mboaedze ==
nseiexo54cto8vazmzcvmai4new1ajn
Naengmyeon
0
1448
12800
11878
2024-03-06T00:12:24Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
'''''Naengmyeon'''''<ref>(in Korean) [http://www.korean.go.kr/common/download.do?file_path=notice&c_file_name=140730_%ED%95%9C%EC%8B%9D%EB%AA%85_%EB%A1%9C%EB%A7%88%EC%9E%90_%ED%91%9C%EA%B8%B0_%EB%B0%8F_%ED%91%9C%EC%A4%80_%EB%B2%88%EC%97%AD_%ED%99%95%EC%A0%95%EC%95%88_.pdf&o_file_name=140730_%ED%95%9C%EC%8B%9D%EB%AA%85_%EB%A1%9C%EB%A7%88%EC%9E%90_%ED%91%9C%EA%B8%B0_%EB%B0%8F_%ED%91%9C%EC%A4%80_%EB%B2%88%EC%97%AD_%ED%99%95%EC%A0%95%EC%95%88_.pdf "주요 한식명(200개) 로마자 표기 및 번역(영, 중, 일) 표준안"] [Standardized Romanizations and Translations (English, Chinese, and Japanese) of (200) Major Korean Dishes] (PDF). [[:en:National_Institute_of_Korean_Language|National Institute of Korean Language]]. 2014-07-30. Retrieved 2017-02-15
* <bdi>[http://www.korean.go.kr/front/board/boardStandardView.do?board_id=4&mn_id=17&b_seq=1465 주요 한식명 로마자 표기 및 표준 번역 확정안 공지]</bdi>. ''[[:en:National_Institute_of_Korean_Language|National Institute of Korean Language]]'' (Press release) (in Korean). 2014-05-02.</ref> (냉면; 冷麵, wɔ South Korea) anaa raengmyŏn (랭면, wɔ North Korea) yɛ nɔdel (noddle) edziban a ofi Korea Epuei (North Korea) a ɔyɛ nɔdel (noodles) atsentsen na haahar bi a wɔdze nsa ayɛ a wɔdze esiam na starch a wɔdze ndzɛmba ahorow ayɛ, a dza ɔka ho nye buckwheat (메밀, memil), santom, santom a ɔyɛ dɛw, arrowroot starch (kɔla tuntum na ɔyɛ dza wɔwee kyɛn buckwheat nɔdel), na kudzu (칡, chik). Buckwheat na ɔdɔɔso (ɔmmfa ho dzin no, ɔnnyɛ ewifua na mbom ɔnye sorrel wɔ ebusuabɔ kɛse). Wɔdze ndzɛmba tse dɛ ɛpo mu ndua na tii a ɔyɛ ebunebun (green tea) na ɔyɛ naengmyeon ahorow afofor.
Wɔ nkyirmba aber do no, wɔtaa dze mul naengmyeon (물 냉면) variant no bata na wɔtaa dzi wɔ ɔhyewber ber mu; nanso, abakɔsɛm mu no, na ɔyɛ edziban a wɔpɛ wɔ awɔwber mu.<ref>HAE-JIN LEE, CECILIA (29 December 2015). [https://www.latimes.com/food/dailydish/la-dd-hansol-noodle-20151229-story.html "Here's why you want to go to K-Town for cold noodles, even in the middle of winter"]. ''LOS ANGELES TIMES''. Retrieved 12 February 2021.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20210809033900/https://www.cj.co.kr/en/k-food-life/behind-story/31 "Behind Story"]. ''CJ CHEILJEDANG''. Retrieved 12 February 2021.</ref><ref>Yoon, Sojung. [https://www.korea.net/NewsFocus/Culture/view?articleId=143235#:~:text=Naengmyeon%20literally%20means%20%22noodles%20in,made%20using%20a%20dongchimi%20broth. "Korean recipes: Naengmyeon (냉면)"]. ''KOREA''. Retrieved 12 February 2021.</ref><ref>[http://www.hansik.org/kr/board.do?cmd=view&bbs_id=021&menu=pkr2020100&lang=kr&art_id=294 "mul-naengmyeon" <bdi>물냉면</bdi>]. ''[[:en:Korean_Food_Foundation|Korean Food Foundation]]'' (in Korean). Retrieved 16 May 2017.</ref>
== Mfonyinsie bea ==
<gallery>
File:Cold_Noodles_at_Famous_Okryu_Restaurant_(10108835864).jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Cold_Noodles_at_Famous_Okryu_Restaurant_(10108835864).jpg|''[[:en:P'yŏngyang|P'yŏngyang]]-raengmyŏn''
File:Jinju_naengmyeon_(cold_noodles).jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Jinju_naengmyeon_(cold_noodles).jpg|''[[:en:Jinju|Jinju]]-naengmyeon''
File:Korean_cold_buckwheat_noodle_soup-Mul_naengmyeon-01.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korean_cold_buckwheat_noodle_soup-Mul_naengmyeon-01.jpg|''Mul-naengmyeon''
File:Korean.food-Bibim.naengmyen-01.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korean.food-Bibim.naengmyen-01.jpg|''Bibim-naengmyeon''
File:Korean_hot_and_spicy_cold_buckwheat_noodles_with_raw_fish-Hoe_naengmyeon-01.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korean_hot_and_spicy_cold_buckwheat_noodles_with_raw_fish-Hoe_naengmyeon-01.jpg|''[[:en:Hoe_(dish)|Hoe]]-naengmyeon''
File:Dongbei_lengmian_cold_noodles.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Dongbei_lengmian_cold_noodles.jpg|''Dongbei lengmian''
</gallery>
== Mboaedze ==
rgmsp76oys4sbieexc80ys8xx1zkxez
Lithuanian asɛndua nyɛe
0
1449
11886
11885
2023-12-26T17:45:38Z
Yaw tuba
14
added images #FAT
wikitext
text/x-wiki
[[File:Gatakiemis.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Gatakiemis.jpg|thumb|'''Nkaadze asɛndua bi a ɔwɔ Lithuania (A memorial cross in Lithuania)''']]
'''Lithuanian asɛndua nyɛe''' (Lithuania kasa: Lietuvos kryždirbystė) yɛ Lithuaniafo amambra edwindze a wɔdze yɛ asɛndua. Afɔrmuka na asɛndua a wɔyɛ no yɛ Lithuaniafo amambra fa tsitsir. Lithuaniafo atsetsesɛm mu asɛndua yɛ nyimpa no Roman Katolek som no fa. Bɛyɛ fi ber a Lithuania bɛyɛɛ Russia Ahenman no fa wɔ afeha a ɔtɔ do duakron (19) mu no, dɛm asɛndua yi abɛyɛ Lithuaniafo asɛnkyerɛdze.<ref>Kevin O'Connor (2006). ''[https://books.google.com/books?id=8Dl2i1Fkd_cC&q=Vincas+Svirskis+1916&pg=PA229 Culture and Customs of the Baltic States]''. Greenwood Publishing. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-313-33125-1|978-0-313-33125-1]]</bdi>.</ref>
== Abakɔsɛm na amambra akwan ==
Asɛndua ho edwindze dɛ amandze edwindze bi puei dze Kristosom baa Lithuania, dɛm tsi, ɔkaa Kristofo Nyamesom edwindze ho nsusuwii na Baltic anansesɛm mu nsusuwii boom.<ref>Nemira Gutautienė. [https://www.vle.lt/straipsnis/kryzdirbyste/ "Kryždirbystė"]. Science and Encyclopaedia Publishing Institute [[:en:Universal_Lithuanian_Encyclopedia|(Universal Lithuanian Encyclopedia)]]. Retrieved July 10, 2023</ref> Atsetsesɛm a wɔhyehyɛɛ no afeha a ɔtɔ do duenum mu no, ɔnnyɛ nsaanodwuma nankasa nko na ɔbata ho, mbom ɔka amandze a wɔdze besi asɛndua (mbɔborhun anaa ahobambɔ a wɔhwehwɛ, dze hyɛ owufo, Onyankopɔn anaa ahotsefo, na dza ɔkeka ho anuonyam) – hwehwɛ na paw a wɔpaw asɛndua ho edwumfo, adzebɔ kwan a wɔfa do yɛ asɛndua, wosi, etuahoakyɛ, asɛndua ho nsrahwɛ, ndwom na amandze afofor a ɔfa ho, nkaadze a ebubu a wɔhyew nso.<ref>[https://savadas.lnkc.lt/en/elements/element-list/cross-crafting-and-its-symbolism-in-lithuania/ "Cross-crafting and its symbolism in Lithuania"]. ''savadas.lnkc.lt''. Lithuanian National Culture Centre. Retrieved July 10, 2023.</ref>
== Mfonyisie bea ==
<gallery>
File:Krizius_1.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Krizius_1.jpg
File:Krizius_2.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Krizius_2.jpg
File:Krizius_3.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Krizius_3.jpg
File:Lithuanian_Riflemen's_Union_Monument_in_Šimonys,_Lithuania,_1928.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Lithuanian_Riflemen's_Union_Monument_in_%C5%A0imonys,_Lithuania,_1928.jpg|'''Lithuaniafo Etuyɛfo Kuw Nkaadze a ɔwɔ Šimonys, Lithuania, 1928, boaboaa hɔn ho ano ka Lithuaniafo asɛndua a wɔdze dzi dwuma wɔ amandze kwan do no ho.''' (Lithuanian Riflemen's Union Monument in Šimonys, Lithuania, 1928, gathered besides traditional Lithuanian cross )
File:Colina_de_las_Cruces,_Lituania,_2012-08-09,_DD_29.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Colina_de_las_Cruces,_Lituania,_2012-08-09,_DD_29.JPG|'''Nsɛndua Bepɔw no''' (The [[:en:Hill_of_Crosses|Hill of Crosses]])
File:Wooden_crucifix_on_the_Hill_of_Crosses,_Lithuania.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Wooden_crucifix_on_the_Hill_of_Crosses,_Lithuania.jpg|'''Ndua a wɔdze abɔ asɛndua wɔ asɛndua Bepɔw no do''' (Wooden crucifix on the [[:en:Hill_of_Crosses|Hill of Crosses]])
File:Hill_of_Crosses_-_Lithuania.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Hill_of_Crosses_-_Lithuania.jpg|'''Nsɛndua Bepɔw no''' (The [[:en:Hill_of_Crosses|Hill of Crosses]])
File:Lithuania_1990_PSE_02_02A_diff_B002.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Lithuania_1990_PSE_02_02A_diff_B002.jpg|'''Afe 1990 posɔfese stamp, ɔyɛkyerɛ na ɔbɔfo na Lithuaniafo amambra kwan do abosondan''' (1990 postage stamp, showing and angel and a traditional Lithuanian wayside shrine)
File:1991-lithuania-Mi468.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:1991-lithuania-Mi468.jpg|1991 postage stamp, commemorating the Lithuanian Cross-crafting and its symbolism
File:Stamps_of_Lithuania,_2002-15.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Stamps_of_Lithuania,_2002-15.jpg|2002 postage stamp, commemorating the Lithuanian Cross-crafting and its symbolism
File:Stamps_of_Lithuania,_2002-14.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Stamps_of_Lithuania,_2002-14.jpg|2002 postage stamp, commemorating the Lithuanian Cross-crafting and its symbolism
File:Stamps_of_Lithuania,_2002-13.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Stamps_of_Lithuania,_2002-13.jpg|2002 postage stamp, commemorating the Lithuanian Cross-crafting and its symbolism
File:Stamps_of_Lithuania,_2006-17.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Stamps_of_Lithuania,_2006-17.jpg|2006 postage stamp, commemorating the Lithuanian Cross-crafting and its symbolism
File:Europe._European_Cultural_Heritage._Reversum._2008.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Europe._European_Cultural_Heritage._Reversum._2008.jpg|50 litas coin issued for participation in the Silver Coin programme “Europe. European Cultural Heritage”
File:Old_cross_in_Vepriai.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Old_cross_in_Vepriai.jpg|Traditional cross in Vepriai
File:Kvintiškės,_prie_Ilgio.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Kvinti%C5%A1k%C4%97s,_prie_Ilgio.JPG|Kvintiškės, crosses by chapel, Zarasai district, Lithuania
File:Kryžius_ant_A._Juškos_kapo,_Pilkalnis.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Kry%C5%BEius_ant_A._Ju%C5%A1kos_kapo,_Pilkalnis.JPG|Cemetery in Pilkalnis, Raseiniai district, Lithuania
File:Lietuviški_metaliniai_kryžiai_Kalvystės_muziejuje.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Lietuvi%C5%A1ki_metaliniai_kry%C5%BEiai_Kalvyst%C4%97s_muziejuje.jpg|Lithuanian metal crosses at The Blacksmith's Museum in [[:en:Klaipėda|Klaipėda]]
File:Deikiškių_koplyčia,_kryžius.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Deiki%C5%A1ki%C5%B3_koply%C4%8Dia,_kry%C5%BEius.JPG|Chapel in Deikiškiai, Biržai district, Lithuania
File:Shrine_at_Zervynos,_Lithuania,_13_Sept._2008_(2856210997).jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Shrine_at_Zervynos,_Lithuania,_13_Sept._2008_(2856210997).jpg|Shrine at Zervynos, Lithuania
</gallery>
== Hwɛ iyi nso ==
* [[:en:Dievdirbys|Dievdirbys]], anaa "god carver"
* [[:en:Roofed_pole|Roofed pole]]
== Ase hɔ asɛm ==
<references />
== Mboaedze ==
* [http://lnkc.lt/eknygos/eka/art/cross1.html Cross-crafting]. Lithuanian National Culture Centre.
* [https://www.reuters.com/article/lifestyleMolt/idUSL2815192720080528 Lithuania cross-makers keep tradition alive]. [[:en:Reuters|Reuters]].
8ugafsldiu6pjuos4aej99auj7d37he
Martenitsa
0
1450
11896
11895
2023-12-26T19:54:03Z
Yaw tuba
14
improved article #FAT
wikitext
text/x-wiki
[[File:Martenitsa.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Martenitsa.jpg|thumb|'''Typical Martenitsa''']]
'''Martenitsa''' (Bulgariafo kasa mu: мартеница, a wɔbɔ no [ˈmartɛnit͡sa];Macedoniafo kasa mu: мартинка, <small>romanized:</small> ''martinka''; Greek: μάρτης, <small>romanized:</small> ''mártis''; Romanfo kasa : ''mărțișor''; Albaniafo kasa mu: ''verore'') yɛ ahosiesie kakraaba bi, wɔdze asaawa fitaa na kɔkɔɔ na ɔyɛ dza mpɛn pii no ɔyɛ abofra egumadze (dolls) ebien, banyin fitaa na ɔbea kɔkɔɔ. Wɔhyɛ Martenitsi fir Baba Marta Da (bosoom [[Ebɔw]] da ɔtɔ do kor (1)) kesi dɛ dza ɔhyɛ no dzi kan hu ɔkraman, ɔmen, anaa dua a ɔrefefɛw (anaadɛ kesi Ebɔw ewiei (bosoom [[Ebɔbira]] da ɔtɔ do kor (1)). Afahyɛ no dzin kyerɛ dɛ "Nana March" wɔ Bulgariafo na Macedoniafo kasa mu, afahyɛ na Martenitsi a wɔhyɛ yɛ Bulgarian na Macedonian atsetsesɛm a ɔfa ahohuru ber a wɔma akwaaba ho, a mbrɛ Bulgariafo na Macedoniafo amandze kyerɛ no ɔhyɛase wɔ bosoom [[Ebɔw]] mu.<ref>Grandmother March, 1st March, Martenitsa {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150402125125/http://www.burgasmuseums.bg/index.php?tab=ethno&lang=en&page=encyc&enc=rituals&pgno=3&eid=54|date=2015-04-02}} Bulgarian rituals and traditions Regional Museum Burgas</ref> Wɔkyerɛw too hɔ wɔ afe 2017 mu wɔ UNESCO Ananmusifo dzin a ɔfa Adesamba Amambra Egyapadze a Intum Nhu Ho.<ref>[https://ich.unesco.org/en/RL/cultural-practices-associated-to-the-1st-of-march-01287 "Cultural practices associated to the 1st of March - intangible heritage - Culture Sector - UNESCO"]. Ich.unesco.org. [https://web.archive.org/web/20201210130147/https://ich.unesco.org/en/RL/cultural-practices-associated-to-the-1st-of-march-01287 Archived] from the original on 2020-12-10. Retrieved 2019-12-21.</ref><ref>Dubravka Ugresic (11 January 2011). ''[https://books.google.com/books?id=29jYMmfryhgC&dq=baba+marta+macedonia&pg=PA244 Baba Yaga Laid an Egg]''. Grove Atlantic. p. 244. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780802197634|9780802197634]]</bdi>. [https://web.archive.org/web/20230418151939/https://books.google.com/books?id=29jYMmfryhgC&dq=baba+marta+macedonia&pg=PA244 Archived] from the original on 18 April 2023. Retrieved 19 March 2023.</ref><ref>''[https://books.google.com/books?id=LZcMAQAAMAAJ&q=baba+marta+macedonia Canadian Ethnic Studies]''. Research centre for Canadian Ethnic Studies at the University of Calgary for the Canadian Ethnic Studies Association. 1975. p. 44. [https://web.archive.org/web/20230418151947/https://books.google.com/books?id=LZcMAQAAMAAJ&q=baba+marta+macedonia Archived] from the original on 2023-04-18. Retrieved 2023-03-19.</ref>
== Ngyinahɔmadze ==
[[File:Martenitsa_Gustav_Flickr.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Martenitsa_Gustav_Flickr.jpg|right|thumb|250x250px|Martenitsi tied to a blossoming tree, a symbol of approaching spring]]
Martenitsa a wɔtaa yɛ no yɛ abofra nketsewa ebien a wɔdze aboa nwoma ayɛ, '''Pizho na Penda''' (Bulgaria kasa mu: Пижо и Пенда). Pizho, abofra egumadze (dolls) a ɔyɛ banyin no, taa yɛ fitaa tsitsir; Penda, abofra egumadze ɔyɛ ɔbea no, da nsow wɔ n'atar (skirt) a ɔhyɛ mu na mpɛn pii no nye ho yɛ kɔkɔɔ tsitsir.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20090304103439/http://www.sofiaecho.com/article/reading-room-the-martenitsa-story/id_27856/catid_29 "Reading Room: The martenitsa story"]. ''The Sofia Echo''. 2008-02-29. Archived from [http://sofiaecho.com/article/reading-room-the-martenitsa-story/id_27856/catid_29 the original] on 2009-03-04.</ref>
== Atsetsesɛm Amambra ==
[[File:Martenitsa-blossom.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Martenitsa-blossom.JPG|thumb|250x250px|Another tied Martenitsa]]
Atsetsesɛm kyerɛ dɛ wɔdze Martenitsi ma ber nyinara dɛ akyɛdze, na ɔnnyɛ dɛ wɔbɔtɔ ama obi ankasa. Wɔdze ma n’adɔfo, anyɛnkofo, na dɛm nyimpa a ɔtse nka dɛ ɔnye hɔn bɛn hɔn no. Ofi Ebɔ da a odzi kan no, wɔhyɛ kor anaa dza ɔbor dɛm a wɔdze ntampee abɔ atar ho, anaadɛ wɔdze abɔ nye abakɔn anaa nye kɔn ho, kesi dɛ dza ɔhyɛ no behu dɛ stork anaa ɔmen (swallow) bi resan efi etutra mu, anaadɛ dua bi a ɔrefefɛw, na afei hɔn eyi Martenitsa no efi hɔ.<ref name=":0" /><ref>[https://archive.today/20070718194552/http://infobulgariaguide.com/bulgarian-martenitsa "Bulgarian Martenitsa"]. ''Bulgaria Travel Guide''. Archived from [http://infobulgariaguide.com/bulgarian-martenitsa the original] on 2007-07-18.</ref>
== N’ahyɛse ==
[[File:Martenitsa_magnolia.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Martenitsa_magnolia.jpg|right|thumb|250x250px|Blossoming Magnolia full of tied Martenitsi]]
Dɛm atsetsesɛm yi yɛ Bulgaria Amambra no fa tsitsir na atsetsesɛm a ɔtse dɛm ara wɔ Macedonia Etsifi fam, na Greece, Albania (a wonyim no dɛ verorja), Romania na Moldova nso. Atsetsesɛm no fa Balkan Po no do tsetse abosonsomfo abakɔsɛm na abɔdze mu ekuadwuma som ahorow nyinara ho. Amandze no mu ndzɛmba pɔtsẽe bi, tsitsir no, aboa nwoma ntampee fitaa na kɔkɔɔ a wɔakyinkyim no, fir atsetsesɛm a edzi mfehaha pii na ɔkyerɛ dɛ Thracian (paleo-Balkanfo) anaadɛ ebia Helafo anaa Roma ahyɛase.<ref>[http://www.thracians.net/index.php?option=com_content&task=view&id=411&Itemid=106 "Център по тракология "Проф. Александър Фол"; Енциклопедия Древна Тракия и траките - Мартеницата, Ваня Лозанова"]. [https://web.archive.org/web/20200113000653/http://www.thracians.net/index.php?option=com_content&task=view&id=411&Itemid=106 Archived] from the original on 2020-01-13. Retrieved 2011-03-21.</ref>
== Hwɛ iyi nso ==
* [[:en:Baba_Marta|Baba Marta]]
* [[:en:Mărțișor|Mărțișor]]
== Mboaedze ==
p3qlz05tyu2tztsc3rcjjtdvcr38dw3
Ɔbran na ɔtwease a wɔwɔ Belgium na France
0
1451
12934
11917
2024-04-09T10:57:03Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1025375}}Ɔbran na ɔtwease a (French: Géants et dragons processionnels) wɔwɔ Belgium na France yɛ anansesɛm mu nsɛm a wɔda no edzi a ɔfa abran a wɔtu kwan ho, a UNESCO akyerɛw wɔ Amambra egyapadze a onntum nhu ne dzin mu wɔ afe 2008 mu, a wodzii kan bɔɔ ho dawur wɔ Ɔberɛfɛw 2005 mu<ref>https://ich.unesco.org/en/lists</ref>.
Ɔnam afahyɛ ahorow yi na hɔn abran do no, iyi fa ndzɛmba akɛse a wɔda no edzi a wɔahyehyɛ a ɔfa ɔman pɔtsee bi ho. Wɔ Belgium afa mu no, iyinom nye Dendermonde (Ommegang van Dendermonde), Mechelen (Ommegang van Mechelen), Mons (Ducasse de Mons, ne ɔko a wɔtoo din ‘Lumeçon’), Ath (Ducasse d’ no). Wɔ France afa mu no, iyinom nye apontow ahorow a wodzi wɔ Douai (Gayant apontow ahorow) na Cassel (carnival) na totemic mboa na hɔn afahyɛ ahorow a wodzi wɔ Tarascon na Pézenas (Mardi Gras, Mirondela dels Arts a wobuee ano wɔ Ayɛwoho mu Kwasida a odzi kan).
Dɛm paamuka yi ma kwan ma wɔkyerɛ dɛ afahyɛ ahorow a agye dzin na hɔn ahobambɔ a ɔsom bo.
== Ekyirkwan ==
Ɔbran a orutu kwan no yɛ nyimpa kɛse bi a ɔhyɛ atar a ogyina hɔ ma ayɛsɛm anaa nyimpa ankasa. Osiandɛ wonyaa fii finimfin mber mu amandze ahorow mu ntsi, atsetsesɛm ka dɛ wɔsoa, na ɔsaw wɔ paado ber a worutu kwan anaa afahyɛ ahorow no.
Ne nyimpadua na ne kɛse gu mu ahorow, na ne dzin gu ahorow dɛ mbrɛ apaa mu ahorow tse; wɔ Flemingfo mu no, wɔdze dzin rusu frɛ no, wɔ Picardfo mu no wɔfrɛ no gayant. Bible mu nyimpa akɛse a nna wɔwɔ apontow no mu no so dzii etsirmpɔw a ɔno nye dɛ wɔbɛkatechise nyimpa dodow bi a wonnyim akenkan na akyerɛw ho dwuma.
== Belgium ==
Belgium wɔ abran bɛyɛ 1500 wɔ n’asaasee do. Wopue wz afeha a ɔtɔ do 15 mu; Goliath a ofi Nivelles a wɔkaa no ho asɛm wɔ 1457 mu tɔnn no nye Belgium ɔbran a akyɛr sen obiara a wonyim no. Belgium so wɔ ɔbran a ɔso sen obiara wɔ Europa; Jean Turpin a ofi Nieuwpoort, a ne tsentsen bor mita 11 (anamɔn 36)<ref>http://www.tourisme-nivelles.be/index.php?option=com_content&view=article&id=264:giants&catid=35:en-articles-menu-principal&Itemid=303</ref>.
Belgium amambra egyapadze no bi nye nsɛm a odzidzi do yi:
* Ducasse d'Ath (withdrawn in 2022)<ref>https://www.brusselstimes.com/331487/belgian-parade-removed-from-unesco-heritage-list-over-racism-complaints</ref>
* Ducasse de Mons
* Meyboom of Brussels
* Ommegang van Dendermonde
* Ommegang van Mechelen
<gallery>
File:Ath ducasse 2004 Ambiorix.jpg|The giant Ambiorix at the [[Ducasse d'Ath]], Belgium
File:Géants de Tournai pendant la Grande Procession (DSCF9101).jpg|Giants of [[Tournai]], Belgium
File:GeantsMeyboom2.jpg|Giants of the [[Meyboom]] of Brussels
File:Walloon Giants Belgian Day Wisconsin.jpg|Giants of [[Belgian American]] community in [[Brussels, Wisconsin]]
</gallery>
== France ==
Ɔbran no yɛ Nord-Pas-de-Calais mantɔw no egyinahyɛdze ahorow no mu kor. Ɔyɛ nananom amambra mu ndzeyɛɛ a wɔda ho ara tsena ase no botae. Osiandɛ ɔwɔ mantɔw afahyɛ ne nhyiamu ahorow ase ntsi, ogyina etsifi afamufo ananmu.
Seseiara mantɔw no wɔ abran a ɔbor 450, a wɔatserɛw wɔ asasesin no nyinara mu. Naaso, apaa mu hɔ mbea a ɔyɛ ndam kɛse wɔ hɔ, a otwa mbea a ɔwɔ finimfin no ho hyia. Flemishfo fa a ɔwɔ mantɔw no mu no yɛ abran asase; kurow biara wɔ no mu kor anaa ma ɔbor dɛm. Nhwɛdo ahorow bi nye Reuze Papa na Reuze Maman a wofi Cassel, Tisje Tasje a wofi Hazebrouck, Jean de Bûcheron na La Belle Hélène a wofi Steenvoorde, na Totor a ofi Steenwerck. Wɔ Kɛse Afa mu, wɔ Languedoc mantɔw mu no, Pézenas efurum ba wɔ, na wɔ Provence, Tarascon (Bouches-du-Rhône) tarasque.
* Cassel: Reuze Papa and Reuze Maman<ref>https://www.pop.culture.gouv.fr/notice/palissy/PM59001786</ref><ref>https://www.pop.culture.gouv.fr/notice/palissy/PM59001787</ref>
* Douai: Gayant, Marie Cagenon, Fillon, Jacquot, Binbin
* Pézenas: le Poulain
* Tarascon: la Tarasque
<gallery>
File:Reuze Papa Cassel.jpg|Reuze Papa of [[Cassel, Nord|Cassel]], France
File:Gayant.jpg|Giants couple; [[Gayant]] and Marie Cagenon, [[Douai]], France
File:Tarasque in Tarascon 02.jpg|[[Fibreglass]] [[Tarasque]] in [[Tarascon]], France
</gallery>
== Mboaedze ==
oa72sj2q9yeqtyqegssd2zq6grfnzpi
Pasillo
0
1452
12034
12033
2023-12-29T02:18:07Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Pasillo''' (Borɔfo: anamɔntu kakraba, paado anaa anamɔnkwan) yɛ Kolombia ndwom ahorow a wɔagye dzin ara yie wɔ amanaman a ɔbɔ mu yɛ 'Viceroyalty of New Granada' wɔ mfeha duakron mu: ɔhyɛɛ ase wɔ 'Colombian Andes' wɔ ber a fahodzi akokoakoko rokɔ do no, ɔtserɛɛw kɔr mbeambea afofor, nkanka 'Ecuador' (hɔ na wɔfa hɔ dɛ ɔyɛ bea a ɔman no ndwom mu ahorow wɔ) na, ɔdze kɔ bea kakraba a ɔwɔ akoko a ɔwɔ amantɔw mu wɔ 'Venezuela' na 'Panama'. Venezuelans kɔ ma dɛm ndwom yi dɛ ɔyɛ "''vals''" (Spanish for "Waltz"). Ndɛ, ɔdze European ndzɛmba a no dodowara fa asaw ho aka ho, iyinom nye <nowiki>''Viennese waltz'' wɔ Kolombia na ndzɛmba a ɔwɔ 'sanjuanito' na ''yaraví'' wɔ ''Ecuador''</nowiki>. Dɛ mbrɛ ɔtserɛɛw wɔ Gran Colombia ber mu no, pasillo so tum sɔɔ nkorɔfo hɔn suban wɔ nkurasenkurase a nna wɔatsew hɔnho ano. Iyi ma no atsenka mapa; dɛ mbrɛ ɔtse biara no, ndze, na ndze ne nkerii wɔ ndwom mu no dzi nsesa wɔ ekurase biara na mpo wɔ ɔman biara mu.
Dza ɔwɔ ne <nowiki>''waltz'' mu no, pasillo sesaa European n'asaw kwan dze boaa dwetaa, ''mandolin''</nowiki>, na adzeyɛdze nkaa no.
== Abakɔsɛm ==
Wɔyɛe wɔ mfeha duakron mu no, pasillo bɛɛn <nowiki>''Colombia War of Independence'', ''the Ecuadorian War of Independence'', na ''Ecuadorian nationalism''</nowiki>. Pasillo nyaa atsenka fii ndwom a wɔdze egu adze do afebɔɔ wɔ <nowiki>''Ecuador'' mu, a Enrique Ibañez Mora na Nicasio Safadi yɛɛ no kor. Odur amanaman no sor hɔ wɔ ber a Julio Jaramillo reyɛ n'</nowiki>edwuma no. Ecuadoria hɔn ekyirmba no da ho dzi dɛw wɔ pasillofo ho, a ndwom fofor ka ho a Juan Fernando Velasco na Magarita Lazo na wɔtoe. Ecuadorian pasillofo binom ka <nowiki>''Pasional'', ''Invernal''</nowiki>, "Ángel de Luz", "El aguacate", ho na dodow ho. Pasillo abɛgye dzin mapa wɔ ndwom mu wɔ Kolombia fitsi mfeha duakron mu. "Espumas", "Pueblito viejo", "Pescador lucero y río", na "Oropel" ka Kolombia pasillofo a wɔagye dzin no ho. Kolombia adwontofo bi tse dɛ Silva y Villalba na Garzon y Collazos aboa ma pasillo agye dzin wɔ wiadze mu.
== Dza ɔwɔ Ecuador mu ==
Ecuador pasillofo dze sanjuanito ne nhyɛdo ka hɔnho, ntsi Ecuadoria pasillofo yɛ berɛww na wodzi awerɛhow. Ɔnam dɛ ɔyɛ soronko fi aman nkaa no ntsi, Ecuadorian pasillo bɛdaa nsew wɔ aman ndwom mu. Dɛ mbrɛ ɔkyerɛwfo Ketty Wong aka no, fitsi mfeha eduonu ahyɛse na Ecuadorian pasillo gyae ndwom bɔ wɔ bea a wɔyɛ tsir na kuw no bɛgyee dzin papaapa. Nna ɔwɔ akyerɛw a ɔyɛ awerɛwhow a ɔkɔ ma dza wɔreper dɛ hɔn nsa bɛka na dza wɔtse yaw wɔ hɔn akoma mu. Mbrɛ ɔtse biara no, wɔwɔ ndwom bio a ɔkyerɛ Ecuadorian asaase ne fɛw a ɔyɛ, na akokodurfo a Ecuadoriafo yɛ. Dza ɔka ho, wɔwɔ ndwom a ɔkyerɛ ɔpɛ a wɔwɔ ma mantɔw anaa kurow kɛse, na wɔ mbeambea binom mu no, iyi ebegyina hɔ ama hɔn sen hɔn ankasa hɔn kurow ndwom. Iyi yɛ "Guayaquil de mis amores" n'asɛm a ofi Nicasio Safadi hɔ. Wong ka to Ecuador do dɛ, ɔnam ne tum a ɔwɔ wɔ tsir asɛm ahorow a ɔwɔ wɔ paado, kuw, na mbasantsen ekuwekuw ntsi no, Ecuadorian pasillo abɛyɛ ngyinahɔma ama amanaman ndwom wɔ ber a wɔabɔ mbɔdzen.
1950 ber mu no Ecuadorian pasillo dzii nsesa. Kaansa nna ɔda ho da Ecuador aman ndwom n'ano, dza ɔdze kasanwoma bae no, wɔhyɛɛ no dɛ ɔnye <nowiki>''</nowiki>foreign boleros<nowiki>''</nowiki>, tangos, waltzes, guarachas, na ndwom nkaa no, a ɔyɛ guaracha, merecumbe, na Ecuadorian-Colombian cumbia nsi akan. Ecuadorian pasillo hɔn ahoɔdzen ntoado wɔ hɔ a aseda kɔ ma adwontofo mapa a wɔyɛ Luis Alberto Valencia na Gonzalo Benítez, Montecel enuanom mbanyimfo, Mendoza Sangurima enuanom mbasiafo, Mendoza Suasti enuanom mbasiafo, Los Coraza na Marco Tulio Hidrobo.
Ndɛ mber yi, Ecuadorian pasillo da nsew wɔ amanaman mu, na ekyirmba so dze ndzɛmba afofor reka ho, tse dɛ wɔboa ma wɔdze dodow noara kyerɛkyerɛ.
== Adwontofo ==
* Julio Jaramillo
* Carlos Amable Ortiz
* Francisco Paredes Herrera
* Adolfo Mejía Navarro
* Olga Eljuri de Villar
* Nicasio Safadi
* José Ignacio Canelos
* Enrique Ibáñez Mora
* Carlota Jaramillo
* Luis Laberto Valencia
* Gonzalo Benitez
* Tulio Hidrobo
* Julio Baba
* Enrique Espín Yépez
* Vicente Gómez Gudiño
* Jacobo Palm
* José Luis Rodríguez Vélez
* Carlos Vieco
* German Dario Perez
* Oriol Rangel
* Luis Antonio Calvo
* Luis Henrique Santos Goncalves
*
== Mfatoho ==
'''''Adoracion''''' '''Text:''' Genaro Castro '''Music:''' Enrique Ibáñez Mora
4i4iw97od2s0m856zkip10lof4lcx9k
Timkat
0
1453
11927
11926
2023-12-27T16:55:29Z
Assilidjoe
33
Images added
wikitext
text/x-wiki
[[File: Gondar Fasiladas Bath Timket.jpg|thumb|An [[Ethiopian Orthodox Tewahedo Church|Ethiopian Tewahedo]] ceremony at Fasilides' Bath in [[Gondar]], Ethiopia, celebrating ''Timkat'' ([[Epiphany (holiday)|Epiphany]]).]]
'''Timket (Ge'ez: ក្រា T'imk'et)''' yɛ Ethiopia Ortodɔks Tewahedo Asɔr na Eritrea Ortodɔks Tewahedo Asɔr a wodzi Epiphany afahyɛ. Wodzi no Sanda 19 (anaadɛ 20 wɔ afe a ɔtɔ do ebien mu), a nye Terr da a ɔtɔ do 11 wɔ Ge’ez kalenda do hyiae.
Timkat dzi Jeusu esubɔ ho afahyɛ wɔ esutsen Yordan mu. Wonyim dɛm afahyɛ yi yie dɛ ɔyɛ amandze a wɔsan yɛ ho ɔyɛkyerɛ a ɔfa esubɔ ho (ɔtse dɛ ma wɔasan ayɛ ho mfonyin a ɔtse dɛm a nyimpa pii a wɔdɔɔ so no yɛ asase krɔnkrɔn ne ber a wɔakɛsera Yordan no).
[[File: Timkat priests.jpg|thumb|[[Ethiopian Orthodox Tewahedo Church|Ethiopian Tewahedo]] priests at a Timkat ceremony in Jan Meda.]]
Timkat enyigye dze ahorow mu no, wɔdze atam a ɔyɛ fɛw kyekyer Tabot, Apam Adaka no nhwɛdodze a ɔwɔ Ethiopia afɔrmuka biara do (tse dɛ Atɔe Afa mu afɔrmuka bo no kakra) no wɔ obu mu na wɔdze soa wɔ apontow mu wɔ ɔsɔfo no tsir do<ref>https://books.google.com.gh/books?id=llmCOvtWcUcC&redir_esc=y</ref> . Tabot a sɛ ɔnntse dɛm a asɔrmba nntaa nhu no gyina hɔ ma Jesus a ɔdaa no ho edzi dɛ Mesia ber a ɔbaa Yordan dɛ ɔrobɔbɔ esu no. Wɔhyɛ Ɔsor Asɔr no wɔ beebi a ɔbɛn esutsen anaa ɔtar anapatutuutu (bɛyɛ anapa ndɔn ebien). Afei wohyira nsu a ɔbɛn hɔ no do anapatutuutu na wɔdze petsepetse hɔn a wɔdze hɔn ho hyɛ mu no do, na hɔn mu binom hyɛn nsu no mu na wɔdze hɔn ho hyɛ nsu mu, na wɔyɛ hɔn esubɔ ntam fofor wɔ sɛnkyerɛndze kwan do. Naaso afahyɛ no bɔkɔ ewiei wɔ hɔ no; Donald N. Levine ka afahyɛ bi a wɔtaa dzi wɔ 1960 mfe no ahyɛse mu hɔ ho asɛm.
Obodur ewiaber wɔ Timqat Da no, nyimpadɔm kɛse ehyia mu wɔ bea a wɔyɛ amandze no, na hɔn a wɔkɔɔ fie kɛdaa kakra no asan aba, na wɔdze adaka krɔnkrɔn no san kɔ n’asɔrdan mu wɔ apontow na afahyɛ ahorow a ɔyɛ kɔla ahorow mu. Asɔfo a wokitsakitsa ntar na nkataenyim a ɔyɛ kɔla ahorow pii no to ndwom na; mpanyimfo no nantsew enyiber do, na mbanyin a woedzi mfe pii dzi finimfin a wɔto ndwom na ndwom a ɔwar a ɔnnyɛ dzen wɔ hɔn ankasa kwan do na wɔba; na mbofra no tu mbirika dze dwumadzi ahorow dzi akɔneaba na wotum dze hɔn ho hyɛ ɔsom ahorow no mu. Ber a mbasiafo no esiesie hɔn ho wɔ hɔn ntar a oye sen biara mu no, wɔdze enyigye bɔ nkɔmbɔ wɔ hɔn afadze da kor wɔ afe no mu. Mbaabun akokodurfo no huru kɔ sor na famu wɔ asaw a honhom wɔ mu, na wɔtse ndwom a ɔyɛ dɛ a wɔmmbrɛ. Wɔakyerɛw dɛm afahyɛ yi so wɔ UNESCO dɛ egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka. Sɛ wɔsan dze adaka krɔnkrɔn no kɔ ne tsenabea dwoodwoo a, obiara kɔ fie kedzidzi. Dɛm dapɔn yi yɛ ndapɔn akɛse no mu kor<ref>https://books.google.com.gh/books?id=uP16oAEACAAJ&redir_esc=y</ref>.
UNESCO dze Timkat too hɔ wɔ afe 2019 mu wɔ Adasamba Amambra Egyapadze a Onntum Nhu no ananmusifo dzin mu<ref>https://ich.unesco.org/en/lists</ref>.
== Mboaedze ==
k91a66r7sl6d7ovq3xf7o087oy9pj5b
ʏare esunsumfi asaw
0
1454
12935
11930
2024-04-09T10:57:13Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Yare esunsumfi asaw''' kyerɛ Venezuela nyamesom afahyɛ ahorow a agye dzin a wɔyɛ wɔ Corpus Christi, a wɔdze dzi Kristo a ɔwɔ Edzidzi Krɔnkrɔn no mu ho afahyɛ.<ref>UNESCO. [http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=es&pg=00011&RL=00639 "Diablos Danzantes de Venezuela"] (in Spanish). Retrieved 2013-10-26.</ref> Mpɛn pii no, ɔkyerɛ ndzeyɛɛ a enuayɛ ekuw dukor (11) a wɔwɔ mbea ahorow, a nyimpa bɔbor 5,000 ka ho, a dza wonyim no yie nye Yare Abonsam a Wɔsaw no. Dɛm nkyerɛkyerɛmu yi, UNESCO gye toom dɛ Amambra Egyapadze a Intum Nhu wɔ afe 2012 mu.
== Abakɔsɛm ==
[[File:Monumento_Diablo_danzante_de_Yare.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Monumento_Diablo_danzante_de_Yare.jpg|thumb|'''Nkaadze a nye tsentsen yɛ mita 25 a ɔkyerɛ Yare esunsumfi a Wɔsaw, wɔ Venezuela de Antier wɔ Mérida, Venezuela. Wɔsii wɔ afe 1924–25.''' - (25 meter tall monument to Dancing Devils of Yare, at Venezuela de Antier in Mérida, Venezuela. Constructed 1924–25.)]]
Enuayɛ ekuw ahorow (brotherhood groups) no hyɛase wɔ afeha a ɔtɔ do duesuon finimfin (mid seventeenth century)<ref name=":0">[http://www.unesco.org/culture/ich/doc/download.php?versionID=16632 CONVENTION FOR THE SAFEGUARDING OF THE INTANGIBLE CULTURAL HERITAGE. NOMINATION FILE NO. 00639]. UNESCO. 2012. p. 15. Retrieved 2013-10-26.</ref> wɔ Aragua na Vargas ɔman kwa mu. Wɔ afe 1749 aber mu no, wodzii Corpus Christi afahyɛ na mbanyin, mbaa na mbofra siesiee hɔn ho dɛ abonsam dze dzii bɔhyɛ ahorow a wɔdze maa Sakrament a Wɔahyira no do.
== Enuayɛ ekuw ==
Ekuw dukor (11) na wɔgye toom dɛ guilds, fekuw anaa fekuw ahorow a wɔyɛ mpanyimfo a wɔsaw afe biara na wɔhyɛ bɔ dɛ wɔbɛsom Sakrament a Wɔahyira no.<ref>Venezuela Tuya .com. [http://www.venezuelatuya.com/tradiciones/los_diablos_danzantes.htm "Los Diablos Danzantes de nuestra tierra"] (in Spanish). Retrieved 2013-10-26.</ref> Hɔn nyinara yɛ ahyehyɛdze ahorow a wɔdze hɔn ho a wɔdze esi hɔ wɔ hɔn apaamu hɔ. Wɔ ndɛyi mber yi mu no, ekuw ahorow ayɛ fekuw ahorow a hɔnyɛ edwuma a mfaso wɔ do a wonya ɔman na ankorankor sika dze ma hɔn nhyehyɛɛ ho nhyehyɛɛ tu mpɔn na wodu nyimpa pii nkyɛn.<ref name=":0" />
* [[:en:Dancing Devils of Yare|Yare esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Ocumare de la Costa|Ocumare de la Costa esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Cata|Cata esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Cuyagua|Cuyagua esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Turiamo|Turiamo esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Chuao|Chuao esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Patanemo|Patanemo esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of San Rafael de Orituco|San Rafael de Orituco esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Tinaquillo|Tinaquillo esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of San Millán|San Millán esunsumfi asaw]]
* [[:en:Dancing Devils of Naiguatá|Naiguatá esunsumfi asaw]]
Ber a wɔrebɔ mbɔdzen dɛ wɔbenya ahyehyɛdze mu ahoɔdzen kodu baabi no, enuayɛ ɛkuw pii yɛɛ "ɔman nhyiam ahorow" a ɔtoatoa do, a na emu biara wɔ apaamu hɔ soronko. Na dɛm ntsi, wɔhyehyɛɛ Ɔman Fekuw a Wɔsaw Abonsam a ɔwɔ Corpus Christi no mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔbɛka enuayɛ ekuw a nna ɔwɔ hɔ dada no mu dodow no ara abɔmu.<ref name=":0" />
== Yare ==
ʏare esunsumfi a wɔsaw (Diablos Danzantes del Yare) yɛ nyamesom afahyɛ bi a wozdi wɔ San Francisco de Yare, wɔ Miranda mantɔw mu, Venezuela, wɔ Corpus Christi da no dzin mu. Sociedades del Santísimo (Akrɔnkrɔnnyefo Fekuw - Societies of the Holiest) na wɔhwɛ afahyɛ no do. Wohu n'ahyɛase fi afeha a ɔtɔ do duawɔtwe (18) mu, nna ɔyɛ enuayɛ kuw a akyɛ kyɛn biara wɔ Amerika asase tɔw do.
=== Dwumadzi na ntar hyɛ ahorow ===
Wɔ dɛm amandze afahyɛ yi mu no, wɔdze etuhoakyɛ ma ɔboafo ɔhotseweenyi a wɔ wɔfrɛ Ɔhotseweenyi Francis a ofi Paola na Yesu Kristo wɔ Sakrament a Wɔahyira no mu. Afahyɛ no hyɛase Wukuda nye nyane a wɔbɔ fulías (kurom hɔ ndwom kwan), décimas (kurom hɔ awensɛm) na wɔka rosary na mpaabɔ afofor kesi ahanamakye.
== Mboaedze ==
jrolkq8w5l2b05ebf7k44ojm49aunh5
Gangneung Danoje
0
1455
11939
11938
2023-12-27T19:14:53Z
Yaw tuba
14
added references #FAT
wikitext
text/x-wiki
'''Gangneung Danoje''' (Gangneung Dano Afahyɛ) yɛ apaamu hɔ afahyɛ wɔ Korea a wɔpaw no dɛ Korea Amambra Egyapadze a No ho Hia a Intum Nhu a ɔtɔ do duebaasa (13) a ɔbɛn Jinju geommu. Ɔba ewiei wɔ afe no mu bosoom a ɔtɔ do enum (5) wɔ da a ɔtɔ do enum mbrɛ lunisolar kalenda kyerɛ no, wɔ Gangneung, Gangwon Mantɔw mu. Mbom, afahyɛ no, a ahosiesie tse dɛ nsa tsitsir a wɔyɛ ka ho no, nye nyinara gye nda dodow eduanan-enum (45) ankasa. Danoje kaa Suritnal a n’asekyerɛ nye dɛ da a ɔkyɛn biara na Onyankopɔn da no ho asɛm. Gangneung Danoje wɔ abakɔsɛm a ɔwar kyɛn biara wɔ Koreafo apaamu hɔ afahyɛ ahorow mu na botae tsitsir nye dɛ ɔbɔsom bepɔw bi a ɔbɔ kurow no ho ban no weɔmfo honhom na wabɔ mpaa ama kurow no na mbusua nyinara asomdwoe na kuayɛ mu yiedzi. UNESCO dze akyerɛ dɛ ɔyɛ Korea Atɔe (South Korea) Ndwuma a Ɔyɛ Fɛw a ɔfa Nyimpa Egyapadze a Wɔka na Dza Intum Nhu Ho no fa wɔ bosoom Ɔberɛfɛw da a ɔtɔ do eduonu-enum (25), afe 2005.<ref>[http://www.unesco.org/culture/intangible-heritage/33apa_uk.htm "UNESCO - Gangneung Danoje festival"].</ref>
== Abakɔsɛm ==
N'ahyɛase nyɛ nokwar nanso mbrɛ Nam-hyowon kyerɛwtohɔ kyerɛ no, shaman bɔɔ Onyankopɔn mpaa nda ebaasa (3) wɔ bosoom Ebɔw, Ebɔbira na Esusow Aketseaba biara mu. Afei nso Heo-gyun kyerɛɛw wɔ nye nwoma mu dɛ ohuu Gangneung Danoje wɔ afe 1603 mu.<ref name=":0">[https://en.unesco.org/ "UNESCO"]. ''UNESCO''. Retrieved 2021-06-12.</ref>
Gangneung Dano Afahyɛ no fi ber tsentsen ayɛ adzeyɛ a ɔfa ɔmanfo ho na ankorankor afahyɛ a aban no yɛ kor dzendzenndzen.<ref name=":0" />
Wɔpaw Gangneung Danoje dɛ Amambra Egyapadze a No ho Hia a Intum Nhu a ɔtɔ do duebaasa (13) na ɔman no bɔ ho ban.<ref name=":0" /><ref>윤, 왕근 (2021-06-10). [https://www.news1.kr/articles/4333936 "'천년 축제' 강릉 단오제 오늘 막 오른다"]. ''뉴스1'' (in Korean). Retrieved 2021-06-12.</ref>
== Akwankyerɛ ==
Wɔ Danoje ber mu no, nyimpa a wɔwɔ kurow no mu nyinara bɔ mpaa hwehwɛ bepɔw bi a ɔweɔmfo honhom anapa na anafua nda enum (5). Wɔsan nso yɛ shaman guado-adzeyɛɛ ma kuayɛ no yiedzi na asomdwoe ma kurow no. Wɔ akatado agordzi (mask-playing) mu no, onyimnyamfo, akataasia, Jangjamari, sisidakdak ɛsaw na wɔtow ndwom. Afei nso nhyiam kakraaba na agordzi ahorow bi nye swing, Koreafo akuturukubɔ, ssireum, amambra edwindadze akansi, shampooing wɔ ɔkwan tsirtsir bi do, ddeok a wodzi. Dano da a odzi hɔ no, wɔhyew ndua krɔnkrɔn no na afahyɛ no ba ewiei.
== Nkrasɛm ==
Wɔakyekyɛ nkrasɛm no mu ayɛ no akwan ebaasa. Biako yɛ kuw a wɔyɛ guado-adzeyɛ, biako yɛ shaman guado-adzeyɛ na biako nso yɛ akatado-agordzi (mask-playing). Sesei wɔpaw Jo kyu-don dɛ ɔnyɛ guado-adzeyɛ no na Shaman guado-adzeyɛ no yɛ Bin sun-hae na ɔhwɛ do na akatado-agordzi (mask-playing) a ɔrebɔ no yɛ Kim jong-gun.
== Mboaedze ==
79qu57g6pnqgv38xkrznfk9gds1g4jm
Noria
0
1456
12900
11961
2024-04-09T10:49:52Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
[[File:Hama-3 norias.jpg|thumb|The [[norias of Hama]] on the [[Orontes River]] in [[Syria]] ([[:File:Noria_in_hama.ogv|video]]).]]
'''Noria''' (Arabic kasa mu: ناعورة, nā'ūra, dodow kabea Nواعير nawāʿīr, ofi Syriac kasa mu: ܢܥܘܪܐ, nā'orā, lit. 'growler') yɛ scoop wheel a nsu na ɔyɛ edwuma dze ma nsu do kɔ nsu kwan kakraba bi mu, sɛ ɔyɛ nsu a wɔdze gugu ndɔbae do anaadɛ wɔdze nsu bɔkɔ nkurow na nkurase<ref>https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0196890414010863?via%3Dihub</ref>.
== Dzin Na Nkyerɛase ==
=== Abɔse ===
Borɔfo kasa ''noria'' fi Spanish ''noria'' mu wɔ Arabic ''nā‘ūra'' (ناعورة), a ofi Arabic nyɛe a ɔkyerɛ "groan" anaa "grunt", wɔ ndze a ɔyɛ wɔ ber a orutwa no ho ntsi<ref>https://books.google.com.gh/books?id=jS7MBQAAQBAJ&pg=PR5&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false</ref>.
'''Noria versus Saqiyah'''
Asɛmfua noria no na wotaa dze dzi dwuma ma mfir a ɔdze tum a ɔwɔ nsu mu dzi dwuma dze dannan ntwahonan no. Wɔ mfir a mboa na ɔma ahoɔdzen fam no, asɛmfua a wɔtaa dze dzi dwuma nye saqiyah anaa saqiya. Wɔakyekyɛ mfir ahorow afofor a ɔtse dɛmara mu ekuwekuw wɔ nkɔnsɔnkɔnsɔn pɔmpɛ dzin ase. Naaso, wɔtaa dze mfir a wɔdze ma nsu a wɔdze dzi dwuma wɔ Finimfin Epuei, India, Spain na mbea afofor dzin dzi dwuma wɔ kwan a ɔnnyɛ dzen na ɔka bom do, anaadɛ ɔson mbrɛ mantɔw no tse. Sɛ nhwɛdo no, Al-Jazari nwoma a agye dzin a ɔfa mfir ho no dze ntwahonan a nsu na ɔka ne mfir afofor pii a wɔdze ma nsu so no ekuwekuw wɔ asɛmfua saqiya a wɔdze dzi dwuma tsitsir no ase. Ma ɔnye iyi bɔ ebira no, wɔ Spain no, wɔdze asɛmfua noria dzi dwuma ma ntwahonan ahorow ebien no nyinara, sɛ́ ebia mboa na ɔma ahoɔdzen anaadɛ nsu a ɔsen no.
== Dwumadzi Ahorow ==
[[File:Noria Aranjuez.webm|thumb|Hydrographic demonstration piece near the ancient noria of the barrio of [[Aranjuez#La Montaña|La Montaña, Aranjuez]]]]
Noria no yɛ edwuma a ɔfa nsu a ofir sor ba famu kɔ sor a ɔkɔ sor no ho, dze ahoɔdzen a ofi esutsen bi mu no dzi dwuma. Ɔyɛ nsu ntwahonan kɛse bi a ɔyɛ tseatseaa a ɔwɔ ase a ne rim yɛ nsukoradze anaa adan a ɔtoatoa do a ɔma nsu fi esutsen no do kɔ nsu kwan bi a ɔwɔ ntwahonan no etsifi. N’adwen no tse dɛ ndɛyi hydraulic odwenyinyi a ɔno so dze tum a nsu a ɔsen fa nsu mu no dze pam nsu no bi fi esutsen no mu no.
Siantsir a sɛ nsu ntwahonan a wohu wɔ nsu a wɔdze yɛ edwuma mu no, noria mma mfir tum nnyɛ adze fofor biara. Na abakɔsɛm mu noria kakra bi yɛ afrafra, a ɔyɛ nsu ntwahonan a mboa tum boa hɔn wɔ ma ɔtɔ do ebien mu.Annyɛ yie koraa no, nhwɛdo kor wɔ hɔ a wonyim a noria bi ma po mu nsu kɔ nkyen mu.
== Abakɔsɛm ==
[[File:Brucker Wasserrad 01.webm|thumb|A noria running in [[Erlangen]] in southern Germany, on the river [[Regnitz]]]]
[[File:Córdoba maravillosa.jpg|thumb|Remains of the medieval [[Albolafia]] noria in [[Córdoba, Spain|Cordoba]], Spain (the wheel itself was reconstructed in the 20th century)]]
Na ntwahonan a wɔdze po do hyɛn ma nsu do epue wɔ tsetse Misraim wɔ afeha a ɔtɔ do 4 A.Y.B. Dɛ mbrɛ John Peter Oleson kyerɛ no, ntwahonan a wɔakyekyɛ mu nye hydraulic noria no nyinara puei wɔ Egypt wɔ afeha a ɔtɔ do 4 A.Y.B wɔahu famu tutu ho adanse a ɔkyerɛ dɛ nsu ntwahonan bi wɔ hɔ, a ɔtse dɛ saqiyah a ofi afeha a ɔtɔ do 3 A.Y.B. Papyrus bi a wɔyɛe wɔ afeha a ɔtɔ do ebien A.Y.B Ptolemy Ahendzi wɔ Farao Ptolemy IV Philopator ahendzi mu wɔ afeha a ɔtɔ do 3 A.Y.B.
Nsu ntwahonan a ɔwɔ ase nye nsu ntwahonan a ɔbor do, a mboa na nsu na okenyan, na ɔwɔ nyimpadua a wɔakyekyɛ mu (Latin tympanum) anaadɛ ɔwɔ rim a wɔakyekyɛ mu, na Helafo mfirdwumayɛfo dze dzii dwuma wɔ afeha a ɔtɔ do ebiasa nye 2 A.Y.B. mu no, Romani dansifo Vitruvius kaa mbrɛ noria no yɛ edwuma ho asɛm. Bɛyɛ afe 300 mu no, Romafo dze dɛtse nkuku a ɔson emu biara a wɔdze abata ho a wɔdze kyekyer ntwahonan a woebue mu ekyir, na wɔnam saayɛ do yɛɛ noria no sii ndua a wɔdze ayɛ adan no ananmu.
Islam Sika Mber mu no, Nkramofo mfirdwumayɛfo gyee norias fii tsetsetsee mu, a wɔyɛɛ nkɔdo wɔ noria mu. Sɛ nhwɛdo no, ofii a wɔdze tu kwan a wɔdze dzi dwuma dze ma ahoɔdzen a ofi efir a wɔdze ka kar mu kɔ efir a wɔdze ka kaar mu no yɛ mberɛw no, ibn Bassal (fl. 1038–1075) a ofi al-Andalus, a ɔyɛɛ akwampaefo dze flywheel dzii dwuma wɔ noria no na ɔyɛɛ nye saqiyah. Wɔ afe 1206 mu no, Ismail al-Jazari dze carrank a wɔdze dzi dwuma wɔ noria na saqiya no bae, na wɔdze adwen a ɔnye dɛ wɔbɛtsew ntamgyinafo do no kyerɛe dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔbɛyɛ edwuma yie kɛse.
Nkramofo mfiredwumayɛfo dze norias dzii dwuma dze guu nsu mu nsu a ɔdze nsu no kɔ nkurow na ahaban mu. Sɛ nhwɛdo no, na Hama norias no kɛse yɛ mita 20 (anamɔn 66) na wɔda so ara dze dzi dwuma wɔ ndɛ mber yi mu (ɔwɔ mu dɛ seseiara ɔyɛ afɛfɛdze nkotsee dze). Ntwahonan a ɔso sen obiara no wɔ mbea 120 a wɔboaboa nsu ano na obotum ama nsu bɔbor lita 95 akɔ sor simba biara. Wɔ afeha a ɔtɔ do 10 mu no, Muhammad ibn Zakariya al-Razi nwoma Al-Hawi ka noria bi a ɔwɔ Iraq a obotum ama sor bɛyɛ lita 153,000 dɔnhwer biara, anaa lita 2550 simba biara ho asɛm. Iyi yɛ ma wɔdze toto ndɛ norias a ɔwɔ Asia Epuei famu a otum ma lita 288,000 dɔnhwer biara, anaa lita 4800 simba biara no ho.
<gallery mode="packed">
File:Nora Hidráulica do Mouchao.jpg|Noria in [[Tomar]], [[Portugal]]. Paired ceramic pots along the wheel collect the water.
File:Nora Hidráulica (pormenor).jpg|Close-up of the previous
File:COLLECTIE TROPENMUSEUM Kintjir of waterschepwiel in Djambi Sumatra TMnr 10007886.jpg|Noria in [[Jambi]], [[Indonesia]], between 1914 and 1921
File:Rastan, 1934-39.jpg|In [[Al-Rastan]], Syria in the 1930s
File:Iraq-wheels-Euphrates.jpg|On the [[Euphrates]], at [[Ajmiyeh]], near [[Rawa (Iraq)|Rawa]], [[Iraq]], in 1911
File:Noria CDR4.JPG|Noria de Casas del Río, in [[Requena, Valencia|Requena]], Spain, in 2009. Operational.
File:Azuda de la Montaña, Aranjuez 01.jpg|Azuda de la Montaña, [[Madrid]], Spain
File:RuedaAlcantarilla.jpg|Noria of [[Alcantarilla]] in Spain, operational as of 2020
File:Sénia de la séquia reial del Xúquer.jpg|Noria of [[L'Alcúdia]], [[Ribera Alta (comarca)|Ribera Alta]]
</gallery>
== Mboaedze ==
aj98qnn4nvk2v00acdvweauooa1dmmv
Haenyeo
0
1457
11955
11953
2023-12-28T08:04:51Z
Yaw tuba
14
added images #FAT
wikitext
text/x-wiki
[[File:Korea-Jeju-Haenyeo-06.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korea-Jeju-Haenyeo-06.jpg|thumb|'''Amandze kwan do ntar na edwindadze a wɔdze yɛ ''haenyeo'' a wɔdze kyerɛɛ wɔ tsetse ndzɛmba akorae bi a ɔwɔ Jeju.''' (''The traditional outfit and tools for haenyeo displayed at a museum in Jeju).'']]
'''''Haenyeo''''' (Korean kasa mu: 해녀; n’asekyerɛ ara nye. po mu mbaa - sea women) yɛ mbaa a wɔdze hɔn ho hyɛ nsu mu wɔ Korea Atɔe (South Korea) mantɔw Jeju mu, a hɔn asetradze nye dɛ wɔbɔtwa mollusks ahorow, ɛpo mu nkyɛkyɛr, na po mu mboa afofor efi po mu. Wonyim haenyeo dɛ wɔwɔ ahofadzi honhom na hɔn bo a wɔasi, na wɔyɛ Jeju ebusua nhyehyɛɛ a ɔyɛ matriarchal fa no ananmusifo.<ref>"Woman Power Deep Below the Sea". ''Business Korea''. January 2003.</ref><ref>[https://www.youtube.com/watch?v=N_Zw5pNRB9U "Families of the World: Korea (1975)"]. ''[[:en:YouTube|YouTube]]''.</ref><ref>[https://www.youtube.com/watch?v=h6XDN_VA-m0 "Documentary on 12 Year Old Korean Haenyeo Diver 1975"]. ''[[:en:YouTube|YouTube]]''.</ref>
== Dwumadzi ==
Dɛm a amambra mu wɔtaa yɛ no, mbasiamba hyɛase tsetsee hɔn ho dɛ haenyeo ber a na wɔadzi mfe 11 no. Ber a wɔhyɛase wɔ nsu a emu ndɔ mu no, hɔn a wɔretsetsee hɔn no yɛɛ edwuma kɔɔ bun a emu yɛ dzen kɛse mu. Bɛyɛ mfe esuon (7) ntsetsee ekyi no, wɔbuu basiamba bi dɛ "ɔyɛ pɛ" haenyeo.<ref name=":0">Hong, S.K. (1965). "Hae-nyo, the diving women of Korea". In Rahn, H.; Yokoyama, T. (eds.). ''[https://web.archive.org/web/20101229101727/http://archive.rubicon-foundation.org/3279 Physiology of Breath-Hold Diving and the Ama of Japan]''. United States: National Academy of Sciences - National Research Council. pp. 99–112. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0-309-01341-0|0-309-01341-0]]</bdi>. Archived from the original on December 29, 2010. Retrieved October 6, 2013.</ref> Ɛndɛ, haenyeo a wɔanyinyin kyɛn biara no edzi bor mfe eduawɔtwe (80), na wɔdze bɔbor mfe eduesia-esia (66) na wɔdze hɔn ho ahyɛ nsu mu.<ref>Hutchens, Jeff (March 25, 2013). [https://www.youtube.com/watch?v=J7Kn4nYdZbQ "The Diving Women of Jeju (Part 1)"] (Video). ''[[:en:YouTube|YouTube]]''. Imagine Your Korea.</ref>
== Abakɔsɛm ==
[[File:Korea-Jeju-Haenyeo-05.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korea-Jeju-Haenyeo-05.jpg|thumb|'''''haenyeo'' tsetse ndzɛmba akorae diorama a wɔregye hɔn ahom wɔ ogya ho ber a wɔewie hɔn edwuma ama da no.''' (Museum diorama of ''haenyeo'' resting by the fire after finishing their work for the day).]]
Jeju esuguar atsetsesɛm fi afe 434 A.D.<ref name=":0" />: 100 Ahyɛse no, na nsu ase a wɔdze hɔn ho hyɛ mu yɛ banyin nkutsen edwuma, gye mbaa a wɔnye hɔn kunnom yɛ edwuma.[4]: 101 Mbaa a wɔdze hɔn ho hyɛ nsu ase ho asɛm a edzi kan wɔ nwoma ahorow mu no mma kesii afeha a ɔtɔ do eduosuon (17) mu, ber a Jeju asase ho nsɛm ho nwoma biako ka hɔn ho asɛm dɛ jamnyeo (a n'asekyerɛ nye "mbaa a wɔdze hɔn ho hyɛ nsu ase").<ref name=":0" />: 101
== Dodow a ɛso atsew ==
Tse dɛ abakɔsɛm mu amambra mu ndzeyɛɛ afofor pii no, po do esuguar edwuma no ahwe ase wɔ mfirdwuma mu nkɔdo mu. Efi 1960 mfe no mu no, Korea aban no hwehwɛɛ akwan a wɔbɔfa do ama ɔman no sikasɛm ayɛ kɛse wɔ ɔmantɔw biara mu.<ref name=":1">Gwon, Gwi-Sook (2015). "Changing labor processes of women's work: the haenyo of Jeju Island". ''Korean Studies''. '''29''': 114–136. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1353/ks.2006.0006|10.1353/ks.2006.0006]].</ref>
== Wɔ Ɔman mu ==
Osiandɛ mbusua pii dze hɔn ho to haenyeo do wɔ hɔn sika dodow no ara mu ntsi, fekuw bi a wɔyɛ mbaa na mbasiamba fa bi nyaa nkɔdo wɔ Jeju do a nna haenyeo na odzi fie no tsi.<ref name=":1" /><ref name=":2">[https://www.youtube.com/watch?v=cElFBvPqwjc "Episode 5: Haenyeo Female Divers"] (Video). ''[[:en:YouTube|YouTube]]''. Travel Tours Korea LA18. [https://ghostarchive.org/varchive/youtube/20211221/cElFBvPqwjc Archived] from the original on 2021-12-21. Retrieved November 8, 2015</ref> Wɔ nsupɔw ketseaba a ɔwɔ Jeju mpoano tse dɛ Mara Supruw do, baabi a na po mu esuguar nkutsen nye sika fibea no, dɛm atsetsesɛm mu mbanyin na mbaa dwumadzi ahorow a wɔdaan no yi baa mu koraa; na mbanyin bɛhwɛ mbofra no na wɔakɔtotɔ ndzɛmba ber a mbaa no dze sika ba ebusua no mu.<ref name=":2" />
== Mfonyisie bea ==
<gallery>
File:Korea-Ulsan-Haenyeo-01.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korea-Ulsan-Haenyeo-01.jpg|'''''haenyeo'' a ɔsoa nkɛntsen rekɔ po no ho wɔ [[:en:Ulsan|Ulsan]]'''(''haenyeo'' carrying baskets toward the sea in [[:en:Ulsan|Ulsan]])
File:Korea-Jeju-Haenyeo-02.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korea-Jeju-Haenyeo-02.jpg|'''Ber a ofii po no mu baa ekyi no, ɔtɔn po mu edziban a waboaboa ano no maa nkurɔfo a wɔwɔ [[:en:Jeju-do|Jeju]] mpoano'''. (After emerging from the sea, selling her gathered seafood to people on the coast of [[:en:Jeju-do|Jeju]]).
File:Korea-Jeju-Haenyeo-04.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Korea-Jeju-Haenyeo-04.jpg|'''Ndzɛmba a wɔdze kyerɛɛ no kyerɛ ber a etwam wɔ tsetse ndzɛmba akorae bi a ɔwɔ [[:en:Jeju-do|Jeju]].''' (The display shows in the past at a museum in [[:en:Jeju-do|Jeju]]).
</gallery>
== Wɔ amambra agye dzin mu ==
* ''My Mother, the Mermaid'' – 2004 film about a mother (who used to be a ''haenyeo'') and her daughter.
* ''Tamra, the Island'' – 2009 television series set in the 17th century, in which the heroine is a ''haenyeo''.
* ''Swallow the Sun'' – 2009 television series in which the protagonist's mother is a ''haenyeo''.
* ''Haenyeo: Women of the Sea'' – 2013 short film about Chewar Park, a still active 82-year-old ''haenyeo'' diver. Examining her daily routine as well as her past, Park sheds light on this unique matriarchal culture that has changed little since the 19th century.<ref>[http://www.haenyeofilm.com/ HaenyeoFilm.com] [https://web.archive.org/web/20131203144859/http://haenyeofilm.com/ Archived] 2013-12-03 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]]</ref><ref>[http://www.haenyeodocumentary.com/ HaenyeoDocumentary.com] [https://web.archive.org/web/20131202223022/http://www.haenyeodocumentary.com/ Archived] 2013-12-03 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]]</ref><ref>[[imdbtitle:3103440|IMDb Page]]</ref>
* ''My Neighbor, Charles'' – 2015, episodes 24, 25, and 26 (documentary TV series); a Japanese immigrant trains to become a ''haenyeo''
* ''Canola'' – 2016 film starring Youn Yuh-jung as an elderly ''sanggun haenyo'' (captain of the seawomen).<ref>Chung, Joo-won (April 19, 2016). [http://english.yonhapnews.co.kr/news/2016/04/19/0200000000AEN20160419011700315.html "Family film ready to pull at heartstrings of Korea, China"]. ''Yonhap News''. Retrieved July 25, 2016.</ref>
* ''Our Blues'' – 2022 Korean drama series which portrays the work atmosphere between haenyeos of different ages.
* Episode 1 of ''South Korea: Earth's Hidden Wilderness'', BBC 2018, includes a feature on ''haenyeo'' free-diving for conches, and interviews one said to be aged 94.
* ''White Chrysanthemum'' – a 2018 novel by Korean-American author Mary Lynn Bracht featuring a ''haenyeo'' taken as a comfort woman by the Japanese military in World War II.<sup>[''citation needed'']</sup>
* ''The Island of Sea Women'' – a 2019 novel by American author Lisa See, is about the friendship and lives of two ''haenyeo'' during the Japanese occupation of Korea.<sup>[''citation needed'']</sup>
* ''Soft Sounds from Another Planet'' – 2017 album by Japanese Breakfast which references Jeju-do and uses ''haenyeo'' as a metaphor, specifically the song "Diving Woman."<ref>Siemsen, Thora (May 22, 2017). [https://www.out.com/music/2017/5/22/diving-woman-conversation-japanese-breakfast "A Diving Woman: In Conversation with Japanese Breakfast"]. ''Out Magazine''. Pride Publishing, Inc. Retrieved August 1, 2019.</ref>
* ''Endlings'' - a 2018/2019 play by Celine Song, which portrays three elderly ''haenyeo'' and touches on themes of family, immigration, and theater. The play received its debut at Boston's American Repertory Theater in February 2019,<ref>[https://americanrepertorytheater.org/shows-events/endlings/ "Endlings at A.R.T. Starts February 26"]. ''American repertory Theater''.</ref> with another production at the off-Broadway New York Theatre Workshop in February 2020.<ref>[https://www.nytw.org/show/endlings/ "NYTW / Endlings"].</ref>
* ''Three Moons of Biyangdo'' – a 2022 documentary about three sisters (Kyung-Mi, Geum-Mi, and Jeong-Mi), who live on Biyangdo island, off Jeju's island and have been freediving together as haenyeos for the past 25 years.<sup>[''citation needed'']</sup>
* In the television adaptation of ''Pachinko'', the lead character Kim Sunja works as a ''haenyeo'' as a young girl.<sup>[''citation needed'']</sup>
* ''Welcome to Samdal-ri (''2023 South Korean TV series)
== Hwɛ iyi nso ==
* ''Ama'' (diving) – Japanese pearl divers
* Skandalopetra diving – Freediving using a stone weight at the end of a rope to the surface
* Culture of Korea
== Mboaedze ==
eejjxc353udlmv25rsg2r6dop4y4wwx
Călușari
0
1458
11990
11989
2023-12-28T10:44:27Z
Yaw tuba
14
improved article #FAT
wikitext
text/x-wiki
[[File:Căluşari_Cristian,_Sibiu.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:C%C4%83lu%C5%9Fari_Cristian,_Sibiu.jpg|thumb|'''Asawfo a wɔhyɛ ntar wɔ călușari kwan do.''' (Dancers dressed in the călușari style)]]
'''Călușari''' - '''[Călușarifo]''' (Romania kasa mu: Călușarii, Romania mbrɛ wosi bɔ no: [kəluˈʃarʲ]; Bulgaria kasa mu: Калушари anaa Русалии; Makedonia kasa mu: Русалии, adze kor: Călușar) yɛ enuayɛ nsumaamu fɛkuw bi a wɔyɛ amandze bi a wɔyɛ asaw a wɔfrɛ no '''''căluș'''''. Ahyɛase no nna ɔyɛ Romania dze, na ekyir adzeyɛ no trɛw kɔɔ Bulgaria na Macedonia Etsifi fam. Efi Easter ekyi adapɛn ebaasa kesi Pentekoste (Pentecost) a wɔfrɛ no ''Rusalii'' wɔ Romania kasa mu no, bɛyɛ dapɛn ebien na wɔatu kwan akɔ hɔn apaamu ahorow nyinara a na wɔbɛsaw, a sankubɔfo kakraa bi ka hɔn ho.<ref name=":0">[https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=C%C4%83lu%C8%99ari&wvprov=sticky-header#CITEREFEliade1975 Eliade (1975)], p. 162.</ref>
== Abakɔsɛm ==
Wonnyim Călușarifo n'ahyɛase, ɔwom dɛ adanse a odzi kan a wɔkyerɛwee no fi afeha a ɔtɔ do duesuon (17) ndwom nkyerɛwdze a [[:en:Ioan_Căianu|Ioan Căianu]] kyerɛwee no mu dze.
Romania nyamesom ho abakɔsɛm kyerɛwfo Mircea Eliade kaa dɛ "Ɔwom dɛ wodzi nsew wɔ Onyankopɔn dzin mu dze, nanso anansesɛm-amandze tsebeɛ a calusari no hyehyɛɛ no nye Kristosom nnyi biribiara yɛ" na, annyɛ yie koraa no, wɔ afeha a ɔtɔ do duakron (19) mu no, nna asɔfo wɔ hɔ ɔsɔretsia a wɔdze tsia kuw no, a wɔayi emufo efi edzidzi mu mfe ebaasa wɔ mbea bi.<ref name=":0" />
== Asɛmfua n'ahyɛase ==
Mircea Eliade gye dzii dɛ asɛmfua Călușari fi Romania asɛmfua a ɔkyerɛ pɔnkɔ, cal, a efi Latin kasa mu ''caballus'' mu.<ref>[https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=C%C4%83lu%C8%99ari&wvprov=sticky-header#cite_note-FOOTNOTEEliade1973115-122-2 Eliade (1973)], p. 115-122.</ref>
== Nkyerɛkyerɛmu ==
[[File:Doi_călușari_ca_20140112_015.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Doi_c%C4%83lu%C8%99ari_ca_20140112_015.jpg|thumb|'''Călușarifo ebien (2), [[:en:Costică_Acsinte|Costică Acsinte]] na otwa mfonyin no, c. 1930 - 1940''' (Two Călușari, photographed by [[:en:Costică_Acsinte|Costică Acsinte]], c. 1930 - 1940) ]]
Mbrɛ wɔtaa yɛ amambra kwan do no, Călușari kuw no yɛ nsumaamu kuw a mbanyin nkotsee na wɔwom a ɔnye ahohur ber mu amandze bi wɔ ebusuabɔ, ebia mbusuakuw mu akofo ekuw nkaa. Kuw no kandzifo (a mpɛn pii no ɔyɛ berantsɛ panyin) fa ekyidzifo dodow bi, a wɔyɛ mberantsɛ ber nyinara, mpanyimfo a wonnyi ahokafo a wɔpaw hɔn osian nyimpadua mu ahoɔdzen ntsi.
=== ''Căluș'' asaw ===
''Căluș'' yɛ mbanyin kuw asaw, ɔwom dɛ atsetsesɛm ahorow a efi Oltenia mantɔw mu a nna nkataasia fi kor (1) kesi ebien (2) ka ho kyerɛwtohɔ ahorow wɔ hɔ dze, nanso mprempren nye ber etwam. Na kuw no bɛpaw "ayefor" efi ekuraase biara a wɔbɛfa mu, a egyina n'asaw ho nyimdze do. Na "ayefor" no bɛka nsew dɛ ɔbɛka amandze kwan do asaw no ho, mfe ebaasa a ɔtoatoa do.
Ndzɛmba a odzidzi do yi ka asaw no ho:<ref>[[:en:Călușari#CITEREFMellishGreen2020a|Mellish & Green (2020a).]]</ref>
* Mfonyin a wɔdze hyɛase a ɔkyerɛ dɛ obi nantew (plimbări), anaa anamɔn tsitsir bi, wɔ hankra a ɔkɔ baabi a ɔnye dɔn no bɔ ebira mu.
* Akontaabu a ɔyɛ dzen kɛse (''mișcare'') a wɔyɛɛ wɔ baabi a ɔwɔ anamɔn a wɔdze nantsew ntsam.
* Wɔdze ndzɛmba a wɔaka abom na ɛyɛ mfonyin ahorow, mpɛn pii no ɔwɔ ahyɛase-finimfin-ewie nhyehyɛɛ (a beginning-middle-end structure).
== Asaw ahorow a edzi nsɛ ==
Wohu mbanyin kuw asaw afofor a efi amandze kwan do asaw mu wɔ Carpathians na Transylvania.[7] Carpathian ahorow tse dɛ Trilișești nye Țânțăroiul a ofi Moldavia na Bărbătescul nye De sărit a ofi Maramureș no ka ndzɛmba etsitsir nkotsee ho ber a De bâtă, Haidău, na Fecioreasca a ɔwɔ Transylvania no bɛn Călușari yie a wɔdze ekyir nkɔdo a ɔyɛ dzen kɛse aka ho.<ref>[https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=C%C4%83lu%C8%99ari&wvprov=sticky-header#CITEREFMellishGreen2018 Mellish & Green (2018).]</ref>
== Hwɛ iyi nso ==
* [[:en:Green_week|Ebunebun dapɛn (Green week)]]
* [[:en:Hobby_horse|Apɛdze pɔnkɔ (Hobby horse)]]
* [[:en:Weapon_dance|Akodze asaw (Weapon dance)]]
* [[:en:Sântoaderi|Sântoaderi]]
== Mboaedze ==
<references />
== External links ==
* [http://www.angelfire.com/folk/hora/ The history of sacred dances: Choros, Hora, Calusul and Morris dance]
* [http://vancouvermm.weebly.com/uploads/2/5/0/3/25034121/calusari.pdf Vancouver Morris Men's account of dancing with Canada's Regina Călușari in 1997]
* [http://www.folktrax-archive.org/menus/cassprogs/4404calusari.htm The Romanian Călușari]
* [http://www.unesco.org/culture/intangible-heritage/34eur_uk.htm Proclamation of the Oral and Intagible Heritage of Humanity: The Calus Tradition]
* [https://web.archive.org/web/20070927022121/http://www.dunav.org.il/dance_histories/romania_calusari.html Călușari dance history and background] from the Dunav website
b49xlqg2yigfr7dxqw0zqzz9v4129w1
Cantu a tenore
0
1459
11974
11973
2023-12-28T09:23:58Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q774475}}'''Cantu a tenòre''' (Sardinian kasa mu: su tenòre, su cuncòrdu, su cuntràttu, su cussèrtu, s’agorropamèntu, su cantu a pròa; Italia kasa mu: canto a tenore) yɛ ɔkwan a wɔfa do tow ndwom a wɔdze ndze ahorow pii to a ɔyɛ Sardinia supɔw no su (Italy ma ɔtɔ do ebien supɔw a ɔso sen obiara), tsitsir Barbagia mantɔw no, ɔwɔ mu dɛ Sardinia amantɔw nkakraba afofor bi kutsa atsetsesɛm a ɔtse dɛm ho nhwɛdo dze.
Afe 2005 mu no, UNESCO bɔɔ cantu no dawur dɛ ɔyɛ tenore dɛ ɔyɛ amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka ho nhwɛdo<ref>https://ich.unesco.org/en/RL/canto-a-tenore-sardinian-pastoral-songs-00165</ref><ref>ich.unesco.org/en/RL/canto-a-tenore-sardinian-pastoral-songs-00165</ref>.
== Abɔse ==
Onnyi dɛ wɔdze asɛmfua tenore frafra asɛmfua ‘tenor’ dɛ ɔnye nkyerɛwdze ho nkyerɛkyerɛmu tsiaba; ɔkyerɛ kwan a wɔfa do tow ndwom ankasa na ɔda nsew wɔ akwan afofor a ɔtse dɛm ara a wɔdze dzin ahorow frɛ no wɔ mbea ahorow wɔ supɔw no do, tse dɛ taja wɔ Gallura na concordu wɔ Logudoro (Sassu 1978).
Barbagia mantɔw a ɔwɔ Sardinia supɔw do no, ndwom a ɔson no mu biara ebien na ɔwɔ hɔ: cuncordu, a mpɛn pii no ɔyɛ ndwom krɔnkrɔn, a wɔdze ndze a wɔtaa tow, na tenore, a mpɛn pii no ɔyɛ ndwom a ɔyɛ ahohwibra, a wɔdze ndwom a ɔbor do dzi dwuma na ɔhyɛ no egyinae.
[[File:Tenore Nuorese 1903.jpg|250px|thumb|right|Singers from Nuoro ({{lang|sc|Nùgoro}}) in 1903.]]
== Akwan Ahorow ==
[[File:Map Folklore I 1990 - Polivocalità - Touring Club Italiano CART-TEM-096 (cropped).jpg|thumb|Map of polyphonic folk music in Italy]]
Cantu a tenore yɛ atsetsesɛm mu no, mbanyin ndwontofo ekuw a wogyina hɔ wɔ kurukuruwa a ɔbɛn mu na wɔyɛ. Odwontofo biara wɔ dwuma soronko bi, na wɔabobɔ dzin wɔ ha dɛ mbrɛ ɔnye enyigye a ɔkɔ famu ndzidzido ndzidido—yɛ ndwontofo kuw (tenore ntease foforo):
* ''<nowiki/>'oche'' or ''boche'' (pronounced /oke/ or /boke/, 'voice') is the solo voice
* ''mesu 'oche'' or ''mesu boche'' is the 'half voice'
* ''contra'' is the 'counter'
* ''bassu'' as 'bass'
Bassu no tow ndwom kor no ara a ‘oche no to no, na ɔnye bassu no etsifi nkyem enum mu kor. 'Oche ne mesu 'oche dze ndze a wɔdze to ndwom daa to ndwom, ber a contra na bassu no dze kwan bi a ɔka anom no tow ndwom. ‘Oche no tow anwensɛm mu nkyerɛwee bi wɔ Sardinian kasa mu, a obotum ayɛ ayɛsɛm, abakɔsɛm, asersɛm, amorous anaa mpo protest genre. Ndwontofo ndwom no yɛ enyigye nkyerɛwdze a ɔyɛ nkwaseasɛm (sɛ nhwɛdo no, Bim-Bam-Boo).
Dɛ mbrɛ atsetsesɛm a agye dzin kyerɛ no, musu 'oche suasua mframa enyigyei, ber a contra no suasua oguan a ɔrobɔ ose na bassu no suasua nantwi a ɔrobɔ ose.
Ndze a ɔno nkotse no hyɛ ase yɛ ndze a ɔyɛ monodic na afei afofor no ka ho ber a ɔkyerɛ hɔn no dɛ wɔbɛka ho.
Nkɛntɛndo no yɛ ma ɔtse dɛ krukruba kakra gye dɛ nsɛntsitsir a ndwontofo afofor no dze hɔn ho hyɛ mu no gu ahorow na, ntsi, ɔson mbrɛ ndwom no hyia wɔ nkyerɛase biara mu. Ɔson mbrɛ wokum no wɔ nsɛm a ɔkɔ ekyir mu wɔ nkurase a wɔto tenore bi wɔ hɔ no mu biara mu araa ma wotum hu ekura no ntsɛm ara.
== Amambra ==
[[File:Tenores di bitti mialinu pira 2.jpg|thumb|right|[[Tenores di Bitti]]]]
{{listen|pos=right|filename=Ballu Seriu Tenores di Bitti Mialinu Pira.ogg|title=Ballu Seriu starts with single voices (Oche, Bassu, Contra, Mesu Oche)|description=Tenores di Bitti Mialinu Pira Live recording in Modena, June 2011|type=music}}
Ɔwɔ mu dɛ ndɛyi mbanyin nkotsee na wɔyɛ cuncordu na cantu a tenore dze, naaso nkaa no da ho ara wɔ ber bi a mbea ekuw so yɛɛ ndwom, a wodzii Sardinia matriarchal atsetsesɛm ekyir no ho. Dɛ mbrɛ nyimpa ho enyimdzefo binom kyerɛ no, na wɔyɛ cantu a tenore wɔ Nuragic ber do.
Ekuw a wonyim hɔn yie a wɔyɛ tenore no bi nye Tenores di Bitti, Tenore de Orosei, Tenore di Oniferi na Tenores di Neoneli.
== Notes ==
# ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup>
# '''^''' Omar Bandinu, Il canto a tenore, dai nuraghi all'Unesco, Siti, 16(2,3), 2006 Archived November 2, 2013, at the Wayback Machine
== Mboaedze ==
*
*
* Cited in Macchiarella (1990).
*
==External links==
{{External media|topic=Cantu a tenore on Youtube|video1 = [https://www.youtube.com/watch?v=cWVCMvbGcPA=related Sardinian Pastoral Songs (Unesco)]}}
*[http://www.unesco.org/culture/intangible-heritage/18eur_uk.htm The Oral Tradition of the a Tenore Song, an expression of Intangible heritage of the Sardinian pastoral culture]
*[http://www.sardinianmusic.com Sardinian Music] - Buy Sardinian Music
*[http://www.tenores.org/ Tenores.org]
*{{cite web|author=Dan Nosowitz|year=2019|title=The Many Pleasures of Sardinian Throat Singing|url=https://www.atlasobscura.com/articles/sardinian-throat-singing|website=AtlasObscura}}
m57t3ya5w42gkemiilcu57qcr15sg2p
Tumba francesa
0
1460
12923
11996
2024-04-09T10:55:16Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q976802}}'''Tumba Francia''' yɛ wiadzefo Afro-Cubanfo asaw, ndwom, na sankubɔ a epue wɔ Oriente, Cuba. Nkoa a wofi Franse etubraman Saint-Domingue (a ekyir yi ɔbɛyɛɛ Haiti man) a hɔn wuranom san kɔtraa Cuba epuei afa mu mbeae wɔ nkoa etuatsew no ekyir wɔ 1790 mfe no mu na wɔdze bae. Dɛm ndwom no nyaa mpontu wɔ afeha a ɔtɔ do 19 ewiei ber a wɔhyehyɛɛ Fransefo Ɔdamoa fekuw ahorow, a no mu ebiasa pɛr na ɔda ho ara wɔ hɔ no.
== Su ==
Tumba Française ka ndwom a tsetsesɛm a ofi Afrika Atɔe Afa mu, Bantu, Franse na Spain ahyɛse bom<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Fernando_Ortiz_Fern%C3%A1ndez</ref><ref>https://books.google.com.gh/books?id=uspTNzJ_NoYC&redir_esc=y</ref>. Cuba mbusuakuw ndwom ho abemfo gye tom dɛ asɛmfua ‘tumba’ fi Bantu na Mandinka nsɛmfua a wɔdze gyina hɔ ma sanku mu. Wɔ Cuba no, wɔdze asɛmfua tumba dzi dwuma dze kyerɛ sanku, ndwontofo kuw na agor no ankasa wɔ Franse tumba mu.
=== Sanku Bɔ ===
Tumba francesas no, guadodzeyɛfo bi a wɔfrɛ no Mayora de Plaza na ɔkyerɛ no kwan. Mpɛn pii no, ndwom a wɔyɛ no yie a wɔayɛ no yie wɔ Spain na Franse kasa mu patois a wɔdze afrafra a wɔfrɛ no Kreyol Cubano anaa Patuá Cubano a ndwontofo panyin (Composé) na ɔhyɛɛ ase. Wɔ nyienyim asɛm no ekyir no, wɔbɔ Catá (a ɔyɛ ndua a ɔyɛ krukruba a wɔdze ndua ebien abɔ do), na ndwom a wɔdze si alternates alternates frɛ ne mbuae a ɔnye mbea ndwontofo kuw bi (Tumberas) bɔ ndwom.
Ber a catá no dze beat no esi hɔ ekyir no, wɔbɔ tumba ebiasa no. Tumbas no yɛ nsa sanku a ɔwɔ tsir kor; ofi kɛse do kesi kakraba do no, wɔfrɛ hɔn premier (anaa manma), bulá na segón. Seseiara wɔtaa frɛ premier no quinto, osiandɛ odzi dwuma kor noara a odzi kan, improvisatory dwuma a quinto yɛ wɔ conga sanku a ɔwɔ Cuba rumba mu no. Wɔ toque masón mu no, bass sanku a ɔwɔ tsir ebien a wɔfrɛ no tamborita (anaadɛ tambora kɛkɛ) dze ndwom a ɔyɛ dɛ no bom na catá no si hɔ. Bio nso, tumberas ne mayora taa bɔ shaker a wɔfrɛ no chachá anaa maruga wɔ agoru no nyina mu. Tumba francesa nhyehyɛɛ no na Cuba rumba bi a ɔwɔ epuei afa mu a wɔfrɛ no tahona wɔ ebusuabɔ<ref name="books.google.com.gh">https://books.google.com.gh/books?id=XGzKzOH9vawC&redir_esc=y</ref>.
=== Toques ===
Toques etsitsir ebiasa na ɔwɔ hɔ, anaadɛ tumba agodzi ahorow, a emu biara na asaw pɔtsee bi wɔ ebusuabɔ.
Masón. Iyi ne toque a odzi kan. Ɔda ndwom kuw no nyinara edzi na ɔnye asaw a ɔtse dɛ quadrille a tse dɛ contradanza no wɔ ebusuabɔ<ref name="books.google.com.gh"/>.
Yubá. Dɛm toque yi dzi masón ekyir na ɔfa catá na tumba ebiasa no ho. Wɔdze tumba asaw tsitsir a wɔyɛ no dɛ mbrɛ wɔpɛ na ɔka ho. Yubá ahorow ebien na ɔwɔ hɔ: macota na cobrero.
Frenté (anaadɛ fronté). Ahyɛse no nna ɔyɛ yubá no fa a otwa to, na seseiara wobu iyi dɛ ankorankoro toque. Ɔfa catá, ɔmanpanyin na bulá ho. Wɔbɔ no wɔ sanku no enyim, ɔno ntsi na wɔtoo dzin no.
Wɔbɔ toque foforo a wɔfrɛ no cinta wɔ Santiago de Cuba nkutoo. Wɔfrɛ no dɛm osiandɛ, ɔkɔ do twa dua bi a ɔwɔ kɔla ahorow (cintas) ho hyia, a ɔyɛ kɔkɔɔ, fitaa na bruu.
=== Asaw ===
Asaw a ɔwɔ Tumba Francesa no tse dɛ Haiti Affranchi, a ɔfa nyimpa a wɔtaa hɔn do tẽẽ, a wokitsa hɔn ekyir, a wɔyɛ Fransefo su ho a Afrikafo a wɔyɛ hɔn ho mfonyin wɔ set a otwa to no do no, naaso wɔsaw Tumba Francesa mbom dɛ wɔmmfa ndwonto nndɔɔ so bio . a ɔyɛ ahaban na ndua a wɔdze yɛ ndua. Asawfo no ntar yɛ kɔla na flamboyant<ref>https://books.google.com.gh/books?id=nhCRJ4u_CYIC&redir_esc=y</ref>.
== Abakɔsɛm ==
Yebotum ehu Fransefo adamoa efi afeha a ɔtɔ do 18 ewiei ber a Haiti Ɔman Enyidan no maa Fransefo etubrafo tuu fii Saint-Domingue, na wɔdze hɔn nkoa baa Cuba Oriente Mantɔw mu no. Odur afeha a ɔtɔ do 19 ewiei, ber a woyii nkoasom fii hɔ wɔ 1886 mu ekyir no, wɔdze Fransefo Ɔdamoa fekuw ahorow sii hɔ wɔ dɛm mantɔw yi mu, tsitsir wɔ Santiago de Cuba na Guantánamo. Hɔn a wɔdze sii hɔ no tse dɛ Afrika cabildo dadaw no wɔ akwan pii do<ref name="books.google.com.gh"/>.Hɔn a wɔgor no kyerɛ dɛ tumba francesa yɛ Franse-Haiti dze, na wogye to mu dɛ ɔyɛ Haiti a seseiara ɔyɛ Cuba dez. Odur afeha a ɔtɔ do 20 no fa a ɔtɔ do ebien no, na wɔda ho ara yɛ tumbas francesas wɔ Cuba epuei afa mu, tsitsir toque masón. Naaso wɔbɔ toques afofor wɔ nsɛm a ɔfa ho amambra fekuw ahorow mu nkotsee. Tumba francesa fekuw ebiasa da ho ara wɔ hɔ seseiara: La Caridad de Oriente (ahyɛse no nna ɔyɛ La Fayette) a ɔwɔ Santiago de Cuba; Bejuco a ɔwɔ Sagua de Tánamo, Holguín; na Santa Catalina de Riccis (ahyɛse no nna wɔfrɛ no La Pompadour) a ɔwɔ Guantánamo<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/RL/00052</ref>.
== Hwɛ iyi so ==
* Cuban rumba
* Music of Cuba
* Music of Haiti
== Mboaedze ==
9kizpdeetksarrdanqhaijevfxhonjo
Gagaku
0
1461
12860
12012
2024-04-09T10:39:55Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
[[File:Bugaku(Naiku)_01.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Bugaku(Naiku)_01.JPG|right|thumb|290x290px|'''''Jingu-Bugaku wɔ [[:en:Kotaijingu|Kotaijingu]] (Naiku), [[:en:Ise, Mie|Ise city]], [[:en:Mie Prefecture|Mie Prefecture]]''''']]
'''''Gagaku''''' (雅楽, n’asekyerɛ ara nye. "ndwom a ɔyɛ fɛw")<ref>''Kenkyusha's New Japanese-English Dictionary'', Kenkyusha Limited, Tokyo 1991, [[:en:ISBN (identifier)|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/4-7674-2015-6|4-7674-2015-6]]</ref> yɛ Japanfo tsetse ndwom bi a wɔdze dzii dwuma wɔ abakɔsɛm mu ma ahemfie ndwom na asaw ahorow. Wɔyɛɛ Gagaku dɛ Kyoto Ahemfie no ahemfie ndwom, na wɔdze nye su a ɔkame ayɛ dɛ ɔwɔ hɔ mprempren no sii hɔ wɔ Heian aber do (794–1185) bɛyɛ afeha a ɔtɔ do du (10).<ref>[https://web.archive.org/web/20190903014505/http://www.nihongagakukai.gr.jp/about_gagaku/gagaku.html History of gagaku] Nihon gagakukai</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20160826124132/https://www2.ntj.jac.go.jp/dglib/contents/learn/edc22/rekishi/re3.html "雅楽 GAGAKU|文化デジタルライブラリー"]. ''web.archive.org''. 2016-08-26. Retrieved 2023-12-28.</ref> Ndɛ, Amandzebɔ Bagua no na ɔyɛ wɔ Tokyo Ahemfie.
== Abakɔsɛm ==
Wɔdze Buddhasom a ofi China na ɔdze gagaku nhwɛsodze no baa Japan. Wɔ afe 589 mu no, wɔsomaa Japan aban ananmusifo kɔɔ China (wɔ Sui ahemman no mu) dɛ hɔnkɔsua Chinafo amambra, a Chinafo ahemfie ndwom ka ho. Edur afeha a ɔtɔ do esuon (7) no, na ''koto'' (zither a ɔwɔ nhama duebaasa (13)) na ''biwa'' (sanku a nye kɔn yɛ tsiaa) fi China aba Japan. Ndwom ahorow, a ebien yi ka ho, na wodzii kan bɔɔ gagaku.<ref>Benito Ortolani (1995). ''[https://books.google.com/books?id=ge8cWl8OT3gC&pg=PA40 The Japanese Theatre: From Shamanistic Ritual to Contemporary Pluralism]''. Princeton University Press. pp. 40–41. [[:en:ISBN (identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0691043333|978-0691043333]]</bdi>.</ref>
== Edwindadze ahorow ==
Mframa, nhoma na edwindadze a wɔzde bɔ ndwom yɛ ndzɛmba a no ho hia wɔ gagaku ndwom mu. Na wɔayi edwindadze bi, tse dɛ Haishō, Gogen biwa, Kugo afi ndwontofo kuw no mu wɔ Heian aber do na wɔasan ayɛ no a ogyina nkrataa dadaw no do na edwindadze a ɔwɔ Shōsō-in wɔ Showa ber mu no nkae bi do.
=== Edwindadze a ohia mframa ===
* Hichiriki (篳篥), oboe
* O-hichiriki (大篳篥)
* Ryūteki (龍笛), transverse flute used in tōgaku
* Shō (笙), mouth organ
* U (竽), large mouth organ
* Komabue (高麗笛), transverse flute smaller than ryūteki, used in komagaku
* Azuma-asobi-bue (東遊笛), also called ''chukan''
* Kagurabue (神楽笛), transverse flute larger than ryūteki, used in kuniburi no utamai
* (Ancient) Shakuhachi (尺八)
* Haishō (排簫), panpipes
=== Edwindadze a ohia nhoma ===
* Gaku Biwa (楽琵琶), 4-stringed lute
* Gogen biwa (五絃琵琶), 5-stringed lute
* Gakusō (楽箏), 13-string zither of Chinese origin
* Kugo (箜篌), angled harp used in ancient times and recently revived
* Genkan (阮咸)
* Yamatogoto (大和琴, also called ''wa-gon''), zither of Japanese origin, with 6 or 7 strings
=== Sanku ===
* Shōko (鉦鼓), small gong, struck with two horn beaters
* Kakko (鞨鼓/羯鼓), small hourglass-shaped drum struck with two wooden sticks
* Tsuri-daiko (釣太鼓), drum on a stand with ornately painted head, played with two padded sticks
* Da-daiko (鼉太鼓), large drums used at festivals
* Ikko (一鼓), small, ornately decorated hourglass-shaped drum
* San-no-tsuzumi (三の鼓), hourglass-shaped drum
* Shakubyoshi (笏拍子, also called ''shaku''), clapper made from a pair of flat wooden sticks
* Hōkyō (方響)
* Suzu (鈴), a bell tree clapper, specific to Mikomai dance performed as Mi-kagura
* Tsuzumi (鼓), hourglass drum, specific to Shirabyōshi dance performed as Mi-kagura
== Hwɛ iyi nso ==
* [[:en:Aak|Aak]]
* [[:en:Etenraku|Etenraku]]
* [[:en:Gigaku|Gigaku]]
* [[:en:Kagura|Kagura]]
* [[:en:Nha nhạc|Nha nhạc]]
* [[:en:Yayue|Yayue]]
== Mboaedze ==
ctpkubxsupmirx0dxmha7bu13c0rxe4
Jultagi
0
1462
12065
12014
2023-12-30T00:01:58Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5261388}}'''Jultagi''' (Korean) anaa eoreum (Eoreum) yɛ Koreafo atsetsesɛm mu adzeyɛ a ɔfa hama a wɔdze nantsew dzendzeendzen ho. Wɔdze aka South Korea Amambr mu Egyapadze a No ho Hia a Wontum Nnhu a Ɔtɔ do 58 no ho.
== Abɔse ==
Adanse biara nnyi hɔ ber a dɛm egumadzi a wɔdze dzi agor yi hyɛɛ ase. Nwomanyimfo binom susuii dɛ epuei wɔ Silla na Goryeo ber do<ref>https://www.heritage.go.kr/heri/cul/culSelectDetail.do?pageNo__=1_2_1_0&culPageNo=1&searchCondition=%EC%A4%84%ED%83%80%EA%B8%B0®ion=1&s_kdcd=00&s_ctcd=00&ccbaCncl=2&ccbaKdcd=17&ccbaAsno=00580000&ccbaCtcd=31&ccbaCpno=1273100580000&ccbaPcd1=99&returnUrl=%2Fheri%2Fcul%2FculSelectViewList.do&pageNo=1_1_2_0</ref>. Ɔgyee dzin kɛse wɔ Joseon aheman ber do na ɔda ho ara wɔ hɔ dze besi ndɛ.
Ɔyɛ soronko wɔ aman afofor do nantsew hama a ɔyɛ dzen no ho, osiandɛ mpɛn pii no wɔdze ndwom a wɔbɔ ka ho ka asɛm bi a wɔka dze gye hɔn a wɔhwɛ no enyi do. Wɔyɛ Jultagi wɔ amanfo ndapɔn mu wɔ South Korea tse dɛ Daeboreum, Dano na Chuseok ndapɔn. Koreafo amandze ekuraase a ɔwɔ Seoul so dze agor yi dze gye nsrahwɛfo enyi. Na wɔyɛ no so wɔ nhyiamu ahorow a wɔyɛ wɔ adzehye ahemfie, aban mpanyimfo a wɔkorɔn apontow ahorow anaa ekurase afahyɛ ahorow mu. Tightrope nantsew agor no yɛ hama bɔfo, aserewsɛm na ndwom nsenkubɔfo bɔfo.
Yebotum ehu a hɔn a wɔbɔ iyi bi ho mfatoho wɔ ''King and the Clown''<ref>https://web.archive.org/web/20090819061352/http://twitchfilm.net/archives/006941.html</ref>.
== Akwan Ahoorw ==
[[Image:Korea-Jultagi-Tightrope walker-01.jpg|thumb|A ''jultagi'' performance at [[Korean Folk Village]]]]
Jultagi akwan horow bɔbor 40 na ɔwɔ hɔ a ma ɔka ho nye hama a ɔyɛ dzen so nantsew dɛ kankyee tsitsir, nantsew a wɔdan wɔ do, ehuhuruw a wɔdze nan kor da do, tra do na ɔda do, na ɔtɔfabi a wɔyɛ hɔn ho dɛ wɔahwe ase. Kwan fofor a wɔayɛ no yie a wɔfa do nantsew hama a ɔyɛ dzen nye dɛ wubohuruw akɔ sor ber a wɔdze wo kotodwe kor akotow hama a ɔyɛ dzen no do na afei woesi famu wɔ hama no do wɔ tsebea a wɔdze wo nan abɔ mu a wɔtra ase no. Hɔn a hɔn ho akokwaw bi a wɔdze hama a ɔyɛ dzen nantsew tum huruw kɔ hɔn enyim ber a wogyina hama no do a wɔnnhwe ase no<ref>https://web.archive.org/web/20210131163923/http://www.arirang.co.kr/Tv2/ALegacy_Whatson.asp?PROG_CODE=TVCR0301&MENU_CODE=100753&sys_lang=Eng</ref>.
== Transmitter ==
{| class="wikitable"
|+Information of Possessors<ref>{{Cite web|url=http://www.heritage.go.kr/heri/cul/selectJunsList.do?ccjuKdcd=17&ccjuAsno=00580000&ccjuCtcd=31|title=Transmitters Information of Jultagi|last=|first=|date=|website=Cultural Heritage Administration|archive-url=|archive-date=|access-date=}}</ref>
!Classification
!Name
!Sex
!Artistic talents
!Acquisition
!Dissolution
|-
|possessor
|Kim Daegyun (김대균, 金大均)
|Male
|Jultagi
|22 July 2000
|
|-
|possessor
|Kim Yeongcheol (김영철, 金永哲)
|Male
|Jultagi
|30 June 1976
|22 January 1988
|}
== Ndwuma ==
* The film ''King and the Clown''
* The novel ''Jul(rope)'' (이청준, Yi Chong-jun, 李淸俊)
== Hwɛ iyi so ==
* Korean dance
* Korean culture
* ''Pungmul''
* ''Juldarigi''
* Slacklining
* Tightrope walking
== Mboaedze ==
hjgnt68xqpr6xcqdgv3ipfuf2q15e75
Ganggangsullae
0
1463
12099
12098
2023-12-30T13:17:36Z
The-Efua-Resa
20
Made article edit
wikitext
text/x-wiki
'''''Ganggangsullae''''' (Hangul: 강강술래) yɛ Korea tsetse asaw a nna ahyɛse no wɔdze faa ɔtwa mber na w'abɛyɛ amanbrɛ ahyensiwdze kɛse ama Korea.Wɔdze ndwomtow, asaw, na agordzi a mbasiafo na wodzi mu akotsen. Asaw dwumadzi no kɔ do wɔ southwestern coastal mantam wɔ Jeollanam-do. Mpɛn pii no wɔdze ho ka Chuseok ahomgyeda na Daeboreum ho.Wɔsaw ewimber no nyinara na wɔ kɔ dzi anansesɛm agor a wɔdze twa hɔn ho. Wɔdze Ganggangsullae hyɛ agordzi no ase na wɔ sesa no kɔ a 'Jajeun-Ganggangsullae', dɛm yi ne su kyerɛ ahoɔfɛw a ɔkyen obiara na mbasiafo hɔn ahoɔfɛw mu tum a wɔdze kyi adwen wɔ Ganggangsullae n'ekyir, na 'Jung-Ganggangsullae" nnko wɔ Haenam na Jindo mantam.
Asaw no benyaa nkrataa dɛɛ UNESCO ne intangible cultural heritage fri Korea wɔ afe 2009.
== Etymology ==
Ganggangsullae ho nsɛm asekyerɛ no mu nnda hɔ yie, ibom asɛmfua no ne nkyerɛkyerɛ mu no yebɔ hɔn tsir mu kyerɛ dzin n'ase wɔ hɔn a wɔfri Korea anaa Hanja hɔn su.
Ibinom susu dɛ wonyaa asɛmfua no frii Korea nkorɔfo hɔn nsɛm mu, wɔ dɛɛ 'Gang' wɔ Ganggangsullae mu kyerɛ dɛ wɔretwa hɔn ho na 'sullae', a wonyaa frii nsɛmfua 'sunu' anaa 'sulla', a ɔkyerɛ wagon anaa eretwe adwen egyina biribi do. Wɔ ka bɔ mu a, asɛmfua no kyerɛ dɛ wagon anaa eretwe adwen egyina biribi do wɔ aber a wɔretwa hɔn ho.
Ibinom kyerɛ hɔn adwen dɛ asɛmfua Ganggangsullae no nna ɔyɛ hanja kasafua a ɔkyerɛ dɛ " atukɔfo a ɔwɔ tumi bɛba na w'abetu ahyɛ hen ɔman do", na ɔyɛ ndwom a wɔkankye dze kyerɛ ɔmanfo dɛ hɔn enyiwa nda ma hɔn hwɛ atenfo a wɔbɔtu ahyɛ hɔn do.
== History ==
=== Ahyɛse ===
Asɛm no wɔ kyerɛ dɛ ofri tsetse mber mu wɔ aber a Korea nkorɔfo gyee dzii dɛ Ewia , Bosom, na asaase na wɔhwɛ ewiadze ne nhyehyɛe do. Hɔn a wodzi akotsen wɔ dwumadzi no mu saw wɔ Ɔsram kɛse a w'ayɛ ma wɔ afe no mu n'ase ama hɔn otwa mber ayɛ yie. Ganggangsullae kɔ do daa wɔ Korea ne afahyɛ a w'agye dzin dɛ New Year's Day, Daeboreum, Dano, na Chuseok, a ɔyɛ kɛse wɔ Chuseok. Ntsi, Ganggangsullae abɛyɛ dwumadzi kɛse a w'agye dzin wɔ Chuseok. Wɔ Chuseok n'ewimber no, nyimpakuw a wɔ gu mu eduasa a wɔyɛ mbasiafo akuafo saw wɔ aber a w'asɔ hɔn nsa mu, wɔ tow ndwom na wɔ saw.
=== Feature of Korea's traditional society ===
Korea ne mantam amanbɛ nna ɔyɛ dza mbanyimfo ahyɛ mu ma wɔ mpatam hɔ , na wɔ mma ho kwan ma nkatasia nfa dede ntow ndwom anaa wɔnnpuei ewimber. Na ibom mbasiafo wɔ ho kwan dɛ wɔ bɔtow ndwom na w'asaw dɛ wɔreyɛ “ganggangsullae” wɔ ewimber na w'aka hɔn akoma do nsɛm wɔ Chuseok. Wɔ dɛm afahyɛ mber no, mbasiafo gye hɔn enyiwa yie fri amandze nhyɛdo biara a wonya wɔ hɔn dadaa abrabɔ mu .
Wɔ 16th century no, wɔ aber a Japan tuu hyɛɛ Korea do no, Admiral Yi Sun-sin hyɛɛ mbasiafo dɛ hom nyɛ dɛm asaw no wɔ hɔn asraafo ntar mu ama wɔdze to suro ahyɛ Japan nkorɔfo hɔn mu. Wɔ kyerɛ dɛ mbasiafo ho hyɛɛ asraafo ntar na wɔ dzii asaw wɔ Mount Okmae (옥매산).Dɛm ntsi Japan akwansrafo no susu Korea asraafo hɔn ahoɔdzen bor do.
Wɔ February 15, 1966, wɔ yii ganggangsullae sii hɔ dɛ Important Intangible Cultural Properties of Korea #8.
== How to perform Ganggangsullae ==
=== Wonmu ===
Ɔyɛ dwumadzi tsitsir wɔ Ganggangsullae, onye dɛ wɔtwa hɔn ho ma ɔbɔ ebira wɔ akwan dɔnhwere twa ne ho no.
=== Holding hands and Walking ===
Sɛ wɔ sɔ hɔn nsamu a, nsa nifa n'ekyir ɔwɔ dɛ ɔkɔ sor, na nsa benkum no mu no ɔwɔ dɛ ɔkɔ sor. Sɛ wɔrenantsew a, nantsir no ɔwɔ dɛ odzikan ɔkɔ famu.
=== Running ===
Nkorɔfo a wɔyɛ 'mbirikatu' ɔwɔ dɛ wɔ tu mbirika ntsɛmtsɛm kyen dɛ 'wɔrenantsew'. Onnyi dɛ wobuei hɔn nan mu beberee, na ɔwɔ dɛ wɔ ma hɔn nkotodwe do wɔ aber a wɔretu mbirika.
=== Gatekeeper Play ===
Gyedɛ nyimpa ebien a wodzi kan, wɔyɛ nsensanee dze yɛ kraado dze fa pɔn no mu.Nyimpa odzi kan na nyimpa ɔtɔ do ebien no fa pɔn no mu, na nyimpa ɔfata a ɔfaa pɔn no mu no nya kwan fa pɔn no mu, wɔ aber a nyimpa a ɔyɛɛ pɔn no san kɔ nsesanee no mu.
=== Stomping Roof Tile ===
Gye dɛ nyimpa baasa, wogyina nsensanee mu wɔ aber a w'esi hɔn tsir ase. Nyimpa kor gyina hɔn sisi na ɔhyɛ ase nantsew hɔn do. Nyimpa ebien no sɔ hɔn nsamu ama w'annbɔfam.
== Regional aspect of Ganggangsullae ==
Daa wɔdze Ganggangsullae ma dɛ mfonyin a onye Ganggangsullae,na wɔdze n'anko ma, wɔ mantam a wɔwɔ no. Wɔ dɛm akwan mu yi, Ganggangsulrae ne nhyehyɛe a nna ɔwɔ hɔ sesa mu fri mbeambea mu, na n'asekyerɛ a wɔdze ma Ganggangsullae sesa wɔ mantɔw biara mu.
== Funtioning and meaning of Ganggangsullae ==
=== Ritualistic Function ===
Wɔ ewimber a bosom no ahyɛ ma no, mpaebɔ wɔ n'asekyerɛ ma ndzɛmba ne dodow na nkamfo a wɔdze ma bosom Ganggangsullae. Wɔ dɛm mber yi, ne nkyerɛ ase a wɔdze to hen enyim no mu nnyɛ dzen, ibom yɛ dwen dɛ Ganggangsullae ne fapem na ne na mbra osi kɔ nyaa ne ntsin frii ne mfaso mu. Ganggangsullae ne afaribɔdze nsesa kakra wɔ hɔn amanbrɛ mu. Wɔ nkyerɛase fofor mu no, wɔ mantɔw a wɔdze ka dzaa ɔwɔ mfinfin, ne papa no na ne mu yɛ dzen kyen dza ɔwɔ ne nkyenkyen. Mfataho nye, ndadze ahorow nnye ne ho. Ntsi nhyehyɛe soronko biara nnye ho fri Jin Ganggang dze kɔ Kang Ganggang.
=== Function and meaning of the origin of affluence ===
Wɔ Shinan no, wɔ kyerɛ dɛ Ganggangsullae dwumadzi no onnyɛ mbasiafo nkotsee na wɔyɛ, ibom mbanyinfo na mbasiafo yɛbɔmu. Yetum ka dɛ Ganggangsullae ka awar nhyehyɛe ho. Ɔsoa mpaebɔ ne nkyerɛase dze ma bosom no ama w'enya ndzɛmba wɔ ne dodow mu.
=== Function and meaning of Kanggangsullae related to the Japanese Invasion ===
Ganggangsullae a ye nyim ne nkyerɛkyerɛmu fa Imjinwaeran wɔ ne ngyinado wɔ Jindo na Haenam. Wɔ aber Japan tuu hyɛɛ Imjin, mbasiafo sesa hɔn atar na wɔ dan hɔn ho twaa Ganggangsullae.
=== Function and meaning as play song ===
Wɔ mbea w'etwa hɔn ho ehyia no, wɔbɔ Ganggangsullae dɛ agordzi ndwom. Wɔ nwen akokordurdze, ndze pa n'ewie, treadmill tilting, na mba hɔn awo nso wɔyɛ adzesua ho nhyehyɛe ma hɔn. Ɔyɛ ngyinado hɔ ma Ganggangsullae ne nkyerɛase wɔ 21st century.
=== Function and meaning as cultural property ===
W'eyi Ganggangsullae esi hɔ dɛ Intangible Cultural Property No. 8 ma Korea. Ndɛ Ganggangsullae abɛyɛ hɔn agordzi dwuma kor. Ganggangsullae yɛ amanbrɛ dwumadzi a osombo a ɔwɔ ndwom beberee na tumi dɛ wɔdze bɛ ma ekyir mba.
== Characteristics ==
Wɔ amanbrɛ mu no, dɛm asaw yi mbasiafo nkotsee na wɔsaw no ewimber wɔ aber a ndwom akadze bia nnka ho. Nkatasia na mbasiafo mpanyinfo dzi asaw wɔ aber a wɔtwa hɔnho ewimber wɔ bosom n'ase. Wɔ puei na wɔhyɛ Korea amanbrɛ ntar, wɔsɔ hɔn nsamu, ma wɔhyia mu , na wɔtwa hɔn ho. Ndwontownyi a ɔda hɔn ano tow ndwom n'ahyɛse na obiara tow ndwom ne nsɔwdo 'ganggangsullae'. Ndwom ne ntoado no kɔ do kɔ mbirika mu. Wɔ tow ndwom fa hɔn ahohiahia ho, hɔn nkitahodzi, na hɔn ɔpɛ. Mber a wɔresaw no, mbasiafo no dzi agor ahorow. Asaw no kɔ do kosi esuem.
== See also ==
== References ==
== External links ==
asgeb2s4z7mae4nebtpjlr70056kc2t
Akyn
0
1464
12019
12018
2023-12-28T16:34:46Z
Assilidjoe
33
wikitext
text/x-wiki
Aqyn anaa akyn (Kazakh: ақын, Kyrgyz: акын, wɔbɔ no [ɑˈqɯn]; wɔkyerɛw ebien no nyina sɛ aqın anaa اقىن), yɛ anwensɛm kyerɛwfo na ɔdwontofo a ɔyɛ no ho dɛ mbrɛ ɔpɛ wɔ Kazakhstan na Kyrgyz amambra mu. Aqynfo yɛ soronko wɔ zhyraus anaa manaschys a wɔyɛ ndwom a wɔbɔ anaa abakɔsɛm akyerɛwfo a wɔyɛ ayɛsɛm mbom no ho.
Ndwom akansi a wɔfrɛ no aytıs anaa aytysh mu no, aqyns yɛ hɔn ho dɛ mbrɛ wɔyɛ ndwom a wɔsan ka tse dɛ ndwom, mpɛn pii no wɔdze dombra (wɔ Kazakhfo mu) anaa komuz (wɔ Kyrgyzfo mu) ka ho. Wɔ etubrafo asetsena kwan na akenkan na akyerɛw a nkuraasefo dodow no ara a wɔwɔ Asia Finimfin afa mu ansaana Soviet reba no mu no, akyns dzii dwuma tsitsir wɔ nkorɔfo nsusui na hɔn nka a wɔtse a wɔda no edzi, asetsena mu ndeyɛɛ bɔn a wɔpaa ho tam, na abran a wɔhyɛɛ hɔn enyimnyam no mu. Wɔ Soviet ber do no, nna hɔn ndwom a wɔbɔ no dze ayɛyi ndwom a wɔdze ma Lenin ka ho<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Doi_(identifier)</ref>.
Bi a ndɛyi aqynfo so betsintsim hɔn ahyɛse ndwom na anwensɛm.
== Kazakh aqyns ==
Abakɔsɛm mu Kazakh akyns a agye dzin no bi nye: Zhanak Kambaruluy (1760–1857), Makhambet Otemisuly (1804–1846), Suyunbai Aronuly (1815–1898), Shernyz Zharylgasov (1817–1881), Birzhan-Sal Khodgulov (1834–1897) , Ziaus Baizhanov (1835–1929), Akan Sery Corramsauluy (1843–1913), Zhambyl Zhabayuly (1846–1945), Gaziz Firesoll (adwene 1930), Kenen Azerbaev (1884–1976), na Aktan Kereiuly.
Aqynfo taa yɛ hɔn ho hɔn ho koraa, wɔyɛ hɔn adze wɔ biribiara a ɔkɔ do wɔ ɔmanfo mu anaa tsebea no mu wɔ ɔman no nyina ndapɔn mu, nye ma ɔkeka ho Wɔ ndapɔn mu no, wɔtaa yɛ aqyn akansi bi. Wɔ aqua akansi no mu no, gye w’enyi, sesa hɔn ho hɔn ho wɔ anwensɛm mu, bɔ mbɔdzen dɛ wobedzi hɔn ho fɛw anaadɛ paw asɛmtsir biara a wɔpɛ. Ɔtɔfabi a, etumfo no robɔ mbɔdzen dɛ wɔdze Aytyus censorship bɛhyɛ hɔn ase ber a ɔfa tum a egyapadze anaa amamuyifo wɔ ho no<ref>https://rus.azattyq.org/a/kazakhstan_aitys_censorship_/2279767.html</ref>.
AKYNVOV asetsena kwan nye ahoɔhar a Akynov edwindze no dze yɛɛ edwuma no ammba edwuma no ho kwan wɔ ber a etwa mu no mu na wɔhwɛɛ edwuma do wɔ krataa do. Aquins edwuma dodow no ara kɔr do yewee.
== Kyrgyz Aqyns ==
Famous Kyrgyz Aqyns no bi nye Qalygul, Arsstanbek, Soltonbay, Toqtogul Satylganov, Togoloq Moldo, Qylychty, Naymanbay, Qalmyrza, Eshmanbet, na Beknazar. Ɔtɔfabi a, wobu Manaschys so sɛ ɔyɛ Aqyns a wɔka asɛm a ɔyɛ soronko .
== Kasadwin ==
* Nurmakhan, Zhanash: ''Kazaktyn 5000 Akyn-zhyrauy''. Almaty 2008. <nowiki>ISBN 9965-742-70-7</nowiki> (in Kazakh)
== Hwɛ iyi so ==
* Kazakh music
* Kyrgyz music
== Mboaedze ==
r66gabcycw0rhsorqb2r0arc4wv4t6e
Bećarac
0
1465
12841
12036
2024-04-09T10:33:56Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1253861}}'''Bećarac''' yɛ amandze ndwom a ɔyɛ serew, a ofi Slavonia nkuraase, Croatia na ewiei koraa no ɔtserɛw kɔɔ Hungary kesii famu na Vojvodina mantɔm mu wɔ Serbia<ref>Cvitanic, Marilyn. ''Culture and Customs of Croatia'', Greenwood Publishing, 2011.</ref>. Asɛmfua no abɔse fi bećar (Turkish: bekâr), a ɔkyerɛ ‘bachelor’, ‘reveler’ anaa ‘carouser’<ref name=":0">https://www.croatiaweek.com/unesco-protected-it-now-it-has-its-own-museum-in-croatia/</ref>. Bećarci yɛ fɛwdzifo, dzi fɛw ne/anaadɛ wɔyɛ banyin na ɔbaa a nna no ho akɔndɔ ber nyina, na mbanyin kuw bi taa to hɔn wɔ ekurase apontow ahorow ase (‘sijelo’ anaa ‘kirvaj’). Naaso, mbea so na wɔto ndwom wɔ pɛyɛ mu, tsitsir wɔ kolo asaw mu.
== Nkyerɛkyerɛmu ==
Bećarac dze ndwom ebien a ɔyɛ ketsee dzi dwuma wɔ decasyllable mu, ber nyina wɔto no ndwom kor no ara, tamburitza ndwontofo kuw, bagpipe anaa samica a wɔntaa mmbɔ anaadɛ ndwontofo kuw no nkotsee na wɔbɔ<ref name=":0" />. Ndwontofo kuw no panyin na ɔto nkyekyɛm a odzi kan no na ɔyɛ asɛntsir a ntease wɔ mu; mbanyin a wɔaboaboa hɔn ho ano ndwontofo kuw no na wɔsan yɛ bio. Nkyekyɛm a ɔtɔ do ebien no yɛ aserewsɛm a ɔnye no ho bɔ ebira, a ndwontofo kuw no so san ka bio (naaso mpɛn pii no serew na obubu). Wɔtaa bɔ bećarci wɔ apontow bi a ɔsen biara mu dɛ ndwom a wɔnom ber a wɔdze bobesa ne ndwom ama nyimpadɔm no ayɛ hyew dɛ mbrɛ ɔsɛ ekyir. Bećarci a ɔtoatoa do no botum atsena hɔ daa. Wɔtaa yɛ ndwom no mu nsɛm no wɔ bea hɔ anaadɛ wɔyɛ no dɛ mbrɛ wɔpɛ, na wɔtserɛw ma oye sen biara no mu na wɔsan dze dzi dwuma bio ma apontow ahorow a ɔbɛba ekyir yi<ref>Dubinskas, Frank. ''Performing Slavonian folklore'', Stanford University; 1983</ref>.
Mpɛn pii no, ɔyɛ dzen dɛ wɔbɛkyerɛ Bećarci ase na paa do fo atse ase, osiandɛ wɔdze puns dzi dwuma, ɔkyerɛ apaa mu hɔ nsɛm a osisi na amambra mu nsɛm a wɔdze twe adwen si do. Nhwɛdo tsiaba: 'sjedi Ćiro na vrh slame, brkovima plaši vrane' -<nowiki>&</nowiki>gt; 'Chiro te sare do, ɔdze n'abɔgyesɛ bɔ kraman hu'. Naaso ɔyɛ dzen dɛ wɔbɛtse ase wɔ: <nowiki>''</nowiki>mala moja, visoki jablane, je l' ti mjesec vidio tabane'-<nowiki>&</nowiki>gt; 'me kumaa, apɔw-mu-teɛteɛ dua tsentsen, so ɔsram ehu wo nan ase'<ref name="vecernji.hr">https://www.vecernji.hr/vijesti/becarci-zbog-ulaska-na-unescovu-listu-prevedeni-na-engleski-263185</ref>.
== Abakɔsɛm ==
Wɔgye dzi dɛ bećarac hyɛɛ ase wɔ Croatia Aseraafo Ɔhye a wotuu fii hɔ no mu<ref name=":0" />.
Friedrich Salomon Krauss a wɔwoo no wɔ Požega a ɔboaboaa bećarac ndwom bɛyɛ mpem ebien ano na osuaa ho adze<ref name=":0" />.
=== UNESCO ahobambɔ ===
Afe 2009 mu no, Croatia dze bećarac no kɛmaa afofor dɛ wɔmfa nka UNESCO Amambra Egyapadze a Ɔnnyɛ Hu no ho<ref>https://arhiva.nacional.hr/clanak/52800/becarac-licitari-i-alka-u-unesco-u</ref>. Wɔ afe 2010 mu no, mbɔdzembɔ no ankosi hwee bio, na wɔyɛɛ Borɔfo nkyerɛase ahorow dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum ahwehwɛ mu yie<ref name="vecernji.hr"/>. Wɔ afe 2011 mu no, wɔdze kaa dzin no ho<ref>https://www.vecernji.hr/vijesti/slavonski-becarac-i-nijemo-kolo-iz-zagore-na-unesco-ovoj-listi-350680</ref>.
=== Bećarac tsetse ndzɛmba korabea ===
Afe 2017 mu no wɔbɔɔ amandze dɛ wobobue tsetse ndzɛmba korabea bi a woehyira do ama bećarac wɔ Pleternica kurom, Croatia<ref name=":1">https://lokalni.vecernji.hr/zupanije/pleternica-ce-prva-u-svijetu-dobiti-trg-becarca-5361</ref><ref>https://www.ne-mo.org/news-events/article/museum-of-becarac-becharac</ref>. Ɔkwankyerɛfo no kaa adwen no ho asɛm dɛ ɔyɛ ndɛyi tsetse ndzɛmba korabea, a ɔbɛka bećarac atsetsesɛm egyapadze, naaso ɔwɔ ndɛ tsebea mu<ref>https://hrturizam.hr/en/u-pleternici-predstavljen-projekt-muzeja-becarca-kao-interpretacijskog-centra</ref>. Osiandɛ bećarac yɛ Croatia amambra egyapadze a enyiwa nhu no fa tsitsir ntsi, Europa Aman Nkabom no na ɔdze sika boaa tsetse ndzɛmba korabea edwuma no 85%, a wɔhwɛɛ kwan dɛ obenya nkentɛndo pa wɔ kurow no na mantɔw no nyina yiedzi do. 8. 8. Nsɛm a wɔka kyerɛ<ref name=":1" />.
== Mboaedze ==
9m30tpkqrn9e5eabxtw0tf579ks5lk4
Fileteado
0
1466
12855
12246
2024-04-09T10:39:15Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1412688}}'''Fileteado''' (Spanish kasa mu nkyerɛase: [fileteˈaðo]) yɛ Edwindze kwan do mfonyin na nkyerɛwdze bi, a wɔdze nkyerɛwdze a wɔayɛ no dɛ mbrɛ wɔpɛ na nhwiren a ɔfow efifidze, a wɔtaa dze dzi dwuma wɔ Buenos Aires, Argentina. Wɔdze siesie ndzɛmba ahorow a wɔdɔ nyina: nsɛnkyerɛndze, taksi, lɔre na colectivos dadaw, Buenos Aires bɔs mpo.
[[File:Fileteado porteño.jpg|thumb|A self-referencing example of the art form.]]
Filetes (nkyerɛwdze a ɔwɔ fileteado kwan do) taa yɛ kɔla ahorow a ɔwɔ kɔla na symmetries a woewie a anwensɛm kasasin, nsɛm na nsɛm a wɔka ho asɛm, a ɔyɛ serew anaadɛ ɔyɛ basabasa, nkatse anaa nyansapɛ nyinara. Wɔayɛ Porteñofo (Buenos Aires a wɔtse hɔ) amambra no fa fi afeha a ɔtɔ do 20 no ahyɛse.
Wɔwoo filetes no dɛ egudze a ɔnnyɛ dzen, na ɔbɛyɛɛ edwindze a ɔyɛ nsɛnkyerɛdze ma kurow no<ref>https://web.archive.org/web/20141213071738/http://www.bbc.com/travel/blog/20121221-learn-a-true-buenos-aires-art-form</ref>. Hɔn a wɔdze sii hɔ no mu pii yɛ Europafo etubrafo, a wɔdze ma ekyir yi fileteado a ɔbɛyɛɛ Argentinafo edwindze soronko a wonyim no ndɛ ber a wɔdze frafraa mpɔtam hɔ amambra edwindze ahorow mu ndzɛmba bi fii Europa bae. Wɔgyee Fileteado too mu dɛ edwindze soronko wɔ 1970 ekyir, ber a wɔdze kyerɛɛ ma odzi kan no.
== Abakɔsɛm ==
Fileteado hyɛɛ ase wɔ teasenam a ɔyɛ fitaa a apɔnkɔ twe, a ɔdze nduaba, enufusu, ndzɛmba a wɔtɔn ne paanoo kɔr wɔ afeha a ɔtɔ do 19 ewiei no mu.
Ná wɔfrɛ mfonyinyɛfo a ɔdze teasenam no siesiee no Fileteador, osiandɛ ɔdze ber tsentsen yɛɛ edwuma no. brɔs a wɔdze ahoma ayɛ a wɔsan frɛ no ‘Brɔs a wɔdze yɛ filetes’. Iyi yɛ asɛmfua a wonyaa fii Latin kasa mu ‘Filum’ a ɔkyerɛ ‘Asaawa’, a ɔkyerɛ edwindze a ɔwɔ nkyerɛwdze fɛfɛw bi a ɔyɛ egudze.
Osiandɛ nna ɔyɛ biribi a wokum no ber a wɔyɛɛ teasenam bi ekyir ntsi, naaso ansaana wɔregye sika no, nna ɔyɛ edwuma a ɔsɛ dɛ wɔyɛ no ntsɛntsɛm.
Dɛm ber no, mfonyinyɛfo etsitsir pii nyaa nkɔdo tse dɛ Ernesto Magiori na Pepe Aguado anaa mfonyinyɛfo tse dɛ Miguel Venturo, Salvador Venturo babarima. Nna ma otwa tow yi yɛ Italy Eguadzifo Po do Aseraafo panyin a ɔdze sii hɔ wɔ Buenos Aires, faakor a ɔdze no ho hyɛɛ FileTeado mu, na ɔdze nsusui pii a ofi ne man mu kaa ho. Miguel suaa mfonyinyɛ ho adze na ɔmaa ne papa kwan no yɛɛ kɛse, na mfonyinyɛfo a ɔhyehyɛɛ filete no mu pii susui ho. Wɔkyerɛ dɛ ɔno na ɔdze nomaa, nhwiren, abohen na ɔtwease baa mfonyin ahorow no mu, na dɛ mbrɛ wɔyɛɛ nkyerɛwdze wɔ lɔre ahorow apon mu no. Osiandɛ nna tow a wɔbɔ wɔ nkyerɛwdze akɛse paa ho ntsi, Miguel yɛɛ kakraba naaso nna wɔdze mfonyin ahorow a ɔyɛ kɔla ahorow a ɔyɛ dzen yie etwa ho ehyia dze atoatoa adwen, edwindze a ogyina hɔ kyɛe.
== Su Tsitsir ==
Filete porteño buukuu no a Alfredo Genovese kyerɛwee mu no, nyimpa ho nyimdzefo Norberto Cirio ka su etsitsir a ofi fileteado mu ho asɛm dɛ:
A high degree of stylization
The preponderance of lively colours
The use of shading and highlighting to create the illusion of depth
Gothic font style anaa nkyerɛwde a ɛkɔ akyiri kɛse a wɔpɛ sɛ wɔde di dwuma
==Gallery==
<gallery>
File:Corrientes348.jpg|Street sign at [[Corrientes Avenue]] 348
File:Fileteado Jean Jaures Mariano Miguel Capiello.jpg|House on Jean Jaures street
File:Fileteado Jean Jaures Tulio Ovando.jpg|Shop on Jean Jaures street
File:Fileteado frases.jpg|Phrases with fileteado Abasto neighbourhood
File:Fileteado Taxi 2.jpg|Old-timer taxi with fileteado
File:Fileteado Gardel Martiniano Arce.jpg|[[Carlos Gardel]] painting, by Arce
File:Jorge muscia filete.jpg|Mural painting, by [[Jorge Muscia]] (1998)
File:Mi Buenos Aires Querido.jpg|''Vaca Fileteada'' for the Cow Parade, by [[Jorge Muscia]] (2006)
File:Zapatillas fileteadas.jpg|Intervened shoes
File:Fileteado cartel.jpg|An example of ''fileteado'' lettering, reading ''«Lo fui haciendo despacito para que saliera bonito»'', meaning, “I took my time while making it so it would come out nice.”
</gallery>
== Mboaedze ==
rqd517vib3216t0m5013fybsbzvqk20
Zvončari
0
1467
12932
12048
2024-04-09T10:56:51Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1563592}}'''Zvončari''' (‘abɔfo’) yɛ amandze a ɔda nsew a wokitsa mu wɔ mantɔmw a etwa Rijeka, Croatia ho ehyia no mu. Wɔdze kaa UNESCO Ananmusifo dzin a ɔfa Adasamba Amambra Egyapadze ho wɔ afe 2009 mu<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/index.php?pg=00011&RL=00243</ref>.
Amandze no fi Slavfo abosomfo tsetse ber do na ɔda ho ara yɛ ma wɔtaa yɛ wɔ mantɔw yi mu. Zvončari edwuma tsitsir nye dɛ ɔbɔbɔ awɔw ber mu ahonhom bɔn hu na oekanyan ehohur ber mu kyinhyia fofor. Wɔ Rijeka Afahyɛ no mu no, Zvončari nantsew fi ekurase kor ase kɔ ekurase do wɔ mantɔw no mu nyina, fa kwan kor no ara a edzi mfeha pii no do, na wɔyɛ dede soronko bi, a bobesa a hɔfo no dze ma wɔ kwan do no fa bi na ɔma ɔyɛ kɛse.
== Nkyerɛkyerɛmu ==
[[File:Zvoncari viskovo 2008 11.jpg|thumb|150px|[[Mask]]]]
Zvončar atar a ɔyɛ gyinapɛn no bi nye trako fitaa, atar a ɔyɛ nsensanee, na oguan nwoma a wɔtow. Wɔ hɔn nsa mu no wokitsa ‘balta’ anaa ‘bačuka’ — egyan a wɔayɛ no dɛ mbrɛ wɔpɛ, na wɔdze kɔber dɔn akɛse kor anaa ma ɔbor dɛm twa hɔn asen ho hyia. Ɔson mbrɛ wɔhyɛ ntar wɔ ekurase biara ase; dɛ nhwɛdo no, Zvončari a ofi Halubje na Grobnik [hr] (Dondolaši) hyɛ akatawia soronko a wɔayɛ no dɛ mbrɛ wɔpɛ a ogyina hɔ ma mboa tsir a ɔyɛ nwanwa, ber a Zvončari a ofi Žejane (a Istro-Romaniafo na wɔtse hɔ) na Brgud [hr] hyɛ ‘nhwiren kyɛw’. Hɔ anansesɛm kyerɛ dɛ ɔyɛ Zvončarifo na ɔmaa Tatarfo anaa Turkeyfo a wɔtow hyɛɛ hɔn do no suroe wɔ Ottomanfo nkonyimdzi no mu, a eguanhwɛfo dze akatawia guu hɔn tsir do, na dɔn a wɔdze abɔdo abɔ ho, na ɔmaa dede bi a ɔma asotsiw bae a ɔmaa atamfo no bɔɔ hu. Fitsi dɛm ber no, egyan bɛyɛɛ Zvončari anwinadze a wɔtaa dze dzi dwuma no fa<ref>https://www.theguardian.com/world/gallery/2018/jan/30/ituren-carnival-ancient-pagan-festival-in-pictures</ref>.
Zvončarifo dze hɔn ho hyɛ amanaman ntam Rijeka Afahyɛ no mu daa.
== Hwɛ iyi so ==
*[[Busójárás]]
*[[Kurentovanje]]
*[[Pre-Christian Alpine traditions]]
*[[Rijeka carnival]]
== Mboaedze ==
s8dnayt6chxass5bj4eik892evoh5ce
Adakabɛnyɛfo
0
1468
12827
12701
2024-04-09T10:31:22Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (4) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
[[File:Dirr Orgelprospekt.jpg|thumb|upright|Design for an organ by [[Johann Georg Dirr]], 18th century]]
[[File:Bundesarchiv B 145 Bild-F023326-0001, Bonn, Orgelbau in der Werkstatt Klais.jpg|thumb|upright|German organ builder pre-voicing pipes, 1966]]
[[File:Bundesarchiv B 145 Bild-F023327-0001, Bonn, Orgelbau in der Werkstatt Klais.jpg|thumb|upright|German organ builder constructing an organ, 1966]]
[[File:Saulieu - Saint-Andoche - Orgues.jpg|thumb|upright|Modern organ in Basilica of St. Andoche, [[Saulieu]], France]]
Adakabɛnyɛ edwuma yɛ edwuma a ɛma wɔyɛ paipu akwaa ho nhyehyɛɛ, si, san siesie na wɔhwɛ do yie. Mpɛn pii no, ma ɔyɛ sanku no nya edwuma dɛ ɔnnyɛ sanku bi a ɔwɔ gyinabea pɔtsee bi a ɔfa gyinabea, nsaanodwuma, na ndzeyɛɛ ho, ɔyɛ nhyehyɛɛ bi a ɔbɛma woedzi ehunmu, mfirdwuma na enyigye ho nsusui ahorow ho dwuma yie, na afei ɔyɛ sanku no. Edwuma no hwehwɛ nyimdze pɔtsee wɔ nsɛm tse dɛ organ pipes nsenia tsentsen na ndzɛmba ahorow a wɔdze di dwuma (a ndua, dadze, atam, na aboa nwoma ka ho) ho nyimdze so nye ntease a ɔfa statics, aerodynamics, mechanics na electronics ho.Naaso, ɔwɔ mu dɛ wɔ nsusui mu no, ɔdansifo no na ɔhwɛ adansi no afa horow nyina do dze, naaso wɔ ndzeyɛɛ mu no, edwumayɛbea ahorow a wɔyɛ akwaa a wɔdze yɛ ndzɛmba no bi nye hɔn a wɔyɛ paipu, ndzeyɛɛ, na nkuku ho abemfo; ndwuma tse dɛ paipu a wɔyɛ, dadze a wɔdze gu mu, na ndzɛmba a wɔntaa mmfa nnyɛ edwuma a wɔyɛ no, wɔtaa dze ma ndwumakuw a ɔwɔ paado.
Sɛ wɔyɛ sanku fofor afa horow nyina wie a, ɔsɛ dɛ wodzi kan siesie paipu no na wɔdze ndze kyerɛ mbrɛ wɔpɛ na enyigye su ahorow. Afei wɔtaa boaboa edwindze ne fa bi anaa ne nyinaa ano wɔ edwumayɛbea hɔ, bubu, na wɔsan boaboa ano wɔ bea hɔ, na ɔno ekyir no, wɔma paipu no yɛ ma otwa tow na wɔma ɔyɛ dɛw.
Hɔn a wɔyɛ akwaa no so yɛ nsiesie daa, a ma ɔka ho ne nsesae a wɔyɛ wɔ paipu mu na adzeyɛ no a wosiesie, na nsiesie a no ho hia osiandɛ no ho asɛe, ɔhaw ahorow a wonntum nhu anaadɛ wɔyɛ no basabasa (a ɔhyew na ɔhyew a ɔmmfata ka ho) ntsi. Ma ɔka akwaa bi a wɔyɛ no fofor koraa nye dɛ wɔbɛpaapaa nsu efi no mu na wɔhohoro ndzɛmba a ɔwɔ mu no nyina ho yie na woesiesie wɔ beebi a no ho hia; wobotum so ayɛ nsesa na ndzɛmba bi aka edwindze no ho ber kor no ara mu. Wobotum asan dze akwaa dadaw no so akɔ tsebea a nna ɔwɔ hɔ ahyɛse no mu, ama ɔka ho nye dɛ wɔbɛsan ayɛ afa ahorow a asɛɛ na ma ayew a wɔdze ndzɛmba na akwan a ɔyɛ nokwar wɔ abakɔsɛm mu bedzi dwuma.<ref>https://www.ibo.co.uk/</ref>
Wɔ aman bi tse dɛ Germany, Switzerland, na Norway ka ho mu no, organ edwuma yɛ nsaanodwuma a wɔahyɛ ho mbra.
==See also==
* [[List of pipe organ builders]]
==Further reading==
* [[Poul-Gerhard Andersen]]. ''Orgelbogen; klangteknik, arkitektur og historie''. Copenhagen: Munksgaard, 1956. {{OCLC|4406847}} {{in lang|da}}
* Poul-Gerhard Andersen. ''Organ Building and Design''. Trans. Joanne Curnutt. New York: Oxford / London: Allen & Unwin, 1969. {{OCLC|29076}}
* [[George Ashdown Audsley]]. ''The Art of Organ-Building: A Comprehensive Historical, Theoretical, and Practical Treatise on the Tonal Appointment and Mechanical Construction of Concert-Room, Church, and Chamber Organs''. 2 vols. New York, 1905. Repr. New York: Dover, 1965. {{OCLC|225672}}
* Walter and [[Thomas Christopher Lewis|Thomas Lewis]]. ''Modern Organ Building: Practical Explanation and Description of Organ Construction with Especial Regard to Pneumatic Action and Chapters on Tuning, Voicing, etc.'' 3rd ed. London: Reeves, 1939, repr. 1956. {{OCLC|10720827}}
* Johann Julius Seidel. ''Die Orgel und ihr Bau: ein systematisches Handbuch für Cantoren, Organisten, Schullehrer, Musikstudirende &c., so wie für Geistliche, Kirchenvorsteher und alle Freunde der Orgel und des Orgelspiels''. Breslau, 1843. Repr. Amsterdam: Knuf, 1962. {{OCLC|2477379}} {{in lang|de}}
* Johann Julius Seidel. ''The Organ and its Construction: A Systematic Handbook for Organists, Organ Builders, &c.'' Trans. 2nd ed. London, 1855. Repr. Da Capo Press music reprint series. New York: Da Capo, 1982. {{ISBN|9780306761065}}
* Martin Kares. "Die Situation des Orgelbaus in Deutschland zu Beginn des 21. Jahrhunderts". In: [http://dokumentix.ub.uni-siegen.de/opus/volltexte/2011/575/pdf/Colloquium_2003.pdf ''Die Orgel zwischen Gestern und Morgen. Bericht über das zehnte Colloquium der Walcker-Stiftung für orgelwissenschaftliche Forschung 23. – 25. September 2003 in Siegen'']. Veröffentlichungen der Walcker-Stiftung 18. Siegen: Universitätsbibliothek Siegen, 2011, pp. 14–15 (pdf) {{in lang|de}}
* Lawrence I. Phelps. [https://web.archive.org/web/20200809103205/http://www.lawrencephelps.com/Documents/Articles/Phelps/ashorthistory.shtml "A Short History of the Organ Revival"]. ''Church Music'' 67.1, Spring 1967
==External links==
* [https://web.archive.org/web/20070917032429/http://www.internationalorganbuilders.com/ The International Society of Organbuilders]
* [http://www.die-orgelseite.de/orgelbau_e.htm The 101 of organ building], The Organ Site
* [http://www.ibo.co.uk/ Institute of British Organ Building]
* [http://apoba.com/ The Associated Pipe Organ Builders of America]
* [http://www.orgelbau.com/ Orgelbau Deutschland] {{in lang|de}}
* [https://www.pipeorgans.co.nz/ The South Island Pipe Organ Company] (New Zealand)
nzpfpv4aznow5fakpfdq3gr7e81i9c9
Nijemo kolo
0
1469
12070
12069
2023-12-30T09:16:51Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q7034534}}'''Nijemo kolo''' (wɔbɔ no [nijêːmo kôlo]) yɛ asaw a ɔnnyɛ bɔkɔɔ a ofi Dalmatia ekyir asaase a ɔwɔ Croatia kesi famu no<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00359</ref>. Wɔ afe 2011 mu no, wɔkyerɛw too UNESCO Amambra Egyapadze Mu.
== Nkyerɛkyerɛmu ==
Nijemo kolo yɛ kuw bi a wɔyɛ krukruba a wɔato mu a mbanyin no dzi hɔn ahokafo mbasia enyim wɔ anamɔn a ɔkɔ ntsɛntsɛm mu, a ɔtaa yɛ dzen na ɔyɛ hu na oye. Adze a ɔda nsew kɛse wɔ asaw no ho nye dɛ nna wɔtow no koraa a ndwom nnka ho<ref name=":0">https://min-kulture.gov.hr/print.aspx?id=7159&url=print</ref>.
Ndɛ, ekuraase kuw a ɔkɔ do yɛ Nijemo kolo na wotumi hu no wɔ afahyɛ ahorow, akansi ahorow, guadodzeyɛ ahorow, asɔr afahyɛ ahorow, na ayeforhyia ahorow mu<ref name=":0" />.
== Hwɛ iyi so ==
* Croatian dances
* Kolo (dance)
== Mboaedze ==
a2j5shn3xoosfkfpv2wcbvo3cqhakv7
Wayampifo
0
1470
12925
12120
2024-04-09T10:55:47Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (9) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Wayampi''' anaa '''Wayapi''' yɛ tsetse nkorɔfo a wɔwɔ <nowiki>''</nowiki>south-eastern<nowiki>''</nowiki> hye do wɔ Frɛnkye Guiana wɔ bea a nsutsen Camopi na Oyapock hyia, na bea a nsu taa hɔ wɔ Amapari na Carapanatuba nsutsen mu wɔ finimfin mantɔw mu wɔ Amapá and Pará wɔ Brazil. Wayampifo hɔn dodow bɛyɛ 2,171. Hɔ dodow bɛyɛ 950 tse Frɛnkye Guiana wɔ mbea ebien a wɔtse a adan nkakramba etwa hɔ ho ehyia, na 1,221 tse Brazil wɔ 49 nkurase mu.
== Edzin ==
Iyinom so yɛ dza wɔdze frɛ Wayampifo, Wajapi, Wayapi, Wajapi, Oiampi, Barnaré, Oyampi, Oyampik, Waiapi, Walapi, Guaiapi, Guayapi, Oiampipucu, Oyampí, Oyampipuku, Oyanpík, Waiampi, Wajapae, Wajapuku, Wayapae, na Wayapi nkorɔfo.
== Kasa ==
Akyerɛw no ankasa: Wayampi kasa
Wayampifo ka Wayampi kasa, a ɔyɛ <nowiki>''</nowiki>Subgroup VIII of the Tupi-Guarani<nowiki>''</nowiki> hɔn kasa. Wayampifo wɔ kasa ahorow ebiasa: Amapari Wayampi, Jari, na Oiyapoque Wayampi. Wɔdze kasa mbra akyerɛw kasa no ɔnam kasa mbra a aman nyina agye ato mu ntsi, na wɔannkyerɛɛw no dɛ mbrɛ Frɛnkyɛ anaa Pɔtugiis hɔn kasa mbra no tse. Nyimdzee a ɔwɔ kasa no ho no wɔ famu.
== Abakɔsɛm ==
Atɔe nkrataa a wɔakyerɛw ato hɔ fa Wayampifo na Pɔtugiisfo ho no fi 1690 a yɛbobɔ ekuw no hɔn dzin a wofi <nowiki>''lower Xingu River'' dze kɔ ''Jari River''</nowiki>, na wɔdze kɔ Sarmu dze kɔ Jari na Amapari nsutsen ho. Nna Wayampifo nye Frɛnkyefo hɔn mpanyimfo a wɔda hɔn ano wɔ amanyɛ mu ko. 1738 mu no, nkorɔfo a wɔyɛ Yesu n<nowiki>'abedziekyirfo no buei wɔ ''Oyapock''</nowiki> esutsen a ɔbɛn kurow a ɔtse do seseiara wɔ Kamopi. Asomafo no dze Europiafo hɔn yarba bae ma dɔm no hɔn do tɔɔ sin. 1763 mu no, nkorɔfo a wɔyɛ Yesu n'abedziekyirfo no kɔree ma dɔm no petsee. Ofii hɔ no, wɔtseew hɔnho. Amandzɛɛbɔ a ofi afe 1770 mu no kyerɛ hɔn dodow a ɔyɛ 6,000, a sɛ wɔdze toto 835 a nna ɔyɛ hɔn dodow wɔ afe 1990 mu no ho. Ofi 1820 mu no, ekuw bi a wofi Sarmu hyɛɛ ase dɛ wɔnye Frɛnkyefo mpanyimfo na Maroonfo ridzi nkitaho, naaso Wayampifo dodow noara kɔr do tseew hɔn ho wɔ Amazonia pɔw mu wɔ mfeha duawɔtwe na duakron mu. Hɔnho ntsewee mu no, nna wotum yɛ hɛmba a ɔnnyɛ dza ɔbɛkyɛr.
1940 ber mu no nkotsee na nkurase a wɔwɔ Frɛnkye Guiana tsee hɔn a wɔyɛ asaase ho nhwehwɛ mu ho hɔn nka; nna Wayampifo wɔ tsebea bɔn mu, nna yarba agye kurow no afa, nna dɔm no so yɛ 230. Wosii skuul ebien wɔ mfe 1956 na 1971 mu. 1960 mu no, wɔyɛɛ adwen dɛ wɔbɛka Frɛnkye Guianafo abɔ mu wɔ nkurase akɛse ebien mu a hɔ na nna ɔwɔ dɛ Wayampifo nye Tekofo tse. Nna dza hɔn adwen yɛ hɔn no ne nkonyimdzi wɔ famu. Nna Wayampifo nnyi amanyɛkuw biara, dɛm ntsi woyii obi a obegyina dɛ ɔhen wɔ ber wɔhwɛɛ Maroonfo hɔn ahendzi ne nhyehyɛɛ no a, naaso ɔannyɛ yie. Afe 1960 mu no, Frɛnkye amanyɛfo bisaa ebusuakuw no nyina dɛ bi a na nna wɔpɛ Frɛnkye amamfo wɔ kwan ahorow mu. Wayampifo na Tekofo nkotsee nye ebusuakuw a nna wɔnngye amamfo ahorow no nntum. Afe 2000 mu no, wɔgyee Frɛnkye amamfo ahorow no too mu.
Afe 1980 mu no, wohun sika kɔkɔɔ wɔ Kamopi esutsen ne nkyɛn. Nkorɔfo a mbra mma hɔn kwan dɛ wonntu sika kɔkɔɔ no kɔr mbeambea, nna nkurase a wɔwɔ Vila Brasil na Ilha Bela benyaa ntsin a wɔnye kurow a ɔwɔ Kamopi dzi nhwɛenyim a hɔ na nna enyi wɔ Frɛnkye Wayampifo hɔn do. Sika kɔkɔɔ ne nhwehwɛe mu no, ɔdze nsanom, edwamambɔ na edubɔn ne nyɛe bae. Mfeha eduonu kor n'ahyɛse mu no, kuw no hyɛɛ ase dɛ worisi adan wɔ ahaban mu a no mu twe ara yie fi bea nna wɔtse no ankasa. 2010 ber mu no, nna woenya adan 45, nna nkorɔfo dodowara efi Kamopi kurow no ankasa mu.
Brazil hɔ no, FUNAI na Wayampifo bedzii nkitaho wɔ afe 1973 n'ekyir mu no. Nda mpo wɔka dɛ Wayampifo hɔn nkurow dodow noara dzi mu wɔ amambra ne nsesa mu. Afe 1976 mu no, BR-210 kwan kɛse ne nyɛe no faa Wayampifo hɔn nkurownkurow mu a nna wonntum mmfa nkorɔfo a wɔwɔ nkyɛn nndzi nkitaho. Afe 1980 mu no, kuw no hyɛɛ kwan kɛse no ne nyɛe do ma wogyae ne nyɛe a wɔannhwɛ a wonnkotum atoa do bio. Wimu nhwehwɛmufo ehu dɛ Wayampifo hɔn ekuw ebien wɔ hɔ a wɔnntsee hɔn nka. Brazilfo hɔn dodow noara tse Terra Indígena Waiapi (''Wayampi Indigenous Territory''), a ɔyɛ mansin a ɔatsew noho a ɔnnyɛ obiara na wotsie no ma ɔkɔ hɔ, a wɔyɛɛ no afe 1990 mu.
== Edzibansɛm ==
Wayampifo yɛɛ edwuma faa <nowiki>''</nowiki>slash-and-burn<nowiki>''</nowiki> ekuayɛ ho na woduaa bankye, santom, bayer na mpua. Ahayɛ yɛ edwuma a no ho hia ekuw a wɔwɔ Amapari na <nowiki>''upper Oyapok''</nowiki> papaapa, wɔ ber a ankɔba a wɔdze pa nam so taa kɔ do wɔ ekuw a wɔwɔ Sarmu hɔ so. Sɛ yeyi Mariry kurow a wɔyɛ sika kɔkɔɔ ho edwuma no si nkyɛn a, mbɔdzembɔ ɔwɔ sika ne nyae ho no wɔ famu.
Nna Wayampifo ka guadzi mapa a nna ɔkɔ do wɔ Wayana Indiafo no hɔn hɔ a ɔtserɛɛw fii esutsen a ɔwɔ Amapari hɔ dze kɔ Tapanahoni esutsen ho wɔ Suriname. Wɔdze ahoma, bɔdɔm ho ahayɛ na ahenkyɛw a wɔdze ntɛkyerɛ ayɛ sesaa edwumadze. Ndɛ, dɛm nkitahodzi ho atɔ sin ɔnam amanaman hɔn hye a nna wɔakɔ sor no ntsi, kaansa nna ɔda ho kɔ do wɔ Wayampifo hɔn ekuw ahorow ntamu. Fitsi 1970 ber mu no, abaefor ndzɛmba dze dza nna wɔwɔ no dzii nsesa ma ɔkaa kɛntsɛn, mpa na ngua a wɔawen. Nna wɔtaa dze ndzɛmba tse dɛ ndzɛmba a wɔdze sɔ gya, ankɔba a wɔdze pa nam, nkyɛnsee, na glase ahondze dzi nsesa.
== Nkurase ==
{| class="wikitable"
|+French Guiana
!Place
!Population
!Comment
|-
|Camopi
|600-650
|main town
|-
|Trois Sauts
|300-350
|cluster of four villages: ''Roger'', ''Zidock'', ''Yawapa'', and ''Pina''.
|}
{| class="wikitable"
|+Brazil:
!Place
!Inhabitants
|-
|Akaju
|33
|-
|Aruwa'ity
|49
|-
|Cinco Minutos
|60
|-
|Jakareakagoka
|47
|-
|Jovem de Deus
|32
|-
|Karapijuty
|55
|-
|Karavovõ
|48
|-
|Kupa'u
|45
|-
|Kwapoywyry (Aramira II)
|57
|-
|Mogywyry (Piaui)
|54
|-
|Najaty
|53
|-
|Okakai
|36
|-
|Pairakae
|42
|-
|Suisuimënë
|11 (minority)
|-
|Tabokal
|57
|-
|Takweniwi
|133
|-
|Yululuwi
|50
|-
|Ytawa
|65
|-
|Ytuwasu
|117
|-
|Yvytõtõ
|38
|}
j3eg95j923a0tyyka38dikk9u3a00eb
Patum de Berga
0
1471
12907
12230
2024-04-09T10:51:06Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1816129}}'''Patum de Berga''' (Catalan kasa mu nsɛmfua dzin: [pəˈtum də ˈβɛɾɣə]), anaa La Patum kɛkɛ, yɛ afahyɛ a agye dzin na ɔyɛ atsetesɛm a wodzi no afe biara wɔ Catalan kurow Berga (Barcelona) mu wɔ Corpus Christi ber mu. Ɔyɛ ‘asaw’ ahorow (wɔ Catalan kasa mu no, bɔɔl) a kuromufo a woesiesie hɔn ho dɛ ehintasɛm na nsɛnkyerɛndze kwan do nyimpa, na wɔdze sanku a ɔyɛ dɛw —tabal a na enyigye ma afahyɛ no nya dzin —anaa ndwontofo kuw ndwom ka ho. Wɔdze enyibirsɛm na ogya nye ogyaframa na wɔdze dzi dwuma pii na ɔhyɛ bɔɔl no dzen.
Generalitat de Catalunya dze too gua dɛ ɔyɛ Amambra Afahyɛ a Ɔma Ɔman No Enyigye wɔ afe 1983. Wɔ afe 2005 mu no, UNESCO kaa dɛ ɔyɛ Adasamba Egyapadze a Wɔdze Ano na Ma Wonntum Nhu no Edwindze a Ɔyɛ Fɛw no mu kor, na wɔ afe 2008 mu no, wɔdze kyerɛw too n’ananmusifo dzin mu<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/en/RL/patum-of-berga-00156?request_uri=%2Fculture%2Fich%2Ffr%2FRL%2Fla-patum-de-berga-00156&RL=00156</ref>.
== ''Balls'' ==
* Els ''Plens''. Fitsi 1628 na wɔkyerɛwee.
* Els ''Turcs i Cavallets'' (Turks and Little Knights). Fitsi 1828 mu na wɔkyerɛwee.
* Les ''Maces''.Fitsi 1628 mu na wɔkyerɛwee.
* Les ''Guites'' (Folkloric "mules"). Fitsi 1626 (''Guita Grossa''), 1890 (''Guita boja'') na wɔkyerɛw.
* L'''Àliga'' (The Eagle). Fitsi 1756 na wɔkyerɛw.
* Els ''Nans Vells'' (The Old Dwarfs). Fitsi 1853 na wɔkyerɛw.
* Els ''Gegants'' (The Giants).Fitsi 1695 na wɔkyerɛw.
* Els ''Nans Nous'' (The New Dwarfs). Fitsi 1890 na wɔkyerɛw.
== Abɔse Na Mfaso ==
'La Patum' hyɛɛ ase wɔ Awɔw Ber mu ewiatɔe afahyɛ ahorow a wodzii ansaana Kristofo reba, a wɔsan dze dzii dwuma na Katolek Asɔr no maa no nsɛnkyerɛndze fofor dɛ Corpus afahyɛ ahorow no fa. Wɔ Berga no, asɛm a odzi kan a woekora do a ɔfa Corpus apontow bi ho nye May 20, 1454. Afahyɛ no na ɔdze ndzɛmba pii kaa agor a agye dzin nye nyamesom ho wɔ Mfinimfin Mber no mu, na ɔdze abran, abonsam, abɔfo, akraman, na nyimpa afofor a hɔn ho yɛ nwanwa a wɔaka abɔ mu soronko bae.
Ɔmmfa ho mbrɛ Corpus Christi yɛ nyamesom mu ntease, na patum no a ofi ‘Eucharistic agor ahorow mu,’ wɔ ne seseiara tsebea mu no ɔyɛ agor a agye dzin mbom. Ɔyɛ soronko wɔ Catalonia. Nyimpa ho adzenyimfo nye hɔn a wɔyɛ anansesɛm ho abemfo enyi agye La Patum ho.
== Bruce Springsteen ndwom ==
Afe 2016 mu no, sɛ yɛdze bedi 'abran dadaw' (Gegants vells) mfe 150 na 'abran fofor' (Gegants nous) mfe 125 afahyɛ no a, Bruce Springsteen ndwom no ɔwɔ dɛ ɔyɛ, Sergi na Cuenca nhyehyɛɛ, na abran awarfo beenu no nyinara na wɔsaw.
== Gallery==
<gallery widths=200px heights=140px perrow=3>
File:Ball_de_Nans_Vells.jpg|Ball de ''Nans Vells''
File:Nans_Nous.jpg|Ball de ''Nans Nous''
File:Salt_de_Plens.jpg|Salt de ''Plens''
File:Ball_de_Gegants.jpg|''Ball de Gegants''
File:Patum1.jpg|Patum de lluïment
File:Patum5.jpg|''Guita Grossa''
</gallery>
== Bibliography ==
* {{cite book|last1=Noyes|first1=Dorothy|title=Fire in the plaça : Catalan festival politics after Franco|date=2003|publisher=Univ. of Pennsylvania Press|location=Philadelphia|isbn=978-0-8122-1849-7}}
== Mboaedze ==
==External links==
{{Commons category|Patum de Berga}}
* [http://www.unesco.org/culture/ich/en/RL/patum-of-berga-00156?request_uri=%2Fculture%2Fich%2Ffr%2FRL%2Fla-patum-de-berga-00156&RL=00156 UNESCO page for Patum of Berga]
* [http://www.lapatum.cat/ La Patum website]
* [https://web.archive.org/web/20080521141454/http://www.catalunyaonline.cat/ Online videos of "La Patum" and other Catalan festivals] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080521141454/http://www.catalunyaonline.cat/ |date=2008-05-21 }}
22luiaawfgr7pru6q7g1uuarhx8y04z
Kolo
0
1472
12102
12101
2023-12-30T13:29:27Z
The-Efua-Resa
20
Added
wikitext
text/x-wiki
'''Kolo''' kyerɛ dza odzidzi do yi:
== Places ==
=== Poland ===
* Koło
* Koło, Łódź Voivodeship
* Koło, Lublin Voivodeship
* Koło, Lubusz Voivodeship
=== Mbea ahorow ===
* Kolo, Bosnia and Herzegovina
* Kolo, Central African Republic
* Kolo (Tanzanian ward), Kondoa district, Dodoma Region, Tanzania
* Kolo, Togo
* Kolo Volost
== People ==
== Other ==
== See also ==
3ah4p1ddvo8f9wek7lrju415g8gqneu
Talchum
0
1473
12263
12262
2024-01-05T22:46:31Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''''Talchum''''' (탈춤 t'alch'um) yɛ Korea asaw a wɔdze nkataenyim saw, na mpɛn bi no ndwomtow na asaw ka ho.
Ɔwɔ mu dɛ asɛmfua ''talchum'' wɔ fa ne nkyerɛase dɛ ɔyɛ asaw a wɔdze nkataenyim saw dzi dɛm agor a Korea nkorɔfo saw, ɔyɛ nhyehyɛe a ɔfa kasa ɔyɛ mantam asɛmfua a wɔdze ma asaw ma Hwanghae mantam wɔ nda North Korea.Asaw fri Seoul anaa Gyeonggi mantam agye dzin dɛ ''sandae noli'', wɔ aber a asaw a ofri southern coast abɛyɛ ''yayu'' (야유), a ne nkyerɛ ase nye "field play", anaa ''Obangsinjang'', ne nkyerɛ ase nye "dance of five gods". Ibom, ndɛ mber yi w'agye ''Talchum'' ato mu dɛ ɔyɛ asɛmfua wɔdze ma asaw agordzi a wɔdze nkataenyim yɛ.
Asaw ahorow no sanso dze sini na awensɛm ka ho, agordzifo a wɔhyɛ nkataenyim no gyina hɔ ma nkorɔfo, mbowa, na sunsum mpo. Dɛm awensɛm agordzifo yi kyerɛ ahohiahia a nyimpakuw a hɔn ho kyir hɔn fa mu wɔ elite ''yangban nsamu''.
== History ==
''Talchum'' nyaa n'ekyir fri Korea nkuraase dɛ ɔka shaman amandze ho. Ɔbɛyɛ enigye dwumadzi a w'agye dzin yie. Nna wodzi dɛm agordzi dwuma yi wɔ ahenfie mu—wɔ Goryeo mber mu, Agordzi asaw a wɔdze nketa enyim yɛ ne dwumadzi bea(''Sandae Togam'') na ɔhwɛ ma dɛm asaw no kɔ do. Wɔ yii dɛm agordzi dwumadzi bea no friji hɔ wɔ Joseon mber mu.
== Themes and characteristics ==
Agordzi asaw a wɔdze nketaenyim yɛ no kyɛ ngyinado nhyehyɛe kor na ibom nsesa kakra ba mu wɔ mantam ahorow mu na agordzifo a oredzi dwuma no. Nsɛmtsir no bi nye amandze a wɔdze tu ahohom fi, amandze asaw, aserɛwsɛm, kasakoa a ɔfa nyimpa ne mbrawyɛ ho, bɔne ahorow a ɔkɔ do wɔ mantam, na nyimpa etsitsir ho nsɛm. Wosii atwetwe dze gye hɔn ahwɛfo hɔn enyiwa fa Buddhist monks, mbanyimfo a hɔn dzibew wɔ sor na wonnyi suban, na hɔn a wɔyɛ shaman. Nsɛmtsir kor so a w'agye dzin yɛ mansotwe a ɔwɔ yer a w'ayɛ panyin na mpenafo ɔdadaafo hɔn ntsɛmu. Mantam biara wɔ nsesa kakra wɔ mu, agordzi dwuma a wɔ nkataenyim yɛ no nna wɔ yɛ no wɔ aber a bosom a w'ayɛ ma no dzi kan puei ,Buddha n'awoda (석가탄신일) do wɔ da ɔtɔ do awɔtwe wɔ bosom a ɔtɔ do anan, Afahyɛ, na Chuseok. Nsesa ahorow no wodzi dɛm dwuma no afahyɛ dwumadzi ase anaa wɔ amanbrɛ a ɔdze nsutɔ beba. Ahwɛfo hɔn ahokeka nso dze akotsen wɔ asaw no mu.
== Procedure ==
Asaw a wɔdze nkataenyim yɛ no wɔ nkyekyɛmu akɛse esuon.
Ohene a odzi kan (상좌, ''Sang-Jwa'') n'asaw yɛ amanbrɛ asaw a ɔfa abosom anan ho (사신도, 四神圖), ne nkyerɛase nye dɛ 'wobotu ahohom fi'.
Dza ɔtɔ do ebien no monk awɔtwe hɔn asaw a, ono nye ''beopgonori odzi kan na dza ɔtɔ do ebien''. Monk bɔne nyi n'asaw kyerɛ adze a w'asei, ɔda ne ho edzi kyerɛ akyerɛwfo na asaw, enyidze mu ma otse biara. B''eopgonori'' ka aserewsɛm fa banyin na basia a wɔreyi hɔn ntar a mbra sukuu wɔ hɔn kɔn mu. Ndɛ mber yi,<sup>[''when?'']</sup> ''beopgonori w'ayew''.
Dza ɔtɔ do ebiasa no yɛ Sadang asaw (사당춤) agyinatufo esuon na wodzi dɛm dwuma yi(거사'','' ''Geo-sa''), na opuei wɔ abosomfie a wɔdze ahoɔfɛw esiesie no. Sɛ wɔpam kunafo fri abosmfie wɔ dɛ oresi atwetwe a, hɔn mu esuon tow agordzi ndwom.
Dza ɔtɔ do anan yɛ veteran asaw (노장춤, ''No-Jang'')''.'' Asaw no kyerɛ kasatia fa Buddhist monk a nna wɔ yi n'ayɛw dɛ Buddha ɔtse ase wɔ Somu (소무, ''So-moo''), basiaba a ɔwɔ bea wɔ nom nsa, anaa mpenafo.
Dza ɔtɔ do enum no yɛ gyata Buddha asoma no dɛ ombotwe hɔn asowa dɛ wɔ dzii nkogu wɔ gyata asaw mu. Wɔbɔ mbɔdzen dɛ wobedzi hɔn edziban na wɔtsie bɔne a ibinom ayɛ na wɔdze kyɛ na wɔsaw bɔ mu.
Dza ɔtɔ do esia no yɛ ma wɔ nye ''yangban ebiasa no kasa'' (nyimdzeefo ) enuanom mbanyinfo,stake na ''yangban'', wɔdze ''yangban'' asaw. Wɔdze fa agor a wɔdze beyi hɔn tsenabea fofor, Sijojigi ('yɛ awensɛm', 시조짓기), Paja Nori (yɛ awensɛm a ɔwɔ nkyekyɛmu anaa Hanja w'aka abɔmu , 파자놀이), na wɔrekye ''chuibbali'' ('nyimpa a owia amanfo hɔn sika', 취발이). Wɔ agordzi no mu no, Malttoki ('ahenkyɛw', 말뚝이) dze akyerɛwsɛm na kasatia dze bɔ ''yangban hɔn ekyir''.
Dza ɔtɔ do esuon hyia Young-gam (영감, 'banyin panyin anaa edwumayɛnyi a ne dzibew wɔ famu') na Mi-Yal-Hal-mi (미얄할미), a wɔ tsew no ho wɔ tumultuous asaw mber, na wɔ nyaa akasakasa osian mpenafo hɔn fie, na ɔdze brɛɛ hɔn, na Mi-Yal ma Young-gam brimm no ma owui. Mbanyin panyin a wɔfrɛ no Namgang puei na ɔfrɛ shaman dɛ onbɛyɛ ''Jin-Ogwi'' amandze(진오귀굿). Wɔ kyerɛ amanehun a hom a wɔyɛ edwuma no kɔ mu na mbanyinfo hɔn etsirmuɔdzen wɔ mbasiafo hɔn do osian tum a wɔdze war dodow ntsi, dwumadzi a ɔda ewiei no kyerɛ bea a asaw a wɔdze nkataenyim yɛ fri wɔ ''gut'' (굿, amandze a wɔyɛ no wɔ Korea).
== Place of Performance ==
Dwumadzi bea a ahomka wɔ mu na ahwɛfo beberee botum ehyia wɔ mu. Ahwɛfo no hwɛ agordzibea no do dɛ ma wɔretwa ho ehyia, ibom biribiara nnyi agordzibea no do, na efa kor pɛ na ɔwɔ agordzibea no do a ɔyɛ fie na wɔfrɛ no Gaebok-cheong na ehɔ na agordzifo no sesa hɔn nkata enyim na ntar. Ɔwɔ mu dɛ agordzi gyina bea no da fom ma ɔkɔ sor dɛ dwumadzi ngyinado , Bongsan Talchum nso ma dwumadzi ne ngyinado no kɔ sor. Ne siantsir nye dɛ eguadzifo bɔtɔn edziban na ibom onnyɛ dɛ wɔbɛyɛ ahwɛfo no kwan ma w'aba dwumadzi bea n'abansor mu.
== Styles ==
Agordzi asaw a wɔdze nkataenyim yɛ ekyima efri ɔman ne fa nyinara. Agordzi asaw a wɔdze nkataenyim yɛ bɛyɛ eduasa na ɔwɔ Korea ― Hwanghaedo mpatam ne ''Haeseo'' akwan, ibi nye Bongsan Talchum, Gangnyeong Talchum, Eunyul Talchum; Gyeonggi-do mpatam Yangju Byeolsandae, Songpa Sandae Noli Mask asaw ahorow ; Gyeongsangnam-do ne mpatam Suyeong Yayu, Dongnae Yayu, Gasan Ogwangdae, Tongyeong Ogwandae, Goseong Ogwangdae; Gyeongsangbukdo ne mpatam Hahoe byeolsingut talnori; Gangwon ne mpatam Gangneung Gwanno Gamyeon'guk nkataenyim asaw ; na Namsadang (mbanyimfo akwantufo a wɔyɛ agordzifo kuw ma Northern Line) ''Deotboegichum'' nkataenyim asaw. Na ma ɔka ho, Bongsan Talchum na Hahoe byeolsingut talnori yɛ ma w'agye hɔn dzin yie ndɛ.
== Imaginary creatures in Talchum ==
'''''Yeongno'' (영노)'''
Abɔdze a ne hu yɛ hu dzi ''yangban abɔnefo no''. Wɔ sini bi mu no,Sɛ dɛm abɔdze a no yɛ hu yi dzi ''yangban ɔha a'', nna obotum akɔ ɔsor aheman mu.
'''''Bibi'' (비비)'''
Ɔyɛ ''yeongno bi a'', wɔyɛ ''bi-bi'' ndze ngyegyee. Wɔwɔ abɔdze a no yɛ hu ne tsir wɔ sor a osi nyimpadua do.
'''''Jangjamari'' (장자마리)'''
Nsu mu ahohom. Wɔyɛ kɛse, wɔbɔ ndwom edwindadze, na wɔwɔ nsu mu nduadzeba wɔ hɔn ho. W'adze awoo kyerɛ hɔn su.
Wɔ Gangneung Gwanno Gamyeon'geuk,<sup>[''definition needed'']</sup> wɔka awoo asɛm a wɔdze hɔn na ewia ne ber mu nduaba n'aber, asaw, wɔrehyɛ ntar a ɔwɔ asaase a w'ayɛ no do edwuma ne kɔla, na w'asiesie no wɔ emo n'aba mu na dɛ nsu mu nduaba so.
'''''Juji'' (주지)'''
Juji yɛ abodze bi a hɔn ho yɛ nwanwa. Wɔ sɛ nnoma a hɔn tsir yɛ nketsenketse anaa wotum nya tsir tse dɛ gyata. Adɔfo ebien huruw twa hɔn ho. Asaw wɔ adɔfo hɔn mu no gyina hɔ ma awoo. Ibom, asaw a ɔkɔ do wɔ gyata ebien hɔn ntsɛmu tum kyerɛ akwan a wɔpam ahohom bɔne.
== Gallery ==
== References ==
== General references ==
== External links ==
70h02q1eyh53w7vcp3msw5zmd39bjj4
Bakshy
0
1474
12113
12112
2023-12-30T14:45:17Z
Assilidjoe
33
Reference added
wikitext
text/x-wiki
'''Bakshyfo''' (Persia kasa mu: بخشی, roman kasa mu: baxši ) yɛ Turkmenfo amambra ndwontofo<ref>http://www.kereshmeh.com/bakhshi.html</ref>. Abakɔsɛm mu no, wɔayɛ ndwontofo na nkonyaayifo a woetu kwan, ayɛ hɔn adze dɛ ayaresafo na honhom mu nyimpa, na wɔdze ndwom a wɔdze dzi ayeforhyia, awo, na asetsena mu nsɛm afofor a no ho hia so ma. Wɔto ndwom a wɔdze cappella anaazɛ wɔdze amambra edwindze (tsitsir sanku a ɔwɔ ahoma ebien a wɔfrɛ no dutar) ka ho. Turkmenfo bakshy atsetsesɛm no na Turkeyfo Ashikfo atsetsesɛm kɛse no wɔ ebusuabɔ kɛse.
== Hwɛ iyi so ==
* [[Bakhshi]]
* [[Iran ndwom]]
* [[Turkmenistan ndwom]]
* [[Dutar]]
* [[Ashik]]
* [[Greater Khorasan]]
* [[Turkmen National Conservatory]]
== Mboaedze ==
3n6219m1ehv9lqwidc2xv8vrla1w2vp
Drametse Ngacham
0
1475
12851
12178
2024-04-09T10:37:48Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (5) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Drametse Ngacham''' (a kyerɛ dɛ ‘asaw a wɔdze kata sanku a ofi Drametse mu’, nga kyerɛ ‘sanku’ na cham kyerɛ ‘akatado asaw’) yɛ asaw krɔnkrɔn a wɔyɛ wɔ Drametse ekurase wɔ Bhutan epuei afa mu<ref>https://www.yoshishimizu.com/ichpp-bhutan</ref>. Wɔyɛ no mpɛn ebien wɔ afe biara mu wɔ Drametse afahyɛ a ɔkɔ do wɔ Bhutan kalenda do asram a ɔtɔ do enum na du no ase<ref name=":0">https://www.unesco.org/culture/ich/en/lists?RL=00161</ref>. Ogyen Tegchok Namdroel Choeling Nkokorafie na wɔyɛ afahyɛ no ho nhyehyɛɛ dze hyɛ Padmasambhava, afeha a ɔtɔ do 8 Buddhafo owura bi enyimnyam<ref name=":0" />.
Naaso, ɔwɔ mu dɛ wɔ nsusuii mu no, dansinyi no na ɔhwɛ adansi no afa ahorow nyinara do dze, naaso wɔ ndzeyɛɛ mu no, edwumayɛbea ahorow a wɔyɛ akwaa a wɔdze yɛ ndzɛmba no bi nye hɔn a wɔyɛ paipu, ndzeyɛɛ, na nkuku ho abemfo; ndwuma tse dɛ paipu a wɔyɛ, dadze a wɔdze gu mu, na ndzɛmba a wɔntaa mmfa nndzi dwuma a wɔyɛ no, wɔtaa dze ma ndwumakuw a ɔwɔ paado<ref name=":0" />.
Sɛ wɔyɛ sanku fofor afa ahorow nyinara wie a, ɔwɔ dɛ wodzi kan siesie paipu no na wɔdze ndze kyerɛ mbrɛ wɔpɛ na enyigye su ahorow. Asaw no wɔ afa ebien<ref name=":0" />: ɔfa a ɔyɛ komm, a wodwendwen ndzɛmba ho dze gyina hɔ ma asomdwee nyame no, na ɔfa a ɔyɛ ntsɛntsɛm na ɔyɛ egumadzi ma hɔn a hɔn bo efuw<ref>https://www.unesco.org/culture/intangible-heritage/06apa_uk.htm</ref>.
UNESCO kyerɛw asaw no wɔ Amambra Ndzeyɛɛ Egyapadze mu wɔ afe 2008 mu, ɔwɔ mu dɛ ahyɛse no wɔbɔɔ ho dawur wɔ afe 2005 mu dze. Ahyɛse mpaamuka no kaa dɛ ‘hɔn a wɔyɛ asaw no dodow no retsew esian ber a wonnya dze sua adze, nhyehyɛɛ bi a onnyi hɔ a wɔdze bɛtsetse asawfo na ndwontofo no na wɔahyɛ hɔn enyimnyam na enyigye a mberantsɛ na mbasiafo nya no do atsew kakra ntsi<ref>https://web.archive.org/web/20160330225300/http://www.ilcs.edu.bt/?page_id=172</ref>.
Kasa na Amambra Adzesua Asoɛe a ɔwɔ Royal University of Bhutan no yɛɛ nhyehyɛɛ na wɔdze yɛɛ edwuma bi a wɔdze bekitsa asaw no do na wɔahyɛ no nkuran. Japan Sikakorabea a Ɔhwɛ Amambra Egyapadze Do, nam UNESCO do na ɔboaa edwuma no. Na ma ɔka ho nye dɛ wɔbɛhyɛ nkokorafie no ntsetsee tum mu dzen, wɔbɔboaboa nkrataa a ɔwɔ hɔ dadaw ano, wɔbɛkyer asaw no ho video ahorow, wɔayɛ n’abakɔsɛm mu nhwehwɛmu, na dwumadzi ahorow a wɔdze hyɛ nkorɔfo nkuran<ref>https://www.unesco.emb-japan.go.jp/htm/d_ich_drametse.htm</ref>.Ma ofii edwuma no mu bae no nwoma bi a ɔfa asaw ho a wɔkyerɛwee wɔ Borɔfo na Dzongkha kasa mu na sini bi a ɔka ho.
== Mboaedze ==
c0jjet6k4s3ndk1z35z8k3j57sierju
Frevo
0
1476
12859
12150
2024-04-09T10:39:44Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
'''Frevo''' yɛ asaw na ndwom ahorow a ofi Recife, Pernambuco, Brazil, a amambra kwan do no wɔka <nowiki>''Brazilian Carnival''</nowiki> ho. Kasafua ''frevo'' fi ''frever'' mu, ɔyɛ kasafua a ɔnye Pɔtugees hɔn kasafua ''ferver'' (adzehur) dzi nsɛ. Wɔaka dɛ ngyegyee a ofi ''frevo'' mu no bɛma etsiefo na asawfo eenya atsenka bi dɛ woruhur wɔ famu. Kasafua frevo no kɔ ma frevo ndwom na frevo asaw.
== Frevo n'ahyɛse ==
Frevo ndwom no na odzii kan bae. Mfeha duakron n<nowiki>'ewiei mu no, kuw a nna wofi ''Brazilian Army''</nowiki> mu a nna wɔwɔ Recife kurow mu hɔ no hyɛɛ ase dɛ wɔroboa hɔnho wɔ amambra kwan do wɔ ber a nna wɔreyɛ kaakaabotobi afahyɛ no. Kaansa kaakaabotobi afahyɛ no ka Katolic som no ho, wɔbɔɔ ɔsom ho ndwom maakye na wɔbɔɔ ɔko ho ndwom so. Nna akofo beenu agye dzin ɔnam hɔn kuw a ɔtwee abedziekyirfo dodowara kaa hɔn ho wɔ dɔm a nna wɔwɔ ɔman no mu no, na nna dza ɔaka nye mber a ɔbɛba ma nkorɔfo ahyɛ ase dze hɔn ho atoto hɔnho na wɔagye kuw a wɔpɛ hɔn asɛm enyi. Ndwom kuw a nna wɔagye dzin papaapa yɛ ''Espanha'' (ɔkyerɛ dɛ Spain), a nna panyin a ɔda hɔn ano no fi Spain n<nowiki>'ahyɛse, na 14 no, a ofi ''Infantry Regiment''</nowiki> wɔ mfaha 14 mu. Ekuw ebien no hyɛɛ ase dɛ worisi akan na wɔhyɛɛ ase dɛ wɔrobɔ no ɔhardo ɔhardo, dede mu dede.
Dɛ mbrɛ wɔbɛyɛ ma enyiber no akɔ no, aporisifo kɛseraa kuw a nna wosua ko na wɔkyee hɔn mu dodowara wɔ ber nna wɔregye dase wɔ hɔn kuw no ho. Wɔfaa nyansa kwan do kitsaa kyim wɔ ber a nna nkyɛ ɔwɔ dɛ wokitsa sekan na bio wɔfaa kuw a nna wosua ko no hɔn nhyiamu no dɛ ɔyɛ asaw ho nhyiamu. Asaw no sesae bɛyɛɛ asaw soronko a ɔbɛyɛɛ frevo asaw no.
== Mpɔnpɔndo ==
Frevo ne nyin abor mfe 100 (1907) na noara ankasa enyin dɛm mber yi mu ebodur tsebea a ɔwɔ mu seseiara.
=== Asaw ===
Tsebea kor noara mu no a akansi no hyɛɛ ase no, Frevo tuu mpon wɔ ber nna ɔresesa kuw a nna wosoa ko no hɔn nyiamu no kɔ <nowiki>''</nowiki>quasi-acrobatical<nowiki>''</nowiki> asaw nhyiamu mu. Asawnyi biara yɛɛ edwumadzen dɛ wobenya nhyiamu fofor a nna ɔwɔ dɛ wɔkɔ do sua adze, nya ahoɔdzen, ma hɔn enyi yɛ dzen, na hɔn ho yɛ hɔn har ma ko a nna ɔda hɔn ntamu no sesaa fii ako no mu bɛyɛɛ dza nna ɔyɛ fɛw. Ehuruhuruw, nan a nna wotum tu no kor, ahoɔhar wɔ nan ne ndan mu ho, na famu mbɔe ka Frevo asaw no ho.
Seseira dze wɔfrɛ Frevo asaw no ''passo'' na wɔfrɛ Frevo asawfo no ''passistas''. Passistafo hɔn ntarhyɛ mu no so tuu mpon fii dza nna wɔhyɛ no dadaw no ma ɔbɛyɛɛ dza nna hɔn ho yɛ har wɔ mu a nna ɔboa hɔn nhyiamu no. Nna hɔn ahosu no yɛ fɛw ara yie, ntsi nna wohu hɔn yie wɔ dɔm dodow mu.
Hɔn kyim no so tuu mpon fii hɔn kyim tuntum a nna hɔn nsa no yɛ taaboo bɛyɛɛ kyim kakraba a nna ɔyɛ fɛw ara yie. Kyim ne ndan mu ka asaw no ho na no mu gow ma hɔn wɔ ber wɔdze sua asaw. Ɔnntaa nnsi dɛ passistafo bɔtow kyim no wɔ wimu, woeeyi akyea bi, na wɔaakye hɔn. Wɔsan so dze kyim no fa hɔn nan ntamu. Dza ɔtaa si wɔ hɔn mu nye dɛ wohwinhwim kyim no na wɔdze mema hɔnho wɔ ber wogu do resaw.
Ɔrehyɛ ase efi 1950 mu no, aboafo ekukudam a nna wɔboa passo hɔn mu kor nye ɔpanyin Nascimento do Passo. Wɔaka ato hɔ dɛ ɔdze asaw ahorow a ɔbor ɔha dze kaa asaw no ho fitsi dɛm mber no. Ɔno so na ohun Frevo no skuul a odzi kan wɔ Recife wɔ afe 1990 mu ekyir no. Passistafo hɔn mfonyin yɛ hɔn hiadze kor a wɔ Pernambuco.
America dwontonyi a ɔagye dzin a wɔfrɛ no Cyndy Lauper saw frevo wɔ ber a ɔrotow no ndwom <nowiki>''Maybe He'll know''</nowiki>.
=== Ndwom ===
==== Frevo-de-rua ====
Frevo-de-Rua (Frevo kwan ho), nkyerɛasee a nkorɔfo dodow noara nyim fa kasafua <nowiki>''</nowiki>frevo<nowiki>''</nowiki> ho, yɛ adzeyɛdze ahorow, a wɔbɔ no wɔ ɔhardo dze ka dadze adzeyɛdze ho, a wɔfrɛ no totorobɛnto, <nowiki>''</nowiki>trombones<nowiki>''</nowiki>, na <nowiki>''</nowiki>tuba<nowiki>''</nowiki>. Amerikafo na wɔtaa tsie a wɔse ɔnye <nowiki>''polka''</nowiki> dzi nsɛ.
Wɔbɛtaa ehu Frevo-de-Rua kuw dɛ wɔrobɔ hɔn ndwom wɔ ber bɔɔlbɔ rokɔ do wɔ Recife, a wɔyɛ kuw a wɔka hɔnho hyew. Frevo-de-Rua hɔn ndwom a ɔagye dzin papaapa ne dzin dze "Vassourinhas". Panyin a odzi enyim a ɔagye dzin yɛ Maestro Duda. Afe 2000 mu no, frevo ahembɔfo a nna wɔagye dzin nye <nowiki>''</nowiki>Recife-based big band SpokFrevo Orquestra<nowiki>''</nowiki>,a <nowiki>''</nowiki>sax player<nowiki>''</nowiki> Inaldo Cavalcante de Albuquerque na nna odzi hɔn enyim, nkorɔfo dodow noara frɛ no Spok. Iyinom yɛ 17 - 18 adwontofo mapa - a <nowiki>''</nowiki>virtuoso<nowiki>''</nowiki> akyerɛmafo ebien ka ho na <nowiki>''</nowiki>percussionist<nowiki>''</nowiki> - a nna ɔafa ato noho do dɛ ɔdze frevo ndwom no bɛkyerɛ wiadze. Wɔhyɛɛ hɔn Amerika akwantu a odzi kan wɔ bosoom Ebɔw mu wɔ afe 2012 mu.
===== Frevo Kwan ho Kuw Adzeyɛdze =====
* Brass section
** Totorobɛnto
** Cornet
** Flugelhorn
** Trombone (valved and/or slide)
*** including Bass trombone
** Mellophone
** Tuba
** Euphonium
** Sousaphone
* Saxophones
* Tenor saxophon
* Alto saxophone
* Soprano saxophone
* Marching percussion
* Snare drum
* Bass drum
* Clash cymbals
* Surdo
* Repinique
==== Frevo-de-bloco ====
Frevo de Bloco so yɛ dza wɔbɔ adzeyɛdze dze tow. Nna Capiba yɛ ɔdwontonyi a ɔagye dzin wɔ iyi mu, naaso obi botum akyerɛw Getulio Cavalcante ne dzin. Claudionor Germano (ɔdwontonyi) na Antonio Nóbrega (ɔdwontonyi na obi a ɔsaw) yɛ nkorɔfo ebien a wɔyɛ Frevo de Bloco hɔn agofomba mapa.
==== Frevo de trio (frevo baiano) ====
Frevo hɔn dwontow ne nsesa mu wɔ nkakramba ne nyɛe mu, wɔnntaa mmfa <nowiki>''</nowiki>brass section<nowiki>''</nowiki> nnyɛ na wɔdze <nowiki>''</nowiki>Bahian-guitars<nowiki>''</nowiki>, abɛn, <nowiki>''</nowiki>bass<nowiki>''</nowiki>, <nowiki>''</nowiki>electric guitars<nowiki>''</nowiki>, <nowiki>''</nowiki>keyboards<nowiki>''</nowiki> na ɔdwontonyi na wɔdze yɛ. Dɛm kwan no tuu mpon wɔ afe 1950 n<nowiki>'ahyɛse mu wɔ Bahia, ɔkɔr do wɔ dwontow a "Clube Carnvalesco Misto Vassourinhas of Olinda" towee wɔ Salvador (Bahia State) na Trio Elétrico Armandinho so bɔtoow hɔn dze ekyir no, Dodô & Osmar, dze ahyɛse maa trio eléctrico amambra a ɔwɔ ''Bahian carnival'', a ɔnye frevo na ''Western pop rock''</nowiki> dzii ehyia.
== Hwɛ iyi so ==
* Arrocha
* Baiao
* Chôro
* Seresta
novq00gi2gvw6tytepe5nwn2o0g0qlw
Oku-noto no Aenokoto
0
1477
12155
12154
2023-12-31T11:53:29Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Oku-noto no Aenokoto''' (奥能登のあえのこと) yɛ amambra a ekuafo yɛ dze ma hɔn ekyirmba wɔ Noto Peninsula, wɔ Ishikawa Prefecture, Japan. ''Ae yɛ'' Japanfo hɔn tsetse kasafua a wɔdze ma edziban a wɔyɛ dze gye hɔn enyi (banquet); dɛm ntsi, Aenokoto kyerɛ dɛ ɔyɛ edziban a wɔyɛ dze gye hɔn enyi wɔ amambra kwan do (banquet ritual). Dɛm dwumadzi yi yɛ soronko wɔ Asia amambra no mu, osiandɛ panyin a ɔwɔ fie no to nsa frɛ bosom a ɔwɔ bea a wodua emo (paddy field) dɛ ɔmbra fie hɔ. Nkorɔfo yɛ hɔnho dɛ sunsum a wonnhun no no wɔ fie hɔ. Wɔwɔ gyedzi bi dɛ bosom no a ɔyɛ ɔhɔho wɔ hɔ no yɛ ewuakɔr panyin wɔ ebusua no mu. Mumu bosoom mu no, okuanyi no yɛ edziban na ɔdze ngyegyee a ɔba wɔ ber a orisiw emo dze ayɛ adɔkɔdɔkɔdze (mochi) dze frɛ sunsum a ɔwɔ bea a wodua emo no (paddy field). Ber a ɔhyɛ no dwumadzi atar no, ɔdze kandzea ma no hɔho akɔaba. Okuanyi no ma sunsum no gye n'ahom wɔ dan mu, ɔyɛ eguardze ma no, na ɔma no emo, edua na nam. Adwen no nnhu adze yie dɛm ntsi ɔwɔ dɛ nyia ɔrema no edziban no kyerɛ edzinban no mu kyerɛ no wɔ ber a ɔdze rema no. Amambra a ɔnye iyi dze nsɛ kɔ do wɔ ber a a wodua adze wɔ Kwakwar bosoom mu. Wɔwɔ dɛm dwumadzi yi mu ahorow.
UNESCO kyerɛɛw dɛm amambra yi too hɔ wɔ afe 2009 mu wɔ <nowiki>''Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity''</nowiki> mu.
8763t4zok7p8jd7gjcxv0iatzeculq3
Idrija ahoma atar
0
1478
12159
12158
2023-12-31T12:23:33Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Idrija ahoma atar''' yɛ dadze a ahoma tam kyekyer ho, ofi Slovenia mu. <nowiki>''Tape'' no yɛ dza wɔdze dadze ayɛ wɔ ber kor noara mu tse dɛ ahoma atam nkaa no, noara ankasa dze kyea kɔ n'</nowiki>ekyir, na wɔdze pandze toa do.
[[/wiki/File:Idrija_lace.webm|thumb|Idrija ahoma atar]]
69ylkjlit20dpj8lj1tsk5ciqilvwpq
Regong edwin
0
1479
12171
12170
2023-12-31T15:00:14Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Regong edwin''' (anaa '''Rebgong edwin''') yɛ edwindze a ɔagye dzin papaapa wɔ Tibetan Buddhism mu. Wɔyɛ mfonyin, mfonyin a wɔdze afa abaefor efir mu, <nowiki>''engraving''</nowiki>, mfonyin a wɔdze si dan, na pandze a wɔdze wen adze gu ntar mu. Wɔnye nkuronkurow dzi ehyia wɔ <nowiki>''Tongren County'' na dza ɔdze kɔ Rongwo esutsen ho a otwa mu fa ''Huangnan Tibetan Autonomous Prefecture''</nowiki> a ɔwɔ hɔ seseiara wɔ Qinghai mansin mu wɔ China.
Wɔdze Regong edwin kaa <nowiki>''representative list of intangible cultural heritage''</nowiki> ho wɔ afe 2009 mu.
== Abakɔsɛm ==
Regong edwin hwehwɛɛ hɔn ekyir wɔ bea a wofi dze kodur mfeha du mu.
== Regong edwin ahorow ==
* Thangka, ne dzin kor so nye "'''tangka'''", "'''thanka'''", anaa "'''tanka'''" (no mbɔe : [tʰɑːŋkɑː), ɔkyerɛ adze a wɔmmbobɔwee, ɔyɛ mfonyin a ɔwɔ atam do wɔ Tibetan amambra kwan do. Yebohu atam ahorow wɔ ha, fi thangka mfonyin a wobotum abobɔw ɔnam ndua ebien a wɔfa bɔn ebien a ɔwɔ mu no ntsi, no ho hia mapa a wɔdze bɛsaw ban anaa abow ho, a wobotum dze esusu adze. Thangkas gyina hɔ ma ahyɛnsew a wɔyɛ esumadze, abosoom ahorow a wɔwɔ Tibetan Buddhism anaa Bon, anaa Dalai Lama no mfonyin. Wɔtaa dze boa wɔ ber a wɔrosom.
* Dui hɔn dza wɔawen (duixiu) anaa barbola yɛ mfonyin a ɔfa mboa na ndua ho, wɔayɛ no wɔ serekye do, a ɔma akomatɔyamu. Wobotum dze iyi esiesie ban ho.
* Wobotum dze dɛtse, taaboo, boba anaa brekese ayɛ Regong <nowiki>''</nowiki>sculpture<nowiki>''</nowiki>, na wɔdze esiesie asɔrdan na fie ho; <nowiki>''</nowiki>mural panel<nowiki>''</nowiki>, ndzɛmba a wɔdze siesie dan mu, anaa pon a wɔnom <nowiki>''</nowiki>tea<nowiki>''</nowiki> wɔ do.
== Akyerɛw na mboano ==
# '''^'''
# '''^''' La Chine au présent : Une fleur de l’art tibétain – Visite au lieu de naissance de l’art Regong
# '''^''' UNESCO : Les arts Regong : Inscrit en 2009 sur la Liste représentative du patrimoine culturel immatériel de l’humanité
# '''^''' Les arts tibétains Regong
== Hwɛ iyi so ==
=== Dza wɔnye dɛm akyerɛw yi dzi nsɛ ===
* Tibetan culture
* Tibetan art
ox04eu3l9oc301fvrmhqq4pxa8hml2i
Gong Amambra Bea a ɔwɔ Central Highlands wɔ Vietnam
0
1480
12174
12173
2023-12-31T15:25:16Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Gong amambra bea''' a ɔwɔ Vietnam Highlands (Vietnamese: ''Không gian văn hóa Cồng Chiêng Tây Nguyên'') yɛ mantɔw a ɔwɔ Central Vietnam a ɔyɛ fie ma amambrafo a wobu gongfo. Ɔpetsee wɔ Tây Nguyên (Central Highlands) mansin mu wɔ Kon Tum, Gia Lai, Đắk Lắk, Đắk Nông, na Lâm Đồng. UNESCOfo enyi baa ho dɛ ɔyɛ dza wohia no papaapa wɔ <nowiki>''Intangible Heritage of Humanity''</nowiki> mu wɔ Ɔberɛfɛw 25, 2005. Gong amambra no hu gongfo dɛ wɔwɔ twaka soronko wɔ nyimpa na esunsum hɔn ntamu, a gongnyi wɔ dan ma bosom a no tum nye hɔn gong ne mfe dzi nsɛ. Iyi akɔ etsia hɔn edzibansɛm na hɔn abrabɔ mu nsɛm papaapa ma wɔasɛe kwan a nna wɔdze nyimdzee ma wɔ amambra kwan do na wɔagye gongfo no hɔn sunsum mu enyimnyam efi hɔn nsamu.
lrx73ks6s5d1qrqbmrghyuorce8e52b
Peña de Bernal
0
1481
12183
12182
2023-12-31T17:07:40Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Peña de Bernal''' (Spanish ne mbɔe: [ˈpeɲa ðe βeɾˈnal]; Borɔfo: ''Bernal's Boulder'' anaa ''Bernal Peak'') yɛ <nowiki>''</nowiki>433-metre (1,421 ft)<nowiki>''</nowiki> boba kɛse, a ɔka dza ɔwar papaapa wɔ wiadze yi mu ho. Ɔwɔ San Sebastián Bernal, kurow kakraba a ɔwɔ <nowiki>''Mexican state of Querétaro''.Ɔyɛ bea kor a wɔdze hɔ ayɛ aprɔbɔbea a odzi mu a ɔbɛn ''the capital of Santiago de Querétaro''</nowiki>.
Nhwehwɛ mu kyerɛ dɛ nna boba no yɛ tsetse <nowiki>''volcano'' a oyi no ho pue. Sɛ yedzi ne nsɛe ekyir a, dza ɔwɔ mu no bɛyɛɛ dzen na ''volcano''</nowiki> nkaa no sɛe wɔ mfe ɔpepem mu.
Wonyaa adwen kor bi faa boba kɛse no ho dɛ ɔyɛɛ dɛm wɔ <nowiki>''Jurassic'' ber mu. Nhwehɛmufo a nna wɔwɔ ''National Autonomous University of Mexico''</nowiki> kyerɛ dɛ, ɔnnhyɛɛ da nnyinii, ɔyɛɛ dɛm wɔ mfe 8.7 mpempem mu.
Nkorɔfo dodowara a wɔnantsew kɔ hɔ kɛkyerɛ hɔn bu wɔ asɔr kakraba bi a ɔwɔ sor hɔ paa.
fs5xb40wipcegskyqjf93a7r2rhkb86
Alençon ahoma atar
0
1482
12229
12196
2024-01-02T00:00:08Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
[[Image:Marie Antoinette and her Children by Élisabeth Vigée-Lebrun.jpg|thumb|right|<div align="center">[[Marie Antoinette|''Marie Antoinette de Lorraine-Hasbourg'']] ''and Her Children'' by [[Élisabeth-Louise Vigée-Le Brun]] (1787)<BR/>Versailles, [[Palace of Versailles|Musée national du Château et des Trianons]]</div>The Queen is shown wearing a dress trimmed with Alençon lace.]]
'''Alençon ahama''' (UK: /ˈælənsɒn, æˈlɒ̃sɒ̃/,[1] US: /əˈlɛnsɒn, -sən/) anaa point d'Alençon (Franse kasa mu: [pwɛ̃ dalɑ̃sɔ̃]) yɛ ndadze ahama a ɔhyɛɛ ase wɔ Alençon , France, na ɔwɔ hɔ. Ɔtɔfabi a wɔfrɛ no ‘Ahoma hembaa.’ Ahoma atar ho edwuma hyɛɛ ase wɔ Alençon wɔ afeha a ɔtɔ do 16 no mu na hɔ edwuma no tserɛwee ntsɛntsɛm wɔ Louis XIV wɔ Jean-Baptiste Colbert a ɔhyehyɛɛ ahemfo edwumayɛbea wɔ kurow no mu dze yɛɛ Lace wɔ Venetia kwan do wɔ 1665. Na dɛm nhyiamu yi nye dɛ ɔbɛtsew Franse asendzibea no a wɔdze hɔn ho to ɔman fofor ndzɛmba a no bo yɛ dzen no do. Na Marthe La Perrière ayɛ nsesa wɔ Venetiafo kwan do na Alençon puei dɛ kwan soronko a wɔfa do yɛ no bɛyɛ afe 1675 mu ber a Colbert’s monopoly no baa ewiei no. Lase no dze mɛhye ground dzi dwuma na ɔdze pattern motifs a ɔwɔ nkyerɛw a ɔkorɔn a ɔyɛ buttonhole stitches a wɔakyekyer no yie, ekyir ano a wɔdze picots esiesie, na mbea a ebue a wɔdze ndzɛmba a wɔdze esiesie mu ka ho.
== Abakɔsɛm ==
Ɔwɔ mu dɛ lase a wɔhwehwɛ no do tsew kɛse wɔ Franse Ɔman Enyidan no ekyir dze, naaso ɔsan nyaa dzin no bi wɔ Franse Aheman a Ɔtɔ do Ebien no mu. Ná St.Marie-Azélie Guérin Martin, a ɔyɛ St. Therese of Lisieux maame yɛ obi a ɔagye dzin wɔ Alençon. Bamba Müller, Maharaja Duleep Singh yer, hyɛɛ atar a woesiesie no Alençon wɔ n’ayeforhyia ase wɔ Alexandria, Egypt wɔ 1864. Alençon lase a wɔyɛ no kɔɔ famu koraa wɔ afeha a ɔtɔ do 19 ewiei ber a nsesa baa ntarhyɛ na mpontu a ɔbaa wɔ lase a ne bo nnyɛ dzen a wɔdze mfir ayɛ ho.
[[File:Strook in Alençon naaldkant, 1750-1775.jpg|thumbnail|Alençon needle lace (1760-1775), MoMu-collection, Antwerp]]
Nsa a wɔdze yɛ lase no kɔr do tsenaa hɔ wɔ kwan kumaa bi do na Carmelite nkokorafo a wɔwɔ Alençon na wokitsa kwan a wɔfa do yɛ no do. Wɔ 1976 mu no, wɔhyehyɛɛ Ɔman Lase Edwumayɛbea wɔ kurow no mu dze hwɛɛ hui dɛ dɛm kwan a wɔfa do yɛ lase yi bɔkɔ do atsena hɔ. Wɔdze ahama ho ɔyɛkyerɛ a ɔwɔ hɔ daa ne yɛkyerɛ bi a ɔkyerɛ mbrɛ wɔyɛ no wɔ Musée des Beaux Arts et de la Dentelle a ɔwɔ kurow no finimfin na ɔbɛn Edwumayɛbea no. Edwumayɛbea ahorow no ankasa yɛ ma ɔmanfo botum akɔ mu nda pɔtsee bi wɔ afe no mu nkotsee.
UNESCO hun edwindze a ɔyɛ soronko a wɔdze yɛ dɛm lase yi na ɔdze kaa Amambra Ndzeyɛɛ Edzin ho wɔ Ɔberɛwfo 2010 mu.
== Hwɛ iyi so ==
* [[Alençon]]
* [[Lace]]
** [[Brussels lace]]
** [[Flanders lace]]
* [[List of fabric names]]
* [[Normandy]]
== Bibliography ==
* {{cite book|first1=Gérasime Bonnaire|last1=Despierres|author-link1=Éléonore-Aglaé-Marie Despierres|title=Alençon lace|publisher=Aberdeen University Press|location=Aberdeen|year=1987|pages=207|isbn=978-0-08-034512-3}}
* {{cite book|language=fr|first1=Louis|last1=Duval|title=Documents pour servir à l'histoire de la fabrication du point d'Alençon|publisher=E. Renaut-de Broise|location=Alençon|year=1883|pages= 108}}
== Notes ==
{{Reflist}}
== External links ==
{{Commons category|Point d'Alençon}}
* [http://visitnormandy.wordpress.com/2010/11/16/alencon-lace/ Alençon Lace - History]
* [http://www.normandie-chambres.co.uk/alencon.html#lace Alençon Lace - Illustrated Description of Technique]
* [https://web.archive.org/web/20101119104955/http://www.paysdalencontourisme.com/musee-beaux-arts-dentelle-alencon_784_fr.html Alençon Museum of Fine Arts and Lace]
* [https://web.archive.org/web/20100815014457/http://www.paysdalencontourisme.com/welcome_857_fr.html Alençon Tourist Office]
* [https://web.archive.org/web/20150927163653/http://www.louiszeliemartin-alencon.com/ Shrine of Alençon - Zelie Martin, a famous lace-maker]
ayofb21jmz87f97nyp2hxuonaka5ci5
Akiu no Taue Odori
0
1483
12188
12187
2023-12-31T17:35:13Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Akiu no taue odori''' (秋保の田植踊) yɛ amambra kwan a wɔfa do dua emo wɔ asaw kwan do wɔ Akiu, sesei ɔka Sendai, Miyagi Prefecture, na Japan ho. Iyi akɔ do fitsi mfeha duesuon no mu, mbanyin ebien anaa anan ka mbasiafo du ho yɛ ɔyɛkyerɛ a hɔn mu nsia dze atɛntɛbɛn, akyen na adɔmba hɔn ngyegyee saw. Afe 1970 mu no, nhyehyɛɛ bi kɔr do dɛ wɔdze asaw no bogu nkrataa do na afe 1976 mu no, wɔfaa no dɛ ɔyɛ <nowiki>''Important Intangible Folk Cultural Property''. Afe 2009 mu no, wɔkyerɛɛw Akiu no taue odori kaa ''UNESCO Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity''</nowiki> ho.
== Hwɛ iyi so ==
* Japanfo hɔn amambra asaw
* Japanfo hɔn amambra ndwom
* List of Important Intangible Folk Cultural Properties
* Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity
* Matsuri
i8x4hgkavxsar972jgj4fofcq285gei
Jeju Chilmeoridang Yeongdeunggut
0
1484
12197
12194
2023-12-31T18:15:02Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Jeju Chilmeoridang Yeongdeunggut''' (Korean: 제주 칠머리당영등굿) yɛ shaman amambra a wɔyɛ no wɔ <nowiki>''</nowiki>Jeju Island, South Korea at the start of the Korean New Year<nowiki>''</nowiki>. Nkorɔfo a wɔwɔ Jeju, nkanka hɔn a wɔwɔ Gwideok, Geumnyeong, na Aewol mbeambea no dze mfonyin 12 a hɔn bɔbew tse dɛ mpɔnkɔ hɔn tsir na serekye a ahosu wɔ ho dze gye hɔn bosom basia Yeongdeung Halmang enyi, a wɔwɔ gyedzi bi dɛ ɔbɛseraa hɔn wɔ Korean shamanism. Wɔdze Malay shaman dzi <nowiki>''gut''</nowiki> enyim gye dɛ 15 ber mu. Odur ewimber a, wɔsɔ nkandzea (yeondeung) ebien wɔ mfonyin ebien no do, ntsi wɔfrɛ dɛm amambra yi yeondeungje anaa kandzea afahyɛ. Adzekyee ber mu no, pɔnkɔ a wɔdze adze ayɛ no yɛ tse dɛ pɔnkɔ a ɔama ne nan do, ntsi wɔdze dzin yakma bui anaa <nowiki>''galloping horse game''</nowiki> frɛ <nowiki>''gut''</nowiki> no so.
Seseiara, dɛm <nowiki>''gut'' yi nntaa nnkɔ do osiandɛ shamanfo a nna wɔyɛ no hɔn ho nndɔɔso. Wɔabɔ dɛm dwumadzi yi ho ban dɛ ɔyɛ ''Important Intangible Cultural Properties of Korea''. Sɛ yɛdze bi ka ho a, afe 2009 mu no, wɔkyerɛɛw Jeju Chilmeoridang yeondeunggut kaa ''UNESCO Intangible Cultural Heritage Lists''</nowiki> ho.
iuapieb6hb2n05djj8asfaq5bd40dmf
Chakkirako
0
1485
12201
12200
2023-12-31T19:29:38Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Chakkirako''' (Japanese: チャッキラコ) yɛ asaw a wɔsaw wɔ afahyɛ ase wɔ Miura, Japan, dze gye hɔn enyi wɔ afe fofor mu dze serɛ yiedzi, nkanka wɔ apokɔ mu.
Afe 1976 mu no, Japan amanyɛ hun dɛm asaw yi dɛ ɔyɛ <nowiki>'' intangible cultural heritage'' a ɔwɔ dɛ wɔbɔ ho ban. Afe 2009 mu no, nna wɔakyerɛw aka ''UNESCO's Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity''</nowiki> ho. Afe 2022 mu no, wɔanngye akyerɛw no annto mu na asaw no kɛkaa ''Furyu-odor'' ho.
Asaw no hyɛɛ ase fii Edo ber mu wɔ ber a nna asarfo no dze hɔn asaw hyehyɛ hɔn do. Mfeha du ne mfinimfin mu no, nna ɔabɛyɛ dza nna mbasiafo da no edzi. Afe biara wɔ Sanda bosoom mu no,mbasiafo du dze kɔ eduonu a hɔn mfe bɛyɛ 5 kesi 12 mu no hyɛ ntar a ahosu wɔ mu saw wɔ bosomfie anaa efiefie ano. Amaamefo mpanyimfo enum dze kesi du tow <nowiki>''</nowiki>''capella<nowiki>''</nowiki>'' ka hɔn ho.
rt75pknc9q3t8a59u1af8wmg24ykzy6
Shiraz rug
0
1486
12207
12206
2023-12-31T20:45:38Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Shiraz mpa'''(Persian: قالی شیراز) yɛ Persiafo hɔn tam bi a wɔyɛ no wɔ nkurase a wɔwɔ Shiraz kurow mu, wɔ Iraniafo hɔn mansin a ɔwɔ Fars.
Kuw a wɔtse hɔn ase a wɔwen atam no suasua Qashqai, Khamseh (Basseri and Khamseh Arabs), Afshar, Abadeh na <nowiki>''Luri designs''</nowiki>. Ɔnam dɛ nkorɔfo a wɔwen adze no wɔ adzeyɛdze a wɔdze wen atam no ntsi atam no yɛ akɛse na ɔtaa yɛ dadaw sen hɔn kuw nkaa no. Wɔnntaa nnwen Shiraz atam no yie, Qashqai na Abadeh ebien nyina wɔ dza wɔdze wen ma ɔyɛ kama. Shiraz dze Persiafo hɔn adzeyɛdze (asymmetrical) yɛ edwuma.
Ndzɛmba binom wɔ <nowiki>''</nowiki>Cyrus' white horse<nowiki>''</nowiki> mu. Shiraz mpa yɛ tam kortsee a ɔkyerɛ <nowiki>''</nowiki>nightingales<nowiki>''</nowiki> mu, a wɔdze kyerɛ dɛ wɔyɛ <nowiki>''</nowiki>angular-shaped birds<nowiki>''</nowiki>. Wɔaka ato hɔ dɛ dɛm nnoma yi gyina hɔ ma abodwee na enyigyesɛm.
Basseri kuw no hɔn atam, ɔyɛ Persiafo hɔn kuw kor a ɔwɔ Fars mansin mu, wɔagye dzin wɔ hɔn ndzɛmba afɛɛfɛw ho. Akɔangoaberee na ɔyɛ Basseri atam no hɔn ahosu.
592r1bljilbn2y6jdvvxl1vz6nk7oir
Škofja Loka Passion Play
0
1487
12933
12234
2024-04-09T10:56:58Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
[[File:SkPasijon7.JPG|thumb|A scene from the ''Škofja Loka Passion Play'' (2009)]]
'''Škofja Loka Passion Play''' (Latin: Processio locopolitana, Slovene kasa: Škofjeloški pasijon) yɛ agor a akyɛr sen agor biara wɔ Slovenia kasa mu. Wɔ ne tsebea a ɔwɔ hɔ seseiara mu no, nna ɔyɛ Passion adzeyɛ a wɔdze enu hɔn ho<ref>https://srl.si/ojs/srl</ref>.Wogyinaa tsetsesɛm dadaw bi do kyerɛwee wɔ 1715 mu, na wɔyɛɛ nsiesie nkakra kesii 1727 mu, na Paapa Romuald (Lovrenc Marusič; 1676–1748), Capuchin sɔfopanyin bi a ɔtsenaa Škofja Loka Capuchin kurow a ɔwɔ Škofja kurow mu ber bi a ɔkyerɛwee Loka. Akɔndɔ no dze Bible mu nsɛm ma, tsitsir no fi Yesu asetsena mu. Nkyekyɛmu ahorow 869 na ɔwɔ mu, a wɔdze Škofja Loka kasa dadaw no akyerɛw.Wɔakyekyɛmu ayɛ no mfonyin ahorow 13. Ɔyɛ Baroque ber do dze na ogyina hɔ ma ɔkwankyerɛfo nwoma a akyɛr sen biara a woekora do wɔ wiadze<ref name=":0">https://www.rtvslo.si/kultura/drugo/prva-postaja-za-uvrstitev-skofjeloskega-pasijona-na-unescov-seznam/282575</ref>. Agordzi no nsaano nkyerɛwee no, Škofja Loka nkokorafie no na wɔhwɛ do<ref name=":1">https://archive.ph/20130418130119/http://www.sta.si/vest.php?s=a&t=0&id=1623592</ref>.
Ahyɛse no wɔyɛɛ agor no Fida afe biara kesi 1751. Mfe ahaebiasa ekyir no, wɔsan dze too gua wɔ 1936 mu dɛ ɔyɛkyerɛ bi fa, na wɔsan dze sii hɔ bio wɔ 1999, 2000, 2009, na 2015<ref name=":1" />. Marjan Kokalj na ɔkyerɛɛ n’asowa ebien a odzi kan no kwan, na Borut Gartner na ɔkyerɛɛ kwan<ref name=":1" />. Hɔn a wɔyɛ agoryɛfo bɛyɛ 640 na wɔyɛɛ hɔn, a apɔnkɔdotsefo 80 ka ho. Wɔkyekyɛɛ tableaux no mu yɛɛ no scenes ahorow 20. Ɔman Mbaabun Bagua a ɔwɔ Slovenia no maa Škofja Loka kuropɔn no nyaa gyedzi tsitsir bi wɔ edwuma bi a wotu hɔn ho wɔ afe 2010 mu, ber a kurow no yɛɛ nhyehyɛɛ yɛɛ agor no wɔ afe a etwa mu ekyir<ref name=":1" />. Wɔ afe 2008 mu no, wɔdze edwumayɛ no ahyɛ Slovenia Amambra Egyapadze a Wonntum Nnhu no mu<ref name=":0" />. Wɔbɛsan ayɛ agodzi no wɔ afe 2021<ref>https://archive.ph/20120804155807/http://www.mss.si/sl/novice/15/1/razglaseni-najboljsi-prostovoljci-in-projekti-za-leto-2009</ref>. No do a wɔtuaa no wɔ Škofja Loka no yɛ agoprama a ɔso sen biara a wɔyɛ wɔ paado wɔ Slovenia.
==Hwɛ iyi so ==
*[[Oberammergau Passion Play]]
== Mboaedze ==
oldcsyy1aaozue4xnnka9blbjq7v5ou
Dainichido Bugaku
0
1488
12211
12210
2023-12-31T22:32:02Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''''Dainichido Bugaku''''' (Japanese: 大日堂舞楽, nkyerasee: Vairocana Temple Dance and Entertainment) yɛ esumadze mu amambra asaw na ndwom akron a wɔyɛ no wɔ afe biara mu, a ɔato no dzin "''bugaku''" ama agor a wodzi wɔ ahemfie, na ahemfie no ne nserahwɛ a ɔwɔ hɔ ma Hachimantai, Kazuno District, Akita Prefecture, wɔ ber a worisi abosondan "''Dainichido''", wɔ mfeha awɔtwe n'ahyɛse mu no, na hɔn asaw a wɔdze kyerɛ nkorɔfo.
Atɛntɛbɛn na <nowiki>''</nowiki>taiko<nowiki>''</nowiki> ka adzeyɛdze ho. Akwan dodow a wɔfa do saw sesa fi ber to ber mu, a asaw esuon a ɔwɔ hɔ seseiara a ɔyɛ Gongen-mai, Koma-mai, Uhen-mai, Tori-mai, Godaison-mai, Kōshō-mai, na Dengaku-mai ka ho. Shishi na Vairocana ka kaakaabotobi ho.
Asaw no wɔ afe 1300 abakɔsɛm (Nara period), kaansa wɔhaaw hɔn adwen ma ɔbɛn mfe eduonu esia wɔ mfeha duawɔtwe n'ekyir mu, asaw no, a binom nye mbofra anaa kaakaabotobi, da ho dzi agor wɔ Sanda bosoom a ɔtɔ do ebien fi ewia ne mpuei kesi ewiaber wɔ abosomfie wɔ nkuronkurow Osato, Azukisawa, Nagamine, na Taniuchi mu, a Hachimantai ka ho.
Yamaji Kōzō ma ''Dainichido Bugaku'' da wɔ ber a Nara (CE 794) rokɔ do na n'ewiei mu no na <nowiki>''</nowiki>mid-Heian periods (CE 794 to 1185)<nowiki>''</nowiki> mu, ekyir no <nowiki>''</nowiki>state support of Shinto temple complexes (originally ordered by Emperor Shōmu (CE 701 – 756)<nowiki>''</nowiki> hyɛɛ ase dɛ ɔrotɔ sin na kɔɔto na asɔr mu agofo tsenaa nkuronkurow no mu, a ɔmaa ɔdwontonyi ''Dainichido Bugaku'' twee no ho dɛ ɔyɛ <nowiki>''folk arts''</nowiki>.
mbjfpyd6xdbx4rifc1il4dovlxg99h9
Sega tambour of Rodrigues Island
0
1489
12215
12214
2023-12-31T22:53:02Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Sega tambour of Rodrigues Island''' ka Sega ndwom kor a ɔwɔ Mauritius ho, a ofi Rodrigues Island, a ɔyɛ asaase kakraba a ɔwɔ nsu ne mfinimfin a ɔyɛ bɛyɛ <nowiki>''108 square kilometres (42 sq mi)''</nowiki> wɔ bea hɔ.
== Nkasaho ==
Sega Tambour of Rodrigues Island yɛ ndwom no ntowee na asaw ne nyɛe a n'ahyɛse wɔ adɔnkɔfo hɔn nkuronkurow mu.
== Hwɛ iyi so ==
* Music of Mauritius
* Sega
25ikmq7okap7936j1dkpl8xo6mth0ba
Montea
0
1490
12219
12218
2023-12-31T23:28:31Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
''Moutya'' or '''Moutia''', yɛ Afrikafo hɔn amambra asaw a ɔnye Sega dzi nsɛ, naaso wɔtaa susu nsɛm pii fa asaw no ho. Mbasiafo na mbanyimfo taa nye kyen a wɔdze apɔnkye no honam a ɔawow na wɔdze afa gya do wɔ ber a nna wɔrebɛhyɛ asaw no ase (and regular during the evening) ne ngyegyee no kɔ do. Asaw no dze akyen hɔn ngyegyee no hyɛ ase bɔkɔɔ wɔ mber kor mu, naaso ɔkɔ ntsɛm wɔ ber a akyen hɔn ngyegyee no kɔ do ntsɛntsɛm.
Ndwontow taa ka ngyegyee no na asaw no hɔn ho a wɔtaa kan nkukuhwease na enyigyesɛm wɔ daadaa abrabɔ mu. Kɛpem 1970 ekyir mu no, wɔfaa Moutya dɛ ɔyɛ <nowiki>''risqué''</nowiki> asaw na woyii no akwa.
klsbp0u6bkf9qchrpwdjpp6elnqakl1
Kui
0
1491
12227
12226
2023-12-31T23:46:59Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Kui''' botum ayɛ:
== Nkorɔfo ==
* Kui nkorɔfo, a Mon-Khmer ethnic minority
* Kui Lee, a singer-songwriter
=== Nkorɔfo a wokitsa ebusuadzin Kui (奎) ===
* Kui Yuanyuan, a Chinese gymnast
== Mbeambea ==
* Kui, Hiroshima, a Japanese town
* Kawau Island Airport, IATA code KUI, on Kawau Island
== Wiadze ho adzesua ==
* KUI 91AB, a variable star of Delta Cephei type
* KUI 93AB, an eclipsing binary of Algol variable type
== Adze fofor a wɔdze dzi dwuma ==
* Kui (Chinese mythology) 夔, a one-legged mountain demon, also legendary inventor of music and dance
* Kui (dragonball), a manga character
* Kui (music), comes from Kazakh language
* Kui (Māori mythology), a chthonic Māori demigod, also father of Vahi-vero in Tuamotu mythology
* Kui kuningas nutab, a 1997 song by Terminaator
* Kui language (India), a Dravidian language spoken by the Khonds
* Kui language (Indonesia), a Timor–Alor–Pantar language
* Kui the Horseclaw, a character in ''Nausicaä of the Valley of the Wind''
* KUI, acronym for Kinetic user interface
== Hwɛ iyi so ==
* Kui language (disambiguation)
232o3ri8rk64ualgom2fysi8rl71icp
Soup joumou
0
1492
12277
12276
2024-01-06T19:21:26Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Soup joumou''' (/dʒuːmuː/; French: ''soupe au giraumon'') yɛ nkwan a ofi <nowiki>''Haitian cuisine''</nowiki> mu. Afe 2021 mu no, wɔdze soup joumou kaa <nowiki>''UNESCO Intangible Cultural Heritage List''</nowiki> ho.
Wɔyɛ nkwan no wɔ amambra kwan do dze <nowiki>''winter squashes'' a ɔyɛ ''turban squash''</nowiki> ka ho yɛ. Wɔnoa <nowiki>''squash slices'' no wɔ kyɛnsee mu dze nantwi na ''soup bones'', santom, na atosodze tse dɛ ''malanga'', ''leeks'', ''celery'', ''radishes'', carrot'', fan, ''habanero''</nowiki>, muoko na anwew ka ho. Wɔma squash no yɛ <nowiki>''puréed'', wɔtaa yɛ no wɔ dza wɔdze yɛ edziban no mu, wɔdze nsu ka ''purée'' no ho na wɔdze gu kyɛnsee no mu bio. Wɔdze nkyen, ankama no mu nsu, ''garlic'', ''parsley''</nowiki> na efuw nkaa no na ehuahuamadze ka ho yɛ. Hatiafo binom dze <nowiki>''thin pasta'' tse dɛ ''vermicelli'' na ''macaroni'' na wɔdze ''butter''</nowiki> anaa angoa kakra aka ho. Wɔnom nkwan no wɔ aber a ɔyɛ hyew na wɔtaa dze paanoo ntwitwae bɔ nkwan no mu dzi.
== <nowiki>''Social connotations''</nowiki> ==
Soup joumou kae Haiti ne fahodzi a onyae fii ber a nna wɔhyɛ Frɛnkyefo hɔn ase no wɔ bosoom Sanda ne da a ɔtɔ do kor wɔ afe 1804 mu. Dɔnkɔ ber mu no, nna Frɛnkyefo mpanyimfo na nkorɔfo a wɔwɔ asaase wɔ hɔ no nkotsee na nna wɔnom nkwan no a adɔnkɔfo na nna wɔyɛ ma hɔn no. Amanyɛ ne nsesae ekyir no, Haitafo no a nna woenya hɔn fahodzi no nyaa kwan dɛ wɔbɔnom nkwan no ma obegyinaa hɔ maa fahodzi, <nowiki>''emancipation''</nowiki> na fahodzi. Sanda ne da a odzi kan no, Hatiafo a nna wɔwɔ fie na hɔn a wonnyi fie no nyina noom nkwan no dze dzii hɔn afe wɔ hɔn etuatsew a odzi kan a adɔnkɔfo dodow noara nyaa fahodzi fii hɔn a nna wɔhyɛ hɔn ase hɔ.
== UNESCOfo hɔn nhunii ==
Bosoom Mumu wɔ afe 2021 mu no, wɔgyee Haiti too mu wɔ hɔn nyimdzee, dza wonyim na hɔn ndzeyɛɛ a ɔfa soup joumou no nomee mu wɔ <nowiki>''Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity by UNESCO''</nowiki> mu. Nna ɔyɛ dza odzi kan a Haiti bɛkaa akyerɛw no ho.
== Hwɛ iyi so ==
* Nkwan ahorow
* <nowiki>''Squash'' na ''pumpkin''</nowiki> edziban ahorow
1ul7xj2zb0gne5xy2bd1pbitmpsr6cd
Dondang sayang
0
1493
12251
12250
2024-01-05T10:26:51Z
Assilidjoe
33
links added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5295546}}'''Dondang Sayang''' (a ma ɔkyerɛ ankasa nye ‘ɔdɔ ballad’) hyɛɛ ase wɔ Malacca ber bi wɔ afeha a ɔtɔ do 15 mu, na Portugalfo amambra ndwom do. Ɔyɛ Malayfo amambra kwan do enyigyedze a Baba nye Nyonya ndwontofo sesa Malayfo Pantun (anwensɛm) a wɔmfa hɔn ho nnhyɛ mu, wɔ kwan a ɔyɛ har na ɔtɔ mber bi a ɔyɛ serew do. Mpɛn pii no, ndwontofo no dze sanku, Malayfo rebana ebien (drums), na tetawak (gong) ka ndwontofo no ho. Mpɛn pii no, ndwindadze afofor a ɔwɔ hɔ, ma ɔda nsew kɛse nye dɛ wɔdze bɔ ndwom, sanku, anaadɛ sanku fofor na ɔka dɛm ndwindadze yi ho.
Mpɛn pii no, ndwontofo panyin no nye sankubɔfo a odzi dwuma tsitsir wɔ dondang sayang mu, na ɔdze ndwom a ɔnye ndze ndwom no bɔ ebira. Ndwontofo botum asesa sanku no wɔ ndwom a wɔbɔ no ntamu, naaso sankubɔfo no ntaa nnyɛ dɛm, ɔwɔ mu dɛ wɔma iyi ho kwan dze. Sɛ ndwontofo bi wɔ hɔ a wɔbɛka a, wobotum dze akɔ sor ekodu 5 edzi dwuma. Ɔtɔfabi a, wobotum dze tambour na barrel drum anaa kompang mpo esi rebana no ananmu. Ndwom no yɛ bɔkɔɔ, na ɔtaa kitsa bars 32, a ɔdze violin hyɛ ase, rebana na gong, na ndze kowie wɔ bar 5. Ne bɔbew yɛ bɔkɔɔ na ɔtaa kitsa ɔdɔ anwensɛm. (Ahmad Usop 1984). Kyingye botum aba Sanku ndwom no ho (Shafiee Ahmad 1992)<ref>http://www1.musicmall-asia.com/?tm=1&subid4=1704450170.0180950000&KW1=Online%20Musical%20Instrument%20Store&KW2=Musical%20Instrument%20Repair%20Service&KW3=Custom%20Display%20Cases%20and%20Accessories&searchbox=0&domainname=0&backfill=0</ref>.
Ɔnye Ronggeng asaw no wɔ anyɛnkofa.
==Hwɛ iyi so ==
*[[Music of Malaysia]]
*[[Mata-kantiga]]
== Mboaedze ==
==External links==
*Sarkissian, Margaret. Kantiga di Padri sa chang. From the collection "Viagem dos Sons", [[Tradisom]], Vila Verde, Portugal, 1998
*Silva Rego, Padre António da. "Apontamentos para o estudo do dialecto português de Malaca". Boletim Geral das Colônias, Lisboa, Portugal, 1941.
*[http://www.musicmall-asia.com/malaysia/syncretic/dondang-sayang.html Musical Malaysia/SYNCRETIC SONG BASED FORMS: Dondang Sayang]
*[http://www.musicmall-asia.com/malaysia/biblio.html/ PUBLICATIONS RELATED TO MALAYSIAN MUSIC (TDC Malaysia 1996)]
eqoxkenl7vil4jutpc25b2jm0nc6s7w
Tereré
0
1494
12254
12253
2024-01-05T14:11:30Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
'''Tereré''' (a ofi Guaraní mu) yɛ yerba mate (efifidze dzin Ilex paraguariensis) a wɔdze nsuwin, nsukyen pii na pohá ñaná (eduryɛ nhabandur) nye anwendze a ɔsõ kakra a wɔdze ahyɛ mu. Dɛm edur a wɔdze hyɛ nyimpadua mu yi fi Amerika a nna ɔwɔ hɔ ansaana Columbia reba, a ɔdze no ho sii hɔ dɛ tsetsesɛm wɔ Paraguay Amrado ber do no. Dɛm edur a wɔdze hyɛ nyimpadua mu yi fi Amerika a nna ɔwɔ hɔ ansaana Columbia reba, a ɔdze no ho sii hɔ dɛ atsetsesɛm wɔ Paraguay Amrado ber do no. Afei so, kwan bi wɔ hɔ a wɔdze nsu ayɛ, a wɔfrɛ no ‘Juice tereré’ anaa ‘Russian tereré’, a ogyina mantɔw no do. Wɔ Mumu 17, 2020 no, UNESCO de Paraguay tereré too gua dɛ amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka, a ma ɔka ho nye anondze (tereré) na akwan a wɔfa do yɛ nhabandur (pohá ñaná).
Ɔtse dɛ mate —anomudze a ogyina yerba mate do —naaso nsonsonee a ɔwɔ mu nye dɛ wɔnom tereré awɔw mu, dɛ ɔbɛyɛ yie a, wɔ mbea a hɔ yɛ hyew wɔ Kesee Fam Cone no. Ɔyɛ tsetsesɛm a ofi Paraguay, beebi a wobu no dɛ amambra mu egyinahyɛdze. Wɔ ndansa yi mfe du mu no, agye dzin wɔ Brazil Kesee Fam mbea bi, wɔ Bolivia Epuei afa mu na Argentina (aman a nsu mu tereré agye dzin sen nsu tereré).
5sfx3olww6m3b34br7shttzjqfc7i3w
Khon
0
1495
12287
12286
2024-01-06T23:12:35Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''Khon''' (Thai: โขน, wɔbɔ no [kʰǒːn]) yɛ agordzi asaw ne fa bi a ofri Thailand. Khon dwumadzi no akɔdo fri Ayutthaya ahendzi mber mu.
Ɔyɛ amanbrɛ dwumadzi bi a mbanyinfo a wɔhyɛ nkataenyim yɛ no wɔ ahenfie pɛ mu na hɔn a wɔ ka hɔn ho nye hom a wɔkenkan awensɛm na hɔn amanbrɛ piphat ensemble. Ndwomtow mu nsesa nhyehyɛe bi a wɔ nye agordzifo mbasiafo a wɔfrɛ no ''khon phu ying'' (โขนผู้หญิง).
== History ==
Khon yɛ Thai amanbrɛ asaw a ɔka ndzeyɛɛ ahorow tse dɛ asaw na sini. Ngyinado biara nnye hɔ a ɔkyerɛ n'ahyɛse, na ibom wɔ bɔ ne dzin wɔ Thai n'akyerɛwsɛm wɔ ''Lilit Phra Lo'' (c. 1529) a wɔkyerɛwee ana Ɔhen Narai Maharaj ne mber.<sup>[''failed verification'']</sup>
Tsetse ngyinado kyerɛ dɛ Thai ndzeyɛɛ a wogyina agordzi dwumadzi bea yɛ no nna no ho nsɛm wɔ hɔ dadaw frii 17th century. Wɔ 1687, Louis XIV a ɔwɔ France somaa ɔman n'anamusifo ''Simon de la Loubère'' dɛ onkɛfa dzaa ohun wɔ Siamese aheman mu ngu hɔ. Wɔ n'akontabu a w'agye dzin ''Du Royaume de Siam mu no'', La Loubère yɛ nhwehwɛmu yie fa classic 17th century theatre of Siam, ibi nye awensɛm a ɔfa akodzi dwumadzi frii Khon agordzi mu, na otwaa dzaa ohuu nyinara pɛpɛɛpɛr:
''Siamese wɔ sini ahorow ebiasa : Ma wɔfrɛ no Cone [khôn] yɛ figure asaw, wɔdze senku ne ngyegyee na ndwom edwindadze ahorow. Hɔn a wɔsaw no hyɛ nkataenyim na wɔ kitsa akodze, na wɔ gyina hɔ ma hɔn a wɔrekɔ ako kyen hɔn a wɔresaw. Na ibom obiara tu mbirika a no mu yɛ hyew, na wogyina wɔ akwan soronko mu, wonngyina dɛ wɔbɔkɔ do dze nsɛm edzi afra. Hɔn nkataenyim ne dodow yɛ hu, na ogyina hɔ ma abodze a hɔn ho yɛ hu, anaa ahohom fi ahorow. Dwumadzi a wɔfrɛ no Lacone yɛ akenkansɛm a onye akyerɛwsɛm na sin edzi afra, na ɔkɔ do wɔ nda ebiasa mu, fri anɔpa nɔnwɔtwe kosi ewimber nɔnesuon. Wɔyɛ abakɔsɛm wɔ nkyekyɛmu, enyibersɛm, na siniyɛfo a daa wɔwɔ hɔ tow ndwom, na wɔtow no pɛr .... Rabam yɛ asaw mbɔho ebien a mbanyinfo na mbasiafo saw, na onnda famu, na ibom no mu yɛ dzen... wotum yɛ wɔ aber a wonnkyekyer hɔn ho, osiandɛ akwan a wodzi saw no nnyɛ dzen na wotwa hɔn ho hyia, bɔɔkɔɔ, na nhyehyɛdo biara nnyi mu; ibom wɔdze akwan beberee bu hɔn mu na wɔ dandan hɔn ho na hɔn nsa wɔ akwan bɔɔkɔɔ mu''.
Wɔ hɔn a wɔsaw Siamese Khôn hɔn ntarhyɛ mu no , La Loubère kyerɛ mu dɛɛ, "Hɔn a wɔsaw no wɔ Rabam, na Cone, na w'ayɛ krataa kyɛw , a ɔkɔ sor na osi hɔ, tse dɛ Mandarin afahyɛ kyɛw, ibom ɔsan famu wɔ ne nkyenkyen ba hɔn asowa ho, na wɔdze nboba onnyɛ apapa esiesie ho, na wɔdze nkataho ebien yɛ ntaabo ho."
Bea a Khon fri wɔ ne ngyinado wɔ fri bebi a wonya asɛmfua "Khon". Bea ofri dzi obiara nnyim, ibom akwan anan bi wɔ hɔ. Ahyɛse, "Khon" wɔ Benguela Kalinin puei wɔ nsɛmfua "kora" anaa "Khon" a ɔyɛ ndwomtow edwindadze ne dzin a wɔdze Hindi leather yɛe. Sɛ ehu a na ne bɔbea nye kyen dzi nsɛ. Nna w'agye dzin na wɔdze dzi dwuma wɔ mpɔtam amanbrɛ dwumadzi ase. Nna wɔ susu dɛ kora yɛ edwindadze no mu kor a wɔdze yɛɛ Khon agordzi dwumadzi. Wɔ Tamil kasa mu no "Khon" fri asɛmfua "koll" a ɔben "goll" anaa "golumn" wɔ Tamil. Dɛm Tamil nsɛmfua yi fa ntarhyɛ mu anaa wɔresiesie nyimpadua no fri tsir kosi nan ase dɛ wɔ Khon ntarhyɛ mu. "Khon" wɔ Iran wonyaa frii nsɛmfua "zurat khan" a ɔkyerɛ dɛ 'aboduaba a wɔdze nsa pia no ma odzi dwuma' anaa 'aboduaba', na wɔdze dzi dwuma wɔ mpɔtam agordzi dwumadzi mu. Ne ndwom nna onye ndɛ Khon dzi nsɛ.<sup>[''citation needed'']</sup>
== Characters ==
Khon dwumadzi ahorow ne nhyehyɛe no fri amanbrɛ a w'ahyehɛ atɔ hɔ dadaadaw.Agordzifo a wodzi enyim yɛ mbayinfo akokodurfo, mbasiafo akokodurfo, ogres, na ndow. Ndow no yɛ agordzi dwuma a no ho hia wɔ Khon no mu.<sup>[''citation needed'']</sup> Adow agordzi dwuma a w'agye dzin yie wɔ anansesɛm mu yɛ ɔkofo Hanuman.
Ndɛ Khon wɔ ndzɛmba ahorow frii ''lakhon nai'' na ndɛ, ɔwɔ mbasiafo agordzifo a wodzi dwuma da mbasiafo hɔn nyimpa su, mpɛn bi no nna mbanyinfo na wodzi dɛm dwuma no. Wɔ aber a ogre na adow hɔn agordzi su ho hyɛ nkataenyim , nyimpa agordzifo no nnyɛ dɛm.
== Performances ==
Khon ne ngyinado wɔ anansesɛm ahorow fa tsetse akyerɛwsɛm a ɔfa Ramakien (Thai suaa India Hindu epic Ramayana nhyehyɛe ), dɛ Thai akyerɛwsɛm na agordzi nya ne nkoranhyɛ tsitsir frii India akwan a wɔdze wen ndzɛmba na hɔn akokodurfo. Khon Ramakien nna mbanyinfo nko na wɔyɛ. Mbasiafo dzii dwuma dɛɛ abɔfo na abosom. Ndɛ mbasiafo dzi dwuma dɛ ndow na ahohom fi. Wɔ mber a w'abesin no,nna Khon dwumadzi no adehye ebusua nkotsee na wɔ yɛ, ma ɔhen ne mba mbayinfo no dzi dwuma dɛ ndow na ahohom fi. Thai Khon n'adwenpɔw gyina asaw akwan ahorow, ne tsitsir yɛ adow, hɔn adwen gyina ahoɔfɛw na asaw fɛfɛw a adow dzi. Khon nkyerɛkyerɛ no wɔ hyɛ ase wɔ mbofra ber mu, ama agordzifo no mu ayɛ haa yie ama ɔdze adandan no ho, ne tsitsir yɛ Vanara (hɔn a wɔtsena ahaban mu anaa ndow) dwumadzi .
== Gallery ==
== See also ==
== References ==
8q8g63vl5u2fwcqs57uoztw7rtx61d6
Pütchipü'ü
0
1496
12296
12295
2024-01-07T04:55:29Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Pütchipü'ü''', anaa '''pütche'ejachi''' (in Wayuu, <nowiki>''</nowiki>kasafua no somafo"; Spanish: ''palabrero''), yɛ adze a ɔwɔ Wayuufo amambra a ɔwɔ asɛndzi ho ne mfinimfin. Pütchipü'ü n'asɛdze nye dɛ ɔbɛfa asomdwee na kasa ntseasee kwan do dze bɔboa ma ntawantawa egyae. Iyi ka ntawantawa a ɔda kuw mba anaa ekuw ahorow a wɔwɔ Wayuu nkurow no mu ho a nkorɔfo a wɔnnka Wayuufo so ho ka ho. Dɛm nsiensie yi dze ndzɛmba a ebusua a wɔkaa yaw no dze botua ebusuakuw a wɔhaaw hɔn no kaw.
2010 afe mu no, <nowiki>''UNESCOfo a wɔka ''Intangible Cultural Heritage of Humanity''</nowiki> ho gyee dɛm asomdwee kwan yi too mu. Venezuela na Kolombia amanyɛfo agye dɛm tsetse mbra yi ato mu. <nowiki>''Major Autonomous Board of Palabreros'' boa ''</nowiki>''pütchipü<nowiki>'ui''</nowiki>'' ano.
== Hwɛ iyi so ==
* Masterpieces of the Oral and Intangible Heritage of Humanity
* UNESCO Intangible Cultural Heritage Lists
anc645zot0s23pokgaswe0x6vptah9a
Lakalaka
0
1497
12565
12564
2024-01-12T16:30:03Z
The-Efua-Resa
20
Added to the article
wikitext
text/x-wiki
'''Lakalaka''' (ɔrenantsew ɔhyewdo) ɔyɛ Tongan kuw asaw a agordzifo no dodowara gyina ntsintsin na wɔdze hɔn nsa dzi dwuma wɔ akwan ahorow mu. Wɔfa no dɛ ɔyɛ Tonga ɔman n'asaw na ɔka nyimpa amanbrɛ dwumadzi a w'esiesie atɔ hɔ ho. Ɔyɛ asaw a ohyia dɛ wɔ yɛ no wɔ dwumadzi w'ahyehyɛ ase, tse dɛ ɔhen n'awoda anaa wɔrebuei asɔr.
== History ==
Ndɛ mber mu lakalaka tse dɛ ma onye tsetse ''meʻelaufola'' yɛ pɛr(asaw a wɔtsen hɔn nsamu saw), na ne nkyerɛkyerɛ mu awɔ hɔ fri ahyɛse Europe nhwehwɛmufo no, ibom na asɛmpakafo no ngye asaw no nto mu osiandɛ ɔyɛ 'abosomdze'. Wɔgyee iyi too mu wɔ 1850 nkyerwee ma Ɔhen Tāufaʻāhau Tupou I. Wɔ hyɛ ne nsiw dɛ, nkyerɛwee a ɔfa iyi ho nnyi hɔ effect frii 1862 nkyerɛwee mu, ɔwɔ mu dɛ wɔ sanso dze hyɛɛ mu wɔ afe 1885. Wɔ tsebea biara mu no, mbra no mu biara nnyi hɔ a ɔmaa nkyerɛmu fa ma ɔyɛ 'abosomdze asaw'. Wɔ kyerɛ mu dɛ asaw afahyɛ akɛse bi wɔ hɔ dɛm aber yi, na wonnkyer obiara. Wɔ gye to mu dɛ, ahyɛse asɛmpakafo hɔn pōmeʻe (ewimber asaw), n'ekyir no awarfo dze hɔn tsir faa nwura no mu, w'ennsi biom.
Lakalaka dɛ ma wonyim no ndɛ mber mu no yɛ ma w'agye ato mu dɛ Ɔhen panyin bi yɛɛ no wɔ mber ɔrekɔ 19th century n'ewie, nna ɔyɛ Methodist asenkafo nso: Tukuʻaho (1858—1897), frii Tatakamotonga. Yɛhwɛ dɛ asaw no hom nngyai dɛ wɔreyɛ, yɛbɛka dɛ oyie wɔ akwan a ɔdze ahoɔdzen asan ahyɛ mu. Tuku faa asɛmpakafo hɔn mbofraba awensɛm a w'agye ati mu na ɔdze ndzeyɛ a onnyɛ dzen na akwan a wɔtutu nan. Nkorɔfo gyee to mu,na wɔdze hɔn ara hɔn adwenkyerɛ bɛkaa ho, a nna onye ma meʻelaufola a hɔn werɛ nnfir yi no yɛ pɛr. Dɛmara na, wɔwoo asaw fofor, ibom w'annyɛ nsesa wɔ dza ofri no mu no, na asɛmpakafo no gyee too mu.
== Choreography ==
== Performers ==
== Dress ==
Hɔn a wɔsaw no hɔn ntarhyɛ no mu da hɔ tse dɛ hɔn asaw no. Wɔtaa hyɛ tupenu fufuw anaa tuntum na wɔdze dza wɔhyɛ no wɔsor na taʻovala loukeha, ɔwɔ mu dɛɛ iyi nyinara ''sisi a ɔyɛ ahataw a wɔdze siesie hɔn asin na ahaban a ɔwɔ nka papa na/anaa manafau a ɔyɛ ahaban a w'awen dze twa hɔn asin kata kɛse n'ara do'', wɔ eyikan mu no wɔdze hibiscus fiber ahorow na wɔdze yɛ. Wɔ kabɔmu tsedɛ ma wɔyɛ dze to hɔn nan, hɔn nsa na hɔn kwan garlands nso wɔhyɛ. Hɔn a wɔsaw no fri Kanokupolu ekuraase, ibom, aber biara wɔdze hɔn dwuma wɔ hɔn amanbrɛ ''folaʻosi mu'', ɔyɛ ngatu bɛyɛ mita 2. Hɔn a wɔsaw wɔ Tatakamotonga,a daa wodzi dwuma wɔ dwumadzi akɛse n'ewie, osiandɛ wɔ gyee to mu dɛ hɔn na wɔ bɔ hɔn ho mbɔdzen yie, aber biara wɔhyɛ star tuntum, dɛ ma ɔyɛ akwan a wɔdze kyerɛ hɔn ayɛwdzi ma Tukuʻaho (see below) na ne ba banyin Tungī Mailefihi, ne hokafo Ɔhemaa Salote Tupou III.
Wɔ sanso hyɛ ''tekiteki'' a ɔyɛ akokɔ ne ntakra w'akeka abɔmu wɔ hɔn tsir mu. Mbasiafo no hɔn nkakra no fam ndua nketsenketse kor anaa ebien ho, a ɔkyerɛ sor, wɔ aber a mbanyinfo no hɔn dze no yɛ tuft a no mu gow na ɔkyerɛ famu.Ne tsitsir yɛ mbasiafo hɔn tekiteki pegya kakraba no, benkum-nifa bɔ hɔn tsiradze ''teki'', wɔ yɛ no fri mber kɔ mber wɔ aber a ndwom no resisi do no. Teki papa yɛ ndzeyɛɛ kor a no ho wɔ mfaso wɔ dza wɔdze hyɛ hɔn a wɔ nyim asaw no.
== References ==
nuwqckpfrgstabjxl3mugeasynyo7i8
Celestinian Forgiveness
0
1498
12300
12299
2024-01-07T05:25:25Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Celestinian Forgiveness''' (in Italian: ''Perdonanza Celestiniana'') yɛ som na abakɔsɛm ho dwumadzi a wɔyɛ no wɔ L<nowiki>'Aquila, Italy, wɔ afe biara mu wɔ bosoom Dzifuu n'ewiei mu. Ɔyɛ ''catholic jubilee'' hɔn afedzi, pope Celestine V na ne ''</nowiki>bull ''Inter sanctorum solemnia'' (also known as ''Bull of Pardon'' or ''Bull of Forgiveness'')<nowiki>''</nowiki> na wɔdze bɔtoo gua wɔ afe 1294 mu. Fitsi afe 2011 mu yɛ "Heritage of Italy for tradition" ("Patrimonio d<nowiki>'Italia per la tradizione") afedzi na wɔkyerɛwee kaa UNESCOfo hɔn ''Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity''</nowiki> ho wɔ afe 2019 mu.
== Nkyerɛwee ==
# '''^'''
# '''^'''
# '''^''' "Thirty five new elements inscribed on the Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity". ''ich.unesco.org''. 13 December 2019.
craaby6k5yz6fizar7lsgm3cyizcnbq
Council of Wise Men of the plain of Murcia
0
1499
12308
12307
2024-01-07T10:40:09Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Council of Wise Men of the plain of Murcia''' (Spanish: ''Consejo de Hombres Buenos'', pronounced [konˈse.xo ðe ˈom.bɾes ˈβwe.nos]) yɛ asɛndzibea a wɔhwɛ siesie ntawantawa wɔ <nowiki>''</nowiki>the plain of Murcia (''Huerta de Murcia'')<nowiki>''</nowiki> mu.
Afe 2009 mu no, UNESCOfo fae kaa <nowiki>''the Water Tribunal of the plain of Valencia'' ho dɛ ɔyɛ ''intangible cultural heritage''</nowiki>.
== Apamfo hɔn dwumadzi ==
Council of Wise Men hɔn atsɛnbu no yɛ dza wɔdze ano ka, a ɔyɛ asɛnka. Nyia a odzi asɛndzifo no hɔn enyim no nye Ɔdzekurow anaa n<nowiki>'abedziekyirnyi. Sɛ abatow no yɛ pɛr a ɔwɔ tum wɔ do na ɔyɛ n'asɛdze dɛ ɔbɔhwɛ ayɛ nsiesie no. Ɔsan so wɔ tum dɛ ɔbɔbɔ kuw mba a wɔmmba nhyiamu no ase kaw. Council of Wise Men wɔ kuw mba enum na mbranyimfo enum. No botae nye dɛ wɔbɔboa asɔw ɔhaw ano na woesiesie mfomdo binom wɔ ''ordinance of the plains''</nowiki> kwan do.
Apamfo no yɛ hɔn nhyiamu no Yawda biara wɔ <nowiki>''city hall of Murcia''</nowiki> dan mu fi ewimber dɔn anan kesi esuom.
msyiwj4waoif2bi29e4w3kqu9suu0ta
Quan họ
0
1500
12318
12317
2024-01-07T16:09:57Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''''Quan họ''''' (Vietnamese: [kwaːn hɔ̂ˀ], chữ Hán: 官賀) ndwontow yɛ Vietnamesefo hɔn tsetse ndwom a ɔwɔ ngyedo, a ɔwɔ mbasiafokuw na mbanyinkuw adwontofo a wɔda dwontow na ne ngyedo ahorow edzi. Quan họ dzi akotsen wɔ amambra na afahyɛ mu, na dza odzi akotsen wɔ ndwom dodowara mu nye ɔdɔ a ɔyɛ mbabun na wɔkyerɛ. Quan họ nsu dɛ mbrɛ UNESCOfo yɛe wɔ <nowiki>''</nowiki>Intangible Cultural Heritage<nowiki>''</nowiki> wɔ afe 2009 mu.
Quan họ no hyɛɛ ase fii dza ndɛ ɔyɛ <nowiki>''Bắc Ninh Province'' mu na wodzii kan kyerɛɛw too hɔ wɔ mfeha 13 mu, na amambra kwan do no wɔdze aka ''spring'' afahyɛ ho a odzi ''Tết Nguyên Đán (the Vietnamese New Year)'' n'</nowiki>afedzi ekyir. Abakɔsɛm kyerɛ dɛ, dwontow no hyɛɛ ase ewimber no a ansaana adze rebɛkye afahyɛ da no, naaso ndɛ dze dwontow no taa si wɔ afahyɛ da no mu. Ne nyina mu no, adwontofo mbasiafo beenu na wodzi kan tow "challenge phrase" (''câu ra'') a ofi ndwom a wɔagye dzin mu, a adwontofo mbanyimfo beenu gye do wɔ ber a wɔtow dza ɔnye ndwom no bɔkɔ do <nowiki>''matching phrase''</nowiki>(''câu đối''), a ɔwɔ dɛ ɔnye ndwom ahyɛse no <nowiki>''challenge phrase''</nowiki> no kɔ do. Sɛ wowie a, wɔdze dza ɔtoa do no to hɔ, na mbanyimfo no dze hɔn dwontow <nowiki>''challenge phrase''</nowiki> ato gua wɔ kwan fofor do. Ber a nkaano no nna ndwom no nnyi ngyedo no, ndɛ mber yi dze wɔtaa dze adzeyɛdze ka adwontofo no ho, otum yɛ Vietnamese hɔn adzeyɛdze anaa dɛ abaefor dze yi bi tse dɛ <nowiki>''electric keyboards''</nowiki>.
''Quan họ'' ndwom ahorow no dodowara wɔ hɔ, a wɔakyerɛɛw ndwom mpem ahorow ato hɔ wɔ <nowiki>''score form''</nowiki> mu. Dwontow ne ngyedo nsesa mu a ɔnnyɛ dzen no, ma kwan ma wɔgye do na mbanyin na mbasiafo to wɔ ekurase afahyɛ ber mu nye <nowiki>''trống quân''</nowiki> dwontow.
oacs56l9fx0gp3kmc5fgxu1pcoya4ly
Namur stilt jousting
0
1501
12377
12376
2024-01-08T20:12:35Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Stilt jousting''' yɛ <nowiki>''city of Namur, Belgium'' amambra dadaw a oedzi mfe 600, a nkorɔfo hyɛ ''stilts joust''</nowiki> ntar.
Wɔakyɛ stilt walkers<nowiki>''</nowiki> mu ekuw ebien:
* "Mélans" hyɛ <nowiki>''stilts''</nowiki> akɔangoa na tuntum. Wogyina hɔ ma kurow dadaw no.
* "Avresses" joust hyɛ <nowiki>''stilts''</nowiki> kɔkɔɔ na fitaa. Wogyina hɔ ma kurow fofor no na mbeambea a wɔbɛn no.
Ekuw ebien no nyina fa <nowiki>''jousting stilts'', ɔyɛ ''stilts''</nowiki> bi a wonyae fii Namur mu.
<nowiki>''Jouster'' no botae nye dɛ ɔdze ''jousters''</nowiki> nkaa no nyina a wɔwɔ ekuw nkaa no mu no bɛba famu (A fallen stilt walker cannot get back on his stilts).
Bosoom Mumu ne da a ɔtɔ do 16 wɔ afe 2021 mu no, UNESCOfo agye Namur hɔn amambra a ɔyɛ <nowiki>''stilt jousting'' no ato mu akyerɛw no wɔ ''ist of the intangible cultural heritage of humanity''</nowiki> mu.
== Abakɔsɛm ==
Bosoom Mumu ne da a ɔtɔ do 8, wɔ afe 1411 mu yɛ akyerɛw a wɔagye ato mu ntsɛm a ɔfa <nowiki>''stilt jousting''</nowiki> ho wɔ Namur. Panyin a ɔda Namur ano no siiw nkorɔfo ho kwan wɔ dɛm ndzeyɛɛ yi ho ma ɔboor mfe duebiasa.
Mfeha no mboree mu no, <nowiki>''jousting'' wɔ ''stilts'' do abɛhyɛ afahyɛ ahorow a wɔagye dzin wɔ Namur hɔn mfinimfin. ''Jousts'' a wodzi mu wɔ afahyɛ ber mu (mfeha 17 na 18) botum dze 2000 ''jousters'' aboa ano wɔ ''stilts''</nowiki> do.
<nowiki>''Jousting on stilts''</nowiki> so yɛ akyɛdze a nna nkorɔfo a wɔwɔ Namur dze ma ahɔho akɔaba.
Iyi kyerɛ siantsir a edzin akɛse a wɔwɔ abakɔsɛm mu kɔr <nowiki>''</nowiki>joust on stilts<nowiki>''</nowiki> wɔ Namur mu, dza wɔka ho nye:
* Philip the Good (1439)
* Charles V, Holy Roman Emperor and King of Spain (1515, 1531)
* Phillipe II of Spain (1549)
* Louis XIV of France (1693)
* Peter the Great of Russia (1717)
* Napoleon Bonaparte (1803)
* Belgianfo Ahemfo Leopold III, Baudouin, Albert II and Philippe.
== Ndɛ Namur <nowiki>''stilt jousts''</nowiki> ==
<nowiki>''Jousting on stilts''</nowiki> yɛ adze a ɔda ho kɔ do yɛ wɔ Namur.
<nowiki>''The jousters, called "Les Echasseurs Namurois" (literally "the stilt jousters of Namur")'' nyina ka Namur afahyɛ etsitsir ho. ''The joust of the golden stilt''</nowiki> yɛ dza no ho hia papaapa wɔ afe no mu. Wɔyɛ no wɔ Fankwa bosoom ne da a ɔtɔ do ebiasa a osi Kwesida a ɔyɛ Wallonia afahyɛ ber. Nkorɔfo 6,000 dze kɔ 8,000 na wohyia mu wɔ asɔrdan kɛse n<nowiki>'enyim dɛ wɔroboa ''stilt walkers''</nowiki> eduonu enum no.
== Abadobɔdze ==
2004: Wɔgyee hɔn too mu dɛ wɔyɛ <nowiki>''</nowiki>intangible heritage of the Wallonia-Brussels Federation ("Chef-d'œuvre du patrimoine oral et immatériel de la Communauté Francaise" )<nowiki>''</nowiki>
2016: Walloon merit officer
2021 : Wɔkyerɛɛw <nowiki>''</nowiki>Namur stilt jousting<nowiki>''</nowiki> kaa <nowiki>''</nowiki>UNESCO Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity<nowiki>''</nowiki> ho.
458c31lb53yrnb59p16ka1ux5ltwx24
Fest Noz
0
1502
12323
12322
2024-01-07T20:18:27Z
Assilidjoe
33
Images added
wikitext
text/x-wiki
[[File:Startijenn - Festival Yaouank 2015 - 35.jpg|thumb|7,000 dancers in [[Rennes]] for the Fest Noz Yaouank 2015 (Startijenn on stage)]]
'''Fest noz''' (Ɔtɔfabi a wɔdze nkyerɛwdze a ɔwɔ famu frɛ no fest-noz; ‘anadwo afahyɛ’ wɔ Breton kasa mu) yɛ Bretonfo amambra afahyɛ, a wɔsaw wɔ ekuw mu na ndwontofo a wɔtse ase bɔ nsanku a wɔdze gye hɔn enyi.
Ɔwɔ mu dɛ ɔnnyɛ dzen koraa dɛ wɔbɛkyerɛw fest nozou na fêtes amandze ahorow no efi hɔ dɛ ndɛyi ndzɛmba a wɔayɛ dze, naaso fest noz no yɛ atsetsesɛm mu asaw dodow no ara yɛ tsetse dze, na obi fi Mfinimfin M afa mu, na ɔma ɔmanfo no nya kwan a wɔbɛfa do atse no mu ber a etwa mu na hɔn enyi agye atsenka a no mu dɔ a ɔnye dɛ wɔnye nananom na bea bi wɔ no ho.
Dodow kabea wɔ Breton kasa mu nye festoù noz, naaso nna Goadec Enuanom Mbea (ebusua bi a wɔyɛ atsetsesɛm ndwontofo) taa ka dɛ festnozoù, na bi a Fransefo so bɛka wɔ Franse kasa mu dɛ des fest-noz.
Mumu 5 2012 no, UNESCO dze fest noz no kaa Adasamba Amambra Egyapadze a Onntum Nhu no ananmusifo dzin ho.
== ''Fest noz'' ==
[[File:Fest-Noz Cléder 2013 14.jpg|left|thumb|[[Frères Morvan]], famous farmers brothers, in 2013]]
Fest Noz (Pl. Festoù Noz) yɛ amambra kwan do asaw afahyɛ wɔ Brittany. Breton asaw dodow no ara yɛ asetsena mu asaw, wɔ kuw bi mu. Seseiara, wɔyɛ festoù noz pii so wɔ Brittany ekyir wɔ diaspora mu, na ɔdze Bretonfo amambra ba nkwa mu wɔ Breton asasesin ekyir. Dɛm asɛmfua yi yɛ ma wonyim fi afeha a ɔtɔ do 19 ewiei naaso wɔdze ma dɛ edzin fitsi 1950 mfe no mu nkotsee.
Ber bi abɛsɛn kɔ no, ɔtɔfabi a nna wɔdze asaw no tsiatsia famu dze yɛ asasee a ɔyɛ dzen wɔ ofie bi mu anaadɛ beebi a ɔyɛ dzen a wɔdze yɛ haban edwuma (‘aire neuve’ asaw ahorow), a na wɔto nsa frɛ nyimpa a wofi apaa mu hɔ ba, na ɔno kyerɛkyerɛ mu dɛ stamping movements a ɔwɔ asaw ahorow no bi mu. Ber tsentsen no, asɔr no baraa ‘kof-ha-kof’ (yafunu-kɔ-yafunu) asaw, a ɔkyerɛ dɛ wɔbɛsaw beenu beenu.
.
5doczdsyfqggusycq8wbdcqnfv4k2rf
Mudiyettu
0
1504
12892
12336
2024-04-09T10:48:28Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1479611}}'''Mudiyettu''' yɛ atsetsesɛm mu amandze kwan do agor na amandze kwan do asaw drama a ofi Kerala a ɔyɛ anansesɛm mu anansesɛm a ɔfa ɔko a ɔkɔɔ do wɔ onyamewa Kali na adaemone Darika ntamu ho. Amandze no yɛ Bhagavathi anaa Bhadrakali som no fa. Wɔyɛ asaw no wɔ Bhadrakali asɔrdan ahorow mu, nna nyamewa no asɔrdan ahorow, wɔ Kwakwar na Esusuo Aketsiaba ntamu wɔ otwa ber no ekyir.
Wɔ afe 2010 mu no, wɔkyerɛw Mudiyettu wɔ UNESCO Ananmusifo Nkyerɛwdze a ɔfa Adasamba Amambra Egyapadze a Wonnhu no ho, na ɔbɛyɛɛ edwindze a ɔtɔ do ebien a ofi Kerala wɔ Koodiyattam ekyir.
n454nn028kf5f1uvqueq699jla47n5k
Falles
0
1505
12343
12342
2024-01-07T21:41:54Z
Assilidjoe
33
Images added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1143768}}'''Fallas''' (Valencia kasa mu: Falles; Spania kasa mu: Fallas) yɛ amambra kwan do afahyɛ a wodzi afe biara dze kae Ahotsewnyi Yosef wɔ Valencia kurow mu, Spain. Nna tsitsir enum a wodzi no fi Ebɔw 15 kosi 19, ber a Mascletà, ogyaframa a wɔdze tow ogyaframa na ogyaframa a wɔdze tow no kɔ do da biara fitsi Ebɔw 1 kesi 19. Asɛmfua Fallas kyerɛ afahyɛ no nye Falla nkaedum (Falla, biakoyɛ; Fallas/Falles, dodow kabea) a wɔhyew ber a woridzi afahyɛ no nyinara. Nkurow dodow bi a ɔwɔ Valencia kurow no wɔ afahyɛ ahorow a ɔtse dɛmara a wɔdze ahyɛse Fallas de Valencia afahyɛ no na okenyan no.Nkurow dodow bi a ɔwɔ Valenciafo mu no wɔ afahyɛ ahorow a ɔtse dɛmara a ofi ahyɛse Fallas de Valencia afahyɛ no mu. Sɛ nhwɛdo no, ogya a ɔwɔ Alicante anaa Fiestas de la Magdalena a ɔwɔ Castellón de la Plana no. Wɔdze Fallas (Falles in Valencia) Afahyɛ no kaa UNESCO amambra egyapadze a onnyi honam afa mu a ɔwɔ nyimpa ho no ho wɔ Ɔberɛfɛw 30, 2016.
Kurow noa ɔbɛn wɔ nyimpakuw bi a wɔahyehyɛ hɔn, Casal Faller, a wɔyɛ edwuma afe mũ no nyina a wɔyɛ sika a wɔboaboa ano apontow na awomber eduan, a mpɛn pii no wɔdze edziban a wɔfrɛ no paella a wɔagye dzin no kyerɛ,mantɔw no mu edziban tsitsir. Casal faller biara yɛ dan bi a wɔfrɛ no falla a ewiei koraa no ɔhyew. Casal faller so yɛ ma wonnyim no dɛ Comissió Fallera na seseiara wɔakyerɛw bɛyɛ 400 wɔ Valencia.
== Abɔse ==
: Afahyɛ ne dzin yɛ Valencia asɛmfua falla dodow kabea. Asɛmfua no bɔbew tse dɛ ma odzidzi do yi: Latin fax (accusative facem), 'torch' → Latin facula (diminutive; accusative faculam) → Vulgar Latin *faclam → Valencian falla.
== Falles na ninots ==
<gallery widths="200px" heights="200px">
Cuba2012.jpg|Falla Cuba 2012 (2nd prize)
Maeztu Lleons 2015 12.jpg|''Ninots'' representing [[Barack Obama]] and [[Vladimir Putin]] (parodying ''[[The Nutcracker]]'') in 2015
Falla_del_Ayuntamiento_Valencia_2019_(3).jpg|Fallas 2019 from Valencia
</gallery>
5mkcnt2ffkf60hkok8jc1jq2h62qpa1
Danza de tijeras
0
1506
12346
12345
2024-01-07T21:57:53Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q5221455}}'''Danza de las tijeras''' (Spanish kasa mu dzin a wɔbɔ [ˈdansa ðe tiˈxeɾas]; Engiresifo nsisi asaw; Quechua Supaypa Wasin Tusuq, a ɔno so yɛ galas, laijas) no yɛ ahyɛse asaw a ofi Chanka a ofi Andes, wɔ Peru no anafo afa mu. Asaw no yɛ asawfo beenu anaa ma ɔbor dɛm, na hɔn ndwontofo kuw ahorow a wɔyɛ sanku na sanku dzi ekyir. Asawfo no saw wɔ hɔnho hɔnho mu, na wɔyɛ ndzɛmba a ɔda edzi pefee na anamɔn a ɔyɛ dzen tse dɛ asaw a wɔdze nan kor pɛr yɛ.
Mbea a dɛm asaw yi nya nkɛntɛndo kɛse nye: Huancavelica, Ayacucho, Junín, Apurimac, na Lima.
UNESCO frɛɛ Danza de las tijeras amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka wɔ afe 2010 mu.
Nkankyen asaw no botum ayɛ ahorow, dɛ nhwɛdo no, asaw kɛse anaa akansi, asaw ketseketse anaa ‘Qolla alva’ a wɔsaw anago; na zapateos, a wokum hɔn wɔ Buronya afahyɛ ahorow mu no. Wɔ akansi asaw mu no, asawfo beenu (a wɔsan frɛ hɔn ‘danzaq’ anaa ‘tusuq’) saw dzenam hɔn ho hɔnho mpoa dɛ wobedzi esian a ɔwɔ anamɔn a wotu no mu no do nkonyim, dɛm akansi yi na wɔfrɛ no ‘Atipanakuy’, ‘Hapinakuy’, ‘Tupanakuy’. na afofor.
apyaplby2uaujf71767ipgsdcszbva8
Kırkpınar
0
1507
12884
12350
2024-04-09T10:46:25Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4794504}}'''Kırkpınar''' yɛ Turkeyfo ngo ekutukubɔ (Turkish Yağlı Güreş) akansi a Pehlivans (ekutukubɔfo) si akan ndansa. Wɔyɛ no afe biara, mpɛn pii no wɔ Obiradzi ewiei, wɔ beebi a ɔbɛn Edirne, Turkey fi 1360. Wɔ ma otwa tow a wɔyɛ wɔ da a otwa tow no mu no, hɔn a wodzi kan, ma ɔtɔ do ebien nye ma ɔtɔ do ebiasa wɔ ɔfa biara mu no si gyinae. Wɔ akansi no mu no, wɔyɛ Kırkpınar Afahyɛ no so ho nhyehyɛɛ.
Oil Wrestling yɛ egumuadze a odzi kan wɔ Turkeyfo amambra mu. Wɔyɛɛ ekutukubɔ wɔ guadodzeyɛ ahorow a wɔahyehyɛ ne nyinara wɔ Ottoman Aheman no nyinara mu, naaso nna wonnyim ekutukubɔfo a odzii nkonyim wɔ ‘Chief’ abɔdzin no mu wɔ Kırkpınar nkotsee n‘ekutukubɔfo panyin’ kesii afe a odzi hɔ no Kırkpınar ekutukubɔ. Dɛm adwen yi kɔr do dze besi ndɛ.
== Nkyerɛkyerɛmu ==
Hɔn a worisi akan no hyɛ ntar tsia a wɔdze aboa nhoma ayɛ a ɔkɔ nkotodwe a wɔfrɛ no kıspets nkotsee. Ansaana wɔbɔko biara no, ekutukubɔfo no hwie ngodua ngo gu hɔn nyimpadua nyinara do.
Kırkpınar kura Guinness Wiadze Nyinaea Kyerɛwtohɔ a ɔfa egumadzi akansi a ɔkyɛr sen biara ho.
nnys56x259rcmf8ynbgg12bgkxesclg
Bokator
0
1508
12842
12730
2024-04-09T10:34:02Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1394188}}'''Bokator [a]''' (Khmer: ល្បុក្កតោ) yɛ tsetse Cambodia akodze mu akodze a tsetse Khmer aserafo dze dzii dwuma. Ɔyɛ akodze nhyehyɛɛ a akyɛr sen akodze biara a ɔwɔ hɔ wɔ wiadze no mu kor
Tsetsesɛm a wɔdze ano ka kyerɛ dɛ bokator (anaa ne fa bi a odzi kan) yɛ ɔko nhyehyɛɛ a ɔbɛn beebi a tsetse Cambodia aserafo dze dzii dwuma ansaana wɔrehyehyɛɛ Angkor. Adwen a onntsie a wɔtaa nya nye dɛ bokator kyerɛ Khmer / Cambodiafo akodze nyinara, ber a nokwar no, egyina hɔ ma kwan pɔtsee kor pɛ.
4llfmo1n2t1tzwpsko2b42yf6kvjf65
Kalbelia
0
1509
12875
12358
2024-04-09T10:44:37Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
[[File:Jogis, snake charmers, Hindoos of low caste, Delhi (NYPL b13409080-1125444).jpg|thumb|Snake Charmers 1868.]]
'''Kalbelia''' yɛ ɔwɔw ebusuakuw a ɔyɛ fɛw a wofi Thar Anhweatam do wɔ Rajasthan, India. Asaw no yɛ hɔn amambra ne fa tsitsir na mbanyin na mbasia na wɔyɛ.
== Kalbelia Ebusuakuw ==
[[File:Rajasthan folk dance.jpg|thumb|A Rajasthani folk asaw, Kalbelia]]
Kalbeliafo yɛ Sage Kanifnath ekyirdzifo, a wɔnom kyense a bɔwen wɔ mu na woehyira hɔn wɔ mbowatsena na mboa dodow a wɔwɔ hɔn do tum.
Wɔakyekyɛ Kalbelia mu ekuw etsitsir ebien, Daliwal na Mewara. Ná Kalbeliafo no taa tu fi beebi kɔ beebi fofor wɔ tsetse mber mu. Hɔn atsetsesɛm mu edwuma na awɔw a wɔkyerɛ nye awɔw ewudur a wɔdze dzi gua. Wɔtsetse awɔw, akraman, nkokɔ, apɔnkɔ, mfurum, mprako na mpapo. Ntsi, hɔn apaa mu hɔfo asaw na ntar a wɔhyɛ no tse dɛ awɔw ne dze. Wɔsan frɛ hɔn Sapera na Jogira, Gattiwala na Poogiwara. Kalbeliafoɔ ekuekuw kɛse no wɔ Pali mantɔw mu, na ekuw fofor a no ho hia wɔ Ajmer, Chittorgarh na Udaipur mantɔw mu dzi akyire. Wɔtsera etubrafo asetsena mu na wɔka mbusuakuw a wɔayɛ nhyehyɛɛ no ho.
Dɛ mbrɛ wɔtaa yɛ no, na Kalbelia mbanyin dze akraman gu abow nkakrama mu fi pon ano kɔ pon mu wɔ nkurase ber a hɔn mbasia tow ndwom, saw na wɔserɛserɛ adɔe. Wobu kraman na wɔkamfo kyerɛ dɛ worumnkum mboa a wɔwea famu a wɔtse dɛm. Wɔ nkurase no, sɛ ɔba no dɛ ɔwɔw bi hyɛn ofie bi mu a wɔhyɛ da a na wɔfrɛ Kalbelia bi dɛ ɔmbɛkyer abowatsena no na ɔmfa no nkɔ a onnkum no. Kalbeliafo fi tsetse no ayɛ kuw a wɔyɛ edwuma wɔ ɔmanfo no mu, na wɔtse mbea a ɔwɔ ekurase a wɔtse hɔ no ekyir. Wɔtse ber tsiaa mu nseraban a wɔfrɛ no deras mu. Kalbeliafo no dze hɔn deras no fi beebi kɔ beebi fofor wɔ kwan a ɔnnkyinkyin a wɔsan yɛ bio ber tsentsen do. Wɔ awo ntoatoado ahorow mu no, Kalbeliafo nyaa apaa mu hɔ efifidze na mboa ho ntease soronko, nna wonyim nhabandur a wɔdze sa nyarba ahorow a ɔno so yɛ sika fofor a wobotum enya.
lbqvlieekwppkhc7ycrtm7oqcuhc0iy
Finnish sauna
0
1510
12856
12361
2024-04-09T10:39:20Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1598293}}'''Finlandfo sauna''' (Finland kasa mu nsɛmfua dzin: [ˈsɑu̯nɑ], Sweden kasa: bastu) yɛ Finlandfo na Estoniafo amambra fa tsitsir.
Wɔkyerɛw too UNESCO Amambra Egyapadze a Onntum Nhu ne dzin mu wɔ Mumu 17 2020 nhyiamu a UNESCO Aban Ntamu Boayikuw a ɔhwɛ Amambra Egyapadze Ho Bambɔ do no ase. Dɛ mbrɛ ɔman no ama ho kwan no, Finland Egyapadze Dwumadzibea no na Finlandfo sauna apaa mu hɔfo nye hɔn a wɔhyɛ sauna amambra ho nkuran no ahyɛ bɔ dɛ wɔbɔbɔ sauna atsetsesɛm no ahoɔdzen ho ban na woesi hia a no ho hia dɛ amandze ne yiedzi fa no do dua. Wɔ Estonia asɛm no mu no UNESCO Intangible Cultural Heritage Lists wusiw sauna atsetsesɛm fi 2014.
4ls73gwzkvue56j4zxxve4rs6nco67q
Azerbaijani carpet weaving
0
1511
12487
12383
2024-01-11T00:02:22Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4203998}}'''Azerbaijanfo kapet nwen''' (Azerbaijan: Azərbaycan xalça toxuculuğu) yɛ abakɔsɛm na atsetsesɛm mu dwumadzi a Azerbaijanfo yɛ. Azerbaijan kapet yɛ atsetsesɛm mu ntama a wɔdze nsa yɛ a ne kɛse gu ahorow, a ɔyɛ dzen na ɔyɛ ekuwekuw anaa ma onnyi ekuwekuw, a ne nsusui yɛ Azerbaijan mbea pii a wɔyɛ kapet no su. Kapet yɛ ebusua atsetsesɛm a wɔdze ano na adzeyɛ do dze kɔ beebi fofor<ref>https://ich.unesco.org/en/RL/traditional-art-of-azerbaijani-carpet-weaving-in-the-republic-of-azerbaijan-00389</ref>.
Wɔ afe 2010 mu no, wɔdze Azerbaijanfo kapet nwen edwindze wɔ Azerbaijan kaa UNESCO Amambra Edzin no ho<ref>https://ich.unesco.org/en/RL/traditional-art-of-azerbaijani-carpet-weaving-in-the-republic-of-azerbaijan-00389</ref>.
== Karpet nwen na kurow ==
[[File:Carpet Museum Looks Like A Carpet (221090067).jpeg|thumb|[[Azerbaijan Carpet Museum]]]]
Azerbaijan afe a ɔdze fahodzi a ofi Soviet Union nsamu ekyir no, Azerbaijan kapet nwen tsetsesɛm tsitsir wɔ mbɔdzen a Azerbaijan aban bɔ dɛ obokora, esua, ahyɛ ho nkuran na ayɛ kapet nwen tsetsesɛm no mu. Mbra “Ɛfa Azerbaijan kapet edwindze ho bambɔ na nkɔdo ho” no, Ɔmampanyin Ilham Aliyev gye too mu wɔ Mumu 2004 mu<ref>https://e-qanun.az/framework/7358</ref>, wɔdze ‘Azerkhalcha’ OJSC (Azerbaijani: “Azərxalça’ ASC) sii hɔ wɔ Esusuo Aketsiaba 2016 mu<ref>https://web.archive.org/web/20180625112100/http://azerxalca.az/en/ojsc/history/</ref>, wɔhyɛɛ ase dzii Kapet Nwenfo Da wɔ Esusuo Aketsiaba 5 dɛ mbrɛ Ɔmampanyin Mbra a wɔkyerɛw no 25.11.2016 kyerɛ no<ref>https://www.azernews.az/culture/112540.html</ref><ref>https://web.archive.org/web/20180505214903/http://vestnikkavkaza.net/news/Azerbaijan-celebrates-Carpet-Weaver-Day.html</ref>, wɔdze dan fofor a wɔdze bɛyɛ Azerbaijan Kapet Tsetse Ndzɛmba Korabea a Austriani dansifo Franz Janz yɛɛ ho mfonyin a ɔtse dɛ kapet a wɔabobɔw no dzii dwuma wɔ Dzifuu 2014 mu<ref>https://web.archive.org/web/20181015190550/http://azcarpetmuseum.az/front/en/article/134</ref><ref>https://web.archive.org/web/20141018013706/https://aasarchitecture.com/2014/10/carpet-museum-azerbaijan.html/</ref>. Bio, Ɔman Dwumadzi a ɔfa “Ahobambɔ na nkɔdo a ɔfa kapet edwindze wɔ Republic of Azerbaijan 2018-2022” ho no, Ɔmampanyin Ilham Aliyev peen do wɔ Kwakwar 2018 mu a ne botae nye dɛ ɔbɛma ndzɛmba a wɔdze yɛ edwuma yi aba, ama ndwuma a wɔdze yɛ kapet- nwen, boa edwumayɛbea fofor a wɔbɛhyehyɛ na wɔyɛ edwumayɛfo ntsetsee a wɔfata wɔ kapet-nwen mu<ref name=":0">https://e-qanun.az/framework/38038</ref>. Bio, wɔdze edwendze sii aboa nhoma a wɔyɛ, aboa nhoma na sirikyi asaawa a wɔyɛ, na edwumayɛbea ahorow a wɔdze yɛ kɔla na ndur a wɔdze yɛ ndzɛmba so<ref name=":0" />.
== Mboaedze ==
nr16w2kuzimptj8azcc6de2x6zrirsk
Daimokutate
0
1512
12394
12393
2024-01-09T11:34:01Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Daimokutate''' (題目立) yɛ akenkan ɔyɛkyerɛ a wɔyɛ kyerɛ wɔ Yahashira Shrine wɔ Kami-fukawa ekurase, a ɔbɛn Nara kurow no.
Shinto Temple a ɔwɔ Kamifukawa wɔ amambra bi a wɔgye banyin a oedzi mfe duesuon to mu dɛ ɔyɛ kuwba a ɔka kuw a wɔyɛ ɔsom mu dwumadzi wɔ asɔrdan no mu. Banyin no ne ngye nto mu wɔ kuw no mu wɔ asɔrdan mu no yɛ ahyɛnsewdze a ɔkyerɛ dɛ abofra no abayɛ panyin.
== Dwumadzi no ==
Mbrantsɛ, a woedzi mfe 17 (If there are not enough boys aged 17 years, boys who are not yet 17 years old or are over 17 years old are also included in the performance) hyɛ samurai ntar gyina puruwfa mu a wokitsa egyen. Akokora a ɔkenkan edzin ho nsɛm a ɔwɔ Minamoto na Taira ebusuakuw hɔn ntamu frɛ hɔn nkorkor ma wogyina mfinimfin. Ndwom biara nnka hɔn ho. Sɛ agodzifo eduonu-esia no nyina kasa wie a, mbabanun no soɛr dze hɔn nan pempem famu tow ndwom.
Ne farbaa mu no, amambra a otwa tun a wɔyɛ dze gya hɔn a woedzi mfe duesuon no kwan nye dɛ wɔbɛgye banyin panyin no ato mu wɔ kurow a wɔwɔ eduonu-ebien ebusua no mu a wɔwɔ Kami-fukawa, sesei dze mbabun mbanyin a hɔn mfe dzi nsesa a wofi ebusua ahorow mu yɛ Daimokutate afe biara wɔ bosoom Ɔbɛsɛ ne mfinimfin mu. Dza odzi mu wɔ Japan a ɔyɛ ɔyɛkyerɛ a ɔyɛkerɛ na dwontow nnka ho, Daimokutate yɛ ahyɛnsewdze a no ho hia a wodzi akotsen wɔ kurow a akoko wɔ mu no no mpuntu ne ngyinae mu.
== Abakɔsɛm ==
Wɔyɛɛ Daimokutate wɔ Muromachi n'ewiei ber mu. Daimokutate yɛ amambra a otwa tun wɔ akenkan mu a nkorɔfo yɛ kyerɛ, a ɔyɛ dza odzi kan a wɔakyerɛw ato hɔ wɔ afe 1534 mu.
Wɔgyee akyerɛw a anansesɛm ho nyimdzeenyi a ɔyɛ Hosen Jungo kyerɛwee no nyina too hɔ wɔ mfe 1953 na 1955 ntamu, naaso bi a na dza wɔyɛ kyerɛ no yɛ adze a ɔso papaapa.
Wɔkyerɛɛw Daimokutate wɔ <nowiki>''UNESCO Intangible Cultural Heritage Lists''</nowiki> mu wɔ afe 2009 mu.
lxbr3213u4gfdwy08nzqw6tm9es2lrr
Koodiyattam
0
1513
12879
12391
2024-04-09T10:45:24Z
Robertjamal12
13
/* Abɔse */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1641463}}'''Koodiyattam''' (Malayalam: கியித்தம்; IAST: kūṭiyāṭṭaṁ; lit. ‘adzeyɛ a wɔaka abomu’) yɛ atsetsesɛm mu agodzi edwindze a ɔwɔ Kerala mantɔw mu, India. Ɔyɛ tsetse Sanskrit agodzi a wɔdze Koothu, tsetse agodzi edwindze a ofi Sangam ber do no mu ndzɛmba a wɔaka abɔ mu. UNESCO agye ato mu wɔ aban kwan do dɛ Adasamba Egyapadze a Wɔdze Anom na Ma Wonntum Nnhu no Edwindze a ɔyɛ Fɛw.
== Abɔse ==
Koodiyattam a kyerɛ ‘agordzi a wɔaka abom’ wɔ Malayalam kasa mu no dze Sanskrit agorhwɛbea dwumadzi na koothu mu ndzɛmba bom. Wɔyɛ no wɔ asɔrdan mu agoprama ahorow a wɔfrɛ no koothambalams mu. Ɔno nkotsee nye edwindze a ɔda ho ara wɔ hɔ a ɔdze ahwɛgor a ofi tsetse Sanskrit agorhwɛbea dzi dwuma. Wɔ abakɔsɛm a wɔakyerɛw ato hɔ mfe apem wɔ Kerala, naaso wonnyim n'ahyɛse. Nná Koodiyattam na Chakyar koothu ka asaw som a wɔyɛ no ahwɛgor wɔ tsetse India asɔrdan ahorow mu, tsitsir Kerala, ho. Koodiyattam na Chakyar koothu nyinara fi tsetse edwindze koothu a wɔaka ho asɛm mpɛn pii wɔ Sangam nhoma ahorow mu, nye Pallava, Pandiyan, Chera, na Chola mber a odzii hɔ no ho nkyerɛwee ahorow mu. Wobotum ehu nkyerɛwee a ɔfa koothu ho wɔ asɔrdan ahorow a ɔwɔ Tanjore, Tiruvidaimaruthur, Vedaranyam, Tiruvarur, na Omampuliyur mu. Wɔyɛɛ hɔn dɛ ɔsom dwumadzi ahorow ne fa tsitsir, ka Tevaram na Prabandam ndwom a wɔto ho.
Tsetse ahemfo ka hɔn a wɔakyerɛw hɔn dzin dɛ hɔn a wɔkyerɛw nhoma ahorow maa dɛm ndwuma yi ho. Adanse wɔ hɔ a ɔkyerɛ dɛ iyinom wɔ tsetse asasepɔn no nyinara do wɔ Chola na Pallava ber do. Wɔaka dɛ Pallava hen bi a wɔfrɛ no Rajasimha na ɔkyerɛw agor a wɔato dzin Kailasodharanam wɔ Tamil kasa mu, a asɛntsir nye dɛ Ravana bɛbrɛ no ho ase ahyɛ Siva ebufuw ase na wɔbrɛ no ase a mbɔborohun nnyi mu wɔ iyi ho.
04egv2mnt3t19nxl2ldpix57nfu6dfp
Kopačka
0
1514
12397
12396
2024-01-09T11:52:04Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Kopačka''' tum gyina hɔ ma:
* Kopačka (folklore ensemble), yɛ anansesɛm ho ndwom ahorow a wogyina hɔ ma adze kor a ofi North Macedonia.
* Kopačka (folk dance), yɛ Macedonian ''oro'', <nowiki>''folk dance''''</nowiki>, a ofi North Macedonia.
* Kopačka (region) [mk], yɛ mantɔw a ɔwɔ Kičevo <nowiki>''</nowiki>Municipality<nowiki>''</nowiki>, North Macedonia.
jr6fvgbqle7sbzeigcie6049x9ljfyw
Menora
0
1515
12402
12401
2024-01-09T12:08:51Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Menora''' tum gyina hɔ ma:
* Menora (dance), yɛ <nowiki>''Siamese folk dance''</nowiki>.
* ''Menora'' (planthopper), yɛ flatid <nowiki>''planthopper''</nowiki> wɔ ebusua Flatidae mu.
* Menora, Western Australia, yɛ bea a oetwa Perth ho ehyia.
* Kfar HaOranim, yɛ <nowiki>''Israeli settlement in the West Bank''</nowiki> a wɔsan so frɛ no Menora.
== Hwɛ iyi so ==
* Menorah (disambiguation)
p13e6oam3npqslo1064zsohpwom5l17
Ftira
0
1516
12419
12418
2024-01-09T14:59:22Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Ftira''' yɛ dza no su tse dɛ nkawa, dza ɔma ɔyɛ kɛse, <nowiki>''Maltsese'' paanoo, a wɔtaa dze dzi akadze bi tse dɛ, nam a wogu nkyɛnsee mu, ''tuna'', santom, anwew, ''capers'' na ''olives''</nowiki>. Gozo ftira ka mantɔw ne nsesamu ho, a wɔtaa dzi no <nowiki>''pizza'' sen ''sandwich''. Wodzi Godzitan ftira wɔ ber a santom ntwitwae gu do wɔ bea a ɔyɛ dzen no, anaa ɔabobɔw no dɛ ''calzone''</nowiki>.
== Intangible Cultural Heritage ==
Sɛ yedzi Maltese Parliament<nowiki>'' hɔn ngyee nto mu no ekyir dze kyerɛ UNESCOfo hɔn ''Convention for the Safeguarding of the Intangible Cultural Heritage''no a, afe 2018 mu no, Malta hɔn ''Culture Directorate'' buee asɛmbisa ano dɛ ɔdze Maltese ftira bɛka ''UNESCO's Intangible Cultural Heritage (ICH) list'' ho. Dɛ mbrɛ nyia a ɔwɔ ho nyimdzee aka no 'The Making of the Ftira Maltija' dɛ mbrɛ ɔakyerɛw no wɔ ''Directorate's National Inventory''</nowiki> mu no, wɔ mfeha duesia mu.
Sɛ yedzi aman ne mfrɛe a no mu yɛ dur ekyir a, Malta amanyɛ dze too gua dɛ ɔdze Maltese ftira bɔkɔ akɛma UNESCOfo ma wɔahwɛ sɛ wɔnye hɔn bɛka <nowiki>''intangible cultural heritage'' ho a. Afe 2020 mu no, wɔdze Maltse ftira kaa ''UNESCO's Intangible Cultural Heritage List''</nowiki> ho.
== Hwɛ iyi so ==
* Maltese cuisine
* Maltese edziban ahorow
qyxr9ydkqb13aoxjnmpzmf5ogn8ewah
Hawker bea
0
1517
12413
12411
2024-01-09T14:06:42Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q863425}}'''Hawker bea''' anaa edziban a wɔanoa bea a ɔwɔ paa do a wɔtaa hu wɔ Hong Kong, Malaysia na Singapore. Wɔyɛɛ no dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a wobenya ahotsew kɛse a wɔdze besi teaseanam a wɔdze fa ndzɛmba a wɔdze fa ndzɛmba do ananmu na ɔwɔ eguadzidan pii a wɔtɔn edziban ahorow a no bo nnyɛ dzen. Wɔtaa dze apon na ngua a woehyira do ma hɔn a wodzidzi no.
Mpɛn pii no, aban mpanyimfo bi na ɔhwɛ mbea a ɔtsetse dɛm do a ɔhwɛ edwumayɛbea no do na ɔgye sotɔɔ ahorow ma eguadzifo dze hɔn ndzɛmba kɔ.
== Aman anaa Amantɔw ==
=== Hong Kong ===
Hong Kong hɔ no, mbea dodow no ara a wɔyɛ edziban a wɔanoa (熟食中心; anaadɛ edziban a wɔannoa ho gua, 熟食市場) wɔ gua akɛse a ɔwɔ amansin a wɔtse mu no, anaadɛ sɛ ɔdan a ogyina hɔ ma (iyi tse dɛm wɔ mbea dodow no ara a wɔyɛ mfirdwuma), kakra bi pɛ na ɔwɔ hɔ ma ɔka ho (sɛ nhwɛdo no, Mong Kok Cooked Food Market wɔ Langham Place Hotel no abansor a ɔwɔ famu no do). Edziban na Ndzɛmba a Etwa Hɛn Ho Ehyia Ho Ahotsew Dwumadzibea na ɔhwɛ mbea a wɔyɛ edziban a wɔanoa no do.
Wɔnam mbra na nhyehyɛɛ a no mu yɛ dzen do dan eguadzidan dodow no ara a ofi eguadzidan ahorow mu no fi kan dai pai dong (edziban a wɔanoa eguadzidan ahorow) mu; Hong Kong Aban no buu mbea a wɔyɛ edziban a wɔanoa a wɔdze bɛma no dɛ ɔkwan a wɔbɛfa do eyi dai pai dong a wɔdze dzi dwuma wɔ amandze kwan do efi apaa mu hɔ wɔ 1970 mfe no mu. Wɔ mfirdwuma mu nkɔdo wɔ 1960 na 1970 mfe no mu no, aban no so sii edziban a wɔanoa ho gua wɔ mbea a wɔyɛ mfirdwuma dze dzii edwumayɛfo ehiadze a wɔdze ma wɔ mfirdwuma mbea akɛse tse dɛ Kwun Tong, Tsuen Wan na Fo Tan.
5zjb3i9mbfo9iruosy2mr3v0vi206zt
Nordic clinker hyɛamba amambra ahorow
0
1518
12408
2024-01-09T13:38:06Z
Robertjamal12
13
Robertjamal12 moved page [[Nordic clinker hyɛamba amambra ahorow]] to [[Baltic ndwom afahyɛ ahorow]]
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Baltic ndwom afahyɛ ahorow]]
7xk20n870zywp55gq4y1usj8muzgkli
Ashiqs of Azerbaijan
0
1519
12430
12429
2024-01-09T17:53:02Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q724010}}'''Azerbaijan Ashiqfo''' edwindze ka anwensɛm, abakɔsɛm, asaw, na ndwom a wɔdze ndze na edwindze bɔ bɔ mu ma ɔyɛ atsetsesɛm mu agodzi edwindze. Dɛm edwindze yi yɛ Azerbaijanfo amambra egyinahyɛdze no mu kor na wobu no dɛ ɔman nyimpasu ho nsɛnkyerɛndze na Azerbaijan kasa, nhoma na ndwom hwɛfo.
Ma ɔda nsew nye Kopuz, ndwom a wɔdze ahoma ayɛ a ɔka ho, Azerbaijani Ashiqs ndwom a wɔdze dzi dwuma wɔ tsetse mber mu no bi nye ndwom 200, ndwom 150 a wonyim no dɛ Dastans, anwensɛm a ɔreyɛ edu 2,000, na nsɛm pii.
Fitsi afe 2009 no, wɔakyerɛw Azerbaijani Ashiqs edwindze no wɔ nyimpa a wonntum nhu hɔn amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka no ananmusifo dzin mu.
== Abɔse ==
Wɔ ndɛ encyclopedic nsɛm asekyerɛ nwoma ahorow mu no, wonya asɛmfua Ashiq a ɔkyerɛ'ma ɔwɔ ɔdɔ’ no fii Arabic na Persia kasa mu. Encyclopedia ahorow bi kyerɛkyerɛ Ashiq mu dɛ Caucasus nye aman a ɔbembɛn hɔ no amandze odwontofo-anwensɛm kyerɛwfo. Wɔ n’ankasa no ndwom ekyir no, wɔ repertory mu no, Ashiq de epic tales nye folk ndwom ka ho.
== Abakɔsɛm ==
=== Ahyɛse no ===
Wobotum ehu ashiqfo edwindze ho nsɛnkyerɛndze a odzi kan wɔ kwan a ɔkɔ ekyir do wɔ afeha a ɔtɔ do 14-15 Nwoma a ɔwɔ Dede Korkut mu, a ɔwɔ Oghuz Turkeyfo ayɛsɛm a agye dzin sen biara.
Fitsi afeha a ɔtɔ do 16 mu , Azerbaijan ashiqfo ayɛ ɔman kasa, ɔman nyimpasu na ndwom a wɔbɔ wɔ ayeforhyia, apontow na aman afahyɛ ahorow mu no kurafo nye hɔn a wɔhwɛ do. Wɔ afeha a ɔtɔ do 20 mu no, ashiq ndwom a wɔbɔ wɔ kɔnsɛt agoprama do, radio na tɛlɛbihyen so bɛyɛɛ ma ebu do.
h9aplza73h5h8mu7qjjt05wxrz2b84i
Khmer sunsum agorhwɛbea
0
1520
12468
12467
2024-01-10T11:25:48Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Khmer sunsum agorhwɛbea hadow theatre''' (Khmer: ល្ខោនណាំងស្បែក; '''''Lakhaon Nang Sbek'''''; IPA: [lkhaon naŋ sbaek]) yɛ akwan a wɔfa do dze aborɔkyiraba dzi sunsum agor. Ndwom ahorow etsitsir nye '''''Sbek Thom,''''' a ɔboa ''Reamker'', na '''''Sbek Toch''''', a wɔdze aborɔkyiraba na anansesɛm pii dzi dwuma. Ndwom fofor a wɔfrɛ no '''''Sbek Por''''' dze aborɔkyiraba a ahosu wɔ ho dzi dwuma. Sunsum agorhwɛbea a ɔyɛ Cambodia bɛn na ɔsan so sɛ Thailand sunsum agorhwɛbea (''Nang yai'' and ''Nang talung''), Indonesia ''(Wayang'' and ''Wayang kulit)''. Cambodia hɔ no, wɔfrɛ sunsum agordzi no ''Nang Sbek Thom'', anaa dɛ ''Sbek Thom'' (literally "large leather hide"), ''Sbek Touch'' ("small leather hide") na ''Sbek Por'' ("colored leather hide"). Wɔyɛ no wɔ ber a asɔr dwumadzi rokɔ do, wɔ dwumadzi a nyimpa pɔtsee bi na wɔyɛ ase, na dza dɔm dodow noara wɔ wɔ Cambodia nkurase. ''Ramayana'' na ''Mahabharata'' awensɛm, a Hindu ɔdomankomasɛm na tsetsesɛm ka ho ka agor a wɔagye dzin ho.
''<nowiki>''Sbek Thom''</nowiki>'' ka <nowiki>''Cambodian version''</nowiki> a ofi India awensɛm mu ho, awensɛm a ɔfa papa na bɔn ho a Rama, Sita, Lakshmana, Hanuman na Ravana ka ho. Ɔyɛ som ho agodzi, a ogyina hɔ ma Khmer gyedzi a wɔdze ahyɛ Brahmanism na Buddhism ɔdomankomasɛm ase.
Wɔdze nantwi no honam na wɔdze yɛɛ Cambodia sunsum aborɔkyiraba, wɔyɛ adze a wɔtaa yɛ akɛse wɔ hɔn abɔse mu, a wɔnye hɔn yɛ ɔyɛkyerɛ. Ɔnntse dɛ hɔn safo a wɔyɛ Javanese, wɔnntaa mma Cambodian sunsum aborɔkyiraba no nnkasa, wɔmma wɔmma hɔn nsa do, na wɔmmfa ahosu nnyɛ hɔn ho, wogya ahosu noara a aboa no honam no wɔ no. Roluos a ɔbɛn Siem Reap nye bea ankasa a wɔyɛ sunsum aborɔkyiraba. Cambodia sunsum aborakyiraba agorhwɛbea ka amambra a wɔyɛ kyerɛ wɔ pramado ma wɔdze yɛ nserɛhwɛbea ka Cambodia amambra asaw ho.
''Sbek Thom'' nntse dɛ aborɔkyiraba osiandɛ wɔsoso na hɔn mu yɛ dur, a wɔmma hɔn beebiara nnwosow. ''Sbek Touch'' a ɔnye no bɔ ebira, yɛ aborakyiraba nkakramba a wɔma wɔkeka hɔn ho; hɔn agordzi agye dzin papaapa. ''Sbek Thom'' agordzi ka aborɔkyiraba dodow ho a wɔsaw wɔ ahwehwɛ mu, a aborɔkyiraba kor biara yɛ ''Ramayana'' ne ɔyɛkyerɛ kor, a akenkanfo kenkan anansesɛm a dwontow kuw dzi ekyir.
== Hwɛ iyi so ==
* Sunsum agor
* Cambodia Agorhwɛbea
* Wayang
3ibxsc3xw4cn7w7vtrilxxskx8vmx7f
Mibu no Hana Taue
0
1521
12699
12435
2024-01-20T00:11:50Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3307937}}'''Mibu no Hana Taue''' (Mibu no Hana Taue) yɛ amandze a wɔdze dua eburow a wɔyɛ no afe biara Kwasida a odzi kan wɔ Obiradzi mu wɔ Kitahiroshima, Hiroshima, a wɔwɔ enyidado dɛ wobenya otwa pa<ref>https://www.pref.hiroshima.lg.jp/site/bunkazai/bunkazai-data-105000010.html</ref>. Ɔyɛ atsetsesɛm mu adzeyɛ.Ayɛ dɛm a wɔakyerɛ dɛ ɔyɛ Japan Amambra Egyapadze a No ho Hia a Wonntum Nhu na wɔakyerɛw no wɔ UNESCO Apam a Ɔhwɛ Amambra Egyapadze a Enyiwa Nhu Ho Bambɔ Do no Nyimpa Amambra Egyapadze a Wonntum Nhu Ho Ananmusinyi wɔ Kyerɛwtohɔ mu.
== Nhwɛenyim ==
Fitsi Kamakura ber do no, ayɛ amandze wɔ Japan atɔe afa mu dɛ Saotome bi bɔto emo dua ndwom ber a ɔrotow emo dua ndwom, dze sanku kɛse, sanku kakraba, sanku, anaa kandza a wɔdze nsa ayɛ abɔ nkɔmbɔ dɛ mbrɛ ɔnye no hyia a Sasara ber nsaano nkyerɛwee no ka ho. Ɔyɛ kuayɛ amandze dɛ wɔsom Sanbai (Ta-no-Kami) na wɔbɔ mpaa hwehwɛ otwa pa na otwa pa, na ɔsan yɛ mfir a wɔdze nya eburow dua edwumadzen no mu enyigye. Ewiei koraa no, emo dua dwumadzi no yɛɛ fɛw kɛse mpo ma nyimpa dodow bi a wɔboaboaa hɔn ano no do, na anantwi a nna wɔyɛ hɔn tsir nhwi no dze nhyiren a wɔdze ayɛ esiesie guu atsenae bi do, na Saotome na afofor dze abɔdo kɔkɔɔ n'abɔdo siesiee hɔn ho dze yɛɛ da kor a wɔdze nhyiren ayɛ <ref>https://web.archive.org/web/20151105171020/http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00411</ref>. Wɔkyerɛ dɛ enya dzin Hanada Ue osian dɛ mbrɛ nna ɔyɛ fɛw ntsi.
Mibu no Hana Tadashi yɛ emo a wodua ne kɛse sen obiara dze wɔ Japan atɔe afa mu, na ‘Kawatoda Ndwontofo Kuw’ na ‘Mibu No Hana Tadashi’ da atsetsesɛm no edzi. Bio so, osiandɛ abakɔsɛm mu dɔr ntsi, wɔkyerɛ dɛ ɔyɛ Japanfo amambra egyapadze a no ho hia a wonntum mmfa hɔn nsa nnka wɔ Japan wɔ 1976 mu, na wɔkyerɛw hɔn dzin dɛ amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka wɔ Ɔberɛfɛw 2011 mu.
== Mboaedze ==
hwnwvc6eigle6etp57qkheqys1beuz0
Hachinohe Sansha Afahyɛ
0
1522
12488
12485
2024-01-11T00:15:42Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
[[File:Hachinohe_Sansha_Taisai_Festival,_2_August_2014-002.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Hachinohe_Sansha_Taisai_Festival,_2_August_2014-002.JPG|right|thumb|270x270px|'''Float wɔ Hachinohe Sansha Taisai aber do, afe 2014''']]
'''Hachinohe Sansha Taisai''' (八戸三社大祭) yɛ Japanfo afahyɛ a wodzi fir bosoom Ayɛwoho da ɔtɔ do eduasa kor (31) kesi bosoom Dzifuu da ɔtɔ do anan (4) wɔ Hachinohe, Aomori Mantɔw mu, Japan. Nye amandze no gyina Shintofo Abosondan ebaasa do: Ogami (霊神社), Shinra (新羅神社), na Shinmei (神明宮). Ɔwɔ hɔ a, aforsian a ɔyɛ eduonu eson na ɔwɔ hɔ na mikoshi ebaasa nso soa wɔ mbɔntsen do. Ɔwɔ abakɔsɛm a ɔyɛ ahanu eduokron na wɔ afe 2004 mu no, wɔpaw no dɛ ɔyɛ amandze amambra egyapadze a ɔho hia a intum mfa hɔn nsa nka.<ref>[https://web.archive.org/web/20120403025121/http://www.jnto.go.jp/eventcalendar/search_result_en.php?num=658 "Hachinohe Sansha Taisai Festival"]. [[:en:Japan_National_Tourism_Organization|Japan National Tourism Organization]]. Archived from [http://www.jnto.go.jp/eventcalendar/search_result_en.php?num=658 the original] on 3 April 2012. Retrieved 20 March 2011.</ref><ref>[https://kunishitei.bunka.go.jp/heritage/detail/302/764 "Database of Registered National Cultural Properties"]. [[:en:Agency_for_Cultural_Affairs|Agency for Cultural Affairs]]. Retrieved 20 March 2011.</ref>
Wɔ bosoom Dzifuu da ɔtɔ do ebien (2) no Chojasan Shinra Abosondan no yɛ afe afe Kiba Dakyuu (馬打球) akansi no. Ɔyɛ Dakyu a ɔtse dɛ Kagamifo dze no na wɔyɛ no wɔ Hachinohe, Yamagata Mantɔw mu, ne Ahemman no Fie Dwumadzibea nkotsee.<ref>[https://web.archive.org/web/20170928005433/http://www.city.hachinohe.aomori.jp/handlers/printcontent.cfm?GroupID=8&ContentID=69274&ThisPageURL=http%3A%2F%2Fwww.city.hachinohe.aomori.jp%2Findex.cfm%2F8%2C69274%2C40%2Chtml&EntryCode=4254 "Festivals in Hachinohe"]. Hachinohe City. Retrieved 24 July 2014.</ref>
== Hwɛ iyi so ==
* [[:en:List_of_festivals_in_Aomori_Prefecture|List of festivals in Aomori Prefecture]]
* [[:en:List_of_Important_Intangible_Folk_Cultural_Properties|List of Important Intangible Folk Cultural Properties]]
* [[:en:Important_Intangible_Cultural_Properties_of_Japan|Important Intangible Cultural Properties of Japan]]<nowiki/>s
* [[:en:Dakyu|Dakyu]]
== Mboaedze ==
<references />
== Mbɔntsen do nkitahodzi ==
(Wɔ Japan) [https://web.archive.org/web/20110721014326/http://sanshataisai.matsuri-jp.com/ Hachinohe Sansha Taisai homepage]
h2xu9v1lf3u2lpfetp0zomnt228wmd6
Thieboudienne
0
1523
12447
12446
2024-01-10T07:01:42Z
Assilidjoe
33
References added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1810575}}'''Tiep anaa thieb''' yɛ kusum edziban a ofi Senegambia a wɔsan so dzi wɔ Guinea Bissau<ref>https://www.saveur.com/article/Recipes/Senegal-Fish-Rice/</ref>, Guinea, Mali na Mauritania. Ɔyɛ ɔman edziban a ɔwɔ Senegal. Wɔdze mpataa, eburow a ebubu na tomatese a wɔanoa wɔ kuku kor mu na ɔyɛ tiep a wɔfrɛ no thieboudienne anaa chebu jen (Wolof: ceebu jën; Franse kasa mu: thiéboudiène). Tiep yappa (a wɔdze nam ka ho) na tiep ganaar (a wɔdze akokɔ ka ho) so wɔ hɔ. Ndzɛmba fofor a wɔdze yɛ no taa yɛ ayɛyɛdze, karɔt, kabege, cassava, emo a ɔyɛ hyew, ankama na peanut ngo, na stock cubes.
== Abakɔsɛm ==
Abakɔsɛm mu no, wɔtaa ka dɛ tiep fi Saint-Louis kurow no mu, wɔ afeha a ɔtɔ do duakron no mu. Edziban ne dzin fi Wolof asɛmfua a ɔkyerɛ ‘eburow’ (ceeb) na ‘apataa’ (jën) mu<ref>https://books.google.com.gh/books?id=Ouz-AwAAQBAJ&pg=PA28&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false</ref>. Wɔ Pulaar kasa mu no wɔfrɛ no maaro e liddi (‘eburow na mpataa’). Wɔdze gu tray akɛse do a eburow no wɔ ase na mpataa a mpɛn pii no ɔyɛ grouper fitaa (Epinephelus aeneus) no, na wɔdze nhabandur a no mu pii yɛ mũ no gu finimfin.
== Edziban Nkyɛe ==
Dɛ mbrɛ wɔtaa yɛ no, wɔdze nsa dzidzi wɔ ɔmanfo edziban kɛse bi mu. Osiandɛ Senegalfo terranga (ahɔhoyɛ) nsɛnkyerɛdze: ebusua, ndamfo a wɔbɛsera hɔ nye ahɔhow hyiamu twa edziban kor (a wɔfrɛ no bolus) a obiara dze nsenia (couddou Pulaar) anaa abodoo asinasin dzi fi mu ho hyia.
== Edziban a Ɔsɛ ==
[[Image:Thieboudienne.JPG|Thieboudienne|right|thumb]]
Wosusu dɛ Afrika Atɔe Afa mu edziban a agye dzin a wɔfrɛ no jollof no fi thieboudienne mu, naaso wɔtaa dze haban mu nam na wɔyɛ mbom sen po mu nam, na wɔdze eburow no fra ndzɛmba afofor no mu<ref>https://www.bbc.com/travel/article/20210607-jollof-wars-who-does-west-africas-iconic-rice-dish-best</ref>.
Gullah edziban n'eburow kɔkɔɔ no tse dɛ thieboudienne, na ɔkyerɛ dɛ Afrikafo a wɔdze hɔn ayɛ nkoa no hɔn asefo dze edziban akwan a ofi Afrika Atɔe Afa mu wɔ Wiadze Fofor no mu no yɛɛ creol. Tse dɛ thieboudienne no, eburow kɔkɔɔ mu nsesa ahorow wɔ apaa mu hɔ wɔ Gullah/Geechee Amambra Egyapadze Akwantu ne nyinara do, a Savannah eburow kɔkɔɔ na Charleston eburow kɔkɔɔ ka ho<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/High_on_the_Hog_(book)</ref><ref>https://books.google.com.gh/books?id=HqfYAAAAMAAJ&redir_esc=y</ref>.
== Recipe ==
[[File:White Thieboudienne.JPG|thumb|]]
Ɔyɛ nam a wɔayɛ no fofor anaa ma ayew, na eburow a woebubu (eburow Wolof), a wɔdze nhabandur (tse dɛ cassava, pumpkin, cabbage, carrot, turnip, anaa eggplant), parsley, tomatese paste, emo, galik na ayɛyɛdze anoa . Ahyɛse no nna wɔdze na na wɔdze yɛ, na ɔnnyɛ nwanwa dɛ wubohu dɛ wɔdze nantwinam anaa akokɔnam ka ho<ref>https://termcoord.eu/2022/06/i-ate-food-term-of-the-week-tiebou-dieun/</ref>.
== Sorbisorbi ==
=== Ɔman ===
[[File:Red Thieboudienne.JPG|thumb|]]
Ahyɛse no ofi Senegambia, atsetsesɛm mu edziban no bi nye mpataa, eburow, tomatese na anwew. Naaso, wɔtaa dzi tiep wɔ aman pii mu wɔ Afrika Atɔe afa mu. Ɔnam ɔman no do, edziban no na ndzɛmba a wɔdze yɛ edziban no sesa—kwan a wɔfa do noa edziban mpo botum ayɛ soronko. Wɔ Mali no, wɔfrɛ tiep dɛ tieb, edziban a ɔyɛ akokɔ, eburow na nhabandur bi tse dɛ tomatese na anwɔw ngyinado. Tiep tse dɛ jollof eburow a wɔsan frɛ no benachin a ɔkyerɛ ‘kuku kor’ wɔ Wolof kasa mu. Ɔyɛ edziban a nkurɔfo enyi gye ho tsitsir wɔ Nigeria na Ghana. Wɔ Cameroon na Ivory Coast no, wɔfrɛ edziban no riz gras. Ndzɛmba a ɔwɔ mu no tse dɛ ahyɛse edziban no mu ndzɛmba a wɔdze tomatese, eburow na anwew ka ho.
==Hwɛ iyi so==
{{Portal|Food}}
* [[Couscous]]
*[[Cuisine of Senegal]]
* [[Jollof rice]]
* [[Paprykarz szczeciński]]
* [[List of stews]]
* [[List of African dishes]]
== Mboaedze ==
km1xf83lbxnnm06h8l0h6ugz0qnv61e
Asaw nyɛe wɔ Echternach
0
1524
12451
12450
2024-01-10T08:59:27Z
Assilidjoe
33
Added data
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1247385}}'''Echternach asaw''' a wɔsaw no yɛ afe afe Roma Katolekfo asaw a wɔyɛ wɔ Echternach, wɔ Luxembourg epuei afa mu. Echternach dze no nye amambra kwan do asaw a otwa tow wɔ Europa.
Wɔyɛ adzeyɛ no wɔ Benada fitaa biara. Ɔhyɛ Willibrord, Luxembourg ahotsewnyi a ɔhwɛ do no enyimnyam, na ɔhyehyɛɛ Echternach asɔrdan no. Echternach ayɛ nserahwɛ edwuma a no mu yɛ dzen a ɔfa akwantu no ho, a ɔtwetwe nserahwɛfo na akwantufo mpempem pii a wofi wiadze nyinara. Wɔakyerɛw adzeyɛ no wɔ afe 2010 mu dɛ Echternach a wɔdze hɔn ho ruhurhur wɔ UNESCO ananmusifo dzin a wɔahyehyɛ a ɔfa nyimpa amambra egyapadze a wonntum nhu ho no do.
== Adzeyɛ no ==
Amandze no hyɛ ase anapa wɔ Esutsen Sauer do paado, na asɛnka bi a asɔr no sɔfo (kan no nna nkokorafie no sɔfo panyin) ma. “Willibrordus-Bauverein” mpanyimfo na wɔyɛ Nhyiamu no ho nhyehyɛɛ, na wɔhyehyɛ ndwontofo na akwantufo ekuw duebien pii a wɔsesa hɔn ho hɔn ho. Afei kuw no fa Echternach paado kɔ basilica a ɔwɔ ekyirekyir bɛyɛ kilomita 1.5 (akwansin 0.93) no. Ndwontofo bɔ Sprangprozessioùn, ndwom a edzi mfeha pii a ɔtse dɛ Irelandfo jig anaa reel, a ogyina amanfo ndwom ‘Adam wɔ mbanyin beeson’ do. Akwantufo a wɔtoatoa do a nyimpa baanan anaa enum dzi hɔn ho kitsa nsateaa fitaa ano, na ‘wɔsaw’ anaa ‘wohuruw’ fi benkum kɔ nyimfa na wɔnam dɛm do kɔ hɔn enyim nkakrankakra.
Osiandɛ akwantufo dodow a wɔba ntsi, ɔtaa yɛ ewiaber ekyir pɛɛ ansaana asawfo no mu ma otwa tow no edur asɔrdan no mu. Asɔfo, nkokorafo, na nkokorafo dodow bi ka apontow no ho, na ɔnnyɛ ma ɔntaa nnsi dɛ asɔfopɔn pii so wɔ hɔ. Sɛ wodur asɔrdan no mu a, wɔtoa asaw no do twa Ɔhotsewnyi Willibrord damoa a ɔwɔ ɔboda a ɔwɔ afɔrmuka kɛse no ase no ho. Wɔkenkan litanies na mpaabɔ a wɔdze hyɛ Ɔhotsewnyi no enyimnyam, na wɔdze Sakrament a Woehyira no Nhyira na ɔba ewiei.
rswh98kt30a8azkcwgrwm68bu10wucg
Latvian Ndwom na Asaw Afahyɛ
0
1525
12885
12458
2024-04-09T10:46:32Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (3) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1298953}}'''Latvia Ndwom na Asaw Afahyɛ''' (Latvia kasa mu: Vispārējie latviešu Dziesmu un Deju svētki) yɛ ndwontofo kuw na asaw a wɔyɛ amateur akɛse sen obiara wɔ wiadze no mu kor na ɔyɛ adzeyɛ a no ho hia wɔ Latviafo amambra na asetsena mu.
Sɛ́ Baltic ndwom afahyɛ ahorow no mu kor no, ɔsan yɛ UNESCO edwindze ahorow a ɔyɛ nwanwa a ɔwɔ nyimpa a wɔdze ano na hɔn a wonntum nnhu hɔn no mu fi 2008 no fa.
Wɔayɛ All-Latvian ndwom afahyɛ no fi 1873, mpɛn pii no mfe enum biara, na wɔdze Latvia Asaw Afahyɛ no fa no aka ho wɔ 1948 mu. Wɔ afahyɛ ahorow ase no, mfonyintwa, edwindze na amandze kwan do nsaanodwuma, ndwontofo kuw kɔnsɛt, na afahyɛ ho ɔyɛkyerɛ so kɔ do.
Nsɛm a esisi na akansi a ɔkɔ do wɔ adzeyɛ no mu no si wɔ ber no nyinara mu wɔ afahyɛ ahorow ntamu. Wɔyɛɛ afahyɛ afofor wɔ afe 2001 na 2011 mu, na ebien no nyinara yɛ afahyɛ etsitsir a wɔdze sii hɔ wɔ Riga a wɔdze sii hɔ no ho.
Sɛ wɔka hɔn nyinara bom a, bɛyɛ 40,000 na wɔdze hɔn ho hyɛ dwumadzi no mu. Wɔto aman ndwom na tsetse ndwontofo kuw ndwom, na wosi a cappella ndwom do dua, ɔwɔ mu dɛ wɔdze ndɛyi ndwom a agye dzin nso, ahyɛ ndwom no mu ndansa yi dze.
Ofi 1960 no, wɔayɛ Latvia Skuul Mbaabun Ndwom na Asaw Afahyɛ [lv] a ɔda nsew wɔ mfe enum kyinhyia a wɔsesa mu, wɔ nsenia a ɔnye no hyia do.
== Abakɔsɛm ==
[[File:Padomju Latvijas Otrie Dziesmu svētki. Rīga. Esplanāde.jpg|thumb|1950 Soviet Latvian Song Festival]]
=== 1873–1940 Abɔse, Latvia a ɔdze ne ho. ===
Ndwom afahyɛ ahorow ho atsetsesɛm hyɛɛ ase wɔ afeha a ɔtɔ do 19 ne fa a odzi kan wɔ Europa aman pii mu na ekyir yi Baltic Germanfo so yɛɛ ho nhyehyɛɛ. Anamɔn a odzi kan a wɔyɛe wɔ Latvia tsebea no mu na ndwom nda a ɔwɔ Dikļi wɔ 1864 mu, a ɔmaa ndwom afahyɛ a odzi mũ a ɔkɔr do wɔ Riga no yɛɛ basaa wɔ 1873 ehuhur ber mu.Ndwontofo 1,003 na ndwontofo kuw 30 a wɔbɔ ndwom no dze hɔn ho hyɛɛ afahyɛ a odzi kan no mu. Pɛnkor pɛr na wɔayɛ afahyɛ no wɔ Riga ekyir, wɔ Jelgava wɔ 1895 mu.
7m58mo42a4vy4ohixl43gvrj7ot4lun
Yūki-tsumugi
0
1526
12469
12464
2024-01-10T11:32:54Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
'''Yūki-tsumugi''' (結城紬) yɛ atam ahorow a wɔdze sirikyi ayɛ a wɔyɛ wɔ Japan, tsitsir wɔ Yūki wɔ Ibaraki Mantɔw mu. Wɔakyerɛ dɛ ɔyɛ Japan amambra mu ndzɛmba a no ho hia a wonntum nnhu no mu kor, na wɔakyerɛw do so wɔ UNESCO ananmusifo dzin a wɔahyehyɛ a ɔfa nyimpa amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka ho no mu.
== Abakɔsɛm ==
Yūki-tsumugi ho atsetsesɛm abakɔsɛm fi nsaanodwuma dan bi a wɔfrɛ no Nagahatabeno Ashiginu wɔ anansesɛm mu Ɔhempon Sujin ahendzi mu Wɔkaa dɛ nyimdzee a ɔfa kwan a wɔfa do yɛ sirikyi ho, a ma ɔhyehyɛɛ no, Ooyanomikoto, dze bae no tserɛwee ntsɛm ara dze kɔɔ Yūki mantɔw mu ekyirekyir.
Kyerɛwtohɔ foforo kyerɛe sɛ Muromachi bere (afeha a ɛto so 14-16) ne bere a wɔyɛɛ yūki-tsumugi. Wɔkyerɛ sɛ akuafo abusua bi a wɔwɔ Hitachi Mantam mu no feudal wura de tsumugi ntama kɔmaa amrado bi a wɔfrɛ no Kamakura Kanryo afe biara sɛ akyɛde.[2]
Wɔdze edzin 'yūki-tsumugi' a nna ɔwɔ hɔ ahyɛse no nyaa mpontu wɔ afe 1602. Wɔtoa nsa frɛɛ atampamfo fii Ueda Abankɛse mu na wɔdze atam no, a ahyɛse no nna ɔyɛ petee no, dzii dwuma dɛ akyɛdze maa shōgun.
Wɔ 1873 mu no, wɔdze yūki-tsumugi kyerɛ wɔ 1873 Vienna Wiadze Fair, na wɔbɛfrɛɛ no wiadze nyinara . Seseiara, edwumfo bɛyɛ ɔha eduasa na wɔyɛ nsaanodwuma a wɔdze yɛ yūki-tsumugi wɔ Yūki na Oyama.
== Kwan a wɔfa do yɛ ==
Sɛ wɔbɛyɛ atam no a, wodzi kan yi silk floss fi silkworm cocoons mu na wɔdze nsa twitwiw no ma ɔyɛ asaawa. Wɔdze kasuri ikat dze nsusuwdo a wɔdze kɔla ayɛ ka atam no ho ansaana wɔdze atam a wɔfrɛ no jibata (地機) anwen. Kwan a wɔfa so yɛ no hwehwɛ dɛ wɔdze nsa kyekyer resist mpempem pii ansaana wɔdze kɔla ayɛ asaawa no, a ogyina nhwɛdo anaa nhyehyɛɛ a wɔpɛ dɛ ofi mu ba do. Ahoma a wɔdze bɔ atamfo no asen ho no ma wotum sesa asaawa a ɔda hɔ no mu nhyɛdo. Obotum agye ndafua duenum ana wɔapam atam a ɔnnyɛ dzen a ɔdɔɔ so ama mpanyimfo atar, na obotum agye ndafua eduanan enum ama atam a wɔayɛ ho nsusuwdo.
== Amambra ==
Wɔ afe 1956 mu no, wɔpaw yūki-tsumugi dɛ Japan Amambra mu Ndzɛmba a No ho Hia a Wonntum Nnhu no mu kor. Wɔhyehyɛɛ Fekuw a Ɔhwɛ Honba Yūki-tsumugi Nwen Mfir (本場結城紬技術保持会) wɔ afe 1976 mu na ɔboa ma wɔhyɛ nsaanodwuma no ho nkuran na wɔdze kɔ beebi fofor. Yūki Daiichi ntoado skuul a ɔwɔ Yūki no wɔ yūki-tsumugi kuw. Wɔ afe 2010 mu no, wɔkyerɛw yūki-tsumugi wɔ Adasamba Amambra Egyapadze a Wonntum Nnhu no Ananmusifo Nkyerɛwdze mu.
su0xbul8eiuhownvaxsodp4jvqs8lzy
Za križen
0
1527
12929
12732
2024-04-09T10:56:34Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3504711}}'''Za križen''' [za kriʒen] (Croatia kasa a ɔwɔ apaa mu hɔ a ɔkyerɛ ‘Asɛndua no Ekyir’) yɛ anago apontow a ɔkɔ so Dwowda Kɛse biara wɔ Hvar supɔw do, Croatia. Adzeyɛ no wɔ mfeha pii atsetsesɛm na wɔdze ka UNESCO Amambra Egyapadze Edzin mu.
Wɔfa nkurow mu: Svirče, Vrbanj, Vrboska, Jelsa, Pitve na Vrisnik
Apontow no yɛ Nyamesom pa tsitsir bi ho guadodzeyɛ soronko, na ɔyɛ Nyamesom na amambra mu nyimpasu a ɔda nyimpa a wɔtse supɔw no finimfin fa edzi Hvar a woekitsa mu mfeha enum nyi.
Hɔn dɔnhwer 8 ber tsentsen, a obiara twa mu kilomita 25 so yɛ ma ɔda nsew, tse dɛ ma ɔda nsew wɔ n’adwendwen a ɔwɔ n’enyigye agodzi mu nsɛm ho no. Adzeyɛ no ekyir dompe nye Gospin plač [ɡospin platʃ] (English: Weeping of the Lady), octosyllabic Passion nkyerɛwee a ofi afeha a ɔtɔ do 15 mu a wɔ ndwom kwan do Dialog to ndwontofo a wɔapaw hɔn, kantaduri [kantaduri].
== Nkyerɛkyerɛmu ==
Afe biara, apontow Za križen no hyɛ ase ndɔnhwer 22 pɛpɛɛpɛr dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a Nhyiamu no ahyɛ ase ber kor mu wɔ Parish asɔrdan ahorow esia a ofi supɔw no finimfin, wɔ Vrbanj, Vrboska, Jelsa, Pitve, Vrisnik na Svirče ase. Nyɛe biara dzi akɔneaba wɔ dɛm krukruba no mu, dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a anapa ndɔnsuon no, obiara bɛsan aba wɔ n’ankasa ne ber a ɔhyɛ ase mu.
Mbremudua soafo a okitsa mbremudua na odzi apontow biara enyim. Dwuma a mbremudua soafo dzi no yɛ nyidzi kɛse wɔ supɔw no do, na wosi ho gyinae bɛyɛ mfe 20 ansaana wɔayɛ. Mbreamudua soafo no kɔ nye aboafo, ekyirdzifo ebeien a wɔsoa kyɛn akɛse no, ndwontofo ebien a wodzi enyim na aboafo dodow bi a wɔto Gospin plač. Hɔn nyinara hyɛ ntar a ɔfata – onuayɛ ntar fitaa. Sɛ yɛhwɛ dodow a, ma ɔsõ sen obiara nye Jelsa Akwantu, a akwantufo dodow tum bor apem. Afofor so sua koraa, na ma ofi ekurase Pitve ase nkotsee na obotum abor akwantufo ɔha. Jelsa Akwantu no so yɛ pɔtsee wɔ amandze a ɔnye dɛ mbremudua soafo no tu mbirika fa kwan no do mita ɔha a otwa tow no ekyir.
lh462g702jl5skj3p9pox9r1ilzh7oj
Licitar
0
1528
12510
12509
2024-01-11T13:07:16Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Licitars''' (pronounced [lǐtsitaːr]; Croatian: ''licitarska srca''; Slovene: ''lectova srca'') adɔkɔdɔkɔdze a ahosu wɔ ho a wɔdze ewo dɔkɔdɔkɔ ayɛ a ɔka Crotia na <nowiki>''Slovenia's cultural heritage''</nowiki> ho. Wɔyɛ amambra ho ahyɛnsewdze wɔ Croatia ahenkurow a ɔyɛ Zagreb. Wɔfa hɔn dɛ wɔyɛ egudze a wɔtaa dze ma wɔ dwumadzi a ɔkyerɛ ɔdɔ tse dɛ ayefor na <nowiki>''Valentine's Day''</nowiki> ase. Borɔnya ber mu no, wɔdze licitar akoma mpempem yɛɛ egudze dze guu Zagreb kurow mu na borɔnya dua a ɔwɔ afanan no ankasa do.
Afe 2010 mu no, UNESCOfo dze Akakadur paanoo a ofi ''Northern Croatia'' kaa "Representative List of the Intangible Cultural Heritage" ho maa Crotia amambra.
== Abakɔsɛm na amambra ==
Amambra a ɔyɛ Licitar ne nyɛe na ne mae twe mu kɔ ekyir wɔ mfeha duesia mu. Nna Licitaryɛfo, a wɔfrɛ hɔn ''Medičari'', dzi mu paa wɔ kurow mu, nna wɔtaa hwehwɛ hɔn licitar ekyir kwan ofi (licitars were more sentimental than giving a bouquet of roses) ekyir no. Nkorɔfo kakra a hɔn enyi gye edwindzi a ɔwɔ ebusua esumadze mu no ama amambra no tse ase ndɛ mpo, nna kwan a wɔfa do yɛ no nntaa nnsesa. Licitar kor ne nyɛe da ho gye mber ma ɔbor bosoom kor.
Licitar bɛgyee dzin ɔnam dɛ nna wɔtɔn no wɔ Marija Marian abosonfie a ɔwɔ Marijna Bistrica (a ɔbɛn Zagreb) a ahotsewfo kɛseraa St Mary a ɔwɔ Bistrica wɔ <nowiki>''Assumption'' anaa ''St Magaret' Day'' no ntsi. Kaansa ɔnnyɛ ɔsom n'</nowiki>ahyɛnsewdze, nna wɔtaa tɔ licitar dze kɔ fie dze kae hɔn kwan tsentsen a nna wotwa kɔ Zagorje. Nna licitar ne bɔbew na n'ahosu a ɔnnyɛ kuntann a ɔtwe nkorɔfo yɛ dza nna wɔdze kyerɛ hɔn ebusuafo na hɔn efipamfo wɔ ber a wɔsanee bae no.
== Atomdze na ne nyɛe ==
Wɔdze amambra mu atomdze, kwan na ahofama na wɔdze yɛ Licitar. Hɔn atomdze nnyɛ kuntann (ewo, isiam, nkyerɛfuwa, nsu na ahosu a ɔyɛ ɔdomankomadze) naaso hɔn nyɛe kyɛr. Isiam no nyin dzi nda kakra, nna wɔayɛ no wɔ kwan bi do na wɔato, na wɔdze ato hɔ ma woenya adapɛn ebiem ama wɔaawow. Wɔdze ahosu bɛka ho yɛ dza odzi ekyir, wɔyɛ wie a nna woegya no hɔ bio ma woeenya adapɛn ebien. Licitar no wow ara pɛr nna afei woesiesie ho na wɔdze atɔ hɔ dapɛn kor dɛ ɔnwow.
Amambra mu no, Licitar yɛ 100% nsa ano edwuma a wɔdze adanadan, nhyiren anaa ahwehwɛ nkakramba siesie ho. Dɛ mbrɛ wɔdze ewo isiam na ɔdomankomadze ayɛ no, wobotum edzi ansaana wɔdze biribi esiesie ho.
Wɔtaa frɛ Licitar dɛ ɔyɛ akakadur paanoo, kaansa akakadur nnyim.
== Dza wɔyɛ no abaefor mu ==
Abaefor ber mu no, Licitar yɛ amambra mu Croatian na Slovenian adze (and can be found in all Croatian and Slovenian airports and in many tourist gift shopa),dza wɔdze siesie borɔnya dua ho, ayefor akyɛdze a wɔdze ma ahɔho, edwuma akyɛdze, na egudze a wɔdze yɛ ndzɛmba pii, na dza wɔdze ma nkorɔfo dze kyerɛ wo dɔ a ewɔ ma hɔn.
== Hwɛ iyi so ==
* Croatia amambra
* Slovenia amambra
* Lebkuchen
asthmxl6phxntak1h7bru5lodw74qut
Tam atar nyɛe wɔ Croatia
0
1529
12555
12554
2024-01-12T11:10:09Z
Assilidjoe
33
Images added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3023341}}'''Tam atar nyɛe wɔ Croatia''' (Croatia Čipkarstvo u hrvatskoj) yɛ tsetsesɛm a ofi Renaissance ber a lase a wɔyɛ hyɛɛ ase kyerɛwee wɔ Mediterranea na Europa asasepɔn nyinara do<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/index.php?pg=00011&RL=00245</ref>. Wɔ mfe nyinara mu no, Croatia ahoma abɛyɛ ma ɔda nsew wɔ ne nsusui soronko nye no susui ho. Wɔ afe 2009 mu no, UNESCO gyee lase nyɛe too mu wɔ Croatia dɛ ɔyɛ adasamba amambra egyapadze a wonntum mmfa hɔn nsa nnka<ref>https://www.unesco.org/culture/ich/index.php?pg=00011&RL=00245</ref>.
Ndɛ wɔ Croatia no, mbea pii wɔ hɔ a wɔdze ahoma yɛ tsetsesɛm, ma ɔda nsew kɛse nye Adriatic nkurow Pag na Hvar, etsifi afa mu kurow Lepoglava, na Sveta Marija ekurase a ɔwɔ Međimurje Mantɔw mu no.
== Lase a agye dzin ==
[[File:Pag Cathedral with Local Lace - Pag - Croatia.jpg|thumb|right|120px|Pag Cathedral with local lace]]
=== Pag: pandze lase ===
Pag lace yɛ ma wɔdze pandze-ano na ayɛ na ɔyɛ spider web pattern embellishments na geometrical motifs pii. Adze a woewie no yɛ dzen yie, na ɔnntse dɛ Croatiafo ahoma afofor no, wobotum ahohor<ref>Museum_of_Arts_and_Crafts,_Zagreb</ref>.
Wɔda ho ara yɛ ahoma a ɔwɔ Pag no ndɛ wɔ tsetsesɛm kwan do fitsi mfeha pii a etwa mu yi, na woebue skuul bi a ɔbɛma ahoma a wɔyɛ ho tsetsesɛm no akɔ do atsena ase.
=== Lepoglava: bobbin lace ===
[[File:Lepoglavska čipka.jpg|thumb|right|160px|Lace from Lepoglava]]
Lepoglava ahoma yɛ bobbin ahoma a wɔayɛ no yie, na ne nhyehyɛ yɛ geometric, nhwiren, na mboa nsusui na nsusuwdo a wɔayɛ no mbrɛ wɔpɛ a wɔaka abɔ mu. Wɔdze flax anaa kotoku asaawa na wɔdze dzi dwuma, ber nyinara na kɔla fitaa, na ɔwɔ nsusui na akɛse ahorow.
Lase ho edwuma wɔ Lepoglava hyɛɛ ase yɛɛ wɔ afeha a ɔtɔ do 19 ewiei, na odur ne ‘Sika Mber’ wɔ Wiadze Ko ebien no ntamu. Dɛm ber yi mu no, ahoma no dzii nkonyim wɔ akansi pii mu wɔ amanaman ntamu ɔyɛkyerɛ ahorow mu: wɔ Paris 1937 mu no, onyaa sika kɔkɔɔ, na mfe ebien ekyir no, onyaa kɔber wɔ Berlin. Na dɛm ber yi yɛ ma odzi yie kɛse ma Lepoglava ahoma.
Wɔyɛ amanaman ntamu ahoma afahyɛ wɔ Lepoglava afe biara wɔ Fankwa mu dze hyɛ kurow no mu ahoma a wɔyɛ amambra enyimnyam.
=== Hvar: agave anaa aloe ahoma ===
Hvar ahoma yɛ soronko wɔ mbrɛ wɔboaboa asaawa no ano fi agave efifidze a enyin wɔ supɔw no do aloe nhaban mu. Wɔtsetsew nhaban no wɔ afe no mu ber pɔtsee bi mu na afei wɔyɛ ho edwuma tsitsir ma ɔyɛ asaawa fitaa a ɔyɛ tratraa.
Benedictine nkokorafo a wɔwɔ Hvar kurow mu no nkotsee na wɔyɛ Hvar ahoma a wɔsan frɛ no 'aloe ahoma'.
== Mboaedze ==
tmyst7we84yupdkzlmh5hv44zfbowz3
Petrykivka painting
0
1530
12614
12522
2024-01-14T00:05:37Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q12140171}}'''Petrykivka mfonyinyɛ (painting)''' (anaadɛ "Petrykivka" kɛkɛ; Ukraine kasa mu: Петриківський розпис ) yɛ Ukrainefo amambra kwan do mfonyin kwan, a ayɛase fi ekuraase Petrykivka ase wɔ Dnipropetrovsk mantɔw mu wɔ Ukraine, faako a na wɔdze dzi dwuma dze siesie efie afasu na da biara da ofie ndzɛmba. Dɛm ɔkwan yi ho nhwɛdo ahorow a odzi kan a wonyim no fi afeha a ɔtɔ do 18 mu, nanso ɔkɔ do nya nkɔdo na ɔkɔ do yɛ ndɛyi adwinni.<ref>[http://www.unesco.org/culture/ich/en/RL/petrykivka-decorative-painting-as-a-phenomenon-of-the-ukrainian-ornamental-folk-art-00893 "UNESCO Culture Sector - Petrykivka decorative painting as a phenomenon of the Ukrainian ornamental folk art"].</ref>
== Abakɔsɛm ==
=== Abakɔsɛm ahyɛase ===
Wogye dzi dɛ Petrivka mfonyin no fi ekuraase efie a wɔdze afasu ho esiesie mu. Na ɔfasu ho ndzɛmba a wɔayɛ ho edwindze ebu do wɔ Ukraine mbea pii, na nna mbea ahorow wɔ hɔn ankasa su ahorow a wɔdze siesie hɔ.<ref name=":0">Кара-Васильєва Т., Чегусова З. Декоративне мистецтво України ХХ століття. Київ: Либідь, 2005. 280 pp. {{in lang|uk}}</ref> Nna ɔyɛ atsetsesɛm dɛ wɔbɛsan esiesie mfonyin no mpɛn kor anaa mpɛn ebien afe biara mu. Wɔ ɔfasu ho mfonyin ekyi no, nna wɔdze ndua na ndzɛmba afofor a wɔdze yɛ ofie ndzɛmba so esiesie, tsitsir ndaka (na tsitsir no ayeforhyia ndaka).
Ekyir, “mal’ovky” (мальовки) atsetsesɛm sɔr, a na wɔbotum dze mfonyin ahorow a owura bi edzi kan ayɛ wɔ krataa do esiesie efie afasu a onhia dɛ mfonyinyɛfo bi ankasa kɔsra hɔn. Nhwɛdo so wɔ hɔ a ɔfa afeha a ɔtɔ do duawɔtwe (18) mu nyamesom ahonyi a ofir Dnipro mantɔw mu a ɔwɔ nhwiren a wɔdze esiesie a wɔbotum so ebu no dɛ ɔyɛ ndɛyi Petrikivka kwan no nana.<ref>[https://web.archive.org/web/20150629044433/http://www.unesco.org/culture/ich/scripts_php/slideshow-popup.php?id=00893 "Examples of Petrykivka painting on the UNESCO site"]. UNESCO. Archived from [http://www.unesco.org/culture/ich/scripts_php/slideshow-popup.php?id=00893 the original] on 29 June 2015. Retrieved 19 June 2015.</ref>
Ukrainefo ɔfasu ho mfonyin a akyɛ kyɛn biara a wɔdze nhwiren ayɛ no fi afeha a ɔtɔ do duakron (19) fa a ɔtɔ do ebien na afeha a ɔtɔ do eduonu (20) ahyɛase wɔ Dnipropetrovsk, Sloboda, Podillia, na Uman mantɔw mu,[4] na ɔbɛyɛ dɛ ɔnye Petrykivkafo no wɔ ebusuabɔ anaadɛ efi baabiara ɔkwan a wɔfa do yɛ adze.<ref>Найден, О.С. (1989). <bdi>Орнамент українського народного розпису</bdi> (in Ukrainian). pp. 1–136.</ref>
=== Ahyɛnsodze na nkyekyer (afe 1911 kesi afe 1936) ===
Abakɔsɛm mu nsɛm a ɔkɔ ekyir biara nni hɔ a ɔfa Petrykivka mfonyinyɛ ho ansa na afeha a ɔtɔ do eduonu (20) no rehyɛase, ber a mbusuakuw ho nyimdzefo Dmytro Yavornytsky enyi gyee ho, na ɔmaa Yevhenia Evenbakh, n’esuafo no mu kor yɛɛ mfonyin ahorow na ɔboaboaa nhwɛdodze ahorow ano (a ɔfasu ho mfonyin ahorow ka ho) wɔ akwantu ebien mu wɔ afe 1911 na afe 1913 mu.<ref name=":0" /> Dɛm “ndzɛmba a wohuu” yi na ɔyɛɛ dza wogyinaa do yɛɛ ɔyɛkyerɛ bi a wɔyɛɛ wɔ Saint Petersburg wɔ afe 1913 mu.<ref name=":0" /> Petrykivka mfonyinyɛ ho nhwehwɛmufo fofor a odzii kan na Yevhenia Berchenko, a ɔyɛɛ ɔyɛkyerɛ ahorow ho nhyehyɛɛ wɔ afe 1928 Leningrad.
[[File:Petrykivsky_rospys_vaza.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Petrykivsky_rospys_vaza.jpg|thumb|Kyiv porcelain vase a petrykivka mfonyin a Marfa Tymchenko yɛɛ wɔ do - (Kyiv porcelain vase with petrykivka painting by Marfa Tymchenko)]]
=== Petrykivka mfonyinyɛfo a wɔwɔ Kyiv ===
Tatiana Pata esuafo dodow bi tu kɔɔ Kyiv wɔ afe 1936–1944 mu, na ɛno ma wɔdzii kan dze Petrykivka mfonyin dzii dwuma wɔ mfirdwuma mu ndzɛmba a wɔyɛ mu wɔ Kyiv Taras Shevchenko Nkaa Edwumayɛbea - Kyiv Taras Shevchenko Souvenir Factory ("Київська сувенірна фабрика ім. Т. Г. Шевченка”) nna ɔwɔ ha dɛm mfonyin a wɔdze varnish akata do wɔ ekyi tuntum a ɔnyɛ amambra kwan do no na wodzii kan dze baa, ɔkwan a ekyir wɔdze dzii dwuma wɔ Petrykivka ekuraase ankasa ase so. Eyi bɛyɛɛ Petrikivka mfonyinyɛ a ebu do kyɛn biara wɔ Soviet aber do.<ref name=":1"><bdi>Петриківка: Альбом репродукцій</bdi> (in Ukrainian). Dnipro: Дніпрокнига. 2001.</ref>
=== Nkɔdo a ofi 1950 kesi 1980 ===
Nna atelier bi a wɔyɛ ntama wɔ Petrykivka fir afe 1929. Wɔ afe 1958 mu no, wɔyɛɛ edwumayɛbea bi a wɔyɛ kor wɔ dɛm atelier no mu a wɔdze yɛ ndzɛmba a wɔdze Petrykivka ayɛ a wɔdze varnish ayɛ. Mfonyinyɛfo a wɔwɔ dɛm edwumayɛbea no mu no bi na Tatiana Pata sukuufo a hɔn ho akokwaw (talented) kyɛn biara no bi. Wɔ 1958 mu no, edwumayɛfo a wɔwɔ edwumayɛbea hɔ no bi nye Hanna Isaieva, Yavdokha Kliupa, Maria Shyshats’ka, Nadia Shulyk, Ivan Zavhorodnii, Halyna Prudnikova, Oleksandra Pikush, Vira Tezyk, Nina Turchyn, Hanna Danyleiko, na (efi afe 1959) Zoia Kudish. Wɔ afe 1961 mu no, wɔsan hyehyɛɛ edwumayɛkuw no dɛ “Adamfofa” Edwumayɛbea a wɔyɛ Petrikivka Mfonyin - “Friendship” Factory of Petrikivka Painting (“Фабрика петриківського розпису «Дружба»”).<ref>[http://petrykivka.dp.ua/fabrika-druzhba/ "Фабрика "Дружба" - Петриківка"]. ''petrykivka.dp.ua'' (in Ukrainian). Retrieved 2024-01-11.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20150716031601/http://rukotvory.com.ua/rozmovy/valentyna-panko-petrykivkoyu-vse-bilshe-tsikavlyatsya-u-mistah/ <bdi>Валентина Панко: "Петриківкою" все більше цікавляться у містах</bdi> (in Ukrainian)]. «Рукотвори». Archived from [https://web.archive.org/web/20150716031601/http://rukotvory.com.ua/rozmovy/valentyna-panko-petrykivkoyu-vse-bilshe-tsikavlyatsya-u-mistah/ the original] on 16 July 2015. Retrieved 19 June 2015.</ref><ref>{{YouTube|UKgpjorxiB0|Знищення фабрики Петриківського розпису}}</ref><ref>БІЛОВИЦЬКА, Наталія (2012-10-17). [https://ukurier.gov.ua/uk/articles/ostannye-kitajske-poperedzhennya/ "Останнє китайське попередження"]. ''Урядовий Кур’єр''. Retrieved 2024-01-12.</ref><ref>Глухенька Н. Петриківські розписи. Київ: Мистецтво, 1973. {{in lang|uk}}</ref>
[[File:Volodymyr_Glushenko.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Volodymyr_Glushenko.jpg|thumb|328x328px|Petrykivka mfonyinyɛfo a wonyim hɔn yie no mu kor, Volodymyr Hlushchenko, a ɔreyɛ edwuma wɔ Petrykivka - (One of the best known petrykivka artists, Volodymyr Hlushchenko, at work in Petrykivka)]]
=== Ndaansa yi abakɔsɛm ===
Wɔ afe 1998 mu no, Sɔhwɛ Edwumayɛbea (Experimental Workshop) no bɛyɛɛ Petrykiva Asoɛɛ a Ɔhwɛ Amambra Adwinni Do (Petrykiva Center of Folk Art) a Andrii Pikush ɛhwɛ do. Ɛndɛ, wobu no dɛ ɔyɛ Petrikivka mfonyinyɛ kwan no mu adze tsitsir. Centre no ka Petrykivka edwumfo a wɔagye dzin bɛyɛ eduonan (40) bom, a (ɔdze besi afe 2011) Ɔman Edwumfo Kuw a ɔwɔ Ukraine no mufo eduonu enum (25) na Ukraine Amandze Mfonyinyɛfo a Wɔagye Dzin esuon (7) ka ho.<ref name=":1" /><ref>Петриківка: Альбом репродукцій. Дніпропетровськ: Дніпрокнига, 2011. 232 с. {{in lang|uk}}</ref>
== Mfonyinsie bea ==
<gallery class="center">
File:Blue_flowers_box.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Blue_flowers_box.jpg|Adaka a wɔdze esiesie "Nhwiren bruu" a Natalia Statyva-Zharko yɛɛ (Decorative box "Blue Flowers" by Natalia Statyva-Zharko)
File:Petrykivsky_rospys_skrynka_mazky1980.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Petrykivsky_rospys_skrynka_mazky1980.JPG
File:Petrykivsky_rospys_skrynka_kalyna1980.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Petrykivsky_rospys_skrynka_kalyna1980.JPG
File:Petrykivsky_rospys_skrynka_chorna1985.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Petrykivsky_rospys_skrynka_chorna1985.JPG
File:Petrykivsky_rospys_skrynka_ptakh_1980.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Petrykivsky_rospys_skrynka_ptakh_1980.JPG
</gallery>
== Mboaedze ==
kxzg60abzg2yjludr5sxtyz77bqin0m
Dutar
0
1531
12552
12551
2024-01-12T11:00:40Z
102.176.89.74
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''''Dutar''''' (also ''dotar''; Persian: دوتار, <small>romanized:</small> ''dutâr''; Russian: Дутар; Tajik: Дутор; Uzbek: Дутор; Uyghur: دۇتار, <small>romanized:</small> ''Dutar''; simplified Chinese: 都塔尔; traditional Chinese: 都塔爾; pinyin: ''Dū tǎ ěr''; Dungan: Дутар) yɛ Iranian <nowiki>''</nowiki>lute<nowiki>''</nowiki> a no kɔn yɛ tsentsen na ahoma ebien wɔ ho a wohuu no wɔ Iran na Central Asia. Ne dzin fi Persia kasafua a wɔwɔ ma <nowiki>''two strings''</nowiki>دوتار ''do tār'' (< دو ''do'' "two",تار ''tār'' "string"), kaansa nna Herati dutar a ɔwɔ Afghanistan wɔ ahoma duanan. Dutar yɛ adze a ɔagye dzin wɔ Tajikistan na Khorasan mansin a ɔwɔ Iran mu. Sɛ wɔbɔ a, Uyghurfo a wofi Western China na wɔtaa tsew ahoma no na Tajiks, Turkmen, Uzbeks na wɔbɔ na wɔtsew. Adzeyɛdze a ɔka ho nye Kazakh dombra. Dutar so yɛ adzeyɛdze a no ho hia ka Kurds a ofi Khorasan a wohun Haj Ghorban Soleimani a ofi Quchan dɛ ɔyɛ enyimnyamfo. Kurdish hɔ no, nyia ɔbɔ dutar ne dzin dze bakci ('''bakhshi''') a ɔsɛ Turkmen bagsy, a wɔfrɛ no ashiq wɔ Azeri. Wɔagye '''Khorasan bakhshi ndwom''' ato mu wɔ <nowiki>''Representative List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity''</nowiki> mu.
Duter n<nowiki>'ahyɛse wɔ mfeha 15 ber mu no a nna ɔyɛ obi a ɔhwɛ adzeyɛdze nkaa no do n'adzeyɛdze no, wɔdze ''gut'' na wɔdze yɛɛ n'</nowiki>ahoma no. Mbom, Silk Road ne mbuei no, ahoma <nowiki>''catgut'' maa ahoma a ɔyɛ ''strings''</nowiki> a wɔdze serekye nkyinkyimii yɛe a wɔdze fi China bae no kwan. Ndɛ mber yi adzeyɛdze binom da ho dze serekye ahoma dzi dwuma, kaasa wɔtaa dze <nowiki>''nylon''</nowiki> so dzi dwuma.
Dutar no wɔ ndze a no mu yɛ dɛw. Adzeyɛdze a ɔyɛ <nowiki>''</nowiki>pear-shaped<nowiki>''</nowiki> no su ankasa yɛ kwansin kor dze rokɔ ebien.
Wɔtaa kyim no to La Re anaa A D, naaso ogyina bea no do so.
== UNESCO Intangible Cultural Heritage Lists ==
Dutar ne nyɛe na amambra ndwom ne nyɛe dze dwontow ka ho fi <nowiki>''2021 representative'' mu ka ''UNESCO Intangible Cultural Heritage List''</nowiki> ho.
== Abɔfo a wɔagye dzin ==
* Haj Ghorban Soleimani (1920–2008)
* Turgun Alimatov (1922–2008)
* Abdurahim Hamidov (1952–2013)
* Abdurehim Heyit (Uyghur) (1962–)
* Sanubar Tursun (1971–)
* Alireza Soleimani (Aliabad, Khorasan)
* Sultan Reza Bakci (Geliani) (Khorasani)
* Haj Mohammad Hossein Yeganeh (Khorasani)
* Abdolghader Afzali(Khorasan, Iran)
* Aziz Tanha (Korasan, Iran)
* Saied Tehranizadeh
* Abd Allah Amini (Khorasani)
* Zolfaghar Askarian (Khorasani)
* Gholam Ali Poor Ataa (Khorasani)
* Aliia Gholi Yeganeh (Turkmen)
* Osman Mohammadparast (Khaf, Iran)
* Abdollah Alijani Ardeshir (Tehran, Iran)
== Hwɛ iyi so ==
Hwɛ iyi so: Lute § History and evolution of the lute
* Shashmaqam
* Turgun Alimatov
* Dotara
* Bağlama
* Çiftelia
* Music of Iran
* Music of Afghanistan
* Music of Tajikistan
* Music of Turkmenistan
* Music of Central Asia
rheq9fai78m1m14apnusq5j75qrxmzj
Argungu Fardwuma Afahyɛ
0
1532
12566
12533
2024-01-12T19:04:24Z
Yaw tuba
14
improved article #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4789767}}'''Argungu Fardwuma Afahyɛ'''<ref>Shyllon, Folarin (August 2007). [https://www.cambridge.org/core/journals/international-journal-of-cultural-property/article/argungu-fishing-festival-in-northwestern-nigeria-promoting-the-idea-of-a-sustainable-cultural-fest/B8F5B344A3F997E9621152AFAC547A8B "Argungu Fishing Festival in Northwestern Nigeria: Promoting the Idea of a Sustainable Cultural Fest"]. ''International Journal of Cultural Property''. '''14''' (3): 329–337. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S094073910707021X|10.1017/S094073910707021X]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [[issn:1465-7317|1465-7317]]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:162837565 162837565].</ref> anaa '''Argungu Asaw Afahyɛ''' yɛ afe afe afahyɛ a edzi ndanan wɔ Kebbi Mantɔw na etsifi fam aman afofor tse dɛ Niger wɔ Nigeria Etsifi fam atɔe fam.<ref>Okafor, Chiamaka (2022-12-17). [https://www.premiumtimesng.com/news/headlines/570885-special-report-how-kebbi-farmers-are-fighting-climate-change.html "SPECIAL REPORT: How Kebbi farmers are fighting climate change"]. ''Premium Times Nigeria''. Retrieved 2022-12-25.</ref> Ɔmantɔw no yɛ esubɔntsen a ɔsow aba mbea a ɔyɛ (matanfada, mala a nsu pii gu do na nduaba turo ahorow (orchards a wɔfrɛ nu lambu wɔ Hausa kasa mu). Nyimpa dodow no ara a wɔtse hɔ no yɛ afarfo a wɔyɛ Isla nyamesom. Wɔsan so wɔ Kanta Tsetse Ndzɛma Akorae (Museum). Tsetse Ndzɛma Akorae (Museum) no nye abakɔsɛm mu bea tsitsir a ɔwɔ Argungu ma nsrahwɛfo a wɔwɔ wiadze nyinara. Nyimpa a wofi wiadze nyinara tu kwan kɔ Argungu kɔhwɛ adzeyɛ no ara kwa. Argungu fardwuma afahyɛ no atsirimpɔw tsitsir nye dɛ wɔbɛkyere mpataa na biakoyɛ. Afahyɛ no taa yɛ ndafua anan (4) amambra mu adzeyɛ.<ref>[https://artsandculture.google.com/story/argungu-festival-africa-s-biggest-fishing-celebration/6AKCWE_EP-keIQ "Argungu Festival: Africa's Biggest Fishing Celebration"]. ''Google Arts & Culture''. Retrieved 2021-07-31.</ref>
== Abakɔsɛm ==
[[File:Argungu_Fishing_Festival.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Argungu_Fishing_Festival.jpg|thumb|Argungu fardwuma afahyɛ]]
Afahyɛ no hyɛase wɔ afe 1934 mu, dɛ ɔtan a ɔkɔɔ do wɔ mfehaha pii a ɔda Sokoto Caliphate na Kebbi Ahenman no ntsam no ewie ho egyiraehyɛdze. Dɛm afahyɛ yi ama nkɔdo kɛse aba ɔman no nyinara nkɔdo mu.<ref>[https://hotels.ng/guides/activities/argungu-festival/ "Argungu Fishing Festival: 5 Things You Should Know"]. ''Hotels.ng Guides''. 2017-08-30. Retrieved 2021-07-31.</ref>
Wɔtaa frɛ no Fardwuma-Frenzy Afahyɛ (Fishing-Frenzy Festival). Wɔhyɛ afahyɛ no dze hyɛ fardwuma ber no ahyɛase wɔ Argungu, kurow bi a ɔwɔ esubɔntsen ho wɔ Kebbi Mantɔw mu. Wɔhyɛ no wɔ bosoom Kwakwar na bosoom Ebɔw ntsam afe biara.<ref>[https://sdgs.scout.org/post/showcasing-arugungu-fishing-festival-northern-nigeria-courtesy-scout-association-nigeria "Showcasing The Arugungu fishing festival at Northern Nigeria - Courtesy The Scout Association of Nigeria | World Scouting"]. ''sdgs.scout.org''. Retrieved 2021-07-31.</ref>
Wɔ afe 2005 mu no, na mpataa a odzii nkonyim no mu dur yɛ kilogram eduosuon enum (75), na nna ohia mbanyin anan (4) na wɔama do akɔ nsenia no do.<ref>Jeremiah (2018-02-11). [https://leadership.ng/argungu-fishing-festival-hold-decade/ "Argungu Fishing Festival To Hold A Decade After"]. ''Leadership News - Nigeria News, Breaking News, Politics and more''. Retrieved 2021-08-24.</ref> Wɔ afe 2006 mu no, afahyɛ no baraa (banned) mpataayi esian ahobambɔ ho haw a ɔfa nsu a ɔba fam ho ntsi.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/africa/6216640.stm "Nigeria fish festival bans fish"]. ''BBC News''. 2006-11-07. [https://web.archive.org/web/20080325101717/http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/africa/6216640.stm Archived] from the original on March 25, 2008. Retrieved 2008-02-11.</ref> Hia a afahyɛ no ho hia ma sikasɛm no ama aban no akora mpataa do mbrɛ asau a wɔdze gill na asau a wɔatow a wɔbara no do.<ref>A.A. Eyo and Y. B. Ahmed. [http://aquacomm.fcla.edu/4088/1/624.pdf "Management of Inland Capture Fisheries and Challenges to Fish Production in Nigeria"] (PDF). Federal College of Freshwater Fisheries Technology. Retrieved 2010-10-09.</ref> Wɔakasa etsia Zauro polder dwumadzi, nsu a wɔdze gugu ndɔbae do wɔ Rima Esubɔntsen no nsu a ɔtɔ wɔ Argungu afamu fam no, osiandɛ atar no hunahuna dɛ ɔbɛyirii wɔ atsetsesɛm bea a wɔyɛ afahyɛ no.<ref>Tosin Omoniyi (20 December 2009). [http://www.newswatchngr.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1636&Itemid=47 "A Dam of Controversy"]. ''Newswatch''. Retrieved 2010-10-09.</ref>
== Dwumadzi ahorow no bi nye: ==
* Nsaanodwuma a wɔdze kyerɛ (Craft showcases)
* Hɛmba mbirikatu (Canoe races)<ref>[https://thenationonlineng.net/what-you-need-to-know-about-argungu-international-fishing-festival/ "What you need to know about Argungu international fishing festival | The Nation Newspaper"]. 2020-03-08. Retrieved 2022-12-25.</ref>
* Kuadwuma ho ndzɛmba a wɔdze kyerɛ (Agricultural showcases)
* Amambra mu dwumadzi ahorow (Cultural activities)
* Akuturukubɔ ho akansi (Wrestling matches)<ref>[https://hotels.ng/guides/activities/argungu-festival/ "Argungu Fishing Festival: 5 Things You Should Know"]. ''Hotels.ng Guides''. 2017-08-30. Retrieved 2021-07-31.</ref>
* Ndwom a wɔbɔ (Musical performances)
* Fardwuma Kɛse konyimdzi bi (A Grand Fishing conquest)
* Nsuguar akansi (Swimming contest)<ref>[https://guardian.ng/news/argungu-fishing-festival-breeding-ground-for-future-olympians-lai-mohammed/ "Argungu fishing festival, breeding ground for future Olympians"]. ''The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News''. 2020-03-14. Retrieved 2022-12-25.</ref>
== Akansi ==
Wɔ afahyɛ no da a otwa tun no, wɔyɛ akansi bi a mbanyin mpempem pii hyehyɛ hɔn ho wɔ esubɔntsen no ho na sɛ wɔtse etu ngyigyee a, hɔn nyinara huruw kɔ esubɔntsen no mu na wonya dɔnhwer kor (an hour) dze kyere mpataa a ɔso kyɛn biara. Dza odzi nkonyim no botum dze sika a ɔbor U.S. dɔla 7,500 akɔ fie. Wɔma akansifo kwan dɛ wɔmfa atsetsesɛm mu mpataayi edwindadze nko ara ndzi dwuma na pii pɛ dɛ wɔdze nsa kyere mpataa koraa (adzeyɛ a agye dzin nso wɔ mbea fofor na wɔfrɛ no "nodling") dze kyerɛ hɔn ahokokwaw.
Botae: Afahyɛ no wɔ botae ahorow pii a dza ɔka ho nye: fardwuma, biakoyɛ a wɔbɛhyɛ ho nkuran, agordzi, na enigyedze.<ref>[https://sdgs.scout.org/post/showcasing-arugungu-fishing-festival-northern-nigeria-courtesy-scout-association-nigeria "Showcasing The Arugungu fishing festival at Northern Nigeria - Courtesy The Scout Association of Nigeria | World Scouting"]. ''sdgs.scout.org''. Retrieved 2023-09-15.</ref>
== Afe 2020 Argungu Fardwuma Afahyɛ ==
[[File:Nigerian_Public_Domain_809.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Nigerian_Public_Domain_809.jpg|thumb|Fardwumafo wɔ hɛmba ahorow mu.]]
Wɔ afe 2020 Argungu Fardwuma Afahyɛ mu no, wɔmaa ankorankor a ɔkyeree mpataa akɛse a nye mu duru bɛyɛ kilogram eduosuon akron (78) no Naira du (10) ɔpepem, kar fofor ebien (2) na Hajj ngua ebien (2), dzibew a ɔtɔ do ebien (2), na dzibew a ɔtɔ do ebaasa so.<ref>[https://www.premiumtimesng.com/news/top-news/381877-argungu-fishing-festival-man-with-biggest-catch-gets-n10m-two-cars-hajj-seats.html "Argungu Fishing Festival: Man with biggest catch gets N10m, two cars, Hajj seats"]. 2020-03-14. Retrieved 2021-07-31.</ref><ref>[https://www.vanguardngr.com/2020/03/argungu-fishing-festival-man-with-biggest-catch-gets-n10m-2-cars-hajj-seats/ "Argungu Fishing Festival: man with biggest catch gets N10m, 2 cars, Hajj seats"]. ''Vanguard News''. 2020-03-14. Retrieved 2021-07-31.</ref>
== Hwɛ iyi so ==
* [[:en:Festivals_in_Nigeria|Afahyɛ ahorow a ɔwɔ Nigeria]]
== Mboaedze ==
mhvxkel4b7pckp5biwqzw3qj2zpdzhd
El Güegüense
0
1533
12594
12593
2024-01-13T09:09:04Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3087681}}'''El Güegüense''' (Spanish kasa mu no ɔkyerɛ: [el ɣweˈɣwen.se]; wɔsan frɛ no Macho Ratón, wɔbɔ no [ˈma.tʃo raˈton]) yɛ aserewsɛm ahwɛgor a ɔyɛ nwoma a odzi kan a wɔyɛe wɔ Nicaragua wɔ Etubrafo ekyir. Wobu no dɛ Latin Amerika etubrafo ber mu nsɛm a ɔda nsoew sen obiara no mu kor na ɔyɛ Nicaragua amandze kwan do edwindze a ɔyɛ nwanwa a ɔdze ndwom, asaw na agor bɔ mu.
Na nkaedum bi so wɔ hɔ a wosii wɔ Rotonda (roundabout) finimfin wɔ Managua, dze hyɛɛ no enyimnyam. Wɔyɛ El Güegüense wɔ San Sebastián afahyɛ ase wɔ Dirimba (Carazo Dwumadibea) fitsi Sanda 17 kesi 27.
== Abɔse ==
Ɔkyerɛwfo bi a wɔammbɔ ne dzin na ɔkyerɛw agorhwɛbea agor no wɔ afeha a ɔtɔ do 16 mu, na ɔmaa ɔyɛɛ Atɔe Afa no mu agor/asaw edwuma a akyɛr sen obiara a ɔyɛ aborɔfo no mu kor. Wɔdze ano dze mae mfeha pii kesii dɛ ewiei koraa no wɔkyerɛw too hɔ na wotsintsimii yɛɛ no nwoma wɔ 1942 mu. Dɛ mbrɛ nkyerɛase a odzi kan a wɔkyerɛw kyerɛ no, asɛm no wɔ nkyerɛwdze 314 na ahyɛsa no wɔkyerɛwee wɔ Nahuat na Spania kasa nyinara mu.
=== Etymology ===
Agordzi ne dzin fi ne nyimpa tsitsir, El Güegüense, a wonyaa fii Nahuat asɛmfua Wewej mu, a ɔkyerɛ ‘akwakoraa’ anaa ‘nyansafo’.
== Abakɔsɛm ==
'El Güegüense' gyina hɔ ma Nicaragua amanndze, ntsi, UNESCO bɔɔ dawur dɛ ɔyɛ 'Adasamba Egyapadzeu a Wɔdze Anom na Ma Wonntum Nnhu no Edwindze a Ɔyɛ Fɛw' wɔ afe 2005 mu a ɔmaa Nicaragua yɛɛ ɔman kor pɛr wɔ Amerika Finimfin na aman esia a ɔwɔ Latin Amerika a ɔwɔ edwindze ebien a wɔabɔ ho dawur no mu kor a UNESCO na yɛe.
5qwfujcjk8rgjcxka4c0t56f8el6juz
Punto guajiro
0
1534
12612
12611
2024-01-13T12:03:08Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Punto guajiro''' anaa ''punto cubano'' – anaa dza no bɔ nnyɛ dzen ''punto'' – yɛ Cuban ndwom no bi a ɔatow, awensɛm a ndwom ka ho. Ɔbɛgyee dzin wɔ Cuba atɔe na mfinimfin mantɔw mu wɔ mfeha 17 mu, na wɔdze kaa ndwom ho wɔ mfeha 18 mu. Ɔwɔ Andalusian na Canary supruw ahyɛse, na ne nyina ka Afrika ndzɛmba bɔ mu wɔ Cuba.
== Nkyerɛkyerɛmu ==
Kuw na wɔdze dwetaa ahorow bɔ Punto: Spanish dwetaa, <nowiki>''</nowiki>the Cuban tres<nowiki>''</nowiki>, <nowiki>''</nowiki>the laúd<nowiki>''</nowiki> na <nowiki>''</nowiki>the tiple<nowiki>''</nowiki>. ''Punto'' kɔ ma akese a wɔdze dzi dwuma (punteando), sen no mbɔe (rasgueado). Wɔwɔ adzeyɛdze ebiasa: <nowiki>''</nowiki>the clave<nowiki>''</nowiki>, <nowiki>''</nowiki>the güiro<nowiki>''</nowiki> na <nowiki>''</nowiki>the ''guayo<nowiki>''</nowiki>'' (also a scraper, but of metal). Adwontofo boa hɔn ano ekuwekuw, na wɔboa hɔn nhyehyɛɛ ano. Wɔtow ndwom, anaa wɔyɛ dza wɔmmbɔ adzeyɛdze wɔ ase, a ndze no nnyɛ kor, wɔ ber a kwan da nkyekyɛmu no mu a wɔdze ma adwontofo no dɛ wɔmfa mboaboa hɔn ho wɔ dza odzi do no.
Nna ɔtɔfa bi a wɔkyerɛw ndwom a wodzii kan towee, nna adwontofo binom hɔn dzin no to hɔ. Afe 1935 ahyɛse ber mu no, punto ne dzin ne ngyee no kɔr sor wɔ Cuba kasafir mu. Wɔannyɛ hwee a wɔdze bɛkyerɛw hɔn edwuma, naaso dɛ mbrɛ osi no, nna ''Aida Bode'' a ɔyɛ obi a n'ano atsew wɔ kasa ho yɛ obi a n'enyi gye dɛm ndwom yi ho, nna ɔkyerɛɛw ndwom no wɔ aber a wɔdze roto gua. Ekyir yi, afe 1997 mu no, wɔdze n'akyerɛw too gua wɔ buukuu kwan do.
Celina González na Albita toow punto wɔ hɔn edwuma ahyɛse mu, dze kyerɛɛ dɛ ndwom no da ho tse ase, kaansa bi a na nna ɔwɔ n'ewiei ber mu. Celina wɔ ndze a odzi mu wɔ ndwom a wɔagye dzin mu, nna no kuw ''Campo Alegre'' a wɔboa no no da nsew. Sɛ ɔba no obi a onyim na n'enyi gye biribi ho a, Indio Naborí (''Sabio Jesús Orta Ruiz'', b. 30 September 1922) yɛ dzin a odzi mu wɔ punto, ma nna dabiara ɔkyerɛw awensɛm ahorow ma kasafir na amandzɛɛbɔ nkrataa. Ɔsan so yɛ ɔkyerɛwfo a wɔdze no ato gua a ɔdze awensɛm dodow a ɔakyerɛw ka ho, no mu dodow noara wɔ <nowiki>''political nueva trova edge''</nowiki>.
== Punto ahorow ==
* ''Punto pinareño (punto libre or vueltabajero):'' fi Pinar del Río atɔe mantɔw mu. <nowiki>''A free style, with a fluent, melodic line, a slow tempo and a variable meter.''</nowiki>
* ''Punto en clave (punto fijo):'' fi Camagüey na Las Villas mantɔw mu. <nowiki>''A fixed style with singer maintaining the same tempo and meter''</nowiki>.
* ''Punto espirituano:'' fi Sancti Spiritus mantɔw mu.
* ''Punto seguidilla:'' "nkyekyɛmu ahorow (décimas) a wɔtɔw wɔ aber a akwansi biara nnyi mu, a ndze a obotum egyae ndwom no na wɔdze tow."
== Punto nkyerɛkyerɛmufo ==
Iyi yɛ punto agofomba a wodzi mu dɛ wɔbɔbɔ hɔn dzin.
=== Mfeha 20 ===
* Juan R. Limendoux
* Gregorio Morejón
* Ordóñez Santana
* Edelmira Vera
* Pedro de Armas
* Antonio Camino
* Justo Vega (Cabezas, 9 August 1900 – Havana 31 January 1993)
* José Sánchez León (b. San Antonio de los Baños 1899)
* Pedro Guerra (b. La Salud)
* Fortún del Sol, ''Colorín'', (b. Cienfuegos)
* Chanito Isidrón (Calabazar de Sagua, 1903 – Havana, 22 February 1987)
* Rigoberto Rizo (Madruga, 1907)
* Adolfo Alfonso
* Inocente Iznaga (Cienfuegos, 29 December 1930)
* Martica Morejón (b. 21 June 1942)
* Guillermo Portabales
* Ángel Valiente, ''Angelito'', (San Antonio de los Baños, 28 February 1916 – 21 January 1987)
* Jesús Orta Ruiz, ''Indio Naborí'', (San Miguel del Padrón, Havana, 30 September 1922)
* Jose Marichal. ''El Sinsonte de Govea''. (Guira de Melena, Habana)
* Luis Gómez
* Rene Espinosa
* Nazario Segura
* Omar Mirabal
* Jesús Rodríguez
* Francisco Reyes Castano "El Cacique Jaruqueno", (Jaruco, Cuba, 24 July 1917–Miami, Florida, April 1978)
* Jose Antonio Tejeda
* Paula Garcia Coro, "La Calándria de los Palmares" (Canalete, Pinar del Rio, 16 March 1928; Cleveland, Ohio, USA, 20 August 2013)
s48avj9ag99c5n9r50x9kl2y0if2t00
Transhumance
0
1535
12615
12592
2024-01-14T08:43:25Z
Yaw tuba
14
added references #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q4657754}}'''Transhumance''' yɛ mboayɛn anaadɛ etubrafo bi, mboa a wɔdze hɔn kɔ mbea fofor wɔ awɔw ber na awɔw ber mu edzidzibea ahorow a wɔahyɛ da ayɛ ntsam. Wɔ mbepɔw do mbea (vertical transhumance) no, ɔkyerɛ dɛ wɔbɛkɔ edzidzibea a ɔkorɔn wɔ awɔw ber mu na bon a ɔba fam ntsam wɔ awɔw ber mu. Mboahwɛfo wɔ fie a ɔtra hɔ daa, mpɛn pii no wɔ nkoko mu. Mpɛn pii no, nguankuw no nkotsee na wotu kwan, na nyimpa dodow bi a wohia na wɔahwɛ hɔn, ber a nyimpa dodow no ara tra ase. Dza ɔnye eyi bɔ abira no, ɔyɛ mberɛw dɛ wim tsebew, sikasɛm, anaa amanyɔsɛm mu nsakrae bɛsɛe horizontal transhumance.<ref>Blench, Roger (17 May 2001). ''[https://web.archive.org/web/20120201000745/http://www.odi.org.uk/work/projects/pdn/eps.pdf 'You can't go home again' – Pastoralism in the new millennium]'' (PDF). London: [[:en:Overseas_Development_Institute|Overseas Development Institute]]. p. 12. Archived from [http://www.odi.org.uk/work/projects/pdn/eps.pdf the original] (PDF) on 1 February 2012. Retrieved 23 August 2011.</ref>
== Asɛmfua na nkyerɛase ==
[[File:Transhumance-Aigoual-1.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Transhumance-Aigoual-1.jpg|thumb|Nguan a wɔdze hɔn kɔ sor wɔ karkafo kwan bi do wɔ Massif Central, France (Moving sheep up along a [[:en:Drovers'_road|drovers' road]] in the [[:en:Massif_Central|Massif Central]], France)]][[File:Mouton_sur_la_route_de_Entrevaux_a_Annot_0566.JPG|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Mouton_sur_la_route_de_Entrevaux_a_Annot_0566.JPG|thumb|'''Transhumance wɔ [[:en:Alpes-de-Haute-Provence|Alpes-de-Haute-Provence]], France''']]
Asɛmfua transhumance fi Franse kasa mu na efi Latin nsɛmfua trans "across" na humus "ground" mu. Transhumance nyaa nkɔdo wɔ asasepɔn biara a nyimpa tse do. Ɔwom dɛ nsonsonoe kɛse wɔ amambra na mfirdwuma mu dze, nanso ndzeyɛɛ a ɔhyɛ ase a wɔdze nya edzidzibea a ɔwɔ ekyirkyir a ɔwɔ mber mu no dzi dwuma no tse dɛ dza ɔtse dɛm ara.<ref>[https://www.britannica.com/topic/transhumance "transhumance - pastoral society"]. Encyclopedia Britannica.</ref><ref>Anatoly M. Khazanov, Nomads and the Outside World (2nd Edition), University of Wisconsin Press, 1994, pp 19-23, [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-299-14284-1|978-0-299-14284-1]]</ref><ref>Dale F. Eickelman, The Middle East and Central Asia: An Anthropological Approach, Prentice Hall, 2002, p. 11, [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]][[:en:Special:BookSources/9780130336781|9780130336781]]</ref>
== Wɔ abakɔsɛm a odzi kan mu ==
Nna wɔyɛ transhumance wɔ Europa wɔ mber a edzii abakɔsɛm enyim no mu. Isotope nhwehwɛmu a wɔyɛɛ wɔ mboa mbiew (bones) ho no kyerɛ dɛ ɔtɔ da bi a na wɔdze mboa tu kɔ mbea fofor wɔ ber biara mu.<ref>Costello, Eugene; Svensson, Eva (2018). ''[https://books.google.com/books?id=qGJODwAAQBAJ&pg=PT27 Historical Archaeologies of Transhumance across Europe]''. Taylor & Francis. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-351-21337-0|978-1-351-21337-0]]</bdi>.</ref>: 27 Nanso ɔyɛ adze a ɔkɔ do wɔ wiadze nyinara.
Koko sofo (Hill people) nya aborɔfo nyimdze na ɔbɛyɛ dɛ wɔtraa ase awo ntoatoado pii mbrɛ ahokokwaw a ɔdɔɔso a wonyae na ama wɔatum edzi yie wɔ koko na mbepɔw do mbea do. Hɔn a wɔka kar dodow no ara nyim kuayɛ a wɔdze hwɛ hɔn asetradze, Mboahwɛ na kwaa na nsu a awɔw wom na nsu a ɔkɔ ntsɛmntsɛm sohwɛ. Nsɛm pii esi wɔ wim nsakrae ho ansa na abakɔsɛm reba a ɔkaa amambra a ɔtsetse dɛm,<ref>[https://www.sciencedirect.com/topics/earth-and-planetary-sciences/transhumance "Transhumance - an overview | ScienceDirect Topics"]. ''www.sciencedirect.com''.</ref>
== Europe ==
=== Alps ===
''Main article: [[:en:Alpine_transhumance|Alpine transhumance]]''
=== Balkanfo (Balkans) ===
[[File:Transhumance_ways_of_the_Vlachs.jpeg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Transhumance_ways_of_the_Vlachs.jpeg|right|thumb|500x500px|Romania na Vlach a wɔdze hɔn ho hyɛ nyimpa mu wɔ Balkan aman mu (Romanian and Vlach transhumance in Balkans)]]
Wɔ Balkan aman mu no, Albaniafo, Helafo Sarakatsanifo, Epuei Fam Romancefo (Romaniafo, Aromaniafo, Megleno-Romaniafo na Istro-Romaniafo) na Turkeyfo Yörükfo fi tsetse dze dzii ahohuru ber mu bosoom ahorow wɔ mbepɔw do na wɔsan kɔ asasetaw a ɔba fam do wɔ awɔw ber mu.
== Britain ==
=== Wales ===
Wɔ Wales mbea dodow no ara no, na mfuw mu edwumayɛfo na ɔtɔ mber bi a okuafo no dze ahohur ber mu bosoom ahorow no tra ahohur ber mu fie bi a ɔwɔ bepɔw do, anaa hafod (wɔbɔ no [ˈhavɔd]), baabi a na mboa no dzidzi. Wɔ osutɔber ewie no na ekuafo ebusua na edwumayɛfo no pam nguankuw no sian kɔ mbɔnsa (valleys) mu, na wɔtra atrae tsitsir anaa hendref ([ˈhɛndrɛv]).<ref>Gwynn, Eirwen. [http://www.tal-y-bont.org/uploads/130_213low.pdf "On the land – yesterday and today"] (PDF). Retrieved 12 September 2010.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20080324105452/http://www.hafodelwyhall.co.uk/history.html "History of Hafod Elwy Hall"]. Hafodelwyhall.co.uk. Archived from [http://www.hafodelwyhall.co.uk/history.html the original] on 24 March 2008. Retrieved 12 September 2010.</ref>
=== Scotland ===
Wɔ Scotland mbea pii a koko na mbepɔw wɔ do no, na kuayɛ edwumayɛfo dze awɔw ber mu bosoom ahorow wɔ bothies<ref>Pennant, T. [http://www.dsl.ac.uk/dsl/getent4.php?query=bothy "Tour in Scotland 1769"]. ''dsl.ac.uk''. Dictionary of the Scots Language. [https://web.archive.org/web/20130523090726/http://www.dsl.ac.uk/dsl/getent4.php?query=bothy Archived] from the original on 23 May 2013. Retrieved 19 July 2021. <q>Bothay, a dairy-house, where Highland shepherds, or graziers, live during summer with their herds and flocks, and during that season make butter and cheese.</q></ref> anaa shielings mu (àirigh anaa ruighe wɔ Scotland Gaelic kasa mu). Akwan atsitsir a karkafo fa do wɔ Scotland epuei fam no bi nye Cairnamounth, Elsick Mounth na Causey Mounth. Dɛm adzeyɛ yi egyae kɛse, nanso wɔdze dzii dwuma wɔ nkae a ɔtse ase mu (living memory) wɔ Hebrides na Scotland Mbepɔw do. Ndɛ wɔdze lɔɔre (truck) na ɔyɛ transhumance pii, na wɔdze nguankuw (flock) a ɔwɔ mbepɔw do kɔ agistment ase kɔ edzidzibea a ɔba fam wɔ awɔw ber mu.
== Afrika ==
=== Afrika Etsifi (North Africa) ===
Nna Berberfo ([[:en:Berber_people|Berber people]]) a wɔwɔ Afrika Etsifi fam no yɛ ekuafo fi tsetse, na wɔtse mbepɔw a ɔbɛn Mediterranea mpoano kakra do, anaadɛ wɔtse oasis. Mbom, Tuaregfo ([[:en:Tuareg_people|Tuareg]]) na Zenagafo ([[:en:Zenaga_people|Zenaga]]) a wɔwɔ Sahara kɛsee fam no yɛ etubrafo a wɔdan hɔn nyimpa. Ekuw afofor tse dɛ Chaouisfo yɛɛ transhumance a otsim hɔ (fixed transhumance).
=== Afrika Abɛn (Horn of Africa) ===
Wɔ nkuraase no, Somaliafo ([[:en:Somali_people|Somali]]) na Afarfo ([[:en:Afar_people|Afar]]) a wɔwɔ Afrika Etsifi Epuei nso yɛ etubrafo a wɔdze hɔn kɔ nyimpa fofor mu. Hɔn mboayɛn no gyina yoma ([[:en:Camel|camel]]) a wɔyɛn hɔn do, na wɔdze nguan na apɔnkye a wɔhwɛ hɔn fofor ka ho.<ref>''Cattle breeds, milk production, and transhumance in Dogu'a Tembien. In: Geotrekking in Ethiopia's tropical mountains, Chapter 28''. Cham: SpringerNature. 2019. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1007/978-3-030-04955-3_28|10.1007/978-3-030-04955-3_28]]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:199323600 199323600].</ref>
=== Afrika Epuei (East Africa) ===
Pokotfo no yɛ mboahwɛfo a wɔyɛ etubrafo fa bi a wohu hɔn tsitsir wɔ Kenya etsifi fam atɔe na Amudat mansin mu wɔ [[:en:Uganda|Uganda]]. Apaamu hɔfo yɛ etubrafo transhumance, a mber mu akwantu kɔ do wɔ sare a ɔwɔ Kenya (North Pokot sub-county) na Uganda (Amudat, Nakapiripirit na Moroto mansin) ntam (George Magak Oguna, 2014).
Maasaifo (Maasai) yɛ nyimpa a wɔyɛ etubrafo fa bi a wɔwɔ Kenya na Tanzania etsifi fam tsitsir a wɔwɔ amambra a ɔfa nyimpa a wɔsakra hɔn ho a ɔfa hɔn anantwi ho.
=== Nigeria ===
[[File:Fulani_herdsman.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Fulani_herdsman.jpg|thumb|Fulani mboahwɛfo bi ka n’anantwi. (A [[:en:Fulani_herdsmen|Fulani herder]] drives his cattle.)]]
''Fulani'' yɛ Hausa asɛmfua a ɔkyerɛ nyimpa a wɔyɛ mboahwɛfo a wɔwɔ Nigeria a wɔka Fulbefo (''[[:en:Fula_people|Fulbe]]'') a wotu kɔtra mbea fofor no mu. Fulanifo tsetse Nigeria anantwi dodow no ara, a wɔkyerɛ dɛ 83% yɛ mboahwɛfo, 17% yɛ ekuraase anantwi na 0.3% kurom).<ref>Ducrotoy, Marie Julie; Majekodunmi, Ayodele O.; Shaw, Alexandra P. M.; Bagulo, Husein; Musa, Usman Baba; Bertu, Wilson J.; Gusi, Amahyel Madu; Ocholi, Reuben A.; Bryssinckx, Ward; Welburn, Susan C. (1 December 2016). [[doi:10.1186/s13570-016-0072-y|"Fulani cattle productivity and management in the Kachia Grazing Reserve, Nigeria"]]. ''Pastoralism''. '''6''' (1): 25. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1186/s13570-016-0072-y|10.1186/s13570-016-0072-y]]. [[:en:Hdl_(identifier)|hdl]]:[https://hdl.handle.net/20.500.11820%2F207dc3db-5f84-4b1d-b340-2dcf239f45ea 20.500.11820/207dc3db-5f84-4b1d-b340-2dcf239f45ea]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [[issn:2041-7136|2041-7136]]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:9938353 9938353].</ref>
== Hwɛ iyi so ==
* [[:en:Altitudinal_migration|Altitudinal migration]]
* [[:en:Kuchis|Kuchis]]
* [[:en:Rarámuri|Rarámuri]]
* [[:en:Sarakatsani|Sarakatsani]]
* [[:en:Seasonal_human_migration|Seasonal human migration]]
* [[:en:Yaylak|Yaylak]]
== Adanse ahorow (Sources) ==
* [[:en:Jones,_Schuyler|Jones, Schuyler]]. "Transhumance Reconsidered". ''Journal of the Royal Anthropological Institute'', London, 2005.
* Costello, Eugene & Svensson, Eva (eds.). [[iarchive:historicalarchaeologiesoftranshumanceacrosseurope|Historical Archaeologies Of Transhumance Across Europe]] Routledge, London, 2018.
* Jones, Schuyler. ''Men of Influence: Social Control & Dispute Settlement in Waigal Valley, Afghanistan''. Seminar Press, London & New York, 1974.
== Mboaedze ==
7s0hi5bitzmbssqwh1yia1blop379o1
Takayama Afahyɛ
0
1536
12664
12663
2024-01-15T08:19:16Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''Takayama Afahyɛ no''' (高山祭, ''Takayama Matsuri'') hyɛɛ ase wɔ Takayama wɔ Japan wɔ mfeha 16 dze rokɔ mfeha17 mu. Gyedzi wɔ hɔ dɛ wɔhyɛɛ afahyɛ no ase wɔ ber a Kanamori ebusua no ridzi hɔn hen. Nhwehwɛmu maa wohun dɛ wonyaa mfe 40 ansaana mfe 1692 rubodur. Nna wɔyɛ afahyɛ kor wɔ Ebɔbira bosoom ne nda a wɔtɔ do 14 na 15 na nna wɔyɛ nkaa no wɔ Ɔbɛsɛ bosoom ne nda a wɔtɔ do 9 na 10.
Esusowber Takayama Afahyɛ no gyina Hie Shrine no do. Wɔsan so frɛ bosondan no Sanno Shrine, nna wɔfrɛ esusowber afahyɛ no so Sanno Afahyɛ. Sanno Afahyɛ no yɛ dza wodzi dze bɔ mpaa dze serɛ dɛ wɔbɔsow abɛ pa na ɔpɛber afahyɛ no yɛ dza wodzi dze da ase.
Ɔpɛber Afahyɛ no gyina Sakurayama Hachiman Shrine do na wɔfrɛ no Hachiman Afahyɛ. Wodzi no wɔ ber a hɔn nduadzewa ayɛ yie ma woebubu. Esusowber afahyɛ no ka afahyɛ ebiasa a wɔyɛ akɛse wɔ Japan ho. Ebien nkaa no yɛ Kyoto's Gion Matsuri na Chichibu Matsuri.
== <nowiki>''Floats''</nowiki> ==
Afahyɛ no agye dzin ama <nowiki>''large ornate floats''</nowiki>, anaa ''yatai'', a wokyin wɔ kurow mu hɔ ewimber. Wɔhyɛɛ <nowiki>''floats'' no ase fii mfeha 17 mu, na nna wɔdze ahataw a sika kɔkɔɔ wɔ ho esiesie ndua ho wɔ hɔ, a ɔnye Kyoto dze no dzi nsɛ wɔ Momoyama ber mu, na nna wɔdze ndzɛmba efi Edo ahyɛse ber mu no aka ho. ''Detailed carving'', ''lacquering'' nsiesie fɛɛfɛw nnyi ''floats'' no no ho nkotsee, na no mu so ka ho, no sor na n'ekyir a edwuma no ne kɛse noara wɔ no so ka ho. Wɔyɛ ''floats''</nowiki> no so “gorgeously decorated with embroidered drapery."
<nowiki>''</nowiki>Wɔdze <nowiki>''</nowiki>''yatai'' floats<nowiki>''</nowiki> no saw hɔ ansaana adze asa, na ber a kurow no mu ayɛ sum no, wɔsɔ ''chochin'' kandzea 100 wɔ <nowiki>''float''</nowiki> biara do. ''<nowiki>''</nowiki>Yatai'' floats<nowiki>''</nowiki> egudze soronko no hyrɛn kɛse mpo wɔ ewimber sum no mu<nowiki>''</nowiki>. Nna nkorɔfo a wɔhyɛ amambra kimono anaa ''hakama'' dze <nowiki>''floats'' no kyin kurow no mu naaso nkorɔfo a wotwiw lɔre nkakramba no nnyi ho kwan dɛ wɔbɛtse no mu dur. Amambra kandzea na nna nkorɔfo dze sɔ ''floats''</nowiki> no na woetwa kurow no mu. <nowiki>''Float'' biara gyina hɔ ma mansin biara a ɔwɔ Takayama. Edwimfo na Hotei tai wɔ "intricate marionettes" a wɔyɛ no wɔ do. Wɔagye aborɔkyiraba dwumadzi no ato mu dɛ ɔyɛ ''amambra egyapadze''. Wɔda ''festive floats'' a wɔyɛ atsentsen no edzi wɔ nda ebien a wɔdze ridzi afahyɛ ebien no mu. Sɛ odur ber a wimu robobɔmu a, wɔdze ''floats''</nowiki> no kogu dan a wɔnye hɔn gu mu no mu. Takayama Matsuri Yatai Kaikan pɛ korabew ma <nowiki>''</nowiki>11 fall floats<nowiki>''</nowiki> no mu anan; wɔpɛ korabew soronko ma nkaa no wɔ kurow no mu, wɔ ber a wɔnnkɛfa dze edzi dwuma. Ber a wimu robobɔmu no, wobuee Yatai Kaikan abow no ama ahɔho eehu hɔn. Nna wɔtaa sesa <nowiki>''</nowiki>floats<nowiki>''</nowiki> a ɔwɔ Yatai Kaikan wɔ afe mu.
Yatai Kaikan no wɔ Takayama kurow dadaw ne sarmu mantɔw n'ekyir mu, a bea hɔ no nkɔe no bɛyɛ sema 15 dze kɔ 20. Wobue Yatai Kaikan fi 08:30 dze kɔ 17:00 fi Ebɔw bosoom mu dze kɔ Ɔberɛfɛw bosoom mu na fi 09:00 dze kɔ 16:30 fi Mumu bosoom mu dze kɔ Kwakwar bosoom mu. Mbuei no bo yɛ 840 yen.
== Aborɔkyiramba ==
Wɔdze taaboo, serekye na <nowiki>''brocade'' anaa ''embroidered''</nowiki> tam na wɔdze yɛ aborɔkyiramba no.Wɔdze ahoma na wɔdze yɛ na wopia ahoma no fi yatai no mu. “Karakuri (mechanical) aborɔkyiraba ne agodzi wɔ prama do dzi mu<nowiki>''</nowiki>. Aborɔkyiramba no tse dɛ Yatai gyina hɔ ma edwimfo a wɔwɔ nyimdzee wɔ bea hɔ. Aborɔkyiramba ebiasa “on Hotei Tai (the god of fortune)” no hia nkorɔfo 9 a wɔdze aborɔkyiraba no bedzi dwuma a wɔma aborɔkyiramba no dandan hɔn ho tse dɛ wɔwɔ nkwa, a wɔda ndzeyɛɛ na adanadan nkaa no edzi. Ɔhaw a ɔwɔ aborɔkyiramba ho yɛ hɔn beebi a wohia dze ayɛ aborɔkyiramba no yie. Wɔdze <nowiki>''Right whale baleen'' na wɔdze yɛɛ ahoma a ɔwɔ aborɔkyiramba no mu, na wonntum mmfa ''steel'' ahoma anaa dɛ ''the baleen of other whales''</nowiki> nnyɛ. Ndzɛmba nkaa a wɔdze yɛ ahoma no runntum mma nkekaho no mmbɔ ho wɔ aber a wɔdze <nowiki>''Right whale baleen''</nowiki> ayɛ.
== Hwɛ iyi so ==
* Takayama, Gifu
67zfyw14q4qs8a0cckegte0ihf924gk
Gadaa
0
1537
12698
12661
2024-01-17T00:05:26Z
InternetArchiveBot
41
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3756830}}'''Gadaa<ref name=":0">[https://ich.unesco.org/en/RL/gada-system-an-indigenous-democratic-socio-political-system-of-the-oromo-01164 "Gada system, an indigenous democratic socio-political system of the Oromo"]. ''unesco.org''</ref>''' (Oromo: ''Gadaa''; n'asekyerɛ ankasa nye: era) yɛ demokrase nnyido nhyehyɛɛ a ɔwɔ hɔ ankasa a Oromofo dze dzi dwuma wɔ Ethiopia na Kenya etsifi fam.<ref name=":0" /> Konsofo na Gedeofo a wɔwɔ Ethiopia kesee fam nso dze dzi dwuma. Nhyehyɛɛ no hwɛ amanyɔsɛm, sikasɛm, asetsena na nyamesom dwumadzi ahorow a ɔmanfo no yɛ do.'''<ref name=":0" />'''<ref>''[https://ollaa.org/introduction-to-gadaa-system/ Intro to the Gadaa System]''</ref><ref>''[https://core.ac.uk/download/pdf/234668768.pdf Oromo Indigenous Philosophy (Gadaa System): The Case of 74th Gujii Oromo Gadaa Power Transition]'' (PDF)</ref>
== Esu ahorow ==
=== Luba ===
Wɔhyehyɛɛ Gadaa fekuw no yɛɛ no atipɛnfo ekuw a egyina mfe a wɔadi anaa ebusua anato a wɔfrɛ no Luba do. Luba biara yɛ mbabanyin a wɔwɔ kuw pɔtsee fofor mu nyinara. Adzesua no nyinara kɔ do mbrɛ adzesua ahorow du-kor (11) do, a emu biara gyina mfe awɔtwe kyinhyia (cycle) do, na emu biara wɔ n’ankasa hokwan na n’asodzii horow.<ref>Participedia Contributors. [https://participedia.xyz/method/4865 "The Gadaa System of the Oromo People"]. ''Participedia.net''. Retrieved 29 January 2019</ref>
{| class="wikitable"
|+Gadaa Grades<ref>[https://web.archive.org/web/20230614115143/https://www.addisherald.com/chapter-6-gadaa-grades/ "Gadaa Grades"]. ''addisherald.com''</ref>
!
!Daballe
!Junior Gaammee
!Foollee
!Kuusaa
!Raabaa Doorii
!Gadaa
!Yuuba I
!Yuuba II & III
!Gadaamoojjii
!Jaarsa
|-
!Mfe
|0-8
|9-16
|17-24
|25-32
|33-40
|41-48
|49-56
|57-64 & 65-72
|73-80
|>80
|-
!Esu horow
|No responsibility
|Student
|Military trainee
|Military
|Warrior
|Leader
|Advisor
|Repositories of law
|Conducts Rites
|No responsibility
|}
=== Baallii ===
[[File:Professor_Asmerom_Legesse_in_Abbaa_Gadaa_cloth.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Professor_Asmerom_Legesse_in_Abbaa_Gadaa_cloth.jpg|thumb|'''Professor Asmerom Legesse a wahyɛ Abbaa Gadaa atar.''']]
Baallii yɛ kwan a wɔfa do dze tum fi Gadaa kuw biako (1) mu kɔ fofor do.
=== Gadaa Party (''Gogeessa Gadaa'') ===
Gadaa ekuw enum (5) na wɔfrɛ hɔn ''shanan Gadaa Oromoo''. Dɛm ekuw yi dzi wiadze adwen enum (5) a Oromofo kura ekyi. Gadaa ekuw enum (5) no ba esiado esiado. Kuw bi dzi tum pɛnkor wɔ mfe eduanan biara mu. Entsi, anka akansi tee renkɔ Gadaa ekuw enum (5) no ntam, Mbom no, akansi no bɛyɛ ankorankor a wɔwɔ ekuw bi mu ntam. Gadaa ekuw enum (5) no wɔ dzin ahorow wɔ Boorana, Maccaa-Tuulama, Arsii, Gujii na Ituu-Humbannaa mu.<ref>Sirna, Zelalem. [https://journals.ju.edu.et/index.php/gadaa/issue/download/3/c "A Future Gaze: Gadaa Oriented Constitutional Structure for Oromia"]. ''Gadaa Journal'': 15–16.</ref><ref>[https://www.bbc.com/afaanoromoo/oduu-42218860 "Waa'ee Gadaa wantoota beekuu qabdan shan"] [Five things you should know about Gadaa]. ''bbc.com''.</ref>
{| class="wikitable"
|+Gadaa Ekuw ahorow
!Boorana
!Maccaa-Tuulama
!Arsii
!Gujii
!Ituu-Humbannaa
|-
|Meelba / Harmufaa
|Birmajii
|Birmajii
|Harmufa
|Horata
|-
|Muudana / Roobalee
|Michilee / Muudana
|Roobalee
|Roobalee
|Dibbaaqa
|-
|Kiilolee / Birmajii
|Duuloo / Halchiisa
|Bahara
|Muudana
|Dibbeessa
|-
|Biifolee / Muldhata
|Meelbaa / Hambissaa
|Horata
|Halchiisa
|Fadata
|-
|Michilee / Duuloo
|Roobalee
|Daraara
|
|
|}
== Nhwehwɛmu ==
[[File:Gadaa_flag.svg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Gadaa_flag.svg|thumb|Gadaa flag]]Nwomanyimfo dodow bi esua Gadaa ho adze. Legesse<ref>Asmarom Legesse, "Gadaa: Three Approaches to the Study of African Society", 1973</ref> akyerɛw dɛ Gadaa yɛ "nsakrae a ɔyɛ nwonwa na ɔkyerɛkyerɛ kyɛn biara a nyimpa asetsena mu nkɔdo aba no mu kor (1)". Wɔ nye Harvard PhD asɛmtsi ekyi no, Legesse etsintsim nwoma bi<ref>Asmarom Legesse, "Gadaa: Three Approaches to the Study of African Society", 1973</ref> a ɔdze Gadaa si hɔ dɛ Afrika demokrase a obotum ama amansan mbra ho adwenkyerɛfo ehu. Donald Levine a wawu no aka<ref>Donald Levine, "Greater Ethiopia: The Evolution of a Multiethnic Society", 1974</ref> dɛ Gadaa yɛ "asetsena mu nhyehyɛɛ ahorow a ɔyɛ dzen kyɛn biara a nyimpa adwen ayɛ pɛn no mu kor (1)". Wɔ Jalata fam no, Gadaa gyina hɔ ma "Oromo enyibue nyinara (the totality of Oromo civilization)".
== Mbaa asɛdze ==
Tsitsir no, Gadaa nhyehyɛɛ yɛ tsetse nyansapɛ a ɔfa asetsena-amanyɛsɛm nhyehyɛɛ ho a ɔyɛ n’asɛdze dɛ ɔhwɛ Amanyɛsɛm mu pintsin, Sikasɛm mu nkɔdo, asetsena mu ndwuma ahorow, Amambra mu bɔhyɛ ahorow, Abrabɔ pa apam a ɔfa nyamesom nhyehyɛɛ a ɔwɔ Oromofo asetsena mu na Gadaa Demokrasi a ɔhwehwɛ dɛ banyin na ɔbaa nyinara dze hɔn ho hyɛ mu pɛpɛɛpɛ. Ɔda do ara yɛ ekyinnyegye wɔ adesua mu sɛ Oromo mmea nni nkɛntɛnso biara wɔ mfe a Gadaa ahyɛdze anaa abusuakuw akannifo nhyehyɛe adi nyinaa mu nanso wɔyɛ Abbaa Gadaa a wɔapaw no yere no pɛpɛɛpɛ tse dɛ Abbaa Gadaa n'ankasa.<ref name=":1">''[https://core.ac.uk/download/pdf/234668768.pdf Oromo Indigenous Philosophy (Gadaa System): The Case of 74th Gujii Oromo Gadaa Power Transition]'' (PDF)</ref> Siinqee feminist gyina hɔ ma mbaa wɔ gadaa nhyehyɛɛ no mu.<ref name=":1" />
== Mprempren tsebew ==
Ber a wosusuw sɛnkyerɛnne kwan do ntsease a Gadaa ho hia ma Oromofo, na nye nhyehyɛɛ mu ndzɛmba fofor ho no, nhwehwɛmufo a wɔyɛ mbra, ɔhɔfo adzesua, na Afrikafo nyinara rehwehwɛ mbrɛ wobotum dze nhyehyɛɛ no edzi dwuma wɔ afeha a ɔtɔ do eduonu kor(21) yi mu. Dɛ nhwɛdo no, asɛmtsi bi a Z. Sirna<ref>Z. Sirna, "Ethiopia: When the Gadaa Democracy Rules in a Federal State", 2012</ref> kyerɛwee a wɔato dzin "Ethiopia: Ber a Gadaa Demokrasi Mbra wɔ Ɔman a yɛ Ɔmanpanyin Mu (Democracy Rules in a Federal State" hwehwɛ mbrq wobotum dze nhyehyɛɛ no aka ndzɛyi federal nhyehyɛɛ a ɔwɔ Ethiopia no ho, ayɛ edwuma dɛ nnyido nhyehyɛɛ ama Oromia Mantɔw Ɔman mu (Oromia Regional National State).<ref>Participedia Contributors. [https://participedia.xyz/method/4865 "The Gadaa System of the Oromo People"]. ''Participedia.net''. Retrieved 29 January 2019</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20150909084519/http://bitgadaa.org/ "BitGadaa | Futuristic African Democracy"]. 2015-09-09. Archived from [http://bitgadaa.org/ the original] on 2015-09-09. Retrieved 2019-10-30</ref>
== Hwɛ iyi so ==
* [[:en:Irreechaa|Irreechaa]]
* [[:en:Cushitic_peoples|Cushitic peoples]]
* [[:en:Barentu_(Oromo)|Barentu (Oromo)]]
* [[:en:Borana_people|Borana people]]
* [[:en:Oromia|Oromia]]
* [[:en:Intangible_cultural_heritage|Intangible cultural heritage]]
== Mboaedze ==
1nzcl57hu3l9db5ccud4vnjojz6l4ck
Castell
0
1538
12843
12645
2024-04-09T10:34:25Z
Robertjamal12
13
/* top */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q943526}}'''Castell''' (Catalan kasa a wɔbɔ dzin: [kəsˈteʎ]:ma ɔkyerɛ ankasa nye, abankɛse) yɛ nyimpa abantsentsen a woesi no tsetsesɛm mu wɔ afahyɛ ahorow ase wɔ Catalonia (Spain) fa bi, seseiara wohu wɔ Catalonia nka do, wɔ Balearic nsupɔw do na Valencia Mantɔw mu.
Wɔ dɛm afahyɛ ahorow yi ase no, colles castelleres (ekuw a wosisi abantsentsen) pii bɔ mbɔdzen dɛ wobesi abantsentsen bi dan na afei woebubu. Wɔ ɔberɛfɛw 16, 2010 no, UNESCO dze too gua dɛ castells ka Adasamba Egyapadze a Wɔdze Anom na Ma Wonntum Nnhu no ho Ndzɛmba a ɔyɛ Fɛw no ho.
== Abɔse ==
Ɔwɔ mu dɛ ogyina nkan tsetsesɛm Muixeranga a ɔwɔ Algemesí wɔ Valencia do dze, naaso tsetsesɛm a ɔfa castells ho wɔ Catalonia mu no hyɛɛ ase wɔ Ball dels Valencians (Valencia Asaw) a ɔwɔ Valls kurow mu, a ɔbɛn Tarragona kurow no mu, a wodzii kan kyerɛw ho asɛm wɔ 1712 mu . Wɔ afeha a ɔtɔ do 18 mu no, wɔkyerɛw kɔɔ nkurow na nkurow afofor a ɔwɔ apaa mu hɔ, a Vilafranca del Penedès na Tarragona ka ho, ɔwɔ mu dɛ mfe 50 a etwa mu no mu ansaana adzeyɛ a onnyi dɛ wosisi castells no hyɛɛ ase tserɛw kɔɔ Catalonia mbea a aka dze.
ohrza0du2h6w0c7xtr6anujewi5m50p
Sibyl Ndwom
0
1539
12919
12652
2024-04-09T10:53:43Z
Robertjamal12
13
/* Abɔse */clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q106092722}} '''Sibyl ndwom''' (Catalan kasa mu: El Cant de la Sibil·la [əl ˈkand də lə siˈβilːə]) yɛ asɔr ahwɛgor na Gregory ndwom, a no mu nsɛm yɛ nkɔmhyɛ bi a ɔka Edziyesɛm o, a wɔayɛ wɔ asɔra ahorow mu wɔ Majorca (Balearic Islands, Spain) na Alghero (Sardinia, Italy), na Catalan asɔrdan ahorow bi, wɔ Catalan kasa mu wɔ Buronya Anwumber a ɔreyɛ ayɛ dɛ wonntwaa mu mmfi finimfin mber mu. UNESCO dze too gua sɛ ɔyɛ Adasamba Egyapadze a Wɔdze Anom na Ma Wonntum Nnhu no mu Ndzɛmba a Ɔyɛ Fɛw wɔ 16 Ɔberɛfɛw 2010.
== Asorɔtoo ==
Latin Sibyl, a ofi afeha a ɔtɔ do 10-11, a ɔdze The City of God (XVIII, 23) a Ɔhotsewnyi Augustine
Provençal Sibyl kyerɛwee no asinasin ka ho, a ofi afeha a ɔtɔ do 13 mu, a ɔda nkɛntɛndo a troubadour anwensɛm
Catalan Sibyl nyae edzi. Ma aba fofor na wɔayɛ no fɛfɛɛfɛw sen obiara. Ɔdze Balearic Nsupɔw do atsetsesɛm a agye dzin ka ho. Ɔtɔfabi a, wɔkyerɛw dɛm nkyerɛase yi mu nsɛm a woeyi efi mu no ma ndze ebiasa anaa anan.
== Abɔse ==
[[Image:057 Museu de la Música, partitures.jpg|thumb|250px|[right] Sheet music and intaglio print of ''The Song of the Sibyl'' ({{lang-it|Canto de la Sibila}})]]
Wonnyim obi a ɔkyerɛw Sibyl ndwom no. Ɔsɔfopɔn Eusebius a ofi Kaesarea na odzii kan kyerɛw nkɔmhyɛ no dɛ anwensɛm a ɔyɛ acrostic wɔ Hela kasa mu, na ekyir no Ɔhotsewnyi Augustine kyerɛɛ ase kɔɔ Latin kasa mu wɔ The City of God mu. Ɔsan puei bio wɔ afeha a ɔtɔ do 10 no mu wɔ mbea ahorow wɔ Catalonia, Italy, Castile, na France nyinara wɔ asɛnka Contra judeos a ekyir no wɔdze hyɛɛ matins anago a ɔtɔ do ebien no adzesua a ɔtɔ do esia akenkan mu na wɔyɛɛ no dɛ asɔr ne fa tsitsir no mu .
skvus69bitg4i76pvtnu2tghi3grge5
Rebetiko
0
1540
12908
12731
2024-04-09T10:51:57Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a (2) using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q220528}}'''Rebetiko''' (Hela: ρεμπέτικο, wɔbɔ no [re(m)ˈbetiko]), dodow kabea rebetika (ρεμπέτικα [re(m)ˈbetika]), a ɔtɔfabi a wɔkyerɛ ase dɛ rembetiko anaa rebetico, yɛ asɛmfua a wɔdze dzi dwuma ndɛ dze kyerɛ Hela ndwom ahorow a ahyɛse no na ɔsor no mu biara wɔ nkurow akɛse mu wɔ 1930 mfe no mu no ɔfaa ndwom a ɔnye no ho dzi nsɛ mu na ɔkɔr do yɛɛ ndwom a ɔda nsew kɛse.
Yebotum aka Rebetiko ho asɛm tsiaba dɛ Helafo ndwom a agye dzin wɔ nkurow akɛse mu, tsitsir ehiafo sen obiara, fitsi afeha a ɔtɔ do 19 ewiei kesi 1950 mfe no mu, na ɔyɛɛ ngyinado maa nkɔdo fofor wɔ Helafo ndwom a agye dzin mu. Wɔsan huu ndwom a nna ne fa bi werɛ efi no wɔ ma wɔfrɛ no rebetika nkanyan a ɔhyɛɛ ase wɔ 1960 mfe no mu na ɔkɔr do kɔɔ ekyir fitsi 1970 mfe no ahyɛse no mu.
== Nkyerɛkyerɛmu na Abɔse ==
Asɛmfua rebetiko (dodow kabea rebetika) yɛ adzeyɛ asɛm a wonya fii Hela asɛmfua rebetis (Hela kasa mu: ρεμπέτης, wɔbɔ [re(m)ˈbetis]) mu. Ndɛ wɔkyerɛ asɛmfua rebetis ase dɛ ɔkyerɛ obi a ɔdze suban, ntaehyɛ, suban, abrabɔ pa na abrabɔ pa afa horow a ɔbata amambra kakraba pɔtsee bi ho ka ho. Asɛmfua rebetis ne nkyerɛase da ho ara yɛ asɛm a ekyingye na adwen ndayɛ wɔ mu rebetiko ho ɔbemfo a odzi kan, Elias Petropoulos, na ndɛyi Helanyi nsɛmfua kyerɛwfo Giorgos Babiniotis, nyinara dze nsɛm ahorow a wɔahyɛ ho nyansa dɛ ofi mu ba ma, naaso wɔgyaw asɛmbisa no.
Asɛmfua rebetis no nkyerɛase da ho ara yɛ asɛm a ekyingye na adwen ndayɛ wɔ mu; rebetiko ho ɔbemfo a odzi kan, Elias Petropoulos, nye ndɛyi Helani nsɛmfua kyerɛwfo Giorgos Babiniotis, nyinara dze nsɛm ahorow a wɔahyɛ ho nyansa dɛ ofi mu ba ma, naaso wogyaw asɛmbisa no ano. Wohu asɛmfua no fibea a odzi kan dze besi ndɛ wɔ Hela-Latin nsɛm asekyerɛ nhoma bi a wotintimii wɔ Leiden, Holland wɔ afe 1614 a wɔkyerɛ asɛmfua ῥεμπιτός ase dɛ ‘ɔkyinkyin’, ‘anifuraefo’, ‘ɔfa kwan a ɔnntse’, na ma ɔkeka ho.
== Ndwom ahyɛse ==
Ɔwɔ mu dɛ ndɛ wobu rebetiko dɛ ndwom kor dze, naaso wɔ ndwom mu no, Europa ndwom mu ndzɛmba bi a wɔaka abɔ mu, ndwom a ɔwɔ mbea ahorow a ɔwɔ Hela asaasepɔn no do nye Hela nsupɔw do, Helafo Ortodɔks asɔr ndwom, a wɔtaa frɛ no Byzantine ndwom, na modal tsetsesɛm a ɔfa Ottoman edwindze ndwom na café ndwom ho.
== Ndwom na ngyegyee a ne ndze ho hia ==
=== 'Smyrna Style Trio (1932) mfonyin ===
Dimitrios Semsis (lyra), Agapios Tomboulis (banjo) na Roza Eskenazi, Smyrna Trio (Athens, 1932)
Ntsi wɔtaa bu rebetiko ndwom dodow no ara ndwom dɛ odzi ekyir dromoi kor anaa ma ɔbor dɛm (δρόμοι, Hela kasa mu ma ‘akwan’ anaa ‘akwan’; koryɛ na dromos (δρόμος).[nb 1] Wonya dromoi dzin no wɔ ne nyinara mu gye nsɛm kakraa bi[nb 2] fii ahorow ahorow dzin mu Turkeyfo modes, a wɔsan frɛ no makam.
e3k5jtn3n7nbhpm2wwgxwwzbyd60nk3
Rabinal Achí
0
1541
12693
12692
2024-01-15T12:29:11Z
KISUMAR123
67
IMPROVED ARTICLE
wikitext
text/x-wiki
'''''Rabinal Achí''''' yɛ Maya pramado agor a wɔakyerɛw no wɔ K'iche' kasa mu na wɔyɛ no afe biara wɔ Rabinal, Baja Verapaz, Guatemala. Ne dzin ankasa yɛ '''''Xajoj Tun''''', a ɔkyerɛ dɛ <nowiki>''Tun N'asaw''</nowiki>, wɔfrɛ adzeyɛdze no so taaboo kyen. Iyi ka agodzi kakra a ɔwɔ hɔ ansaana ɔman fofor robɔhwɛ hɔn do. Wɔyɛ no afe biara wɔ Sanda bosoom ne da a ɔtɔ do 25 a nkurow a wɔwɔ Rabinal ka ho. Wɔaka nkekaho, ndwom, na adzeyɛdze nyina abɔ mu. Dɛm agodzi yi abɛka Rabinal abakɔsɛm ho wɔ mfeha pii mu, na ɔsan so ka ndɛ amambra ho. ''Rabinal Achí'' ho asɛm gyina hɔ ma abakɔsɛm <nowiki>''feud'' a ɔda Rabinal na K'iche'</nowiki> ntamu, a wɔyɛ efimpamfo nkurow ebien. Wɔdze ntar a ahosu wɔ mu na taaboo akataenyim na wɔdze kyɛ agofomba no hɔn mu wɔ ber a woridzi hɔn agor wɔ ndwom-asaw-agodzi no mu.
== Bea a wofi ==
''Rabinal Achí'' yɛ Maya ndwom-asaw-agodzi a ofi mfeha duenum mu a ɔdze ntar apapa na nkataenyim dze ka kurow no ho asɛm na n'abɔkɔsɛm wɔ ber a wɔreda amanyɛ mpanyimfo a wɔagye dzin no edzi fa bea a wɔtse wɔ Rabinal mansin mu ho, a wɔdze akataenyim asaw, agopramado, na ndwom da no edzi. Adzeyɛdze a wɔdze dzi dwuma yɛ taaboo kyen na trotrobɛnto anaa <nowiki>''</nowiki>shawms<nowiki>''</nowiki> ebien. Wɔ n<nowiki>'abakɔsɛm mu no, wɔdze adzeyɛdze ahorow ayɛ adze fofor bi tse dɛ '' gourds for percussion''</nowiki>. ''Rabinal Achí'' wɔ hɔ fitsi 1600 mu, na wɔtaa yɛ no amambra kwan do wɔ Sanda bosoom ne da a ɔtɔ do 25 a wɔdze hyɛ Saint Paul a ɔyɛ <nowiki>''patron saint''</nowiki> wɔ Rabinal enyimnyam.
opeo6ozz3a4pas41o2u635vqy1u56kd
Daredevils of Sassoun
0
1542
12688
12687
2024-01-15T11:07:33Z
Yaw tuba
14
added images #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3743196}}'''''Daredevils of Sassoun'''''<ref>Also known as ''Rebels of Sassoun''</ref> (Armenia kasa mu: Սասնա ծռեր Sasna cṙer, wɔsan so kyerɛw no '''Daredevils of Sasun''') yɛ Armeniafo (Armenian) akokodurfo awensɛm a ɔwɔ kyinhyia anan (4) (afa horow), a nye ɔbran tsitsir na n’asɛm no nyim no yie dɛ David of Sassoun, a ɔno nye asɛm no afa anan (4) no mu kor (1) ho.<ref>[http://www.unesco.org/culture/ich/en/RL/00743 "Performance of the Armenian epic of 'Daredevils of Sassoun' or 'David of Sassoun'"]. [[:en:UNESCO|UNESCO]]. 2012. Retrieved 27 November 2013</ref>
== Ekyi asɛm (Background) ==
Sassoun (modern-day [[:en:Sason|Sason]]) in TurkeyՍասնա (Sasna) kyerɛ ase dɛ "ɔyɛ Sassoun dze", ɔmantɔw bi a ɔwɔ Armenia Atɔe fam wɔ mbepɔw do ɔman a ɔso yɛ tor wɔ Ɔtar Van anaafo-atɔe fam wɔ dza mprempren wɔfrɛ no Batman Mantɔw (Batman Province), Turkey epuei fam. Ծուռ ''Cuŕ'' "kɔntɔnkye" kyerɛ atsetsesɛm mu animus etuatsew.<ref>Leon Surmelian (1964), ''Daredevils of Sassoun: The Armenian National Epic'', page 7.</ref><ref>Leon Surmelian (1964), ''Daredevils of Sassoun: The Armenian National Epic'', pages 7-8.</ref><ref name=":0">Leon Surmelian (1964), ''Daredevils of Sassoun: The Armenian National Epic'', page 8.</ref>
== Asɛm nu abakɔsɛm ==
[[File:2014_Erywań,_Pomnik_Dawida_Sasuńskiego_(01).jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:2014_Erywa%C5%84,_Pomnik_Dawida_Sasu%C5%84skiego_(01).jpg|thumb|[[:en:Sasuntsi_Davit_(statue)|Statue of Sasuntsi Davit]] wɔ Yerevan a [[:en:Yervand_Kochar|Yervand Kochar]] yɛɛ wɔ afe (1959)]]
Armenia Asomafo Asɔr (Armenian Apostolic Church) no ɔsɔfopɔn bi, Garegin Srvandztiants, a na ɔnye ekuafo a wɔwɔ Armenia Atɔe fam mbea a ɔwɔ ekyir a wontum nkɔ hɔ no wɔ nkitsahodzi a emu yɛ dzen soronko no "huu" Sasun ho asɛm no wɔ afe 1873 mu. Ɔka dɛ:<blockquote>For three years I tried to find somebody who knew the entire story, but nobody seemed to know all of it until I met Gurbo from a village on the Moush plain. I learned that his master had two pupils who also knew the tale by heart, singing verses in it, although Gurbo himself had not recited it for so long that he had forgotten a good deal of it. Nevertheless, I kept him with me for three days, I begged him, cajoled him, honored him, rewarded him, and when he felt better and was in the proper mood, he recited the tale for me in his own village dialect, and I wrote it all down in his own words.<ref name=":0" /></blockquote>
== Kasa (Language) ==
Ɔwom dɛ kasa no dɔɔso wɔ awensɛm mu mfonyin ahorow mu dze, nanso mpɛn pii no honam fam nkatse mu nsɛm no nnyi hɔ. Iyi tse dɛm osiandɛ ɔho hia dɛ ɔyɛ soronko wɔ anansesɛm a wɔdze ano ka ho wɔ asɛm a wɔakyerɛw ho. Nna dza ɔkenkan no bɛkɔ do ayɛ n’adzeyɛ no na wayɛ asɛm no afa dodow no ara ho agor dze agye n’atsiefo no enyigye, asɛm no nye adze tsitsir, na dza ɔkenkan no fata adzeyɛ mu nsɛm no. Wɔakyerɛw no wɔ kasa a wɔahyɛ do fɛfɛɛfɛ mu na hyperbole yɛ mfir a ɔda nsow wɔ dɛm awensɛm kwan yi do.
== Nwoma horow na nkyerɛase horow ==
[[File:Sasuntsi_David.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:Sasuntsi_David.jpg|thumb|200x200px|National epic of the Armenian people [[:en:David_of_Sasun|David of Sasun]]. Formed between the 8th and 10th centuries. Hood. A. Kojoyan, 1922]]
[[File:Սասնայ_տուն.jpg|link=https://en.wikipedia.org/wiki/File:%D5%8D%D5%A1%D5%BD%D5%B6%D5%A1%D5%B5_%D5%BF%D5%B8%D6%82%D5%B6.jpg|thumb|234x234px|Cover of an Armenian comic book, Sasna Tun (''House of Sasun''), 1982 by Chris Carapetian]]
Wɔ afe 1881 mu no, wɔkyerɛɛ "Daredevils of Sasun" ase kɔɔ Russia kasa mu.
Wɔ afe 1902 mu no, Armenia awensɛm kyerɛwfo na ɔkyerɛwfo a wagye dzin [[:en:Hovhannes_Tumanyan|Hovhannes Tumanyan]] kyerɛw awensɛm bi a ɔkaa Sassoun Dawid ho asɛm wɔ ndɛyi kasa mu.
Ekyir wɔkyerɛɛ anansesɛm no ase kɔɔ Soviet Fekuw aman ([[:en:Republics_of_the_Soviet_Union|republics of the Soviet Union]]) duenum no nyinara kasa mu, na afei wɔkyerɛɛ Franse na China kasa mu. Osiandɛ ɔkyerɛɛ ayɛsɛm no ase kɔɔ Russianyi ntsi, wɔpaw awensɛm kyerɛwfo [[:en:Valery_Bryusov|Valery Bryusov]] dɛ Armenia Nyimpa Awensɛm kyerɛwfo wɔ afe 1923.<ref>[https://artsandculture.google.com/exhibit/brusov-and-the-poetry-of-armenia-bryusov-museum/UQLClwBqlHMsIw?hl=en "Brusov and the poetry of Armenia"]. ''Brusov Museum''. Google Arts and Culture.. 2011. p. last page. Retrieved 2020-12-28. <q>The government of the newly founded Republic rendered to Brusov the honorary title of a People's Poet of Armenia</q></ref> Awensɛm kyerɛwfo na ɔkyerɛwfo [[:en:Konstantine_Lortkipanidze|Konstantine Lortkipanidze]] kyerɛɛ ayɛsɛm no tsi pii ase kɔɔ [[:en:Georgian_language|Georgian kasa]] mu.<ref>Mchedlishvili, David A. (2010–2012), [http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00001128/ "კონსტანტინე ლორთქიფანიძე (Konstantine Lortkipanidze)"], ''Biographical Dictionary'' (in Georgian), retrieved 2021-09-22</ref>
== Sene horow ==
Wɔ afe 2010 mu no, wɔyɛɛ sene bi a wɔdze mfonyin ayɛ a wɔfrɛ no ''Sasna Tsrer'', a Arman Manaryan na ɔkyerɛɛ kwan, a ɔfa Daredevils of Sassoun no kyinhyia ebaasa a edzi kan no ho.<ref>[https://www.panarmenian.net/eng/news/41782/ "Sasna Tsrer full-length animation film to premier January 25 in Yerevan"]. ''PanARMENIAN.Net''. Retrieved 2020-12-31</ref> Sene a wɔdze mfonyin ayɛ a egye minitsi eduawɔtwe (80) no gyee mfe awɔtwe (8) na wɔdze yɛɛ sene no.<ref>[http://youth.am/news/en/391 "80-minute film in 8 years"]. ''youth.am''. Retrieved 2020-12-31</ref>
== Ndwom ==
Wɔ afe 2005 mu no, Russianyi-Canadanyi ndwom hyehyɛfo [[:en:Airat_Ichmouratov|Airat Ichmouratov]] hyehyɛɛ awensɛm a wɔdze ndwom a ɔyɛ dɛɛ ‘David of Sassoуn’, a nwoma a [[:en:Nairi_Zarian|Nairi Zarian]], afeha a ɔtɔ do eduonu (20) mu Armenia awensɛm kyerɛwfo a wagye dzin, a wɔ afe 1966 mu no ɔkyerɛɛ Armeniafo amandze kwan do ayɛsɛm yi ase yɛɛ no nsɛm a ɔnnyɛ dzen mbrɛ ɔbɛyɛ a mbofra enyi bogye ho na mpanyimfo nyinara. Wɔyɛɛ awensɛm a wɔdze ndwom a ɔyɛ dɛw dzi dwuma no wɔ Russia, Canada, na Armenia.<ref>[https://www.panorama.am/am/news/2018/06/30/%D4%B1%D6%80%D5%B4%D5%A5%D5%B6%D5%AB%D5%A1-%D6%83%D5%A1%D5%BC%D5%A1%D5%BF%D5%B8%D5%B6/1972096?fbclid=IwAR0oTOzsyvGP2QSOEYNt2qKPwYgC1naYEYtEi70U3ywyvlVLT8xK958hQVc&__cf_chl_jschl_tk__=dd1006f74def9714b064cf1081dc05b98ea26a86-1612491968-0-Aawbjh2Ms9c5pJb8mv-dez7kOjkx_KXdnsEn2-peLJjPZzjP637BNw4934R1nmjeKzDKR5i6hCX-c-uumsqEis0X9mzMNoMIixMHup_MkRhRzMI68rSUzwWkdV-GwInLNycwX_353B0W-a9bEjmGvB03v5DVSVYrUPpRyfxvBYyNc9icLHsHPzGK8V5bvhH2Bjlsbwq46OCP0Jd4L7ru1L_tj6iMR2KzbV8JH1Hjhv0g5kfn6VlcP8ky6uPZRP22fCTO0IdYDejJDoreW2aT_pv3pQ2bQHhshvXyvXMg4WxGyWC_k83Cc9T9obDs7h5WMLCtkOmTgBsVqzvjJN2u8GHDMPf9iSxWN0agWyEJs4J7nxy7KIgSUuf9Sphnzc_KbI0CLKUwIGskRm-WX_zWPRupdPx67pP-5wmXq6Z1irSJHcndFczh4HFd4ULUIPqvRwdZl7BsODyJkKTkt1gIE49rOEob1eVRuqu4d4vFWIed2oeV0MXxszbehV6y4b846y9Ne80QKSqZM7KVkOB-brTtg8Faq1C3e8SvWaX5uwQd "Հայաստանում առաջին անգամ կհնչի Այրատ Իչմուրատովի "Սասունցի Դավիթ" սիմֆոնիկ ֆանտազիան"]. Erevan: panorama.am. 30 June 2018. Retrieved 2020-02-02.</ref><ref>Denise Martel (24 January 2011). [https://www.journaldequebec.com/2011/01/24/la-musique-du-monde-de-losq-au-palais-montcalm "La musique du monde de l'OSQ au Palais Montcalm (in French)"]. Montreal: journaldequebec.com. Retrieved 2020-02-02.</ref>
== Hwɛ iyi so ==
* [[:en:Armenian_literature|Armenian literature]]
* [[:en:Digenes_Akritas|Digenes Akritas]]
* [[:en:National_epic|National epic]]
* [[:en:2016_Yerevan_hostage_crisis|2016 Yerevan hostage crisis]]; hɔn a wɔfaa hɔn nbomu no frɛɛ hɔn ho ''Sasna tsrrer'' (the hostage-takers referred to themselves as ''Sasna tsrrer)''
== Mboaedze ==
gyrsj6lbo7j12mevywptif14lpcca5l
Hitachi Fūryūmono
0
1543
12865
12706
2024-04-09T10:41:09Z
Robertjamal12
13
clean up, replaced: ã → a using [[Project:AWB|AWB]]
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q11510099}}'''Hitachi Furyumono''' (日立風流物) yɛ parade a wɔyɛ wɔ Hitachi kurow mu, Japan.[1] Wɔyɛ no Hitachi Sakura Matsuri (日立さくらまつり), afe afe cherry nhwiren afahyɛ wɔ bosoom [[Ebɔw]] mu, na Afahyɛ Kɛse a wɔyɛ wɔ apaamu hɔ Kamine abosondan [ja] pɛnkor wɔ mfe esuon biara mu wɔ bosoom [[Esusow Aketseaba]] mu.<ref>[http://www.unesco.org/archives/multimedia/?pg=33&s=films_details&id=313 "Hitachi Furyumono"]. Intangible heritage. [[:en:UNESCO|UNESCO]]. 2008. Retrieved 2018-06-28.</ref><ref>[https://www.sankei.com/region/news/161202/rgn1612020027-n1.html "風流物、無形文化遺産に登録 日立で歓喜再び「伝統守る励みに」 茨城"]. ''Sankei News'' (in Japanese). [[:en:Sankei Shinbun|Sankei Shinbun]]. 2016-12-02. Retrieved 2018-06-28.</ref> Wɔakyerɛw wɔ UNESCO Amambra Egyapadze a Wontum Nhu no mu dɛ "Yama, Hoko, Yatai, float afahyɛ ahorow wɔ Japan [ja]", Japan amambra afahyɛ ahorow eduasa ebaasa (33) no fa.<ref name=":0">[https://ich.unesco.org/en/RL/yama-hoko-yatai-float-festivals-in-japan-01059 "Yama, Hoko, Yatai, float festivals in Japan"]. [[:en:UNESCO|UNESCO]]. Retrieved 2018-06-28.</ref><ref name=":1">[https://www.japantimes.co.jp/news/2016/11/01/national/unesco-panel-recommends-adding-33-japan-festivals-heritage-list/#.WzQhyyxlKUk "UNESCO panel recommends adding 33 Japan festivals to heritage list"]. ''[[:en:The Japan Times|the Japan Times]]''. 2016-11-01. Retrieved 2018-06-28.</ref>
== Abakɔsɛm ==
Parade no ahyɛase fi afe 1695.<ref name=":2">Hyotan Editors Club, ed. (2005), ''[http://hyotanhitachi.web.fc2.com/10previous/pdf_hyotan/hyotan_158.pdf Hyotan No.158]'' (PDF), Hitachi International Committee, retrieved 2018-06-29</ref> Mbrɛ Kamine Abosondan kyerɛ no, Tokugawa Mitsukuni, Mito Domain wura a ɔtɔ do ebien (2) no paw Kamine Abosondan dɛ Sou-Chinju, ɛhɔnom akyerɛkyerɛfo abosondan.[7] Nyimpa dzii nyamesom afahyɛ ahorow na nna wohyira nsu a ɛsensɛn so kɔ abosondan hɔ.<ref name=":2" />
Wɔ afeha a ɔtɔ do duawɔtwe (18) ahyɛase no, abofra agor bi hyɛase suasuaa abofra a wɔkyerɛ dɛ wɔsuasua ''Ningyō jōruri'', abofra agor a wɔdze asɛm a wɔto dwom a na agye dzin kɛse wɔ Edo n Osaka apaamu hɔ dɛm ber no.<ref name=":2" />
Wɔ afe 1945 mu no, floats no mu dodow no ara yew wɔ ɔko mu esian ahorow mu, nanso wɔsan dze Furyumono sii hɔ wɔ afe 1958 mu.<ref name=":2" /> Dza ɔka ho bio so, wɔkyerɛw float a ɔwɔ hɔ dedaw no dzin dɛ Amandzebɔ mu Egyapadze a Ɔho Hia a Intum Hu (Important Tangible Folk Cultural Property) wɔ afe 1959 mu.<ref name=":3">[http://bunka.nii.ac.jp/heritages/detail/225179 "日立風流物"] [Hitachi Furyumono]. ''文化遺産オンライン [Cultural Heritage Online]''. 無形民俗文化財 (in Japanese). [[:en:Agency for Cultural Affairs|Agency for Cultural Affairs]]. Retrieved 2018-06-28.</ref>
Wɔ afe 1977 mu no, wɔkyerɛw Furyumono dzin dɛ Amandzebɔ mu Egyapadze a Ɔho Hia a Intum Hu (Important Tangible Folk Cultural Property).<ref name=":3" />
Wɔ afe 2009 mu no, wɔdze Yamahoko parade a ɔwɔ Gion Matsuri no kyerɛw too UNESCO Amambra Egyapadze a Intum Nhu Ho Nsɛm a Wɔakyerɛw mu (UNESCO Intangible Cultural Heritage Lists).<ref name=":1" /> Wɔ afe 2016 mu no, wɔkyerɛw dɛm parades ebien yi na atsetsesɛm afahyɛ eduasa kor (31) yi dzin wɔ UNESCO Amambra Egyapadze a Intum Nhu Ho Nsɛm a Wɔakyerɛw mu<ref name=":1" /> dɛ "Yama, Hoko, Yatai, float afahyɛ horow a ɔwɔ Japan [ja]", ananmusifo nhwɛdo a ɔkyerɛ Japan apaamu hɔ amambra ahorow.<ref name=":0" />
== Mboaedze ==
5aadfiece1zlq0w3j1qbyiu4eqyk3yv
Dapɛn krɔnkrɔn wɔ Popayán
0
1544
12710
12709
2024-01-26T17:26:47Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[Dapɛn krɔnkrɔn wɔ opayán]] to [[Dapɛn krɔnkrɔn wɔ Popayán]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3478361}}'''Dapɛn Krɔnkrɔn a ɔwɔ Popayán''', Cauca (Colombia) no yɛ Yesu Kristo Amanyehun na nye wu ho afahyɛ mbrɛ da biara da apontow ahorow a wɔkɔ do yɛ fi afeha a ɔtɔ do duesia wɔ Fida a Awerɛhow anadwo na Memenda Krɔnkrɔn ntamu no do.
p6nrr79e23lefnly43f7asj3rdqbgcv
Dapɛn krɔnkrɔn wɔ opayán
0
1545
12711
2024-01-26T17:26:47Z
Yaw tuba
14
Yaw tuba moved page [[Dapɛn krɔnkrɔn wɔ opayán]] to [[Dapɛn krɔnkrɔn wɔ Popayán]]: Misspelled title
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Dapɛn krɔnkrɔn wɔ Popayán]]
azukjkhpzu0r0ct9lr7rhhddrk94j5g
Congolese rumba
0
1546
12715
12714
2024-01-27T09:21:05Z
Yaw tuba
14
added references #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3453150}}'''Congo rumba''' a ɔnoara nye '''Afrika rumba''' yɛ asaw ndwom a ofi Demokrasi Ɔman Congo (nkan no nna wɔfrɛ no Zaire) na Ɔman Congo (nkan no nna wɔfrɛ no French Congo). Ɔnam nye ndwom a ɔyɛ dɛw, ndwom a ɔyɛ dɛ, na nye nsɛm do no, Congo rumba enya wiadze nyinara agye atom na ɔda do ara yɛ Afrika ndwom egyapadze no fa tsitsir. Wɔ bosoom Mumu afe 2021 mu no, wɔdze kaa UNESCO dzin a ɔfa amambra egyapadze a wontum mfa hɔn nsa nka ho (UNESCO list of intangible cultural heritage).<ref>Stewart, Gary (5 May 2020). ''[https://books.google.com/books?id=7VmcEAAAQBAJ Rumba on the River: A History of the Popular Music of the Two Congos]''. Verso. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9781789609110|9781789609110]]</bdi>.</ref><ref>Pietromarchi, Virginia (15 December 2021). [https://www.aljazeera.com/news/2021/12/15/congolese-rumba-added-unesco-heritage-list "The soul of the Congolese': Rumba added to UNESCO heritage list"]. ''www.aljazeera.com''. Retrieved 17 December 2021.</ref><ref>[https://en.unesco.org/news/43-elements-inscribed-unescos-intangible-cultural-heritage-lists "43 elements inscribed on UNESCO's inscribed on UNESCO's intangible cultural heritage lists]". ''UNESCO''. 16 December 2021. [https://web.archive.org/web/20211217042126/https://en.unesco.org/news/43-elements-inscribed-unescos-intangible-cultural-heritage-lists Archived] from the original on 17 December 2021.</ref>
== Mboaedze ==
rf38ji2nri1y0hpqsd77bbjddjvkn32
Pizzaiolo
0
1547
12720
12719
2024-01-27T09:53:30Z
Yaw tuba
14
Added databox #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q20006920}}'''Pizzaiolo''' yɛ Amerikafo kwan do pizza a wɔyɛ wɔ Canada. Nkɔnsɔnkɔnsɔn no wɔ edzidzibea eduanan ebaasa (43) wɔ Toronto Apaamu Kɛse (Greater Toronto Area).<ref>Gladysz, Kayla (2019-11-08). [https://dailyhive.com/toronto/pizzaiolo-free-pizza-toronto-november "Pizzaiolo is giving away FREE pizza in Toronto next week"]. ''Dished''. Retrieved 1 August 2020.</ref><ref>Forsyth, Madeline (2019-09-27). [https://www.narcity.com/eat-drink/ca/on/toronto/torontos-pizzaiolos-free-pizza-giveaway-is-happening-tomorrow "You Can Get Free Pizza At Pizzaiolo's New Location In Toronto Tomorrow"]. ''narcity.com''. Retrieved 1 August 2020.</ref><ref>Gladysz, Kayla (2019-07-24). [https://dailyhive.com/toronto/pizzaiolo-rebranding-transformation-makeover-toronto-july "Pizzaiolo's look is undergoing a major transformation"]. ''Dished''. Retrieved 1 August 2020.</ref>
== Abakɔsɛm ==
Nonno Giuseppe na Nonna Ida na wɔhyehyɛɛ Pizzaiolo wɔ Montorio nei Frentani, Molise, Italy wɔ afe 1940 mfe no ahyɛase mu, na nna wɔhwɛ do wɔ pizzeria kakraba bi mu. Edwumakuw no dzin fi Italia asɛmfua pizzaiolo [pittsaˈjɔːlo] a n’asekyerɛ nye dɛ "pizza yɛfo - pizza make". Wɔ afe 1960 mfe no mu no, edwumakuw no tu kɔɔ Toronto baabi a "Mama Anna" na "Papa Antonio" na wɔhyɛɛ nkɔnsɔnkɔnsɔn no ase. Wobuee hɔn edzidzibea a edzi kan a ɔyɛ pɛ wɔ afe 1967 mu.<ref>[https://pizzaiolo.ca/pages/about_pizzaiolo "About Pizzaiolo"]. ''www.pizzaiolo.ca''. Retrieved 2023-02-28.</ref>
== Mboaedze ==
aurb213y6wl0e13lsikdu0qtpf06cgw
Festivity of ‘la Mare de Déu de la Salut’ of Algemesí
0
1548
12724
12723
2024-01-27T10:19:12Z
Yaw tuba
14
added references #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q3290365}}'''La Mare de Déu de la Salut Afahyɛ''' yɛ afahyɛ a wodzi wɔ Algemesí (Valencia), Spain, fir bosoom Dzifuu da a ɔtɔ do eduonu akrɔn (29) kesi bosoom Fankwa da a ɔtɔ do awɔtwe (8). Afahyɛ no yɛ dze hyɛ Algemesí ɔhotsefo a ɔhwɛ Algemesí do (patron saint of Algemesí), La Mare de Déu de la Salut, na wɔakyerɛ dɛ ɔfir afe 1247. Wɔmaa dapɔnnda no UNESCO "Adesamba Egyapadze a Wɔka na Hɔn a Hɔntum Nhu Ho Ndzɛmba a Ɔyɛ Nwonwa" dzin wɔ bosoom Ɔberɛfɛw da a ɔtɔ do eduonu awɔtwe (28), afe 2011.<ref>[http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011&RL=00576 "Festivity of 'la Mare de Déu de la Salut' of Algemesí"]. UNESCO Culture Sector. Retrieved 2012-02-29.</ref>
== Mboaedze ==
hhq1esz88pdqxt8sm4ahfzavg5syikk
Kashan rug
0
1549
12726
12725
2024-01-27T16:06:38Z
Yaw tuba
14
Added databox #FAT
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q1332219}}'''Persiafo kapet (carpet)''' (Persia kasa mu: فرش ایرانی, wɔ ''roman kasa mu: farš-e irâni'' [ˈfærʃe ʔfarˈsi]) anaa Persia kasa mu kapet (Persia kasa mu: قالی ایرانی, wɔ roman kasa mu: qâli-ye irâni [ɢɒːˈliːje ʔfarˈsiː]),[1] a ɔnoara so nye '''Iranfo kapet''', yɛ ntama a emu yɛ dur a wɔayɛ ama mfaso na sɛnkyerɛdze kwan do atirimpɔw ahorow pii na wɔyɛ wɔ Iran (abakɔsɛm mu no wɔfrɛ no Persia), dze dzi dwuma wɔ fie, wɔtɔn wɔ apaamu hɔ, na wɔdze kɔ amannɔne. Kapet nwene yɛ Persiafo amambra na Iranfo adwinni fa tsitsir. Wɔ Epuei fam rugs kuw a aman a wɔwɔ "rug belt" no yɛ mu no, Persia kapet no da nsow wɔ mbrɛ wɔayɛ no ahorow ahorow na wɔayɛ no fɛfɛɛfɛw no ho.
2x4uq75g5sqtbomemj9reahjg3nluyz
Dwumadzinyi nkɔmbɔdzibea:InternetArchiveBot
3
1550
12727
2024-01-30T20:44:14Z
Nintendofan885
797
redirect
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[meta:User talk:InternetArchiveBot]]
gck6j29ju7xkxufwbdmsa7yuah83tra
Mahamudu Bawumia
0
1551
12808
12802
2024-03-22T12:06:58Z
Assilidjoe
33
Improved Article
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q6733078}}'''Mahamudu Bawumia''' (wɔwoo no wɔ [[Ɔbɛsɛ]] 7,1963) yɛ [[Ghana]] sikasɛm ho nyimdzefo na nkan edwumayɛnyi wɔ sikakorabea kɛse mu a ɔsan yɛ Ɔmampanyin abedziekyir a ɔtɔ do enum wɔ Ghana 4th Republic. Ɔhyɛɛ ne manpanyin abedziekyir edwuma no ase wɔ [[Sanda]] 7,2017 wɔ Ghana.
Mahamudu Bawumia yɛ sikasɛm ho nyimdzeefo, na [[Ghana]] ɔmampanyin abadziekyir.
Nna Bawumia yɛ Ghana Sikakorabea Ambrado abadziekyir, kɛpeem dɛ wɔpaw no dɛ ɔmampanyin abadziekyir dze ma [[New Patriotic Party]] (NPP) amanyɛkuw no wɔ 2008, a nna ɔnye ɔmampanyin Nana Akufo-Addo reper dɛm dzibew no. Ɔsan so bɛyɛɛ ɔmampanyin abadziekyir dze ma NPP amanyɛkuw no wɔ 2012 amansan abatow no mu a nna odzi akotsen wɔ 2012/2013 Ambatow Anodzisɛm no a ɔmaa wɔpaw John Mahama dɛ nkonyimdzifo wɔ ambatow no mu. Ɔawar Samira Ramadan a ɔnye no wɔ mba baanan.
== Awofo ==
Wɔwoo Bawumia wɔ Dwowda, Ɔbɛsɛ 7, 1963 wɔ Tɛmale, Ghana. N'awofo nye Alhaji Mumuni Bawumia na Hajia Mariama Bawumia.
Nna Bawumia ne papa Alhaji Mumuni Bawumia yɛ kyerɛkyerɛnyi, mbranyimnyi na amanyɛnyi, a ɔyɛ Mamprugu Dehye na Ɔhen dze ma Kperiga Apaa mu ansaana obowu wɔ Fankwa, 2002.
Nna ɔka hɔn a wɔdze Northern Peoples' Party bɔbɔɔ adze a nna Chief S. D. Dombo, Chief Abeifa Karbo, Yakubu Tali, Tolon Naa, na J.A. Braimah, Kabachewura ka ho.
f3uo9w4l2pdvqwmb1cv3ltad2183cxu
Nkɔmbɔdzibea:Bachata
1
1553
12823
12814
2024-04-05T11:37:23Z
Assilidjoe
33
Reverted edit by [[Special:Contributions/Wutsje|Wutsje]] ([[User talk:Wutsje|talk]]) to last revision by [[User:Robertjamal12|Robertjamal12]]
wikitext
text/x-wiki
== faviana ==
AAA [[Soronko:Contributions/216.125.53.34|216.125.53.34]] 16:21, 14 Ebɔw 2024 (GMT)
tbrdrigpc4h2u6u2bo57vteaww900at
Moscow
0
1554
12810
2024-03-26T13:26:47Z
Gregorynelsonmensah1
37
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1215655145|Moscow]]"
wikitext
text/x-wiki
Moscow yɛ Russia ne kurowpɔn na ɔno ara so nye kurow a ɔso paa wɔ Russia nyinaa. Kurow yi bɛn Moskva nsu a ɔwɔ Russia ne mfinimfinim mantɔw no mu, na nyimpa a wɔwɔ kurow yi mu no dodow bɔbor ɔpepem 13.0, nyimpa ɔpepem 18.8 na wɔwɔ bea a w'atu mpɔn kakra, na ɔpepem 21.5 na wɔwɔ ne fa a mpuntudwuma dzi akotsen wɔ hɔ paa no mu. Dɛm kurow yi gye asaase nyantam bɛyɛɛ 2,511 square kilometers (970 sq mi), afei so bea a w'atu mpɔn kakra wɔ hɔ no gye asaase nyantam bɛyɛɛ 5,891 square kilometers (2,275 sq mi), na ne kurow a mpuntudwuma dzi akotsen wɔ hɔ paa no gye asaase nyantam bɛyɛɛ 26,000 square kilometers (10,000 sq mi). Moscow ka kurowpɔn akɛse a wɔwɔ wiadze nyinaa ho, ɔno ara nye kurowpɔn a nyimpa wɔ mu paa wɔ Europe, ɔsan so wɔ kurow ɔso paa a w'atu mpɔn kakra na kurow a ɔso paa a mpuntudwuma dzi akotsen wɔ mu paa no wɔ Europe na afei so, sɛ yɛreka asaase a, ɔno nye kurowpɔn a ɔso paa wɔ Europe manatam no nyinaa mu.
r0soopd8stpt799iewgmkxg986rmoiu
Berla Mundi
0
1557
12822
12821
2024-04-05T11:33:24Z
Assilidjoe
33
References added
wikitext
text/x-wiki
{{Databox|item=Q63959060}}'''Berlinda Addardey,''' a nkorɔfo dodowara frɛ no '''Berla Mundi''', (wɔwoo no wɔ Ebɔbira bosoom ne da dzi kan wɔ afe 1988 mu) yɛ Ghana nsɛnkyerɛwnyi na mbasiafo hɔn ɔkasamaafo<ref>https://yen.com.gh/103782-berla-mundi-biography.html</ref><ref name=":0">https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/All-you-need-to-know-about-presenter-Berla-Mundi-536734</ref><ref>https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201707/319985.php</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/person/Berla-Mundi-3499</ref>. Afe 2019 mu no, ɔnye Kwame Sefa Kayi<ref>https://ghanamusic.com/news/top-stories/2019/05/18/meet-the-hosts-of-the-2019-vgma-kwame-sefa-kayi-berla-mundi-giovanni-sika/</ref><ref>https://yen.com.gh/127857-vgma-2019-berla-mundi-shows-appreciation-kwame-sefa-kayi-encouragement.html</ref> na wodzii akotsen wɔ 20th VGMA<ref>https://eonlinegh.com/berla-mundi-dj-black-official-hosts-vgma-2019/</ref> ho.
== Nwomasua ==
Berla wiee skuul wɔ St. Theresa's School, Achimota School na University of Ghana a osuaa kasa ho nyimdzee na saekologyi wɔ ne n'abɔdzin krataa a ɔyɛ "first degree" no mu<ref name=":0" />.
Ɔsan suaa French kasa wɔ Alliance Francais<ref name=":0" />. Ɔsan so kosuaa adze wɔ Ghana Institute of Journalism<ref>https://edurank.org/uni/ghana-institute-of-journalism/alumni/</ref>.
== Mboaedze ==
92q67a1d8gzbj7fikfb6dcp122z7m9c
Wikipedia:Nyimpakuw adzekorabea
4
1558
12914
2024-04-09T10:53:00Z
Robertjamal12
13
created page
wikitext
text/x-wiki
* '''fat:'''
* '''en:''' Requests for the [[m:bot|bot]] flag should be made on this page. This wiki uses the [[m:bot policy|standard bot policy]], and allows [[m:bot policy#Global_bots|global bots]] and [[m:bot policy#Automatic_approval|automatic approval of certain types of bots]]. Other bots should apply below, and then [[m:Steward requests/Bot status|request access]] from a steward if there is no objection.
jmu0sqmc7v99m4u9tk0j6ryybv5mjcl